Kategória: AKCIE

V predchádzajúcich dieloch našej rozhlasovej besedy sme rozobrali – nutné, ale nepostačujúce – podmienky, ktoré treba zvládnuť, ak by sme sa chceli dostať naspäť do Dŕžavy.

Najskôr je potrebné pochopiť oblasť, ktorú by sme mohli nazvať energeticko-informačné parametre človeka. Tu máme na mysli štruktúru biopoľa, rozširovanie vedomia, čakry, kasty a súvisiace veci.

Potom sme charakterizovali principiálne, teda tradičné základné súčasti toho, ako fungovalo Kopné Právo v minulosti. V tejto súvislosti sme si uviedli aj konkrétne príklady z Donbasu, kde ho svojho času začali úspešne zavádzať. Plnému nasadeniu zabránila vojna…

V tejto súvislosti dochádzame k logickému vyústeniu, teda k procesu naformulovania konkrétnych základov, na ktorých je možné postupne začať stavať konštruktívnu premenu spoločnosti. Pod konštruktívnou premenou spoločnosti chápeme aktívne využitie všetkých možností, ktoré ponúka teraz kraľujúci politický systém. Teda žiadne plánovanie vojen či prevratov, ale maximálne využitie možností pokojnej premeny. V každom prípade však premeny v pozitívnom, občan-friendly móde.

Jedna zo základných vecí, ktorou je nevyhnutné začať, je jasné naformulovanie IDEOLÓGIE nového Subjektu politickej aktivity. Ideológiu však chápeme ako SÚHRN HODNÔT.

Akú ideológiu mal feudálny systém, ktorou sa riadil aj fašistický, jezuitský Slovenský štát? Predsa MODLI SA A PRACUJ – teda cieľom je kráľovstvo Božie, ale po predchádzajúcej celoživotnej drine na panskom či cirkevnom.

Jasná bola aj ideológia socialistického systému riadeného Komunistickou stranou: KOMUNIZMUS.

Mimochodom, akú ideológiu má dnes panujúci oligarchický systém? Ak napríklad štátom platený minister Žiga má najväčšie firmy na ťažbu dreva na Slovensku – pričom začínal už na poste ministra životného prostredia – ako to možno nazvať? Akú politickú zodpovednosť nesie takýto minister a takáto politická strana? A viete vôbec o nejakej zodpovednosti? Jedna tu určite je – NAŠA za to, že takýchto volíme.

Nuž teda, akú ideológiu by ste navrhli pre STRANU NOVÉHO TYPU?

Tu môžeme siahnuť po špeciálnom type politickej literatúry. Znie to síce neočakávane, ale nazýva sa KATECHIZMUS. Rozdiel medzi katechizmom a encyklopedickým slovníkom je ten, že katechizmus nie je orientovaný na uvedenie definície nejakého pojmu, ale na verejné vyhlásenie vzťahu politickej strany k tej či onej téme, otázke či problému z pozície hodnotovo-svetonázorovej platformy. Všetko však v rámci konkrétneho politického programu takej strany.

Tento typ literatúry sa najviac rozšíril v náboženskej oblasti. Ide tam o presne to isté – podať svoju hodnotovo-svetonázorovú pozíciu.

Možno povedať, že všetky druhy tradičných náboženstiev – nielen katolicizmus – vypracovali svoje obdoby katechizmu. Ich katechizmy podávali systematizovaný výklad pozícií konkrétneho náboženstva vo svetle najaktuálnejších otázok.

Katechizmus však nie je nevyhnutne spojený s náboženstvom. Katechizmus potrebuje každá ideológia. Nová epocha vytvorila celý rad katechizmov z rôznych oblastí ideologických konštrukcií. V roku 1823 Saint-Simon – považovaný za praotca vedeckého komunizmu – vytvoril Katechizmus priemyselníkov. Rok pred vydaním „Manifestu komunistickej strany“ napísal F. Engels programovaný dokument „Princípy komunizmu“. Mal aj iný názov – „Komunistický katechizmus“. Bol napísaný v klasickej katechétskej forme – ako súhrn odpovedí na najaktuálnejšie otázky komunistickej ideológie. Neskôr Engels aj Marx dostali za úlohu prepracovať Komunistický katechizmus do podoby Komunistického symbolu viery, ktorý neskôr dostal názov Manifest komunistickej strany.

Formovanie novej ideológie pre novú tvár našej krajiny je potrebné ako programová opora pre Stranu nového typu.

Načo to bude dobré? Každý, kto bude mať záujem o novú ideológiu bude mať možnosť sa nezávisle oboznámiť so vzťahom a prístupom Strany nového typu k otázkam o ktoré má záujem bez toho, aby si musel domýšľať alebo prelistovať hory rozličnej literatúry. Stručne a jasne. V dnešnom svete celkového deficitu času sa takýto materiál stane dôležitým objasňujúcim nástrojom.

Ostáva iba dodať, že každá kapitola Katechizmu Strany nového typu by nemala byť odrazom individuálnej autorovej pozície a vzťahu k tej či onej otázke. Má to byť výsledok kolektívneho vypracovania politických pozícií ako súhrnu celej novej platformy.

Takto sa stane súhrnom kolektívnej tvorby.

V súlade s horeuvedeným sme pripravili návrh kapitol nového Manifestu či Katechizmu, na ktorom by už mohol začať pracovať kolektív tých, ktorí by radi priložili ruku k pozitívnej premene našej vlasti. Pretože ide o principiálne politickú prácu veríme, že sa jej ujmú vedomí a zodpovední ľudia, ktorí nehľadajú iba možnosť ako vymeniť tých, ktorí kradnú (aby kradli oni) ale chcú veci naozaj zlepšiť:

• alkohol a drogy
• amerikanizácia
• autoritatívnosť
• budúcnosť národa
• buržoázia
• byrokracia
• Cigáni
• cirkev
• Česť
• Čína
• človek
• decentralizácia
• dehumanizácia
• dejiny
• demografická politika
• demonetizácia
• dobro a zlo
• druhá svetová vojna
• Dŕžava a Kopné Právo
• Duchovnosť
• ekológia a pôda
• elitárstvo a zneužívanie a donucovnie
• EÚ
• Európa
• európske fondy
• fašizmus
• globalizácia
• história
• hlad
• humanizmus
• ideológia
• internet
• jazyčníctvo
• kapitalizmus a konkurencia
• koalícia
• konšpirológia
• korupcia
• kresťanstvo
• kultúra
• ľavica
• lesy a zemské zdroje
• liberalizmus
• migranti
• moc a vláda
• náboženstvo
• národ
• národná bezpečnosť
• národný majetok
• NATO
• nerovnosť
• občianska spoločnosť
• opozícia
• ozbrojené sily
• parlament
• patriotizmus
• peniaze
• piata kolóna
• podpora mladých rodín
• podpora regiónov
• pohanstvo
• politická zodpovednosť
• politické strany
• poľnohospodárstvo
• potraty
• potravinárstvo
• práca
• pravica
• premiér
• prevrat roku 1989
• prezident
• Príroda
• privatizácia
• protestné hnutie
• reformy
• regionálna politika/ správa
• republika
• Rodobožie
• rozpad Československa
• rozpad socialistického tábora
• Rusko
• samostatnosť
• sebestačnosť
• Slovania
• SNP
• sociálna politika
• spravodlivosť
• strategické podniky
• Svedomie
• školstvo a vzdelávanie
• šport
• štátne prevraty
• štátny rozpočet
• trh
• USA
• Ústava
• Varšavská zmluva
• virtuálny priestor
• vojna nového typu
• volebný systém
• všeslovanská vzájomnosť
• zdravotníctvo
• zvieratá
• život
• životaschopnosť

19.09.2018

Motto: „Putovanie po stopách a za odkazom našich Slovanských Predkov.“

Kedy: 8.9.2018   11:00 hod.

Kde:   Hajnáčka námestie    48°12’57.7″N 19°57’09.3″E

Zámer: Obrad a očista vrcholu hory, preskúmanie hradiska, napojenie sa na energiu našich Predkov a posilnenie vyžarovania tohto posvätného miesta

3,6 km   370 m   20m 1:15

Pohanský hrad (578 m). Tajomná hora kdesi vo vnútri Cerovej vrchoviny. Nádherného a podmanivého pohoria na pomedzí Slovenska a Maďarska.

Najmalebnejšie sú okrajové čadičové skaliská najvyššieho bodu vrcholu, ktoré dosahujú impozantnú výšku až 30 m. Po obvode plošiny – stolovej hory – nájdeme zvyšky kamenných valov pravekého hradiska. Strategickej polohy pohanského vrchu si boli vedomí teda aj naši Predkovia, čo dokázali objavy archeológa Nyári v roku 1871, ktorý tu našiel zvyšky kostí a náradie. Tým potvrdil osídlenie už v raných dejinách a existenciu opevneného výšinného sídliska.

Nachádza sa tu veľa  jaskýň. Tieto puklinové jaskyne sa nachádzajú na úbočiach, bežný turista pri svojej letmej návšteve ich však nenájde. Najdlhšia z jaskýň (stĺpová) dosahuje dĺžky 182 m. Celkovo je tu registrovaných neuveriteľných 31 bazaltových jaskýň!
 
Pohanský hrad nie sú ale iba skaliská. Naopak, Pohanský hrad má podobu rozsiahlej asi 70 hektárovej plošiny porastenej lúkami a krovinami a roztrúsenými bukmi a dubmi, ale tiež  ovocnými stromami. Výhľady poskytuje len niekoľko vyhliadok na južnom okraji vrcholovej plošiny. Napriek tomu sú výhľady úchvatné. Za dobrej viditeľnosti je vidieť aj najvyššie pohoria Maďarska – Mátra.

Tento významný vrchol je Národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 223,35 ha. Predmetom ochrany sú vzácne teplomilné rastlinné a živočíšne druhy, vrchol je chránený rovnako ako chránený krajinný prvok.

Stanislav

Kontakt: 0918986197

My ešte dopĺňame, že v blízkosti je aj útvar, ktorý oficiálna veda nazýva „bazaltové skaly“ (takéto „skaly“ sme už bližšie opísali).

03.09.2018

Relácia obsahuje približnú sumarizáciu zásadných charakteristík toho, na čom dŕžavný systém vždy stál.

My vieme, že Dŕžava je spoločenský systém, ktorý sa drží na moci Rodov. Rod zase drží na moci Rodiny. Ak je silná a kompaktná Rodina, je silný a mocný Rod, a taká Dŕžava je NEPORAZITEĽNÁ.

Keďže naša Dŕžava v minulosti padla, znamená to len jedno – Rodakciey neboli dostatočne silné, pretože oslabli Rodiny. Inými slovami – zlyhali sme.

Dnes vôkol nás prebieha iba jeden boj – a je to boj v našom vnútri. Zbytočne hľadáme nepriateľa mimo nás, neexistuje. Ak sa pustíme do akejkoľvek „spravodlivej vojny“ mimo nášho vnútra, už sme prehrali. Nepriateľa vnútri nás nemožno poraziť mimo nás samých. A kto dnes venuje všetok voľný čas externému priestoru okolo – najmä informačným médiám – ten iba podáva svedectvo o tom, ako ľahko je externe ovládateľný. Hovoríme o prípadoch štýlu čakania na „zaručne najnovší vývoj udalostí“…

Rozdelenie a zrada sa už dávno udomácnili v našich Rodinách. Ak sa nevysporiadame s týmto faktorom, nebude žiadna Dŕžava. Stroj času však tiká a doba sa mení. Ako budeme pripravení vtedy, keď dôjde k „prepnutiu“ na Vysoké frekvencie? Za odpoveď na túto otázku je zodpovedný každý sám a osobne. So všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

Pre lepšie pochopenie si môžeme pomôcť podobenstvom, ktoré opisuje Jean-Jacques Rousseau. Predstavme si, že zo záhrady prinesieme kôš plný jabĺk. V koši sú však jablká dobré, ale aj zhnité – preto ich potrebujeme pretriediť. Ako ich budeme triediť? Principiálne môžeme použiť dve metódy. Najbežnejšia je tá, že budeme vyberať po jednom jablku, skontrolujeme ho a ak je dobré, vrátime do koša, ak je zhnité, vyhodíme ho. Potom vyberieme ďalšie, a tak preberieme celý košík.

Problém je v tom, že takéto triedenie bude trvať veľmi dlho a zhnité jablká budeme vyhadzovať veľmi pomaly. Okrem toho sa nevyhneme riziku, že niektoré jablká budeme vyťahovať a vracať nazad do koša niekoľkokrát, pričom niektoré dlho ani len neuchopíme.

Druhá metóda je tá, že všetky jablká vysypeme na zem, preberieme ich – a do koša vrátime iba zdravé.

Takto by sme mali modelovo postupovať v hľadaní správneho riešenia. Aj Tibeťania radia, aby sme neverili ničomu – nech tomu iní veria hoci aj dvetisíc rokov – kým to nepreveríme osobnou skúsenosťou. Najskôr – podľa rady tibetských lámov – všetko zavrhnime a začnime skúmať úplne ako keby z ničoho. Ak to, čo považujeme za Pravdu je naozaj Pravdou, t.j. hranou Istiny, tak skúmaním si fakt iba potvrdíme a stane sa Múdrosťou, pretože prešiel našou osobnou skúsenosťou.

Dŕžava sa skladá zo zdravých jabĺk. V minulosti – v našom paralelnom Vesmíre existovala, ba v skutočnosti existuje dodnes. Je to štandard, a každý štandard má svoje konkrétne parametre. Nehovoríme o technologických parametroch – technokratická technológia je v každom období iná. Hovoríme o Duchovnom základe. Presnejšie o nastolení rezonancie so systémom Svetla, ktorý tu je a bude bez ohľadu na to, čo si myslíme my.

Známe parametre Dŕžavy nemožno obísť – je to nami hľadaný BOD „B“ – ak sa chceme do Dŕžavy vrátiť. Preto všetky kombinácie spojené s akoukoľvek inou, nám – a teda aj Dŕžave – cudzou ideológiu sú iba zhnité jablká. Rodobožie nie je polyteizmus ani monoteizmus, ani civilizácia ani demokracia, ani archanjeli či anjeli, ani čierni mágovia. Je to Svedomie a Česť, nulová alkoholizácia, nulová narkotizácia, je to SVET SVETLA BUDÚCNOSTI. Koľkí však do neho naozaj chcú vojsť? Presnejšie, koľkí budú schopní prejsť testom Vysokých frekvencií?

Ako si ustelieš, tak budeš spať…

26.08.2018

Jedným z fenoménov dnešného stavu je, že spoločnosť akosi očakáva, že stačí iba zmeniť „kohosi tam hore“, aby nás všetkých viedol a všetko už bude dobre.

Nedajme sa uspať na varínoch. To hlavné – čo sa týka zmeny – je ešte len PRED nami. Nič sa nestane samo, neverme sladkým rečičkám. Dŕžava bola organizovaná pomocou Kopného Práva, ale žil v nej NÁROD. Národ nie je OBYVATEĽSTVO. Presnejšie, tieto dva názvy nie sú ekvivalentné. Obyvatelia sú všetci, ktorí žijú dnes na území našej krajiny, na zemi našich Predkov. Národ je však iba tá časť obyvateľstva, ktorá sa dá charakterizovať ako NÁšROD.

Dnes by sme vlastne mali byť federáciou – naša vláda a parlament by mali konečne tento stav riešiť, keďže ho dlhodobo podporujú či zakrývajú. V našej krajine žije už minimálne 1 milión Cigánov. Hovoria, že ich je oveľa menej, ale poznáme bývalého zamestnanca Slovenského štatistického úradu, ktorý keď z neho odchádzal v roku 1995, tak tento úrad registroval 750 000 Cigánov. Kto si myslí, že ich odvtedy ubudlo, nech sa ide pozrieť do najbližšej nemocnice na pôrodnícke oddelenie…

Principiálne nemáme proti ním nič – sú tu, lebo sme im to dovolili – ale sotva ich možno rátať za Slovákov. Táto skupina však patrí do kategórie „obyvateľstvo“, nie „národ“.

V Dŕžave mali právo voliť len hlavy rodín. V demokracii všetci. Okrem už spomínaného segmentu Cigánov, k urnám pôjdu aj zločinci, podvodníci, trestanci, skorumpovaní politici (ktorým napríklad nestačí plat, ale musia drancovať aj NAŠE lesy), ovplyvniteľná, ale neskúsená mládež čerpajúca „múdrosť“ z dotykových telefónov, prostitútky, džigolovia a tak ďalej a tak ďalej. Čo chceme aby z takýchto volieb vzišlo?

Ak chceme inú kvalitu, musíme vytvoriť niečo nové, čo však už musí začať od základu novou formuláciou východiska. A to nové je ten náš známy bod „B“ – teda iba dobre zabudnuté staré. Prečo tak? Lebo tak to už v minulosti fungovalo. Ak si bod „B“ vymyslí každý sám a taký, ako sa jemu páči – tak každá skupina pôjde za svojim idolom k jeho bodu „B“. Kde sa takto môžeme dostať? Odpoveď na to pozná každý sám… Je to iba implementácia známej psychotechnológie „rozdeľ a panuj“, teda v skutočnosti „rozdeľ a podrob si“.

Ak je snaha určitého segmentu našej spoločnosti – časti národa – skúsiť zmenu aj politicky, je potrebné zostaviť stranu nového typu s detailnou, striktne jasnou štruktúrou, cieľmi a metodikou postupných krokov. Zatiaľ sa však črtajú iba nové odrody starého „plemena“. My sme aspoň – zatiaľ – nikde formulácie nového typu nevideli.

29.6.2018

V sobotu 18.11.2017 sme mali možnosť navštíviť ďalší koncert Nikolaja Jemelina na Slovensku. Určite môžeme povedať, že také niečo sa nedá opísať slovami ani videom. To neskutočne mocné fluidum, ktoré sa priam valí z pódia treba jednoducho zažiť. A tento zážitok stál zato.

Koncert uviedla detská skupina Rodina, ktorá si nacvičila a zaspievala Nikolajovu pieseň venovanú ruským výsadkovým jednotkám. U nás ju ľudovo nazývame RUKAVA:

Sme veľmi radi, že na takého – nepopierateľne slovanské – akcie prichádzajú aj mladí ľudia a ľudia v ľudových krojoch. Dnešné kroje sú bohužiaľ zdobené už iba nič neznamenajúcimi, dekoratívno-estetickými módnymi prvkami. Preto prvky skutočne autentickej Kultúry našich Predkov naozaj potešia – spolu s mládežou, ktorá ich nosí. Ale najmä ide o to, že VIEME ČO ZNAMENAJÚ!

SLÁVA RODU!

25.11.2017

DÔLEŽITÝ OZNAM

Môžeme oznámiť definitívne detaily organizácie koncertu Nikolaja Jemelina. Vzhľadom na úroveň záujmu o koncert v Bardejove sme bohužiaľ nútení tento termín odvolať.

Koncert prebehne iba v sobotu v Poprade. Radi by sme pozvali všetkých, ktorí si už zakúpili lístky na koncert v Bardejove do Popradu. Ospravedlňujeme sa za komplikáciu, ale inak to bohužiaľ nejde. Samozrejme že všetkým tým, ktorým nebude takéto riešenie vyhovovať budú vrátené peniaze za vstupenku. Pevne veríme, že sa však nakoniec rozhodnete zúčastniť koncertu v Poprade. Veď ruskej a najmä rýdzej slovanskej Kultúry nie je u nás v týchto časoch prebytok.

Všetkých ostatných, ktorí sa plánujú zúčastniť koncertu v Poprade ešte raz srdečne pozývame. Všetci, ktorí sa zúčastnili koncertu minulého roku dobre vedia, že energia vystúpenia naživo sa v žiadnom prípade nedá reprodukovať žiadnym elektronickým médiom. Využite naozaj jedinečnú príležitosť.

Tešíme sa na stretnutie s Vami v sobotu v Poprade.

14.11.2017

Lístky na vystúpenie v Poprade sú k dispozícii aj v Mestskej informačnej kancelárii mesta Poprad (Kino Tatran).

19.10.2017

V priestore Karpatskej kotliny žijeme už nejedno tisícročie. Posledných niečo viac ako tisíc rokov tu žijeme spolu s Maďarmi. O tomto spolužití sme počuli už veľa rôznych právd aj poloprávd, ale jedno je isté, boli aj sme tu spolu.

Ako sa pozrieme pozornejšie do minulosti uvidíme, že naše spolužitie bolo veľmi dlho nekonfliktné, ak už nechceme povedať harmonické. Aby sme si pripomenuli, čo sme už písali – po smrti nášho posledného védického kniežaťa Sveulada (tak ho menuje Mauro Orbini) r. 991 nastal rozpad našej dŕžavy. K rokom 996-998 patrí nástup prvého uhorského kráľa Štefana, ale dôležitý je rok 999, kedy sa v Poľsku ujíma moci Boleslav Chrabrý. Bol to kráľ, ktorý vo veľkom začal politiku, ktorú dnes môžeme nazvať veľmi priamočiaro: krvavé križiacke výpravy. Išlo mu o podmaňovanie si územia Slovienov a pripájanie ich k novému štátu Poliakov. Už nie dŕžave, ale kresťanskému štátu.

V rámci tejto ofenzívy rýchlo obsadil Slovensko a došiel až k Dunaju. Tu však nastal zlom. Naši Predkovia spolu s Maďarmi sa postavili na odpor a z územia Slovenska ho spoločne vybili nazad do Poľska. Pravda, už sa nepodarilo obnoviť pôvodné územie dŕžavy, napríklad rovinaté Krakovsko ostalo už v poľských rukách. Napriek tomu celé územie Vysokých Tatier – aj tá časť, ktorú daroval československý prezident Masaryk Poliakom krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska – sa dostala nazad do našich rúk. Môžeme povedať, že počas existencie Uhorska nikdy nedošlo k odovzdaniu slovenského územia Poliakom.

Celý tento výboj Boleslava Chrabrého možno z dejinného hľadiska považovať za krátkodobú akciu, pretože naše územie sa ocitlo v poľských rukách len na 2-3 roky. Napriek tomu si Poliaci v podstate dodnes nárokujú na naše územie, odvolávajúc sa práve na tohto poľského kráľa.

Konflikt Maďarov so Slovákmi nastal až niekedy pred 150-200 rokmi, ale to už je iná história. Naši vnímaví čitatelia dobre vedia, že dnes si národy nevládnu sami. Približne v tomto období došlo v Uhorsku k prevzatiu moci Chazarmi, ktorí vyvraždili pôvodnú aristokraciu a nahradili ju svojou šľachtou. Aký pohľad majú Chazari na Slovanov vari netreba opakovať. Nezabúdajme ani na to, že toto etnikum najradšej nevstupuje do otvoreného konfliktu, ale vždy nastraží iných – v tomto prípade Maďarov – namiesto seba. Vidíme, že dodnes to je úspešná stratégia.

Nechceme povedať, že všetko v minulosti týkajúce sa nášho spolužitia bolo ideálne, ale dnešní Maďari rozhodne nie sú nijakí potomkovia Mongolov alebo mongoloidov celkovo. Kto by sa chcel zorientovať, tomu odporúčame sa lepšie prizrieť klamstvu okolo Mongolov a ich údajného nájazdu na územie Rusi a aj nášho územia, o čom sme už písali. Takéto niečo je dnes, za súčasného stavu vývoja genetiky a antropológie NEPRIECHODNÉ ANI AKO ROZPRÁVKA.

Ako nie všetci na Slovensku sú potomkovia Slovienov, tak ani nie všetci Maďari sú rovnakí. Ak však v Maďarsku existujú takí, ktorí svoj pôvod odvodzujú od SKÝTOV, dostávame sa na spoločnú pôdu. Prečo?

Obyvateľ žijúci aj na našom území pred viac ako tisíc rokmi bol totiž tiež Skýt. Skýti totiž neboli – v našom jazyku a v našej Kultúre – nikdy názvom národa. Dnes používaný význam mu PRIDELILI CUDZINCI. Uveďme si na to príklad:

Z Velesovej knihy vieme, že aj knieža Samo dal jednému zo svojich synov meno RUS. Rus je pôvodne meno, rovnako ako Slovien. Naše územie sa tisícročia nazývalo MALIČKÁ RUS. Kontinent, ktorý sa dnes nazýva Európa sa do podmanenia si ho kresťanmi nazýval VENEJA. Bol totiž premenovaný na EURÓPA práve na počesť našej porážky. Ako uvádza aj Orbini, celá Európa kedysi používala STAROSLOVIENSKU BUKVICU. Odpoveď na príčinu zmeny takéhoto názvu nájdeme aj v zbytku Bukvice – dnešnej ruskej Azbuke: ЕВРОПА-ЕВРЕЙ-ЕВРО. Vari netreba opakovať, že ani v dnešnej azbuke sa „E“ nevyslovuje ako naše „E“… veď ani v angličtine to nie je inak: EUROPE.

Takže späť k nášmu príkladu. Obyvateľ nášho územia pred tisíc a viac rokmi bol Slovien, zároveň bol Rus, lebo bol obyvateľom Maličkej Rusi; bol Vened alebo Venet, lebo žil na kontinente Veneja; bol aj Slavian, lebo to je Vierovyznanie; bol aj Skýt, lebo žili v skýte. Skýt je – podľa našej, nie cudzej tradície – osada, v ktorej sa prinášajú nekrvavé obety Bohom a Predkom, t.j. je v ňom Kapište alebo Svätilište.

Tento princíp používame dodnes, stačí sa máličko zamyslieť.

Kto by chcel „odborne“ namietať proti skýtom, nuž hľa, dôkazy dodnes existujú na území Ruskej federácie:

V Rusku sa dodnes nepodarilo zahladiť pozostatky v názvoch miest z čias Tartarie. OMSK znamená Skýt na Ome (Om je rieka). A príponu –SK má dodnes množstvo miest: JakutSK, KrasnojarSK, TomSK, IrkutSK, NovosibirSK, JenisejSK, OchotSK, NerčinSK a mnoho ďalších. Pre istotu si pripomeňme, že najväčšia tanková bitka Druhej svetovej vojny sa odohrala v lokalite KurSK…

Nuž tak, ako hovoria Tibeťania, PRAVDA JE TAK BLÍZKO AŽ JU NEVIDNO.

Keď sme boli oslovení z maďarskej strany o spoluprácu na cykle dvojjazyčných televíznych besied s tematikou Karpatskej kotliny, nebol dôvod nesúhlasiť. Žijeme v jednej lokalite a máme jednu minulosť. Nedajme si ju vziať cudzozemcom.

V tomto cykle budeme pokračovať.

Pre ilustráciu ešte dopĺňame niekoľko citátov Andreja Hlinku, ktoré nájdete aj na Wikipedii. Nezabúdajme však, že hoci jeho meno nesú aj neslávne známe Hlinkove gardy, on samotný bol v tom čase už dávno mŕtvy. Žil v rokoch 1864-1938. A k jeho referencii na Hitlera (berme do úvahy obdobie jeho života), nedivme sa. Veď aj De Gaulle povedal, že ak by Hitler zomrel koncom 30-tych rokov, tak by ostal v histórii zapísaný ako geniálny politik, ktorý vytiahol Nemecko zo strašnej hospodárskej krízy. Za akú cenu – to vieme dnes my.

Tu je doba činov. Treba nám určite vysloviť, či pôjdeme aj naďalej s Maďarmi, alebo s Čechmi. Neobchádzajme túto otázku, povedzme otvorene, sme za orientáciu československú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo. Musíme sa rozísť.

Za tento krátky čas nám násilnícki Česi spôsobili viac trápenia, ako Maďari za tisíc rokov. Teraz vieme, že Extra Hungariam non est vita (mimo Uhorska niet pre nás života). Pamätajte si tieto slová, čas ukáže ich správnosť!

Keď nám Praha nedá, čo nám patrí, dáme Prahe zbohom.

Sme si vedomí, že my a naši spolupracovníci ideme po slávnych a tŕnistých cestách Štúra, Radlinského, Moysesa, Mudroňa a Vajanského, a že my sme tí, ktorí vysoko držíme zástavu neuznanej slovenskej svojbytnosti a slovenskej politiky.

Ja som slovenský Hitler. Ja tu spravím taký poriadok ako Hitler v Nemecku.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hlinka

19.06.2017

V piatok, 7. októbra 2016 sa uskutočnila v Nitre medzinárodná konferencia SYMBOL A ORNAMENT V ŽIVOTE SLOVANOV. Pri príležitosti tejto konferencie sme pozvali k nám na Slovensko Nikola Jemelina, aby nám odohral dva koncerty. Prvý sa uskutočnil po konferencii v Nitre, t.j. 7. októbra večer a druhý o dva dni neskôr – 9. októbra – v Poprade.

Všetkým vám je známe, že koncerty sme organizovali pod veľkým časovým tlakom, pretože definitívne rozhodnutie padlo až vtedy, keď nám boli doručené všetky potrebné údaje na vybavenie víz. Tak sa stalo, že na všetko ostalo v podstate len niečo okolo troch týždňov. Práve preto sme vás všetkých vyzývali, aby ste sa podľa možnosti zúčastnili koncertov čo v najhojnejšom počte.

Dnes môžeme povedať, že to, ako to nakoniec vyšlo možno nazvať ako „prieskum bojom“. Môžeme však byť – najmä tí, ktorí ste sa zúčastnili – nadmieru spokojní. V Nitre ako aj v Poprade sa nás nakoniec zišlo na 4/5 haly. Neostali sme teda v hanbe. Môžeme dokonca súhlasiť s hodnotením stránky poprad.24, že Nikolaj – ktorý účinkoval so svojimi Bratmi prvý raz mimo územia bývalého Sovietskeho Zväzu – očaril našich ľudí ale aj sám bol očarený (môžete si tam pozrieť aj video). Priblížme si túto udalosť niekoľkými fotografiami. Najskôr z Nitry:

Spolu s organizátormi. Vpravo Miloš Zverina, vľavo V. Laubert:

Vo viacerých piesňach sme počuli o chorovodoch – bez nich to nejde. Tu je napríklad náš chorovod z tohtoročného Sviatku Boha Kupalu pri Váhu:

V rámci oddychu pred druhým vystúpením sme ukázali aj krásy našej krajiny. Výlet na Štrbské Pleso – spolu s organizátormi:

A vystúpenie v Poprade:

Ako v Nitre tak aj v Poprade obecenstvo nielen nadšene tlieskalo, ale druhú polovicu vystúpenia väčšinou nadšene stálo:

Spolu s organizátormi aj v Poprade:

A posledné občerstvenie pred odchodom:

Na žiadnom zázname – či už video alebo zvukovom – sa nedá zachytiť to, čo sme zažili na koncerte naživo. Nikolaj má úžasnú charizmu a to určite potvrdia všetci, ktorí sa koncertov zúčastnili.

Na sviatkoch sa takýto, principiálne podobný jav – tok energie – niekedy podarí zachytiť fotografickým aparátom. Fotografický prístroj nie je preprogramovaný Matrixom na „nevidenie“ ako my, preto sa neraz pozitívny tok energií zo zapálených sviatočných ohňov podarí zachytiť (Sviatok Kupalu):

Záverom ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí neváhali a reagovali na naše naliehavé pozvanie zúčastniť sa koncertu. Vieme aj to, že nemálo z vás sa z rôznych dôvodov nemohlo zúčastniť – mnohí boli odcestovaní alebo mali iné neodkladné záležitosti. Ale pre všetkých z nás to bolo aj veľké ponaučenie. Zápoveď Volchva Velimudra hovorí: „Kto o pomoc nežiada znamená, že ju nepotrebuje“. My sme žiadali, ale ak vezmeme do úvahy iba počet prezretí článku a skutočný počet ľudí, ktorí navštívili koncert nemáme sa čím chváliť. Stačilo oveľa menej ako 10% a obe haly mali pukať vo švíkoch – ale nestalo sa tak. Nuž takto sme si zvykli – starať sa iba o svoje pohodlie a ťukať na ikony na displajoch… Okolo Slovienov sme ani nešli. Takýchto sa nikto nezľakne, takýchto – Slovenov – vyrobil Matrix. Virtuálna realita však ostane iba tým, čím je – virtuálnou realitou. A virtuálni Slovania majú budúcnosť, ktorú im predprogramovali tvorcovia virtuálnej reality – aj keď s ilúziou slobody a nezávislosti.

13.10.2016