Kategória: DEDIČSTVO PREDKOV

Ešte predtým, než prejdeme priamo k téme je potrebná jedna poznámka. Naša stránka spolupracuje s niektorými inými stránkami, ale sú aj také subjekty, ktoré od nás preberajú materiály a používajú ich na svojich stránkach, sociálnych sieťach, ale aj v rôznych iných podobách. Niektorí to robia preto, lebo ich oslovilo dedičstvo našich Predkov a chcú ho šíriť ďalej – čo je absolútne v poriadku. Nie je celkom fér, ak neuvádzajú zdroje svojich informácií – lebo sú aj takí – ale u mnohých ešte Svedomie tvrdo spí. Tak či onak, to najdôležitejšie je, aby sme budovali jednotu nášho národa, nás, Slovanov. O projekte Démon Slovanstva sme už písali, takže by nemalo byť prekvapením, že bol „spustený“ aj u nás. Ak ktokoľvek vedie akúkoľvek «slovanskú» skupinu, ale jeho konanie zjavne rozbíja jednotu skupiny v ktorej operuje, tak treba použiť zásadu zdravomyslia a rozhodnúť sa. Už nie sme detičky a naši Predkovia nás už nemôžu viesť za ručičky… veď to už nerobia ani naši rodičia… Sú stránky, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, v ČR je to stránka hoxa a na Slovensku jedine pani Edita a jej svetelná terapia. Ktorí chodievate na spoločné akcie a semináre viete, že práve ona ich organizuje. Všetky ostatné subjekty – bez ohľadu na to ako sa volajú – sú od nás nezávislé. Samozrejme, že to neznamená, že všetky považujeme za nesprávne – lebo práve naopak, chceme, aby sa Slovania prebúdzali. Ale do Jednoty, nie ďalšieho rozdelenia – a tu ostáva iba vlastné rozhodnutie na základe princípu zdravomyslia…

Postúpme k téme. Už vieme, že náš pôvodný energetický systém pozostáva z deviatich hlavných čakier. Aby sme však boli úplný musíme si uviesť, že práve preto, lebo z mnohých Rodov pozostáva jeden celok, tak tradície niektorých Rodov môžu byť odlišné – ale pozor, ako zvyčajne: vo forme, nie podstate!

Zopakujme si, ako by sme «zaškatuľkovali» našu Vieru – ak je potrebné škatuľkovať. Nie sme monoteisti, t.j. jedinobožníci, pretože neveríme v jediného Boha Otca Spasiteľa, ktorý priamo s nami «nekomunikuje», ale používa profesionálnych sprostredkovateľov, ktorí majú vyštudovanú teológiu. Aby sme sa vyjadrili na úrovni doby, tak poskytujú služby čiernej mágie obyvateľstvu. Môžeme ich nazvať aj teistami. Ďalej, nie sme ani polyteistami, t.j. nevyznávame mnohobožstvo, kde jeden Boh bojuje proti druhému pre akékoľvek koristnícke ciele. Naše Vierovyznanie my sami voláme RODOBOŽIE, pretože hoci rozoznávame jednotlivé druhy („frekvencie“) Energií (Bohov), v skutočnosti sme jednotno-množný, t.j. pomnožný Rod. Teda z mnohých jedno, ale to znamená, že nami uznávané Vyššie Sily nebojujú a NIKDY NEBOJOVALI jedna proti druhej. Ak také niečo aj niekde existuje, tak určite nie v našej Kultúre. Z odborného pohľadu sa môžeme zatriediť ako «neteisti», t.j. veríme v «nadprirodzené», Vyššie Sily, ale neuznávame, že sa k ním (alebo ak chcete k Nemu, t.j. Rodu) môžeme dostať jedine skrz vhodne «vyškolený», profesionálny zbor parazitov, ktorí vedia ako s «Bohom» hovoriť, lebo sú teológmi. Tento rozdiel zachytáva aj angličtina, kde výraz «religious» znamená človeka, ktorý vyznáva vieru jedine skrze kostol (mešitu, synagógu) a «spiritual», čo je človek, ktorý plne uznáva existenciu Vyšších (ak chcete „nadprirodzených“) síl, akurát vôbec nepotrebuje živiť kastu navešaných parazitov. Rodobožie sa ešte principiálne delí na Starovercov a Rodnovercov. Staroverci udržiavajú Starú, Pôvodnú Vieru Predkov a Tradície v plnom rozsahu, zatiaľ čo Rodnoverci si už vybrali pre svoj Rod špecifický rozsah – Boha Rodu, Obrady, Rituály a vôbec všetko. Má to len jeden háčik – na Slovensku, Morave či v Čechách nám vyvraždili všetkých Najstarších členov Rodu pri pokresťančovaní pred 1 000 rokmi. Tradícia a poznanie bolo prerušené, takže dnes je viac ako iluzórne hovoriť o skutočných Rodnovercoch – vzhľadom na násilne prerušenú líniu Prastarého poznania v minulosti. Na druhej strane však v Rusku, Ukrajine či Bielorusku skutoční Rodnoverci – t.j. reťaz Najstarších neprerušene odovzdávajúca poznatky od Pradávna – v mnohých Rodoch ostala. V takomto prípade vedome a «kvalifikovane» Rodnoverci existujú. Ale v našich Zemiach ako vedia, či si «vybrali» správneho Rodového Boha? Veď Bohov – podľa Véd – je viac ako hviezd na oblohe… Preto Staroverecká tradícia zahŕňa všetko – všetky Rody.

No a – aby sme boli úplní – škatuľkujme aj ateistov. To sú nihilisti, ktorí neuznávajú existenciu ničoho okrem hmoty. Teda ešte raz – neexistujú iba teisti a ateisti, ale aj Neteisti.

Pozrime sa na to takto. Náš Rod je jednotný aj množný zároveň, Bohovia sú teda jednotliví aj spoloční zároveň. Okrem Najvyšších Bohov – nie sú to len tí, ktorých Slnečné Runy sú uvedené na Kruholete Čísloboha (Koľadovom Dare), títo ešte pôsobia aj v trojiciach, ktoré voláme Triglavy. Existuje napríklad Veľký Triglav Javi, ktorý tvoria Svarog, Perún a Sventovít. Niektorí Rodnoverci mávajú Sventovíta «vymeneného» napríklad za Velesa. Je to chyba? Určite nie. Oni proste vedia prečo – majú to odpradávna vo svojej, Rodovej tradícii. A vo Védach sa môžeme dočítať: «Veľké Tajomstvo je; tam, kde Svarog a Perún je; tam zároveň Sventovít je. Lebo kto rozdeľuje Bohov rozdeľuje Svargu». Musíme si zvykať na návrat Starej Viery – a tu nám vstupujú do cesty účelovo «vmontované» kresťanské konštrukcie. Akosi sa neraz nevieme vymaniť z dogmy existencie «Jediného Boha». Preto si neraz mnohí «vyberú» – tu Svaroga, tu Perúna, tu Velesa a podobne. Nuž áno, ani len mená a «funkcie» našich vlastných Bohov dnes neovládame, tak sa to akosi zdá normálne. Ale otázka stojí asi takto: «Aký nástroj potrebujem sa stavbu nového domu?» Jasné, že všetky. A práve tak vo Vesmíre potrebujeme všetky druhy energií, t.j. Bohov. Nemôžeme predsa povedať, že na našom otcovi sa nám páči jeden prst na ľavej ruke, ale druhý už nie. Naši rodičia sú proste takí akí sú – sú to naši pozemskí Bohovia – a práve takí, akí sú, sú pre nás pozemskí Bohovia. A toto platí všeobecne.

Zároveň však platí, že všetci Najvyšší Bohovia sú – aj keď vzdialení – naši Príbuzní. Žiadny Boh nie je voči nám v pozícii nenávisti, či dokonca úmyselného nepriateľstva! Keďže Bohovia sú pre členov Veľkej Rasy výlučne pozitívne bytosti, tak ich v našich obradoch nevyhadzujeme, nepálime a nerobíme ani nič podobné. Príkladom môže byť sviatok, ktorý sme len nedávno oslávili – sviatok Bohyne Vesty, pričom v tom období aj vyprevádzame jej staršiu sestru, Bohyňu Morénu na cestu do severných ľadových Čertogov. Počas tohto sviatku si tradične zhotovujeme malé, slamené bábky a individuálne ich „nahovárame“ našimi želaniami. Keď ich potom hádžeme do ohňa, tak Ohnivý Boh Semargl prenesie naše želania tam, kde sme ich smerovali. Pretože každý z nás má svoju karmu, tak má aj svoje osobitosti a z nich vyplývajúce túžby či želania. Slovanský, pôvodný obrad je preto takýto – každý si „nahovorí“ a „vybaví“ svoje. Kresťania – keďže sa im nikdy nepodarilo po prevzatí moci úplne preniesť tento sviatok do zabudnutia, zmenili jeho podstatu. Namiesto malých, individuálnych slamených bábiek urobili jednu spoločnú veľkú, čím vyjadrili, že nemáme mať čo svoje vlastné, individuálne želania a potreby, ale iba jedinú – cirkev „svätú“ kresťanskú a spasenie, ktoré ponúka…

Na druhej strane môžeme mať problém sa v konkrétnych veciach obracať na Bohov, keď ani nevieme «kto je kto». Toto je druhá stránka veci, obracať sa môžeme aj cez jediného Boha, či už Rodového, alebo «spoločného» príbuzného, napríklad Perúna. Musíme len mať na pamäti, že Všetko tvorí celok, nie to, čo si chceme či nechceme «vyberať».

Preto vôbec nie je zvláštne, ak máme viac Kummirov a prinášame obety všetkým Bohom.

Veď aj my cez deň konáme množstvo rôznych účelových činov a nie iba jediný.

Rodové tradície sú prastaré a rôznorodé, preto často existuje viac vysvetlení či opisov tej istej veci. Treba to chápať tak, že v každom Rode bola vlastná, svoja tradícia, ktorá však hĺbkovou podstatou NIJAKO neodporovala tradíciám iných Rodov. Preto je vhodnejšie sa na všetky „rozdiely“ pozerať ako na „školy“. Preto je vždy nevyhnutné používať zásadu Zdravomyslia a hľadať racionálne jadro namiesto „rýchleho štartu“ do rozporov.

Pozrime sa na materiály o ČAKROVOM SYSTÉME – ktorý je charakteristický pre bieleho človeka – ako na kombináciu tradícií sibírskych Starovercov, Záporožských Kazakov a výsledkov folklórneho výskumu Vladimírskej Oblasti v Rusku.

Keď už spomíname nejaké výrazy, vysvetlime si ich podstatu. Známy je výraz Svarga. Čo to je tá Svarga? Hneď si spomeňme, že ak hovoríme o pôvodných, prastarých slovách, hovoríme o zápisoch v Runách, teda v obrazovom tvare, pričom každá Runa má do 144 významov.

Sva-R-Ga: Sva sú Nebesia, R je Rasa, Ga je cesta alebo púť. Je to vlastne Nebeská vývojová cesta Rasy, t.j. členov Veľkej Rasy po stupienkoch smerom nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Keďže to je vývojová cesta Rasy, hovoríme o evolučnom vývoji postupom smerom nahor, k Pravi po harmonických Vesmíroch. Teda začali sme v Javi – štvorrozmernom Svete, ak uspejeme dostaneme sa do ďalšieho harmonického Vesmíru – Sveta Legov – ktorý je 16 rozmerný, potom do Sveta Arlegov, ktorý je 256 rozmerný a tak ďalej – už sme o tom písali. Je to cesta vývoja vo Svete Slavi, teda Svetlej Navi. Spolu vývojovo prekonávame 16 harmonických Svetov Slavi. Za nimi nasleduje ohromný Svet Pravi.

Sva-Ga: je všeobecne cesta vývoja vo Svetoch Slavi smerom k Pravi. Nie je to však cesta po harmonických Svetoch. Okrem harmonických Svetov existujú aj ďalšie Svety. Napríklad 5 rozmerný, 6 rozmerný a podobne. Nie sú však stabilné, a teda nie najvhodnejšie na vývoj, aj keď sú obývané a poskytujú vždy viacej možností ako nižšie Svety. Toto nie je cesta vývoja Bieleho Človeka. Dostať sa tam nie je «výhra», ale prinajlepšom pozastavenie vlastnej evolučnej cesty. Môžu byť neraz pohodlné – rôzne «Raje», ale raz aj tak ich musíme opustiť a možno sa bude treba znova vrátiť na Zem…

Spomenuli sme, že naše energetické telo sústavy deviatich čakier sa v niektorých Rodoch opisuje iným spôsobom – ale je to stále to isté energetické telo človeka Veľkej Rasy. Doteraz opísaný systém je Sibírsky, nuž sa pozrime ako tradične podávajú tento Kazaci.

Ča-K-Ra: tento názov bol prinesený do Indie našimi Predkami v čase druhého vojenského pochodu do prastarej Dravídie r. 2692 pred n. l. V tom čase boli miestnemu čiernokožému obyvateľstvu darované Slovansko-Árijské Védy a zanechaný jazyk, ktorý sa dodnes volá Samskryt (самостоятельный скрытный). Týmto jazykom dodnes nehovorí nijaký miestny kmeň – veď nikdy to nebol ich jazyk. Pre nich to bol vždy „mŕtvy“ jazyk, ktorý im zanechali bieli Árijci, pretože v tomto jazyku boli napísané Védy. Názov si môžeme overiť napríklad na tejto indickej stránke. Jedná sa síce o sympatický, ale na základe nevedomosti založený pokus o „prinavrátenie“ jazyka „Samskrit“ späť do života. Podstatné je to, že v Indii ostal pôvodný názov – Samskrit s „m“. Zámena za „n“ pochádza až z neskoršieho prepisu do iných jazykov, pretože výslovnosť je veľmi podobná.

ČA: výraz pre ohraničenie miesta, kde sa niečo koncentruje. Dodnes máme tento výraz v niektorých pôvodných slovách: čaša, čary, často;
K: je kruh, kolo;
RA: žiarenie, vyžarovanie.

Čakra je teda kruh, v ktorom je koncentrované vyžarovanie energie v oboch smeroch. Kazaci – na rozdiel od severnej tradície – volali ženy, ktoré okolo svojich mužov dokázali vytvárať oberežný kruh čaklúnky, zatiaľ čo inde sa používal názov vaľkírie.

Každá čakra má svojho Boha Ochrancu.

Čo do vzťahu voči ľuďom sú Bohovia bytosti oveľa vyššej zložitosti. Nad Bohmi sa nachádza neprejavený, mimočasový Všetkého-Otec, ktorého nie je možné ani pochopiť, ani opísať. Preto sa k nemu v našej tradícii – rovnako to vidno aj v Budhizme – jednoducho nevyjadrujeme. Nenazývame ho Bohom, On je vyššie nad nimi Všetkými. Sám najväčší z Bohov Svarog je čo do mohutnosti voči nemu asi ako najmenší atóm nášho Vesmíru voči Svarogovi. Aby sme mali aspoň nejaké pomenovanie – čo nie je Jeho meno – tak používame Ra-M-Cha, alebo Na-Ra-Jana. A keď si Všetkého-Otec želá sa prejaviť v materiálnom Vesmíre, tak vydáva životodarné žiarenie Inglie, t.j. Iskry bieleho svetla – Atmy.

Energetický systém človečieho tela v miniatúre replikuje systém nášho Vesmíru. Dole sa nachádza neprebudená tma (nie je prebudená iskrami Inglie) a navrchu je božské, biele Svetlo. Preto je v niektorých školách používaný princíp, že číslovanie čakier sa začína odhora nadol podľa miery zostupu bieleho svetla do neprebudenej tmy.

Tabuľka zodpovedajúcich čakrových systémov Bielorusov, Kazakov a obyvateľov strednej časti Ruska

Priblížme si 9 čakrový systém z pohľadu Kazackej tradície.

RODNIK alebo ROD

Prvá čakra, ktorá je zviazaná s iskrami Inglie. Táto čakra je spojená s Veľkým Triglavom Bohov, je začiatkom spúšťajúcej sa Nebeskej energie. Zdroj nedeliteľného Bieleho Svetla, ktoré Germáni nazývajú B-od, t.j. Božský počiatok, ale my Slovania ho nazývame R-od – „Ra” žiarenia počiatok, alebo Vyšeň, pričom v indických Védach sa On volá Višnu. Práve z Neho vychádza nediferencované životodarné svetlo Inglie, ktoré Germáni nazývali Bor (Božské „Ra“ – Svetlo), my Slovania Sva-Ra-G (Sva = Nebesia; Ra = Svetlo; Go = Vysoký, Najvyšší, odkiaľ pochádza Nebeské Svetlo Najvyššieho). Matematicky je vyjadrený nulou (bod rozširovania prechádza do nuly). On začína delenie a prvú ipostázu nazývajú Škandinávci Boh Odin (Один – Jeden, Prvý), pričom Slovania (naše písmo je Bukvica) ho nazývame Boh Perún (Первый), pobaltské národy Perkun (Prvý), Indovia Puruša („Purva“ v Sanskrite znamená Prastarý, Prvopočiatočný). Zachovalo sa nám ešte príslovie „sám ako prst“, t.j. iba jeden. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine to isté príslovie znie ako „один как перст“. Škandinávci po prepise z pôvodného jazyka nazývajú To isté Odin (Prvý), zatiaľ čo my Slovania Perún (z „Первый“) – a nezabúdajme, že stále vychádzame z toho istého príslovia a jazyka. Perún je jeden z najvyšších Bohov, dedo Bohov spoločenstva Asov.

Číslo spojené s touto čakrou je sa nazýva jeden, t.j. один alebo первый a farba je Biela.

Je to taký dôležitý bod, že sa pozrieme popri ňom aj na symboliku s ním spojenú.
Ak začneme Rodom, tak už vieme, že symbol Boha Roda je:

A je iba náhoda, že sa objavuje aj na známych kruhoch v obilí?

Ak by sme chceli spomenúť Svaroga, tak jeho symbol je:

A Svastika sa v kruhoch obilia objavuje aj okrem Roda:

U nás je „populárny“ symbol, ktorý najčastejšie nazývame „Svarga“:

V skutočnosti sa v staroslovanskej tradícii – a aj v dnešnej v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku – nazýva Hviezda Perúna. Jeden z príkladov vidíte aj na úvodnej fotografii k článku. Môžeme sa s ňou stretnúť v rôznych podobách, napríklad aj v tvare mandaly:

V skutočnosti môžeme Hviezdu Perúna nájsť v rôznych variáciách šesťcípových hviezd, napríklad:

 Používame aj obereg Hviezda Perúna:

A často môžeme nájsť – napríklad ešte aj dnes na výšivkách – motív Štít Perúna:

Okrem šesťcípovej Hviezdy Perúna sa objavujú aj deväťcípové hviezdy, pričom určite netreba našim čitateľom vysvetľovať, že ide o Hviezdu Inglie:

Ostatne, na internete nájdete množstvo ďalších zaujímavých príkladov. Používajte ale princíp zdravomyslia. Mnohé z nich sú dnes podvrhy, alebo vyrobené „na objednávku“ – lebo už len dezinformáciami môžu dnes brániť množstvu nových informácií. Ale aj naopak, to, že niekto na nejakej stránke nazve niečo podvod, ešte ani zďaleka podvod byť nemusí.

 Vyskytuje sa aj veľké množstvo trojcípových obrazcov. Ide v podstate o variácie tohto motívu:

V tradícii ho nazývame aj Hromovík Perúna alebo Triglav. Okrem iného sa Triglav často nachádza aj na keltských krížoch – my už vieme, že to nie sú symboly kresťanstva, ale Asgardu Irijského:

A niekoľko príkladov z nálezov v obilí:

Tento posledný symbol Triglava sa nazýva aj Rod Boha Odina.

Teda tak či onak vždy ide o vyjadrenie princípu Triglava.

Čelo alebo švach

Druhá čakra. Če – utajená, tajná, alebo za „hranicou“ myseľ, Múdrosť, poznanie. Lo – miesto. Znamená miesto tajnej Múdrosti, tajných síl. Kto ovláda energiu tejto čakry, ten má moc proroctva, jasnovidectva (tretie oko) a podobne. Kazacký názov Švach znamená Š – zostúpenie Nebeských síl do človeka; Va – uvidenie; Cha – kladná energia.

Človek, ktorý ovláda túto čakru tvorí s pomocou Nebeských Síl a Energií neobyčajné a udivujúce, a to ako v budovaní tak aj v ničení. Nie náhodou tam je prítomná Bohyňa Mara. Keď sa Kazak dostane do ťažkej situácie, tak vo svojom slangu povie „Дiло швах“. Znamená to, že musí nevyhnutne napnúť všetko svoje poznanie a múdrosť aby dokázal splniť špecifickú úlohu alebo vyhrať v boji, lebo úloha sa inak skončí zle a bude treba pozývať Bohyňu Maru. Bohovia, ktorí sú spojení s touto čakrou:

Div (Dyj, Boh Páter Dij, v latinčine Deus/ Diespiter, Deiwas) je to názov jedného z najvyšších Bohov. Dedo Bohov zo spoločenstva Bohov. Boh Ochranca Nebeských Priestorov. Ochranca ciest Medzisvetia, po ktorých Bohovia navštevujú obývané Svety. Je Ochrancom Utajenej Múdrosti Bohov. V niektorých prastarých staroslovanských podaniach sa hovorí o uctievaní si Boha Diva (Dyja) a jeho ženy Bohyne Divii (Dejve). Boh Div má aj deti – je to napríklad dcéra Lajma či syn Hromovrhač Indra. Dyj vystupuje v mnohých východných mýtoch ako vládca Vesmíru, ale kresťania ho „premenili“ na diabla. Sú s ním spojené aj mnohé legendy o stvorení Sveta a je s ním spojené číslo Dva, pretože prvá samohláska sa v staroslovanskom písme – rovnako ako aj v sanskrite – vypúšťala.

Volos – Veles (Volos, Veli u Germánov; Velnias/ Vielona u Litovcov; Velns/ Vels u Lotyšov; Vala u Indov). Druhý Boh spojený s druhou čakrou – Boh z Rodu Asov. Ochranca pastierstva, bohatstva, múdrosti, knižnej vzdelanosti, oberegovej ochrany, vôle, trhovníctva, koldovstva a veštenia. Je hlavným Sudcom človečích Duší na posmrtnom Súde – v Bojanovom hymnuse je verš „Velesovi neujdeme“. Jeho meno je spojené so slovami: veliť, vôľa, vládnutie, vláda, veľký. Veles alebo Volos je čo do významu druhý hneď za Perúnom. Je personifikáciou hospodárskej múdrosti. Je aj vládcom nečítanej knihy Zeme, ktorá sa inak nazýva Svedomie. Niekedy sa nazýva aj Boh Tur, z čoho vzniklo anglické „two“, čo sa vyslovuje ako „tu“. Teda dva alebo druhý, inými slovami Veles-Tur. Vari ani netreba pripomínať náš Velstúr a nález runového písma s ním zviazaný.

Do védickej tradície patrí aj Boh Šiva. Je to neľútostný Boh, ktorý trestá hriešnikov, ale zároveň dáva možnosť ich Dušiam pokračovať vo výstupe po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja.

Teda číslo dva alebo druhý a farba je fialová.

Ústa

Tretia čakra. U – spojenie; Sta – vytrvanie, alebo to, čo je utvrdené Bohmi. Z toho vyplýva, že je to orgán, skrz ktorý človek realizuje spojenie s okolitým svetom. Kazacky výraz „Tar“ znamená hovoriť, v pôvodnom tvare „тараторить“ (Tar – zvuk, hlasitosť; toriť – tvoriť, vytvoriť). Dnes tento výraz poznáme – ako inak – iba v tvare „tárať“. Čakra je spojená so živlom vzduchu (dýchame pomocou úst), preto je pod kontrolou Striboga (Стрибог: Се – ukazovacie zámeno; третий – tretí; Бог – Boh). Je to Mocný Boh uragánov a ochranca hranice, ktorá rozdeľuje Svety. On zosiela aj videnia a predvídania. Dozerá na dodržiavanie mravných zákonov, ktoré ustanovil Svarog. Stribog je uctievaný ako prenasledovateľ všakovakých zlých konaní a ničiteľ zlomyseľných ľudí. On nekompromisne trestá hriešnikov a posiela ich do Pekla, pričom sPRAVodlivých do Slavi. Západní Slovania mali aj ženskú osobu, Bohyňu Stribu. S touto čakrou je spojený ešte jeden Boh Vij (Škandinávci: Vi; v Pobaltí: Vej; Indovia: Vajiu). Kelti tohto Boha nazývali Ballor (sila uragánov sa dodnes meria v baloch). Pretože táto čakra je spojená s tvorením zvuku, tak je pod kontrolou aj Boha Tarcha – u Keltov a Kazakov Tar(ch) znamená hrom, hlasitosť.

Číselný význam energetického centra je tri, tretí; farba čakry je modrá.

Prvé tri čakry sú spojené so Svetom Pravi.

Lada

Štvrtá čakra, dávajúca harmóniu, Lad. Kazacky názov čakry je „Chor“ (Cha: pozitívne; Ra). Tento význam nie je potrebné vysvetľovať, aj keď v ruštine je pochopenie ešte jednoduchšie, keďže „dobre“ sa povie „хорошо“: s čakrou je spojený Boh Chors (Chars, Chur; Kirt u Germánov; Horse u Anglosasov; Chers u Srbov; Hor u Egypťanov). Je to Slnečný Boh, ktorý vedie kruhový pohyb svietidla (odtiaľ chorovod), zároveň je aj ochrancom dobytka (obzvlášť však koní), a odtiaľ vlastne pochádza aj anglický názov pre koňa – horse.

Chors je vládcom pozitívneho žiarenia nezávisle od jeho zdroja (môže ísť zhora nadol či opačne, nie náhodou táto čakra patrí k srdcovým), ktoré stojí proti chaosu, tme, nežitiu. Chors je meno árijského pôvodu a je synonymom slova „choro“ – pohybujúci sa kruh. Z koreňa slova „choro“ sú odvodené slová ako chorovod či chorom (chrám). Chrámy boli spočiatku kruhové stavby na vykonávanie obradov a rituálov k Bohom, až neskôr sa zmenili na všeobecný názov.

Boh Chors sa zobrazuje buď ako biely kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako slnečný pes, pretože u Kazakov sa pes dodnes volá „хорт“, čo my už chápeme iba ako jedno plemeno – chrt. Chors sa však často zobrazuje aj ako múdry starec obklopený bielymi psami alebo vlkmi. Bohovi Chorsovi je zasvätený veľmi veľký sviatok – deň letného Slnovratu, a v tento deň sa tradične povinne spúšťa z hory k rieke veľké horiace koleso – znak Slnka – rovnako ako v deň sviatku jeho brata Koľadu v zime. Funkciu podpory harmónie nesie a dopĺňa aj Boh Ladaad, ktoré sviatok je rovnako pripočítaný k letnému Slnovratu.

Ak si pripomenieme, že Slnečná Runa Bohyne Lady vyzerá takto:

Tak nám nemôže uniknúť súvislosť napríklad s takýmto obrazcom v obilí:

Ak však nejde o Slnečnú Runu Lady Bohorodičky, tak môže ísť o symbol Živy:

Nech je to tak či onak, očividne ide o našu symboliku.

Číselný význam čakry je štyri od slova “четыре“ (чет – dva; ре – opakovanie; t.j. zopakované dva; farba energetického centra je zelená. Zelená farba – ako potvrdzujú iné zdroje – je upokojujúca farba. Spokojný človek sa nachádza v harmónii a Lade so sebou aj s Prírodou, ktorá ho obklopuje.

Leľa

Piata čakra označujúca miesto zmyslov. Kazacký názov je „Kalen“. Je spojená s Dušou, ktorá je vystredená v oblasti Srdca. Je s ňou spojený Boh Koľada, čo znamená okrúhly (za pradávnych čias sa vyslovoval ako „Koľonda“ s nosovým „n“; názov odvodený od „kolo“, kruh, z toho pochádza „kola“, t.j. kolesá, koláč, bochník (tu už strácame väzbu na starosloviensky základ). Koľada je najstarší Boh As, ktorý zosobňuje znovuzrodenie zimného Slnka a Prírody. Kazacke zdroje vychádzajú z toho, že Koľada aj Chors sú synmi Dažďboga. Jeden je spojený s dňom zimného (Koľada), druhý letného (Chors) Slnovratu. V ľudskom tele to je ľavá a pravá časť hrude.

Leľa je láskavou Bohyňou, manželkou Boha Volcha, strážcu Volchaly, ktorú v našich oblastiach nazývame aj Valhala. Je treťou sestrou Boha Perúna.

Číselný význam čakry je päť – „пять“ („п“ – púť; „ять“ – rozdelenie, t.j. stred toku svetelných tokov idúcich zhora aj zdola). Farba modrá.

Prsia

Šiesta čakra. Žiarenie Perúna, t.j. miesto, odkiaľ prejavuje svoje žiarenie Perún. Kazačí názov čakry je „Vol“ – sila, moc. S čakrou je spojený Boh Volch (Volchov, Volchovec, Volk, Volga, Had Ohnivý Vlk, Ohňový Vuk u Srbov). Je to Boh čarodejníctva, obraňovania, vojny, udatnosti, víťaz nad netvormi, prekrásny Boh Celiteľ. Ako sme spomínali, jeho materializácia môže byť Sivý vlk, Jasný sokol či Hnedý tur so zlatými rohami. Je Bohom Ochrancom Nebeského príbytku Volchala. Matka Prvopočiatočná Zem porodila Volcha od otca Indru. Svarog mu prikázal chrániť hranice oddeľujúce temné Peklo a Jav, svetlú Slav a všetky prístupy k sadu Vyrija.

Symbol Valhaly (Volchaly) v obilí:

Symbol Valhaly môžete vidieť aj v škandinávskom kreslenom filme s veľmi poučným obsahom SAGA OF BIORN, t.j. Sága o Bjornovi. Môžete si ju stiahnuť buď v angličtine alebo ruštine.

Je to síce krátky, ale poučný kreslený príbeh o tom, aké nebezpečné je zamotať sa do „služieb“ kresťanstva. Starý Viking hľadá čestnú smrť v boji, aby sa dostal do Valhaly, a preto napadne trola, ktorý ničí kresťanský kostol. V skutočnosti vôbec nechcel pomáhať kresťanom, ale do Neba sa dostal. Príbeh je poučný aj pre deti.

Číselné označenie je šesť (š – Nebeské Sily; esť – „jest“, t.j. nachádzajúce sa v tom mieste). Farba čakry je žltá a nazýva sa aj zlatou.

Život

Siedma čakra. Živ – životné, živiace sily; ot – odtiaľto. Znamená, že odtiaľto vychádzajú živiace sily pre naše materiálne telo. Podľa védických učení sa tu nachádza vnútorný oheň, ktorý je nevyhnutný na spálenie „paliva“, t.j. potravy. Kazačí názov čakry je „Sak“ (Се Агни Которой – to jest oheň). Boh Ochranca čakry je Semargl (Ohňoboh, Ohník, Agni) – Vyšší Boh, ochranca Večného živého Ohňa a dohliadač nad presným dodržiavaním všetkých Ohnivých Obradov a Ohňových Očíst. Semargl prijíma Ohňové Dary, Tréby a nekrvavé obety na všetkých prastarých Slovanských a Árijských sviatkoch, čím je sprostredkovateľom medzi ľuďmi a Nebeskými Bohmi. Semargla pozývajú aj liečiť choré zvieratá a ľudí, aby zbavil chorých od rôznych chorôb. Keď sa u človeka zvyšuje teplota tak hovoríme, že Ohňoboh sa usalašil v tele chorého. Lebo Semargl ako Ohnivý Pes tvrdo bojuje s chorobami, ktoré sa podobne ako nepriatelia dostali do tela alebo Duše chorého. Táto pozemská materializácia ohňa je tá plamenná sila, ktorá oduševňuje vojakov v tvrdom boji. Niektoré Rody si ctili Semargla ako Ochrancu rastlín a bohatej úrody, ale predstavovali si ho ako sedemhlavú bytosť.

Číselné označenie čakry je sedem – семь (Семаргл; Семь Агни Глав). Farba oranžová, slamená.

Zarod

Ôsma čakra. Pomocou jej energetiky prebieha zrod nových tiel v materinskom lone. Kazačí názov „Malka“ hovorí o jej určení pre maličkých. Naši Predkovia vedeli, že materiálny život sa rodí vo vode, preto je s touto čakrou spojený Boh Vodan (Don). Pri tomto záhadnom a všetkými zabudnutom božstve musíme mať na zreteli, že u väčšiny slovanských jazykov je jeho prízvuk na prvej slabike a s týmto názvom je významovo spojené slovo „vodiť“. V najstarších časoch sa Vodan vzťahoval k živlu vody a bol Ochrancom morských a riečnych hlbín.

Číslo tejto čakry je osem, t.j. „о-семь“; znamenajúce okolo, hneď vedľa rodiny (с семью). Farba je červená.

Istok

Deviata čakra. Znamená, že všetko začína zdvihom energie zeme. Kazačí názov čakry je „Daž“, čo nás posúva k prastarým kazačím povestiam, v ktorých sa hovorí, že Predkovia Kazakov prišli na našu Midgard-Zem z Daž-Zeme (iný názov je Ingard-Zem), ktorá sa otáča okolo Jaroveľkého Daž-Slnka (súčasný názov Beta Leva). S touto čakrou je spojený Dažboh (Dajboh, Dažbo, Daže, Dacbog u západných Slovanov, Dabor, Dajbor u Srbov, Dagda u Írov). Je to Boh Svetla, dažďa, Prírody, dávania. Dažbog je sprostredkovateľ všakovakých požehnaní, šťastia a blahobytu a všetkých pozemských dobrých vecí. Sloveso „Daž“ znamená dávať.

Tento zmysel má aj číslo čakry, veď deväť znamená dávať. Preto sa Indovia snažia z tejto čakry dvíhať energiu Kundalini. Farba čakry je čierna.

Posledné tri čakry sú spojené so Svetom Javi.

Všetky tieto a iné poznatky našich Predkov sú uložené v našich génoch a naša úloha dnes – ako pokolenia bielych národov – je na všetko toto si spomenúť, vedieť to použiť a odovzdať to všetko neskazené našim potomkov.

Na záver si spomeňme ako sa vyjadrujeme o veľkých činoch našich Slávnych Predkov: MY sme porazili Frankov, MY sme ich potrestali za ich vierolomnosť vyplienením ich krajiny, ba aj severu Talianska, NÁS sa obávali. Boli to naši Predkovia a preto hovoríme MY sme porazili nepriateľov v nespočetných bojoch. MY, teda NÁŠ ROD, ktorého sme členovia aj napriek tomu, že kresťania kruto a surovo povraždili našich Predkov. Ale v našich žilách koluje ich KRV, sme to MY – ako vtedy tak aj dnes. Preto sa započúvajme do slov piesne Кипелова 

Budeme sa biť na Zemi, budeme sa biť o život, budeme sa biť o Nebesia, budeme sa biť do konca, budeme sa biť za tých, ktorých nám zabili už prvých…

Sláva Bohom i Predkom Našim!

Materiál na tento článok je prepis zo záznamu poskytnutý Hlavou Starovercov, o. Alexandrom, ktorému zároveň ďakujeme za odovzdanú slovanskú tradíciu.
Slovano-Árijci majú 9 základných a 28 prechodových čakier, t.j. spolu 37 hlavných. Spolu vytvárajú energetický kríž, a nie iba energetický stĺp.

Na obrázku č. 7 preto vidíme, že pohyb energetických tokov ide úplne iným spôsobom, než ako to podávajú východné, ale aj mnohé západné učenia. Predstavme si, že 7 čakier je základom hlavného energetického stĺpa, ktorý si môžeme predstaviť ako chrbticu. Nahor prúdi energia jedným spôsobom, t.j. špirálovito v smere hodinových ručičiek, ale taktiež aj druhým spôsobom, t.j. proti smeru hodinových ručičiek. U akéhokoľvek vodiča nastane jav, že na jednej strane bude bod plus a bod mínus bude na strane druhej tak, ako to vidno na obrázku, čo platí aj pre chrbticu.

Ak sa pozrieme podrobnejšie na energetický stĺp o ktorom hovoria východné učenia, tak zistíme, že pravá strana človeka je vždy plus a ľavá strana je vždy mínus.

Mnohí ľudia tvrdia, že takto to je u mužov, ale že u žien to je naopak, t.j. pravá polovica mínus a ľavá vždy plus. Preto sa obe protichodnosti ako magnet priťahujú – mužov ťahá k ženám a ženy k mužom. No ale zo života vieme, že niekoho ťahá a niekoho odpudzuje. A toto sa už ťažko vysvetľuje. Nevedia tiež vysvetliť, prečo má pravá polovica tela znak plus ale pravá polovica mozgu má znak mínus. Kde nastalo prepólovanie energií?

Energia sa premenila v bode „A“, ktorý nazývame aj Bod (Krížneho) Kameňa. Pretože tečie systémom kríža. Bod Kameňa je ako kameň na krížnych cestách zo starej slovanskej rozprávky: tam sa hovorí: Napravo pôjdeš – seba stratíš, naľavo pôjdeš – koňa stratíš, ak pri kameni na rázcestí priamo pôjdeš, tak aj seba, aj koňa stratíš, t.j. ako keby sme prestali existovať. Čo to v podstate znamená? Nuž, môžeme povedať, že z čakry 1 ide cesta do Bodu Kameňa, potom je prekríženie a cesta pokračuje priamo do čakry 9. Každý človek prichádza k tomuto kameňu, kde si vyberá cestu, ktorou pôjde ďalej. Pravá čakra 5 je viac materiálny systém, ľavá čakra 6 je viac intuitívna, duchovnejšia. Človek si vyberá kadiaľ pôjde. Nuž, viac to ťahá k materiálnemu, intuícia je menej konkrétna, tam ťahá menej. Cesta priamo, to je celkovo čosi neznáme, neprebádané.

Všimnime si, že keď nakreslíme toto prekríženie (obr. 47), tak dostaneme energetický kríž.

Dokonca aj Ježiš svojim učeníkom vysvetľoval, že každý si nesie svoj kríž.

Ale energie sa rozchádzajú: jedna ide naľavo, druhá napravo – a čo vlastne vidíme? Vidíme runu MAN, t.j. runu ČLOVEKA. A nie iba človeka, ale človeka, ktorý učinil svoj výber a vykročil priamou cestou, do neznáma, do vyššieho Duchovného bodu, pretože dovtedy bola jeho cesta (obr. 48) – neurčená.

A všimnite si, že dnes veľa politikov či vládcov sa často unáša tzv. mystikou, a preto touto runou MAN už zamenili kríže na cintorínoch na hroboch mnohých ezoterikov. Vedeli kde šli, načo šli a čo ich čaká po smrti. Nie náhodou sa nazvali Rádom Nových Tamplerov, t.j. Rádom Nových Chrámovníkov, pretože ovládli špecifické ezoterické poznatky, ktoré však „vyhrabali“ u koho? U Slovanov, Indov, Tibeťanov, t.j. všade tam, kde sa len dalo. Ale Indovia a Tibeťania hovoria, že to bolo 7 Bielych učiteľov, ktorí prišli zo Severu a priniesli im Múdrosť – Védy a že oni im hovorili o Svetoch, ktoré sú odlišné od Sveta Javi.

Dráha od čakry 1 po čakru 9 je z nášho pohľadu čiara Javného sveta života, jedna odchádza do druhého sveta a druhá je ešte v tomto svete. Znamená to, že k nášmu svetu sa dopĺňajú ešte dva svety. Ale energetická štruktúra je svojrázna. V každej štruktúre je bod naplnenia a vypršania života, ktorú nazývame čakra. ČAK-RA znamená KRUH-ŽIARENIA. Schematicky sa dá zobraziť ako vstupný aj výstupný tok (obr. 49), t.j. predpokladajme, že odtiaľto vychádza aj tu vstupuje. Ale akýkoľvek energetický tok je vždy dvojpólový. Toto uvidíme na systéme zobrazenom na obr. 46 ako vodiči. Každá energia má plus a samozrejme aj mínus. Preto môžeme čakru znázorniť aj ako tok štyroch energií (obr. 50), odlišujúcich sa rôznou farbou a zatočených. A všimnite si, že z 37 čakier je deväť považovaných za hlavné energetické centrá, ktoré vplývajú na človeka. A tieto energie spravidla delíme na energie nízke, stredné, vysoké a ultravysoké.

Preto vidíme, že prvé 3 slovanské čakry – 1, 2 a 3 sú: Istok, ktorý sa nachádza v oblasti kostrče, 2. čakra je Zarod, a nachádza sa v oblasti lona a 3. je Život a nachádza sa na mieste pupku. Hovorí sa, že človek dostáva tieto energie zo Sveta Navi, preto sa nazývajú nízke alebo hrubé energie, t.j. navné. S týmto sa nedá absolútne súhlasiť, hoci ako sa bežne hovorí, Nav je svet Duchov, t.j. oddelený svet, v ktorom je svojrázny zrod. Veď sa aj hovorí: Všetko sa rodí dole. Preto nižšie čakry sa volajú aj Navné. A navné môžu byť tiež tak kladné, ako aj záporné.

Najnižšia čakra je bod počiatku, Vstup života. Bod, kde človek dostáva životnú energiu. Preto túto silu mnohí nazývajú aj zemskou silou. Preto keď už raz človek dostal silu zo zeme, tak aj hovorieva: Určite mi silu dáva zem. Ale dáva ju Nav. Farba tejto čakry je čierna, čo znamená, že pohlcuje všetky toky energií.

Druhá čakra – Zarod prijíma energiu druhých živých bytostí, ale aj energiu rozmnožovania. Cez túto čakru prechádza do ženy mužská sila, prechádza energia semena, energia Obrazov Ducha a Krvi. Cez túto čakru muž otvára v žene ženský počiatok, dáva silu materstva a ženský osud („Doľu“). A žena zase otvára v mužovi prírodné centrá, t.j. dar otcovstva, keď partner dávajúc žene energiu môže dostávať od Prírody aj od stýkania sa s dieťaťom – ale nie energiu z dieťaťa, ale z vonkajšieho sveta. Farba čakry je červená a my už vieme, že energie iných živých bytostí to nie je len energia zrodenia, t.j. zrod nového života, ale môže to byť aj energia počarovania, zoči, urieknutia, prekliatia a pod., a to všetko cez čakru 2, Zarod. Preto ak dieťatko uriekli, tak na okná vešiame červené látky, aby sa znovuobnovilo spektrálne napájanie tejto čakry, ktorú poškodili.

Tretia čakra je Život. Všimnime si, že do brucha prichádza potrava, ale je to potrava fyzického sveta. A každá potrava dostáva energiu od zeme. Preto práve sú tieto najnižšie tri čakry vzťahované k Svet Navi. Teda k hrubším energiám. Farbu má slamenú, svetlú, hoci niektorí hovoria, že pomarančovú, ale správnejšie je povedať slamenú. Tú už napĺňajú životné energie.

Preto môžeme zaklasifikovať, že fyzickú obálku, jej štrukturálny stav, nie materiálne, ale štrukturálne na zrod tkaniva energií pochádza z prvých troch čakier, z navného základu. Ale sú ľudia, ktorým na život stačia iba tieto 3 čakry. Všimnite si humoristov a ich humor a aj ľudia používajú výrazy „zmorený“ alebo „umorený“. Umoriť znamená umŕtviť. Znamená to, že toto všetko sa deje na nízkej úrovni. O takomto človeku hovoríme, že nie je vyvinutý. Všimnite si, ako zriedkavo mávajú humoristi intelektuálne vtipy, väčšinou to sú vtipy na úrovni 1. a 2. čakry, niekedy na 3. – v zmysle jedenia. A viac nič.

Nasledujúce tri čakry: 4. čakra Prsia má zlatú farbu. 5. čakra – Lada má zelenú farbu a 6. čakra Leľa má belasú farbu Nebies. Spájame ich jednej kategórie. Je to aktivizácia Sveta Javi. Prsia zlatej farby sa nachádzajú v oblasti slnečného pletenca, t.j. slnečného dychu, tvorivosti. Čakra Lada to je dobro, ľúbosť, nežnosť. Čakra Leľa je intuícia, ale súčasne reguluje aj prácu srdca, t.j. motora organizmu. Mnohí ľudia celkovo vnímajú čakru Leľu v súvislosti so srdcom – všimnime si, že aj keď vedia, že srdce je v podstate v strede, tak sa chytajú za ľavú stranu hrudníka keď hovoria: ej, srdcom cítim. Vysvetliť prečo nevedia aj keď hovoria, že srdcom cítia, že čosi sa stalo. Je to intuitívny „mimozmysel“. Toto všetko patrí do Javi, aj tvorivosť sa prejavuje v Javi, aj ľúbosť sa prejavuje v Javi, aj intuícia patrí do Javi, veď je zjavné, že človek niektoré udalosti predvída.

Ak človek žije iba na navných energiách, nazývame ho prízemným. Prvé tri čakry 1-3 napájajú telo človeka, jeho telesný svet. Preto hovoríme, že žije iba prízemnými inštinktami, prízemnými zmyslami. Človek, ktorý má otvorené Javné centrá, už napája Dušu, preto ho nazývame Duševným, pretože všetko robí s Dušou. Všimnite si, že 4. čakra zodpovedá za tvorivosť, t.j. človek vkladá Dušu do plodov svojej práce. A plody takejto práce slúžia ľuďom veľmi dlho. Nie iba desaťročia, ale veky, niektoré aj tisícročia – práve preto, že do nich človek vložil Dušu. Aj intuitívnosť patrí k Duši. Ale všimnime si, že tieto 3 čakry vytvárajú runu Man, alebo ak by to nebola runa Man, tak aká by to bola bukva v slovanskej bukvici? Ak MAN označuje človeka, t.j. človeka duševného znamená to, že keď sa vyprofiluje, tak sa stane Duchovným, ale dovtedy je Duševným. A písmeno PSÍ označuje Dušu. Odtiaľto pochádza aj názov psychológia, t.j. náuka o Duši. A „Psycho“ je ten, kto nemá Dušu na mieste.

Čakry 7, 8 a 9 patria k Svetu Slavi, ktorá sa ešte nazýva aj Svetlá Nav. Teda čakry 1-3 patria k Temnej Navi a 7-9 k Svetlej Navi. Zodpovedajú na Ducha. Preto, keď začína pracovať čakra Ústa či Ústie, t.j. 7. čakra, ktorá je belasej farby a pracuje na pocitových energiách, na pocitových obrazoch – to je reč, stýkanie sa a pod., vytváranie prekrásna, ale ako možno jazykom vytvárať prekrásno? Spievaním, rozprávkou, povesťou, slovom. Slav patrí viac k duchovnému.

8. čakra je Čelo – má fialovú farbu, je to energia nie zmyslová, riadi sa prácou mozgu. A všimnime si pôvod slova „osem“. Pochádza z „ось мира“, t.j. os sveta – ako keby na vrchole osi sveta stála v človeku, trochu nad obrvami, pričom vyčísľovanie, matematickú analýzu, t.j. ľavú pologuľu. Na obr. 20 vidno, že ľavá strana je červená, vzťahuje sa k bytiu, a teda riadi intuitívne, intelektuálne, duchovné systémy, duchovné hľadanie človeka. Preto, keď človek pracuje tak, že aktivuje tieto čakry, tak o takomto človeku hovoríme, že je to duchovný človek. Nižšie čakry vždy napájajú horné, ale ak človek žije iba týmito tromi centrami – 7, 8 a 9, tak je to odídenec, t.j. je odtrhnutý od sveta. A ako je možné sa odtrhnúť od sveta, ktorý človeka napája? Slovania preto vždy vychádzali z toho, že všetky čakry sa musia udržiavať v čistote. A týchto 9 centier ešte dôkladnejšie.

Navné čakry 1, 2 a 3 zabezpečujú predovšetkým spojenie s Prírodou, s Predkami, t.j. koniec koncov s vonkajším svetom. Duševné centrá – čakry 4, 5 a 6 spájanú s inými ľuďmi. Duchovné čakry 7, 8 a 9 poskytujú príležitosť pozrieť sa na svet z vonkajšej strany a začať chápať to, čo bude nasledovať za pozemským svetom, štruktúry, t.j. všetko, čo je nad 9 deviatym centrom, ktoré sa vzťahuje k svetu Slavi a z neho už kanál ide ďalej do Pravi. Znamená to, že všetko nad sa už týka Pravi. Preto sa deviata čakra nazýva Prameň = Rodnik, pretože to je už spojenie s Rodom. Keď idete do lesa alebo do hôr, môžete všimnúť vodné pramene – voda v nich vyviera a odchádza do nášho sveta, už nie nazad, t.j. dole. A takto je to aj s energiou života, ktorá vychádza z čakry 1 a vchádza cez Slav do 9. čakry, Prameňa. Tam sa stáva prameňom v Pravi. A takto sa všetky naše myšlienky a úmysly stávajú v Pravi viditeľné – vyvierajú tam ako Prameň. Dostať sa tu už znamená dosiahnutie špecifickej úrovne. Jej farba je vždy čistá. A čistá farba sa vždy symbolizuje bielou farbou. Farba fialová je Duchovnosť, ale je ako keby „bez“ zmyslov, t.j. môžeme sa obracať na Bohov a Predkov, ale nie je „povinné“, že nejakým zmyslom ich v danej chvíli pocítime. Pre nás je dôležité, aby sme im vyjadrovali vďaku, slávili ich, a oni nám pomôžu, keď to bude pre nás nevyhnutne potrebné. Nemôžeme predsa od detstva až po starobu chodiť s mamou za rúčku do škôlky. Potom by sme sa nevyvíjali. Aj oni sa zo svojej strany vyvíjajú. Veď ani našu mamu už jej mama dávno nevodí za rúčku…

Takto prechádzajúce energie „snímajú“ nadbytočné intuitívne zaťaženie, a keď sa sníme zaťaženie zo srdca, je to rovnako ako keď chladiaci systém odstraňuje prebytočné teplo z motora auta. Preto niekto má srdce, ale niekto má namiesto srdca „plamenný“ motor, ktorý nemôže dlho pracovať a prepáli sa. A pamätajte, Príroda pri aktivácii všetkých týchto centier v človeku nezaprogramovala systém starnutia. Ako keby neexistovalo. Znamená to, že celý systém starnutia si človek do seba vnáša zvonku.

A takto od detstva programujú každého človeka: v 6-7 rokoch začneš chodiť do školy, v 18 pôjdeš na vysokú školu, niečo po dvadsiatke si vytvoríš rodinu, prídu deti, po šesťdesiatke do dôchodku, a potom si už chystaj náhrobok. Tento cudzí hodnotový systém nás systémovo programuje na zomieranie, t.j. na skutočnosť, že si ohraničujeme svoj život. Tak napríklad ako to je u náboženstiev – meniny, narodeniny, svadby, výročia a na nich hovoria napr.: chceme stretnúť pri stole o 10 rokov – čo je tiež druh programovania, hoci v tomto prípade to je dobré, lebo sa hovorí o stretnutí tej istej spoločnosti o 10 rokov, a tak sa ľudia naprogramujú na vylúčenie smrti niekoho z firmy v nasledujúcich 10 rokoch. Ale bývajú aj absurdné programovania: chcú sa dožiť 100 rokov. Prečo 100? Nemôže človek dožiť do 150? A to je systém programovania. Už Pavlov, ktorý vyšetroval iba psov došiel k záveru, že smrť pred 150 je násilná. Naši Predkovia nikdy nikomu pri svojich želaniach nevymedzovali nejaký konkrétny počet rokov,

ale vždy želali večný život. Večný. Takto sa ako keby neprogramujete sami na proces starnutia. A čo tomu človeku pomáha? Istok (Zdroj), Zarod, Život, Prsia, Lada, Leľa, Ústa, Čelo, Prameň (Rodnik), čakry, ktoré vymývajú všetku nepotrebnú informáciu, odnášajú ju a dávajú človeku možnosť žiť a existovať. Pravú čakru 5 Ladu máme aktívnu, preto pravá ruka je ruka pomoci. Znamená to, že keď niekto padol do jamy, tak vždy podávame pravú a nie ľavú ruku, aby sme mu dali silu a vytiahli ho. Alebo dávame iným pravou rukou, nie ľavou. Ale každý podvedome berie ľavou, lebo ľavá ruka je tá, ktorá berie. Ľudia intuitívne cítia, že sa by malo brať ľavou.

Ak dieťa urobilo niečo dobré, tak ho pohladíme pravou rukou, t.j. ako keby sme mu za odmenu dodali dodatočnú silu. Ak je dieťa choré, tak po ňom prevedieme ľavú ruku, čím z neho odoberáme chorobu či bolesť. Je to jednoduché.

Okrem toho sa čakrové toky rozdeľujú do kanálikov. Číňania hovoria, že človek má 12 kanálov. Slovania hovoria, že nie 12, ale 144 kanálov, t.j. 72 vľavo a 72 vpravo. To sú hlavné kanály, ako kmeň stromu a majú ešte rozvetvenia. Hlavný kanál je samozrejme chrbtica. Preto na chrbticu v každom smere sa dávame pozor, aby bol vždy rovná. Ak príde na človeka hocijaká choroba, napríklad povie: Oj, srdce ma zabolelo! Čo začínajú ľudia robiť? Piť Validol či podobné lieky a čo dosiahnu? Prehlušia bolesť, ale neodstránia jej príčinu. Bolesť na chvíľu odíde, ale po nejakom čase sa vráti. A v skutočnosti príčinou bolesti srdca môže byť následok nejakého rýchleho pootočenia sa a zacviknutie nervového kanálika. Dedovia v takomto prípade narovnávali stavce a disky na miesto. A bolesť zmizla. Keď obličky začnú bolieť, tak znova najskôr skontrolovali chrbticu, pretože práve v nej tečie hlavný prúd energie a z nej vychádzajú vetvy energií, ktoré sa rozvádzajú k jednotlivým orgánom. Narušenie funkcií vnútorných orgánov človeka je vzájomne spojené s chrbticou.

Preto chrbtica je základom všetkých tokov energií dvoch odlišných polarít, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Preto každá čakra má svoje vlastné kanály príjmu a vydaja energií. Pre lepšie znázornenie si môžeme predstaviť tieto kanály tak, ako keby v nich boli umiestnené povedzme malé cibuľky, z ktorých vyrastajú vlasy. Vlasy sú vodiče energie, a to v jednom aj v druhom smere. A všimnite si, vlasy ako keby nerástli priamo z cibule, ale z každej bunky po celej dĺžke. Preto nikdy nie je dobre zasahovať do prírodného procesu – nech všetko rastie tak, ako by mal rásť. Napríklad v minulosti si farbili vlasy len ženy, ale teraz tak robí už aj veľa mužov. Farbením vlasov sa však mení spektrum, na ktorom pracujú čakry, alebo body príjmu energie. Čo sa potom deje? Organizmus začne bojovať s hlúposťou, ktorá je daňou móde. A ženy hovoria: aha, korienky už lezú. Nie, korienky nevyliezli, ale sám organizmus obnovuje vlasy, aby mohol dostávať presne tú energiu, ktorú nevyhnutne potrebuje.

Všetko čo sa v nás deje je ako keby projekcia okolitého sveta. A každý z nás si vytvára svoju vlastnú, osobnú projekciu, t.j. svoj vlastný svet. Každý z vás vidí okolitý svet nie je taký, aký skutočne je, akým sa javí v realite, ale ako považuje za správne na neho nazerať. Ide o tie stereotypy, ktoré do nás vkladali už od jaslí, v škôlky, v škole a ďalších vzdelávacích inštitúciách. Navyše tu vplývajú médiá, ktoré už systémovo vymývajú mozgy. Ale aj oni vytvárajú svojráznu realitu, ktorá nemá nič spoločného so skutočnosťou. Znamená to, že v skutočnosti sa odohráva jedno, ale aby sme na podstatu toho nezamerali pozornosť, ukážu nám druhoradé body a udalosti, aby odviedli pozornosť od podstatných vecí a príčin.

A tu vzniká nový systém komplexov, nový poruchový systém. Keď po revolúcii prišli prvé seriály, prišli aj prvé reklamy. Vtedy propagovali kúpiť to či tamto, proste kúpiť to, čo im bolo výhodné. A kde to priviedlo? Dnes už vedci hovoria, že lepšie chodiť do butikov, že chodenie po veľkých obchodoch je už druh choroby. A už aj ponúkajú na to lieky ako na chorobu. Čiže najskôr reklamujú: ochorte! A potom vám predám liek na vašu chorobu! Všimnite si, že začali s reklamovaním výrobkov, ale teraz je väčšina reklám inzercia na všetky možné lieky, ako všeliek na tú či onú chorobu. A človek si už ani neuvedomí, že všetky tieto choroby vyvinula reklama. Pozrime sa na reklamu: Pepsi, ber od života všetko! Ak ste si všetko od života zobrali, tak už ste mŕtvola, lebo reklama v skutočnosti hovorí: Pite Colu a zomierajte! V televíznom programe „ZDRAVIE“ (ruský seriál) moderátorka Eleanóra Beľančiková špeciálne pre deti ukázala skúmavky so žalúdočnou šťavou, do ktorých naliala Coca-Colu a Pepsi-Colu, následkom čoho bolo vidno, ako tieto čierne špinavé vločky poškodzujú žalúdok. Bola aj iná relácia, kde do Coca-Coly pustili kúsok plastu, ktorý sa v nej rozpustil. Takže si predstavte čo to ľudia vlastne pijú? Malým deťom sa po požití Pepsi-Coly zmení farba moču na takmer čiernu. Ako sa hovorí, močia krv. A to všetko po požití Pepsi a Coca-Coly. A čo dávajú na „výmenu“? Tričko, bejzbalovú palicu, čiapku, fotoaparát atď., ale syr zadarmo býva iba v pasci na myši. V podstate reklamujú: Dajte svoje zdravie, umrite a na oplátku získate tričko alebo voľnú vstupenku na diskotéku. Toto je systém ničenia.

Nie nadarmo som už neraz povedal, že každý človek si vytvára svoj vlastný svet. A či sa človeku žije vo svete ľahko alebo ťažko závisí od neho samého. Človek má žiť večne, vytvárať svoj vlastný svet, svoj vlastný aktívny obraz života, nie budovať si svet utrpenia – čo je preprogramovaná verzia života. Nežime podľa cudzej nápovede, ale hľadajme riešenia našich otázok. Prečo? Pretože všetko, čo nás obklopuje – doslovne každá hmotnosť, objem, hmota, vzdialenosť – všetky tieto parametre závisia od nás, a sú v našej hlave.

Možno už od detstva poznáte príbeh, že z jednej dediny do druhej museli ľudia prejsť napríklad 15 km. Samotnému človeku sa ide ťažko. Ale ak si s niekým po ceste pobeseduje, tak prejde aj 30 km a ani si nevšimne, ako túto vzdialenosť prešiel. Ako to je možné? Hovorí sa: diskusia ukrýva vzdialenosť, t.j. ani si neuvedomujete prácu nôh. Rovnako to je pri počítačových hrách – zdá sa nám to chvíľka, ale pritom môžeme hrať celé hodiny. A všetky tieto miery – vzdialenosť i čas máme vo svojej hlave. Rovnaký prípad je, ak povedzme žena na ulici a vidí ako auto zrazilo kočík a dieťa padá pod kolesá auta. Neuvažuje v intenciách „nedá sa“, ale beží k autu, nadvihne ho a dieťa zachráni. Udrží  auto až kým sa dieťa nedostane spod kolies. A neskôr, keď sleduje video a snaží sa auto zdvihnúť, nedokáže pohnúť ani o milimeter. Prečo sa jej to predtým podarilo? Pretože v tej chvíli ani nepomyslela, že auto je príliš ťažké, „nevážila“ ho. Pre ňu to jednoducho bola prekážka, ktorú v tej chvíli musela odstrániť.

Alebo iný prípad. V škole na hodinách telesnej výchovy má žiačik problém preskočiť latku napr. 80 cm. Nedá sa a hotovo. Ale ak ho vonku začne naháňať pes, tak preskočí aj viac ako meter a ani si to neuvedomí. Alebo prípad, keď 14 ročné dievča udržalo za ruku mamu nad priepasťou, ktorá sa na túre v horách šmykla. V tom okamihu ani náhodou neuvažovala o vážení hmotnosti…

A teraz si spomeňme na ženy, ktoré boli obvinené Inkvizíciou z čarodejníctva. Jednou z ich metód vyšetrovania bolo váženie. Ide o to, že žena, ktorá bola takto obvinená, zo strachu – pretože vie, že jej ide o život – „stráca“ hmotnosť, je v stave poníženia, t.j. bunky jej organizmu sa „rozišli“, a potom v takomto stave pri vážení mala 20, alebo 28 kg. Takže bežný človek, keď na ňu pozrel videl, že by mala mať 50 – 60 kg, ale váhy ukázali napr. 20 kg. A vtedy ju obvinili, že je čarodejnica, že lieta na metle. A sú ženy, ktoré v takýchto extrémnych situáciách nemajú vôbec žiadnu váhu. Nuž nečudo, že ju nad priepasťou udrží aj mladé dievča. Tak koho to vlastne pálili?

Alebo si vezmime relácie o paranormálnych javoch. V jednej relácii nemôžu pochopiť, že našli 16 ročného chlapca, ktorému váhy ukázali 64 kg. Potom vzal na ruky dospelého človeka znova sa postavil s ním na váhu. Tieto ukázali 90 kg. Potom odvážili iba samého muža bez chlapca, a tento vážil 90 kg. Znamená to, že v okamihu váženia mal chlapec nulovú hmotnosť.

Predstavme si človeka, ktorý ide sám po lese a vie, že do dediny má  päť kilometrov, ale musí sa tam nevyhnutne dostať pred západom slnka. Čo robili ľudia za starých čias? Vbili klin medzi vetvy stromov, aby zastavili Slniečko. Keď človek nabíjal kolík medzi konáre stromov, hovoril: Jarilo, zastav svoj chod – a o stihol. Slniečko ako keby zastalo na nebesiach, ale to sa stalo iba v jeho svete. Iba pre neho Slnko spomalilo svoj pokrok. A unavený človek nemajúc nijaké podozrenie v skutočnosti zapojil svoje vnútorné rezervy a aktivizoval celý energetický systém, ktorý je na obrázku 20. A on, psychologicky pokračujúc vo vizualizácii, síce sa cítil unavený, ale v skutočnosti zvýšil rytmus kroku, zvýšil svoju rýchlosť, a tak sa dostal domov ešte za Slnka na oblohe. Neskôr povedal: meškal som, vykonal som takýto rituál a Slniečko Jarilo zastalo a ja som stihol dôjsť.

Alebo si vezmime ťažko chorého človeka. Čo pomáha človeku sa z toho dostať? Spravidla sa snaží spomínať. Aké je najkrajšie obdobie človeka? Detstvo je vždy to najlepšie. A keď je takto naladený zistí, že aj bolesť ustúpila. Ale tu nedošlo k vyliečeniu bolesti, t.j. jej príčiny, ale stalo sa toto: keď človek spomína na detstvo, tak celý čakrový systém a energetický systém prechádza do režimu, v ktorom sú uložené spomienky. A dochádza k prestaveniu organizmu na tú dobu, na ktorú človek spomína. Preto mnohí lekári v asociálnej medicíne hovoria, že sa snažia tieto prípady vôbec nespomínať, lebo by mohli prísť o prácu, pretože by to vyzeralo, že lekár zošalel. Uveďme si príklad ťažkej ​​otvorenej zlomeniny kosti, kde kosť až vyšla na povrch a sú aj o tržné rany. Lekári kosti zozbierali, napravili, použili napríklad prístroj Jelizarova. Ale potom ku chorému príde babka alebo dedko a začnú ranenému čosi šepkať. A lekári vidia, že švy na rane sa hoja veľmi rýchlo, a niekedy dokonca ani stopy nezostanú. Potom sa snažili niečo dozvedieť od babky, ale tá odvetila: Ty, môj milý to nepochopíš. A dobre povedala. Nech by sa akokoľvek snažila, lekár to nepochopí. Prečo? Pretože majú rôzne reality. Lekár žije v materialistickej reálnosti, v ktorej je človek považovaný za fyzikálno-chemický systém, t.j. hodnotí stav človeka z pohľadu fyziky a chémie. Ale babička zase z pohľadu duchovných prejavov. Teda lekári majú materialistický systém, ale babička má duchovno-duševný. A tak títo ľudia, hoci aj hovoria rovnakým jazykom, sa nemôžu navzájom porozumieť. Doktor povie o takejto babke, že to je šarlatánka, a ona o ňom, že je nechápavec. Čo mu možno dobre vyložiť, keď nechápe bežné, jednoduché pravdy. Toto je dôvod, prečo hovoríme, že každý človek má svoj vlastný svet. A tento jeho vlastný svet sa môže rozširovať viac ako vesmíry, ak sa on sám neobmedzuje iba v ňom samom a ak existujú ľudia, ktorí myslia rovnakým spôsobom. Preto sa to nazýva ich okolie. Veď prečo sa dnes média stavajú proti nášmu svetonázoru? Ohovárajú slovanstvo všetkými možnými spôsobmi, pretože nie sú schopní pochopiť náš pohľad na svet. Nechápu, čo to znamená žiť podľa Svedomia. Nechápu, čo to je ctiť svojich rodičov ako Bohov. Pre nich je Boh namaľovaný obraz, dedo sediaci na obláčiku, alebo nejaká nejasná vesmírna inteligencia, alebo presnejšie Boh vie čo. Ale uznať, že Boh, tvoj Stvoriteľ chodí po byte a pripravuje paradajky na večeru nedokážu. Je to preto, lebo im založili na oči klapky a doplnili to otrockou psychológiou. Ale otrocká psychológia nedovolí myslieť, uvažovať a s rešpektom sa chovať k všetkému živému. Pretože osud otroka je najesť sa, vyspať a vykonávať svoje telesné potreby, nič viac. To zvyšné domyslia iní. Ale okrem toho majú ešte dvojaký meter: Toto je náš systém a všetko ostatné treba zničiť, zakázať, zatvoriť, pretože to jednoducho nedokážu pochopiť. Ľubovoľné slovo od okolitého sveta ich privedie k rozladeniu, pretože naruší ich striktnú konštrukciu. A čo sa z nich stáva? Ničitelia. Ale kto o sebe povie: Ja som rozladený, ja som deštruktívny? Nuž analogicky začínajú hľadať mimo seba, z vonku: Aha, tu sme našli deštruktívnu sektu, to sú títo, to sú tamtí. Aj keď majú to isté učenie, len si dali iné názvy: evanjelici, katolíci, protestanti, ortodoxní, ktorí sa sami nazývajú pravoslávni. A majú medzi sebou neustále rozpory. Ako píše Filatov: Každý druhého nazýva netvorom, napriek tomu, že sám je netvorom. Aj Ježiš im povedal, ale ani na to nepomyslia: Vidíte triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom si nevšímate. Toto je o nich.

My vidíme iný svet. Oni vidia svet z pohľadu spotreby. Veď to prvé, čo vždy hovoria je: Boh daj! No nikto nepovedal: Boh na! Len daj, daj, daj! Auto, byt, dom, chatu. Viac peňazí, krásnu ženu. Muža s Mercedesom. A čo na výmenu? Naozaj adekvátna výmena: vezmi naše hriechy! No existuje príslovie: Kvôli stromom nevidia les. V prvom rade počúvajú iba seba. Aby ako tak prežili, musia niekoho znásilniť. Literárny génius píše majstrovské diela. Spisovateľ napíše dobrú knihu. Menej šikovný spisovateľ píše fejtóny. A ten, komu ani toto nie je dané sa stáva literárnym kritikom. A takto všetci začínajú s kritikou, aby niekoho skritizovali, aby ukryli svoje prehnité vnútro, v ktorom ničoho niet, ktoré nie je vyvinuté. Všimnite si, nikto z nich nejde do Prírody, aby sa započúval do šumu vetra, spevu vtákov, šelestu trávy, zurčania potôčika. Nie je im to dané. Nedokážu pochopiť, že to je nevyhnutné na prežitie človeka, t.j. že musíme byť v harmónii s Prírodou, že musíme vedieť počúvať okolitý svet v prvom rade, a až potom seba. Toto je hlavné.

Vráťme sa ku kanálikom. Každý má bod začiatku a bod východu. Môžeme ich nazývať aj Bod zrodenia a bod smrti, bod života. Človek môže aj náhodne zasiahnuť jeden z bodov a tým aktivovať v sebe schopnosti, t.j. aktivizovať v sebe napríklad bod života. Na ľubovoľnom z čakrových kanálov. Môže to nastať napríklad dopadom blesku či zrážkou autom. Človek upadne do bezvedomia, zažije klinickú smrť, ale sila úderu zasiahla bod života. A v závislosti od toho, aký bod bol zasiahnutý, môže človek začať v sebe rozvíjať liečebné schopnosti; napr. začne liečiť rukami, ak úder zasiahol bod života kanála, ktorý je spojený s 5. čakrou – Ladou. Ak úder zasiahol bod kanála č. 6, t.j. Leľu, tak u človeka sa začnú objavovať intuitívne schopnosti, začína predpovedať. Ak by úder zasiahol čakru 7, tak by nadobudol iné schopnosti. Ale ak by napríklad v ruvačke bol zasiahnutý bod smrti, tak človek sa síce vráti domov, ale môže napr. do týždňa zomrieť. A nijaký lekár nebude môcť prísť na to prečo. Jednoducho úder zasiahol bod smrti.

Japonci, Kórejčania, Číňania si dodnes uchovávajú spisy a schémy človeka, na ktorých sú vyznačené body života a body smrti. Ak je potreba niekomu pomôcť, vedia buď do bodov zaviesť ihličky, alebo jednoducho nahrievajú a človeku sa polepší. Alebo naopak, ak treba poraziť nepriateľa, zničiť ho, vtedy údery smerujú do bodov smrti. Ale tí, ktorým sa tieto údery snažia zasadiť sa snažia brániť a chránia sa, zakrývajú body smrti. A oni sa naopak tiež snažia zasadiť údery do bodov smrti svojho protivníka. Preto existujú údery aj bloky, to všetko sú obranné systémy. Všetko je vzájomne previazané.

Všimnime si, Rodnik vyžaruje, aj čakra vyžaruje, ale nenachádzajú sa v rovine, ale vo sfére. A tento súhrn vyžarovania sfér vytvára obrannú obálku okolo tela, ktorú mnohí volajú aura. Ale aura najviac vyžaruje okolo hlavy, t.j. najviac žiari od duchovných energií troch čakier 7, 8 a 9. Zlieva sa z biele, fialové a belasé žiarenie a vytvára sa zmiešané, bielo-fialové svetlo s odtieňom do zlata. Preto na mnohých obrázkoch je nakreslená okolo hlavy, aj keď v skutočnosti je okolo celého tela. Preto ak človeku spôsobili zoči, alebo mu jednoducho je zle, prebili čakru, tak sme už hovorili, ako postupovať, t.j. treba odoberať negatív.

Ale ak si človek napr. popálil ruku, tiež trpí. Ľudovo sa používa niečo, čo môžeme nazvať energetická soľ. Špirálovitým pohybom rukou odoberieme energetickú soľ z popáleného miesta preč, do ohňa, napr. na sviečku a zopakujeme 3x. Toto stiahne všetku nadbytočnú tepelnú energiu. Človeku sa vytvoria pľuzgiere, ale niekedy môže vzniknúť problém, ak si on sám zablokuje pomoc organizmu. A čo to je táto blokácia? Strach. Keď niekto povie, že sa ničoho nebojí, tak je to buď veľký klamár, alebo veľký hlupák. Strach je skutočný stav organizmu, ako keby imunitná ochrana pred niečím neznámym. Ale strach možno prekonať, presne tak, ako možno prekonať pocit hladu. Dokážeme prekonať pocit hladu? Áno. Dokážeme prekonať pocit chladu? Môžeme. Znamená to, že analogicky dokážeme prekonať aj pocit strachu. Strach existuje len pred niečím neznámym. Ak to učiníme známym, už nás nemá čo strašiť.

Je známe, že energetické kanály sú veľmi často lokalizované spolu z fyzickými kanálmi. Môžeme to vidieť aj na sebe, keď sa pozrieme na ľavú ruku. Pozorne sa pozrime najmä na ľavú dlaň – vidíme na nej čiary. Ľavá ruka je ako program, ktorý nám hovorí, čo nám bolo v živote dané. Pravá ruka zase ukazuje, čo sme už v živote dosiahli. Toto je princíp toho, čo sa po grécky nazýva chiromania – od slova „chiro“, ruka. Porovnajte si dlane. Ak sú vaše čiary identické znamená to, že idete správnou životnou cestou. Ak ste niečo urobili inak, ako ste mali, ak ste sa odklonili, tak všetko sa odzrkadlí na vašej pravej ruke. Znamená to, že nemusíme byť ani odborníkmi na čítanie z dlane a vieme učiniť dôležitý vývod: Idem alebo nejdem po ceste, ktorú odo mňa očakával Rod, ktorý mi dal život?

V rámci splnenia životného programu dostáva každý človek určitý čas na to, aby sa vyvinul. Napríklad v učňovskej škole, keď žiaka učia za špecialistu v ovládaní sústruhu, učí sa najskôr teóriu, ale okrem teórie musí prebiehať aj prax. Preto životný program je poznanie podstaty teórie. A ďalšia naša životná cesta je materializovanie prijatých poznatkov v praxi na rozkvet a blaho nášho Rodu. A aby sme vedeli, koľko času nám bolo nachystané naplnenie životného programu, zložme ľavú ruku v dlani a uvidíme línie 1, 2 a 3, záhyby. Každý takýto záhyb je 30 rokov nášho života, pol záhybu je 15 rokov, trištvrte je 20 rokov, jedna tretina 10 rokov. A uvidíme napríklad 3 záhyby po 30 rokov a 1 záhyb 15. Znamená to, že na naučenie sa nášho životného programu treba 105 rokov. Ak niekto má napríklad 30 + 20, tak má sa vyučiť za 50 rokov a pod. Ale toto mnohí nesprávne vykladajú: Koľko sa máme celkovo dožiť? V súčasnom významovom ponímaní to znamená „žiť“. Ale v starom, tradičnom slovanskom ponímaní ŽIŤ znamená učiť sa, poznávať svet. A potom už začíname materializovať. Preto Indovia prevzali od nás tieto pojmy: dvakrát zrodený, ale existuje aj trikrát zrodený, štyrikrát zrodený, t.j. na každú periódu. Ale do tejto periódy nepatrí 12 rokov formovania.

Niektorých ľudí zaujíma koľko mať detí? Koľko sa len dá. Ak sa pozrieme zhora na malíček, tak vidíme prvý článok, druhý článok atď. ak zovrieme ruku do päste, tak uvidíme aj štvrtý. Takže zovrieme ruku v päsť a potrieme sa, koľko takto vznikne vrások. Objavia sa hrubé a aj jemné. Hrubé sú naši prvorodenci, a všetky ostatné vrásky to sú všetky ďalšie deti ako keby v projekcii. Uvidíte aj trojuholník – znamená, koľko detí je odpustené. A potom si porovnajte s pravou päsťou koľko ste dosiahli.

Život si možno pridať, života si možno odobrať. Ako sme hovorili, naši Predkovia vedeli aj to, že pravá ruka vždy dáva, a preto vždy dávali pravou rukou a brali ľavou. Ale stávalo sa, že nejaký človek sa im niečím znepáčil, napr. peniaze si požičal, ale vracať sa mu nechcelo. Potom ich horko-ťažko dával s pocitom: peniaze ti dám, ale dobra ti neprinesú. Naši Predkovia na takéto niečo nehovorili nič, ale spokojne vzali peniaze a pre seba si mysleli: peniaze beriem, podklad nechávam. Nikdy nedvíhali peniaze na ulici, čo potvrdzuje aj dostatok dnešných príkladov, lebo dnes je tiež veľa takých, ktorí všetky nahromadené hriechy mysľou naložia bankovku, ktorú zahodia, keď idú po ulici. Kto takéto peniaze zodvihne, ten dvíha aj nahromadené hriechy. Na veľkú bankovku na nahromaďujú veľké hriechy, a ten, kto ju zdvihne ich preberá, ale ten, kto ich zahodil pokračuje veselo v živote, prekvitá a raduje sa. Práve preto naši Predkovia v minulosti ani peniaze, ani nič iné zo zeme nedvíhali: všetko, čo leží na zemi patrí zemi.

Ak človek aktívne využíva tri najnižšie čakrové systémy 1, 2 a 3, ale ostatné nevyvíja, tak mu starne organizmus. Lenivosť, pohlavná posadnutosť, obžerstvo a podobné veci privádzajú k starnutiu organizmu. Ak má človek napr. 30, 40 alebo 50 rokov a vyvíja centrá 4, 5 a 6, čo sú centrá Javi, Duše – a napr. sa zamiluje či začne z citového pohnutia všetko budovať , t.j. Lýra či Múza k nemu prišla, tak takýto človek mladne v tvorivosti. Ale keď začne pracovať všetkých 9 centier, to už velí sám Boh. Nasledujúce tri čakry 4, 5 a 6 vypĺňajú čas stratený prvými tromi 1, 2 a 3. Znamená to, že človek môže ako keby pribrzdiť čas, keďže čakry Prsia, Lada a Leľa napĺňajú obnovu. A horné čakry 7, 8 a 9 sú celkovo mimo času, mimo akékoľvek časové štruktúry.

Harmonický vývoj musí byť ako plný vývoj organizmu, nie iba zacyklenie sa na jednom mieste. Aby čakry normálne pracovali, človek sa musí zjednotiť s okolitým svetom. Nenačúvať iba sebe a iba „zapisovať“ do svojho okolia, ale sledovať aj ako okolitý svet „zapisuje“ do nás. Poznávať svet skrz seba a seba skrz svet. A vždy dodržiavať hlavný princíp – neškodiť. Nie iba niekomu inému, ale v prvom rade sebe. Chcieť nie je škodlivé, škodlivé je nechcieť.

Niektorí čitatelia sa pýtajú kedy liečiť rukami. Pamätajme si, že pravá ruka vydáva prúd dobroty. Môžeme hovoriť, že pravá ruka vydáva plus a ľavá, pohlcujúc plus dáva mínus.

Je tu ešte otázka ľavákov. Títo sú viac prispôsobení duchovno-duševnému plánu ako materiálnemu. Ale energia u nich prúdi rovnako. Nie je pravda, že ich energetický systém je zrkadlovo obrátený. No existujú ľudia nazývame ich invektori – ktorí majú energetiku zrkadlovo obrátenú, ale aj srdce majú napravo a uloženie všetkých orgánov je zrkadlovo obrátené.

Liečenie znamená, že človek všetko prepúšťa cez seba. Ruky (obr. 20) prepúšťajú a človek spaľuje svoje srdce, t.j. seba hubí. Preto naši Predkovia nikdy nikoho neliečili. Liečenie je boj s následkami. Naši Predkovia vždy obnovovali zdravie, t.j. sceľovali, ale nič nerobili cez seba. Vzali a dali, ale nie cez seba. Cez seba robili jedine matky, ktoré chceli pomôcť svojmu dieťatku. Ale cudziemu dať svoje zdravie a na výmenu dostať choroby, aby on ozdravel, bol silný a pokračoval v starom živote, zatiaľ čo ten, čo dal upadne do problémov – to určite neprospeje. Každý môže vyliečiť seba. Ako? Byť v harmónii s prírodou.

Niektorí sa tiež pýtajú, či iný človek môže aktivovať druhému človeku čakru. Odpoveď je nie. Prebiť alebo poškodiť áno. Aktivovať preto nie, lebo obranný systém organizmu každého človeka vždy účinkuje proti cudziemu vplyvu. To sú sily Prírody.

Doplňme si príklad z rozprávky, ktorú asi každý z nás pozná – Mrázik. Na začiatku rozprávky dostáva Nastenka nesplniteľnú úlohu od macochy, ktorá jej nariadila doštrikovať ponožky ešte pred východom Slnka. Nastenka napriek svojej usilovnosti nedokáže túto úlohu stihnúť, hoci jej naozaj veľa nechýba. Obráti sa o pomoc ku kohútovi, aby nezakikiríkal a neprivolával východ Slnka, ale chvíľku počkal, aby stihla prácu dokončiť. Kohútik jej povedal, že on je iba oznamovateľ, že o pomoc sa musí obrátiť k Slniečku. Nastenka tak urobila a Slniečko naozaj pozdržalo svoj východ. Na základe informácií v tomto článku už vieme, že takto Jarilo vyhovelo takým spôsobom, že prestavilo rýchlosť plynutia času v Nastenkinom svete, čím jej umožnilo prácu dokončiť. Naši Predkovia mali takéto rozprávky, aby hravým spôsobom vysvetlili deťom veci, ktoré im budú neskôr iba doplnené. Dôležité je podať deťom racionálne jadro, detaily konkrétnej metódy dostanú v čase, keď to už budú vedieť pochopiť a využívať.

Na obrázku vidíme Nastenku, ako prosí Jarilo Slnko o pomoc. Hoci v tejto rozprávke je už veľa tradičných vecí úmyselne skreslených, niekoľko dôležitých informácií stále obsahuje. Mrázik, alebo dedo Mráz je v našej, slovanskej tradícii personifikácia Boha Svaroga. Preto v slovanských domácnostiach nosieva deťom darčeky dedo Mráz, hoci v židokresťanských Ježiško. Poslom Boha Svaroga je medveď, čo môžeme vidieť aj na Kruholete Čísloboha. Zabiť medveďa znamená zabiť posla Boha Svaroga. V rozprávke je však už zásadne zmenená Baba Jaga, ktorá dostala úplne negatívny význam – ale o tom je viac v knihe.

Vari už iba „technickú“ poznámku. Ak si pozriete scénu z obrázku v ruštine zistíte, že Nastenka pýta o pomoc Slniečko „krasnoe“ – čo by väčšina „odborníkov“ preložilo ako „červené“. V slovenskom dabingu sa tomuto elegantne vyhli a použili slovo „jasné“. Napriek tomu však slovo „krasnyj“ dodnes má jeden zo svojich významov „krásny“, hoci to sa to dnes používa skôr na vidieku ako v mestách. Napriek tomu vám Rusi potvrdia, že v Moskve je „Krásne“ a nie „Červené“ námestie, že naši Predkovia mali v každom dome „krásny“ a nie „červený“ kútik. Aj tento nenápadný príklad nám ukazuje, ako „nepatrná“ zmena slovíčka úplne zmení podstatu obsiahnutej informácie, najmä ak čítame už iba povrchový význam…

Evolúcia Živy – nášho «JA» – je neoddeliteľne spojená so spoznávaním jej tiel a obálok, ako aj s používaním ich schopností a možností. Najprístupnejším – devätoričným – zosobnením týchto tiel je ruská matrioška. Živa samotná ich vytvára, dáva im rásť, aj ich používa.

1.   Živa – individuálna, samožiariaca častica Prvopočiatočného Svetla – Ramchu, sila Jan. Je skutočným «JA» každej bytosti – jeho Duchom, zdrojom života; nachádza sa mimo času a priestoru. Všetky telá a obálky človeka pozostávajú z životnej činnosti mnohých živatiem, ale iba hlavná z nich (najviac evolučne vyvinutá) sa nazýva Živa.

2.   Príčinné telo – častica Inglie, sila Iň. Vytvára sa zhromaždením skúseností prejavov Duchovného Svetla Ramchu v živote všetkých vesmírov.

3.   Žiarie telo – obálka (éterické telo), obklopujúca bytosti. Ono «žiari», t.j. blčí, žiari a skrášľuje sa všetkými farbami v súvislosti s túžbami, želaniami a úmyslami Živy. Má tvar gule, ktorá obklopuje mnohovrstvovou a zložito zostavenou kuklou telo človeka, môže mať rozmer od niekoľkých metrov do niekoľkých kilometrov (odtiaľ pochádza aj názov vtáka Plameniaka a pod.).

4.   Navné telo – leptónová matica Materiálneho tela (astrálne telo). V tomto tele sa dostávajú do svetov Navi.

5.   Javné telo – Materiálne telo, to, čo voláme telo.

6.   Klubie telo – telo umu a rozumu (mentálne telo). Má formu striebristej gule («kotúča»), nachádzajúceho sa vnútri lebky človeka («k» – vzťah, prináležanie k niečomu; «lub» – vnútorná obálka; «ie» – to; to znamená vnútorná, zvonku neviditeľná obálka lebky; spodný, vnútorný kotúč mozgu).

7.   Kolobie telo – telo intelektu (budhistické telo). Má formu zlatistej svetelnej gule («bochníka») a rozprestiera sa okolo hlavy človeka (nimbus svätých: «ko lob ie» – «k(o)» – vzťah k čomukoľvek; «lob» vysoké, viditeľné miesto; «ie» – to; to znamená vrchný, vonkajší viditeľný obal).

8.   Divie telo – Duša človeka, jeho Ochranca (devakonické telo). Má tvar ľudského tela, ktorého veľkosť môže byť od veľkosti ľudského tela po niekoľko stoviek metrov výšky (z tohto slovesného základu pochádzajú výrazy ako Deva, divné a pod.).

9.   Svetie telo – Svetové, Duchovné telo Živy (sattvické telo). Vytvorené je duchovným svetlom Živatiem všetkých tiel Živy, ktoré sa nachádzajú mimo času a priestoru. Žive zabezpečuje kvalitu Osoby, t.j. schopnosť ovládnuť skúsenosťami všetkých živatiem svojho tela.

Energetická stavba človeka sa zjednodušene dá predstaviť ako dva prúdy protichodných nábojov: činného, horiaceho, suchého, slnečného prúdu Ha (Ja) a nečinného, chladného, vlažného, lunárneho prúdu Tha (Iň), ktoré prechádzajú nadol pozdĺž chrbtice. Tieto dva protichodné prúdy sú spojené s prúdom Vynášania, ktorý prechádza zdola nahor skrz chrbticový mozog a víchrami sily, ktoré sú rozložené pod prednou stranou chrbtice. Tieto víchre sú usporiadané v takomto poradí:

1.   Začiatok – je umiestnený na konci kostrče. Zabezpečuje životaschopnosť Materiálneho tela, zbiera silu Zeme a najmenšej miere vylučuje energiu, preto sa jeho farba poníma ako čierna. Tu sa nachádza začiatok driemajúcej Ohnivej Sily.

2.   Zrod – je umiestnený v oblasti chrbtovej kosti na úrovni lona. Je červenej farby. Prijíma energiu od Vody aj od iných živých bytostí, ale zároveň vstrebáva ja vylučuje energiu rozmnožovania. Cez tento víchrový prúd vstupuje do ženy mužská sila, ktorá je nevyhnutná na počatie a donosenie dieťatka, energia mužského semena, energia obrazov Ducha (kvalít Živy muža) a Krvi (kvalít Rodokmeňa muža).

S týmto prúdom Životnej Sily do ženy vstupujú dary jej muža:
Blahoslavenie mužného Rodu (dostáva ochranu Rodu muža ako doplnok k ochrane Rodu jej Otca);
Dar materstva;
Ženský Osud (dar lásky k mužovi a deťom);
Rodová Pamäť (intuitívna predvídavosť nahromadených skúseností zhmotnených zrodení svojich aj jej Predkov po ženskej línii tvorenia v Rodine Milujúcich vzájomných vzťahov a podpora Ladu v dome);

Do muža cez Zrod vstupuje od ženy:
Dar Otcovstva – schopnosť vytvárať plnohodnotné deti. Ak je žena dobrotivá a čistá, tak u muža sa táto schopnosť zvyšuje, ak nie, tak sa znižuje.

3.   Brucho (Život) – je umiestnené vedľa chrbtice na úrovni pupku; má oranžovú farbu. Cez tento víchor prijíma človek Životnú Silu a Múdrosť Rodu, ale aj energiu Ohňa. Spočiatku, kým je dieťa v útrobách matky cez pupočnú šnúru, potom, po narodení od Prarodiča v jeho Obrazoch: Boha-Ochrancu, Bohyne Živy a Hviezdy-Vládcu. Táto energia riadi zrod a rozvoj života človeka, spočiatku v semene otca, potom v útrobách matky. Táto Sila riadi spodné energetické centrá a aj celý život človeka od počatia jeho detí, ich narodenie a výchovu.

Ak vyššie energeticko-informačné centrá nie sú vyvinuté a vedome nie sú nevyužívané, tak toto ešte nie je človek, ale iba Žiteľ (Žiť).

4.   Prsia (Hruď) – umiestnenie v oblasti slnečného pletenca a (odspodu) prvých spájajúcich sa rebier; je zlatistej farby. Tento víchor zabezpečuje «Slnečné Dýchanie» (schopnosť nasávať silu Vzduchu a preberať Životnú Silu Jarily-Slnka), prijíma a vylučuje informáciu a energiu Tvorivého Budovania, ktorá rozvíja schopnosť vytárať predmety Javného sveta. Prsia tiež riadia schopnosť nadobúdania a odovzdávania vojenských návykov, schopnosť tvorivo usporadúvať životný priestor okolo seba: v dome, meste, dedine, oblasti, Dŕžave (štáte), na Zemi.

5.   Lada – Lesnica (pravá ruka) a

6.   Leľa – Šuja (ľavá ruka) – sú umiestnené v oblasti sústavy pliec v priestore podpazušia. Víchor Lady má zelenú farbu a je to točiaci sa Kolovrat, t.j. v smere naproti Slnku. Víchor Leli má modrú farbu je to točiaci Posoloň – v smere Slnka. Lada prijíma a vylučuje energiu Lásky, Nežnosti, Šťastia a Dobra. Leľa zabezpečuje intuitívne poznávanie sveta Javi a intuitívnu tvorivosť v tomto svete (technické vynálezy, vedecké objavy a pod.). Ak vyššie duchovno-energetické centrá nie sú vyvinuté a vedome sa nevyužívajú, tak toto ešte nie je človek, ale iba Ľuď (Ľudina).

7.   Ústie (Ústa) – umiestnenie na úrovni spojenia malého a veľkého mozgu; je sivej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Éteru (priestoru) a Životnú Silu sveta Slavi. Ústa Človeku zabezpečujú prijímanie a odovzdávanie energií Zmyslových Obrazov. Tento víchor pomáha pomocou umenia prinášať do sveta Javi to prekrásne z vyšších svetov.

8.   Čelo – umiestnenie v oblasti hlavného mozgu na úrovni medzi brvami; je fialovej farby. Tento víchor prijíma a odovzdáva obrazy mysle, ktoré riadia duchovný a intelektuálny rozvoj Človeka, zabezpečujú možnosť jasnovidectva a jasnopočutia, t.j. vizuálneho a sluchového prijímania mnohorozmerného (5 až 16 rozmerného) sveta Slavi, ale minulého aj budúceho sveta Javi, paralelných a iných svetov.

9.   Prameň – umiestnenie nad temenom a rotuje nie vo vertikálnej rovine – ako predchádzajúce víchre – ale v horizontálnej rovine; je striebristej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vôle a Vyšších Duševných obrazov sveta Slavi. Prameň je základný orgán vzájomnej súčinnosti s vyvýšenými Predkami a Bohmi – ochrancami Rodu. Ten, kto v sebe rozvinul duševné a duchovné schopnosti vedome prijímať a riadiť Životnú Silu Ústia, Čela a Prameňa dôstojne nadobúda názov Človek.

10.   Svetoč – umiestnenie nad vrcholom, temenom hlavy a tak ako Prameň rotuje v horizontálnej rovine, ale na opačnú stranu; je bielej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vyšších Duchovných obrazov sveta Pravi. Živa, vlečená silou kanála Vyvýšenia sa dvíha k Svetoču a skrz neho sa dostáva do sveta Pravi, keď nadobudne Osobné vzájomné vzťahy s Ramchom.
Toto je konečný cieľ Viery.
Vedomosť sa začína osvietením umu, Moc použitím Duchovnej Sily všetkých svojich tiel a obálok.
   Vedagor

Vyvýšenie Živy po kanále Vyvýšenia je možné jedine pri postupnom očistení tohto kanála a roztočení všetkých energetických víchrov svojho tela.

Toto oživenie má 8 stupňov:

1.      SKROTENIE ZMYSLOV – splnenie mravoučných zápovedí:
Dobrota – želanie dobra všetkému existujúcemu, nespôsobovanie škody;
Cnosť – čistota slova, mysle, skutkov;
Zdržiavanie sa (uchovanie semena) – pohlavný život s cieľom počatia cnostných detí a nie na uspokojovanie zmyselnosti;
Nekradnutie – bez želania kradnúť a prisvojovať si cudzie;
Nezávislosť – bez naviazanosti a nahromaďovania osobného majetku – vecí;
Úprimnosť – čestnosť, prostota, otvorenosť;
Nekoristníctvo – robenie dobra iným bez očakávania výhody pre seba;
Neurážanie – bez urážania;
Nehnevanie – bez hnevu;
Nebojácnosť – vedomé chovanie sa.

2.      SAMOKONTROLOVANIE –očistenie svojich tiel:
Očista – očistenie Materiálneho tela;
Spokojnosť – dostatok, podriadenie si zmyslov;
Sebavzdelávanie – láska k Múdrosti, učenie sa Védických spisov;
Čistenie – podriadenie si schopností Materiálneho tela a umu;
Uvedomelosť – nekonanie proti existujúcim zákonom rozvoja Prírody, t.j. zjednotenie svojej vôle s vôľou Prarodiča;

3.      PODRIADENIE SI MATERIÁLNEHO TELA – ovládnutie Ha a Tha energií pomocou cvičenia Materiálneho tela.

4.      OVLÁDNUTIE SILY DUCHA – podriadenie sily (energetikou svojho tela) s pomocou dýchania.

5.      RIADENIE UMOM – oslobodenie umu od vplyvu zmyslov a vonkajších objektov.

6.      KONCENTRÁCIA VEDOMIA – schopnosť ovládať svoje vnímanie.

7.      POZNANIE INOSVETIA – schopnosť preniesť svoje vedomie do Navného, Klubieho, Kolobieho a Divieho tela a poznávanie svetov Navi a Slavi.

8.  PREMENA – vytvorenie tela Svetla, ktoré dáva Žive (individuálnemu «JA») nadvedomie a vlastnosti Osoby.

Pri dosiahnutí mravnej dokonalosti dochádza k rozkrúteniu všetkých víchrov, očisteniu kanála Vynesenia a výstupu Ohnivej Sily po tomto kanály, ktorá vynáša Živu do horného víchru – Svetoča. Potom sa všetky telá a obálky Živy premenia na Svetelné (Svetové) telo, Živa nadobúda vlastnosti Osoby a prechádza do Duchovného sveta, kde pokračuje ďalší vývoj.

Zástancovia tradičnej jogy učia roztáčať víchry Sily (otvárať čakry) a čistiť kanál Vynesenia odspodu nahor, od Začiatku (Iň-prúdu, Muladhary) do Svetoča (Sahasrary). Túto cestu používali starí Árijci – vstúpenci osvietenia Prvotnej Hmoty, t.j. otvorenie a použitie Sily, Moci a Skúsenosti, ktoré sa nachádzajú v Inglii. Ale dnes je tento spôsob nepoužiteľný, pretože naň sú nevyhnutne potrebné: zdravé telo; veľmi dlhý život; čistá strava, voda a vzduch; osamelé miesto; vždy prítomný učiteľ, schopný pomôcť žiakovi v čase nebezpečného zdvihu Ohnivej Sily (Kundalini); vláda, ktorá podporuje takéto zameranie – toto všetko my dnes už nemáme. Preto na človeka, ktorý ide cestou očisťovania kanála Vynesenia (Sušumny) a otvárajúceho víchry Sily (čakry) odspodu nahor, číha množstvo nebezpečenstiev. Všetky víchry, ktoré sa nachádzajú pod pásom, obsahujú v sebe nemenné, životné kvality nadobudnuté v predchádzajúcich materializáciách. Tieto kvality sa začínajú prejavovať podľa zodpovedajúceho stupňa rozkrúcania (frekvencie vibrácií) víchrov. Ak človek nemá skúseného učiteľa, ktorý by dokázal každú minútu kontrolovať túto veľmi dlhú a veľmi nebezpečnú cestu, a ako aj pri absencii všetkých ostatných podmienok, ktoré sú uvedené vyššie, neodvratne sa stane obeťou týchto živelných síl. Obzvlášť nebezpečné je otvorenie dvoch spodných čakier, ktoré sú zodpovedné za pohlavnú silu. Ak človek nedokáže zvládnuť jej najsilnejšie prejavy, tak sa stane obeťou sexuálnych zvráteností, alebo jednoducho nebude schopný sa ďalej rozvíjať, pretože bude strácať semeno, ktorého životná sila je nevyhnutná na ďalšie sebazdokonaľovanie. Na tejto ceste existuje ešte množstvo ďalších nebezpečenstiev, ale najhlavnejšie je zdvih Ohnivej Sily (Kundalini). Ak kanál Vynesenia (Sušumna) nie je dostatočne očistený, tak Ohnivá Sila sa môže začať dvíhať jedným zo 108 energetických kanálov, čo človeku spôsobí rôzne zmeny v psychike, alebo iné energetické traumy a choroby, následky ktorých uzatvárajú cestu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu.

Druhá cesta, pri ktorej prebieha rozkrúcanie víchrov Sily a čistenie kanála Vynesenia zhora nadol, je uprednostňovaná Slovanmi – stúpencami zväčšovania životnej skúsenosti Ramchu. V tomto prípade budú nebezpečenstvá najmenšie, pretože počas očisťovania kanálu Vynesenia zhora nadol sa u človeka prejavujú všetky sily a kvality, ktoré sú nevyhnutné na úspešné roztáčanie a podriadenie si sily spodných víchrov. Pritom sa k roztáčaniu nasledujúceho, nižšie položeného víchru privádzajú sily a kvality nielen vyšších víchrov, ale aj vyšších úrovní Stavby Sveta.

V súčasnosti je táto cesta priechodná pre väčšinu ľudí, no zdanlivý rozpor týchto dvoch ciest mizne na ceste Vedenia.

Nemyslite si, že na Zemi prebieha všetko len podľa úmyslov Vyšších Bohov a že nič nezávisí od mocnej Vôle a vašich blahodarných úmyslov.

Takto hovoria iba nerozumní ľudia, ktorí nevedia o Pravde Života.

Nebeskí Bohovia len dozerajú na vaše budovateľské činy a prichádzajú na ľudské volanie, keď ich potomkovia volajú o pomoc.

„Daj mi, Bože, hlavu železnú, oči medené,
jazyk strieborný, srdce meča silného,
nohy vlka sliediaceho; a bdelosť neutíchajúcu
daj MI, Bože, líca mohutné
jazyk ovčí, um teľací, srdce zajačie“.
(A. Blok, poézia zariekaní a zaklínaní, str. 50)

Volchvovia, znachari, veduni, kolduni, vedmy, trichy, čarodejníci, kudesníci… Koľko veľa názvov máme v staroslovienskom jazyku pre výnimočných ľudí, majúcimi poznanie a schopnosti, ktoré pomáhajú obyčajnému človeku v jeho každodennom živote. Exituje ešte množstvo slov, ktoré vyjadrujú príslušnosť človeka ku kaste zasvätených do védického poznania našich Predkov, ale význam týchto slov je odvodený od slov majúcich jediný zmysel – „(po)znanie“, „svetlo“, „dobro“, ale ani jedno z nich nie je odvodené zo slova, ktoré má význam „zlý“.

Dokonca aj také slovo ako „Vedma“, ktoré u mnohých vyvoláva negatívne emócie a strach, znamená iba jednoduchú skratku „VEDiaca MAtka“. V anglickom ekvivalente sa používa výraz „witch“, podľa výkladu doktora Mora toto slovo neznamená nič iné ako jednoduché „múdra žena“. Slovo pochádza z anglického slovesa „weet“, čo znamená „(po)znať“. Takže aj v súzvuku s „vedmou“, názvy „veduňa a vedun“ rovnako pochádzajú zo slovesa „vedieť, znať“.

Ďalšími staroslovienskymi slovami, ktoré označujú ľudí s poznaním sú slová „znachar a znacharka“, ktoré majú ten istý slovanský koreň – „znať“. Podľa slov Henryho Mora, týmito slovami sa rozumie označenie „ľudia, majúci poznanie a schopnosti vykonávať alebo hovoriť nezvyčajnosti“.

Kresťanská cirkev najviac zakazovala a bojovala proti názvu „Volchv“, čo tiež predstavuje jeden z prastarých názvov človeka, ktorý ovláda nadľudské možnosti. Volchvovia, kudesníci boli koldunmi osobitnej kategórie, ktorí mali veľký vplyv na život krajiny a spoločnosti. Ak sa napríklad niektorí žreci odpradávna u Slovanov nazývali volchvami a ich činnosť volchvovaním, tak následkom toho sa toto slovo stalo synonymom čarovania a čarodejníctva. Volchvovia poznali množstvo meteorologických príznakov, silu a účinky rozličných byliniek a s veľkou skúsenosťou používali hypnózu. V niektorých prípadoch Slovania považovali za volchvov aj kniežatá, niekedy nimi aj naozaj boli – boli zároveň volchvami aj vojakmi. Napríklad sa predpokladalo, že knieža Vseslava Polockého „matka porodila z volchvovania“ (t.j. za pomoci zariekania). A volchvovia mu na hlavu priviazali nauz (obereg, t.j. ochranný prívesok v podobe čarodejného uzla), čím knieža získal nadľudské schopnosti. Obraz kniežaťa-volchva, vodcu družiny, mocného kolduna našiel odraz aj v povestiach. V povesti o Volge (Volchve) Vseslavieniči on, vojak, bohatier, sa menil na šťuku, vlka alebo vtáka. Volchvovia boli bylinkári aj „vodníci“. Dnes už aj veda potvrdzuje dôležitosť a účinnosť fytoterapie a možnosti „programovať“ vodu meniac zloženie jej molekúl a pridávajúc jej nové, nezvyčajné a liečebné vlastnosti. Volchvovia mali hlboké poznatky o netradičnej medicíne. Úspešne liečili chorých liekmi rastlinného a živočíšneho pôvodu, vynikajúco sa vyznali v liečivých rastlinách. Liečili minerálmi, kovmi, rôznymi popolmi a tajnými prostriedkami; poznali diétoterapiu a reflexnú terapiu skôr a lepšie ako Číňania; majstrovsky ovládali akupresúru a rôzne druhy masáží; chiropraktiku a manuálnu terapiu; ovládali stavbu kostí a umenie liečenia orgánov; úspešne liečili poranenia rôzneho pôvodu a úrazy; ovládali chirurgiu, vrátane energetickej; ovládali metódy pomoci pri pôrodoch a gynekologické postupy; vedeli používať fyzioterapeutické prostriedky liečenia: moxovanie, akupunktúru, púšťanie krvou, energetickú masáž, tlaky a aplikácie, liečenie zanesení, minerálne vody a aerosóly, prikladanie bahna, vodoliečbu, liečenie chladom a pod.; originálne liečili reumatizmus, radikulit, natiahnutie svalov a väzív, zuby a zubné bolesti, krvavé vracanie, bolesti očí, bolesti srdca a ciev; účinne liečili aj dnes neznáme, zložité psychické choroby a mnohé ďalšie.

Takto by sa dali rozobrať aj ľubovoľné názvy „profesií“ ľudí, ktorí mali nadľudské schopnosti a ezoterické poznatky, ale takéto opisy budú vždy obsahovať výlučne kladné kvality, pretože dobro musí vždy vyhrať. To samozrejme neznamená, že vo svete niet zla. Jednoducho, ak vediaci človek prešiel na stranu temných síl, tak k jeho názvu sa pridal prídavok „temný“ a všetko ostalo na svojom mieste.

Liečiteľstvo bolo vo všetkých časoch sférou činnosti vediacich ľudí: znacharov, koldunov, vediem atď. preto ich môžeme všetkých súhrnne volať Liečiteľmi – alebo pôvodným staroslovienskym výrazom – „Celiteľmi“ („ce“ = to, „l(e)“ = lepiaci, stmeľujúci, obnovujúci, „tel“ – telo). Čo v našom prastarom jazyku znamenalo: obnovujúci celistvosť celého človeka. To znamená, oni neliečili ako súčasná medicína následky choroby, ale obnovovali počiatočnú celistvosť človeka, ktorý sa na nich obrátil odstraňujúc ako príčiny ochorenia, tak aj jeho následky na všetkých energetických úrovniach. Takýto ľudia sa často už rodili s darom liečenia, ktorý rozvíjali pod vedením múdrych poradcov a svoje poznatky odovzdávali ďalej z pokolenia na pokolenie. A celý tento systém liečebných praktík bol postavený na základe a poznania Slovanských Véd.

Učenie vediaceho človeka sa začínalo základmi stavby Vesmíru, lebo len ich spoznaním bolo možné pochopiť podstatu rôznych liečebných postupov. Prastará Viera našich Prvopredkov učí, že základom všetkých Svetov nášho Kozmosu – Javi, Navi a Pravi je energia, ktorá pochádza z prvobytného zdroja (RA-M-CHA), prejaviaceho sa v našej skutočnosti. Prvopočiatočný zdroj vydáva tok svetlonosných iskier (Atma, Duch), ktoré vydávajú žiarenie. Toto žiarenie, rozlievajúce sa po Vyšších Svetoch sa celý čas materializuje až dovtedy, kým sa nestane živou formou v našom fyzickom Svete Javi. Živá forma vstupuje do vzájomného vzťahu s druhými energiami už zhmotnenými do stavu hmoty Sveta Javi aj s existujúcimi jemnými formami. Takto energia preniká do všetkých rohov Vesmíru, do každej bunky, podstaty a pod. v súlade s prastarým učením Slovanov, základom ľubovoľnej energie je Energon – najmenšia a najväčšia častica, ktorá v sebe nesie všetku prvopočiatočnú informáciu o Stavbe Sveta. Pri vytváraní spojení Energonov prebieha zrodenie a vývoj rôznych systémov, prebieha výmena a obnovovanie informácií. V súlade s horeuvedeným naši Predkovia od pradávnych čias vedeli, že ľubovoľný objekt vo Svete Javi nie je nič iné ako súhrn energií rôznych hustôt. Taktiež vedeli, že musí existovať aj riadiaca sila, ktorá udržiava túto štruktúru v tej alebo onej forme. Túto riadiacu silu nazývali Predkovia Dušou, a preto hovorievali: Dušu má všetko – kameň, strom, jazero atď. takže aj človek má Dušu, ktorá riadi telo prostredníctvom energií určitého spektra a nesúce danú informáciu. Znamená to, že slovanský Védický systém jasne hovorí, že Svet riadi informácia. Ale človek môže túto informáciu prijímať pomocou zmyslov a spracovávať za pomoci mozgu. Preto mozog človeka považovali naši Praščuri za systém riadenia fyzického tela s vedomím (spoločným vedomím/ poznaním Duše a Ducha) človeka. Naši Predkovia vedeli, že pozemský človek predstavuje nielen jednoducho fyzické telo, ale je to mnohoštrukturálny energetický systém, ktorý pozostáva z:

• Dvojrozmerného Rozumu (systém učenia a poznávania);
• Trojrozmerné telo (žijúce vo štvrtom rozmere – čase);
• Šestnásťrozmerný Um (systém materializovania a tvorivosti);
• Mnohorozmerná Duša;
• Bezrozmerný (mimorozmerný) Duch;
• Svedomie (spoločné vedomie s Bohmi a Predkami), t.j. vonkajšie Svetlo prenikajúce dovnútra a osvetľujúce tie alebo oné okamihy Života človeka, jeho štruktúry.

Trojrozmerné ľudské telo má rozvetvenú energetickú sieť, ktorá pozostáva z kanálov a centier koncentrácie energií. Slovanský systém energetických centier väčšieho rozsahu, ako je východný systém. Obsahuje 37 základných energetických centier, z ktorých 9 je hlavných a 28 určujúcich a spolu vytvárajú energetický kríž. Hlavné centrá sú rozdelené na 3 štruktúry:

• Spodné 3 čakry zodpovedajú za Javný (fyzický) vývoj človeka;
• Stredné 3 čakry zodpovedajú za Duševný vývoj;
• Horné 3 čakryzodpovedajú za Duchovný vývoj.

Pohyb energie

Človek, počínajúc počatím a narodením a v priebehu celého svojho života sústavne zapadá do rôznych udalostí, čo vedie k vyčerpávaniu energie z organizmu. Zlý vzduch, voda a potraviny. Ohlupujúce látky (alkohol, tabak, čaj, káva). Prejedanie sa. Sex mimo rodinu (čo privádza nielen k chorobám a rodinným drámam, ale reálne skracuje dobu života človeka). Hazardné hry. Únava a stres. Všetky tieto a iné vplyvy neobyčajne škodia zdraviu, t.j. porušujú zákony RITA. Vychádzajúc z týchto hlbokých poznatkov našich Predkov, pripravovali a vykonávali sa rôzne metódy prinavrátenia si zdravia. Na tento účel sa používali prostriedky širokého spektra účinkov, od hrubého mechanického úkonu (masáž, prikladanie, chirurgia a pod.) po informačné účinky (zariekania, rituály a pod.).

Za najrozšírenejšie sa považovali informačné úkony, ktoré sa používali ako samostatné metódy ozdravenia, tak aj v súhrne s inými liečebnými prostriedkami, mechanickými úkonmi atď. Už aj v našich časoch veda potvrdila, že svet ovláda informácia, čo naši Predkovia vedeli dávno. Spoločné práce vedcov-medikov ukazujú, že aby sa dosiahol účinok na telo s cieľom zmeny jeho fyzických charakteristík na dosiahnutie liečebného účinku, je možné dokonca ani neprijímať lekárske prostriedky vnútorne, ale postačí jednoducho pôsobiť riadenou informáciou. Cestou skúsenosti je dokázané, že pomocou leukoplastu možno prilepiť potrebnú tabletku na svoje telo a sa určitý čas ponosí na sebe, tak výsledok bude ten istý, ako keby bola použitá vnútorne. Sila spolupôsobiaceho účinku bude určite slabšia, ale nasmerovanie účinku je rovnaké. Naši Praščuri tabletky tak či onak nepoznali, ale na sebe nosievali – kvôli ozdravujúcim účinkom – rôzne korene rastlín, zariekavané oberegy (ochranné prívesky), alebo jednoducho používali rôzne zariekania  nasmerované na zmenu informačného poľa človeka. Ale prešiel čas a vnútenie Slovanom cudzieho, kresťanského náboženstva zmenilo prvopočiatočný informačný zmysel mnohých zariekaní.

Afanasiev v minulosti o tom napísal: „Neodškriepiteľne mnohé zo zariekaní, ktoré v sebe obsahujú obracanie sa k nebu, svietiacim objektom, zorám, hromu, vetrom a pod. boli pôvodne modlitbami k Božstvám živlov. Po nástupe kresťanstva boli tieto prastaré vzývania doplnené vsuvkami mien Spasiteľa, Bohorodičky, apoštolov a inými, pre nich vhodnými doplnkami (t.j. slovanské Božstvá boli zamenené judskými). Mnohé zariekania boli do takej miery prepracované novým (t.j. cudzím) vieroučením, že v 15. a 16. storočí boli zahrnuté do kresťanských modlitebných knižiek pod názvom modlitby“

(poznámky v zátvorkách doplnené).

V súvislosti s týmto potvrdením tohto známeho ruského etnografa, my Slovania a Árijci používame zariekania a obrady v pôvodnej, prvopočiatočnej, slovanskej podobe, v akej ich čítajú a používajú vediaci ľudia aj v súčasnosti. Niektoré zariekania sa dajú aj zreštaurovať tak, že sa z nich odoberú cudzozemské vsuvky, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú poníženia človeka do stavu otroka či sluhu. Pretože Slovania od počiatku boli vždy deťmi svojich Bohov (našich Veľkých Predkov, od ktorých vedie rodoslovie každého slovanského Rodu). Naši Bohovia nevyžadujú od svojich potomkov ponižovanie, oni sa vždy s nami stýkali ako rovní tak, ako sa to so svojimi deťmi aj má. Veď v Slovanských Védach je to aj výslovne potvrdené:

„Predkovia, to sú prastaré Božstvá, bez hnevu, starajúce sa o čistotu, vždy múdro cieľavedomé, vychovávajúce k zanechávaniu hnevu, vyznačujúce sa veľkými a dobrými činmi“ .

Jedine následkom násilného pokresťančenia kniežaťom Vladimírom sa Slovanom vnútila situácia otrokov Boha Izraela (dostatok informácií získa každý sám pri pozornom čítaní Biblie, obzvlášť Starého zákona), ale čistá slovanská Duša si nikdy nepripustí označenie „otrok (služobník) boží“, a preto na tejto stránke ani v ďalších textoch nenájdete označenia, ktoré by ponižovali vašu dôstojnosť.

Veď hoci znacharstvo je prastaré podanie, pre mnohé skupiny našich ľudí je ešte nové.

Pri prednášaní zariekaní a vykonávaní rituálov a obradov sa Slovania, v súlade s prastarou tradíciou, označovali Svätým znamením, ktoré sa často označuje ako Perúnica, a dodnes ho ešte vykonávajú Staroverci. Vykonávame ho tak, že špičkami spojíme tri prsty pravej ruky (palec, prstenník a malíček) na česť Veľkého Triglava – Svaroga, Perúna a Sventovíta, ktorých podstatou je Svedomie, Sloboda a Svetlo (vzájomná pomoc) a dva prsty (ukazovák a prostredník) sú spojené spolu a vystreté, čo predstavuje Boha Roda Nebeského a Ladu-Bohorodičku. Takto uložené prsty na priložia najskôr na čelo, potom na ľavé a pravé oko a nakoniec na ústa. Takto sa vykonáva malá Perúnica. Veľká Perúnica sa vykonáva na čelo, ľavé plece, pravé plece a pupok. Sväté znamenie opisuje tvar blesku Boha Perúna, osvetľujúceho život našich Predkov. Pri prednášaní zariekaní znachar predkloní hlavu, pretože predklonenie hlavy počas obracania sa vyjadruje úctu k Slovanským Bohom a Svätomúdrym Predkom ako znak vďaky za ich pomoc. Fyzické vysvetlenie tohto rituálu je veľmi prosté – po ruke nám prechádza radiálny nerv, ktorý sa v zápästí rozdvojuje a končí v prostredníku a ukazováku. Cez tento nerv prechádza vyžarovanie našej vnútornej energie, a tak keď sa prstami dotýkame svojich čakier, tak do nich posielame energiu a aktivujeme ich, čím ich nútime pracovať v zosilnenom režime. Takto aj zosilňujeme vnútorné obranné vlastnosti organizmu a môžeme vylučovať silnejší tok energie.

Kresťanská reforma obradov Nikona v 17. storočí v Rusku tento rituál zakázala a zaviedla trojprstové prežehnávanie – dodnes používané v tzv. Pravoslávnej kresťanskej cirkvi a u gréckokatolíkov. U tohto uloženia prstov (príznačné že zacielené extra na Slovanov) kresťania už uzatvárajú tok energie v ruke palcom, takže ju nevyžarujú mimo, a teda hoci sa dotýkajú svojich energetických centier tak vykonávajú tento rituál naprázdno.

Okrem Perúnice Slovania počas rituálov vykonávajú aj tzv. Znamenie Slávy – priložíme pravú ruku s otvorenou dlaňou na srdce a potom ju dvihneme k Nebesiam a povieme:

SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

«Živatma je nezničiteľná, nezmerateľná a večná; iba telo, do ktorého sa zhmotnila, zomiera… Pre živatmu neexistuje ani narodenie, ani smrť, ona nikdy nevznikala, nevzniká a nevznikne. Ona je nezrodená, večná, prvopočiatočná; ona nezaniká, keď hynie telo.»

Bhagavad Gita, 2. Kapitola: Krédo Árijského Bojovníka, 2.18-20

Máme rozličné záujmy, vedieme rôzne rozhovory, zaobstarávame si pre seba rôzne veci. Skrátka žijeme. Jedno však v skutočnosti nevieme. Hoci sa to zdá banálne, je to hlavná otázka života: Kto som to ten JA? Ak na túto otázku nepoznáme odpoveď, tak aký význam má snovať nejaké životné plány? Ako si môžeme spôsobovať blaho, teda konať skutočne vo svoj prospech, keď ani nevieme, čo to je to JA? Ak ste si niekedy dávali túto otázku, našli ste správnu odpoveď?

Bežne hovoríme: moja ruka, moja noha, moja hlava, môj nápad, moja myšlienka, moje telo… čie moje? Komu to všetko patrí? A od čoho presne pochádza vyjadrenie «moje»?

Človek ako názov pozostáva zo spojenia dvoch slov: čelo + vek. Ako zvyčajne pri prvopočiatočných, bázových termínoch ide o spojenie dvoch runových znakov. V dnešnej dobe povrchných významov vyplývajúcich zo zjednodušovania myslí dávame slovu človek tiež iba zjednodušený význam. To isté platí aj pre čelo. Chápeme ho ako prednú, hornú časť lebky – nič viac. Nuž ale prečo hinduisti si práve na čelo dávajú farebné značky a píšu nápisy v sanskrite? Pretože čelo je duchovná kategória.

 RUNA ČELO: 

Runa Čelo označuje koncepciu Vesmírneho lona rozumu.
Je to lokalita umiestňovania obrazov mysle,
pomocou ktorých sa myšlienky prejavujú v činoch.

RUNA VEK:

 Runa Vek je označenie miery času, je to perióda životnej cesty.

Spojenie oboch rún do jedného slova ČLOVEK (ČELO+VEK – takto doslovne znie tento názov aj v dnešnej ruštine, ale je to aj náš, starosloviensky výraz).

Ale toto nie je jediný výraz našich Predkov pre označenie človeka ako bytosti.

RUNA MAN:

Tiež symbolizuje jeden z obrazov človeka, ako «poznajúceho okolitý Svet Javi».

RUNA MANN:

Označuje «človeka, ktorý prenikol za hranicu Sveta Javi», t.j. toho, ktorý pozná Nav a vybral si svoju cestu.

Ak by sme to zrekapitulovali, jednoduché spojenie dvoch rún, ktoré čítame ako človek znamená čelo + vek, t.j. centrum myslenia a umiestňovania obrazov žijúce vo Svete Javi určitú časovú jednotku – vek. Vidíme tiež, že samotný človek môže mať viacero označení, teda človek je tak či onak človekom – ale stále nevieme, čo je to JA?

Podľa čieho príkazu a podľa čej vôle telo vyslovuje toto slovo?

Odpoveď nájdeme vo Védach. JA znamená ŽIVÁ ATMA, t.j. živá atomárna častica, alebo inak aj ŽIVATMA.

ŽIVATMA sa nikdy nenarodila, nikdy nezomierala, je večná, prvopočiatočná a blažená. Keď zomiera telo, ona nezomiera. Použijúc súčasný jazyk, ŽIVATMA sa nachádza mimo času a mimo priestoru. Preto je to duchovná a nie materiálna entita. Je to naše JA.

Védy opisujú ako ŽIVATMA prichádza na tento materiálny Svet. Keď sa zo svojej vlastnej vôle rozhodne začať cestu evolučného vývoja vo Svete Javi, teda v materiálnom svete, spojí sa s druhou živatmou a takto vytvorí priestor a čas. Teda vzájomný vzťah dvoch živatiem vytvára priestor a čas. Postupne sa pridávajú ďalšie živatmy, ale medzi nimi vždy jedna preberie úlohu vodcu. Vodcovi sa postupne podriadi druhá, tretia, štvrtá a ďalšie živatmy a začne okolo seba formovať priestor a vytvorí prvú elementárnu časticu. Vytvorí sa prvé atómové jadro, ktoré pozostáva z množstva živatiem. Riadenie tohto priestoru prevzal na seba vodca a týmto vytvára ŽIVU, alebo inak povedané dávajúcu ŽIVOT.

Možno ste videli film Malý Budha. Pri scéne, keď deti aj s lámom sedia pod stromom, kde dávno pred nimi dosiahol osvietenie Budha, láma podal deťom zaujímavú informáciu. Hovoril o tom, že Budha, t.j. prebudený si spomenul na všetky svoje predchádzajúce životy, na to, ako bol napríklad delfínom a podobne. Už sme povedali, že budhizmus je jedna časť učenia Slovansko-Árijských Véd, a toto vyjadrenie opäť potvrdíme. Vo Védach sa píše, že živatma naozaj postupnou, evolučnou cestou prechádza všetci existujúce ríše na Midgard-Zemi. Najskôr môže vstúpiť do ríše nerastov. Védy hovoria, že najdokonalejšia, najharmonickejšia forma nerastov na Zemi je diamant, čo je zároveň evolučnou špičkou vývoja živatmy v ríši nerastov. Po dosiahnutí tohto stupňa môže živatma – na základe svojho rozhodnutia – postúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – rastlinnej. 

V ríši rastlín sa živatma ďalej vyvíja, až nakoniec každá živatma vie vytvoriť ľubovoľnú rastlinu, ktorá na našej Zemi existuje. Podľa Véd je najvyššou, najdokonalejšou, najharmonickejšou formou existencie v ríši rastlín orchidea, čo je zároveň vrcholom vývoja živatmy v ríši rastlín. Védy opisujú koľko druhov životných foriem prechádza živatma v ríši rastlín aj v ríši zvierat. V ríši zvierat musí napríklad živatma prejsť 8 miliónov životných foriem. Znamená to, že každý z nás už vytvoril telá všetkých bytostí, ktoré na našej Zemi existujú, a teda máme v tomto nahromadené skúsenosti.

Po nazbieraní skúseností v ríši zvierat živatma skôr alebo neskôr vytvára aj životnú formu domáceho zvieraťa. V tejto fáza živatma nadobudne želanie sa stať človekom.

Práve preto nám Bohovia zanechali prikázania, ktoré nás nabádajú na láskyplný vzťah k zvieratám a prírode ako takej:

Vedzte,
Ľudia rodov rasy veľkej,
Že je treba sa s láskou a dobrotou chovať ku všetkému živému,
Vytvorenému na midgrad-zemi.
 Prikázanie Dažďboga

Život na Zemi je organizovaný systém pozostávajúci z jednotlivých častí, systémov alebo prvkov. Je zároveň súčasťou slnečného, galaktického a iných systémov. Ale v tejto nesmiernej hre sme zvláštnym spôsobom previazaní jediným zmyslom, prvopočiatočnou myšlienkou veľkého básnika, jeho Tvorcu. Preto je aj náš život poéziou vo všetkých svojich prejavoch, respektíve mal by byť, ak patríme do Svetlého Sveta. Do tejto poézie nijako nezapadá ničenie prírody a zabíjanie zvierat.

Skôr alebo neskôr každý z nás príde k hranici, kde bude musieť prevziať plnú zodpovednosť za svoje činy. Je potrebné prejsť naozaj veľmi dlhú cestu, aby sa dalo povedať: JA.

Teda v súlade s Védami «JA» znamená živatma. Každá živatma je jednotkou vnímania Tvorcu , ktorá má pridelenú vlastnú vôľu. Je to Božia Iskra, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti – asi ako kvapka v oceáne. Živatma, ktorá má najväčšiu skúsenosť evolučného vývoja medzi všetkými živatmami ľubovoľného tela, sa stáva v tomto tele vodcom a nazýva sa Živou.

Živa je individuálna, samosvietiaca nedeliteľná súčasť Ramchu, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti. Je to naše pravdivé, skutočné «JA», čo je zdrojom života každej živej bytosti.

Živatma je samostatná duchovná častica, na ktorú nie sú použiteľné nijaké charakteristiky materiálneho vesmíru:

HMOTA = 0
ENERGIA = 0
PRIESTOR = 0
ČAS = 0

Ale má vlastnú vôľu samostatne prijímať rozhodnutia. Pretože je nehmotná, potrebuje materiálneho sprostredkovateľa, pomocou ktorého sa dá učiť v hmotnom svete. Týmto sprostredkovateľom je ľubovoľné materiálne telo, skrz ktoré môže živatma žiadať o svoje právo na miesto a názor. Buď tvorí telo sama, alebo na základe skúsenosti s inými. Takto sa vytvára symbióza, spolupráca, ktorá obohacuje každého zúčastneného. Tento stav existuje dovtedy, kým sa nevyčerpá možnosť získavania skúseností.

Okrem javných, materiálnych tiel existujú aj iné telá, ale túto problematiku zatiaľ uzavrieme s tým, že výber tela závisí od evolučnej úrovne živatmy a jej schopnosti k vzájomnej spolupráci.

Podľa podania Predkov, živatma prichádza ako individuálna, samostatná žiariaca jednotka Tvorcu, no na konci evolúcie sa môže stať osobou. Ako jednotlivec, človek, je každý z nás «JA» neopakovateľný a vie to, čo nevie nikto iný. Ale všetci sme súčasťou Rodu. Teda čo viem ja, vie aj môj Rod. Takto Rod vie všetko, čo vie každý jeden jeho človek. Teda Rod je osobou aj individualitou. Aby som sa ako živatma stal osobou, začnem sám a počas evolúcie budem zhromažďovať také živatmy ako som aj ja sám.

V okamihu, keď je živatma schopná eticky využiť samostatnú skúsenosť všetkých druhých «JA», je už podobná Najvyššiemu. Odovzdá im všetko, čo dosiahla a má vôľu prijímať rozhodnutia. Toto sa už volá stavom plného ovládnutia. V tomto stave sa rodia nové Vesmíry. Práve preto sa náš známy Vesmír – Galaxia – rozpína.

SYMBOL

ŽIVA – slovanský symbol Bohyne Živy, dávajúci Život všetkému živému na Zemi.
Používa sa na obradnom odeve na jarných sviatkoch prebudenia Prírody zo zimy.