Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

Sú aj takí – a je ich dosť veľa – ktorí si myslia, že sa o nich (v dobrom) stará kresťanská cirkev, a teda im netreba nič robiť. V prvom rade ich treba nechať tak – nie je to naša vec. Ide iba o to, aby sme nezabudli, že sa k nám v minulosti dostali formou krvavých jatiek. Oni na výber nedávajú“ kresťanstvo alebo nič (v minulosti smrť).

Mnohí si tiež naivne myslia, že to, čo dnes nazývajú Ruská Pravoslávna Cirkev (RPC) je niečo lepšie, spravodlivejšie ako vatikánsky mód. Nuž, pozrieme sa na priamu reč patriarchu RPC. „Najsvätejší“ Patriarcha Moskovský a celej Rusi Kirill (Cyril) dňa 21. septembra 2010 počas svojej prvej návštevy Ďalekého východu vo svojej funkcii pre televízny kanál Rossija povedal:

„Pravoslávna Cirkev uchováva vo svojej histórii, vo svojom Dedičstve dôležité mená svätých, apoštolom rovných Cyrila a Metoda. V určitom zmysle sme my cirkev Cyrila a Metoda. Oni vyšli z osvieteného grécko-rímskeho sveta a prišli kázať Slovanom. A kto to vlastne boli Slovania? Sú to  barbari, ľudia hovoriaci nezrozumiteľným jazykom, sú to ľudia druhej triedy, v podstate zvieratá. A hľa, k nim prišli osvietení muži, priniesli im svetlo Kristovej pravdy a urobili niečo veľmi dôležité – začali s nimi hovoriť ich jazykom, oni vytvorili slovanskú azbuku, slovanskú gramatiku a preložili do tohto jazyka Slovo Božie“.

Kto tam nevidí žiadnu spojitosť s minulosťou, tomu pripomenieme nie bezvýznamné súvislosti:

„Slovania sú ponímaní ako etnickí bastardi, neschopní prijať a niesť veľké dedičstvo Árijskej rasy, ba celkovo Slovania sa nehodia na to, aby boli nositeľmi kultúry. Oni nie sú tvorivý národ, sú to štandardné zvieratá a nie osobnosti, absolútne neprispôsobiví na rozumovú činnosť“.

P. J. Göbbels, 1942, „Denníky“

Žeby podobnosť čiste náhodná?

Kto by si rád prečítal „oprášenú históriu“ bez prekladu, tomu môžeme ponúknuť aj ruskú verziu:

Ale pri mediálnej prezentácii ostaneme. Ponúka nám značné možnosti pochopenia okolitého sveta. Už sme neraz odporúčali americký film z r. 1988 pod názvom THEY LIVE. Na príbehu konkrétneho človeka je ukázaná skutočnosť riadenia ľudí mimozemšťanmi. Hlavný hrdina sa zhodou okolností dostal k okuliarom, cez ktoré vidí to, čo nie je viditeľné voľným okom. Film sa oplatí pozrieť, takže vyberáme iba niekoľko „momentiek“, ktoré nám však veľmi prístupnou formou môžu napovedať o čo dnes ide. Pripomíname, že film bol natočený v „predvečer“ prvej série farebných revolúcií, ktoré v našej krajine – pôvodnom Československu – vtedy nazvali „Zamatová revolúcia“.

Okrem skutočného významu – podprahového programovania spoločnosti – hlavný hrdina z hrôzou zistil, že ani ľudia nie sú všetci „ľudia“:

Množstvo ponúkaných časopisov – ale účel je rovnaký. Ľudia dnes čítajú iba povrchovú úroveň:

Ako sme už predtým odporúčali, film sa určite oplatí pozrieť.

Ale môžeme to nejako „aktualizovať“ na naše prostredie? Môže to znieť divne, ale ÁNO. Nedávno nás obklopila nová vlna billboardov, ktorí mnohí nazývajú „ficboardy“. Podľa nášho názoru síce premiér sám osebe nie je zlý, ale to je iba jedna z hrán jeho Obrazu. Bohužiaľ – ako je v politike štandardom – pri výstupe na Olymp moci musel s kadekým uzatvárať všakovaké kompromisy. Podobne ako Mečiar v minulosti, začínajú ho tieto „kompromisy“ dobiehať. Ide o to, že prostredie, ktoré zastupuje je už – čo je už verejným tajomstvom – preplnené homosexuálmi, drogovými dealermi, drancovačmi lesov a podobnými „osobnosťami“. Nuž, všetko vychádza na povrch – Živel Nevedomosti stráca na sile. Iným smerom to už nepôjde.

Pozrime sa iba na jednu hranu tejto Hry: DRANCOVANIE NAŠICH LESOV. Aj keď kampaň má očividne za cieľ zachrániť čo sa dá vyzerá to, že ľudia sa už zobúdzajú – a je už načase. Ak by sme sa pozreli na reklamné billboardy zo zorného uhla hore uvedeného filmu, môže ísť o niečo nasledovné.

Začalo to miestom, ktoré je veľmi symbolické. Jeho fotografia je v úvode tohto článku. Veľký reklamný billboard na pozadí smutného Obrazu DRANCOVANIA NAŠICH LESOV hovorí za všetko. Len poznamenajme, že fotografia je z územia, ktoré (naivne) voláme Národný park…  

Z pohľadu čiernej mágie štandardný jav. Ešte aj tvrdenie „držíme slovo“ znamená iba to, že iné ani pred voľbami nesľubovali a nemali na mysli. A tu vstupujeme na pôdu Svedomia. Komu nie je jedno – okrem iných vecí – že „Strana a Vláda“ (hoci aj s prímesou „národných“) drancuje našu Prírodu, ten by takých nemal viac voliť. Lebo takáto voľba – ako všetko ostatné – bude v ďalšom karmicky „zohľadnená“. Neúčasť neexistuje. Buď stúpame nahor po Ceste Duchovného vývoja, alebo klesáme dole…

Nuž teda k reštartu Svetlého Sveta. Hoci sme prešli už nejedným termínom prechodu, nakoniec neboli fyzicky realizované. Dôvody sú nám známe. Ale sú známe aj iné varianty a aspekty reštartu – napríklad staré indické proroctvo. V prvom rade majme na pamäti, že žiadne proroctvo nemožno brať doslovne – ale to už vieme. Ako teda ďalej a čo čakať?

Naša doba je výnimočná tým, že môžeme hovoriť o veciach spojených s našou Kultúrou, ale nie sme – teda otvorene – likvidovaní. Treba však mať na zreteli, že IBA VÉDICKÉ SLOVANSTVO je pre nich nebezpečné. Všakovaké KOB-y, Rodnoverectvá a podobné smery pre nich NEPREDSTAVUJÚ NIJAKÚ HROZBU. Vidno to prakticky na tom, kto je v Rusku prenasledovaný a kto nie. Každý z týchto smerov ponúka určitú Múdrosť, ale vždy je iba čiastočná a teda zapadá do systému „rozdeľ a panuj“. Celostný Obraz je pre nich nebezpečný, čiastočné čriepky v žiadnom prípade.

Jednou z príčin prečo môžete čítať tieto riadky je fakt, že Vysoké Démonické štruktúry sú – paradoxne – na našej strane. Im je jasné, že Vysoké frekvencie zostupujú – pre nich to už je viac ako viditeľný fakt. Znamená to, že Kali Juga alebo inak Noc Svaroga definitívne skončila a minimálne 10 000 rokov tu budú také podmienky, že Nízkofrekvenčné bytosti tu nebudú schopné fyzicky existovať. Nižšie Démonické štruktúry však pokračujú vo svojom pôvodnom programe, ktorý spočíva v našej totálnej likvidácii. Ak by sa im to podarilo, tak v krátkej dobe po našej likvidácii zaniknú aj oni. Ale Vysoké Démonické štruktúry dobre vedia, že tieto javy majú cyklický charakter – každý chvíľku ťahá pílku. Ak by dovolili našu totálnu likvidáciu, tak o 10 000 tisíc rokov by nemali koho znovu zotročiť, aby ťažil pre nich nerastné suroviny Zeme – lebo paraziti sami nikdy nerobia. A to nie je v záujme Vysokej Démonickej hierarchie. Svetlá Kultúra totiž NEŤAŽÍ nerastné suroviny a nedrancuje bezhlavo lesy – to je znakom iba démonických, parazitických štruktúr.

V tejto súvislosti treba vedieť, že hoci to v Európe čo sa týka priameho, t.j. otvoreného  zásahu Vatikánu proti Starej Viere nevyzerá aktuálne, útok aj tak chystajú. V Rusku už začal, organizuje ho RPC a zneužíva aj štátne štruktúry. Vatikán tiež vyškolil novú generáciu Čiernych mágov – tzv. exorcistov – ktorých úlohou je realizovať našu likvidáciu. Presne takto vyškolení „odborníci“ to riadili pred tisícročím.

Keď sa budú cítiť už dostatočne silní, zaútočia. Ale podľa dostupných informácií nám je známe, že to už bude „spúšťačom“ definitívnej reakcie Vysokých frekvencií. V okamihu ich nástupu do likvidačného útoku proti nám začne odvetný útok na nich na Vysokofrekvenčnej úrovni. Bude to jav sprevádzaný ohromnými stratami na životoch – ale iba tých, ktorí majú takú úroveň Nízkych frekvencií a aj tak nebudú schopní tu najbližších 10 000 rokov žiť. Zatiaľ to vyzerá tak, že to môže začať o 2-5 rokov.

Dovtedy sa môže odohrať všeličo vrátane globálnej vojny, kataklizmy, ale najpravdepodobnejšie kombinácie oboch. Koniec Sveta samozrejme nebude – ale totálny reštart Svetlých Síl je neodvratný. Protivník nie je v žiadnom prípade slabý, akurát jeho koniec je neodvratný a náš závisí od nás samých, od našich činov nie rečí.

Kto spĺňa charakteristiku potrebnú na existenciu vo Svete Vysokých frekvencií? Svedomie a Česť sú nutnou ale nepostačujúcou podmienkou. Potrebný je predovšetkým aktívny život na tejto frekvencii. Už len hovoriť jedno a konať druhé nepatrí do tejto kategórie – ale každý je zodpovedný sám za seba. Inak to totiž nejde. Kony Stavby Sveta platia od vzniku Sveta a budú platiť naveky. Ale nezabudnime, čím „presnejšie“ niekto dáva konkrétne dátumy, tým je menej pravdepodobné, že ide o realitu.

05.12.2016

Kedysi veľmi, veľmi dávno, v časoch nám už nepamätateľných Bohovia mohutných schopností – z nášho pohľadu všemohúci – s radosťou hrali Hry. Bohovia boli celostnými a sebestačnými a tvorili úžasnú rozmanitosť Obrazov. Komunikovali Obrazmi a nepotrebovali slová – nemali jeden pred druhým čo utajovať. Bohovia odovzdávali svoju mohutnosť od jedného k druhému. Mali silnú väzbu s Predkami aj potomkami.

Schopnosť myslieť Obrazmi znamená myslieť hlbinne, t.j. obrázkami a zmyslami. Môžeme myslieť hlbinne a môžeme si niečo pre seba hovoriť. Sú to dva mechanizmy, ktoré sa navzájom dopĺňajú, dalo by sa povedať, že sa jeden do druhého vlievajú. V ideálnom stave by oba typy myslenia mali byť zvládnuté do dokonalosti.

Raz sa k dúhovej hre Bohov Mágov pripojili akýsi zvláštni pútnici. Vyzerali bezmocne a Bohovia Mágovia im začali pomáhať, aby aj oni mohli nadobudnúť magické schopnosti.

Pútnikom sa taká pozornosť zapáčila, ale Mágov nechápali. Mágovia vynachádzali stále nové a nové spôsoby pomoci, ale všetko bezvýsledne. Nakoniec sa rozhodli svoju Hru zmeniť, aby lepšie pochopili, prečo je ich pomoc bezvýsledná. S týmto cieľom niektorí Bohovia z vlastnej vôle ohraničili svoje ponímanie Sveta do úrovne ponímania prišelcov. Zostavili kľúčové slová v prastarom jazyku, aby pomocou nich bolo možné dosiahnuť zhodu.

Pútnici ožili a hneď začali kritizovať a obviňovať Bohov v neochote poskytnúť im pomoc. Boli v tom takí aktívni, že Mágovia začali pochybovať o svojich vlastných schopnostiach. Druhí celostní Bohovia začali pomáhať svojim padnutým bratom a chceli navrátiť ich nazad, vrátiť im celostnosť, ale padali do tej istej pasce.

Pútnikom sa postupne podarilo rozdeliť Bohov na časti a vnútili im nesvornosť, Bohovia začali sa medzi sebou hádať a nakoniec súhlasili s pravidlami novej Hry, do ktorej ich vtiahli cudzozemci. Títo pokračovali ďalej a klamom a vydieraním nanucovali Bohom svoje Zákony a prinútili ich veriť v moc osudu.

Niektorí Bohovia sa domnievali, že vystúpiť z podvodom nanútenej Hry je jednoduché, že je to tiež iba jednoduchá Hra. Ale už stratil sa súlad medzi nimi, takže pokračovali v navršovaní nových Hier na ešte neukončené staré. Časom sa Hry pre nich stali ťažkou činnosťou. Pamäť Bohov sa skrátila a tieto Hry začali volať životmi.

A tak na našej Zemi pri pokusoch o vyliečenie vedú neuvedomelú Hru, z ktorej nevedia nájsť východ.

Bohovia zostúpili do tiel a zabudli na svoje Božie schopnosti. Zabudli, že sú schopní samostatne zrodiť akúkoľvek energiu a naopak, začali sami ťažiť z hlbín Zeme, ktorú kedysi sami vytvorili.

Zabudli na to, že každú Hru treba ukončiť len čo je jej cieľ dosiahnutý. Ale pretože cieľ Hry si už tiež nikto nepamätal, všetko začalo nadobúdať neriadený charakter.

Spočiatku harmonická a divadelná budova s kozmickými mystériami bola postupne premenená na zadný dvor, kde jeden klame druhého.

Bohovia spočiatku nedomysleli niektoré dôsledky Hry, do ktorej sami seba obmedzili, teda s pravidlami ktorej súhlasili. Boli nekonečne silní, ale aj nekonečne naivne hlúpi. Nemali ešte dostatočné skúsenosti.

Niektorí z nich si však zapamätali pôvodný cieľ Hry, a tak namiesto Civilizácie zostavili Kultúru a nastúpili na evolučnú cestu Duchovného výstupu nahor, nazad medzi Bohov. Ostatní sa sami začali chovať ako paraziti. Zabudli, že skutočná veľkosť je iba v uchovaní vlastnej celostnosti.

A tak sú všetci doteraz na Zemi, kde vedú neľahkú Hru, ktorú ktosi, kedysi, nazval ŽIVOT. Ako však z nej von? Dostali sme sa do Veku, kedy všetky staré Hry budú – či sa nám to páči alebo nie – ukončené. Reštart Svetlého Sveta je predo dvermi.

Ale čo sa stalo, že si nevieme spomenúť kto sme a čo tu chceme? Alebo lepšie sa bude pýtať samých seba: Chceme si vôbec spomenúť, alebo je pohodlnejšie ostať nevedomým otrokom?

Predtým, ako si dáme názorný príklad toho, prečo si nevieme spomenúť si najskôr niečo málo zopakujme. Zopakujme, pretože čitatelia našej stránky už tieto veci poznajú. Len sa na ne pozrieme z iného uhla.

Ako sme už písali v inom článku, žijeme v akejsi „bubline“, ktorú nazývame biopole, Vedogon alebo akokoľvek inak. Preto akokoľvek, lebo každý Rod v minulosti si vytvoril svoju tradíciu kedysi všeobecne známeho Poznania. Preto nejde o lepšiu alebo horšiu verziu, iba o inú hranu Obrazu.

Biopole – Vedogon – nie je iba taká jednoduchá bublina. Je to mnohorozmerne štruktúrovaný priestor, ktorého rôzne úrovne rozmerností sa nachádzajú principiálne v rovinách okolo centier nášho energetického tela, ktoré nazývame stogne alebo čakry. Cesta nahor skrz všetky tieto sloje je možná v jednom jedinom mieste, ktoré sa nachádza 2-3 cm pred chrbticou. Ak je naša Živatma v tomto kanály, tak môže stúpať nahor po ceste, ktorú nazývame Púť Duchovného vývoja. Je to však iba ako keby jeden bod na inak ohromnej ploche, ktorá pozostáva – ako vieme z geometrie to platí pre každý plošný útvar – z nekonečného počtu bodov. Schopnosť Živatmy „nájsť“ tento bod je umožnený stavom frekvencie nášho „software“, ktoré my v našom Svetlom Svete môžeme opísať dvomi slovami: Svedomie a Česť. Sú to presne tie dve veci, ktoré nie sú v Biblii spomenuté. Máme samozrejme na mysli pôvodný text v aramejčine, nie neskoršie prekladové „Demoverzie“.

Teda naše telo má samostatnú, vlastnú energetickú  štruktúru, ktorá pozostáva nie iba z čakrálnych štruktúr, ale aj zo systému kanálov (meridiánov), Duševných, Duchovných štruktúr a rôznych rozmernostných priestorov. Stogne (čakry) sa otvárajú postupne začínajúc od najnižšej. Pre náš účel si pamätajme, že nie každý má rovnakú štruktúru biopoľa, pretože každá aktivovaná, t.j. „prebudená“ stogna vytvára svoje vlastné, jemnohmotné telo. Koľko aktivovaných stogní, toľko nových štruktúr. Ďalšou – v našom prípade kardinálnou skutočnosťou – je realita, že energia našich aj cudzích emócií môže „biť“ na naše spodné čakry. A toto je to, čo je pre nás KRAJNE NEVYHNUTNÉ pochopiť. Inak sa nikde nepohneme. Teda smerom nahor.

Podľa toho na akej rozmernostnej úrovni sú „umiestnené“ naše myšlienky – dnes veľmi často emócie, t.j. 3 spodné čakry klasickej štruktúry – také energetické vibrácie kontrolujú naše telo. Nedivme sa, že od toho závisí aj naše zdravie a dĺžka života. Negatívna energia je prvotnou príčinou chorôb.

Ako sme už povedali, rozmernostné štruktúry sa nachádzajú približne na tej úrovni ako stogne. Celkovo náš vedogon obsahuje stupňovitú hierarchiu po 12 rozmernú hladinu. Ďalej je dôležité pamätať, že rozmernosti od 10. úrovne už nie sú delené na kladnú a zápornú časť. Od 10. úrovne už neexistujú žiadne egregoriálne štruktúry, t.j. žiadne náboženstvá, podmieňované vzťahy, hodnotiace škály, elitné skupiny a pod.

Vysokorozmerné, „Vysokofrekvenčné“ Svetlé Božie štruktúry nič nerobia v zmysle sľubovania či nanucovania. Je to principiálna zásada – Stvoriteľ nevstupuje do Hry, nemá hodnotiacu škálu, neprejavuje žiadnu iniciatívu, ale na rozdiel od Nizkorozmerných, „Nízkofrekvenčných“ štruktúr On je ten, kto dáva. Kto chce hrá, kto nechce nehrá. Ak je požiadaný dáva, ak ho neprosia, nedáva nič. Nepotrebuje meniť pravidlá Hry, ktoré vytvoril od prvopočiatku. Hierarchický systém vzťahov príčin a dôsledkov nepotrebuje žiadnu „úpravu“. Je od prvopočiatku dokonalý.

Ak by sme naviazali na úvodnú tému článku môžeme povedať, že sme – nehovoríme o neľuďoch len biologicky nám podobných – šestnásťrozmerné bytosti, ktoré zostúpili nadol hrať Hru. Aj my ak vstupujeme do agresívneho prostredia – na morské dno, do kozmického priestoru, do chemickej prevádzky, do ohňa požiaru – si obliekame ochranný odev. Nuž vstupom do 12 rozmernostného priestoru biopoľa z nám prirodzeného 16 rozmerného sme vstúpili – kedysi dávno ale dobrovoľne – do agresívneho prostredia. Tu, vnútri tejto Hry sme iní, nie takí, ako sami seba vidíme.

Jeden z Konov Stavby Sveta hovorí, že všetko v Stavbe Sveta má právo vytvárať Reálnosť o tri rozmernosti nižšie seba samej. Priblížme si, ako tento princíp – Kon – používajú proti nám.

Ako vieme, tri spodné stogne sú ľahko zasiahnuteľné emóciami. Emócie nie sú city, tie sú umiestnené až na úrovni stogní ďalších troch vyšších rozmerností. Keďže rozmernosti od 1 po 9 majú polaritu – obsahujú kladnú aj zápornú zložku – je veľmi dôležité, aké máme myšlienky. Strach o život, často nevysvetliteľný, zvrátené (z pohľadu Svedomia) sexuálne chúťky – máme na mysli všetky formy reklamovanej pornografie, „športový sex“, homosexualitu a pod. – ale aj všetky možné strachy (z čoho platiť dane či odvody, čo kúpiť deťom na oblečenie či jedlo, strach o zamestnanie, postavenie, kariéru, módu, a pod.) sú 100% indikátormi umiestnenia našej mysle do priestoru emócií, t.j. po úroveň 3. stogne. Aké máme myšlienky, tam aj sme. Je to veľmi jednoduché.

Problémom, ktorý je spojený s umiestnením sa na úrovni emócií je ďalšie pravidlo, ktoré platí všeobecne. Môžeme ho nazvať Pravidlom kyvadla (obrázok). Ak by sme z najvyššej delenej úrovne – deviatej – spustili kyvadlo, tak jeho kmity sú najdlhšie práve v oblasti úrovne emócií. V horných rozmernostiach je jeho rozkmit skoro nepostrehnuteľný. Veľký rozkmit znamená najmä časový faktor. Kladná perióda sa strieda so zápornou a celý cyklus môže trvať roky. Z toho vyplýva to, čo môžete pozorovať okolo seba aj sami. Ľudia sa pohybujú od oblasti pozitívnych do oblasti negatívnych emócií, pričom tieto stavy trvajú roky. Emotívny mód psychiky človeka neumožňuje existenciu v stave TU a TERAZ. A to je aj cieľom celej Hry. Kým sú riadení emóciami nedostanú sa z Hry von. Najčastejšie po celý život.

V emotívnom móde nás „spoľahlivo“ udržujú energie spojené s negatívnou polohou prvých troch čakier. IBA NEGATÍVNOU. Pri koncentrácii mysle na pozitívnu stránku tej istej mince stúpame nahor, nad úroveň emócií, do oblasti citov. Ale dnes väčšina ľudí nevie rozoznať rozdiel medzi emóciou a citom. Skúste to napríklad vysvetliť anglicky hovoriacemu človeku, ktorý vyrástol v prostredí anglosaskej kultúry…

A tu sa nám otvára možnosť pochopenia riadenia našej spoločnosti – poznajúc Pravidlo 3-stupňovej nadriadenosti rozmernostných štruktúr Stavby Sveta. Na hladine emócií – aby sme sa nezaoberali zvrátenosťami – nás formou strachu o holú existenciu udržiava demokratický systém. Ten riadi vláda a parlament a „pomáhajú“ ďalšie štruktúry štátu. Ak nám „ponúkajú“ všemožné strachy (poplatky, dane, zamestnanie, postavenie, deti…) ktoré „detekujeme“ v 3. čakre, tak do nej boli „importované“ z úrovne 6. čakry, t.j. oblasti „Tretieho Oka“. To síce má tiež kladnú aj zápornú polaritu, ale toto je – aby sme neboli v ilúziách – negatívna linka. Aké dostáva naša „Strana a Vláda“ (nech sa volajú akokoľvek) Obrazy zhora, také vysiela nadol. 6. úroveň je riadená z deviatej, čo je posledná polarizovaná rozmernosť. Je to úroveň nad Smrťou, teda ten, kto ju ovláda má právo – neklame – sa titulovať boh. V našom ponímaní to však je Diabol. Aj Svetlí Bohovia pôsobia z tejto úrovne smerom nadol, ale v kladnej polarite. Oni posielajú rovine Tretieho Oka Svetlé Obrazy. Tie však žiadna demokratická vláda „nepreposiela“ do pásma prvých troch čakier… prečo asi?

V druhej časti si ukážeme konkrétne príklady, ktoré nás obklopujú.

05.12.2016

Zdanlivo nepodstatná dilema pre väčšinu ľudí dnešnej spoločnosti. Ak však nahliadnete do zdrojov rôznych ezoterických skupín zistíte, že s týmito dvomi pojmami sa veľmi často pracuje. Spravidla však takým spôsobom, aby nezasvätenému nebolo jasné o čo ide. Ale takýto cieľ je postavený v podstate pri všetkých dôležitých veciach. Nečudo.

O Tibete už bol napísaný nejeden článok či kniha. Jedna z najunikátnejších prác je dvojdielny príbeh Nemca T. Illiona, ktorý hľadal Šambalu ešte v roku 1934. Illion vedel plynule tibetsky, prezliekol sa za putujúceho tibetského mnícha a putoval po Tibete v čase, keď tam ešte nikto zvonku nemal prístup. Po návrate do Nemecka r. 1936 vydal dve knihy opisujúce jeho zážitky z putovania, ktoré sú naozaj unikátne. Obe jeho knihy – IN THE SECRET TIBET (1937) a DARKNESS OVER TIBET (1938) – boli rýchlo preložené a vydané v Londýne.

Podľa opisu hľadal Šambalu, ale pravdepodobnejšie našiel Agartu. Podľa starej legendy je Šambala podzemné mesto Svetlých Síl, ktoré je umiestnené pod zemou v horách Himalájí. Šambala sa zásadne otvorene nemieša do udalostí na povrchu. Ako uvádza N. Rerich, Svetlé Sily vystúpia na povrch v rozdujúcej bitke proti vláde Temných Síl na Zemi a pomôžu ich definitívne poraziť. Okrem iného legenda hovorí, že Šambala má na povrchu svojich „agentov“ – niekoľko stoviek tisíc ľudí po celej Zemi – pomocou ktorých udržiavajú neustále spojenie s povrchom.

Druhé centrum – môžeme predpokladať, že Agarta – je centrom moci, ktorá sa snaží riadiť udalosti na povrchu pomocou živlov a ovládaním ľudských más. Toto centrum – vládnuci tam mágovia – uzatvára dohody s vládcami na povrchu. Služba za službu…

Niektoré zdroje udávajú, že Šambala je v skutočnosti umiestená síce v horách Himalájí, ale v časti, ktorá je blízko horám už na území Ruska. Kedysi bola na území Tartarie. Lokalita nie je z tohto pohľadu až taká dôležitá, podstatná je existencia takéhoto centra Svetlých Síl. Okrajovo pripomeňme, že dnes existujú rôzne smery, ktoré sa odvolávajú tu na Šambalu, tu na Agartu a ponúkajú rôzne ezoterické služby a podobné veci. Na internete možno nájsť dokonca také učenie Šambaly, ktoré sa len tak hmýri všakovakými anjelmi a archanjelmi. Nuž, nedajte sa obalamutiť. Je to védická tradícia a s judaistickým náboženstvom v žiadnej podobe nemá určite nič spoločné.

Pretože v rôznych zdrojoch sa rôzne vykladá ktoré centrum patrí Svetlým a ktoré Temným Silám – Šambala alebo Agarta – môžeme si pomôcť nástrojmi systému Staroslovienskej Bukvice. Šambalu môžeme v zmysle tradičného prístupu analýzy pôvodu slova rozdeliť na ŠA-M-BA-LA a Agartu na AG-AR-TA.

Sčítaním Obrazov slova Šambala dostaneme: Ohromný, šíry priestor umožňujúci myslieť a tvoriť ako Predkovia, Silou Božieho Ducha podporujúci životné predurčenie Duše. Riadenie Obrazov má túto následnosť: Duša, snažiaca sa o dokonalosť hľadaním Božieho Ducha aktivizuje myslenie v celom priestore.

Sčítaním Obrazov Agarty dostávame: (Nám) neznámy pohyb, dianie vo vymedzenom priestore potvrdené zdrojom (centrom). Pripomeňme si, že slabika AG je presne tá istá, ktorá stojí aj v pôvodnom koreni slova AG-GEL, t.j. v dnešnej podobe Anjel.

V analýze pôvodu oboch slov by sa dalo ísť aj ďalej, ale už je odpoveď jasná. Sídlom Svetlých Síl môže byť – podľa frekvencií mena – iba Šambala, Agarta je centrom Síl Temnoty. Frekvencia Obrazov názvu je jasná.

Naďalej si však pamätajme, že „dobrý“ a zlý“ v ponímaní Vesmíru nie je to, čo si naivne myslíme my dnes. Zámena pojmov a významov prebehla vo všetkých jazykoch, takže nie je dobre sa úzkoprso upínať na presne vychodené formulácie. Rovnako je jasné, že jeden subjekt sa môže vydávať za druhý – najmä ak má oveľa vyššie poznanie ako tí, ktorých chce oklamať.

Pozrime sa však aj na iné súvislosti. Koncom 80-tych rokov zomrel v berlínskom väzení Spandau posledný odsúdený v Norimberskom procese – R. Hess. Presnejšie človek, ktorý predstavoval R. Hessa. Teraz nás príbeh „zástupcu“ nezaujíma, dôležité je to, že tento človek zanechal po sebe niekoľko denníkov, v ktorých sú zaujímavé informácie. Sú dostatočne kompetentné aby bolo jasné, že bol zasvätený do niektorých tajomstiev Ahnenerbe. V jeho denníku je veta:

Ťaženie Nemecka na Východ bolo v skutočnosti odobrené Centrom kozmického kontaktu na Zemi, tzv. Šambalou. Mahatma nielen že napovedal Hitlerovi, že je nevyhnutné zlikvidovať zdroj proletárskeho zla, ktorý zachvátil územie Ruska, ale aj poslal do Generálneho štábu svojich „špecialistov“. Vojaci Šambaly nielenže vstúpili do osobnej ochranky Vodcu, ale boli aj v Centrále strategického plánovania…

Šambala sa tradične umiestňuje do Tibetu. Nikoho teda nemôže udiviť, že práve tu vyslali nacisti ešte pred vojnou niekoľko expedícií. Tibetský špeciálny projekt SS začali pripravovať ešte v roku 1922 a hlavnú úlohu v ňom zohral Haushofer, ktorý prvý pozval do Nemecka lámov z Tibetu. Kontakt s potrebnými kruhmi v Tibete sa mu nadviazať podarilo. Od Haushofera prebral štafetu Ernst Schäffer, jeden z najmladších a najtalentovanejších spolupracovníkov Ahnenerbe.

10.9.1938 prebehla v kabinete Himlera prísne tajná schôdza. Okrem Himlera bol prítomný aj Schäffer a niekoľko ďalších vedúcich špecialistov Tibetského oddelenia Ahnenerbe. Presný obsah schôdze nie je známy – neuchoval sa zápis ani žiadne svedectvá účastníkov. Jedno však vieme určite: práve na tomto stretnutí bola s konečnou platnosťou odsúhlasená zostava a termín expedície.

Zostava bola pomerne pestrá: okrem vedcov sa expedície zúčastnili aj profesionálni diverzanti a prieskumníci, ale aj špecialisti na rádiové spojenie. Himler dal príkaz na vytvorenie priamej komunikačnej linky s Lhasou, aby bolo možné trvalo vykonávať konzultácie.

Expedícia dosiahla Indiu v apríli 1939. Vojna v Európe už visela vo vzduchu a miestna tlač – India bola britskou kolóniou – nazýval Schäfera špiónom. Preto sa urýchlene snažili dostať na územie Tibetu.

Schäfer v prvom rade zamieril na Kančenčungu, kde potreboval splniť hlavný bod misie. Tvrdil, že v podnoží tejto hory sa nachádza jeden z vchodov do tajomnej Šambaly. Za niekoľko týždňov pobytu na tomto mieste sa expedícii podarilo inštalovať kontajnery s rádiovou aparatúrou, ktorá bola schopná pracovať v autonómnom režime. Vysoko výkonný vysielač bol napájaný špeciálnou centrálou na veterný pohon. Pre prípad bezvetria boli inštalované akumulátory.

Mimoriadna pozornosť bola venovaná otázke bezpečnosti. Všetky prístupy k zariadeniu boli zamínované tak, aby každý pokus o priblíženie sa k nemu spôsobil silný výbuch. Výbuchom sa automaticky spúšťala kamenná lavína, ktorá mala zničiť nielen celú aparatúru, ale aj toho, kto sa pokúsi k nej priblížiť.

Schäffer aj s ostanými potom odišli do Lhasy, kde prebiehali hlavné stretnutia a odovzdávanie informácií. Bol tu prijatý ako starý známy.

Tibetské kruhy tak dôverovali nemeckým vedcom, že im dovolili vstúpiť do najsvätejších tibetských kláštorov. Ukryté podzemné priestory týchto zariadení obsahovali – a stále obsahujú – záhady, ktoré si sotva možno predstaviť. Práve v týchto priestoroch prebehol obrad nadobudnutia daru jasnovidenia. Jeho podstata bola v tom, že tibetskí mnísi už oddávna vedeli, že mnoho ľudí začína byť schopných prorokovať, t.j. predvídať či vidieť inak neviditeľné po mozgovej traume. Obrad „zasadzoval“ takúto traumu umelým spôsobom, čím sa nakoniec dosiahol dar jasnovidenia. Celý rituál sa nazýval „otvorenie tretieho oka“. V strede čela prevŕtali otvor, ktorý potom zakryli dreveným klinom, namastili liečebnými masťami a nechali zarásť. Schäffer a ešte niekoľko členov expedície dali súhlas na vykonanie takejto operácie. Výsledok bol očividne veľmi uspokojivý, pretože začiatkom 40-tych rokov začali túto operáciu konať mnohým dôstojníkom SS. V roku 1995 bol v oblasti Sevastopoľa na Kryme objavený nemecký vojenský cintorín, na ktorom všetkým pochovaným našli trojuholníkový otvor v hlave.

Schäffer však hlavne hľadal kontakt s podzemný mestom. Oficiálne sa mu ho nájsť nepodarilo, ale expedícia sa koncom leta r. 1939 vrátila do Nemecka s veľkou pompou doslovne niekoľko týždňov pred vypuknutím Druhej svetovej vojny. V Mníchove privítal Schäffera ako hrdinu sám Himler. Hneď sa začalo hovoriť o prípravách ďalšej expedície…

Rádiové spojenie s Lhasou existovalo do r. 1942. Vtedy ho zničili Angličania, ktorým sa tam podarilo dostať. So sebou pre istotu zobrali jedného vedca, ktorý neskôr písal o niektorých detailoch cesty. V podnoží hory Kančenčunga objavil pozostatky nemeckého tábora. Tie však vyzerali tak, ako keby z nich Nemci odošli iba nedávno. Najzaujímavejšie na celej veci bolo, že od zvyškov tábora bola vychodená široká cestička k skalnému výstupku, kde končila bez akejkoľvek stopy. Vedec predpokladal, že sa tu nachádza nejaký tajný vchod do hlbín hory cez skalnú stenu a začal miesto podrobne skúmať. Avšak skupina, ktorá stúpala k vysielaču sa v tom okamihu dostala na vŕšok brala, kde narazila na mínové pasce. Nastala detonácia a nielen tábor bol naveky pochovaný pod skalnú lavínu. Britský vedec unikol smrti len zázrakom.

Mohli by sme predpokladať, že po neúspešnej expedícii do Tibetu záujem oň upadol, ale nestalo sa tak. Tibetské oddelenie Ahnenerbe sa rozrastalo, pri Hitlerovi začal dokonca fungovať „Tibetský štáb“, ktorý bolo zostavený výlučne z tibetských mníchov. Zaujímavá je skutočnosť, že Nemecko dosahovalo víťazstvá vo vojenských operáciách do r. 1942, potom začala prichádzať jedna porážka za druhou.

Schäffer bol r. 1941 odvelený do Fínska, kde sa zúčastnil dodnes tajného projektu „Laplandia“, ktorého podrobnosti nie sú verejnosti známe dodnes…

My sa na chvíľu vráťme k záhadnému cintorínu v Sevastopole, na ktorom sa našli pochovaní esesáci s trojuholníkovými otvormi na čelách. Po dlhej a zložitej identifikácii sa podarilo určiť, že vojaci patrili do 15. špeciálneho práporu vojsk SS.

Špeciálne prápory boli prísne utajené oddiely, ktoré podliehali priamo Himlerovi. On ich vysielal na tie najzodpovednejšie miesta frontu. Nevieme koľko ich presne bolo, ale je známa aj existencia 29. práporu, t.j. možno predpokladať, že ich bolo okolo 30. Každý prápor pozostával z 500 až 1 000 vojakov, takže celkový počet bol pravdepodobne 10-30 000 vojakov a dôstojníkov. Je známe aj to, že takéto prápory sa zostavovali z dobrovoľníkov z radov armády, ktorí prechádzali prísnym výberom. Tento proces riadilo záhadné Tretie oddelenie Inštitútu rasových výskumov, ktoré patrilo pod Ahnenerbe. Oddelenie riadil Schäffer.

Všetci pochovaní Nemci zo Sevastopoľa boli vo veku medzi 20 až 30 rokov. Okrem trojuholníkových výrezov v lebke nemali žiadne iné telesné odlišnosti. Niektorí z nich mali pri sebe doklady, a to aj pomerne dobre zachovalé, t.j. čitateľné. Dá sa napríklad rozpoznať pečiatka s nápisom: „Prešiel medicínskou prípravou n°4“. Očividne to bol kód pre obrad otvorenia „tretieho oka“.

Špeciálne prápory SS boli používané ako akási „železná čepeľ“, ktorá predchádzala útoku hlavných síl Wehrmachtu. Dokazuje to aj výňatok z tajného rozkazu, ktorý bol vydaný v júni r. 1943 krátko pred veľkým útokom proti Rusom:

Do zostavy útočiacej na Kursk zo severu treba zahrnúť 3., 6., 7. a 15. špeciálny prápor SS. Vojská, ktoré útočia na Kursk z juhu musia dostať posily 2., 9., 10., 11., 12., 13., 18. a 21. špeciálnych práporov SS. Prápory je potrebná nasadiť na prienik obranou nepriateľa a vyviesť ich z boja hneď potom, ako vojská vstúpia do operačného priestoru. Dodržiavať pre takéto postupy zvyčajné miery utajovania. Protivníkovi sa nesmú dostať do rúk telá vojakov z 2., 3., 11. a 12. práporu.

Veľkú úlohu v nacistickom Nemecku zohrala schopnosť propagandy dostať pod kontrolu masy. Spočiatku by sa dalo chápať, že kým všetko šlo hladko tak celý národ Hitlerovi veril, ale fanatizmus musel logicky ustúpiť minimálne po Stalingrade… ale nič také nebolo vidno. Nemci teda museli používať aj iné, oveľa sofistikovanejšie spôsoby ovládania más. Jeden z takýchto projektov sa volal TOR.

Roku 1942 prešiel Dr. Hans Althoff do Inštitútu fyziky vedomia, ktoré tiež spadalo pod Ahnenerbe. Bolo to vrcholne utajené oddelenie a bolo zostavené narýchlo. Jeho úlohou bolo skonštruovať zbraň nového pokolenia. Podľa rozkazu Himlera zbraň nemala ľudí zabíjať, ale získať kontrolu nad ich vedomím. Dr. Althoff v jednom dokumente ešte začiatkom r. 1941 opísal projekt takto:

Do rúk Vodcu sa musí dostať prostriedok, ktorý je schopný kontrolovať vedomie ľubovoľného počtu ľudí. Musí byť schopný vnútiť svoju vôľu ako jednému človeku, tak aj celým masám, celým národom. Tieto masy, tieto národy musia presne vypĺňať vôľu Vodcu.

Prešlo len niekoľko mesiacov a novo zostavený inštitút začal pracovať. Jeho úlohou bolo skonštruovať tzv. psychofyzickú zbraň.

Hlavnou – resp. špecifickou – úlohou psychofyzickej zbrane je zabezpečiť, aby jej majitelia získali kontrolu nad vedomím ľudí. Na verejnosť prenikli tieto informácie prvý raz vôbec po tom, ako vo Švajčiarsku vyšla – hoci v malom náklade – r. 1959 kniha KLADIVO TORA.

Mohlo by ísť o banálnu malichernosť, keby nie dve okolnosti. Jej autorom bol Wilhelm Alpenthal, ktorý kedysi pracoval ako asistent známeho fyzika, jedného z vedúcich pracovníkov Ahnenerbe, Karla Maura. Maur riadil Inštitút fyziky vedomia. Druhou okolnosťou je fakt, že prakticky hneď ako sa kniha objavila na knižných pultoch bol celý náklad skúpený nejakým neznámym subjektom. No a samotný autor sa o mesiac nato utopil za záhadných okolností v Ženevskom jazere.

Podľa slov Alpenthala sa Ahnenerbe podarilo vyrobiť zbraň, ktorá dávala moc nad ľuďmi. Zároveň však uviedol, že v procese jej vývoja boli k dispozícii akési informácie mimozemského pôvodu.

Ide o to, že základným zdrojovým materiálom poznatkov sa stal Runový text, ktorý sa od nepamäti uchovával v starom nemeckom rode Willigutovcov. Boli to tabuľky, o ktorých – okrem rodiny – nikto nevedel až do r. 1941. Vtedy ich – na naliehanie Himlera – rodina postúpila k dispozícii Ahnenerbe.

Fotokópie tabuliek sa raz náhodne dostali k Maurovi. Ten čoskoro zistil, že obsahovali veľmi zložité schémy a vzorce, ktoré opisovali dovtedy neznáme javy. Navyše iba niečo okolo polovice z nich sa nachádzalo na úrovni vtedajšej fyziky. Ostatné – očividne – bolo vtedy nedostupné chápaniu vtedajších vedcov.

Práve na základe týchto tabuliek boli zostrojené psychofyzické prístroje. Vedci však najskôr strávili veľa dní a nocí pokusmi o dešifrovanie textu z Runových symbolov. Potom však už šli veci hladko.

Princíp práce prístrojov bol založený na využití torzných polí, ktoré pozostávajú z množstva elementárnych častíc tvoriacich vírivé prúdy. Torzné polia priamo pôsobia na hypofýzu a centrá, ktoré kontrolujú vôľu človeka.

Zariadenia testovali v zrýchlenom režime na väzňoch v koncentračných táboroch, ale Maur nestihol úplne dokončiť výskum. Podľa jeho požiadaviek potreboval ešte niečo okolo 10 rokov na dokončenie výskumu – tento čas už nedostal. To však neznamená, že v pokusoch sa nepokračovalo po vojne niekde inde.

V januári 1945 ruská armáda grandiózne vyrazila od Visly na západ k Odre. Bol to jeden z tých úderov, ktoré definitívne zničili základy Tretej ríše. Pohyb tankových formácií bol taký rýchly, že do rúk Rusov sa dostávali letiská so stojacimi lietadlami, sklady, mosty…

Tanky s červenými hviezdami sa často objavovali v hlbokom tyle nemeckých vojsk, prerušovali komunikácie a likvidovali každý odpor.

Nedá sa však povedať, žeby sa nemeckí vojaci vzdávali bez boja. Skôr naopak, nezraz kládli húževnatý odpor, ale už nemali dobrý výcvik. Napríklad 408. divízia zostavená z domobrancov fanaticky bránila malé mestečko Altstadt, aj keď iba do určitého momentu. Veliteľ ruskej 4. gardovej mechanizovanej brigády, ktorá útočila na túto nemeckú divíziu neskôr napísal:

Na území Altstadtu sme narazili na dosť silný odpor protivníka. Hoci proti nám stáli iba dôchodcovia a školáci, bojovali do poslednej kvapky krvi. Aby sme sa vyhli vlastným stratám, museli sme postupovať vpred akurátne a pomaly. Ale aj tak časti našej brigády už vytláčali protivníka k okraju mestečka.

Na severe Altstadtu bol háj, ktorú nepriateľ bránil s mimoriadnym nasadením, ktorého príčiny nám neboli jasné. Okrem domobrany tu boli aj vojaci SS, ktorí bojovali ešte fanatickejšie. Háj nebolo možné obísť, pretože tým by sme naše útočiace oddiely vystavili útoku zboku.

Keď sa prvé tanky dostali na hranicu hája, v jeho vzdialenejších vnútorných priestoroch došlo k niekoľkým výbuchom. Vyzeralo to ako keby nepriateľ vyhodil do vzduchu nejaký dôležitý sklad. A po výbuchu ako keby mávnutím čarovnej paličky sa všetko razom zmenilo: fašisti začali masovo skladať zbrane. Už o 40 minút sme prešli Altstadtom, pričom sme sa zmocnili množstva zajatcov. Na tvárach Nemcov bol strach a bezradnosť.

V háji sme našli pozostatky nejakej neveľkej budovy. Nemci ju vyhodili do vzduchu dôkladne, preto sa nedalo zistiť, čo to vlastne bolo. Ruiny malej budovy boli na malej vzdialenosti obohnané niekoľkými radmi plotu s ostnatým drôtom, boli postavené aj strážne veže. Očividne nešlo o sklad. Ale čo to teda mohlo byť? Rádiolokačný systém? Veliteľská centrála?

Tanky postúpili na západ a k ruinám prišli predstavitelia z Moskvy. Ale ani oni nič zvláštne nezistili. Vypočúvanie domácich obyvateľov ukázalo, že objekt bol postavený ľuďmi v uniformách SS len pred niečo viac ako rokom. Vtedy v okolí mestečka vybudovali aj vysoké antény s retlanslátormi.

Takéto antény však pokrývali celé Nemecko. Nikto si ich nevšímal, oficiálne bolo povedané, že ide o antény na šírenie rozhlasového signálu. Nato ich však bolo zbytočne veľa. Aj podobných záhadných objektov bolo po Nemecku veľa, ale Nemcom sa podarilo všetky z nich vyhodiť do vzduchu predtým, ako sa mohli dostať do rúk spojeneckým vojskám.

V USA zostavili špeciálnu komisiu, ktorá tieto zvláštne ruiny skúmala. Komisia pracovala dva roky v podmienkach vysokého utajenia. Po ukončení práce napísala v záverečnej správe:

Nepodarilo sa nám so spoľahlivou pravdepodobnosťou určiť, či ide o radary nejakej novej, neznámej konštrukcie, alebo o nejaké iné prístroje. Názory vedcov, ktorí boli členmi skupiny sa rozchádzali. Mali sme k dispozícii len veľmi málo fragmentov nato, aby sa vec dala podrobne preskúmať. Boli však konštatované veľmi zvláštne fakty. Existuje priame spojenie medzi existenciou objektov a tvrdým odporom Nemcov v konkrétnej oblasti. Napríklad likvidácia oddielov Wehrmachtu v Porúrí nastala až po tom, ako bol zodpovedajúci objekt v danej oblasti zničený leteckou bombou. V Západných Čechách, kde objekt existoval najdlhšie, nemecký odpor pokračoval aj po kapitulácii Raichu. Tieto zvláštne javy nám umožňujú povedať, že skúmané objekty nejakým spôsobom účinkovali na bojový duch nemeckých oddielov a civilného obyvateľstva.

Nemeckí fyzici v tých časoch značne predbehli úroveň vývoja svetovej vedy, vykonali rýchly a neočakávaný prienik v jednej disciplíne – teórii vĺn. Hoci projekt TOR sa v celku nepodarilo realizovať, je zrejmé, že určitá jeho časť bola dovedená do realizačnej fázy. V rámci Inštitútu fyziky vedomia existovala nie jedna, ale niekoľko pracovných skupín, ktoré očividne pracovali nad rôznych projektoch podobného druhu.

Inštitút začal pracovať r. 1941 a už od samého počiatku bol plne utajený a aj prinášal nejaké konkrétne výsledky. Možné je aj to, že nacisti sa dostali k nejakým informáciám odniekiaľ „mimo“ – nech už by to boli hoci aj záhadné Runové tabuľky.

Projekt TOR šiel pomaly vpred, bolo jasné, že na celú realizáciu bude potrebných niekoľko desiatok rokov výskumu. Preto niekedy koncom r. 1942 bola v rámci Inštitútu vybraná skupina vedcov, ktorá sa špecializovala na výrobu zariadenia, ktoré malo mať pôvodné vlastnosti a pracovať aspoň v obmedzenom dosahu, t.j. malo byť schopné meniť nálady ľudí.

Niekedy začiatkom r. 1944 už boli k dispozícii prvé praktické výsledky, zostrojené prvé modely žiaričov, ktoré boli schopné ovplyvňovať vedomie ľudí. Frekvencia bola nastavená na jeden druh – bojový duch, fanatizmus, vôľa víťaziť. Po celej krajine bolo inštalovaných okolo 15 objektov a množstvo retlanslátorov. Od toho momentu sa začali nálady Nemcov opäť upevňovať, propaganda Göbbelsa znovu nachádzala milióny poslucháčov. Je jasné, že takéto prístroje nepôsobili na každého. Psychofyzická zbraň mohla očividne iba zosilňovať už existujúce presvedčenia, nebola schopná ich vytvárať z ničoho. Ak teda človek chcel veriť vo víťazstvo, tak takáto viera mu bola poskytnutá. Znamená to, že takéto prístroje nijako nevplývali na vedomie komunistov, antifašistov aj sprisahancov medzi vysokými dôstojníkmi.

Keď sa približovali nepriatelia, zariadenia sa museli likvidovať. Nacistickí vodcovia nemohli principiálne dopustiť, aby táto nová zbraň padla do rúk nepriateľom.

Ale ako to vlastne celé vyzerá? Nacistickým fyzikom sa podarilo zostaviť zariadenie, ktoré už v 40-tych rokoch minulého storočia ovplyvňovalo myslenie más, ale vedci všetkých ostatných krajín dnes nie sú schopní vyrobiť niečo podobné? Ak sa dobre zamyslíte zistíte, že to nie je pravda. Psychofyzické zariadenia existujú, jednoducho ich existencia sa utajuje. Stačí sa dobre pozrieť okolo seba a porozumieť tomu, čo vidíme.

Napríklad v 80-tych rokoch minulého storočia Američania absolútne neočakávaným spôsobom zvolili za prezidenta Ronalda Reagana. A potom ešte raz – v r. 1984 – nehľadiac na absolútny krach jeho politiky. Dostal krajinu do narastajúcich ekonomických ťažkostí, krajina začala balansovať na hrane svetového jadrového konfliktu, prepad v medzinárodnej politike… Pritom väčšina Američanov nedokázala racionálne vysvetliť, prečo takto volili. Z toho je odborníkom jasné jedno – bez psychotroniky (psychofyziky v dnešnom ponímaní) – sa to nezaobišlo.

Potešiteľné je, že predprogramovaná voľba prezidenta vojenského riešenia v posledných voľbách neprešla. Američania sa očividne začínajú orientovať.

Presakujú informácie, že krach socialistického systému – ekonomicky oveľa stabilnejšieho ako kapitalizmus – bol tiež zásluhou nasadenia americkej psychofyzickej zbrane. Táto zbraň vyvolala u ruského obyvateľstva nálady porazenectva spolu s nespokojnosťou. Vieme napríklad celkom isto, že Američania použili psychofyzickú zbraň aj vo vojne proti Iraku. Veľmi rýchle víťazstvo a rozpad irackej armády r. 2003 sa ani nedá inak vysvetliť. Dnes však v tomto smere majú adekvátny odpor – armáda Ruska je na takéto technológie pripravená.

Ale nezabiehajme ďaleko, voľby sú aj u nás. Aj u nás môžeme vidieť, že napríklad posledného prezidenta volilo veľa ľudí tak, že potom neboli schopní vysvetliť prečo a dnes sú dokonca otvorene proti nemu. Aj to je jasný príznak nasadenia psychofyzickej zbrane. Každý kto chce, môže sa vybrať mimo mesta a rýchlo zistí, že na anténach určených pre šírenie mobilnej siete GSM pomaly každý rok pribúdajú všakovaké nové zariadenia, ktorých účel nie je známy ani pracovníkom firiem, ktorí ich inštalujú. Telefóny však fungujú rovnako.

Poznanie je dôležité, lebo na základe neho získavame nové životné skúsenosti. Ak Poznanie chýba, verejnosť preberá všeobecne „ponúkané“ frekvencie najmä z masovokomunikačných prostriedkov. Im stačí, aby na našom území žili iba rozumné zvieratá riadené inštinktmi. Viac nie je želateľné. Komu stačí takéto úroveň ponímania sveta, toho vedomie ostane pod kontrolou takýchto technických prostriedkov. Kto však bude v sebe rozvíjať Myslenie nezávislé od západného mediálneho bahna, ten nájde cestu von a uvidí budúcnosť. Našu budúcnosť, nie budúcnosť parazitov.

24.11.2016