TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: SPOLOČNÉ AKCIE

  • AKO NÁS ZAVRELI DO MATRIXU


    Pozývame vás na ďalšiu prednášku, ktorej cieľom je podať informáciu o tom, ako zostavili to, čo by sa dalo – v zmysle známeho filmu – nazvať MATRIX. Vieme, že Kultúra a Civilizácia sú dva úplne rozdielne pojmy, takže hoci situáciu z pohľadu civilizácie do nás dlho, starostlivo a násilne súkajú už 1 000 rokov, tak vysvetlenie z pohľadu našej Prastarej Kultúry je dnešným ľuďom neznáme.

    Pokiaľ nebudeme vedieť, ako nás dostali pod kontrolu, tak nebudeme vedieť ani to, ako sa spod tohto jarma dostať. Spoznanie tejto temnej technológie je pre tých, ktorí sa považujú za Slovanov jednoducho nevyhnutné. Toto teda bude hlavným motívom prvej soboty po Veľkej noci Leta 7522.

    Prednášku organizujeme v situácii, keď Západ bezohľadne a šliapajúc po všetkých zásadách medzinárodného práva surovo a formou dvojitých štandardov nanucuje ľudu Ukrajiny svoju vôľu. Našou doménou nie je politika a záležitosti kresťanského štátu – lebo vieme, že štát je vynález práve kresťanov – no zatiaľ žijeme v takejto štruktúre a hoci sám osebe je nám cudzí, niektoré jeho aspekty nemožno ignorovať. Môžeme priamo povedať, že to, čo leje vodu na náš mlyn je v našom záujme podporiť. A tu určite spadá aj konanie Ruska ako štátu. Je to dnes jedná garancia konania so Svedomím aj keď v podmienkach štátu..


    Dnes na Ukrajine ide o veľmi veľa. Hoci sme z tejto oblasti už priniesli viacero článkov, treba sa k tomu – aj keď krátko – vrátiť. Takže niekoľko slov.

    Nie je tajomstvom, že obranný systém Ruskej federácie známy ako jadrový štít je zostavený tak, že dokáže zareagovať na americký útok aj vtedy, ak by už v takom čase neexistovala – teda bola zlikvidovaná – vláda aj prezident, generálny štáb a vôbec akákoľvek štruktúra, ktorá by mohla – vzhľadom na vojnové udalosti – vydať adekvátny rozkaz. Sovietsky zväz mal jadrový potenciál, ktorý stačil na 5 násobné zničenie USA, USA malo potenciál oveľa vyšší, keďže ich jadrové hlavice mohli 6x zničiť Sovietsky zväz. V podstate ohľadom USA ani nemožno hovoriť v minulom čase, keďže oni po rozpade Východného bloku neprepustili ani jediného vojaka a ani neznížili v žiadnom smere svoj vojenský potenciál. Rusko k dnešnému dňu má potenciál oproti minulosti nižší – veď len Ukrajina sa oddelením od ZSSR stala treťou najsilnejšou jadrovou veľmocou sveta, čoho sa vzdala sama na základe prázdnych prísľubov Západu – no stále dostatočný na zničenie USA.

    Systém, keď odvetný úder vykoná stroj a nezávisí na pokyne človeka nazývajú USA nehumánnym. Samozrejme, že iba ruský, pretože oni majú taký istý a mali ho skôr ako ZSSR. Čo teda logicky ostáva USA? Vnútorná deštrukcia Ruska tak, aby oni nemuseli priamo vystreliť ani jeden výstrel, ale aby sa vylúčila možnosť ruskej reakcie na ich útok. Práve preto majú rozpracované politické technológie, pomocou ktorých ničia ľubovoľné krajiny po svete a tvária sa, že to sú spontánne povstania obyvateľov týchto zemí. Takto vnútorní zradcovia dobre vyškolení a financovaní Západom rozložia krajinu zvnútra a – samozrejme – budú mať vo vrecku aj všetky kódy potrebné na deštrukciu balistických striel v prípade, že by niektoré obsluhy nestihli dostatočne včas zlikvidovať.

    No na problém sa treba pozrieť komplexnejšie. Vieme, že nie všetky veci v prostredí morálky civilizácie sú také, ako sa zdajú. Vezmime si veľmi jednoduchý príklad z napoleonských vojen. Všetci poznáme príbeh, keď Napoleon napadol Rusko a po prekročení hraníc nabral kurz priamo na Moskvu. Dlho nám okolo tohto akosi nič „nezaplo“. Príbeh skončil tým, že aby ruská armáda predišla dobytiu Moskvy, tak ju sama zapálila a tak vyhorela do tla. No pozrime sa na tento problém z trochu iného uhla. V čase Napoleonovej agresie vládli v Rusku cudzinci Romanovovci, spomedzi ktorých práve Peter I. založil nové hlavné mesto krajiny – Petrohrad. Aký význam mohol mať fakt, že Napoleon sa nevybral na skutočné hlavné mesto – Petrohrad – ale nelogicky do Moskvy? Cár tam predsa aj tak nebol. Veď ešte dokonca boľševická revolúcia sa začala výstrelom z krížnika Auróra, ktorý kotvil v Petrohrade a boľševici dobývali Zimný palác tiež v Petrohrade? Žeby Napoleonovi dali nesprávne koordináty pre GPS?

    Pravda je – podľa našich poznatkov – úplne inde. V Moskve bolo obrovské množstvo prastarých kníh – védických, ďaleko predkresťanských. Vzhľadom na tradíciu v národe si ani cár nemohol dovoliť ich len tak všetky spáliť. Nuž došlo k akejsi tajnej dohode, vďaka ktorej mohli úplne beztrestne spáliť všetky knižnice a ešte ani neodpovedať na žiadne otázky. Veď nikto predsa nemohol za to, že Napoleon sa vybral práve do Moskvy…

    V ďalšom si musíme pripomenúť, že v čase rozpadu ZSSR mala KGB „spočítaných“ v Rusku cca 15 miliónov Starovercov. Vzhľadom na svetonázor Starovercov, kde ideálom je silná rodina (16 detí) a výchova v Rodových tradíciách sa dá odôvodnene predpokladať, že v dnešnom Rusku je počet vyznávačov Starej Viery už oveľa vyšší, lebo takto vychovávané deti neberú drogy, nepijú a nefajčia, nevenujú sa športovému sexu, no zato sú určite zdatní napríklad v bojových umeniach a poznaní. Napriek tomu si kresťanská cirkev „objednala“ odstránenie Starovereckej Ingliistickej Cirkvi v podobe odstránenia jej hlavy, Hlavného Žreca, otca Alexandra. Hoci Bruselský súd v minulosti už anuloval tento rozsudok, v januári tohto roku – na sviatok Zimného dňa Boha Perúna – obnovili proti nemu trestné stíhanie presne podľa toho istého paragrafu, hoci súd už raz prehrali. Preto zatiaľ nie je stále možné plánovať ani nami už dávno plánovaný Obrad Menorečenia, a to dokonca ani v prípade, že by sme cestovali do Omska. Musíme jednoducho počkať.

    Z uvedeného vyplýva, že Slovan nemôže mať nejasno v tom, že Rusko je vo vzťahu k Ukrajine absolútne v práve, ba dokonca je to dnes v tejto problematike jediná priamo zainteresovaná krajina, ktorá dodržiava medzinárodné právo. Napríklad v zmysle medzinárodného práva je použitie ťažkej bojovej techniky, regulárnej armády, špeciálnych jednotiek nie proti vonkajšiemu nepriateľovi, ale proti vlastnému obyvateľstvu vojnovým zločinnom. No a bábková kyjevská vláda presne toto urobila, teda prekročila hranicu, keď 13. apríla už vydala rozkaz na otvorený útok proti tým, ktorí na juhovýchode protestujú a žiadajú federáciu. Namiesto rokovania vydali rozkaz na útok, ktorý ukázal aj s akými úmyslami odoslal Kyjev ozbrojencov na juhovýchod. Začali streľbu bez výstrahy a na ostro. Ako prvého stretli miestneho rybára, ktorého zastrelili, pričom zranili aj niekoľko ďalších civilistov. Útok bol odrazený a z ozbrojených účastníkov prvej prestrelky zahynuli iba útočníci. Treba povedať, že oddiely domobrany sú odhodlané na všetko, pričom majú dobre organizovanú štruktúru. Oddielom velia veteráni z Afganistanu. Západ to teda nebude mať ľahké a zadarmo. Môžeme ešte doplniť, že rozkaz na útok prišiel bezprostredne po schôdzi silových štruktúr v Kyjeve vedený osobne šéfom CIA, ktorý pricestoval do Kyjeva pod cudzím menom a pasom. Znamená to, že velenie špeciálnych operácií prechádza priamo pod zahraničné riadenie – USA. Ak by sa niekomu zdalo, že to nemôže byť pravda, lebo o tom nehovoria nič nezaujaté, západné média neutrálnych farieb v podobe bielo-červených pruhov a bielych hviezdičiek na modrom podklade, je to jeho vec.

    Ak už je reč o priamom riadení spoza hraníc, tak do tejto skupiny sme sa už definitívne zaradili aj my. Náš novozvolený prezident, teda Poverený Rezident Scientologickej cirkvi, už priamo a vopred vyhlásil, že homosexuálne manželstvá schvaľuje a že Kosovo by sme mali uznať aj my. A tu dobre vidno, akí sú svojou podstatou kresťania. Homosexuáli sú pre nich menej podstatní ako Fico… nehovoriac o aktivizovaní maďarskej pravice, ktorá sa už začína hlasne pripomínať, že je potrebné sa postarať o trpiacu maďarskú menšinu v Rumunsku, samozrejme aj o tú na Ukrajine – no a naši Maďari sú predsa tiež „utláčaní“. Nie náhodou ho volili v podstate všetci slovenskí Maďari. Ak si pripomenieme, že Kosovo je prípad násilného odpojenia sa bez referenda, tak nový prezident si dobre všetko prichystal. Tí, ktorí si myslia, že to boli iba predvolebné sľuby sú naivní, keďže ide o scientológa. Rovnako vieme, že z pohľadu politickej technológie si slovenský národ jeho zvolením schválil to, čo hlásal – a ani neklamal. Nebudeme sa zaoberať detailmi tejto cirkvi a štruktúre jej riadenia a svetového ovládania moci, ale treba vedieť, že jej zakladateľ, pacient psychiatrickej kliniky Hubbard si všetko premyslel do detailov. Nevyberajú si hocikoho, a keď už na niekoho vsadia, tak svoje plány aj dovedú do konca. Mimochodom, jedným z „malých“ detailov vysvätenia scientológa je to, že je uvedený do stavu ľahkej hypnózy, v ktorej detailne vysvetľuje všetko, čo v minulosti urobil. Zameranie ide najmä na sexuálne skúsenosti vrátane detailov, podvody, klamstvá, zločiny a vôbec všetko s takýmito vecami spojené. Táto „spoveď“ je nahrávaná na video a uložená pre prípad, že daný človek by si to chcel s ich cirkvou neskôr rozmyslieť. Vtedy takéto svedectvá zverejnia. No a toto určite nikto z nich nechce… takže aj náš nový poverený rezident bude určite spoľahlivo plniť príkazy zo zahraničia. No a ak náhodou dostane otázku o scientológii, tak mu to určite nebude nič hovoriť. Na okraj pripomeňme, že k jeho „bratom vo viere“ patrí aj samozvaný ukrajinský premiér Jaceňuk… určite si budú dobre rozumieť.

    Týmto nechceme povedať, že naši domáci politici sú vzoroví. Napríklad práve Mečiar daroval kresťanom aj to, čo nemusel a napríklad Fico bez problémov nevidí drancovanie Prírody jeho vlastným ministrom. No mali aspoň akú takú vlastnú agendu. Ostatní nemajú nič, okrem nenávisti či už voči Mečiarovi alebo dnes Ficovi. Ale to sú kresťanom vlastné city.

    Na záver ešte jednu úvahu. Väčšina čitateľov určite pozná problematiku bizónov, ktoré utekajú z parku Yellowstone. Nebudeme veľa špekulovať, budúcnosť ukáže aj to, či to je na mieste banalizovať, no pripomeňme si, že existujú viaceré predpovede, ktoré by sa mohli tohto roku začať napĺňať. Takto nám napríklad už známa egyptská veštkyňa predpovedá, že na Ukrajine nastane pokoj kdesi okolo polovice tohto roku. A kedy môže nastať určite pokoj? No celkom určite aj vtedy, ak USA stratia možnosť pôsobiť ako svetový policajný žalárnik… nechajme sa teda prekvapiť.

  • DEŇ HORSA

     
    V tomto Lete 7520 pripadá Sviatok Horsa (Horusa) na 23.-24. júna. Podľa nášho kalendára ide o 33. Vejliet, ale pretože náš deň začína o 18:00 a trvá do 18:00 nasledujúceho dňa, tak Sviatok začína 23. júna o 18:00 a trvá do 24. júna do 18:00. Kresťanská mašinéria sa všemožne snažila, aby tento sviatok upadol do zabudnutia, no nepodarilo sa. Čo sa však podarilo – a my už vieme, že ide o ich rutinnú prax – zmenili podstatu sviatku a tak nám ostali iba akési nejasné odkazy na jánske ohne či Letný slnovrat. Letný Slnovrat síce je astronomickým prejavom tohto sviatku, ale slnovrat je sám osebe iba astronomický jav – akých je vo vesmíre neúrekom. Našim Prѣdkom nikdy nešlo o bezduché verklíkovanie akýchsi fráz – v našej tradícii totiž vždy ide o druh energie, ktorá sa s tým či oným dátumom viaže. A v našej tradícii vždy išlo a ide o Deň Horsa (Chorsa).
    Hors (Horus) je Ochrancom dobrého počasia a darcom na chlieb bohatej Úrody. Je zároveň ochrancom trhovníctva a výmeny. Je zároveň Ochrancom Zeme Horsa, t.j. Merkúra.
    Kresťania nám vymenili Horsa za Jána Krstiteľa – veď je z ich Rodu – hoci nikdy na Slovensku nebol. Neskôr tento sviatok premenovali na Vajano. Takže môžeme povedať, že kresťania Slováci slávia Vajana Krstiteľa. Dobré je len to, že sviatok ostal. Ale tento stav nás už neprekvapí – veď to už nie sú Slovieni.
    Treba si uvedomiť aj to, že to, čo dnes voláme meniny podľa kalendára, je zoznam kresťanských svätých. Bol to jeden z nástrojov ako ničiť našu kultúru. Je dostatočne známe, že po prvej vlne krvavej privatizácie Slovenska – podľa údajov Maura Orbiniho mohla nastať až po smrti posledného védického vládcu v našej zemi, kniežaťa Sveulada r. 991 – kresťania zakázali používať cca 90% tradičných slovanských mien. Dnes nám síce v kresťanskom kalendári pribúdajú nové mená, ale keď sa pozriete aké hneď zistíte, že okolo slovanských ani len nešli. Akú energiu dávajú rodičia svojim sotva čo narodeným dietkam s menami, ktoré nemajú k našej rodnej zemi žiadnu energetickú rezonanciu? Okrem toho ich ešte krstom násilne „vsunú“ do košiara Jahveho.

    Zaujímavým poznatkom je, že ak sa pozriete do kalendára napr. v USA zistíte, že tam používajú kalendár bez zoznamu svätých… Američania majú jednoducho kalendár bez mien kresťanských svätých – a to si naši bioroboti zatiaľ ani neuvedomili, hoci inak je pre nich Amerika vzorom všetkého…

     
     

    Hors je prejav Slnka, v rozličných národoch majúci viacero slovným podôb: Horus (Chors, Chars, Chur), Horse, Chers, Chorus. Horus vedie kruhový pohyb nášho svietiaceho telesa, a preto je na jeho počesť pomenovaný aj chorovod (rovnako kruhový pohyb), ale je považovaný aj za ochrancu dobytka, no osobitne je známy ako ochranca koní. Horus v podobe Sokola je aj pánom vlkov. Je Svetlej podstaty, brat Koľadu. V povesti „Slovo o Igorovom pluku“ na mieste, kde sa hovorí o kniežati Vseslavovi sa píše, že knieža v noci sliedil ako vlk, prebehol z Kyjeva do Tmutarakane skôr pred Horsom. Hors je nebeské oko, ktoré všetko vie, všetko dáva a je všetkého blaho. Meno Hors je árijského pôvodu a pochádza zo slova „choro“, „koro“, t.j. kolo, čo vo význame kruh používame dodnes. Chors je okrúhlym zdrojom bieleho svetla. Od tohto koreňa pochádzajú slová chorovod či chorom (chrám). Chrám bol pôvodne vždy kruhová budova, v ktorej sme slávili Prѣdkov. Pravé uhly nie sú našou pôvodnou kultúrou a treba si uvedomiť jednu vec. Ostré rohy – kúty moderných budov – doslovne „kradnú“ energiu z tých, čo v takýchto priestoroch žijú, alebo sa v nich zdržiavajú. A kde táto energia odchádza..? Ďalej je tento slovný základ aj v slovách „kolovrat“, „okolo“ a iných. Hors býva často zobrazovaný buď ako jagavý Biely Kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako Slnečný Pes. Veľmi často ho však zobrazovali aj ako múdreho starca, ktorý je obklopený bielymi psami alebo vlkmi.

     
    Rovnako dnešný Sevastopoľ sa za starých čias nazýval Chersones Taurický a bolo to miesto kultu Horsa. Takéto kulty boli aj v meste Chorezma (t.j. Slnečného mesta) na brehoch Amudary v Strednej Ázii, na slnečnom ostrove Chortina na Dnepre atď. Horsovi je zasvätený jeden veľký sviatok – je to deň letného slnovratu v mesiaci jún. Neoddeliteľnou súčasťou slávenia tohto sviatku bolo spúšťanie horiaceho kolesa – znaku Slnka – z hory k rieke. Tento zvyk sa napríklad na Slovensku zachovával ešte donedávna.
    Horsovi je zasvätených niekoľko legiend.

     

    Hors je jedným z rodových Prѣdkov Kazakov, na počesť ktorého nazvali aj svoju vojenskú základňu, ostrov Chortica či Chortina. Kozáci dodnes na jeho počesť nazývajú psov „chortami“, a tí najelitnejší Kazaci – charakterníci – sa dokážu meniť na chortov.
    Určite ste už počuli hovoriť legendy o šaolinskych mníchoch, o tom, ako vedia levitovať a podobné veci. Oproti schopnostiam našich charakterníkov to sú len usilovní amatéri.
    O týchto veciach sa hovorí v povesti, ktorá je podobne ako Velesova kniha napísaná na bukových doštičkách. V našej dobe ich zverejnil J. Miroľubový. V týchto textoch sa priamo poukazuje na božské Rodoslovie Kazakov: „Kedysi, za pradávnych čias, porodil Otecko, Baťka s matkou Dažzemou počas nočnej búrky ľud Kazakov. V ruštine Baťka – všimnite si dobre tento názov; Baťa, Baťka, Baťuška je typické vyjadrenie blízkeho vzťahu k Otcovi. Ale v prenesenom význame sa používa aj na „otca vlasti“, t.j. prenášal sa napríklad aj na cára. Preto Baťka či jednoducho Baťa Chán je typický názov pre vládcu Tartarie – a to, že niektorí ho nazvali Batu chán a „priradili“ k Mongolom je – síce úmyselná – ale iba mystifikácia. Baťka Koľada je synom Tarcha Dažbagu a Zlatogorky, t.j. vnuk Perúna. Koľada dal Kazakom zem od severu po juh, od mora po more, od východu po západ, od Dunaja (za starých čias mal meno Dona) po Don. A prikázal svojmu ľudu neodchádzať z tejto zeme nikde a nikomu ju nedávať a dal svojho brata Horsa na stráž tomuto charakternému Kazactvu, aby mohlo svoju zem brániť dňom aj nocou. A aby vedeli dobre bojovať, tak im všetkým poskytol svoje kazacke umenie a majstrovstvo z Nebies, aby skrz Kazačí Kruh jeho požehnanie dostávali, a aby vedeli v čom je ich kazačia sila. Aby z poverenia svojho Baťku boli strážami Svetla, ale keď uvidia čiernu bezhraničnú nenávisť a nepravdu, tak ju nesmú vedome dopustiť na svojich druhov, ale na nepriateľa v boji ľúti musia byť. A od svojej Matky Zeme búrkovú neudržateľnú ľúbosť k ľuďom Zeme majú mať – takú červenú až šarlátovú, ako nebeský alarm.
    Hors je považovaný aj za starostlivého pomocníka poľnohospodárom. Na Rusi sa zachovali aj ľudové piesne s touto tematikou – zatiaľ čo Slováci sa už iba ježiškujú a márijujú…
    Na prvý pohľad to vyzerá, že z nejakého nejasného dôvodu mali naši Prѣdkovia tri podoby Slnka: Dažbagu, Horsa a Jarila. Ako všetko, čo robili naši Prѣdkovia malo svoj dôvod, tak aj toto má logický podklad. O Jarile-Slnku sa niet čo sporiť, takže sa pozrime na Dažbagu a Horsa.
    Dažbaga stojí proti svetu Tmy, proti Temnej Navi. Zosobňuje Nebeské Svetlo, ktoré sa vylieva na Midgard-Zem, na Svet Javi. On je prítomný vždy, dokonca aj v najdaždivejší deň, keď je obloha úplne zatiahnutá mrakmi. Toto je to Biele Svetlo, podľa ktorého nazvali náš svet, a preto aj v minulosti hovorievali: „Prejsť celým Bielym Svetom“. Úplne iná situácia nastáva, keď zasvieti Slnko. Človek na Duši hneď pookreje a aj život sa stane krajším.

    Hors nikdy nechodieva sám, vždy je v spoločnosti pomocníkov. Napríklad, Slnko nemôže byť bez denného svetla, a preto Dažbaga a Hors sú vždy jeden vedľa druhého. A iba slnečné svetlo nestačí na to, aby bola dobrá úroda, potrebný je aj dážď – a to je už záležitosťou ďalších pomocníkov. Pripája sa Stribaga, nadháňa Perúnove mračná, ten zahrmí, zaseje blesky a na pole sa vyleje nebeská vlaha. A iba vtedy bude dobrá úroda.

     
      
    Slávenie sviatku začína pravslávením Horsa a prinesením nekrvavých obiet (najčastejšie okrúhlych koláčikov). Po tomto obrade sa vytvárajú chorovody a tancujú chorovodné tance. Sú to pomaly sa pohybujúce tance sprevádzané spevom chorovodnej, ťahavej piesne. Chorovody sú zároveň hlavnou súčasťou osláv zasvätených Horsovi. Oslavy Dňa Horsa jednoducho nemôžu prebiehať bez chorovodov, dokonca sa u nás piekli špeciálne tejto príležitosti zasvätené, rituálne koláče, „chorošule“ – čo je v staroslovienčine – ktorú sme my, Slovieni v minulosti tiež používali. Ostatne – ako vieme – aj samotné slovo „koláč“ pochádza od mena Koľadu, t.j. kolo, okrúhly na podobu okrúhleho Slnka. Na tomto videu si môžete pozrieť priebeh časti takejto oslavy z jednej Rodovej občiny v Rusku. Pevnou súčasťou tohto sviatku je spúšťanie veľkého, horiaceho kolesa, ktoré symbolizuje solárny znak Slnka.
     
    Pri tejto príležitosti si pripomeňme vynikajúci slovenský film Rodná Zem. Hoci v poslednej dobe by ho mnohí radi zatratili ako politicky motivovaný, bol, je a ostane najlepším slovenským filmom (okrem iného prvým slovenským farebným filmom) z prostredia našej ľudovej kultúry a svojho času zožal v kinách obrovský divácky úspech. Na tomto obrázku napríklad pekne vidno, že prastará tradícia chorovodov sa pretransformovala na východe Slovenska aj do rýchlejších tancov – ale základom je stále chorovod: 
     
     
    Rovnako pekne tu vidno prastarú tradíciu slobodných dievčat – jeden vrkoč na chrbtici. Scéna z obrázku je však jedna z najunikátnejších v našej kinematografii z pohľadu prastarej kultúry. Ak si pozriete film tak poľahky zistíte, že práve táto scéna je v podstate to, čo už dnes prežilo iba v Rusku ako častušky. Čo to je? Naši Prѣdkovia sa tiež radovali zo života a zabávali, ale tieto zábavy mali úplne iný podklad ako dnes. Jeden zo zábavných spôsobov, ktorý však zároveň zásadným spôsobom budoval „intelektuálny potenciál“ zúčastnených sú častušky. Podstata spočíva v tom, že pri tancovačke – kde bola zhromaždená vari celá dedina, mladí aj starí, sa na známu melódiu ľudia navzájom „prekárali“. Ako otázky, tak aj odpovede museli byť spievané na všetkým známu melódiu. Predstavte si, že musíte pred ostatnými ľuďmi nielen dávať rôzne otázky, ale ich aj dostávať a trefne odpovedať. A aby to nebolo také jednoduché, tak v rýmoch a spevom. Nie každý by takéto niečo dnes dokázal.

    V prastarej ľudovej kultúre dodnes vidno zvyky nášho ľudu. Podobne ako u Kazakov dodnes, tance neslúžili iba na zábavu. Pôvodné mužské tance obsahovali prvky bojových umení, pretože každý muž zo slovanských a áriských Rodov bol aj bojovník.

     
     
    Bojová sekera bola tradičnou súčasťou našej výzbroje – aj keď valaška ostala skôr ako symbol – ale umožňoval cvičiť a zdokonaľovať sa v zaobchádzaní s ňou:
     
     

    Tanečníci na snímku skáču ponad valašky. Rovnako dobre je vidno prastarý zvyk prenášania nevesty cez prah do Rodu manžela. Tento čin symbolizuje „narodenie sa“ ženy do mužovho Rodu. Ako keď tehotná žena vchádza do miestnosti, kde bude rodiť sama a vyjdú z nej už dvaja – s maličkým, novonarodeným dieťatkom, tak aj ona bola do manželovho domu prenesená cez prah a keď z neho bude kedykoľvek neskôr vychádzať, už je „novonarodená“ do mužovho Rodu:

     
     
    A nakoniec si všimnime, že na kolíske – darčeku pre novomanželov – je na čele štylizovaná Perúnova Hviezda:
     
     

     

    Letný Slnovrat je samozrejme taký mimoriadny deň, že nemohol uniknúť pozornosti našich Prѣdkov. Z našej kultúry najväčší význam venovali tomuto dňu lesní žreci – Druidi. Aj mnohí vedci hovoria, že letný slnovrat sa silne odráža na všetkom živom. Najčastejšie uvádzajú ako príklad svet flóry: do toho dňa sa snaží väčšina rastlín dosiahnuť maximálny nárast, lebo neskôr už používajú takto nazhromaždenú silu. Ale ak vysejete rastlinky až 21. júna, tak tieto rastlinky už buď nevzídu, alebo budú slabé či neprinesú normálne plody, a to dokonca ak by sa aj preniesli do zatepleného skleníka a vytvoril by sa pre nich režim dlhých a svetlých dní. Našich zelených priateľov jednoducho neoklameme, oni dobre vedia, že sa blíži čas zimného spánku. A na jesennú rovnodennosť prevezme temná časť dňa prevahu nad svetlou časťou. Samozrejme, že dnes je aj dostatok rozlične geneticky zmanipulovaných rastliniek…
    Už nasledujúci deň po slnovrate bude o niekoľko sekúnd kratší a noc dlhšia, t.j. obrazne „noc víťazí“. Existuje dosť teórií o tom, že v noc letného slnovratu začína temná sila nadobúdať mimoriadnu moc, a preto je potrebné zachovať mimoriadnu bdelosť, aby sme neupadli do pazúrov tmy. Práve preto sa od pradávna v nasledujúci dni po letnom slnovrate zachovávala ešte väčšia ostražitosť. Predpokladalo sa, že v tento deň sa začína prejavovať aj sila Hada, ktorý bojuje proti Svetlu Horsa a v období Noci Svaroga aj neraz víťazí. V skutočnosti z dejín poznáme aj niekoľko takýchto udalostí, pri ktorých sotva išlo o náhody. Napríklad 22. júna 1812 Napoleon poslal vojská do provokácie, po ktorej obvinil Rusko z narušenia Tilsitskej dohody a vypovedal mu vojnu. Rovnako 22. júna 1941 napadli hitlerovské vojská Sovietsky Zväz.
    Napriek tomu letný slnovrat nasycuje priestor mohutnou, slnečnou energiou a v tento deň sa človek môže naplno cítiť mágom. Deň slnovratu a nasledujúci deň sú vhodné na pozitívne programovanie budúcnosti, na realizáciu svojich najsvetlejších mét.
    Ak si uvedomíme, že silná tradícia slávenia sviatkov dvoch bratov, Koľadu a Horsa (Vianoce a Vajano Krstiteľ) dodnes prežíva najmä u Kazakov, a že v Kazackyvh Védach sa hovorí, že územie medzi Donom a Donou (Dunajom) je pravlasťou Kazakov a darom od Otecka (Baťku) Koľadu, tak hneď zistíme, prečo sa na našom území nedali len tak „vygumovať“. Jednoducho museli dať prastarým sviatkom nový význam. U Koľadu a Vianociach nám je to v podstate známe už dávno, ale u Horsa a Letnom Slnovrate to urobili rafinovanejšie. Najskôr Horsa vymenili za Jána Krstiteľa a Jánske ohne, potom Jána zmenili na Vajana, a až potom začali bojovať proti „pohanskému“ sviatku. Jeden z ich vykonštruovaných argumentov boli neviazané sexuálne hry… Uvážte sami, môže národ, ktorý žije podľa Svedomia a v Rytme Konov Všehomíru (Rita) niečo také niekedy robiť? To môžu iba tí, ktorí si síce všetko dovolia, ale potom sa zo všetkého vyspovedajú. A ak sa to dialo na oslavách Vajana (Krstiteľa zo „skromnosti“ neuvádzajú), tak my vieme, že to už nebol náš sviatok. Ale vieme aj to, že na Karmu ani spovede, ani iné rozprávky neplatia. Tá je nemenná a neúplatná.
     
    SLÁVA HORSOVI!

  • DEŇ LADY

    Podľa nášho, slovanského kalendára pripadá na 40. deň mesiaca Eliet Deň Lady. Sviatok sa začína 20. mája o 18:00 a trvá do ďalšieho dňa, t.j. do 21. mája 18:00.

    V deň Lady si vo všetkých Rodoch Svätej Rasy uctievajú Nebeskú Matku a spievajú našej Prečistej Matke  na veľkú slávu.

    Lada je ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Energií Veľkej Rasy, Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa t.j. Slovanské a Árijské plemená a národy) a Čertogu Losa na Svarožom kruhu:

    Posvätné zviera:              Los
    Posvätný strom:              Breza
    Posvätný symbol:            Hviezda Lady

    Slnečná Runa na Svarožom Kruhu:

    Je Prejavením Krásy a Ľúbosti, ochraňuje Rodinné Zväzky Rodov Veľkej Rasy a Rodiny všetkých potomkov Rodu Nebeského.

    Na to, aby mladé páry dostávali trvalú starostlivosť a srdečnú pozornosť zo strany Matky Lady, prináša každý takýto pár ako dar Nebeskej Matke samé jasnofarebné a voňavé kvety, med a rôzne lesné plody. Tiež sa pre Ladu pečú placky s plnkou z rôznych bobúľ, medové dolky a ukladajú pred Jej Kummirom alebo Obrazom.

    Najvyššia Lada vždy daruje mladým manželom všetko to, o čo žiadajú na začiatok svojho spoločného života.

    Lada prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú usporiadanosť, vzájomnú úctu. Preto sa o takýchto Rodinných Zväzoch hovorievalo, že v nich kraľuje iba Lad a Ľúbosť.

    Lada je ženskou projekciou Roda. Bez tejto životodarnej energie by Rod nikdy nedokázal rodiť sám seba. A presne toto Rod aj robí na úsvite každého mladého Vesmíru, ktorý spúšťa. Lada je Najvyššia tvorivá Ipostáza Prameňa Vesmíru, je to mohutná energia tvorivého budovania. Jedine ona je schopná nechať vybuchnúť pórovitú štruktúru Nadkozmickej Navi, kde sa nahromadili už zrealizované vôľové a mentálne sily Roda. Ba čo viac, ešte aktivizuje driemajúce informačné pole do tvorivej budovateľskej práce. Aby Rod mohol rodiť samého seba, nevyhnutne potrebuje Ženskú tvorivú energiu Lady. Ale táto Sila budovania a rodenia napĺňa sebou nie iba Roda, Ona je tvorivým potenciálom všetkých najvyšších kozmických Síl Vesmíru. Práve Ju prastarí Árijci nazývali Matkou Sveta, Ktorou ona v skutočnosti aj je. Jej nehynúci obraz vyrezávali naši Prѣdkovia z mamutích klov aj tesali z kameňa, keď sa borili o prežitie v nepredstaviteľných podmienkach globálneho zemského ochladenia, ktoré nastalo pred 13 020 rokmi. Je pozoruhodné, že oni nezobrazovali samotného Roda, ale jeho Ženskú, všetkému život dávajúcu Ipostázu. Je očividné, že v Dobe ľadovej bola životná energia Lady najdeficitnejšou.

    Čo do podstaty, nie Rod, ale Lada spravuje Svet, to Ona spustila mechanizmus zrodenia Vesmíru a uvoľnila cestu mužskej Ipostáze Roda. Ona je vo svojich rozličných prejavoch Ženským potenciálom všetkých Najvyšších kozmických Síl.

    Odporúčame vám aj toto krátke video.

    Hymnus – Pravslávenie Lady:

    Ой, Ты, Лада-Матушка!
    Матер Сва Пречистая!
    Не остави нас без любви и счастия!
    Благодать свою ниспошли на нас, яко и мы, чтим и славим Тя, ныне и присно и от Круга до Круга, до скончания Времен, пока светит нам Ярило-Солнце!

    Oj Ty, Lada Matička!
    Matka Sva Prečistá!
    Nenechávaj nás bez ľúbosti a šťastia!
    Požehnanie svoje zošli na nás, ako aj my si ctíme a slávime Ťa, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, do skončenia Časov, dokiaľ svieti Jarila-Slnko!

    NECH PREBÝVA VO VŠETKÝCH RODOCH SVÄTEJ RASY LAD A ĽÚBOSŤ!

    SLÁVA LADE, MATKE NAŠEJ PREČISTEJ!

    OD KRUHU DO KRUHU!

    TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!

  • SVIATOK VESTY A KRASNOGOR

    Dobrého Zdravia želáme všetkým Slovanom a Árijcom pri príležitosti sviatku Dňa Vesty, stelesneniu Jari a Ľúbosti. Tento sviatok pripadá na 22. deň mesiaca Dajliet, t.j. na 22. – 23. marca, pretože náš deň – ako už všetci vieme – začína večer o 18:00 (19:00 v letnom čase). 23. Dajliet je sviatok Krasnogora a od 24. po 35. Dajliet (4.-5. apríl) trvá Veľký Pôst.

    Deň Vesty je prvým dňom jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Vestu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.

    Vesta je Nebeská Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Prѣdkov. Je tiež dcérou Svaroga, sestrou Perúna a mladšou sestrou Mary. Jej meno skôr pochopíme z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Бытьем.

    V deň stretnutia sa s Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.

    Na druhý deň jarnej rovnodennosti – na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Zimy Mare a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Vesta darovala bohatú úrodu.

    Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stienkové boje, ako môžeme vidieť na jednom z plagátov:

    Musíme spresniť jeden detail. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Maru. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Mary, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime. Ak sa poznanie navrátilo, nie je už dôvod zotrvávať v omyle. Naši Prѣdkovia hovorievali:

    „Веста на Мидгард-Землю пришла,
    на Красногор новую жизнь принесла,
    огонь запалила и зимние снега растопила,
    всю землю живой силой напоила
    и от сна Марены разбудила.
    Будет Мать Сыра Земля полям нашим
    Жизньродящую Силу давать,
    будет отборное зерно в полях наших прорастать,
    чтобы всем Родам нашим – хороший урожай дать“.

    Mara – jedna z troch sestier Perúna – okrem dohľadu nad oddychom Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životodarné sily na jarné prebudenie a život rastlín a zvieracej ríše, dohliada aj na životy ľudí. Keď prichádza ľuďom z Rodov Veľkej Rasy čas odchodu na predlhú cestu po Zlatej Púti, tak Mara dáva každému zomrelému človeku – v súlade s jeho pozemským životom a nadobudnutou budovateľskou skúsenosťou – radu, v akom smere by mal pokračovať na svoje posmrtnej Púti do Sveta Navi, alebo Sveta Slavi.

    Uveďme si niekoľko rád pre tých, ktorí by chceli začať Sláviť Sviatky, ale nevedia ako. Treba si vybrať také miesto, ktoré je obďaleč frekventovaných prechodov ľudí a nie je znečistené odpadkami. Na zem vyložíme kamienkami slnečnú Runu, a to v závislosti odo dňa, čo si môžeme zistiť tiež zadaním dátumu na stránke darislav.com, t.j. v Koľadovom Dare. Túto Runu vytvoríme vo veľkosti tri až štyri piade. Pod ňou založíme vatru tak, že tvárou stojíme smerom na Sever, obety hádžeme do vatry od Severu. Začíname slávením – prečítame pravslávenie (hymnu) tej Energii, ktorú slávime – potom zapálime Oheň so slovami: „Od Živého Ohňa k Živému Ohňu!“. Nemali by sme zapaľovať zapaľovačom, ale napríklad kresadlom alebo lupou. To je živý Oheň a nie oheň „civilizácie“. Ešte poznamenajme, že Oheň na obrady očisty by mal byť iný ako Obetný Oheň.

    Do ohňa hádžeme obety – zrno, krúpy, ľubovoľné rastliny s výnimkou maliny, višne a ríbezle, kategoricky v žiadnom prípade do Ohňa nesmieme hádzať zvieratá, koláče, placky, pečivo. Človečie Obete nazývame všetko to, čo bolo pripravené človečou rukou.

    Na prípravu vatry nepoužívame javorové drevo. Po podaní tréb (obiet) je vhodné – dokonca potrebné – postáť, alebo si posedieť pri Ohni, započúvať sa do Svojho Vnútra a okolitého Sveta, popremýšľať.

    Obetný Oheň sa nesmie zalievať vodou a mali by sme od neho odchádzať až po plnom prehorení, pretože tým dávame možnosť Vysokým Energiám (Prѣdkom) prebývať v Agni.

    A aké môžeme od takýchto akcií očakávať „výsledky“? Aká motivácia, t.j. v akom stave kto prišiel a čo v sebe, v myšlienkach „priniesol“, v akom stave a aký deň… taký bude aj výsledok. Po čase a získaní skúseností s organizáciou a Pochopením podstaty Sviatku a obdobím si začneme vyberať konkrétnejšie lokality – v závislosti od „Úlohy“.

    V Ohni prebýva Semargl – Ohnivý Pes, ktorý je Plazmovej Podstaty – rovnako ako naše Duše. Plazmou tvorený plameň „prepaľuje kanál“ v gravitácii a tak pomocou Ohňa skrz prinášanie Obiet (NEKRVAVÝCH!) odosielame Informáciu o nás do Horného Sveta. Platí KON: „Čím silnejšie RA (tok neutrín), tým slabšia gravitácia a opačne“. Neutríno je reliktom Inglie – Prvopočiatočného, Životodarného Toku – ktorý je základom Vedomia.

    Oheň je aj Pomocníkom v snahe o zbavenie sa stereotypov. Keď stojíme pri Ohni s bosými nohami na Tele Matky Prvopočiatočnej Zeme (nemali by to byť kamene, ktoré majú inú energetickú vodivosť ako zemina), tak skrz chodidlá nôh sme v kontakte s Jej Poľami. Takto čítajúc Hymny a Slávenia, t.j. Pravslávenia – čo sú svojou podstatou „mantry“ – postupne „nakopávame“ kostnú dreň, ktorá je miestom uloženia Rodovej pamäte našich tiel a Krv, t.j. ako keby sme zmývali z „Rudy hrdzu“, čím prečisťujeme Informačné kanály vnútri samotného tela. Dokonca aj bezduché čítanie Hymnusov a Obety Bohom nás značne napravujú na cestu VIERY – nech už to znie akokoľvek divne. Takto s očistením mechanizmu Prijímania „vonkajší zmysel“ slov Hymnusov (Pravslávení) prechádza do inej roviny, kde sa „dekóduje“ podprahová Informácia, ktorú nesie zvuková frekvencia.

    Takže stretávajme sa a oslavujme na Deň Jarnej Rovnodennosti Sviatok mladšej sestry Mary – Vestu. Nezabudnime, že je to svojim spôsobom aj Sviatok ich Matky, Lady. Vesta nesie do Zemí Svätej Rasy Jar, čo je oproti dnešnej ruštine pôvodný názov, pretože zVestuje príchod Jarily-Slnka. Preto sa tradične pečú koláče a placky, ktoré sú okrúhleho tvaru Jarily-Slnka, alebo žubrienok. Rovnako tradične sa pridáva svastičná symbolika.

    Vestu nazývame aj Ochrankyňou Obnovujúceho sa Sveta, Dobrou Vládkyňou Jari, lebo Ona riadi v Zemiach Svätej Rasy príchod Jari a Prebúdzanie sa Prírody na Midgard-Zemi. Okrem toho, Vesta symbolizuje nielen nadobudnutie Prastarej Múdrosti Vyšných Nebeských Síl Slovienov a Árijcov, ale aj príchod dobrých (z)vestí v každom Rode Veľkej Rasy. V tento deň každý predstaviteľ slávneho Rodu dostane vážnu zvesť od Prѣdkov v súlade so svojim Duchovným Vývojom. Ale túto (z)Vesť možno nadobudnúť výlučne skrz Čistú Myseľ, t.j. nesprostredkované spojenie so svojim Rodom od pozemských po Nebeských Energií. Preto prevolávame na našich Sviatkoch, keď slávime svoj Rod a Rod Nebeský:

    Otcom i Matkám našim – Sláva!
    Sláva Prѣdkom našim!

    V Deň Vesty je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli služobníci Temných síl, čo je sviatok na počesť krvavej masakry, ktorú zorganizovala biblická Júdejka. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Devy.

    Sláva Svetlým Devám našim!

    Každý Sviatok je pre Bieleho človeka naplnený Duchovnosťou a vykonávať by sa mal v súlade s Rodovými Pokonmi. Navracajme sa k Rodovým Tradíciám. Nezabúdajme však, že skutočné detaily našich Rodových Tradícií zomreli s tými našimi Prѣdkami, ktorých zabili prvých. Preto nemôžeme urobiť chybu, ak sa obrátime k prastarým tradíciám Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to prastará, spoločná Tradícia všetkých Rodov Slovienov a Árijcov.

    Aj my – môžeme povedať, že už tradične – pripravujeme spoločnú oslavu Vesty na Zemplíne. Tešíme sa na nové stretnutie tých, ktorí sa vracajú na cestu Prastarej Viery našich Prѣdkov!

    Sláva Veste!
    Sláva Mare!
    Sláva Prѣdkom našim!

  • SVIATOK KOĽADU

    Samotný sviatok Koľadu, t.j. 13. Bejliet (22./23. december) je za nami, bohužiaľ nie je v našich silách z časového hľadiska podávať informácie v takom rozsahu či predstihu, ako by sme chceli. Ale napriek všetkému, základy poznania už k vám prišli, takže každý sa môže rozhodnúť sám za seba a zo svojej vlastnej, slobodnej vôle.

    Keď už sme po samotnom sviatku, tak si aspoň povedzme niečo viac o Koľadovi, nie iba o slávení.

    Samotný sviatok na počesť Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Tento deň je hranicou, t.j. prechodom. Keď stojíme napríklad na prahu ako hranici, tak môžeme vojsť buď jednej alebo druhej miestnosti. A tento deň je zaujímavý tým, že môžeme cestovať bez toho, aby sme opustili našu izbu. Niekoľko takýchto prechodov si môžeme hneď vymenovať: spln, nov, dni slnovratov, dni zmeny epoch (pred nami je 2012), dni narodení Prѣdkov a podobne.

    Sviatok Koľadu neslávime vždy v jeden a ten istý deň. Podobne, ako všetky ostatné Hlavné slovanské sviatky (Maslenica, Kupala, Tauseň), je aj tento zviazaný so štyrmi hlavnými, každoročnými astronomickými udalosťami, t.j. dvomi rovnodennosťami a dvomi slnovratmi. Koľada teda patrí k POHYBLIVÝM sviatkom. Každý z týchto sviatkov má „svoj“ týždeň, napr. kupalský, maslenicový atď. Toto sa deje preto, lebo náš kalendár je Lunárno-Slnečný. Za základ berie slnečný dátum, ale vzťahuje sa k fázam Luny. Ak je spln blízko (v mierkach 1-2 dni „do“ alebo 4-6 dní „po“) Slnečnému dátumu, tak sviatok slávime v deň splnu. Ak je Luna „ďaleko“, tak slávime iba podľa Slnka.

    Tak či onak sviatok má svoj „svätý“ týždeň, ktorý je mystickým predĺžením dňa sviatku na obe strany. Celý týždeň teda považujeme ako keby za jeden veľký deň. Ak sviatok slávime v deň splnu, tak nadobúda osobitú silu, t.j. môžeme hovoriť o „Silnom Koľadovi“, ako napríklad o „Silnom Kupalovi“. V praxi to znamená, že bezprostredný dátum Sviatku – pokiaľ nie je „Silný“ – môžeme „posúvať“ po celom svätom týždni. Nie bezbožne, ale v určitom stupni. Môžeme ho napríklad prispôsobiť k nejakému svetskému dátumu, ale mysticky Sviatok, koniec koncov, bude tak či onak jediným dňom. A ešte nezabúdajme, že náš, slovanský týždeň má 9 dní.

    Pohyblivý sviatok SÁM formuje kalendár, nepredstavuje teda pohyblivý bod v nepohyblivom kalendári. V tradičnom kalendári nie je dôležitá absolútna „koordináta“ Sviatku, ale vzťažná. Dôležité je to, čo za čím nasleduje, čo nemôže prebehnúť, kým predtým neprebehlo to či ono. Dôležité teda nie je, koľko dní oddeľuje dátumy, ale koľko a akých udalostí musí medzi nimi prebehnúť a v akej následnosti. Dôležitá je vnútorná logika a celistvosť kalendára, nie absolútna číselná tabuľka.

    V podstate celý postup určovania tohto sviatku „obsadili“ židokresťania. Inak to totiž ani urobiť nemohli, pretože museli preberať od pohanov celú logiku výpočtu svojich sviatkov, pretože cirkev potrebovala „prekryť“ pôvodné, pohanské sviatky svojimi.

    Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého. Je spojený s kultom Velesa a šamanizmom.

    Koľada je Prastará Energia veselých udalostí, jeho meno je vytvorené od slova „kolo“ (koleso) a koledy majú pôvodne tiež určitý vzťah ku koldovstvu.

    Predtým, než si povieme niečo viac o samotnom Koľadovi, uveďme si niekoľko slávení Koľadu:

    Коляда-Солнцеворот
    Стань у наших у ворот
    Разгони Сварог потемь
    Верни на Русь красный день
    Огнем возгори Коло воздыми
    Води Коло горе а свету преболе!
    Гой! Коляда! Слава!
    Солнышко повернись
    Красное разожгись
    В дорогу выезжай
    Зимушку погоняй!
    Гой! Коляда! Слава!

    A môžete si pozrieť aj niekoľko videí:

    Koľada prišiel do nášho Sveta pred asi 8 500 rokmi, t.j. v 7. tisícročí pred n.l., aby zachránil ľudstvo pred duchovným vymretím. Zhromaždil 60 vyšších Žrecov rôznych árijských národov a začal ich učiť Védické poznanie. Bol to jeden z viacerých priamych zásahov našich Bohov.

    Prvý kon Života nám dal Rod. Jeho podstata je v tom, že život je nekonečný a prekrásny, je to Najvyšší. Život na Zemi vznikol postupným zostupovaním Najvyššieho na zem, spočiatku vo forme svojho syna Roda, potom pod spôsobom Svaroga. Vtedy už bol svet rozdelený na tri časti: Prav, Jav a Nav. Človek, ktorý existuje v Javi sa musí usilovať o výstup na Nebesia. Musí sa vyhýbať Zlu a Tme.

    Druhý kon života dal svetu Veles. Je to pohyb ľudí od Tmy k Svetlu, za pohybom Slnka.

    Ďalší kon života nám priniesol Perún.

    Naposledy povedal kon človekom Koľada. Mudrcom, ktorí sa okolo neho zhromaždili vyrozprával o Veľkom Kolese Svaroga, o Dni a Noci Svaroga, ale tiež založil kOlendár – názov, ako vieme, pochádza od „Koľadov Dar“. Inými slovami, Koľada vyviedol ľudí za hranice bežného existovania, podrobne nám vysvetlil, ako sa pohybuje čas a aké premeny od neho treba očakávať. Učenie, ktoré je zhrnuté v KNIHE KOĽADU hovorí o Veľkom a Malých Triglavoch.

    Koľada je Vyššia Energia, ktorá riadi mnohé Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského. V pradávnych časoch daroval Vyšší Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídlili do západných zemí systém vyčísľovania období času, aby vedeli vykonávať poľné práce. Okrem toho daroval aj svoje Múdre Védy, Zápovede a rady. 

    Už čoskoro nám naši Prѣdkovia pošlú ďalší kon života spolu so svojim oznamovateľom Konu. Netrpezlivo čakáme…

    Koľada je Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Často je zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča je obrátené nadol. Meč obrátený ostrím nadol za starých čias znamenal ochranu Múdrosti Prѣdkov, ale aj nekompromisné dodržiavanie Nebeských Konov tak, ako ich ustanovil Svarog pre všetky Čertogy Svarožieho Kruhu.

    Praščuri Kazákov boli za starých čias najvzdelanejšími a najgramotnejšími ľuďmi na našej Zemi. Ich prastará Védická Viera bola postavená nie na slepých prikázaniach, ale na poznaní zákonov Vesmíru a svetov, ktoré do neho patria. A práve Boh Koľada je u Kazákov najviac ctený a udržiavaný pri pamäti. Jeho Múdrosť si uchovávajú v kazačích Védach. Uveďme si niečo z týchto Véd, kde sa hovorí:

    „EXISTUJE DEVÄŤ ETÁP TVORENIA: V PRVEJ ETAPE SA VYTVÁRA SÚHRN MATERIÁLNYCH ELEMENTOV.V DRUHEJ ETAPE SA VYTVÁRA LŽIVÉ EGO S MATERIÁLNYM POZNANÍM A ČINNOSŤOU. V TRETEJ ETAPE SA VYTVÁRAJÚ OBJEKTY ZMYSLOVÉHO VNÍMANIA. VO ŠTVRTEJ ETAPE VZNIKÁ POZNANIE A SCHOPNOSŤ KONAŤ. V PIATEJ SA NA SVETE ZJAVUJÚ RIADIACI BOHOVIA (t.j. SILY). V ŠIESTEJ TMA NEPOZNANIA OBAĽUJE ŽIVÚ BYTOSŤ.V SIEDMEJ SA TVORIA RASTLINY, ONI NEPREJAVUJÚ PRÍZNAKY VEDOMIA, ALE SÚ SCHOPNÉ ZAKUSOVAŤ BOLESŤ. V ÔSMEJ SA VYTVÁRAJÚ NIŽŠIE FORMY ŽIVOTA, ONI ROZOZNÁVAJÚ OBJEKTY SVOJICH ŽELANÍ, ALE NEMAJÚ PAMÄŤ SRDCA.V DEVIATEJ PREBIEHA STVORENIE ČLOVEKA“.

    V kazáckych Védach sa hovorí, že každý z človečenských Rodov má svojho Prarodiča, ktorého potomkami aj dané národy sú. Rodoslovie kazáckeho Roda vyzerá takto:

    „SVAROG S LADOU ZRODILI PERÚNA – ODINA (prvého) A PERÚN S ROSOU ZRODILI TARCHA DAŽĎBAGU; A TARCH DAŽĎBAGA SO ZLATOU ZRODILI ZAKLADATEĽA KAZÁCKEHO RODU KOĽADU“.

     V kazáckych podaniach sa ďalej hovorí: 

    „KEDYSI ZA PRADÁVNYCH ČIAS ZRODIL (nebeský) OTECKO KOĽADA S MATKOU DAŽZEMOU V ČASOCH NOČNEJ BÚRKY NÁROD KAZÁCKY, AJ DAL IM ZEM OD SEVERU PO JUH, OD MORA PO MORE, OD VÝCHODU PO ZÁPAD, OD DUNAJA PO DON A KUBÁŇ. TAK AJ KÁZAL IM NEODCHÁDZAŤ Z TEJTO ZEME NIKDE A NIKOMU JU NEDÁVAŤ, I DAL BRATA SVOJHO MESIACA (Horsa) NA STRÁŽ KAZÁCTVU TOMU CHARAKTERNÉMU, ABY BRÁNILI TÚ ZEM AJ NOCOU. A ABY SPRÁVNI BOLI A VYDRŽALI, PRINIESOL IM VŠETKÝM UMENIE A MAJSTROVSTVO SVOJE KAZÁCKE Z NEBIES, ABY CEZ KAZAČÍ KRUH POŽEHNANIE JEHO DOSTÁVALI A ABY VEDELI, V ČOM JE SILA ICH KAZÁCKA. ABY BOLI OD SVOJHO OTECKA STRÁŽAMI SVETLA, A KEĎ UVIDIA ČIERNU NENÁVISŤ BEZHRANIČNÚ A NEPRAVDU, ABY JU NEDOPÚŠŤALI ROZUMOM MEDZI DRUHOV SVOJICH, NO NA NEPRIATEĽA ĽÚTI NECH SÚ. A OD MATKY ZEME BÚRKOVEJ ĽÚBOSŤ NEOHRANIČENÚ K ĽUĎOM ZEME SVOJEJ NECH MAJÚ – TAKÚ ČERVENÚ AŽ PURPUROVÚ JAK NEBESKÁ PRIADZA“.

    Od tých čias oslavujú Kazáci svojho nebeského otecka Koľadu, ktorý zosobňuje zrod zimného Slnka a Prírody. Koledy sa slávia odo dňa zimného slnovratu, keď deň o „vrabčí skok“ pribúda a rozohrieva sa zimné Slnko do dňa Velesa. V tieto dni sa konajú veselice, hostiny, prinášajú sa obety.

    Všetci vieme, že „koledovať“ znamená spievať slávnostné piesne, za čo sa dostáva pohostenie a darčeky. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu – narodenie mladého Svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmymi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Pretože Koľada je Asom z Rodu Svaroga, za jeho zvyčajné stelesnenie v domoch bol považovaný veľký snop, ale Koľadu zosobňovala aj otiepok alebo slamená bábka urobená na Narodenie. Koľada okrem kalendára je známy aj ako Ten, ktorý nesie mier, veriac, že on pôsobí aby životy národov boli v plnom súlade na rozdiel od Čiernoboha, ktorý naučil ľudí sa medzi sebou nenávidieť, následkom čoho sa prelieva nevinná ľudská krv. Nuž preto Koľada nebol ctený iba medzi 22. až 25. decembrom, ale aj vždy, keď bol nastolený mier po vojne s nepriateľskými národmi.

    Pripomeňme si v súhrne niektoré zvyklosti, ktoré tradične sprevádzali oslavy svatku Koľadu na slovanských dedinách. Ako sme už povedali, mnohé z nich „plavne“ prešli do „arzenálu“ židokresťanov, ale to nič nemení na podstate, že sú to naše zvyky a kultúra, ktorú nám jednoducho ukradli.

    Koľadov sviatok (Koľadky) sa niekde oslavuje ako Koročun (Karačun, Kračún). Je to pôvodne Kolotun, alebo Kalačin, od slov Kolo (koleso) a Čun (tun, tin), čo znamená „deň“.

    Tohto roku bola najdlhšia noc v Lete z 22. na 23. december. Je to vždy koldovská, mystická noc,

    Koročuna, pričom ráno sa objavuje už nové, „ako znova narodené“ Jar-Slniečko. Je to zimné Novoletie, dni sa začínajú pomaličky predlžovať, začína sa sviatok Koľadu. Sú to Biele sviatky a rátajú sa k Zimného slnovratu. Pri tejto príležitosti si môžeme pripomenúť niektoré naše ďalšie sviatky:

    Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. marca.

    Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 22. júna.

    Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. septembra. 

    Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry – Krady – ktoré horeli celú noc. Okolo dediny (pohyb proti pohybu slnka) „vyháňali popa alebo kladu“, čo však v skutočnosti bol hrubý, horiaci kus brvna. Ak sa podarilo vybrať ho z vatry, prehnať okolo dediny a vrátiť naspäť do vatry znamenalo to, že dedinu čaká požehnaný život. Aby sa to podarilo, tak dievčatá a chlapci polievali brvno masťou alebo olejom.

    Názov „pop“ (u katolíkov či evanjelikov „kňaz“ – čo však tiež je náš, prevzatý názov majúci úplne iný význam, ale o tom neskôr) takto naši Prѣdkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Samotný názov – pop – pochádza zo slov, ktoré si zachovali význam aj v dnešnej slovenčine: Prach-Otcov-Predavší.

    Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Zrána pripravovali jedlo, hry, začínali prechádzky.

    Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy. Statok kŕmili chlebom a napájali bylinkovými odvarmi.

    Všetci sa povinne umyli v „bani“ (niečo ako dnešná sauna) a pristúpili k rodinnému stolu.

    Je ešte veľa zvykov, ktoré sú zviazané s týmto prastarým slovanským sviatkom, pričom nesmieme zabúdať aj na zvyk nosenia rôznych masiek. Za všetky vari iba toľko, že Kalač, Kalačin, Karačun je Chlieb upečený v tvare kolesa a symbolizuje „kruh dňa“. Dnes toto slovo používame v tvare „koláč“. Teda pôvodný význam slova koláč je iba pre ten druh, ktorý je okrúhly. 

    SLÁVA PRѣDKOM!
    SLÁVA KOĽADOVI!
    SLÁVA DŇU PREMIEN!

  • DEŇ PERÚNICE – MANŽELKY PERÚNA

    21. dňa mesiaca Chejlet – Mesiaca Prijatia Darov Prírody, Leta 7519 od U.M.H.CH., čo tohto roku zodpovedá 21. júlu 2011 kresťanského letopočtu (všimnite si prastarý koreň slova letopočet; prečo nehovoríme rokopočet?) – je Deň Perúnice, Divy-Dodoly, Manželky Perúna.

    Diva-Dodola (Perúnica), je nebeská Uchovávateľka obilnej Plodnosti, ktorá riadi dážď, búrky a blesky, manželka a pomocnica Vyššieho Perúna.

    K nebeskej Dive-Dodole sa mali právo obracať s prosbami výlučne ženy-Žrice, ktoré Jej slúžili. Preto vždy, keď človekovia nevyhnutne potrebovali dážď, aby zavlažil polia a lúky, tak predstavitelia rôznych Rodov prinášali do Kapištia Divy-Dodoly bohaté Dary, aby Žrice vykonali prastarý Obrad vzývania dažďa.

    Počas vykonávania prastarého Obradu obracania sa k Perúnici si Žrice odievali biele šaty, na ktorých boli zvláštne ornamenty a dole mali zlatisté strapce. Vyplnili prastarý rituálny tanec dažďa prosiac Divu-Dodolu zoslať blahodarný dážď na polia a lúky. A nikdy v živote nebolo počuť ani o jedinom prípade, žeby Diva-Dodola nevyhovela svojim verným Žriciam.

    Perúnica (Diva-Dodola) je dobre známa aj v mytológii južných Slovanov. Ženská osobnosť sa spomína v magických obradoch vzývania dažďa u Srbov aj Chorvátov ako Diva-Dodola, Dudulejka, Dodolica, Dodilaš, u Bulharov ako Diva-Dodola, Dudula, Dudulinka, Dudole – najmä v západných oblastiach Bulharska. Známa je aj v rumunských a iných tradíciách, napríklad poľské mytologické meno Dzidziľa. Diva-Dodola je ako Perúnica spojená s kultom Perúna, jeho menami, konaním alebo epitetami u príbuzenských mien Litovcov. Napr. Dundulis je prezývka Perunkasa (doslovne „burácanie hromu“, čo zodpovedá u lužických Srbov menu Dunder). Je očividné, že meno Diva-Dodola a podobné mená je výsledkom prastarej reduplikácie (zdvojenia) koreňa „dhu“, ktorý znamená „triasť bradou“ vo vzťahu hromovrhača. Porovnávacia analýza dodolských piesní a rituálov nám dovoľuje predpokladať, že v mýte je Diva-Dodola prvopočiatočne žena hromovrhača a v rituáli ju predstavujú jej Žrice. Stopy takýchto rituálov je možno vidieť u Srbov v Aleksinačskom Pomoraví, kde vystupujú dodolice, t.j. šesť dievčat vo veku od 12 do 16 rokov; štyri spievajú a dve predstavujú Dodola (očividne prastarého hromovrhača) a Dodolicu (očividne jeho ženu). Vyzdobujú ich vencami, lejú na nich vodu (čo možno považovať za dážď), prinášajú im chlieb. Pre dodolské piesne sú charakteristické modlitby odomykania vrát (Bulhari majú „otvor vráta domakina, oj dodole!“), modlitby o daždi alebo vlahe-rose (Srbi majú „Dodolica žiada: Daj mi sýtu rosu!“).

    DIVA-DODOLA V LEGENDÁCH A POVESTIACH:

    Stretla Perúna prekrásna dcéra hviezdneho neba Dia (Gréci ho nazývali Zeusom) a bohyne Luny Divii – Diva-Dodola. Zapáčila sa ona Perúnovi a požiadal on mladú Devu, aby sa zaň vydala. Ale nočná deva sa zľakla Hromovrhača a utiekla preč. Perún sa však rozhodol a vydal sa po jej stopách. Tak prišiel do domu Dia a požiadal o jej ruku. Otec Divy neodpovedal ženíchovi hneď, ale pozval ho, aby si o tom pohovorili pri obede.

    A pokiaľ oni besedovali, prihodilo sa nešťastie: z Čierneho mora vyliezla obluda – trojhlavý drak. Keď uvidel Divu, hneď sa ju snažil uniesť. Spustil lomoz, začal revať a ničiť všetko vôkol seba. Začul to Dij s Perúnom a vyšli z dvorca. Obaja Hromovrhači vrhli na obludu svoje blesky a zahnali draka na samé morské dno. Po tejto bitke Dij súhlasil so žiadosťou Perúna a dal mu svoju dcéru za ženu. Čoskoro oslávili svadbu. Od tých čias začali volať Divu Perynou alebo Perúnicou, t.j. ženou Perúna.

     LETNÝ DEŇ PERÚNA

     

    33-dňa mesiaca Chejlet, t.j. mesiaca Prijatia Darov Prírody Leta 7519 UMHCH (od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme) všetci Pravoslávni Slovania a Árijci slávia Sviatok Letný Deň Perúna. V kresťanskom kalendári zodpovedá tento deň 2. augustu 2011.

    Je to deň úcty ochrancu Svätej RASY, nášho Múdreho Pračšura – Perúna.

    Na vysvetlenie znakov v kalendári pre Mesiac Prijatia Darov Prírody prikladáme ešte vysvetlivky:

    O Perúnovi sa podrobnejšie dočítate v časti NAŠI PRѣDKOVIA a tento Sviatok je jeho oslávenie, lebo Perún je zosobnením Rodu Najvyššieho ako Ducha Víťazstva, mužskej moci a sily. Ako znak úcty k Perúnovi, ktorý je zosobňovaný dubom, vysádzali a pestovali naši Predkovia tento strom v tzv. Svätohájoch. Perún je jeden z najstarších Svarožcov, t.j. synov-prejavov Svaroga. Je obrancom Pokonu Pravi i Pokonu Roda Najvyššieho na Nebesiach aj Zemi. Ovláda blesky a hromy, je ochrancom búrok, súbojov, ohňa, sily, vlády, zákona, zbraní, bojových umení, poskytuje blahá a dážď, ochraňuje Víťazov. Vojak, ktorý padne na bojovom poli sa dostane do Perúnovho Pluku, čo je sväté vojsko, ktoré ochraňuje všetkých spravodlivých ľudí.

    Perúnova symbolika je po stáročia spájaná so svastikou, preto sa niet čo diviť, že sa proti nej tak vehementne bojovalo v celej kultúrnej oblasti Slovanov a Árijcov. Napriek tomu je na nasledujúcom obrázku na plachte lode motív, ktorý ešte stále nájdete na výšivkách všade, kde sa v nejakej forme zachovali. Tento symbol sa od nepamäti nazýva PERÚNOV KRÍŽ:

    Svätosť Perúna desí všetko nečisté a zlé, a preto sa pravoslávni rodnoverci označujú znakom Perúnovho Blesku, čo je ochrana pred nečistými silami a nespravodlivosťou. Perún je veľkým Obrancom a Sudcom.

    Pretože ako Slovania a Árijci slávime Prav, tak sa nazývame pravoslávni. Tomu zodpovedá aj forma modlenia sa, ktorú nazývame PRAVSLÁVENIE. Prinášame niekoľko hymnusov pravslávení k Perúnovi. Pre zachovanie autenticity ich ponechávame v dnešnej ruštine. Takto ich poznajú a používajú všetci Staroverci.

    Hymnus-Pravslávenie:

    Перуне! Внемли призывающим Тя! Славен и Триславен Буди! Благости Светлаго Мира, всей Свята Расе дажьди! Лик свой прекрасный потомкам яви! Нас наставляй на деяния благи, гридьням даруй Больше Славы, отваги. Нас отврати от урока безпутсва, нашим Родам подари многолюдство, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако еси, тако Буди!

    Перуне! Внемли призывающим Тебя! Славен и Триславен буди! Здоровья, хлеба и Рода, чадам моим (имена…) дажьди, громотворенья яви! Прави над Всеми! Вще из Родно! Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!

    Именем Света, именем Рода, именем силы его! Перун насылает благость на призывавших её. Силу и славу, твердость и ярость, даждь нам Перун в бою. Громом явленный, будь вдохновенным, волю яви свою. Именем Бога Седого Сварога воину силу даждь. Сыну и брату, другу и вою, волю свою яви. Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!

    Мудрости, Света, Сил всем Родам Свята РАСЫ!

    Процветания и Счастья всем Родам!

    Слава Перуну Огнекудрому!

    Tento sviatok slávia všetky občiny Slovanov Starej Viery v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Tradične sa organizuje množstvo chorovodov a zapaľujú sa vatry. Ako sme už hovorili, súčasťou slávenia našich sviatkov je očisťovanie a posilňovanie všetkých troch zložiek našej bytosti, čo z tohto pohľadu je telo, Duša a Duch. Telo sa omýva vo vodách – riekach alebo jazerách, Duša sa prečisťuje preskakovaním cez horiacu vatru a Duch sa posilňuje chôdzou po žeravých uhlíkoch vatry. Prinášame niekoľko fotografií zo slávenia sviatku v jednej občine v Rusku z minulého roku. Ide skôr o príklad, ako organizovať takýto sviatok.

  • Sviatok Kupalu, 7 Хейлѣтъ Лѣто 7519

    KUPALA, niekedy nazývaný aj KUPALO, dáva človeku možnosť uskutočniť rozličné ospravedlnenia a vykonávať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb. Nasmerováva človekov na radostný a šťastný život.

    Sviatok Kupalu slávime zo 6. na 7. júla podľa kresťanského kalendára. Náš deň začína večer o 18:00, nie v noci, keď nesvieti nijaké svetlo a vládne temnota. Dnes sa už organizuje na mnohých miestach v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku.

    Do osláv sviatku tradične patrí pletenie vencov, zapaľovanie vatier, kupalské chorovody okolo vatier, preskoky cez oheň, kúpanie sa vo vodách jazera alebo rieky a chodenie po uhlíkoch. Sú to tisícročia staré kupalské obrady. Viac o sviatku nájdete v našom samostatnom článku.

    DEŇ KUPALU V ASGARDE IRIJSKOM. LETO ЛЕТО 7519 OD С.М.З.Х.

    Prinášame fotografie z tohtoročnej oslavy sviatku Kupalu v Asgarde Irijskom, t.j. dnešnom Omsku. Tieto fotografie sú skôr pre informáciu, čo oslava takéhoto a podobných sviatkov prináša a čo všetko sa tam dá robiť. Väčšina fotografií je z dňa príprav, samotný sviatok začína až večer – keď u nás začína nový deň – a trvajú celú noc.

  • ZIMNÝ DEŇ PERÚNA

    Súboj Perúna s démonom zimy

    Bratia Slovania

    Deň 33 Bejlet leta 7519 UMHCH, teda 10.-11. január 2011 je sviatkom, ktorý nazývame Zimný Deň Perúna. O aký sviatok ide sa dozvieme z Véd:

    V dávnej minulosti Perún oslobodil z Pekla všetkých tých ľudí, ktorí tam boli odvlečení násilím a ľsťou. Touto vojenskou akciou dostali ľudia možnosť sa vrátiť k svojim rodinám. Keď všetci bieli ľudia prešli z Pekla, Perún zavalil vchod do Pekla – Bránu Medzisvetia, populárne známu ako „Hviezdnu Bránu“ – Kaukazskými horami (t.j. použil takú zbraň, ktorá posunula kontinenty a vytvorila nové pohorie – Kaukaz). Ale pretože Brána Medzisvetia musela ostať nejakú dobu otvorená, aby mohli z Pekla uniknúť všetci zajatci, tak zároveň tou istou Bránou v panike a strachu pred Perúnom a jeho armádou utekali aj vojaci Pekla. Boli to všelijaké geneticky vyklonované bytosti – vojaci Temných Síl.

    Oslobodených ľudí vo svojej vlasti prijímali rodiny s neopísateľnou radosťou, ale pri domoch sa začali ukazovať aj všetci temní vojaci, pretože nemali čo jesť a takto žobrali ľud o potravu. Ľudia si nechceli kaziť radosť z návratu svojich blízkych, o ktorých si mysleli, že ich už neuvidia, a teda im dávali jedlo darom, ale do svojich domov ich nevpúšťali.

    Od tých čias ľudia oslavujú Sviatok Premien (dnes volaný Koľada). Slávi sa tak, že niektorí ľudia sa oblečú do rozličných kostýmov pripomínajúcich rozličné vyklonované temné bytosti a chodia po domoch. Ostatní, aby si do domu nevpustili temné sily sa „vykupujú“, t.j. dávajú im koláče a rozličné podobné dary. Keď tieto dary dostanú, odídu od domu, pretože temní hoci majú radi sladkosti a chutné veci, nenávidia radosť a šťastie.

    Po Sviatku Premien (Merany) si ľud spomínal na tých, ktorí sa už z Pekla nevrátili. Preto Slovania začali sláviť Týždeň Pamäti Prѣdkov (staroslovanský týždeň mal 9 dní). A zatiaľ, čo ľudia si spomínali na svojich Prѣdkov, Perún chodil po Zemi a ničil zvyšky temných vojakov. Deväť kruhov prešiel Perún po Zemi, každý deň jeden kruh, aby našiel a zničil všetkých temných – ako sa hovorí vo Védach:

    „… a poraziac zlé sily zabodol do zeme svoj žiariaci meč Perún…“ (čo sa neskôr odrazilo v legende o meči v skale).

    Od tých čias začali ľudia oslavovať „Zimný Deň Perúna“ ako sviatok víťazstva nad zlom. A v rámci oslavného obradu prechádzajú 9 kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva Perúnova Cesta.