Kategória: DEDIČSTVO PREDKOV

Mnohí z „tradičných“ historikov sa úplne bezvedome pridržiavajú praktickou archeológiou absolútne NEDOKÁZANEJ verzie, že Skýti boli akýsi Aziati s charakteristickými príznakmi mongoloidov. Ale kto v skutočnosti boli predstavitelia tohto národa, ktorého zeme sa rozprestierali od Východnej Európy do Ďalekého Východu? Aby sme si to vyjasnili, obrátime sa priamo ku konkrétnym archeologickým nálezom.

A hľa ako niektoré z nich opisuje A. Abraškin vo svojej knihe ÁNO, SKÝTI TO SME MY! ODKIAĽ POCHÁDZA RUSKÁ ZEM: „ V roku 1830 počas výskumu veľkého kamenného kopca (kurganu Kuľ-Oba) v okolí Kerče bola otvorená stará hrobka v podobe štvorcovej miestnosti o ploche 20 m². Bola zložená z ohromných, starostlivo otesaných vápencových blokov. Pochádza z tretej štvrtiny 4. storočia pred n.l. Vo vnútri hrobky boli objavené tri ľudské kostry. Podľa názoru vedcov patrili skýtskemu šľachticovi, jeho manželke (alebo súložnici) a sluhovi koniarovi. Pozostatky „cára“ boli oblečené do kedysi nádherného odevu a umiestnené na drevenom katafalku…

Vedľa „cára“ ležala na kamennej dlažbe kostra ženy. Jej ošatenie svojou veľkoleposťou nezaostávalo za cárskym. Hlavu ženy zdobil elektrónový (zliatina zlata a striebra) diadém a dve zlaté visiace náušnice s vyobrazením Bohyne. „Cárovnej“ patrili aj ďalšie zlaté šperky: náhrdelník z korálkov, ťažká hrivna o váhe približne 500 g, dva široké náramky a bronzové zrkadlo, ktoré malo na pozlátenej rúčke vyryté zvieracie figúry.

Vedľa nôh pochovanej bol objavený najznámejší nález z Kuľ-Oby – okrúhla elektrónová nádoba s figúrami Skýtov. Tieto zobrazené výjavy po prvýkrát umožnili získať reálnu predstavu o Skýtoch. Ako vidno z vyobrazení, nosili dlhé vlasy, brady a fúzy. Skýti boli zjavne bieli Európania, bez akýchkoľvek príznakov „aziatčiny“. Nosili odev z kože a ľanového plátna, ktorý pozostával z kaftanu s opaskom a dlhých nohavíc šarovarov. Skýti nosili mäkké kožené čižmy previazané na členkoch remienkami a na hlavách špicaté plstené čiapky.

Okrem elektrónovej vázy boli vyobrazenia Skýtov na rade lisovaných plieškov z Kuľ-Oby. Veľká strieborná váza s pozlátením z kurganu Čertomlyk (20 km od mesta Nikopoľ z výkopov z roku 1862) je ozdobená loveckou scénou, na ktorej Skýti lovia divé kone. Ani tu sa nedá hovoriť o žiadnych šikmookých tvárach…“

Takže mýtus o Skýtoch ako divých Aziatoch sa absolútne nepotvrdil. Navyše sa mnohí súčasní vedci a nezávislí výskumníci prikláňajú k predpokladu, že práve Skýti sú naši priami Predkovia. Napríklad hľa, čo o tom píše A. Abraškin: „Názov Skýtov pochádza zo spoločného európskeho koreňa „skej“, čo znamená „svetlý“. Takto etnonym „Rus“ a „Skýt“ majú jeden a ten istý zmyslový význam, sú to synonymá, ktoré sa mohli navzájom zamieňať.

Prvé zmienky o Rusoch na juhu Ruskej roviny (Rosomoni Iordana – 4. storočie) sa objavujú presne v tom čase, keď miznú zmienky o Skýtoch. Stredovekí autori nazývali Rusov Skýtmi. A to – samozrejme – nie je žiadna náhoda. Skýti nikde nezmizli, jednoducho sa začali nazývať Rusmi. Takže Rusi sú priami potomkovia Skýtov a následníci ich Slávy a skýtske dejiny sú súčasťou staroruských dejín. V prospech toho, že Skýti boli našimi Predkami hovorí aj „POVESŤ O SLOVIENOVI A MESTE SLOVIENSK“, v ktorej sa za Predkov ruského národa označujú kniežatá Slovien a Rus, ktorí po dlhom putovaní založili mestá Sloviensk (neskoršie Novgorod) a Rusu (Stará Rusa), a to ešte v 3. tisícročí pred n.l.

V povesti sa hovorí, že oni boli Predkami kniežaťa Skýta, po ktorom sa nazývala prastará Dŕžava VEĽKÁ SKÝTIA. Práve jej následníčkou sa neskôr stala Rus, no a Skýti sa začali nazývať Rusmi. Preto aj sú dejiny nášho národa oveľa staršie, než sa nám snažia nanútiť vatikánski falzifikátori a ich prisluhovači. A naši Predkovia už vôbec neboli „diví barbari“, ktorí ako keby pred Riurikom ani nemali svoju vlastnú krajinu a do Cyrila a Metoda ani svoje vlastné písomníctvo.

Zdroj

20.09.2018

V mesiaci jún 2018 sme spoločne navštívili ostrov Rujanu. Na 24. týždeň tohto roku pripadlo smutné výročie dobytia Arkony dánskymi križiackymi hordami a zavedenie „povinného“ kresťanstva na zvyšok Slovanov v Západnej Európe. O konkrétnom dátume pádu Arkony je málo dostupných informácií, v našich, slovanských zdrojoch sa uvádza prevažne dátum 16.6.1168.

Ako nám oznámil Dr. Fred Ruchhöft – archeológ a jeden z najväčších odborníkov na Arkonu vôbec – k pádu Arkony došlo 14.6.1168.

Doktor Ruchhöft nám – treba povedať, že pre nás neočakávane – podal veľa zaujímavých informácií. Hovoríme o takom druhu informácií, ktoré „nemusia“ ani naši odborníci/archeológovia. Veď zatiaľ čo naši, domáci historici pretláčajú cudzie, importované náhľady na minulosť Slovanov – teda našich Predkov – a hovoria o našich Predkoch ako „o nich“, t.j. v tretej osobe množného čísla, Nemci bez problémov materiálne svedectvá skúmajú a dokumentujú tak, ako ich nachádzajú. Nuž, ku komu sa hlásia slovenskí historici si ani nie je potrebné nejako extra domýšľať… a my ich ešte aj financujeme.

Podrobnejšie si o týchto informáciách povieme v ďalšom pokračovaní, dnes si radšej spoločne pospomíname na túto našu výpravu.

Nie náhodou hovoríme o výprave, pretože išlo naozaj o veľký čin. Radi by sme poďakovali všetkým účastníkom tejto výpravy, ale ozajstné potešenie spôsobili našim Predkom, ktorí padli v ruke zvierajúci meče. Veď to boli naši ľudia – Slovieni, bez ohľadu na to, čo hovoria historici. Veď dobre vieme, koho chlieb jedia.

Je pekné, že o Arkone natočilo dokumentárne filmy niekoľko ruských štábov – asi najznámejší je od dnes už „odstráneného“ Zadornova – ale toľko ľudí od nás naraz tam neprišlo ešte nikdy. A ide o to, že najmä Slovienov, nie Rusov. Lebo to sú naše dejiny, to je naša minulosť. Ako Slovania ju – samozrejme – zdieľame spolu s Rusmi. Veď naše národy pochádzajú od dvoch rodných bratov.

Už Zadornov vo filme ukázal viacero slovanských názvov osád, ktoré ako mená osád dožili dodnes. Ale práve na tieto názvy by sme sa mali lepšie pozrieť my. Napríklad po odbočení z hlavnej diaľnice už smerom na mesto Stralsund – z ktorého ide most na Rujanu – uvidíte odbočku na GRONOV (Hof Gronow). Už sme spomenuli, že ešte Marcus Aurelius vo svojej knihe MEDITÁCIE – za Československa vyšla pod názvom HOVORY K SEBE SAMÉMU – spomína rieku GRON. Ako uvádza historik Cassius Dio, práve v povodí rieky Hron skoro nadobro skončil cisár aj jeho légie. Zachránili ho mágovia v jeho armáde, ktorí dokázali navodiť takú silnú búrku, že Kvádi sa naľakali a ustúpili. Dnes by sme tento názov – po skoro dvetisíc rokoch – prečítali ako HRONOV. Hoci Hronov – rodisko Aloisa Jiráska – je dnes v Českej republike, Jiráskovo svedectvo o Husitoch nám tiež stále má veľa čo povedať. Určite vám odporúčame prečítať aspoň knihu PROTI VŠEM. Najmä preto, aby sme nepodľahli naivite o „mierumilovnom“ šírení kresťanstva Vatikánom v našich zemiach…

Či chceme alebo nie, toponym GRONOV či HRONOV je sotva vysvetliteľný bez nadväznosti na rieku HRON, či pred stáročiami ešte pod pôvodným názvom GRON. Takže priamu väzbu – čo nie je prekvapenie, keďže sme všetci boli v Dŕžave Maličká Rus – nemožno nevidieť.

Usadlosť dobre vidno aj na Google Maps:

Hoci GRONOV poväčšine obyvateľom Slovenska dnes veľa nenapovie, názov DEVÍN by mal zazvučať v ušiach každému. Nuž a hľa – nájdeme ho aj na pobreží oproti ostrovu RUJANA dodnes:

Dokonca sa tak nazýva chránené územie – zrejme ide o Národný park. Súdiac podľa skúseností z Rujany, Nemci v Národných parkoch BARBARSKY NERÚBU LESY dohola ako u nás firmy ministra Žigu a kresťanské cirkvi… A tieto ich – ostatne – majú odkiaľ, keď ešte v desiatom storočí u nás nevlastnili nič?

Pre lepšiu orientáciu si priblížme aj vzdialenosť Gronova a Devínu:

Vzhľadom na výnimočnosť udalosti sme sa rozhodli vykonať Obrad prastarého Pravslávenia priamo v oblasti Arkony. Naša voľba nakoniec padla na malý kostolík neďaleko od mysu. Kresťanské kostoly boli demonštratívne vystavané z kameňov, ktoré boli pôvodne použité na našich chrámoch či iných budovách. Hlavný chrám síce nakoniec nedostali – prepadol sa celý do mora – ale zopár budov im do rúk padlo, veď sa stali pánmi celého ostrova.

Kamene budovy – hoci dnes kresťanského chrámu – pôvodne opracovali ešte naši Predkovia. Zhromaždili sme sa teda do kruhu na lúčke vedľa budovy. Oheň nebolo možné naklásť, pretože – vzhľadom na veľké sucho – bolo kladenie ohňa zakázané na území celého ostrova, tak sme prinesené obety vyliali a vysypali na zem. Boli to vody z viacerých vodných zdrojov našej zeme – voda z Hronu aj prameňov Turca – aj obilie a chlieb upečený v našej zemi. Symbolicky aj obradovo sme sa teda – po 850 rokoch – naše zeme znovu prepojili.

Dôležité znamenia sme však dostali počas priebehu Obradu Pravslávenia. Vykonávali sme Pravslávenie z Knihy SLAVIANSTVO (strana 236). Je to také isté Pravslávenie, ako sa vykonáva aj v Rusku a na Sibíri, aké sa vykonávalo po stáročia v našich chrámoch. Ak možno hovoriť iba o stáročiach…

Asi po desiatich minútach sa vôkol nás začal prekrásny spev vtáčikov. Ale aby to nebolo len tak, jeden škovránok priletel priamo nad naše hlavy, sadol na konár stromu pod ktorým sme boli zhromaždení a prekrásne nám radostne trilkoval niekoľko minút. V našej Kultúre považujeme vtákov za poslov Pravi, pozemské zvieratá za poslov Javi (nezabúdajme, že je Svetlá aj Temná) a vodné tvory za poslov Navi (aj tá je Svetlá aj Temná).

Po skončení obradu sme na stene kostola uvideli jasne reliéfne vyformovanú Perúnicu. Či sa vytvorila počas obradu, alebo nám ju vedomie do Obradu blokovalo nie je až také dôležité. Obrady a Rituály (Ríty) slúžia práve na pripájanie sa zúčastnených na vysoké frekvencie.

Máme naozaj veľkú radosť z toho, že toľko našich sa rozhodlo navštíviť Arkonu v takýto pamätný deň. Pred nami tu síce už bolo niekoľko štábov z Ruska, aby natočili dokumentárne filmy, ale takáto veľká výprava Slovienov tu určite ešte nebola. Nie náhodou sme budili záujem aj domorodcov – ktorí ostatne tiež organizovali svoju oslavu tohto výročia.

Dôležité je si uvedomiť, že toto územie bolo súčasťou našej Dŕžavy, t.j. Dŕžavy Slovienov. Rusi sú síce náš bratský národ, ale ich Kultúrna oblasť je predsa len východnejšie. Kto si bude ctiť a pripomínať svojich Predkov ak nie ich potomkovia?

Niektorí možno namietnu, že predsa Duchovne stúpať má každý sám – s čím aj súhlasíme. Ale žiaden individuálny výdobytok NENAHRADÍ spoločné Obrady na Svätých miestach, kde dochádza na napájanie sa na egregory Predkov. To je o spoločnom Duchu, nie individuálnych úspechoch a „pokoja od všetkých“. Práve k tvrdému individualizmu – teda presnejšie egoizmu – vedie Civilizácia. A najbližšie okrúhle výročie bude o 50 rokov…

Nehľadiac na známy fakt, že na pripojenie sa na egregor Dŕžavy je potrebné spojenie kritického množstva účastníkov.

K niektorým konkrétnym detailom našej výpravy sa ešte vrátime.

25.6.2018

Pred dokončením tejto témy vari niekoľko poznámok. Všetky takého prastaré opisy sú vyložene Obrazy. Upozorňujeme tých, ktorí sa snažia všetko napísané na našich stránkach ponímať a vykladať iba v materiálnej rovine – teda koncentrujú sa iba na jednu z hrán Obrazu – že podstata je úplne inde. Písali sme o štruktúre Krištáľových Sfér alebo plochej Zeme – a ide vlastne o tú istú Obrazovú podstatu. Tento Obraz hovorí iba to, že tak či onak sme uväznení v inom Svete, ako sa nám snažia povedať. Kto je schopný sa povzniesť nad hrany Obrazu a skoncentrovať sa na Obraz samotný, ten je na správnej ceste. Kto bude hľadať detaily a „nezhody“ – ten má možnosť si vybrať iné stránky. Veď tých, ktorí sú proti znovuzrodeniu Poznania našich Predkov je neúrekom.

Myseľ pracuje v dvoch módoch – Obraznom a Hovorovom. Jeden aj druhý je potrebný, ale v súčasnosti nás Civilizácia nasmerovala natvrdo na „obkecávanie“. Na tomto mieste nebudeme opakovať opis rozdielov, ale jedno si môžeme zapamätať. Ak sa skoncentrujeme na Obraz, tak do 3 minút (koncentrácie) dokážeme pochopiť, prečo daný jav či predmet existuje, jeho podstatu. Ak si to isté budeme neustále formulovať do slovne vyjadrených opisov, tak tie budeme nachádzať do nekonečna, ale bude to vždy iba jedna z hrán Obrazu. Vyberáme si sami – Obraz alebo Matrix.

UZAVRETÝ KOZMOS

Tam, kde už nedosahuje svetlo našich hviezd sa nachádza Svet chladného Ohňa. A nieto tam ani noci ani dňa a atmosféra je tam jasná, pretože Oheň – ktorý tvorí matériu tých Svetov – nemá vyhranené hranice. Je všeočisťujúci a večne trblieta pokojne mnohofarebnými farbami. Veľmi vzdialene to pripomína nám známe severné žiarenie – polárnu žiaru. V tom Svete je Oheň považovaný za rozmernosť. Telá obyvateľov tých Svetov sú utkané z toho istého Ohňa a medzi sebou môžu komunikovať iba pomocou zvláštnej emanácie a čítaním myšlienok. Táto ohnivá emanácia ako keby stála za chrbtami Legov čo spôsobilo, že ich zobrazovali s krídlami.

Všetci Legovia sú neustále zamestnaní pomáhaním druhým duchom. Hoci nám to môže pripadať zvláštne, ale aj „Smrť“, ktorú prinášajú Legovia Smrti sa stáva nevýslovným dobrom ako odpoveď na volanie o pomoc.

Čas od času medzi Legmi prebehne ako keby nejaký závan, a vtedy sa oni všetci zhromaždia do svojho gigantického, ohromného chóru. Činia tak raz do roka, čo zodpovedá 800 pozemským rokom. Vtedy sa všetci zhromaždia, aby spoločnou cestou celým Kozmosom vystúpili nahor. Vtedy sa Temní – keď sa dozvedia, čo sa deje v Kozmose Legov – natlačia do ich chóru s cieľom pripojiť sa a spoločne prebiť nahor.

Tak to bolo aj naposledy, keď sa zhromažďoval tento chór. Len čo začali stúpať Legovia, tak Košteji, Čiernoboh a Živelné sily sa vrhli na nich. Ale Legovia ich odrazili a ich chór neochvejne pokračoval vo výstupe. Ich predné rady sa už vrezali do magického pásu mystických komét, preťali ho a chór sa už chystal preniknúť do Kozmosu Arlegov. Ale zjavili sa Arlegovia a zastavili Legov. Obnovili a znovu uzavreli magický kruh mystických komét. Mocne zasiahnutý chór Legov s ťažkými ranami ustúpil do svojho Kozmosu. Strašná strata energie odradila Legov. Preto sa rozhodli preskúmať Kozmos druhým smerom a pokračovali cez medzikozmické priestory čoraz ďalej a ďalej. Doleteli do Temnej Ríše a opýtali sa duchov Tmy: „Čo leží za hranicami vášho Kozmosu?“ Duchovia Tmy odpovedali: „Tam leží Ničto“. Legovia sa teda opýtali znovu: „A čo leží za hranicou Ničta?“ Temní odpovedali: „“Niektorí z nás sa pokúsili preniknúť cez hranicu Ničta. Obalili sa hustou hmlou a vstúpili do Ničto. Leteli oni dlho a Ničto postupne uberalo hmlu, ktorá ich chránila. A vtedy pocítili, že už im ostáva málo hmly, že už im nebude stačiť na cestu nazad. Ale pred nimi stále nebolo nič vidieť a zásoby hmly sa im už v podstate minuli. A tu hľa, ako keby gigantická, nepriechodná stena sa pred nimi roztvorila a oni leteli pozdĺž nej nadol. Dlho ešte leteli, až kým sa pred nimi neroztvorila brána a oni prenikli do oblasti, ktorá leží za Ničto. Leteli ďalej dlho, veľmi dlho. A znovu sa dostali do priestoru, v ktorom nikoho nestretávali, ale leteli stále ďalej a ďalej. A tu si Legovia uvedomili, že už neklesajú nadol, ale vystupujú nahor. Prejdú do ďalšieho priestoru a vidia, že sa ocitli vo svojom Kozmose, ktorý je nad Kozmosom ľudí. Je to tak preto, lebo priepasť navrchu a priepasť dole je tá istá.

Potom sa Legovia pokúsili preskúmať Kozmos v opačnom smere – preniknúť zo svojho makrokozmu do mikrokozmu. Začali sa mysticky zmenšovať, postupne prechádzali z jednej úrovne na druhú stále nižšie a nižšie. Skúmali život na elementárnych časticiach a presvedčili sa, že časti atómov sú v skutočnosti husto osídlené, sú podobné planétam, svetom živých, vedomých bytostí. A hľa, pri jednom z ďalších prechodov doľahol k nim odzvuk akéhosi neznámeho Kozmosu a vtedy pochopili, že sa opäť vrátili do svojho Sveta Legov. Naša skutočnosť má vlastnosti Möbiusovej pásky.

Takýmto spôsobom existuje množstvo Vysokých Svetov, v ktorých žijú pozitívne, materializované bytosti. Ale práve tak existuje toľko Svetov negatívnych, umiestnených dole, pod Zlatou Púťou.

RÍTY

Celý náš Vesmír žije podľa Konov Ritmov (dnes „Rytmov“), teda podľa Konov Rita alebo Rítu. Práve preto je význam rítov v procese premeny duchov ohromný. Rozličné rítové udalosti pre všetky bytosti, ktoré obývajú Kozmosy sú proste nevyhnutné, lebo jedine skrz ne je možné vstúpiť do kontaktu s Vysokými Svetmi. Takýto rít vytvára čistú atmosféru a uľahčuje Duchovný výstup akejkoľvek bytosti. Nezriedka rituálne stretnutia navštevujú vysokí hostia a ich emanácie prestupujú účastníkov rítu. A je úplne jedno, či rít je starý alebo nový, pretože všetko závisí od účastníkov a ich odhodlania stúpať nahor. Preto je možné používať ako prastaré ríty, tak aj vytvoriť vlastné pre potreby spoločných podujatí. Práve preto sa nové ríty pre rozličné vysoké ciele vytvárajú dodnes.

ZEM

Zem bola spočiatku hustý, silne búšiaci oceán. Keď sa ochladil na vhodnú teplotu, boli doň vhodené niektoré semená. Vytvorila sa prvopočiatočná živá látka, ale bola podelená po slojoch. Sloj ležiaci hlbšie mal nižšie veličiny, pretože ho slabšie prenikali lúče vtedajšieho, bieleho Slnka. Takto sa rôzne vrstvy slojov vyvinuli odlišne. Keď ochladenie Zeme dosiahlo takú úroveň, že jej teplota klesla pod teplotu Slnka, tak nové semená duchov – ktoré vytvoril Svarog – vstupovali do tejto látky. Silové línie týchto duchov začali vôkol seba zjednocovať túto látku, a tým si vytvorili fyzické telá. Pretože tvar siločiar sa neustále menil, dochádzalo k vývoju rôznych bytostí. Zeme, ktoré vo Vesmíre rotujú okolo Sĺnk sú rozličné, čo podmienilo vytvorenie rozličných druhov ľudí. A hoci aj Duše sú u všetkých potenciálne rovnaké, kým sa matéria nevyčerpala, vytvorili sa medzi ľuďmi rozdiely.

ÁRIJCI

V tom čase, keď naša Zem bola osvetľovaná bielym Slnkom, ktoré ešte nestihlo zožltnúť, na severnom kontinente sa usadili štyri typy ľudí: Árijci, Chárijci, Raséni a Svätorusi. Žili tak mimoriadne dlho, že mohli byť považovaní za nesmrteľných. Napriek tomu, keď sa unavili životom zomierali. Svoju smrť považovali za prekrásny sviatok, pretože vedeli, že je to iba prostý prechod nadobudnutia nového života. Boje s obludnými zverami ich do určitej miery pritvrdili. Zemská kôra sa raz dvíhala, inokedy klesala, často skoro nepozorovateľným spôsobom, ale niekedy aj veľmi zreteľne. Ale keď sa priblížila veľká revolúcia v priestoroch ďalekej oblohy, keď žreci očakávali, že na Zem padne jedna z troch Lún – čoho následkom bude potopenie svetadielu Daárie, na ktorom oni žili – tak sa pripravili na prechod na iný kontinent, Euráziu.

Rody, ktoré sa presťahovali učili, že Boh je jediný, ale že zároveň je pomnožný. Môže sa súčasne nachádzať v nevysloviteľných výškach alebo blízko, na Zemiach aj Slnkách, môže kedykoľvek vstúpiť do svojho ľubovoľného výtvoru – človeka alebo prvoka, Ducha Svetlého, ktorý jestvuje nad Svetlými Duchmi, alebo bytosti, ktorá žije na elektróne a rotuje okolo atómu. A zároveň On je jediný, ako je jediný človek, hoci sú v ňom myriady Sĺnk atómov, okolo ktorých rotuje množstvo elektrónov, na ktorých žijú bytosti podobné ľuďom. V atómoch bytostí, ktoré žijú na elektrónoch môže byť Vyšný Boh, ak sa tak rozhodne. Veď ani človek nie je Preň nič viac, ako žijúca elektrónová bytosť. On je všadeprítomný – kde si zaželá, tam aj je. Je všemohúci, a ak si zaželá, tak môže pre nás prestať existovať úplne.

ASOVIA

V jednej z bezkonečností vznikla kvázi-Zem a na nej kvázi-ľudia – Asovia – ktorí žili večným životom. Do tej bezkonečnosti neboli púšťaní Legovia Smrti a im podobní duchovia, ktorí majú schopnosť pretrhávať život. V tých Svetoch vznikla situácia bez vývoja, ale zato život nebol ohraničený smrťou. Keď dosiahli určitú výšku, ľudia Asovia obnovovali svoje telá a znovu sa stávali mladými, pritom však nestrácali svoje Duchovné výdobytky. Prešli miliardy rokov. Asov opantala ich nuda telesného života a melanchólia kvôli nemožnosti dosahovania nových výdobytkov, ktoré by ich vyviedli za hranice tejto bezkonečnosti. Zmocnilo sa ich zúfalstvo. Zo svojho položenia našli imaginárny východ. Za pomoci niečoho podobného ópiu sa dokázali dostať do takého stavu, v ktorom ich Duše opúšťali telá, pričom tieto telá vo svojej strnulosti ostávali nezmenené. Snívali sa im strašné sny o Svetoch iných bezkonečností, o iných bezkonečnostiach Veľkého Boha Roda. A keď prichádzal čas ich prebudenia sa, zmocňovala sa ich hrôza z ich nemeniaceho sa života. A nastal čas, keď sa Legovia skrz Bohov Obrancov obrátili k Riadiacim Bohom, aby pomohli Asom a dostali odpoveď: „Preneste všetko obyvateľstvo toho Kozmosu tu, kde smrť je možná.“ Zaradovali sa Asovia. A Bohovia Obrancovia premiestnili všetko živé z týchto Kozmosov do nášho Sveta, ktorý im široko otvoril brány.

IROVIA

Jeden z Temných Arlegov pochopil, že kto pomáha druhým, ten podníma seba. A tak prišiel do Sveta Irov, kde bol čas, dĺžka, šírka, ale chýbala tam hĺbka alebo výška. Keď tam prišiel pochopil, že treba premiestniť slabých duchov – ktorí sa nazývajú Irovia – do tej sféry, kde môžu nadobudnúť štvrtý rozmer – hĺbku. A keď sa premiestňovali do našej bezkonečnosti, tak na jej prahu im do cesty postavili Vyšní Bohovia zvláštne zrkadlá Sily. A odrazili sa oni v tých zrkadlách, ako keby mali štyri rozmernosti, lebo tie zrkadlá nezmenšovali, ale zvyšovali počet rozmerností. Keď Irovia nadobudli novú rozmernosť, vyšli z mystických zrkadiel a stali sa ľuďmi. Temný Arleg vystúpil nahor k Svetlým Arlegom a tí mu ponúkli, aby ostal s nimi. Ale bývalý Temný Arleg sa rozhodol zostúpiť k Temným Arlegom, aby im porozprával o presídlení Irov. Keď im to vykladal, vždy povedal: „Robte to, čo aj ja a aj vy môžete vystúpiť k Svetlým Arlegom“.

ANTI

Pred mnohými tisícročiami žila časť ľudí na kontinente, ktorý sa nazýval Atlantídou. Žili tam predstavitelia ľudí s červenou farbou kože a aj bieli prišelci zo Severu. Anti žili nepredstaviteľne dlhú dobu, ktorá mnohonásobne prekračovala život dnešného človeka. Ak nejaký Ant zomieral, tak to len vtedy, keď sa chcel dostať do druhého Sveta, alebo ho proste navštíviť. V takých prípadoch Duša Anta opúšťala jeho telo, ktoré bolo spálené. Zem ešte nebola definitívne zostavená a človečenským Dušiam bol nekonečne ťažko bojovať s chaosom. Legovia sa rozhodli priniesť obetu a zostúpiť k ľuďom, aby im pomohli v boji s chaosom a v osvojovaní si Zeme. Ako prví sa prihrnuli Legovia Sprevádzatelia Svetla, za ktorými nasledovali ďalšie druhy Legov (Vilovia a pod.). Na Zem zostúpili formou zlatého dažďa. Leg prišiel k Antovi, a ak ten bol dobrý a čistý, ak jeho aura bola čistá, tak Leg vstúpil a zjednotil sa s ním. Ale ak Ant bol zlý a jeho aura bola temná, tak Leg sa usalašil vedľa a stal sa jeho Legom Ochrancom. Spojením sa s človekom Legovia posilňovali jeho Ducha a Dušu ochraňujúc ho svojim astrálnym telom, ktoré majú v porovnaní s ľuďmi rádovo mocnejšie. Besi nie sú schopní preniknúť cez hranicu ich biopoľa. Legovia so sebou priniesli ohromné poznanie.

Anti nadobudli mnohé schopnosti. Každý z nich bol schopný pohybom ruky zničiť protivníka. Anti vedeli, že jestvuje množstvo Svetov, ktoré ležia za Kozmosom zlatisto-žltých Sĺnk; že spolu s tými Kozmosmi existujú aj Kozmosy rozličných duchov. Vedeli, že nekonečný je počet bezkonečností, ktoré sú obývané rozumnými bytosťami. Ale hlavne vedeli, že prevysoko nad Vyšnými Bohmi stojí Veľký Ramcha, ktorého nie je možné nijako opísať, ktorému nemožno pridať žiadne epitetá, ktoré existujú v jazyku ľudí. O Ňom možno povedať iba jedno – „On Jesm“. Antlanťania vedeli, že ich aj najfantastickejšie predstavy sú len neplnohodnotným odrazom ďaleko v bezkonečnostiach jestvujúceho; že nadpozemské Svety aj bezkonečnosti miznú, keď cez nich prešla vysnívaná materializácia Duchovného Princípu a – zmiznúc – menia sa na Ničto, ktoré sa opäť raz stane Jestvujúcim. Na obšírnych poľanách svojich nekonečných lesov Anti slávili Vyšných Bohov. Nič nežiadali, ale na mnohé si ako keby spomínali. Všetci tam mohli prijať do svojho tela cudzieho ducha Lega. Začali sa objavovať deti z rodinných zväzkov medzi ľuďmi, ktorí mali v sebe Legov (nazývali ich O-legmi) a prostými ľuďmi. Krása dcér človečenských Legov priťahovala.

Legovia považovali svoju misiu za splnenú a rozhodli sa opustiť Zem tak, že neopustia svoje telá, ale premenia ich na Ohnivý Živel. Ale zopakovali svoj tradičný omyl tým, že na pomoc si prizvali Sily Živlov. Na Zemi sa začali strašlivé uragány a zemetrasenia. Časť Antov ušla na vysoké hory. A keď prišiel deň katastrofy a Živly zhodili na Zem jednu z jej Lún (Fattu, ktorá sa neskôr stala Austráliou), vznikla ničivá vlna, ktorá obišla Zem trikrát. Vtedy zemetrasenie potopilo svetadiel Atlantídu do vĺn oceánu. V ďalších pokoleniach Antov sa čoraz viac a viac zatemňovalo vedomie Legov v Dušiach ľudí, až postupne stratili spomienky na svoj pôvod.

ĽUDIA S ETIÓPSKOU TVÁROU

Besi priniesli Čiernobohovi správu o nebezpečenstve, ktoré hrozí Temnej ríši. Doteraz nepohyblivé Ničto sa začalo hýbať. Pri stúpaní nahor pohlcuje všetko, čo na svojej ceste postretne. Už pohltilo časť Hmly a Tmy a aj mnoho Besov, dokonca aj Temní Arlegovia museli pred ním utekať. Temná ríša pri jeho priblížení ustupuje. Vrhli sa Temní Arlegovia vpred a pred Ničto rozvinuli svoj front. Zahrmelo vo Svetoch volanie Čiernoboha o pomoc a celý Arlegovský Kozmos prihrmel mu na pomoc. Postavili sa rad radom s ním vo veľkom boji s Ničto. Vrhli Arlegovia do Ničto Kométy, bolidy a Kozmický prach, ale Ničto pohltilo všetko doň vrhnuté a premenilo to v ničto. Vtedy tam vrhli Luny a planéty, ale Ničto ich pohltilo zmeniac ich v ničto. A tak boli do Ničto vrhnuté Slnká a Hmloviny, ale pohltilo ich Ničto a premenilo v ničto. Vtedy vrhli do Ničto Svetlí Arlegovia svoje mystické Slnká, ale dokonca aj ich pohltilo Ničto a v ničto obrátilo. A vtedy prišli na pomoc Arani a postavili sa vedľa Temných Arlegov. Udreli Arani do Ničto svojimi mystickými mečmi. A hľa, tam, kde dopadli údery mystických mečov vzbĺkli v Ničto ohníky. Objavili sa duchovia Priestoru a potiahli nite od ohníka k ohníku. Potom sa zjavili duchovia Času a pretiahol Čas svoje vlny po týchto nitiach čoraz ďalej a ďalej.

Zastavilo sa Ničto, postupne mizlo a duchovia pochopili, že už nie je také strašné a jedni za druhými začali odlietať k sebe nazad. Temní Arlegovia tam chvíľu počkali, ale napokon odleteli aj oni.

Keď sa Temní Arlegovia pri svojom výstupe stretli s pustým Kozmosom Zemí, tak tam na nich našli zabudnuté Duše rastlín a zvierat. A rozhnevaní boli nespravodlivosťou, ktorá bola zavŕšená voči týmto bytostiam, keď boli ponechané, aby tam živorili v neustálom stacionárnom položení, kým všetko ostatné vystúpilo nahor. Rozhodli sa ostať s nimi, aby vytvorili podmienky na ich výstup. To, že na tých Zemiach neboli ľudia im značne uľahčilo prácu. Rozhodli sa im vytvoriť telá nových ľudí. V tom čase sa už zmenilo okolité prostredie a bolo potrebné vytvárať nové siločiary, následkom čoho sa objavili telá ľudí-zvierat. Ale Temní Arlegovia neboli schopní vyriešiť množstvo problémov, preto sa obrátili o pomoc k Čiernobohovi. Pomocou neho premenili Temní Arlegovia telá zvierat na telá ľudí s etiópskymi tvárami. Chýbala im však schopnosť rozlišovať Dobro a Zlo, ale ani Čiernoboh, ani bývalí Temní Arlegovia nevedeli, ako vložiť do nich túto schopnosť. Rozhodli sa teda ich presídliť na Zeme, kde prebývajú iní ľudia, aby sa tejto schopnosti mohli priučiť.

HEBREJI

Jeden zo Svetlých Arlegov sa kedysi rozhodol priviesť Veľký národ Hebrejov na púť Svetla. Ale povedali mu Arani: „Zbytočne tam hľadáš! Nemá význam im kázať o učení Ľúbosti. Zmeniť by ich bolo možné iba násilným odvedením ich z ich Zeme do iných Kozmosov, kde by bolo možné vykonať takýto pokus. Len pokiaľ nebude za Zemi tento národ, len vtedy je možné tam uvažovať o víťazstve Svetla na Zemi“.

Ale Arleg bol pevne rozhodnutý a povedal Aranom, že aj tak sa o to chce pokúsiť. Jeho rozhodnutie síce Svetlí Arlegovia ocenili, ale pred tým, ako prijmú od neho na svoje mystické Slnká všetko, čo by Zem nebola schopná zniesť mu povedali, aby – ak je možné – zanechal toto rozhodnutie. Najmä preto, lebo aj tak nič z toho nemôže vyjsť a jeho úsilie bude zbytočné. „Neexistuje žiadna nádej – hovorili mu – na to, že ich učenie presvieti vysoká mystika, lebo nedokážu oni vystúpiť na takú úroveň…“ Ale neústupný bol Svetlý Arleg, zanechal všetko vysoké a zostúpil ďalej nadol. Tak prišiel do oblasti Legov a tí mu povedali: „Jedine Temné emanácie ovládajú hebrejský národ, a nech by jeho niektorí predstavitelia boli akokoľvek ideálni, aj tak – skôr alebo neskôr – u nich všetkých nastupuje osudová črta, po dosiahnutí ktorej sa stávajú materialistami“. Ale nehľadiac na to všetko, aj tak ho Legovia podporili a pokúsili sa priniesť hebrejský národ na Púť Svetla. A začal on chodievať k hebrejskému národu a videl mnoho prekrásnych mládencov a dievčat so svetlými pohnútkami, aj deti s nádhernými postavami, ktoré jeho učenie prijímali. Ale aj tak sa nakoniec vždy materiálnosť ukázala silnejšia ako duchovnosť a skôr alebo neskôr nad ňou prevládla.

VÝSTUP

Jeden z ľudí sa rozhodol, že dostane odpovede na svoje otázky od samotného Boha Roda. A začal privolávať na pomoc Lega Smrti (ak Duša už dosiahla všetko z toho, čo na Zemi možno dosiahnuť, tak Leg Smrti príde k takémuto človeku). Zjavil sa pred ním Leg Smrti a povedal: „Ty chceš vystúpiť k Bohu Rodu, ale veď kvôli tomu je nutné zomrieť! Ukázať život iných rozmerností nie je možné bez toho, aby Duša neprešla do Sveta druhých rozmerností, a tento prechod zo Zeme je možný jedine skrz smrť“. Opýtal sa človek: „V každom Kozmose treba umrieť, aby bolo možné dosiahnuť Boha Roda?“ „Ty sám uvidíš, aké sú prechody z Kozmosu do Kozmosu. Zo Zeme niet inej cesty, iba skrz smrť“. „Som pripravený!“ – odvetil človek a padol mŕtvy a ocitol sa vo Svete Legov. Nový, mnohohranný a zložitejší ako pozemský Svet sa otvoril pred jeho vnútorným pohľadom, hoci jeho vedomie ešte zle prijímalo to nové, čo sám osebe predstavoval tento Svet. Čosi sa smerom naň hýbalo a on odstúpil, aby uvoľnil cestu. Ale jeden či dva razy sa nestihol uhnúť a čosi zvláštne prešlo skrz neho tak, ako svetlo prechádza skrz sklo, pričom ho to nerozsekalo a ani inak nerozrušilo. Potom aj on sám ľahko voľne prešiel skrz stenu, ktorá stála pred ním, ale potom pocítil plnú nemožnosť prejsť tam, kde pred sebou nič necítil. Nedokázal prejsť skrz ten priestor, kde žiarilo menej jasné svetlo. To sa mu otvorili nové zmysly. Človek, ktorý ovláda päť základných zmyslov nemá 16 základných zmyslov Lega, alebo 256 základných zmyslov Arlega.

Počul, ako medzi sebou hovoria Legovia, ale v podstate nič nepochopil. Až keď v ich reči zazvučali slová, ktoré poznal zo Zeme, tak ich reč sa preň stala dostupnou. Povedal Legom človek, že chce vystúpiť vyššie k Rodu a Legovia mu odvetili: „Na to budeš musieť umrieť.“ „Som pripravený“ – odvetil človek. Zomrel druhý raz a ocitol sa vo Svete Svetlých Arlegov. Stráž, ktorá stojí na hranici ich obydlí ho prepustila, ale teraz už nerozumel skoro ničomu, čo sa okolo neho dialo. Podľa pozemských predstáv sa Svetlí Arlegovia zobrazujú všakovakým spôsobom. Tá najvšemožnejšia fantázia, ktorá človeku napadá, nie je nič iné ako kúsoček emanácií ďalekých Svetov, iných bezkonečností, niekedy náladovo spletený súhrn úplne rozdielnych Svetov a javov. Ale nie sú to výmysly z ničoho – iba slabé odrazy toho, čo skutočne jestvuje.

Vydvihli ho Arlegovia ešte vyššie, ale tam je Svet sto krát zložitejší a nedá sa v ňom nič pochopiť. Všetky otázky, ktoré chcel zadať sa zdajú byť detským bľabotaním. Pýtal sa ich čo to je Nirvána. Arlegovia odpovedali: „Nirvána priťahuje tých, ktorých Duše nevydržali zlo a utrpenie Sveta Zemí. Nirvána nie je ničto. Je to dokonalé upokojenie, pričom druhy upokojení sú mnohoobrazné. Chceš poznať budúcnosť? Hľa, taká by bola tvoja budúcnosť, ak by si ju neuvidel. Ale keď si ju už raz uvidel, máš v moci ju zmeniť. Bola by taká, ak by si ju nespoznal a poznajúc ju by si sa jej nezriekol. Ale keď už raz poznáš budúcnosť, môžeš učiniť to, čo ju zmení. Máš vo svojej moci spoznať budúcnosť. Pokiaľ predvídaš, tak Karma od teba odchádza. Nauč sa predvídať, vráť sa nazad na Zem a predvídajúc – buduj svoj život“. „Chcel by si sa vrátiť na tú Zem, z ktorej si odišiel?“ „Ako chceš, v Kozmose je ich mnoho. Tvoj život na Zemi je časťou okamihu tvojho života vo Svetoch. Duše zomrelých ľudí znova a znova prechádzajú na nové „Zeme“, materializujú sa do tela s piatimi, ale každý raz novými zmyslami a tromi novými, inými rozmernosťami.

Tieto prechody budú trvať dovtedy, kým v ohniskách rôznych životov Duša v sebe nespáli všetky tie nedokonalosti, ktoré prijala skrz svoje telo, keďže mu poskytovala príliš veľa slobody. Ak by sme teda chceli opísať horizontálne, gigantické, koncentrické ovály okolo nášho Sveta, tak úplne nové planéty prijímajú na seba Duše zomrelých ľudí. Na každej novej planéte Duše vstupujú do nových tiel, ktoré ovládajú päť zmyslov a poznajú tri rozmernosti okrem času, ktorý sa nemení na všetkých planétach. Život na ktorejkoľvek z týchto planét nemôže byť ponímaný obyvateľmi našej Zeme. A ak človek – ktorý má takú istú Dušu – bude žiť nespravodlivým životom, nevystúpi vyššie a bude neustále putovať po planétach horizontálnych kruhov. Každý Kozmos Zlatej Púte má svoje Kozmosy ležiace veľa neho. Tam žijú tí, ktorým už skončilo obdobie prebývania na jednej z planét, alebo v jednom z priestorov Kozmosu, ale ktorí ešte nedosiahli nevyhnutný stupeň potrebný na výstup nahor po stupňoch Duchovného zdokonaľovania.“

A s týmto sa poznávania chtivý muž vrátil, aby sa nanovo materializoval na Zemi.

KONIEC ČASOV TMY

Temní postavili svoju stráž nad Svetom ľudí Midgard Zeme a oddelili ich od vyšších Kozmosov nepreniknuteľnou tmou. Ale rokom 2012 prichádza čas, keď Galaxia úplne vystúpi zo zóny, ktorá je pod kontrolou Temných Síl a postupne sa rozplynie tma medzi Slnkom a Zemou. Preto sa všetci Arlegovia stretli, aby sa poradili. Košteji na stretnutí povedali: „Zvieratá nášho Sveta – Besi – vystrájajú s ľuďmi a tí najtupejší a najšpinavší nachádzajú s nimi spoločné záujmy. Ak ľudia nie sú v stave sa vysporiadať s takou háveďou ako sú Besi, tak o aké výšiny sa majú snažiť?“

Ale Bohovia Ochrancovia povedali: „Ak treba pomôcť ľuďom aby sa zbavili Besov, sme pripravení. Urobíme tak, aby svetlo nezatieneného Slnka neoslepilo a nespálilo ľudí.“

Riadiaci Bohovia povedali: „Keď budú vyhnaní Besi a utečú do svojej Temnoty, tak opášeme Kozmos mystickými kruhmi. A dlho nevyjdú z neho Besi, ktorí prinášajú rozklad do ľudského prostredia. Predovšetkým treba odstaviť Temných Arlegov, ktorí blokujú svetlo od Slnka. Ich miesto dočasne zaujmú Svetlí Arlegovia, ktorých potom zameníme horizontálnymi kruhmi rozpoloženej časti svetlej špirály (t.j. bude umiestnený filter, aby sa znížilo škodlivé žiarenie Slnka)“.

Povstali Arani proti Temným a povedali: „Uplynula doba a čas Svetla sa priblížil, a to aj pre nás. Budete musieť odísť“.

Odpovedali Temní Arlegovia: „Sme pripravení, veď viete, že sme aj sami chceli odísť. Ale ľudí spáli Slnko, ak naša Tma (Hmla) nebude medzi Zemami a Slnkom“. Odpovedali Arani: „Vaše miesto zaujmú Svetlí Arlegovia a svojimi éterickými telami zahradia žiarenie, ktoré je pre ľudí neúnosné. A ľudia neoslepnú a nezhoria, ale bude im svetlejšie“. Povedali Temní Arlegovia: „Ako ste sa len oneskorili, oveľa skôr ste mohli prísť a pustili by sme vás bez boja. Máme už dosť Besov aj ľudí, ktorých porobili“.

A rozhodli všetci tak – podľa miery ústupu Temných Arlegov ich miesta zaujmú Svetlí Arlegovia. A potom Legovia zostúpia na Zem a budú vchádzať do tiel všetkých ľudí – bielych aj červených a žltých, čiernych aj sivých. Začnú páliť telá Lariev a Besov, ktorí sa nachádzajú v jemnohmotnom tele ľudí svojim čistým ohňom a budú ich obracať na popol. Veď presne tak, ako je naše fyzické telo nakazené rozličnými parazitmi (hlístami, vírusmi, mikróbmi), tak aj jemnohmotné telá sú nakazené rozličnými neduhmi (fajčenie, pijanstvo, narkománia, luhárstvo, cudzoložstvo atď.), ktoré do nás vnášajú Besi. A utekať budú v hrôze zo spálených aj nespálených tiel Besi a Larvy, ale väčšina ľudí nevydrží takéto „ohňové čistenie“. Kto bude mať veľa neduhov, tak pri ich mystickom pálení vystúpi teplota jeho fyzického tela natoľko, že množstvo ľudí bude umierať aj od obyčajných, inak neškodných chorôb. Takto sa začne rodiť svetlé človečenstvo bez prenesenia zápachu Lariev a Besov. Legovia po tom, ako ukončia svoju prácu odletia a na Zem zostúpia Svetlí Arlegovia a budú učiť ľudí rozličné vedy. Po dlhej a ťažkej práci odletia Svetlí Arlegovia, zasejúc zrnká Múdrosti.

Na Zem zostúpia záhadné Sfingy a nebudú prepúšťať na Zem nové Duše, aby sa materializovali na Zemi, ani nedovolia Dušiam ľudí po smrti odchádzať do paralelných Kozmosov. Vtedy priletia na Zem Košteji a začnú učiť ľudí, že teraz budú nesmrteľní a budú žiť životom bez nudy. A ak ľudí začne ťažiť pozemské jestvovanie, tak ich začnú prenášať do ríše Kniežat Tmy, aby si tam oddýchli a zakúsili zmenu.

A nakoniec zostúpia na Zem Bohovia Obrancovia a opýtajú sa ľudí: „Čo od nás chcete? Chcete, aby sme prinútili Temných odísť?“ Ľudia im odpovedajú: „Chceli by sme, aby ste dali ľuďom Vieru v nevyhnutnosť radostného výstupu, Vieru v to, že sa netreba poddávať chytráckym sľubom Kniežat Tmy a Koštejom!“ Odpovedia Bohovia Obrancovia: „Vy chcete zázraky?“ Dokonca ani Vyšní Bohovia vám takéto zázraky neposkytnú.“ A pochopia ľudia, že predovšetkým sám človek sa musí chcieť zmeniť a povedia: „Budeme bojovať s Kniežatami Tmy. Ale ak si oni zavolajú na pomoc Temných Arlegov a Živly, neporadíme si s nimi“. Bohovia Obrancovia im odpovedajú: „Temné Živly odbijeme a s Temnými Arlegmi to vybavia Svetlí Arlegovia“. A tak zo Zeme odídu Košteji.

Iba ľudia s etiópskou tvárou sa nebudú chcieť zmeniť. Vtedy sa obráti Čiernoboh (on je v podstate ich ochrancom) k Vyšným Bohom s otázkou: „Ako vložiť do vedomia ľudí s etiópskou tvárou schopnosť rozlišovať Dobro od Zla, čo oni nedokázali ani tak, že žili spolu s inými ľuďmi?“ A Vyšní Bohovia mu poradia čo robiť.

Keď sa po úderoch Aranov rozhoreli v Ničto Ohne a duchovia Priestoru natiahli od Ohňa k Ohňu – ako po medzníkoch – svoje nekonečné nite a duchovia Času pretlačili po týchto nitiach svoje nekonečné vlny, do Ničto zostúpili Vyšní Bohovia. Vytvorili tam nový Vesmír zo všetkého toho, čo bolo predtým do Ničto vrhnuté. Ale tento Svet ostal neosídlený. A tak volanie Čiernoboha a Temných Arlegov so žiadosťou o pomoc, ako naučiť ľudí s etiópskou tvárou rozlišovať Dobro od Zla sa v podstate „hodilo“. A vtedy pozvú Vyšní Bohovia týchto ľudí a ich učiteľov zaujať tieto novovytvorené Kozmosy, osídliť ich a pracovať tam. Ponuka bude prijatá a sťahovanie prebehne – bude to kozmický koráb so 144 tisíc ľuďmi na palube, ktorí sa rozhodnú odísť žiť do nového Kozmosu.

20.06.2018

Keď pred nejakým časom vyšla Kniha Svetla z cyklu Slovansko-Árijských Véd, tak obsahovala texty Charatií Svetla, čo znamená, že text bol pôvodne napísaný na pergamene. Prvotný zdroj Charatií Svetla bol napísaný Triagami, t.j. Daárijským písmom. Pre toto vydanie však bol ako zdrojový text použitý preklad už prepísaný Chaárijskými Runami, ktorý bol preložený pred niečo viac ako 250 rokmi. Vydanie bolo vytlačené značne skrátené (vybodkované miesta), čo u čitateľov vzbudilo záujem, pretože všetci by radi spoznali pôvodný text daného traktátu. Preto po určitú hranicu – po ktorú je možné – v tomto článku dopĺňame niektoré informácie.

Ukázalo sa, že motívy Knihy Svetla možno nájsť v mnohých starých slovanských rukopisoch. Sú to napríklad Védy Sloviena vydané r. 1871 S. Verkovičom, ruské byliny, byliny volžských Bulharov, letopisy ruských kniežactiev, ba dokonca legendy moskovského Rádu Templárov. Informácie z Knihy Svetla sa čiastočne dostali k moskovským predstaviteľom tohto Rádu v čase, keď cárska polícia Romanovcov pri prehliadkach obydlí Starovercov na Sibíri konfiškovala všetky materiály, ktoré obsahovali informácie o Starej Viere. Takto sa tieto informácie dostali k ruským Templárom, pretože do tohto Rádu patrili aj členovia cárskej rodiny. Materiály boli následne spracované kresťanskou mašinériou a tak následne časti z týchto materiálov sa objavili ako súčasť ich legiend.

Keď sovietska štátna moc začala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia robiť poriadky s tajným rádmi, dokumenty ruských Templárov nájdené pri domových prehliadkach sa dostali do rúk orgánov štátnej moci. Po ich zabavení sa dostali do rúk žurnalistov, a tak boli v r. 2003 publikované. Vyšli v knihách A. L. Nikitina pod názvom RÁD RUSKÝCH TEMPLÁROV:

Aby sme ukázali, že u všetkých uvedených materiálov bol rovnaký zdroj, vykonáme malé porovnanie. V Knihe Svetla sa spomínajú bytosti stojace o stupeň vyššie ako ľudia, ktoré nazývame Legovia. Žijú v šestnásťrozmernom Svete a majú šestnásť zmyslov. V súčasnej kresťanskej literatúre ich funkcie zastávajú Anjeli, ale toto slovo je gréckeho pôvodu, a teda pred príchodom kresťanstva sa v našich zemiach nepoužívalo. Preto naše pôvodné Obrazové ponímanie naviazané na tieto bytosti mohutných schopností reaguje na názov LEGOVIA. Úlohy, ktoré tieto bytosti plnia sú orientované na pomoc ľuďom v ich Duchovnom raste. Z tohto dôvodu jestvujú rôzne kategórie Legov. Sú Legovia Ochrancovia (kresťanstvo ich nahradilo Anjelmi strážnymi), Legovia Sprevádzači (sprevádzajúci v iných Svetoch), Legovia Smrti (pomáhajú pri smrti oddeliť Dušu od tela), Legovia Svetla (osvecujúci Dušu človeka), Legovia Učitelia (niekedy sú nazývaní aj Vilovia) atď. A práve o Legoch Viloch a Vilvoch sa hovorí vo všetkých horeuvedených materiáloch. Pozrime sa na to.

Vilovia a Vilvovia u Slovienov

Vilovia (Sivillovia) je jedna z mnohých kategórií Legov. Oni pomáhali poníženým, liečili ľudí, predpovedali budúcnosť. Niekde ich nazývali aj Samovilovia, Samodivy a pod. Samotný koreň slova obsahujúci slabiku „vi“ pochádza od slova „viť“, t.j. táto bytosť ako keby priadla, vila kúdoľ a ťahala z nej strieborné nite dažďa. Vilovia sú niekedy považovaní aj za oznamovateľov proroctiev, ako napríklad Doľa a Nedoľa (Sreča a Nesreča). Títo duchovia sa vznášajú vo vzduchu v podobe okrídlených hadov a zosielajú na zem úrodné dažde. Každý Vilv – v západnej terminológii Egregor – ochraňuje nejakú krajinu alebo inú entitu či spoločenstvo ľudí. Pri ochrane svojich entít Vilvovia bojujú medzi sebou na Nebesiach. Z tohto boja vznikajú búrky, lejaky, dlhodobé dažde, alebo opačne – prichádza obdobie sucha.

Z hľadiska názvoslovia sme použili výraz „Vilovia“, ale pre úplnosť treba dodať, že v mnohých zdrojoch sa spomínajú ako „Víly“. Vzhľadom na skutočnosť, že tento výraz sa v dnešnej mágii používa na bytosti rýdzej manifestácie Živlu Vzduchu, radšej sme zvolili variant „Vilovia“. Rozdiel je tu zásadný. Víly – ale medzi nimi sú aj bytosti mužského pohlavia, hoci ako druh ich označujeme „Víly“ – ako predstavitelia Živlu Vzduchu žijú z nášho pohľadu nepredstaviteľne dlhú dobu, nie sú to nesmrteľné bytosti. Leg – ale aj človek – obsahuje časticu nesmrteľného Ducha, takže sú to bytosti – podobne ako my, ľudia – večné, pretože Duch je večný. Druhá vec je, že pre potreby púte po ceste Duchovného vývoja preberáme postupne rôzne telá – „vozidlá“.

Podanie o Viloch-Doľach u Bulharov Pomakov

Bulhari Pomaci vo svojich piesňach vzdávali Vilom česť ako Bohom, pretože v súlade s touto tradíciou sa predpokladalo, že zlietajú z Nebies ako poslovia Vyšných Bohov, aby učili ľudí o Védach aj priučili ich rôznym zručnostiam. Keď Vilovia zostupovali na Zem, tak počas dňa pristávali v horách. Potom po nociach chodievali po dedinách a mestách a učili ľudí. Jeden bulharský cár menom Kresnik – vo svojej dobe známy znachar – učil, že Vilovia-Víly-Dole boli o celú úroveň vyššie bytosti ako ľudia, a preto ich Bulhari zbožňovali. V bulharských piesňach sa nazývajú nie iba Vilami-Doľami, ale aj Védami-Samodivami. Okrem Vilov sa v bulharských piesňach spomínajú aj bytosti im podobné, ale nazývajú ich Hadmi (Vilvov sme už spomínali vyššie). Starí Slovania verili, že Vily-Dole, ale aj Hady-Dole neboli ľudia. Kedysi to však boli bezhriešne bytosti, ktoré s cieľom pomôcť človečenstvu zlietali z Nebies na Zem a stávali sa Ochrancami ľudí. Dokázali sa v nich aj usadiť, aby presvetlili ich telá, ale keď ľudia začali hrešiť, tak Vyšní Bohovia sa rozhnevali a prestali ich posielať na Zem. Tí, ktorí vtedy boli na Zemi ostali kvôli spoluúčasti na ľudských hriechoch pri ľuďoch, ale museli počas dňa ostávať v horách a len po nociach môžu chodiť medzi ľuďmi a presvetľovať ich.

Legenda o Viloch ruských Templárov

V tomto opise podávame voľné prerozprávanie legiend moskovských Templárov, ale za použitia slovanskej terminológie.

V rade kozmických bezkonečností jestvuje jedna v podobe gigantickej gule, ktorej povrch je aj hranicou tejto bezkonečnosti. V nejakých bodoch sa táto guľa dotýka ďalších bezkonečností, ktoré tiež majú podobu gúľ. V miestach medzi gigantickými guľami sa vytvorili kužeľovité priestory, v ktorých jestvujú Svety, ktoré tiež majú tvary podobné pyramídam a kužeľom. Ich tri strany a základňa vytvárajú ohnuté povrchy. V tejto bezkonečnosti na jednej zo Zemí žili ľudia. Viera, ktorá bola medzi ľuďmi rozšírená učila, že im je známa vôľa Najvyššieho Boha, a že všetky Gule-Zeme – vrátane tých, ktoré rotujú okolo gigantických Sĺnk – sú všetko bezkonečnosti naplnené všakovakými nebeskými telesami. Tieto všetky sa raz zlejú do jedného gigantického telesa, okolo ktorého nebudú ani planéty, ani kométy, ani kozmický prach.

Na tomto mohutnom, silným ohňom horiacim Slnku sa zídu všetci duchovia, akými sa stanú aj všetky bytosti doteraz žijúce na Zemiach vrátane ľudí. Oheň tohto Slnka bude atmosférou, potravou a pôdou pre všetkých duchov, ktorí sa na gigantickom Slnku zhromaždili. Keď bude spálené všetko temné, Oheň – majúci úplne iné vlastnosti ako sme navyknutí ponímať našimi telami – pretvorí týchto duchov na také dokonalé bytosti, ktorým už budú absolútne nepotrebné bezkonečnosti, ktoré opustili. Odídu do úplne inej bezkonečnosti, ktorá s našou a ani inými bezkonečnosťami nemá absolútne spoločné žiadne známe nám prostredie. Tam sa ich život rozvinie nevýslovne slávnostne a brilantne. Možno o takom živote povedať iba to, že proste niet takých slov, ktorými by sa takýto život dal vyjadriť.

Keď gigantické Slnko opustia všetci duchovia, ktorí sa na ňom zhromaždili, tak ono samotné zhorí a jeho popol sa rozpadne na energóny. Tieto budú utajene obsahovať ničto a na ničto sa premenia všetky energóny. A niečo sa objaví z ohňom očisteného ničta; znovu sa objavia svetlé neo-energóny, potom elektróny, atómy, bunky, telá. Na mieste zhynutého sveta bezkonečností sa vytvoria nové obývateľné priestory.

Povedľa ľudí žili Vilovia, rozmernosti ktorých materiálnych vecí sa začínali štvrtou a končili šestnástou rozmernosťou. Bola to úplne iná álnosť (re-álnosť, dnes nazývaná realita, t.j. paralelný Svet). Vilovia poznali vyššiu Vieru ako mali ľudia. Je to „ozvena“ tej, ktorá žiari z Vyšších Kozmosov. Viera Vilov učila, že po prejdení plného Kruhu v novom Svete – ktorý leží za gigantickým Slnkom – nastane potreba vystúpiť nahor do nového Sveta, ktorý prevyšuje tento. Potom znovu bude treba vykonať výstup nahor, a tak sa snažiť dosiahnuť nové ciele. Bude treba vystupovať stále vyššie a vyššie a nevýslovne prekrásny bude ten nový, giganticky výstup. Vilovia, ktorí prileteli a osídlili sa medzi ľuďmi, začali ľudí učiť svoju Múdrosť. Ich učenie hovorilo aj to, že skrz neznáme, ale v každom prípade ohromné časové obdobia elektróny – ktoré boli prenesené zo starého jestvovania do nového – sa dostali do situácie, ktorá je analogická tej, ktorá predtým bola v ich bezkonečnosti. Opäť sa vytvárajú telá, ktoré sú podobné tým, ktoré mali tieto bytosti v predchádzajúcom živote.

Vtedy prileteli k ľuďom Košteji na čele s Čiernobohom a Vilovia ustúpili, aby sa uchránili pred údermi ohňových mečov aj kopijí Koštejov. Vilovia sa vrátili do svojho Sveta a Košteji na čas ostali v krajine ľudí tak, že prebrali ich vzhľad. Začali medzi ľuďmi pôsobiť ako proroci. Ľudia dychtivo načúvali ich učeniu. Potom Košteji odleteli, pričom ľudia ostali po tisícročia žiť podľa ich učenia.

Vilvovia (Egregory) u Templárov

Vyšní Bohovia sa rozhodli zostúpiť do Svetov pod Riadiacimi Bohmi, pričom prevzali zodpovedajúcu podobu, ktorá je typická pre obyvateľov týchto Svetov, aby vykorenili Zlo, ktoré tam jestvuje. Vyšní Bohovia sa zjavili vo Svetoch Svetlých duchov, pričom prevzali na seba podobu týchto duchov, aby ich zastihli neočakávane.

Prebleskovalo u nich niečo ako spomienky, pričom sa im zdalo, že kedysi oni žili vo Svete Svetlých duchov a sami boli takí istí ako oni – teda ešte predtým, ako vystúpili do svojich výšok. Skúšali sa so Svetlými duchmi porozprávať, pričom sa ich snažili presvedčiť, aby do svojho Sveta nevpúšťali temné princípy, ale títo ich nepochopili. A vtedy Vyšní Bohovia pochopili, že dobrá vôľa nestačí nato, aby svoje priania odovzdali iným, pretože čo je jasné Vyšným, je zjavne nepochopiteľné Nižším. Pokúšali sa hovoriť v iných Kozmosoch, ale nič nedosiahli. Dlho sa radili, až sa nakoniec rozhodli poslať do ďalekých Svetov jednu z miliárd svojich Vlastností s tým, aby sa táto Vlastnosť stala samostatnou bytosťou. Takto vo Svetoch, ktoré ležia nižšie, dôjde k spojeniu do jedného celého všetkých, ktorí myslia rôzne. Potom ich to prinúti zariaďovať svoje životy na tých základoch, ktoré budú dané zhora. Vyšní Bohovia povedali: „Pošleme im našu vlastnosť spájať súcich do jedného celku. Spojením sa súci stanú silnejšími, takže sa im bude ľahšie bojovať so Zlom. Pošleme im tú našu vlastnosť, ktorá sa nazýva Vilvom (Egregorom), a ktorá môže byť od nás oddelene vložená nižšie. Takto sa ona sama stane oddelenou bytosťou, ktorá spája v nižších Svetoch súcich“.

Oddelili od seba Vyšní jednu zo svojich vlastností, a tak sa zjavili Vilvovia. Vo Vysokých Svetoch Vilvovia nehrajú veľkú rolu, pretože každý z obyvateľoch týchto Svetov je silnou a striktne oddelenou individuálnosťou. Ale na Zemiach, ktoré sú osídlené ľuďmi Vilvovia obsiahli celé národy, veľké aj malé, ktoré obsahujú veľké aj malé skupiny ľudí. Obsiahli rôzne politické a náboženské zoskupenia a spojili ich tak, že každé z nich predstavuje jeden celok. Vilvovia spájali všemožné zoskupenia ľudí, ale Vilv neraz zanechal jedno zoskupenie, ktoré sa takto začalo rozpadať a silne prepojil spojenia nejakej jednej časti rozpadajúcej sa masy.

Z takto prehliadnutých materiálov je možné zhrnúť, že ide o jeden druh informácií, ktorý bol východiskom všetkých týchto povestí. A teraz si pripomeňme základnú informáciu Knihy Svetla o tom, ako je zostavená naša reality a o boji Temného a Svetlého princípu, ktorá predstavuje hnaciu silu rozvoja Sveta.

Naša Reálnosť

Náš Svet je Svetom Žltých Sĺnk, iba pieskovisko Stavby Vesmíru. Jestvujú Slnká a celé systémy Sĺnk, ktoré hrajú všetkými farbami dúhy – Slnká fialové, ružové, zelené, jestvujú Slnká farieb, ktoré sme nikdy nevídali, infračervených farieb, ako aj farieb, o ktorých nemáme ani potuchy. Ich množstvo je nekonečné, bezhraničná je ich rôznorodosť, bez konca sú kozmické priestory, ktoré ich rozdeľujú. A všetky tieto Svety sú ničím v porovnaní s inými Svetmi, ktoré ležia mimo priestorov nášho Vesmíru, pričom ich rôznorodosť nemá hraníc. V našom Vesmíre jestvuje Zlatá Púť, pozdĺž ktorej sú rozpoložené harmonické Svety, pričom postupujú takto: Ľudia, Legovia, Arlegovia, Arani, Svety Žiarení, Svet Nirvány, Svety Počiatkov, Svet Duchovnej Sily, Svet Poznania, Svet Harmónie, Svet Duchovného Svetla, Svety Duchovného Bohatstva, Svet Konu, Svety Budovania, Svet Istiny, Svety Ochrancov a tak ďalej až po najvyššie Svety Pravi.

Najvyšší Bohovia v našom Vesmíre (Perún, Veles, Stribog a iní) vo svojej štedrosti zostúpili a rozpoložili svoje Kozmosy medzi Kozmosmi Arlegov a Aranov, aby rozložili svoje stany bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Kozmosy, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte sú náš Svet o troch rozmeroch priestoru a jednom času, Kozmos Legov má 16 rozmerností, Kozmos Arlegov 256, Kozmos Aranov 2 562 a tak ďalej. Jestvujú aj Kozmosy priebežné päť, sedem, dvanásť rozmerné ako aj s menším počtom rozmerností.

Ale okrem Kozmosov, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte, jestvujú aj Kozmosy pridružené: Času, Priestoru, Blúdiacich duchov, Meniacich sa Obrazov, Tieňov, Zvukov, Čísel, ako aj Svet Bezumia, do ktorého vstúpili tie najťažšie elementy Chaosu.

Kozmosy, ktoré ležia pozdĺž Zlatej Púte sú harmonickejšie, vo svojich prejavoch dokonalejšie ako Kozmosy priebežné. Je to preto, lebo hoci v Kozmose o piatich rozmeroch je viac možností pre vývoj duchov, kvôli jeho nezavŕšenosti v ňom často vybuchuje Chaos.

Príkladmi Vesmírov, ktoré majú menší počet rozmerností sú Svety Zvukov, Tieňov, Zrkadlových zobrazení, večne sa Meniacich Obrazov, v ktorom dochádza k neustálym metamorfózam. A všetky tieto Kozmosy nie sú rozpoložené oddelene, ale prenikajú jeden do druhého, takže tam, kde v jenom Kozmose bude more, v druhom vrie boj alebo šumí les. A bezkonečné priestranstvá, rozdeľujúce tieto Kozmosy, sú ako keby ulicami vo veľkom meste, kde sa vo svojom prirodzenom zjave môžu stretávať duchovia rozličných Svetov, pričom vstúpiac do cudzieho Kozmosu sa už musia podriaďovať jeho podmienkam.

Vzbura Čiernoboha

Pred miliardami a miliardami rokov došlo v Kozmose Arlegov k Asse (vojne). Arleg Čiernoboh sa vzoprel proti stanoveným pravidlám výstupu po Zlatej Púti a povedal: „Nech Arlegovia strhnú Pečať Mlčania zo svojho Kozmosu pre nižšie Kozmosy. A vtedy budú na základe pravidla nadväznej zodpovedajúcosti aj pre nás sňaté Pečate Mlčania z najvyšších Kozmosov a otvorí sa slobodná cesta po Zlatej Púti. Všetci duchovia vystúpia a zaujmú miesta vedľa Boha Svaroga“.

Ale postavil sa Bieloboh – ktorý ochraňuje Pečate – proti Čiernobohovi, a tak sa jeho pokus nepodaril. Po Kozmosoch sa vtedy rozozvučalo volanie Čiernoboha, ktorý volal Legov na pomoc. Prišli Temní Legovia, aj nepozvaní Košteji a Temní Arlegovia, skrátka celené Temné Kráľovstvo mu prišlo na pomoc.

Nedokázali Svetlí Arlegovia odolávať takým silám, a tak strhol Čiernoboh prvú Pečať Mlčania, Pečať Poznania a Poznanie sa naširoko rozlialo po Kozmosoch. Vtedy zase rozozvučali svoje trúby Svetlí Arlegovia, ktorí uvideli, že oni sami nedokážu ochrániť Pečate Mlčania a volali na pomoc Svetlé Sily.

Na volanie prišli Svetlí Legovia, ale Arani nechceli bojovať proti Čiernobohovi, pretože predpokladali, že má právo na takéto slobodné rozhodnutie. Na volanie Svetlých Arlegov odreagovali aj Počiatky. Obkolesili celý Kozmos Arlegov magickým kruhom mystických komét a v tomto Kozmose sa zastavil čas. Ale magický Kruh Počiatkov vlastnil aj inú vlastnosť – dokázal nevpúšťať do seba nič cudzie, a tak zrazu všetko také vypudzoval zo seba. Takto boli vyvrhnutí Temní Arlegovia, Košteji aj Temní Legovia a upadli oni do tmy.

Ale vyvrhnutí boli aj Svetlí Legovia, ktorí vpadli späť do svojho šestnásťrozmerného Kozmosu. Po jase, veľkoleposti a luxuse Kozmosu Arlegov sa im ich Svet už zdal neskutočne sivým a fádnym. Preto sa časť z ich rozhodla a pokúsila sa opustiť svoj Kozmos a znovu vystúpiť do Kozmosu Arlegov. Nespoliehali sa na svoje sily a pozvali si na pomoc Sily Živlov, spolu s ktorými zahájili mocný útok. Ale do cesty sa im postavil diamantový Kruh magických komét a Legovia boli odrazení. A teraz ich karma oťažela tým, že v boji Vyšších duchov medzi sebou oni použili Živelné Sily ako sily magické. Takto sa už nemohli udržať vo svojom Kozmose a upadli do osemrozmerného Kozmosu.

Ale v Kozmose Arlegov pokračovala Assa. Čiernoboh ostal na slobode a nikto mu nepovedal ani slovo výčitky, akurát ho Arlegovia odstavili od svojho mystického Poznania.

A teraz, ako sme si pripomenuli základné udalosti si ich môžeme porovnať s doplnenou informáciou.

Proces Tvorenia

Na počiatku bol Nepoznateľný Ra-M-Cha, ktorý bol všade a nebolo miesta, kde by Ho nebolo.

Zaželal si stvoriť niečo nové a zjavila sa realita. Potom sa vzdialil a vnikla pustota (Niečo), čím vytvorila radu bezkonečností. A rinuli sa od Neho do pustoty zväzky veľkých a malých lúčov, rozširovali sa zlatým hviezdnym dažďom, čím vytvárali sféru pre Kozmos Pravi a pokračovali ďalej.

Veľké lúče došli na hranice prvej bezkonečnosti a na jej hranici sa rozliali Briliantovo žiariacim Oceánom, ktorý vytvoril Nav. Veľmi zoslabené malé lúče došli do hraníc, boli už prerušované, blikali a hasli. Takto prešli oblasť prvých lúčov a rozliali sa Žiariacim Morom, čím vytvorili Jav. Vystúpila vtedy z Ramchu emanácia, ktorá naplnila Nav a Jav, ale časť Navi nevydržala a padla. Zadržala sa na hraniciach Priepasti (Nav sa delí na Svetlú a Temnú). Bezkonečnosti sa stávali viac a viac nedokonalými, v závislosti od ich vzdialenosti od Ramchu. Vzdialenosť vytvára nedokonalosť, a nedokonalosťou je všetko, čo nie je Prvotným Zdrojom. Všetko čo vyšlo z Ramchu nesie v sebe Život – tak vznikli v Pravi Vyšní Bohovia. A keď k nim došlo volanie Ramchu, tak vždy postupovali po pároch a tam v bezkonečnosti tvorili Vesmíry.

Tvoriac náš Vesmír Nebeský Stvoriteľ Svarog vyžiaril emanáciu najčistejších Duší Vyšných. Bohyňa Lada (Lokálnosť DÁvajúca) vytvorila materiálny Chaus. A Vyšné Duše sa začali spúšťať do Chaosu, ktorý čakal na svoje oplodnenie. Duše splnili vôľu Tvorcov a zmenili druh Chaosu tak, že ho rozložili na:

• Absolútne Svetlo, čisté s vrstvičkami prostého;
• Svetlo obyčajné;
• Oheň;
• Vodu;
• Vzduch;
• Zem;
• Priestor;
• Čas;
• Tmu… atď.

Vo vrchnej časti Vesmíru, kde ja prejavil Prav za objavili Vyšní Bohovia oblečení do absolútne čistého Svetla. Z Vyšného Sveta Pravi sa odrazil jeho Počiatok – tak sa nahromadil Svet Slavi. Do odrazeného Počiatku padli semená Svaroga a zjavili sa neporaziteľní Arani (Bohovia Obrancovia hraníc medzi Svetmi Pravi a Slavi). Vo prostom Svete Slavi sa objavili Arlegovia a Legovia. Štyri základné Živly spolu s ďalšími Počiatkami vytvorili Zeme Sveta Javi, na ktorých našli útulok materializujúci sa duchovia ľudí. V ďalších vytvorených Počiatkoch vyrástli zo semien Svaroga duchovia Času, Príčinnosti a ďalší. V hmle sa objavili besi. Aj do absolútnej Tmy aj prostej tmy padli semená Svaroga a vznikli tam neobyčajne mocní duchovia, ktorí hneď začali strašný boj s Hmlou a Tmou, pretože nechceli ostať v tom Počiatku, ktorý sa nazýva Hmlou a Tmou. Preto sa snažili vystúpiť a zaujať miesto vedľa Boha Roda. Boli to Temní Arlegovia, Košteji a Temní Legovia. Vystúpili veľmi rýchlo, ale na svojej púti sa nenaučili rozlišovať medzi Dobrom a Zlom, keďže nesú v sebe elementy Chaosu. Stúpali dovtedy, kým nenarazili na Aranov, ktorí prisahali, že neprepustia do vyšších Kozmosov nič, čo má v sebe elementy Chaosu. Niektorí Vyšní Bohovia, ktorí sa nachádzajú vo Svetoch Pravi premiestnili svoje stany poniže Kozmosu Aranov, teraz za Arlegmi, čím sú bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Čiernoboh a Temní Arlegovia – ktorých Arani neprepustili – vyhlásili všetkým vojnu, ale kvôli nemožnosti postaviť sa proti Aranom túto vojnu zamenili za vojnu proti nižším Dušiam a ľuďom, ktorým bránia v ich výstupe nahor. Predpokladajú, že tým prinútia Aranov k ústupkom. Pokusy prebiť sa nahor robili neraz, ale vždy neúspešne. Až potom skrz svojich besov začali obsadzovať Zeme, ktoré obývajú ľudia.

Ďaleko od nás sa nachádza zjednotenie zvláštnych bezkonečností, ktoré nie sú nášho druhu. Za týmito bezkonečnosťami, ktoré oddeľujú mimoriadne pustatiny, sa rozmiestnili nové vysoké Svety. Jeden z takýchto Svetov je obývaný Nirvánami. Tieto bytosti mohli na základe vlastného želania dosahovať neskutočnú výšku, neraz aj do polovice bezkonečnosti. Mohli sa aj zmenšovať do takých neskutočne malých rozmerov, pre ktoré je elektrón gigantickým Slnkom. Dvíhali sa a rástli do ohromných rozmerov a vzlietali na svojich mohutných, neviditeľných krídlach, prenikali cez bezkonečnosti, ktoré sú rozmiestnené nad nimi, čím sa stávali nesmiernymi gigantmi, ale menili sa aj do neskutočne malých rozmerov. Nakoniec Nirváni ustali od svojej činnosti a prešli do nečinnosti. Nič nerobia, snažia sa ani nerozmýšľať, prežívajú svoj časy.

Pokračovanie

22.05.2018