Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

Žijeme v časoch, ktoré biblické texty nazývajú obdobím Armageddonu. V zmysle mnohých proroctiev – a to neberieme do úvahy naše, védické – je to koniec jednej kapitoly vo vývoji biosféry Zeme a začiatok druhej. Vstupujeme do roku 2016 podľa kresťanského Letopočtu, a práve o tomto roku napríklad bulharská Vanga predpovedala, že „vidí Európu pustú“. Zachová sa iba Rus, pričom hlavným Duchovným centrom – centrom ďalšieho vývoja – bude Západná Sibír. Tu len poznamenajme, že všetky proroctvá sa vždy podávajú obrazne, a práve Obrazy majú mnoho hrán – ale o tom sme už neraz písali. Pamätajme najmä to, že ešte pred 1 000 rokmi sa aj naše územie nazývalo Maličká Rus alebo Maličká Tartaria (napr. máme hory Tarta-Tatra-Tatry a pod.). V zmysle – síce spotvoreného – ale predsa len proroctva pripisovaného kráľovi Svätoplukovi prežijeme vtedy, ak naše tri prúty budú spolu. Spolu znamená všetky naše Rody – Rody Slovanov a Árijcov – sa musia zjednotiť. Spolu znamená Maličká Rus, Malá Rus a Veľká Rus. Takto sa vytvorí nová Rus, Rus stojaca na starých Konoch a Ustojoch. Ak by zlyhala čo len jediná zložka, nebude nič. Všetci alebo nikto – jednoduchá matematika. A kto je zodpovedný za toto zjednotenie? V zmysle Velesovej knihy MY! Nebude nijaké „SAMO SA TO“, t.j. niekto príde a dá veci do poriadku – za nás a pre nás. Sme strojcami svojho osudu, budúcnosť našich detí je teraz v našich rukách – objektívne podmienky dozrievajú v náš prospech. Hoci časy sa objektívne tak či onak zmenia – subjektívna stránka zmeny je naša evolučná úloha. Kto ak nie my?

Staroverec nie je stúpenec konfesie, pričom význam odvodzujeme priamo zo samotných základov našej existencie – z nášho starého písma – Staroslovienskej Bukvice, ktorej existenciu nepopiera ani oficiálna veda. Z písomného systému našich Predkov vieme vyčítať poznanie našich Predkov. Z cudzích textov sa dočítame nanajvýš to, čo si o nás myslia cudzinci.

Všetky staré, prvobytné slová vznikli spájaním Obrazov, teda želané Obrazy sa cieľavedomým spôsobom spájali do slov. Celé slovo takto nesie podprahovú frekvenciu, ktorá priamo aktivuje podvedomie, t.j. zasahuje do večnosti. Skazené slová a slová, ktorým bol daný iný význam, než aký mali od prvopočiatku je to isté, ako v počítači vírus. Dnes používame vírusový jazyk.

Pretože bukvice Staroslovienskej Bukvice majú okrem Obrazov aj meno, fonému a niektoré aj čísla, tak pri znalosti základných princípov je už ľahko overiť určenie a zhodu či nezhodu rozličných slov, o etymológii ani nehovoriac. Použitím jednoduchej metodiky ch’Árijskej Aritmetiky dokážeme vypočítať tzv. údelnú váhu slova. Často je potrebné použiť pre dosiahnutie výsledku rôzne slová namiesto opakovania toho istého, ale dve slová nie sú nikdy úplne rovnaké, pretože sú zostavené z iných bukvíc, a teda podprahovo vyžarujú iné Obrazy. Dôležité je vždy to, aby mali „rovnaké frekvenčné rozpätie“, t.j. aby podporovali ten istý zmysel. To platí jedine a výlučne vtedy, ak je údelná váha dvoch slov identická. Čierna mágia používa napríklad jednu metodiku, v ktorej postaví v texte dve slová s protichodnou energetikou. Ich obrazy sa navzájom energeticky vynulujú, a potom v takých textoch možno čítať honosné a krásne myšlienky, ale ich pozitívny dopad na podvedomie čítajúceho je vopred eliminovaný požitím protikladnej frekvencie. Napríklad slovné spojenie „Pán Boh“; „Pán“ (t.j. „Hospodin“) a „Boh“ majú úplne rozdielne údelné váhy, a teda nemôže ísť o tú istú entitu. S poznaním Staroslovienskej Bukvice sa ľahko zorientujete v záplave novovytvorených slov, ktoré majú inú fasádu a iné vnútro. Takými slovami vždy dávame podvedomiu systémový PRÍKAZ používať ich skutočný – čo do podstaty neraz opačný – význam, lebo ten vyplýva z ich Obrazov. Je to presne ako v počítači, systémové príkazy sú súčasťou operačného systému, užívateľské programy sú pre laikov. Počítačový program nepozostáva z emócií a dojmov, ale reálnych technických príkazov. Neznalosť NIKDY neospravedlňuje – ak máme na mysli karmické Kony Vesmíru. Tu by sme každému odporúčali si „vlastnoručne“ overiť napríklad také slová ako demokracia, štát, morálka, história, anjel (angel) a podobne.

Slovo Staroverec má slovný koreň „STAR“, čo na základe horeuvedeného princípu nesie čiastkové Obrazy S-T-AR, teda „Slovo“ + „Tvierdo“ (t.j. Tvrdo, Pevne) + AR. Slovo je nielen zvuková frekvencia prenosu informácie od subjektu k objektu, ale aj literárny útvar, napr. kniha. „AR“ je prípona vyjadrujúca uchovávanie predchádzajúcich Obrazov., t.j. brank-ÁR je ten, kto chráni, uchováva bránku, pek-ÁR chráni umenie o pečení, lek-ÁR o liečení, such-ÁR uchováva sucho a pod. U Anglosasov sa prípona vývojom premenila na „ER“, ale nesie rovnaký obrazový význam: fight-ER, walk-ER a pod. Knihy vždy boli synonymom Múdrosti, t.j. celkový Obraz slova „Staroverec“ znamená „Ten, kto pevne uchováva Múdrosť, ktorú dostal v Slove“. Najskôr musí Múdrosť vlastným úsilím nadobudnúť, teda púhu informáciu vlastnou činnosťou „pretaviť“ na Múdrosť. Informovaný človek – z védického pohľadu – ešte nie je múdry, to musí urobiť oveľa viac. Preto Staroverectvo nie je konfesia. Múdrym sa totiž nemožno stať iba prestupom do iného tábora či cirkvi. Osobná skúsenosť nadobúdania múdrosti je nevyhnutnou podmienkou. A tu nám ostalo jedno naše prastaré príslovie – ktoré dnes chápeme úplne inak: „Zvedavý bude skoro starý“. Čo v skutočnosti hovorí? Že iba aktívnym hľadaním nových poznatkov možno zmúdrieť…

Všetky skupiny – bez ohľadu na to, akú majú nálepku – ktoré bránia vytvoreniu jednoty Slovanov – čoho nevyhnutnou súčasťou je poznanie Predkov – slúžia cudziemu princípu „Rozdeľ a panuj“. Vari netreba zdôrazňovať, že toto heslo nebudú mať na „vývesnej tabuli“. A pomocou spravodajskej metodiky „Diletantov“ si ani nikdy nemusia uvedomiť, komu a čomu slúžia. Platí však ono biblické „po ovocí spoznáte ich…“, či inak aj z pesničky „Tretie oko“ od skupiny Elán „…sú čudní vtáci s perím a sú boží bez peria…“.

Prenesme sa ponad nevedomý a naivný predpoklad, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ a postúpme vpred. Zdalo by sa, že „zdravý, sedliacky rozum“ a podobné vyjadrenia sú správnou cestou k poznaniu. A tu je ukrytá ďalšia pasca, do ktorej chytajú množstvo ľudí.

Metodika „zdravého rozumu“ stojí na poznávaní materiálneho sveta skrz naše zmysly – ktorých máme päť. Dá sa pomocou našich piatich zmyslov dopátrať k Istine? Priblížme si to takto. Od detstva každý z nás dostával nejaké informácie, mal nejakých kamarátov či kamarátky, čítal nejaké knižky či časopisy, chodil na nejaké školy, sledoval nejaké filmy, surfoval po internete… atď. Môžu dvaja ľudia na svete mať úplne rovnaké poznatky – vychádzajúc z osobných skúseností? V žiadnom  prípade nie, pretože každý dostal úplne inú kombináciu vstupov – cez päť zmyslov. A to si ešte myslíme, že sme nad zvieratami – ktorý zo zmyslov máme dokonalejší ako tvory v ríši zvierat? Máme lepší zrak ako sokol, lepší hmat ako had, lepší sluch či čuch ako pes…? A tu sme pri zdroji toho, čo nazývajú „zdravý sedliacky rozum“. V skutočnosti ide o veľký sebaklam, do ktorého sme boli majstrovsky vmanévrovaní a o ktorom ani netušíme, že v ňom sme.

Metodika používania iba piatich zmyslov nedokáže podať iné informácie, ako informácie o materiálnom svete, aj to v menej kvalitnom formáte ako u zvierat. Človek však žije v prvom rade vnútorným svetom, a až potom vonkajším. Podľa podania našich Predkov mám nie päť, ale sedem zmyslov – patria tu ešte intuícia a jasnovidectvo. A tieto fakulty nemajú nič do činenia so zmyslami, ktorých úlohou je podávať informácie o Svete Javi.

Vo svete poznávania limitovanom do piatich zmyslov je ľahko ľudí rozdeliť, lebo sa nikdy nebudú vedieť dohodnúť na objektívnych kritériách posudzovania Istiny – nemajú objektívny referenčný systém. Vstupuje tu „marketingový“ faktor, t.j. čím sa niečo viackrát zopakuje, tým to je dôveryhodnejšie. Čím častejšia reklama, tým väčšia predajnosť. A čo má lepšiu reklamu, to sa javí väčšine ako pravda… na tejto pôde stoja všetci tí, ktorých skutočným cieľom je výkon funkcie „Rozdeľ a panuj“. Včera používali Levašova, dnes KOB, a takto to pôjde donekonečna. Netreba sa s nimi sporiť, nedávajte sa zaťahovať do konfrontácií. Nemá to význam. V lepšom prípade to sú – v zmysle terminológie spravodajských služieb – diletanti v ich službách.

Takéto skupiny – elementy systému „rozdeľ a panuj“ – možno identifikovať nepriamo aj inak. Sú súčasťou toho systému,  a preto ich nikdy nikto skutočne neprenasleduje. Pre uchovanie systému sú existenčne prospešní, bez ohľadu na to, o čom píšu. Ich funkciou je iba permanentne udržiavať psychický čas ľudí zapojených do ich egregoru buď v špekulatívnom, alebo emocionálnom móde. Opakujeme znovu, je úplne jedno, aká myšlienka sa na to použije. Dôležitý je stav mysle, mód fungovania psychiky. Ostatné je iba hra. Hra pre nevedomých…

A čo robia s tými, ktorých poznanie ich môže ohroziť? Nuž, tu sa majú veci úplne inak. Celý problém si priblížime na opise prenasledovania Starovercov v Rusku. Bohužiaľ, tento problém existuje. Veď Rusi a Slovieni sú – aj podľa letopiscu Nestora – ten istý národ, ale Kresťania sú cudzinci. Na to, aby niekto bol Slovan nestačí iba hovoriť po rusky.

Kresťanstvo a Islam sú iba vetvy Judaizmu – uznávajú tých istých predkov a tie isté písomné zdroje. Niektorí ľudia sa pýtajú: „A prečo by ešte aj dnes kresťania mali prenasledovať Slovanov?“ Ako zvyčajne, obyčajná nevedomosť. Nečítajú ani len svoju Bibliu, ale robia uzávery – toto sa v angličtine volá „wishful thinking“, alebo po slovensky „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“.

Hoci Starý Zákon je iba DEMOVERZIOU pôvodného textu – TÓRY – aj tak sa dá z neho veľa pochopiť. Nuž hľa, čítajme:

²Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. ³Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov, a takto vyničte ich meno z tých miest! ⁴Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu! ⁵Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Tam budete prichádzať. ⁶Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec.

Tu sú inštrukcie – čierne na bielom – čo ďalej robiť s tými, ktorých najskôr o všetko oberú, teda s pôvodným obyvateľstvom zemí, do ktorých prišli; ide o verše 2 a 3. Zo zvyšného textu vyplýva, že prinášanie krvavých obetí je neodmysliteľnou praktikou slúženia Pánovi – tak to vždy bolo a tak to je aj dnes. V demoverzii „vypadala“ otvorená zmienka o ľudských obetiach, ale veď preto to aj je demoverzia.

Vanga predpovedala, že centrum nového sveta bude v Rusi, presnejšie v Západnej Sibíri. Žiadne prekvapenie – veď to je Bielovodie. Centrum bol kedysi Asgard Irijský – vypálený hordami Džungarov za pomoci Sibírskeho chanátu v Lete 7038 od UMHCH (1530 n.l.) – dnešný Omsk. Nový názov Omsk bol vytvorený zo slov „Skýt na Ome“.

V čase vstupu Ruska do Prvej svetovej vojny mali v Omsku Staroverci starý, drevený chrám z r. 1804 a nový, murovaný Chrám Znamenie Perúna. Kresťania mali vyzbierané peniaze na svoj nový chrám, ale cár im ich skonfiškoval na financovanie vojenských operácií. Omský biskup si odobril na úradoch konfiškáciu Chrámu Starovercov, násilne ho odobral a premenil na kresťanský chrám, ktorému dali meno – kostol Znamenia. Došlo k „vhodnému“ zjaveniu znamenia Panny Márie a hotovo. Cárske Rusko za Romanovcov bolo to, čo Slovensko za Tisa – „Farská republika“. Skôr ako mohol prebehnúť súdny proces prišli k moci boľševici a zabavili všetky chrámy.

Po rozpade ZSSR „nezávislé“ úrady nevrátili chrám pôvodným majiteľom – Starovercom – ale „prinavrátili“ ho Kresťanom:

Po zničení Asgardu Irijského sa Veľké Kapište Inglie (Veľký Chrám Prvopočiatočného Ohňa, nazývaný aj hora Alatyr), postavené z Uralského kameňa, sa do troch rokov usadilo a rozsypalo, pričom ostal iba základ a spleť podzemných chodieb.

V pustnúcom Chráme došlo k poškodeniu základnej energetickej štruktúry. Zvláštny kameň z Uralu podporoval svoju energetickú štruktúru len pôsobením trvalého vyžarovania pochádzajúceho z tvorivej činnosti bielych ľudí. Keď ľudia odišli Chrám sa rozpadol. Zachovala sa však časť podzemných chodieb, ktoré používali aj po znovuzaložení mesta. Napríklad po tom, ako kresťania postavili r. 1891 na prastarom základe Uspenský katedrálny chrám, jedna z chodieb viedla k arcibiskupovmu domu a druhá k budove duchovného konzistória (arcibiskupskej správe). Po tom, ako k moci prišli boľševici, sa tieto chodby postupne používali orgánmi OGNU-NKVD-MGV-KGB-FSK-FSB.

Budova FSB v Omsku oproti hlavnému kresťanskému chrámu:

A teraz súvislosti. Začiatkom augusta roku 2002 začal v Rusku platiť Federálny zákon RF „O zamedzení extrémistickej činnosti“ č. 114-ФЗ. Kapitola 1. „Základné pojmy“ zákona hovorí: „Pre účely tohto Federálneho zákona platia nasledujúce základné pojmy: …2) Propaganda a verejná demonštrácia nacistických atribútov alebo symboliky, alebo symboliky, ktorá je podobná na nacistické atribúty alebo symboliku do stupňa nerozoznania…“

Teda v súlade s týmto zákonom je použitie symboliky akéhokoľvek druhu zhodnej s nacistickou, alebo symbolikou, ktorá je na ňu podobná do stupňa nerozoznania považované za extrémizmus. A čo budú robiť s Ermitážou v Petrohrade a ďalšími ruskými architektonickými pamiatkami z 15. až 20. storočia, žeby ich tiež likvidovali? Okrem toho, v uvedenom zákone CHÝBA ZOZNAM NA POROVNANIE (žeby zabudli?), aké symboly majú byť považované za nacistické, t.j. všetky, alebo iba Hákový kríž? Veď na nemeckých tankoch a krídlach lietadiel boli zobrazené aj kríže; nacistickí vojaci a dôstojníci dostávali za bojové zásluhy železný kríž. Nevyplýva teda z takého zákona to, že ktorýkoľvek kresťan by mal byť vyhlásený za extrémistu, a že kresťanské chrámy budú zavreté ako miesta stretávania sa extrémistov, lebo ich symbolika je zhodná s nacistickou do stupňa nerozoznania? Plán a riadenie v pozadí je jasne vidno.

Riadiace orgány Ministerstva spravodlivosti RF v Omskej oblasti následne vydali Slovanskej Občine Kapišťa Védy Perúna výstrahu o neprípustnosti extrémistickej činnosti, ktorá je naplnená použitím svastičnej symboliky „zhodnej s nacistickou do stupňa nerozlíšenia“. Požiadavky predstaviteľov Ministerstva spravodlivosti boli „jednoduché“: nepoužívať v cirkevnej tlači symboly podobné na svastiku; z kupoly chrámu odinštalovať Solncevorot; odstrániť všetky svastičné maľby a fresky na stenách Asgardu (oltáre) vnútri Kapišťa Védy Perúna a tiež z oltárneho stola odstrániť Kummir Boha Roda, pretože je na ňom svastičný pás. Znamená to, že mali vlastnými rukami zničiť Slovanský Chrám postavený r. 1804 a prestať používať svoju prastarú kultovú symboliku.

Požiadavku odstraňovať symboliku nebolo treba napĺňať, lebo Chrám krátko nato „náhodou“ zhorel. Privolaní požiarnici videli horieť zem, hasilo sa veľmi ťažko, čo ešte ten istý večer každý z nich mohol potvrdiť. Ale na druhý deň už mali odrazu inú rétoriku – požiar vznikol od malej piecky… čo sa dostalo aj do oficiálnej správy.

Zem horí iba za použitia NAPALMU, ktorým aj bol chrám zapálený. Napalm nemá len tak hocikto, môžu ho mať iba štátne organizácie… komu bolo výhodné, aby chrám zhorel, a ešte mal moc dať príkaz na ututlanie celého problému?

Neskôr nasledoval súdny proces s Pátrom Dijom. Nakoniec síce právnici Pátra Dija ubránili, ale po zavedení sankcií a „oddialenia sa“ vplyvu európskeho súdneho systému začali proces presne s tými istými argumentmi… na príkaz pána biskupa. Môžete hádať, ako to celé môže skončiť.

Ale to ešte nie je všetko. Vo februári 2015 sa v rodine Pátra Dija narodila dcérka, ktorú v podstate zavraždila FSB – v októbri už zomrela. Najskôr dostala skadesi nebezpečný vírus, po hospitalizácii sa ju síce lekári pokúsili liečiť, ale objavil sa agent FSB a vydal príkaz NELIEČIŤ. A tak pokračovali v podávaní tých istých liekov, nekonečných a zbytočných prevozoch z jednej nemocnice do druhej – až kým dievčatko nezomrelo. Prečo to všetko? Motív nájdete v KNIHE MÚDROSTI PERÚNA, v Siedmej Santii, môžete si to overiť sami. V tejto Santii je predpoveď – o našich časoch – narodenia malého dievčatka, ktoré vyrastie na Veľkú Žricu a definitívne ukončí moc Temných Síl na Svete. Hoci z textu nijako nevyplýva, že by malo ísť o dcéru „Veľkého Žreca“, t.j. Pátra Dija, RPC (Ruská Pravoslávna Cirkev) nenecháva nič na náhodu. No a otec bol sústavne – od rána do večera – na súdnych pojednávaniach. Okrem toho mu odobrali doklady a nemôže opustiť okruh Omska. Diabolsky dokonale vymyslené. Ale aj pri súdnom spore je veľa „detailíkov“. Napríklad keď obhajoba podala protest pre zaujatosť sudcu – je známy jeho priateľský pomer s miestnym biskupom – tak sudca námietku prečítal, usúdil, že nie je zaujatý a pojednávanie viedol kľudne ďalej. Môžete hádať, ako dopadol rozsudok.

Týmto nechceme povedať, že celá FSB funguje takýmto spôsobom, ale Kresťanská cirkev očividne nemá problém dosiahnuť čo chce aj cez mŕtvoly a má svojich ľudí všade. Ďalšia – vedľajšia – poznámka k tým, ktorí „zaručene“ vedia, že Slovansko-Árijské Védy sú vymyslené… Ak také naozaj sú, tak prečo sa ich snaží cirkevná moc spratať zo sveta, ba dokonca na základe ich predpovedí aj zabíjať malé deti? A prečo takto nepostupujú s materiálmi KOB..? Nuž iste, veď nech sa pohrajú na svojom piesočku a narobia si problémy medzi sebou… aspoň nezabŕdnu do skutočne dôležitých vecí.

Jedným z „bodov programu“ bol aj zásah kukláčov špeciálnej jednotky FSB na slávení Zimného dňa Perúna r. 2015 v Omsku. Na nič netušiacich ľudí sa vyrútilo 30 kukláčov s automatmi a začali ich volať na objasnenie do pristaveného auta. Ľudia nevedeli, že podľa zákona ísť nemuseli, ale keď už raz tam šli, tak boli následne predvolávaní už na výsluchy a celý kolotoč im začal. Kukláči okrem iného skonfiškovali všetko, čo našli u Pátra Dija – najmä knihy, mediálne nosiče a počítač. Už dnes vieme, že minimálne polovicu vecí „zabudli zaevidovať“, a teda ich sotva niekedy uvidíme. Takto skončili – v dvoch vlnách – aj výtlačky Slovansko-Árijských Véd zo štyridsiatych rokov či starý, rituálny meč na vykonávanie obradu Menorečenia. Najskôr napalmom zapálený chrám a neskôr konfiškácia zvyšného materiálu špeciálnou jednotkou boja s extrémizmom.

Teda uzavrime dnešnú tému. Nezapájajme sa do zbytočných sporov s tými, ktorí ani nechcú študovať Dedičstvo Predkov a myslia si, že všetko si vymyslia sami. To, kde sa evolučne dopracovali je výlučne ich zodpovednosť, ako aj to, že neraz slúžia ako agenti nejednotnosti Slovanov a Piata kolóna. Nová doba čoskoro vyrieši tento problém, netreba nám mrhať sily na boj s veternými mlynmi. Ostatne, ak by boli Slovansko-Árijské Védy výmysel, prečo by stále proti ním bojovali? Najlepším dôkazom ich pravosti je práve to, že im nestačia dezinformácie, chcú ich spratať nadobro. Veď toľko „odborníkov“ sa už vyjadrilo o ich nepravosti… A ako by sa títo „odborníci“ zachovali, keby bol na nich vyvinutý podobný nátlak, či dokonca likvidácia ich detí? Neprišiel by náhodou namiesto obrany Dedičstva Predkov zbabelý útek? Ale takto to musí byť – sú riadení z pozadia.

A tým, ktorých zaujíma problematika „DILETANTOV“ v spravodajských službách odporúčame seriál s takouto tematikou. Nemá priamy vzťah k Védam, ale dobre približuje túto oblasť práce spravodajských služieb.

Veľa ľudí si dnes nespája základné veci. Na jednej strane si myslia, že ovládajú všetky záhady života, na druhej sú veľmi naivní. Všetko so všetkým súvisí, a takéto pravidlá boli zakomponované do Vesmíru v prvom okamihu jeho vzniku. Nemožno si vymýšľať svoje verzie existencie Vesmíru a očakávať, že budú aj platiť – v celom Vesmíre. Presnejšie možno, ale je to podobné človeku, ktorý sa vybral s novým autom na cesty a vytvoril si svoje vlastné pravidlá cestnej premávky. Ako ďaleko dôjde..?

Je náhoda, že na Zemi sa objavilo toľko náboženstiev? Je to jav prirodzený, alebo je výsledkom riadenia z pozadia? Vo svete existuje veľké množstvo kadejakých siekt a učení, ale akosi pričasto sú chránené zákonmi aj napriek tomu, že neraz je ich existencia sprevádzaná škandálmi a provokáciami.

Priblížime si jemnú technológiu menenia vedomia spoločnosti, ktorá po smrti svojho autora dostala názov „Overtonovo okno“ (Joseph P. Oveton, autor metodiky, bol viceprezidentom Mackinac Center for Public Policy). Patrí medzi technológie dlhodobo používané aj náboženstvami.  Vieme, že každé náboženstvo má svoju Pravdu, ale Pravda je vždy – z obrazného pohľadu – iba projekciou Istiny do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Pre stúpencov každej projekcie je typické, že sú v konflikte so stúpencami inej projekcie, lebo im chýba veľký Obraz vzájomného prepojenia všetkých vecí vo Vesmíre.

Overton sformuloval model zmeny predstáv o probléme v oblasti všeobecnej mienky. Opísal, ako sa niečo absolútne cudzie pre spoločnosť dá na konci procesu prijať ako všeobecne platný zákon. Je to metodika technológie zmeny vedomia spoločnosti, ktorá umožňuje legalizovať absolútne akúkoľvek želanú ideu, nech je pôvodne spoločnosti akokoľvek cudzia a vzdialená. Nakoniec sa stane nielen prijateľnou, ale dokonca sa jej predmet podporí zákonodarným mechanizmom.

Je to špecifická postupnosť činov, ktorých realizácia nevyhnutne dospeje k dosiahnutiu želaného výsledku, t.j. zavedeniu želaného efektu. Používa sa ako zbraň na likvidáciu ľudskej spoločnosti – zmenou mravnosti na morálku sa zlomí jej duch, čo vyústi do zmeny vedomia človeka.

V súlade s touto teóriou, pre každú myšlienku v spoločnosti existuje tzv. „okno možností“. Idea musí prejsť celkovo šiestimi nasledovnými štádiami:

• Fáza NEMYSLITEĽNÉHO: myšlienka je spoločnosti absolútne cudzia, neprijíma a zavrhuje ju;
• Fáza RADIKÁLNEHO: je prijímaná iba niekoľkými radikálnymi skupinami;
• Fáza MOŽNÉHO: t.j. už prijateľného, keď sa daná idea vpúšťa do obehu širokého posudzovania;
• Fáza ROZUMNÉHO: už sa zdá byť rozumnou mnohým;
• Fáza POPULÁRNEHO: idea začína v spoločnosti prevládať;
• Fáza POLITICKÁ: idea sa stáva faktorom politiky, začína sa proces jej legalizácie.

Overtonovo okno postupne prechádza všetkými štádiami – presúva sa od fázy NEMYSLITEĽNÉ až do fázy POLITIKA, t.j. už spoločenskej NORMY. Okno najskôr zaplní nová myšlienka, hoci je pre spoločnosť neprijateľná, potom sa posúva a postupne sa doň vkladajú všetky technologické komponenty.

Hneď musíme podčiarknuť, že ani zďaleka nejde o primitívny BRAINWASHING. Táto technológia je oveľa jemnejšia, pre moderných, nemysliacich ľudí dokonca neviditeľná. Jej efektivita spočíva v nebadanej, systémovej postupnosti krokov. Práve tento systémový prístup ju robí pre spoločnosť neviditeľnou, aj keď jej jednotlivé elementy sú všetkým na očiach.

Čo všetko nám tak už dali do okna za posledné roky? Homosexuálov, demokraciu, vojny… skrátka všetko, čo potrebovali. A túto technológiu používa aj inštitút súčasnej kresťanskej cirkvi, a to už nejedno storočie. Pomocou nej efektívne manipuluje všeobecnú mienku v prospech svojich záujmov. Na názornom príklade prinášania krvavých obetí si priblížme, ako funguje.

Dnes už nikto nevenuje pozornosť náboženským, a už vôbec nie ľudským obetám. Ale je to naozaj tak? Napríklad niektoré judaistické skupiny dodnes prinášajú ľudské obete, v Islame dodnes obetujú zvieratá, kresťanstvo, Voo Doo, a aj ďalšie sekty dodnes používajú obrady prinášania obetí. Napríklad v kresťanstve priniesli judskí bohoslužobníci ako obetu svojmu bohu Jahvemu krvavú obeť Krista – bolo to prijateľné? Jednako, fakt zabitia Krista sa považuje za niečo úplne normálne. Ako by sa teda dalo legalizovať prinášanie ľudských obetí?

Otázka legalizácie prinášania ľudských obiet sa dnes nachádza v nulovom štádiu – NEMYSLITEĽNÉ – ak berieme do úvahy polohu Overtonovho okna. Otázka sa neposudzuje a považuje sa v spoločnosti za neprijateľnú. Ale namodelujme si, ako sa dá táto myšlienka spopularizovať tak, že prejde všetkými štádiami Overtona. Nuž teda, začnime.

Prvé štádium: „Aké je to odvážne!“. Téma prinášania obetí je ešte odpudzujúca a spoločnosti absolútne neprijateľná. Nie je želateľné tému posudzovať, zatiaľ ide o nepredstaviteľný, absurdný jav.

Prvý pohyb Overtonovho okna je prenesenie témy z oblasti NEMYSLITEĽNÉ do oblasti RADIKÁLNE. Dá sa to urobiť napríklad navodením týchto tém:

• Máme slobodu slova, prečo si teda nepohovoriť o prinášaní ľudských obetí? Vedci vo všeobecnosti a neraz hovoria o zvláštnych veciach, pre vedcov neexistujú zakázané témy;

• Treba to skúmať, a teda keď už, tak pozvime autority v danej oblasti;

• Zorganizujeme verejnú diskusiu v televízii;

• Dôjdeme k tomu, že prinášanie ľudských obetí bolo ešte pred 1 000 rokmi úplne bežnou vecou;

• Posúdime históriu predmetu, priblížime vedecký ohľad, zahrnieme fakt odborného vysvetlenia príčin takých obetí v náboženstve;

• Zistíme, že o otázke prinášania ľudských obetí sa dá predmetne hovoriť, a pritom ostať v rámci vedeckého prístupu.

Okno Overtona sme už posunuli, t.j. už prebieha posudzovanie pozícií, čím je zaistený prechod od NEMYSLITEĽNÉ/ ODPUDZUJÚCE do pozitívnejšieho postoja. V rámci takejto diskusie na nutne niekde „objaví“ také radikálne spoločenstvo, ktoré realizuje ľudské obete. Nie je podstatné kde, môže byť aj iba na internete – a už sa na to vrhnú všetky hlavné médiá. Preberajú a posudzujú sa rôzne názory. Nenásilnou formou, ale tak, aby sa dostali na oči. Budú to napríklad správy o tom, čo si myslia o prinášaní ľudských obetí americkí vedci a podobne. Výsledkom je uvedenie neprijateľnej témy do obehu. A už nastal prvý pohyb Overtonovho okna, došlo k narušeniu jednoznačnosti problému. Vytvorila sa gradácia.

Druhé štádium je prezentované otázkou: „A prečo nie?“. Ďalším bodom je presunutie okna ďalej z RADIKÁLNEHO do oblasti možné, PRIJATEĽNÉ. V tomto štádiu pokračujú citovať vedcov a opakovať heslá druhu: „nemôžeme sa odvracať od poznania“, „ľudské obete sú súčasťou našej histórie“. A každý, kto sa tomu postaví na odpor bude vyhlásený za pokrytca.

Pre náboženské prinášanie krvavých obiet treba vymyslieť nejaký elegantný názov, napr. to, čo dnes nazývame „zabíjanie a rezanie ľudí na kusy“ premenujeme na „obrad zasvätenia duchom“. Veď jedenie tela Krista a pitie jeho krvi  kresťania volajú „sväté prijímanie“ a v Rusku „pričastie“…

Vytvorenie náhradných názvov je veľmi dôležitý bod v procese legalizácie neprijateľnej myšlienky. Je nevyhnutné zmeniť skutočný názov deja. Ide o to, aby sa obraz priamočiaro neasocioval s prinášaním krvavých obetí. Viac teda nebude existovať prinášanie náboženských, krvavých obetí, ale bude to napríklad „obrad zasvätenia duchom“, čo už je pekné a prijateľné. O akých duchov ide je už iná vec.

Názov treba ešte raz rýchlo zmeniť a uznať, že mohol niekoho uraziť. Nový názov má za úlohu odviesť podstatu problému od jeho určenia. Dôjde k odobraniu formy slova od jej obsahu – nám už známa praktika. Tým zbavíme našich ideologických protivníkov výrazových prostriedkov jazyka. Prvá zámena názvu je „obrad zasvätenia duchom“, druhá napríklad „obrad sv. Jakuba“ – je to niečo podobné, ako zmena priezviska v občianskom preukaze, osoba ostáva tá istá.

Paralelne prebieha vytvorenie oporného precedensu – historického, mytologického, skutočného, alebo vymysleného, ale hlavne legitímneho. Bude nájdený alebo vymyslený ako dôkaz toho, že náboženské prinášanie krvavých obetí môže byť principiálne uzákonené. Pritom sa môžu použiť napr. takéto heslá: „pamätajte na Krista, on dobrovoľne išiel do toho, aby ho pribili na kríž, a tam vzal na seba všetky hriechy ľudstva“; „aj starí obyvatelia Indie – Dravídi a Nagovia – prinášali ako obetu deti v kulte Čiernej Matky (Kali-Ma), a veď to bolo normálne.

V Indii aj dnes na sviatky prebieha prinášanie v obetu samých seba – ľudia sa dávajú ako obeta bohyni Kali-Ma. Ale veď aj nám blízke kresťanstvo je vždy spojené s prinášaním obetí, veď dodnes pijú krv a jedia telo Krista – tak prečo chcete osočovať kresťanskú cirkev? Kto vôbec ste“?

Tu j dôležité si uvedomiť jedno – každé prinesenie krvavej obete je služba čierne bohyni Kali-Ma! Nech je to hoci aj iba „nevinné“ zarezanie kohúta na tzv. slovanských obradoch.

Hlavnou úlohou tejto etapy je aspoň čiastočne odviesť fakt prinášania náboženských obiet od trestnoprávnej zodpovednosti za použitia nejakého historického momentu.

Tretie štádium: „Toto nám aj treba.“ Pri zavŕšení predchádzajúcej etapy sa vytvoril predpoklad preniesť okno z oblasti MOŽNÉ/PRIJATEĽNÉ do oblasti ROZUMNÉ/RACIONÁLNE. Problém sa zdá byť rozumným už mnohým, v tejto etape sa dokončuje proces rozdrobovania jediného problému a pokračovať sa dá napríklad takto:

• Túžba prinášať obetu je geneticky uložená v podstate každého človeka;

• Niekedy je obetovanie proste nevyhnutné; existujú neprekonateľné okolnosti; sú ľudia, ktorí chcú byť obetovaní;

• Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, či priniesť obetu alebo nie;

• Neukrývajte túto informáciu, nech každý má možnosť sa dozvedieť o nevyhnutnosti prinášania obiet;

• A je vôbec prinášanie obiet škodlivé? Je to vedecky dokázané?

Vo všeobecnom vedomí sa umelo vytvorí pole boja za problém. Na to je potrebné vytvoriť dva protichodné póly. Prvým budú zlí náboženskí fanatici, ktorí prinášajú obety. Druhý pól budú napríklad fašisti, ktorí síce nesúhlasia s prinášaním krvavých obetí, ale inak zabíjajú bez zľutovania. Na oboch póloch sa umiestni skupina radikálnych fanatikov za aj proti. Reálnych protivníkov – normálnych ľudí – ktorí nechcú ľudské obete sa snažia zamiešať medzi radikálov.

V takto pripravenej situácii protikladov dvoch pólov nastúpi „skutočná autorita“ – cirkevná hierarchia, ktorá ostáva ako keby kdesi uprostred, na pôde zdravého, sedliackeho rozumu a bude posudzovať jedných aj druhých. Vedci aj médiá v tejto etape dokazujú, že ľudstvo počas celej svojej existencie prinášalo krvavé obety, a že to je normálne. Vo vhodnej chvíli sa ozvučia aj cirkevné autority – veď to nie je iba cirkevná autorita, ale ešte aj akademik cirkevnej akadémie a pod. – veľmi vážený človek.

A prichádza nové štádium – prenos okna z RACIONÁLNE do POPULÁRNE.

Štvrtý stupeň: „V dobrom duchu.“ Na popularizáciu obetí je nevyhnuté problematiku podporiť POPularizačným obsahom, zakomponovať historické, mytologické, ale aj súčasné osobnosti. Problematika krvavých obetí masovo preniká do mainstreamových médií, do správ a Talk Show programov. V mnohých filmoch v kinách diváci uvidia prinášanie ľudských obetí, téma sa masívne objavuje v hudbe aj rôznych videoklipoch.

Samozrejme, že metód možno použiť viacero. Napríklad sa môžete z médií začať dozvedať niečo v štýle: „vari ste nevedeli, že ten a ten známy americký herec veľmi obľubuje sviatok sv. Jakuba (t.j. prinášanie ľudských obetí)?“; alebo „jeden anglický skladateľ prinášal obety celý život a predstavte si, dokonca ho za to prenasledovali!“… a koľko ľudí za to zavreli na psychiatriu, zbavili občianstva… Všetko podfarbia napríklad pustením videoklipu od Pussy Riot s názvom „Prines ma ako obetu“.

V tejto etape sa spracovávaná téma už stáva TOP a začnú ju ukazovať masovo. Spolu s tým sa začne objavovať aj v politike.

Ďalšia efektívna metóda je za pomoci nejakého operátora informácií ju vpustiť do obehu formou organizovania siahodlhých, nekonečných diskusií na obrazovkách televízorov. Diskusie budú pokračovať dovtedy, kým sa celý problém nedostane do slepej ulice. Potom zrazu príde na scénu dobre pripravený profesionál a povie: „V skutočnosti prinášanie obiet nie je vôbec to, čo ste si mysleli. Podstata nie je v tom, že prinesiete obetu, ale v tom, že tým pomôžete obeti. Treba to robiť tak a tak“ – a podá podrobný návod, ako postupovať. Na ospravedlnenie zločinu zločincov používajú metódu „poľudšťovania“ zločincov. Ale tento princíp vôbec nie je novinkou. Napríklad kresťanský svätý Jakov znásilňoval a zabil mladé dievča a telo hodil do rieky… a dnes majú tohto „svätca“ dokonca aj na ikonách:

Potom sa začnete dozvedať informácie, že kto prináša obety, ten má zvýšené IQ, ale inak sa pevne drží morálky (o čom  nepochybujeme), stará sa o svoju rodinu – veď takí ľudia sami sú obeťami, lebo život ich prinútil prinášať iných ako obete. Nemali proste na výber, tak ich vychovali… ale kto vlastne sme, aby sme ich mohli súdiť?

Piaty stupeň: „Tu sme pánmi my!“. K tomuto oknu sa prechádza, keď je téma už maximálne rozohriata a pristupuje sa legislatívnej príprave. Navrhne sa vhodný zákon a predloží sa parlamentu na schválenie. Zároveň sa publikuje množstvo sociologických výskumov a výskumov verejnej mienky. Určuje sa, koľko percent obyvateľstva je za a do vedomia spoločnosti sa implementuje nový fenomén: zakazovať prinášanie krvavých obetí je zakázané! Vo fáze posledného posunu okna z POPULÁRNE do POLITIKA/NORMA je spoločnosť už fakticky zlomená. Jej najživotaschopnejšia časť ešte bude vzdorovať zákonnému uplatneniu normy, ale spoločnosť celkovo je na kolenách. Už odsúhlasila svoju porážku. Novoprijaté zákony už zmenia normy chovania sa ľudskej spoločnosti. Téma sa následne prenáša do škôl, aby ich deti už tak vyrastali, teda nové pokolenie už bude bez šance na prežitie.

A teraz prejdime od modelovania k realite. Cirkev už je v školách a aktívne vedie náboženské kurzy, na ktorých vychováva naše deti. Štát vytvára všetky podmienky tak, aby nové pokolenie mohlo byť vychovávané na náboženských dogmách. Máme to dokonca podchytené už v úvode našej Ústavy – Cyril a Metod sú proste našim „základom“. A že Metod naložil na našu krajinu cirkevnú kliatbu… koho to zaujíma? Cirkev už má v rukách všetky motúziky potrebné na to, aby mohla manipulovať spoločnosť ako chce.

A ako je to s touto problematikou v Rusku? V roku 2012 podali v Štátnej Dume dvaja poslanci za LDPD (strana Vladimíra Žirinovského), Igor Vladimírovič Lebedev – syn Vladimíra Žirinovského – a Sergej Vladimírovič Ivanov návrh Zákona č. 161207-6. Tento návrh obsahoval zmenu 16. článku federálneho zákona „O slobode svedomia a o náboženských spoločenstvách“, kde už otvorene navrhli uzákonenie NÁSILNÝCH ČINOV vo vzťahu k ČLOVEKU ALEBO ZVIERAŤU, aby sa mohli bez prekážok vykonávať krvavé obety v chrámoch alebo aj obytných domoch. Ak by tento návrh prešiel, tak prinášanie ľudských obiet by bolo v Rusku už uzákonené!

Kto sleduje ruské televízne kanály vie, že Žirinovský – vodca jednej z parlamentných frakcií – sa aktívne zúčastňuje mnohých diskusií na obrazovkách. Navyše – ako vodca frakcie – je členom Rady obrany štátu. Má teda prístup k mnohým materiálom týkajúcim sa realizácie ruskej vojenskej doktríny. Je známy tým, že ako veľký odporca NATO by rád poslal ruské tanky až k Lamanšskému kanálu.

Na takýchto diskusiách sa neraz dá uniesť. Takto sme už neraz počuli jeho vyjadrenie, že všetci Slovania v Európe sa budú musieť zjednotiť s Rusmi – ALE formou pripojenia sa k Ruskej Pravoslávnej Cirkvi..? Plánuje sa teda náš „prestup“ do RPC. Vzhľadom na napĺňajúce sa proroctvá je očividné, že Západná, t.j. katolícka cirkev končí. A tu RPC ucítila svoju príležitosť prevziať majetok Vatikánu. To, že je pripravená na to obetovať ľubovoľné množstvo slovanských životov – však nech sa vzájomne pozabíjajú – si jej radoví členovia neuvedomujú. Nebudeme začínať novú tému, ale všimnime si čo sa deje na Donbase. Povstalci sú dlhodobo Ruskom brzdení, aby nevyrazili na Kyjev, hoci civilné obyvateľstvo dlhodobo trpí. Situácia sa zdá nepravdepodobná – pre neznalého pozorovateľa. Na Donbase je veľké percento obyvateľstva Starovercov, ktorí nielen o veciach hovoria, ale aj dávno – ešte pred vojnou – pristúpili k systematickému zavádzaniu Kopného práva v občinách tak, že sa „zakomponovali“ do platných zákonov. A to už je reálna hrozba pre RPC. Všetkých totiž môžu riadiť – napríklad technológiou Overtonovho okna – len nie Starovercov. Poznanie nepodlieha technológii menenia vedomia spoločnosti. Ale o tom viac inokedy.

Hoci v názve máme odkaz na KOB, tento materiál nie je určený pre stúpencov tohto smeru. Ale vzhľadom na to, že sa akosi pričasto a zvysoka o nás vyjadrujú nezaškodí, ak sa ľudia našej Kultúry budú vedieť zorientovať. Neraz sa totiž stávajú terčom útoku „odborníkov“, ktorí však v skutočnosti ani nevedia kde sú oni sami. Ale takto to už chodí – čím menej niekto vie, tým sa mu svet zdá jednoduchší. Tu sa priam natíska citát Sokrata: „Viem, že nič neviem, ale mnohí ani to nevedia, že nič nevedia“.

Napriek tomu materiály KOB-u ako také stojí za to čítať. Treba však – ako ostatne vždy – používať Zdravomyslie. Zdravomyslie, a nie to, čo si nevedomci myslia že ho nahradí, akýsi „zdravý sedliacky rozum“. Ani zďaleka totiž nejde o to isté.

Z pohľadu našej Kultúry nie je dovolené presviedčať iných ľudí na iné vierovyznanie, presnejšie pohľad na Svet, než aký si vybrali oni sami. Každý človek chápe veci výlučne z výšky svojho stupňa evolučného vývoja.

Takíto „odborníci“ nás zaradili medzi náboženstvá. Na svete nejestvuje žiadne vierovyznanie, v ktorom vy neboli ľudia chápajúci svoje postoje z pohľadu konfesie, nie Viery. Nevyhnú sa tomu ani budhisti, ani hinduisti, ani Slovania – a KOB nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Ako sa teda v tom všetkom orientovať?

Pripomeňme si, že v každej „záujmovej skupine“ jestvujú vždy 3 druhy ľudí – administrátori, fanatici a ostatní. Administrátori sú tí, ktorí systém vytvorili, a teda dobre vedia čo tým chceli dosiahnuť. S nimi nemá význam viesť žiadne dišputy. Skupina na protiľahlej strane spektra sú fanatici. Slepo veria všetkému, čo hlásajú administrátori, ale sami sa spravidla vôbec nevzdelávajú – s nimi rovnako nemá žiadny význam viesť diskusie; môže to byť dokonca nebezpečné. Medzi dvomi extrémami vždy jestvuje tretia skupina ľudí, ktorá je prístupná rozumnej komunikácii a teda Zdravomysliu.

Než sa zahĺbime do témy pamätajme, že Prediktor – taký či onaký – je dobrá metodika hľadania Pravdy a takto zhromaždené výsledky sú dobre zosystematizované. To, čo je uložené v energeticko-informačnom poli Zeme totiž nikdy nikde nezmizlo. Akurát, že v časoch Noci Svaroga mohol tieto informácie sťahovať len málokto – ale to nikdy neznamená, že nikto. A tak osvietení jednotlivci ešte pred zmenou epoch zistili, že veci nie sú až také jednoduché. O veľkosti ich Ducha svedčí aj nimi zvolená terminológia Prediktor/Korektor. Ešte v prvej polovici osemdesiatych rokov sa vo štvrtom semestri štúdia elektrotechnického inžinierstva v Košiciach na Elektrotechnickej fakulte prednášal predmet Numerické metódy a matematická štatistika. V matematike totiž poznáme celý rad napríklad integrálov, či vôbec funkcií, ktoré nedokáže nikto na svete vyriešiť, nehovoriac o sústavách parciálnych diferenciálnych rovníc, kde všetko závisí od stanovenia okrajových podmienok. Pre niektoré takéto prípady boli vyvinuté numerické iteračné metódy, ktoré pozostávajú z opakujúcich sa krokov Prediktor a Korektor. Teda ten, kto zaviedol takéto názvoslovie vedel, že v skutočnosti nevie, ako to naozaj je. Ale analogicky s numerickými matematickými metódami iteráciou, t.j. postupným približovaním predikuje predbežný výsledok, potom zavedie korektor a zase ďalší prediktor, čo sa môže – v závislosti od zložitosti riešeného problému – opakovať aj donekonečna. Preto je to iterácia.

V Starej Viere – t.j. v Starom Poznaní – je poznanie uložené pomocou systému Obrazov. Princíp „vyťahovania“ významov Obrazmi si priblížime v tomto článku. Ale už na začiatku upozorňujeme – nie každý, kto si pripne nálepku „Staroverec“ – má túto schopnosť. Poznanie Predkov nie je iteráciou, ale plnohodnotným poznaním. Dostať sa k nemu sa však dá iba pochopením Obrazov.

KOB rád používa klasifikáciu, že náboženstvo je všetko, čo má obrady a rituály. Takýto prístup je klasickou ukážkou veľkej nevedomosti. Je to podobné deťom v škôlke, ktoré sa dohodli, že jeden z nich má na povrázku naozajstné pretekárske auto a iný zase napríklad naozajstný buldozér. Nejakú dobu tomu môžu veriť, ale jedného dňa ich poznanie prevýši tento bod a pochopia, že hoci tejto svojej definícii verili veľa rokov, napokon prišli na to, že platí iba pokiaľ boli na piesočku, t.j. na určitom stupni vývoja. Existuje množstvo ďalších vecí mimo piesoček. Ak si teda KOBisti zaviedli svoju definíciu na svojom piesočku, nech si ju teda majú. Systém prediktor/korektor hovorí o to, že poznávanie je nikdy nekončiaci proces – iteračný výpočet nikdy nezastane. Nuž a hľa – tu sa zastavil… a to dokonca na úrovni ponímania sveta škôlkárikom…

Aj v Biblii sa hovorí, že človek bol stvorený (na šiesty deň) na Obraz Boží. Pochopenie všetkého sa odvíja od pochopenia Obrazov. Čo to je Obraz z védického uhla pohľadu? Už geometria pracuje s pojmami bod, priamka, plocha, teleso. Tu niekde sa síce zastavuje, ale pre náš účel to postačí. Bod je bezrozmerný, priamka pozostáva z nekonečného počtu bodov, predstavuje jednorozmerný objekt, t.j. má iba dĺžku. Ak objekt má dĺžku a šírku je to už plošný, t.j. dvojrozmerný objekt, a ak pridáme aj výšku dostávame už trojrozmerný, t.j. priestorový objekt. Ak si predstavíme, že bod je ako keby informácia, tak napríklad jeden názor – predstavme si ho pre jednoduchosť ako štvorec – pozostáva z nekonečného počtu informácií. Ak niekto zastáva nejaký názor, môže na jeho podporu zbierať celý svoj život potvrdenia – informácie – a všetky budú pravdivé. Takto môžeme povedať, že na podporu svojho názoru bude mať – ak rozmýšľa – nekonečný počet dôkazov. S tým možno iba súhlasiť.

Ale ak niekto iný zastáva v nejakej problematike opačný názor, môže rovnako na jeho podporu celý život zbierať informácie, a teda tiež ich bude mať nekonečný počet na podporu svojho názoru. Má pravdu jeden alebo druhý, môžu mať pravdu aj obaja? Správna odpoveď je áno, ale odpoveď sa najlepšie pochopí z obrazného uhla pohľadu.

Majme teda dva názory:

Je známy Einsteinov výrok, že ak niekto chce vyriešiť problém, musí sa na neho pozrieť nie z úrovne, na ktorej bol vytvorený, ale z úrovne o stupeň vyššej. Stupeň vyššie od plochy je objem. Spojme teda dva štvorce – nekonečné množiny faktov dvoch protichodných svetonázorov a postúpiac o úroveň vyššie dostaneme jednoduchú kocku:

Následkom spojenia na vyššej úrovni vidíme, že okrem dvoch nám známych, protichodných názorov musia existovať ešte minimálne ďalšie štyri, pričom až všetky spolu dávajú kompletný Obraz problému.

Predstavme si, že riešime svetonázorový problém: môže človek ovládať svoj osud alebo nie? Jeden názor tvrdí, že ak sa človek pozitívne naladí, tak dostane pod kontrolu svoj život, a teda môže riadiť svoj osud. Druhý názor hovorí, že nech robíme čokoľvek, od nás nezávislé faktory určujú náš osud – nech volíme vo voľbách koho chceme, výsledok je vždy ten istý – iní to nazývajú karmou a podobne. Ktorý názor má Pravdu? Odpoveď je – OBA. Každý má Pravdu, každý má na to nekonečný počet dôkazov – ako je nekonečný počet bodov vo štvorci. Ale spojením dvoch názorov na vyššej úrovni sme zistili, že hoci Pravdu majú obaja, existujú ešte ďalšie štyri Pravdy, teda projekcie kocky v danej problematike. Závisí iba od toho, z ktorej strany sa na kocku pozeráme.

Naši Predkovia nazývali celý taký objemový pohľad ISTINOU, čo dnes dosť nejasne voláme „Absolútnou Pravdou“. Môžeme povedať, že Pravda je vždy projekciou Istiny do konkrétneho priestoru, času a podmienok. Pravdu však dokáže vysvetliť iba ten, kto pozná Istinu. Človek, ktorý pozná iba Pravdu ju dokáže reprodukovať len so skreslením, čo nazývame Krivdou – t.j. zakrivenou Pravdou. Ten, kto počul iba Krivdu, ju už dokáže ďalej podať iba ako Lož, t.j. (po)loženú, ležiacu Pravdu. A to hovoríme ešte iba o neúmyselnom skreslení, ktoré je zapríčinené nedostatkom poznania, nie úmyselným skazením. Rozumová schopnosť každého človeka zodpovedá jeho kaste, ktorá odráža stupeň jeho evolučného vývoja. Tu môžeme podotknúť, že KOB správne rozoznáva u ľudí rôzne typy stavby psychiky. Používame iba rozdielne názvoslovie.

Z védického pohľadu existujú ľudia, ktorí dokážu rozoznávať javy ako vzájomne prepojené, t.j. ako hrany toho istého Obrazu. Každý človek vidí iba tú stranu Obrazu, ktorá je prístupná stupňu jeho evolučného vývoja, t.j. štruktúre jeho psychiky. Z toho následne vyplýva, že ľudia na nižšom stupni vývoja vidia iba jednu – čo spravidla považujú za jedinú možnú – hranu existujúceho problému. Môžeme teda hovoriť, že vidia iba projekciu Obrazu bez pochopenia toho, že ide iba o jednu z viacerých a prepojených strán veľkého Obrazu. Ak celú kocku nazveme Istina Viery, tak projekcia ktorejkoľvek jej hrany – ale iba jednej – je náboženstvo. Védický svetonázor teda uznáva, že aj každé náboženstvo má Pravdu – síce svoju – ale má. Koniec koncov je to jedna z hrán veľkého Obrazu, ktorý však jeho stúpenci nedokážu vidieť celý.

Hrany ISTINY Viery (zjednodušene), môžu napríklad byť:

• Judaizmus
• Kresťanstvo
• Islam
• Sidorov
• Levašov
• KOB…

V skutočnosti je tento príklad veľmi zjednodušený, lebo uvažujeme iba veľmi jednoduchý priestorový útvar. Vieme, že na koncentráciou psychickej energie sa odpradávna používa kryštál (napr. vo forme gule). Preto sa aj na našich tradičných svadobných obradoch používajú krištáľové poháre – pokiaľ nie sú, tak aspoň sklenené, ktoré sú dostupnejšie. Ak teda hovoríme o spojení s Prírodou, tak môžeme hovoriť o kryštáloch, ktoré môžu vyzerať napríklad takto:

Istina teda v skutočnosti nebude mať tvar jednoduchej kocky, ale napríklad oveľa zložitejšieho kryštálu – a to hovoríme ešte iba o 3D priestore, nie o viacrozmerných Vesmíroch. Z Véd vieme, že naše predstavy žijú v 6D Vesmíre – preto aj to, čo si dlhodobo v mysli vysnívame sa po realizácii nikdy plne nezhoduje s našimi predstavami… a teraz si predstavme, koľko hrán môže mať objekt v 6-rozmernom Vesmíre.

Štruktúry vyšších Svetov – t.j. rozmerností sa nedajú plnohodnotne zobraziť v nižších, t.j. menej rozmerných priestoroch, môžu byť iba projekciami. Práve preto sa odpradávna Prvobytné Pravdy (Istiny) podávajú v obrazoch – napríklad formou podobenstiev. S týmto javom sa možno stretnúť napríklad aj pri osvojovaní si Staroslovienskej Bukvice. Jedna z jej bukvíc – O – menom ONЪ má hlavný Obraz „Božia štruktúra“, „Boh“ a podobne. Prečo? Nuž takto, ak v 3D priestore máme napríklad guľu, táto sa do 2D projekcie transformuje ako kruh. Vieme, že Slnko je guľa, ale pri pohľade na neho sa nám javí ako kruh. Tu je uložená logika Obrazov, že Božia štruktúra – ďaleko nad možnosti nášho chápania – je napríklad guľa. Projekcia gule je kruh, teda ak guľa zostúpi do systému s nižšími počtom súradníc, tak sa stane kruhom – projekciou gule. Naša myseľ nedokáže plne – v tomto obraznom príklade – pochopiť Božiu štruktúru, tak sa nám  v mysli vytvorí jej projekcia – kruh. Ale ak chceme o tejto štruktúre niečo povedať iným ľuďom, tak už to dokážeme realizovať iba Slovom, preto je v Staroslovienskej Bukvici Obraz bukvice „C“ (S) SLOVO. Jeho grafika je polovičný, t.j. neúplný kruh. Nikdy nedokážeme slovom vypovedať to, čo máme v mysli, resp. čo naozaj je vo Vyšších Vesmíroch.

Keďže platí ono védické „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“, tak aj každá z projekcií sa môže stať Istinou konkrétnej hrany, t.j. môže sa tiež chápať ako Obraz.

Istín je nekonečné množstvo. Existuje Istina o Prírode, Istina o Svetonázore, Istina o Vesmíre , Istina o našej Galaxii atď. Hľa, práve sme si priblížili jednu hranu Obrazu zvaného Náboženstvo. Poďme však ďalej. Ďalším dôležitým poznaním je existencia tzv. Psychického, t.j. Duševného času.

Túto problematiku sme preberali minulého roku na cykle prednášok AKO NÁS ZAVRELI DO MATRIXU, lebo je to naozaj nástroj, ktorý proti nám používajú s cieľom uzavrieť nás do Matrixu – ak použijeme analógiu z rovnomerného filmu, ale uvedieme si len niekoľko hlavných bodov.

Naša myseľ pracuje v stave vlastného, „lokálneho“ času, ktorý nazývame Duševný (Psychický). Okrem toho existuje objektívny, Skutočný čas (SČ), ktorý tečie okolo nás. Ak je Duševný a reálny čas zosynchronizovaný, tak naša myseľ je v stave TU A TERAZ, t.j. sme napojení na Stvoriteľa, teda na Rodový egregor. Tento stav však v dnešnom svete reálne dokážu dosiahnuť len jednotlivci.

U človeka existuje 5 základných módov fungovania psychiky:

• Intuitívny mód
• Racionálny (Intelektuálny) mód (IČ)
• Emocionálny mód (EČ)
• Reflexný mód
• Nadvedomý mód (TU a TERAZ).

Pre naše potreby sa budeme zapodievať iba Racionálnym a Emocionálnym módom. Racionálny, niekedy nazývaný aj Intelektuálny alebo aj Špekulatívny mód fungovania ľudskej psychiky nastáva vtedy, keď pri strete s určitým javom alebo objektom nereagujeme inštinktívne – priamym napojením na podvedomie – ale do vyhodnocovacieho procesu situácie alebo javu vsúvame filter nadobudnutých poznatkov, skrz ktorý chceme spoznať objekt. Tento filter však pozostáva z poznatkov, ktoré nám nasadili pomocou vzdelávacieho systému, skrz masovokomunikačné médiá, internet a pod. Objekt teda nevyhodnocujeme priamo, ale skrz to, čo nás o ňom naučili, respektíve čo nám o ňom – zo svojho uhla pohľadu – povedali iní. Tento mód teda predstavuje určité špekulácie, a preto ho aj tak voláme. Problém je ten, že oproti reálnemu času zaostávame s odozvou za Skutočným časom o nejakých 2,5 -3 sekundy. Ak sa jedná o situáciu boja o život, o šmyk na zľadovatenej ceste a podobne, tak sme skončili. Tento mód môžeme charakterizovať ako vyložene rozumový, ale bez Duše.

Emocionálny mód fungovania psychiky nás zase posúva do času pred realitou, t.j. do budúcnosti. V emocionálnom móde je vypnutý rozum, ale naplno aktivizované emócie. Typickým „posúvačom“ do tohto stavu sú náboženstvá. Ale – a to je veľká neočakávanosť pre mnohých – v „náboženskom“ móde sa môžu ocitnúť aj ľudia, ktorí vôbec nechodia do kostola, na žiadne „obrady a rituály“. Pozrime sa na princíp, ako nás udržiavajú v Matrixe, pričom si ako príklad vezmime Ukrajinu.

Predchádzajúceho prezidenta Janukoviča aj dnešného Porošenka dosadili tí istí ľudia. Im je srdečne jedno kto tam je, oni riadia situáciu vo svoj prospech, čo je asi takto:

Janukovičov systém riadenia Ukrajiny bol založený na korupcii. Ukrajina celkovo je jediný nástupnícky štát bývalého Východného bloku, v ktorom bol za posledných 20 rokov NULOVÝ hospodársky rast, ale miliardárov pribudlo neúrekom – ostatne aj od začiatku vojny na Donbase značne narástol počet milionárov v Kyjeve. Janukovič teda naozaj nebol dobrý prezident – ale to bol aj cieľ. Len takto sa dalo zaručiť, že ľudia začali dlhodobo špekulovať, ako túto situáciu v krajine zlepšiť. Spoločnosť bola teda navodená do špekulatívneho módu v štýle „je Janukovič dobrý prezident“?, „nemali by sme ho vymeniť“?, „koho vybrať a ako to urobiť?“… a tak ďalej. Vo vhodnej chvíli spustili Majdan, ktorého sa zúčastnilo množstvo ľudí… veď naozaj chceli zmenu k lepšiemu. Na to, aby ich tam dostali postupne prepínali ich mysle do emocionálneho módu budovaním vzdušných zámkov o tom, ako im Západ a USA pomôže, ako sa budú mať všetci dobre, ako je dobre byť na Západe a podobné nezmysly, ktorými sme ostatne nie tak dávno prešli aj my. V emocionálnom móde – pri vypnutom rozume – sa dostali do vojny, ktorá aj bola cieľom Anglosasov. Teraz vidíme postupné prepínanie módu spätne do špekulatívneho, teda či je Porošenko dobrý alebo nie a podobné úvahy. Všimnite si, že tento matrixový systém prepína vyložene medzi Špekulatívnym a Emocionálnym módom tak, aby sa ľudia nikdy nedostali do nášho prirodzeného módu, ktorý by mal byť „Tu a teraz“. A takto to robia už tisíc rokov.

Z tohto uhla pohľadu dostali aj srbského prezidenta Miloševiča tam, kde chceli. Bol naozajstným vlastencom, ale bol nepozorovane vtiahnutý do hry. Ak by neobsadil Kosovo, nemalo by NATO dôvod bombardovať Juhosláviu. Jeho to stálo nakoniec život, ale možno do smrti nepochopil podstatu tejto hry… a takýchto prípadov bolo za posledných 20 rokov veľa. U nás netreba podceňovať problém Fico – Kiska, či Fico a niekto iný a podobne.

Nuž teda, čo to naozaj je Náboženstvo? Stav mysle v Emocionálnom móde spolu s videním iba jednej, kýmsi preferovanej hrany Obrazu. V skutočnosti sa v tomto stave očividne nachádzajú aj naši „Kobisti“, ale samozrejme nie všetci, čo sa touto problematikou zapodievajú.

A čo obrady a rituály? Sú to činnosti, ktoré riadeným, kontrolovaným spôsobom menia energeticko-informačné pole okolo ľudí prítomných resp. zúčastňujúcich sa daného obradu alebo rituálu. Obrad je činnosť, ktorú vykonávajú dvaja alebo viacerí ľudia, rituál – napájanie sa na rytmy Vesmíru – vykonáva jeden človek. Obradom je napríklad chorovod, lebo v ňom sa vyrovnávajú energie biopolí všetkých zúčastnených. Ale obradom je aj napr. hlasovanie v parlamente, lebo sa mení energeticko-informačné pole konkrétnej skupiny ľudí a následne – bohužiaľ – aj obyvateľov celej krajiny. Rituálom je aj prejav nejakého prezidenta, povedzme Putina na pôde OSN, lebo tým, čo povedal zmenil energeticko-informačné pole konkrétnej skupiny ľudí, v takomto prípade dokonca celého sveta. Ale rituálom je napríklad aj prednáška profesora Jefimova, resp. akéhokoľvek iného subjektu KOB, lebo mení energeticko-informačné pole účastníkov prednášky. Z toho teda vyplýva – podľa ich vlastnej definície – že KOB je náboženstvo.

Vieme, že každý známy objekt má svoje pole, lebo všetko nižšie je iba obrazom vyššieho. Tento princíp platí – samozrejme – aj pre informáciu.

Poľom informácie je energia, čo je principiálne zobrazené na obrázku vľavo. Zobrazenie však môže byť aj vektorové – druhý obrázok – lebo každá informácia niekde smeruje našu energiu.

Z nášho pohľadu informácia je svedectvom o čomkoľvek. Informácia sama osebe ešte nie je Múdrosťou, preto informovaný človek nemusí byť nevyhnutne múdry. Z védického pohľadu sa informácia mení na Múdrosť výlučne po „osobnom spracovaní“, t.j. po nadobudnutí osobnej skúsenosti. Z tohto pohľadu je výslovne NEVYHNUTNÉ, aby sa ľudia stretávali na osobnej úrovni, aby fungovali ako občina. Styk výlučne cez „múdre“ komentáre prostredníctvom internetu je nedostatočný. A tu je jeden z „handicapov“ našich lokálnych kobistov. Zatiaľ čo v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku sa bežne môžete dostať na ich prednášky – rituály – v našom prostredí len „internetujú“. Žeby zato niekto označoval Vieru za náboženstvo – a tým vylučoval obrady a rituály – lebo sám má mindráky stretávať sa a komunikovať na osobnej, fyzickej úrovni? Nuž, pred nami je možno vojna, a ak si niekto myslí, že sa ubránia napríklad pred utečencami „tvrdým lajkovaním“… nech snívajú ďalej. Žiadna komunita si nemôže dať prívlastok SLOVANIA ak sa nestretáva na úrovni osobnej, fyzickej. Osobný kontakt nikdy nič nenahradí.

Tu vidíme jeden z veľkých paradoxov kobistov. Hoci na jednej strane ovládajú databázou brilantných znalostí, potom zrazu naivne robia až zarážajúco banálne a primitívne chyby. Hoci prednášajú o egregoroch a energeticko-informačných poliach, etymológia slov je pre nich neraz postavená na vode. Z védického pohľadu je kompletne celý Vesmír vzájomne – aj keď pre nevedomých neviditeľne – previazaný, teda nemôže platiť, že vydanie akejkoľvek zvukovej frekvencie nie je naviazané na konkrétne – hoci neviditeľné – objekty zo svetov iných rozmerností. Hoci nepopierajú, že používanie mantier je takýto mechanizmus, zrazu si oni sami – doslovne odnikadiaľ – zavedú definície, pre ktoré táto väzba neplatí. Príkladom sú také ich definičné „výdobytky“ ako napr. „náboženstvo“ či „demokracia“. Zatiaľ čo u náboženstva vychádzajú z definície, ktorú samú osebe zaviedol náboženský smer – ešte sa aj odvolávajú na latinský pôvod slova – v prípade etymológie slov „demokracia“ im očividne ušlo všetko, čo o tomto – pôvodom gréckom slove – hovoria samotní autori, Gréci, okrem iného Platón. Ak niekomu stačí, aby pre definíciu náboženstva súhlasil s definíciou, ktorú si zaviedlo samotné náboženstvo, tak problém nerieši – ako odporúča aj Einstein – z úrovne o stupeň vyššej, ale iba z tej istej. Takto sa môže chovať iba jeden náboženský smer voči druhému – teda iba iná, konkurenčná konfesia. Keďže nám je jasné, že náboženstvo je iba jedna z projekcií Viery – jedna hrana Obrazu – a túto definíciu zavádzajú v emocionálnom móde fungovania psychiky – tak znovu prichádzame k tomu, že KOB je náboženstvo. Teda zlodej kričí chyťte zlodeja… a ešte sa aj vyhýbajú priamym spoločným stretnutiam.

Riadením spoločnosti ovládaním Psychického času a vyblokovaním obrazového chápania realizujú našu porobu. Riadenie je tým efektívnejšie, čím menej o systéme riadenia vie riadený objekt, ktorý je riadený subjektom. O Psychickom čase vedia ľudia kasty Mudrcov a čiastočne ho dokážu zapínať charakterníci, t.j. kasta Víťazov. Ani len o ňom netušia Vesi a Smerdi. Nie náhodou demokratický volebný systém inštaluje do parlamentov práve Smerdov…

Táto problematika je veľmi široká na jeden článok, ale ešte aspoň o systéme riadenia objektov. Kde ide naša pozornosť, tak odchádza naša životná energia. Takýmto spôsobom „kŕmime“ tých, na ktorých niekto upútava našu pozornosť. Ak napríklad po ulici idú v nejakom sprievode homosexuáli, väčšina ľudí okamžite na nich zameria pozornosť. Kým homosexuál, narkoman, alebo ktokoľvek z neľudí nemá našu pozornosť, sme my riadiacim subjektom a on je objektom riadenia – z pohľadu našej psychiky. Akonáhle sa na problém skoncentrujeme, zúčastnime sa ho, tak okamžite sa my stávame riadeným objektom a riadiacim subjektom sa stáva on. Preto jediná správna reakcia je pochopiť ako pracuje naša psychika, t.j. myseľ a prestaviť sa kompletne do módu pozorovateľa.  Vidím… no a čo? Musíme si uvedomiť, že ľudí je dnes na zemi ZANEDBATEĽNÁ MENŠINA. Homosexuáli a podobní sú neľudia, teda je to normálny mód ich správania sa, nie je na tom nič nezvyčajné. Oni jednoducho sú taký druh. My máme povinnosť chrániť a vyvíjať svoje Rody, nie „kŕmiť“ cudzozemcov. Akonáhle sa chytíme do pasce a prestavíme do emocionálneho módu fungovania psychiky sme tam, kam nás chceli dostať.

Čo si možno z toho všetkého zobrať? Nedajme sa chytiť do termínov a zbytočných polemík, ktoré sú zamerané iba na získanie kontroly nad nami. Veľmi vhodné je chrániť sa aj nejakým spôsobom meditácií, ale to je už iná oblasť. Najskôr musí prísť poznanie.

Mnoho ľudí padlo do konfesnej pasce a ich myseľ je reálne v náboženskej „ríši“. Jedným zo spôsobov, ako sa začať v tom orientovať je pozorovať stav vlastného vedomia. Ak niekto používa zvraty ako „pán farár povedal“, „Sidorov povedal“, „Zolotajev povedal“, „pápež hovorí“, „páter Dij povedal“, tak takíto ľudia nehľadajú vlastnú cestu formou vlastného rozumového vývoja, iba pohodlne kopírujú cudzie myšlienky. V podstate nie je žiadny rozdiel medzi tým, keď niekto povie „Ježiško príde a všetko dá do poriadku“, výrokom „Perún príde a všetko dá do poriadku“, či „Zákon času všetko vyrieši“. Nie je dôležité, kde sme sa konfesne zaradili, ale kde je naša myseľ, v akom móde funguje. Stúpenci konfesií potrebujú na kontakt s Vyšším Svetom prostredníkov, Staroverec hľadá spojenie sám. To je rozdiel medzi konfesiou a Vierou. Ostatné nie je dôležité.

Dnes si mnohí myslia, že si môžu sami vypracovať pravidlá aké chcú. Pravidlá, ktoré platia v celej Galaxii už dávno jestvujú. Sú stále prítomné, preto ich bolo možné v minulosti „stiahnuť“ a vypracovať povedzme Vnútorný Prediktor ZSSR. Ale ide vždy o tie isté pravidlá, lebo iné nemajú odkiaľ byť. Je to podobné pravidlám cestnej premávky. Musia byť rovnaké, lebo nemôže si každý jazdiť na ktorej strane cesty chce, dávať si prednosť kedy chce a podobne. Všetci vieme, ako to môže skončiť. Pravda je však aj to, že dopravná Polícia nie je všade, takže mnohí nadobudnú dojem, že si môžu stanovovať svoje pravidlá. Ale skôr lebo neskôr príde policajt, alebo spôsobia kolíziu.

Noc Svaroga skončila a majitelia Midgard-Zeme postupne začínajú navodzovať svoje pravidlá. Je to podobné situácii veľkého podniku a nočného strážnika. Keďže v noci tam nikto nie je, môže sa zdať, že nočný strážnik je pánom celého podniku. Má odvšadiaľ kľúče a ku všetkému sa dostane. Ale akonáhle nastane ráno a prídu majitelia, nočný vrátnik tam nemá viac čo robiť. A nočný vrátnik sa práve dostáva do stavu, že sa bude musieť pobrať. Preberme riadenie do vlastných rúk, aby sme neostali za bránami podniku.