Autor svarga

  • DEMOGRAFICKÁ ZBRAŇ

    Sme v modernom veku, ktorý sa vyznačuje tvrdou informačnou vojnou proti Rusku, teda proti Slovanom celkovo. Zbrane nového veku vôbec sa vyznačujú účinkom v oblasti, ktorú väčšina ľudí ani nepovažuje za vojnu. Ale cieľom vojny je vždy likvidovať živú silu nepriateľa. Paradoxom je, že „živá sila“ ani len netuší, že zomiera vo vojne. A práve o to ide. Väčšina ľudí si naivne myslí, že vojna je iba to, keď prídu tanky a padajú bomby. Toto síce veľmi často býva jej súčasťou, ale iba v konečnej fáze. Je to ako jazda v zime na zľadovatenej ceste. Ak si neuvedomíme, že nevhodným – nevedomým – spôsobom jazdy môžeme priviesť auto do šmyku na ľade, sme naivní. Ale keď sa už raz auto dostane vo veľkej rýchlosti do šmyku na ľade – havária je neodvrátiteľná. A ako v poslednej fáze vojny, toto poznanie prichádza neskoro – nič sa už nedá robiť, iba sa pozerať na definitívny koniec. Tu si pripomeňme známe čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri, jedni predtým, druhí potom“.

    Nedávno napĺňali európske televízne správy zábery prúdov nešťastníkov, utečencov zo severu Afriky a Sýrie. Začali zaplavovať Európu ako more, využívajúc pritom všakovaké plavidlá, od drevených bárok po veľké člny. Na európskych brehoch vystupovali na pevnú zem a začínali cestu do európsky miest. Európania sa začali postupne brániť – prúdy cudzích nikto v skutočnosti nechce. Začal sa otriasať Schengen, začínali sa naštrbovať vzťahy medzi európskymi krajinami navzájom, na hraničných prechodoch postupne vzniká napätie. Postupne sa začína hovoriť o ľudských právach, začala sa otriasať európska infraštruktúra.

    Za posledné roky sa na mnohých medzinárodných fórach začínal ozývať názov „riadený chaos“. Hoci – ako zvyčajne – verejnosť to nijako extra nezaujímalo, tento ďalší americký vynález, ktorý bol detailne vypracovaný do dokonalosti sa zrazu prihlásil sám, a to formou neprehliadnuteľných výsledkov.

    V troch krajinách severnej Afriky Američania postupne odpálili demografické bomby. Tieto svojim účinkom zničili infraštruktúry cieľových krajín, zničili domovy národov, ktoré tam žili v pokoji a mieri. Ľudia sa zúfalo rozbehli za hranice dovtedy fungujúcich štruktúr, za hranice vlastných krajín a potom na všetky strany.

    Pri pozornom pohľade zistíme, že tieto ľudské prúdy utečencov sa dostali pod kontrolu kohosi, že nie sú neriadené, ako by sa zdalo. Smerovanie a konanie týchto ľudských prúdov má ďaleko k akejkoľvek náhodnosti. Všetci presne vedia na koho sa obrátiť a kde ísť. Záhadne sa objavili špecializované a skúsené firmy, ktoré im organizujú dopravu na pobrežie a prepravia ich cez Stredozemné more. Tu hneď po vystúpení kvalifikovane žiadajú pre seba nový život, slobodu, materiálne zabezpečenie.

    V teórii nasadenia jadrovej zbrane existuje celá rada koncepcií, podľa ktorých sa jadrové nálože ukladajú na miesta do mora v blízkosti pobrežia, kde čakajú dovtedy, kým nad nimi nepreletí lietadlo či okolo neprepláva ponorka. Dostanú pokyn na odpálenie a vzápätí sa vygeneruje strašná, ničivá vlna cunami, ktorá sa vyleje na súš a zmetie z jej povrchu celú civilizáciu.

    Pred našimi očami však vidíme účinky novej zbrane, ktorú vynašli Američania. Odpaľuje sa na iných kontinentoch, rázová vlna sa nasmeruje v potrebnom čase na žiadaný cieľ, potrebným smerom. V tomto prípade bola cieľovou lokalitou Európa, ale to bol skôr preventívno-výchovný a testovací odpal.

    S fungovaním tejto novej zbrane sa je potrebné dôkladne oboznámiť. Treba zistiť, aké mechanizmy ju aktivujú, ako funguje, akú má detonačnú silu. Ďalším regiónom, kde USA plánujú spustiť demografickú bombu sú regióny strednej Ázie – Tadžikistan, Kirgizsko, Uzbekistan, Kazachstan. Zaujímavé je pozorovať, že práve do týchto zemí už začal Islamský štát vysielať prvých prieskumníkov. Mimochodom, traja bojovníci ISIL sú umiestnení na liečení aj na Slovensku. Dve osoby v Bardejovských kúpeľoch a jedna v Piešťanoch. Účty platí – očividne veľmi dobre – Saudská Arábia. Presnejšie, o troch vieme… žeby sa to ohraničilo iba liečením?

    ISIL je strašná sila, ktorá bola vytvorená USA v severnej Afrike a môže byť nasmerovaná do akéhokoľvek regiónu, ktorý je pre USA zaujímavý. Konečným cieľom tejto teroristickej organizácie sú dve krajiny – Čína a Rusko. Ale práve tieto krajiny nenechávajú nič na náhodou a cieľavedome sa proti tejto hrozbe pripravujú. Takto – ako zvyčajne – bude najviac obetí medzi naivnými demokratmi z iných krajín, ktoré Američanov dokonca vo všetkom podporujú…

    Pretože hrozba je naozaj reálna, Rusko aj Čína v príprave na túto hrozbu dlho a systematicky spolupracujú. Demografická zbraň môže mať hrozné dôsledky. A ako to vlastne je? Dá sa proti takejto bombe nájsť protizbraň? Dá sa podpísať dohoda s USA o jej nešírení? Pretože odpovede sú zrejmé, nemôžeme ostávať naivní. Teda iba vtedy, ak nechceme byť obeťou takejto zbrane.

    Udalosti okolo Islamského štátu a pristúpenie Ruska k leteckému útoku naň dávajú znalému človeku veľa odpovedí. Ale proti ISIL už rok bojuje aj koalícia vedená USA. Prečo Rusko začalo svoj útok mimo rámec tejto koalície? Aká je skutočná efektivita tejto operácie? Pozrime sa na niekoľko detailov.

    Naša stránka nie je aktuálne spravodajstvo, preto na vyhodnotenie použijeme iba obmedzený časový rámec. Rusko pristúpilo k bojovým operáciám 30. septembra 2015. Vyhodnoťme teda prvý týždeň leteckých náletov, aby sme mohli porovnať, či existuje potenciál zvrátiť doterajší vývoj.

    V čase od 30. septembra do 7. októbra 2015 – teda už za prvý týždeň náletov – zasadili ruské vojensko-kozmické sily taký úder Islamskému štátu, aký neboli USA a ich koalícia schopní realizovať za rok. Musíme však podčiarknuť, že toto je vyjadrenie nemeckej tlače.

    Hlavný výsledok – demoralizácia protivníka a zničená vojenská infraštruktúra – boli dosiahnuté. Ruskí piloti realizovali 120 bojových náletov na 50 cieľov. Podľa najskromnejších odhadov zničili okolo 100 jednotiek pancierovanej bojovej techniky, 1 špecializovanú výcvikovú centrálu, 2 spojovacie komunikačné uzly, 4 závody na výrobu výbušnín a zbraní, 17 veliteľských štábov a 23 skladov s pohonnými hmotami a muníciou. Všetko za prvý týždeň náletov.

    Na druhej strane letectvo USA od júna 2014 po september 2015 realizovalo 57 000 – slovom päťdesiatsedem tisíc – náletov na 7 000 cieľov. Ale ISIL neustále narastal, mocnej, šíril sa. Ostáva teda veľká otázka koho, čo a kde vlastne USA tak usilovne bombardujú?

    Následkom ruských náletov začali bojovníci ISIL už prvý týždeň v panike utekať z regiónov, ktoré mali dovtedy pevne pod kontrolou – podľa ich vyjadrení na Facebooku do Európy, kde im „kresťanskí barani dávajú ubytovanie aj peniaze zadarmo“.

    Bojová operácia vojensko-kozmických síl Ruska v Sýrii sa prvý týždeň viedla cca 50 lietadlami rozličných typov. Nasadené sú bombardéry SU-25M a SU-34; útočné SU-25SM, stíhače SU-30SM a vrtuľníky Mi-24 a Mi-8.

    Používa sa široké spektrum zbraní. Ide najmä FAB-250 a BETAB-500, aj najnovšie KAB-500S; rakety X-29L. Do bojov zasiahli aj 4 koráby Kaspickej flotily, ktoré odpálili 26 rakiet s plochou dráhou letu na vzdialenosť 1 500 km. Všetky rakety zasiahli vytýčené ciele. Na celej operácií sa zúčastňuje cca 1 000 ľudí vrátane obslužného personálu a vojakov Specnazu, ktorí ochraňujú základňu v Sýrii.

    V súvislosti s útokom lodí Kaspickej flotily sa vzápätí objavili americké dezinformácie tvrdiace, že niekoľko rakiet spadlo v Iráne a nedoletelo do cieľa. Prečo Američanov táto akcia šokovala? Oni totiž veľmi dobre pochopili, čo sa 7. októbra odohralo a dostali strach. Táto akcia mala totiž vojensko-politický rozmer s dopadom na budúce desaťročia. Rusko demonštrovalo svoje možnosti reálnej odvety v prípade vojenského konfliktu.

    Hoci existuje „jadrový dáždnik“, nepriatelia Ruska pripravujú plán odzbrojovacieho útoku formou prvého úderu konvenčnými prostriedkami, ktorý zahŕňa útok veľkým množstvom rakiet s plochou dráhou letu. Týmto sa chcú vyhnúť adekvátnej odvete – jadrovému protiútoku. A útokom 26 rakiet s plochou dráhou letu na veľkú vzdialenosť Rusko názorne demonštrovalo schopnosť adekvátnej reakcie tak, že neostávajú žiadne pochybnosti o možnostiach modernej ruskej armády. Rakety s plochou dráhou letu síce sú vo výzbroji od roku 1984, ale až teraz boli prvý raz použité na reálne, nie cvičné ciele, a to s plným úspechom.

    Rusko demonštrovalo schopnosť zasadiť úder nepriateľovi na veľkú vzdialenosť zbraňou aj s konvenčnou náložou ale zbraňou, ktorá je čo do svojej podstaty strategická. Táto akcia spôsobila „anglosaským priateľom“ bezsennú noc. Analyzovali informácie a rozmýšľali ako ďalej hádzať polená pod nohy Rusku. Možnosti sa im značne zúžili, musia riešiť ďalšiu „ruskú hrozbu“. Prečo sa táto zbraň – v reálnej bojovej situácii – stala šokom pre USA? Rakety KALIBR Rusko predáva na export, ale vždy išlo o verzie s doletom do 300 km. Teraz boli použité na vzdialenosť 1 500 km a to ešte vôbec nie je isté, či to je ich akčný limit. Zdravomysliaci človek začína vidieť o čo ide. USA si vymysleli verziu o ruskej tuposti a neschopnosti, ktorú „exportovali“ do celého sveta. Táto prešla celým svetom a vrátila sa nazad do USA, čo bolo pre nich potvrdením, že majú pravdu. Následne v to naozaj uverili a chytili sa do vlastnej siete. Majú množstvo spravodajských služieb vrátane CIA a nedokážu reálne zistiť, čo naozaj ruská armáda má a na akej je vlastne úrovni. Je preto úplne logické, že ženú svet do vojenskej konfrontácie s Ruskom a Čínou, veď podľa ich informácií to ľahko vyhrajú… ale už teraz prehrali.

    Ministerstvo obrany Ruskej federácie publikovalo na svojej Youtube stránke video raketového úderu z palúb korábov Kaspickej flotily. Ciele – objekty infraštruktúry ISIS – boli na území Sýrie. Išlo o veliteľské centrá a závody na výrobu výbušnín. Podľa oficiálnych údajov Ministerstva obrany ruské vzdušné útoky už prvý týždeň značne narušili ich systém velenia a materiálno-technické zabezpečenie bojovníkov aj možnosti výcviku v špeciálnom výcvikovom stredisku, ktoré bolo rovnako zničené.

    Ak sa má dosiahnuť vytýčený cieľ – likvidácia teroristov – tak do bojov musia následne zasiahnuť pozemné vojská sýrskej armády, čo sa v tomto čase už deje. Úspech je možný jedine tesnou koordináciou leteckých aj pozemných úderov. Jednou z nevýhod USA je to, že vôbec nekoordinujú svoje operácie so sýrskou armádou. Ale toto nie je jediný rozdiel medzi Ruskom a americkou koalíciou. Podľa medzinárodného práva smie byť v nejakej krajine použitá vojenská sila iba v 2 prípadoch: na základe rozhodnutia Bezpečnostnej Rady OSN alebo na požiadanie samotnej krajiny. USA nemajú ani jedno, ani druhé, Rusko koná na základe žiadosti sýrskeho prezidenta, teda v plnom súlade s medzinárodným právom.

    Vari ani netreba uvádzať, že s úspechmi ruského letectva sa začína priostrovať západná informačná vojna. V uvedenom období uverejnil nemecký BILD článok o tom, že ruské nálety už zabili 36 civilistov. V článku boli akési fotky, ale žiaden konkrétny údaj o mieste, čase a podobné detaily. Odvolávajú sa na informácie z akejsi „sýrskej dobrovoľníckej organizácie“… Ďalej DAILYBEAST uverejnili informáciu, že ruské letectvo zaútočilo na pracovníkov služby prvej pomoci. Ako zvyčajne, žiadne konkrétne údaje o mieste či čase útoku. INDENPENDENT zase tvrdí, že iba 20% útokov ide na ISIL, zvyšné sú zamerané na civilistov. Hoci aj tu je akási fotka, opäť žiadne konkrétne údaje o lokalite a čase. Za zmienku stojí tento obrázok:

    Nemecký BILD ho uverejnil ako dôkaz toho, že ruskí piloti bombardujú civilné obyvateľstvo. Ušlo im iba jedno. Fotka sa objavila na internete už 25. septembra 2015, pričom ruské nálety začali 30. septembra 2015…

    Príkladov zo západných médií je množstvo, ale všetkým do jedného chýbajú konkrétne údaje o čase a mieste. Takto fungujú demokratické médiá – hlavným informačným zdrojom je agentúra JPP (Jedna Pani Povedala…). Ale veci sa USA akosi začali vymykať pod kontroly. V USA začína vyšetrovanie, ako bolo použitých 1,5 miliardy dolárov – určených na výcvik sýrskej opozície – ak nevidno žiadne výsledky? Reálne pripadá na 1 vycvičeného náklad 5 miliónov – a to už pri takýchto výsledkoch – je veľa aj na Kongres.

    2. septembra 2015 vystúpili USA, Veľká Británia, Francúzsko, Katar, Saudská Arábia a Turecko so žiadosťou, aby Rusko okamžite prestalo bombardovať v Sýrii… teda aby prestali bombardovať ISIL..? Je to veľmi zaujímavá požiadavka. Zaujímavé je, že prichádza presne v čase, keď už sú na fronte viditeľné prvé výsledky operácie. O čo im môže ísť? USA a spojenci chceli vytvoriť nad Sýriou bezletovú zónu pod zámienkou boja proti ISIL. Bol by to definitívny koniec prezidenta Asada. Vstup Ruska definitívne prekazil americké plány. Katar je zase podozrivý v spojeniach s ISIL, ale 100% dôkazy zatiaľ neexistujú. Ak by napríklad Rusko alebo Sýria zajali nejakých bojovníkov ISIL, títo by mohli veľa zaujímavého vyrozprávať. Saudská Arábia zase nechce, aby Šijti zničili ISIL, lebo to môže mať pre ich záujmy katastrofálne následky. Turecko si zase navyklo riešiť problémy s Kurdami bombardovaním a nemá záujem o iné metódy. Ale Kurdi bojujú proti ISIL…

    Všetky ciele útokov proti ISIS sa vyberajú na základe spravodajských údajov Ruska a Sýrie, vrátane leteckého prieskumu. Vybavenie ruských lietadiel umožňuje zasadzovať údery Islamskému štátu na území Sýrie s absolútnou presnosťou a z veľkej výšky. Lietadlá sú schopné útočiť z výšky nad 5 km.

    A ako sa darilo v Sýrii ten istý týždeň americkej koalícii? Zničili 2 exkavátory. Ale zato v afganskom Kunduze sa ukázali v plnej kráse. Zničili nemocnicu, kde pracovali aj dobrovoľníci z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc. Tým nepomohlo ani to, že americkému letectvu neraz predtým sami odovzdávali GPS súradnice svojej nemocnice práve preto, aby ich nebombardovali. Pri útoku na traumatologické centrum v Kunduze bolo hneď zabitých 19 ľudí, 6 pacientov zaživa zhorelo na svojich lôžkach, jeden priamo na operačnom stole. Pod ruinami ostali aj telá lekárov, medzi ktorými bolo 7 dobrovoľníkov z organizácie Lekári bez hraníc, 30 ľudí nemohli nájsť ešte ani na druhý deň.

    Útočiace lietadlo sa vracalo viackrát, podľa lekára B. Janssensa, operačného riaditeľa organizácie Lekári bez hraníc, lekári ihneď volali veleniu amerického letectva k Afganistane. Operačný dôstojník správu prijal ale nálet pokračoval ešte ďalších 37 minút. Veď načo sa obťažovať? Pre americkú armádu v Afganistane sú útoky na civilné obyvateľstvo bežnou rutinou, nad ktorou sa ani nepozastavujú. Doteraz však vždy zabíjali iba domáce obyvateľstvo, ale teraz lekárov z medzinárodnej organizácie. A podľa všetkých mierok medzinárodného práva, americká armáda spáchala vojnový zločin.

    K incidentu sa vyjadril vrchný komisár pre ľudské práva v OSN, Zeid Raad Al-Husein takto:

    „Tento hlboko šokujúci incident musí byť operatívne, dôkladne a nezávisle vyšetrený a jeho výsledky musia byť zverejnené. Ak súd stanoví, že letecký útok na nemocnicu bol zasadený zámerne, môže to byť rovné vojnovému zločinu.“

    Či sa nakoniec niečo naozaj vyšetrí a či si niekto nakoniec dovolí obviniť USA zo páchania vojnového zločinu uvidíme alebo skôr neuvidíme v blízkej budúcnosti. Príznačné je aj to, že americké televízne kanály 12 hodím o tomto strašnom incidente mlčali. Správa o útoku na nemocnicu v meste Kunduz sa objavila na obrazovkách v USA až okolo obeda.

    Možno predpokladať, že aby sa zahladili stopy a odpútala pozornosť, západné médiá rýchlo vykonštruujú – ako odpútavku – nejakú ďalšiu dezinformáciu proti Rusku. Možno ste si všimli, ako sa nenápadne „vytratili“ tvrdenia, že Rusko má armádu na Ukrajine. Akonáhle totiž svetu ukázali, čo dokáže ruská armáda, svitlo aj debilovi. V skutočnosti Rusko dnes zachraňuje Európu pred ISILom tak, ako pred 70 rokmi pred fašizmom.

    Vývoj udalostí aj v Afganistane ukazuje, akú štruktúru činnosti používajú Američania. Postup je stále rovnaký: prídu (s armádou), zničia infraštruktúru štátu, zavedú chaos a odídu. Kto má po nich upratovať je doteraz nejasné. Navyše, v Afganistane sa aktivizuje aj Taliban – v onen týždeň zostrelili  Američanom vojenský Herkules, na palube ktorého zahynulo 14 ľudí.

    Pre tých, ktorí nemajú záujem o rozprávky je dôležité zistiť, odkiaľ sa vlastne vzal onen ISIL? Existuje na to odpoveď?

    Teraz nejde ani o zábery krutého mučenia a popráv obetí, ktorými zaplavili internet. ISIL začala z nejakého dôvodu likvidovať aj významné pamiatky starých kultúr. Na nešťastie veľa z pamiatok starého Babylonu či Sumeru sa nachádza na území, ktoré dostal pod kontrolu ISIL. Ale prečo vlastne začali barbarsky likvidovať nenahraditeľné pamiatky minulosti ľudstva? Kto stojí za týmto barbarstvom a kto má z toho osoh?

    Napríklad mesto Mosul v Iraku bolo založené okolo r. 700 pred n.l. Bolo to niečo ako predmestie starého asýrskeho mesta Ninive. Temer každá budova v ňom je neoceniteľná. Roku 2014 ho obsadili bojovníci ISIL. Najskôr postrieľali pár obyvateľov, ktorí tam ostali a neboli ochotní im prisahať vernosť. Z mesta predtým utiekli tisícky Kurdov. Potom začali drancovať mesto, ničiť staré pamiatky.

    Ideológia ISIL predpokladá zničenie všetkých druhov idolov. Zakazuje akýkoľvek idol ako objekt úcty. Idoly sú pre nich aj chrámy iných náboženstiev, dokonca aj mohyly islamských náboženských dejateľov minulosti. Zábery z februára 2015 šokovali celý svet. Ničenie starých pamiatok v múzeu v Mosule bolo strašné. Na zem hádzali tisícročné sochy a rozbíjali ich nielen kladivami, ale aj príklepovými vŕtačkami. Skrátka „ohavnosť pustošenia“. Ničenie starých pamiatok, ktorých vek bol aj nad 3 000 rokov! Za 10 mesiacov bolo na území pod kontrolou ISIL zničených niekoľko desiatok objektov svetového kultúrneho dedičstva z Mezopotámie.

    Napriek všetkému čo ISIL vizualizuje, ide iba o dobre premyslenú odpútavaciu akciu nato, aby sa dali vykrádať neoceniteľné starožitnosti na celom území, ktoré ovládajú. Na podporu tohto tvrdenia mnohí experti uvádzajú príklad knižnice v Mosule. Vtrhli do nej bojovníci ISILu a vyhlásili, že spália všetkých 8 000 exemplárov starých rukopisov a klinopisných textov, ktoré podávajú opis minulosti nielen arabskej. Ale pracovníci bibliotéky poukazujú na jednu veľmi zvláštnu vec. Nikde nikdy neboli vystavené žiadne videá, ktoré by potvrdzovali pálenie týchto starých rukopisov, hoci inak nemajú problém vystavovať aj oveľa strašnejšie veci. Neexistuje ani jediné video či fotka likvidácie rukopisov. Teda žiaden dôkaz. Domáce obyvateľstvo videlo nocou odchádzať z mesta nákladné autá so sýrskymi značkami.

    Podľa názoru mnohých odborníkov, archeológov a historikov, ISIL ničí iba to, čo by bolo ťažko predať, napr. budovy, veľké sochy či reliéfy na stenách alebo múroch. Ukážková likvidácia starých artefaktov je iba manéver na oklamanie. Práve naopak, prenosné exponáty sa dostávajú do súkromných zbierok na Západe. Okrem predaja ropy a otrokov ISIL zarába aj na predaji starožitných predmetov z Blízkeho východu. Takto sa jednak niektorí vysokí pohlavári obohacujú a jednak získavajú prostriedky na svoju činnosť. Predmety zo Sýrie sa predávajú napríklad v Londýne, kde bolo podľa odhadov predaných na čiernom trhu vyše 100 veľmi cenných artefaktov. Boli to unikátne zlaté a strieborné byzantské mince, keramika a sklo z rímskeho obdobia.

    Hoci mnohé z predmetov ukoristených v Iraku a Sýrii sa objavuje v Západnej Európe a USA, kontrolné orgány, ktoré by mali pátrať za pôvodom starožitných predmetov akosi spia. Zatvárajú nad tým oči a púšťajú ich na predaj. Tento sa najčastejšie realizuje v uzavretých aukčných domoch, lebo na verejných aukciách sa nedá všetko predať a navyše by sa mohli ozvať skutoční majitelia a požiadať svoj majetok späť.

    Je známe, že existuje niekoľko ciest, ako odoslať za hranicu to, čo bolo nakradnuté v múzeách. Jednou z bežne používaných je zaplatiť taxikára, ktorý kontraband dopraví na hranicu a odovzdá priekupníkovi. Takto sa posielajú malorozmerné predmety. Lacnejšie predmety sa potom predávajú cez internet, kde sa umiestňuje aj fotografia ponúkaného predmetu a následne dohaduje cena. Cennejšie artefakty sa dodávajú priamo zákazníkom. Obchody organizujú priamo pohlavári ISIL. Tovar prepravujú cez medzinárodné kanály.

    Nedávno sa problémom začala zaoberať Americká asociácia starožitníkov, lebo ISIL im začal značne odoberať klientov. Expertom sa podarilo vystopovať cestu starožitného kontrabandu. Z územia, ktoré je pod kontrolou ISIL posielajú tovar na Západ cez Turecko, Libanon, Saudskú Arábiu a Katar. Samotné obchodovanie sa odohráva v Západnej Európe. Sú známe 2 aukčné domy, kde sa nakradnuté predmety predávajú. Jeden je v Berlíne a druhý vo švajčiarskom Bazileji.

    Zákazníci a ISIL sú navzájom prepojení. Je po proste zločinecká, transkontinentálna sieť predaja nakradnutých starožitností. Napríklad organizácia STRATFOR sa dopátrala k dokumentu, v ktorom sa hovorí o tom, že iba na základe nakradnutých starožitností z Mosulu zarobila ISIL 500 miliónov dolárov.

    Ale kedy sa to začalo? Ako zvyčajne americkým útokom. Roku 2003 zaútočili na Irak, na následky ich útoku zahynulo už viac ako 2 milióny ľudí. V procese okupácie Iraku boli vojaci americkej a poľskej armády dislokovaní na lokalite, na ktorej stoja – presnejšie stáli – pozostatky prastarého mesta Babylon. Ako následne skonštatovali experti z Britského múzea, ruiny mesta boli strašne poškodené. V apríli 2003 sa ruinách Babylonu utáborilo 6 000 amerických a poľských vojakov a vyše 300 kusov ťažkej bojovej techniky. Oficiálne bola ich úloha chrániť staré pamiatky, čo Američania a Poliaci realizovali tak, že po uliciach Babylonu sa cez boha Marduka a po iných vykopávkach vozili na tankoch. Priamo na starých pozostatkoch starého mesta postavili pristávaciu dráhu pre vrtuľníky. Najväčšie škody však spôsobili tým, že sa doslovne pokúsili rozobrať staré mesto na suveníry. Svetoznáma brána bohyne Ištar so známymi dračími reliéfmi bola tak poškodená, že sa už nedá opraviť. Dračie reliéfy boli zničené. Tehly z brány Nabuchodonozra II. nahádzali na kopy ako odpad. Rovnaký „kultúrny úder“ dostalo aj Národné múzeum Iraku v Bagdade. Po tom, ako do neho vtrhli americkí vojaci boli jeho unikátne exponáty rozkradnuté – nenávratne zmizlo okolo 15 000 artefaktov. Ukradnuté starožitnosti sa objavili najmä v USA, Jordánsku, Francúzsku a Taliansku. Len na známej Cornell Univerzite bolo objavených 10 000 klinopisných tabuliek…

    V rokoch 2012-2014 vzrástol „import“ sýrskych starožitností do Európy o 133%, pričom na colné odbavovanie boli deklarované v škatuliach ako „remeselné výrobky“. Tieto nepodliehajú režimu colnej kontroly… a je to! Sýrske starožitnosti sa objavujú aj v Madride či Bruseli. Ich predaj bol neraz organizovaný pod sloganmi výstav „Blízky východ“, „Bavorská súkromná kolekcia“ a podobne. Informovali o tom napríklad nemecký kanál NDR či Süddeutsche Zeitung, alebo britské noviny The Times.

    Môžeme teda smelo citovať Puškina: „Sme vo vojne krásavci“. Demografická bomba je už detailne odskúšaná a môže kedykoľvek a kdekoľvek detonovať znova. Svet okolo nás môže existovať ešte desiatky rokov tak, ako ho poznáme. Ale môže sa navždy zmeniť už zajtra. Nespime a nebuďme naivní, nevedomosť zabíja. A zmeny – či sa to niekomu páči alebo nie – sú predo dvermi.

    11.10.2015

  • S NOČNÝMI VLKMI NA PAMÄŤ PADLÝCH VO VOJNE

    Ako sme vás už vopred informovali, v dňoch 19. a 20. septembra 2015 sa uskutočnila hlavná časť programu organizovaného na pamiatku všetkých padlých v Druhej svetovej vojne. Táto akcia od svojho počiatku bola zamýšľaná a organizovaná práve s takýmto zámerom.

    Akcie sa zúčastnili – okrem účastníkov zo Slovenska – klub Noční vlci z Ruska a ďalší priatelia z Čiech, Srbska a Nemecka.

    Tým, že spomíname my, nútime spomínať aj ostatných. Nikdy nebude dosť si pripomínať, že kto nepozná – dokonca ani vlastnú – minulosť je nevyhnutne odsúdený na jej opakovanie. Naším cieľom bolo a ostáva pamätať na strašnú vojnu a uctiť si pamiatku všetkých – bez rozdielu – ktorí v nej položili svoje životy za lepšiu budúcnosť Európy a sveta.

    Pamätajme, že na Slovensku leží 65 000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní našej vlasti. Málokto vie, že iba niečo okolo 10 000 z nich je identifikovaných, t.j. okolo 55 000 z tých padlých, ktorí nám priniesli slobodu leží buď v spoločných, bezmenných hroboch, alebo dokonca dodnes ešte na neznámych miestach. Mali by sme vynaložiť viac úsilia na to, aby sme spoznali čo najviac mien, ktoré sú dodnes neznáme. Majme na pamäti, že ich rodiny dodnes nevedia ani miesto, kde by mohli ísť položiť kvety na hroby svojim Predkov.

    Na druhej strane na území Ruskej federácie ležia pochovaní aj tí padlí Slováci, ktorých vyslal klérofašistický režim Slovenského štátu – spojenec fašistického Nemecka – bojovať do Sovietskeho Zväzu proti bratom Slovanom. Padli v bojoch ako súčasť intervenčných, fašistických vojsk, ako spojenci Hitlera. Ale aj napriek tomu sú ich hroby známe a udržiavané. Rovnako sa patrí udržiavať aj hroby padlých nemeckých vojakov. Boli to rovnako ľudia, ktorí – určite väčšina z nich – jednoducho dostali povolávací rozkaz a museli ísť bojovať za fašistické ideály pod vplyvom fašistickej propagandy.

    Vojna vzala životy 27 miliónom Rusom. Existujú zlomyseľné fámy hovoriace, že Rusi vyhrali vojnu iba vďaka „nekonečným“ ľudským zdrojom, teda že bez akejkoľvek ľútosti hnali ľudí na front. Musíme zopakovať, že Červená armáda stratila na bojovom poli približne 9,8 milióna vojakov. Takéto údaje sa získavajú tak, že po ukončení bojov nastupuje Červený kríž, ktorého pracovníci zozbierajú všetkých mŕtvych a zároveň podľa ich dokladov zostavia zoznam padlých. Všetci ľudia, ktorí zomreli mimo bojových operácií sú civilné osoby. Toto je vojna genocídy, ktorú realizovala zverská fašistická mašinéria.

    Nemecko stratilo vo vojne približne 10 miliónov obyvateľov. Čo sa týka vojenských strát, ide približne o ten istý počet ako u Červenej armády. Už tu je jasné, že Sovietsky zväz neviedol odvetnú vojnu na genocídu Nemcov ako pomstu, obmedzil sa na štandardné vedenie vojny. Ale tu treba vyzdvihnúť bojové kvality armády Sovietskeho zväzu, ktorá bola napadnutá bez vyhlásenia vojny, teda jej počiatočné straty boli obrovské. Čo sa týka „rekordmanov“ v zabíjaní civilného obyvateľstva Nemecka, tak tu nemožno vynechať 200 tisíc obyvateľov Berlína, ktorí sa pri dobíjaní mesta ukryli v metre, kde sa všetci utopili. Na príkaz Hitlera bolo metro zaplavené, lebo nemecký národ si nesplnil „povinnosť“ zničiť Slovanov. Ale patria tu aj spojenecké bombardovania – napríklad britské letectvo zrovnalo so zemou Drážďany, pri ktorom zahynulo vyše 50 tisíc jeho obyvateľov.

    Hoci kapitoly vojnových operácií sú uzavreté, kapitola pamäti ich obetí nesmie byť zabudnutá. Keď už pre nič iné, tak ako výstraha, aby sme – pamätajúc hrôzy vojny – nedopustili vojnu novú, ktorá môže zničiť naozaj všetko.

    Večná pamäť všetkým padlým v Druhej svetovej vojne!

    Prinášame malý fotoalbum priebehu udalostí podujatia:

    V predvečer hlavnej udalosti:

    Štart „základnej skupiny“ z Popradu:

    Pripojenie sa prvých „posíl“ po ceste do Kalinova:

    Odovzdávanie spomienkových tričiek s emblémom akcie Nočným vlkom a príhovor v predvečer osláv oslobodenia  Kalinova:

    Slávnostné posedenie v obci Vernár:

    Odchod ráno z Vernára:

    Účastník akcie, náš priateľ Marko zo Srbska v Brezne:

    Príchod do Banskej Bystrice:

    Na Slavíne v Bratislave:

    Organizačný tím a priatelia na záver akcie:


  • CUDZÍM UMOM ŽIVOT NESPOZNÁŠ

    Hlavnou úlohou našej stránky je odovzdávať stratené poznanie našich Predkov, ktoré tu bolo ešte pred tisíc rokmi. Z tohto pohľadu nie je dôležité, čo píšu o nás iní, lebo návrat Kultúry našich Predkov – takej, aká naozaj je – nie je pre nikoho z nich žiaduci. Odporcov je veľa, jedni sú kategoricky proti z dôvodu svojho presvedčenia – či už kresťanského alebo zásadne protislovanského – iní si už stihli urobiť zo slovanstva vlastný business  a nehodlajú sa ho len tak vzdať. V mori rôznych odporcov je Svetlo Starej Viery osamote – ale naša Kultúra nikdy nestavala na množstve, vždy a zásadne iba na kvalite. A tak to je aj teraz.

    Jedno je však isté, každý, kto už načrel do hĺbky védického poznania, pocítil závan Múdrosti Predkov. Zároveň sa však stal osamelcom – okolie Starú Múdrosť netoleruje. Jedno nás môže tešiť, ak niekomu vadí Pravda, určite to je preto, lebo to je Pravda. Veď aj toto je dôkaz jej existencie, lebo každý, kto energicky napáda Pravdu – v zmysle védického učenia – sa v skutočnosti snaží energicky presvedčiť svoje vlastné podvedomie. To totiž „žije“ vo Večnosti a Pravdu pozná. Preto ten, kto zúrivo presviedča iných o čomkoľvek, sa snaží v skutočnosti len presvedčovať sám seba. Nikdy nevstupujte do takýchto sporov, nemajú význam. Za socializmu sme neraz počuli frázu: „Boh neexistuje – treba proti nemu bojovať“. Múdry človek nebojuje proti veterným mlynom, veď načo plytvať energiu na boj s tým, čo aj tak neexistuje? Ale ak by sme chceli byť dôslední – prečo nikto nebojoval proti diablovi?

    Napriek tomu existujú prípady, kedy je dobre mať argumenty na svoju obranu. Poznanie je sila, preto je vždy pozitívne. Pozrime sa teda na niektoré tvrdenia a východiská tých, ktorí bojujú proti Slovansko-Árijským Védam, Velesovej knihe a podobným zdrojom našej minulosti. Už len to, že proti ním bojujú nám dáva prvú informáciu – v zmysle už hore uvedeného a poznania podstaty fungovania ľudskej mysle.

    Proti Starej Viere – čo nie je náboženstvo, kde nás mnohí, sami pre seba a „odborne“ zaraďujú – bojujú najčastejšie na základe „overených“ zdrojov. Nechávame bokom tých, ktorí bojujú proti Viere iba z povinnosti – lebo „pán farár povedali“. Ohradzujú sa argumentmi z Biblie, ktorú sami niky nečítali. Ale zvláštny je napríklad postoj „odborníkov“ z KOB – Koncepcie všeobecnej bezpečnosti. Tento systém poznatkov je inak veľmi hodnotný – určite stojí za to sa oboznámiť s ich materiálmi. Ale práve pri ich štúdiu neraz zistíte, akí sú niekedy nekoncepční. Napríklad jedna z osobností KOB-u, profesor Jefimov, má vynikajúce materiály týkajúce sa výkladu EGREGORU, ktoré stojí za to preštudovať. Ak je reč o egregore, nastupuje problematika vyšších, neviditeľných frekvencií, lebo tu sme už v kontakte aj s torznými poľami. A ak je už reč o frekvenciách, tak je jasné, že každá frekvencia nesie svoj informačný obsah. Iná frekvencia nesie iný informačný obsah. Nezaoberáme sa informačným šumom a metódami jeho filtrovania. Ale potom je zarážajúce, že zrazu „zadefinuje“ náboženstvo, ktoré nijako neoddeľuje od viery všeobecne. A tu už nevzniká konflikt len s našim, védickým učením – ktoré on neuznáva – ale aj so spismi tibetských lámov. Nuž nespomenie ich, zavedie svoju definíciu a ovečky idú za ním… Iné slovo je inej frekvencie, a teda nijako nemôže ísť o tú istú entitu. A vôbec, používať ako pravdu právd latinské slovo nás neohúri – latinčina nie je najstarším jazykom ľudstva. Keď zas príde reč na zabíjanie zvierat, iba skonštatuje: „Svet je takto ustrojený“. Teda KOB vám odporúčame študovať – ale ak platí princíp kritickosti voči jednej množine informácií, tak pri implementovaní zákona matematickej indukcie platí aj pre ostatné. Máme Zdravomyslie Predkov, vieme si teda pomôcť. A príčina ich „prehmatov“ je štandardná – ani nepoznajú čo popierajú.

    Západ dnes stojí na východiskách kresťanskej kultúry, čo nezahŕňa iba chodenie do kostola, ale celkovú koncepciu riadenia spoločnosti, systém moci, vlády, štátu. Všetko pochádza z „jednej dielne“. Tibeťania hovoria, že pravda je tak blízko, až ju nevidno. Ako začínalo svoju existenciu kresťanstvo? Nebolo v žiadnom prípade doménou filozofov, prírodovedcov a vôbec kultúrnej elity ani len antickej civilizácie. Presne naopak, svoju existenciu začínalo medzi spodinou vtedajšej spoločnosti – otrokmi, vyvrheľmi, zločincami, nevzdelanou masou. Odkiaľ by sa medzi nimi vzala vzdelanosť a kultúra? Len tak, cez noc? Veru trvalo veľmi dlho, kým ju nadobudli. Ale tento prístup nebol náhodný. Presne takéto bezduché masy – ktoré sa ľahko riadia – potrebovali, aby nimi zničili základy všetkého, čo bolo vo vtedajšom svete vybudované. A antický svet vôbec nebol svetom primitívov.

    Naša Kultúra je védická, preto budeme vychádzať z tohto základu. Platí pravidlo „Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Tento princíp bol prenesený aj do textu evanjelií – hoci neskôr boli značne upravené. Môžeme sa odvolať na známy Ježišov výrok o strome a ovocí. Kresťanská cirkev stojí dodnes na svojich pôvodných princípoch, zmenila len „image“. Môžeme povedať, že mimikrovala. Tieto princípy možno ľahko vybadať na jej postupoch v minulosti. Čo robili na jednom mieste, robili aj na inom. Akurát sa im niekde podarilo zahladiť stopy viac, inde menej. Napríklad španielski konqiskátori zničili každý jeden mayský kódex, ktorý sa im dostal do rúk. Presnejšie všetky mayské písomné pamiatky, ktoré sa im dostali do rúk. A tak z pomedzi mnohých tisícov mayských kníh, ktoré sa fanatickým kresťanom dostali do rúk, dnes spoznáme iba tri. Treba povedať, že ak by ostal iba jeden, aj to by bol dôkaz, že Mayovia mali vlastnú písomnú kultúru, tento fakt sa nedá odškriepiť. A nedopadli takto iba knihy. Ako uvádza Z. Sitchin, v čase príchodu Španielov žilo v krajine približne 25 miliónov Inkov. O niečo viac ako rok ich ostal 1 milión – aj toto je sprievodným javom pokresťančovania.

    Na koncile v Efeze r. 431 bol za herézu poslaný do vyhnanstva patriarcha Konštantínopolu Nestorius. Veril, že Kristus bol v skutočnosti dve osoby, archanjel Melchizedek a Ježiš z Nazaretu, syn Márie a Jozefa. Za svoj vlastný názor – ktorý sa v kresťanskej cirkvi tradične nazýva heréza – bol vyhnaný do líbyjskej púšte. Jeho nasledovníci boli za svoje kresťanské presvedčenie – akože inak – prenasledovaní, lebo sa nestotožňovalo s oficiálnym učením vtedajšieho, gréckeho  náboženstva, ktoré sa až neskôr vyvinulo do toho, čo dnes nazývame katolícka cirkev. Ak si chceli zachrániť životy, museli utiecť z dosahu rímskej moci. Utekali na východ z Konštantínopola, najskôr do Edessy, dnešnej Urfy v Mezopotámii a neskôr do Bagdadu, Indie a Strednej Ázie. V Edesse existovala lekárska škola na vysokej úrovni. Na jej pôde miestna vedecká komunita toho času prekladala do sýrčiny diela Aristotela, Platóna, Euklida, Archimeda, Herona, Ptolemaja a množstvo ďalších kníh antických autorov z oblasti filozofie a vied. Neskôr boli preložené do arabčiny a vyformovali základy arabskej filozofie a vedy, ktoré prekvitali v časoch temna v Európe. Tu katolícka cirkev uvalila na európske obyvateľstvo hrubú nevedomosť a poverčivosť a starostlivo ničila všetky nájdené knihy ako heretické. Pritom však vždy ukladala originály do svojej knižnice vo Vatikáne.

    Neskôr boli všetky dnes dostupné antické knihy – teraz už v arabčine – spätne preložené do latinčiny, hebrejčiny a ostatných európskych jazykov. Všetky tieto diela – dnes vo svete používané – pochádzajú z týchto prekladov, lebo originály boli v Európe v temnom stredoveku kompletne zničené. Takto nás antická kultúra „dobehla obchádzkou“, ale ak by nebolo heretika Nestoria a knižnice utečencov pred terorom kresťanských fanatikov, nemali by sme dnes nič.

    Ako si vôbec môžeme byť istí, že „antické“ knihy po sérii prekladov cez rôzne jazyky neboli nijako zmenené? Odpoveď je zrejmá – nijako.

    Moderní historici radi zabúdajú na to, odkiaľ sa k nim „antické“ knihy dostali. To im však nebráni ich používať ako diamantovo tvrdú referenciu. Skutočnosť, že kresťanstvo, ktoré si medzitým upevnilo mocenské postavenie v Západnom svete zabránilo takému istému návratu našich kníh nič nemení na fakte ich existencie. Nemôžeme chcieť, aby ideoví nasledovníci kresťanských inkvizítorov – aj keď si to neuvedomujú – uznávali zdroje, ktoré sami v minulosti ničili. Aj Sloveni sú iba jedným z vedľajších produktov kresťanskej civilizácie.

    Ale ani pokresťančovanie nebolo jednorazovým procesom. Kresťanstvo sa neskôr samo rozdelilo na viacero vzájomne nekompatibilných smerov, čo samo osebe zabezpečilo fungovanie „rozdeľ a panuj“. Predtým boli všetci jednej Viery a vojny neboli. Ale zámenou Viery najskôr za polyteizmus a potom za kresťanstvo sa genocída Slovanov rozbehla na plné obrátky, a to vlastnými rukami.

    V čase okolo Tridentského koncilu dával dokopy svoje dielo Mauro Orbini. Koncil po ustálení dogmy a organizácie akcie – rok 1563 – síce ponechal bohoslužobnú latinčinu, ale musel siahať aj k určitým ústupkom, hoci veľmi nerád. V Čechách (1551), v Poľsku (1555), v Uhorsku (na Slovensku 1558) aj v Chorvátsku sa usadili Jezuiti. A rozbehla sa – v rámci protireformácie – prax indexov a pálenia kníh. V Poľsku spálili prvé knihy r. 1627, povestné bolo spálenie Twardowského WOJNY DOMOWEJ, r. 1657. Indexy zakázaných kníh počali v Poľsku svoju činnosť rokom 1603, potom 1604 a 1617, kde zničili aj mnoho ruských a českých kníh. Zlikvidovali DE PELHRZYMOVO NICOLAUS, husitské aj českobratské knihy, ktoré boli neraz písané česky aj poľsky. Už ani netreba hovoriť o takých poľských pokladoch, ako boli diela Reja, Kwiatkowského, Lasného, Modrzewského, Sarnicia i Volana, pričom poslední dvaja boli značne slovansky uvedomelí. V Čechách sa zvyčajne indexy spájajú s menom A. Koniáša – 1729, 1749 CLAVIS a 1770 – INDEX BOHEMICORUM LIBRORUM PROHIBITORUM. Index z roku 1767 trestal od žalára po sťatie, obchodníkov s knihami z r. 1726 galejami a zakazoval všetky exulantské české knihy tlačené švabachom na území od Amsterdamu po Laubno, ba aj knihy levočské a slovenských autorov Kyrmezera, J. Simonidesa, D. Sinapiusa, Tranovského a ďalších (INDEX LIBRORUM PROHIBITORUM 1767).

    O pálení kníh na Slovensku ešte v polovici 18. storočia existujú bezpečné doklady (M. Bahil – Theodorus ab Hybla – TRAURIGE ABBILDUNG, Bregae 1747. Išlo o knihy Oravčana Ambrozyho).

    Slovinské knihy pálili Jezuiti v Gráci 8. augusta 1600, spolu okolo 10 000 exemplárov. 23. októbra 1600 v Ľubľane, kde 9. januára 1601 ľahli popolom – podľa dochovaných svedectiev – tri vozy kníh. Svedectvo nájdete aj v uliciach Ľubľany:

    Slovinci vďačia reformácii za svoje prvé knihy v novoveku, piesne i prózu, biblie aj postili, ktoré založili dlhú tradíciu – Vramec 1586, Kašić 1641. Úsilie Truberovo doma aj v exile vo Wirtenbergu a Tübbingene, M. Flacia Illyrica (v Jene), S. Krelja, A. Bohorodiča, Consula, Dalmatína a ďalších značilo pre Slovincov značný kultúrny prínos.

    V Chorvátsku sa začala rozvíjať kajkavská slovesnosť, kult piesne r. 1644 a v Citare ortochorde 1710. Vplyv reformácie zasiahol aj Istriu, časť prímoria a Medzimurie s Nedelišťom a Varaždínom. Podnet ku kajkavskej slovesnosti, tlačiarne v Nedelišti (Zrinskich), vo Varaždíne a v Eberau v rokoch 1570-1587 a vplyv na gramatikárov 17. a 18. storočia svedčia o veľkom rozmachu potlačenom katolíckou protireformáciou, ktorá udusila slovanský rítus aj chorvátske kázne, pričom za náhradu im dali piesne preberané z Brna a Trnavy. Collegium Illyricum a litery skonfiškované Ungnadovi šírili od 1626 katolícku úniu (gréckokatolícky obrad) cez Srbov až k Bulharom, kam prenikali najmä františkáni, majúci styky aj so Slovenskom, lebo ich pole pôsobnosti bolo od Budína po Carihrad. Rím na počiatku 17. storočia ovládol celý Balkán, najmä jezuiti, ktorí od roku 1628 prenikli aj do Dubrovníka, zatiaľ čo Benátky boli stále proti únii a šíreniu ilýrčiny, ktorú propagoval najmä Bartol Kašić. Slovanský duch podriaďovali uniatským snahám, ktoré preniesli aj do Uhorska, na Ukrajinu, Litvu a až k Bielorusom. Rím rekatolizoval väčšinou pravoslávnych Slovanov, ale sčasti aj protestantských a obracal svoje zraky aj na Zakarpatie a Moskvu. Dobrú oporu mal v Trnave, v Čechách a v Poľsku, kde polonizácia obyvateľstva šla ruka v ruke s ústupom cirkevno-slovanského a rusínskeho jazyka na okrajoch Ruska. Hrozba poturčenia bola zneužitá protislovansky, nastupovala polonizácia a germanizácia (protestantizmus) a v Uhorsku spolu s Chorvátskom aj maďarizácia (kalvinizmus).

    Poľsko malo plány podriadiť si Slovanov na Východe, ktoré však neraz stroskotávali na katolizačnej únii a nechcenej polonizácii, ruka v ruke s právom prvej noci. No našli sa aj takí, ktoré chceli naozaj spojiť Slovanov na základe jednej krvi a národa, ako pravoslávny šľachtic Adam Kysel ešte v prvej polovici 17. storočia (1637 a 1648). Poliaci celkovo sa mohli stať nositeľmi všeslovanskej kultúry, ale vyjavili sa iba pokrstením Litvy a znepokojovaním susedných Slovanov vojnami a rekatolizačnou úniou, implementovanou na Slovanov za čias Varnenčíka a Sobieského. Spolonizovali časť lužických Srbov aj Bielorusov s Malorusmi a Slovákmi. Kyjev a Ľvov sa stali východiskami uniatizmu na juhu. Násilím katolizovali aj bojarov na Červenej Rusi po r. 1584. Boje o katolizačnú úniu priniesli Poľsku a Ukrajine po celé 17. storočie jedine krvavé kúpele, hoci sme boli v tureckom ohrození(?).

    Jednu užitočnú informáciu však možno nájsť aj v poľských historických textoch. O Slovenoch nevedia síce nič, ale napríklad Poliak S. T. Turnowski r. 1587 píše:

    … „ktorzy nie po lácinie ále Slowieńskim nászym rozumiánym iezykiem, nabožeňstwo spáwowáli Roku 1394. Y nie dawnych cžásow Msza, ábo spráwe wieczerzey przestano po Slowieńsku spiewać ná Kleparzu v śvietego Krzyžá.“ (J. Bolelúcký, ROSA BOËMICA, 1668)

    Poľskí katolíci, napr. M. Tworzydlo, spomínali Hieronýmov preklad …“w jezyk Slowieński“. Inde sa spomína, že Cyril a Metod vyprosili „dla Slowakow“ slovanskú omšu.

    Vidíme, že aj Poliaci poznali iba SLOVIENOV a SLOVIENSKY jazyk. Výraz „Slowak“ mal v staršej poľštine pravdepodobne význam „Slovan“. Treba zdôrazniť, že „Slowien“ sa používal v poľštine všeobecne, nejde o ojedinelý prípad. Juhoafrická teória Slovenov Poliakov akosi prehliadla…možno je ich zanedbateľne málo.

    V takomto čase – pálenia kníh ohromného rozsahu – vyšla r. 1601 kniha M. Orbiniho. Hoci sme pôvodne predpokladali, že vedomosť o nej sme priniesli na naše územia okolo r. 2010 my, ukázalo sa, že je to inak. Dr. Rudo Brtáň v knihe BAROKOVÝ SLAVIZMUS z r. 1939 o Orbinim píše, pozná dokonca aj ruský preklad z r. 1722. Jeho knihu vydal Spolok Tranoscius, t.j. evanjelici. Ako to, že v povojnovom období sa tento dôležitý zdroj informácií u nás vôbec nespomína? Môžeme predpokladať, že klérofašistickej farskej republike – Slovenskému štátu – sa vo vojnovom období podarilo dôsledne zahladiť všetky informácie o nej. A to do takej miery, že ani povojnové československé školstvo sa k nemu nedopracovalo.

    Z Orbiniho originálu sa pozrime na zoznam knižných zdrojov, z ktorých čerpal:

    1. strana:

    Abbate Tritemio

    Abbate Vrspargense

    Ablabio

    Abraam Orrelio

    Adamco Sassone

    M. Adamo

    Agatia Smirneo

    Agostino Dottore

    Agostino Morauo

    Aimone Monaco

    Alberto Crantio

    Alberto Stadense

    Alessandro Guaino

    Alessandro Sculeto

    Altamero

    Ammiano Monaco

    Andrea Angelo Durazzino

    Andrea Cornelio

    Andulso Sagaco

    Annali di Frisia

    Annali di Ollanda

    Annali di Rausa

    Annali di Russia

    Annali de’ Turchi

    Annal di Venetia

    Annonio Monaco

    Antonio Bosinio

    Antonio Geufreo

    M. Antonio Sabellico

    Antonio Sconcouio

    Antonio Viperano

    Appiano Alessandrino

    Arnoldo Abbare

    Arpontaco Burdegalense

    Arriano di Nicomedia

    M. Aurelio Cassiodoro

    S. Aurelio Vittore

     

    Baldazar Spalatino

    Beato Renano

    Beroso Caldeo

    Bernardo Giustiniano

    Bilibaldo Pirc Kiameno

    Bonifacio Simoneta

    Bulla d’Orro

    Busbequro

    Calfuino Sura

    Callimaco appresso Plinio

    Carlo Sigonio

    Carlo Vagriese

    Celio Donato

    Cerilliano

    Cesare Baronio

    M. Cicerone

    Cornelio Tacito

    Costantino Porfirogenito

    Costantino Spandugino

    Corrado Brugense

    Corrado Peutingero

    Crisippo

    Cronica de’Frati Minoriti

    Q. Curtio

    Cristofano Varseuiccio

     

    Dauid Chitreo, dannato Autore

    Descritione del mondo

    Diodoro Siculo

    Diogene Laertio

    Dione Niceo

    Dionisio Punico

    Dithmaro Mersapurgese

    Domenico Mario Nigro

     

    Egesippo

    Egidio Tschudio

    Eginharto Monaco

    Elio Cordo

    Elio Spartiano

    Emanuelo Manasse

    Epitome di Strabone

    Erasmo Srella

    Eudocio Panegirista

    Eugippo Monaco

    Eusebio

    Eustachio

    Eutropio

     

    Fabio Celeriano

    Farasmanno Greco

    Fascicolo de’tempi

    Fillipo Calimaco

    Filippo Lonicero, dan. aut

    Flauio Vopisco

    L. Floro

    Francesco Bisio

    Francesco Baldillo

    Frncesco Irenico

    Francesco Serdonati

     

    Gasparo Hedione, dannato aut

    Geremia Russo

    Gerardo Rudingero

    Gioanni Baudano

    Gioanni Auentino, dannato aut.

    Gioanni Battista

    Gioanni Botero

    Gioanni Cocleo

    Gioanni Curopalato

    Gioanni Dubrauio

    Gioanni di Essendia

    Gioanni Herburto

    Gioanni Laziardo

    Gioanni Magno Gotho

    Gioanni Leunclauio, dannato aut.

    Gioanni Nauclero

    Gioanni Villano

    Gioanni Stadio

    Gioanni Goroppcio

    Gioanni Gobellino

    Gioanni Monaco

    Gioanni di Thvuocz

    Giovanni Tigurino

    Giovanni Pineto

    Giacomo Castaldo

    Giacomo Meiero

    Giacomo Viselingio

    Giacomo Spigelio

    Giacomo Zieglero, dannato authore

    Giorgio Gedreno

    Giorgio Fabritio, dannato aut.

     

    2. strana:

    Giorgio Pachimero

    Giorgio Tirio

    Girgio Vverenhero

    Giordando Alano

    Girolamo Dottore

    Girolamo Bardi

    Girolamo Rusceli

    Giulio Faroldo

    Giustino

    Giunio Cordo

    Godifredo Monaco

    Gothfrido Viterbiense

    Gregorio Dottore

    Gulielmo Cantero

    Gulielmo Frisio

    Gunthero Pocta

     

    Harrmanno Schedel

    Helmondo Prete

    Henrico di Eruordia

    Hermanno Contratro

    Hermanno Hamelmanno

    Hermanno Schodel

    Herodiano

    Herodoto Halicernaseo

    Huldrico Muttion, dannato autore.

    Hunibaldo

     

    Ioachimo Curco

    I Sacio Tzetze

    Isidoro Hispalense

    Isigonio appresso Plinio

     

    Kiriaco Spangebergio

     

    Lamberto Schaffnaburgenic

    Laonico Calcondila, dannato aut.

    Laurentio Suro

    Leonardo Aretino

    Libro delle Cognitioni

    Libro delle parti di Pregadi di Raufa

    Lodouico Ceruino

    Lucano

    Lucio Faunno

    Lucio Floro

    Luigi Contarino

    Lupoldo Bambergio

    Luitprando Ticiniense

     

    Marcelino Conte

    Mariano Scoto

    Marino Baletio

    Mariono Benchemio

    F. Martino

    Martino Abbate

    Martino Cromero

    Martino Vescouo Cossentino

    Martino Segonio

    Martino Vagnero

    Marziano Capella

    Matthia Meccouira

    Mazochio

    Metello Tigurino

    Metodio Historico

    Michel Riccio

    Michel Salonitano

    Modesto

     

    Nazario Mamertino

    Niceforo Gregora

    Nicete Coniato

    G. Nicolo Doglioni

    Nicolo Marsalco

    Nicolo Stobeo

     

    Olao Magno

    Onesimo

    Origine de’Gothi

    Ottone Frigigense

    P. Ouidio Nasone

     

    Paolo Barnefrido

    Paolo Diacono

    Paolo Emilio

    Paolo Niuemontano

    Paolo Giouio

    Paolo Langio

    Paolo Orosio

    Paolo Paruta

    Paolo Scaligero

    Perancio

    Pier Francesco Giambulari

    Pietro Arropeo, dannato autore

    Pietro Bellonio

    Pietro Bizaro

    Pietro de Castro Pere

    Pietro Crusber

    Pietro Echilino

    Pietro Giuistiano

    Pietro Liuio

    P Pirco

    Pio Secondo

    Plinio

    Plutarco

    Polibio

    Porsirio

    Pomponio Leto

    Priuilegi di Cararo

    Procopio di Cesarea

    Prospero Aquitano

     

    Rafaelo Volaterano

    Reginone Abbate

    Registro delle Croniche

    Reinnero Reinecio, dannato aut.

    Ricardo Bartolino

    Rinaldo Britanno

    Roberto Gaguino

    Roberto Valturio

     

    Sassone Gramatico

    Sebastian Munstero, dannato aut.

    Scolastico Smirneo

    Scipione Ammirato

    Securio

    Sidonio Apollinaro

    Sigiberto Gemblacese

    Sigismondo Herbersteino

    Silberto Genebrardo

    Socrate Historico

    Solino

    Sozimeno

    Speccio de’Sassoni

    C. Statio Pocta

    Stefano Bizantino

    Strabone

    Suffrido Pietro Misnense

    Suida

    Soplimento di Eutropio

    Suetonio Tranquillo

    Suffrido Misnense

    Symmaco

     

    Teoderico

    Teodoro Spandugino

    Teopompo Chio

    Teodolo

    Tito Liuio

    Tolomeo Alessandrino

    Toma Ebendorfio

    Trebellio Pollione

    Trogo Pompeo

    Tugenone Patauino

    Valerio Massimo

    M. Varone

    3. strana:

    F. Vegerio

    C. Velleilo Pateruelo

    Venceslauo Boemo

    Vernero RolenuicK

    Vettore Vticense

    Vgo Fuluonio

    Vitichindo Olandese

    Vitichindo Sassone

    Vitichindo Vagriese

    Vnefrido Inglese

    Vuolgfango Lazzio

    Vuolgfango Olandese

    Zacaria Lilio

    Zonara

    Zosino

     

    Zoznam je iba odpisom z úvodnej časti knihy Maura Orbiniho, pričom jeho štruktúra je zachovaná. Môže obsahovať chyby spôsobené prepisom – ide o taliančinu používanú pred r. 1601. Ale aj tak je možné ľahko zistiť, že drvivú väčšinu autorov vôbec nepoznáme. Poznamenajme, že to už nebola prvá vlna likvidácie kníh v Európe… a o hodnovernosti prepisov antických autorov sme už hovorili.

    K zoznamu vari iba jednu „technickú“ poznámku. Naša krajina sa v minulosti volala Maličká Rus. Orbiniho kniha je o našej krajine – teda o Maličkej Rusi – a aj Anály v zozname spomínané sa viažu na naše územia, nie na Veľkú Rus. Avšak Maličká Rus či maličká Tartaria bola oveľa väčšia ako dnešné Slovensko.

    Ak sa pozrieme na vec objektívne vidíme, že oficiálni historici nemajú právo nám „zakazovať“ ani Slovansko-Árijské Védy, ani Velesovu Knihu, ani množstvo ďalších zdrojov poznania minulosti. Možno povedať, že sme si po tejto stránke úplne rovní. Akurát, že my sme nikdy v minulosti cudzie knihy neničili.

    Svet nestojí na náhodných pravidlách a náhodná nie je ani naša Kultúra. Prečo nám odstránili prístup k poznatkom o minulosti? Lebo nie je záujem, aby sme nadobudli Staré poznanie. A tak sa – ako vedľajší účinok – otvorila aj cesta rôznym samozvancom, ktorí si začali vytvárať svoje verzie slovanstva a najmä obrady a rituály. Účel starých obradov nie je náhodný. Mali za úlohu vytvárať spojenie so Svetom Predkov, s Rodovým egregorom. Aby takého – presnejšie akékoľvek – žiadané spojenie nastalo, musí byť dodržaný presný postup. Ak napríklad chceme sledovať konkrétny televízny kanál, pozrieť konkrétnu webovú stránku, vytočiť konkrétneho človeka cez telefón vždy musíme zadať presné koordináty spojenia. Nikdy netelefonujeme tak, že vytočíme náhodne akúkoľvek kombináciu čísel a čakáme, že nám odpovie nami žiadaný človek. A presne takto to je aj s obradmi a rituálmi. Presne vieme čo a prečo robiť.

    A tu nastupuje ohromné množstvo rôznych moderných „žrecov“, „šamanov“ a podobných „odborníkov“. Nemajú síce ani poňatia o pôvodných obradoch našich Predkov, ale zato vynikajúci marketing. V lepšom prípade predpokladajú, že aj tak nikto nevie ako to bolo. Zdravomysliaci človek si môže dať jednoduchú otázku: Komu to je výhodné?

    Každý si je strojcom svojho šťastia. Niekto si ctí svojich Predkov, iný radšej marketingových. A o čom asi hovorí staré príslovie: AKO SI POSTELIEŠ, TAK BUDEŠ SPAŤ? Je to iba iné vyjadrenie nám známej zápovede volchva Velimudra: CUDZÍM UMOM ŽIVOT NESPOZNÁŠ A MÚDREJŠÍM SA NESTANEŠ.

    Naša stránka – najskôr vedy.sk a teraz tartaria.sk prináša starú Múdrosť Predkov už okolo 5 rokov. Nebudeme klamať a tvrdiť, že máme nejaké nadprirodzené schopnosti, patríme skôr do kategórie „obyčajných“.  O to skôr nás potešilo, keď sme sa postupne dostávali do kontaktu s ľuďmi, ktorí vidia energie a aj rôzne iné – pre obyčajných ľudí neznáme – veci. A tak vieme, že sú medzi nami ľudia, ktorí napríklad vidia pri každom čísle či písmene špecifickú farbu, frekvencie obklopujúce Knihu Múdrosti Perúna, biopolia, nosné myšlienky vo frekvenciách piesní (t.j. s akým cieľom boli vytvorené), cestujú v astrálnych svetoch a podobne. Zaujímavé je, že Kniha Múdrosti Perúna si zachovala túto vlastnosť aj v slovenskej verzii a aj jej frekvencie pomáhajú napríklad pri liečení. Takéto poznatky len potvrdzujú, že cesta Predkov je správna – veď je od slova PRAV. A tu hneď prichádza na um ďalšia súvislosť. Ľudia s takýmito schopnosťami boli v minulosti žrecmi či volchvami, alebo v iných kultúrach šamanmi. Čo za žreci a šamani to sú okolo nás dnes, keď nič (okrem svojich ziskov) nevidia? Ale hlavne, na aké frekvencie pripájajú dôverčivých ľudí?

  • LITOSFÉRICKÁ ZBRAŇ

    Dnes pokročíme ďalej v poznávaní procesov vôkol nás. Priniesli sme už niekoľko článkov z oblasti vojenských technológií – napríklad aj informácie o pripravovanom útoku na Rusko a Čínu v roku 2016. Či a ako sa takýto útok odohrá sa dozvieme už v nie tak ďalekej budúcnosti. Z védického pohľadu sú čas aj priestor relatívne pojmy. Miera poznania, ktorú každý jednotlivec dokáže abstrahovať z poskytnutej informácie závisí od stupňa jeho evolučného vývoja. Naši Predkovia nám zanechali pre takéto prípady konkrétny systém nadobúdania a overovania poznatkov, ktorý nazývame ZDRAVOMYSLIE. Ostatným môžeme pripomenúť známy fakt z teórie riadenia procesov – každá informácia obsahuje informačný šum aj informačný obsah. Existujú metodiky odfiltrovania informačného šumu, aby bolo možné nájsť ukrytý obsah.

    Útok na Rusko alebo Čínu – ktorý sme už opísali – je iba časťou „Veľkej hry“. Dôležité je si uvedomiť, že Anglosasi nikdy nenechávajú veci na náhody. Vždy keď sa pripravujú na veľký projekt, sú do neho zapojené „neviditeľné sily“. Niekoľko posledných storočí síce neboli „viditeľné“, ale dnes je situácia úplne iná. Jednou z takýchto „neviditeľných“ síl – často označovaná ako „stay behind force“ – je operácia GLADIO. Funguje už desaťročia – minimálne od založenia NATO, t.j. roky pred Varšavskou zmluvou – a desiatky rokov bola úplnou neznámou. Je to ozbrojená skupina vojenských profesionálov – pravdepodobne zo všetkých krajín NATO – ktorej úlohou je zlikvidovať na rozkaz všetko, čo sa prieči demokratickému vývoju – ale vychádzame zo skutočného významu slova „Demos“. Ide o neviditeľné, militarizované krídlo NATO, riadené CIA a MI6. Niektoré zdroje hovoria o tom, že priamo podliehajú rozkazom G7. Po desaťročia vykonávalo toto krídlo ozbrojené, teroristické akcie, ktoré potom „slobodné médiá“  vždy pripísali „teroristom“, „ľavicovým silám“, „komunistom z východného bloku“ a podobne. Raz „v mene Brigade Rose“, inokedy „KGB“, ale vždy verejne a kruto, neberúc ohľad ani na ženy či deti. Tu patrí aj smutný prípad Aldo Mora. Táto tajná organizácia garantuje, že ak by aj boli v nejakých európskych krajinách zvolené parlamenty s iným názorom, ako je ten z USA, plnenie úloh v prospech USA je vždy garantované. Vyzerá to tak, že nech vyhrá voľby hocikto, nakoniec bude konať proamericky – hoci aj protieurópsky. Čo tak presvedčilo napríklad gréckeho premiéra konať proti svojim sľubom?

    Velenie NATO v Európe má vypracované zoznamy ľudí, ktorí budú v prípade potreby neodkladne zlikvidovaní. Zoznam o. i. obsahuje 15 strán členov nemeckej Komunistickej strany a 80 strán členov nemeckých sociálnych demokratov, čo sú v prípade Nemecka najsilnejšie politické strany.

    Dokument, ktorý obsahuje vykonávacie inštrukcie je označený nápisom „Pre prípad X“. „X“ znamená vypuknutie masových nepokojov proti nemeckej vláde ak je proamerická, alebo prípad, že by voľby vyhrala skutočne ľavicová strana odhodlaná konať v prospech ľudu. Všetky tieto dokumenty sú uložené v centrále NATO v Bruseli. Ide o mimoriadne dobre chránené krídlo budovy, kde sa nedostanú neoprávnené osoby. Kto sú v Európe „oprávnené osoby“ hovorí nápis sa spise: „FOR AMERICAN EYES ONLY“.

    Keď Európsky parlament oficiálne požiadal NATO, aby zastavilo a zrušilo túto operáciu, USA žiadosť jednoducho ignorovali. Ak vás zaujíma viac detailov, odporúčame práce autorov ako Giuseppe De Lutis, Daniele Ganser (NATO’s Secret Armies); Paul L. Williams (OPERATION GLADIO); Richard Cottrell (GLADIO – NATO’S DAGGER AT THE HEART OF EUROPE) a iných. Zaujímavé informácie nájdete aj na tejto stránke. Podľa dostupných údajov možno predpokladať, že Operácia GLADIO prešla koncom 90-tych rokov do GLADIO-B, čo je prechod k realizácii „projektov“ islamskými radikálnymi skupinami…

    Záujemcom odporúčame aj video, v ktorom sa dozviete veľa zaujímavých faktov v prípade, že ste ešte o tomto projekte nič nepočuli:

    Túto informáciu prinášame preto, aby naši čitatelia neostali naivní. Náš Kiska dôrazne žiada velenie NATO v Bruseli o všestrannú pomoc (proti svojmu národu – ak vôbec scientológ vidí nejaký národ), lebo akosi nie sme dosť proamerickí… ale čo by sme chceli, veď sme si ho zvolili.

    Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci

    Marcus Aurelius

    Obama hovorí o svete bez jadrových zbraní, ale americké zbrojenie v tomto smere prekročilo čísla z časov studenej vojny. Je známe, že zdieľa Bushovu doktrínu prvého jadrového úderu proti akejkoľvek krajine. Americká doktrína – čo ani neskrývajú – je vyjadrená oficiálnym termínom: FULL SPECTRUM DOMINANCE. Americká vláda chce jednoducho všetko a všade kontrolovať, či už na zemi, vo vzduchu, alebo aj vo Vesmíre. V ich doktríne nájdete otvorenú vetu „deny ohters the use of Space“. Jediná krajina na svete, ktorá im to môže prekaziť je Rusko. Aj preto je pre USA veľmi výhodná situácia na Ukrajine, lebo im umožňuje ako keby kvôli nej koncentrovať svoje ozbrojené sily vôkol hraníc Ruska. Ako už vieme – a vyplýva to z ich dokumentov – USA plánuje jadrový útok na Rusko a Čínu. Podľa elementov tohto plánu je dnes jasné, prečo USA tak tlačili na vybudovanie „protiiránskeho“ systému PRO v Európe. Plán je najskôr zasadiť prvý jadrový úder Rusku a Číne. Keď tieto krajiny odpália rakety ako protiútok, tak tento má zneškodniť – samozrejme, že v Európe – protiraketový systém.

    Ako zvyčajne, nič nebolo ponechané na náhodu. Za posledné desaťročia v USA prestali existovať nezávislé médiá. Posledný vývoj je takýto:

    USA – samozrejme – nemajú v úmysle oznámiť, či inak oficiálne potvrdiť existenciu svojho plánu prvého úderu. Preto sa môže stať, že väčšina občanov EÚ sa o tom dozvie asi takto:

    U veľmocí existuje tzv. „atómový kufrík“, ktorý má vrchný veliteľ ozbrojených síl, náčelník generálneho štábu a minister obrany. Ak príde signál z 2 kufríkov, zaháji sa jadrový útok. Mechanizmus je principiálne rovnaký aj ak nie sú kufríky. Hoci náš premiér nemusí byť stotožnený s útokom NATO na Rusko a ak aj je nadriadený ministrovi obrany, neznamená to nič. Podľa štandardného postupu, NATO pred zahájením útoku vyžaduje súhlas všetkých členských krajín. V okamihu útoku NATO je jasné, že všetky jeho krajiny sú legitímnym terčom protiútoku, ale náš Kiska nebude so súhlasom robiť drahoty a vtiahne našu krajinu do vojny, ktorá NATO kompletne zničí. Vďaka vám, Kiskovi voliči…

    Podľa názoru laickej verejnosti nič horšie ako jadrová zbraň neexistuje. Ale je to veľký omyl – existuje. V skutočnosti existuje taká strašná a efektívna zbraň, že k výmene jadrových úderov – minimálne ako hlavnej odvety zo strany Ruska – najpravdepodobnejšie ani nedôjde. NATO a USA sú proti tejto zbrani bezbranné, vrátane ich najmodernejších systémov PVO a PRO, alebo vôbec akýchkoľvek elektronických zariadení, rušičiek atď. Dôležité je však aj to, že zbraň je už pripravená na nasadenie, stačí vydať rozkaz. Spustia uragány a povodne, objavia sa cunami, ktoré zmetú všetko pod hladinu morí a oceánov. Kontinenty sa prelomia a zmiznú pod vodou, dôjde k haváriám atómových elektrární, alebo iba k panike obrovského množstva ľudí. Vojna rýchlo začne a ešte rýchlejšie skončí – definitívne. Je to nová, litosférická zbraň. Rusko sa poučilo v poslednej vojne – 22. jún 1941 sa nikdy opakovať nebude.

    Priblížme si túto problematiku a jej vývoj podrobnejšie. Podľa katastrof, ktoré sužujú Zem za posledných 20 rokov odborníci vidia, že aktívne prebiehajú skúšky a overovanie najmodernejších prostriedkov masovej likvidácie ľudstva. Znamená to, že svetová vojna už začala. Po kapitulácii Nemecka 9. mája 1945 ostalo ešte dobre vyzbrojené Japonsko s veľkou a veľmi dobre pripravenou armádou. Aby sa predišlo veľkým stratám, navrhli generáli Stalinovi unikátnu bleskovú vojnu. Vhodiť silné bomby do sopky. Živá sopka Fudži je iba 100 km od Tokia. Takýto útok by vyvolal zemetrasenie na celom území seizmicky nebezpečného Japonska. Ale Američania boli rýchlejší.

    Stalin však nezabudol na originálnu myšlienku a čoskoro vydal rozkaz pre armádu a vedcov, aby začali pracovať na takomto druhu zbrane. NKVD ešte r. 1945 zhromaždilo okolo 300 vedcov, pre ktorých vybudovalo dobre chránený špeciálny objekt v Suchumi. Pôvodne rekreačný hotel obohnali 3 líniami ochrany.

    Roku 1961 bola na Novej Zemi odpálená najsilnejšia termojadrová bomba – 50 miliónov ton ekvivalentu TNT, t.j. 2 500 Hiroším. Sila výbuchu bola taká, že americké ponorky v stovkách km ďaleko zaregistrovali silný úder vlny. Toto priamo vnuklo ruským vedcom myšlienku o vytvorení tektonickej zbrane v ZSSR.

    Na vývoj zbrane bolo potrebné množstvo špičkových expertov, pričom univerzitné vzdelanie na fyzikálnej fakulte sa stalo etalónové minimum. Požiadavka armády na novú zbraň bola jednoznačná: musí byť taká silná, že jej nasadenie v prípade tretej svetovej vojny musí priniesť okamžitý a definitívny výsledok. Jej účinok musí byť taký, aby bol celý nepriateľský svet vymazaný z povrchu Zeme napr. gigantickou vlnou cunami. Na projekt povolali aj otca vodíkovej bomby, akademika Sacharova. On navrhol umiestniť v blízkosti brehov USA – na vhodné miesta tektonických zlomov – na oceánske dno jadrové nálože. Na smolu Američanov, je tam obrovské množstvo vhodných tektonickým lokalít, ktoré už v prvej vlne zotrú zo sveta pol USA. Masa vody, ktorá zaleje z oboch strán a aj zo smeru Karibského mora polovicu územia spôsobí zlom a prevrátenie kontinentu, ktorý zmizne pod hladinu mora. Severoamerický kontinent je na takýto projekt najvhodnejší zo všetkých na Zemi, teda úplne ideálny. Preto aj vedci nazvali Severnú Ameriku „Planetárny katapult“.

    Litosféra je vonkajšia obálka Zeme. Skladá sa zo zemskej kôry a hornej časti mantie, t.j. tvrdej a pevnej vrstvy. Pod ňou hlbšie je horúca vrstva, astenosféra. Kôra nie je jednoliata, ale pozostáva z viacerých zemských platní. Kompletná teória geofyzikálnych platní bola dopracovaná až v 60-tych rokoch minulého storočia. Geofyzici a seizmológovia začali systematicky skúmať podstatu zemetrasenia. Zemetrasenie nie je presne lokalizovaný jav. Každé zemetrasenie má svoju rovinu aktivity.

    Vedci zistili, že určité druhy kontaktu litosférických platní možno pomocou jadrových náloží nadvihnúť. Zároveň bolo zistené, že oceánska kôra je k takýmto silovým pôsobenia vhodnejšia, čo bol prelomový objav. Týmto ZSSR získalo unikátnu zbraň masového ničenia, ale objav bol okamžite prísne utajený. Keď sa Chručšov dozvedel, akú unikátnu zbraň bude mať ZSSR, povolil všetky druhy potrebných experimentov. Vedci museli vypočítavať mnohé údaje, napr. výšku a šírku cunami, rýchlosť aj počet vĺn a množstvo ďalších údajov.

    Cunami sa šíri rýchlosťou cca 600 km/hod, ale dôležitá je aj hĺbka mora a veľa ďalších faktorov. Preto všetko závisí od konkrétnej lokality, t.j. reliéfu morského dna.

    Na vytvorenie cunami bolo potrebné uložiť nálože pod niekoľko morských platní, kt. sa nachádzajú v Tichom aj Atlantickom oceáne a v Mexickom zálive. Nálož sa ukladá na vhodný zemský zlom tam, kde existuje potrebné tektonické napätie. Nasleduje seizmický jav, napr. prisadnutie dna. Zemská kryha klesne nadol, vytvorí sa jama a šíri sa vlna.

    Viacero sovietskych inštitútov vykonalo modelovanie vlny, výpočtom určovali kritickú hmotnosť nálože a navrhovali jej dopravu na dno oceánu. Následne boli určené skúšobné polygóny, väčšinou na pevnine. Išlo o územia v Kirgistane, Tadžikistane, ale boli aj morské. Veľmi úzko spolupracovali oceánológovia, geológovia a armáda, pričom všetky projekty boli maximálne utajené.

    Bol riešený aj problém ako technicky doručiť nálož, ktorá má vydvihnúť zemskú platňu. Ako overiť lokality, ktoré sa nachádzajú ďaleko, na cudzom teritóriu či priamo v blízkosti USA, pre ktorých bolo ZSSR už od začiatku svojej existencie nepriateľom č. 1?


    Okolo severoamerického kontinentu sú od čias ZSSR rozmiestnené jadrové nálože, ktoré je možno odpáliť jediným povelom. Okolo USA je ako keby obrovská podvodná rieka, hlboký a veľký kaňon na dne oceánu. V ňom sa môže nepozorovane plaviť ponorka, alebo na hladine môže byť vojenské plavidlo, ktoré počas plavby nad ním spustí nálož spolu s mobilným vrtným systémom. To všetko sa dalo realizovať z bezpečnej vzdialenosti. Po odpálení nálože vznikne výbuch dlhý cca 7 000 km a cunami o výške cca 1 000 m. Armáda realizovala projekt ponorkami tých čias. Najskôr však bolo potrebné, aby geológia preskúmali oceánske dno s cieľom nájsť najslabšie miesta stavby tektonických platní.

    Prvá etapa je vždy geologický prieskum, ktorý nájde napäťové body v zemskej kôre. Sú to tie body, pri pôsobení na ktoré môže dôjsť k zmene uloženia zemskej kôry. Vtedy veľa dodnes neznámych sovietskych námorníkov sa ponáralo na ručne riadených ponorkách do obrovských hĺbok na dná oceánov. Lámali všetky možné aj nemožné svetové rekordy, ale nikdy o nich nepísali v novinách. Sovietsky Zväz mal najväčšiu geofyzikálnu flotilu na svete.

    Rusko je preto dodnes krajina s najväčšou a najkompletnejšou geofyzikálnou databázou potrebnou na zostavenie litosférickej zbrane. Hydroskopická flotila pozostávala zo stoviek lodí s vojenskými posádkami a špeciálnymi prístrojmi. Nie náhodou poskytoval ZSSR všestrannú pomoc Fidelovi Castrovi. Práve na Kube mali prístavy geofyzikálne lode, kt. pripravovali pôdu na nepredvídateľný útok. Prevážali tu aj zariadenia na podvodné vrtné veže. Počas pobytu na Kube bolo odhalené množstvo jemných bodov litosférických napätí. Dnes na to, aby sa v oblasti Kuby začala apokalypsa pre USA stačí spustiť jednu nálož o hmotnosti 100 kg.

    Profesionálom je jasné, že studená vojna preto nikdy neprešla do horúcej, lebo ZSSR na niekoľko krokov predbehol USA pri skonštruovaní unikátnej zbrane. Všetko ostatné je divadlo pre naivných. Preteky v zbrojení boli orientované na to, aby sa docielila ekonomická likvidácia ZSSR. Tu sa pred nami otvára aktuálna otázka dneška: podarí sa udržať stav nepoužitia takýchto prostriedkov?

    USA vyvíjali podobnú zbraň, ale informácie o nej sa CIA podarilo získať zo ZSSR až o hodne neskôr. Pomohol im svojho času Gorbačov, čo sa nepodarilo cez neho, to ukradli. Ale cieľ sa im nikdy nepodarí dosiahnuť. Vtedy ZSSR a dnes Rusko v tom najhoršom prípade stratí Ďaleký Východ a časť neobývanej tundry. Strategické objekty, výrobný potenciál a ľudia ostanú mimo zóny dosahu amerického útoku. ZSSR sa vybavilo týmto systémom ešte za Chruščova a Brežneva. Ale samotné USA a niekoľko ďalších krajín je možné proste zmyť z povrchu Zeme ako špinu zo stola.

    Aktivita sovietskej geofyzikálnej flotily  a vojenského námorníctva neostala bez povšimnutia CIA. Aby zistili, „čo to vlastne komunisti robia na morskom dne“, r. 1958 kúpilo Námorníctvo USA od Švajčiara Piccarda unikátny batiskaf Trieste a Piccard spolu so svojim synom Jacquesom sa stali hviezdami konca päťdesiatych rokov. CIA pre verejnosť vymyslela rozprávku o skúmaní najhlbšieho miesta oceánu – Mariánskej priekopy. USA pochopili, že za ZSSR strašne zaostali, takže museli zásadne zreformovať svoje tajné služby. Všetkých 36 amerických tajných služieb začali riadiť z jedného centra.

    Počas Karibskej krízy sa ukázalo, že rakety nie sú veľmi výhodné, lebo sa nedajú odpáliť bez toho, aby boli spozorované. Cunami je po tejto stránke oveľa výhodnejšia, ale jej príprava je veľmi náročná a drahá. Preto bol skonštruovaný ďalší druh zbrane. Bolo to zariadenie, ktoré dokáže vplývať na magnetosféru. Zistilo sa, že pred zemetrasením sa menia elektrické vlastnosti zemskej kôry. Ak sa použije takéto ovplyvňovanie magnetosféry v lokalite, kde je nepriateľská armáda, ktorá je vybavená vysokotechnologickými zbraňami, tieto prestanú fungovať. Preto dnes možno očakávať – ak dôjde k stretu takýchto armád – vzájomné elektromagnetické útoky. Elektromagnetické bomby zničia všetky elektronické a elektrické prístroje a zaradenia v rádiuse do niekoľkých kilometrov. Nebude fungovať nič okrem klasických spaľovacích motorov a strelných a chladných zbraní.

    Dá sa vplývať aj na geomagnetické toky vnútri Zeme, ktoré generujú zemské geomagnetické pole. Američania nazvali takéto zariadenie HAARP. Postavené však bolo až oveľa neskôr. Američania ho použili proti Rusku r. 2010. Nastalo neslýchané sucho a žiara. Nad centrálnym Ruskom 2 mesiace stál blokujúci anticyklón, čo sa ešte nikdy predtým nestalo. Presnejšie, nestalo sa to minimálne posledných 5 000 rokov. Následne ruská vláda vydala zákaz na vyvoz pšenice za hranice, čo priviedlo k hladu v niektorých krajinách – tradičných odberateľov ruského obilia. A tak nielen v Egypte ľahšie začala od hladu „prirodzená“ Arabská jar…

    Po vojne na Západe šli cestou projektov Tretej ríše. Ich cieľom sa stalo vytvorenie zbraní účinkujúcich na psychiku človeka. Vývoj psychoneurotickej zbrane si vyžadoval pokračovanie v pokusoch, ktoré začali fašisti v koncentračných táboroch – v tomto smere najmä v Dachau. V polovici 50-tych rokov minulého storočia americká vláda zatvárala nepohodlných občanov a umiestňovala ich do psychiatrických liečební. Práve na nich testovali rôzne vojenské prípravky.

    Armáda USA vykonala prvý zdokumentovaný prípad nasadenia klimatickej zbrane vo Vietname, v reálnych bojových podmienkach. Zničili ryžové polia, nastal hlad, prišli dažde, tajfúny, menili atmosféru. Vypustili inak zakázané jedovaté látky. Operácia pod názvom ŠPENÁT začala v marci 1967 a trvala do roku 1972.

    Ešte v 70-tych rokoch vedci zistili, že cyklicky sa opakujúce rádiové vlny o špecifickej frekvencii sú schopné vyvolávať zmeny v akejkoľvek hmote, pričom najideálnejším miestom na ich šírenie je voda. Časom našli spôsob ako ich modifikovať a šíriť nielen vo vode, ale aj vo vzduchu. Týmto už dokázali pôsobiť na psychiku a fyziológiu človeka.

    Takéto technológie dokážu vyvolať psychotrónne pôsobenie na veľké vzdialenosti, na obyvateľov veľkých oblastí. Preto Američania umiestnili do vesmíru okolo 300 takýchto generátorov.

    Bolo zistené, že ak sa vytvorí zariadenie, ktoré bude vydávať takýto druh frekvencií dlhodobo, tak sa začne napríklad zvyšovať počet samovrážd, nehôd, srdcových príhod, ale navonok nič nevidno. Proti takýmto zbraniam zatiaľ niet obrany. Najmä nie pre verejnosť.

    Vráťme sa k našej hlavnej téme. Litosférická zbraň sa aplikuje v takých zlomoch, ktoré sú seizmicky aktívne. Sú to hranice tektonických platní a tzv. geoblokov. Aby sa zabezpečila aktivita klesajúcej platne, je možné použiť  viacero postupov. Ideálne je uložiť nálož priamo na tenké miesto. Toto však môže byť z vojenského hľadiska problematické, lebo to môže pritiahnuť pozornosť. Vždy je lepšie pôsobiť zďaleka tak, že nenastane fyzické priblíženie sa k takému zlomu. Preto bolo treba skonštruovať chránenú, kompaktnú vrtnú vežu na pásoch. Z vojenského pohľadu je ideálnym spôsobom ukladanie nálože z lietadla, lebo zásah zo vzduchu je vo vojne často rozhodujúci. Zariadenie dopadne na dno, presunie sa na potrebné miesto, vyvŕta dieru, uloží nálož a detonuje – hotovo.

    V ZSSR bol poverený vedením tohto projektu Ikram Kirimov, fyzik z Azerbajdžanu. Bol vedúcim hlavného projektu, neskôr ho nazvali otcom tektonickej bomby. Práve on ako prvý začal skúmať nízkofrekvenčné seizmické šumy v pôde, ktoré sa objavovali niekoľko dní pred zemetrasením. Tieto signály sa dali zaznamenávať špeciálnou aparatúrou. Bol to práve on, kto urobil senzačný, prelomový objav. Prišiel na to, ako vyvolať zemetrasenie umelo. Jeho laboratórium v tom okamihu zmizlo zo všetkých špeciálnych dokumentov, neostala ani poštová schránka. Stalo sa hlavným tajomstvom ZSSR.

    Štatistiky ukazujú, že počet zemetrasení sa za posledných 40-50 rokov niekoľkonásobne zvýšil, ale ide o prírodný úkaz, alebo má technogénnu podstatu? Zemetrasenie sa vyvoláva tisíce kilometrov od cieľa, pričom každá vlna je vypočítaná na špecifický cieľový bod. Takáto zbraň bola umiestnená aj v južnej časti Severného ľadového oceánu. Existencia NATO skončí odpálením jedinej nálože.

    Keď sa v USA dozvedeli o týchto pokusoch, začali ich opakovať. Chceli si vyvinúť svoju vlastnú tektonickú zbraň. Najskôr hľadali pomocou infranízkych frekvencií  geologicky aktívne miesta na území USA. Pritom zistili, že tieto frekvencie majú schopnosť spustiť zemetrasenie, a teda hneď prikročili k pokusom. 19.9.1985 o 7:00 ráno bolo hlavné mesto Mexika zničené silným zemetrasením. Podľa oficiálnej štatistiky zahynulo 10 000 ľudí, 30 000 bolo zranených. Bez obydlia ostalo okolo 100 000 ľudí. Vláda Mexika obvinila USA v experimente s umelým zemetrasením. USA všetko popreli…

    Hoci niektoré tajomstvá ZSSR vyzradil Gorbačov Američanom počas Perestrojky, utajenie bolo také, že dodnes nie je známe, koľko ruských ponoriek má na palube nálože, ktoré sú schopné zdvihnúť tektonické platne. Každá taká ponorka má na palube po 24 jadrových náloží.

    Dnes je odborníkom jasné, že najmenej polovica katastrof, ktoré sa vo svete odohrajú sú výsledkom jadrových pokusov. Pred 20 rokmi sa značne zvýšil výskyt nízkych frekvencií v pôde a ďalšie živelné pohromy. Do 90-tych rokov taká úroveň jednoducho nebola. Za posledné roky vidno minimálne 10-násobný nárast zvýšenia zemetrasení a živelných pohrôm.

    ZSSR dosiahol prelomové výsledky takýchto nových druhov zbraní ešte v 60-tych rokoch minulého storočia. Išlo o použitie prírodných zdrojov na úder na nepriateľské územie. Ale takéto druhy katastrof vtedy neboli vyvolávané. V týchto pokusoch pokračuje dnes Rusko a USA práve preto pripravuje „Všetko riešiaci jadrový úder“, lebo takto predpokladá zničenie Ruska a Číny pred tým, ako by Rusko mohlo poslať pod vodu severoamerický kontinent.

    Technológia dvíhania tektonických platní je dnes dobre utajená, ale princíp nie je tajomstvom. Časom sa k pokusom pridali aj niektoré ďalšie krajiny Východného bloku. Bolo potrebné zistiť, ako fungujú tieto princípy v každom druhu prírodných podmienok. V Maďarsku sa na jadrovej elektrárni konal tiež jeden experiment. Výsledky ukázali, že tektonická zbraň môže byť použitá s rôznym účinkom. Teda nie iba na vyvolanie zemetrasenia, ale aj na uragány, búrky, cunami a pod. ZSSR bol najlepším špecialistom na hlbinné prepadliny.

    Cyklická vlna zmyje nepriateľské vojská, celý systém obrany aj nepriateľskú infraštruktúru kompletne. Zemetrasenie sa dá presne nasmerovať, efekty sa môžu prejaviť aj ako klimatická, nielen tektonický zbraň. Presne nasmerovanými nízkofrekvenčnými, elektromagnetickými poľami a rôznym elektromagnetickým účinkom sa dosiahnu rôzne výsledky. V ZSSR sa viedli tieto pokusy pod 2 špeciálnymi projektmi. Prvý mal názov „Vulkán“, pričom skúmali sa hlavne tektonické bomby. Druhý mal kódový názov „Merkúr 18“, a tento bol absolútne unikátny. Bola zostavená technológia, ako postupne v zemskej kôre malými zemetraseniami postupne akumulovať obrovskú mechanickú energiu a potom ju naraz použiť. Merkúru 18 velil osobne Kirimov. Tento projekt bol utajený najvyššou mierou, lebo sa veľmi rýchlo ukázalo, že takouto zbraňou sa dá ľahko zničiť polovica planéty.

    Vnútri zeme vzniká 10x väčšia energia ako sa prejavuje na povrchu, vnútri kôry je akumulovaná energia 10x vyššia ako sa javí na porchu. Malé zemetrasenia postupne dvíhajú úroveň mechanickej energie a zároveň je ťažko zistiť, kde je vlastne plánované epicentrum tektonického úderu.

    Pri kontakte jednej tektonickej platne s druhou vzniká trenie, pričom postupne sa vytvára napäťové pnutie, niečo ako keby sa naťahoval luk. Výsledný efekt je iba uvoľnenie nakopenej energie pomocou špeciálneho mechanizmu, spravidla zemetrasenia, ktoré možno spustiť aj tisícky kilometrov ďaleko. Vyvolá sa pohyb platní a výsledkom je katastrofické zemetrasenie.

    Obrana pred zemetrasením je nemožná, pripraviť sa naň nedá. Určiť čas takéhoto útoku možno iba podľa typických príznakov politického napätia. Iné varovanie nebude.

    Zo strany Ruska sotva príde jadrový úder na USA ako odveta za americký jadrový úder, ktorý tak dôkladne a dlho plánujú. Z vojenského hľadiska žiadny úder raketou nemôže byť prekvapivý. Netreba tanky, lietadlá a podobné druhy zbraní. Teda na útočné operácie vo vojne. Je to iba divadlo pre naivnú verejnosť. Navyše, aj vyhratá jadrová vojna znamená neobývateľnú Zem.

    Jediná krajina na Zemi, ktorá nemôže byť touto zbraňou ohrozená je Rusko. Je na veľmi starej litosférnej platni, ktorej pohyblivosť je veľmi malá. Presnejšie povedané, na základe hĺbkových vrtov vedci s určitosťou zistili, že platňu možno označiť priam za „megastabilnú“.

    Výsledky projektov Vulkán a Merkúr 18 sa vďaka Gorbačovovi dostali do rúk zahraničným expertom. A tak dnes majú v rukách niektoré výsledky. Napríklad jeden z členov Kirimovho tímu odišiel do Izraela, takže určité poznatky v tomto smere má už aj Izrael. Samotný Kirimov odmietol všetky ponuky na prácu v zahraničí. Ale v divokých deväťdesiatych rokoch bol jeho byt vykradnutý a zmizlo viacero tajných dokumentov. Tak či onak, niektoré výsledky síce získali zahraničné služby, ale Rusko dnes v práci na projektoch Vulkán aj Merkúr 18 pokračuje.

    Západ sa nespoliehal iba na Perestrojku, ich tajné služby kradli čo sa len dalo. Ale je to aj dobrý predmet na porovnanie, kto berie aký ohľad na obyčajných ľudí. Kým robil pokusy iba ZSSR, nikto nič nevedel a skúšky neprebiehali v oblastiach, kde by mohli zabiť ľudí. Ale ľudia nie sú „chráneným druhom“ pre Anglosasov a im podobných. V 70-tych rokoch minulého storočia odpálili Američana testovaciu jadrovú nálož 150 km od Los Angeles, čo vyvolalo zemetrasenie 8. stupňa. Tragédia atómovej elektrárne Fukušima v Japonsku je rovnako jadrový test. Čína priamo obvinila Japonsko z nesankciovaného jadrového pokusu. Dnes je známe, že takýto test je technicky schopná urobiť každá krajina, ktorá má na svojom území jadrovú energetiku. Roku 1999 vykonala takýto test aj Čína. Tá je v tejto technológii veľmi ďaleko, pričom na svoje územie nikdy nevpúšťa nijakých zahraničných pozorovateľov. Monitorovanie z vesmíru zručne blokuje pomocou klimatickej zbrane, ktorá vytvára potrebné mraky. USA použili tektonickú zbraň v horách Afganistanu, čo spôsobilo silné zemetrasenie v Iráne s desiatkami tisíc mŕtvych.

    Dnes má takúto zbraň aj Severná Kórea. Jej tektonická zbraň bola nainštalované ešte za čias ZSSR. Podľa dostupných informácií jej aktivácia zmetie Japonsko a pošle cunami na USA. Celkovo tieto moderné technológie umožňujú použiť morské dno na útok. Na morskom dne je iba zemská kôra, stačí vyhĺbiť 20-30 metrový vrt a uložiť doň cca 100kg jadrovú nálož. Voda nezanecháva stopy a rýchlo neutralizuje komponenty, ktoré boli použité pri výbuchu. Do „klubu“ krajín s takouto technológiou patrí aj Francúzsko.

    Pre odborníkov jednoznačný a jasný test takejto zbrane bola aj tragédia na Haiti r. 2010. Americká armáda nevpustila záchranárov k epicentru zemetrasenia, čo sa tam snažila skryť? Rýchlo obsadili letisko v hlavnom meste a nevpúšťali ani lietadla s humanitárnou pomocou a záchrannými tímami. Proste nikto nesmel vidieť, čo tam robili. Z Haiti začali prichádzať strašné správy od 17:00 hodiny 13.1.2010. 3 milióny ranených, pol milióna mŕtvych, a to za jediný deň. Obetí bolo toľko, že ich nestíhali ani odvážať a pochovávať. Miliónové hlavné mesto sa zrútilo ako domček z karát. Z vojenského hľadiska boli výsledky uspokojivé. Deštrukcia nastala v sekundách a počet obetí bol ekvivalentný krvavej vojne. Brazília, Francúzsko a ešte niekoľko medzinárodných humanitárnych organizácií obvinili USA, že bránili prístupu na letisko pre humanitárnu pomoc a záchranné tímy.

    Prezident Hugo Chaves vydal dokonca r. 2011 zaujímavé vyhlásenie: Zemetrasenie na Haiti bolo skúškou zbrane 3. tisícročia. Bolo spôsobené technogénnymi faktormi, a že má na to dôkazy. Odvolával sa na tajný ruský vojenský dokument. Túto zbraň USA na Haiti testovali, lebo ju plánovali použiť pri útoku na Iránu. Dokument vyhotovila ruská flotila, ktorá monitorovala činnosť Američanov v regióne od r. 2008.

    Chavesove materiály hovorili o 4. flotile USA, čo je tajná vojenská jednotka vytvorená ešte v r. 1948 a existovala do r. 1958. Roku 2008 bola znovu sformovaná, jej operačný priestor zodpovednosti je Karibik a Centrálna a Južná Amerika.

    Známy svetový seizmológ, Talian G. Paolo Giuliani vyhlásil, že ak by zemetrasenie na Haiti bolo prirodzené, obetí by bolo omnoho menej: „Zemetrasenie bolo spustené umelo. Ak by bolo prírodné, tak by sme o ňom mali údaje 10 hodín pred katastrofou, ale všetko bolo ticho dovtedy, kým do oblasti nevplávali 3 americké krížniky“.

    Mnoho ľudí čakalo od prezidenta Venezuely ďalšie informácie, ale ten znenazdajky a rýchlo zomrel. Tajné ruské dokumenty, na ktoré sa odvolával, zmizli a nikto sa viac neodvážil nič povedať.

    Ničivé zemetrasenie v Indonézii bolo tiež technogénneho pôvodu a realizovali ho USA. Nad oblasťou tektonického zlomu – epicentre zemetrasenia – bola vtedy dislokovaná americká flotila.

    Ako sa teda majú veci vo svete? Na internete už poľahky zistíte, že z USA začínajú utekať aj miliardári. A to nie hocijakí – ide o také mená ako Rockefellerovci či Trumpovci. Svoje aktíva už dávno previedli do iných krajín, napríklad Južnej Ameriky, v USA majú iba „obslužný personál“. Rusko sa im „kolonizovať“ podľa svojich predstáv nepodarilo, museli sa teda zariadiť inak. Okolo ich odchodu je množstvo špekulácií, ale reálne sa dajú vyšpecifikovať 3 najpravdepodobnejšie dôvody. USA je očividne na prahu občianskej vojny. Dolár rovnako melie z posledného, a navyše Obama na vysoké obrátky roztočil prípravu vojny proti Rusku a Číne. Aj keby ste práve nič nedočítali a nevedeli o nič geofyzikálnej zbrani, na likvidáciu USA stačí jediná ruská raketa s jadrovou hlavicou. Stačí, aby dopadla na Yellowstone alebo San Andreas. Navyše, federálna vláda USA už od r. 2004 zabezpečila zákonom, že nikto nesmie bez jej schválenia poskytovať verejnosti informácie o tektonickej situácii v Yellowstonskom národnom parku. Podľa dostupných informácií situácia sa dlhodobo značne zhoršovala, ale od r. 2013 možno hovoriť o dramatickom zrýchlení vývoja.

    Súčasťou neutralizácie útoku NATO proti Rusku bude použitie tektonickej zbrane v južnej časti Severného ľadového oceánu. Vďaka priaznivému reliéfu morského dna – čo bolo zistené už dávno – NATO prestane za niekoľko hodín existovať. Presnejšie, nebude ani Veľkej Británie či Švédska, kilometrová cunami sa prevalí aj Holandskom a Bruselom, prejde Nemeckom a Poľskom, zasiahne až časť európskeho územia Ruska. V tejto súvislosti nám náš kamarát z Bulharska poskytol veľmi zaujímavý článok, týkajúci sa predpovede budúcnosti pre Bulharsko. Táto stránka bohužiaľ ako keby prestala existovať – žeby náhoda? Ale možno sa vám v iných balkánskych médiách podarí článok nájsť. Z prečítania vieme, že predpoveď vydal indický mudrc a hoci sa týkala Bulharska, spomenul v nej aj Prahu. Bulharsko čaká budúcnosť, ale zmeny v Európe sa črtajú – podľa jeho predpovede – značné. Hovorí aj o dlhodobých dažďoch, pričom v Európe budú mať šťastie iba tie územia, ktoré sú dostatočne vysoko nad vodou. Podľa jeho slov smutný osud poskytne aj Prahu.

    Takýchto predpovedí je dnes veľa, netreba preto všetkému hneď veriť. Najmä čas je v predpovediach zvyčajne otázny. Berme do úvahy aj skutočnosť – uplatňovanú aj vo védických spisoch – že presné poznatky o čase a rozsahu takýchto globálnych zmien nemôžu byť nikomu na Zemi vopred známe. Bránilo by nášmu evolučnému vývoju, keby sme presne vedeli kedy a čo sa stane.

    Za zmienku v tejto oblasti stojí aj jedno svedectvo E. Snowdena. Podľa jeho informácií, americká vláda očakáva katastrofu veľkého rozsahu s miliónmi mŕtvych už v septembri 2015. Podľa všetkého by malo ísť o zmeny v aktivite Slnka. Už sa objavujú aj informácie o páde asteroidu medzi 15. a 28. septembrom 2015.

    Nebuďme naivní, ale na druhej strane sa tu hodí jedno staré príslovie: Šťastie praje pripravenej mysli. Podľa nášho Svetonázou je všetko navzájom prepojené a podmienené. Svet ľudí, Svet Vysokých energií (Svet Bohov) a Svet pri našom Rode (Príroda). Grécky vplyv – na ktorom stavia aj kresťanstvo – vytvoril ilúziu, že ľudia sú samostatne, Bohovia sú samostatne a Príroda je tiež samotne, teda všetko existuje samo osebe a nie je s ničím previazané. Preto týrame a zabíjame zvieratá, bez záujmu nechávame kresťanov drancovať lesy a vôbec dopúšťame ekologickú katastrofu. Všetko je však prepojené najvyšším Živlom – Éterom. Každé narušenie prirodzeného súladu generuje torzné polia, teda Éter je sústavne „informovaný“. Je to priestor, v ktorom existuje naša Myseľ, univerzálny priestor Vesmíru. Prichádza čas odplaty, nastolenie prvopočiatočného poriadku. Či to bude o mesiac alebo o rok nevedno. Vieme iba to, že bude.

    Ukončiť môžeme aktuálny výrazom: ARMAGEDDON. Tí, ktorí zvládli Starosloviensku Bukvicu vedia, že nijaké slová nikdy nevznikali náhodne, čo už dnes dokázali aj pokusy v kvantovej genetike. Toto slovo síce nie je naše, t.j. nepochádza z našej Kultúry, ale princípy tvorby slov sú univerzálne. Môžeme ho rozložiť podľa nám známej logiky. ARMA je latinské slovo – znamená „zbrane“, „armáda“. G-E-D môžeme Bukvicou rozložiť ako GLAGOLI-ESŤ-DOBRIE DELA; DON v starom jazyku – čo tvrdí aj David Icke – znamená (veľkú) rieku. LONDON vzniklo za použitia tzv. skratkového písma a znamená LONoDONu; t.j. ústie rieky. Prvá obrazová úroveň dáva: Zbraňami spôsobený pohyb nahromaďuje Vody (keďže nejde o naše slovo, nepoužívame hlavné Obrazy). Riadenie Obrazov sprava doľava nám poskytne druhú významovú úroveň, t.j.: Veľké vody nahromadené vo svete (Javi) dané do pohybu zbraňami. Vody teda nebudú iba nahromadené zbraňami. Výsledný Obraz je spojenie oboch smerov čítania, ale hlbšie už ísť ani netreba. Len zopakujeme, Armageddon označuje koniec vlády náboženstiev vo Svete, nie Koniec Sveta.

    23.08.2015

  • SLOVANSKÉ VEČE V ĽUBĽANE

    Na pozvanie našich bratov Starovercov zo Slovinska sme sa zúčastnili 12. ročníka Slovanských Veče, ktoré sa tohto roku konali v hlavnom meste Slovinska – Ľubľane. 14. a 15. augusta prebiehal program prednášok a predstavovania jednotlivých občín, 16. augusta sme sa všetci zúčastnili spoločných slovanských obradov. Na obrázku je záber z vynikajúcej prednášky ukrajinskej Rodnovereckej občiny o tom, ako vlastnými rukami vyrábať tradičné slovanské kukly-bábiky. Vynikajúci námet pre zamestnanie detí.

    Týmto by sme chceli ešte aj dodatočne poďakovať organizátorom akcie – našim slovinským bratom – ktorí celú akciu zorganizovali naozaj profesionálne. Veče sa zúčastnili bratia Staroverci nielen zo Slovinska, ale aj Rodnoverecké občiny z Chorvátska, Srbska, Ruska, Poľska, Čiech a Ukrajiny. My sme zastupovali Slovensko a Moravu. Občina z Bulharska sa tohto roku nemohla dostaviť.

    Takto by mali vyzerať snaženia nás, Slovanov v týchto neľahkých časoch. Je potrebné hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje. Všetci sme ako jeden veľký Strom, ktorý má spoločné Korene a mohutný Kmeň, na ktorom sme všetky naše Národy ako jednotlivé lístočky. Spolu tvoríme strom, ale nesmieme zabúdať, že ak si dáme odrezať spoločné korene, tak celý náš strom zahynie.

    Viac informácií prinesieme v krátkom čase. Teraz by sme iba chceli oznámiť, že všetky cez internet objednané knihy začíname poštou distribuovať tento týždeň. Ospravedlňujeme sa za omeškanie oproti zverejnenej informácii, ale organizovali sme naraz viacero akcií, oslavu Letného dňa Perúna 7523 a cestu do Ľubľany vrátane.

  • NEHNEVAJME BOHOV!

    O jedení mäsa a súvisiacich aspektoch sme už napísali nejeden článok. Hoci sa snažíme podávať akýsi „nový pohľad“, v skutočnosti ide nieže o starý, ale o úplne fundamentálny, prapôvodný pohľad našej Kultúry na túto problematiku. Dnes je majoritnou zložkou obyvateľstva v našej krajine skupina prepojená egregorom Kresťanstva. Náboženská kultúra koncentrovaná na vykonávanie rozkazov Pána má veľa špecifických čŕt, ktoré sú pre ňu typické, ale na druhej strane sú úplne nekompatibilné s prapôvodnou sústavou prírodnej vyváženosti vládnucou vo Svetlom Svete. Ako už vieme, jednou z hlavných čŕt náboženstvom riadenej civilizácie je, že jej členovia nečítajú svoje vlastné texty, čo im však nebráni sa na ne sústavne odvolávať. Naša stránka nie je určená pre kresťanov a im podobných, ale pre poriadok obráťme najprv pozornosť na ich Zákon a ich „inštrukcie“, ktorými sa – samozrejme – neriadia a ani neplánujú riadiť. Stačí jeden citát z knihy Genesis, obrazný opis tvorenia Sveta Stvoriteľom – konkrétne Šiesty deň Tvorenia a stvorenia človeka, muža a ženy naraz na Obraz Bohov. Stvoril(i) ich „ELOHIM“, čo bolo neskôr z Tóry použité v Koráne a dostalo podobu „ALAH“. Neľudia boli už nie stvorení, ale „urobení“ a až na ôsmy deň – lebo ôsmy deň nasleduje po siedmom.

    Použime jednu z najstarších zachovaných Biblií – Ostrogskú z r. 1581:

    Absolventi kurzu Staroslovienskej Bukvice si môžu prečítať text sami a porovnať ho s aktuálnym prekladom napríklad zo slovenskej verzie katolíckej Biblie. Hovoríme o slovenskej verzii, lebo už tá je odlišná napríklad od americkej katolíckej verzie, vydanej v Oxforde. Pre ostatných slovenský text:

    24Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak.

    25Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

    26Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

    27A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

    28Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

    29Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!

    30Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.

    31A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

    Ak si prečítame verš 29 z prvej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej – Genesis – zistíme, že Biblia jasne a jednoznačne cituje, čo dostal človek ako potravu od Stvoriteľa. Teda nemožno hovoriť o nejasnosti. Hoci – čo je z hľadiska evolučného vývoja prirodzené – človek má vládnuť zvieratám, v žiadnom prípade to neznamená, že ich má jesť. Tieto dve veci sú od seba nezávislé. A tu môžeme znovu s určitosťou povedať, že o tomto verši z ich vlastnej knihy kresťania ani len netušia… a od svojho prevzatia moci v našej krajine mäso jedia.

    Spomeňme jednu aktuálnu udalosť. V blízkosti obce Kluknava počas katolíckej bohoslužby dňa 25. júla 2015 udrel blesk. Zasiahol 10 ľudí, pričom jedna osoba bola na mieste usmrtená. Naši Predkovia vždy budovali Svätilištia v geoanomálnych zónach, t.j. na miestach so silnou pozitívnou energiou. Po likvidácii Kultúry našich Predkov na tých istých miestach začali kresťania systematicky stavať svoje chrámy, aby prekryli Svetlé energie. Tak to bolo aj v tejto lokalite, kde od 17. storočia stojí kresťanská kaplnka. Ale ukradnuté treba vracať, už sa hlási nastupujúci Vek Svetla, Vek Boha Velesa. Aby sme pochopili obraznú symboliku tejto udalosti, priblížme si viac detailov. 10 ľudí symbolizuje sväté číslo judaizmu – ktorého vetvou je kresťanstvo. Ide o 10 bohov Izraela – Ciferov, ktorých znaky nám zviedli ako cifry. Blesk udrel 2 krát. Prvý bol očividne výstraha a varovanie, ktoré však ostalo bez povšimnutia. Hoci v okolí je viac rovnako veľkých stromov, iba na tento pribil príbuzný miestneho pána farára kultový predmet kresťanstva – z dreva vyrezané srdce (Ježišovo?). Kto chce ísť do Neba, pôjde do Neba, kto na Nebesia, pôjde na Nebesia, t.j. do Svargy. Môžeme smelo predpokladať, že na pútnickom katolíckom mieste a počas bohoslužby boli prítomní iba tí, ktorí chcú ísť do Neba. Pôjdu… Pre tých, ktorí si ctia Predkov pripomeňme, že už sa približoval Letný Deň Perúna. Ale tí, ktorí „majú oči na pozeranie a nevidia a uši na počúvanie a nepočujú“ (ich Izaiáš) si sotva niečo vyvodia. Vari iba ak to, že ak blesk udiera do vysokých stromov, tak treba všetky vysoké stromy porezať… ale to robí katolícka cirkev surovo a bez zľutovania už nejakých 20 rokov…

    A na dôvažok, čo sú podľa našej, védickej tradície Živly Zeme? Prejavy Svetlých Bohov Pravi…

    Ale vráťme sa k mäsu. Ešte roku 1961 publikoval Žurnál Americkej Asociácie Lekárov informáciu, že prechod na vegetariánsku stravu v 90-97% prípadov odvracia vývoj srdcovo-cievnych ochorení. Výskum 214 vedcov študujúcich artériosklerózu v 23 krajinách sveta ukázal, že ak organizmus dostáva viac cholesterolu než potrebuje – čo nastáva pri konzumácii mäsa – tak jeho prebytok sa postupne usadzuje na stenách ciev, čím zhoršuje zásobovanie orgánov krvou, v prvom rade srdca. A to je jeden z hlavných dôvodov zvýšeného krvného tlaku, srdcovej nedostatočnosti a následných problémov.

    Vedci z Milánskej univerzity a klinky Meggior dokázali, že rastlinné bielkoviny používané na stravu normalizujú úroveň cholesterolu v krvi. Výskum rakovinových ochorení za posledných 20 rokov jasne ukazuje, že existuje väzba medzi konzumáciou mäsa a rakovinou hrubého a tenkého čreva, mliečnych žliaz a maternice. Rakovina týchto orgánov sa len zriedka vyskytuje v krajinách, kde mäso konzumujú iba v nepatrnom množstve, alebo vôbec nie – napríklad v Japonsku alebo Indii. Výskumy Dr. Iotekyo a Dr. Kipani z Bruselskej univerzity ukázali, že vegetariáni majú dva až trikrát väčšiu výdrž než mäsojedi, pričom po fyzickej záťaži ešte aj 3x rýchlejšie zregenerujú svoje sily.

    Dnešné výskumy ukazujú, že s potravou sa do tela dostáva 20-30% cholesterolu z jeho celkového obratu v organizme, pričom 70-80% sa syntetizuje v ňom samom. Prečo exogénny cholesterol – najmä živočíšneho pôvodu – pôsobí tak negatívne na organizmus? Cholesterol sa syntetizuje v pečeni a do krvi vchádza najmä v podobe éterov, ktoré sa v krvi pomerne dobre šíria a sú málo aterogénne. Ale živočíšny cholesterol, ktorý je hlavne voľný, neviazaný, sa v krvi a vode šíri oveľa horšie, preto sa rýchlejšie usadzuje na stenách ciev.

    Ďalším obľúbeným argumentom je otázka bielkovín, ktoré delia na plnohodnotné a neplnohodnotné. Údajne iba mäsové produkty môžu človeku poskytnúť úplnú škálu aminokyselín a podobných chemických zlúčenín. Preto u mnohých dnešných vegetariánov dochádza k dystrofii a chorobe látkovej výmeny. Hoci to platí, nie je to celkom tak. Ide o to, že rastlinná potrava – ktorú majú dnes k dispozícii vegetariáni – je nič v porovnaní s rozmanitou potravou, ktorú konzumovali naši Predkovia. Vegetariáni dnes konzumujú zemiaky, kapustu, mrkvu, cviklu, cesnak, kôpor, petržlen, paradajky, uhorky, jablká, hrušky a podobné plody, ktorých možno priemerne narátať tak do 20-30 druhov. Ale oproti strave našich Predkov nedostávajú ani desatinu toho, čo naši pradedovia, ktorí poznali desiatky tisíc rozličných jedlých rastlín. Pri takomto rozsahu otázka tzv. nezameniteľných aminokyselín jednoducho neexistovala. Preto si treba spomínať na staré recepty a hľadať ich všade, kde sa len dá.

    Vegetariánstvo len zriedka priamo spájame s otázkou ekonomiky. Mäso je ale potravina, ktorú konzumuje menšina na úkor väčšiny. Aby bolo v obchode mäso, musí sa zrno – rovnako pre ľudí nevyhnutné – dávať dobytku. Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA, viac ako 90% všetkého zrna, ktoré v krajine dopestujú sa dáva na pokrm pre dobytok a hydinu. Autor známeho bestselleru STRAVA PRE MALIČKÚ PLANÉTU, Frances Moore Lappé, nám ponúka predstavu, že sedíme pred tanierom s biftekom. „A teraz si predstavte, že v tej istej miestnosti sedí 45-50 ľudí, pred ktorými je prázdny tanier. Zrna, ktoré bolo potrebné na vypestovanie jedného bifteka by plne stačilo na to, aby naplnilo taniere 50 ľudí kašou“. Obyvateľ Európy alebo USA, ktorý konzumuje mäso spotrebuje priemerne 5x viac potravinových zdrojov ako obyvateľ Indie, Kolumbie alebo Nigérie. A to Európania a Američania spotrebovávajú nie iba svoje produkty, ale nakupujú zrno a arašidy – ktoré sa čo do obsahu bielkovín rovnajú mäsu – v chudobných krajinách. A pritom 90% produktov ide na výkrm dobytka.

    Takéto fakty nám umožňujú pochopiť, že problém hladu vo svete bol vytvorený umelo. Vegetariánska  strava je navyše oveľa lacnejšia. Netreba veľkú predstavivosť, aby sme si mohli uvedomiť, aký ekonomický efekt pre krajinu by priniesol prechod obyvateľov na vegetariánsku stravu.

    Nezanedbateľným problémom je aj znečisťovanie životného prostredia. Je to cena, ktorú treba platiť za konzumáciu mäsa. Zamorenie spodných vôd, vyhadzovanie odpadu z mäsokombinátov a fariem do riek a jazier je jedným z hlavných zdrojov ich znečisťovania okrem ropného a chemického priemyslu. Pritom už nie je žiadnym tajomstvom, že pitnej, čistej vody na Zemi ubúda. Známy ekológ Georg Borgstrom tvrdí, že odpadové vody z fariem, kde chovajú dobytok a hydinu zamorujú životné prostredie 10x viac ako bežná mestská kanalizácia a 3x  viac než stoky premyslených podnikov.

    New York Post publikoval ešte r. 1973 článok, v ktorom sa hovorí o strašnej nadspotrebe vody, najcennejšieho prírodného zdroja. Na jednej veľkej americkej hydinovej farme priemerne spotrebujú 400 000 m3 vody denne. Toto by stačilo na zásobenie mesta o veľkosti 25 000 obyvateľov.

    Ale do hry konečne vstupuje už aj etické hľadisko. Časopis SEVEROAMERICKÁ VEGETARIÁNSKA SPOLOČNOSŤ uverejnila článok „Etika vegetariánstva“, ktorý sa zaoberá otázkou „humánneho zabíjania“ zvierat. Zvieratá, ktoré chovajú na jatky prežijú celý život v otroctve, sú odsúdené na smutnú, mučivú existenciu. Na svet prichádzajú následkom umelého oplodnenia, sú kruto kastrované a napchávané stimulujúcimi hormónmi, kŕmia ich umelou potravou, pričom nakoniec ich v strašných podmienkach dlho vezú na jatky. Tesné ohrady, elektrické ploty, skrátka neopísateľné hrôzy, v ktorých musia existovať. A to všetko nazývame „moderné spôsoby“ chovu, transportu a zabíjania zvierat. A tí istí konzumenti zvierat si myslia, že majú nárok na šťastný život bez chorôb a nešťastí… a vlastne za čo by si to mali zaslúžiť?

    Pravda o zvieracích jatkách je veľmi málo príťažlivá. Mäsokombináty pripomínajú obrazy Pekla. Zúfalo od hrôzy revúce zvieratá ohlušujú údermi kladív, elektrickým prúdom alebo výstrelmi z pištolí. Potom ich vešajú zaživa za nohy na transportér, ktorý ich vezie po cechoch celej fabriky smrti. Ešte položivým im vyrezávajú hrtany, sťahujú ich z kože, takže zomierajú na vykrvácanie. Je viac ako jasné, že mnohí ľudia – keby videli za čo a koho platia – by určite prestali konzumovať mäso. Stačí, ak by boli na jatkách raz v živote. Čo im chýba? Informácia, aj toto je obraz informačnej vojny.

    Podľa Britskej Encyklopédie sú bielkoviny z orechov, obilnín a dokonca aj mliečnych produktov považované za čisté oproti tým, ktoré pochádzajú z hovädziny, lebo tie obsahujú okolo 68% tukom znečistených komponentov. Tieto nečistoty pôsobia negatívne nielen na srdce, ale na organizmus celkovo.

    Názorne si predstavme jednoduchý výpočet: máte tisíc akrov zeme (použime americký príklad), na ktorej zasejete svoje strukoviny – geneticky nemodifikované. Sú zdrojom 1 124 libier (cca 5 620kg) hodnotných bielkovín; tisíc akrov ryže poskytne 939 libier potravy; kukurice 1 009 lb, pšenice 1 943 lb. Na druhej strane, tisíc akrov strukovín, kukurice, ryže alebo pšenice – ak sa použijú na výkrm býka – sa stane zdrojom iba 124 lb živej bielkoviny! To nás privádza k nemilému poznatku: hlad na Zemi – paradoxne – je priamo spojený s jedením mäsa.

    V knihe OBYVATEĽSTVO, ZDROJE A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE od Paula a Anny Erlichových sa dočítate, že na vypestovanie jedného kilogramu pšenice spotrebujete iba 60 litrov vody, ale na výrobu 1 kilogramu mäsa jej spotrebujete od 1 250 do 3 000 litrov!

    Védické princípy

    Z pohľadu Védickej Kultúry našich Predkov jestvuje veľmi jednoduchý princíp: Čím vyššie – teda bližšie k človeku – je živá bytosť na stupienku evolučného vývoja, tým je škodlivejšie ju používať ako potravu, pretože torzná informácia – generované torzné polia živej bytosti – ktorá je vyvrhnutá v okamihu jej smrti narastá proporcionálne stupňu vývoja jej umu. Inými slovami, torzné polia v stave trvalého „tu a teraz“ reportujú celý čin páchaný na živej bytosti nielen Stvoriteľovi, ale generujú rovnako silnú Karmu. A to je „hrdinstvo“ len pre nevedomcov. Celý Vesmír vie, čo to je karmická reťaz a čo bude treba „splácať“.

    Okrem toho mäsová strava značne znižuje rýchlosť myslenia a schopnosť triezveho úsudku, lebo obmedzuje šírku našich „prijímacích kanálov“.

    A pre úplnosť už len niekoľko citátov slávnych ľudí k téme:

    Človek je vskutku kráľom zvierat, lebo svojou krutosťou ich omnoho prevyšuje. My žijeme za cenu života druhých. Naše telá sú chodiace cintoríny!

    Príde čas, keď ľudia budú hľadieť na vraha zvierat tak isto, ako pozerajú na vraha človeka.

    Leonardo Da Vinci (1452-1519)

    V mene ideálov dobra a čistoty Bodhisattvovi prináleží sa zdržiavať konzumácie ako jedla mŕtveho mäsa, narodeného zo semena, krvi a tomu podobného. Aby predišiel vystrašeniu zvierat a nenanucoval im hrôzu, Bodhisattva, snažiaci sa o nadobudnutie súcitu neje mäso živých bytostí. Nie je pravda to, že mäso je vhodné ako jedlo, aj keď zviera nebolo zabité nami samými, na náš príkaz, alebo sa úmyselne pripravovalo pre vás.

    Pamätajte, v budúcnosti môžu prísť tí, ktorí pod vplyvom svojej naviazanosti na mäso budú vytvárať rôznorodé argumenty a ospravedlnenia jedenia mäsa. Nech by to bolo akokoľvek, konzumácia mäsa akéhokoľvek druhu, akýmkoľvek spôsobom na akomkoľvek mieste je jednoznačne a navždy zakázané. Ja som mäso nikomu konzumovať nedovolil, nedovoľujem a nikdy nedovolím.

    Lankavatara Sutra

    Cieľ praktizovania Dharmy a pokusov o dosiahnutie Samadhi spočíva v tom, aby sme sa vyhli strádaniam života, ale hľadajúc vyhnutie sa strádaniam pre seba, ako môžeme pokračovať v spôsobovaní ich iným? Dovtedy, kým sa nenaučíte kontrolovať svoj um do takého stupňa, že už len myšlienka o krutosti alebo zabití vám bude protivná, neuniknete okovám bytia. Po mojej Parinirvane, v poslednej kaľpe, sa budú objavovať všade všemožní démoni klamúci ľudí sľubujúc im, že môžu pokračovať v konzumácii mäsa a pritom dosiahnuť Osvietenie. Ako môže Bhikšu, ktorý sa snaží oslobodiť všetkých, sám žiť na úkor krvi a tiel iných živých bytostí?

    Surangama Sutra

    Nájdu sa hlupáci, ktorí začnú v budúcnosti tvrdiť, že ako keby som im ja dovolil jesť mäsitú potravu a aj sám som jedol mäso, ale vedzte, že ja som nikomu nedovolil jesť mäso, nedovoľujem to teraz a nikdy v budúcnosti nedovolím, nikde, za nijakých okolností a pod nijakým spôsobom; je to raz a navždy zakázané pre všetkých a každého.

    Dhammapada

    Konzumácia mäsa ako potravy ničí zárodok veľkého súcitu.

    Mahaparinipvana Sutra

    Budha Šakiamuni (563-483 pred n.l.)

    A jedlo zomierajúcich bytostí v tele jeho sa stane jeho vlastnou mohylou. Lebo hovorím vám pravdivo: ten, kto zabíja, zabíja seba, pojedajúc telo zabitého zahryzáva sa do tela smrti.

    Ježiš – Evanjelium sveta od Esénov

    Môžeme presne s takým istým úspechom jesť ľudské telo, ako to robíme s mäsom zvierat.

    Diogenes (približne 412-323 pred n.l.)

    Ja si neviem predstaviť, akými musia byť zmysly, stav duše alebo úsudku prvého človeka, keď on, spáchajúc zabitie zvieraťa, dvihol k svojim ústam skrvavenú časť tela obete? Ako môže on, rozložiac pred svojimi hosťami na stole pohostenie zo strašných pozostatkov tiel a mŕtvol dávať mená „mäsa“ a „jedla“ tomu, čo ešte včera chodilo, mečalo, bučalo, rozhliadalo sa vôkol? Ako môže jeho zrak zniesť obraz preliatej krvi nevinne zabíjaných, odraté a vypitvané telá? Ako jeho čuch znesie ten strašný zápach smrti, a ako všetky tie hrôzy mu nepokazia apetít, keď žuje tkanivo naplnené bolesťou chutnajúc krv smrteľnej rany?

    A ako vysvetliť ten fakt, že tento nerozum pažravosti a lakomosti núti vás na hriech krviprelievania, keď vôkol je nadbytok zdrojov, ktoré nám môžu zabezpečiť bezproblémové jestvovanie? Čo vás núti osočovať Zem ako neschopnú zabezpečiť pre vás všetko nevyhnutné?.. Nehanbíte sa dať na jednu úroveň poľnohospodársky produkt a rozrezanú obeť jatiek? Zvyknete volať hadov, leopardov a levov divými zvieratami, pričom vy sami ste poliaty krvou a o nič nie ste lepší. To, že oni zabíjajú je ich jediná potrava, ale to, že vy zabíjate, je len vás rozmar, vaša maškrta.

    Ale aj tak nejeme levov a vlkov v zmysle odplaty a pomsty, nechávame ich tak. My lovíme nevinných a bezbranných, tých, pre ktorých nemáme zmilovania a sú bez ostrých pazúrov a nemilosrdne ich zabíjame. Ale ak ste presvedčení, že ste sa narodili s takou nevyhnutnosťou mäsitej potravy, ako je medzi ľuďmi zvykom, tak prečo vy sami nezabíjate to, čo potom bude vaše jedlo? Buďte dôslední a urobte všetko sami, bez tesákov, kyjakov a toporov ako vlci, medvede alebo levy, keď zabíjajú a jedia svoju obeť. Zahryznite do býka svojimi vlastnými zubami, prehryznite hrdlo diviakovi, roztrhajte jahniatko alebo králika na časti a žerte ich, zaútočte na ich ešte ako živých, ako to robia dravci.

    Ale ak radšej stojíte bokom, kým vaša obeť nezomrie a nedokážete vlastnými rukami niekoho posielať na druhý svet, prečo teda, proti zákonom Prírody, ďalej požierate živé bytosti?

    Plutarchos (približne 45-127n.l.)

    Princípy vyhýbania sa mäsovej potrave, sformulované Pytagorom, ak sú pravdivé, učia čistote a nevinnosti; ak sú nepravdivé, tak prinajmenšom učia ohľaduplnosti, ale veľká bude vaša strata, ak nebudete krutí? Ja sa iba pokúšam vám neponúkať jedlo levov a zdochlinárov. Sme schopní prebudiť náš zdravý zmysel len ak sa oddelíme od stáda, lebo veľmi často samotný fakt odmeny väčšinou môže poslúžiť ako skutočný príznak pevnosti toho či onoho náhľadu alebo obrazu dejov. Opýtajte sa samých seba: „Čo je mravné?“, a nie „Čo je medzi ľuďmi zvykom?“. Buďte umiernení a zdržanliví, dobrí a spravodliví, navždy sa zrieknite krviprelievania.

    Seneca (4 pred n.l.-65 n.l.)

    Ten, kto nespôsobuje škodu živému…, bude vždy ostražitejší, aby neučinil škodu predstaviteľom svojho druhu. Ten, kto má rád svojich bratov, nenosí v sebe nenávisť voči iným druhom živých bytostí.

    Posielať zvieratá na jatky a do kotla je zúčastňovanie sa na zabíjaní, a to nie z gastronomickej nevyhnutnosti a dodržiavajúc skutočné zákony prírody, ale z rozkoše a slúžiac démonovi obžerstva – hrozná nespravodlivosť.

    Ale vari nie je absurdné, ako množstvo predstaviteľov ľudského rodu žije len podľa inštinktov, nemajúc úsudok a intelekt, vidiac to, ako mnohí z nich sú preplnení zlobou, agresivitou a zverstvami svojich vlastných neľútostných beštií, zabíjajúc deti a svojich rodičov, stávajú sa tyranmi a nástrojmi tyranie (nie je to absurdné?), tvrdiť, že musíme byť spravodliví vo vzťahu k jedným a zahodiť všetok pojem o spravodlivosti vo vzťahu k býkovi, ktorý nám orie polia, psovi, ktorí nás ochraňuje, k tým, ktoré dávajú mlieko na náš stôl a odievajú naše telá do svojej srsti? Nie je takýto stav vecí viac absurdný a nelogický?

    Porfýrios (približne 232/233-304/306 n.l.)

    Len vďaka zmäkčeniu a okrášleniu mŕtveho tkaniva v procese kulinárskeho spracovania sa stáva vhodné na strávenie a osvojenie, strácajúc vzhľad krvavého mäsa, schopného vyvolať len strašný strach a odvrátenie. Požiadajme aktívnych zástancov mäsojedenia vykonať experiment, ako to odporúča Plutarchos: nech zubami roztrhajú živú ovcu a nech strčiac hlavu do jej vnútorností a ukoja svoju žiadostivosť teplou krvou… A, pokiaľ ešte nevysporiadajúc sa s hrôzou jedeného, nech on, načúvajúc volanie svojej podstaty, ktoré svedčí o opačnom, nech skúsi povedať: „Príroda ma učinila takým, a to je môj údel“. Vtedy a len vtedy bude dôsledným človekom.

    Percy Bysshe Shelley (1792-1822)

    Práve ste sa naobedovali; ale nech ako starostlivo boli ukryté jatky pred vašim náhodným pohľadom, nech sú koľkokoľvek míľ od vás – ste spolupáchateľ.

    Ralph Waldo Emerson (1803-1883)

    Konzumenti mäsa sú zodpovední za všetku tú bolesť a utrpenie, ktorá pochádza z jedenia mäsa a podmieňujú samotný fakt používania živých bytostí ako jedla. Nielen hrôzy jatiek, ale aj im predchádzajúce transporty, hlad, smäd, nekonečné muky strachu, ktoré tieto nešťastné bytosti sú odsúdené podstúpiť len preto, aby sa ukojili gastronomické žiadostivosti človeka…, všetka tá bolesť dopadá ako ťažké bremeno na ľudský rod, spomaľujúc, brzdiac jeho progres a vývoj…

    Annie Besant (1847-1933)

    Je to strašné! Ani tak nie tie strádania živých bytostí, ako to, že človek bez potreby potláča v sebe vyšší duchovný princíp – zmysel súcitu a žiaľu vo vzťahu k jemu podobným živým bytostiam – a, popierajúc vlastné duchovné zmysly – stáva sa krutým. A veď ako silné je v ľudskom srdci to prikázanie – nezabíjaj živé!

    Neverte, že pri vašom zrieknutí sa mäsa vás napadnú všetky vaše domáce zvieratá, že vás budú posudzovať, smiať sa nad vami.

    Ak by bolo jedenia mäsa neškodným činom, mäsojedi by neútočili na vegetariánstvo; oni sú podráždení preto, lebo v našich časoch si už uvedomujú svoj hriech, ale nie sú schopní sa ho zbaviť.

    Lev N. Tolstoj (1828-1910)

    Mohli by sme pokračovať ešte množstvom citátov slávnych ľudí. Medzi takýchto osvietencov patrili John Harvey Kellog (1852-1943), americký chirurg; Henry Stephens Salt (1851-1939), anglický humanista a reformátor, priateľ Gádního a Shawa; samotný George Bernard Shaw (1856-1950), anglický dramaturg a kritik. Ďalej Ella Wheeler Wilcox (1853-1919), americká poétka a novelistka; Rabindranath Tagore (1861-1941), indický bengálsky spisovateľ, laureát Nobelovej ceny. Maurice Maeterlinck (1862-1949), belgický dramaturg, esejista a básnik; Herbert George Wells (1866-1946), anglický novelista a historik; Mohandas Karamčand Gándí (1869-1948), vodca a ideológ indického národno-oslobodzovacieho hnutia; Albert Schweitzer (1875-1965), známy lekár a misionár, teológ, hudobník, laureát Nobelovej ceny mieru za rok 1952. Albert Einstein (1879-1955), teoretický fyzik; Franz Kafka (1883-1924), rakúsko-český spisovateľ. Radžendra Prasad (1884-1963), prvý prezident republiky India; Herbert M. Shelton (1895-1985), známy americký lekár…

    V skutočnosti nie je ani tak veľmi dôležité, čo povedali či robia iní. Dôležité je najmä to, čo robíme my sami. Môžu byť na nás naši Predkovia hrdí, alebo ich už unavujeme našou zbabelosťou? Veď napríklad Sloveni ju majú už zakomponovanú v ich egregore. A my môžeme citovať aj z Kódexu Samuraja: „Každý človek sa snaží prežiť život hľadaním príjemných veci. Ale prežiť celý život a nedosiahnuť cieľ je ZBABELOSŤ“.

    Ako možno s určitosťou rozhnevať Bohov? Otrockým slúžením cudzím kultom? Určite. A ak Stvoriteľ – rovnako ako nás – stvoril aj našich štvornohých bratov, aby sme ich chránili a umožňovali im evolučne sa vyvinúť, tak ich zabíjaním porušujeme hneď dva princípy. Ale prečo vlastne hrdinsky týrame slabých, a nie napríklad tých, ktorí sú naozaj zlí? Prečo nezabíjame a nejeme krokodíly, pirane, varanov či žralokov, ale bezbranné, svetlé bytosti? A ak už si myslíme, že sme boli stvorení ako dravci a mäsožravci, tak prečo nezabíjame tak, ako nás Príroda vybavila – teda iba našimi zubami a rukami – aspoň sem-tam, aby sme ostali vo forme? Nezabúdajme, že ak tvrdíme, že sme tieto „vlastnosti“ stratili „vývojom“, tak sa iba klameme a odvolávame na slobodomurársku darvinovskú teóriu vývoja druhov, ktorá nebola  nikdy dokázaná, a ktorú navyše na sklonku života odvolal aj sám jej autor. Myslíte si, že je ešte dosť času, že nevadí, ak hneváme Bohov? Tu môžeme citovať Bruce Leeho: „Či si myslíš, že môžeš, alebo si myslíš, že nemôžeš, máš pravdu“. Je to odzrkadlenie karmy, kde sa celý život snažíme ísť, tam aj po smrti pôjdeme. Niekto na Nebesia, iný do Neba. Niekto do vyššej triedy, iný bude opakovať ročník… a platí stále to isté: ako sme si vybrali, tak s nami aj bude.

    11.08.2015

  • KNIHA MÚDROSTI PERÚNA

    Druhá kniha Kultúry a Tradícií našich Predkov, prvá kniha Slovansko-Árijských Véd. Preklad z ruského originálu. Kniha je v pevnej väzbe, podklad čierny so zlatou potlačou. Čierna farba symbolizuje Zem a zlatá Slnko.

    Kto nepozná minulosť je odsúdený na jej opakovanie.
    Dr. John Coleman

    Kniha obsahuje prastaré texty, hovoriace o veľmi vzdialenej, ale nie zabudnutej minulosti Slovanských a Árijských Zemí. Navracia nás tisícročia nazad, prinášajúc svedectvá o udalostiach v prastarých dobách.

    Obsahuje nielen prastaré texty, ale aj rôzne informácie o Kultúre a Tradíciách našich Predkov, ktoré boli v tajnosti uchované na Sibíri a v Altaji do našich dní. Prastarí Slovania a Árijci mali fundamentálne, Sväté Poznanie o materiálnych, ale aj nemateriálnych Svetoch. Ctili si svojich Svetlých Bohov, ktorí im dali život aj Poznanie – Slovansko-Árijské Védy.

    Vydanie obsahuje Prvý Kruh Knihy Múdrosti Perúna, islandskú Ságu o Inglingoch a ďalšie informácie o poznaní našich Predkov, vrátane prvej časti Koľadovho Daru.

    Kniha Múdrosti Perúna bola zakázaná Petrom I. v rámci jeho silných prozápadných aktivít a definitívnej likvidácii Starej Viery a Starého slovanského Kalendára (Koľadovho Daru). Po cca 250 rokoch uzrela svetlo sveta až za Stalina r. 1944. Chruščov, Stalinov následník a trockista ju však opäť stiahol z dosahu verejnosti.ISBN: 978-80-89701-12-4

    Knihu si môžete objednať mailom na našej stránke. Cena je 16 EUR + poštovné a balné. Pri objednaní 3 a viac kníh poštovné na území Slovenska zadarmo.Náš mail: vedy.sk@gmail.com.
    Záujemcovia o knihu v ukrajinskom jazyku si ju môžu zadovážiť priamo na stránke ukrajinských Slovansko-Árijských Véd.

  • 2016 – PLÁN ÚTOKU NA RUSKO

    Dnes existuje na internete množstvo rôznych vojnových teórií, medzi ktorými sa bežný človek veľmi ťažko orientuje. Nebudeme sa zaoberať rôznymi trolmi alebo naivnými teoretikmi, ale pozrime sa na problém pravdepodobnosti globálnej vojny na základe vyjadrenia človeka, ktorý naozaj má dostup k spoľahlivému zdroju informácií – Vladimíra Putina. 13. decembra 2013 pri jednom prejave povedal: „Pozorne sledujeme vývoj tzv. Koncepcie odzbrojujúceho, bleskurýchleho, globálneho úderu. Taká koncepcia existuje a aktívne sa na nej v niektorých krajinách pracuje. Realizácia všetkých takýchto plánov môže mať krajne negatívne dôsledky na regionálnu aj globálnu stabilitu. Skutočnosť, že Západné krajiny navýšili svoj potenciál strategických, vysokopresných systémov nejadrového prevedenia spolu so zvyšovaním systémov PRO môže plne anulovať všetky predchádzajúce dohody v oblasti obmedzenia a znižovania strategických jadrových zbraní. Toto môže narušiť strategickú rovnováhu síl. Veľmi dobre tomu rozumieme a v tejto spojitosti aj vieme, čo máme robiť“.

    Už nasledujúci rok – 2014 – Pentagon realizoval tajné vojenské cvičenie pod kódovým názvom MEDVEDIA KOPIJA. Bolo to komplexné vojenské cvičenie, do ktorého boli zapojené aj sily globálneho odstrašovania – t.j. jadrové sily USA. Po prvý raz vôbec sa nacvičovali základné fragmenty koncepcie bleskového globálneho útoku.

    Cvičenia sa zúčastnilo veľké množstvo bojových prostriedkov vrátane komplexov matematického modelovania s orientáciou na riešenie dvoch principiálne hlavných úloh: zničenie velenia nepriateľa a likvidácia bojových prostriedkov schopných zasadiť odvetný úder. Predmetom úderu boli dve hlavné lokality: Ukrajina a Pobaltie. Kartografické pozadie cvičení bolo reálne adaptované na vedenie bojových operácií. Išlo nielen o overovanie akurátnosti matematických modelov, ale aj praktický nácvik súčinnosti armádnych zložiek s dôrazom realizácie výsadkových operácií na konkrétne lokality a obrana oporných bodov či nasadenie rakiet s plochou dráhou letu. Samozrejme, že nemohli strieľať po území Ruskej federácie, ale bojové návyky boli odlaďované pre túto alternatívu.

    USA predpokladajú, že sú najdôležitejší na Zemi a že všetko sa im musí podriadiť. Kto sa podriadiť nechce, pre toho majú pripravené celú sadu donucovacích prostriedkov. V rámci týchto prostriedkov vyvinuli aj Koncepciu rýchleho, globálneho úderu. V roku 2016 už USA dokončia koncentráciu umiestnenia viac ako 7 000 rakiet s plochou dráhou letu okolo hraníc Ruska. Ich plán predpokladá globálny, bleskurýchly úder, pričom vypustiť sa plánuje všetky rakety naraz a z rôznych smerov. Takto nejako vyzerá aktívne pripravovaný plán útoku NATO na Rusko. Približne 5 000 Tomahawkov bude vypálených z morských nosičov, ostatné bojové prostriedky budú odpálené z operatívnych regiónov. Takýto plán naozaj existuje a neustále sa pracuje na jeho detailoch.

    Ruská PVO každý týždeň vykonáva vo všetkých útvaroch cvičenia na úrovni bojovej situácie. Už maršal Žukov povedal: „Ťažké strádanie čaká tú krajinu, ktorá nedokáže odraziť letecký útok protivníka“.

    Na vytvorení raketového štítu Ruska pracuje vo vysokotechnologických firmách dnes približne 90 000 ľudí. Vari najznámejší je systém S-300, o ktorom sa dnes hovorí najmä v súvislosti s jeho dodávkou do Iránu. Tento systém je schopný zostreľovať všetky druhy lietajúcich cieľov s výnimkou najmodernejších amerických technológií piatej generácie – známeho mnohocieľového stíhača  F22 Raptor. Už počuť informácie o tom, že v súvislosti s nárastom napätia okolo Ruska sa plánuje ich presun do Európy. Americká ministerka vzdušných síl – Deborah Lee James otvorene hovorí: „Najväčšiu hrozbu predstavuje to, čo sa deje v Rusku“..? Nuž áno, Rusko si dovoľuje sa pripravovať na odrazenie útoku USA, čo je – samozrejme – odsúdeniahodné(?). Čo sa týka stíhačiek 5. generácie F22 Raptor, týchto má USA celkovo vo výzbroji 178 ks. Tento bojový stroj má charakteristickú konštrukciu, naprojektovali ho ako málo viditeľný. Znamená to, že má fungovať podľa schémy: prvý uvidím, prvý vystrelím. Problém oproti ruským lietadlám má ten, že sa im tradične nevyrovná v manévrovateľnosti v prípade vzdušného boja, a ak sa mu nepodarí ako prvému z bezpečnej diaľky zlikvidovať ruský stíhač a ujsť… tak dolietal. V tomto smere ho prekoná aj SU-35.

    Raptor má dolet 5 500 km, pričom vzdialenosť Londýn Moskva je cca 2 500 km, čo znamená, že vzdialenosť tam a nazad môže prekonať za 62,5 min. Jeho výzbroj sú riadené letecké bomby, rakety vzduch-vzduch a rakety vzduch-zem. Je to najdrahšie stíhacie lietadlo na svete, 1 kus stojí 146 miliónov dolárov, pričom zatiaľ je na jeho export zavedené embargo. Doteraz boli v bojovej situácii použité jediný raz, a to v Sýrii pri údajných útokoch na pozície ozbrojencov Islamského štátu. Je to tá operácia USA, v ktorej cez deň bombardujú ich pozície a v noci im zhadzujú zásoby…

    Protivzdušné sily Ruska sú už dnes postavené najmä na raketových systémoch S-400. Tento systém nemá vo svete obdobu. Ide o zásadne vylepšený S-300, pre ktorý už ale neexistujú „neviditeľné“ ciele vrátane F-22. Do bojovej pohotovosti sa dostane do 5 minút od prijatia rozkazu na odrazenie útoku, takže technicky pokryje aj parametre pripravovaného bleskového útoku NATO.

    S-400 Triumf je dôstojná obrana pred globálnych bleskovým útokom, preto sú tieto systémy už nasadené na ochranu aj priemyselných oblastí Ruska. No to nie je ani zďaleka všetko. Rusko dnes už prezbrojuje na nový, perspektívny systém s názvom S-500.

    V prípade jadrovej vojny nebude na Zemi víťazov, lebo Zem sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozpadne na časti. Nepriateľ musí pochopiť, že Rusko dokáže ubrániť uzly svojho hlavného velenia aj prostriedky odvetného úderu. Ale pochopí USA, že sa im nikdy nepodarí zbaviť Rusko velenia a schopnosti zasadenia odvetného úderu? Lebo to jediné môže uchovať mier na Zemi.

    Rusko má dnes vojenské technológie a aj moderné závody na ich výrobu. Na strategické položky sa už nepoužíva ani jediná importovaná súčiastka – hľa, aj toto je výsledok sankcií… všetko sa vyrába doma.

    Proti Rusku už od r. 1969 pripravujú operáciu pod kódovým názvom Giant Lance. Je to čo do podstaty stratégia neočakávaného a masového útoku raketami a letectvom naraz zo severného, južného, západného aj východného smeru. Touto „kopijou“ plánuje NATO trafiť samotné srdce Ruska. Ale hoci rakety nie sú jednoduché ciele, efektívne, protiletecké a protiraketové zbraňové systémy spolu s automatizovaným systémom riadenia síl a prostriedkov PVO a PRO umožňujú efektívne takúto hrozbu dostať pod kontrolu a zlikvidovať. Od vypálenia rakety s plochou dráhou letu po jej likvidáciu prebehne iba niekoľko minút.

    Moderné rakety PVO sa vyznačujú mimoriadnou schopnosťou manévrovať, predlohu pre čo prebrali ruskí vývojoví špecialisti od malého vtáčika dážďovníka. Dokáže lietať rýchlosťou až 190 km/h a je taký pohyblivý, že ho žiadny dravec nedokáže uloviť.

    Na rozdiel od západných analógov, S-400 používa chladný, vertikálny štart. Pred spustením leteckého motora je raketa vymrštená do výšky asi 30 m. Počas letu za pomoci plynov dynamického systému sa nakloní do smeru cieľa. Presnosť zásahu je absolútna.

    V prípade nutnosti je raketa schopná autonómne spustiť režim mimoriadnej manévrovacej úrovne, t.j. začne lietať ako vtáčik dážďovník – ktorého nemožno uloviť. Jej trajektória sa zmení na nepredvídateľnú.

    Armáda USA má dnes 10 000 leteckých dronov, t.j. 30% vzdušných síl USA je bezpilotných. Sú rôzneho druhu, od maličkých po také, ktoré na palube nesú rakety s plochou dráhou letu. Všetky tieto zbrane sú principiálne od svojho prvopočiatku útočné, takto ich plánujú použiť, takto boli navrhované. Podľa už opísanej doktríny, max. do 1 hodiny od vydania rozkazu na útok americkým prezidentom môžu byť vypustené na ciele v ľubovoľnej lokalite zemegule.

    Systém modernej protivzdušnej obrany Ruska musel byť logicky od svojho počiatku budovaný ako obrana a odveta na takéto systémy, ako komplexný systém vzdušno-kozmickej obrany. Hlavnou zložkou tohto dnes existujúceho komplexu sú raketové systémy. V prvom rade mobilné systémy 5. generácie S-500.

    Ruská spravodajská služba bezpečne zistila, že USA už horúčkovite pracuje na vývoji hyperzvukových útočných leteckých zariadení, čím sa myslia rakety letiace rýchlosťou 5 a viac machov. S-500 vychádza koncepčne práve z toho, že najneskôr okolo roku 2020 bude americká armáda vyzbrojená hyperzvukovými útočnými raketami. Pretože S-500 je schopný likvidovať aj hyperzvukové ciele, nastala situácia, že ruská armáda je už vyzbrojená systémami obrany, ktoré USA zatiaľ ešte ani nedokázali vyrobiť.

    Na druhej strane, vojensko-analytické centrum Jane’s Information Group už oznámilo, že v Rusku vo februári 2015 prebehli úspešné testy novej, hyperzvukovej rakety označenej JU-71. Ako uvádza Washington Free Beacon, nové lietajúce zariadenie je schopné niesť jadrové hlavice. Toto nové ruské lietajúce zariadenie je nepredstaviteľne zložité už len vysliediť a nieto ešte zostreliť, pretože letí rýchlosťou 11 200 km/h (7 000 míľ/h) a pohybuje sa po nepredvídateľnej trajektórii.

    Aby sme to dotiahli do konca, veľmi podobné zariadenie nedávno odskúšala aj Čína pod kódovým názvom WU-14.

    Je známe, že v bleskovom globálnom údere na Rusko plánujú USA nasadiť celé spektrum útočných leteckých prostriedkov. Ide v prvom rade o medzikontinentálne balistické rakety a aj rakety s plochou dráhou letu. V jednej vlne sú technicky schopní odpáliť do 600 rakiet s plochou dráhou letu. Zároveň bude hromadne nasadené letectvo, len v Európe má USA umiestnených okolo 200 jadrových leteckých bômb voľného pádu. Z pohľadu Ruska je každé vojenské letisko NATO v Európe potenciálne schopné odštartovať lietadlo, na palube ktorého je jadrová bomba. Je už len samozrejmé, že takéto letiská sú zavedené ako ciele ruského protiútoku. No a náš Kiska s radosťou „zapojil“ do tohto systému aj slovenské letiská. Nuž, Popradčania mu naozaj budú mať za čo ďakovať, stačí počkať na globálny útok NATO. Ale bude to už posledná radosť z Kisku. Takto to končí v prípadoch, keď ľudia nerozmýšľavú a volia scientológov… no a kto si myslí, že NATO koncentruje sily v Európe kvôli Ukrajine – nech sníva ďalej.

    Do roku 2020 je predpoklad, že USA použijú hyperzvukové lietajúce aparáty, po r. 2020 už pôjde aj o kozmické útočné lietadlo, ktoré USA tiež vyvíjajú. Hlavnými cieľmi ich útoku budú objekty najvyšších uzlov ruského vojenského velenia, objekty odvetného úderu, objekty orgánov riadenia strategického reťazca ozbrojených síl Ruska a aj objekty ekonomickej infraštruktúry.

    No nemožno povedať, že všetci Američania sú za takúto politiku. Ruským žurnalistom napríklad bez problémov podal svoje stanovisko Ivan Eland, americký politológ, bývalý riaditeľ oddelenia obrannej politiky inštitútu Katona: „Bush predpokladal, že najlepšou obranou je útok. Ja si myslím, že najlepšou obranou je obrana. Rusko určite nenapadneme, lebo Rusko má jadrové zbrane. Ale iné krajiny, Irak, Sýriu napadneme. Neformálne sme impérium, máme spojencov NATO a Japonsko. Vznikli v časoch studenej vojny ako protiváha ZSSR. Ich úloha je rozšíriť vplyv USA v Ázii, Európe, Perzskom zálive, kde tiež máme spojencov. Myslíme si, že takto stabilizujeme situáciu vo svete. Ale ja si myslím, že to je presne naopak. Destabilizujeme ju. Pozrite sa, čo sme urobili. Líbya, Irak, Afganistan, Ukrajina. V Európe sú naši spojenci väčšinou tí, ktorí v minulosti napadli Rusko: Nemecko, Poľsko, Švédsko. Teda v Európe sa spoliehame na tie krajiny, ktoré v minulosti Rusko napadli“.

    Ďalší americký špecialista v oblasti národnej obrany, ktorý rovnako bol ochotný hovoriť s ruskými žurnalistami je Steve Fetter, odborník na jadrové zbrane: „V prvom rade neexistuje žiadny systém rýchleho globálneho úderu. Existuje koncepcia systému. V USA ho skúmajú ako hypotetickú možnosť. Analýzu takéhoto systému si objednala vláda Obamu. Zúčastňoval som sa takýchto stretnutí zameraných na analýzu takéhoto systému na rôznych úrovniach, ale nikde sa nehovorilo o tom, že je to program zameraný proti Rusku alebo inej krajine s jadrovými zbraňami. Je to program, ktorý dovoľuje rýchlo reagovať na teroristický útok, ale je ho možné nasadiť proti krajinám vyhnancom, ako sú Severná Kórea alebo Irán, ktoré sa pripravujú na raketový útok proti USA a ich spojencom. Systém dáva možnosť zaútočiť na nepriateľa do 30 minút a neopustiť územie USA“.

    Avšak veci nevidia rovnako ani títo dvaja americkí odborníci. Eland pokračuje: „Je to vojenský systém, ktorý predovšetkým predpokladá nasadenie leteckých síl a flotily. Bojové hlavice konvenčného typu budú nainštalované na bežné balistické rakety. Toto u mnohých účastníkov projektu vyvolalo poplach, lebo Rusko a Čína majú systémy včasnej výstrahy, a tieto krajiny si môžu pomýliť nejadrovú raketu s jadrovou zbraňou navedenou na cieľ. A vtedy vznikne katastrofa. USA majú protiraketový systém Patriot, ktorý všade reklamujú. Niekoľko takýchto systémov už je vo Východnej Európe“.

    Systematické približovanie sa NATO k hraniciam Ruska je potrebné v prvom rade preto, aby sa tu dali nainštalovať jeho vojenské základne, pričom najdôležitejšie sú práve letiská, lebo sa môžu použiť na letecký útok proti Rusku. Ak sa pozrieme na reálne fakty, ako sa NATO približuje k ruským hraniciam, vynára sa hlavná otázka: Kto rozdúchava túto vojnu? Kto je na svojom území a kto ďaleko od neho?

    Na území Ruska možno vidieť zvláštnu pyramídu, ktorú už niektorí miestni nazvali ôsmym divom sveta:

    Je to radar DON 2N. Nadzemné rozmery neúplnej pyramídy/ radaru sú 140×140 a výška 35 metrov. Táto rádiolokačná stanica má unikátne možnosti na identifikáciu vzdušných a pozemných cieľov aj za horizontom. Má dokopy 60 000 rôznych antén a možno ju prirovnať ku gigantickému mravenisku, v ktorom je všetko presne a účelne usporiadané. Obsahuje kilometre tunelov a chodieb. Na ôsmom podzemnom poschodí je veliteľská centrála. Radar je schopný nachádzať ciele vo Vesmíre do vzdialenosti 10 000 km od Zeme. Môže bez problémov zachytávať napríklad ciele letiace rýchlosťou 7 km/s a normálne reagovať. Všetko riadi automatizovaný systém riadenia, ľudia majú – vzhľadom na vysoký objem a rýchlosť spracovania dát – iba kontrolnú funkciu. Nuž, dnes už nič nie je ponechané na náhodu. Ak by niekto chcel namietať, že všetko toto je nepodložená paranoja a konšpiračné teórie, môže. Odvolávame sa Jamesov zákon a aj vtip o kravách pasúcich sa na lúke, oboje sme už uverejnili v minulosti. Ale niečo predsa len pridáme. Celý proces zameraný na likvidáciu Ruska nie je ani  náhodou novinka. Už sme o tom priniesli nejeden článok, no nikdy nezaškodí si zopakovať to, čo je dobre mať na pamäti. Jedným z jasných dôkazov je napríklad americký časopis Collier’s, konkrétne číslo z 27. októbra 1951, venované porážke a okupácii Ruska. Teda téme nijako nie novej:

    Na obrázku je americký vojak s nápisom „okupačné sily“, pričom v pozadí je na mape obrázok bývalého východného bloku a ZSSR. Všimnite si, že už tam je Ukrajina vydelená zo zostavy ZSSR a označená inou farbou. Je – podľa obrázku – okupovaná aj s Krymom. Ďalšia zástavka – označenie cieľa – je zapichnutá na Moskve. Je to obdobie začiatku studenej vojny. Tí, ktorí pamätajú na toto obdobie si môžu spomínať, či sa niekedy za socializmu objavovali u nás v tlači mapy rozkresľujúce „dobývanie“ Západu. My osobne si nič také nepamätáme.

    Jediný dôvod, prečo sa táto vízia nenaplnila je existencia zbrane, ktorá dokázala zastaviť, odstrašiť a aj poraziť agresora. Inak by sme my, Slovania, už dávno neexistovali.

    Roku 1950 sa začala vojna v Kórei. USA od počiatku rozpútali a použili túto vojnu ako výcvikový priestor pre pilotov ich vzdušných síl, pričom v pláne bolo precvičovať budúcu likvidáciu pozemných cieľov na území ZSSR. Existoval plán, v rámci ktorého boli už určené mestá v ZSSR, na ktoré mal nasledovať prvý úder – po úspešnej príprave v Kórei. Ale MIG15 a moderné ruské protilietadlové systémy zasadili Američanom drvivú porážku už na území Kórei.

    Vo Vietname boli tiež letecké sily USA zastavené ruskými protilietadlovými systémami. Americké letectvo tu začalo vo veľkom štýle vymazávať z povrchu zeme Hanoj a ďalšie oblasti Severného Vietnamu. Sovietsky protilietadlový systém S-75 zničil vyše 1 100 amerických lietadiel – ak neberieme do úvahy ďalšie lietadlá zničené vietnamskými Mig21. Američania dokonca nazvali tento protilietadlový systém „zabijak B-52“. USA boli prinútené uzavrieť mier za podmienok nadiktovaných Vietnamom.

    V roku 1973 sa odohral arabsko-izraelský konflikt. Za jediný deň, v jednom boji Izrael stratil naraz 5 lietadiel. Boli to ohromné straty, preto sa Izraelčania okamžite obrátili k Američanom, ktorí však boli vtedy vo vojne vo Vietname. Američania im odpovedali, že ak budú denne strácať 5 lietadiel – a technické predpoklady existovali – tak im do Vietnamu neostane nič a požiadali Izrael, aby podpísal mier. Izraelskí piloti nazvali protilietadlový systém S-125 „Low blow“ – úder pod pás.

    Prišiel rok 1999 a agresia NATO proti Juhoslávii. Američania prinášajú svoju demokraciu iba do tých krajín, ktoré nemajú moderné protilietadlové systémy, čo bol aj smutný prípad Juhoslávie. Juhoslovanská armáda nedisponovala prostriedkami modernej PVO, preto pravdepodobnosť, že jej prinesú demokraciu na bombardéroch bola už od začiatku veľmi vysoká a na nešťastie vtedajším juhoslovanským vedením tragicky nerozpoznaná. Medzi ciele takéhoto amerického exportu nie náhodou patria aj krajiny „arabskej jari“, Irak, Afganistan, Sýria…

    Ak si vezmeme všetky tieto fakty dokopy ľahko zistíme, prečo tu je Ukrajina. Môžeme dokonca veľmi jasne vidieť, že ak by nebolo Ukrajiny, tak by určite bolo niečo iné. Vždy, keď Rusko vstane z kolien si Anglosasi nájdu dôvody, ako ho vohnať do nejakej vojny alebo podobného druhu konfliktu, len aby zastavili jeho vývoj a oslabili krajinu. Ale Rusko vždy vstane z popola ako bájny vták Fénix, ktorý je prastarým symbolom vzkriesenia dŕžavy Rassénia.

    V deväťdesiatych rokoch nám rozbili náš hospodársky systém, ba aj samotné krajiny. Začali systematicky ožierať našu mládež, priniesli drogy, športový sex, geneticky modifikované potraviny a množstvo ďalších „západných hodnôt“, vrátane homosexuality. V roku 1991 rozbili – za pomoci Gorbačova – aj ZSSR.

    Novovzniknutá Ukrajina sa začala systematicky odsudzovať Rusku. Roku 1998 si Američania vydobyli na vláde Ukrajiny povolenie zlikvidovať strategické bombardéry TU160, ktoré v rámci delenia bývalej sovietskej armády pripadli práve Ukrajine. Bývalí piloti strategického letectva boli nútení tam stáť a pozerať sa na fyzickú likvidáciu – rozrezanie lietadiel na šrot – ako na gilotíne. Toto všetko Anglosasi robili, len aby zničili ruskú vojenskú moc. No Rusko sa za posledných 14 rokov nielen pozviechalo, ale aj postavilo na nohy, dokázalo naštartovať svoj obranný priemysel. Boj ešte nie je vyhraný, treba ešte veľmi veľa pracovať, ale to všetko, čo už je dnes k dispozícii už dáva reálnu nádej na zajtrajšok.

    V dnešnom svete je len veľmi málo krajín – dajú sa porátať na palcoch jednej ruky – ktoré dokážu vyrábať prostriedky obrany pred útokom zo vzduchu aj z vesmíru. A práve Rusko je jedným z nepopierateľných lídrov. Nám nahovorili, že nám netreba vojenskú službu, že už nieto nepriateľov, ale ak nejakí sú, tak sú to určite Rusi. Nuž, v súvislosti s vlastnou armádou nezaškodí citovať Napoleona: „Národ, ktorý nie je ochotný kŕmiť svoju armádu bude neodvratne kŕmiť cudziu“. Kde sa to dnes nachádzame my?

    K dnešnému dňu vo svete neexistuje analogický systém PVO k systému S-400, ktorý je schopný plniť bojové úlohy v rôznych výškach, rýchlostiach aj typoch cieľov. Môžu to byť rakety s plochou dráhu letu, balistické strely, taktické letectvo, drony, skrátka všetko, čo lieta a to na vzdialenosť do 300 km a výšky 60 km.

    Dokáže identifikovať a zničiť stacionárne aj letecké rušičky a aj ciele, ktoré tieto rušičky maskujú. Nieto pred ním záchrany. Nedávno bola vyvinutá a už je dodávaná nová raketa systému S-400, schopná ničiť ciele do vzdialenosti 400 km. Je to generácia úplne novej konštrukcie, ktorá má všetky svoje parametre vylepšené. Systém má dnes nové vozidlo a jeden bojový komplex má už zásobu 16 rakiet, nie 8 ako predchádzajúci.

    Rusko vždy vyvíjalo prioritne obranné zbrane, nie iba zbrane prvého úderu, teda vyložene útočné, čo je zásadný rozdiel oproti USA a NATO. Vojenská doktrína Ruska predpokladá boj iba pri napadnutí, teda po alebo pri útoku na Rusko.

    Moderné, mnohocieľové systémy dnes udávajú tón. Keď USA prijímajú rozhodnutie o exporte demokracie do akejkoľvek krajiny, tak najskôr vždy overujú, či daná krajina má moderné systémy PVO z Ruska alebo nie. Tie krajiny, ktoré takéto systémy majú – aspoň S-300 – alebo majú možnosť také zbrane sami vyrábať môžu v dnešnom svete spokojne žiť a ich ľudia pracovať. No tie krajiny, ktoré takéto systémy nemajú, sa môžu v ktorýkoľvek moment stať nedemokratickými, a teda cieľom úderu amerického letectva, a to aj bez akýchkoľvek sankcií OSN či podobných organizácií. Američania najradšej útočia v noci a vždy vedia, že odvetný úder prísť nemôže. Nie náhodou sa dnes v Rusku školia desiatky špecialistov z rôznych krajín, ktorých vlády sa už stali cieľom exportu americkej demokracie. Sú to väčšinou arabské krajiny, Afrika, Južná Amerika.

    Keď už máme do činenia s jadrovým potenciálom USA, pozrime sa na profesionalitu špecialistov obsluhujúcich takéto zariadenia. Použijeme výlučne správy z amerických médií. Posudzovanie problémov s jadrovým potenciálom USA je o to vážnejšie, že USA je jediná krajina na svete, ktorá už použila jadrovú zbraň vo vojenskom konflikte.

    USA má oficiálne 1 654 jadrových hlavíc. Takýto ohromný potenciál by mal predpokladať aj veľkú profesionalitu a zodpovednosť vojenského personálu. Ale je USA naozaj schopné zodpovedne držať pod kontrolou svoj jadrový potenciál?

    Ak by Obama vydal rozkaz na jadrový útok, tak by stlačil červené tlačidlo na svojom kufríku a zadal by špeciálny kód. Rozkaz by bol odoslaný cez satelitné kanály veleniu ozbrojených síl USA. Na základe rozkazu dôjde k odpáleniu rakiet. Ak by sme brali do úvahy konkrétne osoby, prebehlo by to takto. Obama vydá rozkaz Pentagonu a z Pentagonu ide do Centrály strategického velenia ozbrojených síl USA. Tu bol dlhé roky druhou osobou v reťazci velenia viceadmirál Tim Giardina. Preslávil sa tým, že bol prichytený pri hraní hazardných hier v kasíne preto, lebo používal falošné žetóny. A takýto hrací maniak rozhoduje o odpálení jadrových rakiet v USA.

    Ďalej by signál postúpil k jednému z generálov, ktorí velia divíziám balistických rakiet, napr. generál major Michael Carey. Bol odstránený pre silnú náklonnosť k alkoholu a ľahkým ženám. O probléme by sa akosi ani „nedozvedeli“, keby nebol totálne dobabral služobnú cestu do Moskvy. Ožral sa už v Zürichu, počas všetkých oficiálnych stretnutí v Moskve bol naliaty, večer chodil po baroch v spoločností viacerých žien. Na letisku hlasno vykrikoval, že on rozhoduje o odpálení jadrových hlavíc… sústavne v alkoholickom opojení.

    Ak by Carey pokračoval vo svojom velení jednotkám jadrových zbraní, jeho rozkazy by postúpili k jednému z dôstojníkov, ktorí sú zodpovední za bezprostredný štart rakety. No a títo majú hneď niekoľko „zábav“. Berú drogy, kvôli čomu ich začali vyšetrovať a nechávajú otvorené špeciálne dvere a dnu spiaceho kamaráta, keď si objednajú pizzu, po ktorú si vyjdú na ulicu. Navyše sa pri vyšetrovaní podozrenia z brania drog zistilo, že nevedia ani ako odpáliť raketu, pretože už roky namiesto odborných skúšok podvádzajú, len aby ich formálne prešli.

    Čo môžeme čakať už v budúcom roku? Vanga hovorí, že v roku 2016 vidí Európu pustú. Iné jej proroctvo hovorí o 44. americkom prezidentovi ako o poslednom americkom prezidentovi, pričom Obamov mandát končí tiež r. 2016. Zároveň – podľa proroctva írskeho mnícha Malachiáša – v úrade je aj posledný pápež. Nuž, určite netreba všetkému veriť len tak. Ale problémom nie je ani tak to, či sa útok odohrá r. 2016 alebo neskôr, problémom je to, že takýto plán už desiatky rokov existuje, že v jeho príprave pokračujú, že vôbec sa vážne zapodievajú plánom totálnej likvidácie Slovanov. Vari nemusíme ani opakovať, že z našich demokratických médií – ktoré vlastnia cudzinci – sa nikdy nič také nedozviete. Ostáva to – ako všetky dôležité životné rozhodnutia – na každom z nás. Kým sa niečo také nestane, nikto neuverí, keď sa to stane, bude veľmi neskoro.

    Čím viac informácií, tým väčšie možnosti sa správne rozhodnúť. Ale na ich spracovanie je potrebné mať vypestovaný silný živel Ohňa – schopnosť myslieť. A tu už každý vidí iba do výšky svojho evolučného vývoja. Svet sa určite mení, USA už nedokážu tak dominovať ako predtým. Navyše ani vo vojenskej sfére nie sú špičkou. V každom prípade, aktivity nášho scientológa na poste prezidenta a jeho úsilie priviesť na územie Slovenska cudzie vojenské základne v rámci NATO znamenajú, že sa neodvratne stávame terčom ruského protiútoku. Scientológ slúži svojim pánom, nie národu, kde žije. Ak naozaj príde americký útok, tak naozaj príde aj ruský protiúder. Len idiot si môže myslieť, že niekto môže vojensky poraziť Rusko a Čínu, pričom okruh spojencov určite nebude obmedzený iba na tieto dve krajiny. Vzhľadom na pripravovanú globálnu operáciu Anglosasov a existujúce ruské vojenské technológie môžeme s istotou predpokladať, že hlavná časť tejto mocenskej hry sa odohrá za menej ako hodinu. Potom prídu už iba celosvetové dôsledky…

  • 666 – MAGICKÝ KVADRÁT ŽRECOV

    V tomto článku sa znovu pozrieme na časť to, čo sa dnes populárne nazýva „horoskop“. V našej Kultúre sa tento prístup riešil inak ako v západnej, navyše toto umenie sme vždy nazývali „Hviezdočítanie“.

    Na človeka má vplyv veľa vecí, napríklad veľmi dôležité je už meno. Vôbec platí, že všetko prichádza do javnej existencie skrz meno. Čo nemá meno, to neexistuje. Meno nesie na sebe špecifickú frekvenciu, ktorá ho determinuje od detstva. Ak je meno slovanské, tak prináša naše frekvencie z nášho Rodu. Ak je cudzie, tak prináša cudzie frekvencie. Tu samozrejme patria aj dnes veľmi populárne mená z egregoru biblického národa.

    Tak či onak, vo veku 108 našich mesiacov, t.j. 12 rokov dieťa prešlo obradom menorečenia, v ktorom dostalo dve mená – občinné a večné. Občinné meno je to, na ktoré je človek v danej reinkarnácii naviazaný v zmysle svojej špecifickej evolučnej úlohy. Večné meno je meno, ktoré je naozaj naše, ktoré máme vo Večnosti, meno nášho skutočného, večného JA. Toto meno sa však musí udržiavať v tajnosti, dôvody sme už v nejednom článku opísali. V každom prípade dieťa odkladá detské meno a dostáva meno dospelého človeka.

    Ak dnes kadekto, kadejako a kdekoľvek „rozdáva“ mená takéhoto druhu, to len ukazuje na to, ako málo – ak vôbec niečo – vie o našej vlastnej Kultúre. A tu veru už je dnes možné sa zorientovať. Nebudeme sa vracať k vybájenému zotročenému duchovnému lajdákovi/radodajnej prostitútke (= preklad „sloven“ z angličtiny), ale radi by sme upozornili na inú vec. Aj kresťan Nestor potvrdzuje, že „sloviensky jazyk a ruský jedno je“; ani profesionálni historici nepopierajú existenciu Staroslovienskej Bukvice; aj Jonáš Záborský nám potvrdzuje, že naši Prѣdkovia používali nielen Starosloviensku Bukvicu, ale predtým aj Runy. S profesionálnymi historikmi sa možno hádať o tom, či Starosloviensku Bukvicu zostavili Cyril a Metod alebo nie, ale nepopierajú jej existenciu. No novodobí „experti“ vytvárajú hrubé traktáty o všetkom možnom vrátane Maura Orbiniho, ale ani ich len nenapadne pozrieť sa na VLASTNÝ JAZYK vlastných Prѣdkov. Naši Prѣdkovia používali slovo JAZYK vo význame ako Národ, tak aj ako spôsob komunikácie v rámci neho. Jazyčník bol cudzinec, ten, kto neovládal náš jazyk. Ako teda môže niekto zmysluplne napísať čo aj len čiarku o minulosti nejakého Národa a nič nevedieť o jeho jazyku? Akú hodnotu potom môže mať to, čo píšu? Tu je namieste odcitovať niečo z piesne Tretie oko od skupiny Elán: „… hodnota je iné ako býva cena“. Mámenie cudzozemcov je síce veľmi lákavé, ale my môžeme smelo citovať P. O. Hviezdoslava z jeho básne Mňa kedys’ zvádzal svet:

    „Mňa kedys’ zvádzal svet mi hovoriac:
    Reč, ktorú z domu vieš, ó jak je lichá!
    Jak biedny nástroj ona pre snem prác,
    Čo žitím srdca sú a duchu pýcha!“

    My už vieme, že rozoznávame čísla a cifry. Číslo sa píše našou tradičnou Bukvicou s titlom nad a medzi dvomi bodkami. Hoci je číslo, zachováva si plnú obraznosť, t.j. vždy nesie obrazy danej bukvice. Cifra je to, čo dnes síce nazývame číslo, ale v skutočnosti to sú torzné rezonátory desiatich (0÷9) hlavných bohov Izraela – Ciferov. No operácie s ciframi majú oproti číslam – z pohľadu h’árijskej aritmetiky – aj principiálne rozdiely. Už sme si v inom článku priblížili banálnu otázku – koľko je 1+1? Ak ide o dvojrozmernú rovinu tak 2, ale ak štvorce presunieme do trojrozmerného priestoru tak 6, pričom vo viacrozmernom priestore to bude ešte a ešte inak. Iný druh problému nastane pri spočítavaní cifier a čísel. Pri cifrách sčítavame jednoducho: 1+1 = 2. Ale z obrazného pohľadu to nie je dostatočne jasné zadanie. Cifry sú tzv. „nevyjadrené“ hodnoty, čo my nazývame „navie“. Prečo? Nie všetko sa totiž dá spočítať dovedna. Ak spočítavame dve hrušky alebo dve jablká, tak je to úplne v poriadku. Ale môžeme spočítať napríklad jedno jablko a jeden buldozér? Aký bude výsledok? Pre správny výsledok musíme pracovať s vyjadrenými, nie nevyjadrenými jednotkami.

    Žrecom bolo už v dávnej minulosti známe o príchode zatmenia znania na Midgard-Zem – je to uvedené v Knihe Múdrosti Perúna. Máme na mysli Noc Svaroga alebo Kali Jugu. Preto sa vopred pripravili na všetky alternatívy, vrátane prípravy prepočtov na horoskopy. Takto zostavili systém, ktorý síce na výpočty používa cifry, ale je postavený na našich poznatkoch, teda výsledky platia pre nás. Môžeme ho teda priamo používať, pričom dostaneme našej Kultúre zodpovedajúce výsledky.

    Žrecovský alebo magický kvadrát presne určí, čo bolo „žijúcemu na Zemi“ pri narodení dané do vienka v danej inkarnácii. Tento druh výpočtu bol v minulosti známy ako „číslo žijúceho“, čo už nie celkom s našou Kultúrou kompatibilní starí Gréci preložili do svojho jazyka ako „číslo životného“, t.j. zvieraťa. No a následným prepisom do latinky sa „zviera“ (pôvodne „žijúci“) zmenilo na „zvera“ alebo „beštiu“. Ale prečo kresťania zaviedli, že 666 je číslo diabla? Lebo ak človek vie od svojho detstva svoje predurčenie, tak s ním nikto nemôže manipulovať. Nijaký pop ho nikdy nevystraší žiadnym Peklom – to je dobré iba pre nevedomcov. Takže prečo práve „666“? Nuž, pekne poporiadku. Ukážme si, ako sa dá zostaviť náš energetický psychoportrét človeka.

    Na úvodnom obrázku je žrecovský alebo magický kvadrát zaplnený určitým spôsobom číslami. Teraz nie je dôležité, prečo práve takto, berme to ako fakt. Súčet 3 čísel vo všetkých smeroch je vždy 15, teda z numerologického pohľadu 6, vrátane uhlopriečok. Úplne zaplnený kvadrát v každom riadku aj stĺpci dáva hodnotu „6“, teda za celý riadok alebo stĺpec – ak sú energetické toky prítomné – „666“. Číslic je 9 preto, lebo je to analýza prítomných alebo neprítomných tokov energií v okamihu zrodu jedinca v každej z 9 čakier. Výsledok hovorí o vrodených schopnostiach človeka, je to v skutočnosti „číslo človeka“, hoci z nášho pohľadu cifra života. Na to, aby sme ho vedeli zaplniť potrebujeme vedieť dátum a hodinu narodenia daného jedinca vyjadrenú ciframi. Ako prvé teda musíme vypočítať oberegovú cifru života. My už vieme, že existuje aj oberegové číslo života. Rozdiel je ten, že oberegové číslo sa počíta z nášho Koľadovho Daru, cifru vypočítame priamo z dnešného, kresťanského kalendára. Výsledky nie sú ekvivalentné, jedno aj druhé má svoju výpovednú hodnotu.

    Ako prvý krok si môžeme nakresliť 11 prázdnych kruhov, do ktorých vpíšeme celý výpočet z dátumu:

    Modré kruhy sú rok, červené mesiac a zelené deň narodenia. Za prvým znamienkom „=“ je dvojciferený medzisúčet, na konci je jediná cifra – numerologický súčet („ciferácia“ v matematike) – ktorá môže byť od 1 po 9.

    Ako príklad použijeme dátum 9.7.1943. Do kruhov vpíšeme:

    194379 = 33 = 6

    Každá vypočítaná hodnota Cifry Života má svoj vlastný význam:

    1 – Bod opory

    Človek, na ktorého sa možno spoľahnúť. Na dosiahnutie cieľa berie všetko na seba, celú zodpovednosť. Všetko vždy a plne vyrieši;

    2 – Taran

    Človek, ktorý ide ako baran do útoku, vpred za svojim cieľom bez ohľadu na prekážky. Dosiahnutie cieľa je preň to najdôležitejšie – aj za cenu prekračovania zákonov. Typ „účel svätí prostriedky“;

    3 – Mužský princíp

    Mužný človek, bez zakolísania prenáša všetky nezhody, rád ochraňuje. Okolo seba vytvára pozitívne prostredie;

    4 – Ženský princíp

    Vyvážená, ženská nátura, schopná riešiť akékoľvek úlohy a nachádzať východisko z rôznych zamotaných situácií. Je však ľahko zraniteľná a urážlivá;

    5 – Uzavretý kruh

    Láskyplná, veľmi excentrická povaha, náklonnosť k hudbe, cestovaniu, portrétovaniu, učeniu sa starých kultúr a jazykov. Vnútorne uzavretá povaha, lebo celý život ju prenasledujú problémy, jeden vyrieši a hneď nastúpi druhý;

    6 – Skeptik, neveriaci

    V tejto povahe sa prejavuje strach z nepoznaného, t.j. neviem, teda neverím. Pôsobivá povaha, ale neverí nikomu iba na slovo, všetko overuje na svojej skúsenosti. Nie je uzavretý ale spravidla komunikatívny, mimoriadne láskyplný, ale žiarlivý;

    7 – Neposeda

    Komunikatívny, potrebuje neustálu zmenu, novú spoločnosť, lebo styk s ňou mu prináša nové a nové rozširovanie obzorov. Hovorieva sa, že stále je pri ňom na pleci Leg Ochranca;

    8 – Dvojitý ženský princíp

    Dvojitá „4“. Veľmi citlivá, ľahko zraniteľná povaha s náklonnosťou padnúť pod cudzí vplyv. Zvláda však aj najťažšie úlohy, vedie za sebou iných ľudí, lebo chce zamaskovať svoju vnútornú nežnosť. Neraz uzavretosť, tajnostkárstvo.

    9 – Harmónia

    Harmonický typ, plne ovládajúci svoj život, komunikuje s každým, kto k nemu prichádza. S každým dokážu nájsť spoločný jazyk, lebo sú  v nich 2 veľké sily: CHA + TCHA, ktoré používajú podľa svojho uváženia. Cieľavedomí, ale väčšinou s ťažkým životom, často rôznym spôsobom prenasledovaní;

    Pokračujme ďalej s časom. Povedzme, že náš človek sa narodil o 23:54. Výpočet cifier z času by vyzeral takto:

    2354 = 14 = 5

    Do výpočtu berieme aj pribežné cifry dátumu – 33 – ale žiadne priebežné hodnoty času. Postupujeme tak, že nakreslíme vedľa vzorového žrecovského kvadrátu prázdny kvadrát, do ktorého vpíšeme iba tie hodnoty, ktoré sa nachádzajú vo výpočte dátumu a času. Nie každý človek má vyplnené všetky kvadráty, ale tam, kde sa vytvoria tri hodnoty vedľa seba, nad sebou alebo diagonálne, sa vytrovia tzv. triády. Každá triáda má špecifický význam:

    492 Sila vôle
    357 Spôsob rodinného života
    816 Riešenie problémov
    438 Cieľavedomosť
    951 Blahobyt, plnosť, dostatok
    276 Talent
    456 Láska k blížnemu
    852 Život podporovaný Nebesami – vyvolený Rodom

    Ak sa v kvadráte nevyskytuje ani jediná triáda, znamená to slobodu výberu v živote. Takýto človek si najčastejšie sám rozhodne o tom, čím bude, ale je tu veľký vplyv výchovy, ktorej sa mu dostane.

    Pri detailnej analýze je treba si spočítať, koľko energetických tokov ktorá čakra pri narodení dostala, ale toto je predmetom už samostatného kurzu, a bude opísané v pripravovanej knihe s takouto tematikou. V každom prípade sú energie čakier nasledovné:

    1 Energia života
    2 Energia druhých živých bytostí. Tu nejde len o oplodňovanie – vkladanie Obrazu Ducha a Krvi – ale cez túto čakru vstupujú aj prekliatia, počarovania, choroby a pod.
    3 Vesmírna, Kozmická energia života.
    4 Tvorivá energia
    5 Energia ľúbosti, lásky
    6 Energia intuície
    7 Energia zmyslov – energia Lega Ochrancu
    8 Energia osudu (karmická energia)
    9 Energia rozumu (intelektu)

    Pretože harmónia je v našom ponímaní charakterizovaná hodnotou „9“, môžeme určiť aj harmonické páry do života. Sú to napríklad 1+8; 2+7; 3+6; 4+5; 9+9. Dnes existujúce páry – ak nie sú harmonické – si môžu vo vzájomných vzťahoch pomôcť tak, že vezmú do úvahy vlastnosti jednotlivých cifier života a upravia podľa toho svoje vzťahy. Napríklad, ak obaja partneri majú oberegové číslo „1“, tak ich spoločné, oberegové číslo páru je „2“, t.j. taran – dva barany na moste. S touto životnou situáciou treba pracovať tak, že hoci samostatné, vrodené charaktery nezmeníme, treba ich nasmerovať tým istým smerom. Vždy je lepšie, ak dva barany postupujú – hoci taranovým spôsobom – bok po boku, ako by sa mali neustále konfrontovať proti sebe na úzkom moste.

    Pomocou týchto jednoduchých výpočtov dostaneme informáciu o našom dieťati vtedy, keď je ešte dostatok času na jeho výchovu. Cifra života sa samozrejme dopĺňa Číslom života, no máme aj ďalšie informácie. Nezabúdajme, že na rozdiel od cudzích systémov, je živel Slovana alebo Árijca určený farbou jeho očí. Či to platí u iných rás nevieme, ale u nás to je zásadný faktor. Naše národy majú 4 základné farby očí, pričom dnes môžeme nájsť aj kombinácie. Ďalej môžeme pokračovať analýzou mena, priezviska, aj menom rodičov a ďalších Prѣdkov. Tieto „dešifrujeme“ pomocou frekvencií Obrazov, ktoré nesú bukvice ich mien. Tu je – bohužiaľ – „smola“, ak deti dostali rôzne cudzie mená. Pod vplyvom frekvencie mená, ktoré im dali rodičia a na ktoré budú celý život reagovať budú do nich neustále vstupovať frekvencie Slovanom cudzích egregorov, do ktorých ich mená patria.

    Nič sa teda nebojme, kto má plný kvadrát „666“, ten je znalý svojho osudu – ak mu Pravdu nezabránila spoznať kontrolovanou výchovou civilizácia. Tvari majú prečo sa báť Znania a aj znalých ľudí, lebo títo nepristanú byť ich rabmi. Nezabúdajme, naša Kultúra stojí na vedomých a znalých činoch nás, detí našich Rodov. Civilizácia odkazuje na to, že nejaký Ježiško za nich všetko urobí, stačí, aby boli pokorní a nerobili sami nič. No a nerobiť nič je zastavenie evolúcie, za čo prichádza karmická odplata. Preto už nastal v minulosti aj ôsmy biblický deň – urobenie tvarov.

     

  • ČIERNE MÝTY O RUSKU

    Zo všetkých demokratických médií sa dennodenne vylieva množstvo špiny na všetko slovanské, najmä však na Rusko. Hoci vytvárajú dojem, že problém je v prezidentovi Putinovi, nedávno rusofóbi odkryli masky. Stalo sa tak v posledný májový týždeň 2015 v článku, ktorý vyšiel v novinách Financial Times. Už len niekoľko citátov sa nedá hodnotiť inak, ako úsilie zamerané na rozdúchavanie nenávisti voči Rusku:

    „Prezident RF Vladimír Putin patrí v dávnej tradícii ruského myslenia. Jeho odchod zo zastávaného postu nič nezmení. Akýkoľvek pravdepodobný následník Putina bude sledovať analogický kurz.“

    „Ruský problém nie je pre Západ novinka. Vznikol ešte pred 200 rokmi, v období koncom napoleonského obdobia, keď sa medzi Ruskom a Európou vytvorila priepasť v tom, čo považujeme za hodnoty“.

    „Časom odpor zo strany Nemecka na západe, Veľkej Británie a potom USA na juhu a Číny s Japonskom na východe ohraničili zónu bezpečnosti Ruska v severnej a centrálnej časti Eurázie, na územiach postsovietskeho priestoru“.

    Mimoriadnu pozornosť si vyžaduje fráza o „odpore Nemecka“, pod ktorým sa myslí útok fašistického Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna 1941. Takto sa menia dejiny na históriu – v súlade s orwellovským prístupom. Pozrime sa na tento „problém“ trochu bližšie. Je to totiž problém všetkých Slovanov, nie iba Ruska. To iba bráni v ceste totálnej likvidácii všetkých Slovanov. Odporúčame vám si pozrieť známe video „Ja, ruský okupant“. A aby sme neostali jednostranní, pozrite si aj video „Americký mierotvorca“. Súdiac podľa zúrivej reakcie Ukrajiny a USA, prvé video dosiahlo adresáta…

    Aká to bola v minulosti tá krajina, ktorú dnes nazývame Rusko? Hoci sa to zdá nepravdepodobné, Rus o. i. naučila Európanov sa umývať. V čase, keď sa Anna Jaroslavna stala francúzskou kráľovnou, nielenže bola asi jediná, ktorá sa v Európe pravidelne umývala, ale okrem iného ovládala niekoľko jazykov aj písmom, pričom jej manžel sa podpisoval krížikom…

    Ivan IV. zabil omnoho menej ľudí počas svojej vlády ako jeho európski súčasníci, no dodnes ho volajú „Terrible“. Nemenej dôležité sú okolnosti vládnutia Pavla I., ktorého dodnes nazývajú šialeným tyranom všetci západní, resp. prozápadní historici. No pritom počas jeho vlády ruská armáda obsadila Rím, Korfu aj Maltu. Ako prebieha posledných 400 rokov to, čo môžeme smelo nazvať informačnou vojnou proti Rusku? Pozrime sa na ňu skrz niekoľko príkladov.

    11. marca 1801 napísala britská tlač, že ruský imperátor Pavol I. dovládol. Zaujímavosťou však je to, že správy takéhoto charakteru sa objavovali v britskej tlači už od januára toho istého roku. Boli to správy takéhoto druhu: „Očakávame správu už v nasledujúcej pošte, že veľkodušný Pavol prestal vládnuť…“; prípadne „podľa všetkého, v ruskej vláde už prebehli veľké zmeny, alebo nemôžu neprebehnúť v najbližších dňoch…“

    Už dlho sa o cárovi viedli reči, že je to hlupák, blázon, ktorý sa nekontroluje a podobne. Začali – ako obyčajne – v Západnej Európe, no systematicky sa šírili aj v samotnom Rusku. Pozrime sa na podstatu činov Pavla I. nie ako nepriatelia Slovanov, ale z pohľadu doby, v ktorej žil. Takto budeme schopní zistiť aj to, komu a prečo bola jeho smrť výhodná.

    Prečo o Pavlovi I. ostali iba zlomyseľné karikatúry, a prečo západní historici oslavujú iba slabých ruských vládcov? Prečo sa západnej obľube tešia takí ako Nikolaj II. a Gorbačov? Od ktorého cára sa toto všetko začalo?

    Vráťme sa do časov tretieho roku Livónskej vojny r. 1565. Vtedy sa po celej Európe začali objavovať lístočky s takýmito textami: „Absolútne zverské, strašné, doteraz neslýchané a pravdivé zvesti, aké zverstvá završujú Moskoviti so zajatými kresťanmi z Litlandie, mužmi aj ženami, pannami aj deťmi a akú biedu dennodenne im spôsobujú v ich krajine“. Takéto lístočky sa v tej dobe distribuovali po Európe. Dnes by sme ich mohli nazvať „YELLOW PAGES“, alebo u nás udomácnené „zlaté stránky“. Teda platená inzercia. Vyrábali ich v Norimbergu a sú pamätné najmä tým, že sa v nich po prvý raz objavila protiruská téma. Európania si začali systematicky predstavovať Rusov ako krajinu divochov, krutých barbarov, otrocky pokorných svojim despotom.

    Informačná vojna sa teda začala už za čias Ivana IV. nazývaného aj Hrozný. O čo išlo v politike 16. a 17. storočia? Rusko bola stále krajina akosi mimo Európy, ale zato krajina usporiadaná, hospodársky aj politicky silná. Zatiaľ čo v Európe prebiehali kruté náboženské vojny a začali sa vytvárať základy dnešných štátov, v Moskovii harmonicky spolunažívajú rôzne národy. Napríklad pokojne spolunažívajú Rusi aj Tatári, Taliani stavajú Kremeľ, Nemci s Angličanmi slobodne popíjajú. Je to svet bez reštrikcií. Poliaci aj Litovci horia s Rusmi jedným jazykom, Ivan IV. rozšíril hranice na východ aj juh a začal sa zapodievať získaním prístupu k baltickému moru.

    Začala sa krvavá vojna, ktorá trvala 25 rokov. Vtedy Rusko po prvý raz zistilo, že vojna sa nevedie iba na bojovom poli. Podstata či súčasť každej vojny je vojna informačná. Tak či onak, informačná vojna je vojna a vždy zabíja ľudí. Ľudia, nemajúc správne informácie v správny čas konajú činy, ktorých výsledkom je ich fyzická likvidácia.

    V tejto vojne je výrazný moment zrady blízkeho priateľa Ivana IV., Andreja Kurpského. Hoci je dodnes oficiálne považovaný za prebehlíka na Západ, bol to v skutočnosti obyčajný platený špión. Jeho zrada – tým, že predal celý plán útoku ruskej armády Západu – spôsobila likvidáciu 20 000 ruských vojakov. V Rusku nechal napospas osudu aj svoju rodinu. Tu je dôležité poznamenať, že hoci ju tzv. „Hrozný“ a krutý cár mohol zlikvidovať, nikomu z nich sa nikdy nič nestalo. Taký „Hrozný“ bol „Hrozný“ cár.

    Zradca Kurpský dostal na Západe za svoju zradu mesto, 28 dedín v jednej lokalite a 10 v druhej, ako aj rozsiahle pozemky. Mal teda začo svojim chlebodarcom ďakovať…

    No práve Kurpský začal systematicky – akože z „prvej ruky“ – šíriť obrazy o Rusku ako o temnom cárstve a Ivana IV. nazývať „temným tyranom“. Týmto dal Západu do rúk silnú ideologickú zbraň na zmenu politickej situácie na Rusi. Šíril fámy o nespočetných popravách v Moskve, o tom, že ich osobne a s radosťou sledoval sám Ivan a podobné výmysly.

    Ale ako vyzerá porovnanie „Kruťasa“ Ivana IV. s jeho súčasníkmi? Za 30 rokov svojej vlády dal Ivan popraviť okolo 4 000 ľudí. No v r. 1572 bolo iba za jedinú noc – nazvanú bartolomejská – v Paríži zabitých 20 000 ľudí. Približne v tom istom období Henrich VIII. dal popraviť 72 000 ľudí, čo v tom čase predstavovalo 2,5% obyvateľstva. Za kráľovnej Alžbety bolo popravených už 82 000 ľudí. V r. 1522 bolo v Nemecku pri potláčaní sedliackeho povstania popravených 100 000 ľudí. A títo ľudia „učili“ ruského cára humanizmu…

    Rusko za vlády Ivana IV. dosiahlo približne dnešné hranice. No pritom nebol zničený ani jediný národ, ani žiadnemu majiteľovi pozemkov nekonfiškovali ani jediný hektár zeme. No v Livónskej vojne proti Rusku po prvý raz bojovala celá koalícia kráľovstiev Západu. Bolo teda potrebné koncentrované úsilie polovice Európy, aby sa Rus nedostala k moriam. V tomto období sa aj zrodil nový druh informácií, orientovaný na najširšiu verejnosť. Skoro všetci rukí vládcovia dostali prívlastok „tyran“, za čím bola snaha poštvať obyvateľov krajiny proti vlastnému vladárovi. V tejto súvislosti bola vydaná aj celá rada systematicky protiruských kníh. Jedna z nich od Henricha Standena položila ideologický základ tomu, čo sa neskôr v politike Západu začalo volať „Plán Ost“. On založil druh literatúry opisujúcej Rusko bez toho, aby bral do úvahy reálne udalosti. Britský diplomat Giles Fletcher tiež vydal knihu podobného žánru, ale okrem štandardnej dezinformácie prekvapil informáciou o tom, že cárovič Dmitrij – syn Ivana IV. a následník trónu – bude zavraždený a moc v krajine nakoniec prejde do iných rúk. Bol zabitý niekoľko mesiacov po tom, ako bola kniha vydaná. Ďalšia anglická náhoda? O niekoľko mesiacov po jeho zavraždení sa začala v Rusku krvavá vojna. Už za touto vojnou, kedy Rusko napadli a drancovali Poliaci stáli Angličania. Poľsko je dodnes v orbite anglickej spravodajskej služby. Vojna skončila porážkou Poliakov, ale za cenu množstva krvi. O časti tejto vojny hovorí aj film 1612.

    Zaujímavá je podobnosť tomu, že aj správa o skorej smrti Pavla I. vyšla v britskej tlači 2 mesiace pred atentátom. Odkiaľ majú práve Angličania takého informácie? Prečo im vadil práve Pavol I.?

    V roku 1801 už bola verejná mienka na strane sprisahancov, cár Pavol bol vo všeobecnosti považovaný za blázna. V deň jeho vraždy bola kňažná Oľga Žrebcová na bále u pruského kráľa, kde sa stavila po ceste do Anglicka. Práve v  jej petrohradskom byte sa nachádzal salón, kde sa stretávali sprisahanci. Keď dostala informáciu  o zavraždení cára, od samej radosti tak silno vykríkla, že aj sám pruský kráľ ju upozornil na nemiestne spávanie. Oficiálne zdroje uvádzajú, že do Londýna odišla za svojou láskou, britským diplomatom Wilfordom, ktorého cár dal vyhostiť z Ruska. Údajne nevedela bez neho žiť. No jej cesta bola v skutočnosti služobná či obchodná. Cez ňu sa do Petrohradu dostali 2 milióny britských libier, čo bola odmena pre sprisahancov. Peniaze boli ešte iba na ceste, ale vražda už bola vykonaná.

    Angličanmi zaplatený prevrat priviedol na trón následníka Alexandra, ktorý sa lepšie hodil Angličanom. Vždy, keď sa Rusko nepáči Západu znamená to, že ide svojou vlastnou cestou. Problém je iba v tom, že aj v Rusku sa vždy nájde dostatok zradcov ochotných za cudzie peniaze robiť akékoľvek špinavosti. Ale to už patrí ku kresťanstvu. Vieme, že Ježiš mal 12 učeníkov, z ktorých ho dvaja zapreli. 17% zradcov sa vždy nájde v každom národe, ktorý sa hrdí názvom „kresťanský“. Je to jeden zo želaných efektov tých, ktorí kresťanstvo vytvorili.

    Keď sa v Európe dostal k moci Bonaparte, začali sa viacerí európski monarchovia obávať o svoje tróny. No práve na ich strane začal víťazne bojovať Suvorov so svojou armádou. Napriek tomu západní historici dodnes používajú karikatúry z tých čias, ktoré znevažujú Suvorova, robia z neho zverského mäsiara. Najskôr ich predkovia pred stáročiami mýtus vymysleli, a teraz ho ich potomkovia používajú už ako absolútnu pravdu v najvyššej inštancii.

    Pri opisoch bojov Suvorova akosi zabúdajú na veľké činy spojené s jeho výpravou. Bezprecedentný je napríklad jeho prechod Álp. Tieto prekonal aj s armádou, aby sa na dohovorenom mieste stretol so spojencami, rakúsko-uhorským vojskom. No Rakúšania jednoducho na dohodnuté miesto a v dohodnutý čas „zabudli“ prísť.

    Na základe takýchto príkladov správania sa spojencov k ruskej armáde vydal cár Pavol Suvorovovi rozkaz k návratu do Ruska. No namiesto zradných spojencov organizovaných Angličanmi sa začala komunikácia s Napoleonom. Cár rozviazal dohodu s Rakúsko-Uhorskom a začal spolupracovať s Francúzskom. Pochopil, že napriek úspechom svojej armády spojenci nedajú Rusku využiť jej víťazstvá. No a Bonaparte prišiel s oveľa jasnejšími ponukami. Navrhoval spojiť sily oboch impérií a rozdeliť si svet. Veď to, že Pavol I. obsadil Maltu nedávalo Angličanom spať. Rozhodli sa preto za každú cenu prekaziť spojenectvo Ruska a Francúzska. Bolo pre Angličanov veľmi nebezpečné. Británia r. 1801 už začala vplyvom ruskej flotily strácať hegemóniu na mori a Napoleon na svojej ceste do Indie už obsadil Egypt. Ruskí kozáci boli na pochode do Indie. Po ceste sa mali v Perzii spojiť s Francúzmi a to by bol už koniec anglického vykorisťovania indického subkontinentu, teda koniec ich blahobytu.

    Cár Pavol ešte poslal v predvečer svojej vraždy Kazakom na pochode list, v ktorom sa hovorí: „Cieľom je všetky tie (= anglické koloniálne sídla v Indii) zničiť a utláčaných vládcov (maharadžov) oslobodiť a láskavo preorientovať na závislosť od Ruska takú, akú mali od Angličanov a obchod presmerovať k nám“. Britská koruna nikdy nebola k Indom láskavá, ba práve naopak, vždy sa chovala k nim kruto. Nie náhodou ho Angličania diskreditovali po celej Európe. Ale keď Pavol prijal ponuku od Bonaparta, podpísal si rozsudok smrti. A ruská flotila už útočila na Korfu a eskadra admirála Ušakova kontrolovala Jadran.

    Keď dostal Napoleon správu o zavraždení Pavla I. povedal: „Nepodarilo sa im dostať ma v Paríži, tak ma dostali v Petrohrade“.

    V januári 2012 sa Veľká Británia pod vplyvom okolností otvorene priznala, že na území Ruskej Federácie organizuje tajnú spravodajskú činnosť. Ale veľký škandál vznikol ešte 6 rokov predtým. Vtedy ruské spravodajské služby oznámili, že pracovníci britskej diplomatickej služby používajú zvláštne elektronické zariadenia na odovzdávanie tajne, t.j. nelegálne  získaných informácií. Tieto prístroje boli zamaskované ako obyčajný kameň nenápadne pohodený na tráve v blízkosti stromov. Ruké spravodajské služby zverejnili video britského agenta, ktorý takýto prístroj preberal. Zábery vtedy odvysielali v Rusku bežné televízne kanály verejne.

    Anglická vláda používa tajné operácie proti svojim ekonomickým a politickým konkurentom už  tisícročie. Začiatkom 20. storočia bola sformovaná výzvedná služba MI6, pričom využila všetky skúsenosti, ktoré za dlhé stáročia nadobudla. Dôležité však je to, že za vytvorením organizácie stála rodina Rotschildovcov, ktorá sa už dlhšie a s veľkým znepokojením prizerala ekonomickým úspechom svojich geopolitických konkurentov, najmä Nemecka a Ruska. Napríklad v Rusku rástol HDP 12 až 13% ročne až do roku 1916, rubeľ bol stabilný a 100% priviazaný k zlatému pokladu.

    Táto ekonomická stabilita nijako nevyhovovala britskej vláde, presnejšie tým, ktorí ju riadili z pozadia, t.j. finančným magnátom na čele s rodinou Rotschildovcov. Začali preto systematicky rozohrávať ruskú kartu naraz v niekoľkých smeroch. Vo Veľkej Británii sa na izolovanom mieste, na súkromnom hrade rodiny Rotschildovcov r. 1913 stretlo 7 najväčších bankárov tých čias. Akciu detailne naplánoval Rotschild a precízne podľa plánu vykonal Nelson Aldridge Rockefeller. Bol to projekt vytvorenia Federálneho Rezervného systému USA, teda FRB. Vďaka tomu elita dostala možnosť kontrolovať finančnú masu v USA a spúšťať tlačiareň dolárových bankoviek kedykoľvek to potrebovali.

    Princíp vyrábania peňazí „zo vzduchu“, t.j. iba si nákladmi na papier a farbu, teda nekontrolovanú tlač papierikov bol odskúšaný v Anglicku ešte r. 1694. Ale na to, aby každý uveril, že práve americké papieriky sú cenné a iné nie, bolo treba ešte niečo urobiť. Najskôr museli presvedčiť celý svet, že práve ich výrobok – americký dolár – je skutočnou hodnotou. Ďalej museli všetci na svete uveriť, že všetky ostatné emisné centrá sveta nie sú dôležité. Museli teda rozbiť ekonomiky tých krajín, ktoré vydávali svoje valuty a boli celosvetovo uznávané. Z tohto dôvodu bola ekonomická nezávislosť Nemecka a Ruska na anglosaskom systéme pre bankárov veľkým problémom, ktorý museli nevyhnutne zlikvidovať. Pristúpili teda k činom.

    Hlavným bodom programu bolo zatiahnuť Rusko a Nemecko – dve muchy jednou ranou – do vzájomnej vojny a nechať ich v nej vykrvácať. Na realizáciu plánu boli nasadení najlepší agenti britskej spravodajskej služby.

    Do Petrohradu pricestoval s mimoriadne tajným poslaním špeciálny britský agent Oswald Reiner. Počas svojich štúdií na Oxforde sa „spriatelil“ so spolužiakom, ruským kniežaťom Félixom Jusupom. Stretli sa tajne v jednom petrohradskom byte a začali pripravovať plán odstránenia Rasputina.

    Britská spravodajská služba pripravila ešte r. 1912 plán vtiahnutia Ruska do vojny na Balkáne. Už tam mal začať vojenský konflikt medzi Ruskom a Nemeckom. No práve Rasputin odvrátil vojnu, lebo mal na cára veľký vplyv. Nikolaj II. bol vôbec jeden z najslabších panovníkov, akých kedy Rusko malo. Rasputin dokázal presvedčiť Nikolaja II., aby nevstúpil do vojny proti Rakúsko-Uhorsku. Britská rozviedka teda začala pripravovať plán „B“, ktorý rátal s použitím v Rusku piatej kolóny. To sú všetci tí obyvatelia vlastnej krajiny, ktorí sú za finančnú odmenu vždy ochotní spáchať akúkoľvek špinavosť a zradu proti vlastnému národu. K piatej kolóne už vtedy v Rusku patrili redakcie rady ruských novín a časopisov, ktoré boli vždy ochotné za peniaze publikovať akúkoľvek Angličanom potrebnú informáciu, vrátane informácií o Rasputinovi. Takto sa začali postupne objavovať prvé články o tom, že Rasputin si to „rozdáva“ často a s kadejakými ženami, a to najčastejšie hromadne. Cieľom bolo zdiskreditovať Rasputina v očiach cára aj ľudu. Dnes je už známe, že britská tajná služba najímala v Rusku ľudí fyzicky podobných Rasputinovi, aby chodili na miesta, kde ich mohlo vidieť veľké množstvo ľudí, napríklad do reštaurácií. Tu si so spoločnosťou ľahkých žien prenajímal postranné „izbičky“. Nechával pootvorené dvere, prípadne iba zatiahnuté závesy a pri „zábave“ s takými „pracovníčkami“ sa choval veľmi hlučne. Jeho reči malo počuť čo najviac návštevníkov reštaurácie, pričom sa zmieňoval nahlas aj o tom, ako „to má rada cárovná“ a podobne. No a platená inzercia to následne rozniesla po celom Rusku.

    To, že Rasputin sa nikdy takto nechoval potvrdzuje aj fakt, že po páde cára za dočasnej a neskôr aj boľševickej vlády sa štátnemu aparátu nikdy nepodarilo nájsť ani jeden jediný dôkaz proti Rasputinovi. Nehovoriac o tom, že na nájdení takejto informácie tvrdo pracovali aj západné spravodajskú služby. Výsledok je jedna veľká nula, teda nič.

    V takejto hre je dôležité, že ak je záujem odstrániť človeka z politickej hry, vždy je hlavné zasadiť prvý úder a potom sponzorovať následný informačný útok. Bol to predsa nepriateľ politických záujmov Veľkej Británie.

    Zdiskreditovať Rasputina sa ale nepodarilo. Preto musela nastúpiť druhá fáza. R. 1914 bol na neho spáchaný prvý pokus o vraždu a starec už nedokázal odvrátiť vojnu s Nemeckom. Odohralo sa to 2 týždne pred začiatkom Prvej svetovej vojny, pred vraždou následníka trónu v Sarajeve. Útok kindžalom však Rasputin prežil, ale počas osudového rozhodnutia Nikolaja II. bol v nemocnici.

    Dnešní historici majú dosť veľký problém vysvetliť príčiny vzniku Prvej svetovej vojny, lebo celá situácia je veľmi nelogická. Oficiálne Rusko r. 1914 zahájilo mobilizáciu, a to – údajne – kvôli hrozbe útoku zo strany Rakúsko-Uhorska. Ale vojnu Rusku nevyhlásilo Rakúsko-Uhorsko, ale Nemecko, a to údajne kvôli národnej mobilizácii. Viedeň mlčala. Nemecko síce vyhlásilo vojnu Rusku, ale okamžite prešlo do obrany, lebo sa nepripravovalo na napadnutie Ruska. Nemecko malo plán vojny proti Francúzsku, nie Rusku. Vojnu navyše vyhlásil cisár Wilhelm, pričom tento krok vôbec nekonzultoval so svojim veliteľským zborom, profesionálnymi vojakmi. Ďalšia divná vec je to, že do útoku nastúpilo Rusko a nie Nemecko, ktoré vyhlásilo vojnu. Nikolaj II. uzavrel dohodu so „spojencami“, teda so skupinou, kde bolo Francúzsko aj Anglicko. Tento osudový akt Nikolaja II. – teda vstup ruskej armády na cudzie územie – veľmi očakávali práve spojenci. Vojna ukázala, že vlastné záujmy sú Angličanom vždy bližšie ako akékoľvek spojenecké záväzky.

    Rasputin sa však napriek ťažkému zraneniu obdivuhodne pozviechal a bol rozhodnutý urobiť všetko preto, aby Rusko z vojny vystúpilo. A toto bolo pre britské plány obrovským problémom. Pod tlakom Rasputina začalo Rusko prípravy na uzavretie separátneho mieru s Nemeckom, čo by znamenalo hrozbu spoločného – teraz už spojeneckého – úderu na Anglicko. Britská koruna to nemohla zniesť a vypracovala plán definitívnej likvidácie Rasputina. No plán museli realizovať poddaní ruského cára. Anglosasi vždy dávajú prednosť boju cudzími rukami.

    V tejto veci sa tajne stretol Reiner s Félixom Jusupovom na byte v Petrohrade. Félix  bol homosexuál. Touto aktivitou sa tak náruživo „zaoberal“ počas štúdií na Oxforde, že v Anglicku sa dodnes používa slovo „Félix“ pre ľudí s takouto orientáciou. Pri druhom pokuse o vraždu vylákali Rasputina na stretnutie. No vyzeralo to tak, že ho nedokážu zabiť. Rasputin vybehol dokonca von a už už by bol ušiel, no tu dostal tretí výstrel. Bol to kontrolný výstrel priamo do hlavy revolverom kalibru .45. Takúto zbraň značky Smith and Wesson používala britská spravodajská služba. Kontrolný výstrel teda vykonal anglický revolver a aj anglický agent. V roku 2004 Angličania priznali, že kontrolný výstrel do hlavy Rasputina vykonal ich tajný agent.

    V Anglicku sa r. 1918 znovu na hrade rodiny Rotchlidovcov podávalo šampanské. Británia odstránila z geopolitického poľa najväčších hráčov sveta. Ekonomické záujmy boli vždy hlavnou pohnútkou konania Angličanov proti Rusku bez ohľadu na „cover story“ pre naivnú verejnosť. Rusko muselo prísť o svoj zlatý poklad a Nemecko o silnú marku. A teraz prišiel čas implementovať na svetovú arénu americký dolár, kontrolu nad ktorým Rotschildovci s partnermi získali už r. 1913. Ďalej bolo dôležité odpojiť väzbu medzi zlatom a dolárom a dolár mal sám osebe nahradiť zlato. Prvý krok urobili v USA. V rokoch veľkej depresie – r. 1933 – prezident Roosewelt pod hrozbou 10 rokov väzenia vydal príkaz všetkým Američanom, aby odovzdali všetko osobné zlato do úschovy FRB výmenou za papierové certifikáty. Zároveň odstránili z obehu všetky zlaté tehličky a mince.

    Hneď nato Roosewelt vykonal otvorenú devalváciu dolára, t.j. všetky papierové certifikáty, kt. Američania dostali za svoje zlato stratili na cene v prepočte na doláre.

    Roosewelt odôvodňoval porušenie americkej ústavy tým, že bolo potrebné predísť odtoku zlata za hranicu. Druhý raz porušil Konštitúciu prezident Nixon r. 1973 keď vyhlásil, že dolár nie je viac krytý zlatom. A tak dnes celý svet má namiesto zlata krytie meny zabezpečené dolárom.

    Nixon zrušil krytie zlatom preto, lebo De Gaulle v roku 1965 poslal do USA loď, na palube ktorej bolo 1,5 miliardy amerických dolárových bankoviek. Žiadal Američanov ich vymeniť za zlato. Američanov doslovne šokoval, ale zámenu voľky-nevoľky urobili, lebo De Gaulle pohrozil, že Francúzsko vystúpi z NATO a zruší všetky americké vojenské základne na svojom území. Nečudo, že sa ho snažili zlikvidovať. Príklad De Gaulleho navyše nasledoval nemecký kanclér.

    Teda všetky meny sveta sú dnes kryté dolárom a dolár nie je krytý ničím…

    Rok pred koncom Druhej svetovej vojny Anglosasi navrhli Stalinovi podpísať Breton-woodskú dohodu, kt. položila základ vytvoreniu Medzinárodného menového fondu aj Svetovej banky pre rekonštrukciu a rozvoj. Presnejšie je vôbec základom celého toho ekonomického systému, v ktorom dnes žijeme. ZSSR vtedy dohodu podpísal. Bolo to preto, lebo r. 1944 už spojenci viedli tajné separátne rokovania s nacistickým Nemeckom o mieri. Takto by mohli hneď začať vojnu proti ZSSR, ale už spolu s Hitlerom. No keď ZSSR definitívne porazil fašizmus, Stalin odmietol ratifikovať dohodu, lebo o. i. hovorila, že dolár sa stane jedinou svetovou valutou, ktorá sa bude kótovať v zlate. Táto dohoda zaväzuje všetky krajiny hromadiť nie zlato, ale americké doláre.

    Ako odpoveď Stalinovi spojenci hneď zhodili atómové bomby na Hirošimu aj Nagasaki. Bol to akt zastrašovania a o niečo neskôr prehovoril vo Fultone svoju známu reč W. Churchill. Začal sa studená vojna, ktorú nezačal Sovietsky Zväz. Bola to iniciatíva Anglosasov

    Rast ekonomiky ZSSR o 6% ročne prevyšoval rast ekonomiky USA a o 8% Francúzsko. Potom však prišiel spád, lebo sovietski lídri, ktorí prišli po Stalinovi už nedosahovali jeho formát. Nedokázali postaviť hospodárske záujmy svojej krajiny nad ideologické záujmy a aj svoje osobné.

    Takto svetová elita zostavila svetovú dolárovú pyramídu. Hoci veľa ľudí verí, že už už padne, nemusí to byť také prosté. USA sa zabezpečili tak, že po celom svete začali rozdúchavať vojnové konflikty. Cieľom je ukázať, že všade okrem USA a ich spojencov je zle. A tam, kde nie je bezpečne neostávajú ani peniaze. Investori sťahujú peniaze z krajín, kde sú konflikty a ukladajú ich tam, kde je bezpečne. „Najlepšie“ do americkej ekonomiky či štátnych obligácií.

    Dnes teda už nejde ani o to, aby po revolúcii organizovanej CIA v cudzej krajine bola dosadená „priateľská“ vláda. Ide iba a výslovne o to, aby sa vytvoril a udržiaval dlhý reťazec chaosu. Že zomierajú nevinní ľudia vrátene detí nikoho z organizátorov „show“ nezaujíma. A toto v plnej miere platí aj pre Ukrajinu.

    Ak dnes začalo Rusko predaj ropy z nových nálezísk na Jamale do Západnej Európy za ruble, ak sa začal vzájomný obchod s oficiálne už najväčšou svetovou ekonomikou – Čínou – v národných menách, koniec hegemónie Anglosasov už vidno na horizonte. Je to pre nich veľký problém, lebo totiž toto jediné dokáže zničiť ich dolárovú pyramídu. Preto majme na pamäti – môžeme citovať Puškina – „Sme vo vojne krásavci!“. Anglosasi urobia všetko pre to, aby zabránili pádu svojej pyramídy. Vojna sa môže hocikedy dostať do horúcej fázy. Nie z viny Ruska alebo Číny.

    25.2.1995 sa v Moskve odohralo dôležité stretnutie. Presne o 19:00 vstúpil do haly jedného moskovského hotela muž v stredných rokoch. Bol to druhý sekretár britského veľvyslanectva v Ruskej Federácii Richard Gordon, inak pracovník britskej spravodajskej služby. Vošiel do výťahu a potom do izby 652, aj keď predtým chvíľku nervózne prešľapoval pred dverami.

    V izbe ho čakal pracovník ruskej spravodajskej služby. Po krátkom privítaní mu pustil videokazetu s hojnými pornovýkonmi pána druhého sekretára. Rýchlo sa zorientoval a prejavil záujem zistiť, čo musí urobiť, aby sa videokazeta dostala do jeho rúk a žiadne kópie sa neobjavili nikde inde. A takto sa dostal do rúk ruskej spravodajskej služby – výmenou za kazetu – jeden konkrétny tajný dokument.

    Teda už na druhý deň mali na stole jedného z najvyšších úradov Ruska tajný dokument z jedného britského ministerstva. Bolo to spoločné memorandum CIA a britskej spravodajskej služby, v ktorom bola podrobne rozpísaná prognóza rozpadu Ruska na najbližších 10 rokov.

    Podľa tejto prognózy k rokom 2015-2020 už Rusko ako jeden štát nemá existovať. Rozpad mal začínať postupne od r. 2012 fázou, v ktorej sa mal odčleniť Petrohrad a celá západná časť Ruska sa mala integrovať do Európy. Ďaleký Východ sa mal stať nezávislou republikou, orientovanou na Japonsko. Kaukaz sa mal stať nezávislý, samostatný islamský štát ako aj Povolžie s hlavným mestom Kazaň. Len časť zvyšného územia mala ostať Ruskom. No najzaujímavejšie v dokumente bolo, že základ tohto rozpadu mal zabezpečiť nový rezident Ruska, ktorým sa mal stať Alexander Lebeď. Keď sa r. 1996 zhoršil zdravotný stav Jeľcina, scenár sa hrozil realizovať…

    Ruskú ekonomiku rozbíjali vtedy na časti oligarchické skupiny, v Čečensku pokračovala vojna, pod vplyvom A. Berezovského sa na vrchol politického Olympu pomaly usadzoval generál Lebeď, ktorého hviezda začala rýchlo stúpať.

    16.6.1996 v prvom kole prezidentských volieb začal Lebeď dostávať hlasy od ľudí, ktorí v ňom videli toho, kto zavedie poriadok v krajine. Dostal sa na druhé miesto a začal ohrozovať Jeľcina. Ten mu preto ponúkol vysoký post výmenou za to, že sa vzdá kandidatúry. Po porade s Berezovským Lebeď súhlasil, veď dostal od Jeľcina plnú moc robiť akékoľvek rozhodnutia, pričom Jeľcin sa chystal na operáciu srdca.

    V tom čase ruská spravodajská služba už mala v rukách informácie, že rad osôb v okolí Jeľcina tajne pripravuje plán odstránenia Jeľcina tak, aby sa na jeho miesto dostal práve Lebeď. V tomto projekte už aktívne pracovali britské aj americké spravodajské služby.

    Lebeď bol odstránený v snahe znemožniť mu prebrať moc od Jeľcina. Poslali ho spravovať Krasnodarskú oblasť, kde nešťastnou náhodou zahynul pri leteckom nešťastí…

    Tento článok nie je iba opisom minulých udalostí v Rusku, je to v prvom rade ukážka toho, ako pracujú Anglosasi pri dosahovaní svojich cieľov. Nedajme sa oklamať, žijeme v dobe, že ide naozaj o všetko alebo nič. Obama má prečo byť nervózny. Plán sa očividne zasekol a čas sa kráti.