Kategória: AS GARD

UPOZORNENIE!

 Nemá zmysel čítať tento článok, ak ste nečítali prvú a druhú časť!

 Všetky národy sveta vo svojich rozprávkach, legendách či mýtoch opisujú jedny a tie isté udalosti, ku ktorým došlo na našej planéte v momente jej obsadenia, ako aj obdobie nášho ďalšieho porobenia.

 Každé etnikum proste dávalo svoje mená jedným a tým istým hrdinom, čarovným predmetom a kútom našej planéty, preto v ďalšom vykonám pokus o umiestnenie mnohobraznosti týchto termínov pod jeden spoločný menovateľ.

Pripomínam, že Bohovia vložili 7 krištáľových sfér (inštancií, cárstiev) jednu do druhej s jedinými prechodmi dovnútra – planétami (bránami, portálmi), čím zároveň vytvorili svojej škrupine bezprecedentný bezpečnostný systém.

Pokiaľ si myslíte, že Bohovia sa obmedzili iba na toto, tak to predčasne. Ale rozmýšľame tak preto, lebo sme smrteľní. Opis bezpečnostného systému je proste detskou hrou oproti tomu, akými pascami je posiata cesta k Solaru.

Dúfam že to, čo ste prečítali v predchádzajúcich častiach sa už trochu usadilo vo vašich hlavách. Je teda čas sa prizrieť jednotlivým vrstvám škrupiny samostatne. Takže nad našou hlavou visí gigantická konštrukcia zo siedmych krištáľových sfér, ktoré nazývame jednoducho – NEBO.

Je už teraz jasné?

 prečo deti používajú výraz

 DO SAMÉHO NEBA!

Oni proste ešte pamätajú na ústrojstvo planéty.

Nuž teda, k nám najbližšie je sféra Mesiaca, čo znamená, že vchod do Neba je umiestnený v portáli „Mesiac“, ktorého kurátorom je u Grékov Bohyňa Seléna, u Slovanov Dennica, u Egypťanov Chonsu, u Rimanov Diana atď.

Citujúc Aristotela oznamujem vám, že náš Sveta sa delí na „Nadlunárny“ a Podlunárny“. Nemýľme si Lunu s Mesiacom: Luna je súhrn všetkých sfér a Mesiac je iba prvá brána do najbližšej krištáľovej inštancie. Jej unikátnosť je v tom, že rozdeľuje svet na polovice.

Všetko, čo je nad Lunou je božie. Znamená to, že sa podriaďuje Konom nesmrteľnosti;

Všetko, čo je pod Lunou sa rodí a zomiera po nekonečnom kruhu.

Teraz už rozumieme, prečo sa hovorí:

NIČ NIE JE VEČNÉ POD LUNOU…

Ak však ste z Rodu Ivana Cároviča a jednoducho sa musíte dostať k spiacej Cárovne v krištáľovej rakve (k Solaru), tak najskôr si naštudujte mapu. Táto schéma nám už preblysla v prvej časti, ale keďže máme pred sebou veľké putovanie do stredu planéty, tak mapu musíme poznať ako vlastnú dlaň.

Pred nami je umiestnené vajce. My žijeme v belasom kruhu, do ktorého umiestnili všetky kontinenty a oceány, lesy a hory, mestá a pustatiny. Dokonca aj všetky lietadlá a družice lietajú vnútri tohto úzkeho belasého pásu atmosféry, ktorá je hrubá iba 200 km.

Za belasou rovinou sa začína nadlunárny svet Bohov: nám už známa schéma siedmych krištáľových sfér, do ktorých je vložených 7 planét – brán. Ale týmto sa sloje škrupiny nekončia, pretože ďalej vidno hviezdny kruh – a za ním čosi už úplne nepochopiteľné.

A kdeže je Solar? Ukrytý v samotnom strede absolútne spoľahlivo. Toto nech je záverečným prekvapením. A vôbec, nám treba zachrániť spiacu krásavicu. Do cárstva Košteja vám nesľubujem ľahkú púť, ba práve naopak – garantujem 9 kruhov pekla. Mimoriadne horúco bude na cieľovej páske – názov ktorej sa však dozviete až vo finále.

Nuž teda, mapu sme preštudovali, teraz sa oboznámime s variantom trasy. Sú dva. Prvý:

Pozemná doprava

Podľa tradície, púť do Cárstva Košteja nám musí ukázať Baba Jaga, ktorá žije za OHNIVOU RIEKOU. Preto na SIVOM VLKOVI, alebo na koni či proste pešo ideme na Kraj Sveta, t.j. do Antarktídy, teda na ostrov Bujan, ktorý bol za dávnych čias Vasilíc Premúdrych rozdelený na 9 koncentrických kruhov. Každý kruh zase pozostával z 3 častí. Slovo „štát“ sa objavilo neskôr, vtedy sa na základe nejakej špecifickej vlastnosti územia súše nazývali „Zemami“. V rozprávkach sa nikdy týchto 27 zemí neopisovalo podrobne. Iba nám oznamujú, že všetky treba nutne prejsť.

Teda nepleťme si „Zeme“ s „Planétami“, na čom nástojí Svetlá Hierarchia, pretože grécke slovo „Planetos“ znamená „Bludná hviezda“.

Preto na Rusi nazývali „Zemami“ časti súše; a všetky planéty „Bludnými hviezdami“.

Zvlášť zdôrazňujem, že si netreba pliesť Zeme s Cárstvami, lebo Zeme patria iba smrteľníkom na povrchu Zeme, pričom Cárstva sú „mestá“ Bohov vo sférach, ktoré sú v ohromnom množstve rozmiestnené po Nebi.

Teda zvrat „Za trideviatimi Zemami“ znamená dostať sa do centra Antarktídy-Bujana (čo už je samo osebe hrdinský čin), pričom „Tridesiate Cárstvo“ je už centrum Neba.

Nuž teda, sme na ostrove Bujan. Vedci nechcú objasňovať záhady ľadového kontinentu, veď Antarktída nerešpektuje zá-kony lživej súčasnej vedy.

A to ešte ako. Veď Antarktída je tá gigantická Korytnačka, ktorá pláva vo svetovom oceáne a na jej pancieri tri slony držia celý svet.

Nám – pravdaže – podávajú tento mýt v skazenej podobe. Slony v skutočnosti držia sféru Neba.

POZOR!

Mapa sveta, na ktorú sme si zvykli zo školy je v skutočnosti obrátená hore nohami. Je to ďalší príklad „Prevracania“, ale teraz už doslovnom zmysle slova. Skutočnú mapu otočili po zmocnení sa Tartarie pred 300 rokmi (1816).

Antarktída sa nazývala Bujan a nachádzala sa na vrchu. Mapa v skutočnosti vždy vyzerala takto:

Do bombardovania r. 1816 viedol k Antarktíde cez Drakeho prieliv úzky chodník po súši z juhoamerického súostrovia Ohňová Zem (načo by bol taký názov?).

Pozorne si pozrite fotku. Z družice je dobre vidno stopu po údere energetickou zbraňou pod veľmi ostrým uhlom, ktorý zniesol tento chodník na východ. Dnes sa premenil na 40 tisíc ostrovčekov…

Nuž pokračujme v ceste. V centre Antarktídy sa nachádza dubový peň obrích rozmerov (niekdajší Svetový Dub – Strom Života, dnes už zničený), ktorý skamenel a zmenil sa na gigantickú horu Olymp, na vrchole ktorej je umiestnená os Zeme (o ktorej spievala Natália Varlejová).

Os nie je v skutočnosti sťažňový val, ale skôr akýsi druh bubliny. Principiálne presne takýmto spôsobom sa naša v podstate guľatá hlava opiera na prvý krčný stavec, ktorý sa v medicíne oficiálne nazýva Atlas (žeby náhodná zhoda?).

Dôvodom existencie antarktického atlantu nie je mechanická opora ohromnej štruktúry konštrukcie, ale zabezpečenie vstupu do vnútra lunárnej sféry.

Preto je Južný Pól zeme najdôležitejší priestorový uzol, ktorý v jednej hore spája 4 svety:

Svet Bohov – Olymp;

Svet Smrteľných ľudí – povrch zeme;

Podzemný Svet – svet našich predkov Titanov;

A zároveň východ z planéty von, t.j. do skutočného Kozmosu.

Dnes sa ostrov zmenil na kamennú vyvýšeninu (pupok Zeme) 4 km nad úrovňou oceánu, ktorý je pokrytý ľadom. Samozrejme, že skutočný Južný Pól nám nikto nikdy neukázal, ale prístup k nemu

KOŠTEJ NESMRTEĽNÝ

 POZORNEJŠIE AKO OKO V HLAVE STRÁŽI

Pripomeňme si 4 sfingy armillárnej sféry:

Ďalej môžeme pokračovať s Puškinom: vo vysokej hore hľadáme hlbokú noru. Vstúpime do nej a dostaneme sa na typické trojsmerné rázcestie ruských rozprávok, v ktorých je jeden variant horší ako druhý.

Ako vám už iste došlo, ide o opis transportného uzla: na Nebo, pod zem a do Kozmosu, ktorý ešte nikto z nás nevidel. Do Pekla nám skoro, opustiť planétu sa tiež ešte nechystáme, preto si vyberáme tretiu cestu – zachrániť Cárovnú.

Ako vám už došlo, cez dubový skamenelý peň sa automaticky dostávame dovnútra prvej krištáľovej sféry Mesiaca. Po jeho konkávnom povrchu nám bude ďaleko stúpať – niekoľko tisícok kilometrov. A nie iba stúpať – treba zistiť umiestnenie portálu do vyššie umiestenej inštancie „Merkúr“ a urobiť tak v rytme valčíka, lebo sféry vplyvu sa otáčajú divou rýchlosťou jedna voči druhej. A tak dovnútra, sférou za sférou do centra Neba. 7 sfér, teda 7 párov železných vrát hrdinovia nezdolávali ľahko.

Samozrejme, že preháňam, keď hovorím „stúpať“. Takto sa vnútri sfér pohybovať nedá. A preto dozvedieť sa technické podmienky pohybu rozprávkových a mytologických hrdinov nie je možné.

TOTO BOLA TRASA PRE ŤULPASOV

Ak ste sa k 20-30 rokom dokázali vybaviť elitným transportom typu Koníka-Hrbáčika, Lietajúceho koberca alebo Vtákom ohnivákom, tak zachrániť Solar do Cárstva Košteja sa vyberieme vzdušnou dráhou – teda priamo poletíme do portálu prvej krištáľovej sféry  k Mesiacu.

Nuž hľa, takto zrazu, to nie je ako pešo do Bujana ísť! – poviete si – na kozmickej lodi raz-dva a hotovo!

Spomaľme, nie je všetko také jednoduché…

Prišiel čas oboznámiť sa s prvou pascou od Bohov: na prístupoch ku krištáľovej sfére N°1 nás SPÁLIA TEPELNÉ DELÁ, ktoré sú nastavené na ohrev povrchu Zeme.

Veru tak – vari ste si nemysleli, že pol miliardy kvadrátnych kilometrov planéty ohrieva Slnko? V žiadnom prípade! Ale ani to nie je všetko. Slnko dokonca nedokáže nás ani osvetliť. Mnohí si všimli, že akýmsi vlastným, rozptýleným svetlom svieti celá obloha a Slnko iba dopĺňa osvetlenie priamymi lúčmi. Zaň to robí hviezdna sféra, ale o tom pohovoríme, keď k nej priletíme. O tepelných delách nám láskavo hovorí samotná Wikipedia hľa akým obrázkom:

Kto pozná hory vie, že čím vyššie tým chladnejšie, ale ako vidíte (zvýraznené červeným), vo výške 200 km by mal byť 120 °C mráz, ale – podľa šťučieho rozkazu – mení sa na pekelnú žiaru, a to až 1 700 °C!

Odkiaľ sa tam berie?

Možno to – samozrejme – zvaliť na priame slnečné lúče, ktorým nebránia hustejšie vrstvy atmosféry, ale čosi tu nesedí – v noci o niečo ochladne – 980 °C nad nulou!

Určite vám došlo, že to je oná OHNIVÁ RIEKA, za ktorou žije Baba Jaga. Ak sa vám podarilo šťastlivo

PREJSŤ OHŇOM

Tak ďalším krokom je nájdenie prvý portál pre vstup do Neba. Spomínate si na tento glóbus?

Otvor na priesečníku bielych čiar – to je vchod do Neba. Na glóbuse to je proste dierka, ale my už vieme, že dierka je obsadená Mesiacom.

Tak teda Ivan Cárovič priletel k bráne, ale ako sa dostať dovnútra, ak dvere sú z opačnej strany?

 Predsa veľmi jednoducho:

 Chalúpka, chalúpka, otoč sa k lesu zadom a ku mne predom!

Je nám už jasné?

Prečo Ivan vždy prichádzal k nesprávnej strane chalúpky? Prečo on jednoducho nemohol vyjsť z lesa tak, aby jednoducho prišiel k dverám chalúpky?

A keď už raz prišiel k tej strane, prečo jednoducho nemohol obísť okolo chalúpky – nie je to oveľa jednoduchšie, ako prikazovať cudzej chalúpke sa otáčať?

A prečo je chalúpka na kuracích nohách?

Najskôr si vyhoďte z hlavy tvarmi nám nanútený obraz kuracích nôh, na ktorých sa chalúpka vrtí, tancuje, chodí po lese, či dokonca môže kopnúť – je to lož!

Na Rusi sa kuracou nôžkou nazývali chodníky, ktoré sa rozchádzali na rôzne strany, a to vďaka ich vonkajšej podobnosti.

Tak teda chalúpka na kuracích nohách je nejaká stavba, ktorá stojí na krížnych cestách, čo aj vidíme pri portáloch krištáľových sfér.

Málo známy je druhý variant zaklínania:

Chalúpka, chalúpka, postav že sa po starom, ako ťa mať postavila!

Významovo ide o obrátenie sa k TEOMAT (Makoši) – Bohyni Tmy, k tej istej vládkyni stojacej na čele parazitujúcej pyramídy, k Roidnej Matke, ktorá drží v podriadenom stave aj samotného Zeusa a Svaroga.

Spočiatku ľudia voľne chodievali na návštevy k Bohom, ale prechádzali veky a okupanti tlak zvyšovali vždy silnejšie a silnejšie, až sa jeden prekrásny deň chalúpka otočila verandou k lesu čo znamená, nie tak, ako ju mať postavila na začiatku.

Existuje ešte tretí variant ako otočiť vráta k sebe:

Sezam (Sim-sim) otvor sa!

A teraz jeden zaujímavý uzáver: Ako je známe, o úrovni vývoja civilizácie sa dá súdiť podľa obrazov, ktoré vznikajú pri počúvaní alebo čítaní príbehov. Národ každým pokolením degradoval vždy viac, a preto:

Zložité technické zariadenia bolo potrebné

priblížiť v podobe dostupných obrazov.

 Inak vedomie nepochopí o čom je reč.

Nuž a tak sme klesni do úrovne divochov a dnešný um nám stačí akurát tak na operovanie takými termínmi ako:

Kôň Vraný

Čiapka Neviditeľnosti

Omladzujúce Jablká

Jedna a tá istá fráza vyvoláva asociácie, ktoré nie sú absolútne technicky porovnateľné:

I prišiel Ivan Cárovič k chalúpke na kuracích nôžkach…

1. Nebo Mesiaca

Ako je známe, chalúpka sa nakoniec otočí a nás privíta škodlivá a škaredá bytosť, ktorému

Nos po povalu narástol

Je pochopiteľné, že rôzne národy nazývali správcov portálov rôzne, ale ich fyzický vzhľad spomínajú všetci jednohlasne. Veď akože. Pozrite sa, ako ich zaznamenali Egypťania: dokonca ani pohlavie sa nedá určiť!

Spočiatku nás chce zabiť, ale koniec koncov nás v bani naparí, nakŕmi, napojí a aj k spánku nás uloží. Ráno nám dokonca aj nejaký užitočný čarovný predmet daruje, ako aj klbko-navigátora ako prídavok pridá a odpraví nás k svojej staršej sestre, lebo tá vie viac, pretože spravuje vyššie stojacu inštanciu.

Tam na neznámych cestičkách

Stopy sú neznámych zvierat;

Chalúpka tam je na kuracích nôžkach

Stojí bez okien, bez dverí.

2. Nebo Merkúra

Od Baby Jagi ideme za navigátorom-klbkom k nasledujúcej bráne, ktorú spravuje Baba Jaga N°2, hoci dodnes používame rímske meno Merkúr. Zároveň nám ruské rozprávky vždy hovoria o správkyniach chalúpok v ženskom rode. Toto bolo proste utratené a vyhodené cirkevnou cenzúrou, ktorá najviac zo všetkých položila svoje špinavé ruky na zašifrované posolstvá Predkov.

V bráne N°2 nás čaká to isté, prechádzame tou istou exekúciou, ale už so staršou sestrou Baby Jagi. Aj tu nás nakŕmia, napoja, aj na spánok uložia. Ráno nám vsunú suvenír plus nové klbko, ktoré nás dovedie k chalúpke ešte staršej, tretej sestry, do vyššie položenej inštancie Venuše.

3. Nebo Venuše

Bohyňa lásky a venerických chorôb opakuje s nami nám už známu procedúru tretí raz. V ruských rozprávkach sa v tomto bode ako keby všetko končilo a my sa musíme bezprostredne pobrať k cárstvu Košteja, ak by nie tri ale:

7 hrncov neprejdených

7 palíc nezlomených

 7 párov železných čižiem nezodraných

Je to jasným príznakom, že nepriatelia nám rozprávku poriadne obrezali.

Treba brať do úvahy aj to, že my presne nevieme, ktorú zo siedmych chalúpok opisuje každá konkrétna rozprávka.

4. Nebo Slnka

Teraz už vieme, že nás ohrievajú tepelné delá Lunárnej oblohy a nie Slnko. Inak by planéta Slnko roztopila nie iba svoj obsluhujúci personál, ale aj všetky krištáľové sloje vôkol. Meno Boha Slnka si nájdite vo vyhľadávači podľa svojho vkusu sami (pretože ich je ohromné množstvo). My teraz potrebujeme vo sfére Slnka vyhľadať vyššie postavenú inštanciu, vchod do piateho Neba – do sféry Marsa.

5. Nebo Marsu

Vchádzame dovnútra cez prechodový kontrolný bod Mars, nejakým spôsobom prechádzame „face control“ skenerom alebo niečím podobným. Možno že Bohovi Vojny bude treba sľúbiť nejaké jadrové hlavice alebo niečo podobné. Ak sa nepodarí dohovoriť, treba si nám nasadiť čiapku, ktorá nás učiní neviditeľnými a čo najrýchlejšie vyraziť hľadať nasledovnú, nadriadenú inštanciu. Tea portál pod kontrolou Jupitera.

6. Nebo Jupitera

Nie je známe, či táto planéta je naozaj najväčšia, ale šiesta sféra je oveľa menšia ako prvá sféra Mesiaca. Nejako obalamutíme Jupitera a letíme ďalej. Predpokladám že je jasné – čím sme bližšie k centru Neba, tým je status Bohov vyšší. A tým ťažšie je dostať priepustku.

7. Nebo Saturna

Saturn je najvyšší a najdôležitejší ochranca Tridesiateho cárstva.

Teraz by nám malo byť jasné, čo znamenajú výrazy:

VYSOKOPOSTAVENÝ a VYŠŠIA INŠTANCIA

Tak sme teda prešli bránou a ocitli sa vnútri siedmej krištáľovej sféry.

Ó BOHOVIA, ČO TO JE?

V Siedmom Nebi uvidíme obraz neuveriteľnej krásy: priamo v strede rotuje ôsma krištáľová sféra – hviezdna Obloha!

HVIEZDNA SFÉRA

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako Predkovia uvideli na oblohe všakovakých Býkov, Andromédy, Tigrov, Perseov a ďalších?

Len tak vzali desiatky hviezd, pospájali ich pomyselnými líniami podľa svojich pravidiel a dostali figúry ľudí a zvierat?

No jasne. Veď Škorpión sa nijak nedá  pomýliť s Rakom a Herkules sa od Persea líši kardinálne! Takým istým postupom možno akné na tvári ľahko identifikovať ako súhvezdie Plejád!

My, súčasné ľudstvo – dokonca aj tí s najviac vyvinutou obrazotvornosťou – vidíme oblohu posypanú hviezdami, ale sotva postavy ľudí alebo zvierat. Už sme sa presvedčili – diví barbari to sme my, určite nie naši Predkovia. Ak teda raz dali mená súhvezdiam znamená to, že v tom je zmysel, ktorý my už nepoznáme. Znamená to, že nemáme poňatia, ako je v skutočnosti Hviezdna Sféra zostavená.

Takže odkiaľ sa vlastne vzali tieto obrazy?

Nuž, už sme prešli 7 krištáľových sfér – to je niekoľko tisíc kilometrov. Zopakujem, je to iba detská hračka oproti tomu, čo nás ešte len čaká. Ide o to, že existuje ešte ôsma a deviata krištáľová sféra, medzi ktorými je naliata voda. Vo vode pulzuje trilióny bubliniek, preto zo Zeme vidíme ako sa hviezdy lesknú.

Okrem bubliniek sa vo vode pohodlne usadili Bohovia. To už nie je tých sedem škodlivých príšer, ktoré sídlia v chalúpkach a strážia prístupy k Tridesiatemu Cárstvu – to už je

BOŽIA ELITA

Približne stovka Bohov a Bohýň nadpozemskej krásy si postavilo 16 božských Čertogov.

Každý čertog je koncentrácia krištáľových bublín, ktoré sú obklopené vodou. Inými slovami, sú to podvodné cárstva (šárstva – sféry), ale život v nich je rovnaký ako na Zemi.

V každom cárstve je nám známy vzduch, tak ako u nás na belasej oblohe svieti umelé svietidlo a zo zeme rastie tráva. Zhluk niekoľkých takých cárstiev je podriadený svojmu Bohu alebo Bohyni  a nazýva sa

SÚHVEZDÍM

 (súhvezdie Bohyne Andromedy, súhvezdie Boha Býka atď.)

Zhluk niekoľkých súhvezdí zase tvorí

 ČERTOG,

ktorý riadi vyššie postavený Boh. Čertogy sú zase podriadené hlavným veliteľom typu Zeusa, Poseidóna, Demetry, a títo sa zase podriaďujú vládkyni Zeme, Roidnej matke – TEOMAT. Nuž, takáto hierarchia sa nijako nelíši od pyramídy moci na Zemi. A akože inak – veď oni sú jej vrcholom!

A teraz prichádza dôležitý moment – nemýľte si hviezdy so súhvezdiami! Hviezdy sú iba blikajúce bublinky na oblohe, ale Súhvezdia sú zhluky podvodných miest.

A teraz si predstavte Predkov, ktorí ukazujúc na oblohu hovorili:

Hľa tam v tom súhvezdí Hadonosca som minulý víkend kúpil žene čižmy.

A tak je už jasné, prečo sú všetky veľké hviezdy na glóbuse Neba opísané.

TU TEDA MÁME ONEN NEKONEČNÝ VESMÍR, KTORÝ JE ZALIATY V KRIŠTÁĽOVOM AKVÁRIU MEDZI ÔSMOU A DEVIATU SFÉROU!

Vo vnútri hviezdnej sféry prechádzajú po rovníku pásy bielych bubliniek, ktoré vytvárajú uzavretý kruh – tor. Aby sa bublinky nemiešali s okolitou vodou, tak ich udržiava viskózna fialová substancia, čo je niečo na spôsob nášho Golfského prúdu, ktorý sa tiež nemieša s oceánom ale žije si sám osebe.

Presne polovica tejto bubliny (180°) vyžaruje

SVETLO NEPREDSTAVITEĽNÉHO JASU,

ktoré osvetľuje našu Zem počas dňa. Pripomínam, že Slnko iba dopĺňa denné svetlo jasnými lúčmi. Osvetľujú nás mäkkým, rozptýleným svetlom práve tejto „lampy“ Hviezdnej sféry. Svetlo prechádza skrz masu vody, preto sa nám obloha javí belasá.

Druhá polovica kolesa svieti sotva pozorovateľným mliečnym svetlom, preto je na druhej pologuli noc a na oblohe vidíme takýto obraz:

O Mliečnej Rieke sme v rozprávkach počuli tisícky ráz, ale pritom nikde ani zmienky o tom, že ide o Mliečnu cestu na oblohe! Okrem toho,

GRÉCKE SLOVO GALACTOS SA PREKLADÁ AKO MLIEKO

Je proste ohromujúce, ako hlboko sme zaspali – všakže?

Teda si môžeme zosumarizovať. Vodou naplnená Hviezdna sféra svojimi výkonnými lampami osvetľuje Zem:

Dňom belasým svetlom;

Nocou hviezdami.

Ale prečo vidíme Hviezdnu sféru nie ako maličkú ôsmu guľôčku v centre oblohy, ale roztiahnutú od horizontu po horizont?

Je to preto, lebo krištáľ lomí svetlo. Pretože k najbližšej sfére Mesiaca je iba 200 km, tak vidíme hviezdy rozložené po celej oblohe.

Takže pripomínam. Pri prílete k prvému krištáľovému Nebu nás dobre že nespálili tepelné delá, ktoré vytvárajú ročné obdobia. My sme však

Teraz sme akurát čo opustili akvárium poslednej krištáľovej Hviezdnej sféry čo znamená, že sme úspešne prešli

Som si istý, že ste už určite prišli na to, čo nás čaká teraz:

Tento okrídlený výraz rovnako preletel ako strela skrz veky, ale jeho význam je ukrytý veľmi hlboko, takže nikto netuší čo znamená

PREJSŤ OHŇOM, VODOU A MEDENÝMI RÚRAMI

Nahovárajú nám, že to ide o obrazné vyjadrenie trampôt a utrpenia v akejkoľvek zložitej situácii. Ale zatiaľ čo o ohni a vode je možné niečo také celkom presvedčivo natárať, ale čo robiť s rúrami, a to ešte navyše medenými?

Kúzelníci rozmýšľali, rozmýšľali, až nakoniec vymysleli, že natočia film pre deti. Je známe, že filmové zábery pre deti sa prepisujú do detského vedomia naisto, preto vám dne ktorýkoľvek dospelý človek povie, že

MEDENÉ TRÚBY ZNAMENAJÚ SKÚŠKY SLÁVOU!

a hotovo!

Čo je zložité – to je lživé. Netreba nič vynachádzať. Ak je povedané v rozprávkach „PREJDI!“ znamená to, že treba prejsť SKRZ NASKRZ, a nie nejako obrazne ako keby tam. Predkovia v rozprávkach tisíc ráz opakovali, že cesta ku Koštejovi vedie cez Ohnivú rieku, Podvodné cárstvo a púť sa končí prechodom cez medené trúby. Ale Bohovia by neboli Bohmi, ak by Ivanovi Cárovičovi dovolili zakončiť také zložité putovanie obyčajnou medenou trúbou. Preto ju bastardi poohýbali až sa vytvoril

LABYRINT MINOTAURA

Psychológovia a špecialisti v oblasti starých stavieb uznali tento labyrint za to najzložitejšie zo všetkého podobného, čo sa kedy zachovalo. Jeho zákernosť spočíva v tom, že spočiatku cítite že sa blížite k stredu, ale potom sa začínajú ostré zákruty o 180° so zmenami výšky, čo vás nakoniec odvedie ďaleko od stredu kruhu. Špecialisti nakoniec aj tak neprišli na to kde, kto a pre koho vytvoril labyrint. Nakoniec sa však zhodli v názore, že obyčajný človek ním prejsť nedokáže.

Dlážka chrámu v Chartres, Francúzsko

Toto zobrazenie nie je jediné vo svete, podobné nájdete rozhádzané po celej planéte, pričom všetky s dokonalou presnosťou ukazujú jednu a tú istú schému labyrintu.

Prečo práve labyrint? Pretože prístup ku Koštejovi a omnoho viac k jeho smrti, musí byť v maximálnej miere ochránený pred prienikom všakovakých Ivanov Cárovičov a Tézeov.

ÚSTROJSTVO LABYRINTU

To iba na dlážke je labyrint vyobrazený ako plocha. V skutočnosti sú jeho chodby tvaru zamotaného, trojrozmerného klbka a to takým spôsobom, že sa sústavne buď dvíhate nahor alebo klesáte nadol.

Ak si je niečo také ťažko predstaviť, tak sa pozrite na nám už známu armillárnu sféru. Ona nádherne demonštruje, ako sa plošný labyrint mení na objemový. Ale ani to ešte nie je všetko.

Aby sme prešli celým labyrintom, musíme vykonať 28 obratov s uhlom ohybu 180°. Problém je v tom, že na každom obrate je stanovisko bodu ochrany, pričom jeden veliteľ je strašnejší ako druhý.

Na začiatku strážila Labyrint bytosť s hlavou býka, ale po nie priateľskej návšteve Tézea neprežil. Bezpečnostné opatrenia bolo potrebné pritvrdiť.

Toto bol pravdepodobne jediný úspešný pokus o prienik do Tridesiateho cárstva, ale zachrániť Spiacu Krásavicu – ako nám je jasné – sa aj tak nikomu nepodarilo.

28 otočení Labyrintu je umiestnených tak, že okruh je rozčlenený na 4 štvrte kruhu rozdelených krížom. Teraz vám predstavujem do pozornosti najstarší kríž na Zemi, ktorý je predchodcom všetkých krížov:

KELTSKÝ KRÍŽ!

A to aj je prvotný pohybový element krištáľových sfér, ktorí spomínal ešte Aristoteles. Jeho podstata spočíva v ideálnej rovnováhe štyroch živlov: Ohňa, Vody, Zeme a Vzduchu. A tu štafetu preberá Luc Besson, skrz ktorého nám naznačili, že existuje akási zbraň proti zlu, v ktorej sú štyri elementy rozložené okolo piateho, ktorý je podstatou celého systému. Milla Jovovich symbolizovala Solar, ktorý sa nezapne, kým planéta nezačne vylučovať vibrácie Ľúbosti.

Keltský kríž je statický. Aby sa ukázal jeho pohyb, tak Predkovia zobrazovali jeho pohyb takto:

Všimnite si, ako veľa symbolov je v tvare Labyrintu!

Je to presne tá istá Svastika, s ktorou sa dodnes nevieme vysporiadať. Tu Hitler pošiel s ňou zabíjať našich dedov, tam Biela Hierarchia nám hovorí o 4 ramenách Galaxie, ktoré – ako vidíme – proste neexistujú. A nakoniec je všetko veľmi prosté – ide o schematický pohyb Labyrintu, v strede ktorého je ukrytý Solar.

A keď ste sa už dočítali k tomuto miestu, tak prejdeme k tomu najhlavnejšiemu.

Teda prešli sme trideväť Zemí, prešli Oheň, Vodu a Medené Rúry. Prekonali sme 28 obratov Labyrintu a vyšli na cieľovú rovinu. Spomínate si na výraz:

SMRŤ KOŠTEJA NA KONCI IHLY?

Nuž hľa, tu ona je – priama časť rúry je oná ihla!

A na jej konci je Solar, t.j. smrť Košteja!

Solar je zapečatený do zlatej škrupiny. Takto sú jeho záchranné lúče od nás odizolované.

Spomeňme si na pozlátenú guľu vnútri gule.

Všimnite si, že zlatú sféru obklopuje šesť kvetových lístkov. Oni vyzerajú ako kvetové lístky iba na ploche. V skutočnosti je kvietok trojrozmerný a predstavuje dva tetraedry, ktoré prenikajú jeden do druhého.

Jeden tetraeder je nasmerovaný vrcholom nahor, druhý nadol. Tieto tetraedry vyzerajú v rovine ako šesťcípa hviezda. A to je ona – Hviezda Dávida. V trojrozmernom prevedení sa dva vzájomne sa prenikajúce tetraedre nazývajú Merkaba.

Navrhujem, aby sme spory o „židovskej“ hviezde ukončili, lebo ona iba zosobňuje podstatu uhľovodíkovej formy života a nie je symbolom nejakého 300 ročného národa.

Solar v zlatej škrupine sa nachádza v strede Merkaby. Nuž teda čo? Dobre nám Bohovia zahltili náš centrálny procesor? Myslím, že keď budete čítať rozprávku ďalší raz, tak púť hrdinu do Tridesiatheo Cárstva už precítite každou bunkou. To vytvorí počas čítania už úplne iné sprievodné pocity.

Pozorný čitateľ teraz zadá logickú otázku:

Prečo sa všetky rozprávky končia dobre?  Ak hlavný hrdina nakoniec láme ihlu, Koštej dodýchava a Spiacu Krásavicu oslobodzuje, tak prečo teraz nevidíme zachránený Solar?

HĽA – TU JE UKRYTÁ NAJHLBŠIA MÚDROSŤ NÁRODNÝCH ROZPRÁVOK!

Ide o to, že Predkovia veľmi dobre poznali budúcnosť svojich potomkov. Vedeli, že my oslobodíme svietidlo, a preto uložili do rozprávok podvedomé programovanie na úspech.

Deťom od plienok vtĺkame do hláv, že

KRÁSAVICA NEUMRELA!

ONA IBA SPÍ!

A KRIŠTÁĽOVÁ RAKVA BUDE ROZBITÁ NA KÚSOČKY!

Nuž čo?

Uvedomujete si genialitu slovanského národa?

Ukryť taký mnohorozmerný význam

 do rozprávky tak ľahko pochopiteľnej!

A teraz dvihnite ruky tí, u koho ešte ostalo želanie vysmievať sa z divých barbarov v krpcoch a nazývať rozprávky výmyslom. Ak sa aj takí nájdu, tak im ukážte tento obrázok, ktorý – ako vieme – nie je možné sfalšovať.

Nám už známy labyrint, však? A kto to z neho vyšiel? Zjedený bochník? Ale veď to už je Solar osobne!

Kto ešte nevie, ako sa robia kruhy na obilí, oznamujem:

Z orbitálnej dráhy prichádza mikrovlnný zväzok vĺn. Princíp sa nijako neodlišuje od mikrovlniek, impulz vysielajú cez digitálny filter toho či onoho obrázku. Klasy klesnú k zemi, ale neutrpia. Toto čarovanie má dve funkcie:

Vysielajú sa správy slobodomurárom nízkych úrovní vysvätenia – je to niečo ako médiá pre zasvätených. Kto vie o čo ide, ten pochopí absolútne každé posolstvo.

Žiarivé divadielko pre baranov s cieľom ešte väčšieho zahlcovania zvyškov mozgov mysticko-mimozemskými telegramami.

Ako vidíme, uhľovodíková forma života je na hrane grandiózneho vyvrcholenia…

ZHRNUTIE

Prišiel čas zosumarizovať všetko, čo sme tu prečítali. Z jednej strany sa všetky 3 časti „Sfér vplyvu“ môžu zdať ako namiešaný šalát, kde sa v jednom štúdiu nezmyselne pospájali postavičky všetkých rozprávok, mýtov a legiend, aby natočili novoročný zábavný program. Ale to sa iba zdá, že náš život je rozbitý na fragmenty, ktoré sa nesmú miešať dokopy.

Vydýchnite tento pocit – je to výsledok roboty geniálnej mašinérie tvarov pod názvom „Rozdeľ a podrob si“.

Predstavte si skleník s paradajkami, do ktorého kedysi dávno vnikli paraziti a rozdelili pôvodný, jediný ekosystém na časti. Hriadky rozdelili dvojmetrovým plotom; časť paradajok premenovali na rajčiny, časť na kečup. Tretím dokonca povedali, že pochádzajú z banánovníka, ktorý rastie na druhom konci sveta, a teda preveriť dôveryhodnosť legendy nie je nijako možné.

Po týždni tomatá-paradajky vyhlásili vojnu tomatám-kečupom. Následkom toho sa hriadky skleníka zmenili na utlačenú hlinu, na ktorej nakoniec vyrástol lopúch a vyhlásil, že on je agronómom vyvolená rastlina, ktorá tu rastie posledných 100 miliárd rokov. Potom lopúch vyšiel z utlačeného skleníka a začal veliť celej záhradke. A teraz už ani čert nezistí, čo, kde a kedy pôvodne rástlo, ale ani to najhlavnejšie – kto vypestoval ten prekliaty lopúch?

Podobná situácia sa odohrala aj s našou planétou. Rozprávky ostali poslednými zrniečkami istiny, ktoré – hoci alegoricky – ale aj tak nám podávajú informáciu, ako to v skutočnosti bolo.

V tejto kapitole som úmyselne preplietol rozprávky a vedecké fakty, mýty a zachovalé artefakty, legendy a okrídlené výrazy, ktoré sú dnes známe každému, pretože všetko, čo tu bolo zhromaždené sú zvyšky jediného obrazu Sveta. Najprekvapujúcejšie je, že všetky národy planéty opisujú jedny a tie isté udalosti, preto je to na prvý pohľad namiešaný šalát. Pri druhom prečítaní a ešte aj so zapnutou logikou zo všetkých kútov planéty dostupné a do dnešných dní dochované zrnká istiny začnú zapadať do veľmi pevnej, logickej, ale hlavne jedinej Mozaiky našej rozprávkovej minulosti.

Samozrejme, tu opísaná stavba nebesného krištáľa poskytuje len všeobecnú predstavu o tom, čo to je náš kozmos. V skutočnosti je tento mechanizmus tisíc ráz zložitejší a sú v ňom zapojené také materiály a použité také technológie, ktoré sú proste nepochopiteľné operačnej pamäti nášho dvojdielneho mozgu, či ani nie sme schopní ich identifikovať kvôli primitívnej podstate úrovne nášho vývoja.

Vtip je ešte aj v tom, že vedci hľadia svojimi hľadáčikmi na hviezdnu oblohu, ale nijako im nedochádza, že ono je naozaj sférické a ako začarovaní ďalej tvrdia, že obloha je okolo a nie vnútri Zeme. Pozrite si toto dvojminútové video určené na učenie študentov a zadivte sa slepote prednášajúcich astronómiu:

https://www.youtube.com/watch?v=vpNUdraChWQ

Ani Hollywood nemrhá časom a už dávno nás popchýna svojimi futuristickými „majstrovskými dielami“. Podstata je približne rovnaká: na orbitálnej dráhe sa usadí koráb okupantov, ktorí celé obyvateľstvo planéty menia na rabov. Kým rabi robia na elitu, oni zároveň drancujú zemské zdroje.

Podtext filmov je tiež rovnaký:

Nešpekulujte, v budúcnosti aj tak príde koniec, pozrite von ako žijú ľudia!

Určite súhlasíte, že takéto rekvizity na obežnej dráhe už nerobia nijaký extra dojem,

pretože sa nedajú ani len porovnať s krištáľovou rakvou,

ktorá visí nad našou hlavou

hľa – už tisícky rokov!

Autor: As-Gard

ZDROJ

26.08.2017

Pokračujeme druhým dielom cyklu Sféry vplyvu. Nie je to ľahké čítanie, ale stojí zato. Aby tento diel bol zrozumiteľnejší, najskôr sme uverejnili článok PIATA DIMENZIA, ktorý vrhá viac svetla na existenciu Systému, ktorý sme si už zvykli nazývať Matrix. Je to principiálne také jednoduché, že to nemožno nazvať inak ako geniálne. Matrix je náš vnútorný hlas – aj keď má aj technické komponenty, ktorá nás obklopujú. Vnútorný dialóg, ktorý nám radí ako sa obliekať (veď v móde sú nohavice pre ženy a trenírky a šľapky pre mužov, každý rok iné farby či strihy…), čomu veriť (kamarátky, kolegyne, Facebook a pod. – všetci „presne“ vedia ako sa veci majú), čo jesť (najlepšie je to dovezené z cudziny a reklamované v médiách, to čo varia mediálne hviezdy na obrazovkách…), čo piť (alkohol, energetické nápoje, koly, pivo – aj nealkoholické…), aký viesť životný štýl (treba byť trendovo in…) a vôbec všetko, čo sa patrí, čo proste má tak byť… TO JE MATRIX. Nášho najväčšieho nepriateľa považujeme za seba samého. Ak sa chceme dostať spod jeho vplyvu, tak v prvom rade musíme prestať pozerať tam, kde hľadia všetci ostatní.

Svetlé Sily nám však poskytujú nástroje na uľahčenie výstupu zo Systému, ktorý začína dostávať očividné štrbiny. U Slovanov sa už aktivizovali – a dajú aj diagnostikovať – aj iné čakry, stávajú sa prístupné metodiky presunu vedomia do stavu tu a teraz (tento stav eliminuje vnútorný dialóg), farby čakier – po veky stabilné – sa začali meniť každým okamihom. Svet sa mení a očividne prichádza bod zlomu. Majme však na pamäti dôležitú skutočnosť – akékoľvek zmeny tváre Sveta neznamenajú automatické „posunutie“ všetkých ľudí nahor len tak, bez vynaloženia vlastného úsilia. Skrátka zmena tváre Sveta a kvantový skok vo vedomí človečenstva sú dve nezávislé veci. Veď ani v tomto živote nedostávame nič len tak, bez vynaloženia úsilia.

Pôvodný článok:

UPOZORNENIE!

NEMÁ VÝZNAM ČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK, AK STE NEČÍTALI PRVÚ ČASŤ.

Dúfam, že informácia o všeobecnej konštrukcii Neba sa vo vašej hlave už trochu uložila. Znamená to, že môžeme pozrieť na princíp fungovania krištáľových sfér, a teda pochopiť ich určenie.

Pozrime sa teda na škrupinu z niekoľkých uhlov pohľadu.

ŠKRUPINA JE AKO MATRIOŠKA

Matrioška má byť zhotovená zo siedmych figúrok.

V nich je zašifrovaný model človeka: sedem tiel vložených jedno do druhého, pričom to najmenšie, najslabšie a najzraniteľnejšie fyzické telo je chránené šiestimi jemnohmotnými telami, ktoré ho čo do rozmerov značne prevyšujú.

Do ľudských tiel Bohovia vmontovali implantáty v podobe žliaz vnútornej sekrécie (sekréty vnútorných želaní). Tieto trysky sú určené na totálnu kontrolu tela a psychiky prostredníctvom vstrekovania hormónov v potrebných množstvách a v potrebnom čase (potrebných z pohľadu Bohov).

Energetické centrá (čakry) dodávajú žľazám signál na vypustenie hormónov. Čakry sú usporiadané pozdĺž chrbtice. Tí ktorí vidia vedia, že každá čakra v jemnohmotnej rovine vyžaruje svoje svetlo, pričom svetlá sú usporiadané v poradí ako dúha.

Ako žľazy riadia čakry, tak čakry sú zase riadené sférami Bohov v Nebi.

Každá krištáľová vrstva škrupiny posiela signál do svojej čakry v súlade s frekvenciou svojho svetla.

7 čakier – 7 sfér riadenia – 7 Bohov kurátorov

Nuž hľa, môžeme si ich aj vymenovať:

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Isis, Ra, Sechmet, Chonsu, Tot, Hator, Chnum

Každý Boh má na hlave zobrazenú svoju sféru vplyvu. Egyptológovia ich mylne považujú za Slnká a Lunu, ale pritom sa nikde nevysvetľuje, odkiaľ sa vzalo toľko Sĺnk.

Ako vám už určite došlo, každý národ nazýval a zobrazoval jedných a tých istých Bohov vo sférach po svojom. Napríklad Egypťania mali Sechmeta s levou hlavou, my zase máme výraz Kráľ Lev (KráľLevstvo – kráľovstvo). Všimnite si, že zatiaľ čo Egypťania zobrazujú túto zvieraciu podobu na kameni, tak my tento zoopark opisujeme v rozprávkach: Finist – Jasný Sokol, Cárovná Labuť, Havran Havranovič a v rozprávke o Márii Morevne traja vtáci vzali za ženy tri sestry a odniesli ich do svojich cárstiev.

Zvlášť zdôrazňujem, že do príchodu Jehovu na scénu boli naše vzájomné vzťahy s Bohmi viac menej priateľské. Ľudia – hoci sa aj nachádzali v plnej závislosti od ich vôle – aj tak k nim bežne chodievali na návštevy na nebo (o tom podrobnejšie v tretej časti).

Nuž tak, zhrnieme si to. Inštancie Bohov dávajú signály do čakier, tie zase podávajú signál do žľazy, ktorá vstrekne hormón do krvi a u človeka proste niet síl odporovať tomu, čo od neho ten či onen Boh vyžaduje.

Prišiel príkaz spať – treba spať!

Jesť – treba jesť!

Rozmnožovať sa – nieto kde ujsť, budeš sa rozmnožovať!

Deti majú pohlavnú čakru vypnutú, preto sú dočasne oslobodené od najsilnejšieho, doslovne termojadrového gombíka Bohov.

Počas vedomého výstupu do astrálu, alebo proste vo sne vidíme také farby a počujeme také zvuky, aké sme nikdy vo svete nepostretli. Keď sa prebudíme, tak už si nedokážeme uvedomiť – a už vôbec nie opísať – taký sen. Je to preto, lebo našich 5 orgánov zmyslov je veľmi primitívnych. Ale príčina nie je iba v ich primitívnosti.

Dokonca ak by sa naše analyzátory rozšírili do úrovne nadzmyslovej aparatúry, tak by sme ponímali okolitý svet vo viac rozvinutom spektre, ale aj tak by sme uvideli iba 7 farieb a počuli iba 7 nôt, pretože celá naša planéta je obmedzená týmto číslom.

Všimnite si – škrupina má 7 sfér vplyvu. Žeby to bola náhodná zhoda?

Ide o to, že jedným z najefektívnejších spôsobov riadenia živých bytostí je ohraničenie schopnosti ich vnímania. Takto ochutnávame iba omrvinky z bohato prestretého stola, pričom ani netušíme, ako bohato a rôznorodo je tento stôl prestretý.

Mnohí môžu teraz namietať: ale veď dúha aj hudba sú prekrásne!

Na to vám môžem odpovedať iba to, že proste ste ešte nič sladšieho ako mrkvu nejedli.

ŠKRUPINA JE OBMEDZOVAČ SVETLA

Nezabúdajme, že nás osvetľujú lampy hviezdnej sféry a nie Slnko, ktoré iba dopĺňa osvetlenie priamymi lúčmi.

Pretože svetlo – ktoré vychádza z hviezdnej sféry – prechádza cez 7 krištáľových bariér je nimi vo svojom spektre ohraničené. Každá krištáľová sféra predstavuje samostatnú frekvenčnú charakteristiku, čím udeľuje toku svoju dĺžku svetelnej vlny – a teda spolu máme 7 korekcií.

Teda kompletný svetelný balík prichádza k nám obrezaný v podobe iba siedmych farieb. Práve preto škrupinu niekedy nazývajú aj „Lunárnou dúhou“.

ŠKRUPINA JE ZVUKOVÝ FILTER

V hudobnej sfére sú dve strašné tajomstvá, ktoré vám nikto nevysvetlí, pretože sami nepoznajú odpovede.

Zvuky sa niekedy nazývajú hrubé a jemné. Táto asociácia je spojená s prierezom struny alebo priemerom výstupu, z ktorého zvuk vychádza.

Zvuky sa delia aj na krátkovlnné a dlhovlnné. Toto je už v celku jasné, lebo možno merať dĺžku vlny zvukovej frekvencie.

Ale najrozšírenejšia charakteristika zvuku je rozdelenie na nízke, stredné a vysoké frekvencie.

Čo znamená VYSOKÉ alebo NÍZKE?

U hudobných nástrojov klávesy, struny alebo ventily na vývod vzduchu, umiestnené vertikálne? Nie. Okrem toho, ak aj je hudobný nástroj otočený hore nohami, tak frekvencia zvuku sa nemení.

A môže vysoký človek mať jemnejšie zvukové spojenia a jeho hlas môže byť vyšší, ako u ľudí s menšou výškou? Je to akési zvláštne, ale od výšky našej kostry to nezávisí.

Tak prečo sa zvuk delí na vysoký, stredný a nízky?

To bolo prvé tajomstvo…

Druhé tajomstvo znie“ prečo je nôt práve 7?

UPOZORNENIE!

Môžete prekutrať celý internet, absolvovať hudobnú školu, alebo dokonca spríbuzniť sa s dynastiu Bachov, Mozartov alebo Beethovenov, ale ani tak nezistite, prečo je nôt 7 a prečo sa zvuk delí na vysoký, stredný a nízky!

Je to preto, lebo krištáľové inštancie v nebi sú utajené,

a spolu s nimi aj odpovede na tieto dve otázky.

Princíp je v tom, že sféry sa neustále otáčajú jedna voči druhej šialenou rýchlosťou. Trením o éter vzniká zvuková vlna. Sedem sfér vytvára sedem nôt. Priestor medzi sférami je tiež rozdelený na prináležiace tóny. Tóny sú zase rozdelené na poltóny. Najnižšia sféra je najväčšia, preto má najnižší zvuk (hrubý).

Teraz to už je jasné?

Čím vyššia sféra, tým vyšší zvuk!

Nuž hľa – prečo od nepamäti nazývajú zvuky vysoké a nízke.

Podobne ako s otázkou Glóbusu Neba a Armillárnej sféry, je to ďalšie potvrdenie, že diví, špinaví barbari presne vedeli, ako je v skutočnosti nebo zostavené.

Ak vezmeme do úvahy obrovský rozmer tohto hudobného nástroja, tak iné noty proste nemajú šancu na existenciu, pretože ich vlny sú okamžite potlačené nebesným mega-generátorom.

Analogicky ako u svetelného spektra, aj tu je vložená zvuková diverzia. Ale nehľadiac na snahu Bohov, ľudia s nadzmyselným sluchom sú schopní odvodiť hudbu napriamo z neba.

Myslíme si, že geniálni hudobní skladatelia svoje diela vymýšľajú, ale oni v skutočnosti jednoducho počujú a zapisujú pohyb krištáľových sfér, hoci si to sami neuvedomujú. Oni sami hovoria, že melódia im proste sama odseba zvučí v hlave.

Nuž hľa, toto je hudobný sluch, nie to, čo nám chcú nahovoriť.

Okrem už opísaných funkcií, sedem sfér zároveň predstavuje gigantický fotónový generátor, ktorému naši Predkovia dali názov „Fata“ (po rusky sa fotón povie фатон – pozn. prekl.). On má pod kontrolou nielen čakry, farby a zvuky, ale aj následnosť životných scenárov každého živého organizmu na povrchu Zeme pomocou fotónového žiarenia.

Nezamieňajte si Lunárnu Dúhu s Mesiacom, ako to robí Hlbinná Kniha. Mesiac je iba jedna z brán do prvej krištáľovej inštancie, pričom Luna je názov celého mega-komplexu so siedmimi sférami riadenia.

TEDA SI ZHRNIEME:

Ako je známe, zdokonaľovanie nemá hraníc. A tu hľa toto – naše ponímanie obrezali do siedmych úrovní čo znamená, že žijeme v ohraničených podmienkach. Znamená to, že na Zemi nemôže byť ani reči o evolúcii.

Živá bytosť má jednu zvláštnosť: bytosť sa buď vyvíja, alebo degraduje – tretia možnosť NEEXISTUJE. Podľa tejto logiky, na siedmej úrovni narazíme na strop a predpokladáme, že tretia možnosť neexistuje. Znamená to, že začneme degradovať na prvú úroveň.

Takto môžeme vykonať logický rozumový záver:

BUĎ SME NA PRAHU VYMIZNUTIA ZO ZEME, ALEBO NA PRAHU ZÁNIKU OHRANIČENIA SIEDMYCH ÚROVNÍ – PRETOŽE TRETIA MOŽNOSŤ NEEXISTUJE.

Autor: As-Gard

ZDROJ

08.08.2017

Materiál tohto článku nadväzuje na sériu článkov o Lesoch na Zemi. Vysvetľuje, prečo potrebovali tvari zničiť ohromné lesy minulosti, a teda načo potrebovali kremík.

Články tohto druhu nie sú spravidla ľahké čítanie, preto sme dlho váhali ohľadom ich zverejnenia. Nakoniec však nastal čas potreby uvoľnenia tejto informácie aj u nás.

Či je alebo nie je potreba oboznámenia sa s takouto informáciou, to striktne závisí od úrovne Duchovného vývoja každého jednotlivca samostatne. Každá konštrukcia musí stáť na pevnom základe – v našom prípade je základom Stará Viera, teda prastaré poznanie vecí takých, aké naozaj sú. Treba však neustále mať na pamäti, že vojnu s tvarmi sme prehrali, a teda že mnohé z informácií, ktoré sú dostupné vonkajšiemu kruhu Žrecov môžu byť – a často aj sú – zodpovedajúco upravené.

Netreba si však hneď myslieť, že všetko je vždy presne tak, ako to podáva nejaký konkrétny – bez ohľadu na to aký – zdroj. To hlavné, čo by sme mali mať na pamäti – ak sme oboznámení s látkou Staroslovienskej Bukvice – že informácie sú podávané v OBRAZOCH. A každý Obraz má – samozrejme – množstvo hrán. Nepleťme si teda čiastočné poznanie jednej či dvoch hrán s celou Istinou.

V ďalšom majme na pamäti aj védický Obraz troch slonov na korytnačke. Predstavujú tri základné piliere poznávania, ktoré sú k dispozícii každému človeku: materializmus, idealizmus a mágiu. Ak čerpáme zo všetkých troch slonov, získame prístup k poznaniu v oveľa väčšej miere, ako keby sme dogmaticky chceli všetko vysvetliť len jedným z nich – čo tak či onak robí väčšina prístupov vôkol nás.

Skutočné poznanie však ostalo zachované – a veľmi dobre ukryté – vo vnútornom Kruhu Žrecov. To, čo sa z času načas – ale dnes už čoraz častejšie – dostáva na povrch, pochádza práve z takýchto zdrojov. Nečakajme, že niekto presne oznámi, kto a skade takýto druh informácií dodal. Jednoducho prišiel čas. Poznanie Pravdy vždy umožňuje progres, kvalitatívny skok na ceste Duchovného vývoja – nech by bolo akékoľvek. A tieto informácie sú tu práve vďaka tomu, lebo boli spoľahlivo dlho ukryté. Odhalenie ich zdroja by viedlo k jeho okamžitej likvidácii.

Overenie informácie musí prebehnúť na individuálnej úrovni vnútri každého, kto príde s informáciou do styku, pretože je to vždy tehlička na ceste Duchovného vývoja. Či bude alebo nebude použitá rozhoduje každý sám za seba. Tu si musíme ujasniť jednu vec. Pred nami sú veľké zmeny na Zemi, ale nech by boli akékoľvek, sú to vždy vonkajšie zmeny. Môže sa zmeniť celý povrch Zeme, ale to nič nezmení na podstate nášho Duchovného vývoja, teda na vzťahu medzi každým z nás individuálne a Stvoriteľom. Kto dosiahne potrebnú úroveň vystúpi vyššie, kto nie, ostane tu, ba dokonca Duša môže byť aj rozkódovaná. Teda príchod kohokoľvek „očakávaného“ – od Ježiša, cez Mohameda až po Perúna – nezmení individuálnu povinnosť vlastného vývoja a zodpovednosť zaň. Príchod akejkoľvek Sily v žiadnom prípade nebude znamenať okamžité poznanie pre všetkých a oslobodenie sa od povinnosti osobného vývoja. Neupadajme do takýchto ilúzií – vo vlastnom záujme. Veď prvák v základnej škole sa s príchodom prázdnin nestáva absolventom univerzity – nech by prázdniny znamenali akúkoľvek úľavu. Postúpi vyššie len ak splní podmienky, ale vývoj nikdy preskočiť nemôže. Tehotná žena nemôže porodiť dieťa za mesiac len preto, lebo ju dajú do ideálneho prostredia.

Nech by sa tu podaná informácia zdala akokoľvek neprijateľná, nečiňte predčasné uzávery. Účastníci kurzov psychoenergolytiky vedia, že práca s obrazotvornosťou je kľúčovým faktorom na dosiahnutie kontroly nad sebou samým ako celostným človekom, nie iba našou materiálnou zložkou. Preto sa aj cvičia rôzne ideomotorické mechanizmy. Realizácia každej konkrétnej predstavy dostáva myseľ pod účinok konkrétnej frekvencie energie navodenej práve touto predstavou. A aj z Bukvice vieme, že niektoré frekvencie nám v minulosti odstránili. Teda konkrétna predstava prestavuje myseľ na konkrétne frekvencie, čo nemusí vždy znamenať reálnu existenciu praktizovanej predstavy. Ale v zmysle védickej tradície vieme, že čo si vieme predstaviť – či vidíme vnútorným zrakom – to aj jestvuje. Aj z hermetických textov vyplýva, že všetko, čo vo Vesmíre môže existovať aj existuje. Teda nemusí znamenať ani neexistenciu danej predstavy.

Pri zvládnutí schopnosti obrazného nazerania a zdravomyslia dokážete extrahovať informačný obsah od informačného šumu. Teda už len malá poznámka – texty sú pôvodne určené pre ruského čitateľa, teda niektoré veci nemusia zodpovedať dnešným zvyklostiam Západných Slovanov – máme na mysli aj ortografiu. Rovnako informácia o čase zostrojenia sfér vplyvu môže znamenať náš Letopočet, ale môže byť odvodená aj od času vysadenia Adama na Zem, čo sa odohralo 1748 od UMHCH, alebo môže ísť o úplne iné obdobie. Nedajte sa zviesť na hľadanie zádrheľov v informáciách vedľajšieho významu. Tie síce nemusia byť bezvýznamné, ale PRAVDA, t.j. VEĽKÝ OBRAZ je dôležitejší.

A ešte niečo. Kto by chcel povedať, že všetko je výmysel, existuje spôsob, ako si to overiť. Kto vie chodiť do Astrálu, ten všetko môže vidieť sám...

ZDROJ

„…Odpovedá vietor bujný –
Tam za riečkou ticho modrou
Je vysokánska hora,
v nej je hlboká nora;
A v tej nore tma smutná,
Rakva kryštálová kolíše sa
na reťaziach medzi stĺpmi.
Nevidno tam žiadne stopy
kolo toho pustého miesta;
V tom hrobe tvoja nevesta... „

Obrázok ako keby jemne naznačuje čo nám chcel povedať Alexander Sergejevič. A ak sa ešte niekto nedovtípil sľubujem, že po prečítaní tejto kapitoly úplne prehodnotíte svoj pohľad nielen na „rozprávky“ Puškina, ale aj na celú oficiálnu astronómiu. V procese čítania nadobudnú aj mnohé používané slová a výrazy ten svoj pravý význam, o ktorom sme ani netušili.

Pripomeniem, že Bohovia zakryli naše skutočné svietidlo škrupinou, ktorú ľudia načali nazývať Olymp alebo Deja. Následkom toho Bohovia osídlili Nebo a ľudia dodnes – keď ich spomínajú – ukazujú palcom na Nebo.

Aby sme v ďalšom pochopili udalosti nielen dávne, ale aj tie, ktoré sa dejú teraz, je proste nevyhnutné sa podrobne pozrieť na stavbu Deji. Spočiatku som ju začal opisovať v odstavci kapitoly Smrteľného Sveta, ale škrupina je vytvorená tak zložito, že neostáva iné, iba jej venovať celú kapitolu a to až v troch častiach!

Takže – za prvé:

ŠKRUPINA JE MNOHOROZMENÁ

Tento obrázok som už použil. Je to model atómu. Nezabúdajme však, že Vesmír je fraktálny a akousi „náhodnou zhodou“ sa model atómu veľmi podobá na model škrupiny.

Čo to znamená? To, že pozostáva z 11 slojov uložených jeden do druhého, čím zároveň opakuje princíp matriošky. Je to veľmi dobre opísané v mýtoch a rozprávkach rôznych národov.

V našom prípade to je krištáľová skrinka so zvieratami, ktoré sú povkladané jedna do druhej, pričom v poslednej je vajce. Na konci ihly je ukrytá smrť Košteja (pravda počet zvierat sa časom znížili, ale zmysel ostal).

Zvlášť zdôrazňujem, že smrť Košteja je na konci ihly. Zapamätajte si tento nezrozumiteľný slovný zvrat, vo finále sa nám bude hodiť.

Všimnite si, že to nie je rozprávka, ale ide o opis krištáľovej truhlice. Hovorí to o tom, že Predkovia veľmi ostražito uchovávali a odovzdávali poznatky deťom a vnukom o tom, kde presne sa nachádza zlo a aj o jedinom spôsobe, ako sa zbaviť okupácie planéty.

Ak rozprávky z úst do úst odovzdávali prostí ľudia, tak čím sa zapodievali veľkí myslitelia minulosti ako Pytagoras, Sokrates, Aristoteles, Ptolemajos a iní?

A to nám nikto nepovie!

Myslíte si, že nám ostala hromada kníh s ich filozofickými opismi? Vyhoďte ich – sú to všetko podvrhy. Lebo ako sa hovorí:

Mudrc vysvetlí zložité veci prostým jazykom, hlupák urobí presne naopak.

Keď človek číta práce spomenutých autoroch, nadobudne dojem ako keby šiel v lete na saniach. Také niečo mohol napísať iba nejaký narkoman!

Múdri ľudia tak NEhovoria! A už vôbec nepíšu.

Mudrc sa vyjadruje ako zurčiaci prameň – nič tam niet zbytočné. V každom slove sa obraz otvára.

Motivácia Sivých je pochopiteľná. Ide im o hermetizáciu poznania. Mňa však udivuje niečo iné: ako len dokázali zvrátiť zmysel obrázkov a výkresov, ktoré zanechali tí istí Sokratovci-Aristotelovci! Ak mladý Puškin niečo také zašifroval vo svojich riadkoch predstavte si, tak akú fantastickú informáciu museli zanechať mudrci. Berme do úvahy, že oni veľmi dobre poznali stavbu Vesmíru, ich práce sa nám však zachovali prevrátené hore nohami. My našťastie už poznáme princípy pretáčania, takže napriek všetkému sa pokúsime vydeliť zrnká pravdy.

DO VAŠEJ POZORNOSTI DÁVAM STAVBU SVETA PODĽA PTOLEMAJA:

Aby sme to skrátili, Ptolemajos vzal za základ model Aristotela, v ktorom Nebo pozostáva zo siedmych krištáľových sfér, na ktorých sú upevnené Slnko, Luna a 5 planét. Samozrejme, tento model nezodpovedá Prvému Keplerovmu Zákonu, ale to nie preto, lebo Ptolemajos bol hlupák, ale preto, lebo Siví priložili ruku k dielu a nebadane ho upravili. Zem umiestnili do stredu sfér, a nie sféry do centra Zeme – teda všetko presne naopak. Po okrajoch obrázka sú škaredí anjeli, ktorí len symbolizujú ich intervenciu. Tento model očividne len vďaka tomu prežil až 13. storočí (ak by sme verili Wikipedii)!

Môžete oponovať. Prečo by to hneď mal byť podvrh? Veď možno Ptolemajos videl náš Svet práve takto!

Opodstatnená poznámka, ale ja aj tak trvám na svojom: Je to podvrh! A hneď vám to aj dokážem.

Do vašej pozornosti dávam hľa takéto hračky:

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Nie je to žiaden vtip! Sú to zvláštne glóbusy Neba!

Ak to niekto nepočul, zopakujem:

GLÓ-BU-SY  NE-BA

Vysvetlite mi

Ako možno chaotické rozmiestnenie hviezd okolo Zeme (podľa oficiálnej vedy) transformovať na geometricky správnu sféru?

Je to to isté, ako zmajstrovať glóbus Afriky alebo glóbus Čierneho mora!

Už ste niekedy videli glóbus Afriky?

Tak mi ukážte na planéte bod, z ktorého človek uvidí GLÓBUS SÚHVEZDÍ!

Wikipedia: „… predstava o nebesnej sfére vznikla v dávnej minulosti; za základ bol vzatý zrakový vnem existencie kupolovitej nebesnej klenby…“

Keďže v dávnej minulosti sa o existencii sklenenej gule v centre Zeme ani nediskutovalo, tak robili takéto glóbusy!

V ďalšom bude viac…

ARMILÁRNA SFÉRA!

Armilárna sféra kláštora Exorial vo Vatikáne.

Všimnite si ju a zapamätajte si, kto chráni sféru zo štyroch svetových strán.

Sú to proste majstrovské umelecké diela, v ktorých sa spája dokonalé zvládnuté vyhotovenie s hlbokými poznatkami konštrukcie Neba. Ako vám už došlo, armilárna sféra je najpodrobnejšie spracovanie glóbusu Neba.

Dobre si všimnite: hlavná vonkajšia kostra je naša Zem, vnútri ktorej je mnohovrstvová škrupina – Nebo, ktoré Ptolemajos rozdelil na 7 sfér. Avšak v samotnom strede tejto rafinovanej konštrukcie je akási pozlátená guľa, ktorá sa na nič nepodobá, lebo Zem je tu zvonku a Slnko je na tretej orbite.

Armilárna sféra Ferdinando I., Múzeum Galilea, Florencia.

Najväčšia a najdrahšia armilárna sféra na svete. Má priemer 2 m  a výšku okolo 4 metrov. Je kompletne pozlátená. Jediné, na čo stačili schopnosti falzifikátorov bolo pripevniť na vrch kríž.

Nuž vychádza tak, že za starých čias ľudia presne vedeli, že v samotnom strede Neba je ukrytý Solar.

A hľa, dnešní bioroboti sú natoľko zaujatí nákupmi otráveného žrádla, že zoči voči armilárnej sfére nevidia armilárnu sféru, aj keď im ju strčia pred nos priamo do televízora. Pozrite sa, aby ste neskôr nepovedali, že vám nič nenaznačili:

Neviem aké historky vešajú na nos sprievodcovia múzeí Vatikánu a Florencie návštevníkom, ale ja vám ukážem posledný artefakt, ktorý rozbíja celú našu dnešnú astronómiu na márne kúsky:

Je to jediný skutočný glóbus, ktorý sa zázrakom nedostal do vatier Inkvizície (bohužiaľ neviem kde sa nachádza a ako sa zachoval). Tu je potrebné si všimnúť otvor na priesečníku bielych čiar. Ako vám už došlo, bude to potrebné na finále.

Zhrnieme si: na rozdiel od majstrovských technických umeleckých diel, papierové obrázky sa veľmi ľahko upravujú, čoho výsledky aj vidíme. Všimnite si, že na všetkých „starých“ schémach je postupnosť vrstiev obrátená spredu dozadu. Veď akože inak, dnešné stádo nepotrebuje vedieť, že žije vnútri Zeme, a že nad hlavou máme umelé Nebo so svietidlom, ktoré je ukryté vnútri.

A teraz si všimnime zvláštnu zhodu: krištáľové sféry Neba vložené jedna do druhej akosi zázračne navzájom rezonujú so zvieratami z krištáľovej rakvy, v ktorej je smrť Košteja. Ako vám už došlo, ide o jedno a to isté, a názvy zvierat – to sú znaky slovanského Zverokruhu: čertog Zajaca, čertog Kačice atď. Ale táto náhodná zhoda je proste nič v porovnaní s týmto:

Nikdy ste si nevšimli, že naše planéty nosia mená rímskych Bohov?

Možno že poviete, že ide iba o náhodu, ale je tu jedno ALE:

Ptolemajos planéty nenazýva nijako, on dáva mená priamo sféram:

Sféra Venuše

Sféra Marsa

Sféra Jupitera, atď.

Myslíte si, že ide o mená planét?

Mýlite sa!

Sú to mená Bohov! A sféry sú ich obydlia!

Takto Ptolemajos otvoreným textom ukazuje na sedem krištáľových sfér, ktoré sú vložené jedna do druhej ako matriošky, z ktorých každú riadi jeden z konkrétnych Bohov!

Odkiaľ pochádzajú výrazy:
Sféra Vplyvu
Sféra Riadenia
Sféra Činnosti

Teda tak, sféra je vložená do sféry. A ako sa dá skrz 7 sfér vojsť dovnútra?

Na túto otázku nám odpovie vianočná hračka:

Jedlička vložená dovnútra skrz otvor vo sfére

A teraz si predstavte, že otvor dovnútra je uzavretý maličkou guľôčkou, na ktorej sú dvere. Dostaneme portál, bránu, prekládkovú základňu, vráta (nazvite to ako chcete), ktorá zabezpečí hermetický prechod do gigantickej krištáľovej sféry:

Vojdete do guľky → dvere sa zavrú → guľka sa otočí spolu s vami o 180° → dvere sa otvoria → vyjdete z guličky a ocitli ste sa vnútri sféry!

Ak berieme do úvahy starobylosť konštrukcie, tak musí mať názov, ktorý veľmi dobre poznáte. Sféra je grécke slovo, my sme vždy mali slovo GUĽA, preto Predkovia premenovali krištáľovú sféru na cárstvo (v ruštine je guľa ШАР, z čoho vzniklo „šarstvo“, t.j. cárstvo – pozn. prekl.). Pri prepise tohto slova latinkou do európskych jazykov sa čítalo raz „Cárstvo“, inokedy Šárstvo“, čo sa následne usadilo aj u nás. Ďalej, podľa štatútu tvarov, Obrazy je potrebné systematicky skresľovať, aby sa medzi pokoleniami pretrhlo spojenie, preto sa od čias Petra podnes Cárstvo nazýva

INštancia

→ t.j. STANica, ktorá je vložená dovnútra inej STANice.

Takýmto spôsobom čisto ruskú príponu „STV“ – bohatSTVo, bratSTVo, cárSTVo, kráľovSTVo – vymenili za zámorský, mŕtvy, slovopodobný náhradný diel „CIA“ → revolúCIA, políCIA, protistúCIA, deklaráCIA…

Daľov slovník:

Stan – miesto, kde sa zastavili pocestní pútnici, zastavenia kvôli oddychu, dočasného prebývania, aj všetko zariadenie je na mieste, s vozíkmi, dobytkom, šiatrami alebo inými zariadeniami.

Wikipedia:

Inštancia – článok v systéme podriadených orgánov (štátnych, súdnych, straníckych a pod.).

A takýchto krištáľových, nebesných cárstiev-inštancií je 7. A všetky sa krútia veľkou rýchlosťou. A každý má svoj portál, svoju ochranu pod vedením svojho Boha alebo Bohyne. Nie sú potrebné žiadne ohrady s ostnatým drôtom, prekážka sa nedá podkopať ani prevrhnúť. Do stredu Neba sa nijako nedostanete, neprejdete cez 7 nižšie rozmiestnených inštancií!

Vari to nie je geniálna obrana SOLARU?

Takto vyzerá škrupina objemovo. Teraz už viete, prečo je mnohorozmerná?

Už po niekoľký raz sa vraciame k modelu atómu.

Kto sa odváži povedať, že jeho štruktúra nie je podobná na štruktúru atómovej sféry?

Keď priletíme ku krištáľovej sfére, uvidíme ešte asi takúto bránu:

A vnútri brány:

A toto už je pohľad do samotnej krištáľovej sféry.
Hľa, to je ono, Kráľovstvo Nebesné, krištáľový dvorec:

Ako vám už určite došlo, planéty vo vesmíre sú iba brány-portály
Ktoré slúžia na prechod dovnútra krištáľových sfér – inštancií.
Každú z nich riadi konkrétny Boh alebo Bohyňa s ohromným množstvom pomocníkov – bôžikov – nuž, tu je onen Panteón Bohov!

Bohovia majú sputniky (prídete sami na pôvod tohto slova?). Okrem planét, v kozmickom priestore existuje aj množstvo kdejakého lietajúceho odpadu typu asteroidov (hviezd Roidov), komét, prstencov Saturna, plynných oblakov a ďalších transportných prostriedkov Sivých, ktoré mudrci-astronómovia uvideli v teleskopoch a hrdo nám strkajú pod nos ich snímky.

Planéty prirodzene svietia SVOJIM SVETLOM. Teraz je vám jasné, že termín „planéta“ tu už nepatrí, pretože: za prvé – „Planéta“ sa z gréčtiny prekladá ako „Blúdiaca Hviezda“, a po druhé:

Boh Saturnu riadi portál „Saturn“;

Boh Slnka riadi portál „Slnko“;

Bohyňa Luny riadi portál „Luna“, atď.

Takže o akých planétach môže byť reč?

¹⁶A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. ¹⁷Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem…

Biblia, Kniha Genezis, Hlava 1

Už to je teraz jasné? Prečo v Biblii niet ani jedného slova o planétach? Pretože Biblia je postavená na jedinoboží, a tu ich je celá skupina!

A teraz dôležitý moment: všetky naše planéty až doteraz nosia názvy svojich pánov! Pravda, „oficiálna veda“ musela dovymýšľať ešte niekoľko kúskov a k nim hromadu sputnikov, aby ukázala svoju progresívnosť, a teda nedostatočnosť antických modelov sveta. Ale dokonca aj nové, falošné planéty a sputniky naďalej nazývajú menami Bohov! Vidno, že astronómov držia pod silnou kontrolou.

Pokročme ďalej. Ako povedal Jesenin:

Tvárou v tvár.
Tvár neuvidíš.
Veľké vidno iba zďaleka.

A takto sa to podarilo aj so Zemou: tvárou sme narazili na ohromnú tvár planéty. Lezieme po nej ako mravce, a hoci niekedy na ňu pozeráme aj z okna lietadla, výška 10 km nehrá nijakú rolu. Preto nijako nedokážeme odhaliť skutočnú formu Zeme.

A tvari presne toto aj využívajú. Podhadzujú nám fotografie galaxií a čiernych dier nakreslených vo Photoshope.

A teraz sa pozrime na Zem z výšky podľa skutočnosti. Ale vopred varujem: tento pohľad je veľmi rozdielny od toho, ktorý nám vytvárali v hlade od detstva. Takže ako naozaj vyzerá Zem z Kozmu? Teda zvonku?

Nuž takto:

Strapec hrozna s hrozienkami rôznych rozmerov, akurát že namiesto jednotlivých hrozienok sú k vetvičkám prirastené naše planéty. Ako je známe, hrozienka nie sú zvyčajne okrúhle, ale zľahka predĺžené. Preto naša Zem v reze vyzerá takto:

Nič vám to nepripomína?

A čo tak toto:

Po obsadení planéty tvari nielen izolovali Solar (žĺtok), ale postarali sa aj o vonkajšiu obálku Zeme. Aby nás úplne izolovali od akýchkoľvek záchranných žiarení zvonku, okupanti zaštítili planétu tak, že ju pokryli ZLATOM!

Nuž hľa, rozprávka o Sliepočke Jarabej…

Ak považujete pozlátenie za vtip, tak čo poviete na toto – žeby vtip?

Máme plakať alebo sa smiať?

Socha zlatej „Zemegule“ vo Vatikáne.

Všimnite si, že vnútri pozlátenej Zeme je ešte jedna pozlátená guľa.

Na túto guľu si posvietime vo finále.

Všimnite si však celkovú kompozíciu fotografie. Na rovine v pozadí, priamo pod klenbou, stojí pamätník epifýze (šišinke), ale o tom v ďalších kapitolách.

Chceš niečo ukryť – vystav to na oči všetkým.

A navyše, tento vtip sa ešte aj krúti. Ak neľutujete 32 sekúnd svojho života, tak pozrite si toto video:

Zhrňme si:

Zem pred 7525 rokmi preformátovali tak, že zakryli jej centrálny procesor – Solar.

Okupanti zostrojili sféry vplyvu s prechodmi-portálmi, z ktorých každý riadi jeden konkrétny BOH alebo BOHYŇA so svojimi sputnikmi.

Pozorní čitateľ si zadá hneď minimálne dve otázky: čo teda sú súhvezdia a prečo nevidíme Solar skrz krištáľové sféry?

Berúc do úvahy to, že materiál vami práve prečítaný prevracia všetko, čo ste doteraz vedeli o Kozmose naruby, naliehavo vám odporúčam:

Prečítajte si druhú časť materiálu „SFÉRY VPLYVU“ najneskôr do 24 hodín.

Ako ukazuje prax, za tento čas sa informácia trošku v hlave uloží, inak by v strede druhej časti mohlo prehorieť železo. To preto, lebo podrobnejšie preberieme štruktúry a funkcie každej Sféry Vplyvu, o ktorých dokonca nemáte ani potuchy. A potom prejdeme k ústrojstvu hviezdneho Neba.

22.07.2017

UPOZORNENIE!

Nemá význam čítať túto časť, ak ste predtým už neprečítali prvú a druhú.

Už sme preskúmali veľa pňov, ale tento je mimoriadny:

JEHO VRCH JE PLOCHÝ,

Čo znamená… že bol spílený.

A fantázia spúšťa obrazotvornosť a do rady sa stavajú otázky:

KTO SPÍLIL?

PREČO SPÍLIL?

ČÍM PÍLIL?

Chlapci a dievčatá, naše lietadlo je pripravené na štart.

Náš kurz… ale niet žiadneho kurzu! Proste obletíme planétu!

Pritiahnite si pásy, ale radšej sa pevne držte držadiel, lebo to, čo teraz uvidíte, navždy zmení vaše poznatky o horách a skalách!

AUSTRÁLIA

Počas letu si zahráme hru:

NÁJDI 10 ROZDIELOV!

Hoci rozdiely sú iba dva:

MATERIÁL A ROZMER!

KANADA

TALIANSKO

NAMÍBIA

CAPE TOWN

GRÓNSKO

ARGENTÍNA

USA

RUSKO

ETIÓPIA

VENEZUELA

Tieto pne trčia po celej Zemi. Sú ich stovky!

Vedci ich pokrstili na STOLOVÉ HORY, pretože vrcholy majú rovné ako stoly.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Nuž čo, pekné pníčky?

A teraz si spomínate, z čoho sme začínali náš rozhovor?

Vychádzali sme z predpokladu, že ste už videli lesy a prechádzali sa v nich. A čo tak ich výška 30 metrov? Vari existuje aj iná možnosť? A nám sa tak aj páčia, kocháme sa ich krásou, počas víkendov opekáme v nich šašlíky. Na takéto lesy sme si zvykli, iné nám ani netreba.

Potom sa ukázalo, že v USA sa uchoval starý les, o ktorom sa toľko hovorí v rozprávkach: gigantické, 100 metrové sekvoje. Práve takýchto obrov nám kreslí naša fantázia, keď počujeme slovné spojenie ROZPRÁVKOVÝ LES.

Za sekvojami v Kalifornii naša obrazotvornosť dáva bodku (prizma núti). V opačnom prípade by ochrancovia rozumu poplávali k hraniciam, keďže rozmer Diablovej Veže ukazuje na strom vysoký 6 km. Ale farby by sa začali zhusťovať a mohlo by sa vyjasniť, že Diablova Veža je iba mladý stromček oproti iným stromom, ktoré boli na planéte spílené:

Napríklad hora v Cape Towne (Afrika). Jej rozmery sú naozaj úctyhodné. Priemer plató (3 km) umocníme na 20 a dostanem výšku afrického stromu – 60 km! To je 10x vyššie ako Diablova veža, a preto náš rozum nijako neuvidí v Cape Towne peň. Viete si predstaviť, aké veľké museli byť čo i len vetvičky takéhoto stromu?

Iba na jedinej takej vetvičke by sa bez problémov dala umiestniť celá mestská štvrť aj s obchodnými centrami, školami a parkami. Ospravedlňujem sa za nevhodný príklad, ale nevidím iný spôsob ako naložiť súčasné myslenie na prastarý obraz sveta.

60 kilometrov! A kam ešte vyššie? Ale predstavte si, že ani toto nie je limit! Kto pozorne čítal predchádzajúci článok, ten si pamätá, že na ostrove Bujan rástol Dub nebývalých rozmerov, na skamenenom pni ktorého sa držala obloha. Tento Dub nedával pokoja Puškinovi, preto zo zaplietal do svojich „rozprávok“ pri každej vhodnej príležitosti. Nikto nevie, aký rozmer má tento peň, ale to, že dub mal výšku niekoľko stoviek kilometrov je isté – bol niekoľko ráz vyšší ako africký strom v Cape Towne. A Dub v Antarktíde bol tým najvyšším stromom na planéte!

Teraz už rozumiete, prečo nemôžeme nájsť 9 delfínov? Ale nezacyklujte svoju myseľ iba na delfínoch či pňoch, pozerajte širšie. Ja sa už niekoľko ráz pokúšam prebudiť vašu myseľ, aby myslela v planetárnom rozmere. Ak namiesto delfínov a pňov vidíme milencov a hory, tak si predstavte, akou gigantickou oponou je od nás oddelená skutočná podoba okolitého sveta!

Teraz už chápete, prečo sa APOKALYPSA doslovne prekladá ako ODHRNUTIE OPONY?

Vari je už jasné, prečo som na začiatku článku poukázal na matricou implementovanú prizmu, skrz ktorú nazeráme na svet a aj tak nič nevidíme? Uverte mojim slovám, všetko vôkol je ustrojené celkom inak a nemá nič spoločné s tým, čo vidíte. Ja by som nazval aktuálny stav spoločnosti naozaj skutočným snom, ale najsmutnejšie je to, že ani nie v prenesenom zmysle slova.

Nuž dobre teda… Bol to lyrický úlet, o ktorom môžeme napísať samostatnú kapitolu, ale my pokračujeme v našom lete.

Myslíte si, že je načase sa vrátiť k otázkam:

Kto spílil?

Načo spílil?

Akým nástrojom spílil?

Nie, ešte je skoro. Ak berieme do úvahy, že celý povrch planéty bol pokrytý gigantickým rastlinstvom, zadáme otázku.

A KDE SA PODEL CELÝ OSTATNÝ MEGA-LES?

Ide o to, že stolové hory sú len jednotlivé najlepšie stromy, ktoré boli vybrané na spílenie. Kľúčové slovo je: na spílenie! Všetok ostatný celostný les jednoducho zložili tlakovou vlnou.

Analyzovali sme stromy s rovnou plošinou, ale videl niekto nie spílené, ale zlomené stromy?

Pripomínam:

Pochopili ste narážku?

NIE?

Nuž čo, ak nie, tak pokračujme v hre
NÁJDI 10 ROZDIELOV!

Dúfam, že zmysel vám už je jasný. Teraz vám navrhujem sa triezvym pohľadom pozrieť na najvyššie pne Zeme, ktoré boli polámané nárazom tlakovej vlny.

Nuž hľa,

EVEREST:

Slovo SKALA pochádza od slova SKÁLAŤ

Dúfam, že ste pochopili zmysel. Navrhujem vám nazerať triezvym pohľadom na najvyššie pne Zeme, ktoré boli zlomené úderom tlakovej vlny:

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Určite vám už došlo, že na Zemi niet skál. Sú to iba úlomky pňov. Môžete poprezerať hoci milión fotiek, ale okrem mŕtvol kremenného sveta nič iné neuvidíte. Ako vysvetľuje pôvod skál oficiálna veda vám už určite došlo tiež.

Teraz už vám je jasné, prečo nás tak očarovávajú skaly? Prečo tie najprestížnejšie nehnuteľnosti sú medzi skalami? Prečo ten najekologickejší materiál pre tých, čo stavajú domy sú skaly? Pretože hoci skaly aj umreli, aj tak pokračujú vyžarovať silnú energiu života, ktorá je pre nás, smrteľných predstaviteľov uhlíkovej éry  spasiteľná. Kameň je proste most medzi kremennou a uhlíkovou formou života.

Prichádzame k dôležitému momentu. Musíme sa naučiť odlišovať skaly od hôr. Sú to absolútne rozdielne pojmy. Skala pozostáva z celostného kúska rozorvaného kameňa, ktorý je charakteristický k oblohe trčiacimi odlomkami vláken.

A hora je zaoblená hromada nasypaného sa odpadu, ktorý bol nahromadený gigantickými vyklápacími nákladnými vozidlami. Jej charakteristickým príznakom je v podstate ideálna konusovitý tvar, ktorý je vlastný nasypanej štruktúre. Niekedy v násypoch odpadu nastávajú reakcie medzi jednotlivými vrstvami odpadu, a vtedy sa hora rýchlo mení na vulkán, ktorý chrlí lávu. Túto idioti v okuliaroch hlučne priradzujú k ďalšiemu plástovému pňu, alebo vytvárajú ďalšie náučné teórie.

Takže žiadne vulkány, hory a skaly neexistujú. Pokojne ich môžete vyčiarknuť z lexikónu. Letíme ďalej.

Z paluby lietadla dobre vidíme, že absolútne všetky skaly našej planéty sú mŕtvoly kremenného sveta. A tu sa môžete opýtať: „To všetko sú padnuté stromy?“

Nie, nie všetky. Veľmi veľa skál patrí k skamenelým zvieratám a ľuďom. Milovníci Krymu prišli na to prví, ale táto téma je veľmi rozsiahla, preto si podrobnejšie povieme o skamenelej faune v inom článku.

Treba povedať, že nie všetky stromy majú bunkové šesťuholníkové vlákna, ako napríklad Diablova Veža alebo Chodník Obra. Mnohé skaly – o ktorých sme práve hovorili – majú vrstvovú alebo hubovitú, špongiovitú štruktúru podobnú našim hubám. Ako sa pečeň líši od pľúc, tak aj kremenný svet minulosti bol taký mnohoobrazný, že väčšinu druhov a poddruhov nie sme proste schopní identifikovať a predstaviť si.

Chlapci a dievčatá, naše lietadlo obletelo Zem a pristávame. Posádka lietadla vám ďakuje za to, že ste nezošaleli pri čítaní komentárov k inak dobre známym obrázkom. Po pristátí vás prevezú do útulného horského hotela medzi skalami, kde si pred večerou môžete odpočinúť. Po nej si zosumarizujeme celú informáciu, ktorú ste dnes dostali a zostavíme celostnú mozaiku.

Prajeme vám príjemný oddych! A teraz si pohodlne sadnite a porozprávam vám rozprávku.

Predstavte si prírodu filmu AVATAR, akurát vo svojej mnohorakosti značne pestrejšiu – asi tak miliónkrát. Všetko to kvitlo a voňalo až dovtedy, pokiaľ neprileteli chamtiví darebáci. Najskôr spílili niekoľko najlepších stromov (značku motorovej píly nepamätám), aby ich mohli použiť ako biologické palivo pre generátory meniace atmosférický tlak vnútri planéty.

To bolo začiatkom konca…

Hneď za zmenou klímy skamenela celá flóra na rozdiel od fauny, ktorá sa ešte ako-tak zachránila v rôznych úkrytoch. Takto rastlinstvo už nevykazovalo žiadnych znakov života a predtým, ako kremenné organizmy stratili elastičnosť, po planéte zrealizovali kobercové bombardovanie. Tlaková vlna zmietla všetko, čo malo korene. Pozrime sa na to cez príklad pre nás známeho uhlíkového stromu:

Ako vidíte, peň predstavuje 5-10% objemu dreva stromu, ktorý s rachotom padol vedľa.

Hľa, takto vyzerá zvalený les od ako keby Tunguzského meteoritu. Odhadnite objem dreva.

A teraz urobíme odhad padnutého dreva, napríklad 100 km vysokého. Predstavte si, koľko kameňa muselo ležať vedľa takýchto pníkov?

Takže kde sa to všetko podelo? A hľa, na túto otázku nám odpovedal Pavel Ulianov. Po výbuchu všetko živé popadalo, potom prišli veselí chlapci na šikovnej technike a doslovne zoškrabali zo všetkých kontinentov niekoľko stoviek metrov povrchového kamenného sloja.

Tvari – doslovne rakovinový nádor – požierali jeden kontinent za druhým pustošiac Zem, čím ju premenili na povrchovú baňu planetárneho rozsahu. Práve takto sa vytvorili všetky pustatiny. Práve v takúto barbarskú dobu sa objavil výraz „kariérny rast“.

Chobotnica na fotografii sa volá BAGGER 288 a je to dnes najväčší rotorový lyžicový exkavátor na svete. Ak my – primitívne poolopice – máme dnes takúto techniku, tak si len predstavte, akú úroveň techniky museli mať kozmickí prišelci, ktorí spracovávali stromy 100 km výšky.

Takto pracuje rotorový exkavátor. Lezie paralelne pozdĺž ťaženej steny. Ohromný disk s lyžicovými radlicami vyškrabáva horninu tak, že za sebou ponecháva ohnutú stenu z kameňa.

Geológov už od študentských čias hypnotizujú rozprávkami, že podobné pozostatky povrchovej ťažby sú divom prírody, ako napríklad tento útes v Austrálii.

Nuž hľa! Ak ešte neveríte v debilizmus posledného štádia, zagúglite si. Hľadajte vlnu z kameňa a oficiálne vysvetlenie jej vzniku…

Aby ste ma neobvinili z plagiátorstva (a nepriatelia čkajú iba na to), tak desiaty raz opakujem že témy povrchových baní (karierov), vulkánov a rotorových exkavátorov brilantne objasnil Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Teraz jednoducho prichádzame k rozuzleniu tohto zvláštneho príbehu. Téma povrchových baní sa tak ako nikdy prepletá s mojou témou lesa, preto som proste nútený vás v skratke oboznámiť s princípom práce rotorových exkavátorov, inak by ste kulmináciu tohto článku nepochopili.

Pokračujeme.

Všetko čo padlo na povrch planéty bolo vyčistené megastrojmi, preto nám z kremennej doby ostali iba pozostatky kamenných pňov (skaly). Tvari sa mimoriadne usilovali v ÁRIjskej ZÓNE. Je to proste mimoriadne chutný kúsok vďaka nezvyčajnej štruktúre pôdy.

Zloženie týchto skál nie je z bežného dioxidu kremíka (SiO₂), ale z polodrahokamov. Teraz už je jasné, prečo zorganizovali park skamenelých stromov, a nahádzali tam kmene s drahokamami? Aby odpútali pozornosť od skutočných artefaktov – gigantických pňov, ktoré sa dvíhajú v pozadí. A tu hľa vzniká otázka…

Prečo ich parazity nechali nedotknuté?

Priznám sa, nepoznám odpoveď. Prístup k tejto bunke informácií ostal z nejakého dôvodu zamietnutý. Použijeme teda logiku, čo je veľmi škodlivé pri písaní takýchto druhov materiálov. Je možné, že pne sú nezvyčajnou skúšobnou blokáciou nejakých energetických tokov, ktoré vytryskujú zo zeme, a ktoré parazity nemôžu otvárať. Pozrite sa na fotografiu: čo im bránili zrovnať pne? Veď technologicky je oveľa zložitejšie pne obtesávať zo všetkých strán – ale oni obtesávali.

Odpovedám na otázku, ktorú mi zadajú 500x po zverejnení toho článku:

Ako určiť, ktorý kameň bol živý a ktorý nie?

V KREMENNOM SVETE KAMENE VÔBEC NEEXISTOVALI!

Takže absolútne každý kamienok, ktorý na našej Zemi nájdete, je odoklaný kúsok nejakej živej bytosti kremennej éry!

Takže celú kremennú flóru aj faunu okupanti vzali, a tu vzniká otázka. Kde sa podela takáto ohromná masa kameňa?

Žeby ho vyviezli zo Zeme, ako niektorí predpokladajú. Nie vážení. Nikto nič neodvážal. Kameň potrebovali vnútri planéty na stavbu storočia. A čo sa dá postaviť z takéhoto množstva kameňa? Základne? Pevnosti? Mestá?

Zanechajme toto plytké myslenie, sú iba na úrovni ľudinu. Ak chcete pochopiť úmysly Bohov, tak aj myslieť treba ako Bohovia a ja už ďalší raz prosím o to, aby ste mysleli na úrovni planetárneho vedomia. Hoci to je zvláštne, v tomto nám môže pomôcť rozprávka Bochník (Колобок).

Nuž hľa, znovu sme sa dostali k rozprávkam. Ale kdeže sa dá pohnúť bez nich?

Nedávno bol objavený ešte jeden variant tejto rozprávky, ktorý sa viac podobá na pravdu, pretože vysvetľuje, kto to je ten Bochník.

Poprosil Tarch Perúnovič Dživu – urob bochník. A ona po Svarožím zákutiam poškrabala, po Čertožím sýpkam pokutrala a urobila bochník i položila ho na okno Čertoga Rady. I zažiaril bochník a pohol sa po Perúnovej Púti. Ale nedlho sa on hýbal, do Čertogu Diviaka sa dostal. Odhryzol Diviak bochníku bok, ale nie celý odhryzol, iba kôročku. Ide ďalej bochníček až došiel do Čertogu Labute. Labuť odštipla kúsoček a v Čertogu Havrana aj Havran odštipol kúsoček. V Čertogu Medveďa Medveď bochníku bok vzal.

Vlk vo svojom Čertogu skoro celú polovicu bochníka obhlodal a keď došiel bochník do Čertogu Líšky, táto ho zjedla.

Táto rozprávka je obrazným opísaním astronomického pozorovania Predkov pohybu Mesiaca po nebeskej klenbe od splnu po nov.

Ako ukazuje druhá verzia rozprávky, bochník je Mesiac. Je to natoľko presvedčivé a logické, že to určite nevyvoláva žiadne pochybnosti. Ale v tomto príbehu je jeden skrytý moment…

Neviem ako vy, ale mňa od detstva znepokojovala veta „po policiach vyškrabala“. Keď ju počujem, vždy mám taký pocit, ako keby ma škrabali hrabľami po chrbte. Intuícia hovorí, že to nie je len tak. A teraz otázka za miliardu:

„Po akýchto to policiach škrabala babka?

Neviete?

Akože nie?

Ruským jazykom a obrázkami vám to vysvetlil WakeUpHuman!

POROZJÍMAJTE NAD TÝM, AKÝMI NÁSTROJMI „BABKA“ DŽIVA VYŠKRABÁVALA POLICE!

A hľa to sú police (Karakum a Grand Canyon, Arizona, USA)– vyškrabané kontinenty našej planéty a nie to, čo by nám chceli nahovoriť!

Nuž hľa, gazdiná už chladí svoj bochník na okenici. Ale tu čosi neštimuje. Veď Mesiac je čo do rozmeru ako stredne veľké mesto a kameňa zoškrabali z celej Zeme! Kde sa podelo také ohromné množstvo kameňa?

V skutočnosti to je veľmi jednoduché. Neviete náhodou, z čoho sa robí sklo? Neuveríte, ale základom skla je dioxid kremíka! Áno, toho istého dioxidu kremíka –SiO₂ – z ktorého pozostávajú skaly.

Na mieste Bohov by som ja pretavil skaly na sklo. Ale načo Bohom také gigantické množstvo skla? Aby postavili gigantickú škrupinu a nazvali ju:

NEBESKÝ KRYŠTÁL!

KONIEC
Zdroj

Kým som dopisoval prvú časť, moja kryštálová guľa mi ukázala budúcnosť. Viete, čo som v nej videl?

Pred dverami fóra sa zhromaždil celý míting nespokojencov – samozrejme trollovia (nuž, ako zvyčajne) – ale tak či onak, tlupa kričí: DOKÁŽ, ŽE TO JE PEŇ! Nuž dokážem – ľahko.

Všetko, čo ste v tomto článku doteraz prečítali boli iba malé čriepky. V ďalších prídu na rad väčšie kúsky. Väčšie v doslovnom význame slova. Takže nasledujte ma a ja vám ukážem či kremenná hora je vysoká.

A vás, milí čitatelia, nabádam, nezacyklujte na iba tejto hore, ba poviem vám ešte viac. Na konci celého článku pre vás zmiznú všetky hory na planéte. Nuž teda – podľa Jesenina –

VEĽKÉ VIDNO LEPŠIE Z DIAĽKY

Teraz pristúpime bližšie k nášmu pníku a lepšie sa mu prizrieme na jeho proste

FANTASTICKY NEVYSVETLITEĽNÉ STĹPY

Prečítame si ešte raz uzáver z Wikipedie:

„Diablova Veža sa vytvorila z vyvretej magmatickej hmoty, ktorá vystúpila z hlbín Zeme a stuhla v tvare pôvabných stĺpov“.

A vy čo na to?

Nuž, aká rozumná magmatická hmota! Hľa, stuhla priamo v tvare ideálnych šesťuholníkových stĺpov, a to až do výšky 300 metrov! Podľa týchto stĺpov možno priamo kresliť priamky. Teda najskôr ich akýmsi presným nadstavcom vyformovali do šesťuholníkového tvaru, potom zviazali do zväzku, pričom hneď vedľa fúkal gigantický ventilátor, aby stĺpce rýchlo ochladli a stuhli.

Nuž, páni vedci a ste stále pri zdravom rozume? Čo to píšete!

Ľudia, ste pri zdravom rozume? Čomu to veríte!

Tvrdiť, že toto majstrovské dielo geometrie vzniklo následkom fontány lávy je taká istá hlúposť, ako povedať, že letiaci meteorit sa objavil na oblohe vďaka výbuchu v závode Ferrari.

Videli ste niekedy fontánu lávy? Ak nie, tak sa zoznámte a porovnajte:

Videli ste už niekedy fontánu lávy? To znamená iba jednu vec – táto magma musela byť s umelým intelektom!

Iba opierajúc sa o túto jedinú fotografiu môžem zadať stovku otázok a táto chorá verzia sa rozpadne na tisíce kúskov… ale pôjdem inou cestou. Efektívnejšou.

POROVNÁVACIA ANALÝZA

Viete čo ma najviac fascinuje? Že všetky stĺpce sú ŠESŤUHOLNÍKOVÉ! A prečo práve šesťuholníkové? Pretože Vesmír tvorí všetky majstrovské diela práve v takejto forme.

Nejestvujú dve rovnaké vločky, ale každá z nich má ideálnu šesťuholníkovú formu. Ani včely nepoznajú matematiku, ale presne určili, že pravidelný šesťuholník má najmenší perimeter medzi tvarmi rovnej plochy čo znamená, že takúto plochu možno zaplniť maximálne efektívne. Budujúc plásty, včely sa inštinktívne snažia urobiť ich čo najviac skladovateľnými, a zároveň použijú čo najmenšie množstvo vosku.

Šesťuholníkový tvar je najefektívnejšou a najekonomickejšou štruktúrou pre stavbu plástov.

Tupé barany nedokážu nijako pochopiť, že náš Vesmír je fraktálny, t.j. nezáleží na tom v akom rozmere ho skúmame. V rozmeroch hory či v rozmeroch stromu, ktorý nám rastie pod oknom. A teraz otvoríme učebnicu botaniky a nájdeme rez nejakej rastliny a porovnáme ho s našim gigantickým pňom. Nepôjdeme do detailov, použijeme iba tie fakty, ktoré sa porovnaním s fotografiou samé núkajú – znamená to, že nemá význam ich vyvracať.

Dovoľte mi predstaviť vám priečny rez stebla ľanu. Nuž, páni biológovia, nič ste si nevšimli? Aké tam vidno bunky a aký majú tvar? Správne, všetky sú šesťuholníkové.

Nuž, aká to náhoda. Ľanu už stačí iba zodrať po obvode obáločku (peň ju má zodranú – rozsypaný materiál vôkol) a priam ako vyšitý náš peň z vtáčej perspektívy.

Vlákna pňa, presne ako vlákna stebla ľanu majú šesťuholníkový tvar, ktorý presne uchováva svoju geometriu po celej dĺžke stebla, čo je celých 386 metrov!

Všimnite si, že vlákna pňa sú strohejšie čo do proporcií než obrázok z učebnice botaniky.

Vlákna sa jedno od druhého nelíšia, sú doslovne ako kalibrované nielen po celej dĺžke, ale aj vo vzájomnom pomere.

Vlákna nie sú navzájom zrastené, takže sa uvoľňujú a voľne padajú ako šesťuholníkové fragmenty v zvislosti od stupňa erózie.

Každé vlákno pňa je pokryté tenkou obalovou hmotou, akousi obáločkou. Presnejšie, ako fascia – spájajúca tkaninová obáločka na vláknach mäsa:

Vlákna nevchádzajú do zeme vertikálne, ale sa postupne ohýbajú. Plavne prechádzajú do koreňového systému tak, ako je to bežné pre každý strom.

Ako vidíte, oficiálna verzia náhodného stuhnutia lávy letí k čertom. K dispozícii je veľmi veľa faktov ukazujúcich na to, že v skutočnosti ide o peň gigantického kremenného stromu.

V roku 1977 vypustil Hollywood film BLÍZKE STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU s Vežou Diabla v hlavnej úlohe. 100 ráz v ňom zopakovali, že to je hora pre stretnutie sa s prišelcami, ale to bola verzia pre naivnú verejnosť. Kde boli vtedy vaše oči, milí vedci?

Ej, biológovia, geológovia, paleontológovia, skúmate svet vo zváracej maske?

Nuž a teraz je čas sa vrátiť k výške stromu, ktorým tento peň kedysi bol. Na to použijeme vzorec, ktorý sme už v článku uviedli. Priemer pňa je približne 1/20 výšky celého stromu. Nuž teda, priemer nášho stromu je 300 metrov na základe. Je jasné, že strom za posledných 7,5 tisíc rokov sa čo-to obsypal, je teda jasné, že pôvodne bol širší. Ale ak aj len 300 m umocníme na 20, tak dostávame výšku stromu – 6 KILOMETROV!

VŠETKO SA DÁ POZNÁVAŤ POROVNÁVANÍM, VŠAKŽE?

Myslím, že v tomto bode môžeme dať bodku. Diablova Veža v USA je gigantický peň kremennej éry so všetkými príznakmi obyčajného lesného pňa, aký každý z vás už neraz videl.

Ale z druhej strany nemožno podceňovať jemné háčiky Matrixu, ktoré držia mentalitu v pozore, preto pevne verím, že aj po týchto dôkazoch sa nájdu hlboko spiaci experti, ktorí budú vyžadovať pokračovanie zábavy. Ak si myslíte, že na tomto moje argumenty skončili, tak hneď musím rozčarovať. Mám v rukách ešte toľko tromfov, že si budem vychutnávať každý moment a odďaľovať kulmináciu v šiestom článku, pretože vyvrcholenie tohto príbehu bude zaujímavejšie, ako najzamotanejší príbeh Agathy Christie.

Nuž teda, jeden peň pre prebrali, prichádza rad na ďalšie. Vari ste si nemysleli, že on je jediný? Jednoducho treba sňať klapky z očí a uvidíte, čo ste ešte nevideli!

Dovoľte, aby som vám odporučil do pozornosti Chodník Obra v Írsku

Náhodou vám to niečo nepripomína? Nie? Lepšie sa mu prizrite.. znovu akési šesťuholníkové stĺpy… čertovina akási!

Ak nevidíte 100% zhodu s Vežou Diabla znamená to, že ste určite slepí.

Je to presne taký istý gigantický peň, akurát že skoro vôbec netrčí zo zeme. Strom rástol priamo na brehu mora. Chodník Obra pozostáva zo 40 000 stĺpov takej geometrie, že ich proporcie im môžu závidieť aj včely! Samozrejme, že tento div Prírody vyhlásili za chránené územie. A my môžeme znovu zopakovať vetu od WakeUpHuman:

„Je vrcholom cynizmu nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

Prečo je reč o vyťažených povrchových baniach sa dozviete neskôr, ale teraz hádajte – čo nám o pôvode tohto chodníka hovorí Wikipedia?

„Chodník Gigantov je prírodný monument, pozostávajúci z približne 40 000 bazaltových stĺpcov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené následkom výbuchu vulkánu v dávnej minulosti“.

VÝBUCHU VULKÁNU!

A teraz povedzte, ako sa tu dá zdržať od explózie magmatického vulkánu smerom k učenej, vedeckej komunite? Ťažko, veľmi ťažko. Treba však radšej zavrieť hubu, lebo

nepriatelia čakajú presne na to. Pozrime sa radšej na majstrovské dielo geometrie:

Pre mňa je dosť záhadou, prečo aj chodníkové dlaždice neoznačili za výlev starého vulkána. Veď ukážte mi čo aj len jeden rozdiel:

A teraz otázka na prebudenie: Kde bola urobená prostredná fotka? Ak by ste ju videli na akomkoľvek inom mieste, ani by ste neuvažovali o tom, že niekto sa odfotil na chodníku.

A teraz navrhujem sa vrátiť k vyskúšanej metóde. Ak sme Vežu Diabla porovnávali s rastlinným steblom, tak Chodník Velikána porovnajme so skutočnou vychladnutou lávou:                                              

NUŽ HĽA A TAKTO LÁVA CHLADNE:

A teraz porovnajme Vežu Diabla s Chodníkom Velikána.

Oj, ospravedlňte ma, chcel som povedať:

A TERAZ POROVNAJME KREMENNÝ PEŇ S KREMENNÝM PŇOM

Ešte niekto verí na rozprávky o fontánach lávy?

Ak si myslíte, že okrem dvoch kremenných stromov gigantov vás nemám čím potešiť, tak to teda márne. Na planéte ich je množstvo. Najzábavnejšie je to, že ľuďom ani na um nepodíde, že to sú pne, a tu hľa oficiálna veda sa vážne zamyslela. Aby ich účinne ukryla pred všadeprítomnými zvedavcami vymyslela pre pne priam geniálny názov:

BAZALTOVÉ SKALY!

Dobre si prezrite dve nasledujúce fotografie. Vlákna visia ako z povaly. Ako toto môže vysvetliť vulkanická verzia?

Tak teda ako? Láva kvapkala, kvapkala, ale jej kvapky na zem nedoleteli a prilepovali sa svojimi rovnými hranami k susedným kvapkám, ktoré z akéhosi dôvodu do zeme nedošli?

Kým som písal tento článok, tak ku mne na stránku prišla jedna žena. No ako hosť a čo tu nevidí? Nešlo by o nič, ak by nebolo jej fotky, na ktorej pózuje na pozadí kremíkového pňa, hoci sama nemá o tom ani tušenia.

Takže tak to býva. Artefakt pod nosom, ale prizma matrice jej bráni uvidieť 9 delfínov:

Fotografií kremenných pňov je na sieti neúrekom. Ich základné črty ste už pochopili, preto na samostatné prehĺbenie učiva vám odporúčam vyhľadávač. A my zatiaľ vykročíme ďalej, ale aby sme nezabudli na názov tohto článku, odporúčam vašej pozornosti ešte jedno šesťhranné čudo Prírody. Kremennej Prírody. Nech sa páči – najväčšie vyschnuté soľné jazero  sveta –

Salar de Uyuni v Bolívii:

Sami môžete vidieť, že nič nie je také jednoduché, ako píšu v učebnici Prírodovedy a ukazujú na kanále Discovery. Tradične by som rád na tomto mieste spomenul uzávery Wikipenie o týchto šesťhranoch, ale hoci vlákna kremíkových pňov ona ešte ako tak retušuje, tak o šesťuholníkovej štruktúre juhoamerického jazera mlčí ako ryba… ako keby ich vôbec nebolo. Ale oni jestvujú… a to ešte ako!

Neuveríte, ale nemlčí iba Wikipedia. Prešťúral som celý internet, ale aj tak som o ich šesťuholníkovej štruktúre nenašiel žiadne vysvetlenie. Len na jedinom mieste som našiel vetu:

Pozrite, ako zvláštne zaschla a popraskala soľ!

A toto je veru divné. Za prvé, pod páliacimi lúčmi slnka akýkoľvek povrch praská presne takto:

Po tretie, prečo sa povrch soli rozdelil práve na šesťuholníkové fragmenty?

Nuž, keďže veda nám neposkytla také ani onaké vysvetlenie, dovoľte mi vyjadriť svoj názor.

Ako hovorí WakeUpHuman, soľné jazerá sú sedimentačné nádrže. Túto verziu zdieľam ale s výnimkou daného jazera, a to preto, lebo:

Dúfam, že podstatu článku ste už pochopili, a preto – šesťuholníkové bunkové štruktúry sú atribútom, ktorý je vlastný výlučne živým organizmom. Buď to je včelia kráľovná, alebo štruktúra snehových vločiek či vlákna rastlín. Ale ako vidíme na vlastné oči, Salar de Uyuni, to nie je iba gigantický plást soli.

JE TO ŽIVÁ BYTOSŤ KREMÍKOVEJ FORMY ŽIVOTA!

Ktorú barbarsky vyškrabali lopatovými radlicami svojich exkavátorov agenti TECHNOKRACIE.

Teraz už rozumiete, ako strašne sme odtrhnutí od reálneho obrazu minulosti? Zatiaľ čo stromy giganty ešte ako tak dokážu s treskom vliezť do našej úbohej obrazotvornosti, tu hľa bytosť zo soli o rozmere desať tisíc štvorcových kilometrov čo do plochy, ale nevedno koľko do hĺbky si už nie sme v stave predstaviť.

Teraz už vieme, že ešte iba niečo pred 7 500 rokmi naša planéta vyzerala tak rozprávkovo, že Cameron so svojim AVATAROM iba tíško sníva?

Zdedili sme vydrancovanú pustyňu, ktorú sme ešte sami sebe premenili na zapáchajúci odpadový kanál. A presvedčte ma o opaku, ak nemám pravdu.

Čo to znamená VYŠKRABALI EXKAVÁTORMI?

Aby sme to skrátili, tak našu planétu v priamom zmysle slova vydrancovali ťažobné stroje gigantických rozmerov. Odobrali vrchný sloj všetkých kontinentov tak, ako cestári frézujú starý asfalt. Akurát, že výška sloja bola niekoľko stoviek metrov. Všimnite si, že pobrežná línia má polkruhovú formu, a táto nie je jediná. Tu pracoval rotorový exkavátor:

Túto tému proste geniálne otvoril Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Určite ste si všimli, meno tohto človeka som spomínal už trikrát. On v minulom roku – podľa môjho názoru – urobil skutočný prevrat vo vede čo sa týka anatómie vulkánov, riek, povrchových baní, banských kužeľových odvalov, morí, jazier atď. Ako Pavel správne povedal, tieto termíny možno teraz jednoducho vyčiarknuť z lexikónu kvôli nepotrebnosti, pretože žiadne vulkány a kaňony principiálne neexistujú. Učebnicu geológie môžeme spokojne hodiť do ohňa.

Od tohto okamihu sa logický cieľ článku začne tesne prepletať s objavom Pavla, preto vám naozaj odporúčam  prečítať jeho článok, inak nebude vaša mozaika kompletná.

Čo sa týka nášho jazera, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na takýto moment: je mi jasné, že názov jazera (Salar de Uyuni) je v španielčine, a že „Salar“ sa prekladá ako „soľné“, ale aj tak nabáda na rozmýšľanie. Don Gerasimus nám tu čosi nepovedal úplne. No je to proste tak, treba porozmýšľať…

Nuž teda, teoretická časť je za nami. Môžeme teda pristúpiť ku kulminácií udalostí a vyrolovať na štartovaciu dráhu. Ale najskôr sa musíme vrátiť k prvému pňu a všimnúť si na ňom jednu zvláštnosť. Ešte ste si ju nevšimli?

Pozrite si pozorne obrázok: JEHO VRCH JE PLOCHÝ!

Čo to znamená? Všetko je veľmi jednoduché.

STROM BOL SPÍLENÝ!

ZDROJ

Prinášame vám veľmi zaujímavý článok. Téma je veľmi obsiahla, a preto sme ho museli rozdeliť na tri časti. Prináša úplne iný pohľad na svet okolo nás – a práve o to ide. Ak sa chceme dostať z Matrixu musíme sa pozerať tam, kde iných pozrieť ani nenapadne. Majme vždy na zreteli Zdravomyslie a najmä to, že všetko okolo nás treba chápať vo forme Obrazov. Jedna hrana Obrazu nikdy nie je celý Obraz. A práve o tom, čo všetko môže byť skryté za tým, čo považujeme za banalitu je tento článok.

Odporúčame vám nielen samotný článok, ale aj celú stránku. Je uvedená medzi odporúčanými zdrojmi.

Po prečítaní takéhoto nadpisu – a navyše ešte s výkričníkom – pokrúti hlavou každý zdravomysliaci človek a zavalí ma miliónmi fotiek so zobrazením lesov. Ale uverte, na vašich fotkách nebudú lesy. Je to iba ďalší trik. Jednoducho nás prinútili si myslieť, že ide o les, ale v skutočnosti to sú iba 30 METROVÉ KRÍKY.

Nato odpoviete, že to je hlúposť. Ak o kryštálových guliach možno ešte čosi povymýšľať, tak u lesov sa to nedá. každý z nás predsa už po lese chodil.

Nuž teda začneme so známym obrázkom – na začiatku článku – na ktorom deti vidia 9 delfínov a dospelí dvoch milencov. Na jednom sa určite pre začiatok zhodneme – rozdiel v ponímaní je kolosálny.

Prinúťte sa teraz hľadať na obrázku delfínov a sami sa presvedčte, aké je to ťažké. Ženské vnady nám jednoducho odoprú sa zmeniť na delfíny. Hoci to vyzerá ako zábava ľahko môžete si overiť, že deti budú mať presne opačný problém.

Nuž teda prvá lekcia. Obrázok je jeden, ale vidíme ho úplne rozdielne. Navyše, dospelí a deti si nijako nemôžu vymeniť navzájom svoje ponímanie.

Prečo to je tak? Jednoducho preto, lebo oči vidia tak, ako im to prikázala matrica (Matrix) a nie tak, ako svet v skutočnosti vyzerá.

Naše oči sa časom stali zradcami, oslepli sme ešte v detskom veku. Okolitý svet je úplne iný, než ako ho pozorujeme skrz prizmu návyku a skúsenosti. A prizma ho skresľuje veľmi silno!

Vo veku okolo tridsiatky prizma nadobúda štatút ochrancu nášho rozumu a po štyridsiatke už môžu po nej aj steny padať. Myslíte si, že preháňam? Nuž ak inak nedáte, tak vám teraz dokážem, ako pevne závisíte od prizmy. Pozrite si túto fotku:

Ja tvrdím, že to je stolová hora vytvorená z magmatického nánosu, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a vychladol pred asi 200 miliónmi rokov.

Zdá sa vám, že mi zastal rozum? A ja, naopak, môžem z toho istého obviniť vás.

Na túto lúčku sa vrátime neskôr. Zatiaľ si spomeňte, ako ste pri prechádzke lesom nachádzali staré a hrubé stromy, ktorým ste sa neraz snažili oblapiť neoblapiteľne hrubý kmeň.

A veď skutočne staré stromy sú zriedkavosť, všetky sú chránené ako mimoriadne pamätníky Prírody. V sieti sa dokonca rozvírila diskusia o tom, že ako je možné, že všetky stromy – dokonca aj na Sibíri – nemajú viac ako 200 rokov? Kde sa podeli giganty?

A veru majú pravdu, hovorím vám. Ja by som však chcel pristúpiť k tejto otázke z inej strany – zo strany zemských pólov.

Ide o to, že ešte sovietski biológovia objavili jednu zvláštnosť. Na zemských póloch je nahromadené neskutočne veľké množstvo vody vo forme ľadu a snehu a vo všetkých svetových oceánoch je neskutočné množstvo uhličitého plynu. Takáto šialená kombinácia jednoznačne dokazuje, že na Zemi bol v minulosti obrovský požiar. Vedci jednoduchými výpočtami došli k výsledku, ktorý hovorí, že nie tak dávno – pred 2-3 storočiami – bol požiar, ktorý spálil 99,995% biosféry Zeme.

Ako je známe, živé bunky pozostávajú hlavne z vody, preto snehové čiapky na zemských póloch nie sú nič iné ako voda, ktorá sa uvoľnila zo zhorených živých organizmov, a ktorá v plynnom skupenstve doputovala na póly, kde následne skondenzovala.

A teraz sa zamyslime nad číslom 99,995%. Inými slovami všetko to, čo dnes rastie, lezie, lieta, pláva a behá po Zemi je čo do objemu 20 000x menej ako to, čo rástlo, liezlo, plávalo a behalo po Zemi pred požiarom!

DVADSAŤTISÍC RÁZ MENEJ!

Aby sme si vedeli predstaviť tento pomer, porovnajme si bochník chleba s fúrou kamiónu. Takto si obrazne dokážeme vytvoriť pomer 1:20 000:

Všetky dnešné rastliny, zvieratá a ľudia spolu je náš žalostný bochník chleba. Dnešný mýtus o preľudnení Zeme teda nie je nič iné iba ďalšia veľká lož.

Biológovia rozdelili toto číslo na všetky kontinenty spolu ale nič im nevyšlo. Na súši proste niet dosť miesta pre takéto množstvo organizmov. Teória začala praskať vo švíkoch, ale sneh na zemských póloch jednoducho existuje. Fakt je fakt a treba ho rozmiestniť po súši.

Ako zvyčajne, osvietenie prišlo znenazdajky. Ukázalo sa, že na vine je náš zaužívaný stereotyp myslenia. Jednoducho sme si navykli, že les rastie do výšky cca 30 metrov a hotovo. Tento predpoklad sa ako vírus usadil do myslí biológov a zabránil im rozriešiť tento rébus. Ak sa však rastliny nedajú umiestniť do šírky znamená to, že ich treba rozmiestniť do výšky. A zrazu všetko do seba zapadlo.

V novej teórii vykreslili hypotetický les nepredstaviteľnej výšky.

Čoskoro sa našli hľa aké fotografie:

Sú to momentky barbarského výrubu sekvojí v Kalifornii, ktorá prebiehala od osemdesiatych rokov devätnásteho storočia po dvadsiate roky dvadsiateho storočia. Dorážali to, čo zázrakom prežilo po planetárnom bombardovaní r. 1816. Len so predstavte, koľko rokov treba na to, aby strom vyrástol do takýchto rozmerov! A potom prišli tvari s pílami a topormi.

Raz dva a je po stromoch (nepripomína vám to niečo?)

U proporcií stromov platí takéto pravidlo. Priemer pňa približne predstavuje dvadsatinu výšky stromu. Odhadnime výšku z týchto fotografií: priemer pňa je približne 3x väčší ako drevorubač (1,75m x 3) x 20 = 105 metrov. Zamyslime sa! Chodievate do lesa, v ktorom sú stromy priemerne vysoké 30 metrov. A tu zrazu 100m! Nuž, tu sú tie rozprávkové lesy, ktoré sú tak často opisované v ľudových rozprávkach a zobrazované v kreslených filmoch! Lesy, ktoré sme nenávratne zmizli vďaka takýmto barbarom.

Môžeme hovoriť o tom, že to sú len námezdní robotníci (koniec koncov potrebujú uživiť svoje rodiny), ktorí dostali zhora príkaz… Ale ak by každý drevorubač odmietol vykonať zločinný príkaz, tak les by ostal celý, lebo ručičky reptiliánov sú veľmi kratučké a krivé na to, aby sami švihali sekerou. A teda všetkých obrancov týchto a podobných drevorubačov janičiarov posielame na známu adresu do… bez výnimiek.

Pozrite sa na fotografie pozornejšie.

Sú to osatanizované baktérie, ktoré dobíjajú lesný organizmus.

Ak si niekto myslí, že lesy rúbali kvôli drevnej hmote, tak treba rýchlo rozprášiť takú naivitu. Ide o to, že staré stromy sú informačným zhromaždišťom, databázou, hard diskom – ak by sme chceli použiť dnešný jazyk. Stromy zapisujú do svojho informačného portálu všetko, čo sa odohráva na našej planéte. Človek, ktorý má dobre vyvinutú senzoriku môže zájsť do takého lesa a ľahko si prečítať ľubovoľnú informáciu o minulosti jednoduchým dotknutím sa kmeňa stromu. A o tom, aká sila preteká skrz takýto dotyk radšej ani nehovorím.

Nevedno z akého dôvodu, ale barbari niekoľko sekvojí ponechali nažive. Dokonca ich obohnali plôtikom a uznali za chránené. Samozrejme, že sprievodcovia vykladajú turistom rôzne bájky, ale to nie je dôležité:

Národný park „Sekvoja“ v Kalifornii, USA. Určite súhlasíte, že po našom návyku na 30 metrové stromy je vojsť medzi 100 metrové dosť zvláštne…

Pristúpime k téme: ako vidno, pozostatky gigantského lesa sa našli. Predpoklad o rozprávkových lesoch minulosti je dokázaný a bezprizorný sneh na póloch zaujal svoje miesto v mozaike. Ako keby bolo všetko v poriadku. Dalo by sa to uzavrieť, ale nie je všetko také jednoduché.

Tento článok je skrz-naskrz prešpikovaný kremíkovou formou života, ktorá  nie je nijako vysvetľovaná v iných informačných zdrojoch. Tento článok nebude mať cenu, ak doň nevpletieme kremíkový stožiar! A to hneď teraz.

Veľmi veľa mýtov a legiend nám hovorí o premene ľudí, zvierat a rastlín na kameň. Stačí, ak si vezmeme napríklad knižku LEGENDY KRYMU, v ktorej čo príbeh, to sa živé telo premieňa na kameň. Tu sa ako keby všetko potvrdzuje, lebo  paleontológovia celého sveta nachádzajú skameneliny zvierat a rastlín, a to nielen na Kryme, ale po celej planéte.

Je ich už tak veľa, že múzeá po svete sú proste zavalené skamenenou ďatelinou, žabami, jaštermi „prapredkami“, kúskami dinosaurov atď. Tak ako? Zapáčili sa vám kamenie? Sú krásne, len čo je pravda. Nuž, nastal čas odkryť karty.

Žabky s ďatelinou sú síce zaujímavé, ale to nie sú stromy. Kde to vlastne máme tie stromy vážení? Stromové sekvoje z Kalifornie nám tu nepasujú, pretože sú na báze uhlíka, čo znamená, že nezastupujú kremíkovú éru. Odkiaľ to všetko viem?

Predovšetkým, rúbali a pílili ich štandardnými nástrojmi (kremene lámu topory a píly). Ďalej si všimnite letokruhy, ktoré poukazujú na zmeny sezón. Nezabudnite, že pokiaľ svietilo Slnko nebolo žiadnych premien deň/noc a leto/zima.

Znamená to, že štandardné giganty na fotografii nemajú žiadny vzťah ku ére kremeňa.

Tak kde sa teda podeli stromy z kremeňa, hoci aj len nejaké zvyšky z nich? Drevené sekvoje z Kalifornie sa na premenu na kremeň teda nehodia, pretože sú určite z uhlíkovej bázy. Ale kremenné stromy sa predsa len našli. Že kde? Tiež v Severnej Amerike, presnejšie v Arizone.

A čo je to také dôležité v tej Zóne Árijcov?

A veru všeličo zaujímavé sa tam dá nájsť. Aj gigantická povrchová baňa, ktorú dnes volajú Grand Canyon.

Ako povedal veľavážený WakeUpHuman: „Vrcholom cynizmu je nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

A ešte aj rieka Kolo-Ra-do… Len sa zamyslite, čo robí starý slovanský koreň „Kolo“ (Kruh) na druhom konci sveta? A o „RA“ už radšej ani nehovorím:

A vidno tu aj celé mesto zotreté z tváre Zeme…:

Celé mesto Árijcov – po ktorom ostal megakráter – údajne (akože inak) zničil chuligán-meteorit pred 50 tisíc rokmi. Tak hovorí Wiki.

Budeme sa tváriť, že túto absurditu sme si nevšimli, pretože teraz nás zaujímajú kremenné stromy. A hľa – tu sú. Je tu celé ich múzeum pod otvorenou oblohou. Skamenené stromy tu ležia tupo rozhádzané po pustine a tiež sú ohradené plotom. Toto turistické centrum pod názvom:

Petrified Forest National Park

Ktorý môžete navštíviť. Je však jasné, že po našich prechádzkach v 30 m lesoch si predstaviť 100 m vysoký les je dosť problematické!

V tomto národnom parku nie sú len také skameneliny. Sú to proste unikáty. Ak korytnačky a žabky kameneli na modro-bielo, tak tunajšie stromy sa zmenili na polodrahokamy!

Nuž ako? Pekné kamienky? Nuž teda, pokračujeme v téme:

• Všetky naše lesy sú mladé a nerastú vyššie ako 30 metrov;
• Pozostatky rozprávkových lesov sa uchovali v podobe amerických sekvojí, ale biológovia tým istým lesom pridali sneh na póloch;
• Našli sa skameneliny kremíkovej éry, vrátane stromov a drahokamov.

Tak už to dochádza? Alebo stále nie?

To iba v ideálnom svete sa všetko zhoduje. Ale v našom pekle sa nič nezhoduje!

Odkedy som v detstve prvý raz uvidel skamenené pozostatky tarbíkov a žiab mi už táto otázka nedá pokoja. Hoci sa zrodila v detskej hlave, je to dnes otázka doslovne za „milión“. Akým spôsobom mohla skamenieť žabka namiesto toho, aby jednoducho zhnila ako sa to deje s každým organickým telom? Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že Gerasim nám čosi nechce povedať. Ak teda nie on, tak čo nám o tomto probléme napovie Wikipédia?:

„Proces skamenenia prebieha pod zemou, keď sa telo nachádza pod usadeninami, ale nekazí sa vďaka nedostatku kyslíka…“ Wikipedia

Podľa slov vedcov tkanivo bolo pôvodne organické, a potom sa stalo dioxydom kremíka. Premenilo sa teda kremeň, t.j. kysličník kremičitý alebo SiO₂. Tento vzorec si zapamätajte.

Ak sa vám niekedy prihodilo, že ste pochovávali domáce zviera, tak ho bežte rýchlo odkopať! Možno už skamenelo a môžete si ho vyložiť ako sošku… Ak by ste ma chceli obviniť z čierneho humoru, tak vám odporúčam udržať vaše námietky na uzde. Radšej sa zamerajte na oficiálnu vedu, ktorá nás zaplavuje podobnými nezmyslami.

Zamurované mŕtve telo má dve možnosti. Buď vyschne ako taranka (hmyz v kúsku jantáru), alebo banálne zhnije. Tretia možnosť neexistuje.

Telo uhlíkovej bázy sa za žiadnych okolností nepremení na kameň – nikdy!

Táto absurdita bola vymyslená nato, aby skryli existenciu kremennej éry na Zemi.

Transformácia brvna na drahokam je nehanebný rozmach lži a cynizmu. Alebo nie? Nuž ak nie, tak mi vysvetlite premenu stromu na polodrahokam!

Nemáte odpoveď? Ale ja mám. No prezradím ho o niečo neskôr. Najskôr si preberieme celé toto divadelné drahokamové predstavenie po bodoch.

1. Podľa oficiálnej verzie tieto stromy padli v nerovnom boji proti susednému vulkánu, (upriamte pozornosť) pred 225 miliónmi rokov! Pokračovanie tohto dych berúceho príbehu je ešte zaujímavejší.

• Drevo nielenže nezhorelo v pekelnom plameni lávy;
• Nielenže nezhnilo za 225 miliónov rokov v surovej zemi;

Ale napriek všetkým zá-konom fyziky, chémie a biológie sa jednoducho ZMENILO NA DRAHOKAM! Copperfield sa iba nemo prizerá s otvorenými ústami!

Ani to ešte nie je všetko. Všimnite si. Stromy nie sú polámané, ONI SÚ POREZANÉ!

Otázkou je: Stromy narezali ako salámu pred alebo po Armageddone? Ak po, tak akou pílou ich pílili?

ZÁVER: Nejde o múzeum, ale inscenáciu. Stromy priviezli a uložili – pre divákov.

2. Ukážte mi letokruhy!

Nieto ich?

Tak teda prijmite dôkaz, že pokiaľ svietilo Slnko, na planéte Zem nebolo ani leta ani zimy.

3. Určite vám je jasné, že iba totálny idiot uverí, že drevo sa môže premeniť na drahokam.

Vzniká teda otázka: Pre koho teda nachystali celý tento cirkus s privezenými a popílenými a následne rozhádzanými stromami kamennej formy života?

A teraz to najhlavnejšie. Všimol si niekto z vás, aké tú tieto kremenné stromy malé? Veď ich nemožno porovnať ani len so sekvojami v Kalifornii!

Ale všetko je veľmi jednoduché. To nie sú stromy. Sú to iba VETVIČKY gigantických stromov kremíkovej éry!

A tie stromy sú také obrovské, že americké sekvoje vedľa nich vyzerajú ako zápalka vedľa baobabu. A zatiaľ čo turisti otvárajú ústa v údive nad drahokamami, nikto si nevšíma pozadie, od ktorého ich tieto krásne vetvičky aj majú za cieľ odlákať. Ale celá vec je v pozadí!

Aby sa nakoniec dalo pochopiť, čo to tu ja vykladám, odcitujme si Jesenina:

Tvárou v tvár tvár neuvidíš.

Veľké vidno na vzdialenosť.

Ďalší raz sme nosom zavadili o čosi obrovské. Znovu vás nabádam myslieť v planetárnom rozmere, teda proste nástojím na tom, aby ste zmenili svoj uhol pohľadu. Vraciame sa teda k známemu chytáku a opakujem svoju otázku:

„ČO TAM VIDÍTE“?

Pník v harmančeku?

Naďalej nástojím na tom, že to je stolová hora vytvorená z magmy, ktorá vytryskla z hlbín Zeme a stuhla pred približne 200 miliónmi rokov. Zase mi neveríte? A teda?

Dovoľte mi predstaviť vám „Vežu Diabla“ v štáte Wyoming, USA. Táto stolová hora bola vytvorená z magmy, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a stuhol pred približne 200 miliónmi rokov. Minimálne takto nám to vnucuje Wikipedia a 7 miliárd ľudí verí, že to je hora.

Koniec prvej časti.

ZDROJ