Kategória: HVIEZDY A ZEME

V poslednom čase sa objavuje v dostupe zvýšený počet materiálov na tému „piatej dimenzie“. Keďže sa v tejto otázke na nás obrátili aj niektorí z našich čitateľov, rozhodli sme sa venovať tejto problematike trochu viac pozornosti.

Túto tému sme sa rozhodli priniesť aj preto, aby sme lepšie priblížili problematiku opísanú v cykle článkov s názvom SFÉRY VPLYVU. Ide tak či onak o problematiku, ktorá nie je preberaná mainstreamovými médiami. Ani sa niet čomu diviť.

Pri načretí do problematiky piatej dimenzie sa hneď vynára niekoľko otázok. Ako je zvykom na našej stránke, budeme pokračovať z védického zorného uhla pohľadu. Nie preto, žeby bol jediný možný, ale preto, že je náš vlastný.

Ako sa nám podarilo zistiť, dimenzie sú v takýchto materiáloch chápané nie ako materiálne, ale ako mentálne, t.j. existujúce (iba) vo vedomí. Nebudeme ďalej rozoberať všetky uhly pohľadu článkov, ktoré sa venujú piatej dimenzii, ale pozrieme sa na to hneď z našej strany. Záujemcovia si túto problematiku môžu naštudovať aj sami:

https://www.lovehaswon.org/ascension-spirituality/5th-dimensional-consciousness-3d-does-not-change-it-is-a-dimension

Tiež si zopakujme, že problematiku dimenzií, mnohorozmerných priestorov, paralelných Vesmírov a Reálností ako aj samotný vznik a vývoj Vesmíru opisuje KNIHA SVETLA. Je to kniha našej Kultúry, a teda podávajúca poznatky našich Predkov.

Dnes sa často stretávame s výrazom „3D“. Takto označujeme trojrozmernú, t.j. trojdimenzionálnu realitu priestoru sveta okolo nás. Veci sú zdanlivo jednouché – každý sa môže o tejto realite presvedčiť sám.

V skutočnosti však – v reálnom svete – nemožno oddelene hovoriť o žiadnom jave, ktorý by nebol previazaný s fenoménom, ktorý voláme čas. V našom Svete – voláme ho Svet Javi – neexistuje sám osebe, oddelene, izolovane od ostatných zložiek iba jedna dimenzia. Môžeme hovoriť o 3D ako o dĺžke, výške a šírke, ale vždy ide o ich umiestnenie v konkrétnom čase. Nevieme ukázať len dĺžku samotnú mimo času, a to platí rovnako pre šírku a výšku. Z tohto dôvodu nazývame náš Svet – Svet Javi – ŠTVORROZMERNÝ. Inak to proste nejde. Nepopierame – to v žiadnom prípade – že iné dimenzie existujú, ale v danom svete s daným počtom a druhom zmyslov sa to inak nedá. Rovnako nevieme ukázať iba ČAS mimo priestoru. Vieme, že čas a priestor sú relatívne, v skutočnosti sú to vlastnosti ŽIVATMY. Keď sa táto rozhodne začať svoju púť vo Svete Javi, tak sa najskôr materializuje – spolu s inými – v minerálnej ríši. Duchovná (nehmotná) častica – mimo času a priestoru – vytvorí čas a priestor. Pretože ide o nehmotnú, Duchovnú časticu, na ktorú sa „pripojí“ čas a priestor, tak čas a priestor sú z hľadiska stvoreného Sveta relatívne, teda môžu podliehať zmene. Nie každý je však schopný túto relativitu vidieť a ovládať. Ale to už je iná téma.

Neraz máme vo zvyku hovoriť, že myšlienka je nehmotná. V skutočnosti to však nie je správne vyjadrenie. Správnejšie je používať termín „jemnohmotná“. Ide o to, že čo sa v našom hrubohmotnom svete považuje za nehmotné (t.j. neviditeľné), je najčastejšie iba jemnohmotnejšia entita, ale vždy hmotná. Máme aj schopnosť tvoriť myšlienkou, pretože vo vyšších svetoch je „nehmotná“ myšlienka úplne bežnou, hmotnou vecou. To len my sme stratili pojem o všetkých súvislostiach.

Ak by sme sa pozreli na tradičné slovanské Svetoponímanie, tak hovoríme o triáde JAV-NAV-PRAV. Jav je materiálny Svet okolo nás, ktorý sa prejavuje, prebiehajú v ňom javy. Nav delíme na Svetlú a Temnú. Tým máme na mysli Svety, ktorých elektromagnetické polia sú ešte väčšej hustoty ako v našom Svete Javi – Svety Temnej Navi a Svety, ktorých polia sú oveľa vyššej hustoty ako v našom Svete – Svety Svetlej Navi. Aby sa toto delenie dalo vyjadriť jednoduchšie, tak používame delenie na Nav, t.j. Temnú Nav a Slav, t.j. Svetlú Nav. Bez ohľadu na stupeň hustoty hmoty v daných Svetoch, vždy ide o MATERIÁLNE Svety. Rozdielna je iba hustota matérie. Teda aj jemnohmotný Svet je jemnoHMOTNÝ.

Stupne rozmerností existujú vo Svetlej aj Temnej Navi, teda viacrozmerná bytosť nie je nevyhnutne – z nášho pohľadu – „lepšia“. Vo Svarge (Harmonických stupňoch Slavi) je nad nami nasledujúca dimenzia 16 rozmerná. Ale aj Anjeli sú 16 rozmerné bytosti – avšak Temnej Navi. Archanjeli sú zase temné 256 rozmerné bytosti.

Nemateriálny Svet je iba Svet PRAVI.

Len na dôvažok uvádzame, že „presun“ do päťrozmerného vesmíru – ak by niekto pod 5D myslel práve toto – nie je náš prípad. Tento síce – podľa Knihy Svetla – existuje, ale je vysoko nestabilný, a teda nespadá do Svargy. V každom prípade nie je určený pre nás. Dostať sa tam teda nie je žiadna výhra…

Dnes rozšírený ezoterický opis nie je celkom zodpovedajúci slovanskému Svetoponímaniu. Svet PRAVI nemá ekvivalent vôbec. Svet Slavi zodpovedá svetlému Astrálu a Mentálnemu svetu, Svetu Navi zodpovedá temný Astrál.

Aby sme sa pohli smerom k našej téme, použijeme – ideovo, nie striktne – modernú teóriu strún.

V prenesenom zmysle a význame ide o systém, ktorý dokáže principiálne opísať proces vzniku, vývoja a zániku vesmíru a je použiteľný aj v našom, védickom uhle pohľadu.

Nakreslime si 5 základných strún:

5. úroveň je Svet Ducha. Duch ako taký je mimo času a priestoru. Tento Svet tradične označujeme ako Svet PRAVI.

4. úroveň je Éter.

3. úroveň je oblasť objemov a tvarov.

2. úroveň je náš Svet Javi.

1. úroveň je Svet Navi, t.j. Svet najťažších magnetických polí.

Hoci všetky tieto roviny sú mnohorozmerné štruktúry, budeme ich – pre jednoduchosť – považovať za samostatné roviny.

Ďalej, každú z nich budeme považovať za strunu. Struna vyjadruje vlastnosť, že všetko je v neustálom pohybe – Vesmír v žiadnom prípade nie je statická entita. Každá zo strún je v neustálom a samostatnom pohybe. Ak vezmeme zjednodušenú verziu – obrázok je 2D – tak nás zaujíma 5. a 2. struna. Keď sa v neustálom pohybe Vesmíru vychýli piata struna nadol pod 4. úroveň a zároveň sa druhá struna vychýli nahor – nad 3. strunu – tak dôjde k priesečníku oboch strún na úrovni 3,14 – jedno z čísel zlatého rezu – a k vytvoreniu „sekundárneho“ vesmíru. Pre odlíšenie oboch entít – dnešná slovenčina nerozlišuje medzi nimi – budeme tu pre tento jav používať tvar vesmír. V tomto vesmíre dôjde k prieniku a spojeniu energií z oboch rovín, čo vytvorí silné torzné polia. Tieto torzné polia by v momente zničili naše telá, preto v tomto prostredí nie je možná existencia života v takej podobe, ako ho poznáme. Aby život v nám známej podobe bol možný, tak tento priestor si vytvorí podriadené štruktúry z torzných polí menšej intenzity, ktoré nazývame RODOVÉ EGREGORY. O tejto problematike sme už hovorili v inom článku.

Z uvedeného vyplýva, že nám známy vesmír nie je jediný možný, a teda následne ani nie jediný existujúci. Tomu zodpovedajú aj rôznorodé formy života. Pre nás z tohto pohľadu vyplýva, že uhly pohľadu na jednu a tú istú vec sa môžu diametrálne líšiť – a to najmä od stupňa evolučného vývoja každej samostatnej mysliacej bytosti. Ak – pravda – pod termínom myslenie uvažujeme to, čo v skutočností myslenie je.

Nateraz preskočíme ďalšie opisy a prizrieme sa našej realite. Momentálne žijeme v systéme, ktorý môžeme – kvôli jednoduchosti – nazývať Matrix. Hoci vo všeobecnosti vieme, že čosi nie je v poriadku, v skutočnosti ani nevieme, čo si pod touto entitou máme konkrétne predstaviť. Pretože však našu existenciu sprevádza utrpenie a strádanie, všetci akosi dúfame, že raz príde koniec tomuto stavu. Takto sa objavujú rôzne teórie o konci Sveta, príchode tu Ježiša, tam Mohameda, niektorí dokonca dúfajú v príchod Perúna a podobne.

A tu prichádzame k dôležitému bodu. Aj keď z nášho pohľadu môžeme hovoriť o očakávanom štvrtom príchode Perúna, sotva to bude pre väčšinu Slovanov „príjemný“ zážitok. Pletieme si tu totiž dve nezávislé veci.

Môžeme povedať, že v súvislosti s nastávajúcimi a očakávanými udalosťami dôjde – s veľkou pravdepodobnosťou – k vojne či kataklizme (pravdepodobnejšie k ich kombinácii), čo však ešte neznamená, že dôjde ku kvantovému skoku v Duchovnom vývoji všetkých ľudí naraz.

Musíme si uvedomiť rozdiel medzi očakávanými premenami tváre Zeme a úrovňou Duchovného vývoja. Vojny či kataklizmy sú jednou záležitosťou, „odobranie“ Duchovne vyvinutých bytostí do Vyšších Svetov je vecou úplne odlišnou a rozhodne nie všeobecnou. Teda príchodom akejkoľvek „externej“ udalosti nedôjde k automatickému prebudeniu sa všetkých obyvateľov Zeme a ich – nezaslúženému – presunu vyššie. Nebuďme teda naivní a nežime v tom omyle, ktorý nastal v roku 2012. Koniec Sveta ako taký nebude, ale tí, ktorí dosiahli dostatočnú výšku Duchovného vývoja odtiaľto budú môcť odísť. A ostatní? Ak budú mať šťastie a ich Duše nebudú rozkódované (vďaka ich „zásluhám), budú pokračovať v nútenom pobyte v nápravnej väzbe…

Človečenstvo ako také je experiment, ktorého cieľom je „vyšľachtiť“ špecifické Duše, správne bytosti (od slova PRAV). Dôvodom nášho pobytu na Zemi je nevyhnutnosť prechodu púťou. Vybrali sme si ju na začiatku sami, netreba sa preto sťažovať na osud – čo sme chceli, to sme aj dostali. Ale netreba ani strádať.

Pri normálnom prechode púťou je človek šťastný. Ak zakusuje strádanie znamená to, že púťou prechádza nesprávne. Emócie a city sú našimi nervovými predĺženiami. Ak prichádza bolesť, treba prestať. Ak ide o cit, t.j. zakusujeme šťastie, tak sme na správnej ceste.

Máme jednu VEĽMI SILNÚ ZBRAŇ – SPOLOČNÉ, VŠEOBECNÉ VEDOMIE. Ak si niečo všetci jednotne zaželáme, tak sa to aj stane. Práve preto na Zemi prebieha boj o naše všeobecné vedomie – poznáme ho ako boj Dobra a Zla – boj o Duše ľudí.

Jedným z našich problémov a zároveň veľkým výdobytkom Matrixu je, že nedokážeme rozlíšiť medzi vlastnými a cudzími, implantovanými myšlienkami. City vznikajú v slnečnom pletenci, nie v hlave. Ak sú naše, tak najskôr prídu city a až potom myšlienka. Nikdy nie opačne. Preto všetko, čo začína chladnou, logickou úvahou a následným emocionálnym prežívaním je lžou. Je to klamanie seba samého a vedie k strádaniam.

Mozog je logika. Jeho úloha je však slúžiť človeku a nie opačne. Ak prichádzajú myšlienky ktoré vedú k strádaniu, tak vždy urobte opačne. Vtedy totiž nejde o naše „domáce“ myšlienky, ale je to prejav externého riadenia. Riadia nás Oni, ale väčšina z nás ich nikdy v živote neuvidí. Sú to však naši Páni.

Ideálne rabstvo je také, keď sa rab považuje za slobodného a robí všetko preto, aby naďalej ostal rabom. Na energetickej úrovni to možno pozorovať ako čierne zhluky s „drôtikmi“ okolo hlavy. Ľudia sú ako bábky, ktoré riadia iní tak, ako chcú.

Ale títo Páni rozhodne nie sú všemocní. Možno sa im postaviť na odpor, odporovať im je dokonca našou povinnosťou. Oni časom ustúpia, ale nie je to vôbec jednoduché. Inej cesty von z Matrixu však NIET. Skrývať hlavu do piesku tiež nie je riešenie, lebo život bude vytvárať reťaz udalostí jednej a tej istej podstaty až dovtedy, kým sa nám nesprotiví pobývanie v tejto špine. Pred sebou neujdeme, môžeme však k sebe prísť. A tou cestou je iba cesta šťastia.

Kým sme rabmi, podliehame ich riadeniu 365 dní v roku. Riadenie vypnú iba 15 sekúnd pred smrťou. Vtedy nás vyhadzujú ako nepotrebný odpad. Obyčajný spotrebný materiál.

Je teda načase sa zorientovať v tom, čo to naozaj Matrix je. Je to náš VNÚTORNÝ DIALÓG, náš vnútorný hlas. Človek sa rodí veľmi silný, preto potrebujú čas na jeho zoslabenie a pripojenie k systému, ktorý voláme Matrix. Poznáte to – rodičia, krst, jasle, škôlka, škola…

Deti žijú bez vnútorného hlasu. Po pripojení sa objavuje najskôr ako jemný hlások, ktorý časom nadobudne plnú kontrolu nad vedomím a zamení ho za seba samého.

Takto nášho najúhlavnejšieho nepriateľa považujeme za seba samého. Je to riešenie absolútne geniálne. Ani si nevieme predstaviť, žeby to mohlo byť aj inak.

V okamihu keď si uvedomíme prítomnosť cudzích myšlienok v hlave, t.j. keď začneme hľadať operátora myšlienok, operátor sa začne skrývať, dočasne odpájať, meniť hlas, ukrývať sa za hromadu problémov, ktoré sa začnú objavovať. Ak to nepomôže, tak pôsobenie sa bude zosilňovať prostredníctvom objavovania sa ľudí a udalostí. Začnú problémy s príbuznými, priateľmi, kolegami a pod. Čím sú silnejšie, tým sme hlbšie uchytení v Systéme. V takom čase neraz nevieme kam z konopí a čomu veriť, čo je a čo nie je pravda. Všade iba pochybnosti a problémy. Vždy sa treba riadiť pocitmi šťastia a ľúbosti.

Všetci na nachádzame vnútri Systému, ktorý nazývame aj Matrix. Je to neustále rozvíjajúci a zlepšujúci sa súhrn rozličných mier činností s cieľom dosiahnutia želaného výsledku. Obsahuje spôsoby verbovania, prinucovania, obrany, odmeňovania, potrestania a aj ničenia.

Účelom jeho fungovania je dostať z nás potrebné, nevyhnutné emócie na jeho existenciu. Ide o negatívne energie, ktoré sú ľuďom čo do podstaty cudzie. Preto sme udržiavaní v špecifickom stave, aby takto predišli vzbure, pretože tak by došlo k jeho okamžitému zničeniu. Základným kritériom efektivity Systému je sila a množstvo emócií.

Ak berieme do úvahy Kon, podľa ktorého všeobecné vedomie a želanie sa vždy uskutočňuje, tak systém používa na prevenciu nástupu jeho účinku dve veci. Je to nezjednotenosť a stav existencie v polospánku-polotranze.

Stav polospánku je na úkor neustálej vnútornej činnosti, ktorá napĺňa mozog všemožným odpadom až na doraz. A zvyšok stačí už iba na rozmnoženie a jestvovanie. Na tomto je postavená celá náuka – sociálne programovanie.

Takto nás Matrix dojí ako kravy, napcháva nás najškodlivejšími chemikáliami a udržiava v spiacom, nezjednotenom stave. Nie náhodu robia všetko preto, aby sa Slaviania nezjednotili. Kresťania a Jazyčníci však nie sú Slaviani.

Teraz sa môžeme prizrieť tomu, kto sú to tí ONI. Sú to tí, ktorí riadia Matrix. Je to mimozemská rasa, ktorá je oveľa vyvinutejšia ako my. Potrebuje dostávať špecifické energie a vládne nám už veľmi dávno. Tento stav je však odsúhlasený a nebude sa meniť.

Rodíme sa slobodní nato, aby sme upadli do rabstva a ostali v ňom dovtedy, kým sa nezmeníme. Dostať sa odtiaľto smrťou nie je možné, takže ani nedúfajme, že sa tak ľahko vyšmykneme. Prídeme nazad a pribudne ešte aj trest za pokus o útek. Preto je samovražda hriechom. Musíme tu strádať – čím silnejšie a dlhšie, tým lepšie.

Áno, je to tak správne. Je to najúčinnejší spôsob ako sa naučiť, že Zlo a Strádanie sú nesprávne. Preto sa ich musíme nažrať do nemoty. Len tak si uvedomele vyberieme púť ľúbosti a tvorenia a budeme vyzdvihnutí vyššie. Inak to nejde. V takom stave ako sme teraz totiž ničíme vesmírnu harmóniu.

Musíme pochopiť že hnevať sa, urážať, bojovať proti a nenávidieť tých, ktorí nás riadia je iba spôsobom ich posilňovania. Ak by sme začali proti nim vojnu, už sme prehrali. Veď boj proti Matrixu je bojom proti vnútornému hlasu – ako možno zabiť vnútorný hlas zbraňami? Zmeňme seba a svet sa ako zrkadlo zmení ako reakcia.

Nuž, Matrix nie je v žiadnom prípade jednoduchý oriešok. Ale nie je ani nerozlúsknuteľný. Oslobodiť sa spod jeho nadvlády je možné iba vtedy, ak máme patričné poznanie. Ale to je iba „plán postupu“. Uskutočnenie príde iba a výlučne aktívnou činnosťou. Našou vlastnou činnosťou.

07.08.2017

27. septembra 1984 koľskí geológovia vŕtali veľmi hlboký vrt. Zrazu na ich veľké prekvapenie začali zo zeme vychádzať veľmi zvláštne zvuky. Bol to akýsi rykot, krik alebo dokonca niečo ako telegrafická správa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že vrt dosiahol hĺbku 12 km.

Nezvyčajný fenomén začali hneď vyšetrovať tajné služby. Po vypočúvaní vedcov boli všetky práce na vrte zastavené. Vedci však stihli vyhotoviť zvukový záznam tohto zvláštneho, temného javu. Experti odmietajú pravdivosť týchto zvukov, ba dokonca aj samotný fakt ich objavenia sa. Navzdory tomu však oficiálne vyjadrenie vo forme odmietnutia nikdy neprišlo. Práve tak sa nikdy nevysvetlila skutočnosť, prečo sa dvakrát zlomil ťažobný stĺpec koľslého vrtu. Môže to síce byť náhoda, ale prečo k nej došlo vzápätí po zázname neznámych zvukov?

Dnes je ťažobná veža opustená.

Už dávno existujú teórie dutého vnútra Zeme. Ne základe takýchto teórii začala svojho času zbierať informácie po svete aj organizácia Ahnenerbe v predvojnovom Nemecku. Tibetskí lámovia odovzdali ich expedícii v Tibete mapu dutého vnútra Zeme ešte v r. 1939.

Hoci sa to zdá naivné, ale existuje Hitlerov rozkaz z r. 1940, ktorý pojednáva o presídlení nemeckého národa na iné, nové miesto prebývania. Hitler už r. 1937 dostal tajnú správu od gruppenführera SS, vedúceho Ahnenerbe Hermana Wirtha:

„Môj vodca! Veľký duch Nemecka vyvolaný na spiritualistických seansách nám povedal, že Zem je vnútri dutá a v jej strede svieti slnko. Pod Zemou je život, existuje tam civilizácia. Nájdeme tam Atlantídu! Môj vodca! Vaša vysoká misia nie je iba pokoriť celý svet, ale aj jeho podzemné priestory!“

Hoci ezoterici sú stále mnohým na smiech, Nemci dostali informácie ako zostrojiť lietajúce stroje či ako získavať energiu.

Pracovali aj s mapou tureckého admirála Piriho Reisa, severný breh Antarktídy je na nej zobrazený presnejšie ako merania z moderných družíc a to 300 rokov pred oficiálnym objavením tohto kontinentu. Sám admirál v poznámkach na mape uvádza, že je zostavená z oveľa starších podkladov (v roku 1513), ktorých vek presahuje 3 000 rokov.

O tajnej základni Nemcov v Antarktíde sme už písali podrobnejšie.

Informáciu o tom, že vnútri Zeme môže byť život dostala aj sovietska rozviedka ešte v roku 1929. V archívoch je záznam výsluchu ОГПУ, kde sovietsky agent Jakob Blunken vypovedal, že v Tibete sa dostal k svedectvám o hypertechnológiách, ktoré sú ukryté v podzemných mestách minulých civilizácií. Mestá sú staré stovky tisíc rokov.

V dokumente sa spomínajú lietajúce stroje, ktoré sa bez hluku pohybujú po oblohe obrovskou rýchlosťou. Je tam opis aj superzbraní, ktoré za sekundy dokážu zničiť veľké mestá.

Hitler mal 13 podzemných veliteľských štábov s priestormi, kde SS vybudovali svoje podzemné laboratóriá a vyvíjali napríklad aj ponorky novej generácie, ktoré pracovali na vodu. Kyslík námorníci dýchali a vodík používali ako palivo do reaktívnych dýz.

11.6.1945 počas obhliadky v budove velenia námorných síl Nemecka sa do rúk sovietskych agentov dostali unikátne dokumenty s označením „Len pre kapitánov ponoriek triedy A zonder komanda vodcu“. Bolo tam 38 prísne tajných máp s vyznačením prechodu morskými hlbinami. Vyznačené boli aj vstupy do podzemných koridorov vedúcich do tajomnej krajiny Asgard – pod ľadmi Antarktídy.

Celý archív Ahnenerbe sa dostal do rúk ZSSR a USA. Podľa jedného z dokumentov sa vstup nachádzal v hĺbke 450 metrov, pričom celý tunel meral 1 500 m.

Podzemná základňa sa nachádza pod jazerom, ktoré dostalo názov „VOSTOK“. Práve nad ním sa dnes ruskí vedci snažia prevŕtať 4 000 m metrov ľadu, aby sa k jazeru dostali.

Zaujímavosťou je, že v Zemi kráľovnej Maud dnes funguje nemecká arktická základňa NEUMAYER III.

Existuje predpoklad, že jej pracovníci sa dodnes snažia nájsť cestu do vnútra Zeme.

Nemecká spolková republika v rokoch 1967-68 postavila prvú atómovú výskumnú loď Otto Hahn, ktorej velil bývalý nacistický kapitán na ponorke Willenbrock. Hoci na cestu vyrazil v hodnosti kapitána, po návrate sa stal kontraadmirálom. A cieľom jeho plavby bola práve táto základňa. Načo by tam Nemci išli, ak by nemali reálnu informáciu?

Čo sa týka spomínaného archívu Ahnenerbe v Moskve, ten už dnes tiež nie je v pôvodne privezenom rozsahu. Blízky človek Berezovského jeho časť – po „obchodnej“ dohode s vtedajším šéfom KGB – dokázal v druhej polovici 80-tych rokov vyviesť za hranice. Nuž, to je to „slávne“ obdobie Gorbačova a nástupu demokracie.

V susednom Poľsku dodnes kolujú legendy o záhadnom podzemnom meste na severozápade krajiny. Toto územie do r. 1945 patrilo Nemecku.

Nachádza sa tam ohromné podzemné opevnené zariadenie, ktoré je najväčšie minimálne v Európe. Na mapách Wehrmachtu sa označovalo ako „Tábor dažďového červa“. Jeho železobetónové tunely dodnes nevydali všetky svoje tajomstvá. Majú desiatky kilometrov – ak nie viac. Načo to celé slúžilo? Čo tam Nemci robili?

Po porážke Nemecka doň zostúpili sovietski špecialisti. Veľmi rýchlo – na základe predbežných nálezov – nasledoval rozkaz Stalina o zamurovaní niekoľkých prechodov.

Čiastočný prieskum tábora bol uskutočnený až v 80-tych rokoch minulého storočia. Ženisti tam našli rozvetvenú koľajovú sieť, ktorá pokračovala veľmi ďaleko. Predpoklad je, že minimálne pod rieku Odru. Potom však začali nachádzať strašné veci – napr. podzemné krematórium a podobne. V rámci prieskumu zamurovali väčšinu odbočiek. Kde viedli a načo boli postavené je dodnes záhadou. Špecialisti predpokladajú, že tam mohli byť ukryté prototypy tajnej vojenskej techniky alebo cennosti, ktoré nacisti vykradli z múzeí všetkých krajín, ktoré si v Európe podmanili.

Podľa dokumentácie tento objekt stavala brigáda smutne známeho generála Totha. Bol to veľmi zákerný človek, takže možno predpokladať, že vnútro Tábora dažďového červa je prepchaté rôznymi zákernými pascami, mínami, prepadliskami a podobne. Lokalitu strážila tá najzlovestnejšia divízia SS pod názvom „Mŕtva hlava“.

SS mali v tom čase najväčší známy Temný kult. Koncentrovali sa na získanie sily a bolo im absolútne jedno, akého je pôvodu. Existujú záznamy, že v rámci temných obradov realizovali aj nám známe „skupiňáky“. Netreba mať žiadne ilúzie o podstate Temných obradov…

V rámci svojich aktivít sa horlivo zaoberali aj hľadaním vhodných lokalít, kde sa dajú nadobudnúť (temné) sily. Známe je ešte aj to, že v rámci tohto podzemného systému existovala aj podzemná železničná dráha spájajúca Berlín a Varšavu. Hitler do svojho Vlčieho brlohu cestoval pod zemou.

Nemecko horúčkovito pracovalo na vývoji nových technológií od r. 1930. výskumy prebiehali v Nemecku aj vo Viedni, po r. 1943 všetko presťahovali pod zem. Tu sa vyvíjali rakety triedy VAU aj lietajúce taniere.

V podzemí mali celé mestá aj inštitúty. Je známe, že len v Poľsku ich bolo okolo 650. dodnes nie sú preskúmané špecialistami a už vôbec ich nenájdete na mapách.

Čo všetko je ešte ukryté v zabetónovaných kameňolomoch, chodbách a štôlňach po celom svete vrátane našej krajiny? V skutočnosti vnútri našej zeme sú priestory, kde žijú rozumné bytosti. Jedno také miesto našla skupina výskumníkov speleológov v Rusku pod vedením Olega Ratnika. Jeho skupina sa raz vydala na expedíciu do šácht Širiajevského kameňolomu v oblasti Žiguli.

Speleológovia sa počas pochodu rozdelili na dve skupiny. Jedna išla skúmať kameňolomy, druhá časť odišla do jaskyne. A tu sa stretli s veľmi zvláštnym nálezom. Jeden člen Olegovej skupiny – Boris – sa v kameňolome pustil do prieskumu jednej zo šácht, z ktorej vanul prúd čerstvého, chladného vzduchu.

Pretisol sa do neznámej štrbiny. Keď vyšiel z druhého konca, ocitol sa v chodbe. Pod nohami bola rovná podlaha a sprava a zľava absolútne hladké steny. Po niekoľkých krokoch uvidel, že za ním ostávajú hlboké stopy v prachu – človek tam posledných niekoľko sto rokov určite nevstúpil.

Na veľké prekvapenie uvidel, že priestorom sa šíri svetlomodré žiarenie. Svetla pribúdalo až ho bolo toľko, že mohol vypnúť baterku aj čelovku. Pokračoval ďalej a po niekoľkých ďalších krokoch si všimol, že v stenách sa nachádzajú pravouhlé otvory. Boli to neveľké miestnosti. Niektoré boli prázdne, ale v ďalších čosi bolo. Uvidel tam veľké, temné kocky. Boli zhotovené z niečoho, čo sa podobalo na ľad – ale iba podobalo. Pokúsil sa nožom narezať povrch, ale absolútne bez úspechu. Potom ich začal podrobnejšie prezerať a nevdojak vykríkol. Kocky boli priezračné a skrz steny boli vidieť embryá živých bytostí. Veľké oči, telo stočené v podobe zárodku, na čele hrča, na hrudi zalomené neveľké rúčky, ohnuté zadné nohy a – chvost. Na prvý pohľad sa videli ako spiace, alebo ako uložené v liehu mŕtve.

Stáli tam však aj úplne temné, mútne kocky, do ktorých nebolo vôbec vidieť. Vyzeralo to tak, že v priezračných kockách sú živé organizmy, zatiaľ čo v mútnych už mŕtve. Boris pokračoval po chodbe ďalej a prezeral ďalšie a ďalšie miestnosti. Všade boli temné kocky s telami.

Tok vzduchu silnel a chodba sa stále viac rozširovala. Nakoniec sa dostal do obrovskej miestnosti s veľmi vysokým stropom. Na jeho prekvapenie v strede miestnosti uvidel postavený úplne obyčajný zrub studne. Vedľa ležalo rozbité vedro. Cez celú plochu pretekal široký potok.

Po nahliadnutí do studne nebolo vidno žiadnu vodu – až pokiaľ dosiahlo svetlo baterky. Aj vedro vyzeralo skôr ako putňa na vyťahovanie hornín, nie vody.

Boris pokračoval proti prúdu vzduchu, chodba sa začala zužovať, na podlahe sa začali objavovať vetvičky a lístky stromov. Východ bol blízko. Nakoniec uvidel v diaľke svetlo, pretisol sa cez štrbinu a vyšiel na svetlo.

Oblasť Žiguli patrí medzi seizmicky veľmi stabilné oblasti. Práve toto mohlo slúžiť ako dôvod, prečo tam boli za dávnych čias vytvorené špeciálne úložné priestory, akési inkubátory. Ale čo sa hrôzy sú uložené v takýchto inkubátoroch? Civilizácia jašterov, či bojovníci terminátori pripravení na posledné zúčtovanie s nami? Existujú indície, že viac ako milión je ich uložených aj v podzemí Slovenska. Ako dávno sú tam tieto zárodky? Kedy príde čas ich prebudenia? Čkajú na príchod svojho veliteľa či pána? Odpoveď nepozná nik z nás.

Mať informáciu – poznanie – znamená byť už napoly pripravený. Každý sa rozhoduje aj je zodpovedný najmä sám za seba a svoju rodinu, ale slovo „zodpovednosť“ je naozaj kľúčové. Podľa všetkých indícií keď nastane hodina zlomu, tak váhanie bude rovné istej smrti. A ako budú takýmto tvorom čeliť naši dnešní veľkí chlapčekovia v krátkych nohaviciach, už „naložených“ teplákoch, v šľapkách či sandáloch? Nevadí – veď majú energetické nápoje, smartfóny a stály prehľad na Facebooku…

06.03.2017

Tento článok možno považovať za voľné pokračovanie článku, ktorý sme už uverejnili. Hneď na úvod zdôrazňujeme a opakujeme, že naša stránka – a teda ja všetky materiály na nej – je určená pre našich ľudí, t.j. pre potomkov Slovienov, ktorí si vážia svojich Predkov. Inými slovami je pre všetkých tých, ktorí už majú dosť toho, čo o nás hovoria cudzinci. Od priamych výrokov na našu adresu až po to skryté podprahové programovanie, ktoré sa často maskuje do prezlečenia za „odborníkov na históriu“. Tu často – na rozoznanie – pomôže veľmi jednoduchá pomôcka. Ak čítate akýkoľvek historický článok – zdôrazňujeme historický, nie o dejinách – tak si v prvom rade všimnite, v akej osobe vystupuje jeho autor alebo autori. Ak o „starých Slovanoch“ píše v tretej osobe množného čísla – tak autorom je cudzinec. Pretože my hovoríme o našich Predkov v prvej osobe množného čísla – Rod je večný a mimo času a priestoru – ako o nás, teda MY. Ak tam nájdete „oni“, tak sa tam určite nič pozitívneho – mimo rámec oficiálnej vedy – nedozviete. Bude to len ďalší variant pohľadu cudzincov na nás – lebo naši Predkovia sme MY.

Potrebujeme si však objasniť dôležitú oblasť – mágiu. Dnes sa na Slovensku dravo rozširuje, pričom do svojich pazúrov chytá najmä našich ľudí – jednak aby sa sami nestihli prebudiť, jednak aby bránili návratu do Svetlého Sveta tým, ktorú sa už na takúto púť vydali. Zem Slovienov v krajoch Západných Slovanov sa stáva veľmi dôležitou pre príchod Svetla. Černokňažníkom už nestačí pôsobiť z Londýna, Vatikánu či Prahy. Museli prísť priamo na našu zem.

Hlavný problém je v tom, že naši ľudia nevedia, čo to mágia je a upadajú do ilúzií. Pretože – ako sme zistili – sa už začínajú odvolávať aj na nás, tak nastala potreba dokončiť vysvetlenie toho, čo sme v minulosti o mágii hovorili. Hoci mágia – z principiálneho pohľadu – je jedna, pre ľudí neznalých tejto problematiky je vhodnejšie používať klasické delenie – Biela, Čierna a Červená. Prečo tak – to sa dočítate v tomto článku. Na vysvetlenie termínu „Červená“ len toľko, že ide o tých, ktorí pri svojich obradoch a rituáloch prelievajú krv – spravidla iných ľudí a zvierat. Ide teda o oblasť prinášania krvavých obiet. Vari netreba opakovať, že toto je vo Svetlom Svete absolútne NEPRÍPUSTNÉ a nikdy sa v našej Kultúre nevykonávalo. Ale už napríklad kresťania na každej omši sa – hoci „iba“ EGREGORIÁLNE – zúčastňujú prinášania ľudských, krvavých obetí, ktoré za nich robia iní a inde – prijímajú predsa telo a krv… neznalosť neospravedlňuje.

Ako sme uviedli v Knihe Múdrosti Perúna, to, čo nazývame DUCHOVNÝ VÝVOJ môžeme zadefinovať tromi zložkami:

Mravnosť
Poznanie Konov Vesmíru
Ochota prekonávať vnútorné bariéry.

Mravnosť je konanie podľa Svedomia a Cti. Tento prístup v našej Tradícii nazývame DOBRO.

Poznanie Konov Vesmíru je znalosť tých Pravidiel, ktoré platia v celom Vesmíre, t.j. minimálne v celej našej Galaxii. Túto kategóriu dnes označujeme slovom „Ezoterika“ alebo aj „Mágia“. V knihe sme uviedli, že princípy Bielej aj Čiernej sú rovnaké, ide iba o to, či vyvolávané Sily používame na osobný prospech alebo na spoločné dobro. Tu hneď dodajme, že princípy sú rovnaké – to je fakt – ale Svetlí ostávajú Svetlými a Temní Temnými. Rovnakosť je v tom, že možno vyvolávať astrálne entity, ale tieto sú už v Javi PRINCIPIÁLNE dve – Svetlé a Temné. Nuž a dnes populárna Mágia sa orientuje VYLOŽENE na vyvolávanie TEMNÝCH entít. V škole ich síce učia, že treba rozlišovať, či žiadajú dobré alebo zlé prejavy – ale aké pozitívne prejavy môžu prísť od Temných entít?

Teda tak – aby bolo našim ľuďom jasno. Princíp je rovnaký v tom zmysle, že možno privolať astrálnu entitu. Ale nie je jedno, či adept privoláva Svetlú alebo Temnú. A všetky magické školy dnes „na trhu“ sú školy Čiernej mágie. Preto sú aj na výslní. A – a toto je naozaj hodné pozornosti – učia adeptov aj „Slovanstvu“.

Študenti škôl mágie „baštia“ návnadu aj s navijakom – veď skúsenosť kontaktov s (Temnými) astrálnymi bytosťami je naozaj niečo úchvatné a dovtedy nepoznané. Okrem iného sa hneď dozvedia, že (Pán) Boh je iba jeden, Panna Mária je vlastne Bohyňa Lada a mnoho ďalších ľstivých klamstiev. Nuž teda, Karma je zdarma – a robia si ju sami, bez prinútenia. A my sa pozrime na jednoduchý spôsob, ako určiť podstatu menovanej entity.

V knihe Staroslovienska Bukvica je uvedená jednoduchá metodika, ktorú voláme Údelná Váha Slova. Je to jednouchý nástroj, ktorý nám zanechali naši Predkovia nato, aby sme sa mohli orientovať V PÔVODE SLOV. Princíp je veľmi jednoduchý – dve slová sú identické iba za jednej jedinej podmienky – ak majú IDENTICKÚ ÚDELNÚ VÁHU.

V praktickom živote sa často stáva, že aby sme niečo zdôraznili, tak potrebujeme nejaké slovo zopakovať. Opakovanie toho istého slova nie je vždy najvhodnejší spôsob, preto častejšie potrebujeme použiť slovo „tej istej frekvencie“ ale foneticky odlišné. Tým sa v podvedomí znásobí dôraz na želaný výsledok, ale nevnášame nesynchrónne frekvencie.

Metodika vychádza z toho, že v Staroslovienskej Bukvici sú číselné hodnoty vyjadrované bukvicami. Pôvodná, plná metodika prideľuje kompletne všetkým bukviciam číselnú hodnotu, ale v praxi spravidla stačí spočítavať iba tie bukvice, ktoré sa všeobecne používajú ako číselné. Teoreticky môže v niektorých zvláštnych prípadoch nastať rozdiel, ale my sme to v praxi zatiaľ nezistili. Pristúpme teda k príkladu.

Pozrime sa najskôr na slová PÁN a BOH. Ak platí, že PÁN je BOH, tak tieto slová musia mať identickú údelnú váhu slova. Pretože postup je opísaný v menovanej knihe, privedieme iba výsledky:

PÁN prepíšeme na ПАНЪ: 80+1+50+0 → 5

BOH prepíšeme na БОГЪ: 0+70+3+0 → 1

Pretože údelná váha slova Boh je „1“ a údelná váha slova Pán je „5“ znamená to, že IDE O ÚPLNE ODLIŠNÉ ENTITY. Pán určite nie je Boh, ale iba boh.

Ďalšie tvrdenie – ktorým premývajú mozgy školy mágie – je, že Panna Mária je Svetlá Bohyňa Lada. Skutočnosť zistíme veľmi jednoducho. Ak výrazy Panna Mária a Lada sú ekvivalentné, tak musia mať identickú Údelnú Váhu:

PANNA MÁRIA → ПАННА МАРИЯ: 80+1+50+50+1+40+1+100+8+0 → 7

LADA → ЛАДА → 30+1+4+1 → 9

Svetlá Bohyňa LADA teda nemá s judaistickou PANNOU MÁRIOU absolútne nič spoločné.

Pre úplnosť teba povedať, že v danom prípade nie je dôležité aké číslo pri súčte vyjde, dôležitý je iba fakt, či sú alebo nie sú výsledky identické.

Nechceme sa vracať k ideológom a ich názvom „SLOVEN“ či „SLOVÄN“, ale jednoduché porovnanie údelnej váhy s názvom „SLOVIEN“ dá rýchlu a jasnú odpoveď. Tu len doplňme technickú analógiu. Vo výpočtovej technike sa používajú tzv. ASCII kódy. Písmená „E“, „Ä“ a „IE“ budú vyjadrené úplne odlišnými ASCII kódmi, teda pôjde o 3 rozdielne čísla. A možno sa tomu istému človeku so jeho jedným telefónnym číslom dovolať vytočením dvoch iných čísel?

Teda žiadni anjeli, archanjeli, svätí a podobné entity nikdy nemali a nemajú nič spoločné so Svetlými Bohmi Svargy. Druhá vec je, že to takto vysvetľuje druhá strana – ale to je iná otázka.

Naša Kultúra vychádza z nášho Dedičstva Predkov. Kto vyučuje „Slovanskú mágiu“ – a najmä ak to je žena – ten by mal minimálne dodržiavať slovanský spôsob odievania sa. Veď už aj bežní, rozmýšľajúci ľudia dnes vidia, že nie je jedno, čo si obliekame. Ak teda „slovanskú“ mágiu vyučujú ženy v nohaviciach, s ostrihanými a/alebo zafarbenými, neraz rozpustenými vlasmi, tak môžete si byť načistom. O Slovanstve nemajú ani potuchy. Takto sa chovajú iba CUDZINCI.

Treba však zdôrazniť, že techniky Čiernej mágie naozaj pôsobia. Tým sú účinnejšie, čím menej vie o energiách objekt, na ktorý sa koncentrujú. Tu si treba uvedomiť dva aspekty. Ak sa budete systematicky venovať obrane svojho biopoľa – nazývame to PSYCHOENERGOLYTIKA – tak pôsobenie Čiernej mágie bude značne zoslabené, ba v mnohých prípadoch až nulové. To je externý druh pôsobenia energií. My však už vieme, že zadná časť nášho biopoľa je oblasťou Temnej Javi. Tu môže dochádzať k prejavovaniu sa astrálnych bytostí, ktoré môžu prichádzať z vyšších rozmerností a teda nemusia prebíjať naše biopole. My však už vieme, že frekvencia našej mysle – naše myšlienky – nás umiestňuje do kladnej alebo zápornej časti nášho biopoľa. Ak chceme ostať v pozitívnej oblasti, tak „čarovné“ vyjadrenie Vysokej frekvencie zabezpečia programy, ktoré nazývame Svedomie a Česť. Túto Múdrosť nám zanechali naši Predkovia.

Vari aj slovo o prejaveniach sa Bohov či bohov. Vyšní Bohovia Svarožieho Kruhu sa môžu prejaviť aj v 3D podobe v našom štvorrozmernom Svete Javi. Opis takejto udalosti prináša už spomínaná Kniha Múdrosti Perúna. Perún po pristátí v Asgarde Irijskom (dnešný Omsk) tri dni nevyšiel z Vajtmary. Počas tých troch dní Ho tam očakávali zástupcovia našich Rodov. Potom však vystúpil v takom tele, na aké sme zvyknutí.

Takéto niečo však môže vykonať iba Vysoká Božia Bytosť. Určite vám je známe, že Jahve sa Mojžišovi zjavil ako horiaci ker. Je to entita značne nižšia, oveľa menšej rozmernosti, teda nemá schopnosť sa prejaviť v tele človeka. Hovoríme však o materiálnom, nie astrálnom prejave.

Nakoniec ešte jednu dôležitú poznámku. Čierni mágovia vedia, že všetko vôkol nás je iba energia. Preto aj vysoké hierarchie popov majú zvládnutú techniku „vylievania“ temnej, karmickej energie na „pastvu“, ktorá horlivo kľaká na kolená v ich kostoloch. S energiami to je totiž tak – kto nevie, ten si karmu nesie a nabaľuje – kto vie, ten ju vie aj „preliať“ na iných – najmä ak otvorene deklarujú, že aj tak sú hriešni a chcú pykať za iných. Takto sa môže stať, že „dobrý veriaci“ je neustále po krk v problémoch a hýriaci pop sa vždy usmieva.

Preto nie je jedno, či pri obrane svojho biopoľa posielate na vás „vyliatu“ negatívnu energiu zosilnenú späť k tomu, kto ju na vás poslal, alebo sa jej iba „zbavujete“. Podľa Odinovej Zápovede kto nepotrestá Zlo, je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie. Znamená to, že „ježiškárením“ si nabaľujete Karmu. Dnes je v módne využívať „služby“ odstraňovania negatívnej energie. Ak negatívnu energiu iba „zhodíte“, máte načas pokoj. Potom to urobíte zas a zas. Tak ako vy robia aj iní a zdanlivo je všetko v poriadku. Problémom je, že „zahodená“ negatívna energia pri určitom stupni koncentrácie nadobudne vedomie samoexistencie – stane sa Egregorom. Temným, démonickým Egregorom. Treba si uvedomiť, že to nie je Diabol. Je to démonická entita, ktorú ste spoluvytvorili vy. Karmické dôsledky a zodpovednosť si už určite domyslíte sami…

Teda tak. Treba sa venovať čisteniu svojho biopoľa, ale treba aj vedieť, ako sa veci naozaj majú. Dávajme si pozor na mágiu – je to Temná oblasť. Stále však majme na pamäti hlavnú vec – o svoje biopole sa treba sústavne starať. Stabilita je stav DYNAMICKÝ.

Niektorí možno hneď povedia, že už v názve máme nesprávnu formuláciu – veď predsa každý vie, že učenie na území Indie sa nazýva hinduizmus. Ale nejde o žiadny omyl – názov je taký aký je úmyselne. Veď existuje India, nie Hindia.

Industan je územie, ktoré pôvodne zahŕňalo nie iba dnešnú Indiu, ale oveľa väčšie územie. V čase príchodu do tejto zeme našich Predkov boli všetky územia spolu. Teda nielen dnešná India, ale aj Pakistan, Bangladéš, Irán – teda aby sme mali pojem o situácii v ďalekej minulosti. Veď aj dnešná rieka Indus tečie v podstate na území Pakistanu.

Induizmus – len na prvý raz zopakujeme, že hovoríme o dnešnom hinduizme – má dnes viac ako 10 000 rôznych smerov a vetiev učenia. A každá z týchto hlavných vetiev sa ešte spravidla delí na ďalšie a ďalšie podskupiny a ďalšie a ďalšie náboženské smery. Tento pojem je spravidla spojený s duchovnými učeniami Indie, odkiaľ pochádza aj samotný názov. V našom jazyku dodnes používame výraz „INDE“, čo znamená niekde inde, teda proste nie tu. Za starých čias – pôvodný význam – to predstavovalo územie veľmi vzdialené, neznáme, čosi ďaleko. India bol teda pôvodný význam pre krajinu, ktorá je veľmi ďaleko od nás, a to dokonca tak, že je o nej veľmi málo známe. Koreň slova je teda v plnej miere náš.

V minulosti existovali tri Indie, t.j. „ďaleké krajiny“. Prvá je už známa India, druhá bola dnešná Čína a tretia bola krajina, kde sa usadili Perúnovi Synovia, t.j. PERSIA. Tí, ktorí prišli od Bohov z krajiny IRIA nazvali svoj kraj IRIANIA, čo sa neskôr používalo ako IRANIA. Zem prisťahovaných sa S IRIA (nezabúdajme na cielené jazykové úpravy aj nášho jazyka) sa volala aj SIRIA, t.j. v dnes známej podobe Sýria. Keď z Bielovodia prišli Žreci – ASI, t.j. ASOVIA, krajina sa stala ASSIRIA. Výraz znamená Asi, ktorí prišli z Iria.

Ak sa teda pozrieme na tieto duchovné – niekedy možno povedať až náboženské – smery, musíme začať systematicky. Principiálne môžeme všetko rozdeliť na tri hlavné smery. Pojem zahŕňa staré kulty, tradičné védické Kulty a kulty nových smerov. Najskôr sa pozrieme na staré, predvédické kulty.

 

KULT KALI

Často nazývaný aj kult Kali-Ma, t.j. kult matky Kali, Čiernej bohyne. Na území Industanu žili pôvodne čierne, negroidné národy, z ktorých boli najpočetnejší Dravídi a Nagovia. Tieto národy odpradávna uctievali svoju Čiernu matku. Ich žreci Čiernej matke prinášali ľudské obete. Dnes sa síce oficiálne tvrdí, že ľudské obete sa už neprinášajú a že všetko je v poriadku, ale je známe, že tento kult – aj s prinášaním ľudských obetí – stále existuje. Písali o ňom aj viacerí spisovatelia, medzi inými aj R. Kippling ešte v 18.-19. storočí. V iných zdrojoch je kult spomínaný ešte začiatkom 20. storočia.

 

KULT NAGA

Je to tiež starý indický kult starého hada, ktorý podľa ich podania prišiel na Zem a negroidným rasám, t.j. čiernym kmeňom poskytol svoju múdrosť. Dnes je síce veľmi zriedkavý, ale stále existuje.

 

KULT INRA

Posledný raz je spomínaný ešte v 19. storočí. Ako predchádzajúce, aj tento vyžadoval prinášanie ľudských obetí. Podľa ich podania z mora vyšiel drak INRA –t.j. Čierny drak – a naučil ľudí ťažiť drahé kamene a zlato, aby ľudia boli bohatí. Za odmenu však pre seba požadoval tie najkrajšie dievčatá, ktoré mu prinášali ako obetu. INRA dáva moc a silu, jeho adepti prestávajú cítiť bolesť. Často ich vidno ako si prepichujú telá všakovakými ihlicami a necítia bolesť, alebo v rukách udržia roztavený kov a podobné veci. Do týchto ľudí vstupuje duch INRU a dáva im silu. Zato však vyžaduje absolútnu poslušnosť. Každý rok mu musia priniesť ako obeť krásnu devu. Obeta prebieha tak, že v jaskyni je akási papuľa draka. Tá sa počas obradu otvára a do nej dávajú dievča, ktoré už po obete nikto nikdy nevidel. Železná tlama draka sa zavrie, pričom spoza vidno vytekať aj potoky krvi. V takomto prípade je obeta prijatá.

Dôležité je nezamieňať INRU za INDRU.

 

TRADIČNÉ KULTY

Odvodzujú svoj začiatok od príchodu siedmych bielych Mudrcov zo severu, od veľkých hôr. Títo mudrci priniesli a začali šíriť Múdrosť, t.j. Védy. Kult sa od počiatkov nazýval KULT RAMU.

Rama nie je pôvodná, ale pozmenená forma mena. Pôvodne k nim prišiel RAMCHAT. Nejde však o toho Ramchata, ktorý je autorom Zápovedí. V minulosti to bolo v našej Kultúre rozšírené meno, preto je potrebné rozlišovať. Rovnako aj dnes nemôžeme spomenúť napr. iba „Vladimíra“. Môže ísť o Vladimíra Krvavého, t.j. krstiteľa Slovanov. Rovnako môže ísť Vladimíra Riazanského, Monomacha, Novgorodského, Suzdaľského, ale nakoniec aj Lenina, Putina či Žirinovského. Vidíme, že aj dnes môže mať jedno meno viacero ľudí. V minulosti to nebolo inak.

V mene však nastala zmena. Ide o to, že slabika „CHA“ znamená kladnú Božiu štruktúru, a preto sa podľa názoru a zvyklostí mnohých skupín nemá vyslovovať. Cudzím ľuďom sa nemá ukazovať na Boží pôvod. Ďalej, transcendent u Bohov na konci mena – „T“ – sa tiež nevyslovuje. Takto vznikla jednoducho z RAMCHAT skrátená forma RAMA. Nezabudnime, že v Staroslovienskej Bukvici je „CH“ vyjadrené jednou, samostatnou bukvicou „X“.

Jedna z kníh MACHABHARATY – BCHAGAVAT GITA  sa tiež číta ako BAGAVA GITA. „CH“ a „T“ sa tiež vynecháva alebo vplyvom prepisu do cudzieho jazyka mení na iný zvuk.

Ramchat priniesol prvú knihu MÚDROSŤ SVETA ŽIARENÍ. Žiariaci Svet sa povie RIG, je to aj samostatná Runa. Žiariace dieťa sa preto v minulosti nazývalo E-RIG, pričom dnes sa používa pozmenená forma ERIK. Potom sa začali objavovať tradičné Kulty.

Ramchat a jeho nasledovníci vychovali nových žrecov a zostavili pre nich zjednodušený písomný systém na báze Karuny. Vytvorili „SAMOSTATNE SKRYTÝ JAZYK“, skrátene SAMSKRYT, ktorý sa dodnes v Indii nazýva Samskrit, aj keď vplyvom prevodu do angličtiny sa častejšie používa verzia Sanskrit. Jazyk bol určený pre žrecov mužov. Len oni mali právo sa ho učiť a hovoriť ním.

Počas osláv sviatkov, keď sa z Véd čítali opisy starých udalostí a postupne sa pridávali svoje nové, miestne, tak na chrámovej hore – kopci – dievčatá tancom vyjadrovali Obrazy toho, čo sa v čítanom texte odohráva. Teda to, čo čítali muži. Časom tento teatrálny, poetický, melodický jazyk dostal názov DEVANAGARI, čo je odvodené z pôvodného DEVA NA GARE. Takýmto spôsobom sa informácia dostávala ku všetkým.

Tieto poznatky sa postupne rozšírili na územie celej krajiny, t.j. začali sa rozširovať tradičné, Védické Kulty. Všetci vyznávači kultu Kali boli vyhnaní na juhovýchod subkontinentu. Miesto, kde existuje Kali kult sa nazývalo Calcutta. V roku 2001 mesto oficiálne premenovali na Kolkata. Podstata však ostala.

Žreci, ktorí sa z Véd dozvedeli o Veľkom Ramchovi mu začali slúžiť. Ramcha je nepoznateľná Božia bytosť, preto mu meno – tiež obsahuje „CH“ – zmenili na BRAMO, t.j. Prvopočiatočný Vyšný Boh. Dnes je forma BRACHMA používaná v tvare BRAHMA. Žreci Kultu sa stali Brahmanmi.

Vyšný Boh – na Nebesiach aj Zemi – sa stal základom ďalšieho nového Kultu: VIŠNU.

DEVA ŽIVA ako RAdiaca Duše sa stala súčasťou Božej štruktúry ŠIVA, ktorá má dvojité určenie – pokrýva zomieranie aj zrodenie sa. Smrť a narodenie tvoria Kruh.

Na niektorých miestach Boha Harmónie nazvali INDRA, ktorý ochraňuje, je Bohom Múdrosti.

Všetky tieto Kulty sa postavili proti prinášaniu ľudských obetí. Pre bielych prišelcov bolo typické tvoriť a budovať. Keď sa ich domorodci – existovali jazykové rozdiely a rozmanitosti, ako to je v Indii dodnes – pýtali odkiaľ prišli, už predpokladali, že sú to Bohovia a prišli z Nebies. Ako odpoveď dostali vždy meno rieky, odkiaľ pochádzajú – OM. Následkom toho slabiku „OM“ začali stotožňovať so zvukom Božieho tvorenia, budovania a vzniku vôbec.

Spolu s tými tradičnými Kultmi sa objavil aj Kult AGNI, t.j. Kult Ohňa.

Keď na ostrov Lanka prišiel RAVAN, tak so svojim Rachšatami začal šíriť hrôzu u pôvodného obyvateľstva. Mnohí z nich sa následkom toho začali k nemu modliť, aby im dal pokoj. Tak sa objavil kult Ravana a kult Rachšatov.

Na území Indie však dnes existujú aj nové kulty. Prichádzali tam učitelia z Himalájí, Tibetu, objavili sa aj domáci, ktorí prichádzali „odnikadiaľ“. Mali svoje „videnia“, ktorými začali odôvodňovať svoje nové učenia. A tak sa aj na základe Starých Kultov začali objavovať nové smery.

Za starých čias boli ľudia, ktorí si ctili Boha Krišnu, aj keď pôvodný zápis mena je KRŠNA. Neskôr sa objavil príbeh narodenia sa chlapca, ktorý sa dostal do kontaktu s Kršnom a dali mu meno Krišna. O tejto udalosti sa píše v Mahabharate, Upanišádach a inde.

V 20. storočí jeden chlapec začal šíriť svoj výklad opisu života Krišnu z knihy Bagava Gita. Keď začal svoju verziu vykladať najskôr na vidieku, tak ho za falšovanie z dedín vyháňali. On to pochopil po svojom – že má poslanie, ktoré títo ľudia nie sú schopní pochopiť – a preto odišiel do mesta.

Začal teda kázať v meste, ale ani tam ho neprijali. Nakoniec dosiahol to, že ho z Indie vyhnali úplne. Ako zvyčajne si celú vec vyložil tak, že je určený na oveľa vyššie veci ako iba India a odišiel do USA.

V USA je celkovo záujem o Východ a všetko staré veľmi vysoký a náš duchovný vodca vypracoval vlastný preklad, resp. svoju vlastnú verziu prekladu a výkladu jednej z kníh Mahabharaty – Bagava Gity. Na základe svojej interpretácie vytvoril učenie, ktoré sa dnes populárne nazýva Krišnaizmus. Ale aj toto učenie sa neskôr rozdelilo. Svoj kult nazval Medzinárodná Spoločnosť pre Krišnovo Vedomie. Okrem Višnaizmu obsahuje ešte aj Vaišnaizmus.

Ak ste sa náhodou už stretli s rozdielnou interpretáciu dĺžky trvania Kali Jugy, tak ste na správnej adrese. Podľa pôvodnej Védickej tradície žijeme v opakujúcich sa cykloch Dní a Nocí Svaroga, presnejšie prebieha cyklická následnosť Rána, Dňa, Večera a Noci Svaroga. Celý cyklus trvá 25 920 rokov, teda principiálne každá časť má ¼. A tu sa zrazu objavilo triedenie na cykly, ktoré dokopy dáva milióny rokov. Nuž, načo sa starať, ak ešte napríklad pol milióna rokov sa nebude nič diať? Načo a komu sú výhodné takéto úpravy?

V USA však neprišiel ku nejakým chudákom, začal hlásať nové, exotické učenie – na báze svojej interpretácie starých textov – bohatým Američanom. Títo mali dostatok peňazí a nová, zaujímavá investícia sľubovala dlhodobé perspektívy, čo sa aj naplnilo. Začali vydávať záplavy kníh, časopisov a ďalších materiálov, neskôr začal business turistických ciest do Indie.

Hoci z Indie bol zakladateľ hnutia pôvodne vyhnaný, Indovia tiež nie sú idioti. Bohatí pútnici z USA je dobré živobytie a vítané zvýšenie vlastných príjmov. Ostatne, pútnici aj tak chodili navštevovať a uctievať si všeobecne známe pútnické miesta. Extra príjem nikdy nezaškodí. Už nemôže prekvapiť, že následne začali stavať Ašramy nového náboženstva aj v Indii.

Takto sa v Indii objavilo sa veľa nových smerov – nielen práve opísaný – a jeden zo základných bol zasvätený oblasti Zrodu nového Života. V starej tradícii tento smer predstavuje ŠIVA, takže vetvy tohto zamerania zaraďujeme medzi Šivaizmus a Višnaizmus.

Je známy príbeh jedného takéhoto hlásateľa, ktorý raz vyšiel z jaskyne medzi ľudí hlásať svoje učenie, hoci všetci túto jaskyňu dobre poznali a vedeli, že v nej nikto predtým nebol. Začal vyučovať Šivov Kult, ktorý bol zameraný na to, ako správne žiť, ako prinášať nekrvavé obete, ako sa modliť a podobne. Jedného dňa sa vrátil do jaskyne. Keď nevychádzal, tak po nejakom čase vošli za ním dnu ľudia. Jaskyňa však bola prázdna, učiteľ zmizol, ale učenie ostalo. Toho Duchovného učiteľa volali Babadžet. Podal svoje učenie o Šivovi ako o Život dávajúcom zdroji.

Medzi tézy jeho učenia patrí aj postoj, že ľudia nie sú v postavení, aby posudzovali Bohov. Každý má však ctiť tých, ktorí boli uctievaní v jeho rode od počiatku. A to znamená, že kto pochádza z Islamu, mal by sa držať Islamu, kto z Kresťanstva, ten Kresťanstva, budhisti zase Budhizmu či šintoisti Šintoizmu. Spolu s tým by si však mali ctiť jedinú formu Rodiacu Život, ktorá dáva Duše a tou je Šiva.

Iný smer Šivaizmu predstavuje duchovný učiteľ, ktorý je známy pod menom Saj Baba. Tvrdil, že sa stal žrecom v jednom veľkom Kapišti – ale do toho, ktoré menoval nikdy nikoho okrem belochov neprijímali.

Objavilo sa množstvo ďalších smerov, ktoré sa začali vznikať na podklade Upanišád, Véd a podobne. Každý z týchto smerov vychádzal z názorov svojho zakladateľa. Jeden tvrdil, že je potrebné ticho sedieť a meditovať, ďalší zase hlásal potrebu dynamickej meditácie, t.j. formou tanca a podobne. V Indii v podstate v každej dedine existuje vlastný guru a aj vlastný smer učenia. V niektorých dedinách sú dokonca podelení aj na viac smerov, a teda častí dedín.

Prečo naši Predkovia prišli tam, dali im Védy, t.j. Múdrosť obsahujúcu rady ako žiť, tvoriť a budovať, Duchovne sa vyvíjať? Odpoveď je jednoduchá, ukázať cestu k Duchovnému vývoju. Treba však vedieť, že naše učenie dostali domorodci v značne zjednodušenej forme, ale dôležité je, že dostali zmysel celej Múdrosti, t.j. Obrazy. Každý človek sa môže Duchovne vyvíjať – ak naozaj chce. V indických knihách sa preto hovorí o tom, že existujú aj iné Svety, že ten, kto zomrie v tomto Svete sa narodí v inom, teda na inej Zemi. Dôležité je to, aby ľudia nekonali zlé a nedobré veci. Učenie síce dostávali v Obrazoch, ale tak, aby bolo dostupné ich chápaniu. Často sa používali jednoduché prirovnania: kto žije ako sviňa, narodí sa ako sviňa a podobne. Dôležité si je uvedomiť, že to bola forma dostupná úrovni vývoja tamojšieho obyvateľstva. Forma podávaná Obrazmi nikdy neznamená doslovný význam – aj keď ani ten nie je absolútne vylúčený.

Postupom času sa však Obrazy vytratili a ľudia začali všetko ponímať doslovne. Napríklad, keď naši Predkovia prišli k Dravídom a Nagom a snažili sa im vysvetliť, že Bohovia dokážu konať to aj ono, nešlo im to do hlavy. Ako môže niekto konať naraz, v tom istom čase niekoľko úkonov? Pre nich bolo všetko prosté: oráč orie, kováč kuje, krajčír šije a podobne. Aby sa vysporiadali s týmto náporom začali zobrazovať Bohov s mnohými rukami – každým párom ako keby dokážu robiť jednu činnosť.

Keď im bolo povedané, že Bohovia všetko vidia, začali ich kresliť so štyrmi tvárami, aby videli všetko, t.j. na všetky strany okolo seba naraz. A keďže Boh môže nielen tvoriť, ale aj pracovať, začali ich zobrazovať aj v tanci.

Aby pri zobrazených postavách bol jasný rozdiel medzi Bohom a človekom, začali Bohov zobrazovať svetlomodrou farbou. Význam je ten, že Bohovia pochádzajú z Nebies, a Nebesia sú svetlomodré.

Ramchat mal pomocníka menom UMAN, čo znamená Umný, vediaci, t.j. majúci Um. Uman podľa tradície pri každom východe Slnka „kŕmi“ všetky zvieratá. Keďže aj opice sú zvieratá, a tieto sa domorodcov báli, tak pre miestnych obyvateľov sa stal veliteľom opíc. Aby odovzdali tento Obraz, urobili z neho „Kráľa opíc“. Prisúdili mu korunu a opičiu hlavu.

Z doteraz uvedeného je jasné, prečo je dnes v Indii také nespočetné množstvo rôznych smerov. A tu prichádza zaujímavý moment. Po páde Východného bloku začali do Indie húfne prichádzať aj naši ľudia – hľadajú predsa Pravdu. Naivita týchto ľudí smerom k Indii je naozaj bez hraníc. Keď napríklad prví Rusi stretli už spomínaného Saj Babu a dali sa s ním do rozhovoru, zažili veľké prekvapenie. On sa ich opýtal, ako a prečo sa tam vlastne dostali. Oni mu odpovedali, že prišli hľadať Duchovnosť. Saj Baba – na ich údiv – im povedal, že celá Duchovnosť je u nich, v Rusku. Povedal: „U nás opatrujeme iba zvyšky, omrvinky toho poznania, ktoré vaši Prapredkovia priniesli k nám“. Ale táto naivita je vlastná nielen Rusom – naši ľudia demonštrujú takú istú „duchovnosť“, a to dodnes. Či už Saj Baba alebo ktokoľvek iný, podstata je tá istá.

V niekoľkých indických mestách sa uchoval Kult Purušu, t.j. Perúna. Pre Indov bol pojem Boha Hromovrhača jedinečný, nevedeli sa zžiť so situáciou, že viacero Bohov môže mať túto vlastnosť. Oni predpokladali, že rôzne národy dali tomu istému Bohu rôzne mená.

Hlavné mesto Indie v časoch našich Predkov sa volalo INDRAGARD, t.j. Mesto Indru. Hromovrhačom sa stal iba Puruša, čo znamená „Perún Večne Prekrásny“. Keď Árijci začali postupne odchádzať domov, nazad na Sever, tak Indragard bol premenovaný na Indraparma. Už po odchode našich a príchode Angličanov mesto dostalo názov Deli.

Zakladateľ Krišnaistov žil v rokoch 1896-1977 a svoje hnutie založil r. 1966. Mnohí z tých, ktorí si dnes myslia, že sú adeptmi prastarého učenia sú neraz starší ako celé ono učenie. Učenie síce vychádza z Véd, ale výklad a súvislosti už nie sú pôvodné. Dnes majú už iného duchovného vodcu, ktorý vypracoval svoj preklad a svoj výklad pôvodných textov. Tento najnovší preklad je aj najnovšia verzia – ktorá je odlišná od predchádzajúceho prekladu a výkladu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa už aj hnutie Krišnaistov rozdelilo na nových a starých – teda starých od r. 1966.

V Indii žili najskôr čisté, nemiešané národy. Teda černi, žltí, bieli. Neskôr sa však objavili miešané národy. Domorodci sa najskôr premiešali so sivými, potom aj so žltými, a potom už všetko navzájom. Pôvodné učenie našich Predkov hovorí o tom, že rasy by sa nemali navzájom miešať, ale každý sa má držať svojho pôvodu. V tomto smere niet nadradených ani podradených, sú iba originály.

Aby takýto systém vydržal čo možno najdlhšie, bol zostavený systém Kást. Kasta je profesionálna skupina, do ktorej sa jednotlivec zaraďuje nie na základe pôvodu, ale svojej profesie. Indické Kasty boli časom premenené na Varny, t.j. skupiny, ktoré sú pevné a nedajú sa nijako modifikovať. Ak sa v nej človek narodí, tak v nej bude celý život bez ohľadu na to, aké má schopnosti. V Kastách je možný prechod z jednej do druhej, vo Varnách už nie. Nič nemení na veci, že v časoch dnešného nepochopenia nazývajú Kastami Varny.

KASTY boli pôvodne tieto:

• VLÁDCOVIA;
• ŽRECI;
• VOJACI;
• PRACOVNÍCI.

Všetky profesie boli medzi sebou previazané a navzájom od seba záviseli. V žiadnom prípade nešlo o pomer nadradenosti a podradenosti, skôr o vzájomnú symbiózu.

Kasty sa neskôr zmenili na VARNY:

• RADŽOVIA;
• BRACHMANI;
• KŠATRIOVIA;
• VAJŠIOVIA.

Kým ľudia žili v pôvodnom, kastovom systéme, tak toto obdobie sa nazývalo Zlatý Vek. Bola to spoločnosť Radosti, Šťastia, Dostatku. Keď do „hry“ vstúpili už zmiešané, nie pôvodné národy, situácia začala degradovať.

Právo nedovoľovalo partnerstvá vnútri toho istého Rodu, medzi príbuznými, či dokonca súrodencami aj rodičmi a deťmi. Rovnako sa nemali navzájom miešať jednotlivé ľudské rasy. Nič však nepomohlo, a teda postupne vznikala úplne nová štruktúra, ktorú tvorili Šudrovia. Deti narodené vzájomnými premiešaním nemohli patriť ani do jednej Varny, preto vznikla úplne nová, do ktorej sa dostávali všetci Šudrovia, t.j. narodení pri porušení Konov Rita. Táto Varna dostala názov Nedotknuteľní a zároveň sa stala skupinou vyhnancov zo spoločnosti. Veľmi často ich posielali do hôr, lebo v horách je množstvo možností na prirodzený vývoj a mnohí z nich aj naozaj dosiahli dlhodobou meditáciou a správnym životom osvietenie. Nebolo to však pravidlo a vyžadovalo to veľké úsilie. Iná cesta pre nich nebola, lebo miešancov neprijímali žiadne skupiny –ani čierni, žltí ani siví. Pre všetkých sa stali vyhnancami.

Nastávali aj prípady, že radžom dávali takéto ženy ako súložnice. Takto narodené deti mali – vplyvom premiešania kanálov vnímania, ktorých má každá ľudská rasa iný počet – lepšiu genetiku, ale na druhej strane nepatrili ani tam ani onam. Tieto deti však rozhodne nemali byť následníkmi v zmysle dedenia trónu. Išlo v podstate o genetický experiment s cieľom vylepšiť krv.

Nedotknuteľní sa stmelili dokopy. Medzi vyhnancami však boli deti rôznych kást. Boli tam deti vládcov, žrecov, vojakov aj pracovníkov a oni si svoju profesiu aj naďalej udržiavali. Veď každý z nich mal svoje špecifické poznatky. Spoločnosť ich považovala za tých, ktorí nemajú púť Duchovného vývoja, t.j. vznikol nám dobre známy a už aj vysvetlený názov CIGÁNI. Nemajúci Životnú silu potrebnú na Duchovnú púť.

Pretože vnútri svojej Varny si zachovali pôvodnú štruktúru, tak nastala diferenciácia. Potomkovia vládcov sa stali cigánskymi barónmi. Potomkovia žrecov liečiteľmi, potomkovia vojakov aj ostali vojakmi a ich pracovníci pracujú – samozrejme vnútri ich štruktúry a ponímania. Táto diferenciácia sa medzi nimi zachovala dodnes.

Ich žreci dnes často používajú tzv. cigánsku hypnózu. Urobili si z toho metódu na svoje živobytie.

Nemajúci púte sa rozišli po celom svete. Keď sa už nevedeli uživiť tak začali kradnúť. Aby sa im obnovovala krv, začali kradnúť malé deti, ktoré vychovávali vo svojom systéme. Aby ich rody nezanikli, tak uzatvárali s nimi rodinné zväzky. Bolo to potrebné na obnovovanie krvi, ale neraz to zachádzalo veľmi ďaleko.

Príkladom takejto genetickej kombinácie je aj príbeh Budhu. Bol synom bieleho radžu a žltej súložnice. V starých textoch nie je celkom jasné, prečo radža nemal bielu ženu. V jedných sa spomína, že zomrela, inde zase že kamsi zmizla. V každom prípade sa však znovu neoženil a prijal dieťa od žltej súložnice.

Keď syn dorástol, začal sa Žrecov vypytovať, kým vlastne je. Bieli ho neprijímali, lebo mal žltú krv. Žltí ho zase neprijímali, lebo mal bielu krv. Nakoniec zavrhol svoju rodinu aj dieťa a odišiel hľadať svoju vlastnú cestu.

Bieli majú 16 kanálov vnímania, t.j. 8+8, žltí 12, t.j. 6+6. Budha mal teda 8+6 = 14 kanálov vnímania. Do kompletnosti mu chýbali 2 zložky. Keď vplyvom veľkého úsilia v meditácií dosiahol osvietenie, nazval svoju púť DAO. Došiel však iba po určitý stupeň osvietenia, preto dostal meno BUDCHA – Prebúdzajúcu Pozitívnu Silu (Budiaci CHA). Prečo sa z „CH“ stalo „H“ už vieme.

Meditáciou sa dostal do Vyšších Svetov a postupoval dovtedy, kým sa nedostal na hranicu, za ktorú už ísť nemohol – kvôli chýbajúcim 2 kanálom vnímania. Preto došiel iba po úroveň Nirvány, ďalej už videl iba Tmu a Ničotu. Pochopil, že ďalej sa ísť nedá, vrátil sa nazad a šíril novú cestu, ktorá hlása, že konečný cieľ všetkého je Nirvána.

V Ingliizme to však je iba jeden z prechodných Svetov na ceste nahor.

Budhizmus však nemožno chápať ako náboženstvo. Tak či onak to je cesta Duchovnej obnovy a nie dogiem. Rovnako ako množstvo ostatných smerov pochádza z Indie. Z nej sa cez Tibet dostal na územie Arimie, t.j. dnešnej Číny. A tu už vznikla miestna odlišnosť, tzv. čínsky Budhizmus, ktorá sa dnes populárne nazýva Zen Budhizmus. Pôvodné a samostatné učenie žltej rasy sa tiež dodnes zachovalo, je to Šintoizmus v Japonsku.

Na základe skutočností opísaných v tomto článku je zrejmé, že nie je veľmi múdre sa nekriticky orientovať na rôzne „indické“ učenia. Tie, ktoré sú nám „dostupné“, presnejšie „komerčne dostupné“, totiž často nemajú s pôvodným Védizmom veľa spoločného. Napriek tomu to je cesta Duchovnej obnovy, ale „výdobytky“ sú značne obmedzené.

Tu si môžeme zdôrazniť jednu védickú Múdrosť. Ako vidíme, „kreatívne“ spájanie Starého učenia a nových kombinácií je dnes populárne. Pridávanie jedného do druhého však nemusí znamenať – a spravidla málokedy aj znamená – púť nahor. Teda Védická Múdrosť hovorí:

SPOJENIE DVOCH NEVYTVÁRA CELOK, ALE RODÍ TRETIE

Či už ide napríklad o pridávanie judaistických prvkov do Budhizmu a vytváranie rozličných „Šambál“ s anjelmi a archanjelmi, alebo kombinovanie tých istých prvkov s Védizmom a vytváranie „vlastnej cesty“ napríklad s Ježišom formou ako keby jeho novej materializácie ako vidno u rôznych smerov hľadačov Grálu a podobne, podstata je vždy rovnaká. Kombináciou dvoch prvkov NEVZNIKÁ CELOK, ALE VYTVÁRA SA ĎALŠIA „ODBOČKA“. A čím viac odbočiek, tým ťažšia bude cesta nazad. Ak vôbec ostatne na ňu čas. Zodpovednosť však ostáva. Voláme ju aj Karma. A tu sa núka jeden vtip: KARMA JE ZDARMA…

19.12.2016

Hlavnou úlohou našej stránky je odovzdávať stratené poznanie našich Predkov, ktoré tu bolo ešte pred tisíc rokmi. Z tohto pohľadu nie je dôležité, čo píšu o nás iní, lebo návrat Kultúry našich Predkov – takej, aká naozaj je – nie je pre nikoho z nich žiaduci. Odporcov je veľa, jedni sú kategoricky proti z dôvodu svojho presvedčenia – či už kresťanského alebo zásadne protislovanského – iní si už stihli urobiť zo slovanstva vlastný business  a nehodlajú sa ho len tak vzdať. V mori rôznych odporcov je Svetlo Starej Viery osamote – ale naša Kultúra nikdy nestavala na množstve, vždy a zásadne iba na kvalite. A tak to je aj teraz.

Jedno je však isté, každý, kto už načrel do hĺbky védického poznania, pocítil závan Múdrosti Predkov. Zároveň sa však stal osamelcom – okolie Starú Múdrosť netoleruje. Jedno nás môže tešiť, ak niekomu vadí Pravda, určite to je preto, lebo to je Pravda. Veď aj toto je dôkaz jej existencie, lebo každý, kto energicky napáda Pravdu – v zmysle védického učenia – sa v skutočnosti snaží energicky presvedčiť svoje vlastné podvedomie. To totiž „žije“ vo Večnosti a Pravdu pozná. Preto ten, kto zúrivo presviedča iných o čomkoľvek, sa snaží v skutočnosti len presvedčovať sám seba. Nikdy nevstupujte do takýchto sporov, nemajú význam. Za socializmu sme neraz počuli frázu: „Boh neexistuje – treba proti nemu bojovať“. Múdry človek nebojuje proti veterným mlynom, veď načo plytvať energiu na boj s tým, čo aj tak neexistuje? Ale ak by sme chceli byť dôslední – prečo nikto nebojoval proti diablovi?

Napriek tomu existujú prípady, kedy je dobre mať argumenty na svoju obranu. Poznanie je sila, preto je vždy pozitívne. Pozrime sa teda na niektoré tvrdenia a východiská tých, ktorí bojujú proti Slovansko-Árijským Védam, Velesovej knihe a podobným zdrojom našej minulosti. Už len to, že proti ním bojujú nám dáva prvú informáciu – v zmysle už hore uvedeného a poznania podstaty fungovania ľudskej mysle.

Proti Starej Viere – čo nie je náboženstvo, kde nás mnohí, sami pre seba a „odborne“ zaraďujú – bojujú najčastejšie na základe „overených“ zdrojov. Nechávame bokom tých, ktorí bojujú proti Viere iba z povinnosti – lebo „pán farár povedali“. Ohradzujú sa argumentmi z Biblie, ktorú sami niky nečítali. Ale zvláštny je napríklad postoj „odborníkov“ z KOB – Koncepcie všeobecnej bezpečnosti. Tento systém poznatkov je inak veľmi hodnotný – určite stojí za to sa oboznámiť s ich materiálmi. Ale práve pri ich štúdiu neraz zistíte, akí sú niekedy nekoncepční. Napríklad jedna z osobností KOB-u, profesor Jefimov, má vynikajúce materiály týkajúce sa výkladu EGREGORU, ktoré stojí za to preštudovať. Ak je reč o egregore, nastupuje problematika vyšších, neviditeľných frekvencií, lebo tu sme už v kontakte aj s torznými poľami. A ak je už reč o frekvenciách, tak je jasné, že každá frekvencia nesie svoj informačný obsah. Iná frekvencia nesie iný informačný obsah. Nezaoberáme sa informačným šumom a metódami jeho filtrovania. Ale potom je zarážajúce, že zrazu „zadefinuje“ náboženstvo, ktoré nijako neoddeľuje od viery všeobecne. A tu už nevzniká konflikt len s našim, védickým učením – ktoré on neuznáva – ale aj so spismi tibetských lámov. Nuž nespomenie ich, zavedie svoju definíciu a ovečky idú za ním… Iné slovo je inej frekvencie, a teda nijako nemôže ísť o tú istú entitu. A vôbec, používať ako pravdu právd latinské slovo nás neohúri – latinčina nie je najstarším jazykom ľudstva. Keď zas príde reč na zabíjanie zvierat, iba skonštatuje: „Svet je takto ustrojený“. Teda KOB vám odporúčame študovať – ale ak platí princíp kritickosti voči jednej množine informácií, tak pri implementovaní zákona matematickej indukcie platí aj pre ostatné. Máme Zdravomyslie Predkov, vieme si teda pomôcť. A príčina ich „prehmatov“ je štandardná – ani nepoznajú čo popierajú.

Západ dnes stojí na východiskách kresťanskej kultúry, čo nezahŕňa iba chodenie do kostola, ale celkovú koncepciu riadenia spoločnosti, systém moci, vlády, štátu. Všetko pochádza z „jednej dielne“. Tibeťania hovoria, že pravda je tak blízko, až ju nevidno. Ako začínalo svoju existenciu kresťanstvo? Nebolo v žiadnom prípade doménou filozofov, prírodovedcov a vôbec kultúrnej elity ani len antickej civilizácie. Presne naopak, svoju existenciu začínalo medzi spodinou vtedajšej spoločnosti – otrokmi, vyvrheľmi, zločincami, nevzdelanou masou. Odkiaľ by sa medzi nimi vzala vzdelanosť a kultúra? Len tak, cez noc? Veru trvalo veľmi dlho, kým ju nadobudli. Ale tento prístup nebol náhodný. Presne takéto bezduché masy – ktoré sa ľahko riadia – potrebovali, aby nimi zničili základy všetkého, čo bolo vo vtedajšom svete vybudované. A antický svet vôbec nebol svetom primitívov.

Naša Kultúra je védická, preto budeme vychádzať z tohto základu. Platí pravidlo „Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Tento princíp bol prenesený aj do textu evanjelií – hoci neskôr boli značne upravené. Môžeme sa odvolať na známy Ježišov výrok o strome a ovocí. Kresťanská cirkev stojí dodnes na svojich pôvodných princípoch, zmenila len „image“. Môžeme povedať, že mimikrovala. Tieto princípy možno ľahko vybadať na jej postupoch v minulosti. Čo robili na jednom mieste, robili aj na inom. Akurát sa im niekde podarilo zahladiť stopy viac, inde menej. Napríklad španielski konqiskátori zničili každý jeden mayský kódex, ktorý sa im dostal do rúk. Presnejšie všetky mayské písomné pamiatky, ktoré sa im dostali do rúk. A tak z pomedzi mnohých tisícov mayských kníh, ktoré sa fanatickým kresťanom dostali do rúk, dnes spoznáme iba tri. Treba povedať, že ak by ostal iba jeden, aj to by bol dôkaz, že Mayovia mali vlastnú písomnú kultúru, tento fakt sa nedá odškriepiť. A nedopadli takto iba knihy. Ako uvádza Z. Sitchin, v čase príchodu Španielov žilo v krajine približne 25 miliónov Inkov. O niečo viac ako rok ich ostal 1 milión – aj toto je sprievodným javom pokresťančovania.

Na koncile v Efeze r. 431 bol za herézu poslaný do vyhnanstva patriarcha Konštantínopolu Nestorius. Veril, že Kristus bol v skutočnosti dve osoby, archanjel Melchizedek a Ježiš z Nazaretu, syn Márie a Jozefa. Za svoj vlastný názor – ktorý sa v kresťanskej cirkvi tradične nazýva heréza – bol vyhnaný do líbyjskej púšte. Jeho nasledovníci boli za svoje kresťanské presvedčenie – akože inak – prenasledovaní, lebo sa nestotožňovalo s oficiálnym učením vtedajšieho, gréckeho  náboženstva, ktoré sa až neskôr vyvinulo do toho, čo dnes nazývame katolícka cirkev. Ak si chceli zachrániť životy, museli utiecť z dosahu rímskej moci. Utekali na východ z Konštantínopola, najskôr do Edessy, dnešnej Urfy v Mezopotámii a neskôr do Bagdadu, Indie a Strednej Ázie. V Edesse existovala lekárska škola na vysokej úrovni. Na jej pôde miestna vedecká komunita toho času prekladala do sýrčiny diela Aristotela, Platóna, Euklida, Archimeda, Herona, Ptolemaja a množstvo ďalších kníh antických autorov z oblasti filozofie a vied. Neskôr boli preložené do arabčiny a vyformovali základy arabskej filozofie a vedy, ktoré prekvitali v časoch temna v Európe. Tu katolícka cirkev uvalila na európske obyvateľstvo hrubú nevedomosť a poverčivosť a starostlivo ničila všetky nájdené knihy ako heretické. Pritom však vždy ukladala originály do svojej knižnice vo Vatikáne.

Neskôr boli všetky dnes dostupné antické knihy – teraz už v arabčine – spätne preložené do latinčiny, hebrejčiny a ostatných európskych jazykov. Všetky tieto diela – dnes vo svete používané – pochádzajú z týchto prekladov, lebo originály boli v Európe v temnom stredoveku kompletne zničené. Takto nás antická kultúra „dobehla obchádzkou“, ale ak by nebolo heretika Nestoria a knižnice utečencov pred terorom kresťanských fanatikov, nemali by sme dnes nič.

Ako si vôbec môžeme byť istí, že „antické“ knihy po sérii prekladov cez rôzne jazyky neboli nijako zmenené? Odpoveď je zrejmá – nijako.

Moderní historici radi zabúdajú na to, odkiaľ sa k nim „antické“ knihy dostali. To im však nebráni ich používať ako diamantovo tvrdú referenciu. Skutočnosť, že kresťanstvo, ktoré si medzitým upevnilo mocenské postavenie v Západnom svete zabránilo takému istému návratu našich kníh nič nemení na fakte ich existencie. Nemôžeme chcieť, aby ideoví nasledovníci kresťanských inkvizítorov – aj keď si to neuvedomujú – uznávali zdroje, ktoré sami v minulosti ničili. Aj Sloveni sú iba jedným z vedľajších produktov kresťanskej civilizácie.

Ale ani pokresťančovanie nebolo jednorazovým procesom. Kresťanstvo sa neskôr samo rozdelilo na viacero vzájomne nekompatibilných smerov, čo samo osebe zabezpečilo fungovanie „rozdeľ a panuj“. Predtým boli všetci jednej Viery a vojny neboli. Ale zámenou Viery najskôr za polyteizmus a potom za kresťanstvo sa genocída Slovanov rozbehla na plné obrátky, a to vlastnými rukami.

V čase okolo Tridentského koncilu dával dokopy svoje dielo Mauro Orbini. Koncil po ustálení dogmy a organizácie akcie – rok 1563 – síce ponechal bohoslužobnú latinčinu, ale musel siahať aj k určitým ústupkom, hoci veľmi nerád. V Čechách (1551), v Poľsku (1555), v Uhorsku (na Slovensku 1558) aj v Chorvátsku sa usadili Jezuiti. A rozbehla sa – v rámci protireformácie – prax indexov a pálenia kníh. V Poľsku spálili prvé knihy r. 1627, povestné bolo spálenie Twardowského WOJNY DOMOWEJ, r. 1657. Indexy zakázaných kníh počali v Poľsku svoju činnosť rokom 1603, potom 1604 a 1617, kde zničili aj mnoho ruských a českých kníh. Zlikvidovali DE PELHRZYMOVO NICOLAUS, husitské aj českobratské knihy, ktoré boli neraz písané česky aj poľsky. Už ani netreba hovoriť o takých poľských pokladoch, ako boli diela Reja, Kwiatkowského, Lasného, Modrzewského, Sarnicia i Volana, pričom poslední dvaja boli značne slovansky uvedomelí. V Čechách sa zvyčajne indexy spájajú s menom A. Koniáša – 1729, 1749 CLAVIS a 1770 – INDEX BOHEMICORUM LIBRORUM PROHIBITORUM. Index z roku 1767 trestal od žalára po sťatie, obchodníkov s knihami z r. 1726 galejami a zakazoval všetky exulantské české knihy tlačené švabachom na území od Amsterdamu po Laubno, ba aj knihy levočské a slovenských autorov Kyrmezera, J. Simonidesa, D. Sinapiusa, Tranovského a ďalších (INDEX LIBRORUM PROHIBITORUM 1767).

O pálení kníh na Slovensku ešte v polovici 18. storočia existujú bezpečné doklady (M. Bahil – Theodorus ab Hybla – TRAURIGE ABBILDUNG, Bregae 1747. Išlo o knihy Oravčana Ambrozyho).

Slovinské knihy pálili Jezuiti v Gráci 8. augusta 1600, spolu okolo 10 000 exemplárov. 23. októbra 1600 v Ľubľane, kde 9. januára 1601 ľahli popolom – podľa dochovaných svedectiev – tri vozy kníh. Svedectvo nájdete aj v uliciach Ľubľany:

Slovinci vďačia reformácii za svoje prvé knihy v novoveku, piesne i prózu, biblie aj postili, ktoré založili dlhú tradíciu – Vramec 1586, Kašić 1641. Úsilie Truberovo doma aj v exile vo Wirtenbergu a Tübbingene, M. Flacia Illyrica (v Jene), S. Krelja, A. Bohorodiča, Consula, Dalmatína a ďalších značilo pre Slovincov značný kultúrny prínos.

V Chorvátsku sa začala rozvíjať kajkavská slovesnosť, kult piesne r. 1644 a v Citare ortochorde 1710. Vplyv reformácie zasiahol aj Istriu, časť prímoria a Medzimurie s Nedelišťom a Varaždínom. Podnet ku kajkavskej slovesnosti, tlačiarne v Nedelišti (Zrinskich), vo Varaždíne a v Eberau v rokoch 1570-1587 a vplyv na gramatikárov 17. a 18. storočia svedčia o veľkom rozmachu potlačenom katolíckou protireformáciou, ktorá udusila slovanský rítus aj chorvátske kázne, pričom za náhradu im dali piesne preberané z Brna a Trnavy. Collegium Illyricum a litery skonfiškované Ungnadovi šírili od 1626 katolícku úniu (gréckokatolícky obrad) cez Srbov až k Bulharom, kam prenikali najmä františkáni, majúci styky aj so Slovenskom, lebo ich pole pôsobnosti bolo od Budína po Carihrad. Rím na počiatku 17. storočia ovládol celý Balkán, najmä jezuiti, ktorí od roku 1628 prenikli aj do Dubrovníka, zatiaľ čo Benátky boli stále proti únii a šíreniu ilýrčiny, ktorú propagoval najmä Bartol Kašić. Slovanský duch podriaďovali uniatským snahám, ktoré preniesli aj do Uhorska, na Ukrajinu, Litvu a až k Bielorusom. Rím rekatolizoval väčšinou pravoslávnych Slovanov, ale sčasti aj protestantských a obracal svoje zraky aj na Zakarpatie a Moskvu. Dobrú oporu mal v Trnave, v Čechách a v Poľsku, kde polonizácia obyvateľstva šla ruka v ruke s ústupom cirkevno-slovanského a rusínskeho jazyka na okrajoch Ruska. Hrozba poturčenia bola zneužitá protislovansky, nastupovala polonizácia a germanizácia (protestantizmus) a v Uhorsku spolu s Chorvátskom aj maďarizácia (kalvinizmus).

Poľsko malo plány podriadiť si Slovanov na Východe, ktoré však neraz stroskotávali na katolizačnej únii a nechcenej polonizácii, ruka v ruke s právom prvej noci. No našli sa aj takí, ktoré chceli naozaj spojiť Slovanov na základe jednej krvi a národa, ako pravoslávny šľachtic Adam Kysel ešte v prvej polovici 17. storočia (1637 a 1648). Poliaci celkovo sa mohli stať nositeľmi všeslovanskej kultúry, ale vyjavili sa iba pokrstením Litvy a znepokojovaním susedných Slovanov vojnami a rekatolizačnou úniou, implementovanou na Slovanov za čias Varnenčíka a Sobieského. Spolonizovali časť lužických Srbov aj Bielorusov s Malorusmi a Slovákmi. Kyjev a Ľvov sa stali východiskami uniatizmu na juhu. Násilím katolizovali aj bojarov na Červenej Rusi po r. 1584. Boje o katolizačnú úniu priniesli Poľsku a Ukrajine po celé 17. storočie jedine krvavé kúpele, hoci sme boli v tureckom ohrození(?).

Jednu užitočnú informáciu však možno nájsť aj v poľských historických textoch. O Slovenoch nevedia síce nič, ale napríklad Poliak S. T. Turnowski r. 1587 píše:

… „ktorzy nie po lácinie ále Slowieńskim nászym rozumiánym iezykiem, nabožeňstwo spáwowáli Roku 1394. Y nie dawnych cžásow Msza, ábo spráwe wieczerzey przestano po Slowieńsku spiewać ná Kleparzu v śvietego Krzyžá.“ (J. Bolelúcký, ROSA BOËMICA, 1668)

Poľskí katolíci, napr. M. Tworzydlo, spomínali Hieronýmov preklad …“w jezyk Slowieński“. Inde sa spomína, že Cyril a Metod vyprosili „dla Slowakow“ slovanskú omšu.

Vidíme, že aj Poliaci poznali iba SLOVIENOV a SLOVIENSKY jazyk. Výraz „Slowak“ mal v staršej poľštine pravdepodobne význam „Slovan“. Treba zdôrazniť, že „Slowien“ sa používal v poľštine všeobecne, nejde o ojedinelý prípad. Juhoafrická teória Slovenov Poliakov akosi prehliadla…možno je ich zanedbateľne málo.

V takomto čase – pálenia kníh ohromného rozsahu – vyšla r. 1601 kniha M. Orbiniho. Hoci sme pôvodne predpokladali, že vedomosť o nej sme priniesli na naše územia okolo r. 2010 my, ukázalo sa, že je to inak. Dr. Rudo Brtáň v knihe BAROKOVÝ SLAVIZMUS z r. 1939 o Orbinim píše, pozná dokonca aj ruský preklad z r. 1722. Jeho knihu vydal Spolok Tranoscius, t.j. evanjelici. Ako to, že v povojnovom období sa tento dôležitý zdroj informácií u nás vôbec nespomína? Môžeme predpokladať, že klérofašistickej farskej republike – Slovenskému štátu – sa vo vojnovom období podarilo dôsledne zahladiť všetky informácie o nej. A to do takej miery, že ani povojnové československé školstvo sa k nemu nedopracovalo.

Z Orbiniho originálu sa pozrime na zoznam knižných zdrojov, z ktorých čerpal:

1. strana:

Abbate Tritemio Abbate Vrspargense Ablabio Abraam Orrelio Adamco Sassone M. Adamo Agatia Smirneo Agostino Dottore Agostino Morauo Aimone Monaco Alberto Crantio Alberto Stadense Alessandro Guaino Alessandro Sculeto Altamero Ammiano Monaco Andrea Angelo Durazzino Andrea Cornelio Andulso Sagaco Annali di Frisia Annali di Ollanda Annali di Rausa Annali di Russia Annali de’ Turchi Annal di Venetia Annonio Monaco Antonio Bosinio Antonio Geufreo M. Antonio Sabellico Antonio Sconcouio Antonio Viperano Appiano Alessandrino Arnoldo Abbare Arpontaco Burdegalense Arriano di Nicomedia M. Aurelio Cassiodoro S. Aurelio Vittore   Baldazar Spalatino Beato Renano Beroso Caldeo Bernardo Giustiniano Bilibaldo Pirc Kiameno Bonifacio Simoneta Bulla d’Orro Busbequro

Calfuino Sura Callimaco appresso Plinio Carlo Sigonio Carlo Vagriese Celio Donato Cerilliano Cesare Baronio M. Cicerone Cornelio Tacito Costantino Porfirogenito Costantino Spandugino Corrado Brugense Corrado Peutingero Crisippo Cronica de’Frati Minoriti Q. Curtio Cristofano Varseuiccio   Dauid Chitreo, dannato Autore Descritione del mondo Diodoro Siculo Diogene Laertio Dione Niceo Dionisio Punico Dithmaro Mersapurgese Domenico Mario Nigro   Egesippo Egidio Tschudio Eginharto Monaco Elio Cordo Elio Spartiano Emanuelo Manasse Epitome di Strabone Erasmo Srella Eudocio Panegirista Eugippo Monaco Eusebio Eustachio Eutropio   Fabio Celeriano Farasmanno Greco Fascicolo de’tempi Fillipo Calimaco

Filippo Lonicero, dan. aut Flauio Vopisco L. Floro Francesco Bisio Francesco Baldillo Frncesco Irenico Francesco Serdonati   Gasparo Hedione, dannato aut Geremia Russo Gerardo Rudingero Gioanni Baudano Gioanni Auentino, dannato aut. Gioanni Battista Gioanni Botero Gioanni Cocleo Gioanni Curopalato Gioanni Dubrauio Gioanni di Essendia Gioanni Herburto Gioanni Laziardo Gioanni Magno Gotho Gioanni Leunclauio, dannato aut. Gioanni Nauclero Gioanni Villano Gioanni Stadio Gioanni Goroppcio Gioanni Gobellino Gioanni Monaco Gioanni di Thvuocz Giovanni Tigurino Giovanni Pineto Giacomo Castaldo Giacomo Meiero Giacomo Viselingio Giacomo Spigelio Giacomo Zieglero, dannato authore Giorgio Gedreno Giorgio Fabritio, dannato aut.

2. strana:

Giorgio Pachimero Giorgio Tirio Girgio Vverenhero Giordando Alano Girolamo Dottore Girolamo Bardi Girolamo Rusceli Giulio Faroldo Giustino Giunio Cordo Godifredo Monaco Gothfrido Viterbiense Gregorio Dottore Gulielmo Cantero Gulielmo Frisio Gunthero Pocta   Harrmanno Schedel Helmondo Prete Henrico di Eruordia Hermanno Contratro Hermanno Hamelmanno Hermanno Schodel Herodiano Herodoto Halicernaseo Huldrico Muttion, dannato autore. Hunibaldo   Ioachimo Curco I Sacio Tzetze Isidoro Hispalense Isigonio appresso Plinio   Kiriaco Spangebergio   Lamberto Schaffnaburgenic Laonico Calcondila, dannato aut. Laurentio Suro Leonardo Aretino Libro delle Cognitioni Libro delle parti di Pregadi di Raufa Lodouico Ceruino Lucano Lucio Faunno Lucio Floro Luigi Contarino Lupoldo Bambergio Luitprando Ticiniense   Marcelino Conte

Mariano Scoto Marino Baletio Mariono Benchemio F. Martino Martino Abbate Martino Cromero Martino Vescouo Cossentino Martino Segonio Martino Vagnero Marziano Capella Matthia Meccouira Mazochio Metello Tigurino Metodio Historico Michel Riccio Michel Salonitano Modesto   Nazario Mamertino Niceforo Gregora Nicete Coniato G. Nicolo Doglioni Nicolo Marsalco Nicolo Stobeo   Olao Magno Onesimo Origine de’Gothi Ottone Frigigense P. Ouidio Nasone   Paolo Barnefrido Paolo Diacono Paolo Emilio Paolo Niuemontano Paolo Giouio Paolo Langio Paolo Orosio Paolo Paruta Paolo Scaligero Perancio Pier Francesco Giambulari Pietro Arropeo, dannato autore Pietro Bellonio Pietro Bizaro Pietro de Castro Pere Pietro Crusber Pietro Echilino Pietro Giuistiano Pietro Liuio P Pirco Pio Secondo

Plinio Plutarco Polibio Porsirio Pomponio Leto Priuilegi di Cararo Procopio di Cesarea Prospero Aquitano   Rafaelo Volaterano Reginone Abbate Registro delle Croniche Reinnero Reinecio, dannato aut. Ricardo Bartolino Rinaldo Britanno Roberto Gaguino Roberto Valturio   Sassone Gramatico Sebastian Munstero, dannato aut. Scolastico Smirneo Scipione Ammirato Securio Sidonio Apollinaro Sigiberto Gemblacese Sigismondo Herbersteino Silberto Genebrardo Socrate Historico Solino Sozimeno Speccio de’Sassoni C. Statio Pocta Stefano Bizantino Strabone Suffrido Pietro Misnense Suida Soplimento di Eutropio Suetonio Tranquillo Suffrido Misnense Symmaco   Teoderico Teodoro Spandugino Teopompo Chio Teodolo Tito Liuio Tolomeo Alessandrino Toma Ebendorfio Trebellio Pollione Trogo Pompeo Tugenone Patauino Valerio Massimo M. Varone

3. strana:

F. Vegerio C. Velleilo Pateruelo Venceslauo Boemo Vernero RolenuicK Vettore Vticense Vgo Fuluonio

Vitichindo Olandese Vitichindo Sassone Vitichindo Vagriese Vnefrido Inglese Vuolgfango Lazzio Vuolgfango Olandese

Zacaria Lilio Zonara Zosino

Zoznam je iba odpisom z úvodnej časti knihy Maura Orbiniho, pričom jeho štruktúra je zachovaná. Môže obsahovať chyby spôsobené prepisom – ide o taliančinu používanú pred r. 1601. Ale aj tak je možné ľahko zistiť, že drvivú väčšinu autorov vôbec nepoznáme. Poznamenajme, že to už nebola prvá vlna likvidácie kníh v Európe… a o hodnovernosti prepisov antických autorov sme už hovorili.

K zoznamu vari iba jednu „technickú“ poznámku. Naša krajina sa v minulosti volala Maličká Rus. Orbiniho kniha je o našej krajine – teda o Maličkej Rusi – a aj Anály v zozname spomínané sa viažu na naše územia, nie na Veľkú Rus. Avšak Maličká Rus či maličká Tartaria bola oveľa väčšia ako dnešné Slovensko.

Ak sa pozrieme na vec objektívne vidíme, že oficiálni historici nemajú právo nám „zakazovať“ ani Slovansko-Árijské Védy, ani Velesovu Knihu, ani množstvo ďalších zdrojov poznania minulosti. Možno povedať, že sme si po tejto stránke úplne rovní. Akurát, že my sme nikdy v minulosti cudzie knihy neničili.

Svet nestojí na náhodných pravidlách a náhodná nie je ani naša Kultúra. Prečo nám odstránili prístup k poznatkom o minulosti? Lebo nie je záujem, aby sme nadobudli Staré poznanie. A tak sa – ako vedľajší účinok – otvorila aj cesta rôznym samozvancom, ktorí si začali vytvárať svoje verzie slovanstva a najmä obrady a rituály. Účel starých obradov nie je náhodný. Mali za úlohu vytvárať spojenie so Svetom Predkov, s Rodovým egregorom. Aby takého – presnejšie akékoľvek – žiadané spojenie nastalo, musí byť dodržaný presný postup. Ak napríklad chceme sledovať konkrétny televízny kanál, pozrieť konkrétnu webovú stránku, vytočiť konkrétneho človeka cez telefón vždy musíme zadať presné koordináty spojenia. Nikdy netelefonujeme tak, že vytočíme náhodne akúkoľvek kombináciu čísel a čakáme, že nám odpovie nami žiadaný človek. A presne takto to je aj s obradmi a rituálmi. Presne vieme čo a prečo robiť.

A tu nastupuje ohromné množstvo rôznych moderných „žrecov“, „šamanov“ a podobných „odborníkov“. Nemajú síce ani poňatia o pôvodných obradoch našich Predkov, ale zato vynikajúci marketing. V lepšom prípade predpokladajú, že aj tak nikto nevie ako to bolo. Zdravomysliaci človek si môže dať jednoduchú otázku: Komu to je výhodné?

Každý si je strojcom svojho šťastia. Niekto si ctí svojich Predkov, iný radšej marketingových. A o čom asi hovorí staré príslovie: AKO SI POSTELIEŠ, TAK BUDEŠ SPAŤ? Je to iba iné vyjadrenie nám známej zápovede volchva Velimudra: CUDZÍM UMOM ŽIVOT NESPOZNÁŠ A MÚDREJŠÍM SA NESTANEŠ.

Naša stránka – najskôr vedy.sk a teraz tartaria.sk prináša starú Múdrosť Predkov už okolo 5 rokov. Nebudeme klamať a tvrdiť, že máme nejaké nadprirodzené schopnosti, patríme skôr do kategórie „obyčajných“.  O to skôr nás potešilo, keď sme sa postupne dostávali do kontaktu s ľuďmi, ktorí vidia energie a aj rôzne iné – pre obyčajných ľudí neznáme – veci. A tak vieme, že sú medzi nami ľudia, ktorí napríklad vidia pri každom čísle či písmene špecifickú farbu, frekvencie obklopujúce Knihu Múdrosti Perúna, biopolia, nosné myšlienky vo frekvenciách piesní (t.j. s akým cieľom boli vytvorené), cestujú v astrálnych svetoch a podobne. Zaujímavé je, že Kniha Múdrosti Perúna si zachovala túto vlastnosť aj v slovenskej verzii a aj jej frekvencie pomáhajú napríklad pri liečení. Takéto poznatky len potvrdzujú, že cesta Predkov je správna – veď je od slova PRAV. A tu hneď prichádza na um ďalšia súvislosť. Ľudia s takýmito schopnosťami boli v minulosti žrecmi či volchvami, alebo v iných kultúrach šamanmi. Čo za žreci a šamani to sú okolo nás dnes, keď nič (okrem svojich ziskov) nevidia? Ale hlavne, na aké frekvencie pripájajú dôverčivých ľudí?

O jedení mäsa a súvisiacich aspektoch sme už napísali nejeden článok. Hoci sa snažíme podávať akýsi „nový pohľad“, v skutočnosti ide nieže o starý, ale o úplne fundamentálny, prapôvodný pohľad našej Kultúry na túto problematiku. Dnes je majoritnou zložkou obyvateľstva v našej krajine skupina prepojená egregorom Kresťanstva. Náboženská kultúra koncentrovaná na vykonávanie rozkazov Pána má veľa špecifických čŕt, ktoré sú pre ňu typické, ale na druhej strane sú úplne nekompatibilné s prapôvodnou sústavou prírodnej vyváženosti vládnucou vo Svetlom Svete. Ako už vieme, jednou z hlavných čŕt náboženstvom riadenej civilizácie je, že jej členovia nečítajú svoje vlastné texty, čo im však nebráni sa na ne sústavne odvolávať. Naša stránka nie je určená pre kresťanov a im podobných, ale pre poriadok obráťme najprv pozornosť na ich Zákon a ich „inštrukcie“, ktorými sa – samozrejme – neriadia a ani neplánujú riadiť. Stačí jeden citát z knihy Genesis, obrazný opis tvorenia Sveta Stvoriteľom – konkrétne Šiesty deň Tvorenia a stvorenia človeka, muža a ženy naraz na Obraz Bohov. Stvoril(i) ich „ELOHIM“, čo bolo neskôr z Tóry použité v Koráne a dostalo podobu „ALAH“. Neľudia boli už nie stvorení, ale „urobení“ a až na ôsmy deň – lebo ôsmy deň nasleduje po siedmom.

Použime jednu z najstarších zachovaných Biblií – Ostrogskú z r. 1581:

Absolventi kurzu Staroslovienskej Bukvice si môžu prečítať text sami a porovnať ho s aktuálnym prekladom napríklad zo slovenskej verzie katolíckej Biblie. Hovoríme o slovenskej verzii, lebo už tá je odlišná napríklad od americkej katolíckej verzie, vydanej v Oxforde. Pre ostatných slovenský text:

²⁴Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak.

²⁵Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

²⁶Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

²⁷A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

²⁸Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

²⁹Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!

³⁰Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.

³¹A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

Ak si prečítame verš 29 z prvej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej – Genesis – zistíme, že Biblia jasne a jednoznačne cituje, čo dostal človek ako potravu od Stvoriteľa. Teda nemožno hovoriť o nejasnosti. Hoci – čo je z hľadiska evolučného vývoja prirodzené – človek má vládnuť zvieratám, v žiadnom prípade to neznamená, že ich má jesť. Tieto dve veci sú od seba nezávislé. A tu môžeme znovu s určitosťou povedať, že o tomto verši z ich vlastnej knihy kresťania ani len netušia… a od svojho prevzatia moci v našej krajine mäso jedia.

Spomeňme jednu aktuálnu udalosť. V blízkosti obce Kluknava počas katolíckej bohoslužby dňa 25. júla 2015 udrel blesk. Zasiahol 10 ľudí, pričom jedna osoba bola na mieste usmrtená. Naši Predkovia vždy budovali Svätilištia v geoanomálnych zónach, t.j. na miestach so silnou pozitívnou energiou. Po likvidácii Kultúry našich Predkov na tých istých miestach začali kresťania systematicky stavať svoje chrámy, aby prekryli Svetlé energie. Tak to bolo aj v tejto lokalite, kde od 17. storočia stojí kresťanská kaplnka. Ale ukradnuté treba vracať, už sa hlási nastupujúci Vek Svetla, Vek Boha Velesa. Aby sme pochopili obraznú symboliku tejto udalosti, priblížme si viac detailov. 10 ľudí symbolizuje sväté číslo judaizmu – ktorého vetvou je kresťanstvo. Ide o 10 bohov Izraela – Ciferov, ktorých znaky nám zviedli ako cifry. Blesk udrel 2 krát. Prvý bol očividne výstraha a varovanie, ktoré však ostalo bez povšimnutia. Hoci v okolí je viac rovnako veľkých stromov, iba na tento pribil príbuzný miestneho pána farára kultový predmet kresťanstva – z dreva vyrezané srdce (Ježišovo?). Kto chce ísť do Neba, pôjde do Neba, kto na Nebesia, pôjde na Nebesia, t.j. do Svargy. Môžeme smelo predpokladať, že na pútnickom katolíckom mieste a počas bohoslužby boli prítomní iba tí, ktorí chcú ísť do Neba. Pôjdu… Pre tých, ktorí si ctia Predkov pripomeňme, že už sa približoval Letný Deň Perúna. Ale tí, ktorí „majú oči na pozeranie a nevidia a uši na počúvanie a nepočujú“ (ich Izaiáš) si sotva niečo vyvodia. Vari iba ak to, že ak blesk udiera do vysokých stromov, tak treba všetky vysoké stromy porezať… ale to robí katolícka cirkev surovo a bez zľutovania už nejakých 20 rokov…

A na dôvažok, čo sú podľa našej, védickej tradície Živly Zeme? Prejavy Svetlých Bohov Pravi…

Ale vráťme sa k mäsu. Ešte roku 1961 publikoval Žurnál Americkej Asociácie Lekárov informáciu, že prechod na vegetariánsku stravu v 90-97% prípadov odvracia vývoj srdcovo-cievnych ochorení. Výskum 214 vedcov študujúcich artériosklerózu v 23 krajinách sveta ukázal, že ak organizmus dostáva viac cholesterolu než potrebuje – čo nastáva pri konzumácii mäsa – tak jeho prebytok sa postupne usadzuje na stenách ciev, čím zhoršuje zásobovanie orgánov krvou, v prvom rade srdca. A to je jeden z hlavných dôvodov zvýšeného krvného tlaku, srdcovej nedostatočnosti a následných problémov.

Vedci z Milánskej univerzity a klinky Meggior dokázali, že rastlinné bielkoviny používané na stravu normalizujú úroveň cholesterolu v krvi. Výskum rakovinových ochorení za posledných 20 rokov jasne ukazuje, že existuje väzba medzi konzumáciou mäsa a rakovinou hrubého a tenkého čreva, mliečnych žliaz a maternice. Rakovina týchto orgánov sa len zriedka vyskytuje v krajinách, kde mäso konzumujú iba v nepatrnom množstve, alebo vôbec nie – napríklad v Japonsku alebo Indii. Výskumy Dr. Iotekyo a Dr. Kipani z Bruselskej univerzity ukázali, že vegetariáni majú dva až trikrát väčšiu výdrž než mäsojedi, pričom po fyzickej záťaži ešte aj 3x rýchlejšie zregenerujú svoje sily.

Dnešné výskumy ukazujú, že s potravou sa do tela dostáva 20-30% cholesterolu z jeho celkového obratu v organizme, pričom 70-80% sa syntetizuje v ňom samom. Prečo exogénny cholesterol – najmä živočíšneho pôvodu – pôsobí tak negatívne na organizmus? Cholesterol sa syntetizuje v pečeni a do krvi vchádza najmä v podobe éterov, ktoré sa v krvi pomerne dobre šíria a sú málo aterogénne. Ale živočíšny cholesterol, ktorý je hlavne voľný, neviazaný, sa v krvi a vode šíri oveľa horšie, preto sa rýchlejšie usadzuje na stenách ciev.

Ďalším obľúbeným argumentom je otázka bielkovín, ktoré delia na plnohodnotné a neplnohodnotné. Údajne iba mäsové produkty môžu človeku poskytnúť úplnú škálu aminokyselín a podobných chemických zlúčenín. Preto u mnohých dnešných vegetariánov dochádza k dystrofii a chorobe látkovej výmeny. Hoci to platí, nie je to celkom tak. Ide o to, že rastlinná potrava – ktorú majú dnes k dispozícii vegetariáni – je nič v porovnaní s rozmanitou potravou, ktorú konzumovali naši Predkovia. Vegetariáni dnes konzumujú zemiaky, kapustu, mrkvu, cviklu, cesnak, kôpor, petržlen, paradajky, uhorky, jablká, hrušky a podobné plody, ktorých možno priemerne narátať tak do 20-30 druhov. Ale oproti strave našich Predkov nedostávajú ani desatinu toho, čo naši pradedovia, ktorí poznali desiatky tisíc rozličných jedlých rastlín. Pri takomto rozsahu otázka tzv. nezameniteľných aminokyselín jednoducho neexistovala. Preto si treba spomínať na staré recepty a hľadať ich všade, kde sa len dá.

Vegetariánstvo len zriedka priamo spájame s otázkou ekonomiky. Mäso je ale potravina, ktorú konzumuje menšina na úkor väčšiny. Aby bolo v obchode mäso, musí sa zrno – rovnako pre ľudí nevyhnutné – dávať dobytku. Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA, viac ako 90% všetkého zrna, ktoré v krajine dopestujú sa dáva na pokrm pre dobytok a hydinu. Autor známeho bestselleru STRAVA PRE MALIČKÚ PLANÉTU, Frances Moore Lappé, nám ponúka predstavu, že sedíme pred tanierom s biftekom. „A teraz si predstavte, že v tej istej miestnosti sedí 45-50 ľudí, pred ktorými je prázdny tanier. Zrna, ktoré bolo potrebné na vypestovanie jedného bifteka by plne stačilo na to, aby naplnilo taniere 50 ľudí kašou“. Obyvateľ Európy alebo USA, ktorý konzumuje mäso spotrebuje priemerne 5x viac potravinových zdrojov ako obyvateľ Indie, Kolumbie alebo Nigérie. A to Európania a Američania spotrebovávajú nie iba svoje produkty, ale nakupujú zrno a arašidy – ktoré sa čo do obsahu bielkovín rovnajú mäsu – v chudobných krajinách. A pritom 90% produktov ide na výkrm dobytka.

Takéto fakty nám umožňujú pochopiť, že problém hladu vo svete bol vytvorený umelo. Vegetariánska  strava je navyše oveľa lacnejšia. Netreba veľkú predstavivosť, aby sme si mohli uvedomiť, aký ekonomický efekt pre krajinu by priniesol prechod obyvateľov na vegetariánsku stravu.

Nezanedbateľným problémom je aj znečisťovanie životného prostredia. Je to cena, ktorú treba platiť za konzumáciu mäsa. Zamorenie spodných vôd, vyhadzovanie odpadu z mäsokombinátov a fariem do riek a jazier je jedným z hlavných zdrojov ich znečisťovania okrem ropného a chemického priemyslu. Pritom už nie je žiadnym tajomstvom, že pitnej, čistej vody na Zemi ubúda. Známy ekológ Georg Borgstrom tvrdí, že odpadové vody z fariem, kde chovajú dobytok a hydinu zamorujú životné prostredie 10x viac ako bežná mestská kanalizácia a 3x  viac než stoky premyslených podnikov.

New York Post publikoval ešte r. 1973 článok, v ktorom sa hovorí o strašnej nadspotrebe vody, najcennejšieho prírodného zdroja. Na jednej veľkej americkej hydinovej farme priemerne spotrebujú 400 000 m³ vody denne. Toto by stačilo na zásobenie mesta o veľkosti 25 000 obyvateľov.

Ale do hry konečne vstupuje už aj etické hľadisko. Časopis SEVEROAMERICKÁ VEGETARIÁNSKA SPOLOČNOSŤ uverejnila článok „Etika vegetariánstva“, ktorý sa zaoberá otázkou „humánneho zabíjania“ zvierat. Zvieratá, ktoré chovajú na jatky prežijú celý život v otroctve, sú odsúdené na smutnú, mučivú existenciu. Na svet prichádzajú následkom umelého oplodnenia, sú kruto kastrované a napchávané stimulujúcimi hormónmi, kŕmia ich umelou potravou, pričom nakoniec ich v strašných podmienkach dlho vezú na jatky. Tesné ohrady, elektrické ploty, skrátka neopísateľné hrôzy, v ktorých musia existovať. A to všetko nazývame „moderné spôsoby“ chovu, transportu a zabíjania zvierat. A tí istí konzumenti zvierat si myslia, že majú nárok na šťastný život bez chorôb a nešťastí… a vlastne za čo by si to mali zaslúžiť?

Pravda o zvieracích jatkách je veľmi málo príťažlivá. Mäsokombináty pripomínajú obrazy Pekla. Zúfalo od hrôzy revúce zvieratá ohlušujú údermi kladív, elektrickým prúdom alebo výstrelmi z pištolí. Potom ich vešajú zaživa za nohy na transportér, ktorý ich vezie po cechoch celej fabriky smrti. Ešte položivým im vyrezávajú hrtany, sťahujú ich z kože, takže zomierajú na vykrvácanie. Je viac ako jasné, že mnohí ľudia – keby videli za čo a koho platia – by určite prestali konzumovať mäso. Stačí, ak by boli na jatkách raz v živote. Čo im chýba? Informácia, aj toto je obraz informačnej vojny.

Podľa Britskej Encyklopédie sú bielkoviny z orechov, obilnín a dokonca aj mliečnych produktov považované za čisté oproti tým, ktoré pochádzajú z hovädziny, lebo tie obsahujú okolo 68% tukom znečistených komponentov. Tieto nečistoty pôsobia negatívne nielen na srdce, ale na organizmus celkovo.

Názorne si predstavme jednoduchý výpočet: máte tisíc akrov zeme (použime americký príklad), na ktorej zasejete svoje strukoviny – geneticky nemodifikované. Sú zdrojom 1 124 libier (cca 5 620kg) hodnotných bielkovín; tisíc akrov ryže poskytne 939 libier potravy; kukurice 1 009 lb, pšenice 1 943 lb. Na druhej strane, tisíc akrov strukovín, kukurice, ryže alebo pšenice – ak sa použijú na výkrm býka – sa stane zdrojom iba 124 lb živej bielkoviny! To nás privádza k nemilému poznatku: hlad na Zemi – paradoxne – je priamo spojený s jedením mäsa.

V knihe OBYVATEĽSTVO, ZDROJE A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE od Paula a Anny Erlichových sa dočítate, že na vypestovanie jedného kilogramu pšenice spotrebujete iba 60 litrov vody, ale na výrobu 1 kilogramu mäsa jej spotrebujete od 1 250 do 3 000 litrov!

Védické princípy

Z pohľadu Védickej Kultúry našich Predkov jestvuje veľmi jednoduchý princíp: Čím vyššie – teda bližšie k človeku – je živá bytosť na stupienku evolučného vývoja, tým je škodlivejšie ju používať ako potravu, pretože torzná informácia – generované torzné polia živej bytosti – ktorá je vyvrhnutá v okamihu jej smrti narastá proporcionálne stupňu vývoja jej umu. Inými slovami, torzné polia v stave trvalého „tu a teraz“ reportujú celý čin páchaný na živej bytosti nielen Stvoriteľovi, ale generujú rovnako silnú Karmu. A to je „hrdinstvo“ len pre nevedomcov. Celý Vesmír vie, čo to je karmická reťaz a čo bude treba „splácať“.

Okrem toho mäsová strava značne znižuje rýchlosť myslenia a schopnosť triezveho úsudku, lebo obmedzuje šírku našich „prijímacích kanálov“.

A pre úplnosť už len niekoľko citátov slávnych ľudí k téme:

Človek je vskutku kráľom zvierat, lebo svojou krutosťou ich omnoho prevyšuje. My žijeme za cenu života druhých. Naše telá sú chodiace cintoríny!

Príde čas, keď ľudia budú hľadieť na vraha zvierat tak isto, ako pozerajú na vraha človeka.

Leonardo Da Vinci (1452-1519)

V mene ideálov dobra a čistoty Bodhisattvovi prináleží sa zdržiavať konzumácie ako jedla mŕtveho mäsa, narodeného zo semena, krvi a tomu podobného. Aby predišiel vystrašeniu zvierat a nenanucoval im hrôzu, Bodhisattva, snažiaci sa o nadobudnutie súcitu neje mäso živých bytostí. Nie je pravda to, že mäso je vhodné ako jedlo, aj keď zviera nebolo zabité nami samými, na náš príkaz, alebo sa úmyselne pripravovalo pre vás.

Pamätajte, v budúcnosti môžu prísť tí, ktorí pod vplyvom svojej naviazanosti na mäso budú vytvárať rôznorodé argumenty a ospravedlnenia jedenia mäsa. Nech by to bolo akokoľvek, konzumácia mäsa akéhokoľvek druhu, akýmkoľvek spôsobom na akomkoľvek mieste je jednoznačne a navždy zakázané. Ja som mäso nikomu konzumovať nedovolil, nedovoľujem a nikdy nedovolím.

Lankavatara Sutra

Cieľ praktizovania Dharmy a pokusov o dosiahnutie Samadhi spočíva v tom, aby sme sa vyhli strádaniam života, ale hľadajúc vyhnutie sa strádaniam pre seba, ako môžeme pokračovať v spôsobovaní ich iným? Dovtedy, kým sa nenaučíte kontrolovať svoj um do takého stupňa, že už len myšlienka o krutosti alebo zabití vám bude protivná, neuniknete okovám bytia. Po mojej Parinirvane, v poslednej kaľpe, sa budú objavovať všade všemožní démoni klamúci ľudí sľubujúc im, že môžu pokračovať v konzumácii mäsa a pritom dosiahnuť Osvietenie. Ako môže Bhikšu, ktorý sa snaží oslobodiť všetkých, sám žiť na úkor krvi a tiel iných živých bytostí?

Surangama Sutra

Nájdu sa hlupáci, ktorí začnú v budúcnosti tvrdiť, že ako keby som im ja dovolil jesť mäsitú potravu a aj sám som jedol mäso, ale vedzte, že ja som nikomu nedovolil jesť mäso, nedovoľujem to teraz a nikdy v budúcnosti nedovolím, nikde, za nijakých okolností a pod nijakým spôsobom; je to raz a navždy zakázané pre všetkých a každého.

Dhammapada

Konzumácia mäsa ako potravy ničí zárodok veľkého súcitu.

Mahaparinipvana Sutra

Budha Šakiamuni (563-483 pred n.l.)

A jedlo zomierajúcich bytostí v tele jeho sa stane jeho vlastnou mohylou. Lebo hovorím vám pravdivo: ten, kto zabíja, zabíja seba, pojedajúc telo zabitého zahryzáva sa do tela smrti.

Ježiš – Evanjelium sveta od Esénov

Môžeme presne s takým istým úspechom jesť ľudské telo, ako to robíme s mäsom zvierat.

Diogenes (približne 412-323 pred n.l.)

Ja si neviem predstaviť, akými musia byť zmysly, stav duše alebo úsudku prvého človeka, keď on, spáchajúc zabitie zvieraťa, dvihol k svojim ústam skrvavenú časť tela obete? Ako môže on, rozložiac pred svojimi hosťami na stole pohostenie zo strašných pozostatkov tiel a mŕtvol dávať mená „mäsa“ a „jedla“ tomu, čo ešte včera chodilo, mečalo, bučalo, rozhliadalo sa vôkol? Ako môže jeho zrak zniesť obraz preliatej krvi nevinne zabíjaných, odraté a vypitvané telá? Ako jeho čuch znesie ten strašný zápach smrti, a ako všetky tie hrôzy mu nepokazia apetít, keď žuje tkanivo naplnené bolesťou chutnajúc krv smrteľnej rany?

A ako vysvetliť ten fakt, že tento nerozum pažravosti a lakomosti núti vás na hriech krviprelievania, keď vôkol je nadbytok zdrojov, ktoré nám môžu zabezpečiť bezproblémové jestvovanie? Čo vás núti osočovať Zem ako neschopnú zabezpečiť pre vás všetko nevyhnutné?.. Nehanbíte sa dať na jednu úroveň poľnohospodársky produkt a rozrezanú obeť jatiek? Zvyknete volať hadov, leopardov a levov divými zvieratami, pričom vy sami ste poliaty krvou a o nič nie ste lepší. To, že oni zabíjajú je ich jediná potrava, ale to, že vy zabíjate, je len vás rozmar, vaša maškrta.

Ale aj tak nejeme levov a vlkov v zmysle odplaty a pomsty, nechávame ich tak. My lovíme nevinných a bezbranných, tých, pre ktorých nemáme zmilovania a sú bez ostrých pazúrov a nemilosrdne ich zabíjame. Ale ak ste presvedčení, že ste sa narodili s takou nevyhnutnosťou mäsitej potravy, ako je medzi ľuďmi zvykom, tak prečo vy sami nezabíjate to, čo potom bude vaše jedlo? Buďte dôslední a urobte všetko sami, bez tesákov, kyjakov a toporov ako vlci, medvede alebo levy, keď zabíjajú a jedia svoju obeť. Zahryznite do býka svojimi vlastnými zubami, prehryznite hrdlo diviakovi, roztrhajte jahniatko alebo králika na časti a žerte ich, zaútočte na ich ešte ako živých, ako to robia dravci.

Ale ak radšej stojíte bokom, kým vaša obeť nezomrie a nedokážete vlastnými rukami niekoho posielať na druhý svet, prečo teda, proti zákonom Prírody, ďalej požierate živé bytosti?

Plutarchos (približne 45-127n.l.)

Princípy vyhýbania sa mäsovej potrave, sformulované Pytagorom, ak sú pravdivé, učia čistote a nevinnosti; ak sú nepravdivé, tak prinajmenšom učia ohľaduplnosti, ale veľká bude vaša strata, ak nebudete krutí? Ja sa iba pokúšam vám neponúkať jedlo levov a zdochlinárov. Sme schopní prebudiť náš zdravý zmysel len ak sa oddelíme od stáda, lebo veľmi často samotný fakt odmeny väčšinou môže poslúžiť ako skutočný príznak pevnosti toho či onoho náhľadu alebo obrazu dejov. Opýtajte sa samých seba: „Čo je mravné?“, a nie „Čo je medzi ľuďmi zvykom?“. Buďte umiernení a zdržanliví, dobrí a spravodliví, navždy sa zrieknite krviprelievania.

Seneca (4 pred n.l.-65 n.l.)

Ten, kto nespôsobuje škodu živému…, bude vždy ostražitejší, aby neučinil škodu predstaviteľom svojho druhu. Ten, kto má rád svojich bratov, nenosí v sebe nenávisť voči iným druhom živých bytostí.

Posielať zvieratá na jatky a do kotla je zúčastňovanie sa na zabíjaní, a to nie z gastronomickej nevyhnutnosti a dodržiavajúc skutočné zákony prírody, ale z rozkoše a slúžiac démonovi obžerstva – hrozná nespravodlivosť.

Ale vari nie je absurdné, ako množstvo predstaviteľov ľudského rodu žije len podľa inštinktov, nemajúc úsudok a intelekt, vidiac to, ako mnohí z nich sú preplnení zlobou, agresivitou a zverstvami svojich vlastných neľútostných beštií, zabíjajúc deti a svojich rodičov, stávajú sa tyranmi a nástrojmi tyranie (nie je to absurdné?), tvrdiť, že musíme byť spravodliví vo vzťahu k jedným a zahodiť všetok pojem o spravodlivosti vo vzťahu k býkovi, ktorý nám orie polia, psovi, ktorí nás ochraňuje, k tým, ktoré dávajú mlieko na náš stôl a odievajú naše telá do svojej srsti? Nie je takýto stav vecí viac absurdný a nelogický?

Porfýrios (približne 232/233-304/306 n.l.)

Len vďaka zmäkčeniu a okrášleniu mŕtveho tkaniva v procese kulinárskeho spracovania sa stáva vhodné na strávenie a osvojenie, strácajúc vzhľad krvavého mäsa, schopného vyvolať len strašný strach a odvrátenie. Požiadajme aktívnych zástancov mäsojedenia vykonať experiment, ako to odporúča Plutarchos: nech zubami roztrhajú živú ovcu a nech strčiac hlavu do jej vnútorností a ukoja svoju žiadostivosť teplou krvou… A, pokiaľ ešte nevysporiadajúc sa s hrôzou jedeného, nech on, načúvajúc volanie svojej podstaty, ktoré svedčí o opačnom, nech skúsi povedať: „Príroda ma učinila takým, a to je môj údel“. Vtedy a len vtedy bude dôsledným človekom.

Percy Bysshe Shelley (1792-1822)

Práve ste sa naobedovali; ale nech ako starostlivo boli ukryté jatky pred vašim náhodným pohľadom, nech sú koľkokoľvek míľ od vás – ste spolupáchateľ.

Ralph Waldo Emerson (1803-1883)

Konzumenti mäsa sú zodpovední za všetku tú bolesť a utrpenie, ktorá pochádza z jedenia mäsa a podmieňujú samotný fakt používania živých bytostí ako jedla. Nielen hrôzy jatiek, ale aj im predchádzajúce transporty, hlad, smäd, nekonečné muky strachu, ktoré tieto nešťastné bytosti sú odsúdené podstúpiť len preto, aby sa ukojili gastronomické žiadostivosti človeka…, všetka tá bolesť dopadá ako ťažké bremeno na ľudský rod, spomaľujúc, brzdiac jeho progres a vývoj…

Annie Besant (1847-1933)

Je to strašné! Ani tak nie tie strádania živých bytostí, ako to, že človek bez potreby potláča v sebe vyšší duchovný princíp – zmysel súcitu a žiaľu vo vzťahu k jemu podobným živým bytostiam – a, popierajúc vlastné duchovné zmysly – stáva sa krutým. A veď ako silné je v ľudskom srdci to prikázanie – nezabíjaj živé!

Neverte, že pri vašom zrieknutí sa mäsa vás napadnú všetky vaše domáce zvieratá, že vás budú posudzovať, smiať sa nad vami.

Ak by bolo jedenia mäsa neškodným činom, mäsojedi by neútočili na vegetariánstvo; oni sú podráždení preto, lebo v našich časoch si už uvedomujú svoj hriech, ale nie sú schopní sa ho zbaviť.

Lev N. Tolstoj (1828-1910)

Mohli by sme pokračovať ešte množstvom citátov slávnych ľudí. Medzi takýchto osvietencov patrili John Harvey Kellog (1852-1943), americký chirurg; Henry Stephens Salt (1851-1939), anglický humanista a reformátor, priateľ Gádního a Shawa; samotný George Bernard Shaw (1856-1950), anglický dramaturg a kritik. Ďalej Ella Wheeler Wilcox (1853-1919), americká poétka a novelistka; Rabindranath Tagore (1861-1941), indický bengálsky spisovateľ, laureát Nobelovej ceny. Maurice Maeterlinck (1862-1949), belgický dramaturg, esejista a básnik; Herbert George Wells (1866-1946), anglický novelista a historik; Mohandas Karamčand Gándí (1869-1948), vodca a ideológ indického národno-oslobodzovacieho hnutia; Albert Schweitzer (1875-1965), známy lekár a misionár, teológ, hudobník, laureát Nobelovej ceny mieru za rok 1952. Albert Einstein (1879-1955), teoretický fyzik; Franz Kafka (1883-1924), rakúsko-český spisovateľ. Radžendra Prasad (1884-1963), prvý prezident republiky India; Herbert M. Shelton (1895-1985), známy americký lekár…

V skutočnosti nie je ani tak veľmi dôležité, čo povedali či robia iní. Dôležité je najmä to, čo robíme my sami. Môžu byť na nás naši Predkovia hrdí, alebo ich už unavujeme našou zbabelosťou? Veď napríklad Sloveni ju majú už zakomponovanú v ich egregore. A my môžeme citovať aj z Kódexu Samuraja: „Každý človek sa snaží prežiť život hľadaním príjemných veci. Ale prežiť celý život a nedosiahnuť cieľ je ZBABELOSŤ“.

Ako možno s určitosťou rozhnevať Bohov? Otrockým slúžením cudzím kultom? Určite. A ak Stvoriteľ – rovnako ako nás – stvoril aj našich štvornohých bratov, aby sme ich chránili a umožňovali im evolučne sa vyvinúť, tak ich zabíjaním porušujeme hneď dva princípy. Ale prečo vlastne hrdinsky týrame slabých, a nie napríklad tých, ktorí sú naozaj zlí? Prečo nezabíjame a nejeme krokodíly, pirane, varanov či žralokov, ale bezbranné, svetlé bytosti? A ak už si myslíme, že sme boli stvorení ako dravci a mäsožravci, tak prečo nezabíjame tak, ako nás Príroda vybavila – teda iba našimi zubami a rukami – aspoň sem-tam, aby sme ostali vo forme? Nezabúdajme, že ak tvrdíme, že sme tieto „vlastnosti“ stratili „vývojom“, tak sa iba klameme a odvolávame na slobodomurársku darvinovskú teóriu vývoja druhov, ktorá nebola  nikdy dokázaná, a ktorú navyše na sklonku života odvolal aj sám jej autor. Myslíte si, že je ešte dosť času, že nevadí, ak hneváme Bohov? Tu môžeme citovať Bruce Leeho: „Či si myslíš, že môžeš, alebo si myslíš, že nemôžeš, máš pravdu“. Je to odzrkadlenie karmy, kde sa celý život snažíme ísť, tam aj po smrti pôjdeme. Niekto na Nebesia, iný do Neba. Niekto do vyššej triedy, iný bude opakovať ročník… a platí stále to isté: ako sme si vybrali, tak s nami aj bude.

11.08.2015

Jedna vec je ohromujúco prekvapivá. Pamäť o starých časoch sa v pamäti národov dochovala, hoci „vynálezcovia“ doby kamennej nás presviedčajú, že to nie je tak. Vezmime si už len samotné slovo As. As je Boh žijúci na Zemi, bytosť s plne aktivovanými všetkými 9 čakrami a plne otvorenými 16 kanálmi vnímania sveta. Následkom toho Asovi pracuje v podstate celý mozog, a teda má voči bežným ľuďom neporovnateľne väčšie schopnosti. Niet divu, že je to z pohľadu priemerného človeka naozaj Boh. Názov „As“ prešiel do dnešnej slovenčiny významovo ako „eso“. Ak o niekom povieme, že je „eso“, tak ide o zásadne výnimočného človeka. Poznáme napríklad výraz „letecké eso“, čo znamená vynikajúci, ďaleko nadpriemerný letec. Ak tento istý výraz povieme v dnešnej ruštine, tak použijeme výraz „лётчик Αс“. Možno si pamätáte komédiu „Eso es“ so známym francúzskym komikom J. P. Belmondom, ktorá bola nedávno v predaji v novinových stánkoch na DVD. Všimnite si, že francúzske titulky na začiatku filmu hovoria „As des As“. Od nepamäti sa krajina Asov nazývala Asia, čo iba v ruštine a slovenčine bolo „prepracované“ na „Azia“. Napriek tomu vidno jasnú spojitosť. Kozáci sú v skutočnosti KAZáci – opäť úmyselne prepracovaná „maličká úprava“, aby sa nenápadne a postupne časom vytratili súvislosti.

Keď už sme pri názvoch, tak sa ešte raz pozrime na Slovienov. Dnes nám podávajú verziu, že to je nesprávny názov, že ide o „Slovenov“, či naozaj iba nejakých „Slovákov“. Nuž – ako sme už spomenuli – Slováci sa naozaj v starých textoch nespomínajú – veď boli „vyrobení“ iba nedávno, v stredoveku. Môžeme povedať, že Slovák je Slovien, ktorý sa stal kresťanom. Nuž ale Slovan je vierovyznanie, nie akási zahmlená etnická príslušnosť. Slovan Slávi Slav a Prav, t.j. nie importovaného, židovského boha, ktorý bol obrezaný – ako hovorí Evanjelium – na ôsmy deň po narodení, čo je dnes „sviatok“ Nový rok – v skutočnosti Nový (rozumie sa obrezaný) Boh. Pre Slovana je Bohom jedine Predok, t.j. príbuzný, aj keď žijúci už vo Vyšších Svetoch. A toto je všeobecné pravidlo. Kto má teda obrezaného Boha patrí medzi obrezaných – a títo nemôžu byť Slovania.

Hoci nám dali „nálepku“ Slováci, naše ženy ostali Slovenky a jazyk máme slovenský. Očividne tvar „Slovák“ do tohto divadla nepasuje. Ak iba použijeme bukvicu a jednoducho do nej prepíšeme Slovensko, tak dostaneme Словенско. A každý, kto vie rusky zároveň vie, že v bukvici sa „е“ číta ako „je“ alebo „ie“. Nuž teda správna výslovnosť je už „Sloviensko“. A celá komplikovaná „zmontovaná“ štruktúra padá ako domček z kariet. Ale pokročme ďalej, len „Slováci“ sú potomkovia Slovienov? Samozrejme, že nie. Na našich Predkoch bola použitá metóda „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie funguje ako „rozdeľ a podrob si“. Dr. John Coleman v knihe DIPLOMACY BY DECEPTION opisuje

operáciu britskej spravodajskej služby, pri ktorej „vytvorili“ umelý „kuvajtský národ“. Podľa opisu Colemana, keď Británia bola nútená dať slobodu svojim kolóniám, tak si pripravila aj „pôdu“ do budúcna. Pri opúšťaní Iraku jednoducho oddelili časť jeho územia, ktoré nazvali Kuvajt. Načo bola táto operácia dobrá mohol svet pochopiť pri tom, keď ho použili na neskoršie vládnutie Iraku. Ale táto metóda nebola ani zďaleka nová. Ako píše Mauro Orbini, územie bývalej Veľkej Moravy si rozdelili Maďari, Poliaci a Česi. Slovieni, ktorí žili na rieke Morave sa takto „cez noc“ ocitli v dvoch krajinách – jedna časť pod Maďarmi a druhú začali nazývať Moravania. Aj neskorší vývoj bol už rozdielny. Tí, z ktorých neskôr „vyrobili“ Slovákov, boli podrobení neľútostnému pokresťančeniu, ktorého následky vidno v našej krajine dodnes. Moravania mali u Čechov lepšie podmienky, lebo v Čechách sa situácia s kresťanstvom vyvinula oveľa priaznivejším spôsobom, čo je vidno na ich triezvejšom postoji voči kresťanským dogmám dodnes. Na severe v pohraničí v Poľskom sa ešte dlho udržala župa Galícia alebo Halíč, čo bolo územie po stáročia patriace k Uhorsku a obývané Slovákmi. Málo známym faktom je, že toto územie po rozpade Rakúsko-Uhorska malo pripadnúť Československu, ale násilne si ho prisvojilo Poľsko. Situácia sa vyostrila až do povstania Slovákov proti poľskému útlaku, ktoré proti Poliakom viedli najmä bývalí legionári, veteráni z frontov Prvej svetovej vojny, a to úspešne. Až následne previedlo Československo mobilizáciu, ale situácia dopadla tak, že prezident Masaryk sa dohodol s Poliakmi a odovzdal im slovenské územie, za ktoré dostalo Československo Český Těšín. Poľská vláda je však tak či onak zodpovedná za mnohé vyvraždené slovenské rodiny a zhabané majetky, lebo poľská armáda postupovala v tých časoch veľmi kruto. V podstate v každej slovenskej dedine v Zamagurí popravovala otcov rodín bez akéhokoľvek vysvetlenia. Napríklad len v obci Červený Kláštor vyviedli z domov 8 otcov rodín a pred očami detí a žien ich na mieste strieľali. Svedkovia hovoria aj o dôstojníkovi na bielom koni, ktorý vchádzal do dvorov a bičoval všetkých ľudí. Už len dodajme, že na nemilosrdnom popoľšťovaní mal neskôr podiel aj vtedajší poľský Prímas, arcibiskup Wojtyla, neskorší pápež. A čo na to slovenskí kresťania..? Škoda čakať na odpoveď. A aj naši dnešní „odborníci“ akosi stále vidia iba „tých Maďarov“…

Územie obývané Slovienmi teda zahŕňa dnešné Slovensko, Moravu, bývajú Galíciu (celú oblasť Vysokých Tatier, t.j. aj z poľskej strany), Maďarsko, Slovinsko – a hraničili sme so Striebornou Rusou, t.j. Srbskom. Nemožno však povedať, že by slovienske (t.j. staré slovanské) povedomie prevládalo čo i len na Slovensku – to je pevne „zošróbované“ kresťanskou mašinériou.

A ako asi vyzeralo pokresťančovanie Slovienov? Nemilosrdné jatky, o ktorých sa sotva niekedy dozvieme všetko. Ale všimnime si niektoré slová v našom aj českom jazyku, ktoré nám môžu veľa napovedať o rozsahu a krutosti kresťanských mäsiarov. Ide o slová „otrok“ a „kňaz“. Prečo práve o ne?

Naši Predkovia používali pre tieto kategórie úplne iné slová, resp. obe tieto slová majú už zmenený pôvodný význam. Významovo je výrazu „otrok“ rovný náš prastarý, pôvodný výraz „rab“. Slovo otrok z staroslovienčine (a aj dnešnej ruštine) znamená „mládenec“. Na našom území do takej miery vyvraždili dospelú populáciu, že na prácu – robotovanie – ostali už iba mládenci. A tak v našich jazykoch nadobudol (častým a dlhým používaním) výraz „mládenec“ význam „otrok“. Nuž, len nedospelí mládenci ostali na otrockú prácu pre kresťanskú cirkev – ostaných vyvraždili. No a tak sa niet čo diviť, že nemal kto odovzdať starú Vieru mládeži…

Druhý dôležitý výraz je „kňaz“. V starej slovienčine ako aj dnešnej ruštine stále znamená „knieža“. Ide totiž o spojenie dvoch prastarých slov KON + AZ (aj keď správnejšie by bolo AS). Ide teda o Asa, ktorý riadi krajinu podľa KONu, nie podľa toho, čo je až ZA KONom, t.j. podľa zákona. Z toho môžeme usúdiť iba jedno: popi sa stali takí „všemohúci“ páni, že prevzali celú moc do svojich rúk. A tak prevzali aj prastaré slovienske slovo, ktoré označuje vládcu, knieža – lenže rozdiel medzi kniežaťom a kráľom je ten, že knieža bol vždy v rodovom zriadení volený iba na obmedzené a potrebné obdobie, nie dedične. Nuž takúto moc prevzali „páni farári“… zapáčil sa im ešte aj titul Asa. Vyvraždenie obyvateľstva a ovládnutie majetku im bolo málo.

Keď už sme pri otrokoch, tak vieme, že celá Európa bola pôvodne obývaná Slovanmi. Slovan – po starom Slav – je ten, ako vieme, kto slávi Slav. Čo s našimi Predkami urobili, je očividné aj v cudzích jazykoch. V angličtine ostal pre Slovana výraz Slav, ale otrok je „slave“ a zotročiť „enslave“… tento istý jav pozorujeme aj v nemčine a francúzštine. Temní vtedy slávili veľké úspechy. Bol to ich čas a naša tragédia.

Nuž, môžu sa Asi vrátiť? Môžeme len tak, jednoducho, zo dňa na deň navrátiť našu prastarú Vieru a kultúru? Znovuzrodenie je nutné a máme preň aj prastarý základ: vzťah k Rodu a Bohom, ktorý je vyjadrený v prastarej zápovedi: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich a žiť podľa Svedomia, v Lade s Prírodou“. To je celá podstata. To ostatné je viac menej etnografia a archeológia, atribúty určitých konkrétnych úsekov života našich Predkov, ako sú v dnešnom období napríklad televízory či počítače. Najčastejšie ide o kamenné sekery, rôzne luky a meče, ale aj nekonečné vojny a spory vládcov, podporované cudzorodnými zombiovacími programami, ktoré nakoniec vo finále Noci Svaroga priviedli Rasu do takého tragického stavu, ktorý sa dá nazvať iba degradáciou a vymieraním.

Načo vlastne naši Predkovia, Asi, tu prichádzali na Vajtmarách z iných slnečných sústav a cez Brány Medzisvetia? Aby zakladali oheň v jaskyniach trením po katastrofických udalostiach? Vari im spôsobovalo radosť rúbanie mečmi v časoch pomerne nedávnej minulosti? Určite nie.

Počas Noci Svaroga sa všetko neraz menilo v závislosti od toho, ako sa menil život v Tme. Prežívať degradáciu v rozpätí tisícročí to nie je len jednoducho žiť. Aj v starých záznamoch je nemálo opisov samozvaných „žrecov“ a „volchvov“ – podobne ako ich je hodne dnes. Čo potrebujeme pre život? Prastarú Múdrosť, ale prastarý kon hovorí: „poznanie, ktoré sa neprenáša do života je mŕtve“. A tiež platí „mŕtve len pre mŕtvych“.

Obnovenie prastarej Viery v jej minulej podobe je nemožné. My už nie sme Asi, ani nemáme celé poznanie našich Predkov. Platí aj KON: „spojením dvoch sa Celok nevytvára, ale rodí sa tretie“. Zároveň platí, že „všetko tečie, všetko sa mení“, iba KONy, t.j. Algoritmy Stavby Sveta ostávajú nemenné.

Čím je čistejšia Informácia, tým má väčšiu energetickú naplnenosť a menej skresľujúceho šumu, tým silnejšie „udiera“ do temena človeka, pokiaľ stupeň vývoja jedinca nezodpovedá úrovni danej informácie. Aby mohla byť čistá, musíme aj my v sebe udržiavať ČISTOTU, vytvárať – počínajúc stavom mysle – čistú životnú schopnosť, ktorá nemusí byť spočiatku nevyhnutne „svetlá“ alebo „jasná“, ale musí byť „čistá“.

Musíme si uvedomiť, že všetko, čo robíme v rámci Systému Sivých je viac alebo menej sivé. Otázka je v Pochopení rozdielu a Rozlíšenia seba v ňom. Musíme plne pochopiť, odkiaľ to či ono vyrastá. Napríklad, mnoho ľudí si myslí, že si vytvorí či zabezpečí „svetlú“ budúcnosť množstvom peňazí. Vynálezom a nástrojom Sivých chcú budovať Svetlo?

Ak pochopíme Systém Sivých a začneme doň vnášať Svetlo, už viac nebude celkom sivý. Takéhoto „vysvetlenia“, očistenia okolia skrz Uvedomenie si a Pochopenie sa sivý Systém vždy bál, pretože neexistuje iný spôsob, ako ho poraziť. Mnohým je ale jednoduchšie „prestúpiť“ do triedy parazitov, a to rôznymi a ani zďaleka nie svetlými spôsobmi. Takto dosiahnu svoje, t.j. vytvoria život, ale tento už nie je sivý, ale má špinavo čierno farbu, lebo vzniká bez prinútenia a na základe slobodnej Vôle.

ENERGETICKÁ MRIEŽKA ZEME
Ak naozaj chceme začať budovať životnú prax starej Viery, sotva sa to bude dať v podmienkach „betónových džunlí“, t.j. v mestách. Každému dnešnému človeku je jasné, že od nepamäti existoval rozdiel medzi „mestskými“ – ako keby pokrokovými ľuďmi – a „vidlákmi“ z vidieka. Tento jav neminul nijakú krajinu dnešnej civilizácie, dokonca sa používa aj z pozície jednej krajiny voči druhej. Na príklady každý ľahko príde sám.

Rozdiely medzi populáciou miesta a vidieka jednoznačne existujú. Dokonca aj mestá medzi sebou si „nič nedarujú“ – existuje aj jede Murphyho zákon, ktorý hovorí: „Odborník je vždy človek z iného mesta“…

Z Véd poznáme výraz „Tma národa“. Hoci sme ho už vysvetlili, priblížme si ho znovu. Vychádza z toho, že tá istá Runa má význam „TMA“ aj „10 000“ (okrem ďalších 142 významov). Svet Temnoty je takto zároveň označovaný aj ako Svet, kde existuje 10 000 planét, ktorých slnká vyžarujú v spektre, ktoré nie je pre nás viditeľné. Celá „moc“ Temných a ich „Pán“ je – vzhľadom na Galaxiu Perúnova cesta (Mliečna cesta) – lokálna záležitosť. A tak aj ich „Pán“ má – oproti našim Bohom – iba lokálnu moc, hoci na miestach, kde je prítomný, sa môže zdať „všemohúci“.

Tma národa znamená lokalitu, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. V takýchto miestach je Príroda tak narušená, že už nie je schopná sa obnovovať. A čo týmto myslia Védy? Mestá, kde žije viac ako 10 000 obyvateľov. Tieto lokality sa už totiž naozaj stávajú inými, ako voľná Príroda. Priblížme si prečo.

Každý vie, čo je geomagnetické pole Zeme. Je tvorené siločiarami, ktoré obklopujú celú Zem. Vieme tiež, že nie je absolútne rovnorodé, ale že sú miesta, kde je silnejšie či slabšie, kde existujú rôzne anomálie. Ale toto nie je jediná forma energetického poľa vôkol Midgardu. Existuje hneď niekoľko systémov, ktoré vytvárajú okolo zeme energetické mriežky. Ale začnime od začiatku.

Poznanie Véd bolo kedysi všeobecným „bohatstvom“, takže poznanie, že Zem má základnú harmonickú symetriu je tiež veľmi staré. Už Sokrates povedal svojmu žiakovi Simmiasovi: „Môj drahý chlapče, skutočná podoba našej Zeme pri pohľade z výšky je ako jedna z tých lôpt, ktoré sú zhotovené z dvanástich kúskov kože zošitých dovedna“. O nejakých 2 000 rokov neskôr publikovali 3 ruský vedci materiál, ktorý navrhoval pohľad na zemeguľu z úplne iného pohľadu. Boli to N. F. Gončarov, historik, V. A. Makarov, elektronický experta a B. S. Morozov, stavebný inžinier. Po mnohých rokoch spoločného výskumu v Moskve publikovali v 60-tych rokoch minulého storočia svoje výsledky v časopise Химия и Жизнь, populárno-vedeckom časopise Akadémie Vied ZSSR. Článok mal názov „Je Zem veľký kryštál?“ Článok vzbudil okamžitý záujem po celom svete, najviac však v USA. Mnohí vedci začali rozvíjať ich teóriu ďalej.

Jedným z najenergickejších nasledovateľov sa stal aj Ivan Sanderson a jeho kolegovia. Známy je napríklad článok „Planetary Grid“ autora menom Christopher Bird v časopise New Age Journal z mája 1975. Veľký pokrok priniesli aj Bill Becker, profesor Priemyselného Dizajnu z University of Illinois z Chicaga a jeho manželka, Bethe Hagens, profesorka Antropológie na Governors State University, ktorí v roku 1981 začali so systematickou prácou v tejto oblasti. Problematikou sa však zaoberalo a zaoberá veľa (nielen) amerických vedcov. Napriek tomu, že do značnej miery rozvinuli pôvodnú myšlienku troch ruských vedcov, nikto sa nesnaží skryť ich prínos a prvenstvo. Napríklad dodnes sa používa pôvodné číslovanie základných bodov mriežky a americké zdroje tento systém dodnes označujú ako pôvodný „Russian system“.

Článok Gončarova, Makarova a Morozova bol natoľko populárny, že bol viackrát publikovaný aj v bývalom Sovietskom Zväze. Okrem iného vyšiel aj v 1. čísle časopisu Техника – молодежи (рубрика „Доклады лаборатории Инверсор“, доклад N°74) r. 1981 pod názvom В лучах кристалла Земли. Nazrime trochu do pôvodného článku:

Ruskí vedci navrhli, že Zem začala svoju existenciu ako kryštál, že jadro Zeme má formu rastúceho kryštálu, ktorý vplýva na všetky deje a prírodné procesy na Zemi. „Lúče“ tohto kryštálu – presnejšie, jeho silové pole – vytvárajú ikosaedro-dodekaedrickú štruktúru Zeme, ktorá sa prejavuje tak, že v zemskej kôre ako keby prestupovali projekcie pravidelných mnohohranných telies vpísaných do zemegule. Ide o ikosaeder (20 hranné teleso) a dodekaeder (12 hranné teleso). Ich 62 vrcholov a rebrá vytvárajú „uzly“, pričom sa ukazuje, že tieto uzly majú množstvo špecifických vlastností, ktoré umožňujú vysvetliť mnohé nepochopiteľné javy.

Ak nahliadneme do americkej literatúry, tak tiež nájdeme dostatok materiálov, ktoré vysvetľujú všetkých 62 bodov (použitá tabuľka je z čias pred rozpadom ZSSR):

Na tejto mapke Becker-Hagens sú trochu inak pojaté základné charakteristiky jednotlivých bodov, ale ak sa lepšie prizriete pôvodnému, ruskému originálu zistíte, že ide o tú istú informáciu: Becker a Hagens nazvali body, ktoré sú v pôvodnej mapke zakrúžkované červenou (u nich plný kruh) ako „jin“ (chladné), body zakrúžkované modro (u nich prázdne kružnice) ako „jing“ (horúce) a body bez farebného označenia ako „vyvážené“.

Ak sa pozrieme na tieto body z pohľadu veľkých a dôležitých kultúr či civilizácií minulosti zistíme, že existujú zákonitosti.

Autori upozorňujú, že na mnohých miestach Zeme pozorujeme už od čias neolitu všeobecne rozšírené zobrazenia rovnostranného trojuholníka. Väčšie trojuholníky sú rozdelené na 9 alebo 4 rovnaké trojuholníky. V ústnych aj písomných záznamoch pradávnej minulosti existujú zmienky o akomsi delení Zeme a jej teritórií na trojuholníky – napríklad v Mahabharate, staročínskych hymnách, u starogréckeho filozofa Platóna a v starom slovanskom folklóre.

Kryštálu podobné predmety ako modely Zeme boli nájdené aj archeológmi (ide o predmety zo 4. storočia n.l. nájdené vo Vietname, rímskej oblasti či v Alpách. Telesá spomínané Platónom: tetraeder, hexaeder, oktaeder, ikosaeder):

Rovnako sa ukazuje, že centrá všetkých svetových anomálií magnetického poľa sú umiestnené v uzloch systému, najčastejšie ide o uzly 4, 6, 8, 54, 29 a jeden – Brazília – je priamo v centre päťuholníka (49).

Rovnako svetové centrá maximálneho aj minimálneho atmosférického tlaku sú umiestnené v uzloch: 4, 6, 10, 12, 19, 27, 42, 44, 46, 48 a 50. Uzly sú identické aj s miestami vznikov uragánov: Bahamské ostrovy (18), oblastí morí 12 a 27, oblasť južného Japonska (14), sever Nového Zélandu (45) a súostrovia na uzle 31.

Na uzloch a rebrách systému sú umiestnené aj najväčšie náleziská nerastných surovín, pričom často sa niektoré nerasty koncentrujú na rebrách dodekaedra (železo, nikel, meď), pričom iné na rebrách a vrcholoch ikosaedra (ropa, urán, diamanty). Ide napríklad o ropné oblasti Severného mora (11), oblasť Ťumen (3), sever Afriky a Arábie (rebro 20-21), sever Mexického zálivu (rebro 17-78), Aljaška (7), Gabon-Nigéria (40), Venezuela atď.; urán v Gabone (40), Kalifornii (17), urán a diamanty v Južnej Afrike (41), železomagnetické konkrécie pod stredoceánskymi chrbtami, rudonosné oblasti Kirovogadskej a Kurskej anomálie, rudná zóna Erdenet v Mongolsku, systémy spadajúce do Bajkalsko-Ochotského rudného pásu.

Viditeľný je vplyv tohto systému aj na biosféru. Prelet vtákov na juh sa sústreďuje na uzly systému: severozápad a juh Afriky (20 a 41), Pakistan (12), Kambodža a Vietnam (25), sever a západ Austrálie (27 a 43), Patagónia (58). Morské zvieratá, ryby a planktón sa rovnako stretávajú v uzloch systému. Veľryby aj tuniaky migrujú z uzla do uzla po rebrách systému. Očividne na nich účinkuje pole silovej kostry systému.

Systém má však svoju hierarchiu, t.j. podsystémy. Sú význačné slabšími prejavmi a procesmi. Podsystémy majú niekoľko úrovní, každá trojuholníková hrana základného systému sa následne delí na 9, potom na 4, opäť na 9 atď. rovnakých rovnostranných trojuholníkov:

Z historicko-archeologického pohľadu zodpovedajú uzlom prvých dvoch podsystémov prastaré centrá kultúr či civilizácií: Lhasa, Persepolis, Ur, centrum starého Grécka, Dagestan, Justký polostrov, Upsala, Bavorsko, Španielsko, Tasília, Aksum v Afrike, polostrov Jukatán v Mexiku, Bielorusko, plošina Nazca, jazero Titicaca. Podobné mapky nájdeme aj v americkej literatúre:

Nemôžeme uviesť celý článok, ale autori predpokladajú, že geokryštál stále rastie a takto vytvára energetickú kostru Zeme. Rovnako spozorovali takéto elementy symetrie – podobné kryštálu – aj na Marse, Venuši, Lune a Slnku. Vyslovujú predpoklad, že energetické kostry sú základom všetkých kozmických telies.

Toľko teda pôvodný článok. Len pre úplnosť sa pozrime ešte na niektoré ďalšie súvislosti, aj keď o niektorých sme už písali.

Na obrázku je zobrazená aktivácia mriežkového systému, ktorý je zodpovedný za zostrelenie dvoch moderných dopravných lietadiel, ktoré boli vybavené sofistikovanými počítačovými systémami. 1. septembra 1983 let KAL 007 opustil Anchorage (A) s cieľom letieť so Seoulu v Južnej Kórei (K). Bol odklonený dole, na sekundárnu mriežku, následkom čoho bol zostrelený blízko ostrova Sachalin (S). Linka KAL 902 z Paríža (P) smerovala do Anchorage (A) 20. apríla 1978, ale bola odklonená na menšiu mriežku a lietalo bolo zostrelené pri ďalšej vojenskej základni, Murmasku (M).

Obidve nešťastia boli spôsobené situáciou, keď polohy Slnka a Mesiaca začali vnášať enormnú energiu do vektora spojnice, ktorá spája špičku Aleutského reťazca a územia Mongolska a Ruska na západ od ostrova Sachalin (v prvom prípade). Problém bol u oboch spôsobený prechodom hlavných uzlov mriežky (6 a 11), keď sofistikovaný počítačový systém prepol program čo následne viedlo k zmene kurzu a zostreleniu lietadiel.

Iný prípad – a síce priama sabotáž CIA – viedol k zničeniu jadrového reaktora, ktorý napájal ruský systém „Ďateľ“, predchodcu známeho HAARPU. Takéto systémy sú stavané na uzloch systému, aby mali pôsobisko po celej zemeguli. Ruský, starší systém bol postavený na uzle v oblasti Gomel (2), zatiaľ čo americký HAARP je postavený na uzle 7 na juhu Aljašky. Rovnako platí, že aj zemské póly sa posúvajú len po bodoch mriežky.

Prečo sme venovali toľko času vysvetleniu energetickej mriežky Zeme? Pretože pod ňu sa dajú „zavesiť“ ďalšie „podmriežky“, čo je spôsob, ktorý používajú Siví v mestách. Naozaj nie je jedno, či žijeme v Prírode alebo v meste, o veľkomestách ani nehovoriac.

Okrem iného si musíme uvedomiť, že to, čo pre naše telo znamenajú čakry, pre Zem – a iné kozmické telesá – znamenajú uzlové body energetických mriežok. Ako sa takéto body používajú napríklad na akupunktúru u človeka, tak musíme aj uzlové body na Zemi využívať správnym spôsobom. Každá z nich má iný význam a účel.

Informačnú mriežku udalostí vytvárajú ľudia a všetko ostatné, čo žije. Napríklad ľudia v mestách generujú túto mriežku zo svojich hláv – závisí od spôsobu, akým sa chovajú. Táto mriežka aj myšlienkové formy, ktoré sa pod ňou vytvárajú, privádza k tomu, že čistí ľudia „strácajú dych“ v betónových džungliach, t.j. dnešných mestách. Môžete si všimnúť, že v Prírode, mimo miest, je stav človeka úplne iný, hoci by sa nachádzal aj v zložitých uzlových bodoch geomagnetického poľa. Mriežka udalostí sú ako keby čiary magnetického poľa. Cítime ich skrz hypofýzu, ale nie všetci ľudia to dokážu. Táto mriežka – hoci je priviazaná k magnetickej mriežke – je iná pre ľudí Rasy a iná pre Sivých. Sivá je vždy lokalizovaná vnútri magnetickej mriežky, ale naša nie. Ich je čo do formy tvorená malými kvadrátmi a rozširovať a zužovať sa nedokáže. Je vytvorená nami, statická a umelá a hustota času je v nej veľmi nízka, pretože skrz ňu kradnú čas od tých, ktorí sú pod ňou. Naša vlastná mriežka udalostí, t.j. energetická väzba medzi blízkymi má tvar včelích plástov a môžeme ju rozširovať a zužovať, t.j. môžeme meniť samotnú udalosť a jej hustotu. Nie je statická, ale dynamická, ustavične sa meniaca. 

Prečo sa to nazýva mriežka? Pretože na priadzi udalostí existujú ako keby hustejšie „miesta“ informačného toku, ale aj miesta úplne „pusté“. Na takých miestach je dobre žiť, pretože tam nie je prítomná nátlaková informácia – napríklad v prírode – ale na „líniách“ mriežky, alebo v miestach ich vzájomného presekávania sa – uzloch – je treba sa zdržiavať čo najmenej. Teda za predpokladu, že človek má rád svoje zdravie a nie „zadymenú“ hlavu zo stretnutí s prebiehajúcim informačným tokom betónových džunglí. Dnes mimoriadne takýto tlak dolieha na tých, u ktorých „citlivosť“ (Prijímanie-Pochopenie-Uvedomenie) narastá pri vstupovaní do a osvojovaní si Viery. Tento tlak sa ako keby znižoval zvyšovaním priechodnosti prichádzajúcich tokov, ale bolesť tak či onak ostáva. Dnes musíme rozširovať bunky aj na našej sieti diania, hoci pokiaľ sivá mriežka ešte stále diktuje svoje, zdraviu to veľmi neprospieva.

Vynára sa tu otázka, od čoho vlastne závisí hustota poľa diania – t.j. im potrebnej informácie – zostaveného Sivými? Je to tak ako u nás – od vzájomného spojenia.

Hustota poľa je zároveň „hustota“ Boha prítomného na danom mieste. Aby to nebolo čudné, povedzme si o pôvode slova BOH viac. Keďže pri všetkých pôvodných výkladoch vychádzame zo zdrojového textu, ktorý je písaný Runami, existuje viacero výkladov každého prastarého výrazu. Týmto sa – ako sme už hovorili – zabezpečuje podávaná informácia aj pred tými, ktorí by ju nemali dostať. Niekomu stačí povrchové čítanie, iný ide do hĺbkovej podstaty…

Jeden z výkladov slova BOH , t.j. v staroslovienčine БОГЪ je Более Одного Глаголи сотворяше (Ъ), t.j. je to mnohorozmerná štruktúra, ktorá tvorí energeticko-informačné toky (EIT) a sama nimi aj je. Runa „БОГЪ“:

ukazuje na niečo prvopočiatočné, prvorodené, prastaré, na múdreho Prvopredka – ochrancu: meno Rodu, Živly, Zeme, Teritóriá, Remeslá, Svety (Triglavy) a pod.

BOHOVIA je teda Informácia a Energia a tie ich Toky (EIT) ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa ľubovoľného člena z RASY tu v JAVI (fyzickom svete). Všetky EIT, t.j. Bohovia, majú vlastné algoritmy a rôzne, špecifické spôsoby pohybu – už ich mená sú, ak to povieme zjednodušene, obrazom ich „špecializácie“. Zopakujme si, že PERÚN (ПЕРУНЪ) vychádza z obrazov Bukvice: PER je perúnica, blesk, UNa poznanie, čo významovo znamená „Ohňoved“, teda ide o EIT celovesmírneho rozsahu. Nie lokálneho, ale účinného v CELOM VESMÍRE. Pre tých, ktorí prešli obradom MENOREČENIA platí to isté o tajnom mene, ktoré v obrade dostali.

Platí Kon: „čo je hore, to je aj dole“, a preto RUNY, t.j. Rečúce UNY-poznania, sú, obrazne povedané, „Matkou jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, „knižnicami“, „zdrojom Múdrosti“, nesúcim v sebe prvopočiatočné obrazy. A aby sme to všetko vedeli pochopiť, musíme začať z jednoduchého uvedomovania si Bukvice a Hlaholiky a umenia ich vykladať.

Aby sme to dokončili, aj „Pán“ je EIT, ktoré sa zosilňuje aj hustotou siete kostolov a podobných židokresťanských ustanovizní. Nie je schopný byť „len tak“ všade, a teda sú miesta, kde je hustota jeho poľa vyššia a zase miesta, kde je skoro nulová. Musíme brať do úvahy, že Siví prišli do systému Jarily-Slnka pred niekoľkými tisícročiami zo Svetov Tmy. Tieto svety si vybrali technokratickú cestu vývoja, ktorú nazývame civilizácia. Nie je treba veľa rozmýšľať, aby človeku došlo, že vývoj takejto vyvinutej civilizácie 10 000 Svetov nie je možný bez „vedúcej úlohy nejakej strany“, t.j. bez nejakého riadiaceho, systémového energeticko-informačného algoritmu zo Svetov Temnej Navi. Vždy je nejaký „Pán“ – teda nie Svetlí Bohovia – ako sa on sám nazval v Starom zákone. Je to však energeticko-informačné pole regionálnej úrovne efektívnej pôsobnosti, ale aj to stačí, aby založil mriežku udalostí aj s jej nositeľmi na naše udalosti. Noc Svaroga trvá už dlho, pričom naši Bohovia – v súlade s KONom – počas nej na Zem nevstupujú. Siví sa tu teda neukázali len tak, z ničoho nič, ale pod „strechou“ svojho jediného (v tomto prípade majú židokresťania pravdu) Pána z ich Temných Svetov. V tomto sú Siví na tom rovnako ako my, závisia od toho, „koľko ich Boha“ je prítomného v danom bode a v danom čase. Preto „kvalitatívne charakteristiky“ ich Ochrancu určili fyzické a „politické“ naplnenie toho, čo prebehlo a prebieha na Midgarde. Situácia je dnes taká, že donedávna sme my žili v znižujúcom sa progrese a oni v narastajúcom. Civilizácia bola tak naplánovaná, aby naša myseľ „zdochla“ ešte pred príchodom času, v ktorom sa môže obnoviť. Na toto nám vytvorili efekt „nedostatku času“, ktorý nám vnútili, pričom vtedy čas Sivým tiekol pomaly, mali možnosť si všetko detailne pripraviť, aby mohli Rasu dokonale vycicať. Príklad je trvanie 1 hodiny podľa nášho a kresťanského času. Môžeme to pochopiť na rozdielnej dĺžke trvania času v našom a kresťanskom systéme. Predstavme si, že dáme na sporák variť vodu, a táto zovrie za 1 slovanskú hodinu (celý deň má 16). Znamená to, že za 1 hodinu vydáme toľko energie, koľko je potrebné na uvarenie vody. Ale ak vezmeme kresťanskú hodinu (deň ich má 24), tak ak má tá istá voda zovrieť za 1 kresťanskú hodinu znamená to, že za kratší čas musíme dodať tú istú energiu – a hľa, „naháňačka s časom“ je na svete a aj dôvod na viac hodín.

Teraz je však všetko naopak. Náš čas sa spomaľuje ale ich zrýchľuje. Všetko sa zmenilo ako v zrkadle, prví sa stávajú poslednými a poslední prvými… Bod nezvratnej zmeny nastane – podľa kresťanského kalendára – r. 3156, kedy Siví nadobudnú nulový potenciál na Midgarde. S nami sa tak udialo pred cca 6 000 rokmi.

Čas, v ktorom máme tú česť žiť, je veľmi zaujímavý. Z hľadiska životných podmienok síce nebude „nadštandard“, ale z pohľadu učenia sa našich Duší odkrýva veľké perspektívy – nastáva totiž doba ZNULOVANIA VŠETKÝCH CYKLOV a končia sa časy Sivých. Podstatou Leta 7520 – ktoré začal Boh Koľada – a ktorého obrazom je „Chrám Boha“ je prejavenie sa množstva svetlých Duší v materiálnom Svete. Na vektore od Jarily-Slnka je cez Zeme nášho systému zoradených do 21 Zemí, pričom 21. Zem má príznačný názov: KRODA, t.j. pohrebná vatra. Zvyšných 6 Zemí nemusíme brať do úvahy kvôli ich malej hmotnosti a veľkej vzdialenosti od centra hlavných udalostí. Dostávame veľmi príznačný obraz scenára Premien: CELÁ Premena nastavenia pre človeka sa zmestí do životného intervalu od „Chrámu Boha“ po „Krodu“, čo znamená, že znova a znova dostávame možnosť Výberu Púte. Nikto za nás nerozhoduje, ale dostávame možnosť konať v súlade s našou vlastnou Vôľou a Slobodou. Ale aké hlavy, narodené v tme Noci Svaroga, budú schopné vydržať ohromný nárast energetickej nasýtenosti? Keď skončia „technizmy“ civilizácie, aká úroveň UVEDOMENIA každého človeka umožní elementárne prežiť pri vzájomnom pôsobení s Energeticko-informačnými Tokmi (EIT), pre ktoré používame obraz „BOHOVIA“? Prežitie je však málo, treba PRIJAŤ túto novú úroveň celou svojou Bytosťou – ktorá sa v Javi nazýva „človek“ – POCHOPIŤ a UVEDOMIŤ si ju. Toto je PODSTATA „Prechodu“ na novú úroveň Existencie. Počas tohto prechodu sa VŠETKO začne meniť „absolútne nevedecky“ z pohľadu dnešnej vedy. Nikto sa však nebude našich vedcov pýtať „a ako by ste si to želali?“.

Ale naše telá sú narodené v Noci, adaptované na nočné normatívy, a podobne je to aj s našimi Dušami – ktoré sú „exkluzívnymi dodávateľmi“ Informácií pre mozgy – sú poprekrúcané Tmou. Z pohľadu Noci „normálne“ geomagnetické pole sa začne rozlaďovať, tu zosilňovať, tam znižovať, neskôr sa roztočí. Rozpätie adaptívnych schopností našej hypofýzy bude prevýšené z dôvodu rozpadu všetkých štandardizovaných vnútromozgových a všeobecných vlastností organizmu. Nastane situácia, že ľudia, hoci aj nie chorí, nebudú schopní normálne fungovať. Ale to je stav, ktorý sa nedá liečiť. Teda už len fungovanie slovanských – ale nielen slovanských – tiel začne byť problematické. Takže čo sa s tým dá robiť?

Principiálne robiť na tom bolo treba už oveľa skôr, takže dnes je už všetko podstatné určené, t.j. kto bude aký a aké „premeny“ na neho doľahnú. Aj kto je kto sa dozvieme každý v pravý čas. Ale pokiaľ ešte ostáva nejaký čas medzi dneškom a tým, čo je predo dvermi, treba pripravovať svoju Dušu na SVETLO, t.j. na skutočnú zmenu životného prostredia.

Tentoraz neustupujeme, teraz útočíme! Naši Bohovia rozhodli o inom postupe: ustúpili dozadu v čase a začali Premeny skôr, t.j. nie od toľko „reklamovaného“ r. 2012, ale už od sviatku Koľadu r. 2008. Temní poznajú tak naše Podania, ako aj Termíny lepšie ako my, ale o možnosti zmiešania rozdielnych udalostí v Riekach Časov nemali ani poňatia a proti tomu nemôžu a nedokážu urobiť vôbec nič. Boh Vyšeň – Boh Ochranca nášho Vesmíru – mohol jednoducho vydať Midgard Temným, ak by na nej neostalo ku koncu Noci Svaroga nič, okrem sivosti a tmy, spolu aj s obyvateľmi, ktorí sa vzdali úsilia o dosiahnutie Svetla. Ale neučinil tak, pretože existuje KON: „10 Dietok Svetla sa rovná 1 Svetu“, a v momente rozhodovania ich bolo na Midgarde neporovnateľne viac, ako predpokladal plán temného Systému. Pre tvarov „všemohúci“, ale voči našim Bohom „všeslabý“ Pán opustil v strachu Midgard aj tých, ktorých „zastrešoval“ už na jeseň r. 2009. Ale aj napriek tomu tu stále máme takých „mudrcov“, ktorí si „vyberajú vieru“ namiesto toho, aby jednoducho začali žiť ako príslušníci Rasy, alebo sa aspoň začali pohybovať smerom k Svetlu – nie je až tak dôležité akou rýchlosťou, dôležité je začať konať.

Teraz si môžeme niečo povedať aj o periódach už prebiehajúcich zmien. V Lete 7517 (2008-2009) sa začal 16-ročný prechod z Tmy na Svetlo, ktorý vo Védach nazývame „РА-СВѢТ“, čo je fyzický východ Svarožieho Kruhu na stranu, ktorá je obrátená k epicentru „Vyžarovania“. Centrum vyžarovania v našom Čertogu je jeho centrálna hviezda – Hviezda INGLIA. 2025-2026 začne RÁNO, t.j. začiatok Dňa Svaroga, ale ešte nie samotný DEŇ, ktorý už ale bude predo dvermi. A tak pre jedných nastane koniec svetla, pre iných koniec tmy, ako sa hovorí vo Védach. 2026 prechádzame pod plné priame Žiarenie. 100% Svetla a Síl Našich Bohov náš Midgard ešte nedostane, lebo to bude ešte iba ráno. Na plný deň si ešte „počkáme“ 2-3 malé cykly po 1 500 rokov. Ale pre naše telá bude aj toto viac než dosť na zvyknutie si. Ale už RÁNO príde k Jarilu Boh Perún – a čo mu ukážeme?

Už je to viac ako tri roky, čo Veľký Triglav Sveta Javi (Svarog, Perún, Sventovít) vzal pod ochranu Matku Prvopočiatočnú Zem. Od 27. júla 2010 sa začalo odpočítavanie nového času. Teraz už naozaj je možnosť výberu: žiť kúsočky cudzieho času, alebo žiť v priateľstve s našou Bohyňou Času, t.j. konať. Od 28. júla 2010 začali bunky niektorých ľudí už prechádzať na syntézu novej bielkoviny a na prácu s novými druhmi energií.

Nerátajme s tým, že Nebeské Vojsko a Svetlí Bohovia zostúpia k nám na Zem v Žiarení Slávy a na tanieriku nám prinesú vstupenky do šťastnej budúcnosti. Svetlí Bohovia pomáhajú iba tým, ktorí vlastnými rukami (nie tým, že platia iné ruky) tvoria a budujú život svoj a svojho potomstva. Áno, zdá sa nám neraz, že sa nachádzame v bezvýchodiskovej situácii. Vymierame, degradujeme. Ale je tu niekoľko otázok. Boli to Bohovia, kto nás naviedol na zabudnutie Viery a Prastarého poznania? Nie – sami sme zabudli, sami musíme spomínať. Bohovia nás naviedli na zabíjanie svojich detí? Nie, teraz my musíme rodiť deti a obývať Zem. Naši Bohovia nám kázali za peniaze predávať cudzincom našu svätú Zem, zabíjať zvieratá, znečisťovať vody..?

My, potomkovia Prastarých Rodov, sme svojou podstatou Budovatelia. Pre nás bolo vždy životnou normou žiť bok po boku s druhými národmi a byť ich staršími bratmi. Ale dnes je náš nepriateľ nie pred hranicami, ale už u nás v dome vo forme pre nás cudzieho spôsobu života. Sú v našej krvi a tele, sme okupovaní miliónmi parazitov. Prišiel čas sa obrátiť k Védam a posilňovať naše Rody – rodiť Deti!

Pre nás budú najdôležitejšie prvé roky Premien, hoci pre našich Bohov to je niečo ako mikrosekunda. Najdôležitejší je prvý krok. Jednoducho vykročiť rozhodne a správnym smerom. Sme častice Najvyššieho, sme dietky Bohov. Aj preto je nám tak neľahko, ale práve preto prežijeme! Nezabúdajme, že Zem je naša ako dedičstvo našich Predkov. My sme tu doma!

Všetko biele obyvateľovo našej Zeme sa nazýva RASA, čo znamená biely, čistý, svetlý, prvopočiatočný. Odtiaľto pochádza aj rímsky výraz „Tabula rasa“. Ako v podstate všetky prastaré, prvopočiatočné slová ide o skratku: Rody Asov Strany Asov – čo zo staroslovienskeho ale aj dnešného ruského jazyka prekladáme ako „Rody Asov krajiny Asov“. Aj keď o tomto budeme písať neskôr, povedzme si, že „As“ alebo „Az“ je Svetlý Boh žijúci na Zemi, domovina Asov je preto Ázia alebo „Asia“. V skratke môžeme vysvetliť, že sa nejedná automaticky len o bieleho človeka. Tento musí mať aktivovaný energetický systém všetkých deviatich čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta, inak nemá spojenie s Vyššími energiami – Svetlými Bohmi. V ponímaní Véd a prvopočiatočnom význame slova nemajú teda výrazy ako „žltá rasa“, “čierna rasa“, „červená rasa“ nijaký význam. Budeme ich však používať z toho dôvodu, aby bol text pochopiteľný dnešnému človeku.

Predstavitelia národov Rasy ako prví kolonizovali Zem. Pred asi 1 miliardou rokov prileteli z iných Zemí (= planét – slovo pôvodne tiež úplne iného významu ako dnes), ktoré sa nachádzajú v súhvezdiach Malej a Veľkej Medvedice, Leva a Kassiopei. Navzájom sa líšili iba farbou dúhovky očí, ktorá závisí od spektra svetla sĺnk ich rodných planét: strieborná – Da-Árijci, zelená – Ch-Árijci, modrá – Svätorusi, ohnivá (hnedá) Rasséni (Rasiči). Svätorusi a Rasséni sú Slovania, ostatní Árijci. Da’Árijci majú vlastnosti vojakov bojujúcich v prvých líniách, a preto vždy bývajú veliteľmi kozmických korábov Rasy. Ch’Árijci majú vlastnosti vedunov. Zvyčajne plnia povinnosti útočných vojenských jednotiek. Svätorusi majú vlastnosti remeselníkov a preto na kozmických lodiach slúžia ako technici. Raséni sú veľmi komunikatívni a preto zvyčajne plnia funkcie obslužných služieb kozmických korábov. Védy hovoria, že Svetlí Bohovia práve preto dopustili vládu Temných Síl na Midgard-Zemi, aby Slovania (Svätorusi a Rasiči) nadobudli schopnosti bojovať za svoje Rody v ozbrojenom boji.

Ako prví na Zemi pristáli Da-Árici. Prileteli na Vajtmare, kozmickom korábe, ktorý je schopný preniesť vo svojom vnútri 144 Vajtman – malých lietajúcich korábov. Vzhľadom na vojnové udalosti bola Vajtmara poškodená a musela núdzovo pristáť. Nie náhodou sa preto v starých – nevédických – prameňoch hovorí o krajine Daária, aj keď súvislosť je dobre skrytá. Hoci Severný kontinent – Daária – je dnes pod vodou, môžeme ho vidieť napríklad na starej mape Mercatora. Celkovo staré mapy majú čo povedať, je dobré si prečítať napr. vynikajúcu knižku od amerického kartografa Charlesa H. Hapgooda Maps of the Ancient Sea Kings. Dozviete sa veľa zaujímavého.

V tom čase už prebiehala galaktická vojna s Temnými Silami , a preto bolo neskôr dovolené aj iným národom, spojencom Rasy, aby sa na Zemi usadili. A tak pribudli ľudia s farbou kože vychádzajúceho slnka pochádzajúci zo súhvezdia Veľkého Draka, t.j. dnešní Číňania, Japonci a pod. Dostali povolenie usadiť sa na východe Jarily-Slnka. Ľudia s farbou kože zapadajúceho slnka pochádzajúci zo súhvezdia Ohnivého Hada, t.j. červenokoží (Inkovia, Majovia, Aztékovia, severoamerickí indiáni) dostali územia za Atlantickým oceánom. Pribudli aj ľudia s kožou farby temnoty, ktorých planéta bola vo vojne zničená. Bolo im pridelené územie nevhodné pre bielu rasu – blatisté rovníkové džungle a časť Indického subkontinentu.

Neskôr sa na Zemi tajne vylodili aj nepriatelia Rasy – predstavitelia Pekelného Sveta, a preto nemajú vyčlenené nijaké územie. Majú sivú farbu kože a oči farby temnoty. Spočiatku boli dvojpohlavní (hermafroditi), mohli byť ženou aj mužom (pohlavná orientácia sa u nich menila v závislosti od fáz Luny). Vo Védach sa hovorí, že tieto tvary práve preto zaviedli rozličné kozmetické doplnky a farby ktoré používajú na tvár, aby sa podobali na ľudí a nebol odhalený ich skutočný pôvod. Cieľom týchto Cudzozemcov je narušiť súmernosť panujúcu vo Svete Svetla a zničiť potomkov Nebeského Rodu a Veľkej rasy, lebo len oni dokážu porážať Sily Pekla. Ich taktika spočíva vždy v tom, že seba prehlásia za božích poslov, no svetu prinášajú len rozpory a vojny. Súčasťou taktiky sivých je podsúvať bielym ľuďom myšlienku o rovnosti všetkých ľudí nezávisle od farby kože a pobádajú k zmiešaným manželstvám. Problém je v tom, že ľudia bielej kože majú 16 kanálový systém ponímania sveta; žltá rasa má 12 kanálov; sivá rasa má 10 kanálov; červená rasa má 9 kanálov; čierna rasa 6 kanálov. Preto zmes rozličných národov môže mať maximálne 14 kanálov, čo neodvratne predstavuje nestabilný, narušený systém prijímania sveta, ktorý ústí do veľkého percenta úmrtí, šialenstva a samovrážd. Príčina je, že každý národ má svoj národný egregor (informačno-energetické pole), svojho vodcu národa, svojich slúžiacich duchov a ľudia zmiešanej krvi nie sú schopní sa plnohodnotne pripojiť k nijakému národu, mať ochranu vodcu nejakého národa a oporu v slúžiacich duchoch. Preto sa pohybujú od jednej krajnosti k druhej.

Predstavitelia národov bielej kože majú obrazové myslenie, ktoré im umožňuje vynachádzať a tvoriť. Žltokoží to môžu len vylepšiť a prikrášliť. Červenokoží sú dobrými ochrancami toho, čo dostanú. Čiernokoží sa dobre zžívajú s prírodou, ale ak ich od nej odorvú a prenesú do umelej sféry žitia menia sa na otrokov alebo ničiteľov. Sivokoží sú schopní len parazitovať na cudzom dobre.

Po oprave korábu časť posádky odletela na Ingard-Zem, časť ostala na Midgard-Zemi. Deti tých, ktorí ostali na Midgard-Zemi sa volajú Asovia – potomkovia Nebeských Bohov.

Predstavitelia bielej rasy sú bohorodené bytosti, deti Perúna, vnuci Dažďboga, pravnuci Svaroga, pra-pravnuci Vyšeňa (Vrcholného Boha) čo znamená, že sú zrodení Bohmi, a teda ich deťmi. Okrem bytostí zrodených Bohmi sú vo vesmíre aj bytosti vytvorené Bohmi, ktoré voláme tvarmi. Niektorí napr. tvrdia, že pochádzajú zo stvorených bytostí (tvarov): Adama (ktorý bol vytvorený z prachu júdskym bohom – Jehovom-Jahvem) a Evy (vytvorenou z rebra Adama; t.j. je klonovaním).

Tvárne bytosti, na rozdiel od bohorodených, nie sú schopné znovuzrodenia (reinkarnácie), nemajú svedomie (spoločné vedomie so svojim rodom) a sú aj ďalšie rozdiely. Správajú sa podľa pokynov svojho Tvorcu v zmysle jeho zákonov.

Staré indické zdroje hovoria, že na našej Zemi jestvovalo už 22 civilizácií, na čo jestvuje reálny podklad. Zaoberať sa všetkými nemá dnes význam, povieme si teda niečo o období posledných milión rokov.

Bohovia-Asovia zostavili prvý kalendár – ktorý je dodnes zachovaný ale je principiálne iný ako dnežný. Pred viac ako 600 tisíc rokmi nastúpilo obdobie troch Sĺnk. Vtedy sa zišli obežné dráhy troch pohraničných slnečných systémov. V tom čase na Midgard-Zemi boli dni naplnené radostnou mnohofarebnosťou, lebo tri Slnká, majúce rozličné spektrá vyžarovania obiehali Zem zo všetkých strán.

Cieľavedomé osídľovanie Zeme sa začalo pred viac ako 450 tisíc rokmi. Ako sme už povedali, prvý bol osídľovaný Severný kontinent, ktorý vyzeral tak, ako to vidno na mape Mercatora. V strede kontinentu bol vrch Meru, ktorý nazývali aj Vrchom sveta. K hore tiekli štyri rieky, deliace kontinent na štyri časti. Po osídlení dostali názvy: Svaga, CH’Arra, Tule a Rai. Pretože prví prichodiaci boli Da’Árijci dostal celý severný kontinent názov Daária.

Pred viac ako 200 tisíc rokmi si začali Rody Rasy osvojovať ďalšie teritóriá Midgard-Zeme, ktoré sa začali vynárať spod vody. Nové teritóriá boli nazvané na počesť Boha Tarcha a Bohyne Tary.

V tie časy, pred viac ako 150 tisíc rokmi Zeme systému Jarily-Slnka zasiahla Veľká Assa (galaktická vojna) prebiehajúca v súhvezdí Svati. Veľká bitka sa rozhorela o ovládnutie Zeme-Dei (v súčasnosti len prstenec medzi Marsom a Jupiterom). Deia mala v tom čase dve Luny (Letniciu a Fattu).

Fatta bola väčším sputnikom Zeme-Dei a na jej povrchu boli umiestnené vojenské sily, určené na odrazenie napadnutia zvonku nielen na Zem-Deiu, ale aj Zem-Oreju (Mars) a Midgard-Zem. Silám Sveta Tmy sa však podarilo obsadiť Lunu Letniciu ako nástupný priestor na realizovanie útoku na Zem-Deiu. Obyvatelia Zeme-Dei sa preto obrátili o pomoc k Vyšším Bohom a tí prišli na ich zavolanie. Vyšší Bohovia premiestnili Zem-Deiu spolu s jej obyvateľmi cez Inosvet do druhej slnečnej sústavy a Lunu Fattu k Midgard-Zemi. Potom previedli silný úder na Letniciu. Vznikol gigantický výbuch, ktorý zničil Letniciu a z jej úlomkov sa časom vytvoril pás asteroidov. Výbuch bol taký silný, že tlaková vlna odviala časť atmosfér Zeme-Oreja a niekoľkých Lún Zeme Perúna (Jupiter), ktoré sa nachádzali zo strany Deji.

Následkom toho sa život na povrchu Zeme-Oreja v rovníkových oblastiach stal nemožným, a preto sa časť obyvateľstva Zeme-Oreja presídlila na Midgard-Zem a zvyšná časť sa presunula do podzemných miest, špeciálne vybudovaných pre prípad napadnutia.

Po týchto udalostiach sa Luna Fatta stala tretím sputnikom Midgard-Zeme. Periódy obehu Lún okolo Zeme boli Leľa – 7 dní, Fatta – 13 dní a Mesiac – 29,5 dní. Fatta bola oveľa menšia ako Mesiac a mala väčšiu rýchlosť rotácie okolo svojej osi, preto pod účinkom príťažlivých síl Fatty a Midgard-Zeme Luna Leľa nadobudla vajcovitý tvar.

Okolo Midgard-Zeme rotovali tri Luny a tieto začali meniť podnebie. Začali sa objavovať nové druhy rastlín a živočíchov.

Po tom, ako boli zničené veľké vojenské sily skoncentrované na Letnicii a negatívnej zmene životných podmienok na Zemi-Oreji sa Sily Svetov Tmy a Pekla rozhodli anektovať Midgard-Zem. Teraz sa už na napadnutie pripravovali dlhšie a dôslednejšie, a nakoniec pred asi 113 tisíc rokmi následkom jednej z najkrutejších bitiek vyslanci Svetov Tmy obsadili Lunu Leľu, pretože tá mala nielen atmosféru, ale aj vodné prostredie. Potom čakali na príchod posíl.

Ukázalo sa nebezpečenstvo opakovania masovej katastrofy v sústave Jarily-Slnka, pričom teraz išlo o Midgard-Zem a Lunu Leľa. Boh Tarch navrhol obyvateľom Midgard-Zeme zničiť Lunu Leľu použijúc inú zbraň, než aká bola použitá na Letnicii, ale čo do sily účinnejšiu a s nasmerovaným účinkom, aby zasiahla len Leľu a nespôsobila veľa škody na Midgard-Zemi.

Veľký Žrec menom Spas mal v čase služby videnie ako bola zničená Leľa a ako jej zvyšky padali na Zem. Začal sa preto zaoberať výpočtom pohybu zemských Lún a určil, že úlomky môžu dopadnúť na Daáriu. Rada žrecov preto nakoniec prijala rozhodnutie začať s presídľovaním Rodov z Daárie do južných oblastí, ktoré sa už vynorili z oceánu.

Asi pred 112 tisíc rokmi bolo veľké presídlenie z Daárie dovŕšené a trvalo 15 rokov. V priebehu roka po presídlení dorazili na Leľu sily Koščejov z pekelného Sveta a Boh Tarch rozhodol, že so zasadením rozhodujúceho úderu už viac nemožno otáľať. Tarch použil mocnú zbraň a Lunu Leľu zničil. Časť úlomkov Leli a aj voda, ktorá sa zmenila na obrovské množstvo ľadu dopadli na Midgard-Zem. Časť dopadla aj na Mesiac a zmietla z neho väčšinu atmosféry.

Silný dopad úlomkov veľkej hmotnosti dopadol na Zem a vytvoril veľké vlny, ktoré sa prevalili všetkými kontinentmi, naklonila sa zemská os a dvihli sa platne kontinentov. Ohlasy týchto udalostí sa dochovali v podaniach mnohých národov ako rozprávanie o prvom veľkom ohni padajúcom z Nebies a príchode veľkej potopy.

Slovania si uchovali podanie nielen vo Védach, ale aj v obradoch. Dnes málokto vie, s čím je spojený obrad maľovania vajec a klopanie s nimi jedno o druhé na Paschu – práve kvôli vajcovitému tvaru Luny Leli. V tradícii Starovercov keď sa pri klopaní vajec jedno o druhé rozbije tak sa nazve vajcom Koščejov, a to, ktoré ostane celé sa nazve silou Tarcha-Dažďboha.

Následkom presídľovania potomkovia niektorých rodov osídlili veľký ostrov, ktorý sa nachádzal v Západnom oceáne. Bol to Rod Antov a veľký ostrov dostal názov Antlania. Časom sa podania o Antlanii transformovali na podania o Atlantíde.

Na Antlanii sa usadili aj ľudia červenej kože, aby pomohli Antom stavať veľké mestá a chrámy a Anti z vďaky za pomoc začali zaúčať červenokožích ľudí do mnohých vied a remesiel. Počas niekoľkých storočí sa začali na Antlanii organizovať veľké trhy, ma ktoré prichádzali nielen obyvatelia z rozličných častí Midgard-Zeme ale aj predstavitelia iných Zemí, aby si vymieňali svoje tovary a výrobky.

Toto využili predstavitelia Svetov Tmy, ktorí zistili, že formou vtrhnutia za pomoci sily sa im nepodarí zachvátiť Midgard-Zem, a preto sa rozhodli stavať na ľsti a klame. Vydávajúc sa za trhovníkov z iných Zemí začali nadväzovať spojenia medzi miestnymi obyvateľmi a vládcami – žrecmi. V procese stýkania sa s nimi a riešenia rozličných otázok začali postupne spochybňovať prikázania a základy, podľa ktorých žili národy obývajúce Antlaniu. Hlavný nátlak zamerali na to, aby prikázania Vyšších Bohov – čo nie sú tvrdé príkazy, ale iba rady a odporúčania – vždy zamenili za rozhodnutia vykonané samými ľuďmi. Následkom takýchto rozhovorov a ubezpečovaní sa o nejaký čas medzi Antami a inými národmi Antlanie objavili stúpenci a nasledovníci učenia, ktoré šírili „trhovníci“ z iných Zemí. Časom sa objavilo nemálo ľudí, ktorí začali porušovať prikázania Vyšších Bohov a rodové základy. Tým, ktorí nasledovali ich učenie hovorili „trhovníci“, keďže učili o svojich, na Midgard-Zemi neznámych vedách a technických výdobytkoch, ktoré oni nazývali „magickými vedami“, „Trhovníci“ učili tieto magické poznatky iba žrecov z Rodov Antov, ktorí sa stali nasledovníkmi ich učenia.

Poznatky prevzaté od „trhovníkov“ sa začali používať na drancovanie nerastného bohatstva a stavbách rôznych objektov na jeho spracovávanie. V strojoch sa používali silové zdroje, pre ktoré bolo potrebné veľké množstvo zemského nerastného bohatstva. „Trhovníci“ dodali svojim „kamarátom“ technické spojovacie a navádzacie prostriedky, ktoré pracovali na iných princípoch ako sú tie, ktoré používali predstavitelia Svetlých Svetov a Rassénie.

Keď začali vznikať problémy medzi žrecmi a obyčajnými ľuďmi, žreci začali za pomoci „trhovníkov“ vykonávať genetické experimenty na potláčanie vôle ľudí, t.j. začali s pokusmi o zostavenie biorobotov. Žreci Antlanie prestali rozlišovať hranicu medzi dobrom a zlom, pretože ich všetko zaujímalo len z pohľadu užitočnosti a neužitočnosti pre nich samých.

Drancovanie prírodných zdrojov sa stalo masovým a približne za 25 tisíc rokov boli suroviny Antlanie v podstate vyčerpané. Pretože celé územie Antlanie bolo doslovne rozvŕtané mechanizmami do hĺbky za účelom ťažby surovín došlo k tomu, že v oblasti nastal zdvih magmy a časť kontinentu klesla pod hladinu mora. Vtedy žreci a „trhovníci“ preniesli dobývanie nerastných surovín do východných oblastí západného kontinentu.

Asi pred 73 tisíc rokmi, keď bolo v tom istom čase použitých niekoľko silných zdrojov energie na ťažbu surovín došlo k zdvihu magmy a výbuchu sopky Toba, ktorá sa nachádzala na východnom pobreží západného kontinentu. Do vytvoreného ohromného lievika sa naliali vody oceánu, ktoré ho zatopili a následkom toho vznikol Mexický záliv a Karibské more.

Východná a stredná časť Antlanie sa zachránila vo forme veľkých a malých ostrovov. Nasledoval tektonický pohyb platní kontinentov a znečistenie atmosféry vplyvom vyvrhnutia obrovského množstva prachu, popola a iných plynov. Intenzívne sa ochladila atmosféra a zaľadnila sa značná časť teritórií v rovníkových oblastiach rozličných kontinentov. Prišli zemetrasenia a ochladnutie a zahynulo veľké množstvo ľudí. Žreci, „trhovníci“ a ich nasledovníci v čase vyvrhnutia vulkánu opustili Antlaniu na lietajúcich strojoch „trhovníkov“.

O týchto udalostiach hovoria Slovansko-Árijské Védy, ale aj staré podania iných národov.

Žreci a „trhovníci“ po návrate vytvorili nové zákony. Začali sa voči iným ľuďom správať kruto a ľubovoľný odpor potláčali silou. Následkom toho ich začali volať zlými bohmi. Zatiaľ čo predchádzajúce genetické experimenty sa vykonávali len na dobrovoľníkoch, teraz sa začali vykonávať na ľuďoch násilnými spôsobmi.

Každý kto porušil ich zákony bol zavretý do podzemia a vykonávali na ňom genetické experimenty, na čo používali staré štôlne a výrobné haly. Tých, ktorým sa podarilo dostať s podzemia nazývali obyvatelia Antlanie tvormy podzemného sveta, lebo už sa málo ponášali na obyčajných ľudí. U mnohých národov Zeme sa zachovali podania o existencii podzemného sveta alebo Hádu, kde bývajú príšery a rôzne strašné bytosti.

Tieto príšery začali používať na stavbu brány medzisvetia, pretože sa na základe skúseností z predchádzajúcej katastrofy poučili a chceli mať možnosť úniku zo Zeme v prípade nebezpečenstva bez nutnosti používať lietajúce stroje. Túto technológiu ukradli „trhovníci“ Rase na tých súhvezdiach Svaty, ktorých sa zmocnili.

Tieto brány medzisvetia používali spočiatku na chytanie ľudí, ktorých potom menili na monštrá, aby mohli viesť dobyvačné vojny. Niektorých zajatých ľudí vyčlenili a psychologicky ich prepracovávali na sluhov pre žrecov a „trhovníkov“. Týchto psychologicky prepracovaných ľudí posielali ako trhovníkov na trhy v Rassénii aby vyzvedali, ako fungujú ich systémy spúšťania a koordinácia brán medzisvetia na druhých Zemiach Svetov Svetla. Potom začali vysielať svoje príšery cez brány medzisvetia na juhu Rassénie. Tých bielych ľudí, ktorých chytili neposielali do Antlanie, aby neboli odhalení, ale na Zeme Pekelného Sveta.

Aby ochránili seba a zabránili únosom ľudí predstavitelia Rodov sa spojili a vytvorili Veľký Kruh Rassénie z vojakov, aby ochránili všetky Rody bielej rasy. Jednako pri stretoch s prišelcami sa proti nim používali ľuďom neznáme zbrane, ktoré ničili ľudí a paralyzovali ich vôľu.

Následkom toho sa nie vždy podarilo odrážať nájazdy a netvory chytili veľa ľudí a vojakov. Preto sa predstavitelia Veľkého kruhu Rassénie obrátili o pomoc k Vyšším Bohom. Akonáhle Vyšší Bohovia prijali rozhodnutie o pomoci, na Midgard-Zem priletel Boh Perún so svojou družinou. Počkali si na nasledujúci nájazd netvorov z Pekelného Sveta a cez otvorenú bránu medzisvetia prenikli do Pekla.

Po bitke, ktorá sa odohrala v Pekelnom Svete priviezol Boh Perún zo zajatia všetkých bielych ľudí, ktorí tam boli zavedení silou a klamom a oslobodil aj bytosti iných Svetov Síl Svetla. No v priebehu bitky sa časť vojakov Pekla a netvorov v panike snažila uniknúť a dostala sa cez otvorenú bránu medzisvetia na Midgrad-Zem, lebo skrz ňu Perún vyvádzal zajatcov. Keď Boh Perún oslobodil zo zajatia všetkých, zničil bránu medzisvetia a vchod zatarasil horami Kaukaz. Za ďalší deň zničil bránu medzisvetia, ktorá bola postavená na Antlanii.

Bieli ľudia sa navrátili do svojich Rodov a po celej Rassénii sa slávil veľký sviatok. Ľudia sa radovali z návratu svojich rodných. Netvory a vojaci Pekla ktorí prežili hladovali, a preto putovali po Rassénii a vyprosovali si u bielych ľudí jedlo. Ľudia, aby si nekazili radosť zo stretnutí so svojimi rodnými im dávali jedlo a netvory a vojaci Pekla odchádzali preč.

Tieto radostné dni si naši Predkovia vždy pripomínali, a dokonca ich zaviedli aj do kalendára ako sviatok Medari (Deň premien) a nasledoval týždeň radosti. Za týždňom radosti prišiel Deň veľkého pokoja, keď všetci oddychovali zo sviatku a rozmýšľali o zmysle života. Po Dni veľkého pokoja bol ustanovený Týždeň pamiatky Predkov, počas ktorého si pripomínali všetkých tých, ktorí zahynuli v Pekelnom Svete.

Zatiaľ čo si ľudia spomínali na svojich Predkov, Boh Perún so svojou družinou chodil po Rassénii a ničil príšery a vojakov Pekla. Keď bol posledný netvor zlikvidovaný, Boh Perún zapichol do zeme svoj meč.

Predstavitelia občín Staroruskej cirkvi Starovercov si pripomínajú tieto udalosti dodnes. Na sviatok Medari, ktorí následne dostal názov Koľada, si ľudia obliekajú kostýmy imitujúce príšery, ktoré dnes nazývajú maškary. Chodia po domoch, spievajú piesne a vyprosujú si jedlo. Po dňoch koledy sa oslavuje Deň veľkého pokoja a následne za ním týždeň pamiatky Predkov. Na jeho konci sa uctieva Zimný deň Perúna. V ten deň ľudia prinášajú dary Bohovi Perúnovi a naboso prechádzajú po posvätnom labyrinte, ktorý opakuje cestu Perúna po Rassénii, keď chodil a ničil príšery a vojakov Pekla.

Po porážke príšer a vojakov Pekla Perún so svojou družinou opustil Midgrad-Zem a bielym ľuďom prisľúbil že sa vráti keď sa skončí Veľká Assa.

Nasledovalo ešte mnoho bojov a pokusov o zničenie Rasy, z ktorých mnohé sú opísané aj v indických Védach. Aby si potomkovia Slovanov a Árijcov uchovali pamäť na veľké činy Predkov mali už v predpotopnom období veľa letopočtov. Ani jeden z nich sa nemenil, pretože každý z nich bol nositeľom dôležitej informácie o minulosti a uchovával pamäť o koreňoch slovansko-árijských národoch. Tí žreci slovansko-árijských Rodov, ktorí ostali po potope, pokračovali v uchovávaní starého poznania vrátane svojej minulosti. Preto sa časť z neho dochovala a môže poslúžiť za základ na obnovu celého systému predchádzajúcich letopisov.

Doleuvedené letopočty sú prepočítané k roku 2010 nášho letopočtu:

Leto 957 518	Od čias príchodu Bohov na Midgard-Zem
Leto 604 385	Od čias Troch Sĺnk
Leto 460 529	Od čias osídlenia Daárie
Leto 273 905	Od čias Ch‛Arra
Leto 211 697	Od čias Svagu
Leto 185 797	Od čias Tule
Leto 165 041	Od čias Tary a počiatku Rassénie
Leto 153 375	Od čias Assa Dei
Leto 143 001	Od čias Troch Lún
Leto 111 817	Od presídlenia z Daárie
Leto 106 789	Od založenia Asgardu Irijského (dnešný Omsk)
Leto 44 555	Od vytvorenia Veľkého Kruhu Rasénie
Leto 40 015	Od tretieho príchodu Perúna
Leto 13 018	Od čias Veľkej Struže (ochladenia)
Leto 7 518	Od Uzavretia mieru v hviezdnom chráme

Mliečna cesta nebola vždy taká, akú ju poznáme v súčasnosti. Pred miliardami rokov existovali v našej Galaxii prastaré formy života. Niektoré z ich, pod účinkom energie Svetla, ktorú vyžaroval Veľký Ra-M-Cha, sa čiastočne zmenili na nové formy života, a tie, ktoré tak neučinili sa zmenili na takzvané Svety Temnej Pustatiny, vezmúc so sebou obrovskú masu energie a matérie z priľahlých galaxií.

Hoci dnešná akademická veda nechce vedieť o týchto rozličných prastarých Silách, tieto pokračujú v ovládaní procesov zmien a premien vo Vesmíre aj v našej Galaxii. Jestvujú rozličné Energie, ktoré sa vťahujú a zhmotňujú vo Svetoch Svetla a vo Svetoch Tmy.

Hoci ľudia tieto Sily ešte nepoznajú, starí Slovania a Árijci ich nazvali Prastarými Vyššími Bohmi. Ako sme už hovorili, časť týchto Síl, ktorých poslaním je riadiť Galaxiu Mliečna cesta sa nazýva Svarog.

Jednako nie hocijaká energia je schopná porodiť život. Rozličná koncentrácia energií vytvára rozlične tvrdé hmoty, ktoré majú osobité vlastnosti. Preto niektoré horniny používali naši Predkovia na liečenie chorôb. Menej zhustená energia vytvára pôdu. Ešte menej zhustená rastlinný svet. Ďalšia menej zhustená vtákov, ďalšia svet zvierat.

Ľudská štruktúra sa vytára osobitne s rozličným stupňom hustoty energií. Má niekoľko materiálnych tiel s rozličnou hustotou energie a tento štrukturálny obraz odovzdávali naši Predkovia mladej generácii vo forme matriošiek, ktoré sú umiestnené jedna do druhej. Ľudské telo má spolu deväť tiel, a preto má originálna matrioška deväť figúrok.

Silný tok Energie tvoriaceho Svetla, ktorý vyžaroval Veľký Ra-M-Cha, osvietil obrovské priestranstvá a rozhodil po nich životodarnú Energiu (Ingliu), ktorá sa nerovnomerne rozdelila po mnohých Svetoch. Túto životodarnú Energiu (Ingliu) nazývajú dnes mnohí ľudia psychickou energiou, čo je sčasti aj pravda.

Svarog je časťou Tvorivej Sily v našom Vesmíre tak, ako Lada je časťou životodarnej Inglie. Takto ľuďmi nedostatočne poznané Sily, nazývané Svarogom, a nedostatočne známa životodarná Energia, zvaná Ladou, zrodili rozumný život v našej Galaxii – v jej Svetoch Javi, Navi a Pravi. Svet Pravi je bližšie položený k prvopočiatočným zdrojom Tvorivej Sily a Energie, ktoré rodia život, a práve v tomto Svete majú Bytosti najvyššie kvality. Aj Svarožci sa objavili vplyvom tvorenia Svaroga a Lady.

V našom ľudstve je množstvo Bohov. Jestvujú Prvopočiatoční Bohovia, zosobňujúci Tvorivé Sily a Svetlé Energie Vesmíru. Jestvujú Vyšší Bohovia Svarožci, zosobňujúci prvé Svetlé Bytosti našej Galaxie. Jestvujú Bohovia-Ochrancovia Rodov, Bohovia-Učitelia rozličných národov človečenstva, ktorí zosobňujú predstaviteľov iných Svetov, odkiaľ prišli na Midgard-Zem Predkovia týchto národov. Bohovia-Učitelia rozličných národov rôznymi spôsobmi ochraňujú rozličných ľudí a rozličné národy, ktoré boli vytvorené týmito Bohmi.

Vzhľadom na znižujúcu sa vyvinutosť Svetov Svetla so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od stredu Galaxie Staré formy života, žijúce vo Svetoch Tmy pohlcujú blízke, nedostatočne vyvinuté formy života a zavádzajú na nich svoje zákony existencie. No tento vplyv Svetov Tmy zas pobáda nedostatočne vyvinuté Svety Svetla, aby sa usilovali o vývoj. A preto dochádza k rozličným formám boja.

Kniha Svetla opisuje príčiny vzniku veľkej vojny medzi Silami Svetov Svetla a Silami Svetov Tmy. Aby sme pochopili podstatu prvej galaktickej vojny je potrebné si aspoň naznačiť podstatu rozdielu medzi Svetlými a Temnými Silami. Správne chovanie sa v Svete Svetla je založené na existencii Svedomia ako schopnosti rozoznať Dobro a Zlo. Temné bytosti túto schopnosť nemajú, a preto je ich rozhodovací systém založený na osobne výhodné a osobne nevýhodné bez ohľadu na krutosť voči iným bytostiam a Prírode. Príklad zo súčasného sveta je neregulovaný trh, kde silní a podlí klamú všetkých ostatných. Je to aj život bez pravidiel, ale podľa pravidiel vymenovaných zákonom.

Svety Svetla sú harmonické Svety a tomu zodpovedá aj vývoj ich rozmernosti. My žijeme v štvorrozmernom Svete (štvrtý rozmer je čas). Najbližší vyšší harmonický Svet nad nami je šestnásťrozmerný svet Legov, nad ním je dvestopäťdesiatšesťrozmerný Svet Arlegov atď.

Jeden z Arlegov, Černobog sa rozhodol pomocou bystrého úskoku obísť všeobecné vesmírne zákony stanovené Svarogom. Svojim vyvoleným ponúkol možnosť otvorenia pečatí, ktoré chránili skrytú Starú Múdrosť dvestopäťdesiatšesť a šestnásť rozmerného Vesmíru, čím sa poznanie týchto Vesmírov voľne dostane k dispozícii nižším Svetom. Predpokladal, že recipročne sa musia otvoriť pečate vyšších Svetov nad nimi a jednoducho rýchlo vystúpia po Zlatej Ceste Duchovného Rozvoja. Toto pozvanie Černoboga sa nieslo celému mnohorozmernému Svetu Legov a prileteli aj nepozvaní Temní Legovia, Temní Arlegovia a Koščeji, vládcovia Pekla (Sveta Tmy) s celou vojenskou mocou. No hoci Černobog zhromaždil obrovskú vojenskú moc Síl Tmy, nepodarilo sa mu poraziť Sily Svetla. Na volanie Bieloboga o obranu a záchranu Svarogom stanoveného Konu (vlády Svedomia) okrem Bieloboga povstali aj Ochrancovia Skrytých Starých Múdrostí Sveta Začiatkov a Bohovia-Ochrancovia Vyšších Svetov a Reálností.

Vojenská moc Bieloboga obkľúčila Černoboga a jeho stúpencov silovou kopulou a začali ich postupne likvidovať a vytláčať. Vojna zachvátila mnohé Zeme Svetov Javi a Navi aj samé Peklo. Arlegovia, ktorí nasledovali Černoboga vidiac, že v boji proti Bohom Vyšších Svetov nemajú úspech a nemôžu ani ostať v silovej kopule spojili svoje silové zariadenia, oslabili silovú kopulu na hranici Sveta Legov a unikli cezeň a iné nižšie Svety. Do Sveta Temných Arlegov sa spustil aj Černobog, vo svojom Pekle sa ukryli aj Koščeji. Sily Svetla tam nemôžu preniknúť, pretože predstavitelia Síl Svetla nenarúšajú ustanovené hranice.

So začiatkom Veľkej Assy (vojny) vystúpil Bielobog nad Svet Arlegov, lebo organizoval odpor voči vojenským Silám Tmy. Bolo však jasné, že predstavitelia Sveta Tmy sa môžu znova pokúsiť prebiť do Vyšších Svetov.

Preto po ukončení Veľkej Assy bol Svet Navi rozdelený na dve časti. Tá časť, kde existovali Svety Tmy sa začala nazývať Temná Nav, alebo jednoducho Nav, tá časť, kde ostali Svetlé Sily sa začala nazývať Svetlá Nav, alebo Slav. Vo Svetoch Pravi a Slavi naďalej dominuje Svetlo Poznania a Tvorenia. Sily Svetla vytýčili galaktickú hranicu, ktorú voláme Svarožia hranica. Naša Midgard-Zem má tú smolu, že dočasne opustila Svet Svetla a prekročila Svarožiu hranicu, čo spôsobilo jej dočasné ovládnutie Silami Tmy. No čoskoro hranicu pretneme znovu a vrátime sa domov. Ide o rok 2012.

Svet Javi sa rozšíril a zosilnel, prekryl všetky základné prechody pre Sily Svetov Tmy. Jav, ako hraničná medza oddelila Svety Tmy (Nav a Peklo) od Sveta Slavi a Sveta Pravi, no vplyv na Svety Javi majú ako Svety Svetla tak i Svet Tmy.

Vo Svetoch Temnej Navi a Pekla naďalej v plnej miere panuje stará Temná Sila, no na rozdiel od starých prvopočiatočných čias sa u predstaviteľov týchto Svetov objavilo poznanie, ktoré získali od Černoboga. Tieto poznatky pomáhajú predstaviteľom Temných Svetov prenikať do Svetov Javi.

Sily Svetov Tmy sa neuspokojili a naďalej pokračujú v realizácii svojich plánov – obsadzovaní Vyšších Svetov Javi a Slavi. Vládcovia temného (pekelného) Sveta sú temní Legovia (Anjeli), temní Arlegovia (Archanjeli) a Koščeji – Kniežatá Tmy. Hoci majú moc aj časť starých poznatkov skrz Černoboga, jednako sa nenaučili rozlišovať Dobro a Zlo, pretože v sebe nesú veľkú časť neodstránenej temnoty. Hlavne preto kážu voľnosť všetkého, žiadostivosť, egoizmus, krutosť, túžbu po vládnutí a donucovaní iných.

Títo proroci Svetov Tmy sa nanovo pokúsili vniesť spor do pohraničných oblastí našej Galaxie. Spočiatku sa im podarilo obsadiť časť jedného z ramien Mliečnej cesty a podriadiť si niektoré Svetlé Svety, vrátane systému Jarily-Slnka a našej Midgard-Zeme. To zapríčinilo novú Veľkú Assu (vojnu). Z toho dôvodu sa už mnohé tisícročia neprerušuje boj medzi Svetov Svetla a Silami Svetov Tmy. Na tomto boji sa zúčastňujú mnohí ľudia rozličných druhov a národov Midgrad-Zeme. Počas vojny už boli Temné Sily vyhnané zo všetkých Zemí čertogov Makoše, Rady a Rasy.

No ich vláda pokračuje na niektorých zemiach čertoga Svati. Midgard-Zem zaujala osobitne dôležité miesto, pretože sa nachádza v polovici medzi Svetlom a Tmou. Podmienky sa vyvinuli tak, že len cez pozemských ľudí sa predstavitelia Svetov Tmy môžu dostať do Vyšších Svetov. Nuž boj Síl Svetla a Síl Tmy o Midgrad-Zem sa onedlho dostane do konečnej fázy.

Keď hovoríme o slovanskom svetonázore, hovoríme o prastarej Viere Slovanov, na báze ktorej fungovalo slovanské spoločenstvo. Prastaré slovo Viera pozostáva z dvoch runových znakov a znamená Vyžarujúcu Múdrosť, teda ide o poznanie sveta v celom rozsahu jeho prejavov. Je treba zdôrazniť, že Viera je predovšetkým poznanie, nie slepé klaňanie sa neobjasnenému božstvu, ako to je zaužívané vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách. V slovanskom svetonázore stavba Sveta zahŕňa Svet Tmy a Svety Svetla, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Energie, vychádzajúce zo Svetov Svetla sa rozptyľujú po priestranstvách Svetov Tmy, ktoré pohlcujú energie idúce zo Svetov Svetla. Preto je stavba Sveta pre nás dualistická.

Náboženstvo nie je Viera. Ak chceme pochopiť význam slova „náboženstvo“ musíme ho použiť v jeho pôvodnom tvare – „religia“. V pôvodnom, hlbinnom význame slova je „re“ opakovanie – napríklad rekonštrukcia, reanimácia a pod. Liga je veľká skupina. Teda spojenie relígia znamená dodatočné pre-vzdelanie veľkej skupiny ľudí tam, kde najskôr bola Viera. Ide o podvodné rozdelenie jedinej Viery na množstvo náboženstiev – jedna z praktík temných síl v štýle rozdeľ a podrob si. Ale slovo môžeme chápať aj ako snahu veľkej skupiny ľudí o opätovné nadviazanie spojenia s vyššími silami. Nejde však o snahu Slovanov, tí spojenie – pokrvné puto – so svojimi Predkami nikdy nestratili, lebo to sa stratiť nedá.

Vesmír je skutočný Stvoriteľ viditeľného Sveta. Existenciu Vesmíru zabezpečujú Sily a Energie, ktoré spolu a súhlasne realizujú vývoj Vesmíru. Pritom každá Sila a Energia plní len tú funkciu, ktorá jej prináleží. Týchto Síl a Energií je mnoho. Zároveň jedine Ony tvoria Vesmír. Tvorenie, to nie je len budovanie, ale aj zmena. To umožňuje hovoriť o jednote mnohých tvorivých Síl a Energií, no nie o jedinom (jednom) Stvoriteľovi.

Keď teda náboženstvá tvrdia, že práve ony poznajú Stvoriteľa, je možno dobré použiť argumentáciu z učenia budhistickej Tantry: snažia sa dať veľmi veľkú vec do veľmi malej škatuľky.

Vznik našej Galaxie opisuje jedna z kníh Slovansko-Árijských Véd, Kniha Svetla. Hoci viac sa môžete dozvedieť v knihe Potvrdenie Knihy Svetla, ktorá je k dispozícii v slovenčine ako preklad z ruského originálu, zhrňme si v krátkosti podstatu.

Pred začiatkom všetkých časov a pred existenciou všetkých Svetov a Reálnosti bola len Temnota. Vtedy sa prejavil nestelesnený a nepoznateľný, jediný Ra-M-Cha. Zažiarilo Svetlo v temnotách a vznikla Nová, Bezhraničná Nekonečnosť ožiarená Veľkým Svetlom Radosti. Ra-M-Cha je Sila, ktorá použila Praenergiu (Prahmotu) a premenila ju na novú formu existencie. V komentároch ku Knihe Svetla sa opisuje ako Prvopočiatočná Jediná Nepoznateľná Existencia, vyžarujúca Životodarné Svetlo Radosti a prvopočiatočný Oheň Stavby Sveta. Takéto niečo je ťažké pochopiť a už vôbec si predstaviť.

Preto zjednodušme preklad trojrunovej väzby Ra-M-Cha a dostaneme Budujúca Sila Vyžarujúcich Svetov. Nie je náhoda, že naše slová, obsahujúce budovateľský počiatok mali v minulosti obraznú štruktúru, ktorá sa nazývala Ra, pretože ono predstavuje stavebnú časticu Svietiacej Stavby Sveta, ale preto aj dnes podnecuje u ľudí pocit radosti. Ak obraz runy CHA (Pozitívna Budujúca Sila) postavíme pred RA dostaneme CHA-RA-M, čo už môžeme preložiť ako Pozitívne-Budujúca – Žiariaca Radosť Stavby Sveta. No aj spojíme znaky týchto rún do jedného slova, dostaneme nový slovný význam CHRAM. Znamená to, že dostaneme významové vyjadrenie, ktoré má vzťah k pozitívnej a budovateľskej činnosti ľudí.

Chrám je kultúrne spojenie, vyjadrujúce Žiariacu Radosť Stavby Sveta, lebo naši Predkovia vždy na stavbu chrámov vyberali zvláštne miesta, kde z vnútra Zeme vychádza pozitívna energia, teda vždy stavali chrámy ako krásne budovy (a nielen chrámy). Množstvo kresťanských chrámov je postavených na miestach, kde pôvodne stáli prastaré Chrámy, Kapištia a Svätiništia. Cesta k CHRÁMU v presnom význame označuje návrat k prvopočiatočnému prastarému poznaniu, k správnemu chápaniu Stavby Sveta a vzniku rozumného života vo Vesmíre, ale nie v primitívno-skazenej forme, akú nám podávajú dnes.

Kto by trval na tom, že Ra je akési cudzie, egyptské božstvo mal by dať vyčerpávajúcu odpoveď prečo aj dnes, po tisícročí likvidácie našej kultúry vrátane zámeny staroslovienskej bukvice za abecedu ostalo v toľkých pôvodných slovenských slovách množstvo stôp: bRAt, sestRA, obRAz, pRAť, pRAvda, RAdosť, RÁno, obRAd, pričom v ruštine je týchto slov zachovaných ešte viac (napr. RAduga = dúha).

Ako sa uvádza v Knihe Svetla, pred Novou Existenciou už jestvovali vesmíry, v ktorých existovali prastaré formy života, nazývané absolútne Niečo. Po tom, ako Vesmíry naplnili Životodarným Svetlom, ktoré vydával Ra-M-Cha, sa prastaré formy života premiestnili do Svetov, kde sa Svetlo nenachádzalo, a tieto Svety dnes nazývame Svetmi Tmy.

Ako sa Svetlo šírilo Vesmírom, postupne začali vznikať Svetlé Svety. Najbližšie k prvopočiatočnému zdroju a najskôr vznikli najvyššie a najrozmernejšie Svety, pričom rozmernosť Svetov sa postupne znižovala. Ako píše Kniha Svetla, prví vznikli Vyšší Bohovia, z ktorých jedného voláme Svarogom. On riadi všetky Svety našej Galaxie Mliečna cesta. Vyšší Bohovia sú Prvopočiatoční Bohovia, personifikované Tvorivé Sily a Energie, ktoré vydával veľký Ra-M-Cha, a ktoré vytvorili v Mliečnej ceste nové formy života. Oni riadia jej ramená, súhvezdia, slnečné a hviezdne systémy atď. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia okrem toho riadia všetky rozumné Svety našej Galaxie.

Treba teda mať na zreteli, že rozumné Svety sa neobjavili naraz. Jedny sa objavili skôr, iné neskôr. Tie, ktoré vznikli bližšie k bodu, kde sa prejavil Ra-M-Cha, vznikli skôr a v danom momente sú to podstatne rozvinutejšie, Vyššie Svety než tie, ktoré vznikli ďalej od bodu vzniku.

Predstavitelia Vyšších Svetov navštevujú menej rozvinuté Svety našej Galaxie a nazývajú sa Svarožci. 

V našej Galaxii sa nachádza nemálo rozumných Svetov, ktoré úrovňou svojho rozvoja značne prevyšujú pozemské ľudstvo, a práve preto sú ich predstavitelia u nás Prastarými Svetlými Bohmi. To poukazuje na množstvo Bohov i na to, že Bohovia majú rozličný pôvod. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia to sú Sily a Energie Vesmíru, ktoré spolu a zhodne budujú vo Vesmíre a riadia jeho vývoj. Iní Svetlí Bohovia – Svarožci – sú predstavitelia prvých rozumných Vyšších Svetov našej Galaxie, ktorí prinášajú Múdrosť do Svetov, ktoré sú na nižšej úrovni vývoja.

Naši ďalekí Predkovia vedeli o Silách a Energiách tvoriacich Vesmíry, o ich množstve a rozmanitosti v aktoch tvorenia. Nazývajúc tieto Sily a Energie Vyššími Bohmi, nikdy nezviedli problém k jednému (jedinému) Stvoriteľovi, tak ako mnohobožstvo vychádza z dualizmu Stavby Sveta. Jestvujú Svetlé Svety, kde sa zrodili nové formy života, a existujú Sily Tmy, kde pokračuje existencia prastarých foriem života. Jestvuje Dobro a jestvuje Zlo, existuje mužský začiatok a existuje ženský začiatok, jestvuje praenergia (pramatéria), sú Sily a sú Energie, jestvuje množstvo štruktúr a foriem Stavby Sveta. Následkom toho predpokladali, že takýchto Bohov je veľa a plnia rozličné funkcie.

Niektoré slovanské občiny sa opierajú o Velesovu knihu, ktorá zdanlivo navádza na existenciu jediného Boha. Prečo sa v nej tak píše? Príčina je v tom, že bola napísaná v predvečer zosilnenie panstva kresťanstva a je o mnohé tisícročia mladšia ako Kniha Svetla. Západní Slovania ako prví čelili útoku agresívneho kresťanstva. Západní Slovania sú všetci Slovania, ktorí žili na západ od Dnepra a Hornej Volgy. Odišli na západ zo svojej Pravlasti na východe pred viac ako 40 tisíc rokmi, keď po vojenskom zásahu Boha Perúna sa Európa vynorila z morských hlbín.

Civilizácia sa dlhodobo snaží zničiť kultúru formou straty chápania podstaty toho, že Bohovia sú jediní len vo svojom spoločnom budovateľskom tvorení, ale sú mnohopočetní, lebo Sily a Energie, ktoré personifikujú sú rozličné, hoci ich tvorivé určenia sa líšia.

Sily Svetla a Sily Temnoty sa už stretli v dvoch galaktických vojnách. Sily Svetla vyhrali prvú a pomaly víťazne končí aj druhá. Ale o tom napíšeme samostatne.