Jednou z našich hlavných úloh dneška je nadobudnutie poznania skutočnej podstaty vecí. Hoci sa to zdá ľahké – veď „všetko je na internete“ – nejde o žiaden banálny problém. Neschopnosť dnešných ľudí ponímať elementárne veci ohľadom organizácie ľudskej mysle a toku energií je naozaj na úrovni Slovenov, teda ľudí, ktorí sú zameraní na materiálne ponímanie Sveta, pri ktorom sú radi vedení cudzincami. Kým a kde sa vôbec nezamýšľajú. No my, potomkovia slávnych Slovienov si ctíme Múdrosť a veľkosť našich Predkov, pričom vieme, že ani zďaleka sme ešte nedorástli ma ich úroveň. Postupné napájanie sa na Vyšší Svet Pravi je jednoducho našou dennodennou praxou. Všetko tu dole je totiž iba nedokonalým odrazom toho, čo je hore. A nedokonalý odraz je ešte hodne skreslený nám nepriateľskými silami.
V minulosti žili Slovieni v Dŕžave, ktorá funguje vďaka duchovnému vedeniu žrecov, samovláde Rodov, Občín a Kmeňov, ale aj obrane kastou vládcov a profesionálnych vojakov. Na druhej strane štát funguje vďaka prítomnosti moci v rukách pomerne malej skupiny ľudí. V štáte vždy menšina vládne väčšine. Pojem „vláda“ (moc) je v súlade so súčasnou teóriu štátu a práva centrálnym pojmom v mnohých spoločenských vedách. V pôvode štátu práve vláda má prvotný a základný význam. Podstata vlády v dnešnom ponímaní stojí na reálnej možnosti a schopnosti vládnucich si podrobiť sebe podriadených. Ak si chceme priblížiť podstatu pôvodu dnešného pojmu vlády tak, aby sme vedeli pochopiť súvislosti minulých udalostí a neopakovali chyby minulosti, musíme si najskôr vyextrahovať niekoľko pojmov. Týmto získame pochopenie toho, akými metódami a spôsobmi našu spoločnosť v minulosti zničili. Dnes totiž veľa spiacich tiežslovanov namiesto toho, aby hľadali svoje korene a cestu k svojim Predkom iba pohodlne opakuje, že asi tá naša spoločnosť nebola dostatočne životaschopná, keďže nás kresťanstvo porazilo. Neuvedomujú si, že sily, ktoré používajú kresťanstvo ako nástroj ním ešte ani zďaleka neskončili, že procesy prebiehajúce stáročia sa nemajú prečo len tak, „zrazu“ zastaviť, oni v uskutočňovaní svojich plánov systematicky pokračujú. Tým, ktorí žijú v spotrebiteľskom ošiali trefne vyjadrenom slovami pesničky speváka menom Chris De Burgh z jeho albumu Quiet Revolution – I Want it, (And I Want It Now!) je celé „plánovanie života“ v dôraze na súčasnosť – „chcem to teraz, nemám času čakať“ – teda plánovanie za horizontom čo i len 5 rokov je im neviditeľné, a to nehovoríme o stáročiach. No a už len ten fakt, že dnes existuje táto stránka a že ju čítate je dôkazom toho, že úplne nás neporazili, že sme neboli zmietnutí do prepadliska dejín. Skôr je tu namieste otázka na nich – a prečo vy, hoci viete, že ste Slovania, sa nezaujímate o osudy a odkaz svojich Predkov?
Podľa dnes používaných poučiek vláda existuje vždy, keď ľudia medzi sebou vstupujú do vzájomných vzťahov, v procese ktorých sa profilujú lídri, ktorí sa koncentrujú na uchopenie moci. Z toho im zároveň vychádza, že vláda je večný jav, že násilie a moc jedných ľudí nad druhými ako prejav vlády existovalo vždy a že aj bude existovať večne. No takýto predpoklad nie je ničím podložený. My už vieme, že medzi Slovanmi a Árijcami nikdy neexistovalo vykorisťovanie človeka človekom, že nebolo otroctva, a teda neexistovalo ani násilie a podriaďovanie si jedných ľudí druhými z pohľadu ekonomických kategórií. Neexistoval teda ani štát ako nástroj násilia. Znamená to, že vláda v dnešnom ponímaní neexistovala vždy.
Ďalej už do samotného dnešného poňatia pojmu „vláda“ je vložené odmietanie spravodlivého zriadenia spoločenského systému, pretože človek sa snaží si podriadiť druhého človeka formou násilia. Ak by sme súhlasili, že utláčanie človeka človekom vyplýva zo samotnej podstaty človeka, tak aj by sme museli súhlasiť, že vláda je normou spoločenského života. Zároveň by sme museli dokazovať jej večnosť tak, ako to robia apologéti súčasnej teórie štátu a práva.
No dnes vládnuca teória zásluhou koncentrovaného úsilia vedcov, ktorí sa ňou zaoberajú a držia ju pri živote, cieľavedome skrýva podstatu a zdroj moci vlády, pretože pochádza z postulátu kresťanského náboženstva, ktoré naformuloval zakladateľ kresťanstva, apoštol Pavol. To znie takto: „Každá duša nech je pokorná svetskej moci, lebo niet vlády inej než od Boha; všetka vláda je od Boha. Preto protivenie sa moci je protivenie sa Bohu…“ (Rimanom 13; 1-2).
V prvom rade si musíme vyjasniť o akom bohu je reč. Apoštol Pavol bol etnickým Judejcom, Židom. Čo do náboženského vzdelania a výchovy bol farizejom, teda pod „bohom“ bez akýchkoľvek pochybností ponímal boha Judejcov, teda Jahveho či inak Jehovu, ktorého tiež nazývajú Hospodinom, teda Pánom Bohom. Pre tých, ktorí si myslia, že označenie „Pán“ je plný ekvivalent dnes používaného slušného oslovenia muža slovom „pán“, sú na omyle. Dnes to možno bude lepšie pochopiteľné v angličtine. Pán XY v anglickom oslovení bude znieť Mr XY, zatiaľ čo „Pán“ vo význame boh sa v angličtine píše „LORD“ – a každý vie, čo za titul je Lord. Ani dnes to nie je u Anglosasov bežné oslovenie muža ako takého…
Ak by sme pokračovali v citácii J. Krista, tak ten v evanjeliu podľa Jána tvrdí, že bohom Judejcov (Židov) je Diabol (8,44). Z toho následne vyplýva, že Jahve (Jehova) je Hospodin Boh, či inak Pán Boh je Diabol. Takže priamo to znamená, že každá vláda (všetka moc) je iba od diabla. Toto je priamo biblická odpoveď na otázku vlády a s ňou aj plne súhlasíme.
Cieľom vlády je prisvojenie si cudzieho – energie, času, priestoru, informácie, vlastníctva ľudí a ich samotných, darov Prírody atď. – spôsobom podriadenia si cudzích ľudí, ich prinútenia a vykorisťovania.
Prítomnosť takej vládnej moci, ktorá vedie k nadvláde jedných ľudí nad druhými je jav, ktorý protirečí podstate človeka. A takto to nebolo ani v spoločnosti našich Predkov, v Slovansko-Árijskej spoločnosti. V našej Dŕžave Rassénii, v ktorej je spoločenský život organizovaný na základe Zápovedí Svetlých Bohov a Veľkých Predkov a Rodových Ustojoch nebolo miesta pre podriaďovanie si, prinucovanie a vykorisťovanie jedných ľudí druhými. Slovansko-Árijská spoločnosť bola skutočne spravodlivá, skutočne dodržiavajúca Právo, pretože každý jej člen zastával v tejto spoločnosti miesto zodpovedajúce jeho vrodených schopnostiam v práci zameranej na svoje osobné blaho, blaho Rodu a Dŕžavy.
Problém pôvodu štátu nie je dôležitý preto, lebo predmetom teórie štátu a práva – v dnešnom, civilizačnom ponímaní. No ak pochopíme pôvod štátu, tak môžeme pochopiť aj to, či naozaj vždy jestvoval v ľudskej spoločnosti štát ako taký a z toho aj vyplynie, či bude existovať v budúcnosti. Súčasná teória štátu a práva prikladá obrovský a pozitívny význam štátu v rozvoji všetkých národov. No dnes už sú aj takí vedci, ktorí všeobecne prijímaný pohľad na pôvod štátu považujú minimálne za otázny. Môžeme menovať napríklad I. A. Ivannikova.
Existuje množstvo koncepcií pôvodu štátu, no ani jedna z nich nie je presvedčivá, pretože nie sú podložené presvedčivými dôkazmi, a preto ich z vedeckého pohľadu môžeme považovať iba za pravdepodobnosti alebo hypotézy. Medzi základné hypotézy pôvodu štátu patrí patriarchálna hypotéza Platóna, organická hypotéza Spencera, patrimoniálna hypotéza Hellera, teologická, t.j. náboženská hypotéza, dohodnutá hypotéza Hobbsa, hypotéza násilia, historicko-materialistická hypotéza, hypotézy právnikov, hypotéza „rodového života“ K. D. Kavelina, hypotéza „občinného života“ V. Leontoviča, psychologická hypotéza N. M. Korvunova, krízová hypotéza A. B. Vengerova.
Možno povedať, že v našich podmienkach v súlade s právnou vedou vysvetľujúcou pôvod štátu dominuje historicko-materialistická hypotéza. V súlade s hypotézou F. Engelsa ležia hlavné príčiny vzniku štátu v oblasti ekonomiky a sociálnej sfére života ľudí. Podľa Engelsovho názoru nastupuje štátna organizácia po rodovo-kmeňovej organizácii. Štát nie je nanútený spoločnosti zvonku, ale je výsledkom jeho vlastného vývoja. Štát – podľa Engelsa – vyrástol z orgánov rodovo-kmeňovej spoločnosti. Prebehlo to v procese zdokonaľovania pracovných prostriedkov, vzniku súkromného vlastníctva, tried a nakoniec štátu.
Podľa Engelsa medzi štátnou a neštátnou formou organizácie spoločnosti existuje prechodné obdobie vojenskej demokracie. Táto existuje v štádiu rozloženého rodového zriadenia, keď sa začínajú objavovať kmeňové zväzy. Tento prechod je charakteristický sústavnými koristníckymi vojnami, ktoré poskytujú možnosť rýchleho zbohatnutia predovšetkým vojenskej elite. Vzniká inštitút vojenských vodcov, ktorý sa časom stáva dedičnou vládou. Tradičné podiely na koristi postupne nadobúdajú charakter trvalých odvodov a daní.
Marxizmus však otvorene hlása, že štát je nespravodlivá organizácia spoločnosti, pretože v štáte dochádza ku vykorisťovaniu ľudí a donucovaniu silou. Preto si marxizmus stanovil za úlohu zničenie štátu a vykorisťovateľov – buržoázie – revolučnou cestou. Podľa tejto hypotézy v minulosti štáty neboli, a teda nemajú byť ani v budúcnosti, keď sa vytvorí spravodlivá spoločnosť, ktorá sa v marxizme nazýva komunizmus. Tu je dobré si všimnúť, že zástancovia tejto teórie – ide o principiálne body, dnes si mnohí neuvedomujú že táto hypotéza pochádza z dielne marxistov – aj u nás doma keď hovoria o našich Predkoch nám potvrdzujú, že všade okrem Slovanov bola civilizácia a štáty, akurát naši Predkovia boli bez štátu a mimo civilizácie. Potom prišli fantómy Cyril a Metod, na Kyjevskú Rus „Norman“ Rjurik a „obšťastnili“ Kyjevskú aj Maličkú Rus (hovoria o Veľkej Morave) zorganizovaním štátu a „vstupom“ do civilizácie.
Vzniká otázka, či Rjurik naozaj priniesol na Rus štátnosť, ako to hlásajú dnešní historici. No odpoveď je jednoznačne záporná, a to aj v prípade Cyrila a Metoda. Rjurik bol pozvaný za knieža do Novgorodu, ktorý mal národnú samovládu. Novgorodci by si nemohli vymyslieť nič horšie za trest, než sami sa zbaviť práva na Veče a praxe sami si riešiť svoje problémy. Znamená to len toľko, že knieža povolali z úplne iného dôvodu. Koniec koncov v Novgorode, práve tak ako v ostatných mestách Rusi, sa na Veče volili tisícnici, ako splnomocnené hlavy mesta. Od Veče po Veče riešil aktuálne problémy života mesta tisícnik.
Príčina, prečo pozvali Rjurika bola v tom, že Novgorodu hrozilo nebezpečenstvo. Knieža a jeho družina boli nevyhnutní na vojenské účely, na obranu Novgorodu pred vonkajším nepriateľom, ktorým bola judská Chazária a uzavretá obchodná cesta „od Varjagov ku Grékom“. Novgorod mal svoju samovládu pred Rjurikom a vládol si ešte dlho sám aj po Rjurikovi. Dostávame záver úplne odlišný od toho, ktorý nám podsúva oficiálna historická veda. Naši Predkovia mali takú vysokú organizáciu spoločnosti, že štát im vôbec nebol potrebný. Boli na oveľa vyššom stupni Duchovného a Kultúrneho vývoja ako tie národy, ktoré žili v štátoch a boli trvalo vystavené násiliu a vykorisťovaniu. Môžeme teda vyvodiť zjavný uzáver, že štáty vznikali u rôznych národov v závislosti od vonkajších podmienok – podmanením si vonkajšími silami – a ďalej nasledujúcim procesom vnútornej transformácie formou zmeny Tradícií, Kultúry a Vierovyznania.
V modernej teórii štátu a práva sa prakticky vôbec neskúma rola kresťanskej cirkvi ako faktora ovplyvňujúceho vznik štátov. No ako ukazuje skúsenosť našej vlastnej minulosti, vo vsiach všetkých Západných Slovanov – teda aj u nás – sa štát objavil vždy po tom, ako v nich rýchlo narástla moc kresťanskej cirkvi. Keď sa družina kniežaťa Olega zmocnila Kyjeva, to ešte máločo zmenilo na organizácii riadenia spoločnosti až do Vladimíra „svätého“. Medzi Olegom a Vladimírom bola storočná perióda postupného – piatou kolónou organizovaného – narastania moci kresťanstva v Kyjeve. Potom až nastal vhodný čas na realizáciu prevratu Vladimírom, ktorému môžeme dať reálny prívlastok „Krvavý“ – čo pre kresťanov znamená „svätý“. Až tento prevrat znamenal vytvorenie štátu a definitívne odtrhnutie Kyjevskej Rusi od Dŕžavy. No a o následných jatkách u nás sa nezachovala ani zmienka, keďže nás Vladimír Krvavý odrezal od Tartarie kompletne.
Známym faktom je, že zakladateľmi kresťanského náboženstva boli Judejci (Židia). Od prvého dňa jeho zostavenia mali v rukách riadenie kresťanskej cirkvi a správu lokálnych kresťanských občín. Kresťanská cirkev bola účelovo vytvorená ako politická organizácia, cieľom ktorej bolo a ostalo ustanovenie vlády nad Gojmi, aby bolo zabezpečené ekonomické vykorisťovanie. Následkom tohto je vytvorenie štátu objektívne zákonitý proces presne tak, ako to dokazuje historicko-materialistická hypotéza pôvodu štátu.
Tieto subjektívne podmienené procesy v sociálno-ekonomickej sfére na našej Zemi majú za cieľ vykorisťovanie ľudí. Normy vykorisťovania a jeho intenzitu stanovuje vláda tak, aby bolo umožnené vykorisťovať čo najväčšie množstvo ľudí. Preto výrobné vzťahy sú čo do postavenia sekundárne v porovnaní so subjektívnym konaním vlády.
Uskutočnenie vykorisťovania umožnila progresívna lumpenproletarizácia Slovansko-Árijských národov, ktorá sa systematicky začala od zničenia Rodovo-Kmeňového zriadenia. Pod „lumpenom“ je potrebné rozumieť človeka bez Rodu a Kmeňa. Súčasní „občania sveta“ sú skučný, reálny lumpen. Existujú tri príznaky, podľa ktorých môžeme charakterizovať lumpena, a to nezávisle od jeho materiálneho dostatku a spoločenského postavenia. Sú to bezduchovnosť, bezrodovosť a absencia Svedomia. Lumpenproletarizácia mala niekoľko stupňov či etáp.
Prvý stupeň sa začal s objavením sa občín a ukončil sa zavedením dedičnej kniežacej moci u nás, Západných Slovanov. Druhá etapa sa začala zničením kást a vytváraním stavovského členenia, zakončila sa zmenou vierovyznania a zvedením samostatnej vlády. Tretia etapa sa začala ohraničovaním moci vlády parlamentmi a definitívnou zámenou stavov triedami, čo skončilo zničením systému samostatnej vlády. Štvrtá etapa či stupeň sa začal likvidáciou národných štátov a vytvorením bezfarebných „svetoobčanov“ aj keď s farebnými displejmi mobilov.
Prví, kto naformuloval vytvorenie spoločnosti bez hraníc a obývanú bezduchovnými a bezrodovými lumpenmi boli Illuminati, a túto úlohu otvorene naformulovali začiatkom 19. storočia. Za zmienku stojí vari to, že slovom „lucerna“ dodnes označujeme zdroj svetla napríklad v noci. Lucifer je nositeľ lucerny, teda svetla, pričom Illuminati sú tí, ktorí „iluminujú“, teda vyžarujú ono svetlo Lucifera. Vieme aj to, že prvým Illuminati pri reálnej, otvorenej moci bola kráľovná Viktória, čomu nasvedčujú aj jej skutky, teda o tom, o aké „svetlo“ ide niet nijakých pochýb.
Z prostredia Illuminati neskôr vyšli aj mnohí komunistickí dejatelia. Ich plán sa globálne a úspešne plní dodnes. V súčasnosti už vstúpil do záverečnej fázy, ktorou je likvidácia bielych ľudí ako genetických nositeľov Svedomia. Úspešné zavŕšenie tejto fázy bude znamenať, že nikto na Zemi nebude vedieť povedať, čo to je DOBRO ani to, čo to je zlo. Nikto teda nepovstane na boj so zlom, pretože bieli ľudia ako druh môžu už čoskoro byť na Zemi vyhladení.
Menili sa formy vykorisťovania, menili sa aj formy otroctva od úplného otroka po proletára. Súčasný proletár – lumpen – je ktorýkoľvek nájomný pracovník nezávisle od jeho príjmov, postavenia a profesie. Je to práve taký otrok ako ten predchádzajúci, akurát že žijúci v klietke s veľkým výbehom, čo mu umožňuje si predstavovať, že je slobodný. No táto sloboda je fantómová, pretože klietku môžu jej páni hocikedy zamknúť na kľúč. Súčasný „kľúč“ sú peniaze, ktoré proletár dostáva za robotu v menšom alebo väčšom množstve.
Páni našej Zeme sú tí, ktorí držia vo svojich rukách finančno-úverový systém a peniaze. Preto ani lokálny milionár ani obyčajný robotník nie sú chránení pred umelo rozpútanou finančnou krízou, čoho potvrdením je aj tá súčasná, ktorá začala r. 2008. Ale človek v bezrodovej spoločnosti bez peňazí nie je nikomu potrebný. Keď človek nemá peniaze, tak človek ako taký neexistuje.
Zo všetkého, čo sme si o štáte povedali môžeme urobiť hlavný uzáver. Pokiaľ ľudia chcú dobrovoľne byť otrokmi, t.j. pokiaľ pre nich sú peniaze a materiálne bohatstvo meradlom ich celého života, pokiaľ nepochopia, že iba Rodovo-Kmeňové zriadenie je skutočnou a spravodlivou formou spoločenského života človeka na Zemi, že Duchovný život je skutočne Pravdivý život človeka, dovtedy bude existovať aj štát. Dovtedy a vďaka nemu budú tí, ktorí majú v rukách vládu vykorisťovať ľudí tými najrozličnejšími spôsobmi.
Objavenie sa štátu bolo umožnené ako objektívnymi, tak aj subjektívnymi príčinami. Medzi objektívne príčiny patrí cyklická periodicita existencie rozumných zriadení na Zemi, ktorú nikto nikdy nezmenil. Táto periodicita určuje, že na začiatku vývojového cyklu má ľudstvo mnoho kladných vlastností, ale na konci cyklu sú na ňom vrchovato naložené mnohé nedostatky. Dobre to vidno na princípe fungovania Dŕžavy a štátu.
Cyklická periodicita je spôsobná cyklicky sa opakujúcimi zmenami vplyvov žiarenia, ktoré prichádza alebo neprichádza k nám z Čertogu v našej Galaxii, ktorú voláme Mliečna Cesta.
Medzi subjektívne príčiny patrí konanie samotných ľudí a nepriateľských síl. Ak by sme si to chceli systematizovať, tak môžeme nasledovne.
Približne pred 1 620 rokmi vstúpila naša Zem spolu so Slnečným systémom pod nekompromisný vplyv žiarení Čertogu Líšky. Toto vyvolalo u všetkých ľudí – vrátane našich Predkov – zmeny v ponímaní sveta. Prejavilo sa v oslabení správneho videnia sveta a zosilnili sa lživé predstavy.
Na základe negatívnych účinkov týchto žiarení došlo u národov, ktoré stoja proti Slovanom a Árijcom k posilneniu ich náboženských systémov a organizačných štruktúr. Tieto sú však voči nášmu svetonázoru prevažne protikladné až nepriateľské. Ich náboženské systémy sú navrhnuté na primitívne ponímanie sveta tak, aby budili u ľudí strach, žiadostivosť k vládnutiu a bezprácnemu zisku.
Vplyvom zosilňovania účinku týchto žiarení, nárastu obyvateľstva a zvýšeniu kontaktov medzi nimi naskytovalo sa narušiteľom Rodových tradícií viac a viac možností odchádzať k nepriateľom Slovanov a Árijcov, preberať ich zjednodušené náboženské názory a potom sa vracať pod maskovaním misionárov. Najčastejšie sa však vracali s nepriateľským vojskom s cieľom zakabaliť našich Predkov.
Zosilnené negatívne žiarenia a zvýšené kontakty medzi národmi sa stali katalyzátormi zmeny názorov na organizáciu života Slovanov a Árijcov predovšetkým u kniežat, ktorí uvideli, že je možné nie slúžiť svojmu národu, ale vládnuť mu. V takomto prostredí sa náboženské systémy nepriateľov stali vstrebanými.
Silnejúce negatívne žiarenia Čertogu Líšky a dlhodobé prehliadanie Rodových tradícií zo strany kniežat, ich prestup k lákavým cudzozemským náboženským systémom, to všetko sa predovšetkým prenáša na ich okolie a na tých predstaviteľov národov, korí mali od detstva sklony narušovať Rodové tradície a snažili sa vyprofilovať spomedzi svojich Rodovičov nie prácou a poznaním, ale klamstvom, podvodom, prefíkanosťou, podlosťou a dokonca aj zradou.
Negatívne vplyvy žiarenia a zvýšenie kontaktov medzi národmi viedlo k nárastu vojen medzi nimi. Vojaci Slovanov a Árijcov často porážali svojich protivníkov a obsadzovali ich územia. Po ich obsadení tam niektorí ostávali a asimilovali sa s miestnymi národmi, čím ich posilňovali a oslabovali vlastné národy.
Spolu s negatívnymi žiareniami sa zhoršili aj klimatické podmienky a tak niektoré Slovansko-Árijské národy odchádzali do krajín s lepšími klimatickými podmienkami pre život, tu sa miešali s miestnym obyvateľstvom a dosahovali veľké výsledky v materiálnom zabezpečení, čo viedlo k závislosti na rozkoši a zabudnutiu Rodových Ustojov a Tradícií a poníženiu tých, ktorí ostali v bývalej Otčine Rodovičov.
Bývali aj prípady, keď nepriateľské vojská tiež vtrhávali na územia našich Predkov. No čo je typické pre kresťanské vojská a odlišné od vojsk Ordy, títo nielen kradli, ale aj znásilňovali ženy, ktorým sa potom rodili deti so zmenenou, horšou genetikou a neplnoprávnym postavením medzi našimi Predkami. Bolo aj nemálo prípadov, keď si Slovania a Árijci brali Poloňanky a tie rodili deti s takými istými vlastnosťami aj stavom. Keď tieto deti vyrastali, snažili sa zmeniť svoje postavenie akýmikoľvek spôsobmi, často nedôstojnými. V prípade, že takíto sa dostali k moci režírovali jatky medzi našimi Predkami. Jedným z takýchto výrazných príkladov je krkvané knieža – kresťanský svätý – Vladimír. Táto beštia našej minulosti pokresťančila kyjevských Poľanov a zabezpečil rozšírenie tohto náboženstva medzi ďalšie Slovansko-Árijské národy.
Toto všetko doviedlo k degradácii rodovej, slovansko-árijskej spoločnosti a podriadeniu slovansko-árijských národov cudzozemskej nadvláde. No vplyv žiarení Čertogu Líšky sa skončil 21. decembrom 2012 a od tohto okamihu začínajú – samozrejme že postupne – pôsobiť žiarenia Čertoga Vlka, ktoré budú postupne naprávať vzniknutú situáciu.
Znamená to, že moc štátu nepadne okamžite, ale tak či onak ho znovu vystrieda Dŕžava. No na znovunastolenie Dŕžavy je potrebný čas a subjektívna aktivita ľudí. Dŕžavu určite nevytvoria tí, ktorí síce radi hovoria o Slovanoch, no svoju budúcnosť pevne zviazali s peniazi a ponímaním bohatstva z pohľadu civilizácie. Dokonca je možné, že ak sa naplnia plány svetovej Elity aj na našom území – čo by nám v tomto prípade nevadilo – títo budú zlikvidovaní ešte pred vznikom Dŕžavy. Tým, že majú veľké majetky sú dobre služobníkom Elity – ktorí už dávno takýchto zmapovali – viditeľní, aj keď oni sami si myslia, že práve majetky ich zachránia.
Čo do praktickej stránky môžeme zopakovať to, čo sme povedali už neraz. Pre tých, ktorí naozaj chcú vrátiť to, čo nám, Slovienom, bolo v minulosti ukradnuté, je prebudiť a začať používať to, čo máme zaprogramované na genetickej úrovni. To je náš pôvodný jazyk, ktorý môžeme nazývať v nám dostupnej forme aj staroslovienčina. Zotrvávame na zvuku „ѣ“, pretože chceme mať kontakt so Svetom Bohov a Predkov – Svetom Pravi – a aj preto, lebo vychádzame z našich vlastných, slovanských prameňov a nie z toho, čo nám podhodili kdejakí cudzí historici, aby nás ponížili. Materiálne zameranie a cudzie, historické zdroje ponecháme Slovenom. Keď chcú, nech sa takto programujú, lebo toto uvádzajú vo frekvencii slova, ktoré používajú na svoje označenie.
Dobre vieme, že ak sa napríklad chceme napiť z pohára vodu, tak nezačneme hľadať cez GSM koordináty pohára na našom stole, potom nezačneme prerátavať uhly sklonu našej ruky a silu potrebnú na vykonanie tejto práce a podobné veci. Jednoducho natiahneme ruku po vodu a napijeme sa. Všetko ostatné pochádza z podvedomia. Rovnako sa nezaoberáme tým, ako dýchame, kráčame a robíme množstvo ďalších vecí.
Toto isté nám dáva aj ovládnutie nášho Prajazyka. My sami takto vstúpime do nám známeho Sveta našich symbolov a otvorí sa pre nás všetko bohatstvo Poznania, ktoré je zakódované v našom pôvodnom Jazyku.
Naši dnešní jazykovedci ani náhodou nepripustia, že náš – nie slovenčina, ale Slovienčina – jazyk nie je iba jazykom opisným, akosi „náhodne“ foneticky zostaveným, ale že to je jazyk programovania podvedomia. Namiesto toho nám podsúvajú všakovaké kombinácie na báze anglického jazyka, ktorý sa v skutočnosti ani nedá nazvať jazykom. V ňom neexistuje koreňová podstata jazyka, ale odkiaľ by sa aj vzala, keďže je to umelo vytvorený jazyk. Ale odkiaľže bol prevzatý onen umelý novovýtvor? Znovu žiadne prekvapenie – z nášho Prajazyka. Ale inak to ani byť nemohlo, pretože nič iné tu nebolo. A toto platí pre všetky jazyky. Navyše, vo Vesmíre neexituje nič, čo by sa nedalo nazvať našim slovom. Ale myslíme samozrejme Slovienčinu.
No slovanské jazyky – aj dneška – nazývajú cudzinci celkovo zložitými. Majú pravdu, pretože sú zložité, no vo význame zložené či zostavené, a to na základe presných Pravidiel Božskej Vedy, lebo to sú jazyky vyvinutého umu. No preceňovať dnešné jazyky – ani naše, slovanské – nijako nemôžeme, pretože všetky sú sústavne viac a viac upravované, čo znamená, že trvalo sa pracuje aj na úprave našej genetiky. Samozrejme že nie tým smerom, ktorý by sme radi videli. Ale práve nato máme všetci „znalých“ jazykovedcov. Oni nám síce najčastejšie hovoria, že jazyky treba upravovať preto, lebo tak sa vyvíja hovorový, používaný jazyk, a preto treba z toho oficiálneho odstraňovať archaizmy. Len celkom nedávno nám „odstránili“ slovo „smena“ a nahradili už len jediným slovom „zmena“. Ak sa dobre pozriete okolo seba zistíte, že rozdiel medzi týmito dvomi termínmi je medzi ľuďmi stále živý, ale tí, ktorým ho vtĺkajú do hláv v školách ho už nepostrehnú. Takto sa stane, že keď odíde teraz ešte aktívna generácia, tak nová už slovo „smena“ poznať nebude. Takto to teda robia – najskôr zavedú zmenu, potom počkajú, až vyrastie nová generácia a potom sa na pôvodné slovo zabudne. A takto nám vznikajú oné synonymá aj homonymá. Ale to nie je vývoj jazyka, to je jeho degradácia. V staroslovienčine malo každé slovo svoj presný význam, lebo vyjadrovalo presne špecifikovanú zvukovú frekvenciu, zameranú na konkrétnu skutočnosť či objekt. Dnes už mnohé zvuky nevieme ani vysloviť, ale ukážme si jeden príklad z nášho aktuálneho jazyka a porovnajme ho so staroslovienčinou. Nech to je oslovenie „milá“. V našom pôvodnom jazyku máme verziu „Милая“ a „Мᴂлая“. Prvým slovom sa obraciame k citovo blízkej osobe, k blízkemu človeku, napríklad k životnej partnerke. V druhom oslovení je namiesto bukvice „Iže“, ktorej najčastejšie Obrazy sú „zjednotenie, jednota, rovnováha, harmónia, (životná) pravda“ a pod. použitá bukvica menom „Iža“, ktorej najčastejší Obraz je odrazenie charakteristiky pohybu času, teda miery času. Ide o krátkosť, krátkodobosť. Toto oslovenie použijeme napríklad na ulici, keď oslovíme náhodnú okoloidúcu a pýtame sa napríklad na cestu niekde. Je to ekvivalent „milá pani, povedzte mi, ako sa dostanem tam a tam“. Je to jednorazový, situáciou vynútený kontakt a nič viac. Zvuk, teda fonetická frekvenčná charakteristika Iže je „j“, teda v skutočnosti vyslovujeme niečo ako „Mjlá“. Teda nikdy a za žiadnych okolností žiadna dvojzmyselnosť, žiadne synonymá a homonymá.
Slovienske slovo je matematický vzorec, jazyk príkazov, ktoré sú zrozumiteľné nášmu podvedomiu. Teda všetky naše národné, ľudové príslovia a porekadlá, čarovné rozprávky a hádanky – to je skutočná klenotnica Poznania, ktorú nám zanechali naši Predkovia v takom tvare, ktorý nemôže byť stratený alebo skazený. Práve preto sa odovzdávali z úst do úst po stáročia cez pokolenia. Nie náhodou ich dnešná generácia „zabudla“, pretože im ich nahradili cudzími – kresťanskými a anglickými nezmyslami. Jedným z dôvodov je aj to, že nikto, okrem nás, potomkov našich Slávnych predkov ich ani nedokáže správne pochopiť. Ale musíme ich chápať v našich hlbinných súvislostiach, nie cudzokrajných termínoch, lebo cudzinci majú odlišnú genetiku.
Priblížme si jeden pohľad, ktorý ponúka vo svojej knihe ZÁKLADY PRAVOSLÁVNEJ ARITMETIKY V. I. Govorov. Musíme však upozorniť, že túto knihu je potrebné čítať – ako všetko ostatné – z pohľadu zdravomyslia. Mnohí ju prestanú čítať, pretože autor v značnej miere opísal svoj vlastný názor na Slovanských Bohov, no pomocou zdravomyslia dokážeme oddeliť informačný obsah od informačného šumu.
V dnešnom jazyku, najmä odbornom, vedeckom, je potreba opisovať všetky pojmy, vrátane matematických. Odtiaľto pochádza nevyhnutnosť spájania Slova a Čísla, ktorá aj naozaj objektívne existuje. Z uhla pohľadu systémovej analýzy je tento prístup k jazyku veľmi jednoduchý. Ak si vezmeme dve slová – „Číslo“ a „Slovo“ – tak tieto svedčia o vysokej úrovni poznania obsiahnutom v danom jazyku. Ak v nejakom analyzovanom jazyku takéto spojenie neexistuje, tak takýto jazyk nie je prirodzený, ale je zostavený umelo.
Hoci je napísané, že „na počiatku bolo Slovo“, nemožno dať Slovu prvenstvo, ale nemôže byť ani druhé. Prečo nie? Pretože ako Číslo, tak aj Slovo sa nachádzajú v priamej závislosti jedno od druhého, pričom táto závislosť je ešte ľahko viditeľná v niektorých slovanských jazykoch dneška. Totiž ako v čísle, tak aj v slove je prítomná koreňová častica SLO, ktorá ich spája. Vieme aj to, že v našom jazyku majú všetky bukvice (písmená) svoje mená aj Obrazy, preto takáto spojitosť nemôže byť nijako náhodná – čí-SLO-vo . Nie náhodou je prítomná aj v slove SLO-van.
Bukvice, čísla aj slová a aj zložitejšie objekty a jazykové konštrukcie živého aj matematického jazyka sú prepojené jediným zmyslovým časopriestorom. Bez tohto zmyslového časopriestoru, bez tohto merného systému človek už principiálne nemôže ničomu porozumieť. Čísla aj bukvice sú technológiou konštrukcie objektov. Objekty sa vytvárali pomocou čísel, bukvíc a symbolov.
Dnes môžeme hovoriť o spore o tom, ktorý jazyk má právo sa nazývať najhlavnejším a najstarším jazykom sveta. Nechceme odmietať nijakú argumentáciu, ale môžeme sa na všetkých cudzincov a domácich zástancov cudzozemcov obrátiť s veľmi jednoduchým testom, ktorého latku dokáže prekonať aj dieťa v základnej škole. Táto latka sa volá „SLO“, a všetkým, ktorí chcú dokazovať svoju pravdu, resp. pravdu jazyka, ktorého pozície z toho či onoho dôvodu zastávajú ju predkladáme takto: Existuje vo vašom jazyku prechodový mostík „SLO“ od slova „Číslo“ k slovu „Slovo“? Ak áno, tak môžeme vstúpiť do konkurzu, ale ak nie, tak sa pokúste obhájiť svoje stanovisko sami, bez našej spoluúčasti.
Ak si teda otvoríme slovníky potenciálnych konkurentov a pozrieme sa iba na tieto dve slová zistíme, že podmienku prechodového mostíka spĺňajú iba tieto jazyky: ruský, ukrajinský, bulharský, poľský, český a slovenský. Ani jeden z nich nie je prapôvodným jazykom, ale určite je každý z nich súčasťou prapôvodného jazyka. Jeden nenahrádza druhý, a preto cesta ide iba cez spojenie všetkých dovedna. Tým Slovanom, ktorých dnešné jazyky tento test neprešli je určite vhodné si osvojiť jeden z tých jazykov, ktorý test prešiel. Ale určite najvhodnejším variantom je vždy ruština. Iná otázka je miera, akú časť ktorý jazyk obsahuje zo Staroslovienčiny. Tu je na tom najlepšie dnešná ruština, v ktorej je podiel starých, pôvodných slov ešte stále niekde nad 40%. Nuž, napriek všetkému, prežili sme dodnes!
Môžete prestať počúvať a veriť rozprávkam typu „angličtina je jazyk budúcnosti“, pretože ani oni nebudú mať žiadnu budúcnosť, ak sa nenaučia náš jazyk. Dá sa to dokázať? Dnes už áno.
Akademik P. P. Garjajev v jednom zo svojich výskumov brilantne dokázal, že ako vyslovované slová, tak aj ich intonácia, či frekvencia ich opakovania aktívne vplývajú na genetiku bunky, lebo v nej vyvolávajú rôzne zmeny. Týmto zároveň dokázal, že bunky živého organizmu prijímajú informáciu samostatne, a to tak, že buď jej „rozumejú“, alebo jej „nerozumejú“.
Samotní Angličania dodnes nevedia pochopiť, prečo píšu jedno a hovoria druhé. Majú dokonca frázu“ „Píš Manchester a čítaj Liverpool“. Ak napríklad povieme v angličtine známu frázu „To be or not to be“ – nech je to hoci aj Shakespeare – tak to vyslovíme asi ako „Tu Bi O Not Tu Bi“. Ale ak ju budeme interpretovať na ukrajinskom nárečí, tak počujeme „Tobi, o net (ni) tobi“, teda podvedomie to dešifruje asi ako niečo také ako „Tebe! Nie, nie tebe!“ Doslovná hatlanina. Teda hovorenie slangom – úmyselným pomenovávaním jedného javu či predmetu niečím úplne iným (napr. dnes používaná haluz a pod.) alebo priamo anglickým jazykom je jednoducho vytváranie si v sebe AIDS!
Tu si popri jednom spomenieme aj dnes populárnu reklamu. Je to zložené slovo, ktoré pozostáva z koreňa „re“, teda niečo opakované, alebo jedno z mnohých (re-konštrukcia, re-animácia, re-álnosť…) a slova „klam“, ktoré pre tých, ktorí by si nepamätali dobre sa vyskytuje aj v slove „klamať“. Slovo teda hovorí, že ide o opakovanie klamania. Nie náhodou jeden z bývalých pracovníkov reklamného oddelenia firmy Benetton povedal, že reklama je „navoňaná zdochlina“.
K tomuto určite netreba na dnes viac dodať. Naši Predkovia sa spoliehajú na každého z nás osobne, a teda musíme zaujať miesto našich Predkov sami, osobne. V tom príjemnom, aj v tom nepríjemnom. Lebo stojíme na našej Zemi a ide o našich Predkov!
