TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • TROJITÍ AGENTI

    Vážení čitatelé těchto řádků, vítám vás opět u volného pokračování hraní se Staroslovienskou Bukvicí.

    Jistě si vzpomínáte na článek věnovaný pár slovům, který byl ukončen před slovem Radost. Není příliš šlechetné pomíjet slibované pokračování. Myslím si však, že vše má svůj čas. Svou nezměrnou hodnotu projevení. Jedna z dobrých úvah je pomyslet na čas jako na reakční dobu.

    Vrátím se teď na trochu jiný začátek. Začátek seznámení se ze Staroslovienskou Bukvicí. Tímto bych chtěl také poděkovat mému učiteli Vladimíru Laubertovi za jeho nezměrnou snahu a přínos na poli poznání našich Předků.

    Na začátku byla jen informace, že existuje něco jako původní zápis Předků. Nu, při přihlášení na kurz mne od samého začátku zaujali ty čáry, klikatice a fascinoval mne samotný nápis:

    Staroslovienská Boukovice

    co to znamená? Ptal jsem se a žádal jsem o odpověď. Nu uteklo pár let a odpovědi, co přicházejí, mne konečně začínají uspokojovat.

    Pro ty, co prošli kurzy Staroslovienské Boukovice, je již přirozené vnímat, že každá čára, ta klikatice, má svůj význam a nese sebou energii, jinak řečeno také frekvenci, svého zobrazení. Proto je velice nutné přenášet přesně každou Boukovici a každou čáru. Chápat její význam. Nejde zde o libovolné překlady, nebo v dnešním chápání špatné, chybné. Nic takového není. Je zde pouze existence čtenáře a jeho znalost vyobrazování. Neboli schopnost přenést k druhému jedinci to, co zná, aby ho pochopil. Proto hledáme, co říci, jak to říci, aby vše bylo jasné.

    Zde se budeme soustředit na samotná dvě slova. To první slovo se dá říci a volně mými schopnostmi přiblížit:

    • ke zrodu poznání našich hvězdných slov, či také přesněji, ale neodpovídající tolik našim současným znalostem stavby vět: ke zrodu poznání našich slov z hvězd.

    Zajímavé, pokud to budu vnímat doslova. Že by nám to říkalo, že naše slova pocházejí z hvězd? Nebo jen naši Předci vše dle hvězd sestavili? Ať tak či onak, je to velice krásné zjištění. Obě varianty jsou vyjadřující o velikosti a moudrosti našich Předků.

    A teď však přijde pecka. Slovo druhé v sobě nese i samotný kód tehdejších víry-zviestia Cyrilka a Metodka a to:

    • kniha pozemského procesu vývoje, neboli také kniha procesu harmonického poznání pozemského cíle

    Konečně jsme se dopracovali k rozuzlení slibovaném v nadpisu. Je velice příznačné číst věci přesně a mít povědomí o jiných jazycích. Jakoby jiných. Mne se zdá, že věci budou ještě napínavější a v podstatě jednodušší, stačí je jen přijmout…

    V samotném názvu je ukryto dnešní anglické slovo BOOK. Je zvláštní, proč samotní angličané ho čtou jako Búk. Dle naší knihy – Boukovice je to jasné, jak měli chudáci přeložit a číst správně OUK.

    A pokud my sami budem číst toto slovo jako Bukvice, tak se nám tento vjem také nemusí odhalit. A čtenáři, co se začínají orientovat trochu v Boukovici, nyní zapátrají v paměti a sami si opodstatní, že on znak OUK je smyslovost-ustoj, čili vzniklé pravidlo naším životem.

    Potom nám známý obrazec 49 znaků Staroslovienské Boukovice říká, že je to celá kniha našich životů spojená s vesmírem.

    A ti naši dva trojití agenti Moricko a Tasilko?

    Chudáci byli celí dopletení a podařilo se jim doplést i zbytek. Představte si, že naši Předci věřili ve své Předky. Za jejich velké činy je označovali za Bohy. Vždyť to samé chování převzali i v Říme a v Řecku. Každý z velkých vládců se pasoval za boha, vlastně ony všechny války vedou naši ,,bohové“ za bohy. Někteří se však jen za ně vydávají, a proto budu psát v těchto významech malé ,,b“.

    A co tak velkého řekli tihle naši bohové Cyril s Mětodějem tím že zaměnily ve znaku ,,B“ Bohy na Búky?

    • zapomeňte na své Bohy a věřte tomu, co my píšeme v našich Knihách, už né Bohové ale Búky jsou to hlavní! A tak se i stalo a někteří již začali věřit. Psali je a rozdávali a šířili, kde se dalo. Slovo boží zde, z této knihy bible, a přepis za přepisem se vytráceli Naše obrazy.

    Dodnes jsou slova psaná víc než nám řeknou skutečné činy lidí, určité skutky. Hlavně v právním světě. Dneska obzvláště, aby si jeden dával pozor, co napíše. Myšlenka může být nepodstatná. A ti, co tomu nevěří, se jistě časem mohou přesvědčit na nějaké zákonné úpravě, že myslet správně není dobré, ale jednat tak, jak je psáno v knize je to nejlepší.

    Od těch dob máme místo Bohů a Boukovice, Búky a Cyrilici.

    A ještě se vrátím k poznámce trojití agenti. Dvojití proto, že jakoby přišli a donesli to anglické slovo Búk a trojití, že přišli ze Soluně. Nám známé spíše pod názvem Soláň, či sluneční. A naši Předci byli také nazývaní Sluneční lidé. Věřili ve Slunce, v Jarlo, to je náš život na Zemi Midgard.

    Sami posuďte a žijte své poznání Předků.

    19.04.2019

  • ČAS KONAŤ PRIŠIEL

    Nastal čas konať naozaj. Ak hovoríme o KONANÍ, tak máme na mysli presne to – konanie. Je jedna vec, ktorá v podstate znefunkčňuje našim mužom efektívne konať. Tou vecou je jav, ktorý je rozšírený ako epidémia – ak nie pandémia – a ktorý nazývame NAIVITA. Táto už – opakujeme táto istá – naivita v minulosti ZAVINILA, že PADLA TARTARIA. Áno, tak sa veci v skutočnosti majú. Žiadna efektívnejšia zbraň cudzincov, žiadna brilantná či brilantnejšia vojenská technika či technológia. Úplne obyčajná a prízemná naivita, za ktorú sme museli zaplatiť VEĽMI – treba to zdôrazniť – veľmi vysokú daň, DAŇ KRVOU. Vtedy však nastupoval vrchol Noci Svaroga, alebo inak Kali Jugy. Dnes je však NAIVITA už neospravedlniteľná.

    Najskôr však o niečom inom. K dispozícii je nová kniha, tentoraz z oblasti bojového umenia. Jej obsah je určený skôr tým, ktorí už majú skúsenosti v oblasti bojových umení – teda nejde o návod pre začiatočníkov. Dôležité je to, že podáva aspekty umenia boja – nie športového zápasu – z pohľadu našej prastarej Kultúry. Čo do obsahu prístupu k vedeniu boja ju možno považovať skôr za príručku pre špeciálne jednotky, kde je dôležitý rýchly a efektívny výsledok, nie divácky príťažlivé zápasenie hoci aj v ringu či klietke.

    Zvlášť výnimočná je v tom, že obsahuje systém psychickej prípravy do boja pozostávajúci z deviatich stupňov meditácií za pomoci špecifických mudier. Pokiaľ nám je známe, tak u nás nikdy predtým nič podobné nevyšlo. Do boja vždy prvá vstupuje myseľ – a ak ju nemáme pod kontrolou, tak sme už prehrali.

    Tieto techniky patria medzi tie, ktoré používajú charakterníci. Vopred však zdôrazňujeme dve veci. Trvalý výsledok – ako vždy – možno dosiahnuť iba trpezlivou prácou na sebe samom. Ďalšou – nemenej dôležitou – vecou je, že opísaný prístup a techniky sú nástroje, ktoré možno použiť rozličným spôsobom. V žiadnom prípade nie je určená na športovú prípravu – jej výsledkom je skôr prístup, ktorý by sme mohli nazvať „boj o život“. A v boji o život si najčastejšie možno uchovať vlastný život iba za cenu života nepriateľa.

    Kniha teda poskytuje nástroje, ale ako ich použijete je už osobná zodpovednosť každého samostatne.

    Prečo o takejto knihe v tomto článku? Je to jedna z dôležitých vecí – v boji o život NAIVITA ZABÍJA. Ak ide o kontakt s ľútym nepriateľom, tak tam v podstate zabíja vždy. A doba už pokročila tak, že nezvládnutie takýchto súvislostí v praxi prinesie prehru. Definitívnu prehru. Teda tak – máme pred sebou ešte nejaké 3-4 roky. V lepšom prípade.

    Knihu s názvom BOJOVÝ SYSTÉM SLOVIENOV predstavíme na Jesennej knižnej burze, ktorú organizuje občianske združenie SLAVICA v Nitre.

    Len pre jasnosť dodajme, že SLOVEN nebojuje, je to totiž RAB, teda zbabelec.

    Tartaria nepadla klasickou vojenskou prehrou, ani prehrou žiadneho druhu technológie – ak neberieme do úvahy technológiu kombinácie zrady a naivity. A to zrady na najvyšších miestach v riadení dŕžavy. Komu to je nejasné, odporúčane si najskôr spomenúť na vnútornú zradu, ktorá spôsobila zničenie Východného bloku, rozpad Varšavskej Zmluvy, ZSSR aj Československa. Veď tzv. „komunisti“ sa na to pripravovali ešte za socializmu. Mnohí si určite pamätajú, že cca 2-3 roky pred prevratom sa začali meniť národné podniky na štátne. Prečo? Národné sa privatizovať nedá, štátne áno. Začalo to teda už vtedy. Zradou zvnútra. Ostatné bola už iba osvedčená technológia parazitov.

    Bieli ľudia nemajú vo svojej podstate vrodenú ambicióznu túžbu po moci a podriaďovaní si iných – a už vôbec nie členov vlastných Rodov. To prišlo až s inštaláciou štátu. Dŕžava nič také nepozná.

    Na tejto povahovej črte však začali – po generácie – snovať svoje plány likvidácie Tartarie cudzinci. Boli veľmi aktívni, do všetkého sa púšťali, všade a vždy boli ochotní ísť – aj vtedy, ak to spôsobovalo starosti navyše. Postupne prevzali kontrolu nad organizovaním všetkých podujatí – čím ďalej, tým vyššie. Jedného dňa boli vpustení aj medzi žrecov, a tu už nastal pre ich rozhodujúci moment. Žreci uchovávali staré písomné zdroje – Letopisy – okrem iného aj s opismi vojen minulých, už zničených civilizácií. Z týchto vojen ostalo poukrývaných v rôznych chrámoch a úložiskách po celej dŕžave – vrátane dnešnej Indie – množstvo zbraní, ktoré sa v starých textoch opisujú. Máme na mysli ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA. Texty opisovali aj detaily ich fungovania a spôsob a zásady ich nasadenia. Teda našim jazykom – z prechádzajúcich vývojových období ostali v rôznych jaskyniach a chrámoch poukrývané aj zbrane hromadného ničenia, množstvo jadrových hlavíc. Boli bezpečné len dovtedy, kým ich tajomstvo uchovávali naši Žreci. Cudzinci v slovanských, vyšívaných krojoch a iných atribútoch našej Kultúry však ostali cudzincami. Postupne ovládli všetky hlavice a zaútočili na tých, na hrudi ktorých dlho žili. Lebo bez ohľadu na to, ako je cudzinec oblečený – je a ostáva cudzincom. Jeho agenda vždy bude agendou cudzinca. Inými slovami – NEPRIATEĽSKÁ VOČI SLOVANOM.

    Ostatné bola už iba technická záležitosť. Rozmiestnili a nasadili jadrové hlavice tak, že postupne zničili všetky naše armády. Veď ako mohli – hoci aj chrabrí a inak neporaziteľní bojovníci – s mečmi, šabľami, lukmi a šípmi hoci aj na najlepších koňoch odolať jadrovým zbraniam?

    Naše armády odišli do bojov, z ktorých sa už nevrátil ani jeden vojak. Hoci predtým poslali do bezpečia ženy a deti, väčšinu z nich križiaci aj tak vysliedili a zlikvidovali. Bola to ťažká a krutá, nemilosrdná prehra, zapríčinená naivnou dôverou v aktívnych a úslužných cudzincov v našich oblečeniach a v rozhodujúcich momentoch aj zradou na vysokých miestach. Bez toho by sa im to nikdy nepodarilo. Bola však Noc Svaroga.

    Jadrové hlavice boli niekde pripravené vopred tak, že boli aktivované keď sa naše vojská dostali na určené miesta, inde boli vystreľované delom. Že akým? Nuž jedno z nich je na očiach v Moskve dodnes – akože „nikdy nepoužité“:

    cas kon 05

    Toto konkrétne bolo vyrobené ešte v roku 1586… A Romanovci – ROMA NOVA – boli cudzinci. Ich úlohou bolo – ako aj Ruska pod ich vedením – zničiť Tartariu. Preto ich tam inštaloval Vatikán.

    Mnohí sa dnes ozývajú, že majú záujem o Kopné Právo a Dŕžavu. Všetkým hovoríme: VÝBORNE. Tak by to aj malo byť. Len sa dobre prizrite, kto vám organizuje vaše akcie. Vy sami – Slovieni – alebo Sloveni, Cigáni a podobní?

    Napríklad v Rusku je dnes situácia, že patriotov buď odstránili alebo zastrašili či posadili do väzenia. A tak tí, ktorí dnes majú „požehnanie“ viesť slovanské hnutia a skupiny sú všetci buď Židia alebo Cigáni. Ale národ sa v Rusku prebúdza a výsledky budú už čo nevidieť zjavné všetkým.

    Ideme vlastnou cestou alebo sa dávame viesť cudzincami? Napríklad aj u nás „populárny“ Kurovský je Cigán (rovnako Ignatienko a ďalší), jeho žena používa Čiernu Mágiu. Aký slovanský je rabín Piakin so ženou Židovkou? Veď nie náhodu už otvorene začína hlásať o „duchovnosti“ RPC a potrebe udržať dolár.

    Orientovať sa treba aj u zdanlivo „neškodných“ typov ako Sidorov či Lazarev. Obaja nebadane pretláčajú systémy, ktoré sú postavené na dominancii mužov vo vzťahoch. Tí, ktorí ich financujú im aj dali úlohu vnútorne rozvracať harmonické vzťahy medzi slovanskými mužmi a ženami. A Lazarev už zbiera svoje „ovocie“ aj u nás. Muži pod jeho „vedením“ postupne prichádzajú na to, že nežijú s „tou správnou partnerku“, a že aj ich partnerka nemá „toho správneho“ partnera. Dokonca sa dozvedia aj to, kde približne ich „správna partnerka“ žije. A možno niekedy na konci zistia, že aj jej partner bol vyškolený u Lazareva…

    Ako ďaleko je to od našej Kultúry, od beregíň v stabilných a šťastných rodinách.

    Ak vláda a parlament robia to, čo je proti národu, tak to znamená, že vo vláde aj parlamente sú nepriatelia národa. A sú to hlavne predstavitelia svojho národa, v prospech ktorého aj konajú. Tento národ však žije v Izraeli.

    Sme spokojní s tým, že deti v našich školách už „zaúčajú“ do vzťahov „rodič číslo 1 a rodič číslo 2“? Že ministerstvu nevadí, že v školách otvorene propagujú alkohol?

    A ďalších príkladov nájdeme neúrekom.

    Hrdina je správny smerácky minister, ktorý si bez problémov „vyberie“ zo zdravotníctva miliardu EUR? Ba dokonca sa neskôr vrátil, aby čelil „novým výzvam“ – má tým na mysli novým Eurám?

    Alebo ďalší minister z ich partie, ktorý najskôr na ministerstve životného prostredia a dnes na poste ministra hospodárstva drancuje svojou súkromnou firmou slovenské lesy? A navyše ich vyváža do Poľska, veď naši ľudia nepotrebujú pracovať, nám stačí kupovať poľský papier a nábytok zo slovenského dreva… Akým smerom ide tento smer je viac než jasné.

    A aj tu môžete nájsť množstvo ďalších príkladov.

    Spomeňme aj stranu F16, teda stranu amerického záujmu. Aspoň je jasné, aký národ majú na mysli v názve. A tu sa nám ponúka aj príklad z nižších úrovní. Napríklad ich človek, majiteľ prešovského Večerníka – kedysi trojdňový minister za Slotu – od nás vymámil pred časom na predaj Knihu Múdrosti Perúna. Knihy predal a nám nikdy nič nedal. Svedkami ste všetci tí, ktorí ste si knihy vtedy v Prešove v redakcii Večerníka kupovali – a poznáme vás už dosť… Ostáva len konštatovať, že Slota napriek všetkému vedel ľudí dobre odhadnúť.

    Energie v Jemnohmotnom Svete sa už zmenili, národy nadobudli právo riadiť svoje zeme. Na začiatok treba, aby sme začali hovoriť pravdu. Zlodejovi treba povedať že je zlodej, podvodníkovi že je podvodník, klamárovi že je klamár, podvodníkovi s pozemkami že je podvodník s pozemkami a podobne. Predstavte si, že máte záhradku a v nej si pestujete stromy. Ak sú vaše a na vašej zemi, tak ich nebudete dohola rúbať len tak, lebo to je dobrý business. Ak teda niekto rúbe stromy nášho národa a peniaze idú do jeho vrecka – hoci má ministerský plat – tak to môže byť iba cudzinec, ktorý nemá k našej vlasti žiaden vzťah. Rovnako to je aj s cirkvami. Ak sme my vládcami našej zeme, tak si musíme svoje právo presadiť, teda vziať si ho naspäť.

    Nezabúdajme, že voliť menšie zlo tak či onak znamená VOLIŤ ZLO!

    Hlavne však pamätajme, že čas konať je tu. Teda konať, konať, konať. Tu a teraz, vždy a všade.

    08.11.2018

  • NAŠE JE ,,Ř“ III.

    Přináším další pokračování možnosti vnímání Staroslovienské Bukvice.

    Na začátku se vrátím k tématu prvního článku a doplním úvodní myšlenku o jeden postřeh.

    Při porovnávání Slovenštiny a Češtiny je při skloňování a úpravách slov pro jiný obraz – význam, vždy zajímavý přechod. Tak třeba příslušník národu je Slovák a žena tohoto národa je Slovenka. Je zde záměna Á – E. Tyto přechody jsou třeba i mezi národy u slov jako třeba chleba, chlieb, atd.. Slov je spousta, hledejte sami. Při těchto přechodech se skoro s jistotou dá říci, že v původním slově se nabízela dvouzvučná Bukvice, jako třeba jať, dzielo, ksi a snad i psi. Je to taková nápověda.

    V různých formách slov pak zvuk zůstal jen částečně.

    A to mne přivedlo podívat se ještě jednou na slovo RODINA. Je zde ještě pár podnětů v podobě slov: rozená – rodná, narozen – narodil se, narozeniny – porodit.

    Zde se jasně projevuje přechod D – Z, a přitom v nářečích se říká narodzeniny, narodzila se atd. A tak jsem čím dál více přesvědčen o spojení s Rusem jako s Rodem (Roudzem). A to v tom, že to znamenalo označení lidí žijících v Rodech.

    Dle nadpisu je zde možná i podotázka, o čem se vlastně budu bavit, když ve Staroslovienské Bukvici není žádné ,,Ř“ a tudíž není se o čem bavit. No a já říkám, že tento vjem můžeme posoudit takto – proč tam není a co tedy stojí za tím, že v češtině je. O tom jsem se již zmiňoval v minulém článku, jedinečné čisté ,,Ř“ na celém světě.

    Kde jsme to s ním dotáhli a co tím chceme říci světu, se pokusím odpovědět.

    Při uplatnění zdravomyšlení je jisté, že nic není jen tak a vše má nějaké příčiny. A ,,Ř“ se jeví při zkoumání jako následek. Možná se zdá, že se bavím pouze o záležitostech z pohledu jedné republiky, ale pokud vezmeme do úvahy nerozcházení se národů, ale nějaké divné rozdělování, je vše jen v rovině úmyslu toho daného smýšlejícího jedince. A já se nesnažím určit, zda ,,Ř“ vzniklo na Moravě, či ve Slezsku, nebo v Čechách, anebo na Slovensku, soustředím se na úděl, bo jak jsem psal, nic není jen tak. Třeba, zaslechl jsem, že existence Uhorska jen možná znamená, že něco je U Hor, přičleněno k horám.

    Již dříve jsem využil v jiném článku přesmyčku mezi Oravou a Moravou. Je zajímavé se zamyslet, kde se vzaly jakoby znovu v obrozeních naše jazyky. Bylo tenkrát vše takové nevinné, nebo se vytvářeli pečlivým výběrem? Bylo vše opravdu zapomenuto, nebo se dnes zapomíná ve větší míře? Víte, když se podívám na dnešní mluvu a mluvu před 25 lety, doznávám velkých změn. Ve výrazech mnohdy jsou slova brána za archaická, mnohdy ztratila svůj význam a dostala nový a jindy se sjednotila různá slova pod jedno slovo. Nic nemusí být ve skutečnosti tak, jak se zdá. Jestli jsem zde zmínil Oravu, mohu zmínit i Opavu. Při představě, zachování ,,P“ ze Staroslovienské Bukvice a fonetického přečtení poté latinkou je místo Oravy hned Opava.

    Pro zjištění příčin a následků je potřeba zajít do minulosti a zjistit, kdy se vlastně začalo užívat ,,Ř“. Na většině stránek, které jsem otevřel při hledání odpovědi na tuto otázku, jsem zjistil, že ono ,,Ř“ se objevilo na konci 12. století. Při tomto zjištění mne celkem zamrazilo, proč až ve 12. století? A co se dělo před tím? Jak se potom jmenovali Přemyslovci a kde se vlastně objevili Čechové, když Říp v té době nebyl, byl to potom Rip?

    Když jsem byl mladší používal jsem na kopírování filmů v počítači určité programy a těm se říkalo ripovací. Zajímavá náhoda s kopírováním. A další otázka, čeho?

    Asi bude potřeba si graficky pomoci s čárováním ohledně ,,Ř“.

    nase r 2

    Pro ty z vás, co nenavštívili kurz Staroslovienské Bukvice, jsou zde zachyceny čáry, co přecházejí jakoby z jiných energetických vrstev – z různých světů. Světy Pravi, ty nejvyšší se vším poznáním. Světy Slavi, vyšší od Javi, ale přeci jen ještě další zkouška v postupu do Pravi. Světy Javi, tam kde se všemu učíme v matérií, jako zjevené, hmotné. A světy Navi, Temné světy, kde neustále probíhá proces zrodu. Nu a naše čára ztvárnění ,,Ř“ přechází shora nejprve trychtýřkem, kde se kumuluje vědění – poznání ve formě energie světu Pravi a tato vědomost padá do světa Slavi, jakoby se zacyklovala a pod novým silnějším dojmem padá do světa Javi. Tato podoba je od ,,R“ jen odlišná tím trychtýřkem. Takže se dá říci, že Ř je buď přesnější energie z Pravi, nebo jakoby nahustěnější.

    Proč tedy měli naši Předci pocit, že musí něco nahustit, přitvrdit, upřesnit, dát na to důraz?

    Je jisté, že pokud zde byla příčina, z druhé strany probíhá současně proces harmonizace.

    Jinak řečeno, Harmonizace nejsou dvě poloviny, ale toto slovo znamená proces dorovnávání mezi silami, energiemi. Něco narůstá, jiné ustupuje. Zdá se tedy, že ,,Ř“ je důsledek harmonizace sil v národu, jeho odporu. Je vytvořen nahustěním, přitvrzením. Byl vytvářen tlak na Rody, které se řezali, některé se dokonce předháněli, kdo bude lepší křesťan a vládce.

    Je to podvolení se tlaku nového světa, kdy staré Kony museli ustoupit. Některé Rody se těžce přizpůsobovaly.

    Tyto tlaky si dnes stěží dokážeme představit. Pokud si dále představíme, že energie slov jsou materializované myšlenky, pak je naprosto zřejmé, že řeč je poté na jemněhmotné úrovni projev toho, co se honí dotyčným hlavou. A pokud jsou tam myšlenky toho nejvyššího odporu, může to podnítit proces vyhrocení v řeči.

    Energie se takto jednoduše dorovnávaly. Působilo to jako hřmot, jako řinčení v přední linii. Není od mysli si dále představit, že jako národ jsme odbojný, pro Evropu mnohdy určující v dění. Naši Předci dlouho odolávali a umírali. Je docela možné, že právě proto vznikl název Morava, kde při starších zápisech se uváděla Marava a třeba jinde v překladech Mahren atd.

    Říká se, že ruka leští kliku, a tak nějak to bylo i s Bohyní Marou, která tak často navštěvovala naše území, až pomalu Duše převáděla přímo ze Země. A tak ji naši Předci zasvětili rovnou celé území. Celé v tomto pojetí myslím i se Slovenskem, kde dodnes, pravda trochu upravená, runa Mary zůstala ve státním znaku.

    Přeci jen v řeči naši Předci řekli své, možná řvali, snad i hřměli v přední řadě bitev na hřbetech svých ořů jako samotní rekové.

    Na konci se chci omluvit všem češtinářům. Vím, že je zvláštní pro některé nepsat spisovně, ale ony někdy ty všechny poučky jsou jako zdi. Hráze, co jsme si v mysli vyskládali a držíme se jich a ony ty zdi nás nepustí vnímat věci jinak. Je jednoduché přitom pustit představu za zeď. Porovnat si měkké ,,i“ a tvrdé ,,y“ a chápat, že foneticky se nějak vyslovují. Jak se tedy naši Předci porvali s výslovnosti čtyř ,,i“ ?

    Je naprosto zřejmé, že existují vyjmenovaná slova, kde se užívá tvrdé ,,y“. Dají se naučit, ale je to opravdu tak, nebo se projevují vlastně i jinak? Napíšu zde slovo Brzy, jako vyjmenované slovo, a teď si napíšu slovo brzičko a tvrdé ,,y“ zmizí. Jak to? Vysvětlení je jednoduché. Co je brzy, je neosobní, takové nemilé a nastoupí to bůh ví kdy, má nás to přesvědčit, že snad ano. Ale brzičko je milé, přímo se nás dotýká, tento pocit jako osobní přímý kontakt, co se má odehrát teď hned. Nu, významově to krásně hraje s Bukvicí, a ne s vyjmenovanými slovy.

    Hledejme obrazy a ne chyby, neb ty vlastně neexistují, chyby jsou jen povrchní věci jinak rozhřešené, přináležející k danému okamžiku teď a tady dle dostupných informací. No, jak se říká, po bitvě je každý generál. Je zde také takové synonima: chyba-omyl, a omyl se dá chápat jako konání, při omytí věci jen po povrchu.

    Musel jsem to napsat a prosím každého ne o hodnocení s, z, y a i, čárek a teček, ale sledování myšlenky jako plynoucího obrazu. Věřím, že jen tak se posuneme dále v pochopení skutečných Předků.

    Pokračování si dáme příště, třeba možná o obrazech a malířích jako egoistických osobností, co vidí věci po svém. Ne, dělám si srandu, jen třeba o obrazovém vnímání dalších jevů dle Staroslovienské Bukvice.

    Vladan/ Sliezko

    05.11.2018

  • TEKTONICKÝ ZDVIH

    Prinášame vám preložený článok s aktuálnou tematikou. Hovorí o situácii, ktorá v dnešnom Rusku naozaj existuje. Nechceme robiť reklamu chabadistovi Piakinovi, ale to je iba jedna z hlásnych trúb zištného ospevovania režimu, ktorý už – hoci proti svojej vôli – odchádza. V zmysle prastarého indického proroctva má v roku 2020 nastúpiť v Rusku vláda úplne nového typu, a tento termín „sedí“ aj z pohľadu dlhodobej analýzy vývoja politického systému za použitia metód matematickej štatistiky a prognostiky vykonávanej analytickým centrom Sulakšina.

    Je vlastne úplne jedno ako to nazveme – zmena je predo dvermi. Slovieni a Rusi sú dve podoby toho istého národa, preto nepodľahnime povrchnému posudzovaniu, ani podsúvaným hodnoteniam cudzincov. Nevôľa voči Putinovi nie je nevôľa voči bratskému národu a Slavianstvu a kladný vzťah k ruskému národu nie nevyhnutne obdivný, inak však ničím nepodložený pohľad na aktuálne vedenie ruského štátu (nie DŔŽAVY!). To doviedlo dnešné Rusko na pokraj priepasti – ak pravda nehovoríme o podmienkach, ktoré tam majú oligarchovia a zahraničné (západné a čínske) subjekty, ale NIE RUSKÝ NÁROD:

    Situácia je však podobná aj u nás – a v podstate v každom štáte. Pozrime sa teda na ten istý proces cez miestnu „optiku“.

    V Rusku (ešte) kraľuje strana „Jediné Rusko“. Názov nie je vybraný náhodne – mal navodiť dojem, že jej predstavitelia chceli zmeniť Rusko na jediné. Teda aby všade bolo rovnako – v Moskve, Petrohrade, Omsku, Vladivostoku, alebo aj poslednej dedinke. Všade rovnaké podmienky pre život. A výsledok? Megapolisy prekvitajú, ale celé zvyšné Rusko (teda okrem Moskvy a Petrohradu) živorí. A Rusko to nie je iba Moskva a Petrohrad, ako Slovensko nie je iba Bratislava (prípadne Košice). Akosi veľmi (náhodou?) podobný rukopis… ale priblížme si to inak:

    Tento videoklip hudobnej skupiny Leningrad má už skoro 8 miliónov zhliadnutí. Text je stavaný vyložene na ruské pomery: je to opis sna ako zhorela Moskva, Putin aj Sobčak(ová), daňová centrála, úradníci, kukláči, Medvedev aj Navaľný, primátori (starý aj nový), zámky na Istre (miliardy boli investované na obnovu „Malého“, možno Nového, Jeruzalema pri Moskve pre RPC, ale nemocnice po „vidieku“ zatvárajú)… a Rusi doma čakali, kedy vychladnú tehly…

    Na internete nájdete aj ďalšiu verziu (cez 13 miliónov zhliadnutí):

    Možno povedať, že táto pesnička už zľudovela. Ale ako by asi vyzerala v našej „verzii“?

    Najskôr si povedzme, že v Bratislave žijú Bratislavčania a Blaváci. Bratislavčania sú tí, ktorých rodiny tam žijú už po generácie, ktorí tam patria a sú domáci právom narodenia. Proti týmto nemáme absolútne nič.

    Bratislava je však hlavné mesto štátu. Ako také sa stalo magnetom pre všetkých karieristov korytárov, ktorí tu prišli preto, aby zbohatli. Ako a na úkor či už domácich Bratislavčanov alebo dokonca celého Slovenska ich netrápi. Naplnili ho najviac Východniari a Stredoslováci, ktorí však rýchlo zabudli na to, odkiaľ pochádzajú. A už vôbec ich nezaujíma, ako sa majú regióny, z ktorých pochádzajú. Ale to Slovenov nezaujíma nikdy. Teda tak – v Bratislave na nás, zvyšok Slovenska – nikto nemyslí. Veď na východ od Bratislavy toho nie je veľa a na Východe už vôbec nič. Prečo im však musíme platiť dane – z toho ničoho, čo tu (nie)je vďaka nim, aby sme nemali pre seba, ale pre ich blahobyt?

    V roku 2001 nás navštívila expertná skupina Európskej Komisie, ktorej úlohou bolo preveriť, v akom stave sme sa vtedy ako predprístupový kandidát do EÚ nachádzali. Slovenský rozhlas v tom roku niekoľkokrát odvysielal hlavné body ich oficiálnej správy, v ktorej bola aj formulácia, že „Bratislava je preto na nadpriemernej úrovni oproti ostatným mestám Strednej Európy, lebo VYKORISŤUJE Stredné a Východné Slovensko“.

    Žeby dnes Sm€r či Strana F16 robili niečo v prospech celého Slovenska? Ak sa opýtame ich, určite nám vysvetlia, ako nezištne nás podporujú – teda určite a jasne bude počuť ich £áskavé ¥€$! Ale výsledky hovoria za nich, veď máme JEDINÉ SLOVENSKO alebo…?

    Asi najlepšie starostlivosť strán Sm€r a Strany F16 o Slovensko vystihuje známy vtip: Po výmene premiérov príde na poradu vlády k novému premiérovi minister financií s dvomi papiermi. Keď dostane slovo, vytiahne prvý papier a hovorí: „Na tomto papieri je zoznam opatrení, ktoré keď schválime, tak ľudia sa budú mať dobre“. Potom dvihne druhý papier a hovorí: „A na tomto papieri je zoznam ľudí, ktorí sa budú mať dobre“…

    Ktovie, možno aj Slováci by radi doma čakali, až vychladnú tehly…

    ZDROJOVÝ ČLÁNOK:

    1.

    Septembrové voľby 2018 priniesli vláde veľa prekvapení. Opozičné strany si v regionálnych voľbách upevnili postavenie v regionálnych parlamentoch, ale „Jediné Rusko“ následkom toho stratilo podstatnú časť svojich poslaneckých kresiel.

    Nie je to kritický úder, ale je bolestivý. Avšak v gubernátorských voľbách sa položenie strany ukázalo ešte žalostnejšie. Jedinorusi v štyroch regiónoch utrpeli drvivú porážku. V Prímorskom kraji fakticky vyhral kandidát KSRF Iščenko. Po spočítaní 97,87% hlasov sa ukázalo, že kandidát komunistov vedie. Miestna správa sa rozhodla zrealizovať drzú falzifikáciu: zrazu sa odnikadiaľ objavili údaje z volebných okrskov, v ktorých všetkých 100% voličov dali hlasy jedinorusovi Tarasenkovi, ktorého Putin určil za gubernátora. Ale rozhorčenie národa bolo také veľké, že falzifikácia sa nepodarila – Centrálna volebná komisia (CVK) neuznala za víťaza škandalózneho jedinorusa, ale ani nevyhlásila za víťaza komunistu. Jednoducho zrušili výsledky volieb. Toto „šalamúnske rozhodnutie“ síce nikoho neuspokojilo, ale lepšie odhalilo násilie nad vôľou voličov.

    V Chakásii kandidát od jedinorusov – úradujúci gubernátor Zimin – úplne stiahol svoju kandidatúru: teraz sa komunista Konovalov má stretnúť kandidátom strany Spravodlivé Rusko, ktorého rating je len máličko nad 10%, pokiaľ – samozrejme – si to aj on nerozmyslí a nesiahne svoju kandidatúru, čo by fakticky prekazilo voľby.

    A v Chabarovskom kraji, ako aj vo Vladimírskej oblasti, voliči hlasovali za technických protikandidátov z LDPR, ktorí ani len nepomýšľali na víťazstvo, ale boli vzatí gubernátorom ako „demokratické pozadie“ (Vladimírsky Žirinovec dokonca v najkritickejšom momente odvolal z volebných okrskov všetkých svojich pozorovateľov). Mimoriadne hanebnou bola porážka vladimírskej gubernátorky Svetlany Orlovej, ktorá prehrala približne o 20%. Za roky vládnutia v oblasti dokázala proti sebe poštvať v podstate všetkých – od podnikateľskej komunity do prostých robotníkov. Nie náhodou sa v ľude ujala prezývka „Freken Bock“ a „Regionálna mučiteľka“. Internet uvádza, že miestni politológovia radili administrácii prezidenta ju za niekoho vymeniť. Ale ona – na základe osobnej známosti s Vladimírom Putinom – vycestovala do Moskvy a „ON“ jej kandidatúru odobril (toto ešte raz potvrdzuje, že v Kremli nastúpila temnota a tak robí jednu chybu za druhou).

    Ťažko nesúhlasiť s tými analytikmi, ktorí teraz konštatujú: rozpadá sa ten politický systém, ktorý dlhé roky starostlivo budovala administrácia prezidenta a jej ekonomická obsluha. Dostal trhlinu ten vyladený, overený mechanizmus volieb, ktorý slúžil nato, aby zabezpečoval rekordné percentá Putinovi a jeho vyvolencom z „Jediného Ruska“, čím umožňoval hádzať do tváre Západu aj domácej opozícii posmešné otázky typu: „Vy že ste za demokraciu? Nuž ale takáto je naša „suverénna demokracia“! Náš národ chce politika, ktorý – podľa vašej mienky – je nedostatočne liberálny, nuž nevystupujte proti vôli národa!“ Okrem toho, zatriasol sa samotný politický režim, ktorý zosobňuje Vladimír Putin, ale ktorý sa začal formovať ešte pred jeho príchodom k moci. Ako ho teda možno charakterizovať?

    2.

    Škandály na posledných ruských voľbách zapadli do 25. výročia streľby na prvý moderný ruský parlament – Najvyššiu Radu RSFSR – ktorú nariadil Boris Jeľcin. Vplyvné americké noviny Wall Street Journal publikovali pri príležitosti tohto smutného výročia článok svojho experta na bývalý ZSSR Davida Sattera.

    Satter pracoval v rokoch 1976-1982 ako korešpondent Financial Times v Moskve. Prednáša slavistické disciplíny na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. Setter dokonale ovláda ruský jazyk a pozorne sleduje všetko, čo sa odohráva v Rusku. Z jeho pera pochádza niekoľko kníh, ktoré sú venované udalostiam Perestrojky, Jeľcinčine a zavedeniu putinizmu. Jeho nový článok When Russian Democracy Died má zaujímavý podnadpis „Boris Jeľcin zničil parlament pred 25 rokmi. Týmto vydláždil púť pre diktatúru Putina“.

    Jedna z hlavných ideí tohto článku: o nejakej demokracii v jej liberálnom poňatí možno hovoriť vo vzťahu k ZSSR a Rusku len v období od r. 1988, keď Michail Gorbačov vyhlásil politiku „Glasnosti“, do roku 1993, keď Boris Jeľcin vydal rozkaz o rozpustení zákonne zvoleného parlamentu. Po „dvojdňovej občianskej vojne“ – ako Setter nazýva októbrové udalosti roku 1993 – Boris Jeľcin a jeho klika doslovne prinútili Rusov prijať novú Konštitúciu, ktorá darovala prezidentovi diktátorské splnomocnenia, čím ho ustanovila nad všetky tri vetvy moci a zbavila parlament možnosti kontrolovať prezidenta. Západ – a predovšetkým USA v osobe vtedajšieho prezidenta Clintona a ministra zahraničných veci Warrena Christophera – prižmúril oči nad týmto závažným zločinom, čo definitívne rozviazalo ruky Jeľcinovi. Do roka začal vojnu v Čečensku. Setter vyslovil názor, že ak by v roku 1994 bola moc prezidenta obmedzená parlamentom, tak čečenský problém by bolo možné riešiť bez vojensko-politickej operácie. Jeľcin skoncentroval vo svojich rukách moc, a teda nepovažoval za potrebné sa s kýmkoľvek radiť a rozoberať nesilové varianty.

    O 5 rokov neskôr Jeľcin odovzdal moc „nástupcovi“ – Vladimírovi Putinovi. Putin zavŕšil vytvorenie režimu, pri ktorom je opozícia pod plnou kontrolou, sloboda slova potlačená a parlament sa zmenil na filiálku administrácie prezidenta. „Mister Putin eliminoval ostatky demokracie“ – píše Setter na záver. Keď sa Jeľcin rozhodol použiť vojenskú silu proti zákonne zvolenému parlamentu a Spojené Štáty ho podporili, premena Ruska na agresívnu diktatúru sa stalo iba otázkou času. Setter – rozhodne – správne poukázal za korene režimu Putina. Naši liberáli – ktorí sa pre nich samých neočakávane ocitli v opozícii k „sociálne blízkej“ moci – klamú, keď stavajú „demokrata“ Jeľcina voči „diktátorovi“ Putinovi. Kým za Jeľcina kukláči bili na mítingoch nie ich, ale starčekov s červenými zástavami a ľavicových patriotov zahnali do „informačného geta“ tým, že ich zbavili možnosti prístupu k televíznym divákom, to ešte neznamená, že ich možno nazývať bielymi. A tak sa situácia vyvinula ako vo vtipe o holičovi, ktorý na otázku: „Čo je dobro a zlo?“ odpovedal: „Zlo, to je keď mi sused beztrestne ukradne kravu a dobro je, keď mu ja vezmem kravu a nič sa mi nestane“.

    V podstate Jeľcin nerobil nič iné ako jeho nasledovník, ktorý ho dokonca predbehol v popieraní demokratických princípov. Jeľcin posielal do väzenia svojich politických oponentov, Jeľcin zakazoval časopisy a pokúsil sa zakázať opozičnú stranu. Jeľcin založil tradíciu tých najhrubších a otvorených falzifikácií vo federálnych voľbách, keď kandidát s dvojpercentným ratingom sa stane víťazom. Jedna z hlavných „predvolebných technológií“ bol kontajner spod kopírovacieho stroja vrchovato nabitý dolárovými bankovkami. Jeľcin sa dokonca miešal do občianskych vojen v susedných, postsovietskych krajinách. Vojenskou silou podporoval zoskupenia, ktoré politické vedenie tých krajín považovalo za separatistov – spomeňte si na Moldavu a Podnestersko. Po vstupe 9-tej armády do moldavsko-podnesterského konfliktu prezident Moldavska Sneur a líder Podnesterskej republiky Smirnov za prítomnosti oficiálnych ruských zástupcov v Moskve podpísali mierovú dohodu – a nič! Viete si predstaviť, žeby na Donbas vstúpili ruské vojská a potom Porošenko a Pušilin by v Moskve, v prítomnosti Surkova, podpísali mierovú dohodu? Dokonca ak by Putin aj niečo také dokázal, Západ by zbesnel hrozbami a neohraničil by sa iba nótami protestu. A Jeľcinovi také niečo dovolili, pretože ho považovali – ako hovorievajú v USA – za „svojho sukinho syna“…

    Teda tak. Putin je verným pokračovateľom Jeľcinovho diela. Režim, ktorý sa v Rusku sformoval po roku 1993 určite nemožno nazvať demokraciou, pričom sa to týka ako putinského, tak aj jeľcinského obdobia. Ale považovať ho za diktatúru – ako tvrdí Setter a domáci, extrémni liberáli – by tiež nebolo správne.

    Diktatúra predpokladá opieranie sa o vojensko-policajnú moc, teroristické zastrašovanie, úplnú neprítomnosť politických slobôd, prechod moci do rúk silových štruktúr (v Čile za Pinocheta boli dokonca na riadiace posty univerzít vymenovaní generáli). Jeľcin skutočne v roku 1993 postupoval ako skutočný diktátor v štýle latinskoamerických vojenských „goríl“. Ale v Putinovom Rusku ako keby existovala parlamentná opozícia, vychádzajú opozičné noviny, vysiela rozhlasová stanica, ktorá sa venuje metodickej kritike prezidenta z prozápadných pozícií. Znamená to, že je potrebná nejaká iná špecifikácia nášho politického režimu. Navrhujem názov populistický autoritarizmus.

    3.

    Populistický autoritarizmus je taký politický systém, v ktorom moc patrí úzkemu politicko-ekonomického klanu alebo ich skupine, ktorú predstavuje jedna osobnosť, ktorú propaganda zobrazuje ako všemohúceho vodcu či riaditeľa. On aj v skutočnosti má zo zákona ohromné právomoci, napríklad môže v ľubovoľnom okamihu rozpustiť parlament. Ale v skutočnosti je on iba jeden z členov tajného klubu vplyvných jednotlivcov, ktorí sa podobajú na Neznámych Otcov fantastickej povesti bratov Strugackých. Opozícia a parlament pri takomto režime existujú, politická trieda je slabá, čiastočne pod kontrolou moci, čiastočne je tvrdo potieraná.

    Pritom je pyramída moci postavená na pasívnom súhlase ak nie väčšiny, tak aspoň značnej časti obyvateľstva. To aj robí tento autoritarizmus populistickým. Na rozdiel od demokracie masy v skutočnosti nemajú prianie sa spolupodieľať na politickom riadení. Oni poskytujú moci a „národnému vodcovi“ možnosť rozhodovať o všetkom samostatne. Samozrejme, že masy za to čosi od moci očakávajú, takže vidíme svojráznu spoločenskú dohodu – hoci aj tichú, nevyslovenú a nezapísanú v zákonoch a Konštitúcii.

    Prvá podmienka podpory takejto autoritatívnej moci masami je v prvom rade rozhodnutie tej istej moci neútočiť na sociálne práva más, nevykonávať otvorenú a drzú neoliberálnu politiku a v určitej miere aj deklarácia patriotických pozícií – presnejšie, konkrétne kroky v tomto smere. Toto je hlavná podmienka. Ale geopolitická osobitosť postsovietskeho Ruska ako krajiny polo-periférie svetového kapitalizmu, kriticky závislej od Západu, rodí druhú podmienku: prozápadnú zahraničnú politiku a podporu Západu pre ruské mocenské štruktúry, a to až do ospravedlňovania niektorých nie celkom demokratických krokov.

    David Setter má pravdu – ruský populistický autoritarizmus sa začal formovať v roku 1993. Západ vedený USA spočiatku prižmuroval oči nad zlikvidovaním parlamentnej demokracie v Rusku a premene krajiny na superprezidentskú republiku so „zaistenou opozíciou“ a „príručným parlamentom“. Potom nastúpil rad krokov zameraných na určité upokojenie más, ktoré boli rozhnevané ekonomickou šokovou terapiou. Vo voľbách do nového ruského parlamentu utrpeli liberálni mladoreformátori zastúpení „Demokratickou voľbou Ruska“ zdrvujúcu porážku. Jeľcin pochopil, že zem pod jeho nohami sa tak či onak trasie. Za týchto podmienok začala vláda Černomyrdina hovoriť o neprípustnosti „druhej šokovej terapie“, o boji s infláciou „nemonetárnymi metódami“ a dokonca o riadení cenotvorby. V skutočnosti to poväčšine boli iba prázdne slová: reformy v tichosti pokračovali, hoci o niečo pomalšie a bez tak cynického objasňovania, ale aj to stačilo na to, aby fanatik neoliberálnych reforiem Gajdar na znak protestu odstúpil. Okrem toho, Černomydrin a Jeľcin nepristúpili k najodióznejším reformám: nezačali začiatkom 90-tych rokov rozoberať energetický komplex (to urobil neskôr, už za Putina Čubajs), nerozbehli otvorený veľkoformátový rozpredaj pozemkov určených na poľnohospodársku činnosť. Tieto plaché polorozhodnutia neurobili Jeľcina super populárnym, ale v určitej miere znížili stupeň napätia.

    Mechanizmus populistického autoritarizmu bol dokončený začiatkom 2000-cich rokov. Putin, ktorý zamenil Jeľcina zmenil federálnu televíziu na poslušnú služobníčku administrácie prezidenta realizujúcu mašinériu propagandy. Tá ani predtým neumožňovala skutočnej opozícii sa vyjadriť – za Jeľcina Ziuganova na národnej televízii otvorene ignorovali. Ale vtedy si aspoň ako tak dovoľovali jemnú kritiku prezidenta v duchu liberalizmu Javlinského. So zavedením kontroly nad TV bolo spojené aj vyhnanie niektorých najodióznejších oligarchov 90-tych rokov: Berezovského či Gusinského.

    Nakoľko Putin vtedy stroho plnil pokyny západných „pánov sveta“, všetko sa mu poľahky darilo. Keď sa vtedy niekto za hranicou pokúsil čo aj len pípnuť o „porušovaní ľudských práv v Rusku“, tak to boli iba predstavitelia akýchsi marginálnych organizácií. Pre politikov „najvyššieho levelu“ Putin ostával plne „rukopodatným“ – pozývali ho na summity, viedli s ním rokovania. Ba dokonca aj Putin prejavoval zjavné priateľstvo k Západu – vyjadroval pripravenosť pomôcť americkej operácii v Afganistane, zatváral strategické sovietske vojenské základne ďaleko za hranicami a dokonca podpisoval dokumenty o spolupráci Ruska a NATO. Ak by niekomu zo západných lídrov vtedy povedali, že proti tomuto človeku a jeho okoliu USA a EÚ o desať rokov zavedú sankcie, odpoveďou by bol asi smiech.

    Druhou oporou postjeľcinovského systému populistického autoritarizmu bola podpora širokých más, ktoré sa nechcú samé zaoberať politikou, zúčastňovať skutočných a nie simulovaných volieb, nominovať svojich kandidátov na rôzne vládne posty. Táto operácia vytvorenia „národného cára“ sa politickým technológom z administrácie prezidenta očividne podarila. Ľudia boli unavení z chaosu 90-tych rokov, z nekončiacej sa ekonomickej krízy, nevyplácania výplat a penzií, z večnej poloničoty. Okrem toho už neostávalo síl trpieť oficiálnu masochistickú rusofóbiu, ktorá sa vylievala zo všetkých televíznych kanálov a rozhlasu, zo všetkých oficiálnych novín a časopisov. Liala špinu na všetku našu sovietsku, dokonca aj na imperátorskú minulosť, vykresľovala našu krajinu a jej obyvateľov ako „historické beštie“, ktoré sa musia kajať za všetko – za pravoslávie, za komunizmus, za atómovú bombu a hydroelektrárne, za víťazstvo na švédskymi križiakmi, Napoleonom aj Hitlerom.

    Bolo to volanie po patriotizme, želaní hrdiť sa svojou krajinou a jej reálnymi výdobytkami a nie očierňovanie svojej minulosti, neponižovať sa pred cynickým a namysleným Západom – za čo politickí technológovia „vodcu“ pocítili rýchle uspokojenie.

    Pravda – ako aj v prípade ekonomických očakávaní národa – išlo iba o simulakru: tu namiesto skutočného obnovenia národnej ekonomiky pohodili národu iba malú časť naftodolárov z barového stola, tam vrátili melódiu sovietskej hymny a trochu znížili stupeň antisovietizmu z hlavných televíznych kanálov. No značná časť obyvateľstva skočila na toto klamstvo, rating „vodcu“ vyskočil vysoko. Ba čo národ – začiatkom dvetisícich rokov sme videli, ako do tábora putinovcov prebiehajú niektorí ideológovia a lídri ľavicového patriotického hnutia, inak vážení ľudia, ktorí sa nezľakli jeľcinského teroru v roku 1993 – rozoberali otázku, že „Putin tvorí nové impérium“, „spája biele aj červené projekty“…

    Medzitým pod ukrytím pseudopatriotizmu a pseudosociálnej politiky vláda pokračovala v deštrukčných reformách. Napríklad – práve vtedy, v roku 2003 – Putin podpísal zákon o poistených penziách a položil základ dnešnej dôchodkovej krízy. Ale vtedy hovorili o tom, že konečne prišiel do Kremľa oficier, patriot, obranca národa, a teda nikto si nič nevšimol…

    4.

    Prvá opora populistického autoritarizmu sa zatriasla v roku 2008, keď sa ukázalo, že po udalostiach v Južnom Osetsku Západ prestal podporovať Putina. Už nie iba ochrancovia práv, ale aj západní lídri začali hovoriť o narušovaní ľudských práv, pripomínať Putinovi čečenskú vojnu. V roku 2012 Západ otvorene podporil liberálnu opozíciu, ktorá žiadala odstúpenie prezidenta, ale vláda prvé vážne vystúpenie proti Putinovi vydržala. Na Blatné námestie vyšla najmä moskovská „kreatívna trieda“. Konzervatívnejšia časť bola za „pokoj a poriadok“. Ksiuša Sobčak(ová) v roli lídra protestu vyvolala zjavnú skepsu u prostých Rusov z Čeľabinska alebo Krasnodaru.

    Pripojenie Krymu v roku 2014 vymrštilo rating Putina do takých nebeských výšok, že absencia podpory Západu, sankcie a diplomatický tlak sa dočasne začali ponímať „elitou“ ako niečo nie vážne. Dokonca sa to pokúsili použiť ako tromfy v propagandistickej vojne. Architektom kremeľskej politiky sa začalo zdať, že systém vydrží aj na jednej nohe, že podpora obyvateľstva bude stačiť, o to viac, že podpora je taká mohutná. A po marci 2018, keď Putin vyhral ďalšiu prezidentskú kampaň a dostal 76% hlasov sa v Kremli uistili v presvedčení, že s týmto národom možno robiť všetko: zvyšovať ceny, dane, zvyšovať dôchodkový vek. On všetko strpí, pretože neskutočne miluje svojho prezidenta, horúco a úplne nezištne. Proste za to, že je taký brutálny, krásny, že so západnými nepriateľmi hovorí tak tvrdo, ale s národom – ticho a dôveryhodne…

    A tu ich čakalo veľké rozčarovanie. Národ vyslovil svoj odpor voči útoku vlády na svoje už aj tak obrezané práva – a začali masové protesty, hlasovanie proti „Jedinému Rusku“, podporovanie protivládnych, technických protikandidátov za gubernátorov.

    Ale to všetko by ešte bolo nič, ak by nebolo to najhlavnejšie: definitívne odišiel do minulosti mýtus o „dobrom cárovi“, ktorý myslí na svoj národ a ktorý dokáže postrašiť „zlých a nenásytných bojarov“. Zrútila sa dôvera k prezidentovi, čo bolo v podstate zvyškovou dôverou k vláde. Prostý Rus pochopil, že sa musí postarať o seba sám, pretože nikto nemyslí „za všetkých nás v Kremli“. Populistický autoritarizmus stratil svoju druhú a poslednú oporu, a teda jeho plné zničenie je už iba otázkou času.

    Samozrejme, že k tomu nedôjde dnes alebo zajtra. Samozrejme, že štátna moc sa bude vzpierať, pretože nikto nie je ochotný dobrovoľne odovzdať vplyv, vysoké sociálne postavenie, príjmy; okrem toho sa štátna moc bojí trestu od Západu, aj hnevu vlastného národa. Ale z arzenálu prostriedkov pôsobenia jej už ostalo iba násilie – nie náhodou najvyššie vedenie vytvorilo Rosgvardiu (Národnú gardu Ruska), ktorá sa už teraz „vyznamenala“ na uliciach počas protestných mítingov, preto sa tak široko reklamuje úprava „Stena“, predurčená na streľbu do demonštrantov.

    Ale tak či onak, použitím násilia možno dosiahnuť iba dočasné, krátkodobé víťazstvo. Klasik politickej filozofie Machiavelli správne tvrdil, že v skutočnosti je pevný iba ten režim, ktorý pripomína kentaura a opiera sa nie iba o silu, ale aj o presvedčenie a – hoci aj pasívne – ale predsa len odsúhlasenie národa. O to skôr, že Západ žiadne schválenie súčasnému ruskému režimu nedá, a hoci u Jeľcina prehliadli streľbu na parlament, jeho nástupcovi pripomenú ešte aj bitie demonštrantov Políciou.

    Politická idylka postsovietskeho Ruska prežíva tektonický zdvih. Model populistického autoritarizmu sa vyčerpal. Prichádza epocha premien, ktorú – ako sa zdá – nikto nečakal.

    Rustem VACHITOV

    14.10.2018

  • TEOLOGICKÁ GLOBALIZÁCIA

    Neraz sme už písali o rozličných proroctvách. Či sa plnia alebo neplnia je vždy samostatná otázka, ale dôležité je poznať podstatu toho, o čo v nich ide. Inak riskujeme, že nepochopíme podstatu toho, čo sa deje vôkol nás. A to v časoch materializujúcej sa zmeny Vekov nie je práve najmúdrejšie riešenie.

    Proroctvá bývajú pozitívne aj negatívne, ale to, aké sú nikdy nie je bezdôvodné. Ide o to, že neraz sú zostavené vynikajúcimi odborníkmi na skryté energie a významy.

    Určite ste sa neraz stretli s tým, že proroctvá ako také sú poväčšine „zaraďované“ medzi fantazmagórie, zatiaľ čo vedecký prístup je diametrálne odlišný a považovaný za jedine spoľahlivý. Toto akosi podvedome prenášame aj na nositeľov predstáv o vede ako takej.

    Príkladom môže byť osobnosť každému určite veľmi dobre známa – Sir Isaac Newton. Ak by priemerný človek dostal otázku, či Newton bol stúpenec náboženských proroctiev alebo exaktnej vedy, nezaváhal by ani na chvíľu. Ale práve zdanie veľmi často klame. Newton totiž – okrem dobre známych vedeckých prác – napísal aj knihu pojednávajúcu o Zjaveniach Jána a proroctvách Daniela. Prečo a načo by to takýto osvietený duch robil? Nuž, pozrime sa naň bližšie.

    Newton – hoci to nezasvätenému znie naozaj neuveriteľne – vypracoval podrobný rámcový plán vytvorenia Nového Jeruzalema. Bol totiž vtedy hlavným slobodomurárom sveta – akási obdoba úradu pápeža pre katolíkov. V skutočnosti je však pápež podriadený úradu hlavného slobodomurára sveta – je to dnes totiž jedna a tá istá jezuitská „partia“.

    Newton zostavil plán implementácie projektu Apokalypsy, pričom všetky ním stanovené termíny je potrebné odpočítavať od dátumu jeho narodenia.

    Vzhľadom na pozíciu Newtona v hierarchii začalo celé slobodomurárstvo plán systematicky zavádzať do života. Medzi hlavné body, ktoré vytýčil Newton a ktoré môžeme spomenúť je vytvorenie svetovej sionistickej organizácie, svetové vojny, židovský holokaust, vytvorenie štátu Izrael atď. Iba jedna „udalosť“ nebola stanovená presne – vypuknutie Tretej svetovej vojny, predtým však sú naplánované „udalosti“ ako chaos, hlad, občianske vojny… Všetko sa má skončiť približne v polovici 21. storočia a má znamenať koniec existencie ľudstva na Zemi. Áno – čítate dobre, naplánovaná je totálna likvidácia ľudstva na Zemi – vrátane samotných Sionistov. Že prečo práve tak a práve toto? Priblížme si to postupne.

    Všetky naplánované vojny sú krvavé kabbalistické obety, ktoré sú nevyhnutné nato, aby prišiel Mašach tak, ako je to opísané v posvätnej knihe hnutia Chabad – Tanya. Treba vedieť aj to, že práve toto hnutie dnes ovláda celú vládnucu elitu v USA, Izraeli aj Európe, vrátane Ukrajiny aj Ruska. Kroky ruskej vlády za putinizmu detailne zapadajú do Newtonovho scenára. Rabín Piakin presne vie, prečo a začo maľuje gojom ružové obrázky – veď patrí k Chabadu…

    Koniec tejto globálnej púte je opísaný v Apokalypse, teda Zjavení Jána – zánik sveta následkom globálneho rádioaktívneho zamorenia. V skutočnosti tento bod už mohol pomerne nedávno nastať – máme na mysli známy čeľabinský bolid. Málokto vie, že jeho trajektória smerovala na najnebezpečnejšie miesto na svete. Mal dopadnúť na miesto uloženia vyše 500 ton obohateného uránu a niekoľkých desiatok ton obohateného plutónia. Bolid bol však zostrelený. Verejnosti však nie je známe kým – mal totiž takú rýchlosť a hmotnosť, že to nemohla byť žiadna pozemská protibalistická strela ani nič podobné.

    Aby sme prešli bližšie k predmetu článku povedzme si, že Zjavenia Jána v skutočnosti nemajú žiaden vzťah k Novému Zákonu. Koncom 15. storočia ich napísal židovský rabín, gnostik Korintos (meno odvodené na počesť známeho gréckeho ostrova).

    V judaizme existuje náboženský smer Chasidov, ktoré v prvej polovici 18. storočia za veľmi krátky čas ovládlo európske obyvateľstvo Poľska a priľahlých teritórií. Zrod chasidizmu sa viaže na činnosť jeho zakladateľa Beštu (1698-1760), znalého kabbalistu. Ide o organizáciu Chazarov a už od počiatku táto vetva vyzvala nespokojnosť ortodoxných rabínov. Chabad dodnes neuznáva Izrael za svetové centrum judaizmu.

    Po roku 1772 sa chasidizmus rozpadol na rad vetví. Rabín Elimelech ho rozšíril v meste Ležajsk, ktoré dnes patrí do Poľska. Menachem Mendel založil občinu vo Vitevsku (dnes Bielorusko), z ktorej vyšiel Šneur Zalman, zakladateľ Chabadu, ktorý je známy ako Ľubavičský chasidizmus.

    Ľubavičskí Chasidi alebo inak Chabad je dnes najsilnejším smerom chasidizmu. Jeho hlavné centrum je v New Yorku a najväčšie občiny má dnes v USA a Izraeli. Vyše 5 000 vyslancov Chabadu žije po celom svete a všade zakladajú hebrejské centrá, školy a synagógy. Predstaviteľov Chabadu dnes možno nájsť v podstate všade. Kontrolujú najmä vládu USA a Izraela, ale pod plnou kontrolou majú dnes aj Ukrajinu a Rusko.

    Hlavné filozofické dielo rabína Šneura-Zalmana je už spomenutá kniha Tanya. Je to prvá práca, ktorá systematizovala chasidskú morálku, postavenú na metafyzických, kabbalistických základoch.

    Jedným z najväčších úspechov na ceste ovládnutia kresťanstva bolo pripojenie Tóry a Tanachu k evanjeliám, čím vznikol Starý zákon Biblie, pričom Apokalypsu dokázali implementovať dokonca priamo do Nového zákona. Možno si všimnúť, že hoci Hebreji v podstate nenávidia samotnú postavu Ježiša z Nazaretu, kniha Zjavenia Jána im slúži doslovne ako príručka pre ich konanie. Apokalypsa je pre nich svätá kniha.

    Treba nám však vedieť niečo iné – Newtonom opísaný plán konca sveta nenapísal ani Stvoriteľ, ani Diabol – je dielom temných kabbalistov, presnejšie Majiteľov svetových peňazí. Pod termínom „majitelia svetových peňazí“ rozumieme vlastníkov – akcionárov – americkej Federal Reserve Bank.

    Hnutie Chabad je však iba jedno z mnohých tajných spoločenstiev, ktoré ovládajú dianie vo svete. Väčšina ľudí si naivne myslí, že udalosti okolo nás riadi Boh, ale situácia je – posledných 300 rokov – úplne iná. Infernálne sily skrz temné obrady už dávno robia na implementácii toho, čo sa dnes „populárne“ nazýva „Nový svetový poriadok“. Či sa nakoniec fyzicky materializuje alebo nie závisí od poznania alebo nevedomosti národov alebo naivného obyvateľstva – a teraz už všetkých štátov sveta. Súdiac podľa obľuby „sladkej nevedomosti“ dnešných obyvateľov sa možno obávať – už nie tak vzdialenej – budúcnosti.

    Obyvateľstvo – vrátane tých, ktorí sedia v parlamentoch a vládach – si neuvedomujú, aký program materializujú tajné spoločnosti do života. Tu už by mal zohrať úlohu inštinkt sebazáchovy – ale peniaze beznádejne a totálne zmenili štruktúru ich psychiky.

    Čo sa týka úsilí tajných spoločností – nejde o žiadnych naivných hlupáčikov. Ba dokonca ich môžeme nazvať hlboko teologicky orientovanou skupinou. Veď práve teológia je to, čoho sa oni v hlbokom presvedčení držia. Treba však vedieť to, že boh Starého zákona je Satan, a toho vôľu plnia, teda systematicky, podľa „hracieho plánu“ Newtona ju uvádzajú do života. Newton však nebol jediný „plánovač“, hlavné body jeho plánu premenili do „vykonávacích predpisov“ ďalší teologickí géniovia. Áno, možno ich tak nazývať, a je to aj zodpovedajúce ich poznaniu. To len dnešné obyvateľstvo (nie národ) si bohužiaľ myslí, že šťastie je v nevedomosti. A aj preto možno systém, v ktorom sa nachádzame nazývať „teologická globalizácia“.

    Ak sme už začali s hnutím Chabad, v krátkosti dokončme opis hlavných bodov ich programu Apokalypsy. Veď Zjavenia Jána sú dostupné každému – a teda každý si môže prečítať, aké kroky ešte pre nás – pred definitívnym koncom hry – naplánovali. A čo sa týka materializácie ich plánu – kto nerozumie podstate toho, čo sa deje je buď obeťou alebo potravou, pričom rozprávkari typu chabadského rabína Piakina napomáhajú ovečkám ostať v košiari. Cieľom všetkých takýchto a podobných „prorokov“ a metód je príprava a udržanie zdroja „zdravej“ potravy pre Matrix v správnom zložení. Veď aj my kŕmime zvieratá na farmách tak, aby nám dávali čo najviac mlieka a mäsa… ako hore, tak dole.

    Ježiša z Nazaretu ako Mesiáša očakávajú iba kresťania. Iné teologické smery majú iných „mesiášov“ (Mašachov), ale vzhľadom na to, že ide o skupiny, ktoré možno zaradiť do skupiny „antikristov“, tak ich mesiáši nemajú nič dočinenia s novozákonným Ježišom Kristom. Tu len podotknime, že Ježiš z Nazaretu a Kristus boli dve úplne rozdielne osoby, časovo približne rovnako vzdialené od nášho obdobia, hoci Ježiš z Nazaretu veľa prebral z učenia skutočného Krista. Egregoriálnu postavu „Ježiš Kristus“ vytvoril Vatikán, je to však energetický program, presnejšie simulacrum (simulakra). Keďže Kristus nie je Ježišom, tak skutočný „antikrist“ nie je a ani nemôže byť ten, ktorého opisujú či očakávajú kresťania.

    Ešte jednu poznámku ohľadom termínu „druhý príchod“. Každý z nás ho má „naplánovaný“. My nie sme pôvodom bytosti z Midgard-Zeme, sme tu iba dočasne. Po „zvládnutí“ učebnej látky sa vraciame tam, odkiaľ pochádzame, teda na Zem našich Rodov. To je v skutočnosti podstata termínu „druhý príchod“. Nastane, ale nemá nič do činenia s kresťanskou špecifikáciou. V podstate, kto dnes naozaj udržiava pamäť o skutočnom Kristovi a kto o skutočnom Ježišovi z Nazaretu? Odpoveď bude určite protikladná tomu, čo si dnešné zakabalené obyvateľstvo myslí…

    Chabad očakáva svojho mesiáša menom Mašach. Na rozdiel od klasického judaizmu sa ich mesiáš nemal narodiť v Jeruzaleme, ale v Dnepropetrovsku. A tam aj v roku 2015 naozaj prišiel na svet. V zmysle kabbalistických metód bolo nevyhnutné, aby mu „pripravili cestu“, t.j. bolo potrebné priniesť zodpovedajúcu krvavú kabbalistickú obetu. A tak bola v roku 2014 zorganizovaná krvavá vojna na Donbase. Neorganizovali ju americké tajné spoločenstvá, ale tie – pre zmenu – organizovali krymský projekt. Pripojenie Krymu však zapadá do programu všetkých tajných spoločností zásadným spôsobom – vrátane Chabadu. Veľký génius hebrejskej mysle – mimochodom jeden z predkov izraelského premiéra Netanyahu – v minulosti vyslovil zásadné proroctvo. V zmysle tohto proroctva „keď Rusi vezmú Krym, príchod Mašacha sa značne priblíži, a keď ruské lode vplávajú do Konštantínopolu, Mašach príde bezprostredne“. Preto treba rozumieť tomu, že príchod ich mesiáša nemôže byť organizovaný bez Ruska. To muselo byť v takej či onakej podobe vtiahnuté do toho, čo dnes poznáme ako vojna v Sýrii. Dokonca aj prezident Asad – slobodomurár vysokého stupňa vysvätenia – iba plní body plánu budovania Nového Jeruzalema, a preto aj požiadal Rusko o vojenskú pomoc. V tomto scenári hrá kľúčovú úlohu malá osada na pohraničí Izraela a Sýrie meno Armageddon, teda nič nie je náhoda.

    Preto bolo zorganizované zostrelenie ruského lietadla „tureckým“ letectvom či zavraždenie ruského veľvyslanca – cieľom bolo vtiahnuť Rusko a Turecko do otvorenej vojny. Jej následkom sa má rozpadnúť Turecko a rozšíriť Izrael na Veľký Izrael tak, aby sa materializovali predpovede o Novom Jeruzaleme z Knihy Zjavení.

    K prepuknutiu otvoreného konfliktu (zatiaľ) nedošlo vďaka určitým vedomým kruhom v ruskej armáde. To však nič nemení na veci, že na „projekte“ sa intenzívne pracuje. Bez vojny Ruska a Turecka nemôže dôjsť k vzniku Nového Jeruzalema, preto nemožno spať na vavrínoch. Teologická globalizácia nie je rozprávka…

    Keď už sme pri tajných spoločenstvách, zopakujme si, čo je o nich známe. Takéto spoločenstvá – organizácie – sú tie, ktorých členovia skrývajú určité svoje činy pred tými, ktorí k nim nepatria. Ich členovia môžu mať povinnosť skrývať, alebo zapierať svoje členstvo, pričom spravidla skladajú prísahu uchovávať tajomstvá spoločnosti. Termín „tajné spoločenstvo“ sa používa na opis bratských organizácií – napríklad slobodomurárstva – ktoré mávajú tajné ceremónie, ale môžu ho používať aj spoločenstvá, ktoré sú známe ako „univerzitné bratstvá“.

    Čo sa týka ich fungovania sú tajné spoločenstvá formy sociálnej organizácie, ktoré nie sú otvorenou, oficiálnou štruktúrou. Je to spojené s cieľmi, ktoré tajné spoločenstvá sledujú. Cieľom takýchto tajných štruktúr môže napríklad byť zmena strategických perspektív vývoja politických systémov, realizácia dlhodobých projektov, ktoré prebiehajú aj niekoľko desaťročí či až stáročí, pretože ich nemožno realizovať iba aktuálne vládnucim politickým systémom. Dôležitým aspektom tajných spoločností je vytáranie alternatívneho systému spojenia a odovzdávania informácií medzi ľuďmi vnútri už existujúceho systému (mimo médií pre „dobytok“). Dnes sú tieto spoločnosti v podstate pod kontrolou jezuitov – teda satanistov.

    Najznámejším spoločenstvom sú slobodomurári, ktorých názov pochádza z francúzskeho „Franc-maçonnerie“, neskôr anglického „Freemasonry“. Ako štruktúra známa verejnosti sa objavili v roku 1717 ako tajné spoločenstvo. Etika slobodomurárstva sa opiera o monoteistické náboženstvá, ale aj o staré konštitúcie, pergameny, sochy a iné materiály slobodných murárov. Oficiálne sa predpokladá, že počiatky siahajú do konca 16. až začiatku 17. storočia, pravdepodobne od majstrov murárov starých chrámov. Aj názov „masson“ pochádza zo starofrancúzštiny. Používa sa v doslovnom preklade ako „slobodomurár“.

    Slobodomurárstvo je administratívne organizované vo forme suverénnych Veľkých lóží, z ktorých každá riadi slobodomurárske lóže v hraniciach svojej jurisdikcie. Počet členov lóží je spravidla od 15 do 100 ľudí organizovaných na teritoriálnom princípe. Miestne lóže sú riadené Veľkou lóžou, ktorá je v každej krajine iba jedna. Niektoré veľké lóže uznávajú jedna druhú, iné zase nie. Všetko sa riadi prastarými slobodomurárskymi pravidlami – zákonmi.

    Za základnú verziu pôvodu slobodomurárstva je považovaná verzia o ich pôvode zo stredovekých murárskych cechov, ale existuje aj verzia o oveľa staršom pôvode slobodomurárstva, ktorá je odvodená z rádov Templárov alebo Rosenkruciánov, ba dokonca až z Egypta.

    Dnes je slobodomurárstvo rozšírené po celom svete a zastúpené v rozličných formách – lóžach, Veľkých lóžach, najvyšších radách, kapitulách, areopágoch, konzistóriách, federáciách a konfederáciách. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že vo svete je okolo 4 miliónov slobodomurárov.

    Vari najznámejšou skupinou spomedzi tajných spoločenstiev je rád Iluminátov. Slovo pochádza z nemeckého „der Illuminatenorden“. Je to nemecké tajné spoločenstvo založené v 18. storočí – na 1. mája 1776 – v Inglostadte filozofom a teológom Adamom Weishauptom, známym stúpencom deizmu. Cieľom bolo použiť túto organizáciu na rozšírenie a popularizáciu toho učenia, ako aj ďalších liberálnych ideí osvieteneckého obdobia.

    Oficiálne oznámeným cieľom iluminátov bolo zdokonalenie a povznesenie ľudstva cestou „stavby Nového Jeruzalema“. Rád bol bavorskou vládou r. 1785 zakázaný. Prvým známym iluminátom (satanistom) otvorene pri moci sa stala kráľovná Viktória, ktorá aj začala plán Nového Svetového Poriadku (Nového Jeruzalema) uvádzať do života.

    Jedným z ich symbolov je Minerva.

    Preskočme vpred a pozrime sa na dnešnú situáciu. V Novom Anglicku je Yale University, ktorej absolventi sa akosi „samo sebou“ dostávajú do kľúčových pozícií spoločenského a politického života…

    Je to súkromná univerzita v USA a patrí do tzv. „The Ivy League”, čo je spoločenstvo ôsmych najprestížnejších súkromných amerických univerzít. Spolu s univerzitami v Harvarde a Princentone tvorí tzv. „Veľkú trojku“.

    Univerzita sídli v New Havene, čo je jedno z najstarších miest Nového Anglicka, v štáte Connecticut. Je to prístavné mesto ležiace cca 120 km na severovýchod od New Yorku a cca 200 km na juhozápad od Bostonu.

    Už erb Univerzity Yale mnoho napovie…

    Na univerzite už tradične „funguje“ nemálo tajných spoločenstiev. Najstaršie je „Skull and Bones“, ktorého symbol je tiež veľmi dobre známy:

    Ďalej tu patria tajné spoločenstvá „Scroll and Key“, „Book and Snake“, „Wolfs head“, aj „Elihu“, založené r. 1903.

    Na Harvardskej univerzite pôsobí zase ďalšie tajné spoločenstvo „Strážcovia Pečate“:

    O tajných spoločenstvách by sa dalo písať ešte mnoho, ale pre nás to už nemá žiaden praktický význam. Len naivný hlupák si môže myslieť, že veci vo svete sa odohrávajú len tak, samé od seba.

    Strategický, rámcový plán Newtona „rozmenil na drobné“ čierny pápež slobodomurárstva Arthur Pike. Na snímke so slobodomurárskymi insígniami a viditeľným stupňom vysvätenia (33).

    On bol ten, kto už stanovil presné dátumy oboch svetových vojen, boľševickej revolúcie, židovského holokaustu a podobne. On už pracoval s termínom „NWO“, hoci táto myšlienka nie je v slobodomurárstve nijako nová. Podľa jeho vlastných slov mu bol celý plán postupne nadiktovaný infernálnymi silami v tranze formou automatického písania. Veď aj nato sú obrady a rituály.

    V podstate už ani nie je dôležité kto a ako „priložil ruku“ k dielu budovania Nového Jeruzalema, treba len vedieť o čo vlastne ide a čo má tento plán s každým z nás dočinenia.

    Kľúčovým textom všetkých smerov – bez ohľadu na to či z USA, Západnej Európy alebo Chazarov – je Kniha Zjavení Jána. V zmysle tohto plánu je potrebné vytvoriť Nový Jeruzalem. Americká vetva si myslí, že to má byť – vrátane narodenia Mašacha – v Jeruzaleme, chazarská vetva je presvedčená, že ide o Dnepropetrovsk. Ale ani toto nie je kompletný zoznam.

    Plán, ktorý realizuje aj ukrajinská a ruská vláda je organizácia Nového Jeruzalema na území Ukrajiny a južného Ruska. Všetky zásadné kroky putinovského režimu podporujú tento plán – hoci pre naivných sa to zdá úplne inak. Vždy treba prinášať krvavé obety – preto vznikla potreba vojny na Donbase. Je známe že vždy, keď donbaské jednotky odrazili útok ukrajinskej armády a vyrazili do protiútoku prišiel rozkaz z Moskvy útok zastaviť. Rovnako likvidácia všetkých starovereckých veliteľov cez ruské spravodajské štruktúry nie je žiadna náhoda. Moskovský patriarcha bol už za socializmu agentom KGB a v tejto pozícii často cestoval na Západ. Dnes je (ako slobodomurár s 33. stupňom vysvätenia) vážnym subjektom v FSB. To samozrejme ešte neznamená, že FSB má v oficiálnom popise práce likvidáciu Starovercov na Donbase. Územie Nového Jeruzalema má zahŕňať aj Krym a Soči – a práve preto musel Krym prejsť pod Rusko. Teda žiadna vlastenecká snaha o spojenie jedného národa, ale suchý plán príchodu Mašacha. Ostatne plán krymskej Kalifornie začali pôvodne realizovať už v r. 1920, ale vtedy ho povstanie krymských Tatarov prerušilo. Ilumináti-jezuiti však plánujú dlhodobo. Už Zbigniev Brzezinski vyhlásil, že „Nový Svetový Poriadok sa bude budovať na ruinách Ruska a na náklady Ruska“ – teda všetko sedí.

    Územie Novej Chazarie (Jeruzalema v podaní Chabadu) má ležať aj na severnom pobreží Čierneho mora, pričom hlavné mesto má byť dnešné Soči. Preto Rusko muselo investovať miliardy do infraštruktúry nielen Krymu, ale aj Soči. Preto aj krymský most. No a na ďalší rozvoj Ruska peňazí neostáva… vrátane dôchodkov.

    V polovici 21. storočia má dôjsť k svetovej vojne, ktorá zlikviduje všetok život na Zemi. Vyvolené duše – podľa Knihy Tanya ich je 600 000 – budú za odmenu prenesené do Raja, kde už ostanú blažené naveky. Preto toto všetko, preto stáročia systematického plánovania a konania. Ako to nazvať z pohľadu obyčajného človeka? Nuž, minimálne ako šialenstvo. Ale všimnite si, že „Koniec sveta“ spomína pápež, aj anglická kráľovná… aspoň vidno, kto kde patrí…

    Treba však povedať, že táto riadiaca elita nie je dnes ani zďaleka jednotná v pohľade na záverečnú fázu totálnej kontroly sveta a „Veľké finále“. Jedným z opozičných smerov je prístup uchovania totálnej kontroly nad ľudstvom a zredukovanie obyvateľstva do „zlatej miliardy“. Teda – ako to chápe táto časť „vyvolených“ – keď už nadobudli takú totálnu kontrolu nad svetom, tak prečo ho zničiť, ak tu môžu ostať naveky a „dojiť kravy“? Áno, nepokorných (Slovanov) treba zlikvidovať, ostatných a povoľných „naformátovať“ rabskou ideológiou (kresťanstvo) a všetko bude v poriadku. Obmedzený počet obyvateľstva len pre potechu a potreby elity. Táto skupina je však tiež hlboko teologicky znalá, a preto siahla k odlišnej symbolike. Veď už Konfucius povedal, že „nie peniaze a nie zákon, ale znaky a symboly riadia svet“. Preto začali systematicky používať inú symboliku a posilňovať iný, ich egregor. Ako ich rozpoznať? Nuž, v judaizme je 10 hlavných bohov – Ciferov. Každý z nich má svoj symbol, ktorý dnes poznáme ako „arabské“ cifry od „0“ po „9“. Cifra „10“ je však v Kabbale posvätná – teda dôležité. Označuje ich boha – z nášho pohľadu Satana. Preto aj 10 prikázaní, preto aj 10 druhov cifier na peniazoch a cenných papieroch a podobne. Teda v Kabbale je „10“ sakrálnym symbolom ich boha. Ak teda nechcú plniť plán totálnej Apokalypsy (likvidácie sveta), tak 10-tku obchádzajú, t.j. chcú ju „prechytriť“. Symboliku spoznáme jednoducho – 10-tka chýba – preto 9-11… ale možno preľstiť Satana?

    Nechceme sa veľmi dlho rozpisovať o veciach, ktorým je najlepšie neudeľovať pozornosť, ale o ktorých je treba vedieť. Jedna vec sa tu však ešte priam žiada – otázka vlády a protiputinskej „opozície“ v Rusku. Skutočnú opozíciu v podstate zlikvidovali – vodcovia sú buď za mrežami alebo zastrašení. Boli však aj takí, ktorých už bohužiaľ niet. Vytvorili teda program riadenej opozície. Podľa neho má existovať iba putinizmus a ako opozícia Navaľný – veď iných niet. Samozrejme, že Navaľný nie je pre Rusko žiadne riešenie. Je to absolvent Univerzity v YALE a slobodomurár.

    Ale aby sme jasne ukázali, že ak sa v Rusku hovorí o opozícii, tak v drvivej väčšine prípadov nejde o Navaľného, ktorého mítingy v žiadnom prípade nemajú masový charakter; pozrime si fotografiu z mítingu proti dôchodkovej reforme, ktorý organizovala Komunistická strana RF v Moskve z 2. septembra 2018:

    A na týchto „masové“ protesty Navaľniat o týždeň neskôr:

    Medzi Navaľného kámošov možno priradiť aj jedného z absolventov Harvardu – a teda „Strážcu pečate“, ktorý čírou náhodou zaviedol priateľský systém Facebook…

    Ale vráťme sa ešte ak proroctvám. Rabínom Piakinom „preklínané“ analytické centrum Sulakšina vykonalo matematickú analýzu Newtonových „proroctiev“. V princípe išlo o aplikovanie Gaussovej krivky – analýzy prirodzeného rozdelenia – na množstvo naplnených proroctiev za niekoľko posledných storočí. Ak údaje majú prirodzené rozdelenie, tak sú považované za náhodné, a teda nesú charakter prirodzený. Ak však údaje nezapadajú do tzv. prirodzeného rozdelenia, tak sú to špeciálne príčiny, t.j. sú spôsobené nie náhodne, ale špeciálne, t.j. úmyselne. Takýmto spôsobom sa napríklad v priemysle zisťujú chyby vo výrobných procesoch.

    Vyšiel veľmi výstižný výsledok: všetky katastrofy predpovedané (uvedené) v Knihe Zjavení nesú ŠPECIÁLNY CHARAKTER! Inými slovami nie sú vytvorené Stvoriteľom, ale sú dielom špeciálnych príčin – našich známych tajných spoločností. Znamená to teda – ak nie sú v pláne Stvoriteľa – tak nič z toho sa pri uvedomelom konaní ľudí nemusí stať. Ale ako dnes koná obyvateľstvo? Koná či skoná?

    Málo známym faktom je, že Stalinovi sa podarilo zbaviť všetkých slobodomurárov v riadiacich štruktúrach ZSSR ešte pred príchodom Druhej svetovej vojny. Ak by sa to nepodarilo, tak ZSSR by sa bolo rozpadlo ešte pred Druhou svetovou vojnou. Úspechy ZSSR boli závratné. Napriek strašnej genocíde ruského obyvateľstva mohol ZSSR už DVA ROKY PO STRAŠNEJ VOJNE – teda v r. 1947 – zrušiť lístkový prídelový systém na potraviny v krajine. V Nemecku alebo Veľkej Británii k tomu došlo až oveľa neskôr – v Británii až 2 roky po ZSSR!

    Stalina zavraždili trockisti – slobodomurári – a začali s deštrukciou systému. Ten mal však také pevné, Stalinom položené základy, že zotrvačnosťou – napriek odstredivým snahám slobodomurárov – sa ZSSR stal začiatkom 60-tych rokov najúspešnejšou, najdynamickejšie sa rozvíjajúcou krajinou sveta. Za Brežneva však ešte došlo aj k úplnému zákazu všetkých slobodomurárskych lóží, čo značne pomohlo v napredovaní krajiny (dnes sú všade, teda aj u nás, čo vidno na porevolučných „úspechoch“). Slobodomurári prišli znovu so svojim členom Andropovom, ktorý v podstate už začal demontáž ZSSR. Bola to diverzia, nie slabosť – ani ekonomická – systému. No a „insideri“ Gorbačov a Jeľcin už dielo skazy dokonali.

    Dôležité je jedno – záleží nám na krajine Predkov alebo sme sa stali rabmi so slučkami na krku? Tí však nie sú plánovaní za rok 2060…

    11.10.2018

  • BYŤ PROTI UŽ NESTAČÍ

    Koľko času ešte ostáva obdobiu demokracie dejiny zatiaľ nevedia. Ale zmena už nekompromisne poklopkáva hánkami prstov po stole. Naznačuje, že jej služobníci sa už musia chystať na odchod.

    Doba sa mení – ale to je jasné už každému. Nie každý si však dokáže zrátať, aký v skutočnosti naberá vektor pohybu. Jedno je isté – byť už iba „proti“ niečomu nestačí. Dnes musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť.

    Väčšina obyvateľstva sa uspokojí s obrázkami, ktoré im maľuje televízor a ďalšie prostriedky masovej kontroly. Kto však dôveruje informáciám zo „správnych“ médií, ten iba dokazuje, že je ľahko ovládateľný. Takýto ľudia si naozaj nezaslúžia slobodu – tá nemôže prísť k tým, ktorí sa spoliehajú na to, že celú zmenu „zrealizuje“ za nich niekto iný. Takýchto obyvateľov však je – bohužiaľ – väčšina. Nechajme ich však spať. Je to nielen ich rozhodnutie – ale aj ich zodpovednosť. A už vôbec s nimi nevstupujte do polemiky – posilňujete tak ich stav.

    V tomto spektre všakovakých zdrojov sa v poslednom období znovu začali aktivizovať subjekty, ktoré sú krajne nespokojné s existenciou védického Svetoponímania – teda Slavianstva. Potrebujeme si uvedomiť, prečo sa tak deje – ale vopred varujeme. Nezaujímajte voči týmto subjektom emotívnu reakciu. Majme stále na pamäti, že sme uzamknutí v systéme, ktorý sa často nazýva aj Matrix. Tento systém žije z našej životnej energie – ak ju transformujeme na emócie. Parametre Matrixu sú veľmi jednoduché – ide iba o počet pripojení a intenzitu emócií. Je to presne to isté, ako my dojíme vo farmách kravy. Čím viac kráv, tým viac mlieka. Ako hore, tak dole.

    Aby zabezpečili že ostane zapojené čo najväčšie množstvo „bateriek“ (t.j. nás), používajú dve základné metódy stabilizácie pripojení: nejednotnosť a stav polotranzu. Nejednotnosť – aj hovoríme o nás, Slavianoch – dosahujú práve podporovaním všakovakých „Slovanov“, ktorí odkiaľsi vyrástli ako huby po daždi. Nevedia čo to v skutočnosti Slavianstvo je – ale zato vytrvalo šíria svoje verzie tohto pojmu. A ako vieme – v demokracii to všetko niekto platí. Prečo a načo je jasné.

    V stave polotranzu nás udržiavajú najmä alkoholom, drogami (vrátane energetických nápojov), GMO a podobnými komponentmi. Treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú skutočnosť: NEEXISTUJE NEŠKODNÝ ALKOHOL. Je to JED v čistej podobe. Ak sme viac či menej pod vplyvom tohto jedu, sme určite neschopní zachytávať informácie z Vysokých Svetov a ostávame spoľahlivo napojení na ich egregory – veď ich vytvorili „just for us“.

    Samozrejme že netvrdíme, že všetci tí, ktorí nám bránia vystúpiť k nami hľadanému „bodu B“ to robia vedome. Ale to je v podstate jedno. Výsledok je ten istý.

    Mnohí z nich sú zmätení aj preto, lebo v minulosti pre seba prijali iné verzie pravdy. Tu však zrazu to, čo sa možno dozvedieť z našej stránky rozdrvilo väčšinu z toho na prach.

    Nech sú už ich pohnútky akékoľvek, najhoršie je sa začať s nimi hádať a dôvodiť im logickými argumentami. Ryba v oceáne nemôže vidieť vtákov letiacich vysoko na oblohe – hoci inak môže poznať ohromné hlbiny. Chcete sa hádať s alkoholikom, že je alkoholik?

    Védické Slovanstvo – alebo inak Svetoponímanie – je pre vládnucu triedu problémom. Oni totiž vytvorili všetky náboženstvá (vrátane scientológie), a teda ich aj majú všetky totálne pod kontrolou. Je v podstate jedno, ako ich nazveme – riadia ich jezuiti. Jedine SVETOPONÍMANIE (VÉDICKÉ SLAVIANSTVO) pod kontrolu nedostali. Ani formou násilia, ani formou kúpenia, ani formou brainwashingu rabína Piakina či ďalšími metódami. A čo nemajú pod kontrolou, to je pre nich neriadený proces. A to nemôže vyhovovať žiadnemu procesnému sociálnemu inžinierovi Matrixu.

    My však nezabudnime na dôležitú vec: DO MATRIXU SÚ PRIPOJENÍ VŠETCI TÍ, KTORÍ GENERUJÚ NEGATÍVNU ENERGIU (EMÓCIE). Sme v ňom len a jedine preto. Matrix nemôže existovať na Svetlých energiách. Je napájaný vyložene a výlučne EMÓCIAMI. Princíp je jednoduchý: naša úloha je „fungovať“ na vysokých, nie nízkych frekvenciách. Ak dobrovoľne ostávame na nízkych, tak nimi nás zároveň likvidujú. A tu je v podstate jednoduché riešenie: chcete sa odpojiť od Matrixu? Prestaňte generovať emocionálne reakcie na životné situácie. EMÓCIE NIE SÚ CITY!

    Predstavte si napríklad, že ste rozbili auto. Šok, problémy, nepríjemnosti, náklady navyše… a to všetko vás zmení na chodiacu sexuálnu bombu. Alebo opačne, vyhráte v lotérii, podarí sa vám nejaký „podvodík“… a znovu sa meníte na chodiacu sexuálnu bombu. Všimli ste si to niekedy? Im je jedno v ktorej ste „polohe“ („kladné“ či „záporné“ emócie) – dôležité je to, že to sú EMÓCIE. Podarí sa niečo – sex, nepodarí sa niečo – sex… A už vás doja. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, že by ste mohli vydať úplne inú – ako sexuálnu – reakciu?

    Toto totiž nie je ľúbosť – to je obchodovanie. Sex je obchodný artikel štýlu „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja – dohodnime sa“ – obchodovanie však nie je Duchovný vývoj… ale o tom sme už neraz písali či hovorili na prednáškach.

    Horeuvedené neplatí na osudové dvojice – tie, ktoré sa hľadali kým sa nenašli – všetci sme sa dohodli ešte pred narodením – a navzájom si pomáhajú v evolučnom vývoji. Hovoríme aj o TELEGÓNII alebo inak tradične nazývanom jave KONY RITA.

    Inak vieme, že svet sexu nás spája so svetom zvierat, teda všakovaké „tantry“ vedú iba nadol.

    Druhou stranou mince je, že všetko, čomu denne odovzdávame čo aj len kúsok pozornosti napájame denne kúskom našej životnej energie. Preto sa postupne materializuje všetko, čo takto napájame. Aj NWO sa materializuje – ak budeme naň dennodenne myslieť. Vôbec nezáleží na tom, že v negatívnych súvislostiach. Preto sa musíme naučiť pracovať s energiami zodpovedne. Bez energie sme totiž nič – hoci aj supermoderné auto s prázdnou nádržou.

    Spomeňme niekoľko príkladov tých, ktorí nás – týmto myslíme Slavianov – očierňujú. Nedokážu sa proste zmieriť s tým, že existujeme. Najčastejšie sú riadení skrz egregory – ale oni ani netušia, že niečo také existuje. Tieto riadky nie sú určené proti nim – nemáme v úmysle ich napájať našou, ani vašou životnou energiou, ani preberať ich karmu. Orientovať sa však treba našim ľuďom.

    Mali by sme vedieť, čo je príčinou existencie takýchto vševedkov Truhlíkov. Takto v princípe začína práca s vlastnou mysľou – ktorú by sme mohli adekvátnejšie nazvať mágia. Najskôr sa musíme naučiť pracovať s myšlienkami. Začneme tak, že ich budeme iba „pozorovať“ (myšlienky sú totiž samostatné entity, my sme ich nevytvorili). Pozorovanie znamená, že ich registrujeme ale nechávame voľne ísť. Nezastavíme ani jedinú z nich. Takto nevytvárame karmu. Akonáhle ju zastavíme a emocionálne spracujeme – generujeme nízke energie, z ktorých existuje Matrix. Takto v ňom riskujeme ostať naveky. V ďalších krokoch sa učíme zablokovať akýkoľvek druh nechcenej myšlienky. Typickým príkladom je „odpojenie“ pracovných problémov doma. A napokon sa dokážeme skoncentrovať na jednu myšlienku ľubovoľne dlho – napríklad na DŔŽAVU – a mysľou ju materializujeme. Ak však chceme Dŕžavu, musíme presne vedieť, čo to je. Inak si predstaví každý „svoju verziu“ – a sme tam, kde nás chcú mať… dojné kravy. Práve preto je implementovaná metóda „rozdeľ a panuj“ – teda nejednotnosť medzi nami samými.

    Uveďme si niekoľko príkladov.

    Povedzme skupina sústredená okolo Žiarlivého. Pred rokmi – všetka česť – odišiel z mesta a začal hľadať cesty k prírodnému spôsobu života. Bolo to vtedy naozaj čosi nové, bola to forma odporu nastupujúcej globalizácii. Postupne sa však „prírodné oslavy“ zmenili na alkoholové oslavy – možno to považovať za cestu vývoja? Jednoducho od odporu treba prejsť k budovaniu. Byť proti nestačí – ale „proti objekt“ sa vždy nájde. A máme aj staré príslovie: kto chce psa biť – palicu si nájde.

    Teda prvý uzáver: Ak chceme konštruktívne budovať, nestačí utešovanie alkoholom. Vďaka skutočným poznatkom o živote našich Predkov sa im rozsypal žiarlivý mýtus „aj tak nikto nevie, ako to naozaj bolo“. Je šťastie v nevedomosti?

    Žiarlivú cestu nasleduje nejeden prívrženec – dajme názornému príkladu kódové meno Humuslav. Najčastejším argumentom je tvrdenie, že sme si všetko – vrátane Staroslovienskej Bukvice – vymysleli. Za takýto kompliment ďakujeme. Kto sa zaoberá Staroslovienskou Bukvicou vie, že takéto niečo nedokáže vymyslieť jeden človek. Tieto tvrdenia sú teda postavené na predskúsenostnom prístupe: „neviem čo, ale kritizujem“ (Ѩ-Ѭ). Aj tu možno konštatovať, že byť proti nestačí.

    Druhý uzáver: Ak chceme niečo kritizovať, mali by sme sa najskôr s predmetom kritiky v maximálnej miere oboznámiť. To je Múdrosť našich Predkov.

    Zatiaľ môžeme konštatovať fakt, že v oboch prípadoch ide o Slovenov. Divíme sa každému, kto sa snaží s nimi polemizovať – veď špecifická charakteristika kasty Slovenov je známa. A aj v evanjeliách nájdete varovanie: „Nehádžte perly prasatám…“

    Ďalej tu máme kritiku od pražského šamana s juhoamerickým výcvikom. Áno – nemá rád Slovanstvo. Ale potrebujú Slovania indiánskeho šamana? Šamani sú v primitívnejších kultúrach – my sme mali žrecov VOLCHVOV. V podstate od nich sa kedysi učili predkovia tých, ktorí sú dnes šamanmi. Na druhej strane však si treba zachovať ostražitosť. Čierna mágia šamanov je účinná – ale je to čierna mágia. Používa krvavé obety. A my už vieme, že každá násilná smrť živej bytosti – krvavá obeť – privoláva démonov. A takýto šaman – lebo nie všetci praktizujú čiernu mágiu – špeciálnym obradom s démonom dohaduje, za čo mu životnú energiu obetovanej bytosti dodá.

    Tretí uzáver: Dnes „ponúkané“ šamanstvo je umelá alternatíva védickému slovanstvu. Robia všetko preto, len aby sme sa neprebudili a ostali rozdelení. Tu treba vedieť aj to, že po smrti – v Navnom Svete – budú tí, ktorí tomu-ktorému danému smeru uverili a nasledovali ho slúžiť. Čím viac Duší odíde za takýmito šamanmi, tým budú mať viac rabov. Je to – samozrejme – dočasné, ale nezabúdajme, že „jeden deň je Pánovi ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“.

    Všetky horeuvedené príklady popierajú existenciu akýchkoľvek vlastných písomných zdrojov Slovanov – vrátane Velesovej knihy – na ktoré sa odvolávame. Zaujímavé však je, že v podstate popierajú aj Starosloviensku Bukvicu – a to už je zaujímavým bod. Oficiálna veda totiž potvrdzuje jej existenciu, akurát sa nedozvieme, kedy nám ju vymenili za latinku a že to je Obrazové písmo.

    Ak by ste teda chceli zhrnúť ako nasledovať tiežslovanov z troch horeuvedených skupín, mali by ste sa chovať asi takto:

    Čítajte len cudziu literatúru o Slovanoch, ožierajte sa pri vatrách a potom okolo nich individuálne tancujte a zabávajte sa orgiami; navyše tam zarežte aspoň kohúta… kto tak robí a je šťastný, ten k nim naozaj patrí.

    Nie všetci sú však takto priamočiari. Ďalším príkladom je skupina, ktorá sa koncentruje na hľadanie grálu či jeho posolstva. Oni sú na úplne inej úrovni a naozaj na sebe pracujú. Rozhodne nepatria k alkoholikom či primitívnym organizátorom orgií. Je tu však iný problém – ktorý sme už opísali v minulosti. Katari boli v podstate Staroverci, ktorých v 12. storočí surovo – vrátane žien a detí – vo Francúzsku vyvraždili kresťania. Teda tí, ktorí slúžili a dodnes slúžia anjelom a archanjelom. Ak pri rozhovore s takýmto človekom spomeniete napríklad Svaroga – hneď vás poučí, že to je akýsi Emanuel. Ak zase Ladu – hneď vás poučia, že to je akási Panna Mária – a tak ďalej… Z toho vyplýva, že ide o pokračovateľov tradície tých, ktorí Katarov (Slavianov) v minulosti vyvraždili. A my vieme – stačí použiť Starosloviensku Bukvicu – že dve mená sú totožné len vtedy, ak majú rovnakú ÚDELNÚ VÁHU. A jednoduché spočítanie údelných váh judaistických názvov a ich porovnanie s našimi hneď ukáže, že ide o úplne rozdielne entity. Nie, my neslúžime žiadnym anjelom ani archanjelom, žiadnym Emanuelom ani Pannám Máriám, presnejšie žiadnym Pánom. Veď môžeme citovať Sama Chalupku: „Pravda Bohmi vydaná káže nám Slovienom: neprávosť mať Pána, ba väčšia byť pánom…“ Je to v podstate veľmi sofistikovaný pokus o vzájomné prepojenie Slavianstva a Judaizmu. Védická Múdrosť však jasne hovorí:

    SPOJENÍM DVOCH NEVZNIKÁ CELOK, ALE RODÍ SA TRETIE

    A v záplave tých tretích sa už svet priam topí. Napriek tomu sa to hmýri rôznymi skupinami, ktoré by radi povyberali čerešničky či hrozienka z torty, ale o zvyšok „nemajú záujem“. Čerešnička na torte – nech je akákoľvek lákavá – je však bez torty nič.

    Znamená to, že sa povyšujú ďaleko nad nás Slovanov, ale čosi im nedáva pokoja a neustále nám krížia cesty. Napríklad na poslednej oslave Boha Kupalu na Morave dokonca ZADARMO rozdávali medzi návštevníkmi osláv svoje časopisy. Žeby niekto mal tak rád Slovanov, že neľutuje svoje peniaze, že spracoval a vytlačil farebné časopisy a potom ich zadarmo rozdáva na osvetu chudákov? Ale prečo si ich nerozdávajú medzi sebou? Teda vynára sa jedna nepríjemná otázka: KTO ICH FINANCUJE A AKÉ CIELE SLEDUJÚ?

    Alebo to môžeme vyjadriť aj jedným zo známych Murphyho zákonov: Zadarmo ešte nikto neobedoval.

    Ďalším uhlom pohľadu na nás – Slovanov – je literatúra, ktorú neustále odporúča rabín Piakin. Nuž čo, otvorme jednu z vrelo odporúčaných kníh, ktoré obsahujú najvyššie múdrosti… žeby naozaj? Teda pozrime sa na Mŕtvu vodu:

    Začnime úvodom knihy – hľa, prvá strana úvodu:

    Najskôr si ozrejmime niekoľko faktov. V dnešnej ruštine sa slovo „žrec“ široko používa v zmysle slovenského „pohanský kňaz“. Ale my vieme, že slovo „kňaz“ v staroslovienčine znamená „knieža“, a teda nemá nič spoločné s dnešným významom slova. Ako všetky staré, pôvodné slová vzniklo spojením iných slov, v tomto prípade slov „KONЪ“ + „AZЪ“, pričom vývojovo dospelo do formy „KNѦZЪ“. Ide o človeka z kasty ASOV, ktorý riadi spoločnosť podľa KONOV Stvoriteľa. Teda nie podľa zákonov prijatých politickými stranami aktuálne pri moci (napríklad stranou F16), ktoré už pri moci ďalšej vlády budú také, aby vyhovovali ďalšej vláde. Nejaký Stvoriteľ a Svedomie ich nezaujíma…

    V pôvodnom texte je najskôr vysvetlený pôvod slova „ŽREC“. Vychádza už síce z kresťanskej verzie Bukvice (vymenili niektoré názvy bukvíc), ale v princípe nemáme proti nemu námietky. Len si zopakujme, že podľa pôvodnej Bukvice má bukvica „Ж“ meno „Život“ – je to pôvodné, staroslovienske slovo, dnešné ruské „žizň“ je novotvar. Teda „Žrec“ vznikol spojením „ŽivotRѢCЪ“. Pretože nám v slovenčine dodnes ostal výraz „RIECŤ“ – kde ostalo pôvodné JAŤ (Ѣ), tak názov by mal správne znieť „ŽRIEC“. Ide síce „iba“ o zmenu „IE“ na „E“ – ale v skutočnosti je výsledná frekvencia slova iná, a teda vyvoláva iný psychoprogram, či „vytáča iné telefónne číslo“. Vďaka „úsiliu“ jazykovedného ústavu (na výsmech národu nazvanom po Ľ. Štúrovi) sa nedovoláme na správne miesto…

    Teraz sa pozrime na tretí odstavec „všemúdrej“ knihy odporúčanej rabínom Piakinom:

    Bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez akýchkoľvek dôkazov jednoducho – a to hneď v úvode knihy – zaviedli prvé veľké klamstvo, a totiž po svojom vyložili slovo ZNACHAR. V ďalšom sa už stále budú na toto tvrdenie odvolávať – ale bez akýhkoľvek faktov. Nuž takto funguje partia rabína Piakina. Zavádzajú svoje pohľady, pričom vôbec nevysvetľujú ich pôvod. Áno, pre nevedomých čitateľov to je určite impozantné – ale je to iba do pozlátka zabalená nenávisť voči Slovanskému Védizmu, teda proti Svetoponímaniu našich Predkov. Odvolávajú sa na overené a vedecké postupy – ale sami sa chovajú ako diletanti. Vzhľadom na to, ako podprahovo rabín Piakin reklamuje kresťanstvo je jasné, odkiaľ to všetko pochádza. Preto – ako sami uvádzajú – zo „skromnosti“ neuvádzajú autorov svojho diela. Asi aby sa tam neobjavili mená popov z RPC…

    Pri nepochopenej problematike frekvencií slov a aj samotných dejín tak s ľahkosťou používajú výrazy ako „demokracia“, „história“ a podobne. Ak by totiž poznali čo i len podstatu pojmov z ktorých vznikli, tak by boli niekde inde. Veď stačí dobrý antický slovník a ľahko možno zistiť, že samotní Gréci používali výrazy „demos“ a aj „ochlos“. Slovo „kratos“ znamená vládnuť. „Demos“ sú otrokári, „ochlos“ všetok ľud (nie ten s majetkom, a teda z pohľadu otrokárov nehodný a nedvižný). Takže zvukom „demokracia“ súhlasne podporujeme „otrokárstvo“, pričom my sme v pozícii rabov. Pre porovnanie, demos je vláda a jej strany, parlament, ochlos sme my ostatní (najmä na Východe, kde aj tak nič nie je).

    U výrazu „história“ ešte možno dnešných Rusov pochopiť – oni v podstate nemajú žiadne iné slovo v oficiálnom jazyku. Nám však ostalo staré slovo „DEJINY“. Už vieme, že dve slová sú rovnaké len ak majú rovnakú údelnú váhu… a teda „dejiny“ nie je „história“. A tak zámena dejín históriu je u našinca príznakom degradácie vedomia, nie znalosťou ruského jazyka…

    V uvedenom texte je teda výraz „Znachar“ použitý v kresťanmi účelovo zafarbenom význame. My však použime náš starý jazyk. Slovo je zložené zo základných komponentov ZNA+CHA+R. Výraz „poZNAť“ používame dodnes – ide o toho, kto pozná (zná) niečo; „CHA“ je slabika označujúca „Svetlý tok energie“. CHAVA je starý výraz pre vedomú ženu, t.j. je to tá, ktorá „Múdrosťou materializuje Svetlú energiu“, teda rodí deti Svetla (v žiadnom prípade nie dnešná zlatokopka). Slabika „CHA“ je aj v slove CHArakter či CHArakterník. Rovnako CHAn je naše slovo (Naša Svetlá energia, t.j. sila) a podobne. Teda ZNACHAR je ten, ktorý „rečie poznanie o Svetlej energii“. Môžeme – podľa použitého Obrazu – hovoriť aj o tom, ktorý takúto Svetlú silu vie preniesť cez rozhranie (z Nebies nadol).

    Môžeme to teda zhrnúť. Žrec je vo všeobecnosti ten, kto vie poradiť ako správne prežiť život. Žreci však majú svoje „špecializácie“, napríklad VOLCHV je ten, kto vie (pozná) zaobchádzať so Silami, ktoré by sme mohli nazvať „z druhého sveta“. Vie prejsť na „stranu smrti“, ale sa aj vrátiť. Ich slabým „odvarom“ sú dnešní šamani. A Znachar je taký žrec, ktorého sme v našich krajoch ešte dlho nazývali „mastičkár“, „olejkár“, „zelinkárka“ a podobne. Teda boli to ľudia, ktorí ako lekári pomáhali bežnému ľudu (ochlosu, nie demosu). Neboli štátnou (a teda ani cirkevnou) mocou obľúbení, ale boli. Teda koho mohlo napadnúť, že takíto ľudia sú zlí? Odpoveď nájdete sami.

    V knihe nájdete aj „Dosť všeobecnú teóriu riadenia“. Tu je tiež potrebná opatrnosť, pretože dnešná ruština používa výraz „dostatočne“ najmä vo význame „dosť“, zriedkavejšie v našom význame „dostatočne“. Toto je jeden z prípadov, kedy v našom jazyku ostalo viac ako v ruskom. Nie je to však pravidlo. Je to zároveň úskalie toho, ak dáte knihu z ruštiny preložiť Rusovi… v ich jazyku tieto výrazy v podstate splývajú. Na zamyslenie jeden postreh. Ak účelovo zmenili KOB za KSB, tak by vlastne (ak chcú byť presní) mali používať výraz „Dosť Sociálna (prípadne Spoločná) teória riadenia“, teda DSTU…

    V knihe je oveľa viac úmyselných zahmlievaní, ale spomeňme nateraz už len jedno. V starom jazyku – ale aj dnes – poznáme výrazy „aristokracia“ a „šľachta“. Vo všeobecnosti medzi nimi dávajú („odborníci“) rovnítko – ale ide o diametrálne odlišné významy. Aristokrat je „Árijec sto krát“, teda človek so Svedomím a schopnosťou riadiť Dŕžavu. Šľachtic je boháč alebo narodený v bohatej rodine, ktorého predkovia nadobudli majetok nakradnutím, inkvizičnými procesmi (privatizáciou) a podobne. Aristokrat je oddelený vedomosťami a je to kasta, šľachtic je oddelený majetkom a pôvodom a je to varna.

    V knihe pozitívne ohodnocujú ruskú šľachtu, ktorá sa v ruštine nazýva „znať“. Teda akože „znali“, t.j. vedeli ako riadiť ochlos. Tu len doplňme, že práve táto šľachta sa smutne vyznamenala a spôsobila veľký úspech boľševickej revolúcie. Stáročia znásilňovala dcéry roľníkov, dokonca im ich aj násilím odoberali a dávali do svojich bordelov, alebo dokonca predávali do Istanbulu – mohamedánom. Nečudo, že po stáročiach vlády šľachty a kresťanskej cirkvi pod patronátom cárov národu trpezlivosť došla.

    Našim dnešným cieľom bolo poukázať na smery, ktoré sa snažia udržiavať nás Slovanov rozdelených. Nemožno ich nevidieť a nevnímať, ale hlavné je nevstupovať s nimi do žiadnej interakcie. Je to vopred zbytočné úsilie, ktoré iba odčerpá vašu životnú energiu a posilní ich. Nemá to význam, každý si je strojcom svojej budúcnosti. Môžeme dokonca povedať – chystajte sa na revolúciu, ale nechystajte revolúciu. Tú za nás urobia cudzinci, ktorí do Európy už importovali milióny migrantov a Cigánov tu máme už tisíc rokov.

    A čo sa týka ich útokov na nás – veď majú vlastne veľké šťastie. Na koho by útočili, ak by nebolo nás?

    30.09.2018

  • SKÝTI

    Mnohí z „tradičných“ historikov sa úplne bezvedome pridržiavajú praktickou archeológiou absolútne NEDOKÁZANEJ verzie, že Skýti boli akýsi Aziati s charakteristickými príznakmi mongoloidov. Ale kto v skutočnosti boli predstavitelia tohto národa, ktorého zeme sa rozprestierali od Východnej Európy do Ďalekého Východu? Aby sme si to vyjasnili, obrátime sa priamo ku konkrétnym archeologickým nálezom.

    A hľa ako niektoré z nich opisuje A. Abraškin vo svojej knihe ÁNO, SKÝTI TO SME MY! ODKIAĽ POCHÁDZA RUSKÁ ZEM: „ V roku 1830 počas výskumu veľkého kamenného kopca (kurganu Kuľ-Oba) v okolí Kerče bola otvorená stará hrobka v podobe štvorcovej miestnosti o ploche 20 m2. Bola zložená z ohromných, starostlivo otesaných vápencových blokov. Pochádza z tretej štvrtiny 4. storočia pred n.l. Vo vnútri hrobky boli objavené tri ľudské kostry. Podľa názoru vedcov patrili skýtskemu šľachticovi, jeho manželke (alebo súložnici) a sluhovi koniarovi. Pozostatky „cára“ boli oblečené do kedysi nádherného odevu a umiestnené na drevenom katafalku…

    Vedľa „cára“ ležala na kamennej dlažbe kostra ženy. Jej ošatenie svojou veľkoleposťou nezaostávalo za cárskym. Hlavu ženy zdobil elektrónový (zliatina zlata a striebra) diadém a dve zlaté visiace náušnice s vyobrazením Bohyne. „Cárovnej“ patrili aj ďalšie zlaté šperky: náhrdelník z korálkov, ťažká hrivna o váhe približne 500 g, dva široké náramky a bronzové zrkadlo, ktoré malo na pozlátenej rúčke vyryté zvieracie figúry.

    Vedľa nôh pochovanej bol objavený najznámejší nález z Kuľ-Oby – okrúhla elektrónová nádoba s figúrami Skýtov. Tieto zobrazené výjavy po prvýkrát umožnili získať reálnu predstavu o Skýtoch. Ako vidno z vyobrazení, nosili dlhé vlasy, brady a fúzy. Skýti boli zjavne bieli Európania, bez akýchkoľvek príznakov „aziatčiny“. Nosili odev z kože a ľanového plátna, ktorý pozostával z kaftanu s opaskom a dlhých nohavíc šarovarov. Skýti nosili mäkké kožené čižmy previazané na členkoch remienkami a na hlavách špicaté plstené čiapky.

    Okrem elektrónovej vázy boli vyobrazenia Skýtov na rade lisovaných plieškov z Kuľ-Oby. Veľká strieborná váza s pozlátením z kurganu Čertomlyk (20 km od mesta Nikopoľ z výkopov z roku 1862) je ozdobená loveckou scénou, na ktorej Skýti lovia divé kone. Ani tu sa nedá hovoriť o žiadnych šikmookých tvárach…“

    Takže mýtus o Skýtoch ako divých Aziatoch sa absolútne nepotvrdil. Navyše sa mnohí súčasní vedci a nezávislí výskumníci prikláňajú k predpokladu, že práve Skýti sú naši priami Predkovia. Napríklad hľa, čo o tom píše A. Abraškin: „Názov Skýtov pochádza zo spoločného európskeho koreňa „skej“, čo znamená „svetlý“. Takto etnonym „Rus“ a „Skýt“ majú jeden a ten istý zmyslový význam, sú to synonymá, ktoré sa mohli navzájom zamieňať.

    Prvé zmienky o Rusoch na juhu Ruskej roviny (Rosomoni Iordana – 4. storočie) sa objavujú presne v tom čase, keď miznú zmienky o Skýtoch. Stredovekí autori nazývali Rusov Skýtmi. A to – samozrejme – nie je žiadna náhoda. Skýti nikde nezmizli, jednoducho sa začali nazývať Rusmi. Takže Rusi sú priami potomkovia Skýtov a následníci ich Slávy a skýtske dejiny sú súčasťou staroruských dejín. V prospech toho, že Skýti boli našimi Predkami hovorí aj „POVESŤ O SLOVIENOVI A MESTE SLOVIENSK“, v ktorej sa za Predkov ruského národa označujú kniežatá Slovien a Rus, ktorí po dlhom putovaní založili mestá Sloviensk (neskoršie Novgorod) a Rusu (Stará Rusa), a to ešte v 3. tisícročí pred n.l.

    V povesti sa hovorí, že oni boli Predkami kniežaťa Skýta, po ktorom sa nazývala prastará Dŕžava VEĽKÁ SKÝTIA. Práve jej následníčkou sa neskôr stala Rus, no a Skýti sa začali nazývať Rusmi. Preto aj sú dejiny nášho národa oveľa staršie, než sa nám snažia nanútiť vatikánski falzifikátori a ich prisluhovači. A naši Predkovia už vôbec neboli „diví barbari“, ktorí ako keby pred Riurikom ani nemali svoju vlastnú krajinu a do Cyrila a Metoda ani svoje vlastné písomníctvo.

    Zdroj

    20.09.2018

  • AKO ĎALEJ 08

    V predchádzajúcich dieloch našej rozhlasovej besedy sme rozobrali – nutné, ale nepostačujúce – podmienky, ktoré treba zvládnuť, ak by sme sa chceli dostať naspäť do Dŕžavy.

    Najskôr je potrebné pochopiť oblasť, ktorú by sme mohli nazvať energeticko-informačné parametre človeka. Tu máme na mysli štruktúru biopoľa, rozširovanie vedomia, čakry, kasty a súvisiace veci.

    Potom sme charakterizovali principiálne, teda tradičné základné súčasti toho, ako fungovalo Kopné Právo v minulosti. V tejto súvislosti sme si uviedli aj konkrétne príklady z Donbasu, kde ho svojho času začali úspešne zavádzať. Plnému nasadeniu zabránila vojna…

    V tejto súvislosti dochádzame k logickému vyústeniu, teda k procesu naformulovania konkrétnych základov, na ktorých je možné postupne začať stavať konštruktívnu premenu spoločnosti. Pod konštruktívnou premenou spoločnosti chápeme aktívne využitie všetkých možností, ktoré ponúka teraz kraľujúci politický systém. Teda žiadne plánovanie vojen či prevratov, ale maximálne využitie možností pokojnej premeny. V každom prípade však premeny v pozitívnom, občan-friendly móde.

    Jedna zo základných vecí, ktorou je nevyhnutné začať, je jasné naformulovanie IDEOLÓGIE nového Subjektu politickej aktivity. Ideológiu však chápeme ako SÚHRN HODNÔT.

    Akú ideológiu mal feudálny systém, ktorou sa riadil aj fašistický, jezuitský Slovenský štát? Predsa MODLI SA A PRACUJ – teda cieľom je kráľovstvo Božie, ale po predchádzajúcej celoživotnej drine na panskom či cirkevnom.

    Jasná bola aj ideológia socialistického systému riadeného Komunistickou stranou: KOMUNIZMUS.

    Mimochodom, akú ideológiu má dnes panujúci oligarchický systém? Ak napríklad štátom platený minister Žiga má najväčšie firmy na ťažbu dreva na Slovensku – pričom začínal už na poste ministra životného prostredia – ako to možno nazvať? Akú politickú zodpovednosť nesie takýto minister a takáto politická strana? A viete vôbec o nejakej zodpovednosti? Jedna tu určite je – NAŠA za to, že takýchto volíme.

    Nuž teda, akú ideológiu by ste navrhli pre STRANU NOVÉHO TYPU?

    Tu môžeme siahnuť po špeciálnom type politickej literatúry. Znie to síce neočakávane, ale nazýva sa KATECHIZMUS. Rozdiel medzi katechizmom a encyklopedickým slovníkom je ten, že katechizmus nie je orientovaný na uvedenie definície nejakého pojmu, ale na verejné vyhlásenie vzťahu politickej strany k tej či onej téme, otázke či problému z pozície hodnotovo-svetonázorovej platformy. Všetko však v rámci konkrétneho politického programu takej strany.

    Tento typ literatúry sa najviac rozšíril v náboženskej oblasti. Ide tam o presne to isté – podať svoju hodnotovo-svetonázorovú pozíciu.

    Možno povedať, že všetky druhy tradičných náboženstiev – nielen katolicizmus – vypracovali svoje obdoby katechizmu. Ich katechizmy podávali systematizovaný výklad pozícií konkrétneho náboženstva vo svetle najaktuálnejších otázok.

    Katechizmus však nie je nevyhnutne spojený s náboženstvom. Katechizmus potrebuje každá ideológia. Nová epocha vytvorila celý rad katechizmov z rôznych oblastí ideologických konštrukcií. V roku 1823 Saint-Simon – považovaný za praotca vedeckého komunizmu – vytvoril Katechizmus priemyselníkov. Rok pred vydaním „Manifestu komunistickej strany“ napísal F. Engels programovaný dokument „Princípy komunizmu“. Mal aj iný názov – „Komunistický katechizmus“. Bol napísaný v klasickej katechétskej forme – ako súhrn odpovedí na najaktuálnejšie otázky komunistickej ideológie. Neskôr Engels aj Marx dostali za úlohu prepracovať Komunistický katechizmus do podoby Komunistického symbolu viery, ktorý neskôr dostal názov Manifest komunistickej strany.

    Formovanie novej ideológie pre novú tvár našej krajiny je potrebné ako programová opora pre Stranu nového typu.

    Načo to bude dobré? Každý, kto bude mať záujem o novú ideológiu bude mať možnosť sa nezávisle oboznámiť so vzťahom a prístupom Strany nového typu k otázkam o ktoré má záujem bez toho, aby si musel domýšľať alebo prelistovať hory rozličnej literatúry. Stručne a jasne. V dnešnom svete celkového deficitu času sa takýto materiál stane dôležitým objasňujúcim nástrojom.

    Ostáva iba dodať, že každá kapitola Katechizmu Strany nového typu by nemala byť odrazom individuálnej autorovej pozície a vzťahu k tej či onej otázke. Má to byť výsledok kolektívneho vypracovania politických pozícií ako súhrnu celej novej platformy.

    Takto sa stane súhrnom kolektívnej tvorby.

    V súlade s horeuvedeným sme pripravili návrh kapitol nového Manifestu či Katechizmu, na ktorom by už mohol začať pracovať kolektív tých, ktorí by radi priložili ruku k pozitívnej premene našej vlasti. Pretože ide o principiálne politickú prácu veríme, že sa jej ujmú vedomí a zodpovední ľudia, ktorí nehľadajú iba možnosť ako vymeniť tých, ktorí kradnú (aby kradli oni) ale chcú veci naozaj zlepšiť:

    • alkohol a drogy
    • amerikanizácia
    • autoritatívnosť
    • budúcnosť národa
    • buržoázia
    • byrokracia
    • Cigáni
    • cirkev
    • Česť
    • Čína
    • človek
    • decentralizácia
    • dehumanizácia
    • dejiny
    • demografická politika
    • demonetizácia
    • dobro a zlo
    • druhá svetová vojna
    • Dŕžava a Kopné Právo
    • Duchovnosť
    • ekológia a pôda
    • elitárstvo a zneužívanie a donucovnie
    • EÚ
    • Európa
    • európske fondy
    • fašizmus
    • globalizácia
    • história
    • hlad
    • humanizmus
    • ideológia
    • internet
    • jazyčníctvo
    • kapitalizmus a konkurencia
    • koalícia
    • konšpirológia
    • korupcia
    • kresťanstvo
    • kultúra
    • ľavica
    • lesy a zemské zdroje
    • liberalizmus
    • migranti
    • moc a vláda
    • náboženstvo
    • národ
    • národná bezpečnosť
    • národný majetok
    • NATO
    • nerovnosť
    • občianska spoločnosť
    • opozícia
    • ozbrojené sily
    • parlament
    • patriotizmus
    • peniaze
    • piata kolóna
    • podpora mladých rodín
    • podpora regiónov
    • pohanstvo
    • politická zodpovednosť
    • politické strany
    • poľnohospodárstvo
    • potraty
    • potravinárstvo
    • práca
    • pravica
    • premiér
    • prevrat roku 1989
    • prezident
    • Príroda
    • privatizácia
    • protestné hnutie
    • reformy
    • regionálna politika/ správa
    • republika
    • Rodobožie
    • rozpad Československa
    • rozpad socialistického tábora
    • Rusko
    • samostatnosť
    • sebestačnosť
    • Slovania
    • SNP
    • sociálna politika
    • spravodlivosť
    • strategické podniky
    • Svedomie
    • školstvo a vzdelávanie
    • šport
    • štátne prevraty
    • štátny rozpočet
    • trh
    • USA
    • Ústava
    • Varšavská zmluva
    • virtuálny priestor
    • vojna nového typu
    • volebný systém
    • všeslovanská vzájomnosť
    • zdravotníctvo
    • zvieratá
    • život
    • životaschopnosť

    19.09.2018

  • VIDEO Z PREDNÁŠKY

    Záznam z prednášky MATRIX NIE JE IBA FILM, ktorá sa uskutočnila v rámci podujatia EZOFEST dňa 2. júna 2018 v Košiciach.

    14.09.2018

  • PSYCHOENERGOLYTIKA

    Skupina je už uzavretá.

    12.09.2018

    OZNAM

    Nasledujúcu sobotu a nedeľu, t.j. 15.-16.09.2018 sa uskutoční základný kurz PSYCHOENERGOLYTIKY v blízkosti Martina. Hoci ide o uzavretú skupinu, je ešte voľných 5 miest. Ak máte záujem môžete sa prihlásiť na našu emailovú adresu. Ďalšie pokyny dostanete mailom.

    10.09.2018