Sviatok Letný Deň PERÚNA 7524 Ѿ С.М.З.Х. budeme sláviť 6.8.2016, t.j. v sobotu. Podľa nášho Koľadovho Daru Sviatok pripadá na 33. ХЕИЛѢТЪ 7524.
Od oslavy prvého Sviatku Perúna už ubehlo niekoľko rokov. Akosi sme prestali dávať základné inštrukcie k priebehu osláv, pretože sme predpokladali, že na oslavy chodia principiálne tí istí ľudia.
Situácia je dnes iná. Na oslavy Prastarých Sviatkov postupne prichádza viac a viac ľudí. Na jednej strane to je potešiteľné, ale prináša to so sebou aj neželané vedľajšie účinky. Preto je potrebné zopakovať určité pravidlá, ktoré je potrebné udržiavať.
V prvom rade každý slovanský sviatok je BEZ ALKOHOLU VRÁTANE PIVA a akýchkoľvek mravných neviazaností, ktoré nám tak radi podsúvajú tiežslovania. Naši Prѣdkovia dobre poznali Kony Rita alebo inak Telegóniu a pri obnovovaní Prastarej tradície robíme to, čo hovoríme – nevymýšľame nič, čo nepatrilo do Kultúry našich Prѣdkov. Vopred teda upozorňujeme – kto očakáva „zábavu“ takéhoto charakteru, ten nech ju radšej realizuje niekde inde a k nám nech radšej ani nechodí. Na Slovensku nájde dosť iných príležitostí… A pre tých, ktorí hovoria, že tak to podávajú „historické zdroje“ len opakujeme – „historické zdroje“ písali naši nepriatelia o nás, a teda logicky „bez nás“. Ale aj tak o mravnosti našich Prѣdkov odporúčame prečítať svedectvo Tacita v diele Germánia. Tiežslovanom tento autor akosi „uniká“. Ale takto to robia – stanovia si „povolené“ (rozumej svoje) zdroje, používajú „povolené“ zdroje a naše „nevidia“ (veď ich nevymysleli oni). Lenže je to náš sviatok a naši Prѣdkovia. Je v podstate jedno, čo si hovoria. Sú aj tak dosť nervózni z toho, že NAŠA KULTÚRA SA VRACIA v pôvodnom stave – bez ich „tuningov“.
V žiadnom prípade naši Prѣdkovia nikdy a na žiadnych sviatkoch neobetovávali živé bytosti. Zbavenie života inej bytosti – hoci aj kohúta – je zbavenie ho/jej možnosti slobodného výberu a zastavenie jeho/jej inkarnačného cyklu. Krvavé obety vždy patrili a patria kultu Kali Ma, t.j. kultu Čiernej Matky.
Naše oslavy sú prioritne organizované pre rodiny s deťmi. Takto deti majú možnosť od malička privykať pobytu Prírode a úcte k Prѣdkom.
Veľmi dôležitým prvkom je uvedomiť si, že nejde o žiadnu atrakciu. Ide o spoločnú účasť na Obrade oslavy, pričom kľúčové slovo je „MY“. Tu patrí všetko, vrátane CHOROVODOV. Oslavy prebiehajú principiálne tak isto, ako pred tisíc a viac rokmi.
Ak si niekto myslí, že môže do osláv prispieť ukážkou nejakých svojich schopností či zručností – od rôznych foriem bojových umení cez tance, spev, hrania na hudobné nástroje a vôbec všetkého, čo robí či robia priamo oni – je to vždy vítané prilepšenie. Nepatrí tu napríklad púšťanie akejkoľvek reprodukovanej hudby. A už vôbec nie takej, ktorej autor či autori nemajú ani poňatia o našej Kultúre a namiesto toho, aby si niečo naštudovali si jednoducho vymýšľajú a neraz nás aj očierňujú. Ak niekomu chýba reprodukovaná hudba tak nech radšej ide na diskotéku či do baru – keď už mu hudba Prírody nič nehovorí a musí prázdno v sebe zapĺňať externým hlukom s cudzími emocionálnymi doplnkami.
Rovnako na naše sviatky nepozývame žiadne cudzie skupiny – nech si dajú akokoľvek pekne znejúci slovanský prívlastok. Anglosaské skupiny sú riadené Anglosasmi, čo je úplne prirodzené. Dobrým znakom je, že sa u nás snažia odvádzať ľudí na rôzne „vedľajšie“ koľaje – ktoré majú pod kontrolou oni sami. Znamená to, že doba prestáva byť pre nich priaznivá a musia začať pôsobiť aj priamo na našom území. Veľmi často sú rôzne takého ich akcie spájané s rôznymi druhmi narkotík – veď „ľahké“ drogy sú vraj „super“. NIE! Akákoľvek droga – bez ohľadu na jej silu – je vždy vyradzovanie rozumovej kontroly jednotlivca. Bez ohľadu na vyradenie rozumu KARMA sa vypnúť nedá. Niečo také NIKDY NEPATRILO DO NAŠEJ KULTÚRY.
Teda veľmi jednoducho – je to náš sviatok, kde kľúčovým slovom je MY.
Prichádzame k veľmi peknému obdobiu roka, k sviatku prebúdzania sa Prírody. Naše, slovanské sviatky sa riadia podľa Slnečného cyklu, pričom aj náš Kalendár – Koľadov Dar – je Kalendárom Slnečným. Čo znamená Slnečný a čo Lunárny kult sme už neraz spomínali – pre „odborníkov“ iba dodávame, že nejde o nevedomé klaňanie sa Slnku alebo Mesiacu, t.j. Lune. Stará Viera je Kult Svetla, teda Kult Ra – alebo aj do dnešného dňa dochovaný názov KultúRa – náboženstvá, najmä nám dobre známe judaistické (judaizmus-kreťanstvo-islam) sú Kultom Luny. Luna svieti vtedy, keď nevidno Slnko, lebo odráža iba maličkú časť jeho svetla – veď vlastné nemá. No keď raz vyjde Slnko, prestávajú byť dôležité. Cez deň nikto Mesiac nepotrebuje, t.j. každý kto chce môže vidieť Slnko sám, bez brokerov-popov (teológov). Ich éra končí a preto sú čoraz nervóznejší.
Náboženstvo je vždy iba plošnou projekciou hlboko objemovej Viery do daného času, priestoru a podmienok. Zaniká vždy, keď „vyjde“ Slnko.
No éra Svetla – Kultúra – nie je érou kradnutia energie – Civilizáciou. Nastupuje obdobie Kultúry a Civilizácia – služobníčka Tmy – znovu zanikne. Ako ono známe príslovie: každý chvíľku ťahá pílku. No a „chvíľka“ Tmy končí.
Medzi „techniky“, ktoré používa každá civilizácia patrí aj zmena podstaty našich starých sviatkov, pričom tie najviditeľnejšie sú určite „sviatky jari“ a „Vianoce“. Sviatok Jari je svojou podstatou sviatkom nástupu vlády Jarila, ktorého skrátene mnohé Rody nazývali proste Jarom. Jar ako ročné obdobie je teda starobylejší názov ako ruská Vesna.
Jedným z východísk civilizačných križiakov je vytvorenie východiskovej ilúzie, že dnes je všetko najlepšie ako len môže byť a naši Prѣdkovia boli prostí primitívi. Jednou z techník politickej technológie je postupná zmena kedysi spoločného, univerzálneho jazyka na Midgard-Zemi na množstvo vírusových podprogramov, ktoré dnes nazývame jazyky. Spadá to do metód opísaných v príručke na prevzatie moci – Biblie – v ktorej je priamo uvedená tato technika ako „pomiešanie jazykov“. Výsledkom je, že dnes v podstate žiaden Slovan nie je schopný čítať text – hoci napísaný aj jeho vlastným Prѣdkom – starší ako nejakých 200-300 rokov. No všimnite si, Židia si túto výhodu ponechali. Oni vedia čítať priamo to, čo im napísali ako odkaz ich predkovia aj pred viac ako tisíc rokmi. Kto teda naozaj patrí medzi debilov? Určite tí, ktorí sa Dedičstva svojich Prѣdkov vzdali.
Hoci Civilizácia tvrdí, že dnes je všetko oveľa lepšie a vyspelejšie ako v minulosti, nastáva už dobre viditeľný problém. Sú to nielen archeologické nálezy, ktoré sa nedajú vysvetliť zaužívanou chronológiou – je ich dnes už množstvo – ale sú to aj nám dobre známe pyramídy, ktoré sú nielen v Egypte, ale aj na mnohých iných miestach Zeme. No už aj tie egyptské stačia – Civilizácia dodnes nevie nič také postaviť, aj keď rôzne pokusy už boli.
Ak postúpime ďalej – k prastarým jazykom – zistíme, že tieto jazyky boli oveľa zložitejšie ako dnešné. Je veľký problém ich dnes čítať – vie to len niekoľko vedcov. Máme na mysli také jazyky ako sumerštinu, akkadštinu, babylonštinu, egyptštinu a podobne, hoci sme ešte nespomenuli Staré Runy. Tí, ktorí sa dnes učia Starosloviensku Bukvicu už vedia, že texty písané našimi Prѣdkami obsahovali nielen fonémy – zvuky – ale najmä Obrazy, ktoré sú do skoro všetkých starých jazykov uložené, a to vrátane aramejčiny, teda celkovo aj do jazykov používaných biblickým národom. Obrazy sú – samozrejme – v každom písomnom systéme iné, svoje – ale vždy tam sú. Jediná výnimka je latinská abeceda, ktorá bola už za starých čias úmyselne bezobrazná.
Poznanie princípu ukladania obrazov do starých textov umožňuje prístup k informáciám, ktoré sú pre tých, ktorí uznávajú iba fonémy neprístupné. Medzi takých, ktorí popierajú už samotnú podstatu existencie vkladania obrazov do textu patria v podstate všetci lingvisti. Ich problém je, že existenciu ukladania obrazov do starých textov ani len nepripúšťajú. No v jednom sa môžeme s nimi zhodnúť – staré jazyky sú oveľa zložitejšie ako dnešné. V podstate dnes preklady zo starých jazykov – kvôli ich nepredstaviteľnej zložitosti pre človeka Civilizácie – vykonávajú počítačové programy. Lingvisti ich síce čítať vedia, ale ich preklad je taká zložitá vec, že počítače sú proste nevyhnutné. Ako to teda je – staré, omnoho zložitejšie jazyky používali primitívni ľudia, ktorých myseľ bola oveľa jednoduchšia? Ako môžu ísť takéto veci dokopy? Nuž, nijak, okrem verzie „dodávanej“ napríklad CNN…
Ďalej vidno jav, že mnohí ľudia aj pripúšťajú rôzne schopnosti starých národov – ale nikdy nie Slovanov. Dnes už vieme, že Slovan je skomoleninou názvu našich Prѣdkov – Slovienov, teda čo do genetiky Rusov, ktorými sme dodnes aj my. Teda presnejšie sme nimi vtedy, ak sme Slaviani, t.j. ak slávime Prѣdkov – vlastných, Svetlých Prѣdkov. Tí zradcovia Rodov, ktorí slávia cudzincov a slúžia im ako otroci sa nazývajú kresťania. Ako sme už neraz uviedli, Slavian je vierovyznanie, kresťan tiež. Nikto nemôže byť naraz Slavian aj neslavian, rovnako ako nemožno byť naraz kresťanom aj nekresťanom. Túto informáciu podáva napríklad Velesova kniha. No a názov Slavian používal ešte P. O. Hviezdoslav.
Ak sa chceme niečo dozvedieť o vlastných Predkoch, musíme používať naše vlastné zdroje. Všetky „vedecky korektné“ svedectvá o minulosti napísali či upravili naši nepriatelia, teda tí, ktorí bojovali a väčšinou prehrávali s našimi slávnymi Prѣdkami. V minulosti sme prehrali, ale nikdy nie na bojovom poli. Ak vieme prečo a ako, dnes sa ubránime a navrátime starú slávu našim Rodom. Ak nevieme ako, čítajme vlastné a nie cudzie zdroje. To posledné, čo cudzinci chcú je to, aby sa vrátila moc Slavianov. A ako to je s kresťanmi? Oni nečítajú ani len vlastný manuál na použitie – Bibliu, len verklíkujú to, čo im povedali popi – a to bez použitia vlastného rozumu. Žiadnemu pastierovi sa nehodí, aby ovca dostala vlastný rozum, pretože tie sa majú iba rezať alebo strihať. Sám Ježiš povedal: „Nie ten, kto mi hovorí Pane, Pane, ale ten, kto plní vôľu môjho Otca na Nebesiach bude dedičom Kráľovstva Nebeského“… my už vieme, že Ježišovia sú dvaja. Jeden skutočný, ktorý žil na zemi a prišiel k Židom a druhý, ktorého vymyslel Pavol, ktorý Ježiša nikdy nestretol. Teraz zabudnime na verziu popov, ako rozumieť citátu a uvedomme si jeho význam priamo, bez brokerov. Ten, kto ho volá „Pane“, nebude dedičom Kráľovstva Nebeského. Ten totiž na Nebesia nikdy nevystúpi, on pôjde do Neba. No a rozdiel už poznáme. Nezabudnime, že z védického pohľadu je nevedomosť najťažší hriech. Je totiž zdrojom všetkých ďalších omylov. No a Slaviani pánov nikdy nemali, pretože neboli rabmi.
Príčina toho, prečo nám rozložili náš prapôvodný jazyk sa už dnes dá zistiť aj pomocou modernej vedy. A veru nie hocijakej vedy, ale toho najťažšieho „kalibru“ – DNK (nebudeme používať „DNA“, lebo namiesto vlastného slova „kyselina“ nie sme odkázaný používať anglické „acid“). Skupina ruských vedcov na čele s biofyzikom a molekulárnym biológom, prezidentom Inštitútu kvantovej genetiky P. P. Gariajevom spojila úsilia lingvistov a genetikov a vykonala neobyčajný výskum. Jeho podstata bola v tom, že overovali a skúmali účinok zvukových frekvencií a slov na ľudskú DNK. Výsledok bol absolútne neočakávaný – experimentálne dokázali, že údaje sa uchovávajú v našej DNK presne tak, ako sa uchovávajú v pamäti počítača. DNK je presne taký text ako text knihy; štruktúra ľudskej reči a štruktúra DNK sú si matematicky veľmi blízke. No najprekvapivejšie je to, že živá, ľudská DNK môže byť zmenená a preprogramovaná pomocou slov a fráz, ktoré hovoríme. Toto dokazuje, prečo sú do nášho jazyka implementované – pre nás zhubné – cudzie nárečia, slová a zvuky, a prečo z neho postupne odoberajú pre nás prirodzené, prvobytné pôvodné zvuky a obrazy.
Následkom toho dieťa, ktoré sa dnes od 3 rokov učí iba „vlastný“ jazyk (v dnešnom preformátovaní) a v súčasnej abecede, vo veku 25 rokov dosiahne vývoj vedomia a ponímania sveta zodpovedajúci úrovni 3-5%, pričom úroveň práce podvedomia dosiahne 95-97%. Synchronizácia práce ľavej a pravej polovice mozgu bude na úrovni 5-10%. Nezabúdajme, že genetické zmeny a vplyv na rodovú dedičnosť priamoúmerne závisia od kvality vzdelania a kultúry okolitého prostredia.
Ak sa dieťa od 3 rokov učí cudzí – neslovanský – jazyk spolu s rodným, tak výsledkom bude pragmatická osobnosť. Bude mať potlačený imunitný systém a rodovú pamäť, poškodzuje sa schopnosť mať deti, ničia sa základy mravnosti, schopnosť myslieť klesne na ploché ponímanie sveta, obrazotvornosť a ponímanie sveta neprekročí hranice dialektického materializmu.
Jedine v prípade, ak dieťa od 3 rokov učíme rodný jazyk, ak používa Starosloviensku Bukvicu a dostáva kvalitné základy správneho – Istine zodpovedajúceho – bázového systému poznatkov, pomer práce jeho mozgu v zmysle Vedomie/Nedvedomie dosiahne hodnotu 34-37%, a to bez akéhokoľvek ďalšieho, doplnkového úsilia. Synchronizácia práce pravej a ľavej polovice mozgu dosiahne 50%, buduje sa genetická a rodová pamäť, imunita, skryté rezervy a schopnosti organizmu. Jednou zo zaujímavostí je, že keď vedomá činnosť človeka dosiahne 40%, tak človek na základe svojho želania dokáže levitovať. A to si predstavme, že naši Predkovia písali pre nás Védy v stave, keď im pracovalo 100% mozgu!
O chápaní Dedičstva Prѣdkov môžeme hovoriť vtedy, ak človek dokáže prečítať a pochopiť ľubovoľný text, ktorý napísal člen jeho národa bez ohľadu na to, aký je starý. Teraz už nehovoríme iba o Staroslovienskej Bukvici či najmladšej Hlaholike, ale predstavte si napríklad nápis na skale vo Velestúre, alebo hociktorý Runový nápis čo aj len z tých, ktoré boli nájdené na území Slovenska. A náš vlastný národ je RASA, t.j. RodyAsovStranyAsov. Len zopakujme, že výraz „RASA“ sa od pradávna používa vo význame „biely“, „čistý“ a podobne – napr. latinské „tabula rasa“.
V tejto súvislosti sa už iba krátko vrátime k výrazu, ktorí sa snažia dnes výhybkári zaviesť – „Sloven“. Slovien, teda Slovѣn obsahuje bukvicu s menom „JAŤ“, ktorej hlavný obraz je „Spojenie Zeme a Nebies“, ktorej fonéma je „IE“. Novotvar „Sloven“ obsahuje bukvicu „E“, ktorej hlavným obrazom je „Svet Javi“, t.j. materiálny svet okolo nás a fonéma je „E“. Kto zamieňa zvuk vibrácie prepojenia Zeme a Nebies zvukom materiálneho sveta tak aj zodpovedajúco programuje svoju DNK. Určite nehľadá Múdrosť Prѣdkov – teda svojich vlastných.
Ak by sme povedali Slovien, čo po prepise do azbuky vyzerá ako „Словен“, tak to každý Rus prečíta ako „Slovien“. Kto by vám chcel nahovoriť, že by to čítal „Sloven“, ten nevie ani len po rusky. Pozrite si napríklad stránku Nikolaja Jemelina a uvidíte, že hoci sa píše „Емелин“, tak každý vysloví – a správne – „Jemelin“.
Energia, ktorú obsahuje slovo – meno či názov – priamo formuje charakter jeho nositeľa, či už mena človeka alebo krajiny. Tento vplyv je vzhľadom na jeho dlhodobosť pre väčšinu ľudí civilizácie síce nepostrehnuteľný, ale o to efektívnejší. Naozaj nie je jedno, aké meno dáme napríklad dieťaťu do života.
A prečo sa výhybkári snažia nás prepojiť na koľaj zmenou minulosti a nie súčasnosti? Odpoveď je – ako zvyčajne – veľmi jednoduchá. Otvorme si iba knihu G. Orwella a čítajme:
“Who controls the past, controls the future. Who controls the present, controls the past”.
Alebo inak:
„Kto kontroluje minulosť, ovláda budúcnosť. Kto kontroluje prítomnosť, ovláda minulosť“.
A teda hneď vieme, kto sa za tým skrýva a aké môže mať s nami úmysly – tie skutočné, nie predstierané. A ak by ste chceli namietať, že to určite nie je úmyselné, takýto argument neuznávame – nevedomosť je najväčší hriech. Aký rozdiel je, či na vás vystrelí guľku zarytý nepriateľ alebo nevedomý „priateľ“? V reči právnikov je v našej Kultúre nevedomosť „priťažujúcou okolnosťou“, teda v žiadnom prípade nie ospravedlnením. S týmto na posmrtnom súde pred Predkami nikto z nás neobstojí.
Ako sa teda máme v týchto všetky lžiach a polopravdách dnes orientovať? Jedine a výlučne Múdrosťou našich Prѣdkov. Prečo a ako? Preto, lebo oni ju písali pre svojich potomkov – nás. Robí niekto z nás niečo zlé a zákerné vlastným deťom, vnukom či pravnukom? Určite ani náhodou. Pravdou je, že nám jednak v maximálnej miere zničili naše staré knihy, jednak to, čo sa k nám dostáva po tisíc rokoch je dosť zložité na prvý raz pochopiť. Prečo? Už sme to povedali – lebo tieto správy pre nás boli písané veľmi dávno a človekmi – vo védickom zmysle slova – ktorým mozog pracoval na 100%, nie na 2-3% ako nám dnes. A aký je praktický účel tohto prastarého Poznania? Opäť veľmi jednoduchý – aby nestúpali stále na tie isté hrable:
Zabudnime teda na cudzie zdroje a všakovakých výhybkárov – a vykročme po stopách poznania našich vlastných Prѣdkov.
Aby sme nerobili chyby – lebo robenie chýb nie je prirodzená cesta poznávania človeka, je to presný opak, nevedomosť – zanechali nám naši Predkovia návod aj na samotný proces posudzovania informácií, ktoré sa k nám dostávajú. Tento návod dodnes poznáme ako ZDRAVOMYSLIE. Védická Múdrosť hovorí, že ak nám niekto ponúka dve možnosti na rozhodnutie, tak správna bude určite možnosť tretia. Ak ju nevidíme tak jedine preto, lebo nemáme dostatočné poznanie, nechápeme princíp Triglavu. Už vieme – zo Staroslovienskej Bukvice – že dvojka síce predstavuje nejakú Múdrosť, ale táto ostáva strnulá, nedvižná. Až trojka – ktorej Obraz je „Glagoli“ dáva poznanie do pohybu a umožňuje napredovanie v evolučnom vývoji.
Používanie ZDRAVOMYSLIA znamená, že pri rozhodovaní v akejkoľvek otázke musíme zvážiť tri kritériá. Ide o názor odborníka v danej oblasti, názor Predkov a vlastná skúsenosť. Ak všetky tri súhlasia, chybu určite neurobíme, ak čo len jedna dáva negatívnu odpoveď, niet záruky, že neurobíme chybu. A kde nájdeme názor Prѣdkov? Slaviani a Árijci vo Védach, kresťania v Biblii, biblický národ napríklad v Tóre. Len pre zopakovanie, Biblia nepodáva príbehy o Slavianoch, teda kto sa k nej hlási, hlási sa k cudzozemcom.
Sviatky Jari nám v našich končinách podsúvajú ako „pálenie Mary“. Moréna lokálne zavedený názov Mary, jednej zo sestier Perúna, dcéra Svaroga a Lady. Naši Prѣdkovia nikdy nepálili Morénu – Maru – Svetlú Energiu Svarožieho kruhu. Takto starý zvyk úmyselne „upravili“ kresťania. Mara znamená MAtka RA, pričom MARA ako toponym je u nás hojne zastúpený – napríklad Liptovská MARA. Nečudo, že Slnečná Runa Mary dodnes ostala znakom Slovѣnska, aj keď ju kresťania považujú za akýsi „misijný kríž“, ktorého pôvod vysvetľujú veľmi hmlisto. No a samotný obrad pálenia Morény obsahuje kresťanský obraz pálenia pohanov na vatrách Inkvizície, teda likvidáciu našej, domácej Starej Viery v prospech importovanej vetvy judaizmu. Účasť v takom obrade je odsúhlasením cudzieho obrazu so všetkými súvislosťami… hoci aj v blaženej nevedomosti.
Napriek bohatosti našej vlastnej Kultúry aj tak mnohí nekriticky obdivujú cudzie výdobytky namiesto využívania vlastného kultúrneho bohatstva. Zopakujme si opäť Zápoveď Volchva Velimudra:
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.
Svoju frekvenciu má nielen každá farba, ale aj národ či krajina. Len spolu, na vlastnej frekvencii všetci tvoríme plné spektrum. Veď ani naše srdce sa nesnaží stať pľúcami či mozog žalúdkom.
Dobre to vidno napríklad na tom, čo dnes nazývame horoskopy. V súvislosti s nimi sa neraz spomínajú „živly“. Ak sa dobre pozriete na rôzne články zistíte, že v tejto otázke vôbec neexistuje jednota. Jeden zdroj uvádza jednu „sadu“ živlov, iný zase druhú. Jeden uvádza jeden počet živlov, iný zase rozdielny. No hlavne – čo chýba skoro vo všetkých „moderných“ podkladoch, zabúdajú na to, že najvyšším živlom je vždy ÉTER.
V našom, Dárijskom Kruholete Číslobagu poznáme 9 živlov, ktoré prechádzajú cez 16 znamení. Naše Živly sú: Zem, Hviezda, Oheň, Slnko, Drevo, Svaga, Oceán, Luna a Prѣdok. Znamenia Kruholetu sú: Pútnik, Žrec, Žrica, Svet (Jav), Zvitok, Fénix, Lišiak (Nav), Drak, Pes, Orol, Delfín, Kôň, Pes, Tur (Krava), Chrámy a Kapište. Ich kombinácia vytvára 144 Liet, pričom každé z nich sa v cykle Kruhu Liet (144 rokov) opakuje iba raz. Toto bolo zároveň typické minimálne rozpätie života našich Predkov – Kruh Života, t.j. 144 rokov.
Ak si zoberieme dnes veľmi populárny čínsky horoskop zistíme, že operuje s 5 živlami a 12 znameniami, čo vytvára typickú dĺžku života ľudí so žltou farbou kože – 60 rokov. Len doplňme, že tibetský horoskop ráta s tým istým cyklom.
Tieto skutočnosti treba chápať tak, že v prípade všetkých ostatných národov a horoskopov sveta ide vždy iba o akýsi „výsek“ prastarého – nášho – systému, no žiaden z nich nie je postavený na cyklus Kruhu Života, t.j. 144 Liet. Prebraním cudzieho systému vždy degradujeme, nech sa jedná o čokoľvek.
Len na okraj si pripomeňme, že hoci je dnes populárne preberať rôzne prvky čínskej kultúry, aj kompletné opičenie sa po Číňanoch je nanajvýš ak nadobudnutie časti toho, čoho celok je naša Kultúra. Okrem iného, náš čakrový systém obsahuje 9 čakier, pričom žlté národy majú iba 7 čakrový systém. Nepovažujeme ich preto za menejhodnotné, jednoducho sú iné. Ich evolúcia prebieha iným spôsobom.
Okrem systému Živlov len okrajovo spomeňme, že tieto systémy živlov sa často omylom zamieňajú so systémom opisu „stavebných“ prvkov. Napríklad my už vieme, že bukvica menom „JESŤ“ má hlavný Obraz „Jestvovanie v Javnom Svete“, t.j. opisuje materiálny svet okolo nás. No táto bukvica má zároveň číselnú hodnotu – 5. Číslo „5“ preto tradične oddávna zobrazujeme ako päťcípu hviezdu v uzavretom kruhu s hrotom nahor. Každý lúč hviezdy symbolizuje jeden z prvkov, z ktorých pozostáva človek: Oheň, Kov, Zem, Drevo a Voda. Hovoríme teda o prvkoch, z ktorých pozostáva človek, čo si netreba mýliť so systémom Živlov…
Ak si zoberieme akýkoľvek iný systém ako systém vytvorený našimi Prѣdkami pred dávnymi vekmi, vždy dostaneme iba obmedzenú časť nášho systému – no neraz aj úmyselne skreslenú. Teda to najlepšie cudzie je vždy iba „slabý odvar“ nášho – a to platí aj pre bojové umenia. Nuž, cudzí um je cudzí um…
Ak by sme to celé zosumarizovali môžeme povedať, že najhlavnejšie dnes je používať ZDRAVOMYSLIE. Rôzne dnes ponúkané systémy nemusia byť zámerne nepriateľské, mnohí ľudia si jednoducho myslia, že dnes si už nik nepamätá, ako naša Kultúra pred 1 000 rokmi vyzerala, a preto si môžu aj kadečo podomýšľať. Pripomeňme si obraz stúpania na tie isté hrable a pamätajme, že naši Prѣdkovia neboli naivní, primitívni debili. Do tejto kategórie patrí si domýšľanie si, že bukvica „JAŤ“ sa nečítala ako „IE“, ale iba ako „E“. Potom je už iba krôčik od Slovienov k slovenom. Hlavným argumentom je, že „aj tak si to nik nepamätá“, čo je veľký omyl. Bukvicu „JAŤ“ používali v Rusku až do boľševickej revolúcie a „vyškrtol“ ju – spolu s obrazmi – boľševik Lunačarský, čím vytvoril dnešnú Azbuku, t.j. bezobraznú sovietsku abecedu. No celá emigrácia bielogvardejcov, ktorá odišla ušla na Západ používa JAŤ dodnes. Takže inak to zapadá iba do Orwellovho citátu…
Za pomoci Zdravomyslia sa zorientujeme vo všetkom, žijeme v reálnom svete, pred ktorým sa nemožno skryť – a už vôbec nie s malými deťmi. No takto ho dokážeme dostať pod kontrolu.
Na záver iba zopakujme, že naši Prѣdkovia nepili žiaden alkohol vrátane piva, pretože alkohol prerušuje priamy kontakt na Makoš – práve preto prišiel k nám až s katolíckou omšou a omšovým vínom. Už pol deci 40% alkoholu vyblokuje túto schopnosť minimálne na 3 roky. Tibeťania zase varujú pred strašnými karmickými následkami – za konzumáciu alkoholu sa prenáša „trest“ do viacerých ďalších reinkarnácií. Rovnako naši Prѣdkovia nikdy nemali „športových“ sexuálnych partnerov, pretože každý pohlavný styk prepisuje biopole partnera, čím sa postupne rodia viac a viac zdegenerovaní členovia Rodov – preto cirkev „posväcovala“ tzv. právo prvej noci. Drogy rovnako nikdy neberieme, lebo tieto obchádzajú kontrolu rozumom. Mäso, cigarety, geneticky modifikované potraviny, rôzne energetické nápoje a podobné prípravky spôsobujú, že mozog nebude pracovať ani len na 3%…
Znanie je nevyhnutné, bez neho sme v nevedomosti. A práve nevedomosť je z védického pohľadu najväčší hriech.
V tomto Lete 7520 pripadá Sviatok Horsa (Horusa) na 23.-24. júna. Podľa nášho kalendára ide o 33. Vejliet, ale pretože náš deň začína o 18:00 a trvá do 18:00 nasledujúceho dňa, tak Sviatok začína 23. júna o 18:00 a trvá do 24. júna do 18:00. Kresťanská mašinéria sa všemožne snažila, aby tento sviatok upadol do zabudnutia, no nepodarilo sa. Čo sa však podarilo – a my už vieme, že ide o ich rutinnú prax – zmenili podstatu sviatku a tak nám ostali iba akési nejasné odkazy na jánske ohne či Letný slnovrat. Letný Slnovrat síce je astronomickým prejavom tohto sviatku, ale slnovrat je sám osebe iba astronomický jav – akých je vo vesmíre neúrekom. Našim Prѣdkom nikdy nešlo o bezduché verklíkovanie akýchsi fráz – v našej tradícii totiž vždy ide o druh energie, ktorá sa s tým či oným dátumom viaže. A v našej tradícii vždy išlo a ide o Deň Horsa (Chorsa).
Hors (Horus) je Ochrancom dobrého počasia a darcom na chlieb bohatej Úrody. Je zároveň ochrancom trhovníctva a výmeny. Je zároveň Ochrancom Zeme Horsa, t.j. Merkúra.
Kresťania nám vymenili Horsa za Jána Krstiteľa – veď je z ich Rodu – hoci nikdy na Slovensku nebol. Neskôr tento sviatok premenovali na Vajano. Takže môžeme povedať, že kresťania Slováci slávia Vajana Krstiteľa. Dobré je len to, že sviatok ostal. Ale tento stav nás už neprekvapí – veď to už nie sú Slovieni.
Treba si uvedomiť aj to, že to, čo dnes voláme meniny podľa kalendára, je zoznam kresťanských svätých. Bol to jeden z nástrojov ako ničiť našu kultúru. Je dostatočne známe, že po prvej vlne krvavej privatizácie Slovenska – podľa údajov Maura Orbiniho mohla nastať až po smrti posledného védického vládcu v našej zemi, kniežaťa Sveulada r. 991 – kresťania zakázali používať cca 90% tradičných slovanských mien. Dnes nám síce v kresťanskom kalendári pribúdajú nové mená, ale keď sa pozriete aké hneď zistíte, že okolo slovanských ani len nešli. Akú energiu dávajú rodičia svojim sotva čo narodeným dietkam s menami, ktoré nemajú k našej rodnej zemi žiadnu energetickú rezonanciu? Okrem toho ich ešte krstom násilne „vsunú“ do košiara Jahveho.
Zaujímavým poznatkom je, že ak sa pozriete do kalendára napr. v USA zistíte, že tam používajú kalendár bez zoznamu svätých… Američania majú jednoducho kalendár bez mien kresťanských svätých – a to si naši bioroboti zatiaľ ani neuvedomili, hoci inak je pre nich Amerika vzorom všetkého…
Hors je prejav Slnka, v rozličných národoch majúci viacero slovným podôb: Horus (Chors, Chars, Chur), Horse, Chers, Chorus. Horus vedie kruhový pohyb nášho svietiaceho telesa, a preto je na jeho počesť pomenovaný aj chorovod (rovnako kruhový pohyb), ale je považovaný aj za ochrancu dobytka, no osobitne je známy ako ochranca koní. Horus v podobe Sokola je aj pánom vlkov. Je Svetlej podstaty, brat Koľadu. V povesti „Slovo o Igorovom pluku“ na mieste, kde sa hovorí o kniežati Vseslavovi sa píše, že knieža v noci sliedil ako vlk, prebehol z Kyjeva do Tmutarakane skôr pred Horsom. Hors je nebeské oko, ktoré všetko vie, všetko dáva a je všetkého blaho. Meno Hors je árijského pôvodu a pochádza zo slova „choro“, „koro“, t.j. kolo, čo vo význame kruh používame dodnes. Chors je okrúhlym zdrojom bieleho svetla. Od tohto koreňa pochádzajú slová chorovod či chorom (chrám). Chrám bol pôvodne vždy kruhová budova, v ktorej sme slávili Prѣdkov. Pravé uhly nie sú našou pôvodnou kultúrou a treba si uvedomiť jednu vec. Ostré rohy – kúty moderných budov – doslovne „kradnú“ energiu z tých, čo v takýchto priestoroch žijú, alebo sa v nich zdržiavajú. A kde táto energia odchádza..? Ďalej je tento slovný základ aj v slovách „kolovrat“, „okolo“ a iných. Hors býva často zobrazovaný buď ako jagavý Biely Kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako Slnečný Pes. Veľmi často ho však zobrazovali aj ako múdreho starca, ktorý je obklopený bielymi psami alebo vlkmi.
Rovnako dnešný Sevastopoľ sa za starých čias nazýval Chersones Taurický a bolo to miesto kultu Horsa. Takéto kulty boli aj v meste Chorezma (t.j. Slnečného mesta) na brehoch Amudary v Strednej Ázii, na slnečnom ostrove Chortina na Dnepre atď. Horsovi je zasvätený jeden veľký sviatok – je to deň letného slnovratu v mesiaci jún. Neoddeliteľnou súčasťou slávenia tohto sviatku bolo spúšťanie horiaceho kolesa – znaku Slnka – z hory k rieke. Tento zvyk sa napríklad na Slovensku zachovával ešte donedávna.
Horsovi je zasvätených niekoľko legiend.
Hors je jedným z rodových Prѣdkov Kazakov, na počesť ktorého nazvali aj svoju vojenskú základňu, ostrov Chortica či Chortina. Kozáci dodnes na jeho počesť nazývajú psov „chortami“, a tí najelitnejší Kazaci – charakterníci – sa dokážu meniť na chortov.
Určite ste už počuli hovoriť legendy o šaolinskych mníchoch, o tom, ako vedia levitovať a podobné veci. Oproti schopnostiam našich charakterníkov to sú len usilovní amatéri.
O týchto veciach sa hovorí v povesti, ktorá je podobne ako Velesova kniha napísaná na bukových doštičkách. V našej dobe ich zverejnil J. Miroľubový. V týchto textoch sa priamo poukazuje na božské Rodoslovie Kazakov: „Kedysi, za pradávnych čias, porodil Otecko, Baťka s matkou Dažzemou počas nočnej búrky ľud Kazakov. V ruštine Baťka – všimnite si dobre tento názov; Baťa, Baťka, Baťuška je typické vyjadrenie blízkeho vzťahu k Otcovi. Ale v prenesenom význame sa používa aj na „otca vlasti“, t.j. prenášal sa napríklad aj na cára. Preto Baťka či jednoducho Baťa Chán je typický názov pre vládcu Tartarie – a to, že niektorí ho nazvali Batu chán a „priradili“ k Mongolom je – síce úmyselná – ale iba mystifikácia. Baťka Koľada je synom Tarcha Dažbagu a Zlatogorky, t.j. vnuk Perúna. Koľada dal Kazakom zem od severu po juh, od mora po more, od východu po západ, od Dunaja (za starých čias mal meno Dona) po Don. A prikázal svojmu ľudu neodchádzať z tejto zeme nikde a nikomu ju nedávať a dal svojho brata Horsa na stráž tomuto charakternému Kazactvu, aby mohlo svoju zem brániť dňom aj nocou. A aby vedeli dobre bojovať, tak im všetkým poskytol svoje kazacke umenie a majstrovstvo z Nebies, aby skrz Kazačí Kruh jeho požehnanie dostávali, a aby vedeli v čom je ich kazačia sila. Aby z poverenia svojho Baťku boli strážami Svetla, ale keď uvidia čiernu bezhraničnú nenávisť a nepravdu, tak ju nesmú vedome dopustiť na svojich druhov, ale na nepriateľa v boji ľúti musia byť. A od svojej Matky Zeme búrkovú neudržateľnú ľúbosť k ľuďom Zeme majú mať – takú červenú až šarlátovú, ako nebeský alarm.
Hors je považovaný aj za starostlivého pomocníka poľnohospodárom. Na Rusi sa zachovali aj ľudové piesne s touto tematikou – zatiaľ čo Slováci sa už iba ježiškujú a márijujú…
Na prvý pohľad to vyzerá, že z nejakého nejasného dôvodu mali naši Prѣdkovia tri podoby Slnka: Dažbagu, Horsa a Jarila. Ako všetko, čo robili naši Prѣdkovia malo svoj dôvod, tak aj toto má logický podklad. O Jarile-Slnku sa niet čo sporiť, takže sa pozrime na Dažbagu a Horsa.
Dažbaga stojí proti svetu Tmy, proti Temnej Navi. Zosobňuje Nebeské Svetlo, ktoré sa vylieva na Midgard-Zem, na Svet Javi. On je prítomný vždy, dokonca aj v najdaždivejší deň, keď je obloha úplne zatiahnutá mrakmi. Toto je to Biele Svetlo, podľa ktorého nazvali náš svet, a preto aj v minulosti hovorievali: „Prejsť celým Bielym Svetom“. Úplne iná situácia nastáva, keď zasvieti Slnko. Človek na Duši hneď pookreje a aj život sa stane krajším.
Hors nikdy nechodieva sám, vždy je v spoločnosti pomocníkov. Napríklad, Slnko nemôže byť bez denného svetla, a preto Dažbaga a Hors sú vždy jeden vedľa druhého. A iba slnečné svetlo nestačí na to, aby bola dobrá úroda, potrebný je aj dážď – a to je už záležitosťou ďalších pomocníkov. Pripája sa Stribaga, nadháňa Perúnove mračná, ten zahrmí, zaseje blesky a na pole sa vyleje nebeská vlaha. A iba vtedy bude dobrá úroda.
Slávenie sviatku začína pravslávením Horsa a prinesením nekrvavých obiet (najčastejšie okrúhlych koláčikov). Po tomto obrade sa vytvárajú chorovody a tancujú chorovodné tance. Sú to pomaly sa pohybujúce tance sprevádzané spevom chorovodnej, ťahavej piesne. Chorovody sú zároveň hlavnou súčasťou osláv zasvätených Horsovi. Oslavy Dňa Horsa jednoducho nemôžu prebiehať bez chorovodov, dokonca sa u nás piekli špeciálne tejto príležitosti zasvätené, rituálne koláče, „chorošule“ – čo je v staroslovienčine – ktorú sme my, Slovieni v minulosti tiež používali. Ostatne – ako vieme – aj samotné slovo „koláč“ pochádza od mena Koľadu, t.j. kolo, okrúhly na podobu okrúhleho Slnka. Na tomto videu si môžete pozrieť priebeh časti takejto oslavy z jednej Rodovej občiny v Rusku. Pevnou súčasťou tohto sviatku je spúšťanie veľkého, horiaceho kolesa, ktoré symbolizuje solárny znak Slnka.
Pri tejto príležitosti si pripomeňme vynikajúci slovenský film Rodná Zem. Hoci v poslednej dobe by ho mnohí radi zatratili ako politicky motivovaný, bol, je a ostane najlepším slovenským filmom (okrem iného prvým slovenským farebným filmom) z prostredia našej ľudovej kultúry a svojho času zožal v kinách obrovský divácky úspech. Na tomto obrázku napríklad pekne vidno, že prastará tradícia chorovodov sa pretransformovala na východe Slovenska aj do rýchlejších tancov – ale základom je stále chorovod:
Rovnako pekne tu vidno prastarú tradíciu slobodných dievčat – jeden vrkoč na chrbtici. Scéna z obrázku je však jedna z najunikátnejších v našej kinematografii z pohľadu prastarej kultúry. Ak si pozriete film tak poľahky zistíte, že práve táto scéna je v podstate to, čo už dnes prežilo iba v Rusku ako častušky. Čo to je? Naši Prѣdkovia sa tiež radovali zo života a zabávali, ale tieto zábavy mali úplne iný podklad ako dnes. Jeden zo zábavných spôsobov, ktorý však zároveň zásadným spôsobom budoval „intelektuálny potenciál“ zúčastnených sú častušky. Podstata spočíva v tom, že pri tancovačke – kde bola zhromaždená vari celá dedina, mladí aj starí, sa na známu melódiu ľudia navzájom „prekárali“. Ako otázky, tak aj odpovede museli byť spievané na všetkým známu melódiu. Predstavte si, že musíte pred ostatnými ľuďmi nielen dávať rôzne otázky, ale ich aj dostávať a trefne odpovedať. A aby to nebolo také jednoduché, tak v rýmoch a spevom. Nie každý by takéto niečo dnes dokázal.
V prastarej ľudovej kultúre dodnes vidno zvyky nášho ľudu. Podobne ako u Kazakov dodnes, tance neslúžili iba na zábavu. Pôvodné mužské tance obsahovali prvky bojových umení, pretože každý muž zo slovanských a áriských Rodov bol aj bojovník.
Bojová sekera bola tradičnou súčasťou našej výzbroje – aj keď valaška ostala skôr ako symbol – ale umožňoval cvičiť a zdokonaľovať sa v zaobchádzaní s ňou:
Tanečníci na snímku skáču ponad valašky. Rovnako dobre je vidno prastarý zvyk prenášania nevesty cez prah do Rodu manžela. Tento čin symbolizuje „narodenie sa“ ženy do mužovho Rodu. Ako keď tehotná žena vchádza do miestnosti, kde bude rodiť sama a vyjdú z nej už dvaja – s maličkým, novonarodeným dieťatkom, tak aj ona bola do manželovho domu prenesená cez prah a keď z neho bude kedykoľvek neskôr vychádzať, už je „novonarodená“ do mužovho Rodu:
A nakoniec si všimnime, že na kolíske – darčeku pre novomanželov – je na čele štylizovaná Perúnova Hviezda:
Letný Slnovrat je samozrejme taký mimoriadny deň, že nemohol uniknúť pozornosti našich Prѣdkov. Z našej kultúry najväčší význam venovali tomuto dňu lesní žreci – Druidi. Aj mnohí vedci hovoria, že letný slnovrat sa silne odráža na všetkom živom. Najčastejšie uvádzajú ako príklad svet flóry: do toho dňa sa snaží väčšina rastlín dosiahnuť maximálny nárast, lebo neskôr už používajú takto nazhromaždenú silu. Ale ak vysejete rastlinky až 21. júna, tak tieto rastlinky už buď nevzídu, alebo budú slabé či neprinesú normálne plody, a to dokonca ak by sa aj preniesli do zatepleného skleníka a vytvoril by sa pre nich režim dlhých a svetlých dní. Našich zelených priateľov jednoducho neoklameme, oni dobre vedia, že sa blíži čas zimného spánku. A na jesennú rovnodennosť prevezme temná časť dňa prevahu nad svetlou časťou. Samozrejme, že dnes je aj dostatok rozlične geneticky zmanipulovaných rastliniek…
Už nasledujúci deň po slnovrate bude o niekoľko sekúnd kratší a noc dlhšia, t.j. obrazne „noc víťazí“. Existuje dosť teórií o tom, že v noc letného slnovratu začína temná sila nadobúdať mimoriadnu moc, a preto je potrebné zachovať mimoriadnu bdelosť, aby sme neupadli do pazúrov tmy. Práve preto sa od pradávna v nasledujúci dni po letnom slnovrate zachovávala ešte väčšia ostražitosť. Predpokladalo sa, že v tento deň sa začína prejavovať aj sila Hada, ktorý bojuje proti Svetlu Horsa a v období Noci Svaroga aj neraz víťazí. V skutočnosti z dejín poznáme aj niekoľko takýchto udalostí, pri ktorých sotva išlo o náhody. Napríklad 22. júna 1812 Napoleon poslal vojská do provokácie, po ktorej obvinil Rusko z narušenia Tilsitskej dohody a vypovedal mu vojnu. Rovnako 22. júna 1941 napadli hitlerovské vojská Sovietsky Zväz.
Napriek tomu letný slnovrat nasycuje priestor mohutnou, slnečnou energiou a v tento deň sa človek môže naplno cítiť mágom. Deň slnovratu a nasledujúci deň sú vhodné na pozitívne programovanie budúcnosti, na realizáciu svojich najsvetlejších mét.
Ak si uvedomíme, že silná tradícia slávenia sviatkov dvoch bratov, Koľadu a Horsa (Vianoce a Vajano Krstiteľ) dodnes prežíva najmä u Kazakov, a že v Kazackyvh Védach sa hovorí, že územie medzi Donom a Donou (Dunajom) je pravlasťou Kazakov a darom od Otecka (Baťku) Koľadu, tak hneď zistíme, prečo sa na našom území nedali len tak „vygumovať“. Jednoducho museli dať prastarým sviatkom nový význam. U Koľadu a Vianociach nám je to v podstate známe už dávno, ale u Horsa a Letnom Slnovrate to urobili rafinovanejšie. Najskôr Horsa vymenili za Jána Krstiteľa a Jánske ohne, potom Jána zmenili na Vajana, a až potom začali bojovať proti „pohanskému“ sviatku. Jeden z ich vykonštruovaných argumentov boli neviazané sexuálne hry… Uvážte sami, môže národ, ktorý žije podľa Svedomia a v Rytme Konov Všehomíru (Rita) niečo také niekedy robiť? To môžu iba tí, ktorí si síce všetko dovolia, ale potom sa zo všetkého vyspovedajú. A ak sa to dialo na oslavách Vajana (Krstiteľa zo „skromnosti“ neuvádzajú), tak my vieme, že to už nebol náš sviatok. Ale vieme aj to, že na Karmu ani spovede, ani iné rozprávky neplatia. Tá je nemenná a neúplatná.
Podľa nášho, slovanského kalendára pripadá na 40. deň mesiaca Eliet Deň Lady. Sviatok sa začína 20. mája o 18:00 a trvá do ďalšieho dňa, t.j. do 21. mája 18:00.
V deň Lady si vo všetkých Rodoch Svätej Rasy uctievajú Nebeskú Matku a spievajú našej Prečistej Matke na veľkú slávu.
Lada je ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Energií Veľkej Rasy, Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa t.j. Slovanské a Árijské plemená a národy) a Čertogu Losa na Svarožom kruhu:
Posvätné zviera: Los Posvätný strom: Breza Posvätný symbol: Hviezda Lady
Slnečná Runa na Svarožom Kruhu:
Je Prejavením Krásy a Ľúbosti, ochraňuje Rodinné Zväzky Rodov Veľkej Rasy a Rodiny všetkých potomkov Rodu Nebeského.
Na to, aby mladé páry dostávali trvalú starostlivosť a srdečnú pozornosť zo strany Matky Lady, prináša každý takýto pár ako dar Nebeskej Matke samé jasnofarebné a voňavé kvety, med a rôzne lesné plody. Tiež sa pre Ladu pečú placky s plnkou z rôznych bobúľ, medové dolky a ukladajú pred Jej Kummirom alebo Obrazom.
Najvyššia Lada vždy daruje mladým manželom všetko to, o čo žiadajú na začiatok svojho spoločného života.
Lada prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú usporiadanosť, vzájomnú úctu. Preto sa o takýchto Rodinných Zväzoch hovorievalo, že v nich kraľuje iba Lad a Ľúbosť.
Lada je ženskou projekciou Roda. Bez tejto životodarnej energie by Rod nikdy nedokázal rodiť sám seba. A presne toto Rod aj robí na úsvite každého mladého Vesmíru, ktorý spúšťa. Lada je Najvyššia tvorivá Ipostáza Prameňa Vesmíru, je to mohutná energia tvorivého budovania. Jedine ona je schopná nechať vybuchnúť pórovitú štruktúru Nadkozmickej Navi, kde sa nahromadili už zrealizované vôľové a mentálne sily Roda. Ba čo viac, ešte aktivizuje driemajúce informačné pole do tvorivej budovateľskej práce. Aby Rod mohol rodiť samého seba, nevyhnutne potrebuje Ženskú tvorivú energiu Lady. Ale táto Sila budovania a rodenia napĺňa sebou nie iba Roda, Ona je tvorivým potenciálom všetkých najvyšších kozmických Síl Vesmíru. Práve Ju prastarí Árijci nazývali Matkou Sveta, Ktorou ona v skutočnosti aj je. Jej nehynúci obraz vyrezávali naši Prѣdkovia z mamutích klov aj tesali z kameňa, keď sa borili o prežitie v nepredstaviteľných podmienkach globálneho zemského ochladenia, ktoré nastalo pred 13 020 rokmi. Je pozoruhodné, že oni nezobrazovali samotného Roda, ale jeho Ženskú, všetkému život dávajúcu Ipostázu. Je očividné, že v Dobe ľadovej bola životná energia Lady najdeficitnejšou.
Čo do podstaty, nie Rod, ale Lada spravuje Svet, to Ona spustila mechanizmus zrodenia Vesmíru a uvoľnila cestu mužskej Ipostáze Roda. Ona je vo svojich rozličných prejavoch Ženským potenciálom všetkých Najvyšších kozmických Síl.
Ой, Ты, Лада-Матушка! Матер Сва Пречистая! Не остави нас без любви и счастия! Благодать свою ниспошли на нас, яко и мы, чтим и славим Тя, ныне и присно и от Круга до Круга, до скончания Времен, пока светит нам Ярило-Солнце!
Oj Ty, Lada Matička! Matka Sva Prečistá! Nenechávaj nás bez ľúbosti a šťastia! Požehnanie svoje zošli na nás, ako aj my si ctíme a slávime Ťa, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, do skončenia Časov, dokiaľ svieti Jarila-Slnko!
NECH PREBÝVA VO VŠETKÝCH RODOCH SVÄTEJ RASY LAD A ĽÚBOSŤ!
Dobrého Zdravia želáme všetkým Slovanom a Árijcom pri príležitosti sviatku Dňa Vesty, stelesneniu Jari a Ľúbosti. Tento sviatok pripadá na 22. deň mesiaca Dajliet, t.j. na 22. – 23. marca, pretože náš deň – ako už všetci vieme – začína večer o 18:00 (19:00 v letnom čase). 23. Dajliet je sviatok Krasnogora a od 24. po 35. Dajliet (4.-5. apríl) trvá Veľký Pôst.
Deň Vesty je prvým dňom jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Vestu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.
Vesta je Nebeská Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Prѣdkov. Je tiež dcérou Svaroga, sestrou Perúna a mladšou sestrou Mary. Jej meno skôr pochopíme z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Бытьем.
V deň stretnutia sa s Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.
Na druhý deň jarnej rovnodennosti – na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Zimy Mare a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Vesta darovala bohatú úrodu.
Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stienkové boje, ako môžeme vidieť na jednom z plagátov:
Musíme spresniť jeden detail. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Maru. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Mary, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime. Ak sa poznanie navrátilo, nie je už dôvod zotrvávať v omyle. Naši Prѣdkovia hovorievali:
„Веста на Мидгард-Землю пришла, на Красногор новую жизнь принесла, огонь запалила и зимние снега растопила, всю землю живой силой напоила и от сна Марены разбудила. Будет Мать Сыра Земля полям нашим Жизньродящую Силу давать, будет отборное зерно в полях наших прорастать, чтобы всем Родам нашим – хороший урожай дать“.
Mara – jedna z troch sestier Perúna – okrem dohľadu nad oddychom Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životodarné sily na jarné prebudenie a život rastlín a zvieracej ríše, dohliada aj na životy ľudí. Keď prichádza ľuďom z Rodov Veľkej Rasy čas odchodu na predlhú cestu po Zlatej Púti, tak Mara dáva každému zomrelému človeku – v súlade s jeho pozemským životom a nadobudnutou budovateľskou skúsenosťou – radu, v akom smere by mal pokračovať na svoje posmrtnej Púti do Sveta Navi, alebo Sveta Slavi.
Uveďme si niekoľko rád pre tých, ktorí by chceli začať Sláviť Sviatky, ale nevedia ako. Treba si vybrať také miesto, ktoré je obďaleč frekventovaných prechodov ľudí a nie je znečistené odpadkami. Na zem vyložíme kamienkami slnečnú Runu, a to v závislosti odo dňa, čo si môžeme zistiť tiež zadaním dátumu na stránke darislav.com, t.j. v Koľadovom Dare. Túto Runu vytvoríme vo veľkosti tri až štyri piade. Pod ňou založíme vatru tak, že tvárou stojíme smerom na Sever, obety hádžeme do vatry od Severu. Začíname slávením – prečítame pravslávenie (hymnu) tej Energii, ktorú slávime – potom zapálime Oheň so slovami: „Od Živého Ohňa k Živému Ohňu!“. Nemali by sme zapaľovať zapaľovačom, ale napríklad kresadlom alebo lupou. To je živý Oheň a nie oheň „civilizácie“. Ešte poznamenajme, že Oheň na obrady očisty by mal byť iný ako Obetný Oheň.
Do ohňa hádžeme obety – zrno, krúpy, ľubovoľné rastliny s výnimkou maliny, višne a ríbezle, kategoricky v žiadnom prípade do Ohňa nesmieme hádzaťzvieratá, koláče, placky, pečivo. Človečie Obete nazývame všetko to, čo bolo pripravené človečou rukou.
Na prípravu vatry nepoužívame javorové drevo. Po podaní tréb (obiet) je vhodné – dokonca potrebné – postáť, alebo si posedieť pri Ohni, započúvať sa do Svojho Vnútra a okolitého Sveta, popremýšľať.
Obetný Oheň sa nesmie zalievať vodou a mali by sme od neho odchádzať až po plnom prehorení, pretože tým dávame možnosť Vysokým Energiám (Prѣdkom) prebývať v Agni.
A aké môžeme od takýchto akcií očakávať „výsledky“? Aká motivácia, t.j. v akom stave kto prišiel a čo v sebe, v myšlienkach „priniesol“, v akom stave a aký deň… taký bude aj výsledok. Po čase a získaní skúseností s organizáciou a Pochopením podstaty Sviatku a obdobím si začneme vyberať konkrétnejšie lokality – v závislosti od „Úlohy“.
V Ohni prebýva Semargl – Ohnivý Pes, ktorý je Plazmovej Podstaty – rovnako ako naše Duše. Plazmou tvorený plameň „prepaľuje kanál“ v gravitácii a tak pomocou Ohňa skrz prinášanie Obiet (NEKRVAVÝCH!) odosielame Informáciu o nás do Horného Sveta. Platí KON: „Čím silnejšie RA (tok neutrín), tým slabšia gravitácia a opačne“. Neutríno je reliktom Inglie – Prvopočiatočného, Životodarného Toku – ktorý je základom Vedomia.
Oheň je aj Pomocníkom v snahe o zbavenie sa stereotypov. Keď stojíme pri Ohni s bosými nohami na Tele Matky Prvopočiatočnej Zeme (nemali by to byť kamene, ktoré majú inú energetickú vodivosť ako zemina), tak skrz chodidlá nôh sme v kontakte s Jej Poľami. Takto čítajúc Hymny a Slávenia, t.j. Pravslávenia – čo sú svojou podstatou „mantry“ – postupne „nakopávame“ kostnú dreň, ktorá je miestom uloženia Rodovej pamäte našich tiel a Krv, t.j. ako keby sme zmývali z „Rudy hrdzu“, čím prečisťujeme Informačné kanály vnútri samotného tela. Dokonca aj bezduché čítanie Hymnusov a Obety Bohom nás značne napravujú na cestu VIERY – nech už to znie akokoľvek divne. Takto s očistením mechanizmu Prijímania „vonkajší zmysel“ slov Hymnusov (Pravslávení) prechádza do inej roviny, kde sa „dekóduje“ podprahová Informácia, ktorú nesie zvuková frekvencia.
Takže stretávajme sa a oslavujme na Deň Jarnej Rovnodennosti Sviatok mladšej sestry Mary – Vestu. Nezabudnime, že je to svojim spôsobom aj Sviatok ich Matky, Lady. Vesta nesie do Zemí Svätej Rasy Jar, čo je oproti dnešnej ruštine pôvodný názov, pretože zVestuje príchod Jarily-Slnka. Preto sa tradične pečú koláče a placky, ktoré sú okrúhleho tvaru Jarily-Slnka, alebo žubrienok. Rovnako tradične sa pridáva svastičná symbolika.
Vestu nazývame aj Ochrankyňou Obnovujúceho sa Sveta, Dobrou Vládkyňou Jari, lebo Ona riadi v Zemiach Svätej Rasy príchod Jari a Prebúdzanie sa Prírody na Midgard-Zemi. Okrem toho, Vesta symbolizuje nielen nadobudnutie Prastarej Múdrosti Vyšných Nebeských Síl Slovienov a Árijcov, ale aj príchod dobrých (z)vestí v každom Rode Veľkej Rasy. V tento deň každý predstaviteľ slávneho Rodu dostane vážnu zvesť od Prѣdkov v súlade so svojim Duchovným Vývojom. Ale túto (z)Vesť možno nadobudnúť výlučne skrz Čistú Myseľ, t.j. nesprostredkované spojenie so svojim Rodom od pozemských po Nebeských Energií. Preto prevolávame na našich Sviatkoch, keď slávime svoj Rod a Rod Nebeský:
Otcom i Matkám našim – Sláva! Sláva Prѣdkom našim!
V Deň Vesty je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli služobníci Temných síl, čo je sviatok na počesť krvavej masakry, ktorú zorganizovala biblická Júdejka. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Devy.
Sláva Svetlým Devám našim!
Každý Sviatok je pre Bieleho človeka naplnený Duchovnosťou a vykonávať by sa mal v súlade s Rodovými Pokonmi. Navracajme sa k Rodovým Tradíciám. Nezabúdajme však, že skutočné detaily našich Rodových Tradícií zomreli s tými našimi Prѣdkami, ktorých zabili prvých. Preto nemôžeme urobiť chybu, ak sa obrátime k prastarým tradíciám Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to prastará, spoločná Tradícia všetkých Rodov Slovienov a Árijcov.
Samotný sviatok Koľadu, t.j. 13. Bejliet (22./23. december) je za nami, bohužiaľ nie je v našich silách z časového hľadiska podávať informácie v takom rozsahu či predstihu, ako by sme chceli. Ale napriek všetkému, základy poznania už k vám prišli, takže každý sa môže rozhodnúť sám za seba a zo svojej vlastnej, slobodnej vôle.
Keď už sme po samotnom sviatku, tak si aspoň povedzme niečo viac o Koľadovi, nie iba o slávení.
Samotný sviatok na počesť Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Tento deň je hranicou, t.j. prechodom. Keď stojíme napríklad na prahu ako hranici, tak môžeme vojsť buď jednej alebo druhej miestnosti. A tento deň je zaujímavý tým, že môžeme cestovať bez toho, aby sme opustili našu izbu. Niekoľko takýchto prechodov si môžeme hneď vymenovať: spln, nov, dni slnovratov, dni zmeny epoch (pred nami je 2012), dni narodení Prѣdkov a podobne.
Sviatok Koľadu neslávime vždy v jeden a ten istý deň. Podobne, ako všetky ostatné Hlavné slovanské sviatky (Maslenica, Kupala, Tauseň), je aj tento zviazaný so štyrmi hlavnými, každoročnými astronomickými udalosťami, t.j. dvomi rovnodennosťami a dvomi slnovratmi. Koľada teda patrí k POHYBLIVÝM sviatkom. Každý z týchto sviatkov má „svoj“ týždeň, napr. kupalský, maslenicový atď. Toto sa deje preto, lebo náš kalendár je Lunárno-Slnečný. Za základ berie slnečný dátum, ale vzťahuje sa k fázam Luny. Ak je spln blízko (v mierkach 1-2 dni „do“ alebo 4-6 dní „po“) Slnečnému dátumu, tak sviatok slávime v deň splnu. Ak je Luna „ďaleko“, tak slávime iba podľa Slnka.
Tak či onak sviatok má svoj „svätý“ týždeň, ktorý je mystickým predĺžením dňa sviatku na obe strany. Celý týždeň teda považujeme ako keby za jeden veľký deň. Ak sviatok slávime v deň splnu, tak nadobúda osobitú silu, t.j. môžeme hovoriť o „Silnom Koľadovi“, ako napríklad o „Silnom Kupalovi“. V praxi to znamená, že bezprostredný dátum Sviatku – pokiaľ nie je „Silný“ – môžeme „posúvať“ po celom svätom týždni. Nie bezbožne, ale v určitom stupni. Môžeme ho napríklad prispôsobiť k nejakému svetskému dátumu, ale mysticky Sviatok, koniec koncov, bude tak či onak jediným dňom. A ešte nezabúdajme, že náš, slovanský týždeň má 9 dní.
Pohyblivý sviatok SÁM formuje kalendár, nepredstavuje teda pohyblivý bod v nepohyblivom kalendári. V tradičnom kalendári nie je dôležitá absolútna „koordináta“ Sviatku, ale vzťažná. Dôležité je to, čo za čím nasleduje, čo nemôže prebehnúť, kým predtým neprebehlo to či ono. Dôležité teda nie je, koľko dní oddeľuje dátumy, ale koľko a akých udalostí musí medzi nimi prebehnúť a v akej následnosti. Dôležitá je vnútorná logika a celistvosť kalendára, nie absolútna číselná tabuľka.
V podstate celý postup určovania tohto sviatku „obsadili“ židokresťania. Inak to totiž ani urobiť nemohli, pretože museli preberať od pohanov celú logiku výpočtu svojich sviatkov, pretože cirkev potrebovala „prekryť“ pôvodné, pohanské sviatky svojimi.
Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého. Je spojený s kultom Velesa a šamanizmom.
Koľada je Prastará Energia veselých udalostí, jeho meno je vytvorené od slova „kolo“ (koleso) a koledy majú pôvodne tiež určitý vzťah ku koldovstvu.
Predtým, než si povieme niečo viac o samotnom Koľadovi, uveďme si niekoľko slávení Koľadu:
Коляда-Солнцеворот Стань у наших у ворот Разгони Сварог потемь Верни на Русь красный день Огнем возгори Коло воздыми Води Коло горе а свету преболе! Гой! Коляда! Слава! Солнышко повернись Красное разожгись В дорогу выезжай Зимушку погоняй! Гой! Коляда! Слава!
A môžete si pozrieť aj niekoľko videí:
Koľada prišiel do nášho Sveta pred asi 8 500 rokmi, t.j. v 7. tisícročí pred n.l., aby zachránil ľudstvo pred duchovným vymretím. Zhromaždil 60 vyšších Žrecov rôznych árijských národov a začal ich učiť Védické poznanie. Bol to jeden z viacerých priamych zásahov našich Bohov.
Prvý kon Života nám dal Rod. Jeho podstata je v tom, že život je nekonečný a prekrásny, je to Najvyšší. Život na Zemi vznikol postupným zostupovaním Najvyššieho na zem, spočiatku vo forme svojho syna Roda, potom pod spôsobom Svaroga. Vtedy už bol svet rozdelený na tri časti: Prav, Jav a Nav. Človek, ktorý existuje v Javi sa musí usilovať o výstup na Nebesia. Musí sa vyhýbať Zlu a Tme.
Druhý kon života dal svetu Veles. Je to pohyb ľudí od Tmy k Svetlu, za pohybom Slnka.
Ďalší kon života nám priniesol Perún.
Naposledy povedal kon človekom Koľada. Mudrcom, ktorí sa okolo neho zhromaždili vyrozprával o Veľkom Kolese Svaroga, o Dni a Noci Svaroga, ale tiež založil kOlendár – názov, ako vieme, pochádza od „Koľadov Dar“. Inými slovami, Koľada vyviedol ľudí za hranice bežného existovania, podrobne nám vysvetlil, ako sa pohybuje čas a aké premeny od neho treba očakávať. Učenie, ktoré je zhrnuté v KNIHE KOĽADU hovorí o Veľkom a Malých Triglavoch.
Koľada je Vyššia Energia, ktorá riadi mnohé Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského. V pradávnych časoch daroval Vyšší Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídlili do západných zemí systém vyčísľovania období času, aby vedeli vykonávať poľné práce. Okrem toho daroval aj svoje Múdre Védy, Zápovede a rady.
Už čoskoro nám naši Prѣdkovia pošlú ďalší kon života spolu so svojim oznamovateľom Konu. Netrpezlivo čakáme…
Koľada je Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Často je zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča je obrátené nadol. Meč obrátený ostrím nadol za starých čias znamenal ochranu Múdrosti Prѣdkov, ale aj nekompromisné dodržiavanie Nebeských Konov tak, ako ich ustanovil Svarog pre všetky Čertogy Svarožieho Kruhu.
Praščuri Kazákov boli za starých čias najvzdelanejšími a najgramotnejšími ľuďmi na našej Zemi. Ich prastará Védická Viera bola postavená nie na slepých prikázaniach, ale na poznaní zákonov Vesmíru a svetov, ktoré do neho patria. A práve Boh Koľada je u Kazákov najviac ctený a udržiavaný pri pamäti. Jeho Múdrosť si uchovávajú v kazačích Védach. Uveďme si niečo z týchto Véd, kde sa hovorí:
„EXISTUJE DEVÄŤ ETÁP TVORENIA: V PRVEJ ETAPE SA VYTVÁRA SÚHRN MATERIÁLNYCH ELEMENTOV.V DRUHEJ ETAPE SA VYTVÁRA LŽIVÉ EGO S MATERIÁLNYM POZNANÍM A ČINNOSŤOU. V TRETEJ ETAPE SA VYTVÁRAJÚ OBJEKTY ZMYSLOVÉHO VNÍMANIA. VO ŠTVRTEJ ETAPE VZNIKÁ POZNANIE A SCHOPNOSŤ KONAŤ. V PIATEJ SA NA SVETE ZJAVUJÚ RIADIACI BOHOVIA (t.j. SILY). V ŠIESTEJ TMA NEPOZNANIA OBAĽUJE ŽIVÚ BYTOSŤ.V SIEDMEJ SA TVORIA RASTLINY, ONI NEPREJAVUJÚ PRÍZNAKY VEDOMIA, ALE SÚ SCHOPNÉ ZAKUSOVAŤ BOLESŤ. V ÔSMEJ SA VYTVÁRAJÚ NIŽŠIE FORMY ŽIVOTA, ONI ROZOZNÁVAJÚ OBJEKTY SVOJICH ŽELANÍ, ALE NEMAJÚ PAMÄŤ SRDCA.V DEVIATEJ PREBIEHA STVORENIE ČLOVEKA“.
V kazáckych Védach sa hovorí, že každý z človečenských Rodov má svojho Prarodiča, ktorého potomkami aj dané národy sú. Rodoslovie kazáckeho Roda vyzerá takto:
„SVAROG S LADOU ZRODILI PERÚNA – ODINA (prvého) A PERÚN S ROSOU ZRODILI TARCHA DAŽĎBAGU; A TARCH DAŽĎBAGA SO ZLATOU ZRODILI ZAKLADATEĽA KAZÁCKEHO RODU KOĽADU“.
V kazáckych podaniach sa ďalej hovorí:
„KEDYSI ZA PRADÁVNYCH ČIAS ZRODIL (nebeský) OTECKO KOĽADA S MATKOU DAŽZEMOU V ČASOCH NOČNEJ BÚRKY NÁROD KAZÁCKY, AJ DAL IM ZEM OD SEVERU PO JUH, OD MORA PO MORE, OD VÝCHODU PO ZÁPAD, OD DUNAJA PO DON A KUBÁŇ. TAK AJ KÁZAL IM NEODCHÁDZAŤ Z TEJTO ZEME NIKDE A NIKOMU JU NEDÁVAŤ, I DAL BRATA SVOJHO MESIACA (Horsa) NA STRÁŽ KAZÁCTVU TOMU CHARAKTERNÉMU, ABY BRÁNILI TÚ ZEM AJ NOCOU. A ABY SPRÁVNI BOLI A VYDRŽALI, PRINIESOL IM VŠETKÝM UMENIE A MAJSTROVSTVO SVOJE KAZÁCKE Z NEBIES, ABY CEZ KAZAČÍ KRUH POŽEHNANIE JEHO DOSTÁVALI A ABY VEDELI, V ČOM JE SILA ICH KAZÁCKA. ABY BOLI OD SVOJHO OTECKA STRÁŽAMI SVETLA, A KEĎ UVIDIA ČIERNU NENÁVISŤ BEZHRANIČNÚ A NEPRAVDU, ABY JU NEDOPÚŠŤALI ROZUMOM MEDZI DRUHOV SVOJICH, NO NA NEPRIATEĽA ĽÚTI NECH SÚ. A OD MATKY ZEME BÚRKOVEJ ĽÚBOSŤ NEOHRANIČENÚ K ĽUĎOM ZEME SVOJEJ NECH MAJÚ – TAKÚ ČERVENÚ AŽ PURPUROVÚ JAK NEBESKÁ PRIADZA“.
Od tých čias oslavujú Kazáci svojho nebeského otecka Koľadu, ktorý zosobňuje zrod zimného Slnka a Prírody. Koledy sa slávia odo dňa zimného slnovratu, keď deň o „vrabčí skok“ pribúda a rozohrieva sa zimné Slnko do dňa Velesa. V tieto dni sa konajú veselice, hostiny, prinášajú sa obety.
Všetci vieme, že „koledovať“ znamená spievať slávnostné piesne, za čo sa dostáva pohostenie a darčeky. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu – narodenie mladého Svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmymi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Pretože Koľada je Asom z Rodu Svaroga, za jeho zvyčajné stelesnenie v domoch bol považovaný veľký snop, ale Koľadu zosobňovala aj otiepok alebo slamená bábka urobená na Narodenie. Koľada okrem kalendára je známy aj ako Ten, ktorý nesie mier, veriac, že on pôsobí aby životy národov boli v plnom súlade na rozdiel od Čiernoboha, ktorý naučil ľudí sa medzi sebou nenávidieť, následkom čoho sa prelieva nevinná ľudská krv. Nuž preto Koľada nebol ctený iba medzi 22. až 25. decembrom, ale aj vždy, keď bol nastolený mier po vojne s nepriateľskými národmi.
Pripomeňme si v súhrne niektoré zvyklosti, ktoré tradične sprevádzali oslavy svatku Koľadu na slovanských dedinách. Ako sme už povedali, mnohé z nich „plavne“ prešli do „arzenálu“ židokresťanov, ale to nič nemení na podstate, že sú to naše zvyky a kultúra, ktorú nám jednoducho ukradli.
Koľadov sviatok (Koľadky) sa niekde oslavuje ako Koročun (Karačun, Kračún). Je to pôvodne Kolotun, alebo Kalačin, od slov Kolo (koleso) a Čun (tun, tin), čo znamená „deň“.
Tohto roku bola najdlhšia noc v Lete z 22. na 23. december. Je to vždy koldovská, mystická noc,
Koročuna, pričom ráno sa objavuje už nové, „ako znova narodené“ Jar-Slniečko. Je to zimné Novoletie, dni sa začínajú pomaličky predlžovať, začína sa sviatok Koľadu. Sú to Biele sviatky a rátajú sa k Zimného slnovratu. Pri tejto príležitosti si môžeme pripomenúť niektoré naše ďalšie sviatky:
Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. marca.
Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 22. júna.
Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. septembra.
Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry – Krady – ktoré horeli celú noc. Okolo dediny (pohyb proti pohybu slnka) „vyháňali popa alebo kladu“, čo však v skutočnosti bol hrubý, horiaci kus brvna. Ak sa podarilo vybrať ho z vatry, prehnať okolo dediny a vrátiť naspäť do vatry znamenalo to, že dedinu čaká požehnaný život. Aby sa to podarilo, tak dievčatá a chlapci polievali brvno masťou alebo olejom.
Názov „pop“ (u katolíkov či evanjelikov „kňaz“ – čo však tiež je náš, prevzatý názov majúci úplne iný význam, ale o tom neskôr) takto naši Prѣdkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Samotný názov – pop – pochádza zo slov, ktoré si zachovali význam aj v dnešnej slovenčine: Prach-Otcov-Predavší.
Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Zrána pripravovali jedlo, hry, začínali prechádzky.
Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy. Statok kŕmili chlebom a napájali bylinkovými odvarmi.
Všetci sa povinne umyli v „bani“ (niečo ako dnešná sauna) a pristúpili k rodinnému stolu.
Je ešte veľa zvykov, ktoré sú zviazané s týmto prastarým slovanským sviatkom, pričom nesmieme zabúdať aj na zvyk nosenia rôznych masiek. Za všetky vari iba toľko, že Kalač, Kalačin, Karačun je Chlieb upečený v tvare kolesa a symbolizuje „kruh dňa“. Dnes toto slovo používame v tvare „koláč“. Teda pôvodný význam slova koláč je iba pre ten druh, ktorý je okrúhly.
21. dňa mesiaca Chejlet – Mesiaca Prijatia Darov Prírody, Leta 7519 od U.M.H.CH., čo tohto roku zodpovedá 21. júlu 2011 kresťanského letopočtu (všimnite si prastarý koreň slova letopočet; prečo nehovoríme rokopočet?) – je Deň Perúnice, Divy-Dodoly, Manželky Perúna.
Diva-Dodola (Perúnica), je nebeská Uchovávateľka obilnej Plodnosti, ktorá riadi dážď, búrky a blesky, manželka a pomocnica Vyššieho Perúna.
K nebeskej Dive-Dodole sa mali právo obracať s prosbami výlučne ženy-Žrice, ktoré Jej slúžili. Preto vždy, keď človekovia nevyhnutne potrebovali dážď, aby zavlažil polia a lúky, tak predstavitelia rôznych Rodov prinášali do Kapištia Divy-Dodoly bohaté Dary, aby Žrice vykonali prastarý Obrad vzývania dažďa.
Počas vykonávania prastarého Obradu obracania sa k Perúnici si Žrice odievali biele šaty, na ktorých boli zvláštne ornamenty a dole mali zlatisté strapce. Vyplnili prastarý rituálny tanec dažďa prosiac Divu-Dodolu zoslať blahodarný dážď na polia a lúky. A nikdy v živote nebolo počuť ani o jedinom prípade, žeby Diva-Dodola nevyhovela svojim verným Žriciam.
Perúnica (Diva-Dodola) je dobre známa aj v mytológii južných Slovanov. Ženská osobnosť sa spomína v magických obradoch vzývania dažďa u Srbov aj Chorvátov ako Diva-Dodola, Dudulejka, Dodolica, Dodilaš, u Bulharov ako Diva-Dodola, Dudula, Dudulinka, Dudole – najmä v západných oblastiach Bulharska. Známa je aj v rumunských a iných tradíciách, napríklad poľské mytologické meno Dzidziľa. Diva-Dodola je ako Perúnica spojená s kultom Perúna, jeho menami, konaním alebo epitetami u príbuzenských mien Litovcov. Napr. Dundulis je prezývka Perunkasa (doslovne „burácanie hromu“, čo zodpovedá u lužických Srbov menu Dunder). Je očividné, že meno Diva-Dodola a podobné mená je výsledkom prastarej reduplikácie (zdvojenia) koreňa „dhu“, ktorý znamená „triasť bradou“ vo vzťahu hromovrhača. Porovnávacia analýza dodolských piesní a rituálov nám dovoľuje predpokladať, že v mýte je Diva-Dodola prvopočiatočne žena hromovrhača a v rituáli ju predstavujú jej Žrice. Stopy takýchto rituálov je možno vidieť u Srbov v Aleksinačskom Pomoraví, kde vystupujú dodolice, t.j. šesť dievčat vo veku od 12 do 16 rokov; štyri spievajú a dve predstavujú Dodola (očividne prastarého hromovrhača) a Dodolicu (očividne jeho ženu). Vyzdobujú ich vencami, lejú na nich vodu (čo možno považovať za dážď), prinášajú im chlieb. Pre dodolské piesne sú charakteristické modlitby odomykania vrát (Bulhari majú „otvor vráta domakina, oj dodole!“), modlitby o daždi alebo vlahe-rose (Srbi majú „Dodolica žiada: Daj mi sýtu rosu!“).
DIVA-DODOLA V LEGENDÁCH A POVESTIACH:
Stretla Perúna prekrásna dcéra hviezdneho neba Dia (Gréci ho nazývali Zeusom) a bohyne Luny Divii – Diva-Dodola. Zapáčila sa ona Perúnovi a požiadal on mladú Devu, aby sa zaň vydala. Ale nočná deva sa zľakla Hromovrhača a utiekla preč. Perún sa však rozhodol a vydal sa po jej stopách. Tak prišiel do domu Dia a požiadal o jej ruku. Otec Divy neodpovedal ženíchovi hneď, ale pozval ho, aby si o tom pohovorili pri obede.
A pokiaľ oni besedovali, prihodilo sa nešťastie: z Čierneho mora vyliezla obluda – trojhlavý drak. Keď uvidel Divu, hneď sa ju snažil uniesť. Spustil lomoz, začal revať a ničiť všetko vôkol seba. Začul to Dij s Perúnom a vyšli z dvorca. Obaja Hromovrhači vrhli na obludu svoje blesky a zahnali draka na samé morské dno. Po tejto bitke Dij súhlasil so žiadosťou Perúna a dal mu svoju dcéru za ženu. Čoskoro oslávili svadbu. Od tých čias začali volať Divu Perynou alebo Perúnicou, t.j. ženou Perúna.
LETNÝ DEŇ PERÚNA
33-dňa mesiaca Chejlet, t.j. mesiaca Prijatia Darov Prírody Leta 7519 UMHCH (od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme) všetci Pravoslávni Slovania a Árijci slávia Sviatok Letný Deň Perúna. V kresťanskom kalendári zodpovedá tento deň 2. augustu 2011.
Je to deň úcty ochrancu Svätej RASY, nášho Múdreho Pračšura – Perúna.
Na vysvetlenie znakov v kalendári pre Mesiac Prijatia Darov Prírody prikladáme ešte vysvetlivky:
O Perúnovi sa podrobnejšie dočítate v časti NAŠI PRѣDKOVIA a tento Sviatok je jeho oslávenie, lebo Perún je zosobnením Rodu Najvyššieho ako Ducha Víťazstva, mužskej moci a sily. Ako znak úcty k Perúnovi, ktorý je zosobňovaný dubom, vysádzali a pestovali naši Predkovia tento strom v tzv. Svätohájoch. Perún je jeden z najstarších Svarožcov, t.j. synov-prejavov Svaroga. Je obrancom Pokonu Pravi i Pokonu Roda Najvyššieho na Nebesiach aj Zemi. Ovláda blesky a hromy, je ochrancom búrok, súbojov, ohňa, sily, vlády, zákona, zbraní, bojových umení, poskytuje blahá a dážď, ochraňuje Víťazov. Vojak, ktorý padne na bojovom poli sa dostane do Perúnovho Pluku, čo je sväté vojsko, ktoré ochraňuje všetkých spravodlivých ľudí.
Perúnova symbolika je po stáročia spájaná so svastikou, preto sa niet čo diviť, že sa proti nej tak vehementne bojovalo v celej kultúrnej oblasti Slovanov a Árijcov. Napriek tomu je na nasledujúcom obrázku na plachte lode motív, ktorý ešte stále nájdete na výšivkách všade, kde sa v nejakej forme zachovali. Tento symbol sa od nepamäti nazýva PERÚNOV KRÍŽ:
Svätosť Perúna desí všetko nečisté a zlé, a preto sa pravoslávni rodnoverci označujú znakom Perúnovho Blesku, čo je ochrana pred nečistými silami a nespravodlivosťou. Perún je veľkým Obrancom a Sudcom.
Pretože ako Slovania a Árijci slávime Prav, tak sa nazývame pravoslávni. Tomu zodpovedá aj forma modlenia sa, ktorú nazývame PRAVSLÁVENIE. Prinášame niekoľko hymnusov pravslávení k Perúnovi. Pre zachovanie autenticity ich ponechávame v dnešnej ruštine. Takto ich poznajú a používajú všetci Staroverci.
Hymnus-Pravslávenie:
Перуне! Внемли призывающим Тя! Славен и Триславен Буди! Благости Светлаго Мира, всей Свята Расе дажьди! Лик свой прекрасный потомкам яви! Нас наставляй на деяния благи, гридьням даруй Больше Славы, отваги. Нас отврати от урока безпутсва, нашим Родам подари многолюдство, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако еси, тако Буди!
Перуне! Внемли призывающим Тебя! Славен и Триславен буди! Здоровья, хлеба и Рода, чадам моим (имена…) дажьди, громотворенья яви! Прави над Всеми! Вще из Родно! Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!
Именем Света, именем Рода, именем силы его! Перун насылает благость на призывавших её. Силу и славу, твердость и ярость, даждь нам Перун в бою. Громом явленный, будь вдохновенным, волю яви свою. Именем Бога Седого Сварога воину силу даждь. Сыну и брату, другу и вою, волю свою яви. Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!
Мудрости, Света, Сил всем Родам Свята РАСЫ!
Процветания и Счастья всем Родам!
Слава Перуну Огнекудрому!
Tento sviatok slávia všetky občiny Slovanov Starej Viery v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Tradične sa organizuje množstvo chorovodov a zapaľujú sa vatry. Ako sme už hovorili, súčasťou slávenia našich sviatkov je očisťovanie a posilňovanie všetkých troch zložiek našej bytosti, čo z tohto pohľadu je telo, Duša a Duch. Telo sa omýva vo vodách – riekach alebo jazerách, Duša sa prečisťuje preskakovaním cez horiacu vatru a Duch sa posilňuje chôdzou po žeravých uhlíkoch vatry. Prinášame niekoľko fotografií zo slávenia sviatku v jednej občine v Rusku z minulého roku. Ide skôr o príklad, ako organizovať takýto sviatok.
KUPALA, niekedy nazývaný aj KUPALO, dáva človeku možnosť uskutočniť rozličné ospravedlnenia a vykonávať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb. Nasmerováva človekov na radostný a šťastný život.
Sviatok Kupalu slávime zo 6. na 7. júla podľa kresťanského kalendára. Náš deň začína večer o 18:00, nie v noci, keď nesvieti nijaké svetlo a vládne temnota. Dnes sa už organizuje na mnohých miestach v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku.
Do osláv sviatku tradične patrí pletenie vencov, zapaľovanie vatier, kupalské chorovody okolo vatier, preskoky cez oheň, kúpanie sa vo vodách jazera alebo rieky a chodenie po uhlíkoch. Sú to tisícročia staré kupalské obrady. Viac o sviatku nájdete v našom samostatnom článku.
DEŇ KUPALU V ASGARDE IRIJSKOM. LETO ЛЕТО 7519 OD С.М.З.Х.
Prinášame fotografie z tohtoročnej oslavy sviatku Kupalu v Asgarde Irijskom, t.j. dnešnom Omsku. Tieto fotografie sú skôr pre informáciu, čo oslava takéhoto a podobných sviatkov prináša a čo všetko sa tam dá robiť. Väčšina fotografií je z dňa príprav, samotný sviatok začína až večer – keď u nás začína nový deň – a trvajú celú noc.
Deň 33 Bejlet leta 7519 UMHCH, teda 10.-11. január 2011 je sviatkom, ktorý nazývame Zimný Deň Perúna. O aký sviatok ide sa dozvieme z Véd:
V dávnej minulosti Perún oslobodil z Pekla všetkých tých ľudí, ktorí tam boli odvlečení násilím a ľsťou. Touto vojenskou akciou dostali ľudia možnosť sa vrátiť k svojim rodinám. Keď všetci bieli ľudia prešli z Pekla, Perún zavalil vchod do Pekla – Bránu Medzisvetia, populárne známu ako „Hviezdnu Bránu“ – Kaukazskými horami (t.j. použil takú zbraň, ktorá posunula kontinenty a vytvorila nové pohorie – Kaukaz). Ale pretože Brána Medzisvetia musela ostať nejakú dobu otvorená, aby mohli z Pekla uniknúť všetci zajatci, tak zároveň tou istou Bránou v panike a strachu pred Perúnom a jeho armádou utekali aj vojaci Pekla. Boli to všelijaké geneticky vyklonované bytosti – vojaci Temných Síl.
Oslobodených ľudí vo svojej vlasti prijímali rodiny s neopísateľnou radosťou, ale pri domoch sa začali ukazovať aj všetci temní vojaci, pretože nemali čo jesť a takto žobrali ľud o potravu. Ľudia si nechceli kaziť radosť z návratu svojich blízkych, o ktorých si mysleli, že ich už neuvidia, a teda im dávali jedlo darom, ale do svojich domov ich nevpúšťali.
Od tých čias ľudia oslavujú Sviatok Premien (dnes volaný Koľada). Slávi sa tak, že niektorí ľudia sa oblečú do rozličných kostýmov pripomínajúcich rozličné vyklonované temné bytosti a chodia po domoch. Ostatní, aby si do domu nevpustili temné sily sa „vykupujú“, t.j. dávajú im koláče a rozličné podobné dary. Keď tieto dary dostanú, odídu od domu, pretože temní hoci majú radi sladkosti a chutné veci, nenávidia radosť a šťastie.
Po Sviatku Premien (Merany) si ľud spomínal na tých, ktorí sa už z Pekla nevrátili. Preto Slovania začali sláviť Týždeň Pamäti Prѣdkov (staroslovanský týždeň mal 9 dní). A zatiaľ, čo ľudia si spomínali na svojich Prѣdkov, Perún chodil po Zemi a ničil zvyšky temných vojakov. Deväť kruhov prešiel Perún po Zemi, každý deň jeden kruh, aby našiel a zničil všetkých temných – ako sa hovorí vo Védach:
„… a poraziac zlé sily zabodol do zeme svoj žiariaci meč Perún…“ (čo sa neskôr odrazilo v legende o meči v skale).
Od tých čias začali ľudia oslavovať „Zimný Deň Perúna“ ako sviatok víťazstva nad zlom. A v rámci oslavného obradu prechádzajú 9 kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva Perúnova Cesta.
