Kategória: CESTA DUCHOVÉHO VÝVOJA

O Tartarii ste už určite čítali nejeden článok, ale všetky boli v „minulom čase“. Nastal čas, aby sme dali veci na správne miesto. V skutočnosti je situácia oveľa zložitejšia – alebo naopak, oveľa jednoduchšia. Vždy však záleží na tom, ako vysoko čitateľ vystúpil na ceste evolúcie.

Na začiatok si povedzme, že budeme vychádzať z védického pohľadu na Svet – veď aj naša minulosť je védická. Kadekto cudzí nám rád vysvetľuje, odkiaľ sme a čo sme v minulosti (ne)dokázali – ale sú to iba pohľady cudzincov. Majú síce pravdu – ale iba svoju.

Vznik a vývoj Vesmíru je opísaný v KNIHE SVETLA – a nás teraz zaujíma oblasť známa ako paralelné Vesmíry. Najskôr sa však pozrieme na vec z iného uhla. Veľmi podstatou zložkou pochopenia súvislostí je porozumenie mechanizmu pôsobenia MRAVNOSTI.

Základ Duchovnosti človeka ovplyvňuje jeho chovanie aj osud, v globálnych rozmeroch ovplyvňuje – či sa nám to páči alebo nie – kataklizmy. Dnešnému človeku je nepochopiteľné, akým spôsobom úroveň mravnosti realizuje tento vplyv.

Duchovnosť je spojená s mravnosťou človeka. Mravnosť je principiálne mechanizmus riadenia energie. Ľubovoľná životná situácia je cieľavedome navrhnutá na vysoké, nízke aj neutrálne riešenie. Preto v závislosti od toho, aký postup jej riešenia si daný človek vyberie produkuje buď vysoké, nízke, alebo stredné energie.

Výber v situácii vykonáva sám človek v závislosti od vlastností, ktoré už nadobudol v minulosti. Ak sú v ňom mravné normy nízke – a tomu zodpovedá nahromadenie nízkych energií v Duši – tak bude balansovať medzi dobrom a zlom. A keď sa podobné situácie opakujú a jednotlivec – ktorý má na pamäti vysokú mravnosť – si trvalo vyberá vysoké činy, tak jeho Duša každým správnym riešením situácie začne naberať vysoké druhy energií. Bude tak až dovtedy, kým formované vlastnosti neprejdú do trvalej formy.

Ak u daného jedinca vznikajú muky Svedomia – napríklad štýlu kradnúť-nekradnúť – tak u vysoko mravného človeka sa už táto otázka neobjavuje. Takýto človek radšej dá svoje, než by vzal cudzie. Toto sú rôzne mravné vlastnosti, z ktorých priamo vyrastá zachovanie sa v konkrétnych situáciách.

Ale mravné normy sa u človeka formujú nie iba pri zavŕšení činov, ale aj pri účinku citov, emócií, zmyslov. U človeka je vždy všetko prepojené s produkciou formátovanej energie: tu jemnej, tam hrubej. Preto to, cez čo človek vyvíja svoje zmysly – skrz vysoko mravné umelecké diela, počúvaním klasickej, či krásnej ľudovej hudby, básne, krásnej literatúry – závisí, aké energie produkuje a aké vstupujú do jeho matrice. Ak má potešenie z pozerania hororov, detektívok s množstvom vrážd a pod., tak do svojej Duše naberá negatívne energie. Človek samozrejme sám rozhoduje čo bude pozerať, ale keďže spravidla nerozpoznáva čo je kladné a čo záporné, tak najčastejšie v sebe formuje tie vlastnosti, ktoré vedú do záporného Systému. Dokonca dnes je v móde uprednostňovanie výberu tých elementov, ktoré zavádza negatívny Systém. Dosahovaním potešenia zo sledovania erotiky a nízkych „umeleckých“ diel človek núti svoje zmysly pracovať pre negatívny Systém, t.j. produkovať negatívne energie.

Ľudské zmysly však produkujú kladnú alebo zápornú energiu až potom, keď on realizuje svoj výber, rozhodnutie. A akékoľvek rozhodnutie človek realizuje na základe tých mravných noriem, ktoré si už dokázal osvojiť. Vysoké mravné základy nútia človeka konať výber v prospech nie iba vysokých činov, ale aj vysokej úrovne v umení, móde – skrátka vo všetkom.

Teda preto je také dôležité, aby Duša nahromaďovala vysoké mravné princípy, t.j. vysokú Duchovnosť, ktoré budú automaticky nútiť človeka konať výber v prospech blahých činov. Preto sa stáva pochopiteľné spojenie medzi vysokou Duchovnosťou človeka a jeho činmi. Ak koná správne činy, tak to pozitívne ovplyvňuje jeho ďalší osud, ktorý sa bude vyvíjať mäkšie a kľudne, bez otrasov.

Pozrime sa na to, ako človek nadobúda vlastnosti charakteru pomocou programu, t.j. prizrime sa mechanizmu, ako vypracováva vlastnosti svojho charakteru:

Program človeka pozostáva z niekoľkých variantov: pozitívna púť A-4, negatívna púť A-2 alebo A-1 a optimálny variant A-B.

Základná púť v programe, t.j. optimálny variant, je z bodu (udalosti) A do bodu (udalosti) B zodpovedá správnej púti. Sú to kontrolné body, teda človek ich nijakým spôsobom nemôže obísť, t.j. nemôžu sa nestať. Sú v jeho živote nevyhnutné bez ohľadu na to, akú si vyberie životnú púť.

Druhostupňové body – t.j. presnejšie udalosti v živote človeka – sa môžu alebo nemusia odohrať v závislosti od toho, akú púť si vyberie – ide o body 1, 2… 5. Púte A-1, A-2 a A-4 nie sú základné varianty vývoja, teda udalosti na nich nie sú overujúce, kontrolné.

Kontrolné, t.j. previerkové body sa tak nazývajú preto, lebo s ich pomocou je možné overiť vlastnosti, ktoré si Duša vypracovala – teda aké sú vysoké alebo nízke.

Bod A zahŕňa kontrolnú situáciu, v ktorej človek MUSÍ realizovať výber. Môže správne odhadnúť svoje sily a prebiehajúce udalosti a v súlade s tým vybrať optimálny variant svoje púte A-B. Je to najlepšia púť, činy a sily jednotlivca sa nachádzajú v harmónii.

Ak si náš človek vybral smer A-4 znamená to, že pozitívna púť je preň príťažlivá, ale v bode 5 precenil svoje schopnosti, teda v nejakej udalosti začne jeho degradácia. Na základnú púť B sa vráti. Duša však tak či onak spozná pozitívnu skúsenosť a nadobudne pozitívne snahy. Ale aby jedinec mohol pokračovať v ceste v tom istom smere, bude musieť pracovať na nejakých svojich vlastnostiach. Je to preto, aby v budúcnosti mal potrebný potenciál na udržanie sa na vybranej púti. To, v akej rovine treba nevyhnutne popracovať s Dušou určia Vyšní ale tak, aby sa mohla zdokonaliť v danom smere.

Ak si jedinec v bode A vyberie negatívnu púť A-2, tak všetky udalosti na tejto ceste sa vyvinú tak, aby vznikol impulz na prebudenie jeho vedomia. Treba aby pochopil, že nejde správnou púťou. Jeho život bude pozostávať z rôznych otrasov, neúspechov, ktoré ho prinútia rozmýšľať a analyzovať životné udalosti.

Z púte degradácie bude vrátený na správnu púť nútene, t.j. nie skrz výber, ale nevyhnutnosť – to je úsek 3-B. Tvrdé podmienky jestvovania v bode B sa vzťahujú k normám chovania, ktoré stanovila spoločnosť.

Púť A-1 je slepá ulica. Znamená, že jedinec si vyberá také činy, po zavŕšení ktorých ho odoberú zo života.

Ak si jedinec vybral púť A-B znamená to, že už nadobudol pevné charakteristiky. Výber púte A-4 hovorí o určitých nedostatkoch v pozitívnych vlastnostiach jedinca. A výber A-2 alebo A-1 potvrdzuje, že indivíduum nenadobudlo potrebné vlastnosti, a teda ešte bude musieť dlho na sebe pracovať, t.j. prechádzať zložitými situáciami.

To hlavné čo môžeme na danom príklade pochopiť je, že v závislosti od toho, aké vlastnosti sú Dušou nahromadené, si človek bude vyberať tú alebo onú životnú púť. Výberom rozhoduje, aký osud sa stane preň aktuálnym: buď milosrdný alebo začne zasadzovať rany. Výber závisí od napracovaných minulých vlastností a Duchovnej skúsenosti jedinca. Potrebné vlastnosti si mohol vypracovať aj v tomto živote pred aktuálnou udalosťou, t.j. pred bodom A.

Akákoľvek vlastnosť Duše zodpovedajúca bodom A a B sa považuje za stabilnú, ak je dovedená do automatizmu. V takom prípade nech by bola zadaná akákoľvek situácia, výsledok bude vždy jeden – požadovaný, t.j. zodpovedajúci púti A-B. Všetky vlastnosti Duše zodpovedajúce situáciám A aj B sú svojou podstatou energie nahromadené v matrici do potrebnej veľkosti, t.j. do hraničného naplnenia bunky matrice energiou jedného typu. Táto kvantitatívna veličina svedčí o tom, že vlastnosť je spracovaná do normatívnych ukazovateľov, a preto nesie automatický charakter.

Odklon púte smerom k variantom svedčí o nedopracovaných vlastnostiach, o nedostatočnom zaplnení buniek matrice. Vlastnosti Duše ešte nie sú pevné, a preto jedinec zakusuje neustále výkyvy a pochybnosti.

Optimálny variant môže prejsť bez druhostupňových bodov, t.j. človek môže prechádzať aj podľa tvrdého programu. Znamená to, že bude účastný v situáciách, ktoré ho „násilne“ privedú k výsledku zadanému programom. Vtedy si začne byť vedomý osudu, ale nič vo svojom živote zmeniť nemôže. Takáto púť mu však umožňuje nadobudnúť nevyhnutnú životnú skúsenosť, vypracovať určité konkrétne vlastnosti.

Ale v akomkoľvek prípade osud človeka závisí od jeho vnútorných vlastností, pretože sa plánuje Vyšnými v závislosti od toho, aké energie musí nevyhnutne nakopiť do matrice tak, aby Duša progresívne postúpila, pričom príčinno-následné vzťahy (kauzálna reťaz) sú plne brané do úvahy.

Ak hovoríme o spojení vlastností Duše s kataklizmami, tak si treba spomenúť, že človek je vodičom kozmických energií na Zem. Konkrétne miesta Zeme dostávajú energie žiadanej, konkrétnej kvality skrz rôzne národy. Svedčí to o tom, že vnútorné vlastnosti človeka – t.j. energie nahromadené v jeho matrici – ovplyvňujú jeho rozhodnutia a činy v konkrétnych situáciách. Tým zároveň ovplyvňujú to, aká energia prejde do Zeme. Je jasné, že ak človek vo veľkom množstve do Zeme zhadzuje energiu agresívnosti, tak Zem mu začne odpovedať kataklizmami. Aj ona má právo – ba dokonca povinnosť – na sebaobranu.

Kataklizmy však sú dvojakého druhu. Buď sú formou prejavenia nevôle Zeme s chovaním sa človeka, alebo ide o druh trestu Zhora – rovnako však za nesprávne konanie človeka. A nevôľa oboch je vyvolaná tou príčinou, že človek naberá neželateľné vlastnosti.

Súbor vlastností Duše človeka závisí od miery osvojenia si mravných či morálnych noriem, ktoré sú zaužívané v spoločnosti. Na druhej strane nadobudnutie vlastností formuje Duchovnosť človeka. Preto je potrebné pochopiť, že takýmto spôsobom dochádza k vzájomnému prepojeniu a ovplyvňovaniu jedného druhým.

Jedine vnútorné nahromadenia Duše človeka ovplyvňujú charakter jeho činov. Spojitosť medzi energiami, ktoré napĺňajú matricu a osudom človeka je nasledovná: energia matrice – vlastnosti Duše – charakter činov – karma – osud.

Ak hovoríme o Duchovnosti človeka a jej vplyvu na osud, tak reťazec vzájomnej previazanosti bude nasledovný: energia matrice – vlastnosti Duše – Duchovnosť – činy človeka – pravidlo príčinno-následného spojenia – osud.

Človek z akéhosi dôvodu oddeľuje Duchovnosť od všetkých ostatných vlastností, hoci práve ona ich všetky spája do jednej jedinej vlastnosti. Pokročme však ďalej a pozrime sa ako nám Duchovnosť môže pomôcť znovu sa ocitnúť v dŕžave Tartaria. Najskôr si však zopakujme niektoré z komponentov Duchovnosti, o ktorých sme už neraz písali.

Dŕžava tradične stojí na kastovom systéme. Existujú štyri základné kasty, pričom dnešné varny sa už od pôvodného významu dávno vzdialili. Kasty existujú síce nie formálne, ale zato reálne. Jedna z najdôležitejších otázok na individuálnej evolučnej ceste je zistiť, do akej kasty patríme. Len takto môžeme v živote nadobudnúť skutočné šťastie. A čo to ŠŤASTIE je? Ak siahneme po Staroslovienskej Bukvici zistíme, že ide o pôvodne zložené slovo, ktoré v dnešnej slovenčine vyjadríme spojením „z častí“. Šťastný je teda ten, kto má všetky „časti“, teda mu nič nechýba. A kedy teda máme všetky časti? Táto odpoveď má štyri vrstvy. Každá kasta má totiž svoj „návod na šťastie“. Pozrime sa teda na to.

Všeobecnú schému nášho biopoľa – považujme ju za dohodnú pre názornosť – si už určite pamätáte:

Základný opis jednotlivých vrstiev môžete nájsť v tomto článku.

Prejdime ku kastám. Principiálne ide o to, ako vysoko má ten-ktorý člen spoločnosti rozšírené vedomie (zároveň to voláme Duchovný vývoj). Z dôvodu lepšej názornosti použijeme názvy, ktoré by nám mohli byť zrozumiteľnejšie:

SLOVEN

Základné životné ciele Slovena sú najesť sa, vyspať sa, urobiť sebe podobného – najčastejšie iba ako „vedľajší produkt“. V podstate žiadny záujem o cnostnú výchovu potomstva.

Vo Védach sa dočítame: Ak človeku dáme všetko čom túži a je šťastný znamená to, že v tomto prípade to je Sloven.

HOSPODÁR

Základné ciele sú podobné ako u Slovena, ale rozhodne nie rovnaké. Hospodár vedie a zveľaďuje svoje hospodárstvo, ktoré chce odovzdať svojmu potomstvu. V dnešných podmienkach má byt či dom, chatu, stará sa o auto. Deti dáva do dobrých škôl a očakáva, že keď vyrastú budú kráčať v jeho šľapajach, preto pre nich aj zveľaďuje svoj majetok. Védy znova hovoria: ak človeku všetko toto dáme a je spokojný znamená to, že je Hospodár.

VELITEĽ (VEDÚCI)

Má všetko po čom túži Hospodár ale vie, že to nestačí. Kedykoľvek sa situácia môže zvrtnúť a môže o všetko – vrátane rodiny – prísť. Preto nenecháva nič na náhodu a učí sa vojnovému remeslu, aby vedel odraziť a poraziť nepriateľa, ktorý má zálusk na to, čo on svojou prácou nahromadil. Ak mu všetko toto dáme – vrátane vojenskej cti a umenia – a človek je šťastný znamená to, že je to Veliteľ (Vedúci).

Spojenie Veliteľ-Vedúci používame preto, lebo v prípade potreby bojovať je to nielen bojovník, ale najmä chladnokrvný Veliteľ. V mierových časoch schopný Vedúci, ktorý sa dokáže rýchlo a efektívne rozhodovať aj pod tlakom.

UČITEĽ

Dosiahol úroveň Veliteľa ale vie, že stínaním hláv sa koniec koncov nič v dlhodobej perspektíve nevyrieši. Preto hľadá ďalej odpovede. UČITEĽOM je preto, lebo nielen že môže učiť ostatných, ale je hlavne pripravený sa celý život učiť sám. Vie, že vývoj nemá nikdy konca. Napriek tomu vie bojovať a ovláda všetky zbrane.

V Dŕžave mali moc v rukách minimálne Velitelia, neraz aj Učitelia. Sloveni a Hospodári ZÁSADNE NIE. Nedorástli ešte na potrebnú úroveň. A ako je to dnes v štáte?

Sloveni a sem tam Hospodári už od revolúcie obsadili parlament a ministerstvá. Keď napríklad svojho času minister obrany zo SAS rozpredal po 5€ armádne automatické karabíny – neskôr boli použité aj pri atentáte v Paríži – tak nám jasne ukázal, že on a jeho partia rozhodne nepatria do kasty Veliteľov. Podnikanie povýšil nad záujmy národnej obrany – typická vlastnosť Slovena alebo Hospodára. A tak slovenská armáda má cca 13 000 vojakov a cca 7 000 samopalov… Principiálne koalícia či opozícia všetko jedno. Koho „zaujíma“ obranyschopnosť krajiny len po úroveň ako sa na nej nabaliť, ten určite nie je Veliteľ. A Sloven s Hospodárom nie sú kompetentní riadiť nič nad úroveň svojej rodiny – takže tak to potom aj vyzerá.

Za zamyslenie možno stojí prečo je dnes okolo nás také množstvo nízkych Duší – teda „včerajších“ zvierat? Samozrejme, že máme na mysli iba ľudí – neľuďmi sa nezapodievame. Vieme, že väčšina vysokých Duší už zo Zeme odišla, ale vieme aj to, že v našej Kultúre by mali prvé štyri deti byť z Rodu otca, ďalšie štyri z Rodu matky, tretie štyri žreci a až posledné štyri bývali nové Duše – teda tie, ktoré prišli z ríše zvierat. Vysvetlenie je iba jedno – naši ľudia zabudli, načo sex slúži. Vstupujú doň kvôli slasti, nie kvôli potrebe zachovania Rodu. Ak je motívom živočíšnosť zvierat, tak materializujú zvieratá, NIE ČLENOV SVOJICH RODOV! V prvom rade oni – členovia našich Rodov – by mali dostávať šancu na ďalší evolučný vývoj. Ale nám sú očividne bližšie zvieratá… toto nemôže ostať bez reakcie Vyšných. A to sa ešte divíme, že vôkol nás vládnu zverské mravy. Asi by sme mali byť vďační aspoň tým, ktorí nematerializujú Démonov. Žalostne málo na obdobie, v ktorom čo nevidieť prídeme ku kontrolnému bodu. Teda tak – čo v mysli, to materializujeme. A platí to aj pri sexe. Karmu však nikto nevypol.

Nemožnom sa teda diviť, že nás riadia králiky či opice a my ich ešte aj volíme… teda s našim súhlasom.

Slovenov (viď obrázok) nazývame aj „Rabi boží“ – ich vedomie vystúpilo iba po prvé tri čakry, ich dominantnou frekvenciou sú emócie, typickou sférou myslenia náboženstvo, pod kontrolou ktorého Pána sú. Dnes ich môžeme výstižnejšie charakterizovať ako „egoisti“.

Hospodárov môžeme charakterizovať ako „Vnuci Boží“. Je to úroveň Pravoslávneho slovanstva spred cca 1 000 rokov. Spravidla sa orientujú na vonkajšie znaky, ale hĺbke Múdrosti veľmi „neublížia“. Tento boj sme však v minulosti prehrali – teda iba kroje, výšivky, oberegy a pod. nestačí, aj keď samé osebe nijako nevadia.

Veliteľov charakterizujeme aj ako „Deti Božie“. Rozšírenie ich vedomia už môže dosahovať 9. čakru. Na tejto úrovni sa Živatma stáva MOBILNOU!

Učiteľ je AS, t.j. Boh žijúci na Zemi. Títo ľudia sú mimo Matrixu. Dosiahli to, čo stredovekí alchymisti nazývali „Kameň Mudrcov“. Ich Živatma je MOBILNÁ.

Predtým ako pochopíme, v čom je „MOBILNÁ ŽIVATMA“ dôležitá si spomeňme PARALELNÉ VESMÍRY, o ktorých sa možno dočítať aj v Knihe Svetla.

Kontrolné body nášho života zásadným spôsobom vplývajú na naše osudy – v predchádzajúcich riadkoch sme súvislosti vysvetlili. Ale v týchto kontrolných, osudových bodoch dochádza aj k ďalšiemu javu – vytvárajú sa Paralelné Vesmíry. O čo ide?

V každom kontrolnom bode sa odohráva životná situácia, ktorej výsledok zásadným spôsobom ovplyvňuje náš osud. Aby naša Živatma mohla naberať životné skúsenosti v maximálnej možnej miere tak vždy, keď vykonáme osudové rozhodnutie sa vytvára paralelná púť, ktorej životné udalosti sa vyvíjajú spôsobom podľa druhého výberu. Postupom času sa tieto body od nás vzďaľujú a časom na každej z paralelných pútí rovnako nastávajú kontrolné body, ktoré ďalej a ďalej rozvetvujú ďalšie a ďalšie možnosti.

Vo védických textoch sa opisuje mudrc, ktorý sa rozhodol, že poráta všetky paralelné Vesmíry. Rozhodol sa všetky navštíviť a dal si pritom podmienku, že v každom paralelnom Vesmíre ostane maximálne 1 až 3 údery srdca (1-3 sekundy). Začal meditovať, opustil telo a začal rátať… Prebral sa až o 18 mesiacov. Z informácie je jasné, že množstvo paralelných Vesmírov je skutočne ohromné.

Čím sú paralelné Vesmíry bližšie súčasnosti, tým sú podobnejšie nášmu Svetu. Čím sú ďalej v čase, tým sú menej podobné na náš súčasný život a ľudí z nášho okolia.

Všetky tieto naše existencie sú čo do podstaty naším životom, pretože na všetkých miestach kde pôsobíme my je naša Živatma. Živatma je duchovná častica, a teda je mimo času a priestoru. Z pohľadu priestoru teda môže byť všade a nikde.

Uvedomenie si nášho JA sa realizuje v našom vedomí. Ak máme obmedzené ponímanie Sveta, t.j. ak sme chytení v Matrixe vplyvom toho, že naša Živatma v tejto realite nevystúpila vysoko – dnes je u väčšiny populácie iba v priestore Slovenov – troch spodných čakrách. Je nízko a teda nevidí ďaleko. Aj v živote to je rovnako. Nie je jedno, či vystúpime na železničný násyp alebo Lomnický štít – ale podľa toho sa mení aj vzdialenosť, pokiaľ dovidíme. Sloven vidí z výšky železničného násypu.

Duchovný vývoj je výstup Živatmy minimálne na Lomnický štít či Gerlach, u niektorých až na vrcholy Himalájí. S výstupom nahor po našej energetickej osi a osvojením si každej vyššej pozície čakry si osvojujeme aj úroveň danej čakre zodpovedajúceho energetického tela. Takto sa zároveň rozširuje naše vedomie. Tento jav zachytáva aj Runa:

Rozširovaním vedomia (šípky idú od seba) sa naše poznanie rozširuje, ale všetko čo tam už bolo ostávala vnútri medzi šípkami. Kvalita Poznania je zásadným faktorom Duchovného (evolučného) vývoja.

V ktorom Paralelnom Vesmíre je koncentrované naše VEDOMIE, ten Svet považujeme za SKUTOČNÝ. To však neznamená, že iné Svety neexistujú. Znamená to len to, že tam nedokážeme rozšíriť naše vedomie. Kto nemá Poznanie, ten ani nikdy nebude žiadne iné Svety hľadať. Sem tam niekto na okamih aj tak „nahliadne“ do iného paralelného Sveta, čo najčastejšie označujeme ako jav „Déjà vu“.

A teraz sa môžeme vrátiť k MOBILNEJ ŽIVATME. Výstup nahor po energetickej osi nášho tela voláme Duchovný vývoj. Kým je Živatma na nízkych energetických hladinách – najčastejšie v oblasti emócií – vždy narazí iba na pevné „steny“, za ktoré sa nikdy nedostane. Veď ani my bicyklom nedokáže prekonať oceán. Ale ak zameníme dopravný prostriedok napríklad za loď či lietadlo, tak oceán prekonáme. Ide o to, aké vozidlo použijeme, ale v jeho vnútri sme stále my. Tiež platí, že energetická spotreba bicykla a lode či lietadla nie je rovnaká. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Nevedomosťou múry nevedomosti prekonať nemožno. Sloveni a Hospodári celý život nezistia, že steny na ktoré narážajú sú iba priečky ohromného Vesmíru, za ktorými sú ďalšie a ďalšie Svety. Tak ďaleko králiky nedomyslia… a preto Svet, ktorý aktuálne vidia je pre nich jediné možné riešenie. A tomu zodpovedá aj mód ich života.

Tartaria je z pohľadu nášho vedomia jeden z paralelných Vesmírov, alebo presnejšie MY sme jeden z paralelných Vesmírov Tartarie. Kedysi dávno každý z nás učinil nejaké rozhodnutie, ktoré nás „posunulo“ do tohto špecifického paralelného Vesmíru. Neskôr sa udalosti vyvíjali ďalej a ďalej, až sme sa dostali tam, kde sme teraz. Časom sme zabudli cestu nazad – nepoznáme už ani pôvodné slová pôvodného slovienskeho jazyka – teda niet sa čomu diviť. V tomto paralelnom Vesmíre sme pristúpili na cudziu hru a Tartariu sme stratili. Je to naša vina, teda výsledok našich činov.

Cesta späť však existuje, ale nie je prístupná Slovenom a Hospodárom. Nie preto, lebo by boli prekliati, ale jednoducho preto, že oni vďaka nízkej úrovni svojho vývoja ani nechcú nič iné, ako byť šťastní. Komponent návratu Dŕžavy Tartaria nepatrí medzi položky potrebné pre ich šťastie – preto žijú v ilúzii, že nadobudli všetko, čo sa nadobudnúť dá, že majú všetky „časti“. Kde ja naša pozornosť, tam je aj naše vedomie. V Dŕžave mali za tieto „deti“ zodpovednosť Velitelia a Učitelia. Deti proste nemožno nechať len tak, aby si robili čo sa im zachce. Oni nevedia čo ich môže ohroziť. A nevedia to ani dnes.

Dnes sme uzavretí v Systéme, ktorý žije z našej životnej energie. Materiálna cesta von neexistuje – teda okrem jednej jedinej, v jemnohmotnom Svete. Túto cestu môžeme nazývať aj Duchovný vývoj, čo je cieľavedomá činnosť zameraná na zvyšovanie pozície Živatmy v energetickej osi, ktorú podľa starej tradície nazývame Inglia. Ako vidíme na obrázku, keď Živatma dosiahne deviatu rozmernostnú hladinu v našom Vedogone – stane sa mobilnou. Znamená to, že sa môže presunúť do toho paralelného Vesmíru, ktorý jej vyhovuje. Presnejšie Živatma sa nepresúva – je mimo času a priestoru – ale presúva VEDOMIE. Môžeme si to však predstaviť ako presun Živatmy. V kastovej logike takéto niečo môže už začať dosahovať Veliteľ, ale určite Učiteľ.

Situácia môže vyzerať aj tak, že s mobilnou Živatmou si večer ľahneme a ráno vstaneme v Dŕžave Tartaria. Všetko čo sme tu prežili sa môže ukázať ako zlý sen či spomienka. Rovnako môže vyzerať „sortovanie“ kataklizmou či vojnou. Jedna skupina prejde nahor, druhá nadol a tretia bude rozkódovaná. Presunom vedomia budeme tam kde chceme – ak ho začneme riadiť sami – alebo tam, kde nás posunie karma. Bez nároku ale zaslúžene – inak to nebýva.

A ako nahor? Už sme o tom neraz písali. Meditácie, Psychoenergolytika, čokoľvek, čím začneme preberať kontrolu nad vlastnou životnou energiou. Nezabúdajme však na jedno – kde je zameraná naša pozornosť, tam ide naša životná energia.

A ako možno realizovať zmeny ako také? Vieme, že máme silnú zbraň – Kolektívne Vedomie. Čo si spolu predstavíme, to sa nevyhnutne materializuje. Ale na to, aby sme si mohli niečo spoločne predstaviť, musíme presne vedieť, čo chceme dosiahnuť. Každá cesta je pohyb z bodu A do bodu B. Ak sa chceme dostať do bodu B – Tartarie – musíme presne vedieť, čo to znamená a ako to vyzerá. Tu je hlavným komponentom KVALITA POZNANIA. Len jeden variant dnes podávaných informácií je naša Kultúra – nie náhodou sa taktikou „Rozdeľ a panuj“ implementuje množstvo všakovakého „Slovanstva“. Ako si napríklad predstavíme Svet Vyšných Bohov – buď naše Pohanské Rodobožie alebo cudzie jazyčníctvo – taká energia sa preklopí do našich myslí. Ak si každý myslí čo chce – do akého bodu B sa môžeme spolu dostať? Na aký želaný Obraz koncentrovať? Odpoveď je zrejmá.

Zmeny – tvorenie mysľou – dosahujeme koncentráciou na výsledný Obraz po dostatočne dlhý čas. Hlavné body tohto postupu sú OBRAZOTVORNOSŤ a KONCENTRÁCIA. Bez obrazotvornosti a schopnosti koncentrácie mysle nedokážeme materializovať to, čo by sme si želali.

Ak si konkrétna skupina ľudí predstaví jasný Obraz a zotrvá v predstave potrebný čas – bod B sa materializuje. Každý zo skupiny však musí presne vedieť, ako bod B vyzerá. Koľko ľudí je potrebných na zmeny v celej krajine? Ako zvyčajne – všetko závisí na výške umiestnenia Živatmy, teda Duchovnom vývoji:

Na tú istú zmenu sa buď sústredia všetci – Sloveni, Hospodári, Velitelia aj Mudrci – alebo menšia skupina ľudí ale na ďaleko vyššom stupni evolučného vývoja. Šanca, že do meditácie sa zapojí všetko obyvateľstvo Slovenska je nereálna. To isté čo všetka masa však môže dosiahnuť povedzme tisíc Veliteľov alebo desať Učiteľov. Z uvedeného je určite mnohým už jasné, prečo sa treba cvičiť v meditáciách – Duchovnosti a koncentrácii ale za predpokladu nášho, nie cudzieho Poznania!

NIČ INÉ NEPRINESIE SKUTOČNÚ ZMENU!

Akákoľvek zmena a progres pozostáva z troch stupňov: uvedomenie-rozhodnutie-čin. Uvedomenie si problému je začiatok, rozhodnutie zmeniť veci je druhá časť, ale všetko je márne, ak nezačneme realizáciu – čin. Nič okrem výstupu nahor neprinesie skutočnú zmenu, pretože tá musí zahŕňať osobnú skúsenosť. Nikde inde NIE JE Živatma mobilná.

Odbočky sa obliekajú do pekných a príťažlivých šiat. Určite nie je jedno, čo sa okolo nás deje, ale ak na to skoncentrujeme celú svoju pozornosť, tak nejdeme nahor vo vývoji kvalít našej energie. Možno napríklad sledovať rabína Piakina – ale je tam informácia ako rozširovať vedomie? Kto bude detailne vedieť ako sa vyvinie oblasť politiky, ekonomiky, sociálna či aj vojenská vie veľa, ale nahor sa NEPOSUNUL ANI O MILIMETER. Bude užitočné si uvedomiť, že dnes nemá šancu na úspech otvorená lož. Preto ľuďom podávajú pravdivé informácie ale takého druhu, ktoré udržiavajú Živatmu v horizontálnej rovine danej rozmernosti Vedogonu. Sloveni ani Hospodári si neuvedomia, že tým im odoberajú potenciál vertikálneho pohybu. Budú vedieť veľa, ale nebude to Múdrosť, iba informovanosť.

Uvedomenie si problému alebo aj rozhodnutie je pekná vec – ale konanie nie je sedenie za klávesnicou a pozeranie videí. Mnohí však zastanú a ostanú práve tam – pasca je veľmi rafinovaná. Úprimnú sústrasť.

Nedajme si vziať našu Dŕžavu, cesta do Tartarie je v našej moci. V dnešnej prelomovej dobe sa môžeme vrátiť tam, odkiaľ sme kedysi dávno nesprávnym rozhodnutím odišli. Tartaria existuje naďalej – akurát že niekde „vedľa“ nás. Prevezmeme sami kontrolu nad svojou životnou púťou, alebo necháme opraty v rukách iných ľudí, dokonca cudzincov? Odpoveď môže dať jedine každý sám a za seba. Nedá mu ju ani internet ani video. Konať totiž musí sám a ani času nie je nazvyš.

27.01.2018

Od prevratu, ktorý umožnil nastolenie demokracie – presnejšie od konca osemdesiatych rokov minulého storočia – sú všetky možné médiá preplnené úvahami o sexe, všakovakým rozprávaním či všakovakými obrázkami tejto „disciplíny“. Hovoriť o sexe sa stalo módnym, čo znamená, že iba takto sa dá ísť ruka v ruke s pokrokom. V podstate v každom filme – a už nielen americkom – ukazujú obnažené páry a to až po hranicu intímnych vzťahov.

Od časov „nedemokratického“ socializmu došlo k rýchlemu úpadku mravnosti. Tí, ktorí boli predtým odsúdeniahodní sa stali hrdinami dneška. Ale práve preto sú dnešné dni dopustené Stvoriteľom pre nízke Duše, aby dorástlo to, čo začalo hniť. Aby sa doničilo všetko, čo sčernelo od hriešnosti – porušovania Konov – aby potom nebolo ľúto ich rozkódovať. Stvoriteľ dal všetkým slobodu konania, a tak si každý v živote vyberá to, čo sa mu páči.

Sloboda je daná nato, aby sa rozvratníci definitívne dorozvrátili, ale tí mravní aby sa vydvihli ešte vyššie. Mechanizmus slobody jednoznačne vyjaví miesto prislúchajúce každej Duši, teda kam patrí: padnúcim nízke, vysokým ešte vyššie.

Preto v atmosfére absolútnej beztrestnosti každý ukáže svoju skutočnú tvár a zavŕši skutky, ktoré zodpovedajú jeho vnútornej podstate. Netreba sa však znepokojovať, že je priepastný nepomer medzi stádovitou masou nízkych a žalostnou hŕstkou vysokých Duší. Jeden vysoký potenciál je rovný tisícom malých potenciálov, ktorých nositeľmi sú slabo vyvinuté indivíduá. A tak je v spoločnosti vysokých osobností vždy iba na kusy, ale nízkych na milióny.

Čím viac ľudí je zhodných svojimi mravnými princípmi, tým stoja nižšie, ale čím menej ich je v masách, tým sú čo do vývoja vyššie.

K dnešnému dňu boli už mnohé Vysoké Duše zo Zeme odobrané, pričom tie, ktoré tu ostali prechádzajú poslednými etapami testovania. Po ukončení testov bude pre každého vynesený rozsudok a určený trest. Znamená to, že ak ešte sme na Zemi, tak našej Duši ešte treba niečo dopracovať, pričom nedostatky môžu byť aj veľmi veľké. Človek musí pochopiť, že Nebeskí Učitelia mu dávajú poslednú šancu, aby skrz dobré činy, poriadkumilovnosť a vysokú mravnosť zozbieral posledné body, ktoré ho môžu zachrániť pred rozkódovaním – t.j. totálnou likvidáciou alebo večným rabstvom. Ľudia však úporne nechcú vidieť, že Nebeskí učitelia trestajú naozaj tvrdo a Boží trest sa teraz prejavuje v katastrofách, haváriách, živelných pohromách. Nič z toho sa nedeje samé od seba, to priložením rúk Vyšných sa vŕši súd. Ľudia sú však slepí a nevidia podstatu toho, čo sa odohráva, nevidia ten hlavný mechanizmus, ktorý všetko toto realizuje. Teda naplnilo sa: majú oči na pozeranie ale nevidia, majú uši na počúvanie ale nepočujú.

Možno povedať že tí jedinci, ktorí vystupujú proti nemravnému besneniu – za jeho ohraničenie – to je dnes Vrchol na Zemi. Takéto osobnosti ostávajú nepochopené. Je to preto, lebo ku koncu obdobia 2000-2012 už spoločnosť – pri danej jej slobode vôle a vzájomných vzťahov – plne degradovala. Väčšina čistejších a vyšších Duší už na Zemi nie je. Ostalo tu z nich iba niekoľko jednotlivcov – v mori šedej masy.

Títo jednotlivci tu boli ponechaní preto, aby vytvorili všeobecnú opozíciu verejnej mienke, ktorá musí väčšine neustále pripomínať, že okrem ich uhlu pohľadu existuje aj iný, a že nie všetci zdieľajú ten istý názor na konkrétny problém.

Teda čo to sex vlastne je?

V materiálnej rovine to je akt, ktorého cieľom je zabezpečenie potomstva. Ľudia však skreslili jeho podstatu, a pre takých je sex dosiahnutie uspokojenia pomocou špecifických činov. V jemnohmotnom svete sex vyjadruje vyprodukovanie a vyvedenie energie špecifického, nízkeho rozsahu, pričom každý národ vydeľuje v tomto rozsahu svoj typ energie.

Keď Materiálne Systémy vytvárali človeka, tak pre vstup do pohlavných vzťahov mu stanovili jediný cieľ – produkovať materiálne obálky pre Duše. Je to spojené s výchovnými cieľmi, pretože týmto prinútili človeka nadobúdať deti a vychovávať ich. Pretože prví ľudia tu boli privezení, nastala potreba ich rozmnoženia a osídlenia po Zemi. Sex nebol nikdy plánovaný ako prostriedok zábavy a uspokojovania. Bol však doň vložený príjemný moment, lebo ak by tak nebolo, tak muži a ženy by nikdy nezatúžili vstupovať do blízkych vzťahov a nerodili by sa deti. Fakt, že človek na tomto momente začal parazitovať – čím ho zmenil na zábavu, útechu či až podnikanie – to už je zvrátenosť, ktorú však vniesol doň on sám.

Jediná správna a prirodzená forma pohlavného života musí stáť výlučne na rodinných vzťahoch – rodení a výchove detí. Všetko ostatné – všetko čo dnes hlásajú – je rozvrat, ktorý už dosiahol rozmerov živelnej pohromy. Všetko, čo prebieha mimo partnerských, rodičovských vzťahov je bez mravnosti.

Ľubovoľné prirodzené vzťahy medzi mužom a ženou sú dobré pre vývoj citov. Je to v skutočnosti aj ich úloha – podporovať rozvoj citov v človeku. Ľúbosť je to jediné, čo je schopné v človeku vyvinúť to najbohatšie spektrum energií pri správnej konštrukcii vzťahov medzi mužom a ženou. Hovoríme predovšetkým o podpore vývoja astrálnej obálky a zapĺňaní matrice Duše bohatým, mnohofarebným spektrom energií astrálneho sveta. Preto sex bez zdokonaľovania citov podporuje produkovanie iba negatívnych energií pre Dušu, ktoré však otvárajú cestu do negatívneho Systému. Sex, ktorý zapája primitívne zmysly dáva do pohybu energie najnižších čakier. Je to hrubé spektrum špecifických energií, ktoré sa odoberajú z buniek organizmu. A orgazmus je vyvrhnutie nazbieranej energie, preto nadbytočný sex spôsobuje predčasné starnutie. Predčasne zostarnutá, zvráskavená pokožka je príznakom nadbytočného sexu.

Krásne vzťahy stoja na energiách troch najvyšších čakier – nad čakrou Jarlo v energetickom stĺpci. V oblasti troch najvyšších čakier sa nachádzajú Duše, ktoré už prešli značnú evolučnú púť. Na energiách troch najnižších čakier sa vyvíjajú mladé Duše, ktoré iba nedávno prišli z ríše zvierat. Sú to energie emócií.

Duše, ktoré prišli od zvierat sú ešte naplnené inštinktami, a preto nie sú schopné poňať krásu a jemnosť vzájomných vzťahov, ktoré môžu byť medzi mužom a ženou. Nízke Duše poznajú iba jediný mechanizmus: zoznámiť sa – posteľ – zabudnutie. Ale treba vedieť aj to že Duše, ktoré prišli z ríše zvierat majú rôznu úroveň sexuálnosti. Veľmi sexuálne založené budú Duše bývalých králikov, mačiek, opíc – vodcov stád, býkov, kohútov. Zoznam si určite budete vedieť doplniť. Na druhej strane vlk a vlčica držia spolu celý život (sme vo Veku Vlka), malou sexuálnou aktivitou sa vyznačujú aj Duše pochádzajúce od veľkých cicavcov, losov, slonov, niektorých druhov psov a pod. Môžeme povedať, že náklonnosť k sexu – divé strasti – nadobudol človek ako dedičstvo od zvierat. Ak sa teda niekto rád prehlasuje za aktívne sexuálne činného a príťažlivého, tak tým nám predovšetkým dáva vedieť, že zdôrazňuje svoju blízku príbuznosť so svetom zvierat. Je to však prirodzená evolučná cesta vývoja energií v človeku zdola nahor. V našom tradičnom kastovom ponímaní ide o Smerdov/Slovenov, teda o tých, ktorí nám dnes vládnu z parlamentu a ministerstiev, ktorých vidíme každý deň na obrazovkách… žeby to boli vhodné vzory na nasledovanie? A prečo ich vlastne volíme a platíme?

Prvé, čo človek začína prepracovávať po príchode do Sveta Javi je sexuálna energia. Neskôr – podľa dosiahnutého stupňa evolúcie – Duše začínajú prepracovávať množstvo ďalších energií: energie činov, vôle, Ľúbosť k Stvoriteľovi, starostlivosti o človeka atď. Vždy ide o to, čo nazývame Duchovný vývoj, t.j. o to, ako vysoko vystúpi naša Živatma, do ktorej čakry sa natrvalo dostane. Znamená to jediné – kto hovorí o sexe, hovorí o nízkej úrovni svojho vývoja.

Sex nás spája s nižšou ríšou – ríšou zvierat. Duchovnosť nás spája s Vyšším Svetom – Svetom Slavi. Nahor sa nedostaneme cestou nadol. Preto všakovaké dnes módne „tantry“ vedú iba nadol – do Temného Systému. Potreby tela síce diktujú formu chovania sa, ale zrelá Duša je vždy schopná ich riadiť.

Ak sa chovanie človeka vyznačuje krátkozrakosťou, hlúposťou, nízkosťou činov – čo je spravidla sprevádzané zvýšenou sexualitou bez rozlišovania partnerov – tak ide o mladú Dušu, ktorá len nedávno prišla z ríše zvierat. Preto tým, že indivíduum vyjadruje svoju sexuálnu potenciu, predovšetkým odhaľuje nízku úroveň svojho osobného vývoja. Dokonca ani Vysoké osobnosti negatívnej štruktúry na Zemi nemajú sklon k sexu, pretože to je spektrum energií, ktoré sa nachádzajú veľmi nízko na evolučnej púti.

Treba zdôrazniť, že sex je natoľko nízky typ energií, že dokonca ani Duše Systému Diabla nemajú o ne záujem, ak už raz dosiahli najvyššiu pozemskú Úroveň a postúpili do Hierarchie. Je to hlavne preto, lebo tento druh energií už prepracovali, a teda potrebná bunka matrice Duše je už zaplnená, takže podobné túžby u nich ani nevznikajú. Ale aj preto že tí, ktorí už raz vystúpili nahor sa nikdy nezačnú spúšťať nadol skrz akési nízke spojenia. Ba dokonca ani ich samotný najvyšší Hierarch im jednoducho nedovolí znižovať svoju Úroveň podobným spôsobom, pretože to je spojené s osobnou spotrebou prostriedkov (energií) potrebných na ďalší výstup. Negatívny Systém má záujem na zachovaní a vývoji svojich indivíduí.

Sexom a vytvorením všetkých zvráteností v ňom sa zaoberajú iba nízke negatívne indivíduá, ktoré patria k pozemskej Hierarchii Negatívneho. Ich cieľom je rozvrátiť podľa možnosti čo najviac Duší, prinútiť ich, aby si do matrice nabrali čo najviac negatívnych vlastností, aby ich zvrátili na stranu svojho Vládcu.

Vždy a vo všetkom musia byť stanovené konkrétne hranice, pretože človek je vďaka svojej nevedomosti a nízkej úrovni uvedomovania neschopný sám zistiť, čo ho vedie k vývoju a čo k degradácii. Čo k životu a evolúcii a čo k ukončeniu existencie rozkódovaním. Preto u človeka vždy musí byť orientácia na mravné normy a pravidlá, ktoré sú zostavené takými ľuďmi, ktorí už prešli značnou evolučnou cestou.

Sex je špecifická funkčná potreba materiálneho tela, s ktorou nie je každé indivíduum schopné bojovať. Ale fyziologické potreby musia byť uspokojované normatívne, t.j. bez zachádzania priďaleko a prebytku. Ak človek zmení sex na životný štýl, spáva s kýmkoľvek, neustále hľadá nových partnerov, nové zážitky, nové pozície, tak to je už zvrátenosť, proti ktorej už zasahujú Vyšní. Človek však nechápe kedy a za čo je trestaný, a preto pokračuje v ničení – seba samého.

Zmysel života spočíva v evolúcii Duše, teda v tom, čo voláme Duchovný vývoj. Hlavným cieľom jestvovania Duše je zdokonaľovanie, ktoré spočíva v nahromaďovaní energií, v narastaní energetického potenciálu. To je jediný cieľ, ktorý je nemenný a sprevádza Dušu na celej púti jej evolučného vývoja. Vysoká Duša už nemá záujem v rozmnožovaní, pretože to je veľmi nízky proces, teda koncentrácia nízkych energií. A nedostatok paliva neumožňuje vzlietnuť vyššie.

Človek sa šarpe od jednej krajnosti k druhej, pretože mu chýba vlastná mravná cenzúra, vlastné presvedčivé potvrdenie. Ako druh je ešte veľmi nízko vo vývoji, a preto názor väčšiny považuje na normu chovania sa. Ak dvadsať percent hovorí, že sex je dobrá vec, tak sa ním bude zapodievať 75%. Iba 5% ostane na pozíciách svojho uhlu pohľadu.

Tlupa však nikdy nemá pravdu. Nepozná Istinu, pretože vo svojej mase má nízky potenciál, a práve nízky potenciál nie je schopný dať zmysel vysokému a mocnému potenciálu Vyššej Istiny.

Najčastejšie máva pravdu osamelý jedinec, ktorý je všetkými zavrhovaný. Pravdu má preto, lebo jeho Duša prišla z oveľa Vyššej roviny jestvovania a už dokázala obsiahnuť tú Pravdu, do ktorej všetci ostatní ešte len musia dorásť a vyvinúť sa v budúcich tisícoch, ba možno až miliónoch rokov.

Sex ako prostriedok rozmnožovania sa je normou iba vo veľmi nízkych Svetoch Svetlej Hierarchie – a my stále hovoríme iba o Svetlých Svetoch. Evolúcia neustále napreduje, preto Svetlí musia dopĺňať svoje rady prevodom takých Duší z nižšie postavených Svetov, ktoré už dosiahli zodpovedajúcu Úroveň vývoja. A tak teda ak nejaká Duša ide zo Zeme k Nim, tak už musí mať v sebe odžitú náklonnosť k sexu ako prežitku minulosti.

Opakujeme, sex nebol v žiadnom prípade plánovaný ako zdroj ukájania sa človeka. To, že ľudia sa neustále snažia prekrútiť prvopočiatočný zámysel Tvorcov a zvrátiť daný proces pre svoje potešenie a zábavu na každý deň je blud a ďalšia chyba ľudí. Práve preto už bol človek v minulosti neraz potrestaný – bolo to nielen zničenie Atlantídy.

Z pohľadu evolúcie sex nemá budúcnosť. Ľudstvo bude podľa miery vývoja dosahovať stále vyššiu a vyššiu úroveň zrelosti. Pri ukončení ďalšieho dvetisícročného cyklu začne človek prechádzať na energetickú existenciu a nadobúdať posledné vlastnosti, ktoré k tomu potrebuje. Nezabúdajme, že Božia Hierarchia potrebuje špecifický počet Duší. Preto Boh vytvára pre Zem toľko Duší, koľko kusov Mu chýba v Hierarchii vrátane prepracovania.

Tým, že dochádza k likvidácii nepodarkových exemplárov ľudí, je potrebné na ich miesto vytvárať nové Duše. Pretože prepracovávanie prebieha trvalo, je potrebné do ľudského prostredia periodicky vpúšťať vytvorené materiálne obálky skrz ich rozmnožovanie – ale to už len na určité časové obdobie. Akonáhle bude počet Duší zodpovedať už posledným jedincom potrebným na zaplnenie Hierarchie, tvorenie Duší pre Zem sa ukončí. Tým aj odpadne nevyhnutnosť tvorenia fyzických tiel. A to ešte nehovoríme o tom, koľko z dnes sexom materializovaných Duší sú Duše ľudí…

Materiálne obálky sa prestanú rozmnožovať, odpadne ich potreba. Zanikne aj potreba zvierat ako formy nízkeho štádia prípravy Duší. Zmenia sa aj mnohé druhy na Zemi. Mnohé z nich vymiznú (ryby, hmyz, zvieratá). Rastlinná ríša bude tiež zamenená novými formami jestvovania. Približne o dvetisíc rokov je naplánované preniesť človečenstvo na novú úroveň jestvovania – energetickú. A energetické formy sa už nerozmnožujú, pokračujú v existencii ako jednopohlavné (v dnešnom ponímaní), ale už podľa nových programov. Energetické formy sa už nezaoberajú všakovakými nízkymi procesmi a plne sa koncentrujú na sebazdokonaľovanie.

Aby sme neupadli do omylu – aktuálne nastupujúca energia nového Veku odstráni nepodarky a vytvorí predpoklady pre zvýšenie energií ale ešte pre poslednú materiálnu formu existencie na Zemi, ktorá začína našim potomstvom. Energetická forma existencie príde až za nimi.

Podľa plánov v procese evolúcie, keď zanikne potreba prebývania Duší na Zemi, budú všetky prenesené do Hierarchie. Vtedy také pojmy ako rozmnožovanie či sex definitívne pre Zemské Duše vymiznú. To všetko bude „prehistóriou“, dávnou minulosťou tých individualít, ktoré prišli z pozemskej roviny. Sex naozaj nemá budúcnosť. Súčasná explozívna expanzia jeho atraktívnosti bola iniciovaná do života negatívnym Systémom s cieľom implementovať čo najväčšie množstvo „chybných komponentov“ do Duší, čím zvýšia percento ich nepodarkovosti a tak získajú čo najväčší počet z nich pre seba.

Teda tak, orientáciou na sex ako principiálnu formu chovania sa možno dôjsť len k Temnému Vládcovi, pretože tieto frekvencie sú najbližšie práve k Nemu. Tu pôsobia čisto fyzikálne súvislosti, ktoré nie je možné nijako obísť.

Záverom jeden praktický príklad. Nedávno sme opísali energetických vampírov – LARVY. V súvislosti so sexom nebude od veci spomenúť jeden ich špecifický prejav, najčastejšie nazývaný TIEŇ. Keďže ide o sex nazývame ho Eros-tieň. Jeho zrodom je obraz tváre vytúženej žijúcej osoby, pornografický film či obrázky tohto druhu. Takéto zdroje dráždia zmysly a pohlavné pudy mužov aj žien rovnako. Ak zamilovaná osoba nemá možnosť svoje osobné požiadavky ukojiť, tak rastie a silnie túžba. Táto takto vytvorený energetický tieň len posilňuje a činí ho stále prenikavejším, keďže on sa živí výhradne myšlienkami túžby.

Čím viac sa postihnutá osoba oddáva takejto neukojenej láske, tým drzejšie sa takýto Eros-tieň chová. Najskôr sa dostavuje iba v spánku a necháva svoju obeť prežívať tie najkrajšie pocity lásky. Neskôr dráždi pohlavný pud a necháva so sebou vo sne vykonávať sex. Polúciou – ktorá je jeho následkom – sa tieň stáva čoraz hutnejším a môže viac a viac pôsobiť na svoju obeť, pretože práve spermia je koncentrovaná sila, ktorú tieň ako upír vysáva. Nejde priamo o hmotné semeno, ale o živočíšnu životnú silu, ktorá je v semene nahromadená.

Obeť stráca pôdu pod nohami, stráca vôľu a tieň pozvoľne nadobúda nadvládu. Ak takémuto človeku niekto včas nevysvetlí o čo ide a nenasmeruje ho správnym smerom, tieň sa stane ešte nebezpečnejším. Človeka môže postihnúť pomätenosť, prestane jesť, má podráždené nervy, alebo môžu nastať ďalšie neblahé javy.

Eros-tieň sa môže neukojenou vášňou tak zhustiť – každý výron semena mu dodáva rok životnej energie darcu – že vezme na seba telesnú formu a zvedie svoju obeť k onánii a pohlavným výstrednostiam.

Informácie v tohto článku sú určené tým, ktorí nie sú spokojní s nízkou úrovňou dnešnej spoločnosti a potrebujú sa zorientovať. Veríme, že naši čitatelia sú práve takýto – pravdaže okrem tých, ktorí nás čítajú z iných dôvodov. Všetko má však svoj čas, ale práve času už nemusí byť nadbytok. Veď cesta nahor má tri stupne: uvedomenie si problému, rozhodnutie začať konať a konať. Už je čas konať.

23.01.2018

Poslednú dobu sa nám často stáva, že dostávame maily s otázkami alebo argumentmi, ktoré sme preberali už dávno – neraz ešte v počiatkoch existencie našej stránky. Dôvody sú principiálne dvoch druhov. Prvý a častejší je ten, že nás objavili noví čitatelia, ktorí nás nesledovali od počiatku, druhý je ten, že nás „objavili“ rozličné bioprodukty dnešnej virtuálnej reality často rozmýšľajúci iba na úrovni sociálnych sietí.

Aby sme veci uviedli do správneho rámca – sociálne siete ako také sú iba nástrojom. V gramotných rukách sú dobrým zdrojom poznania, v matrixovom vedomí však vytvárajú roviny, ktoré sú veľmi ďaleko od reality – vo virtuálnej realite. Nedostatok životných skúseností u niektorých jednotlivcov vytvára dojem, že pomocou „lajkov“ postavených na emóciách sa dostali kdesi ďaleko nad úroveň Einsteina… ale realita ostáva realitou nezávisle od ich úrovne ponímania. Dôležité je a ostáva iba to, kde je nasmerovaná naša pozornosť a kto to v pozadí dokáže režírovať.

Problém s nebadaným, ale reálne hroziacim prenesením vedomia do stavu „ako Einstein“ si môžeme priblížiť asi takto. Žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, kde množstvo subjektov drancuje Prírodu a chce predávať čo najviac a čo najrýchlejšie – bez ohľadu na Prírodu. Pretože však takých ako oni je veľa, tak na predaj svojej produkcie potrebujú efektívnu reklamu. Slovo reklama ostalo v slovanských jazykoch dobre zachované – pozostáva zo slov RE+KLAM – a teda ho ľahko dešifrujeme pomocou pravidiel používaných v Staroslovienskej Bukvici. „Re“  znamená opakovanie alebo jedno z, klam je klam, t.j. klamstvo. Reklama teda znamená opakované klamanie. Veď aj jeden z pracovníkov firmy Benetton kedysi povedal, že „reklama je navoňaná zdochlina“.

Kto sa dokáže pozrieť z nadhľadu na proces nasadzovania reklamy poľahky zistí, že reklama sa umiestňuje tam, kde treba rozbehnúť či podporiť predaj. Čím častejšie začne byť opakovaná, tým väčšia šanca, že spotrebiteľ si reklamovaný produkt kúpi. Ale opakovaním reklamy sa vlastnosti výrobku nemenia – mení sa iba ponímanie daného produktu cieľovým spotrebiteľom, jeho vedomím. Čím viac reklamy, tým lepší vplyv na myseľ spotrebiteľa.

Ak sa pozrieme na tento istý proces z pohľadu propagandy zistíme, že ide o dávno zvládnutú a používanú psychotechniku. Už Göbbels povedal, že „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Princíp spotrebiteľa je rovnaký, akurát že produktom je podsúvanie vhodne spracovanej informácie.

Aby sme sa nestali obeťami klamu, naši Predkovia nám zanechali techniku, ako sa pred niečím takým chrániť. Nazývame ju ZDRAVOMYSLIE. V zmysle Zdravomyslia treba dodržiavať tri princípy – jednou z nich je osobná skúsenosť. Ak chýba čo i len jedna zložka z troch, je veľmi veľká šanca, že upadneme do klamu. A aj Tibeťania hovoria, že netreba ničomu a nikomu nič veriť len preto, lebo tomu verí veľa ľudí hoci aj tisícročia – všetko treba preveriť osobnou skúsenosťou a nežrať aj s navijakom.

Ale dnes mnohí prijímajú nevedno kým podsúvané informácie úplne nekriticky – z pohľadu filozofie môžeme povedať „predskúsenostne“ (a priori). V skutočnosti je to iba sofistikovaná forma agentúry JPP – teda nevedomosť. Nie nadarmo dnes už vedci poznajú diagnózu „digitálna demencia“. Ale o tom inde. Z védického pohľadu je nevedomosť najväčším hriechom – je totiž matkou všetkých problémov, všetkého zla.

Aby sme túto myšlienku dokončili, vysvetlíme ju na jednom z mailov, ktoré sme dostali. Takýto druh mailov z času na čas dostávame – ale všetky majú rovnaký podtón – a ktorý si vysvetlíme.

Mail používame len ako príklad, je totiž dobrou ukážkou stavu „ako Einstein“. Problematika sa týka výrazu SVEDOMIE. Táto entita je neznáma národu, od ktorého pochádza to, čo dnes kresťania poznajú ako Biblia. V aramejskom jazyku NEXISTUJÚ výrazy pre Svedomie ani Česť. Ak niečo v nejakom jazyku neexistuje znamená to, že tento jazyk a národ dané kategórie nepozná. Nedajme sa pomýliť tým, že v dnešných slovenských prekladoch Biblie tieto výrazy môžete nájsť – v pôvodnom texte neexistujú.

Ďalej sme v minulosti neraz spomínali, že v „naj“ jazyku dneška – angličtine – existuje v podstate jeden výraz pre kategórie Svedomie a Vedomie. Presnejšie v angličtine je stav, že ten, kto vie čo Svedomie je ho rozozná, kto nevie, ten nie. Vzhľadom na špecifiká angličtiny – výslovnosť a gramatické súvislosti hovoríme o anglických slovách Conscience a Consciousness.

Z dejín vieme, že kmeň Izrael dostal svoju zasľúbenú zem – dnešný Izrael. Kmeň Levitov sa neobrezáva a rozložil sa medzi všetky národy sveta, kmeň Juda mal podľa proroctva dostať a aj dostal pod kontrolu veľký kontinent za oceánom v zmysle starého proroctva – dnešné USA a ostatné kmene sú národy, ktoré dnes obývajú oblasť Kaukazu. Všetky tieto kmene hovoria pôvodným jazykom, ktorý NEPOZNÁ VÝRAZY SVEDOMIE A ČESŤ. Ak sa tento jav premietne do angličtiny, tak sa niet čomu diviť.

V USA žijú aj bežní ľudia, ktorí majú geneticky danú schopnosť vedieť o Svedomí. Takýto človek vie o čo ide – ale nie je jednoduché to vysvetliť tomu, kto o Svedomí nemá ani potuchy – ale veď aj načo? Všetky pôvodné ľudské druhy: bieli, žltí, čierni aj červení majú poznanie Svedomia. Problém nastáva s hybridnými rasami, ale najmä s trojčakrovými.

Keď sa nám ešte v prvej polovici 90-tych rokov snažil jeden náš kamarát v Texase vysvetliť výraz „man with no conscience“, nevedeli sme, prečo to robí – mysleli sme si, že veď to predsa každý vie. Až neskôr sme pochopili, že bieli ľudia v USA majú sústavný problém s javom a stavom bez Svedomia okolo seba, pretože sú s tým vo svojej spoločnosti neustále konfrontovaní. Dnes už to je bežný stav aj u nás.

V angličtine existuje jav, keď sa nové slovo – nie úplne odlišného významu od pôvodného – vytvára pridaním prípony -ness; hard: hardness, stiff: stiffness a podobne. Takže človek, ktorý nemá poňatia o tom, čo to Svedomie je, jednoducho predpokladá, že má dočinenia iba s týmto gramatickým javom. Teda kto nevie, čo to Svedomie je jednoducho na nič „nepríde“. V slovanských jazykoch niečo také nemôže byť – čo sa týka výrazu. Ale to – samozrejme – nie je všetko. My dodnes poznáme výrazy Nebesia a Nebo, čo sú principiálne úplne protichodné výrazy. V angličtine nájdete iba „Heaven“, t.j. rozdiel nie je vyjadriteľný. Ďalej v našom jazyku existuje výraz pre CIT, ale poznáme aj emócie a pocity. Z védického pohľadu sú emócie viazané na prvé tri čakry, city sú naviazané na druhú trojicu čakier. Prekladové slovníky ponúkajú ako preklad pre cit napríklad „emotion“ alebo „feeling“. Ani jedno ani druhé CIT NIE JE! Ale ako to vysvetlíte Anglosasovi?

Už spomínaný mail nám „odborne“ poradil, že nie je pravda, že v angličtine neexistuje výraz pre Svedomie a tiež, že by sme nemali písať o niečom, ak neovládame hovorovú angličtinu. Keď sa dozvedel, že to nie je tak, reagoval iba niečo v zmysle „aha“ a odvolal sa na prekladač na Google, hoci pôvodne nás upozorňoval, že Google prekladač nie je spoľahlivý. Vysvitlo, že nám radil niekto, kto sám odborné znalosti nemá.

Nejde o to, čo ovládame či neovládame my, ale o to, že človek, ktorý sám cudzí jazyk neovláda nás kritizoval a neváhal nám dávať jazykové rady. Keď sa dozvedel, že s jazykom problém nemáme vysvitlo, že on neovláda nič – niekto mu iba dal „odbornú“ radu. A tu sme pri podstate tejto myšlienky. Ak by sme mali na stránke možnosť pridávať komentáre k našim článkom, už by nám pridal veľa „odborných“ poznámok, ktoré by „podporili“ podobní „experti“. Takto by sa v plnej miere prejavil SPOTREBITEĽSKÝ JAV – čím viac „lajkov“, tým jasnejšie že ide o pravdu… bez poznania pravdy. Zámerne používame poslovenčenú verziu „lajky“, aj keď ide o požitie anglického slova „like“. Celkovo dnes ľudia strácajú schopnosť vnímať súvislosti. Rusi si ako jeden z mála slovanských národov ešte zachovali zvyšky Bukvice vo forme Azbuky. Ale táto je stále vhodnejšia na komunikáciu medzi Slovanmi ako latinka. Napríklad zvuk „Ш“ už my musíme písať použitím latinského „S“ a mäkčeňa „ˇ“, teda ako „Š“. Angličania už musia použiť dve písmená (SH) a Nemci dokonca tri (SCH). U „Ч“ (naše Č) je situácia podobná. Angličania použijú „CH“ a Nemci dokonca „TSCH“. To je jeden z dôkazov, že ako angličtina tak nemčina sú mladšie jazyky, lebo na svoje zvuky si ešte nestihli vytvoriť samostatné znaky, hoci ich v hovorovej forme používajú. Ak v našom jazyku použijeme anglickú či nemeckú verziu je to krok nie vpred, ale veľmi ďaleko vzad. Napríklad МАША je MÁŠA, ЛЕВАШОВ je LEVAŠOV. Ak u nás niekto použije LevaSHov, tak je niekde veľmi, veľmi ďaleko…

Žijeme v prelomovej dobe, čo pre daný stav myslí našich ľudí v našej spoločnosti je nebezpečné. Ide o to, že už iba stredná generácia má vedomosť o tom, čo to je žiť podľa Svedomia a s dôrazom na „MY“, nie egoistické „JA“. Ale táto stredná generácia to vie iba preto, lebo ešte bola v takomto duchu vychovávaná. Mladá, nastupujúca generácia už existuje na princípe „JA“. My sme naozaj na pokraji zániku. Keď nastúpia Vysoké frekvencie, existencie fungujúce na nízkych skúšku „vysokým prúdom“ neprejdú. Tu totiž nejde o to, čo čítal alebo nadobudol onen „JA“ a koľko podobných „JA“ mu to odlajkovalo, tu ide o to, či prejdeme „MY“.

Jav prechodu „Vysokých frekvencií“ si môžeme priblížiť na nasledujúcom obrázku:

Čistý priestor Vedogonu – prierez biopoľa – je celý kruh. Ak je kompletne biely, priehľadný (vľavo), tak na naše biopole „formátovaný“ vysokofrekvenčný úder zhora prejde hladko celým prierezom, teda odpor bude minimálny a nedôjde k „vypáleniu poistky“. To, čo vidíme na obrázku vpravo je stav, kedy v našom biopoli máme „vložené“ všakovaké parazitujúce (navné) entity, ktoré na nás vyslal kdekto úmyselne aj neúmyselne. Pretože sú temné, nedokážu viesť „vysokofrekvenčný“ prúd a zmenšujú použiteľný, prechodový prierez. Ten istý prúd pretečie cez značne znížený prierez (musíme odpočítať temné plochy) a spôsobí prepálenie vodiča (ako poistka) – nastane koniec existencie v Javi, čo inak nazývame SMRŤ. Jej naozaj značne napomáha egoistické chovanie sa – nemá totiž nič spoločné so spoločným záujmom Rodu.

Je to – pre dnes kraľujúci prístup „JA“ – ťažko pochopiteľné. „MY“ je totiž frekvencia oveľa vyššia ako „JA“. A aby sme to pochopili, musíme najskôr pochopiť rozdiel medzi POHANOM a JAZYČNÍKOM.

Nejde – ako zvyčajne – iba o hru slov, ide o hĺbkovú podstatu. Pohan kráča cestou svojich Predkov, Jazyčník tieto súvislosti spravidla nechápe, aj keď sa často sám striktne dištancuje od kresťanstva. Vysvetlime si to pomocou Staroslovienskej Bukvice:

Za starých čias sme slovo JAZYK používali pre označenie jazyka ktorým hovorí národ aj samotný národ. Jazyk ako orgán je principiálne niečo odlišné, preto aj na zápis boli používané rozdielne bukvice. Dnes je zavedená nejednoznačnosť – podľa výslovnosti slova nemožno zistiť o čo ide.

Pre zápis slova „jazyk“ ako orgánu tela sme používali bukvicu AR, ktorej Obraz je „Jednorodá štruktúra“. Táto bukvica sa dnes nepoužíva, v ruskej Azbuke ju nahradilo „Я“. Aby to vedeli zobraziť všetky počítače, použijeme namiesto AR dnešnú ruskú bukvu „Я“ a z latinky „Z“:

ЯZЫКЪ

Ak prvú bukvicu zameníme za bukvicu Ѧ (v dnešnej Azbuke rovnako chýba) ktorá má význam Obraz, dostaneme nie jednorodú, ale mnohoobraznú štruktúru. Národ pozostáva z množstva individuálnych ľudí, jazyk ktorým hovoria je rovnako mnohoobrazný. Preto je použitá iná bukvica, ktorá vyjadruje práve tento jav. Tento výraz znamená národ aj jazyk ktorým daný národ hovorí vo všeobecnosti:

ѦZЫКЪ

Ak máme na mysli predstaviteľa národa, použijeme výraz:

ѦZЫЧѢ

Vyhnanca z národa – teda už nie jeho člena – nazývame:

ѦZЫЧѢNИКЪ

Národ, ktorý dobre poznáme, ktorý žije na nám dobre známych princípoch – vyjadríme použitím bukvice JOTA s Obrazom Poznanie:

ѨZЫКЪ

Predstaviteľ cudzieho, ale existujúceho národa (existujúci na nám nie známych princípoch):

ѦZЫКЬ

Predstaviteľ cudzieho národa (nevedno kým stvorený):

ѦZЫЧѢЬNИКЪ

Túto krátku exkurziu sme vykonali preto, aby bolo možné vidieť priepastný rozdiel medzi našim pôvodným a dnes rozšíreným ponímaním. POHAN je idúci po ceste svojich Predkov, JYZYČNÍK je buď vyhnanec z národa alebo cudzinec – v latinke to nevieme bližšie rozlíšiť. V každom prípade však nemá nič spoločné s Pohanom, t.j. so Starovercom.

Preto v duchu tradície je POHAN náš človek vyznávajúci VÉDIZMUS, t.j. môžeme hovoriť o Védickom Slovanstve, JAZYČNÍK védické hodnoty spravidla neuznáva, niekedy čiastočne… inokedy proti nim dokonca bojuje. Dnešní RODNOVERCI sú väčšinou Jazyčníci.

Rozpoznať to možno všelijako. Ak neberieme do úvahy priamo védické texty, dobre je si všimnúť niektoré detaily. Napríklad my Pohania máme jasné ponímanie Triglavov; Veľký Triglav Sveta Javi je Svarog-Perún-Sventovít. Jazyčníci tu „dopasovali“ kombináciu Svarog-Perún-Veles (napríklad). Neznamená to, že Veles nie je náš Svetlý Boh, ale ani to nie je pôvodná tradícia. Ktosi čosi „vhodne“ upravil. Začína to nepatrne a končí rozdelením a opanovaním.

Staroslovienska Bukvica je vyložene doménou Pohanov, Jazyčníci na ňu dôraz nedávajú… a tak ďalej. Nebudeme však ďalej vymenovávať čo „nie“, pozrime sa na to čo „hej“.

Hlavnou úlohou nášho života je Duchovný vývoj. Čo to je ostáva spravidla nejasné, aj keď výraz sa často používa a nielen nami. Vieme ho však vyjadriť v bodoch „špecifikácie“ aj grafickou formou. Duchovný vývoj možno vyjadriť v bodoch ako:

1. 1. DOBRO
   2. POZNANIE KONOV STAVBY SVETA
   3. OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY

DOBRO v ponímaní našej Tradície je život podľa Svedomia. Naša existencia sa vo Svete Javi skladá z Tela, Duše a Ducha. Svedomie pozostáva zo skráteného SpoločnéVEDOMIE.

Na úrovni základnej existencie to je Spoločné Vedomie základnej bunky spoločnosti – RODINY. Život podľa Svedomia nemôže byť rozbíjanie Rodiny. Pretože Rod žije v Prírode, t.j. PriRode, tak Svedomie zahŕňa aj zvieratá a Prírodu celkovo. Kto zabíja zvieratá či drancuje lesy pre PENIAZE Svedomie NEMÁ. Je úplne jedno, čo inak o sebe tvrdí sám.

Na úrovni Duše je to Spoločné Vedomie na energetickej úrovni – členovia nášho Rodu žijú aj na iných Zemiach Sveta Javi.

Na úrovni Ducha to je Spoločné Vedomie so Svetom Bohov – Svetom Pravi.

Svedomie je základným meradlom všetkého. Dnes máme na Slovensku aj kozákov, ktorí učia, že napríklad pre vojaka nie je Svedomie potrebné – údajne ho je viac druhov. Čo znamená vojak bez Svedomia? Keď mu je výhodné bojuje po vašom boku, keď mu niekto zaplatí, tak vás prekole od chrbta.

Na báze Svedomia sa však možno chovať iba k tým, ktorí patria do kategórie ѨZЫКЪ, teda k tým, ktorí tiež žijú na princípe Svedomia. Pri kontaktoch s tými, ktorí Svedomie nepoužívajú máme konať v zmysle Svarogovej Zápovede:

AKO SA ĽUDIA CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU.

Nebuďme teda naivní. To je iba cesta k vlastnej likvidácii.

POZNANIE KONOV STAVBY SVETA znamená vedieť o Pravidlách Stavby Sveta, ktoré nás obklopujú. Tu je namieste zopakovať, že tieto nie sú čierne a biele, sú iba jedny. To však v žiadnom prípade neznamená, že Biela a Čierna mágia je to isté! Kto vyvoláva Bytosti Temnej Navi ten v ŽIADNOM PRÍPADE nekoná dobré veci – v zmysle DOBRO.

OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY je ochota a odhodlanie na sebe pracovať. Nestačí si iba niečo prečítať alebo – v prípade PSYCHOENERGOLYTIKY – raz zacvičiť. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ! Duchovný vývoj predpokladá neustály pohyb, vývoj.

Všetky tri body spolu je to, čo nazývame ideál Pohana, t.j. Staroverca. Ak niekto spĺňa iba 1. bod, je síce dobrý, ale naivný a teda zväčša obeť. Výlučne druhý bod je najčastejšie schizofrenik a tretí neraz typ „aktívneho blbca“. Čierny mág je kombinácia 2. a 3. bodu. Vždy, keď je vylúčené Svedomie nemá to nič spoločné s našou Tradíciou – teda najčastejšie to smeruje k Čiernej mágii.

Prejdime ku grafickej interpretácii Duchovného vývoja. Na začiatok trochu geometrie. Bod je bezrozmerný, priamka je jednorozmerná, plocha je dvojrozmerná a objemový útvar trojrozmerný. Nebudeme zachádzať ďalej a pre náš účel zatiaľ postačia tieto geometrické kategórie:

Ak sa pozrieme na plochu nášho Vedogonu – ktorý má za normálnych okolností kruhový prierez – tak vidíme, že ide o kruh, t.j. o geometrický útvar. Kruh má nekonečný počet bodov, pretože bod je bezrozmerná entita.

To, čo nazývame Duchovný vývoj je z „technického pohľadu“ výstup Živatmy nahor, po energetickom kanály od čakry Istok cez všetky ostatné, pričom najvyššie na našom tele máme Rodnik. Ako sme už preberali v inom článku, každá čakra v stĺpci (7 nad sebou) vytvára svoju rozmernostnú rovinu, ktorých je v našom Vedogone 12. Ostatné rozmernosti – u väčšiny z našich ľudí 16 – sú lokalizované už mimo našej „dvanásťrozmernostnej hry“.

Tieto rozmernostné štruktúry sú uložené jedna na druhej tak, že roviny ich styku si môžeme predstaviť ako zrkadlá. Živatma pri ceste nahor môže postupovať IBA a VÝLUČNE skrz stredový kanál, teda v jednom jedinom bode. Všetky ostatné miesta – body – ju budú ako zrkadlo odrážať nazad.

Pretože bod – ako vieme z geometrie – je bezrozmerný a Živatma musí „trafiť“ iba jeden jediný bod, existuje nekonečné množstvo miest, kadiaľ sa nahor nedostane. Aká tu môže byť štatistická pravdepodobnosť? V prípade troch spodných čakier je napríklad podliehanie emóciám 100% garancia, že z prvých troch rozmerností (troch čakier) sa nikdy nahor nedostaneme. Hľadanie cesty pre výstup nahor teda môže trvať – iba v jedinej rozmernostnej štruktúre – viac ako celý život. Vyzerá to ako neriešiteľná úloha. Ako teda z toho von?

Naši Predkovia nám zanechali návod ako konať tak, aby sme po ceste Duchovného vývoja mohli stúpať nahor. Naša myseľ musí byť „naladená“ na frekvenciu, ktorá presne zodpovedá bodu vertikály hlavnej energetickej osi nášho Vedogonu. Tento stav – stav vysokej frekvencie – nazývame Svedomie. Presnejšie Svedomie a Česť. Z predchádzajúceho príkladu však už vieme, že Svedomie je iba jedna z troch podmienok – ostáva ešte poznanie Konov stavby Sveta a odhodlanie na sebe pracovať a prekonávať vnútorné prekážky.

Živatma má tú vlastnosť, že akonáhle je umiestnená v správnom bode a odstránime všetky „pasce“ a „návnady“, ktoré jej bránia vo výstupe, tak začne sama stúpať nahor. Vo filme PRÍŤAŽLIVOSŤ – ktorý sme nedávno odporúčali – veliteľ na schôdzi Rady obrany štátu vysvetľoval, že informácie, ktoré dostal pri stretnutí s mimozemšťanom pred havarovanou kozmickou loďou boli BEZ EMÓCIÍ. Je to veľmi dôležitá veta, aj keď väčšina divákov si ju pravdepodobne ani nevšimne. Kto sa kyvadlovo zmieta v rôznej hustote emócií URČITE NEPREKROČIL úroveň tretej čakry. A to bez ohľadu na to, či si maľuje na čelo čakru ČELO (Tretie oko) alebo nie. Oblúk dráhy kyvadla totiž tiež pozostáva z nekonečného počtu bodov.

Aby sme si vedeli názorne predstaviť v akom stave existencie sa teraz nachádzame, pomôžme si nasledujúcim obrázkom:

Čierny kruh zahŕňajúci prvé tri rozmernostné roviny (prvé tri čakry stĺpca) je priestor emócií. Je to „domáce prostredie“ náboženstiev. Tu pevne sedí kresťanstvo. Ako (nedosiahnuteľný) cieľ mu „nainštalovali“ LÁSKU, t.j. štvrtú čakru. Pri štandardnej 9 čakrovej štruktúre Slovana alebo Árijca ide o ZNAČNÝ pán nadol.

Priestor okrovej farby je priestor PRAVOSLÁVIA, t.j. Slovanstvo také, ako si ho pamätáme, ako bolo ešte pred 1 000 rokmi. Druhé tri čakrové rozmernostné roviny sú charakteristické CITMI. City a emócie sú kvalitatívne úplne odlišné entity! Na tejto úrovni môžeme hovoriť o stave „VNUCI BOHOV“. POZNANIE Pravi je značne obmedzené, ale ako tak spojenie existuje. Napríklad stav „VNUCI DAŽĎOGA“ patria tu. Ale koľko je dnes reálne ľudí s takto rozvinutou psychikou..?

Tretí, žltý kruh pre priestor POCITOV, teda toho, čo nasleduje po citoch. V skutočnosti si už nepamätáme existenciu na úrovni horných troch rozmerností – je to však stav, v ktorom sme mali PRÁVO sa nazývať DETI BOHOV.

Kto dokáže „umiestniť“ Živatmu – v rámci svojho Vedogonu – do rozmerností 10 až 12, ten je BOH, teda presnejšie SVETLÝ BOH. Takýto sme boli pôvodne. Iba zopakujeme, že to sú už KOLEKTÍVNE ROZMERNOSTI. Tu individualistický egoista „JA“ nemôže v žiadnom prípade existovať.

Majme na pamäti tieto súvislosti, lebo situácia nie je nijako ružová. Určitá časť národa dnes balancuje kdesi na úrovni BOŽÍCH VNUKOV, ale vôbec nie je isté, či sa stanú DEŤMI BOHOV, alebo prepadnú do egoistického náboženstva.

Držte sa, VNUCI SVAROGA!

10.04.2017

V septembri t.r. (ešte v 7524 od UMHCH) sme sa po prvý raz stretli na celoslovenských Veče v Nitre. Bolo to logické vyvrcholenie jednej etapy vývoja v našej krajine. Predtým sme avizovali celoslovenskú aktiváciu štruktúry ľudí, ktorí majú záujem sa spájať s cieľom niečo spoločne vykonať pre zmenu a na priblíženie hodnôt, ktoré vyznávali naši Predkovia a ktoré chýbajú v demokratickej spoločnosti. Vari nemusíme ani prízvukovať, že máme na mysli skutočný význam slova „demokracia“, t.j. tak, ako ho ponímal ešte Platón a vôbec celý starovek vrátane našich Predkov.

Vzhľadom na vývoj príspevkov na Veče je jasné, že situácia sa nevyvinula tak, ako sme predpokladali – ale nemožno to nazvať zlyhaním. Tak ako sa strom nemôže zo semena hneď zmeniť na ohromnú konštrukciu zrelého stromu bez postupnej reťaze zmien, tak ani všetka nízkofrekvenčná energia nie je schopná sa transformovať na vysokofrekvenčnú bez zákonitých evolučných etáp. A my nie sme nič iné ako forma energie – nič viac a nič menej.

Energia nie je iba to, čo si úzko ohraničený človek zvykol nazývať energiou – zvyčajne za ňu považuje iba to, čo hreje a svieti. Ale energia to je aj Zem, aj vzduch, aj to, čo nevidíme, lebo sa to nachádza za hranicou nášho ponímania. Všetko okolo nás je energia, ktorá je vyjadrená v rôznych formách. Energia je proste ľubovoľný druh matérie ako fyzickej, tak aj jemnohmotnej úrovne, ktorá sa nachádza za hranicou ponímania človeka.

Energia je zároveň nekonečné stupňovité schodisko prechodných stavov matérie. V nižšom frekvenčnom spektre je fundamentom hrubá, fyzická matéria, ale v hornom frekvenčnom rozsahu to je vyšší stav Ducha, Duchovná matéria.

Pre tých, ktorí si zvykli hľadať slovné hračky hneď dopĺňame, že budeme používať výrazy, na ktoré je dnešný človek zvyknutý – bez ohľadu na to, že existujú aj ekvivalenty v našom prastarom – staroslovienskom – jazyku. V tomto prípade je pre nás dôležitejšia ľahká zrozumiteľnosť ako hra na mačku a myš. Všetko má však svoje hranice a súvislosti vyplynú ďalej v texte.

Na Veče sa tradične stretávajú členovia Občín – ale dnes je potrebné jasne porozumieť tomu, čo to je Občina. Je to skupina ľudí, ktorí vyznávajú špecifický systém hodnôt a skrz neho spoznávajú špecifický systém poznatkov. Taká skupina je teda spojená niečím, čo je spoločné pre všetkých členov spoločenstva. Je to zároveň skupina, v ktorej každý jej člen pozná svoje miesto, t.j. má v nej svoju neopakovateľnú úlohu. Plnenie tejto úlohy každým členom Občiny určuje vývoj Občiny ako celku. Občina je – inými slovami – jednorodé spoločenstvo, v ktorom každý člen pozná, má a napĺňa svoje funkcie a povinnosti.

Z védického pohľadu sa na všetko vôkol nás pozeráme ako na odraz vyšších štruktúr, t.j. môžeme ponímať náš svet ako holografický Obraz Vyššej reality. Preto môžeme použiť princíp „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ak teda náš Svet považujeme za mikrokozmos, tak musí existovať makrokozmos, teda niečo také ako „zdrojový kód“ programu nášho Sveta, t.j. Sveta Javi.

Duchovná a fyzická rovina nie sú dva do seba nezapadajúce protiklady, ale sú súčasťou jediného celku v tom istom živom organizme ohromného Jestvovania, ktorí ľudia odpradávna nazývajú Kozmosom.

Kozmos obýva nespočítateľné množstvo foriem Života – stačí otvoriť Knihu Svetla – ktoré majú svoje vlastné Duše s vlastnými cieľmi vývoja. Každá Duša – nezávisle od toho, v akej materiálnej alebo jemnohmotnej forme prechádza svojím evolučným vývojom – nie je náhodnou, samostatnou entitou sama pre seba, ale je to predprogramovaný, presne zostavený a „prepočítaný“ komponent Zhora ako určitá konkrétna Jednotka. Má povinnosť pre ohromnú Bytosť Kozmosu vypĺňať konkrétnu úlohu, ktorá je rovnako ako jej samotná existencia daná Zhora. Z tohto pohľadu vyplýva záver, že človečenstvo ako forma jestvovania je stav matérie nevyhnutný na určitý časový úsek. Dá sa to porovnať s nejakou bunkou v tomto organizme, ktorá sa v potrebný čas zrodí kvôli konkrétnemu cieľu a ktorá neodvratne zanikne po vyplnení svojej úlohy.

Ale samotný vývoj každej z Jednotiek (Duše), ktoré tvoria človečenstvo, ako aj iných Jednotiek, ktoré osídľujú ohromný organizmus Kozmosu nepredpokladá zastavenie vývoja smrťou. Tá je iba transformáciou Duší najskôr skrz púť postupných materializácií vo fyzickej matérií a potom v jemnohmotnej. Toto pokračuje až po dosiahnutie najvyšších stavov Ducha. To, ako si Duša viedla v predchádzajúcom živote ovplyvňuje jej ďalší mód chovania v ďalších inkarnáciách, alebo aj ďalej, na úrovniach existencie Hierarchie v Pravi.

Jednotlivé Bytie možno považovať za špecifický prvopočiatok, ale čo do svojej podstaty pochádza z tých najvyšších úrovní, t.j. z Pravi. Čo sa týka svojej všeobecnej konfigurácie je vytvorené nato, aby jediné celé mohlo byť časťou, a aby časť mohla byť jedinou Podstatou Jestvovania. Takto došlo k implementácii obsiahnutia všetkého v jednom a jedného v mnohom.

Vyššie Jestvovanie, alebo inak ten ohromný kozmický organizmus, v ktorom existujeme a vyvíjame sa je výtvorom druhých, ešte Vyšších Bytostí, ktoré sa vyvíjajú na ešte vyšších rovinách jestvovania.

A takto sa zrodila závislosť jedinej celostnosti v celom objeme od jednej časti, ktorú obsahuje. Bez nej Jestvovanie nebude mať tie konštruktívne údaje, ktorými je v plnej štruktúrnej konfigurácii a prestane byť samým sebou.

Ale toto nemôže nastať vďaka systematizácii a kontrolno-kvalitatívnemu odberu novovytvorených Jednotiek po ich prvej z rady etáp životnej púte na materiálnej úrovni jestvovania, na úrovni ktorej je Jednotka podriadená štádiám inkarnácií. Systém vývoja Jestvovania zahŕňa v sebe mechanizmus kontrolno-kvalitatívnej regulácie aj všetkých znovuvytvorených Jednotiek čo znamená, že nepodarok nebude prepustený vyššie.

Kvalitatívny výber Jednotiek – t.j. Duší – sa realizuje na počiatočnej etape vývoja v materiálnej Úrovni Javi, t.j. po rade ich prvomaterializácií na Zemi. To je systém „spracovávania“ – Duše, ktoré nemali šťastie sú rozkódované po určitom počte inkarnácií a prestanú existovať ako osobnosti, t.j. nad úroveň Zemskej roviny nie sú prepustené – a hotovo.

Formujúcim momentom Jednoty je zdokonaľovanie celostnej štruktúry Jestvovania vďaka vývoju a zjednocovaniu nekonečne potenciálnych súčastí množstiev častí svojej Podstaty. Nekonečnosť je v tomto význame vyjadrená špecifickým štádiom konečných čo do kvality vytvorených objemov, majúcich nedokonalosť vo vývoji na danej Úrovni zdokonaľovania.

Takýmto spôsobom sformovaná potenciálna báza dáva Jedinocelostnej štruktúre stavby funkciu nekonečnosti v zdokonaľovaní všeobecného potenciálu vďaka vývoju vlastných prvobytných základov. O vývoji akýchkoľvek miniobjemov alebo Jednotiek možno hovoriť ako o nekonečnosti evolúcie v celom. Ľubovoľná nekonečnosť vyjadruje štádium konečných objemov, ktoré sa menia kvalitatívne aj kvantitatívne. Nekonečnosť existuje iba vďaka tomu, lebo ľubovoľná etapa vývoja akejkoľvek formy predstavuje nedokonalosť vo vývoji na danej Úrovni zdokonaľovania, a teda možnosť ďalšieho evolučného vývoja.

Vráťme sa teda k našej Občine. Ako Rody tvoria Občiny, tak Občiny tvoria Dŕžavu. A pretože ako hore tak dolu, tak nie je jedno ako sú formované Občiny. Zásadne sa formujú zdola, od základných buniek spoločnosti.

Aká je kvalita Občín, taká je kvalita celej spoločnosti – čo dnes určite netreba komentovať. Vytvoriť Občinu – v zmysle jej definície na začiatku – nie je vôbec jednoduchá vec. Závisí totiž od každej jej „bunky“, t.j. jednotky. Naši Predkovia používali porovnanie so sudom medu a lyžičkou dechtu. Lyžička dechtu znehodnotí celý sud medu, ale lyžička medu nenapraví sud dechtu.

Ak sme pochopili význam Občiny – môžeme hovoriť o komponente Kozmosu – tak môžeme prejsť priamo k téme tohto článku. V tomto roku sa nám po prvý raz podarilo osláviť oba najdôležitejšie Sviatky nášho Leta – Sviatok Kupalu aj Letný Deň Perúna. Pochvala patrí najmä organizátorom oboch podujatí, t.j. Považskej Občine aj skupine v okolí Liptovských Revúc. Samozrejme aj všetkým ostatným, ktorí priložili ruku k dielu. Máme na mysli najmä stany, organizáciu stola pohostenia, vareniu na ohnisku, príprave dreva a pod. Na Liptove pribudla aj skutočne profesionálna organizácia – čo nie je na podujatiach kde je veľa ľudí nijako zanedbateľné – záchodov. Rovnako bolo veľmi pekné organizovanie lukostreľby pre deti. Všetkým naozaj srdečná vďaka.

Čo sa týka Sviatku Perúna, možno jeden postreh. Ako vyplýva z úvodu, skutočný vývoj má svoje štádiá a žiadne sa nedá preskočiť. Sme ešte ďaleko od správneho vzťahu k Prírode, preto nie každá „ekológia“ musí existovať za každú cenu. Vďaka tomuto komponentu sme zdĺhavejšie zapaľovali Oheň. Tu patrí aj rýchlosť spievania Hymny Ohňu. Pomalý rytmus nastavuje pomalý dej, čo je všeobecne platné.

Za „ekologické“ môžeme však považovať napríklad tie matky či rodiny celkovo, ktoré prišli na miesto osláv na vlakoch, hromadných spojoch a pešo. Napríklad jeden účastník prišiel na bicykli až z Mladej Boleslavi – a to už je čo povedať.

Nemôžeme nespomenúť, že niektorí si mýlia slávenie Sviatku s nejakým festivalom. Tu nejde o žiadne vystúpenia skupín či jednotlivcov alebo prehrávanie reprodukovanej hudby. Skôr – presnejšie predovšetkým – tu ide o ukážky toho, čo účastníci osláv dokážu sami. Môže ísť o spev, hru na hudobných nástrojoch, tance, bojové umenia a podobne – ale vždy má ísť o umenie tých, ktorí sa osláv zúčastňujú.

Na Sviatky má vtedy význam chodiť, ak naozaj chceme pracovať na svojom Duchovnom vývoji. Ako je nastavená myseľ, taká energia na nás zostupuje. Na našich Sviatkoch – a najmä týchto dvoch – je poskytovaná možnosť využívať energie. Vieme, že pri týchto – pre nás hlavných – sviatkoch dochádza k dlhodobým výtryskom energií, s ktorými by sme sa mali učiť pracovať a používať ich. Tok energií sa spúšťa už pri úvodných slovách Obradu a trvá v podstate po celý čas. Preto je dobré ostávať na mieste osláv po celú noc, lebo aj v spánku pôsobia energie na naše biopole blahodarne. Takto dochádza aj k rozširovaniu Vedomia.

Nečudo, že tieto Sviatky – vďaka blahodarnej energii – boli „zabudnuté“, ale namiesto nich nám „ponúkajú“ slnovraty. Slnovrat je síce tiež sviatok, ale na rozdiel od Kupalu a Perúna je z energetického pohľadu „zaujímavá“ hodina zmeny pohybu Slnka a plus-mínus cca 10 minút. Hotovo, nič viac. Navyše slnovraty vytvárajú dojem, že sme boli primitívi, ktorí dokázali registrovať iba takéto úkazy.

Ak hovoríme o energiách, tak ešte jedna poznámka. Pred akýmkoľvek energetickým cvičením – vrátane bojových umení – je dôležité si vyjasniť, čo chceme danou aktivitou dosiahnuť. Môže ísť o Duchovný vývoj, celkový dostatok a pod. Podľa toho čo máme v mysli bude táto „filtrovať“ druh energie, ktorý danou energetickou aktivitou naberáme. Energiu vôkol nás populárne nazývame Prana, alebo tradične slovansky Rieža. Ide principiálne o to isté. Ak ľudia iba „žijú z Prany“ to ešte neznamená, že sa „kŕmia“ pozitívnou energiou – spravidla konzumujú to, čo sa nachádza v ich okolí. Boli sme stvorení s tráviacim traktom, preto nie div, že mnohí „Pranojedi“ končia so zhubnými ochoreniami tráviaceho traktu. Tieto otázky budeme preberať v pripravovaných kurzoch Psychoenergolytiky.

Ak by sme chceli „natvrdo“ prejsť na režim Kopného Práva, tak východiskové podmienky sú veľmi jednoduché. Voliť môže kopný muž, ktorý musí mať vek minimálne 50 rokov, mať už vnúčatá, je hlavou Rodiny a narodil sa na zemi kde žije.

Okrem ďalších detailov sa všetky spory rozhodujú jednohlasne, t.j. vec sa musí vyjasňovať dovtedy, kým všetci stanovisko pochopia a súhlasia, alebo vec zavrhnú.

Pretože veci sa dávajú do pohybu od desiatnika, tak je očividné, že všetko začína voľbou zdola. Takto si v každej Občine naši Predkovia zvolili toho, kto ich zastupoval. Preto možno povedať, že Dŕžava držala na moci Rodov, t.j. na Občinách. A ako to môžeme použiť dnes?

Aby sme išli poporiadku, tak pri návrhu našej celoplošnej organizácie sme vychádzali z dvoch smerov. Vytvorila sa skupina ľudí, ktorí sa najaktívnejšie prejavovali v príprave podkladov na celoplošnú činnosť – ale nebola to skupina ľudí zvolená zdola. Na druhej strane – koľko máme už na našom území zorganizovaných a fungujúcich Občín? Odpoveď poznáme všetci.

Pretože v takomto rozložení energií sme nedosiahli na Veče súlad, nemá význam ďalej pokračovať, kým sa veci nedajú do súladu. Ale tu musíme brať do úvahy aj faktory, ktoré sa veľmi dlho do úvahy nebrali – ak chceme vyjsť zo slepej ulice. O čo ide?

V minulosti boli vytvorené Pravidlá pre ľudí, ktorí žili v minulosti. Vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádzame dnes – a nie je nijako ružová – môžeme povedať, že sme ZLYHALI. Za posledných cca 2 000 rokov sme mali Duchovne vyrásť tak, že dnes mal náš mozog pracovať niekde na úrovni 50%. A kde sme? Komu pracuje mozog na nejakých 5-6% toho môžeme považovať za mimoriadny nadpriemer. Problém však je, že Vesmír neberie do úvahy naše zlyhanie – on nás postupne ale nezadržateľne presúva do oblasti Vysokých frekvencií – Noc Svaroga už skončila. Pre tých, ktorí „čakajú“ na ukončenie Veku Vodnára tiež nemáme dobrú správu – tu síce termíny nie sú až také exaktné, ale všetky dostupné hovoria o skončení v rokoch 2012 až 2013. Tak či onak, Nový Vek začal.

Prostredie nových, Vysokých energií vyžaduje kompatibilitu mozgu na úrovni okolo 50%. Pre nižšie frekvencie bude definitívny nástup smrteľný. Pravdou je, že okolie sa zatiaľ mení pomaly, ale už zreteľne. Kedysi sa hovorilo o rodiacich sa zázračných deťoch „Indigo“, čo je termín vymyslený zakladateľom Scientologickej cirkvi Hubbartom. Indigo síce leží v temnej časti spektra, ale fakt, že sa začali rodiť iné deti nastal. Dnes už sme zase ďalej – hovorí sa o „Briliantových“ deťoch. Skryť sa to jednoducho nedá. Problémom však ostáva energetický potenciál rodičov – najčastejšie z detí vychovávajú ešte horších biorobotov ako sú oni sami. Je to smutné, ale je to fakt – za ktorým sa ťahá strašná zodpovednosť rodičov, biorobotmi zatiaľ ešte nevnímaná.

Treba povedať, že tradičné, staré prístupy nie sú principiálne zlé, ale my namiesto Duchovného vývoja volíme obchod. Zdravomyslie však tak či onak predpokladá komponent vlastnej skúsenosti aj radu odborníka v danej oblasti. Ako teda z toho von?

Jediná istá cesta je vytvorenie si priameho kontaktu na svojho Nebeského učiteľa – čo je ten zástupca nášho Rodu, ktorý bol pri našom vzniku (nie tejto inkarnácii) a „vykonáva nad nami dohľad“. Je to teda priame spojenie na Rod bez egregoru. Tento kontakt je možný výlučne na Vysokých frekvenciách – a toto je aj hlavnou úlohou komplexu cvičení Psychoenergolytiky, hoci „vedľajším účinkom“ je aj bojový systém Biely Medveď. Hlavný cieľ však je štart Duchovného vývoja, rozširovanie Vedomia.

Takže sme tu. Okolitý svet sa zmení – zatiaľ nie je jasné, či to bude vojna, kataklizma, či kombinácia oboch. Môže sa to zaobísť aj bez toho, ale zmena nastane. V Knihe Múdrosti Perúna sa hovorí o Ohni odplaty, ktorý zostúpi z Nebies. Môže ísť o Vysokoenergetické bytosti – Legov – ktoré sú plazmovej podstaty. Naša Duša je tiež plazmovej podstaty – preto ju čistíme na Sviatkoch preskokmi cez vatru. Nebeská plazma zostúpi a bude páliť temné komponenty v našich biopoliach, čo vyvolá okamžitú energetickú nerovnováhu a smrť väčšiny takto zasiahnutých ľudí. A – koniec koncov – môže ísť aj o kombináciu všetkých faktorov. Napríklad Vanga pripomína, že pri udalostiach „čistky“ nepomôžu ani peniaze, ani iné miesto na Zemi.

Tu musíme hneď doplniť, že nepodávame žiadne presné termíny a opisy. Isté je iba to, že novo materializujúce sa Duše budú schopné žiť v novom prostredí, ostatní budú z neho odstránení. Presnejšie, väčšina bude z neho odstránená. Také sú aktuálne predpovede podávané kontaktérmi s Vyššími Svetmi. V podstate však sedia so starými.

Ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok – už to poznáme. Kto má akú frekvenciu mysle, tam bude aj zaradený. Svoju frekvenciu si totiž každý vybral sám, svojim spôsobom života a hodnotami, ktoré vyznáva, resp. nevyznáva. Ale tu vstupuje do hry ďalší veľmi dôležitý faktor. To, čo platilo pre našich Predkov dnes nemusí platiť v celku – veď pri znalosti týchto podkladov sme tak či onak prehrali. V praxi teda už nie je dôležité, či nosíme dlhé vlasy, brady alebo ľudové kroje. Môžu byť ako sprievodným javom Duchovne zrelého človeka, tak aj kamuflážou. Rovnako nie je dôležité, kto vie čo odrecitovať – čo neznamená, že „recitované“ časti sú zákonite zlé. Všimnite si napríklad psa. On síce svojho pána spozná podľa hlasu či postavy – ale aj tak si musí všetko overiť oňuchaním. Zvieratá to majú zložitejšie, lebo my ľudia sa obliekame často každý deň úplne inak. Overenie zovňajšku teda nie je dosť, musia vykonať aj „hĺbkovú kontrolu“. A čo robíme bežne my? Spoliehame sa na „Image“, podstatu neoverujeme skoro nikdy. Berme si príklad zo zvierat, je čas to zmeniť.

Recitovanie védických textov, nosenie kroja, dlhých vlasov či brady dnes teda nie je také dôležité, najmä ak človek začína vedome pracovať s energiami. Ale tak či onak ide iba o povrchové ukazovatele. Nikto nezrušil Kony Rita ani nedal právo odoberať život iným bytostiam len pre zisk či preto, lebo „mäso môžem“ alebo že drevo sa dobre predáva do zahraničia.

Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj tých, ktorí by chceli ľudí odhadovať iba podľa ich zovňajšku. Medzi najčastejšie prípady patrí farba očí či vlasov. Aj keď sú to skutočne platné parametre, nemožno ich dnes považovať za absolútne a neomylne ukazujúce o koho ide. Pre tých, ktorým to nestačí pripomíname skúsenosť, ktorú opisuje David Icke. Rovnako dnes nie je smerodajná farba vlasov – ide v podstate o ten istý princíp. Pretože tvari vedia mimikrovať, tak „ideálny Slovan“ čo do zovňajšku je skôr podozrivý… aj keď netreba hneď každého podozrievať. Práve nato nám naši Predkovia zanechali princíp Zdravomyslia. Veď napríklad nacistická ideológia – ktorá nemá s nami nič spoločné – považovala za ideálneho Árijca blonďáka s modrými očami. Ale z nášho – vlastného – pohľadu to je Svätorus.

Samozrejme že to neznamená, že neexistujú iné „podporné indikátory“, ale to je už iná téma.

V Rusku kresťanská cirkev dlhodobo posielala provokatérov medzi slovanské Občiny, ktorí veľmi často začali vystupovať extrémne radikálne ale navonok „slovansky“. Toto privolalo už logickú reakciu štátneho aparátu a tak sa stalo čo sa stalo. Teda ďalší ukazovateľ – ak chceme použiť skúsenosti z Ruska – je vyvarovať sa extrémne „rýchlemu“ slovanstvu. Máme na mysli tých, ktorí napr. ešte pred rokom o slovanskom védizme ani netušili, ale dnes by najradšej „evanjelizovali“ všetkých. Buď ide o nevyzretých jedincov (semienko sa nemôže stať hneď stromom) alebo aj provokatérov. Výber necháme na vás.

Ak si to zhrnieme, výsledok je pomerne jednoduchý. Občina je homogénne spoločenstvo, ale v dnešných podmienkach nemusí byť výlučne „usadená“ v klasických Rodových osadách. Skôr prichádza do úvahy – vzhľadom na špecifiká našej krajiny – prepojenie „virtuálne“. U nás nie je problém sa hoci aj ten istý deň stretnúť, ak nastane taká potreba. Kto chce ísť žiť priamo do Rodovej osady môže – je to jeho vec. Občiny musia vznikať prvé, ich zástupcovia môžu následne tvoriť aj vyššiu štruktúru podľa potreby. Najskôr teda vytvoriť Občinu, potom organizovať ostatné. Naopak to nepôjde, už sme sa presvedčili.

Ale pred nami stojí aj veľa ďalších úloh, nejde iba o Rodové osady. V školách učia naše deti cudzej ideológii, nenavrátili nám naše Sväté miesta, kde by sme mohli znovu stavať Svätilištia a Kapištia, celkovo dnešná spoločnosť je nevedomá vlastnej minulosti, veľkosti vlastných Predkov.

Čo sa týka nášho vlastného postoja – rovnako ho budeme modifikovať vychádzajúc z danej skúsenosti. Naša úloha je a ostáva prinášať poznanie. Nebudeme teda viac vstupovať do žiadnych organizačných zoskupení. Ostatné veci budú postupne privedené na patričnú mieru.

16.10.2016

Témou našich tohtoročných prednášok boli DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA – a tieto informácie sú v podstate doplnkom k tomuto cyklu prednášok. Preto nebudeme rozoberať v detailoch všetky body, ktoré boli odprednášané.

Hoci ezoterika patrí medzi dnes populárne témy, väčšinou sa z takýchto materiálov okrem opakovania všeobecne známych vecí nedozviete to najpodstatnejšie – čo robiť. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť kto vlastne sme, pretože ak nevieme kto naozaj sme, tak ako vieme, či to čo pre seba robíme je naozaj pre náš prospech?  Nielen v minulom článku – o prastarom proroctve z Indie – sa hovorilo o blížiacom sa Zlatom Veku. Ako a kedy sa môže Zlatý Vek prejaviť? Okolie sa už mení, ale ľudia akosi stále dávajú prednosť Živlu Nevedomosti pred Duchovným vývojom. Presnejšie, namiesto Duchovného Vývoja obchodujeme – my, Deti Bohov, budúci Bohovia, Tvorcovia nových Galaxií… Že ako obchodujeme? Po materializácii vo Svete Javi máme plniť svoju karmickú úlohu – teda to, čo Kniha Svetla označuje ako najdôležitejšiu podstatu existencie Galaxie – nastúpiť na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja, čo znamená stúpať nahor po SVARGE. V čom spočíva naše obchodovanie? Nuž, podľa nášho Svetoponímania je Duchovná Púť možná iba v kategórii „MY“ – nie „JA“. V tej najjednoduchšej forme sa dá povedať, že nahor možno stúpať jedine v pároch – muž a žena. Naozaj existujú predurčené páry – takto sme sa vzájomne dohodli ešte pred inkarnáciou. Ale namiesto toho, aby sme učili deti, že na každého chlapca čaká jeho „princezná“ a pre každú dievča už niekde tlčie srdce „princa na bielom koni“, tak im ukazujeme dobre odpracovaný príklad, ako uchmatnúť čo sa dá či jedno hovoriť a druhé konať. A takto obchodujeme – v štýle „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja, dohodnime sa“. A Duchovný vývoj..? Komu treba také rozprávky?

Bohužiaľ, nemáme dobré správy. Zlatý Vek nezačne tam, kde zavčasu prestúpime, on začne vnútri každého z nás, presnejšie začneme – alebo nezačneme – ho my. „Nezačneme“ v zmysle, že budeme opakovať … reťaz inkarnácií. Svet sa už mení, Príroda sa mení, situácia sa mení, ale my stále naháňame peniaze, nehnuteľnosti, zárobky… skrátka majetoček. A práve toto bude tá najväčšia záťaž v okamihu zlomu – brániaca výstupu nahor. Majetoček budeme mať… ale on sa nedá vziať so sebou – ani „len“ do Zlatého Veku. Práve naopak, to, čo dnes nazývame „životné skúsenosti“ či „umenie žiť“ bude to najväčšie bremeno – prekážka – ako vystúpiť nahor. Ak sa od toho všetkého nezačneme čistiť sami, tak prídu iní čističi… a už to nie je tak ďaleko. Takže pozrieme sa na to, čo máme čistiť.

V Jemnohmotnom Svete sa javíme ako akési osídlené bubliny, zhluky energií, energeticko-informačné polia. My však vieme aj to, že vôkol nás existuje naše energeticko-informačné pole, ktoré nazývame rôzne – od biopoľa cez auru a podobne. A tu všetko naozaj začína – alebo aj končí. Na celý okolitý svet – vrátane ostatných ľudí – pozeráme skrz to, čo máme umiestnené v našom vlastnom biopoli. Všetky naše negatíva nám bránia jasne vidieť von z našej bubliny, a preto veľmi často pripisujeme iným ľuďom tie vlastnosti, ktoré v skutočnosti máme sami. Na svoje okolie – vrátane iných ľudí – môžeme jasne vidieť jedine vtedy, ak máme čisté svoje vlastné biopole – a čistíme ho vôbec niekedy? Najčastejšia odpoveď je NIKDY – ani nás to nenapadne. Nanajvýš si sem tam prečítame nejaký ezoterický článok, chvíľu chodíme napríklad na jogu. Ale čo Jemnohmotný Svet? Vieme naozaj – po takýchto aktivitách – čo robiť? Odpoveď nebude prekvapením. Aby sme teda nežili v naivite, pozrime sa na tento predmet podrobnejšie.

Žijeme v naivnej predstave, že Svetlé a Temné Sily existujú a bojujú proti sebe iba kdesi „mimo nás“. Vieme, že Vesmír je rozdelený ja Prav, Nav a Jav, a teda je to kdesi ďaleko-vysoko či hlboko ale hlavne mimo nás. Nič nie je klamlivejšie ako takáto predstava. Platí védické ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok. Ak takáto štruktúra existuje v makrokozme, tak nevyhnutne je odrazom zobrazená aj vnútri nás – mikrokozme. Boj o našu Dušu prebieha aj priamo v nás. Je to boj, ktorý neprestáva ani na sekundu, vyvíja sa v každom okamihu. Naivní členovia egregorov žijú v ilúzii, že ak sú v tej správnej cirkvi, tak stačí chodiť do kostola a Ježiško sa o nich postará. Podobne však fungujú aj slovanské egregory. Do pozícií vodcov slovanských občín sa nanominovali hlavne bývalí členovia spravodajských služieb a trojčakrové bytosti stvorené vnútri dvanásťrozmernej hry na ôsmy deň. Napríklad takto v Rusku dosiahli rozvrat v organizácii Starej Viery – ale nie zničenie. V pozíciách vedúcich občín boli prevažne bývalí členovia KGB či FSB – a postupne, dlhým sledom provokácií nakoniec dosiahli maximálne zosilnenie moci Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Ale o tom inokedy.

Védická Kultúra je principiálne Kultúrou žrecovskou, založenou na poznaní Stavby Sveta a s ňou súvisiacimi Pravidlami. Ako všetko v Javi, aj Stará Viera môže mať štruktúrovanú organizáciu, teda egregor, ale vždy je potrebné rozlišovať medzi priamym pohľadom na Slnko a pohľadom cez akýkoľvek egregor. Ľudia však sú rozličných úrovní – preto máme kasty – a niektorých (dnes s v podstate väčšinu) treba nahor viesť. To sa v Javi prejavuje zostavením egregoru. Napriek tomu však nikdy nezabúdame na ZDRAVOMYSLIE – inak sa môžeme chytiť do egregoriálnej pasce.

Egregory majú všetky štruktúry v Javi, ktoré akýmkoľvek spôsobom zoskupujú ľudí. Existuje preto aj slovanský egregor, ale aj egregor KOBu, rôznych „hľadačov“ rôznych grálov, indiánsko-slovanských šamanov a podobne. S egregorom ide spravidla ruka v ruke Svetonázor, t.j. posudzovanie Sveta a javov okolo nás z jednosmernej pozície svojho egregoru – „náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“, pričom ich nezaujíma čo to naozaj obrady a rituály sú a aká je spätná väzba prostredia na takéto – presnejšie akékoľvek – tvrdenie. Je to principiálne pohľad náboženský, t.j. práca mysle v emocionálnom stave psychiky štýlu „Pán povedal…“. To isté platí aj pre akékoľvek vyčleňovanie sa rozličných a rôznych „vyvolených“ skupín (často národov) – vytvárajú si egregor svojej výnimočnosti.

Vo védizme preto používame Svetoponímanie, ktoré obsahuje prvok Svetonázoru, ale súčasne aj reakciu okolia naň, t.j. spätnú väzbu. Aj moderná teória riadenia procesov vie, že proces je riadený iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Napríklad aj raketa vypálená na letiaci objekt musí sústavne vyhodnocovať meniacu sa polohu svojho cieľa – ak by ju odpálili iba na pozíciu, kde sa objekt nachádzal v okamihu odpálenia, tak nikdy nič netrafí. A práve toto – trvalá spätná väzba – je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou na Zlatej Púti Duchovného Vývoja. Pozrime sa teda podrobnejšie na štruktúru toho, čo nazývame biopole. Len s poznaním môžeme účinne hrať Veľkú Hru nášho života.

Ako sme už uviedli, človek na človeka pozerá skrz vlastný éterický obal. Ak je zanesený – rôznymi navnými bytosťami – tak často iným ľuďom pripisujeme naše vlastné „prídavky“. Ak chceme kohokoľvek súdiť, tak najskôr musíme vyčistiť vlastný éterický priestor, až potom získame právo vidieť. Okrem síl, ktoré nás ženú na Svetlú alebo Temnú stranu tu žije aj množstvo parazitov. Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá vlastnú možnosť zvyšovať svoju energetickú úroveň a preto doslovne žerie nás, kŕmi sa nami. Ak by tak nerobili, tak neprežijú. Jesť však môžu iba tých, ktorí nevedia, že sú pre nich stravou. A toto je jeden z princípov existencie akéhokoľvek systému okolo nás. Ak nepoznáme dôvod existencie systému, tak sme buď obete alebo potrava. Síce z vlastnej nevedomosti, ale dávame parazitom právo nás žrať. Ak by nežrali našu životnú energiu, tak by sme sa „na rozbeh“ dožívali Kruh Života – 144 rokov – a po nadobudnutí pevnej a dostatočne silnej šestnásťrozmernej energeticko-informačnej štruktúry – Duše – by sme mohli žiť neobmedzme dlho – tisícročia. Je dobre, ak niekto iný žije na náš účet z našej životnej energie?

Na obrázku hore vidíme zjednodušené zobrazenie nášho éterického priestoru. Nad nultou hladinou je postupne deväť hladín rozmerností, ktoré sú delené na kladné a záporné. Nad nimi nasledujú rozmernosti od 10 po 12, ktoré sú už kolektívne, t.j. nedelené na kladné a záporné, pričom zároveň sme „vybavení“ aj výstupom do Pravi – kde rozmernosti už nemajú absolútne žiaden limit. Zjednodušenie spočíva v tom, že uvažujeme iba štruktúru Zdravy nazývanú Sedem Semionov. Tento energetický stĺp používa iba sedem nad sebou idúcich čakier, čo predstavuje sedem stupňov vývoja osobnosti ale aj sedem stupňov, po ktorých stúpa Živatma v čase odchodu z tela. Je to onen tunel, o ktorom často hovoria tí, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa nazad. Svetlo na konci tunela je deviata čakra, ktorá aj má bielu farbu. V prípade iba stupňovitej štruktúry je deviata čakra tradičného slovanského systému siedma. Výklad je takto jednoduchší na pochopenie. Je to však iba základná, elementárna úroveň chápania stavby nášho energeticko-informačného poľa.

Zlatá čiara uprostred je energetická os človeka, t.j. zároveň Zlatá Púť jeho Duchovného vývoja. Nahor sa dá vystupovať výlučne stredom, priestor pred aj za človekom (+ a -) sú ako keby na sebe uložené mnohorozmerné plásty, ktoré na spoločných plochách pozostávajú ako keby zo zrkadiel. Tieto znemožňujú prechod a tak či inak nakoniec nútia k ceste sterom éterického biopoľa. Toto teda je Zlatá Púť Duchovného vývoja v Javi – v strede medzi javnými a navnými svetlými aj temnými štruktúrami, ktoré na nás pôsobia každú sekundu nášho života. Iná cesta proste neexistuje.

Platí tu jeden z Konov Stavby Sveta. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť niekoľko Pravidiel Konu. Ako sa uvádza v Knihe Svetla, na Zlatej Púti Duchovného vývoja môžeme iba ísť – nedá sa stáť „až veci vyzrejú“. Pasivita, t.j. taktizovanie vo Vývoji je vždy cesta nadol. Kladná strana štruktúry nikdy neprovokuje, negatívna strana sústavne vyvoláva provokácie. V štruktúre platí tvrdá hierarchia. Každá rozmernosť má právo a možnosť vplývať, t.j. riadiť iba entity umiestnené v hierarchii pod ňou o 3 rozmernosti nižšie. Znamená to, že každá rozmernosť má svojich „sluhov“, ktorí vykonávajú všetky príkazy zhora. Jemnohmotný Svet je zaplnený tak, že neexistuje ani „mm³“ voľného priestoru. Iba v našom svete máme dojem, že existuje aj „priestor nikoho“.

Pokiaľ máme éterický priestor čistý, tak dôsledky našich činov na nás dopadajú v podstate okamžite. Ak je zanesený, tak všetky dôsledky sa stavajú do dlhej rady, pričom ich účinok najčastejšie nastupuje v okamihu, keď už dávno zabudneme, čo sme kedysi vykonali. Toto je karmická reťaz. Môžeme si zopakovať citát z Knihy Svetla:

Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti
sa v prvom rade
odráža na nej samej.
Pretože ktorákoľvek individualita
má absolútnu slobodu výberu,
jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru.
Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud:
jednými činmi
vyvíjajúca sa osobnosť
umožňuje svoj výstup nahor
po rôznych priestoroch Zlatej Púte,
inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia,
ktoré brzdia vývoj
a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov.
Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny:
v prípade nemožnosti výstupu
vzniká nevyhnutnosť prejsť
nanovo celý Kruh Života,
ale už po druhých Reálnostiach,
kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce
na svojej Duchovnej bytosti.

Svetlé Sily na nás principiálne pôsobia štýlom „mrkvička/kopanec“, teda nie všetko nepríjemné, čo nás v živote stretáva je dielom Temných síl. Skôr naopak.

Keď už sme spomenuli klinickú smrť, pristavme sa aj pri Svetlej Vyšnej Bohyni Mare – u nás volanej Moréna – sestre Boha Perúna. Ktosi má záujem tradovať, že to je neľútostná Bohyňa Smrti. Kto prešiel kurzom Staroslovienskej Bukvice vie, že naše Obrazy nikdy neboli a nie sú temné. Takéto nájdete v Tarote – ale ten pochádza z Kabbaly. Kto nežil po Pravde, kto nedodržiaval Kony Kruhu Života, toho navštevovala MORÉNA, ktorá takému človeku postupne odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala k smrti. Hneď je teda jasné, aký druh ľudí sa mal prečo obávať Svetlej Bohyne Morény.

Éterický obal nášho tela si môžeme pre lepšiu predstavu prekresliť aj takto:

Pred nami je kladná oblasť rozmerností, za našim chrbtom je negatívna oblasť rozmerností. Všetky rozmernosti pod 10 úrovňou sú takto delené. Zadná časť je negatívna – určite každý zažil prípad keď „mráz behá po chrbte“ – čo je neklamným príznakom prítomnosti negatívnej bytosti v našej blízkosti.

Ženy v našej Kultúre vedeli vytvárať pre členov svojej rodiny oberegové (obranné) kruhy, ktoré chránili nielen mužov v boji, ale aj deti či vnúčatá pred všetkými nebezpečenstvami – vrátane počarovania, uhranutia, zoči, sečnej aj strelnej zbrane a podobne. Takáto žena sa nazývala VEDMA – VEDiaca MAtka. Ak chceli zničiť našu Kultúru, museli najskôr urobiť zo žien negramotné „radodajky“. Napríklad „SLOVEN“ je v anglosaskom egregore „prostitútka“, teda SLOVEN-KA znamená „jedna z prostitútiek“. Takýto podprogram spúšťa tento názov v podvedomí. Ale to nie je jediná „metodika“:

Tento obrázok je nám už dobre známy, ale pozrime sa naň skrz elementárne navné štruktúry. Žena vpravo má oblečené šaty, ktoré spôsobujú dostatočnú koncentráciu biopoľa. Dostatok energie vytvára celostné biopole. Tá istá žena vľavo má vypasované nohavice – aby bolo všetko dobre predstaviteľné. Čo sa – z pohľadu okoloidúcich mužov – deje? Jeden druh mužov iba letno zachytí obraz a hneď si spomenie na svoju partnerku. Cudzia žena mu viac v mysli neostáva. Druhý druh mužov však začne okamžite snovať plány čo by s ňou robili. Na radu prichádzajú všetky možné chúťky a zvrátenosti… Všetko toto vytvára elementárnu myšlienkovú bytosť, teda samostatnú navnú bytosť, ktorá nadobudne vedomie samoexistencie. Pretože žena má vo svojom biopoli diery, tak táto elementárna myšlienková bytosť preniká dovnútra ochranného obalu a prisaje sa na vnútorné štruktúry energetického tela ženy. Na úrovni energetického tela – mimo vedomia ženy – začne elementárna bytosť robiť s energetickým telom ženy presne to, čo mal na mysli ten, ktorý ju vytvoril. Všetky najbujnejšie „kúsky“. Hoci žena nič netuší, elementárne energetické bytosti si postupne s ňou robia čo chcú – veď majú voľný prístup. Tieto „skúsenosti“ časom presakujú vo forme určitého algoritmu do podvedomia a začínajú vplývať na vedomie ženy. Môžu sa prejaviť ako postupná čoraz väčšia podráždenosť voči partnerovi – hoci tento sa nijako neprevinil. Na úrovni podvedomia totiž začína očakávať také „výkony“ aké programy si do svojho biopoľa „vpustila“. Hoci toto môže vážne naštrbiť až ukončiť partnerský vzťah – to ešte nie je všetko. Slovanská žena vytvárala oberegové kruhy nato, aby ochránila svoju rodinu – celú rodinu. A tu nedokáže ochrániť ani seba. Ak aj hneď „necíti“ žiadne zmeny – všetky chlipné predstavy všetkých mužov, ktorí si na nej, hoci „iba“ na energetickej úrovni „zajazdili“ – prináša celý tento éterický navný náklad domov:

Malé deti potrebujú ochranu, nie takýto druh energií ako im takáto mamka „poskytuje“. Ak k tomu ešte pridáme to, čo otec priniesol z „posedenia“ s kamarátmi – nehovoríme o ožranstve, iba o rečiach pri fľaške, ktoré sa všetky naprogramujú do vody v alkohole a rozlejú po telách účastníkov – aké deti môžu u nás vyrastať? Dnes nosia mužské oblečenie aj babky. Na tieto asi väčšinou nebudú zacielené chlipné pohľady, ale existuje dosť iných informácií, pred ktorými je deti treba chrániť – ale nohavicová babka im ich pekne prinesie až domov…

Ôsma rozmerová hladina – oberegová – a zároveň hladina smrti je o 3 rozmernosti vyššie ako 5. – teda táto úroveň riadi slovanského muža. Čo urobili s našimi ženami a čo tieto robia s našimi mužmi? O deťoch ani nehovoriac…

Tu si ešte povedzme, že takáto štruktúr energetických tiel platí iba pre bieleho človeka. V hre zvanej život je okolo nás množstvo neľudí stvorených na ôsmy deň (ale aj všakovakých iných). Na úrovni energetického tela vyzerajú približne takto:

Majú vyvinuté iba tri spodné čakry – aby mohli existovať v Javi. Ich „program“ v procesore (mozgu) obsluhuje principiálne tri základné roviny: narodil sa, urobil(a) sebe podobného a jedol. Nad nimi je akási – pre nás záhadná – štruktúra, ktorá slúži ako Duša. Nie je to Duša v našom zmysle slova, ale je to bioenergetická substancia, ktorá dokáže animovať ich telo v Javi. Dôležité je, že je priamo napojená na DRUHÚ ČAKRU. Pohlavný styk s takouto bytosťou jej priamo zabezpečuje prísun životnej energie do svojej „Duše“, bez ktorej by nebola schopná prežiť. Bez ohľadu na pohlavie takejto bytosti, vždy odoberá energiu sexuálnemu partnerovi. Problém je, že pohlavným stykom sa otvárajú energetické kanály na celý život. Koľko partnerov či partneriek, toľko energetických kanálov ich zásobuje, čo platí aj pri homosexuálnom styku. Je úplne logické, že potrebovali zaviesť kultúru voľného, športového sexu – raj na Zemi (pre nich). Nám to skracuje život. Na obrázku je však nakreslená aj štvrtá čakra – je to dôležitý moment. Prečo? Lebo túto technológiu používa kresťanstvo „Aby všetci jedno boli“. Ono v skutočnosti mení bieleho človeka na trojčakrového, ktorého motivujú láskou – „veď čo zlého môže byť na láske“? Ide o to, že láska – v našom ponímaní ľúbosť – „sídli“ vo štvrtej čakre. Ak teda niekoho prestavíme do módu, že začne túžiť po láske, tak sa vedome koncentruje na srdcovú, t.j. štvrtú čakru. Táto sa však stáva iba (celoživotne nedosiahnuteľnou) métou, čo znamená, že aktívne využíva iba spodné tri. A kto využíva (žerie) všetky naše vyššie čakry a nimi vytvárané éterické telá? Žeby naši priatelia? Nuž bratia a sestry, všetko nad nám žerú paraziti – a ešte ich aj extra dopujeme sexom. Cirkevné zviera je práve takto urobené. Ale to ešte nie je všetko.

Hlavný dôvod existencie kresťanského egregoru je ten, aby tí, ktorí sú na vyšších miestach hierarchie sa mohli doslovne pásť na svojej pastve – odoberajú jej ich životnú energiu. Práve oni tvoria hierarchiu Temných organizovanú na Zemi – Čierni mágovia. Do tejto hierarchie – samozrejme – patria aj kresťanskí popi. Treba tiež vedieť, že každý, kto sa zúčastňuje volieb v takejto koncepčnej hre dáva čiernym mágom právo ich vyciciavať z ich životnej energie aj vtedy, ak nechodia do žiadneho kostola či synagógy. Ale ani to nie je všetko. Celá ich hierarchia – počínajúc už prvostupňovými popmi a nekončiac štátnymi úradníkmi – má právo zlievať na pastvu – cirkevné aj sociálne zvieratá – všetky svoje hriechy. No a táto ich donekonečna „odpracováva“ – a pokiaľ bude pri moci táto koncepcia ani to inak nebude. Toto je štruktúra štátnej moci vybudovaná čiernymi mágmi za posledné tisícročia.

A tak sa pasú nielen na svojich výtvoroch – ktoré sa po smrti rozplynú, lebo nemajú Ducha – ale aj na kresťanoch, ktorých zmenili na trojčakrové cirkevné zvieratá. Títo sa však budú mať z čoho po smrti vylizovať… pre vlastnú nevedomosť. Síce strašnú, ale inak pohodlnú.

Tu je namieste sa zamyslieť – komu „poskytujeme“ naše dievčatá, keď ich posielame ako operky na Západ? Cudzinci radi po nich siahajú – a trojčakrovým značne predĺžia život. Ak sa iba s nimi vyspia, tak sa vrátia nazad a tu si nájdu nejakého partnera – a trojčakrový ťahá životnú energiu z nej aj z jej partnerov. Rovnako aj trojčakrové ženy – treba si uvedomiť, že trojčakroví ľudia sú kúzelníkmi v športovom sexe – je to pre nich predsa otázka života a smrti… hoci aj pre nás.

Oni v podstate plnia dve úlohy – okrem svojho prežitia aj likvidujú náš genofond. Ak dievča vystrieda desiatich (a dnes asi aj hodne viac) sexuálnych partnerov, tak už neporodí nasledovníka Rodu, iba akúsi zlepeninu Obrazov rôznych partnerov. A potom ešte rodí v pôrodnici, kde je zaručené, že všetkým malilinkým človiečikom navzájom premiešajú ich biopolia – a vždy tam je aj dosť Cigánčat – nedivme sa teda, že namiesto Slovienov tu dnes máme Slovenov a Slovákov… Sú to už iba zbabelci pijúci pivo, „žijúci“ na sociálnych sieťach a slintajúcich po babách…

A čo v Indii? V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo si ženy v hinduizme označujú čakru čelo:

Indovia – ak neberieme do úvahy Árijcov – sú tzv. hybridná rasa. Stykom s bielymi ľuďmi sa im postupne zvyšuje energetika, ale z nášho pohľadu – vzhľadom na počet kanálov vnímania – ich radíme medzi hybridných. Neznamená to nič zlé – veď takýto bol aj Budha – ak budú na sebe pracovať, tak prakticky v Duchovnom vývoji predbehnú nejedného bieleho. Tak či onak, hybridná bytosť v tomto prípade znamená, že majú aktívny bioenergetický systém po piatu čakru – ak uvažujeme systém siedmych. Šiestu si teda kreslia, aby mali stále na očiach métu svojho Duchovného vývoja. Presne tento princíp – lebo princípy sú rovnaké – koncentruje kresťanov na štvrtú čakru.

V tejto súvislosti len poznamenajme, že dnes je v móde preberať prvky indickej kultúry. Je to indická kultúra, nie Slovanská. Ak biely človek – AS – teda majúci deväť čakrovú stavbu energetického tela sa koncentruje na vývoj ôsmej čakry, DEGRADUJE. Je to cesta DOLE. V horách Altaja našli tisícročia staré múmie slovanských kňažiek, ktoré mali príčesky vysoké do úrovne desiatej čakry. Toto je správny postup – ak mám deväť čakier tak sa snažím aktivovať desiatu – nie ôsmu, alebo dokonca iba tretiu či druhú čakru. Dnes máme aj mnoho rozličných indických cvičení zameraných napríklad na to, aby ženy „dobre rodili“. V skutočnosti aktivizujú ich pozornosť na druhú čakru… komu to je výhodné? Na známej Behistúnskej skale môžeme vidieť, že za dávnych čias nosili naši Predkovia aj zvláštne, vysoké klobúky (posledný zajatec vpravo). Boli vysoké preto, aby dosahovali do výšky desiatej čakry (ôsmej v stĺpcovom systéme) a tak mohli aktivizovať túto métu:

Čo sa týka dnešnej popularity indickej Kultúry – našim ľuďom uniká podstatný bod. V Indii žije 1,2 miliardy ľudí. Hoci tam žije 200 miliónov Árijcov – tvoriacich najvyššiu kastu a majúci tisícročia neprerušované védické poznanie – kdejaké cvičenia vedú spravidla ľudia hybridnej rasy. Čo nás vlastne môžu naučiť? Na obrázku vyššie – zobrazenie kladných a záporných častí nášho biopoľa – vidno aj hore smerujúce červené čiary vysokoenergetických polí. Okrem kompletného systému čakier máme ešte aj zložky napojené priamo na Vyššie Božie Štruktúry (Vyšných Bohov Pravi). Ak ich fakticky nepoužívame, t.j. ako keby sme ich nemali, tak to preto, lebo si ich dávame žrať – Z NEVEDOMOSTI – parazitom. Všetky jemnohmotné telá sú našou životnou energiou – patria nám. Ak nadobudneme poznanie kto sme, tak sa im nebudeme viac dávať za potravu. Hybridné rasy nemajú vyššie jemnohmotné telá – generované čakrami – lebo sa im ešte jednoducho nevyvinuli. Oni ich musia postupne – tvrdou prácou – vyvíjať, my sa potrebujeme zobudiť a vziať si, čo je naše.

Ak k „učeniu“ pridajú ešte aj používanie rozličných „ľahkých drog“ – vo forme rôznych práškov a pod. s tým, že to pomáha v sexuálnom živote, ľahšie dostáva do správneho tranzu a podobne – je to už niečo absolútne cudzie. Žiadne látky – hoci aj „slabučké“ drogy, ktoré vypínajú rozumovú kontrolu sa NIKDY v našej Kultúre nepoužívali. Karma sa totiž nikdy nevypína – zodpovednosť vždy na nás ostáva.

Obmedzenia hybridnej rasy neznamenajú prekážku v Duchovnom vývoji, ale nahor sa musia dostávať oveľa tvrdšou prácou ako bieli ľudia. Dobrým príkladom na pochopenie je Budha – princ Sidharta. Bol synom bieleho otca a domorodkyne čo znamená, že nemal 16 kanálov vnímania. Vďaka veľkej húževnatosti a tvrdej práci nakoniec našiel cestu do NIRVÁNY. Ale prečo iba tam? Pretože štruktúra kanálov vnímania mu neumožnila vidieť viac – akonáhle dosiahol maximum pre danú sústavu kanálov vnímania, vyššie už nevidel nič iba tmu. Ale ak si otvoríme KNIHU SVETLA (str. 98) zistíme, že Nirvána je šiesty Svet na Svarge – prvý stupeň je Svet Javi – ale nad ním je ešte ďalších desať Svetov, po ktorých začína Svet Pravi.

Aby sme to teda skrátili, Nirvána nie je pre nás definitívna „konečná stanica“, šiesta čakra nie je naše maximum, teda ani indické ani čínske metodiky nemôžu obsiahnuť naše rozmernosti. Je to síce „lepšie“ ako kresťanstvo, ale stále platí:

Cudzím umom život nespoznáš
a múdrejším sa nestaneš,
ale nepoznajúc svojim umom
podstatu svojho života i Sveta Javi,
ako môžeš dôstojne prežiť ho
a splniť Povinnosť svoju
pred Rodom svojim i Rodom Nebeským?

VOLCHV VELIMUDR

Ak sa vrátime k prvému obrázku biopoľa vidíme, že desiata hladina už nie je delená na kladnú a zápornú. Vysokorozmerné bytosti zostúpili pod desiatu rozmernosť tak, že vytvorili tábor Bielych aj Čiernych. Po žlto-čierny bod je možné vystúpiť individuálne, sú ľudia, ktorí sa tam dostali. Ak takýto človek zažil klinickú smrť a v tomto bode „videl iba tmu“ znamená to, že nemá Vieru. Je orientovaný individualisticky štýlom JA SÁM a nikto viac.

Rozmernosti 10, 11 a 12 sú už kolektívne. Možno ich poznávať iba cez slovo „MY“. Individuálne sa dá dostať iba po rozmernosť 9. Svetlí Bohovia zostupujú do úrovne +9 z 12. rozmernosti, preto ak konáme ako oni, tak musíme konať kolektívne, t.j. aj nahor môžeme postupovať iba spolu, nikdy nie osamote. Ak chceme postupovať nahor, tak sa musíme všetci Slovania spájať, konsolidovať. Na 9. rozmernosti sa naša Živatma stáva mobilnou. Nahor stúpame za podmienky, že jeden za druhého navzájom zodpovedáme. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna bojová jednotka. Túto jednotu sme dosahovali na spoločných obradoch, preto tradične od nepamäti vodíme CHOROVODY. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna veľká rodina. A tu je už jasné, prečo sa nás neustále snažia rozdeliť, rozčleniť. Dôležité je vedieť, že nato vytvorili aj Slovanský egregor. Veľa skupín dnes vedú trojčakroví alebo nimi nastrčení ľudia – rozliční šamani a podobne. A ak ešte aj prinášajú krvavé obete, tak nedodržiavajú základné Pravidlo Stavby Sveta – každá bytosť má právo slobodného výberu. Ak zarežú zviera – aké má ono právo slobodného výberu?

Záverom si uveďme niekoľko príkladov. Trojčakroví ľudia majú možnosť riadiť úroveň „0“, t.j. o 3 nižšiu ako je ich vlastná. Môžu si teda urobiť potomstvo a cepovať ho. Ak sú muž aj žena na 6. rozmernosti, môžu pre rozmernosť -3 vytvárať emócie strachu a kŕmiť sa nimi. Ak sa neustále musíme obávať o svoju existenciu – dane, poplatky, čo kúpiť deťom jesť a podobne znamená to, že nám takto riadia našu -3 rozmernosť. Kto vytára v krajine takéto podmienky? Vláda a parlament –pôsobia z úrovne -6. Ak pôsobia z úrovne -6 znamená to, že sú riadení z úrovne -9, t.j. riadi ich Diabol. Ale neobávajme sa o naše vlády a parlamenty – v demokracii sú také všetky po celom svete.

Ak sú muž aj žena na úrovni 12 (tam len spolu), tak vplývajú na 9-tu úroveň, v ktorej sa môžu rozdeliť na 2 smery, ktoré môžeme rozpoznať podľa „Pečate“. Pečať prináležnosti k Temnej Javi aj Navi je AMBICIÓZNOSŤ, pečať prináležnosti k Svetlej Javi aj Navi je SVEDOMIE. Takto je realizovaný výber, cez čo budú ovplyvňovať nižšie štruktúry.

Svet je Veľká hra, ktorú hrajú Svetlé sily pomocou bielych aj čiernych figúrok. Život je potrebné brať s ľahkosťou ako HRU, lebo inak riskujeme, že sa hlboko „vlepíme“ do nejakej rozmerovej štruktúry. Ak je lepidla veľmi veľa, tak už môže byť nevyhnutná cudzia pomoc. Preto radšej hrajme Hru. Hru Bohov…

Nuž, sami vyberáme kadiaľ pôjdeme – AMBÍCIAMI alebo so SVEDOMÍM? Je to naša voľba… aj zodpovednosť.

10.06.2016

Matrix ako fenomén je pre väčšinu ľudí len to, čo kedysi videli v kine. No ako veľa podobných filmov – minimálne už spomínaná Cesta 60 a Muži v čiernom – ide o skutočnú záležitosť. Samozrejme, že každý obraz je objemový, a preto má veľa hrán. Jednu z hrán – ktorú vybrali filmári – nám „doručili“ vo filme s takýmto názvom. No ako väčšina vecí, ktoré dnes dostanú do rúk konzumenti – ľahko prišlo ľahko išlo. Bolo to „in“, ale teraz je „in“ niečo úplne iné. Takto zisťujeme, že včerajšia udalosť je už nezaujímavá, a preto sa treba chystať na tú budúcu. Má to len jediný háčik – kompletne nám uniká prítomnosť. Ale kto nie je schopný žiť v prítomnosti, ten nedokáže nič vo svojom živote meniť. A takto sa sám chytil do Matrixu. No Matrix niekto vytvoril – cieľavedome a odborne – a teda mu aj slúži. Určite ho nevytvoril nato, aby pomohol dnešným konzumentom v ich živote, presnejšie , v evolučnom vývoji. Konzumenti svoj evolučný vývoj zastavili. A takto všetci chytení Matrixom odovzdávajú svoju životné energiu tomu, kto ho vytvoril. Príznačné je to, že si dokonca naivne myslia, že sami o niečom rozhodujú. Ale aby sme neboli celkom neobjektívni, tak o niečom naozaj rozhodli – o svojej vlastnej likvidácii.

Už tradične pripomíname, že naše články nie sú určené pre tých, ktorí nemajú vzťah k Starej Kultúre našich Predkov. Nikomu nič nenanucujeme, ale dedičstvo Predkov je preto dedičstvo, lebo je po Predkoch. Väčšina vecí, ktoré niekto vymyslel dnes nemá s Kultúrou našich Predkov už nič spoločné.

Pretože si z našej stránky už môžete stiahnuť plagát Staroslovienskej Bukvice – na ktorom sú uvedené všetky Obrazy bukvíc – môžeme si aj povedať, prečo naša Stará Viera je Viera Starovercov. Aj slovo Staroverec – ako všetky staré slová – má svoj Obraz. A už nás nijako neprekvapí, že dnešný obraz – obraz vytvorený civilizáciou – je úplne iný. Takto dosiahli – tzv. „vývojom jazyka“ – že naše podvedomie prijíma pôvodný Obraz – lebo takto sme boli stvorení – a naše vedomie upravený, t.j. vírusový obraz. Tým nastáva rozsynchronizovanie intelektuálneho centra (mozgu) a citového centra (srdca). Ale v prítomnosti sa dá žiť iba vtedy, ak sme zosynchronizovaní.

Pri pohľade na plagát Bukvice zistíme, že (použijeme návykovú latinku) bukvica „S“ má Obraz „Slovo“, bukvica „T“ má Obraz „Tvrdo (Pevne)“ a slabika „AR“ sa tradične používa ako označenie toho, čo niečo uchováva. Napríklad pekÁR uchováva poznanie ako piecť, brankÁR uchováva (chráni) svoju bránku, ďalej slabiku nájdeme v nespočetných slovách ako murár, stolár a pod. Napríklad v slove suchár ide zase o to, čo uchováva sucho. Šlabikár zase uchováva slabiky a podobne. Do angličtiny bol prevzatý tento jav ako „ER“, t.j. napr. buildER, fightER a podobne. V tomto kontexte teda STARoverec je človek, ktorý pevne (T) uchováva slovo (S), teda Prastarú Múdrosť. Pôvodný – a pre naše podvedomie jediný aktuálny – Obraz nemá teda nič spoločné s vekom, teda zmenou človeka na vetchého, neschopného už toho, čo za mladi. No vyšší vek je neraz vekom Múdrosti.

Jedným z dôvodov, prečo nie sme schopní žiť v prítomnosti je rozsynchronizovanie týchto dvoch centier. Dnes si povieme o tejto problematike trochu viac. Pre tých, ktorí boli na našej tohtoročnej prednáške to bude akési skrátené zopakovanie. Nuž, poďme po poriadku. Matrix nás cielene a dôsledne prepína do tzv. líniového ponímania času:

Minulosť je to, čo už bolo, budúcnosť je to, čo ešte len bude. A čo je v tomto systéme časových koordinát prítomnosť? Zdanlivo červená čiara uprostred. No v skutočnosti akonáhle bola dokreslená, už sa stala minulosťou. A prítomnosť je zase nepostihnuteľná…

Osobitosťou našej Duchovnej Kultúry je, že naše ponímanie času je VERTIKÁLNE:

Napríklad v škandinávskej (samozrejme že dodatočne prerobenej) mytológii jestvuje samostatný Boh, ktorý má na starosť minulosť, iný prítomnosť a ďalší budúcnosť. Podobnú logiku možno nájsť aj u Grékov. A čo máme my? Bohyňu Makoš a jej dcéry Doľu a Nedoľu. Ale ony všetky jestvujú vo Večnosti!

Vo vertikálnom systéme časových koordinát je možný pohyb z Večnosti do Prítomnosti (tu a teraz). Nelinearitu času Obrazne vyjadruje aj naša posledná bukvica – „Iža“:

Používali ju na odeve žreci Boha Čísloboha, ktorí sa dokážu premiestňovať v čase a priestore podľa potreby. Jeden z výkladov grafiky tejto bukvice sleduje čiaru, ktorou sa kreslí. Prestavuje niť života, ktorá prichádza z Inosveta. V priesečníku dochádza k nášmu narodeniu sa a čiara života pokračuje ďalej. V určitom okamihu – vývoj po stúpajúcej špirále – dôjde k takému istému javu, ale na vyššej úrovni – narodí sa nám dieťa. Po ďalšom čase dochádza znovu k opakovaniu – na ešte vyššej úrovni – narodilo sa nám vnúča. A po splnení svojich úloh odchádzame ďalej, do Inosveta a postupujeme v evolučnom vývoji.

Môžeme si hneď priblížiť aj rozdiel medzi Staroslovienskou Bukvicou a dnešným jazykom:

Za starých čias sa jazyk dlhé tisícročia nemenil, zmeny začali až pod cieleným úsilím spojeným s našou likvidáciou pri násilnom zavádzaní kresťanstva. Naši Predkovia vždy chceli, aby naše Vedomie a Podvedomie rozumelo jazyku rovnako. Preto si chránili svoj jazyk ako Svätyňu, žiadne zmeny neboli prípustné.

Dnešný jazyk je vírus, existujú dokonca konkrétne skupiny slov, ktoré programujú choroby a podobné „veci“. To, čo filológovia nazývajú „vývoj jazyka“ od minulosti do dneška je v podstate pohyb po vertikále času od večnosti do súčasnosti – je to principiálne a cieľavedomé rozsynchronizovanie Vedomia a Podvedomia.

Že ako môže byť dnešný jazyk vírus? Priblížme si to na príklade. Ak malému dieťaťu poviete napr. „nebež“, „neskáč“, „nechytaj“ a podobne, dieťa zásadne beží viac, skáče viac, chytá viac. Prečo? Lebo podvedomie dieťaťa až do veku približne 7 rokov dokáže priamo prijímať Obrazy z podvedomia do vedomia. Deti začnú zapadať do Matrixu až neskôr – aj vďaka nátlaku rodičov.

Ak by sme sa opäť pozreli na obrazy bukvíc, ktorými tvoríme slovenský zápor, t.j. n + e, tak zistíme toto:

Naše deti teda počujú:

Naše je bežať;
Naše je skákať;
Naše je chytať…

Takže – vzhľadom na našu psychiku – keď nabíjajú našim deťom do hlavy judaistické prikázania ako NEzabiješ, Nepokradneš, NEzosmilníš… tak cieľavedome programujú niečo ako „zabíjaj našich“, „okradni našich“, „zosmilni našich“… nejde o žiadny zápor, ale práve naopak, o cieľavedomé zosilnenie príkazu.

To však ešte nie je všetko. Ak opakujete dieťaťu „NEboj sa“, na čo ho vlastne chystáte? Rovnako si hovoríme „neochoriem“ a podobne. Je to naozaj vírus, bez ohľadu na to, čo dnešný „manuál“ k nemu hovorí.

Okrem takto zakódovaných slov a slovných spojení sa programujeme aj výrazmi štýlu „mňa porazí“ a podobne.

Moderné výskumy psychológov – na veľké prekvapenie – hovoria, že až 95% testovaných ľudí chce na podvedomej úrovni zomrieť. Ľudia sa samozrejme boja smrti v stave vedomia, ale podvedomie je nekompromisné a všetky psychoprogramy – ktoré si dlhodobo vytvárame vykonáva presne podľa nášho príkazu. Teda omyl, najsilnejším pudom u väčšiny dnešných ľudí už nie je pud sebazáchovy, ale pud sebalikvidácie. Ako všetko ostatné, je to následok našej NEVEDOMOSTI.

Dnes je preto dôležité zistiť, ako môžeme sami začať riadiť vlastné psychické „hodinky“, pretože v súčasnosti nám ich čas riadia iní: vláda, judaistické náboženstvá, médiá…

Aké sú príznaky toho, že naše podvedomie prebralo príkazy vírusových psychoprogramov a „presmerovalo“ nás na režim sebalikvidácie? V skutočnosti zistiť niečo také jednoduchšie ako by sme si mysleli. Takýto ľudia robia veci, ktoré sú pre náš škodlivé, ale nevedia si vysvetliť „prečo musia“. Neomylné príznaky sú fajčenie, alkohol, jedenie mäsa, káva, športový sex, drogy a podobne. Možno sa niektoré veci zdajú divné či prehnané, ale naozaj, už napríklad aj kvapka alkoholu je smrteľný jed – síce nie s okamžite viditeľným účinkom, ale zato systematicky. Je to na každom jednotlivcovi. Kto príjme toto poznanie – ale najmä – premení ho na prax, ten získa kontrolu nad svojim životom. Tu sa začne odlišovať človek informovaný od človeka múdreho. „ČLOVEK“ nie je len tak hocikto. Väčšina ľudí dnes nemá ani poňatie čo to znamená byť človek. V skutočnosti sotva kto z nás je človek. A ako spoznáme človeka navonok? Je absolútne zdravý a nikdy neberie žiadne lieky, nenavštevuje lekára, nepije alkohol, nepoužíva vírusové slová… skrátka nikdy a nikde nerobí to, čo ho zabíja.

Základnou podmienkou našej dnešnej poroby je NEVEDOMOSŤ o fenoméne psychického času. Taja ho pred nami preto, lebo presne týmto spôsobom zostavili MATRIX, cez ktorý nás riadia, lebo ten, kto vie, ako riadiť duševný čas, ten má vládu nad ľuďmi. Všetky ostatné spôsoby riadenia ľudí sú iba elementmi duševného času človeka – za použitia stádového efektu čerpajú z ľudí životnú energiu.

U človeka existuje v zmysle učenia Veľkého Spasu päť režimov fungovania psychiky, t.j. jestvuje Bes mentálneho Tela, Bes vitálneho Tela a Bes (Ego v zmysle budhistického učenia) fyzického Tela. Fungujú v 5 variantoch:

INTUITÍVNY MÓD

V tomto móde fungujeme ako automat „zombi“, t.j. ako biorobot. V ňom sa po väčšinu času nachádzame všetci. Nesledujeme mysľou ako si sadáme na stoličku, ako otvárame dvere a podobné veci denného života. Obsluhu udalostí sme zverili psychoprogramom, ktoré sme si sami vypracovali alebo prebrali od iných. Tento stav spôsobuje, že sa oneskorujeme oproti skutočnému času o 0,5 až 1,5 sekundy.

RACIONÁLNY MÓD

Je to intelektuálny alebo aj špekulatívny režim fungovania našej psychiky. Mód spôsobuje, že od skutočného času sa oneskorujeme od 1,5 po 2,5 sekundy.

EMOCIONÁLNY MÓD

Keď je vypnutý rozum, tak riadenie preberá emocionálny, t.j. vitálny mód. V tomto móde predbiehame skutočný čas od 0,1s po nekonečne veľké hodnoty.

REFLEXNÝ MÓD

Je to Prvý Signálny Systém. Ak v bojovej situácii ostaneme v racionálnom a nie reflexnom móde, zahynieme, meškanie 2,5 s pri vyhodnocovaní reálnej hrozby v boji na život a na smrť je koniec. Tento mód je vhodný na prežitie v extrémnych podmienkach – človek pod vplyvom stresu vie urobiť to, čo inak nedokáže. No činnosti, ktoré potrebujeme reflexívne použiť musíme mať nacvičené – podvedomie ich musí poznať. Inak sa dostaneme do stavu strnulosti, strachu. „Pacifisti“ sú produkty politickej technológie dobrovoľne schvaľujúce vlastnú likvidáciu, lebo nič z bojových návykov nikdy necvičili, ani to neučili svoje deti. Logika je jednoduchá, to, že oni nechcú vojnu ešte nezaručuje, že vojna nebude chcieť ich.

NADVEDOMÝ MÓD PSYCHICKEJ ČINNOSTI

Totálna bdelosť, jestvovanie v neustálom pohybe. Trvalá prítomnosť charakterizovaná stavom Tu a Teraz. Je to jediný prípad, kedy je skutočný čas totožný so psychickým časom a teda nastupuje absolútna kontrola každej situácie. V tomto móde už nie situácia, t.j. súhrn okolitých faktorov určuje náš pohyb, ale my máme pod kontrolou Časopriestor a začíname ho riadiť. Dostávame sa za hranice Času. V tomto móde sa stávame kontinuálnym pohybom, t.j. skrz Človeka už koná BOH. Je to základný princíp používaný v našich bojových umeniach.

Keď VÍŤAZ vstupuje do boja, tak vedome prechádza do stavu TU A TERAZ a začne byť úplne jedno, či proti nemu stojí 1 alebo 1 000 nepriateľov. Všetci naši Bohatieri v minulosti ovládali túto techniku, t.j. vedeli prejsť z Intuitívneho módu okamžite do módu TU A TERAZ.

Ako sa človek vie dostať do tohto stavu? Musí sa dostať do stavu totálnej bdelosti, čo je však najčastejšie VOJNA. Táto nastupuje z vôle našich Bohov vtedy, keď ľudia prestali plniť svoju evolučnú funkciu a pod vplyvom náboženstiev prešli do emocionálneho módu (Ježiško a anjeličkovia sa postarajú …).

Vo vojne naivní a pacifisti zomierajú, ale množstvo ľudí sa dostane do stavu TU A TERAZ. Prichádzame k tomuto stavu – ak sa nepreberieme sami, začnú sa otrasy na naše prebudenie… mäkký variant tu bol zatiaľ preto, lebo ľudia na východe sa prebúdzali, ale nevyzerá to tak, že v našej krajine. Či je tento predpoklad správny môžeme zažiť už v nie veľmi vzdialenej budúcnosti.

Do racionálneho – špekulatívneho – módu nás dostáva vzdelávací systém, veda, médiá, do emocionálneho módu náboženstvá. V racionálnom móde žijú tí, ktorí mnoho kdekade „študujú“, aj keď iba to, čo im podhadzuje okolie. Myslia si, že náhodne nahromadenými informáciami a „logickým myslením“ všetko zvládnu. Namiesto zamerania pozornosti priamo na objekt pri skúmaní objektu alebo javu vchádzajú do svojej pamäte a listujú, čo všetko o tom čítali.

Napríklad náboženstvá nás dostávajú cez počiatočné „pekné obrázky“ do krvavých križiackych výprav (EČ). Odtiaľ sa preklopíme do špekulatívneho módu, kedy všade budú špekulovať, prečo sa stalo to, prečo zase ono… a donekonečna podhadzujú objekty na špekulovanie. Po čase sa na hrôzy križiackych výprav zabudne a opäť nás do toho režimu prepájajú – ako teraz na Ukrajine. A takto všetkých preklápajú z náboženských ilúzií do krvavých náboženských vojen a nazad špekulovať, prečo to a prečo ono. Kruh sa uzatvára ale nikdy neprechádza do SČ.

Oba extrémy zaručujú, že sa nikdy nedostaneme do rovnovážneho bodu ktorý zákonite existuje (Princíp Triglavu) – do stavu TU A TERAZ. Stav nadobúdania Sily SPASU však začína jedine v stave TU A TERAZ, t.j. v Skutočnom Čase!

Ako to je schopnosťou dostať sa do stavu Tu a Teraz vidíme na nasledujúcom obrázku:

Obrázok ukazuje štruktúru spoločnosti z pohľadu učenia Veľkého Spasu. O existencii psychického času nemajú naše dve najnižšie kasty – smerd a ľudina ani potuchy. Človek vie o tomto stave a ak je to Víťaz, tak sa podľa potreby do neho aj prepína. No a AS žije v stave trvale prítomnosti. Ľudina môže vystúpiť smerom nahor a stať sa človekom jedine na základe činov vychádzajúcich zo Svedomia. Výlučne takýto druh energie spôsobuje vzostup nahor po stupňoch evolučného vývoja.

Protiklady z temnej, zrkadlovej strany sú nežiť, neľuď, koščej a Pán, nazývaný aj Hospodin. Hlavná úloha Hospodina je, aby človek na fenomén psychického času zabudol a žiteľ a ľudina aby sa naozaj o tom ani nikdy nedozvedeli. O tom že sa Hospodinovi veľa podarilo dosiahnuť niet pochýb.

No na to, aby sme sa pohli v evolučnom vývoji vpred je potrebná Vôľa. Víťaz a As vôľu majú, ľudina a žiteľ nie. Ako to Hospodin, t.j. Pán Matrixu dosiahol?

Zopakujme si nám už známe veci. V evanjeliách je opis udalosti, keď sa Ježiša pýtali, či sa má platiť daň cisárovi alebo nie. Ježiš farizejom odpovedal oným známym „čo je cisárovo cisárovi, čo Božie Bohu“. Kresťania si to vysvetľujú tak, že je to výzva na dvojitý štandard. V kostole kľačať na kolenách a mimo kostola hoci aj oči druhému vyklať. No je to veľký omyl.

Ježiš v skutočnosti povedal, že možno žiť iba jedným alebo druhým spôsobom.  Teda buď slúžiť cisárovi alebo Bohu. Stav služby Bohu je stav SVAbody, kde „SVA“ znamená NEBESIA. Tradične to znázorňujeme KONOM, t.j. Kruhom. Všetko, čo je vnútri Konu označovali naši Predkovia ako Pokon alebo krátko Kon, odkiaľ pochádzajú aj slová „konať, pokonať sa“.  No to, čo je mimo, teda za Konom, teda Zákon pochádza od Temných Síl.

Vlastnosťami podľa Konu konajúceho človeka je zodpovednosť, česť a dôstojnosť, lebo koná na pevných základoch, t.j. na Vôli a Svedomí ako kvalite Ducha. Česť a Svedomie sú orámčekované červeno, pretože vieme, že tieto dve entity sa v Biblii vôbec NESPOMÍNAJÚ. To, že ich niekto dodatočne a teda umelo vložil do slovenských či iných prekladov nič nemení na pôvodnej podstate Biblie, ktorá bola napísaná v aramejskom jazyku, ktorý takéto entity ani nepozná.

Stupne Slobody – „obod“ znamená železnú obruč – sú dané úplne inými kvalitami. Ale preto, aby sa nimi dali riadiť cirkevné a sociálne zvieratá sa museli „uzavrieť“ do ohrady. Sú to nám už známe formy energie vyjadrené tým, čo dnes nazývame peniaze, moc, (športový) sex – a informácia. Tí, pre ktorých je minimálne jedna z týchto energií nevyhnutná na existenciu (spravidla však viac), t.j. nevedia si bez nej predstaviť svoj život sú pevne uchytení v Matrixe. Hospodin už potom iba jednoducho postupne zužuje hranice ohrady. Toto posúvanie hraníc vyvoláva jav, ktorý je vlastný všetkých slobodným ľuďom (nie SVAbodným). Tento jav sa vola ZBABELOSŤ. No a zbabelec nikdy nenadobudne Vôľu – a máme to. Presnejšie ani nie tak my ako Hospodin Pán.

Civilizácia vybudovala celý priemysel na odobratie INFORMÁCIÍ od ľudí a vypestovanie ZBABELOSTI, lebo ZBABELEC nikdy nenadobudne vôľu. Medzi elementy tohto priemyslu patrí geneticky modifikovaná strava, vzdelávací systém, médiá, náboženstvá, medicína, zrušenie povinnej vojenskej služby…

Princíp fungovania tohto mechanizmu si môžeme zobraziť napríklad takto:

Človek konzumuje napríklad mäso. Okrem neodvratných karmických dôsledkov sa prejaví aj zhoršenie zdravia. Človek namiesto toho, aby odstránil príčinu – v tomto prípade jedenie mäsa – ide k lekárovi. Lekár ho pošle do lekárne po lieky. Lieky spôsobia zdanlivé odstránenie problému a človek je mäso ďalej. Príde ďalší problém a kolobeh sa zopakuje… Technokratická metodika civilizácie teda neodstraňuje príčiny problémov, ale iba ošetruje ich dôsledky a ešte na tom dobre zarába. No a naivné sociálne zviera si myslí, že má všetko pod kontrolou. Podobne to funguje u cirkevného zvieraťa napríklad u spovede.

VÔĽA je teda základnou kvalitou odlišujúcou SVAbodného človeka od slobodného raba (otroka alebo služobníka božieho).

Všetky základné princíp stavby Sveta sú uvedené vo Védach, no nie na jednom mieste. O tomto nám napríklad hovorí Zápoveď Boha Striboga:

Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že zmysel života a prekvitania Rodov vašich stojí na štyroch prastarých základoch, ktoré sú Viera, Svedomie, Ľúbosť a Vôľa.

Čo sa graficky zobrazuje aj takto:

My už vieme, že kríž patrí medzi našu pradávnu a pôvodnú symboliku… pravdaže bez gymnastu.

Tí, ktorí ostávajú v Matrixe sa budú vždy a zásadne podriaďovať prikázaniam svojho Pána, lebo sú iba jeho otroci, t.j. služobníci. Nikdy nenadobudnú vôľu, lebo sú zbabelí. A bez Vôle niet nádeje na výstup po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja, t.j. po SVARGE.

Ale Slovieni vstúpia pevným krokom vpred a budú nadobúdať stále nové a nové poznanie. Sme predsa vnuci Svaroga:

Nezavrhujte neznáme a neobjasnené, no snažte sa neznáme spoznávať a neobjasnené objasňovať, lebo Bohovia pomáhajú tým, ktorí sa snažia poznávať Múdrosť.

SVAROG

Od malička sme neraz počuli, že naše srdce je najlepší radca. Korene tejto Múdrosti sú dávno zabudnuté, ale poznanie sa k nám vracia. Z védického pohľadu je srdce človeka orgánom Duše. Čo do fyzického napojenia sa na našu Rodovú pamäť vieme aj to, že ona je uložená v kostnej dreni. No a kompletné prepojenie týchto „komponentov“ sa po celom tele realizuje krvou. No nie je krv ako krv. Ak sa pomieša, tak sa zásadným spôsobom zníži jej vodivosť, t.j. schopnosť prenášať informáciu z Rodovej pamäte (hard disku) napríklad do mikroprocesora (mozgu), stráca sa spojenie s Dušou (srdce) a podobne. No a práve preto nám tvari pripravili program našej likvidácie vlastnými rukami, t.j. „športovým sexom“, aby sme sa premiešali s inými rasami, čo zabezpečí minimálne dva ciele, ktoré si tvari – na to si vyvinuli sociálne inžinierstvo – stanovili. Miešaním sa s inými národmi sa značne znižuje vodivosť krvi, jav telegónie – pre nás Kony Rita– zase „zabezpečí“ degradáciu potomstva. Ak k tomu ešte pridáme vírusy – náboženstvá – tak sa môžeme priamo porovnať s fungovaním PC a pochopiť, čo s nami robia. No treba povedať, že oni to iba prichystali. Likvidujeme sa sami. To, že je to z nevedomosti nič nemení na hrozných, aj karmických dopadoch. Všimnite si dobre psíkov. „Odborníci“ pohŕdajú orieškami, ktorí sa však rodia na základe prirodzeného výberu. Niektoré ich argumenty smerujú k tomu, že odkiaľ majú vziať „inteligenciu“ – ale odkiaľ ju berú prešľachtené plemená? A či náhodou neboli na začiatku iba a výlučne oriešky? No a jeden argument za všetky – oriešok vám bude robiť radosť osemnásť aj viac rokov, lebo je to prirodzená bytosť. No a vyšľachtené plemená zomierajú už po ôsmych, desiatich, možno najviac ak dvanástich rokoch. Toto je jeden z následkov kríženia sa medzi rasami – drastické zníženie dĺžky života a choroby, ktoré prirodzený výber ani nepozná.

Pred tým, ako pokročíme ďalej, máme pre tých, ktorí sa už neraz pýtali ako nás podporiť jednu informáciu. Blíži sa čas daňových priznaní a využitia 2% na venovanie subjektom podľa výberu. Ak ste sa rozhodli podporiť našu činnosť, tak môžete venovať 2% z daní nášmu občianskemu združeniu Sláva. Tlačivo si môžete stiahnuť na našej novej stránke (nad Slovanskými hodinami).

Ďalej by sme radi zopakovali jednu dôležitú vec. Predpokladáme, že to nie je potrebné opakovať našich stálym čitateľom, ale keďže nám neraz píšu čitatelia, ktorí by chceli vysvetliť veci, o ktorých sme už dávno písali, tak nezaškodí krátko sem-tam zopakovať niektoré dôležité detaily. To najdôležitejšie je to, že naša stránka je venovaná našej vlastnej Prastarej Kultúre. Táto je Prastará preto, lebo je Prvobytná na našej Midgard-Zemi.

Hoci to mnohým nedochádza, zmeny sú už predo dvermi. Mnohí si stále naivne myslia, že tým, že sa niekde na internete dočítajú niečo o Illuminátoch, o Sionistoch, čoraz viac a viac o skutočnej podstate kresťanstva, o temnom politickom pozadí mnohých udalostí a podobné veci, že tým sa niečo mení. No vnímavý čitateľ vie, že ani náhodou. Takýto druh informácií sa už utajovať nedá, no samotný dostup k nim pre verejnosť NIČ NEMENÍ. Americký prezident stále robí čo chce, Británia to isté, Svetová vláda rovnako, NATO tiež, všetky tajné rády tiež a nakoniec mainstreamové médiá si takéto veci ani nevšímajú. Potom sú tu aj rôzne „slobodné“ médiá, ale nakoniec zistíte, že ich majú pod kontrolou kresťania… a od tých nemôžeme čakať, že prinesú niečo pozitívne o pohanoch.

Teda pravda o špinavom pozadí politiky, o zverstvách náboženstiev – vrátane kresťanských – a podobných veciach síce zamestná myseľ mnohých ľudí, ale sú to informácie dobré iba na to, aby im „zaplnili operačnú pamäť“, je to teda iba druh „spyware“. Prídu vždy ďalšie a ďalšie informácie, ale žiadne reálne zmeny. Páchajú na nás genocídu a my sa stále zabávame ako na Titanicu. My však musíme konať podľa odporúčaní a očakávaní našich Predkov. A túto informáciu vám podávame. Nič iné nás nezachráni – veď čo s vedomosťami o všakovakých svinstvách, keď nevieme ako z toho všetkého von? A čo robiť, keď nastúpia udalosti, ktoré nastúpiť musia? Tu musí každý vstúpiť do svojho vnútra a počúvať hlas svojho srdca. To je jediná cesta nahor a k Svetlu, to od nás čakajú naši Predkovia, aj tí, ktorí museli zomrieť za to, aby sme tu my dnes boli. Myslíte si, že im postačí, ak im budeme referovať „novinky“ z politiky či zákulisia náboženstiev? Odpoveď si nájde každý sám.

Situácia je vážnejšia, než by sa zdalo, pretože už Príroda začala konať SAMA. Príroda je to, čo je Pri Rode, je súčasťou našich Rodov – aj keď ju ľahostajne nechávame tvarom rukami smerdov a Judášov drancovať. Hoci mechanizmus fungovania takýchto udalostí si vysvetlíme v niektorom z budúcich článkov, udalosti si už môžeme dať do súvislostí teraz. Napríklad v japonskej Fukušime havaroval reaktor jadrovej elektrárne, ale vieme v akej súvislosti? V tej istej prefektúre, napájaná z tejto elektrárne je fabrika, kde na objednávku Svetovej vlády začali hromadnú produkciu mikročipov pre čipovanie všetkých obyvateľov Zeme. Príroda vydala jasné varovanie. Zatiaľ iba varovanie.

Na príkaz krajiny, kde sídli hlava Svetovej vlády bola spustená „Arabská jar“, ktorej logickým prvkom mal byť koniec Sýrie. No zasiahlo Rusko. Preto ako ďalší krok – keďže aj tak ide o destabilizáciu Ruska – presunuli operácie do Volgogradu a zároveň rozpútali šábes v Kyjeve. No energie zmenili smer – kruh sa nečakane uzavrel – a tak krajina, odkiaľ vyšli príkazy sa sama stala obeťou povodní, vlnobitia, dažďov a záplav. Zatiaľ tiež iba ako varovanie. Keďže princípy pohybov energií sú čiernym mágom známe, hneď ako im došlo o čo ide, vykonali pokus o pozastavenie deštrukčných aktivít. Ale keďže tvari plánujú dlhodobo – minimálne na stáročia – tak už predtým vydali príkaz na konanie svojej kolónii – a tá koná. Ako dôsledok jej konania prišli na ňu nebývalé a neočakávané mrazy…

Musíme zopakovať, že ide o varovania. To hlavné je ešte iba pred nami. Ale varovanie platí – hoci paradoxne – najmä pre nás. My musíme konať, my sa musíme zjednocovať a preberať aktivitu do svojich rúk. Cieľom tejto úlohy je, aby sme my nadobudli požadované kvality – pre ktoré sme sa tu aj cieľavedome inkarnovali. Teda namiesto čítania nezmyslov a sledovania médií – ktoré pre nás pripravili tvari – musíme konať tak, aby sme naplnili svoje poslanie a nesklamali vlastných Predkov. Lebo teraz sme začali všetci spolu padať do priepasti. Naša úloha je naštartovať svoj vlastný pohyb a dvihnúť sa nahor – lebo kto to neurobí, ten bude mať rovnaký osud ako celá civilizácia. Na každú činnosť je potrebná energia, to je známy fakt. V Noci Svaroga sme ju nemali, ba navyše sme boli v stave spánku – náš mozog zabezpečoval iba nevyhnuté funkcie, preto pracoval iba na 3%. Na viac nebolo energie. No 3% mozgu pracovalo iba tým, ktorí nepožívali drogy, alkohol, nikotín, mäso a ďalšie látky, ktoré vo védickom ponímaní patria medzi potraviny živlu nevedomosti. Kto konzumuje potravu živlu Nevedomosti, nemôže dosiahnuť živel Cnosti. Teraz začala energia prúdiť, je to ako keby sa nám už naplnila nádrž v aute. Je už skoro plná paliva, ale my sme zabudli asi nielen riadiť naše „vozidlo“, my sme dokonca zabudli aj to, kde sa vkladá kľúčik, či ako sa radia rýchlosti. Kto na to nepríde, zahynie. A v demokratických médiách, kresťanských slobodných vysielačoch, či hoci aj návodoch na výrobu píšťaliek sa to nedozvie. No toto je už osobná zodpovednosť každého za seba pred vlastným Rodom, pred vlastnými Predkami. Kdejaké informácie o temných zákulisiach politiky a podobné veci – hoci inak pravdivé – nedajú žiaden návod na to, čo robiť. Teraz – hoci sú aj pravdivé – ich používajú nato, aby sme ani nehľadali odpovede na skutočné otázky. Overiť si to môžete aj tak, že tieto veci nájdete už kdekade – ale kde nájdete informácie o našej podstate, o Rodovom zriadení, o tom, ako budovať Dŕžavu a podobné stavebné kamene našej Prastarej Kultúry? Aj túto odpoveď poznáte.

Žijeme na území niekdajšej Maličkej Rusi. Rus obývajú Rusi, teda ja my sme pôvodom Rusi, ibaže z najmenšej Rusi. Maličká Rus mala – ako je tradičné v našom systéme – Veľké knieža celej Maličkej Rusi, ale zároveň jednotlivé zložky mali svoje kniežatá. Tu nešlo o lakomú ctibažnosť a zneužívanie moci – ako v štáte – pre svoje záujmy, ale jednoducho o efektívnu správu vnútorných záležitostí, vrátane vojenskej organizácie. Tomu vôbec neprotirečí, že napríklad Srbi žili vo svojej, Striebornej Rusi.

Ako vieme, či konáme vo svoj prospech, ak nevieme, kto v skutočnosti sme? Musíme vychádzať z toho, kto naozaj sme – a my sme tiež Rusi. Veď aj Knieža Samo dal jednému zo svojich synov meno Rus, o čom nám podáva svedectvo Velesova Kniha, ale Sama ako Slovana – o „Frankovi“ ani netuší, a to ide o rok 1601(!) – potvrdzuje aj Mauro Orbini. Sme teda národom Rusov, aj keď prebývajúcich na Západe. Mimochodom všimnite si, že všetky kontinenty začínajú svoj názov na „A“, čo je od slova „As“. Európa nie je v skutočnosti výnimkou, je to len novotvar, ktorým tvari označili svoje víťazstvo pomiešania jazykov. Európa – dodnes hovoríme o Eurázijskom kontinente – je iba pokračovaním zeme Asov, teda Asie. Za starých čias sa celý kontinent volal Asia. No a zriadenie, Dŕžava, ktoré na ňom odpradávna jestvovalo sa držalo na moci Rodov „IMenem PERÚNA“ (Menom Perúna), čo sa od dávnych čias skracovalo ako IMPERIA, a čo dnes označujeme v slovenčine (jazyku Slovenov, t.j. kresťanov) ako Impérium. My Slovieni nie sme kresťania, teda medzi nami nemôže byť 17% zradcov…

Tu prichádzame k otázke, či je správne v starých textoch nahradzovať slovo „Rusi“ slovom „Slovania“. Musíme si uvedomiť, že napríklad aj v dnešnej ruštine rozoznávame výrazy Slavjan, Slavjanin, Slovan, Slovien. U nás od čias štúrovcov výraz Sláv, Slavjan nebadane „vymizol“, ale dodnes máme „Slávy dcéru“, teda Slavjan je rovnako našim starým výrazom. No a v Rusku zase „nenápadne“ vymizol Slovan.

Kto to je vlastne Slovan, aj keď správnejšie by sme mali hovoriť Slavjan? Nuž, pozrime do Véd, do Velesovej knihy. V nej nájdeme:

Otcom našim a matkám Sláva! Lebo oni nás učili ctiť si Bohov našich a viedli nás za ruku Cestou pravou. Tak sme aj šli a neboli sme pochlebovačmi, ale boli sme Rusmi-Slavjanmi, ktorí Bohom slávu spievajú a preto sú Slavjani.

Niektorí prekladatelia Velesovej knihy sa tu dopúšťajú chyby, keď slovo „Rusi“ nahrádzajú slovom „Slovania“. Naši Predkovia, Rusi – samozrejme – boli Slovanmi (v našom dnešnom význame, inak Slavjanmi), pretože „Bohom slávu spievajú a preto sú Slavjani“. Árijci tiež slávili Svetlých Bohov a Veľkých Predkov, a preto aj oni boli Slavjani. Keď teda v tejto spojitosti hovoríme o Rusoch ako Slavjanoch (Slovanoch), tak musíme rozumieť, že Rusi boli Slovanmi len v rovine svetonázorovej, ale etnicky boli vždy Rusmi. Okrem toho sa podľa mien kniežat Rusov ešte sami nazývali Skýtmi, Slovienmi, Skolotmi, Venédmi atď. Musíme tiež brať do úvahy, že v minulosti sa nepísalo na klávesnici PC, ale veľmi často rezalo do dreva či rylo do kameňa. Preto sa neraz vynechávali samohlásky a používali iba spoluhlásky. A tak nápis „VND“ sa v niektorých textoch neskôr dešifroval ako VeNéDi, inde ako VaNDali. No všetko toto naši Predkovia nikdy nezamieňali za prvopočiatočný samonázov nášho národa – Rusi.

Ak teda hovoríme napríklad o takom druhu textových materiálov, v ktorých sa pojednáva o otázkach Vierouky a svetonázoru, tak môžeme – v našej súčasnej terminológii – hovoriť o slovanských textoch. Ale keď hovoríme o téme Života a Tvorivosti a Umenia našich Predkov, tak zamieňať ich etnickú podstatu svetonázorovou je zavádzanie čitateľov. Nezabúdajme, že aj Mauro Orbini hovorí o Rusi, v zozname použitej literatúry nájdeme „Anály Ruské“, ale písal predovšetkým o našom území!

Dokazuje to aj náš – hoci značne obrezaný – jazyk. Stále je v ňom poznať ruský pôvod, aj keď kresťania sa úporne tisíc rokov snažili zničiť všetky stopy. Ale jazyk máme od našich Predkov. A práve od starého jazyka Rusov bol odvodený Sanskrit (správne Samskrit), ktorý je stále veľmi blízky starému jazyku Rusov.

Ruský národ, ku ktorému plnohodnotne patria dnešní Veľkorusi, Malorusi, Maličkorusi, Sibírčania, Kazaci a Pomorania obýva územie od Karpát po Tichý oceán, od Ľadového oceánu po Ruské (Čierne) more, Kaukazské pohorie, Aralské more, jazero Balchaš, južné oblasti Altaja a Sajanu, Amur a Vladivostok. Celú túto oblasť máme za povinnosť ubrániť a uchovať pre blaho budúcich pokolení Ruského Národa. Toto sa dá úspešne dokázať jedine za predpokladu spojeného úsilia a zjednotenia všetkých príbuzných národov.

Fakty nájdené v starých Védických textoch potvrdzuje už aj moderná veda. Ruský vedec, jeden z popredných svetových odborníkov na DNA genealógiu – a svetovou špičkou sú aj tak Rusi – a profesor na Harvardskej univerzite, Anatolij Kľosov (Анатолий Клёсов), umiestnil dňa 7. septembra 2008 v internete svoj článok „Одкуда появились славяне и „индоевропейцы“? Ответ даёт ДНК – Генеалогия“; t.j. „ODKIAĽ SA VZALI SLAVJANI A „INDOEURÓPANIA“? ODPOVEĎ NÁM DÁVA DNA-GENEALÓGIA“. Príznačný je aj jeden detail – my sme „slobodne“ začali používať anglické slovo „Acid“ (v skratke DNA), pričom ruština používa naše slovo „Kyselina“ (preto DNK).

Kľosov vo svojom článku prišiel k záverom, ktoré potvrdzujú výskum tých autorov, ktorí nesúhlasia s oficiálnou verziou historickej vedy o minulosti a pôvode našich Predkov. Jeho výskumy potvrdzujú dôkazy, ktoré vo svojich prácach podáva napríklad V. M. Ďomin. Naši Predkovia – Rusi a Árijci – prišli na Ruskú, t.j. Východoeurópsku  rovinu pred 4 400 rokmi, do Indie pred 3 800 rokmi, do Iránu pred asi 3 700 rokmi a silne sa líšili od tých národov, ktoré tieto oblasti v tých časoch obývali. Čo sa týka Európy A. Kľosov píše, že „ďalej na západ, k Atlantiku, podiel árijského, slavjanského rodu Rial značne klesá, pričom u obyvateľov Britských ostrovov predstavuje už len 2-4%“.

Čo sa týka Východných Slovanov (Slavjanov) píše:

„Hľa, tu sme sa dostali k pojmu „haplogrupa predkov“ alebo „haplogrupa rodu“. Je tvorená presnou mapou mutácií v mužskom pohlavnom chromozóme. Existuje aj u žien, ale v druhom systéme koordinát. Teda Východní Slovania – to je rod Rial. Títo predstavujú u obyvateľstva Ruska, Ukrajiny a Bieloruska 45 až 70%. Ale v starých ruských a ukrajinských mestách, mestečkách a osadách až 80%“.

Profesor Kľosov – napriek brilantným vedeckých dôkazom a používaným metódam – sa však nevyhol omylom a protirečeniam, ktoré vyplývajú z jeho neznalosti migrácie obyvateľstva našej Zeme v dávnej minulosti, a preto prišiel ku koncepcii, že pravlasťou Slovanov je Balkán, čo vysvetľuje takto:

„Ako bude ukázané v tomto výskume, predstavitelia rodu Rial na Balkáne, ktorí tam žili pred 12 000 rokmi, po asi dvesto pokoleniach prišli na Východoeurópsku planinu, kde sa pred 4 500 rokmi udomácnil predok Rusov a Ukrajincov rodu Rial, vrátane autora tohto článku. Po ďalších 500 rokoch, pred 4 000 rokmi, oni, Praslovania, došli na Južný Ural, ďalej po štyristo rokoch sa vybrali do Indie, kde dodnes žije približne 100 miliónov ich potomkov, členov rodu Rial. Rodu Árijcov. Árijcov preto, lebo oni tak nazývali samých seba a je to zadokumentované aj v starých indických Védach a iránskych povestiach… Ešte jedna vlna Árijcov s takými istými haplogrupami sa vydala do Strednej Ázie a Východného Iránu, tiež v treťom tisícročí pred n. l. a stali sa z nich iránski Árijci“.

Profesor Kľosov si bohužiaľ nevšimol – alebo to ani nevie – že migrácia našich Predkov zo Severu na Juh a z Východu na Západ sa odohrala už pred viac ako 12 000 rokmi. Ide o udalosti, na pamäť ktorých máme dnes Letopočet „Od Veľkej Struže (Ochladenia)“, ktorý má v roku 7522 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme (2014) hodnotu 13022 rokov. Takýchto migrácií však bolo veľa. Niet pochýb o tom, že časť našich Predkov svetovú potopu prežila a osídlila Balkán a následne aj blízko ležiace územia až po Karpaty. Odchádzali, pretože zo Severu a Východu začali prichádzať mrazy. No naši Predkovia prežili nielen na Balkáne, ale aj v ďalších lokalitách na Východe: na Urale, na Sajano-Altaji a podobne. Tvrdiť teda, že naši Predkovia žili iba na Balkáne je – ak vylúčime úmyselnú lož – omyl.

Tento omyl sa dá objaviť porovnaním jeho výskumov s výskumom nemeckých vedcov, ktorí „určili pri vykopávkach deväť haplotypov z Južnej Sibíri a ukázalo sa, že osem z nich patrí rodu Rial a jeden je mongoloid rodu C. Nálezy sú datované spred 5 500 až 1 800 rokov“.

Objavenie sa mongoloida na Južnej Sibíri, kde patrí Stredný a Východný Kazachstan, Altajský kraj a severné časti Sajanu pred 1 800 rokmi je plne vysvetliteľné migráciami národov tých čias. Ostatné haplotypy patria k našim Predkom a sú datované spred 5 500 rokov. Z toho vyplýva, že naši Predkovia neprišli na Južný Ural zo Západu. Žili tam totiž už predtým a mali kontakty s tými, ktorí žili na Sibíri, keďže Južný Ural sa bezprostredne primyká k Sibíri a nie k Východoeurópskej rovine. Kľosovým tvrdeniam odporuje aj haplotyp Indov, ktorý ukazuje, že vek „spoločného predka Indov“ je 3 850 rokov. Hoci Kľosov tvrdí, že naši Predkovia prišli na Južný Ural pred asi 4 000 rokmi, pričom následne po 400 rokoch, t.j. pred 3 600 rokmi sa vydali do Indie. Ale to nemôže byť správne, pretože haplotyp sa objavil v Indii pred 3 850 rokmi.

Naši Predkovia sa z Južného Uralu vydali do Dravídie, ktorá v tých časoch zahŕňala dnešný Afganistan, Irán a Indiu pred 5 200 rokmi. No Indiu obsadili len pred 3 800 rokmi. V tom čase sa vybrali aj do Pobaltia. Neskôr, pred asi 4 400 rokmi sa z Južného Uralu vybrali do oblasti Čierneho mora pred asi 3 700 rokmi. No výskumy profesora Kľosova sú aj tak veľmi cenné, lebo jednak potvrdzujú výskumy od súčasnej historickej vedy nezávislých bádateľov, jednak sú – keďže ide o DNA – „ťažkou artilériou“ modernej vedy, ktorú nemožno ani bagatelizovať, ani vyvrátiť. Len akosi sa nedostávajú do učebníc…

Čo dodať? Netreba nám behať za každou novou „politickou“ informáciou – hoci aj nadmieru pravdivou. Sú rozsievané pod projektom Démon Slovanstva a najmä nič nemenia na stave vecí Sveta. No majme na pamäti, že bez Múdrosti našich Predkov sa nedostane nikam. A bez zavŕšenia vlastnej evolučnej úlohy sme tento život premárnili!

Ako hovoria Tibeťania, na horu vedú rôzne cesty, ale kto sa dostane na vrchol, bude mať ten istý výhľad. Určite nemusíme vysvetľovať, že reč je najmä o duchovnej ceste.

Príčin na používanie podobenstiev je veľa, ale tá pôvodná, védická je v tom, že skutočný svet je mnohorozmerný, skutočné Obrazy sú mnohohranné. Nie hocijako, je za tým precízna logika, ktorú môžeme začať odkrývať napríklad učením sa Svätoruských Obrazov Staroslovienskej Bukvice. Hoci toto sa už môžeme aj u nás – chystáme takýto kurz – mnoho poznania nám v našej Kultúre dávajú aj tzv. „Pútnici“. Jeden z významov tohto slova je človek, ktorý už úspešne zvládol svoju evolučnú úlohu vo Svete Javi, prešiel posmrtným, trojstupňovým Súdom a stal sa Bohom Slavi, t.j. Legom alebo Arlegom, teda 16 alebo 256 rozmernou bytosťou. Takáto bytosť – ak chce – sa môže znovu inkarnovať vo Svete Javi a učiť ľudí Pravde. Takýto bol napríklad skutočný Ježiš – nie ten, ktorý je opísaný v Biblii a nájdete ho v chrámoch čiernej mágie (kostoloch) – Budha a napríklad aj Dalajláma. Takýto učiteľ po smrti už môže prejsť Transformáciou, t.j. namiesto Duchovného vývoja po Harmonických Svetoch Svargy po smrti nadobudne Telo Svetla, teda stane sa Bohom Pravi. Vôbec im nevadí, že smrť môže byť aj ťažká. Svet Bohov a Predkov vždy stojí za to.

Keďže tieto Vyššie bytosti už nepodliehajú posmrtnému súdu, tak sa môžu vracať podľa svojho uváženia – ako to robí Dalajláma. No vysvetliť ľuďom to, čo sa nachádza za hranicou Sveta Javi – vo viacrozmerných Vesmíroch – sa žiadnym pozemským jazykom nedá. Preto sú ich výklady podávané v Obrazoch – podobenstvách. Platí však stále to isté – naša Duchovná púť môže začať až po tom, ako si odpovieme na tri základné otázky: Kto som; Prečo som prišiel na tento Svet; a Kam pôjdem po smrti.

No a práve Púť nášho Ducha je to najdôležitejšie vo Vesmíre, ale  v našej Kultúre sa nič nedá bez Poznávania, bez myslenia. Len tupým biorobotom stačí „modli sa a pracuj“, čím chcú predovšetkým zdôrazniť: „NEROZMÝŠĽAJ“ (lebo toto za teba robí tvoj Pán). Okrem systémových prekážok, ktoré nám starostlivo chystajú naši nepriatelia, neľudia, sú tu aj prekážky, ktoré si robíme sami – z nevedomosti. Už len zopakujeme – pre nás je a ostáva najväčší hriech NEVEDOMOSŤ.

Pred tým, než prejdeme priamo k dnešnej téme by sme sa chceli obrátiť k tým našim čitateľom, ktorí nás všakovako chceli dostať do tzv. „slobodných vysielačov“, ktoré sú dnes „in“. Nedivte sa, že sa to nepodarilo, iné sme ani nečakali. Ak by sa niekto naozaj usiloval o slobodu, tak nemôže robiť cenzúru kto je správny a kto nie – hoci „reklamu na slobodu“ má už v názve. My už vieme, že reklama je iba stále opakovaný klam, a kto naozaj hľadá Pravdu, ten sa nemusí báť nijakej diskusie. Túto však nikdy nepripúšťajú tí, ktorí chcú Pravdu skryť. Naši čitatelia už vedia o projekte „Démon Slovanstva“, nemôže to teda byť pre nás prekvapenie. Smutné je iba to, že platí komentár z našej novej úvodnej stránky. Hoci nás mnohí nenávidia a nevedia nám prísť na meno, paradoxne sa sami pasujú za „Superslovanov^TM“ – a ani im nevadí, že za použitia materiálov našich nepriateľov, s ktorými naši Predkovia viedli úspešné vojny. Ako vidíme z Obrazov Staroslovienskej Bukvice (prvá a druhá bukvica posledného riadku, t.j. JOTA + OTA), v našej Kultúre musí najskôr prísť plné poznanie podstaty niečoho, čo až potom možno preosiať, odvrhnúť. Kto nevie čo odmieta je ako kresťan. Títo totiž vôbec nečítajú svoju Bibliu, a teda ani nevedia, čo sa v nej skutočne píše. Spoliehajú sa na demoverzie, ktoré im niekto (ich Pán) vždy ochotne ponúkne. Ale ten, kto nevie, čo sa píše v tom, čo tvrdošijne zastáva je obyčajný fanatik.

Môžeme teda pokojne zopakovať, že na Starú Vieru našich Predkov sme ešte nikde nevideli ŽIADNU KRITIIKU. Mnohí sa síce o nej vyjadrujú negatívne, ale ani nevedia o čom sa vyjadrujú negatívne. No a na dôvažok im stačí spievať pesničky, robiť píšťalky či zahrabávať vajcia do zeme ako „slovanské obrady“. Hoci všetky tieto veci môžu byť cennou súčasťou našej Kultúry, kto si myslí, že stačia na to, aby sme úspešne prešli tým, čo je už predo dvermi a prinavrátili Kultúru našich Predkov je naivný… Vesmír má svoje módy existencie a premien a má ich od svojho počiatku – nevedomci mu nemôžu nič nadiktovať. A to ešte podľa cudzích materiálov…

Púť do nášho vlastného vnútra je tá najťažšia púť zo všetkých. Ten, kto vie kým naozaj je, vie už veľmi veľa. No naši Predkovia nás neponechali iba tak, bez pomoci. Často si síce myslíme, že nikto sa o nás z „Druhej strany“ nezaujíma – ale ako to môžeme vedieť? Nevolajú nám síce na mobily – ale je mobil naozaj znakom pokroku? Nie je telepatia oveľa viac a „zadarmo“? No kúpiť telefón – cesta technokrata – je oveľa jednoduchšie. Je to bez námahy, len za peniaze. Ale čo bolo potrebné na to, aby civilizácia vyrobila telefón? Vyrúbať lesy, pozabíjať zvieratá, ťažiť nerastné suroviny, dopraviť ich do fabrík a spracovať za cenu ničenia životného prostredia… a mnoho ďalších vecí. Ale schopnosť „telepatie“ sa nedá kúpiť, na druhej strane funguje „zadarmo“ a aj bez elektriky. Je to jedna hrana obrazu, ktorý umožňuje rozlíšiť rozdiel medzi civilizáciou a Kultúrou.

Ak „nenájdeme“ svoje „JA“, nedostaneme sa nikam – vari iba okrem chrámu čiernej mágie. Navyše, nebudeme ani vedieť, ako vychovať svoje deti. A máme na to nejaké metódy? Samozrejme, že naši Predkovia nás bez nich nenechali. Jedným z takýchto darov celému človečenstvu je posvätný stav, ktorý voláme meditácia. Tento „nástroj“ bol daný nám Bohmi a samotnou Prírodou preto, aby sme priamo a sami dokázali pochopiť Istinu, teda to, čo dnes voláme „Absolútna Pravda“.

Vieme, že nepozostávame iba z fyzického tela, ale že spolu s nami tu sú aj Emócie a Logický um (naše Ego). Ego je jednou z ústredných tém, ktorej sa venuje budhizmus. Oplatí sa ho študovať.

Človek pri narodení má úplne čisté vedomie. Je to preto, lebo sa rodíme iba s prvými tromi čakrami, ostatné sa vyvíjajú (alebo aj nevyvíjajú) počas ďalšieho života. Mechanizmus zvaný „Klubie telo“ ,čiže Telo umu a rozumu, alebo inak zvané aj Mentálne telo ešte neexistuje. Novorodenec teda zákonite nemôže vnímať svet tak, ako ho vníma dospelý človek. A začína problém… ktorý majú za úlohu riešiť múdrou skúsenosťou a poznaním učenia Predkov naplnení rodičia.

Môžeme si to predstaviť tak, že dieťaťu začíname postupne – do prázdneho vedomia – vkladať rôzne obrazy. Najskôr mu ich začínajú spravidla vkladať mama a tata, potom ďalší príbuzní, neskôr škôlka, škola, univerzita, médiá, knihy, filmy… Takto sa stáva, že keď sa medzi sebou rozprávame a navzájom sa stýkame, myslíme si, že si aj rozumieme. Skúste si malý test. Ak vás je viac, povedzte napríklad „ceruzka“ a žiadajte si od každého vyjadriť okamžitý dojem, reakciu. Ide nám o prvé, automatické reakcie, nie kombinačnú prácu logického umu, teda už Ega. Hneď zistíte, že každý povie niečo iné. Spravidla povie to, čo mu ostalo v hlave ako úplne prvopočiatočný obraz daného predmetu či javu – v tomto prípade ceruzky. Hoci predmet je jeden a je jednoduchý, obrazy sú rôzne a odlišné.

Približne sa samozrejme rozumieme, ale každý z nás má vo svojej hlave svoje obrazy, teda hlava človeka je nakódovaná, naprogramovaná práve týmito obrazmi. Hoci v slovenčine to už nepostrehneme, v ruštine ostal starý výraz „obrazovanie“. „Obrazovaný“ človek je človek, ktorého hlava je naplnená nejakými obrazmi. Dnešná spoločnosť predpokladá, že práve týmito obrazmi (vzdelaním) sa človek stáva úspešnejší, harmonickejší, múdrejší a pod. Toto síce platí, ale iba po určitú hranicu, určitý okamih. Človek si v skutočnosti pomocou svojich obrazov, logiky, predstáv, názorov prakticky a sám vytvára okolo seba klietku, v ktorej potom on sám celý život sedí. Túto problematiku dobre podáva nám už známy David Icke.

Hoci my sami tieto obrazy už nijako neregistrujeme, práve oni zostavujú kompletný základ našej existencie. Ak dôjde k izolácii nejakých rodov, tak tieto sa postupne úplne „prekódujú“. V Južnej Amerike napríklad existuje indiánsky kmeň, v ktorom vedia narátať iba do troch, všetko nad 3 je pre nich „veľa“. Ak napríklad takýto Indián pasie stádo kôr, tak nato, aby ich vedel skontrolovať či sú všetky – keďže ich nevie porátať – im všetkým musí dať mená. Takto jeho kontrola spočíva v tom, že zistí, či sú všetky prítomné. Musíme pochopiť, že títo ľudia nie sú tupci, jednoducho majú presne takéto prvopočiatočné obrazy a takto ich aj prenášajú na svoje deti.

Kto by si myslel, že to musia byť iba hlupáci – však my všetci rátať vieme (len aby sme rátali peniaze a majetky?) – dajme si jednoduchú kontrolnú otázku: „Koľko druhov snehu poznáte?“ Bežný človek u nás naráta niečo do 15 rôznych druhov. Ale obyčajný Eskimák pozná 99 druhov snehu! Prečo? Lebo od toho priamo záleží schopnosť jeho prežitia. Ak by sme išli ďalej zistíme, že napríklad ani s farbami to nie je také jednoduché. Koľko druhov čiernej poznáme? Dobrý polygraf pozná viac ako 260 odtieňov, pričom bežný človek často iba jednu. Veľmi často totiž o tom, čo nepoužívame predpokladáme, že proste neexistuje. A tak teda vo svete vidíme iba to, na čo je „naprogramovaný“ náš mozog. „Moderná“ výchova ruka v ruke s náboženskou dogmatikou od detstva nie je vývoj, ale programovanie ohraničenia ponímania. No a preto platí naše staré príslovie, čo sa za mladi nenaučíme, na starobu „ako keby sme našli“, lebo iné vedieť určite nebudeme. Len si spomeňte, ako mnohé deti hovoria o tom, že vidia rôzne prírodné bytosti – my ich zahriakneme – teda vlastne „nakódujeme“, a viac nič neuvidia. Nie je veru jedno kto a ako vychováva deti. A najmä keď rodičia nemajú čas, lebo treba „zarábať peniaze“. Však za ne si najmú vychovávateľku…

No neboli by sme deti Bohov, keby sme nemali možnosť toto ohraničenia prekonať. Toto ohraničenie sa dá prekonať cestou „svätého stavu“, teda meditáciou. Je to nástroj JARGY, teda cesty k osvieteniu. Principiálne rozoznávame tri – Triglav je našou základnou logikou – stavy, ktoré vychádzajú zo „svätého ticha“. Stav „svätého ticha“ je zastavenie mysle, teda stav, keď o ničom nerozmýšľame. Toto môžeme považovať za prvú, základnú etapu skutočnej meditačnej praxe.

Ak sme zvládli stav „svätého ticha“, môžeme sa vybrať jednou z troch ciest. Prvú voláme „Ладование“, čo je odvodené od našej najväčšej pomocníčky, Lady Bohorodičky. Táto cesta umožňuje duchovno-celiteľskú prax. V takomto prípade ide o koncentráciu na konkrétneho človeka, teda konkrétny objekt. Keď rozmýšľame o tom, ako je daný objekt zostavený – teda nie „logicky“ čo to je – koncentrujeme naň vnímanie. Keď sa koncentrujeme na objekt, tak náš tok energie sa napája na samotný objekt. Môžeme si to predstaviť ako u netopiera. On v tme nevidí, ale vysiela signály, ktoré sa odrážajú a podľa nich sa vie bezpečne orientovať. Takto aj my, pri koncentrácii sa na nejaký objekt posielame na neho svoju energiu. Ak je to nejaká blbosť v médiách alebo Ježiško čiernych mágov – na čo zameriame svoju pozornosť – tak dobrovoľne „odovzdávame“ aj svoju energiu. Komu a ako? … to je už iná téma.

My si môžeme seba podstaviť ako Dušu, ktorá sa s pozorovaným objektom dostáva do jediného poľa Ducha. Takýmto spôsobom sa dokážeme s objektom na nejaký čas zjednotiť. Ak sa dokážeme napríklad na 2 minúty skoncentrovať na akýkoľvek predmet, dokážeme pochopiť, postihnúť jeho skutočnú podstatu. Tento mechanizmus nám však väčšinou sám od seba nefunguje, pretože nám to kazí náš logický um – Ego. Začíname totiž vymýšľať ako to môže byť, tvoríme si rôzne teórie a vôbec všetko možné namiesto toho, aby sme sa s objektom zjednotili a všetko priamo pochopili.

Božia koncentrácia je spôsob koncentrácie na objekt a priame informačné, zmyslové a podobné prežitie spojenia s objektom až po jeho úplné pochopenie. Toto poznávanie teda môže byť buď čisté, alebo spojené s naprogramovanými obrazmi.

Z gréckej minulosti je známa Delfská veštiareň a Pýtie, teda ženy, ktoré veštili. V Delfách začínali dievčatá od troch rokov a ostávali tam do tridsiatky. Boli to úmyselne dievčatá bez životných skúseností, a preto pri koncentrácii nečerpali obrazy z detstva – lebo žiadne svoje nemali – ale sa koncentrovali na to, aby videli javy a súvislosti bez spracovania Egom. Teda nepoužívali logické myslenie, ale priamo sa napájali vždy na jeden objekt. Ak to takto robíme ja my dostatočne dlho, tak vždy príde „okamih poznania“. Je to stav „vyjasnenia“, ktorý sa nedá nikomu vysvetliť, ale určite ho každý nejakým spôsobom už zažil. V amerických filmoch býva prezentovaný víťazným výkrikom  „Got It“.

Ďalším druhom meditácie je meditácia „bez cieľa“, ktorú nazývame v našej tradícii „Дивление“. Tento stav je zložitejší ako predchádzajúci. Je to púť, pri ktorej cieľ nie je daný. V hlave vzniká vnútorná predstava, myšlienky prebiehajú tak, ako si môžeme predstaviť bublinky v minerálke – odspodu nahor. No tieto myšlienky môžu prichádzať aj z okolia, z okolitého duchovno-energetického priestoru. Tam je všetko, čo znamená, že máme prístup ku všetkému, k absolútnemu poznaniu.

Tretí druh meditácie nazývame „Проявление“. Je to ďalší čarovný moment, ktorý nám dali Bohovia. Máme možnosť materializovať tie veci, na ktoré koncentrujeme pozornosť. Teda ak si pred sebou predstavíme čokoľvek, tak do toho posielame duchovnú aj mentálnu energiu a materializujeme to, čo sa tvorí v našej hlave. Nech sa teda v našej hlave nachádza čokoľvek, ak sa na to často koncentrujeme, tak nakoniec to materializujeme. Pomocou mysle sa s tým predmetom, človekom, udalosťou spájame. Preto napríklad chamtivci často naozaj bohatnú – lebo sa dokážu dlhodobo koncentrovať na dosiahnutie bohatstva. No ale nakoniec „už dostali svoju odmenu“. Na viac obrazotvornosti spravidla nemajú. Nič nie je totiž také, ako sa javí na prvý pohľad.

Každý z nás v čase svojho narodenia zakúsil pocit, že Vesmír „nás odvrhol“. Dieťa totiž vníma okolitý svet skrz mamu, lebo je s ňou spojené pupočnou šnúrou. Po narodení sa pupočná šnúra preruší. Toto je okamih, vďaka ktorému mnohí ľudia dodnes hovoria, že nijakého Boha niet. Energetickú pupočnú šnúru totiž nevidia.

Keď dieťatko začína piť z matkinho prsníka, začína ďalšia fáza osvojovania si sveta. Pre dieťa prichádza doslovne šoková terapia: naje sa, položia ho; naje sa; položia ho… teda jedlo – odloženie; jedlo – odloženie… V tomto okamihu sa začína v hlave dieťaťa vytvárať „+“ a „-“. Kým bolo v mame, tak keď chcelo – na čo stačila iba myšlienka – jedlo išlo. Rovnako porozmýšľalo, energie šli. Všetko bolo akurát.

Po narodení začne myslieť – a pritom chce jesť – no jedlo samé neprichádza a mama ho ani nepočuje. Mame totiž niekto nakecal, že existuje akýsi harmonogram, preto ho raz vezme, nakŕmi, potom ho položí, nekŕmi. Dieťa začína rozlišovať: u mamy je teplo a jedlo, keď ho položí je chlad a hlad. A takto vzniklo delenie Sveta na dobro a zlo. Dovtedy bol Svet pre dieťatko Jediný. Ďalej je dieťa do jedného roka programované, kódované stravou stačí/nestačí. Tu začal celý proces.

Dostali sme sa k prvej bázovej kontúre biologického prežitia, v ktorej sa programuje to, čo sa neskôr v živote prejaví ako skúposť, žiadostivosť a podobne. V meditatívnej praxi sa prekováva pri práci s 1. čakrou zvanou ISTOK. Nie je to žiadna náhoda.

Druhá bázová kontúrou, ktorú v meditačnej praxi prekonávame je druhá čakra, ZAROD. Tu sa v detstve programuje to, čo sa neskôr prejaví ako sexuálna naviazanosť.

Kontúra sa programuje v detstve dieťaťom a rodičmi obrazmi, ktoré sa ukladajú v hlave takto. Kým dieťatko ležalo, tak sa všetci okolo neho točili, raz ho bral na ruky jeden, potom druhý. No akonáhle začalo chodiť, všetko sa zmenilo: tam nechoď, toto nesmieš, toho sa nechytaj, neraz už dostane aj po zadku…

Začína chápať, že svet je štruktúrovaný, že nemôže robiť čo chce. Začne sa hodnotiť aj ďalší stupeň, ktorý identifikuje čo „je naše“ a čo „nie je naše“. Na tejto báze vzniká patriotizmus. Zvyčajne to však nadobudne asi takýto priebeh: „toto je naše územie, tu sme my najlepší… a ostatní sú debili…“ Vzniká rozdelenie medzi nami a okolitým ľudstvom. Tí, ktorí vedia, teda nadobudnú poznanie sa môžu vyprofilovať nad skupinu a existovať ako Duša, ale človek v strasti to urobiť nedokáže.

V našej prastarej tradícii – ktorá dnes ostala zachovaná iba v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine – sa dieťatko vždy považuje za materializovaného Predka, teda člena vlastného Rodu. Dieťatko sa nielenže nesmie biť, nesmieme ho osloviť ani len „hlupáčik“! Že na to dnes nieto času? Ale protiotázka je: „A čo máme cennejšieho ako vlastné deti?“ Peniaze a za ne kúpenú opatrovateľku? Iste, aj starí rodičia sa zásadnou mierou zúčastňovali v našej Kultúre výchovy detí. Napríklad celá rodina vždy spoločne jedávala za jedným stolom, pričom aj najedené deti museli čakať, kým sa naje aj posledný starček. Nech vidia ako je starý človek. Takto začnú chápať čo je to Rod a spolupatričnosť. No ale čo dnešní starí rodičia? Pomáhajú? Tu si môžete sami „zaloviť“ v pamäti. Je jasné, že dieťatku treba aj navariť, aj prať, aj žehliť. No čo si pamätajú deti a vnúčatká? Pratanie bytu? Určite nie. No ak rodič alebo starý rodič brával dieťatko na prechádzky, ak mu čítal rozprávky, hral sa s ním, tak toto ostane v detskej mysli na CELÝ ŽIVOT. Toto sú prvopočiatočné Obrazy, cenné Obrazy, ktoré sa nedajú ani kúpiť ani nahradiť „vypulírovaným“ bytom. Je jasné, že pod hraním sa s deťmi nemyslíme strčenie detí pred televíznu obrazovku… ktorá väčšinou nanucuje „hotové“ obrazy, často aj podprahovo.

Teraz sa zamyslime my sami, je nám jasno ako máme žiť? Môžeme súhlasiť so všetkými svojimi skutkami? Dokážeme riadiť svoj život a osud? Je v našej moci byť zdravými a šťastnými?

Aby sme pochopili dôležitosť a naliehavosť dobrého prístupu k vlastným deťom, pozrime sa do vlastného detstva.

Narodili sme sa. Hoci to bolo dávno, určite to bolo. Na tento svet prišlo dieťatko, pre ktorého je svet veľký a neznámy. Hlavná úloha dieťatka počas prvých dvoch až troch rokov je v tomto neznámom svete prežiť. Je to hlavným inštinktom tohto maličkého a bezbranného človiečika. Ale v tomto období je pre maličkého človiečika dôležité nie jedlo, nie strecha nad hlavou, ale LÁSKA. Je to to absolútne najdôležitejšie. Práve energia Lásky – my vieme, že v našej tradícii by sme ju mali nazývať ĽÚBOSŤ – ktorú rodičia posielajú na svoje dieťatko udržiava jeho životnú silu a zdravie. Dieťatko veľmi citlivo reaguje na stav, keď Láska je zamenená hoci aj náročnou, ale iba starostlivosťou. Keď sa starostlivosť rodičov zmení na dotieravú a nanucovanú pozornosť a kontrolu, čo znamená tlak na dieťa a ohraničovanie jeho slobody, tak sa hneď začínajú „všeobecne známe“ problémy s výchovou detí. Prichádzajú prvé konflikty medzi deťmi a rodičmi. No tieto sa nezačali v druhom či treťom roku, ale hneď po narodení.

Bohužiaľ ako my, tak aj naši rodičia boli takto vychovávaní, teda boli sme takto vystavení obmedzovanej energii Lásky. Teda hneď od narodenia sme nie všetci dostali to najhlavnejšie – Lásku – zato však vo viac ako dostatočnej miere zákazy, tresty, krik.

Často nám hovorili, že máme byť dobrým dievčatkom či poslušným chlapčekom. Každý deň, každú hodinu, každú minútu nás vychovávali, organizovali naše želania a konanie, neustále nám poukazovali na to, že nie sme dostatočne dobrí. Hovorili nám, že sa máme stať takými a takými ak chceme dostať cukrík, aby nás vzali do kina alebo na nejaké zaujímavé predstavenie či do zoologickej záhrady, kúpili nám hračku… Celé naše detstvo nás ubezpečovali, že sme zlí, v čo sme svätosväte uverili aj my. Museli sme, lebo naši rodičia boli pre nás ako Bohovia. Všakovako sme sa snažili zaslúžiť si ich Lásku, alebo aspoň pozornosť. Sami sme sa odriekali od seba, len aby sme vyhoveli rodičom. Nakoniec sme sa stali tichými, poslušnými, pokorne otvárajúcimi ústa a napchávajúcimi sa nenávidenou kašou.

Ale potešilo to našich rodičov? Ani náhodou – a všetko pokračovalo donekonečna. Predovšetkým sme počuli, že musíme byť presne takí, ako jednotkár Kováč, či nemáme sa hrať a šalieť, ale byť dobre vychovaným dievčatkom, ktoré nekrčí pekné šaty, presne ako susedkina Alenka. Susedka Alenka bola naozaj veľmi poslušné tiché dievčatko, hoci trošku tučnejšie. Táto nekonečná nespokojnosť s nami nás nútila sa stále viac a viac zriekať seba samého. Zo všetkých síl sme sa usilovali stať podobnými na jednotkára Kováča, či starostlivú a akurátnu Alenku. Ale naši rodičia a vychovávatelia nás neprestávali trestať. Ba naopak, boli stále tvrdší a tvrdší.

Mnoho dospelých si pamätá, že v detstve boli veľmi energické a neposedné deti. Následkom toho neraz boli voči ním použité tvrdé tresty, ktoré znižovali ich ľudskú dôstojnosť a zasievali do nich strach, následkom čoho sa stali tichí a bez dôvery v seba samého. Možno povedať, že sa stali zakomplexovanými, neveriacimi v seba samých, obávajúcich sa vzťahov s inými ľuďmi. Na energetickej rovine sa prejavujú množstvom blokov. Je to dôsledok toho, že v detstve im odňali silu nespočetnými zákazmi, príkazmi a ponižovaním.

A tak sme sa dávno zriekli samých seba a to veľmi skoro. Nikto z nás si už nepamätá, kedy sa to začalo. Maličký, sotva čo ročný človiečik už prežíva intenzívnu duševnú bolesť a strach, keď ho mama nechá samotného. Keď takého dieťatko matka dokonca trestá bitím, keď na neho kričí, keď mu nevenuje láskavú pozornosť, keď sa stáva „Ľadovou kráľovnou“, tak dieťatko začne prežívať také duševné muky, že reálne zakusuje skúsenosť UMIERANIA! Ale v takomto veku je v človeku silne aktívny inštinkt prežiť. Tak čo sa deje s dieťatkom pri takomto sa správaní matky? Začína používať obranný mechanizmus, ktorý je uložený v našej psychike – blokuje túto bolesť. Ináč to možno vyjadriť tak, že samo si zakazuje cítiť! Uvedomme si, čo to znamená. To nie sú iba slová, to je tragédia celého ľudstva. Je to bolesť, osamelosť, utrpenie. A teraz si predstavte modernú mamičku, ktorá kvôli kariére ponechá dieťatko len tak a rýchlo sa už po polroku vracia do roboty…

A my vláčime so sebou takúto smutnú existenciu plnú strádania, bolesti. osamelosti a sĺz len preto, lebo keď sme sa kedysi narodili, tak ten najhlavnejší človek nášho života – naša mama – nám nedokázala dať toľko lásky, koľko sme potrebovali. Nemohla byť stále s nami a my sme tak veľmi chceli. Nebola taká láskavá a stále s nami, koľko sme potrebovali. A my sme ju potrebovali hodne. A to nás ešte aj trestala! Ľudia, ktorí sa vracajú k tejto časti svojich životov v hlbokom hypnotickom stave pri opise lapajú po dychu a kričia: „Ako to len môže! Veď ja ju tak ľúbim! Ona je pre mňa všetko! Ja som taký maličký, bezbranný! A ona ma bije! Tak silno, tak bolestivo!“ Nuž presne takto sa maličký človiečik po prvý raz v živote stretáva so zradou toho najdôležitejšieho, najmilovanejšieho človeka – so zradou svojej mamy. A duševná bolesť sprevádzajúca tento jav je neúnosná. Človiečik prežíva doslovne duševnú bolesť, a to oveľa silnejšie ako bolesť fyzickú. Dieťatko zakusuje zomieranie. Ale tragédia je, že toto všetko sa neodohráva iba raz. Každý z nás do veku troch-štyroch rokov to zažil veľa krát. A tak blokujeme svoje city, svoju bolesť viac a viac.

Vo veku troch-štyroch rokov sme si už natiahli masku, ktorá sa páčila rodičom. Snažíme sa im vyhovieť, byť dobrými, aby sme pre seba získali maximálne výhody vo forme sladkostí a iných odmien. Drezírujú nás ako psíkov v cirkuse. Ale naša Duša nás neustále nabáda k slobode, lebo ona netoleruje nijaké otroctvo. A toto je aj naša pravdivá podstata, v ktorej je naša sila. Niekedy sa dieťa snaží ako keby merať si sily s rodičmi v snahe dokázať, že ono je osobnosť so svojimi hodnotami a pohľadmi na život. Ak rodičia a vychovávatelia budú citliví k dieťaťu a flexibilní vo svojich výchovných metódach, tak človiečika nezlomia, ale dokážu nájsť zlatú strednú cestu. Takéto dieťa malo veľké šťastie. Stane sa viac menej harmonickým človekom, nie veľmi zablokovaným od svojich citov a skutočných potrieb. No tam, kde rodičia sú vo svojich výchovných metódach veľmi tvrdí, kde veľmi človeka ohraničujú, neustále trestanie a ponižovania jeho ľudskej dôstojnosti zvyčajne dieťa zlomí. Bude mať veľmi veľa blokov, bude veľmi preprogramované rôznymi lživými ustanoveniami a sociálnymi pravidlami, ďaleko od svojej skutočnej podstaty. Nebude vedieť o svojich skutočných potrebách, veľmi si bude odcudzené. Takýto človek sa bude všetkého obávať, bude mu chýbať sebadôvera. Bude veľmi závisieť na názore iných ľudí. V hlave mu bude stále zvučať hlas: „Si nepodarený, nanič, nie si ničoho schopný, všetko robíš zle. Nikto ťa nikdy nebude mať rád, lebo nie si dosť dobrý. Nedokážeš sa ani vkusne obliecť. Máš škaredé telo, si škaredý…“

Takýto hlas počujeme v hlave neustále. No najhoršie je to, že sme nikdy nemali možnosť výberu, čomu máme veriť a akými máme byť. To je už náš vnútorný hlas, ktorým sme nasiakli so všetkými rodičovskými pravidlami, zákazmi, krikom a poníženiami. A tak sme zabudli, kto v skutočnosti sme.

Toto všetko sme napísali preto, aby sme takto nepostupovali s vlastnými deťmi. Máme dostup k tomu o čom sa našim rodičom ani nesnívalo – k múdrosti našich Predkov. Využime ju a vychovajme cnostné potomstvo. Nemáte totiž nič cennejšie.

Na koniec ešte jednu poznámku. Spomenuli sme, že ak matka odíde od dieťaťa do roboty po polroku, tak ho strašne raní. Mnohí sa určite hneď opýtajú – a čo otec? Nuž, nijaké dieťa našej Kultúry nemôže byť vychované iba jedným rodičom, ak má byť plnocenné. Potrebuje matkinu aj otcovu energiu. No dôležité je najmä to, aby otec mal so svojimi deťmi priamy kontakt, ktorý nemusí byť neustály, hoci to je vždy lepšie. Ale chýbajúca a necitlivá mama sa nedá nahradiť nikým a ničím.

A aby otcovia mali námet na skutočne našu, prastarú rozprávku pre deti pred spaním, prinášame jeden. V Rusku sú oblasti, kde dedkovia a babky dodnes deťom hovoria prastaré, Árijské rozprávky. Jednu z nich – „O Sadovníkoch Zeme a Nebeských Oráčoch“ si uvedieme aj my. Prinášame len jej Podstatu, každý ju môže deťom podať po svojom. No je staršia ako Midgard-Zem:

Na Nebeskom Iriji je cárstvo, kde žijú veľkí Božiči, ktorí sú prekrásnej postavy, nepoznajú žiadne choroby, ani smrť, ani žiaľ či zármutok. Majú oni veľmi radi takú jednu zábavu, pestujú oni ohromné sady, velikánske a čarokrásne. Zem, na ktorej žijeme, je jedným z takýchto sadov. Trudia sa oni mnohé veky, aby bol sad úplne dokonalý, a keď je všetko hotové, osídlia tento sad ľuďmi, pretože my sami sme na nich podobní. Ale to najmä tým, že sme schopní spoznávať krásu. Veď nemá zmysel sa trápiť tvorením, ak ho nikto neuvidí.

No nie všetci ľudia dokážu vidieť krásu a tak ničia veľký sad. A keď sa už začína podobať na pustinu, zostúpia na Zem Nebeskí Oráči a poorú celý sad tak, že neostane ani stopy. A potom znovu prídu Sadovníci a všetko sa začne od začiatku…

Základným svetonázorom Slovanov a Árijcov je Rodobožie. Hoci sme sa už tejto otázke venovali, nezaškodí si ju celú pozrieť z iného uhla pohľadu, t.j. skrz inú hranu Obrazu. Problém máme v tom, čo Tibeťania vyjadrujú jednoduchým výrokom: „Pravda je tak blízko, až ju nevidno“. Čokoľvek cudzie, či vymyslené ambicióznymi jednotlivcami z toho či onoho dôvodu znie lákavo, no podanie vlastných Predkov často ani nehľadáme, ale je nám najbližšie.

Čím sa Rodobožie líši od svetonázorov iných národov? Je to principiálna otázka, v podstate základ všetkého. Teraz nás nezaujímajú ani tak teoretické špecifikácie pojmu, ako jeho praktická stránka. Vieme, že existuje jedinobožie, ktoré odborne nazývame monoteizmus. Z pohľadu tvarov ide ako keby o vrchol poznania Stavby Sveta, aj keď my už vieme, že PC program DOS – ako operačný systém schopný obslúžiť iba jediný program – nie je nijakou dierou do sveta v dnešnom stave IT technológií, skôr naopak. Z praktického pohľadu ide o nanútenie nám cudzieho boha, ktorý – keďže nemá s nami nič, ani zľutovanie – postavil našich ľudí do pozície sluhov božích, či inak rozumej otrokov.

Ďalej existuje mnohobožie, ktoré cudzím jazykom nazývame aj polyteizmus. Hoci by sa zdalo, že ide o náš rozmer, je to len klam. V takýchto systémoch jedni bohova bojujú proti druhým, navzájom si zasadzujú rany, a to všetko len za účelom osobného prospechu. Ak ktokoľvek z takéhoto pohľadu vykladá našu Vieru, nemá ani len poňatia o našej Kultúre.

Nebudeme sa tu zaoberať definíciami – tieto sme si už vysvetlili v inom článku – ale môžeme povedať, že z pohľadu dvoch extrémov ako krajností, sme my sme ako keby niekde uprostred so všetkým spolu, t.j. Rodobožie môžeme chápať ako jednotu v množstve. Poľahky to navonok rozpoznáte tak, že naši Svetlí Bohovia Pravi nikdy nebojujú jeden proti druhému. No musíme pripustiť aj to, že ako multitaskingový operačný systém je oveľa zložitejší ako primitívny DOS, tak aj Rodobožie je zložitejšie na pochopenie pre mnohých, aj keď z pohľadu európskej tradície sa mu najviac približuje gnozeológia. No ten, kto nepochopí tento princíp nepochopí ani indickú védickú tradíciu, nech by ju akokoľvek chcel dávať do rozporu s „našimi“ Védami, pretože spolu tvoria jeden ucelený systém. Ale aby sme konečne prepli od „teórie“ k praktickému príkladu, opíšme si fungovanie Rodobožia na príklade mravčekov. Ako vieme, je to často používaný Obraz v našej Kultúre napríklad aj vo výšivkách nielen preto, lebo mravce sú typickým príkladom pracovitosti ako protikladu parazitizmu, ale najmä pre ich očividný príklad prepojenia sa na egregor.

Každý z nás určite videl „obyčajné“ mravenisko, ale málokto si uvedomil, aké je to dokonalé dielo. Je postavené podľa detailne prepracovaného a dokonalého plánu, ktorý neobsahuje nijaké „nepodarené“, či „slepé“ uličky, mravčekom jednoducho všetko do seba navzájom zapadá. Prečo to tak je sa snažili zistiť aj vedci. Nebudeme sa teraz zaoberať všetkými ich materialistickými teóriami, tie nájdete kde len chcete. Pozrime sa na pokus, ktorým sa snažili zistiť ako mravce dokážu niečo také postaviť. Najskôr zobrali jedného mravca a izolovali ho od všetkých ostatných. Tento chodil, blúdil hore dole, ale správal sa vyložene chaoticky, nič sám nedokázal a nakoniec zahynul. Potom vzali dvoch, troch, desiatich a tak ďalej. Hoci ich pribúdalo, vždy sa chovali chaoticky, t.j. očividne bez plánu, ako sa organizovane chovať. Vedci postupne pridávali po jednom mravčekovi a pozorovali ich chovanie. No pri dosiahnutí akéhosi „kritického množstva“ sa situácia za okamih zmenila. Prekročili prah poznania a v okamihu sa všetci začali chovať organizovane a systematicky začali budovať dokonalú stavbu – mravenisko. Toto je stavané tak dokonale, že keď vedci dali mravčekom do cesty olovené plechy – aby si boli istí, že si nemôžu „odovzdávať“ nijakú „bezdrôtovú“ komunikáciu – tak chodbičky z oboch strán sa presne stretávali v tých istých bodoch bez ohľadu na to, že medzi nimi bol olovený plech. Znamená to, že každý aj jeden mravec dokonale pozná plán, ako stavať spoločné mravenisko. Každý mravec teda dostal presnú informáciu, ako mravenisko stavať.

Niečo podobné nám Príroda ukazuje aj na príklade kobyliek. Jedna kobylka nevie kde je potrava, ale keď sa ich nazbiera kritické množstvo, tak vyletia spolu ako mračno a neomylne nájdu ďalšiu oázu v púšti – teda jedlo. Takto funguje napojenie na egregor. Je to v Prírode úplne normálna vec.

Presne to isté však platí aj pre nás. Ak sa každý z nás stará len o seba, o svoj vlastný prospech, tak nedosiahne to, čo sa dá dosiahnuť. Egregor je informačné pole, éter, do ktorého naši Predkovia uložili všetky svoje očakávania, priania, návody, odporúčania a vôbec všetko, čo sa má dostať k nám. Toto informačné pole je vôkol nás skoncentrované a ak sa staneme vodičmi tých zápovedí, ktoré nám zapovedali naši Predkovia, tak sa dostaneme ku celej informácií, ktorá v ňom je uložená. Dedičstvo našich Predkov má milióny liet, takže si môžeme predstaviť, aká moc poznania je v tomto poli uložená.

Naši Predkovia existujú a v súčasnosti žijú v inej forme života, ale majú s nami plány. Ak budeme zodpovedať týmto lánom, t.j. tým istým ich snahám, želaniam, teda ak budeme spĺňať ich Zápovede, ktoré tu zanechali práve pre nás, tak presne ako mravce na nás zostúpi kompletná informácia o tom, ako budovať našu spoločnosť a žiť.

Väčšina ľudí dnes však neprejavuje zdravomyslie, presnejšie, za zdravomyslie považujú vlastný názor. Každý má svoj pohľad na to, ako budovať slovanskú spoločnosť, ale takto z toho nikdy nič dobré nevzíde. Len a jedine pripojením sa na naše Rodové korene, na náš Rodový egregor, t.j. až vtedy, keď sa staneme vodičmi želaní a snáh našich Predkov, ktoré oni zostavili – v čase, keď im fungoval mozog na 100% – pre nás, len tak môžeme niečo dosiahnuť, len tak máme budúcnosť. Preto vôbec nie je jedno, ako konáme obrady, ako prinášame obety Predkom, ako okolo ohňa vodíme chorovody – presnejšie, či ich vôbec vodíme – aké piesne spievame, aké Pravslávenia, modlitby či mantry prednášame, akým jazykom hovoríme (aké zvuky obsahuje) a vôbec či dodržiavame všetko, čo nám zanechali naši Predkovia. Takto ak dosiahneme kritické množstvo, tak prinavrátime Kultúru našich Predkov.

Slovania a Árijci v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku sa prebúdzajú v ohromných množstvách, ale u nás akosi stále spíme. Stále sú medzi nami takí, ktorí si povymýšľali vlastné „taktiky slovanstva“, ktoré síce môžu pre nevedomých vyzerať príťažlivo, akurát nevedú k nijakému napojeniu sa na egregor našich Predkov. Kde teda vedú? Ľahko si domyslieť. No princíp Triglavu platí bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. S najväčšou pravdepodobnosťou tzv. tri prúty Svätopluka nemajú nič dočinenia s odporúčaniami pre akože jeho synov. Pravdepodobnejšie je dokonca to, že ani nepochádzajú od otca Svätopluka, ktorý – ak nahliadneme do Maura Orbiniho – je pravdepodobne zodpovedný za jeden z prvých pokusov zavedenia kresťanstva u nás. Oveľa pravdepodobnejšie ide o jeho syna, Svätopluka mladšieho, ktorý vyhnal Metoda – za čo, zase podľa Maura Orbiniho, tento uvalil na Sloviensko temnú, cirkevnú kliatbu – a ktorý pravdepodobne aj viedol naše vojsko k veľkému víťazstvu v bitke proti Bavorom pri Bratislave. Sila tohto podobenstva bola medzi ľudom taká veľká, že najskôr ju popi černokňažníci postupne pretransformovali na neškodnú rodinnú „story“. Ak sa prebudí nielen Veľká Rus (Tartaria či dnešné Rusko), Malá Rus (Ukrajina a Bielorusko), ale ak sa k ním pridá aj prebudená Maličká Rus (Slovensko, Morava, Čechy vrátane Striebornej Rusi-Srbov), vtedy budú všetky tri prúty mocné a neporaziteľné. No blížime sa ku kritickému množstvu potrebnému pre napojenie sa na egregor Predkov? Nezlyháme nakoniec kvôli našej lenivosti a ľahostajnosti? Nie sú nám dnes bližšie peniaze, pozemky, vlastné výmysly, alkohol, športový sex, drogy a podobné veci..?

Naša spoločnosť tradične spočíva na organizácii Kopného práva. Dnes je tento systém organizácie moci neznámy, preto – hoci sme tak už urobili – si ho v princípoch priblížme. Názov Kopné právo nepochádza z toho, že sa stretne hocijaká „kopa“ kadekoho, práve naopak. Je odvodené od slovienskeho, ale aj dnešného ruského slova „совокупность“, teda spojenie, súhrn, zhromaždenie známych ľudí, nie kopy kdejakých odkundesov. Nejde teda o systém postavený na demokratických princípoch, ktoré nám dnes nanucujú naši nepriatelia. Zopakujme si, že „demos“ je iba jedna vrstva „ochlosu“, teda všetkého ľudu, ktorý vládne formou ochlokracie, ak ide o vládu ľudu. Demos je vrstva, ktorá vlastní otrokov, a teda demokracia je vo vlastnom význame slova otrokárske zriadenie. Kto by chcel podávať iné vysvetlenie, mal by sa – v zmysle zdravomyslia – pozrieť najskôr na názor kompetentného človeka v tejto otázke, odporúčame Platóna a jeho dielo Ústava. V skutočnosti by správny názor mal byť démonokracia, čo aspoň obrazne vystihuje podstatu systému.

Potrebujeme systém, ktorý voláme demokracia? Základom Kopného práva je, kto má vlastne právo voliť. V demokracii – a aj dnes u nás – toto právo majú aj psychopati, t.j. psychicky chorí ľudia, rôzni schizofrenici a podobní. No čo také nám môžu takýto ľudia poradiť? Bude normálny človek počúvať názor psychicky chorého človeka? Potrebujeme ho? To isté platí pre zločincov, Cigánov a iných parazitov, násilníkov, podvodníkov… potrebujeme ich názory v našej zemi?

V systéme Kopného práva má právo hlasu výlučne hlava rodiny, t.j. človek, ktorý sa vie postarať o svoje okolie, má silnú rodinu, zdravé potomstvo. Má teda kvalifikáciu na to, aby dával do poriadku, ladu svoje okolie, t.j. vie vytvoriť také podmienky, aby všetkým vôkol neho bolo dobre. Ak iný človek nemá takéto skúsenosti, teda kvalifikáciu, tak môže využívať jeho názor a skúsenosti.

V takomto systéme nemá právo hlasu ani žena – ale načo by jej aj bol? Je úlohou a zodpovednosťou muža starať sa o rodinu, nech sa teda stará, je to jeho povinnosť. Žena je bohyňou domáceho kozubu, má s výchovou detí aj tak dosť starostí. Vo védickej Kultúre sa za najťažšiu skúšku života považuje výchova detí a život v rodine. Len tí, ktorí neboli schopní si vytvoriť vlastnú rodinu odchádzali do kláštorov, pretože sami neboli schopní evolučne napredovať. Nemáme tým samozrejme na mysli kresťanské kláštory. Do tejto kategórie nepatria Víťazi, t.j. profesionálni vojaci, ale títo – príkladom sú Kazaci – rodiny spravidla majú.

Popri Kopnom práve existovala aj forma vlády VEČE, t.j. zhromažďovanie sa všetkých ľudí, teda aj žien. Na Veče žena môže vysloviť svoj názor či podať radu a je vypočutá, ale zodpovednosť za výber riešenia zdôveruje svojmu mužovi. Kopa na stretnutí prijíma uzávery a riešenia, Veče je zhromaždenie všeobecného charakteru. Len si pripomeňme, že toto právo bolo u nás tak zakorenené, že čas, kedy sa Rasa stretávala na Veče dodnes voláme VečeR(asy). Srbi si dokonca zachovali názov Večeras. Žeby ďalšia náhoda?

Táto forma riadenia spoločnosti je najlepšia. Najskôr sa zíde 10 susedov, hláv rodín a vyberú si spomedzi seba toho najlepšieho a najschopnejšieho tak, aby zastupoval ich záujmy. Koho si vyberú? Žeby toho najväčšieho hlupáka či úplne neznámeho človeka typu Murphyho zákona „odborník je vždy človek z iného mesta“? Určite nie. Desiatnikom sa nemôže stať neschopný či neznámy človek – ako je to v demokracii kde stačí, aby mal peniaze na predvolebnú kampaň. Desiatnici si vyberú stotníka, stotníci tisícnika, tisícnici knieža. Nikde nemá šancu sa votrieť neznámy cudzinec. Všetky kniežatá si nakoniec vyberú Veľké knieža celej Rusi, t.j. Monarchu. Názov monarch pozostáva zo slov „man“ – um a „arch“ – vyšší, duchovný; t.j. je to presvietený um. Samozrejme, že neskorší kresťanskí či demokratickí mocipáni nemajú s pôvodným zmyslom slova nič spoločné.

Monarch stojí na čele Dŕžavy a toto je zároveň systém, ktorý nám zapovedali naši Predkovia. Ak budeme vymýšľať čokoľvek iné, tak budeme ako tie mravce, ktorých je ešte málo a nevedia ako budovať mravenisko. Ale ak sa pripojíme k nášmu, Rodovému egregoru, t.j. ak cez nás – ako vodičov – začne účinkovať Rod tak zistíme, že je to také jednoduché, že nič jednoduchšie ani neexistuje.

Netreba vari ani zdôrazňovať, že až keď sa staneme vodičmi Rodového egregoru sa tak stane, nie iba keď začnú mnohí mlátiť prázdne slová o slovanstve. Lebo iba toto je náš skutočný spôsob života, ale to zároveň znamená, že iba takto dokážeme prežiť. Pripomeňme si, že v súčasnej dobe sme na najlepšej ceste k sebazničeniu. Následkom plného účinku informačnej zbrane – ktorej najvyššie štádium je sexuálna revolúcia – sa u nás rodí už 7% debilov. Ale ak sa začne rodiť 8% debilných detí, tak sa spustí nezvratný proces našej likvidácie, proste vymrieme.

V súčasnosti je preto najhlavnejšie sa zamerať na ozdravenie rodín, na dodržiavanie Zápovedí Predkov ako ozdraviť rodinu. Ak budeme fantazírovať a vymýšľať si kadejaké svoje obrady, tak z toho nič dobrého nevzíde.

Proste existujú objektívne zákony (používame dnešnú terminológiu) Kozmosu, Stavby Sveta, Prírody, a práve tak existujú aj objektívne zákony vytvárania Rodín. Sú objektívne, nič si domýšľať netreba a pri zapojení Zdravomyslia nájdeme tie riešenia, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie pevných, silných rodín a materializáciu cnostného potomstva. Nezabúdajme, že toto je jedna z našich hlavných úloh. Ak sa nebudeme koncentrovať na tieto základné úlohy, ale budeme si vymýšľať kadejaké svoje „demokratické“, tak budeme ako tí mravčekovia, ktorí nevedia ako postaviť mravenisko. Zápovede Bohov, Zápovede Predkov a Zdravomyslie sú naše spoľahlivé míľniky do budúcnosti.

Dnes sa môžeme dostať aj do situácie, že deti v rodine sa už napojili na Rodový egregor, ale rodičia ešte napojení nie sú. Čo robiť? To isté platí aj vtedy, ak žena sa už napojila, ale muž ešte nie. Tí napojení musia pomáhať nenapojeným, ale rozhodne nie ako „RADCOVIA“. Deti nemôžu otvorene riadiť rodičov, ženy mužov, lebo všetko pokazia. Tu je potrebné, aby začali umiernene dávať otázky takým spôsobom, aby rodičia odpoveďami na tieto otázky povedali to, čo deti chcú počuť. Takto môžu dnešní mladí pomáhať starším, ženy mužom. V žiadnom prípade nesmú radiť. Takto sa nezníži ani dôstojnosť rodičov či mužov. Dokiaľ rodičia neodpovedajú správne, dovtedy im treba zmierlivo a trpezlivo dávať nové a nové otázky a formulovať ich tak, aby nakoniec rodičia povedali to, čo chcú deti počuť.

Mnohým sa stále nepozdáva, že sa nemôžu priamo kontaktovať so žrecmi, volchvami, či vidieť originály starých Véd a podobné veci. Musíme brať do úvahy, že sa zatiaľ nachádzame v stave okupácie, a preto väčšina žrecov a ich štruktúr ostáva naďalej v ilegalite. Práve preto existuje Vonkajší a Vnútorný Kruh Žrecov, čo sme už spomínali v minulom článku.

No dnes už našťastie žreci Vonkajšieho kruhu majú možnosť hovoriť otvorene ale nezabúdajme, že existuje Vnútorný Kruh, ktorého členovia sa s nikým na priamo nekontaktujú. Takto to bude až dovtedy, kým budú mať moc v rukách okupanti.

Ešte nie tak dávno sme o Védach nevedeli vôbec nič, a tí, ktorí niečo chceli šíriť končili prinajlepšom na psychiatrii. No nastúpil čas, že Pravda sa nedá ukryť, a preto namiesto informačnej blokády prišla potopa všakovakého odpadu, aby sme sa nevedeli v tom orientovať. Môžeme to prirovnať k prirodzenému prírodnému cyklu – času zimy. V zimnom čase veľa zvierat upadá do zimného spánku, čomu na druhej strane zodpovedajú kozmické, vesmírne cykly, ktoré závisia od percenta dopadu Kozmickej energie na Zem. Ak je plný príliv Kozmickej energie, tak nám pracuje 100% hlavného mozgu, no v stave maximálneho zníženia iba niečo okolo 2-3%. Je to stav spánku, kómy.

Dnes sa mnohí ľudia začínajú zaoberať zdravým spôsobom života, je to už „v móde“. Toto je akýsi pomyselný prvý krok k prebudeniu, znak prvej vlny uvedomovania si neodvratnej zmeny. V súčasnosti už v niektorých krajinách nastúpila druhá vlna, čo je pripájanie sa k Rodovým egregorom, ľudí začína čoraz viac a viac zaujímať dedičstvo a skúsenosti  Predkov. Aby toto prekazili, začínajú s generovaním „odpadkov“.

Ak sa vrátime späť k otázke zdravej a silnej rodiny, zopakujme si našu tradíciu výchovy cnostného potomstva. Ešte predtým si zopakujme, že ak hovoríme o žrecoch, tak existuje ako mužské, tak aj ženské žrecovstvo. A všetko sa u nás začínalo už narodením sa dieťatka…

Žrec vidí auru novorodenca a hneď vie, kto, t.j. z akej kasty sa narodil. Čakry síce ešte v tomto veku nie sú všetky vyvinuté, ale forma aury je dostatočne spoľahlivým znakom. Na základe tohto poznatku – nie náhodne – dostal detské meno a výchovu. Chlapci aj dievčatá už od detstva vedeli, kým sa stanú v dospelosti.

V našej Kultúre je dievčatko vychovávané od malička v Rodovej tradícii, a preto sa volalo VESTA, t.j. dostávajúca zVesť, poznanie Predkov, zVestovanie. Ak sa dievčatko z nejakého dôvodu nedalo pripraviť na svoju budúcnosť, tak sa volalo NEVESTA.

Ak sa dievčatko už naučilo a stalo sa dôstojnou budúcou ženou, tak sa nazývala VEDUŇA (Ja Vediaca), t.j. tá, ktorá má poznanie, vie ako správne založiť rodinu a rodiť zdravé a cnostné potomstvo. Keď sa už vydala a rodila zdravé potomstvo, tak sa volala VEDMA (VEDiaca MAtka). Z tohto pohľadu sme všetci žreci a žrice.

U chlapcov prebiehalo principiálne to isté. Už sa rodia ako remeselníci, vojaci či mudrci, a teda dostávajú zodpovedajúcu výchovu. U nás teda neexistovalo „všeobecné základné vzdelanie“, ale všetko sa organizovalo podľa kasty, t.j. podľa vrodených schopností, nie postavenia rodiny v spoločnosti. Je to rešpektovanie a uplatňovanie úrovne evolučného vývoja.

Niekomu by sa mohlo zdať, že najlepšie je „zaradiť“ dieťa do „vyššej“ kasty, a to z rôznych dôvodov, najčastejšie kvôli majetku. Nuž bohatstvo v našom ponímaní sa nikdy nemeralo peniazmi, bankovými obligáciami, pozemkami a všetkým tým, čím to je bežné v demokracii. Náš hodnotový systém je úplne iný, čo zároveň znamená, že ak sa niekto snaží zabezpečiť si budúcnosť peniazmi, tak určite nemá ani poňatia o Slovanstve. Toto platí aj pre umiestnenie dieťa do tej či onej kasty. V našom svetonázorom systéme uznávame evolúciu Ducha – ktorý sa postupne inkarnuje od najjednoduchších tiel po najzložitejšie, pretože evolúcia druhov je výmysel tvarov – teda dieťa patrí do jemu zodpovedajúceho prostredia. Človek, ktorý sa celý život bude musieť stretávať s povinnosťami inej varny (kasty), bude celý život nešťastný. Ako ho dosadia nižšie, tak sa hravo vysporiada so svojimi povinnosťami a nebude nikdy naplnený, ak vyššie, tak celý život nebude schopný postavené úlohy naplniť. Ak je postavený do správnej, jeho evolučného vývoju zodpovedajúcej varny, tak môže mať ťažký život, ale bude schopný splniť svoje životné poslanie a bude šťastný.

Je to možno z dnešného pohľadu zvláštne, ale je to Pravda, je to energeticko-informačné prostredie našej Rasy, našich Rodov. Vždy staviame na Svedomí a čestnosti, t.j. veciach, ktoré sa dnes nenosia. Základom existencie tvarov je lož, je to ich hlavná zbraň, našou hlavnou zbraňou je zdravomyslie. Kto si myslí, že nejako oklame tvarov, tak sa veľmi mýli. Oni boli Stvoriteľom tak na ôsmy deň stvorení, nikdy ich neprechytráčime, ale okrem toho, to nie je ani naša úloha. Vo Védach sa dočítame, že splnenie svojej úlohy, hoc aj polovičato no samostatne je viac, ako cudzej vrchovato. Každý si vyberá sám svoje miesto v živote.

Tvari sú kozmickí paraziti, teda forma kozmickej nákazy, úlohou Slovanov je nadobudnúť voči tejto nákaze imunitu. Toto je rozdiel medzi Slovanmi a Árijcami, a preto mali Árijci spočiatku za úlohu ochraňovať Slovanov. Je to preto, lebo Árijci už túto imunitu vybudovanú mali pred príchodom na Midgard-Zem, pretože ju nadobudli vo svojich rodných Slnečných systémoch, kde sa už s touto nákazou stretli. Slovania naopak, v Slnečných systémoch, odkiaľ pochádzajú sa táto nákaza ešte nevyskytovala, a preto nie sú voči nej imúnni. No učíme sa na správnom mieste.

V súvislosti s obranou pred parazitmi nevyhnutne musíme spomenúť kazakov. Kazáctvo od nepamäti chránilo naše hranice – áno, aj v Maličkej Rusi – a bojovalo proti kozmickým parazitom – tvarom. Ich hlavnou úlohou je vždy všetkými dostupnými prostriedkami a spôsobmi klásť odpor našim nepriateľom. Tu si musíme uvedomiť, že dnes je hlavnou zbraňou v práve prebiehajúcej vojne informačná zbraň. Je to najstrašnejšia zbraň a musí ju používať aj Kazáctvo. Inak to proste nejde. Nasadzovanie informačnej zbrane má tri úrovne. Prvou je sformovanie adekvátneho krátkeho HESLA, teda akéhosi krátkeho, no výstižného prevolania, naformulovania základnej myšlienky. Musia sa zostaviť organizácie, ktoré budú tieto krátke vyjadrenia v spoločnosti šíriť. Pre pochopenie je to niečo podobné, ako robia dnes rôzne náboženské sekty, napr. Jehovisti. Najskôr ľudí na ulici nalákajú krátkou vetou, ktorá obsahuje koncentrovanú podstatu informácie, ktorú chcú ľuďom podať. Ide o vytvorenie prvého kontaktu, záujmu okoloidúceho.

Druhým stupňom je ROZJASNENIE, teda vysvetlenie, prečo práve takto treba postupovať, pričom sa môže zapojiť všetko, čo je dnes dostupné – internet, televízia, rozhas, noviny, časopisy atď.

Tretím stupňom je HLÁSANIE, ŠÍRENIE, pričom v tejto fáze je nevyhnutné zostavovať svoje vlastné škôlky, školy, inštitúcie, teda nepreberať to – najmä pri výchove potomstva – čo pripravili tvari. Veľkým vzorom je v tomto smere Rodová škola akademika Ščetinina – dobre si pozrite tento krátky úryvok, kde hovorí žiak tejto školy a v krátkom priereze možno pochopiť, čo všetko a ako sa deti učia. Netreba pripomínať, že absolventi tejto školy bežne ukončia minimálne dve vysoké školy. Dobre sa započúvajte aj do slov kazáckej piesne, ktorá je v druhej časti klipu. Treba si uvedomiť, že spev je jedna z najvhodnejších foriem komunikácie s Vyššími bytosťami, s našimi Predkami. Oni veľmi radi komunikujú s nami takouto formou. Ak začneme spievať my, tak sa k spevu pripájajú aj oni. Majme však na pamäti, že okrem melódií našich – SAMOZREJME ĽUDOVÝCH – piesní sú VRCHOLNE dôležité ich slová. Kresťania nám skoro všetky texty „upravili“ na svoj, sedmoričný systém – niečo v štýle nám už známej úpravy rozprávky o dedkovi, ktorý ťahá repku, kde odobrali – „maličkosť“ – otca a matku, teda úplne zmenili hlavnú myšlienku príbehu. Tu platí, že čím bližšie k originálu, tým rýchlejší kontakt s Predkami z Vyšších Svetov. Hoci sa to mnohým nepáči, najviac sa zachovalo pôvodných textov v ruštine, ale je to predsa aj náš jazyk, jazyk Slovienov. No niektoré piesne – napr. už nami spomínaná „Po nábreží koník beží“ – si vieme ľahko vrátiť do pôvodnej, resp. „funkčnej“ verzie aj sami. Jednoduchým zamenením „slovenský“ za „sloviensky“ a pod. Ďalšia z dôležitých zásad je, že v našej Kultúre – čo sa u Kazákov zachovalo dodnes – neexistujú pozorovatelia pri speve, t.j. akési publikum. Spevy, tance, chorovody a vôbec všetky obrady sa robia spoločne, pretože všetci prítomní účastníci si vyrovnávajú energetické polia a napájajú sa na Rodový egregor. Teda žiadne individuálne „diskotékové tance“, ale spoločné chorovody a podobne. Podľa svedectiev ľudí, ktorí sú už prebudení a zúčastňujú sa tradičných slovanských obradov, ak oni sami prestanú v takej chvíli spievať, tak spev pokračuje – spievajú NEBESIA! Toto je RODOBOŽIE, toto je V MNOŽSTVE JEDNOTA! Ale je to aj neporaziteľná Sila, je to naša Sila!

Teda úlohou Kazáctva dnes je premenenie taktiky informačnej vojny do bežného života. Dnes nie je správna doba na mávanie šabľami či strieľanie puškami alebo pištoľami. Dnes sú tvari na vrchole moci a niečo takéto by priviedlo k nesprávnym činom. Toto je nutné pochopiť. V informačnej vojne – studenej vojne – je nevyhnutné používať informačnú zbraň. Toto je veľmi dôležité pochopiť.

Dnešná úloha našich Víťazov je „nalaďovať“ tento boj, nie oháňať sa šabľami. Toto robí skutočné Kazáctvo dnes. Preto treba naozaj používať zdravomyslie, keďže dnes sa napríklad v ruských médiách objavuje množstvo všakovakých „kazakov“. Najčastejšie nemajú ku skutočnému Kazáctvu vôbec žiadny vzťah. Veď ostatne aj u nás vidíte podobný jav – tvari vládnu všade – o Védach sa dozviete niečo iba z našej stránky, alebo podobných materiáloch na internete. No ak nejaké médium – či už rozhlas alebo televízia – dávajú čosi o Slovanoch, tak určite si dajú veľký pozor, aby Védy ani len nespomenuli. A takto vyberajú aj demokratických účastníkov.

Kazáci Víťazi sú tí, ktorí bojujú, oni presne vedia, kto je náš nepriateľ a ako proti nemu bojovať. Veď bojovať peniazmi proti tvarom je to isté ako vodkou proti alkoholizmu, vládnymi fondmi proti korupcii, vojnou proti terorizmu či sexom za panenstvo. Skrátka cap nebude nikdy vhodným záhradníkom. Každý Slovan by mal vedieť, kto sú naši skutoční nepriatelia a ako proti ním bojovať. V tejto súvislosti sme už spomínali učebnice cárskej armády s touto tematikou, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu.

Už spomínaný princíp organizácie Žrecovstva formou Vonkajšieho a Vnútorného Kruhu je samozrejme uplatnený aj v Kazáctve. V tejto súvislosti si zopakujme, že ničenie Prírody vrátane zabíjania zvierat je ZLOČINOM proti vlastnému Rodu. Okrem karmických dôsledkov si aj pílime konár, na ktorom sedíme, pričom tvari našimi rukami bohatnú. O bezohľadnom drancovaní slovenských lesov AJ V tzv. NÁRODNÝCH PARKOCH rozhodujú udeľovaním svojich výnimiek na ťažbu na ministerstvách v Bratislave. Čo ale možno čakať od ľudí, ktorí síce zaujímajú vrcholové posty napr. na Ministerstve životného prostredia, ale sú zároveň najväčšími majiteľmi gátrov a píl na Slovensku? Lesy a zvieratká, ktoré majú ako tapety na pozadí svojich PC v úradoch im stačia – neuvedomujú si, že s najväčšou pravdepodobnosťou už sú iba históriu, v skutočnosti boli lesy vyťaté a zvieratá pozabíjané.

Pre tých, ktorí uznávajú inkarnáciu treba doplniť, že je síce známou skutočnosťou, že ľudia sa nestretávajú náhodu, ale naopak, inkarnujú sa v celých skupinách, no tento fakt platí všeobecne. V „spoločnej vlne“ sa totiž neinkarnujú iba ľudia, ale aj zvieratá. Ich surovým zabíjaním a konzumovaním im ľudské mäsožravce neumožňujú evolučný vývoj, no keďže skupiny zákonite musia prichádzať ako skupiny, tak nútené opakovanie príchodu zvierat – ktoré znovu a znovu zabíjame – brzdí evolučný vývoj celej skupiny. Ak zviera má prežiť svoj život v súlade s jeho povinnosťami a prežiť zážitok prirodzenej smrti, tak pokiaľ ho nezažije aj to posledné v skupine, bude aj celá skupina brzdená. No v prelomových časoch – ako je aj náš – prichádzajú prelomové zmeny a pôvodné „skupiny“ sa jednoducho rozídu do „rozličných škôl“. Takže budú tí, ktorí postúpia nahor a aj tí, ktorí si zodpovedia za to, čo spôsobili iným. Pripomeňme si, že nás všetkých čaká „Koniec Sveta“. No vyplývajúc z pôvodných starých, Védických textov, pôjde o „Koniec Svetla“. Je to zničenie civilizácie a jej nasledovníkov. Túto periodickú čistku Sveta Javi nazývame „Koncom Svetla“ preto, lebo oni po opustení tohto Sveta pôjdu do očistca, kde nieto slnečného svetla. Pre Slovanov a Árijcov – no treba zdôrazniť, že nasledovníkov našej Kultúry, nie zbohatlíckych prevracačov kabátov – to nebude „Koniec Svetla“, ale „Koniec Tmy“. To preto, lebo tí, ktorí budú musieť opustiť tento Svet postúpia do Svetov Slavi, t.j. Svetlej Navi a tí, ktorí ostanú vo Svete Javi budú oslobodení od poroby démonickej vlády.

Naši Bohovia nám v určitom čase pomôžu, ale treba si uvedomiť, že podstata dejov nie je v očistení Zeme od kozmických parazitov, podstata je v tom, aby sme v procese takéhoto boja nadobudli také vlastnosti, ktoré ešte nemáme, lebo sú nám zatiaľ nedostupné. Svet je ohromný a dokonalý trenažér, ktorý na 100% kontrolujú Bohovia Pravi, žiadny proces tu nie je neriadený. Cieľom sú teda naše vnútorné hodnoty, ktoré môžeme nadobudnúť iba v procese určitej životnej činnosti. Nie v akomsi nejasnom budúcom „Kráľovstve nebeskom“, ale tu a teraz. Nemáme očakávať, ale konať.

Ak sme spomenuli, že dnes nie sú všetci Kazáci v skutočnosti Kazákmi, má to svoj dôvod v minulosti. Akosi dnes väčšinu ľudí ani nezaujímajú iní, ako donskí Kazáci, ale prečo to je tak? Od r. 1610 začala väčšina donských starešinov za peniaze a iné výhody „meniť farbu“ na kresťanskú. Problém začal byť v tom, že začali aj umenie svojich charakterníkov preklápať na druhú stranu – na stranu kresťanov. No veľmi skoro začalo ostatným byť jasné, že charakterníctvo v kresťanských rukách by bola obrovská skaza. Začali teda nepokoje najskôr medzi Donským Kazáctvom, najznámejšie sú povstania Jemeliana Pugačeva či Sťopku Razina. No všetky povstania za Starú Vieru boli kruto potláčané najväčšími zradcami akí len môžu byť – zapredancami do kresťanstva z vlastných radov. Samozrejme, že podpora centrálnej, kresťanskej vlády bola vždy naporúdzi. Takto r. 1642 vznikla na Done občianska vojna, ktorú starostlivo rozdúchal kresťanský patriarcha Nikon z Moskvy, neskôr tento smer hodne „podporil“ aj Peter I. Počas týchto vojen bola zničená polovica Kazáctva.

Tak či onak, charakterníctvo sa nesmelo dostať do nepovolaných rúk, t.j. do rúk kresťanov. Zasadli starší Záporožských Kazákov a rozhodli o potrebe úplnej likvidácie donských charakterníkov. Smutné a kruté, ale nevyhnutné. V Kazáckej Kultúre poznáme tzv. oddiely Sokoliat či Sokolíkov. Sokol nie je náhodou jedným z našich symbolov, ale o tom sme už hovorili. Ostatne vzdialené odzvuky poznáme aj my v básni Smrť Jánošíkova, kde sa spomínajú síce dvanásti, ale predsa len v priamej súvislosti Sokoli, Sokolovia Bieli. Oddiely Sokolíkov sú oddiely charakterníkov, od malička špeciálne vychovávaných v umení charakterníkov. Išlo najmä o deti siroty, ktorým nepriatelia – najčastejšie kresťania – pozabíjali rodičov. Najtalentovanejšie z nich – chlapci aj dievčatá – boli prijímané medzi Sokoliata, kde výcvik začínali vo veku 10 rokov a trval 20 rokov. Učili ich bojovému Spasu, lebo Spas má aj nebojovú formu. Charakterníci – ako už vieme – dokážu riadiť nielen iných ľudí, ale aj čas a priestor. Guľka ich neraní, šabľa nezasiahne. Do bojov chodievajú po pás vyzlečení spravidla s dvomi šabľami.

Z Dnepra teda boli vyslané oddiely Sokoliat k donským Kazákom, aby zničili všetkých tých členov Rodov Donských Kazákov, ktorí boli nositeľmi Spasu a zradili. Sokolíci všetkých zlikvidovali a úlohu splnili. Tým členov Rodov, ktorí nezradili bolo ponúknuté odísť na Ukrajinu. Dnes preto na Done bojového Spasu niet. Začal sa dostávať naspäť až s návratom Kubáňskych Kazakov, keď Katarína Veľká rozhodla, že 60 000 rodín sa môže vrátiť na základe žiadosti Potemkina, ktorý bol sám Kazákom. Katarína teda povolia presídlenie zadunajských, čiernomorských Kazákov na Kubáň. U nich – keďže nezradili – staré poznanie aj Viera je, a tak ho znovu priniesli na toto ruské územie.

V Kazáctve je tradične 13 Rodov, a aby sa uchovalo Staré poznanie, tak každý Rod ovládal okrem všeobecných poznatkov Spasu aj svoju „špecializáciu“, pretože každý z Rodov musí uchovávať určité špecifické poznanie. Musia ho odovzdávať svojmu Rodu, aby keď nastúpi čas a príde sloboda, sa mohlo dať toto poznanie všetkým tým ľuďom, ktorí prežijú. V prastarej kazackej legende o Sokolovi sa hovorí, že príde čas (je tu), keď všetci narodení na Zemi nebudú poznať Dobro bez zla a Krásu bez duševného mrzáctva a nebudú ani vedieť, prečo sa na tomto Svete narodili. No my musíme vytvoriť nový Svet – Božský Svet.

Rody Kazakov sú teda „špecializované“. Je napríklad Rod Celiteľov, aj Rod tzv. Kazranov, čo je starý názov pre odbornosť, ktorú by sme dnes mohli nazvať rozviedčíci, prieskumníci, spravodajcovia. Títo mali z pochopiteľných dôvodov aj svoj špeciálny jazyk. Sú aj veľké Rody rytierov a iné.

U Kazakov sa tradične za najstrašnejšiu zradu považuje ZMENA VIERY. Preto môžete aj vo filme Taras Buľba vidieť, že otec pri takejto zrade nezaváhal a zastrelil aj vlastného syna. No Kazacký vzťah k Viere je iný, ako je dnes biomasa zvyknutá. Dodnes sú zachované niektoré „príslovia“ takéhoto druhu medzi Kazakmi, napríklad ak Kazak išiel orať pluhom, tak ho uchopil a povedal: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, poradím si aj sám“. Keď Kazaka napadnú nepriatelia, tak uchopí šabľu a povie: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, porúbem ich sám a ešte horšie bude“.

V Kazáckom ponímaní sa tradične rozoznáva medzi Slobodou a Voľnosťou (v Starej Viere už poznáme ako SVAboda a SLOboda). V tomto ponímaní slobodu možno vziať aj dať (peniaze), no voľnosť je pochopenie zodpovednosti za skutky, za správanie sa každého človeka. Voľný človek je človek, ktorý sám dokáže urobiť rozhodnutie a zavŕšiť čin. Je si vedomý čo robí a nesie zodpovednosť, predovšetkým však sám pred sebou. Človek, ktorý sedí a čaká že Pán príde, že Pán rozhodne nie je voľný. Skutočný Kazák teda nemôže byť kresťan.

Spas ako bojový systém je integrálnou súčasťou Kazáctva, pričom byť Kazakom je žiť špecifickým životným štýlom. Sú to voľní ľudia so zodpovednosťou za svoje činy. Kazak nečaká, až mu niekto niečo prinesie, berie si od života to, čo potrebuje. Nepatria jednej vláde a v skutočnosti sú jednoliatym celkom, aj keď tradične žili na pohraničí, teda okolo hraníc Rassénie. Kazak sa nedá kúpiť za peniaze, on sa neustále snaží pre Dŕžavu.

V 17. storočí sa Japonsko stalo cisárstvom. Japonský cisár pochopil o čo ide v kresťanskom misionárskom businesse a vykázal odtiaľ všetkých kresťanských misionárov – katolíckych aj protestantských. Cisár začal pozývať do Kjóta európskych poslov, resp. poslov tzv. morských mocností – Angličanov, Španielov, Holanďanov, Dánov a pod. Keď sa títo dostali na dvor japonského cisára boli veľmi prekvapení, že hoci v Japonsku je aj dodnes obrovské množstvo rozličných škôl bojových umení, tak osobnú ochranku japonského cisára tvorili slovanskí majstri – Kazaci. To my sme učili ešte aj Japoncov.

V rusko-japonskej vojne 1904-1905 bojovali s Japoncami Usurijskí Kazaci no nedivte sa, že sa o detailoch veľa nikde veľa nedozviete, a keď aj niečo, tak len hodne a tendenčne spracované. Známy je príbeh siedmych Kazakov, ktorí sa dostali do japonského zajatia a naložili ich na loď, ktorej posádku tvorilo niečo okolo 100 japonských vojakov. Do zajatia sa nedostali tak, že ich Japonci premohli v boji, ale vplyvom výbuchu ostali všetci v bezvedomí. Japonci ich takto našli a zviazali. No na palube sa z bezvedomia prebrali a porúbali celú posádku a s ukoristenou loďou sa vrátili nazad.

Bratia Slovania, máme to šťastie, že žijeme na rozhraní Vekov, na rozhraní Svetla a Tmy a Svetlo nadobúda Silu. Len v jednote je Sila, ale nielen v jednote s Predkami, ale aj s ostatnými Rodmi. Spoja sa tri Svätoplukove prúty, alebo sa budeme každý hrať na svojom piesočku, kým nás tvari úplne nezničia? Koľko nám ešte chýba, aby sme sa ako mravčekovia napojili na egregor nášho Rodu? A chceme sa vôbec napojiť? Tu musí každý prijať zodpovedné rozhodnutie ako voľný človek. Možno to znie kruto, ale tí, ktorí čakajú na Pána k nám nepatria. My Pána nemáme, my sme voľní a zodpovední Slovieni!

Príbeh Dávida a Goliáša pozná asi každý, no málokto si uvedomuje o čom vlastne Starý Zákon hovorí. Ba čo je ešte horšie, kresťania sa z víťazstva Dávida radujú. Už sme neraz hovorili, že Slovan nie je príslušnosť k nejakému etniku, ale Vierovyznanie. Nuž, pozrieme bližšie sa na to, z čoho sa naši „bratia“ kresťania tak radujú.

Vznik židovského štátu je veľmi úzko spojený s tragickým osudom národa Filištíncov. Filištínci sa objavili v Palestíne v 12. storočí pred n. l. Nepochádzali ani od Grékov, ani od Chetitov, ale boli vytvorení rodovým spojením Slovanov – Borejcov-Herakleitov. Pred príchodom Slovanov bola v Palestíne veľmi ťažká situácia. Mierumilovný národ Kanaánu už dlhý čas viedol nerovnú vojnu s judskými kmeňmi, ktoré z času na čas vtrhávali do ich krajiny. Tieto nájazdy kočovných Judejcov spustošili Kanaán, pretože Judejci prejavovali nepredstaviteľnú krutosť. Mimoriadne sa nenávisťou voči ľuďom vynímal Jozue, ktorý dával svojim hlavorezom rozkazy zabíjať bez milosti nielen všetkých obyvateľov uzurpovanej oblasti vrátane žien a detí, ale pozabíjať ešte aj všetky zvieratá, ktoré pôvodným obyvateľom patrili.

Keď Slovania (Borejci-Herakleiti) prišli do Kanaánu, začali konať v roli ochrancov miestneho bieleho obyvateľstva. Ich príchod veľmi rýchlo zmenil situáciu v prospech Palestínčanov. Nehľadiac na ich malý počet, Slovania mali železné zbrane a začali klásť rozhodný odpor oveľa početnejšiemu a veľmi krutému protivníkovi. Postupne a rozhodne rozširovali sféru svojho vplyvu. Už onedlho po svojom príchode do Palestíny ovládli horu na ktorej postavili kapište, v ktorom zapálili oheň. Keďže následkom toho sa na vrchole hory ukazoval oheň, ktorý vyžaroval svetlo, tak dostala názov Sijan-Hora (od slova „сияние“). Vôkol hory postavili mesto, ktoré nazvali Русская Оселя, a ktoré bolo až oveľa neskôr premenované na Jeruzalem. Hoci to v slovenčine už nevidno, v angličtine sa stále píše JeRUSalem. Koreň „RUS“ je tam viditeľný práve tak, ako napríklad v názve EtRUSkovia. Niet o čom debatovať. Rusi-Slovania dobili aj mesto Silo, čo hlavné sväté miesto Izraela.

Medzi Slovanmi (Borejcami-Heraklitmi) a Kanaáncami sa vytvorili veľmi úzke vzťahy, ktoré sa nezaobišli bez zväzkov, ktoré premiešali krv. Po nejakom čase sa Slovania a Kanaánci natoľko prerodili, že vytvorili nový národ – Filištíncov. Hoci sa následkom tohto premiešania už podstatne znížil počet veľkých ľudí, ešte aj tak sa celých 200 rokov dokázali ubrániť Judejcom. Nájazdy stále neboli pre Judejcov bezpečné.

V 10. storočí pred n. l. si Judejci uvedomili, že bez toho, aby spojili svoje sily nedokážu vyhrať nad Filištíncami. Iniciátorom tohto spojenia bol vodca jedného z kmeňov – Saul. Tendencia spojenia sa ovládla drvivú väčšinu Judejcov. Nakoniec sa všetky kmene spojili a za kráľa si zvolili Saula. No za veliteľa spojeného vojska si zvolili zástupcu iného kmeňa – Dávida, ktorý sa už vyznamenal v predchádzajúcich nájazdoch.

Medzi Saulom a Dávidom hneď vznikol spor týkajúci sa vedenia vojny proti Filištíncom. Dávidovi bolo jasné, že v otvorenom boji na bojovom poli Filištíncov poraziť nedokážu, pretože medzi Filištíncami bolo nemálo takých, ktorí sa poľahky vyrovnali nielen 2-3, ale aj 5-6 Judejcom naraz. Len na ich čele bol gigant Goliáš, ktorý už neraz v minulosti sám obracal na útek celé tlupy Judejcov. Preto Dávid navrhoval postupovať za pomoci ľsti, prefíkanosti a zákernosti. No Saul sa so svojimi vstúpencami hnal do otvoreného boja. Nastal rozkol.

Dávid aj so svojou kmeňovou družinou odišiel od Saula a vyhol sa zrážke. Aby nič nenechal na náhodu, tak oznámil Filištíncom miesto a čas zhromažďovania oddielov kráľa Saula. Filištínci rýchlo zvolali svoje sily a nastúpili na Saula. Okrem toho, Saul vyšiel do súboja s Goliášom a ten ho zabil. Nato sa na Goliáša vrhli synovia Saula, lebo sa chceli pomstiť za otcovu smrť, ale on ich všetkých tiež pozabíjal. Potom sa Filištínci vrhli na Judejcov a rozdrvili ich oddiely.

Po tejto porážke Judejci zvolili za svojho kráľa Dávida, ktorý im vládol od 1005 do 965 pred n. l. Pretože zradil Saula Filištíncom, tak títo mu naivne uverili, následkom čoho ich úmyselne uviedol do omylu a rodové družiny Filištíncov sa rozišli po svojich domovoch. V Ruskej Oseli ostala iba rodová družina Goliáša. Toto rýchlo využil Dávid, ktorý zhromaždil vojsko a vystúpil proti rodovej družine Goliáša. Nehľadiac na značnú číselnú prevahu Judejcov sa Filištínci s Goliášom postavili Judejcom na odpor.

Nová zrážka začala tak, že Goliáš vystúpil pred svoju formáciu a podľa obyčají tých čias začal vyzývať na boj kohokoľvek z vojska protivníka. No z Judejcov sa nikto neodvážil proti nemu nastúpiť nielen preto, lebo Goliáš meral okolo 290 cm, ale hlavne preto, lebo všetci si ešte živo pamätali smrť Saula a jeho synov. Štyridsať dní vychádzal Goliáš vyzývať na súboj pred Izraelčanov. A toto neostalo bez následkov. Nervové vypätie a dlhodobé bdenie v ťažkom brnení sa vypomstilo na zraku, ktorý sa mu začal rýchlo zhoršovať.

Práve preto už niekoľko dní pred tragickým súbojom začal s ním na miesto súboja vychádzať zbrojnoš. Zhoršenie zraku bolo také veľké, že Goliáš už sotva rozlišoval blížiaceho sa človeka. A práve toto si všimol a využil Dávid. Potom vzal prak, krátky meč a priblížil sa natoľko, aby mohol z bezpečnej vzdialenosti trafiť z praku Goliáša. Dlažobný kameň vystrelený z praku Goliáš nezaregistroval a teda sa nedokázal uhnúť. Padol, čo hneď využil Dávid a rýchlo k nemu priskočil a  krátkym mečom mu odrúbal hlavu.

Filištínci, vystrašení smrťou Goliáša, sa stiahli do mesta a zavreli brány. No Dávid nedal rozkaz zaútočiť na mesto. Namiesto toho vyslal množstvo vyzvedačov, ktorých úlohou bolo nájsť skryté podzemné chodby do mesta. Vyzvedači boli úspešní a chodby našli. Keď padla noc a väčšina Filištíncov spala, Izraeliti vstúpili podzemnými chodbami do mesta a spustili nemilosrdné jatky. Neušetrili vôbec nikoho. Z tejto pohromy sa Filištínci už nikdy nespamätali. Dávid po zmocnení sa mesta ho premenoval na Jeruzalem a Sijan-horu na Sion. Za Dávidovho syna Šalamúna boli Filištínci definitívne dobití a úplne prestali existovať.

Aký uzáver môžeme urobiť z tejto katastrofickej udalosti? Jedine ten, že dokonca aj najmodernejšie zbrane, mužnosť a vojenská cnosť obrancov krajiny sa môžu ukázať nedostatočnými proti zákernému a neľútostne krutému protivníkovi. To zároveň ukazuje, že genocída, ktorá prebieha na bielych ľuďoch pred našimi očami už bola veľakrát v minulosti odskúšaná a dotiahnutá do konca. Prečo práve teraz by mali mať iný cieľ? Už Marcus Aurelius povedal: „Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci“.

Tento príbeh našiel svoje „zverejnenie“ – pravdaže, v značne zmenenej podobe – v biblickom podaní príbehu o boji hrdinského Dávida so zlým Goliášom. Prekvapovať a zároveň zarmucovať nás môže najmä to, že bieli ľudia našej krajiny, ktorí vyznávajú kresťanstvo, vychvaľujú Dávida a znevažujú pamiatku Goliáša. Pritom sa ani nenamáhajú si uvedomiť, že vychvaľujú nenávisť voči ľudstvu a preklínajú – na základe podania  Judejcov – svojho vzdialeného, mužne a tragicky zomrelého Predka, ktorého pamiatka si zaslúži len tie najvyššie a najvrúcnejšie ocenenia. Ale toto už je raz podstata kresťanstva – piata kolóna cudzincov medzi Slovanmi. A koľko takých udalostí ešte zvelebujú?

Konanie Dávida dalo poslednú bodku za likvidáciou a vytlačením Slovanov a Árijcov z Mezopotámie, Malej Ázie, Iránu a Palestíny. Tento príklad ešte raz ukazuje, že oddelenie sa akéhokoľvek národa od základnej masy Slovansko-Árijského spoločenstva nevyhnutne privedie k jeho transformácii alebo zahynutiu. Z tohto pohľadu nie je výnimkou ani osud Etruskov.

Keď už sme spomenuli kresťanstvo, musíme si znovu pripomenúť, že jeho základom je Judaizmus. Kresťanstvo je vlastne iba jednou z jeho smerov. Podstata je v tom, že ako Starý, tak aj Nový Zákon bol napísaný Judejcami. Základné myšlienky Nového Zákona a mechanizmus jeho vloženia do masového vedomia bol vypracovaný v judejskej sekte náboženských fanatikov Esénov. Eséni už približne 300 rokov pred narodením J. Krista pracovali na tom, ako podriadiť vedomie Gojov (nežidov) najskôr svojmu vplyvu, a potom aj vláde.

Eséni najskôr rozpracovali religiózno-ideologický systém a následne začali vypracovávať mechanizmus jeho nasadenia. Pred J. Kristom bolo tiež veľa prorokov, ale žiaden z nich nezaznamenal nijaký úspech. Ten prišiel až potom, ako Eséni zistili, že väčšina ľudí živo reaguje na utrpenie druhých ľudí a že sa zároveň snažia niečím trpiaceho podporiť. Po tomto zistení už potrebovali iba vychovať človeka, ktorý bude schopný ísť na sebaobetovanie a vypracovať mechanizmus tragédie.

Klaňanie sa J. Kristovi v prvom rade umožnilo Judejcom dostať pod svoj vplyv masové vedomie iných národov, ale aj za pomoci primitívnej a svojskej formy skryť pravdivé poznanie o Stavbe Sveta a tým maximálne sťažiť je vedecké poznávanie. Predkresťanská interpretácia minulosti vychádzala objektívne z ohnísk človečenskej Kultúry. Tá bola Slovansko-Árijská, čínska, egyptská, dravidská, babylonská, grécka a podobne. Každý si po svojom zaznamenával svoju minulosť a mal aj svoje letopočty.

Objavenie sa kresťanstva bolo vážnym krokom v procese zmeny všeobecného vedomia. Od jeho nástupu k moci sa všeobecné vedomie muselo zmieriť s novým mocenským poriadkom zakabalenia v bežnom živote, ktorému našli odôvodnenie v nedokonalosti človeka. Ale to nebolo všetko. Kabalu naložili aj na duchovný stav človeka. Ak predtým bolo na výber, tak teraz už žiadny neostal. A takto bolo možné na mnohé druhy ľudskej činnosti vydať zákaz. Následkom toho sa pod zákazom ocitli nielen predpovede, proroctvá a podobné veci, ale aj samotná veda, a to najmä tá o minulosti, čo nevyhnutne vyvolalo utratenie mnohého poznania, ktoré sa „nezmestilo“ do kresťanskej dogmatiky.

Tí ľudia, ktorí prijali a uznávajú vyvolenosť Judejcov ako národa, ktorí ich históriu prijímajú za svoju, ktorí vychvaľujú Izrael, sa všetci klaňajú kmeňovému bohu Jahve, bez ohľadu na to, či sa jeho ipostáza nazýva J. Kristus, Mária a podobne.

Táto úzkoprsosť kresťanstva neumožnila, aby sa v živote materializovala idea „dobra a lásky k človeku“, na ktorej ako keby bazíruje kresťanstvo. Následkom prijatia kresťanstva národmi nad všetkými týmito národmi začali vládnuť Judejci. Kresťanstvo zničilo sebahodnotenie činov ľudí a národov tak, že ho zamenilo za hodnotenie kmeňového „boha“ Judejcov. Judejci vytvorili svoje sväté knihy tak, že použili povesti, rozprávania a poznanie Sumerov, Egypťanov, Indov a našich Predkov, prepracovali ho do tvaru, ktorý je pre nich výhodný tak, aby sa zvrátila podstata minulých udalostí, ktoré sa takto stali dokonca vyložene nepravdepodobné. Už len samotný kresťanský letopočet „od narodenia J. Krista“ diskriminuje všetky ostatné kultúry: čínsku, indickú, moslimskú, ani nehovoriac o našej.

Kresťanstvo oddelilo duchovné od svetského, čím vnieslo rozkol do Duší ľudí, do rodiny, do Rodu. Oddelilo človeka od Prírody a vnútilo mu „civilizovanú“ cestu, ktorá je s Prírodou v konflikte. Tým, že vyhlásilo rovnosť všetkých ľudí pred judským bohom, kresťanstvo zároveň rozdelilo ľudstvo na bohom vyvolených (t.j. kresťanov) a nekresťanov. Týmto dalo do rúk Judejcov mocnú ideologickú zbraň v boji s statnými národmi, a to všetko rukami tých istých národov. Nuž, niet sa ani čomu diviť keď vidíme, že boli zničení Slovania na Labe, v Prusku, Rakúsku, Indiáni v Severnej Amerike a podobne. Krížové výpravy nasledovali jedna za druhou, odnášajúc do hrobov milióny ľudí. Nuž ale čo chceme od kresťanov, ktorých podstata je tá, že žijú podľa Starého a Nového Zákona, ktoré boli vytvorené Judejcami. Dostali aj modlu ku ktorej sa modlia – J. Krista. No pokiaľ si budú myslieť, že im je dobre žiť pod kontrolou Judejcov, potiaľ sa bied nezbavia. Dnes už aj objektívne dôkazy potvrdzujú, že zavedenie kresťanstva spôsobilo zabrzdenie vývoja všetkých tých národov, v ktorých sa udomácnilo.

Keďže kresťanom sú všetci ľudia rovní – okrem vyvoleného národa – tak by mali prekvitať láskou aj k Cigánom. Vieme, že ich máme na Slovensku už nad 1 milión – a nikto tento problém nerieši. Prečo si vlastne kresťania sami nefinancujú svoju cirkev, ktorú tak milujú, ale musíme ju všetci platiť z daní, hoci nás oklamala o majetky, ktoré im ako keby znárodnili komunisti, ktorí im v skutočnosti nič neznárodnili? Prečo drancujú naše lesy a nám to nevadí? Prečo sa kresťania sami neskladajú a nefinancujú aj svojich milovaných blížnych, parazitujúcich Cigánov? Prečo to nie je ochotná konečne vyriešiť žiadna vláda? Jedna z odpovedí je volebná sila Cigánov, pretože v demokracii majú volebné právo všetci paraziti, narkomani, zločinci, násilníci a podobná háveď. Nuž ale prečo sa neoprieť o prax Európskej Únie? Vysoko demokratické pobaltské republiky – Estónsko, Lotyšsko a Litva – dodnes neuznali ruské obyvateľstvo ich krajín za rovnocenné. Rusi v nich nemajú volebné právo a sú diskriminovaní, aj keď sa v tých krajinách narodili. Prečo my nezrušíme volebné právo Cigánom? Nebudeme ani prví, veď tri pobaltské republiky veselo v Únii fungujú a nikomu to nevadí.

Čo dodať? Oddelenie sa od ostaných Slovanov, zakrývanie si očí pred vlastnou minulosťou a neúcta k pamiatke vlastných Predkov nikdy neskončilo dobre v minulosti a nemôže skončiť dobre ani dnes. Nezabúdajme, že nás, bielych ľudí je na svete už iba 2,7%, hoci pred 100 rokmi nás bolo niečo nad 20%. Kto nám pomôže, ak nie my sami? Žeby kresťania? Zobudíme sa, alebo zomrieme spiaci?