Přináším další pokračování možnosti vnímání Staroslovienské Bukvice.
Na začátku se vrátím k tématu prvního článku a doplním úvodní myšlenku o jeden postřeh.
Při porovnávání Slovenštiny a Češtiny je při skloňování a úpravách slov pro jiný obraz – význam, vždy zajímavý přechod. Tak třeba příslušník národu je Slovák a žena tohoto národa je Slovenka. Je zde záměna Á – E. Tyto přechody jsou třeba i mezi národy u slov jako třeba chleba, chlieb, atd.. Slov je spousta, hledejte sami. Při těchto přechodech se skoro s jistotou dá říci, že v původním slově se nabízela dvouzvučná Bukvice, jako třeba jať, dzielo, ksi a snad i psi. Je to taková nápověda.
V různých formách slov pak zvuk zůstal jen částečně.
A to mne přivedlo podívat se ještě jednou na slovo RODINA. Je zde ještě pár podnětů v podobě slov: rozená – rodná, narozen – narodil se, narozeniny – porodit.
Zde se jasně projevuje přechod D – Z, a přitom v nářečích se říká narodzeniny, narodzila se atd. A tak jsem čím dál více přesvědčen o spojení s Rusem jako s Rodem (Roudzem). A to v tom, že to znamenalo označení lidí žijících v Rodech.
Dle nadpisu je zde možná i podotázka, o čem se vlastně budu bavit, když ve Staroslovienské Bukvici není žádné ,,Ř“ a tudíž není se o čem bavit. No a já říkám, že tento vjem můžeme posoudit takto – proč tam není a co tedy stojí za tím, že v češtině je. O tom jsem se již zmiňoval v minulém článku, jedinečné čisté ,,Ř“ na celém světě.
Kde jsme to s ním dotáhli a co tím chceme říci světu, se pokusím odpovědět.
Při uplatnění zdravomyšlení je jisté, že nic není jen tak a vše má nějaké příčiny. A ,,Ř“ se jeví při zkoumání jako následek. Možná se zdá, že se bavím pouze o záležitostech z pohledu jedné republiky, ale pokud vezmeme do úvahy nerozcházení se národů, ale nějaké divné rozdělování, je vše jen v rovině úmyslu toho daného smýšlejícího jedince. A já se nesnažím určit, zda ,,Ř“ vzniklo na Moravě, či ve Slezsku, nebo v Čechách, anebo na Slovensku, soustředím se na úděl, bo jak jsem psal, nic není jen tak. Třeba, zaslechl jsem, že existence Uhorska jen možná znamená, že něco je U Hor, přičleněno k horám.
Již dříve jsem využil v jiném článku přesmyčku mezi Oravou a Moravou. Je zajímavé se zamyslet, kde se vzaly jakoby znovu v obrozeních naše jazyky. Bylo tenkrát vše takové nevinné, nebo se vytvářeli pečlivým výběrem? Bylo vše opravdu zapomenuto, nebo se dnes zapomíná ve větší míře? Víte, když se podívám na dnešní mluvu a mluvu před 25 lety, doznávám velkých změn. Ve výrazech mnohdy jsou slova brána za archaická, mnohdy ztratila svůj význam a dostala nový a jindy se sjednotila různá slova pod jedno slovo. Nic nemusí být ve skutečnosti tak, jak se zdá. Jestli jsem zde zmínil Oravu, mohu zmínit i Opavu. Při představě, zachování ,,P“ ze Staroslovienské Bukvice a fonetického přečtení poté latinkou je místo Oravy hned Opava.
Pro zjištění příčin a následků je potřeba zajít do minulosti a zjistit, kdy se vlastně začalo užívat ,,Ř“. Na většině stránek, které jsem otevřel při hledání odpovědi na tuto otázku, jsem zjistil, že ono ,,Ř“ se objevilo na konci 12. století. Při tomto zjištění mne celkem zamrazilo, proč až ve 12. století? A co se dělo před tím? Jak se potom jmenovali Přemyslovci a kde se vlastně objevili Čechové, když Říp v té době nebyl, byl to potom Rip?
Když jsem byl mladší používal jsem na kopírování filmů v počítači určité programy a těm se říkalo ripovací. Zajímavá náhoda s kopírováním. A další otázka, čeho?
Asi bude potřeba si graficky pomoci s čárováním ohledně ,,Ř“.
Pro ty z vás, co nenavštívili kurz Staroslovienské Bukvice, jsou zde zachyceny čáry, co přecházejí jakoby z jiných energetických vrstev – z různých světů. Světy Pravi, ty nejvyšší se vším poznáním. Světy Slavi, vyšší od Javi, ale přeci jen ještě další zkouška v postupu do Pravi. Světy Javi, tam kde se všemu učíme v matérií, jako zjevené, hmotné. A světy Navi, Temné světy, kde neustále probíhá proces zrodu. Nu a naše čára ztvárnění ,,Ř“ přechází shora nejprve trychtýřkem, kde se kumuluje vědění – poznání ve formě energie světu Pravi a tato vědomost padá do světa Slavi, jakoby se zacyklovala a pod novým silnějším dojmem padá do světa Javi. Tato podoba je od ,,R“ jen odlišná tím trychtýřkem. Takže se dá říci, že Ř je buď přesnější energie z Pravi, nebo jakoby nahustěnější.
Proč tedy měli naši Předci pocit, že musí něco nahustit, přitvrdit, upřesnit, dát na to důraz?
Je jisté, že pokud zde byla příčina, z druhé strany probíhá současně proces harmonizace.
Jinak řečeno, Harmonizace nejsou dvě poloviny, ale toto slovo znamená proces dorovnávání mezi silami, energiemi. Něco narůstá, jiné ustupuje. Zdá se tedy, že ,,Ř“ je důsledek harmonizace sil v národu, jeho odporu. Je vytvořen nahustěním, přitvrzením. Byl vytvářen tlak na Rody, které se řezali, některé se dokonce předháněli, kdo bude lepší křesťan a vládce.
Je to podvolení se tlaku nového světa, kdy staré Kony museli ustoupit. Některé Rody se těžce přizpůsobovaly.
Tyto tlaky si dnes stěží dokážeme představit. Pokud si dále představíme, že energie slov jsou materializované myšlenky, pak je naprosto zřejmé, že řeč je poté na jemněhmotné úrovni projev toho, co se honí dotyčným hlavou. A pokud jsou tam myšlenky toho nejvyššího odporu, může to podnítit proces vyhrocení v řeči.
Energie se takto jednoduše dorovnávaly. Působilo to jako hřmot, jako řinčení v přední linii. Není od mysli si dále představit, že jako národ jsme odbojný, pro Evropu mnohdy určující v dění. Naši Předci dlouho odolávali a umírali. Je docela možné, že právě proto vznikl název Morava, kde při starších zápisech se uváděla Marava a třeba jinde v překladech Mahren atd.
Říká se, že ruka leští kliku, a tak nějak to bylo i s Bohyní Marou, která tak často navštěvovala naše území, až pomalu Duše převáděla přímo ze Země. A tak ji naši Předci zasvětili rovnou celé území. Celé v tomto pojetí myslím i se Slovenskem, kde dodnes, pravda trochu upravená, runa Mary zůstala ve státním znaku.
Přeci jen v řeči naši Předci řekli své, možná řvali, snad i hřměli v přední řadě bitev na hřbetech svých ořů jako samotní rekové.
Na konci se chci omluvit všem češtinářům. Vím, že je zvláštní pro některé nepsat spisovně, ale ony někdy ty všechny poučky jsou jako zdi. Hráze, co jsme si v mysli vyskládali a držíme se jich a ony ty zdi nás nepustí vnímat věci jinak. Je jednoduché přitom pustit představu za zeď. Porovnat si měkké ,,i“ a tvrdé ,,y“ a chápat, že foneticky se nějak vyslovují. Jak se tedy naši Předci porvali s výslovnosti čtyř ,,i“ ?
Je naprosto zřejmé, že existují vyjmenovaná slova, kde se užívá tvrdé ,,y“. Dají se naučit, ale je to opravdu tak, nebo se projevují vlastně i jinak? Napíšu zde slovo Brzy, jako vyjmenované slovo, a teď si napíšu slovo brzičko a tvrdé ,,y“ zmizí. Jak to? Vysvětlení je jednoduché. Co je brzy, je neosobní, takové nemilé a nastoupí to bůh ví kdy, má nás to přesvědčit, že snad ano. Ale brzičko je milé, přímo se nás dotýká, tento pocit jako osobní přímý kontakt, co se má odehrát teď hned. Nu, významově to krásně hraje s Bukvicí, a ne s vyjmenovanými slovy.
Hledejme obrazy a ne chyby, neb ty vlastně neexistují, chyby jsou jen povrchní věci jinak rozhřešené, přináležející k danému okamžiku teď a tady dle dostupných informací. No, jak se říká, po bitvě je každý generál. Je zde také takové synonima: chyba-omyl, a omyl se dá chápat jako konání, při omytí věci jen po povrchu.
Musel jsem to napsat a prosím každého ne o hodnocení s, z, y a i, čárek a teček, ale sledování myšlenky jako plynoucího obrazu. Věřím, že jen tak se posuneme dále v pochopení skutečných Předků.
Pokračování si dáme příště, třeba možná o obrazech a malířích jako egoistických osobností, co vidí věci po svém. Ne, dělám si srandu, jen třeba o obrazovém vnímání dalších jevů dle Staroslovienské Bukvice.
Dnes si povíme o jiných zajímavých spojeních. Je vskutku jedinečné, jak se mnohdy slova přebírali do jiných jazyků. O to zajímavější je přesně určovat, kdo přebral jedinečnost daného slova v chápání podstaty samotného Obrazu slova, k prvenství jeho podoby v daném jazyku.
Jde o to: „Prostě toto slovo je naše!“
Mne však mnohdy připadá, že všechny slova jsou naše.
Tak třeba u angličtiny je zajímavé uchování podoby ve slově hrdina HERO. V porovnání k češtině to není vůbec zajímavé, jelikož čeština má podstatu slova v podobě HRDINA anebo REK, ale pokud se podíváme na obdobu slova do ruštiny GEROJ, pak je nám jasné, že zde je nějaká shoda. Pro angličtináře je však podstata trochu ukrytá, když toto slovo vnímá foneticky v podobě jako „hírou“, psaný ruský text mu nic neřekne a ani čtení. Nu, a pokud si uvědomíme, že v ruštině došlo k úpravě azbuky a „H“ vůbec nevyslovují, a mají místo toho „G“, pak je shoda slov velice zajímavá.
Takových slov určitě sami naleznete více, ale nás bude dále zajímat ona samotná podstata začátku slova hrdina a to HER… a později se podíváme na GER… Pro zlepšení představy teď skočíme do období „řeckých“ bájí a napíšeme si pár slov, kde se vyskytuje náš začátek HER: Hermes, Hera, Herkules, Heraklion, a zakončíme to třeba slovem Herodes. Všechny tato slova jsou o velikostech, jsou jakoby božská, nezměrná, popisující něco velkého, nebo někoho velkého, jedinečného, a od toho není daleko třeba i k HERnímu zápolení.
A teď se podíváme na názvy některých našich vesnic, třeba nedaleko od nás je obec s názvem Velké Heraltice. Ale vesnic s počátkem „Her“ je poměrně dost a když k tomu přibereme i „Heř“ je jich více. Bohužel nebo bohudík vesnic, kde se vyskytuje „Ger“ je poměrně málo. Takové u nás ani nejsou a nejbližší jsou na Slovensku, převážně na východě. I to je zajímavé. Tam by bylo ještě zajímavější dosledovat datumy vzniku těchto osad a vesnic, které se zakládali dříve. Jestli „Her“ nebo „Ger“. Takto jsme vysledovali, zda-li docházelo i u nás ke změnám „H“ na „G“. Odpovědí je – Nedocházelo. Dokonce se moc „Ger“ neužívalo.
Nemůžu si tedy dovolit opomenout, a mnozí čtenáři zajímající se o Staroslovienskou Bukvici již možná sledují a tuší, kde směřuji, a to k slovům HERMAN a GERMAN. Při rozboru po Bukvici, rozbor po obrazech jednotlivých bukvic-písmen, přípony „Her“ je zde:
H – určení, že mimo náš svět, je za hranicí stav blaha, rozkoše
E – ale jako jesm, jednota myšlenka a materie, mimo tento svět, neboli člověk napojený
R – jako rozhraničující prvek, řekl jsem a tak se stalo
a najednou je to „H“ nahrazené „G“:
G – odevzdání Moudrosti své Duši životní zkušenosti.
U této změny se dá poté pochybovat, že následuje jesm a že tam tedy bude klasické E v podobě bukvice Jest, týkající se pozemské formy bytí, protože jen na zemi lze získávat zkušenosti.
Viz obrázky dole:
Toto slovo se dá vysvětlit jako Člověk /bytost na vyšší Duchovní úrovni/ pevně spojený v souladu s Vesmírem a s daným místem. Nebo také Člověk mající pouto k danému místu.
A zde máme Člověka napojeného životem na zemskou podstatu – matérií a svou zkušenost.
V podstatě mne to připadá, že je zde popis jako by lidé zhloupli, jako by se schovali, že byli kdysi velcí, spojení s Vyššími světy. Možná je to právě tak, že naši Předci neměli důvod již lidem říkat Hermani a v případě podlehnutí v životě materializmu a výhod z toho plynoucí, těmto lidem začali říkat Germani. Zde se pozastavím nad ruštinou, která zrušením H musela sama začít nahrazovat a tvořit slova pokud možno se zachováním prostoru určité představy daného slova. Je tedy i při velké fantazii docela přípustné, že skutečné Germany vytvořila sama ruština. Vždyť odebráním Hervu z jejich řeči byl dost necitlivý zásah vedoucí k zamlžení faktů.
Ještě bychom si zde mohli uvést, že na našem území jsou obce pojmenované jako NĚMčice a v jiných varijacích. Toto slovo nese v sobě obraz němého, jakože někoho kdo nám nerozumí, nebo mi nerozumíme jim. Je tedy zřejmé, že s národními segregacemi, nebo v horším vybarvení nějakých nacionálních zájmů, to nemá nic společného. Jsou takto pojmenovány jen oblasti, které se začaly vyvíjet odlišně. Třeba měli lidé obývající Němčice jen odlišný postoj vůči něčemu, či někomu a dělali věc po svém. Dále můžeme vidět shodu, že názorově se odklonili i oni Germáni a dle popisu názvu měst zdá se docela nedávno, u Hermanů to nevíme, bo již je neznáme.
Je také dobré zmínit, že existují domněnky, že slovo Herman je odvozeno od podoby z němčiny, od hromu. Pro mne však velice výstižné spojení daného místa mezi nebem a zemí. Je to opravdu veliké a člověk stojí v lepším případě v úžasu, když zahřmí vedle něj. A tak se na patřičném místě spojí oblaka se Zemí. A kdo jiný může něco takového způsobit, snad sám člověk? Nebo jedinečný a v pozemské formě nedostižný Perun? Sami vidíte i zde plný význam velikosti slova Herman.
A na závěr se letmo vrátím ke slovům Řím, Rím, Řek, Rek, kde slovo rek zase známe jako hrdina, zachránce. A tak se může stát, že Řekové mohli být jen Rekové, jako zachránci. Koho a čeho, to jsou jiné otázky a jiné myšlenky, pro jiné paměti. Z jistotou však i oni sami o sobě říkají, že jsou Greci, takže – hlaholme hrdiny!
Pokračujeme v problematike neodvratne nastupujúcej politickej transformácie a hľadaní formy SPA v našich podmienkach. Samozrejme, že takúto prognostiku nemôžeme realizovať na platforme dnešnej vládnej garnitúry – presnejšie žiadnej garnitúry, ktorá sa od rozpadu Československa dostávala postupne ku korytu a jedna za druhou nás ožobračovala.
Druhou „okrajovou podmienkou“ hľadania riešení pre túto zložitú sústavu rovníc je použitie analytických materiálov expertných centier v Rusku. Nie tých, ktoré do neba povinne vychvaľujú súčasný politický režim v Rusku, ale ani tých, ktoré pod zem povinne očierňujú ten istý režim na Západe. Ak vylúčime oba extrémy a prehliadneme ich hru, tak sa dostaneme k rovnovážnej informácii uprostred. Inými slovami – v zmysle teórie riadenia procesov – oddelili sme informačný šum od informačného obsahu.
Hovoriť o nastupujúcej politickej transformácii za panujúceho putinizmu v Rusku sa môže zdať dosť neadekvátnym. Prebehli voľby, boli demonštrované zodpovedajúce vysoké ukazovatele podpory strany moci…
Pred odpoveďou na túto otázku načrieme do všeobecných filozofických súvislostí. Nech už sú politické režimy a systémy akokoľvek dokonalé, skôr alebo neskôr odumierajú a sú zamenené inými. Môžeme to nazvať – v zmysle civilizačného názvoslovia – „zákon vývoja“. Svojho času sa ním zaoberal Hegel, o niečo neskôr o tom istom hovoril Alfred North Whitehead, vynikajúci logický analytik: „Človečenstvo má iba dve cesty: buď vývoj, alebo degradáciu. Konzervativizmus v čírej podobe protirečí podstate zákonov Vesmíru“. Z toho neodvratne vyplýva, že aj existujúci politický systém musí byť skôr či neskôr transformovaný. Pre každý aktuálne panujúci politický systém to znamená, že skôr alebo neskôr bude neodvratne nastolená otázka o podobe budúceho systému.
Môžeme si metodologicky pomôcť prácou Thomasa Samuela Kuhna THE STRUCTURE OF SCIENTIFIC REVOLUTIONS. Hoci jeho práca sa zaoberá úplne inou problematikou posudzovania – vývojom vedy – v nej použité prístupy majú integrálny význam. Vedecké revolúcie prebiehajú ako zmeny vedeckej paradigmy. Hromadia sa poznatky, ktoré vstupujú do protikladu s dominujúcou paradigmou. Nakoniec východzia paradigma už neposkytuje uspokojujúce vysvetlenia, stane sa neadekvátnou a je nahradená druhou. Podľa Kuhna v tom aj spočíva podstata vývoja vedy. A vari neprebieha to isté v spoločenských systémoch? Východzí – už zastaralý – politický systém bude musieť byť skôr alebo neskôr nahradený novým, ktorý zodpovedá duchu doby a výzvam doby.
Inou otázkou je, ako sa v tejto transformačnej perspektíve bude chovať vládnuca moc. Tá sa spravidla protiví dejinne nevyhnutným zmenám. A vtedy nastupujúca transformácia zmetie takú vládu. Ale vláda môže konať aj opačne – predvídať budúcu transformáciu a cieľavedome viesť krajinu spôsobom zodpovedajúcim novému smeru.
Vzniká otázka budúcej ideológie. Budúcnosť musí predstihnúť súčasnosť v tých charakteristikách, ktoré predstavujú všeobecné spoločenské hodnoty. V takom prípade sa vládna moc dostane do pozície, že je schopná mobilizovať spoločnosť na veľké tvorivé činy. Tak si zachová svoju legitímnosť a prežije transformačný proces.
A tu nastupuje množstvo otázok. Aké smerovanie do budúcnosti pripravila Slovensku aktuálne panujúca vládna moc? Výstižným a za všetko hovoriacim príkladom je nákup amerických F16, ktorý aktívne maskuje odpútavajúcim rozruchom okolo Nočných Vlkov na Slovensku a slovenských brancoch. Veď je všeobecne známe, že provízne sumy od amerických firiem sú najvyššie na svete. Ale už len fakt, že toto smerovanie vybrala a snaží sa ho maskovať svedčí o tom, akej podstaty je aktuálna vládna moc. V žiadnom prípade nevyjadruje nálady obyvateľstva. Ako to bude „výhodné“ v nastupujúcom čase zmien zistia sami. Z tohto činu je vidno, akým smerom sa transformuje aktuálna slovenská vláda.
Ak sa pozrieme na situáciu v Rusku vidíme v podstate identický problém. Spoločná otázka je: aký je ideál (neodvratnej) transformácie? Za socializmu bol ideál jasný – komunizmus – presne ako u nás. V cárskom období to bolo Kráľovstvo Božie (teokracia, u nás aktívne presadzovaná jezuitskou stranou podľa vzorového, jezuitského, fašistického Slovenského štátu).
Aký dnes existuje Obraz budúcnosti? Existuje vôbec nejaký? Odpoveď je jednoduchá: NIE. Vládna moc zo všetkých síl posilňuje ideológiu konzervovania existujúceho systému. Všetko je dobre, všetko je uspokojivé, všetko je stabilné – o čom nás presviedčajú z obrazoviek televízorov aj všakovakých iných mainstreamových médií. Ale takáto pozícia je už principiálne chybná a vytvára hrozby – predovšetkým pre samotnú vládnu moc. Stojac na mieste sa udržať nedá.
V minulosti sa historická veda sústreďovala na analýzu činov veľkých osobností – kráľov, cisárov a pod. Monarch môže efektívne riadiť iba vtedy, ak je legitímny, ak je rešpektovaný väčšinou. Politický dejateľ sa stáva veľkým vyjadrením svojho politického ducha a žiadosti národa. V súvislosti s touto logikou historická veda už prechádza od analýz činov výnimočných osobností k analýze fungovania spoločností. A čo to je spoločnosť? Akákoľvek spoločnosť je štruktúrovaná na základe špecifických spojení. Nastúpila analýza vývoja etáp systémov spoločenskými vedami. Ale každý systém má nejaký svoj charakteristický základ. Nachádzanie základných charakteristík privádza k analýze paradigiem.
Pri analýzach súčasnej politiky však väčšinou predbieha archaická analýza na úrovni činnosti osôb, a nie na úrovni paradigiem. Moderná spoločenská veda je teda nútene vrhnutá nazad do ďalekej minulosti, do čias posudzovania panovníkov – do feudalizmu. Našu pozornosť kŕmia posudzovaním individuálnych osobností, nie systému riadenia spoločnosti s jej skutočnými cieľmi ako takými!
V tomto bode vzniká paradox, ktorého podstatu potrebujeme pochopiť, ak sa chceme naozaj samostatne zorientovať akú to s nami hrajú hru. Napríklad podľa oficiálne ponúkaných sociologických prieskumov je v Rusku podpora hlavnej osobnosti kolosálna. Ale zároveň je štatisticky zaznamenané, že drvivá väčšina spoločnosti nie je spokojná s existujúcim systémom. Vzniká protirečenie, ktoré musí byť skôr alebo neskôr nejakým spôsobom vyriešené.
V roku 2016 vykonalo analytické centrum Levada v Rusku prieskum verejnej mienky, ktorého podstatou bolo preskúmať postoj obyvateľstva k existujúcemu štátnemu systému. Prieskum zahŕňal dve oblasti: politickú a ekonomickú. Prvá oblasť ukázala, aký politický systém je pre obyvateľstvo najprijateľnejší: sovietsky, aktuálny, alebo demokracia západného typu. Druhá oblasť ukázala, aký ekonomický systém sa vidí obyvateľstvu správnejší: ten, ktorý je založený na štátnej kontrole plánovania a rozdeľovania, alebo ten, ktorého základom je súkromné vlastníctvo a trhové vzťahy a „po mne potopa“.
Odpoveď týkajúca sa POLITICKÉHO systému:
Zdalo by sa, že obyvateľstvo podporuje aktuálny politický režim, čo znamená, že aktuálny politický systém by mal byť potvrdený. Ale napriek všetkému najvyšší počet opýtaných – 37% – vystúpilo za sovietsky systém. Aktuálny systém podporilo 23%, čo je o poznanie menej. Maximálna podpora aktuálneho systému pripadla na rok 2008, keď tento ukazovateľ dosiahol 36%. Znamená to, že príťažlivosť politického systému v očiach obyvateľstva padá. Demokracia západného štýlu dosiahla 13% podporu. V roku 1998 ju podporilo 32% respondentov.
Oveľa výrečnejšie sú výsledky uprednostňovania obyvateľstvom EKONOMICKÉHO systému. Ruská vláda – presne ako v deväťdesiatych rokoch – presadzuje voľný trh a súkromné vlastníctvo, kurz silovo tlačí na privatizáciu. Ale väčšina obyvateľstva vystupuje za štátne plánovanie a reguláciu – a to až 52%. Za model postavený na súkromnom vlastníctve a trhovom hospodárstve hlasovalo o polovicu menej respondentov – 26%. Začiatkom 90-tych rokov bol podiel „trhovníkov“ v ruskej spoločnosti 48%. Popularita trhového hospodárstva rýchlo upadla pri náraze obyvateľstva na „praktické“ reformované reality. Teda národ – väčšina obyvateľstva – nepodporuje existujúci politický systém štátnosti, a to ani v jeho politickej, ani ekonomickej dimenzii. Vari to nie je indikátor žiadosti na nastupujúcu modelovú transformáciu?
Indikatívne výsledky poskytuje aj internetový prieskum realizovaný na internetovej stránke analytického centra Sulakšina, ktorý bol zameraný na nájdenie najefektívnejšieho ruského dejinného modelu. Je jasné, že k reprezentatívnosti internetových prieskumov možno zaujať rôzny postoj. Možno ho však považovať za argument sekundárneho významu, ktorý potvrdzuje výsledky získané prieskumom so širším záberom. Prieskum bol formulovaný nasledovným spôsobom: „Aký model štátnosti v ruských dejinách bol najefektívnejší?“ Bolo vymenovaných 12 štátnych modelov, počínajúc Nikolajom I. Drvivá väčšina – 57,3% – sa vyslovila za stalinský model. Aký vzťah možno vypozorovať vo vzťahu k voľbám do Dumy a osobnostnými ratingami?
Téma je rozsiahla, preto v nej budeme pokračovať ďalším dielom. Jednu vec si však musíme uvedomiť, ak sa chceme pohnúť vpred. Vo všetkých slovanských krajinách sa prebúdza národné povedomie, akurát že po toľkých rokoch nevieme kam z konopí. Mnohí by radi prinavrátili Dŕžavu – čo je v skutočnosti naše prirodzené existenčné prostredie. Tejto problematike sa tiež budeme venovať samostatne, ale jednu vec si už musíme dobre uvedomiť – a vidno ju aj z prieskumov v Rusku. Treba však vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. V tradičnom, Rodovom systéme – Dŕžave – NEEXISTOVALO súkromné vlastníctvo pôdy. Všetko slúžilo potrebe Rodu, nie ambicióznym a ziskuchtivým jednotlivcom. Najbližšie tomuto systému riadenia krajiny bol práve spomínaný socialistický systém. Mnohí si ho ešte pamätajú, preto aj vieme zistiť, ako fungoval. Forma riadenia vecí verejných je najbližšie práve v socialistickom systéme, akurát že dnes ju treba očistiť od nánosu starej, marxistickej ideológie. Tieto dve veci – cudziu ideológiu a našu formu riadenia krajiny – treba jasne rozlišovať. Pripomeňme si Védickú Múdrosť – spojením dvoch totiž nevzniká celok, ale rodí sa tretie.
Predtým, ako prejdeme k ďalšiemu pokračovaniu cyklu o potrebe formovania Subjektu Politickej Aktivity a jeho forme, ako aj charakteristike súčasného politického režimu na báze analytických metód sme sa rozhodli vykonať malú odbočku.
Ako ste si všimli, namiesto zvyčajného úvodného obrázku sme pripojili pieseň Ondreja Ďuricu VLASŤ MOJA DRAHÁ. Pripojili sme ju preto, lebo naozaj obsahuje – podľa nášho názoru – „náboj“ skutočného vlastenectva. Radi by sme verili, že aj našej tradičnej Kultúry, ale toto nevieme naisto. Spevák je totiž často spájaný s jezuitskou skupinou politikov, takže berte to v duchu zdravomyslia.
Pravdou však je, že nemáme žiadne ďalšie poznatky o skutočnom vzťahu Ondreja Ďuricu k jezuitom, pričom podľa textov jeho ďalších piesní by sa dalo súdiť skôr o opaku. A čo podávajú oficiálne BL médiá je zase úplne odlišnou témou.
Zachovajme sa teda v zmysle nám tradičného zdravomyslia a rozlišujme medzi samotnou informáciou a jej nositeľom. Podľa nášho názoru sú tieto piesne hodnotné. Definitívne stanovisko však musí zaujať každý sám za seba.
Charakteristiku termínu „politický režim“ sme dali v minulom článku. Čo je charakteristické pre súčasný politický režim? Medzi komponenty jeho charakteristiky môžeme zaradiť nasledovné elementy: liberalizmus, kozmopolitizmus, ničenie slovanskej kultúrnej identity a všeslovanskej vzájomnosti, korupcia a privatizácia samotného inštitútu štátnosti – nie iba materiálnych hodnôt, čo je triviálne, ale samotných mandátov moci a riadenia inštitútu štátu. Ďalej tu patrí neprofesionalizmus, monopol štátnej kontroly obyvateľstva postupným, systematickým zavádzaním prvkov elektronického väzenia (napríklad kamery na cestách monitorujú všetkých, aby im „náhodou“ neunikol nejaký jeden terorista), asociálnosť, nespravodlivosť a nemravnosť vládnucej aj zákonodarnej „elity“, poníženú lojálnosť jeho politických inštitútov vrátane volebného systému, archaický systém exportnej politiky surovín formou drastickej devastácie lesov a ich vývoz ako suroviny na spracovanie do zahraničia. Prakticky všeobecná totálna degradácia všetkých potenciálov krajiny bez výnimky – v porovnaní s čo i len niekdajším Československom.
Prečo sa v našej krajine sformoval takýto neutešený, prakticky bezvýchodiskový systém? Pretože výmena „koalície“ za „opozíciu“ neodstráni hore vymenované elementy, iba vymení „majoritných vlastníkov“. A kde je záruka, že aktivizujúca sa – zatiaľ – neparlamentná opozícia nemá presne tie isté ciele, ako oba aktuálne komponenty (koalícia aj opozícia)? Či vari ponúkajú niečo viac iba ako vymenenie dekorácií?
Hlavná príčina tohto stavu tkvie v bezprecedentnej neprofesionalite na úrovni najvyššieho riadenia krajiny za obdobie od roku 1993 vrátane. Možno to potvrdiť nie iba emocionálnym ohodnotením, ale zostavením modelu, t.j. rekonštrukciou profesionality vládnutia na najvyššej úrovni, t.j. teda úrovniach úradov premiéra aj prezidenta.
ZDROJ: knihy akademikov S. S. Sulakšina a N. A. Chvyľa-Olintera: MOTIVAČNÁ REKONŠTRUKCIA PROFESIONALITY PRVEJ OSOBY ŠTÁTU; ako aj práce ЦНПМИ, č. 14 zo septembra 1915, uverejnené v časopise Veda a politika r. 2015.
Ideálny model maximálne profesionálneho prvého subjektu krajiny je v tejto formácii zobrazený na nasledovnom obrázku:
Model rekonštrukcie profesionality prvého riadiaceho subjektu tej či onej krajiny
Ideálny model maximálne profesionálneho riadiaceho subjektu – prvej osoby krajiny – je formalizovane zobrazený ako vystupujúca diagonála. Stupeň odklonu od tejto ideálnej stúpajúcej krivky sa vyhodnocuje a odráža úroveň jeho neprofesionality.
Pretože u nás zatiaľ nikto dlhodobo nezhromažďoval štatistické údaje ako podklady pre takého vyhodnotenie, tak použijeme tento model ako základ pre empirické charakteristiky pre Ruskú federáciu. Reálne charakteristiky opisujúce činnosť putinského režimu a prezidenta Putina sú protikladom ku krivke ideálneho profesionála. Na ďalšom obrázku dole vidno, že neprofesionalizmus politického štátneho riadenia Ruska sa nachádza na neprijateľne nízkej úrovni. Tu leží aj vysvetlenie degradácie krajiny, problémy zahraničnej politiky aj deformácia potenciálov Ruska. Nemýľte si štatisticky vyhodnocované údaje s údajmi štátom kontrolovaných médií a režimu lojálnych subjektov. Reálny život obyvateľov Ruska a mediálna verzia sú dve rozdielne veci. Bohužiaľ.
Otázkou ostáva, či putinský režim sám od seba dokáže zmeniť kurz a prejsť na progresívny, stúpajúci trend posilnenia životaschopnosti krajiny? V ďalšom bude ukázané, že tento cieľ je s najväčšou pravdepodobnosťou nemožný. Preto ak aj dôjde k zmene režimu a paradigma vývoja nastúpi, tak k tomu dôjde skôr v konflikte s putinským politickým režimom.
Dokonca sa dá zostaviť aj prognóza typu konfliktu. Existujú dva typy prognózovania, ktoré sú v tomto prípade použité (viac spomenutá literatúra). Prvý typ je prognóza trendu, t.j. inerčná prognóza. Do výpočtu sa berú štatistické rady, niektoré sociologické údaje a expertné analýzy, pričom toto všetko sa prognózuje za hranicu dneška do budúcnosti. Ale existuje aj nelineárne prognózovanie nazývané aj stresová či krízová prognóza, ktorá dáva pravdepodobnosť udalostí, ktoré nevychádzajú priamo z inerčného prognózovania dnešných tendencií. Vidno, že keďže oba trendy sú klesajúce, tak oba varianty prognózovania vedú k jednému záveru: výbuchu revolučného typu v Rusku sa nedá vyhnúť:
Tomuto však rozumie aj vláda, ale reaguje špecifickým spôsobom – namiesto premien sformovala Ruskú národnú gardu.
S čím je spojená budúca politika? Existuje prah, ktorý už bol ukázaný na grafe životaschopnosti krajiny. Po jeho prekročení sa krajina rozpadá a zaniká. Trend, ktorý k nemu vedie už bol tiež ukázaný.
Na čo však chce poukázať táto analýza? Je schopný putinský režim odviesť krajinu od tohto trendu? Ale ak toho režim nie je schopný, tak trend určite presekne prahovú krivku. Za ňou už leží buď rozpad krajiny, alebo udalosti, ktoré v konflikte s putinským politickým režimom nastolia trajektóriu vývoja revolučným typom prechodového procesu.
Teraz prichádzame k najzaujímavejšej časti – kedy sa môže tento prechodový proces stať reálnym? Tu sa ponúka nasledovná logika: je potrebné nezávisle od seba sprognózovať pravdepodobnosť rozličných prechodových procesov, alebo proste dynamických procesov, ktoré opisujú vývoj Ruska. Pozorovanie priebehov vývoja týchto parametrov v čase umožní nájsť zónu nestability, zónu rýchlych, nestabilných zmien – pokiaľ je hlavná téza o nevyhnutnosti reformy v krajine pravdivá. Pretože ide o nezávislé prognózy a kvantitatívno-expertný odhad sa prognózuje na nezávislých stretnutiach, tak prípadná zhoda termínov prechodnej periódy v určitom stupni ukazuje na dôveryhodnosť prognóz.
Prognóza pravdepodobností a expertný odhad udalostí, ktoré sa odohrali do r. 2016 vrátane medzinárodnej izolácie Ruska aj jeho obranyschopnosti ukazuje, že zóna rýchlych, nestacionárnych prechodových procesov pripadá na hranicu rokov 2019-2020:
Ak si lepšie všimneme priebeh krivky č. 3 – obranyschopnosť krajiny, tak aj tu vidíme, že trendy zverejnené k rokom 2015/2016 sa naozaj napĺňajú. Podľa prognózy v roku 2018 – v tomto roku – malo nastať MINIMUM aj v oblasti obranyschopnosti Ruska. A čo vidíme? Oligarchovia vo vláde predali rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300 Izraelu – už sme o tom písali. Netreba veľa logiky aby zdravomysliacemu človeku došlo, ako by to dopadlo v prípade rozpútania globálneho konfliktu a vtiahnutia doň Ruska, keďže Mosad založila britská MI6 a tá v podstate koordinuje aj CIA.
„Vnútorné kruhy“ ruskej armády začínajú očividne naberať silu – aj keď krajinu má stále pod kontrolu vládna oligarchická klika. Príkladom je aj fakt, že armáda nakoniec kategoricky odmietla prevziať toľko oslavovaný SU-57. Prečo vlastne? Ukázalo sa, že po praktickej stránke nijako neprekonáva už sériovo dodávaný SU-35. V skutočnosti hlavnou progresívnou črtou nového SU-57 mal byť úplne nový reaktívny motor novej generácie. Ten však bude k dispozícii až okolo roku 2025. Takže čo plánovali ruskí oligarchovia? Presne to čo u nás naši „domáci“ s nákupom amerických F-16 – nabaliť sa na štátnej zákazke tak, aby boli „za vodou“. Takže za ohromné prostriedky by nakúpili pre armádu menej strojov s otáznymi vlastnosťami, hoci ich plne funkčné ekvivalenty – SU-35 už v armáde slúžia. Teda armáda za tú istú sumu dostane viac vysoko efektívnych SU-35 a oligarchom nepôjdu „kozmické“ provízie. Krok úplne logický a vychádzajúci zo zdravomyslia. Na rozdiel od Slovenska.
Mimochodom, v ruských médiách sa objavila správa, že akýsi konštruktér predal Západu tajomstvá SU-57 – veď na niekoho to treba hodiť. Ale ruský národ sa už prebúdza – pravda okrem skupiny rabína Piakina. Ale veď poznáme príslovie – koho chleba ješ, toho pieseň spievaš. Je možné, že tento „prorok“ putinizmu bude mať čo nevidieť viac oddaných veriacich nasledovníkov v našich končinách ako v Rusku. V Rusku totiž žijú Rusi a oni sami dobre na vlastnej koži cítia, ako sa im za putinizmu žije.
Aby sme trochu ilustrovali situáciu v Rusku z pohľadu obyčajného človeka – pripájame niekoľko aktuálnych vtipov. Vopred však zdôrazňujeme, že toľko medializovaná, „opozičná“ skupina liberálov okolo Navaľného nie je riešenie – je to iba chystaný variant virtuálnych „protikladov“ štýlu Smer (proti) SNS… prípade obaja „proti“ opozícii. Navaľný je slobodomurár a absolvent Yale University. Náhrada jednej skupiny slobodomurárov druhou je scenár aktuálnej hry. Práve preto sú všetci patrioti zastrašovaní a vláčení po súdoch. Systém odstraňuje všetkých, ktorí sa do ich hry nehodia…
Ako „ilustráciu“ k poslednému dodajme, že práve za putinizmu sa začali na Sibíri objavovať stavby zvláštnych objektov, ktoré sa stavajú pod zemou a strážia ich vojaci v ruských uniformách, ktorí nevedia po rusky… Veď aj logistická základňa CIA (čítaj akože NATO) v Ulianovsku vznikla za pôsobenia tohto režimu… okrem množstva ďalších príkladov. Okrem toho je už dobre známe, že práve táto základňa slúži ako distribučná báza pre drogy dovážané z Afganistanu, ktoré sa do Ruska (a ďalej) dostávajú práve cez ňu…
Prognózovanie vývoja krajiny podľa 8 scenárov môže tiež ukázať zónu nestability, rýchlych prechodových procesov na hranici rokov 2019-2020. Čo to je za scenár? Tu je:
Scenár konzervatívnej voľby, ktorý je očividný;
Scenár elektoriálnych premien (ďalšia ukážka demokratickosti volebného systému prebehla v posledných prezidentských voľbách v Rusku);
Scenár farebnej revolúcie;
Scenár fašizácie krajiny;
Scenár socializujúcej revolúcie;
Scenár proti elitárskeho palácového prevratu;
Scenár, ak by Putin sám previedol ozdravenie krajiny;
Scenár geopolitického rozpadu krajiny.
V minulom článku sme uverejnili graf životaschopnosti Ruska – porovnajme ho s grafmi životaschopnosti iných krajín za predpokladu, že je zostavený z ekvivalentných štatistických vstupov:
Opäť zdôrazňujeme, že dôležitý je metodologický rozmer. Dôležité nie sú absolútne, nominálne hodnoty týchto pravdepodobností – tieto môžu byť predmetom kritiky – dôležité je to, že na prelom rokov 2019-2020 pripadajú podľa prognóz strohé zmeny v priebehoch kriviek. Taký istý neštandard je viditeľný aj na prognózach politickej teploty – protestujúcej sociálnej energetiky ruskej spoločnosti.
ZDROJ: S. S: Sulakšin, N. A. Chvyľa-Olynter: POLITICKÉ SPEKTRUM A POLITICKÁ TEPLOTA AKO MODEL SKÚMANIA SOCIÁLNYCH PROCESOV/ СОТИС – Sociálne technológie a výskumy; 2014, č. 5 (67), str. 76-85.
Na základe výskumov tohto analytického centra v teréne možno dostatočne spoľahlivo a dlhodobo potvrdiť, že experimentálne body súhlasia s prognózou. Špička protestnej energetiky aj v tomto prípade spadá do uvedeného intervalu 2019-2020:
A tak sa nakoniec dostávame k expertným odhadom. Ide o výsledky výskumu pravdepodobnosti uchovania Putina pri moci. Do konca r. 2016 je priebeh stabilný. Potom začínajú rozkladné procesy a je možné, že podľa tejto prognózy Putin odstúpi na rozhraní rokov 2019-2020. Na obrázku dole je expertný odhad pravdepodobnosti modifikácie putinského politického režimu:
Pravdepodobnosť narastá, pričom dosiahne 100% úroveň na prelome rokov 2019-2020. Je tu možnosť, že to je spojené s iniciatívami zavedenia politickej strany (Subjektu Politickej Aktivity), teda Strany nového typu s novými princípmi, novým organizačným ústrojstvom, čo predstavuje zásadný rozdiel oproti všetkým doterajším bankrotom a všakovakým dcérskym štruktúram, ktoré si nárokujú názov „politická opozícia“ alebo všakovaké „alternatívy“ či „platformy“, ktoré dnes hojne vidíme v politickom spektre.
Mimoriadne zaujímavý je priebeh pravdepodobnosti krivky v roku 2016. Do konca roku 2016 prebieha záporný „odchod“, t.j. v skutočnosti upevnenie putinizmu. Voľby sú len diváckou ilustráciou „fejku“, t.j. ilúzie o tom, že spoločnosť podporila Putinov kurz; o tom, že režim zosilnel, že teraz má ústavnú väčšinu, že teraz môže robiť čo chce (hoci to mohol robiť aj doteraz) preto, lebo „národ ho podporil“. Akurát že národ nevie, že tento režim podporil… Ako vidíme podľa priebehu prognózy – všetko už len na určitý časový úsek.
Od roku 2017 sa už aj začal v spoločnosti úplne protichodný proces, ktorý spočíva v narastaní protestného a alternatívneho formovania iných politických reálií. Odchod krajiny od putinizmu koniec koncov znamená nástup úplne iného lídra, novú elitu, alebo hoci aj čiastočne obnovenú, novú ideológiu, novú politickú platformu vývoja, novú materiálnu štruktúru krajiny, prechod od degradácie k vývoju.
Príklad Ruska sme použili z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo našinec nie je informovaný o skutočnej situácii, pričom – ak priamo nepodlieha povinnej BL rusofóbskej orientácii – tak si skôr putinizmus idealizuje. Ďalším dôvodom je to, že Rusi sú tak či onak nám najbližšia genetická skupina, a teda na nás „platia“ principiálne tie isté frekvencie. Cykly sa – samozrejme – môžu trochu líšiť, ale principiálny priebeh bude viac-menej identický. V roku 2020 čakajú aj nás parlamentné voľby, pričom ficoizmus a dankoizmus neplánujú len tak ustúpiť. Tak či onak – je to vplyv premeny kozmických frekvencií a časového faktoru – zmeny nastávajú už teraz. Okolo roku 2020 teda aj u nás môže nastať vhodný moment pre nastolenie novej platformy správy vecí verejných, teda bude vytvorené „okno“ pre Subjekt Politickej Aktivity vo forme strany nového typu. Nemôžeme v jednom článku podať vyčerpávajúce vysvetlenia, ale uveďme aspoň príklad SPA, ako v Rusku pripravujú implementovať platformu Svedomia:
Začali sme pesničkou a teda aj skončme pesničkou – aktuálnou. Už aj naše zdroje všetky nespia. Môžeme sa dočítať, že nemecký „problém“ Seehofer versus Merkel je iba ďalší odpútavací manéver nato, aby Európania prespali (či zase „presrali“?) už odsúhlasený a pripravený imigračný program, ktorý bude znamenať definitívny demografický koniec Európy.
Slovné spojenie „politický režim“ vyvoláva všakovaké asociácie – veď máme s tým svoje skúsenosti. Ak sa naň pozrieme zo zorného uhla BL-reportérov, tak dostaneme špecifikácie štýlu „krvavý“, „protinárodný“, „diktátorský“ a podobne. Kategória „režim“ je však sama osebe úplne neutrálna. Veď výraz často používame v spojeniach ako „pracovný režim“, „životný režim“, „liečebný režim“ a podobne. Kategória sa teda rozvíja v následnom, súvzťažnom významovom priestore.
„Politický režim“ je principiálne súhrn lídra, jeho tímu, ich ideológie a politických praktík. Pochopiteľne, že tento pojem je v kontexte vlády spojený s plánovaním štátneho riadenia a výsledkami vývoja štátu.
Dnes – najmä BL-reportéri – používajú spojenie „politický režim“ na politické zriadenie v Rusku. Treba jasne oddeliť Rusko ako krajinu – ktorej národ je nám čo do dejinného pôvodu najbližšie zo všetkých – a Ruska ako štátu, ktorý je iba jedným z odtieňov kresťanskej rabskej politiky kontroly cirkevných zvierat. Všetky štáty sú si čo do podstaty podobné ako vajce vajcu.
Bohužiaľ – ako sme už spomenuli v minulom článku – posledné prezidentské voľby v Rusku ukázali pravú podstatu režimu pod vládou prezidenta Putina. Situácia obyvateľstva sa z roka na rok zhoršuje, ale kroky hlavy štátu túto situáciu nijako reálne neriešia. No a oficiálna propaganda je niečo úplne iné.
Hra na dobrého a zlého policajta nemôže trvať naveky – najmä ak neprináša žiadne zlepšenie položenia obyvateľstva. A Putin situáciu veru nijakovsky nezlepšil. Bohužiaľ.
Po štvrtýkrát bola zostavená vláda z tých istých oligarchov – ako keby Putin doteraz o nich „nevedel“. Už sa však nedá tvrdiť, že „nevedel“ – štvrtýkrát opakovaná chyba hovorí o systémovom probléme – a imidž je už nanič. Nevedieť o miliardových oligarchoch-zlodejoch na čelných pozíciách riadenia štátu už nie je ospravedlniteľné. A pre človeka, ktorého predchádzajúca kariéra bola spojená s jednou z najšpičkovejších spravodajských služieb sveta už absolútne nieto ospravedlnia štýlu „nevedel som“. Teda nie po štvrtý raz…
Zaujímavé bude pozorovať, ako sa z toho dostanú „všeodborníci“, teda pochlebovači rabína Piakina. Putin je pre nich stálicou totálnej správnosti… Kto sa vyhlasuje za „poradcu Putina“, ten samozrejme nesie aj spoluzodpovednosť za jeho akcie, a teda je priamo spoluzodpovedný za výsledok. No a obľúbenosť Putina dosiahla po oznámenej dôchodkovej reforme 8% (osem percent). Číslo sa samozrejme ešte nejakým spôsobom časom zvýši, ale ďaleko nadpolovičné hodnoty sú definitívne minulosťou.
Ale tu prichádza ešte viac nepríjemných správ. Oligarchovia vo vládnucich kruhoch Ruska odovzdali Izraelu (predali – veď obchod je základ „prirodzenej“ existencie v dnešnom svete) rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300. Čo to znamená? Ruské zbraňové systémy protivzdušnej obrany sú naozaj špičkou vo svete – pokiaľ niekto nepredá ich tajomstvo. V dnešnom svete veľkých rýchlostí nemožno vizuálne kontrolovať komu patrí povedzme prilietajúca stíhačka či raketa. Také niečo bolo možné ešte v Druhej svetovej vojne. Preto nastúpila výpočtová technika veľkých rýchlostí. Každý lietajúci objekt sa „hlási“ systému rozpoznávacím kódom, podľa ktorého ho systém zaradí medzi „svoj“ alebo „cudzí“. Ak nepriateľ získal (t.j. kúpil od oligarchov z kruhov ruskej vlády) rozpoznávacie kódy znamená to, že napríklad izraelské lietadlo priletí k systému S-300, ktorý ho bude považovať (podľa vysielaného kódu) za „vlastné“ a potom v bezpečnej blízkosti vypáli raketu a protilietadlový systém zničí. Celý technologický náskok ruských konštruktérov a výrobcov takto zviedli na NULU. To sú „vlastenci“, ktorí dnes riadia ruský štát, resp. štáty celkovo. Bohužiaľ, tento jav je všeobecný a platí aj u nás. Veď všetky svetové vlády – sú predsa v štátoch – sa zmenili na privatizérov štátnej moci, za zneužitie ktorej sa nikomu nezodpovedajú, ba sú dokonca (tieto vlády) zaregistrované v medzinárodnom „obchodnom registri“ ako s.r.o.-čky. Len zopakujeme, že tento scenár opísal už pred dvadsiatimi rokmi John Coleman.
Do kategórie „predajných artiklov“ oligarchickej elity patria aj ďalšie rozpoznávacie kódy – napríklad nového a technologicky absolútne špičkového lietadla piatej generácie SU-57. Pri predaných rozpoznávacích kódoch sa zmení na „cvičný cieľ“ pre ktorékoľvek izraelské či americké lietadlo. Je to tragické, ale je to tak.
Samozrejme, že ani staroverecká elita stáročia ukrytá v hĺbkach vojenských štruktúr Ruska nespí. Ako uvádza John Coleman, spôsobuje bolenie hlavy všetkých zradcom ruského národa a slavianstva v Rusku po stáročia. Sformovala sa po vyvraždení Riurikovcov na cárskom tróne (Ivana IV. Búrkového, jeho syna aj Borisa Godunova). Všetkých odstránila kresťanská cirkev. Tu si však treba povedať niekoľko detailov, aby sme to všetko lepšie pochopili. Ešte za vlády Riurikovcov bolo v Rusku praktizované Dvojvierie. Do pravoslávnych chrámov chodili aj kresťania. Bolo to však pôvodné, t.j. „iné“ kresťanstvo, ako ho poznáme dnes. Preto Vatikán tvrdo pracoval na jeho odstránení a nahradení „správnou“ verziou. O čo vlastne šlo?
Dnešný Ježiš Kristus nie je skutočná, ale egregoriálna entita. Existovali aj Ježiš, aj Kristus, ale to boli úplne iné entity. Pre jednoduchosť však budeme pokračovať v používaní mena, na ktoré sú ľudia zvyknutí.
Pôvodné kresťanstvo – u Slovanov – bolo kresťanstvo BEZ STARÉHO ZÁKONA. Ten totiž do Novej Zvesti nepatrí. Novú Zvesť opisovalo pôvodne dvanásť evanjelií od apoštolov a aj jedno od Ježiša. Apoštol znamená „žiak učiteľa“, teda spomedzi týchto sa zachovali iba DVE evanjeliá. Ján a Matúš boli učeníkmi učiteľa (t.j. apoštoli), ale Marek a Lukáš boli učeníkmi Pavla, ktorý už sám nikdy Ježiša nestretol.
V evanjeliu podľa Jána Ježiš nazýva ZÁKONNÍKOV a FARIZEJOV „deťmi diabla, ktorý bol vrahom ľudí od počiatku“. Kto to sú – v dnešnom jazyku – „zákonníci a farizeji“? Dnes ich voláme TEOLÓGOVIA. Reč je o ľuďoch vyškolených v Tóre (Päť kníh Mojžišových) a Tanachu (Prorokoch). Teda v podstate základných knihách Starého Zákona. Teológovia predstavujú elitu, ktorá premenila ľudí na cirkevné zvieratá – rabov božích. Ich podstata je presne tá istá, ako za čias Ježiša – akurát vtedy sa volali inak. Náboženstvo je samo osebe iba projekcia ISTINY STVORITEĽA do daného času, priestoru a podmienok. Bez teológov je teda pre tých, ktorým taká výška ponímania stačí v podstate v poriadku.
Ešte predposledný cár Nikolaj I. keď zistil, že popi dali v Rusku preložiť a vytlačiť Starý Zákon – ho nariadil zhabať a celý náklad spáliť v petrohradskej tehelni – za účasti štátneho dozoru.
Dnes je však Starý Zákon súčasťou kresťanských cirkví. Skutočne kresťanská cirkev je iba tá, ktorá pri bohoslužbách nepoužíva Starý Zákon. Inak je to cirkev satanistická – bez ohľadu na to, ako sa volá.
A keďže vieme, že už boli dohodou spečatené úsilia o vytvorenie jedinej cirkvi – písali sme o tom v minulom článku – tak nie je ťažko zistiť, kde sa „kresťanské cirkvi“ nachádzajú. Moskovský patriarcha dostal za tento „veľký čin zjednotenia“ ako odmenu 33. stupeň slobodomurárskeho vysvätenia.
Toľko oslavovaná Rímska ríša slúžila hlavne ako nástroj, ktorý mal zlikvidovať Tartariu. Dopadlo to však opačne – práve vojská Tartarie zničili Rím. Rím však ako taký predstavuje etalón podrobovania národov – najmä Slovanov. Ak to nešlo otvorenou agresiou, siahli k zákernejším praktikám – žiadna novinka. Všimnite si, že dnešné kráľovské rody nemajú „občianske priezviská“. Napríklad anglická kráľovská rodina je z „House of Windsor“. K žiadnemu priezvisku sa nikde nedopátrate. V našej Kultúre sa rovnako „priezvisko“ nepoužívalo – Ivan IV. Búrkový, Alexander Nevský a pod. Knieža Samo je dokonca spomínaný aj bez akéhokoľvek prívlastku. Ak by bol vtedy už kresťan Frank, tak by mal krstné meno aj priezvisko.
Aby bolo jasné, kto a s akou úlohou bol dosadený na trón ruských cárov, dostali aj meno, podľa ktorého ho zasvätení hneď rozpoznali: ROMA NOVA – t.j. nový Rím. Pre naivných „priezvisko“ Romanov(ci). Prvý Rím padol mečom Tartarie, Druhý (Konštantínopol) mečom Arabov, takže preto Tretí Rím. Čaká ho však – neodvratne – rovnaký osud ako dva predchádzajúce. Patriarcha RPC termín „Tretí Rím“ často používa – je to ich tradícia.
Pretože od začiatku vlády Nového Ríma (Romanovcov) nastalo prenasledovanie Starej Viery, vojenská elita sa ukryla hlboko v organizácii ruskej armády a prežila tam nielen Romanovcov, ale ja boľševikov a demokratov. Nie náhodou sa patriarcha RPC nedávno posťažoval, že v špeciálnych zložkách ruskej armády sa rozšírilo pohanstvo. On síce používa termín „jazyčníci“, ale my vieme, že pohania a jazyčníci nie je ani náhodou jedno a to isté. Znamená to jedno – čokoľvek plánuje oligarchická elita Ruska, armáda im nie je kompletne podriadená. Pre nás dobrá správa. Elita ruskej armády nezradí. Až príde na lámanie chleba...
Vráťme sa však k našim „kruhom“. Rusko však tak či onak nijako vylúčiť nemôžeme. Brat proste ostáva bratom.
Osobitnosti nášho politického režimu sú spojené s demokratickými, civilizačnými tradíciami. My – samozrejme – máme na mysli pravý význam týchto termínov. Je to špecifický, alebo skôr absolutistický vplyv osobnosti lídra aj jeho vplyv na obsah celého systému politického režimu. Súčasný politický režim preto môžeme charakterizovať ako vyhranený, vnútorne stabilizovaný, vo svojom špecifickom smere funkčný. Právom ho môžeme nazvať „ficoizmus“, presne tak, ako už máme za sebou „dzurindoizmus“ či „mečiarizmus“. Do tejto istej opisnej kategórie patrí napríklad aj toľko omieľaný „putinizmus“, ale málokto je presvedčený, že napríklad podsúvaný „kiskoizmus“ by bol alternatívnou k lepšiemu.
Ficoizmus, teda systém vládnutia na Slovensku za čias premiéra Fica – ako aj prechádzajúci dzurindoizmus, či predtým mečiarizmus – je aktuálny politický režim Slovenska, ktorý je založený (presne ako aj predchádzajúce režimy) na chuntovom štýle riadenia, systémovej korupcii, princípe parazitického štátu, liberalizme, čiastočnej suverenite, nevedeckej platforme a charakteristickej celkovej degradácii našej krajiny. Treba však zopakovať, že nejde o ohodnotenie emotívne, ale o formuláciu, ktorá vychádza z fenomenológie a je postavená na vedeckom modeli, ktorého opis spomenieme v ďalšom.
Aby sme sa mohli s väčším odstupom pozrieť na otázku spravodlivej vlády, použijeme materiály vypracované tímom vedeckých analytikov z centra Sulakšina v Rusku. Dodajme iba to, že sa jedná o centrum nezávislé na politickom režime. Začneme konkrétnym okruhom z ich materiálov: Historické zlyhania Ruska. Nie preto, lebo by sme mali z toho mať radosť, ale preto, aby sme pochopili súvislosti vývoja politických režimov celkovo. Mechanizmus totiž platí všeobecne.
Či už tak alebo onak, politický vývoj tiež podlieha určitým cyklom, ako aj personalizácii politického režimu. Za analyzované obdobie je možné stanoviť súvislosti spojené s menami cárov (raz krvavých, inokedy humanistov), ale aj generálnych sekretárov a prezidentov. Z týchto údajov je možné vystopovať konkrétne premeny v živote krajiny. Nástup každého nového lídra sa vyznačoval konkrétnymi pokusmi zmeniť podobu základných štátnych riadiacich paradigiem a rozhodnutí. To privádzalo k tomu, že koeficient životaschopnosti krajiny závisel od takého druhu zmien, pričom táto závislosť vykazovala vzlety aj pády.
Kategória „Koeficient životaschopnosti krajiny“ je charakteristika, ktorá integrálne opisuje životaschopnosť krajiny a je podrobne rozobraná vo vedeckých prácach spomenutého centra – ide o knihu „Štátna ekonomická politika Ruska. K vedomej a mravnej ekonomike.“; (redaktor S. S. Sulakšin, 5 dielov, rok 2008; 3 364 strán). Ďalšia kniha je „Národná idea Ruska“; (redaktor S. S. Sulakšin, rok 2012; 6 dielov).
Dôležité je najmä to, že niektoré pády – vrátane rozpadu krajiny – vyzerajú veľmi tragicky, ale práve oni formujú výzvu určiť tie faktory, ktoré privádzajú k takémuto tragickému koncu.
V roku 1917 došlo k rozpadu krajiny, v roku 1991 znovu. Podobné je aj zakrivenie na dejinnej krivke Koeficientu životaschopnosti krajiny, ktorá jestvuje v rámci súčasného politického režimu – putinizmu. To potvrdzuje nielen závislosť koeficientu životaschopnosti dnes, ale aj Index úspešnosti krajiny, ktorý je založený na štatistikách a opisoch stavu dnešného riadenia Ruska:
Podstata je v tom, že zakrivenie rozpadu krajiny, ktoré je určené predchádzajúcimi vlastnosťami politického režimu je v jednom prípade (rok 1917) sprevádzané obnovujúcim procesom, počas ktorého krajina nie iba obnovila svoju životaschopnosť, ale dokonca dosiahla historicky rekordné veličiny v roku 1985. Ale po charakteristickom zakrivení v roku 1991 k takémuto zvratu nedošlo, čo vyvoláva potrebu nového poľa analýzy.
Rovnakého druhu je aj zakrivenie v rokoch 2011-2012, čo je charakteristické pre typickú dynamiku stavu Ruska časov putinizmu, hoci čo do amplitúdy je menšie. Je to zakrivenie degradácie a rozpadu krajiny, čo prebieha v súčasnosti. A tu nastupuje pálčivá otázka: čo bude s krajinou? Nastúpi proces obnovy krajiny, t.j. dejinne opodstatnená úroveň pre Rusko? Alebo príde inerčná dejinná úroveň, či až prechod k úrovni prahu, ktorý je už dejinne experimentálne identifikovaný čo do amplitúdy ako prah rozpadu krajiny? Štatistické ukazovatele hovoria o trende, ktorý sa očividne javí ako trend degradácie.
Životné podmienky našich ľudí vo vlastnej krajine sa postupne – od prevratu – zhoršujú. Tí, ktorí sú pri moci sa absolútne nezaujímajú o obyčajných ľudí – veď obyvateľstvo ich aj tak nakoniec zvolí. Opozícia má plné ústa kritiky koalície, ale koniec koncov iba hľadajú možnosť, ako sa môžu viac nabaliť oni. Ani jedni ani druhí neplánujú zmenu systému s cieľom uľahčenia života tým, z prostriedkov ktorých jedni aj druhí žijú.
Veď bezduché obyvateľstvo ich zvolí tak či onak – veď to tak ide už od roku 1989. Žeby sa naozaj nedala táto hra prehliadnuť?
Hlavný problém je v tom, že naše koaličné strany a vláda neriadia krajinu v zmysle správy verejných, t.j. spoločných vecí. Oni jednoducho sprivatizovali moc, teda všetko, čo vláda poskytuje sú služby, za ktoré inkasuje peniaze od obyvateľstva. Jednoducho poskytuje obyvateľstvu platené služby. Berie si na to aj úvery či fondy z EÚ – ktoré nakoniec bude aj tak splácať obyvateľstvo… veď kto iný?
Celé toto predstavenie – teda privatizácia štátu – je súčasťou plánu NWO. Ten postúpil už tak ďaleko, že sa pripravuje na záverečnú etapu svojho programu. A kto naozaj vie, čo je ich cieľom? Určite nie to, čo sa o tom dočítate v (ich) médiách.
Ak však nepochopíme – presnejšie väčšina obyvateľstva sa ani chápať nechystá – slobodomurársku štruktúru (dnes plne pod kontrolou jezuitov), tak nikdy neprídeme na to, čo vlastne chystajú. Ale ak takto prejavíme svoj nezáujem – čo je z pohľadu sociálneho inžinierstva prejavom súhlasu – tak sionizmus dokáže dokončiť svoj plán.
V zmysle proroctiev opísaných v Zjaveniach Jána – boli napísané rabínom-gnostikom koncom 15. storočia – sa ich príprava koncentruje na vyvolanie tretej – z pohľadu ľudstva poslednej – svetovej vojny. Všetky tieto veci sú starostlivo uložené v texte Zjavení, čím je zabezpečené, že bez ohľadu na to, na akom stupni je spoločnosť počas chodu storočí, ten, kto pozná podstatu informácií dokáže koordinovať svoju činnosť s ostatnými komponentmi slobodomurárskej štruktúry okolo sveta – a tak spoločne dosiahnu konečné naplnenie celého „proroctva“.
Majú vysoko efektívny systém, ktorý takto funguje už stáročia. Svetová vojna je potrebná nato, aby to, čo po nej ostane bolo definitívne a bezpodmienečne podrobené ich totálnej kontrole.
Treba zdôrazniť najmä to, že ich plán BEŽÍ NA PLNÉ OBRÁTKY. My si naivne myslíme, že sme odhalili ich politiku a „samo sa to“ dostáva na správne miesto. Pravda síce je, že im veci až tak detailne – najmä v poslednej dobe – nevychádzajú, ale aj pre mnohých z nás nastáva čas veľkých prekvapení. Jedným z tých najväčších je skúsenosť po posledných prezidentských voľbách v Rusku. Nakoniec sa ukázala pravá tvár celého systému. Sme na prahu veľkých zmien.
Problematike politickej situácie po posledných voľbách v Rusku sa budeme venovať v samostatnom článku, ale jedno majme na pamäti. Každý štát bez rozdielu je vždy nástrojom kresťanskej – teda judaistickej – cirkvi a NIKDY nebude konať v prospech SLAVIANSTVA. Nateraz postačí keď si povieme, že v Rusku pod aktuálnym politickým vedením beží ich plán plnou parou vpred v súlade so slobodomurárskym plánom rozpracovaným ešte Newtonom. Napriek našej naivnej predstave o jeho prezidentovi… o tom však v inom článku.
Vojnou v Sýrii bol svet vtiahnutý do poslednej fázy Armageddonu, pričom ešte raz zdôrazňujeme, že Rusko (ako štát) v tomto konflikte plní do litery program slobodomurárskej direktívy. Treba vedieť aj to, že pripojenie Krymu bol tiež jezuitský projekt. Bez ohľadu na to, že Krym je naozaj Rusko… ako Kosovo je Srbsko. Aj nedávno dokončený most je súčasťou plánu. Samozrejme inak a v iných súvislostiach, ako vníma verejnosť.
Ukrajina sa tiež dostala do vojny vďaka vzájomnej dohode oligarchov jednej aj druhej strany. Čítate dobre – ruských aj ukrajinských oligarchov. Hlavným bodom programu je, aby sa – na oboch stranách – zabíjali Slovania. Ukrajinu musia – v rámci opisu Zjavení – vyčistiť (od Slovanov), aby na tomto území mohol nerušene vzniknúť zasľúbený Nový Jeruzalem. Je to jeden z postupných bodov plánu sionistov.
Pre našu praktickú potrebu je potrebné vedieť, že žiadna demokratická vláda sa nikdy nepostaví na stranu ľudu. Pokiaľ sme to za vyše dvadsať rokov nepochopili, tak si zaslúžime, aby vo svojej činnosti na náš úkor pokračovali. Iba plná informovanosť a vedomá verejná aktivita obyvateľstva dnes môže tento deštruktívny proces zastaviť. A obyvateľstvo musí viesť k takýmto cieľom niečo úplne iné, ako doteraz. Nazvime to Subjekt Politickej Aktivity. Kvalifikovaný a so Svedomím. Inak sa iba vymenia figúrky. Problematika potreby – ktorá už nastáva – SPA však u nás zatiaľ nijako extra – napriek spoločenskej potrebe – pochopená nie je. Skôr vznikajú pokusy vytesniť dnešnú koalíciu aj opozíciu, ale očividne iba s cieľom zaujať ich miesto – a príjmy. Už nieto na takéto experimenty čas.
Treba aby sme nielen počúvali „zaujímavosti“ ale aby sme – my, obyvateľstvo – začali vedome a uvedomelo konať. V prospech budúcnosti našej krajiny, v prospech našich detí, v prospech mieru vo svete. Vysoké ciele? Dnes sa už pri zemi nedá zmeniť nič, toto obdobie sme prespali… aj keď sa dá použiť aj oveľa výstižnejšie slovo.
V roku 2014 (25.-29. júna) bolo v Štrasburgu podpísané spoločné Memorandum kresťanských cirkví. Dokument kladie základ vytvoreniu JEDNÉHO SVETOVÉHO NÁBOŽENSTVA. Zopakujeme to ešte raz – ide o Memorandum vytvorenia jedného svetového náboženstva. V podstate ide o ustanovenie náboženstva Satanizmu tak, ako ho opísal vo svojej knihe RADA 300 Dr. John Coleman ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ďalší z nevyhnutných krokov riadených Zjavením Jána, s ktorým je rátané pri postupnom napĺňaní nástupu Armageddonu. Všetko beží ako po masle.
Dokument podpísala aj vláda Grécka, Cypru, predstavitelia gréckych ortodoxných cirkví, predstavitelia (proroctvami) známeho rádu mníchov z ostrova Afon. Za RPC dokument podpísal splnomocnenec patriarchu – arcibiskup Hilarion. Osobnosť v RPC dostatočne známa a autoritatívna.
Po tom, ako sa táto informácia dostala na verejnosť, boli – ako vždy v podobných prípadoch – podstrčené konšpiračné verzie. Cieľom je zdiskreditovať túto informáciu. Nič to však na veci nemení – plán beží (aj keď časovanie je oproti „verejnej“ verzii upravené), program má vyvrcholiť v roku 2020. Tento rok je zaujímavý tak či onak – aj z iných dôvodov, ale tými sa budeme zaoberať samostatne.
Po slovensky to znamená, že dnes už všetky kresťanské cirkvi – memorandum podpísal aj Vatikán – patria do jedného vreca. Navonok síce môže ostať „bojovná“ rétorika, ale čo do podstaty nieto medzi nimi rozdielu.
Vo vojne na Donbase boli postupne zlikvidovaní všetci vojenskí velitelia Donbasu, ktorí boli Staroverci – a tých bola spočiatku väčšina. Na internete možno nájsť dostatok fotografií aj videí, ktoré to potvrdzujú. Na rozdiel od medializovaných „ukrajinských atentátov“ je dnes známe, že za ich likvidáciou bol ktosi oveľa bližšie ako by Ukrajinci vôbec dokázali. Tí nemajú na to reálne možnosti. Áno – hádate správne. Sme opäť pri temných kresťanských štruktúrach. Pokračovať na báze mimobiblických princípov nie je – v zmysle aktuálne vykonávaného jezuitsko-slobodomurárskeho programu – prípustné. RPC má dnes prsty všade. To však neznamená, že takto zmýšľajú všetci členovia tejto cirkvi.
Takže zavádzanie jezuitsko-slobodomurárskeho fašizmu pokračuje. A ako sa s tým dá bojovať? V každej krajine by sa mali snažiť k moci dostať také štruktúry, ktorých členovia budú mať poznanie o tom, kde celý tento systém smeruje. Zopakujeme, že naplánovaný cieľ je globálna katastrofa. Ak sa tam dostanú iba iní „obchodníci“, ktorí si myslia že celá vec je iba o peniazoch (a teraz chcú uchmatnúť čo najviac oni), tak ich program sa naozaj môže podariť. Je už naozaj existenčne nevyhnutné, aby k moci prišli ľudia používajúci ZDRAVOMYSLIE. Netreba vari ani zdôrazňovať, že nijaká strana, ktorá je dnes pri moci túto požiadavku NESPĹŇA.
Voliči, obyvateľstvo, ale ani členovia dnešných politických strán naozaj nechápu, že sami sebe – a popritom aj nám – kopú hrob. Riadne hlboký a široký.
Pomohlo by, ak by sa dnešní ľudia začali orientovať na vlastnú poľnohospodársku činnosť. Mali by sa učiť siať, žať, teda celkovo sa vedieť postarať o to, aby si boli schopní dopestovať potravu. Zároveň by im však malo byť jasné, že to, čo si dopestujú im bude treba vedieť aj ubrániť. Globálne sa totiž chystá hladomor, preto takáto činnosť dokáže zachrániť životy množstvu ľudí. Nastane totiž situácia, ktorú predpovedala bulharská Vanga: „Príde doba, že nepomôžu ani peniaze, ani miesto na zemi“.
Kapitalizmus u nás v podstate zničil systém strategických rezerv pre obyvateľstvo, ktorý existoval za socializmu. Teda celý systém ochrany civilného obyvateľstva je proste a nenávratne fuč. Nie je to „ekonomické“. Ale vyberanie daní je ekonomické…
V Bratislave došlo k tomu, k čomu aj v iných hlavných mestách (program je globálny). Tí, ktorí vládnu NEMAJÚ spojenie so slovenským národom. Zveľaďujú svoje majetky, rúbu slovenské lesy, ale národ..?
V minulosti sme uverejnili prastaré indické proroctvo, ktoré sa pred našimi očami napĺňa (viac v samostatnom článku). Indický zdroj spomína, že v nadchádzajúcich hrôzach sa zachránia sa iba tie národy, ktoré majú „ruského ducha“. Tento termín neplatí len na Rusov ako takých – tam tiež sú ľudia všakovakí – ale hovorí o tých ľuďoch, ktorí vyznávajú Pravoslávie alebo sa držia Védickej Kultúry (Slavianského Svetoponímania).
Našou pálčivou úlohou je vychovať naše deti tak, aby oni dobre pochopili, o čo dnes ide. Ak to necháte na farárov a oficiálne školstvo tak tí urobia to, čo vyhovuje im. Ak sa nám to nepodarí, tak práve oni už nebudú mať budúcnosť. Slovanský svet ZANIKNE. Ostanú iba rabi na službu a ukájanie potrieb Elity.
Tu ešte treba zdôrazniť, že Elita z pohľadu zákulisia riadenia sveta nie je to, čo si myslia naši zlodeji a zbohatlíci – totiž množstvo nahromadeného (nakradnutého) majetku. Nemajú totiž „modrú krv“ a tak im bude ich nakradnutý majetok odňatý v prospech „modrokrvnej“ Elity. Peniaze totiž nestačia, je potrebný pôvod. Ale oni to zistia sami…
Ak nechceme, aby slovanský svet definitívne zanikol, musíme nadobudnúť dostatočné poznanie. Poznanie Stavby Sveta – Svetoponímanie, nie iba dnešných technológií. Tu môžeme citovať nadčasový výrok Stalina: „Kádre riešia všetko“. A dnešné „kádre“ neriešia nič – okrem svojich peňaženiek. Ale popri vykrádaní štátu im uniká aj holý fakt, že kopú hrob aj sami sebe. V skutočnosti – čo sa týka plánovaného konca – sme na jednej lodi. Tu by sme mohli citovať čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri – ibaže jedni predtým, druhí potom“.
Treba šíriť toto poznanie všade, kde sa len dá. Keď národ zistí, že s ním zaobchádzajú ako s dobytkom na farme (ktorý nakoniec končí na jatkách), tak šanca na zmenu sa značne zvýši. Doteraz máme vybudované iba vertikálne orgány moci – samozrejme, že v Bratislave. Výsledok vidíme už dosť jasne, veď to trvá desiatky rokov. Teraz je potrebné pristúpiť k budovaniu horizontálnych štruktúr. Ale tie môžeme vybudovať iba my. Vertikála moci – hoci aj nie sú proti zákonu – ich neopotrebuje. Nám však zúfalo chýbajú.
Dozrel teda čas na vytvorenie Subjektu Politickej Aktivity. Jednoducho preto, aby sme sa zachránili. O nič menej už nejde.
Nevyhnutnosť nástupu zmeny politického režimu dokázateľne vyplýva z analýz vykonaných pomocou nástrojov aparátu matematickej pravdepodobnosti a štatistiky – viac opíšeme v nasledujúcom článku. Ale známym faktom je, že v živote neraz nastane to, čoho pravdepodobnosť je 5% a nie to, čoho štatistická pravdepodobnosť je 95%. Ak napríklad dôjde k jadrovej vojne, tak všetky matematické prognózy budú proste odložené bokom. Ale ak dôjde k alternatívnemu obnoveniu politického režimu, aktivácii praktík obnovy našej krajiny, tak to bude znamenať, že sa zmení vzťah vlády k jej vlastnej sfére zodpovednosti, t.j. k financovaniu vzdelávania, ochrane zdravia, kultúre, vede. Komerčné aktivity vlády ustúpia progresu a všeobecnému blahu. Ochrana zdravia sa opäť bude starať o zdravie a nie zisky. V školách budú znova učiť a vychovávať a nie iba vyťahovať peniaze od rodičov, čím zmenili školy na opičinec, ktorý vykazuje progres dokladovaním výsledkov dotazníkmi ministerstvu. Naše školstvo je dnes iba kópiou amerického systému výchovy nedoukov, ale zato so silným akcentom na „produkciu“ spotrebiteľov.
A aby sa situácia náhodou len tak nezlepšila, tak momentálna národná strana chce zaviesť „fínsky“ systém. Nuž čo, za socializmu sme mali jeden z najkvalitnejších školských systémov na svete, tak prečo sa k nemu vracať? Asi sa na tom nedá veľmi nabaliť, preto čokoľvek, len nie naše, domáce. Národná strana je národná strana… vtáka poznáš po perí. A sú veru aj čudní vtáci s perím.
Veda sa znovu stane výrobnou silou, prestížnym sociálnym inštitútom a nie – ako všetko ostatné – adresátom privatizácií, likvidácie, imitácie, zlodejstva a rozpredaja základných fondov. Umenie bude znovu slúžiť kultúre a mravnosti, vychovávaniu, socializácii vlastenca a občana, nebude iba predmetom kasových tržieb. Služba v armáde sa znovu stave svätou povinnosťou, nie iba príležitosťou na zárobky na misiách či ziskoch na províziách za nákupy morálne aj technicky zastaralej americkej techniky a potom ešte dlhodobo munície a náhradných dielov. Zmenia sa aj vzťahy vo finančnom systéme. Krajina si prinavráti dôležité dopravné (kde je diaľnica na Východ Slovenska? …veď tam aj tak nič nie je) aj energetické infraštruktúry, bude investovať do inovácií. Daňové rozmedzia sa stanú spravodlivými a progresívnymi. Marže bankárov, súkromné vlastníctvo sa stanú socializovanými, regulovanými pre prospech národa a nie zahraničného kapitálu a domácich oligarchov. Obchod a podnikanie dostanú rovnaké práva bez ohľadu na stupeň blízkosti s vládnucimi stranami, ich inštitúciami a potentátmi. Prírodné bohatstvo sa vráti tak, aby nie jeden minister drancoval všetky lesy a drevo aby spracovávali v Poľsku, ale aby malo osoh domáce obyvateľstvo, ktoré teraz poľské výrobky zo slovenského dreva kupuje. A v neposlednom rade budú všetci dodržiavať zákony a Ústavu…
Zmena politického režimu v roku 2020 nastane tak či onak. Potvrdzujú to štatistické analýzy – ale bude to systémová zmena, ktorá neočakáva iba Slovensko. Nemôže nastať izolovane. Môže dôjsť aj k tomu, že v niektorých krajinách dôjde k zmene režimu revolučnou cestou. Dúfajme, že revolučné zmeny okolo nás prebehnú v rámci platných zákonov.
Je teda namieste chystať SPA, ktorý bude zastupovať národ v jeho úsilí nastaviť progresívny kurz vo vlastnej krajine. Téma je natoľko dôležitá, že v nej budeme pokračovať.
Môžu nás čokoľvek učiť, môžu sa nás snažiť o čomkoľvek presviedčať. Môžeme sa k tomu postaviť so záujmom, môžeme to odignorovať. Všetko záleží na nás – veď, ostane – všetko robíme pre seba. Alebo častejšie nerobíme. Najhoršie je vlastne nerobiť nič. Je to zastavenie vývoja, teda skutočná smrť.
Niet asi nič dôležitejšie a potrebnejšie pre náš vývoj ako samostatne rozmýšľať a konať, snažiť sa postupovať vpred, teda nahor. Príkladom takéhoto konania je aj príspevok od nášho priateľa Vladana z Moravy.
Za nás dodajme, že hoci sa zaoberáme Staroslovienskou Bukvicou už nejakú dobu, takýto aktívne hľadajúci prístup nás naozaj prekvapil. Ale hneď treba dodať, že pozitívne.
Patríme k tým, ktorí na Rusov pozerajú ako na bratov – v dejinnom aj genetickom meradle. Ale tak či onak, Rusi sú Rusi a Slovieni Slovienmi. My žijeme tu a tu musíme aj obnovovať to, čo nám zanechali naši Predkovia – Slovieni. A toto je jeden z príkladov, ako nato:
Úvodem článku bych rád poodhalil zastřený fakt dnešní doby, který mne přinutil napsat následující řádky a snad někdy v budoucnu přihodit článek další. Je velice zvláštní, o jak nepatrný fakt se jedná, přesto je naprosto vědoucí, stále přítomen a dotýkající se každého z nás.
Je to opovržení.
Opovržení ve formě hanobení jazyka. Jazyk je spojující prvek napříč dějinami. Jsem přesvědčen, že původnost slov je daná zemí, na které žijeme. Slova jsou deformována, měněna tlaky vládců, uchvatitelů moci, kteří nahromadili materiální statky a odduchovnili své vědomí. Pohltila je vize panování, tím také vytvářeli své dění a svou realitu. Druzí museli poslouchat. Jinak třeba nedostali práci, nebo něco horšího…
Stejná praktika ,,potichoučku“ prošla až do dnešní doby. Mocenské struktury nám podsouvají své pravdy, své reality a ovlivňují naše chtění, které následně budí opovržení vlastním jazykem.
Přitom naše Československo má jedinečný potenciál vybudit světové poznání. Během průvanů staletími se mocenské struktury skrz naše území přelévali z jedné strany na druhou. Tu zde byli Němci (od slova němý, my jim nerozuměli) tu zde byli Rusi (socialisté), dnes jsou zde Američani. Sami jsme očarováni velikosti těch druhých. A to naše nevidíme. To naše jedinečné, co zde máme od našich Předků. Jsme pohlceni naší samolibostí, že bychom taky chtěli více a tak lezem zdatně vzhůru, namazaní a slizcí. Machrujeme před druhými, jak nám jde ta cizí řeč a jak nám mohou závidět, a jaké supr místo my ve světě zaujmeme. Nu a naše čeština, kde je?
Český jazyk je především původem jazykem Moravským. Třeba kdysi se vyučoval jazyk Moravský na škole, ale to je dnes zavádějící o tom informovat. O těchto věcech píše velice krásně paní PhDr. J. Grobcová, ve svých knížkách o Moravě. Nám však stačí uvědomění, že tento jazyk je Náš, našich Předků. A tak jak stačí vynechat ,,M“ ve slově Moravský, najednou tu je Oravský, území to na Slovensku, je naprosto zřejmé, že jsme spojeni víc se Slovenskem, než předpokládá naše momentální vize. Stejně tak si nevšímáme krásy naší řeči, bohatosti a jedinečnosti co se světové úrovně týče.
Tak jak se vedli mocenské boje, nikdo si naší malé země nevšímal z hlediska lidí, zvyků. Pro každého jsme tak malí, že většinou nás nechávají napospas a stačí jim otročit. Stačí jim pocit, naplnění libida pohledem, na plazící se národ, lezoucí pěkně namazaný do… Kochají se tímto pohledem. Samovládce v područí pak těší tito jedinci, co dokáží udělat cokoliv pro zalíbení se. Né každý je však takový a proto zde pořád Náš jazyk je.
Pro článek jsem si vybral prozatím poněkud jednodušší téma. Je potřeba psát a připomínat Staroslovienskou Bukvici jako prvotní obrazové písmo našich Předků. Písmo, jehož krásy jsme se málem vzdali. Ano, moc ji neznáme. Dokonce jsme ji možná i hanobili. Opovrhovali ve prospěch těch mocných, ale stále je tu.
Opět přichází, jakoby novinka, přitom profesoři z akademie věd Československé socialistické republiky během své doby sestavili velký, jedinečný slovník Staroslovienské Bukvice o čtyřech dílech. Každý o sedmistech a více stranách. Hledali a vypátrávali staré slova, zapisovali pokud možno v nalezené zapsané podobě. Tyto slova v sobě ukrývají představy. Obraz, rovná se představa. Všechny ty představy našich Předků, kdo ví do kterého pokolení až sahají, a ty představy nelze jen tak přerušit.
Země je uchovává a vždy je odhalí pro další generaci. Nalezne jedince, nositele, kteří podlehnou její kráse. Ukryté představy hovoří o minulosti o spojitostech, které jsou nahé při rozboru písmenka za písmenkem – Bukvy za Bukvou. Vše má svá pravidla, celý vesmír má věci poskládané z příčin a následků. Proto je naprosto jasné, kde se jaká čára musí objevit. Kde bude pokračovat a co za Bukvu vytvoří. Její tvar nám předává určitou energii. Tak jako logo firmy, které nás dokáže učarovat. Naše mysl je přitahována magickou velikostí a věhlasností.
Přesně tak je to i u Bukvic. Čáry jsou vedeny napříč světy ze starých věků až k dnešku. Jsou přesné ve ztvárnění představ. Kudy vedou a kde se jejich energie stáčí a prolíná. Kudy vchází do naší mysli. Naše mysl následně je nucena představu zpracovávat a vytvářet myšlenku. Tedy pokud nejsme zrovna omezení velikostí jiné zábavnější věci, pak si ničeho nepovšimnem. Tomuto se říká obrazové písmo. Má svá pravidla čtení, tak jak známe jejich fonetickou podobu.
Kdysi jsme bývali jedním celkem, jedními bližními, žijícími pospolu. Chápající zákonitosti vesmíru, putování Země, Nás samotných. Znalí i zákoutí co skrýváme sami před sebou. Tyto věci se dají vždy odhalovat a dá se s nimi pracovat a hlavně tvořit.
Svou tvorbou se jednou přiblížíme sami Stvořiteli. Je to přímo v naší tvorbě jako názvu a dohromady s eS, svou tvorbou. To znamená, že má tvorba má být pouze má, ne cizíma rukama, cizí dřinou. Těžká volba v dnešní době, pro některé.
Nebudu zde vysvětlovat další pravidla Staroslovienské Bukvice, je náročná, těžce se jí dostáváte na košilku, ale počáteční klopýtání se dá nakonec překonat, tak jak vše v našem životě. Nebudu Vás však náročnosti strašit, není v životě potřeba se strašit. To nic nepřekonáme. Je naprosto v pořádku se zdravě nasrat a nesnáze překonat. Slovem zdravě, je myšleno opřít se o své zkušenosti, stavět na nich a posléze je uplatňovat.
,,S“ je ve Staroslovienské Bukvici slovo, slovo každý chápe po svém právě dle jeho zkušeností. A jak je dána příčina Triglavu, prvku tří spojujících věcí, představa-myšlenka-slovo, je dána tímto formulace a schopnost domluvení se s okolím. Dát okolí jistotu, že vše co říkáme je přesně tak jak myslíme. Je to naše Slovo co buduje spojnici s myšlenkou druhé osoby. Není to cizinec, není to nepřítel, je to člověk co se nám snaží porozumět, abychom společně mohli vedle sebe žít. Při nerozumění si, se stávají přehmaty. Vznikají dogmata a následně se mohou přijmout falešné cíle. Vize a reality nesourodicími s námi.
Z těchto příčin je důležité uchovávání přesné podoby a výrazu slov. Jejich energie jsou dané a plně výstižné. Nedají se překonat, neboť naši Předci byli moudří, tak jako naši rodiče, dědové atd… Proto naopak máme před sebou úkol slova odhalovat a zpět vracet do naší řeči. Milovat svůj rodný jazyk.
Jako příklad mohu udat samotné slovo RUS. Zdá se, že dnes je to příslušník národa, ale oni sami žijí v Rosii, čteno Rasie, což znamená, že jsou to poté Raséni, nebo pro někoho poněkud utažené za vlasy příslušníci Rasy. Jaké Rasy? Nechám na domyšlení. Vraťme se však ke slovu RUS. Ve Staroslovienské Bukvici existuje znak jménem OUK:
a pak DZIELO:
Bukva Dzielo je jako ,,S“ akorát má na začátku ocásek směrem dolů. Bukva se foneticky čte jako ,,dz“ je to velice potřebné uvědomění, protože dle tohoto zvuku můžeme také sestavit mapku, kde všude se zvuk ,,dz“ v dnešní řeči ještě uchoval, viz nákres.
Je jisté, že zde v minulosti došlo k určitému tlaku na obyvatele a tento zvuk se uchoval v hůř dostupných místech a v místě s vlastním dalším vývojem, což je Polsko. Také je jisté, že lidé, kteří již neovládali svůj původní zápis a znali pouze latinku, přečetli posléze toto slovo ne jako ROUDZ, ale ROUS. Toto slovo přitom je velice prosté na úpravy. Třeba na Slovensku a místně i Jižní Moravě se neříká budoucnost, ale budúcnost. Jaksi jim ,,O“ vypadne. Přitom těchto slov je tam spousty. Nu a hned zde máme slovo RUS, a kdože to vlastně je? Původní slovo a dodnes je často slyšitelné je Rodzina. Zde se naopak zachovalo ,,O“ místo ,,U“, ale určitě se toto slovo psalo s Oukem, foneticky ,,ou“, takže to byla původně Roudzina. Kde u je zastřené, jakoby ukousnuté. A proč zrovna takhle, neboť takhle to dává tu pravou představu o tom co je Rodina: ,,je to náš prvotní harmonizující Ustoj (pravidlo) nezměrné energie, neboli námi nepoznané hranice energie, ale my víme, že existující.“
Příště si povíme daleko více o samotných slovech, pro Nás jedinečných co je právě chápeme jinak než kdekoliv jinde na světě. Vlastně i slovo Rus a Rodina je toho příkladem.
Dnes sa otázkou Rodových osád zapodieva doslovne hocikto. Keďže Slovanstvo sa – či to už niekto chce alebo nie – nezadržateľne prebúdza, objavuje sa mnoho všakovakých subjektov, ktorí sa najčastejšie chcú na ňom priživiť. Teda aby sme to dobre pochopili – sú to najčastejšie paraziti, ktorí nemajú so Slovanstvom absolútne nič spoločné. A ak už niečo, tak vyslovene len do výšky toho, koľko sa na ňom dá zarobiť. Môžu mať aj temnejšie motívy…
Už sme neraz spomínali, že každý vývoj je cesta z bodu A do bodu B. V tomto svete sa nikdy nevyberieme do bodu B tak, že nemáme ani potuchy kde by sa mohol nachádzať. Ale v Duchovnom svete nás to akosi nezaujíma. Dávame sa kdekomu kdekade viesť bez toho, aby sme si overili, kde nás to vlastne vedie či chce viesť. A to je to, čo chcú, ak nevieme ako vyzerá bod B, tak URČITE k nemu nedôjdeme. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. A o to im aj ide.
Na ceste k bodu B vždy stretávame ľudí, ktorí nám budú na nej úmyselne prekážať. Jedni preto, lebo zásadne nechcú, aby sme sa do bodu B dostali, druhí zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Ich motivácia je v podstate irelevantná, dôležitý je výsledok.
Ak vás oslovila otázka Rodových osád a myslíte si, že je to výborný spôsob ako ďalej – musíme vás sklamať. Rodové osady síce v minulosti existovali – a majú svoje opodstatnenie – ale nemajú nič spoločného s tým, čo vám súčasný duchovný supermarket ponúka. Dnes sa pokúsime v skratke vysvetliť, prečo to nie je také jednoduché. Opäť nie preto, lebo by to bolo niečo zlé, ale preto, lebo obyvateľstvo dnes žijúce na území niekdajšej Dŕžavy je obchodno-spotrebiteľský konglomerát; nie na rozvoji Ducha pracujúca OBČINA, teda nie jednorodý NÁROD. A to sa nedá zmeniť za žiadne peniaze. To však tiež neznamená, že sa to zmeniť nedá.
Všade vôkol nás v slovanskej tradícii stretávame princíp Triglavu. Rovnako ho môžeme použiť aj v lúštení tejto hádanky. Cesta nahor – Duchovný vývoj – pozostáva z troch komponentov. Môžeme ich nazvať UVEDOMENIE-ROZHODNUTIE-ČIN. Najskôr musí dôjsť k UVEDOMENIU si, teda nadobudnutiu Poznania (pokiaľ nám nestačí číra materiálna existencia spotrebiteľa orientovaného na nižšiu cenu a reakciu na reklamu a módu). Druhým krokom je prijatie ROZHODNUTIA, čo konkrétne chceme v našom živote zmeniť. A treťou zložkou je vykonať to, čo sme sa už rozhodli vykonať. Nič viac a nič menej.
Každý si určite dokáže sám zosumarizovať, do ktorého štádia sa už v Duchovnom vývoji dostal, resp. zvyčajne sa dostáva. Ale len celá cesta je cesta – inak sa bod B dosiahnuť nedá. A bod B je koniec koncov vždy – ako v Staroslovienskej Bukvici – iba bukvica Ѿ. Máme samozrejme na mysli hlavný Obraz tejto bukvice.
V Rodovej osade žila občina, teda jednorodé spoločenstvo človekov a ľudí, v ktorom každý má jasné poznanie spoločných cieľov a ideí občiny a zároveň pozná svoje miesto a úlohu v nej. Koľko členov obyvateľstva (samostatných jednotiek) je dnes schopných – pri svojom egoizme a nezáujme o spoločné, nemateriálne hodnoty – vytvoriť OBČINU? Ale ak v „Rodovej osade“ nežije jednorodá Občina – tak to NIE JE Rodová osada. Teda ak Rodová osadaTM nie je iba obchodná značka pre nalákanie čo najväčšieho počtu naivných jednotiek spomedzi obyvateľstva. Vtedy totiž nie sme na pôde Duchovného vývoja, ale obchodovania.
Teda Rodová osada je priestor v ktorom prebýva Občina – Duchovný, energetický aj materiálny – a ktorý slúžil ako jedna z podstatných organizačných zložiek dŕžavy. A Poznanie tu je jeden z najdôležitejších komponentov členov Občiny. Ak to nie je obchodná skupina egoistických spotrebiteľov.
Dŕžava bola v minulosti zničená – to je v našom paralelnom Vesmíre prostý fakt. Ona však reálne existovala aj v našom paralelnom Vesmíre – ba jej Egregor tu stále je. Ak sa chceme vrátiť do Dŕžavy – je to veľmi pekná vec. Ale načo vlastne? Len tak, aby sme boli „somehting different“?
Ako sme už neraz uviedli v iných článkoch, védická spoločnosť je spoločnosť Občín, ktoré majú zodpovedajúce Svetoponímanie. To je postavené na komplexných poznatkoch stavby Sveta. Tieto poznatky však mal každý jednotlivec Občiny, pretože Vesmír je v skutočnosti tak zostrojený – ako ohromný hodinový strojček. Každý z nás je jedno koliesko v tomto ohromnom mechanizme, v akomsi svojráznom galaktickom orchestri. Ak čo i len jedno koliesko v zložitom mechanizme zlyhá – problémy má celý stroj. Ak čo i len jeden nástroj v obrovskom orchestri zlyhá – koncert sa nepodarí. Teda tak – všetko so všetkým súvisí a každý element je dôležitý. V slovanskom ponímaní – sme zase pri princípe Triglavu – tiež všetko vzájomne súvisí. Svet ľudí, Svet Prírody aj Svet Bohov. Aktuálne panujúca doktrína „rozdeľ a panuj“ väčšinu preprogramovala v zmysle egoistického princípu „po mne potopa“. Všetky tri zložky vzájomne oddelila – v našich mysliach, v našich srdciach.
Takto si obyvateľstvo myslí, že je nezávislé od všetkého navôkol. Príroda je oddelená, Bohovia sú oddelení. A tak bez záujmu sledujeme, ako nám ničia Prírodu, ako firmy jedného ministra už roky barbarsky rúbu lesy dohola a drevo vyvážajú do Poľska. Potom nakupujeme „lacný“ poľský nábytok zo slovenského dreva. Zarobil minister a Poliaci. Nevadí? Už aj NASA tohto roku – hoci nenápadne – vyhlásila, že na našej Zemi už v minulosti existovali vyspelé civilizácie, ale zanikli vďaka tomu, že zničili Prírodu. A sme tu zas.
Bohovia (u monoteistov najčastejšie kmeňový boh Izraelčanov) sú tiež oddelení, akosi sa o nás nestarajú. A tak pokračujeme v akejsi existencii ako dobytok, sem tam – ako capko z projektu Heliofant – zbystríme pozornosť, ale rýchlo upadneme do tranzu „báječného ničnevedenia“. V takomto stave polospánku sa sem tam preberieme a zbystríme pozornosť. Jednou z takýchto aktivít je aj sféra „Rodové osadyTM“.
Teda k realite. Naši Predkovia žili v súlade s Prírodou aj Bohmi – Kozmickými Silami. Celková koncepcia života bola postavená na komplexnom poznaní energeticko-informačnej štruktúry človeka, nie reklamných sloganoch a sociálnych sieťach. Namiesto mobilov telepatia, namiesto klamstva a pretvárky Svedomie. Každý jednotlivec pracoval na svojom vývoji sám. Silní jednotlivci – najmä Poznaním – tvorili rodiny, silné rodiny Rody, silné Rody Dŕžavu a takýto systém bol neporaziteľný. Porazili nás až potom, ako sme sa zmenili na egoistov a zbabelých, predajných rabov.
Čo do materiálnej štruktúry je naša genetika nositeľom našich vlastností. Ak si dáme manipulovať s génmi, nedivne sa výsledkom. Je to naša vina.
Naši Predkovia dobre poznali tieto súvislosti, preto okolo našej dedičnej podstaty – genómu – vybudovali tri ochranné kruhy.
Prvý je Svätý jazyk. Dnes ho môžeme nazvať Staroslovienska Bukvica. Jazyk bol považovaný za Svätyňu – po tisícročia sa nemenil. Okrem Maura Orbiniho aj Edmund Fry vo svojej knihe Pantografia hovorí o prvotnom, dokonalom jazyku, ktorý sa postupne rozvetvoval a degradoval. Ak je jazyk Vesmíru – jazyk, ktorý je mimo času a priestoru – totožný s aktuálne používaným jazykom, tak neexistuje nejednoznačnosť a podvedomie na naše príkazy – slová v čistom prajazyku – spúšťa zodpovedajúce psychoprogramy tak, ako to nastavil Stvoriteľ. Modifikácia jazyka (nie Stvoriteľom) mení spúšťané psychoprogramy podvedomia – a začína sa deštrukcia. Nevhodnými – a najmä cudzími – slovami sa sami programujeme na deštrukciu. Podvedomie vykonáva príkazy – sú to naše slová – so strojovou presnosťou a dôslednosťou. Frekvencie deštrukcie nám skracujú život, privádzajú choroby – skrátka skracujú život. Proces však spúšťame my sami.
Človeka, ktorý pracuje sa svojej likvidácii rozpoznáme veľmi ľahko. Robí to, čo urýchľuje jeho samodeštrukciu a pritom nevie vysvetliť prečo. Najbežnejšie sa tento mód prejavuje fajčením, alkoholom drogami, jedením mäsa, športovým sexom a podobne. Nevieme prečo, ale „chutí nám to“. A móda nás k tomu iba pobáda.
Prejavov je množstvo, ale všetky sú postavené na tom, že v jazyku používame frekvencie (zvuky), ktoré sú pre nás deštruktívne. Dnes už existujú aj vedecké dôkazy toho, že to čo hovoríme priamo mení našu DNK.
Ďalší obranný kruh bola naša Kultúra. Všetko kompletne od odievania po rozprávky a povesti.
A posledným ochranným kruhom bola Dŕžava. Táto fyzicky realizovala ochrannú a obrannú úroveň – teda aj armádu.
Pretože nás v našej Kultúre nemohli poraziť, pristúpili k postupným krokom. „Presadili“ nás do ich (nám cudzej) kultúry a už nás kultivujú ako potrebujú oni. Najskôr nám zničili Dŕžavu, potom tisícročie likvidovali našu Kultúru a nakoniec aj jazyk. Dnes už priamo pracujú s našou GENETIKOU.
A my chceme riešiť Rodové osady?
Dŕžava sa môže znovuzrodiť vtedy, ak prinavrátime Kultúru. Kultúra sa môže znovuzrodiť vtedy, ak prinavrátime jazyk. Vták Fénix však už dvíha hlavu z popola.
Teda všetko začína – a končí – každým jednotlivcom osobne.
Ako nás tisícročie ničili, tak musíme vstávať z popola. Vstaneme – ale iba tak, že si spoločne osvojíme jasný Obraz bodu B a budeme pracovať sami na sebe. Najviac však na poznaní a vnútorných vlastnostiach. Sťahovanie sa do akýchsi osád, obliekanie si krojov, jazdenie na koňoch a podobné veci je síce pekné, ale to sú iba vonkajšie znaky. Hlavná podstata je v kvalite Poznania a jeho realizácii do života. Zmena nenastane sťahovaním či nákupom – nech už to je čokoľvek.
Spotrebitelia obyvateľstva si myslia, že stačí dobre investovať a všetko sa na dobré obráti. Včera do obchodov, dnes do Rodových osád a krojov. Obchodovanie však nie je Duchovný vývoj.
Bez koncentrovaného osobného úsilia a odhodlanom odstraňovaní vnútorných bariér prehráme. Znovu.
Najskôr musíme začať s jazykom, potom s Kultúrou a na konci vytvoríme Dŕžavu.
Organizované osady a kroje neprinavrátia Dŕžavu. Iba Poznanie Predkov a jeho pretavovanie do denného života veci zmení. Že to nezaujíma iných? A vieme aké majú iní životné lekcie v tejto inkarnácii..?
Meniť musíme vnútro, nie image. Nedajte sa znovu oklamať – môže to byť posledný raz.
Na tejto ceste môžete siahnuť aj po moderných technológiách. Kybernetický priestor je dominovaný špecifickými formami energií, ktoré sú pre nás väčšinou nepriateľské. Ale začať môžete už aj tu. Začnite písať básne a krásne slová vôbec – hlavne aby boli naše. Ak sa na to necítite, siahnite po našich klasikoch – Hviezdoslav, Chalupka, Sládkovič, Hurban… máme ich mnoho. Vyberte si z nich to, čo osloví vašu Dušu a začnite tým napĺňať internet. Siahnuť môžete – samozrejme – aj po ruštine. Každé písmeno (bukvica) má svoj Obraz, svoju energiu a energeticko-informačné pole. Smerujme jeho vektory tam a tak, aby menili energeticko-informačné polia vôkol nás. Tieto frekvencie sa rozletia po internete, po kybernetickom priestore a začnú meniť jeho frekvencie. Je to oblasť energií, oblasť Navi. Čím viac našich frekvencií tam dostaneme, tým silnejšie sa začne svet meniť. Posielajte básne, posielajte a posielajte. Svetlo naplní temné priestory – a nezastaví ho už nič.
Na cesta vývoja sa v určitom okamihu ocitnete sami – ale neobávajte sa toho. Je to znakom toho, že nie ste súčasťou stáda. A Príroda pusté miesto netrpí – v správnom okamihu začnete stretávať tých, ktorí sa rovnako ako vy vymanili spod vplyvu stáda a podnikania. Všetci však už budú vo vysokom lete, nie pri zemi. A takáto skupina sa už môže nazvať Občina, už je jednorodá a vzdelaná. To je základ novej či staronovej Dŕžavy.
Posielajte krásne básne v našom ľubozvučnom jazyku do kybernetického priestoru Sveta. Vôbec nezáleží na tom, či mu budú ostatní rozumieť. Čím viac, tým lepšie. Meníme frekvencie, nie image. Svet sa zmení – už sa mení.
Na obrázku vidno bývalý závod ropnej spoločnosti CONOCO, ktorý slúži na ťažbu a spracovanie vyťaženej ropy v Sýrii. Závod bol znárodnený sýrskou vládou ešte za otca terajšieho prezidenta Assada. Tento závod bol pod kontrolou spojencov USA v sýrskej vojne – Kurdov, ktorí ho obsadili po bojovníkoch ISIL. Bol to jeden zo závodov, ktorý slúžil ISIL ako zdroj ropných príjmov – tu nelegálne ťažili ropu a vyvážali tak, že Američania to „nevedeli“ zastaviť. Kurdi – ako poslušní spojenci USA – ho síce ISIL odobrali, ale akurát tak sa zmenila hlavička „exportéra“.
Súkromná ruská vojenská organizácia VAGNER dostala rozkaz odobrať tento závod Kurdom a obsadiť ho. Kurdi však vyzvali na pomoc svojich „verných“ spoločníkov – americkú armádu. Takto došlo k tragédii. Američania vyslali letectvo – vrátane bojových vrtuľníkov – a tieto za noci a použitia vysokopresných zbraní zničili vojakov spoločnosti VAGNER. Hoci oficiálne ruské Ministerstvo zahraničných vecí hovorilo o malom počte obetí – všetky údaje boli pod 10 padlých – straty na životoch boli v skutočnosti ohromné. Pri americkom útoku zahynulo – podľa údajov tých, ktorí prežili a boli rýchlo dopravení do nemocníc v Rusku – niečo medzi 300 až 400 Rusov.
Nejde o vojenské zložky Ruskej armády, ale všetko boli bývalí vojaci ako aj takí, ktorí predtým slúžili na Donbase.
Na ruskej strane sa odohralo akosi veľa „prehmatov“. Niekto poslal vojakov do útoku ABSOLÚTNE bez akejkoľvek predchádzajúcej rozviedky – nebol realizovaný prieskum ani rádiový, ani družicový, žiadne drony – dokonca neboli použité ani zdroje agentúrnej rozviedky, hoci Američania monitorujú Rusov 24 hodín všetkými možnými kanálmi. Skrátka nič. U Slovanov sa často – a to treba zdôrazniť – prejavuje naivita Svedomia. Máme tendenciu predpokladať, že ak my konáme so Svedomím, tak že rovnako konajú aj tí druhí. To však neplatí u tých, ktorí Svedomie nemajú a je načase sa z tohto debilizmu prebrať. V tomto ohľade odporúčame Zápovede Svaroga – menovite č. 29.
Vojakov proste poslali do útoku – doslovne na jatky. Vojaci na nákladných automobiloch pri zásahu vysokotechnologickými zbraňami jednoducho nemali šancu prežiť. Ranených bolo veľmi málo…
Ťažko dnes povedať o čo tu išlo. Buď niekto v Ruskej armáde podcenil situáciu a jednoducho vydal rozkaz, alebo bol za tým úmysel – ťažko sa to dostane niekedy na verejnosť. V každom prípade vznikol precedens – Američania dávno útočia na ruské vojenské zložky, ale vždy doteraz na to používali tretiu stranu – kdejakých teroristov, povstalcov a všelikoho – len nie priamy, otvorený útok na ruské jednotky, aj keď nie priamo zložky Ruskej regulárnej armády. Ale stalo sa.
Ďalej teda nebolo na čo čakať a došlo – úplne logicky – k ruskej odvete. Od 24. februára sa pre Američanov v Sýrii začalo peklo. Vo Východnej Gute bolo k 25. marcu už zničených okolo 700 amerických žoldnierov z firiem ACADEMY a GREYSTONE. Ďalej bolo zabitých približne 150 britských inštruktorov z 22. pluku špeciálneho určenia SAS Veľkej Británie, okolo 100 vojenských inštruktorov 2. paradesantno-výsadkového pluku francúzskej cudzineckej légie zo základne Calvi na ostrove Korzika a minimálne 50 vojenských inštruktorov z Izraela.
Podľa niektorých dostupných údajov v tomto časovom úseku už boli v Gute dvakrát použité hyperzvukové KINDŽALY – v rámci prvého bojového krstu – a pri bombardovaní a ničení pozemných cieľov vrátane živej vojenskej sily boli nasadené už aj SU57. Možno povedať, že Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie zrovnali so zemou Východnú Gutu aj spolu s natovskými žoldniermi.
V dňoch 24.-25. februára sa Ministerstvo zahraničných vecí USA zúfalo snažilo dozvoniť do Moskvy, ale tam nikto nedvíhal telefón. Presne ako povedal 23.2. v Mníchove ruský minister zahraničných vecí Lavrov: „Čas na rozhovory uplynul, nastúpil čas odplaty“.
Skutočne nastal ten čas. Odteraz už nieto kde ustúpiť. Rusko nebude viac trpieť vystrájanie USA ani v Sýrii, ani nikde inde na svete. A čo sa týka Sýrie možno povedať, že boje v Gute sú už krutejšie ako v Stalingrade. Američania a Briti ich nezažili, Francúzi – a to je málo známe – áno. U nás je málo známym faktom, že v Druhej svetovej vojne bojovalo na strane nacistického Nemecka proti Sovietskemu Zväzu niečo medzi 900 tisíc až 1 miliónom Francúzov! A boli aj pod Stalingradom. Na druhej strane mali aj odboj – v ňom bojovalo do 120 tisíc Francúzov… v drvivej väčšine potomkovia Bielogvardejcov, ktorí v časoch boľševickej revolúcie utiekli do Francúzska. Tak či onak – ak v tomto čase ešte v Gute prebiehajú boje – jedno je isté. Odtiaľ už nevyjde živý ani jediný americký, britský, francúzsky či izraelský žoldnier. Zaslúžia si svoju odmenu.
Ak si dáte do súvislosti prejav Putina, v ktorom – 1. marca – oznámil čo môže Rusko v prípadne aktuálnej vojne s USA hneď nasadiť, ako aj následné varovanie náčelníka Generálneho štábu Ruskej armády Gerasimova, že všetko, čo bude vypálené proti sýrskej alebo ruskej armáde v Sýrii bude zostrelené, tak si ľahko poskladáte celú mozaiku. Varovanie Gerasimova sa dalo pochopiť aj tak, že budú zničené nielen lietadlá, ktoré by prípadne štartovali proti ruským silám z lietadlovej lode, ale aj samotné lietadlové lode.
Tu sa nám ponúka zaujímavá „matematika“. Americkí analytici dlhodobo vo všetkých štúdiách tvrdia, že Rusko nemôže poraziť svojimi zbraňami USA, pretože jednoducho neinvestuje toľko do zbrojenia ako USA. Nuž áno – a hneď môžeme dodať niekoľko čísel. Pentagon vydelil na operácie v Sýrii – samozrejme, že v skutočnosti proti Rusku – 65 miliárd dolárov. A celý vojenský rozpočet Ruska je 69 miliárd dolárov. Ale asymetria nie je silnou zložkou americkej logiky. Hyperzvukový Kindžal či Avangard môže zničiť americkú lietadlovú loď – tento fakt chtiac nechtiac už priznala aj americká armáda. Ale jedna lietadlová loď USA stojí od 5 do 10 miliárd dolárov – podľa toho ktorá. A cena jedného hyperzvukového „pozdravu“ ruskej armády sa pohybuje v rozmedzí 1 až 2 miliónov dolárov…
Každému, kto čo i len trochu používa rozum je jasné, že ak už otvorene proti sebe lokálne bojujú Anglosasi a Slovania, tak globálna horúca fáza už nemôže byť ďaleko. Slovenom a piatej kolóne nie je fakulta myslenia vlastná, a preto nedokážu vopred odhadnúť vývoj udalostí – ale to nič nemení na existujúcich faktoch. Oni budú vždy zotrvávať v predprogramovanej predstave, že „niekto“ to za nich vyrieši tak, aby „bolo dobre“.
Sú to práve bratislavskí parlamentní – môžeme povedať aj permanentní – politici, ktorí nás dostali do tejto situácie; ale my sme ich tam dobrovoľne zvolili. Robíme tak od prevratu a zároveň od toho istého prevratu sa situácia pre obyčajného človeka zhoršuje. Dokedy budeme hrať túto nízkoenergetickú hru? A vôbec, môže sa nízkočakrovej hry zúčastňovať intelektuálne vyspelý človek?
Sme na natovskej strane a zabávame sa cudzou hrou navrhnutou pre nás. Jeden premiér vyhlasoval, že „Slovensko sa rozvíja rovnomerne“, ale poslancom z Europarlamentu bez mihnutia oka oznámi, že „na Východe nič niet“. Musí to dobre vedieť, veď to je výsledok dlhodobého jeho smerového rozvoja celého Slovenska. Nový, veselý premiér pokračuje v kurze aj s ministrom drancovateľom slovenských lesov, kapitán Národného Slovenska síce vystúpil v ruskom parlamente, ale bez problémov organizuje základne NATO na Slovensku. Akému to Národu straní? Bude preto celkom zaujímavé vidieť, ako prebehnú nasledovné voľby. Prebudíme sa alebo zomrieme v spánku?
Prizrime sa lepšie, akých to máme mierumilovných spojencov. Koncom decembra minulého roku – na vianočnej návšteve v Nórsku – sa americký generál Robert Neller v prejave k 300 príslušníkom americkej námornej pechoty vyjadril, že sa im treba pripravovať na „big-ass fight“ proti Rusku. Generál Neller je hlavným veliteľom Námornej pechoty USA, ktorú tvorí cez 200 000 vojakov v stálej službe. Rovnako dodal, že ak by došlo k takémuto vývoju, tak „cez noc“ ich môže byť v Nórsku aj 3 000… Otvorene pripustil možnosť vojenského konfliktu medzi UISA a Ruskom. Nuž, naozaj mierumilovné plány nášho spojenca. Je radosť mať takýchto spojencov.
Experti predpokladajú, že medzi najpravdepodobnejšie ciele amerického útoku patrí Murmanská oblasť, Krym a Prímorská oblasť RF. Hovorca generála, Eric Dent neskôr v rozhovore pre Washington Post vyhlásil, že generál Neller – ako vrchný veliteľ Námornej pechoty USA – chcel iba takýmto názorným príkladom motivovať vojakov, aby sa naozaj zodpovedne pripravovali… Na margo môžeme dodať iba to, že takúto „motiváciu“ – konkrétnu a adresnú – používal naposledy Adolf Hitler.
Samozrejme, že išlo o pokus zahovoriť skutočnosť, ale – ako hovorili naši Predkovia – povedané slovo toporom nevyrúbeš. Pozrime sa teda v krátkosti na to, čo môže americká Námorná pechota reálne spôsobiť Ruskej armáde:
Početnosť príslušníkov americkej námornej pechoty predstavuje vyše 220 000 vojakov, ktorí môžu byť použitý na útok. Hlavná úderná zložka sú tri divízie, z ktorých každá má vo výzbroji 70 tankov Abrams M1A1, 180 samochodných a ťahaných húfnic, 208 obrnených transportérov a okolo 3 000 rôznych automobilov. Ešte jedna divízia o sile 50 000 vojakov môže byť v krátkej dobe sformovaná zo záložníkov. Letecký park námornej pechoty tvorí okolo 1 100 vrtuľníkov a lietadiel, medzi ktorými je aj najnovšia stíhačka F35B. V krízových situáciách formujú expedičné korpusy a brigády, ktoré čo do podstaty dokážu bojovať úplne samostatne. Ich autonómnosť bojovať dosahuje 60 dní.
Najväčšie vojnové konflikty po Druhej svetovej vojne, v ktorých sa zúčastnila Námorná pechota USA boli Kórea a Vietnam. Ďalej to boli operácie NATO v Iraku, Afganistane a Juhoslávii. Ale napriek všetkému, tým najpravdepodobnejším potenciálnym nepriateľom americkej Námornej pechoty od čias Druhej svetovej vojny vždy bolo a ostáva Rusko.
Námorná pechota USA – ako súčasť americkej armády – samozrejme predstavuje naozaj vážnu hrozbu. V prípade vojenského konfliktu bude americká Námorná pechota prioritne nadsadená na Severe Ruska. Ich cieľom bude obsadenie ruských ponorkových základní v Murmanskej oblasti. Na Juhu dôjde k pokusu o výsadok na Kryme a na Ďalekom Východe to najpravdepodobnejšie bude Kamčatka, kde je tiež základňa ruských strategických ponoriek.
Ozbrojené sily Ruskej federácie však aktívne nacvičujú taktiku protivýsadkových operácií. Hlavnou zložkou úspechu takéhoto druhu bojovej operácie je zabránenie tomu, aby protivník získal prevahu vo vzduchu a zároveň zasadzovať efektívne údery výsadkárom a silám podpory výsadku na otvorenom mori. Nacvičujú sa údery proti výsadkovým plavidlám aj výsadku priamo na morskom brehu. Z odborne vojenského pohľadu sú výsadkové jednotky snažiace sa vylodiť na pobrežie klasickým a zraniteľným cieľom.
Zostava námorných a obojživelných plavidiel bojovej techniky používaných pri výsadku americkej námornej pechoty môže dosahovať aj viac ako 50 vojenských plavidiel. A toto v podstate úplne vylučuje faktor momentu prekvapenia a zároveň dáva priestor na prípravu obrany pobrežia.
Jedna z najväčších hrozieb pre výsadok sú pobrežné raketové a delostrelecké komplexy, ktoré sú v poslednej dobe aktívne dodávané do výzbroje Vojenského námorníctva Ruska.
Medzitakéto komplexy patrí pobrežný raketový komplex BAL, ktorý je schopný zasahovať ciele do 260 km od pobrežia. Pritom je schopný vyhľadávať ciele v pasívnom režime, t.j. dokáže ich identifikovať skryte, nedetekovateľne. Salva takéhoto systému môže pozostávať z 32 rakiet.
Ďalším nepríjemným prekvapením pre výsadok bude napríklad samohybný, 133 mm delostrelecký komplex BEREG, ktorý je schopný ničiť hladinové ciele, vrátane rýchlych plavidiel na vzdialenosť do 22 km. Dokáže strieľať rýchlosťou 12 výstrelov za minútu. Zároveň môže potápať nepriateľské lode v autonómnom režime, korekciu streľby realizuje vlastný systém riadenia streľby.
Výsadok americkej Námornej pechoty nebude víkendovou párty – ak sa im predtým podarí vyhnúť ponorkám a lodiam vojenského námorníctva Ruska.
Pokiaľ Rusko má schopnosť viesť takéto operácie je veľmi málo pravdepodobné, že Američania sa odvážia na útok. Výsadkové operácie sú v prvom rade bojové operácie flotíl vojenského námorníctva. Rusko má v Barentsovom mori dostatok ponoriek aj hladinových plavidiel.
Ak by sme nebrali do úvahy stav americkej vojenskej techniky – známy je najmä prípad problémov so stíhačkou F35 – tak v americkej armáde narástol problém s ľudskou silou. Hlavným problém je kvalita americkej živej sily vrátane kvalít veliteľského zboru. Ľudia nechcú slúžiť v armáde, ba dokonca to ani nevedia. Americký národ sa mení na národ, ktorého zdravotný stav proste neumožňuje regrutovať do armády potrebný počet zdravých ľudí. Plán armádnej obnovy USA prezidenta Trumpa predpokladá, že do roku 2023 stúpne počet amerických vojakov v aktívnej službe o 56 000 ľudí. Ale tento ambiciózny program americkej armády začal krívať ešte pred začiatkom svojej realizácie. Príčinou je znižujúci sa počet mladých Američanov vhodných pre vojenskú službu. Dnes generáli Pentagonu s problémami zabezpečujú regrutovanie dokonca minimálneho počtu nových brancov, ktorí sú nevyhnutne potrební na udržanie terajšieho počtu slúžiacich v americkej armáde. Podľa oficiálnych údajov americkej armády pre rok 2018 je vhodných sotva štvrtina existujúcich brancov. Tri štvrtiny obyvateľov USA vo veku od 17 do 24 rokov nemôže vstúpiť do radov americkej armády kvôli obezite, chronickým chorobám, kriminálnej minulosti či nedostatku vzdelania. Pentagon jednoducho nevie ako sa vyrovnať s neschopnosťou navýšiť stav armády o desiatky tisíc nových tankistov, námorníkov, pilotov a ďalších špecialistov.
Najväčším problémom je epidémia obezity, ktorá doslovne kosí rady amerických brancov.
Hneď za tým je menovaný stav vzdelania americkej mládeže. Pre službu v americkej armáde je vyžadovaná maturita, ale mladí Američania sa už nechcú učiť.
Federálna štatistika ukazuje, že strednú školu končí iba niečo okolo 80% učiacich sa. Špecialisti sa obávajú, že tieto údaje nie sú kompletné a pravdepodobne ešte aj nadsadené. Ďalším problémom je kriminalita a drogy u mládeže. Každý desiaty Američan nemôže nastúpiť na vojenskú službu kvôli svojej kriminálnej minulosti.
Jeden zo spoluautorov správy o nadchádzajúcom probléme americkej bezpečnosti, generál Thomas Spoehr s horkosťou priznáva:
„Všetci máme v hlave predstavu tvrdého amerického chlapíka, známeho tyrana, ktorý je schopný všetkého. Ale tento obraz už viac nezodpovedá realite. Za posledných 10-15 rokov vyletelo do výšin percento Američanov, ktorí trpia obezitou. Rastie aj množstvo astmatikov. Nezadržateľne sa znižuje počet tých, ktorí ukončia školu a v niektorých veľkých mestách je to už doslovne katastrofa. Ani kriminalita nikde nezmizla. Musíme si priznať ten fakt, že naša situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje.“
Sú aj takí, ktorí navrhujú riešiť tieto problémy tak, že znížia požiadavky na nových brancov. Ale podľa mnohých expertov takýto krok môže definitívne podkopať národnú bezpečnosť USA. Generál T. Spoehr tento návrh okomentoval takto:
„Už sme aj tak znížili štandardy a prijali viac ako obyčajne takých ľudí, ktorí mali v minulosti problémy s porušovaním zákonov. Zaplatili sme za to vysokú cenu. Oni nakoniec porušujú disciplínu a opúšťajú svoje jednotky oveľa častejšie ako obyčajní vojaci. A nedodržiavať štandardy – to je to posledné…“
V skutočnosti výsledkom tohto zníženia štandardov je aj fakt, že z tých ľudí, ktorí sú dnes v aktívnej službe americkej armády je 11% zo zdravotných dôvodov neschopných bojovať. V číselnom vyjadrení to je okolo 235 000 ľudí. Predstavitelia Pentagonu už vyhlásili, že plánujú očistiť americkú armádu od takého „balastu“.
Otázkou je, či Pentagonom vysnené očistenie armády od obezity, očividných zločincov či invalidov bude také jednoduché. V poslednej dobe sa k nim totiž pridali oveľa ostrejšie témy – homosexuáli, lesbičky, transcendentní – ktorí doteraz už slúžia v americkej armáde spolu s ostatnými vojakmi. Toto všetko dodáva americkej armáde svoje čaro… stačí si pozrieť niekoľko fotografií na internete.
A táto armáda chce napadnúť Rusko – okrem iného samozrejme aj Čínu – a poraziť ich.
Nezaškodí si ešte raz uvedomiť o čom sme písali na začiatku článku. Ak boje v Sýrii došli do takéhoto štádia, aká je šanca, že všetko do čoho to – skôr alebo neskôr – vyústi sa „samo“ prevalí len tak okolo nás?
Spôsob, ako sa k problému trvalej agresie voči Rusku oficiálne chovajú aj vlády krajín, ktoré sú obývané Slovanmi nie je potešiteľný. Ak by sme chceli nájsť príčinu, tá bude pozostávať z viacerých komponentov. Ide najmä o to, kto a ako riadi veci verejné v štáte, ktorého pracovným mechanizmom je otrokársky systém, t.j. demokracia. Ale veľmi dôležitým komponentom je faktor, ktorý môžeme príznačne nazvať „zabudnutie minulosti“.
Teda ako sa prejavuje zabudnutie minulosti? Alebo presnejšie, komu je výhodné, aby sme zabudli na svoju minulosť? Určite tým, pre ktorých je výhodné nie iba ukrytie očividnej Istiny, ale aj úmyselné skreslenie skutočných udalostí minulosti, t.j. vytvorenie histórie. Tým, ktorí skrývajú, zamlčujú a skresľujú dejiny – čím vytvárajú históriu – zaoberajú sa otvorenými podvrhmi, falzifikáciou a vymýšľaním udalostí, ktoré sa nikdy nestali.
Ak človek stratil pamäť, tak každý, komu to je výhodné môže seba nazvať príbuzným alebo priateľom tohto postihnutého. A nešťastník bude vynútený tomu uveriť. V skutočnosti však ten, kto využíva zabudnutie postihnutého, môže byť jeho najhorším nepriateľom.
Ale iba dôverčivosť zo strany obete spravidla nestačí, pretože skôr alebo neskôr začnú u obete vznikať otázky. Potom existuje niekoľko spôsobov ako získať plnú dôveru človeka bez pamäte.
Určite mu vyrozprávajú úplne sfalšované dejiny – históriu – o jeho živote. Hlavné je iba to, aby znela presvedčivo. Tento spôsob sám osebe nie je dlhodobo perspektívny. Ak obeť klamu dlhodobo nebude nachádzať potvrdenie jemu opisovaných udalostí, môže v ňom skrsnúť podozrenie voči „radcovi“.
Druhým spôsobom je „poopraviť“ minulosť človeka – zameniť akcenty toho, čo sa v skutočnosti stalo a dokonca premaľovať čierne na biele. Tento spôsob je efektívnejší ako prvý. Veď ak aj človek natrafí na dôkazy svojej minulej existencie, tak ich bude vyhodnocovať iba z pohľadu, ktorý mu „zadali“. Čo do podstaty tu máme do činenia s polopravdou, ktorá je najhorším druhom lži.
Tretím spôsobom je použiť oba predchádzajúce spôsoby, t.j. udalosti minulosti, ktoré sú výhodné pre „radcu“ ponechať bez zmien a medzery zaplniť podvrhmi. Hlavný smer udalostí „radca“ podriadi sebe.
Ak by aj vznikli nepríjemné otázky, tak možno pomlčať alebo vytvoriť dojem, že ide o neriešiteľnú záhadu minulosti.
Takto Západ vo svojom ťahu na agresívne obsadzovanie cudzích teritórií už dávno urobil podlosť svojou hlavnou pracovnou metódou. Tá spočíva hlavne v tom, aby obeť zabudla na minulosť a v stave nevedomosti čo najdlhšie nerozpoznala fakt prípravy vojny proti nej.
V dnešnom zdokonalenom variante by si obeť nemala všímať vojnu, ktorá sa už proti nej vedie. Metóda odpútavania pozornosti spočíva v pokryteckom nadväzovaní dialógu, boji s korupciou, náprave situácie, plnení dohôd a pod.
USA ako rodný zákonodarca všakovakých podlostí sú autorom a hlavným dozorcom vykonávania plánu vojny proti Rusku. Zvyšok Západu je hazardným realizátorom. Tak či onak, zodpovednosť – vina – za rozpútavanie a podporovanie tejto vojny leží na celom kolektívnom Západe.
Takto sa hlavný pôvodca všetkých vojnových hrôz ukrýva za spoločným názvom „Západ“ (t.j. ide o celé civilizované človečenstvo).
Jedným z príkladov podlosti Západu – ako súčasti zákernosti – je aj umenie vydávať čierne za biele a opačne. To umožňuje agresorovi – t.j. jemu samému – vystupovať ako požehnanému, a obeť tohto požehnania – v danom prípade Rusko – vydávať za agresora.
Tento ťah poskytuje výhody v pláne získavania verejnej mienky a spojencov obete (napríklad v OSN) na svoju stranu, alebo aspoň ich prinútiť načas premýšľať.
Zavrhovanie tohto faktu – ktorý hrozí rozčarovaním sa v Západe – privádza k vnútornej nepripravenosti mnohých ľudí odporovať psychologickej agresii na osobnej úrovni a vnútenej podpore protiargumentov, ktoré ponúka 5. kolóna.
Ako následok formulácie štýlu „Európa je už unavená sankciami“; „Európa už má dosť znášania bremien sankčnej politiky“; „USA sú unavené ukrajinskou korupciou“; „na Západe začínajú chápať čo-to o ukrajinských fašistoch“ a pod. – už nie sú ponímané ako maskované kačice umiestňované do ruského informačného priestoru a určené na učičíkanie pozornosti a maskovanie nástupu aktívnej fázy hybridnej vojny.
Ako keby Západ nevedel a nerozumel tomu už predtým. Veď on to plánovali!
Západ môže byť čo sa týka Ukrajiny rozčarovaný iba jediným – znížením efektívnosti tohto „aktíva“.
Dokonca ak aj počujeme západných expertov ako vydávajú objektívne svedectvá, ktoré odporujú mainstreamu, tak to svedčí iba o metodike dávkovania ich dodávania do verejnému informačného priestoru, aby maskovaným kačiciam určeným na učičíkanie Ruska dodali imitáciu „slobody slova“.
Samostatné elementy hybridnej vojny nie sú ponímané ako vzájomne súvisiace fakty kvôli ich vzdialenosti v čase, preto je dokonca už jej aktívne štádium neviditeľné pre väčšinu ľudí.
Ale tým že sme videli, aké udalosti priviedli k zničeniu ZSSR môžeme poľahky vidieť paralely s dneškom.
Analýza udalostí na povrchu zmien, ktoré priviedli k rozpadu ZSSR a súčasného mocného útoku na Rusko svedčí o identickosti projektov:
Vojna v Afganistane;
Bojkot Olympiády 1980;
Približne v tom čase sa začala skrytá potravinová sabotáž, v niektorých oblastiach sa objavili talóny na určité druhy potravín a reči o toaletnom papiere v klobáse;
Začiatkom marca 1983 R. Reagan nazval ZSSR „Impériom zla“, čím vopred ospravedlnil akékoľvek zločiny USA;
Koncom marca 1983 vyhlásil doktrínu „Strategickej obrannej iniciatívy“ (SDI). Presne pred dôležitými ekonomickými reformami v ZSSR;
Dňa 1. septembra 1983 bolo v sovietskom vzdušnom priestore zostrelené lietadlo Boeing 747 juhokórejských aerolínií, po ktorom načala masová propaganda Západu proti ZSSR;
Už koncom septembra 1983 USA rozmiestnili v Európe rakety stredného dosahu Pershing-2. táto raketoví kríza trvala do konca r. 1987;
V 1985 došlo k pádu cien za ropu;
V r. 1988 začala CIA testovať prácu (reakciu) moskovskej Milície tak, že sa začali objavovať divné pochody tlúp „protestantov“ (od niekoľkých desiatok do tisícov mladých mužov) po Moskve;
Na jeseň 1989 sa v Leningrade objavili nezvyčajné skupiny mladých ľudí, ktorí nenútene hovorili jeden s druhým (vždy za prítomnosti a dosah počuteľnosti náhodných okoloidúcich) na jednu a tú istú tému za použitia jedného a toho istého súboru v tú dobu neznámych slov, slovných spojení a zmyslového obsahu;
Nepokoje a konflikty vo zväzových republikách.
Takéto technologické udalosti tej doby sú badateľné každému človeku a stačia na to, aby sa vyjasnil obraz toho, čo sa naozaj dialo.
Teraz si pripomeňme reťaz etáp udalostí, ktoré sú zacielené na rozpad Ruska.
Rusko – na rozdiel od ZSSR – sa spočiatku snažili zničiť (resp. dobiť ako nástupcu a nositeľa ideológie všeobecnej spravodlivosti) v skrátenom režime: vojnou na pozadí ekonomických ťažkostí, ktoré boli spôsobené rozkrádaním štátneho rozpočtu.
Prvú vojnu na Severnom Kaukaze začal Západ už v r. 1994 a prehral v r. 1996, ale nezastavil sa. Druhú vojnu pripravil na zosilnenie účinku rozkrádania štátneho rozpočtu a ekonomickej krízy 1998, pádu cien za ropu r. 1999 a bombardovanie spojeneckej Juhoslávie;
V tom čase západné médiá už otvorene písali o skorom rozpade Ruska. Aj tentoraz prehrali;
Nový pokus prišiel r. 2008. A znovu sa pokúsili vtiahnuť Rusko do vojny (s Gruzínskom) v spojitosti so svetovou ekonomickou krízou, pádom cien za ropu a pod rúškom Olympiády v Pekingu;
Všetko bolo starostlivo pripravené – povraždenie ruských vojakov mierových jednotiek OSN gruzínskymi vojakmi a aj samotné Gruzínsko pripravili na spravodlivú a očakávanú odvetu. Ale Rusko – poznajúc objednávateľov tohto zločinu – neskočilo na provokáciu a neposlalo vojsko do Gruzínska. Zákerný plán opäť nepriniesol potrebný výsledok;
Po ďalšom zlyhaní sa Západ vrátil k mnohoúrovňovej technológii, ktorú už použil proti ZSSR. Nemal tak veľa času ako v prípade ZSSR – rástla Čína, nezadržateľne dochádzalo k posilňovaniu samotného Ruska, znižovali sa ich vlastné energetické zdroje a zvyšovali ekonomické problémy – takže sabotážne opatrenia pokračovali hromadne;
V podstate okamžite po gruzínskej výprave sa začal silný útok podľa osvedčeného antisovietskeho vzoru, ktorý trvá dodnes;
Mnohonásobne zosilnili protiruskú propagandu na úrovní vlád a medzinárodných organizácií tak, že Rusko nazvali „nepriateľom západných hodnôt“, „potlačovateľom slobôd“, „nepriateľom demokracie“ atď, atď, atď.;
USA sa vyhlásili za „výnimočný národ“ (aby sme neopakovali antisovietsky ideologický termín, tak radšej „americký sen“), čím v skutočnosti odhalili začiatok generálneho útoku;
V r. 2011 sa začalo rozmiestňovanie PVO v Európe;
V 2012 začala propagandistická hystéria v spojitosti so znovuzvolením V. Putina a sabotáž 5. kolóny vo veci „májových opatrení“. Plus „zablatené“ strádania a prechádzky s bielymi stužkami;
V 2013 súbežne s peňažnou intervenciou znížili hodnotu rubľa o 50% v lete a o 100% v zime, pokúsili sa informačným útokom a nepokojmi v susednej krajine zdiskreditovať Olympiádu v Soči, aby prinútili aspoň niekoho odmietnuť svoju účasť. Nevyšlo;
Vtedy sa ešte Medzinárodný olympijský výbor nenachádzal pod banditským nátlakom CIA;
Začiatkom r. 2014 došlo ku krvavému prevratu v Ukrajine. Západ v horšom prípade rátal so získaním podstatnej geopolitickej výhody, zasadením ťažkého ekonomického úderu Rusku a ЕАЭС a zavedením tvrdého apartheidu pobaltského vzoru v zmysle jazykového a národného príznaku, aj ako ukážku bezmocnosti Ruska v obrane ruskej menšiny;
V lepšom variante rátali s vtiahnutím Ruska do vojny. Zatiaľ sa im však podarilo iba spôsobiť ekonomickú škodu a vyprovokovať asymetrickú odvetu;
V tom istom roku bol zostrelený Boeing MH-7 (priama analógia s kórejským lietadlo z roku 1983). Obvinili Rusko. Ešte zvýšili protiruskú propagandu a zaviedli ekonomické sankcie, ktoré odporujú zdravému rozumu aj medzinárodnému právu;
Cynické chvastanie sa Obamu beztrestnosťou „výnimočného národa“, ktorý ničí a rozbije na kúsky cudziu suverénnu ekonomiku;
Rok 2015 začal Západ nevídaným znížením cien za ropu. Pokračovali – kvôli imitácii začiatku represií v Rusku – vraždou opozičnej bábky, ktorá už pre pouličné mítingy stratia efektívnosť;
ISIL, rozširovanie PVO, Olympiáda v Brazílii, špiónománia, hackerománia, ovplyvňovanie amerických volieb, znovu Olympiáda… a všetko zároveň ešte horšie. Všetko sa vymenovať nedá, ale nieto pochybností, že nevymenované udalosti a fakty útokov na ZSSR a Rusko zapadnú do tejto porovnávacej analýzy presne tak, ako nové prvky do tabuľky Mendelejeva;
Cieľavedomosť chronologicky vymenovaných udalostí je očividná.
Západ ani na minútu nezastavil krvavé sprisahanie proti Rusku, ktoré bolo spustené minimálne ešte pred Druhou svetovou vojnou.
Počnúc gruzínskou výpravou USA, Západ sa dopustil vážnych prehmatov v nadmernej koncentrácii propagandy. Psychika západného auditória nestíhala spracovávať a osvojovať si lož kačicových správ, a tak došlo k opačnému efektu – rozčarovaniu a nedôvere.
Ale Západ už nemôže prestať bez toho, aby nestratil tvár – už investoval veľmi veľa prostriedkov. Vojnu začať nemôžu, bráni im v tom ešte stalinské jarové dedičstvo. Najlepší spôsobom, ako ospravedlniť zločiny Západu je vyprovokovanie represií v Rusku.
Kvôli tomu urobili všetko – aj PVO, aj NATO, aj skutočne strašnú amorálnosť v podobe premiestnenia nemeckých tankov k ruským hraniciam, aj besnenie východoeurópskych bábiek – všetko, aby prinútili Rusko zľaknúť sa Tretej svetovej vojny a poslušne sa stiahnuť!
Tak sa im to darilo so Stalinom dovtedy, kým nebol jadrový štít. A Putin akosi stále nenapadá piatu kolónu.
Rovnako ani gruzínskych a ukrajinských vojakov. Západ odsúdil ruskú 5. kolónu na smrť, v lepšom prípade na „prísny režim“ všetkými ich riadenými činmi a svojim agresívnym smerovaním proti Rusku tým, že ho nabáda na represie.
Ktovie, možno že práve metódou asymetrickej odpovede možno vysvetliť nevysvetliteľný prebytok rozkokošených liberálov v TV, aj nedávne nelogické a nezaslúžené odmeňovanie „ochrancov zákona“?
Nech je to akokoľvek, predpovedaná a túžobne očakávaná tyrania v Rusku nenastala, ani Obamom vopred deklarované „rozkúskovanie“ ekonomiky
V tomto kontexte vyzerajú pokusy liberálnych imitátorov vlastnej dôležitosti žalostné a parodické. Sami si uzurpujú pozíciu ochrancov práv a slobôd na pozadí veľkého boja skupiny prezidenta Putina s neľudským, neľútostným a nenásytným monštrom – Západom pod vedením USA, ktorý chce Rusko a jeho národ zbaviť práva na samotný život.
Finálne štádium prebiehajúcej celoplošnej agresie začala už dávno, ale Rusko stojí. Aký bude rozhodujúci úder smrtonosného Západu?
