Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • NEW YORK TIMES: PATRIOT NEFUNGUJE

    Známy americký denník New York Times publikoval 4.12.2017 veľmi zaujímavý článok. Môžeme ho doslovne nazvať panická správa. Jej autori tvrdia, že americké systémy PVO Patriot – ktoré dodali do Saudskej Arábie – sa ukázali neefektívne a neschopné odraziť útok balistickej rakety z Jemenu. Laura Grego, expert na raketové systémy z amerického Union of Concerned Scientists vyjadrila dokonca poplach – veď batérie PVO Patriot v Saudskej Arábii vypálili na prichádzajúcu raketu päť krát – a netrafili ani raz.

    Raketový útok sa odohral v novembri 2017. Saudská Arábia oficiálne vyhlásila, že vystrelenú raketu zostrelila, a že je teda všetko v poriadku. Na správu už na druhý deň reagoval americký prezident D. Trump na palube svojho Air Force One na ceste do Japonska – aj Japonsko je jednou zo 14 krajín, ktoré kúpili tento americký systém. Trump povedal: „To je ukážka toho, akí sme dobrí. Nikto nevyrába to čo my, a teraz to predávame po celom svete“.

    Vytriezvenie prišlo z analýzy fotografií a videí, ktoré sú rozmiestnené po sociálnych sieťach. Ukazuje sa – na základe analýzy dôkazov vykonanej výskumným tímom expertov – že bojová hlavica rakety preletela bez problémov ponad stanoviskom saudskoarabskej PVO a skoro trafila svoj cieľ – letisko v Rijáde. Bojová hlavica explodovala tak blízko terminálu domácich letov, že cestujúcich nadhodilo na stoličkách.

    Saudskoarabské oficiálne zdroje tvrdia, že raketu zostrelili, niekoľko amerických oficiálnych odborníkov však o tomto tvrdení silne pochybuje. Došlo síce k oddeleniu tela rakety a bojovej hlavice počas letu, ale nie následkom zásahu Patriotom, ale iba následkom jej rýdzej sily a rýchlosti.

    Raketu vystrelila ozbrojená skupina Houtisov, ktorí sú podporovaní Iránom. Saudská Arábia sa zamiešala do vojny v Jemene, ale napriek jej teoretickej prevahe v amerických vojenských technológiách a zbraniach – majú ich nadostač – vojnu očividne začínajú v poslednej dobe prehrávať. Jeffrey Lewis, americký analytik, ktorý viedol výskumný tím vyhlásil, že vládne kruhy buď klamú o efektivite systémov Patriot, alebo že sú minimálne zle informované; „A toto by nás malo čertovsky znepokojovať“.

    Útočníci vystrelil raketu SCUD:

    Ako vidno na videu zverejnenom Houtismi, ide o raketu Burquan-2, čo je variant bývalej sovietskej rakety Scud. Na Strednom Východe je doteraz používaná veľmi často.

    J. Lewis a ďalší analytici, ktorí sú väčšinou z Middlebury Institute of International Studies z kalifornského Monterey neveria, že Saudská Arábia raketu zostrelila. Oficiálne miesta zjavne v minulosti už precenili reklamovanú efektivitu Patriotov. Ešte počas prvej vojny v zálive USA tvrdili, že zostrelili v podstate všetky iracké druhy rakety Scud. Následná analýza však dokázala, že pri skoro všetkých vystrelených raketách americké systémy zlyhali.

    V pôvodnom článku môžete nájsť viac dokumentárneho materiálu. Okrem iného vidno, že kúsky rakety padali dokonca po centre Rijádu.

    Aby raketa vydržala napätia približne 1 000 km dlhého letu, bola temer isto navrhnutá tak, aby sa v blízkosti cieľa rozdelila na dve časti. Rúra, ktorá ju poháňala počas väčšiny dráhy letu odpadla skôr. Bojová hlavica – ktorá je menšia a ťažšie zasiahnuteľná – pokračovala po trajektórii na cieľ. Toto vysvetľuje, prečo to, čo v Rijáde zozbierali zo zvyškov rakety sú iba zvyšky jej tela. Bojovú hlavicu netrafili určite, ale vyzerá to tak, že ani telo rakety. Podľa odborníkov ide najskôr o poškodenia spôsobené tlakovými podmienkami letu.

    Lewisov tím analyzoval budovy na fotografiách a videách. Lokalizovali miesta, odkiaľ boli zábery snímané, a tým aj presné miesto záberov. Išlo o plochu vzdialenú pár stoviek metrov od štartovacej dráhy 33 R a približne kilometer od preplneného terminálu domácich letov.

    Takže vypálená raketa v princípe dosiahla cieľ. Experti tvrdia, že pre tento druh rakiet je odklon 1 km pri dopade normálny jav. Musíme však zdôrazniť, že na päť krát netrafili raketu ešte sovietskej konštrukcie – hovoríme o cca 40 rokov starej technológii… A tieto americké „supezbrane“ už nakúpili aj naši „priatelia“ Poliaci.

    Ako by situácia vyzerala, keby letela moderná ruská raketa? Náš hlavný veliteľ ozbrojených síl nás pripravuje – ako to robí ostatne celé NATO – bojovať proti Rusku. Prečo a načo? Na to si musíme dať odpoveď my sami – obyvatelia našej krajiny.

    Ale ak sa NATO chystá udrieť na Rusko – a my sme verní spojenci NATO – tak by nám nezaškodilo mať jasnejšiu predstavu o Rusku a jeho súčasných možnostiach v tomto smere. Vari to nie sú reklamované americké technológie, ktoré by nás mali ubrániť pred odvetným úderom ruskej armády? Možno budeme lepšie chránení ako nejaká Saudská Arábia… Preto bude nasledovať pokračovanie v téme.

    09.12.2017

  • OBJAV TAJNÝCH JEŽIŠOVÝCH ZJAVENÍ

    Profesori z University of Texas v Austine (UT) objavili kópiu tajných Zjavení Ježiša určených jeho bratovi Jakubovi. Je to ďalší z nálezov pôvodných kresťanských textov, ktoré nemali byť nikdy zverejnené – pretože ohrozujú panujúcu kresťanskú biblickú doktrínu, ktorú Cirkev zaviedla úmyselne a s konkrétnymi cieľmi. Nečakajme, že kresťanská cirkev sa niekedy ospravedlní za vyvraždenie miliónov nevinných obetí, ktorých jedinou vinou bolo, že sa nechceli stať rabmi cudzieho Boha. A to už je pre ich riadiace štruktúry dosť na uvalenie trestu smrti a totálnej likvidácie (dnes to voláme genocída) bez ohľadu na to, že obeťami boli aj ženy a deti. Zatiaľ čo jatky na našom území ututlali dosť „kvalitne“, o jatkách Indiánov v Amerike (ide o pokresťančenie Indiánov) sa už vieme dozvedieť pomerne veľa. Nie sú to však informácie na potešenie Duše… Hoci „napočítať“ možno stovky miliónov ľudí, straty sú v skutočnosti oveľa väčšie. Našim čitateľom je známe, že v našej Kultúre je tradícia mať minimálne 16 detí – vieme prečo. Ak teda povraždili u nás napríklad milión (nevinných) obetí, koľko mohlo z nich byť dnes ľudí pri uvažovaní takéhoto ponímania rodiny? Tak, rátate dobre. Kresťanská genocída obyvateľov Európy zlikvidovala miliardu ľudí – ak to prepočítame k dnešku, k celej Európe vrátane pokresťančenia Kyjevskej Rusi. A táto organizácia existuje v nezmenenej podobe dodnes a dodnes sa nám za nič ani len neospravedlnila. Ba naopak, naši hnedonosí zradcovia sa dodnes jej hodnostárom v kostoloch klaňajú… a náš štát im daroval aj lesy a majetky na drancovanie. A to nielenže bez daní, ale ešte žijú aj na náklady štátneho rozpočtu.

    A nedajte sa pomýliť výrazmi „heretický“ alebo „apokryf“. Svojou podstatou ide iba o také texty, ktoré cirkev odstránila z prístupu verejnosti a zakázala ich šíriť. Verejnosť (kresťanská) sa nikdy nemala o nich dozvedieť. Ale napriek všetkému sa dostali na svetlo sveta aj iné verzie „Svätého písma“, ktoré sú pôvodom staršie ako aktuálna, oficiálne uznávaná (upravená) verzia.

    Profesori Geoffrey Smith (na obrázku vľavo) a Brent Landau podrobným skúmaním fragmentu v gréčtine zistili, že ide o Prvú Apokalypsu od Jakuba. Tieto fragmenty – ako aj všetky práva publikovať ich obrázky – sú majetkom Egyptskej výskumnej spoločnosti (Egypt Exploration Society). Túto fotografiu zhotovil Geoffrey Smith z UT v texaskom Austine.

    AUSTIN, Texas – Prvá známa originálna grécka kópia heretického kresťanského spisu, ktorá opisuje tajné Ježišove učenie určené jeho bratovi Jakubovi, bola objavená na Oxfordskej Univerzite biblickými vedcami z Texaskej Univerzity v Austine.

    Úryvok koptského prekladu Prvej Apokalypsy podľa Jakuba z Kódexu Nag Hammadi (Knižnica Nag Hammadi, Univerzita v Oxforde)

    K dnešnému dňu len malý počet koptských textov z Nag Hammadi – je to zbierka 13 koptských kníh nájdených v r. 1945 v Hornom Egypte – bola nájdená v gréčtine, čo je jazyk v ktorom boli pôvodne napísané. Ale tohto roku vedci z Texaskej Univerzity v Austine – Geoffrey Smith a Brent Landau z Katedry náboženského výskumu – pridali k tomuto zoznamu objav niekoľkých fragmentov z piateho a šiesteho storočia n. l. Prvej Apokalypsy podľa Jakuba v gréčtine. Doteraz boli známe iba v koptskom preklade.

    „Povedať, že keď sme si konečne uvedomili čo sme našli sme boli vo vytržení je veľké zjednodušenie,“ povedal Smith, asistent profesora náboženských výskumov. „Nikdy sme nepredpokladali, že grécke fragmenty Prvej Apokalypsy podľa Jakuba prežili dodnes. Ale boli tam, priamo pred nami.“

    Prastaré výpravné opisy opisujú tajné učenie Ježiša určené jeho bratovi Jakubovi, v ktorých Ježiš vyjavuje informácie o nebeskej ríši a budúcich udalostiach vrátane neodvratnej Jakubovej smrti.

    „Tieto textové dodatky k biblickému opisu Ježišovho života a služby umožňujú nahliadnuť do rozhovorov, ktoré sa pravdepodobne odohrali medzi Ježišom a jeho bratom Jakubom – ide o tajné učenia, ktoré umožnili Jakubovi stať sa dobrým učiteľom po Ježišovej smrti,“ povedal Smith.

    Takéto apokryfné spisy – pokračoval Smith – by určite neprešli kanonickými hranicami, ktoré stanovil Atanázius, biskup z Alexandrie v jeho „Veľkonočnom liste z r. 367“, kde zadefinoval 27 kníh Nového Zákona: „Nikto nesmie k ním nič pridať, nič nesmie byť z nich odobraté.“

    S jeho úhľadným, čistým pravopisom a slovami rozdelenými na slabiky bol tento pôvodný rukopis pravdepodobne predlohou učiteľa, ktorú používal ako vzor pri vyučovaní písania a čítania, predpokladajú Smith a Landau.

    „Pisár rozdelil väčšinu textu do slabík použitím stredových bodiek. Takéto delenie je veľmi nezvyčajné v starých rukopisoch, ale je často viditeľné v rukopisoch, ktoré boli používané v súvislosti s výukou,“ hovorí Landau, prednášajúci na Katedre náboženských štúdií UT v Austine.

    Učiteľ, ktorí zhotovil rukopis musel mať „mimoriadne dôvernú znalosť textu,“ hovorí Landau. Nejde o krátky výtržok z textu, ako býva zvykom v školských cvičeniach, ale skôr o plnú kópiu tohto zakázaného, prastarého spisu.

    Smith a Landau zverejnili objav na pôde Spoločnosti pre biblickú literatúru, ktorá sa každoročne odohráva v Bostone v novembri a pracujú na zverejnení svojich predbežných výsledkov v Grécko-rímskych Memoároch Oxyrhynchus Papyri

    ZDROJ

    05.12.2017

  • KELTI ČI KELTY?

    Na niektoré veci sme si zvykli tak, že už sa ani nezamýšľame nad ich pôvodom. Je to ukážka dokonalej účinnosti Systému, ktorý môžeme nazývať aj Matrix. Problém však nie je v tom, že existuje Matrix, problém je v tom, že my sami odmietame iný pohľad ako je ten, ktorý nám práve Matrix ponúka.

    A tu je jadro problému. Namiesto vytvárania vlastnej skúsenosti robíme to, čo je pohodlnejšie – preberáme cudziu verziu. Je to oveľa pohodlnejšie – netreba vôbec rozmýšľať. A sme tam, kde nás chcú mať – pevne zasadení v Systéme. Musíme mať na pamäti – ak chceme vidieť iné veci, ako nám ponúka demokracia – že treba pozerať inde ako všetci ostatní v stáde. Nuž veru tak – je to také jednoduché. Ale niektoré veci sú tak blízko – ako hovoria Tibeťania – až ich nevidno.

    Pretože veci sa najlepšie chápu na príklade – pozrime sa na to cez ne. Pred nejakým časom obletela Slovensko zvesť o „germánskom veľmožovi“, ktorého našli pri Poprade. Jeden čitateľ našej stránky sa pred časom – vďaka funkcii, ktorú vtedy zastával – dostal do kontaktu s novinárom, ktorý prvý napísal o náleze „germánskeho veľmoža“. Počas rozhovoru sa ho opýtal, prečo veľmoža označil za „germánskeho“ a očakával štandardnú odpoveď. Na jeho prekvapenie reportér čestne priznal, že on nie je odborník na históriu, a preto napísal to, čo ho v tejto súvislosti napadlo. Čakal však, že ho nejaký odborník opraví – ale nikto ho nikdy neopravil. Ba práve naopak, študovaní historici archeológovia prevzali termín „germánsky veľmož“. Aj napriek tomu, že v Popradskom múzeu nájdete informáciu, že mŕtvy mal haploskupinu U4. Táto skupina pochádza zo severnej Sibíri. Nuž tak, „typický Germán“. Teda takto nejako vznikajú „odborné stanoviská“.

    Odborníci vám veľa narozprávajú o tom, aké u nás nachádzajú archeologické nálezy. Najčastejšie rôzne pozostatky ľudských obetí. Z vlastnej skúsenosti však vieme, že keď sa neuspokojíte s takouto odpoveďou, tak nakoniec priznajú, že nachádzajú aj žiarové hroby. Nuž a aký div – ak o tisíc rokov začnú kopať na našom území archeológovia a vykopú cigánsku osadu hneď získajú „obraz“ o nás. Bude to však obraz objektívny? A môžeme pokračovať. Celá Afrika bude (budúcimi archeológmi) považovaná za ruskú kolóniu – veď všade nájdu automaty Kalašnikov. Alebo celý svet našej doby označia za čínsky – veď všade sú čínske výrobky… a mohli by sme pokračovať.

    Ale aj my sami sa nehodláme len tak odpojiť od Matrixu. Mnohí si na seba povešajú oberegy a nosia odev s tradičnými výšivkami. Ale muži nosia obtiahnuté tričká, krátke nohavice či dokonca trenírky, na nohách v lete šľapky. Keď už nič iné, tak aspoň krátke rukávy. A ženy zase nohavice… Obereg je rezonátor torzných polí. Ak si okolo svojho tela – ak máme správny odev – vytvoríme torzné polia, tak rezonátory (oberegy a výšivky) nám ich zosilnia a upravia. Ale ak „obal“ z torzných polí nemáme, tak oberegy nemajú čo zosilňovať. Ak máte skúsenosti s tými, ktorí zneužívajú mágiu vo svoj prospech dobre si ich všimnite – žiaden z nich nenosí ani len krátke rukávy. Rukávy po zápästia, goliere po hrdlo, žiadne krátke nohavice. Takýmito praktikami sa zaoberajúce ženy majú nohavice neraz – ale veď práve tým okrádajú najmä mužov o ich životnú energiu.

    Teraz si priveďme ďalší príklad, ktorý máme pred očami od nepamäti, ale nikdy nás ani nenapadlo sa pozrieť naň z iného uhla pohľadu – reč je o Keltoch a keltoch.

    Slovo „KELT“ považujeme za názov národa – a bodka. Ale už pohľad do odbornej literatúry nás môže priviesť na iné myšlienky.

    Jeden pohľad do anglického slovníka:

    Ale aj pohľad do maďarského slovníka je zaujímavý:

    Kelt je charakteristický názov pre náradie, ktoré sa používalo ako sekera (topor) alebo dláto v období, ktoré oficiálna veda nazýva doba bronzová. Slovo „Kelt“ alebo „Celt“ pre tento druh chladných zbraní bol systematicky zavedený v sedemnástom storočí, aj keď do bežného používania preniklo naozaj nedávno. Už len samotný pôvod tohto názvu si zaslúži samostatný výskum.

    kelt

    Niektoré názory tvrdia, že názov pochádza od slova „celtis“, ktoré označuje „dláto“. Iní výskumníci zase viažu pôvod slova „kelt“ k národu rovnakého mena, pričom predpokladajú, že jeho názov je odvodený práve od sekery, ktorá je považovaná za ich typickú zbraň.

    Avšak keltské bronzové sekery sú nachádzané na takých miestach, kde nikdy žiadne kmene Keltov nežili. Navyše sú tieto nálezy oveľa staršej éry než tie, ktoré sa z dnešného pohľadu viažu na známe keltské národnosti.

    V minulosti najmä západná archeológia označovala názvom „kelt“ prakticky akékoľvek bronzové sekery a motyky, ale táto situácia sa v posledných rokoch zmenila. Napríklad v anglickej archeológii sa tento názov používa na sekery klinovitého tvaru bez otvorov.

    Výrazne odlišujúcim sa znakom nástroja kelt je neobyčajná forma jeho obuchu, teda presnejšie neexistencia obuchu. Na mieste obuchu je zvyčajne otvor, ktorý vytvára akési puzdro. Otvor do tohto puzdra je umiestnený paralelne s ostrým a priamo doň sa zasúva rukoväť. Samotná rukoväť by mohla byť priama, alebo môže byť ohnutá ako koleno v uhle do 90°. Ostrá časť sekery sa smerom k ostriu neveľmi rozširuje, ale sekera je tak či onak úzka. Široké ostrie sa nikdy nikde nenašlo.

    Veda pozná ohromné množstvo variantov kelta. Jestvujú kelty s otvorom alebo drážkou, ale sú aj absolútne ploské alebo s neveľkými výstupkami na bokoch. U niektorých sa bočné výstupky postupne zahýbajú, čím ohraničujú použitie iba na rozdelenú rukoväť. Takéto sekery dostali iný názov – paalstare, palstaby (od slova „paal“ – lopata). Rôznorodosť keltov je očividne veľmi veľká.

    keltská sekera

    Veľké množstvo keltov a palstabov bolo nájdených v Sýrii a Uralskom kraji. Oveľa menej ich je v európskej časti Ruska. Veľká časť nájdených sekier sa používala v súlade s ich pôvodným určením, ale nachádzané sú aj také, ktoré sa používali ako dláta alebo rýle, oštepy a aj na iné účely.

    Pre tých, kto by sa chcel podrobnejšie oboznámiť s problematikou keltov, ich pôvodov a vývojom odporúčame knihu autora V. A. Dergačeva. Je to veľmi zaujímavý materiál.

    Teda tak, všetko môže byť úplne inak. Slovo KELT sa pôvodne používalo pre označenie tých, ktorí boli remeselne zruční – s najväčšou pravdepodobnosťou pre poľnohospodárov, ktorí sa – samozrejme – neraz potrebovali aj brániť. Len neskôr – možno na počiatku bol tiež iba nejaký veci neznalý žurnalista – slovo použili pre označenie národa… a žiaden odborník ho neopravil. Nástroj, ktorý má neraz aj dva otvory mohol byť tým istým človekom používaný ako motyka alebo bojová sekera – v čase núdze. Predstavme si tú logiku – každý, kto v minulosti používal nástroj kelt je dnes považovaný na člena národa Keltov. Teda do jedného národa by dnes mali patriť aj všetci tí, ktorí v Európe držia v rukách motyku…

    My vieme, že SKÝT je obyvateľ mesta – skýtu – v ktorom je Svätilište alebo Kapište. Vened (Venet) je obyvateľ Veneje – tak sme pôvodne nazývali Európu. Rus je obyvateľ Rusi – a my sme cca 8 000 rokov žili v Maličkej Rusi. A tak KELT je pôvodné značenie pre poľnohospodára, nie samostatný národ.

    Myslime sami. Nepoddávajme sa móde v žiadnom z jej prejavov. Len tak budeme SLOVIENI.

    04.12.2017

  • GLOBÁLNY KOREKTOR

    Dnešná doba je taká aká je – priveľa informácií vylievaných na primálo znalých ľudí. Stáročia držali pod kontrolou prístup k informáciám, čo spôsobilo, že dnes ich väčšina ľudí nedokáže samostatne spracovať.

    Dôvod je samozrejme v novej dobe, ktorá sa už začala a nezadržateľne napreduje svojím, kozmickým rytmom. Nezávisí od nás, ale my závisíme od nej. Teda interakcia je síce vzájomná, ale naša úloha nie je novej dobe vzdorovať, ale pochopiť ju a začať konať v súlade s jej frekvenciami. A to sú už frekvencie naše – SLAVIANSKE.

    Ako vždy a vo všetkom sme postavení do situácie, kedy si musíme vybrať medzi skutočnou realitou a našou predstavou o skutočnej realite. Prvá je komponentom objektívnej existencie Vesmíru, druhá produktom nášho vnútorného hlasu – teda presnejšie interným komponentom Matrixu.

    Nemáme poňatia čo to je myseľ a myšlienky, myslíme si teda, že sú „naše vlastné“. Je to jeden z hlavných problémov dnešných ľudí. Následkom toho je to, čo už stáročia – ak „dostaneme nápad“ myslíme si, že je to náš nápad a pre nás najvhodnejší postup či nabádanie ku konkrétnemu činu. A tu je ten problém – to, na čo nás navádzajú „naše myšlienky“ sú v skutočnosti činy, ktoré vedú k uspokojeniu energetických vampírov, parazitov – Globálneho Prediktora – ktorí žijú z našej životnej energie. Sme pre nich dojné kravy – keď prestaneme „dojiť“ energiu, ideme na „odpis“. Použi a zahoď. Pretože sa spravidla nestihneme počas života dopracovať k vlastnému druhu myslenia, prichádzame tu nútene zas a zas a znova a znova nás paraziti obžierajú. Z Matrixu nás odpoja len 15 sekúnd pred smrťou. Dosť na to, aby sme pochopili aký život sme viedli, ale veľmi neskoro na to, aby sme komukoľvek čokoľvek povedali… Netreba ani hovoriť, ako radi nás tu vidia sa znovu a znovu vracať.

    Je to učenie sa na tom najjednoduchšom princípe, aký vôbec existuje – dovtedy tu budeme chodiť a inkarnovať sa, pokiaľ toho nebudeme mať až po krk. Až keď začneme sami stúpať po ceste nahor – voláme ju cesta Duchovného vývoja – dokážeme sa vymaniť z kruhu Samsáry a konečne pochopíme, že naša životná energia je určená pre nás – nie pre parazitov. Dovtedy nás budú žrať a žrať – a my budeme konať podľa pokynov vnútorného hlasu – teda ich pokynov. Výber je na každom z nás individuálne.

    Teda môžeme smelo povedať, že jedným z hlavných problémov dneška je neschopnosť rozlišovať medzi informáciou a informačným šumom. Tieto dva komponenty prichádzajú spolu – a len zdravomysliaci človek dokáže vyextrahovať užitočnú informáciu od neužitočného šumu. Ale iná cesta von z tohto väzenia neexistuje.

    Jeden zo všeobecných princípov Vesmíru je princíp trojičnosti. Ak nám demokracia ponúka dve možnosti, spravidla je správna tá tretia. Samotné slovo demokracia treba tiež správne chápať, lebo Vesmír je Svetom Príčin a Dôsledkov – iný princíp neexistuje. Každé poznanie je iba potenciálom, konkrétnou stavebnou tehličkou našej Duše sa stane až preverením osobnou skúsenosťou. Treba nám vedieť, že volanie psychoprogramu „demokracia“ je podriaďovaním sa rabstvu – jeho dobrovoľným schválením. „Demos“ bola tá časť ľudu v Aténach, ktorá žila na úkor vlastníctva rabov (otrokov). Teda „demokracia“ je iba grécky povedané „vláda otrokárov“. A ide – zdanlivo – o maličkosť, frekvenciu jedného zvuku. Ale slovo nielen vyslovené ale aj napísané si VŽDY nesie svoju frekvenciu, a teda jedno zle volené slovo môže zapríčiniť inkarnáciu navyše – úprimnú sústrasť.

    Aby sme sa mali v Dobe Temna o čo oprieť, zanechali nám Predkovia systém ako si overiť hodnovernosť akejkoľvek informácie. Metódu nazývame ZDRAVOMYSLIE. Má tri komponenty: názor odborníka v danej oblasti, názor Predkov a osobná skúsenosť. Ak čo len jeden komponent dáva záporný výsledok, sme s najväčšou pravdepodobnosťou klamaní.

    Na tento moment by sme mali skoncentrovať našu pozornosť. Ak totiž preberáme akékoľvek informácie od akéhokoľvek „ODBORNÍKA“ – je to iba jedna z troch nevyhnutných zložiek overenia hodnovernosti zdroja. Druhou sú staré texty – názor Predkov – a treťou je naša vlastná osobná skúsenosť. Ak tvrdíme, že práve ten či onen „odborník“ vie všetko super a nepotvrdia nám to zdroje Dedičstva Predkov a ani nemáme v danej oblasti žiadnu vlastnú skúsenosť, môžeme sa osudovo mýliť. Ale je to naša chyba, nie chyba akéhokoľvek iného odborníka – vrátane hoci aj celosvetovo známeho.

    Ďalej nám treba vedieť, že v každej ideovo zameranej skupine vždy existujú tri podskupiny. Administrátori systém vytvorili a majú z neho bezprostredný osoh. Hlavný dôvod vytvorenia daného systému nie je spravidla známy všetkým členom skupiny. Protiľahlou podskupinou sú fanatici – tí slepo veria administrátorom, avšak nepoznajú skutočnú podstatu systému, iba mu slepo veria. A medzi dvomi krajnosťami sa vždy vytvára tretia podskupina ľudí, ktorí sú prístupní diskusii. Ak teda chcete s kýmkoľvek o niečom polemizovať, môžete sa rýchlo zorientovať na koho z daného systému ste narazili. Administrátori ani fanatici nepripúšťajú žiadnu diskusiu. So zdravomysliaci ľuďmi sa vždy hovoriť dá.

    Svet okolo nás pozostáva z troch komponentov: Idey, Matérie a Mágie. Každý, kto si vyberie iba jeden z nich a trvá na tom, že iný ani neexistuje spadá do kategórie Svetonázoru, čo je jednosmerný pohľad na skúmaný predmet či jav, bez ohľadu na to z akej oblasti, vrátane sociálnej. Svetoponímanie – tradične nazývané aj Viera, t.j. Poznanie – stojí na používaní všetkých troch komponentov. Svetoponímanie je Svetonázor plus spätná väzba od skúmaného objektu či javu. Len takto vzniká riadený proces.

    Kladenie dôrazu iba na jeden z komponentov – neraz v „nevinnom“ obale štýlu „ukážte mi dôkazy, aby som ich mohol chytiť do ruky“ – ide o princíp, ktorý nazývame „náboženstvo“. Náboženstvo je projekcia Viery do daného priestoru, času a podmienok. Teda to, čo neberie do úvahy všetky tri piliere existencie Vesmíru je principiálne náboženstvo.

    Náboženstvo však samo osebe nie je negatívnym javom. Pôvodne je určené pre Duše na nízkom stupni vývoja, ktoré nie sú ešte schopné chápať celok Poznania, preto im – ako malým deťom – stačí iba zjednodušená projekcia. Tie náboženstvá, ktoré sú postavené na teologickom princípe – judaizmus, islam, kresťanstvo – však dnes berú ľuďom slobodu a vychovávajú z nich rabov. A to už je porušovanie Konov Absolúta – čo neostane bez následku.

    Z pohľadu principiálneho delenia aj čistý materializmus je náboženstvo – vychádza iba z jednej jedinej projekcie a nie všetkých troch zložiek. Môžeme ho nazvať ateistickým, t.j. nihilistickým princípom.

    Duchový vývoj má tiež 3 komponenty. Je to život podľa Svedomia, poznanie Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky, t.j. meniť samého seba. Biely mág (skutočný Staroverec) spĺňa všetky 3 zložky. Ak chýba napr. prvá (Svedomie), tak ide o mocného Čierneho mága. Má poznanie Konov Vesmíru, je ochotný meniť veci, ale nemá Svedomie. Pri splnení podmienok prítomnosti všetkých 3 komponentov dochádza k výstupu Živatmy – t.j. našej podstaty, nášho „JA“ – nahor po energetickom kanály v oblasti chrbtice. Ako vysoko vystúpi, na takej úrovni konkrétny jednotlivec je.

    Zopakujme si: naše biopole je projekciou 12 rozmernostného systému. Energie prvých 3 čakier sú emócie, t.j. „odberatelia“ našej životnej energie. Takáto bytosť sa nazýva „rab boží“, ale plne zodpovedajúca špecifikácia je aj „chamtivý egoista“. Ako rozšírená je táto „pozícia“ v dnešnom svete si viete určiť sami. Ak je Živatma na úrovni druhej trojice čakier, hovoríme o „vnukoch Bohov“. Tretia trojica je pozícia „detí Bohov“ a až posledné 3 predstavujú „Bohov na Zemi“, t.j. Asov. Ostatné rozmernosti (u Asov do 16) sú umiestnené už mimo nášho biopoľa.

    Človek vo védickom ponímaní je kategória (zodpovedá kaste, t.j. s veľkým „Č“) na úrovni „deti Bohov“. Ale dostať takto vysoko Živatmu sa len tak ľahko dnes nevidí…

    Všetok vývoj k lepšiemu má rovnako 3 stupne. Prvou je uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku. Druhou je prijatie rozhodnutia, že ideme niečo konkrétne na sebe meniť. A treťou je REALIZÁCIA rozhodnutia. Až týmto sa informácia prvého druhu (Poznanie ako také) mení na informáciu druhého druhu (osobná skúsenosť).

    A jedine informácia druhého druhu je tou formou energie, ktorá sa už ukladá do matrice našej Duše. Všetko ostatné ostáva iba v astrálnom tele a pri smrti to konzumujú všakovaké navné bytosti.

    Pretože tento článok je určený ako podpora orientácie pre našich čitateľov – máme dôležitý poznatok. Nech dostávate informácie od kohokoľvek, nech je to akékoľvek „zvučné“ meno, je to iba jeden z 3 nevyhnutných komponentov Zdravomyslia. Skúsenosť bohužiaľ ukazuje, že práve komponent nadobúdania informácie druhého druhu (osobná skúsenosť, teda ochota na sebe reálne pracovať) je dnes najviac prehliadaný. Ale bez toho NEEXISTUJE cesta nahor a teda žiadny výstup z Matrixu.

    A teraz dôležitá otázka: odkiaľ možno čerpať poznanie schopné naviesť nás na Púť Duchovného vývoja? Nuž, niektoré udalosti sú najlepšie zrozumiteľné, ak pochopíme ich dôsledky. Dnes je k dispozícii množstvo rôznych zdrojov a teda menej veci znalý človek nevie čomu má veriť. Ostáva najčastejšie tam, kam ho „posúva“ stádový efekt. Keď veľa ľudí tomu verí, tak to určite bude pravda… veľmi nebezpečný predpoklad.

    Musíme si uvedomiť, že stále stojíme proti Matrixu, alebo inak proti Globálnemu Prediktorovi. V numerických matematických metódach výpočtu neznámej hodnoty sa pracuje s dvojicou prediktor/ korektor, ale ide o postupnú koreláciu čo najviac pravdepodobného výsledku. Je to tak – nikdy nebudeme vedieť všetko. O Globálnom Prediktore už bolo napísané množstvo článkov, ale čo vieme o Globálom Korektore? Iste, už samotné hľadanie takéhoto prvku v zložitej sieti príčin a dôsledkov je len pre tých, ktorí používajú vlastnú hlavu. Kto totiž pozná abecedu vie, že ak existuje „A“, tak musí existovať aj „B“. Kto iba opakuje cudzie myšlienky ako papagáj, toho ani nenapadne hľadať nejaký Globálny Korektor. Ale kto zaviedol tento názov, ten dobre vedel, prečo ho takto nazval.

    Užitočným príkladom je informácia z jednej z kníh Alexandry David-Neelovej, nám už známej Francúzky, ktorá strávila 14 rokov v Tibete ešte za predchádzajúceho dalajlámu.

    Foto: Preus museum – Flickr: Alexandra David-Neel, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=14876154

    Zo svojich ciest napísala veľa kníh, pričom v jednej z nich je veľmi zaujímavý návod, ako hľadať pravdu z lamaistického bodu pohľadu. Tibeťania tvrdia, že na ceste Duchovného vývoja nemožno ničomu veriť, nech tomu veria aj všetci ostatní hoci aj tisícročia. Keď všetko anulujeme a začneme hľadať svoje vlastné odpovede – na základe osobnej praxe a skúseností – tak vlastne nič neriskujeme. Ak tisícročia podávaná pravda je skutočnou pravdou, tak sa k nej tak či onak dopracujeme – lebo inej proste niet. Ale to už nebude informácia od niekoho z počutia, ale výsledok našej vlastnej osobnej skúsenosti. Je to v podstate naša, védická metóda: ide o premenu informácie prvého druhu na informáciu druhého druhu.

    Teda zhrňme si to. Druh zvaný „človek“ sa nemôže stať „Človekom“ len tak, len na základe toho, že si pozrel nejaké video či prečítal nejaké knihy. Pri ceste nahor musí vždy existovať komponent osobnej skúsenosti. Netreba vari ani opakovať, že sedenie na zadku a „mocné“ ťukanie do klávesnice nie je nadobúdanie osobnej skúsenosti… Nie hocikto dokáže trvalo „dvihnúť“ Živatmu do 9 až 12 rozmerného priestoru biopoľa. Ale Človek je iba takáto bytosť.

    A tak nastal čas vzdať poctu tým, ktorých môžeme smelo nazývať Globálny Korektor. Ako prvého menujme generála K.P. Petrova:

    Práve on od r. 1994 propagoval Koncepciu všeobecnej bezpečnosti „Mŕtva voda“ – KOB. V novembri 1995 vystúpil s referátom o KOB-e v Štátnej Dume Ruskej Federácie;

    V roku 1997 bol na zjazde stúpencov KOB, kde bolo vytvorené všeruské „Národné hnutie k Bohodŕžaviu“ (НДКБ) zvolený za predsedu Centrálneho výboru hnutia;

    V roku 2000 sa stal predsedom Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

    V apríli 2002 bol znovu zvolený za predsedu Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

    V roku 2003 sa za Konceptuálnu stranu Jednota zúčastnil volieb do Štátnej Dumy. Strana dostala 710 538 hlasov a zaujala 11. miesto, čo však nestačilo na prekonanie bariéry 5%;

    Dňa 10.7.2009 sa konal zakladajúci zjazd Všeruskej politickej strany „Kurzom Pravdy a Jednoty“, na ktorom bol Petrov zvolený za predsedu Centrálnej Rady. Strana vznikla preto, lebo Najvyšší súd RF dňa 15.5.2007 likvidoval politickú stranu Jednota;

    21.7.2009 bol v Moskve zavraždený.

    Ešte aj po smrti mnohým „nedá pokoja“. Jeho kniha TAJOMSTVÁ RIADENIA ĽUDSTVA ALEBO TAJOMSTVÁ GLOBALIZÁCIE, ktorá má dva diely bola zapísaná do Federálneho zoznamu extrémistických materiálov. Rozhodnutie bolo potvrdené v apríli 2015.

    Jeho materiály stále majú čo povedať:

    Generál Petrov síce počas svojej aktívnej činnosti v rámci svojho osobného hľadania zaujímal niekoľko postojov – medzi nimi aj prokresťanský a proti védický. Nakoniec sa však tvrdou prácou na sebe dopracoval k Slavianskemu Svetoponímaniu. Určite sa oplatí pozrieť jeho posledné video pred zavraždením:

    Ďalším známym človekom, ktorého zavraždili bol určite všetkým známy Nikolaj Levašov aj s manželkou:

    https://www.youtube.com/watch?v=mPhUHHbDSF0

    Obeťou neľútostnej informačnej vojny proti Slavianom sa stala aj Svetlana Žarnikova – jedna z najväčších odborníkov na indické Védy a informácie, ktoré obsahujú o Slovanoch, teda o skutočnom pôvode védickej Kultúry:

    https://www.youtube.com/watch?v=NXc5AyKvikQ&list=PLbvR7_TV_kwF7DH28g5GOWqKOMqjOpq6W

    Likvidácii neušiel ani Sergej Danilov, ktorý nám priniesol ohromné množstvo poznania – avšak oficiálne nekompatibilného s kresťanským pohľadom na minulosť a dejiny:

    https://www.youtube.com/watch?v=QKysNGENwZw

    Náš smutný zoznam uzavrieme poslednou obeťou informačnej vojny proti nám – Michailom Zadornovom, ktorý zomrel v novembri 2017. Určite poznáte jeho filmy o Ruirkovi a Olegovi:

    O Zadornovovi boli rýchlo rozšírené fámy, že na smrteľnej posteli sa vyspovedal popovi a zmieril sa s RPC. Tu len doplňme informáciu z okruhu jeho najbližších a tých ktorí ho dobre poznali. Posledné dva týždne svojho života PRELEŽAL V KÓME. V žiadnom prípade na žiadne kresťanstvo neprestúpil. Škoda že už sám nemôže okomentovať túto kresťanskú kačicu. Určite by to stálo zato…

    Pred akýmkoľvek spoločným uzáverom a informáciou, ktorá by mala pre nás z osudov týchto veľkých ľudí vyplynúť si uveďme jeden príklad nielen z minulých, smutne známych deväťdesiatych rokov.

    Proces registrácie patentov v deväťdesiatych rokoch v Ruskej federácii bol principiálne takýto. Naivný a čestný človek niečo vymyslel a prišiel to na patentový úrad oficiálne nahlásiť ako svoj patent. Tu hneď narazil na úradníka, ktorý od neho prevzal všetky podklady a povedal mu, aby prišiel o 3 mesiace. Naivný vynálezca odišiel a radostne čakal na uzavretie preverovacieho procesu. Keď nastal deň „D“ vstúpil do úradu, a tu… sa dozvedel, že jeho žiadosť o patent nemôžu registrovať, lebo akousi zhodou okolností presne toto isté si pred 1 a pol mesiacom patentoval akýsi pán Abrahám Zuckermann v Austrálii… Takto sa deväťdesiate roky stali činorodými pre vyvolených vynálezcov mimo Ruska, ale v Rusku sa Rusom akosi nič nepodarilo vymyslieť. Nemožno povedať, že tento stav by bol dnes kardinálne iný…

    Ak na Slovensku počujeme priezviská ako Mižigar, Čonka a podobne hneď je každému jasné, o akých „Slovákov“ ide. Napríklad ak Sandokan Čonka čosi „počaroval“ vo Veľkej Británii, tak kriminálna štatistika hneď ukázala, že Slovák S.Č. čosi v Británii vyparatil. Čo sme to za ľudia… veď Slovák ako Slovák. A keďže tu máme viac ako 1 milión Cigánov, Slovákov čaká ešte nejeden zážitok.

    V každom národe existuje vlastná národná múdrosť o tom, čo z toho-ktorého priezviska vyplýva. Ak v Rusku poviete Piakin/Biakin, tak hneď je jasné, že to je z tej istej domény ako Šalamún, Abrahám, Jozua, Izák… a tak ďalej. Takýto ľudia nepatria medzi neinformovaných – veď nie nadarmo získal aj spomenutý pán Zuckermann nejeden patent v Austrálii. A keď medzi nich patrí aj D. Trump…

    Aký môže byť problém niečo „geniálne“ predpovedať? Veď to je iba interná záležitosť. A nezabúdajme, že okrem toho patria aj k Jezuitom.

    A už vôbec je veľkou módou byť Putinovým poradcom. Našincom pravdepodobne nie je známe, aké problémy v súčasnosti rieši Putin so svojimi „poradcami“. Načrtnime si teda jeden veľký, ktorý už – tak či onak – bude musieť Putin vyriešiť najneskôr na budúci rok.

    V časoch veselej privatizácie v deväťdesiatych rokoch vyviezli „podnikatelia“ z Ruska viac ako DVA TRILIÓNY dolárov – a poukladali si ich v západných bankách. Putinova skupina už dávno tlačí na to, aby tieto peniaze vrátili domov, ale iba nedávno vysvitlo, že medzi týchto „podnikateľov“ patrí v podstate celá politická elita Ruska – vrátane členov vlády. A to dostalo Putina a jeho skupinu do komplikovanej situácie – veď ako možno veriť tým, ktorí majú svoje majetky na Západe? Akú skutočne proruskú politiku môžu robiť?

    Aby sme mohli trochu viac pochopiť tento problém pripomeňme si, že už veľký demokrat Gorbačov si so sebou do USA odviezol aj 200 miliárd USD na „svojom“ účte… veď si zalúžil(?). Keď zomrel predchádzajúci patriarcha RPC Alexej v Moskve, tak okrem iného ostali v jeho pozostalosti na účte 4 miliardy dolárov. No a o aktuálnom je známe, že už teraz má niekoľkonásobne viac… žeby preto sa tento „Duchovný vodca“ pravoslávnch kresťanov vozil v pancierovanom aute?

    Situácia sa skomplikovala ešte viac. USA dali všetkým ruským „sporiteľom“ v západných bankách tohto roku vedieť, že buď si svoje aktíva do určitého termínu vyvezú, alebo budú musieť začať robiť pre USA. Teda presnejšie v záujme USA – čo znamená proti Rusku. Situácia v Rusku je na pokraji veľkého problému… teda okrem tých vecí, ktoré sú všeobecne známe.

    Situácia však nie je bezvýchodisková. Putinovi sa podarilo znovu naštartovať vojensko-priemyselný komplex Ruska. Znamená to, že všetko od nákupu surovín po predaj vojenskej techniky armáde sa odohráva za vnútorné ceny nezávislé od dolára. Aj v prípade otvoreného vojenského konfliktu armáda dokáže Rusko ubrániť… ale čo bude robiť jeho legitímna vláda?

    Teda môžeme všetko zosumarizovať. Naozaj veľkí ľudia – Človekovia – priniesli v minulosti obrovský koláč Poznania. Tu nesporne patria všetci nami vymenovaní. Cena za túto prinesenú informáciu však bola ich smrť. Jedno však majú spoločné – všetci nakoniec skončili pri VÉDICKOM SLAVIANSTVE. Teda tak, tento druh poznania je pre služobníkov GP naozaj nebezpečný. Dokonca tak, že ich môžeme označiť za Globálny Korektor.

    A tu prišli všakovakí rabíni Piakinovia/Biakinovia, Zaznobinovia, Jefimovovia a ďalší, ktorí na obrovský koláč Poznania – priniesol ho pred nimi Globálny Korektor – postavili svoje farebné, pekné sviečočky a tvária sa, že aj koláč pod sviečočkami je ich zásluha.

    Informačná vojna je vojna a každá vojna prináša obete na životoch. Nikto však nezabíja tých, ktorí nepredstavujú hrozbu pre Systém – a sviečočky sú naozaj peknou dekoráciou.

    Záverom treba zdôrazniť, že informácia prinášaná aj nositeľmi farebných sviečočiek nie je zlá – len všetko treba prepúšťať cez filter Zdravomyslia. Problém je v niečom inom. Takéto zdroje budú prinášať minimálne 90% správnych vecí – ale ako človek bez návyku pracovať na svojom vlastnom Duchovnom vývoji zistí, kedy mu „servírujú“ z oných zvyšných 10%? A tých 10% určite príde v rozhodujúcej chvíli, ktorú však ovečky sotva postrehnú. Posledných 15 sekúnd života po odpojení od Matrixu bude žalostne neskoro.

    1.12.2017

  • V USA OBJAVILI „KRITICKÝ NEDOSTATOK“ ARMATY

    Hoci naším cieľom nie je prinášanie horúcich aktualít hoci aj z vojenského prostredia, niektorým správam sa nedá odolať. Jednou z takých je aj „objav“ amerických špecialistov na tankovú techniku, ktorý naozaj nepotrebuje komentár. Veríme že pobaví aj vás:

    V USA pozorne sledujú zmeny v ruskej armáde a starostlivo analyzujú všetky vystúpenia dôležitých osôb, ktoré sú s touto oblasťou spojené. Avšak niekedy prichádzajú k naozaj neočakávaným uzáverom.

    Zástupca predsedu vlády Ruskej Federácie Dmitrij Rogozin poskytol rozhovor programu NÁZOR, ktorý je vysielaný na kanály Россия 24. V rozhovore porozprával o štátnom zbrojnom programe na roky 2018-2027. Okrem iného spomenul aj sériové dodávky tankov T-14 vyrábaných na platforme ARMATA.

    Foto: tvc.ru

    Toto vyhlásenie vzbudilo záujem u populárneho autora žurnálu The National Interest Dave Majumdara, ktorý sa o vyhlásení Rogorzina porozprával s pracovníkom Centra vojensko-námornej analýzy Michaelom Kofmanom. V tomto rozhovore Američania objavili kritický nedostatok najnovších ruských tankov, ktorý mení na „NIE“ všetky výdobytky Armaty. Ale o všetkom pekne poporiadku.

    Američania najskôr obrátili svoju pozornosť na termín „sériová výroba“. Michael Kofman autoritatívne oznámil, že sériová výroba a masová výroba sú pre Rusko dve rozdielne veci, a že T-14 sa bude vyrábať práve sériovo, t.j. nie v množstvách, v akých sa vyrábali tanky za ZSSR.

    Okrem iného, dnes je pravdepodobnosť vedenia otvorených bojových operácií s frontami dlhými tisícky kilometrov považovaná za veľmi nízku. A pre lokálne bojové operácie Rusko nepotrebuje desiatky tisíc tankov.

    Pravda, expert je presvedčený, že nemá význam vyrábať tisícky kusov T-14, pretože tank má jeden konštrukčne neodstrániteľný nedostatok – neobývateľnú vežu.

    Foto: nationalinterest.org

    Kofman predpokladá, že veliteľ tanku musí mať možnosť vysunúť sa z otvoru na vrchole veže tanku, aby sa z výšky mohol pozrieť na bojové pole, a teda že ani jeden tankista pri zdravom rozume sa nebude spoliehať iba na pozorovacie prístroje, pretože tieto môžu byť v boji zničené. Avšak o perspektíve zničenia veliteľa tanku, ktorý po pás vytŕča z otvoru na vrchole veže sa americký analytik nezmienil.

    Američania sa takýmto spôsobom snažia presvedčiť samých seba, že najnovší ruský tank ak by aj bol vyrobený, tak len veľmi málo kusov. A ak nie málo, tak on aj tak bude k ničomu. Ale tak či onak, takéto útoky sú s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolané nie nedostatkami Armaty, ale uvedomením si toho faktu, že výroba tankov v USA fakticky neexistuje, a že nekonečné modernizácie variantov M-1 Abrams nezmenia tridsať rokov starý tank na nový.

    Grigorij Aždanin

    ZDROJ

    30.11.2017

  • SLOVIENI

    Tému samonázvu našich Predkov Slovienov už nepovažujeme za zmysluplné rozvíjať v tom zmysle, že by sme chceli polemizovať s kastou Slovenov o ich obľúbenom samonázve. Tu sa očividne postačí odvolať na pravidlo nazvané po známom členovi Americkej akadémie vied Jamesovi. Veď šváb bývajúci v počítači v skutočnosti nevie, čo to počítač naozaj je. A Slovieni aj Sloveni existujú – oba egregory sú aktívne. Akurát že prvý desiatky tisíc rokov, druhý maximálne ak 200-300 rokov. Teda ako hovorí príslovie: Kto chce kam, pomôžme mu tam.

    Ako nemá význam polemizovať s ožranom o jeho stave, tak nemá význam s členmi kasty Slovenov polemizovať o nich samých. Veď je to ostatne ich vec, čím chcú byť. Vybrali si – majú čo chceli. Nás sa to však ani v najmenšom netýka.

    K téme sa vraciame z iných dôvodov. Naša spriatelená stránka SLOVѢNI z Facebooku nám dodala zaujímavé materiály druhu, ktorý vždy stojí za to zverejniť, čo aj týmto realizujeme. Ide nám skôr o to, aby sme našim zdravomysliacim čitateľom tieto materiály tiež sprístupnili. Niektorí z vás sú stále – z takých či onakých dôvodov – pod paľbou pseudoargumentov Slovenov, ktorú – z takých či onakých dôvodov – nemôžete úplne prehliadnuť.

    K téme sme sa – z nášho pohľadu dostatočne – vyjadrili aj v knihe Staroslovienska Bukvica. V skutočnosti je pravda, že výraz „Sloven“ možno v historickej literatúre nájsť. Ide však iba o – z pohľadu dejín – nové zmienky. Veď ani oficiálna veda NEPOPIERA, že na našom území sa v minulosti používala STAROSLOVIENSKA BUKVICA. Hoci jej autorstvo pripisujú misii bratov Cyrila a Metoda na Veľkej Morave v rokoch 863/64 až 885, môžeme tieto konkrétne časové údaje brať ako hodnoverne dokázané. Jednému z bratov – Cyrilovi/Konštantínovi zvanom Filozof – sa pripisuje aj autorstvo úvodnej básne k evanjeliu – PROGLAS. Bukvicový zápis vyzerá ПРОГЛАСЪ a v najmladšom písme – Hlaholike – vyzerá ⰒⰓⰑⰃⰎⰀⰔ.

    Ak teda jednoducho iba nahliadneme do tejto básne – úvodu do evanjelií – hneď v úvodných slohách nájdeme zaujímavé informácie. Cyril sa obracia menovite k SLOVIENOM a odvoláva sa aj na jemu aktuálne SIEDME TISÍCROČIE. Okrem toho že píše Slovienom aj týmto písomne potvrdzuje, že na našom území sa v tom čase používal védický Koľadov Dar.

    Teda ešte v deviatom storočí n.l. Cyril a Metod nepochybovali, že prišli k SLOVIENOM. Ak by im to Sloveni chceli vyhovoriť, odporúčame im ich kontaktovať priamo. Ak dostanú od nich inú odpoveď – stačí mailom – radi ju uverejníme. Bol by to naozaj pádny dôkaz. Čosi nám však napovedá, že nám nemajú a ani nebudú mať – v podobe dôkazov – čo dodať.

    Keď sa „nedarí“ vymazať Starosloviensku Bukvicu, Cyrila a Metoda a Proglas z dejinných záznamov, tak prichádza druhá vlna argumentov v podobe vyfabrikovaného tvrdenia, že „aj tak nikto nevie, ako sa čítalo „Ѣ“ (Jať)“; z čoho však im automaticky vyplýva, že sa čítalo ako „E“ alebo „Ä“. Teda takto, na jednej strane „nikto nevie“, na druhej strane „oni vedia“…

    Starosloviensku Bukvicu nevynašli Cyril a Metod, je to zjednodušená Svätoruská Bukvica (je ňou napísaná napríklad Velesova Kniha) a existuje oveľa dlhšie ako kresťanstvo. Vo Vatikánskom archíve je napríklad uložená písomná dohoda medzi Vatikánom a Chorvátmi – ktorí ako prví zo Slovanov prestúpili na kresťanstvo – a je napísaná aj „slovanskými písmenami“. Problém Slovenov je „iba“ v tom, že pochádza z roku 650 n.l.

    V súvislosti so spomenutou Velesovou knihou by sme radi pripomenuli požiar druhej najväčšej knižnice sveta v Moskve, kde zhoreli materiálne dôkazy jej existencie. A tu sa rýchlo dostávame do pozície, že nemôžeme predložiť dôkazy jej existencie. Všetko je už prístupné iba v kópiách, ale sú to už iba kópie… komu je to výhodné?

    Keď sa teda „nedarí“ vymazať Jať z Proglasu, tak tvrdia, že sa nečíta ako „IE“. Ale to už nemožno nazvať inak ako hrubá nevedomosť a čo sa týka argumentácie sa dostávame k už spomenutému ožranovi…

    Akosi nám chýba presná informácia kedy a za akých okolností došlo na našom území k odstráneniu Staroslovienskej Bukvice a zámene za latinku. Tento štandardný krok – odstránenie Obrazového písomného systému a jeho zámena za bezobraznú latinku – postupne použili u všetkých bielych národov. Čin však – minimálne v našom prípade – neodškriepiteľne nastal, pretože za Veľkej Moravy tu bola naša Staroslovienska Bukvica a dnes tu máme cudziu latinku.

    Dôkazom existencie iného jazyka sú aj dodnes existujúce nárečia. Ľud vždy zotrvačne vzdoroval núteným zmenám v jazyku, teda cudzinci si vytvárali „jazyk elity“ – samozrejme „správny a spisovný“ – a jazyk „nedvižnej masy“ bol jazykom „druhej triedy“ obyvateľstva. Ten istý princíp použili aj pri odstraňovaní nášho pôvodného oblečenia – krojov a s nimi celej našej starobylej Kultúry. A tak dodnes máme „odborné“ jazykovedné ústavy (nič na veci nemení, že ho nazvali podľa Ľudovíta Štúra), aktuálnu módu (samozrejme zo zahraničia) a podobne. Teda – inými slovami – Matrix.

    Napriek všetkým snahám zvuk „IE“ je aj v našom súčasnom jazyku stále silne zastúpený. A čo sa týka „zabudnutia“ na Jať – je to naozaj argument iba pre nevedomcov. Staroslovienska Bukvica je – hoci v značne oklieštenej podobe – používaná v Rusku dodnes. Samotné Jať síce odobrali boľševici pri poslednej reforme Bukvice r. 1918, ale zvuk „IE“ aj tak národ „preniesol“ do dnešného „E“. Ak totiž v ruštine chceme vysloviť latinské „E“, tak to musíme napísať obráteným „E“, teda „Э“. Inak ho každý Rus prečíta ako „IE“.

    Jať síce Boľševici z Bukvice odobrali, ale Bielogvardejci, ktorí museli utiecť do exilu – najviac do Francúzska – ho používajú DODNES. Dodnes si vydávajú časopisy a iné písomnosti, kde JAŤ jednoducho je.

    Teda argument „nikto nevie ako sa Jať čítalo“ patrí do ríše NEVEDOMOSTI, alebo inak aj rozprávok.

    A aby sme neostali iba na slovách, nahliadnime do dobového šlabikára z roku 1692. Zostavil ho Karion Istomin s rytinami L. Bunina:

    Najskôr sa precvičme v Bukvici a sami si prečítajme rok vydania. V spodnej časti úvodnej stránky je uvedený aj rok vydania. Vyberme si teda túto spodnú časť:

    Prepíšme si rok vydania samostatne: ҂АХЧВ. Znak pred číslami mení „1“ na „1000“, teda – ak použijeme plagát z knihy Staroslovienska Bukvica – dostaneme rok vydania: 1692. Text uvádza aj mesiac: marec. Šlabikár bol vydaný v Moskve. Pretože vyšiel približne tri desaťročia po krvavej cirkevnej reforme Gréka Nikona, neudáva už Letopočet podľa Koľadu, ale iba kresťanský.

    Odbočme a povedzme si, že pri tejto krutej reforme (akosi nevieme o žiadnych nekrvavých kresťanských krsteniach a reformách v minulosti) bolo umučených a popravených vyše 2 milióny ľudí vrátane žien a detí. Pripomeňme si, že patriarcha Nikon dal príkaz prepísať vo všetkých bohoslužobných knihách pravoverných kresťanov (pravoverní preto, lebo r. 1054 nepristali na pápežovu úpravu, ktorou sa on, človek, vyhlásil za neomylného, a tak došlo k rozkolu na Východnú a Západnú kresťanskú cirkev) pôvodný text „pravoverná cirkev kresťanská“ na „pravoslávna cirkev kresťanská“. Pravoverní kresťania sa proti tomu postavili, pretože sa nepovažovali za pravoslávnych – tými boli vždy Staroverci, pohania, ktorí nikdy neboli kresťanmi. Zdôraznime, že POHANIA nie sú JAZYČNÍCI. Reakcia cára – už prozápadného Romanova – nedala na seba dlho čakať. Armáda robila nájazdy do osád Pravoverných kresťanov. Všetkých obyvateľov pochytali – vrátane žien a detí – a zatvárali do kostolov. Potom dvere zvonku zablokovali a kostoly podpaľovali. Následne rozšírili fámu, že Pravoverní kresťania – ktorí sa držia najstaršej vôbec existujúcej verzie kresťanstva na Zemi – sa sami zapaľujú(?!). Podotknime, že samovražda je pre všetky kresťanské smery HRIECH. Navyše ich začali nazývať ROZKOĽNÍKMI – hoci oni nijaký rozkol nikdy neorganizovali.

    Pravoslávna cirkev Starovercov Staroobradníkov podporila a tiež sa postavila proti, pretože NIKDY NEBOLA KRESŤANSKOU. Aj proti nim nastúpila cárska moc so všetkou svojou silou. Pretože však u nás je pradávna tradícia používať oheň pri oslavách a aj mŕtvych pálime, tak jeden kresťanský pop usúdil, že ak by Starovercov pálili, tak by sa mohli dostať do „ich besovského Irija“. Starovercov teda začali zaživa narážať na koly vedľa osád – rovnako aj ženy a deti. Odvtedy sa používa výraz „kolonáda“, ktorý pôvodne označoval rady kolov s narazenými Starovercami vedľa osád.

    Následkom toho začali Pravoverní kresťania – STAROOBRADNÍCI – utekať, pretože im hrozila fyzická likvidácia. Vznikali aj povstania, ale prevaha štátnej moci bola už neúmerná. Rovnako na ich podporu spolu s nimi povstali aj Staroverci, ktorí tiež museli utekať. Na západe utekali aj do Rakúsko-Uhorska, na východe na Sibír. Príznačné je, že Staroobradníci aj Staroverci zakladali spolu nové osady v bezpečnej vzdialenosti od cárskeho prenasledovania, pričom v nich naďalej žili spolu obe viery – pôvodní kresťania aj pohania. Vo všetkom – okrem vecí Viery – si vždy navzájom pomáhali. Tieto dobré vzťahy trvajú dodnes.

    Podotknime, že tohto roku hlava Pravovernej cirkvi (Staroobradníkov) už minimálne DVAKRÁT oficiálne navštívil prezidenta Putina v Kremli. Z pohľadu RPC (novodobej, Grékom Nikonom reformovanej kresťanskej cirkvi) je to to isté, ako keby Putin prijal hlavu Starovercov, otca Alexandra. Časy sa nezadržateľne menia a Putin patrí k tým, ktorí vedia o čo ide… druhá strana však nerada prehráva.

    Existuje veľa osád, ktoré takto vznikli. U nás napríklad Važec, Vernár, Telgárt, Šumiac – ale dodnes sú stopy viditeľné na Horehroní či na Dolnom Spiši (okres Gelnica) a inde. V starých kronikách sú aj zmienky o Starovercoch – my vieme že prichádzali spolu so Staroobradníkmi, kresťanmi – ktorí sú dnes z neznalosti označovaní ako kresťania tiež.

    Pre nás je zaujímavá 36. strana Bukvára (Šlabikára):

    Určite nie je problém v hornej časti strany nájsť výslovnosť JAŤ napísanú v zrozumiteľnej forme: „IE“. Z príkladov na stránke však vidíme, že JAŤ sa používalo v oveľa väčšom rozsahu ako si dnes uvedomujeme. Okrem prípadov priamej výslovnosti „IE“ sa v jazyku Sloviene JAŤ vyskytovalo vo väčšine slov, v ktorých je použitá mäkká slabika s „E“ na konci. Veď my dnes ani nevieme, prečo napríklad vyslovíme mäkko „DEDO“, „DESAŤ“ ale tvrdo „DEŠTRUKCIA“, „DEMOLÁCIA“ a podobne. Odpoveďˇ je v našom pôvodnom jazyku a jeho pôvodnom písomnom systéme.

    Pridajme teda ešte niekoľko príkladov z tejto strany šlabikára z roku 1692:

    ЛѢСЪ (les); ПѢНА (pena); ѢДУ (idem (na voze)); СѢНО (seno), СЛѢДЪ (stopa), ХРѢНЪ (chren), v texte pod obrázkami nachádzame napríklad slová a výrazy: ѢХАТИ, НАЧАЛѢ, ТѢЛЕСИ, ГЛАГОЛѢ, ЧЕЛОВѢЧЕ a iné.

    Ďalej na 7. strane pod bukvicou „B“ (V) sú tiež slová s JAŤ: ВѢТРЪ, ВѢДИ, СЛОЗѢ, ВѢКУ;

    Na 8. strane pod bukvicou „Г“ nájdeme v texte pod obrázkami: СЛОЗѢХ РѢЧЬ, РАЗУМѢЙ, В ПРАВДѢ, ЗДѢ, ДОБРѢ, ИЗВѢЩАѦЙ, ГРѢХОВНО, ДОЛѢ, СМОТРѢТИ, ИМѢТИ, ГРОБѢ;

    V podstate poľahky zistíme, že JAŤ sa veľmi široko používalo, pretože ho nájdeme v slovách a výrazoch v podstate na každej strane Bukvára (Šlabikára). A stačí sa len trochu pozrieť na slová s JAŤ a hneď vidíme, že aj v slovenčine DODNES na mieste JAŤ máme buď dvojhlásku „IE“, alebo je slabika vyslovovaná MÄKKO. AK TO SÚ NÁHODY, tak potom ich je veľmi veľa. My však vieme, že náhody neexistujú, pretože všetko vo Vesmíre sa riadi kauzálnou reťazou – každá príčina spôsobí špecifický účinok.

    Nerobme si nádeje, že Sloveni príjmu aj tieto dôkazy, ale určite pomôžu vám. Ale ak pre nich je jedno, či JAŤ čítajú ako „IE“, „E“ alebo „Ä“ tak im proste navrhnite, aby vo všetkých slovách, kde dnes máme „IE“ alebo proste mäkko vyslovovanú slabiku s „E“ na konci jednoducho používali „E“ alebo „Ä“. Veď ak to bolo jedno kedysi, tak o to skôr by to malo byť jedno dnes. A potom sa možno ukáže, že ich argumentácia sa v skutočnosti týka iba jedného jediného slova: SLOVENI. A tu sme už pri dehonestujúcom výklade významu slova, ktorý očividne pretláča C. Hromník. On sám dobre vie anglicky a nemôže nevedieť, čo slovo „SLOVEN“ v angličtine znamená. Ale o tom sme už tiež písali.

    26.11.2017

  • JEMELIN VEČER 2017

    V sobotu 18.11.2017 sme mali možnosť navštíviť ďalší koncert Nikolaja Jemelina na Slovensku. Určite môžeme povedať, že také niečo sa nedá opísať slovami ani videom. To neskutočne mocné fluidum, ktoré sa priam valí z pódia treba jednoducho zažiť. A tento zážitok stál zato.

    Koncert uviedla detská skupina Rodina, ktorá si nacvičila a zaspievala Nikolajovu pieseň venovanú ruským výsadkovým jednotkám. U nás ju ľudovo nazývame RUKAVA:

    Sme veľmi radi, že na takého – nepopierateľne slovanské – akcie prichádzajú aj mladí ľudia a ľudia v ľudových krojoch. Dnešné kroje sú bohužiaľ zdobené už iba nič neznamenajúcimi, dekoratívno-estetickými módnymi prvkami. Preto prvky skutočne autentickej Kultúry našich Predkov naozaj potešia – spolu s mládežou, ktorá ich nosí. Ale najmä ide o to, že VIEME ČO ZNAMENAJÚ!

    SLÁVA RODU!

    25.11.2017

  • STALINGRADSKÁ BITKA

    V nedeľu 19. novembra 2017 si pripomíname 75 rokov od zahájenia grandiózneho protiútoku sovietskych vojsk v bitke pod Stalingradom, ktorý nakoniec viedol k porážke nemeckých, rumunských a talianskych armád. Táto veľká porážka znamenala zahájenie aktívnej etapy vo vedení vojenských operácií v Druhej svetovej vojne, ktoré vyústili v definitívnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov. Či sa to u nás niektorým skupinám páči alebo nie, toľko „ospevovaný“ Slovenský štát bol spojencom nacistického Nemecka.

    Tanky 64 armády na prístupoch k Stalingradu (© RIA Novosti, G. Lipskerov)

    PEKLO NA ZEMI

    Začiatku protiútoku sovietskych vojsk pod Stalingradom predchádzalo 75 dní druhej etapy obrany. Obrancovia mesta odolali tlaku štyroch nemeckých útokov. Od polovice septembra 1942 útočili na pozície 62. a 64. armády motorizované jednotky hitlerovcov bez prestávok, nemecké delostrelectvo metodicky premiešavalo zemou a betónom celé štvrte. Nepriateľovi sa však aj tak nepodarilo obsadiť centrálnu časť mesta, a to nehľadiac na päťnásobnú prevahu síl a zbraní.

    „Stalingrad to je peklo na zemi, Červený Verdun s novou výzbrojou. Útočíme každý deň. Ak sa nám ráno podarí obsadiť 20 metrov, tak večer ich Rusi od nás vezmú nazad“ – písal domov jeden z vojakov Wehrmachtu.

    Snajperi (© RIA Novosti, G. Zeľma)

    Hitler bol rozhorčený a žiadal od generálov znovu a znovu vrhať do útoku unavené jednotky. Do posledného, už štvrtého útoku v jeseni zaútočilo na mesto päť pechotných a dve tankové divízie. Ale vykrvácaná, na tri časti rozbitá 62. armáda Vasilija Čujkova neustúpila ani o meter. V strede novembra boli Nemci na celom fronte zastavení, čím boli vynútení prejsť k obrane a zakopať sa. Celkovo sa o „steny“ Stalingradu rozbilo viac ako 1 000 nemeckých tankov, okolo 1 400 lietadiel, 2 000 kusov vojenskej techniky a mínometov. Wehrmacht stratil 700 tisíc vojakov a dôstojníkov, ktorí boli zabití alebo padli do zajatia.

    „Spomienky na mier“. Stalingrad, 1943 (© RIA Novosti, J. Riumkin)

    OPERÁCIA URÁN

    Sovietske velenie rýchlo vyhodnotilo situáciu a rozhodlo sa nedať nepriateľovi čas na oddych a zasadiť zdrvujúci odvetný úder. Plán bol vypracovaný pod vedením armádneho generála G. Žukova a generálplukovníka A. Vasilievskeho. Operácia dostala kódový názov „URÁN“.

    Stalingradská bitka ©Инфографика

    Na tento účel sa v stalingradskom smere sústredilo mohutné zoskupenie vojsk Juhozápadného, Donského, Stalingradského a Voronežského frontu, ktoré boli narýchlo posilnené motorizovanými jednotkami z rezerv. Tu patrilo viac ako milión vojakov, 15 tisíc kusov bojovej techniky a mínometov, približne 2 tisíc lietadiel, 1,5 tisíc tankov a samohybných diel.

    Boje na prístupoch k Stalingradu, 1942 (© RIA Novosti, G. Zeľma)

    Z operatívneho pohľadu sa v novembri 1942 na prístupoch k Stalingradu vytvorila nie veľmi výhodná situácia. Útokom unavení Nemci stiahli k mestu svoje najlepšie úderné jednotky, pričom krídla „zakryli“ slabými rumunskými a talianskymi divíziami. A práve na tieto boli zacielené mohutné údery hlavných síl Juhozápadného a Stalingradského frontu, ktoré zaútočil z dvoch smerov. Ako odrazové mostíky pre útoky boli vybrané rajóny Serafimoviča a Kletskej (severozápadne od Stalingradu), ako aj oblasť Sarpinských jazier južne od mesta.

    Do útoku vstúpili prvé vojská Juhozápadného frontu pod velením generálplukovníka Nikolaja Vatunina a jednotky Donského frontu. Úderom do ľavého krídla nemeckého zoskupenia zo severu prebili obranu 3. rumunskej armády a za deň sa vklinili do nepriateľského zoskupenia v hĺbke 35 kilometrov. Ďalší deň nastúpili z juhovýchodu do útoku strelecké divízie Stalingradského frontu pod velením generálplukovníka Andreja Jeremenka, ktoré hneď rozbili pozície 4. rumunskej armády a prebili sa do tylu v hĺbke 30 kilometrov. Rumunské zákopy boli pred útokom „opracovávané“ asi 80 minút sovietskym delostrelectvom.

    „Zarmútení a zmätení sme nespúšťali oči z našich štábnych máp“ – písal dôstojník nemeckého armádneho zboru – „boli na nich zakreslené mastné červené čiary a šípky, ktoré znamenali smery mnohých útokov protivníka, jeho obchvatové manévre, miesta prienikov. V žiadnych našich predtuchách a myšlienkach sme nepripúšťali možnosť takejto hroznej katastrofy!“

    Po zmietnutí krídel protivníka nasmerovalo sovietske velenie úderné päste Juhozápadného a Stalingradského frontu smerom jeden naproti druhému. Dvadsiateho druhého novembra získal 26. tankový zbor most cez Don a obsadil Kalač, umiestený hneď „za chrbtom“ 6. nemeckej armády a jednotkami 4. tankovej. Za niekoľko dní sa na hrdle 300 tisícového nemeckého úderného zoskupenia zomkli železné kliešte sovietskych zoskupení. V „kotle“ sa ocitlo 22 nemeckých divízií a viac ako 160 samostatných jednotiek. Tridsiateho novembra bola ich blokácia uzavretá.

    Pouličné boje v Stalingrade, 1942 (© RIA Novosti, G. Zeľma)

    EFEKT KRUHU

    Obkolesené nemecké vojská zaberali plochu viac ako 1 500 štvorcových km. Obvod kruhu meral 174 km, zo severu na juh 35 km, zo západu na východ 43 km. Vonkajší front bol od obkoleseného kruhu vzdialený 170-250 km.

    Bez potravín, munície, teplého jedla a liekov mrzli vojaci a dôstojníci Paulusa v 30° mraze. Zomierali od hladu, zjedli v podstate všetky ťažné kone, lovili psov, mačky aj vtákov. Nehľadiac na očividnú bezvýchodiskovosť situácie, z Berlína prichádzali rozkazy „Držať sa do konca a nevzdávať sa!“.

    Nemci sa v decembri pokúšali zvnútra prebiť von pomocou zvlášť sformovanej skupiny armád „Don“ generálplukovníka Hermana Hotta, ktorá bola zostavená z 30 divízií. Zaútočila z oblasti osady Koteľnikovo. Možno by sa im to aj podarilo, ak by im v ceste nestála 122 tisícová 2. gardová armáda generálporučíka Radiona Malinovského, ktorá bola urýchlene prevelená z rezerv. Tanky Hotta nakoniec uviazli pri rieke Myškov a boli zastavené. Erich von Manstein, ktorý velil tejto operácii požiadal Hitlera, aby dovolil Paulusovi sa prebiť naproti Hottovi, ale odpoveďou bol zákaz. Führer vtedy ešte veril, že 6. armáde sa podarí nejako udržať Stalingrad.

    Sovietski vojaci a dôstojníci, ktorí zachvátili štáb Paulusa (© RIA Novosti, J. Riumkin)

    Vojská Donského frontu pod velením generála K. Rokossovského v januári/februári 1943 rozsekli obkolesenú skupinu na niekoľko častí a zničili ich. Poľný maršal Paulus a jeho generáli sa vzdali. Skupina vojsk generála Karla Streckera, ktorá pokračovala v odpore, bola zasiahnutá úderom sovietskeho delostrelectva z niekoľko tisíc diel a mínometov. Nemeckí vojaci a dôstojníci odhadzovali zbrane a vzdávali sa v skupinách. Do sovietskeho zajatia padlo 91 tisíc vojakov vrátane 2 500 dôstojníkov a 24 generálov.

    Celkovo bola počas stalingradského útoku zničená 6. armáda aj 4. tanková, 3. a 4. rumunská armáda a 8. talianska. Celkové straty protivníka dosiahli približne 1,5 milióna vojakov.

    Zajatí fašisti opúšťajú Stalingrad (© RIA Novosti, G. Zeľma)

    Zdroj

    19.11.2017

  • STAROVERCI

    Názov Staroverec je dnes veľmi často nesprávne chápaný. Základ názvu tvorí reliktný koreň „STAR“, ktorý – pri znalosti Staroslovienskej Bukvice – dešifrujeme ako ST+AR. Z Obrazov slov dostaneme SlovoTvrdo + AR. Príponu –ÁR používame ako indikátor, že ide o uchovanie, ochránenie toho, čo je pred samotnou príponou (lek-ÁR, mur-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…). V tomto prípade výraz hovorí, že ide o človeka, ktorý pevne (tvrdo) uchováva Slovo (t.j. Múdrosť). Uchovávať však môžeme iba to, čo sme najskôr nadobudli.

    Staroverec je teda človek, ktorý nadobudol Poznanie a uchováva ho. Preto VIERA je POZNANIE, v žiadnom prípade nie konfesia, t.j. náboženstvo. O aký druh Múdrosti (Poznania) ide, si môžeme niečo v krátkosti v tomto článku zopakovať – veď opakovanie je matkou Múdrosti. Starý teda v našom pôvodnom jazyku – staroslovienčine – neznamená vetchý, zošúverený vekom, ale Človeka, ktorý ovláda Poznanie a pevne sa ho drží. Je však pravidlom, že Múdrosť nadobudne ten, kto má už dostatok vlastných životných skúseností.

    Môžeme povedať, že dnes nám skôr ostali informácie z oblasti mýtov. Ale veda o mýtoch – mytológia – nie je až taká „neužitočná vymyslenina“, ako by sa neznalým mohlo zdať. Ba práve naopak. Je to zdroj veľmi cenných informácií – ak vieme ako oddeliť informačný šum od informačného obsahu. A práve preto dnes už mnohí veci znalí vedci nazývajú mytológiu koncentrovanou minulosťou. Majú pravdu.

    Mýtus je rozprávanie, ktoré odovzdáva predstavy našich Predkov o pôvode Sveta, prírodných javoch, o činoch slávnych Predkov. Najživšie zachytáva informácie podávané z hlbín vekov. Ak odstránime lživé nánosy, tak v jeho vnútri, jadre, ostane tá najčistejšia Pravda. Veď každý dobe pozná príslovie: niet dymu bez ohňa.

    Táto informácia je však podaná bez svedkov, bez údajov, ktoré sa dajú na danom stupni overiť. Vždy však môžeme zaujať postoj vedeckého bádateľa a povedať: predpokladajme, že… a to nás nasmeruje na cestu hľadania odpovedí.

    Na takýchto neľahkých bádateľských cestách neraz robíme chyby, strácame niť, ba často stúpame aj na tie isté hrable. Pokračujeme však napriek všetkému vpred, pretože za nás našu cestu nikto iný neprejde. Našou hlavnou pomôckou je najčastejšie intuícia, v takto získaných odpovediach je spravidla ukrytý hlavný význam.

    Každý z nás sa však nachádza na svojej vlastnej, špecifickej úrovni Duchovného vývoja. Ako neexistujú dvaja úplne rovnakí ľudia, tak neexistujú ani dva úplne identické rozsahy uvedomovania si. Uvedomenie si tej či onej skutočnosti bude vždy striktne závisieť od úrovne, na ktorú sa ten či onen subjekt vo svojej evolúcii dostal.

    Uvedomenie si je však to, čo nepotrebuje vysvetľovanie, je to vedenie bez sprostredkovateľov. A to, čo si už uvedomíme zohľadňuje skutočnosť alebo jej hranu takú, aká je. A táto skutočnosť môže mať množstvo názvov, ale jej podstata bude taká, aká je.

    Vo všeobecnosti nám učený svet ponúka vzorovú, etalónovú epochu minulosti – antickú grécku kultúru. Pred ňou však existoval všeobecný, védický časopriestor. Gréci sa dlho snažili dostať k základom védického poznania, čo opisujú mnohé príbehy z ich mytológie. Napríklad príbeh Ifigénie je opis použitia ľsti a klamu s cieľom ukradnúť a vyviezť védické poznatky. Táto operácia – dnes by sme mohli hovoriť o operácii špeciálnych služieb – sa im podarila. Ifigénia sa stala žricou Bohyne Artemis a jej brat Ares prebral otcov trón.

    Veľmi dobre je známy aj príbeh Argonautov. Ak odoberieme z opisu príbehu „dekoratívne“ pozadie, uvidíme záznam z výpravy gréckych špeciálnych jednotiek – vyjadrené dnešnými termínmi – ktorá mala za úlohu doniesť písomné zdroje poznania Árijcov. Nehľadali teda akési abstraktné „zlaté rúno“, ale proste a jednoducho „ZLATÉ RUNY“ – posvätné texty zapísané Runami. Ale nejde o hocijaké texty – sú to texty opisujúce ako vytvoriť funkčný kontakt s Vyšnými Silami.

    Vďaka krádeži týchto poznatkov sa Grékom podarilo vytvoriť a zostaviť ich Olymp – Panteón Bohov. Poznanie bolo však tak či onak získané pomocou pirátskych nájazdov a upravené pre ich podmienky a Svetonázor. Ale tak či onak – dnes je grécky panteón známy po celom svete.

    Achájska civilizácia sa začal búrlivo rozvíjať v 13. st. pred n.l. Achájci neboli Árijci a ich myšlienkové procesy – posudzovanie Sveta – rýchlo prestalo zodpovedať ohromnému územiu, ktoré svojimi lúpežnými nájazdami dobyli. A preto veľmi rýchlo nastal reálny problém – ako riadiť takýto ohromný priestor? Nutne potrebovali vytvoriť systém Bohov, ktorému by zodpovedala vlastná mytológia a nadväzne vlastná filozofia. Nemohli použiť mytológiu a filozofiu árijskú – ktorá stojí na Svedomí a Cti – bola pre nich čo do podstaty cudzia. Svoje však nemali nič.

    Ako možno riešiť takýto problém? Principiálne existujú vždy dve cesty – evolúcia alebo krádež cudzieho. Keďže všade okolo existovala pôvodne védická Kultúra – jednoducho z nej vykradli čo sa im podarilo a čo z toho bolo pre nich vhodné, to použili. Ale do rozmerov a mohutnosti pôvodnej védickej Kultúry už jednoducho dôjsť nemohli. Kópia nikdy nie je originál.

    Expanzia si teda vynútila „skopírovanie“ cudzích Božstiev a začlenenie ich do svojho Panteónu. Ilias a Odysea opisujú presne tento proces. Pomocou krádeže zostavená kópia však nikdy nefunguje tak, ako pôvodný originál – všetko Poznanie sa jednoducho nedá prevziať, a teda nevyhnutne ostali prázdne, „biele“ miesta, ktoré nevedeli čím zaplniť.

    Celková konštrukcia však bola už práceschopná, preto mechanizmus začal ako celok fungovať. Predtým sa Gréci dlho nemohli dostať k zdrojom poznania, ale víťazstvom v dlhotrvajúcej Trójskej vojne nakoniec získali prístup do priestoru, kde im vstúpiť predtým bránila práve Trója.

    Za príkladom Grékov nasledoval antický Rím. Tiež rýchlo prekročil hranice mestského štátu, stal sa najskôr republikou a potom impériom, ale nemal vlastnú koncepciu a systém Bohov. Veľmi rýchlo pred nimi nastal ten istý problém ako v minulosti u Grékov. Rím však expandoval ešte silnejšie a rýchlejšie ako kedysi Gréci – pre nich nastala situácia „už včera bolo neskoro“. Preto kompletne prevzali celý grécky Panteón, akurát trochu pozmenili mená Bohov. Do systému však zároveň „zakomponovali“ bombu s oneskoreným účinkom – kresťanstvo. Keď prišiel vhodný čas, toto veľmi rýchlo zničilo Rímske impérium.

    Rímsky Panteón nebol podložený Duchovnosťou. Je to ale logické vyvrcholenie toho, aký Obraz je uložený už v samotnom slove „ZÁPAD“. Žiadne slovo totiž nevzniklo len tak, náhodou, aj keď nie každé slovo v našom dnešnom jazyku je nášho pôvodu. Západ je však západom vo všetkých slovanských jazykoch. Je to opis presunu na západ – ZaPádom. Najskôr ukradli prví, od ich druhí, atď. Postupne sa strácali sakrálne významy až sa dostali úplne k západu. A zmiznutím zapadajúceho Slnka dochádza aj k pádu uvedomovania si sakrálnej podstaty. A Poznanie postupne upadá do stavu kómatického spánku.

    Ale ani dnes kraľujúca doktrína – kresťanstvo – sa nedostávalo k moci jednoducho. Ešte v 3.-4. storočí n.l. si silne konkurovalo s vtedy veľmi rozšíreným Mitraizmom – názov ktorého pochádza od mena Mitridat. Toto meno dostával podľa prastarej tradície v Pontskom kráľovstve najstarší syn, ktorý nastupoval na trón po otcovi. Druhý syn dostával meno Kristus – a vždy zaujímal miesto veľkňaza (v dnešnom ponímaní slova). Staré kroniky hovoria, že Mitridat prežil detstvo v horách u žrecov. Ovládal všetky vtedajšie jazyky, mal výšku 190 cm. Ovládal skryté poznanie, mal vysoké zasvätenie.

    Rímske légie, ktoré museli dlho a tvrdo bojovať v Pontskej vojne proti Mitridatovi, postupne prijímali Mitraizmus. A to v takej miere, že ešte vo 4. storočí nebolo jasné, či zvíťazí Kresťanstvo alebo Mitraizmus. Ale aj nakoniec víťazné Kresťanstvo prebralo mnohé z Mitraizmu. Veď už len slávnostný úbor pápeža sa dodnes volá MITRA.

    Teda mytológia nie je v žiadnom prípade samoúčelná zábavka pre prípad nudy. Ide o praktickú aplikáciu védického „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ako je zostavený mechanizmus vzťahov „hore“ (vo Svete Bohov), tak sa zrkadlí (odráža) v mysliach pospolitého ľudu. Veď nie náhodou tie isté védické, Hermetické spisy hovoria:

    Večnosť je odrazom Boha
    Vesmír je odrazom Večnosti
    Slnko je odrazom Vesmíru
    Človek je odrazom Slnka

    To len dnes vládnuce všeobecné bezvedomie – jeden z výsledkov matrixovej demokracie – umožňuje ľuďom prehliadať skutočný stav vecí a vnímať ich izolovane.

    O tom, aký je rozdiel medzi pôvodným védickým Svetoponímaním a jednou z jeho projekcií do daného priestoru, času a podmienok – dnešným Svetonázorom – si možno vytvoriť predstavu pomerne rýchlo. Základnými kategóriami vo védickom Svetoponímaní sú SVEDOMIE a ČESŤ. Obe tieto slová NEPOZNÁ aramejčina, teda semitský jazyk, ktorým bol napísaný pôvodný (prvý, zdrojový…) text toho, čo dnes Kresťanstvo prijíma ako svoj základný posvätný text – Bibliu, teda Starý a Nový Zákon. Ak nejaký národ nemá výrazy pre Svedomie a Česť znamená to, že tieto pojmy sú mu čo do podstaty cudzie. A ak sa objavujú v dnešných prekladoch Biblie znamená to iba to, že ide o upravené preklady. Nič viac.

    Traduje sa, že k nám kresťanstvo prišlo od Grékov – Cyrila a Metoda. Ak hovoríme o Grékoch, tak hovoríme v prvom rade o cudzincoch. Samotní Gréci označovali svoje územie – ktoré my dnes nie celkom korektne nazývame Gréckom – Helada. Ak sa prizrieme tomuto slovu, môžeme sa ľahko zorientovať o aký národ pôvodne ide.

    Ešte Mauro Orbini uvádza, že celú Európu kedysi obýval jeden národ – Slovania. To je v súlade s naším Poznaním – všetci ľudia bielej farby kože majú jeden spoločný pôvod. Teda aj tí, ktorých dnes oficiálne delia na Slovanov ako takých a „neslovanov ako takých“ – dnešných Škandinávcov. V slovanských jazykoch sa dodnes zachovali výrazy NEBO a NEBESIA. Nebo je tam, kde N(i)EtBOha, Nebesia je tam, kde NIEtBES(i)A. Tam, kde niet Boha je Peklo (t.j. Nebo), tam kde niet Besa sú Nebesia. Nejde teda o ekvivalentné výrazy. Výraz Nebo vyjadruje podstatu Duchovnej kategórie, výraz Peklo zase fyzickú realitu takéhoto druhu Vesmíru (od slova PIECŤ, teda tam, kde je horúco, ako keby sa tam PiEKLO). Už iba dodajme, že v pôvodnej, Staroslovienskej Bukvici sme používali JAŤ, t.j. zvuk „IE“, ktorý nám „starostlivo“ odstránili – ale zahladiť sa to nepodarilo. Chvalabohu.

    Grécka „zasľúbená zem“ sa tradične nazýva HELADA. O aký „vyvolený“ národ teda išlo, ak u Škandinávcov sa prevzatím prvej časti slova – „HEL“ – vytvoril dnes známy výraz „HELL“, t.j. Peklo a u Slovanov (dodnes ostalo v ruštine) bolo zase použitím druhej časti slova – „АД“ (AD) – vytvorené slovo s tým istým významom, t.j. Peklo?

    Aká mytológia, taký národ. Aké vzťahy hore, také sa prenášajú (odrážajú) nadol. Či si to uvedomujeme alebo nie, každý z nás koná podľa princípov, ktoré prevzal z neviditeľného Sveta mimo nás. Ak rešpektujeme Svedomie a Česť, je to prastará, védická Kultúra. Ak žijeme ľsťou a klamom – seba aj iných – tak je to odraz mytológie Sveta zdola, hoci môže k nej viesť aj „smerovacia tabuľa“ Olymp. Dnes nejde o to, ako ľudia navonok vyzerajú, v telách bielych ľudí žije všakovaká háveď. Ale veď sme o tom aj dostali mediálnu informáciu – načo nám dali film AVATAR?

    Tu vari iba malú poznámku. Duchovný a technokratický vývoj sú dve rozdielne a od seba vzájomne nezávislé veci. Technokrat nepoznajúci Svedomie a Česť nie je principiálne primitív. Ba práve naopak, môže ovládať – a v matrixovom svete okolo nás to aj jasne vidno – technológie, o ktorých sa nám ani nesníva. Ale sú to TECHNOLÓGIE, nie VÝVOJ DUCHA. Tým samozrejme netvrdíme, že človek na vysokom stupni vývoja Ducha je inak primitív. Kto môže pochopiť, ten vie o čom je reč.

    Teda mytológia je principiálne najdôležitejšou časťou nášho života. Je to ten referenčný systém, s ktorým sa každý z nás dennodenne porovnáva, resp. ktorým si overuje či činy, ktoré počas dňa robí sú „správne“ alebo „nesprávne“. Správne v jednom systéme hierarchie hodnôt je často nesprávne v inom hierarchickom systéme hodnôt. Svetlé Sily majú svoj, Svetlý systém hodnôt, Temné Sily zase svoj, Temný systém hodnôt. Ako hovorí príslovie: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čo posielame, to dostávame. Alebo môžeme použiť aj novozákonné prirovnanie: dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom dobré ovocie. Je to proste principiálne pravidlo.

    Tu si musíme vyjasniť veľmi dôležitú vec. My Slaviani sme nikdy nemali žiaden Panteón. Takto sa môžu o našom chápaní Svetlej Hierarchie vyjadrovať iba tí, ktorí čerpajú z cudzích zdrojov. Inými slovami, nie naši ľudia – cudzinci.

    Védická múdrosť hovorí, že ak nám niekto ponúka na výber dve možnosti, tak správna je určite tá tretia. A tak nám ponúkajú na výber formáty štýlu náboženstvo a ateizmus, jednobožstvo a mnohobožstvo a podobné „technológie“ riadenia myslí. Ak siahneme do učenia tibetskej Šambaly zistíme, že už Tibeťania rozlišujú ateizmus, teizmus a neteizmus. Ateisti sú principiálne nihilisti – veriaci jedine a výhradne v existenciu matérie, ako základu všetkého bytia. Teisti sú tí, ktorí všetko bytie odvodzujú od „Theos“, t.j. Boha. Principiálne by to nebol problém, ten je ale dnes v tom, že dnešné náboženstvá sú zostavené tak, že vychovávajú z ľudí – svojich ovečiek – RABOV. A to už je porušenie Konu Stvoriteľa. Teizmus sa dá ľahko rozpoznať podľa toho, že v ňom existuje vyhradená skupina ľudí s patričným vzdelaním – teológov – ktorí si vyhradili výsostné právo komunikovať s Bohom. Ostatní – laici – nemajú na priamu komunikáciu s Vyšnými Silami „licenciu“.

    Neteisti sú tí – skupina, na ktorú demokracia „zabudla“ – ktorí uznávajú existenciu Vyšných Síl, ale zároveň neuznávajú potrebu vyštudovaného teológa-sprostredkovateľa pre komunikáciu s nimi. Najčastejšie sú schopní s nimi komunikovať sami. Tu patrí Stará Viera, tibetská Šambala a podobné systémy, jasnovidci, extrasenzori, proroci, prírodní liečitelia a podobní. Druh, t.j. frekvencia energií, s ktorými komunikujú však závisí od výšky ich evolučného vývoja.

    Ďalší okruh „delenia“ je jednobožstvo a mnohobožstvo. Zdanlivo jasná problematika – ale chyba lávky. Jednobožstvo uznáva iba jediného Boha, ktorý má – spravidla – svoj vyvolený národ a všetky podoby iných Vyšných Síl sú spravidla považované za diabolstvo. Toto je typické pre dnešné náboženstvá.

    Druhou podobou je mnohobožstvo. Je „vynálezom“ Grékov a systém je typický tým, že každý z Bohov má svoje vlastné „záujmy“ a neraz medzi sebou aj bojujú, okrádajú sa, spia a podobne. Ako hore, tak dole, teda nečudo, že podľa toho sa správajú civilizované národy. Ich správanie je determinované normami ich mytológie. Medzi Slovanmi nikdy neexistovalo mnohobožstvo. Tento smer prebralo jedine jazyčníctvo, ktoré bolo „vyvinuté“ a použité proti nám a na našu likvidáciu. Ale to už je umelo vytvorený systém.

    Tradične naším spôsobom chápania Sveta je Rodobožie. Princíp stojí na jednoduchej logike. Každý z nás má dvoch rodičov, ktorí mali tiež po dvoch rodičoch, a táto reťaz siaha neprerušene miliardy rokov do minulosti. Prvopočiatoční Prarodičia sú Vyšní Svetlí Bohovia, od ktorých odvodzujeme našu existenciu. Ale všetci Vyšní Bohovia sú iba prejavmi, teda Ipostázami Jediného Stvoriteľa. Tento má nespočítateľné množstvo prejavov, ale žiadne z nich nikdy nebojujú proti sebe. Aký úžitok by plynul z toho, keby sme bojovali sami proti sebe?

    Rodobožie nie je ani jednobožie ani mnohobožie, ale má prvky oboch, pretože obe boli kedysi vytvorené jeho kopírovaním. Selektívnym, samozrejme.

    V našej mytológii nazývame Stvoriteľa RA-M-CHA, ktorý stvoril všetko čo jestvuje, vrátane množstva Bohov. Ramcha bol prítomný v Skutočnosti a Reálnosti – ktorú On sám stvoril – len 10-33 sekundy. Dnes tu ako keby nebol. Stvoril a odišiel tvoriť ďalšie Svety. Niekedy „nakukne“ kvôli kontrole, ale nič viac. Všetko, čo sa odohrávalo po Jeho Ožiarení sa rozvíjalo podľa Konov a algoritmov už iným vektorom vývoja s inou algoritmickou a Bytostnou naplnenosťou, ktorú dali do pohybu ním zrodení synovia a dcéry – ktorých nazývame Vyšní Bohovia.

    Akonáhle sa Žiarenie začalo transformovať na ĽÚBOSŤ a BOHA RODA-PRARODIČA, RAMCHA zmizol, pretože ON je VŠETKO naraz a nie po častiach. Ľúbosť je SILA, pretože v Priestore, ktorý nemá Silu sa nemôže nič odohrávať, dokonca ani „vyčlenenie“ jej Tokov – Bohov. Ak niet Ľúbosti-Sily, niet Bohov a dokonca ani Boha Roda. Ďalšou vecou je, že pri vytvorení Javi Boh Rod transformoval Ľúbosť v množstve jemu dostupnej úrovne na SVA, t.j. Nebesia. Ale SVA nie je ROD, pretože úroveň je rozdielna, ako zároveň aj všetko čo jestvuje.

    Začali sa objavovať prvopočiatočné Toky – Vyšní BOHOVIA PRAVI – čo sa odohralo 100 miliónov rokov pred vytvorením matérie. Tieto Toky sú svojrázne „Jestvovania Bohov“. Sú schopné sa spájať aj deliť na časti. Tvoria Globálne, Všeobecné Energeticko-Informačné Pole – RODA-PRARODIČA, neoddeliteľnú časť Veľkého RAMCHU.

    ROD PRARODIČ je Večný Zdroj života našich Bohov a Rodov. Je BOHOM OCHRANCOM Vesmírov Sveta PRAVI, VYŠNÝ OCHRANCA všetkých Živých a Rozumných obyvateľov vo všetkých Svetoch, ktoré jestvujú v rôznych Vesmíroch. Trojrunový symbol RODA-PRARODIČA je zložený z Rún „Rod“ (spájajúce čokoľvek dokopy; genetický princíp bytosti); „Otče“ (ochranca potomkov Rodu) a „Eor“ (rozhraničenie s cieľom zavedenia poriadku), čo potvrdzuje uvedenú charakteristiku Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa. Do Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa patria Vyšní BOHOVIA, BOHOVIA OCHRANCOVIA, RIADIACI BOHOVIA, BOHOVIA UCHOVÁVATELIA a iní. Preto to, z akých „častí“ akých Tokov bol vydelením alebo syntézou vytvorený nový či konkrétny („špecializovaný“) Tok je odrazené v Mene Nášho Boha (v Jeho „title“). Takto vieme ako sa „zrodil“, akých má „Rodičov“, prečo sa zrodil, princípy jeho činnosti, jeho energetická výbava, t.j. dostávame „plný spis“ Boha. Objavujú sa Obrazy „muž-žena“, „otec-mama“, „otcovia-deti“ – je to tvorenie „na obraz a podobu“. Aj Bytosť – Človek – je tiež Energeticko-Informačné Pole, aj keď už samozrejme inej úrovne. Vo Svete Javi je „zabalený“ do individuálneho fyzického Tela.

    A hoci v prípade človeka vyjadrenie jeho pohlavia nevyvoláva problémy, u Vyšných BOHOV sa všetko určuje podľa vzťahu vzájomného spojenia s Tokmi. Tak títo sú „muži“ (SVAROG, PERÚN) a tieto zase „ženy“ (LADA, MAKOŠ). U „špecializovaných“ BOHOV (so skupinovým titlom) je daná príslušnosť uložená v závislosti od ich funkcií. Tok „vyrábajú“ „ženy“ a „katalyzujú“ ho „muži“. U „detí“ ide najčastejšie o BOHOV „skupinového titla“ – v slove БОГЪ sa pôvodne v staroslovienčine namiesto bukvice „O“ písalo SLOVO-TITLO, napríklad „Б169ГЪ“ – čo sa nakoniec môže ukázať nie iba jediným tokom a ktorého špecifikácia vyplýva z použitých Obrazov. O princípe používania titiel sa dozviete v knihe Staroslovienska Bukvica.

    Teda s mytológiu to je oveľa zložitejšie aj jednoduchšie zároveň. Dnes si mnohí myslia, že možno akokoľvek ľubovoľne „kombinovať“ našich Bohov a ich vzájomné vzťahy – neraz dokonca hovoria o slovanskom „Panteóne“. Ide iba o nevedomosť. Ale nevedomosť je z védického pohľadu najťažším hriechom – pretože je matkou všetkého zla. Niektorí „odborníci“ vychádzajú z toho, že dnes si aj tak „nikto nič nepamätá“. Ale to nie je pravda. Práve preto prinášame naše Staré Poznanie, aby sme sa vedeli zorientovať a neupadali do pascí nevedomosti. Pamätajme, slovo vyvoláva špecifické podprogramy v podvedomí nielen ak je vyslovené, ale aj napísané. Už jedným nevhodným výrazom si môžeme pridať ďalšiu inkarnáciu v tomto Svete, ale dnes je v hre aj rozkódovanie Duše  – stojí nevedomosť zato?

    Problematiku mytológie môžeme ukončiť jednoduchým Obrazom. Všetci Bohovia sú Ipostázami Stvoriteľa. Ipostáza znamená „prejavenie sa“. Ipostázy máme aj my. Inak sa prejavujeme hneď po narodení, inak keď chodíme po štyroch, inak keď po dvoch, inak v škôlke, škole, strednej škole, univerzite, v živote… Ale to všetko sme my. Pretože sme nízkorozmerné bytosti – žijeme v štvorrozmernej Javi – naše ipostázy sa prejavujú v rozličných časových úsekoch. U vyšších, mnohorozmerných bytostí to je inak – môžu prejaviť svoje ipostázy naraz. Ide však vždy o jednu a tú istú entitu. Rovnako možno za naše ipostázy považovať aj naše vnútorné orgány. O svojom srdci môžeme povedať, že sme to „my“, rovnako o pľúcach, pečeni atď. Oni samé osebe nemajú z tohto bodu pohľadu veľký význam, nenahraditeľné sú však spolu v konkrétnom ľudskom tele – vtedy sú všetky „ja“. Teda ak nám niekto podsúva „slovanskú“ mytológiu v podobe boja jedného Boha proti druhému hneď môžete zistiť, že to nemá nič spoločné s Rodobožím. Ako dlho by sme prežili, ak by naše vnútorné orgány bojovali jeden proti druhému?

    A tu už iba poslednú poznámku o Konoch, ktorými je vytvorený Vesmír. Stvoriteľ nemôže tolerovať porušenie ani jediného Konu, lebo takéto porušovanie by viedlo k zničeniu celého Vesmíru. Nedajme sa omámiť tým, že dnes je takého konanie „štandardom“. Hovoríme o Absolútovi, Stvoriteľovi, ktorý je mimo času a priestoru, aj keď zároveň vo všetkých nás. Trest nezadržateľne príde. Inak to byť nemôže, Stvoriteľ NEDOPUSTÍ zničenie Vesmíru.

    Dnes máme dočinenia s rôznymi skupinami všakovako orientovaných ľudí. Sú skupiny, ktoré sa snažia čestne hľadať cestu nazad ku Kultúre našich Predkov, sú také, ktoré sú vyložene proti a – samozrejme – sú aj také, ktoré sa pod maskou „slovanstva“ snažia nainfikovať naše vedomie jazyčníctvom. Pretože sme to už neraz rozoberali iba spomeňme, že jazyčníctvo je kombinácia Slovanstva aj Kresťanstva spojených na báze gréckej mytológie. Nie je však ani jednym ani druhým.

    Principiálne sa môžeme v probléme celkom ľahko zorientovať, ak znovu použijeme védický princíp podobnosti. V tomto prípade môžeme hovoriť, že mytológia ako taká patrí do oblasti Duchovného vývoja. Kto ako vysoko vystúpil, tak ďaleko bude z vrcholu ktorý dosiahol vidieť. Duchovný vývoj je cesta v jemnohmotnom svete, ktorý voláme Slav a dnešní ezoterici Astrál. Ak v našom Svete Javi chceme niekde ísť, tak vždy vychádzame z dvoch pevných bodov – nazvime ich „A“ a „B“. Každá cesta je z východiskového bodu A do cieľového bodu B. Nikto normálny a pri zmysloch nezačne cestu ak nevie kde sa chce dostať. Každá cesta – teda ja Duchovná – je z vždy bodu A do bodu B.

    Ak sa chceme niekde dostať na púti evolúcie, mali by sme jasne vedieť, kde sa vlastne chceme dostať. Ale ak sa nezaoberáme cieľavedome poznávaním toho, čo to vlastne je ten bod B v neviditeľnom Svete, ako sa chceme k nemu dostať? A hlavne – do toho neviditeľného Sveta musíme tak či onak – po smrti – odísť. Takže ešte raz – aké máme reálne informácie o tomto bode? Ak sa zamyslíme zistíme, že cestu do supermarketu či k bankovému kontu poznáme oveľa podrobnejšie. Zároveň sa však v duchovnom supermarkete necháme unášať cudzími informáciami – a sami so sebou nerobíme väčšinou nič. Zrekapitulujme si to – kde ísť lacnejšie nakúpiť vieme, ale kam ísť po smrti nás (zatiaľ) nezaujíma. Ako to môže dopadnúť? A možno sa tomu vôbec výsledku diviť?

    Každý, kto sa vážne zahĺbil do poznávania Duchovnej cesty skôr alebo neskôr zistil, že sa ocitol sám. Ostatných zaujíma obchodovanie, nie výstup nahor v Duchovnej oblasti. Môžete však ostať pokojní – je to normálny jav. Výstupom na vyššiu úroveň oproti stádu ste osameli, ale nie natrvalo. Príroda nestrpí prázdnotu a sväté miesto pusté nebýva. Vaše komerčné okolie bude nahradené ľuďmi na takej úrovni, akej ste aj vy. Nebudú to síce tí, ktorých stretávate každodenne, ale prídu. Budú to ľudia na takej istej púti ako vy.

    Po ceste nahor – z bodu A do bodu B – sa však nikdy nejde jednoducho. Do cesty vám budú vstupovať rôzni ľudia preto, aby vám vo vašej púti prekážali. Jedni preto, lebo nechcú, aby ste sa do bodu B vôbec dostali, iní zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Nezaoberajte sa ich pohnútkami – každý má svoju púť, svoj život a svoju zodpovednosť.

    Rovnako svetonázorovo orientovaní ľudia sa združujú v špecializovaných egregoroch, teda najčastejšie môžeme hovoriť o náboženských skupinách. Avšak žiadna skupina – nech je akokoľvek orientovaná – nikdy nie je jednoliata. Aj v nich môžeme vidieť tri podskupiny. Vždy existuje skupina administrátorov, teda tých, ktorí danú skupinu vytvorili. Majú z toho konkrétny prospech a sledujú svoje, konkrétne ciele. Tieto ich ciele však spravidla nie sú známe ostatným ľuďom v skupine okrem administrátorov. Druhou zložkou sú fanatici. Sú principiálne protipólom administrátorov v zmysle štruktúry jednej skupiny. Nepoznajú skutočnú príčinu existencie skupiny, ale slepo preberajú všetko, čo pre nich „pripravili“ administrátori. Následkom vytvorenia dvoch krajných pozícií sa nutne vytvára tretia zložka členov, ktorí nie sú ani administrátori ani fanatici. S touto skupinou sa vždy dá rozumne hovoriť. Treba však mať na pamäti, že žiadna argumentácia a polemizovanie s administrátormi na jednej strane a fanatikmi na strane druhej nevedie k žiadnemu výsledku.

    Princíp trojičnosti prechádza celým védizmom. Už sme neraz rozoberali Obraz Stavby Sveta. Plochú Zem podopierajú tri slony, ktoré stoja na obrovskej korytnačke, ktorá zase pláva v nekonečnom oceáne Vesmíru.

    V tomto Obraze môžeme hovoriť o principálom priblížení Stavby Sveta. Plochá Zem predstavuje jednoduchú logiku myslenia v kategóriách áno/nie, ktorou sa principiálne ľudia riadia. Myseľ však čerpá informácie z jedného z troch slonov – čo symbolizuje tri existujúce pohľady na Svet. Idealizmus, materializmus a mystika. Mystika – nazývaná aj transcendentalizmus – je kombináciou idey a matérie. Slovo je materializovaná myšlienka a je základom toho, čo je ako názov dnes prístupnejšie – mágia.

    Kto čerpá poznanie výlučne z jedného zo slonov – idealizmu, materializmu alebo mágie – je predstaviteľom Svetonázorového pohľadu na Svet. Svetonázor je „jednosmerný“ pohľad štýlu „Pán povedal“ a všetky ovce a barany ho bez rozmýšľania nasledujú. Inými slovami ide o náboženstvo – aj ak si členovia takejto skupiny hovoria o sebe niečo iné. Je úplne jedno, či na piedestále je pápež, imán, Budha, Piakin a podobní. Problém však nie je v spomenutých entitách, ale vo forme, ako ich zástupcovia svetonázorového princípu zvelebujú. Spravidla bez komponentu osobnej skúsenosti.

    Slovanské Svetoponímanie symbolizuje korytnačka – stoja na nej všetky tri slony. Typický védický princíp je kombináciou všetkých troch systémov poznávania – voláme ho Judžizmus.

    Dnes existuje množstvo rôznych teórií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu Sveta. Sú také, ktoré sa snažia všetko vysvetliť len a jedine z materialistického bodu pohľadu. Všetko ostatné zahŕňajú do kolónky „náboženstvo“. Je to napríklad tvrdenie, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“. V prvom rade nenamietame, že iba a výlučne pomocou materializmu je možné spoznať Svet – veď jeden z troch slonov personifikuje materializmus. Ide len o to, aké výhody má takýto postup. Nechoďme ďaleko a pomôžme si príkladom.

    Predstavme si dnešný moderný počítač. To, čo je vidno z „materialistického“ bodu pohľadu je jeho technická stránka. Samotná skrinka v ktorej je inštalovaný, rôzne drôty, disky, plošné spoje a všetky súvisiace komponenty v jeho vnútri. K počítaču samozrejme patria aj jeho periférne zariadenia. Všetko je však precízne vypracované a ľahko ohmatateľné. Počítač by ale nebol počítačom, ak súčasťou jeho systému nie je aj programové vybavenie. Nebudeme ho deliť hlbšie, budeme ho brať ako celok. Takže už máme dve zložky – hardware a software. Ak by však nebol niekto „mimo“ počítača – pretože v počítači ho nijako nenájdeme – niekto, kto ho navrhol a zostavil, tak počítač by neexistoval. A teraz si to spojme dokopy. Materiálne lokalizovateľné komponenty predstavujú materialistický princíp. Tvorca celého systému, ktorý ho navrhol, vytvoril dokumentáciu – projektovú aj výrobnú – v počítači prítomný nie je. Celá ohromná dokumentácia tiež k počítaču nie je pripojená, ale ak by nebola, tak počítač by proste neexistoval. Toto je idealistický princíp. Bez neho by nič neexistovalo, ale priamo v materiálnom predmete ho nenájdeme. Ale to všetko by bolo nanič, ak by nebolo súčasťou aj programové vybavenie – teda tretí komponent, ktorý dáva fyzickému predmetu „dušu“, ale do rúk ho chytiť nevieme (DVD alebo CD sú iba nosiče informácie, nie informácia samotná). Tento komponent prepája matériu s ideou, ale nie je ani jedno ani druhé. Z nami sledovaného uhla pohľadu ho môžeme nazývať Mágia.

    A teraz si predstavte švába, ktorý vlezie do počítača a „býva“ v jeho vnútri. Keďže sa dostal dovnútra, tak ho bude poznať úplne do detailov. Každé jeho „zákutie“, každú súčiastku, vnútorný komponent, každý drôtik a konektor – skrátka všetko a do najmenších detailov. Dokázal by opísať každý jeden detail. Môžeme však povedať, že na základe takejto detailnej známosti a materiálnej blízkosti všetkých súčastí počítača vie šváb čo to je počítač?

    Teda tak, náš šváb vie kompletne všetko o materiálnej stránke, ale čo to je počítač v skutočnosti nevie. Nemá ani potuchy o procese jeho návrhu a o programoch, ale po materiálnej stránke inak zvláda všetko. Napriek tomu však nemožno povedať, že materiálna stránka neexistuje alebo je nepodstatná – pokiaľ hovoríme o Svete Javi. A tak aj naši „materiálni“ experti. Dokážu do detailov opísať celú materiálnu stránku javu či objektu – ale to ešte neznamená, že naozaj vedia o čo ide.

    Tento princíp v skutočnosti platí všeobecne. Môžete si kúpiť to najmodernejšie auto a postaviť ho pred svoj dom. Je to matéria. Auto navrhli a vyrobili v automobilovom priemysle, ale výrobnú dokumentáciu vám k nemu nikto nepribalí. Tento návrh – hoci mimo predmetu – predstavuje idealizmus. Ale to všetko je nanič, ak v nádrži nie j benzín alebo nafta – teda energetický komponent, alebo inak naša známa mágia.

    Každá budova je materiálny objekt. Bola však v minulosti určite postavená podľa projektu – idealizmus. A to čo v nej svieti či ohrieva je ťahané pod omietkou – elektrické drôty – navonok však ostáva neviditeľné. Ak je elektrika, je aj svetlo. Ak nie je, je tma. Teda znovu mágia, tretí princíp.

    Človek je presne ten istý prípad. Materiálne telo vidíme, Stvoriteľa síce nie, ale bez neho by sme proste neboli – to proste vyplýva z pozorovaného účinku, t.j. existencie Jeho výtvoru. A tretia zložka – biopole – v skutočnosti predstavuje cca 95% našej existencie. Z biopoľa – a nie naopak – prichádza energia do systému hlavných čakier, z ktorých sa postupne realizuje distribúcia po celom tele. V skutočnosti „svoj“ čakrový systém má každý orgán, ba dokonca každá bunka… ktorá je zároveň začiatkom ďalšieho Vesmíru…

    Fakt existencie jemnohmotného, ale inak reálne existujúceho biopoľa je prioritnou otázkou našej existencie, čo však je zároveň oblasťou, ktorú verejnosť vo všeobecnosti ignoruje. Ide o logický výsledok dlhého „opracovávania“ našich myslí tvrdeniami, že existuje iba materializmus a idealizmus. Tretia zložka predstavuje ideálny zdroj životnej energie pre tých, ktorí zostavili systém Matrixu. A paraziti budú mať na Zemi raj dovtedy, kým sa nezačneme sami o seba – majme na mysli celú matriošku – v plnej miere starať. Matrioška nie je iba „náhodne“ zostavená hračka. Je to prostriedok, akým naši Predkovia už od detstva názorne učili deti aká je skutočná štruktúra človeka. Hmotné telo – najmenšia figúrka – je obklopené ďalšími a oveľa väčšími telami a obálkami. A ak o týchto telách – tvorených našou životnou energiou – ani nevieme, tak nás tí, pre ktorých sme potrava bez problémov a do sýtosti obžierajú. Ale bez ohľadu na to, či to vieme alebo nie, ak prichádzame o našu životnú energiu, skracujeme si vlastný život. Je to totiž ekvivalent toho, čo má auto v nádrži. Čím menej v nádrži, tým kratší dojazd – ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

    Skupina bádateľov – experimentálnych fyzikov – v oblasti javov biopoľa v Rusku vykonala zaujímavý experiment. Meraním stanovili množstvo energie, ktoré je vyprodukované v oblasti hlavy človeka po dobu 24 hodín. Výsledok je doslovne šokujúci. Za 24 hodín naše biopole „dodá“ energiu, ktorá po prepočítaní na kilokalórie je rovná energii potrebnej na zdvihnutie 100 kg závažia do výšky 2,5 km. Kde táto energia mizne..?

    Z minulosti sa nám zachovalo množstvo prvkov tradícií, ktoré svedčia o tom, že všetky tieto veci boli našim Predkom známe. Na obranu biopoľa slúži už v prvom rade správne oblečenie. V tomto článku nie je priestor pre opis všetkých prvkov, ale príklady sú – ako všetko – na „dohľad“. Tradičné oblečenie všetkých slovanských národov je príkladom, ako sa správne starať o biopole. Rozhoduje farba, strih, aj dodatočné obranné prvky, najčastejšie známe ako výšivky. Výšivky, ktoré môžete dnes nájsť na moderných krojoch však už s pôvodnými – ktoré slúžili ako rezonátory torzných polí – nemajú nič spoločné. Lebo ochranné a Rodovo významné komponenty premenili na dekoratívne kvietočky a podobné módne nezmysly. Móda je už indikátorom prítomnosti a moci Matrixu.

    Správny odev – veľmi skrátene – by mal mať minimálny počet švov, pretože tie narúšajú homogenitu biopoľa. Čierna farba „vypína“ psychickú kontrolu – ľahšie dôjde k nastoleniu externej kontroly. Biela farba zase harmonizuje. Zelená farba ochraňuje. Slovanské kroje dodnes ostali nie náhodou dominantne biele.

    Švy na oblečení by mali byť iba po bokoch, zásadne by nemali byť pozdĺž energetickej osi človeka – vpredu a vzadu. Odev by mal mať minimálny počet priečnych švov. Principiálne by mal byť viacvrstvový, čo umožňuje lepšiu ochranu pred stratou bioenergie, ktorú nám odsáva množstvo subjektov v našom okolí. Veľmi často aj nevedome. Vrstvy odevov na sebe sú samozrejme iné v lete a iné v zime. Nesprávny odev neumožňuje vytvorenie ochranného energetického obalu, ktorý je tvorený torznými poľami. Takýto „obal“ vytváral dostatočnú ochranu pred nízkymi energiami – a práve preto sa postarali, aby sme dnes taký odev nenosili.

    Tesné a málovrstvové oblečenie aj obuv má pozorovateľný dopad už na chovanie sa ľudí. Človek „vlisovaný natesno“ do odevu nie je schopný v plnej miere rozvinúť vlastné rozumové schopnosti – skrátka odev a obuv „napomáhajú“ tomu, aby nám veľa vecí „nedochádzalo“. Náhody neexistujú.

    Žena a muž majú ostať ženou a mužom. Ak si žena oblečie mužský odev to ešte neznamená, že nadobudne „Y“ chromozóm. Sukňou – takou, aká je súčasťou národného kroja – si žena vytvárala vlastné torzné polia, ktoré jej uchovávali dostatok životnej energie z vlastných zdrojov. Potrebuje ju nielen pre seba, ale aj na ochranu detí a muža. Ak si oblečie nohavice, v jej biopoli sa začnú vytvárať diery – a cez ne vstupovať negatívne komponenty. Na to, aby si zabezpečila minimálne potrebné, funkčné biopole musí začať „kradnúť“ životnú energiu zo svojho okolia. Tento proces sa spúšťa autonómne, bez potreby „oznámiť to“ jej vedomiu. Jej energiu už konzumujú navné entity. Žena v nohaviciach sa takto mení na zlovestný, smrtonosný stroj pre svoje okolie – najmä pre deti a muža. Nie je to síce hneď badateľné, ale z dlhodobého hľadiska je to o to zhubnejšie. Žena v nohaviciach – je jedno či matka, babka, učiteľka, lekárka a pod. – odoberá (vykráda) životnú energiu zo svojho okolia, na čo doplácajú najmä malé deti a muži. Okrem toho, že im skracuje život, deťom neumožňuje vyvinúť a stať sa takými, aké by mali byť v rámci možností, ktoré dostali právom narodenia sa. Ale karmická zodpovednosť ostáva zapnutá… a ako reagujú dnešné ženy? Veď predsa majú právo na emancipáciu. A čo z toho „majú“ ostatní členovia Rodu ich nezaujíma ani najmenej. Móda predsa diktuje všetko. Podriaďovanie sa požiadavkám módy je podriaďovanie sa externému riadeniu pochádzajúcemu z oblasti mimo nás. Presne tak – kto podlieha riadeniu z prostredia mimo neho samého je biorobot.

    Je pekné, ak sa dnes ženy alebo babky rozhorčujú nad tým, ako muži konzumujú alkohol. Ale žena v nohaviciach spôsobuje svojmu okoliu desaťnásobne väčšiu škodu ako alkohol. Kradne deťom a mužom v okolí desaťnásobne viac životnej energie.

    Sila okolo nášho tela – torzné polia – sa vytvára medzi vrstvami oblečenia. Preto tradičné, správne oblečenie je vždy viacvrstvové. Ak je pokožka holá, alebo odev je priliehavý – nehľadiac na materiál – torzné polia sa nemôžu vytvárať. Takýto ľudia tu proste energeticky nie sú. Celú svoju životnú energiu rozdávajú okoliu.

    Celý život „pracujeme“ s dvomi druhmi energie. Množstvo našej životnej energie – ktorú sme dostali pri narodení – je síce veľké, ale ohraničené. Počas nášho života nám už nikto nikdy k nej nič nepridá. Máme jej pridelenej dosť nato, aby sme zvládli úlohy tejto inkarnácie. Od nášho Nebeského Učiteľa k nám zostupuje po energetickej šnúre tak, aby sme mohli normálne prechádzať životom. Určitý druh – dnes najrozšírenejší – myslenia aktivizuje emócie, ktoré „otvárajú“ naširoko „kohútiky“ prívodov našej životnej energie. Nevyužívame ju však my, ale navné entity, ktoré sú vždy v stave emócií a sexuálnej rozkoše okolo nás v našom poli a doslovne sa „kúpu“ od radosti z jej prebytku. Žerú našu životnú energiu. Okrem toho naše „kohútiky“ otvárajú aj ďalšie látky: geneticky modifikovaná strava, alkohol, energetické nápoje a podobné „životabudiče“. A my to všetko „financujeme“… Tu iba jedna poznámka – netreba chovať voči týmto entitám nenávisť. Oni iba plnia svoju úlohu a emócie ich iba posilnia. Príčina je v našom stave mysle, v myšlienkach ktoré vpúšťame do mysle a ktorými celý tento proces dobrovoľne spúšťame. Kľúčové slovo je dobrovoľne. Nevadí, že z nevedomosti – je to naša zodpovednosť.

    Nikto presne nevie, koľko životnej energie pri narodení dostal, t.j. koľko Kruhov Života mohol žiť. Ak si však uvedomíme, koľko sme jej v priebehu doterajšieho života už „porozdávali“, tak sa niet prečo diviť, že žijeme tak dlho ako žijeme.

    Tehotná žena v obtiahnutých, najčastejšie čiernych elasťákoch, chodiaca po nákupných strediskách a kaviarňach nie je z pohľadu našej Kultúry už žena. Je to proste GMO ženského pohlavia. A ako, alebo presnejšie za čo si ju možno vážiť“? Vari nie za zo, že paraziticky odoberá životnú energiu vlastnému potomkovi, ktorý sa už v jej útrobách nemôže nikdy vyvinúť tak, ako sa mal. Nebude mať na dosiahnutie potrebnej výšky dostatok paliva… spálila mu ho alebo jej jeho vlastná „mamka“. A tak čo môže vyrásť z takto postihnutého dieťaťa? A aké môže mať vzory a – jedného dňa – koniec koncov aj vlastné deti?

    Ale aby sme neboli jednostranne zaujatí, ani GMO mužského pohlavia nie sú výhrou. Obutí v šľapkách, trenírkach a tričkách s krátkymi rukávmi a často s bruchom trčiacim spod neho tu vlastne „energeticky“ nie sú. Jednoducho ich niet. A ak ich niet, kto chráni ich Rod? Popíjanie energetických nápojov či piva?

    Už aj krátke rukávy stačia na zastavenie letu nahor. Ak by si aj naše telo vytvorilo ochranný obal z torzných polí – na ramenách máme dve čakry: Leľu a Ladu. Ak sú obnažené, energia z povrchu tela uniká voľne do okolia, nič jej v tom nebráni. Ak by sme slovanského muža prirovnali k sokolovi či orlovi – ten už nemôže letieť nahor, nemá totiž krídla. „Daroval“ ich parazitom. A tak namiesto napojenia sa na Rod je „presmerovaný“ na nejaký lokálny egregor – a teda spravidla pod kontrolu Matrixu…

    V Rusku si skupina znalých ľudí v zdravotníctve vedie vlastné štatistiky – ktoré určite nenájdete nikde zverejnené. Ženy lekárky – vidno to najmä u prvej pomoci a ťažkých operáciách – majú vyššiu úmrtnosť pacientov ako muži lekári. Tí sú totiž vo väčšine prípadov dodnes správne odetí. Okrem nohavíc majú často ešte aj plášť, ktorý je zaviazaný vzadu. Takýto odev v maximálnej miere chráni pacienta pred tým, aby mu lekár odsával jeho životnú energiu, ktorej človek v kritických okamihoch a ohrození života určite nemá nazvyš…

    Okrem už spomenutých vecí je – samozrejme – dôležitý aj materiál, z ktorého je odev zhotovený. Ani tu sa nedá ísť do detailov, ale v našej Kultúre sa vždy používali prírodné materiály. Prírodné materiály sú potrebné preto, lebo nevytvárajú izoláciu pre tok energie. Ak si oblečieme syntetický materiál, tak tok energie sa zastaví. Aby sme si mohli predstaviť o či ide, uveďme si konkrétny prípad. Predstavme si človeka, ktorý vyfukuje sklenený predmet – povedzme vázu. V minulosti bol obutý v topánkach s koženou podošvou, na sebe mal oblečenie z ľanu alebo bavlny, opásaný bol koženou zásterou. Všetky tieto materiály umožňujú prestup a kolobeh životnej energie. Keď sa oblečie do odevu zo syntetických materiálov a obuje do topánok so syntetickou podrážkou – nastane jeho úplná izolácia od prostredia, v ktorom jestvuje. Čo sa stane? Jeho výrobok neprišiel v procese výroby do kontaktu s ľudským elementom – bol vyrobený v úplnej izolácii od prostredia, ktoré je prirodzené človeku. Následkom toho bude takýto predmet po celú svoju existenciu – „život“ – nasávať do seba ľudskú životnú energiu. Bude teda jedeným z predmetov, ktoré nás doma pomaly ale neúprosne zabíjajú, čo neraz začína už vlastnou GMO v nohaviciach. O takto zhotovenom predmete naši Predkovia hovorievali, že doň nebola „vložená Duša“. Preto ju bude z ľudí neustále „vyťahovať“.

    Čo sa týka konkrétnych materiálov, tak najčastejšie sa na zhotovenie odevu používal ľan, konope, alebo bavlna. Vždy sa používal materiál, ktorý je v danom prostredí k dispozícii. U nás to bol najčastejšie ľan. Dnes ho vytlačila bavlna. Treba povedať, že tiež nie náhodou. Negatívna energia sa nedokáže udržať v ľane, ale v bavlne áno. Bavlna je určite lepší materiál ako syntetika, ale treba nám vedieť aj o energiách, teda aj to, že do odevu z bavlny môže byť už pri jeho výrobe vložený program, ktorý bude pôsobiť počas celej životnosti odevu na svojho nositeľa. Najmä ak človek, ktorý ho nosí nemá ani potuchy o mágii. A to je dnes najčastejší stav. Môžeme ho nazvať aj existenčné bezvedomie. Orientované je iba na jedlo, oddych a sex. Nič viac. Na raba a donora životnej energie to stačí.

    Treba vedieť aj to, že aj posteľné prádlo by malo byť ľanové a biele. Kto používa čierne alebo červené posteľné prádlo, vždy bude pod externou kontrolou. A pokiaľ žena sa ráno ešte aj oblečie do nohavíc – východiska z rabskej poroby už proste niet.

    Ale ako vo všetkom, ani táto oblasť nie je priamočiara, teda nie všetko platí pre každého. Vždy závisí na výške dosiahnutého evolučného stupňa. Vo všeobecnosti platí, že najväčším zlodejom životnej energie je myseľ, potom nasledujú emócie a nakoniec to je modifikovaná strava. Kto si však myslí, že stačí dostať pod kontrolu stravu je na veľkom omyle. Emócie a myšlienky sú oveľa väčšími zlodejmi. V skutočnosti nastavením vlastnej kontroly nad mysľou a myšlienkami v nej sa človek odpája od Matrixu – dostáva sa do stavu TU a TERAZ. Veď Matrix je práve náš vnútorný hlas, ktorý nám „spoľahlivo“ radí, čo máme robiť. Najmä teda ako sa máme chovať, čo je teraz v móde, čo robia iní, s kým spávať a za čo, čo sa politicky či spoločensky patrí a podobne. Všetko toto nie sme my.

    Materializovali sme sa na Zemi preto, aby sme sa snažili postupovať nahor po zlatej ceste Duchovného vývoja. Namiesto toho však obchodujeme. Ale podnikanie nie je Duchovný vývoj. Ako sa prejavuje podnikanie? Od horúčkovitého zhromažďovania majetku a peňazí až po sexuálne rabstvo. Jedna vec je žiť vo vzťahu s partnerom, s ktorým máme deti a druhá vec je to, čo môžeme nazvať „športový sex“. Je to „obchodná“ dohoda v štýle: ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty – dohodnime sa. A vnútorný hlas nám spoľahlivo radí, že bez športového sexu to jednoducho nejde… a kto má naozaj osoh z „nevyhnutného“ športového sexu?

    Ak dostaneme pod kontrolu vlastnú myseľ, môžeme začať stúpať nahor v zmysle evolučného vývoja. Myseľ je totiž NAJVYŠŠÍ ŽIVEL, ktorý nazývame ÉTER, alebo sa zvykne používať aj termín AKAŠI. V praxi pracujeme ešte s ďalším štyrmi – ale ak neberieme do úvahy Éter, žijeme v ilúziách.

    Ďalšími živlami sú Oheň, Voda, Zem a Vzduch. Každý z nich má dve „polarity“ – kladnú aj zápornú. V magickej praxi sa však používajú Živly Oheň a Voda, Zem a Vzduch sú skôr vo funkcii „pomocných“ komponentov. Pretože však každý Živel má kladnú aj zápornú polaritu (CHA-TCHA alebo JIN-JANG), dostávame v praktickej oblasti tzv. „štvorpólový magnet“. Tvoria ho obe polarity Živlov Oheň a Voda.

    Ak sme dokázali dostať pod kontrolu myseľ a vieme, že základnými podmienkami magickej praxe sú obrazotvornosť a koncentrácia vidíme, že myseľ dokáže kontrolovať úplne všetko vo Vesmíre. Ak – musíme zopakovať – nie je zapojená pod kontrolu Matrixu.

    Už vieme, že Staroverec, alebo inak Biely mág je ten, kto ide cestou Duchovného vývoja, ktorá je špecifikovaná tromi zložkami. Je to život podľa Svedomia, znalosť Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky. Po fyzickej stránke je Duchovný vývoj stúpanie Živatmy nahor vnútri energetického kanálu, ktorý je približne v oblasti chrbtice. Je to čo do plochy bezrozmerný bod približne v strede prierezu nášho biopoľa. Tu ale nejde o to, do akej rozmernosti dokážeme krátkodobo „vytiahnuť“ Živatmu, ale v akej výške dokáže sídliť trvalo. A to sú dve rozdielne veci.

    Pri práci s energiami rozoznávame dve základné metódy: rituály a obrady. Vždy ide o energeticko-informačné pôsobenie, ktoré mení energeticko-informačný stav v našom okolí. Rituál je pôsobenie jedného človeka, ktorý sa nalaďuje na rytmus Vesmíru samostatne, obrad je od slovného spojenia „oba riadom“, teda vykonáva ho viac ľudí, minimálne dvaja.

    Rituálom je napríklad prejav hlavy nejakého štátu, v ktorom oznamuje nejaké dôležité záležitosti. Ak je to napríklad na úrovni OSN, tak môže ísť o informáciu celosvetového významu. Pretože to však vykonal jeden človek, tak to môžeme nazvať rituálom. A zase hlasovanie parlamentu môžeme nazvať obradom, lebo sa ho zúčastnili dvaja a viac ľudia. Ak ide o návrh zákona, tak energeticko-informačné dôsledky zasahujú celý národ.

    Ak sa letmo vrátime ku kategorizácii, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ tak vidíme, že hlavy štátov a parlamentov sa zapodievajú výlučne náboženstvom… v skutočnosti však ide iba o ďalší prejav nevedomosti.

    Kto pracuje s energiami, ten by si mal vedieť poradiť aj so zostavovaním vlastných obradov a rituálov pomocou gest a špecifického držania prstov. Takéto gestá voláme mudry. Mág často dosiahne najjednoduchšími rituálmi viac, než filozofický špekulant komplikovanými špekuláciami.

    Samozrejme, mudry musia zodpovedať žiadanému efektu. Povedzme žehnajúce gesto nebude vhodné vyjadriť bojovne zovretou päsťou. Skúsený mág môže mať ruky vo vrecku a dosiahnuť výsledok, ktorý potrebuje. Zostaví si svoj rituál tajne, nikým nepozorovaný. Tento postup nazývame aj OBRADOVÁ MÁGIA. Ak sa jedná o gestá, tak východiskovým bodom je analógia Živlov zodpovedajúca konkrétnym prstom. Živlov je päť, aj prstov je päť.

    Platí táto analógia: ukazovák – Oheň; palec – Voda; prostredník – Éter (Akaši); prstenník – Zem;, malíček – Vzduch. Pravá ruka je aktívny princíp, ľavá pasívny.

    Účinok sa dosahuje najskôr kombináciou rituálu a predstavy. Kto dospeje tak ďaleko, že prianie vo svojej predstave zautomatizoval, tomu stačí už použiť iba rituál alebo gesto a predstava alebo evokovaná sila už pôsobí automaticky.

    Opakovaním predstavy s vybraným gestom alebo rituálom sa vo sfére príčin Akaši vytvorí zásobáreň, ktorá podľa priania a účelu aktivizuje potrebnú vibráciu, farbu, zvuk a všetky súvisiace analógie. Ak je takáto zásobáreň častým opakovaním rituálu dostatočne nabitá silou, stačí už iba vykonať rituál. Tým sa zo zásobárne uvoľní častica, ktorá prinesie potrebný výsledok. Toto je však už potrebné uchovávať v tajnosti, pretože rovnakým rituálom môže aj niekto cudzí dosiahnuť rovnaký účinok a odčerpať tak nabitú silu. Prebehne to však už na úkor toho, kto mechanizmus zostavil. Teda vykonaním konkrétneho rituálu sa je možné napojiť na takúto zásobáreň a automaticky sa nabiť.

    Určite si spomeniete na techniky vykonávané prstami pred bojom z filmov o japonských nindža bojovníkoch alebo množstva iných čínskych filmov s tematikou kung-fu.

    V skutočnosti aj pozdravné gesta rôznych organizácií – vrátane politických – sú čo do podstaty magické úkony. Častým opakovaním takéhoto gesta – ako pozdravu – ľudia bez toho, aby niečo tušili dodávajú takejto akašickej zásobárni novú dynamiku životnej sily. Ak je však takáto zásobáreň nakoniec zneužitá na chamtivé a násilné účely, tak táto mentálne nadobudnutá sila sa následkom svojej polarity obráti proti svojim zakladateľom a výsledkom je rozkol a rozpad. Navyše preklínanie obetí a nevinne trestaných, umierajúcich na bojiskách či popravených vytvorí protichodnú zásobáreň síl, ktorá postupne pôvodnú rozpúšťa. Určite si každý spomenie na hajlovanie nacistov v Nemecku…

    Tento princíp však rovnako platí pre všetky kulty, vrátane náboženských, sektárskych aj rôznych tajných lóží. Ak sa jedno tvrdí navonok a druhé v skutočnosti koná, „výsledok“ sa nakoniec vždy dostaví. Nevedomí ľudia sa totiž k ním pripájajú na základe neznalej interpretácie… ale dodávajú energiu s polaritou toho, čomu veria.

    Nám teda postačí vedieť, že každá myšlienka, prianie či predstava môže byť realizovaná rituálom bez ohľadu na to, či je hmotnej, astrálnej alebo mentálnej úrovne. Platí to teda pre Svet Javi aj Slavi. Doba uskutočnenia však závisí od Duchovnej zrelosti, hoci výsledok je závislý aj od toho, ako intenzívne je rituál použitý.

    Nedajme si vziať našu minulosť, našu mytológiu. Je to naša Kultúra. Nevedomý človek sa ľahko stane predmetom ovládania. Máme byť na čo hrdí, naši Predkovia – hoci v ťažkých podmienkach – dokázali zabezpečiť, že dnes môžete čítať tieto riadky. Sú to riadky o nás, o našom pôvode. A na ten má každý z nás právo – ak ho dobrovoľne neprenechá cudzincom.

    A ty mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,
    kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
    a čo i tam Dušu dáš v tom boji divokom:
    Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!

    15.11.2017

  • DAJTE SYNOVI MOŽNOSŤ STAŤ SA MUŽOM!

    Prinášame veľmi poučný prevzatý článok. Je mimoriadne hodnotný práve tým, že ho napísala jedna mamka pre ostatné mamky, ktoré vychovávajú synov…

    Čoraz viac žien hovorí o tom, že už niet normálnych mužov. Ako druh vymreli. Ostali len leniví a slabí, ženám podobní, a teda nezaujímaví predstavitelia mužského pohlavia. Ja s tým nesúhlasím, poznám veľa skutočných mužov – v mojom svete je ich veľmi veľa. Ale problém vymierania mužov tak či onak existuje. A vytvárame ho my samé.

    My samé vytvárame slabých mužov, samé ich robíme pasívnych. Teraz rozmýšľate o svojich ženských povinnostiach? Ale ja hovorím o tom, ako vychovávame chlapcov. Pretože slabý muž začína od svojej matky. Mäkkýš, chytrák, skrývajúci sa za mamkinu sukňu – toto všetko začína v detstve.

    Mamy, ktoré utierajú sople dokonca desaťročným chlapcom. Mamy, ktoré mu nosia jedlo do postele po celý život. Mamy, ktoré chránia detičky pred prácou a záťažou. Mamy, ktoré nedajú dieťa na šport, ale ťahajú ho po tanečných. Mamy, ktoré nepripúšťajú otcov k výchove chlapcov. Mamy, ktoré sa snažia kochať sa svojimi synmi, neumožňujúc im stať sa samostatnými. Čo to vy stvárate mamy? Komu sa chystáte podkopnúť nohy? A koho klamete, že to nie je strašné?

    A to je naša druhá krajnosť. Buď vychovávame z chlapcov mužov skoro – od samého narodenia ich nútime nadobúdať mužskú skúsenosť ešte do veku piatich rokov, kým sú ešte maličkí a zraniteľní, a keď potrebujú iba lásku, alebo od samej starostlivosti sa chovávame k synom ako k chlapcom.

    Čo vy očakávate od svojho muža? Silu, rozhodnosť, zodpovednosť, smelosť, vytrvalosť? A čo učíte svojho syna? Dohovárať sa kompromismi, vyhýbať sa konfliktom, vyhýbať sa ťažkostiam, byť chytrákom bez chrbtice, ktorý so všetkým súhlasí?

    AKO VYCHOVÁVAŤ CHLAPCOV?

    Vzťah matky a syna je vždy mimoriadny – je to mimoriadne spojenie. Teplé city matky často prevládajú nad rozumom – a hľa, už mu šnuruje topánky, utiera dupu, kŕmi lyžičkou. Dokonca aj keď syn má už päť, šesť, sedem… prečo? Kvôli čomu? Ak váš syn má už viac ako päť rokov, tak to už zjavne robíte niečo nesprávne. „On je ešte maličký“, „No on sa už bezo mňa nezaobíde“, „Ako že by som sa nemala starať o svojho synčeka“… To je cesta k degradácii vášho syna. Ak chcete aby z neho vyrástol muž – zamyslite sa a zastavte sa. Čo takto dosiahnete?

    Chlapcov predtým vychovávali otcovia. Ale potom, po vojne, keď zahynulo veľa mužov, ženy si nedokázali poradiť, čo so synom robiť. Tá najvhodnejšia voľba sa ukázala vo výchove domáceho druhu muža. Alebo dokonca mužíčka. Namiesto „muž skutočný“ vznikol „muž zdomácnený“. Mamy zo všetkých síl vytvárali svojich synov vhodnými. Im sa to tak zdalo správnym. Aby prinášali mamkám potešenie. Ale tým zároveň poplietli všetky role. A tak či onak – v skutočnosti zlomili svojich chlapčekov.

    Čo do podstaty je úloha „muža domáceho“ takáto: rob to, čo hovorí žena, nehnevaj ju, nechoď ďaleko, netrep sa nikde, seď na dlážke vzpriamene, počúvaj, buď poslušným. A čo na ňom ostalo mužského? Kde je mužská sila, rozhodnosť, smelosť, ktorá vždy budí strach a obavy jeho ženy oň a nadšenie z privítania víťaza? Kde je jeho túžba po poznávaní života, dokonalosti, ťažkostí, charakter? Kde je jeho vodcovstvo, kde moc a divá mužská energia? Kde to všetko je? A čo teda očakávame, keď sa vydávame za ďalšie pokolenie mužov, ktorí boli vychovaní ženami?

    Ak sa vám narodil syn, je to dôvod, aby ste sa sama zmenili. Aj zmenili predstavu o výchove detí. Pretože sa vám narodilo nie iba dieťatko, narodil sa vám maličký muž.

    A vy mu buď umožníte stať sa tým, kým on je, alebo ho zadávite a zlomíte, premeníte ho na čosi podobné ženám, čosi divné a ťažkopádne, na „muža zdomácneného“. Buď vychováte muža, za ktorého vám bude vďačná vaša nevesta, alebo naopak – vychováte nevedno koho, čosi, s kým sa bude musieť trápiť ďalšia žena.

    ŤAŽKOSTI

    Chlapček sa nikdy nestane mužom ak nebude prekonávať ťažkosti. Ak robíte všetko zaňho, ak ho nenechávate samého zoči-voči prekážkam. Ak mu nedávate možnosť aby si poradil sám, aby sa naučil. Všetko dostáva priamo do rúk, ľahko a bez námahy. Ak všetko v jeho života prichádza samo, bez jeho účasti. Zažiadal si – dostal. Ak sa neučí pracovať. Mamy, zoslabte svoje želanie pomôcť synovi! Nechajte si ho pre svoje dcéry, ktoré ho potrebujú (ale práve ich – z akéhosi dôvodu – nechávame robiť všetko samostatne).

    Nech jeho svet bude bojové pole. Boje s ponožkami a šnúrkami, so špinavými taniermi, ťažkými úlohami, zložitými bojovými technikami.

    OTEC

    Chlapček sa nikdy nestane mužom, ak vedľa neho nie je muž. Čomu môžete naučiť syna vy? Iba tomu, ako sa stať ženou. Môžete v ňom prebudiť jemnosť, empatiu, citlivosť… Nie je to zlé, ale robí toto muža? Ak už je mužom, tak už môže vyvinúť aj empatiu – žena potom iba poďakuje. Ale ak v ňom niet nič mužného okrem tela?

    Kde naberie príklad mužného chovania sa? Príklad, ktorý mu ukáže, že jeho pocity a želania sú normálne a skutočné. Keď sa chlapci bijú, mami zvyčajne upadajú do paniky a hrôzy. Ale otcovia to pochopia – a otcovia môžu dať najavo synovi, že to je normálne. Dôležitá je príčina. Je príčina hodná práve takéhoto riešenia problému, alebo je možno postupovať aj prostejšie a mäkšie. Mamy – pre chlapcov je bitka normálna vec. Je to mužský spôsob riešenia problémov. Biť sa s násilníkom, útočníkom alebo prekážkou. My toto synov naučiť nedokážeme.

    Nemôžeme rozumieť Dušiam našich synov, pretože my samé sme stvorené inakšie. Oni majú iné potreby a iné špecifiká. Mama môže zo syna vychovať iba maličké páža, ktoré bude ťahať jej kráľovský plášť. Pretože to je veľmi príjemné – tešiť sa z tohto sveta skrz svojho syna. Nemôžeme s nimi hovoriť o tom, čo je pre nich aktuálne. Všetko to, čo ich zoceľuje považujeme za „zlé“ a „nekultúrne“. Ako sa v takomto prípade môžu stať mužmi?

    Nech majú mužské koníčky, cvičenia, mužské rozhovory. Čím viac mužského – tým lepšie. Rybačky, pochody, šport, stavebníctvo, dobrodružstvá, stroje, technika, bojové umenia, bojové zápolenia, meče a pištole…

    Dajte otcom prístup k synom. A dajte synom prístup k otcom. Dajte im aj iných mužov – čo možno najviac. Dedkov, strýkov, bratov, učiteľov, priateľov, trénerov. Nech ich mužský svet bude plný mužov. Hoci aj nie ideálnych, ale mužov. Žena nikdy nedokáže vychovať zo syna muža. Iba „muža zdomácneného“. Vďaka dobrým úmyslom. Ale komu to pomôže?

    SLOBODA

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nebude mať dostatok slobody. Ak nebude mať možnosť všade vliezť, všetko ohmatať. Hoci aj s rizikom pre život a zdravie. Je to mužská podstata – pionier, výskumník, hrdina dobrodružného románu. Ak musí sedieť na dlážke s vystretým chrbtom, ale vo vnútri vrie túžba po poznávaní – čo robiť? Najčastejšie v sebe zabije cestovateľa, pioniera, kovboja a všetkých ostatných „nebezpečných“ subjektov. Len aby neznepokojoval mamu. Aby ju neuvádzal do zlej nálady. A neskôr aj ženu. Aké lyžovanie? Žena je proti. Aké padáky? Žena to neznesie.

    Nech sa jeho život stane dobrodružným hľadaním. S veľkou vnútornou slobodou. Viac aktívnych hier, športu, riskantných akcií. V skutočnosti vy to nepotrebujete vidieť. Nech to všetko spoznávajú spolu s otcom. Je to užitočné pre oboch.

    V podstate to je aj odpoveď na otázku: „a čo robiť, ak aj otec sám je „muž zdomácnený?“ Ako sa my samé sceľujeme skrz naše dcéry, tak aj otcovia sa môžu sceliť a vyrásť, rozvinúť sa skrz aktivity so svojim synmi. Ale ich aktivity musia byť slobodné – v prvom rade od žien. Slobodné, plné dobrodružstiev, plné zážitkov a nových skúseností. Spoločnej mužskej skúsenosti. Nie vymyslenej vami, ale vybranej nimi samými (…presne tak, „vyslať“ otca so synom spolu pre jedličku sa neráta).

    ROZHODNUTIA

    Chlapec sa nestane mužom, ak sa nenaučí sám prijímať rozhodnutia, hľadať riešenia, niesť za to zodpovednosť. Ak všetky rozhodnutia robíte na neho vy, vždy sa strachujete, vždy diktujete pravidlá hľadania riešenia. Dnes urobí tak ako mu hovoríte a dosiahne dobrý výsledok. Ale čo bude, ak nebudete vedľa neho? Aké rozhodnutie bude schopný prijať on sám? Chápe vôbec následky, je mu známa zodpovednosť? A vôbec, kto v jeho svete nesie zodpovednosť za neho samého? Zase vy?

    Nech sám hľadá a rieši. Nech experimentuje s riešeniami a učí sa prijímať ich následky. Neurobil domácu úlohu – dostal štvorku. Neumyl svoj tanier – nebude mať z čoho jesť. Všetci už jedia a on umýva tanier. Neodniesol svoje nohavice do špinavého prádla – bude chodiť v špinavých. Alebo bude sedieť doma. A tak ďalej.

    Nech si vyberá on čím sa bude zaoberať, koľko a ako. Akú knihu bude čítať, akú hru hrať, čo nakresliť, s kým sa kamarátiť, aký kreslený film si pozrieť, aké povinnosti si doma splniť. Dajte mu túto skúsenosť – stretnutia s neúspechmi a problémami, aby sa v dospelom veku nebál chýb a porážok, lebo má s nimi už veľkú skúsenosť.

    VODCOVSTVO

    Chlapec sa nestane mužom, ak nebude mať možnosť riadiť, dominovať, konkurovať. S kým bude cez všetko toto prechádzať, ak ho vychováva žena? Ako sa dá konkurovať mame? V čom? A ako nad ňou dominovať, ak ona takúto možnosť neposkytuje dokonca ani svojmu mužovi?

    Pritom nato, aby žena spolu s mužom bola šťastná, musí v jeho vnútri byť stav ovládania tejto ženy. „Ty moja“ – to je poslanie z mužových očí, ktoré je schopné uspokojiť ženské srdce. A mnohé ženy celý svoj život toto hľadajú a očakávajú. Ale ako sa chlapec môže toto naučiť u svojej mamy? Nijak. On sa môže naučiť iba podriaďovať sa a potláčať v sebe vodcu.

    POVINNOSTI

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nie je na ňom žiadna zodpovednosť. Ak má všetko hotové a nič nemusí robiť. Ak ho kŕmite lyžičkou a robíte zaň domáce úlohy. Ak nevie ako sa do skrinky dostanú čisté tričká. Ak nevie, z ktorej strany sa otvára chladnička.

    Všimnite si, že u dievčat sa povinnosti objavia pomerne skoro. Hoci by aj bolo možné nechať ich oddýchnuť – veď celý dospelý život budú prať, variť a pratať. A práve chlapcom by nezaškodilo, aby sa vedeli sami obslúžiť vo všetkom. Veď aj žena potom povie ďakujem.

    POMOC

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nikto nepotrebuje jeho pomoc. Ak mama všetko robí sama samostatne a jeho iba pestuje – aký význam má stať sa mužom? Muž je ten, kto je potrebný. Ten, ktorého pomoc potrebujú. Kto môže prejaviť všetky svoje najlepšie vlastnosti, prekonať samého seba kvôli milovanej žene.

    To je to, čo vy ako mama môžete. Poproste ho o pomoc. Častejšie, viac, stále. Poproste ho priniesť balíky, pohrať sa s bratom či sestrou, vyniesť smeti, očistiť zemiaky, pomôcť pri práci. V každom prípad proste o pomoc. Nehodnoťte jeho sily vopred v štýle „nestačí na to“. Ak budete tak rozmýšľať, tak si určite neporadí. Dokonca sa ani nepokúsi. Pocíti nedôveru.

    Zvykli ste si mu stále pomáhať. Stačí. Zastavte sa. Poproste ho o pomoc – radšej ho posmeľte, aby sa sám zariadil. A len nech skúša, nech trénuje. Vymeňte si úlohy. To nie vy pomáhate jemu, ale on vám. Vo všetkom. On je váš pomocník, obranca, hrdina a rytier.

    VERTE V NEHO

    Verte v neho. Verte, častejšie verte, menej sa strachujte. Starostlivosť si ponechajte pre dcérky. Chlapca robí mužom jeho dôvera v neho. Ty to dokážeš. Ty si silný. Ty si muž. Kto ak nie ty. Ty si veľký. Ty si silný. Ty si ako otec. Ty si skutočný chlap!

    Ako mi nedávno povedal náš prostredný syn: „Mama, ja ti pomáham, a preto som už ako otec – skutočný chlap!“. Chlap ešte neodkáže vysloviť všetky písmená, ale má pravdu. Už je chlapom. On je vybavený úplne inak a úplne inak funguje. A pretože ja ničomu z toho nerozumiem, tak sa nechytám do toho, aby som nič nepokazila. Zatiaľ má štyri. A zatiaľ to ešte je „môj chlapček“. Ale vnútri tohto chlapčeka už rastie „skutočný muž“ – a toho muža je čoraz viac. Veľmi skoro muž z neho vytlačí chlapca. A mne zostane to iba prijať – a neťahať ho nazad. Nepovažovať ho za malého, sladkého, milého, zábavného. Iba za silného, smelého, rozhodného, spôsobilého…

    Dajte synovi možnosť, aby sa stal mužom. Dajte mu slobodu stať sa tým, kým je. Chcete, aby sa stal chlapom?

    Teda vychovávajte samú seba – učte sa neriadiť ho, nedeptať ho, neohraničovať. Učte sa pracovať so svojimi strachmi a obavami – sú to vaše emócie, s ktorými chlapec nemá nič spoločného. Učte sa byť ženou, odovzdať opraty riadenia jemu, dokonca ak má aj iba päť alebo šesť rokov. Učte sa podriaďovať, učte sa prijímať a veriť. Učte sa netrestať ho fyzicky, nelámať mu takým spôsobom psychiku, učte sa trestať ho po žensky – odstupom. Je to oveľa ťažšie, ako robiť z chlapca „chlapa“.

    Vo svojej ohromnej láske k synom sa potrebujeme učiť byť k ním strohejšie, náročnejšie. Z lásky a starostlivosti o ich budúcnosť ich musíme častejšie prosiť o pomoc, zamestnať ich fyzickou prácou. Z lásky k synom ich potrebujeme obklopiť mužmi. A vzďaľovať sa z ich najbližšieho okolia, ostávať však na dohľad. Objať a pobozkať na hlavičku pred spánkom, ale cez deň sa držať pod kontrolou a nechodiť s chlapčekmi. Chodievajte s dievčatkami – s nimi takto možno do sýtosti.

    Inak buďte pripravené nato, že váš syn sa stane „polo-mužom“ v očiach vašej nevesty. A bude to vaša zodpovednosť. Vaša cena za vlastnú slabosť, neschopnosť umožniť synovi stať sa tým, kým sa narodil – mužom.

    A ešte jeden citát, na ktorý mi padli oči náhodne, ale veľmi sa hodí k tejto téme:

    „Pýtam sa vás aj seba: ak dieťa je to najcennejšie a ak žena všetko riadi a komanduje, kde je mužovo miesto? Vari bol stvorený nato, aby biologicky obšťastňoval dievčatá a robil ich matkami; poskytoval ženám posteľné radosti a zarábal peniaze (podľa možnosti čo najviac), a aby v ostatnom stál mlčky bokom? Vari to je všetko? A vari mamami naučené a ženskými časopismi poučené, práve o tomto „šťastí“ podvedome snívajú a oň sa modlia tisícky dievčat, ktoré sa chcú vydávať?

    „Kŕmiť, ľúbiť, obliekať, plienky meniť, láskať, v ničom sa nepriečiť – lebo ja som domáca pani“. Toto, dievčatá, nie je túžba po reálnom mužovi, ale po Kocúrovi v čižmách, ktorý je naivný, láskavý a čo do kvalifikácie – tvorca zázrakov. S takouto túžbou po manželstve neostáva iba ostať nevydatou, alebo sa zo zúfalstva nakoniec vydať za staršieho vdovca. Aby sa tak nestalo, je treba do túžby po manželstve (túžby nevyhnutnej, prirodzenej a bez hriechu) vpustiť biblickú ideu slúženia, dobrovoľného zmierenia sa a neviditeľnej role. Želať si stať sa mužovým tieňom, stať sa jeho rebrom, usadiť sa na prirodzenom mieste – bližšie k srdcu a pod ochranu tkaniva. Želať si oddať sa mu, aby bolo možné sa neskôr rozplynúť v materstve. Vtedy budúce šťastie prechádza z oddelenia nemožné do oddelenia možné, hoci aj nie povinné“.

    Andrej Tkačov

    A všetko sa začína vašimi chlapčekmi! Na našich pleciach je ohromná zodpovednosť – ide o šťastie našich detí – však?

    Autor: Oľga Vaľajeva, kapitola z knihy PREDURČENIE BYŤ MATKOU

    A tu sa veľmi pýta nám už známy kreslený film o Sťopočkinovi…

    https://www.youtube.com/watch?v=lK242osr5xY

    26.10.2017