Autor svarga

https://www.youtube.com/watch?v=US7F952VpfU

Predtým, ako prejdeme k ďalšiemu pokračovaniu cyklu o potrebe formovania Subjektu Politickej Aktivity a jeho forme, ako aj charakteristike súčasného politického režimu na báze analytických metód sme sa rozhodli vykonať malú odbočku.

Ako ste si všimli, namiesto zvyčajného úvodného obrázku sme pripojili pieseň Ondreja Ďuricu VLASŤ MOJA DRAHÁ. Pripojili sme ju preto, lebo naozaj obsahuje – podľa nášho názoru – „náboj“ skutočného vlastenectva. Radi by sme verili, že aj našej tradičnej Kultúry, ale toto nevieme naisto. Spevák je totiž často spájaný s jezuitskou skupinou politikov, takže berte to v duchu zdravomyslia.

Pravdou však je, že nemáme žiadne ďalšie poznatky o skutočnom vzťahu Ondreja Ďuricu k jezuitom, pričom podľa textov jeho ďalších piesní by sa dalo súdiť skôr o opaku. A čo podávajú oficiálne BL médiá je zase úplne odlišnou témou.

Zachovajme sa teda v zmysle nám tradičného zdravomyslia a rozlišujme medzi samotnou informáciou a jej nositeľom. Podľa nášho názoru sú tieto piesne hodnotné. Definitívne stanovisko však musí zaujať každý sám za seba.

Charakteristiku termínu „politický režim“ sme dali v minulom článku. Čo je charakteristické pre súčasný politický režim? Medzi komponenty jeho charakteristiky môžeme zaradiť nasledovné elementy: liberalizmus, kozmopolitizmus, ničenie slovanskej kultúrnej identity a všeslovanskej vzájomnosti, korupcia a privatizácia samotného inštitútu štátnosti – nie iba materiálnych hodnôt, čo je triviálne, ale samotných mandátov moci a riadenia inštitútu štátu. Ďalej tu patrí neprofesionalizmus, monopol štátnej kontroly obyvateľstva postupným, systematickým zavádzaním prvkov elektronického väzenia (napríklad kamery na cestách monitorujú všetkých, aby im „náhodou“ neunikol nejaký jeden terorista), asociálnosť, nespravodlivosť a nemravnosť vládnucej aj zákonodarnej „elity“, poníženú lojálnosť jeho politických inštitútov vrátane volebného systému, archaický systém exportnej politiky surovín formou drastickej devastácie lesov a ich vývoz ako suroviny na spracovanie do zahraničia. Prakticky všeobecná totálna degradácia všetkých potenciálov krajiny bez výnimky – v porovnaní s čo i len niekdajším Československom.

Prečo sa v našej krajine sformoval takýto neutešený, prakticky bezvýchodiskový systém? Pretože výmena „koalície“ za „opozíciu“ neodstráni hore vymenované elementy, iba vymení „majoritných vlastníkov“. A kde je záruka, že aktivizujúca sa – zatiaľ – neparlamentná opozícia nemá presne tie isté ciele, ako oba aktuálne komponenty (koalícia aj opozícia)? Či vari ponúkajú niečo viac iba ako vymenenie dekorácií?

Hlavná príčina tohto stavu tkvie v bezprecedentnej neprofesionalite na úrovni najvyššieho riadenia krajiny za obdobie od roku 1993 vrátane. Možno to potvrdiť nie iba emocionálnym ohodnotením, ale zostavením modelu, t.j. rekonštrukciou profesionality vládnutia na najvyššej úrovni, t.j. teda úrovniach úradov premiéra aj prezidenta.

ZDROJ: knihy akademikov S. S. Sulakšina a N. A. Chvyľa-Olintera: MOTIVAČNÁ REKONŠTRUKCIA PROFESIONALITY PRVEJ OSOBY ŠTÁTU; ako aj práce ЦНПМИ, č. 14 zo septembra 1915, uverejnené v časopise Veda a politika r. 2015.

Ideálny model maximálne profesionálneho prvého subjektu krajiny je v tejto formácii zobrazený na nasledovnom obrázku:

Model rekonštrukcie profesionality prvého riadiaceho subjektu tej či onej krajiny

Ideálny model maximálne profesionálneho riadiaceho subjektu – prvej osoby krajiny – je formalizovane zobrazený ako vystupujúca diagonála. Stupeň odklonu od tejto ideálnej stúpajúcej krivky sa vyhodnocuje a odráža úroveň jeho neprofesionality.

Pretože u nás zatiaľ nikto dlhodobo nezhromažďoval štatistické údaje ako podklady pre takého vyhodnotenie, tak použijeme tento model ako základ pre empirické charakteristiky pre Ruskú federáciu. Reálne charakteristiky opisujúce činnosť putinského režimu a prezidenta Putina sú protikladom ku krivke ideálneho profesionála. Na ďalšom obrázku dole vidno, že neprofesionalizmus politického štátneho riadenia Ruska sa nachádza na neprijateľne nízkej úrovni. Tu leží aj vysvetlenie degradácie krajiny, problémy zahraničnej politiky aj deformácia potenciálov Ruska. Nemýľte si štatisticky vyhodnocované údaje s údajmi štátom kontrolovaných médií a režimu lojálnych subjektov. Reálny život obyvateľov Ruska a mediálna verzia sú dve rozdielne veci. Bohužiaľ.

Otázkou ostáva, či putinský režim sám od seba dokáže zmeniť kurz a prejsť na progresívny, stúpajúci trend posilnenia životaschopnosti krajiny? V ďalšom bude ukázané, že tento cieľ je s najväčšou pravdepodobnosťou nemožný. Preto ak aj dôjde k zmene režimu a paradigma vývoja nastúpi, tak k tomu dôjde skôr v konflikte s putinským politickým režimom.

Dokonca sa dá zostaviť aj prognóza typu konfliktu. Existujú dva typy prognózovania, ktoré sú v tomto prípade použité (viac spomenutá literatúra). Prvý typ je prognóza trendu, t.j. inerčná prognóza. Do výpočtu sa berú štatistické rady, niektoré sociologické údaje a expertné analýzy, pričom toto všetko sa prognózuje za hranicu dneška do budúcnosti. Ale existuje aj nelineárne prognózovanie nazývané aj stresová či krízová prognóza, ktorá dáva pravdepodobnosť udalostí, ktoré nevychádzajú priamo z inerčného prognózovania dnešných tendencií. Vidno, že keďže oba trendy sú klesajúce, tak oba varianty prognózovania vedú k jednému záveru: výbuchu revolučného typu v Rusku sa nedá vyhnúť:

Tomuto však rozumie aj vláda, ale reaguje špecifickým spôsobom – namiesto premien sformovala Ruskú národnú gardu.

S čím je spojená budúca politika? Existuje prah, ktorý už bol ukázaný na grafe životaschopnosti krajiny. Po jeho prekročení sa krajina rozpadá a zaniká. Trend, ktorý k nemu vedie už bol tiež ukázaný.

Na čo však chce poukázať táto analýza? Je schopný putinský režim odviesť krajinu od tohto trendu? Ale ak toho režim nie je schopný, tak trend určite presekne prahovú krivku. Za ňou už leží buď rozpad krajiny, alebo udalosti, ktoré v konflikte s putinským politickým režimom nastolia trajektóriu vývoja revolučným typom prechodového procesu.

Teraz prichádzame k najzaujímavejšej časti – kedy sa môže tento prechodový proces stať reálnym? Tu sa ponúka nasledovná logika: je potrebné nezávisle od seba sprognózovať pravdepodobnosť rozličných prechodových procesov, alebo proste dynamických procesov, ktoré opisujú vývoj Ruska. Pozorovanie priebehov vývoja týchto parametrov v čase umožní nájsť zónu nestability, zónu rýchlych, nestabilných zmien – pokiaľ je hlavná téza o nevyhnutnosti reformy v krajine pravdivá. Pretože ide o nezávislé prognózy a kvantitatívno-expertný odhad sa prognózuje na nezávislých stretnutiach, tak prípadná zhoda termínov prechodnej periódy v určitom stupni ukazuje na dôveryhodnosť prognóz.

Prognóza pravdepodobností a expertný odhad udalostí, ktoré sa odohrali do r. 2016 vrátane medzinárodnej izolácie Ruska aj jeho obranyschopnosti ukazuje, že zóna rýchlych, nestacionárnych prechodových procesov pripadá na hranicu rokov 2019-2020:

Ak si lepšie všimneme priebeh krivky č. 3 – obranyschopnosť krajiny, tak aj tu vidíme, že trendy zverejnené k rokom 2015/2016 sa naozaj napĺňajú. Podľa prognózy v roku 2018 – v tomto roku – malo nastať MINIMUM aj v oblasti obranyschopnosti Ruska. A čo vidíme? Oligarchovia vo vláde predali rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300 Izraelu – už sme o tom písali. Netreba veľa logiky aby zdravomysliacemu človeku došlo, ako by to dopadlo v prípade rozpútania globálneho konfliktu a vtiahnutia doň Ruska, keďže Mosad založila britská MI6 a tá v podstate koordinuje aj CIA.

„Vnútorné kruhy“ ruskej armády začínajú očividne naberať silu – aj keď krajinu má stále pod kontrolu vládna oligarchická klika. Príkladom je aj fakt, že armáda nakoniec kategoricky odmietla prevziať toľko oslavovaný SU-57. Prečo vlastne? Ukázalo sa, že po praktickej stránke nijako neprekonáva už sériovo dodávaný SU-35. V skutočnosti hlavnou progresívnou črtou nového SU-57 mal byť úplne nový reaktívny motor novej generácie. Ten však bude k dispozícii až okolo roku 2025. Takže čo plánovali ruskí oligarchovia? Presne to čo u nás naši „domáci“ s nákupom amerických F-16 – nabaliť sa na štátnej zákazke tak, aby boli „za vodou“. Takže za ohromné prostriedky by nakúpili pre armádu menej strojov s otáznymi vlastnosťami, hoci ich plne funkčné ekvivalenty – SU-35 už v armáde slúžia. Teda armáda za tú istú sumu dostane viac vysoko efektívnych SU-35 a oligarchom nepôjdu „kozmické“ provízie. Krok úplne logický a vychádzajúci zo zdravomyslia. Na rozdiel od Slovenska.

Mimochodom, v ruských médiách sa objavila správa, že akýsi konštruktér predal Západu tajomstvá SU-57 – veď na niekoho to treba hodiť. Ale ruský národ sa už prebúdza – pravda okrem skupiny rabína Piakina. Ale veď poznáme príslovie – koho chleba ješ, toho pieseň spievaš. Je možné, že tento „prorok“ putinizmu bude mať čo nevidieť viac oddaných veriacich nasledovníkov v našich končinách ako v Rusku. V Rusku totiž žijú Rusi a oni sami dobre na vlastnej koži cítia, ako sa im za putinizmu žije.

Aby sme trochu ilustrovali situáciu v Rusku z pohľadu obyčajného človeka – pripájame niekoľko aktuálnych vtipov. Vopred však zdôrazňujeme, že toľko medializovaná, „opozičná“ skupina liberálov okolo Navaľného nie je riešenie – je to iba chystaný variant virtuálnych „protikladov“ štýlu Smer (proti) SNS… prípade obaja „proti“ opozícii. Navaľný je slobodomurár a absolvent Yale University. Náhrada jednej skupiny slobodomurárov druhou je scenár aktuálnej hry. Práve preto sú všetci patrioti zastrašovaní a vláčení po súdoch. Systém odstraňuje všetkých, ktorí sa do ich hry nehodia…

Ako „ilustráciu“ k poslednému dodajme, že práve za putinizmu sa začali na Sibíri objavovať stavby zvláštnych objektov, ktoré sa stavajú pod zemou a strážia ich vojaci v ruských uniformách, ktorí nevedia po rusky… Veď aj logistická základňa CIA (čítaj akože NATO) v Ulianovsku vznikla za pôsobenia tohto režimu… okrem množstva ďalších príkladov. Okrem toho je už dobre známe, že práve táto základňa slúži ako distribučná báza pre drogy dovážané z Afganistanu, ktoré sa do Ruska (a ďalej) dostávajú práve cez ňu…

Prognózovanie vývoja krajiny podľa 8 scenárov môže tiež ukázať zónu nestability, rýchlych prechodových procesov na hranici rokov 2019-2020. Čo to je za scenár? Tu je:

1. Scenár konzervatívnej voľby, ktorý je očividný;
2. Scenár elektoriálnych premien (ďalšia ukážka demokratickosti volebného systému prebehla v posledných prezidentských voľbách v Rusku);
3. Scenár farebnej revolúcie;
4. Scenár fašizácie krajiny;
5. Scenár socializujúcej revolúcie;
6. Scenár proti elitárskeho palácového prevratu;
7. Scenár, ak by Putin sám previedol ozdravenie krajiny;
8. Scenár geopolitického rozpadu krajiny.

V minulom článku sme uverejnili graf životaschopnosti Ruska – porovnajme ho s grafmi životaschopnosti iných krajín za predpokladu, že je zostavený z ekvivalentných štatistických vstupov:

Opäť zdôrazňujeme, že dôležitý je metodologický rozmer. Dôležité nie sú absolútne, nominálne hodnoty týchto pravdepodobností – tieto môžu byť predmetom kritiky – dôležité je to, že na prelom rokov 2019-2020 pripadajú podľa prognóz strohé zmeny v priebehoch kriviek. Taký istý neštandard je viditeľný aj na prognózach politickej teploty – protestujúcej sociálnej energetiky ruskej spoločnosti.

ZDROJ: S. S: Sulakšin, N. A. Chvyľa-Olynter: POLITICKÉ SPEKTRUM A POLITICKÁ TEPLOTA AKO MODEL SKÚMANIA SOCIÁLNYCH PROCESOV/ СОТИС – Sociálne technológie a výskumy; 2014, č. 5 (67), str. 76-85.

Na základe výskumov tohto analytického centra v teréne možno dostatočne spoľahlivo a dlhodobo potvrdiť, že experimentálne body súhlasia s prognózou. Špička protestnej energetiky aj v tomto prípade spadá do uvedeného intervalu 2019-2020:

A tak sa nakoniec dostávame k expertným odhadom. Ide o výsledky výskumu pravdepodobnosti uchovania Putina pri moci. Do konca r. 2016 je priebeh stabilný. Potom začínajú rozkladné procesy a je možné, že podľa tejto prognózy Putin odstúpi na rozhraní rokov 2019-2020. Na obrázku dole je expertný odhad pravdepodobnosti modifikácie putinského politického režimu:

Pravdepodobnosť narastá, pričom dosiahne 100% úroveň na prelome rokov 2019-2020. Je tu možnosť, že to je spojené s iniciatívami zavedenia politickej strany (Subjektu Politickej Aktivity), teda Strany nového typu s novými princípmi, novým organizačným ústrojstvom, čo predstavuje zásadný rozdiel oproti všetkým doterajším bankrotom a všakovakým dcérskym štruktúram, ktoré si nárokujú názov „politická opozícia“ alebo všakovaké „alternatívy“ či „platformy“, ktoré dnes hojne vidíme v politickom spektre.

Mimoriadne zaujímavý je priebeh pravdepodobnosti krivky v roku 2016. Do konca roku 2016 prebieha záporný „odchod“, t.j. v skutočnosti upevnenie putinizmu. Voľby sú len diváckou ilustráciou „fejku“, t.j. ilúzie o tom, že spoločnosť podporila Putinov kurz; o tom, že režim zosilnel, že teraz má ústavnú väčšinu, že teraz môže robiť čo chce (hoci to mohol robiť aj doteraz) preto, lebo „národ ho podporil“. Akurát že národ nevie, že tento režim podporil… Ako vidíme podľa priebehu prognózy – všetko už len na určitý časový úsek.

Od roku 2017 sa už aj začal v spoločnosti úplne protichodný proces, ktorý spočíva v narastaní protestného a alternatívneho formovania iných politických reálií. Odchod krajiny od putinizmu koniec koncov znamená nástup úplne iného lídra, novú elitu, alebo hoci aj čiastočne obnovenú, novú ideológiu, novú politickú platformu vývoja, novú materiálnu štruktúru krajiny, prechod od degradácie k vývoju.

Príklad Ruska sme použili z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo našinec nie je informovaný o skutočnej situácii, pričom – ak priamo nepodlieha povinnej BL rusofóbskej orientácii – tak si skôr putinizmus idealizuje. Ďalším dôvodom je to, že Rusi sú tak či onak nám najbližšia genetická skupina, a teda na nás „platia“ principiálne tie isté frekvencie. Cykly sa – samozrejme – môžu trochu líšiť, ale principiálny priebeh bude viac-menej identický. V roku 2020 čakajú aj nás parlamentné voľby, pričom ficoizmus a dankoizmus neplánujú len tak ustúpiť. Tak či onak – je to vplyv premeny kozmických frekvencií a časového faktoru – zmeny nastávajú už teraz. Okolo roku 2020 teda aj u nás môže nastať vhodný moment pre nastolenie novej platformy správy vecí verejných, teda bude vytvorené „okno“ pre Subjekt Politickej Aktivity vo forme strany nového typu. Nemôžeme v jednom článku podať vyčerpávajúce vysvetlenia, ale uveďme aspoň príklad SPA, ako v Rusku pripravujú implementovať platformu Svedomia:

Začali sme pesničkou a teda aj skončme pesničkou – aktuálnou. Už aj naše zdroje všetky nespia. Môžeme sa dočítať, že nemecký „problém“ Seehofer versus Merkel je iba ďalší odpútavací manéver nato, aby Európania prespali (či zase „presrali“?) už odsúhlasený a pripravený imigračný program, ktorý bude znamenať definitívny demografický koniec Európy.

https://www.youtube.com/watch?v=n_xBCSs-RIg

23.07.2018

Slovné spojenie „politický režim“ vyvoláva všakovaké asociácie – veď máme s tým svoje skúsenosti. Ak sa naň pozrieme zo zorného uhla BL-reportérov, tak dostaneme špecifikácie štýlu „krvavý“, „protinárodný“, „diktátorský“ a podobne. Kategória „režim“ je však sama osebe úplne neutrálna. Veď výraz často používame v spojeniach ako „pracovný režim“, „životný režim“, „liečebný režim“ a podobne. Kategória sa teda rozvíja v následnom, súvzťažnom významovom priestore.

„Politický režim“ je principiálne súhrn lídra, jeho tímu, ich ideológie a politických praktík. Pochopiteľne, že tento pojem je v kontexte vlády spojený s plánovaním štátneho riadenia a výsledkami vývoja štátu.

Dnes – najmä BL-reportéri – používajú spojenie „politický režim“ na politické zriadenie v Rusku. Treba jasne oddeliť Rusko ako krajinu – ktorej národ je nám čo do dejinného pôvodu najbližšie zo všetkých – a Ruska ako štátu, ktorý je iba jedným z odtieňov kresťanskej rabskej politiky kontroly cirkevných zvierat. Všetky štáty sú si čo do podstaty podobné ako vajce vajcu.

Bohužiaľ – ako sme už spomenuli v minulom článku – posledné prezidentské voľby v Rusku ukázali pravú podstatu režimu pod vládou prezidenta Putina. Situácia obyvateľstva sa z roka na rok zhoršuje, ale kroky hlavy štátu túto situáciu nijako reálne neriešia. No a oficiálna propaganda je niečo úplne iné.

Hra na dobrého a zlého policajta nemôže trvať naveky – najmä ak neprináša žiadne zlepšenie položenia obyvateľstva. A Putin situáciu veru nijakovsky nezlepšil. Bohužiaľ.

Po štvrtýkrát bola zostavená vláda z tých istých oligarchov – ako keby Putin doteraz o nich „nevedel“. Už sa však nedá tvrdiť, že „nevedel“ – štvrtýkrát opakovaná chyba hovorí o systémovom probléme – a imidž je už nanič. Nevedieť o miliardových oligarchoch-zlodejoch na čelných pozíciách riadenia štátu už nie je ospravedlniteľné. A pre človeka, ktorého predchádzajúca kariéra bola spojená s jednou z najšpičkovejších spravodajských služieb sveta už absolútne nieto ospravedlnia štýlu „nevedel som“. Teda nie po štvrtý raz…

Zaujímavé bude pozorovať, ako sa z toho dostanú „všeodborníci“, teda pochlebovači rabína Piakina. Putin je pre nich stálicou totálnej správnosti… Kto sa vyhlasuje za „poradcu Putina“, ten samozrejme nesie aj spoluzodpovednosť za jeho akcie, a teda je priamo spoluzodpovedný za výsledok. No a obľúbenosť Putina dosiahla po oznámenej dôchodkovej reforme 8% (osem percent). Číslo sa samozrejme ešte nejakým spôsobom časom zvýši, ale ďaleko nadpolovičné hodnoty sú definitívne minulosťou.

Ale tu prichádza ešte viac nepríjemných správ. Oligarchovia vo vládnucich kruhoch Ruska odovzdali Izraelu (predali – veď obchod je základ „prirodzenej“ existencie v dnešnom svete) rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300. Čo to znamená? Ruské zbraňové systémy protivzdušnej obrany sú naozaj špičkou vo svete – pokiaľ niekto nepredá ich tajomstvo. V dnešnom svete veľkých rýchlostí nemožno vizuálne kontrolovať komu patrí povedzme prilietajúca stíhačka či raketa. Také niečo bolo možné ešte v Druhej svetovej vojne. Preto nastúpila výpočtová technika veľkých rýchlostí. Každý lietajúci objekt sa „hlási“ systému rozpoznávacím kódom, podľa ktorého ho systém zaradí medzi „svoj“ alebo „cudzí“. Ak nepriateľ získal (t.j. kúpil od oligarchov z kruhov ruskej vlády) rozpoznávacie kódy znamená to, že napríklad izraelské lietadlo priletí k systému S-300, ktorý ho bude považovať (podľa vysielaného kódu) za „vlastné“ a potom v bezpečnej blízkosti vypáli raketu a protilietadlový systém zničí. Celý technologický náskok ruských konštruktérov a výrobcov takto zviedli na NULU. To sú „vlastenci“, ktorí dnes riadia ruský štát, resp. štáty celkovo. Bohužiaľ, tento jav je všeobecný a platí aj u nás. Veď všetky svetové vlády – sú predsa v štátoch – sa zmenili na privatizérov štátnej moci, za zneužitie ktorej sa nikomu nezodpovedajú, ba sú dokonca (tieto vlády) zaregistrované v medzinárodnom „obchodnom registri“ ako s.r.o.-čky. Len zopakujeme, že tento scenár opísal už pred dvadsiatimi rokmi John Coleman.

Do kategórie „predajných artiklov“ oligarchickej elity patria aj ďalšie rozpoznávacie kódy – napríklad nového a technologicky absolútne špičkového lietadla piatej generácie SU-57. Pri predaných rozpoznávacích kódoch sa zmení na „cvičný cieľ“ pre ktorékoľvek izraelské či americké lietadlo. Je to tragické, ale je to tak.

Samozrejme, že ani staroverecká elita stáročia ukrytá v hĺbkach vojenských štruktúr Ruska nespí. Ako uvádza John Coleman, spôsobuje bolenie hlavy všetkých zradcom ruského národa a slavianstva v Rusku po stáročia. Sformovala sa po vyvraždení Riurikovcov na cárskom tróne (Ivana IV. Búrkového, jeho syna aj Borisa Godunova). Všetkých odstránila kresťanská cirkev. Tu si však treba povedať niekoľko detailov, aby sme to všetko lepšie pochopili. Ešte za vlády Riurikovcov bolo v Rusku praktizované Dvojvierie. Do pravoslávnych chrámov chodili aj kresťania. Bolo to však pôvodné, t.j. „iné“ kresťanstvo, ako ho poznáme dnes. Preto Vatikán tvrdo pracoval na jeho odstránení a nahradení „správnou“ verziou. O čo vlastne šlo?

Dnešný Ježiš Kristus nie je skutočná, ale egregoriálna entita. Existovali aj Ježiš, aj Kristus, ale to boli úplne iné entity. Pre jednoduchosť však budeme pokračovať v používaní mena, na ktoré sú ľudia zvyknutí.

Pôvodné kresťanstvo – u Slovanov – bolo kresťanstvo BEZ STARÉHO ZÁKONA. Ten totiž do Novej Zvesti nepatrí. Novú Zvesť opisovalo pôvodne dvanásť evanjelií od apoštolov a aj jedno od Ježiša. Apoštol znamená „žiak učiteľa“, teda spomedzi týchto sa zachovali iba DVE evanjeliá. Ján a Matúš boli učeníkmi učiteľa (t.j. apoštoli), ale Marek a Lukáš boli učeníkmi Pavla, ktorý už sám nikdy Ježiša nestretol.

V evanjeliu podľa Jána Ježiš nazýva ZÁKONNÍKOV a FARIZEJOV „deťmi diabla, ktorý bol vrahom ľudí od počiatku“. Kto to sú – v dnešnom jazyku – „zákonníci a farizeji“? Dnes ich voláme TEOLÓGOVIA. Reč je o ľuďoch vyškolených v Tóre (Päť kníh Mojžišových) a Tanachu (Prorokoch). Teda v podstate základných knihách Starého Zákona. Teológovia predstavujú elitu, ktorá premenila ľudí na cirkevné zvieratá – rabov božích. Ich podstata je presne tá istá, ako za čias Ježiša – akurát vtedy sa volali inak. Náboženstvo je samo osebe iba projekcia ISTINY STVORITEĽA do daného času, priestoru a podmienok. Bez teológov je teda pre tých, ktorým taká výška ponímania stačí v podstate v poriadku.

Ešte predposledný cár Nikolaj I. keď zistil, že popi dali v Rusku preložiť a vytlačiť Starý Zákon – ho nariadil zhabať a celý náklad spáliť v petrohradskej tehelni – za účasti štátneho dozoru.

Dnes je však Starý Zákon súčasťou kresťanských cirkví. Skutočne kresťanská cirkev je iba tá, ktorá pri bohoslužbách nepoužíva Starý Zákon. Inak je to cirkev satanistická – bez ohľadu na to, ako sa volá.

A keďže vieme, že už boli dohodou spečatené úsilia o vytvorenie jedinej cirkvi – písali sme o tom v minulom článku – tak nie je ťažko zistiť, kde sa „kresťanské cirkvi“ nachádzajú. Moskovský patriarcha dostal za tento „veľký čin zjednotenia“ ako odmenu 33. stupeň slobodomurárskeho vysvätenia.

Toľko oslavovaná Rímska ríša slúžila hlavne ako nástroj, ktorý mal zlikvidovať Tartariu. Dopadlo to však opačne – práve vojská Tartarie zničili Rím. Rím však ako taký predstavuje etalón podrobovania národov – najmä Slovanov. Ak to nešlo otvorenou agresiou, siahli k zákernejším praktikám – žiadna novinka. Všimnite si, že dnešné kráľovské rody nemajú „občianske priezviská“. Napríklad anglická kráľovská rodina je z „House of Windsor“. K žiadnemu priezvisku sa nikde nedopátrate. V našej Kultúre sa rovnako „priezvisko“ nepoužívalo – Ivan IV. Búrkový, Alexander Nevský a pod. Knieža Samo je dokonca spomínaný aj bez akéhokoľvek prívlastku. Ak by bol vtedy už kresťan Frank, tak by mal krstné meno aj priezvisko.

Aby bolo jasné, kto a s akou úlohou bol dosadený na trón ruských cárov, dostali aj meno, podľa ktorého ho zasvätení hneď rozpoznali: ROMA NOVA – t.j. nový Rím. Pre naivných „priezvisko“ Romanov(ci). Prvý Rím padol mečom Tartarie, Druhý (Konštantínopol) mečom Arabov, takže preto Tretí Rím. Čaká ho však – neodvratne – rovnaký osud ako dva predchádzajúce. Patriarcha RPC termín „Tretí Rím“ často používa – je to ich tradícia.

Pretože od začiatku vlády Nového Ríma (Romanovcov) nastalo prenasledovanie Starej Viery, vojenská elita sa ukryla hlboko v organizácii ruskej armády a prežila tam nielen Romanovcov, ale ja boľševikov a demokratov. Nie náhodou sa patriarcha RPC nedávno posťažoval, že v špeciálnych zložkách ruskej armády sa rozšírilo pohanstvo. On síce používa termín „jazyčníci“, ale my vieme, že pohania a jazyčníci nie je ani náhodou jedno a to isté. Znamená to jedno – čokoľvek plánuje oligarchická elita Ruska, armáda im nie je kompletne podriadená. Pre nás dobrá správa. Elita ruskej armády nezradí. Až príde na lámanie chleba...

Vráťme sa však k našim „kruhom“. Rusko však tak či onak nijako vylúčiť nemôžeme. Brat proste ostáva bratom.

Osobitnosti nášho politického režimu sú spojené s demokratickými, civilizačnými tradíciami. My – samozrejme – máme na mysli pravý význam týchto termínov. Je to špecifický, alebo skôr absolutistický vplyv osobnosti lídra aj jeho vplyv na obsah celého systému politického režimu. Súčasný politický režim preto môžeme charakterizovať ako vyhranený, vnútorne stabilizovaný, vo svojom špecifickom smere funkčný. Právom ho môžeme nazvať „ficoizmus“, presne tak, ako už máme za sebou „dzurindoizmus“ či „mečiarizmus“. Do tejto istej opisnej kategórie patrí napríklad aj toľko omieľaný „putinizmus“, ale málokto je presvedčený, že napríklad podsúvaný „kiskoizmus“ by bol alternatívnou k lepšiemu.

Ficoizmus, teda systém vládnutia na Slovensku za čias premiéra Fica – ako aj prechádzajúci dzurindoizmus, či predtým mečiarizmus – je aktuálny politický režim Slovenska, ktorý je založený (presne ako aj predchádzajúce režimy) na chuntovom štýle riadenia, systémovej korupcii, princípe parazitického štátu, liberalizme, čiastočnej suverenite, nevedeckej platforme a charakteristickej celkovej degradácii našej krajiny. Treba však zopakovať, že nejde o ohodnotenie emotívne, ale o formuláciu, ktorá vychádza z fenomenológie a je postavená na vedeckom modeli, ktorého opis spomenieme v ďalšom.

Aby sme sa mohli s väčším odstupom pozrieť na otázku spravodlivej vlády, použijeme materiály vypracované tímom vedeckých analytikov z centra Sulakšina v Rusku. Dodajme iba to, že sa jedná o centrum nezávislé na politickom režime. Začneme konkrétnym okruhom z ich materiálov: Historické zlyhania Ruska. Nie preto, lebo by sme mali z toho mať radosť, ale preto, aby sme pochopili súvislosti vývoja politických režimov celkovo. Mechanizmus totiž platí všeobecne.

Či už tak alebo onak, politický vývoj tiež podlieha určitým cyklom, ako aj personalizácii politického režimu. Za analyzované obdobie je možné stanoviť súvislosti spojené s menami cárov (raz krvavých, inokedy humanistov), ale aj generálnych sekretárov a prezidentov. Z týchto údajov je možné vystopovať konkrétne premeny v živote krajiny. Nástup každého nového lídra sa vyznačoval konkrétnymi pokusmi zmeniť podobu základných štátnych riadiacich paradigiem a rozhodnutí. To privádzalo k tomu, že koeficient životaschopnosti krajiny závisel od takého druhu zmien, pričom táto závislosť vykazovala vzlety aj pády.

Kategória „Koeficient životaschopnosti krajiny“ je charakteristika, ktorá integrálne opisuje životaschopnosť krajiny a je podrobne rozobraná vo vedeckých prácach spomenutého centra – ide o knihu „Štátna ekonomická politika Ruska. K vedomej a mravnej ekonomike.“; (redaktor S. S. Sulakšin, 5 dielov, rok 2008; 3 364 strán). Ďalšia kniha je „Národná idea Ruska“; (redaktor S. S. Sulakšin, rok 2012; 6 dielov).

Dôležité je najmä to, že niektoré pády – vrátane rozpadu krajiny – vyzerajú veľmi tragicky, ale práve oni formujú výzvu určiť tie faktory, ktoré privádzajú k takémuto tragickému koncu.

V roku 1917 došlo k rozpadu krajiny, v roku 1991 znovu. Podobné je aj zakrivenie na dejinnej krivke Koeficientu životaschopnosti krajiny, ktorá jestvuje v rámci súčasného politického režimu – putinizmu. To potvrdzuje nielen závislosť koeficientu životaschopnosti dnes, ale aj Index úspešnosti krajiny, ktorý je založený na štatistikách a opisoch stavu dnešného riadenia Ruska:

Podstata je v tom, že zakrivenie rozpadu krajiny, ktoré je určené predchádzajúcimi vlastnosťami politického režimu je v jednom prípade (rok 1917) sprevádzané obnovujúcim procesom, počas ktorého krajina nie iba obnovila svoju životaschopnosť, ale dokonca dosiahla historicky rekordné veličiny v roku 1985. Ale po charakteristickom zakrivení v roku 1991 k takémuto zvratu nedošlo, čo vyvoláva potrebu nového poľa analýzy.

Rovnakého druhu je aj zakrivenie v rokoch 2011-2012, čo je charakteristické pre typickú dynamiku stavu Ruska časov putinizmu, hoci čo do amplitúdy je menšie. Je to zakrivenie degradácie a rozpadu krajiny, čo prebieha v súčasnosti. A tu nastupuje pálčivá otázka: čo bude s krajinou? Nastúpi proces obnovy krajiny, t.j. dejinne opodstatnená úroveň pre Rusko? Alebo príde inerčná dejinná úroveň, či až prechod k úrovni prahu, ktorý je už dejinne experimentálne identifikovaný čo do amplitúdy ako prah rozpadu krajiny? Štatistické ukazovatele hovoria o trende, ktorý sa očividne javí ako trend degradácie.

Pokračovanie nabudúce

11.07.2018

Životné podmienky našich ľudí vo vlastnej krajine sa postupne – od prevratu – zhoršujú. Tí, ktorí sú pri moci sa absolútne nezaujímajú o obyčajných ľudí – veď obyvateľstvo ich aj tak nakoniec zvolí. Opozícia má plné ústa kritiky koalície, ale koniec koncov iba hľadajú možnosť, ako sa môžu viac nabaliť oni. Ani jedni ani druhí neplánujú zmenu systému s cieľom uľahčenia života tým, z prostriedkov ktorých jedni aj druhí žijú.

Veď bezduché obyvateľstvo ich zvolí tak či onak – veď to tak ide už od roku 1989. Žeby sa naozaj nedala táto hra prehliadnuť?

Hlavný problém je v tom, že naše koaličné strany a vláda neriadia krajinu v zmysle správy verejných, t.j. spoločných vecí. Oni jednoducho sprivatizovali moc, teda všetko, čo vláda poskytuje sú služby, za ktoré inkasuje peniaze od obyvateľstva. Jednoducho poskytuje obyvateľstvu platené služby. Berie si na to aj úvery či fondy z EÚ – ktoré nakoniec bude aj tak splácať obyvateľstvo… veď kto iný?

Celé toto predstavenie – teda privatizácia štátu – je súčasťou plánu NWO. Ten postúpil už tak ďaleko, že sa pripravuje na záverečnú etapu svojho programu. A kto naozaj vie, čo je ich cieľom? Určite nie to, čo sa o tom dočítate v (ich) médiách.

Ak však nepochopíme – presnejšie väčšina obyvateľstva sa ani chápať nechystá – slobodomurársku štruktúru (dnes plne pod kontrolou jezuitov), tak nikdy neprídeme na to, čo vlastne chystajú. Ale ak takto prejavíme svoj nezáujem – čo je z pohľadu sociálneho inžinierstva prejavom súhlasu – tak sionizmus dokáže dokončiť svoj plán.

V zmysle proroctiev opísaných v Zjaveniach Jána – boli napísané rabínom-gnostikom koncom 15. storočia – sa ich príprava koncentruje na vyvolanie tretej – z pohľadu ľudstva poslednej – svetovej vojny. Všetky tieto veci sú starostlivo uložené v texte Zjavení, čím je zabezpečené, že bez ohľadu na to, na akom stupni je spoločnosť počas chodu storočí, ten, kto pozná podstatu informácií dokáže koordinovať svoju činnosť s ostatnými komponentmi slobodomurárskej štruktúry okolo sveta – a tak spoločne dosiahnu konečné naplnenie celého „proroctva“.

Majú vysoko efektívny systém, ktorý takto funguje už stáročia. Svetová vojna je potrebná nato, aby to, čo po nej ostane bolo definitívne a bezpodmienečne podrobené ich totálnej kontrole.

Treba zdôrazniť najmä to, že ich plán BEŽÍ NA PLNÉ OBRÁTKY. My si naivne myslíme, že sme odhalili ich politiku a „samo sa to“ dostáva na správne miesto. Pravda síce je, že im veci až tak detailne – najmä v poslednej dobe – nevychádzajú, ale aj pre mnohých z nás nastáva čas veľkých prekvapení. Jedným z tých najväčších je skúsenosť po posledných prezidentských voľbách v Rusku. Nakoniec sa ukázala pravá tvár celého systému. Sme na prahu veľkých zmien.

Problematike politickej situácie po posledných voľbách v Rusku sa budeme venovať v samostatnom článku, ale jedno majme na pamäti. Každý štát bez rozdielu je vždy nástrojom kresťanskej – teda judaistickej – cirkvi a NIKDY nebude konať v prospech SLAVIANSTVA. Nateraz postačí keď si povieme, že v Rusku pod aktuálnym politickým vedením beží ich plán plnou parou vpred v súlade so slobodomurárskym plánom rozpracovaným ešte Newtonom. Napriek našej naivnej predstave o jeho prezidentovi… o tom však v inom článku.

Vojnou v Sýrii bol svet vtiahnutý do poslednej fázy Armageddonu, pričom ešte raz zdôrazňujeme, že Rusko (ako štát) v tomto konflikte plní do litery program slobodomurárskej direktívy. Treba vedieť aj to, že pripojenie Krymu bol tiež jezuitský projekt. Bez ohľadu na to, že Krym je naozaj Rusko… ako Kosovo je Srbsko. Aj nedávno dokončený most je súčasťou plánu. Samozrejme inak a v iných súvislostiach, ako vníma verejnosť.

Ukrajina sa tiež dostala do vojny vďaka vzájomnej dohode oligarchov jednej aj druhej strany. Čítate dobre – ruských aj ukrajinských oligarchov. Hlavným bodom programu je, aby sa – na oboch stranách – zabíjali Slovania. Ukrajinu musia – v rámci opisu Zjavení – vyčistiť (od Slovanov), aby na tomto území mohol nerušene vzniknúť zasľúbený Nový Jeruzalem. Je to jeden z postupných bodov plánu sionistov.

Pre našu praktickú potrebu je potrebné vedieť, že žiadna demokratická vláda sa nikdy nepostaví na stranu ľudu. Pokiaľ sme to za vyše dvadsať rokov nepochopili, tak si zaslúžime, aby vo svojej činnosti na náš úkor pokračovali. Iba plná informovanosť a vedomá verejná aktivita obyvateľstva dnes môže tento deštruktívny proces zastaviť. A obyvateľstvo musí viesť k takýmto cieľom niečo úplne iné, ako doteraz. Nazvime to Subjekt Politickej Aktivity. Kvalifikovaný a so Svedomím. Inak sa iba vymenia figúrky. Problematika potreby – ktorá už nastáva – SPA však u nás zatiaľ nijako extra – napriek spoločenskej potrebe – pochopená nie je. Skôr vznikajú pokusy vytesniť dnešnú koalíciu aj opozíciu, ale očividne iba s cieľom zaujať ich miesto – a príjmy. Už nieto na takéto experimenty čas.

Treba aby sme nielen počúvali „zaujímavosti“ ale aby sme – my, obyvateľstvo – začali vedome a uvedomelo konať. V prospech budúcnosti našej krajiny, v prospech našich detí, v prospech mieru vo svete. Vysoké ciele? Dnes sa už pri zemi nedá zmeniť nič, toto obdobie sme prespali… aj keď sa dá použiť aj oveľa výstižnejšie slovo.

V roku 2014 (25.-29. júna) bolo v Štrasburgu podpísané spoločné Memorandum kresťanských cirkví. Dokument kladie základ vytvoreniu JEDNÉHO SVETOVÉHO NÁBOŽENSTVA. Zopakujeme to ešte raz – ide o Memorandum vytvorenia jedného svetového náboženstva. V podstate ide o ustanovenie náboženstva Satanizmu tak, ako ho opísal vo svojej knihe RADA 300 Dr. John Coleman ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ďalší z nevyhnutných krokov riadených Zjavením Jána, s ktorým je rátané pri postupnom napĺňaní nástupu Armageddonu. Všetko beží ako po masle.

Dokument podpísala aj vláda Grécka, Cypru, predstavitelia gréckych ortodoxných cirkví, predstavitelia (proroctvami) známeho rádu mníchov z ostrova Afon. Za RPC dokument podpísal splnomocnenec patriarchu – arcibiskup Hilarion. Osobnosť v RPC dostatočne známa a autoritatívna.

Po tom, ako sa táto informácia dostala na verejnosť, boli – ako vždy v podobných prípadoch – podstrčené konšpiračné verzie. Cieľom je zdiskreditovať túto informáciu. Nič to však na veci nemení – plán beží (aj keď časovanie je oproti „verejnej“ verzii upravené), program má vyvrcholiť v roku 2020. Tento rok je zaujímavý tak či onak – aj z iných dôvodov, ale tými sa budeme zaoberať samostatne.

Po slovensky to znamená, že dnes už všetky kresťanské cirkvi – memorandum podpísal aj Vatikán – patria do jedného vreca. Navonok síce môže ostať „bojovná“ rétorika, ale čo do podstaty nieto medzi nimi rozdielu.

Vo vojne na Donbase boli postupne zlikvidovaní všetci vojenskí velitelia Donbasu, ktorí boli Staroverci – a tých bola spočiatku väčšina. Na internete možno nájsť dostatok fotografií aj videí, ktoré to potvrdzujú. Na rozdiel od medializovaných „ukrajinských atentátov“ je dnes známe, že za ich likvidáciou bol ktosi oveľa bližšie ako by Ukrajinci vôbec dokázali. Tí nemajú na to reálne možnosti. Áno – hádate správne. Sme opäť pri temných kresťanských štruktúrach. Pokračovať na báze mimobiblických princípov nie je – v zmysle aktuálne vykonávaného jezuitsko-slobodomurárskeho programu – prípustné. RPC má dnes prsty všade. To však neznamená, že takto zmýšľajú všetci členovia tejto cirkvi.

Takže zavádzanie jezuitsko-slobodomurárskeho fašizmu pokračuje. A ako sa s tým dá bojovať? V každej krajine by sa mali snažiť k moci dostať také štruktúry, ktorých členovia budú mať poznanie o tom, kde celý tento systém smeruje. Zopakujeme, že naplánovaný cieľ je globálna katastrofa. Ak sa tam dostanú iba iní „obchodníci“, ktorí si myslia že celá vec je iba o peniazoch (a teraz chcú uchmatnúť čo najviac oni), tak ich program sa naozaj môže podariť. Je už naozaj existenčne nevyhnutné, aby k moci prišli ľudia používajúci ZDRAVOMYSLIE. Netreba vari ani zdôrazňovať, že nijaká strana, ktorá je dnes pri moci túto požiadavku NESPĹŇA.

Voliči, obyvateľstvo, ale ani členovia dnešných politických strán naozaj nechápu, že sami sebe – a popritom aj nám – kopú hrob. Riadne hlboký a široký.

Pomohlo by, ak by sa dnešní ľudia začali orientovať na vlastnú poľnohospodársku činnosť. Mali by sa učiť siať, žať, teda celkovo sa vedieť postarať o to, aby si boli schopní dopestovať potravu. Zároveň by im však malo byť jasné, že to, čo si dopestujú im bude treba vedieť aj ubrániť. Globálne sa totiž chystá hladomor, preto takáto činnosť dokáže zachrániť životy množstvu ľudí. Nastane totiž situácia, ktorú predpovedala bulharská Vanga: „Príde doba, že nepomôžu ani peniaze, ani miesto na zemi“.

Kapitalizmus u nás v podstate zničil systém strategických rezerv pre obyvateľstvo, ktorý existoval za socializmu. Teda celý systém ochrany civilného obyvateľstva je proste a nenávratne fuč. Nie je to „ekonomické“. Ale vyberanie daní je ekonomické…

V Bratislave došlo k tomu, k čomu aj v iných hlavných mestách (program je globálny). Tí, ktorí vládnu NEMAJÚ spojenie so slovenským národom. Zveľaďujú svoje majetky, rúbu slovenské lesy, ale národ..?

V minulosti sme uverejnili prastaré indické proroctvo, ktoré sa pred našimi očami napĺňa (viac v samostatnom článku). Indický zdroj spomína, že v nadchádzajúcich hrôzach sa zachránia sa iba tie národy, ktoré majú „ruského ducha“. Tento termín neplatí len na Rusov ako takých – tam tiež sú ľudia všakovakí – ale hovorí o tých ľuďoch, ktorí vyznávajú Pravoslávie alebo sa držia Védickej Kultúry (Slavianského Svetoponímania).

Našou pálčivou úlohou je vychovať naše deti tak, aby oni dobre pochopili, o čo dnes ide. Ak to necháte na farárov a oficiálne školstvo tak tí urobia to, čo vyhovuje im. Ak sa nám to nepodarí, tak práve oni už nebudú mať budúcnosť. Slovanský svet ZANIKNE. Ostanú iba rabi na službu a ukájanie potrieb Elity.

Tu ešte treba zdôrazniť, že Elita z pohľadu zákulisia riadenia sveta nie je to, čo si myslia naši zlodeji a zbohatlíci – totiž množstvo nahromadeného (nakradnutého) majetku. Nemajú totiž „modrú krv“ a tak im bude ich nakradnutý majetok odňatý v prospech „modrokrvnej“ Elity. Peniaze totiž nestačia, je potrebný pôvod. Ale oni to zistia sami…

Ak nechceme, aby slovanský svet definitívne zanikol, musíme nadobudnúť dostatočné poznanie. Poznanie Stavby Sveta – Svetoponímanie, nie iba dnešných technológií. Tu môžeme citovať nadčasový výrok Stalina: „Kádre riešia všetko“. A dnešné „kádre“ neriešia nič – okrem svojich peňaženiek. Ale popri vykrádaní štátu im uniká aj holý fakt, že kopú hrob aj sami sebe. V skutočnosti – čo sa týka plánovaného konca – sme na jednej lodi. Tu by sme mohli citovať čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri – ibaže jedni predtým, druhí potom“.

Treba šíriť toto poznanie všade, kde sa len dá. Keď národ zistí, že s ním zaobchádzajú ako s dobytkom na farme (ktorý nakoniec končí na jatkách), tak šanca na zmenu sa značne zvýši. Doteraz máme vybudované iba vertikálne orgány moci – samozrejme, že v Bratislave. Výsledok vidíme už dosť jasne, veď to trvá desiatky rokov. Teraz je potrebné pristúpiť k budovaniu horizontálnych štruktúr. Ale tie môžeme vybudovať iba my. Vertikála moci – hoci aj nie sú proti zákonu – ich neopotrebuje. Nám však zúfalo chýbajú.

Dozrel teda čas na vytvorenie Subjektu Politickej Aktivity. Jednoducho preto, aby sme sa zachránili. O nič menej už nejde.

Nevyhnutnosť nástupu zmeny politického režimu dokázateľne vyplýva z analýz vykonaných pomocou nástrojov aparátu matematickej pravdepodobnosti a štatistiky – viac opíšeme v nasledujúcom článku. Ale známym faktom je, že v živote neraz nastane to, čoho pravdepodobnosť je 5% a nie to, čoho štatistická pravdepodobnosť je 95%. Ak napríklad dôjde k jadrovej vojne, tak všetky matematické prognózy budú proste odložené bokom. Ale ak dôjde k alternatívnemu obnoveniu politického režimu, aktivácii praktík obnovy našej krajiny, tak to bude znamenať, že sa zmení vzťah vlády k jej vlastnej sfére zodpovednosti, t.j. k financovaniu vzdelávania, ochrane zdravia, kultúre, vede. Komerčné aktivity vlády ustúpia progresu a všeobecnému blahu. Ochrana zdravia sa opäť bude starať o zdravie a nie zisky. V školách budú znova učiť a vychovávať a nie iba vyťahovať peniaze od rodičov, čím zmenili školy na opičinec, ktorý vykazuje progres dokladovaním výsledkov dotazníkmi ministerstvu. Naše školstvo je dnes iba kópiou amerického systému výchovy nedoukov, ale zato so silným akcentom na „produkciu“ spotrebiteľov.

A aby sa situácia náhodou len tak nezlepšila, tak momentálna národná strana chce zaviesť „fínsky“ systém. Nuž čo, za socializmu sme mali jeden z najkvalitnejších školských systémov na svete, tak prečo sa k nemu vracať? Asi sa na tom nedá veľmi nabaliť, preto čokoľvek, len nie naše, domáce. Národná strana je národná strana… vtáka poznáš po perí. A sú veru aj čudní vtáci s perím.

Veda sa znovu stane výrobnou silou, prestížnym sociálnym inštitútom a nie – ako všetko ostatné – adresátom privatizácií, likvidácie, imitácie, zlodejstva a rozpredaja základných fondov. Umenie bude znovu slúžiť kultúre a mravnosti, vychovávaniu, socializácii vlastenca a občana, nebude iba predmetom kasových tržieb. Služba v armáde sa znovu stave svätou povinnosťou, nie iba príležitosťou na zárobky na misiách či ziskoch na províziách za nákupy morálne aj technicky zastaralej americkej techniky a potom ešte dlhodobo munície a náhradných dielov. Zmenia sa aj vzťahy vo finančnom systéme. Krajina si prinavráti dôležité dopravné (kde je diaľnica na Východ Slovenska? …veď tam aj tak nič nie je) aj energetické infraštruktúry, bude investovať do inovácií. Daňové rozmedzia sa stanú spravodlivými a progresívnymi. Marže bankárov, súkromné vlastníctvo sa stanú socializovanými, regulovanými pre prospech národa a nie zahraničného kapitálu a domácich oligarchov. Obchod a podnikanie dostanú rovnaké práva bez ohľadu na stupeň blízkosti s vládnucimi stranami, ich inštitúciami a potentátmi. Prírodné bohatstvo sa vráti tak, aby nie jeden minister drancoval všetky lesy a drevo aby spracovávali v Poľsku, ale aby malo osoh domáce obyvateľstvo, ktoré teraz poľské výrobky zo slovenského dreva kupuje. A v neposlednom rade budú všetci dodržiavať zákony a Ústavu…

Zmena politického režimu v roku 2020 nastane tak či onak. Potvrdzujú to štatistické analýzy – ale bude to systémová zmena, ktorá neočakáva iba Slovensko. Nemôže nastať izolovane. Môže dôjsť aj k tomu, že v niektorých krajinách dôjde k zmene režimu revolučnou cestou. Dúfajme, že revolučné zmeny okolo nás prebehnú v rámci platných zákonov.

Je teda namieste chystať SPA, ktorý bude zastupovať národ v jeho úsilí nastaviť progresívny kurz vo vlastnej krajine. Téma je natoľko dôležitá, že v nej budeme pokračovať.

04.07.2018

Môžu nás čokoľvek učiť, môžu sa nás snažiť o čomkoľvek presviedčať. Môžeme sa k tomu postaviť so záujmom, môžeme to odignorovať. Všetko záleží na nás – veď, ostane – všetko robíme pre seba. Alebo častejšie nerobíme. Najhoršie je vlastne nerobiť nič. Je to zastavenie vývoja, teda skutočná smrť.

Niet asi nič dôležitejšie a potrebnejšie pre náš vývoj ako samostatne rozmýšľať a konať, snažiť sa postupovať vpred, teda nahor. Príkladom takéhoto konania je aj príspevok od nášho priateľa Vladana z Moravy.

Za nás dodajme, že hoci sa zaoberáme Staroslovienskou Bukvicou už nejakú dobu, takýto aktívne hľadajúci prístup nás naozaj prekvapil. Ale hneď treba dodať, že pozitívne.

Patríme k tým, ktorí na Rusov pozerajú ako na bratov – v dejinnom aj genetickom meradle. Ale tak či onak, Rusi sú Rusi a Slovieni Slovienmi. My žijeme tu a tu musíme aj obnovovať to, čo nám zanechali naši Predkovia – Slovieni. A toto je jeden z príkladov, ako nato:

Úvodem článku bych rád poodhalil zastřený fakt dnešní doby, který mne přinutil napsat následující řádky a snad někdy v budoucnu přihodit článek další. Je velice zvláštní, o jak nepatrný fakt se jedná, přesto je naprosto vědoucí, stále přítomen a dotýkající se každého z nás.

Je to opovržení.

Opovržení ve formě hanobení jazyka. Jazyk je spojující prvek napříč dějinami. Jsem přesvědčen, že původnost slov je daná zemí, na které žijeme. Slova jsou deformována, měněna tlaky vládců, uchvatitelů moci, kteří nahromadili materiální statky a odduchovnili své vědomí. Pohltila je vize panování, tím také vytvářeli své dění a svou realitu. Druzí museli poslouchat. Jinak třeba nedostali práci, nebo něco horšího…

Stejná praktika ,,potichoučku“ prošla až do dnešní doby. Mocenské struktury nám podsouvají své pravdy, své reality a ovlivňují naše chtění, které následně budí opovržení vlastním jazykem.

Přitom naše Československo má jedinečný potenciál vybudit světové poznání. Během průvanů staletími se mocenské struktury skrz naše území přelévali z jedné strany na druhou. Tu zde byli Němci (od slova němý, my jim nerozuměli) tu zde byli Rusi (socialisté), dnes jsou zde Američani.             Sami jsme očarováni velikosti těch druhých. A to naše nevidíme. To naše jedinečné, co zde máme od našich Předků. Jsme pohlceni naší samolibostí, že bychom taky chtěli více a tak lezem zdatně vzhůru, namazaní a slizcí. Machrujeme před druhými, jak nám jde ta cizí řeč a jak nám mohou závidět, a jaké supr místo my ve světě zaujmeme. Nu a naše čeština, kde je?

Český jazyk je především původem jazykem Moravským. Třeba kdysi se vyučoval jazyk Moravský na škole, ale to je dnes zavádějící o tom informovat. O těchto věcech píše velice krásně paní PhDr. J. Grobcová, ve svých knížkách o Moravě. Nám však stačí uvědomění, že tento jazyk je Náš, našich Předků. A tak jak stačí vynechat ,,M“ ve slově Moravský, najednou tu je Oravský, území to na Slovensku, je naprosto zřejmé, že jsme spojeni víc se Slovenskem, než předpokládá naše momentální vize. Stejně tak si nevšímáme krásy naší řeči, bohatosti a jedinečnosti co se světové úrovně týče.

Tak jak se vedli mocenské boje, nikdo si naší malé země nevšímal z hlediska lidí, zvyků. Pro každého jsme tak malí, že většinou nás nechávají napospas a stačí jim otročit. Stačí jim pocit, naplnění libida pohledem, na plazící se národ, lezoucí pěkně namazaný do… Kochají se tímto pohledem. Samovládce v područí pak těší tito jedinci, co dokáží udělat cokoliv pro zalíbení se. Né každý je však takový a proto zde pořád Náš jazyk je.

Pro článek jsem si vybral prozatím poněkud jednodušší téma. Je potřeba psát a připomínat Staroslovienskou Bukvici jako prvotní obrazové písmo našich Předků. Písmo, jehož krásy jsme se málem vzdali. Ano, moc ji neznáme. Dokonce jsme ji možná i hanobili. Opovrhovali ve prospěch těch mocných, ale stále je tu.

Opět přichází, jakoby novinka, přitom profesoři z akademie věd Československé socialistické republiky během své doby sestavili velký, jedinečný slovník Staroslovienské Bukvice o čtyřech dílech. Každý o sedmistech a více stranách. Hledali a vypátrávali staré slova, zapisovali pokud možno v nalezené zapsané podobě. Tyto slova v sobě ukrývají představy. Obraz, rovná se představa. Všechny ty představy našich Předků, kdo ví do kterého pokolení až sahají, a ty představy nelze jen tak přerušit.

Země je uchovává a vždy je odhalí pro další generaci. Nalezne jedince, nositele, kteří podlehnou její kráse. Ukryté představy hovoří o minulosti o spojitostech, které jsou nahé při rozboru písmenka za písmenkem – Bukvy za Bukvou. Vše má svá pravidla, celý vesmír má věci poskládané z příčin a následků. Proto je naprosto jasné, kde se jaká čára musí objevit. Kde bude pokračovat a co za Bukvu vytvoří. Její tvar nám předává určitou energii. Tak jako logo firmy, které nás dokáže učarovat. Naše mysl je přitahována magickou velikostí a věhlasností.

Přesně tak je to i u Bukvic. Čáry jsou vedeny napříč světy ze starých věků až k dnešku. Jsou přesné ve ztvárnění představ. Kudy vedou a kde se jejich energie stáčí a prolíná. Kudy vchází do naší mysli. Naše mysl následně je nucena představu zpracovávat a vytvářet myšlenku. Tedy pokud nejsme zrovna omezení velikostí jiné zábavnější věci, pak si ničeho nepovšimnem. Tomuto se říká obrazové písmo. Má svá pravidla čtení, tak jak známe jejich fonetickou podobu.

Kdysi jsme bývali jedním celkem, jedními bližními, žijícími pospolu. Chápající zákonitosti vesmíru, putování Země, Nás samotných. Znalí i zákoutí co skrýváme sami před sebou. Tyto věci se dají vždy odhalovat a dá se s nimi pracovat a hlavně tvořit.

Svou tvorbou se jednou přiblížíme sami Stvořiteli. Je to přímo v naší tvorbě jako názvu a dohromady s eS, svou tvorbou. To znamená, že má tvorba má být pouze má, ne cizíma rukama, cizí dřinou. Těžká volba v dnešní době, pro některé.

Nebudu zde vysvětlovat další pravidla Staroslovienské Bukvice, je náročná, těžce se jí dostáváte na košilku, ale počáteční klopýtání se dá nakonec překonat, tak jak vše v našem životě. Nebudu Vás však náročnosti strašit, není v životě potřeba se strašit. To nic nepřekonáme. Je naprosto v pořádku se zdravě nasrat a nesnáze překonat. Slovem zdravě, je myšleno opřít se o své zkušenosti, stavět na nich a posléze je uplatňovat.

,,S“ je ve Staroslovienské Bukvici slovo, slovo každý chápe po svém právě dle jeho zkušeností. A jak je dána příčina Triglavu, prvku tří spojujících věcí, představa-myšlenka-slovo, je dána tímto formulace a schopnost domluvení se s okolím. Dát okolí jistotu, že vše co říkáme je přesně tak jak myslíme. Je to naše Slovo co buduje spojnici s myšlenkou druhé osoby. Není to cizinec, není to nepřítel, je to člověk co se nám snaží porozumět, abychom společně mohli vedle sebe žít. Při nerozumění si, se stávají přehmaty. Vznikají dogmata a následně se mohou přijmout falešné cíle. Vize a reality nesourodicími s námi.

Z těchto příčin je důležité uchovávání přesné podoby a výrazu slov. Jejich energie jsou dané a plně výstižné. Nedají se překonat, neboť naši Předci byli moudří, tak jako naši rodiče, dědové atd… Proto naopak máme před sebou úkol slova odhalovat a zpět vracet do naší řeči. Milovat svůj rodný jazyk.

Jako příklad mohu udat samotné slovo RUS. Zdá se, že dnes je to příslušník národa, ale oni sami žijí v Rosii, čteno Rasie, což znamená, že jsou to poté Raséni, nebo pro někoho poněkud utažené za vlasy příslušníci Rasy. Jaké Rasy? Nechám na domyšlení. Vraťme se však ke slovu RUS. Ve Staroslovienské Bukvici existuje znak jménem OUK:

a pak DZIELO:

Bukva Dzielo je jako ,,S“ akorát má na začátku ocásek směrem dolů. Bukva se foneticky čte jako ,,dz“ je to velice potřebné uvědomění, protože dle tohoto zvuku můžeme také sestavit mapku, kde všude se zvuk ,,dz“ v dnešní řeči ještě uchoval, viz nákres.

Je jisté, že zde v minulosti došlo k určitému tlaku na obyvatele a tento zvuk se uchoval v hůř dostupných místech a v místě s vlastním dalším vývojem, což je Polsko. Také je jisté, že lidé, kteří již neovládali svůj původní zápis a znali pouze latinku, přečetli posléze toto slovo ne jako ROUDZ, ale ROUS. Toto slovo přitom je velice prosté na úpravy. Třeba na Slovensku a místně i Jižní Moravě se neříká budoucnost, ale budúcnost. Jaksi jim ,,O“ vypadne. Přitom těchto slov je tam spousty. Nu a hned zde máme slovo RUS, a kdože to vlastně je? Původní slovo a dodnes je často slyšitelné je Rodzina. Zde se naopak zachovalo ,,O“ místo ,,U“, ale určitě se toto slovo psalo s Oukem, foneticky ,,ou“, takže to byla původně Roudzina. Kde u je zastřené, jakoby ukousnuté. A proč zrovna takhle, neboť takhle to dává tu pravou představu o tom co je Rodina: ,,je to náš prvotní harmonizující Ustoj (pravidlo) nezměrné energie, neboli námi nepoznané hranice energie, ale my víme, že existující.“

Příště si povíme daleko více o samotných slovech, pro Nás jedinečných co je právě chápeme jinak než kdekoliv jinde na světě. Vlastně i slovo Rus a Rodina je toho příkladem.

Vladan/ Sliezko

22.06.2018