Kategória: OVPLYVŇOVANIE

Neraz sme už písali o rozličných proroctvách. Či sa plnia alebo neplnia je vždy samostatná otázka, ale dôležité je poznať podstatu toho, o čo v nich ide. Inak riskujeme, že nepochopíme podstatu toho, čo sa deje vôkol nás. A to v časoch materializujúcej sa zmeny Vekov nie je práve najmúdrejšie riešenie.

Proroctvá bývajú pozitívne aj negatívne, ale to, aké sú nikdy nie je bezdôvodné. Ide o to, že neraz sú zostavené vynikajúcimi odborníkmi na skryté energie a významy.

Určite ste sa neraz stretli s tým, že proroctvá ako také sú poväčšine „zaraďované“ medzi fantazmagórie, zatiaľ čo vedecký prístup je diametrálne odlišný a považovaný za jedine spoľahlivý. Toto akosi podvedome prenášame aj na nositeľov predstáv o vede ako takej.

Príkladom môže byť osobnosť každému určite veľmi dobre známa – Sir Isaac Newton. Ak by priemerný človek dostal otázku, či Newton bol stúpenec náboženských proroctiev alebo exaktnej vedy, nezaváhal by ani na chvíľu. Ale práve zdanie veľmi často klame. Newton totiž – okrem dobre známych vedeckých prác – napísal aj knihu pojednávajúcu o Zjaveniach Jána a proroctvách Daniela. Prečo a načo by to takýto osvietený duch robil? Nuž, pozrime sa naň bližšie.

Newton – hoci to nezasvätenému znie naozaj neuveriteľne – vypracoval podrobný rámcový plán vytvorenia Nového Jeruzalema. Bol totiž vtedy hlavným slobodomurárom sveta – akási obdoba úradu pápeža pre katolíkov. V skutočnosti je však pápež podriadený úradu hlavného slobodomurára sveta – je to dnes totiž jedna a tá istá jezuitská „partia“.

Newton zostavil plán implementácie projektu Apokalypsy, pričom všetky ním stanovené termíny je potrebné odpočítavať od dátumu jeho narodenia.

Vzhľadom na pozíciu Newtona v hierarchii začalo celé slobodomurárstvo plán systematicky zavádzať do života. Medzi hlavné body, ktoré vytýčil Newton a ktoré môžeme spomenúť je vytvorenie svetovej sionistickej organizácie, svetové vojny, židovský holokaust, vytvorenie štátu Izrael atď. Iba jedna „udalosť“ nebola stanovená presne – vypuknutie Tretej svetovej vojny, predtým však sú naplánované „udalosti“ ako chaos, hlad, občianske vojny… Všetko sa má skončiť približne v polovici 21. storočia a má znamenať koniec existencie ľudstva na Zemi. Áno – čítate dobre, naplánovaná je totálna likvidácia ľudstva na Zemi – vrátane samotných Sionistov. Že prečo práve tak a práve toto? Priblížme si to postupne.

Všetky naplánované vojny sú krvavé kabbalistické obety, ktoré sú nevyhnutné nato, aby prišiel Mašach tak, ako je to opísané v posvätnej knihe hnutia Chabad – Tanya. Treba vedieť aj to, že práve toto hnutie dnes ovláda celú vládnucu elitu v USA, Izraeli aj Európe, vrátane Ukrajiny aj Ruska. Kroky ruskej vlády za putinizmu detailne zapadajú do Newtonovho scenára. Rabín Piakin presne vie, prečo a začo maľuje gojom ružové obrázky – veď patrí k Chabadu…

Koniec tejto globálnej púte je opísaný v Apokalypse, teda Zjavení Jána – zánik sveta následkom globálneho rádioaktívneho zamorenia. V skutočnosti tento bod už mohol pomerne nedávno nastať – máme na mysli známy čeľabinský bolid. Málokto vie, že jeho trajektória smerovala na najnebezpečnejšie miesto na svete. Mal dopadnúť na miesto uloženia vyše 500 ton obohateného uránu a niekoľkých desiatok ton obohateného plutónia. Bolid bol však zostrelený. Verejnosti však nie je známe kým – mal totiž takú rýchlosť a hmotnosť, že to nemohla byť žiadna pozemská protibalistická strela ani nič podobné.

Aby sme prešli bližšie k predmetu článku povedzme si, že Zjavenia Jána v skutočnosti nemajú žiaden vzťah k Novému Zákonu. Koncom 15. storočia ich napísal židovský rabín, gnostik Korintos (meno odvodené na počesť známeho gréckeho ostrova).

V judaizme existuje náboženský smer Chasidov, ktoré v prvej polovici 18. storočia za veľmi krátky čas ovládlo európske obyvateľstvo Poľska a priľahlých teritórií. Zrod chasidizmu sa viaže na činnosť jeho zakladateľa Beštu (1698-1760), znalého kabbalistu. Ide o organizáciu Chazarov a už od počiatku táto vetva vyzvala nespokojnosť ortodoxných rabínov. Chabad dodnes neuznáva Izrael za svetové centrum judaizmu.

Po roku 1772 sa chasidizmus rozpadol na rad vetví. Rabín Elimelech ho rozšíril v meste Ležajsk, ktoré dnes patrí do Poľska. Menachem Mendel založil občinu vo Vitevsku (dnes Bielorusko), z ktorej vyšiel Šneur Zalman, zakladateľ Chabadu, ktorý je známy ako Ľubavičský chasidizmus.

Ľubavičskí Chasidi alebo inak Chabad je dnes najsilnejším smerom chasidizmu. Jeho hlavné centrum je v New Yorku a najväčšie občiny má dnes v USA a Izraeli. Vyše 5 000 vyslancov Chabadu žije po celom svete a všade zakladajú hebrejské centrá, školy a synagógy. Predstaviteľov Chabadu dnes možno nájsť v podstate všade. Kontrolujú najmä vládu USA a Izraela, ale pod plnou kontrolou majú dnes aj Ukrajinu a Rusko.

Hlavné filozofické dielo rabína Šneura-Zalmana je už spomenutá kniha Tanya. Je to prvá práca, ktorá systematizovala chasidskú morálku, postavenú na metafyzických, kabbalistických základoch.

Jedným z najväčších úspechov na ceste ovládnutia kresťanstva bolo pripojenie Tóry a Tanachu k evanjeliám, čím vznikol Starý zákon Biblie, pričom Apokalypsu dokázali implementovať dokonca priamo do Nového zákona. Možno si všimnúť, že hoci Hebreji v podstate nenávidia samotnú postavu Ježiša z Nazaretu, kniha Zjavenia Jána im slúži doslovne ako príručka pre ich konanie. Apokalypsa je pre nich svätá kniha.

Treba nám však vedieť niečo iné – Newtonom opísaný plán konca sveta nenapísal ani Stvoriteľ, ani Diabol – je dielom temných kabbalistov, presnejšie Majiteľov svetových peňazí. Pod termínom „majitelia svetových peňazí“ rozumieme vlastníkov – akcionárov – americkej Federal Reserve Bank.

Hnutie Chabad je však iba jedno z mnohých tajných spoločenstiev, ktoré ovládajú dianie vo svete. Väčšina ľudí si naivne myslí, že udalosti okolo nás riadi Boh, ale situácia je – posledných 300 rokov – úplne iná. Infernálne sily skrz temné obrady už dávno robia na implementácii toho, čo sa dnes „populárne“ nazýva „Nový svetový poriadok“. Či sa nakoniec fyzicky materializuje alebo nie závisí od poznania alebo nevedomosti národov alebo naivného obyvateľstva – a teraz už všetkých štátov sveta. Súdiac podľa obľuby „sladkej nevedomosti“ dnešných obyvateľov sa možno obávať – už nie tak vzdialenej – budúcnosti.

Obyvateľstvo – vrátane tých, ktorí sedia v parlamentoch a vládach – si neuvedomujú, aký program materializujú tajné spoločnosti do života. Tu už by mal zohrať úlohu inštinkt sebazáchovy – ale peniaze beznádejne a totálne zmenili štruktúru ich psychiky.

Čo sa týka úsilí tajných spoločností – nejde o žiadnych naivných hlupáčikov. Ba dokonca ich môžeme nazvať hlboko teologicky orientovanou skupinou. Veď práve teológia je to, čoho sa oni v hlbokom presvedčení držia. Treba však vedieť to, že boh Starého zákona je Satan, a toho vôľu plnia, teda systematicky, podľa „hracieho plánu“ Newtona ju uvádzajú do života. Newton však nebol jediný „plánovač“, hlavné body jeho plánu premenili do „vykonávacích predpisov“ ďalší teologickí géniovia. Áno, možno ich tak nazývať, a je to aj zodpovedajúce ich poznaniu. To len dnešné obyvateľstvo (nie národ) si bohužiaľ myslí, že šťastie je v nevedomosti. A aj preto možno systém, v ktorom sa nachádzame nazývať „teologická globalizácia“.

Ak sme už začali s hnutím Chabad, v krátkosti dokončme opis hlavných bodov ich programu Apokalypsy. Veď Zjavenia Jána sú dostupné každému – a teda každý si môže prečítať, aké kroky ešte pre nás – pred definitívnym koncom hry – naplánovali. A čo sa týka materializácie ich plánu – kto nerozumie podstate toho, čo sa deje je buď obeťou alebo potravou, pričom rozprávkari typu chabadského rabína Piakina napomáhajú ovečkám ostať v košiari. Cieľom všetkých takýchto a podobných „prorokov“ a metód je príprava a udržanie zdroja „zdravej“ potravy pre Matrix v správnom zložení. Veď aj my kŕmime zvieratá na farmách tak, aby nám dávali čo najviac mlieka a mäsa… ako hore, tak dole.

Ježiša z Nazaretu ako Mesiáša očakávajú iba kresťania. Iné teologické smery majú iných „mesiášov“ (Mašachov), ale vzhľadom na to, že ide o skupiny, ktoré možno zaradiť do skupiny „antikristov“, tak ich mesiáši nemajú nič dočinenia s novozákonným Ježišom Kristom. Tu len podotknime, že Ježiš z Nazaretu a Kristus boli dve úplne rozdielne osoby, časovo približne rovnako vzdialené od nášho obdobia, hoci Ježiš z Nazaretu veľa prebral z učenia skutočného Krista. Egregoriálnu postavu „Ježiš Kristus“ vytvoril Vatikán, je to však energetický program, presnejšie simulacrum (simulakra). Keďže Kristus nie je Ježišom, tak skutočný „antikrist“ nie je a ani nemôže byť ten, ktorého opisujú či očakávajú kresťania.

Ešte jednu poznámku ohľadom termínu „druhý príchod“. Každý z nás ho má „naplánovaný“. My nie sme pôvodom bytosti z Midgard-Zeme, sme tu iba dočasne. Po „zvládnutí“ učebnej látky sa vraciame tam, odkiaľ pochádzame, teda na Zem našich Rodov. To je v skutočnosti podstata termínu „druhý príchod“. Nastane, ale nemá nič do činenia s kresťanskou špecifikáciou. V podstate, kto dnes naozaj udržiava pamäť o skutočnom Kristovi a kto o skutočnom Ježišovi z Nazaretu? Odpoveď bude určite protikladná tomu, čo si dnešné zakabalené obyvateľstvo myslí…

Chabad očakáva svojho mesiáša menom Mašach. Na rozdiel od klasického judaizmu sa ich mesiáš nemal narodiť v Jeruzaleme, ale v Dnepropetrovsku. A tam aj v roku 2015 naozaj prišiel na svet. V zmysle kabbalistických metód bolo nevyhnutné, aby mu „pripravili cestu“, t.j. bolo potrebné priniesť zodpovedajúcu krvavú kabbalistickú obetu. A tak bola v roku 2014 zorganizovaná krvavá vojna na Donbase. Neorganizovali ju americké tajné spoločenstvá, ale tie – pre zmenu – organizovali krymský projekt. Pripojenie Krymu však zapadá do programu všetkých tajných spoločností zásadným spôsobom – vrátane Chabadu. Veľký génius hebrejskej mysle – mimochodom jeden z predkov izraelského premiéra Netanyahu – v minulosti vyslovil zásadné proroctvo. V zmysle tohto proroctva „keď Rusi vezmú Krym, príchod Mašacha sa značne priblíži, a keď ruské lode vplávajú do Konštantínopolu, Mašach príde bezprostredne“. Preto treba rozumieť tomu, že príchod ich mesiáša nemôže byť organizovaný bez Ruska. To muselo byť v takej či onakej podobe vtiahnuté do toho, čo dnes poznáme ako vojna v Sýrii. Dokonca aj prezident Asad – slobodomurár vysokého stupňa vysvätenia – iba plní body plánu budovania Nového Jeruzalema, a preto aj požiadal Rusko o vojenskú pomoc. V tomto scenári hrá kľúčovú úlohu malá osada na pohraničí Izraela a Sýrie meno Armageddon, teda nič nie je náhoda.

Preto bolo zorganizované zostrelenie ruského lietadla „tureckým“ letectvom či zavraždenie ruského veľvyslanca – cieľom bolo vtiahnuť Rusko a Turecko do otvorenej vojny. Jej následkom sa má rozpadnúť Turecko a rozšíriť Izrael na Veľký Izrael tak, aby sa materializovali predpovede o Novom Jeruzaleme z Knihy Zjavení.

K prepuknutiu otvoreného konfliktu (zatiaľ) nedošlo vďaka určitým vedomým kruhom v ruskej armáde. To však nič nemení na veci, že na „projekte“ sa intenzívne pracuje. Bez vojny Ruska a Turecka nemôže dôjsť k vzniku Nového Jeruzalema, preto nemožno spať na vavrínoch. Teologická globalizácia nie je rozprávka…

Keď už sme pri tajných spoločenstvách, zopakujme si, čo je o nich známe. Takéto spoločenstvá – organizácie – sú tie, ktorých členovia skrývajú určité svoje činy pred tými, ktorí k nim nepatria. Ich členovia môžu mať povinnosť skrývať, alebo zapierať svoje členstvo, pričom spravidla skladajú prísahu uchovávať tajomstvá spoločnosti. Termín „tajné spoločenstvo“ sa používa na opis bratských organizácií – napríklad slobodomurárstva – ktoré mávajú tajné ceremónie, ale môžu ho používať aj spoločenstvá, ktoré sú známe ako „univerzitné bratstvá“.

Čo sa týka ich fungovania sú tajné spoločenstvá formy sociálnej organizácie, ktoré nie sú otvorenou, oficiálnou štruktúrou. Je to spojené s cieľmi, ktoré tajné spoločenstvá sledujú. Cieľom takýchto tajných štruktúr môže napríklad byť zmena strategických perspektív vývoja politických systémov, realizácia dlhodobých projektov, ktoré prebiehajú aj niekoľko desaťročí či až stáročí, pretože ich nemožno realizovať iba aktuálne vládnucim politickým systémom. Dôležitým aspektom tajných spoločností je vytáranie alternatívneho systému spojenia a odovzdávania informácií medzi ľuďmi vnútri už existujúceho systému (mimo médií pre „dobytok“). Dnes sú tieto spoločnosti v podstate pod kontrolou jezuitov – teda satanistov.

Najznámejším spoločenstvom sú slobodomurári, ktorých názov pochádza z francúzskeho „Franc-maçonnerie“, neskôr anglického „Freemasonry“. Ako štruktúra známa verejnosti sa objavili v roku 1717 ako tajné spoločenstvo. Etika slobodomurárstva sa opiera o monoteistické náboženstvá, ale aj o staré konštitúcie, pergameny, sochy a iné materiály slobodných murárov. Oficiálne sa predpokladá, že počiatky siahajú do konca 16. až začiatku 17. storočia, pravdepodobne od majstrov murárov starých chrámov. Aj názov „masson“ pochádza zo starofrancúzštiny. Používa sa v doslovnom preklade ako „slobodomurár“.

Slobodomurárstvo je administratívne organizované vo forme suverénnych Veľkých lóží, z ktorých každá riadi slobodomurárske lóže v hraniciach svojej jurisdikcie. Počet členov lóží je spravidla od 15 do 100 ľudí organizovaných na teritoriálnom princípe. Miestne lóže sú riadené Veľkou lóžou, ktorá je v každej krajine iba jedna. Niektoré veľké lóže uznávajú jedna druhú, iné zase nie. Všetko sa riadi prastarými slobodomurárskymi pravidlami – zákonmi.

Za základnú verziu pôvodu slobodomurárstva je považovaná verzia o ich pôvode zo stredovekých murárskych cechov, ale existuje aj verzia o oveľa staršom pôvode slobodomurárstva, ktorá je odvodená z rádov Templárov alebo Rosenkruciánov, ba dokonca až z Egypta.

Dnes je slobodomurárstvo rozšírené po celom svete a zastúpené v rozličných formách – lóžach, Veľkých lóžach, najvyšších radách, kapitulách, areopágoch, konzistóriách, federáciách a konfederáciách. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že vo svete je okolo 4 miliónov slobodomurárov.

Vari najznámejšou skupinou spomedzi tajných spoločenstiev je rád Iluminátov. Slovo pochádza z nemeckého „der Illuminatenorden“. Je to nemecké tajné spoločenstvo založené v 18. storočí – na 1. mája 1776 – v Inglostadte filozofom a teológom Adamom Weishauptom, známym stúpencom deizmu. Cieľom bolo použiť túto organizáciu na rozšírenie a popularizáciu toho učenia, ako aj ďalších liberálnych ideí osvieteneckého obdobia.

Oficiálne oznámeným cieľom iluminátov bolo zdokonalenie a povznesenie ľudstva cestou „stavby Nového Jeruzalema“. Rád bol bavorskou vládou r. 1785 zakázaný. Prvým známym iluminátom (satanistom) otvorene pri moci sa stala kráľovná Viktória, ktorá aj začala plán Nového Svetového Poriadku (Nového Jeruzalema) uvádzať do života.

Jedným z ich symbolov je Minerva.

Preskočme vpred a pozrime sa na dnešnú situáciu. V Novom Anglicku je Yale University, ktorej absolventi sa akosi „samo sebou“ dostávajú do kľúčových pozícií spoločenského a politického života…

Je to súkromná univerzita v USA a patrí do tzv. „The Ivy League”, čo je spoločenstvo ôsmych najprestížnejších súkromných amerických univerzít. Spolu s univerzitami v Harvarde a Princentone tvorí tzv. „Veľkú trojku“.

Univerzita sídli v New Havene, čo je jedno z najstarších miest Nového Anglicka, v štáte Connecticut. Je to prístavné mesto ležiace cca 120 km na severovýchod od New Yorku a cca 200 km na juhozápad od Bostonu.

Už erb Univerzity Yale mnoho napovie…

Na univerzite už tradične „funguje“ nemálo tajných spoločenstiev. Najstaršie je „Skull and Bones“, ktorého symbol je tiež veľmi dobre známy:

Ďalej tu patria tajné spoločenstvá „Scroll and Key“, „Book and Snake“, „Wolfs head“, aj „Elihu“, založené r. 1903.

Na Harvardskej univerzite pôsobí zase ďalšie tajné spoločenstvo „Strážcovia Pečate“:

O tajných spoločenstvách by sa dalo písať ešte mnoho, ale pre nás to už nemá žiaden praktický význam. Len naivný hlupák si môže myslieť, že veci vo svete sa odohrávajú len tak, samé od seba.

Strategický, rámcový plán Newtona „rozmenil na drobné“ čierny pápež slobodomurárstva Arthur Pike. Na snímke so slobodomurárskymi insígniami a viditeľným stupňom vysvätenia (33).

On bol ten, kto už stanovil presné dátumy oboch svetových vojen, boľševickej revolúcie, židovského holokaustu a podobne. On už pracoval s termínom „NWO“, hoci táto myšlienka nie je v slobodomurárstve nijako nová. Podľa jeho vlastných slov mu bol celý plán postupne nadiktovaný infernálnymi silami v tranze formou automatického písania. Veď aj nato sú obrady a rituály.

V podstate už ani nie je dôležité kto a ako „priložil ruku“ k dielu budovania Nového Jeruzalema, treba len vedieť o čo vlastne ide a čo má tento plán s každým z nás dočinenia.

Kľúčovým textom všetkých smerov – bez ohľadu na to či z USA, Západnej Európy alebo Chazarov – je Kniha Zjavení Jána. V zmysle tohto plánu je potrebné vytvoriť Nový Jeruzalem. Americká vetva si myslí, že to má byť – vrátane narodenia Mašacha – v Jeruzaleme, chazarská vetva je presvedčená, že ide o Dnepropetrovsk. Ale ani toto nie je kompletný zoznam.

Plán, ktorý realizuje aj ukrajinská a ruská vláda je organizácia Nového Jeruzalema na území Ukrajiny a južného Ruska. Všetky zásadné kroky putinovského režimu podporujú tento plán – hoci pre naivných sa to zdá úplne inak. Vždy treba prinášať krvavé obety – preto vznikla potreba vojny na Donbase. Je známe že vždy, keď donbaské jednotky odrazili útok ukrajinskej armády a vyrazili do protiútoku prišiel rozkaz z Moskvy útok zastaviť. Rovnako likvidácia všetkých starovereckých veliteľov cez ruské spravodajské štruktúry nie je žiadna náhoda. Moskovský patriarcha bol už za socializmu agentom KGB a v tejto pozícii často cestoval na Západ. Dnes je (ako slobodomurár s 33. stupňom vysvätenia) vážnym subjektom v FSB. To samozrejme ešte neznamená, že FSB má v oficiálnom popise práce likvidáciu Starovercov na Donbase. Územie Nového Jeruzalema má zahŕňať aj Krym a Soči – a práve preto musel Krym prejsť pod Rusko. Teda žiadna vlastenecká snaha o spojenie jedného národa, ale suchý plán príchodu Mašacha. Ostatne plán krymskej Kalifornie začali pôvodne realizovať už v r. 1920, ale vtedy ho povstanie krymských Tatarov prerušilo. Ilumináti-jezuiti však plánujú dlhodobo. Už Zbigniev Brzezinski vyhlásil, že „Nový Svetový Poriadok sa bude budovať na ruinách Ruska a na náklady Ruska“ – teda všetko sedí.

Územie Novej Chazarie (Jeruzalema v podaní Chabadu) má ležať aj na severnom pobreží Čierneho mora, pričom hlavné mesto má byť dnešné Soči. Preto Rusko muselo investovať miliardy do infraštruktúry nielen Krymu, ale aj Soči. Preto aj krymský most. No a na ďalší rozvoj Ruska peňazí neostáva… vrátane dôchodkov.

V polovici 21. storočia má dôjsť k svetovej vojne, ktorá zlikviduje všetok život na Zemi. Vyvolené duše – podľa Knihy Tanya ich je 600 000 – budú za odmenu prenesené do Raja, kde už ostanú blažené naveky. Preto toto všetko, preto stáročia systematického plánovania a konania. Ako to nazvať z pohľadu obyčajného človeka? Nuž, minimálne ako šialenstvo. Ale všimnite si, že „Koniec sveta“ spomína pápež, aj anglická kráľovná… aspoň vidno, kto kde patrí…

Treba však povedať, že táto riadiaca elita nie je dnes ani zďaleka jednotná v pohľade na záverečnú fázu totálnej kontroly sveta a „Veľké finále“. Jedným z opozičných smerov je prístup uchovania totálnej kontroly nad ľudstvom a zredukovanie obyvateľstva do „zlatej miliardy“. Teda – ako to chápe táto časť „vyvolených“ – keď už nadobudli takú totálnu kontrolu nad svetom, tak prečo ho zničiť, ak tu môžu ostať naveky a „dojiť kravy“? Áno, nepokorných (Slovanov) treba zlikvidovať, ostatných a povoľných „naformátovať“ rabskou ideológiou (kresťanstvo) a všetko bude v poriadku. Obmedzený počet obyvateľstva len pre potechu a potreby elity. Táto skupina je však tiež hlboko teologicky znalá, a preto siahla k odlišnej symbolike. Veď už Konfucius povedal, že „nie peniaze a nie zákon, ale znaky a symboly riadia svet“. Preto začali systematicky používať inú symboliku a posilňovať iný, ich egregor. Ako ich rozpoznať? Nuž, v judaizme je 10 hlavných bohov – Ciferov. Každý z nich má svoj symbol, ktorý dnes poznáme ako „arabské“ cifry od „0“ po „9“. Cifra „10“ je však v Kabbale posvätná – teda dôležité. Označuje ich boha – z nášho pohľadu Satana. Preto aj 10 prikázaní, preto aj 10 druhov cifier na peniazoch a cenných papieroch a podobne. Teda v Kabbale je „10“ sakrálnym symbolom ich boha. Ak teda nechcú plniť plán totálnej Apokalypsy (likvidácie sveta), tak 10-tku obchádzajú, t.j. chcú ju „prechytriť“. Symboliku spoznáme jednoducho – 10-tka chýba – preto 9-11… ale možno preľstiť Satana?

Nechceme sa veľmi dlho rozpisovať o veciach, ktorým je najlepšie neudeľovať pozornosť, ale o ktorých je treba vedieť. Jedna vec sa tu však ešte priam žiada – otázka vlády a protiputinskej „opozície“ v Rusku. Skutočnú opozíciu v podstate zlikvidovali – vodcovia sú buď za mrežami alebo zastrašení. Boli však aj takí, ktorých už bohužiaľ niet. Vytvorili teda program riadenej opozície. Podľa neho má existovať iba putinizmus a ako opozícia Navaľný – veď iných niet. Samozrejme, že Navaľný nie je pre Rusko žiadne riešenie. Je to absolvent Univerzity v YALE a slobodomurár.

Ale aby sme jasne ukázali, že ak sa v Rusku hovorí o opozícii, tak v drvivej väčšine prípadov nejde o Navaľného, ktorého mítingy v žiadnom prípade nemajú masový charakter; pozrime si fotografiu z mítingu proti dôchodkovej reforme, ktorý organizovala Komunistická strana RF v Moskve z 2. septembra 2018:

A na týchto „masové“ protesty Navaľniat o týždeň neskôr:

Medzi Navaľného kámošov možno priradiť aj jedného z absolventov Harvardu – a teda „Strážcu pečate“, ktorý čírou náhodou zaviedol priateľský systém Facebook…

Ale vráťme sa ešte ak proroctvám. Rabínom Piakinom „preklínané“ analytické centrum Sulakšina vykonalo matematickú analýzu Newtonových „proroctiev“. V princípe išlo o aplikovanie Gaussovej krivky – analýzy prirodzeného rozdelenia – na množstvo naplnených proroctiev za niekoľko posledných storočí. Ak údaje majú prirodzené rozdelenie, tak sú považované za náhodné, a teda nesú charakter prirodzený. Ak však údaje nezapadajú do tzv. prirodzeného rozdelenia, tak sú to špeciálne príčiny, t.j. sú spôsobené nie náhodne, ale špeciálne, t.j. úmyselne. Takýmto spôsobom sa napríklad v priemysle zisťujú chyby vo výrobných procesoch.

Vyšiel veľmi výstižný výsledok: všetky katastrofy predpovedané (uvedené) v Knihe Zjavení nesú ŠPECIÁLNY CHARAKTER! Inými slovami nie sú vytvorené Stvoriteľom, ale sú dielom špeciálnych príčin – našich známych tajných spoločností. Znamená to teda – ak nie sú v pláne Stvoriteľa – tak nič z toho sa pri uvedomelom konaní ľudí nemusí stať. Ale ako dnes koná obyvateľstvo? Koná či skoná?

Málo známym faktom je, že Stalinovi sa podarilo zbaviť všetkých slobodomurárov v riadiacich štruktúrach ZSSR ešte pred príchodom Druhej svetovej vojny. Ak by sa to nepodarilo, tak ZSSR by sa bolo rozpadlo ešte pred Druhou svetovou vojnou. Úspechy ZSSR boli závratné. Napriek strašnej genocíde ruského obyvateľstva mohol ZSSR už DVA ROKY PO STRAŠNEJ VOJNE – teda v r. 1947 – zrušiť lístkový prídelový systém na potraviny v krajine. V Nemecku alebo Veľkej Británii k tomu došlo až oveľa neskôr – v Británii až 2 roky po ZSSR!

Stalina zavraždili trockisti – slobodomurári – a začali s deštrukciou systému. Ten mal však také pevné, Stalinom položené základy, že zotrvačnosťou – napriek odstredivým snahám slobodomurárov – sa ZSSR stal začiatkom 60-tych rokov najúspešnejšou, najdynamickejšie sa rozvíjajúcou krajinou sveta. Za Brežneva však ešte došlo aj k úplnému zákazu všetkých slobodomurárskych lóží, čo značne pomohlo v napredovaní krajiny (dnes sú všade, teda aj u nás, čo vidno na porevolučných „úspechoch“). Slobodomurári prišli znovu so svojim členom Andropovom, ktorý v podstate už začal demontáž ZSSR. Bola to diverzia, nie slabosť – ani ekonomická – systému. No a „insideri“ Gorbačov a Jeľcin už dielo skazy dokonali.

Dôležité je jedno – záleží nám na krajine Predkov alebo sme sa stali rabmi so slučkami na krku? Tí však nie sú plánovaní za rok 2060…

11.10.2018

Prinášame vám záznam relácie na českom Slobodnom vysielači na tému slovanskej Kultúry. Relácia má názov „Slovanská symbolika a slovanská pohádka o Perunovi a zvířátkách“.

Žijeme v časoch veľkých premien, aj keď nie každý ich vidí. Napriek tomu však tí, ktorí vidia môžu veľmi veľa zmeniť k dobrému. Nechajme naše energie prúdiť aj v kybernetickom priestore.

Prajeme vám príjemné a nerušené počúvanie.

Spolu dôjdeme k cieľu!

21.05.2018

Prinášame vám záznam rozhlasovej relácie Slobodného vysielača AKO ĎALEJ z 1. mája 2018. Tento diel je tematicky zameraný na oblasť Kopného práva.

Svet sa naozaj mení pre našimi očami, čo si môže už každý vediaci a vnímavý človek overiť sám. Ale niekedy „potešia“ aj iné dôkazy. Nie tak dávno sme uverejnili článok GOTTŠALK, v ktorom bola linka na sfilmované rovnomenné dielo J. M. Hurbana. Je to príbeh Západných Slovanov podľa skutočných udalostí z čias, keď ešte existovala Arkona. Film mal po niečo viac ako roku ani nie 30 prezretí. Po tom, ako ste ho začali sledovať a sledovanosť začala nabiehať po stovkách, bol film odrazu ODSTRÁNENÝ z dosahu. Niet ho viac tam, kde predtým bol verejne prístupný.

Je to bohužiaľ holý fakt – komusi veľmi vadil – ale kto by to mohol byť? Nuž, nie je žiadúce, aby sa náš národ začal prebúdzať a vidieť svet taký, aký je – správnejšia je predsa vatikánsko-jezuitská demoverzia. Alebo žeby to bol niekto iný?

Netreba veriť rozprávkam, teda v tom zmysle, že niečo sa udeje len tak, samo od seba. Náhoda je slovo, ktoré používajú tí, ktorí nedovidia na pravidlo príčiny a dôsledku. Veď naši Predkovia nám zanechali príslovie: TRAFENÁ HUS ZAGÁGA. Nuž, práve ste sa stali svedkami jedného takéhoto zagágania.

03.05.2018

V predchádzajúcej časti sme si priblížili problematiku Éteru ako najvyššieho v hierarchii Živlov. Čo je umiestnené v Éteri – sfére príčin – to sa neodvratne prejaví vo všetkých nižších Živloch podľa večnej hierarchickej nadväznosti. Ako hore – tak dole. Túto zásadu už dobre poznáme.

K Živlom môžeme ešte dodať – čo sme už spomenuli – že je možné prísť do kontaktu so Živelníkmi, teda bytosťami Živlov. Teraz nemáme na mysli priamo vytváranie „účelových“ bytostí, ktoré dokáže mág vytvoriť a poslať za iným človekom, aby dosiahol to, čo chce. Dnes je táto sféra skôr zneužívaná ako využívaná v prospech vývoja iných ľudí. Ale už vieme aj to, že každá akcia privodí reakciu. Časový a priestorový faktor nič na tom nezmení. Je to vôľa Stvoriteľa, Absolúta.

Pre účely ovplyvňovania iných ľudí sa „zostavujú“ entity buď z jedného Živlu, alebo z kombinácie viacerých Živlov. My však máme na mysli tie bytosti, ktoré nám ostali v podaniach našich Predkov – rozprávkach a povestiach. Napríklad Permoníci sú čírou manifestáciou Živlu Zeme. Určite si spomeniete aj na ďalšie bytosti z našich rozprávok a povestí, ktoré sú manifestáciami ďalších Živlov.

Ak by ste sa dostali do kontaktu s takýmito bytosťami, je potrebné byť veľmi opatrní, lebo z takýchto situácií nemusíte vyjsť živí. Jedno však musí byť jasné – Živelníci sú bytosti číreho Živlu. Ako také sa môžu zdať nesmrteľné, pretože môžu žiť z nášho pohľadu nepredstaviteľne dlhú dobu. Človek je však kombinácia všetkých Živlov – vrátane Éteru. Z našej tradície vieme, že pozostávame z Tela, Duše a Ducha – a Duch je NESMRTEĽNÝ. Živelníci veľmi dobre vedia, že sme im vyššie bytosti – pretože obsahujeme nesmrteľného Ducha a oni sú iba číre Živly. Kto dokáže takéto poznatky správne použiť, ten môže mať zo stretnutia so Živelníkmi veľký osoh – ale nehovoríme o zisku v dnešnom slova zmysle.

Dnes sme obklopení bytosťami, ktoré nie nadarmo voláme GMO mužského alebo ženského pohlavia. Tu máme na mysli iba tých, ktorých môžeme zaradiť do kategórie „ľudia“. Neľudia sú samostatnou kapitolou, ktorou sa nezaoberáme. Oni si svoju úlohu plna podľa svojho predurčenia dobre.

Ako rozpoznať takéto GMO? Už by to malo byť dostatočne jasné, ale predsa len si uvedieme jeden príklad, ktorý je spojený s využívaním – alebo nevyužívaním – Živlov v našom každodennom živote.

Prichádza leto a GMO mužského pohlavia budú hneď veľmi ľahko identifikovateľní. Spoznáte ich podľa tričiek s krátkymi rukávmi alebo dokonca tielok, krátkych nohavíc často bez opasku, šľapiek – teda obuvi bez pevnej päty. Veľmi často im prevísa prežraté brucho, ktoré „vykúka“ spod trička.

Naši Predkovia nosili tradične kroje – o tom sme už neraz písali. Žiaden kroj pôvodne neobsahoval krátke rukávy a krátke nohavice, chránený bol aj krk a ruky po kostičky na zápästí. Rukávy sa pri práci síce môžu vyhrnúť – aby sa napríklad nezašpinili – ale v žiadnom prípade sa neodrezávali. Odev má byť voľný, nie obtiahnutý, teda žiadne módne priliehavé „na telo“. Rovnako aj obuv. Čierna farba vypína psychickú kontrolu, biela farba harmonizuje. Bielu kožu máme preto, lebo to je filter, aké energie majú prechádzať do nášho organizmu. Na slnku a v umelých soláriách spečená pokožka už je oveľa tmavší „filter“… aj keď veľmi módny. A aký filter – také frekvencie prepúšťa do organizmu.

Na Tajvane možno kúpiť mastičku, ktorou si Číňania snažia meniť pokožku na bielu… a my sa dobrovoľne bielej kože zbavujeme. Dokonca za to ešte platíme. Ak nás takto stvoril Stvoriteľ, tak určite nie náhodou. Každý národ má svoju príčinu existencie. Iba my sme sa akosi stali skôr papagájmi… teda naozaj GMO. U žien platí to isté, ale navyše majú nosiť sukňu.

Nebudeme donekonečna opakovať to, čo sme už písali v iných článkoch, preto všetko – čo sa týka oblečenia – iba zhrnieme. Okrem tu uvedeného teraz nerozoberáme oblasť strihov a materiálov pre odev.

Hlavnou úlohou odevu je posilniť našu energetickú ochranu tak, aby nám nikto nemohol odoberať našu životnú energiu. Medzi telom a odevom má byť voľný priestor, v ktorom sa vytvárajú torzné polia. Tieto vytvoria energeticky dostatočne silnú vrstvu v biopoli, ktorá však musí byť posilňovaná aj ďalšími faktormi – napríklad ochrannou symbolikou (oberegy a výšivky) – ale najmä činnosťou mysle. Všetky plochy tela nepokryté odevom umožňujú „vykrádanie“ životnej energie. U žien ani materiál a ochranná symbolika nepomôže, ak majú mužský odev. Vtedy – pre svoje normálne fungovanie – odoberajú životnú energiu svojmu okoliu – najmä mužom a deťom. Stávajú sa pre nich smrtiacimi strojmi oveľa horšími ako alkohol. Pôsobia pomaly, ale isto.

Všetko má však svoje výnimky – preto to, čo hovoríme platí pre bežných ľudí.

Mnohí sa sťažujú, že v lete im je veľmi horúco, preto sa musia „chladiť“ krátkymi rukávmi, nohavicami či šľapkami. Treba mať jasno v tom, že ak sa „zbavujeme“ tepla, zbavujeme sa našej vlastnej životnej energie. Ak sme zase v chlade ľahko oblečení a je nám zima (treba poznať mieru) a doslovne sa klepeme, len aby sme sa zohriali (lebo veď móda chce svoje), tak znovu odčerpávame zásoby životnej energie na to, aby sme sa zohriali, hoci sa stačí inak obliecť.

Absolventi kurzov Psychoenergolytiky poznajú problematiku Vedogonu. Že čo má ten spoločné s krátkymi rukávmi? Ak ho naplníme Živlom Vody v letnej horúčave, tak nám nebude horúco, hoci máme dlhé rukávy, nohavice či sukne. Ak ho – naopak – v zime naplníme Živlom Ohňa, tak nám nebude zima, aj keď nebudeme mať zimné oblečenie. Ak zapájame v živote 30% fyzickej sily a 70% energetických výdajov pokrývame mysľou, vtedy žijeme v správnom „móde“. Inak urýchlene odčerpávame svoje zásoby životnej energie – ktorá NIE JE obnoviteľná.

Už vieme, že Éter je sférou príčin. Ak máme pod kontrolou myseľ, tak máme pod kontrolou svoj život. Inak túto hru – ktorú voláme život – prehrávame. Teda v lepšom prípade inkarnácia navyše… aj tak úprimnú sústrasť. Inak to však nebude, ak namiesto Múdrosti Predkov počúvame módu.

Tu môžeme použiť jeden príklad z ruského seriálu СПЯЩИЕ. Približne v 5. minúte 3. dielu začína scéna, pri ktorej chladnokrvnú likvidátorku v službách CIA vpustia naivní, mladí chlapci do svojho bytu. Bohužiaľ, mládež, ktorá sa globálne „prepla“ do geoamerického módu života je odsúdená na to isté ako samotná Amerika. Naivní mladí chlapci chceli zarobiť na videu, ktoré sa jednému z nich podarilo náhodne natočiť. Mysleli si, že ak ovládajú všetky taje počítačových technológií, pijú energetické nápoje či vedia dávať na internet videá s veľkou sledovanosťou – o športovom sexe ani nehovoriac – tak už majú svet v malíčku. Pod vplyvom amerických filmov predpokladajú, že „zlý zabijak“ môže byť iba veľký chlap so surovou tvárou. Ale spravodajské služby fungujú inak. Atraktívne vyzerajúca žienka vyvolala u nich akurát tak sexuálne chúťky – veď o čo iné by mohlo ísť? A to hlavné, na čo chceme upriamiť vašu pozornosť je oblečenie – ale aj pripravenosť bojovať o svoj život – mladých mužov. Chlapci boli síce módne upravení a žili na úrovni doby – dvaja s jednou priateľkou v jednom byte – ale „lajkoví“ priatelia z internetu im akosi nepomohli…

Všetkých troch bez problémov zlikvidovala nožom – rezala rýchlo a efektívne krčnú tepnu. Tričko s krátkymi rukávmi je proste jasné varovanie pre tých, ktorí vedia na čo pozerať a rozumejú tomu, čo vidia. Čo vidia vo filme ostatní, nie je až také dôležité. Film ukazuje veľmi veľa… pre múdrych, nie iba informovaných.

https://www.youtube.com/watch?v=SBHfbeJ833Y

Seriál je celkovo zaujímavý – aj keď takýchto ruská kinematografia dnes ponúka množstvo. Prvá séria v ôsmych dieloch ukazuje metódy práce CIA v Rusku – dôležitá je najmä ukázaná naivita mnohých Rusov ohľadom demokracie. Z nášho pohľadu je tu veľké poučenie. Ak CIA dokáže riadiť takýto projekt v dnešnom Rusku – ktoré má naozaj špičkovú tajnú službu – tak pred nami stojí jedna veľká otázka: čo si môžu dovoliť v „spojeneckých“ krajinách? Možno sa stačí poobzerať vôkol seba. Záhadná vražda dvoch mladých ľudí postaví na nohy celé Slovensko a desiatky tisíc ľudí naplní ulice a námestia. Odrazu majú jasné požiadavky – ich cieľom je odvolanie vlády a predčasné voľby. V celom procese sa ukázala spravodajská nekompetentnosť našej vládnucej špičky. Už dlhé roky drancujú Slovensko ako ekonomicky, tak aj fyzicky – minister Žiga má najväčšie firmy na drancovanie slovenských lesov ale „ulica“ vidí iba ministerstvo vnútra… Ak by išlo o skutočne národne orientovaných ľudí, tak barbarský výrub našich lesov by musel byť na „programe“ tiež. A zastávanie sa policajného prezidenta – bez ohľadu na jeho skutočné „zásluhy“ – len nahralo tým, ktorí celú akciu koordinujú. „Vládne“ preferencie padajú a padajú. Ak by to bola iba spontánna reakcia ulice, tak už dávno by nedokázali naplniť námestia tisíckami ľudí. Je to očividne cieľovo orientovaný projekt, profesionálne pripravený. A arogancia a chamtivosť vládnucej elity – zo všetkých strán bez rozdielu – im to len značne uľahčuje. Nie náhodou Thomas Malthus vo svojej učebnici elity menuje korupciu ako jeden z najefektívnejších nástrojov na znižovanie počtu „nadbytočných“ obyvateľov.

Jeden z bývalých riaditeľov CIA – R. James Woolsey (1993-95) – v americkej televízii svojho času vyhlásil, že národ, ktorý nemá dobrú spravodajskú službu bude musieť uvoľniť svoj životný priestor tomu národu, ktorý ju má. Ak sa pracuje na tom, aby sa tu realizoval „americký národný životný priestor“ – tak naša spravodajská služba je v americkom „ratingu“ na „nebodovanom“ mieste, teda niekde hlboko pod nulou. To nič nemení na veci – ako v spomenutom seriály – že aj v nej sedia „inside men“ pracujúci (nie zadarmo) na svojich chlebodarcov, nie Slovensko. A veď efektivita spravodajskej služby nie je v tom, ako dokáže sledovať svojich vlastných občanov… to je už len služba cudzincom.

Že čo vlastne chcú docieliť? Určite niečo úplne iné, ako podávajú verejnosti – naivnej. Veď aj v spomínanom seriály dlho nie je jasné, aký je skutočný cieľ spravodajskej akcie CIA v Rusku…

Druhá séria sa odohráva v arabskom prostredí – a je rovnako veľmi poučná. Zdanlivá priateľská spolupráca – v zmysle podpísanej dohody – medzi CIA a FSB je na prvý pohľad dodržiavaná. Rusmi hľadaného teroristu v Líbyi CIA „nahlási“ FSB a leteckým úderom na jeho tábor ho ruské letectvo pomocou vysokopresných technológií zničí. Ukáže sa však, že v skutočnosti CIA iba pokračovala vo svojej konšpiračnej hre. Národný záujem je proste národný záujem. A naša „národná“ strana ho tiež má – akurát že národ zmienený v názve strany nie je slovenský. To len pre naivné publikum.

Ak teda máte do činenia so „Slovanom“, ktorý sa oblieka do tričiek s krátkymi rukávmi a krátkych nohavíc, chodí v šľapkách, pije energetické nápoje, alkohol… teda proste robí všetko to, čo diktuje móda – takýto človek nemá pod kontrolou samého seba. Ak sa naň spoľahnete, môžete v osudovej chvíli ťažko za svoju naivitu zaplatiť. Je to však na vás…

Už vieme, že Éter je najvyšší Živel – sféra príčin. Matrixová mašinéria zručne – oni toto všetko veľmi dobre vedia – „umiestňuje“ do našej mysle – Éteru – to, čo potrebuje, aby sme robili. My to naivne považujeme za vlastný nápad – a držíme sa toho ako kliešť a kŕmime ešte aj egregor. Určite si viete predstaviť poľnohospodársku farmu tzv. „živočíšnej výroby“. Čo tam robíme so zvieratami? Chováme ich, kŕmime, pasieme – čo sa im môže zdať príjemným. Dokonca ich aj často pripúšťame – veď si potrebujeme „vyrábať“ potravu. Nikdy vás nenapadlo, že s nami robia presne to isté?

Nie však všetko, čo nás oberá o životnú energiu je hneď „diabol“. Jednoducho nepoznáme mechanizmus práce mysle – veď mnohí Éter ani nepovažujú za Živel. Teda pozrime sa na proces „myslenia“ bližšie.

Keď mozog dostane impulz, reaguje. Ak napríklad pocítime hlad, tak okamžite vytvorí Obraz toho, čo považujeme za riešenie. Tento Obraz sa vzápätí sformuje z Éteru tak, že prevezme objem a formu. U každého je predstava hladu spojená so svojimi Obrazmi. Môže byť spojená napríklad s bochníkom chleba. Obraz sformovaný v Éteri sa zhutňuje, až sa nakoniec materializuje – a vlastným úsilím sa nakoniec dostaneme k „riešeniu“ problému nášho hladu. Obraz sa materializoval.

Treba však vedieť, že to, čo vzniklo už samo nezanikne. Naši Predkovia presne vedeli čo činia – začína to disciplínou v myslení, teda riadení myšlienok. Skrátka, ak už nepotrebný Obraz „neupratáme“, tak ostane existovať. Bude sa pohybovať v priestore mysle, nájde si – napríklad cez egregor – ďalší, podobný Obraz, potom ďalší, ďalší. Nakoniec sa táto energia skoncentruje do takej hustoty, že nadobudne vedomie samoexistencie. Čo takto vzniká? Závisí to od myšlienok, ktoré sa materializovali. Môže to byť čokoľvek od démonickej entity cez všakovaké pornoscenáre až po Obrazy materializované najťažšími horormi… A ak okolo takéhoto zhluku prejde ďalšia nevedomá myseľ, tak táto informácia „preskočí“ aj na ňu. Kto je za takéto niečo zodpovedný v jemnohmotnom Svete, teda v konečnom zúčtovaní pred Absolútom? Nuž všetci „autori“. A že nevedia, čo robia? Na toto dávno poznáme odpoveď – nevedomosť nie je ospravedlnením.

A teraz si predstavte, čo všetko vás počas dňa napadne a potom ostáva tam, v priestore mysle, prenášané torznými poľami. A čo ostatní ľudia? O čom všetci okolo nás počas dňa rozmýšľajú? Viete si čo i len predstaviť, aký navný, zamorený „smog“ okolo seba vytvárame každý deň? Ide z toho priam hrôza. Jedno však pamätajme – VŠETCI SME ZA TO ZODPOVEDNÍ. Už od počiatku zrodu – alebo importu – myšlienky.

To, čo poznáme ako Psychoenergolytiku – alebo akúkoľvek inú psychotechnológiu našich Predkov – vrátane indických meditácií – bolo súčasťou každodenného života. Nikto nie je mimo tohto diania, a teda ani zodpovednosti za stav, v ktorom je Svet. Kde je akcia, tam je vždy reakcia – či už sa nám to páči alebo nie. Nie je jedno čo hovoríme, nie je jedno čo si myslíme. Tam to totiž celé začína.

Možno povedať, že sme absolvovali stručný úvod k problematike a môžeme sa pozrieť na konkrétne príklady Konov.

Už v úvode sme si vyjasnili, že musia byť prístupné všetkým – nielen „vyvoleným“. Druhá vec je, ako sú „zabalené“.

V našej krajine sa najviac ľudí hlási ku kresťanstvu – použime teda príklad z tejto oblasti. Začnime so známym 5. prikázaním:

NEZABIJEŠ

My už vieme, že záleží naozaj na všetkom čo vieme, pretože nič a nikto nám v živote neprišlo do cesty náhodou. Veď aj Diabol hovorí, že „kde iní vidia náhodu, ja vidím dôsledok“.

Zo Staroslovienskej Bukvice vieme, že v skutočnosti existujú dve možnosti zápisu tohto príkazu – Konu:

NEZABIJEŠ

NѢZABIJEŠ

Prvý variant programuje podvedomie na príkaz „Naše jE“ zabíjanie. Druhá verzia jasne vydáva príkaz: „NIE zabíjanie“. Viac o súvislostiach a Obrazoch bukvíc nájdete v knihe Staroslovienska Bukvica.

V univerzálnej rovine tento príkaz platí pre všetko živé – vrátane zvierat. A tu sa dostávame k zaujímavému výsledku – védické texty aj Biblia tvrdia to isté – zvieratá nemajú slúžiť ako jedlo:

6 deň:

Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz na Boží obraz ho stvoril ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; TO VÁM BUDE ZA POKRM. No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.

Bez ohľadu na to, že existuje veľa verzií textu Biblie, jedno je jasné – Boh dal človeku za pokrm „všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom“.

A čo máme k tejto téme my? Uveďme si niekoľko Konov – Zápovedí:

Vedzte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo narušiac chod Času iným bytostiam meníte Čas života svojho.

Zápoveď Čísloboha

Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že potrebné je sa s ľúbosťou chovať ku všetkému živému, čo tvorí na Midgard-Zemi.

Zápoveď Tarcha Dažďboga

Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich a nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.

Zápoveď Svaroga

Citáty sú jasné a v žiadnom prípade nie dvojzmyselné. Zvieratá tu nie sú kvôli tomu, aby sme ich zabíjali a jedli. Majú svoje vlastné evolučné úlohy, ktoré však my ich zabíjaním narušujeme.

V skutočnosti však ani nejde tak o jedenie mäsa ako zabíjanie. Je to iba spôsob, akým sa človek stravuje. Samozrejme, že rastlinná – prirodzená – potrava je vyššej, jemnejšej energie ako temná frekvencia, čiže smrťou a bolesťou („vloženou“ pri zabíjaní zvierat) naplnené mäso.

Mnohí jedia mäso najmä preto, lebo predpokladajú, že z neho rastú svaly a teda sila. Sila je dedičná a závisí od konkrétnej konštitúcie každého človeka. Naše bunky sa dokážu regenerovať a deliť iba rastlinou potravou. Mäso v skutočnosti dostáva do tela baktérie, ktoré ako parazity postupne vymieňajú odumreté bunky nášho tela. Zahynuli, lebo nemali z čoho žiť. Baktériové novotvary sa pekne „vyformujú“, nahradia prázdne miesto a napoja sa na nervové receptory. Takto začnú dodávať mozgu žiadosti o potravu pre nich – ďalšie mäso. A nevedomec si myslí, že to je jeho prirodzená potreba. Nafúknuté svaly sú však iba obdobou nafúknutých balónov – profesionál zo špeciálnych jednotiek si ich v boji ani „nevšimne“. Čím sme starší – ak jeme mäso – tým viac hmoty nášho tela je cudzou masou a nie našimi bunkami.

Indické Védy túto problematiku vysvetľujú na príklade troch Živlov: Cnosti, Strasti a Nevedomosti. Z tohto pohľadu sú všetky naše činy čo do podstaty jedným zo Živlov. Lepšie je to azda pochopiteľné na príklade.

Predstavte si, že nejaký útulok pre zvieratá potrebuje finančnú podporu, aby sa dokázal postarať o zvieratá, ktoré v ňom našli útočisko. Prvý príklad je človek, ktorý tajne vloží peniaze do ich schránky im pomohol, aj keď oni nikdy nebudú vedieť, komu sa majú poďakovať. On však má čisté Svedomie a Česť – čo mu ako „odmena“ stačí. Takýto človek prebýva v Živle Cnosti – pochvala či hana ľudí nie je preň podstatná.

Druhý človek síce dá peniaze na podporu útulku, ale tak aby sa o tom každý dozvedel. Keďže si svoju „odmenu“ vybral (v skutočnosti hľadá pozornosť verejnosti, nie pokoj Svedomia) inú odmenu už nedostane. Tento človek žije v Živle Strádania. Niečo síce urobí, ale hneď vie aj začo.

Tretí človek sa vôbec nad niečím takým nezamýšľa, ale bez problémov by problém vyriešil napríklad pozabíjaním všetkých zvierat, aby „bol pokoj“. Tento žije v Živle Nevedomosti.

V zmysle učenia Véd ak človek chce postupovať nahor po Zlatej ceste Duchovného vývoja, tak musí prebývať v Živle Cnosti. Znamená to, že by mal aj jesť taký druh stravy, ktorý patrí do rovnakého Živlu. Strava Živlu Cnosti je napríklad med, mlieko, plody lesov, polí a lúk.

Mäso ako strava patrí do Živlu Nevedomosti. Koľko ľudí môže konzumovať energiu Nevedomosti a postupovať nahor v Cnosti?

Ak porušujeme Kony – a zabíjanie je v každom ohľade jedno z takýchto porušení – tak systémovo prichádza reakcia. Ona proste nemôže neprísť. Takto je zostavený Vesmír, takto ho zostavil Stvoriteľ. Bez ohľadu na to, čo nám do Éteru „vprogramovala“ civilizácia. Pretože však dnes porušujeme Kony v podstate každý deň, tak reakcie sa „nestíhajú“ hneď prejavovať. Keď dostaneme ranu za porušenie toho či onoho Konu, už si spravidla nepamätáme prečo a začo, pretože pred nimi sme museli „spracovať“ reakcie na staršie porušenia (FIFO). A tak sme si vymysleli „náhodu“. Nič také však neexistuje.

Ak máme čisté biopole, tak to znamená, že tam niet žiadnej „rady“ reakcií na akcie porušovania. Človek, ktorý sa stará o čistotu svojho biopoľa – veríme, že aj absolventi prvej série kurzov Psychoenergolytiky – dokáže účinnejšie rozoznávať reakcie Vyšných síl na akcie, t.j. svoje činy. Je to hlavne preto, lebo v čistom biopoli nie je „poradovník“ reakcií na spracovanie. A tak na nesprávny krok prichádza rýchla reakcia. Tak rýchla, že hneď je jasné, za čo to je. Takých ľudí však dnes nie je veľa.

Už sme hovorili aj o tom, že nemáme právo na pokánie a udeľovanie odpustenia. Ba práve naopak, máme nie právo, ale doslovne POVINNOSŤ zakročiť proti zlu, nech by to bolo čokoľvek. Tento Kon je vyjadrený ako Odinova Zápoveď č. 10 v knihe Slavianstvo (str. 124). Mnohí ju však asi poznajú v jednoduchšej forme z filmu KEĎ SLNKO BOLO BOHOM:

Kto nepotrestá zlo je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie.

Túto časť našej témy ukončime príkladom, ktorý jasne ukazuje rozdiel medzi Dŕžavou a Štátom.

Predstavme si situáciu, že po ulici ide muž a zrazu vidí, že niekto sa pokúša znásilniť nejakú ženu. V Dŕžave musí mať meč – s ktorým sa musel už od malička učiť zaobchádzať – preto rozhodne zakročí a násilníka zlikviduje. Ak by tak neučinil a žena by bola znásilnená (v nami použitom príklade) tak by bol odsúdený a popravený.

V Štáte – ktorý je nástrojom kresťanskej cirkvi – platí namiesto Konu Zákon. Ten síce hovorí, že každý môže zakročiť, keď je svedkom konania zločinu, ale zákon hovorí aj to, že ak môže jemu vzniknúť nebezpečenstvo na živote alebo zdraví, tak (jednoducho) nemusí. Takže jednoducho odvráti hlavu – nech si násilník robí čo chce – a ide ďalej. Nikdy nebude trestaný, lebo sa obával o svoju bezpečnosť.

Ba štátna cirkev aj navádza, aby sme aj za zlé odpovedali dobrom. A tu tiež môžeme citovať Zápoveď Odina:

Neodpovedajte, ľudia, dobrom za spôsobené vám zlo, lebo ak odpovedať budete dobrom na zlo, tak čím budete odpovedať na dobro?

Veríme, že mnohým už začína byť jasné, prečo nás v živote stretá toto nezdarov a smoly. V téme však ešte budeme pokračovať.

27.04.2018

V minulej časti sme si vysvetlili, že všetko, čo konáme vynucuje reakciu – takto funguje Vesmír. Teraz prichádza logicky ďalšia otázka: čo máme robiť, aby sme žili tak, že naozaj žijeme a neslúžime iba ako chovná farma pre GP? Veď svet ponúka toľko „správnych“ a „overených“ receptov správneho života, tak ako máme vedieť, čo z toho je naozaj správne?

Už neraz sme hovorili, že ak niečo robia všetci to ešte neznamená, že to je správne. Tibeťania idú ešte dôraznejšie ďalej a tvrdia, že netreba veriť tomu, čo robí väčšina nech to robí hoci aj tisícročia. Ba práve naopak – tlupa ide zásadne podľa programu pastiera. Každé stádo má predsa pastiera. Inak nemožno zaručiť, že bude robiť to, čo chce pastier.

My už sme neraz písali že to, čo nazývame Duchovný vývoj má tri zložky. Jednou z nich je POZNANIE KONOV VESMÍRU. V Slavianskom Svetoponímaní je Kon akýsi základný kameň – teda jeden zo základných kameňov – ktorými Stvoriteľ stvoril Vesmír. Pretože ho stanovil Stvoriteľ Vesmíru, tak je nemenný a nepodlieha v žiadnej dobe žiadnej móde. To však neznamená, že nízke Duše ho nebudú porušovať. Jedno však musí byť jasné – Stvoriteľ NEMÔŽE tolerovať porušenie ani jedného jediného Konu. Pretože Kony tvoria samotný základ existencie Vesmíru, tak ich porušenie by neodvratne priviedlo k pádu základu – teda zničeniu Vesmíru. A niečo také STVORITEĽ NEDOPUSTÍ.

Teda za KAŽDÉ PORUŠENIE KONU – ako konkrétnej akcie – prichádza trest, t.j. úplne banálna reakcia. Okrem toho, čo hovorí Francúz v treťom diele Matrixu, máme na to aj dostatok prísloví:

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva;

Ako si ustelieš, tak budeš spať;

Čo zaseješ, to zožneš;

Aká práca taká pláca;

Kto druhému jamu kope – sám do nej padne…

Tieto príslovia nemajú konkrétneho autora – nemôžeme zistiť meno a adresu ich pôvodcu. Je to proste naša tradícia, t.j. konkrétna projekcia Kultúry do daného času, priestoru a podmienok. Nikto však nikoho nenúti, že sa musí ich držať. Na to už treba Múdrosť, t.j. informáciu druhého druhu. Informovanosť nestačí. Tá je síce nutnou, ale nepostačujúcou podmienkou.

A kde možno nájsť tieto „KONY“? Nuž veru – na mnohých miestach.

V knihe SLAVIANSTVO máme uverejnené pomerne najkompletnejšiu zbierku Konov našich Predkov. Hovoríme „pomerne“, pretože je to obrovský skok oproti skoro ničomu, čo tu bolo predtým, ale musí byť jasné, že nikdy nebude existovať jedna kniha alebo jeden zdroj, kde by sa dali nájsť všetky Kony. Je to aj z toho dôvodu, že by to bolo veľmi jednoduché a nič by nás nenútilo k neustálemu zdokonaľovaniu sa. Teda ani tento zoznam Konov – v našej Tradícii ich voláme Zápovede Bohov – nie je kompletný.

Ale Vyšní Bohovia – v astrálnom ekvivalente Éter – nedopustia, aby sa informácia, ktorá nie je vhodná pre konkrétneho jednotlivca k nemu aj dostala. Jedna vec je, že ju nemáme poskytovať takým, pre ktorých nie je určená, druhá vec je to, že nedostatočne vyvinutej Duši bude aj tak nanič…

Zalistujme si v knihe Slavianstvo:

Najvyššia Nebeská Istina sa stáva dostupnou a pochopiteľnou iba tým z ľudí, ktorí sa snažia dosiahnuť výšiny tvorenia, stúpajúc po Zlatej Púti Duchovného a Duševného zdokonaľovania.

Zápoveď Ladaada

Chráňte, ľudia, Najvyššiu Nebeskú Istinu pred Temnými silami a pred neznalými ľuďmi so spiacimi Dušami a zatuchnutými srdcami. Lebo ak ovládnu poznanie o Najvyššej Istine, zvrátia túto Istinu a ukryjú ju pred zrakmi tých, ktorí hľadajú Zlatú Púť Duchovného a Duševného zdokonaľovania.

Zápoveď Ladaada

Neodvrhujte neznáme a neobjasnené, ale usilujte sa neznáme spoznať a neobjasnené objasniť, lebo Bohovia pomáhajú tým, ktorí sa snažia o poznanie Múdrosti.

Zápoveď Svaroga

Takže tak – vieme, že Zápovede nemožno porušovať bez reakcie na porušovanie, t.j. bez trestu. „Kde iní vidia náhodu, ja vidím dôsledok“.

Pokročme teda ďalej – prečo je také dôležité, či poznáme Kony, t.j. Pravidlá, podľa ktorých funguje Vesmír? Nuž minimálne preto, lebo platia aj pre nás. Neznalosť neospravedlňuje.

Najskôr si priblížme problematiku Živlov. Púť do astrálnych priestorov začína určite niekde tu.

So Živlami to je dnes všelijako. Jeden ich vysvetľuje tak, iný zase inak. Na mnohých miestach sa miešajú pojmy s dojmami, výmysly s realitou, či hrany Živlov s elementmi stavby hmoty. Hoci jedno s druhým vždy súvisí, nie je to tak, že každý si môže vymyslieť všetko, čo sa mu len zachce. Teda môže – ale reakcia nemilosrdne príde. Tá totiž prichádza vždy. Tak to stanovil Stvoriteľ. Len on to môže zmeniť. Ale ak by potreboval niečo meniť znamenalo by to, že nie je dokonalý, pretože stvoril nedokonalosť. A to proste nemôže byť.

Zo Živlov je zostavený Svet okolo nás. Nielen Javný, ale aj jemnohmotný. Ten Jemnohmotný dnes nazývame astrálom. A astrál môže byť Svetlý a Temný – ostaňme teda pri tejto terminológii.

V prvom rade nezabudnime na Obrazový spôsob myslenia – princíp sme vysvetlili napríklad v knihe Staroslovienska Bukvica. Istina má mnoho Hrán, Pravda je Hrana Istiny. Platí, že Pravda je projekciou Istiny do daného času, podmienok a priestoru. Ako jedna bukvica má do 49 Hrán (Obrazov), tak aj Živly Vesmíru majú svoju absolútnu (Istinnú) podstatu a nízkorozmerné projekcie.

Rozorávame štyri základné Živly: Oheň, Vzduch, Voda a Zem. Umiestnili sme ich do platnej hierarchie, takto sú – zhora nadol – „umiestnené“ v našom tele. Zdalo by sa, že všetko je jednoduché – Živly sú štyri a hotovo. Ale s tým môžeme súhlasiť – nízkym Dušiam takáto informácia postačuje. My však ideme ďalej.

V rôznej literatúre nájdete rôzne odporúčania ohľadom toho, akej polarity je ten či onen Živel. Nebudeme zavádzať a rovno povieme, že každý Živel má obe polarity – kladnú aj zápornú. Nie je celkom namieste používať termíny „dobrú a zlú“, možno skôr bude vhodnejšie použiť termíny „tvorivú a deštrukčnú“. Všetko čo vzniklo raz musí zaniknúť, ale nie tak, ako si mnohí myslia. Nič vzniknuté – materiálne manifestované – už nemôže zaniknúť, môže však meniť formu svojej existencie. A tak je to aj v živote. Ak na mieste zrúcaním chceme postaviť nový dom, tak zvyšky starého musíme odstrániť – zničiť. Aj Diabol plní deštrukčnú funkciu – ale nezabúdajme že pre Stvoriteľa. Aby Ten mohol na uvoľnenom mieste tvoriť nové prejavy.

Hoci Živly sú v princípe štyri – to, čo poznáme my v Javi sú projekcie Vesmírnych Živlov (ich Hrany) do nášho priestoru, času a podmienok. Platí predsa „ako hore tak dole“. V skutočnosti ich tiež nemožno len tak zamieňať. Pozrime sa na to prečo.

Nám známy oheň je projekciou Vesmírneho Živlu Ohňa. Ale pretože Živly majú vždy polarity, tak existujú dve oblasti ich pôsobenia. Oheň môžeme použiť na prípravu jedla, ohriatie našich príbytkov, ako pomocníka pri spracovávaní kovov a podobne. Tento jeho prejav môžeme považovať za pozitívnu polaritu. Jestvuje však Oheň, ktorý všetko ničí – devastačný požiar, láva a pod. Môže ho „ociachovať“ ako „deštruktívny“ prejav.

Rovnako nájdeme dve polarity Vody, Vzduchu či Zeme. Bez vody nemožno žiť, ale množstvo vody (napr. cunami) je proste devastačné. Nuž a rovnako tornáda či zemetrasenia.

Ak sa pozrieme na dve polarity každého Živlu poľahky zistíme, že nie vždy nám obe „vyhovujú“. Presnejšie teda takto: ak evokujeme napríklad Živelníkov (bytosti Živlov), tak nám nie je jedno či do kuchyne voláme oheň na prípravu jedla alebo devastačný požiar, na záhradu vlahu alebo povodeň a pod. Môžeme teda s kľudom povedať, že každý Živel má dve ipostázy – a nie je jedno, ktorú privolávame. Ak sa na to pozrieme zo zorného uhla našej tradície, tak môžeme hovoriť nie o štyroch, ale ôsmych samostatných Živloch.

Z určitého bodu pohľadu je zrejmé, že rozlišovať osem Živlov má praktický význam. Ak jasne oddelíme metódy privolávania pozitívneho aj negatívneho prejavu každého Živlu vidíme, že má zmysel hovoriť o ÔSMYCH Živloch.

Ale ak by sme ostali iba pri ôsmych Živloch, tak to je skoro to isté ako zredukovať ich na štyri – a to už je hrubá nevedomosť. Prečo? Pomôžme si sovietskym „Znakom kvality“:

Pamätníci vedia, že týmto znakom – ktorý sa nazýva „Znak kvality“ – boli v ZSSR označované výrobky, ktoré sa vyznačovali mimoriadnou kvalitou. Ale v ZSSR – rovnako ako aj u nás – sa rozpad začal vnútornou „úpravou“ širokej verejnosti antipropagandou. A tak vznikol vtip, ktorého pointa spočívala v tom, že výrobok je vyrobený s rukami, s nohami, ale bez hlavy.

Využime túto symboliku ako príklad. Ak má niečo „ruky“ a „nohy“ ale nie „hlavu“ znamená to, že mu chýba to hlavné. Už sme hovorili, že Vesmírny Živel – ktorýkoľvek – nie je celkom ten, ktorý poznáme my. Teda napríklad náš oheň je hranou Vesmírneho Ohňa – čo ako princíp platí pre všetky Živly. Teda v pozemských podmienkach poznáme hrany vesmírneho Ohňa, Vzduchu, Vody aj Zeme.

Tieto Živly nájdeme vôkol seba, ba dokonca aj naše vnútorné orgány môžeme s nimi zjednotiť. Ale máme jeden „komponent“, ktorý sa nijako nedá stotožniť so žiadnym zo spomenutých Živlov. O čo ide? Predsa o MYSEĽ. Myseľ ako priestor, v ktorom sa nachádzajú MYŠLIENKY. Myšlienky a proces myslenia vôbec umožňujú torzné polia, tie však majú diametrálne odlišné vlastnosti od vlastností všetkých Živlov. Ide teda o úplne odlišnú kvalitu Živlu.

V našej tradícii sa tento Živel nazýva ÉTER alebo aj AKAŠI. Éter je manifestáciou Boha a nemá polarity v zmysle Živlov, teda je iba JEDEN JEDINÝ. Takto poľahky dôjdeme k tomu, prečo naši Predkovia používali systém deviatich Živlov.

Len podotknime, že z neznalosti vymyslený systém štyroch Živlov nezahŕňa kvalitu MYSLE, t.j. rozmýšľania ako takého.

Ďalším dôsledkom tohto systému poznatkov je, že každý z nás musí v rámci vývoja počas inkarnácie v Javi prejsť kombináciami všetkých druhov kozmických žiarení a Živlov. Vplyvy kozmických žiarení nám personifikuje systém Čertogov Svarožieho Kruhu. Prechod každou z tejto kombinácie vytvára to, čo nazývame KRUH ŽIVOTA. Šestnásť Čertogov prechádzajúcich deviatimi Živlami dáva spolu 144 rokov. A prechod 12 súhvezdiami Zvieratníka cez štyri Živly vytvára kompletný KRUH ŽIVOTA 12×4 = (iba) 48 rokov. Pri takom stave poznania aký poskytuje Civilizácia toto rozpätie bežnému človeku jednoducho nestačí. A to ešte nezabúdajme, že to Stvoriteľ nám dal tento systém Kruhu Života. No a kresťania ho upravili na to, čo poznáme dnes.

Ak používate fakultu myslenia, využívate slovanský systém Živlov, ak nepotrebujete myslieť, tak vám stačia aj štyri… Nezabúdajme ani na to, že zaoberanie sa oblasťou reakcií na pudové vnemy nie je myslenie v našom ponímaní.

Poďme však ďalej. Éter nemá polaritu, je manifestáciou Stvoriteľa. Jeho dominantnou vlastnosťou je absencia času a priestoru. Ak chceme mať myseľ „nafázovanú“ na Stvoriteľa, tak musíme fungovať ako On, teda v stave TU a TERAZ. Znamená to mimo času a priestoru. Tento stav zároveň NEUMOŽŇUJE pripojenie do Matrixu. Nič nie je náhoda.

Sféra Éteru má však aj ďalšie odlišnosti od ostatných Živlov. Ak zároveň vieme, že Éter je v Hierarchii Živlov najvyššie, tak si pamätajme aj to, že je to oblasť PRÍČIN. Čo „nastavíme“ vo sfére príčin, to sa skôr alebo neskôr odohrá – princíp akcie a reakcie – aj vo sfére dôsledkov. Najskôr v Ohni, potom vo Vzduchu, potom vo Vode a nakoniec v Zemi.

Ak budú čisté mysle ľudí, tak Svet sa tiež zmení na čistý…

Fluidom Ohňa je elektrika, fluidom Vody je magnetizmus. Elektromagnetizmus je základnou kvalitou nášho Sveta Javi. Hlavne vidíme to, že kladné priťahuje záporné a opačne. Toto však NEPLATÍ vo sfére PRÍČIN, teda v Éteri. Dve torzné polia rovnakej polarity sa priťahujú, opačnej odpudzujú. Znamená to, že akej kvality myšlienky „pestujeme“ v mysli, také dôsledky si priťahujeme vo sféry dôsledkov, teda v našom živote.

Sféra Mytológie je sférou Éteru, t.j. Mysle. Naša Mytológia je Rodobožie, v ktorom sa všetky Svetlé Sily navzájom dopĺňajú, naše vnútorné orgány navzájom spolupracujú. Mytológia Mnohobožstva zobrazuje riadiace sily v stave boja jednej proti druhej, športového sexu, klamania, ľsti, intríg, obetovania živých bytostí v temných obradoch, konzumáciu mäsa, alkoholu, narkotík… A tak ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Jednoduché – nie?

Nezabudnime – čo máme v mysli, to priťahujeme do svojho života. No a „z plnosti srdca hovoria ústa“. Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina…

Ak o týchto veciach a súvislostiach nevieme neznamená to, že neúčinkujú na naše životy a zdravie. A aby sme naozaj vedeli ako a čo je správne – teda vo sfére príčin – máme ZÁPOVEDE Svetlých Bohov. Môžeme alebo nemusíme sa nimi riadiť, ale ak ich porušujeme – vedome alebo nevedome – porušujeme Kony Stvoriteľa. To potom s ním – a nie akýmsi popom – treba vybaviť „amnestiu“. Vysokej Duši však už viac vysvetľovať netreba. A to že pop a Stvoriteľ nie je to isté hovorí aj evanjeliový Ježiš, keď popov priamo označuje za „zákonníkov a farizejov“. Veď aj v Biblii to je jasne vyšpecifikované. Ale bez myslenia to – ako vždy – nepôjde. Môžete ho však „odpojiť“ vylúčením Éteru, teda Boha zo systému vášho Svetonázoru. To však neznamená, že ste zrušili Boha…

Pre istotu poslednú vetu zopakujme ešte raz. Náš OSUD je „umiestnený“ vo sfére príčin, t.j. v Éteri (Akaši). Dostatočne vyspelí jedinci dokážu sebe aj iným meniť osud tým, že v Éteri dokážu „vymazať“ konkrétne príčiny a potom sa naozaj život konkrétnej osoby zmení. Ale NIKTO NEMÔŽE vymazať Božiu Prozreteľnosť, t.j. Stvoriteľa. Ak takýto odvážlivec odstráni príčinu a nenahraní ju niečím ekvivalentným, tak sa bude zodpovedať Stvoriteľovi. Principiálne to skončí tým, čo sme už opísali a nazvali ROZKÓDOVANIE DUŠE. Teda nemýľme si Osud a Stvoriteľa. Takáto chyba sa stáva už definitívnou.

V súvislosti so Živlami a spôsobom Ponímania Sveta v našej tradícii nevyhnutne narazíme na termín „DURAK“, t.j. v našom kultúrnom okruhu „POPOLVÁR“. Je to príklad správania sa zásadného významu, nie rozprávková fantazmagória. Naši Predkovia nám v tomto spôsobe správania zanechali Obraz práce s nehmotnou substanciou – sférou príčin. Ako?

Pred odpoveďou by sme vás ešte radi „naviedli“ na etymologický rozbor slova „popolvár“, teda významového ekvivalentu „duraka“. Máme na mysli hľadanie Obrazov v texte podľa princípu opísaného v knihe Staroslovienska Bukvica.

Durak je v dnešnej ruštine ponímaný ako nejaký idiot. V staroslovienčine mal názov tvar DURA, a to rovnako pre ženu aj muža. Prípona –k bola doplnená neskôr kresťanmi.

„DU“ ako slabika má Obraz „dva a viac“, „RA“ má Obraz „Svetlo“. Analogicky DURA je ten, kto vníma realitu a žije v dvoch alebo aj viacerých rovinách, teda nie iba na úrovni materiálneho Sveta Javi.

„Človek rozumný“ – ktorý sa sám nanominoval za „korunu tvorstva“ – teda človek civilizácie je človekom, ktorý vyhodnocuje všetko okolo seba iba a výlučne na základe zmyslov. Zmysly síce sú nenahraditeľnými senzormi na zber údajov z materiálneho sveta, ale naozaj najmä z materiálneho sveta. Ak človek civilizácie na základe zmyslov dáva samého seba nad úroveň zvierat, tak tu už niečo hrubo nesedí. Môžeme sa totiž vyvyšovať nad zvieratá iba vtedy, ak naše zmysly sú ďaleko dokonalejšie ako zmysly príslušníkov zvieracej ríše. A tu si každý dokáže odpovedať už sám. Máme dokonalejší zrak ako zvieratá? Máme vari dokonalejší sluch…? Určite netreba pokračovať. Ani jeden z našich zmyslov nie je dokonalejší ako u zástupcov zvieracej ríše. Takže zabíjame a jeme vyspelejšie bytosti…

Z védického pohľadu rozlišujeme UM, RAZUM (Rozum) a INTELEKT. Každá táto entita predstavuje jedno z našich jemnohmotných tiel. Telo Umu zbiera všetky informácie z našich zmyslov. Telo Razumu (t.j. „raz um“) vyberá z každej množiny informácií tú, ktorá je pre celú skupinu charakteristická a Telo Intelektu obsahuje súhrn výberov, t.j. Razumov.

A aké druhy informácii sme nazbierali? V zmysle „rozdeľ a panuj“. Každý dostal iný konglomerát informácií v škôlke, škole, práci, rodine a pod. Nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými vstupmi informácií, čo je vynikajúca prevencia pred zjednotením sa Slovanov. Ak sa povymýšľajú rôzne varianty slovanstva, tak nejednotnosť je garantovaná.

Durak však postupuje inak. Z rozprávok naozaj vieme, že nemá štipku „umu“ či „rozumu“. To v obraznej rovine znamená, že sa nespolieha pri hľadaní Pravdy na zmysly – lebo um-razum-intelekt sú postavené iba a výlučne na zmyslovom, materiálnom vnímaní. Jednoducho zmyslové vnímanie obíde. Durak (popolvár) použije INTUÍCIU a JASNOVIDECTVO – teda entity nám prístupné a spájajúce nás so Živlom Éter – a problém vyrieši.

Je tu opísaná jedna z ciest ako sa dostať do stavu Tu a Teraz. Komu je dané, ten už pochopil.

Čo sa týka nášho názvu predpokladáme, že ide o spojenie Obrazov po-pol-V-AR. „Po“ a „pol“ je jasné aj dnes, „V“ má Obraz hlbokú Múdrosť (VIEDI), vedenie. A –AR je prípona označujúca uchovávanie toho, čo je v slove pred ňou (lek-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…).

Priblížili sme si ďalšie základné body slovanského Svetoponímania. V ďalšej časti budeme stavať na Zápovediach.

19.04.2018

Chodíme do škôl, aby sme získavali nové a nové poznatky – ale to hlavné nás žiadna škola nenaučí. Ako žiť je v skutočnosti jedna z najpálčivejších otázok vôbec. Mnohí chodia na náboženstvo a do kostolov – ale akosi stále sami nevedia, ako majú žiť. Iní čítajú rôzne názory rôznych vedcov – samozrejme, že najčastejšie amerických – ale aj tak stále nevedia, ako na to. A tak či onak, rozmýšľajúci človek nakoniec aj tak zistí, že napriek všetkým radám, médiám, vzdelaniu a kurzom aj tak presne nevie, ako by mal žiť.

Stačí na zdravý život konzumácia vitamínov a látok, ktoré nám odporúčajú v školách a vedci? Stačí na správny život chodiť do kostola? A je správne v kostole hovoriť o jednom a v reálnom živote konať po druhom? Nie je to náhodu ono evanjeliové zákonníctvo a farizejstvo? Možno sa venovať športovému sexu, potom sa vyspovedať a všetko je naozaj čisté a odpustené? A môže vôbec pop v spovedi odpustiť škodu spôsobenú Stvoriteľovi? Je to kompetentná inštancia? Môže vôbec niekto iný – okrem nás – byť zodpovedný za naše činy? Je normálne zabíjať zvieratá a jesť mäso – veď všetci tak robia – hoci to neschvaľuje ani védizmus ale ani Biblia? Prečo potom – keď žijeme podľa konkrétnej doktríny – na nás dopadajú rany osudu? Prečo sa zdravo stravujeme a žijeme podľa pokynov odborníkov a máme zdravotné problémy a kráti sa nám život? Je pitie alkoholu naozaj neškodné? Nevadí, ak pre svoj prospech oklameme či okradneme iných ak to urobíme tak, že na to nikto nepríde? Je Duchovný vývoj jedno a obchodovanie druhé? Môžeme zradiť či udať vlastných príbuzných ak to sú (zlí) pohania a nechodia do kostola a my (dobrí) chodíme? Je naozaj krv menej ako cudzie náboženstvo? Je síce pekné počúvať rečičky o Slovanstve, ale keď príde na lámanie chleba tak sa kľudne vyspíme so super babou či oklameme toho, kto nám veril – keď usúdime, že to je slovanský sektár? Môžeme v politike sledovať iba svoje koristnícke ciele a potom si ani nespomenúť na tých, ktorí nás tam zvolili? Je normálne jedno hovoriť a druhé robiť?

Takýchto a podobných otázok si môžeme dávať nekonečné množstvo. Neustále sa točíme v kruhu a väčšina si ani nevie nič iné ako tento kruh predstaviť. Je vôbec nejaké východisko?

A tu je vhodné miesto sa zastaviť a preskúmať svoje vnútro, svoje pohnútky, či náhodou nečakáme, že za to, akí sme dobrí niekto ledva čaká, aby nás odmenil… nejaký Pán. Nie, nemusíme hneď hovoriť o kresťanskej entite, ale iba o niekom, kto pozorne sleduje naše kroky a len čaká na to, kedy nás odmení – veď predsa všetko dodržiavame tak, ako sa má…

V tomto bode radšej prestaneme pokračovať v ilúziách a zamerajme sa na to, ako to vlastne s tým našim životom a zodpovednosťou zaň naozaj je. Ako vlastne môžeme zistiť ako žiť tak, aby sme naozaj žili, smerovali nahor po stupienkoch evolúcie a vyvíjali sa podľa plánu Stvoriteľa.

Začnime trilógiou Matrix – presnejšie tretím dielom pod názvom Matrix Revolutions. Už sme to síce písali, ale zopakujme si, že postava Francúza personifikuje Diabla. Aký vlastne Diabol je? Nepriateľ („dobrej“) kresťanskej Cirkvi? Ale to už nie je úroveň uvažovania nášho čitateľa. Proste veci sa nemajú tak jednoducho „čierno-bielo“. A film aj podáva jasnú odpoveď. Diabol nie je ničí nepriateľ, on je iba určitá forma – Ipostáza – Stvoriteľa, ktorá „technicky“ realizuje trest za nedodržiavanie Pravidiel, ktoré pri vzniku Vesmíru stanovil On sám – Stvoriteľ. My ich voláme Kony, ale iní ich môžu volať aj inak. Teraz ide o podstatu, nie názov, pretože dnes sa frekvencie zmenili, a aj v minulosti preprogramované názvy nadobúdajú takú energetickú hladinu, akú si predstavujú tí, ktorí ich používajú. Ak – pravdaže – nevedia o podstate viac. Vtedy platia iné merítka.

Scéna sa odohráva v bare, do ktorého prišla naša skupinka pri hľadaní Nea. Rozhovor začína Francúz (Diabol) tým, že podá dostatočne jasné vysvetlenie podstaty toho, čo je jeho úloha. Môžeme tam počuť jasné formulácie: „neexistuje akcia bez reakcie“; „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Pre Diabla je všetko napojené na obchod – „ja mám to, čo chcete vy, vy máte to, čo chcem ja“; „kde niekto vidí náhodu, ja vidím dôsledok“; „kde iní vidia príležitosť, ja vidím cenu (t.j. čo za to)“.

Možno jasnejšie vyjadriť skutočnosť, že všetko – ÚPLNE VŠETKO – okolo nás je jedna nespočetnekrát opakovaná reťaz príčin a dôsledkov? Nikto sa z tejto reťaze nemôže vymaniť bez toho, aby nekonal vedome správnym spôsobom. A už vôbec nie tak, že o nej nevie alebo ju jednoducho ignoruje a robí to, čo robí aj stádo navôkol. Nevedomosť je nie pre náhodu najväčším hriechom.

Je Diabol zato zlý? Odpoveď je určite našim čitateľom jasná. A že existuje – aký problém pre človeka žijúceho aktívne prakticky podľa našich „štandardov“, ktoré nazývame SVEDOMIE a ČESŤ? Veď aj starí Rimania hovorievali:

CASTIS OMNIA CASTA

Kasta je teda nie náhodou Kasta… a čistému je všetko čisté.

Za zmienku stojí aj poznámka „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Iste, Diabol má svoju Temnú štruktúru, teda sebe podriadené entity. Tu patria aj rozličné entity, ktoré mnohí chamtivci evokujú, t.j. vyvolávajú s tým, že im dávajú úlohy, ako škodiť iným ľuďom, teda konať v ich prospech. Tu je síce viac spôsobov, ako môžu konať, začína to už znalou manipuláciou so Živlami (viac neskôr). To len na pripomenutie – tí, ktorí používajú čiernu aj červenú mágiu vo svoj prospech zaplatia absolútnu cenu. Bez ohľadu na to, že teraz im tieto bytosti slúžia. Veď oni nechcú veľa – iba životnú energiu alebo Dušu. O nič iné im nejde. Teda preto takéto nízke Duše zažijú už iba jednu inkarnáciu, v ktorej budú musieť okúsiť všetko to, čo spôsobovali iným. A potom príde rozkódovanie Duše… všetka v nej zhromaždená energia pôjde tomu, komu slúžili… presne podľa dohody, ktorú s nimi dobrovoľne uzavreli a ako dôsledok ich činov. Bez zaplatenia sa to proste nezaobíde.

Je to možno prekvapivé, ale princíp „obchodovania“ je nástrojom Diabla. Nech už uzatvárame akékoľvek obchody, ak sa životným cieľom stáva hromadenie majetku – nie prosté, normálne prežitie – tak slúžime Temnej hierarchii.

Ak cieľom človeka v Javi je Duchovný vývoj, tak ak potrebuje pre tento účel nadmerný majetok, tak mu bude poskytnutý. Pamätajme – už sme o tom neraz hovorili – hlavné udalosti nášho života boli predprogramované a schválené (aj nami) ešte pred našim narodením. Dôležité nie sú ani tak konkrétne udalosti, ktoré nás v živote postretnú, ale náš postoj k nim.

Nezabúdajme, že aj náš osudový životný partner sa s nami dohodol o spoločnom živote ešte pred narodením. A taký či taká je iba JEDEN či JEDNA. Športový sex je hrubým porušením Konu Stvoriteľa – ale o tom viac neskôr. Majme neustále na pamäti, že za KAŽDÉ porušenie Konu prichádza trest, t.j. obyčajná kauzálna reakcia. Všetko, čo nás postretne sú IBA reakcie na naše akcie.

A že pri jednom životnom partnerovi nemôže ísť o obchodovanie? Ba veru hej. Veľa partnerstiev je založených na „obchodnej“ dohode štýlu „ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty, dohodnime sa“…

GP nás efektívnou manipuláciou – na základe nášho súhlasu – dostal tam, kde teraz sme. Mohol tak učiniť iba a výlučne preto – pokiaľ nejde o karmickú väzbu – pretože sme porušili Kony. Inak by na to nemal právo. Ak by totiž prekročil svoje právomoci, reakciou by bola jeho likvidácia, aj keď nemožno – samozrejme – hovoriť o jednej osobe. Majme teda na mysli GP ako Obraz z mnohými55 hranami.

Ešte pred tým, ako sa detailnejšie pustíme do horeuvedených oblastí, prizrime sa bližšie aktuálnym udalostiam. Správne rozhodovanie sa v každej sekunde nášho života je nesmierne dôležité, lebo vo Vesmíre všetko záleží od každého jeho komponentu – vrátane nás. Tento článok píšeme v predvečer možnej konfrontácie arogantnej mašinérie Anglosasov za uchovanie ich globálnej kontroly sveta a slovanského Ruska, ktoré už nemôže ustúpiť. O dôvodoch sme písali už neraz. Ak sa v takejto situácii nevieme správne rozhodnúť – aj to je čin, hoci sotva pozitívny. Aj zaň príde reakcia, ako ostatne za všetko.

Celá situácia s hegemóniou jednej skupiny je však dostatočne názorná, aby sme sa z nej poučili. Nezabúdajme, že ak sa dokážeme poučiť na chybách iných, tak máme nahromadenú Múdrosť, ktorá nám to umožnila. Nič neprichádza len tak, samo od seba – tak to vidia iba tí, ktorí vedia veľmi málo. A preto sú aj ideálnymi objektami na externé riadenie, strihanie a rezanie. Presne ako dobytok.

Všetky svetové, demokratické médiá nás valcujú informáciami o tom, aká je Amerika – spolu s Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a pod. – dobrá, a aké je Rusko (neraz spolu s Čínou) zlé. My však vieme, že všetko vôkol nás slúži aj tomu, aby nám poskytlo možnosť Duchovného vývoja. S čím sa – hoci aj iba myšlienkami – stotožníme, tam sa aj zaradíme (viac neskôr). Aj s „príslušenstvom“ celého deja. Veď nikto nás k ničomu nenúti. Vyberáme si sami.

Súčasťou celej mediálnej hry je postulát – nijako nedokázaný – že USA je technologicky najvyvinutejšia krajina, ktorá je špičkou aj v zbraňových systémoch. Veď kto by nevedel, že oni vynašli – ako prví na svete – aj jadrovú bombu. A nielen vynašli, oni ju neváhali ani použiť. Hľa, pre pripomenutie:

Hirošima

Bomba zhodená na Hirošimu

Pripomeňme si aj Nagasaki:

Nuž teda áno, Američania naozaj prví – a zatiaľ jediní – v dnešnom svete použili jadrovú bombu. To hovorí o fakte, že nemajú žiaden problém tak urobiť aj kedykoľvek inokedy, ak by usúdili, že ide o ich „národný záujem“.

A generál J. Hyten nebude váhať – podľa vlastných slov – ak dostane „správny“ rozkaz od Trumpa.

Minulý mesiac však práve on pred špeciálnou komisiou Kongresu potvrdil, že Rusko má zbrane, proti ktorým USA nemá protizbraň. Všetko teda vsadia na jadrový protiúder. Nezabúdajme na túto poznámku – oni už takúto prax majú. Takže k tomu smerujú: zaútočia kedy chcú – napríklad na Sýriu – a ak nedokážu dosiahnuť čo chcú – pretože armáda Ruska ich dokáže poraziť aj bez jadrových zbraní (uznal to náčelník strategického plánovania armády USA) tak zahája jadrový útok. Takto vyzerá pravá tvár DEMOKRACIE.

Vôbec otázka zbrojenia vo svete je z pohľadu USA veľmi jednoduchá – veď oni naozaj sú za odzbrojenie:

Teraz sa však presuňme k pointe – USA nevyvinuli a nevyrobili prvú atómovú bombu na svete. Tá vznikla ešte v hitlerovskom Nemecku – svedčia o tom archívne materiály, ktoré Rusko odtajnilo. Nič to však nemení na veci, že oni ju prví použili. Okrem toho USA ako prvé vyrobili aj ponorku na jadrový pohon. ZSSR postavili prvú jadrovú elektráreň na svete a prvý ľadoborec na jadrový pohon. Kto nevidí rozdiel medzi jadrovou bombou a jej použitím a atómovou ponorkou na jednej strane a jadrovou elektrárňou a ľadoborcom na druhej strane ten naozaj vidieť nechce.

Možno sa zdá zvláštne, že prečo Hitler – ak mal jadrovú bombu – ju nepoužil vo vojne v čase, keď už aj tak prehrával? Situácia je totiž o niečo zložitejšia.

Podľa svedectva Adolfa Euleho nacistické Nemecko začalo s prácami na vývoji jadrovej zbrane ešte v roku 1938. Vedúci projektu – Himler osobne – dal rozkaz uchovať najvyšší stupeň utajenia na celý projekt ako taký. Práve preto sa práce na vývoji realizovali vo viacerých menších laboratóriách namiesto jednej ohromnej centrály pod jednou strechou ako v USA. Boli v tom aj výhody – Nemci nemuseli stavať jeden obrovský inštitút, ktorého existenciu by aj tak neutajili. Západné tajné služby však čosi – hoci nejasne – začali šípiť, preto už v roku 1939 zo všetkých odborných nemeckých časopisov zmizli dovtedy hojné príspevky nemeckých teoretických fyzikov o nových poznatkoch z vývoja.

Bezpečnosť projektu zabezpečovala špeciálna skupina gestapákov, ktorej velil Norbert Alke. Práve on vymyslel aj „zachránenie“ Nielsa Bohra a použitie firmy Norvegian Hydro ako odpútavajúcu návnadu. Anglické tajné služby po každom „úspešnom bombardovaní“ upadli do dočasnej eufórie, čo vždy Nemcom umožnilo spokojne pokračovať.

Prvý jadrový reaktor bol postavený v roku 1940. Jeho testy prebehli úspešne v roku 1941. Vtedy sa im podarilo do programu zapojiť aj Frederika Joliot-Currie. Nemci mu nahovorili, že pri náletoch spojencov na Paríž hrozí, že mesto ostane bez dodávok elektriky – teda v chlade a temnote – čo môže zachrániť jadrový reaktor. Currie bol v skutočnosti aj prvý, kto uveril rozprávke o mierovom využití atómu. V skutočnosti túto strašnú, ničivú silu použili na mierové účely iba Rusi. Francúz začal pracovať na nemeckej jadrovej bombe.

My však vieme aj to, že v nemeckej armáde bojovalo proti ZSSR približne 900 000 Francúzov, pričom v odboji ich bolo sotva 120 000, a aj to prevažne potomkovia ruských emigrantov – bielogvardejcov… ako sa vlastne ocitli medzi víťaznými mocnosťami?

Himler mal k dispozícii neohraničenú moc a zdroje, takže práce postupovali veľmi rýchlo. A tak koncom roku 1943 už mohli fyzici predstaviť Himlerovi prvú funkčnú verziu nemeckej atómovej bomby.

Teraz vystala otázka, kde ju vyskúšať. Ideálnym miestom bola Severná Afrika, ale tam už vtom čase vládli Angličania. Eule napísal 22. novembra 1943 Himlerovi detailnú správu, kde okrem iného píše:

V súčasnej dobe je objekt Loki pripravený k testom. Tieto testy je možné vykonať v nasledovných oblastiach:

1. Nórsko, Severné more. Tieto oblasti sú dostatočne pusté, ale dosť blízko Británie. Okrem toho by bolo zložité ohodnotiť ničivú silu objektu na vodnej hladine, preto je vhodnejšia tvrdá súš.
2. Alpy. V tejto oblasti sa nachádza dosť málo osídlených bodov. Ale skúšky v horskej oblasti, sprevádzané veľkou explóziou energie, môžu vyvolať vážne tektonické pohyby. Toto by následne mohlo spôsobiť zničenie komunikácií v Alpách, čo by bolo krajne nevhodné.
3. Východ. Tu existujú značné priestory bez ľudí, pokryté lesmi, čo sa ideálne hodí pre skúšky. Treba však brať do úvahy nepriateľstvo miestneho obyvateľstva a možnosť, že zbraň by sa mohla dostať do rúk partizánom. Preto je potrebné pre skúšky zabezpečiť zosilnenú ochranu.

Himler na základe dlhého váhania v decembri 1943 rozhodol, že skúšky budú realizované v západnej časti ZSSR, ktorá bola okupovaná Nemcami – v Bielorusku.

Na očistenie oblasti od partizánov boli do priestoru Gomel presunuté tri divízie SS, ktoré počas januára-februára v podstate úlohu splnili. Miestne obyvateľstvo deportovali do Nemecka, tých partizánov, ktorých nezlikvidovali na mieste previezli do iných oblastí Bieloruska. 3. marca 1943 bol objekt „Loki“ (atómová bomba) dopravený na miesto testov. Výbušný mechanizmus inštalovali v pustých, močaristých húštinách. Poblíž umiestnili niekoľko automobilov, zvierat, ale aj budovu s politickými väzňami. Okrem toho ženisti priviezli niekoľko železobetónových bariér rozličnej hrúbky. Okolo epicentra rozostavili niekoľko tankov – vrátane Panterov a Tigrov. V blízkosti mali stanovisko aj fyzici, vývojári atómovej bomby, vedenie Ahnenerbe, ba dokonca aj samotný Himler. Títo všetci boli v špeciálne postavenom bunkri desiatky kilometrov od bomby. Všetci stáli pred riadiacim pultom, do ktorého prichádzali všetky informácie z množstva všakovakých snímačov.

Bombu odpálili o 11:00 berlínskeho času. Opis Euleho, ktorý bol na mieste výbuchu nasledujúci deň:

Neviem s čím by sa tento les dal porovnať. Došlo tu k zrazeniu sa dvoch živlov: ľadu a ohňa. Ďaleko pred epicentrom už leží po zemi čierna, zapáchajúca spálenina; potom sneh mizne úplne a zo spustošenej zeme trčia kostry stromov – polámané, vetvy zdvihnuté k oblohe, doslovne v agónii. Sú tu iba dve farby: čierna zem a biela obloha. Pôda je ešte stále teplá, padajúci sneh sa okamžite topí a mení na čierne mláky. Zo všetkých obrázkov pekla, ktoré som vo svojom živote videl, je tento ten najdôveryhodnejší.

Samozrejme že esesáci a vedci nešli do centra výbuchu. Tam poslali zajatcov a väzňov, ktorým sľúbil slobodu. Potom ako sa vrátili s obrázkami a fotografiami ich okamžite postrieľali a zahrabali v masových hroboch priamo tam.

V roku 1986 došlo v tej istej oblasti Gomel k havárii atómovej elektrárne Černobyľ. Vietor odvial rádioaktívny prach do Európy. Vedci v tejto súvislosti vykonávali merania radiačného pozadia, pričom objavili zvláštnu anomáliu: spolu s novým žiarením spozorovali staré, zostatkové, ako keby z dávneho výbuchu. Nikto však tejto informácii nevenoval pozornosť.

Veď kde by sa vzal jadrový výbuch v prvej polovici štyridsiatych rokov! Nemohlo to byť – a teda ani nebolo. Nepripomína vám to niečo?

Prvé atómové bomby začali prichádzať do výzbroje 244. bataliónu začiatkom roku 1945. Prvá bomba bola vyrobená už v decembri 1944. V januári dve, dve vo februári, štyri v marci a už iba jedna v apríli. Nemecká armáda dostala 10 spolu jadrových bômb.

Borman ich však už vtedy neplánoval použiť, ale vyviezť do Antarktídy. Tento plán sa mu však celkom nepodaril – sčasti mu ho prekazil Himler. Nie je celkom jasné, prečo Hitler nedal príkaz na použitie atómových bômb proti Američanom. Himler ho presvedčil nejakými argumentami, alebo proste nejako skomplikoval celý proces – bol na to v dostatočne silnej pozícii. Pravda je aj to, že atómová bomba sa ukázala veľmi málo efektívna proti pancierovanej technike – bolo jasné, že jej nasadenie nedokáže zastaviť ruské tankové armády v ich ceste na Berlín. Vysoko efektívna však bola na živé bytosti – mestá s civilnými obyvateľmi. Jej hlavnou úlohou je teda likvidácia živej sily – obyvateľstva.

Bomby sa nachádzali v Ruhre, mieste dislokovania 244. bataliónu. Práve preto sa ho Američania tak mocno snažili začiatkom roku 1945 obsadiť. Práve preto sa ich zmocnila taká panika, keď ich Nemci v Ardenách protiútokom zastavili. Značne sa im uľavilo až po tom, ako v máji-apríli 1945 nakoniec Nemcov obkľúčili. Vtedy im do rúk padli aj nemecké atómové bomby.

Himler začal zrádzať Hitlera ešte v roku 1943, keď začal tajne rokovať s Američanmi – udalosť je zachytená napríklad v seriály Sedemnásť zastavení jari.

Himler bol pripravený zachrániť svoju kožu a Anglosasom nevadilo, že jedna z najväčších nacistických beštií s nimi rokuje – len aby dostali to, čo chceli. A Himler očividne mal s čím obchodovať.

Nevedno ako konkrétne znela dohoda medzi Himlerom a Američanmi, ale Himler nemohol dopustiť, aby Borman odniesol všetkých 10 atómových bômb do Antarktídy. Podarilo sa mu troch zmocniť a odovzdať ich Američanom.

V spojitosti s touto udalosťou treba spomenúť zvláštnu smrť feldmaršála Modela, ktorý ako keby spáchal samovraždu.

Samovraždu spáchal z akéhosi dôvodu vtedy, keď Američania obkľúčili Ruhre. Model bol energický, nemilosrdný človek, ktorý bol kvôli víťazstvu ochotný urobiť čokoľvek. Ak by aj zahynul, tak najpravdepodobnejšie so zbraňou v rukách. Model očividne prekážal esesákom a buď pomáhal Bormanovi, alebo sa jednoducho rozhodol použiť atómovú bombu proti Američanom. Ani jedno ani druhé nebolo pre Himlera prijateľné.

Američania sa tak dostali k trom bombám – jednu použili na testy a dve zhodili na Japonsko. Hoci sa čoskoro začali vyhrážať ZSSR jadrovou vojnou, atómovú bombu už nemali. Ale aj ZSSR začal – pod tlakom americkej hrozby – vyvíjať vlastné atómové zbrane. A Američania už do vývoja zapojili všetkých zajatých nacistických vedcov – aj keď väčšina kdesi zmizla… my vieme, že do Antarktídy. Tak sa stalo, že keď USA konečne mali atómovú bombu vlastnej výroby a začali ju sériovo vyrábať, už ju samostatne vyvinuli a vyrobili aj v ZSSR. Takže žiadny hrdinský vývoj – ako obyčajne iba zákulisné intrigy a krádež.

Nezabudnime aj na to, že Churchill osobne nástojčivo prosil Stalina, aby ZSSR rozhodným útokom na východnom fronte odpútali Nemcov a tak pomohol Američanom v Ardenách – čomu Stalin aj vyhovel. Očividne nemal vtedy ešte potuchy, prečo vlastne Američania a Angličania tak úporne bojujú práve tam…

Nuž teda takto to je s americkými vojenskými supertechnológiami. Po rozpade Východného bloku a rozbití ZSSR americké tajné služby začali po svete šíriť propagandu, že Rusko nie je samo osebe ničoho schopné, že jeho zbrane sú dobré akurát tak do šrotu a podobne. Prešli roky a nastúpila nová, facebooková generácia virtuálnych spravodajcov, ku ktorým sa okľukou vrátilo to, čo pred rokmi po svete zasiali a rozšírili ich predchodcovia. A tu urobili osudovú chybu – uverili tomu, čo sami vymysleli. Ak k tomu pridáme hojné hollywoodske „diela“ s takýmito námetmi niet sa čomu diviť. Uzavreli sami seba do pasce, ktorú vymysleli.

Ďalšou západnou fantazmagóriou je, že kto neinvestuje do zbrojenia toľko ako Američania a Západ vôbec, tak nijakovsky nemôže poraziť Američanov. Ale tu už poznáme odpoveď – jedna americká lietadlová loď stojí 5 až 10 miliárd dolárov, jedna ruská hyperzvuková raketa – ktorú Američania nedokážu zostreliť (podľa slov generála Hytena) – stojí okolo 1 milióna dolárov. Áno – z obchodného pohľadu „väčšia berie“ – ale žeby to bolo také ľahké? Žeby Rusko nenašlo 12 miliónov dolárov na 12 hyperzvukových rakiet a nezničilo 12 amerických lietadlových lodí? Nepredstaviteľné? Určite ťažko – ale pre natovčíkov smutná realita, ktorej môžu čoskoro sami čeliť. Vrátane národného kapitána Slovákov, ktorý už kalkuluje dohodnuté aktíva z pripravovaného nákupu 16 amerických stíhačiek F16 pre Slovensko. Veď americký národ je tiež národ – a aj on je národný…

Sila americkej armády je určite ohromná – hľa, Šiesta flotila:

Žijeme však v časoch veľkých zmien. Všetko je inak, ako nás učili a stále sa snažia presviedčať.

Ako to celé teraz dopadne je hovoriť predčasné – ale veriť tomu, že hegemónia USA bude pokračovať je veľmi naivné. Časy sa menia. Teda žiť tak, aby s nami boli spokojní Anglosasi už prestáva byť dlhodobo „ziskové“. Aj preto dnes všakovaké národné, mostové, smerové, ale aj jezuitské a im podobné záujmové skupiny začínajú vyťahovať slovanskú kartu. Od toho, koľko našich ľudí sa zobudí dnes závisí, ako dlho ešte budú ovládať a drancovať naše lesy a našu krajinu vôbec.

V započatej téme budeme pokračovať.

13.04.2018

Pohyblivé obrázky patria medzi najefektívnejšie metódy programovania ľudského podvedomia. Mnohí sa pod ich vplyvom tak vžijú do filmového deja, že prestanú rozlišovať medzi skutočnosťou a snom. A v tom to práve je – najčastejšie je úlohou programovania podvedomia naviesť a udržiavať stádo v stave virtuálnej reality bez toho, aby to samotné stádo tušilo. A najzábavnejšie je, ak sa členovia stáda snažia nástrojmi, ktoré im dáva do rúk virtuálna realita ovplyvniť svoju realitu… Tam niekde sa to potom celé uzavrie: správcovia Matrixu vytvoria požiadavku – ktorá by zdravomysliaceho človeka žijúceho v realite ani vo sne nenapadla – a potom im ju ešte aj predávajú. Na kom teda vlastne zarábajú? No veď predsa stále na tom istom stáde.

Živel nevedomosti postupne slabne, a teda stále viac a viac sa ľuďom začínajú rysovať kontúry reality vystupujúce z pôvodne veľmi hustej hmly. Ale tu je ďalší problém – ak sme celý život šli v hustej hmle, ako vieme kde máme ísť, keď zrazu z nej na akomsi neznámom mieste vyjdeme? A tu prichádza ďalšia metóda – poskytujú nám obrovské množstvo „smerovacích tabúľ“. Problémom však je, že každá z nich ukazuje iným smerom. Nevedomému človeku mnoho odporúčaní do rôznych smerov naraz sotva pomôže nadobudnúť schopnosť orientácie. A tak máme dnes množstvo informovaných ľudí, len Múdrosť akosi nevidno… a my už vieme, že múdry a informovaný človek nie je to isté.

Všade vôkol valcuje naše mozgy anglosaská kultúra. Keď sa postupne začínajú k nám dostávať diela ruskej kinematografie, tak mnohí ich začínajú nekriticky preberať. Ale potom kde ostáva ZDRAVOMYSLIE? Vari si niekto myslí, že LOŽ sa nedá vyjadriť v ruskom jazyku?

Energie vôkol nás sa dlhodobo menia výrazným spôsobom – je to už všeobecne pozorovateľný jav. Kresťanské cirkvi – presnejšie ich vedenie – veľmi dobre ovládajú spôsoby masového riadenia stáda. Ale rovnako vedia dobre aj to, komu v skutočnosti slúžia. Je naivné si myslieť, že v Rusku je situácia v tomto smere iná, či presnejšie dokonca lepšia. RPC – ako ostatne žiadna cirkev žiadneho náboženstva – nehodlá prísť o svoje ovečky, ktoré poskytujú taký obrovský a neodolateľný zdroj blahobytu. Pre nich – ako ostatne aj pre ich „výtvor“, štát – je potrebné mať do Systému napojených čo najviac cirkevných a sociálnych zvierat. Rozhodne ich však znepokojuje fakt, že Biblický projekt má už mnoho dier ako Titanik a začína naberať veľa vody. A voda ťahá toto diabolské monštrum ku dnu. Je vari náhoda, že Obraz VODY v Staroslovienskej Bukvici vyjadruje VEDENIE (POZNANIE)? Nie však povrchné, ale hlboké – pretože Voda naozaj symbolizuje ohromné hlbiny. Poznanie je to, čo jediné umožní odchod z postu cirkevného alebo sociálneho zvieraťa. Všetko ostatné je iba ilúzia – vo védickej terminológii Maya.

Najskôr si letmo zopakujme niekoľko faktov, ktoré by však už nemali byť pre našich čitateľov novinkou. Osoba, ktorú kresťanské cirkvi označujú menom JEŽIŠ KRISTUS je „kreatívne“ spojenie dvoch nezávislých osobností minulosti. Preto – napriek všetkým „starostlivým“ úpravám – je dodnes možné nájsť v biednych torzách kedysi obsiahleho diela – voláme ho Nový Zákon – aj čriepky Pravdy. V čom bolo obsiahlejšie? Nuž v prvom rade vieme, že každý z APOŠTOLOV zanechal svoje Evanjelium a samotný Kristus svoje tiež. Dnes však tzv. „Nový Zákon“ obsahuje iba DVE evanjeliá. Vidíte dobre – iba DVE. Prečo nie štyri? Nuž preto, lebo slovo „APOŠTOL“ doslovne znamená „ŽIAK UČITEĽA“. A iba Ján a Matúš boli učeníkmi Učiteľa, t.j. Krista. Marek a Lukáš boli žiakmi Pavla – ktorý už sám NIKDY Krista osobne nestretol. Koluje síce demoverzia, že sa mu zjavil a následkom toho oslepol, ale dobre si premyslite čo vlastne „opisuje“ a zamyslite sa, či by ste takémuto „svedectvu“ dnes verili ak by sa niečo také odohralo vo vašom okolí vám známemu človeku. Viac komentárov netreba.

Pavol bol študovaným Židom, ktorý patrí do kategórie, ktorú Kristus v evanjeliách tak často pranieruje – označme ju v súlade s evanjeliovým svedectvom „ZÁKONNÍCI A FARIZEJI“. Netreba byť detailne oboznámený so všetkými evanjeliami aby bolo človeku jasné, že ani zákonníci, ani farizeji nie sú Kristom „preferovaní“.

V súvislosti so Starým Zákonom poznáme kategóriu Tora – Päť kníh Mojžišových – a Tanach, t.j. Prorokov, teda knihy o prorokoch a ich životoch či skutkoch. Tora je Zákon, ktorý obsahuje PÄŤ KNÍH MOJŽIŠOVÝCH. Pre pravoverných Židov – a Judaizmus je ich náboženstvo – je Zákon jedine a výlučne TORA.

V čase života Krista sa pod slovom „Zákon“ ponímala Tora, teda päť kníh Mojžišových. O „Novom Zákone“ vtedy ešte nikto ani len nechyroval. Ak teda Kristus – alebo ak chcete Ježiš Kristus – kritizuje „zákonníkov a farizejov“, tak kritizuje vyštudovaných odborníkov – voláme ich teológovia – v Zákone, teda tých, ktorí sa držia výlučne postoja Tory.

O čom je vlastne reč? V Zákone – v zmysle horeuvedeného – sa totiž DIABOL nespomína ANI RAZ. Vari nemusíme opakovať, že ak niečo také nájdete v niektorom dnešnom preklade to ešte neznamená, že to je aj v pôvodnom aramejskom texte. Zato sa tam však často spomína BOH. Ale kto je ten Boh, o ktorom pojednáva Zákon?

Aby sme si vyjasnili tento bod – je totiž smerodajným v otázke zorientovania sa v kresťanstve – citujme z jedného z dvoch existujúcich evanjelií, ktoré napísal apoštol (žiak Učiteľa) – Ján. Našim zdrojom je hlava 8 evanjelia podľa Jána. Táto kapitola opisuje hádku Ježiša Krista s farizejmi a zákonníkmi, teda vykladačmi Zákona (Tory):

„⁴²Ježiš im povedal: Keby Boh bol vašim Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. ⁴³Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. ⁴⁴Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. ⁴⁵Ale pretože ja pravdu hovorím, neveríte mi. ⁴⁶Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? ⁴⁷Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha“.

Teda vyjasnime si, čo Ježiš Kristus otvoreným textom hovorí. Boh spomínaný v Zákone je DIABOL! Preto ho netreba spomínať – celý tzv. „starozákonný Boh“ je Diabol. Zároveň v textu vyplýva, že Boh, ktorý poslal Krista je iný, ako Boh opisovaný v Tore. A od Diabla sa Kristus jasne dištancuje.

A kde v skutočnosti by v tom čase sedel Pavol? Predsa medzi tými istými „zákonníkmi a farizejmi“. On nebol nevedomý laik, on bol vyštudovaný profesionál.

Boh Tory je Diabol, hovorí to samotný Kristus priamou rečou. Teda k tomu učeniu, ktoré on priniesol, NEMOŽNO „pripájať“ aj učenie o druhom, t.j. inom Bohu (Diablovi) – hlavnej entite Tory.

Ak ste boli v nejakom kresťanskom kostole a v ňom sa čítajú aj texty STARÉHO ZÁKONA, čítajú sa tam texty z KNIHY DIABLA. Kto to povedal? Predsa Kristus.

Komu môže slúžiť a patriť cirkev, v ktorej sa čítajú texty z knihy Diabla? Potrebujete nápovedu?

Teraz sa môžeme z celkom iného uhla pozrieť napríklad na cára Nikolaja I., ktorý dal spáliť celé nové vytlačené vydanie STARÉHO ZÁKONA v peciach petrohradskej tehelne. Bola to taká dôrazná akcia, že počas jeho vlády sa zákonníci už nikdy neodvážili tlačiť Starý Zákon ešte raz. Podľa neho sa má v kresťanskom kostole čítať iba Nový Zákon. Odvolávanie sa na Starý Zákon je odvolávaním sa na knihu Diabla. Žeby dnes v kostoloch nečítali zo Starého Zákona?

A teraz späť k filmom. RPC financuje natáčanie filmov, ktoré podávajú „správnu“ verziu minulosti, teda správne naformátovanú históriu. Netreba preto hneď predpokladať, že každý ruský film je dobrý film. Film korektný z pohľadu RPC je spravidla lžou z nášho pohľadu. Uveďme si niekoľko príkladov.

Film VIKING z roku 2016. O tomto filme sa veľmi ťažko píše, lebo už len prezrieť celú túto starostlivo naformátovanú virtuálnu realitu chce naozaj veľmi veľa sebazaprenia.

Čo do obsahu to je film o „DOBROM“ kniežati Vladimírovi, ktorého môžeme smelo nazývať Vladimír Krvavý. Je to kresťanský svätý, nám dobre známy masový vrah.

RPC systematicky šíri verziu, že Vladimír bol nevlastným synom veľkého kniežaťa Sviatoslava Chrabrého. Pravdou je, že spočiatku sme túto informáciu uvádzali aj my. Nezodpovedá však skutočnosti.

Sviatoslav bol VÉDICKÝ PANOVNÍK. Mal len jednu chybu – bol to vojak a nie politik. Zničil Chazarskú ríšu, ale neznalosťou politických intríg sa dal zatiahnuť Byzanciou do série vojen, v ktorých nakoniec zahubil nielen seba, ale aj svoje vojsko. Bohužiaľ, v tomto vojsku bolo aj mnoho našich Predkov, Slovienov, ktorí prišli na volanie a pozvanie Sviatoslava o pomoc. Práve títo nám chýbali, keď v roku 991 zomrelo posledné knieža našej Dŕžavy Vševlad. Onedlho – v r. 999 – nastúpil na trón poľský kráľ Boleslav Chrabrý a viedol križiacku výpravu proti našim Predkom. Kyjevská Rus nám už pomôcť nemohla – práve tento Vladimír Krvavý vyvraždil tri štvrtiny jej obyvateľstva a zaviedol tam grécke náboženstvo – dnes volané kresťanstvo.

Vladimír bol synom Malky, ale s ňou Sviatoslav nikdy nespával. Po zničení Chazarskej ríše bola medzi charazskou šľachtou, ktorých Sviatoslav pre každý prípad priviedol na svoj dvor ako rukojemníkov. Malka prišla aj so svojim bratom – strýkom Vladimíra – „bohatierom“ Dobryňom. Po smrti Sviatoslava zorganizovali dobre pripravené sprisahanie, v ktorom prevzali kompletne všetku moc v Kyjevskej Rusi. Popri tom zavraždili aj Sviatoslavových synov.

V tomto sprisahaní hrali byzantskí POPI kľúčovú úlohu. Nie je preto prekvapením, že RPC musí pôsobiť na ovečky takýmto spôsobom. Vlastizradcov a cudzincov, ktorí za pomoci kresťanských popov násilne prevzali moc „premaľovala“ na buď neviditeľných alebo dobrých. Mýtus o Vladimírovi ako Sviatoslavovom ľavobočkovi bol v tých časoch nevyhnutný, lebo inak by nebol žiaden právny nárok na to, aby Vladimír usadol na trón.

Ak budete mať žalúdok na sledovanie tohto filmu uvidíte hlavné body celého virtuálneho príbehu. Jazyčníci sú zlí – preto bolo správne pozabíjať Sviatoslavových synov. Veď to ich predsa v dobrom pozabíjal ich nevlastný brat.

Na pomoc si vo filme Vladimír zavolal Vikingov. Scenár „skromne“ neukazuje, ako cudzinci, byzantskí popi organizovali zákerný prevrat. Veď RPC je byzantská cirkev.

Teda kruté mravy jazyčníkov „napravil“ Vladimír, ktorý nakoniec prijal kresťanstvo a všetci sa dobrovoľne a húfne ponáhľali do vody, aby sa mohli dať pokrstiť.

My len poznamenajme, že jazyčník nie je pohan.

Z celkovo podanej porcie krutosti a násilia vari len toľko, že minimálne takto nejako vyzeralo pokresťančovanie našich Predkov.

Poznamenajme ešte, že film bol v podstate v Rusku niečo ako prepadák. Našťastie je tam už veľa ľudí, ktorí sú gramotní ohľadom vlastnej minulosti. Príbeh je ideologicky upravený v prospech celkového výsledku: kresťanstvo je to najlepšie, čo mohlo Slovanov postihnúť… nečudo, veď vznikol na objednávku RPC…

Ďalším filmom podobnej podstaty ale oveľa efektnejšie natočeným je LEGENDA O KOLOVRATOVI.

Má vynikajúcu výpravu, uvidíte v ňom nádherné detaily výzbroje a výzbroje našich Predkov – akurát to je celé veľký nezmysel. Dej sa totiž odohráva v časoch, keď zlí „Mongoli“ napadali dobrú, kresťanskú Rus. Dnes už naozaj iba naivní nevedomci veria tomu, že nejakí Mongoli tu pred 800 rokmi boli. Navyše Džingischán je vo filme nie tak Mongol, ako skôr černoch… A tvrdenie, že Mongoli kedysi prešli 7 000 km na koňoch až k nám a ešte nás všetkých aj rovno z behu posekali už nie je udržateľné ani vo vedeckých kruhoch. Cirkevné zviera však zožerie všetko…

Krásne pohyblivé obrázky – akurát že kresťanskej virtuálnej reality.

Prečo RPC vyhovuje tento variant? Pretože programovo ukážu, že iba a jedine kresťanstvo spojilo a nakoniec zachránilo Slovanov…

V neposlednom rade si ešte spomeňme seriál DRUŽINA.

Aj v tomto filme všetci „dobrí“ bývajú tam, kde vidno pravoslávny, kresťanský kríž.

Témou v pozadí je nájdenie a zachránenie mladého kňažiča – Alexandra Nevského. Tu ide iba o ďalšiu hrubú falzifikáciu. Alexander Nevský nebol kresťanom – ale do svojho panteónu ho RPC pre istotu dávno zapísala. V skutočnosti on je ten známy „Batu chán“, t.j. otec armády, ktorá vstúpila aj na Slovensko a zásadným spôsobom umožnila prežite našich Predkov, ktorí by inak boli nahradení poslušnejšími, kresťanskými Nemcami. Tí však nakoniec u nás kolonizovali územie vyprázdnené pokresťančovaním aj tak.

Pekná výprava, pútavý dej a množstvo bojových scén. Len akosi stále tá istá pointa – dobrí kresťania a zlí nekresťania.

Samozrejme, že nikomu nezakazujeme si tieto filmy pozrieť. Nemáme na to moc a už vôbec nie záujem. Za použitia zdravomyslia v nich nájdete množstvo informácii, ktoré sa naozaj viažu k našej minulosti. Veď aj Kolovrat – ako názov – je pohanský. Tento výraz však nemal nikdy nič do činenia s kresťanstvom. Prečo ho tu „domontovali“? Je to veľmi jednoduché – cirkevné a sociálne zvieratá to budú považovať za súčasť kresťanského dedičstva. Na takéto niečo stačí málo – stačí nevedieť kto sme a odkiaľ pochádzame. Potom to už ide všetko ako po masle.

Za povšimnutie stojí, prečo keď sú prekladané filmy zasahujúce pohanskú minulosť Slovanov, tak naši „odborníci“ odabujú a ponúknu nám napríklad film Viking. Komu vyhovuje táto negatívna kinematografia? Žeby všetko len tak, samé od seba?

Záverom však aj niečo pozitívne. V Rusku vznikajú aj vynikajúce filmy a my si niekoľko takýchto príkladov rozoberieme v krátkej budúcnosti. Nie všetko totiž má pod kontrolou RPC – časy sa nezadržateľne menia.

09.03.2018

Dnešná doba je taká aká je – priveľa informácií vylievaných na primálo znalých ľudí. Stáročia držali pod kontrolou prístup k informáciám, čo spôsobilo, že dnes ich väčšina ľudí nedokáže samostatne spracovať.

Dôvod je samozrejme v novej dobe, ktorá sa už začala a nezadržateľne napreduje svojím, kozmickým rytmom. Nezávisí od nás, ale my závisíme od nej. Teda interakcia je síce vzájomná, ale naša úloha nie je novej dobe vzdorovať, ale pochopiť ju a začať konať v súlade s jej frekvenciami. A to sú už frekvencie naše – SLAVIANSKE.

Ako vždy a vo všetkom sme postavení do situácie, kedy si musíme vybrať medzi skutočnou realitou a našou predstavou o skutočnej realite. Prvá je komponentom objektívnej existencie Vesmíru, druhá produktom nášho vnútorného hlasu – teda presnejšie interným komponentom Matrixu.

Nemáme poňatia čo to je myseľ a myšlienky, myslíme si teda, že sú „naše vlastné“. Je to jeden z hlavných problémov dnešných ľudí. Následkom toho je to, čo už stáročia – ak „dostaneme nápad“ myslíme si, že je to náš nápad a pre nás najvhodnejší postup či nabádanie ku konkrétnemu činu. A tu je ten problém – to, na čo nás navádzajú „naše myšlienky“ sú v skutočnosti činy, ktoré vedú k uspokojeniu energetických vampírov, parazitov – Globálneho Prediktora – ktorí žijú z našej životnej energie. Sme pre nich dojné kravy – keď prestaneme „dojiť“ energiu, ideme na „odpis“. Použi a zahoď. Pretože sa spravidla nestihneme počas života dopracovať k vlastnému druhu myslenia, prichádzame tu nútene zas a zas a znova a znova nás paraziti obžierajú. Z Matrixu nás odpoja len 15 sekúnd pred smrťou. Dosť na to, aby sme pochopili aký život sme viedli, ale veľmi neskoro na to, aby sme komukoľvek čokoľvek povedali… Netreba ani hovoriť, ako radi nás tu vidia sa znovu a znovu vracať.

Je to učenie sa na tom najjednoduchšom princípe, aký vôbec existuje – dovtedy tu budeme chodiť a inkarnovať sa, pokiaľ toho nebudeme mať až po krk. Až keď začneme sami stúpať po ceste nahor – voláme ju cesta Duchovného vývoja – dokážeme sa vymaniť z kruhu Samsáry a konečne pochopíme, že naša životná energia je určená pre nás – nie pre parazitov. Dovtedy nás budú žrať a žrať – a my budeme konať podľa pokynov vnútorného hlasu – teda ich pokynov. Výber je na každom z nás individuálne.

Teda môžeme smelo povedať, že jedným z hlavných problémov dneška je neschopnosť rozlišovať medzi informáciou a informačným šumom. Tieto dva komponenty prichádzajú spolu – a len zdravomysliaci človek dokáže vyextrahovať užitočnú informáciu od neužitočného šumu. Ale iná cesta von z tohto väzenia neexistuje.

Jeden zo všeobecných princípov Vesmíru je princíp trojičnosti. Ak nám demokracia ponúka dve možnosti, spravidla je správna tá tretia. Samotné slovo demokracia treba tiež správne chápať, lebo Vesmír je Svetom Príčin a Dôsledkov – iný princíp neexistuje. Každé poznanie je iba potenciálom, konkrétnou stavebnou tehličkou našej Duše sa stane až preverením osobnou skúsenosťou. Treba nám vedieť, že volanie psychoprogramu „demokracia“ je podriaďovaním sa rabstvu – jeho dobrovoľným schválením. „Demos“ bola tá časť ľudu v Aténach, ktorá žila na úkor vlastníctva rabov (otrokov). Teda „demokracia“ je iba grécky povedané „vláda otrokárov“. A ide – zdanlivo – o maličkosť, frekvenciu jedného zvuku. Ale slovo nielen vyslovené ale aj napísané si VŽDY nesie svoju frekvenciu, a teda jedno zle volené slovo môže zapríčiniť inkarnáciu navyše – úprimnú sústrasť.

Aby sme sa mali v Dobe Temna o čo oprieť, zanechali nám Predkovia systém ako si overiť hodnovernosť akejkoľvek informácie. Metódu nazývame ZDRAVOMYSLIE. Má tri komponenty: názor odborníka v danej oblasti, názor Predkov a osobná skúsenosť. Ak čo len jeden komponent dáva záporný výsledok, sme s najväčšou pravdepodobnosťou klamaní.

Na tento moment by sme mali skoncentrovať našu pozornosť. Ak totiž preberáme akékoľvek informácie od akéhokoľvek „ODBORNÍKA“ – je to iba jedna z troch nevyhnutných zložiek overenia hodnovernosti zdroja. Druhou sú staré texty – názor Predkov – a treťou je naša vlastná osobná skúsenosť. Ak tvrdíme, že práve ten či onen „odborník“ vie všetko super a nepotvrdia nám to zdroje Dedičstva Predkov a ani nemáme v danej oblasti žiadnu vlastnú skúsenosť, môžeme sa osudovo mýliť. Ale je to naša chyba, nie chyba akéhokoľvek iného odborníka – vrátane hoci aj celosvetovo známeho.

Ďalej nám treba vedieť, že v každej ideovo zameranej skupine vždy existujú tri podskupiny. Administrátori systém vytvorili a majú z neho bezprostredný osoh. Hlavný dôvod vytvorenia daného systému nie je spravidla známy všetkým členom skupiny. Protiľahlou podskupinou sú fanatici – tí slepo veria administrátorom, avšak nepoznajú skutočnú podstatu systému, iba mu slepo veria. A medzi dvomi krajnosťami sa vždy vytvára tretia podskupina ľudí, ktorí sú prístupní diskusii. Ak teda chcete s kýmkoľvek o niečom polemizovať, môžete sa rýchlo zorientovať na koho z daného systému ste narazili. Administrátori ani fanatici nepripúšťajú žiadnu diskusiu. So zdravomysliaci ľuďmi sa vždy hovoriť dá.

Svet okolo nás pozostáva z troch komponentov: Idey, Matérie a Mágie. Každý, kto si vyberie iba jeden z nich a trvá na tom, že iný ani neexistuje spadá do kategórie Svetonázoru, čo je jednosmerný pohľad na skúmaný predmet či jav, bez ohľadu na to z akej oblasti, vrátane sociálnej. Svetoponímanie – tradične nazývané aj Viera, t.j. Poznanie – stojí na používaní všetkých troch komponentov. Svetoponímanie je Svetonázor plus spätná väzba od skúmaného objektu či javu. Len takto vzniká riadený proces.

Kladenie dôrazu iba na jeden z komponentov – neraz v „nevinnom“ obale štýlu „ukážte mi dôkazy, aby som ich mohol chytiť do ruky“ – ide o princíp, ktorý nazývame „náboženstvo“. Náboženstvo je projekcia Viery do daného priestoru, času a podmienok. Teda to, čo neberie do úvahy všetky tri piliere existencie Vesmíru je principiálne náboženstvo.

Náboženstvo však samo osebe nie je negatívnym javom. Pôvodne je určené pre Duše na nízkom stupni vývoja, ktoré nie sú ešte schopné chápať celok Poznania, preto im – ako malým deťom – stačí iba zjednodušená projekcia. Tie náboženstvá, ktoré sú postavené na teologickom princípe – judaizmus, islam, kresťanstvo – však dnes berú ľuďom slobodu a vychovávajú z nich rabov. A to už je porušovanie Konov Absolúta – čo neostane bez následku.

Z pohľadu principiálneho delenia aj čistý materializmus je náboženstvo – vychádza iba z jednej jedinej projekcie a nie všetkých troch zložiek. Môžeme ho nazvať ateistickým, t.j. nihilistickým princípom.

Duchový vývoj má tiež 3 komponenty. Je to život podľa Svedomia, poznanie Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky, t.j. meniť samého seba. Biely mág (skutočný Staroverec) spĺňa všetky 3 zložky. Ak chýba napr. prvá (Svedomie), tak ide o mocného Čierneho mága. Má poznanie Konov Vesmíru, je ochotný meniť veci, ale nemá Svedomie. Pri splnení podmienok prítomnosti všetkých 3 komponentov dochádza k výstupu Živatmy – t.j. našej podstaty, nášho „JA“ – nahor po energetickom kanály v oblasti chrbtice. Ako vysoko vystúpi, na takej úrovni konkrétny jednotlivec je.

Zopakujme si: naše biopole je projekciou 12 rozmernostného systému. Energie prvých 3 čakier sú emócie, t.j. „odberatelia“ našej životnej energie. Takáto bytosť sa nazýva „rab boží“, ale plne zodpovedajúca špecifikácia je aj „chamtivý egoista“. Ako rozšírená je táto „pozícia“ v dnešnom svete si viete určiť sami. Ak je Živatma na úrovni druhej trojice čakier, hovoríme o „vnukoch Bohov“. Tretia trojica je pozícia „detí Bohov“ a až posledné 3 predstavujú „Bohov na Zemi“, t.j. Asov. Ostatné rozmernosti (u Asov do 16) sú umiestnené už mimo nášho biopoľa.

Človek vo védickom ponímaní je kategória (zodpovedá kaste, t.j. s veľkým „Č“) na úrovni „deti Bohov“. Ale dostať takto vysoko Živatmu sa len tak ľahko dnes nevidí…

Všetok vývoj k lepšiemu má rovnako 3 stupne. Prvou je uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku. Druhou je prijatie rozhodnutia, že ideme niečo konkrétne na sebe meniť. A treťou je REALIZÁCIA rozhodnutia. Až týmto sa informácia prvého druhu (Poznanie ako také) mení na informáciu druhého druhu (osobná skúsenosť).

A jedine informácia druhého druhu je tou formou energie, ktorá sa už ukladá do matrice našej Duše. Všetko ostatné ostáva iba v astrálnom tele a pri smrti to konzumujú všakovaké navné bytosti.

Pretože tento článok je určený ako podpora orientácie pre našich čitateľov – máme dôležitý poznatok. Nech dostávate informácie od kohokoľvek, nech je to akékoľvek „zvučné“ meno, je to iba jeden z 3 nevyhnutných komponentov Zdravomyslia. Skúsenosť bohužiaľ ukazuje, že práve komponent nadobúdania informácie druhého druhu (osobná skúsenosť, teda ochota na sebe reálne pracovať) je dnes najviac prehliadaný. Ale bez toho NEEXISTUJE cesta nahor a teda žiadny výstup z Matrixu.

A teraz dôležitá otázka: odkiaľ možno čerpať poznanie schopné naviesť nás na Púť Duchovného vývoja? Nuž, niektoré udalosti sú najlepšie zrozumiteľné, ak pochopíme ich dôsledky. Dnes je k dispozícii množstvo rôznych zdrojov a teda menej veci znalý človek nevie čomu má veriť. Ostáva najčastejšie tam, kam ho „posúva“ stádový efekt. Keď veľa ľudí tomu verí, tak to určite bude pravda… veľmi nebezpečný predpoklad.

Musíme si uvedomiť, že stále stojíme proti Matrixu, alebo inak proti Globálnemu Prediktorovi. V numerických matematických metódach výpočtu neznámej hodnoty sa pracuje s dvojicou prediktor/ korektor, ale ide o postupnú koreláciu čo najviac pravdepodobného výsledku. Je to tak – nikdy nebudeme vedieť všetko. O Globálnom Prediktore už bolo napísané množstvo článkov, ale čo vieme o Globálom Korektore? Iste, už samotné hľadanie takéhoto prvku v zložitej sieti príčin a dôsledkov je len pre tých, ktorí používajú vlastnú hlavu. Kto totiž pozná abecedu vie, že ak existuje „A“, tak musí existovať aj „B“. Kto iba opakuje cudzie myšlienky ako papagáj, toho ani nenapadne hľadať nejaký Globálny Korektor. Ale kto zaviedol tento názov, ten dobre vedel, prečo ho takto nazval.

Užitočným príkladom je informácia z jednej z kníh Alexandry David-Neelovej, nám už známej Francúzky, ktorá strávila 14 rokov v Tibete ešte za predchádzajúceho dalajlámu.

Foto: Preus museum – Flickr: Alexandra David-Neel, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=14876154

Zo svojich ciest napísala veľa kníh, pričom v jednej z nich je veľmi zaujímavý návod, ako hľadať pravdu z lamaistického bodu pohľadu. Tibeťania tvrdia, že na ceste Duchovného vývoja nemožno ničomu veriť, nech tomu veria aj všetci ostatní hoci aj tisícročia. Keď všetko anulujeme a začneme hľadať svoje vlastné odpovede – na základe osobnej praxe a skúseností – tak vlastne nič neriskujeme. Ak tisícročia podávaná pravda je skutočnou pravdou, tak sa k nej tak či onak dopracujeme – lebo inej proste niet. Ale to už nebude informácia od niekoho z počutia, ale výsledok našej vlastnej osobnej skúsenosti. Je to v podstate naša, védická metóda: ide o premenu informácie prvého druhu na informáciu druhého druhu.

Teda zhrňme si to. Druh zvaný „človek“ sa nemôže stať „Človekom“ len tak, len na základe toho, že si pozrel nejaké video či prečítal nejaké knihy. Pri ceste nahor musí vždy existovať komponent osobnej skúsenosti. Netreba vari ani opakovať, že sedenie na zadku a „mocné“ ťukanie do klávesnice nie je nadobúdanie osobnej skúsenosti… Nie hocikto dokáže trvalo „dvihnúť“ Živatmu do 9 až 12 rozmerného priestoru biopoľa. Ale Človek je iba takáto bytosť.

A tak nastal čas vzdať poctu tým, ktorých môžeme smelo nazývať Globálny Korektor. Ako prvého menujme generála K.P. Petrova:

Práve on od r. 1994 propagoval Koncepciu všeobecnej bezpečnosti „Mŕtva voda“ – KOB. V novembri 1995 vystúpil s referátom o KOB-e v Štátnej Dume Ruskej Federácie;

V roku 1997 bol na zjazde stúpencov KOB, kde bolo vytvorené všeruské „Národné hnutie k Bohodŕžaviu“ (НДКБ) zvolený za predsedu Centrálneho výboru hnutia;

V roku 2000 sa stal predsedom Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

V apríli 2002 bol znovu zvolený za predsedu Centrálnej Rady Konceptuálnej strany „Jednota“;

V roku 2003 sa za Konceptuálnu stranu Jednota zúčastnil volieb do Štátnej Dumy. Strana dostala 710 538 hlasov a zaujala 11. miesto, čo však nestačilo na prekonanie bariéry 5%;

Dňa 10.7.2009 sa konal zakladajúci zjazd Všeruskej politickej strany „Kurzom Pravdy a Jednoty“, na ktorom bol Petrov zvolený za predsedu Centrálnej Rady. Strana vznikla preto, lebo Najvyšší súd RF dňa 15.5.2007 likvidoval politickú stranu Jednota;

21.7.2009 bol v Moskve zavraždený.

Ešte aj po smrti mnohým „nedá pokoja“. Jeho kniha TAJOMSTVÁ RIADENIA ĽUDSTVA ALEBO TAJOMSTVÁ GLOBALIZÁCIE, ktorá má dva diely bola zapísaná do Federálneho zoznamu extrémistických materiálov. Rozhodnutie bolo potvrdené v apríli 2015.

Jeho materiály stále majú čo povedať:

Generál Petrov síce počas svojej aktívnej činnosti v rámci svojho osobného hľadania zaujímal niekoľko postojov – medzi nimi aj prokresťanský a proti védický. Nakoniec sa však tvrdou prácou na sebe dopracoval k Slavianskemu Svetoponímaniu. Určite sa oplatí pozrieť jeho posledné video pred zavraždením:

Ďalším známym človekom, ktorého zavraždili bol určite všetkým známy Nikolaj Levašov aj s manželkou:

https://www.youtube.com/watch?v=mPhUHHbDSF0

Obeťou neľútostnej informačnej vojny proti Slavianom sa stala aj Svetlana Žarnikova – jedna z najväčších odborníkov na indické Védy a informácie, ktoré obsahujú o Slovanoch, teda o skutočnom pôvode védickej Kultúry:

https://www.youtube.com/watch?v=NXc5AyKvikQ&list=PLbvR7_TV_kwF7DH28g5GOWqKOMqjOpq6W

Likvidácii neušiel ani Sergej Danilov, ktorý nám priniesol ohromné množstvo poznania – avšak oficiálne nekompatibilného s kresťanským pohľadom na minulosť a dejiny:

https://www.youtube.com/watch?v=QKysNGENwZw

Náš smutný zoznam uzavrieme poslednou obeťou informačnej vojny proti nám – Michailom Zadornovom, ktorý zomrel v novembri 2017. Určite poznáte jeho filmy o Ruirkovi a Olegovi:

O Zadornovovi boli rýchlo rozšírené fámy, že na smrteľnej posteli sa vyspovedal popovi a zmieril sa s RPC. Tu len doplňme informáciu z okruhu jeho najbližších a tých ktorí ho dobre poznali. Posledné dva týždne svojho života PRELEŽAL V KÓME. V žiadnom prípade na žiadne kresťanstvo neprestúpil. Škoda že už sám nemôže okomentovať túto kresťanskú kačicu. Určite by to stálo zato…

Pred akýmkoľvek spoločným uzáverom a informáciou, ktorá by mala pre nás z osudov týchto veľkých ľudí vyplynúť si uveďme jeden príklad nielen z minulých, smutne známych deväťdesiatych rokov.

Proces registrácie patentov v deväťdesiatych rokoch v Ruskej federácii bol principiálne takýto. Naivný a čestný človek niečo vymyslel a prišiel to na patentový úrad oficiálne nahlásiť ako svoj patent. Tu hneď narazil na úradníka, ktorý od neho prevzal všetky podklady a povedal mu, aby prišiel o 3 mesiace. Naivný vynálezca odišiel a radostne čakal na uzavretie preverovacieho procesu. Keď nastal deň „D“ vstúpil do úradu, a tu… sa dozvedel, že jeho žiadosť o patent nemôžu registrovať, lebo akousi zhodou okolností presne toto isté si pred 1 a pol mesiacom patentoval akýsi pán Abrahám Zuckermann v Austrálii… Takto sa deväťdesiate roky stali činorodými pre vyvolených vynálezcov mimo Ruska, ale v Rusku sa Rusom akosi nič nepodarilo vymyslieť. Nemožno povedať, že tento stav by bol dnes kardinálne iný…

Ak na Slovensku počujeme priezviská ako Mižigar, Čonka a podobne hneď je každému jasné, o akých „Slovákov“ ide. Napríklad ak Sandokan Čonka čosi „počaroval“ vo Veľkej Británii, tak kriminálna štatistika hneď ukázala, že Slovák S.Č. čosi v Británii vyparatil. Čo sme to za ľudia… veď Slovák ako Slovák. A keďže tu máme viac ako 1 milión Cigánov, Slovákov čaká ešte nejeden zážitok.

V každom národe existuje vlastná národná múdrosť o tom, čo z toho-ktorého priezviska vyplýva. Ak v Rusku poviete Piakin/Biakin, tak hneď je jasné, že to je z tej istej domény ako Šalamún, Abrahám, Jozua, Izák… a tak ďalej. Takýto ľudia nepatria medzi neinformovaných – veď nie nadarmo získal aj spomenutý pán Zuckermann nejeden patent v Austrálii. A keď medzi nich patrí aj D. Trump…

Aký môže byť problém niečo „geniálne“ predpovedať? Veď to je iba interná záležitosť. A nezabúdajme, že okrem toho patria aj k Jezuitom.

A už vôbec je veľkou módou byť Putinovým poradcom. Našincom pravdepodobne nie je známe, aké problémy v súčasnosti rieši Putin so svojimi „poradcami“. Načrtnime si teda jeden veľký, ktorý už – tak či onak – bude musieť Putin vyriešiť najneskôr na budúci rok.

V časoch veselej privatizácie v deväťdesiatych rokoch vyviezli „podnikatelia“ z Ruska viac ako DVA TRILIÓNY dolárov – a poukladali si ich v západných bankách. Putinova skupina už dávno tlačí na to, aby tieto peniaze vrátili domov, ale iba nedávno vysvitlo, že medzi týchto „podnikateľov“ patrí v podstate celá politická elita Ruska – vrátane členov vlády. A to dostalo Putina a jeho skupinu do komplikovanej situácie – veď ako možno veriť tým, ktorí majú svoje majetky na Západe? Akú skutočne proruskú politiku môžu robiť?

Aby sme mohli trochu viac pochopiť tento problém pripomeňme si, že už veľký demokrat Gorbačov si so sebou do USA odviezol aj 200 miliárd USD na „svojom“ účte… veď si zalúžil(?). Keď zomrel predchádzajúci patriarcha RPC Alexej v Moskve, tak okrem iného ostali v jeho pozostalosti na účte 4 miliardy dolárov. No a o aktuálnom je známe, že už teraz má niekoľkonásobne viac… žeby preto sa tento „Duchovný vodca“ pravoslávnch kresťanov vozil v pancierovanom aute?

Situácia sa skomplikovala ešte viac. USA dali všetkým ruským „sporiteľom“ v západných bankách tohto roku vedieť, že buď si svoje aktíva do určitého termínu vyvezú, alebo budú musieť začať robiť pre USA. Teda presnejšie v záujme USA – čo znamená proti Rusku. Situácia v Rusku je na pokraji veľkého problému… teda okrem tých vecí, ktoré sú všeobecne známe.

Situácia však nie je bezvýchodisková. Putinovi sa podarilo znovu naštartovať vojensko-priemyselný komplex Ruska. Znamená to, že všetko od nákupu surovín po predaj vojenskej techniky armáde sa odohráva za vnútorné ceny nezávislé od dolára. Aj v prípade otvoreného vojenského konfliktu armáda dokáže Rusko ubrániť… ale čo bude robiť jeho legitímna vláda?

Teda môžeme všetko zosumarizovať. Naozaj veľkí ľudia – Človekovia – priniesli v minulosti obrovský koláč Poznania. Tu nesporne patria všetci nami vymenovaní. Cena za túto prinesenú informáciu však bola ich smrť. Jedno však majú spoločné – všetci nakoniec skončili pri VÉDICKOM SLAVIANSTVE. Teda tak, tento druh poznania je pre služobníkov GP naozaj nebezpečný. Dokonca tak, že ich môžeme označiť za Globálny Korektor.

A tu prišli všakovakí rabíni Piakinovia/Biakinovia, Zaznobinovia, Jefimovovia a ďalší, ktorí na obrovský koláč Poznania – priniesol ho pred nimi Globálny Korektor – postavili svoje farebné, pekné sviečočky a tvária sa, že aj koláč pod sviečočkami je ich zásluha.

Informačná vojna je vojna a každá vojna prináša obete na životoch. Nikto však nezabíja tých, ktorí nepredstavujú hrozbu pre Systém – a sviečočky sú naozaj peknou dekoráciou.

Záverom treba zdôrazniť, že informácia prinášaná aj nositeľmi farebných sviečočiek nie je zlá – len všetko treba prepúšťať cez filter Zdravomyslia. Problém je v niečom inom. Takéto zdroje budú prinášať minimálne 90% správnych vecí – ale ako človek bez návyku pracovať na svojom vlastnom Duchovnom vývoji zistí, kedy mu „servírujú“ z oných zvyšných 10%? A tých 10% určite príde v rozhodujúcej chvíli, ktorú však ovečky sotva postrehnú. Posledných 15 sekúnd života po odpojení od Matrixu bude žalostne neskoro.

1.12.2017

Matrix je médium v ktorom žijeme. Stal sa natoľko súčasťou našich životov, že už ho ani nevnímame ako niečo cudzie, nepatriace k nám. Nedá sa zničiť žiadnym násilím nasmerovaným na externý subjekt, nech už je to jednotlivec, jav, alebo hoci aj celý národ. Jeho efektivita spočíva v tom, že zaujal miesto v našom vedomí tak, že nášho najväčšieho nepriateľa považujeme za seba samého. Riešenie naozaj geniálne.

Akýkoľvek nekvalifikovaný zásah proti nemu skončí len v jedinom: pridávame si novú a novú karmu. Pomocou neho sme na Zemi uzavretí vo väzení, ktoré väzniteľnom umožňuje čerpať z nás energiu ako z bateriek stále dookola, lebo my sa stále vraciame v kruhu, ktorý nazývame Samsára. A všetko sa opakuje znovu a znovu. Robíme principiálne tie isté chyby, namiesto rozviazania karmických uzlíkov si viažeme nové a nové, po vyčerpaní zásob našej energie nás vyhodia ako použité, vyžmýkané, staré a nepotrebné baterky. Naše vedomie uvoľnia len 15 sekúnd pred smrťou. Vtedy nám to dôjde, ale už nikomu nič nestihneme povedať, ani nič na živote zmeniť.

Potom sa znovu narodíme. Dieťa po narodení je veľmi silné, jeho vedomie prvé tri-štyri roky má priamu linku do večnosti, je priamo napojené na podvedomie. Aby ho zlomili, zostavili dômyselný aparát „výchovného a vzdelávacieho procesu“, ktorým vlastné dieťa nakoniec zmeníme na poslušného raba Matrixu. Krst, škôlka, škola, kostol, sexuálne rabstvo. Nakoniec bude „úspešne“ také, ako sme my sami. A cyklus štartuje odznova.

Z tohto kruhu sa nedá odísť smrťou, samovražda je preto trestaná ako pokus o útek. Väzenský systém ani nie je proti vôli Stvoriteľa, ba práve naopak, všetko je vzájomne odsúhlasené. Cesta von je výlučne v tom, čo voláme Duchovný vývoj, t.j. v pochopení a praktickom zvládnutí učebnej látky. Všetky nástroje na to potrebné máme k dispozícii neustále. Preto žiadna kataklizma, vojna, nástup Zlatého Veku a všetko podobné nebude automaticky znamenať, že všetci len tak, bez vlastného úsilia budú naraz „osvietení a spasení“. Bohužiaľ alebo chvalabohu? V každom prípade Vôľa Stvoriteľa.

Ani večne sa nám tu nepodarí zostať, ide len o to, kedy pochopíme svoju vlastnú úlohu, ktorú sme si vybrali pred narodením my sami. Zatiaľ dávame v drvivej väčšine prednosť Samsáre pred Duchovným vývojom.

Ale doba sa nezadržateľne mení. Ako príklad sa môžeme pozrieť k našim severným susedom. Nemožno ich považovať za príklad slovanskej vzájomnosti – ako národ a systém, v ktorom a ako žijú. Ale napriek všetkému, existuje u nich – ako medzi všetkými pôvodne slovanskými národmi – skupina takých, ktorí sa nedajú zastrašiť prevahu systému, ktorý ich obklopuje a konajú tak, že mnohí ďalší dostávajú šancu na otvorenie očí. Tejto skupine slovanských bratov skladáme poklonu.

Dokázali nakrútiť film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM, a teraz znovu na mediálnom poli ponúkajú nové produkty. Máme na mysli krátke filmy, z ktorých najmä BABA JAGA má naozaj hlbokú myšlienku. V prvom rade ukazuje, že je to spoločná, slovanská Entita. Nie je to negatívna Bohyňa – ako nám vnucuje kresťanská mašinéria – ale hlavné je to, že sa už prejavuje medzi nami.

Slovanstvo sa vracia, kresťanstvo ho nezastaví. Kombinácia Kresťanstva a Slovanstva je asi taká prirodzená ako NOC a DEŇ. Každý má svoj čas, ale nemôžu existovať spolu. Preto akékoľvek dnes „módne“ spájanie všetkých „Slovanov“ pod jednu strechu – vrátane kresťanov a jazyčníkov – je spájanie Vody a Ohňa. Kresťania sú Kresťania a Slovania sú Slovania. Jazyčníci berú z jedného aj z druhého, ale nie sú ani jedno ani druhé. Núka sa tu len jediná otázka: ČO SI OD TAKEJTO „SPOLUPRÁCE“ SĽUBUJÚ? Nové križiacke výpravy a Inkvizíciu? Aby to nemali inkvizítori zložité, dávajú im dobrovoľne všetky slovanské koordináty. Očividne ani takýto pokus nie je ďaleko…

Baba Jaga je opäť medzi nami. Nesadí naivnú, „všeslovanskú“ LIPU, ale Perúnov DUB. Už len tento Obraz hovorí o znalosti autorov klipu veľa. Film ukazuje známe fakty. Slovanské energie boli „uväznené“, ale dnes sa aj tak – napriek snahám pekelníkov, ktorí sa zodpovedajú Nebu – dostávajú z väzenia medzi ľudí. Štátna moc v službách Tmy pôsobí proti prebúdzajúcemu sa Slovanstvu, ale je to už márny boj. Odporúčame vám pozrieť si tento klip. Uvidíte v ňom naozaj veľa.