TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • NA ZEMI NIET LESOV II.

    Kým som dopisoval prvú časť, moja kryštálová guľa mi ukázala budúcnosť. Viete, čo som v nej videl?

    Pred dverami fóra sa zhromaždil celý míting nespokojencov – samozrejme trollovia (nuž, ako zvyčajne) – ale tak či onak, tlupa kričí: DOKÁŽ, ŽE TO JE PEŇ! Nuž dokážem – ľahko.

    Všetko, čo ste v tomto článku doteraz prečítali boli iba malé čriepky. V ďalších prídu na rad väčšie kúsky. Väčšie v doslovnom význame slova. Takže nasledujte ma a ja vám ukážem či kremenná hora je vysoká.

    A vás, milí čitatelia, nabádam, nezacyklujte na iba tejto hore, ba poviem vám ešte viac. Na konci celého článku pre vás zmiznú všetky hory na planéte. Nuž teda – podľa Jesenina –

    VEĽKÉ VIDNO LEPŠIE Z DIAĽKY

    Teraz pristúpime bližšie k nášmu pníku a lepšie sa mu prizrieme na jeho proste

    FANTASTICKY NEVYSVETLITEĽNÉ STĹPY

    Prečítame si ešte raz uzáver z Wikipedie:

    „Diablova Veža sa vytvorila z vyvretej magmatickej hmoty, ktorá vystúpila z hlbín Zeme a stuhla v tvare pôvabných stĺpov“.

    A vy čo na to?

    Nuž, aká rozumná magmatická hmota! Hľa, stuhla priamo v tvare ideálnych šesťuholníkových stĺpov, a to až do výšky 300 metrov! Podľa týchto stĺpov možno priamo kresliť priamky. Teda najskôr ich akýmsi presným nadstavcom vyformovali do šesťuholníkového tvaru, potom zviazali do zväzku, pričom hneď vedľa fúkal gigantický ventilátor, aby stĺpce rýchlo ochladli a stuhli.

    Nuž, páni vedci a ste stále pri zdravom rozume? Čo to píšete!

    Ľudia, ste pri zdravom rozume? Čomu to veríte!

    Tvrdiť, že toto majstrovské dielo geometrie vzniklo následkom fontány lávy je taká istá hlúposť, ako povedať, že letiaci meteorit sa objavil na oblohe vďaka výbuchu v závode Ferrari.

    Videli ste niekedy fontánu lávy? Ak nie, tak sa zoznámte a porovnajte:

    Videli ste už niekedy fontánu lávy? To znamená iba jednu vec – táto magma musela byť s umelým intelektom!

    Iba opierajúc sa o túto jedinú fotografiu môžem zadať stovku otázok a táto chorá verzia sa rozpadne na tisíce kúskov… ale pôjdem inou cestou. Efektívnejšou.

    POROVNÁVACIA ANALÝZA

    Viete čo ma najviac fascinuje? Že všetky stĺpce sú ŠESŤUHOLNÍKOVÉ! A prečo práve šesťuholníkové? Pretože Vesmír tvorí všetky majstrovské diela práve v takejto forme.

    Nejestvujú dve rovnaké vločky, ale každá z nich má ideálnu šesťuholníkovú formu. Ani včely nepoznajú matematiku, ale presne určili, že pravidelný šesťuholník má najmenší perimeter medzi tvarmi rovnej plochy čo znamená, že takúto plochu možno zaplniť maximálne efektívne. Budujúc plásty, včely sa inštinktívne snažia urobiť ich čo najviac skladovateľnými, a zároveň použijú čo najmenšie množstvo vosku.

    Šesťuholníkový tvar je najefektívnejšou a najekonomickejšou štruktúrou pre stavbu plástov.

    Tupé barany nedokážu nijako pochopiť, že náš Vesmír je fraktálny, t.j. nezáleží na tom v akom rozmere ho skúmame. V rozmeroch hory či v rozmeroch stromu, ktorý nám rastie pod oknom. A teraz otvoríme učebnicu botaniky a nájdeme rez nejakej rastliny a porovnáme ho s našim gigantickým pňom. Nepôjdeme do detailov, použijeme iba tie fakty, ktoré sa porovnaním s fotografiou samé núkajú – znamená to, že nemá význam ich vyvracať.

    Dovoľte mi predstaviť vám priečny rez stebla ľanu. Nuž, páni biológovia, nič ste si nevšimli? Aké tam vidno bunky a aký majú tvar? Správne, všetky sú šesťuholníkové.

    Nuž, aká to náhoda. Ľanu už stačí iba zodrať po obvode obáločku (peň ju má zodranú – rozsypaný materiál vôkol) a priam ako vyšitý náš peň z vtáčej perspektívy.

    Vlákna pňa, presne ako vlákna stebla ľanu majú šesťuholníkový tvar, ktorý presne uchováva svoju geometriu po celej dĺžke stebla, čo je celých 386 metrov!

    Všimnite si, že vlákna pňa sú strohejšie čo do proporcií než obrázok z učebnice botaniky.

    Vlákna sa jedno od druhého nelíšia, sú doslovne ako kalibrované nielen po celej dĺžke, ale aj vo vzájomnom pomere.

    Vlákna nie sú navzájom zrastené, takže sa uvoľňujú a voľne padajú ako šesťuholníkové fragmenty v zvislosti od stupňa erózie.

    Každé vlákno pňa je pokryté tenkou obalovou hmotou, akousi obáločkou. Presnejšie, ako fascia – spájajúca tkaninová obáločka na vláknach mäsa:

    Vlákna nevchádzajú do zeme vertikálne, ale sa postupne ohýbajú. Plavne prechádzajú do koreňového systému tak, ako je to bežné pre každý strom.

    Ako vidíte, oficiálna verzia náhodného stuhnutia lávy letí k čertom. K dispozícii je veľmi veľa faktov ukazujúcich na to, že v skutočnosti ide o peň gigantického kremenného stromu.

    V roku 1977 vypustil Hollywood film BLÍZKE STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU s Vežou Diabla v hlavnej úlohe. 100 ráz v ňom zopakovali, že to je hora pre stretnutie sa s prišelcami, ale to bola verzia pre naivnú verejnosť. Kde boli vtedy vaše oči, milí vedci?

    Ej, biológovia, geológovia, paleontológovia, skúmate svet vo zváracej maske?

    Nuž a teraz je čas sa vrátiť k výške stromu, ktorým tento peň kedysi bol. Na to použijeme vzorec, ktorý sme už v článku uviedli. Priemer pňa je približne 1/20 výšky celého stromu. Nuž teda, priemer nášho stromu je 300 metrov na základe. Je jasné, že strom za posledných 7,5 tisíc rokov sa čo-to obsypal, je teda jasné, že pôvodne bol širší. Ale ak aj len 300 m umocníme na 20, tak dostávame výšku stromu – 6 KILOMETROV!

    VŠETKO SA DÁ POZNÁVAŤ POROVNÁVANÍM, VŠAKŽE?

    Myslím, že v tomto bode môžeme dať bodku. Diablova Veža v USA je gigantický peň kremennej éry so všetkými príznakmi obyčajného lesného pňa, aký každý z vás už neraz videl.

    Ale z druhej strany nemožno podceňovať jemné háčiky Matrixu, ktoré držia mentalitu v pozore, preto pevne verím, že aj po týchto dôkazoch sa nájdu hlboko spiaci experti, ktorí budú vyžadovať pokračovanie zábavy. Ak si myslíte, že na tomto moje argumenty skončili, tak hneď musím rozčarovať. Mám v rukách ešte toľko tromfov, že si budem vychutnávať každý moment a odďaľovať kulmináciu v šiestom článku, pretože vyvrcholenie tohto príbehu bude zaujímavejšie, ako najzamotanejší príbeh Agathy Christie.

    Nuž teda, jeden peň pre prebrali, prichádza rad na ďalšie. Vari ste si nemysleli, že on je jediný? Jednoducho treba sňať klapky z očí a uvidíte, čo ste ešte nevideli!

    Dovoľte, aby som vám odporučil do pozornosti Chodník Obra v Írsku

    Náhodou vám to niečo nepripomína? Nie? Lepšie sa mu prizrite.. znovu akési šesťuholníkové stĺpy… čertovina akási!

    Ak nevidíte 100% zhodu s Vežou Diabla znamená to, že ste určite slepí.

    Je to presne taký istý gigantický peň, akurát že skoro vôbec netrčí zo zeme. Strom rástol priamo na brehu mora. Chodník Obra pozostáva zo 40 000 stĺpov takej geometrie, že ich proporcie im môžu závidieť aj včely! Samozrejme, že tento div Prírody vyhlásili za chránené územie. A my môžeme znovu zopakovať vetu od WakeUpHuman:

    „Je vrcholom cynizmu nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

    Prečo je reč o vyťažených povrchových baniach sa dozviete neskôr, ale teraz hádajte – čo nám o pôvode tohto chodníka hovorí Wikipedia?

    „Chodník Gigantov je prírodný monument, pozostávajúci z približne 40 000 bazaltových stĺpcov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené následkom výbuchu vulkánu v dávnej minulosti“.

    VÝBUCHU VULKÁNU!

    A teraz povedzte, ako sa tu dá zdržať od explózie magmatického vulkánu smerom k učenej, vedeckej komunite? Ťažko, veľmi ťažko. Treba však radšej zavrieť hubu, lebo

    nepriatelia čakajú presne na to. Pozrime sa radšej na majstrovské dielo geometrie:

    Pre mňa je dosť záhadou, prečo aj chodníkové dlaždice neoznačili za výlev starého vulkána. Veď ukážte mi čo aj len jeden rozdiel:

    A teraz otázka na prebudenie: Kde bola urobená prostredná fotka? Ak by ste ju videli na akomkoľvek inom mieste, ani by ste neuvažovali o tom, že niekto sa odfotil na chodníku.

    A teraz navrhujem sa vrátiť k vyskúšanej metóde. Ak sme Vežu Diabla porovnávali s rastlinným steblom, tak Chodník Velikána porovnajme so skutočnou vychladnutou lávou:                                              

    Takto vytryskuje   

    A takto tečie

    NUŽ HĽA A TAKTO LÁVA CHLADNE:

    A teraz porovnajme Vežu Diabla s Chodníkom Velikána.

    Oj, ospravedlňte ma, chcel som povedať:

    A TERAZ POROVNAJME KREMENNÝ PEŇ S KREMENNÝM PŇOM

    Ešte niekto verí na rozprávky o fontánach lávy?

    Ak si myslíte, že okrem dvoch kremenných stromov gigantov vás nemám čím potešiť, tak to teda márne. Na planéte ich je množstvo. Najzábavnejšie je to, že ľuďom ani na um nepodíde, že to sú pne, a tu hľa oficiálna veda sa vážne zamyslela. Aby ich účinne ukryla pred všadeprítomnými zvedavcami vymyslela pre pne priam geniálny názov:

    BAZALTOVÉ SKALY!

    Dobre si prezrite dve nasledujúce fotografie. Vlákna visia ako z povaly. Ako toto môže vysvetliť vulkanická verzia?

    Tak teda ako? Láva kvapkala, kvapkala, ale jej kvapky na zem nedoleteli a prilepovali sa svojimi rovnými hranami k susedným kvapkám, ktoré z akéhosi dôvodu do zeme nedošli?

    Kým som písal tento článok, tak ku mne na stránku prišla jedna žena. No ako hosť a čo tu nevidí? Nešlo by o nič, ak by nebolo jej fotky, na ktorej pózuje na pozadí kremíkového pňa, hoci sama nemá o tom ani tušenia.

    Takže tak to býva. Artefakt pod nosom, ale prizma matrice jej bráni uvidieť 9 delfínov:

    Fotografií kremenných pňov je na sieti neúrekom. Ich základné črty ste už pochopili, preto na samostatné prehĺbenie učiva vám odporúčam vyhľadávač. A my zatiaľ vykročíme ďalej, ale aby sme nezabudli na názov tohto článku, odporúčam vašej pozornosti ešte jedno šesťhranné čudo Prírody. Kremennej Prírody. Nech sa páči – najväčšie vyschnuté soľné jazero  sveta –

    Salar de Uyuni v Bolívii:

    Sami môžete vidieť, že nič nie je také jednoduché, ako píšu v učebnici Prírodovedy a ukazujú na kanále Discovery. Tradične by som rád na tomto mieste spomenul uzávery Wikipenie o týchto šesťhranoch, ale hoci vlákna kremíkových pňov ona ešte ako tak retušuje, tak o šesťuholníkovej štruktúre juhoamerického jazera mlčí ako ryba… ako keby ich vôbec nebolo. Ale oni jestvujú… a to ešte ako!

    Neuveríte, ale nemlčí iba Wikipedia. Prešťúral som celý internet, ale aj tak som o ich šesťuholníkovej štruktúre nenašiel žiadne vysvetlenie. Len na jedinom mieste som našiel vetu:

    Pozrite, ako zvláštne zaschla a popraskala soľ!

    A toto je veru divné. Za prvé, pod páliacimi lúčmi slnka akýkoľvek povrch praská presne takto:

    Po tretie, prečo sa povrch soli rozdelil práve na šesťuholníkové fragmenty?

    Nuž, keďže veda nám neposkytla také ani onaké vysvetlenie, dovoľte mi vyjadriť svoj názor.

    Ako hovorí WakeUpHuman, soľné jazerá sú sedimentačné nádrže. Túto verziu zdieľam ale s výnimkou daného jazera, a to preto, lebo:

    Dúfam, že podstatu článku ste už pochopili, a preto – šesťuholníkové bunkové štruktúry sú atribútom, ktorý je vlastný výlučne živým organizmom. Buď to je včelia kráľovná, alebo štruktúra snehových vločiek či vlákna rastlín. Ale ako vidíme na vlastné oči, Salar de Uyuni, to nie je iba gigantický plást soli.

    JE TO ŽIVÁ BYTOSŤ KREMÍKOVEJ FORMY ŽIVOTA!

    Ktorú barbarsky vyškrabali lopatovými radlicami svojich exkavátorov agenti TECHNOKRACIE.

    Teraz už rozumiete, ako strašne sme odtrhnutí od reálneho obrazu minulosti? Zatiaľ čo stromy giganty ešte ako tak dokážu s treskom vliezť do našej úbohej obrazotvornosti, tu hľa bytosť zo soli o rozmere desať tisíc štvorcových kilometrov čo do plochy, ale nevedno koľko do hĺbky si už nie sme v stave predstaviť.

    Teraz už vieme, že ešte iba niečo pred 7 500 rokmi naša planéta vyzerala tak rozprávkovo, že Cameron so svojim AVATAROM iba tíško sníva?

    Zdedili sme vydrancovanú pustyňu, ktorú sme ešte sami sebe premenili na zapáchajúci odpadový kanál. A presvedčte ma o opaku, ak nemám pravdu.

    Čo to znamená VYŠKRABALI EXKAVÁTORMI?

    Aby sme to skrátili, tak našu planétu v priamom zmysle slova vydrancovali ťažobné stroje gigantických rozmerov. Odobrali vrchný sloj všetkých kontinentov tak, ako cestári frézujú starý asfalt. Akurát, že výška sloja bola niekoľko stoviek metrov. Všimnite si, že pobrežná línia má polkruhovú formu, a táto nie je jediná. Tu pracoval rotorový exkavátor:

    Túto tému proste geniálne otvoril Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Určite ste si všimli, meno tohto človeka som spomínal už trikrát. On v minulom roku – podľa môjho názoru – urobil skutočný prevrat vo vede čo sa týka anatómie vulkánov, riek, povrchových baní, banských kužeľových odvalov, morí, jazier atď. Ako Pavel správne povedal, tieto termíny možno teraz jednoducho vyčiarknuť z lexikónu kvôli nepotrebnosti, pretože žiadne vulkány a kaňony principiálne neexistujú. Učebnicu geológie môžeme spokojne hodiť do ohňa.

    Od tohto okamihu sa logický cieľ článku začne tesne prepletať s objavom Pavla, preto vám naozaj odporúčam  prečítať jeho článok, inak nebude vaša mozaika kompletná.

    Čo sa týka nášho jazera, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na takýto moment: je mi jasné, že názov jazera (Salar de Uyuni) je v španielčine, a že „Salar“ sa prekladá ako „soľné“, ale aj tak nabáda na rozmýšľanie. Don Gerasimus nám tu čosi nepovedal úplne. No je to proste tak, treba porozmýšľať…

    Nuž teda, teoretická časť je za nami. Môžeme teda pristúpiť ku kulminácií udalostí a vyrolovať na štartovaciu dráhu. Ale najskôr sa musíme vrátiť k prvému pňu a všimnúť si na ňom jednu zvláštnosť. Ešte ste si ju nevšimli?

    Pozrite si pozorne obrázok: JEHO VRCH JE PLOCHÝ!

    Čo to znamená? Všetko je veľmi jednoduché.

    STROM BOL SPÍLENÝ!

    ZDROJ

  • NA ZEMI NIET LESOV I.

    Prinášame vám veľmi zaujímavý článok. Téma je veľmi obsiahla, a preto sme ho museli rozdeliť na tri časti. Prináša úplne iný pohľad na svet okolo nás – a práve o to ide. Ak sa chceme dostať z Matrixu musíme sa pozerať tam, kde iných pozrieť ani nenapadne. Majme vždy na zreteli Zdravomyslie a najmä to, že všetko okolo nás treba chápať vo forme Obrazov. Jedna hrana Obrazu nikdy nie je celý Obraz. A práve o tom, čo všetko môže byť skryté za tým, čo považujeme za banalitu je tento článok.

    Odporúčame vám nielen samotný článok, ale aj celú stránku. Je uvedená medzi odporúčanými zdrojmi.

    Po prečítaní takéhoto nadpisu – a navyše ešte s výkričníkom – pokrúti hlavou každý zdravomysliaci človek a zavalí ma miliónmi fotiek so zobrazením lesov. Ale uverte, na vašich fotkách nebudú lesy. Je to iba ďalší trik. Jednoducho nás prinútili si myslieť, že ide o les, ale v skutočnosti to sú iba 30 METROVÉ KRÍKY.

    Nato odpoviete, že to je hlúposť. Ak o kryštálových guliach možno ešte čosi povymýšľať, tak u lesov sa to nedá. každý z nás predsa už po lese chodil.

    Nuž teda začneme so známym obrázkom – na začiatku článku – na ktorom deti vidia 9 delfínov a dospelí dvoch milencov. Na jednom sa určite pre začiatok zhodneme – rozdiel v ponímaní je kolosálny.

    Prinúťte sa teraz hľadať na obrázku delfínov a sami sa presvedčte, aké je to ťažké. Ženské vnady nám jednoducho odoprú sa zmeniť na delfíny. Hoci to vyzerá ako zábava ľahko môžete si overiť, že deti budú mať presne opačný problém.

    Nuž teda prvá lekcia. Obrázok je jeden, ale vidíme ho úplne rozdielne. Navyše, dospelí a deti si nijako nemôžu vymeniť navzájom svoje ponímanie.

    Prečo to je tak? Jednoducho preto, lebo oči vidia tak, ako im to prikázala matrica (Matrix) a nie tak, ako svet v skutočnosti vyzerá.

    Naše oči sa časom stali zradcami, oslepli sme ešte v detskom veku. Okolitý svet je úplne iný, než ako ho pozorujeme skrz prizmu návyku a skúsenosti. A prizma ho skresľuje veľmi silno!

    Vo veku okolo tridsiatky prizma nadobúda štatút ochrancu nášho rozumu a po štyridsiatke už môžu po nej aj steny padať. Myslíte si, že preháňam? Nuž ak inak nedáte, tak vám teraz dokážem, ako pevne závisíte od prizmy. Pozrite si túto fotku:

    Ja tvrdím, že to je stolová hora vytvorená z magmatického nánosu, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a vychladol pred asi 200 miliónmi rokov.

    Zdá sa vám, že mi zastal rozum? A ja, naopak, môžem z toho istého obviniť vás.

    Na túto lúčku sa vrátime neskôr. Zatiaľ si spomeňte, ako ste pri prechádzke lesom nachádzali staré a hrubé stromy, ktorým ste sa neraz snažili oblapiť neoblapiteľne hrubý kmeň.

    A veď skutočne staré stromy sú zriedkavosť, všetky sú chránené ako mimoriadne pamätníky Prírody. V sieti sa dokonca rozvírila diskusia o tom, že ako je možné, že všetky stromy – dokonca aj na Sibíri – nemajú viac ako 200 rokov? Kde sa podeli giganty?

    A veru majú pravdu, hovorím vám. Ja by som však chcel pristúpiť k tejto otázke z inej strany – zo strany zemských pólov.

    Ide o to, že ešte sovietski biológovia objavili jednu zvláštnosť. Na zemských póloch je nahromadené neskutočne veľké množstvo vody vo forme ľadu a snehu a vo všetkých svetových oceánoch je neskutočné množstvo uhličitého plynu. Takáto šialená kombinácia jednoznačne dokazuje, že na Zemi bol v minulosti obrovský požiar. Vedci jednoduchými výpočtami došli k výsledku, ktorý hovorí, že nie tak dávno – pred 2-3 storočiami – bol požiar, ktorý spálil 99,995% biosféry Zeme.

    Ako je známe, živé bunky pozostávajú hlavne z vody, preto snehové čiapky na zemských póloch nie sú nič iné ako voda, ktorá sa uvoľnila zo zhorených živých organizmov, a ktorá v plynnom skupenstve doputovala na póly, kde následne skondenzovala.

    A teraz sa zamyslime nad číslom 99,995%. Inými slovami všetko to, čo dnes rastie, lezie, lieta, pláva a behá po Zemi je čo do objemu 20 000x menej ako to, čo rástlo, liezlo, plávalo a behalo po Zemi pred požiarom!

    DVADSAŤTISÍC RÁZ MENEJ!

    Aby sme si vedeli predstaviť tento pomer, porovnajme si bochník chleba s fúrou kamiónu. Takto si obrazne dokážeme vytvoriť pomer 1:20 000:

    Všetky dnešné rastliny, zvieratá a ľudia spolu je náš žalostný bochník chleba. Dnešný mýtus o preľudnení Zeme teda nie je nič iné iba ďalšia veľká lož.

    Biológovia rozdelili toto číslo na všetky kontinenty spolu ale nič im nevyšlo. Na súši proste niet dosť miesta pre takéto množstvo organizmov. Teória začala praskať vo švíkoch, ale sneh na zemských póloch jednoducho existuje. Fakt je fakt a treba ho rozmiestniť po súši.

    Ako zvyčajne, osvietenie prišlo znenazdajky. Ukázalo sa, že na vine je náš zaužívaný stereotyp myslenia. Jednoducho sme si navykli, že les rastie do výšky cca 30 metrov a hotovo. Tento predpoklad sa ako vírus usadil do myslí biológov a zabránil im rozriešiť tento rébus. Ak sa však rastliny nedajú umiestniť do šírky znamená to, že ich treba rozmiestniť do výšky. A zrazu všetko do seba zapadlo.

    V novej teórii vykreslili hypotetický les nepredstaviteľnej výšky.

    Čoskoro sa našli hľa aké fotografie:

    Sú to momentky barbarského výrubu sekvojí v Kalifornii, ktorá prebiehala od osemdesiatych rokov devätnásteho storočia po dvadsiate roky dvadsiateho storočia. Dorážali to, čo zázrakom prežilo po planetárnom bombardovaní r. 1816. Len so predstavte, koľko rokov treba na to, aby strom vyrástol do takýchto rozmerov! A potom prišli tvari s pílami a topormi.

    Raz dva a je po stromoch (nepripomína vám to niečo?)

    U proporcií stromov platí takéto pravidlo. Priemer pňa približne predstavuje dvadsatinu výšky stromu. Odhadnime výšku z týchto fotografií: priemer pňa je približne 3x väčší ako drevorubač (1,75m x 3) x 20 = 105 metrov. Zamyslime sa! Chodievate do lesa, v ktorom sú stromy priemerne vysoké 30 metrov. A tu zrazu 100m! Nuž, tu sú tie rozprávkové lesy, ktoré sú tak často opisované v ľudových rozprávkach a zobrazované v kreslených filmoch! Lesy, ktoré sme nenávratne zmizli vďaka takýmto barbarom.

    Môžeme hovoriť o tom, že to sú len námezdní robotníci (koniec koncov potrebujú uživiť svoje rodiny), ktorí dostali zhora príkaz… Ale ak by každý drevorubač odmietol vykonať zločinný príkaz, tak les by ostal celý, lebo ručičky reptiliánov sú veľmi kratučké a krivé na to, aby sami švihali sekerou. A teda všetkých obrancov týchto a podobných drevorubačov janičiarov posielame na známu adresu do… bez výnimiek.

    Pozrite sa na fotografie pozornejšie.

    Sú to osatanizované baktérie, ktoré dobíjajú lesný organizmus.

    Ak si niekto myslí, že lesy rúbali kvôli drevnej hmote, tak treba rýchlo rozprášiť takú naivitu. Ide o to, že staré stromy sú informačným zhromaždišťom, databázou, hard diskom – ak by sme chceli použiť dnešný jazyk. Stromy zapisujú do svojho informačného portálu všetko, čo sa odohráva na našej planéte. Človek, ktorý má dobre vyvinutú senzoriku môže zájsť do takého lesa a ľahko si prečítať ľubovoľnú informáciu o minulosti jednoduchým dotknutím sa kmeňa stromu. A o tom, aká sila preteká skrz takýto dotyk radšej ani nehovorím.

    Nevedno z akého dôvodu, ale barbari niekoľko sekvojí ponechali nažive. Dokonca ich obohnali plôtikom a uznali za chránené. Samozrejme, že sprievodcovia vykladajú turistom rôzne bájky, ale to nie je dôležité:

    Národný park „Sekvoja“ v Kalifornii, USA. Určite súhlasíte, že po našom návyku na 30 metrové stromy je vojsť medzi 100 metrové dosť zvláštne…

    Pristúpime k téme: ako vidno, pozostatky gigantského lesa sa našli. Predpoklad o rozprávkových lesoch minulosti je dokázaný a bezprizorný sneh na póloch zaujal svoje miesto v mozaike. Ako keby bolo všetko v poriadku. Dalo by sa to uzavrieť, ale nie je všetko také jednoduché.

    Tento článok je skrz-naskrz prešpikovaný kremíkovou formou života, ktorá  nie je nijako vysvetľovaná v iných informačných zdrojoch. Tento článok nebude mať cenu, ak doň nevpletieme kremíkový stožiar! A to hneď teraz.

    Veľmi veľa mýtov a legiend nám hovorí o premene ľudí, zvierat a rastlín na kameň. Stačí, ak si vezmeme napríklad knižku LEGENDY KRYMU, v ktorej čo príbeh, to sa živé telo premieňa na kameň. Tu sa ako keby všetko potvrdzuje, lebo  paleontológovia celého sveta nachádzajú skameneliny zvierat a rastlín, a to nielen na Kryme, ale po celej planéte.

    Je ich už tak veľa, že múzeá po svete sú proste zavalené skamenenou ďatelinou, žabami, jaštermi „prapredkami“, kúskami dinosaurov atď. Tak ako? Zapáčili sa vám kamenie? Sú krásne, len čo je pravda. Nuž, nastal čas odkryť karty.

    Žabky s ďatelinou sú síce zaujímavé, ale to nie sú stromy. Kde to vlastne máme tie stromy vážení? Stromové sekvoje z Kalifornie nám tu nepasujú, pretože sú na báze uhlíka, čo znamená, že nezastupujú kremíkovú éru. Odkiaľ to všetko viem?

    Predovšetkým, rúbali a pílili ich štandardnými nástrojmi (kremene lámu topory a píly). Ďalej si všimnite letokruhy, ktoré poukazujú na zmeny sezón. Nezabudnite, že pokiaľ svietilo Slnko nebolo žiadnych premien deň/noc a leto/zima.

    Znamená to, že štandardné giganty na fotografii nemajú žiadny vzťah ku ére kremeňa.

    Tak kde sa teda podeli stromy z kremeňa, hoci aj len nejaké zvyšky z nich? Drevené sekvoje z Kalifornie sa na premenu na kremeň teda nehodia, pretože sú určite z uhlíkovej bázy. Ale kremenné stromy sa predsa len našli. Že kde? Tiež v Severnej Amerike, presnejšie v Arizone.

    A čo je to také dôležité v tej Zóne Árijcov?

    A veru všeličo zaujímavé sa tam dá nájsť. Aj gigantická povrchová baňa, ktorú dnes volajú Grand Canyon.

    Ako povedal veľavážený WakeUpHuman: „Vrcholom cynizmu je nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.

    A ešte aj rieka Kolo-Ra-do… Len sa zamyslite, čo robí starý slovanský koreň „Kolo“ (Kruh) na druhom konci sveta? A o „RA“ už radšej ani nehovorím:

    A vidno tu aj celé mesto zotreté z tváre Zeme…:

    Celé mesto Árijcov – po ktorom ostal megakráter – údajne (akože inak) zničil chuligán-meteorit pred 50 tisíc rokmi. Tak hovorí Wiki.

    Budeme sa tváriť, že túto absurditu sme si nevšimli, pretože teraz nás zaujímajú kremenné stromy. A hľa – tu sú. Je tu celé ich múzeum pod otvorenou oblohou. Skamenené stromy tu ležia tupo rozhádzané po pustine a tiež sú ohradené plotom. Toto turistické centrum pod názvom:

    Petrified Forest National Park

    Ktorý môžete navštíviť. Je však jasné, že po našich prechádzkach v 30 m lesoch si predstaviť 100 m vysoký les je dosť problematické!

    V tomto národnom parku nie sú len také skameneliny. Sú to proste unikáty. Ak korytnačky a žabky kameneli na modro-bielo, tak tunajšie stromy sa zmenili na polodrahokamy!

    Nuž ako? Pekné kamienky? Nuž teda, pokračujeme v téme:

    • Všetky naše lesy sú mladé a nerastú vyššie ako 30 metrov;
    • Pozostatky rozprávkových lesov sa uchovali v podobe amerických sekvojí, ale biológovia tým istým lesom pridali sneh na póloch;
    • Našli sa skameneliny kremíkovej éry, vrátane stromov a drahokamov.

    Tak už to dochádza? Alebo stále nie?

    To iba v ideálnom svete sa všetko zhoduje. Ale v našom pekle sa nič nezhoduje!

    Odkedy som v detstve prvý raz uvidel skamenené pozostatky tarbíkov a žiab mi už táto otázka nedá pokoja. Hoci sa zrodila v detskej hlave, je to dnes otázka doslovne za „milión“. Akým spôsobom mohla skamenieť žabka namiesto toho, aby jednoducho zhnila ako sa to deje s každým organickým telom? Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že Gerasim nám čosi nechce povedať. Ak teda nie on, tak čo nám o tomto probléme napovie Wikipédia?:

    „Proces skamenenia prebieha pod zemou, keď sa telo nachádza pod usadeninami, ale nekazí sa vďaka nedostatku kyslíka…“ Wikipedia

    Podľa slov vedcov tkanivo bolo pôvodne organické, a potom sa stalo dioxydom kremíka. Premenilo sa teda kremeň, t.j. kysličník kremičitý alebo SiO2. Tento vzorec si zapamätajte.

    Ak sa vám niekedy prihodilo, že ste pochovávali domáce zviera, tak ho bežte rýchlo odkopať! Možno už skamenelo a môžete si ho vyložiť ako sošku… Ak by ste ma chceli obviniť z čierneho humoru, tak vám odporúčam udržať vaše námietky na uzde. Radšej sa zamerajte na oficiálnu vedu, ktorá nás zaplavuje podobnými nezmyslami.

    Zamurované mŕtve telo má dve možnosti. Buď vyschne ako taranka (hmyz v kúsku jantáru), alebo banálne zhnije. Tretia možnosť neexistuje.

    Telo uhlíkovej bázy sa za žiadnych okolností nepremení na kameň – nikdy!

    Táto absurdita bola vymyslená nato, aby skryli existenciu kremennej éry na Zemi.

    Transformácia brvna na drahokam je nehanebný rozmach lži a cynizmu. Alebo nie? Nuž ak nie, tak mi vysvetlite premenu stromu na polodrahokam!

    Nemáte odpoveď? Ale ja mám. No prezradím ho o niečo neskôr. Najskôr si preberieme celé toto divadelné drahokamové predstavenie po bodoch.

    1. Podľa oficiálnej verzie tieto stromy padli v nerovnom boji proti susednému vulkánu, (upriamte pozornosť) pred 225 miliónmi rokov! Pokračovanie tohto dych berúceho príbehu je ešte zaujímavejší.

    • Drevo nielenže nezhorelo v pekelnom plameni lávy;
    • Nielenže nezhnilo za 225 miliónov rokov v surovej zemi;

    Ale napriek všetkým zá-konom fyziky, chémie a biológie sa jednoducho ZMENILO NA DRAHOKAM! Copperfield sa iba nemo prizerá s otvorenými ústami!

    Ani to ešte nie je všetko. Všimnite si. Stromy nie sú polámané, ONI SÚ POREZANÉ!

    Otázkou je: Stromy narezali ako salámu pred alebo po Armageddone? Ak po, tak akou pílou ich pílili?

    ZÁVER: Nejde o múzeum, ale inscenáciu. Stromy priviezli a uložili – pre divákov.

    2. Ukážte mi letokruhy!

    Nieto ich?

    Tak teda prijmite dôkaz, že pokiaľ svietilo Slnko, na planéte Zem nebolo ani leta ani zimy.

    3. Určite vám je jasné, že iba totálny idiot uverí, že drevo sa môže premeniť na drahokam.

    Vzniká teda otázka: Pre koho teda nachystali celý tento cirkus s privezenými a popílenými a následne rozhádzanými stromami kamennej formy života?

    A teraz to najhlavnejšie. Všimol si niekto z vás, aké tú tieto kremenné stromy malé? Veď ich nemožno porovnať ani len so sekvojami v Kalifornii!

    Ale všetko je veľmi jednoduché. To nie sú stromy. Sú to iba VETVIČKY gigantických stromov kremíkovej éry!

    A tie stromy sú také obrovské, že americké sekvoje vedľa nich vyzerajú ako zápalka vedľa baobabu. A zatiaľ čo turisti otvárajú ústa v údive nad drahokamami, nikto si nevšíma pozadie, od ktorého ich tieto krásne vetvičky aj majú za cieľ odlákať. Ale celá vec je v pozadí!

    Aby sa nakoniec dalo pochopiť, čo to tu ja vykladám, odcitujme si Jesenina:

    Tvárou v tvár tvár neuvidíš.

    Veľké vidno na vzdialenosť.

    Ďalší raz sme nosom zavadili o čosi obrovské. Znovu vás nabádam myslieť v planetárnom rozmere, teda proste nástojím na tom, aby ste zmenili svoj uhol pohľadu. Vraciame sa teda k známemu chytáku a opakujem svoju otázku:

    „ČO TAM VIDÍTE“?

    Pník v harmančeku?

    Naďalej nástojím na tom, že to je stolová hora vytvorená z magmy, ktorá vytryskla z hlbín Zeme a stuhla pred približne 200 miliónmi rokov. Zase mi neveríte? A teda?

    Dovoľte mi predstaviť vám „Vežu Diabla“ v štáte Wyoming, USA. Táto stolová hora bola vytvorená z magmy, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a stuhol pred približne 200 miliónmi rokov. Minimálne takto nám to vnucuje Wikipedia a 7 miliárd ľudí verí, že to je hora.

    Koniec prvej časti.

    ZDROJ

  • LETNÝ DEŇ PERÚNA 7524

    Sviatok Letný Deň PERÚNA 7524 Ѿ С.М.З.Х. budeme sláviť 6.8.2016, t.j. v sobotu. Podľa nášho Koľadovho Daru Sviatok pripadá na 33. ХЕИЛѢТЪ 7524.

    Od oslavy prvého Sviatku Perúna už ubehlo niekoľko rokov. Akosi sme prestali dávať základné inštrukcie k priebehu osláv, pretože sme predpokladali, že na oslavy chodia principiálne tí istí ľudia.

    Situácia je dnes iná. Na oslavy Prastarých Sviatkov postupne prichádza viac a viac ľudí. Na jednej strane to je potešiteľné, ale prináša to so sebou aj neželané vedľajšie účinky. Preto je potrebné zopakovať určité pravidlá, ktoré je potrebné udržiavať.

    V prvom rade každý slovanský sviatok je BEZ ALKOHOLU VRÁTANE PIVA a akýchkoľvek mravných neviazaností, ktoré nám tak radi podsúvajú tiežslovania. Naši Prѣdkovia dobre poznali Kony Rita alebo inak Telegóniu a pri obnovovaní Prastarej tradície robíme to, čo hovoríme – nevymýšľame nič, čo nepatrilo do Kultúry našich Prѣdkov. Vopred teda upozorňujeme – kto očakáva „zábavu“ takéhoto charakteru, ten nech ju radšej realizuje niekde inde a k nám nech radšej ani nechodí. Na Slovensku nájde dosť iných príležitostí… A pre tých, ktorí hovoria, že tak to podávajú „historické zdroje“ len opakujeme – „historické zdroje“ písali naši nepriatelia o nás, a teda logicky „bez nás“. Ale aj tak o mravnosti našich Prѣdkov odporúčame prečítať svedectvo Tacita v diele Germánia. Tiežslovanom tento autor akosi „uniká“. Ale takto to robia – stanovia si „povolené“ (rozumej svoje) zdroje, používajú „povolené“ zdroje a naše „nevidia“ (veď ich nevymysleli oni). Lenže je to náš sviatok a naši Prѣdkovia. Je v podstate jedno, čo si hovoria. Sú aj tak dosť nervózni z toho, že NAŠA KULTÚRA SA VRACIA v pôvodnom stave – bez ich „tuningov“.

    V žiadnom prípade naši Prѣdkovia nikdy a na žiadnych sviatkoch neobetovávali živé bytosti. Zbavenie života inej bytosti – hoci aj kohúta – je zbavenie ho/jej možnosti slobodného výberu a zastavenie jeho/jej inkarnačného cyklu. Krvavé obety vždy patrili a patria kultu Kali Ma, t.j. kultu Čiernej Matky.

    Naše oslavy sú prioritne organizované pre rodiny s deťmi. Takto deti majú možnosť od malička privykať pobytu Prírode a úcte k Prѣdkom.

    Veľmi dôležitým prvkom je uvedomiť si, že nejde o žiadnu atrakciu. Ide o spoločnú účasť na Obrade oslavy, pričom kľúčové slovo je „MY“. Tu patrí všetko, vrátane CHOROVODOV. Oslavy prebiehajú principiálne tak isto, ako pred tisíc a viac rokmi.

    Ak si niekto myslí, že môže do osláv prispieť ukážkou nejakých svojich schopností či zručností – od rôznych foriem bojových umení cez tance, spev, hrania na hudobné nástroje a vôbec všetkého, čo robí či robia priamo oni – je to vždy vítané prilepšenie. Nepatrí tu napríklad púšťanie akejkoľvek reprodukovanej hudby. A už vôbec nie takej, ktorej autor či autori nemajú ani poňatia o našej Kultúre a namiesto toho, aby si niečo naštudovali si jednoducho vymýšľajú a neraz nás aj očierňujú. Ak niekomu chýba reprodukovaná hudba tak nech radšej ide na diskotéku či do baru – keď už mu hudba Prírody nič nehovorí a musí prázdno v sebe zapĺňať externým hlukom s cudzími emocionálnymi doplnkami.

    Rovnako na naše sviatky nepozývame žiadne cudzie skupiny – nech si dajú akokoľvek pekne znejúci slovanský prívlastok. Anglosaské skupiny sú riadené Anglosasmi, čo je úplne prirodzené. Dobrým znakom je, že sa u nás snažia odvádzať ľudí na rôzne „vedľajšie“ koľaje – ktoré majú pod kontrolou oni sami. Znamená to, že doba prestáva byť pre nich priaznivá a musia začať pôsobiť aj priamo na našom území. Veľmi často sú rôzne takého ich akcie spájané s rôznymi druhmi narkotík – veď „ľahké“ drogy sú vraj „super“. NIE! Akákoľvek droga – bez ohľadu na jej silu – je vždy vyradzovanie rozumovej kontroly jednotlivca. Bez ohľadu na vyradenie rozumu KARMA sa vypnúť nedá. Niečo také NIKDY NEPATRILO DO NAŠEJ KULTÚRY.

    Teda veľmi jednoducho – je to náš sviatok, kde kľúčovým slovom je MY.

    SLÁVA PERÚNOVI!

  • ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA

    Mnohí sa obraciate na nás s tým, aby sme vám odporúčali, aké rozprávky sú dnes pre deti vhodné a ktoré zase nie.

    Nie je dnes žiadnym tajomstvom, že nám v minulosti “prepracovali” rozprávky, aj keď dnes “niet toho”, kto to urobil. Nebudeme sa zbytočne vŕtať v minulosti, dôležité je to, že nastupuje iná doba. Slovo “nastupuje” je priebehové – tento proces sa už začal.  A hoci nám rozprávky prepracovali, iné sme zase – hoci pôvodne slovanské – dostali formou zmeny ich “kádrového profilu” – veď predsa Slovania tu v minulosti neboli… – aj tak sa v tom dá niečo urobiť. Nebudeme teda plakať nad rozliatym mliekom a pozrime sa na problém zo širšieho uhla.

    Našim pôvodným spoločným jazykom bola Staroslovienčina, teda – ako ostatne vždy – nezaškodí vziať niekoľko zachovaných hrán kdesi celostného Obrazu. Slovo ROZPRÁVKA sa môžeme pokúsiť rozšifrovať v zmysle známych pravidiel Staroslovienskej Bukvice. Mohlo by to byť napr. RAZ-PRAV-KA. ROZ sme zmenili na – podľa nás pôvodné – “RAZ”, čo je obdoba nášho slova ROZUM a ruského RAZUM. Védickú interpretáciu postupu UM-RAZUM-INTELEKT sme už podali v iných článkoch, teda si rovno vyložme celý Obraz výrazu: “Jedna z ciest do Pravi”. Svet Pravi je zložitý a nepochopiteľný aj pre dospelých, teda nečudo, že pôvodné rozprávky – ak sú pôvodné – majú čo povedať aj dospelým. Dospelý muž je ten, kto už vyrástol z krátkych nohavíc, v podstate na veku nezáleží. Keďže naši muži boli aj bojovníci, tak hneď vidíme, koľko bojového ducha nám ostalo – ako sa dá bojovať v šľapkách? Ale tu možno ani nemusíme zbytočne špekulovať. Naši Predkovia nosili kroje, ak chceme naozaj navrátiť Kultúru Predkov všimnime si, či u nás dospelý muž nosil krátke nohavice… Znalí ľudia vedia, že to, čo nazývame “móda” je jedna z metodík Elity ako si overiť, že sociálne zvieratá sa plne podriaďujú externej kontrole. Ide im najmä o taký spôsob, kedy si sociálne zvieratá myslia, že rozhodnutie urobili oni sami. Najlepšie sa vždy ovládal ten otrok, ktorý nevie, že je otrok.

    Ak by sme vzali ruskú verziu – СКАЗКА – tak sa tu môžeme pri výklade postupovať delením na  С-КАЗ-КА. Jeden z výkladov je: Jedno zo Slov (t.j. Múdrosť), ktoré nám umožňuje byť ako AZ.

    Spojením oboch hrán Obrazu zisťujeme, že sme sa dostali k plnšiemu, objemnejšiemu  významu obsahu Obrazu – aj keď sme iba pri dvoch hranách.

    Čím viac človek vniká do národných, slovanských rozprávok, tým viac začne chápať, že to nie sú iba akési “zábavné príbehy” – aby bol pokoj od detí – ale vždy ide o NÁRODNÚ MÚDROSŤ PODÁVANÚ V OBRAZOCH. V nich je kompletne opísaný celý komplex chovania sa človeka, všetky životné situácie a priority, ktoré človeku pomáhajú nielen žiť v lade s okolitým Svetom, ale tento Lad vôkol seba aj ochraňovať. V rozprávkach je všetko živé a rozumné, preto hrdinom pomáhajú aj vtáky a zvieratá, aj vietor, aj voda a stromy, ba dokonca aj to, čo sa považovalo za nečisté Sily. Dôležité je to, aby človek sám zodpovedal tomu Svetu, v ktorom sú hlavé Svedomie, Česť, Láska k Trudu (práci), Dobro, vzájomná pomoc, Múdrosť a Ľúbosť.

    Rozprávky sa v minulosti jednoducho netvorili iba tak, samé pre seba. Za základ boli brané situácie, javy, techniky komunikácia so Svetom – a to všetko sa opisovalo obrazne, v podobe vymysleného rozprávania, na pozadí vymysleného príbehu. Tu leží aj podstata ruského príslovia: “Сказка лож, да в ней намёк – кто познал, тому урок!” Môžeme to významovo preložiť ako “Rozprávka či lož, aj v nej je narážka – kto ju našiel, ten sa sám naučil!”

    Hoci sa nám dospelým zdá, že v rozprávkach sa predsa nedá nájsť nič nového – každý ich v detstve počúval – možno to chce iný uhol pohľadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva – aké rozprávky dnes  dostávajú deti?

    Jeden z iných uhlov pohľadu môže byť napríklad takýto. Dnes sa už nikto nepozastaví nad extrasenzorom, ktorý dokáže povedať, kde sa v danom okamihu nachádza ten či oný človek – a je to považované za normálne. Ale ak sa princ či Popolvár pri hľadaní svojej nevesty dozvie takúto informáciu od Vetra, nejde náhodou o takú istú schopnosť hrdinu získavať informáciu z dnes už zabudnutých, tradičných zdrojov? Nuž veď Vietor je v Slovanskej Mytológii Stribog a on velí nie iba Vetrom, ale aj pohybom myšlienok, t.j. pohybu informácií. Vysvitá, že rozprávkový princ presne vie, na koho sa má obrátiť a ako potrebnú informáciu od neho dostať. A to nám rozprávka hovorí aj po tisíc rokoch.

    Ďalšou “obľúbenou” témou je, či sme vôbec – ako Slovania – mali nejakú písomnú kultúru pred pokresťančením alebo nie. Ale práve rozprávka nám dosvedčuje, že sme písomnosť poznali. Veď každý hrdina na kameni na krížnych cestách vedel nápis prečítať. Ani jeden sa nikdy nemusel obracať k žiadnemu mudrcovi..?

    Je tu však aj pokračovanie otázky. Prečo hneď Kultúru, u ktorej nemôžeme dnes nájsť knihy, zvitky, pergameny, tabuľky či podobné nosiče informácií treba hneď považovať za negramotnú? Veď to sú iba tie nosiče informácií, ktoré sme tradične zvyknutí vidieť. Ku konkrétnemu druhu uchovávanej informácie vždy existuje aj zodpovedajúci spôsob záznamu informácie. Ku každému nosiču informácie existuje zodpovedajúce čítacie zariadenie. Ale nositeľom môže byť všeličo – od vody cez kameň po vzduch, pričom čítacie zariadenie môže byť proste schopnosť človeka, ktorú doň uložila Príroda od prvopočiatku.

    Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa – a dnes už predsa vieme o torzných poliach? To isté možno aj v dreve či vode. A keď človek raz vie zapísať znamená to, že vie aj prečítať. Sú známe kamene, ktoré v ťažkých životných situáciách dávajú rady, a ktoré sú preto po tisícročia považované za sväté. Existujú aj posvätné háje či jazerá, aj pramene a iné zdroje v Prírode, hory či aj samotná Matka-Zem. Nakoniec zisťujeme, že to nie naši Predkovia boli zaostalí, ale my sme zabudli na schopnosť prijímať – t.j. čítať – potrebné poznatky z iných, ako iba technokraticky písaných textov.

    Dnešný USB kľúč či Blue Ray disk sú bez počítača tiež iba ak estetickými doplnkami. A presne takto veci, ktoré používali naši Predkovia dnes považujeme iba za akési estetické doplnky, atribúty.

    Koľko toho ešte stále nevieme o rozprávkach? Koľko techník, praktík, systémov, filozofií či ich smerov je ešte stále ukrytých pred našim ponímaním?

    V tejto spojitosti vám odporúčame rozprávkové knihy pred deti aj dospelých od ruského autora menom М. А. Лепёшкин – cyklus rozprávok je dnes známy ako ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA. Hoci prvé vydanie vyšlo r. 2012, dnes je v predaji už tretie a aj diely sú už tri. Ak máte možnosť a viete po rusky, tak vám tohto autora vrelo odporúčame.

    Za účelom krátkeho oboznámenia sa s týmto veľmi hodnotným dielom vám prinášame krátky, úvodný príbeh cyklu rozprávok. Hoci rozprávky sa môžu zdať moderné, autor citlivo vychádzal z pôvodnej, národnej Múdrosti Predkov. Môžeme to skôr považovať za aktuálne a veľmi podarené prerozprávanie Starej Múdrosti Predkov vrátane zachovania úcty k Prírode. V príbehu vystupuje dievčatko z mesta, ktoré sa volá Lika:

    LIKA A HNEDÝ MEDVEĎ

    Načo si tu prišla? To je môj les! Ty tu predsa nepatríš.

    Prišla som zistiť, ako je to tu všetko zariadené.

    Tu niet pre teba miesto, ty tu nedokážeš žiť. Si maličká a tvoje miesto je v meste, kde žije mnoho ľudí. Tam je pre teba normálne a bezpečnejšie.

    Tam začalo byť akosi divne a zamotane. Ľudia čoraz menej a menej vedia ako by vlastne mali žiť. Jedni tvrdia jedno, druhí druhé, ale nikto nehovorí pravdu.

    Vari môže byť človeku hrozne medzi ľuďmi? Veď tam nikoho okrem vás niet! Ani zvierat, teda vôbec žiadnych zvierat. Okrem malých zvieratiek, ktoré vám slúžia na zábavu.

    Ľudia v mestách sa sami menia na zvery a zabíjajú sa navzájom. A iní zase nútia druhých robiť na nich a vháňajú ich do úplnej závislosti od tejto roboty.

    Stať sa závislým je veľmi jednoduché. Stačí iba umožniť druhému urobiť niečo za teba. Ak pre teba zabezpečuje stravu znamená to, že od neho závisíš. Ak ťa ochraňuje znamená to, že od neho závisíš. Nauč sa sama si zabezpečovať svoju stravu a brániť sa a zbavíš sa tejto závislostí.

    Hovoríš prosto a zaujímavo. A môžeš mi porozprávať, ako sa človek môže stať samým sebou a od nikoho nezávisieť?

    Ľudia nemôžu od nikoho nezávisieť. Oni vždy žijú spolu čo znamená, že si delia svoje povinnosti, ktoré sú pre život nevyhnutné.

    A ako sa dajú rozdeliť správne?

    A to ťa prečo zaujíma?

    Poviem o tom všetkým ľuďom.

    Načo to bude ľuďom?

    Možno že pochopia a stanú sa lepšími.

    A ty si sa už niekedy zamyslela nad tým, že lepšie to nie je pre ľudí celkovo, ale iba pre teba samotnú? Kým si ty v tomto živote? Odkiaľ si prišla a kde ideš?

    Nemala som na to čas.

    A na čo si svoj čas tratila?

    Na učenie sa, na kamarátov, na novinky, na oddych.

    A čomu si sa naučila?

    Tomu, čo ma učili.

    Určite to je užitočné. A čo robíte s kamarátmi?

    Chodíme na diskotéky, do kaviarne, do kina, do fitneska…

    Nepýtal som sa kde oddychujete, pýtal som sa čím sa zapodievate?

    Celkovo tak, ničím…

    A od čoho teda oddychuješ?

    Od učenia sa, ľudí, činností.

    A akými činnosťami sa zaoberáš?

    Učím sa, niekedy pomáham mame…

    A to je všetko? Vari to je činnosť?

    Učenie mi zaberá veľa času a síl. Ja sa v podstate väčšinou učím.

    Učenie sa je iba príprava na zamestnanie a nie samotné zamestnanie. Hrajúci sa kocúrik neloví myš, ale jej podobu. Činnosť má byť pre teba zaujímavá a zaujímavým má byť poznávanie – o akú ustatosť tu môže ísť?

    Porozprávaj mi o tom všetkom.

    Ale ja môžem porozprávať iba o starých časoch. Ako to robievali kedysi.

    A to je dobre! Vtedy sa veľa slávnych činoch odohrávalo! Aj ľudia boli správni, aj muži skutoční, ženy tiež! A teraz, akí to vlastne tí ľudia sú? Pre mňa je tvoje vysvetlenie zaujímavé, aby som všetko pochopila.

    Iní ľudia vtedy boli, ale vysvetľovať to tebe všetko je ešte predčasné. Radšej ti budem rozprávať rozprávky. Z nich sa dozvieš všetko, čo treba.

    A čo, vari som maličká, aby som rozprávky počúvala?

    Ja nehovorím len tak rozprávky. Oni sú pre všetkých. Kto na čo dorástol, tomu aj porozumie. Ale najskôr zbehni k riečke a zmy zo seba tie mŕtve zápachy. Nimi nasiakli tráva aj lístie po ceste, ktorou si šla. Fuj!

    Akýže mŕtvy zápach?

    Ten, ktorý vychádza z tvojho odevu.

    Ale veď to sú parfumy. To sú dobré vône, tie najmodernejšie! A prečo by mali byť mŕtve?

    Preto, lebo je v nich taký duch. Tu ovoňaj kvietok. Z neho vychádza duch života. Aj od listov, aj od trávy. A toto je mŕtve.

    No dobre teda, akurát že v riečke je studená voda, zamrznem.

    K môjmu kožuchu sa primkneš a zohreješ sa…

     

    A už som sa zohriala!

    Nuž teda počúvaj…

  • SYMBOLY RIADIA SVET

    Hneď na úvod zdôraznime, že motív výšivky, ktorú vidíte na titulnom obrázku môžete vidieť v nejednom ruskom etnografickom múzeu. Kto by chcel konkrétnu adresu – odporúčame napríklad Etnografické múzeum ruskej kultúry v Petrohrade. Ak však pôjdete do etnografického múzea v Martine zistíte, že tam nájdete iba nič nehovoriace ornamenty s kvetinovým motívom, ktoré sú dobré na dve veci – na houby a na nič… Ale ak sa budete viac zaujímať u personálu múzea zistíte, že pani riaditeľka všetko ostatné dobre uložila v depozitoch. Nuž tak, za tejto vlády tam môže byť iný riaditeľ či riaditeľka, ale ako zvyčajne – spoľahliví kresťania. A hľa, v Rusku – ktoré určite vie o nacizme svoje – sa neponáhľajú sťahovať ľudové výšivky z výstav Múzeí – veď to je súčasťou národnej Kultúry a niektoré majú aj viac storočí. Nuž prečo cudzinci – kresťania – u nás rozhodujú o tom, čo je a čo nie je národná kultúra!? Dokedy im to budeme tolerovať?

    Symboly – vrátane tých, či presnejšie najmä tie – ktoré sa tradične používali v ľudovej Kultúre sú v skutočnosti – moderným jazykom – rezonátory torzných polí. Symboly vo všeobecnosti patria – či sa nám to páči alebo nie – medzi spôsoby riadenia ľudskej spoločnosti, najmä ak ten, kto ich povoľuje alebo zakazuje vie o čom je reč a národ iba slepo tápa pri pive a energetických nápojoch. A tu si môžeme citovať čínskeho filozofa Konfucia:

    „ZNAKY A SYMBOLY RIADIA SVET, NIE SLOVO A ZÁKON“.

    V podstate aj v dnes „modernom“ cudzom jazyku – gréčtine – sa slovo symbol vykladá ako znak, znamenie, cieľ, nebeský jav.

    Symbolike udeľujú kolosálnu pozornosť všetky náboženstvá a aj Viera. Že prečo to tak je? Preto, lebo symbol je spôsob spájania sa človeka so zodpovedajúcim egregorom a ďalej – cez egregor – spojenia so zodpovedajúcimi Bielymi alebo Temnými kozmickými Silami (Bohmi).

    Ku egregorom vari jednoduchú poznámku. Spravidla všetky záujmové skupiny na Zemi sa spájajú do egregorov – v Javi je to proste tak. Samozrejme, že hľadať cestu spojenia mimo egregor je ideálny stav, ale takéhoto niečoho sú dnes schopní na Zemi iba jednotlivci. Určite tu nepatria napr. superodborníci na všetko KOBisti – v tom horšom prípade, lebo nie sú všetci takí. Principiálne si však sami stanovujú poučky a potom ich sami dodržiavajú ako absolútne axiómy. V tomto je typická podstata Svetonázoru, teda stanovenie si „poučiek“ a definícií na akýkoľvek jav  alebo objekt bez ohľadu  na spätnú od samotného javu alebo objektu. Preto od nich možno počuť: „Náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“; civilizácia je to a to… a podobne. Védický pohľad na Svet voláme Svetoponímanie, pretože okrem prvotného stanovenia názoru na jav alebo objekt sa trvale skúma spätná väzba od javu alebo objektu. Je to – samozrejme – tvrdší oriešok, lebo na to je potrebné mať vyvinuté Obrazové myslenie – nie iba mechanické verklíkovanie „dodaných“ fráz. Ale nevylievajme špinavú vodu z vaničky aj s dieťaťom – treba odlišovať informáciu a nositeľa informácie a v KOB-e je aj veľa užitočného. Ale tak či onak – Svetonázor je nástrojom NÁBOŽENSTVA, Svetoponímanie zase nástrojom VIERY. Náboženstvu nikdy nebolo vlastné Obrazové myslenie – tu je zachovávaný princíp „Pán povedal“.

    Ďalšou „odbornou“ skupinou sú ambiciózni jednotlivci, ktorí náhodne naďabia na nejaký symbol či symboly, a potom ich začnú nekriticky prijímať a šíriť. Stačí ak to obsahuje nejaké runy či dokonca čínske alebo japonské znaky. Treba vedieť, že ak si dáte takýto symbol na tričko či klokanku a na hruď, dávate si to na srdcovú stogňu (čakru). Takýto objekt VŽDY obsahuje podprahové programovanie, aj keď si to jeho nositeľ neuvedomuje – a to je tragédia. Sú to rezonátory torzných polí, ktoré trvale – aj keď dnešným ľuďom nepozorovateľne – formujú polia, ktoré vstupujú do srdcovej stogne. Teda – inými slovami – MENIA OSUD NOSITEĽA. Treba byť naozaj veľmi prostoduchým, aby sme to robili. Vidíme však, že táto nevedomosť je v našom okolí dominantná.

    Ak napríklad uvidíte na hrudi trička snajperský hľadáčik znamená to, že negatívne naformátovaná energia je koncentrovaná – s presnosťou snajpera – rovno do srdca. Ak je takýto človek dostatočne silný, tak sa to môže prejaviť napríklad na niečom, čo postihne jeho dieťa, ale je to on, kto vpustil do rodinného egregoru túto negativitu. Ak ľudia nosia na hrudi znak „recycling“ – tak sa sami označujú za „recyclable item“. Podobne je to napríklad s čiarovým kódom. Je to systém kódovania informácií tak, aby obchádzali vedomie a priamo programovali podvedomie – zadávali psychoprogramy, o ktorých „user“ nemá ani potuchy. To však neznamená, že nefungujú. A takto sa mení aj kvalita minerálnej vody, potraviny – ani nemusia obsahovať GMO a podobne. Ale čistému je všetko čisté. So všetkým sa dá niečo robiť. V prípade čiarového kódu si môžete vyskúšať jednoduchú vec. Zoberte si akýkoľvek výrobok, ktorý obsahuje čiarový kód – a majú ho aj naše knihy – a kyvadlom odmerajte polaritu energie. Teda sú možné tri reakcie kyvadla – áno (obsahuje negativitu); nie (neobsahuje); alebo je reakcia neutrálna. Ubezpečujeme vás, že pri každom čiarovom kóde budete mať pozitívny výsledok, pretože práve preto bol – odborníkmi – systém čiarových kódov zostavený. Teraz vezmite nejaký kovový predmet – napr. nožík alebo nožnice – a urobte nad čiarovým kódom dve svastiky – Kolovrat aj Posoloň. Ďalší test kyvadlom na negatívnu energiu už bude negatívny. Poznamenajme, že vôbec nemusíme fyzicky škrabať povrch výrobku. Podvedomé programovanie je zrušené a ostal už iba grafický motív.

    Varujeme všetkých, ktorým nie je jedno čo s nimi a členmi ich rodín robia tí, ktorí z pozadia riadia „politiku životnej energie“. Všetky nápisy a symboly na hrudi – dokonca aj v angličtine, runách či akomkoľvek inom jazyku – fungujú ako rezonátory torzných polí. Je to ich prvotná funkcia. Rovnako dôležité sú symboly – Gymnastu a všetky druhy kresťanských krížov nevynímajúc. Na pôvodnom odeve našich Predkov, krojoch, tam bol umiestnený hlavný energogram – profesný symbol majiteľa kroja. A nikdy nezabúdajte – všetko si možno overiť kyvadlom.

    Ak ste si toto skúsili hneď začnete chápať, prečo chcú z nášho „dosahu“ odpratať vôbec všetky svastiky. A nebude ťažké uhádnuť, kto má z toho osoh.

    Mantiku – napr. kyvadlo či virguľu – môžete použiť aj na určenie energetiky prívesku na krku. Tu však treba extra merať prívesok a extra retiazku či šnúrku, ktorá ide okolo krku. Naši Predkovia udeľovali veľkú pozornosť tomu, čo nosili okolo krku, pretože tadiaľto – pri neopatrnosti – ľahko odíde Duša… vari ani netreba vysvetľovať, čo to znamená. Ale ako vo všetkom, aj tu sa dá meniť polarita – len treba vedieť o čo ide.

    Vráťme sa však k egregoru. Pod egregorom ponímame informačno-energetickú bytosť, ktorá spája spoločné idey a myšlienky. Je to prostriedok, cez ktorý prebieha vzájomné pôsobenie človeka s Bohmi, t.j. Vyššími Kozmickými Silami. Dodajme, že bez ohľadu na to, či si to jednotlivec uvedomuje alebo nie.

    Symbol drží vo svojej moci človeka, ktorý do neho upadne. Je to – vo väčšine dnes používaných prípadoch – spôsob zmocnenia sa človeka a „umiestnenie“ ho do oblasti vplyvu zodpovedajúcich Bohov. Bielych alebo Čiernych. Je to jedna z metód spojenia človeka s Kozmickými silami, preto symboly sú jedným zo spôsobov ovládania ľudí. Nie je teda vôbec jedno aký symbol a kde používame.

    Ako príklad si uveďme Moskvu. Vari nikto nemôže povedať, žeby by sme držali protiruskú pozíciu. Treba však rozlišovať muchy od kompótu. Rusi a Slovieni sú geneticky to isté (Slovieni sú jedným z kmeňov Rusov), ale Slavjani a Kresťania sú rozličné Vierovyznania. Kresťan nemôže byť Slavjan, pretože slávi cudzích bohov – nie našich, t.j. nie vlastných Predkov. Ale nie nadarmo sa hovorí, že nevedomosť zabíja. Aby sme neupadali čo sa týka Ruska ako (kresťanského) štátu (nie Dŕžavy), musíme mať jasno v podstate. Nedajte sa obalamutiť tým ruským občanom, ktorí nikdy nezabudnú poznamenať, že však ich za pravoslávnych kresťanov iba vychovali… Prečo Európania niečo také – oznamovanie svojho vierovyznania – nemajú vo zvyku robiť? Teda sme PRAVOSLÁVNI SLAVJANI, ale PRAV a SLAV sa v Biblii nespomína ani raz. Je to ukradnutý termín.

    Moskva je prešpikovaná židovskou a slobodomurárskou symbolikou. O Pentagrame určite hovoriť našim čitateľom netreba, preto si dobre všimnime rozsah jeho použitia. Ale pozrime sa na „nereklamovaný“ ale existujúci príklad – Kalininský prospekt.

    Aký význam vložili židovskí architekti do symboliky tohto projektu? Samozrejme – mystický. Ide o päť budov, ktoré sú postavené v podobe piatich otvorených kníh. Ich množstvo symbolizuje počet kníh Tóry – piatich kníh Mojžišových. Presnejšie ide o Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri a Dvojzákonie. Vyvýšenie týchto symbolov nad Moskvu symbolizuje zvrchovanosť židovskej moci nad Ruskom. Každá z týchto budov má 22 poschodí – ak neberieme do úvahy 2 obchodné podlažia.

    Číslo 22 symbolizuje 22 písmen hebrejskej (aramejskej) abecedy, ktorou sú napísané knihy Starého Zákona. Je to – 22 – zároveň počet kníh Starého zákona v aramejčine. Každá zo strán budovy má 12 okien na šírku. Symbolizuje počet kmeňov vyvoleného národa.

    Dôležité si je uvedomiť, že toto všetko bolo postavené dávno pred „Perestrojkou“. Netreba mať teda nijaké ilúzie o tom, že do Perestrojky nemali Židia v Rusku moc. Jediný, kto im v tom ako-tak bránil bol Stalin. A hľa, aké má dnes meno. Menia sa jednoducho iba stupne a formy ich panovania.

    V tomto okamihu je potrebné pochopiť, že je rozdiel medzi bežnými Židmi ako národom a Sionistami. „Bežných“ Židov Sionisti z času na čas „podsunú“ na genocídu – aby mohli kričať, ako sa im ubližuje – ale v skutočnosti nikdy nijaký Sionista v takomto pogrome (napríklad Druhá svetová vojna) nezahynul. Ba práve naopak, oni to všetko v pozadí zinscenovali. Ale o obyčajných ľudí v podstate nikdy nejde… elite.

    Z tohto zorného uhla pohľadu si vysvetlime zmysel „židovskej“ šesťcípej Dávidovej hviezdy. Tento symbol existoval oveľa skôr – ale nám ide o dnes aktívny symbol, ktorý je napojený na stále aktívny egregor.

    Okultisti Kabbalisti použili šesťcípu hviezdu, urobili z nej Dávidovu hviezdu a vložili do nej satanistický zmysel. A práve táto symbolika je oficiálnou symbolikou dnešného židovského štátu.

    Podľa judskej Kabbaly magický zmysel má 77 významov, z ktorých 76 je lživých a iba jediný je pravdivý, skutočný. Ale aj tieto lživé významy – v tej alebo onej miere – sú používané medzinárodným sionizmom. Vrcholný, 77. zmysel Dávidovej hviezdy je vysvetlený výlučne v Talmude, ktorý je ale pre gojov (t.j. nás) neprístupný. Naivní gojovia si myslia, že ak poznajú Starý Zákon Biblie, tak poznajú všetky spisy judaizmu… Nemusíme ani hovoriť, že aj na Talmud existuje výklad a ani to nie je koniec…

    Pre Rusov podal vysvetlenie o tejto tematike J. N. Lukin a vedec arabista, kandidát vied Valerij Nikolajevič Jemelianov vo svojej knihe DESIONIZÁCIA – za ktorú si odsedel 6 a pol roka v špeciálnom blázinci…

    V 77. význame Dávidovej hviezdy je uložená idea svetovej vlády Júdejcov nad všetkými nežidmi (gojmi) sveta.

    Postup použili Kabbalisti takýto. Najskôr prevzali od Slovanov jeden z posvätných symbolov pre Triglava – ktorý sa zobrazuje aj ako trojuholník s vrcholom nahor. Zase opačne – trojuholník s vrcholom nadol – je symbolom Diabla, t.j. Satana. Ak máte možnosť nahliadnuť do akejkoľvek hebrejskej knihy, tak vždy tam nájdete množstvo takých trojuholníkov.

    Napríklad r. 1992 vyšla v Moskve kniha ZNÁMI ŽIDIA, pričom na konci opisu každého Žida v knihe stoja na konci state trojuholníky s hrotmi nadol.

    Ale Diabol obľubuje aj hru naopak, rád seba nazýva bohom a Boha Diablom. Preto sa snaží zmeniť smerovanie svojho vrcholu nahor a Božieho nadol.

    Zmysel Dávidovej hviezdy je teda takýto. Árijcov je viac a Árijci (gojovia) majú aj genetický potenciál od narodenia oveľa vyšší ako Židia. Ale človek bez vyvinutého Ducha (t.j. vôle) nie je človekom, je to len poločlovek s čím nemožno nesúhlasiť. Aby sa dosiahlo zníženie úrovne Árijca na poločloveka, bolo mu potrebné odobrať Starú Vieru a pomocou kresťanstva znížiť a spustiť jeho Ducha nadol. Hotovo.

    Situácia Židov je opačná. Je ich menej a ich genetický potenciál je tiež nižší, ale ich náboženstvo – judaizmus – dvíha ich ducha a vôľu vysoko nahor. Takto dokážu poraziť gojov.

    Pomocou tejto ľsti Diabol porazí Boha a sám sa stane bohom a vrchol jeho trojuholníka zmení svoj smer zdola nahor, pričom Boží presmeruje zhora nadol. A toto je celá principiálna metodika Sionizmu. Všetko je založené na jedinom satanistickom symbole – Dávidovej hviezde.

    Päťcípa hviezda používaná v symbolike Slobodomurármi je iba obrezaný variant šesťcípej hviezdy Dávida. Odrezali jej posledný, spodný cíp – Ducha gojov.

    Celkovo sú gojovia zbavovaní samostatnej vôle a samostatného Ducha. Slobodomurári gojovia dobrovoľne odovzdávajú svojho Ducha, svoju vôľu Židom a prichádzajú k nim ako ponížení služobníčkovia, čím zrádzajú záujmy svojich národov.

    Keď kresťanskí popi budú nad vami robiť znamenie ich kríža, vy im ukážte „figu“. Je to náš prastarý, pohanský symbol. Takto to robili naši Predkovia. A čo môžeme vidieť dnes? V Japonsku je oficiálne menej ako 1% kresťanov. Drvivá väčšina obyvateľstva je pohanská. Priemerný pohanský Japonec žije o 12 rokov dlhšie a šťastnejšie ako priemerný Európan.

    Židia nám radi hovoria, že celá tá „hra na symboly“ nemá nijaký mimoriadny význam. Ale potom prečo oni sami používajú svoju symboliku všade?

    Ak im skúsite ukázať svastiku zistíte, že ich reakcia sa okamžite zmení. Od toho okamihu začnú symboly posudzovať úplne opačne. Nepodarí sa vám im vysvetliť, že je to symbol Slnka, že je veľmi stará a rozšírená dodnes najmä na Východe. Nebudú vás počúvať – ale oni aj tak o nej všetko dobre vedia.

    Satanistom je symbol Slnka nielen nepotrebný, on je pre nich strašný.

    Symboly sú spôsobom komunikácie s Bohmi. Môžeme povedať (ako naši Predkovia): „Ukáž mi svoj symbol a ja ti poviem akým Bohom (Čiernym alebo Bielym) dávaš sily svojej Duše“.

    Žiadny národ sa nemôže normálne rozvíjať vo svojej krajine, pokiaľ je táto zahalená cudzími symbolmi. V takej krajine chýba deliaca čiara medzi Dobrom a Zlom, presnejšie celkovo chýbajú mravné Ustoje.

    Odstránenie satanistickej symboliky je najdôležitejšia úloha tých slovanských národov, ktoré sa chcú oslobodiť spod cudzieho jarma. Odstránením satanistickej symboliky zmenšíme priestor pôsobenia satanistických síl – čo platí aj naopak. Prečo u nás tak narástol počet kostolov?

    Keď hovoríme o svastike, nemožno nespomenúť jednu z množstva jej variantov, ktorú použil Hitler. Keby sa nebol dal zmanipulovať satanistami k útoku na ZSSR, tak svetový vývoj mohol nabrať úplne iný smer. Keď sovietske vojská pri dobití Berlína vstúpili do hlavného stanu Hitlera, čakalo ich tam veľké prekvapenie. Našli tam veľké množstvo mŕtvol Tibeťanov v uniformách SS.

    K Hitlerovi sa možno chovať rôzne. Možno ho vychvaľovať alebo nenávidieť. Jedno sa mu však nedá poprieť – jeho formát. Ale ani to, že Hitler zneužil svastiku nedokáže zmeniť zmysel a význam tohto posvätného symbolu. Nehovoriac už ani o tom, že Svastika je desiatky tisíc rokov staršia ako Hitler.

    Svastika ešte neraz vystúpi nad zem do výšin a zažiari. Takéto symboly nemôžu umrieť. Svastika má kolosálnu energetiku.

  • ARKONA – MÁME BYŤ NA ČO HRDÍ

    V rámci medzinárodného projektu SLOVANSKÝ SVET sme navštívili ostrov RUJAN a mesto ARKONA, ktorá leží – presnejšie ležala – na jeho najsevernejšom cípe. Hoci mnohí sa snažia „rozšifrovať“ čo môže názov ARKONA znamenať, väčšinou sa pohybujú v oblasti ilúzií či nevedomosti – hoci Staroslovienska Bukvica nám ponúka veľmi priamočiare vysvetlenie. Pravda – ako hovoria Tibeťania – je tak blízko, až ju nevidno. Ale – ako zvyčajne – o Slovanoch bez Staroslovienskej Bukvice ale zato s cudzími zdrojmi. Už nás to nemôže prekvapiť.

    Slovo ARKONA pozostáva z dvoch koreňov: „AR“ a „KON“. Ide teda o usporiadané územie, ktoré sa riadilo podľa Konov. Čo môže výstižnejšie potvrdiť, že aj tu žila naša Kultúra?

    Ale keď už o Arkone, tak si najskôr v krátkosti povedzme niečo o jej posledných dňoch. Málokto z nás – Západných Slovanov – si dnes uvedomuje, aký silný odkaz našich Predkov toto miesto predstavuje.

    Arkona padla pod mnohonásobnou presilou až r. 1168, kedy už celá Európa bola pod drvivou nadvládou kresťanskej temnoty. Nám zabili posledné knieža r. 991, do nejakých 7-8 rokov nastúpil na trón tzv. Svätý Štefan. V tom čase sa rýchlo chopil drancovania aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý (992-1025), ktorý zabral v podstate celé dnešné Slovensko až po Ostrihom. Či už tu naozaj boli Maďari alebo neboli, v každom prípade bol  tohto územia vybitý späť do Poľska vojenskou operáciou. Ale už predtým sa hodne podpísal – odvtedy sa datuje „priateľstvo“ Rusov a Poliakov – na vyvraždení troch štvrtín obyvateľstva Kyjevskej Rusi a očividne oveľa viac u nás – spolu s nemeckými rádmi a byzantskou armádou. Toto je a vždy bola skutočná tvár pomoci Kresťanov a Grékov našim národom – rozdeľ a podrob si, najlepšie ak ich (nás) prežije čo najmenej a môžu tu priviesť kolonistov.

    Vo všetkých týchto bojoch o likvidáciu Slovanov – Starej  Viery – si ešte viac ako 150 rokov uhájila samostatnosť dŕžava meno Rus – Chronica Slavorum kresťanského mnícha Helmonda von Bosau uvádza skomolený tvar „Ruci“, „Rucia“. Pomiešanie Staroslovienskej Bukvice a latinky je bežným javom pologramotných kresťanov. Autor kroniky lokalizuje Slavjanov na pobrežie Baltického mora. Centrom tejto dŕžavy bolo mesto Chue, ktoré sa predtým volalo Ostrograd a Chunigard. Miesto pôvodne obsadili Huni. V tom čase už v Európe jedinými Slovanskými pohanmi boli Prusi. Na brehoch Odry ešte žili Veneti, pričom v ústi tejto rieky kedysi stálo pohanské mesto Jumneta. Na Západe ešte Slovania žili medzi riekami Labe a Odra. Helmond ešte menuje slovanské mestá Meklenburg – mesto Bodričov – a Retru.

    Okrem toho sa na územie dnešného Slovenska a Čiech začali sťahovať rôzne „duchovné“ Rády – Františkáni a Dominikáni predovšetkým, ale aj členovia rytierskych Rádov Teutónov a Templárov. Templári – ako to dokázal niečo neskôr francúzsky kráľ Filip Pekný – prinášali ľudské obete. Sú to skrátka satanisti. Možno treba povedať, že napríklad názov Rádu Dominikánov pochádza od slov Domini Canis – t.j. Psi Pána, ktorí poslušne hryzú a kmásajú na povel ako svorka psov tam, kde dostanú na to poverenie. Postupne začali aj zamieňať slovanský jazyk nemeckým.

    Slovanská Germánia pod vedením kniežaťa Nikolta (1090-1160) existovala ešte do roku 1160, kedy bol  zabitý pri pevnosti Verle knieža Nikolt. Bol to posledný vodca nezávislých Slovanov, Obodritov a predok vojvodcov z Meklenburgu. Jeho pamätná socha je vo veľkej výške umiestnená už viac ako 150 rokov na čelnej fasáde zámku Schweriner Schloss:

    Celé obdobie od 1131-1160 – teda nejakých 30 rokov – Nikolt vzdoroval čoraz silnejšiemu tlaku križiakov. Prvú križiacku výpravu – ktoré posielal „mierumilovný“ pápež – zlikvidoval do posledného vojaka a r. 1147 ešte dokázal odraziť aj druhú križiacku výpravu proti Slavjanom Venetom. Tejto križiackej výpravy sa zo strany Vatikánu zúčastnili nielen križiaci Dáni, ale už aj zradcovia, slovanskí križiaci, teda poľské a moravské vojská. Roku 1160 viedol saský vojvodca Henrich Lev, spolu s dánskym kráľom Waldemarom I. ďalšiu križiacku výpravu proti Slavjanom Obodritom. Nikoltovi sa so svojou družinou podarilo ukryť v nedobytnej pevnosti Verle. Sasi však – ako zvyčajne, za pomoci kresťanských zradcov – ich dokázali zraziť na kolená. Nikolt zomrel na bojovom poli vo veku 70 rokov – akých to máme dnes „tvrdých chlapov“, ktorí zvládajú akurát tak bojovať na sociálnych sieťach… Ako budú vyzerať v takomto veku?

    Sasi odrúbali Nikoltovi hlavu a nosili ju  niekoľko mesiacov po slovanských zemiach ako názornú demonštráciu „kresťanskej lásky“. Po smrti Nikolta ešte jeho synovia Pribislav I. a Vratislav dobili pevnosť nazad, ale r. 1163 bola pevnosť znovu dobitá a do zajatia padol aj jeho syn Vratislav, ktorého – z čisto kresťanskej lásky – mučili a popravili. A tak r. 1167 Pribislav I. prijal kresťanstvo, dostal právo na vládu na území Meklenburgu, ale ako vazal Sasov.

    Ľudský potenciál celej Európy sa teraz chystal na Arkonu – kresťania si nemohli dovoliť nechať za chrbtom posledné slobodné pohanské mesto a už vôbec nie pohanský chrám. Pohanská Rus so zbraňou v ruke bojovala za svoju Vieru, padla so cťou a odišla na Východ – knieža Riurik prišiel práve z Arkony.

    Silný ostrov a pohanský chrám bol v 12. storočí stále hrozbou pre kresťanský projekt. Práve preto boli na jeho zničenie vrhnuté všetky sily kresťanského impéria.

    V júni 1168 sa vylodilo na niekoľkých miestach ostrova Rujan naraz invázne vojsko dánskeho kráľa Waldemara I. v sile 17 000 vojakov. Vo vojsku boli aj ich spojenci Sasi. Posádka mesta Arkona pozostáva iba z 300 vojakov – aj keď to boli všetko elitní bojovníci, z ktorých každý stál za desiatky kresťanských hrdlorezov. V meste mali aj svoje rodiny – ženy aj deti. V meste nebol žiadny vodný zdroj, zásob nebolo veľa.

    Na výzvu ku bezpodmienečnej kapitulácii nikto nereagoval. V zmysle prastarého proroctva, boli križiacke armády, ktoré nepriedušne obkolesili chrám na súši aj na vode vojskom otrokov oživenej mŕtvoly, čo bolo pre vysoko Duchovných ľudí absolútne neprijateľné. Preto bolo pre obrancov oveľa prijateľnejšie padnúť v boji ako sa vzdať sluhom oživenej mŕtvoly.

    Prvým, mohutným úderom – ako pôvodne predpokladali križiaci – sa pevnosť dobiť nepodarilo. K pevnosti pritiahli dobývacie stroje, katapulty a samostrely, ktoré začali dňom aj nocou zasypávať Arkonu strelami, kameňmi aj ohňom. Z hradieb zase na odvetu strieľali lukostrelci – a to veľmi presne. Pod ich strelami hynuli vojaci aj kone. Pri obliehaní zomreli tisícky Teutónov a ich spojencov.

    Sluhovia mŕtvoly však neprestávali a padlých hneď nahradzovali noví a noví, ktorí liezli na hradby ako kobylky dňom aj nocou. Za chrbtami križiakov stáli dvaja muži – dánsky kráľ Waldemar I. a katolícky biskup Absalon.

    Cenou množstva obetí sa útočníkom nakoniec podarilo podpáliť hlavnú, dubovú bránu. Zahasiť oheň sa z vnútra nijako nepodarilo – nebolo ani voľnej vody. Ťažká dubová brána horela dlho, ale neúprosne. Keď sa nepriatelia prebili dovnútra cez zvyšky dubovej brány, čakalo ich však ďalšie prekvapenie. Dnu našli ďalšiu obrannú líniu, z ktorej na nich znovu zaútočili lukostrelci. Začalo sa nové krviprelievanie. Po zdolaní aj tejto prekážky, sa nepriateľ ťažko prebíjal krok po kroku k centrálnemu chrámu Arkony. Na uliciach Svätého mesta bojovali aj ženy a mládež. Nikto sa nehodil k ich nohám s prosbou o milosť. Nikto sa nevzdal. Všetci obrancovia padli ako jeden – so zbraňou v ruke.

    Arkona padla, naplnilo sa prastaré proroctvo. Posledný védický chrám na Severe Európy prestal existovať. Stalo sa tak 16. júla 1168. Slovanský Svet stratil Duchovné centrum. Viac prekážok pre biblický projekt nebolo.

    Potom však došlo k záhadnej, mýtickej udalosti, ktorú dodnes nedokážu vedci vysvetliť. Bolo to niečo na neuverenie, ako keby z fantastických filmov – ale nikto niečo také nečakal v realite. Ako dosvedčujú stredoveké kroniky – časť mysu Arkona – tam, kde stál prastarý chrám – sa prepadla do mora.

    Na tento jav neexistuje žiadne dosť presvedčivé vysvetlenie. Kriedové skaly sú krehké – to vieme. Možno že aj časť mysu bola vytvorená v dobe ľadovej – aj to vieme – ale prečo sa chrám prepadol do mora do dvoch týždňov po jeho dobití kresťanmi? Prečo nie skôr alebo neskôr?

    Chrám bol okamžite po páde mesta najskôr vydrancovaný – vzali aj bieleho koňa Sventovíta, pobrali aj chrámové poklady. Vziať však mohli iba tie poklady, ktoré boli priamo uložené v chráme. Ohromné bohatstvá však boli ukryté v zemi – žreci dobre vedeli, že príde takáto udalosť. Poklady sa zhromažďovali tisícročia a boli dobre ukryté. Waldemar I. našiel veľmi málo a nebol nijako spokojný so svojim krvavým lupom.

    Tento prepad chrámu do mora priamo súvisel so snahou v maximálnej miere poškvrniť chrám – aby sa ukázala moc triumfujúceho kresťanstva. Aby to urobili čo „najodbornejšie“, tak poslali po špeciálne vyškoleného biskupa (satanistu/ exorcistu) do Vatikánu. Chrám sa zrútil do mora presne vtedy, keď vatikánsky satanista biskup už prichádzal k Arkone na svojej ceste z Ríma.

    Toto bola veľká výzva Silám Temnoty. Chrám nechcel byť poškvrnený. Ponoril sa do vĺn mora, čo nepochopili dodnes ani kresťania, ani satanisti. Iba my chápeme, prečo k tomu došlo.

    Na Arkone môžete vidieť tvár posledného védického volchva, ktorý riadil celý čas obranu Arkony a padol spolu so všetkými:

    Autor projektu SLOVANSKÝ SVET Miloš Zverina pod ukazovateľom k Arkone. Všimnite si lokalitu – Karl-Marx-Platz. Oba názvy majú čosi spoločné. Oba nostalgicky svedčia o časoch, keď sa obyčajným ľuďom žilo oveľa ľahšie a čestnejšie, hoci medzi oboma epochami leží priepasť stáročí:

    Projekt sme realizovali spolu s motorkárskym klubom Noční Vlci z Ruska. Na snímke dole skupina motorkárov tzv. Západnej vetvy – pretože celý projekt vrcholil v Nitre, v ktorej a všetky skupiny v stanovený čas stretli – sadí na ostrove Arkona lipu. Skupinu tvoria členovia klubu z Nemecka – Nemci alebo Rusi narodení už v Nemecku, Nitrančania a naše združenie:

    Na snímke dole je zachytených niekoľko členov tej istej skupiny a majiteľ hotela v oblasti, kde dodnes ešte žijú Lužickí Srbi. V parku tohto hotela sme zasadili druhú lipu:

    Jeho hotel je rekonštruovaná stará budova. Nad starým vstupom dodnes jasne vidno dve Perúnove hviezdy:

    Na ďalšom snímku časť členov našej skupiny – Nemci, Rusi a Slováci – pred evanjelickým chrámom v meste Bautzen – dnes centrom Lužicko-Srbskej menšiny:

    Slovanskú symboliku – Hviezdy Perúna – nájdeme aj vnútri kostola na laviciach:

    Ďalšia zastávka so spoločným programom – už spolu so zájazdom z Ruska a Bieloruska – na Slovanskom ostrove v Prahe, kde sa pripojili už aj českí motocyklisti. Na tomto ostrove sa odohral Prvý všeslovanský zjazd, ktorý organizovali ešte Štúrovci:

    Pri tejto príležitosti sme my aj Noční Vlci položili vence pod pamätnú tabuľu Ľudovíta Štúra. Bohužiaľ, budova bola z nejakého dôvodu obohnaná lešením:

    Na rozlúčku pred cestou do Nitry sa všetci účastníci odfotili pred pamätníkom Boženy Němcovej:

    A teraz niečo z nášho, slovanského programu. Na prístupovej ceste k Arkone môžete dodnes vidieť domčeky s tradične slovanskou architektúrou – v Rusku ich nájdete na dedinách dodnes:

    Ak by sa vám zdalo, že tento znak má aj jedna nemecká banka – podobnosť nie je náhodná.

    Podarilo sa nám – „náhodou“ – nájsť do kameňa vyryté zobrazenie, ktoré môže pochádzať z pôvodného chrámu. Na časti nájdených obrazcov jasne vidno – ako predpokladáme – stredový chrám a štyri ochranné valy. Križiaci sa teda prebíjali nie cez dva, ale štyri valy. Vlny na spodnej časti symbolizujú, z ktorej strany bolo more:

    Na mieste prepadu celého chrámu do vody sme v rámci pietnej pamiatky hodili do mora symbolický veniec s trikolórou – na večnú pamiatku hrdinov, ktorí padli pri obrane Arkony:

    Pri ceste smerom na východný ostrov možno dodnes vidieť časť lesa, ktorá je na rozdiel od ostatného tvorená mohylami – masovými hrobmi – zrejme v nich ležia tisícky križiakov, ktorí padli pri dobývaní Arkony. Najjednoduchšie – v zmysle kresťanskej lásky – ich bolo nahádzať do vykopaných jám a nahádzať na nich zem. Treba povedať, že na tomto mieste sa doteraz nekonal žiaden archeologický výskum – je tu dokonca zakázané zotrvávať po zotmení:

    V Prahe je vystané kolosálne dielo Alfonsa Muchu Slovanská Epopej. Odporúčame vám sa naň pozrieť. Pri vstupe do výstavnej haly na ľavej strane uvidíte prvé dielo – všetky obrazy sú maľované na lodných plachtách – s názvom Arkona:

    V ľavom dolnom rohu ľahko rozoznáte typický slovanský symbol – nám už známe konské hlavy:

    Nuž, čo viac povedať? Vari len toľko, že ako zvyčajne aj pri posudzovaní týchto informácií je potrebné zachovať zdravomyslie. V článku sme sa odvolávali napríklad Slovanskú kroniku od katolíckeho mnícha Helmonda von Bosau. Nedajte sa presvedčiť, že ide o 100% spoľahlivý materiál. Veď ho písal „politický pracovník“ našich úhlavných nepriateľov, ktorí sa posledné tisícročia zapodievajú iba našou likvidáciou. Máme na mysli najmä jeho opisy Svätilišťa Sventovíta. Na internete nájdete aj animáciu jeho opisu – ale nezabúdajme, zostavili ju cudzinci. Napriek tomu však klobúk dole pred Nemcami. V Nemecku je zrekonštruovaných a verejnosti prístupných veľa slovanských skanzenov – a všade je čestne napísané, že ide o slovanské pamiatky – Arkonu nevynímajúc. Len naši kresťanskí politrukovia neustále omieľajú obohranú platňu o nemeckých či gréckych vzoroch. Reč ide iba o cudzincoch. Ale veľmi zaujímavým javom je aj ich interpretácia toho, čo považujú za 100% svedectvá. Napríklad Tacitus v diele Germánia uvádza, že čo do mravov národy žijúce na severe Európy – naši Predkovia – nedostihnuteľne prekonávali všetko, čo poznal v Ríme a odporúča ich ako vzor mravnosti. A dnes nám kadejakí tiežslovania chcú nahovoriť, že Sviatok Kupalu je od „kopulácia“ – keby čítali aspoň klasikov, na ktorých sa odvolávajú. Tacitus okrem iného spomína aj bieleho koňa, ale súvislosti sú určite iné, ako nám to dnes podsúvajú naši nepriatelia. Nuž pamätajme, do slovanského egregoru nám „nainštalovali“ kadejakých tiežlovanov.

  • PÔVODNÁ KULTÚRA SLOVANOV

    Dňa 22. apríla 2016 sa v študentskom dome Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre uskutočnila medzinárodná popularizačná konferencia Pôvodná kultúra Slovanov. Pre tých, ktorí by si chceli pripomenúť ducha tejto akcie prinášame našu prednášku.

  • EXPERTÍZA VELESOVEJ KNIHY

    O Velesovej knihe sme už v minulosti písali a neraz ju aj spomínali. Prečo dodnes „nedáva spať“ mnohým kritikom našej Kultúry? Určite na to majú dobrý dôvod. Za socializmu nám hovorievali „Boh neexistuje – musíme proti nemu bojovať“. Načo by rozumný človek bojoval – teda mrhal svoju energiu – na boj proti niečomu, čo neexistuje? Načo bojovať proti veterným mlynom? Títo politickí agitátori síce „zabudli“ bojovať proti Diablovi – ale aj to o niečom hovorí. Aký dopad má zavrhovanie takýchto skutočností – hoci v Javi neviditeľných – na človeka po smrti si môžete pozrieť vo vynikajúco spracovanom podaní Majster a Margarita od Bulgakova (odporúčame filmové spracovanie z r. 2005), ale o tom sme už tiež písali.

    Aby sa otázka nekritického zavrhovania, ale aj nekritického oslavovania Velesovej knihy dostala do jasného svetla, bola vykonaná vedecká, hĺbková expertíza, ktorej metodika dodržiavala všetky vedecké zásady. To neznamená, že odporcovia – v zmysle Jamesovho zákona – ju nebudú kritizovať, ale už naši Predkovia hovorievali: „Kto chce psa biť palicu si nájde“.

    Namietajúci „odborníci“ a „vedci“ sa samozrejme nájdu, ale má to jeden háčik. Aby naozaj zavážili, ich vedecká autorita by musela byť väčšia, ako autorita profesora Kľosova, ktorý viedol celý tím vykonávajúci expertízu. Takže expertíza je na svete v troch dieloch a každý, kto naozaj chce sa môže s ňou oboznámiť. Obálka prvého dielu:

    A úvodná strana prvého dielu:

    Expertíza začína krátkym predstavením celého tímu, ktorý sa zúčastnil expertízy. Ako sme povedali, stačí sa nám oboznámiť s autoritou svetového významu, vedúcim expertného tímu. Nuž hľa, Anatolij Alexejevič Kľosov a jeho profesionálne  skúsenosti (text prevzatý z uvedenej knihy):

    Doktor chemických vied, profesor, špecialista v oblasti biochémie, DNK (DNA) genealógie, fermentatívnej katalýzy, polymérnych kompozitných materiálov, biochémie, tvorby liekov v oblasti rakovinových ochorení, fibróz a ďalších zhubných patológií. V ZSSR pôsobil ako profesor Moskovskej štátnej univerzite Lomonosova, profesor Akadémie vied ZSSR, vedúci laboratórií Inštitútu biochémie A. N. Bacha Akadémie vied ZSSR, konzultant OSN v oblasti biotechnológií, držiteľ ceny Leninského komsomolu a Štátnej ceny ZSSR vo vede a technike. Od r. 1990 pracuje v USA, posledných 12 rokov ako profesor biochémie Harvardskej univerzity (Centrum biochémie, biofyziky a medicíny), ďalej vedúci vývoja a výskumu spoločnosti Galectin Therapeutics v oblasti polymérnych kompozitných materiálov, viceprezident a hlavný vedecký pracovník biochemickej spoločnosti na vývoj protirakovinových preparátov, čestný zakladateľ (emeritus) firmy. Člen Svetovej Akadémie vied a umenia (založil ju A. Einstein), akademik Národnej akadémie vied Gruzínska. Zakladateľ ruskej Akadémie DNK-genealógie. Autor viac ako 20 kníh v ruskom a anglickom jazyku, okrem iných PÔVOD ČLOVEKA (2010), INTERNET: POZNÁMKY VEDECKÉHO PRACOVNÍKA (2013), ZAUJÍMAVÁ DNK-GENEALÓGIA (2013), ÁRIJSKÉ NÁRODY V PRIESTORE EURÁZIE (2014), SLOVANIA, KAUKAZCI, ŽIDIA Z UHLA POHĽADU DNK-GENEALÓGIE (2015).

    Teda ak niekto namieta, že my Slovania „nič nemáme“, a vôbec už nie „vedecky podložené“ argumenty – nuž, nech sa páči. Ktorý z „odborných kritikov“ napr. Velesovej knihy už niekedy dokázal viac ako profesor A. A. Kľosov?

    Tu máme na mysli aj jedného „odborného šamana“ z Prahy vyškoleného juhoamerickými Indiánmi. Stretli sme sa s ním r. 2015 v Ľubľane na Slovanských Večiach. Nemáme vo zvyku takto posudzovať kritikov dedičstva Predkov, ale tento pán spusti kampaň proti nám v Českej republike – na čo nás upozornili naši čitatelia. Ak o ňom viete – tu je naše stanovisko, ak nie – o nič ste neprišli. Na spomínaných Veče sa všetky delegácie v úvode krátko predstavili a vysvetlili svoje ponímanie tradícií. Jedine šamanská delegácia sa „predstavila“ kritikou Slovansko-Árijských Véd (našej delegácie) a Velesovej knihy (všetkých ostatných delegácií aj nás). Možno pochváliť organizátorov, že situáciu bravúrne zvládli a taktne upozornili juhoamerického šamana z Prahy, že by mal ukazovať o čom sú oni, nie urážať  všetkých ostatných. Šaman okrem iného povedal, že jeho učiteľ Indián mu povedal, aby išiel domov a hľadal korene vlastných tradícií. Nuž vlastné tradície – v podaní pražského šamana – je presadzovanie „vedeckého pohľadu“, ktorý – akože inak – sme dostali od cudzincov. Ešte aj Mauro Orbini hovorí, že Staroslovienskou Bukvicou písala celá Európa – ale šamana písomný systém Predkov akosi nezaujíma. Ale čo napíšu cudzinci o nás – to už je niečo… Okrem iného vykonáva „slovanské obrady“ krvavými obetami. Takéto niečo – obetovanie živých bytostí – Slovania a Árijci nikdy nerobili. Je to služba Čiernej bohyni Kali-Ma a takýchto služobníkov vyhnali aj z Indie. Nuž aj toto je treba vedieť, aj takýchto ľudí nám „nainštalovali“ do slovanského egregoru. Naši čitatelia – používajúc Zdravomyslie – by však nemali mať problém sa zorientovať. Nikde z historických záznamov nevyplýva, že Čechov riadili cudzí – hoci aj juhoamerickí – šamani. Práve naopak, tradícia Jána Žišku hovorí o čomsi úplne inom. V skutočnosti je to dosť silná káva si pomýliť Čechov a Indiánov…

    Vráťme sa k expertíze Velesovej knihy. Prečo niektorí ľudia vyjadrujú svoj názor na nejaký predmet, hoci o ňom nemajú ani poňatia? Nikdy nečítali východiskové materiály k predmetu, nevedia dokonca ani ako ich čítať. Nikdy sa samostatne problematikou nezaoberali, všetko iba „počuli“ – že tak to má byť, tak je to správne, tak je to dokázané… ale čo vlastne, ako a kým?

    V prípade Velesovej knihy sa ukázalo, že kritici ani nekritizujú samotnú knihu, ale časť jej autorských prekladov. Na internete je „populárne“ videlo, kde sa ako keby kritizovala Velesova kniha, ale v skutočnosti sa kritizujúci iba vysmieva autorskému prekladu od Asova. Je to to isté, ako keby sa niekto vysmieval slovenskému prekladu Shakespearea (existuje vôbec nejaký?). Ale to by šlo o kritiku prekladu, nie pôvodného textu Shakespearea, ktorý je napísaný v starej angličtine. Rovnako je to aj v prípade Biblie – sú dnešné texty pôvodné? Také – a to môžeme povedať s určitosťou – neexistujú. Kde sú pôvodné doštičky, kde je pôvodný rukopis… niet nič.

    Existencia originálov sa dnes v literatúrnej vede neberie ako dôkaz za alebo proti – u skutočných vedcov. Všetky staré texty sa časom pri prepisovaní – najčastejšie mníchmi – dopĺňali rôznymi dodatkami, vrstvami. Aké je teda kritérium pravdivosti knihy? Určite to je vtedy, ak kniha nachádza svojich čitateľov, keď niet dôkazov o tom, že ide o podvrh. Keď obsahuje také silné citové pozadie, ktoré spôsobuje citový „zdvih“.

    Prečo voči Velesovej knihe existuje toľko zloby, komu je to výhodné? Uspokojme sa s tým, že ani nevedia, čo kritizujú – ide o nám známe ѨѬѮ. Preto bolo potrebné konečne vykonať skutočnú expertízu, nie iba evidovať emocionálne výlevy. Táto expertíza obsahuje v prvom rade všetko, čo je dnes vo svete o Velesovej knihe známe, t.j. všetky preklady, opisy, zoznamy. Ale požiar knižnice v Moskve v januári 2015 všetky podklady zničil – ako dlho potrvá „pamäť“ na požiar? Potom boli vybrané tie fragmenty, ktoré sú vhodné na vedecký výskum, analýzu, expertízu. Ďalej obsahuje všetku kritiku – okrem tej, ktorá stojí iba na pustých slovách, ktorá nie je ničím podložená, u ktorej nie je jasné kto, kde a kedy ju predložil a odborné reakcie na ňu. Treba si tiež uvedomiť, že kritika autorských prekladov nie je kritikou textu knihy. Nakoniec bola vykonaná analýza fragmentov metódami DNK genealógie. Že ako sa to dá? Napríklad jeden z kritikov – Tvorogov – píše, že Velesova kniha hovorí o pohybe Árijcov zo Západu na Východ – do Indie – ale že dnešná (rozumej vtedajšia) veda nič také neobjavila. Označil to teda za fantáziu. Dnešná veda – DNK genealógia – presne ukázala a potvrdila tento pohyb v minulosti. Analýza múmií na Altaji dokazuje, že majú presne takú istú DNK ako dnes žijúci Slovania. Expertíza teda obsahuje nie iba slová, ale najmä konkrétne údaje.

    Spojitosť Slovanov s Indiou možno nájsť aj v starých védických textoch. V Mahabharate sa hovorí, že na Severe Európy, na pobreží severných morí sa nachádza krajina RASATALA. „RASA“ je názov,, „TALA“ v sanskrite znamená „zem“. RASA – alebo RUSA – vo všetkých indoeurópskych jazykoch pôvodne znamená svetlý, jasný, zjasnený, čistý (viď napr. latinské TABULA RASA).

    V sanskrite existuje aj výraz „RIŠI“, ktorým sa označuje sedem hviezd súhvezdia Veľkej Medvedice (Makoš). RAŠA (Russia) a RIŠI je jedno a to isté – rozdiel je iba v samohláske, čo nemení zásadne spoločný obraz (daný spoluhláskami). V rusko-sanskritskom slovníku od Korčeginy nájdeme sanskritský výraz „RUSIA“, čo sa prekladá do ruštiny ako rozkošná, prekrásna.

    Dnes už vieme, že Európa sa kedysi volala VENEJA. Všetci obyvatelia VENEJE sa teda logicky volali VENETI alebo VENEDI. Výraz znamenal to isté, ako dnes EURÓPANIA. Znamenal príslušnosť ku kontinentu, nie národu. Indovia majú dodnes výraz VEND, ktorého význam je sláviť, chváliť, oslavovať. A my už vieme, že SLAVJAN je ten, kto SLÁVI svojich PREDKOV – je to vierovyznanie, nie národnosť. Kresťan je preto Kresťanom, lebo slávi cudzích predkov a bohov, nie svojich.

    Dosť neznámym zdrojom u nás je aj А. Ф. Гилфердинг (1831-1872), ruský slovanoved, člen Akadémie vied v Petrohrade a štátny radca, ktorý sa zapodieval našou minulosťou. Zistil, že Chetiti – kedysi obývali Malú Áziu – sami seba nazývali termínom „SAVASON“, čo znamená SLÁVIŤ, boli teda rovnako SLAVJANI. A nielen oni – Slavjanmi boli aj Pelasgovia, Etruskovia a iné národy, dnes označované kadejako inak.

    A čo my dnes? Hovoria nám, že štát máme iba vďaka Frankom či neskôr Maďarom. V skutočnosti to aj je pravda – my sme mali Dŕžavu. Náboženstvo máme vďaka Grékom (Cyril a Metod) v „spolupráci“ s Frankami. Aj to je pravda – my máme Vieru. Umenie a architektúru vraj máme vďaka Talianom, Nemcom či Francúzom, hebrejské a grécke mýty dnes poznáme lepšie ako vlastné povesti. Nášmu národu proste vygumovali pamäť. Ale časť našich Predkov – Venedov – sa dokázala ubrániť kresťanskej agresii až do 12. storočia, keď už celá Európa bola beznádejne kresťanská. Pápež proti nám vyhlasoval mnohé krížové výpravy, z ktorých prvá bola slovanskými vojakmi úplne zničená. Pobaltská, Perúnova Rus so zbraňou v ruke chránila Starú Vieru do poslednej kvapky krvi. Zoči voči mnohonásobnej presile padla so cťou a zbraňou v ruke. Pre dobytím Arkony stihli naši Predkovia preniesť celú knižnicu do Novgorodu, odtiaľto prišiel aj Riurik na Kyjevskú Rus.

    A čo dokážu naši dnešní „chlapi“? O ženskom oblečení sme hovorili už neraz, poznamenajme teda niečo aj o chlapoch. Keď naši Predkovia o niekom povedali „vyrástol z krátkych nohavíc“ mali tým na mysli, že dospel. Krátke nohavice u nás dospelí nikdy nenosili. A čo dnes? Ak sa poobzeráte okolo seba zistíte, že len čo sa trochu oteplí, väčšina mužov chodí v kraťasoch, obutí do šľapiek či niečoho podobného bez pevnej päty. Takto sa nemôže obliecť nikto, kto je pripravený a odhodlaný sa brániť proti útoku nepriateľa. Asi rátajú s tým, že nás bude brániť armáda NATO a Polícia. Načo chodia na bojové umenia, keď v praktickej oblasti sa sami – v prípade fyzického útoku – značne znevýhodňujú? A teraz si predstavme, že našim územím – z Ukrajiny – sa preženie vlna „utečencov“, ktorá bude „po ceste“ znásilňovať naše ženy a dievčatá, budú si brať čo potrebujú a zabíjať a kaličiť všetkých, ktorí im v tom budú chcieť zabrániť. Pričom niečo také môže vypuknúť bez akéhokoľvek varovania a zo dňa na deň – ak si niekto myslí, že naše médiá ho budú pravdivo a vopred informovať. Niečo také sa už v Európe odohrávalo. Nuž, deti v krátkych nohaviciach môžu vedieť dobre kalkulovať či „obrábať“ dievčatá, ale zoči voči takejto hrozbe majú iba jednu výhodu – produkt ich „odvahy“ ľahko vypadne na zem. Naši Predkovia – dospelí chlapi – nikdy nenosili krátke nohavice. Také niečo nenájdete v žiadnom kroji. Detské parametre oblečenia hovoria o detskom chápaní reality a detskom stave psychiky.

    Uzavrime teda článok tam, kde sme začali. Naša Kultúra nemala šamanov – a už vôbec nie indiánskych – my sme mali žrecov a volchvov. Volchv ovládal neporovnateľne vyššími možnosťami a Silami ako šamani – a preto sa šamani v minulosti od nás učili. Nechceme tým povedať, že šamani sú všetci zlí – len to patrí k našej Kultúre ako hamburgery či Coca-Cola. Dnes to je cudzí „import“. Kto sa chce spoliehať na cudzincov, ten ešte nevyrástol z krátkych nohavíc. Koľko takých je vidíme okolo seba denne. Čo dobrého nám môže poskytnúť cudzí um?

  • STOHNE

    Pre väčšinu ľudí dnes bude tento názov zvláštny, v každom prípade však ide o ďalší z našich pôvodných, slovanských názvov. STOGNA je z určitého pohľadu to isté, čo nazývame ČAKRA – ale z objemového bodu pohľadu. Slovo ČAKRA pochádza zo Sanskritu – ale tento je tak či onak pôvodom náš, árijský jazyk. Ide o to, že keď pred tisícročiami naši Predkovia kolonizovali Indiu, tak zároveň šírili naše poznanie, t.j. Védy (Viedi) – od slova Vedieť (čo dodnes znie ako ja VIEM). Vysoké poznanie však bolo odovzdávané menej rozvinutému národu – preto muselo byť podávané formou, ktorá bola menej rozvinutému národu prístupná. Nie je preto dnes celkom namieste nekriticky preberať všakovaké indické učenia, najmä ak ich neodovzdávajú Árijci, teda pôvodní nositelia tohto poznania, ale potomkovia tých, ktorým ho pred tisícročiami – s cieľom pomôcť im na ceste Duchovného vývoja – práve Árijci odovzdávali.

    Výraz Čakra pozostáva z viacerých slov: ČA-K-RA. Ča znamená určité zoskupovanie, koncentráciu (nejakého druhu) (napr. v slove čaša). K je Kolo alebo Kruh, RA nemusíme našim čitateľom vysvetľovať. Tu si hneď všimnime, že K (Kruh, Kolo) je plošná, nie objemová štruktúra. Stogna pozostáva zo slov STOG (u nás dnes STOH) a NA.

    V tejto súvislosti je potrebné použiť Zdravomyslie – ako ostatne vždy. Výraz Čakra sa veľmi široko používa, preto sa netreba stavať k tomuto názvu čierno/bielo. Jednoducho sa začínajú aktivizovať energetické hladiny, ktoré veľmi dlho spali. Vo svojej podstate je toto prastarý systém poznatkov, ktoré naši Predkovia odpradávna nazývali Kazacky SPAS, alebo Veľký SPAS a podobne. Celú problematiku chápme ako hrany Obrazu. Ako zvyčajne, niekto vidí jednu hranu, iný vidí druhú, ale sú aj takí, ktorí sa dostávajú k Istine. Ak máme možnosť sa dostať k pôvodnú systému poznatkov našich Predkov – prečo to nevyužiť?

    Stogna je energetickoinformačný orgán éterického tela. Východné učenie nepozná stogne, ktoré sú uložené pod Muladcharou (používame „CHARA“ – je to pôvodné), a preto aj sedávajú prevažne v lotosovom sede. Je to správne – ich techniky sa objavili na báze našich vtedy, keď celá rada energetickoinformačných centier (stogní) človeka už bola „zlikvidovaná“. Toto nám znemožnilo používať najsilnejšie ničivé techniky. Z druhej strany to bolo dopustené preto, aby sme v oveľa ťažších energetickoinformačných podmienkach mohli v sebe vypestovať vysoké ľudské vlastnosti. Ale pri absencii nutných postupov – činov – sme sa premenili na pokorných rabov, ktorí akurát tak rozbehli cestu k likvidácii ľudstva z tváre Zeme.

    Výraz STOGNA znamená niečo ako „križovatka“. Všetci poznáme výraz „stoh“. Aby ho postavili, najskôr do zeme uchytili dve brvná vedľa seba, na ktoré postupne nakladali seno. Výsledok bol veľký objemový objekt s dvomi fixovanými smerovaniami. To isté slovo preto označovalo aj dynamický Obraz vákuovej premeny stojaci na dvoch protichodných, spoločne fungujúcich tokoch Sily.

    Stogna je teda „križovatka“ Silových tokov, pulzujúca objemová zóna koncentrácie energií špecifických frekvenčných charakteristík. Stogne slúžia na príjem, konvertovanie a výdaj Sily. Zabezpečujú energiou a informáciou telo človeka ako celok, ale oddelene aj rozličné úrovne telesnosti. Energetika dobre pracujúcej stogne stabilizuje psychiku, umožňuje rozširovanie Vedomia na metafyzickej úrovni.

    Informácie v tomto článku pochádzajú z unikátnej knihy autora Vladislava Mešalkina, ktorá pojednáva o Psychoenergolytike. Knihu po dohode s autorom pripravujeme na vydanie v slovenčine, preto nebudeme rozoberať všetky detaily tejto problematiky. Uveďme si iba jeden veľmi dôležitý moment – celiteľ na diagnostiku a liečenie nesmie v žiadnom prípade používať svoju osobnú energiu. Je to veľmi nebezpečné.

    Uvedieme si krátky opis topografie a energeticko-informačný význam stogní. Majme na pamäti, že v rôznych Rodových tradíciách sa uvádza rôzny počet hlavných a pomocných stogní – a to ešte nehovoríme o tradícii Východu. Z tohto dôvodu sa náš výklad obmedzí iba na tie stogne, ktoré skúmame a na ktoré sa učíme prakticky pôsobiť v ozdravujúcom systéme Slovanského cvičenia.

    Takýchto stogní je spolu trinásť. Jedenásť z nich je rozpoložených pozdĺž hlavného energeticko-informačného kanála, ktorý prechádza cez chrbticu, dve stogne sa nachádzajú v oblasti pliec nášho éterického fantómu.

    Nebudeme sa zaoberať takými otázkami ako je smer rotácií jednotlivých stogní či ich farby. Stogna má schopnosť vo svojej sfére vytvárať niekoľko rotačných osí súčasne. Veď ide o vlnový svet kvantovej reálnosti, v ktorom je možné všetko.

    Za niekoľko posledných rokov došlo vo Svete, ktorý nás obklopuje k veľkým zmenám. Zmenili sa frekvenčné zostavy, spektrá, rýchlosti zmien aj amplitúdy základných Síl, ktoré pôsobia na našu Zem a nás súčasne. Objavili sa nové, doteraz neznáme vibrácie, farby, vône a chute.

    Svet sa celkovo mení s narastajúcou rýchlosťou. Preto už nebudeme pridávať farebné charakteristiky. Prax ukázala, že každý človek, ktorý sa zaoberá „slovanskou“ tematikou vidí alebo si predstavuje farby stogní po svojom, pričom farby sa sústavne menia. Nemá teda význam sa pevne upínať na akýkoľvek pevne stanovený systém farieb. Individuálny, tvorivý prístup založený na osobnej skúsenosti je oveľa dôležitejší. Stogne budeme opisovať po poradí od spodných k horným.

    STOGNA VELESOVA PÄTA

    Používa sa aj názov „Koreňová stogna“. Fyzicky sa nachádza na priesečníku hlavného, centrálneho Vertikálneho toku Sily zo strany vnútornej hranice Vedogona dole, pod nohami. Práve do päty zostupuje naša Duša v momentoch ohrozenia života pri hľadaní „čujky“, t.j. Sily Múdrosti, ktorá prináša spontánne – ako sa nám zdá – spásonosné riešenie.

    Táto stogna sa stala znovu veľmi aktívnou len nedávno. Je to spojené so značným nárastom kladného vzťahu mnohých ľudí k našej Zemi. Nuž, ľudstvo už nepozostáva iba zo zasranov, ktorí ako paraziti „vysávajú ropu“, rúbu stromy, ničia flóru a faunu na Zemi. Už je mnoho takých, ktorí vynakladajú nadľudské úsilie, aby sa aspoň ako-tak obnovila energeticko-informačná rovnováha s našou Rodnou Matkou Prvopočiatočnou Zemou.

    Skrz Velesovu pätu k nám prichádza aj mnohé Poznanie o živote na Zemi. Z pohľadu celiteľskej praxe stav tejto stogne pomáha diagnostikovať mnohé psychické neduhy a stavy: neurózy, depresie, stresy, fóbie, rozličné patologické závislosti a pod. Okrem toho, Sila tejto stogne podstatne ovplyvňuje stav oporno-pohybového systému, zvlášť chrbticu a veľké sústavy. Velesova päta pôsobí na homeostázu nášho organizmu, na jeho elektrolytickú, kyselinovo-zásaditú rovnováhu.

    STOGNA CHODUĽA

    Aktivizovala sa a stala „viditeľnou“ tiež len nedávno. Za pradávnych čias táto archaická stogna spolupôsobila v premiestňovaní našich dávnych Predkov po hlbinách Vesmíru.

    Choduľa je umiestnená na centrálnej osi človeka, približne v strede holení. Zabezpečuje naše aktívne premiestňovanie sa v priestore; otvára nové pohybové možnosti tela, robí telo ľahkým, tancujúcim; zabezpečuje priestorové skúmanie okolitého sveta; adaptuje náš organizmus na rýchle zmeny v iných časových a klimatických pásmach. Na úrovni psychiky Choduľa ovplyvňuje schopnosť rýchlo a presne myslieť, proste umožňuje byť šikovným a aktívnym v živote, mať vo všetkom úspech. Na telesnej úrovni Choduľa – ako aj Koreňová stogna – zabezpečuje uzemnenie-zakorenenie a aj prácu oporno-pohybového aparátu, obzvlášť spodných končatín.

    Velesova päta a Choduľa patria do energeticko-informačného systému tzv. Koreňov.

    STOGNE SPODNEJ STRIEBORNEJ RÍŠE VEDOMIA

    STOGNA ISTOK

    Nachádza sa na dĺžku vašej dlane pod panvovou hrádzou. Jej hlavnou funkciou je prijímanie Sily Vystupujúceho toku a adaptácia tejto mocnej Sily na vibrácie individuálneho Sobu. Rotačná os Istoka – ako aj Rodnika a Svetoča – je umiestnená vo vertikálnej rovine, pretože ich hlavnou úlohou je priama súčinnosť s Vertikálnym tokom Sily. Ostatné stogne Vedogonu majú ešte aj horizontálne osi otáčania.

    Istok zodpovedá za prežitie. Na úrovni psychiky energia Istoka pomáha človeku si začať dôverovať, stať sa smelým, úspešným, víťaziacim a pod.

    Diagnostikovanie Istoka umožňuje rozpoznať smrteľne nebezpečné energeticko-informačné pôsobenie – počarovanie, urieknutie. Pri takomto pôsobení sa Istok  bude vždy nachádzať v málo aktívnom stave. Podobný stav budeme indikovať aj pri ešte vážnejšom stave – prekliatí, hoci prekliatie – na rozdiel od počarovania – sa fixuje na Ostrie Ducha.

    Systém slovanských cvičení zabezpečuje tzv. energeticko-informačnú hygienu. Tento náš tradičný obranno-chranný systém vychádzajúci zo Spasu je zároveň jediný prístupný systém, ktorý sa okrem bojových aplikácií zaoberá aj obranou biopoľa. Všetky ostatné systémy sú „poskytované“ štýlom „rozdeľ a panuj“, t.j. podrob si. Buď sa zaoberajú meditáciami, alebo bojovými umeniami, hoci životná realita je vždy kombináciou.

    Istok aktívne spolupôsobí s gravitačnou Silou, ktorá je vyjadrenou formou Zemskej Ľúbosti. Práca tejto stogne podporuje rovnovážny stav Sobu formou protipôsobenia Sile Príťažlivosti Silou snaženia sa človeka vystúpiť do Vyššieho Sveta.

    STOGNA ZAROD

    Zarod je umiestnený na úrovni lonového pletenca – zásobuje Silou celý reprodukčný systém.

    DÔLEŽITÝ BOD – je potrebné upriamiť našu pozornosť na význam a energetiku našich Rodových výrazov. Je v nich ukrytý kľúč k pochopeniu.

    Zarod je centrom reprodukčnej funkcie, ktorá je sprevádzaná ohromným spektrom motivácií spojených so vzájomnými vzťahmi pohlaví. Je to centrum v podstate všetkých životných želaní, strastí, slastí. U mužov ide o podvedomé želanie ovládať. U žien tiež ide o želanie ovládať, ale skrz poddajnosť.

    Naši pradávni pra-pra-pra Predkovia sa dokázali rozmnožovať prostým delením alebo pučaním, t.j. vytváraním sebe podobných bytostí naraz v zrelej forme, bez procesu vývoja plodu. Majme na pamäti, že „Čo vidím to aj existuje“! Ich Sila Vôle bola materiálna, na rozdiel od nás priamo vytvárajúca reálne objekty. My sme schopní prejavovať Silu Vôle iba na mentálnej úrovni.

    Vezmime si proces „výchovy“ potomstva. V skutočnosti celý proces spočíva iba v jednom jedinom – použitím osobného príkladu rodičov. Cudzí svetonázor nám vnucuje „počatie v hriechu“. Z pohľadu náboženského egregoru tento pojem význam určite má, ale z pohľadu jestvovania Slnečnej sústavy, alebo dokonca iba Zeme je kategória „hriech“ o ničom. Už základné poznatky v oblasti genetiky, fyziológie, biochémie, kvantovej fyziky svedčia o tom, že pohlavná bunka – spermazoid – už v štruktúre DNK budúceho človeka nesie informáciu o minulých skúsenostiach, ktoré ovplyvnili základné body budúcich udalostí. Takže všetci prichádzame na svet s bremenom minulosti aj budúcnosti.

    Naši Predkovia vedeli, že naše deti sú s rodičmi energeticky prepojení zvláštnym spôsobom. Ich Zarod je napojený na naše Čelo a ich Čelo na náš Zarod. Ak vezmeme do úvahy, že Čelo principiálne iniciuje myslenie a Zarod najmä činy, tak v dieťati je už uložené aj to dobré aj to zlé. Týmto sa stáva aj jasným, že kvalita našich myšlienok a činov priamo ovplyvňuje formovanie našich detí. Ako sa rodičia chovajú v sexuálne sfére – majú či nemajú vedľajších „športových sexuálnych partnerov“ – tak aj programujú budúce rozumové schopnosti svojich detí. Práve tak aj spôsob a čistota myslenia rodičov dáva adekvátny základ kvalite partnerských vzťahov detí do budúcnosti.

    Táto závislosť detí a rodičov však nie je trvalá. V živote prichádza k okamihu, keď sa deti odpájajú od našej energetiky a prepínajú sa na iný egregor. To posledné, čo môžeme pre nich urobiť je ovplyvniť ich výber, t.j. na aký egregor sa napoja. Môže to byť egregor štýlu „Hippies“ alebo egregor nadobúdavania poznania – napríklad osvojovania si budúcej profesie a podobne.

    Neschopnosť ovládnuť energiu Zarodu dáva živnú pôdu pre zrod tých najstrašnejších foriem medziľudských vzťahov – od mravnej uzurpácie po pedofíliu a incest.

    Nuž, ženy a muži, zapamätajme si prostú Istinu – nikto tu nie je nikomu ničím zaviazaný či povinný/á. U Človekov sa všetko koná v radosti, v stave energetickej vyváženosti, t.j. na základe obojstranného želania a súhlasu. Všetko ostatné sú iba medziľudské vzťahy a spojenia.

    Človek je unikátna bytosť, ktorá koná na priesečníku materiálneho a Duchovného. Je potrebné venovať pozornosť celému spektru udalostí nášho Sveta, ale nie uprednostňovať jedno na úkor druhého. Povedané našim jazykom teda nie Svetonázor, ale Svetoponímanie.

    Na telesnej úrovni sa Zarod zúčastňuje riadenia pohybu tekutín, zabezpečuje energiou procesu vedenia moču a reprodukčné procesy.

    STOGNA ŽIVOT

    Je umiestnená na úrovni nervového pletenca, ktorý nazývame solárnym, t.j. slnečným. Realizuje spojenie medzi energiami Medenej a Striebornej ríše. ŽIVOT aktívne realizuje energetickú výmenu v tzv. horizontálnej rovine, obzvlášť s energiami druhých ľudí a sociuma ako celku. Silové pole tejto úrovne je bohaté na zmysly, ktoré patria ľuďom na nie veľmi vysokej úrovni vývoja. V podstate to nie sú city, ale silné emócie vznikajúce v procese života, ak to možno vôbec takto nazvať.

    ŽIVOT a HRDLO sú v našich časoch základnými terčmi vedomých a podvedomých energetických pôsobení. „Človek bytový“ sa prejavuje cez túto stognu  vo vzájomných vzťahoch so sebe podobnými. Ide predovšetkým o prejavy vôle a bezvôlia priamo naviazané na materiálne Ego, pre ktoré je charakteristické: želania a úmysly podriaďovať si kohokoľvek, alebo naopak, nachádzať sa v rabskej závislosti; emócie radosti naviazané na materiálny dostatok, svetské zábavy alebo rozkoše, kulinárske „starosti“ a pod.; presne ako emócie smútku a skľúčenosti, bezvýchodiskovosti vyvolané absenciou horeuvedených materiálnych pôžitkov; „živočíšny“ strach stratiť už nadobudnuté materiálne požitky a pod. Tu žijú aj mohutné ničivé sily ako sú hnev, zloba, závisť vo všetkých svojich prejavoch, žiarlivosť a pod.

    Toto je približné spektrum činností stogne ŽIVOT. Nečudo, že práve ŽIVOT je na prvom mieste cieľom energeticko-informačných útokov. Choroby tráviaceho traktu – najmä žalúdku – zatiaľ vedú „zoznam“, aj keď v poslednej dobe choroby srdcovo-cievneho systému doslovne „stúpajú na päty“ patológiám tráviaceho traktu. Jav je spojený s tým, že v poslednej dobe nastúpilo masové premiestňovanie sústredenia základných vibrácií smerom nahor od stogne ŽIVOT smerom k stogni JARLO.

    Živočísi, t.j. obyvatelia Zeme, ktorí vynikajúco kalkulujú, obchodujú, bankujú, ničia Prírodu, vedú útočné vojny nijak nechcú odovzdávať svoje ovládnuté pozície. Čas sa však neúprosne mení. Krišna vo svojom rozhovore so Šivom a Brahmom hovorí: „Náboženstvá prichádzajú a odchádzajú, sväté písma sa objavujú a miznú. Ale jestvuje to, čomu nemôžete zabrániť a čo nemôžete splniť, dokonca ak by ste aj veľmi chceli. Je to Kon Neustáleho Pohybu“.

    Kto chce uniknúť chmúrnym následkom horeuvedených „výdobytkov“, tomu stačí dostať informáciu a začať a vytrvať v realizácii komplexov „Slovanského cvičebného systému“, ktorý obsahuje odpradávna našim Predkom známe základy energeticko-informačnej hygieny, rehabilitácie a prevencie.

    STOGNA JARLO

    Je umiestená približne na úrovni stredu hrudnej kosti a je energeticko-informačným centrom, alebo ako hovorievali naši Predkovia „serdnou“ nášho individuálneho Silového kontinuuma.

    Jemnohmotné aj fyzické srdce je zdrojom životného rytmu alebo – ako ho nazývame my – vnútorným kyvadlom. Toto kyvadlo nás spája s rytmami druhých živých bytostí, našou aj inými Zemami, Slnkami, Hviezdami v našom Vesmíre celkovo.

    Koreň „Jar“ má v našom pôvodnom jazyku mnoho slov. U nás sa zachovalo „jarý“, v ruštine „jarosť“. V prípade stogne ide o veľký cit jarosti – „zúrivosti“. Dnes je pre nás tento význam neznámy, ale ten, kto ide do boja musí nadobudnúť určitý druh „zúrivosti“, ale táto musí byť prejavom citov, nie emócií. Príkladom je napríklad slovo „bojar“. Nemiešajme teda jarosť s hnevom a zlobou. Hnev je ničivá emócia požierajúca ako objekt tak aj subjekt – zdroj. Je schopný odpojiť Vedomie, „zavrieť oči“ a urobiť z človeka bezumné zviera. Pri výbuchu spustoší všetko, čo sa dostane pod „vlnu“. Jarosť ako cit je úplne inej podstaty. Jarosť vzkypí ako vlna ako odpoveď na nespravodlivosť, útlak, lož, násilie a pod. Je to cit vysokej úrovne, ktorý obsahuje vibrácie vedomého sebaobetovania. Toto aj činí z ľudinu Človeka. Nepozná ju iba zbabelec.

    V strede Jara sa nachádza veľmi jemná štruktúra – kameň Alatyr. Je to v skutočnosti elektromagnetické zariadenie priťahujúce všetky atómy, bunky a formácie človečenskej bytosti.

    Samotné JARLO je vodičom vyšších vibrácií k telesnej úrovni, ktoré pociťujeme vo forme Svedomia. JARLO napája energiou ohromné množstvo nám známych citov – okrem iného dobrotu, milosrdenstvo, starostlivosť, ale aj ich protiklady. Kde sa míňa táto energia už si domyslíte aj sami.

    Je dôležité sa učiť dohliadať na svoje pocity. Je ich veľmi ťažko kontrolovať. Vždy sa nájde faktor, ktorý je schopný nás vyviesť z miery. Ale ak sa sledujeme, tak nachádzame a začíname používať spôsoby kontroly aj kompenzácie energetických úderov.

    STOGNA LEĽA

    Nachádza sa na úrovni pravého pleca. Energeticky zabezpečuje proces realizácie osobnosti vo vnútri. Celkovo pravá strana tela aj ruka – obzvlášť u mužov – je odovzdávajúca štruktúra, ktorá vzájomne pôsobí so sociumom. Podávame vždy pravú ruku.

    Pravá ruka je prepojená s ľavou polovicou mozgu, ktorá zodpovedá za logicko-asociatívny druh myslenia, t.j. naše domýšľanie, úmysly, zámysly a pod.

    Počas liečebnej praxe dochádza – či to chceme alebo nie – výmena energií medzi liečiacim a liečeným. Ak je úplne recipročný, tak situácia sa stáva nebezpečnou. Je nevyhnutné, aby sa smer energie zmenil na absolútne jednosmerný – iba od liečiaceho k pacientovi. Liečiaci sa musí stať iba kanálom odovzdávania energeticko-informačného toku ku konkrétnemu pacientovi – nič viac a už vôbec nie naopak. Ak sa tak nestane, tak napr. pri liečbe onkologicky chorého človeka existuje risk, že liečiaci sám onkologicky ochorie.

    Postup je taký, že sa musí najskôr vytvoriť celiteľský Obraz a to aktiváciou vertikálnej osi Leli. Počas celiteľskej seansy sa Leľa fakticky stane druhým JAROM, v ktorom sa koncentrujú Vertikálne aj Horizontálne toky Sily. Pritom však naša vlastná životná energia – skoncentrovaná práve v JARE – sa vôbec nepoužije. Nezabúdajme, že po akejkoľvek celiteľskej seanse je nevyhnutné sa „odlúsknuť“.

    Pri nedostatočnosti Leli človek zakusuje problémy v komunikácii s inými, prejavuje sa patologická žiadostivosť, problémy s výberom druhu činností, rotáciou peňažných prostriedkov, kryptománia a pod.

    STOGNA LADA

    Nachádza sa na úrovni stogne LEĽA, ale naľavo. Nesie energiu vnútorného citového sveta.

    Spektrum zmyslov podporovaných LADOU prislúcha ľuďom vysokej Duševnej organizácie. Je tesne prepojená s JARLOM, zatiaľ čo LEĽA je viac orientovaná na energie HRDLA.

    LADA je portálom do vnútorného sveta človeka. Nesie tie energie, ktoré zvykneme nazývať srdcovými záležitosťami.  Všimnime si, že ak chceme pohladkať malé dieťa, tak to inštinktívne urobíme ľavou rukou.

    V Indii LADU vôbec neberú do úvahy. Číňania podobne akosi zneprehľadňujú túto najdôležitejšiu energetickú koncentráciu vo svojich kanáloch a bodoch. Ale v zozname smrteľných chorôb vedú predovšetkým patológie srdcovo-cievnej sústavy. Treba o tom vedieť a pracovať s tým – je to naša Rodová tradícia.

    STOGNE HORNEJ ZLATEJ RÍŠE VEDOMIA

    STOGNA HRDLO

    Človek má právo sa nazývať človekom až vtedy, ak sa koncentrácia jeho vibrácií dvíha práve do HRDLA.

    Cez HRDLO sa realizuje napájanie orgánov sluchu a všetkých orgánov, ktoré sú spojené so zvukovou informáciou.

    HRDLO je zároveň veľmi zraniteľný a často napádaný orgán Vedogonu. Je to spojené s tým, že práve ono je spojené s aktívnou komunikáciou ľudí. My už nie veľmi kontrolujeme svoje slová, ale potom sa divíme, prečo tak často a masovo prichádzajú infekcie dýchacích ciest.

    Medzi ženami sú „populárne“ ochorenia štítnej žľazy. Skúšali ženy niekedy mlčať – chrániac energiu HRDLA – namiesto ťatia hlava-nehlava? Terapia mlčaním je veľmi efektívna aj pre psychiku, aj pre zdravie najdôležitejšieho orgánu endokrinného systému – štítnej žľazy. Nie nadarmo naši Predkovia hovorievali, že mlčať je zlato. Nejde principiálne o mlčanie ako také, ale o vyjadrenie energeticko-informačnej hodnoty reči. V dnešnej spoločnosti prekvitá nebezpečná patológia, ktorá zachvátia mužov aj ženy. Jedno hovoríme a druhé robíme – stratili sme zodpovednosť za svoje slová, čo nás priviedlo do spoločnosti totálnej lži.

    Nedostatočná funkčnosť HRDLA vedie k veľkému množstvu chorôb spojených s dýchacím systémom, sluchom, čuchom, rečovou funkciou, obrazovým myslením, štítnou žľazou, zmenou chuťového ponímania a podobne.

    STOGNA ZARIANA

    Jej projekcia sa nachádza na koreni nosa. Zodpovedá za napájanie energiou iba jediného orgánu – šiškovej žľazy – epifýzy. Táto žľaza je najmenej preskúmaná.

    Stogna ZARIANA sa aktivizovala doslovne za posledné 2-3 roky. Ešte pred 5 rokmi bolo v tejto oblasti „pusto“. Hovorí to o tom, že sa približuje nový stupeň vývoja Vedomia Človeka.

    ZARIANA spolu s ČELOM a RODNIKOM vytvára tzv. „Tretie oko“ v prípade, že sa podarilo zosynchronizovať ich vibrácie.

    Energetike ZARIANY sa pripisuje spojenie s tzv. bankou údajov indivídua, ale aj s kozmickou databázou informácií. Tiež účasť vo formovaní nastupujúcej reálnosti, pozývanie budúcich detí a ešte mnoho ďalšieho, čo sa len máme dozvedieť.

    ZARIANA na fyzickej úrovni zabezpečuje zrenie, čo je asi najdôležitejšie z piatich zmyslov. Predstavuje aj „zrak“ v inej podobe – sú ľudia o ktorých hovoríme, že majú oči aj na chrbte.

    ZARIANA sa zúčastňuje v zabezpečovaní procesov tvorenia, predstavivosti, robí nemožné možným. Pri veľmi materiálnom postoji k životu je táto stogna udupávaná, čo má za následok narušenie biorytmov, vznik psychických nesúladov, zvýšený vnútorný lebečný a očný tlak.

    STOGNA ČELO

    Je umiestnená trošku pod centrom čela. ČELO je podstatou Sily Rozumu, odhodlania, Vôle a Intuície. Nie náhodou svoje Rody nazývame menom tejto stogne: ČELO – Č(e)lovek.

    Pri rozharmonizovaní práce ČELA môžu nastať také zmeny, že človek prestáva byť človekom. Pri ľahších prejavoch tohto stavu nastupuje nedôvera v svoje sily, zamotávanie sa, nerozhodnosť. Môže strádať aj endokrinný systém. Pri narušení práce stogne ČELO možno očakávať nepríjemnosti na ktorejkoľvek úrovni – ide predsa o hlavu…

    STOGNA RODNIK

    Je umiestená na dĺžku dlane nad hlavou. Prijíma a adaptuje vibrácie konkrétneho Vedogonu Sily Zostupujúceho Toku. Tento tok nesie tzv. kozmické programy, nastavenia a celkovo energiu a informáciu vyšších sfér.

    RODNIK patrí do zostavy Ostria Ducha, jeho vypnutie privádza k tzv. fyzickej smrti, čas ktorej je určený Mierou, t.j. schopnosťou našej DNK vyprodukovať potrebné množstvo telomier na koncoch chromozómov.

    RODNIK je vždy terčom tých energeticko-informačných útokov, ktorých cieľom je zabiť objekt. Takéto útoky sa ľudovo nazývali prekliatia. Pri diagnostike prekliatia uvidíte vždy jeden a ten istý obraz: spomalený RODNIK a ISTOK, rýchly spád osobnej Sily. Ak ste nikdy a nikomu neželali smrť, tak sa niet čo báť žiadneho prekliatia. Iba podobné sa priťahuje podobným.

    Pri slabej práci RODNIKA môžeme vidieť veľkú amplitúdu následkov: od samovraždy po splín. Treba byť vždy opatrným a dávať na seba pozor. Ideálny stav „Tu a teraz“.

    STOGNA SVETOČ

    Je umiestená nad RODNIKOM. Hovorí sa, že spája naše nižšie JA s Vyšším JA, t.j. s Nesmrteľným Duchom.

    Nuž, všetky tieto stogne nie sú vymyslenou teóriou, dajú sa dnes nájsť a prakticky – ramkou (virguľou) – diagnostikovať. Ale pozor. Nie všetko, čo má dve nohy je Človek. Je to veľmi vysoká kategória a dosahuje sa výlučne prácou so sebou samým skrz uvedomenie si všetkých úrovní individuálneho bytia, vôľovým zdvihom všetkých základných vibrácií do oblasti stogne ČELO. Je to – ako ostatne všetko – iba na nás.

    23.06.16

  • CIRKEVNÉ A SOCIÁLNE ZVIERATÁ

    Témou našich tohtoročných prednášok boli DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA – a tieto informácie sú v podstate doplnkom k tomuto cyklu prednášok. Preto nebudeme rozoberať v detailoch všetky body, ktoré boli odprednášané.

    Hoci ezoterika patrí medzi dnes populárne témy, väčšinou sa z takýchto materiálov okrem opakovania všeobecne známych vecí nedozviete to najpodstatnejšie – čo robiť. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť kto vlastne sme, pretože ak nevieme kto naozaj sme, tak ako vieme, či to čo pre seba robíme je naozaj pre náš prospech?  Nielen v minulom článku – o prastarom proroctve z Indie – sa hovorilo o blížiacom sa Zlatom Veku. Ako a kedy sa môže Zlatý Vek prejaviť? Okolie sa už mení, ale ľudia akosi stále dávajú prednosť Živlu Nevedomosti pred Duchovným vývojom. Presnejšie, namiesto Duchovného Vývoja obchodujeme – my, Deti Bohov, budúci Bohovia, Tvorcovia nových Galaxií… Že ako obchodujeme? Po materializácii vo Svete Javi máme plniť svoju karmickú úlohu – teda to, čo Kniha Svetla označuje ako najdôležitejšiu podstatu existencie Galaxie – nastúpiť na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja, čo znamená stúpať nahor po SVARGE. V čom spočíva naše obchodovanie? Nuž, podľa nášho Svetoponímania je Duchovná Púť možná iba v kategórii „MY“ – nie „JA“. V tej najjednoduchšej forme sa dá povedať, že nahor možno stúpať jedine v pároch – muž a žena. Naozaj existujú predurčené páry – takto sme sa vzájomne dohodli ešte pred inkarnáciou. Ale namiesto toho, aby sme učili deti, že na každého chlapca čaká jeho „princezná“ a pre každú dievča už niekde tlčie srdce „princa na bielom koni“, tak im ukazujeme dobre odpracovaný príklad, ako uchmatnúť čo sa dá či jedno hovoriť a druhé konať. A takto obchodujeme – v štýle „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja, dohodnime sa“. A Duchovný vývoj..? Komu treba také rozprávky?

    Bohužiaľ, nemáme dobré správy. Zlatý Vek nezačne tam, kde zavčasu prestúpime, on začne vnútri každého z nás, presnejšie začneme – alebo nezačneme – ho my. „Nezačneme“ v zmysle, že budeme opakovať … reťaz inkarnácií. Svet sa už mení, Príroda sa mení, situácia sa mení, ale my stále naháňame peniaze, nehnuteľnosti, zárobky… skrátka majetoček. A práve toto bude tá najväčšia záťaž v okamihu zlomu – brániaca výstupu nahor. Majetoček budeme mať… ale on sa nedá vziať so sebou – ani „len“ do Zlatého Veku. Práve naopak, to, čo dnes nazývame „životné skúsenosti“ či „umenie žiť“ bude to najväčšie bremeno – prekážka – ako vystúpiť nahor. Ak sa od toho všetkého nezačneme čistiť sami, tak prídu iní čističi… a už to nie je tak ďaleko. Takže pozrieme sa na to, čo máme čistiť.

    V Jemnohmotnom Svete sa javíme ako akési osídlené bubliny, zhluky energií, energeticko-informačné polia. My však vieme aj to, že vôkol nás existuje naše energeticko-informačné pole, ktoré nazývame rôzne – od biopoľa cez auru a podobne. A tu všetko naozaj začína – alebo aj končí. Na celý okolitý svet – vrátane ostatných ľudí – pozeráme skrz to, čo máme umiestnené v našom vlastnom biopoli. Všetky naše negatíva nám bránia jasne vidieť von z našej bubliny, a preto veľmi často pripisujeme iným ľuďom tie vlastnosti, ktoré v skutočnosti máme sami. Na svoje okolie – vrátane iných ľudí – môžeme jasne vidieť jedine vtedy, ak máme čisté svoje vlastné biopole – a čistíme ho vôbec niekedy? Najčastejšia odpoveď je NIKDY – ani nás to nenapadne. Nanajvýš si sem tam prečítame nejaký ezoterický článok, chvíľu chodíme napríklad na jogu. Ale čo Jemnohmotný Svet? Vieme naozaj – po takýchto aktivitách – čo robiť? Odpoveď nebude prekvapením. Aby sme teda nežili v naivite, pozrime sa na tento predmet podrobnejšie.

    Žijeme v naivnej predstave, že Svetlé a Temné Sily existujú a bojujú proti sebe iba kdesi „mimo nás“. Vieme, že Vesmír je rozdelený ja Prav, Nav a Jav, a teda je to kdesi ďaleko-vysoko či hlboko ale hlavne mimo nás. Nič nie je klamlivejšie ako takáto predstava. Platí védické ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok. Ak takáto štruktúra existuje v makrokozme, tak nevyhnutne je odrazom zobrazená aj vnútri nás – mikrokozme. Boj o našu Dušu prebieha aj priamo v nás. Je to boj, ktorý neprestáva ani na sekundu, vyvíja sa v každom okamihu. Naivní členovia egregorov žijú v ilúzii, že ak sú v tej správnej cirkvi, tak stačí chodiť do kostola a Ježiško sa o nich postará. Podobne však fungujú aj slovanské egregory. Do pozícií vodcov slovanských občín sa nanominovali hlavne bývalí členovia spravodajských služieb a trojčakrové bytosti stvorené vnútri dvanásťrozmernej hry na ôsmy deň. Napríklad takto v Rusku dosiahli rozvrat v organizácii Starej Viery – ale nie zničenie. V pozíciách vedúcich občín boli prevažne bývalí členovia KGB či FSB – a postupne, dlhým sledom provokácií nakoniec dosiahli maximálne zosilnenie moci Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Ale o tom inokedy.

    Védická Kultúra je principiálne Kultúrou žrecovskou, založenou na poznaní Stavby Sveta a s ňou súvisiacimi Pravidlami. Ako všetko v Javi, aj Stará Viera môže mať štruktúrovanú organizáciu, teda egregor, ale vždy je potrebné rozlišovať medzi priamym pohľadom na Slnko a pohľadom cez akýkoľvek egregor. Ľudia však sú rozličných úrovní – preto máme kasty – a niektorých (dnes s v podstate väčšinu) treba nahor viesť. To sa v Javi prejavuje zostavením egregoru. Napriek tomu však nikdy nezabúdame na ZDRAVOMYSLIE – inak sa môžeme chytiť do egregoriálnej pasce.

    Egregory majú všetky štruktúry v Javi, ktoré akýmkoľvek spôsobom zoskupujú ľudí. Existuje preto aj slovanský egregor, ale aj egregor KOBu, rôznych „hľadačov“ rôznych grálov, indiánsko-slovanských šamanov a podobne. S egregorom ide spravidla ruka v ruke Svetonázor, t.j. posudzovanie Sveta a javov okolo nás z jednosmernej pozície svojho egregoru – „náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“, pričom ich nezaujíma čo to naozaj obrady a rituály sú a aká je spätná väzba prostredia na takéto – presnejšie akékoľvek – tvrdenie. Je to principiálne pohľad náboženský, t.j. práca mysle v emocionálnom stave psychiky štýlu „Pán povedal…“. To isté platí aj pre akékoľvek vyčleňovanie sa rozličných a rôznych „vyvolených“ skupín (často národov) – vytvárajú si egregor svojej výnimočnosti.

    Vo védizme preto používame Svetoponímanie, ktoré obsahuje prvok Svetonázoru, ale súčasne aj reakciu okolia naň, t.j. spätnú väzbu. Aj moderná teória riadenia procesov vie, že proces je riadený iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Napríklad aj raketa vypálená na letiaci objekt musí sústavne vyhodnocovať meniacu sa polohu svojho cieľa – ak by ju odpálili iba na pozíciu, kde sa objekt nachádzal v okamihu odpálenia, tak nikdy nič netrafí. A práve toto – trvalá spätná väzba – je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou na Zlatej Púti Duchovného Vývoja. Pozrime sa teda podrobnejšie na štruktúru toho, čo nazývame biopole. Len s poznaním môžeme účinne hrať Veľkú Hru nášho života.

    Ako sme už uviedli, človek na človeka pozerá skrz vlastný éterický obal. Ak je zanesený – rôznymi navnými bytosťami – tak často iným ľuďom pripisujeme naše vlastné „prídavky“. Ak chceme kohokoľvek súdiť, tak najskôr musíme vyčistiť vlastný éterický priestor, až potom získame právo vidieť. Okrem síl, ktoré nás ženú na Svetlú alebo Temnú stranu tu žije aj množstvo parazitov. Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá vlastnú možnosť zvyšovať svoju energetickú úroveň a preto doslovne žerie nás, kŕmi sa nami. Ak by tak nerobili, tak neprežijú. Jesť však môžu iba tých, ktorí nevedia, že sú pre nich stravou. A toto je jeden z princípov existencie akéhokoľvek systému okolo nás. Ak nepoznáme dôvod existencie systému, tak sme buď obete alebo potrava. Síce z vlastnej nevedomosti, ale dávame parazitom právo nás žrať. Ak by nežrali našu životnú energiu, tak by sme sa „na rozbeh“ dožívali Kruh Života – 144 rokov – a po nadobudnutí pevnej a dostatočne silnej šestnásťrozmernej energeticko-informačnej štruktúry – Duše – by sme mohli žiť neobmedzme dlho – tisícročia. Je dobre, ak niekto iný žije na náš účet z našej životnej energie?

    Na obrázku hore vidíme zjednodušené zobrazenie nášho éterického priestoru. Nad nultou hladinou je postupne deväť hladín rozmerností, ktoré sú delené na kladné a záporné. Nad nimi nasledujú rozmernosti od 10 po 12, ktoré sú už kolektívne, t.j. nedelené na kladné a záporné, pričom zároveň sme „vybavení“ aj výstupom do Pravi – kde rozmernosti už nemajú absolútne žiaden limit. Zjednodušenie spočíva v tom, že uvažujeme iba štruktúru Zdravy nazývanú Sedem Semionov. Tento energetický stĺp používa iba sedem nad sebou idúcich čakier, čo predstavuje sedem stupňov vývoja osobnosti ale aj sedem stupňov, po ktorých stúpa Živatma v čase odchodu z tela. Je to onen tunel, o ktorom často hovoria tí, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa nazad. Svetlo na konci tunela je deviata čakra, ktorá aj má bielu farbu. V prípade iba stupňovitej štruktúry je deviata čakra tradičného slovanského systému siedma. Výklad je takto jednoduchší na pochopenie. Je to však iba základná, elementárna úroveň chápania stavby nášho energeticko-informačného poľa.

    Zlatá čiara uprostred je energetická os človeka, t.j. zároveň Zlatá Púť jeho Duchovného vývoja. Nahor sa dá vystupovať výlučne stredom, priestor pred aj za človekom (+ a -) sú ako keby na sebe uložené mnohorozmerné plásty, ktoré na spoločných plochách pozostávajú ako keby zo zrkadiel. Tieto znemožňujú prechod a tak či inak nakoniec nútia k ceste sterom éterického biopoľa. Toto teda je Zlatá Púť Duchovného vývoja v Javi – v strede medzi javnými a navnými svetlými aj temnými štruktúrami, ktoré na nás pôsobia každú sekundu nášho života. Iná cesta proste neexistuje.

    Platí tu jeden z Konov Stavby Sveta. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť niekoľko Pravidiel Konu. Ako sa uvádza v Knihe Svetla, na Zlatej Púti Duchovného vývoja môžeme iba ísť – nedá sa stáť „až veci vyzrejú“. Pasivita, t.j. taktizovanie vo Vývoji je vždy cesta nadol. Kladná strana štruktúry nikdy neprovokuje, negatívna strana sústavne vyvoláva provokácie. V štruktúre platí tvrdá hierarchia. Každá rozmernosť má právo a možnosť vplývať, t.j. riadiť iba entity umiestnené v hierarchii pod ňou o 3 rozmernosti nižšie. Znamená to, že každá rozmernosť má svojich „sluhov“, ktorí vykonávajú všetky príkazy zhora. Jemnohmotný Svet je zaplnený tak, že neexistuje ani „mm3“ voľného priestoru. Iba v našom svete máme dojem, že existuje aj „priestor nikoho“.

    Pokiaľ máme éterický priestor čistý, tak dôsledky našich činov na nás dopadajú v podstate okamžite. Ak je zanesený, tak všetky dôsledky sa stavajú do dlhej rady, pričom ich účinok najčastejšie nastupuje v okamihu, keď už dávno zabudneme, čo sme kedysi vykonali. Toto je karmická reťaz. Môžeme si zopakovať citát z Knihy Svetla:

    Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti
    sa v prvom rade
    odráža na nej samej.
    Pretože ktorákoľvek individualita
    má absolútnu slobodu výberu,
    jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru.
    Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud:
    jednými činmi
    vyvíjajúca sa osobnosť
    umožňuje svoj výstup nahor
    po rôznych priestoroch Zlatej Púte,
    inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia,
    ktoré brzdia vývoj
    a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov.
    Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny:
    v prípade nemožnosti výstupu
    vzniká nevyhnutnosť prejsť
    nanovo celý Kruh Života,
    ale už po druhých Reálnostiach,
    kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce
    na svojej Duchovnej bytosti.


    Svetlé Sily na nás principiálne pôsobia štýlom „mrkvička/kopanec“, teda nie všetko nepríjemné, čo nás v živote stretáva je dielom Temných síl. Skôr naopak.

    Keď už sme spomenuli klinickú smrť, pristavme sa aj pri Svetlej Vyšnej Bohyni Mare – u nás volanej Moréna – sestre Boha Perúna. Ktosi má záujem tradovať, že to je neľútostná Bohyňa Smrti. Kto prešiel kurzom Staroslovienskej Bukvice vie, že naše Obrazy nikdy neboli a nie sú temné. Takéto nájdete v Tarote – ale ten pochádza z Kabbaly. Kto nežil po Pravde, kto nedodržiaval Kony Kruhu Života, toho navštevovala MORÉNA, ktorá takému človeku postupne odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala k smrti. Hneď je teda jasné, aký druh ľudí sa mal prečo obávať Svetlej Bohyne Morény.

    Éterický obal nášho tela si môžeme pre lepšiu predstavu prekresliť aj takto:

    Pred nami je kladná oblasť rozmerností, za našim chrbtom je negatívna oblasť rozmerností. Všetky rozmernosti pod 10 úrovňou sú takto delené. Zadná časť je negatívna – určite každý zažil prípad keď „mráz behá po chrbte“ – čo je neklamným príznakom prítomnosti negatívnej bytosti v našej blízkosti.

    Ženy v našej Kultúre vedeli vytvárať pre členov svojej rodiny oberegové (obranné) kruhy, ktoré chránili nielen mužov v boji, ale aj deti či vnúčatá pred všetkými nebezpečenstvami – vrátane počarovania, uhranutia, zoči, sečnej aj strelnej zbrane a podobne. Takáto žena sa nazývala VEDMA – VEDiaca MAtka. Ak chceli zničiť našu Kultúru, museli najskôr urobiť zo žien negramotné „radodajky“. Napríklad „SLOVEN“ je v anglosaskom egregore „prostitútka“, teda SLOVEN-KA znamená „jedna z prostitútiek“. Takýto podprogram spúšťa tento názov v podvedomí. Ale to nie je jediná „metodika“:

    Tento obrázok je nám už dobre známy, ale pozrime sa naň skrz elementárne navné štruktúry. Žena vpravo má oblečené šaty, ktoré spôsobujú dostatočnú koncentráciu biopoľa. Dostatok energie vytvára celostné biopole. Tá istá žena vľavo má vypasované nohavice – aby bolo všetko dobre predstaviteľné. Čo sa – z pohľadu okoloidúcich mužov – deje? Jeden druh mužov iba letno zachytí obraz a hneď si spomenie na svoju partnerku. Cudzia žena mu viac v mysli neostáva. Druhý druh mužov však začne okamžite snovať plány čo by s ňou robili. Na radu prichádzajú všetky možné chúťky a zvrátenosti… Všetko toto vytvára elementárnu myšlienkovú bytosť, teda samostatnú navnú bytosť, ktorá nadobudne vedomie samoexistencie. Pretože žena má vo svojom biopoli diery, tak táto elementárna myšlienková bytosť preniká dovnútra ochranného obalu a prisaje sa na vnútorné štruktúry energetického tela ženy. Na úrovni energetického tela – mimo vedomia ženy – začne elementárna bytosť robiť s energetickým telom ženy presne to, čo mal na mysli ten, ktorý ju vytvoril. Všetky najbujnejšie „kúsky“. Hoci žena nič netuší, elementárne energetické bytosti si postupne s ňou robia čo chcú – veď majú voľný prístup. Tieto „skúsenosti“ časom presakujú vo forme určitého algoritmu do podvedomia a začínajú vplývať na vedomie ženy. Môžu sa prejaviť ako postupná čoraz väčšia podráždenosť voči partnerovi – hoci tento sa nijako neprevinil. Na úrovni podvedomia totiž začína očakávať také „výkony“ aké programy si do svojho biopoľa „vpustila“. Hoci toto môže vážne naštrbiť až ukončiť partnerský vzťah – to ešte nie je všetko. Slovanská žena vytvárala oberegové kruhy nato, aby ochránila svoju rodinu – celú rodinu. A tu nedokáže ochrániť ani seba. Ak aj hneď „necíti“ žiadne zmeny – všetky chlipné predstavy všetkých mužov, ktorí si na nej, hoci „iba“ na energetickej úrovni „zajazdili“ – prináša celý tento éterický navný náklad domov:

    Malé deti potrebujú ochranu, nie takýto druh energií ako im takáto mamka „poskytuje“. Ak k tomu ešte pridáme to, čo otec priniesol z „posedenia“ s kamarátmi – nehovoríme o ožranstve, iba o rečiach pri fľaške, ktoré sa všetky naprogramujú do vody v alkohole a rozlejú po telách účastníkov – aké deti môžu u nás vyrastať? Dnes nosia mužské oblečenie aj babky. Na tieto asi väčšinou nebudú zacielené chlipné pohľady, ale existuje dosť iných informácií, pred ktorými je deti treba chrániť – ale nohavicová babka im ich pekne prinesie až domov…

    Ôsma rozmerová hladina – oberegová – a zároveň hladina smrti je o 3 rozmernosti vyššie ako 5. – teda táto úroveň riadi slovanského muža. Čo urobili s našimi ženami a čo tieto robia s našimi mužmi? O deťoch ani nehovoriac…

    Tu si ešte povedzme, že takáto štruktúr energetických tiel platí iba pre bieleho človeka. V hre zvanej život je okolo nás množstvo neľudí stvorených na ôsmy deň (ale aj všakovakých iných). Na úrovni energetického tela vyzerajú približne takto:

    Majú vyvinuté iba tri spodné čakry – aby mohli existovať v Javi. Ich „program“ v procesore (mozgu) obsluhuje principiálne tri základné roviny: narodil sa, urobil(a) sebe podobného a jedol. Nad nimi je akási – pre nás záhadná – štruktúra, ktorá slúži ako Duša. Nie je to Duša v našom zmysle slova, ale je to bioenergetická substancia, ktorá dokáže animovať ich telo v Javi. Dôležité je, že je priamo napojená na DRUHÚ ČAKRU. Pohlavný styk s takouto bytosťou jej priamo zabezpečuje prísun životnej energie do svojej „Duše“, bez ktorej by nebola schopná prežiť. Bez ohľadu na pohlavie takejto bytosti, vždy odoberá energiu sexuálnemu partnerovi. Problém je, že pohlavným stykom sa otvárajú energetické kanály na celý život. Koľko partnerov či partneriek, toľko energetických kanálov ich zásobuje, čo platí aj pri homosexuálnom styku. Je úplne logické, že potrebovali zaviesť kultúru voľného, športového sexu – raj na Zemi (pre nich). Nám to skracuje život. Na obrázku je však nakreslená aj štvrtá čakra – je to dôležitý moment. Prečo? Lebo túto technológiu používa kresťanstvo „Aby všetci jedno boli“. Ono v skutočnosti mení bieleho človeka na trojčakrového, ktorého motivujú láskou – „veď čo zlého môže byť na láske“? Ide o to, že láska – v našom ponímaní ľúbosť – „sídli“ vo štvrtej čakre. Ak teda niekoho prestavíme do módu, že začne túžiť po láske, tak sa vedome koncentruje na srdcovú, t.j. štvrtú čakru. Táto sa však stáva iba (celoživotne nedosiahnuteľnou) métou, čo znamená, že aktívne využíva iba spodné tri. A kto využíva (žerie) všetky naše vyššie čakry a nimi vytvárané éterické telá? Žeby naši priatelia? Nuž bratia a sestry, všetko nad nám žerú paraziti – a ešte ich aj extra dopujeme sexom. Cirkevné zviera je práve takto urobené. Ale to ešte nie je všetko.

    Hlavný dôvod existencie kresťanského egregoru je ten, aby tí, ktorí sú na vyšších miestach hierarchie sa mohli doslovne pásť na svojej pastve – odoberajú jej ich životnú energiu. Práve oni tvoria hierarchiu Temných organizovanú na Zemi – Čierni mágovia. Do tejto hierarchie – samozrejme – patria aj kresťanskí popi. Treba tiež vedieť, že každý, kto sa zúčastňuje volieb v takejto koncepčnej hre dáva čiernym mágom právo ich vyciciavať z ich životnej energie aj vtedy, ak nechodia do žiadneho kostola či synagógy. Ale ani to nie je všetko. Celá ich hierarchia – počínajúc už prvostupňovými popmi a nekončiac štátnymi úradníkmi – má právo zlievať na pastvu – cirkevné aj sociálne zvieratá – všetky svoje hriechy. No a táto ich donekonečna „odpracováva“ – a pokiaľ bude pri moci táto koncepcia ani to inak nebude. Toto je štruktúra štátnej moci vybudovaná čiernymi mágmi za posledné tisícročia.

    A tak sa pasú nielen na svojich výtvoroch – ktoré sa po smrti rozplynú, lebo nemajú Ducha – ale aj na kresťanoch, ktorých zmenili na trojčakrové cirkevné zvieratá. Títo sa však budú mať z čoho po smrti vylizovať… pre vlastnú nevedomosť. Síce strašnú, ale inak pohodlnú.

    Tu je namieste sa zamyslieť – komu „poskytujeme“ naše dievčatá, keď ich posielame ako operky na Západ? Cudzinci radi po nich siahajú – a trojčakrovým značne predĺžia život. Ak sa iba s nimi vyspia, tak sa vrátia nazad a tu si nájdu nejakého partnera – a trojčakrový ťahá životnú energiu z nej aj z jej partnerov. Rovnako aj trojčakrové ženy – treba si uvedomiť, že trojčakroví ľudia sú kúzelníkmi v športovom sexe – je to pre nich predsa otázka života a smrti… hoci aj pre nás.

    Oni v podstate plnia dve úlohy – okrem svojho prežitia aj likvidujú náš genofond. Ak dievča vystrieda desiatich (a dnes asi aj hodne viac) sexuálnych partnerov, tak už neporodí nasledovníka Rodu, iba akúsi zlepeninu Obrazov rôznych partnerov. A potom ešte rodí v pôrodnici, kde je zaručené, že všetkým malilinkým človiečikom navzájom premiešajú ich biopolia – a vždy tam je aj dosť Cigánčat – nedivme sa teda, že namiesto Slovienov tu dnes máme Slovenov a Slovákov… Sú to už iba zbabelci pijúci pivo, „žijúci“ na sociálnych sieťach a slintajúcich po babách…

    A čo v Indii? V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo si ženy v hinduizme označujú čakru čelo:

    Indovia – ak neberieme do úvahy Árijcov – sú tzv. hybridná rasa. Stykom s bielymi ľuďmi sa im postupne zvyšuje energetika, ale z nášho pohľadu – vzhľadom na počet kanálov vnímania – ich radíme medzi hybridných. Neznamená to nič zlé – veď takýto bol aj Budha – ak budú na sebe pracovať, tak prakticky v Duchovnom vývoji predbehnú nejedného bieleho. Tak či onak, hybridná bytosť v tomto prípade znamená, že majú aktívny bioenergetický systém po piatu čakru – ak uvažujeme systém siedmych. Šiestu si teda kreslia, aby mali stále na očiach métu svojho Duchovného vývoja. Presne tento princíp – lebo princípy sú rovnaké – koncentruje kresťanov na štvrtú čakru.

    V tejto súvislosti len poznamenajme, že dnes je v móde preberať prvky indickej kultúry. Je to indická kultúra, nie Slovanská. Ak biely človek – AS – teda majúci deväť čakrovú stavbu energetického tela sa koncentruje na vývoj ôsmej čakry, DEGRADUJE. Je to cesta DOLE. V horách Altaja našli tisícročia staré múmie slovanských kňažiek, ktoré mali príčesky vysoké do úrovne desiatej čakry. Toto je správny postup – ak mám deväť čakier tak sa snažím aktivovať desiatu – nie ôsmu, alebo dokonca iba tretiu či druhú čakru. Dnes máme aj mnoho rozličných indických cvičení zameraných napríklad na to, aby ženy „dobre rodili“. V skutočnosti aktivizujú ich pozornosť na druhú čakru… komu to je výhodné? Na známej Behistúnskej skale môžeme vidieť, že za dávnych čias nosili naši Predkovia aj zvláštne, vysoké klobúky (posledný zajatec vpravo). Boli vysoké preto, aby dosahovali do výšky desiatej čakry (ôsmej v stĺpcovom systéme) a tak mohli aktivizovať túto métu:

    Čo sa týka dnešnej popularity indickej Kultúry – našim ľuďom uniká podstatný bod. V Indii žije 1,2 miliardy ľudí. Hoci tam žije 200 miliónov Árijcov – tvoriacich najvyššiu kastu a majúci tisícročia neprerušované védické poznanie – kdejaké cvičenia vedú spravidla ľudia hybridnej rasy. Čo nás vlastne môžu naučiť? Na obrázku vyššie – zobrazenie kladných a záporných častí nášho biopoľa – vidno aj hore smerujúce červené čiary vysokoenergetických polí. Okrem kompletného systému čakier máme ešte aj zložky napojené priamo na Vyššie Božie Štruktúry (Vyšných Bohov Pravi). Ak ich fakticky nepoužívame, t.j. ako keby sme ich nemali, tak to preto, lebo si ich dávame žrať – Z NEVEDOMOSTI – parazitom. Všetky jemnohmotné telá sú našou životnou energiou – patria nám. Ak nadobudneme poznanie kto sme, tak sa im nebudeme viac dávať za potravu. Hybridné rasy nemajú vyššie jemnohmotné telá – generované čakrami – lebo sa im ešte jednoducho nevyvinuli. Oni ich musia postupne – tvrdou prácou – vyvíjať, my sa potrebujeme zobudiť a vziať si, čo je naše.

    Ak k „učeniu“ pridajú ešte aj používanie rozličných „ľahkých drog“ – vo forme rôznych práškov a pod. s tým, že to pomáha v sexuálnom živote, ľahšie dostáva do správneho tranzu a podobne – je to už niečo absolútne cudzie. Žiadne látky – hoci aj „slabučké“ drogy, ktoré vypínajú rozumovú kontrolu sa NIKDY v našej Kultúre nepoužívali. Karma sa totiž nikdy nevypína – zodpovednosť vždy na nás ostáva.

    Obmedzenia hybridnej rasy neznamenajú prekážku v Duchovnom vývoji, ale nahor sa musia dostávať oveľa tvrdšou prácou ako bieli ľudia. Dobrým príkladom na pochopenie je Budha – princ Sidharta. Bol synom bieleho otca a domorodkyne čo znamená, že nemal 16 kanálov vnímania. Vďaka veľkej húževnatosti a tvrdej práci nakoniec našiel cestu do NIRVÁNY. Ale prečo iba tam? Pretože štruktúra kanálov vnímania mu neumožnila vidieť viac – akonáhle dosiahol maximum pre danú sústavu kanálov vnímania, vyššie už nevidel nič iba tmu. Ale ak si otvoríme KNIHU SVETLA (str. 98) zistíme, že Nirvána je šiesty Svet na Svarge – prvý stupeň je Svet Javi – ale nad ním je ešte ďalších desať Svetov, po ktorých začína Svet Pravi.

    Aby sme to teda skrátili, Nirvána nie je pre nás definitívna „konečná stanica“, šiesta čakra nie je naše maximum, teda ani indické ani čínske metodiky nemôžu obsiahnuť naše rozmernosti. Je to síce „lepšie“ ako kresťanstvo, ale stále platí:

    Cudzím umom život nespoznáš
    a múdrejším sa nestaneš,
    ale nepoznajúc svojim umom
    podstatu svojho života i Sveta Javi,
    ako môžeš dôstojne prežiť ho
    a splniť Povinnosť svoju
    pred Rodom svojim i Rodom Nebeským?

    VOLCHV VELIMUDR

    Ak sa vrátime k prvému obrázku biopoľa vidíme, že desiata hladina už nie je delená na kladnú a zápornú. Vysokorozmerné bytosti zostúpili pod desiatu rozmernosť tak, že vytvorili tábor Bielych aj Čiernych. Po žlto-čierny bod je možné vystúpiť individuálne, sú ľudia, ktorí sa tam dostali. Ak takýto človek zažil klinickú smrť a v tomto bode „videl iba tmu“ znamená to, že nemá Vieru. Je orientovaný individualisticky štýlom JA SÁM a nikto viac.

    Rozmernosti 10, 11 a 12 sú už kolektívne. Možno ich poznávať iba cez slovo „MY“. Individuálne sa dá dostať iba po rozmernosť 9. Svetlí Bohovia zostupujú do úrovne +9 z 12. rozmernosti, preto ak konáme ako oni, tak musíme konať kolektívne, t.j. aj nahor môžeme postupovať iba spolu, nikdy nie osamote. Ak chceme postupovať nahor, tak sa musíme všetci Slovania spájať, konsolidovať. Na 9. rozmernosti sa naša Živatma stáva mobilnou. Nahor stúpame za podmienky, že jeden za druhého navzájom zodpovedáme. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna bojová jednotka. Túto jednotu sme dosahovali na spoločných obradoch, preto tradične od nepamäti vodíme CHOROVODY. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna veľká rodina. A tu je už jasné, prečo sa nás neustále snažia rozdeliť, rozčleniť. Dôležité je vedieť, že nato vytvorili aj Slovanský egregor. Veľa skupín dnes vedú trojčakroví alebo nimi nastrčení ľudia – rozliční šamani a podobne. A ak ešte aj prinášajú krvavé obete, tak nedodržiavajú základné Pravidlo Stavby Sveta – každá bytosť má právo slobodného výberu. Ak zarežú zviera – aké má ono právo slobodného výberu?

    Záverom si uveďme niekoľko príkladov. Trojčakroví ľudia majú možnosť riadiť úroveň „0“, t.j. o 3 nižšiu ako je ich vlastná. Môžu si teda urobiť potomstvo a cepovať ho. Ak sú muž aj žena na 6. rozmernosti, môžu pre rozmernosť -3 vytvárať emócie strachu a kŕmiť sa nimi. Ak sa neustále musíme obávať o svoju existenciu – dane, poplatky, čo kúpiť deťom jesť a podobne znamená to, že nám takto riadia našu -3 rozmernosť. Kto vytára v krajine takéto podmienky? Vláda a parlament –pôsobia z úrovne -6. Ak pôsobia z úrovne -6 znamená to, že sú riadení z úrovne -9, t.j. riadi ich Diabol. Ale neobávajme sa o naše vlády a parlamenty – v demokracii sú také všetky po celom svete.

    Ak sú muž aj žena na úrovni 12 (tam len spolu), tak vplývajú na 9-tu úroveň, v ktorej sa môžu rozdeliť na 2 smery, ktoré môžeme rozpoznať podľa „Pečate“. Pečať prináležnosti k Temnej Javi aj Navi je AMBICIÓZNOSŤ, pečať prináležnosti k Svetlej Javi aj Navi je SVEDOMIE. Takto je realizovaný výber, cez čo budú ovplyvňovať nižšie štruktúry.

    Svet je Veľká hra, ktorú hrajú Svetlé sily pomocou bielych aj čiernych figúrok. Život je potrebné brať s ľahkosťou ako HRU, lebo inak riskujeme, že sa hlboko „vlepíme“ do nejakej rozmerovej štruktúry. Ak je lepidla veľmi veľa, tak už môže byť nevyhnutná cudzia pomoc. Preto radšej hrajme Hru. Hru Bohov…

    Nuž, sami vyberáme kadiaľ pôjdeme – AMBÍCIAMI alebo so SVEDOMÍM? Je to naša voľba… aj zodpovednosť.

    10.06.2016