Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • SLOVÁCI श्रावक ÇRĀVAKA

    सत्यमेव जयते

    Zástava Džajnizmu. Od Mahima13 v English Wikipedia, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=45778515

    Cudzozemci na nás pracovali dlho a dôkladne, čoho výsledkom je aj dnešný stav nášho národného (bez)vedomia. Teda vedomia, ktoré patrí egregoru Slovákov. V minulosti sme už písali, že názov Slovák je sám osebe nový, dostali sme ho až „pri príležitosti“ pokresťančenia. Dnes sa mnohí „odborníci“ hrabú v starých kronikách a tvrdia, že Slováci sú mladý – a teda nový – národ, ktorý v minulosti neexistoval. V doslovnom ponímaní s tým súhlasíme. Neexistoval, nie sú o ňom ani písomné záznamy. Ak sa však žena vydá a zmení si priezvisko to ešte neznamená, že prestala ako bytosť existovať, hoci aj vstúpila do nového egregoru. A tak nám cudzozemci a ich domáca piata kolóna pridelili rozličné schémy pôvodu – od odvodenia od Čechov až po Slovenov. A v skutočnosti aj dnes žije na našom území väčšina Slovenov – ak túto kategóriu chápeme ako členov kasty Smerdov.

    Je naozaj smutné pozorovať, ako sa nám mnohí „tiežslovania“ snažia odborne vysvetliť kto vlastne sme. Už nás ani neprekvapí, že vychádzajú iba z cudzích zdrojov. V minulosti obdivuhodné úsilie na poli národného prebúdzania vykonali najmä štúrovci. Boli však poplatní svoje dobe, a teda konali na báze kresťanstva, aj keď s „ľudskou tvárou“ – boli evanjelikmi. Nie je náhoda, že evanjelikov jezuitskí politici Slovenského štátu označovali za vred na tele nášho národa. Je to proste tak, jezuiti uznávajú iba jedinú podobu kresťanstva – a to ich vlastnú. Všetci ostatní sú heretici, teda kacíri, ktorých treba potláčať a likvidovať. Ale ako blízko môže byť táto verzia autentickému učeniu, ak boli založení až v 16. storočí? Čo keby sme jej dali pracovný názov „kresťanstvo verzia 16“? Ak pochopíme kotlebovské úsilie ľahko zistíme, že ich hlavnou – pre verejnosť nepoznanou – úlohou je zaviesť u nás verziu 17.

    Pri absolútnom deficite zdravomyslia domácich historikov (myslíme doslovne historikov) veľmi dobre padne zistiť, že to s nami – čo sa týka vysvetlenia pôvodu názvu – nie je až také zlé. Ak niekto po odpoveď siahne do indických zdrojov a sanskritu, je to dokonca obdivuhodné. Smutné je len to, že vysvetlenie prichádza spoza hraníc – ale potešiteľné je zase to, že z ruských zdrojov. Prinášame preto veľmi zaujímavý článok na tému PÔVODU NÁZVU SLOVÁKOV ako národa.

    V článku sa však spomínajú fakty, ktoré nie sú u nás všeobecne známe, preto najskôr uvádzame niekoľko informácií, ktoré majú priamy vzťah k informáciám v pôvodnom článku.

    V Indii dodnes existuje učenie DŽAJNIZMU, ktoré vzniklo v 6. storočí pred n.l. a založil ho Džina Machavira, v budhistických textoch známy pod menom Nigantcha Nataputa. Bol to súčasníkom Budhu Gautámu a synom Siddhartchu, vládcu kmeňov Ličchavov a Trišalov. Mal staršieho brata Nandivardchana.

    Pri narodení dostal meno Vardchamana. Meno Machavira (v sanskrite „veľký vojak“) dostal v mladosti zato, že prejavil schopnosť skrotiť kobru aj zbesneného slona. Džina znamená Víťaz, t.j. ten, kto vyhral nad svojou Karmou a vyšiel z nekonečného kruhu znovuzrodení a smrtí.

    Džajnizmus (v sanskrite od जैन, „džajna“ a जिन, džina, t.j. „víťaz“) je prastará dcharmická viera, ktorá sa objavuje v Indii medzi 9. a 6. storočím pred n.l. Podľa interných údajov prastarého učenia džajnizmus existoval vždy.

    Džína Machavira bol Kšatriom, teda v našej tradícii Víťazom, čo hovorí o Kaste z ktorej pochádzal. Džajnizmus, teda učenie, ktoré – minimálne jeho „kodifikovaná“ verzia – pochádza od Machavíru hlása nutnosť nespôsobovania škody žiadnym živým bytostiam v našom Svete. Prax Džajnizmu je v prvom rade založená na sebazdokonaľovaní Duše (t.j. Duchovnom vývoji) s cieľom zjednotenia sa s kvalitou vševedenia, všemohúcnosti a blaženosti. Každá Duša, ktorá nadobudla fyzickú obálku, odpojila sa od predchádzajúcich životov – teda rozviazala všetky karmické uzlíky – a dosiahla Nirvánu sa nazýva DŽIVA. V starých textoch sa Džajnizmus často prirovnáva k Džajn Dcharme a Šraman Dcharme. V súčasnosti je to síce neveľká, ale zato vplyvná občina starého vierovyznania, ktorá podľa oficiálnych údajov má v Indii okolo 6 miliónov členov. Patria k nim však aj občiny imigrantov v Severnej Amerike, Západnej Európe, na ďalekom Východe, v Austrálii, ale aj v iných častiach sveta.

    Džajnizmus od r. 1974 oficiálne používa aj vlastný symbol (zástava je ukázaná vyššie):

    Pred tým, ako prejdeme k samotnému článku doplňme iba technickú poznámku. Výraz „CHA“ znamená v našej Kultúre „Tok Svetlej Energie“. Je zastúpený vo výrazoch týkajúcich sa napr. CHArakteru, či umenia tradičných CHArakterníkov. Tí, ktorí sa oznámili so Staroslovienskou Bukvicou vedia, že pozitívny tok energie nazývame „CHA“ a negatívny „TCHA“. Obraz bukvice „T“ vyjadruje tvrdosť, nepoddajnosť – ak ho chápeme v rýdzo materiálnom význame. Preto vloženie pevnej prekážky pred „CHA“ vyjadrujeme ako „TCHA“. Výraz „HA-THA“ pochádza z anglických textov, ale tieto sú všetky iba prekladom zo sanskritu – a to je Obrazové písmo. Ďalšie skreslenia boli následne popridávané prekladom z angličtiny do iných jazykov. Ide teda o skreslenie nadobudnuté prekladom, nie principiálny rozdiel.

    A teraz už prejdime k článku, ktorého autorom je Vladislav Kondratiev:

    SLOVÁCI/श्रावक ÇRĀVAKA

    Indoslavika etnonymu SLOVÁCI

    सत्यमेव जयते
    Tento etnonym už na pohľad nepredstavuje veľký problém pre výklad, preto očividne nepriťahuje veľkú pozornosť tak, ako iné etnonymy. Naozaj, etnonym Slováci vyzerá príbuzný výrazom СЛОВѢНЕ, Slaviani, Slovinci, Slovienci. Následne teda všetko, čo patrí k etnonymom СЛОВѢНЕ, Slaviani, Slovinci, Slovienci bude platiť aj pre etnonym Slováci. Presne takto postupuje napríklad aj M. Fasmer, ktorý etnonym Slovák umiestňuje do kapitoly „Slavianin“ svojho slovníka, ktorá je spoločná pre všetkých Slavianov. Očividne plne postačí poukázať na to, že v tomto etnonyme je ten istý koreň ako v Sloviani/Slaviani – odlišný je iba sufix: -ak namiesto -ēn-ino, -jan-ino.

    Očividne tento etnonym je pomerne nový, preto aj autor Povestí Vremmenych Liet Slovákov nespomína. Správnejšie však bude povedať, že nespomína Slovákov pod týmto etnonymom.

    Sú veci, ktoré sa dajú nazvať všeobecne známe. Takto je známe, že v 7. storočí Predkovia Slovákov patrili do dŕžavy Sama, v 8. storočí vytvorili Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa r. 833 stalo súčasťou Veľkej Moravy. Nebude veľmi od veci povedať, že Slováci sú Moravania, alebo nejaká časť Moravanov. Práve do Veľkej Moravy bola poslaná misia bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Moravania prijali nové učenie, ktoré im priniesli svätí bratia zo Solúna.

    Etnonym Slováci sa objavuje práve po tejto misii, v každom prípade nám tento etnonym do misie Svätých bratov nie je známy. Potom však neznamená ešte následkom toho. Ale tak či onak – je to fakt.

    Porovnajme to, že etnonym Slováci je etymologicky spojený s etnonymom Slaviani (starosloviensky *slověninъ, mn. č. *slověne, starosloviensky-slovansky СЛОВѢНЕ). A tento etnonym sme spojili so staroindickým श्रावण çrāvaṇa a druhými slovami toho istého etymologického hniezda (श्रावण II çrāvaṇa):

    1. Patriaci k Lunárnemu domu (t.j. k श्रवण II çrávaṇa <…> tamže názov 20. alebo 25. Lunárneho domu, ktorý pozostáva z troch hviezd – V.K. II. 2;
    2. Rovnako názov indického kalendára, zodpovedajúci júlu-augustu; ale existuje ešte aj श्रावण I çrāvaṇa: 1. prijímaný sluchom; 2. p. vyhlásenie, prehlásenie; Nie je ťažké zároveň vidieť spojenie श्रावण I çrāvaṇa s श्रवण I çrávaṇa: 1) počúvanie 2) učenie 3) reputácia 4) krik, volanie 5) pozvanie. Ako aj etnonym СЛОВѢНЕ, ktorý je nesporne tak či onak spojený so slovami slovo, sláva, sluch, počuť a pod., tak slovo श्रावण çrāvaṇa, ako slovo श्रवण çrávaṇa sú geneticky spojené so slovami: श्रव çrava, teda 1) sluch (zmysel), श्रवस् çrávas 1) zvuk 2) sláva 3) volanie, povolanie 4) cena 5) odmena 6) entuziazmus, obdiv 7) horlivosť, pracovitosť 8) vzhľad, zovňajšok; श्रवस्य I çravasyá 1) byť bystrým 2) byť horlivým, pracovitým a श्रवस्य II çravasya 1. 1) chamtivým slávy 2) bystrý 3) pracovitý 2. slávne činy.

    Ak toto všetko nie sú náhodné zhody, tak aj k etnonymu Slováci musí existovať staroindická analógia.

    A veru aj existuje: श्रावक çrāvaka 1. Načúvajúci k (-o) 2. 1) poslucháč 2) učeník 3) nasledovník (Budhu alebo Džina). Je to dokonca ešte oveľa výraznejšia identita slavianského etnonyma a staroindického termínu než v prípade etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) aj श्रावण çrāvaṇa. Etnonym Slováci a termín श्रावक çrāvaka nielenže pozostáva z čo do podstaty rovnakých formantov (rovnakých koreňov a sufixov), oni sú dokonca aj sémanticky identické: tí, ktorí prijali učenie Krista prijali aj názov Slováci, tí, ktorí prijali učenie Budhu alebo Džina (Machaviru) prijali aj názov श्रावक çrāvaka.

    A tento fakt ponúka možnosť inak pozerať na pôvod a zmysel etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ). To sú nie iba tí, ktorí proste poznajú slovo a hovoria zrozumiteľne na rozdiel od iných. Sú to tí, ktorí poznajú Slovo. Slovo ako Učenie, Slovo ako náboženstvo, Slovo ako Boha.

    Preskočme dopredu a všimnime si nasledovné. Text Evanjelia od Jána znie takto: Въ началѣ бѣ слово и слово бѣ къ Богу и Богъ бѣ слово. Je to cirkevnoslovanský variant. Akékoľvek pokusy spájať Boha-Slovo s etnonymom Slavian-Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) vyzerajú ako zlomyseľné aktivity neznalých ľudí. Skutočne, veď horeuvedený text je preklad (alebo sa považuje za preklad) gréckeho originálu (ak to vôbec je originál) , ktorý znie ako Ἐν ἀρχῇ ἦν ὁ Λόγος, καὶ ὁ Λόγος ἦν πρὸς τὸν Θεόν, καὶ Θεὸς ἦν ὁ Λόγος. Z toho vyplýva, že reč je nie o Slove – ktoré by v tomto prípade bolo možné spojiť so Slavianmi – ale o Λόγος-e, a už Logos (Λόγος), so všetkými svojimi desiatkami významov v gréčtine, koniec koncov, nemá nič spoločné so slavianskym slovom „slovo“. Ale to iba v prípade, že neberieme do úvahy indoslaviku etnonymu Slaviani (praslov. *slověninъ, mn. č. *slověne, starosloviensky СЛОВѢНЕ), a ani že by sme nevedeli o tom, že niektoré slavianske etnonymy zodpovedajú niektorým indoárijským, pričom sú hlavné ako pre Slavianov, tak aj pre Indov. Ale aj tak sme pobehli vpred. K tejto otázke sa ešte vrátime.

    Predpokladajme, že rozlúštenie etnonymu Slováci a jeho príbuznosť s indoárijským श्रावक çrāvaka nám umožní z iného uhlu pohľadu pozerať aj na etymológiu etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ), ktorá sa spája so slovom „slovo“, s nevyhnutnosťou – podľa názoru akademika O. N. Trubačova – odvodiť etnonym nie od podstatného mena *slovo (jeho základ *sloves-), ale od slovesa *slov-, *sluti- „(zrozumiteľne, jasne) hovoriť“, pretože v staroruskom jazyku boli z tohto koreňa vytvorené slová s významom „považovať sa“, „nazývať sa“, a k tomu istému etymologickému hniezdu patrí aj slovo *sláva, t.j. „hlasno hovorená modlitba“. Iný uhol pohľadu – ktorý navrhujeme my – vychádza z toho, že v danom prípade nie je dôležité, či od podstatného mena *slovo (jeho základom je *sloves-) je vytvorený etnonym Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ), alebo je to od slovesa *slov-, *sluti- „(zrozumiteľne, jasne) hovoriť“, pretože v staroruskom jazyku boli od tohto koreňa odvodené slová s významom „považovať sa“, „nazývať sa“, „sláviť sa“ a k tomu etymologickému hniezdu patrí slovo *sláva, , t.j. „hlasno hovorená modlitba“, ale v každom prípade od slova spojeného s významom Boh, oslávenie (duchovné), t.j. rozdelenie ľudí nie iba a nie zásadne podľa princípu: hovoria zrozumiteľne, našim jazykom, inými slovami, ale roztriedenie podľa princípu: ľudia poznajúci Boha, ľudia našej viery, našich slov.

    Namietame, že etnonym Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) je starší ako pokresťančenie Slavianov, a preto nemôže byť vysvetlený v rámci religióznych paradigiem, nemôže byť prijatý na tom základe, že preklad Písma do slovanského jazyka sa opiera o náboženské názory Slovanov a používa pojmy, ktoré sa zrodili v základoch slovanského (praslovanského, všeslovanského) jazyka.

    Analýza vierovyznaní Slavianov nie je témou tejto práce, ale je očividné, že Slaviani mali Vieru, a preto pokusy prezentovať Slavianov ako divochov bez viery, a že iba koncom 1. tisícročia n.l. sa prvý raz dozvedeli o viere (a aj to z inokade) nie je postavené na faktoch.

    Záverom dodajme, že úradujúci patriarcha RPC hneď na začiatku svojho vládnutia nazval Slovanov (Slavianov) divochmi, poloľuďmi, ktorí hovorili nezrozumiteľným jazykom a ktorí mali šťastie, že sa ich ujali svätí Cyril a Metod. Očividne posledný odstavec článku má práve toto na mysli.

    K článku patria aj zdroje, na ktoré sa odvoláva. Pretože predpokladáme, že detailné overovanie citovaných podkladov by malo byť doménou odborníkov, ponechávame ho v ruštine. Veď ako môže byť niekto odborník na slavistiku, ak neovláda minimálne dnešnú ruštinu, nehovoriac už o Staroslovienskej Bukvici:

    См.: Фасмер М. Этимологический словарь русского языка: В 4 т. М., 2004. Т. 3. С. 665. См.: Кочергина А. В. Санскритско-русский словарь. М., 2005. С. 657. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Кочергина В. А. Цит. раб. С. 657. Попытки обосновать тезис о том, что греческие “оригиналы” евангельских текстов являются, на самом деле переводом с семитского (сирийского) языка см.: Аверинцев С. С. От берегов Босфора до берегов Евфрата: литературное творчество сирийцев, коптов и ромеев в I тысячелетии н. э. // От берегов Босфора до берегов Евфрата. М., 1994. С. 17 и сл. См.: Агеева Р. А. Страны и народы.

    ZDROJ

    Portál Džajnizmu

    23.10.2017

  • POKRESŤANČENIE AMERIKY

    Vodca jedného z indiánskych kmeňov radostne víta španielskych konqistadorov

    Minulosťou by sme sa mali zapodievať najmä preto, aby sme zabránili jej opakovaniu. Ak sa na ňu pozeráme ako na zbierku akýchsi starých, dnes už nikomu nepotrebných táranín, tak sme tam, kde nás Globálny Prediktor chce mať.

    Jednou z veľmi dôležitých udalostí minulých storočí je pokresťančenie Ameriky, ktoré začali Španieli. Zdalo by sa, že s americkými Indiánmi nemáme nič spoločné, ale príbeh krutej likvidácie indiánskeho spôsobu života a celkovo postup civilizovaných kresťanov je veľmi poučný. Najmä preto, lebo sa dochovalo dosť dôkazov, ktoré nám umožňujú si vytvoriť predstavu, čo to pokresťančovanie pohanov znamená.

    Principiálne taký istý príbeh sa totiž odohral skoro päť storočí predtým v našej zemi. Vtedy sa križiaci ešte nevolali kresťania, tento názov bol vymyslený až neskôr. To, čo vtedy cudzinci šírili nazývali naši Predkovia „Grécke náboženstvo“. Na védickom princípe podobnosti máme možnosť vidieť, za čo môžeme byť Grékom, Frankom, Germánom a vtedy už pokresťančeným Poliakom „vďační“.

    Križiakom to síce v našej zemi nešlo tak hladko ako o päť storočí neskôr Španielom v Amerike, ale svoje tak či onak dosiahli – našu Kultúru zničili. Náš problém bol v tom, že výkvet našej brannej moci odišiel na volanie o pomoc bojovať do vojska kniežaťa Sviatoslava. Tento síce zničil Chazarskú ríšu, ale následne sa dal intrigami zatiahnuť do dlhotrvajúcej vojny s Grékmi, ktorí majstrovsky ovládali umenie podplácať kdejaké iné národy, ktoré potom za zisky bojovali v ich prospech. Sviatoslava to nakoniec stálo život a jeho armáda ľahla s ním. U nás ešte nestihlo dorásť nové pokolenie a už tu bol Vladimír Krvavý, ktorý r. 988 začal pokresťančovanie Kyjevskej Rusi.

    Cirkevné bojové rády si u nás potom postavali kláštory a opevnenia a tých, čo ostali nažive – väčšinou deti vo veku 5-7 rokov – tam vzali na kresťanskú prevýchovu. Rodičov im pokántrili a z nich „vyrobili“ kresťanov. Ako sa k nim správali si môžeme predstaviť aj vďaka stopám, ktoré ostali v slovenskom a českom jazyku dodnes. Napríklad výraz „otrok“ je každému jasný – ale toto slovo v staroslovienčine znamená „mládenec“. Ak dostalo význam „rab“ znamená to, že túto funkciu (raba) museli pre dobyvateľov vykonávať deti už v mladom veku. Výraz „otrok“ v pôvodnom význame sa dodnes zachoval napríklad v ruštine alebo aj na Balkáne.

    Ďalšou silnou stopou je výraz „kňaz“. V staroslovienčine znamená „knieža“, pričom slovo je pôvodne vytvorené z KON+AZ. Výraz teda predstavuje Duchovne vysoko vyvinutého človeka (ASa), ktorý sa v správe zeme Predkov riadi KONmi. Dnes – samozrejme – neznámy pojem pre demokratických, kresťanských mocipánov. Aká musela byť nenávisť popov ešte aj voči deťom tých, ktorých povraždili, keď mládencov prinútili, aby ich začali titulovať „KŇAZ“, t.j. KNIEŽA? Asi im to spôsobilo veľké zadosťučinenie. Ale v skutočnosti aj sú kniežatá – akurát že TEMNOTY. Ale veď to dosvedčuje aj farba ich „pracovného“ oblečenia. Náhody totiž neexistujú.

    Ako plynul čas prichádzali doby zosilnenia aj uvoľnenia útlaku, ale kresťanská doktrína vychovávajúca poslušných rabov principiálne ostávala. Proti pokusu o viac slobody – v rámci kresťanstva predstavovanú protestantmi – nastúpila tvrdá protireformácia, ktorá je už päť storočí reprezentovaná najmä Jezuitmi. Dokonca sa im načas podarilo u nás vytvoriť počas Druhej svetovej vojny vlastný štát, ktorý mali pod kontrolou.

    Nie je náhoda, že práve strana Kotlebu sa silno zastáva fašistického Slovenského štátu – veď sami sú pod kontrolou tej istej sily. Slovenské národné povstanie pomohlo najmä Sovietskej armáde, pretože naviazalo na seba 8 pancierových divízii, ktoré musel Hitler stiahnuť z Východného frontu. Iste, kvôli povstaniu Srbov to bolo viac ako 30 divízii, ale na Slovensku väčšina obyvateľstva – klérofašistom lojálna katolícka väčšina – do povstania nešla. O to viac si treba vážiť tých našich Predkov, ktorí vzali do ruky zbraň a vstúpili do boja proti fašistom, lebo to potreboval bratský ruský národ.

    Iste, dalo by sa tiež povedať, že Slovenský štát musel vzniknúť, lebo Hitler za pomoci Veľkej Británie, Francúzska, ale najmä Poľska rozbil Československo. Situácia však nebola taká jednoduchá ako by sa zdalo – zaujímavá je zmienka W. Churchilla v jeho diele o Druhej svetovej vojne. Československo totiž malo podpísanú zmluvu o vojenskej pomoci s Veľkou Britániou, ale po rozdelení Československa sa táto otázka viac nikde nespomína. Bolo to však komplikovanejšie. Čechy a Morava pripadli – dohodou – Nemecku ako Protektorát, a teda viac nepodliehali dohode a stali sa súčasťou inej krajiny. Slovensko však ostalo ako zvyšok, teda právny nástupca Československa – a teda podľa podpísanej dohody malo nárok na britskú a francúzsku vojenskú pomoc. Ale vyhlásenie samostatného Slovenska zbavilo – na veľkú radosť Churchilla – Britániu povinnosti vojensky pomôcť zvyšku Československa – Slovensku. Tak je to teda – ktosi sa postaral o to, aby sme rýchlo vyhlásili samostatný štát. My sme totiž mohli ostať existovať ako zvyšok a právny následník Československa… s nárokom na všetky medzinárodné zmluvy.

    Prezident Tiso bol – zásluhou Beneša – popravený, ale je tu jedna zaujímavosť. Pred popravou si žiadal ako spovedníka jezuitu(!). Oficiálne sa uvádza, že mu vyhovené nebolo a spovedník bol laický duchovný – ale pravdu sa sotva kedy dozvieme. Už toto stačí aby sme si uvedomili, kto stál za klérofašistickým systémom na Slovensku počas vojny.

    Luteráni – ako protestanti – sú síce tiež kresťania, ale aj Štúrovci boli principiálne luteráni. Určite vo svojom čase vykonali obdivuhodnú prácu na záchrane nášho národného povedomia. Katolíkom stačilo „modli sa a pracuj“. Treba však povedať, že pre jezuitov to sú tiež heretici, a tých treba likvidovať práve tak ako nás, pohanov. Bez zmilovania. Veď to majú zakotvené aj vo svojej prísahe.

    Glorifikovanie Tisa a ignorovanie významu SNP jasne ukazuje na to, kto ťahá za motúziky v pozadí celej neštandardnej strany. Ale treba čestne uznať, že ciele neskrývajú. Jasne dávajú najavo kto sú a z toho vplýva aj to, aké majú ciele. To len barany Sloveni (Smerdi) to nechcú vidieť. Znamená to, že strana Kotlebu pozná a rešpektuje pravidlá hry. O svojich cieľoch musia vopred informovať – a to aj robia.

    Kotlebovci majú demoverziu pre naivných občanov, ktorí už majú plné zuby koalície aj opozície. Barany si preto naivne myslia – demoverzia je navrhnutá najmä pre nich – že „neštandardná strana“ splní všetko to, čo si oni myslia, že splniť má. Nepočúvajú však dosť pozorne ich vodcu – a toho očividne riadia profesionáli v reverendách pod velením čierneho pápeža. Iná situácia však bývala na stretnutiach s tými, ktorí sa k nim prihlásili pracovať do miestnych a okresných štruktúr. Keď sa zhromaždili – teda interné štruktúry, nie konzumenti demoverzie – tak Kotleba po príchode na takého zhromaždenie začínal s asi takouto vetou: „Kto nie je rímsky katolík a nectí si Pannu Máriu ten nech odtiaľto hneď vypadne“…

    Takže tak, ani luteráni a im podobní nie sú plnohodnotní ľudia ako kategória obyvateľov našej krajiny. On sa však pripravuje vládnuť všetkým. A aby sme pochopili, čo pre vatikánsky typ kresťanov znamená pohan – poodhrňme stránku pokresťančovania amerických Indiánov… Veď už Komenský uznával názorný príklad – teda „škola hrou“ – a majme na pamäti, že Kotleba sa pripravuje rímskokatolícky (vrátane Inkvizície) vládnuť nám všetkým. Ak ho – pravda – barany a Sloveni s dostatočným previsom zvolia.

    V spoznávaní kresťanského požehnania – ktoré priniesli Indiánom Španieli – je veľmi praktickou pomôckou kniha od autora menom Bartolomé de las Casas:

    Autor žil na prelome 15. a 16. storočia (1484-1566). Bol to dominikánsky mních, sociálny reformátor a historik. Stal sa prvým biskupom v Chiapase (štát v Mexiku) a nazývali ho „Ochrancom Indiánov“. V dielach opísal likvidáciu Indiánov a aj ich minulosť, kolonizáciu ich území a mimoriadne podrobne opísal zločiny, ktoré páchali kolonizátori na domácom obyvateľstve. Rytiny v tomto článku sú prevažne z jeho knihy.

    Určite najznámejším menom spojeným s objavením Ameriky je Kolumbus. Bol to taliansky výskumník, navigátor a kolonizátor. Narodil sa v Janovskej republike a v službách katolíckych vládcov Španielska vykonal štyri výpravy cez Atlantický Oceán:

    Ďalšie známe „osobnosti“ v dejinách pokresťančovania Ameriky sú určite Hernán Cortéz a Francisco Pizzaro:

    Hernán Cotréz

    Francisco Pizzaro

    Začnime teda radostnou novinou – objavením Ameriky. Všetky ilustrácie sú dobové rytiny:

    Dvanásteho októbra 1492 vstúpili Španieli na zem Nového Sveta. Je to prelomový moment v dejinách ľudstva: stretnutie dvoch svetov

    Kolumbus prikázal všetkým obyvateľom starším ako 14 rokov každé tri mesiace odovzdávať Španielom náprstok zlata alebo 25 funtov bavlny (v oblastiach, kde nebolo zlata). Tým, ktorí úlohu splnili zavesili na šiju medený žetón, na ktorom bol uvedený dátum odovzdania poslednej dane. Žetón dával svojmu majiteľovi právo na tri mesiace života. Kto bol chytený bez tohto žetónu, prípadne so žetónom, ale po ubehnutí označenej doby, tomu odrúbali dlane oboch rúk, zavesili mu ich na šiju a poslali ho zomrieť do jeho dediny. Kolumbus už mal predchádzajúcu „prax“ v obchodovaní s rabmi (otrokmi) pozdĺž západného pobrežia Afriky. Tento druh trestu prevzal od arabských obchodníkov s rabmi.

    Počas Kolumbovho pôsobenia v úrade guvernéra na Hispaniole bolo takýmto spôsobom zabitých okolo 10 tisíc Indiánov. Splniť stanovenú kvótu bolo prakticky nemožné. Domáci obyvatelia museli zanechať prácu na svojich poliach a vôbec všetko, čím sa živili a odísť kopať zlato. Začal sa hladomor. Zoslabení a demoralizovaní Indiáni sa stali ľahkými obeťami chorôb, ktoré privliekli Španieli. Bola to napríklad chrípka donesená sviňami z Kanárskych ostrovov, ktoré priviezla na Hispaniolu druhá Kolumbova expedícia. Státisíce domorodcov zomreli v tejto prvej pandémii americkej genocídy. Očitý svedok opisuje také ohromné hromady mŕtvych obyvateľov Hispanioly, ktorí zomreli na chrípku, že ich nemal kto pochovávať. Indiáni sa snažili utiecť kde sa len dalo. Utekali po celom ostrove, do hôr, dokonca aj na iné ostrovy. Ale nikde nenachádzali záchranu. Matky zabíjali svoje deti predtým, ako zabili seba. Celé dediny páchali masové samovraždy, skákali zo skál či požívali jed. Ale najviac ich nachádzalo smrť z rúk Španielov.

    Šibenica na slávu Ježiša Krista a dvanástich apoštolov

    Potrestanie zajatcov

    Okrem zverstiev, ktoré by koniec koncov mohli byť vysvetlené ľudožrútskou racionálnosťou systematického prijímania potravy, genocída na Antilách a neskôr aj na kontinente obsahovala už aj na pohľad neracionálne prvky. Sú to ničím neospravedlniteľné formy násilia v masovom rozsahu a patologických, sadistických podobách. Historici, súčasníci Kolumba opisujú, ako španielski kolonisti vešali, zapaľovali na kolesách, či pálili domorodcov na vatrách. Detí rúbali na kusy ako krmivo pre psy.

    Následkom španielskej kresťanskej lásky z približne 25 miliónov Indiánov, ktorí žili v Mexiku v čase príchodu Španielov, ostalo r. 1595 už iba niečo okolo 1,3 milióna živých. Ostatní boli väčšinou umučení v baniach a na plantážach „Nového Španielska“.

    V Andách, kde mečmi a bičmi pracovali bandy Pizzara, koncom 16. storočia obyvateľstvo z pôvodných 14 miliónov kleslo na menej ako 1 milión. Príčiny sú tie isté ako v Mexiku a Strednej Amerike. Ako napísal jeden Španiel r. 1539 v Peru „Indiáni sú tu úplne zničení a vymierajú… modlia sa s krížom, aby im pre Boha dali jesť. Ale vojaci zabíjajú všetky lamy len preto, aby vyrobili sviečky… Indiánom neostáva nič na siatie, a pretože už nemajú dobytok, ostáva im už iba zomrieť od hladu“.

    Dnešní historici prišli k záveru, že v Karibiku existovala celá sieť „obchodov s mäsom“, v ktorých sa telá Indiánov povaľovali ako pokrm pre psov. Ako všetko ostatné dedičstvo Kolumba, aj ľudožrútstvo na kontinente pokračovalo. Zachoval sa list jedného z dobyvateľov ríše Inkov, v ktorom autor píše: „ …keď som sa vrátil z Kartageny, stretol som Portugalca menom Roje Martin. Na verande jeho domu viseli časti posekaných Indiánov ako krmivo pre jeho psy, ako keby boli divými zvermi…“ (Standard, 88).

    Takže toto je obraz importu civilizácie z Európy k americkým barbarom v podobe „všeľudských hodnôt“.

    Ostáva tu jediná otázka: importéri „západoeurópskych hodnôt“ boli ľudia alebo cudzozemci?!

    Dnes sa však zato môžu Indiáni pokochať nádhernými kostolmi a kaplnkami…

    Ospravedlnil sa niekedy Vatikán na násilné šírenie kresťanstva? A z praktického hľadiska treba tiež vedieť, že všetky tieto „zásluhy“ sú NEODDELITEĽNOU súčasťou kresťanského egregoru. NAVŽDY.

    Zdroj (spracované)

    A ďalšie zdroje:

    https://lib.rus.ec/b/614897/read

    http://forum.17marta.ru/index.php?topic=10906.0

    21.10.2017

  • KONCERT 2017

    DÔLEŽITÝ OZNAM

    Môžeme oznámiť definitívne detaily organizácie koncertu Nikolaja Jemelina. Vzhľadom na úroveň záujmu o koncert v Bardejove sme bohužiaľ nútení tento termín odvolať.

    Koncert prebehne iba v sobotu v Poprade. Radi by sme pozvali všetkých, ktorí si už zakúpili lístky na koncert v Bardejove do Popradu. Ospravedlňujeme sa za komplikáciu, ale inak to bohužiaľ nejde. Samozrejme že všetkým tým, ktorým nebude takéto riešenie vyhovovať budú vrátené peniaze za vstupenku. Pevne veríme, že sa však nakoniec rozhodnete zúčastniť koncertu v Poprade. Veď ruskej a najmä rýdzej slovanskej Kultúry nie je u nás v týchto časoch prebytok.

    Všetkých ostatných, ktorí sa plánujú zúčastniť koncertu v Poprade ešte raz srdečne pozývame. Všetci, ktorí sa zúčastnili koncertu minulého roku dobre vedia, že energia vystúpenia naživo sa v žiadnom prípade nedá reprodukovať žiadnym elektronickým médiom. Využite naozaj jedinečnú príležitosť.

    Tešíme sa na stretnutie s Vami v sobotu v Poprade.

    14.11.2017

    Lístky na vystúpenie v Poprade sú k dispozícii aj v Mestskej informačnej kancelárii mesta Poprad (Kino Tatran).

    19.10.2017

  • ČERVENÁ TABLETKA

    Otázku, aký vlastne je ten Svet, v ktorom žijeme si určite dávala už neraz väčšina našich čitateľov. Veď preto aj sú našimi čitateľmi. Odpovede sme si tiež dávali neraz, ale aj tak stále nevieme naisto. Nie tak dávno sme uverejnili trojdielny seriál o krištáľových sférach a úplne inom pohľade na Zem, než na aký sme zvyknutí. Dnes vám priblížime ďalší, rovnako oficiálnej vede nekompatibilný pohľad.

    Jeden z dôvodov, prečo sa k nám odstávajú takéto Obrazy je, aby sme sa naučili pracovať práve s Obrazmi. Naše myslenie je principiálne duálne: „výpočtové“ a „obrazné“. Výpočtové nám poskytuje slovné opisy, obrazné Obrazy. Jeden aj druhý spôsob je v poriadku, pokiaľ vieme, že sú v podstate ekvivalentné. Teda čo do formy existovania. Rovnaké – samozrejme – nie sú, inak by sme nemali oba.

    Ak zakusujeme akúkoľvek potrebu – napríklad hlad – najskôr naša myseľ vytvorí Obraz (napr. chleba). Tvorí ho z Éteru. Myšlienkový Obraz sa materializuje a proces nakoniec dospeje k jedlu. Človek si ako prvotný impulz nevytvára najskôr slovný opis, ale práve Obraz toho, čo potrebuje.

    Opakovaním slov získame rýchlosť výpočtu, ale k podstate sa dostaneme za veľmi dlho a najmä veľmi prácne. Na druhej strane, ak sa skoncentrujeme na cca 5 minút na Obraz, tak sme schopní obsiahnuť podstatu toho, načo daný predmet je v skutočnosti určený. Ale to len pri dobrej obrazotvornosti a schopnosti koncentrovať pozornosť nášho vedomia.

    Teda pre dnešného človeka nie je jednoduché pracovať s Obrazmi – mnohí to budú považovať za čosi nadmerne zložité. Ale bez zvládnutia myslenia v Obrazoch niet cesty k novým poznatkom. Tradičná cesta je učením sa Staroslovienskej Bukvice – ale ani zvládnutie myslenia v Obrazoch nie je koniec cesty. Prečo?

    Stvoriteľ – Hierarchia Stvoriteľa, teda podľa našej tradície Vyšní Bohovia – nemajú Obrazné myslenie. Ich myslenie môžeme nazvať Svetelné. Ak nám niečo podávajú, musia to transformovať do Obrazov. My zase musíme dešifrovať Obrazy. Z jednej aj z druhej strany to nie je jednoduché, ale bez tohto kroku sa nikam nedostaneme. Na jednej strane je skutočnosť oveľa zložitejšia a koncentrovanejšia, na druhej oveľa jednoduchšia a chabejšia.

    Inak to však nejde, myslenie Obrazmi musíme zvládnuť. To hlavné však nestrácajme z mysle – Obrazy majú veľa hrán a vždy je potrebné Zdravomyslie.

    Od detstva nám vštepovali do hlavy, že Svet je Zemeguľa, ktorú nám od malička ukazovali v školských atlasoch, na obrázkoch, v médiách. Od detstva sme mali k problematike Sveta veľa otázok, ale detské otázky sa zásadne líšili otázok dospelých.

    Kým sme boli deti, naše otázky sa týkali reálnej podstaty stavby Sveta: prečo je tráva zelená, prečo lietajú vtáci, prečo ľudia zomierajú a pod.

    Keď sme vyrástli, charakter našich otázok sa radikálne zmenil. Začali nás zaujímať veci, ktoré nám do myslí vniesla televízia a iné médiá, škola, verejná mienka, kolegovia a kolegyne v práci… kde zmizli otázky reálnej, objektívnej životnej existencie?

    Stali sme sa odborníkmi, profesormi, vedcami, profesionálmi, ale prečo si nikdy nedáme otázku: a je všetko to, čo nám hovorili či podali v tej či onej knihe pravda?

    Každý z nás počas svojho života už videl totálnu nespravodlivosť, vojny, násilie, hlad, smrť, kradnutie, vraždenie, klamstvo, lesť, závisť, nenávisť, nedostatok a prebytok a mnoho iného. Chápali sme, že to nie je správne, že by to tak nemalo byť… ale pokračovali sme žiť v takom svete a veriť tomu, čo ukazujú vo filmoch, správach, čo je v médiách.

    Videli sme bohatstvo Zeme na ktorej žijeme, vieme aj to, ako by sme mali žiť zdravo – ale pokračujeme v konzumácii GMO a potom liekov. Vieme, že fajčenie, alkohol či drogy sú zlé, naďalej fajčíme, pijeme alkohol, berieme drogy.

    Mladé pokolenie nechce analyzovať, dať si radiť rodičmi, nadobúdať hĺbkové poznanie, kriticky myslieť.

    So všetkými poznatkami žijeme tak, že sa tvárime, že tak to má byť, tak to je správne, skrátka nosíme ružové okuliare. Ale už nastal čas vidieť svet taký, aký naozaj je. Je čas zbaviť sa rabstva vo všetkých prejavoch a uzrieť Istinu. Ale ťažko je uveriť tomu, že od detstva žijeme v rabstve.

    Pred nami stojí otázka výberu tabletky ako vo filme Matrix:

    Vyberáme však dobrovoľne a sami. Ostaneme naďalej v hlbokom spánku, alebo sa zobudíme a preberieme k životu?

    Ak sa nám nežije dobre a ak všetko vo svete okolo nás je také, aby sme v takomto stave naďalej ostávali znamená to, že všetko je tak zariadené naschvál, úmyselne. Umelo nás udržiavajú v nevedomosti, znásilňujú, zabíjajú, jedia, režú ako dobytok, robia s nami strašné experimenty.

    Nemyslime si však, že to robia nejakí bankári, slobodomurári či mimozemšťania, ktorí prileteli z ďalekého Vesmíru. Je to proste inak. Slobodomurári a ďalší samozrejme existujú, ale skutočná moc nie je v ich rukách. Tí, ktorí sú verejnosti známi nikdy nie sú skutoční držitelia moci. Tá je v úplne iných rukách. Takí ako oni sú iba nástrojom v cudzích, mohutných rukách našich okupantov. Hovorí sa o tom v množstve filmoch – napríklad THEY LIVE! Ale o tom sme už neraz hovorili.

    https://www.youtube.com/watch?v=MP38sWG7L3A

    Faktom je, že naša Zem je okupovaná. Ale nie Američanmi, Židmi či nadnárodnými korporáciami – to sú verzie pre naivných. Oni sú v podstate tiež také bábky ako my, rozdiel je iba v tom, že medzi nimi v podstate dnes už niet ľudí v našom zmysle slova. Sú tiež rabmi, akurát že v drahších oblekoch a s ďaleko viac peniazmi.

    Okupácia trvá už dlho. O jej najťažšej fáze nám prišiel povedať a varovať nás sám Perún pred približne 40 000 rokmi – udalosť sa nám zachovala opísaná v Knihe Múdrosti Perúna. Naši Predkovia sa len tak ľahko nepoddali, a preto definitívny úspech zaznamenali až pred 250-300 rokmi. Problém je v tom, že tí, ktorých úlohou je nás udržať v absolútnej nevedomosti a rabstve dosiahli takú úroveň tlaku, že ak sa im podarí definitívne zavŕšiť nimi rozbehnuté programy, tak človečenstvo ako druh prestane na Zemi existovať. A to by bol aj ich koniec. Lenže oni to nie sú schopní pochopiť. Paraziti bez objektov parazitovania neprežijú. Pokračujú podľa nastaveného mechanizmu a tlak ešte aj zvyšujú.

    Kto sú tí, ktorí stoja za celou touto zlomyseľnou a pre nás smrteľne zhubnou hrou? Podľa vzoru KOB ich môžeme nazývať Globálny Prediktor. Je to najvýstižnejšie preto, lebo ich štruktúra je veľmi obšírna a je ťažko vybrať nejaký konkrétny názov. Doteraz sme ich nazývali „Siví“, „Temní“, „Vírus“, „Paraziti“, „Démoni“ a podobne. Názov však nič nemení na ich podstate. Horšie ako okupácia Zeme je to, že okupované sú už aj naše Duše. Môžeme povedať, že sú nakazené strašným vírusom, ktorý zmenil samotnú podstatu človeka. Namiesto toho, aby sme hľadali riešenie tohto problému, mnohí sa nechávajú unášať technickým opisom problému a myslia si, že definícia materiálneho aspektu problému je úplne dostatočná na vlastnú záchranu. Omyl – materiálna zložka riešenia obsiahne iba materiálnu oblasť riešenia. Okrem toho máme idealistickú a aj magickú zložku existencie. Riešenie je iba to, čo obsiahne Telo, Dušu aj Ducha – inak ostaneme v ilúzii riešenia. Ale zlomový bod už nie je za horami…

    Pravá podstata človeka nezahŕňa peniaze, závisť, nenávisť, zlobu, chamtivosť, smilstvo, túžbu po majetku, chlipnosť, lož, samoľúbosť, bezduchovnosť, neplnenie povinností, klamanie iných, nevedomosť, nerozhodnosť, lenivosť, obžerstvo, pýchu, opilstvo, cynickosť, pocit vlastníctva a mnoho iného, čo dnes v plnej miere charakterizuje moderného človeka. Z nášho pohľadu je to nadvláda troch spodných čakier, teda plná moc emócií.

    Sme nakazení strašným vírusom, ktorí v nás blokuje samotnú možnosť výberu byť tým, kým naozaj vo svojej podstate sme. Ak sa pozrieme do zrkadla myslíme si, že to sme celý my. V skutočnosti však vidíme iba 5-7% našej bytosti. Mozog nám pracuje na 2-3% – ale nie tak dávno sme využívali jeho plnú kapacitu. Ba čo viac, plne sme využívali aj kapacitu malého mozgu s miechou a dokonca aj tretie centrum umiestnené v slnečnom pletenci.

    V takomto stave neponímame svet taký, aký naozaj je. Nielen samotný vírus, ale už aj jeho mutácie sú plne prejavené v tom, čo považujeme za typický život Západnej spoločnosti s jej „hodnotami“: jednosmernej tolerantnosti, dvojitých ba až aj trojitých štandardoch, pederastii, pedofílii, ľudožrútstve, jednopohlavných manželstvách, živote na dlh, nanucovaní svojho spôsobu života iným, neadekvátnom pocite nadradenosti, schvaľovaní potratov, inceste, multikulturalizme…

    Všetko toto vedie k degenerácii ľudí, satanizmu, čipovaniu – už nie sme iba stádo baranov, stávame sme sa čipované stádo baranov.

    Oni sami to však nerobia preto, lebo to vymysleli, ale preto, že aj oni sú plne pod riadiacou kontrolou zhora. Sú to neľudia, ktorí v podstate nemajú s nami nič spoločné – azda iba okrem humanoidného vzhľadu. Asimilovali sa už veľmi dávno.

    Myšlienky za ktoré by sme sa za normálnych okolností mali hanbiť a ktoré vedú k aktivácii emócií všetkého druhu – to je ten moment, kedy na 100% vieme, že to nie sme my, ale spúšťa sa vírus – Matrix. Všetky negatívne procesy vedúce k degradácii, meniace nás na stádo dobytka neprebiehajú preto, lebo to je normálny historický proces či nejaká elitná skupina chce riadiť a neuvedomuje si nevyhnutné následky. Všetko je vyvolávané intervenciou Globálneho Prediktora na našu Zem, aby dosiahol svoj cieľ a zámer.

    V skutočnosti žijeme v riadenej ilúzii aj ohľadom toho, čo voláme fyzikálne zákony – všetko je inak. A hlavne iná je aj podstata judaistických (vrátane kresťanských) cirkví. Tieto v dnešnej podobe nie sú dané Bohom, pretože cielene vychovávajú rabov. Všetci ľudia sú si rovní a rovnako ľúbení Stvoriteľom, pretože sme deťmi jedného Otca na Nebesiach.

    Keď už sme pri problematike cirkví, niektoré dnešné paradoxy môžu naozaj nadobudnúť podobu paralelného Vesmíru:

    Všetko prebieha preto, aby sme uverili, že Zem a Vesmír sú také, ako nám ukazujú, aby sme nevideli procesy, ktoré okolo nás prebiehajú. A aká je v skutočnosti naša Zem? Jeden ostro neštandardný pohľad sme už priniesli, priblížme si teda ešte jeden. Nedajme sa nachytať na materiálnu stránku informácie – ide o Obraz. Každý Obraz nastavuje prácu mysle do oblastí frekvencií, ktoré sme nikdy predtým – pod nadvládou Matrixu – nepoužívali. A práca mysle na iných frekvenciách aktivizuje nie iba jedinú frekvenciu, ale otvára celé spektrum. A toto je vrcholne dôležité. Vždy existujú tri slony… otázka je ba to, koľko ich vnímame my.

    Zem si môžeme predstaviť aj ako obrovskú guľu s množstvom šesťhranných plástov – buniek. Buniek je veľmi veľa, každá z nich je samostatnou Zemou.

    Všetky Zeme sa nachádzajú na gigantickej planéte, ktorej rozmery sú nepredstaviteľné. A takých planét je tiež nekonečné množstvo.

    Naši Predkovia nazývali šesťuholníkové bunkové elementy Čertogy. V každom Čertogu je jedna Zem v našom ponímaní:

    Rozmer jednej Zeme je menej ako 0,0001% povrchu planéty, pričom celá planéta pláva v nekonečnom oceáne Éteru. My žijeme v jednej bunke, ale takých Zemí ako je naša existujú státisíce.

    Ale to ešte nie je všetko. Každá planéta má takýchto vrstiev so šesťuholníkovými plástovými Zemami veľa nad sebou:

    Hranice Zemí sú po vnútornej strane buky ohradené špeciálnou, ťažko priechodnou bariérou, ktorú tvoria vysoké ľadové steny. Cez bariéru sa principiálne dá dostať na druhú Zem, teda do druhej bunky. Táto skutočnosť je obrazne ukázaná v seriály Hra trónov:

    V skutočnosti to, čo nazývame SCI-FI obsahuje viac pravdy ako hrubé knihy učených „vedcov“ dneška. Ich úlohou je udržiavať nás v aktuálnej koncepcii ilúzií. A my vieme – z Knihy Svetla – že nič vo Vesmíre nemôže zabrániť výstupu Ducha okrem neho samého. Preto nám Globálny Prediktor vždy MUSÍ oznámiť, ako sa veci naozaj majú. Druhá vec je, že vplyvom Matrixu si neuvedomujeme obsah informácie a pohodlne ostávame v (už čipovanom) stáde baranov. Na skutočnej podstate to však nič nemení.

    V každej bunke pôvodne žil jeden druh humanoidov. Líšili sa farbou kože či rozmermi. Nie len tak z ničoho máme dnes na Zemi ľudí rôznej farby kože a v minulosti aj obrovských rozmerov.

    V skutočnosti táto informácia – podávaná ako teória plochej Zeme – nie je nijako nová. Stačí trochu pobehať po internete:

    Nad bunkami sú krištáľové sféry – ohromné, gigantické kupoly:

    Umelo nám vytvorili režim svetla cez deň a tmy s hviezdami v noci. Cez deň obieha Slnko, v noci Mesiac a súhvezdia. Nič však nie je náhodné.

    Cez deň nám špeciálne stroje tvoria oblaky a polievajú nás vodou, niekedy vytvárajú aj búrky a lejaky. Stroje sa však môžu aj pokaziť a padnúť:

    Hviezdy nad nami sú tiež technické zariadenia – a všetky technické zariadenia raz doslúžia. Preto aj neraz padajú. Potom nachádzajú na svojich pozemkoch farmári, alebo jednoducho prostí ľudia rôzne divné a nevysvetliteľné veci:

    Vari najlepší Obraz nám takto podaný je film TRUMAN SHOW:

    Proti informáciám takéhoto druhu sa dá veľa namietať – ale v tom je podstata veci. Vydať sa na púť Duchovného vývoja je predovšetkým vykročiť na cestu používania vlastného rozumu a nie toho, čo nám do myslí vkladá Matrix – teda „náš“ vnútorný hlas. Na cestu musí vykročiť každý sám – a aj pokrok dosiahne každý sám. V stáde ostávajú iba Rabi – a čoskoro budú všetci aj čipovaní.

    Či už sme vnútri dutej Zeme pod krištáľovými sférami alebo na povrchu šesťuholníkovej buky pod krištáľovou kupolou veľa na veci nemení. Existovať môže jeden aj druhý prípad a určite aj množstvo ďalších. Ide o to, či aktívne spúšťame aktívnu schopnosť nášho mozgu alebo iba preberáme cudzie Obrazy v naivnej ilúzii slobody.

    Dalo by sa dodať ešte množstvo rôznych faktov, ale nič nenahradí vlastnú aktívnu činnosť myslenia. Myslenia v podobe aká je vlastné človeku, nie rabovi.

    Záverom dodáme už iba jednu informáciu, ktorá však stojí za to. Na internete môžete nájsť fotografie z Arktídy. Samo osebe to nie je nič zvláštne – nám však ide o jeden konkrétny jav. Je to zamrznutá vlna. Vopred musíme zdôrazniť, že morská vlna ZAMRZLA V POHYBE. Neexistuje žiaden PRÍRODNÝ, teda PRIRODZENÝ PROCES, ktorým by sa dalo vysvetliť zamrznutie morskej vlny v pohybe. Také niečo jednoducho nie je možné. Musíme si uvedomiť, aké ohromné technické a technologické možnosti má k dispozícii Globálny Prediktor:

    A akú šancu ochrániť svoj Rod má dnešné GMO mužského pohlavia obuté v šľapkách, oblečené trenírkach a tričku s krátkym rukávom, s prevísajúcim bruchom a v ruke s pivom či energetickým nápojom aj keď so smartfónom v hrsti..?

    Zamrznutá vlna v Arktíde je fakt, ktorý sa nedá prirodzeným spôsobom vysvetliť. Keď sme očakávali rok 2012, tak napríklad Sidorov tvrdil, že v čase premeny Vekov môže nastať situácia, že teplota na Zemi klesne na niekoľko dní pod -100°C. Ak je to technologická záležitosť pod kontrolou GP, tak to nie je vylúčené. Jedna aj druhá „neštandardná“ teória trvdí, že sme pod totálnou technologickou kontrolou. Znamená to, že aj deň a noc, alebo leto či zima sú len následkom nasadenia tejto technológie. Ak by to bola pravda, tak „gombík“ môžu zapnúť kedykoľvek. Pamätajme – naši Predkovia nikdy nenosili ani len krátke rukávy. Taký kroj sa jednoducho nedá nájsť… A čo nosíme – odev Predkov alebo Matrixom podsunutú módu – je už naša vlastná zodpovednosť.

    Odpoveď všetci poznáme… Budúcnosť nie je pre baranov.

    12.10.2017

  • KASTA A VARNA DNES

    Sú otázky, ktoré sme sa snažili už neraz zodpovedať, ale napriek tomu ostávajú nie celkom jasné. Možno je to aj tým, že sa nám ozývajú tí čitatelia, ktorí nás objavili pomerne nedávno a ešte nestihli hlbšie vniknúť do našej Kultúry – a všetkých článkov.

    Ak sa však zamyslíme zistíme, že sú veci, v ktorých sa oplatí mať naozaj jasno, pretože môžu pomôcť sa rýchlo zorientovať v záplave informácií. A práve rôznych informácií je dnes naozaj všade prebytok. Je to tak aj s oblasťou, ktorú môžeme nazvať SLOVANSTVO.

    Na jednej strane je táto problematika taká problematická, že obyčajný človek má v nej problém sa spoľahlivo zorientovať. Veď už len tie názvy – Slovan, Slovien, Slavian – a k tomu demokratický Sloven… Na druhej strane kto sa v nej nezorientuje, ten naozaj nevie, kam patrí. Vráťme sa teda k tejto oblasti v rámci „opakovania“.

    Pri jednej z návštev Petrohradu sa nám dostal do rúk obyčajný chlebík. Bol síce chutný, ale to najzaujímavejšie na ňom bol sáčok, v ktorom bol zabalený. Pekáreň sa rozhodla vytlačiť na obal niekoľko starých etikiet, ktoré sa používali na obaly chleba ešte pred revolúciou r. 1917. Už len tento fakt je sám osebe sympatický – namiesto anglických nápisov použili predrevolučnú Bukvicu. Teda to, čo po tisícročí jej kastrácie ostalo. Napriek všetkým úpravám je to však stále Staroslovienska Bukvica. A tak na nej môžeme prečítať nápis:

    ХЛҌБЪ

    Prečítať názov nie je veľké úsilie – ide skôr o chuť hľadať Pravdu. Nie odpad, ktorý nám nástojčivo podsúvajú cudzinci, ale to, čo nám PRIAMO SKRZ STAROSLOVIENSKU BUKVICU hovoria Obrazy vložené do jazyka našimi Predkami.

    Konkrétne nám ide o jednu z kľúčových bukvíc systému Bukvice, ktorá má meno JAŤ („Ҍ“) – ide o problém už neraz rozberaný. Jej Obraz je – znovu opakujeme – „spojenie Nebeského a pozemského“. Ezotericky môžeme povedať, že ide o Obraz „AKO HORE, TAK DOLE“

    Ak by sme sa vrátili k dobovému nápisu na obale chleba z Petrohradu, tak môžeme nápis ľahko preložiť do dnešnej slovenčiny:

    CHLIEB

    Mnohí argumentujú, že „dnes nikto nevie, ako sa čítalo JAŤ“ – preto ho navrhujú čítať ako „Ä“, „E“, alebo sem-tam aj „IE“. Títo ľudia sa neraz odvolávajú na rôzne autority. Problém je iba v tom, že tieto autority vždy čerpajú z cudzích zdrojov. A po našich vlastných – Staroslovienskej Bukvici – ani len nesiahnu.

    Na obale chleba z Petrohradu vidíme, že v Rusku je DODNES jasné, ako sa číta bukvica JAŤ. Fonéma je tisícročia tá istá – znie „IE“. Zvuk sa nikdy nestratil a nikdy neupadol do zabudnutia. V zahraničných zdrojoch sa najčastejšie uvádza ako „Ě“ – čo bežne vidíme v češtine. Náš spoločný, pôvodný, kedysi jediný jazyk SLOVIENE bol v minulosti systematicky podelený na množstvo nárečí, teda jeden národ na množstvo podnárodov. Dnes je ale stále viditeľná trojaká podoba fonémy v jednom a tom istom výraze v rôznych jazykoch. Pôvodné „IE“ sa niekde číta takto dodnes, inde ako „I“ a potom ako „E“. A tu sa hneď „prirodzene“ vytvoril spor, ktorý jazyk je „vyvinutejší“. V každom národe sa odkiaľsi nabrali akési – cudzorodé – jazykovedné ústavy, ktoré systematicky a dlhodobo vnášajú do jazykov národov novotvary s odôvodnením, že odstraňujú archaizmy a prispôsobujú ho „duchu doby“.

    V minulosti rozdelili jeden národ, následne sa postarali aj o vytvorenie rozdielov v každom z národov. Takto sa do jeho vnútra integrovali skupiny, ktoré sú mu v skutočnosti cudzie, pôvodne do neho nepatria, ale žijú z neho. Samozrejme ako „elita“.

    Ich identifikácia je v skutočnosti ľahká. Ale ak chcete vidieť to, čo nevidia ostatní, musíte pozerať inde ako ostatní. A z tohto zorného uhla pohľadu poľahky uvidíte, ako v minulosti – po pokresťančení – nám pribudla šľachta. Z Bukvice vieme, že NEEXISTUJÚ DVE ÚPLNE ROVNAKÉ SLOVÁ, a teda NEEXISTUJÚ ANI DVE FONÉMY (zvuky) KTORÉ BY ZNAMENALI TO ISTÉ. Iné slovo je iná frekvencia, a teda spúšťa v podvedomí INÝ psychoprogram. Dnes nie je ťažké pochopiť, že v počítači je každý obslužný program spúšťaný samostatne. Počítačové programy majú vlastnosti, ktoré navonok nikto nevie odhadnúť, pretože o ich všetkých funkciách vie iba ten, kto ich vytvoril. A teda sú programy, ktoré nám slúžia, ale sú aj také, ktoré nám škodia – voláme ich vírusy. A kto by si dobrovoľne púšťal vírus, aby mu poškodil počítač? Odpoveď poznáte. Ale presne tak to je aj s podprogramami v našom podvedomí, ktoré nevedomky púšťame špecifickými slovami – teda zvukmi, mantrami. A čo tieto – v danom prípade podprahové psychoprogramy – v našej mysli a následne na fyziologickej rovine robia? Nuž, pozrime sa vôkol seba.

    Namiesto kasty Mudrcov, ktorí tvorili ARISTOKRACIU (význam slova dostaneme poskladaním Obrazov), vytvorili ŠĽACHTU. Z Bukvice vieme, že dve slová môžu mať zhodný význam (rovnaké byť nikdy nemôžu) len vtedy, ak majú rovnakú ÚDELNÚ VÁHU. Ak je údelná váha rozdielna, tak aj význam – Obrazy, ktoré sú do nich uložené – je iný. A pretože už každá bukvica – písmeno – má svoj (a nie jeden) Obraz, tak svoje frekvencie nesie už každé písmeno, nie to slovo.

    Šľachta sa v minulosti separovala od „hlúpeho ľudu“ viacerými spôsobmi. Najľahšie však vidno rozdielne oblečenie a jazyk. Namiesto tradičných krojov začali nosiť germánske a anglosaské „módne“ oblečenie, namiesto jazyka ľudu zaviedli cudzí. Zároveň „naštartovali“ proces premeny pôvodného jazyka tak, aby ho rozdelili. Teda žiaden „prirodzený vývoj“, ale obyčajné masové programovanie (už) nevedomého národa. Úmyselne vytvorili stav, že tradičné oblečenie – kroje – je oblečením nevzdelaných primitívov a jazyk ľudu jazykom primitívov. A my im to „žerieme“ dodnes.

    Národ sa bránil, nepodliehal zmene tak rýchlo, ako mocipáni chceli. Preto kroje hneď nevymizli, ale hlavne ostali nárečia. Nárečia teda nie sú „jazykom primitívov“, ale reliktmi minulosti. Sú vždy bližšie podstate ako kodifikovaný jazyk.

    Ak teda niekto vkladá do jazyka „učené“ názvy, treba sa vždy mať na pozore. Vždy majme na pamäti rozpoznávací systém NAŠE-CUDZIE. Iste, každý má právo na svoj jazyk a tradície, ale NIKTO NEMÁ PRÁVO ICH NANUCOVAŤ INÝM. Pod PRÁVOM máme na mysli pochádzajúce od PRAVI, teda sPRÁVne, nie to, čo sa riadi záKONOM, teda silou donucovania. Moc majú, ale PRÁVO nie. Nepotrvá dlho a rozdiel sa stane jasný každému…

    Vráťme sa teda k nášmu chlebu. Napriek všetkej snahe cudzincov nám v jazyku ostali stopy dávnej minulosti, nepodarilo sa im všetko vykoreniť – hoci úpornú snahu im nemožno uprieť. Musíme nielen pozerať, ale aj vidieť, čo ešte v jazyku máme. Napríklad CHLIEB ostal prapôvodný, ale do skloňovania už odlišnosti vložili (chleba, chlebu…). Povieme VIEM, ale hovoríme vedieť. Ako by znelo (ja) VEM, namiesto VIEM? Ak podvedome vieme, že zvuk má byť „IE“, tak prvý krok na likvidáciu pôvodného zvuku musí byť nenápadný, aby nevyvolal veľkú pozornosť. Logická bola teda zmena na jednu zo zložiek pôvodného zvuku – to nepritiahne veľa pozornosti. Ak „IE“ vymenia za „I“ alebo „E“, tak to ešte možno „zožrať“. A o ďalšiu generáciu implementujú niečo iné. Ak to nepôjde, tak cudzie slovo.

    Ak použijeme niekoľko slovanských jazykov, tak rozdiel sa stane badateľným. Rozbili nás na čriepky, takže cesta naspäť je pozbierať čriepky a poskladať pôvodný veľký Obraz. V Rusku povedia VIERA, na Ukrajine VÍRA, my VIERA, Česi VÍRA. Vždy ide o prvky pôvodnej fonémy JAŤ. To isté platí aj pre CHLIEB-CHLIB-CHLIEB-CHLÉB.

    Hoci jasne vidno pôvodne použité JAŤ, zmenou zvuku dosiahli zmenu Obrazu a teda aktiváciu inej štruktúry podvedomia. „IE“ znamená prepojenie Nebeského aj pozemského. „I“ symbolizuje zostup Nebeskej energie na Zem, „E“ je materiálna existencia na Zemi. Všetky zložky sú potrebné – inak by tu neboli. Ale ich nepochopenie povedie k rozdeleniu už na úrovni podvedomia. Ide – z pohľadu našej Kultúry – o prostú implementáciu princípu Triglavu – trojičnosti.

    Na úrovni Obrazov védické Svetoponímanie podáva Obraz Stavby Sveta ako plochú Zem na troch slonoch, ktoré stoja na korytnačke plávajúcej v mori nekonečného Vesmíru. Obraz už bol vysvetlený inde, preto iba zhrnieme. Prosté – plošné – chápanie človeka stojí na troch slonoch. Sú to symboly troch základných pohľadov na Svet – Idealizmu, Materializmu a Mysticizmu. Tretieho „slona“ prevedieme do dnešného názvoslovia a nazveme ho MÁGIA. Slovo je materializovanou myšlienkou, preto mágia je kombináciou materializmu aj idealizmu.

    Dlho nám vbíjali do hláv, že existujú iba dve možnosti: materializmus a idealizmus. Uverili sme a stali sa ľahkou korisťou. Ovládli nás treťou zložkou – mágiou. Védická múdrosť hovorí, že ak nám nástojčivo núkajú dve možnosti – správna je tretia. A tou je mágia. Celý systém demokracie postavený na nej.

    Ľudské telo je materiálnou entitou v Javi. Duch je neviditeľný, ale je to ten, kto nás stvoril, teda Stvoriteľ. Nie je viditeľný materiálnymi zmyslami, ale výsledky jeho práce sú nepopierateľné – je to entita idealistická, mimo času a priestoru. Okrem toho máme energetické telo: čakrový systém, biopole, auru atď.

    Automobil je hmota; projekt, podľa ktorého bol vyrobený je myšlienka (projektovú dokumentáciu k autu nepribaľujú, ale ak by nebola, tak by auto nebolo) a energetické telo je nafta alebo benzín v nádrži. Ak by bola nádrž prázdna, tak iba matéria a myšlienka na jeho pohyb nestačia.

    Musíme si uvedomiť, že mágiou nás oberajú o „pohonné hmoty“, teda našu životnú energiu. Ak sa však nebudeme brániť, skracujeme si život a nenapĺňame Kon Stvoriteľa vyjadrený Odinovou Zápoveďou: „Kto nepotrestá zlo je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie“. Teda tak – nevedomosťou pomáhame šíriť zlo a ako trest za porušovanie Konu sami sebe skracujeme život.

    Proces okrádania o životnú energiu má tiež tri stupne. Najsilnejšia je myšlienka. Keď ju vložia do našej mysle a začne pôsobiť – vyhrali. Vnútorný hlas nám celý život – okrem útleho detstva – diktuje čo robiť, čo nosiť, ako sa chovať, čo kupovať. Je to od nás nezávislá entita, ktorú nám implementovali vložením konkrétnej myšlienky do mysle. Tento vnútorný hlas je MATRIX. Nášho najväčšieho nepriateľa sme začali považovať za seba samého. Samozrejme, že Matrix má aj externé komponenty – ale všetko začína myšlienkou.

    Matrixová myseľ sa koncentruje na najnižšie energie – spúšťa emócie a zabúdame na city. Takto riadiaca myšlienka otvára „ventily“ energetického tela a parazity sa nažerú našej energie koľko len chcú. Dávame dobrovoľne – hoci z NEVEDOMOSTI.

    Tretia zložka je už iba „doplnok“ – strava. Tá geneticky modifikovaná, alkohol, drogy, energetické nápoje a podobne. Žiadnu energiu v skutočnosti nedodávajú – iba otvárajú „ventily“ na vypúšťanie zásob našej životnej energie. Aby skôr vytiekla…

    Všetko začína a končí v mysli – a práve do myslí nám preto magickými metódami implementujú vhodné spúšťače psychoprogramov, ktoré zabezpečia také otvorenie našich energetických ventilov, aby mali hojnosť stravy. Je to vrchol triády MYŠLIENKA-EMÓCIE-STRAVA.

    Ak sa pozrieme na problém JAŤ z pozície Poznania vidíme, že takto nastavujú ONI energetické toky, ktoré patria NÁM. A my tomu ani nevenujeme pozornosť.

    Môžeme vidieť nejeden zdroj tohto programovania. Verejnosti je vari najznámejší C. Hromník. Juhoafrická teória Slovenov by mala byť o to našincom jasnejšia, lebo ide o osobu, ktorá určite ovláda angličtinu. Sloven je slovo anglosaského egregoru a jeho riadiaca frekvencia je opísaná v každom anglicko-slovenskom slovníku. Tu netreba viac komentárov.

    Ak sa pozrieme na triádu z pohľadu JAŤ, poľahky uvidíme prepojenie: „E“ je matéria, „I“ myšlienka a „IE“ mágia. Mágia spája materiálne a pozemské, nie je na nej nič zlé – pokiaľ nie je zneužívaná. Ale už len to, že dnešný človek ju neberie do úvahy stačí, aby sa jej zneužitia chopila každá nízka Duša, ktorá sa k týmto poznatkom dostane. Ale vina je v našej nevedomosti.

    Ak teda pôvodné SlovIEn prepíšeme na SlovEn, získame projekciu do materiálnej dimenzie. Zvuk vyvoláva materialistické frekvencie a teda ide o indivíduum, ktoré zodpovedá štruktúre mysle najnižšie vyvinutého jedinca ľudského druhu. V kastovom systéme túto „položku“ nazývame ŽITEĽ. Jeho Duša je ešte málo vyvinutá, preto mu pre život stačí najesť sa, vyspať sa a urobiť sebe podobného. Nie aby vychoval cnostné potomstvo, ale skôr ako „vedľajší efekt“. Teda Sloven je člen najnižšej kasty. Je to Žiteľ alebo inak Smerd. Môžeme ho považovať za lokálny variant Smerda.

    Treba však povedať, že stratégia rozkladu JAŤ na iné frekvencie môže mať aj naozaj systematicky štruktúrované dimenzie. Spomeňme napríklad jednu z „ikon“ tohto smeru, profesora Šimona Ondruša. Vo Wikipedii sa dočítame:

    Prof. PhDr. Šimon Ondruš, CSc. významný slovenský jazykovedec, slavista, slovakista, indoeuropeista, etymológ, paleoslovenista a pedagóg. Zaoberal sa najmä porovnávacou slovenskou a indoeurópskou jazykovedou, etymológiou, staroslovienčinou, všeobecnou jazykovedou, dejinami jazykovedy, bol členom redakčných rád odborných časopisov, zborníkov a publikácií.

    Tento príklad použijeme preto, lebo sa naň viacerí „slovanisti“ odvolávajú. Názov „slovanisti“ sme preto použili v úvodzovkách, lebo sa jedná o riadenú skupinu, ktorej úlohou je nám povedať, akí by Slovania mali – z pohľadu cudzincov – byť, nie akí naozaj sme podľa Dedičstva našich Predkov.

    V jednom z jeho diel – ODTAJNENÉ TREZORY SLOV – môžeme na 88. strane I. dielu prečítať:

    Treba vysvetliť, prečo píšem iskoni bä, nie iskoni bje, ako sa chybne traduje. Starí Slovania mali prednú nízku samohlásku, takzvané jať, ktorá sa vyslovovala ako naše ä.

    Pretože čeština má za praslovanské ä aj za praslovanskú prednú nosovú samohlásku ě, ktorá sa po perniciach vyslovuje ako je, začalo sa podľa češtiny aj praslovanské ä čítať ako je.

    Slovenskému päť zodpovedá české pět, čítané ako pjet…

    Na strane 112 je tiež zaujímavá informácia:

    Latinská podoba Slavus vznikla adaptáciou na slovanskú podobu Slovien, Slovan, Slavian. Slovania sa nazývali Sloväne do 10.-11. storočia. V staroslovienčine je iba podoba slovänь-sk-, jeNzykъ slovänьskъ. Podoba Slovan vznikla neskôr. Preto treba prvý slovanský spisovný jazyk nazývať slovienčina, staroslovienčina, nie staroslovenčina, ako sa o to snažia niektorí jazykovedci (profesor Ďurica, spisovateľ a politik Milan Ferko a iní).

    Profesor Ondruš urobil vo svojom diele naozaj veľa – jeho výklad pôvodu slova „hrivna“ je naozaj výstižný (str. 173) – ale siahla iba po cudzích zdrojoch. Paralelu nájdeme hneď u hrivny. Hoci sa používala ako platidlo, pôvodne znamená obojok na krk. Teda naši Predkovia preniesli do výrazu pre peniaze pojem obojku na krku – tu netreba nič dodať.

    Okrajovo povedzme, že Slovania naozaj nemali peniaze, pretože sme nežili v štáte, ale – do 10.-11. storočia – v Dŕžave, teda podľa Kopného práva. V skutočnosti nám ostalo prastaré slovo MENA. Jeho pôvodný význam je priamy – čo kto potreboval, to si VYMENIL. Hodnota je iné ako cena. Ekvivalent peňazí dostalo slovo MENA až hodne neskôr.

    Profesor Ondruš v prvom rade hovorí o starých Slovanoch v tretej osobe množného čísla – sú preň „oni“. Príznačné pre cudzincov – hoci aj len doma narodených Kresťanov. Niet sa čomu diviť, pre národ Kresťanov nie je dôležitý Slovien, ale Žid (postavy Starého a Nového Zákona) a Grék (Cyril a Metod). Domorodci sú viac menej „druhá akosť“.

    Pre cudzincov je príznačné, že používajú „svoju“ literatúru. Zároveň vidno u neho dôraz na iných Slovienov a na Slovensku žijúcich „Slovänov“. Teda delenie namiesto jednotenia.

    Citát, na ktorý sa odvoláva v prvom odstavci je začiatok knihy Genezis. Už sme písali, že pôvodný text (v slovenčine) obsahoval formuláciu „Z KONU BOLO SLOVO…“. Čo je Kon vieme.

    V druhom odstavci tvrdí (na základe čoho vlastne?) že slovenčina by mala JAŤ prepisovať ako „Ä“. Zároveň však uvádza príklad českého „Ě“, ktoré máme čítať ako „Ä“ (päť-pět), ale „Ě“ nemá byť „IE“. Naozaj neľahká motanica.

    Nebudeme sa ďalej zaoberať konštrukciami, ktoré ani neberú do úvahy – hoci to veda nepopiera – že naše pôvodné písmo bola Staroslovienska Bukvica. Akékoľvek prispôsobovanie primitívnej latinky je vždy iba pokrivkávanie. Navyše, akosi všetci predpokladajú, že to, čo tu bolo v minulosti bolo primitívne, pričom dnešný pohľad je správny, lebo je výsledkom vývoja. Ale popritom im uniká, že v skutočnosti dnešný stav spoločnosti je degradácia, nie vývoj.

    Ak sme už spomenuli mágiu, povedzme si niečo viac. Spomeňme si na video AJ JA CAPKO DOMÁCI. Entita, ktorú Kresťania nazývajú ANTIKRIST zlikviduje kresťanstvo ako také:

    V pozadí padá CELÝ kresťanský chrám. Nebude viac RABOV BOŽÍCH. Teda aspoň nie na Zemi.

    V ďalšom sa priblíži k tým, ktorí naozaj držia v rukách tajné poznanie, ktoré však používajú len pre svoje potreby. Symbolizuje ich pyramída. Tri najznámejšie pyramídy v Egypte nie je náhodne vybraný Obraz:

    Nová doba však nie je o tom, aby akejsi vyvolenej elite všetko slúžilo. Preto skončia aj oni:

    Ostane iba Svetlo.

    Antikrist stojí v ohni – je to symbolom Živlu Ohňa. V našej mytológii je stelesnením Živlu Ohňa Perún. V hierarchii Živlov je nad Ohňom iba ÉTER, teda priestor pôsobenia torzných polí, myseľ. Ak je čistá myseľ – Éter, ten automaticky očistí hierarchicky nižší Živel – Oheň. Oheň zase očistí jemu podriadený Živel… až bude čisté všetko. Nezabúdajme, že „čistenie“ znamená odstraňovanie špiny, nie „Svetlo zadarmo“ všetkým nízkym Dušiam.

    Čistota mysle je základom Duchovného vývoja – Sloveni ako najnižšia kasta nie sú ešte so Svetlom kompatibilní…

    Hierarchia Čiernych mágov má známu štruktúru, ktorú môžeme všeobecne opísať ako slobodomurárska. Dnes dostať kúpiť rôzne príručky „Vyššej Mágie“, v ktorých sa možno veľa dozvedieť. Zistíte – už sme o tom písali – že existuje „skupina“ 99 géniov, s ktorými adepti (Čiernej) mágie „pracujú“. My ich môžeme nazývať 99 Démonov.

    Vonkoncom nie náhodne má tradičná slobodomurárska lóža 99 členov. Každý člen lóže má „pracovného“ Démona, ktorý v tomto živote – na základe uzavretej dohody – slúži konkrétnemu členovi lóže. Každý z Démonov má svoju „špecializáciu“. Veľmajster Lóže má za partnera vyššiu entitu Démonickej Hierarchie, ktorého podriadení Démoni slúžia zase podriadeným členom Lóže. Na základe vopred uzavretej dohody.

    Po svete je zároveň 99 tajných Lóží. Známe je aj to, že stupňov vysvätenia tajných Rádov nie je 33, ale v skutočnosti 99. Vysvätenia do 33 stupňa Lóže sú prístupné každému, ďalších 33 stupňov iba pre vyvolený národ. A 33 najvyšších vysvätencov sú iba rabíni.

    Hierarchia je teda zachovaná ako horizontálne, tak aj vertikálne.

    psychotronných technológiách sme už neraz písali. Málokto však vie, že takéto generátory používali tajné Lóže už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Pravdepodobne ich začali konštruovať hneď po objave elektriny ako zdroja energie. Boli – a sú – používané na ovládanie a ničenie nepohodlných ľudí. Môžeme si zľahka priblížiť ich použitie.

    Vyvolená elita spomedzi pokročilejších členov tajnej Lóže používa prvky tzv. „bojovej mágie“. Ak cieľový subjekt je veľmi silný, tak použijú generátor torzných polí, ktorý pracuje na elektrinu. V minulosti – kým neboli mobily – používali médiá, t.j. ľudí, ktorí vedia upadnúť do hlbokého hypnotického spánku a potom nájsť človeka, o ktorého má Lóža „záujem“. Takto presne zistia čo hovorí, kde chodí, s kým sa stýka a vôbec všetko, čo ich zaujíma. Bez elektronických prostriedkov budú vedieť všetko, čo si dvaja ľudia hovorili bez akéhokoľvek svedka. Médium – samozrejme – nemá ani poňatia, čo od neho počas hypnotického spánku chceli. Zaplatia mu a hotovo.

    Počas obradov používajú sviečky, pretože elektrický prúd narúša elektrické fluidum, ktoré počas magických operácií používajú. V dvadsiatych rokoch pri likvidácii nepohodlných ľudí potrebovali fotografiu cieľového subjektu, alebo fantómovú náhradu (vlasy, nechty a pod.). Fotografia sa umiestnila do ohniska prístroja, okolo neho vytvorili chorovod – ten vždy slúži na zosilnenie a vyrovnanie tokov energií. Akurát že v prípade Čiernej mágie používajú nízke frekvencie schopné zabiť kohokoľvek.

    Cieľová osoba zomrie na infarkt, mozgovú porážku, alebo proste zahynie pri autohavárii, lebo v okamihu nástupu účinku tohto prístroja bude neschopná pohybu. V každom prípade to bude pre lekárov záhada, lebo nenájdu žiadnu chorobu, jed ani drogy. A tak odpadne potreba hľadať páchateľa.

    Číha tu však jedno nebezpečenstvo. Ak je predpokladaná obeť členom Bieleho bratstva, teda bytosťou Vyššej Hierarchie Boha, takýto útok sa stane pre obsluhu osudným. Spravidla končí smrťou obsluhy, alebo aspoň trvalým, nevyliečiteľným šialenstvom. Takýchto osôb však nie je veľa.

    Je známe, že členom takejto Lóže bol aj Hitler. Akú ochranu musel mať Stalin, ak ho Hitler nedokázal Čiernou mágiou zlikvidovať?

    Dnes je situácia pre Čiernych mágov oveľa jednoduchšia. Netreba už využívať služby jasnovidných médií – ľudia s radosťou poskytujú všetko sami. Mobilné siete frekvencií 4G – a dnes už aj 5G – „ponúkajú“ pre Mágov neskutočné pole pôsobnosti. Vysielače nacielených torzných polí si všetci nosia vo vrecku – a ešte si za to aj zaplatili. Takto je hračkou lokalizovať kohokoľvek – najmä so smartfónom – a cez vhodné frekvenčné pásmo mu postupne „dodávať“ smrť. A ak treba lokalizovať aj jeho priateľov či známych – veď všetci ozlomkrky pumpujú do sociálnych sietí množstvo svojich fotografií. Zlatý vek pre tajné Rády.

    Okrem systémovej štruktúry Čiernych mágov dnes existuje množstvo „nezávislých“ ľudí používaných praktiky Čiernej mágie. Robia vo svoj prospech pre peniaze. Zatiaľ čo „systémoví“ mágovia patria do Hierarchie Temných Síl ktorých úlohy tu plnia, títo robia pre seba. Títo „nesystémoví“ mágovia dosiahnu už iba jednu inkarnáciu – aby „zožali“ čo v tejto zasiali a potom príde neľútostné rozkódovanie. Najsilnejšia Čierna mágia je v Južnej Amerike.

    Jedinou ochranou je poznanie ako tieto veci fungujú a aktívne vedomá obrana vlastného biopoľa. Metód je veľa, my odporúčame Psychoenergolytiku. Nič však nepríde samé od seba – treba na sebe neustále pracovať. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ, preto ho treba neustále korigovať… inak to nejde.

    Teda môžeme sumarizovať:

    Ak sa chceme rýchlo zorientovať v nejakom slovanskom zdroji, všímajme si v akej osobe sa o Slovanoch vyjadruje. Tretia osoba množného čísla jasne poukazuje na cudzí mód psychiky.

    Kto neustále podsúva Slovenov, tomu je v lepšom prípade táto kasta blízka. Veď Smerdi dnes naplnili Parlament, vládu aj politické strany. Kto ich riadi, ten im iba podhodí niečo na uspokojenie emócií – majetok, športový sex, slávu – a už robia všetko, čo potrebuje. A súvislosti nevidia…

    Kasta je profesionálne orientovaná skupina členov danej spoločnosti. Najnižšiu tvoria veľmi mladé, nízke Duše, ktoré ešte nedosiahli prvých 10 stupňov vývoja v Javi. V prelomových dobách – ako dnes – môžu byť aj rozkódované. Ako nepodarky. Nazývame ich Smerdi alebo Sloveni. Ich filozofiou je materiálne blaho vrátane športového sexu. Bez chápania súvislostí.

    Druhou kastou sú Vesi. Zaručene prekonali viac ako 10 prvých úrovní materializácie (inkarnácií). Ich doménou je silná rodina a domáce hospodárstvo. Priestor okolo seba dávajú do poriadku. Je to Ľudina. Treba len spomenúť, že jedna úroveň vývoja nie je automaticky jednou inkarnáciou. Niekomu nestačí na dosiahnutie prvej úrovne ani tisíc pozemských rokov, iný zase v jednej inkarnácii prejde aj viac úrovní.

    Nad ňou je kasta Víťazov. Tí už prešli existenciou Vesov a vedia, že starať sa o rodinu a hospodárstvo je síce pekná vec, ale keď príde ozbrojený nepriateľ tak prídu o všetko. Naučili sa preto umenie bojovať a schopnosť boj vyhrávať. Čo do vývoja je to Človek.

    Najvyššou kastou Rodového systému sú Mudrci. Prešli kastou Víťazov a už majú dosť odrúbaných hláv. Vedia, že násilie nakoniec nič definitívne nevyrieši. Dosiahli Múdrosť a stali sa Učiteľmi. Vo védickej Kultúre však učiteľ neznamená iba toho, kto učí iných. Je to v prvom rade ten, kto je ochotný učiť sám seba celý život. Len vtedy to je Učiteľ.

    Pri kontaktoch s inými rasami sa rodia deti, ktoré geneticky nepatria ani do kastového systému, ale ani do inej rasy. Títo začali časom tvoriť kastu Nedotknuteľných. Sú to napríklad nám známi Cigáni.

    V Nemecku voliči vo voľbách odsúhlasili konanie Merkelovej (faktom jej volebného víťazstva) – pre migrantov veľmi pozitívny krok. Nuž hľa, pozrime sa ako vyzerá kasta Nedotknuteľných – v merkelovskom variante implementujúcom sa v dnešnej Európe. Fotografia triedy prváčikov zo začiatku školského roku 2017 v jednej škandinávskej krajine:

    Stačí, aby trošku dorástli a nájdeme ich aj na uliciach:

    Radosť pozrieť na budúcnosť Európy o ďalšiu generáciu… a my tu už máme aj milión Cigánov. Náš premiér má rád jadro Európy, preto sa už aj dohodol na importe novej, progresívnej genetiky. Tisíc rokov spolužitia s Cigánmi nám už ukázali všetky výhody…

    Kastový systém sa vyznačuje rešpektovaním všetkých vrstiev obyvateľstva, ale chráni genetickú osobitosť. Neskôr sa transformoval na Varny, ktorý sa líši tým, že človek narodený v jednej Varne sa nikdy nedostane do vyššej. V kastovom systéme môže dieťa rodičov dosiahnuť vyššiu kastu – ak má vyššej kaste zodpovedajúce schopnosti.

    Ide naozaj o veľa. Zahrávanie sa s frekvenciami slov – našou rečou – je zahrávaním sa so samou podstatou našej genetiky. Stvoriteľ vytvoril geneticky rozdielne ľudské rasy – to človek sa rozhodol ich zničiť miešaním. Ak si dáme vziať zvyšky našej Kultúry, ďalšia generácia už bude ako na poslednej fotke… Zodpovednosť však z nás nikto nevzal. Za porušovanie Konov Stvoriteľa VŽDY príde trest. Jednoduchá kauzálna reťaz.

    Výraz Slovan dnes používame na označenie genetického druhu bieleho človeka bez ohľadu na národnosť. Slovien je člen národa Slovienov – pôvodných obyvateľov našej zeme. Slavian je predstaviteľ védického Vierovyznania – môže byť Slovan alebo Árijec. Teda Slovien, Rus, Čech, Srb, Slovinec, Chorvát a pod. je genetická kategória, Slavian je – od slova sláva – pôvodné Vierovyznanie. Genetická zhoda ešte neznamená národná zhoda. Slaviani a Kresťania sú rozdielne národy. A – samozrejme – každý národ má svoje vlastné záujmy, spravidla odlišné od záujmov iného národa. Slaviani žili tradične podľa Kopného Práva v kastovom systéme.

    04.10.2017

  • NETRADIČNÝ ELEKTRICKÝ GENERÁTOR

    KRÁTKA AKTUALIZÁCIA

    Všetkých našich čitateľov, ktorí sa zaujímajú o netradičné zdroje energie – ktoré naozaj šetria Prírodu – chceme týmto povzbudiť. Už naozaj nebude treba dlho čakať. V tomto čase už prebieha príprava sériovej výroby nízkoenergetického kotla pre vykurovanie domácností a následne aj elektrického generátora s dispozičným výkonom 10 kW pre domácnosť.

    Ak pôjde všetko podľa plánu, tak na prelome rokov 2019/2020 už bude táto technológia komerčne dostupná v Európe – ale HLAVNE na Slovensku.

    Ospravedlňujeme sa za dlhšie čakanie, ale reálne sprístupniť takúto technológiu vrátane právnych aspektov, prípravy sériovej výroby a zabezpečenia servisu vrátane záručných garancií naozaj nie je jednoduché.

    Zároveň vám odporúčame si pozrieť krátke demonštračné video z Kórei. Vzhľadom na kritiku mnohých „vševedkov“ – ktorí „odhalili“ podvod – sme sa rozhodli vykonať poslednú ukážku práce elektrického generátora. Prítomný bol aj nezávislý bloger, ktorý vypracoval o výsledku celej akcie svoje vlastné dokumentárne video.

    Naše video je spracované profesionálne, čo tiež nebolo lacné. Generátor bol vyvezený na malý ostrov pri pobreží Kórei a ponechaný samostatne pracovať po dobu 5 hodín.

    Na záver je vari vhodné citovať amerického akademika Jamesa:

    Vždy existuje presne toľko dôkazov aby tí, ktorí chcú uveriť uverili, ale presne taký nedostatok dôkazov aby tí, ktorí nechcú uveriť neuverili.

    Rozhodnutie je na vás.

    Z praktického pohľadu podotýkame, že predvádzaný generátor je demonštračná vzorka. Skutočne, priemyslene vyrábaný generátor bude približne tretinového rozmeru.

    12.03.2019

    Pôvodný článok:

    V septembri tohto roku sme navštívili Južnú Kóreu. Cieľom našej návštevy bol zaujímavý prístroj, ktorý dokáže samostatne vyrábať elektrickú energiu:

    Principiálne je to 10 kW generátor, ktorý používa 5 kW na svoju spotrebu a zvyšných 5 kW je k dispozícii pre odber. Energiu potrebuje len na vlastný rozbeh. Po dosiahnutí pracovných otáčok ho možno od elektrickej siete odpojiť a naň elektrické spotrebiče pripojiť.

    Na vlastné oči sme zariadenie videli, video zachytáva jeho prácu. Naozaj tam nebolo nič ukryté – žiadne „tajné“ drôty a podobné veci mimo záber.

    Je predpoklad, že na budúci rok bude komerčne k dispozícii u nás v Európe. O vývoji vás budeme včas informovať.

    04.10.2017

  • NAŠE POTOMSTVO – NAŠA BUDÚCNOSŤ

    Mnohí z vás určite videli video malého chlapčeka, ktorý s veľkým oduševnením spieva veľmi známu pieseň Svätá vojna:

    Národ, ktorý dokáže takto vychovávať deti je národ, ktorý má budúcnosť. Môžeme byť teda za našich bratov Rusov radi – máme sa o koho oprieť. Nastáva ale otázka – ako je to s našou mládežou? Aké hodnoty im dáva dnešná spoločnosť, alebo – čo je oveľa dôležitejšie – ako ich vychovávajú dnešní rodičia?

    Otázky nie sú zbytočné – aké máme potomstvo, taký bude náš národ – ak bude – v budúcnosti. Ak ich vychovávame v úcte k našim Predkom a ich činom, tak aj oni budú pamätať na nás v budúcnosti.

    Aby sme podporili radosť z potomstva nášho národa pripájame aj my dve krátke videá z vystúpení slovenských detí. V danom prípade ide o detský súbor Rodina z Popradu. Deti z tohto súboru mali možnosť si v tomto roku zaspievať s dvomi ruskými súbormi, ktoré nás navštívili. Na prvom spolu s ruskou hudobnou skupinou BABKINY VNUCI:

    Druhé video je zo spoločného vystúpenia niekoľkých súborov popradského regiónu s ALEXANDROVCAMI. Tu by sme radi pripojili jednu zaujímavosť. Dirigent súboru (na videu) nám porozprával svoj príbeh. Od detstva mal rád ľudovú hudbu a piesne. Okrem tých melódií, ktoré sa hrali vo všetkých regiónoch Ruska mu neustále zvučali v hlave také melódie, ktoré nikde a nikdy v Rusku nepočul. Aké bolo jeho prekvapenie, keď po rokoch – už ako člen slávneho súboru Alexandrovci – počul tieto melódie spievať na Slovensku. Nuž my Slovania sme tak či onak jeden národ s jedných veľkým Dedičstvom Predkov.

    Chceli by sme povzbudiť všetkých rodičov, ktorým naozaj nie je jedno ako vyrastie naše potomstvo, aby vo svojich snahách nepoľavovali. Budúcnosť nášho národa je doslovne v našich rukách. A aké je naše potomstvo, taká bude aj naša budúcnosť.

    04.10.2017