TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • ODPUSTENIE A POKÁNIE I.

    Dnes si bližšie opíšeme spôsob, akým nám kradnú energiu. Z celkového pohľadu by nemalo ísť o veľké prekvapenie – pre našich čitateľov – ale rozsah tejto činnosti parazitov môže byť naozaj neočakávaný. Netreba však žiť v ilúziách – ak nepoznáme podstatu systému v ktorom žijeme, tak sme buď obete alebo potrava. Poznanie prináša silu, a práve silu potrebujeme, aby sme prežili. Nejde však o tú, ktorá sa dá nadobudnúť v posilňovniach.

    Pre kompletnosť si zopakujme, čo znamená parazit: Je to entita, ktorá chce žiť, ale nemá možnosť samostatne zvyšovať svoju energetickú hladinu. Všetci paraziti sú negatívne bytosti. Ak by nás nežrali, tak neprežijú. Jesť však môžu len tých, ktorí nevedia, že sú ich potravou. Preto je v médiách tak veľa generátorov strachu.

    Použijeme aj ponúkanú „mediálnu“ podporu – veľmi poučnú trilógiu MATRIX. Vieme, že jeden z Konov stavby Sveta nedovoľuje odoberať inej entite jej energiu. Ak však takéto povolenie dáme v nevedomosti, tak sa to udeje v súlade s našou slobodnou vôľou. A vtedy sme si na vine sami. A už sotva môže byť niečo jasnejšie, ako opis tohto deja vo filmovom spracovaní. Napriek tomu že je na očiach, málokto sa nad ním zamyslel. Ale to už je naša zodpovednosť – druhá strana si „oznamovaciu povinnosť“ splnila.

    Poďme však nato postupne.

    Už sme písali o tom, že väčšina z nás sú pôvodne Bohovia žijúci na Zemi – označujeme to Asovia – ktorí sa pred dávnym časom dali chytiť do pasce a zostúpili hrať dvanásťrozmernú hru, ktorú dnes voláme život.

    As je podstatou šestnásťrozmerná bytosť, ale – v zmysle opisu v Knihe Svetla – pri zostúpení do Sveta Javi musel na seba vziať štvorrozmernú podobu. Napriek tomu jeho biopole je – v zjednodušenej podobe – bublina s dvanástimi rozmernostnými vrstvami nad sebou. Vyššie rozmernosti – do šestnásť – sú mimo roviny nášho biopoľa ale tiež naše. Pokračovať však budeme opisom dvanásťrozmernej hry – Hry Bohov – kvôli jednoduchosti. Pre úplnosť dodajme, že deti, ktoré sa posledné roky rodia už sú veľmi často oveľa vyššie bytosti.

    Pre jednoduchosť tiež použijeme opis stogní (čakier) v stĺpci nad sebou, teda namiesto deväťčakrového systému (tradičný slovanský) použijeme iba sedem – tie ktoré tvoria stĺpec. Znamená to, že rozmernostná rovinnosť č. 7 je úrovňou čakry Rodnik (deviatej). Na druhej strane však „zapájame“ aj vyššie rozmernosti – teda tie nad úrovňou čakry Rodnik.

    Ľudina je bytosť, ktorá funguje na úrovni 3 spodných čakier. Jeho/jej principiálny životný záujem sa dá opísať ako najesť sa, vyspať sa a prípadne si urobiť sebe podobného. Ak potomka má, tak to skôr ako „príhodu“, nie ako objekt cnostnej výchovy a zachovania Rodu. Z pohľadu riadenia vedomia je to RAB, teda v princípe bytosť na úrovni biorobota. Biorobot je biologická jednotka, ktorej motívy konania prichádzajú z priestoru mimo samotnú biologickú jednotku. Rab boží, alebo u západných kresťanov „služobník boží“ je ľudina s náboženským programom v hlavnej (operačnej) pamäti. Kresťanskú cirkev vynašiel Žid Pavol a Slovanom ju importovali Gréci. Celá vec je teda „dovoz“. Túto oblasť predstavuje spodný kruh na obrázku. Aby sme to charakterizovali úplne, „náboženský“ riadiaci program nemusí znamenať priamo chodenie do kostola. Takýto ľudia tam dokonca nemusia chodiť vôbec. Ale aby sme ich zaradili, je to skupina, ktorú nazývame EGOISTI, teda JA na prvom mieste. Kto myslí iba na JA, teda na SEBA, ten nemá SpoločnéVEDOMIE, teda skrátene Svedomie už na úrovni Tela.

    Na úrovni 4-5-6 sa nachádza oblasť „Vnukov Božích“. Je to Kultúra Pravoslávia taká, aká bola ešte pred tisíc rokmi. Samozrejme, že nemá nič spoločné s gréckou kresťanskou cirkvou, ktorá po reforme Gréka Nikona prevzala dnešný názov „pravoslávna“.

    Úroveň rozmerností 7-8-9 je dávno zabudnutá úroveň. Človekovia s tam umiestnenou Živatmou sa môžu nazývať Deti Božie.

    A úroveň rozmerností 10-11-12 je úroveň Asov. Kto dokáže svoje vedomie rozšíriť po tento kruh, ten sa nazýva Boh žijúci na Zemi – As.

    Tomuto tradičnému ponímaniu zodpovedá aj pôvodné triedenie kást:


    Zopakujme si, že kasty sú profesionálnymi kategóriami. Neskôr ich v Indii zmenili na Varny, ale to NIE JE to isté. O tejto problematike si povieme viac v inom článku. Na obrázku vidíme, že zrkadlovú štruktúru zachovávajú aj roviny Temného Sveta.

    Keďže reč je o energiách, tak začnime miestom, kde sa jej generuje najviac – hlavou:

    Skupina vedcov fyzikov v Rusku zamerala svoju pozornosť na koncentráciu energie okolo hlavy človeka. Keďže to boli fyzici, snažili sa túto energiu kvantifikovať. Meraním zistili, že človek za 24 hodín vyprodukuje toľko energie, koľko po prepočítaní na kilokalórie stačí na zdvihnutie 100 kg bremena do výšky 2,5 km. Nie, vidíte dobre. Hovoríme o 100 kg a 2,5 kilometroch. Rozumný človek sa opýta, kde táto energia mizne. Veď zápasíme s jej nedostatkom každý deň!

    Odpoveď je jednoduchá – žerú nás paraziti. Pretože ak žerú naše jemnohmotné telá, žerú nás. A my s tým súhlasíme…

    V súvislosti s našim biopoľom si pripomeňme niekoľko Konov stavby Sveta, ktoré s touto skutočnosťou priamo súvisia. Prvý Kon hovorí o tom, že NIKTO nemá PRÁVO narúšať biopole druhej bytosti. Napriek tomu je to dnes denná prax. Kon plne rešpektujú iba Svetlé Sily a čisto Temné Sily. Porušovanie každého Konu koniec koncov nesie za sebou ťažké karmické následky, ale to dnes väčšinu ľudí netrápi… Problém je v tom, že v minulosti cez Temné štruktúry sa k nám dostalo množstvo ďalších nečistých entít, ktoré nedodržiavajú nič. Prečo a načo je druhá vec. No a naši Smerdi to zožrali aj s navijakom.

    Druhý Kon hovorí o tom, že každá štruktúra hierarchie má „sedieť“ na svojom mieste. Veď aj v Prírode každá bytosť hrá iba svoju rolu. Teda AS má byť – z pohľadu lokalizácie Živatmy – na úrovni vedomia v rozmernostných rovinách 10-11-12. Ak tam nie sme, je to porušenie Konu a prináša to trest – teda presnejšie ide o implementáciu kauzálnej reťaze príčiny a dôsledku, ktorá platí vždy a vo všetkom. Na druhej strane, parazitujúce bytosti majú byť na energetickej úrovni 1-2-3 a sú dnes – vďaka tomu, že ich zásobujeme energiou – vyššie. „Trest“ prichádza za jedno aj druhé narušovanie. Neostávajme teda naivní.

    Tretí Kon hovorí o tom, že každá rozmernostná úroveň má právo zostavovať realitu na rozmernosti o 3 stupne nižšie. Inými slovami, čo si AS predstaví, to svojou mysľou aj dokáže vytvoriť, materializovať, ale v rovine o 3 sloje nižšej. As teda dokáže materializovať rovinnosť Detí Bohov, Deti Bohov dokážu materializovať úroveň Vnukov Bohov a Vnuci Bohov dokážu materializovať trojčakrové rozmernosti. Ale ako to dnes robia vidíme na výsledkoch – strach, hrôza a bieda. Napriek tomu je to výsledok NAŠEJ a nie cudzej činnosti! Posledným faktom je, že ak žijeme na úrovni 1-2-3 tak nedokážeme materializovať NIČ hodnotné – lebo už niet čo a kde.

    Tu si môžeme pripomenúť jav kritického množstva, ktorý v jednej zo svojich kníh opisuje Dr. Sineľnikov na známom príklade mraveniska. Dostatočné množstvo myslí pri koncentrácii na myšlienku dokáže zmeniť realitu, ale na každej úrovni inak:

    Kým bytosti na nízkych úrovniach dokážu Svet zmeniť iba tak, že všetky budú myslieť na zmenu – čo je očividne menej ako pravdepodobná ilúzia, tak oveľa menej Asov dokáže to isté. Svet v ktorom žijeme je taký, ako ho svojou mysľou formujeme. Je to naša vizitka a výsledok, za ktorý sa budeme zodpovedať. Nepríde žiadny Ježiško alebo Perún aby veci – v náš prospech – zmenil, vždy to bola a je naša úloha. Keď Perún príde, tak iba nás „odmeniť“ za našu aktivitu…

    Ako vysoko sme na ceste Duchovného vývoja, tak aj vyzerá Svet okolo nás. Nedivme sa teda tomu, ako vyzerá.

    Štvrtý Kon hovorí, že čo o sebe prehlásime, to aj sme. Ak teda prehlásime „AS JESM“, tak v jemnohmotnom svete aj sme ASMI. Toto je pozícia, z ktorej môžeme MENIŤ SVET. A čo dennodenne prehlasujeme o sebe my sami? Skúste sledovať reťaz svojich každodenných vyhlásení… lebo každé slovo je dôležité.

    Ďalej pokračujme tam, kde sme sa dostali v minulom článku – u astrálnych egregorov. Tento opis platí vo viac menej „štandardných“ situáciách. To, čo dnešná ezoterika nazýva Astrál my tradične nazývame NAV. Pri podrobnejšom delení rozlišujeme SLAV a NAV. Ako sme už písali, temná Nav je oblasť duchov a besov, ale je to tiež Astrál – tvrdenie neklame. Temná Nav je umiestnená pod Javou, je to teda oblasť, ktorú voláme Nebo alebo Peklo – jedno charakterizuje jej obyvateľov druhé fyzikálne vlastnosti prostredia.

    Nad Navou je Svet Javi, teda fyzický svet ľudí a živých bytostí. A nad Javou je Svetlá Nav, t.j. Slav, čo je svet Predkov a Ochrancov. Ezoterické učenie túto oblasť nazýva Astrálny a Mentálny svet. Oblasťou nad Mentálnym Svetom sa už nezaoberajú, ale my vieme, že to je Svet Pravi.

    Podrobnejším delením Svetov – obrázok hore – sme sa zapodievali na prednáškach, tu si len zopakujme, že do Javi sa materializujeme v pároch muž/žena, ktoré sa spolu vybrali a dohodli ešte pred narodením. Tu v Javi sa máme zaoberať Duchovným vývojom, ale my obchodujeme – pri zaujatí pozície „ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty, urobme vzájomne výhodný obchod“. Takéto páry sotva materializujú svojich Predkov – a takto to aj vyzerá.

    Egregory v Astrále sú – ale aj v Temnom, teda v Navi. Keby len ľudia vedeli čo to je dostať sa – a to „vlastnými zásluhami“ – do Navi…

    Ako je táto problematika zobrazená – a to veľmi podrobne – vo filmovej trilógii Matrix; čo sa deje ak minimálne recipročne neodplácame, ale odpúšťame voči nám spáchanú neprávosť či činíme pokánie si dokončíme v ďalšej časti.

    25.04.2017

  • ODKIAĽ PRIŠLI NAŠE DETI?

    Každý z nás si určite už takúto otázku neraz dal. Radi by sme vedeli, ako to vlastne je. Sú to naši Predkovia? Nie sú to naši Predkovia? Ako to vlastne je?

    Odpoveď si musí dať každý sám. Nie preto, že by sme nevedeli ako by to malo byť. Je to preto, lebo každý z nás si „pritiahol“ také deti, aký viedol život. Celkovo život, teda nielen to, čo prežíva momentálne v Javi, ale ako sa správal či správala aj v minulých životoch.

    Poznatky o princípoch (Konoch) materializácie človeka na Zemi je – samozrejme – potrebné ovládať. Sme tam, kde sme práve vďaka tomu, čo všetko sme v minulosti prežili. Netreba na to pozerať prehnane negatívne – všetko sa dá riešiť. Niekedy ľahšie, inokedy ťažšie, ale všetko závisí od nás samotných. Nikto cudzí nepríde a nezačne konať čokoľvek v náš prospech. Na konanie v náš prospech – teda v prospech našich Rodov – sme tu predsa my. A nedajte sa zlákať kdejakými sľubmi o milosrdenstve a akomsi zľutovaní Stvoriteľa. Stvoriteľ dal každej bytosti vo Vesmíre všetko čo potrebuje na to, aby mohla existovať a vyvíjať sa. Akési nejasne sľubované milosrdenstvo od Boha by znamenalo, že bude kohosi protežovať v neprospech kohosi iného – ale tiež tvora stvoreného Stvoriteľom. Takýto akt zo strany Stvoriteľa by znamenal že to, čo stvoril nie je dokonalé, a preto to musí korigovať. To by však odporovalo samotnému princípu neomylnosti Stvoriteľa.

    Priblížme si teda mechanizmus nášho inkarnovania sa vo Svete Javi z védického pohľadu. Takto nám bude jasnejšie ako sa správať, presnejšie ako sa vyvíjať k lepšiemu. To je podstata Duchovného vývoja.

    Aby náš výklad bol prístupnejší, budeme používať termíny široko zavedené v ezoterike. Tej sa dnes venuje veľa ľudí a teda je k dispozícii veľa literatúry. V princípe neexistuje zlá literatúra, v hre je iba naša schopnosť vytiahnuť z kníh to, čo potrebujeme a nevenovať pozornosť tomu, čo nie je podstatné. Z pohľadu teórie riadenia procesov hovoríme o systéme oddelenia informačného obsahu od informačného šumu. Ten sa vždy nachádza v každej informácii. Z védického pohľadu vieme, že každá Istina má množstvo hrán – lebo hovoríme o Obraze. A ku každému človeku sa vždy obracia tá hrana Obrazu, ktorú je schopný vďaka výške svojho evolučného vývoja pochopiť.

    Ak použijeme dnes v ezoterike zavedené názvoslovie, tak principiálne rozloženie našej materiálnej existencie je takéto:

    Prvý kruh vnútri je materiálne telo také, ako ho poznáme. Nad ním je – druhý kruh zvnútra – éterické telo. Potom nasleduje astrálne a mentálne telo. Tieto prvé štyri telá našej existencie nazývame aj „materiálnymi“, čím sa myslí skutočnosť, že ďalšie, nasledujúce telá už sú značne jemnohmotnejšie, teda je ich ťažšie detekovať – ak vôbec – dnešnou technikou.

    Z hľadiska fyziky môžeme použiť takéto delenie. Materiálne, fyzické telo dobre poznáme, éterické telo je tvorené jemným plynom, astrálne torznými poľami a mentálne magnetizmom. Všetky „nadstavbové“ telá možno považovať za formy organizácie elektrónov, v každom iným, špecifickým spôsobom.

    A v danom prípade preskočíme védický opis strún Vesmíru a prejdeme k Rodovému Egregoru:

     

    Mocné torzné polia Vesmíru nemôžu priamo vstupovať do našich tiel, pretože by nás roztrhli. Preto na úrovni Sveta Slavi existuje Rodový Egregor. Principiálne – ako už vieme – Astrálny aj Mentálny Svet sú Svety Slavi, ktorá však má viacero úrovní (Kniha Svetla). Mentálny Svet predstavuje horné časti Slavi, ktoré sú už na hranici so Svetom Pravi.

    Pre nás vhodné torzné polia zostupujú z Rodového Egregora a táto energia je rozdeľovaná medzi členov Rodu. Do nás vstupuje na úrovni stogne (čakry) Rodnik. Energia zeme vstupuje cez čakru Istok.

    Obe energie sa spájajú na úrovni 4. čakry a dochádza k „výbuchu“, ktorý rozdeľuje vzniknutý energetický tok do strán. Týmto sa torzné pole transformuje na pole magnetické. Takto sa formuje materiálne magnetické pole okolo nás (na obrázku svetložltá).

    Na povrchu magnetického poľa sa pohybujú elektróny, ktoré po vstupe od Rodnika do čakry Čelo (Tretie oko) sa rozdelia a vnútri magnetického poľa vytvoria éterické telo. Éterické telo sa formuje po magnetickom.

    Magnetické telo sa nazýva mentálne. Medzi mentálnym a éterickým telom sa následne vytvorí astrálna vrstva z torzných polí. Astrálne telo teda vypĺňa priestor medzi mentálnym a éterickým telom.

    Ak je éterické telo poškodené, tak torzné toky astrálneho tela vstupujú dovnútra a vtedy dochádza k rozladeniu všetkých čakier. Čakry pracujú vďaka mentálnemu telu – magnetizmu.

    Poškodenie mentálneho tela nastáva najmä pôsobením čiernej mágie, ale môže byť následkom aj silných šokov (dynamické pôsobenie). Nedajme sa pomýliť, každé pôsobenie iného subjektu na integritu nášho biopoľa je porušením jedného zo základných Konov stavby Sveta. Na to nemá nikto právo. Dnes sa tak deje často, ale to je iba prejav arogancie a moci, niečo také nie je Svetlými Silami povolené, a teda je to činnosť za ktorú príde odplata.

    Ako sme povedali, magnetické pole je mentálnym poľom. Mentálne pole slúži na zápis všetkých našich poznatkov. Čím človek viac vie, tým je jeho magnetické pole silnejšie a tým je silnejšia aj jeho éterická ochrana. Čím je silnejšie magnetické – t.j. mentálne – pole, tým prichádza viac astrálnych, torzných polí.

    Náš Rod od nás žiada, aby sme žili správne, v súlade s Konmi Stavby Sveta, nadobúdali nové životné skúsenosti a tieto životné poznatky posielali nazad do Rodového Egregoru.

    Z védického pohľadu máme všetky veci skúmať, ale ak k nejakému javu nemáme dostatok priamych poznatkov, tak máme použiť Princíp Podoby. Ten je vyjadrený „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Znamená to, že to, čo existuje dole a čo poznáme, je iba Obrazom toho, čo existuje hore, a teda to správnym použitím Princípu Podobnosti môžeme pochopiť.

    Takto je naše mentálne telo Obrazom Mentálneho Sveta, astrálne telo Obrazom Astrálneho Sveta a éterické telo časťou Éteru. Tieto zložky sú – samozrejme – vzájomne prepojené. Preto platí aj to, že človek ako Mikrokozmos je Obrazom Vesmíru, t.j. Makrokozmu. Teda aj vzájomné vzťahy a štruktúra je zachovaná. Toto poznanie nám blokuje iba Matrix.

    Na obrázku vidíme situáciu z pohľadu Makrokozmu. Mocné torzné polia, ktoré prechádzajú Mentálnou rovinou vstupujú do Astrálnej roviny a Rodového Ohniska (jedného z Rodových Egregorov). Sú to Vysoké, Svetlé frekvencie, ktoré však my nemôžeme priamo vydržať.

    Skrz 2. čakru (materializácia vo Svete Javi), t.j. na úrovni fyzickej roviny RO zarodí fyzické telo. RO je – za normálnych okolností – spojené s človekom dvomi kanálmi. Astrálny kanál slúži na materializáciu človeka v Javi a zároveň – po splnení všetkých úloh – na jeho návrat po smrti. Tento návrat sa však môže odohrať iba pri splnení niekoľkých podmienok. Jednou z nich je zážitok prirodzenej smrti. Kto zomrie násilnou smrťou sa do RO vrátiť nemôže. Výnimku tvoria iba tí, ktorí padli v boji proti nepriateľovi Rodu so zbraňou v ruke. Tu treba zdôrazniť, že boj so zbraňou v ruke ale za PENIAZE nie je naplnením tejto podmienky. Preto také „kozácke“ školy, ktoré pripravujú nájomných zabijakov už nemajú nič dočinenia so starou, Rodovou tradíciou.

    Tento princíp je univerzálny, preto svoju inkarnáciu nemôžu naplniť ani tie zvieratá, ktoré boli zabité ľuďmi pre peniaze. Presnejšie, všetko zabíjane živých bytostí – aj barbarské drancovanie lesov – pre peniaze a nie zo životnej nevyhnutnosti je narušovaním ich evolučného cyklu. Už vôbec tu nepatria tí, ktorí takto robia vo veľkom – bitúnky a podobné prípady. Svetlé Sily všetko dianie na nižších úrovniach sledujú a teda za všetko bude potrebné platiť… nie peniazmi.

    Každý z kanálov má svoju špecifickú funkciu. Astrálny kanál sme už spomenuli, preto ešte niečo o mentálnom kanáli. Skrz neho zostupujú na človeka poznatky nadobudnuté miliónmi Predkov, a zároveň slúži na posielanie našich životných skúseností napäť nahor k Rodu. Ak človek tieto informácie dodáva, tak dostáva energiu, ktorú potrebuje na život.

    Problém nastáva vtedy, ak ľudina porušuje Kony Stavby Sveta. V prípade neúcty a dokonca nezáujmu k Rodu tento odpája astrálny kanál. Týmto sa stráca možnosť návratu do RE po smrti. Ďalej, ak do RE posielame negatívne informácie – t.j. ak to, čo v živote robíme je iba egoistické prospechárstvo a nemá žiadny úžitok pre vývoj Rodu ako celku – RE odpojí aj mentálny kanál. Tieto súvislosti treba chápať nie z pohľadu akéhosi nejasného „hriechu“, ide jednoducho o odstránenie zdroja toho, čo bráni rozvoju ďalších pokolení.

    Kedysi sme poznali svojich Predkov do 9. pokolenia. Každý vedel ako sa volali, čo veľkého a slávneho vykonali, ctil si ich pamiatku. V takomto prípade astrálny kanál ostáva napojený. Ale takto sa dá aj stratené spojenie znovu nadviazať… aj keď veľmi prácne. Dôležité je však začať hľadať.

    Odpojenie oboch kanálov pociťujeme ako bezradnosť a neistotu ohľadom svojej ďalšej existencie vo svete. Všetko ako keby stratilo zmysel. Rod nestojí viac za takýmto človekom, ale vinu na tom nesie on sám. Nastupuje hľadanie východiska z takéhoto stavu, pretože intuitívne chápeme, že potrebujeme nový zdroj energie na život. Slabne nám magnetické pole, čakry nefungujú správne, stávame sa dôverčivejšími.

    Všetky naše životné skúsenosti sa zapisujú na naše magnetické pole, t.j. nastáva ich prenos do vyšších rovín, ale v podstate je toto spojenie mikrokozmu a makrokozmu realizované „interne“. Po odoslaní „dávky“ sa táto dostáva do RO, ale aktuálna kópia zároveň ostáva v našom mentálnom poli. Všetko, čo sme takto nadobudli – máme na mysli poznatky a životné skúsenosti – zase nadobudneme pri novej inkarnácii. Ale nielen my, budú – ako konglomerát – dostupné všetkým narodeným členom Rodu. To je oných „nepotrebných“ 95% nášho genómu, teda prenos genetickej pamäte pomocou DNK. A potrebuje novorodenec negatívne informácie chamtivých a egoistických členov Rodu? Odpoveď poznáme všetci.

    Odpojený jedinec nakoniec nejaké egregoriálne pripojenie vždy nachádza. Iné egregoriálne systémy mu dajú energiu, ale zároveň odoberú „internú“, t.j. Rodovú informáciu. Teda presnejšie tú jej časť, ktorá stihla rozstúpiť na daného jednotlivca a zapísala sa do mentálneho poľa. Už toto možno principiálne považovať za zradu Rodu, aj keď nie vždy možno situáciu posudzovať takto. Jedna vec totiž je, ak človek zahynie násilnou smrťou, druhá zase, ak dobrovoľne prestúpi do cudzieho egregoru – u nás najčastejšie kresťanského.

    Na úrovni magnetického poľa Zeme – teda mentálneho poľa Zeme – sú zapísané všetky pozitívne skúseností tých, ktorí na Zemi žili. Nepotrebné informácie sú pre normálny ďalší vývoj škodlivé, preto podľa tohto známeho princípu ani mentálne pole Zeme ich nezapisuje a neodovzdáva ďalej. RO totiž nami dodané informácie tiež „posúva“ nahor, do Pravi. Všetko je so všetkým previazané.

    Na úrovni mentálneho poľa Zeme sa vytvárajú konglomeráty informácií, ktoré je potreba oddeliť od pozitívnych informácií, teda tieto konglomeráty obsahujú čo do podstaty nepotrebné, deštruktívne informácie. Ale ak naše telo obsahuje toxíny, tak sa ich zbavuje napríklad tak, že všetky „spojí“ dokopy a vytvorí sa napríklad vyrážka. Takto treba chápať aj existenciu konglomerátu informácii v magnetickom poli Zeme. Je to ochrana egregoru.

    Egregor je teda v mentálnej rovine, ale nie je s ňou prepojený. Aby bolo možné zabezpečiť materializáciu ľudí naň napojených, tak ME si vytvára „pobočku“ na mentálnej rovine, teda nám už známy RO.

    Ak sa narodia deti, ktoré od počiatku svojich rodičov nerešpektujú, ba neraz im aj priamo povedia, že oni nie sú ich deti, tak tieto pochádzajú z „filiálky“ ME, ktorý môžeme nazvať aj Prechodový Egregor. Nie je však treba hneď predpokladať, že ide o niečo negatívne. V minulosti (a nielen v minulosti) bolo množstvo múdrych a šikovných ľudí zabitých či umučených preto, lebo hlásali informácie, ktoré vládnuca vrstva nepotrebovala. Veľa ľudí zahynulo aj pri autonehodách a živelných nešťastiach. Máme dnes vírusový jazyk aj vírusy v biopoli, teda nevyhodnocujeme varovné signály Prírody o príchode katastrof a podobne.

    Cesta naspäť, do Rodového egregora vždy existuje. Musíme si ale uvedomiť, že máme principiálne „trojitú“ pamäť. Prvá zložka je aktuálna, t.j. obsahuje informácie z našej aktuálnej inkarnácie. Druhá zložka obsahuje minulé životy a tretia je Rodová, čo dnes vedci často nazývajú aj „genetická“. Je treba vynaložiť viac úsilia, ale cesta späť EXISTUJE.

    Tieto informácie treba chápať iba ako súčasť celého Obrazu. Vždy platia – nikto ich nezrušil – aj KONY RITA, Zápovede Svetlých Bohov a ďalšie zdroje poznania našej Kultúry. Je tiež dôležité vedieť, že posledné želanie v živote sa vždy naplní, takže ak budeme v poslednej minúte života myslieť na Rod, tak k Rodu aj pôjdeme, ale toto pravidlo platí všeobecne. Ak nás mučia, tak ťažko koncentrovať svoje myšlienky. Preto naši Predkovia v boji nepadali do zajatia. Oni buď boj vyhrali alebo v ňom padli. Tretej možnosti niet – ak si ctíme Rod.

    Samozrejme že veľmi dôležitý je aj mentálny stav a myšlienky rodičov pri počatí dieťaťa. Ale aby sme to nenaťahovali, pozrime sa ešte na postupnosť, ako sa materializujú deti našich Rodov. Tradične mávali naše rodiny po 16 detí. To je tradícia, ale má to aj svoje „odborné“ pozadie:

    Z pohľadu metafyziky nie je číslo 16 náhodné. U bielych ľudí dedičnosť nasleduje po otcovi. Prvé štyri deti sú materializáciou Predkov otca, druhé štyri deti sú materializáciou Predkov matky, tretie štyri deti sú žreci a posledné štyri deti sú nové Duše, ktoré vstúpili do našej Rodovej matrice. Postupnosť je daná a môžeme si ju priblížiť nasledovne:

    V prostriedku diagramu je čiarkovane zanesená tzv. Rodová os. Opis začneme z pozície otca dieťaťa. Prvé dieťa rodičov prechádza po línii jeho otca, jeho starého otca a materializuje sa jeden z prarodičov z línie starého otca. Druhé dieťa ide po línii cez jeho otca, cez starú mamu a materializuje sa jeden z prarodičov starej mamy otca. Tretie dieťa prichádza po línii od jeho matky, otca jeho matky (starého otca) a materializuje sa  jeden z prarodičov od matky. Štvrté dieťa prichádza po línii od matky, cez starú mamu zo strany mamy a materializuje sa jeden z prarodičov zo strany maminej mamy.

    Postup je úplne analogický z pozície matky detí, ale aj tu najskôr prichádzajú deti po mužskej Rodovej línii.

    Prvé štyri deti jedných rodičov sú vždy – teda za splnenia predchádzajúcich podmienok – Predkovia otca. Ak otec zanechá deti – z akýchkoľvek dôvodov – tak necháva svoje deti na výchovu cudzej rodine. Ak on má deti s druhou partnerkou, tak táto môže rodiť deti svojho Rodu až vtedy, ak prvé štyri deti porodí z Rodu svojho muža. Ak muž už „vyčerpal“ svoju kvótu, tak materializuje deti z Prechodových Egregorov. Je teda naozaj dôležité v akom psychickom stave dochádza k počatiu.

    Geneticky najčistejšie dieťa po Rodovej línii je prvorodené dieťa. V našej tradícii sa takéto dieťa nazývalo aj UROD, t.j. je to ten, kto je U RODU. Prenesene – ako vidíme v jazykoch Západných Slovanov – sme sa takto s úctou chovali aj k tomu, čo nám vyrástlo na poliach, preto nám dodnes ostal názov ÚRODA. V dnešnej ruštine – postarali sa o to kresťania – je UROD nadávka. Nedajme sa však pomýliť, je to prastaré slovo.

    Pravidlo počtu detí platí aj vtedy, ak sa dieťa nenarodí – z akýchkoľvek dôvodov, teda aj pri potrate. Poradie sa „posúva“ bez ohľadu na dnešné „plánovanie“ rodičovstva, lebo zabitie ostáva zabitie.

    Táto téma nie je samozrejme plne vyčerpaná, ale pre potreby základnej informácie postačí. Pomôže sa nám orientovať v ďalších základných bodoch našej Kultúry a úcte k Predkom. Je možné, že podporenejšie informácie vyjdú neskôr v knižnej podobe.

  • ČIERNE MÝTY O KATYNI 3. ČASŤ

    Počas uverejňovania tejto našej série o Katyni nám sem tam prišli aj dosť nečakané „rady“. V prvom rade nás upozornili, že to (zlí) Rusi pozabíjali (dobrých, samozrejme katolíckych) Poliakov. O tom, akí „dobrí“ sú Poliaci sa bude možno čoskoro dočítať v knihe z r. 1946, ktorá podrobne opisuje, ako nás Poľsko okradlo o naše územia na severe, čo dodnes žiadna (slovenská?) vláda nerieši.

    Nemožno samozrejme tvrdiť, že celý národ je zlý – to už je prvok projektu Démon slovanstva. Ale nemožno ani súhlasiť s tým, ako sme boli okradnutí a ignorovať množstvo obetí, ktoré toto rozhodnutie prinieslo.

    Čo sa týka problému Katyne je situácia dnes – čo do právnej podstaty – jasne uzavretá. Na medzinárodnej súdnej pôde bolo rozhodnuté – na základe dôkazov – že nie ZSSR dal povraždiť poľských zajatcov. Ale to nevadí rusofóbom pokračovať v ich križiackej výprave. Ostatne, ak na niečo nie sú dôkazy, tak existuje veľký priestor na tvorivosť…

    Vari by bolo užitočné sa pozastaviť nad tým, prečo tak veľa ľudí nekriticky verí tomu, čo sa objaví na internete. Naši čitatelia – dúfame – sa riadia princípom Zdravomyslia. No a tým, ktorí nám často posielajú „overené“ informácie o tom, ako si „vymýšľame“ – veď všetky médiá okolo sú rusofóbske – môžeme povedať iba jedno. Naozaj urobíte lepšie, ak budete naďalej navštevovať „overené“ B-A mediálne zdroje. Je ich k dispozícii neúrekom. My sme a budeme Slovania.

    A my pokračujeme v našej téme. Je naozaj potrebné sa oboznámiť s celou situáciou, ktorá sa v období Druhej svetovej vojny vyvinula, lebo bez toho nie je možné pochopiť podstatu celého problému.

    Zamlčovaným faktom demokratických médií je aj to, že Ukrajinci a Bielorusi vítali Červenú armádu s veľkou radosťou. Prečo to tak bolo? Udalosti sa totiž vyvíjali nasledovne. Poľská šľachta už na tretí deň po napadnutí začala utekať pred nemeckou armádou, ale tento fakt nespôsobila iba a vyložene zbabelosť.

    V 20. storočí už iba šľachta pozerala na vojnu ako na príležitosť a zdroj vlastného obohacovania sa. Ale Nemci svojim postupom už na tretí deň dali šľachte jasne najavo, že všetky jej zisky v tejto vojne budú 2 m2 zeme, pričom ani tu niet garancie, že to nebude pre niekoľkých šľachticov naraz. Šľachta okamžite prestala vidieť zmysel takej vojny a rýchlo zutekala do Rumunska. To isté však urobili aj v časoch poľsko-ruskej vojny r. 1920, hoci túto vojnu začali Poliaci. Samotný Piłsudski o tom napísal:

    „Nad celou Varšavou visel prízrak špekulatívnej bezmocnosti a premyslenej zbabelosti. Jasným dôkazom toho bolo vyslanie delegácie s prosbou o mier“.

    Ale keď nekompetentný Tuchačevský otvoril Piłsudskému tyl svojho frontu a Poliaci nečakane vyhrali, tak šľachta okamžite požadovala korisť. Touto korisťou sa stali územia Západnej Ukrajiny a Bieloruska.

    Ukrajincov a Bielorusov vyháňali z ich pozemkov a rozdávali ich Poliakom, veteránom vojny z r. 1920. Táto situácia vyústila do neprestajných povstaní, ktoré tajne podporovalo Nemecko. Neskôr hnutie odporu prerástlo do toho, čo dnes poznáme ako Banderovci. Táto organizácia teda nevznikla ako potreba boja proti Sovietom, ktorí im nič neurobili, oni začali svoj boj proti Poliakom okupujúcim ich krajinu. Na potláčanie tohto ukrajinsko-bieloruského povstania roľníkov nasadzovali Poliaci jednotky poľských policajtov, ktorí si nijako nevyberali metódy.

    Už vieme, že situácia okolo obsadzovania území okupovaných Poliakmi bola zo strany Červenej Armády neočakávaná a mobilizáciu vyhlásili neskoro. Kvôli situácii s urýchlenou mobilizáciou a nedostatkom času boli pri obsadzovaní Západnej Ukrajiny a Bieloruska vytvorené aj oddiely z profesionálnych vojakov ČA. Jedna takáto jednotka s veliteľom Rozanovom dostala za úlohu zaútočiť na Grozno. Veliteľ v hlásení z 20. septembra napísal:

    „Naša motorizovaná skupina pri Skideli narazila na poľský oddiel v sile okolo 200 ľudí, ktorý potláčal protipoľské povstanie. Týmto trestným oddielom bolo zabitých 17 miestnych obyvateľov, medzi nimi aj 2 mládenci vo veku 13 a 16 rokov. Mechanizovaná skupina pri útoku napadla protivníka z oboch strán… Protivník kládol tvrdý odpor 1 a pol hodiny a celý boj skončil až po 18 hodinách.“

    Boj bol naozaj tvrdý, lebo skupina Rozanova mala straty a jeden vojak bol ranený. Nuž hľa, Poliaci vedeli, že ČA už tretí deň útočí a aj tak dali prednosť zabíjaniu bieloruských mládencov…

    Poliaci rozhodne neboli takí idioti, aby nepochopili, prečo musia ako vojaci zotrvávať v zajateckých táboroch. Ich cieľom však bolo ostať v týchto táboroch až do konca vojny a navyše, ZSSR sa im vonkoncom nepáčilo. NKVD sa úporne snažilo presviedčať Poliakov, aby sa sformovali a tajne pôsobili na území obsadeného Poľska a bojovali proti Nemcom.

    Rok pred napadnutím ZSSR Nemeckom – v októbri 1940 – Beria navrhoval, aby v jednom Sovchoze na juhu ZSSR sformovali prvú poľskú divíziu. Poľských generálov a dôstojníkov bolo k dispozícii nadostač, presnejšie viac než dosť na jednu divíziou. Nenašli sa však takí Poliaci, ktorí by chceli bojovať.

    V ZSSR neexistoval plán útoku na Poľsko, neexistovali plány umiestňovania vojnových zajatcov, nevedeli, kde internovať vojakov. Situácia sa však vyvinula veľmi rýchlo a napriek očakávaniam. Príprava okolo riešenia tohto problému sa systematicky začala až 19. septembra, lebo nastal problém čo robiť so zajatcami, kde ich držať.

    Beria v tom čase riešil problémy procesov nevinne odsúdených v kauze Ježov a len v roku 1939 bolo na slobodu prepustených 360 000 nevinne odsúdených ľudí. Armáda na internáciu poľských zajatcov nedostala k dispozícii ani jeden gulag. Napríklad poľskí dôstojníci ušli a ich ženy ostali pod nemeckou okupáciou. Dostávali listy od mužov zo ZSSR, pričom adresa odosielateľa bola napr. Dom kultúry Gorkého a podobne. Tak si tam Poliaci v skutočnosti žili.

    Pretože neboli priestory, tak nastávali situácie, že z kúpeľov vyháňali rekreantov a obsadzovali ich zajatými Poliakmi. Používali sa aj kostoly, kláštory – teda všetko, čo bolo možné použiť. Generálov však ubytovávali v súkromí.

    Záznamy hovoria, že napríklad na trhu v Starobeľsku sa nedalo prechádzať, lebo bol celý prepchatý poľskými dôstojníkmi, ktorí sa hneď pustili do špekulácií. Podľa údajov sa vtedy pod názvom „zajatecký tábor“ skrývalo najčastejšie stravovacie zariadenie s kuchyňou, kde sa vojenským zajatcom vydávala 3x do dňa teplá strava.

    ZSSR bolo plánované hospodárstvo, ak chceli niečo postaviť, tak bolo potrebné rok vopred požiadať o pridelenie materiálu. Ak by sa pripravovali rok predtým na internovanie Poliakov, tak by existovali pripravené kapacity na takúto akciu. Nebolo však nič. Zajatci preto neraz ostávali v miestnych saunách a liečebných ústavoch. O prísnosti ich režimu svedčia záznamy, že ešte aj 3 mesiace po internácii nachádzali u poľských dôstojníkov pištole a náboje.

    Bolo však treba obozretne pracovať aj s medzinárodnou situáciou a nepoddávať sa provokáciám. Veď aj vojnu proti Poľsku začali Nemci tak, že svojich vojakov prezliekli do poľských uniforiem a sami si zničili svoju rádiostanicu, pričom zabili aj niekoľko vlastných ľudí. Potom hneď vyhlásili, že to urobili Poliaci. A práve zabitie týchto nemeckých vojakov bolo formálnym dôvodom na vyhlásenie vojny Poľsku zo strany Nemecka.

    A teda, čo sa v skutočnosti stalo s poľskými dôstojníkmi v Katyni?

    Dva týždne po vstupe ČA do Západnej Ukrajiny a Bieloruska – 30.9.1939 – dal ZSSR obyvateľstvu týchto území podmienku. Ak chcú žiť v ZSSR, tak musia prijať Sovietsku vládu ako formu riadenia, musia znárodniť banky a veľké podniky a všetku zem odovzdať roľníckym výborom. Za tri týždne bolo obyvateľstvo rozdelené na volebné okruhy po 5 000 obyvateľov, zvolilo si volebné a spočítavacie komisie, vybralo kandidátov za členov národných výborov a 22. októbra tajne za nich hlasovalo.

    27. októbra 90,8% členov odsúhlasilo podmienky ZSSR a požiadali o prijatie do ZSSR. Za prijatie do ZSSR hlasovalo 86% všetkého obyvateľstva. Najvyšší Soviet žiadosť prijal a zároveň v tom čase odovzdal vtedy suverénnej Litve Volyňskú oblasť s hlavným mestom Viľňusom. Toto však poľská „exilová“ vláda vo Francúzsku pod vedením Sikorskeho nemohla odpustiť a v novembri 1939 vyhlásila ZSSR vojnu. Táto vláda už mala partizánske oddiely tzv. Armády Krajovej a tie hneď začali bojovú činnosť na Západe ZSSR formou teroristických útokov proti stúpencom sovietskej moci a rôznym objektom. Vojna pokračovala až do júla 1941, keď ZSSR a vláda Sikorskeho uzavreli vojenskú dohodu. Tým, že Sikorsky začal vojnu proti ZSSR zmenil vojakov Poľskej armády nachádzajúcich sa na území ZSSR z Poliakov internovaných na území ZSSR na vojnových zajatcov krajiny bojujúcej proti ZSSR. Tým začalo byť ešte ťažšie ich presvedčiť na vojnu proti Nemecku a už rátali na 100% s tým, že v zajatí prečkajú až do konca vojny.

    Zajatí poľskí generáli otvorene odmietali formovať divízie a veliť im, pričom sa odvolávali na Sikorskeho.

    Keďže Poliaci vytrvalo odmietali nastúpiť do bojov za oslobodzovanie Poľska, boli nakoniec poslaní na nútené práce do troch gulagov, kde mali pracovať napríklad na stavbe ciest okolo Smoleňska dovtedy, kým neprejavia rozhodnutie vstúpiť do armády a bojovať za oslobodzovanie Poľska. Takto z internačných táborov – kde nerobili iba dostávali jedlo – boli v dávkach posielaní vlakmi do gulagov na nútené práce. Odoslanie dávky veliteľ internačného tábora oznamoval telegramom do Moskvy. Veliteľ správy NKVD zase telegramom v mieste ich príchodu oznamoval ich príjem.

    Teda telegram veliteľa internačného tábora alebo strážnej jednotky NKVD s textom napr. „splnené 200“ oznamoval vyslanie alebo prijatie dávky 200 zajatcov. Neznamenalo to – ako sa to snažia dnes prekrútiť – „zabitých 200“ a pod.

    V tomto smere je opäť poučné si pripomenúť citáty W. Churchilla. Keď sa Sikorsky stretol s Churchillom 15. apríla 1943 presviedčal ho, že to NKVD zabilo poľských dôstojníkov v Katyni. Churchill však povedal:

    „Ak sú vaši dôstojníci mŕtvi, nikto ich neoživí. Neverte provokácii. Nemecká propaganda sa snaží vniesť nezhody medzi spojencov. Áno, boľševici vedia byť veľmi krutí, ale v tom je ich sila. A tá slúži nášmu spoločnému cieľu zničiť nemeckú silu.“

    Sikorsky o 3 mesiace neskôr zahynul pri brehoch Španielska. Poliaci tvrdia, že ho zabila sovietska rozviedka. Ale britská tajná služba dodnes neodtajnila spis o jeho smrti. To môže znamenať iba jedno jediné – zabili ho Angličania.

    A ako bolo na tom z pohľadu propagandy Nemecko? Propaganda bola už v tých časoch dávno najsilnejšou zbraňou. Európanov nemohla nijako nadchnúť a oduševniť nemecká doktrína nadradených Árijcov, veď Nemci hlásali, že oni sú vyvolení potomkovia veľkých Árijcov minulosti. Ale potom na akom základe mohli spojiť európske národy, ktoré boli nimi podrobené? Potrebovali zjednotiť Európu a jej národy v boji proti komunistickému internacionalizmu. Strach pred komunizmom nebol však samospasiteľnou myšlienkou, lebo komunisti boli vo všetkých krajinách. Hitler si podrobil krajiny, ktorých komunistické strany vstúpili do Komunistickej internacionály, ale Stalin po celé dva roky – do napadnutia ZSSR – vôbec na to nereagoval. Pracujúci Európy však videli, že práve komunisti sú ich politickými ochrancami, ostatným politickým stranám išlo – vtedy ako aj dnes – iba o vlastné zisky a nie o pracujúcich a ich rodiny. Ale práve robotníci sa mali stať vojakmi armády Tretej ríše. A navyše – čo s Anglickom a USA, veď to sú spojenci komunistického ZSSR.

    Ostala teda iba stará, ale osvedčená idea, o ktorej dnes všetci kritici mlčia – bola to idea boja so židovským obyvateľstvom Európy. Táto idea sa hodila po všetkých parametroch. Všetci ju poznali a bolo známe aj to, že Komunistická internacionála a aj vládnuca špička v ZSSR boli v značnej miere Židia. Známe bolo aj to, že v Anglicku je židovská lobby všemožná a USA principiálne riadi práve ona. Preto bolo ľahko nastaviť propagandu tak, že Nemci bojujú proti Židom.

    Ďalej bolo potrebné nastaviť obyvateľstvo Európy tak, že pod vládou zlých Židov sa do Európy tlačia americkí negri, indickí miešanci a kozáci s Mongolmi. Oni do Európy vtrhnú, znásilnia a porežú všetkých Európanov. Pretože však iba slová nepôsobia na obyvateľstvo dostatočne efektívne, potrebovali Nemci poukázať na ďalšie židovské zločiny, aby vystrašili národy Európy. Preto r. 1943 vykopali masové hroby poľských dôstojníkov, ktorých aj sami postrieľali na jeseň r. 1941 a v ich likvidácii obvinili sovietskych Židov. To bol centrálny propagandistický útok Nemecka v celej vojne.

    Nemeckej tlači preto dával inštrukcie osobne ríšsky minister propagandy Dr. Göbbels. Len od 6. po 13. apríl dal novinárom inštrukcie o Katyni v rozsahu 40 strojom písaných stranách. V nich je Stalin spomenutý iba jediný raz, lebo všetky inštrukcie sa koncentrovali iba na Židov.

    Göbbels spája anglických a sovietskych Židov takto:

    „…aby títo židovskí neľudia, ktorí uzavreli spoločnú dohodu medzi Londýnom a Moskvou…“

    Systematicky huckal Európanov proti Židom:

    „Takýto ideálny prípad spojenia židovského zverstva s odpudzujúcou židovskou lživosťou sme my nepoznali v celej európskej histórii.“

    Pod zámienkou katyňskej udalosti Nemci vyviezli Židov z varšavského geta do Osvienčimu a tvrdo postupovali voči tým Židom, ktorí v gete ostali. Göbbels žiadal pevne prepojiť katyňský nález so Židmi:

    „Bolo by absolútne nesprávne predpokladať, že sme pretláčali našu zahraničnú propagandu tým, že vnútri krajiny používame židovskú otázku v katyňskom prípade. Aj vodca dáva dôraz na to, aby židovská otázka bola spojená s katyňskou udalosťou. Zodpovedajúca inštrukcia pre tlač bola daná včera v denných pokynoch“.

    Göbbels žiadal, aby sa antisemitská propaganda viedla nepretržite:

    „Tu sa nám znovu predkladá možnosť nasmerovať pozornosť svetovej a nemeckej verejnosti na Židov. Teraz Židia znovu vymysleli machináciu. Znovu robia svojimi známymi metódami – zamlčovať veci, ktoré sa im nehodia. Židovská tlačová agentúra – ktorá vymyslela túto machináciu – dosť drzo a bez škrupúľ priznáva úmysel Židov zabiť mlčaním a pochovať bez hluku katyňskú udalosť potom, ako už bolo otvorených toľko hrobov. To je čisto po židovsky. Takýmto spôsobom sa snažia zaretušovať zmiznutie 12 000 poľských dôstojníkov. Zodpovedajúci bod musí byť vložený dnes do hesla dňa…“

    Musolini napríklad vydal pokyn, aby sa v Taliansku otázka Katyne nepreberala vôbec. Bolo to preto, lebo taliansky fašizmus bol na rozdiel od nemeckého nacizmu tesne previazaný so sionizmom a na rozdiel od Nemecka na území Talianska neboli žiadne obmedzenia pre Židov. Musolini preto nechcel Katyňou vyvolať v Taliansku výbuchy antisemitizmu.

    Z pohľadu zdravého sedliackeho rozumu Nemci akosi nepochopiteľne riskovali, keď postavili celú svoju propagandu na Katyni – vyzerá to, že sa naozaj zbláznili. Veď čo by nastalo, ak by hlavná zložka, ktorá bola v tejto afére zainteresovaná – poľská exilová vláda Sikorskeho – prehlásila, že poľských dôstojníkov zabili Nemci? Celý svet by uveril Poliakom a nie Nemcom! A podľa všetkej logiky tak aj urobiť mala, a to aj vtedy, ak by aj reálne existovali dôkazy, že poľských dôstojníkov zabili Rusi. Veď po vojne by bol dostatok času na detailné odborné vyšetrenie. Ak by Poliaci obvinili Nemcov, tak celá sila nemeckej propagandy by nakoniec padla na ich vlastné hlavy.

    Z praktického hľadiska by sa vojaci spojencov nemej ochotne vzdávali Nemcom, európske národy by sa od Nemecka odvrátili, Druhá svetová vojna by sa skončila rýchlejšie a prelialo by sa v nej menej krvi.

    Ale Hitler aj s Göbbelsom boli dosť obozretní a už vôbec nie idioti. Keď začali katyňskú provokáciu dobre vedeli, že Poliaci so Sikorskym na čele sú ich vazalmi a že presne splnia rozkazy z Berlína.

    Hitler aj s Göbbelsom tiež dobre vedeli, že Poliaci vo vojne zradia svojich spojencov: Anglicko, Francúzsko aj ZSSR. A Sikorsky naozaj bol zradca, ktorý konal v prospech Nemecka.

    Podľa niektorých dezinformácií sa Sikorsky obrátil na medzinárodný Červený kríž s požiadavkou o medzinárodné vyšetrenie nálezu v Katyni. Aký iný chamtivec – okrem poľskej šľachty – by začal v čase druhej svetovej vojny účinkovať v nemeckej propagandistickej mašinérii? Medzinárodný Červený kríž by postavil Nemcov aj Poliakov pri nezávislom vyšetrovaní mimo priameho vplyvu na chod skúmania, a preto ani Nemci ani Sikorsky nepotrebovali žiadne nezávislé vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie by odhalilo hitlerovskú provokáciu.

    13.4.1943 Nemci v rádiu oznámili, že oni objavili a vykopali masové hroby s 12 000 poľskými dôstojníkmi. Neznalým by sa zdalo, že táto otázka bola pre Poliakov absolútnou novinkou. Už o dva dni nato – 15. apríla – pozval Churchill Sikorskeho na pracovné raňajky a presviedčal ho, aby sa Poliaci nezúčastnili hitlerovskej provokácie.

    Ale už na nasledujúci deň – 16. apríla – vydala poľská exilová vláda v Londýne komuniké, v ktorom bez akýchkoľvek nezávislých vyšetrovaní fakticky prehlásila, že poľských dôstojníkov postrieľali Rusi. Ba čo viac, Sikorsky vykecal podstatu dôverných rokovaní, ktoré viedol so Stalinom.

    Poľská zrada spojencov bola podlá a cynická, a teda slovami Göbbelsa:

    „Takéto niečo sme doteraz nepoznali v celej svojej vojenskej histórii.“

    Čo vlastne stála svet a spojencov zrada Poliaka Sikorskeho?

    Za prvé, oficiálnymi spojencami Nemecka v Druhej svetovej vojne boli Taliansko, Fínsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko, ale okrem vojsk týchto štátov do nemeckej armády dobrovoľne vstúpilo 1,8 milióna občanov ďalších krajín, vrátane oficiálne neutrálnych Španielov a Švédov. Z nemeckých dobových filmových kroník sa dá zistiť, kto išiel spolu s Nemcami proti ZSSR: Lotyši, Estónci, Belgičania, Dáni, Holanďania, Francúzi, Španieli, Taliani, Rumuni, Slováci, Maďari, Chorváti. Sovietskych ľudí však najviac vraždili Poliaci.

    Taliani poslali na pomoc Nemecku 300 tisícovú armádu, pričom do sovietskeho zajatia padlo 48 954 talianskych zajatcov. Koľko muselo byť Poliakov v nemeckej uniforme, keď ešte pred rokom 1943 padlo do sovietskeho zajatia 60 280 osôb? Treba však vedieť, že od roku 1944 už zajatých Poliakov neposielali do zajateckých táborov, ale ich hneď po zajatí vysielali do centier, kde sa formovali divízie Vojska Poľského na boj proti fašistom.

    Za druhé, vojna sa zo strany Nemcov veľmi rýchlo stala oveľa krutejšou. Nemci a ich spojenci sa neochotne vzdávali do zajatia, na sovietskom fronte bojovali do pádu Berlína, ba dokonca aj po oficiálnej kapitulácii Nemecka. Rakúsky historik Stefan Karner – špecialista na nemeckých zajatcov – píše o neefektívnosti dvoch sovietskych propagandistických organizáciách, ktorých úlohou bolo rozkladať nemeckú armádu:

    „Obe tieto organizácie a ich výzvy na prechod na stranu protivníka nemali viditeľný úspech medzi nemeckými a rakúskymi vojakmi. Okrem toho nacistická propaganda cieľavedome šírila strach pred sovietskym zajatím, ktorý ešte podporovala pridávaním napríklad oznamu medzinárodnej lekárskej komisie z 30.4.1943 o vraždách v Katyni.“

    Čím dlhšie trvala vojna, tým viac nemeckých civilistov zabíjalo anglo-americké letectvo, tým viac nemeckých vojakov a ich spojencov zomieralo na fronte, ale zomieralo aj viac Britov, Američanov aj obyvateľov ZSSR.

    V katyňskom prípade priniesla poľská podlosť svetu milióny zabitých v Druhej svetovej vojne navyše. O Poliakoch sa vyjadrovali ako Churchill tak aj Stalin a iní vodcovia, ale na adresu poľskej šľachty sa jasne vyjadril aj samotný Piłsudski na zjazde veteránov poľsko-sovietskej vojny v Kališe r. 1927:

    „Vymyslel som množstvo krásnych slov a vysvetlení, ktoré budú žiť aj po mojej smrti a ktoré zaradia poľský národ medzi idiotov.“

    A tu sa ponúka otázka, či poľská podpora nemeckej propagandy neznamenala podporu nacizmu formu šľachtického idiotizmu? Treba hneď a rázne povedať, že nešlo o žiaden idiotizmus, presnejšie nie oba o idiotizmus.

    Keď Nemci v lete 1941 pod Smolenskom obsadili sovietske zajatecké tábory so zajatými poľskými dôstojníkmi a na jeseň ich postrieľali, tak ich zakopali v parkovej zóne Smolenska tak neokrôchane, že na tieto masové hroby hneď narazili Poliaci, ktorí slúžili v nemeckej armáde. Títo už začiatkom r. 1942 postavili nad masovými hrobmi dva brezové kríže. Ale to nebolo všetko. Keď sa dozvedeli, že v ZSSR sa formuje poľská armáda pod velením generála Andersa, tak Nemci – aby vyvolali medzi Poliakmi a ZSSR rozkol – ešte v decembri 1941 poslali do štábu Andersa v Buzuluku provokatérov, ktorí boli prestrojení za poľských partizánov. Títo priniesli mikrofilm a správu, že poľských dôstojníkov pod Smolenskom postrieľali Rusi.

    Teda o tom, že poľskí dôstojníci boli postrieľaní už vedel aj Sikorsky ešte r. 1941. Ale Sikorsky nielenže nezačal konať, on dokonca ani nepožiadal ZSSR o preverenie tejto informácie. Poliaci začali s propagandou až o jeden a pol roka neskôr, keď z Berlína prišiel rozkaz. Katyňská zrada však nie je prvou ani poslednou zradou spojencov zo strany Poliakov.

    Napríklad keď v septembri 1939 Nemci rozbili Poľsko, tak Hitler – ktorý na Západe nemal viac záujmov – nástojčivo ponúkal Anglicku a Francúzsku mier, ale títo ho neprijali. Nemci teda začali prípravu námornej blokády Veľkej Británie.

    Angličania ako odvetu vymysleli pre nich životne dôležitú operáciu: obsadenie neutrálneho Nórska. Britskí historici vo filme ZÁPADNÝ FRONT o tom podávajú takéto informácie:

    „V takejto situácii nadobudli najdôležitejší strategický význam škandinávske krajiny. Ak by anglické a francúzske vojská obsadili Nórsko, tak Nemci by sa ocitli odrezaní od zásob železnej rudy, ktorú dostávali cez Nórsko a Švédsko. Okrem toho bude nemecká flotila pripútaná k Baltickému a Severnému moru, pretože na našej strane by bola číselná prevaha, cez ktorú by Nemci sotva mohli úspešne preniknúť. Územie Nórska tiež zabezpečí Angličanom a Francúzom vojenské letiská. Nálety na územia Nemecka – najmä jeho severné časti – budú ľahko realizovateľné. Rastúca vojensko-priemyselná prevaha Nemecka sa stáva neúnosnou.“

    V októbri 1940 však okupáciu Nórska a Dánska realizovalo nemecké velenie, čím tieto plány nadobro prekazilo. V tejto operácii Nemecko predbehlo protivníka iba o 24 hodín. Tu vzniká veľmi naliehavá otázka: kto upozornil Hitlera, ktorý pôvodne o okupácii Nórska ani neuvažoval – že sa ho pripravujú obsadiť spojenci?

    Britské historické zdroje hovoria o tom, že francúzske a britské jednotky už boli na ceste na lodiach, keď Hitler obsadil Nórsko. Tieto oficiálne údaje však zamlčujú fakt, že v expedičnom vojsku bola zaradená aj jedna poľská brigáda. Znamená to, že poľská šľachta Sikorskeho o tomto pláne vedela a aj ho Nemcom dobre predala.

    Poľská šľachta totiž hrala svoju veľkú hru. Poľsko bolo obsadené Nemeckom, ale ak Veľká Británia a Francúzsko uzavrú s Hitlerom mier, tak nikto okrem Hitlera nemohol dosadiť Sikorskeho do Poľska. Táto hnusná zrada pridala oveľa viac preliatej krvi do Druhej svetovej vojny. Druhou stranou mince však bol fakt, že Poliaci sa týmto tesne spriahli s Nemcami. Teraz sa však iba Nemci stali hrozbou prezradenia, čím ich prinútili robiť to, čo potrebovali.

    Zo záznamov komunikácie medzi Göbbelsom a Ribbentropom jasne vyplýva, že Sikorskeho chcel Göbbels pozvať na exhumáciu pozostatkov poľských dôstojníkov do Katyne. Túto akciu rázne zastavil až Hitler, lebo to by znamenalo kompromitáciu Sikorskeho, s ktorým ešte rátal do ďalších dôležitých kombinácií.

    V Göringovom štábe pracoval veľmi zdatný britský špión, ktorému sa podarilo vypátrať spojenie nacistov so Sikorskym. Spojenci si nemohli dovoliť škandál vyplývajúci z takéhoto odhalenia, preto britská spravodajská služba Sikorskeho utopila v lietadle.

    Dokončenie tejto témy prinesieme nabudúce.

    18.04.2017

  • „NEZÁVISLÁ“ EUROVÍZIA

    Niektorí naši ľudia sledovali škandál okolo súťaže Eurovízie, ktorá sa dostala do „neurovíznej“ situácie. V roku 2016 túto súťaž – podľa platných pravidiel – na základe hlasovania divákov vyhral ruský zástupca. Aby sa tak nestalo, tak porušili svoje vlastné pravidlá a namiesto hlasovania divákov demokraticky hlasovala porota tak, že vyhrala Ukrajina. Táto sa pri tohtoročnej organizácii podujatia rozhodla nevpustiť – opäť demokraticky – na svoje územie súťažiacu z Ruska. V tejto súvislosti preberáme pohľad na problém z ruskej strany. Pre našich čitateľov iba vysvetlenie: SBU je ukrajinská spravodajská služba.

     

    Škandál okolo súťaže „EUROVÍZIA 2017“ môžeme z nášho pohľadu považovať za uzavretý – všetky detaily sú známe.

    Rusko sa na tejto súťaži nezúčastní a Prvý kanál ju nebude vysielať.

    A zatiaľ čo Európania vyjadrujú svoje poľutovania, my by sme mali poďakovať SBU za to, že situácia sa vyvinula práve takto.

    Po tom ako bolo oficiálne potvrdené, že ruskej súťažiacej Júlii Samojlovej nebude povolený vjazd do Kyjeva, aby sa mohla zúčastniť pesničkovej súťaže EUROVÍZIA 2017, predložil Európsky vysielací zväz oficiálne dva alternatíve varianty Prvému kanálu v snahe nájsť riešenie, ktoré by Rusku umožnilo pokračovať tohto roku v účasti na súťaži.

    Predložené ponuky boli postavené na tom, že účasť môže byť zabezpečená buď cez družicu, alebo výmenou vybratej umelkyne za takého interpreta, ktorý by mohol bez porušenia ukrajinských zákonov vstúpiť na územie Ukrajiny počas súťaže – hovorí sa v oficiálnom vyhlásení organizátora, ktoré priniesla agentúra INTERFAKS.

    Európsky vysielací zväz „s poľutovaním konštatuje“, že obidve ponuky boli zamietnuté, a že Prvý kanál odmietol vysielať súťaž.

    „Znamená to, že Rusko sa v tomto roku už nemôže zúčastniť súťaže. My by sme veľmi chceli, aby sa všetkých 43 krajín mohlo zúčastniť a urobili sme všetko pre to, aby tento cieľ mohol byť dosiahnutý,“ – zhodnotil Európsky vysielací zväz.

    Thomas Schreiber, koordinátor nemeckej verejnoprávnej mediálnej spoločnosti ARD okomentoval túto správu v tom duchu, že účasť Júlie Samojlovej v EUROVÍZII by bol silným signálom toho, aká „životaschopná je základná myšlienka pesničkovej súťaže“.

    „Ľutujeme, že Ukrajina sa chytila do pasce protiruskej propagandy. Ľutujeme, že farebný svet EUROVÍZIE, ktorý vystupuje za toleranciu, mnohoobraznosť životných štýlov a radosť z neho tohto roku v Rusku neuvidia“ – povedal Schreiber.

    Tlačový sekretár prezidenta Ruska Dmitrij Peskov tiež vyjadril poľutovanie, ale z úplne iného dôvodu.

    „Ukázalo sa, že organizátori EUROVÍZIE prejavili neschopnosť splniť podmienky svojich vlastných pravidiel a neschopnosť vyzvať krajinu, ktorá vyjadrila pripravenosť u seba zorganizovať túto súťaž, aby dodržala pravidlá platné pre organizátora, ktoré svojim podpisom odsúhlasila v zodpovedajúcich dokumentoch Európskeho vysielacieho zväzu“ – zdôraznil Peskov.

    Rozhodnutie SBU nepovoliť Samojlovej vstup na Ukrajinu a úplne logické odmietnutie Prvého kanála vysielať prenos je za posledné obdobie už druhý informačný dôvod, v ohodnocovaní ktorého sú ruskí aj ukrajinskí patrioti vzájomne úplne solidárni.

    Tým prvým bola prítomnosť ruských bánk na Ukrajine. Ako na úrovni rozumu, tak aj na úrovni emócií je ťažko pochopiť, s akým cieľom za posledné roky pokračovali naše banky vkladať peniaze do tejto krajiny, platiť jej dane a úverovať zbrojárske závody, ktoré vyrábajú zbrane, ktoré zabíjajú obyvateľov Donbasu.

    O akciách ukrajinských nacionalistov, ktorí tehlami zamurovávali vchody do pobočiek Sberbanky možno povedať iba jedno: škoda, že ich nezačali pred tromi rokmi.

    To isté platí aj pre EUROVÍZIU. Je už dávno známe, že ide o súťaž, ktorú európski homosexuáli pripravujú pre európske gazdinky. A tak sa treba k tomu aj správať.

    Napriek tomu mnohí Rusi jeden za druhým ponímajú EUROVÍZIU skoro ako rozhodujúci boj ruskej kultúry proti európskej bezduchovnosti. A zakaždým ich rozčúli, keď vyhrá bradatá žena alebo skupina, ktorá hrá trash-metal.

    Preto patrioticky naladený občan Ruska nemôže vyjadriť SBU nič iné ako poďakovanie.

    Zúčastniť sa tejto nezmyselnej súťaže nemá žiaden význam, ale ak sa zúčastniť, tak netreba z toho robiť žiaden kult. Komentár na úrovni tlačového sekretára prezidenta v podstate tiež nie je nevyhnutný. Vyhlásenie tlačového oddelenia Prvého kanála bolo dostatočné.

    Okrem iného, preciťovať prehnaný optimizmus tiež netreba. Uvidíme, či európski diváci budú opätovne hlasovať za Ukrajinu, čo znamená, že na budúci rok Prvý kanál aj tak vyšle Júliu Samojlovú na súťaž tak, ako sľúbil. Pravdaže, môžu vzniknúť problémy, ak ruská speváčka bola v Karabachu, Abcházii alebo Južnom Osetsku.

    Pripomeňme si, že rusko-izraelský bloger Alexander Lapšin – ktorého jediná vina bola, že navštívil Karabach – sa nachádza vo väzení v Baku. Azerbajdžanu ho vydalo Bielorusko, takže ak nasledujúca súťaž bude prebiehať v Minsku, tak vycestovať tam nebude pre ruskú umelkyňu bezpečné – Ukrajina môže požiadať o jej vydanie za návštevu Krymu.

    Preto najlepším riešením by bolo raz a navždy odstúpiť od EUROVÍZIE, ale nádeje na to je málo.

    Pre Európu je chovanie sa Ukrajiny ďalším dôkazom toho, že Kyjev vytváral, vytvára a bude im vytvárať problémy.

    Európsky vysielací zväz už pocítil nemalé straty v oblasti materiálnej aj na reputácii kvôli odstúpeniu Ruska od účasti na súťaži.

    Protiruské sankcie (a ruské protisankcie) – ak niekto zabudol – boli tiež vyvolané Ukrajinou a krajiny EÚ už tri roky nesú materiálne straty nevedno v mene čoho. Naša krajina nemieni Krym vydávať nikomu a konfliktu na Donbase sa ruská strana nezúčastňuje.

    Bezvízový styk pre Ukrajincov sa tiež stane vážnou skúškou pre európsky migračný systém. Na rozdiel od Gruzínska, ktorého obyvateľstvo podľa oficiálnych údajov dosahuje iba niečo nad 3,5 milióna a nemá spoločnú hranicu s EÚ, na Ukrajine žije približne desaťkrát viac ľudí, pričom hranica s krajinami EÚ je pretkaná množstvom chodníkov na pašovanie kontrabandu.

    Je tiež možné, že aktuálny škandál s EUROVÍZIOU nie je posledným. Ukrajinské Ministerstvo vnútra už vydalo upozornenie pre tých turistov, ktorí sa odvážia pricestovať do Kyjeva a ktorý sa už stihol stať jedným z najzločineckejších hlavných miest Európy.

    Upozorňujú potenciálnych návštevníkov, že polícia má právo použiť proti nim fyzickú silu, gumové aj plastové pelendreky, putá aj slzotvorný plyn, ale aj strelné zbrane.

    Vyzývajú Európanov, aby sa vyhli agresívnym tlupám, ale ak sa im nepodarí utiecť, tak nech neprejavujú strach (zvyčajne sa takáto rada dáva pri styku so psami) a nereagujú na provokácie. V prípade priamej hrozby „bez váhania kričte a utekajte“.

    Ďakujeme SBU, že Rusko sa aspoň tohto roku nezúčastní tohto nebezpečného cirkusu.

    Anton Krylov

    18.04.2017

  • POHANIA A JAZYČNÍCI

    Poslednú dobu sa nám často stáva, že dostávame maily s otázkami alebo argumentmi, ktoré sme preberali už dávno – neraz ešte v počiatkoch existencie našej stránky. Dôvody sú principiálne dvoch druhov. Prvý a častejší je ten, že nás objavili noví čitatelia, ktorí nás nesledovali od počiatku, druhý je ten, že nás „objavili“ rozličné bioprodukty dnešnej virtuálnej reality často rozmýšľajúci iba na úrovni sociálnych sietí.

    Aby sme veci uviedli do správneho rámca – sociálne siete ako také sú iba nástrojom. V gramotných rukách sú dobrým zdrojom poznania, v matrixovom vedomí však vytvárajú roviny, ktoré sú veľmi ďaleko od reality – vo virtuálnej realite. Nedostatok životných skúseností u niektorých jednotlivcov vytvára dojem, že pomocou „lajkov“ postavených na emóciách sa dostali kdesi ďaleko nad úroveň Einsteina… ale realita ostáva realitou nezávisle od ich úrovne ponímania. Dôležité je a ostáva iba to, kde je nasmerovaná naša pozornosť a kto to v pozadí dokáže režírovať.

    Problém s nebadaným, ale reálne hroziacim prenesením vedomia do stavu „ako Einstein“ si môžeme priblížiť asi takto. Žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, kde množstvo subjektov drancuje Prírodu a chce predávať čo najviac a čo najrýchlejšie – bez ohľadu na Prírodu. Pretože však takých ako oni je veľa, tak na predaj svojej produkcie potrebujú efektívnu reklamu. Slovo reklama ostalo v slovanských jazykoch dobre zachované – pozostáva zo slov RE+KLAM – a teda ho ľahko dešifrujeme pomocou pravidiel používaných v Staroslovienskej Bukvici. „Re“  znamená opakovanie alebo jedno z, klam je klam, t.j. klamstvo. Reklama teda znamená opakované klamanie. Veď aj jeden z pracovníkov firmy Benetton kedysi povedal, že „reklama je navoňaná zdochlina“.

    Kto sa dokáže pozrieť z nadhľadu na proces nasadzovania reklamy poľahky zistí, že reklama sa umiestňuje tam, kde treba rozbehnúť či podporiť predaj. Čím častejšie začne byť opakovaná, tým väčšia šanca, že spotrebiteľ si reklamovaný produkt kúpi. Ale opakovaním reklamy sa vlastnosti výrobku nemenia – mení sa iba ponímanie daného produktu cieľovým spotrebiteľom, jeho vedomím. Čím viac reklamy, tým lepší vplyv na myseľ spotrebiteľa.

    Ak sa pozrieme na tento istý proces z pohľadu propagandy zistíme, že ide o dávno zvládnutú a používanú psychotechniku. Už Göbbels povedal, že „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Princíp spotrebiteľa je rovnaký, akurát že produktom je podsúvanie vhodne spracovanej informácie.

    Aby sme sa nestali obeťami klamu, naši Predkovia nám zanechali techniku, ako sa pred niečím takým chrániť. Nazývame ju ZDRAVOMYSLIE. V zmysle Zdravomyslia treba dodržiavať tri princípy – jednou z nich je osobná skúsenosť. Ak chýba čo i len jedna zložka z troch, je veľmi veľká šanca, že upadneme do klamu. A aj Tibeťania hovoria, že netreba ničomu a nikomu nič veriť len preto, lebo tomu verí veľa ľudí hoci aj tisícročia – všetko treba preveriť osobnou skúsenosťou a nežrať aj s navijakom.

    Ale dnes mnohí prijímajú nevedno kým podsúvané informácie úplne nekriticky – z pohľadu filozofie môžeme povedať „predskúsenostne“ (a priori). V skutočnosti je to iba sofistikovaná forma agentúry JPP – teda nevedomosť. Nie nadarmo dnes už vedci poznajú diagnózu „digitálna demencia“. Ale o tom inde. Z védického pohľadu je nevedomosť najväčším hriechom – je totiž matkou všetkých problémov, všetkého zla.

    Aby sme túto myšlienku dokončili, vysvetlíme ju na jednom z mailov, ktoré sme dostali. Takýto druh mailov z času na čas dostávame – ale všetky majú rovnaký podtón – a ktorý si vysvetlíme.

    Mail používame len ako príklad, je totiž dobrou ukážkou stavu „ako Einstein“. Problematika sa týka výrazu SVEDOMIE. Táto entita je neznáma národu, od ktorého pochádza to, čo dnes kresťania poznajú ako Biblia. V aramejskom jazyku NEXISTUJÚ výrazy pre Svedomie ani Česť. Ak niečo v nejakom jazyku neexistuje znamená to, že tento jazyk a národ dané kategórie nepozná. Nedajme sa pomýliť tým, že v dnešných slovenských prekladoch Biblie tieto výrazy môžete nájsť – v pôvodnom texte neexistujú.

    Ďalej sme v minulosti neraz spomínali, že v „naj“ jazyku dneška – angličtine – existuje v podstate jeden výraz pre kategórie Svedomie a Vedomie. Presnejšie v angličtine je stav, že ten, kto vie čo Svedomie je ho rozozná, kto nevie, ten nie. Vzhľadom na špecifiká angličtiny – výslovnosť a gramatické súvislosti hovoríme o anglických slovách Conscience a Consciousness.

    Z dejín vieme, že kmeň Izrael dostal svoju zasľúbenú zem – dnešný Izrael. Kmeň Levitov sa neobrezáva a rozložil sa medzi všetky národy sveta, kmeň Juda mal podľa proroctva dostať a aj dostal pod kontrolu veľký kontinent za oceánom v zmysle starého proroctva – dnešné USA a ostatné kmene sú národy, ktoré dnes obývajú oblasť Kaukazu. Všetky tieto kmene hovoria pôvodným jazykom, ktorý NEPOZNÁ VÝRAZY SVEDOMIE A ČESŤ. Ak sa tento jav premietne do angličtiny, tak sa niet čomu diviť.

    V USA žijú aj bežní ľudia, ktorí majú geneticky danú schopnosť vedieť o Svedomí. Takýto človek vie o čo ide – ale nie je jednoduché to vysvetliť tomu, kto o Svedomí nemá ani potuchy – ale veď aj načo? Všetky pôvodné ľudské druhy: bieli, žltí, čierni aj červení majú poznanie Svedomia. Problém nastáva s hybridnými rasami, ale najmä s trojčakrovými.

    Keď sa nám ešte v prvej polovici 90-tych rokov snažil jeden náš kamarát v Texase vysvetliť výraz „man with no conscience“, nevedeli sme, prečo to robí – mysleli sme si, že veď to predsa každý vie. Až neskôr sme pochopili, že bieli ľudia v USA majú sústavný problém s javom a stavom bez Svedomia okolo seba, pretože sú s tým vo svojej spoločnosti neustále konfrontovaní. Dnes už to je bežný stav aj u nás.

    V angličtine existuje jav, keď sa nové slovo – nie úplne odlišného významu od pôvodného – vytvára pridaním prípony -ness; hard: hardness, stiff: stiffness a podobne. Takže človek, ktorý nemá poňatia o tom, čo to Svedomie je, jednoducho predpokladá, že má dočinenia iba s týmto gramatickým javom. Teda kto nevie, čo to Svedomie je jednoducho na nič „nepríde“. V slovanských jazykoch niečo také nemôže byť – čo sa týka výrazu. Ale to – samozrejme – nie je všetko. My dodnes poznáme výrazy Nebesia a Nebo, čo sú principiálne úplne protichodné výrazy. V angličtine nájdete iba „Heaven“, t.j. rozdiel nie je vyjadriteľný. Ďalej v našom jazyku existuje výraz pre CIT, ale poznáme aj emócie a pocity. Z védického pohľadu sú emócie viazané na prvé tri čakry, city sú naviazané na druhú trojicu čakier. Prekladové slovníky ponúkajú ako preklad pre cit napríklad „emotion“ alebo „feeling“. Ani jedno ani druhé CIT NIE JE! Ale ako to vysvetlíte Anglosasovi?

    Už spomínaný mail nám „odborne“ poradil, že nie je pravda, že v angličtine neexistuje výraz pre Svedomie a tiež, že by sme nemali písať o niečom, ak neovládame hovorovú angličtinu. Keď sa dozvedel, že to nie je tak, reagoval iba niečo v zmysle „aha“ a odvolal sa na prekladač na Google, hoci pôvodne nás upozorňoval, že Google prekladač nie je spoľahlivý. Vysvitlo, že nám radil niekto, kto sám odborné znalosti nemá.

    Nejde o to, čo ovládame či neovládame my, ale o to, že človek, ktorý sám cudzí jazyk neovláda nás kritizoval a neváhal nám dávať jazykové rady. Keď sa dozvedel, že s jazykom problém nemáme vysvitlo, že on neovláda nič – niekto mu iba dal „odbornú“ radu. A tu sme pri podstate tejto myšlienky. Ak by sme mali na stránke možnosť pridávať komentáre k našim článkom, už by nám pridal veľa „odborných“ poznámok, ktoré by „podporili“ podobní „experti“. Takto by sa v plnej miere prejavil SPOTREBITEĽSKÝ JAV – čím viac „lajkov“, tým jasnejšie že ide o pravdu… bez poznania pravdy. Zámerne používame poslovenčenú verziu „lajky“, aj keď ide o požitie anglického slova „like“. Celkovo dnes ľudia strácajú schopnosť vnímať súvislosti. Rusi si ako jeden z mála slovanských národov ešte zachovali zvyšky Bukvice vo forme Azbuky. Ale táto je stále vhodnejšia na komunikáciu medzi Slovanmi ako latinka. Napríklad zvuk „Ш“ už my musíme písať použitím latinského „S“ a mäkčeňa „ˇ“, teda ako „Š“. Angličania už musia použiť dve písmená (SH) a Nemci dokonca tri (SCH). U „Ч“ (naše Č) je situácia podobná. Angličania použijú „CH“ a Nemci dokonca „TSCH“. To je jeden z dôkazov, že ako angličtina tak nemčina sú mladšie jazyky, lebo na svoje zvuky si ešte nestihli vytvoriť samostatné znaky, hoci ich v hovorovej forme používajú. Ak v našom jazyku použijeme anglickú či nemeckú verziu je to krok nie vpred, ale veľmi ďaleko vzad. Napríklad МАША je MÁŠA, ЛЕВАШОВ je LEVAŠOV. Ak u nás niekto použije LevaSHov, tak je niekde veľmi, veľmi ďaleko…

    Žijeme v prelomovej dobe, čo pre daný stav myslí našich ľudí v našej spoločnosti je nebezpečné. Ide o to, že už iba stredná generácia má vedomosť o tom, čo to je žiť podľa Svedomia a s dôrazom na „MY“, nie egoistické „JA“. Ale táto stredná generácia to vie iba preto, lebo ešte bola v takomto duchu vychovávaná. Mladá, nastupujúca generácia už existuje na princípe „JA“. My sme naozaj na pokraji zániku. Keď nastúpia Vysoké frekvencie, existencie fungujúce na nízkych skúšku „vysokým prúdom“ neprejdú. Tu totiž nejde o to, čo čítal alebo nadobudol onen „JA“ a koľko podobných „JA“ mu to odlajkovalo, tu ide o to, či prejdeme „MY“.

    Jav prechodu „Vysokých frekvencií“ si môžeme priblížiť na nasledujúcom obrázku:

    Čistý priestor Vedogonu – prierez biopoľa – je celý kruh. Ak je kompletne biely, priehľadný (vľavo), tak na naše biopole „formátovaný“ vysokofrekvenčný úder zhora prejde hladko celým prierezom, teda odpor bude minimálny a nedôjde k „vypáleniu poistky“. To, čo vidíme na obrázku vpravo je stav, kedy v našom biopoli máme „vložené“ všakovaké parazitujúce (navné) entity, ktoré na nás vyslal kdekto úmyselne aj neúmyselne. Pretože sú temné, nedokážu viesť „vysokofrekvenčný“ prúd a zmenšujú použiteľný, prechodový prierez. Ten istý prúd pretečie cez značne znížený prierez (musíme odpočítať temné plochy) a spôsobí prepálenie vodiča (ako poistka) – nastane koniec existencie v Javi, čo inak nazývame SMRŤ. Jej naozaj značne napomáha egoistické chovanie sa – nemá totiž nič spoločné so spoločným záujmom Rodu.

    Je to – pre dnes kraľujúci prístup „JA“ – ťažko pochopiteľné. „MY“ je totiž frekvencia oveľa vyššia ako „JA“. A aby sme to pochopili, musíme najskôr pochopiť rozdiel medzi POHANOM a JAZYČNÍKOM.

    Nejde – ako zvyčajne – iba o hru slov, ide o hĺbkovú podstatu. Pohan kráča cestou svojich Predkov, Jazyčník tieto súvislosti spravidla nechápe, aj keď sa často sám striktne dištancuje od kresťanstva. Vysvetlime si to pomocou Staroslovienskej Bukvice:

    Za starých čias sme slovo JAZYK používali pre označenie jazyka ktorým hovorí národ aj samotný národ. Jazyk ako orgán je principiálne niečo odlišné, preto aj na zápis boli používané rozdielne bukvice. Dnes je zavedená nejednoznačnosť – podľa výslovnosti slova nemožno zistiť o čo ide.

    Pre zápis slova „jazyk“ ako orgánu tela sme používali bukvicu AR, ktorej Obraz je „Jednorodá štruktúra“. Táto bukvica sa dnes nepoužíva, v ruskej Azbuke ju nahradilo „Я“. Aby to vedeli zobraziť všetky počítače, použijeme namiesto AR dnešnú ruskú bukvu „Я“ a z latinky „Z“:

    ЯZЫКЪ

    Ak prvú bukvicu zameníme za bukvicu Ѧ (v dnešnej Azbuke rovnako chýba) ktorá má význam Obraz, dostaneme nie jednorodú, ale mnohoobraznú štruktúru. Národ pozostáva z množstva individuálnych ľudí, jazyk ktorým hovoria je rovnako mnohoobrazný. Preto je použitá iná bukvica, ktorá vyjadruje práve tento jav. Tento výraz znamená národ aj jazyk ktorým daný národ hovorí vo všeobecnosti:

    ѦZЫКЪ

    Ak máme na mysli predstaviteľa národa, použijeme výraz:

    ѦZЫЧѢ

    Vyhnanca z národa – teda už nie jeho člena – nazývame:

    ѦZЫЧѢNИКЪ

    Národ, ktorý dobre poznáme, ktorý žije na nám dobre známych princípoch – vyjadríme použitím bukvice JOTA s Obrazom Poznanie:

    ѨZЫКЪ

    Predstaviteľ cudzieho, ale existujúceho národa (existujúci na nám nie známych princípoch):

    ѦZЫКЬ

    Predstaviteľ cudzieho národa (nevedno kým stvorený):

    ѦZЫЧѢЬNИКЪ

    Túto krátku exkurziu sme vykonali preto, aby bolo možné vidieť priepastný rozdiel medzi našim pôvodným a dnes rozšíreným ponímaním. POHAN je idúci po ceste svojich Predkov, JYZYČNÍK je buď vyhnanec z národa alebo cudzinec – v latinke to nevieme bližšie rozlíšiť. V každom prípade však nemá nič spoločné s Pohanom, t.j. so Starovercom.

    Preto v duchu tradície je POHAN náš človek vyznávajúci VÉDIZMUS, t.j. môžeme hovoriť o Védickom Slovanstve, JAZYČNÍK védické hodnoty spravidla neuznáva, niekedy čiastočne… inokedy proti nim dokonca bojuje. Dnešní RODNOVERCI sú väčšinou Jazyčníci.

    Rozpoznať to možno všelijako. Ak neberieme do úvahy priamo védické texty, dobre je si všimnúť niektoré detaily. Napríklad my Pohania máme jasné ponímanie Triglavov; Veľký Triglav Sveta Javi je Svarog-Perún-Sventovít. Jazyčníci tu „dopasovali“ kombináciu Svarog-Perún-Veles (napríklad). Neznamená to, že Veles nie je náš Svetlý Boh, ale ani to nie je pôvodná tradícia. Ktosi čosi „vhodne“ upravil. Začína to nepatrne a končí rozdelením a opanovaním.

    Staroslovienska Bukvica je vyložene doménou Pohanov, Jazyčníci na ňu dôraz nedávajú… a tak ďalej. Nebudeme však ďalej vymenovávať čo „nie“, pozrime sa na to čo „hej“.

    Hlavnou úlohou nášho života je Duchovný vývoj. Čo to je ostáva spravidla nejasné, aj keď výraz sa často používa a nielen nami. Vieme ho však vyjadriť v bodoch „špecifikácie“ aj grafickou formou. Duchovný vývoj možno vyjadriť v bodoch ako:

      1. DOBRO
      2. POZNANIE KONOV STAVBY SVETA
      3. OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY

    DOBRO v ponímaní našej Tradície je život podľa Svedomia. Naša existencia sa vo Svete Javi skladá z Tela, Duše a Ducha. Svedomie pozostáva zo skráteného SpoločnéVEDOMIE.

    Na úrovni základnej existencie to je Spoločné Vedomie základnej bunky spoločnosti – RODINY. Život podľa Svedomia nemôže byť rozbíjanie Rodiny. Pretože Rod žije v Prírode, t.j. PriRode, tak Svedomie zahŕňa aj zvieratá a Prírodu celkovo. Kto zabíja zvieratá či drancuje lesy pre PENIAZE Svedomie NEMÁ. Je úplne jedno, čo inak o sebe tvrdí sám.

    Na úrovni Duše je to Spoločné Vedomie na energetickej úrovni – členovia nášho Rodu žijú aj na iných Zemiach Sveta Javi.

    Na úrovni Ducha to je Spoločné Vedomie so Svetom Bohov – Svetom Pravi.

    Svedomie je základným meradlom všetkého. Dnes máme na Slovensku aj kozákov, ktorí učia, že napríklad pre vojaka nie je Svedomie potrebné – údajne ho je viac druhov. Čo znamená vojak bez Svedomia? Keď mu je výhodné bojuje po vašom boku, keď mu niekto zaplatí, tak vás prekole od chrbta.

    Na báze Svedomia sa však možno chovať iba k tým, ktorí patria do kategórie ѨZЫКЪ, teda k tým, ktorí tiež žijú na princípe Svedomia. Pri kontaktoch s tými, ktorí Svedomie nepoužívajú máme konať v zmysle Svarogovej Zápovede:

    AKO SA ĽUDIA CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU.

    Nebuďme teda naivní. To je iba cesta k vlastnej likvidácii.

    POZNANIE KONOV STAVBY SVETA znamená vedieť o Pravidlách Stavby Sveta, ktoré nás obklopujú. Tu je namieste zopakovať, že tieto nie sú čierne a biele, sú iba jedny. To však v žiadnom prípade neznamená, že Biela a Čierna mágia je to isté! Kto vyvoláva Bytosti Temnej Navi ten v ŽIADNOM PRÍPADE nekoná dobré veci – v zmysle DOBRO.

    OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY je ochota a odhodlanie na sebe pracovať. Nestačí si iba niečo prečítať alebo – v prípade PSYCHOENERGOLYTIKY – raz zacvičiť. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ! Duchovný vývoj predpokladá neustály pohyb, vývoj.

    Všetky tri body spolu je to, čo nazývame ideál Pohana, t.j. Staroverca. Ak niekto spĺňa iba 1. bod, je síce dobrý, ale naivný a teda zväčša obeť. Výlučne druhý bod je najčastejšie schizofrenik a tretí neraz typ „aktívneho blbca“. Čierny mág je kombinácia 2. a 3. bodu. Vždy, keď je vylúčené Svedomie nemá to nič spoločné s našou Tradíciou – teda najčastejšie to smeruje k Čiernej mágii.

    Prejdime ku grafickej interpretácii Duchovného vývoja. Na začiatok trochu geometrie. Bod je bezrozmerný, priamka je jednorozmerná, plocha je dvojrozmerná a objemový útvar trojrozmerný. Nebudeme zachádzať ďalej a pre náš účel zatiaľ postačia tieto geometrické kategórie:

    Ak sa pozrieme na plochu nášho Vedogonu – ktorý má za normálnych okolností kruhový prierez – tak vidíme, že ide o kruh, t.j. o geometrický útvar. Kruh má nekonečný počet bodov, pretože bod je bezrozmerná entita.

    To, čo nazývame Duchovný vývoj je z „technického pohľadu“ výstup Živatmy nahor, po energetickom kanály od čakry Istok cez všetky ostatné, pričom najvyššie na našom tele máme Rodnik. Ako sme už preberali v inom článku, každá čakra v stĺpci (7 nad sebou) vytvára svoju rozmernostnú rovinu, ktorých je v našom Vedogone 12. Ostatné rozmernosti – u väčšiny z našich ľudí 16 – sú lokalizované už mimo našej „dvanásťrozmernostnej hry“.

    Tieto rozmernostné štruktúry sú uložené jedna na druhej tak, že roviny ich styku si môžeme predstaviť ako zrkadlá. Živatma pri ceste nahor môže postupovať IBA a VÝLUČNE skrz stredový kanál, teda v jednom jedinom bode. Všetky ostatné miesta – body – ju budú ako zrkadlo odrážať nazad.

    Pretože bod – ako vieme z geometrie – je bezrozmerný a Živatma musí „trafiť“ iba jeden jediný bod, existuje nekonečné množstvo miest, kadiaľ sa nahor nedostane. Aká tu môže byť štatistická pravdepodobnosť? V prípade troch spodných čakier je napríklad podliehanie emóciám 100% garancia, že z prvých troch rozmerností (troch čakier) sa nikdy nahor nedostaneme. Hľadanie cesty pre výstup nahor teda môže trvať – iba v jedinej rozmernostnej štruktúre – viac ako celý život. Vyzerá to ako neriešiteľná úloha. Ako teda z toho von?

    Naši Predkovia nám zanechali návod ako konať tak, aby sme po ceste Duchovného vývoja mohli stúpať nahor. Naša myseľ musí byť „naladená“ na frekvenciu, ktorá presne zodpovedá bodu vertikály hlavnej energetickej osi nášho Vedogonu. Tento stav – stav vysokej frekvencie – nazývame Svedomie. Presnejšie Svedomie a Česť. Z predchádzajúceho príkladu však už vieme, že Svedomie je iba jedna z troch podmienok – ostáva ešte poznanie Konov stavby Sveta a odhodlanie na sebe pracovať a prekonávať vnútorné prekážky.

    Živatma má tú vlastnosť, že akonáhle je umiestnená v správnom bode a odstránime všetky „pasce“ a „návnady“, ktoré jej bránia vo výstupe, tak začne sama stúpať nahor. Vo filme PRÍŤAŽLIVOSŤ – ktorý sme nedávno odporúčali – veliteľ na schôdzi Rady obrany štátu vysvetľoval, že informácie, ktoré dostal pri stretnutí s mimozemšťanom pred havarovanou kozmickou loďou boli BEZ EMÓCIÍ. Je to veľmi dôležitá veta, aj keď väčšina divákov si ju pravdepodobne ani nevšimne. Kto sa kyvadlovo zmieta v rôznej hustote emócií URČITE NEPREKROČIL úroveň tretej čakry. A to bez ohľadu na to, či si maľuje na čelo čakru ČELO (Tretie oko) alebo nie. Oblúk dráhy kyvadla totiž tiež pozostáva z nekonečného počtu bodov.

    Aby sme si vedeli názorne predstaviť v akom stave existencie sa teraz nachádzame, pomôžme si nasledujúcim obrázkom:

    Čierny kruh zahŕňajúci prvé tri rozmernostné roviny (prvé tri čakry stĺpca) je priestor emócií. Je to „domáce prostredie“ náboženstiev. Tu pevne sedí kresťanstvo. Ako (nedosiahnuteľný) cieľ mu „nainštalovali“ LÁSKU, t.j. štvrtú čakru. Pri štandardnej 9 čakrovej štruktúre Slovana alebo Árijca ide o ZNAČNÝ pán nadol.

    Priestor okrovej farby je priestor PRAVOSLÁVIA, t.j. Slovanstvo také, ako si ho pamätáme, ako bolo ešte pred 1 000 rokmi. Druhé tri čakrové rozmernostné roviny sú charakteristické CITMI. City a emócie sú kvalitatívne úplne odlišné entity! Na tejto úrovni môžeme hovoriť o stave „VNUCI BOHOV“. POZNANIE Pravi je značne obmedzené, ale ako tak spojenie existuje. Napríklad stav „VNUCI DAŽĎOGA“ patria tu. Ale koľko je dnes reálne ľudí s takto rozvinutou psychikou..?

    Tretí, žltý kruh pre priestor POCITOV, teda toho, čo nasleduje po citoch. V skutočnosti si už nepamätáme existenciu na úrovni horných troch rozmerností – je to však stav, v ktorom sme mali PRÁVO sa nazývať DETI BOHOV.

    Kto dokáže „umiestniť“ Živatmu – v rámci svojho Vedogonu – do rozmerností 10 až 12, ten je BOH, teda presnejšie SVETLÝ BOH. Takýto sme boli pôvodne. Iba zopakujeme, že to sú už KOLEKTÍVNE ROZMERNOSTI. Tu individualistický egoista „JA“ nemôže v žiadnom prípade existovať.

    Majme na pamäti tieto súvislosti, lebo situácia nie je nijako ružová. Určitá časť národa dnes balancuje kdesi na úrovni BOŽÍCH VNUKOV, ale vôbec nie je isté, či sa stanú DEŤMI BOHOV, alebo prepadnú do egoistického náboženstva.

    Držte sa, VNUCI SVAROGA!

    10.04.2017

  • VODA NA MLYN

    Nastala potreba reagovať na niektoré podnety, ktoré ste nám poslali. Nie preto, lebo by to bolo životne nevyhnutné, ale skôr preto, aby niektorí naši čitatelia dostali príležitosť pochopiť rozdiel medzi Pravdou a Istinou, t.j. rozdiel medzi hranou Obrazu a Obrazom samotným.

    Dostali sme priebežne niekoľko mailov, ktoré nás chcú „usmerniť“, keďže – podľa názoru ich autorov – nechápeme niektoré veci o ktorých píšeme. Treba síce hneď povedať, že ich nebolo veľa, ale určitým spôsobom charakterizujú postoj časti našej verejnosti. Pointou je to, že akosi – možno pod tlakom alebo preto, lebo to nechápeme – vraj uverejňujeme články, ktoré podporujú tu Kotlebu, tam Žiarlivého, inde zase „hurá-patriota“ Žirinovského. Príslovie hovorí, že „proti gustu žiaden dišputát“, teda budeme sa snažiť priblížiť prečo to tak je a prečo v tom nevidíme žiaden problém my.

    V prvom rade opakujeme, že sa nezaoberáme politikou, ale žijeme v krajine, ktorá – ako všetky štáty Civilizácie – podlieha (zatiaľ)  jej vplyvu. Budeme vychádzať z analýzy pôvodu slova „politika“ tak, že použijeme východiská, ktoré nám umožňuje poznanie Staroslovienskej Bukvice. Samotné slovo – ale to iba opakujeme – pozostáva z výrazov „poly“ a „tika“. „Poly“ je slovo gréckeho pôvodu a znamená množstvo. Preto polyteizmus znamená mnohobožstvo, polyhistor je ten, ktorý ovláda množstvo vied a podobne. „Tika“ pochádza z nášho pôvodného, všetkým bielym ľuďom spoločného jazyka SLOVIENE (СЛОВѢНЕ) a znamená (špecifický) pohyb. Nájdeme ho dodnes v slovách gymnasTIKA, kalaneTIKA, matemaTIKA, gramaTIKA, SvasTIKA, GalakTIKA a podobne. Takže  slovo „politika“ – nedajme sa pomýliť tým, že ktosi nám upravil pôvodné „y“ na „i“; sú to cieľavedomé techniky vzďaľovania častí jedného národa tak, aby postupne stratil pojem spolupatričnosti – znamená „množstvo rôznych pohybov“. Ľudia síce volia politikov preto, lebo si myslia, že budú robiť pohyby v ich záujme, oni však spravidla majú na mysli iba svoje vlastné pohyby. Robia však aj pohyby nato, aby naivných voličov oklamali.

    Prechod do nového Veku sa už začal, tento pohyb sa nedá viac zastaviť. Vplyvom zatiaľ prevládajúceho Živlu Nevedomosti to nie všetci vidia, ale treba vedieť, že niektorí už nemajú na výber, musia pokračovať v započatom programe.

    Prechod do Nového Veku znamená, že to, čo môžeme volať napríklad „Zlatý Vek“ jednoducho príde. Čo to však je Zlatý Vek, to si každý vysvetľuje po svojom. Z védického pohľadu to znamená, že bude nastolená Vláda Svedomia, ktorá je okrem iného realizovaná základným Konom, ktorý môžeme volať aj „právo slobody výberu“. Toto právo je totiž nevyhnutné na to, aby mohla byť realizovaná – vo Svetlom Svete nevyhnutná – Púť Duchovného vývoja. Duchovný vývoj sa totiž zastavuje vtedy, keď bytosti žijúce na Zemi stratia možnosť slobody výberu. Ako to vyzerá? Zvieratá nemajú právo existovať, lebo ich zabíjajú ľudia, stromy nemajú právo existovať, lebo ich stínajú ľudia, Príroda celkovo nemá právo existovať, lebo musí ustupovať Civilizácii. Národy nemajú právo na vlastnú existencie, lebo musia počúvať centrá unipolárnej moci. Vo svete to je USA, v každej krajine to je jej hlavné mesto, v každom kraji krajské mesto atď. Málokto si dnes uvedomuje, že sloboda každého tvora končí tam, kde začína sloboda druhého tvora.

    Keď vývoj na akejkoľvek Zemi vo Svetlom Svete dospeje to štádia, že dôjde k násilnej koncentrácii všetkého do jedného pólu znamená to, že sa zastavila možnosť Duchovného vývoja, pretože sa vylúčila možnosť slobody výberu. Forma nie je podstatná, najčastejšie však ide o vyvolené národy. Napríklad Anglosasi radi hovoria, že vyvolený národ minulosti sú síce Židia, ale dnes sú vyvoleným národom Anglosasi.

    Príroda vtedy reaguje tak, že zničí všetky mocenské centrá polarity. Toto sa už stalo na našej Zemi mnohokrát. (Bývalé) centrá moci odchádzajú na morské dno a vynára sa nová súš, aby sa mohla znovu začať vyvíjať Kultúra, ktorá zase periodicky nahradí Civilizáciu.

    Toto je Kozmický cyklus, preto bojovať proti nemu je vopred odsúdené na neúspech, lebo to znamená bojovať proti Vesmíru. Ale pretože to je Kozmický cyklus, má aj kozmické mierky. Jednou z nich je, že prebieha svojou vlastnou, kozmickou frekvenciou, nie tou, ktorú by sme radi videli my.

    Všetko, čo je v súlade s Kozmickými cyklami nazývame Zlatým rezom. Je to prirodzený stav pre Svetlý Vesmír, ale nie je to jediná alternatíva existencie. Porušovaním pravidiel Zlatého rezu si v prvom rade skracujeme vlastné životy. To že ich nepoznáme je naša vlastná nevedomosť. Dnes už sú prístupné, treba však vynaložiť snahu a úsilie na nadobudnutie nového Poznania. Ale to iba v prvom kroku, lebo hlavné je Poznanie premeniť na prax, teda na osobnú skúsenosť. Inak ostáva len jednou z obyčajných teórií.

    Ako hore tak, dole, ako vnútri tak navonok. Obrazom Zlatého rezu v spoločnosti je Kopné, t.j. Rodové právo. Jeho základnou črtou je šetrný vzťah k Prírode, teda k tomu, čo nazývame životné prostredie. Frekvenciu tejto zmeny už vidíme celosvetovo v tom, že už v každej krajine vidno rozličné snahy o zdravý životný štýl. To je nutná, ale nepostačujúca podmienka člena kasty, ktorú tradične nazývame Človek. Ten nerobí nič, čo ho zabíja, teda poškodzuje na zdraví. Patrí k tomu aj likvidácia životov iných bytostí – hľa Zápoveď Čísloboha:

    Vedzte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo narušíte chod života druhých bytostí a zmeníte Čas života svojho.

    Môžeme pokračovať aj Zápoveďou Boha Svaroga:

    Neživte sa jedlom s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich a nadobudnete sily mnohé, sily Svetlé a nenavštívia vás choroby a mučenia so strádaniami.

    A určite nie v poslednej rade tu je Lada Bohorodička:

    Žite vo zväze s Prírodou, rozmnožujte ju, ale nehubte ju.

    Len zopakujme, že život majú aj zvieratá aj stromy. Kúpenie mäsa hoci „iba“ v obchode či ignorancia drancovania lesov je obyčajné SPOLUPÁCHATEĽSTVO. Nehovoriac už o podpore ľudí čo to robia a karmických dôsledkoch. A kto podporuje zlé činy, ten v žiadnom prípade nie je „za vodou“:

    Nesmie sa odpustiť tomu, kto úmyselne koná zlo, lebo nepotrestané zlo sa rozmnožuje a vina za jeho rozmnoženie leží na tom, kto zlo konajúceho nepotrestal a nepredviedol na pravý Boží súd.

    Odin

    Aby sme sa vrátili k politike, nestačí iba „tolerovať“ zostavu súčasnej vlády a parlamentu a „povinne“ nadávať na Kotlebovcov. Kto dokáže byť bez emócií medzi týmito entitami, ten začína chápať podstatu Matrixu. Druhá vec je však konať tak, aby boli zachované princípy, ktoré sme práve vyššie zopakovali. Naši Predkovia nám nato zanechali Múdrosť ako konať a NEKARMOVAŤ. V prvom rade je to ostať na pozíciách bez EMÓCIÍ – lebo to nie sú CITY – ale hlavne vo všetkom sa držať čistoty SVEDOMIA. Inej cesty zo Samsary NIET!

    Bez ohľadu na to, kto je za Kotlebom, pozrime sa na celkové súvislosti. V tejto oblasti nám neraz prichádzajú rady s odkazmi na rôzne stránky, ktoré sa zaoberajú Novým Svetovým poriadkom, v anglickej skratke NWO. Teda poporiadku. Autor tejto stránky sa mal možnosť oboznámiť s týmto smerom už medzi rokmi 1995-98. V tom čase už mal prečítané všetky knihy J. Colemana, J. Marrsa, J. Keitha a ďalších autorov pojednávajúcich o detailoch NWO. Sú to dobré zdroje, ktoré treba mať prečítané. Možno teda povedať, že ešte pred rokom 2000 boli všetky základné fakty známe. Tá časť anglosaskej verejnosti, ktorá dávno nie je spokojná s konaním ich vlád a tajných služieb mala tieto poznatky zvládnuté ešte roky predtým. Veď stačí si pripomenúť, že film THEY LIVE!

    bol natočený v roku 1988!

    https://www.youtube.com/watch?v=wiQsDts9UZI&list=PLMDordv5pDT7Sa0YXrpnZ1aNo-KBC2bCF

    Čo možno z toho vyvodiť? Nuž, pohnime VLASTNÝM rozumom. Problematika NWO vrátane Harvardského aj Houstonského projektu je už dávno PO ZÁRUČNEJ DOBE, teda v anglickej verzii EXPIRED. Hoci je mnoho strašných informácií von, hoci o nich vie verejnosť celého sveta – NIČ SA NEZMENILO. Nikto sa k ničomu nepriznal a neodišiel len preto, lebo fakty vyplávali na povrch. Na druhej strane sa im už nie všetko darí. Napríklad Rusko malo byť rozčlenené k roku 2010 – a stále existuje. Dá sa síce chápať eufória tých, ktorí sa k týmto informáciám dostali nedávno, ale to nič nemení na vec, že čas aktuálnosti dávno vypršal. Treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme.

    Toto trebalo vedieť vtedy, keď sme volili Dzurindu, darovali lesy na ohavné pustošenie kresťanským cirkvám a podobným subjektom, keď sme hlasovali za vstup do EÚ a NATO, keď sme volili Kisku a podobne. Dnes to je nanič. Iba to efektívne zapĺňa mysle a tým znemožňuje dnes oveľa potrebnejším informáciám vstúpiť do nich. Oni vedia čo robia. Tieto informácie nemajú ŽIADEN potenciál ich ohroziť, skôr naopak, slúžia na ich posilňovanie. Boj proti systému je vždy jeho posilňovanie. Kam odchádza pozornosť, tak odchádza aj životná energia – a oni sa vtedy za použitia našej životnej energie už venujú niečomu úplne inému. Dozvieme sa tom o 20 rokov či až neskôr?

    Ale pozrime sa na vec aj z inej strany. Na začiatok jeden starý príbeh. Bol kedysi jeden človek, ktorý sa chcel dostať do veľkej politiky, ale nemal peniaze – nazvime ho v duchu jednej pesničky od skupiny Lojzo napríklad Frco. Aby získal peinaze, musel podpísať veľa zmlúv s rôznymi ľuďmi. Na základe týchto zmlúv dostal tu 10 miliónov, tam 20, ide ešte viac či menej. Nakoniec bol úspešný a vo veľkej politike začal dominovať. Pretože však nič nie je zadarmo, musel splácať aj dlhy. A tak tí, ktorí mu vtedy požičali napríklad 10 miliónov, si potom vyberali aj s náležitými percentami. Kto dal 10, ten si „vybral“ minimálne 100… ale s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa viac. Tu miliardu zo zdravotníctva, tam miliardu z toho či onoho. Ale Frco si to nevšíma – veď podpísané zmluvy nepustia. Jedného dňa sa rozkamarátil s bývalou kamarátkou Arnikou, ale pretože ona chcela pokračovať vo svojej kariére europoslankyne (pravdepodobne o nej spieva už spomenutá skupina Lojzo: „… a ten Frco frcovatý najpeknejšiu dostal“…), nuž navštívila Frca a ukázala mu kópie 5 zmlúv, v ktorých sa dohodol o „pôžičkách“ pre seba a vracaní zo štátneho konkrétnym ľuďom… a mala opäť miesto na kandidátke strany. Veď inak by sa o nich dozvedela bezvedomá verejnosť… ale lepšie je, ak sa tá zaoberá napríklad problematikou NWO…

    Ak by sme sa pozreli z iného uhla, priblížme si prípad jedného Obyčajného ľudinu. V predposledný týždeň marca tohto roku sa na stránkach inzertného časopisu – ktorý hádžu do schránok celému Slovensku – posťažoval, že dostal pokutu 12 000 € preto, lebo má živnostenský list, hoci nepodniká. Strana a vláda to považuje za korupciu alebo niečo také. Obyčajný ľudina sa bráni – a ľudia tento spor sledujú. Otázkou ostáva: prečo zamestnávať obyvateľov tejto krajiny niečím takým? Nuž, rozmýšľajme. Ak by Obyčajný ľudina chcel naozaj zasiahnuť koaličnú vládu, mal by určite dostatok námetov – ale on iba „varí z vody“. Vyzerá to ako boj opozície, ktorá nepojedá parlamentný chlieb len tak pre nič za nič. Treba ich teda voliť aj naďalej. Budú tam, ale v skutočnosti nič konštruktívne neprinesú… okrem zbytočného hluku.

    Nuž prečo napríklad nevyložia na oči verejnosti konkrétny prípad skutočnej korupcie? Premiér sa vyjadril, že ak nejaký minister vlastní firmu, tak to nie je problém, teda zákon nie je porušený. Ale keby bol konateľom nejakej firmy, tak to by bolo neprípustné. Rozum sa zastavuje nad takouto logikou, najmä ak ju vysloví vyštudovaný právnik. Majiteľ firmy „nezmôže“ nič, ale od neho závislá osoba – konateľ – ten už dôležitý je. Majiteľ môže kedykoľvek vymeniť konateľa, ale konateľ majiteľa nie. Premiér nevidí problém ani v tom, keď rodinný príslušník ministra má firmu – veď je „nezávislý“ od ministra…

    Principiálne by o nič nešlo, keby napríklad minister Žiga nemal najväčšie firmy na Slovensku na ťažbu dreva – teda na drancovanie našich lesov. Možno to zistiť dokonca v Obchodnom registri. Najskôr ako minister Životného prostredia vydával výnimky na to, aby jeho firmy mohli ťažiť kde len chcú a koľko len chcú. Národné parky ich nezaujímajú. Teda nerobil to doslovne osobne – technicky to robili jeho „nezávislí“ podriadení. Byť ministrom vo vláde a mať firmu, ktorá prosperuje práve vďaka štátnym povoleniam na ťažbu nie je – podľa premiéra – korupcia. Teda nie na Slovensku. Neskôr presedlal na kreslo ministra hospodárstva, pričom mu „ušiel“ napríklad problém s navyšovaním poplatkov za energie. Treba ho pochopiť – je to tiež iba človek. Ak sa stará o prosperitu svojich firiem nemôže sledovať kdejaké úpravy poplatkov za energie pre obyvateľstvo.

    Ako teda nepodporiť snahu Kotlebovcov, ktorí sa snažia – konkrétnym činom, nie slovami – dať do poriadku aspoň drancovanie slovenských lesov? Kto učiní aspoň krôčik k ochrane našej zeme a Prírody, ten koná v prospech našej zeme. Neznamená to, že podporujeme politickú stranu – rozhodne však podporujeme každého, kto pre OCHRANU NAŠEJ ZEME UROBÍ ASPOŇ NIEČO. Vládnuca strana a vláda nič také ani len nesľubuje – veď zmluvy treba plniť… a lesy nepotrebujú. A tak drancovanie pokračuje na plné obrátky.

    Možno síce namiesto toho čítať články o NWO… a ostať pri článkoch. Medzitým nám niekto povytína všetky lesy, pozabíja všetky zvieratá a otrávi všetky rieky. Až potom zistíme, že peniaze sa nedajú jesť…

    Nevylučujeme, že spojenia Kotlebu sú otázne – ale všetci vieme, že plány svetovej Elity už nevychádzajú tak, ako by sami chceli. Ak by prvé kroky takejto vlády smerovali k zastaveniu drancovania Prírody a KONEČNE zastaveniu rozkrádania štátu – ako nám to môže poškodiť? Vládnuca koalícia niečo také určite v pláne nemá. „Štandardná“ opozícia zase nechce vyhrať preto, aby zastavila drancovanie, rozkrádanie a korupciu – oni iba chcú VYMENIŤ tých, ktorí tak robia dnes. Teda chcú to pre seba. Jedni aj druhí konajú v štýle „po nás hoci aj potopa“.

    Do tejto kategórie patrí aj námietka, že „propagujeme Žiarlivého“. Nuž teda, každá snaha zastaviť rozkrádanie našej zeme je DOBROU SNAHOU bez ohľadu na to, kto ju aktivoval. Žiarlivý zahájil proti nám ohováračskú kampaň už dávno – to je už známy fakt. My nebojujeme proti nemu, my pracujeme za SPOLOČNÚ VEC SLOVANOV. A okrem toho, prosbu o podporenie petície sme nedostali od neho, ale od našich dobrých známych, ktorých sa problém tiež týka.

    Posledným bodom je člen frakcie Ruskej Dumy Žirinovský, ktorého článok sme tiež zverejnili. Nemáme vo zvyku preberať názory iných na tretiu osobu. Čo sa týka Žirinovského, každému odporúčame sledovať jeho príspevky. Je síce v niektorých smeroch dosť radikálny, ale vedie stranu, ktorá je v ruskom parlamente, a je zároveň členom Rady obrany štátu. Takéhoto človeka nemožno ignorovať len preto, lebo niekto tretí povie, že je napríklad „extrémista“. Všimli ste si, kto každý dnes dostáva takúto nálepku? Z nášho pohľadu je to napríklad jediný oficiálny ruský politik, ktorý verejne prednáša o problematike, ktorá sa veľmi dlho zamlčovala. V jednom prejave napríklad uviedol niektoré fakty, ktoré sme my uviedli v našom článku, a ktoré sú aj pre dnešných Rusov – nehovoriac o cudzincoch – dosť prekvapujúce. Náš článok sme uverejnili dávno pred jeho prejavom, ale nepredpokladáme, že čerpal údaje od nás. Skrátka, nikoho netreba odsudzovať len preto, lebo niekto iný ho haní. To však ešte neznamená, že plne zastávame všetky jeho postoje.

    V zmysle Zdravomyslia odporúčame každému, aby sa vždy oboznámil s konkrétnymi postojmi človeka, ktorého iní odsudzujú. Inak – bohužiaľ – ostáva v pozícii informačného zdroja JPP (Jedna Pani Povedala). Dnešný americký prezident to nazýva FAKE NEWS.

    Na záver jednu úvahu. Do akej miery sú dnes aktuálne prístupy štýlu NWO je otázne, ak by však boli tajné a pre autorov nebezpečné, určite by ich verejnosť nečítala už vyše 20 rokov. Napriek všetkým snahám svetovej Elity treba sa dnes naučiť rátať s „TREŤOU SILOU“. Vstúpili sme do priestoru Svetlého Sveta, priamy vstup do Zlatého Veku nie je ďaleko. Tretia Sila – Svetlé Sily – tak či onak prevezmú, čo im patrí a nič a nikto im v tom nemôže zabrániť. V rámci tejto úvahy vám odporúčame nový ruský film PRÍŤAŽLIVOSŤ, ktorý momentálne beží v ruských kinách. Nevedno, či nám ho naši B-A cenzori pustia, ale pozrieť ho sa oplatí. Teraz ani neberieme do úvahy dokonalú trikovú úroveň, ale najmä informácie, ktoré sú vo filme obsiahnuté. Spomeňme niekoľko momentov.

    K Zemi sa priblížila cudzia kozmická loď. Vstúpila do vzdušného priestoru Ruskej federácie:

    Samozrejme, že zasiahla protivzdušná obrana štátu:

    A kozmická loď bola zostrelená:

    Reakcia na tento nepriateľský akt bola veľmi vymedzená – ako odveta bol „vypnutý“ (zostrelený) iba ten stíhač, ktorý spôsobil priamu škodu. Pilot dostal možnosť sa katapultovať. Spomeňme si, že ruská armáda vlastní technológie rádioelektronického boja, ktoré majú práve takéto vlastnosti – cudzie, na Rusko útočiace lietadlá bude jednoducho „vypínať“. Je to prístup vyššej priority ako použitie jadrových zbraní alebo zbrane tektonickej.

    Kozmická loď stratila kontrolu nad riadením a dopadla na obývané časti Moskvy:

    Pri kontakte sa ukázalo, že mimozemská kozmická loď nemá nepriateľské úmysly, ale potrebuje iba čas na opravu svojej lode a odletí. Žiadali iba o to, aby nedošlo k najhoršiemu a k vzájomnej likvidácii.

    Jazyk, ktorým komunikoval mimozemský subjekt bol ruský. Kto vie o čom je reč, pochopí.

    Situácia sa však vyvinula tak, že nie každému sa páčilo, aby nechali cudziu loď odísť. A tu je veľmi príkladne ukázaná vplyv dnešných sociálnych sietí na jednotlivca. Autor odporu cez sociálne siete – ide o ruský VKontakte – osloví svoju skupinu s výzvou na stretnutie, aby konali v záujme obyvateľov Zeme:

    Logická a zrozumiteľná výzva. Popritom „skromne“ pomlčal o tom, čo predtým spôsobil on sám. Ľudia sa – na základe výzvy zo sociálnej siete – zišli. Tu nasledoval demagogický príhovor za použitia nie celkom nezávislých faktov – a dav sa dal bez overenia pravdivosti faktov do pohybu – veď to predsa toľko ľudí „odlajkovalo“…

    Niekoľkým sa podarilo prekonať ochranný kordón vojakov – proti obyvateľstvu nebol vystrelený ani jediný výstrel. V hollywoodskych filmoch by sotva vynechali príležitosť na krvavé podfarbenie deja. Dav zaútočil na miesto, kde prebiehala oprava poškodenej kozmickej lode.

    Na zastavenie útoku vyrazili oveľa lepšie ako ľudia na boj vybavené cudzozemské roboty, ale opäť zo strany cudzozemcov žiadne zabíjanie. To však neplatilo pre vyzývateľa útoku, ktorý sa – v priebehu filmu je ukázané ako – dostal k špeciálnemu obleku, ktorý značne zvyšuje reálne schopnosti človeka. Túžil po – hoci neoprávnenej – pomste a začal prenasledovať hlavnú hrdinku v obrnenom aute:

    Tu je ukázané, že nové špeciálne oblečenia, ktoré okrem iného zavádza aj ruská armáda, netušene zmenia spôsob boja vojakov.

    Špeciálne jednotky nakoniec – bez zabíjania – útok rozvášneného davu zvládli, ale počas boja došlo k ťažkému strelnému zraneniu hlavnej hrdinky a mimozemšťana. Títo boli okamžite robotmi prenesení do kozmickej lode, kde vstup umožnili aj veliteľovi vojenského zásahu – zranená bola jeho dcéra.

    Tu sa tiež dozvedáme niekoľko zaujímavých informácií, prečo mimozemšťania na nás pozerajú s obavami. Za posledných 5 tisíc rokov na Zemi bolo násilne pozabíjaných 4 miliardy ľudí v 15 000 ťažkých vojnách. Nuž, vnímavý čitateľ si určite dá tieto informácie rámcovo do súvislostí…

    Čo teda z toho vyplýva? Film vám odporúčame pozrieť – má viac ako 2 hodiny, my sme z neho vybrali len niekoľko momentov, aby sme nepokazil dojem z prehliadania. Je tu ukázaný vstup „Tretej Sily“, hoci vo filmovom spracovaní. Na rozdiel od hollywoodskych „trhákov“ bez krvavých scén. Rovnako dobre je uvedomiť si, že sociálne site nevznikli „len tak“. Dnes – najmä mladí – ľudia stratili pojem o tom, čo je overená skutočnosť a čo iba podsunutá informácia hoci aj cez tisícky „lajkov“. Nezamieňajte si virtuálnu realitu so skutočnou realitou.

    Ak dokážeme nástup nového Veku „zariadiť“ mierovou cestou – napríklad postupným preberaním moci s nasadzovaním prvkov Kopného Práva – nemusí prísť k dôraznejším postupom nášho „prebúdzania“, čo sú spravidla vojny či kataklizmy. Treba sa odosobniť – v tomto smere – od toho či ide o kotlebovcov alebo kohokoľvek iného. Ak im ide o dobrú vec – my Dobro tradične stotožňujeme so Svedomím – tak to treba podporiť. Drancovanie Prírody súčasnou mocenskou špičkou je priama likvidácia Prírody – teda jej zvyškov. Pamätajme, že Kopné, Rodové Právo je súčasťou Zlatého rezu Svetlého Veku.

    Štúdium všakovakých smerov nemusí byť na škodu – ak počúvame našich Predkov a používame Zdravomyslie. Nás neraz kritizujú „vševediaci“ KOB-isti. Nuž teda, odkiaľ pochádza onen „vševediaci“ KOB? Slovo KOB je jeden z výrazov pre človeka, ktorého nazývame ŽREC. Ak sa pozrieme optikou Staroslovienskej Bukvice vidíme, že ide o spojenie skratiek KO_Bogu, teda Ku Bohu. Ten, kto privádza iných k Bohu je Žrec. Pokyn na zostavenie tohto systému poznatkov dal ešte dávno Stalin. Aj jeho volali KOBa – nie náhodou. On totiž prešiel špeciálnou prípravou u Žrecov, v ktorej získal prastaré poznatky ako riadiť spoločnosť. Najskôr sa síce musel prizerať krutovláde boľševikov, ale neskôr s nimi rovnakým spôsobom skoncoval. Jeho úlohou bolo postupne budovať Kasty – základ Rodového systému. Najväčší dôraz kládol na formovanie najnižšej Kasty – pracovníkov. Projekt nedokončil lebo bol zavraždený. A jeho význam je dodnes mnohým nejasný.

    Našou hlavnou úlohou je a zostáva prinášanie informácií v zmysle Zdravomyslia. V rámci toho istého princípu vám aj upozorňujeme, aby ste si ich aj overovali. Nedajte sa nalákať na vlnu emócií – je to iba obyčajné vykrádanie životnej energie. Hlavne však nezabúdajme, že ani plány tak všemožnej svetovej Elity už nefungujú na 100% – preto kto leje vodu na náš mlyn koná v náš prospech.

    04.04.2017

  • HRDINSKÝ PILOT NATO

    Srbský občan Rade Stančič, ktorý sa nachádzal pracovne vo Švajčiarsku – organizoval koncerty srbských pop speváčok v Európe – spokojne sedel s kamarátom v jednej z curyšských kaviarničiek a nikoho neobťažovali. Neďaleko od nich sa usadili dvaja muži, z ktorých jeden sa rozháňal päsťami a vykladal, ako počas vojny na Balkáne v roku 1999 osobne zrovnával so zemou srbské mestá, a potom pozoroval, ako sa pod rozvalinami zmietali zomierajúci, ktorých on nazýval „fuc… Serbs“.

    Stančič to nemohol zniesť, čo je absolútne pochopiteľné… Vstal, pristúpil ku chválenkárovi, ktorý – ako sa ukázalo – bol Angličan a upresnil si, o akej vojne je konkrétne reč.

    „Áno áno. Hovorím o tých balkánskych vojnách“ – zaškeril sa pilot a posmešne dodal: „Tých Srbov som si veľmi dobre zapamätal“.

    Podľa opisu očitého svedka, Stančič Angličanovi zasadil niekoľko anglických hákov ako po tréningovej hruške, a potom jeden knockoutový úder do tváre. Očividne strieľať z lietadla na ženy a deti je oveľa jednoduchšie, ako bojovať zoči-voči. Keď natovec dostal špeciálnu lekciu a zosypal sa, zastonal ako mačiatko a Stančič ho nechal tak.

    Vždy, keď sa pozrieš do zrkadla – povedal po výukovej lekcii Stančič – budeš ešte zreteľnejšie spomínať na všetkých tých Srbov a nevinné deti, ktorých si pozabíjal“. Ani verejnosť ani polícia sa nie veľmi zaujímali o túto udalosť. Natovský pilot váľajúci sa na nemocničnom lôžku vyvolal u všetkých oveľa menej súcitu ako spravodlivý Srb, ktorý po tomto neveľkom incidente odišiel po svojich záležitostiach.

    Zdroj

    02.04.2017

  • ROZHOVOR S VLADIMÍROM ŽIRINOVSKÝM

    Prinášame vám záznam rozhovoru vodcu jednej z ruských politických strán a teda aj vodcu frakcie v Ruskej Dume Vladimíra Žirinovského s redaktorkou aif.ru, Marinou Nabatnikovou. Hoci rozhovor bol publikovaný v auguste minulého roku, má stále aktuálnu vypovedaciu hodnotu. Dnes sa síce situácia posunula inde, ale pohľad na vec z takéhoto zorného uhla nám nikdy naši B-A reportéri neprinášajú.

    Rozhovor sa týkal (nielen) vtedy aktuálnych tém – Turecka, Sýrie, aj zatvorenia dverí ruským športovcom paraolympionikom. Dnes môžeme pridať aj ďalšie dopingové „prídavky“ či „vylúčenie“ ruskej zástupkyne z Eurovízie na Ukrajine.

    Predtým, než prejdeme k rozhovoru si pripomeňme, že turecké tanky v Sýrii už vykázali vysokú „horľavosť“.

    A to nielen domácej – tureckej výroby – ale aj importované Leopardy. Môžete si napríklad prečítať článok o likvidácii 10 Leopardov-2…

    A teda prejdime k interview:

    V poslednom čase život prináša vážne udalosti jednu za druhou a býva často určiť, ktorá z nich je tá najhlavnejšia. Za minulý týždeň sme vybrali dve.

    Turecké tanky prekročili hranicu so Sýriou – takto turecká armáda začala operáciu „Štít Eufratu“. Situácia v regióne sa ešte viac skomplikovala. Ako sa á chovať Rusko? Svoju odpoveď na túto otázku dáva vodca LDPR – Vladimír Žirinovský.

    ZÓNA KARANTÉNY

    Američania teraz hrajú s Tureckom tú istú hru, ako Nemci v minulom storočí. Tí ho vťahovali na svojej strane do dvoch svetových vojen (sláva Bohu, do Druhej sa Turci nedali zatiahnuť). Teraz ho Američania vťahujú do vojny, ktorú oni rozpútali, ktorá sa týka mnohých krajín a náboženstiev a ktorej sa už zúčastňuje Rusko aj Čína – táto dodáva zbrane vládnym vojskám plus v Sýrii účinkujú jej vojenskí poradcovia.

    USA uvideli, že Turecko sa začína odvracať od Západu a zľakli sa, že sa zblíži s Ruskom. A v skutočnosti Ankara stále viac a viac pozerá na sever a Moskva na juh. Američania sa toho tak boja, že sú dokonca ochotní odvrhnúť Kurdov, ktorých ešte nedávno podporovali. V skutočnosti Kurdov stále niekto bude podporovať – tu Američania, tu my, tu Bagdad, tu Tbilisi.

    A Turci – na jednej strane – sa už 500 rokov snažia dostať na Západ, a teraz im už došla trpezlivosť byť stále poslednými v rade. Na druhej strane – sú už unavení súperiť s Ruskom, lebo sa presvedčili, že v boji proti veľkému severnému susedovi stratili všetko: z ohromnej Osmanskej ríše ostala neveľká krajina, pričom pol Turecka obývajú Kurdi. A to už nehovorím o Grékoch, Bulharoch, Arménoch. Vo všeobecnosti, v hre je celé klbko protikladov: plyn, ropa, Sunniti, Šijti, Arabi, Turci, Kurdi…

    Nešťastné sú národy ktoré tam žijú, veď v tom regióne mier nebude. Ani nebude žiadneho víťazstva v terajšej vojne, pretože tam niet Berlína a Sovietskej armády. A nakoniec ten Bašar Asad je výhodný pre všetkých. Ak by ho odstránili, tak by odrazu zmizla hlavná príčina ozbrojených činností.

    Je to karanténna zóna. Hľa, na Jamale je teraz sibírska jazva – a čo robíme my? Zavádzame karanténu. Na celom Blízkom Východe sú tiež karantény – nemožno predsa vypustiť túto nákazu odtiaľ do celého sveta. A Rusko svojou prítomnosťou tam ani nedopustí, aby sa vojna rozšírila na sever, do severnej Ázie alebo Európy. V tomto spočíva náš cieľ.

    RUSKO – HLAVNÝ HRÁČ

    Teraz niečo o našich vzťahoch s hlavnými stranami posledných udalostí – Tureckom a Sýriou.

    S Tureckom sa rýchlo pokazili po tom, ako nám zostrelili lietadlo. Ale ja predpokladám, že sami Turci to nechceli – im mohli „pomôcť“ Američania, to je niečo v ich štýle. Američanov začalo dráždiť, že turecký prezident býval v Moskve častejšie ako ktokoľvek iný. Ale Turci potom pochopili, že ich podrazili. Pravda, ešte sa nádejali, že im otvoria cestu do Európy, dajú peniaze na to, že zdržiavajú utečencov. Ale nedajú im nič. Začali chápať… A tu ešte prišiel pokus o prevrat – očividne nie bez pomoci Západu. A tak sa otočili tvárou k nám.

    Sýria je strategický bod. Ak by sme sa tam nezamiešali, tak teraz by tam panovali USA a Turecko. A porátali by sa so Sýriou, potom za ňou s Iránom, pretože sunnitská Saudská Arábia a Izrael – pre ktorých sú Šijti (v Libanone) dávni protivníci – to chcú už veľmi dlho.

    Ale prišli sme včas a stali sa hlavným hráčom. A to už chápu všetci, nie náhodou premiér Izraela pravidelne telefonuje do Moskvy nášmu prezidentovi a aj do Moskvy prichádza. Vidí, že sme sa stali dirigentom. A to je tá najdôstojnejšia rola pre Rusko. Nepotrebujeme hrať nejaké druhé husle – my musíme dirigovať celému orchestru.

    Západu sme klopali na dvere už od čias Ivana Búrkového (to je správny preklad toho, čo sa dnes používa ako „Hrozný“ – pozn. prekl.) – a doklopali sme sa k tomu, že proti nám zaviedli sankcie, a že cudzie vojská už stoja v Pobaltí a na Ukrajine. Za Sovietskeho Zväzu sme kŕmili pol sveta. A keď padol Sovietsky Zväz, kde boli všetci naši priatelia? Skúsenosť internacionalizmu stála veľmi veľa. A Američania nikomu neplatia za proamerickú orientáciu!

    Preto aj hovoríme: nemáme priateľov, máme iba „výhodné/nevýhodné“. Turecko, Irán, Sýria, Irak… Zaradujú sa ak pochopia, že blok s nami im pridá na váhe. Popri tom im postavíme atómové elektrárne a Amerika alebo Európa im nepostavia nič. Znamená to, že pre nich sú vzťahy s nami veľmi výhodné a pre nás je zase výhodný bezpečný juh. Hľa – celé naše priateľstvo.

    Druhá udalosť (vtedajšieho) týždňa – konečné rozhodnutie o tom, že ruskí športovci ako celok sa nemôžu zúčastniť Paraolympijských hier v Rio de Janeiro. Vladimir Žirinovský okomentoval aj túto udalosť:

    PRÍČINA – POMSTA

    Existuje iba jediná príčina takéhoto rozhodnutia – pomsta. Každý predsa vie, že existujú takí ľudia, pre ktorých je hlavným zmyslom života pomstychtivosť. Takže hľa – v politike to sú Anglosasi. Všimnite si, kto stojí na čele škandálnej komisie WADA? A na čele súdu CAS? A nakoniec na čele MOV? Všade sú to oni, predstavitelia krajín s úradným jazykom anglickým.

    Oni aj rozdúchali škandál s dopingom vo vzťahu k našej krajine. Ale sa im nepodarilo v plnej miere realizovať svoj úmysel nedopustiť Rusko na Olympiádu. Áno, nakoniec sme stratili možné medaily – mohli sme zaujať minimálne tretie miesto. Ale aj tak sme vystúpili dôstojne. Bolo potrebné sa pomstiť – taká je ich politika. A teraz sa mstia cez športovcov invalidov.

    A pokus o nedopustenie na Olympiádu bola koniec koncov pomsta za nepokornosť, za otvorenú kritiku Západu, vrátane kritiky z veľkých medzinárodných tribún. Ale Anglosasi nás celkovo nenávidia, lebo pre nich sme konkurenti, s ktorými už 300 rokov nemôžu nič urobiť. A tak majú jedinú úlohu – všakovako tlačiť na Rusko. Vylučovať nás z medzinárodných fór, nútiť podnikateľov odchádzať z našich firiem, nepúšťať za hranicu kultúrnych činiteľov, poslancov…

    Celkovo tlačia, robia prekážky, blokujú vo všetkých smeroch. To namiesto veľkej vojny. Vojny sa boja, dokonca aj lokálnej. Oni nikdy priamo s nami nebojovali – okrem Krymskej vojny. Aj tam však väčšinou bojovali tureckí vojaci. Na Eurovízii sa nám mstili: za nášho zástupcu hlasovala celá Európa, ale oni zmenili pravidlá – rozhodovala komisia a nie divácke hlasovanie. Potom sa mstili na Olympiáde – teraz na Paraolympiáde.

    BRÁNIŤ A POSTUPOVAŤ!

    Odtiaľto vyplýva otázka: ako sa máme chovať? Nastaviť druhé líce alebo ísť na vabank? Ani jedno ani druhé. Potrebujeme vyváženú, ale tvrdú líniu. Hľa, v Štrasburgu dostávajú naše príspevky (v tomto roku 23 miliónov EUR!) A neustále nás zbavujú práv. Nuž, na najbližšom zasadnutí by sme mali požiadať my, aby delegácia Lotyška bola zbavená práv za to, že tam potláčajú ruské obyvateľstvo! Ale my sedíme v obrane. Ale takto sa víťazstvo dosiahnuť nedá – treba útočiť, byť drzými, pevnými, my sami by sme niekoho nemali vpúšťať, zbavovať práv, vylučovať. Zavediete vízové sankcie proti Rusom – vystúpime z rady Európy.

    Nuž, ale nato sú potrebné aj iné kádre. A náš Paraolympijský výbor vedie P. Lukin, ktorý ako hlava Komisie pre medzinárodné vzťahy štátnej Dumy nijako neodpovedal na tlak zo Štrasburgu. Alebo S. Šachraj je členom komisie Olympijského výboru Ruska – kto to vlastne je! Účastník dohôd z Bieloveže. Vari on bude hájiť naše záujmy? A akýsi I. Rodčenkov – produkt kádrovej politiky Ministerstva športu.

    Celá práca na obrane našich záujmov je na veľmi nízkej úrovni. Známi advokáti s radosťou hája zlodejov a podvodníkov, avanturistov, pretože za to dostávajú vysoké honoráre. Ale aby sa zastali invalidov, ruského športu – na to dobrých právnikov niet.

    Brániť a postupovať! Predstavitelia Ruska musia byť súčasťou všetkých organizácií. Ak nie – prestávame financovať. Aj tejto WADA neplatiť. Zároveň vyriešiť otázky spojené s dopingom, ale kardinálne. Buď sa na svetovej úrovni dohovoriť a sňať všetky obmedzenia, alebo mobilizovať našich farmakológov – nech vynájdu také preparáty, ktoré sa budú rýchlo odbúravať z organizmu.

    Buďme čestnými: výsledky dosahované vo veľkom športe dnes presahujú možnosti ľudského organizmu. A všetci športovci po celom svete hľadajú a budú hľadať prostriedky na stimuláciu alebo kompenzáciu stratených síl. Prečo majú Briti tak veľa medailí? Pretože oni už také prostriedky majú – a my nie.

    24.03.2017

     

  • ČIERNE MÝTY O KATYNI 2. ČASŤ

    V tomto článku pokračujeme v osvetľovaní problematiky, ktorá by sa mohla nazvať profesionálne očierňovanie Slovanov, v nami preberanej téme vo veci Katyne. Keďže dnes sa oficiálne k všeslovanskej myšlienke a akej takej spolupatričnosti otvorene vyjadrujú iba Rusi, tak možno priamo hovoriť o očierňovaní Rusov za každú cenu. Alebo ste od nejakého B-A politika alebo žurnalistu niekedy počuli niečo o všeslovanskej vzájomnosti?

    Treba povedať, že nás prekvapil vysoký záujem o problematiku nášho severného suseda. Našim ľuďom sa treba prebúdzať z ilúzií, inak dopadneme veľmi zle. Je potešiteľné, že príznaky nadobúdania dejinného vedomia nebadane ale predsa nahradzujúce historické bezvedomie u nás už vidno.

    Je však pre nás nepochopiteľné, prečo našu stránku čítajú „štandardné bioprodukty“ civilizácie. My na ich stránky ani nechodíme – načo sa teda unúvajú? Nebudeme na maily z takýchto kruhov odpovedať – veď na svoje ponímanie Rusov a Slovanov celkovo majú všade okolo hojnosť dezinformačnej potravy. Ale túto zase „nežereme“ my.

    Predsa však aspoň máličko k dodaným námietkam, že „aj Rusi nenávidia Poliakov“. Obyvatelia našej krajiny sa budú môcť – už čoskoro – oboznámiť s tým, ako nás Poliaci podlo obrali o štvrtinu Tatier, ktorú im Masaryk vymenil za Tešínsko. Nemal s tým problém – veď dával z cudzieho. Výborným zdrojom je už spomínaná kniha Andreja Bielovodského SEVERNÉ HRANICE SLOVENSKA z r. 1945. Ale to nie je jediná kniha, ktorú je užitočné prečítať, ak chceme dostať lepší prehľad o minulosti zeme Slovienov, teda našej zeme. Ďalším výborným zdrojom je aj druhá kniha, ktorá bude tiež čoskoro k dispozícii našim čitateľom – BAROKOVÝ SLAVIZMUS, ktorú r. 1937 napísal Dr. Rudo Brtáň. Ak k tomu pridáme ako odporúčaný zdroj ešte aj knihu Jonáša Záborského DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO a Maura Obriniho, tak si môžeme – nezávisle od povolených B-A zdrojov – samostatne vytvoriť náčrt našej minulosti úplne inak.

    Ak nám teda niekto podsúva „fakty“, že veď „Rusi krivdili Poliakom“, preto aj „Poliaci začali krivdiť Rusom“, tak sa treba naozaj zorientovať o čo ide. V prvom rade, naša krajina sa tisícročia nazývala MALIČKÁ RUS, teda aj opisovaní Rusi z knihy Maura Orbiniho nie sú v skutočnosti Rusi v dnešnom ponímaní, ale naši priami Predkovia aj z nášho územia – lebo vtedy nešlo iba o územie dnešného Slovenska. Kto sa na názvy v starých knihách pozerá cez facebookovú optiku dneška je – napriek moderných informačným technológiám – síce technologicky sofistikovane presne, ale vedľa.

    Aby sme to skrátili – naši čitatelia určite videli vynikajúci poľský film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM. Bol nakrútený podľa povesti, ktorá opisuje skutočné udalosti 9. storočia. My si pripomeňme ďalšie fakty a spojme ich do súvislostí. V r. 907 naši Predkovia porazili kresťanskú armádu – najmä Bavorov – pri Bratislave. Oranžová – alebo podľa štandardných farieb kresťanského kléru Čierna – revolúcia vtedy ešte nevyšla a ešte sme storočie prežili v slobode. V r. 991 – podľa Maura Orbiniho – zomrelo naše posledné knieža Sveulado, Vševlad alebo nejako podobne. Okolo r. 998 nastupuje na uhorský trón (sv.) Štefan a formálne začne vládnuť na zvyšku pôvodného územia, ktorého už len malú časť môžeme pracovne nazývať Veľká Morava. V r. 988 začali krvavé jatky na Kyjevskej Rusi, v ktorých Vladimír Krvavý (kresťanský svätý) vyvraždil – presnejšie križiacke vojská, ktoré tam on vpustil a ktoré okrem Nemcov pozostávali najmä z už pokresťančených Poliakov – tri štvrtiny obyvateľstva krajiny. Z niečo okolo 12-13 miliónov obyvateľov pred pokresťančením ostalo r. 1000 niečo okolo 3 miliónov. Žiadne prekvapenie – štandardný prípad kresťanskej lásky k blížnym.

    10. storočie Kyjevskej Rusi je najmä obdobím ohromného víťazstva kniežaťa Sviatoslava nad neľútostnou mašinériou otrokárskeho systému bohatej a vojensky silnej Chazarie. Do boja proti tomuto strašnému protivníkovi pozval Sviatoslav – v rámci slovanskej vzájomnosti – aj bojovníkov z nášho územia. Problém však bol – a vyústil do strašnej tragédie Slovanov – že Sviatoslav po likvidácii Chazarie pokračoval v ďalších vojnách. Ako vojak nepochopil diplomatické zákernosti a nakoniec na to doplatil sám svojim životom. Bohužiaľ to stálo aj množstvo životov našich Predkov, ktorí boli v jeho vojsku. Túto chybu kniežaťa do najmenších detailov využili kresťania a pripravili frontálny útok na Maličkú aj Kyjevskú Rus. Ešte nestihla dorásť mladá generácia schopná chytiť do rúk meč a už tu boli hordy križiakov. Podľahli sme, ale im najskôr išlo o odrezanie našich území od Veľkej Rusi – Tartarie. Preto sa najskôr vysporiadali s Kyjevskou Rusou.

    V r. 999 nastúpil na poľský trón kresťanský kráľ Boleslav Chrabrý. Tento začal neľútostne pripájať pod svoju vládu čo najviac území Veľkej Moravy. Slovensko dobyl celé až po Dunaj, obsadil aj Prahu a v Čechách vládol pravdepodobne 3 roky. Okrem iného si podmanil aj Krakovsko a z bývalého slovienskeho centra si urobil svoje kráľovské, sídelné mesto Krakov.

    Tu však nastupuje čosi zvláštne – a čo sa dá vyčítať z vyššie uvedených zdrojov. Slovieni aj Maďari ( v dnešnej terminológii) sa spojili a spolu vybili Boleslava z územia celého Slovenska vrátane celých Tatier – tú spomínanú štvrtinu sme stratili až v rokoch 1918-19. Nuž otroci kresťanského boha Sloveni už nie sú Slovieni.

    Z tohto plynú dva fakty. V prvom rade Maďari a Slovieni neboli v žiadnom prípade nepriatelia – táto situácia nastala až pred cca 150-200 rokmi a z iných dôvodov. Ďalej, boli to práve už pokresťančení Poliaci – teda nie Slaviani, ale Kresťania – ktorí začali kruto vyhladzovať Rusov… a aj Slovienov. Tu to teda celé začalo.

    A teraz pokračujme v našej téme.

    Poľsko malo v ZSSR veľmi silnú a rozvetvenú spravodajskú sieť, preto sa vstup Červenej armády do Poľska utajiť nepodarilo. Poliaci boli pripravení a dokonca stihli pozdĺž hraníc so ZSSR postaviť opevnenia.

    Podľa hlásenia náčelníka kyjevského vojenského okruhu, plukovníka Levinsona, niektorí poľskí pohraničníci ušli, iní ostali a bojovali proti Červenej armáde. Preto aj táto mala straty pri prekonávaní pohraničných zátarasov. Okrem toho na ČA útočilo aj poľské letectvo.

    Ukázala sa nepripravenosť ČA, pretože čas od mobilizácie do vstupu do Poľska bol naozaj veľmi krátky a nestačil na prípravu vojakov. Preto tie straty s poľskými pohraničníkmi. Ale to nebola jediná príčina. Vojaci nevedeli ani narábať s granátmi, alebo útočili aj na vlastných.

    Levinson však hlásil, že obyvateľstvo poľských miest vítalo Červenú armádu veľmi srdečne a s radosťou. Ľudia všemožne pomáhali pri prechodoch cez rieky a aj ničení poľských opevnení. Hneď boli zaregistrované hromadné prechody skupín obyvateľstva na územie ZSSR najmä za svojimi príbuznými a do sovietskych kolchozov, kde si kupovali potraviny.

    Tieto veci sú všeobecne známe a opísané v množstve kníh, ale dnes sa za fundovaných historikov vydávajú iba PROTIRUSKÍ PROPAGANDISTI.

    Nuž pozrime sa na to, ako vlastne Poliaci bojovali proti Nemcom. Armáda generála Andersa sa definitívne sformovala v decembri 1941 v časoch najťažších bojov pod Moskvou.

    Poliaci sedeli v hlbokom tyle v Oremburgskej oblasti, pričom nikto ani len presne nevedel, koľko tam vlastne bolo vojakov. Keď utekali do ZSSR, tak hranicu spolu aj s rodinnými príslušníkmi prekročilo okolo 105 000 ľudí. Ruskí historici predpokladajú, že z nich bolo niečo okolo 75-90 000 skutočných vojakov. Pripravení do bojov by boli síce v decembri 1941, ale Poliaci horeli najväčším želaním vyžierať v tyle zásoby tých prekliatych Moskaľov…

    Keď v lete 1942 Nemci postúpili až k Volge, tak Poliakov už začali vyzývať, či by nepostúpili bližšie k Nemcom… ale títo stratili záujem a ukázalo sa, že do bojov nenastúpia za žiadnych okolností.

    Ohovárači vymysleli aj verziu, že Stalin sa mstil na chudákoch Poliakoch za porážku vo vojne r. 1920. Vymysleli, že Stalin bol pri útoku na Varšavu porazený, ale skutočnosť je úplne iná. Varšavu mal dobyť Západný front pod velením Tuchačevského a Trockého. Títo však nechali odkrytý svoj tyl a boli vďaka svojej chybe napadnutí a porazení Piłsudskim. Práve Piłsudski sa zaslúžil o poľské víťazstvo v útočnej vojne r. 1920. A sám Piłsudski vo svojich pamätiach napísal, že chcel zaútočiť aj na Severozápadný front pod velením Stalina, ale sa mu to nepodarilo. Útok zlyhal vďaka zbabelosti poľského generála Sikorského.

    A práve Sikorski priletel do Moskvy, aby pomohol armáde Andersona opustiť ZSSR.

    Poliaci odišli najskôr do Iránu, ktorému trvalo dosť dlho, kým sa ich zbavil a poslal na ďalšiu cestu do Iraku. Iba tí najurputnejší Poliaci nakoniec došli do Palestíny, ktorá bola v hlbokom tyle britských vojsk. Angličanom nebolo v tom čase v severnej Afrike do smiechu. Generál Rommel už vstúpil do Egypta a zmrákalo sa k rozhodujúcej bitke pri El Alameine.

    Generál Montgomery, ktorý velil britskej armáde – a nakoniec Rommela aj porazil – povolával pod svoje zástavy koho len mohol. Vo svojich pamätiach vymenováva všetkých, ktorí boli pod jeho velením pripravení bojovať proti Nemcom. Okrem vlastných britských vojakov tam mal jednotky z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Indie, jeden oddiel Francúzov a jednu dobrovoľnícku brigádu Grékov. Akurát že v jeho armáde nebolo ani jediného Poliaka z armády Andersona.

    Až v r. 1944 sa konečne Churchillovi podarilo priblížiť armádu Andersona k bojom, a to v Taliansku pod Monte Cassino. Na ceste z Iránu sa však poľská armáda scvrkla do jedného oddielu. Napriek tomu podľa poľských zdrojov preukázala pod Monte Cassino divy hrdinstva. Akurát že v tom momente hrdinstva sa Nemci zaoberali niečím úplne iným, lebo toto poľské hrdinstvo nezaznamenali. Ani veliteľ nemeckých vojsk v Taliansku maršal Kesselring, ani generál Senger – veliteľ nemeckých divízií pod Monte Cassino – nezanechali vo svojich pamätiach žiadnu zmienku o Poliakoch.

    Ale r. 1942 neodišli spolu s Andersonom zo ZSSR všetci Poliaci. V máji 1943 bola z ich zvyškov sformovaná najprv poľská divízia, ktorá už v októbri vstúpila do bojov, potom sa vytvorilo Vojsko Poľské. Táto sa zúčastnila oslobodzovania Poľska a došla do Berlína.

    Poľská armáda stratila celkom 13 900 vojakov, pričom Červená armáda iba pri oslobodzovaní Poľska stratila 541 000 vojakov.

    Takto teda Poliaci bojovali v septembri 1939. Ale mali spojencov – Anglicko a Francúzsko. Ako bojovali títo?

    V r. 1938 priletel za Hitlerom do Mníchova anglický analóg Gorbačova – N. Chamberlain. Uzavrel s Hitlerom „Konsenzus o večnom priateľstve medzi Anglickom a Nemeckom“. Okrem iného aj zradil Československo. Chamberlain svojou politikou pomohol Hitlerovi sa vyzbrojiť po zuby, a tak Nemecko už malo r. 1939 110 bojaschopných divízií.

    A 3. septembra 1939 vyhlásil Chamberlain Nemecku vojnu. Medzitým však zistil, že Anglicko v podstate nemá pozemnú armádu, ba dokonca ani zbrane na jej vytvorenie. A tak mohla Británia poslať na pomoc Francúzsku iba 1 divíziu. Francúzsko teda ostalo zoči voči Nemecku samé. Podľa zmluvy z r. 1939 mali Francúzi zaútočiť a dostať sa hlboko do nemeckého vnútrozemia na 15. deň po vyhlásení mobilizácie, t.j. najskôr 18. septembra. Dovtedy mali realizovať pohraničné operácie.

    10. septembra francúzsky predstaviteľ pri poľskom generálnom štábe generál Armange posla do Paríža takéto hlásenie:

    „… vládne tu absolútny chaos. Hlavné poľské velenie v podstate nemá spojenie s bojujúcimi armádami a veľkými útvarmi… Nemá vôbec žiadne informácie o pohyboch nepriateľa a dokonca aj o postavení vlastných vojsk má veľmi neúplné, alebo žiadne informácie… Poľská armáda bola v podstate rozbitá už v prvých dňoch.“

    V čase tohto hlásenia však hlavný poľský veliteľ už utiekol aj zo svojho druhého miesta do Rumunska.

    ZSSR vyhlásil narýchlo mobilizáciu v oblastiach hraničiacich s Poľskom až 10. septembra. Francúzsko si zasadlo vo svojich pohraničných opevneniach a čakalo, kedy konečne Anglicko zostaví armádu…

    Francúzsko sa však nedočkalo. V máji nasledujúceho roku malo Nemecko už obrovskú prevahu vo vojenskom potenciáli, t.j. v tom, pomocou čoho sa vedú dlhodobé vojny. Zaútočilo na Francúzsko a to bolo nútené sa vzdať.

    Ale ani napriek tomu nemožno súhlasiť s tvrdením, že poľská armáda bola zničená v prvé dni vojny. Na to, aby mohla byť zničená nie ešte armáda, ale čo i len jeden vojenský útvar, je potrebné zlikvidovať 30-40% mužstva. Ale pre štát sa takéto straty nepovažujú za straty vôbec.

    ZSSR počas tejto vojny nenávratne stratil – t.j. boli zabití, alebo zomreli na následky zranení, prípadne zajatí – 11,6 milióna vojakov. Dňa 23. júna 1941 mala ČA v stave 5,3 milióna vojakov. ZSSR teda počas vojny stratil 220% celkového počtu armády (z pôvodného stavu), ale vojnu vyhral.

    Nemci svoje celkové straty ukryli, ale ak by sme súdili podľa toho, akých vojakov povolávali ku koncu vojny, tak ich straty sa ukážu jasné. K 1. augustu 1942 stratili Nemci 45% tej armády, ktorá napadla ZSSR, ale v tom čase nezastavovali útok a prebíjali sa na Kaukaz a k Volge.

    Dokonca aj podľa amerických noriem nemajú vojská právo zastaviť útok, ak ich straty neprevýšili 12%.

    1.9.1939 malo Poľsko 3,5 milióna vojakov. Za celý september poľská armáda stratila 66 300 vojakov, čo je menej ako 2%  – ale tu sa rátajú aj tí, ktorí padli v bojoch proti ČA. Ich armáda bola teda celá a nepoškodená. Ibaže šľachta začala utekať.

    Ide najmä o poľskú šľachtu. Obyvateľstvo vtedajšieho Poľska pozostávalo na 60% z Poliakov, ale dôstojnícky zbor tvorilo 98% Poliakov.

    Nemci v tejto vojne stratili 44 000 vojakov. Znamená to, že boli aj Poliaci, ktorí proti ním hrdinsky bojovali. Jedna vec je však byť hrdinom, keď okolo sú všetci hrdinovia, a druhá vec je, keď všetci generáli a dôstojníci sú v čase bojov už v bezpečí za hranicami a všetci okolo sa vzdávajú.

    Poľská armáda nebola zničená, ona sa iba bála bojovať. Toto nebola iba tá najpodlejšia zrada poľského národa, ale aj piata, tá najpodlejšia zrada Francúzska.

    Ukazuje sa tu však jedna veľmi pálčivá otázka – prečo všetci historici po svete tvrdia, že to sa práve poľská armáda hrdinsky držala a Francúzsko ju zradilo? Je to výsledok pôsobenia niekoľkých faktorov.

    Prvý okruh problémov je ten, že legendu o poľskom hrdinstve šírila samotná nemecká propaganda, aby tak oslabila vôľu Anglicka a Francúzska bojovať. Aby ich zastrašila a aby v očiach sveta nebolo toto víťazstvo znehodnotené. V skutočnosti však v úzkom kruhu nemeckých generálov vojnu s Poľskom ani nepovažovali za vojnu.

    Už 27. septembra Hitler žiadal od generálov posilniť bojovú a psychologickú prípravu mužstva, lebo posledná vojna v nich vyvolala „smiech vzbudzujúce potreby. Vojna s Poľskom je najlepšou prípravou, ktorá sa rovná manévrom“.

    Do septembra 1939 Nemci Poliakov rešpektovali, ba mali z nich aj do určitej miery strach. V r. 1933 dokonca navrhli Poliakom spoločný útok na ZSSR, pričom sami navrhli, že hlavným veliteľom spojenej poľsko-nemeckej armády mal byť maršal Piłsudski.

    Nemecký generálny štáb plánoval iba na prekonanie odporu na západných poľských hraniciach 8 týždňov. A Nemci ešte 7. septembra neplánovali okupáciu. Po septembri však už začali pozerať na Poliakov zhora, ako na podradný ľudský druh. V nemeckej propagande sa Poľsko stalo odpadovou stokou Európy.

    Druhý okruh problémov umožňujúci vznik poľskej legendy je zase ten, že po vojne sa Poľsko stalo spojencom ZSSR. ÚV KSSZ vydal zákaz historikom čímkoľvek kompromitovať Poliakov.

    Tí Poliaci, ktorí ostali na Západe sa vďaka svojej neutíchajúcej nenávisti voči Rusom stali poplatnými hlásnymi trúbami Západu v propagandistickej vojne, ktorá sa začala už r. 1946. A takto bol príkaz na nekompromitovanie Poliakov vydaný aj na Západe.

    Francúzsko síce bolo vďačné Američanom za pomoc v boji proti fašizmu, ale zároveň sa snažili viesť svoju vlastnú zahraničnú politiku. Toto bolo zvlášť dobre viditeľné za De Gaulla. On vyviedol Francúzsko z NATO, aj pozbieral papierové doláre po krajine, naložil ich na loď, previezol do USA a prinútil Američanov vymeniť ich za zlato. Američania niečo také neodpúšťajú. Došlo k pokusu o likvidáciu De Gaulla, ale francúzska tajná služba – napriek ohováraniu – sa ukázala ako jedna z najlepších na svete a dokázala svojho prezidenta ochrániť. Neskôr sa viditeľná časť tohto príbehu dostala na filmové plátna ako film ŠAKAL.

    Západná propaganda však často kritizuje Francúzsko, v prvom rade Poliaci. Ale my si zrekapitulujme, ako to s Francúzskom vlastne bolo.

    Francúzsko v snahe odvrátiť Druhú svetovú vojnu zostavilo koalíciu, ktorá svojim ľudským potenciálom prevyšovala Nemecko. Ale Poľsko podlo pomohlo Nemecku pripojiť si Rakúsko, aj spolu s Nemeckom zničiť Československo. Poľsko nedalo podpísať dohodu medzi ZSSR, Anglickom a Francúzskom, aj zákerne podhodilo svojho spojenca Rumunsko Nemcom v snahe nasmerovať ich na ZSSR cez Československo a Rumunsko. Poľská šľachta ruka v ruke s Hitlerom bola podpaľačom Druhej svetovej vojny.

    Keď nakoniec vojna začala, práve šľachta z nej zbabelo prvá utiekla, čím postavila 40 miliónov Francúzov proti 80 miliónom Nemcov, ktorí už boli posilnení o milióny obyvateľov podrobených krajín. Napríklad len poľských vojnových zajatcov a len v nemeckom poľnohospodárstve pracovalo 1 milión. Znamená to, že uvoľnili pre službu v nemeckej armáde 1 milión nemeckých roľníkov. Bolo to proste iba šťastie, že sa ZSSR podarilo odobrať Nemecku 10 miliónov Ukrajincov a Bielorusov.

    Ak nevieme o týchto veciach, tak nie je možné pochopiť, čo chcel povedať W. Churchill vo svojej práci na adresu predvojnového Poľska:

    „Je potrebné považovať za tajomstvo a tragédiu európskej histórie ten fakt, že národ, ktorý je schopný akéhokoľvek hrdinstva, určití predstavitelia ktorého sú talentovaní, šľachetní, nebojácni, neustále vykazuje také ohromné nedostatky v podstate vo všetkých aspektoch svojho štátneho života. Sláva v období povstaní a trápení, hnus a hanba v období triumfu. Najchrabrejších z chrabrých veľmi často viedli najhnusnejší z hnusných. A tak vždy existovali dve Poľská, jedno z nich bojovalo za pravdu, druhé excelovalo v podlosti“.

    Sovietske vojská, ktoré v septembri 1939 vstúpili do Bieloruska a Západnej Ukrajiny, zajali množstvo poľských vojakov. Podľa niektorých údajov to bolo do 650 000 zajatcov. Na základe rozkazu Timošenka ich spočiatku odzbrojovali a púšťali domov. Nemci však podali ZSSR protest, pretože to bolo porušenie štatútu ZSSR ako neutrálnej krajiny. Ak je ZSSR vo vojne medzi Nemeckom a Poľskom neutrál a vojna ešte nie je skončená, tak ZSSR má povinnosť internovať všetkých poľských vojnových zajatcov, ktorí vstúpili na jeho územie. Na svoje náklady…

    Pre mnohých dnešných ľudí je nutnosť manuálnej práce čosi strašné, ale podľa platných ženevských konvencií zajatí a internovaní vojaci a poddôstojníci nemajú právo odmietať pracovať. Poliaci však odmietali pracovať aj tak, pričom ruským vojakom priamo do očí hovorili: „My sme vojenskí zajatci, nás tak či onak musíte kŕmiť“.

    Inervovaným poľským zajatcom za prácu platili toľko, koľko domácim sovietskym občanom. Z výplaty im však sťahovali cenu jedla a ubytovania. Ak zajatec bol chorý, tak všetko mal zadarmo a dostával príspevok 5 rubľov na deň.

    Platy vojenských zajatcov sa stanovovali podľa presne určeného postupu. Celková suma sa určovala pracovnou normou, ale iba 10-15% pracujúcich zajatcov ju plnilo, alebo dokonca prekračovalo. Boli to však iba Bielorusi a Ukrajinci, ktorí mali záujem si prácu udržať natrvalo. Podľa povahy práce bola výplata od 20-30 kopejok po 40-50 rubľov na deň. Pri 26 pracovných dňoch v mesiaci a 50 rubľov denne mohol usilovný pracovník dostať mesačnú výplatu 1 300 rubľov. Samozrejme bez nákladov na stravu a ubytovanie.

    Ruský vojak, strážnik poľských zajatcov dostával výplatu 275 rubľov na mesiac. Priemerná výplata v ZSSR bola 330 rubľov. Beria, národný komisár (minister) dostával plat 3 500 rubľov. A dobre pracujúci zajatec 1 300…

    Západná Ukrajina a Bielorusko požiadali o pripojenie k ZSSR. Po schválení tejto žiadosti sa všetci narodení na území Bieloruska a Ukrajiny stali občanmi ZSSR. Boli nielen formálne, ale aj reálne oslobodení. Existovali aj pokusy NKVD niektorých takýchto ľudí zadržať proti ich vôli, ale všetky takéto pokusy boli veľmi rýchlo likvidované Generálnou prokuratúrou ZSSR. Pod právomoc toho rozhodnutia patrili aj tí, ktorí sa ocitli v nemeckom zajatí na území Poľska. Preto ZSSR požiadalo Nemecko o ich vydanie – boli občanmi ZSSR.

    Nemci zase recipročne požiadali o vydanie Poliakov. Na základe týchto skutočností došlo k vzájomnej výmene, ale ZSSR prepúšťalo k Nemcom iba tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli vrátiť do Poľska.

    Vidíme, že toto obdobie bolo veľmi zložité a dnešné informačné zdroje nie sú ani náhodou nestranné. Bez týchto poznatkov však nemožno pochopiť všetky súvislosti týchto minulých udalostí, preto budeme v tejto téme pokračovať nabudúce.

    15.03.2017

  • ZACHRÁŇME SI NAŠU RODNÚ SLOVENSKÚ ZEM

    PRIPÁJAME SA K INICIATÍVE:

    Zachráňme si našu rodnú slovenskú zem

    Drahí priatelia, kamaráti, občania Slovenska

    Kto chce predať svoju pôdu pod nohami cudzím, je zradca bez rozumu. Pôda je poklad. Dedičstvo našich otcov a materí. Kde budú vyrastať naše deti?

    V okresoch Slovenska s najúrodnejšou pôdou už veľká časť poľnohospodárskej pôdy patrí zahraničným vlastníkom.

    Keďže v týchto dňoch Národná rada SR rokuje o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, my – občania SR, predkladáme k tomuto hromadnú pripomienku.
    Žiadame, aby NR SR novelizovala ústavu tak, aby pôda bola ústavne zakotvená ako národné bohatstvo Slovenskej republiky.

    Podrobnosti si môžete prečítať v prílohe petície.
    Petícia za zavedenie pôdy ako národného bohatstva do Ústavy SR:
     prosím podpíšte tu:
     https://www.peticie.com/peticia_za_podu_ako_narodne_bohatstvo_v_ustave

    a informáciu šírte všade kde sa dá.

    Petícia bola zostavená na celoslovenskom zhromaždení Gazdovskej obrody – spoločenstva prírodných pôdohospodárov a ďalších hospodársky uvedomelých občanov dňa 12.3.2017 v Majcichove pri Trnave.

    Ďakujem Vám všetkým

    Za našu stránku môžeme iba pripomenúť Zápoveď:

    NEPREDÁVAJTE VY ZEM SVOJU ZA ZLATO A STRIEBRO, LEBO PREKLIATIE NA SEBA PRIVOLÁTE A NEBUDE VÁM ODPUSTENÉ PO VŠETKY DNI BEZO ZBYTKU!

    PERÚN