Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • NADOBUDNUTIE RODOVEJ SILY

    Pred nejakým časom boli u nás veľmi populárne knihy od doktora Valeria Sineľnikova, a to dokonca do takej miery, že sa ich oplatilo prekladať aj do slovenčiny, pretože inak je prax vydavateľstiev spravidla taká, že knihy zahraničných autorov prekladajú iba do češtiny. Teraz nechajme bokom dôvod, prečo je to tak, ale ukazuje to na veľmi nízke národné povedomie Slovákov – aj keď to zodpovedá podstate tohto názvu. Slovien je nepokrstený Slovan, Slovák je kresťan, t.j. – aj keď by sa radi dávali do roviny že sú Slovania – nie je to tak. Slovan – ako už vieme – je stav Duše, je to Vierovyznanie našich Predkov. Slovan je ten, kto slávi Slav a Prav, Slovák spravidla slávi už iba cudzích Predkov – v Biblii sa dočítame od koho.

    Napriek tomu siahneme po jednej z kníh doktora Valerija Sineľnikova, a síce po knihe s názvom VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Takže Valerij Sineľnikov a kapitola z jeho knihy:

    Prečo jeden mravec nevie, ako postaviť mravenisko? Dokonca ani desať, dvadsať či tridsať mravcov to nedokáže. Len zmätene pobehujú jeden cez druhého. A len keď sa ich nazhromaždí určité množstvo, tak ako keby na rozkaz z jedného centra začnú stavať svoj dom podľa presných pravidiel.

    Mravenisko je veľmi zložitý, mnohoposchodový komplex, ale každý mravec presne vie, čo má robiť. Vedci rozdelili rozostavané mravenisko tenkým oloveným plechom na dve polovice, čím zároveň vylúčili možnosť stretávania sa mravcov. Ale tento pracovitý hmyz postavil mravenisko z oboch strán tabule tak, ako keby tam ani nebola. Pritom všetky chodby z oboch strán mraveniska sa presne zhodovali.

    Ukazuje sa, že takto sa chovajú nielen mravce, ale aj iný hmyz. V podstate to isté robia aj sťahovavé vtáky. Jeden vták nevie kam má letieť. Nevedia to ani dva, ani päť vtákov. Ale keď sa ich zhromaždí určitý počet, tak jeden z nich sa stáva vodcom a vedie ostatných po presne stanovenej trase. Odkiaľ dostáva túto nevyhnutnú informáciu? V minulosti si vedci mysleli, že vodcom sa môže stať iba skúsený samec, ktorý túto trasu už pozná. Ale ukázalo sa, že vodcom sa môže stať aj celkom mladý vták, ktorý ešte po tejto trase neletel ani raz.

    Je zaujímavé si všimnúť, že životná činnosť ľudí podlieha tým istým pravidlám. Ak bude každý z nás žiť sám pre seba, tak nech budeme robiť čokoľvek, aj tak nebudeme vedieť, čo naozaj pre plnohodnotný život potrebujeme.

    Dedičstvo našich Predkov na tejto planéte je veľmi staré. Podľa Véd už trvá milióny rokov. A celá táto kolosálna skúsenosť, celá táto informácia je obsiahnutá v nás. Je zakódovaná na genetickej úrovni. Aká to ohromná Sila! Keď hovoríme, že pod Poltavou sme porazili Švédov, tak tým doslovne rozumieme, že to MY sme boli účastníkmi týchto bojov. V podstate to MY všetko pamätáme. Ak počujem o tom, že pred mnoho tisíc rokmi naši Predkovia opustili svoju pravlasť Hyperboreu a presťahovali sa na eurázijský kontinent, tak každá bunka môjho tela na túto informáciu reaguje. Toto poznanie ja zapísané v hlbinách môjho podvedomia.

    Ak naše činy budú zodpovedať úsiliam, ktoré sú zapísané v Rodovej pamäti, ak budeme napĺňať Zápovede Predkov a sväto ctiť Tradície, tak nadobudneme RODOVÉ VEDOMIE (spoločné vedomie s Rodom). Znamená to, že môžeme využívať spoločnú Rodovú pamäť so všetkým, čo je v nej nazhromaždené. Takého konanie naši Predkovia nazývali Zdravomyslie, pretože po pripojení sa na NEHO konáme podľa Pravi, t.j. správne.

    Spojenie pokolení, ich harmonická vzájomná činnosť je pre všetkých členov Rodu veľmi dôležitá. Bez súčinnosti s Rodom nie je možný Duchovný vývoj. Presnejšie, je možný iba do určitej úrovne, pretože ďalej možno postupovať iba ak sa naplníme energiou Roda. Na toto je pre rovesníkov veľmi dôležité učiť sa pochopiť jeden druhého a pomáhať jeden druhému. Rod vychováva úctu jedného k druhému, úctu k starším, a to je nevyhnutná podmienka Duchovného vývoja. Sily a energie vložené do týchto vzťahov sa vrátia stonásobne.

    Vo svojej podstate je úcta a uvážlivosť k starším veľmi vážna askéza. Spolu s úctou k Predkom a starcom, k volchvom a duchovným radcom k nám prichádza Sila Roda. V minulosti sa bez požehnania rodičov nerobili žiadne vážne veci. Deti boli poslušné, rozumeli tomu, čo to je spojenie s Rodom. Je to ohromná Sila. Je to výnimočná Sila. Sila Života.

    Ako strom bez koreňov vyschne, tak aj človek bez spojenia s Rodom nie je životaschopný. Preto ak máme s rodičmi problémy a nezhody, okamžite im odpustite. Jediný cit, ktorý môžeme a musíme mať k rodičom je cit hlbokej lásky, úcty a vďaky.

    Jednoducho sa zmeňte vy sami, začnite ich potešovať vašimi vlastnými zmenami a dosiahnutými úspechmi v živote, a vtedy vaši rodičia sa začnú neodvratne meniť podľa zákonu odrazu.

    Raz som zašiel na návštevu k svojim rodičom. Práve pozerali akýsi mexický alebo brazílsky seriál. Ja nepozerám televízor už veľa rokov, ale nechcel som ich rušiť, a preto som sa rozhodol ho dopozerať s nimi. „Je to jedno – pomyslel som si – uvidím, čo teraz v tej škatuľke ukazujú“. Vysvitlo, že to bolo veľmi zaujímavé a poučné.

    Podľa televízneho príbehu otec, ktorý žil v chatrči prišiel k svojej dcére, popýtať peniaze na liečbu matky. Dcéra bola najstaršia z detí a kedysi, keď mala štrnásť rokov ju otec vyhnal z domu. „Niet čím kŕmiť darmožráčov – povedal. Choď a prebíjaj sa životom sama“. A prebila sa. Bolo jej veľmi ťažko, musela veľa pracovať aby mala čo jesť, ale postupne si zarobila nejaké peniaze, potom sa stala úspešnou v podnikaní, otvorila si vlastný obchod, kúpila dom. A odvtedy ako ju vyhnali z rodičovského domu už prešlo asi dvadsať rokov, i starček prišiel k nej pýtať peniaze.

    Ako si sa vôbec odvážil prísť ku mne? – kričala na neho dcéra. Ty niktoš! Vyhodil si ma na ulicu a teraz, keď som sa stala úspešnou, si si na mňa spomenul.

    A vtedy jej starček povedal múdre slová:

    Vieš, v skutočnosti by si mi mala byť vďačná.

    Tebe? Vďačná? Za čo? – rozzúrila sa žena.

    Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, som ti pomohol zmeniť tvoj osud. Ak by som ťa nebol vyhnal, tak teraz by si určite toto všetko nemala. Pozri na svojich bratov – pokračoval otec. Jeden zomrel na tuberkulózu, druhý je narkoman a tretí – najmladší – už je v bande zločincov.

    Nevedno čo by bolo s tebou, ale jedno je jasné – nebolo by to nič dobré. Potrebovala si postrčiť a ja som ťa postrčil. Kruto? Áno. Ale inak by sa to nepodarilo.

    Po týchto slovách sa otec otočil a odišiel. Ale jeho dcéra ešte veľmi dlho a úporne rozmýšľala.

    Na druhý deň prišla k svojej kamarátke a o všetkom jej porozprávala. A tá jej povedala, že otec má pravdu.

    Často údery osudu – povedala kamarátka – nám pomáhajú stať sa silnejšími.

    Po tomto všetkom hlavná hrdinka sa začala starať o svojich rodičov a pomáhať svojim bratom.

    Začiatkom 20. storočia revolúcia odrezala korene väčšiny Rodov. Aj ďalšia činnosť vlády bola nasmerovaná na to, aby ešte viac rozrušila spojenie pokolení: masové presídľovanie ľudí, represie, odstúpenie od duchovnosti priviedli k tomu, že sme dostali Ivanov, ktorí nepamätajú rodstvá. Teraz nastal čas prinavrátiť rodové korene a spojenie pokolení.

    My, ktorí žijeme vo veľkých mestách „civilizovaného“ sveta sme začali zabúdať na existenciu Roda. Dokonca majiteľ psa s vynikajúcim rodokmeňom neraz pozná jeho rodstvo do desiateho kolena, ale my nemáme poňatie o svojom vlastnom rodovom strome. A ešte ak ako-tak poznáme životy svojich rodičov, tak čo už vieme o druhom, treťom pokolení?

    Aby sme sa dobre dobre zorientovali vo svojom živote, mali by sme presne spoznať životy našich blízkych. Kde sa narodili, ako prebehlo ich detstvo, ako sa vaši rodičia zoznámili, za akých okolností, aké boli ich vzťahy? Dôležité je vedieť, aké bolo ich poslanie, druh zamestnania. Ak hlboko vnikneme do týchto otázok, potom môžeme mnoho pochopiť zo svojho života. A ak sa ešte pohrúžime do životov dedkov a babičiek…

    Celkovo nie je najdôležitejšie množstvo pokolení svojho Rodu (hoci aj to je dôležité), ale hĺbka pochopenia životov predchádzajúcich pokolení. A ešte dôležitejšie je naladiť dobré vzťahy so živými členmi Rodu. Cez nich ožíva celý Rod.

    Raz som sa zoznámil s jedným veľmi zaujímavým človekom, ktorý sa už dávno zaoberá slovanským Védizmom. V rámci svojho zamestnania bol v Afrike, v hlavnom meste Nigérie, ako člen jednej ukrajinskej delegácie. Tam sa zoznámil s Nigérijcom, ktorý sa svojho času učil v Moskve na Univerzite Patrica Lumumbu. Tento ho pozval na návštevu do džungle, kde žije jeho kmeň.

    Bol som maximálne prekvapený! – rozprával môj známy. Predstav si, hlboko v džungli žije africký kmeň podľa védických zákonov našich Predkov. U nich doteraz panuje občinno-rodové zriadenie – pokračoval vo svojom rozprávaní môj známy – ale nemôžeme ich nazývať divochmi. Skôr naopak: to sme my so svojimi chybami a strasťami oproti nim divosi. U nich je všetko harmonické a správne. Mladší si ctia a rešpektujú starších. So všetkým sa s nimi radia. Mládenci, ktorí dosiahli určitý vek, podstupujú rad dôležitých skúšok a posvätení. Každý koná svoju prácu, ale v prvom rade robia všetko pre blaho občiny. Majú radu starších, ktorá rozhoduje o všetkých otázkach. Majú šamana, tak ako my volchva, s ktorým sa radia vo vážnych veciach a na ktorého sa obracajú o pomoc v prípade choroby.

    Kedysi mi hovoril môj dedo – skončil svoje rozprávania známy – ty, Andrej, musíš prežiť svoj život čestne a dôstojne, aby, keď príde čas, si sa mohol postaviť pred Predkami a Bohmi a povedať im: „Vy ste ma porodili a ja som urobil toto a toto na rozkvet nášho Rodu, Národu, Dŕžavy, na rozmnoženie Rodu Slovanského“.

    Preto, aby sa nikdy nepretrhlo spojenie pokolení a aby slobodne tiekli rodové energie, naši Predkovia mali obrad požehnania. Žehnali rodičia a starší v Rode svoje deti a vnukov na vytvorenie rodiny, na vykonanie akýchkoľvek činností. Je to veľmi dôležitý obrad. Každému v Rode umožňoval získať prístup k energiám Roda.

    V našich časoch mládež vo väčšine prípadov nepozná tento obrad a žije bez požehnania rodičov. Okrem toho robia veľa proti radám Predkov, a z toho pochádza množstvo prekliatí. Možno, že ani naši rodičia už nedostali požehnanie od svojich rodičov. Aj oni sami potrebujú pomoc a podporu Roda.

    Človek, ktorý nemá rodičovské požehnanie má prerušený prístup k energiám Roda i on sám sa oveľa ťažšie vysporiadáva s určitými životnými situáciami. Máme špeciálnu meditáciu, ktorá sa aj nazýva „Požehnanie“. Ona umožňuje dostať požehnanie na jemnohmotnej úrovni od celej reťaze pokolení, spojiť sa s Dušami Predkov. Takéto činy môžu mnohé v živote zmeniť a nové, nezvyčajné energie Roda sa vlejú do vášho života.

    Môžete to urobiť samostatne. Hlavné je uvedomiť si vážnosť požehnania a úprimne si želať ho dostať.

    Druhý dôležitý čin je úprimne poprosiť odpustenie od svojich rodičov za neposlušnosť, za to, že sme často šli proti ich vôli.

    Po tretie, opäť úprimne poďakovať svojim rodičom za akt vášho narodenia sa v tomto svete. Musíte si uvedomiť, že vaši rodičia sú pre vás najlepší. A vy ste to najlepšie dieťa pre nich. Vaša Duša si ich vybrala spomedzi ostatných párov a zaželala si materializovať sa práve skrz tohto muža a túto ženu.

    A nakoniec za štvrté – urobte nejaký konkrétny krok vo vzťahu k vašim rodičom. Môže to byť konkrétny čin, ak sú naporúdzi. Alebo telefónom či pekný list ak sú ďaleko.

    Koniec koncov príďte k svojim rodičom a požiadajte ich o požehnanie, hoci dodatočne. Vysvetlite im načo to je potrebné. Myslím, že vás pochopia.

    Po prijatí požehnania sa zákonite začne meniť život nie iba u toho, kto prešiel obrad, ale aj u príbuzných v celom Rode. Vytvoria sa pozitívne vzťahy, naviažu sa spojenia, odídu problémy, ľahšie sa budú uskutočňovať rôzne úlohy.

    Človek nemôže existovať bez svojho Rodu. Program Rodu bude účinkovať na nás, či to chceme alebo nie. Jediné, čo môžeme urobiť je zmeniť tento program, pracovať na sebe. Veď my sme pánmi svojho života. Hoci to nie je jednoduchá úloha, musíme ju riešiť.

    Rodový program vždy zodpovedá našej osobnej karme. Pred tým, ako sa objavíme na tomto svete, si naša Duša „vyberá“ rodičov v Rode, národnosť, miesto a čas narodenia. Každý z nás je článok v reťazci pokolení. A všetci sa opierame o svojich Predkov. Postav Lebon napísal: „Osud národa riadia v oveľa väčšej miere zomrelé pokolenia než žijúce… My nesieme váhu ich omylov; my dostávame odmenu za ich dobré činy“.

    Rodový program je súhrn činov našich Predkov. Ale zároveň plne odzrkadľuje náš osobný program. Ak sa chcete dozvedieť o vašich minulých životoch, je to veľmi jednoduché. A pritom dôveryhodné. Obzrime sa vôkol. Vzhliadnime do hlbiny nášho Rodu. Napríklad, máte mamu učiteľku a otca vojaka. Znamená to, že v jednom z vašich predchádzajúcich životov ste boli učiteľom a v druhom vojakom. Ak jeden dedko bol účtovník a druhý bojoval a zahynul na fronte, tak v jednom živote ste mali do činenia s peniazmi a v druhom ste bránili svoju Vlasť a padli chrabrou smrťou. To isté sa týka aj charakteru a schopností. Ak niekto z príbuzných konzumuje alkohol, tak tento problém jestvoval v minulom živote. Ak mama mala veľmi dobrý hlas a otec písal krásne básne, tak tieto schopnosti máte aj vy na hlbokej genetickej úrovni.

    Skúmajte svoj Rod s láskou, pozornosťou a úctou. Pomôže vám to lepšie pochopiť seba, svoje problémy, uvedomiť si svoje poslanie. Overte si to a nájdete tam veľa zaujímavého pre seba.

    Je nevyhnutné poznať svoje korene, musíme poznať svoj genealogický strom. Tí, ktorí sa tým zaoberajú občas nájdu špecifickú následnosť udalostí, ktoré sa v Rode opakujú z pokolenia na pokolenie. Mnohé naše dnešné problémy sú tak či onak spojené z nejakými udalosťami minulosti. Kde začať?

    Na hĺbkovú prácu je dobre zozbierať informácie o troch-štyroch pokoleniach svojich Predkov. Začnite s tým, že sa popýtate svojich najbližších príbuzných o kľúčových udalostiach: narodenie, škola, svadba, smrť. Užitočná bude aj informácia o druhu činnosti, o vzťahoch v rodine, o materiálnej situácii, aké boli v Rode choroby. Zozbierajte maximum informácií o bratoch a sestrách príbuzných, o vašich dedkoch a babkách. Zostavte rodinný fotoalbum. V niektorých Rodoch sa mohli zachovať staré predmety a listy. Potom nadviažte spojenia s týmito príbuznými. Pošlite im listy.

    Vysvetlite im, že zostavujete dejiny svojho Rodu a potrebujete podrobné informácie o blízkych ľuďoch.

    V mnohých kultúrach je zvykom zobrazovať Rod v tvare stromu. Strom je najstarším symbolom Života. Z ďalekej minulosti sa nám dochoval Obraz Rodového Stromu, ktorý zobrazuje jednotu a spojenie troch čias: minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Korene stromu predstavujú Predkov, kmeň žijúcich, koruna a vetvy budúcnosť Rodu, potomkov, pokračovanie Rodu vo večnosti. Ľudia a semená zasievajúce priestor okolo stromu a aj listy, ktoré na jeseň vednú a na jar sa znova zazelenajú – je to znak nekonečne sa rodiaceho života v zmene pokolení…

    V prvopočiatočnej pamäti človečenstva žije protoobraz Svätého Svetového Stromu, ktorý odráža božskú vesmírnu stavbu Všehomíru…

    Jestvovali Sväté Háje, v ktorých sa naši Predkovia stýkali so svojimi Rodovými Stromami, tvorili obrady, ktoré podporujú celistvosť Rodov. Ctením si Rodových Stromov oživovali pohyb rodových energií, dostávali prístup k sile Roda. Oni rozumeli aký dôležitý význam má spojenie s rodnou zemou, spojenie s Prírodou, ktorá kŕmi skrz korene silné, prekvitajúce rodiny.

    Naši Predkovia ovládali na základe uvedomelej myšlienky Roda zvláštne umenie RODOLAD, čo je umenie vytvorenia rodiny, uchovania ľúbosti a ladu medzi partnermi, výchovy detí, ovládnutia priestoru rodiny, rodinného kozubu. Je to celistvý svetonázorový systém pohľadu na rodinu, na role muža a ženy, na rodičovské povinnosti, na povinnosti pred Rodom a spoločenstvom. Každý Rod, každý Rodový strom má ohromný význam v človečenskom sade! Je nutné si uvedomiť rolu Rodu, svoju úlohu v tejto materializácii, ohromnú zodpovednosť v reťazi rodových väzieb. Naši Predkovia svojimi životmi pripravili náš príchod tu, my sme pripravili príchod svojim potomkom. Načo je dôležité spojenie so svojimi príbuznými? Sme ako vetvičky jedného stromu a vyschnutie vetvičiek privedie k vyschnutiu celého Stromu Rodu.

    Všetko, čo bolo zrodené Rodom predovšetkým nesie v sebe jeho meno: Rod, Rody, náRod, Rodina, PríRoda (Pridané Rodu), Rodokmeň, Rodnik, bRada (bohatstvo Roda), úRoda. Duša národa je zapečatená v jeho jazyku. Rod je večnou a nerozdeliteľnou celostnosťou, vyrastajúcou z jedného svätého koreňa. Naši Predkovia vedeli o duchovno-telesnej jednote človeka a Vesmíru. Rod Nebeský je duchovná časť Vesmíru a Rod Pozemský človečenský je jeho materiálne zhmotnenie.

    Symbol Stromu Života a symbol Stromu Rodu sú identické a jeden druhému aj otvárajú jeden zo zákonov Vesmíru, v súlade s ktorým je z prvopočiatočnej božskej energie vytvorený Vesmír: ako hore, tak dolu, čo vo veľkom, to aj v malom.

    Nuž tak náš Rod je z jednej strany zdroj Sily, ktorá nám dáva život a z druhej strany to je naša Karma, naša Púť. Jestvuje naša Púť a Púť Roda. Jeden bez druhého nemôže existovať. Každý z nás má svoje poslanie. A ono je pevne zapletené do osudu Rodu. Niečo musíme urobiť my, niečím musíme prejsť, aby sme zmenili svoju osobnú karmu a karmu svojho Rodu.

    Naši Predkovia vedeli, že človek keď dosiahne dokonalosť pomáha svojmu Rodu na sedem pokolení do budúcnosti a na sedem pokolení do minulosti. Takto sa hromadí Sila Zbožnosti Rodu, ktorá prechádza z jedného pokolenia na druhé. A naopak, ak my „oddáme svoju Dušu temným silám“, tak degradujeme nielen sami, ale aj vyťahujeme energiu svojho Rodu na desiatky pokolení dopredu aj dozadu. Týmto sa v podstate vysvetľuje, prečo jeden človek má od narodenia nejaké dobrá, zatiaľ čo druhý nemá nič. Takže ako budeme nakladať so svojou silou závisí vyložene od nás. Sila Zbožnosti Rodu je základ pre narodenie geniálneho dieťatka.

    Všeobecný mier a šťastie budú vtedy na Midgard-Zemi upevnené, keď sa každý človek vráti k svojim rodovým koreňom a splní svoju úlohu.

    Toto bol posledný odstavec z prekladu knihy Valeria Sineľnikova VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Nuž, niet čo dodať. Stačí len dobre popremýšľať o obsahu tohto úryvku…

  • ZDRAVOMYSLIE ALEBO „VLASTNÝ NÁZOR“?

    Pre väčšinu dnešných ľudí pravdepodobne dosť nezrozumiteľný názov pre článok – aký môžu mať tieto dva pojmy vzájomný vzťah? Dajú sa vôbec porovnávať? Nuž – a to budete asi diviť – hovoria o dvoch zásadných pohľadoch na život, o rozdiele medzi Rodovým zriadením a Civilizáciou. Predtým, než sa dostaneme k ich výkladu pamätajte, že veľa našich dnešných slov – ak sú aj starého pôvodu – majú zmenený pôvodný význam, t.j. sú na nich naviazané iné, lživé obrazy. Okolo seba vidíme rýchly posun v polarizácii Sveta – presne podľa starých predpovedí. Ale situácia sa vyvinula tak, že pre ľudí, ktorí majú záujem hľadať cestu k vlastným Predkom prišla „ukážková lekcia“ Védického svetonázoru. Najskôr sme videli zaklapnúť dobre mazanú pascu – aj keď internetoví trollovia sa trochu prerátali, a teraz si vyvoďme poznanie z informácie, ktorú nám táto udalosť poskytla. Ale znova – najskôr si povedzme, čo to – podľa Véd – informácia vlastne je:

    INFORMÁCIA – svedectvo o okolitom svete, ohraničené schopnosťou ponímania umu, t.j. zmyslov človeka (čuchu, sluchu, chute, zraku a hmatu).

    Keďže sa tu spomína um musíme si vyjasniť, čo to vlastne je:

    UM – schopnosť Kolubieho tela (jedno z deviatich základných tiel podľa Véd) prijímať informáciu o okolitom svete prostredníctvo piatich zmyslov: čuchu, sluchu, chute, zraku a hmatu.

    Toto je jedna stránka veci, teraz si zopakujme, čo to je Zdravomyslie:

    ZDRAVOMYSLIE – svedomité používanie troch základov poznávania absolútnej Pravdy (Istiny): názor znalého človeka, názor Védických spisov (Zápovede Predkov) a osobnej skúsenosti. Všetky tri zložky musia dávať ten istý význam. Ak by sme používali ľubovoľné dva základy – a o to skôr, ak iba jeden – tak je veľká pravdepodobnosť chyby. Ten, kto pri hľadaní pravdy správne používa všetky tri základy prejavuje zdravú myseľ, čo jediné umožňuje zbavovať sa omylov a chýb.

    Vyložili sme si základné pojmy, a teraz sa pozrime okolo seba cez optiku týchto troch pojmov. Predtým si však uvedomme, že naši Predkovia sa za dávnych čias v otázkach spoločného rozhodovania o dôležitých spoločných veciach na kopách, veče či Kruhoch zhodovali JEDNOMYSEĽNE – áno, vidíte dobre, nie väčšinou či už takou, alebo onakou. Ako to bolo možné? Nemali to „nariaďované“? Pokiaľ nebola dosahovaná jednomyseľnosť, tak návrh nemohol byť prijatý. Tzv. demokratická väčšina totiž vždy znamená, že na nejakom mieste dôjde aj k násilnému presadeniu si „názoru väčšiny…

    Informácia je teda to, čo dostaneme od okolitého sveta, Zdravomyslie je to, čo dostávame od Predkov – ak vieme odkaz prijímať.

    S informáciou samotnou je dnes jeden principiálny problém – kde nám dnes dávajú pravdivú, čistú, neupravenú, neprepasírovanú a ešte ktovie akú informáciu? V podmienkach civilizácie je to výlučne to, čo dostávame z egregoru civilizácie – najčastejšie prostredníctvom médií – a navyše cez Um, t.j. cez našich päť zmyslov. A aké to vlastne máme tie naše zmysly? Sú to najlepšie zmysly na Zemi? Ak budeme úprimní musíme si priznať, že ani náhodou. Náš čuch? Pes ho má neporovnateľne lepší. Náš zrak? Je veľmi ohraničený – nevidíme množstvo frekvencií mimo nášho „užívateľského“ spektra, nevidíme napríklad ani rádioaktívne žiarenie. Sluch? Už spomínaný pes nás „skryje do vrecka“ – nehovoriac opäť o infrazvuku a ultrazvuku… treba nám pokračovať? Teda to, čo nám vytvára „vlastný názor“ je založené na schopnostiach nášho umu, presnejšie na ohraničených možnostiach našich zmyslov. Takto sa stáva, že ak každej vhodne zvolenej cieľovej skupinke odborníci „naservírujú“ vhodne „spracovaný“ kúsoček informácie, tak každá skupinka si v rámci svojho egregora vytvorí „vlastný názor“ – určite odlišný od „vlastného názoru“ inej skupinky. Nehovoriac už o tom, že aj jednotlivci v rámci jednej skupinky musia mať zákonite rozdielne „vlastné názory“ – veď nijaká individuálny kombinácia piatich zmyslov nie je absolútne zhodná s druhou individuálnou kombináciou hoci aj takých istých zmyslov. A „pluralita názorov“ je zaručená.

    Takýto stav je používaný v organizácii spoločnosti nazývanej štát, ktorého obľúbenou formou je demokracia. Slovo úplne vystihujúce „kraľovanie“ domény vlastných názorov a autorizácia vynucovaniu si postojov väčšiny na menšine. Ale ak dobre „upravíte“ napríklad voľby, tak už začne byť otázne aj či naozaj väčšina vládne menšine. Ale to môže nakoniec byť iba váš osobný názor…

    Už samotné slovo „demokracia“ hovorí o tom, čo sa dá od tohto systému čakať. Demos bol síce v Aténach názov pre slobodný ľud – ale „slobodný“ za cenu armády otrokov, ktorí na neho otročili. Teda elitná skupina má všetku moc v rukách na základe otrockej podriadenosti zvyšnej časti spoločnosti. V Sparte jestvoval iný ľud – v dobrom antickom slovníku zistíte, že „Ochlos“. Tento výraz sa používal pre všetkých členov národa – v spoločnosti bez otrokov. Aristoteles síce považoval Ochlos za nedvižnú masu – ale masa slobodných ľudí so schopnosťou zdravomyslia sa nedá podriadiť otrokárovi. Aristoteles bol čierny mág a práve on naviedol Alexandra Macedónskeho na napadnutie Tartarie – aj keď neskôr zmenil smer, pretože nebol schopný Tartariu vojensky poraziť. Aristoteles si sľuboval od výpravy zničenie Véd – kníh aj ich nositeľov.

    Pri používaní Zdravomyslia sa človek napája na Rodový egregor – a ten je pre všetkých členov Rodu rovnaký – veď sú jeden Rod. Ak sa to týka otázok nad úroveň jedného Rodu, tak je rovnaký pre všetkých členov Veľkej Rasy. Nuž takto sme mohli byť svorní a jednotní, takto sme si vždy v minulosti pomáhali. Takto funguje Dŕžava. Teda „vlastný názor“ znie síce atraktívne, ale v skutočnosti ide iba o „kŕmenie“ sa cudzou, vhodne pripravenou informáciou, ktorú človek prijíma za svoju (nedostatok poznania), zatiaľ čo Zdravomyslie „preveruje“ informáciu cez Duchovný kanál Rodu. Čo je viac – päť zmyslov alebo Galaxia?

    Nechajme teda iných – ak chcú – spoliehať sa na „vlastný názor“. Nevedia, že ich „vlastný názor“ im niekto pripravil „na mieru“. V každom prípade, s ponímaním na úrovni zmyslov nemožno očakávať pochopenie Absolútnej Pravdy, ale možno zaručiť celoživotné skákanie od jedného názoru k druhému, pričom do žiadnej problematiky taký človek nikdy nevnikne do hĺbky. Ale poznanie je vždy obrazom evolučnej úrovne vývoja človeka, nuž nepreberajme cudziu karmu a stúpajme nahor po Svarge, bratia Slovania. Poznaním, nie dogmou „vlastného názoru“. Používaním Zdravomyslia spracovávame každú informáciu skrz skúsenosť Predkov, používaním „vlastného názoru“ nechávame pracovať iba to, čo budhizmus nazýva ego. No a tu budhizmus používa na vysvetlenie podstaty vynikajúce prirovnanie k opici, ktorá sa dostala do domu, z ktorého má výhľad výlučne cez päť okien – päť zmyslov. Máme o tom článok.

    Náš „domovský“ svetonázor je védický. Hoci by nám ho chceli „správnymi informáciami“ vyvrátiť – zdravomysliaci človek sa už dokáže ubrániť vplyvu temných síl. Zatiaľ čo v nedávnych časoch – hlbokej Noci Svaroga – pracovali mozgy väčšiny ľudí niekde na úrovni 3%, dnes už mnohým ľuďom začínajú pracovať na 7-8%. Tvarom ostáva ich rozsah – im Svetlo schopnosti nezvyšuje – takže sa nedivte, ak mnohí z nich budú do nemoty opakovať „starú pesničku“. Veď tak dlho fungovala…

    Ale Védy sú Védy – sú nám naozaj také cudzie? Vráťme sa k štúrovcom. Samo Chalúpka nám dal Mor ho! Ďalej sme po nich „zdedili“ Slnečnú Runu Bohyne Mary (Morény) ako symbol božstva ochraňujúceho našu domovinu. Dali nám aj našu trikolóru – zástavu, ktorú dodnes používame. V tomto prípade ani symbolicky nejde o to, že má tie isté farby ako ruská – hoci to nie je bezvýznamná spojitosť – ale najmä o to, že tri pruhy symbolizujú Triglava… nuž nezanechali nám náhodou aj niečo o Védach? Hoci to znie veľmi prekvapivo – zanechali:

    „Veda, či jako daktorí chcú vedba, t.j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“.

    J. M. Hurban: Veda a slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14.

    Na stránke sophia.sk si môžete nájsť zaujímavý autora Emila Páleša s názvom ŠTÚROVSKÁ KONCEPCIA SLOVANSKEJ VEDY – ROMANTICKÝ PREŽITOK ALEBO PREDZVESŤ BUDÚCNOSTI? Ak budeme citovať autora: „Hneď vidno, že ide o predstavu odlišnú od dnes platného pojmu vedy. Skúma ducha i hmotu, ľudské vnútro rovnako ako vonkajšiu prírodu; a za cieľ má predovšetkým vychovávanie, zušľachťovanie, mravné pozdvihnutie človeka a až v druhom rade hmotný blahobyt. Predmetom súčasnej vedy je len hmotný svet, smeruje väčšinou k technickým aplikáciám a k sfére hodnôt, zmyslu a o cieľoch života nevie povedať nič.“, zistíme zaujímavú vec. Čitateľom našej stránky už netreba napovedať, že J. M. Hurban nehovorí o vede v dnešnom zmysle, ale o VÉDACH. Táto skutočnosť je taká silná v skúsenosti našich Predkov, t.j. aj v našich génoch, že prešla až do dnešného názvu „veda“ a vôbec nám nie je cudzia. Síce to je – samozrejme – oklieštený zmysel, ale zdrojové slovo je VÉDA – vedenie, poznanie. Ako inak by sme mohli vysvetliť dnešný význam slova veda, ak nie prevzatím odkazu Predkov? Veď už tisíc rokov nás kŕmia tým, že my, Slovania, sme len niekedy okolo 6. storočia „zišli zo stromov“. Veď ak by to bolo tak, tak celkovo koreň slova „vedieť“ by nemal význam – veď odkiaľ by sme ho vzali? Potom by sme určite mali prevzatý – nášmu poznaniu neznámy – výraz, odvodený napríklad od „múdreho“ slova „Science“. Ale NIE, ostala nám skutočne jasná pamiatka na našich Predkov a našu prastarú Vieru – na Védy! Nuž buďme hrdí na štúrovcov, urobili naozaj veľa pre to, aby sme tu dnes boli, ale najmä – a to je ešte dôležitejšie – aby sme VEDELI! Zopakujme si s Tibeťanmi: „Pravda je tak blízko, až ju nevidno“.

    Ale čo ešte nám treba na to, aby sme mohli nasledovať Predkov? Určite to sú obrady – pretože tie už buď nepoznáme vôbec, alebo nám ich do dnešnej podoby „nezištne“ upravili kresťania, alebo ich niektoré vymysleli dnešní samozvaní „žreci“ či „volchvovia“ – ale toto zdravomysliaci človek už „prekukne“. Je chybou ak tieto obrady – pretože sú koniec koncov spoločné všetkým Slovanom (okrem virtuálnych) – preberieme od ruských Starovercov, kde sa zachovali v pôvodnej, t.j. predkresťanskej podobe? Zdravomysliaci človek vie, že ani náhodou.

    A čo mená? Meno nazývame tradične „narečenie“, či u nás „rečenie“. Vo Védickej kultúre je bezprostredne spojené s evolučnou úrovňou vývoja človeka.

    Ak varna (t.j. Žiarie telo) narodeného dieťatka zodpovedá svätoslúžiteľovi, tak dostane meno s dvomi koreňmi. Jeden z koreňov je zvyčajne „Slav“, t.j. sláviaci, alebo „Ľubo“, t.j. ľúbiaci. Napríklad „Bohuslav“ – sláviaci Boha, „Dobroslav“ – sláviaci dobro; „Ľubomír“ – ľúbiaci svet, „Ľubomyseľ“ – ľúbiaci myslieť a podobne. Dvojkoreňové meno svedčí o tom, že človek ja „dvakrát zrodený“ – na tele aj v Duchu.

    Ak varna zodpovedá víťazovi, tak dieťatko tiež dostáva dvojkoreňové meno, ktoré má zvyčajne korene „mir“, „vlad“ a podobne. Napríklad „Branimír“ – bojujúci za svet, „Tvorimír“ – tvoriaci mier, „Vladimír“ – vládnuci svetom (ruské „мир“ v azbuke je ťažko jednoznačne preložiť – chýbajú nám bukvy staroslovienskej Bukvice), „Vladduch“ – vládnuci Duchovným telom. Ak varna zodpovedá vesovi, tak meno má iba jeden koreň, pričom u smerda je to iba prosté označenie. Židokresťania po svojom príchode do slovanských zemí zakázali dávať slovanským deťom slovanské mená preto, aby skryli istinnú, skutočnú úroveň Duchovného vývoja človeka. Môžeme povedať, že v používaní sa zachovalo približne 10% pôvodných slovanských mien. Väčšina z dnes používaných mien je židovského, gréckeho a iného pôvodu.

    Mená bývajú domáce, občinné, duchovné a tajné. Občinné a tajné meno dostáva človek pri prejdení obradu menorečenia – inak to nejde. Ako vieme, tento obrad môže vykonávať Najstarší Rodu – za predpokladu, že má prastaré poznanie a vie. Inak jedine Páter Dij. V tomto bode je jedno ako sa konkrétny Páter Dij volá – ide o úrad či funkciu, ktorú zastáva. Poznanie svojho vlastného mena je začiatkom na skutočnej ceste návratu k Predkom.

    V súvislosti s menom je potrebné uviesť ešte jednu zaujímavosť. Ešte aj dnes a aj u nás existujú priezviská, ktoré končia na –. Nebojte sa, nejde o nijaké židovskú príponu, ako by niektorí radi chceli dokázať. Je to koncovka, ktorá pochádza zo staroslovienskeho „Имя Человека“, t.j. meno človeka. Práve a špecificky Človeka, t.j. bytosť s deviatimi aktivovanými čakrami, nie Ľudinu so šiestimi aktívnymi čakrami, a už vôbec nie Žiteľa s iba tromi aktívnymi čakrami.  Túto príponu mávajú mená, ktoré sú prastarého pôvodu.

    Ak už sme pri pôvode starých slov, spomeňme ešte prastarý slovný základ „OR“. Je to sila alebo moc takého druhu, aká je napríklad podoba dochovaná aj v našom jazyku v prastarom výraze mORe. Ďalšie slovo s týmto základom a prastarým pôvodom je napríklad slovo kOReň. Za čias Dŕžavy sa ozbrojená branná moc – armáda – nazývala ORDA alebo RAŤ. Slovo „vojsko“ a „vojak“ je neskorší, kresťanský výraz. Preto aj kazacka armáda sa nazývala ORDA, a toto vojsko prišlo k nám na trestnú výpravu r. 1241. Kresťania dali slovu „Orda“ iný, zmenený význam, ktorý sa nám dochoval ako „horda“, t.j. ďaleko od pôvodného významu. Existencia „Zlatej Ordy“ znamená vyjadrenie spôsobu, ako sa začalo žiť ľuďom na oslobodenej Rusi po ukončení besnenia v typickom štýle kresťanskej Inkvizície. Rovnako slovo „rať“ už nepoužívame, ale zachovalo sa dodnes v menách napr. „Rataj“, vo vojenských hodnostiach napr. „rotný“, „rotmajster“ a je základom aj mena ratného Boha Západných Slovanov, ktorého dodnes na Morave poznajú po mene – Radegast. Zaujímavé je, že názov „rať“ pre armádu sa dochoval dodnes napríklad v Striebornej Rusi, t.j. Srbsku.

    Nuž ak sa riadime princípom zdravomyslia, poznáme a vykonávame prastaré obrady a poznáme svoje Rodové mená (občinné aj tajné), tak sme určite na správnej ceste k Predkom. Je to poznateľne niečo iné, ako na základe „vlastného názoru“ – nech je akokoľvek „slobodný“ – budovať svoje postavenie v stáde, ktoré ani nevie kde ho ženú. Sú staré tradície a zvyky pre nás dôležité? Nuž, pred 100 rokmi bol pomer ľudí bielej farby kože voči  celkovej populácii sveta 20%. Dnes nás je necelých 3%..! Nedajte sa pomýliť tým, že okolo seba vidíte dosť belochov – riadene vymierame. Veď len na Slovensku je dnes viac ako 1 milión obyvateľov neslovanského pôvodu, ktorých „profesiou“ je majoritne „profesionálny poberač sociálnych dávok“.

    Márne spomíname na
    cnosť minulých čias
    ak ideme nevedno kam.
    A tak pozeráme nazad a hovoríme,
    akoby sme sa hanbili poznávať
    obe strany Pravi a Navi
    a svoju púť vedieť a rozumieť jej.

                                                                                                                                                           Velesova kniha

  • DUCHOVNÁ HIERARCHIA A PÁTER DIJ

    Dôvod, prečo čítate tento článok je skôr praktický. V poslednej dobe si mnohí začínajú mýliť Starú Vieru a voľný trh. Po tom, ako sme oznámili, že Páter Dij súhlasil s príchodom k nám aj tento rok a vykoná u nás obrad Menorečenia, si mnohí začali myslieť, že ho tu môže zavolať hocikto, presnejšie, že príde aj viackrát, lebo raz ho môže zavolať tento, inokedy henten… a on bude skákať ako gumový pajác. Ale nejde len o otázku Pátra Dija, začínajú sa objavovať rôzni ďalší „odborníci“ na Védy, ba dokonca zakladajú „Asgardské Duchovné školy“..? Môžeme smelo použiť český zvrat… predstavujú si to asi ako Hurvínek válku…

    Ak si niekto myslí, že Páter Dij – ktorý ako „úradná“ osoba navštívil naše kraje po 1 000 rokoch – pricestoval na to, aby začal podporovať jednu skupinu „Pravej Viery“ proti inej skupine „Pravej Viery“, tak ten je úplne vedľa. V podstate asi by bolo najlepšie, keby si takýto „pravoverní“ zotrvávali na svojich stránkach a nestrácali čas tým, čo vychádza na našej stránke. Táto je totiž určená pre tých, ktorí sa začali prebúdzať po jednej z najťažších Nocí Svaroga a chcú vedieť ako správne žiť. Toto je to kľúčové slovo: ŽIŤ! Tí ostatní, ktorí naháňajú klientelu, kŕmia svoje ego, či jednoducho plnia rozkazy v rámci skupiny, ktorá financuje projekt „Démon Slovanstva“ – či už vedome alebo nevedome – tí k nám jednoducho nepatria. Pozitívnym javom je, že na fórach, kde sa rozoberajú takéto otázky sa už nájdu ľudia, ktorí vedia naozaj adekvátne reagovať a sú už správne zorientovaní. Je to v podstate veľmi jednoduché: správna cesta je tam, kde uvidíte dôraz na návrat Rodového, kastového zriadenia a zdravomyslia. Samozrejme nie „každý pre seba a proti iným“, ale skôr prístupom „z mnohých jedno“. Inými slovami, nie je dôležité, či ten alebo onen „odborník“ hovorí o Védach, Slovanoch, Árijcoch či Bohoch. Dôležité je, či na základe zdravomyslia a Rodového zriadenia spája ostatných aj napriek rozdielnosti názorov. Veľmi ľahko sa kritizuje, oveľa ťažšie sa buduje. Ale práve tvorivé budovanie a tvorenie je druhým menom nás, Slovanov. Práve týmto sa totiž líšime od kresťanov, presnejšie od náboženstiev. Naša Viera je spôsob života, ktorý je ten istý v Chráme Bohov alebo v súkromí. Sme si totiž vedomí, že naša Duša pochádza od Boha Roda, a tento o nás rozhodne, aj keď si myslíme, že to bude nejaký „kamoško“ Ježiško. Karma je spravodlivá a každý zožne to, čo zasial. Kresťania majú bez problémov dve tváre. Jednu v kostole, druhú v živote. A tak dostanú to, čo zasiali: prídu k Jahvemu – veď práve o to celý čas prosili.

    Niektorí si možno myslia, že si môžu vyberať, akú formu Viery si vyberú, ako keby práve na nich záležal ten správny „výklad“ – a žeby „výklad“ bolo to, na základe čoho budeme súdení? Aby sme veľa neteoretizovali, vysvetlime si tento fakt na vtipe z jednej ruskej stránky:

    Pred Nebeskú Bránu príde Duša zomrelého. Stráž na bráne krátko preverí jeho nacionálie a vynesie verdikt: Peklo. Zomrelý sa ohradí: „To musí byť nejaký omyl. Celý život som chodil do kostola, zúčastňoval sa všetkých sviatostí, a najmä som Cirkvi stále dával veľa peňazí…“ Na dlhé naliehanie stráž súhlasila, že si pôjde do centrálneho archívu overiť detaily spisu zomrelého. Po chvíli čakania sa stráž vráti a hovorí: „Všetko, čo som povedal platí. Idete do Pekla – a peniaze vám vrátime…“

    Vari len niekoľko slov o troch rozličným prístupoch v praxi Starej Védickej Viery, ktoré niektorí mylne považujú za spory. Ide o tri základné smery, z ktorých jeden predstavuje otec Alexander, druhý Vedagor a tretí G. A. Sidorov. Nájdete aj také stránky, kde sa hlasuje, kto je za koho – ako keby boli jeden proti druhému. Napríklad Vedagor je v určitom zmysle protiklad otca Alexandra – zásadne neje mäso a toto považuje za nedostatok aj u otca Alexandra. Ale v skutočnosti vôbec nejde o spory – ide iba o iný prístup k tradícii. Hoci sa zdá, že Vedagor a Páter Dij sú „proti sebe“ – nič nie je vzdialenejšie skutočnosti. Práve naopak, sú aj osobní priatelia. Okrem iného spolu vystupujú vo filmoch ИГРЫ БОГОВ a pri besedách na otázku o tom druhom nikdy nezaznela znevažujúca odpoveď. Jednoducho niekto by rád vniesol rozpory tam, kde v skutočnosti neexistujú. Jedno ale pravda je, v súčasnosti existujú tri základné smery výkladu našej Starej Tradície, ale ide skôr o tri pohľady na tú istú, nekonečnú a slovami nevyjadriteľnú Prapôvodnú Pravdu ako o tri protiklady. Jeden smer reprezentuje Páter Dij, druhý Vedagor a tretí – viac zameraný na ezoterické aspekty – Sidorov. Treba si uvedomiť, že rozpory medzi týmito smermi vytvárajú tí, ktorí by nás chceli rozdeliť – takto by nás lepšie podrobili. Ale na to už nebudú mať dosť času…

    Skúste si malú „exkurziu“ do ich výkladov, ak sú opýtaní na konkrétnu osobu a pozorne analyzujte ich reakciu. Na besedách u nás dostal otec Alexander otázku ohľadom akademika Levašova – a podobnú otázku dostal Vedagor. Odpoveď Vedagora nájdete na youtube.com a besedy otca Alexandra v Ostrave a Poprade si môžete stiahnuť a pozrieť z jeho stránky. Je to zásadná otázka a ich reakcie boli v skutočnosti rovnaké.

    Pri tejto príležitosti si musíme ešte raz priblížiť obrad Menorečenia. Na internete – na ruských, bieloruských či ukrajinských stránkach – nájdete množstvo postupov ako vykonať samotný obrad. Treba povedať, že ak v Rode existuje prastará hierarchia, ak poznajú v danom Rode svoju Hlavu, Najstaršieho, a tento je priamym, neprerušeným pokračovateľom pôvodnej, prastarej línie minimálne od čias Veľkej Tartárie, tak nemajú nijaký problém. Z poverenia Rodu a na základe Rodových Ustojov a všeobecne platných Konov vykonáva obrad – z vôle Predkov a Bohov a pri ich podpore a prítomnosti – Najstarší z Rodu. Ale ak takýto človek nie je známy, tak Obrad môže „profesionálne“ vykonať JEDINE úradujúci Páter Dij – ak, pravda, nechceme byť hračkou šarlatána či iného samozvaného „žreca“, „volchva“, alebo iného „experta“. Nuž teda, kto v našich krajinách pozná reťaz svojich Predkov a má pamäť na nich, pozná po mene členov svojho Rodu minimálne do čias, keď ešte nebolo našej krajine násilne vnútené kresťanstvo (aspoň 1 000 rokov) – ten sa nemusí „obracať“ na Pátra Dija. Pre nás ostatných to ale neplatí. Takže to skrátime: Najstarší Rodu alebo Páter Dij.

    Ešte niekoľko slov k druhu obradu. Obrad – ako všetky tradície v Rodoch – sa v minulosti vykonával rozdielne pre rozdielne Kasty. Teda opäť – konkrétna Rodová Tradícia konkrétneho Rodu môže byť odlišná – ale koľko dnešných „Rodnovercov“ naozaj slúži svojmu vlastnému Rodu? Možno budú musieť raz vysvetľovať, prečo slúžili cudzím Rodom…

    Súčasťou Obradu Menorečenia vykonávaného Pátrom Dijom bude úplné ponorenie sa do vody – rieky, jazera, alebo inej vodnej nádrže.

    A ešte niečo – nie je to „zmyslovo povinný“ Obrad, t.j. nemusíte mať nijaké zvláštne, „ezoterické“ zážitky. Týmto Obradom obradný Perúnov Meč odsekáva energetický kanál na Pekelný Svet a znovunastoľuje spojenie s tou časťou Vesmíru – Zemou iného Slnečného systému, odkiaľ pochádza a kde stále žije Rod účastníka Obradu. Pri Obrade sa dozvie dve mená – Občinné a Tajné. Pre tých, ktorí sú znalí praktík Budhistickej Bielej Tantry, či iných systémov prenosu Vedomia (Vedomého astrálneho cestovania), to tajné meno je Meno, pod ktorým nás pozná náš vlastný Rod! A to veru nie je málo.

    Obradom Menorečenia sa definitívne napájame na náš Rodový egregor. Ako varoval na besede v Poprade otec Alexander, ak niekto prejde obradom „iba tak“ a nezačne žiť podľa Svedomia, postupne ho začnú „stretávať“ problémy – v podnikaní, práci, živote. Odporúčame vám si pozrieť obe besedy s Pátrom Dijom – v Ostrave aj Poprade.

    Ak sme vystavení pôsobeniu energetického úderu nejakého temného egregoru – židovského, kresťanského a podobne – tak ak sme „osamote“, t.j. odpojení od Rodového egregoru, môže to mať pre nás tragické následky. Temná energia používaná Čiernymi Mágmi môže poškodiť naše zdravie, životné podmienky, môže mať dopad na členov našej rodiny a zvieratá – príklady sú známe. Židovský egregor má cca 5 000 rokov, kresťanský nanajvýš ak 2 000, mohamedánsky možno 1 600 rokov. Na civilizáciu veľa, ale oproti egregoru ktoréhokoľvek Rodu Veľkej Rasy je to „smiešna“ záležitosť. Naše Rody mali miliardy rokov už v čase, keď naši Predkovia prvý raz pristáli na Midgard-Zemi pred 1,5 miliardou rokov. V našej Galaxii NEEXISTUJE väčšia sila ako Sila Rodov a ich egregory. Ak sme aktívne napojení – aj s rodinami a zvieratami, t.j. všetkým, čo nám je drahé – na náš Rodový egregor, tak hocijako energetický silný úder Temnej Sily hociktorého temného egregoru bude zvedený na náš Rodový egregor – a niet sily z Temnej ríše, ktorá by nám mohla uškodiť.

    Nuž pokročme ďalej a pozrime sa na Duchovnú Hierarchiu Staroruskej Ingliistickej cirkvi Starovercov Inglingov. V jej štruktúre niet otrockého klaňania sa vyšším subjektom v zmysle Duchovného rozmeru, t.j. Žrecom alebo Svätoslúžiacim, jestvuje iba hlboká úcta a ctenie si Žrecov a Prastarého Poznania, ktoré práve oni uchovávajú, ale aj Múdrosti a Človečenskosti.

    V Staroruskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov existuje hierarchický systém, ktorý spája Žrecov Vnútorného aj Vonkajšieho Kruhu.

    Vnútorný Kruh Žrecov tvoria Žreci Ochrancovia Prastarého Poznania Bohov a Predkov a Žreci Ochrancovia Nebeskej Pravdy a Múdrosti.

    Od Leta 6730 (r. 1222), v súlade s rozhodnutím Vyššej Rady Starších Asgardskej Vesi Bielovodia – do ktorej patria Žreci Vnútorného aj Vonkajšieho Kruhu – sa najvyšší orgán riadenia Staroruskej, Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi, Duchovná Missionéria nazýva Orden Missia „Dživa – Chrám Inglie“. Duchovná Missionéria (používame starý názov) znamená vypĺňajúca Missiu. Missia ako slovo prevzaté pôvodne z Runového písma – bukvicou миссиа – znamená: м – Múdrosť; и – Istina, t.j. Absolútna Pravda; с – Slovo; сия – táto; t.j. Missionéria označuje štruktúru, ktorá uchováva pre Potomkov Múdrosť Slova Istiny. Názov Dživa – Chrám Inglie v preklade znamená: „Duša – Chrám Nekonečného Svätého Prvopočiatočného Ohňa“, t.j. „Duša – Chrám Boží“.

    Duchovná Missionéria Staroslovanskej cirkvi je založená na špecifickej hierarchickej štruktúre. Hlavou Duchovnej Missionérie a Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov je Páter Dij, ktorého úrad sa zvykne nazývať aj Hlava Staroruskej cirkvi, Prvosvätený Žrec, Patriarcha. On ako jediná osoba vedie Staroslovanskú Ingliistickú cirkev Pravoslávnych Starovercov Inglingov a tiež Kruh a Snem.

    Kruh je Rada Starších, Rada Vedičov. Tvoria ju Žreci Svätoslúžitelia, ktorých nazývame aj Vedičmi, a ktorí riadia rozličné Oddelenia a Štruktúry Duchovnej Missionérie aj Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov. V prípade nevyhnutnej potreby riešiť akúkoľvek neodkladnú záležitosť môže Páter Dij zvolať Malý Kruh (Radu Kruhu zloženú z vodcov rozličných cirkevných štruktúr), alebo riešiť vzniknutý problém sám a samostatne. V tomto článku máme na mysli výlučne opis systému Vonkajšieho Kruhu.

    Snem je Veľká Rada Starších. Stretáva sa minimálne raz za deväť Liet na základe vyhlásenia Duchovno-Snemového výboru. Snemu sa zúčastňujú Žreci Svätoslúžitelia Kruhu, t.j. Vediči; Dijovia a Disy, t.j. Hlavy Vesových Duchovných štruktúr; Kapeni a Kapen-Inglingovia, t.j. opáti Svätilíšť a Kapíšť; Najstarší a Starostovia Občín; Žreci Ochrancovia Prastarej Múdrosti (Vedúni); Pokladníci a Ochrancovia Darov; riaditelia účelových Podnikov a Hospodárstiev; riaditelia Škôl všeobecného Duchovného vzdelávania a profesionálneho Duchovného vzdelávania; Žreci a Opáti (Volchvovia a Kudesníci) a Žrice Opátky (Disy a Var-Disy) Skýtov a Skufov (kláštorov). Na Snem sa môžu pozvať – s právom hlasu – aj riaditelia autonómne existujúcich Slovanských, Védických, Árijských, Rodových Občín a Bratských Konfesií. Rozhodnutia o otázkach riešených na Sneme sú prijímané jednoduchou väčšinou hlasov.

    Časť otázok, ktoré sú pre Rody alebo Občiny Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Inglingov veľmi dôležité sa prinášajú na Veče. Žreci Svätoslúžitelia Kruhu (Vediči) sú hlavami vnútorných štruktúr Duchovnej Missionérie.  

    Veče je staroslovanský správny orgán, niečo také ako dnešná mestská rada či snem. Je to zhromaždenie všetkých obyvateľov, ktorý slúži na posudzovanie všetkých spoločných záležitostí, ako aj na ohlasovanie rozhodnutí Kopy. Určite si spomeniete, že Veče sú spomínané aj vo vynikajúcom a už spomínanom poľskom filme Keď Slnko bolo Bohom.

    Rozhodnutia, Ustanovenia, Nariadenia, Úlohy či ďalšie dokumenty, ktoré prijíma Páter Dij, Kruh alebo Malý Kruh či Snem sú potvrdzované Pátrom Dijom, a potom nadobúdajú platnosť a právnu silu a sú dodržiavané všetkými vetvami a štruktúrami Staroruskej Staroslovanskej cirkvi.

    Rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre rozkvet Rodov Veľkej Rasy a sú prijaté celonárodne na Veče nadobúdajú účinnosť od okamihu ich odobrenia na národnom Veče.

    Kruh (Malá Rada Starších – Rada Vedičov) Duchovnej Missionérie odsúhlasuje a koordinuje prácu medzi Dijami, t.j. Hlavami Vesových Duchovných škôl, Rektormi škôl Vysokého, profesionálneho Duchovného vzdelávania (Duchovných Seminárov), riaditeľmi účelových Podnikov cirkvi a Hospodárstiev okrem tých riaditeľov, ktorým Páter Dij dáva plnú samostatnosť v prijímaní rozhodnutí; vykonávajú Bohoslužby a slávia Sviatky a realizujú všetky druhy cirkevných Rituálov a Obradov, ktoré existujú v Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov.

    Hlavy Duchovných škôl – Dijovia – riadia Rady Starších Vesových Duchovných škôl a podriaďujú sa jedine a nesprostredkovane výlučne Hlave Staroruskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov Pátrovi Dijovi; vykonávajú Bohoslužby, Sviatky a všetky druhy cirkevných Obradov.

    Priamo pod Duchovným vedením Pátra Dija sa nachádzajú Starostovia a Najstarší Občín, riaditelia škôl Duchovného vzdelávania (školy a Duchovné Školy), riaditelia účelových Podnikov cirkvi a Hospodárstiev, ktoré boli založené Dijom Vesovej Duchovnej Správy a ktoré sa nachádzajú v danej V(e)si, ale aj iné Duchovné štruktúry, ktoré boli založené Vesovou Duchovnou Správou.

    Riadenie Duchovnej Missionérie vykonáva Veľká Rada Starších, ktorá sa vyberá a volí z Vedičov, Žrecov Svätoslúžiteľov a Najstarších Občín na Sneme. Snem rovnako zostavuje aj zoznam otázok, ktoré je nevyhnutné riešiť.

    Táto Rada Najstarších na Sneme môže voliť Dijov, t.j. Hlavy Vesových Duchovných Správ, ktorí po potvrdení a blahoslavení Pátrom Dijom môžu pristúpiť k výkonu povinností súvisiacich s ich funkciami.

    Na základe rozhodnutia Snemu môže byť Dij, ktorého zvolil Snem aj odvolaný. Výmena Dija, ktorý je určený najvyšším Duchovným vedením (Kruhom alebo Pátrom Dijom) prebieha na základe rozhodnutia Kruhu alebo Pátra Dija.

    Vediči si sami vyberajú ešte pomocníkov. Sú to Kľučiari, Oznamovatelia Bohov, Ochrancovia Darov, Ochrancovia Ohňa a ďalší.

    Služby Bohom vykonávajú Žreci Svätoslúžitelia, ako sú Vediči, Žreci, Žrice, Volchvovia alebo Kapeni, ktorí sú posielaní do rôznych cirkevných štruktúr, vyššej riadiacej správy, ale aj Najstarší Rodov, Starostovia Občín, ktorí majú Duchovné vzdelanie (minimálne Duchovnú Školu), poslucháči vyšších kurzov Duchovných Škôl, seminaristi Duchovných Seminárov alebo Členovia Občín – Rodoviči, ktorí ovládajú Rodové Poznanie, t.j. majú tie Prastaré Poznatky, ktoré sa odovzdávajú z pokolenia na pokolenie v ich prastarých Rodoch.

    Všetci Svätoslúžitelia Kruhu sú rovnoprávnymi Duchovnými vodcami v Duchovnej Missionérii, viac práv má iba Páter Dij.

    V súlade s hierarchickou štruktúrou Staroslovanskej cirkvi sú tí svetskí vodcovia cirkevných Štruktúr, ktorí sa nachádzajú vo vedení Duchovnej Missionérie podriadení Duchovným vodcom Duchovnej Missionérie a Staroruskej, Staroslovanskej cirkvi.

    Všetky nariadenia Duchovných vodcov Duchovnej Missionérie sú záväzné pre Vesových Duchovných Správcov rozličných cirkevných štruktúr všetkých úrovní, Členov Občín (Občinníkov) aj trvalých členov Staroslovanskej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov.

    V Staroslovanskej cirkvi každý Žrec Svätoslúžiteľ alebo občinník si plní svoje povinnosti riadiac sa prastarými Konmi a Svedomím.

    PÁTER DIJ

    Páter Dij sa buď volí na Kruhu alebo Sneme zo Žrecov Svätoslúžiteľov, alebo sa posudzuje kandidatúra Nasledovníka, ktorý bol navrhnutý predchádzajúcim Pátrom Dijom jednoduchou väčšinou hlasov. Po podstúpení zodpovedajúceho Obradu pristupuje Páter Dij k najvyššej službe ako Hlava Duchovnej Missionérie a Staroruskej, Staroslovanskej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov.

    Za Pátra Dija môže byť zvolený ktorýkoľvek Svätoslúžiteľ, ale musí byť starší ako 24 rokov a musí mať Blahé Ciele, ktoré sú zamerané na posilnenie a rozvíjanie Starej Viery Prvopredkov a Staroruskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to preto, lebo mladí ľudia aktívnejšie a energicky poznávajú okolitý Svet Javi a Duchovné Svety aj náklonnosť k tvorivému budovaniu je u nich vyhranenejšia na rozdiel od starších ľudí, ktorí sa už skôr chystajú opustiť tento Svet a pokračovať do Vyšších Svetov k svojim Bohom a Predkom.

    Kruh alebo Snem má právo zvoliť aj iného Pátra Dija, pokiaľ ten úradujúci nie je v stave plniť svoje povinnosti a vykonávať rozhodnutia, a to v období prvých desiatich rokov od začiatku jeho služby. Po uplynutí desaťročného obdobia a splnení konkrétneho Blahodarného Cieľa sa Páter Dij stáva plnoprávnou Hlavou Duchovnej Missionérie aj Staroruskej, Staroslovanskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov až do zrieknutia sa funkcie alebo smrti.

    Páter Dij má právo samostatne vymenovať Dija do akejkoľvek Duchovnej Správy či Rektora ľubovoľnej Duchovnej Školy Staroruskej Ingliistickej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Rozhodnutie, ktoré vykoná Páter Dij je záväzné a vykonávané všetkými štruktúrami Staroruskej cirkvi Pravoslávnych Starovercov Inglingov.

    Páter Dij môže na základe svojho rozhodnutia rozhodnúť o prešetrení akejkoľvek vzniknutej nejasnosti či otázky na Kruhu, Sneme, alebo Veče.

    Páter Dij má právo zvolávať Malý Kruh (Radu Kruhu tvorenú vodcami rôznych cirkevných štruktúr) s cieľom riešiť dôležité neodkladné záležitosti, alebo rozhodnúť o ľubovoľnej otázke samostatne sám.

    Medzi povinnosti Pátra Dija patrí povinnosť minimálne raz za desať rokov vykonať Missiu Kruhu, t.j. vykonať missionársku návštevu miest a Vsí, ako na území Ruska, tak aj tých, ktoré sa nachádzajú za hranicou Ruska, a to preto, aby na vlastné oči videl Občinný Život vo všetkých jeho prejavoch. V rámci takejto cesty navštívil minulý rok aj nás.

    V cirkevnom živote Páter Dij nemá právo ignorovať rozhodnutie Missie Kruhu ani rozhodnutie Snemu či Veče, rovnako ako s nimi spojené úlohy. Rovnako nemá právo prijímať rozhodnutia, ktoré protirečia Konom Staroruskej cirkvi ani utvárať svoju rodinu podľa zákonov svetskej vlády.

    Všetci Žreci Svätoslúžitelia Staroruskej cirkvi sa odievajú do odevu Bielej Farby, čo symbolizuje Duchovnú čistotu a príslušnosť k Svetlým Silám Veľkej Rasy a potomkom Rodu Nebeského.

    Jedine Páter Dij má právo nosiť odev akejkoľvek farby, lebo pre neho je každá farba čistá.

    Rozdiely medzi Žrecmi Svätoslúžiteľmi sú aj v ich zameraní a Duchovnej službe, ale všetky vychádzajú z prastarého Poznania, ktoré ovládajú a sú viditeľne rozlíšení podľa špecifických plášťov, opaskov a podľa palíc.

    Od pradávnych čias Žreci nosili zbrane a vedeli nimi narábať, čo bolo vždy povinnou súčasťou ich postavenia. Hlavná úloha Žrecov bola vždy v tom, aby nielen vykonávali Bohoslužby, Obrady a Rituály, ale prinášali aj Treby a Dary Svetlým Bohom. Toto zahŕňalo aj povinnosť a schopnosť brániť Kapištia, Svätilištia, Gorodištia a Kummirištia pred nepriateľmi, pričom v obrane organizovali Žreci aj Občinníkov.

    Hoci dnes Svätoslúžitelia nemajú povinnosť nosiť zbrane, naďalej má každý Žrec povinnosť ovládať zbraň a bojové techniky. Inak to nie je skutočný Žrec…

    Žreci Prastarých Bohov nevytvárali osobitne uzavretú kastu, ktorá by sa oddelila od národa a bežného svetského, Občinného života, ale líšili sa od všetkých ostatných vrstiev národa. Nosili dlhé vlasy často zapletené do vrkoča, biely odev a pletené opasky so špecifickou ornamentovou symbolikou, podľa ktorej bolo možné jasne určiť, ktorým Nebeským Bohom slúži ten ktorý Žrec. Všade nosievali žrecovskú palicu alebo Svätý meč a zúčastňovali sa všetkých národných stretnutí.

    Žreci Prastarých Bohov viedli Božie, t.j. Duchovné súdy v súlade s Nebeskými Konmi a Zápoveďami Bohov, ale aj svetské, Občinné súdy, keď si to vyžadovali Zákony Kopy, t.j. Občinné Právo a nemenné Rodové Ustoje, Tradície a Kony.

    Pri Božom súde, keď sa riešil spor medzi Rodmi Rasy, alebo potomkami Nebeského Rodu, riešili Žreci spory v súlade s Najvyššími Konmi Bohov a ich Zápoveďami.

    Keď vznikli spory medzi predstaviteľmi Rodov Veľkej Rasy a cudzozemcami, tak okrem Nebeských Konov Najvyšších Bohov sa uplatňovali aj skúšky Ohňom a Vodou, ale ak ani toto neuspokojilo sporiacich sa, tak sa určil súdny súboj. Nebeskí Bohovia sú spravodliví a v ich rukách je ako víťazstvo, tak aj porážka. Samozrejme za predpokladu, že potomok Veľkej Rasy náležite ovláda boj so zbraňou. Ak nie… ale potom to už nie je ani Slovan ani Árijec.

    Žreci vždy riešili otázky o vojne a mieri, ale pritom sa vždy snažili presmerovať riešenie sporu na mierový spôsob, alebo nanajvýš na súboj dvoch vybraných víťazov namiesto celých nepriateľských vojsk.

    Podľa svedectiev Letopisov sa mnohé vojny vyriešili súbojom dvoch víťazov vybraných Žrecmi z oboch strán a jeho priebeh musel byť viditeľný z pozície oboch nepriateľských vojsk. Výsledok súboja sa považoval za neodvolateľné prejavenie Božej vôle, ktorej sa rovnako podriaďovali jedni aj druhí. Na dodržiavanie Božej vôle u oboch znepriatelených strán dozerali Žreci z oboch strán.

    Slúžitelia Prastarých Bohov vládli obrovským bohatstvom a uchovávali čistotu Prastarej Viery Prvopredkov a Prastarú Múdrosť Rodov. Dnes málokto dokáže pochopiť, že najdôležitejšími, veľkými Bohatstvami a Pokladmi Žrecov bolo Duchovné Poznanie a Múdrosť, ktoré ľuďom z Veľkej Rasy a potomkom Rodu Nebeského zanechali Prastarí Svetlí Bohovia a Múdri Predkovia. Bohatstvo teda neznamenalo zlato či peniaze.

    Žreci mali ešte rad ďalších povinností.

    Aby sme túto tému prešli hoci narýchlo, ale čo najkomplexnejšie, musíme spomenúť ešte Boha Pátra Dija:

    BOH PÁTER DIJ (DYJ)  

    Je Boh Ochranca Jasnej Nebeskej oblasti a priestoru, Ochranca nevyčerpateľnej Životnej sily Zeme Dei, za pomoci ktorej Žreci Pátra Dija vykonávali rôzne divotvorné činy.

    On je Boh, ktorý ochraňuje Prastarú Pravdu Nebeských Bohov a Tajnú Múdrosť.

    Boh Páter Dij je Ochrancom Hlavných Ciest, skrz ktoré Bohovia mohli navštevovať obývateľné Svety. Dokázal zmeniť svoj vzhľad tak, že bol nespoznateľný, preto vzhľad tohto Boha nikto nedokázal uchovať v pamäti. Jedni ho videli ako mladého, mohutného vojaka, iní ako starého, múdreho starca alebo žreca.

    Tento Boh odpradávna ochraňuje všetkých Žrecov Svätoslúžiteľov Starej Viery: Dijov, t.j. Vrcholných Žrecov, ktorí viedli Vesové Duchovné Správy, Pátra Dija, t.j. Hlavného Žreca, ktorý vedie Duchovnú Missionériu a celú Staroruskú Ingliistickú cirkev Pravoslávnych Starovercov Inglingov a Žrecov Ochrancov Prastarej Múdrosti Bohov a Prvopredkov.

    Ak sa trochu pozastavíme nad opisom našej Prastarej Duchovnej Hierarchie ľahko zistíme, čo si myslieť o rôznych, „konkurencieschopných“ Menorečeniach či napríklad „Asgardských Duchovných Školách“ o ktorých úradujúci Páter Dij nemá ani poňatia. Celá vec však môže nadobudnúť aj iný rozmer. V Rusku, Bielorusku a na Ukrajine je Stará Viera v tej či onej podobe štátom uznaným, oficiálnym vierovyznaním. Okrem týchto krajín sa uzákonenie Starej Viery podarilo iba minulý rok vo Veľkej Británii. Tak či onak, oficiálne uznaná cirkev má oficiálne, štátom uznané inštitúcie a orgány. A tak Slovansko-Árijské Védy či Asgradská Duchovná škola majú svoje „copyright“… čo je právne obhájiteľné.

    Záverom si povedzme niečo o činnosti Pátra Dija. Odporúčali sme vám pozrieť si napríklad záznamy z besied na Morave a Slovensku minulého roku. Pre istotu opíšeme cestu, ako sa k týmto a iným materiálom z dielne otca Alexandra dostať. Môžete si ich buď prezrieť, alebo mnohé z nich aj zadarmo stiahnuť. Takže poďme na to:

    Prejdite na „Odporúčané“ na našej stránke;

    Vyberte „Kolovrat TV“:

    Je to jedna zo stránok, ktorú udržiava otec Alexander. Na modrom páse, ktorý prechádza celou obrazovkou priamo pod zobrazením prehrávača si nájdite a vyberte prostredný nápis „Архив“.

    Dostanete sa do Archívu filmov:

    V spodnej časti pod už spomínaným pozdĺžnym modrým pásom sa zobrazia televízne programy (Архив телепрограмм);

    Teraz jednoducho kliknite napravo na modrú šípku a objaví sa vám voľba, ktorou si môžete program zadarmo stiahnuť (v bežnom rozlíšení):

    Na našom príklade je navolený film Stretnutie v Poprade 1. diel.

    Prajeme vám príjemné zážitky zo sledovania materiálov pripravených Pátrom Dijom.

    Na záver by sme vám radi odporučili jednu z obľúbených hudobných skupín otca Alexandra. Ako zvyčajne, okrem hudby sú dôležité slová textu piesní. Aj táto skupina patrí medzi „naše“, t.j. Starovercov: pieseň Я Свободен.

    https://www.youtube.com/watch?v=5L3zDgMMUpc&feature=emb_logo

    Ostáva jedna nezodpovedaná otázka. V našej krajine sa cca 80% obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Ak sa započúvate do hudobnej tvorby našich „hviezd“ zistíte, že až na pár výnimiek nespievajú o ničom inom ako voľnom sexe a peniazoch. Ako keby iné hodnoty ani neexistovali. Aj toto je ukážka toho, čo väčšina populácie „financuje“, inak by nemali z čoho žiť… veď v kostole robia jedno a v reálnom živote môžu druhé…

  • VONKAJŠIE ZNAKY VIERY

    KUMMIRI
    Kummir pozostáva z dvoch staroslovienskych slov „Kum“ a „Mir“. „Kum“ znamená v našom zdrojovom jazyku Príbuzný a „Mir“ v tomto význame Vesmír. Je to výraz, ktorým označujeme Príbuzného, t.j. nášho Predka, ktorý nás predišiel v evolučnom vývoji a žije vo Vesmíre, t.j. je už vo Vyššom, mnohorozmernom Svete. Jedna vec je tu zásadne dôležitá, je to náš PRÍBUZNÝ. Nijaký rozumný človek nezanedbáva svoje potomstvo a vždy sa oň stará. V tomto bode si opäť pripomeňme najbežnejší príbuzenský vzťah, t.j. rodiča a dieťa. Rodič vždy chce pre svoje dieťa to najlepšie, a hoci musí chodiť do roboty, starať sa o domácnosť, variť, nakupovať, svoje dietky má vždy na mysli. Dieťaťu sa niekedy môže zdať, že rodič mu nechce umožniť to či ono, ale dobre vieme, že nie všetko, čo deti chcú je pre nich naozaj prospešné. Dieťa sa nemusí pripomínať, že existuje a žobroniť o stravu a strechu nad hlavou, rodičia veľmi dobre vedia, čo všetko je pre dieťa nevyhnutné a bez ohľadu na vlastnú námahu to dieťaťu trvalo zabezpečujú.

    Presne tento vzťah existuje aj medzi našimi Príbuznými, t.j. Predkami, ktorí nás už predišli a sú ďalej vo Vesmíre. Príbuzenské, pokrvné puto sa nedá pretrhnúť, ani nijako inak zničiť. Ale je tu tá istá vývojová medzera ako medzi nami a našimi deťmi. Sú veci, ktoré by sme síce chceli, ale stále nám ich „život“ neprináša. Ale nemôže to byť ako s nereálnymi, či neprospešnými želaniami našich detí? A veru je to presne tak. Práve preto v našej tradičnej kultúre „nedrankáme“ v modlitbách žiadne „extra“ požiadavky, pretože máme plnú dôveru v našich Predkov a v to, že všetko potrebné nám v potrebnom čase a množstve či akejkoľvek inej kvalite podajú. Žiadanie vecí, ktoré by sme radi chceli mať a nemáme je stav, keď ako keby sme „podozrievali“ našich Predkov, či na nás nezabudli… a nezabudnite, že potrebujem to, nezabudnite, že mi treba hento a podobne. Naša dôvera v našich Predkov je presne ten druh dôvery, ako majú naše deti v nás, lebo vedia, že všetko potrebné k životu od nás dostanú. Možno iné, inak a inokedy ako by chceli, ale to nie je preto, lebo im chceme zle. Naša forma komunikácie s Predkami a Bohmi je nazývaná „Pravslávenie“. Slávime Prav a Slav, t.j. miesta, kde žijú naši Predkovia a Bohovia a dôverujeme im, že to, čo naozaj potrebujeme od nich v patričnej miere dostaneme. Teda ešte raz – nedrankáme v malej viere, či nezabudli, ale slávime ich a dôverujeme im.

    Načo teda slúžia Kummiri? Prečo ich kresťanská cirkev začala hromadne likvidovať, nazývať ich idolmi či modlami a vôbec všakovako znevažovať, pričom cudzích, židovských predkov vystavuje v kostoloch a chrámoch na každom kroku? Nič sa nedeje náhodou, a preto ak niečo kresťania systematicky likvidovali, tak to muselo a musí pre nich znamenať naozajstnú hrozbu. Čo vlastne akákoľvek soška môže predstavovať? Nazrime do starej zbierky Konov, ktorej zvyšky poznáme ako Corpus Hermeticum – a hľa:

    „Takto tí bez tiel sa zobrazujú v telách a tí v telách v tých bez tiel, takže môžeme povedať, že materiálny svet je odzrkadlený v neviditeľnom a neviditeľný v materiálnom. Preto by ste mali uctievať sochy, lebo obsahujú formy mysle kozmosu.“

    Corpus Hermeticum, Kniha 17

    Teda vôbec nejde o druhoradú vec, ale skutočné spojenie s Vyššími Svetmi. Ak už hovoríme o Kummiroch, tak si povedzme hlavné zásady pre tých, ktorí si chcú urobiť Kummira svojho Rodu:
    Najskôr je potrebné priniesť obetu Bohovi Rodovi. Ak chceme vyrobiť iného Boha, tak prinesieme ešte obetu aj tomuto Bohu.
    Ruky Boha Roda sú voľne zložené v pozícii pozorovateľa. Je to pozícia Múdreho Starca, ktorý sleduje svoj Rod, lebo on si svoje už urobil. Teraz so záujmom sleduje budovateľské činy svojich potomkov.
    Ruky iných Bohov držia im vlastné atribúty. Napríklad Perún najčastejšie sekeru s dvomi ostriami – ale môže byť aj meč – a v druhej ruke zvitok, obsahujúci poznanie Véd, ktoré nám dal.
    Na počet obiet prinášaných Bohom neexistuje nijaké pevné pravidlo – čím častejšie sa obeta prináša, tým lepšie. Z jedla, ktoré bolo dané ako obeta Bohom už bola odobratá energia, a preto by ho už nemali jesť ani ľudia ani zvieratá a páli sa v ohni.
    Taktiež si musíme zvyknúť, že Bohovia sú navzájom prepojení v jednotu. Na obrázku k článku je pravslávenie Boha Perúna a prinášanie nekrvavých obiet v Asgarde Irijskom (Omsku), ktoré predchádza oslave Letného dňa Boha Perúna. Hoci to bol sviatok Boha Perúna, obety sa prinášali pre oboch Kummirov, t.j. aj pred Boha Roda. Kto rozdeľuje Bohov, rozdeľuje Svargu. Akú odpoveď by ste dali človeku, ktorý by sa vás opýtal, že aký nástroj potrebujete na stavbu domu? Potrebujeme všetky nástroje a potrebujeme aj všetkých Bohov. Rovnaký princíp platí napríklad aj pre oberegy. Reálny život prináša reálne situácie a energie, s ktorými sa stretávame, alebo sa musíme pred nimi chrániť. Samozrejme, že „uprednostňujeme“ tých, ktorí sú nám „najbližší“. Je to vždy Boh Rod, ďalej určite Boh v znamení ktorého sa každý narodil, Veľký Triglav a nemenej dôležitý je aj Boh Ochranca zeme, v ktorej žijeme a pod. Napríklad Bohyňou Ochrankyňou našej zeme je Bohyňa Mara (Matka Ra), u nás nazývaná aj Moréna, dcéra Boha Svaroga a sestra Boha Perúna.

    Čo sa týka symboliky použitej na vyrábanom Kummirovi, tak po prinesení obiet pred vyrábaním Kummirov pošlú Bohovia (resp. daný Boh) obraz, ktorý by mal byť zmaterializovaný v Kummirovi, ktorého sa chystáme vyrobiť. Tento obraz prenesieme na Kummira. Ďalej dávame Runový znak daného Boha – je to spravidla slnečná Runa Boha, ktorú nájdete na Kruholete Čísloboha a ktorá je umiestená na všetky svetové strany, t.j. štyri krát. Pod Runou je špecifický znak daného Boha, napríklad svastika, a to tiež štyri krát na všetky štyri svetové strany. U Boha Roda sú medzi znakmi aj šípky, symbolizujúce smer nahor – k Nebesiam; a zostupovanie energie nadol – k potomkom Roda. U Boha Perúna sa používa Perúnica (sig, blesk). Pod týmito symbolmi je zobrazený energetický tok človeka, ktorý sa skladá z desiatich častí. Je ho vidieť ako pás s hranami a skladá sa z desiatich prvkov. Nad zobrazením energetického toku človeka môže byť umiestený názov daného Boha napísaný Staroslovienskou Bukvicou.

    Keď už sme pri Kummiroch, tak si pripomeňme, ako vyzerala hlavná miestnosť v dome našich Predkov. Opäť sa odvoláme sa straší slovenský film Rysavá jalovica. Spomeňte si, ako vyzerala chalupa zvnútra. Pri vstupe do miestnosti bol ľavý kút vyhradený Bohom a Predkom, pričom tradične tam bývali ikony, Kummiri a iné predmety, ktoré boli dedené po Predkoch. Tieto sa umiestňovali spravidla na poličku, ale vždy do ľavého kúta. V Rusku sa dodnes nazýva ľavý kút miestnosti v chalupe či domu „красный“, čo vám okamžite mnohí „odborníci“ preložia ako „červený“. Asi najlepšie to pochopíme na výraze „Красная Площадь“, čo je „populárno-odborne“ prekladané ako „Red Square“ či inak „Červené námestie“. Ak sa však opýtate Rusov, čo tento názov znamená zistíte, že hovoria o „Krásnom námestí“, nie červenom, t.j. „Square Of Beauty“! Ľavý kút od miesta vstupu do miestnosti sa teda tradične nazýva „krásny kútik“ a je vyhradený našim Bohom a Predkom – ktorých kresťania vymenili za židovských predkov a dodnes to považujú za správne. Pravý kútik bol zasa vždy vyhradený Domovíkovi. V Rusku dodnes existuje príslovie: „не красна изба углами, а красна пирогами“; čomu významovo zodpovedá naše príslovie „čo z krásnej misky, keď je prázdna“. Všetci Slovania máme spoločný zdrojový jazyk, nezabúdajme na to a nedajme si ho kaziť tvarmi.

    ZNAMENIE BOHA PERÚNA
    V súlade s našimi prastarými tradíciami, Svätými spismi a podaniami v čase obracania na k Bohom a hymnami, ako aj pri vstupe do nášho Kapišťa alebo Svätilišťa sa označujeme Svätým znamením, ktoré nazývame aj Znamením Boha Perúna, alebo jednoducho Perúnica (blesk). Sväté znamenie vykonáme tak, že spojíme končeky troch prstov pravej ruky (palec, prstenník a malíček) na počesť Veľkého Triglava Sveta Javi – Svaroga, Perúna  a Sventovíta, čo symbolizuje Svedomie, Slobodu a Svetlo – a dva prsty (ukazovák a prostredník) sú spolu vystreté a symbolizujú Rod Nebeský a Ladu Bohorodičku.

    Dvoma vystretými prstami sa dotkneme čela, potom ideme na ľavé a pravé oko a nakoniec na ústa. Týmto prastarým znamením osvedčujeme našu Starú Vieru – Ingliizmus tak, že opíšeme blesk Boha Perúna, ktorý osvecoval požehnaný život všetkých našich Predkov, a ktorý svieti aj v naše dni na náš každodenný život.

    Niektoré Rodové spoločenstvá rozlišujú malú a veľkú Perúnicu, ale v praxi Starovercov sa používa táto, ktorú sme práve opísali. Ale ako vo všetkom, ak niekto od svojich Predkov dostal dedičstvo iného spôsobu neznamená to, že je to zle. Je to iba špecifická cesta. Nič viac a nič menej.

    Sväté znamenie si prikladáme na čelo preto, aby sa osvietilo náš um, ktorý dosahuje na Múdrosť Bohov a Predkov našich; na oči, aby sa osvietil náš zrak a videli sme pravdivo Tvorenie Bohov a Predkov našich; na ústa, aby sa posvätila naša reč, obzvlášť vtedy, keď vyslovujeme slovo Božie a Múdrosť Božiu.

    Na znak úcty k Prastarým a Rodným Bohom našim, Svätomúdrym a Veľkým Predkom našim v čase obracania sa k nim a hymnov predkloníme zľahka hlavu, ako vyjadrenie vďaky za ich pomoc v našich činoch a budovateľskom úsilí.

    Keď už sme pri tejto symbolike, priblížme si význam jedného rozšíreného védického symbolu, aj keď v našich krajoch mu sotva kto rozumie. Ide o tri múdre opice:

    Podstata tejto alegórie je v pripomínaní si cnostného životného štýlu múdreho človeka. Význam zobrazenia troch múdrych opíc je v tom, že ten, kto chce viesť cnostný život by sa nemal prizerať zlu, načúvať zlu, ani hovoriť zlo. Aplikácia tohto princípu by však mala byť v zmysle Odinových zápovedí a nie zbabelého chránenia si vlastnej kože…

    ZNAMENIE SLÁVY
    V čase pravslávení Prastarých Svetlých Bohov a všetkých Predkov našich Rodov v Kapištiach a Svätilištiach, v Kummirištiach vedľa prastarých Kummirov a pri obetištiach v čase Slávenia Svetlých dní vo Svätohájoch a Dúbravách, na brehoch Posvätných riek a jazier používame Znamenie Slávy. Vykonáva sa tak, že najskôr si priložíme pravú ruku na srdce a potom ju vystrieme smerom k Svarožím Nebesiam a povieme:

    „Sláva Bohom i Predkom Našim!“

    Jednu poznámku. Ak si skúsite tento pozdrav niekde medzi priateľmi a pritom poviete napríklad „oka hé“ – tak si väčšina ľudí bude myslieť, že robíte nejaký pozdrav v štýle Pocahontas alebo Vinnetoua. V skutočnosti takýto pozdrav môžete naozaj v indiánskych filmoch vidieť. Ale ak budete takto sláviť sviatky a budú pri tom „zvedavci“ fotografovať, tak si na nich dajte pozor. Ak vás totiž odfotia v poslednej fáze pozdravu, tak sa môže stať, že vás na základe takéhoto „dôkazu“ obvinia z podporovania či šírenia fašizmu…

    OBEREGY
    Pravoslávni Staroverci Inglingovia vo všednom živote nosia na tele obranné symboly, ktoré sú odliate z bieleho kovu, alebo vyhotovené z posvätného Dreva, ako je Dub, Céder, Breza, Jaseň, Biely Brest, Lipa a pod. (sú uvedené na Kruholete Čísloboha). Takýto prívesok nazývame Obereg Rodovej Občiny, Rodový Obereg, alebo Obereg medzi-Rodovej Slovanskej alebo Árijskej Občiny.

    Príklad Oberegu Rodovej Občiny

    Príklad Rodového Oberegu

    Príklad Oberegu medzi-Rodovej Slovanskej alebo Árijskej Občiny

    Každý nátelný Obereg, ktorý nosí Pravoslávny Staroverec Ingling sa tak či onak nachádza v trvalom vzájomnom spojení s prastarými Duchovnými Zdrojmi Starej Viery. Okrem toho materiál z ktorého je zhotovený ten alebo onen Obereg je sám osebe trvalým zdrojom Prírodnej celiteľskej Sily.

    Väčšina Slovanských a Árijských Oberegov sa zhotovuje zo striebra. Tento požehnaný kov je pre veriacich Inglingov Posvätný, pretože od nepamäti je známy celkový pozitívny vplyv strieborných výrobkov na organizmus bieleho človeka.

    Veľmi často sa používajú Runické Oberegy, t.j. Oberegy, na ktorých sú umiestnené Prastaré ochranné Runy alebo Runické texty s oberegovými zariekaniami a aj Oberegy,  ktoré sú zhotovené v tvare akejkoľvek Runy.

    Nátelné Oberegy, ktoré sú zhotovené z Posvätných Stromov tiež vykazujú celkovo pozitívne vplyvy na človeka, pretože každý Obereg obsahuje osobitnú Prírodnú celiteľnú silu.

    Žreci Svätoslúžitelia, Hlavy Rodov a Starostovia Občín nosia okrem Rodového alebo Občinného Oberegu ešte aj náprsné Oberegové Symboly. Sú umiestnené na hrudi na povrchu slávnostného alebo Posvätného odevu. Rozmery Nátelného Oberegu môžu byť rôzne, ale nie menej ako Nokeť (1,11125 cm) a nie viac ako Vŕšok (4,445 cm). Priemerné rozmery Náprsného Oberegu sú medzi 1 a ½ Vŕška (6,6675 cm) a 2 a ½ Vŕška (10 cm).

    SYMBOL STAREJ VIERY

    CREATOR: gd-jpeg v1.0 (using IJG JPEG v80), quality = 100

    Základným Symbolom Starej Viery – od prvopočiatkov v Prastarých časoch – bola a je Hviezda Inglie. Nie je to iba Symbol Prvopočiatočného Čistého Svetla – Prvopočiatočný Oheň Božieho Tvorenia a Žiariace Svetlo nášho Jarily-Slnka – ale aj Symbol bieleho harmonického Človeka, potomka Prastarých Svetlých Bohov.

    Tri trojuholníky symbolizujú Boží Počiatok, významovo predstavujú jedného z Veľkých Triglavov, ktorý ochraňuje Boží Svet (Jav, Nav, Slav a Prav). Veľkého Triglava obopína vonkajší Kruh – Jediná Život Rodiaca Inglia – a nekonečný priestor mimo Kruhu nám hovorí o Jedinom Tvorcovi-Budovateľovi, ktorého nazývame Veľký Ra-M-Cha, ktorého Runa vyzerá takto:

    V inej rovine tri trojuholníky symbolizujú Človečí Počiatok a označujú Zdravé Telo, Silného Ducha a Svetlú Dušu, ktorých obopína vonkajší Kruh – Čisté Svedomie. Nekonečný priestor mimo Kruhu symbolizuje mnohorozmerný Boží Svet, v ktorom žije a tvorivo buduje potomok Prastarých Bohov – Človek.

    Tri trojuholníky symbolizujú aj Prírodný Počiatok a znamenajú Zem, Vodu a Oheň, ktoré všetky obopína vonkajší Kruh – Vzduch. Von za Kruhom je nekonečný priestor symbolizujúci Prečistú Svargu, t.j. Nebesia.

    Do centra Hviezdy sa často vkladajú doplňujúce symboly. Napríklad Meč obrátený ostrím nadol symbolizuje ochraňovanie Prastarej Múdrosti. Meč obrátený ostrím nahor symbolizuje obranu všetkých Rodov a zemí Svätej Rasy pred vnútornými aj vonkajšími nepriateľmi. Členovia Občín, ktorí nosievajú takúto symboliku patria k Slovanským a Árijským Rodom, v ktorých sa uchováva a z pokolenia na pokolenia odovzdáva Prastará Múdrosť.

    Keď je v strede Hviezdy Inglie umiestnená Perúnica tak symbolizuje obranu a ochranu Boha Perúna. Oberegy s Perúnicou spravidla nosievajú predstavitelia Občín, ktoré si uctievajú a slávia Premúdreho Boha Perúna, Ochrancu Slovanských Rodov.

    CREATOR: gd-jpeg v1.0 (using IJG JPEG v80), quality = 100

    Hviezda Inglie s Perúnicou v strede

    Ak je v strede Hviezdy Inglie umiestený symbol, ktorý nazývame Vestník, tak Obereg prináša Zdravie, Šťastie a Radosť. Tento Obereg Šťastia sa ľudovo nazýva aj Mať-Gótka, t.j. Matka Gótov.

    Hviezda Inglie s Vestníkom

    Občiny, v ktorých sa nosieva Oberegová symbolika Matky-Gótky patria k Slovanským a Árijským Občinám, v ktorých sa uchovávajú a z pokolenia na pokolenia odovzdávajú rozličné formy Prastarej Kultúry a Tradície.

    Hviezdu Inglie so Slnečnou Runou, ktorá zodpovedá vášmu dátumu narodenia si môžete dať vyrobiť tak, že podobne ako v článku Oberegové Číslo Života si na stránke Darislav vložíte dátum svojho narodenia, pričom po prepočítaní na váš dátum narodenia program ukáže aj Runu Boha, pod ktorého ochranou ste sa narodili. Presne túto Runu si potom môžete dať vložiť do Hviezdy Inglie a takto dostanete Obereg s ochrannou Runou vášho dátumu narodenia.

    Niektorí Žreci-Svätoslúžitelia, Najstarší Rodov a Starostovia Slovanských a Árijských Občín nosievajú okrem nátelných Oberegov na prsiach na odeve Zdroje Duchovnej a Prírodnej Sily, ktoré sa nazývajú Artakony.

    Artakona vo svojej podstate symbolizuje dve mohutné Sily živého Sveta: Pazúr Rodoviča, t.j. predstaviteľa zvieracieho sveta, ktorý je Prírodným Symbolom-Ochrancom Rodu a guličky, ktoré sú zhotovené z dreva Svätého Stromu. Na obrázku sú dve Artakony – pravá spája pazúr Orla a guľky zo Svätého Duba a ľavá spája Medvedí pazúr a guľky zo Santalového Stromu. Vari netreba ani hovoriť, že tieto predmety sa vyhotovovali zo zvierat, ktoré už zomreli, kvôli tomuto sa zvieratá – a najmä nie posvätní poslovia Bohov – nezabíjali! Pazúr Rodoviča symbolizuje zvieratá, ktoré sú v rode ctené. Pretože ich pazúry sú považované za Zdroje Prastarej Duchovnej Sily, tak sa nosili na hrudi. Išlo najmä o pazúry Orla, Bociana, Sokola, Havrana, Sovy, Líšky, Vlka, Medveďa, Pardála a pod.

    BEREGIŇA

    CREATOR: gd-jpeg v1.0 (using IJG JPEG v62), quality = 85

    Naši Predkovia si odpradávna obväzovali vlasy okolo čela vyšívanými stužkami, páskami, koženým prúžkom a podobne, ktorý nazývali Beregiňa. Podľa predstáv našich Múdrych Predkov Beregiňa vypĺňa niekoľko funkcií naraz. Ochraňuje náš rozum pred zmätkom a zlými myšlienkami, obraňuje Dušu aj telo človeka pred počarovaním, urieknutím či zoči. Udržiava vlasy, aby ich nerozcuchával vietor a nepadali do očí, a tiež bráni, aby nám počas práce stekal do očí pot.

    Nuž, ako vidíme, žiadna symbolika našich Predkov nebola samoúčelná či iba „okrasná“, ako by nám chceli nahovoriť dnešní „odborníci“. Ak si uvedomíme, že naši Predkovia žili v Prírode, tak načo by vlastne umiestňovali na svoje odevy a predmety dennej potreby výšivky, ornamenty, symboly a podobné veci? Aby sa nimi zapáčili medveďom, vlkom, či iným zvieratám?

  • DEVÄŤ ZÁKLADOV INGLIIZMU

    Pre našich súčasníkov v týchto časoch je samotný názov Ingliizmus ako názov Prastarej Viery Slovanských a Árijských Rodov dávno zabudnutý pojem, ba dokonca sa zdá, akoby to bol akýsi cudzí, prevzatý výraz.

    Staroslovanská Ingliistická cirkev Pravoslávnych Starovercov-Inglingov je dnes Jediná, Najstarobylejšia Občina Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského, ktorá spája všetkých bielych ľudí na prastarých základoch Starej Viery Prvopredkov.

    Tu musíme zdôrazniť, že všetci politickí, spoločenskí, náboženskí, «národní» a podobní dejatelia, ktorí na každom rohu kričia o hrozbe rasizmu a rasovej diskriminácii, ktorá je údajne základom starej Viery Slovanov jednoducho nemajú ani len základné poznanie o jej základoch. Ingliizmus učí tomu, že každý národ – nezávisle od farby kože – si musí uchovávať svoju vlastnú prastarú, prvopočiatočnú Vieru, svojbytnú kultúru a neopakovateľnú tradíciu.

    Všetci ľudia s Bielou farbou kože, ktorí žijú v rozličných krajinách sú Jediným Vesmírnym Rodom, potomkami Rodu Nebeského a Veľkej Rasy, z ktorej pochádza celé biele ľudstvo Midgard-Zeme.

    V našom všednom živote sa nazývame Staroverci-Inglingovia, alebo Pravoslávni Slovania, lebo:

    My sme Staroverci, lebo vyznávame Starú Vieru Rasy Veľkej, ktorú sme dostali od Nebeského Roda;

    My sme Inglingovia (starosloviensky výraz znie Ingľania), pretože udržiavame Ingliu – Posvätný Božský Oheň Prvopredkov našich a zapaľujeme Ho pred Obrazmi a Kummirmi Svetlých Bohov a Svätomúdrych Predkov našich;

    My sme Pravoslávni, lebo my PRAV a SLAV slávime. Vieme, že PRAV je Svet Svetlých Bohov našich a SLAV je Svetlý Svet, kde bývajú Veľkí a Premúdri Predkovia naši.

    My sme Slovania, lebo z celého nášho čistého srdca slávime všetkých Svetlých Bohov a Svätomúdrych Predkov našich.

    Ingliizmus, Prastará Viera našich veľkých a múdrych Prvopredkov, po dlhé tisícročia spočíva na deviatich Veľkých Základoch.

    Týchto Deväť Základov Ingliizmu sú vždy prosté a čo do podstaty prirodzené, ale nevyhnutné pre Duchovný, Duševný a Budovateľský vývoj ľudí Rodov Veľkej Rasy.

    Ľudia Veľkej Rasy sú priamymi potomkami Prastarých Svetlých Bohov, ktorí obývajú Boží Svet Pravi a všetky Nebeské Čertogy Prečistej Svargy.

    Práve preto, aby potomkovia Rodov Veľkej rasy a potomkovia ich potomkov nezišli zo Zlatej Cesty Duchovnej a Duševnej dokonalosti, zostavili Žreci, ktorí slúžili Nebeským Bohom, týchto Deväť Základov Viery:

    1.   OSVIETENIE – Prvý základ nám hovorí o tom, že sa musíme učiť Sväté spisy a Sväté podania, Múdrosť Predkov našich a Múdrosť druhých ľudských Rodov. Napĺňať svoj život svätosťou dobrými činmi na slávu Bohov a Predkov našich.

    2.   DUCHOVNOSŤ – Druhý základ nám hovorí o tom, že každý človek musí vyvíjať svoju Duchovnú stránku života a pripájať sa k Duchovnosti druhých ľudí.

    3.   SÚCIT – Tretí základ nám hovorí o tom, že každý človek musí mať súcit ku všetkému živému, vytvorenému Nebeskými Bohmi.

    4.   POKOJNOSŤ – Štvrtý základ nám hovorí o tom, že každý človek sa musí usilovať o harmóniu tiel, Duše a Ducha, lebo jedine vtedy môže dosiahnuť vnútorný pokoj.

    5.   TOLERANTNOSŤ – Piaty základ nám hovorí o tom, že človek musí s pochopením vzhliadať na činy druhých ľudí, lebo každý človek je SLOBODNÝ, ale jeho osobná sloboda sa končí tam, kde začína sloboda druhého človeka. Nijaká osobná sloboda nemôže byť vyššie ako povinnosť pred Rodom a Bohmi Nebeskými.

    6.   MIERUMILOVNOSŤ – Šiesty základ nám hovorí o tom, že musíme prejavovať mierumilovnosť ku všetkým ľudským Rodom, ale zároveň nesmieme želieť životy nepriateľov, ktorí idú do našej zeme so zlými úmyslami a zbraňami.

    7.   LÁSKA K BLÍŽNEMU – Siedmy základ nám hovorí o tom, že ku všetkému živému vytvorenému Bohmi sa musíme chovať s láskou a dobrotou, rovnako ako k pamiatke Predkov našich a Dejinám Rodov ľudských.

    8.   SKÚŠKA – Ôsmy základ nám hovorí o tom, že na dosiahnutie Nebeského Víria a nebeského Asgardu musíme prejsť cestou Duchovnej dokonalosti. A skúšky na našej ceste prichádzajú preto, aby preverili a posilnili naše Duchovné sily.

    9.   CIEĽAVEDOMOSŤ – Deviaty základ nám hovorí o tom, že všetko v živote aj samotný život má svoj zmysel, svoju predurčenosť, svoj cieľ a každý človek sa musí usilovať o dosiahnutie svojho cieľa, naplniť svoje predurčenie, čím jeho život nadobudol Duchovný zmysel.

  • POSLANIE DUŠE RODOV VEĽKEJ RASY

    Keď ešte nebolo ničoho, jestvoval len RA-M-CHA – Počiatočná Jednotka, Nepoznateľná Podstata, vyžarujúca Život rodiace Svetlo Sveta – Inglia, z čoho sa zjavili všetky obývané Svety a Reálne veci.

    RA-M-CHA – sa prejavil do Novej Skutočnosti a ožiaril sa Veľkým Svetlom. A vtedy sa zjavila Nová Večnosť, a zjavilo sa nekonečné množstvo jej prejavov, ale Život rodiacou bola Inglia. Tak sa zjavili priestranstvá Svetov Javi, Navi a Pravi.

    So zjavením sa Veľkého RA-M-CHA v Novej Skutočnosti sa zjavilo Najväčšie absolútne Niečo. Ale tak, ako ono nebolo tým, čo sa javí ako RA-M-CHA, to Niečo obsahuje v sebe začiatok zla. Najväčšie absolútne Niečo, sa od Božieho svetla líši.

    Čím bližšie k prvopočiatočnému Zdroju Svetla sa rozliehajú Svety, tým väčšími rozmermi sú tieto svety naplnené. V nich sa narodili Život nesúci Bohovia – Ochrancovia Svetov. Tak sa narodil mnohorozmerný Svet Pravi – v ktorom sa narodili Starobylí Bohovia – Ochrancovia našich Veľkých Bohov.

    Bohom Svarogom boli ustanovené Vesmírne Zákony výstupu Duše po Zlatej Ceste Duchovného i Duševného Naplnenia. Slobodnému prechodu Duše po Zlatej Ceste Duchovného Rozvoja pomáhajú Múdre Poznatky tých Svetov.

    V našom Vesmíre Zlatá Cesta Duchovného Vychádzania vedúca nahor sa nazýva Svaga, pozdĺž nej sa rozprestierajú Svetlé Harmonické Vesmíry. Nasledujú jeden za druhým: Svet Ľudí, Svet Legov, Svet Arlegov, Svet Jasov, Svet Nirvány, Svet Začiatkov, Svet Duchovnej Sily, Svet Poznania, Svet Harmónie, Svet Duchovného Svetla, Svety Duchovného Majetku, Svet Zákona, Svety Budovania, Svet Istiny, Svety Ochrancov. Na konci Svagy prechádza Hranica, za ktorou sa začína Veličizný Svet Pravi.

    Svet Ľudí je štvorrozmerný – Telo, Duša, Duch Svedomie. Podstata svetov rozprestierajúcich sa na Zlatej Ceste majú nasledujúci počet rozmerov: Svet Ľudí – 4, Svet Legov – 16, Svet Arlegov – 256, Svet Aranov – 65 536, Svet Jasov – 65 536 na druhú,… Svet Ochrancov – 65 536 v štyritisícdeväťdesiatom šiestom stupni. Jestvujú svety prechodné: päť, sedem, deväť, dvanásť čo do množstva rozmerov.

    Prechod duše z jedného Sveta do druhého je možný, no je nevyhnutné prejsť cez prah, ktorý je spojený so stratou tela danej rozmernosti. Taký prechod Duše vo Svete Javi ľudia nazývajú Smrťou. Smrť – Duša stráca telo v ktorom žije. V ďalšom svete Duša vstupuje do tela rozumnej bytosti toho Sveta do ktorého je nasmerovaná. 

    V základe Zlatej cesty sa nachádza Svet Ľudí, a výstup Duše človeka do Vyššieho Sveta je možný len na základe duchovného vývoja, osvojením si poznatkov daného Sveta a druhých Svetov.

    Kvôli tomu do Sveta človeka prichádzajú Bohovia. Sú to bytosti Vyššieho rádu zložitosti, ktoré zostupujú aby viedli a odovzdávali Vyššie Poznanie a Prikázania.

    Vyššie bytosti iných Svetov môžu zasahovať do nižších Svetov, kde ich prijímajú nie vo svojej pôvodnej, skutočnej, t.j. istinnej podstate, ale vo formách vnemu daného Sveta, ktorý je jediný dostupný jeho obyvateľom. Ak naši Bohovia Sveta Ochrancov zostúpia do Sveta Ľudí, tak my ich môžeme vnímať iba ako Ľudí. Čím je zložitejšia štruktúra Sveta na vyhradenom mieste Zlatej Cesty, tým je viac možností pre obyvateľov toho miesta odzrkadliť sa vo Svetoch menšej zložitosti.

    Prechod obyvateľov z jedného Sveta do Vyššej Skutočnosti nemusí nevyhnutne prebehnúť postupne. Ak vo svojom rozvoji Duša osoby dostala možnosť oboznámiť s ponímaním zložitosti bližšieho harmonizovaného Sveta, tak to skokom prenesie Dušu do Vyššieho Sveta, míňajúc rozličné Svety medzičlánkových rozmerov. Zákony a Prikázania Bohov je Vyššia Múdrosť Sveta Ochrancov.

    Oslobodiac sa od fyzického tela, Duša naberá tú Realitu, ktorá najlepšie zodpovedá jej Duchovnému a Duševnému rozvoju. Nič vo vesmíre neprekáža vzostupu Ducha okrem neho samého.

    Podľa zákonov Bohyne Karny, po smrti tela pred Dušou stoja Tri Veľké Súdy nazývajúce sa aj Strašným Súdom. No v skutočnosti nijakého Strašného Súdu niet, jestvuje iba pozastavenie vzostupu, čo je pre Dušu mučivé. Súd pozostáva z troch stupňov: Bohovia sa pýtajú: čo si sa naučil v tom Svete do ktorého sme ťa poslali? Čo si urobil pre Rod? A ako si žil podľa Svedomia? Na všetko sa musí odpovedať čestne, nič sa nedá utajiť, prejaví sa všetko, čo bolo za celý život vykované. Pre Dušu to je mučivé, lebo v Duši sú odrazené všetky správne aj nesprávne činy. Nikto ich nemôže doplniť alebo zotrieť. Po Súde Svedomia Dušu posielajú do toho Sveta, ktorý zodpovedá jeho Duchovnému a Duševnému rozvoju.

    Ľuďom Rodov Veľkej Rasy v terajšom živote nikdy neprislúcha vytvárať si v hlave obrazy temných pekelníkov, bezumné a chaotické Obrazy, t.j. Obrazové reálnosti Pekelného Sveta, v ktorom sa ukazuje zlo a ukrutnosť, parazitizmus a bezprácnosť, lož a klam, strach a neviera, jarmo a koniec sveta. To najhlavnejšie je neutvárať pekelné formy bytia pre novú Obrazovú reálnosť. Lebo to narúša nielen v Čistej Duši vytvorenú pokojnú Obrazovú reálnosť, ale aj ničí samotného človeka, ktorý si vytvoril taký Temný svet.

    Duša s Pekelnou Obrazovou Reálnosťou zostupuje do Svetov, ktoré sa nachádzajú mimo akéhokoľvek spojenia so Zlatou Cestou, sú to Reálnosti dodatočné: časy, priestranstvá, bez-umy, blúdiaci Duchovia a Svet Tmy, nazývaný aj Pekelný Svet (Bez-umný Svet). Tieto Svety sa rozlišujú nedefinovanosťou, narušením príčinno-dôsledkových nadväzností. V nich sa odohráva to, čo obyvatelia Harmonického Sveta ponímajú ako Zázrak. Jednako pre Duše prechodných Reálností je zázrak krajne nepohodlný: nikdy sa nedá dostatočne spoľahlivo predpovedať dôsledok svojho konania (rozhodne sa vyrobiť sekeru a dostane hrable; skrátka ten, kto pracuje nedostane o čo sa snažil ale ten, čo nič nerobil dostane…)

    Na vyzdvihnutie sa je potrebné len utvrdiť svoju jedinečnosť, nezrušiteľné rodstvo s druhými bytosťami, položiac medzi nimi a sebou Lásku k rovným a Súcit k nižším formám Života. Láska je schopná premeniť aj Besov – Duše odvekých nepriateľov Božského Sveta, zvierat Sveta Tmy, ktorí kážu v strede ľudí Javného Sveta: voľnosť všetkého («slobodu»), krutosť, chamtivosť, hnev, chlipnosť (sex), egoizmus, lesť, samoľúbosť (móda) a koniec jestvovania.

    Čin každej Duchovnej Bytosti sa v prvom rade prejavuje na nej samej. Pretože každá individualita má absolútnu slobodu výberu, jej rozhodnutia spoluvplývajú na štruktúru Duše osoby. Od výberu činu závisí ďalší osud Duše: jednými činmi sa Duša osoby uspôsobuje svojmu zdvihu nahor po rôznych miestach Zlatej Cesty, inými sa Duša zaťažuje, posilňuje väzby, ktoré brzdia rozvíjanie, ale to ju vlečie nadol, do Temných Svetov (Bez-umné Svety, t.j. Peklo).

    Plnosť šťastia Rodov Veľkej Rasy môže byť len v sústavnom boji so zlom, ktoré bráni obyvateľom Zemí, žijúcim, aby ich Duše vystupovali do rozličných miest Zlatej Cesty.

    Zlo je nevedomosť a nevzdelanosť. Nevedomosť alebo nepoznanie je vtedy, keď nie je umožnené poznávať. Nevzdelanosť je to, keď utvrdzujú, že poznanie nie je potrebné ba dokonca že je škodlivé (dogmatizmus), t.j. navrhujú ľuďom neodvracať sa od svojich zvykov a ideí, lebo Temné Sily vedia že poznanie, prijatie iného názoru privádza k istine (objektívnej, nemennej pravde), k Védam. Zlo aj nesprávny hnev očierňujú Dušu a Srdcia zatvrdzujú. Nedopúšťajte hlúposť a nevzdelanie vo vašej mysli a reči.

    Svedomie Duše Rodov Veľkej Rasy

    Telo riadi Duša, Dušu riadi Duch, ale Ducha riadi Svedomie. Svedomie je spoločná správa Duše Človeka a Svetlých Bohov. Bohorodička Dživa daruje každej Čistej Duši Starobylú Múdrosť – Ducha, t.j. časť Nebeskej Istiny. Duša musí spoznať túto Múdrosť v Javnom Svete vo vzťahu k toku Času Života. V tom je Vyšší Duševný a Duchovný zmysel. Múdrosť v Duši vzájomne pôsobí s Nebeskou Istinou. Ich ustavičná, harmonická vzájomná previazanosť sa nazýva Svedomím. Ak Duchovná osobnosť napĺňa činy v súlade s Duchom darovaným Duše, tak Svedomie človeka je spokojné. Pokoj v Duši napĺňa čas zmyslom Života. To nazývame Žitím podľa Svedomia! Ak si Ľudia Rodov Veľkej Rasy nevšímajú Svedomie a prehrešujú sa z vlastnej alebo bez vlastnej vôle, tak ich postihuje nepokoj, choroby a bolesti. Ľudia Rodov Veľkej Rasy nemôžu stratiť Vyššiu Istinu a Múdrosť Svetlých Bohov a našich Predkov, lebo nemožno stratiť to, čo je zjednotené s našimi Dušami a Srdcami.

    Človek na Zemi, Bohovia na Nebesiach. Všetky základy sú u nás založené na filozofii Ducha. Základy filozofie Ducha stoja a budujú sa na rozvoji Veľkej Rasy (RASA je skratka Rody Asov Kraja Asov). Mnohé národy spájajú pojem RASA s obrazom čistého, bieleho, nepoškvrneného (napr. latinské «tabula rasa»).

    Riadiace Sily Duše

    9. Sila Ducha a Viery – Duchovný človek.
    8. Sila Umu a Vôle – Oduchovnelý, Umný Človek, ktorý tvorí s pomocou Ducha.
    7. Sila Duše – Duševný. Od Duchovného sa odlišuje inou úrovňou.
    6. Sila Slova – Tvorivý.
    5. Sila Mysle – Mysliaci.
    4. Sila Vôle – Vôľový.
    3. Sila Rozumu (intelektu) – Rozumný, Intelektuálny.
    2. Sila Zmyslu – Zmyslový, Sentimentálny.
    1. Sila Inštinktu – Inštinktívny (najnižší).

    Duše našich Predkov a naše Duše sa vždy snažili a snažia stúpať nahor. Duše Rodov Veľkej Rasy naberajú deviatu úroveň. Kresťanstvo «pomohlo» Dušiam Slovanov a Árijcov zostúpiť do 3. a 4. úrovne Riadiacich síl. Kto odišiel od kresťanstva bol na 4. úrovni – Vôľový. Komunizmus znížil Duše Slovanov a Árijcov do 2-ho stupňa Riadiacich Síl.

    Súčasné systémy používajúc televíziu nasadzujú psychorytmy národa farby kože Temnoty a tým spôsobom znižujú človeka do úrovne Riadenia Duše najnižším spôsobom bytia – Inštinktom. Ale niektoré televízne programy ichposúvajú ešte nižšie – do úrovne zvieraťa. Zvieratá majú zmysel samodostatočnosti, ale neľudia nemajú takéto rozhranie.

    Typy Duší Bytostí v Javnom Svete

    Človek je transcendentálna podstata, riadená ôsmou a deviatou úrovňou. Duchovný a nesmrteľný.

     Ľudina je sedmoričný človek; v ňom sa uplatňuje sedem riadiacich síl. Zaoberá sa podstatou medzi životom a smrťou, preto sa títo ľudia nazývajú dvakrát žijúci.

    Žiteľ (inštinktívny) je bytosť, u ktorej sa uplatňuje riadiaca sila troch nižších úrovní. Trojičný človek žijúci materiálnymi záujmami.

    Nežiť, NeľuďBes – sú Cudzozemci a ich potomkovia, ktorí sa nepodvoľujú Duchovnej Obnove. Popierajú všetko čo nezodpovedá ich predstave o živote. V sociálnom živote to sú spravidla politici, bankári, veľkopodnikatelia, právnici, maniaci, zlodeji, vrahovia a ich ochrancovia.

    Naša Krv je Svätá Krv!

    Pretože Duša Tela je v Krvi. Lebo Duša každej podstaty je jejKrv. Lebo Duša každého tela je Krv.

    Veľká Cesta Duševného a Duchovného Naplnenia

    Len návrat k svojim prapôvodným koreňom pomáha Duši človeka navrátiť sa na Bielu Cestu. Zlatá Cesta Duše človeka sa začína vo Svarge. Len potom zostupuje Duša do Javného Sveta. Duše sa rodia v procese večnej vzájomnosti medzi Zemskými Vodami a Nebeským Ohňom. Z tohto zväzku sa rodia Nové Čisté Duše, ktoré sa pripravujú na vtelenie na zemi v Javnom Svete. Prejdúc 16 Svetov Zlatej Cesty Duša, s nahromadenou Múdrosťou sa dostáva do Vyššieho Sveta Pravi a dokončuje svoje jestvovanie premeniac sa na Svetlo.

    Bohorodička Dživa rodí Duše a daruje im Prastarú Múdrosť. Duše s Múdrosťou Predkov letia k Palácom a zatiaľ sa dostávajú na Zem. Duše si na život vyberajú Rody, aby sa narodili vo Veľkých Rodoch. Snažia sa dostať pod dohľad Veľkých Vyšších Bohov.

    Veľká Makoš (súhvezdie Veľkej Medvedice) Osud Duší zlaďuje so Svetmi, Bohmi a Svedomím. Narodenie sa Duše v Javi vedie k Budovaniu a k Duchovnému životu. Poznanie Svargy a Zemského Sveta sa pre Dušu v človeku začína múdrosťou Rodu.

    Každý národ má svoju Cestu – Určenie. A v rozličných Svetoch čakajú, aby sa ich Duše vrátili. Pre Veľkú Bielu Rasu je Cesta stanovená a len ona po nej ide. Potomkov vítajú ich Bohovia a Predkovia. Spojenie medzi Svetmi a prvopočiatočným Svetom Duší nie je prerušené. Idúc po Bielej Ceste, človek Svedomia putuje a prastarí Bohovia mu napomáhajú. Od Starcov Rodov človek poznáva Múdrosť, ktorú do Duše vložila Bohorodička Dživa.

    Duše sa od narodenia snažia dostať k Zlatej Ceste, no nie každá Duša sa do tých Svetov dostane. Ale táto cesta nie je ľahká, je usilovnosťou slávená, prácou a prastarou Vierou Budovaná. Každý narodený začína vytvárať vlastný Svet podľa Zákonov Svaroga. Ale potom, v súhlase s vôľou Rodičov, začína spoluvytvárať blaho Rodov. Biela cesta pre Dušu sa dá nájsť len v práci tvorenia Blaha.

    Z Javi sa narodený dostáva do Sveta Slavi, kde ho Predkovia Rodov radostne vítajú. A tam pokračuje v tvorení budovania, ktoré začal vŕšiť v Javnom Svete…

    Temné Svety, Peklo(Bezumné Svety)

    Temné Sily z Predvečných Svetov sa usilujú zavliecť všetky Duše do svojho Pekla.

    Boh Perún hovorí:

    „Vo Svete Javi, ukázanom Rodom, prvé, čo ľudí zabíja je želanie cudzieho, a čoskoro ono za sebou vlečie Hnev a Chlipnosť.“

    Lenivosť, Nenásytnosť a Želanie cudzieho zatemňujú ľudský rozum. A človek viac nevidí Bielu Cestu Duchovného Naplnenia. Potuluje sa bezhlavo po Svete. Všetko jeho hľadanie je márne, lebo chlad tmy zakrýva jeho Srdce a Dušu. Veľký zmätok a smrteľný Smútok začínajú hlodať vnútri človeka.

    Besi sú Duše nižších bytostí Pekelného Sveta, v Duši im chýba Duch a Svedomie. Usilujú sa krivdou a ľsťou, hnevom, obžerstvom a chlipnosťou (hrubou sexuálnou náklonnosťou) napĺňať dennodenne ľudské Duše, aby padli a boli zachytené temnotou a ani nespoznali svoju Predurčenú Zlatú Cestu.

    Žiadnym Temným Svetom nevyhovujú morálne zásady, ktorými žijú všetci narodení vo Svetle. Nepáči sa im Biela Cesta Vzostupu a čierna Závisť vždy zatemňuje ich zrak. Dušiam Besov je ťažko a sú utesňovaní vo svojom Pekelnom Svete, kde Lakomosť a Zloba je všeobecným zákonom.

    Niet tam Lásky, Blahobytu, Šťastia, len Korisť a snaha o Bezprácny zisk (t.j. zázrak). Želanie cudzieho, klam a zločinenie, čo je jediný zmysel Duší Pekelného Života. V tom Svete nepoznajú život bez hnevu, ani že východisko daruje len jediné – Tvorenie.

    Besi odvracajú Duše mladých ľudí od Múdrosti. Priúčajú ich žiť v prázdnom bezprácne. K nenasledovaniu otcovských tradícií. A tí, ktorí načúvajú vyslancov z Pekla, strácajú svoju Cestu a nesmrteľnú Dušu. Bezcieľne sa brodia vo svojom Svete, nerozumejú sebe ani tomu, čo sa s nimi deje. A Dušu potom vrhajú do Pekla…

    Ale tí, ktorí nepodľahli lákadlám Pekla uvidia Bielu Cestu, ktorá vedie do Svargy. Idúci do Temnôt prebývajú v tme. Tí, ktorí sú upriamení na Svetlo spoznajú Svargu. Každý, kto žije si vyberá svoju cestu, svojimi činmi otvára Bránu. Jedným bránu do Svargy otvára Boh Veles, druhým Vij do Pekla ukazuje cestu…

    Najstaršie Sily Rodov Veľkej Rasy

    Len tím, ktorí žijú Božou morálkou pomáhajú bezmedzne všetci Svetlí Bohovia… a Duša človeka sa dvíha do Svargy, Bielou Cestou, podľa Svarogových Zákonov. Ísť svojou cestou im napomáha Svedomie, ono nasmerováva zavŕšenie činov na Slávu Rodov vo Veľkej Otčine. A odrádza od nevhodných skutkov. Všetci predkovia Rodov pomáhajú putujúcim, aby sa nepretrhla ich Rodová niť…

    Biela Cesta ukazuje žijúcim kde oni nachádzajú všetky najstaršie Sily…

    „Kto sa odvracia od ovládania Starobylej Múdrosti,
    Ten od Seba odháňa Silu Života“

  • VÉDICKÁ KULTÚRA V SKRATKE

    „Védická kultúra“ je plodom tvorenia Slovansko–Árijských občín Rusi vrátane Slovenska, ktoré sa v minulosti volalo Malá Rus. Srbsko bolo v minulosti Strieborná Rus.

    Základom svetonázoru predstaviteľov týchto občín je Prvopočiatočná Viera Prapredkov Slovanov a Árijcov, ktorú si Oni priniesli na túto Zem zo svojej Nebeskej Pravlasti pri osídľovaní hviezdneho systému Trosjvetlej Jarily.

    Niektoré občiny nazývajú túto vieru – „Pravoslávie“, druhé – „Pravoslávne Slovanstvo“, tretie – „Ingliizmus“, štvrté – „Rodnoverie“, piate – „Vajšnavizmus“ atď., jednako všetci súhlasia s jedinou všeobecnou definíciou – „Védická Kultúra“, lebo táto v sebe obsahuje všetky používané názvy.

    Ak sa obrátime k prvopočiatočnému významu, ktorý je obsiahnutý v prastarých rúnových textoch, prídeme k nasledovnému vysvetleniu:

    VIERA – súčasné zvučanie straro-Árijského obrazu, pozostávajúceho z dvoch rún:

    Runa  VÉDY“: „Prapôvodná Múdrosť Najvyššieho“ – označuje „Vedenie“, t. j. schopnosť Zakúsiť (súčasná slovenská verzia oproti ruštine už nezachytáva všetky detaily pôvodnej reči, vyjadrovania a teda aj významu, nakoľko ruština sa zachovala, aj napriek všetkému, bližšie k pôvodnej verzii) Božskú Múdrosť“, PoVedať (tu je slovný základ pôvodného významu ešte zachytený aj v slovenčine) ju druhým a, stanúc sa vedomým o Najvyššom, stať sa vediacim pre tých, ktorí si želajú sa dozvedieť, „Zakúsiť Jeho Najvyššiu Pravdu“ (ruština používa – v slovenčine už stratený – výraz „istina“; predstavuje objektívnu, najvyššiu pravdu ako opak relatívnej pravdy, teda „našej“, takej, ktorú si mi v danom okamihu vysvetľujeme ako najvyššiu).

    Runa  – „RA“: označuje „Vyžarovanie Najvyššej Pravdy Najvyššieho“ (tiež preložené iba opisne). A teda VIERA – to je Vyžarovanie Prvopočiatočnej Múdrosti a Svetla najvyššej Pravdy Najvyššieho.

    PRAVOSLÁVIE – oslávenie „PRAVI“: duchovného sveta Najvyššieho Prarodiča a Jeho Detí – svetlých Slovansko – Árijských Bohov a Bohýň, ktorí sú našimi Prapredkami, a my sme Ich pravnukmi.


    INGLIIZMUS – súčasné zvučanie Staro-Árijského obrazu, vytvoreného z runy  – „INGLIA“, označujúca „Prvopočiatočný Oheň Najvyššieho“, ktorý zrodil celý svet a osídľujúci jeho formy ŽIVOTA, ale tiež trojrunové poňatie  – „IZM“, označujúce Istinu (t.j. Najvyššiu, Absolútnu Pravdu) Sveta Zeme.

    RODNOVERIE – prináležanie k Viere RODU vo všetkých formách Jeho vyjadrenia, vrátane celého duchovno-genealogického stromu: od Najvyššieho, v obrazoch Roda-Rodiča a Bohorodičiek, po zemských otca a matku. Tu je vyjadrené aj ponímanie toho, že výraz Viera – je len rodná, ale nie cudzorodná.

    VAJŠNAVIZMUS – Vajšnavisti si vážia, slávia a duchovne sa obracajú k Najvyššiemu v obrazoch Višnu (Vyšeňa) a Krišnu (Krišeňa).

    VÉDICKÁ KULTÚRA – slovné zloženie z významov „Védy“ (význam vyššie), „Kult“, t. z. váženie si, oslávenie a „Ra“ (význam vyššie). T. j. ide o váženie si, oslávenie Prvopočiatočnej Múdrosti a Svetla Najvyššej Pravdy Najvyššieho.

    JAZYČNÍCTVO – je odvrátenie sa, odchod od Védickej Kultúry, poklonenie sa jednému alebo niekoľkým bohom materiálneho sveta, plnenie ich vôle namiesto Preslávenia Najvyššieho a života podľa Jeho Prikázaní uložených vo Védach. Jasnou formou prejavu jazyčníctva sú dnešné svetové náboženstvá. Slovo náboženstvo, t.j. relígia, pozostáva z dvoch poňatí: „re“ – má význam návrat, opakovanie (odtiaľ – retrospektíva, reanimácia) a „liga“ – spojenie. Takýmto spôsobom zistíme, že relígia (náboženstvo) – to je opakovaný pokus nastoliť stratené spojenie s Najvyšším skrz napodobňovanie akéhokoľvek proroka alebo mesiáša. Hlavné jazyčnícke náboženstvá sveta vznikli na základe doktrín cudzozemských religióznych lídrov zodpovedajúce dobe, miestu, okolnostiam a úrovňou poznania iných národov, ich schopnosťou len čiastočne (fragmentárne) spoznávať Neosobný aspekt Najvyššieho, alebo len niektoré Jeho osobnostné aspekty a obrazy. Napríklad, milosrdné spolutrpenie Najvyšší personifikoval v obraze Budhu (človeka duchovne prebudeného), spolutrpiacu lásku – v obraze Ježiša (svätého človeka, nazývaného v Evanjeliách Kristom, v Koráne Issom). Védická kultúra, majúca v sebe tieto obrazy ako časti celku, sa nikdy nezaoberá Celým, sláviac Najvyššieho vo všetkých Jeho aspektoch, vlastnostiach a obrazoch zároveň. Preto nevediaci ľudia aj obviňujú Prvopočiatočnú Vieru Slovanov a Árijcov – Védickú Kultúru za mnohobožstvo, lebo nie sú schopní svojim ohraničeným umom pochopiť ideu jedinstva v mnohoobraznom. Nakoľko nositeľmi týchto náboženstiev sú iné národy (po starosloviensky – jazyci) nemajúci vo svojom poznaní Védickú Kultúru (Prvopočiatočnú Vieru Slovanov a Árijcov), tak aj náboženstvá a národy u nás nosili názov „jazyčníci“ a nemali nijaký vzťah k našej Viere a národu.

    Slovania a Árijci nikdy nepotrebovali, nepotrebujú a nebudú potrebovať náboženstvá. Najvyšší Prarodič a Jeho deti – svetlí Slovansko-Árijskí Bohovia a Bohyne, sú naši Prapredkovia, ale my sme Ich pravnuci. To znamená, že u Slovanov a Árijcov je nielen duchovné, ale aj pokrvné rodstvo s Najvyšším. Takéto silné spojenie sa nepretrháva dokonca ani vtedy, keď ktokoľvek z Božicov-Svarožicov sa nevediac nachádza v poblúdení, nazývajúc sa „otrokom božím“ a žobrácky kľaká u cudzozemských bohov materiálneho sveta.

  • SVÄTÉ ČÍSLA INGLIIZMU

    Za najsvätejšie čísla Ingliizmu považujeme tieto: 3, 4, 7, 9, 16, 33, 40, 108, 144 a 369.

    Sú spojené s prastarými Dejinami naši Múdrych Prvopredkov a celého Bieleho ľudstva, ktoré žije na blahoslavenej Midgard-Zemi a so skrytým Poznaním všetkých Rodov Veľkej Rasy.

    Každé Sväté Číslo má od prastarých čias svoj osobitný charakter, svoju Duchovnú Silu, energetickú vibráciu a štruktúru, aj vzťah k významným udalostiam v dejinách a živote národov Veľkej Rasy alebo Prastarých Bohov.

    3 – Toto Sväté Číslo hovorí, že všetci Pravoslávni Staroverci-Inglingovia si musia ctiť Veľkých Triglavov Svetov Javi, Navi, Slavi a Pravi; postiť sa na tretí deň Slovansko-Árijského týždňa; denne si pripomínať a dodržiavať Prikázania Troch Vyšších Prastarých Bohov — Ramchata, Svaroga, Perúna; prednášať chválospevy a oslavovať všetkých Bohov-Ochrancov našich Rodov dňom aj večerom; prejsť Tromi Posväteniami Matky-Prírody, aby sme oslávili svoje Telo, Dušu a Ducha; dozvedať sa soľ zeme (prastarú múdrosť) prostredníctvom Viery, Srdca a Rozumu; poznávať trojičnosť Svetov v ktorých žije človek (Svet Prírody, Svet ľudský a Svet Bohov); naučiť sa ponímať svoj Svet telesne, Duševne a Duchovne; pamätať, že všetky Kapištia Inglie (Chrámy Prvopočiatočného Ohňa Tvorenia) sú rozdelené na tri časti: Príchod Velesa, Prostredná Svätyňa, Svätý Asgard; na začiatku svojho Duchovného vývoja musí každý človek z Rodov Veľkej Rasy vykonať výstup po 3 Stupňoch Viery;

    4 – Toto Sväté Číslo hovorí, že našu Veľkú Rasu Midgard-Zeme tvoria štyri Veľké Národy: Rasséni a Svätorusi, da´Árijci a ch´Árijci; že základný svastičný (solárny) symbol je symbolom Jarily-Slnka, Šťastia, Radosti a Blahobytu a že vo svojom základe má štyri zahnuté lúče; že Nebeské Príbytky Života exitujú vo Svetoch Navi, Javi, Slavi a Pravi; že na to, aby sa človek na Midgard-Zemi harmonicky vyvíjal musí súčasne rozvíjať Rozum, Telo, Dušu a Ducha, ale Svedomie musí byť meradlom všetkých jeho budovateľských činov zameraných na prekvitanie prastarých Rodov, na rozmnoženie potomstva a posilnenie v srdci každého Prvopočiatočnú Vieru našich Múdrych Prvopredkov; že každého človeka Veľkej Rasy zostavia štyria Rodný Bohovia.

    Prvý Boh – pozemský Otec, ktorý dáva novému človeku Obraz Ducha a Krvi. Daruje mu aj Semeno Života skrz ktorého sa na Božom Svete objaví nový človek.

    Druhý Boh – pozemská Matka, ktorá dáva novému človeku Telo, Lásku, Opateru, Starostlivosť a Pozornosť, aby všestranne poznával Svet Javi, ktorý ho obklopuje.

    Tretí Boh – Nebeská Bohorodička Dživa, ktorá novému človeku dáva Čistú Dušu a želanie tvorivo budovať pre blaho Svojho Prastarého Rodu.

    Štvrtý Boh – Boh-Ochranca Rodu pozemského Otca, dáva človeku Skryté Védy (Prastarú Múdrosť) a Svedomie, ktoré prevyšujú všetky pozemské blahá.

    Okrem toho, vo Svätej krajine Daárii štyri rieky rozdeľovali kontinent na štyri časti: Rai, Tule, Svagu a ch´Arru, ktoré obývali štyri Veľké Národy spojené navzájom do Veľkej Rasy.

    7 – toto Sväté Číslo hovorí, že si musíme pripomínať a svätiť siedmy deň týždňa, lebo na siedmy deň bol pribitý Dažďboh na Kaukazských horách; postiť sa v siedmy deň Slovansko-Árijského týždňa; pripomínať si Chrám Siedmych Brán; vyvíjať svojich sedem zmyslov (zrak, sluch, čuch, hmat, chuť, intuíciu a jasnovidectvo); pripomínať si, že obdobie nosenia dieťaťa v lone matky je 7 mesiacov podľa Slovansko-Árijského kalendára, a že muž nemá právo sa v tom čase dotýkať inej ženy.

    9 – toto Sväté Číslo je nad ostatnými bežnými číslami, lebo Veľký Deväťglav ochraňuje 9 dní Slovansko-Árijského týždňa; z 9 mesiacov pozostáva Leto (rok) v Daárijskom Kruholete Čísloboga; vo veku 9 liet (rokov) prebieha prvé Veľké oboznámenie sa s Prastarou Múdrosťou Bohov a Predkov; Deväť Úloh plní človek kráčajúci po Stupňoch Viery; 9 základných farieb vidí človek (čiernu, červenú, purpurovú, zlatú, zelenú, nebeskú modrú, belasú, fialovú a bielu); Svätá Hviezda Inglie sa zobrazuje s 9 lúčmi; na deviaty deň po smrti človeka sa uskutočňuje Veľká Trizna, t.j. spomienka na zomrelého a pod.

    16 — toto Sväté Číslo hovorí, že Slovania a Árijci mali šestnásťtkovú číselnú sústavu, že 16 Liet (rokov) tvorí Jeden Kruh; že na Svarožom Kruhu je 16 Nebeských Čertogov; že Slovansko-Árijský deň má 16 hodín; že dievča z Rodov Veľkej Rasy sa môže vydať len po veku 16 rokov, lebo do tohto času je Vestnica, čo znamená vestuje, t.j. poznáva Vesť, ale po 16 rokoch prestáva vestovať a stáva sa Nevestou; že cez 16 Vyšších Svetov Prečistej Svargy musí prejsť človek po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja a Dokonalosti, aby dosiahol Boží Svet Pravi; že každé šestnáste Leto Daárisjkého Kruholetu Čísloboha je Sväté a pozostáva z 369 dní.

    33 — toto Sväté Číslo hovorí, že Prastarí Nebeskí Bohovia: Ramchat, Svarog a Perún nám dali po 33 svojich Múdrych Prikázaní; že pri dosiahnutí 33 Liet u každého Bieleho človeka z Rodov Veľkej Rasy prichádza čas Duchovnej dokonalosti a splnenia Úlohy Bohov; že každý 33 deň miesiaca je Svätým.

    40 — toto Sväté Číslo hovorí, že každý párny mesiac má 40 dní; že u žien Veľkej Rasy obdobie Životnej dokonalosti nastupuje za štyridsať štyridsiatok po narodení prvého dieťaťa (počas 40 mesiacov po 40 dní); že každá Matka zo Slovanských alebo Árijských Rodov musí kŕmiť svoje dieťa materinským mliekom najmenej 40 mesiacov podľa Daárijského Kruholetu Čísloboga; že na 40. deň po smrti človeka sa dokoná Veľká tryzna – Svätý Obrad spomienky zosnulých.

    108 — toto Sväté Číslo hovorí, že každý človek zo Slovanských alebo Árijských Rodov môže vykonať 108 hriechov a na sviatok Ramchu-ITA (Novoletie) s každým úderom Veľkého zvona sa človeku dáva možnosť zbaviť sa jedného hriechu (Veľký zvon bije na sviatok Ramcha-ITA presne 108 krát), a počas prvého mesiaca Nového Leta človek, ktorý vykonal nesprávne činy sa musí vysporiadať s týmto stavom. Napríklad, ak zničil strom musí zasadiť nový, ukrivdil dieťaťu – poláska dieťa, osočil človeka – ospravedlní sa mu a pod.; že po 108 mesiacoch (12 letách) po narodení sa dieťaťa prichádza čas dospenia Bieleho človeka a on podstupuje Obrady Dospenia a Menorečenia, t.j. dieťaťu berú jeho detské meno a dávajú mu nové, dospelé, Občinné meno; že po prejdení Obradov Dospenia a Menorečenia nový, už plnoprávny člen Občiny nesie zodpovednosť za všetky svoje skutky, slová a činy, a počas nasledujúcich 108 mesiacov života on, prijmúc Duchovné posvätenie Svätým Ohňom spozná absolútne pravdivý zmysel bytia svojho prastarého Rodu, skutočný význam Rodového Mena a ďalšie veci.

    144 — toto Sväté Číslo hovorí, že plný Kruh Večného Kruholetu Čísloboha trvá 144 Liet a mnohé udalosti v dejinách Rodov Veľkej Rasy sú spojené s jeho periodicitou; že po 144 mesiacoch od narodenia sa dievčatá vydávali; t.j. opúšťali Rod Otca a odchádzali žiť do Rodu muža; že 1 slovanská hodina má 144 častí; že obdobie obsahujúce 144 Liet sa u prastarých Slovanov a Árijcov nazývalo Kruhom Života.

    369 — toto Sväté Číslo hovorí, že Sväté Leto trvá 369 dní; že po 369 Týždňov od narodenia sa začína epocha Duchovného Naučenia človeka; že po 369 mesiacoch po narodení sa pre človeka Bielej Rasy začína epocha Duchovného Osvietenia.

  • ZDROJ ŽIVOTA

    „Svarog je Boh náš a nie iní bohovia, a bez Svaroga nemáme my nič, okrem smrti.
    …A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na našich Bohov, a tak sa obrátili k nim,
    aby zodrali nás daňou, podobne ako pastierov, schádzajúcich sa v Skýte.
    Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi Slnka!
    …Gréci nepoznajú našich Bohov a hovoria o nás zle a z nevedomosti. Ale my máme meno Slávy.
    …Majúc prekrásny veniec našej Viery, nesmieme prijímať cudziu!“
    Velesova kniha

    Pretože naša stránka už existuje asi dva roky zdalo by sa, že našim čitateľom sú už základy starého odkazu našich Predkov dostatočne známe. No napriek tomu dostávame maily, v ktorých nás niekedy žiadate vysvetliť veci, ktoré sme už dávno vysvetľovali. Budeme predpokladať, že medzičasom obsah informácií už podaných dosiahol taký objem, že tí čitatelia, ktorí nás nečítali od počiatku, si nie vždy dokážu nájsť súvisiace väzby, teda im chýbajú odpovede. Budeme sa teda v tomto duchu snažiť sa vracať s tým, že už podané informácie pospájame do takých súvislostí, ktoré umožnia lepší obraz podaného obsahu.

    Vedci hovoria, že náš mozog je „skonštruovaný“ tak, pri kontakte s novým súborom informácií dokáže spracovať cca 3% informácií, ktoré si takto dokážeme zapamätať. Inými slovami to znamená, že ten, kto systematicky neštuduje sa k novému poznaniu sotva dostane. Prebehne text narýchlo, pomyslí si napríklad, že je to celkom zaujímavé a už sa považuje za „znalého“. V skutočnosti je však iba informovaný. Informáciu nám totiž okolitý svet môže dať, ale Múdrosť v žiadnom prípade. Múdrosť môžeme nadobudnúť jedine vlastnou skúsenosťou – prácou nad problémom. Encyklopedický prehľad v nejakom obsažnom materiály si môžeme dovoliť až vtedy, keď sme celú informáciu „strávili“, t.j. keď sme dostatočne dlho a poctivo na pochopení pracovali. Pretože však pri prečítaní obsažnej informácie dokáže náš mozog spracovať iba cca 3% obsahu, tak na plné pochopenie celej podanej informácie musíme text prečítať cca 33 krát! Veď je to jednoduchá matematika – 33×3% je cca 100%. A teraz si všimnite, koľko „odborníkov na Slovanstvo“ je okolo nás a radí nám, ako a čo je dedičstvo našich Predkov. Nedajte sa oklamať, iná cesta k poznaniu kultúry našich Predkov nevedie.

    Dnes je situácia už trochu iná. Vplyvom prostredia, do ktorého sa naša Slnečná sústava postupne dostáva, sa mení aj schopnosť nášho mozgu spracovávať nové informácie. U mnohých ľudí je dnes už úroveň schopnosti mozgu spracovávať úplne nové informácie niekde medzi 5 až 8%, a bude sa postupne zvyšovať. Nie u všetkých, pretože tvari ostanú tam, kde sú a podobne aj bioroboti, t.j. tie bytosti, ktoré nazývame hybridi. Vyzerajú ako genetickí Slovania či Árijci, ale vnútri im postačuje program, ktorý im starostlivo udržiavajú vždy novými „upgrade“ tvari. Inými slovami sú to všetko tí, ktorým „netreba“ VEDIEŤ nič nové, t.j. všetko majú vo svojej Biblii. Paradoxne však ani „svoju“ Bibliu spravidla nemajú prečítanú – hoci sa k nej celý život hlásia. A nedajte sa pomýliť, neraz sa budú vyjadrovať ako oddaní Slovania. Ako Slovania – ale iba po vopred určené mantinely. Budhizmus má na tento jav vynikajúcu kategóriu – nazýva sa to DUCHOVNÝ MATERIALIZMUS. Zdalo by sa, že ide o úplne si odporujúce kategórie, ale nedajme sa pomýliť. Na Duchovnú cestu sa vydáva ten, kto chce lepšie pochopiť skutočnú podstatu javov za „oponou“ Vesmíru, života a smrti a podobných vecí. Podľa učenia Véd na to, aby sme dobre spoznali Javný, t.j. materiálny Svet sme dostali najlepší nástroj, aký len môže existovať – um. Lepší nástroj na poznávanie Sveta Javi – podľa Véd – neexistuje. A tu to prichádza. Um, rozum a intelekt sú „orgány“ Klubieho tela – jedného z deviatich základných tiel v zmysle Védickej tradície. Lenže Klubie telo slúži na spoznávanie Sveta Javi, teda všetko, čo spracováva dostáva pomocou piatich zmyslov. Je to presne tá opica z budhistickej tradície, ktorá sa pozerá na svet z domu s piatimi oknami. A všetci dobre vieme, že nech máme akékoľvek „superokná“, nikdy nám nedokážu podať úplnú a definitívnu informáciu o svete za nimi. Na to sa musíme vybrať z domu von a zbierať skúsenosti inými spôsobmi.

    Ak sa vyberieme von – obrazne – vychádzame zo Sveta Javi a týmto nastupujeme na skutočnú Duchovnú cestu. Duchovná cesta je však – logicky – púť „inými cestami“ ako cestou materiálnou, lebo sme vykročili mimo Javi. Takýto človek vstupuje do sféry, ktorá nie je slovami ani len vyjadriteľná či vysvetliteľná. Je to to, čo môže niekto zažiť, ale nikdy to nebude schopný podať v celosti iným ľuďom vo Svete Javi. Určite viete, čo máme na mysli. Logicky z toho vyplýva, že ak už niekto naozaj na takúto cestu vykročil, t.j. rozhodol a odhodlal sa nadobúdať vlastné skúsenostné poznanie „cestovaním“ do Inosvetia (Sveta Navi či až Pravi), tak nemôže si vopred určiť žiadne mantinely. V zmysle Zdravomyslia nám je jasné, že takéto niečo ani nie je možné. To nižšie nemôže obmedzovať to Vyššie, lebo je aj tak len akýmsi „odrazom“ toho Vyššieho. Čím hrubšia materializácia, tým menej poznatkov o Vyšších Svetoch. Je to prirodzená vlastnosť Stavby Vesmíru.

    V našich podmienkach je prejavom duchovného materializmu ten, kto sa síce rád pohráva s myšlienkou, že „patrí medzi Slovanov“, ale za žiadnych okolností nie je ochotný „uvoľniť mantinel“, ktorý sa najčastejšie volá Ježiško alebo Mária. V zmysle predchádzajúceho odstavca nikto, kto reálne vstupuje na Cestu Duchovného poznávania si nemôže vopred dať podmienku, koho či čo na tejto ceste nájde a čo nie. Ak si nejaký kresťan vopred povie, že síce je Slovan, ale Ježiško je aj tak pevným mantinelom na je duchovnej ceste, tak nejde po nijakej Duchovnej Ceste. Podľa učenia budhizmu ostal iba v ríši svojho Ega. Nič viac a nič menej, lebo to v budhizme síce nazývame „Ríša bohov“, ale ide len o oblasť vlády Ega. A túto úvahu môžeme dokončiť vysvetlením takejto udalosti z pohľadu Bielej, Budhistickej Tantry. Ak totiž na začiatku naozajstnej Duchovnej cesty odvrhnem všetko – nech tomu iní veria aj tisícročia – a začnem spoznávať „z nuly“, tak som nič nestratil. Ak totiž „Ježiško“ je naozaj pevným stĺpom Vesmíru, ak na ňom naozaj stojí celý Vesmír, tak ho jednoducho v Inosvete – čo je naozajstný Vesmír – musím nevyhnutne stretnúť. No a potom už som sa k nemu dostal skúsenostne, t.j. na základe vlastného úsilia, a teda stal sa mojou Múdrosťou. Ale ak ho tam naozaj nestretnem – a ani podľa podania Predkov, Véd – ho tam v pozícii „stĺpa“ niet, tak spoznám Pravdu. Nuž aj tak nečakajte, že kresťania nastúpia na skutočnú Cestu Duchovného vývoja. Im stačí tá, ktorú im dodáva ich Pán… Ale v tom je podstata Veku, v ktorom žijeme. Veľa je povolaných – dnes každý môže siahnuť po Védickom poznaní Predkov – ale málo vyvolených – koľkí tak naozaj, bez „mantinelových“ podmienok robia?

    V súvislosti s cestami do Inosvetia si pripomeňme jeden z prastarých zvykov našich Predkov. V našej tradícii vychovávajú vnúčatá starí rodičia. Dospelí ľudia, ktorí už odchovali svoje deti, odchádzali na nejaký čas do úzadia, aby získali na vlastnej koži skúsenosť s cestou do Inosvetia. Inými slovami, museli sami zistiť, kde po smrti pôjdu. Na tieto účely sa dávali zatvárať do dolmenov, pričom im nechávali voľný iba malý otvor, aby im členovia Rodu mohli nosiť jedlo. Niekto tam ostal dlhšie, niekto kratšie, ale pokiaľ naozaj neopustil telo a nevstúpil do Inosvetia, t.j. pokiaľ „neuvidel“ kde po svojej smrti pôjde, dovtedy nemal právo vychovávať vnúčatá. Len ten môže učiť, kto vie. Po dosiahnutí poznania sa dali vybrať a mohli sa venovať výchove mladého pokolenia. Mali poznanie a vedeli ho

    správnym spôsobom vnúčatám podať.

    O kresťanstve sme už povedali dosť, ale predsa ešte niečo. Centrom kresťanstva je Ukrižovanie. Je to vražda, zabitie umučením pomocou pribitia, t.j. ukrižovania na prekrížených brvnách. Kresťania sa snažia, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby skryli skutočnú podstatu slova „ukrižovanie“ tak, že mu dali – ako inak – inú podstatu. Je to pre nich akýsi cirkevný útvar, predmet dekoratívno-príkladného, názorného umenia či vyzdobený, šperkmi okrášlený predmet. Slovu „ukrižovať“, ktoré má vnútorný zmysel sebaobetovania, pridali iba pustý význam slova a prednášania rečí pred duchovne nemohúcim auditóriom. Urobili to preto, aby naučili svojich nasledovníkov sa bez umu klaňať zobrazeniu trestu a by si títo slepo ctili vražedný nástroj použitý na toho, kto učil ľudí spravodlivosti a ľúbosti. Je to úplne rovnaké, ako keby si deti obeseného či sťatého otca museli uctievať šibenicu či gilotínu a klaňať sa tomu, kto na nej visí, resp. komu odťali hlavu, a navyše, aby nosili na sebe vyobrazenie tohto trestu, t.j. napríklad šibenicu či gilotínu. Kresťania úmyselne a zámerne učili svoje ovečky nasledovníkov pozerať na zobrazovanie trestu bez otrasenia, aby sa potom ľudia nedesili, keď takto budú trestať lásku a spravodlivosť. Takto tvari naučili ľudí nevidieť svoju vlastnú samovražednú činnosť: ničenie Prírody, dopustenie škodlivej technokratizácie, ničenie genofondu a kultúrneho bohatstva Predkov. A kto vlastne je ten „vzorový“ kresťan? Je to človek, ktorý sám seba nazýva kresťanom, ale v skutočnej, pravdivej podstate nežije tak, ako kázal Kristus. Je otrokom tvarov a ich rodového bôžika – Savaofa-Jehovu-Jahveho. Robí na ich blaho a proti všetkému ľudstvu. Na ich závodoch a pod ich vedením, plní nimi napísané zákony, prijíma hodnoty, ktoré mu „pripravili“, vo svojich modlitbách sám seba nazýva služobníkom, či otrokom božím, t.j. otrokom Savaofa.

    A prečo si ako symbol ducha svätého vybrali práve holuba? Pretože holub je najpodlejší so všetkých vtákov, lebo jedine holuby do smrti ubíjajú svojich chorých alebo ranených spolubratov. Preto a nie náhodou ho kresťania vybrali ako stelesnenie svojho ducha a sveta medzi ľuďmi.

    Ak sa vrátime k citátu z Velesovej knihy na začiatku článku, tak kresťania sú – samozrejme – tí spomínaní Gréci. Ako sme už hovorili, v čase pokresťančovania Slovanov ešte názov „kresťanstvo“ neexistoval. Ale o tom sme už písali dosť. A je tam aj ďalšia informácia – máme Meno Slávy! Áno, sme Slovania a Slovieni. Čítate dobre – nijakí „Sloveni“. Snahy „zviditeľniť“ nás cestou modernej vedy sú síce dojemné, ale slovo Slovien je správne. Je tvorené z koreňa dvoch slov – Slav a Veni, t.j. vény, žily. Ide o „negramotný“ prepis zo Staroslovienskej Bukvice, lebo ako aj v dnešnej ruštine „е“ čítame ako „ie“, alebo „je“. Sú to tí Slovania, ktorí žijú podľa Zákonov Rita, t.j. v Rytme Vesmíru a teda dohliadajú na čistotu krvi vo svojich žilách. Teda Slav a Žily. Slovan starajúci sa o čistotu krvi svojho národa. Ďalej, „naviazanie“ nás na indickú kultúru je síce správny postreh, akurát je to naopak. My – naši Predkovia – priniesli Védické poznanie do Indie a NIE naopak. Sanskrit síce je literatúrnym jazykom starej Indie – už sme tiež o tom hovorili – ale pochádza z ruského uzlíkového písma, a preto aj jeho písmená vyzerajú ako navrchu priviazané uzlíkmi. 30% koreňa Sanskritu sú dodnes detekovateľné ruské slová. Slovo v sanskrite môže mať do 50 významov, ale takáto mnohoznačnosť je prítomná aj v našom jazyku – nehovoriac o Staroslovienskej Bukvici.

    V súvislosti so Slovienmi si pripomeňme ešte mesto Novgorod. Znamená Nové Mesto – názov nijako nie výnimočný, to isté znamená napríklad aj Neapol či Cartagena. Ale keď Nové Mesto je nové mesto, tak ako sa volalo staré, pôvodné mesto? Teraz máme Leto 7520 od UMHCH, pričom v Lete 1331 od UMHCH bolo založené mesto Sloviensk, na mieste ktorého bol neskôr postavený Novgorod.

    Poznanie, ktoré určite máme nadobudnúť je odkaz našich Predkov. Volch Velimudr to vyjadril jasne:

    Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.

    Sme súčasťou Vesmíru a máme v ňom svoje poslanie. Iné národy majú tiež svoje poslania. Ak my sme napríklad hlavou, tak našu evolučnú úlohu naplníme len vtedy, keď sa budeme chovať ako hlava. Ale telo má aj žalúdok, srdce, pľúca, obličky a podobne. Aký význam by malo, ak by sa hlava  chcela chovať ako srdce či žalúdok? Nie, organizmus bude len vtedy zdravý, ak všetky jeho orgány budú fungovať tak, ako majú a nie inak. Preto ani cudzia tradícia pre nás nič neznamená, lebo iné národy majú iné úlohy. Rasizmus je v podaní našich starých textov učenie, na ktorého základe sa každá „rasa“ má chovať podľa podania svojich Predkov – nie cudzích. A čo získa Slovan, ak sa silou mocou „montuje“ medzi kresťanov? Zastavuje svoju evolúciu, dokázal, že Príroda mu dala niečo zbytočne, pretože to nepoužil, ba dokonca sa takýto ľudia môžu po globálnych zmenách – ktoré sú pred dvermi – stať opicami (ak prežijú). Pretože nerozvíjali odkaz vlastných Predkov dokázali, že rozum dostali zbytočne. Väčšina z nich však pôjde tam, kde celý život chcela – k Savaofovi, Pánovi svojmu. A tí ostatní budú môcť „spokojne“ – ako opice – čakať do budúcej kataklizmy a zistiť, ako sa vlastne zvieratá v Noci Svaroga majú, ako si ich tvari a hybridi „vážia“… Aj preto je vo Védach napísané:

     Splniť svoju úlohu polovičato je viac ako cudziu vrchovato.

    Čo sú to tie Védy? Sú to Sväté písma Slovanov a Árijcov. Prastaré Védy sú zapísané Nauzami (Uzlíkovým Písmom) a sú zmotané do Klbiek uložených v špeciálnych brezových či drevených obaloch. Jedny z najstaršie kníh Véd vôbec sú Obrazové Charatie alebo Hlbinné knihy. Sú napísané na pergamene, t.j. špeciálne vypracovanej koži „Viazou“, t.j. Objemovými Tragami. Charatie písali Obrazovými Tragami a Karunou, ktorá má plošné zobrazenie. Védy boli písané aj v Santiách, v ktorých sa Runy črtali, t.j. vtláčali a potom vyfarbovali červenou farbou na tenké pliešky – strieborné, zlaté, platinové, alebo zo železa. Za zmienku stojí názov „zlato“. V našich, slovanských jazykoch je to skratka – varovanie – pozostávajúce z dvoch slov: „zlo to“. Zlato ako nerast je úplne v poriadku, je to akumulátor energie Slnka. Zlo, ktoré začalo spôsobovať je zapríčinené tým, že je dôležité pre tvarov. A preto naši Predkovia dali do názvu varovanie, že spôsobuje zlo. Následne bola časť Véd prepísaná do sanskritu a daná obyvateľom Dravídie, t.j. starej Indie.

    Védy sú spôsobom odovzdávania Všeobjemnej Skúsenosti našich Predkov písaným spôsobom. Hodnota a svedectvá v nich uložené sú pre bielych ľudí – Slovanov a Árijcov – nevyčísliteľné a nezmerateľné, lebo od toho, ako si ich znova osvoja Ruskí, t.j. Bieli ľudia, či inak Rasa, t.j. od toho, či Védické Poznanie sa stane našim vlastným poznaním závisí nielen OSUD ČLOVEČENSTVA, ale aj všetkého života na Midgard-Zemi. A tu je odpoveď na otázky dátumu a rozsahu nadchádzajúcej kataklizmy. Hoci vo Védach máme o jej príchode vrátane dátumov informácie, nie je všetko také jednoduché. Každý z nás má svoju evolučnú cestu, má úlohu, ktorú potrebuje v tomto živote prejsť, aby mohol postúpiť do „vyššieho ročníka“. No v skutočnosti prechod do nového priestoru začala naša Slnečná sústava nie v tomto roku, ale už r. 2008. Podľa varovania Véd síce máme poznať súvislosti, ktoré budú viesť k zničeniu civilizácie a aj to, že tvari sa nezdajú bez boja, no zároveň máme varovania, že všetko ide podľa plánu našich Bohov, a tento plán nie je nikde zapísaný, t.j. nikto okrem Bohov ho nepozná. Podľa toho, ako sme sa na tieto veci nachystali a čo už máme za sebou sa v okamihu kataklizmy ocitneme v zodpovedajúcom paralelnom Vesmíre – ktorých je nezmerateľné množstvo. Materialistom sa to ťažko predstavuje, ale naše Védy sú pre nás. Čím viac bielych ľudí – ktorých dedičstvom sú – ich spozná a osvojí si, podľa toho sa vyvinie – hoci možno na poslednú chvíľu – aj samotná realita vstupu do nového Veku Vlka pod kontrolou Boha Velesa. To zároveň znamená, že všetci tí, ktorí nie sú ochotní sa obrátiť na dedičstvo vlastných Predkov – pretože napríklad Ježiško je nich lákavejší – pridávajú klince do rakvy života na Midgard-Zemi. Ale inak to už nebude. Egregor potomkov Svätej Rasy sa aj tak zväčšuje – a práve jeho skutočná kvalita bude determinovať celý charakter a rozsah zmeny. Hoci príde aj zmena Vekov aj kataklizma, môže tak byť presne podľa už známych dátumov, ale môže to prísť aj o 3 až 5 rokov. Isté je len jedno – všetko sa naplní, len nám nie je známe ako. Napriek tomu máme jasné „inštrukcie“ ako sa chovať.

    Spočiatku bola Slovansko-Árijská písomnosť obrazná, t.j. hieroglyfická. Jeden takýto obraz obsahoval oveľa viac informácií než jeden znak hláskového a o to skôr fonetického písma. Človek, ktorý ovláda obrazovú písomnosť – podľa vyzretosti jeho svetonázoru – je úplne zrelá osobnosť, zatiaľ čo ten, kto ovláda iba fonetickú písomnosť, nemusí ešte vedieť všetko.  Za dávnych čias všetci žreci vedeli čítať písomnosti nielen foneticky, ale najmä na bázovej úrovni. V Slovansko-Árijskom Uzlíkovom písme sa nite zvestovania zväzovali do uzlíkov, ktoré vytvárali slová či významy. Odtiaľ pochádzajú ešte aj dnes – hoci už iba podvedome – používané výrazy, ako sú: urobiť si uzlík (napr. na vreckovke) na zapamätanie, vzájomne prezviazané udalosti, viazať slovo so slovom, vyjadrovať sa spletito, zauzlený či spletitý problém, nadväzovať na príbeh, zapletený príbeh a pod. Myšlienka sa tiahne príbehom ako zlatá či červená niť – dôležité myšlienky sa viazali červenou niťou. Naviazané nite sa stáčali do klbka, odkiaľ pochádza výraz ako stratiť niť myšlienky, spletené, domotané myšlienky, zauzlený význam. Vo štvrtom diele Slovansko-Árijských Véd – „Zdroj Života“, sa v Druhej Vesti hovorí: „Zvuky bojov prenikali do sveta, čo oživeným bol na Midgard-Zemi. V samom pohraničí bola tá Zem a na nej žila Rasa Svetla čistého. Pamäť uchovala množstvo čias, do uzlíkov zviazala niť minulých bojov“.

    Keď sa našich Zemí zmocnili tvari, tak aby ukryli pravdu o svojom pôvode a svojej nenávisti k Rase a okupácii našej Zeme, vyhlásili „nauzy“, t.j. uzlíkové písmo za čarodejníctvo a nosenie „obajania“, t.j. uzlíkov-oberegov (od slova „bajať“ – hovoriť) za hriešny čin.

    Rovinné zobrazovanie znakov Uzlíkového písma nazývame Objemovými Tragami alebo Viazami. Schopnosť objemového videnia sa dosahuje rozostrením zraku pravého a ľavého oka. Stereoskopický efekt sa zosilní pomocou vizualizácie na text uloženej myšlienkovej formy. Takto farebné, holografické, pohyblivé obrázky vysvetľujú význam toho, čo bolo napísané. Tieto Objemové Tragi odovzdávajú mnohorozmerné veličiny a mnohorozmerné významy.

    Objemové Tragi sú na písanie a čítanie veľmi zložité, a preto ich používajú iba špeciálne vyškolení Da´Árijskí Žreci Ochrancovia. Pre menej znalých žrecov sa Charatie (texty) písali Tragami a Karunami, ktoré už majú rovinnejšie zobrazenie ale aj tak umožňujú odovzdávať obrazové významy. Písomníctvo Karuna sa nazýva tak preto, lebo prvá runa je „Ka“, ktorá ak je vpredu označuje zväz či spojenie. Znamená to, že Karuna je zborník rôznych obrazov. Obsahuje 144 základných rún, ktoré sa dopĺňajú ešte runami času, runami jednotných obrazov, runami meniacich sa obrazov, runami prenikajúcich obrazov atď. Napríklad na napísanie Knihy Svetla bolo použitých 256 rún. Čo sa týka celkovej zložitosti tohto systému rún a ich počtu, tak ich počet sa v Karune blíži k 5 miliónom.

    Védy neboli písané iba v Charatiách, t.j. pergamenových knihách, ale aj v Santiách, v ktorých sú runy načrtané na listoch z ušľachtilých kovov. Každá Santia pozostáva zo 16 šlôk, každá šloka z 9 riadkov, na každej strane je pod jednou čiarou-črtou – nazývanou nebeskou – načrtaných 16 rún. Na každej plechovej doštičke sú 4 šloky – po 2 z každej strany. Deväť Santií na 36 doštičkách tvorí jeden Kruh. Tieto doštičky, ktoré obsahujú 144 šlôk, sú spojné tromi krúžkami, ktoré symbolizujú tri Svety: Jav, Nav a Prav. Deväť Kruhov Santií obsahujúcich 1 296 šlôk, alebo 11 664 riadkov, alebo 186 624 vzájomne riadiacich Ch´Árijských rún, vytvára významový Obrazový zborník, ktorý sa od prastarých čias nazýva Véda, alebo – ak bol použitý neskorší prepis do latinky – Edda.

    Keď sú Santie zapísané Karunou, tak v súlade s kľúčovými karunami sa text môže čítať nie iba zľava doprava, ale aj sprava doľava, a taktiež sa dá čítať smerom nadol a nahor, pričom obsah záznamu si stále uchováva zmysel. Okrem tohto štvorsmerného čítania sa text ešte dá čítať aj zmiešanie, t.j. ako obrazy rôznych karún, stojacich buď vedľa seba alebo v určenom rozstupe, a takto pridávajú jeden obraz na druhý a výsledný obraz je tak oveľa objemnejší.

    Santie boli napísané pred 40 tisíc rokmi. Obsahujú Zápovede dané národom Rasy a svedectvá o budúcich udalostiach počas Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatichdeviatich Kruhoch Života, t.j. na obdobie 40 176 Liet. Okrem toho obsahujú aj ďalšie informácie. Neskôr bola časť týchto svedectiev, ako aj svedectvá o dedičstve Slovanov a Árijcov na Midgard-Zemi zapísaná v Slovienskych Charatiách polorunickou, slovienskou zostavou, tiež v Hlaholických Charatiách (hlaholikou), v Staroruských Volchvaroch (text je na doštičkách z duba, cédra, alebo jaseňa a to Svätoruským, runovým písmom).

    Z Trag a Karun vytvorili rôzne druhy písma: ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka a aj iné, ďalšie druhy žrecovských písiem.

    Okrem dokonalého písomného systému používali národy Rasy odpradávna aj vyššiu, Ch´Árijskú aritmetiku, ktorá umožňuje vykonávať výpočty pre výstavbu najzložitejších architektonických útvarov s presnosťou nedosiahnuteľnou súčasnej matematickej vede, ale aj riešiť zložité úlohy kozmickej navigácie transformácie Vajtmar pri ich prechode z prostredia jedného druhu rozmernosti do druhého druhu rozmernosti s potrebným koeficientom zmiešania v čase a zachovaním formy. Pre takéto výpočty tradične používame dokonalý systém mier a vzdialeností, t.j. používame Piaďový systém, pretože je priamo odvodený od častí človečieho tela.

    Za starých čias keď človek raz počul Védickú náuku z úst duchovného učiteľa, tak nielenže si všetko zapamätal, ale si aj uvedomil zmysel všetkého, čo mu bolo povedané. Napriek tomu však Žreci predvídali, že ľudia v budúcnosti budú veľmi ohraničení vo svojich schopnostiach, a preto asi pred 5 tisíc rokmi Védy zosystematizovali a zapísali. V prvom rade uložili do Rig, Jadžur, Sama a Adharvéd náuku správneho používania štyroch Živlov Prírody: Ohňa, Vzduchu, Vody a Zeme. Potom vo Vedante Sutre vysvetlil Mudrc Viazaveda zmysel hlavného, riadiaceho Živlu – Akaši – éteru, noosféry, mysle. Vedanta je preto posledné, záverečné slovo Véd. Ale najhlbší, posvätný význam Stavby Sveta je uložený v Šrimad-Bhagavate, kde sú vysvetlené vzájomné vzťahy medzi Dušou a Najvyšším.

    Prečo toto nastalo a mohlo byť predvídané pred asi 5 tisíc rokmi? Pretože Éra, v ktorej žijeme sa nie náhodou volá Noc Svaroga. Toto je náš, slovanský názov. Árijský jazyk číta tie isté runy inak – a dostávame výraz Kali Juga. Juga je časové obdobie, cyklicky sa opakujúce epochy, ktorými vývojovo prechádza Všehomír, t.j. Vesmír. Jeden cyklus štyroch júg sa nazýva Divia-juga, t.j. Božská juga, život Brahmu – Roda. Podľa Véd existujú štyri jugy:

    Satia Juga je zlatý vek. Je charakterizovaný spravodlivosťou, Múdrosťou, Duchovnosťou a neexistenciou nevedomosti, nemravnosti a násilia. Trvá 1 728 000 Liet.

    Treta Juga je strieborný vek. Je charakterizovaný objavením sa nemravnosti a celkovo „chybového“ správania sa. trvá 1 296 000 Liet.

    Dvapara Juga je bronzový vek. Je charakterizovaný veľkým úpadkom cnosti a spravodlivosti. Trvá 864 000 Liet.

    Kali Juga je železný, nešťastný vek. Charakterizujú ho spory, nevedomosť, bezbožníctvo a v podstate totálna neprítomnosť cnosti. Trvá 432 000 Liet.

    My žijeme v časoch Kali Jugy, ktorá sa začala pred cca 5 tisíc rokmi, a práve preto v tých časoch pristáli na Zemi Siví. V časoch nešťastného veku je hriech natoľko rozšírený, že na konci Kali Jugy sa musí objaviť Kalka-Avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satiu Jugu. Potom sa celý cyklus začína znovu. Keď sa tieto štyri Jugy zopakujú 10 000 krát, tak predstavujú jeden Brahmov deň.

    Brahma je náš Rod. Je to prvá narodená bytosť vo Všehomíre, t.j. Vesmíre, Tvorca všetkých svetov a bytostí vnútri vesmírneho vajíčka. Brahma žije 100 „Liet“, ktoré v pozemských meradlách zodpovedajú 311 triliónom a 40 biliónom pozemských rokov. Jeden jeho deň sa rovná 4 320 000 000 našich pozemských rokov, jeho noc trvá rovnako dlho. Každých 100 takýchto „rokov“ Brahma zomiera a nastáva zničenie Vesmíru. To znamená, že energia, ktorá bola prejavená Ramchom sa opäť vracia do Ramchu. Potom odznova – pokiaľ je potrebné, aby jestvoval kozmický svet, prejaví sa vôľa Ramchu a Brahma sa znova narodí. Brahma je tvorené zo slov „Б“ (Большой, t.j. Veľký), „рахма“, t.j. jediný, prekrásna ochrana vedenia, poznania. Árijský koreň „rach“ dodnes žije v slovanských jazykoch. Ešte donedávna sme – rovnako ako Rusi či Ukrajinci – „rachovali“, t.j. „rachovať“ znamená spájať rozličné čísla, zjednocovať ich do jedného. „Neracha“ bol človek, ktorý bol protikladom „racha“, t.j. protiklad krásy, poriadku. Už ostáva len výraz Brahman (Brachman), čo je Vedún, svätoslúžiteľ.

    Sme na prahu malého, 10 tisíc rokov dlhého Dňa Svaroga, ktorý je jedným z „presvetlení“ veľkej Noci Svaroga. Z pohľadu nášho života však môžeme bez problémov podať, že sme na prahu Dňa Svaroga. Ak budeme správne reagovať na poznanie našich Predkov – podaný v písomnej forme vedenia, t.j. Véd, tak pri ďalšom príchode Noci Svaroga tu už nebudeme mať čo robiť. Ostane tu však naše potomstvo – ktoré rovnako ako my musí získavať skúsenosti, aby sme sa zase raz mohli spolu stretnúť vo vyšších Svetoch Slavi či Pravi. Preto ich musíme zodpovedne vychovať a dať im jasný odkaz do budúcnosti. Ale ak to prekombinujeme – napr. cez kadejakých Ježiškov a Márie – tak sa tu môžeme nájsť aj my sami na opakované lekcie – reparáty. Pretože smerom dopredu bude narastať krutosť Noci Svaroga, tak naozaj niet čo závidieť. Ale to je jediná cesta vpred a osobné rozhodnutie každého človeka.

    Rozdeľ a panuj, t.j. podrob si je dlhodobou taktikou tvarov proti nám. Do nášho kultúrneho prostredia nám už dávnejšie naimplementovali „umelé“ národy. O „technológii výroby“ nemeckého národa sme už hovorili. Cieľom bolo vytvoriť geneticky silných jedincov bez védického podkladu, aby mohli vojensky zničiť Slovanov v Európe. Ako vieme, vojensky nás nikdy Nemci nedokázali poraziť, a preto musela nastúpiť aj špinavá diplomacia a vnútorné rozdelenie Slovanov. „Genetický materiál“ získavali dlhodobým drancovaním slovanských zemí – území Kyjevskej Rusi – čo „zabezpečovali“ Chazari a Byzancia. Dospelých zabíjali a deti cez trh v Konštantínopole postupne predávali do Západnej Európy, a tak vznikol „Nemecký národ“.

    Ďalší „umelý národ“ sú Maďari. Hoci geneticky s pôvodnými „kamošmi“ Chazarov nemajú dnes v podstate nič spoločného, vymytím mozgov našim ľuďom postupne vytvorili umelý národ, ktorý bez akýchkoľvek škrupúľ začal likvidáciu védickej kultúry našich Predkov. Tu siahnime po knihe G. A. Sidorova Хронолого-эзотерический анализ развития современной цивилизации, časti prvej. Napríklad posledná veta na strane 61, ktorá pokračuje ako prvá na str. 62 a znie: „Na juhu si podrobil svojej vláde Pečenegov, na západe uzavrel spojenectvo s védickými Uhrami, ktorí prišli do Panónie“. Pán Sidorov má v tomto očividné nedostatky. Védická kultúra – aj keď na inom mieste sa zmienil, že Védy „vymyslel“ jeden človek – existovala na našom území už za vlády kniežaťa Sviatoslava. Védickú kultúru však nikdy nevyznávali Maďari, lebo títo v tomto období boli sotva čo „prídení“ na naše územie. Slovieni – domáce etnikum, naši Predkovia tu boli oddávna. Hoci Maďari „oficiálne“ prišli na naše územie hneď začiatkom 10. storočia n. l., v žiadnom prípade nezískali nad nami kontrolu. Mauro Orbini hovorí o poslednom védickom vládcovi na našom území, ktorý zomrel r. 991 a volal sa Sveulado. Teda nielenže si nás Maďari nepodrobili, ale podľa Sidorova s nami knieža Sviatoslav uzavrel spojenectvo, keď chystal trestnú výpravu proti Chazarom. Žeby zároveň pán Sidorov zabudol, že tí jediní, ktorí v tomto období prišli na naše územie boli Maďari, a títo presne naopak, boli dlhoročnými spojencami Chazarov? Naši Predkovia – Slovieni – používali víťazný pokrik „URA“. Je to prastarý víťazný pokrik Slovanov a Árijcov, je to pokrik, ktorý vyjadruje oduševnenie, odobrenie vytrženia. „UR“ znamená Svetlo a „RA“ je nám už známe Prvopočiatočné Svetlo. Znamená teda „Svetlo Najvyššieho“ a je typický VYLOŽENE pre príslušníkov VÉDICKEJ KULTÚRY. Je však pravdou, že pre našich nepriateľov to bolo často to posledné, čo počuli. Nečudo, že bol pre nich veľmi obávaný. Nuž kľudne môžeme čakať, že ho prišelci začali používať skomolene, a tak vznikol názov „Uhri“. A neskôr – po spolupráci na vyvraždení našich Predkov – ho začali používať aj na seba – veď mali ešte v živej pamäti strach z tých, ktorí ho používali a Veľká Tartaria stále existovala. Teda védickí Uhri – s ktorými Sviatoslav uzavrel spojenectvo – určite neboli Maďari. Za prvé preto, lebo s védickou kultúrou nemali nikdy nič spoločné, za druhé preto, lebo v tom čase neovládali naše územie. A ak by nebolo došlo k jatkám Slovanov na Kyjevskej Rusi – pokresťančenie Slovanov cirkevne „svätým“ Krvavým Vladimírom – a následne u nás, tak by sa dnes na nich už dávno zabudlo. V každom prípade by si pán Sidorov mal najskôr doštudovať problematiku Slovienov v časoch a priestore Veľkej Moravy a nie iba šíriť nepodložené špekulácie. A hoci jeho knihy je dobré prečítať, bez Zdravomyslia ani na krok.

    V našich krajoch je menej známa beštialita, s akou rozdelili kresťania Srbov a vytvorili „nový“, ale umelý národ Chorvátov.

    My už dávno vieme, že na to, aby sme pochopili význam a dejinnú dôležitosť Slovanov v Európe nám stačí si prečítať Maura Orbiniho. Ostané zdroje boli – bohužiaľ – ale úmyselne a systematicky zničené. Ale aj napriek tomu niečo sem tam zostalo. Napríklad v kronike Pavla Diakona sa hovorí o tom, ako Slovania r. 611 spustošili Istriu. V liste patriarchu Nikolaja II (1084 – 1111) cisárovi Alexandrovi sa hovorí, že Avari (pod týmto menom najčastejšie figurujú Slovania) ovládali Peloponéz 218 rokov, a teda rímska moc tam nemala od konca 6. storočia po r. 810 svojich miestodržiteľov. V kronike Izidora, sevillského biskupa sa hovorí, že začiatkom panovania Heraklea (r. 610), sa Slovania zmocnili Grécka. Sýrsky presbyter Foma, ktorý žil v 7. storočí píše o tom, ako Slovania okolo r. 623 napadli Krétu a iné ostrovy. Historik Pavol Diakon hovorí o tom, ako Slovania r. 642 napadli južné Taliansko. Slovanské vojenské pochody pokračovali v rokoch 618-619, 622 a 626. Podľa údajov Klassena, byzantský cisár Porfyrogen písal, že v tom čase Chorváti po prijatí kresťanstva (očividne predtým, ako nám Cyril a Metod „vynašli“ cyriliku) podpismi vo vlastnom jazyku potvrdili prísahu rímskemu pápežovi, že nebudú bojovať s inými národmi. V jednom z listov pápeža Jána VIII – súčasníka Cyrila a Metoda – sa jednoznačne hovorí, že „slovanské písmená“ boli známe ešte pred Cyrilom a Metodom, a že Cyril ich iba „znovu našiel, znovu objavil“. Existuje aj historické svedectvo byzantského panovníka Konštantína VII (912-959), ktorý v traktáte „De administrando imperio“ napísal, že Chorváti r. 635 po prijatí kresťanského krstu prisahali vernosť rímskemu pápežovi a v dokumente, ktorý bol napísaný „ich vlastným písmom“ sľúbili zachovávať mier so svojimi susedmi.

    Nuž, tu je zrod „Chorvátskeho“ národa. Sú to tí Srbi, ktorí prví zradili védickú kultúru svojich Predkov, odtrhli sa od ostatných Srbov a prijali kresťanstvo. Učebnicová ukážka temnej kresťanskej diplomacie. Vari ani netreba hovoriť v súvislosti s kresťanstvom o temnej diplomacii – veď inú ani nikdy nemali. Zahrali na nôtu niektorým vodcom – veď knieža bol v našich podmienkach nie dedičný, ale najschopnejší panovník vybratý ľudom na časovo obmedzenú dobu. Kresťania im začali „spievať pesničky“ o ich božej vyvolenosti, ktorá je – akože ináč – už dedičná. Nuž a čo dlhodobo spôsobujú kresťania svojim vlastným bratom – Srbom – už je dostatočne známe.

    V súvislosti so Srbmi si pozrite aj túto fotografiu od nášho čitateľa zo Srbska:

    *

    Podľa dátumu si môžete spomenúť, že ide o predvečer tohtoročných volieb v Srbsku. Temná škvrna zaznamenaná satelitom je výsledok pôsobenia HAARP-u, ktorý spolu s „práškovaním“ a ďalšími „božími“ požehnaniami ovplyvňoval, ako budú ľudia v Srbsku voliť. A máme vôbec poňatia, čo robia s nami? Našich biorobotov to ani nezaujíma…

    V Slovansko-Árijských Védach sa hovorí o Zdroji Života. Bol uložený Bohmi v dávnej minulosti do sibírskej zeme. Nikto presne nevie čo to je, ale vieme, že putuje v zemi a v určitých časoch sa približuje k povrchu zeme, pričom na povrchu sa začnú prejavovať nevídané udalosti. Rastliny môžu rásť do nebývalých rozmerov či úrody, ľudia môžu nadobúdať nadľudskú silu a schopnosti. Hoci Kazaci v minulosti svojim bojovým umením bežne vyhrávali nad desaťkrát silnejším nepriateľom, tak teraz sa tento pomer môže zvýšiť na oveľa viac. Malá skupina védicky znalých ľudí môže porážať desiatky tisíc nepriateľov a to bez straty vlastných životov. Ako sa dá takáto sila „prilákať“? Napríklad chorovodmi a celkovo prastarými obradmi a rituálmi. A tu to je – ak sa dáte viesť samozvanými „žrecmi“ či „volchvami“, ktorí si svoje „slovanské“ obrady sami vymysleli a s ostatnými „nepotrebujú“ spolupracovať, alebo ak ste síce v „oduševnenej“, ale iba virtuálnej skupine „Slovanov“, tak sotva môžete očakávať „príchod“ Zdroja Života. Hoci okrem Zdroja Života sa na konci Veku podľa prastarých proroctiev aktívne zapoja aj iné sily, bez vedenia – poznania odkazu našich Predkov (Véd) to jednoducho nepôjde.

  • ENERGETICKÝ SYSTÉM 9 ČAKIER EŠTE INAK

    Ešte predtým, než prejdeme priamo k téme je potrebná jedna poznámka. Naša stránka spolupracuje s niektorými inými stránkami, ale sú aj také subjekty, ktoré od nás preberajú materiály a používajú ich na svojich stránkach, sociálnych sieťach, ale aj v rôznych iných podobách. Niektorí to robia preto, lebo ich oslovilo dedičstvo našich Predkov a chcú ho šíriť ďalej – čo je absolútne v poriadku. Nie je celkom fér, ak neuvádzajú zdroje svojich informácií – lebo sú aj takí – ale u mnohých ešte Svedomie tvrdo spí. Tak či onak, to najdôležitejšie je, aby sme budovali jednotu nášho národa, nás, Slovanov. O projekte Démon Slovanstva sme už písali, takže by nemalo byť prekvapením, že bol „spustený“ aj u nás. Ak ktokoľvek vedie akúkoľvek «slovanskú» skupinu, ale jeho konanie zjavne rozbíja jednotu skupiny v ktorej operuje, tak treba použiť zásadu zdravomyslia a rozhodnúť sa. Už nie sme detičky a naši Predkovia nás už nemôžu viesť za ručičky… veď to už nerobia ani naši rodičia… Sú stránky, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, v ČR je to stránka hoxa a na Slovensku jedine pani Edita a jej svetelná terapia. Ktorí chodievate na spoločné akcie a semináre viete, že práve ona ich organizuje. Všetky ostatné subjekty – bez ohľadu na to ako sa volajú – sú od nás nezávislé. Samozrejme, že to neznamená, že všetky považujeme za nesprávne – lebo práve naopak, chceme, aby sa Slovania prebúdzali. Ale do Jednoty, nie ďalšieho rozdelenia – a tu ostáva iba vlastné rozhodnutie na základe princípu zdravomyslia…

    Postúpme k téme. Už vieme, že náš pôvodný energetický systém pozostáva z deviatich hlavných čakier. Aby sme však boli úplný musíme si uviesť, že práve preto, lebo z mnohých Rodov pozostáva jeden celok, tak tradície niektorých Rodov môžu byť odlišné – ale pozor, ako zvyčajne: vo forme, nie podstate!

    Zopakujme si, ako by sme «zaškatuľkovali» našu Vieru – ak je potrebné škatuľkovať. Nie sme monoteisti, t.j. jedinobožníci, pretože neveríme v jediného Boha Otca Spasiteľa, ktorý priamo s nami «nekomunikuje», ale používa profesionálnych sprostredkovateľov, ktorí majú vyštudovanú teológiu. Aby sme sa vyjadrili na úrovni doby, tak poskytujú služby čiernej mágie obyvateľstvu. Môžeme ich nazvať aj teistami. Ďalej, nie sme ani polyteistami, t.j. nevyznávame mnohobožstvo, kde jeden Boh bojuje proti druhému pre akékoľvek koristnícke ciele. Naše Vierovyznanie my sami voláme RODOBOŽIE, pretože hoci rozoznávame jednotlivé druhy („frekvencie“) Energií (Bohov), v skutočnosti sme jednotno-množný, t.j. pomnožný Rod. Teda z mnohých jedno, ale to znamená, že nami uznávané Vyššie Sily nebojujú a NIKDY NEBOJOVALI jedna proti druhej. Ak také niečo aj niekde existuje, tak určite nie v našej Kultúre. Z odborného pohľadu sa môžeme zatriediť ako «neteisti», t.j. veríme v «nadprirodzené», Vyššie Sily, ale neuznávame, že sa k ním (alebo ak chcete k Nemu, t.j. Rodu) môžeme dostať jedine skrz vhodne «vyškolený», profesionálny zbor parazitov, ktorí vedia ako s «Bohom» hovoriť, lebo sú teológmi. Tento rozdiel zachytáva aj angličtina, kde výraz «religious» znamená človeka, ktorý vyznáva vieru jedine skrze kostol (mešitu, synagógu) a «spiritual», čo je človek, ktorý plne uznáva existenciu Vyšších (ak chcete „nadprirodzených“) síl, akurát vôbec nepotrebuje živiť kastu navešaných parazitov. Rodobožie sa ešte principiálne delí na Starovercov a Rodnovercov. Staroverci udržiavajú Starú, Pôvodnú Vieru Predkov a Tradície v plnom rozsahu, zatiaľ čo Rodnoverci si už vybrali pre svoj Rod špecifický rozsah – Boha Rodu, Obrady, Rituály a vôbec všetko. Má to len jeden háčik – na Slovensku, Morave či v Čechách nám vyvraždili všetkých Najstarších členov Rodu pri pokresťančovaní pred 1 000 rokmi. Tradícia a poznanie bolo prerušené, takže dnes je viac ako iluzórne hovoriť o skutočných Rodnovercoch – vzhľadom na násilne prerušenú líniu Prastarého poznania v minulosti. Na druhej strane však v Rusku, Ukrajine či Bielorusku skutoční Rodnoverci – t.j. reťaz Najstarších neprerušene odovzdávajúca poznatky od Pradávna – v mnohých Rodoch ostala. V takomto prípade vedome a «kvalifikovane» Rodnoverci existujú. Ale v našich Zemiach ako vedia, či si «vybrali» správneho Rodového Boha? Veď Bohov – podľa Véd – je viac ako hviezd na oblohe… Preto Staroverecká tradícia zahŕňa všetko – všetky Rody.

    No a – aby sme boli úplní – škatuľkujme aj ateistov. To sú nihilisti, ktorí neuznávajú existenciu ničoho okrem hmoty. Teda ešte raz – neexistujú iba teisti a ateisti, ale aj Neteisti.

    Pozrime sa na to takto. Náš Rod je jednotný aj množný zároveň, Bohovia sú teda jednotliví aj spoloční zároveň. Okrem Najvyšších Bohov – nie sú to len tí, ktorých Slnečné Runy sú uvedené na Kruholete Čísloboha (Koľadovom Dare), títo ešte pôsobia aj v trojiciach, ktoré voláme Triglavy. Existuje napríklad Veľký Triglav Javi, ktorý tvoria Svarog, Perún a Sventovít. Niektorí Rodnoverci mávajú Sventovíta «vymeneného» napríklad za Velesa. Je to chyba? Určite nie. Oni proste vedia prečo – majú to odpradávna vo svojej, Rodovej tradícii. A vo Védach sa môžeme dočítať: «Veľké Tajomstvo je; tam, kde Svarog a Perún je; tam zároveň Sventovít je. Lebo kto rozdeľuje Bohov rozdeľuje Svargu». Musíme si zvykať na návrat Starej Viery – a tu nám vstupujú do cesty účelovo «vmontované» kresťanské konštrukcie. Akosi sa neraz nevieme vymaniť z dogmy existencie «Jediného Boha». Preto si neraz mnohí «vyberú» – tu Svaroga, tu Perúna, tu Velesa a podobne. Nuž áno, ani len mená a «funkcie» našich vlastných Bohov dnes neovládame, tak sa to akosi zdá normálne. Ale otázka stojí asi takto: «Aký nástroj potrebujem sa stavbu nového domu?» Jasné, že všetky. A práve tak vo Vesmíre potrebujeme všetky druhy energií, t.j. Bohov. Nemôžeme predsa povedať, že na našom otcovi sa nám páči jeden prst na ľavej ruke, ale druhý už nie. Naši rodičia sú proste takí akí sú – sú to naši pozemskí Bohovia – a práve takí, akí sú, sú pre nás pozemskí Bohovia. A toto platí všeobecne.

    Zároveň však platí, že všetci Najvyšší Bohovia sú – aj keď vzdialení – naši Príbuzní. Žiadny Boh nie je voči nám v pozícii nenávisti, či dokonca úmyselného nepriateľstva! Keďže Bohovia sú pre členov Veľkej Rasy výlučne pozitívne bytosti, tak ich v našich obradoch nevyhadzujeme, nepálime a nerobíme ani nič podobné. Príkladom môže byť sviatok, ktorý sme len nedávno oslávili – sviatok Bohyne Vesty, pričom v tom období aj vyprevádzame jej staršiu sestru, Bohyňu Morénu na cestu do severných ľadových Čertogov. Počas tohto sviatku si tradične zhotovujeme malé, slamené bábky a individuálne ich „nahovárame“ našimi želaniami. Keď ich potom hádžeme do ohňa, tak Ohnivý Boh Semargl prenesie naše želania tam, kde sme ich smerovali. Pretože každý z nás má svoju karmu, tak má aj svoje osobitosti a z nich vyplývajúce túžby či želania. Slovanský, pôvodný obrad je preto takýto – každý si „nahovorí“ a „vybaví“ svoje. Kresťania – keďže sa im nikdy nepodarilo po prevzatí moci úplne preniesť tento sviatok do zabudnutia, zmenili jeho podstatu. Namiesto malých, individuálnych slamených bábiek urobili jednu spoločnú veľkú, čím vyjadrili, že nemáme mať čo svoje vlastné, individuálne želania a potreby, ale iba jedinú – cirkev „svätú“ kresťanskú a spasenie, ktoré ponúka…

    Na druhej strane môžeme mať problém sa v konkrétnych veciach obracať na Bohov, keď ani nevieme «kto je kto». Toto je druhá stránka veci, obracať sa môžeme aj cez jediného Boha, či už Rodového, alebo «spoločného» príbuzného, napríklad Perúna. Musíme len mať na pamäti, že Všetko tvorí celok, nie to, čo si chceme či nechceme «vyberať».

    Preto vôbec nie je zvláštne, ak máme viac Kummirov a prinášame obety všetkým Bohom.

    9cs02.jpg

    Veď aj my cez deň konáme množstvo rôznych účelových činov a nie iba jediný.

    Rodové tradície sú prastaré a rôznorodé, preto často existuje viac vysvetlení či opisov tej istej veci. Treba to chápať tak, že v každom Rode bola vlastná, svoja tradícia, ktorá však hĺbkovou podstatou NIJAKO neodporovala tradíciám iných Rodov. Preto je vhodnejšie sa na všetky „rozdiely“ pozerať ako na „školy“. Preto je vždy nevyhnutné používať zásadu Zdravomyslia a hľadať racionálne jadro namiesto „rýchleho štartu“ do rozporov.

    Pozrime sa na materiály o ČAKROVOM SYSTÉME – ktorý je charakteristický pre bieleho človeka – ako na kombináciu tradícií sibírskych Starovercov, Záporožských Kazakov a výsledkov folklórneho výskumu Vladimírskej Oblasti v Rusku.

    Keď už spomíname nejaké výrazy, vysvetlime si ich podstatu. Známy je výraz Svarga. Čo to je tá Svarga? Hneď si spomeňme, že ak hovoríme o pôvodných, prastarých slovách, hovoríme o zápisoch v Runách, teda v obrazovom tvare, pričom každá Runa má do 144 významov.

    Sva-R-Ga: Sva sú Nebesia, R je Rasa, Ga je cesta alebo púť. Je to vlastne Nebeská vývojová cesta Rasy, t.j. členov Veľkej Rasy po stupienkoch smerom nahor po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Keďže to je vývojová cesta Rasy, hovoríme o evolučnom vývoji postupom smerom nahor, k Pravi po harmonických Vesmíroch. Teda začali sme v Javi – štvorrozmernom Svete, ak uspejeme dostaneme sa do ďalšieho harmonického Vesmíru – Sveta Legov – ktorý je 16 rozmerný, potom do Sveta Arlegov, ktorý je 256 rozmerný a tak ďalej – už sme o tom písali. Je to cesta vývoja vo Svete Slavi, teda Svetlej Navi. Spolu vývojovo prekonávame 16 harmonických Svetov Slavi. Za nimi nasleduje ohromný Svet Pravi.

    Sva-Ga: je všeobecne cesta vývoja vo Svetoch Slavi smerom k Pravi. Nie je to však cesta po harmonických Svetoch. Okrem harmonických Svetov existujú aj ďalšie Svety. Napríklad 5 rozmerný, 6 rozmerný a podobne. Nie sú však stabilné, a teda nie najvhodnejšie na vývoj, aj keď sú obývané a poskytujú vždy viacej možností ako nižšie Svety. Toto nie je cesta vývoja Bieleho Človeka. Dostať sa tam nie je «výhra», ale prinajlepšom pozastavenie vlastnej evolučnej cesty. Môžu byť neraz pohodlné – rôzne «Raje», ale raz aj tak ich musíme opustiť a možno sa bude treba znova vrátiť na Zem…

    Spomenuli sme, že naše energetické telo sústavy deviatich čakier sa v niektorých Rodoch opisuje iným spôsobom – ale je to stále to isté energetické telo človeka Veľkej Rasy. Doteraz opísaný systém je Sibírsky, nuž sa pozrime ako tradične podávajú tento Kazaci.

    Ča-K-Ra: tento názov bol prinesený do Indie našimi Predkami v čase druhého vojenského pochodu do prastarej Dravídie r. 2692 pred n. l. V tom čase boli miestnemu čiernokožému obyvateľstvu darované Slovansko-Árijské Védy a zanechaný jazyk, ktorý sa dodnes volá Samskryt (самостоятельный скрытный). Týmto jazykom dodnes nehovorí nijaký miestny kmeň – veď nikdy to nebol ich jazyk. Pre nich to bol vždy „mŕtvy“ jazyk, ktorý im zanechali bieli Árijci, pretože v tomto jazyku boli napísané Védy. Názov si môžeme overiť napríklad na tejto indickej stránke. Jedná sa síce o sympatický, ale na základe nevedomosti založený pokus o „prinavrátenie“ jazyka „Samskrit“ späť do života. Podstatné je to, že v Indii ostal pôvodný názov – Samskrit s „m“. Zámena za „n“ pochádza až z neskoršieho prepisu do iných jazykov, pretože výslovnosť je veľmi podobná.

    ČA: výraz pre ohraničenie miesta, kde sa niečo koncentruje. Dodnes máme tento výraz v niektorých pôvodných slovách: čaša, čary, často;
    K: je kruh, kolo;
    RA: žiarenie, vyžarovanie.

    Čakra je teda kruh, v ktorom je koncentrované vyžarovanie energie v oboch smeroch. Kazaci – na rozdiel od severnej tradície – volali ženy, ktoré okolo svojich mužov dokázali vytvárať oberežný kruh čaklúnky, zatiaľ čo inde sa používal názov vaľkírie.

    Každá čakra má svojho Boha Ochrancu.

    Čo do vzťahu voči ľuďom sú Bohovia bytosti oveľa vyššej zložitosti. Nad Bohmi sa nachádza neprejavený, mimočasový Všetkého-Otec, ktorého nie je možné ani pochopiť, ani opísať. Preto sa k nemu v našej tradícii – rovnako to vidno aj v Budhizme – jednoducho nevyjadrujeme. Nenazývame ho Bohom, On je vyššie nad nimi Všetkými. Sám najväčší z Bohov Svarog je čo do mohutnosti voči nemu asi ako najmenší atóm nášho Vesmíru voči Svarogovi. Aby sme mali aspoň nejaké pomenovanie – čo nie je Jeho meno – tak používame Ra-M-Cha, alebo Na-Ra-Jana. A keď si Všetkého-Otec želá sa prejaviť v materiálnom Vesmíre, tak vydáva životodarné žiarenie Inglie, t.j. Iskry bieleho svetla – Atmy.

    Energetický systém človečieho tela v miniatúre replikuje systém nášho Vesmíru. Dole sa nachádza neprebudená tma (nie je prebudená iskrami Inglie) a navrchu je božské, biele Svetlo. Preto je v niektorých školách používaný princíp, že číslovanie čakier sa začína odhora nadol podľa miery zostupu bieleho svetla do neprebudenej tmy.

    Tabuľka zodpovedajúcich čakrových systémov Bielorusov, Kazakov a obyvateľov strednej časti Ruska

    Priblížme si 9 čakrový systém z pohľadu Kazackej tradície.

    RODNIK alebo ROD

    Prvá čakra, ktorá je zviazaná s iskrami Inglie. Táto čakra je spojená s Veľkým Triglavom Bohov, je začiatkom spúšťajúcej sa Nebeskej energie. Zdroj nedeliteľného Bieleho Svetla, ktoré Germáni nazývajú B-od, t.j. Božský počiatok, ale my Slovania ho nazývame R-od – „Ra” žiarenia počiatok, alebo Vyšeň, pričom v indických Védach sa On volá Višnu. Práve z Neho vychádza nediferencované životodarné svetlo Inglie, ktoré Germáni nazývali Bor (Božské „Ra“ – Svetlo), my Slovania Sva-Ra-G (Sva = Nebesia; Ra = Svetlo; Go = Vysoký, Najvyšší, odkiaľ pochádza Nebeské Svetlo Najvyššieho). Matematicky je vyjadrený nulou (bod rozširovania prechádza do nuly). On začína delenie a prvú ipostázu nazývajú Škandinávci Boh Odin (Один – Jeden, Prvý), pričom Slovania (naše písmo je Bukvica) ho nazývame Boh Perún (Первый), pobaltské národy Perkun (Prvý), Indovia Puruša („Purva“ v Sanskrite znamená Prastarý, Prvopočiatočný). Zachovalo sa nám ešte príslovie „sám ako prst“, t.j. iba jeden. V staroslovienčine a aj dnešnej ruštine to isté príslovie znie ako „один как перст“. Škandinávci po prepise z pôvodného jazyka nazývajú To isté Odin (Prvý), zatiaľ čo my Slovania Perún (z „Первый“) – a nezabúdajme, že stále vychádzame z toho istého príslovia a jazyka. Perún je jeden z najvyšších Bohov, dedo Bohov spoločenstva Asov.

    Číslo spojené s touto čakrou je sa nazýva jeden, t.j. один alebo первый a farba je Biela.

    Je to taký dôležitý bod, že sa pozrieme popri ňom aj na symboliku s ním spojenú.
    Ak začneme Rodom, tak už vieme, že symbol Boha Roda je:

    A je iba náhoda, že sa objavuje aj na známych kruhoch v obilí?

    Ak by sme chceli spomenúť Svaroga, tak jeho symbol je:

    A Svastika sa v kruhoch obilia objavuje aj okrem Roda:

    U nás je „populárny“ symbol, ktorý najčastejšie nazývame „Svarga“:

    V skutočnosti sa v staroslovanskej tradícii – a aj v dnešnej v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku – nazýva Hviezda Perúna. Jeden z príkladov vidíte aj na úvodnej fotografii k článku. Môžeme sa s ňou stretnúť v rôznych podobách, napríklad aj v tvare mandaly:

    V skutočnosti môžeme Hviezdu Perúna nájsť v rôznych variáciách šesťcípových hviezd, napríklad:

     Používame aj obereg Hviezda Perúna:

    A často môžeme nájsť – napríklad ešte aj dnes na výšivkách – motív Štít Perúna:

    Okrem šesťcípovej Hviezdy Perúna sa objavujú aj deväťcípové hviezdy, pričom určite netreba našim čitateľom vysvetľovať, že ide o Hviezdu Inglie:

    LEAD Technologies Inc. V1.01

    Ostatne, na internete nájdete množstvo ďalších zaujímavých príkladov. Používajte ale princíp zdravomyslia. Mnohé z nich sú dnes podvrhy, alebo vyrobené „na objednávku“ – lebo už len dezinformáciami môžu dnes brániť množstvu nových informácií. Ale aj naopak, to, že niekto na nejakej stránke nazve niečo podvod, ešte ani zďaleka podvod byť nemusí.

     Vyskytuje sa aj veľké množstvo trojcípových obrazcov. Ide v podstate o variácie tohto motívu:

    V tradícii ho nazývame aj Hromovík Perúna alebo Triglav. Okrem iného sa Triglav často nachádza aj na keltských krížoch – my už vieme, že to nie sú symboly kresťanstva, ale Asgardu Irijského:

    A niekoľko príkladov z nálezov v obilí:

    CREATOR: gd-jpeg v1.0 (using IJG JPEG v62), quality = 85

    Tento posledný symbol Triglava sa nazýva aj Rod Boha Odina.

    Teda tak či onak vždy ide o vyjadrenie princípu Triglava.

    9cs20.jpg

    Čelo alebo švach

    Druhá čakra. Če – utajená, tajná, alebo za „hranicou“ myseľ, Múdrosť, poznanie. Lo – miesto. Znamená miesto tajnej Múdrosti, tajných síl. Kto ovláda energiu tejto čakry, ten má moc proroctva, jasnovidectva (tretie oko) a podobne. Kazacký názov Švach znamená Š – zostúpenie Nebeských síl do človeka; Va – uvidenie; Cha – kladná energia.

    Človek, ktorý ovláda túto čakru tvorí s pomocou Nebeských Síl a Energií neobyčajné a udivujúce, a to ako v budovaní tak aj v ničení. Nie náhodou tam je prítomná Bohyňa Mara. Keď sa Kazak dostane do ťažkej situácie, tak vo svojom slangu povie „Дiло швах“. Znamená to, že musí nevyhnutne napnúť všetko svoje poznanie a múdrosť aby dokázal splniť špecifickú úlohu alebo vyhrať v boji, lebo úloha sa inak skončí zle a bude treba pozývať Bohyňu Maru. Bohovia, ktorí sú spojení s touto čakrou:

    Div (Dyj, Boh Páter Dij, v latinčine Deus/ Diespiter, Deiwas) je to názov jedného z najvyšších Bohov. Dedo Bohov zo spoločenstva Bohov. Boh Ochranca Nebeských Priestorov. Ochranca ciest Medzisvetia, po ktorých Bohovia navštevujú obývané Svety. Je Ochrancom Utajenej Múdrosti Bohov. V niektorých prastarých staroslovanských podaniach sa hovorí o uctievaní si Boha Diva (Dyja) a jeho ženy Bohyne Divii (Dejve). Boh Div má aj deti – je to napríklad dcéra Lajma či syn Hromovrhač Indra. Dyj vystupuje v mnohých východných mýtoch ako vládca Vesmíru, ale kresťania ho „premenili“ na diabla. Sú s ním spojené aj mnohé legendy o stvorení Sveta a je s ním spojené číslo Dva, pretože prvá samohláska sa v staroslovanskom písme – rovnako ako aj v sanskrite – vypúšťala.

    Volos – Veles (Volos, Veli u Germánov; Velnias/ Vielona u Litovcov; Velns/ Vels u Lotyšov; Vala u Indov). Druhý Boh spojený s druhou čakrou – Boh z Rodu Asov. Ochranca pastierstva, bohatstva, múdrosti, knižnej vzdelanosti, oberegovej ochrany, vôle, trhovníctva, koldovstva a veštenia. Je hlavným Sudcom človečích Duší na posmrtnom Súde – v Bojanovom hymnuse je verš „Velesovi neujdeme“. Jeho meno je spojené so slovami: veliť, vôľa, vládnutie, vláda, veľký. Veles alebo Volos je čo do významu druhý hneď za Perúnom. Je personifikáciou hospodárskej múdrosti. Je aj vládcom nečítanej knihy Zeme, ktorá sa inak nazýva Svedomie. Niekedy sa nazýva aj Boh Tur, z čoho vzniklo anglické „two“, čo sa vyslovuje ako „tu“. Teda dva alebo druhý, inými slovami Veles-Tur. Vari ani netreba pripomínať náš Velstúr a nález runového písma s ním zviazaný.

    Do védickej tradície patrí aj Boh Šiva. Je to neľútostný Boh, ktorý trestá hriešnikov, ale zároveň dáva možnosť ich Dušiam pokračovať vo výstupe po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja.

    Teda číslo dva alebo druhý a farba je fialová.

    Ústa

    Tretia čakra. U – spojenie; Sta – vytrvanie, alebo to, čo je utvrdené Bohmi. Z toho vyplýva, že je to orgán, skrz ktorý človek realizuje spojenie s okolitým svetom. Kazacky výraz „Tar“ znamená hovoriť, v pôvodnom tvare „тараторить“ (Tar – zvuk, hlasitosť; toriť – tvoriť, vytvoriť). Dnes tento výraz poznáme – ako inak – iba v tvare „tárať“. Čakra je spojená so živlom vzduchu (dýchame pomocou úst), preto je pod kontrolou Striboga (Стрибог: Се – ukazovacie zámeno; третий – tretí; Бог – Boh). Je to Mocný Boh uragánov a ochranca hranice, ktorá rozdeľuje Svety. On zosiela aj videnia a predvídania. Dozerá na dodržiavanie mravných zákonov, ktoré ustanovil Svarog. Stribog je uctievaný ako prenasledovateľ všakovakých zlých konaní a ničiteľ zlomyseľných ľudí. On nekompromisne trestá hriešnikov a posiela ich do Pekla, pričom sPRAVodlivých do Slavi. Západní Slovania mali aj ženskú osobu, Bohyňu Stribu. S touto čakrou je spojený ešte jeden Boh Vij (Škandinávci: Vi; v Pobaltí: Vej; Indovia: Vajiu). Kelti tohto Boha nazývali Ballor (sila uragánov sa dodnes meria v baloch). Pretože táto čakra je spojená s tvorením zvuku, tak je pod kontrolou aj Boha Tarcha – u Keltov a Kazakov Tar(ch) znamená hrom, hlasitosť.

    Číselný význam energetického centra je tri, tretí; farba čakry je modrá.

    Prvé tri čakry sú spojené so Svetom Pravi.

    Lada

    Štvrtá čakra, dávajúca harmóniu, Lad. Kazacky názov čakry je „Chor“ (Cha: pozitívne; Ra). Tento význam nie je potrebné vysvetľovať, aj keď v ruštine je pochopenie ešte jednoduchšie, keďže „dobre“ sa povie „хорошо“: s čakrou je spojený Boh Chors (Chars, Chur; Kirt u Germánov; Horse u Anglosasov; Chers u Srbov; Hor u Egypťanov). Je to Slnečný Boh, ktorý vedie kruhový pohyb svietidla (odtiaľ chorovod), zároveň je aj ochrancom dobytka (obzvlášť však koní), a odtiaľ vlastne pochádza aj anglický názov pre koňa – horse.

    Chors je vládcom pozitívneho žiarenia nezávisle od jeho zdroja (môže ísť zhora nadol či opačne, nie náhodou táto čakra patrí k srdcovým), ktoré stojí proti chaosu, tme, nežitiu. Chors je meno árijského pôvodu a je synonymom slova „choro“ – pohybujúci sa kruh. Z koreňa slova „choro“ sú odvodené slová ako chorovod či chorom (chrám). Chrámy boli spočiatku kruhové stavby na vykonávanie obradov a rituálov k Bohom, až neskôr sa zmenili na všeobecný názov.

    Boh Chors sa zobrazuje buď ako biely kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako slnečný pes, pretože u Kazakov sa pes dodnes volá „хорт“, čo my už chápeme iba ako jedno plemeno – chrt. Chors sa však často zobrazuje aj ako múdry starec obklopený bielymi psami alebo vlkmi. Bohovi Chorsovi je zasvätený veľmi veľký sviatok – deň letného Slnovratu, a v tento deň sa tradične povinne spúšťa z hory k rieke veľké horiace koleso – znak Slnka – rovnako ako v deň sviatku jeho brata Koľadu v zime. Funkciu podpory harmónie nesie a dopĺňa aj Boh Ladaad, ktoré sviatok je rovnako pripočítaný k letnému Slnovratu.

    Ak si pripomenieme, že Slnečná Runa Bohyne Lady vyzerá takto:

    Tak nám nemôže uniknúť súvislosť napríklad s takýmto obrazcom v obilí:

    Ak však nejde o Slnečnú Runu Lady Bohorodičky, tak môže ísť o symbol Živy:

    Nech je to tak či onak, očividne ide o našu symboliku.

    Číselný význam čakry je štyri od slova “четыре“ (чет – dva; ре – opakovanie; t.j. zopakované dva; farba energetického centra je zelená. Zelená farba – ako potvrdzujú iné zdroje – je upokojujúca farba. Spokojný človek sa nachádza v harmónii a Lade so sebou aj s Prírodou, ktorá ho obklopuje.

    Leľa

    Piata čakra označujúca miesto zmyslov. Kazacký názov je „Kalen“. Je spojená s Dušou, ktorá je vystredená v oblasti Srdca. Je s ňou spojený Boh Koľada, čo znamená okrúhly (za pradávnych čias sa vyslovoval ako „Koľonda“ s nosovým „n“; názov odvodený od „kolo“, kruh, z toho pochádza „kola“, t.j. kolesá, koláč, bochník (tu už strácame väzbu na starosloviensky základ). Koľada je najstarší Boh As, ktorý zosobňuje znovuzrodenie zimného Slnka a Prírody. Kazacke zdroje vychádzajú z toho, že Koľada aj Chors sú synmi Dažďboga. Jeden je spojený s dňom zimného (Koľada), druhý letného (Chors) Slnovratu. V ľudskom tele to je ľavá a pravá časť hrude.

    Leľa je láskavou Bohyňou, manželkou Boha Volcha, strážcu Volchaly, ktorú v našich oblastiach nazývame aj Valhala. Je treťou sestrou Boha Perúna.

    Číselný význam čakry je päť – „пять“ („п“ – púť; „ять“ – rozdelenie, t.j. stred toku svetelných tokov idúcich zhora aj zdola). Farba modrá.

    Prsia

    Šiesta čakra. Žiarenie Perúna, t.j. miesto, odkiaľ prejavuje svoje žiarenie Perún. Kazačí názov čakry je „Vol“ – sila, moc. S čakrou je spojený Boh Volch (Volchov, Volchovec, Volk, Volga, Had Ohnivý Vlk, Ohňový Vuk u Srbov). Je to Boh čarodejníctva, obraňovania, vojny, udatnosti, víťaz nad netvormi, prekrásny Boh Celiteľ. Ako sme spomínali, jeho materializácia môže byť Sivý vlk, Jasný sokol či Hnedý tur so zlatými rohami. Je Bohom Ochrancom Nebeského príbytku Volchala. Matka Prvopočiatočná Zem porodila Volcha od otca Indru. Svarog mu prikázal chrániť hranice oddeľujúce temné Peklo a Jav, svetlú Slav a všetky prístupy k sadu Vyrija.

    Symbol Valhaly (Volchaly) v obilí:

    Symbol Valhaly môžete vidieť aj v škandinávskom kreslenom filme s veľmi poučným obsahom SAGA OF BIORN, t.j. Sága o Bjornovi. Môžete si ju stiahnuť buď v angličtine alebo ruštine.

    Je to síce krátky, ale poučný kreslený príbeh o tom, aké nebezpečné je zamotať sa do „služieb“ kresťanstva. Starý Viking hľadá čestnú smrť v boji, aby sa dostal do Valhaly, a preto napadne trola, ktorý ničí kresťanský kostol. V skutočnosti vôbec nechcel pomáhať kresťanom, ale do Neba sa dostal. Príbeh je poučný aj pre deti.

    Číselné označenie je šesť (š – Nebeské Sily; esť – „jest“, t.j. nachádzajúce sa v tom mieste). Farba čakry je žltá a nazýva sa aj zlatou.

    Život

    Siedma čakra. Živ – životné, živiace sily; ot – odtiaľto. Znamená, že odtiaľto vychádzajú živiace sily pre naše materiálne telo. Podľa védických učení sa tu nachádza vnútorný oheň, ktorý je nevyhnutný na spálenie „paliva“, t.j. potravy. Kazačí názov čakry je „Sak“ (Се Агни Которой – to jest oheň). Boh Ochranca čakry je Semargl (Ohňoboh, Ohník, Agni) – Vyšší Boh, ochranca Večného živého Ohňa a dohliadač nad presným dodržiavaním všetkých Ohnivých Obradov a Ohňových Očíst. Semargl prijíma Ohňové Dary, Tréby a nekrvavé obety na všetkých prastarých Slovanských a Árijských sviatkoch, čím je sprostredkovateľom medzi ľuďmi a Nebeskými Bohmi. Semargla pozývajú aj liečiť choré zvieratá a ľudí, aby zbavil chorých od rôznych chorôb. Keď sa u človeka zvyšuje teplota tak hovoríme, že Ohňoboh sa usalašil v tele chorého. Lebo Semargl ako Ohnivý Pes tvrdo bojuje s chorobami, ktoré sa podobne ako nepriatelia dostali do tela alebo Duše chorého. Táto pozemská materializácia ohňa je tá plamenná sila, ktorá oduševňuje vojakov v tvrdom boji. Niektoré Rody si ctili Semargla ako Ochrancu rastlín a bohatej úrody, ale predstavovali si ho ako sedemhlavú bytosť.

    Číselné označenie čakry je sedem – семь (Семаргл; Семь Агни Глав). Farba oranžová, slamená.

    Zarod

    Ôsma čakra. Pomocou jej energetiky prebieha zrod nových tiel v materinskom lone. Kazačí názov „Malka“ hovorí o jej určení pre maličkých. Naši Predkovia vedeli, že materiálny život sa rodí vo vode, preto je s touto čakrou spojený Boh Vodan (Don). Pri tomto záhadnom a všetkými zabudnutom božstve musíme mať na zreteli, že u väčšiny slovanských jazykov je jeho prízvuk na prvej slabike a s týmto názvom je významovo spojené slovo „vodiť“. V najstarších časoch sa Vodan vzťahoval k živlu vody a bol Ochrancom morských a riečnych hlbín.

    Číslo tejto čakry je osem, t.j. „о-семь“; znamenajúce okolo, hneď vedľa rodiny (с семью). Farba je červená.

    Istok

    Deviata čakra. Znamená, že všetko začína zdvihom energie zeme. Kazačí názov čakry je „Daž“, čo nás posúva k prastarým kazačím povestiam, v ktorých sa hovorí, že Predkovia Kazakov prišli na našu Midgard-Zem z Daž-Zeme (iný názov je Ingard-Zem), ktorá sa otáča okolo Jaroveľkého Daž-Slnka (súčasný názov Beta Leva). S touto čakrou je spojený Dažboh (Dajboh, Dažbo, Daže, Dacbog u západných Slovanov, Dabor, Dajbor u Srbov, Dagda u Írov). Je to Boh Svetla, dažďa, Prírody, dávania. Dažbog je sprostredkovateľ všakovakých požehnaní, šťastia a blahobytu a všetkých pozemských dobrých vecí. Sloveso „Daž“ znamená dávať.

    Tento zmysel má aj číslo čakry, veď deväť znamená dávať. Preto sa Indovia snažia z tejto čakry dvíhať energiu Kundalini. Farba čakry je čierna.

    Posledné tri čakry sú spojené so Svetom Javi.

    Všetky tieto a iné poznatky našich Predkov sú uložené v našich génoch a naša úloha dnes – ako pokolenia bielych národov – je na všetko toto si spomenúť, vedieť to použiť a odovzdať to všetko neskazené našim potomkov.

    Na záver si spomeňme ako sa vyjadrujeme o veľkých činoch našich Slávnych Predkov: MY sme porazili Frankov, MY sme ich potrestali za ich vierolomnosť vyplienením ich krajiny, ba aj severu Talianska, NÁS sa obávali. Boli to naši Predkovia a preto hovoríme MY sme porazili nepriateľov v nespočetných bojoch. MY, teda NÁŠ ROD, ktorého sme členovia aj napriek tomu, že kresťania kruto a surovo povraždili našich Predkov. Ale v našich žilách koluje ich KRV, sme to MY – ako vtedy tak aj dnes. Preto sa započúvajme do slov piesne Кипелова 

    Budeme sa biť na Zemi, budeme sa biť o život, budeme sa biť o Nebesia, budeme sa biť do konca, budeme sa biť za tých, ktorých nám zabili už prvých…

    Sláva Bohom i Predkom Našim!