Kategória: OBRAZY RODNEJ VIERY

  • OBRADY SVETLA

    Pred sebou máme čo nevidieť ďalší z našich tradičných, veľkých sviatkov – Letný Deň Perúna 7526. Sme naozaj radi, že naši ľudia – potomkovia našich slávnych Predkov – sa už skutočne, viditeľne prebúdzajú. Tohto roku na oslavách sviatku Kupalu 7526 na Morave to už bolo vidno veľmi jasne. Mimoriadne silnou skúsenosťou bol CHOROVOD. Veríme, že túto prastarú Duchovnú, meditačnú praktiku budeme rozvíjať a osvojovať si úplne. Ako si dnes povieme, práve CHOROVODY boli jednou z najúčinnejších zbraní proti Temným Silám v minulosti. Vymizli CHOROVODY – nastúpilo Temno. Ako a prečo o chvíľu neskôr.

    Ale rovnako silnejú útoky druhej strany – tých, ktorým sa takýto vývoj nepáči. Tento postoj už tiež cítiť naozaj silno.

    Jednou z metód ktorú používajú je riadené navádzanie verejnosti – v krajinách, kde sa slovanstvo prebúdza – na iné frekvencie slávenia tradičných sviatkov. Pred tisíc rokmi – pri likvidácii našej Kultúry aj s našimi Predkami – habali aj naše knihy. Všetky skončili vo Vatikánskej knižnici, prípadne aj v ďalších, nám neznámych knižniciach. V starej védickej literatúre sú opísané vývojové cykly spoločnosti – podobne ako napríklad vieme o cyklickom striedaní dní a nocí Svaroga, resp. podľa árijského podania cyklov Júg. Sú však aj oveľa podrobnejšie knihy. Takto sa začali systematicky pripravovať vopred, aby prebrali naše frekvencie a zabránili nám prebudiť sa do Veku Svetla – Dňa Svaroga. Preto veľmi rýchlo – v dostatočnom predstihu predpovedaného obdobia – zorganizovali rozpad socialistických štátov a najmä slovanských. Ľudí postupne zasúvali do privatizovanej fázy panovania (ktorá dnes pokračuje fázou budovania elektronického väzenia), čo logicky prinieslo so sebou množstvo existenčných problémov a prebúdzajúci sa ľudia „nemali čas“ sledovať Svetlé frekvencie. Jednou zo sofistikovanejších metód boli aj smutne známe „anastázijské rodové osady“ v Rusku prezentované Megrem, ale v skutočnosti organizované z úzadia RPC. Hlavnou úlohou bolo dostať tých, ktorí sa začnú zobúdzať prví ďaleko od miest – najmä Moskvy a Petrohradu. Postupne upadali do rabskej závislosti a horko-ťažko a najmä dlho sa z toho nakoniec dostávali. Úloha však bola splnená – tí najprebudenejší boli v rozhodujúcom čase realizácie transferu moci k teokratickému mechanizmu RPC mimo hlavného diania, a teda nemohli doň zasiahnuť. Dnes RPC už exportuje „rodové osadyTM“ medzi nás, Západných Slovanov. Nuž čo, kto sa u nás nechce poučiť z dejín tohto javu a stačí mu história – ten si zaslúži „novú skúsenosť“ starej technológie poroby. Nevedomosť je najväčší hriech – a dosahuje sa ignoranciou ZDRAVOMYSLIA.

    Čo môžeme povedať o tých „Svetlých frekvenciách“? Neboli a zrazu sú? Nie, nie je to celkom tak. Sme súčasťou Svetlého Vesmíru a Svetlé, Vysoké frekvencie nikdy nikde neodišli. Došlo však k inému javu. Dostali sme sa pod vplyv Nízkych frekvencií, ktoré – dočasne – ovládli dianie na Midgard Zemi. Tento jav nie je ľahko opísať, ale môžeme si pomôcť elektrotechnikou. Došlo k javu, ktorý sa v elektrotechnike nazýva amplitúdová modulácia. Základný, Vysokofrekvenčný signál bol amplitúdovo premodulovaný. Znamená to, že väčšina ľudí stratila pojem o Vysokých frekvenciách a začali vnímať iba Nízke. Treba nám však vedieť, že Vysoké frekvencie NIKDE nezmizli. Vďaka postupnému útlmu sily Nízkofrekvenčnej energetiky začína dnes čoraz viac ľudí Vysoké frekvencie znovu vnímať. Nevedia si však tento jav vysvetliť. A tu je pre správcov Matrixu naozaj životne dôležité, aby to tak aj ostalo.

    Obrázok ukazuje rozdiely medzi amplitúdovou a frekvenčnou moduláciou:

    Modulačný signál má Nízku frekvenciu, Vysokofrekvenčný signál – nositeľ frekvencií nášho Vesmíru – má frekvenciu oveľa vyššiu:

    Dole vidno výsledok – zatiaľ stále dnešný stav. Vysoké frekvencie tu síce stále sú – ale vďaka tomu, že sú amplitúdovo modulované Nízkofrekvenčným signálom ich málokto cíti – aj keď dnes to už neplatí na všetkých:

    Počas Noci Svaroga tiež nastávali tvrdšie a mäkšie fázy dlhšieho či kratšieho obdobia trvania – pretože Vesmír celkovo je neustála zmena parametrov frekvencií, t.j. neustála – aj keď cyklická – zmena. Ak vidíme iba Nízke frekvencie, tak veci sa menia pomerne „pomaly“ – vrátane intervalov medzi „objavom“ a jeho „osvojením“ si spoločnosťou. Cykly zmeny prebiehajú aj u Vysokých frekvencií – ale namiesto amplitúdy zvýšením či znížením frekvencie. Toto je skutočné pozadie toho, čo niektorí KOB-isti opisujú ako „Zákon času“ spomínaný Puškinom. Nimi podávaná interpretácia je prejavom miery ich nevedomosti, nie Puškinovovej neznalosti. Jav tu však tak či onak je.

    Môžeme dať za pravdu Tibeťanom – podľa nich je elektrotechnika zvlášť dôležitá pri pochopení podstaty Sveta.

    Takže pokračujme. Vysoké frekvencie postupne preberajú kontrolu – a čo nevidieť sa stanú dominantou frekvenciou na Midgard Zemi. Zatiaľ nám stačí vedieť, že nikdy nezmizli.

    Dnešní „Slovania“ sa hrnú do osláv „slovanského sviatku letného Slnovratu“. Pozrime sa teda bližšie na to, aký „slovanský“ sviatok je letný Slnovrat. V prvom rade odporúčame našim čitateľom pohľadať po internete silné dni pre (Čiernu) mágiu. Najviac takýchto kalendárov nájdete v anglojazyčných zdrojoch. Rýchlo zistíte, že novy a splny Mesiaca – medzi nimi buď dorastá alebo cúva – sú vysoko využívané termíny. A hneď dôjdete aj k Slnovratom – najmä letnému. Hoci Mesiac nám v skutočnosti slúži ako neprehliadnuteľné svedectvo toho, že všetko podlieha zmenám a cyklom, uľahčuje aj orientáciu pri práci s energiami. V jednom aj druhom smere. Teda samo osebe nejde o nič zlé – v našom zvykovom ponímaní. „Čiernu“ mágiu sme spomenuli iba preto, aby bolo jasné, aký druh subjektov toto dnes najviac využíva.

    Ak je letný slnovrat takým „najväčším slovanským sviatkom“, tak prečo práve tento termín tak kruto menil osudy práve Slovanov? Na letný Slnovrat nielen Hitler napadol ZSSR, ale aj Napoleon Rusko. Náhody..? Nuž, poďme bližšie „domov“. Nejakých 200 rokov po slávnych činoch Jána Žišku z Trocnova (1360-1424) a Husitov došlo k bitke na Bielej Hore (1620). Hoci za Žišku Čechy a Morava tvrdo zúčtovali so všetkými intervenciami Vatikánu vo forme križiackych výprav, na Bielej Hore už došlo k dohode českej elity (nie národa, ale šľachty) s jezuitmi. Jednotky „dohodnutej“ šľachty do boja nenastúpili, a tak na bojovom poli ostali prevažne moravské jednotky proti značnej presile. Výsledok je smutne známy. Ak by ste si chceli priblížiť atmosféru, tak si pozrite film Brave heart – Škóti dopadli rovnako. Dôležité však je, že udalosť známa ako „poprava českých pánov“ nesie nepopierateľné prvky rituálnej obety – presnejšie prinesenie krvavej, kabbalistickej obety. Bolo popravených 27 ľudí (9 je naše posvätné číslo) a to 21. júna 1621. Najkrutejšie zo všetkých bol mučený a popravený doktor Jesenius-Jesenský. Od roku 1617 – v čase silnejúceho tlaku jezuitov okolo dvora českého panovníka – stál v čele pražského Karolína ako rektor. Čoskoro sa dostal do víru boja, ktorý Karolínum a stavovská opozícia viedli o Betlémsku kaplnku, symbol husitských Čiech. Preto sa aj Karolínum r. 1618 stalo zhromaždišťom stavovských odbojníkov.

    Jesenský vydal roku 1619 spisok, ktorý znamenal jeho definitívny rozchod s Habsburgovcami, teda predĺženou rukou jezuitov. Rektor Jesenius išiel však ďalej a v tom istom roku sa rozišiel aj s mocným jezuitským rádom, keď vydal spis o pozdvihnutí pražskej univerzity. V tomto spise obvinil jezuitov z úkladov proti Karolínu. Budúcnosť ukázala, že mal pravdu. Ale ani to nebolo všetko. Keď sa nepodarilo presadiť program Michalicovej skupiny a české stavy zvolili za nového kráľa mladistvého Fridricha Falckého, vydal Jesenius v spolupráci s prorektorom univerzity Petrom Fradeilom zo Štiavnice rad univerzitných tlačív, v ktorých sa úplne postavili – a s nimi celá univerzita – na obranu boja proti Habsburgovcom.

    Jesenius bol protestantsko-humanistickým vedcom, ktorý v kritickej dobe neváhal vziať na seba riziko. A keď z väzenia ako-tak zaistil budúcnosť svojej dcérky Júlie, zomrel podľa súhlasných svedectiev súčasníkov statočne. Jezuiti neposlušnosť ich doktríne vždy trestajú nemilosrdne.

    Takže toľko „slovanské slnovraty“ ako „veľké“ slovanské sviatky. Sviatky to síce sú – ale od slovanských majú veľmi ďaleko.

    Ak nie pre nás, tak pre koho sú tieto sviatky dôležité? Ide o to, že Infernálny Svet väčšinou nemôže na nás vplývať priamo. Preto „dosadzuje“ svojich „ľudí“ pomocou špeciálneho obradu. Temné bytosti ovládajú spôsob frekvenčného „preprogramovania“ semena pri jeho doručovaní žene. Keďže ide o iné (v tomto prípade ich, t.j. Nízke) frekvencie, používajú na to aj svoje špecifické hudobné takty/ melódie. „Ukážku“ takéhoto pokusu sme zažili minulého roku na Sviatku Kupalu. Jeden z najvhodnejších dní pre ich obrady a rituály je práve letný Slnovrat. Pri „plnom“ programe majú na vhodnom energetickom mieste okrem ohňa nachystané aj ich idoly – napríklad Molocha či Astartu – a nevyhnutnou zložkou sú krvavé obety. Tieto prinášajú preto, lebo ide o výmenu za to, čo potrebujú od démonických bytostí. Tie totiž každá krvavá obeta pritiahne na miesto jej konania.

    Dnes je známe, že väčšina politickej elity Európy – a nielen tej – je „elita“, ktorá bola počatá práve na takýchto rituálnych „sviatkoch“. Pohlavný styk je nevyhnutnou zložkou, pričom pri prenose semena sa naň „pripája“, t.j. indukuje vhodnou frekvenciou pritiahnutá démonická bytosť, ktorá bola privolaná krvavou obetou. Teda „darca“ semena je viac menej iba „technickou“ dekoráciou. Vieme však, že každé takéto „darovanie“ stojí darcu životnú energiu potrebnú na rok života. Preto potrebujú naivnú mládež.

    Z tohto pohľadu je hneď aj jasné, prečo sa u nás v poslednej dobe objavujú všakovaké „slovanské kňažky“, a prečo na túto „slovanskú osvetu“ hľadajú „obradových kancov“. Veľmi často to prepájajú s cvičeniami, teda kurzami tantry

    V Európe takto „dodávali“ kádre v predvojnovom Nemecku – preto sa tam zrodil taký zverský systém. Takto materializované bytosti – ak prebehne všetko tak, ako má – sú bytosti iného Sveta. Preto je väčšina „elity“ homosexuálov – je to pre nich prirodzené. Rozpoznať ich možno podľa toho, že nemajú deti.

    Podľa svedectiev bývalých agentov východonemeckej STASI je aj dnešná nemecká kanclérka určitým druhom takéhoto „potomka“. Keď vo vojne začal ZSSR r. 1943 protiofenzívu, bolo už mnohým v Nemecku jasné, že Tretia ríša končí. Okrem iného svitlo aj šéfovi nacistickej rozviedky Wehrmachtu na východnom fronte generálovi Reinhardovi Gehlenovi. Po vojne sa stal americkým generálom a použil celú sieť agentov SS vo východných krajinách proti ZSSR a jeho spojencov. Teda aj proti nám.

    Hitler v tomto roku aktivizoval program znovuzrodenia Tretej ríše. Časť projektu spočívala v tom, že jeho semeno zamrazili, aby ním mohli v neskorších rokoch oplodniť ženy a Hitlera „znovuzrodiť“. A Merkelová je údajne jedným z takýchto „dieťatiek“. Po narodení bola umiestnená do vhodnej rodiny a všetko pokračovalo tak, ako plánovali. Jedným z rozpoznávacích znakov – ako sme už spomenuli – je nemožnosť mať deti.

    Teda si to zhrňme – ak sú obrady na deň Slnovratu, ak na obradoch (kedykoľvek) prinášajú krvavú obetu, ak sú „oslavy“ (kedykoľvek) sprevádzané (čoraz populárnejším) skupinovým sexom – URČITE TO NIE SÚ OBRADY SVETLA, t.j. SLOVANSKÉ.

    Teda už vieme, čo Obrady Svetla určite nie sú. Pozrime sa teda bližšie na to, čo Obrady Svetla naozaj sú. Už sme neraz opisovali energeticko-informačnú štruktúru človeka. Pozrime sa na ňu o niečo bližšie:

    Materializovaní v tomto Svete Javi hráme dvanásťrozmernú hru. Sme však šestnásťrozmerné bytosti – ostatné štyri rozmernosti sú umiestnené mimo „vajíčka“ nášho biopoľa. Prepojenie s koncentrickými obalmi – inak si to nevieme v 3D predstaviť – je až v „kolektívnych“ úrovniach 10-11-12. Po 9. úroveň vrátane sú rozmernosti na úrovniach čakier delené na kladnú a zápornú zónu, t.j. kladnú a zápornú Jav.

    Obradmi počas našich veľkých sviatkov sme za použitia CHOROVODOV vystupovali – samozrejme SPOLU, t.j. všetci účastníci CHOVORODOV – do úrovne 12. rozmernosti. Tento obrad je v podstate spoločná meditácia, práve pomocou ktorej túto rozmernosť môžeme dosiahnuť.

    Do Chorovodov sme sa všetci spájali preto, aby sme MENILI, t.j. PROGRAMOVALI NOVÚ REÁLNOSŤ. MY – čo je kľúčové slovo. Dialo sa to takto. Jeden zo štyroch Konov platných pre biopole hovorí, že každá rozmernosť má právo si vytvárať a riadiť podriadené rozmernosti o TRI (3) stupne nižšie v hierarchii. Inými slovami to znamená, že príkazy odovzdávané z vyšších rozmerností Vedogonu MUSÍ POČÚVAŤ aj TEMNÁ JAV. To je vôľa ABSOLÚTA, to je Jeho Kon. Vo Vesmíre mu je podriadené všetko. Túto problematiku preberáme na kurzoch PSYCHOENEGOLYTIKY.

    Poznámka: Ak máme vedomie rozšírené iba po 3. čakru – čo môžeme vytvárať a riadiť..?

    Teda zopakujme to ešte raz. Pri spoločných meditáciách okolo vatry – spolu v CHOROVODE – sme programovali, t.j. kontrolovali aj Temnú Jav jednoducho preto, lebo príkazy z vyšších rozmerností MUSÍ realizovať celá 9. rozmernosť. Posledná delená rozmernosť – deviata – musí vykonávať príkazy z dvanástej rozmernosti bez ohľadu na to, či je Temná alebo Svetlá. Nie je náhoda, že smrť Košteja je vo vajíčku… biopoľa. Ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok.

    Keď pozabíjali – pri pokresťančovaní – ľudí, ktorí o tom vedeli, nemal kto viac kontrolovať Temnú JAV, a tak začali zavádzať NAV. Takto začali vládnuť nad nami. Teda aby nám bolo jasno – preto dnes vládne Temná JAV, pretože CHOROVODY, ktoré programovali novú reálnosť nevykonávame.

    Ak sa pozrieme bližšie na obrázok biopoľa uvidíme vpravo rozdelenie podľa stupňa Duchovného vývoja,. Čo však zároveň zodpovedá aj druhu spoločenského zriadenia.

    Zlatý Vek je Vek, v ktorom žijú Bohovia. Takto sme žili v minulosti.

    Pod ním je Matriarchát. Tu si dobre všimnime o čo ide. Je to spoločnosť riadená MATKAMI, t.j. VEDMAMI – VEDiacimiMAtkami. V tomto stave – a na tomto stupni prebývania čakier – sme boli Deti Bohov. Muži a celé rodiny boli chránení oberegovými kruhmi VEDIEM.

    V tom čase bol ASGARD (dnes OMSK) energeticky prepojený so všetkými centrami dŕžavy – vrátane ARKAIMU či ARKONY (pravdepodobne aj našej NITRY). Toto prepojenie zabezpečovali skrz egregory VEDMY.

    A práve preto začal LOV NA ČARODEJNICE – išlo o prostú likvidáciu VEDIEM. V našich Rodoch platí, že MUŽ sa inkarnuje preto, aby odrábal svoju KARMU. Žena NEMÁ odrábať KARMU – ona má podporovať a ochraňovať muža, aby mohol svoju inkarnáciu správne naplniť. A dnes… čo za „úlohy“ plnia „zlatokopky“? Treba vedieť najmä to, že pri inej činnosti ako je tá, ktorú žene – pre danú inkarnáciu – stanovil Stvoriteľ si žena KARMU pridáva.

    V našej Kultúre ani muž ani žena NEMAJÚ PRÁVO žiť tak, aby nemali deti. Ale hlavné je, že žena je BEREGIŇA, ktorej úlohou je, aby muž dosiahol cieľ svojej inkarnácie. Inak ide – u oboch – o zlyhanie. Dnes však žena často preberá karmu mužov aj detí.

    Po pokresťančení začali mužom podsúvať nie ženy s 7-8 aktivovaným čakrami, ale už iba s 3. Tento proces začali najskôr implementovať na Kaukaze. Postupne si muži začali brať Turkyne a podobne, následkom čoho začali vyháňať slovanské ženy so 7 aktivizovanými čakrami.

    Takto bola postupne celá Európa „očistená“ od slovanských žien – stačili na to 3-čakrové „kúzelníčky“

    Keď zničili MATKY-VEDMY, t.j. znalé ženy, nastúpil PATRIARCHÁT. Opäť – ako v predchádzajúcom prípade – nejde o nadvládu mužov, ale o vládu pod kontrolou OTCOV. Žreci – ktorí ešte vtedy ostali nažive – dokázali organizovať obrady a rituály, pri ktorých sa dalo vystupovať do 10. úrovne rozmernosti biopoľa. Ide o pásmo čakier 4-5-6. V tejto úrovni sme boli VNUKMI BOHOV.

    Keď ponímanie Sveta kleslo na úroveň 1-2-3 čakry zavládlo KRESŤANSTVO, t.j. stali sme sa RABAMI BOŽÍMI.

    Ak sa na to pozrieme bližšie, išlo o dlhodobý projekt zníženia rozmernosti HRY. Kto je režisérom tejto hry?

    Kým bola Hra na úrovni 10-11-12 neexistovala Smrť – tá je dnes uložená na 8. rozmernostnej úrovni. Zostúpila tu však z pôvodne 15. úrovne, kde bola z iného dôvodu. Platí však pravidlo, že nad 8. úrovňou Smrť „neúraduje“.

    Ak hráme Hru iba na úrovni Javi 1-7, tak platí pravidlo: čím viac strachu, tým kratší život. Komu je výhodné, aby sme nedosiahli Zlatý Vek?

    30.07.2018

  • ČLOVEK S VEĽKÝM „Č“ – ČASŤ DRUHÁ

    Dnes nám mnohé zdroje „zasvätene“ radia, čo je naozaj správne. Hoci sa to na prvý pohľad zdá byť pozitívnym javom, nedajme sa oklamať. Za každou skupinou neohrozených poradcov je vždy akási skupina administrátorov. V skutočnosti – z védického pohľadu – nikto nám nemôže povedať, čo je pre nás správne a prospešné – okrem nás samých. Inak je to vždy iba projekcia cudzej propagandy – aj ak tvrdí že nemá obrady a rituály – čo už je samo osebe obradom, pretože sa jedna skupina snaží meniť energeticko-informačný stav cieľovej skupiny. Po inicializácii spoločnou účasťou – obradom – zmanipulovaní jednotlivci budú pokračovať v tomto energeticko-informačnom pôsobení samostatne, čo už bude rituál.

    predchádzajúcej časti sme si krátko uviedli rozdelenie kastových skupín, ale načo nám to je dobré? Odpoveď je jednoduchá – ako môžeme vedieť, či to, čo robíme je pre nás správne alebo nie, ak nevieme kto sme? Teda prvou a nevyhnutnou podmienkou, ktorú musí každý hľadajúci nájsť, je odpovedať samostatne na otázku KTO SOM? A tu už záleží na kvalite Poznania.

    Poznanie nemôžeme nadobudnúť kým plne neotvoríme svoju Rodovú pamäť, ktorá obsahuje informácie nielen o našej materializácii na tejto Zemi, ale aj z iných Zemí. Rodová Pamäť má TRI úrovne. Vesmír pozostáva zo Sveta Javi, Sveta Navi a Sveta Pravi. Im zodpovedajú – ako hore tak dole, ako vnútri, tak navonok – Telo, Duša a Duch. Premietnutím do Rodovej pamäte nájdeme jej zložky: Fyzickú, Energetickú a Duchovnú. Ak má byť evolučný vývoj plnohodnotný, tak Rodová pamäť musí byť otvorená na všetkých troch úrovniach našej existencie: fyzickej, energetickej aj Duchovnej.

    FYZICKÁ PAMÄŤ je Rodová pamäť na fyzickej, t.j. genetickej úrovni (DNK). Dopracujeme sa k nej zdokonaľovaním Chrámu Tela, t.j. starostlivosťou o každú bunku nášho tela.

    ENERGETICKÁ PAMÄŤ je naše energetické telo, t.j. všetky jemnohmotné zložky. Ide o spomenutie si kde a kedy sme sa v minulosti narodili – vrátane iných Zemí, Kultúr a podobne. Každou inkarnáciou nám pribúda jedna vrstva na energetickom tele.

    DUCHOVNÁ PAMÄŤ obsahuje všetky materializácie Živatmy našej a aj všetkých Živatiem nášho Bytia (každej bunky) vrátane tých, ktoré tvoria jemnohmotné telá a obálky, t.j. doterajší vývoj Živatmy vo všetkých ríšach Zeme (minerály-rastliny-zvieratá-ľudia).

    Učenie Slovansko-Árijských Véd hovorí, že nie je možné voľne postúpiť výlučne do Duchovnej formy existencie skôr, kým nie sú rozviazané všetky karmické uzlíky na Telesnej a Energetickej (Duševnej) rovine. Sme uväznení v KARMICKEJ SIETI, a to aj cez príbuzných na všetkých iných Zemiach, kde žijú členovia nášho Rodu.

    Učenie Indických Véd (v dnešnej podobe) opisuje iba sféru Duchovnej úrovne (Živatmy), nižšími sa NEZAOBERÁ – ani Rodom. Na úrovni Živatmy existujú iba nadnárodné spojitosti, ale táto úroveň je až za fyzickou a energetickou úrovňou. Tieto skutočnosti boli navodené pravdepodobne úmyselne v minulosti. Bez rozviazania karmických uzlíkov na fyzickej a energetickej úrovni však evolúcia nemôže byť plnohodnotná. Ak aj niekto dosiahne v tomto smere nejaké výsledky, aj tak bude nakoniec stiahnutý nazad, pretože karmické uzlíky na nižších úrovniach musia byť rozviazané najskôr.

    Teda najskôr si musíme odpovedať na tri základné otázky:

    • KTO SOM JA
    • AKÚ ÚLOHU MÁM V TOMTO SVETE
    • ČO BUDE SO MNOU PO SMRTI

    Skutočnú odpoveď však nájdeme len vtedy, ak sa dozvieme odpoveď na KTO SOM na telesnej, energetickej aj Duchovnej úrovni. To je správny proces otvárania Rodovej pamäte.

    Postaviť na Oltár svojich Predkov a začať si ich CTIŤ je už PREJAVNIE konkrétneho úsilia na OTVÁRANIE RODOVEJ Pamäte. K takto prejavenému úsiliu patrí aj slávenie Prastarých Sviatkov a Obradov – je to konkrétny prejav ZDRAVOMYSLIA. V Indických Védach sa o Predkoch nehovorí. My sme „osamelí“, oni sú „oddelení“. To je však možné JEDINE VTEDY, ak sú rozviazané všetky KARMICKÉ UZLÍKY. Dovtedy NIE je reálne postupovať IBA vo vývoji Ducha, pretože nie je splnená povinnosť pred Rodom.

    Indické Védy podávajú „konečný výsledok“, t.j. všetko už „prečistené“, vysoké. Hovoria o tom, že sa možno materializovať (inkarnovať) kde chceme, bez ohľadu na Rod.

    Slovansko-Árijské Védy podávajú všetko od základov. Ak proces riadime, tak máme prirodzený záujem, aby sa v našom Rode materializovali IBA členovia nášho Rodu. Načo máme materializovať svojich nepriateľov, démonov, alebo hoci aj členov cudzích Rodov?

    Takýto postup NEZRÝCHĽUJE EVOLÚCIU. Až keď Človek začne RIADIŤ svoju EVOLÚCIU – až vtedy sa môže materializovať KDE CHCE. Ale aj vo vlastnom Rode sú takí, ktorí zišli z cesty evolúcie a treba im pomôcť dostať sa naspäť. Ak sa materializujeme vo svojom Rode, rozväzujeme karmické uzlíky. Pamätajme, že práve kvôli karmickej sieti sa normálne nemôžeme materializovať v INOM národe.

    Sme členmi Rodu, preto nemožno spasiť len seba a o ostatných v Rode sa nestarať. Musíme sa starať o 3 „ďalšie Rody“, preto je v staroslovienčine výraz pre Rodinu „СѢΜѦ“ (dodnes používaný v ruštine). Znamená SEDEM krát JA (t.j. sedemkrát MOJA ZODPOVEDNOSŤ). Duše sa materializujú v Rode opakovane, ale navzájom si menia miesta. Preto 1x JA je priamo viazané na 3x JA (Otec, Dedo, Pradedo) z jednej strany a 3x JA (syn, vnuk, pravnuk) z druhej strany. Za normálnych okolností v tomto rozsahu – o ktorý sa „starám JA“ – nie je moja Živatma, ale Duše Predkov, t.j. členov môjho Rodu.

    Pri hľadaní odpovede na základnú otázku „KTO SOM“ je dôležitý termín „ŠŤASTIE“. V pôvodnom tvare je to zložené slovo z „S+ČASTÍ“. Šťastný je ten, kto má všetky časti pokope, t.j. má všetko potrebné a to mu spôsobuje Radosť.

    Pretože každý má svoje úlohy na púti evolúcie, tak šťastný môže byť iba vtedy, ak ich plní. Vo Védach sa na túto tému hovorí:

    KEĎ SME ČASŤOU SPOLOČNÉHO CELKU – TEDA NAJVYŠŠIEHO – A PLNÍME SVOJU DCHARMU – TO JE ŠŤASTIE.

    Ctiť Bohov znamená nasycovať sa ich Silou. Ale ako ich možno ctiť? Jedine plnením si svojich povinností. Každá Kasta má svoj špecifický okruh povinností. Preto musíme najskôr zistiť v akej sme Kaste. Bez toho sa nedá poznať, kto má čo robiť, pretože podľa Véd možno povedať:

    SPLNIŤ SVOJU ÚLOHU AJ NEÚPLNE JE DÔLEŽITEJŠIE AKO CUDZIU VRCHOVATE

    Teda tak, plniť úlohy iných nepomôže nikomu – veď len pozrime ako nám dnes Smerdi riadia vládu aj parlament…

    Vo Védach je odpoveď ako zistiť, kam patríme. Dajme si ruku na srdce a opýtajme sa čestne samého seba. Podľa Véd možno rozdeliť ciele na 4 základné skupiny:

    PRVÁ SKUPINA: Jesť, piť, brániť sa a urobiť sebe podobného – ak toto osoba dostane a bude šťastná, je to SMERD (ŽITEĽ);

    DRUHÁ SKUPINA: Nestačí mu to, čo je v Prvej skupine, ale chce mať normálnu rodinu, zdravé potomstvo, pekný dom, záhradku, chatu, sad… – ak toto všetko človek dostane a bude šťastný, je to VES (ĽUDINA);

    TRETIA SKUPINA: Ak dosiahne všetko v Druhej skupine ale vidí, že to všetko treba vedieť aj ubrániť, ak sa drží vojenskej cti – je to schopný verejný činiteľ a vojak, t.j. VÍŤAZ (ČLOVEK);

    ŠVRTÁ SKUPINA: Ak sa už dosť nabojoval a vidí, že všetko je len hra, ak chce vedieť kto je, aký význam má jeho život a čo po bude smrti – je to VEDÚN (MUDRC, AS).

    Ak sa podceníme, životné úlohy ľahko zvládneme, ale celý život nebudeme šťastní – neboli to naše úlohy, ale nižšej Kasty. Ak sa preceníme, nikdy nebudeme stíhať a tiež nebudeme nikdy šťastní. Normálny život človeka začína vtedy, keď si zodpovieme všetky TRI základné otázky. Ale odpovede musíme dostať pomocou ZDRAVOMYSLIA a nie VLASTNÉHO NÁZORU.

    Takže teraz môžeme špecifikovať čo znamená byť Človek s veľkým „Č“. Ak by sme sa vrátili k obrázkom z prvej časti – napríklad vzťahu výšky Duchovného (evolučného) vývoja a biopoľa:

    Poľahky vidíme, kto to je Človek s veľkým „Č“. Odpoveď je jednoduchá – je to jedno z našich JEMNOHMOTNÝCH TIEL. V žiadnom prípade nie koniec evolúcie, v žiadnom prípade nie Dokonalosť. Len etapa na nekonečnom schodisku evolučného vývoja. A „JA“ to je jedine a výlučne ŽIVATMA, t.j. Duchovná častica Najvyššieho, ktorá je MIMO ČASU A PRIESTORU a s ktorou sa stotožňujeme. Človek je iba Vedomie umiestnené na nejaký vek za čelom. Nič viac a nič menej. Rozhodne to nie je málo, ale v žiadnom prípade to nie je absolútny vrchol evolúcie. Z pohľadu Staroslovienskej Bukvice to je prechodová entita vyjadrená Obrazom Ѿ (Ot).

    Stotožňovať sa s kategóriou ČLOVEK je niečo podobné, ako stotožniť sa napríklad s autom. Do auta nastupujeme a vozíme sa v ňom. Keď ho už nepotrebujeme, tak z neho vystúpime a existujeme mimo neho. Ak je nevhodné na používanie, tak ho vymeníme za nové. Rovnako je to s evolučnou kategóriou Človek s veľkým „Č“. Sú ľudia, ktorí vedia cestovať v Astrále. Oni dobre vedia, že sa môžu dostať do úrovne jemnohmotného tela „Človek“, ale vedia sa dostať aj z neho von a pozrieť sa naň zboku. Ak sa na niečo môžem pozrieť z boku, t.j. zvonku znamená to, že to NIE SOM JA.

    Ak niekto tvrdí, že je Človek s veľkým „Č“ nedajte sa takým zmiasť ani ohúriť, nedošiel nedostihnuteľne ďaleko v evolučnom vývoji. Je to principiálne to isté, ako keby sadol do auta a začal kričať: „Ja som auto, titííít, dajme mi jesť… dajte mi piť… chcem benzín, chcem naftu… potrebujem olej a vodu…“ Je to presne ten istý princíp – odlišná je iba úroveň. V závislosti od výšky evolučného vývoja sa jedno aj druhé môže zdať vrcholom… ale určite NIE JE.

    Najstaršia kniha Indických Véd je Rigveda. V nej sa okrem iného hovorí aj to, že túto Múdrosť im priniesli bieli Mudrci spoza Himalájí. V Slovansko-Árijských Védach máme Knihu Svetla, ktorá opisuje vznik a vývoj Vesmíru:

    „RIG“ znamená žiarenie, žiarivý. ERIG – dnes Erik – je staré meno našej Kultúry. Znamená „Žiarivý“, t.j. ten, kto „žiari“. Žiarivé dieťa šťastných rodičov.

    Rigveda je opis Sveta Svetelných Žiarení, t.j. jedného zo Svetov Slavi. V Knihe Svetla je uvedený zoznam všetkých harmonických Svetov na ceste k Pravi:

    Svety pozdĺž Zlatej Cesty rozpoložené, to sú tie, o ktorých sa hovorí v Prastarých Védach:

    Ak je Svet ľudí štvorrozmerný, tak Svety, rozpoložené pozdĺž Zlatej cesty, majú nasledovné množstvo rozmerov:

    Svet Legov – 16,

    Svet Arlegov – 256,

    Svet Aranov – 65 536,

    Svety Svetelných Žiarení – 65 5362,

    Svet Nirvány – 65 5364,

    Svety Začiatkov – 65 5368,

    Svet Duchovnej Sily – 65 53616,

    Svet Poznania – 65 53632,

    Svet Harmónie – 65 53664,

    Svet duchovného svetla – 65 536128,

    Svety Duchovného Vlastníctva – 65 536256,

    Svet Konu – 65 536512,

    Svety Tvorenia – 65 5361 024,

    Svet Pravdy – 65 5362 048,

    Svety Ochrancov – 65 5364 096.

    Existujú aj Svety ležiace medzi nimi:

    Päť, sedem, deväť, dvanásť a menšie, čo do počtu rozmerností.

    Na konci Svagy prechádza hranica, Za ktorou sa začína Velikánsky Svet Pravi.

    Okrem harmonických a Svetov medzi, rozpoložených pozdĺž Zlatej Cesty, existujú reálnosti VSTUPUJÚCE:

    Času, Priestranstva, Blúdiacich duchov, Meniacich sa Obrazov, Tieňov, Zvukov, Čísel, Svet Tmy,

    nazývaný aj Peklom, bez dna, kde vošli najťažšie častice prvovytvorenej Temnoty.

    . . . . . . . . . . . . . . . .

    . . . . . . . . . . . . . . . .

    Svety pozdĺž Zlatej Cesty rozpoložené sú harmonickejšie a

    dokonalejšie ako Reálnosti medzi Svetmi.

    Takto, hoci v reálnosti piatich rozmerov je viac možností Pre vývoj Duchov než v našom Svete Javi,

    ale kvôli večnej neusporiadanosti v Reálnosti piatich rozmerov často

    vybuchujú častice prvovytvorenej Temnoty.

    Svety Svetelných Žiarení opisuje Kniha Svetelných Žiarení, t.j. RigVeda. Nad týmito Svetmi je rozpoložený Svet Nirvány… a tak ďalej. Je to proste tak – podobnosť priam bije do očí. Máme množstvo jemnohmotných tiel, ktoré zodpovedajú množstvu mnohorozmerných Svetov. Ako vysoko naša Živatma natrvalo vystúpi, tak vysoko sme evolučne postúpili.

    Už sme písali o energetickom jave, ktorý nazývame Slnečný vietor. Keď ráno vychádza Slnko, tak všetko živé v Prírode na chvíľu znehybnie (3-4 minúty) a naberá energiu zo Slnečného vetra. Potom s ňou vystačia na celý deň.

    Ako hore tak dole, teda existuje aj jav, ktorý nazývame Galaktický vietor. Keď vychádza Slnečná sústava zo zákrytu, začína na Zem dopadať galaktický vietor (od konca Noci Svaroga). Môže trvať 20-50 rokov. Tiež dodáva energiu obyvateľom Zeme. Na oveľa dlhšie obdobie.

    Preto kto si spustil aký program, taký výsledok mu aj galaktická energia „pomôže“ uskutočniť: vývoj alebo deštrukciu. Dnes sa však väčšina ľudí intenzívne zaoberá sebalikvidáciou – stačí sa poobzerať okolo seba… Platí známe príslovie: Kto chce kam – pomôžme mu tam. Všetko podľa miery evolúcie. Nikto cudzí nás súdiť nebude – všetko „zvládame“ my sami.

    Zabudli sme, že naša najsilnejšia zbraň – ktorej sa GP obáva – je Kolektívne Vedomie. Čo si spolu predstavíme, to sa aj stáva Skutočnosťou. Preto nám podsúvajú im potrebné myšlienky. Ak na ne všetci myslíme, stávajú sa skutočnosťou – vďaka NÁM, nie vôli Bohov! Vyšné Sily nemajú plán zlatej miliardy a podobné veci. Existuje však skupina, ktorá nám túto myšlienku podsúva – ako aj mnohé iné. Ak silnie znamená to iba to, že jej venujeme našu pozornosť, že sa usadila v našom vedomí a už ju kŕmime svojou životnou energiou. Na všetko také a podobné stačí maličkosť: naša pozornosť. Takto sa naozaj môže materializovať – ale iba vďaka nám a našej zarytej nevedomosti.

    Ak berieme do úvahy fakt, že Kolektívne Vedomie a želanie sa uskutočňuje, tak Systém vytvorený GP (Matrix) používa na svoju ochranu najmä tieto dve veci:

    • Nejednotnosť (rozdeľ a panuj);
    • Stav polospánku na úkor neustálej vnútornej činnosti, ktorá napĺňa mozog všemožným odpadom v podstate na 100%.

    Zvyšok vystačí akurát tak na množenie a jestvovanie, t.j. jesť, piť, spať a urobiť sebe podobného. Systém potrebuje Smerdov. Tí sa riadia najlepšie.

    A práve kvôli eliminácii jednej z našich najsilnejších zbraní – Kolektívneho Vedomia – dnes existuje celý – ako hovoria Tibeťania – Duchovný supermarket „Slovanstva“. Všetky „slovanské“ smery aj tak podávajú iba čriepky mohutného védického Poznania. Zo svojho uhla pohľadu – presnejšie z uhla pohľadu ich administrátorov.

    Toľko by vari aj nateraz stačilo. Nedajte si nahovoriť, že ste auto – alebo iba Človek s veľkým „Č“. Sme oveľa viac. Takéto „ciele“ sú dobré akurát pre tých, ktorí nepoznajú Védy.

    26.12.2017

  • ČLOVEK S VEĽKÝM „Č“ – ČASŤ PRVÁ

    Žijeme na úsvite Nového Veku – v období, ktoré nazývame Ráno Svaroga. Svetlé energie silnejú, ale vplyvom Živlu Nevedomosti to nie všetci vidia. Presne ako opisuje návod na podriadenie nevedomého stáda (Kniha Izaiáša): „Majú oči na pozeranie ale nevidia, majú uši na počúvanie ale nepočujú“ – čo už dávno dosiahli. Neznalosť však nepatrí medzi vlastnosti tých, ktorí riadia Systém.

    Preto ešte predtým než stádo zbadalo, že sa niečo deje spustili viac projektov, ktorých cieľom bolo – a stále je – čo najviac znemožniť nájdenie správnej cesty. Správna cesta – ak by sa toho chcel niekto chytiť – je cesta Kultúry našich Predkov. Inými slovami Védické Slovanstvo.

    Pred spustením biblického projektu bol na našej Zemi univerzálny Védický priestor. Každý Rod síce po svojom, ale inak platilo ono známe „z mnohých jedno“. Od začiatku 90-tych rokov sa v celom priestore, kde žijú bieli ľudia začali objavovať – ako huby po daždi – rozličné verzie všeličoho. V skutočnosti to všetko sú účelové výtržky z Védizmu. Môžeme to tak povedať keďže vieme, že pred civilizáciou a históriou tu bola Kultúra a dejiny.

    Všetky takéto skupiny vzali nejakú časť kedysi celistvej Kultúry a vytvorili si svoje smery. Je to preto, aby ľudia skúmajúci jednotlivé čriepky nemohli nájsť celistvé Slovanstvo, a aby sa donekonečna motali v bludnom kruhu – Samsáre.

    Pravda je projekciou Istiny do daného času, priestoru a podmienok, preto aj Náboženstvo je projekciou Viery do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Rovnako môžeme povedať, že aj Náuka je projekciou Véd do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Tí naši čitatelia, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou si ľahko analyzujú slová „náuka“ a „veda“ (od pôvodného ВѢДЫ) a zistia, že jedno hovorí o povrchnej podobnosti a druhé o hĺbkovej podstate. Každé slovo nesie svoju energiu aj vektor poznávania. Náhody proste neexistujú.

    Triáda je jedným z principiálnych spôsobov hľadania cesty. Už vieme, že v každom myšlienkovom prúde existujú tri skupiny: administrátori, fanatici a členovia. Naša stránka je určená iba pre tretie skupiny akéhokoľvek myšlienkového prúdu – vrátane náboženstiev, ak jeho členom nestačí štandardná propaganda administrátorov. A zároveň opakujeme radu pre túto skupinu: nevstupujte do polemiky s vašimi administrátormi ani fanatikmi. Nemá to zmysel. Prví dobre vedia prečo daný smer vytvorili (a je to vždy niečo iné, ako oficiálne hlásajú ovečkám), druhí slepo veria administrátorom. Nemrhajte zbytočne svojou životnou energiou.

    A tak sa dnes pozrieme na jeden z tradične védických termínov, ktorým sa však rada oháňa jedna z takýchto skupín: Človek s veľkým „Č“.

    Každý materiálny objekt je riadený nemateriálnym, jemnohmotným, energeticko-informačným poľom (EIP). V prípade človeka (ako druhu) sa najčastejšie stretnete s názvom „biopole“. Vyžarovanie niektorých jeho komponentov je často označované ako „aura“ – čo niektorí stotožňujú s Dušou. Nuž nie – aura NIE JE Duša samotná, je to však akýsi „prepojovací mostík“ medzi materiálnym telom a Dušou.

    Príspevky z viac EIP napájajú spoločné EIP, ktoré môžeme – pre jednoduchosť – nazvať Egregor. Pri dosiahnutí kritického množstva koncentrácie energie – lebo egregory živíme my našou životnou energiou – môže egregor nadobudnúť vedomie samoexistencie. Platí to všeobecne – bez ohľadu na to, či energia má pozitívnu alebo negatívnu polarizáciu.

    Egregory samé osebe ako druh nie sú automaticky negatívnou entitou. Každý z nás je napojený na množstvo egregorov, ktoré sú dnes používané na naše ovládanie – vďaka našej nevedomosti. Našou úlohou je totiž nestratiť spojenie s naším Nebeským Učiteľom (Rodovým Egregorom), pričom toto spojenie existuje skrz energetickú šnúru, ktorá vedie aj v priestore našej chrbtice. Nebeský učiteľ je ten člen nášho Rodu, ktorý bol pri zrode našej Duše – a to môžeme hovoriť minimálne o miliónoch rokov existencie.

    Rodičia by sa však mali zamyslieť do akých egregorov vsúvajú svoje deti už od narodenia tým, aké im dajú mená…

    Nebeský učiteľ je s nami v spojení po celý život – po energetickej šnúre nám zosiela Životnú energiu, ktorá nám bola na túto inkarnáciu pridelená. Jej množstvo je KONEČNÉ, teda keď ju minieme prichádza smrť. Teba však zopakovať, že každý z nás dostal životnú energiu minimálne na JEDEN KRUH ŽIVOTA, t.j. 144 rokov, spravidla však na viac Kruhov.

    Energia zostupuje do biopoľa, odtiaľ cez čakrový systém do nášho materiálneho tela. Distribúcia pokračuje až do každej bunky, ktorá má tiež svoj čakrový systém – a tam začína ďalší Vesmír… Jestvovanie nemá konca, ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

    My sa štandardne NESTARÁME o stav nášho biopoľa, čo znamená, že je v ňom množstvo parazitov. Žijú z našej životnej energie – oni sami nedostávajú totiž z Nebies nič. Ale ani im netreba, Globálny Prediktor zabezpečuje, že celý Systém kŕmime práve my. Všetky takéto parazitické entity – napríklad larvy – samé spotrebovávajú iba časť našej životnej energie. Väčšinu odosielajú svojmu Pánovi, ktorým je práve GP.

    Emócie je nízky druh energie, ktorý je človeku CUDZÍ. Ich činnosť je viazaná na prvé tri čakry. Systém odosiela do mysle donora (človeka) myšlienky, ktoré iniciujú emócie. Po ich aktivácii sa životná energia – ktorá mala slúžiť zabezpečeniu našej existencie v Javi – uvoľňuje do biopoľa, kde ju žerú nízkoenergetické bytosti. Jeden z najpopulárnejších aktivátorov je SEX – do mysle donora vsadili myšlienku, že sex je to najlepšie, čo môže človek zažiť, že je dokonca vždy nevyhnutne nevyhnutný. Aby bolo jasné, nehovoríme o funkcii zabezpečenia pokračovania a posilňovania Rodu – t.j. o vzťahu dvoch životných partnerov – ale o „ŠPORTOVOM SEXE“. Muž s každým výronom semena so športovou partnerku odosiela ROK SVOJEJ ŽIVOTNEJ ENERGIE…

    V Tibetskej Tantre – nemá NIČ SPOLOČNÉ SO SEXOM – sa opisuje, čo sa deje. Pri vysokej koncentrácii emócií sa v ľudskom EIP zhromažďuje veľké množstvo rôznych navných entít. Najviac ich tam je preto, lebo sa kŕmia drahocennou mannou, iné zase čakajú – ak ide o sex – že budú mať možnosť sa inkarnovať. Takýchto tam je celý zástup – a ani zďaleka nehovoríme iba o členoch nášho Rodu…

    Ale keďže športový sex – prirodzený neposkytuje životnú energiu parazitom – globálne nepokrýva zvýšené nároky energetických parazitov, používajú aj ďalšie stimulátory. Poznáme ich ako alkohol, energetické nápoje, drogy, GMO – neraz až po „výživové doplnky“, „vitamíny“ a podobné „životabudiče“. Niekedy sa zdá, že alkohol človeku „dodal energiu“. V skutočnosti NEDODAL NIČ – len otvoril ventily na dodávku našej životnej energie v nadmernom množstve. Ak sú ventily často otvárané na dodávku veľkého množstva toho, čo nie je neobmedzené nedivne sa, ako dlho a ako kvalitne žijeme. Už sme neraz hovorili že to, čo nazývame „vnútorný hlas“ je v skutočnosti Matrix, t.j. Systém, ktorý nás saje ako baterky a odhodí akonáhle vyčerpá všetku NAŠU životnú energiu. Systém nám vsúva do mysle myšlienky a my sa ani nestaráme zistiť, ako vlastne myseľ a myšlienky fungujú. Pretože sme nesplnili svoju inkarnačnú úlohu – energiu na túto potrebu sme dobrovoľne odovzdali Systému – musíme sa znovu inkarnovať a znovu dotovať Systém. Smrťou sa Samsára opustiť nedá ba naopak, každá inkarnácia bude horšia a horšia…

    Alkohol je škodlivým jedom už v akomkoľvek malom množstve. Telo ho síce v určitej miere potrebuje, ale vytvára si ho samo toľko, koľko potrebuje.

    Je zaujímavé vedieť tieto veci? Tu je možnosť sa zamyslieť. Ak nejaký populárny zdroj poznatkov síce predpovie kto bude či nebude kde prezidentom, ako sa zmení politika, ako a kedy začne či skončí nejaká vojna, ako dopadnú voľby či vyvinie sa nejaký monetárny systém a podobné „dôležité“ veci, ale nepovie vám nič KONKRÉTNE o tom ako VYJSŤ SPOD KONTROLY SYSTÉMU, tak vám v skutočnosti nič naozaj dôležité nepovedal. Takéto zdroje síce zabezpečia, že mozog pracuje na plné obrátky, ale tým je zároveň zabezpečené, že sa tam nezmestí iný druh poznatkov… a ostávate v Samsáre, pretože takýto zdroj aj tak slúži Systému.

    Matriošky sú tradičným prostriedkom, ako deťom od malička názorne vysvetliť, že nie sme iba materiálne telo. Slovanská tradícia hovorí o deviatich čakrách, teda Obraz tvorí deväť jemnohmotných tiel. Materiálne telo je najmenšia matrioška, všetky ostatné sú väčšie ako materiálna zložka. V skutočnosti je čakier oveľa viac.

    Čakry v starej slovanskej tradícii nazývame STOGNE – výraz čakra hovorí o „kruhu“, Stogna zachytáva OBJEMOVÝ charakter energetického uzla. Ostaneme pri výraze „čakra“ iba preto, lebo je u nás rozšírenejší.

    V skutočnosti je dnes možné u bielych ľudí indikovať – napríklad pomocou virgule – oveľa viac aktívnych čakier. Súvisí to s aktivizáciou energií Rána Svaroga, ale princíp to nijako nemení. Kvôli jednoduchosti ostaneme pri tradičnom opise. Je to však tak či onak iba Obraz!

    Takže tradičný Obraz energetických tiel:

    Ak by sme tento Obraz premietli do zjednodušenej ilustrácie biopoľa, môžeme sa na to pozrieť asi takto:

    My sme šestnásťrozmerné bytosti, ktoré sa z určitých dôvodov v minulosti dobrovoľne materializovali do štvorrozmerného Sveta Javi. Bol na to dôvod, ale o tom sme už písali. Na cestu späť sme si síce vytvorili systém kľúčových slov, ale tento dnes nefunguje. Nepoužívame totiž pôvodný jazyk Vesmíru a slová a ich kompletné spojenia v nových jazykoch – hoci aj slovanských – už nenesú pôvodnú Vysokú energiu, ktorá je jedine schopná nás vyniesť nahor, späť tam, kam patríme. Dnes nám navyše hrozí, že to nedopadne dobre – kvôli prelomu Vekov. Sme silní len v našej Kultúre a s naším Jazykom, ktorý tradične nazývame SLOVIENE – СЛOВѢNЕ… takže najmä preto Staroslovienska Bukvica. Oni dobre vedia, prečo nám zmenili písmo aj Jazyk (s veľkým „J“ znamená systém komunikácie národa, s malým „j“ zase orgán tela. V Bukvici to bolo vyjadrené použitou bukvicou a teda nevznikala nejednoznačnosť. Podvedomie takto totiž nevie, aký psychoprogram vyvolať, a teda vzniká rozsynchronizovanie Duševného a Rozumového centra – nevyhnutná podmienka pre fungovanie Matrixu).

    Každá čakra vytvára zodpovedajúce jemnohmotné telo alebo obálku, každá úroveň má svoje jemnohmotné telo. Tieto môžeme menovať samostatne – lebo všetko čo má meno existuje – ale môžeme ich kvôli jednoduchosti aj zoskupovať. Takéto skupinové názvy sú aj tradičné názvy kategórií, ktoré používame v kastovom systéme.

    Aby sme zjednodušili túto problematiku a napomohli jej ľahšiemu osvojeniu, skupiny nazývame nasledovne. Zoskupenie energií prvých troch čakier – emócií – charakterizujeme ako „Žiteľ“. Môžeme sa stretnúť aj s názvom „Smerd“. V praxi ide o skupinu, ktorá je viazaná na nízke energie, a preto je to oblasť, ktorú nazývame aj „Rabi boží“. V praxi to sú buď ľubovoľné náboženské skupiny, alebo – čo je dnes charakteristickejšie – egoisti… čím viac pre seba tým lepšie. Tento stav frekvencií práce ich myslí je najhodnotnejším zdrojom životnej energie pre GP.

    Druhou skupinou sú „Vesi“, môžeme sa stretnúť aj s názvom „Ľudina“. Tieto energetické telá tvoria skupinu, ktorú môžeme – z pohľadu výšky ich evolúcie – označiť ako „Vnuci Bohov“. Je to úroveň Pravoslávneho Slovanstva, t.j. tej úrovne spoločnosti, ktorá tu bola ešte pred cca 1 000 rokmi, keď nás podvrhli nútenému pokresťančeniu. Je charakteristická najmä tým, že síce zotrváva na krojoch, výšivkách, dlhých vlasoch či bradách u mužov, oberegoch a podobných komponentoch – inak dôležitých – ale stratilo už podstatu Obrazov. Prostriedky považuje za cieľ a Bohov za materiálne osoby, ktoré podliehajú tým istým nutkaniam ako smrteľníci. Stratili Veľký Obraz Stavby Sveta. Tento stav – stav vonkajšej podobnosti – nie je dostatočný na návrat Starej Kultúry. Treba mať na pamäti, že tento boj sme prehrali. Nerobme teda tú istú chybu a nekoncentrujme sa na vonkajších znakoch, čím neraz strácame vnútornú podstatu. Inak „Návrat Slovanstva“ bude iba opakovaná porážka.

    Treťou kategóriou je „Človek“ (preto s veľkým „Č“), niekedy nazývaný aj „Víťaz“. Z pohľadu evolúcie to je kategória, ktorú nazývame „Deti Bohov“.

    Štvrtou kategóriou je „As“, niekde nazývaný aj „Mudrc“. Z hľadiska evolúcie to je úroveň Boha žijúceho na Zemi – preto AS. Sú to najvyššie rozmernosti v dvanásť rozmernostnom biopoli, pretože ostávajúce rozmernosti – do 16 – sú už mimo biopoľa. V každom prípade však existujú a predstavujú priame napojenie na ceste nahor do PRAVI.

    „Mudrc“ sa neraz vo védickej tradícii označuje aj „Učiteľ“. Je to nie iba preto, lebo môže učiť iných, ale najmä preto, že sám je ochotný sa celý život učiť a nadobúdať nové poznatky. Poznanie nemá hraníc.

    Aké telo dokážeme dosiahnuť a obsiahnuť rozšírením svojho Vedomia natrvalo, v takom Svete sme schopní jestvovať. A teraz môžeme pokračovať ďalej v téme nášho článku.

    pokračovanie

    25.12.2017

  • STAROVERCI

    Názov Staroverec je dnes veľmi často nesprávne chápaný. Základ názvu tvorí reliktný koreň „STAR“, ktorý – pri znalosti Staroslovienskej Bukvice – dešifrujeme ako ST+AR. Z Obrazov slov dostaneme SlovoTvrdo + AR. Príponu –ÁR používame ako indikátor, že ide o uchovanie, ochránenie toho, čo je pred samotnou príponou (lek-ÁR, mur-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…). V tomto prípade výraz hovorí, že ide o človeka, ktorý pevne (tvrdo) uchováva Slovo (t.j. Múdrosť). Uchovávať však môžeme iba to, čo sme najskôr nadobudli.

    Staroverec je teda človek, ktorý nadobudol Poznanie a uchováva ho. Preto VIERA je POZNANIE, v žiadnom prípade nie konfesia, t.j. náboženstvo. O aký druh Múdrosti (Poznania) ide, si môžeme niečo v krátkosti v tomto článku zopakovať – veď opakovanie je matkou Múdrosti. Starý teda v našom pôvodnom jazyku – staroslovienčine – neznamená vetchý, zošúverený vekom, ale Človeka, ktorý ovláda Poznanie a pevne sa ho drží. Je však pravidlom, že Múdrosť nadobudne ten, kto má už dostatok vlastných životných skúseností.

    Môžeme povedať, že dnes nám skôr ostali informácie z oblasti mýtov. Ale veda o mýtoch – mytológia – nie je až taká „neužitočná vymyslenina“, ako by sa neznalým mohlo zdať. Ba práve naopak. Je to zdroj veľmi cenných informácií – ak vieme ako oddeliť informačný šum od informačného obsahu. A práve preto dnes už mnohí veci znalí vedci nazývajú mytológiu koncentrovanou minulosťou. Majú pravdu.

    Mýtus je rozprávanie, ktoré odovzdáva predstavy našich Predkov o pôvode Sveta, prírodných javoch, o činoch slávnych Predkov. Najživšie zachytáva informácie podávané z hlbín vekov. Ak odstránime lživé nánosy, tak v jeho vnútri, jadre, ostane tá najčistejšia Pravda. Veď každý dobe pozná príslovie: niet dymu bez ohňa.

    Táto informácia je však podaná bez svedkov, bez údajov, ktoré sa dajú na danom stupni overiť. Vždy však môžeme zaujať postoj vedeckého bádateľa a povedať: predpokladajme, že… a to nás nasmeruje na cestu hľadania odpovedí.

    Na takýchto neľahkých bádateľských cestách neraz robíme chyby, strácame niť, ba často stúpame aj na tie isté hrable. Pokračujeme však napriek všetkému vpred, pretože za nás našu cestu nikto iný neprejde. Našou hlavnou pomôckou je najčastejšie intuícia, v takto získaných odpovediach je spravidla ukrytý hlavný význam.

    Každý z nás sa však nachádza na svojej vlastnej, špecifickej úrovni Duchovného vývoja. Ako neexistujú dvaja úplne rovnakí ľudia, tak neexistujú ani dva úplne identické rozsahy uvedomovania si. Uvedomenie si tej či onej skutočnosti bude vždy striktne závisieť od úrovne, na ktorú sa ten či onen subjekt vo svojej evolúcii dostal.

    Uvedomenie si je však to, čo nepotrebuje vysvetľovanie, je to vedenie bez sprostredkovateľov. A to, čo si už uvedomíme zohľadňuje skutočnosť alebo jej hranu takú, aká je. A táto skutočnosť môže mať množstvo názvov, ale jej podstata bude taká, aká je.

    Vo všeobecnosti nám učený svet ponúka vzorovú, etalónovú epochu minulosti – antickú grécku kultúru. Pred ňou však existoval všeobecný, védický časopriestor. Gréci sa dlho snažili dostať k základom védického poznania, čo opisujú mnohé príbehy z ich mytológie. Napríklad príbeh Ifigénie je opis použitia ľsti a klamu s cieľom ukradnúť a vyviezť védické poznatky. Táto operácia – dnes by sme mohli hovoriť o operácii špeciálnych služieb – sa im podarila. Ifigénia sa stala žricou Bohyne Artemis a jej brat Ares prebral otcov trón.

    Veľmi dobre je známy aj príbeh Argonautov. Ak odoberieme z opisu príbehu „dekoratívne“ pozadie, uvidíme záznam z výpravy gréckych špeciálnych jednotiek – vyjadrené dnešnými termínmi – ktorá mala za úlohu doniesť písomné zdroje poznania Árijcov. Nehľadali teda akési abstraktné „zlaté rúno“, ale proste a jednoducho „ZLATÉ RUNY“ – posvätné texty zapísané Runami. Ale nejde o hocijaké texty – sú to texty opisujúce ako vytvoriť funkčný kontakt s Vyšnými Silami.

    Vďaka krádeži týchto poznatkov sa Grékom podarilo vytvoriť a zostaviť ich Olymp – Panteón Bohov. Poznanie bolo však tak či onak získané pomocou pirátskych nájazdov a upravené pre ich podmienky a Svetonázor. Ale tak či onak – dnes je grécky panteón známy po celom svete.

    Achájska civilizácia sa začal búrlivo rozvíjať v 13. st. pred n.l. Achájci neboli Árijci a ich myšlienkové procesy – posudzovanie Sveta – rýchlo prestalo zodpovedať ohromnému územiu, ktoré svojimi lúpežnými nájazdami dobyli. A preto veľmi rýchlo nastal reálny problém – ako riadiť takýto ohromný priestor? Nutne potrebovali vytvoriť systém Bohov, ktorému by zodpovedala vlastná mytológia a nadväzne vlastná filozofia. Nemohli použiť mytológiu a filozofiu árijskú – ktorá stojí na Svedomí a Cti – bola pre nich čo do podstaty cudzia. Svoje však nemali nič.

    Ako možno riešiť takýto problém? Principiálne existujú vždy dve cesty – evolúcia alebo krádež cudzieho. Keďže všade okolo existovala pôvodne védická Kultúra – jednoducho z nej vykradli čo sa im podarilo a čo z toho bolo pre nich vhodné, to použili. Ale do rozmerov a mohutnosti pôvodnej védickej Kultúry už jednoducho dôjsť nemohli. Kópia nikdy nie je originál.

    Expanzia si teda vynútila „skopírovanie“ cudzích Božstiev a začlenenie ich do svojho Panteónu. Ilias a Odysea opisujú presne tento proces. Pomocou krádeže zostavená kópia však nikdy nefunguje tak, ako pôvodný originál – všetko Poznanie sa jednoducho nedá prevziať, a teda nevyhnutne ostali prázdne, „biele“ miesta, ktoré nevedeli čím zaplniť.

    Celková konštrukcia však bola už práceschopná, preto mechanizmus začal ako celok fungovať. Predtým sa Gréci dlho nemohli dostať k zdrojom poznania, ale víťazstvom v dlhotrvajúcej Trójskej vojne nakoniec získali prístup do priestoru, kde im vstúpiť predtým bránila práve Trója.

    Za príkladom Grékov nasledoval antický Rím. Tiež rýchlo prekročil hranice mestského štátu, stal sa najskôr republikou a potom impériom, ale nemal vlastnú koncepciu a systém Bohov. Veľmi rýchlo pred nimi nastal ten istý problém ako v minulosti u Grékov. Rím však expandoval ešte silnejšie a rýchlejšie ako kedysi Gréci – pre nich nastala situácia „už včera bolo neskoro“. Preto kompletne prevzali celý grécky Panteón, akurát trochu pozmenili mená Bohov. Do systému však zároveň „zakomponovali“ bombu s oneskoreným účinkom – kresťanstvo. Keď prišiel vhodný čas, toto veľmi rýchlo zničilo Rímske impérium.

    Rímsky Panteón nebol podložený Duchovnosťou. Je to ale logické vyvrcholenie toho, aký Obraz je uložený už v samotnom slove „ZÁPAD“. Žiadne slovo totiž nevzniklo len tak, náhodou, aj keď nie každé slovo v našom dnešnom jazyku je nášho pôvodu. Západ je však západom vo všetkých slovanských jazykoch. Je to opis presunu na západ – ZaPádom. Najskôr ukradli prví, od ich druhí, atď. Postupne sa strácali sakrálne významy až sa dostali úplne k západu. A zmiznutím zapadajúceho Slnka dochádza aj k pádu uvedomovania si sakrálnej podstaty. A Poznanie postupne upadá do stavu kómatického spánku.

    Ale ani dnes kraľujúca doktrína – kresťanstvo – sa nedostávalo k moci jednoducho. Ešte v 3.-4. storočí n.l. si silne konkurovalo s vtedy veľmi rozšíreným Mitraizmom – názov ktorého pochádza od mena Mitridat. Toto meno dostával podľa prastarej tradície v Pontskom kráľovstve najstarší syn, ktorý nastupoval na trón po otcovi. Druhý syn dostával meno Kristus – a vždy zaujímal miesto veľkňaza (v dnešnom ponímaní slova). Staré kroniky hovoria, že Mitridat prežil detstvo v horách u žrecov. Ovládal všetky vtedajšie jazyky, mal výšku 190 cm. Ovládal skryté poznanie, mal vysoké zasvätenie.

    Rímske légie, ktoré museli dlho a tvrdo bojovať v Pontskej vojne proti Mitridatovi, postupne prijímali Mitraizmus. A to v takej miere, že ešte vo 4. storočí nebolo jasné, či zvíťazí Kresťanstvo alebo Mitraizmus. Ale aj nakoniec víťazné Kresťanstvo prebralo mnohé z Mitraizmu. Veď už len slávnostný úbor pápeža sa dodnes volá MITRA.

    Teda mytológia nie je v žiadnom prípade samoúčelná zábavka pre prípad nudy. Ide o praktickú aplikáciu védického „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ako je zostavený mechanizmus vzťahov „hore“ (vo Svete Bohov), tak sa zrkadlí (odráža) v mysliach pospolitého ľudu. Veď nie náhodou tie isté védické, Hermetické spisy hovoria:

    Večnosť je odrazom Boha
    Vesmír je odrazom Večnosti
    Slnko je odrazom Vesmíru
    Človek je odrazom Slnka

    To len dnes vládnuce všeobecné bezvedomie – jeden z výsledkov matrixovej demokracie – umožňuje ľuďom prehliadať skutočný stav vecí a vnímať ich izolovane.

    O tom, aký je rozdiel medzi pôvodným védickým Svetoponímaním a jednou z jeho projekcií do daného priestoru, času a podmienok – dnešným Svetonázorom – si možno vytvoriť predstavu pomerne rýchlo. Základnými kategóriami vo védickom Svetoponímaní sú SVEDOMIE a ČESŤ. Obe tieto slová NEPOZNÁ aramejčina, teda semitský jazyk, ktorým bol napísaný pôvodný (prvý, zdrojový…) text toho, čo dnes Kresťanstvo prijíma ako svoj základný posvätný text – Bibliu, teda Starý a Nový Zákon. Ak nejaký národ nemá výrazy pre Svedomie a Česť znamená to, že tieto pojmy sú mu čo do podstaty cudzie. A ak sa objavujú v dnešných prekladoch Biblie znamená to iba to, že ide o upravené preklady. Nič viac.

    Traduje sa, že k nám kresťanstvo prišlo od Grékov – Cyrila a Metoda. Ak hovoríme o Grékoch, tak hovoríme v prvom rade o cudzincoch. Samotní Gréci označovali svoje územie – ktoré my dnes nie celkom korektne nazývame Gréckom – Helada. Ak sa prizrieme tomuto slovu, môžeme sa ľahko zorientovať o aký národ pôvodne ide.

    Ešte Mauro Orbini uvádza, že celú Európu kedysi obýval jeden národ – Slovania. To je v súlade s naším Poznaním – všetci ľudia bielej farby kože majú jeden spoločný pôvod. Teda aj tí, ktorých dnes oficiálne delia na Slovanov ako takých a „neslovanov ako takých“ – dnešných Škandinávcov. V slovanských jazykoch sa dodnes zachovali výrazy NEBO a NEBESIA. Nebo je tam, kde N(i)EtBOha, Nebesia je tam, kde NIEtBES(i)A. Tam, kde niet Boha je Peklo (t.j. Nebo), tam kde niet Besa sú Nebesia. Nejde teda o ekvivalentné výrazy. Výraz Nebo vyjadruje podstatu Duchovnej kategórie, výraz Peklo zase fyzickú realitu takéhoto druhu Vesmíru (od slova PIECŤ, teda tam, kde je horúco, ako keby sa tam PiEKLO). Už iba dodajme, že v pôvodnej, Staroslovienskej Bukvici sme používali JAŤ, t.j. zvuk „IE“, ktorý nám „starostlivo“ odstránili – ale zahladiť sa to nepodarilo. Chvalabohu.

    Grécka „zasľúbená zem“ sa tradične nazýva HELADA. O aký „vyvolený“ národ teda išlo, ak u Škandinávcov sa prevzatím prvej časti slova – „HEL“ – vytvoril dnes známy výraz „HELL“, t.j. Peklo a u Slovanov (dodnes ostalo v ruštine) bolo zase použitím druhej časti slova – „АД“ (AD) – vytvorené slovo s tým istým významom, t.j. Peklo?

    Aká mytológia, taký národ. Aké vzťahy hore, také sa prenášajú (odrážajú) nadol. Či si to uvedomujeme alebo nie, každý z nás koná podľa princípov, ktoré prevzal z neviditeľného Sveta mimo nás. Ak rešpektujeme Svedomie a Česť, je to prastará, védická Kultúra. Ak žijeme ľsťou a klamom – seba aj iných – tak je to odraz mytológie Sveta zdola, hoci môže k nej viesť aj „smerovacia tabuľa“ Olymp. Dnes nejde o to, ako ľudia navonok vyzerajú, v telách bielych ľudí žije všakovaká háveď. Ale veď sme o tom aj dostali mediálnu informáciu – načo nám dali film AVATAR?

    Tu vari iba malú poznámku. Duchovný a technokratický vývoj sú dve rozdielne a od seba vzájomne nezávislé veci. Technokrat nepoznajúci Svedomie a Česť nie je principiálne primitív. Ba práve naopak, môže ovládať – a v matrixovom svete okolo nás to aj jasne vidno – technológie, o ktorých sa nám ani nesníva. Ale sú to TECHNOLÓGIE, nie VÝVOJ DUCHA. Tým samozrejme netvrdíme, že človek na vysokom stupni vývoja Ducha je inak primitív. Kto môže pochopiť, ten vie o čom je reč.

    Teda mytológia je principiálne najdôležitejšou časťou nášho života. Je to ten referenčný systém, s ktorým sa každý z nás dennodenne porovnáva, resp. ktorým si overuje či činy, ktoré počas dňa robí sú „správne“ alebo „nesprávne“. Správne v jednom systéme hierarchie hodnôt je často nesprávne v inom hierarchickom systéme hodnôt. Svetlé Sily majú svoj, Svetlý systém hodnôt, Temné Sily zase svoj, Temný systém hodnôt. Ako hovorí príslovie: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čo posielame, to dostávame. Alebo môžeme použiť aj novozákonné prirovnanie: dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom dobré ovocie. Je to proste principiálne pravidlo.

    Tu si musíme vyjasniť veľmi dôležitú vec. My Slaviani sme nikdy nemali žiaden Panteón. Takto sa môžu o našom chápaní Svetlej Hierarchie vyjadrovať iba tí, ktorí čerpajú z cudzích zdrojov. Inými slovami, nie naši ľudia – cudzinci.

    Védická múdrosť hovorí, že ak nám niekto ponúka na výber dve možnosti, tak správna je určite tá tretia. A tak nám ponúkajú na výber formáty štýlu náboženstvo a ateizmus, jednobožstvo a mnohobožstvo a podobné „technológie“ riadenia myslí. Ak siahneme do učenia tibetskej Šambaly zistíme, že už Tibeťania rozlišujú ateizmus, teizmus a neteizmus. Ateisti sú principiálne nihilisti – veriaci jedine a výhradne v existenciu matérie, ako základu všetkého bytia. Teisti sú tí, ktorí všetko bytie odvodzujú od „Theos“, t.j. Boha. Principiálne by to nebol problém, ten je ale dnes v tom, že dnešné náboženstvá sú zostavené tak, že vychovávajú z ľudí – svojich ovečiek – RABOV. A to už je porušenie Konu Stvoriteľa. Teizmus sa dá ľahko rozpoznať podľa toho, že v ňom existuje vyhradená skupina ľudí s patričným vzdelaním – teológov – ktorí si vyhradili výsostné právo komunikovať s Bohom. Ostatní – laici – nemajú na priamu komunikáciu s Vyšnými Silami „licenciu“.

    Neteisti sú tí – skupina, na ktorú demokracia „zabudla“ – ktorí uznávajú existenciu Vyšných Síl, ale zároveň neuznávajú potrebu vyštudovaného teológa-sprostredkovateľa pre komunikáciu s nimi. Najčastejšie sú schopní s nimi komunikovať sami. Tu patrí Stará Viera, tibetská Šambala a podobné systémy, jasnovidci, extrasenzori, proroci, prírodní liečitelia a podobní. Druh, t.j. frekvencia energií, s ktorými komunikujú však závisí od výšky ich evolučného vývoja.

    Ďalší okruh „delenia“ je jednobožstvo a mnohobožstvo. Zdanlivo jasná problematika – ale chyba lávky. Jednobožstvo uznáva iba jediného Boha, ktorý má – spravidla – svoj vyvolený národ a všetky podoby iných Vyšných Síl sú spravidla považované za diabolstvo. Toto je typické pre dnešné náboženstvá.

    Druhou podobou je mnohobožstvo. Je „vynálezom“ Grékov a systém je typický tým, že každý z Bohov má svoje vlastné „záujmy“ a neraz medzi sebou aj bojujú, okrádajú sa, spia a podobne. Ako hore, tak dole, teda nečudo, že podľa toho sa správajú civilizované národy. Ich správanie je determinované normami ich mytológie. Medzi Slovanmi nikdy neexistovalo mnohobožstvo. Tento smer prebralo jedine jazyčníctvo, ktoré bolo „vyvinuté“ a použité proti nám a na našu likvidáciu. Ale to už je umelo vytvorený systém.

    Tradične naším spôsobom chápania Sveta je Rodobožie. Princíp stojí na jednoduchej logike. Každý z nás má dvoch rodičov, ktorí mali tiež po dvoch rodičoch, a táto reťaz siaha neprerušene miliardy rokov do minulosti. Prvopočiatoční Prarodičia sú Vyšní Svetlí Bohovia, od ktorých odvodzujeme našu existenciu. Ale všetci Vyšní Bohovia sú iba prejavmi, teda Ipostázami Jediného Stvoriteľa. Tento má nespočítateľné množstvo prejavov, ale žiadne z nich nikdy nebojujú proti sebe. Aký úžitok by plynul z toho, keby sme bojovali sami proti sebe?

    Rodobožie nie je ani jednobožie ani mnohobožie, ale má prvky oboch, pretože obe boli kedysi vytvorené jeho kopírovaním. Selektívnym, samozrejme.

    V našej mytológii nazývame Stvoriteľa RA-M-CHA, ktorý stvoril všetko čo jestvuje, vrátane množstva Bohov. Ramcha bol prítomný v Skutočnosti a Reálnosti – ktorú On sám stvoril – len 10-33 sekundy. Dnes tu ako keby nebol. Stvoril a odišiel tvoriť ďalšie Svety. Niekedy „nakukne“ kvôli kontrole, ale nič viac. Všetko, čo sa odohrávalo po Jeho Ožiarení sa rozvíjalo podľa Konov a algoritmov už iným vektorom vývoja s inou algoritmickou a Bytostnou naplnenosťou, ktorú dali do pohybu ním zrodení synovia a dcéry – ktorých nazývame Vyšní Bohovia.

    Akonáhle sa Žiarenie začalo transformovať na ĽÚBOSŤ a BOHA RODA-PRARODIČA, RAMCHA zmizol, pretože ON je VŠETKO naraz a nie po častiach. Ľúbosť je SILA, pretože v Priestore, ktorý nemá Silu sa nemôže nič odohrávať, dokonca ani „vyčlenenie“ jej Tokov – Bohov. Ak niet Ľúbosti-Sily, niet Bohov a dokonca ani Boha Roda. Ďalšou vecou je, že pri vytvorení Javi Boh Rod transformoval Ľúbosť v množstve jemu dostupnej úrovne na SVA, t.j. Nebesia. Ale SVA nie je ROD, pretože úroveň je rozdielna, ako zároveň aj všetko čo jestvuje.

    Začali sa objavovať prvopočiatočné Toky – Vyšní BOHOVIA PRAVI – čo sa odohralo 100 miliónov rokov pred vytvorením matérie. Tieto Toky sú svojrázne „Jestvovania Bohov“. Sú schopné sa spájať aj deliť na časti. Tvoria Globálne, Všeobecné Energeticko-Informačné Pole – RODA-PRARODIČA, neoddeliteľnú časť Veľkého RAMCHU.

    ROD PRARODIČ je Večný Zdroj života našich Bohov a Rodov. Je BOHOM OCHRANCOM Vesmírov Sveta PRAVI, VYŠNÝ OCHRANCA všetkých Živých a Rozumných obyvateľov vo všetkých Svetoch, ktoré jestvujú v rôznych Vesmíroch. Trojrunový symbol RODA-PRARODIČA je zložený z Rún „Rod“ (spájajúce čokoľvek dokopy; genetický princíp bytosti); „Otče“ (ochranca potomkov Rodu) a „Eor“ (rozhraničenie s cieľom zavedenia poriadku), čo potvrdzuje uvedenú charakteristiku Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa. Do Všeobecného Energeticko-Informačného Poľa patria Vyšní BOHOVIA, BOHOVIA OCHRANCOVIA, RIADIACI BOHOVIA, BOHOVIA UCHOVÁVATELIA a iní. Preto to, z akých „častí“ akých Tokov bol vydelením alebo syntézou vytvorený nový či konkrétny („špecializovaný“) Tok je odrazené v Mene Nášho Boha (v Jeho „title“). Takto vieme ako sa „zrodil“, akých má „Rodičov“, prečo sa zrodil, princípy jeho činnosti, jeho energetická výbava, t.j. dostávame „plný spis“ Boha. Objavujú sa Obrazy „muž-žena“, „otec-mama“, „otcovia-deti“ – je to tvorenie „na obraz a podobu“. Aj Bytosť – Človek – je tiež Energeticko-Informačné Pole, aj keď už samozrejme inej úrovne. Vo Svete Javi je „zabalený“ do individuálneho fyzického Tela.

    A hoci v prípade človeka vyjadrenie jeho pohlavia nevyvoláva problémy, u Vyšných BOHOV sa všetko určuje podľa vzťahu vzájomného spojenia s Tokmi. Tak títo sú „muži“ (SVAROG, PERÚN) a tieto zase „ženy“ (LADA, MAKOŠ). U „špecializovaných“ BOHOV (so skupinovým titlom) je daná príslušnosť uložená v závislosti od ich funkcií. Tok „vyrábajú“ „ženy“ a „katalyzujú“ ho „muži“. U „detí“ ide najčastejšie o BOHOV „skupinového titla“ – v slove БОГЪ sa pôvodne v staroslovienčine namiesto bukvice „O“ písalo SLOVO-TITLO, napríklad „Б169ГЪ“ – čo sa nakoniec môže ukázať nie iba jediným tokom a ktorého špecifikácia vyplýva z použitých Obrazov. O princípe používania titiel sa dozviete v knihe Staroslovienska Bukvica.

    Teda s mytológiu to je oveľa zložitejšie aj jednoduchšie zároveň. Dnes si mnohí myslia, že možno akokoľvek ľubovoľne „kombinovať“ našich Bohov a ich vzájomné vzťahy – neraz dokonca hovoria o slovanskom „Panteóne“. Ide iba o nevedomosť. Ale nevedomosť je z védického pohľadu najťažším hriechom – pretože je matkou všetkého zla. Niektorí „odborníci“ vychádzajú z toho, že dnes si aj tak „nikto nič nepamätá“. Ale to nie je pravda. Práve preto prinášame naše Staré Poznanie, aby sme sa vedeli zorientovať a neupadali do pascí nevedomosti. Pamätajme, slovo vyvoláva špecifické podprogramy v podvedomí nielen ak je vyslovené, ale aj napísané. Už jedným nevhodným výrazom si môžeme pridať ďalšiu inkarnáciu v tomto Svete, ale dnes je v hre aj rozkódovanie Duše  – stojí nevedomosť zato?

    Problematiku mytológie môžeme ukončiť jednoduchým Obrazom. Všetci Bohovia sú Ipostázami Stvoriteľa. Ipostáza znamená „prejavenie sa“. Ipostázy máme aj my. Inak sa prejavujeme hneď po narodení, inak keď chodíme po štyroch, inak keď po dvoch, inak v škôlke, škole, strednej škole, univerzite, v živote… Ale to všetko sme my. Pretože sme nízkorozmerné bytosti – žijeme v štvorrozmernej Javi – naše ipostázy sa prejavujú v rozličných časových úsekoch. U vyšších, mnohorozmerných bytostí to je inak – môžu prejaviť svoje ipostázy naraz. Ide však vždy o jednu a tú istú entitu. Rovnako možno za naše ipostázy považovať aj naše vnútorné orgány. O svojom srdci môžeme povedať, že sme to „my“, rovnako o pľúcach, pečeni atď. Oni samé osebe nemajú z tohto bodu pohľadu veľký význam, nenahraditeľné sú však spolu v konkrétnom ľudskom tele – vtedy sú všetky „ja“. Teda ak nám niekto podsúva „slovanskú“ mytológiu v podobe boja jedného Boha proti druhému hneď môžete zistiť, že to nemá nič spoločné s Rodobožím. Ako dlho by sme prežili, ak by naše vnútorné orgány bojovali jeden proti druhému?

    A tu už iba poslednú poznámku o Konoch, ktorými je vytvorený Vesmír. Stvoriteľ nemôže tolerovať porušenie ani jediného Konu, lebo takéto porušovanie by viedlo k zničeniu celého Vesmíru. Nedajme sa omámiť tým, že dnes je takého konanie „štandardom“. Hovoríme o Absolútovi, Stvoriteľovi, ktorý je mimo času a priestoru, aj keď zároveň vo všetkých nás. Trest nezadržateľne príde. Inak to byť nemôže, Stvoriteľ NEDOPUSTÍ zničenie Vesmíru.

    Dnes máme dočinenia s rôznymi skupinami všakovako orientovaných ľudí. Sú skupiny, ktoré sa snažia čestne hľadať cestu nazad ku Kultúre našich Predkov, sú také, ktoré sú vyložene proti a – samozrejme – sú aj také, ktoré sa pod maskou „slovanstva“ snažia nainfikovať naše vedomie jazyčníctvom. Pretože sme to už neraz rozoberali iba spomeňme, že jazyčníctvo je kombinácia Slovanstva aj Kresťanstva spojených na báze gréckej mytológie. Nie je však ani jednym ani druhým.

    Principiálne sa môžeme v probléme celkom ľahko zorientovať, ak znovu použijeme védický princíp podobnosti. V tomto prípade môžeme hovoriť, že mytológia ako taká patrí do oblasti Duchovného vývoja. Kto ako vysoko vystúpil, tak ďaleko bude z vrcholu ktorý dosiahol vidieť. Duchovný vývoj je cesta v jemnohmotnom svete, ktorý voláme Slav a dnešní ezoterici Astrál. Ak v našom Svete Javi chceme niekde ísť, tak vždy vychádzame z dvoch pevných bodov – nazvime ich „A“ a „B“. Každá cesta je z východiskového bodu A do cieľového bodu B. Nikto normálny a pri zmysloch nezačne cestu ak nevie kde sa chce dostať. Každá cesta – teda ja Duchovná – je z vždy bodu A do bodu B.

    Ak sa chceme niekde dostať na púti evolúcie, mali by sme jasne vedieť, kde sa vlastne chceme dostať. Ale ak sa nezaoberáme cieľavedome poznávaním toho, čo to vlastne je ten bod B v neviditeľnom Svete, ako sa chceme k nemu dostať? A hlavne – do toho neviditeľného Sveta musíme tak či onak – po smrti – odísť. Takže ešte raz – aké máme reálne informácie o tomto bode? Ak sa zamyslíme zistíme, že cestu do supermarketu či k bankovému kontu poznáme oveľa podrobnejšie. Zároveň sa však v duchovnom supermarkete necháme unášať cudzími informáciami – a sami so sebou nerobíme väčšinou nič. Zrekapitulujme si to – kde ísť lacnejšie nakúpiť vieme, ale kam ísť po smrti nás (zatiaľ) nezaujíma. Ako to môže dopadnúť? A možno sa tomu vôbec výsledku diviť?

    Každý, kto sa vážne zahĺbil do poznávania Duchovnej cesty skôr alebo neskôr zistil, že sa ocitol sám. Ostatných zaujíma obchodovanie, nie výstup nahor v Duchovnej oblasti. Môžete však ostať pokojní – je to normálny jav. Výstupom na vyššiu úroveň oproti stádu ste osameli, ale nie natrvalo. Príroda nestrpí prázdnotu a sväté miesto pusté nebýva. Vaše komerčné okolie bude nahradené ľuďmi na takej úrovni, akej ste aj vy. Nebudú to síce tí, ktorých stretávate každodenne, ale prídu. Budú to ľudia na takej istej púti ako vy.

    Po ceste nahor – z bodu A do bodu B – sa však nikdy nejde jednoducho. Do cesty vám budú vstupovať rôzni ľudia preto, aby vám vo vašej púti prekážali. Jedni preto, lebo nechcú, aby ste sa do bodu B vôbec dostali, iní zase preto, lebo o žiadnom bode B nemajú ani potuchy. Nezaoberajte sa ich pohnútkami – každý má svoju púť, svoj život a svoju zodpovednosť.

    Rovnako svetonázorovo orientovaní ľudia sa združujú v špecializovaných egregoroch, teda najčastejšie môžeme hovoriť o náboženských skupinách. Avšak žiadna skupina – nech je akokoľvek orientovaná – nikdy nie je jednoliata. Aj v nich môžeme vidieť tri podskupiny. Vždy existuje skupina administrátorov, teda tých, ktorí danú skupinu vytvorili. Majú z toho konkrétny prospech a sledujú svoje, konkrétne ciele. Tieto ich ciele však spravidla nie sú známe ostatným ľuďom v skupine okrem administrátorov. Druhou zložkou sú fanatici. Sú principiálne protipólom administrátorov v zmysle štruktúry jednej skupiny. Nepoznajú skutočnú príčinu existencie skupiny, ale slepo preberajú všetko, čo pre nich „pripravili“ administrátori. Následkom vytvorenia dvoch krajných pozícií sa nutne vytvára tretia zložka členov, ktorí nie sú ani administrátori ani fanatici. S touto skupinou sa vždy dá rozumne hovoriť. Treba však mať na pamäti, že žiadna argumentácia a polemizovanie s administrátormi na jednej strane a fanatikmi na strane druhej nevedie k žiadnemu výsledku.

    Princíp trojičnosti prechádza celým védizmom. Už sme neraz rozoberali Obraz Stavby Sveta. Plochú Zem podopierajú tri slony, ktoré stoja na obrovskej korytnačke, ktorá zase pláva v nekonečnom oceáne Vesmíru.

    V tomto Obraze môžeme hovoriť o principálom priblížení Stavby Sveta. Plochá Zem predstavuje jednoduchú logiku myslenia v kategóriách áno/nie, ktorou sa principiálne ľudia riadia. Myseľ však čerpá informácie z jedného z troch slonov – čo symbolizuje tri existujúce pohľady na Svet. Idealizmus, materializmus a mystika. Mystika – nazývaná aj transcendentalizmus – je kombináciou idey a matérie. Slovo je materializovaná myšlienka a je základom toho, čo je ako názov dnes prístupnejšie – mágia.

    Kto čerpá poznanie výlučne z jedného zo slonov – idealizmu, materializmu alebo mágie – je predstaviteľom Svetonázorového pohľadu na Svet. Svetonázor je „jednosmerný“ pohľad štýlu „Pán povedal“ a všetky ovce a barany ho bez rozmýšľania nasledujú. Inými slovami ide o náboženstvo – aj ak si členovia takejto skupiny hovoria o sebe niečo iné. Je úplne jedno, či na piedestále je pápež, imán, Budha, Piakin a podobní. Problém však nie je v spomenutých entitách, ale vo forme, ako ich zástupcovia svetonázorového princípu zvelebujú. Spravidla bez komponentu osobnej skúsenosti.

    Slovanské Svetoponímanie symbolizuje korytnačka – stoja na nej všetky tri slony. Typický védický princíp je kombináciou všetkých troch systémov poznávania – voláme ho Judžizmus.

    Dnes existuje množstvo rôznych teórií, ktoré sa snažia vysvetliť podstatu Sveta. Sú také, ktoré sa snažia všetko vysvetliť len a jedine z materialistického bodu pohľadu. Všetko ostatné zahŕňajú do kolónky „náboženstvo“. Je to napríklad tvrdenie, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“. V prvom rade nenamietame, že iba a výlučne pomocou materializmu je možné spoznať Svet – veď jeden z troch slonov personifikuje materializmus. Ide len o to, aké výhody má takýto postup. Nechoďme ďaleko a pomôžme si príkladom.

    Predstavme si dnešný moderný počítač. To, čo je vidno z „materialistického“ bodu pohľadu je jeho technická stránka. Samotná skrinka v ktorej je inštalovaný, rôzne drôty, disky, plošné spoje a všetky súvisiace komponenty v jeho vnútri. K počítaču samozrejme patria aj jeho periférne zariadenia. Všetko je však precízne vypracované a ľahko ohmatateľné. Počítač by ale nebol počítačom, ak súčasťou jeho systému nie je aj programové vybavenie. Nebudeme ho deliť hlbšie, budeme ho brať ako celok. Takže už máme dve zložky – hardware a software. Ak by však nebol niekto „mimo“ počítača – pretože v počítači ho nijako nenájdeme – niekto, kto ho navrhol a zostavil, tak počítač by neexistoval. A teraz si to spojme dokopy. Materiálne lokalizovateľné komponenty predstavujú materialistický princíp. Tvorca celého systému, ktorý ho navrhol, vytvoril dokumentáciu – projektovú aj výrobnú – v počítači prítomný nie je. Celá ohromná dokumentácia tiež k počítaču nie je pripojená, ale ak by nebola, tak počítač by proste neexistoval. Toto je idealistický princíp. Bez neho by nič neexistovalo, ale priamo v materiálnom predmete ho nenájdeme. Ale to všetko by bolo nanič, ak by nebolo súčasťou aj programové vybavenie – teda tretí komponent, ktorý dáva fyzickému predmetu „dušu“, ale do rúk ho chytiť nevieme (DVD alebo CD sú iba nosiče informácie, nie informácia samotná). Tento komponent prepája matériu s ideou, ale nie je ani jedno ani druhé. Z nami sledovaného uhla pohľadu ho môžeme nazývať Mágia.

    A teraz si predstavte švába, ktorý vlezie do počítača a „býva“ v jeho vnútri. Keďže sa dostal dovnútra, tak ho bude poznať úplne do detailov. Každé jeho „zákutie“, každú súčiastku, vnútorný komponent, každý drôtik a konektor – skrátka všetko a do najmenších detailov. Dokázal by opísať každý jeden detail. Môžeme však povedať, že na základe takejto detailnej známosti a materiálnej blízkosti všetkých súčastí počítača vie šváb čo to je počítač?

    Teda tak, náš šváb vie kompletne všetko o materiálnej stránke, ale čo to je počítač v skutočnosti nevie. Nemá ani potuchy o procese jeho návrhu a o programoch, ale po materiálnej stránke inak zvláda všetko. Napriek tomu však nemožno povedať, že materiálna stránka neexistuje alebo je nepodstatná – pokiaľ hovoríme o Svete Javi. A tak aj naši „materiálni“ experti. Dokážu do detailov opísať celú materiálnu stránku javu či objektu – ale to ešte neznamená, že naozaj vedia o čo ide.

    Tento princíp v skutočnosti platí všeobecne. Môžete si kúpiť to najmodernejšie auto a postaviť ho pred svoj dom. Je to matéria. Auto navrhli a vyrobili v automobilovom priemysle, ale výrobnú dokumentáciu vám k nemu nikto nepribalí. Tento návrh – hoci mimo predmetu – predstavuje idealizmus. Ale to všetko je nanič, ak v nádrži nie j benzín alebo nafta – teda energetický komponent, alebo inak naša známa mágia.

    Každá budova je materiálny objekt. Bola však v minulosti určite postavená podľa projektu – idealizmus. A to čo v nej svieti či ohrieva je ťahané pod omietkou – elektrické drôty – navonok však ostáva neviditeľné. Ak je elektrika, je aj svetlo. Ak nie je, je tma. Teda znovu mágia, tretí princíp.

    Človek je presne ten istý prípad. Materiálne telo vidíme, Stvoriteľa síce nie, ale bez neho by sme proste neboli – to proste vyplýva z pozorovaného účinku, t.j. existencie Jeho výtvoru. A tretia zložka – biopole – v skutočnosti predstavuje cca 95% našej existencie. Z biopoľa – a nie naopak – prichádza energia do systému hlavných čakier, z ktorých sa postupne realizuje distribúcia po celom tele. V skutočnosti „svoj“ čakrový systém má každý orgán, ba dokonca každá bunka… ktorá je zároveň začiatkom ďalšieho Vesmíru…

    Fakt existencie jemnohmotného, ale inak reálne existujúceho biopoľa je prioritnou otázkou našej existencie, čo však je zároveň oblasťou, ktorú verejnosť vo všeobecnosti ignoruje. Ide o logický výsledok dlhého „opracovávania“ našich myslí tvrdeniami, že existuje iba materializmus a idealizmus. Tretia zložka predstavuje ideálny zdroj životnej energie pre tých, ktorí zostavili systém Matrixu. A paraziti budú mať na Zemi raj dovtedy, kým sa nezačneme sami o seba – majme na mysli celú matriošku – v plnej miere starať. Matrioška nie je iba „náhodne“ zostavená hračka. Je to prostriedok, akým naši Predkovia už od detstva názorne učili deti aká je skutočná štruktúra človeka. Hmotné telo – najmenšia figúrka – je obklopené ďalšími a oveľa väčšími telami a obálkami. A ak o týchto telách – tvorených našou životnou energiou – ani nevieme, tak nás tí, pre ktorých sme potrava bez problémov a do sýtosti obžierajú. Ale bez ohľadu na to, či to vieme alebo nie, ak prichádzame o našu životnú energiu, skracujeme si vlastný život. Je to totiž ekvivalent toho, čo má auto v nádrži. Čím menej v nádrži, tým kratší dojazd – ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok.

    Skupina bádateľov – experimentálnych fyzikov – v oblasti javov biopoľa v Rusku vykonala zaujímavý experiment. Meraním stanovili množstvo energie, ktoré je vyprodukované v oblasti hlavy človeka po dobu 24 hodín. Výsledok je doslovne šokujúci. Za 24 hodín naše biopole „dodá“ energiu, ktorá po prepočítaní na kilokalórie je rovná energii potrebnej na zdvihnutie 100 kg závažia do výšky 2,5 km. Kde táto energia mizne..?

    Z minulosti sa nám zachovalo množstvo prvkov tradícií, ktoré svedčia o tom, že všetky tieto veci boli našim Predkom známe. Na obranu biopoľa slúži už v prvom rade správne oblečenie. V tomto článku nie je priestor pre opis všetkých prvkov, ale príklady sú – ako všetko – na „dohľad“. Tradičné oblečenie všetkých slovanských národov je príkladom, ako sa správne starať o biopole. Rozhoduje farba, strih, aj dodatočné obranné prvky, najčastejšie známe ako výšivky. Výšivky, ktoré môžete dnes nájsť na moderných krojoch však už s pôvodnými – ktoré slúžili ako rezonátory torzných polí – nemajú nič spoločné. Lebo ochranné a Rodovo významné komponenty premenili na dekoratívne kvietočky a podobné módne nezmysly. Móda je už indikátorom prítomnosti a moci Matrixu.

    Správny odev – veľmi skrátene – by mal mať minimálny počet švov, pretože tie narúšajú homogenitu biopoľa. Čierna farba „vypína“ psychickú kontrolu – ľahšie dôjde k nastoleniu externej kontroly. Biela farba zase harmonizuje. Zelená farba ochraňuje. Slovanské kroje dodnes ostali nie náhodou dominantne biele.

    Švy na oblečení by mali byť iba po bokoch, zásadne by nemali byť pozdĺž energetickej osi človeka – vpredu a vzadu. Odev by mal mať minimálny počet priečnych švov. Principiálne by mal byť viacvrstvový, čo umožňuje lepšiu ochranu pred stratou bioenergie, ktorú nám odsáva množstvo subjektov v našom okolí. Veľmi často aj nevedome. Vrstvy odevov na sebe sú samozrejme iné v lete a iné v zime. Nesprávny odev neumožňuje vytvorenie ochranného energetického obalu, ktorý je tvorený torznými poľami. Takýto „obal“ vytváral dostatočnú ochranu pred nízkymi energiami – a práve preto sa postarali, aby sme dnes taký odev nenosili.

    Tesné a málovrstvové oblečenie aj obuv má pozorovateľný dopad už na chovanie sa ľudí. Človek „vlisovaný natesno“ do odevu nie je schopný v plnej miere rozvinúť vlastné rozumové schopnosti – skrátka odev a obuv „napomáhajú“ tomu, aby nám veľa vecí „nedochádzalo“. Náhody neexistujú.

    Žena a muž majú ostať ženou a mužom. Ak si žena oblečie mužský odev to ešte neznamená, že nadobudne „Y“ chromozóm. Sukňou – takou, aká je súčasťou národného kroja – si žena vytvárala vlastné torzné polia, ktoré jej uchovávali dostatok životnej energie z vlastných zdrojov. Potrebuje ju nielen pre seba, ale aj na ochranu detí a muža. Ak si oblečie nohavice, v jej biopoli sa začnú vytvárať diery – a cez ne vstupovať negatívne komponenty. Na to, aby si zabezpečila minimálne potrebné, funkčné biopole musí začať „kradnúť“ životnú energiu zo svojho okolia. Tento proces sa spúšťa autonómne, bez potreby „oznámiť to“ jej vedomiu. Jej energiu už konzumujú navné entity. Žena v nohaviciach sa takto mení na zlovestný, smrtonosný stroj pre svoje okolie – najmä pre deti a muža. Nie je to síce hneď badateľné, ale z dlhodobého hľadiska je to o to zhubnejšie. Žena v nohaviciach – je jedno či matka, babka, učiteľka, lekárka a pod. – odoberá (vykráda) životnú energiu zo svojho okolia, na čo doplácajú najmä malé deti a muži. Okrem toho, že im skracuje život, deťom neumožňuje vyvinúť a stať sa takými, aké by mali byť v rámci možností, ktoré dostali právom narodenia sa. Ale karmická zodpovednosť ostáva zapnutá… a ako reagujú dnešné ženy? Veď predsa majú právo na emancipáciu. A čo z toho „majú“ ostatní členovia Rodu ich nezaujíma ani najmenej. Móda predsa diktuje všetko. Podriaďovanie sa požiadavkám módy je podriaďovanie sa externému riadeniu pochádzajúcemu z oblasti mimo nás. Presne tak – kto podlieha riadeniu z prostredia mimo neho samého je biorobot.

    Je pekné, ak sa dnes ženy alebo babky rozhorčujú nad tým, ako muži konzumujú alkohol. Ale žena v nohaviciach spôsobuje svojmu okoliu desaťnásobne väčšiu škodu ako alkohol. Kradne deťom a mužom v okolí desaťnásobne viac životnej energie.

    Sila okolo nášho tela – torzné polia – sa vytvára medzi vrstvami oblečenia. Preto tradičné, správne oblečenie je vždy viacvrstvové. Ak je pokožka holá, alebo odev je priliehavý – nehľadiac na materiál – torzné polia sa nemôžu vytvárať. Takýto ľudia tu proste energeticky nie sú. Celú svoju životnú energiu rozdávajú okoliu.

    Celý život „pracujeme“ s dvomi druhmi energie. Množstvo našej životnej energie – ktorú sme dostali pri narodení – je síce veľké, ale ohraničené. Počas nášho života nám už nikto nikdy k nej nič nepridá. Máme jej pridelenej dosť nato, aby sme zvládli úlohy tejto inkarnácie. Od nášho Nebeského Učiteľa k nám zostupuje po energetickej šnúre tak, aby sme mohli normálne prechádzať životom. Určitý druh – dnes najrozšírenejší – myslenia aktivizuje emócie, ktoré „otvárajú“ naširoko „kohútiky“ prívodov našej životnej energie. Nevyužívame ju však my, ale navné entity, ktoré sú vždy v stave emócií a sexuálnej rozkoše okolo nás v našom poli a doslovne sa „kúpu“ od radosti z jej prebytku. Žerú našu životnú energiu. Okrem toho naše „kohútiky“ otvárajú aj ďalšie látky: geneticky modifikovaná strava, alkohol, energetické nápoje a podobné „životabudiče“. A my to všetko „financujeme“… Tu iba jedna poznámka – netreba chovať voči týmto entitám nenávisť. Oni iba plnia svoju úlohu a emócie ich iba posilnia. Príčina je v našom stave mysle, v myšlienkach ktoré vpúšťame do mysle a ktorými celý tento proces dobrovoľne spúšťame. Kľúčové slovo je dobrovoľne. Nevadí, že z nevedomosti – je to naša zodpovednosť.

    Nikto presne nevie, koľko životnej energie pri narodení dostal, t.j. koľko Kruhov Života mohol žiť. Ak si však uvedomíme, koľko sme jej v priebehu doterajšieho života už „porozdávali“, tak sa niet prečo diviť, že žijeme tak dlho ako žijeme.

    Tehotná žena v obtiahnutých, najčastejšie čiernych elasťákoch, chodiaca po nákupných strediskách a kaviarňach nie je z pohľadu našej Kultúry už žena. Je to proste GMO ženského pohlavia. A ako, alebo presnejšie za čo si ju možno vážiť“? Vari nie za zo, že paraziticky odoberá životnú energiu vlastnému potomkovi, ktorý sa už v jej útrobách nemôže nikdy vyvinúť tak, ako sa mal. Nebude mať na dosiahnutie potrebnej výšky dostatok paliva… spálila mu ho alebo jej jeho vlastná „mamka“. A tak čo môže vyrásť z takto postihnutého dieťaťa? A aké môže mať vzory a – jedného dňa – koniec koncov aj vlastné deti?

    Ale aby sme neboli jednostranne zaujatí, ani GMO mužského pohlavia nie sú výhrou. Obutí v šľapkách, trenírkach a tričkách s krátkymi rukávmi a často s bruchom trčiacim spod neho tu vlastne „energeticky“ nie sú. Jednoducho ich niet. A ak ich niet, kto chráni ich Rod? Popíjanie energetických nápojov či piva?

    Už aj krátke rukávy stačia na zastavenie letu nahor. Ak by si aj naše telo vytvorilo ochranný obal z torzných polí – na ramenách máme dve čakry: Leľu a Ladu. Ak sú obnažené, energia z povrchu tela uniká voľne do okolia, nič jej v tom nebráni. Ak by sme slovanského muža prirovnali k sokolovi či orlovi – ten už nemôže letieť nahor, nemá totiž krídla. „Daroval“ ich parazitom. A tak namiesto napojenia sa na Rod je „presmerovaný“ na nejaký lokálny egregor – a teda spravidla pod kontrolu Matrixu…

    V Rusku si skupina znalých ľudí v zdravotníctve vedie vlastné štatistiky – ktoré určite nenájdete nikde zverejnené. Ženy lekárky – vidno to najmä u prvej pomoci a ťažkých operáciách – majú vyššiu úmrtnosť pacientov ako muži lekári. Tí sú totiž vo väčšine prípadov dodnes správne odetí. Okrem nohavíc majú často ešte aj plášť, ktorý je zaviazaný vzadu. Takýto odev v maximálnej miere chráni pacienta pred tým, aby mu lekár odsával jeho životnú energiu, ktorej človek v kritických okamihoch a ohrození života určite nemá nazvyš…

    Okrem už spomenutých vecí je – samozrejme – dôležitý aj materiál, z ktorého je odev zhotovený. Ani tu sa nedá ísť do detailov, ale v našej Kultúre sa vždy používali prírodné materiály. Prírodné materiály sú potrebné preto, lebo nevytvárajú izoláciu pre tok energie. Ak si oblečieme syntetický materiál, tak tok energie sa zastaví. Aby sme si mohli predstaviť o či ide, uveďme si konkrétny prípad. Predstavme si človeka, ktorý vyfukuje sklenený predmet – povedzme vázu. V minulosti bol obutý v topánkach s koženou podošvou, na sebe mal oblečenie z ľanu alebo bavlny, opásaný bol koženou zásterou. Všetky tieto materiály umožňujú prestup a kolobeh životnej energie. Keď sa oblečie do odevu zo syntetických materiálov a obuje do topánok so syntetickou podrážkou – nastane jeho úplná izolácia od prostredia, v ktorom jestvuje. Čo sa stane? Jeho výrobok neprišiel v procese výroby do kontaktu s ľudským elementom – bol vyrobený v úplnej izolácii od prostredia, ktoré je prirodzené človeku. Následkom toho bude takýto predmet po celú svoju existenciu – „život“ – nasávať do seba ľudskú životnú energiu. Bude teda jedeným z predmetov, ktoré nás doma pomaly ale neúprosne zabíjajú, čo neraz začína už vlastnou GMO v nohaviciach. O takto zhotovenom predmete naši Predkovia hovorievali, že doň nebola „vložená Duša“. Preto ju bude z ľudí neustále „vyťahovať“.

    Čo sa týka konkrétnych materiálov, tak najčastejšie sa na zhotovenie odevu používal ľan, konope, alebo bavlna. Vždy sa používal materiál, ktorý je v danom prostredí k dispozícii. U nás to bol najčastejšie ľan. Dnes ho vytlačila bavlna. Treba povedať, že tiež nie náhodou. Negatívna energia sa nedokáže udržať v ľane, ale v bavlne áno. Bavlna je určite lepší materiál ako syntetika, ale treba nám vedieť aj o energiách, teda aj to, že do odevu z bavlny môže byť už pri jeho výrobe vložený program, ktorý bude pôsobiť počas celej životnosti odevu na svojho nositeľa. Najmä ak človek, ktorý ho nosí nemá ani potuchy o mágii. A to je dnes najčastejší stav. Môžeme ho nazvať aj existenčné bezvedomie. Orientované je iba na jedlo, oddych a sex. Nič viac. Na raba a donora životnej energie to stačí.

    Treba vedieť aj to, že aj posteľné prádlo by malo byť ľanové a biele. Kto používa čierne alebo červené posteľné prádlo, vždy bude pod externou kontrolou. A pokiaľ žena sa ráno ešte aj oblečie do nohavíc – východiska z rabskej poroby už proste niet.

    Ale ako vo všetkom, ani táto oblasť nie je priamočiara, teda nie všetko platí pre každého. Vždy závisí na výške dosiahnutého evolučného stupňa. Vo všeobecnosti platí, že najväčším zlodejom životnej energie je myseľ, potom nasledujú emócie a nakoniec to je modifikovaná strava. Kto si však myslí, že stačí dostať pod kontrolu stravu je na veľkom omyle. Emócie a myšlienky sú oveľa väčšími zlodejmi. V skutočnosti nastavením vlastnej kontroly nad mysľou a myšlienkami v nej sa človek odpája od Matrixu – dostáva sa do stavu TU a TERAZ. Veď Matrix je práve náš vnútorný hlas, ktorý nám „spoľahlivo“ radí, čo máme robiť. Najmä teda ako sa máme chovať, čo je teraz v móde, čo robia iní, s kým spávať a za čo, čo sa politicky či spoločensky patrí a podobne. Všetko toto nie sme my.

    Materializovali sme sa na Zemi preto, aby sme sa snažili postupovať nahor po zlatej ceste Duchovného vývoja. Namiesto toho však obchodujeme. Ale podnikanie nie je Duchovný vývoj. Ako sa prejavuje podnikanie? Od horúčkovitého zhromažďovania majetku a peňazí až po sexuálne rabstvo. Jedna vec je žiť vo vzťahu s partnerom, s ktorým máme deti a druhá vec je to, čo môžeme nazvať „športový sex“. Je to „obchodná“ dohoda v štýle: ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty – dohodnime sa. A vnútorný hlas nám spoľahlivo radí, že bez športového sexu to jednoducho nejde… a kto má naozaj osoh z „nevyhnutného“ športového sexu?

    Ak dostaneme pod kontrolu vlastnú myseľ, môžeme začať stúpať nahor v zmysle evolučného vývoja. Myseľ je totiž NAJVYŠŠÍ ŽIVEL, ktorý nazývame ÉTER, alebo sa zvykne používať aj termín AKAŠI. V praxi pracujeme ešte s ďalším štyrmi – ale ak neberieme do úvahy Éter, žijeme v ilúziách.

    Ďalšími živlami sú Oheň, Voda, Zem a Vzduch. Každý z nich má dve „polarity“ – kladnú aj zápornú. V magickej praxi sa však používajú Živly Oheň a Voda, Zem a Vzduch sú skôr vo funkcii „pomocných“ komponentov. Pretože však každý Živel má kladnú aj zápornú polaritu (CHA-TCHA alebo JIN-JANG), dostávame v praktickej oblasti tzv. „štvorpólový magnet“. Tvoria ho obe polarity Živlov Oheň a Voda.

    Ak sme dokázali dostať pod kontrolu myseľ a vieme, že základnými podmienkami magickej praxe sú obrazotvornosť a koncentrácia vidíme, že myseľ dokáže kontrolovať úplne všetko vo Vesmíre. Ak – musíme zopakovať – nie je zapojená pod kontrolu Matrixu.

    Už vieme, že Staroverec, alebo inak Biely mág je ten, kto ide cestou Duchovného vývoja, ktorá je špecifikovaná tromi zložkami. Je to život podľa Svedomia, znalosť Konov Stavby Sveta a ochota prekonávať vnútorné prekážky. Po fyzickej stránke je Duchovný vývoj stúpanie Živatmy nahor vnútri energetického kanálu, ktorý je približne v oblasti chrbtice. Je to čo do plochy bezrozmerný bod približne v strede prierezu nášho biopoľa. Tu ale nejde o to, do akej rozmernosti dokážeme krátkodobo „vytiahnuť“ Živatmu, ale v akej výške dokáže sídliť trvalo. A to sú dve rozdielne veci.

    Pri práci s energiami rozoznávame dve základné metódy: rituály a obrady. Vždy ide o energeticko-informačné pôsobenie, ktoré mení energeticko-informačný stav v našom okolí. Rituál je pôsobenie jedného človeka, ktorý sa nalaďuje na rytmus Vesmíru samostatne, obrad je od slovného spojenia „oba riadom“, teda vykonáva ho viac ľudí, minimálne dvaja.

    Rituálom je napríklad prejav hlavy nejakého štátu, v ktorom oznamuje nejaké dôležité záležitosti. Ak je to napríklad na úrovni OSN, tak môže ísť o informáciu celosvetového významu. Pretože to však vykonal jeden človek, tak to môžeme nazvať rituálom. A zase hlasovanie parlamentu môžeme nazvať obradom, lebo sa ho zúčastnili dvaja a viac ľudia. Ak ide o návrh zákona, tak energeticko-informačné dôsledky zasahujú celý národ.

    Ak sa letmo vrátime ku kategorizácii, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ tak vidíme, že hlavy štátov a parlamentov sa zapodievajú výlučne náboženstvom… v skutočnosti však ide iba o ďalší prejav nevedomosti.

    Kto pracuje s energiami, ten by si mal vedieť poradiť aj so zostavovaním vlastných obradov a rituálov pomocou gest a špecifického držania prstov. Takéto gestá voláme mudry. Mág často dosiahne najjednoduchšími rituálmi viac, než filozofický špekulant komplikovanými špekuláciami.

    Samozrejme, mudry musia zodpovedať žiadanému efektu. Povedzme žehnajúce gesto nebude vhodné vyjadriť bojovne zovretou päsťou. Skúsený mág môže mať ruky vo vrecku a dosiahnuť výsledok, ktorý potrebuje. Zostaví si svoj rituál tajne, nikým nepozorovaný. Tento postup nazývame aj OBRADOVÁ MÁGIA. Ak sa jedná o gestá, tak východiskovým bodom je analógia Živlov zodpovedajúca konkrétnym prstom. Živlov je päť, aj prstov je päť.

    Platí táto analógia: ukazovák – Oheň; palec – Voda; prostredník – Éter (Akaši); prstenník – Zem;, malíček – Vzduch. Pravá ruka je aktívny princíp, ľavá pasívny.

    Účinok sa dosahuje najskôr kombináciou rituálu a predstavy. Kto dospeje tak ďaleko, že prianie vo svojej predstave zautomatizoval, tomu stačí už použiť iba rituál alebo gesto a predstava alebo evokovaná sila už pôsobí automaticky.

    Opakovaním predstavy s vybraným gestom alebo rituálom sa vo sfére príčin Akaši vytvorí zásobáreň, ktorá podľa priania a účelu aktivizuje potrebnú vibráciu, farbu, zvuk a všetky súvisiace analógie. Ak je takáto zásobáreň častým opakovaním rituálu dostatočne nabitá silou, stačí už iba vykonať rituál. Tým sa zo zásobárne uvoľní častica, ktorá prinesie potrebný výsledok. Toto je však už potrebné uchovávať v tajnosti, pretože rovnakým rituálom môže aj niekto cudzí dosiahnuť rovnaký účinok a odčerpať tak nabitú silu. Prebehne to však už na úkor toho, kto mechanizmus zostavil. Teda vykonaním konkrétneho rituálu sa je možné napojiť na takúto zásobáreň a automaticky sa nabiť.

    Určite si spomeniete na techniky vykonávané prstami pred bojom z filmov o japonských nindža bojovníkoch alebo množstva iných čínskych filmov s tematikou kung-fu.

    V skutočnosti aj pozdravné gesta rôznych organizácií – vrátane politických – sú čo do podstaty magické úkony. Častým opakovaním takéhoto gesta – ako pozdravu – ľudia bez toho, aby niečo tušili dodávajú takejto akašickej zásobárni novú dynamiku životnej sily. Ak je však takáto zásobáreň nakoniec zneužitá na chamtivé a násilné účely, tak táto mentálne nadobudnutá sila sa následkom svojej polarity obráti proti svojim zakladateľom a výsledkom je rozkol a rozpad. Navyše preklínanie obetí a nevinne trestaných, umierajúcich na bojiskách či popravených vytvorí protichodnú zásobáreň síl, ktorá postupne pôvodnú rozpúšťa. Určite si každý spomenie na hajlovanie nacistov v Nemecku…

    Tento princíp však rovnako platí pre všetky kulty, vrátane náboženských, sektárskych aj rôznych tajných lóží. Ak sa jedno tvrdí navonok a druhé v skutočnosti koná, „výsledok“ sa nakoniec vždy dostaví. Nevedomí ľudia sa totiž k ním pripájajú na základe neznalej interpretácie… ale dodávajú energiu s polaritou toho, čomu veria.

    Nám teda postačí vedieť, že každá myšlienka, prianie či predstava môže byť realizovaná rituálom bez ohľadu na to, či je hmotnej, astrálnej alebo mentálnej úrovne. Platí to teda pre Svet Javi aj Slavi. Doba uskutočnenia však závisí od Duchovnej zrelosti, hoci výsledok je závislý aj od toho, ako intenzívne je rituál použitý.

    Nedajme si vziať našu minulosť, našu mytológiu. Je to naša Kultúra. Nevedomý človek sa ľahko stane predmetom ovládania. Máme byť na čo hrdí, naši Predkovia – hoci v ťažkých podmienkach – dokázali zabezpečiť, že dnes môžete čítať tieto riadky. Sú to riadky o nás, o našom pôvode. A na ten má každý z nás právo – ak ho dobrovoľne neprenechá cudzincom.

    A ty mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,
    kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
    a čo i tam Dušu dáš v tom boji divokom:
    Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom!

    15.11.2017

  • ASTRÁLNY SVET ALEBO KAM PO SMRTI

    Dnes je v móde hovoriť o astrálnych svetoch. Tento výraz sám osebe neznamená nič neobyčajné. Slovné spojenia ako „astrálne putovanie“, „astrálne bytosti“ a podobne sa v určitom druhu literatúry dajú nájsť často. Rovnako sa možno dočítať, že v Astrálnom svete možno stretnúť ľudí, ktorí už nežijú – odišli z nášho sveta – a aj to, že v Astrálnom svete putujeme počas spánku a podobne. Ak je to tak, aký je vzťah medzi Astrálom a našim systémom Ponímania Sveta, teda tým, čo nazývame  Jav, Nav a Prav?

    Ľudia zvyčajne nevedia odpovedať na to, kde sa nachádza Astrál, hoci toto slovo poznajú. Čo znamená slovo „Astrál“? Poznáme astrofyziku, astrológiu, astronómiu, ale samotné „astro“ akosi uniká. Astra v gréčtine znamená hviezda, teda astrálny je hviezdny. A teraz sa pozrime na to, aký je vzťah tejto kategórie k pojmom nášho Svetonázoru.

    Naši Predkovia hovorili: „Múdry nie je ten, kto veľa vie, ale ten, kto vie to, čo treba“. Odpoveď nájdeme v súhrnnom učení o energiách Vesmíru, ktoré voláme JUDŽIZM. Takto sa píše v ch’Árijskej Karune:

    Prvú Runu nazývame JUDŽ, pokiaľ je v takomto postavení. Ak by bola osamote, čítala by sa JOGA. Symbolizuje smer na jednu aj druhú stranu, teda rozširovanie Vedomia. Okrem rozširovania však v sebe obsahuje aj spájanie, lebo to, čo sa rozširuje zároveň zostáva medzi. Iným vyjadrením tohto javu je kombinácia opačných druhov energií, čo dnes poznáme ako HA-THA či JIN-JANG. V našom, pôvodnom ponímaní CHA-TCHA Joga (koreň „CHA“ poznáme napríklad v slovách charakter, charakterník a pod.). Je to systém zjednocovania dvoch protikladov.

    Druhá Runa sa nazýva INTA. Prechádza za Nebesia (Svargu) a znamená Istinu. Tretia je Zem a štvrtá Mir, t.j. Svet.

    Runový nápis môžeme čítať ako ZJEDNOTENÁ ISTINA ZEMSKÉHO SVETA. Pre zopakovanie, v staroslovienčine Istina znamená Absolútnu Pravdu. Táto kategória je už priamo naviazaná na systém obrazného myslenia a ponímania Sveta, o čom sme už písali v iných článkoch. Doplňme, že istín je veľa. Je Istina o Prírode, Istiny o Vesmíroch, Rodové istiny a pod.

    Z pohľadu Judžizmu existuje jediný skutočný a správny model Stavby Midgard-Zeme. Je to náš model a je predstavený obrazom korytnačky, ktorá pláva Vesmírom. Na jej chrbte stoja tri slony, ktoré držia na sebe plochú zem .

    Plochá zem symbolizuje ploché, rovinné posudzovanie človeka, ktorý rozmýšľa duálne, t.j. v kategóriách áno/nie, čierne/biele a pod.

    Na korytnačke stoja 3 slony. Každý človek žijúci na Zemi dostáva poznanie od jedného z troch slonov, ktoré predstavujú 3 základné svetonázory:

    • Materializmus, ktorého základom je matéria.
    • Idealizmus, ktorého základom je svet všetkých možných obrazových rovín, t.j. základom je idea, myšlienka.
    • Transcendentalizmus, niekedy nazývaný aj mysticizmus. Jeho základom je materializovaná idea, t.j. slovo.

    Slony dostávajú informáciu od korytnačky, ktorá personifikuje Svetonázor Judžizm. Poznanie ona čerpá z Oceánu nekonečného Poznania a absolútnej Istiny, čo je v čistej forme Energia. Základom Judžizmu je Energia, ktorá má tri základné formy:

    • Matéria – hrubo koncentrovaná energia vo všetkých svojich prejavoch;
    • Myšlienka – energia naplnená informáciou, t.j. Energetické Obrazy;
    • Transcendent – Energetický Obraz, ktorý sa prejavuje z jednej štruktúry do druhej, t.j. vibrácia. Vibrácia je pohyb a pohyb je život.

    Existujú tri formy života, napríklad semeno-rastila-plod; ikra-žubrienka-žaba; húsenica-kukla-motýľ, a v našom prípade Človek-Duša-Duch.

    Prvý slon, teda materializmus je Západný systém ponímania sveta. Jeho predstaviteľmi sú tí, ktorí sa hrdia názvom „Západná civilizácia“ a vyznávajú jej hodnotové systémy vrátane náboženstiev. Druhý, idealistický, nazývame Východný systém. Jeho typickými predstaviteľmi sú Arabi alebo Číňania. Predstaviteľmi tretieho, transcendentného ponímania sveta sú systémy ako Hinduizmus, Budhizmus, Šintoizmus.

    Slovansko-Árijský systém je Judžizm, teda učenie o energiách, lebo vo Vesmíre neexistuje nič iné okrem nich.

    Teraz si už môžeme ukázať, čo to vlastne je Astrálny svet a aký je jeho vzťah k nášmu Svetonázoru. V skutočnosti však Západný systém používa ešte aj výraz Mentálny svet. Zahrňme teda všetky:

    Vľavo je zobrazený Moderný systém, vpravo Slovansko-Árijský. Prečo Moderný systém neobsahuje Svet Pravi? Odpoveď je jednoduchá. Za základ si ako vzor vzal rôzne Východné metodiky. No keď naši Predkovia v minulosti učili iné národy, tak poznatky im odovzdávali v ohraničenej forme. Tento prístup bol vtedy nevyhnutný vzhľadom na úroveň ich evolučného vývoja. Východný človek teda dôjde iba po žlto-červený bod našej tabuľky, čo zodpovedá poznaniu, ktoré pred tisícročiami dostali jeho predkovia. Týmto bodom začína Svet Nirvány, ale to je iba jeden z harmonických Svetov Slavi na stupňoch Svargy podľa opisu v Knihe Svetla. No im viac dané nebolo.

    Dnešný človek najviac komunikuje prostredníctvom reči. Prvé písmeno slova je R, ktoré má v Staroslovienskej Bukvici Obraz „RѢCI“. Dodnes povieme rѣcť, teda riecť. Ide o určitú formu toku energie, od zdroja k cieľu. Keďže ide o tok, tak reč, t.j. v našom pôvodnom jazyku rieč/rѣč môžeme plne pripodobniť k inému toku, ktorý nazývame rieka, t.j. rѣka. Ak použijeme obrazy, tak tok energie – rieka – nie je jednorodý. Rýchlosť toku rieky je iná na hladine, iná pri brehoch, iná vnútri, iná v hlbine, pri dne, kde môže aj stáť. Všetky tieto zložky obsahuje aj reč. Dnes nás síce učia chápať iba povrchový tok na hladine, ale reč vždy obsahuje aj hlbinné významy. Kto ich neberie do úvahy nemusí, ale to nič nemení na fakte ich existencie, rovnako ako u rieky.

    Hlasová reč človeka však je iba jedna z foriem možnej komunikácie. Je to druh komunikácie informácie typický pre svet Javi – komunikácia rýchlosťou zvuku. Pre Svet Navi je charakteristická komunikácia rýchlosťou svetla, pre Svet Pravi rýchlosťou myšlienky. Odrazy týchto druhov komunikácie môžeme pozorovať aj v Javi. Ak by sme použili iba čisto slovnú komunikáciu, tak príkladom je sugescia. Gesto je spôsob komunikácie Navi, telepatia zase Pravi.

    Reč mala vždy v systéme ozdravovania veľký význam. Ak je správne zostavená, t.j. neobsahuje cudzie zvuky, tak v liečebnom procese odstraňuje príčinu, nie dôsledky. Čo do druhu má reč vlnovú formu. Preto sa v minulosti „nahovárala“ voda, ktorá potom rozniesla ozdravujúcu vlnovú frekvenciu po celom tele. Ako to dnes rozpoznať? Takéto – pre nás prirodzené – frekvencie URČITE nenesú také cudzie slová ako anglosaské „YES!“, hebrejské „WAU“ a podobne. A tak hovoríme a ani nevieme čo. No chceli by sme byť zdraví…

    Tí, ktorí sa zaberajú Staroslovienskou Bukvicou vedia, že jednotlivé bukvice určujú mieru váhy slova. Dodnes používame zvrat „vážiť slová“, no nemáme ani potuchy o čo ide, ale je to viac ako tisícročný zvrat. Slová sa dajú zvažovať, t.j. možno vypočítať ich údelnú váhu. Ak je potreba zameniť v texte či reči slová, tak ak má byť zachovaný význam či podstata odovzdávanej informácie, musia byť použité slová s rovnakou údelnou váhou. Inak neodovzdávame na úrovni podvedomia tú istú informáciu. Ak použijeme protichodné obrazy tak tieto sa v texte navzájom rušia, negujú. Text môže byť plný honosných slov, ale nič pozitívne neprinesie. Aj toto je mágia.

    Takýmto spôsobom je možno rozoznať podstatu starých textov aj dnes. Ak je v texte použité v jednej súvislosti pozitívne aj negatívne slovo, tak výsledok nebude pozitívny, ale nanajvýš neutrálny. Príkladom je aj biblický zvrat „Pán Boh“. Ak sú obe slová opisom tej istej, božskej ipostázy, tak musia mať rovnakú, t.j. identickú údelnú váhu. Len tak vyvolajú ten istý obraz v podvedomí. Skúste si to vypočítať. Pán je starosloviensky ГОСПОДЬ, teda HOSPODIN, Boh je БОГЪ. V skutočnosti môžete použiť aj slovo PÁN. Ak je údelná váha slov rovnaká, je to tá istá Bytosť. Ak je rozdielna, tak ide o dve rozdielne bytosti.

    Nakoniec sa pozrime na jeden praktický príklad. Každý smer ľubovoľného vierovyznania má v rámci svojho systému aj svoje modlitby. Žiadna takáto modlitba nebola zostavená náhodne, je to vždy magická záležitosť. Modlitby zostavujú mágovia tak, aby sa ich recitovaním vytváral v mysli Obraz sídla subjektu, ku ktorému sa modlíme. Presnejšie, podľa védického učenia po smrti postupujeme do Vyšších Svetov, teda do tých harmonických slnečných systémov, ktoré patria do Svargy. Vstúpenci každého z opísaných 3 základných systémov okrem Judžizmu idú rovnako do zodpovedajúcich hviezdnych systémov, teda súhvezdí. Sú to buď súhvezdia Sveta Tmy, alebo súhvezdia Svagy. V našom ponímaní všetci – bez rozdielu – postupujú buď do Navi alebo Slavi, teda do hviezdneho priestoru svetov temných alebo vyšších energií, teda do Astrálu. Do akých si môžeme vypočítať:

    Vezmime začiatok – najčastejšie prvú vetu – „štandardizovanej“ modlitby nejakého náboženského smeru a jednoduchým výpočtom ju premietnime do grafickej podoby. Výsledkom je grafické zobrazenie súhvezdia, do ktorého – na základe dlhoročného opakovania tej-ktorej modlitby – pôjdeme. Postup je takýto:

    • Rozdeľte si po sebe idúce slová modlitby na dvojice;
    • Spočítajte písmená v každom z dvoch slov;
    • Zapíšte si ich do dvojíc v zátvorkách – napr. (2,6);
    • Prvé číslo je súradnica x, druhá y. Zakreslite ich do grafu;
    • Ak sa niektorá súradnica opakuje – môže ísť o dvojhviezdu – bod grafu zakrúžkujte;
    • Body postupne spájajte čiarou;
    • Nakoniec možno spojiť posledný bod s prvým.

    Pre názornosť si uvedieme v ruštine texty niekoľkých modlitieb. Modlitba ruskej pravoslávnej cirkvi:

    ЕИ, СВЯТЧЕ БОЖИЙ УСЛЫШИ НАСЪ МОЛЯЩИХ СЯ ТЕБЕ СЪ ВЕРОЮ И ЛЮБОИЮ И НЕ ПРЕЗРИ НАСЪ ТРЕБУЮЩИХ ТВОЯГО ЗАСТУПЛЕНИА.

    Príklad prepočtu prvých dvoch súradníc: (2;6); (5,6)… V prípade, že v kresťanskej modlitbe je nepárny počet slov znamená to, že je potrebné doplniť slovo АМИНЬ (amen).

    Každá reč je vibrácia, ktorá nás smeruje buď nahor alebo nadol. Každé obrátenie sa k Bohu či bohu smeruje do špecifickej časti hviezdnej oblohy.

    Vždy je potrebný Obraz toho, ku komu sa obraciame. Preto naši Predkovia robili Kummirov alebo maľovali Obrazy. V tomto zmysle používa staroslovienčina aj výraz „OBRAZ“, ktorého jedna hrana prešla do našej reči ako obraz, hoci v ruštine už používajú „kartina“. Obraz je potrebný na to, aby sa dalo sústrediť. A nie náhodou poznáme z minulosti hnutie „obrazoborectva“ či iné formy boja proti našim Obrazom.

    My už vieme, že Ježiš Kristus neprišiel zakladať kresťanstvo, to je v skutočnosti vynálezom Pavla, ktorý ho nikdy nestretol. Prvé kresťanské texty boli písané v ich jazyku, v aramejčine. Vieme aj to, že tento jazyk nepozná výrazy „Svedomie“ a „Česť“, teda v skutočnosti tieto kategórie nie sú súčasťou toho, čo sa dnes volá kresťanstvo. Ide iba a neskoršie prekladové skreslenia. Aramejčina ostáva aramejčinou naďalej. Ak sa takýmto spôsobom rozkreslí modlitba k Ježišovi v aramejčine, tak sa ukáže súhvezdie Rýb. Práve preto prepísali prví kresťania Obraz súhvezdia Rýb do gréckeho „ICHTYS“.

    Modlitbou vždy musíme určiť, kam ide naše oslovenie. Postup koordinát v smere kreslenej čiary ukazuje smer toku energie v danom súhvezdí. Hviezdy odkláňajú energetický lúč a energia nakoniec prichádza do hlavnej hviezdy súhvezdia.

    Súradnice našich Rodov, t.j. Slovanov a Árijcov sú rôzne, ale vždy sú to súhvezdia vo Svarge. Kresťanské, moslimské, judské, hinduistické a iné modlitby nikdy nesmerujú tam, kde naše. Väčšina týchto modlitieb ide na východ od našej Galaxie, hinduistické a podobne idú do Svagy. Teda mimo Temný Svet, ale nie do harmonických Svetov Svargy. Preto aj tzv. Mahamantra odosiela do súhvezdia vedľa Rýb. Môžete si vyskúšať zakresliť aj ju, ale uvádzame ju v ruštine. Nezabúdajme, že ani počet písmen v slove nie je náhodný. Tu je však vidno, že už nejde o pôvodný text, lebo tam bolo CHARA, nie dnešné tvary CHARI či HARE:

    ХАРИ КРШНА ХАРИ КРШНА
    КРШНА КРШНА ХАРИ ХАРИ
    ХАРИ РАМА ХАРИ РАМА
    РАМА РАМА ХАРИ ХАРИ

    A nakoniec si môžete vyskúšať aj Korán, Sutru 1.:

    ХВАЛА АЛЛАХУ, ГОСПОДУ МИРОВ, МИЛОСТИВОМУ, МИЛОСЕРДНОМУ ЦАРЮ В ДЕНЬ СУДА!

    Interpunkčné znamienka neberieme do úvahy.

    Čo z toho vyplýva? Náhody neexistujú. Kam sa počas života pýtame, tam po smrti aj naozaj pôjdeme, neznalosť v žiadnom prípade neospravedlňuje, preto je nevedomosť najväčším hriechom. Podstata fungovania sveta je v skutočnosti oveľa jednoduchšia, ako nás učili. Nie náhodou Tibeťania hovoria: Pravda je tak blízko až ju nevidno. Preto ju často ľudia hľadajú v diaľkach, u cudzích národov, ktoré nám podsúvajú ako „vyspelejšie“. No my môžeme zopakovať s volchvom Velimudrom: Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.

  • PRENOS VEDOMIA

    Je veľa vecí, ktorými sa ľudia civilizácie nechcú zapodievať. Teraz máme na mysli civilizáciu ako technokratickú kategóriu, ktorá stojí proti Kultúre. Jednou z takto „populárne“ ignorovaných vecí je SMRŤ.

    Ako všetky staré národy, aj my Slovania, máme svoj pohľad na to, čo sa deje vo svetoch nami nevnímaných no určite jestvujúcich. V tejto súvislosti spomeňme naše články o Kruhu Absolútna či Smrti v knihe púte. Naša Kultúra má Knihu púte, ktorej sme sa už venovali.

    Poďme teda ďalej. Z nášho pohľadu neexistujú žiadne náhody, nuž a najmenšia „náhoda“ môžu byť slová, ktoré dennodenne používame. Ako všetky staré slová, aj slovo SMRŤ je tvorené so skratiek, ktoré sú nášmu Podvedomiu ZROZUMITEĽNÉ, lebo sú to slová prajazyku Zeme. A to všetko bez ohľadu na to, že dnešné moderné, ale zámerne škodlivé, t.j. vírusové jazyky majú úplne iné výklady. My už vieme, že bez Zdravomyslia to nikam nedotiahneme, ale na túto tému sme už uverejnili nejeden článok.

    Teda späť k téme. Slovo Smrť je zloženinou staroslovienskych slov SMena meRnosti jesŤ, t.j. v našom súčasnom jazyku to nie je ešte až tak nepochopiteľné, lebo by išlo o skrátenie SMena rozMeRnosti jesT. Nehovoriac o tom, že v nárečiach Východného Slovenska sa stále používa tvar s „E“, t.j. niečo ako smErť. Slovo čo do obsahu nám teda podáva informáciu, že pri Smrti dochádza k prenosu našej existencie do inej, vyššej rozmernosti, t.j. do Vyššieho, harmonického Vesmíru Slavi. Stále len pre zopakovanie, Duša je jedným z tiel, z ktorých sa skladá naša existencia, a je šestnásťrozmerná. To preto, lebo najbližší vyšší harmonický Vesmír Svargy je Svet Legov, ktorý je práve šestnásťrozmerný. Duša sa síce populárne považuje za nesmrteľnú, ale my vieme, že to tak nemusí byť. Ona rastie mravne silnými činmi človeka, pričom v opačnom prípade sa zmenšuje. Keď človek trpí, t.j. je napríklad mučený, týraný, či jednoducho žije v ťažkých životných podmienkach, tak sa jej jemná hmota mení na tzv. gavach, ktorým sa živia nízke bytosti. Doslovne nás teda jedia – ak im to dovolíme. Ako zvyčajne, musíme im to dovoliť, lebo inak by to nemohli robiť. Druhá vec je, že im to dovoľujeme nevedome, z nevedomosti. No a práve preto – ako sme už neraz zdôrazňovali – je nevedomosť v našom učení najväčší hriech, lebo je zdrojom všetkých ďalších nesprávnych činov.

    Ak je Duša úplne „zožratá“, tak takýto človek (v dnešnom, nie Védickom ponímaní), nemá na výber a musí sa znovu evolučne vrátiť – pravidlá Karmy – aj do nižších existenčných ríš. Evolúcia pokračovať musí, ale opakovanie nie je nikdy príjemné.

    V zmysle našej Rodnej Védickej tradície na to, aby sme si vypestovali dostatočne silnú Dušu, ktorá sa môže dostať po smrti priamo do Vyššieho Vesmíru, potrebujeme ako „štandard“ prežiť jeden Kruh Života, t.j. 144 Liet, či po dnešnom rokov. No a to vieme, že bolo za dávnych čias iba minimum. Dnes takto dlho nežijeme, ale to najmä preto, lebo robíme veci, ktoré nás zabíjajú. Ako zvyčajne, z nevedomosti.

    Tu si pripomeňme citát ruského vedca, Dr. Pavlova, ktorý povedal, že každá smrť pred dosiahnutím 130 rokov sa musí považovať za násilnú. Nie náhodou je tento vedec aj jeho dielo tak ochotne prehliadané civilizáciou.

    Tento fakt je podložený aj „konštrukciou“ nášho Koľadovho Daru, t.j. prastarého Slovanského Kalendára. Len v skratke si pripomeňme, že ráta so 16 Slnečnými Runami, t.j. Čertogmi Vyšných Bohov, pričom prechádza 9 Živlami. 16 x 9 tvorí presne 144.

    Dnes sú „populárne“ jednoduchšie, v dávnej dobe odvodené od nášho – veď iné neboli – Kalendára, ktoré rátajú s obmedzeným počtom prvkov. Napríklad tak populárny Čínsky, alebo presnejšie Východný kalendár ráta s 5 živlami a 12 znakmi Zodiaka. 12 x 5 tvorí 60, čo je zároveň perióda cyklu, po ktorej sa čínsky kalendár opakuje. Treba ešte povedať, že číslo 12 je prevzaté z periódy rotácie Zeme Perúna, t.j. dnešného Jupitera, ktorej obeh okolo Slnka je približne 12 rokov. Toto číslo – lebo Zem Perúna je dôležitá – používame v zostavovaní slovanských „horoskopov“ aj my. Horoskopy sú preto v úvodzovkách, lebo náš prastarý výraz je „Hviezdočítanie“.

    Kresťanský kalendár, teda ten, ktorý používa civilizácia je rovnako založený na cykle Zeme Perúna, ale je pôvodom grécky.

    Netreba ani hovoriť, že ani jeden ani druhý kalendár nemôže plne zodpovedať životným cyklom bielych ľudí, preto všetky astrologické výpočty vyrobené podľa takýchto vstupných údajov sú pre bieleho človeka iba približné, prípadne úplne mimo. Náš životný cyklus vždy bol 144 rokov, ale slovanská astrológia je nateraz iná téma.

    Aby sme postúpili o krok ďalej, rýchlo si zopakujme, že Stará Viera je najstarší systém Poznania na Midgard-Zemi. Akékoľvek náboženstvo, teda relígia, je iba projekciou Viery do daného priestoru a času. Používa sa buď vtedy, keď nie je vôľa povedať Pravdu, alebo ak ide o podanie poznania primitívnejším ľuďom. Druhý prípad nastal príchodom našich Predkov, Árijcov, pod vedením kniežaťa Ramu do starej Indie – ale o tom sme tiež už písali. V každom prípade – odhliadnuc od ďalších súvislostí – ľudia tam žijúci neboli schopní poňať Starú Vieru. Preto im „vymysleli“ náboženstvo, ktoré dnes poznáme ako hinduizmus. No hneď treba doplniť, že súvislostí tu je oveľa viac, nevynímajúc ani reformu vykonanú Ašokom. V každom prípade v dnešnej Indii dodnes jestvuje kastový systém, ktorý umožnil prežiť potomkom pôvodných Árijcov, ktorých je v Indii dodnes 100 miliónov. Staré poznanie je spoľahlivo ukryté a prístup k nemu majú iba členovia najvyššej kasty. Už len doplňme, že kolonizácia Európy kniežaťom Odinom, alebo aj kolonizácia Číny bola – na rozdiel od Indie – vedená iba vojenskými veliteľmi, t.j. kniežatami, nie žrecmi ako v Indii. Títo síce dosiahli rýchle a veľké vojenské víťazstvá, no boli aj rýchlo asimilovaní majoritným obyvateľstvom a poznanie upadlo – na malé výnimky – do zabudnutia.

    Po ceste do Indie bolo staré poznanie odovzdané aj Tibeťanom, ktorí časť z neho dochovali dodnes. Slovo dochovali je veľmi dôležité, lebo vzhľadom na neprístupnosť Tibetu prežilo v podstate bez zmien. Aj budhizmus sa dnes často podáva ako náboženstvo, no tibetský budhizmus môže byť naozaj ľuďmi na nízkom stupni evolučného vývoja považovaný za náboženstvo. Viac – a najmä súvislostí s Obrazným myslením – je pre nich nedostupné.

    Pre nás je dôležité to, že toto učenie prečkalo v izolácii v podstate nezmenené. Považujeme ho tiež za súčasť Véd, pričom veľmi dôležitú súčasť. Tibetský Budhizmus je v podstate „špecialista“ na techniky Prenosu Vedomia. Nič viac a nič menej.

    Tibetský budhizmus si dodnes zachoval techniky prenosu Vedomia, aj keď tieto veci určite nezvládne len tak každý a len preto, lebo si niečo prečíta. My už vieme, že takéto texty treba čítať obrazovo, lebo je v nich ukrytá hlbinná informácia. No a okrem toho za použitia textu zodpovedajúcich, správnych zvukov, nastane otvorenie kanálov a do vedomia vstúpi potrebná informácia. No to ani zďaleka nie každému. Nechceme to do nemoty opakovať, ale ide o dedičstvo našich Múdrych Predkov. Komu je jedno, či číta SLOVIEN, alebo akýsi Sloven, Slovän – teda Slovák – ten sa zbytočne chvastá poznaním indických Véd. Nemá ani najmenšieho poňatia o čo ide a ostáva iba v materiálnej sfére. Ale vyzerá to tak, že takýmto ľuďom ani o viac nejde.

    Samozrejme, že jestvuje viacero stupňov takýchto techník, pričom tie najhlbšie nemôže ani zďaleka robiť každý. Ale tak to už chodí, tréning na Facebooku a vstup do internetového slovanského chrámu cez prihlasovacie meno a heslo nemá nič spoločné so starou Kultúrou, a teda nezabezpečí potrebnú kvalifikáciu na takéto techniky.

    Ide aj o to, že ak neznalý človek by aj vykonal takúto techniku, tak to bude znamenať samovraždu, lebo sa nevie orientovať v astrálnom svete. Pri spáchaní samovraždy už takáto bytosť nemá inú možnosť ako nasledovať karmu, pričom je tu nebezpečenstvo, že jeho životnej energie sa zmocní nejaká temná bytosť. Ale o toto nám nejde.

    Naši Predkovia presne vedeli, kde sa po smrti dostanú, lebo takéto techniky cvičili celý život. Máme – podľa základného učenia ako u matriošky – deväť tiel, teda samozrejme, že musia jestvovať spôsoby, ako na jednotlivé telá prepínať vedomie. Ak sa naučíme – praktizovaním bezpečných techník – prenášať vedomie do iných tiel, tak dosiahneme skúsenosť toho, čo bude s nami po smrti. V skutočnosti tiel je viac, ale nezabúdajme, že jestvuje aj ohromné množstvo paralelných Vesmírov. No a znalý človek sa vie v tom pohybovať. Pre koho ostáva smrť nechcenou, a teda neznámou kategóriou, ten bude mať pri jej nastaní problém. Nič viac a nič menej. Poznanie je vo Védach, ale nie v médiách civilizácie, hoci malé čriepky tam samozrejme sú. Celok je však v nedohľadne.

    Priblížime si niektoré konkrétne fakty tejto oblasti, lebo každý rozumný človek vie, že ignorovanie smrti je ako pchanie hlavy do piesku. Ale príprava na smrť neznamená jej privolávanie, práve naopak. Znalý človek nie je manipulovateľný okolím, je to už As.

    Ale poďme poporiadku, pozrime sa na proces zomierania z pohľadu Starého učenia. Ak máme na mysli umieranie, tak nemáme na mysli tých, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa. Vieme, že títo iba „putovali“ po svojom energetickom kanále nahor, k najvyššej čakre, t.j. k Bielemu Svetlu, ale neprekročili Kalinov Most, t.j. nedostali sa k Bohyni Mare. Kto sa tam dostane, ten sa už vrátiť nemôže.

    Smrť vo všeobecnosti nastáva z dvoch príčin. Buď z vyčerpania životnej energie, alebo násilne, t.j. predčasne. Treba ešte dodať, že ľudia dostávajú výstrahy o tom, že sa chystá pre nich smrť. Sú to často fyzické znaky, ktoré prichádzajú roky alebo mesiace vopred, iné zasa týždne či dni. Ide napríklad o sny alebo rôzne obrazy na oblohe, rôzne tvary mračien a podobné veci, ale dnešní ľudia úplne ignorujú Prírodu. Väčšina ľudí civilizácie už roky nevidela obyčajnú hviezdnu oblohu ba nešla ani do Prírody, nemôže teda ani vidieť znaky, ktoré sa pre nich na oblohe vytvárajú. Treba len dodať, že čítanie takýchto znakov v detailoch je celá veda, v ktorej napríklad vyškolení tibetskí lámovia sú experti. No nie iba oni to dokážu. Tieto znaky okrem iných ľudí vidia aj zvieratá – proces varovnej informácie o hrozbe blízkej smrti prichádza pre všetky bytosti – a teda ak nejaký človek má vybudovaný úzky vzťah so zvieratami – tým nemyslíme, že ich žerie – tak aj zvieratá mu rovnako začnú svojim správaním dávať výstrahu.

    Jestvujú zvyky praktizovania techník dlhého života v budhistických či hinduistických krajinách, ktoré sú zamerané na životnú energiu z prvkov Vesmíru skrz meditáciu a vizualizáciu. Keď má človek slabú a nevyváženú energiu, tak takéto techniky dlhého života ju posilňujú a koordinujú, čo sa prejaví na predĺžení života. Okrem takýchto techník jestvujú aj ďalšie, na ktoré nie je potrebná špeciálna príprava a učenie. Jedna z efektívnych je zachraňovanie životov zvierat, ktoré majú ísť na porážku. Ľudia ich kupujú a púšťajú na slobodu. Táto prax je populárna najmä v Tibete a himalájskom regióne celkovo. Tam ľudia napríklad často chodia na rybie trhy, kupujú ryby a potom ich púšťajú na slobodu. Takéto činy sú založené na prirodzenej karmickej logike, že oboranie života inej bytosti poškodzuje toho, kto to robí skrátením jeho života, ale darovanie života ho zase predlžuje.

    Samotný proces zomierania je často opisovaný v mnohých védických zdrojoch, dnes sú populárne najmä tibetské texty. Proces principiálne možno opísať ako vonkajšia a vnútorná smrť. Vonkajšia smrť sa prejavuje odumieraním zmyslov a elementov, vnútorná silnými a jemnými stavmi mysle a emócií. Detailné, v prípade tibetských učení tantrické ponímanie stavby ľudského tela a mysle je odlišné od civilizačných ilúzií. Vždy však takéto opisy treba – a to už dobre vieme – chápať ako Obrazy. A obrazy majú množstvo hrán.

    V tantrickej tradícii sa telo opisuje ako psychofyzikálny systém, ktorý pozostáva z dynamickej siete jemných kanálov a kanálikov, „víchrov“, alebo inak aj vnútorného vzduchu a esencií. Tieto zložky sa v samskrite nazývajú nadi, prana a bindu. Čínska tradícia používa obdobný opisný systém, kde vystupujú meridiány a „či“ energia.

    Cez kanáliky prúdi prana, pričom jestvuje päť základných koreňov a päť základných vetiev, každá predstavuje jeden z piatich základných elementov, z ktorých je vytvorený človek, z ktorých každý je zodpovedný za svoju funkciu v ľudskom tele. Prana vo vetve umožňuje takto fungovanie zmyslov.

    Okrem tejto siete kanálov jestvuje jeden hlavný a dva vedľajšie veľké kanály. Pravý a ľavý kanál obtáčajú centrálny, pričom vytvárajú akési energetické uzly, kanálové kolesá, ktoré nazývame čakry. My už vieme, že slovo ČA-K-RA je vytvorené podľa princípov tzv. slabikového písma, teda je to slovo, ktoré vzniklo zložením samostatných významov, pričom všetky sú prastaré. „ČA“ znamená druh koncentrácie energie. Tento slovesný koreň dodnes existuje napríklad v slove Čaša – ako materiálny predmet umožňuje koncentráciu obsahu. K je kolo, koleso, kruh a RA určite už nemusíme vysvetľovať. Ide teda o koncentráciu energie v kruhovej podobe, ktorá môže prúdiť oboma smermi, t.j. dnu aj von.

    Podľa tradičného, obrazného opisu teda v kanáloch prúdia víchre, t.j. prana. Víchre, ktoré prúdia v množstve kanálov tela sa podľa tradície považujú za nečisté a aktivujú negatívny, dualistický proces myslenia. Iba víchre hlavného, centrálneho energetického kanálu sa nazývajú „víchre múdrosti“.

    Vnútri kanálov sú „esencie“. Principiálne sú biele a červené. Sídlom bielej esencie je vrchol hlavy, sídlom červenej esencie oblasť čakry Život.

    Proces vnútornej smrti je principiálne opačný, reverzný procesu počatia. Pri zjednotení spermie a vajíčka rodičov sa „vtiahne“ – hnané karmou – naše vedomie. Počas prenatálneho vývoja jadro od nášho otca, opisované ako „biele a žiariace“, prebýva v oblasti deviatej čakry, ktorú nazývame Rodnik (vrchol hlavy). Esencia od matky, t.j. jadro, ktoré sa opisuje ako „horúce a červené“ prebýva v oblasti už spomínanej čakry Život. „Priestor“ medzi nimi je vyplnený karmickým víchrom, ktorý počas celého nášho života tento vzájomný odstup udržiava.

    Pri zániku víchra zostúpi biela esencia otca centrálnym kanálom nadol, do čakry Srdce. Červená esencia matky zase vystúpi nahor, pričom v čakre Srdce sa spoja. Keď sa biela a červená esencia v srdci spoja, tak medzi sebou uzavrú naše vedomie. Dôležité je vedieť, že cesta, ktorou naše vedomie opustí telo určuje naše nové narodenie, t.j. budúcu existenciu. Principiálne ho môže totiž opustiť len skrz existujúce telesné otvory. Je to teda konečník, pohlavný orgán, ústa, nos, pupok, uši, oči, alebo – čo je našim cieľom – skrz vrchol hlavy. Podľa toho ktorým otvorom vedomie opustilo telo sa v zmysle budhistickej tradície aj človek novonarodí. Napríklad pri odchode vedomia skrz dnes populárne pohlavné orgány sa človek rodí v ríši zvierat. Toto spravidla neznamená narodenie ako skutočné zviera, ale skôr stav psychiky, ktorý v novom živote nadobudne. Jeho myseľ bude štruktúrovaná ako myseľ zvieraťa. A aké orgány to vlastne plnia mysle dnešných ľudí..? Z takejto mysle sa sotva dostane počas ako zviera vedeného spôsobu života nahor po duchovnej ceste. Najskôr to bude znamenať minimálne tisícky rokov spomalenie evolúcie, t.j. kým sa postupne narodí v takom stave mysle, že bude schopný chápať duchovné hodnoty. No vybral si sám… Samozrejme, že nie je vylúčené ani narodenie sa v skutočnom tele zvieraťa pri plnom vedomí a úrovni vnímania okolitého sveta ako mal v ľudskom tele. Stáva sa to najmä v tých prípadoch, keď sa napríklad kruto k zvieratám choval. Narodí sa teda ako zviera a plne si „vychutná“ jatky a možno aj porciovanie za živa od takých mäsiarov, akým bol sám. V tibetskej Knihe mŕtvych sa hovorí, že ten, kto týral zvieratá bude preciťovať to isté utrpenie, ktoré spôsoboval im sedemnásobne intenzívnejšie. Možno sa bude toľkokrát rodiť vo zvieracom tele… alebo sedemkrát sedem? Netreba zabudnúť ani to, že zodpovední za túto beštialitu nie sú iba mäsiari. Sú to všetci tí, ktorí mäso kupujú a jedia. Ale tak už je raz „skonštruovaná“ civilizácia.

    Správny odchod vedomia teda nezabezpečí nijaký pop na temnom pohrebnom obrade, je to iba klam. Človek by mal mať poznanie toho, čo sa deje po smrti. Ak ho nemá, tak sa točí do nemoty v „zbytočných“ inkarnáciách – čo sa nazýva v samskrite samsára – pričom poskytuje množstvo svojej životnej energie parazitom – ale práve o to im aj ide.

    Predstavte si človeka – vychovaného dnešnou civilizáciou – ktorý nemá žiadne poňatie o Svedomí, Cti, povinnosti voči Rodu a podobných „anachronizmoch“. Namiesto výchovy samého seba v cnostnom živote, t.j. Duchovnom napredovaní a kontrole emócií a myšlienok – ide najmä o to, ako vznikajú a čo znamenajú – sa „tvrdo“ trénuje v priestore internetu, pričom sebadisciplína či Príroda sú preň cudzie slová. Učí sa pritom najčastejšie deštruktívny, anglický jazyk, v ktorom najčastejšie uvažuje formou „I want it now“ a „I can’t wait“. Nehovoriac o kompletnom zameraní poznávania na materiálny svet, t.j. telo a všetko čo „potrebuje“. Čo sa stane s takouto bytosťou, keď sa dostane do „priestoru“, kde fyzické, materiálne telo už neexistuje? Hrozné si to čo i len predstaviť. Všetky jeho túžby sú zamerané na materiálne telo a jeho orgány a zmysly, ale ono neexistuje. Skutočnou a nateraz nepredstaviteľnou silou sa stanú „iba“ myšlienky, ale s tými nevie pracovať, ono myslenie v podstate nikdy nebolo jeho „hobby“. A teraz si predstavte, že v tomto novom stave – chaose či hrôze z nového, neznámeho, ale už neodvratne reálneho prostredia – musí skoncentrovať svoju myseľ a dostať vedomie von z tela skrz čakru na vrchole hlavy. Do toho ešte prídu kvíliaci pozostalí, sugescie kresťanského popa a podobné veci. Aké sú šance, že sa mu to podarí? Máte pravdu – ŽIADNE. No za všetko, čo ho bude čakať si môže iba sám svojou nevedomosťou a ľahostajnosťou.

    Techniky koncentrácie mysle s cieľom zvládnuť prenos vedomia po smrti sú pre védickú Kultúru tradičné a typické. Mali by sa cvičiť počas života. Napríklad v praxi Kazakov je v rámci Veľkého Spasu táto metodika úplne bežná. Niektorí ste možno počuli, že kazaci vo vojskách, ktoré na vojenských pochodoch boli spravidla veľmi ďaleko od svojich domovov, si nosili so sebou vrecúško s hrsťou Rodnej zeme. Všetci ovládali techniky koncentrácie vedomia s cieľom jeho smerovania v prípade smrti skrz čakru Rodnik, lebo to je jediná cesta ako sa dostať do Vyšších Svetov, do Svetov Veľkých Predkov, na Perúnovu Hviezdu, teda skrátka postúpiť na Duchovnej Púti po Svarge nahor. Aj preto mali napríklad Anti, t.j. Záporožskí Kazaci na hlave „chochle“, ako to vidno aj na dobových zobrazeniach kniežaťa Sviatoslava. Práve za tento chochol boli „vytiahnutý“ nahor. Lenže v boji pri zranení spravidla „pribudli“ telesné otvory. Aby sa na ne myseľ nekoncentrovala pri procese umierania, tak rany zatvárali tak, že na ne kládli rodnú zem. Potom už ostali iba tie otvory, na ktoré boli rokmi meditačnej praxe navyknutí.

    Techniky prenosu vedomia sú rôzne. Niektoré nemôže neskúsený človek vôbec použiť – teda najmä nie na cvičenie bez dohľadu žreca – lebo môže pri nich zomrieť, čo je samovražda. No sú aj také, ktoré sú pomerne neškodné a možno ich praktikovať aj každý deň. Môžu sa používať aj pre iné zomierajúce bytosti, od príbuzných a priateľov na pohreboch až po zvieratá pozabíjané na cestách. Metód je množstvo a my si niečo jednoduché ale praktické ako príklad uvedieme.

    Najjednoduchšia metóda na cvičenia prenosu vedomia je prístupná v podstate pre každého. Problém však väčšinou nebýva v metódach, ale v ochote niečo so sebou urobiť. Ľudia dneška si už až veľmi zvykli na technokratický prístup – nemusím robiť nič, len v potrebnom okamihu zapnem vypínač. Ale toto je prístup, ktorý je vlastný Temných silám. Oni vyvíjajú akési technické „barly“ na všetko, čo človek má schopnosť zrealizovať silou svojej predstavivosti a vôle, alebo inak prirodzenými vlastnosťami. Ale zatiaľ čo pre technokratickú civilizáciu je takéto niečo prirodzené, pre človeka to je v podstate totálne zlyhanie. Namiesto toho, aby sa evolučne vyvíjal si kupuje barličky – na výrobu ktorých bolo potrebné zničiť časť Prírody.

    Nuž, začnime so sebou pracovať na vyvinutí schopnosti prenášať vedomie. Cvičiť je dobre začať niekde v pohodlí tak, aby nás nič nevyrušovalo. Na začiatok si povedzme, že týmto cvičením pripravujete prechod do vyššej reality nielen seba, ale môžete takto v budúcnosti pomôcť aj iným ľuďom či zvieratám. Nikto by nemal zomierať sám, ale to sa nikdy nedá zaručiť.

    Uvoľnite nielen telo ale aj myseľ. Metód je množstvo, jednou z nich je napríklad jednoduchá meditácia používaná v Aikido – koncentrácia na 1 bod.

    Pri cvičení si predstavujete stelesnenie nejakej Vyššej, Svetlej sily, napríklad konkrétneho Vyššieho Boha Pravi. Pokiaľ si ho máte problém predstaviť, použite žiariacu, zlatú guľu. Dôležité je, aby z nej vyžarovalo svetlo. Žiariacu Vyššiu Silu umiestnite na oblohu pred sebou. Dôležité je, aby vaša vizualizácia prítomnosti Vyššej Sily bola personifikáciou Pravdy, Múdrosti a súcitu. Nie je problém, ak si spočiatku s vizualizáciou neviete veľmi poradiť. Dôležité je, aby bolo vaše srdce naplnené jej prítomnosťou.

    Potom sústreďte svoje srdce a myseľ na vizualizovanú, prítomnú Vyššiu Silu a predneste k nej nejakú svoju modlitbu či pravslávenie. Ak budete v budúcnosti robiť tento prenos za inú zomrelú bytosť, tak je dobre sa v modlitbe obrátiť s prosbou o evolúciu danej bytosti. Vhodné je zomrelého, za ktorého sa modlíme označovať ako šľachetnú bytosť – aj ak ide o zviera.

    Teraz si predstavte, že Vyššie Svetlo, ktoré vzývate je dotknuté vašou modlitbou a reaguje s úsmevom, súcitom a láskou a vyžiari prúd lúčov z jeho či jej srdca. Tieto sa dotknú a preniknú vás, vyčistia vašu karmu a odstránia deštruktívne emócie. Jednoducho sa úplne ponoríte do tohto svetla.

    Teraz ste vďaka žiariacemu Svetlu v stave úplnej čistoty a dokonalého zdravia. Predstavujte si, že vaše telo sa úplne rozpustí do prichádzajúceho svetla. Stávate sa sami žiariacou svetelnou guľou. Dvíhate sa nahor k oblohe a spájate sa so Svetlom tam hore. V tomto stave mysle ostaňte tak dlho, ako sa len dá.

    Podľa toho, ako sa vám darí vizualizácia, môžete postupovať aj trochu inak. Pri opise zomierania sme skončili s tým, že po zastavení víchrov v energetickom stĺpe sa biela esencia po našom otcovi a červená po našej mame spoja do žiariacej, zlatej gule v našom srdci, pričom medzi sebou uzavrú vedomie. Môžeme si teda predstaviť, že táto zlatá guľa vychádza nahor cez deviatu čakru, vystúpi na oblohu a spojí sa so Svetlou guľou na oblohe.

    Môžete si vytvoriť akúkoľvek podobnú vizualizáciu, len je potrebné dodržať základné zásady. Vaše vedomie ako žiariaca guľa sa zjednocuje s Vyšným Bohom či Bohyňou, pričom vhodná je predstava žiariacej gule. Vaša myseľ vám dá vašu konkrétnu predstavu. Dôležité je to, aby  vás žiariaca guľa na oblohe prijala do svojej náruče či rúk. Ak budete takúto prípravu robiť počas svojho života, tak v okamihu smrti bude všetko jednoduchšie.

    Túto techniku môžete v principiálnej podobe použiť aj ako pomoc iným bytostiam. Môže nastať aj situácia, že sa vám počas spánku zjaví nejaká bytosť, s ktorou ste mali dobrý vzťah, aj keď nie ste momentálne v kontakte. Touto bytosťou môže byť aj zviera, ktoré si vám obľúbilo. Ak ide napríklad o známeho človeka, ktorý už zomrel, ale ešte nie je pochovaný, tak je to veľmi často žiadosť o pomoc na pohrebe. Ak pomáhate iným pri odchode napríklad na pohrebe – vieme, že zomrelý na pohrebe vždy je – tak môžete trošku zmeniť vizualizáciu. Svetlú bytosť, ku ktorej sa obraciate si predstave v malej výške nad zomrelým, či jeho rakvou.

    Zvieratá sa tiež bezprostredne po smrti môžu nachádzať v stave akéhosi prekvapenia, teda pomoc im môže tiež prísť vhod. Samozrejme, ťažko takéto niečo komunikovať s človekom, ktorý obľubuje zvieratá iba na tanieri. A čo sa týka zomrelých ľudí, ich situácia sa značne zhoršuje v okamihu, ak jeho jediným sprievodcom po smrti je kresťanský pop. Tento – ako vieme – posiela bezradnú a dezorientovanú bytosť do Neba, t.j. tam, kde N(i)E(t)BO(ha). Preto nenechávajme nič na náhodu – riadený prenos vedomia odchodom cez deviatu čakru nás dostáva do NEBIES, t.j. tam, kde N(i)E(t)BESA. A vaša pomoc sa môže veľmi hodiť aj zomrelým známym a priateľom.

  • KOĽADOV DAR NA LETO 7522 UMHCH V SLOVENČINE

    Dňa 23. septembra 2013 bude celý Slovanský Svet sláviť sviatok zvaný NOVOLETIE, t.j. prvý deň nového Leta 7522 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme. Toto Leto je zároveň Letom Čierneho Žreca.

    Toto Leto je zároveň v ďalších našich Letopočtoch:

    13022 Leto od Veľkej Struže (Ochladenia)
    40018 Leto od tretieho príletu Vajtmany Perúna
    44558 Leto od Vytvorenia Veľkého Kruhu Rassénie
    106793 Leto od Založenia Asgardu Irijského (9. Tajlieta)
    111820 Leto od Veľkého presídlenia z Daárie
    143004 Leto od obdobia Troch Lún
    153380 Leto od Assa Dei
    165044 Leto od Čias Tary
    185780 Leto od Čias Tule
    211700 Leto od Čias Svaga
    273908 Leto od Čias ch´Arra
    460532 Leto od Čias Dary
    604388 Leto od Čias Troch Sĺnk
    atď…

    Tohto Leta sa nám konečne podarilo zorganizovať vydanie Starého Slovanského Kalendára, teda Koľadovho Daru na Leto 7522. Pravdepodobne na budúci týždeň už budú natlačené, teda tí, ktorí majú záujem si ho objednať už tak môžu urobiť na náš mail. Cenu upresníme až po dodaní vytlačených Kalendárov.

    Po 1 000 rokoch nastal ďalší krok k tomu, čo čierni mágovia nepripúšťali ani len vo svojich najťažších snoch. Stará Viera našich Predkov sa vracia a je tu doma!

    Kalendár bude vytlačený v týždni od pondelka 23. septembra. Budeme mať síce maličké „meškanie“, ale ide iba o niekoľko dní.

    Prinášame aj obraz návrhu Koľadovho Daru, ale nie je to ešte úplne posledná verzia, no nebude sa od finálnej zásadne líšiť. 

    Zároveň pripomíname, že Koľadov Dar na Leto 7522 bude vytlačený formou farebného plagátu, budeme ho preto zasielať klasickou poštou. Týmto by sme chceli poprosiť tých z vás, ktorí už poslali svoje objednávky emailom, aby nám doplnili aj svoje poštové adresy.

    Dopĺňame informáciu:

    Kalendár sme ešte k piatku tohto týždňa z tlačiarne nedostali, pretože sme urobili niekoľko posledných korektúr. Komunikáciu s grafikom sme mohli — vzhľadom pracovné povinnosti — robiť až po večeroch, takže termín sa o týždeň posunul. Ale tak či onak, nasledujúci týždeň ho už určite dostaneme a budeme vedieť aj celkovú cenu vrátane poštovného a balného. Každý, kto si doteraz Koľadov Dar objednal ho určite dostane, takže nie je potrebné sa obávať. Určite budete všetci načas informovaní.

    Môžeme podať konečnú informáciu o zasielaní Koľadových Darov na Leto 7522 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme.

    Cena Koľadovko Daru je 3€, k čomu sa priráta poštovné a balné. Jeden z dôvodov meškania je aj ten, že sme chceli zásielky posielať tak, aby sa Kalendáre nepoškodili. Pretože už nám došli aj obaly, tak môžeme začať s ich rozosielaním.

    Pokiaľ by niekomu nevyhovovali tieto podmienky, tak do pondelka má čas nám to oznámiť. Na tie objednávky, kde nám nepríde informácia o ich odvolaní budeme od pondelka odosielať Kalendáre.

    Vari ešte jedna poznámka k názvu Leta – Leto Čierneho žreca. O symbolike farieb sme už písali, takže iba rýchle zopakovanie. Čierna farba je síce v našej symbolike farbou ako smrti, tak aj Západu, ale zároveň je aj farbou ZEME. Preto aj Védy sú vydávané ako čierne knihy so zlatou potlačou – čierna znamená Zem a zlatá Slnko. Takže Čierny žrec znamená zároveň aj Zemský Žrec. V našej symbolike NEEXISTUJÚ žiadne temné Obrazy.

    SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

  • SLOVANSKÁ NUMEROLÓGIA – OBEREGOVÉ ČÍSLO ŽIVOTA

    Tento článok bol obnovený preto, lebo niekoľkí naši čitatelia sa pýtajú čo robiť, keďže stránka darislav.com je dlhodobo neprístupná.

     Oberegové, t.j. ochranné číslo života ukazuje na Duchovnú a Duševnú charakteristiku človeka. Vypočítava sa na základe slovanského dátumu narodenia a vyjadruje jeho Duchovný základ. Spôsob výpočtu je založený na ch´Árijskej metóde skladania čísel dátumu narodenia do jedného výsledného  čísla.

     Treba hneď upozorniť, že výpočet dátumu podľa kresťanského kalendára nedáva to isté výsledné číslo, aj keď v jednotlivých prípadoch to nie je vylúčené. Aby sme si priblížili túto metódu, uvedieme si príklad výpočtu na príklade určenia oberegového čísla života pre dátum 1. januára 2000.

     Otvoríme si úvodnú stránku tartaria.sk a na pravej strane nájdete kalendár, ktorý môžeme použiť pre ľubovoľný prepočet dátumov:

    Postup je takýto:

    V treťom riadku odspodu uvediete hľadaný deň a mesiac, v druhom odspodu rok. Hodnoty vyberáte v menu, takže šanca na omyl je minimálna. Pretože prevádzame 1.1.2000, tak najskôr vyberieme „1“, potom „Январь“ a dole nastavíme rok „2000“. Náš deň začína o 18:00 (19:00 letného času), tak sa predtým ešte uistíme, že hodina nám sedí („do“ 18:00 je prvá voľba, „po“ 18:00 je druhá voľba. Keď máme všetko uložené, tak stlačíme „перевести“, ktoré je v tmavočervenom poli druhé odspodu vľavo.

    Pre úplnosť uprostred je zobrazená ešte aj Slnečná Runa Boha, ktorý je „vládcom“ tohto obdobia a prináležiace posvätné zviera. V našom prípade to je Boh Koľada a Havran.

    Po potvrdení prevodu uvidíme hore slovanský dátum dňa, ktorý sme navolili. V našom prípade ide o Leto 7508, Mesiac Бейлѣтъ 3, deň 20. Poradie slovanských mesiacov nájdete v článku SLOVANSKÝ KALENDÁR ALEBO KOĽADOV DAR:

    7 + 5 + 0 + 8 + 3 + 2 + 0 = (25) = 2 + 5 = 7

     Oberegové číslo života je v tomto prípade 7.

     Výklad výsledných čísel je nasledovný:

    1 = OCHRANA
    Táto charakteristika ukazuje na to, že človek, nezávisle od svojho želania sa prejavuje ako ochranca, je starostlivý k tým ľuďom, ktorí ho obklopujú. Spravidla sa to prejavuje ako druh otcovskej alebo materinskej starostlivosti, a to dokonca aj vtedy, ak človek, na ktorého je nasmerované ochraňovanie je čo do veku starší ako jeho ochranca.

     2 = VYTRVALOSŤ
     Toto oberegové číslo poukazuje na to, že takýto človek sa vždy snaží dosiahnuť Duchovný cieľ, ktorý je pred ním postavený. Pri tom ho budú priťahovať ľudia, od ktorých môže dostávať rôzne užitočné rady, ale potom si vyberie tú radu, ktorá je optimálna a reálna, t.j. taká, ktorá mu pomôže dosiahnuť stanovený cieľ. Takýto človek počúva všetkých, všetkých pozorne vníma, od všetkých prijíma rady, ale aj tak všetko robí podľa seba.

    3 = TVORIVÉ BUDOVANIE (MNOŽENIE)
    Človek, ktorý je narodený pod týmto číslom, sa riadi Prastarou Múdrosťou: „Každý žijúci musí stavať chrámy, vychovávať deti a posadiť sad“. Toto znamená, že okrem fyzických plodov tvorivého budovateľského snaženia musí človek nadobudnúť Múdrosť, nahromadiť túto Múdrosť do jedného celku a odovzdať ju svojim deťom. Deti musí vychovávať, aby sa táto Múdrosť nepretrhla a nestratila z Rodu do Rodu, z Pokolenia na Pokolenie. Toto v minulosti znamenalo „posadiť Sad“. Tento význam prenesene prežil v dnešnej ruštine vo výraze detská škôlka („Детский Сад“).

    4 = NEHA A OVLÁDANIE (VLÁDNUTIE SVÄTOSŤOU)
    Táto charakteristika poukazuje na Duchovné vniknutie človeka do ťažkostí starostí iných ľudí. Dobrosrdečnosť sa jasne prejavuje skrz nežnosť ku každému človeku. Pritom je ale všetko zosilnené Múdrosťou. Vládnutie Múdrosťou neznamenalo v dnešnom význame vládnuť, keďže dnes význam vládnuť znamená panovať nad niečím či niekým. Za starých čias tento výraz znamenal výlučne ovládanie Múdrosti.

    5 = HOJNOSŤ ĽÚBOSTI
    Toto číslo poukazuje na zvýšenú vnímavosť človeka k ľuďom, ktorí ho obklopujú. U týchto ľudí trvalo vzniká želanie pomáhať druhým ľuďom žiť tak, aby nemali nijaké problémy, lebo človek kategórie hojnosti ľúbosti poníma okolitých ľudí ako deti. Je pripravený sa rozdať v prospech iných ľudí, ale v obľúbenom alebo blízkom človeku sa prejavuje plnosťou, lebo pre takéhoto človeka sa ľúbosť nedelí na fyzickú, Duševnú či Duchovnú. Pre takéhoto človeka je ľúbosť celistvým obrazom, ktorý v minulosti nazývali „irinirovaním“ (plným zjednotením).

    6 = LÁSKA K PRÁCI
    Človek, ktorý žije pod týmto číslom si nevie predstaviť svoj život bez tvorivej, budovateľskej práce. Akákoľvek nečinnosť v ňom vyvoláva podráždenosť. Cíti sa byť plnocenným človekom jedine vtedy, keď tvorí a buduje, ale celé jeho snaženie je orientované nie na seba, ale na druhých, lebo jeho Duši sa protiví honobenie materiálneho bohatstva, alebo akýchkoľvek iných prospechov tohto druhu. Vo všeobecnosti takýto človek má názor, že keď niečo urobí, tak pokiaľ si to nechá, tak to dlho nevydrží. Ale keď niečo vytvoril a dal ľuďom, tak takéto diela existujú stáročia.

    7 = OTVORENOSŤ
    Múdry človek žije inak, len on rozumie tomu ako. Nie je lídrom, ale ku každému človeku má svoj osobitný prístup a pre každého človeka sa u neho nájde teplé slovo a užitočná rada. Múdry si pred sebou stanovuje cieľ, že každý človek má nachádzať odpovede na vzniknuté otázky. Popri tom si uvedomuje, že poskytnutie rady nesie so sebou zodpovednosť za život druhého človeka a pri tom sa vždy riadi pravidlom: „To, čo sa hodí jedným, nie je vždy dobré pre druhých“. Ľudia pod ochranou tohto čísla sa vždy snažia žiť podľa prastarého príslovia: „Rozumný porozmýšľa a povie, ale múdry porozmýšľa, pomlčí a záhadne sa usmeje“.

    8 = OTVORENOSŤ
    Človek, ktorý sa nachádza pod oberegom tohto čísla sa vždy snaží o dosiahnutie nejakého cieľa. Považuje sa za otvoreného voči iným, ale popri tom vždy musí v jeho blízkosti byť človek, ktorý ho podporuje v začiatkoch a bude ho ochraňovať pred nerealistickými plánmi. „Osmičky“ sú vo svojich nápadoch pripravení hory prenášať a pri tom nešetria ani seba, ani druhých a nerozumejú tomu, že mnohé ich činy nie sú jednoducho nikomu potrebné a oni mrhajú svojimi silami zbytočne.

    9 = DUCHOVNOSŤ
    Toto číslo vedie človeka nahor po stupňoch Duchovného vývoja. A človek, ktorý sa vybral po tejto ceste objavuje pre seba množstvo neobyčajných Svetlých Svetov, ale pretože človek má možnosť slobody výberu, môže ísť nahor Svetlou cestou, ale aj nadol Temnou. Človek skĺznuci na ťažkú cestu berie na seba aj vyučovacie Hodiny života. Ak sa človek nevybral Svetlou cestou, tak sa mu odoberá ochrana všetkých Bohov a Predkov. A taký človek, pocítiac stratu ochrancov spoznáva nesprávnosť výberu a snaží sa vrátiť na Svetlú cestu, ale dokázať to bude preň oveľa ťažšie.

    Poznanie charakteru človeka pomáha vytvárať Duchovné páry pri výbere nevesty alebo manžela. Za duchovné páry považujeme tie, ktorých súčet ochranných čísel dáva „9“:

    Ochrana a Otvorenosť                                   1 + 8 = 9
    Vytrvalosť a Múdrosť                                     2 + 7 = 9
    Láska k práci a Tvorivé budovanie             6 + 3 = 9
    Nežnosť a Hojnosť ľúbosti                           4 + 5 = 9

    Ale samozrejme jestvuje aj možnosť vytvárania nových harmonických párov, ktoré budú spájať rôzne oberegové čísla života:

  • SLOVANSKO-ÁRIJSKÉ LETOPOČTY

    „NÁŠ LETOPOČET NIE JE VIAZANÝ ANI SO SLNKOM, ANI SO ZEMAMI, ANI S LUNAMI, ANI S HVIEZDAMI, ALE SO ZÁKONMI TVORCU JEDINÉHO. LEBO SLNKÁ, ZEME I LUNY ZRÝCHĽUJÚ I SPOMAĽUJÚ SVOJ CHOD, ALE ZÁKONY TVORCU JEDINÉHO SÚ NEMENNÉ A NA ICH DODRŽIAVANIE DOZERÁ ČÍSLOBOH, KTORÝ JE OCHRANCOM RIEK ČASU“.
    Prastará Múdrosť

    Na obrázku k článku je prastarý Erb Slovansko-Árijskej Ríše, Dŕžavy Tartaria. Pod týmto Erbom prišlo k nám aj oslobodzovacie vojsko Tartarie r. 1241. K Erbu si uveďme len niekoľko detailov. Nad hlavou dvojhlavého Orla je deväťcípa Hviezda Inglie, v ktorej vnútri je Meč Perúna. Od pradávna bol meč obrátený ostrým nadol symbolom ochrany prastarej Múdrosti – Véd. Pod Orlom je nápis Runami: Svätá Rasa.

    V súvislosti s Tartariou vystupuje do popredia aj otázka našich Letopočtov. Máme ich niekoľko, čo sme síce už niekoľkokrát spomínali, ale ukazuje sa účelné si niektoré z nich vysvetliť súvislejšie a na jednom mieste.

    V súčasnosti máme Leto 7520 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme. Ostatné letopočty si ľahko vypočítate, už sme ich viackrát na našej stránke uvádzali.  

    S najväčšou pravdepodobnosťou stojíme na prahu zrodu nového Letopočtu, ale tento bude jasný až po zmenách, ktoré máme predo dvermi. Viaceré Letopočty máme preto, aby významné udalosti našich dejín ostali navždy v pamäti potomkov. Nuž k niektorým z Letopočtov si povedzme trochu viac:

    KALENDÁR „OD UZAVRETIA MIERU V HVIEZDNOM CHRÁME“

    Ide o uzavretie Mierovej Dohody po víťazstve vo vojne s Veľkým Drakom (Čínou), ktorá bola uzatvorená v „Hviezdnom Chráme“, čo je názov roku. Národ Veľkého Draka napadol národ Rassénie, čo nakoniec vyvrcholilo vo Veľkej Bitke, v ktorej boli Arimovia definitívne porazení. V tých časom sa ľudia žltej farby kože nazývali Arimovia. Medzi Hanumanom – vládcom Rassénie – a Arimanom – vládcom Arimie – bola uzavretá Mierová Zmluva, alebo ako sa vtedy hovorilo, bol „Stvorený Mier“. Podľa Da´Árijského kruholetu Čísloboha je rok, v ktorom sa to odohralo nazývaný „Hviezdny Chrám“, čo je zároveň aj názov Kalendára a k jemu prislúchajúcemu Letopočtu. Niektorí kresťania v minulosti (následkom nesprávneho prekladu zo staroslovienčiny) začali tento Letopočet považovať za „letopočet od tvorenia sveta“. Skupina „kreacionistov“ to považuje dodnes za deň, keď (židovský) boh stvoril svet…

    Po víťazstve nad Arimami bolo im nariadené postaviť múr, ktorý mal strieľne obrátené smerom do ich vlastnej krajiny, aby sa zabezpečila ochrana hraníc Rassénie. Múr nazvali Kij Taj, čo v staroslovienčine znamená: Kij (palica, plot, ohrada – v našom jazyku ostal dodnes význam kyjak, t.j. kratšia palica) a Taj (vyvýšenina, výšina). Slovo „taj“ dodnes ostalo v pôvodnom význame napríklad v názve hory Altaj (Al – všetko Taj – vysoké) či tajga (Taj vyvýšenina, ga – cesta, t.j. cesta po náhornej plošine). Kij Taj teda v staroslovienčine znamená „ukončujúca, ohraničujúca ohrada“. Symbolom víťazstva Svätej Rasy sa stal Biely Jazdec (symbolizuje Perúna) ako kopijou prebodáva žltého Draka. Paradoxom je, že tento symbol bol taký silný, že kresťania ho nakoniec ako „svätého Juraja“ vniesli do kresťanských kostolov. A tak sa dnes môžeme v podstate dobre pobaviť, lebo v mnohých kresťanských kostoloch je Perún stále vyobrazený… ale nevedomosť je kráľovnou dogmatizmu.

    KALENDÁR „OD VEĽKÉHO OCHLADENIA“

    K udalosti, ktorú tento letopočet symbolizuje je viazaný aj citát zo Santií Védy Perúna. Perún túto udalosť predpovedal pri svojej tretej návšteve na Midgard-Zemi:

    „… ŤAŽKÉ ČASY PRINESIE PRÚD RIEKY ČASU NA SVÄTÚ ZEM RASY VEĽKEJ… I OSTANÚ NA ZEMI TEJ IBA ŽRECI-OCHRANCOVIA PRASTARÉHO POZNANIA A MÚDROSTI UTAJENEJ… LEBO POUŽIJÚ ĽUDIA SILU ŽIVLU MIDGARD-ZEME A ZNIČIA MALÚ LUNU I SVET SVOJ PREKRÁSNY… I OTOČÍ SA VTEDY SVAROŽÍ KRUH (t.j. posunie sa zemská os) I ZHROZIA SA ĽUDSKÉ DUŠE…“

    Tento kalendár sa začína Veľkým Ochladením, ktoré bolo spojené s katastrofou – padnutím zvyškov zničenej Luny Fatta. Fatta dovtedy obiehala okolo Midgardu v rovine rovníka s periódou 13 dní. Žreci Antlanie (Atlantídy) použili Kryštály Sily, pomocou ktorých je možné meniť torzné polia i jadrá Lún a Zemí. Udalosti sa však vyvinuli tak, že najväčší úlomok zničenej Luny Fatta dopadol na ostrov Antlan a zničil ho, pričom ďalšie, menšie spadli na územia západného kontinentu (dnešnej Ameriky). Na stene jednej z juhoamerických pyramíd je dodnes nápis „Malá Luna sa Rozbila“. Podľa záznamov Prastarých Textov, vzniknutá vlna – dnes ju voláme cunami – sa trikrát prehnala Zemou a zasiahla aj hlboko dovnútra kontinentov. Obyvateľstvo Zeme bolo zväčša zničené. Popol z následnej vulkanickej činnosti a zemetrasení zahalil atmosféru Zeme na mnoho rokov, čo vyvolalo zmeny podnebia a ochladenie. Následkom sily dopadov úlomkov Luny nastal posun zemského pólu a zemská os nadobudla vlnovitý pohyb po elipse, ktorý dnešní vedci nazývajú precesia a nutácia. Pozostatky národa Antov – podľa ktorých sa ostrov pôvodne nazýval Antlania, čo Gréci neskôr skomolili na Atlantída – sa vopred z ostrova odsťahovali a vytvorili starú kultúru Egypta, neskôr sa vrátili do oblasti, ktorá je dnes známa ako Ukrajina. Vodcovia Predkov dnešných Ukrajincov nosili vyholené hlavy okrem chochola uprostred, čo vidno napríklad aj na dobových zobrazeniach kniežaťa Sviatoslava. Treba povedať, že odišli vopred preto, lebo – tak ako aj dnes – exitovalo včasné varovanie, ktoré zobrali vážne. Väčšina – samozrejme – neuverila. V súvislosti s týmito udalosťami sa v jazyku objavil zvrat „fatálny“, ktorý sa používa dodnes a aj číslo 13 (perióda obehu Luny Fatty) je dodnes považované za nešťastné.

    KALENDÁR „OD TRETIEHO PRÍCHODU VAJTMANY PERÚNA“

    Pred viac ako 40 000 rokmi pristála na Midgarde veľká nebeská kolesnica – Vajtmana – s jedným s Vyšších Slovansko-Árijských Bohov, Bohom Perúnom. Vajtmana pristála v oblasti Asgardu Irijského – Mesta Bohov – v Bielovodí Sibírskom (dnešný Omsk). Žreci i Vojaci Svätej Rasy boli 9 dní s Bohom Perúnom. Povedal im Múdrosť zo Sveta Pravi, ktorá bola zapísaná volchvami na Santiách (kovových doštičkách) Perúna. Bohovia prebývajú v mnohorozmerných Svetoch Pravi. Napríklad Svet Pravdy má 65 5362048 rozmerov priestoru. Ale tí, ktorí v mnohorozmerných Svetoch žijú majú možnosť sa materializovať vo Svete Javi, t.j. v 4-rozmernom Svete, čo je Svet Ľudí. Majú však vzhľad, na ktorý sú ľudia zvyknutý. Takto si síce dočasne značne znížia svoje kvality, ale našim Predkom kázali v pre nás prirodzenom prostredí.


    KALENDÁR „OD ZALOŽENIA ASGARDU IRIJSKÉHO“

    Ako už vieme, v našom starom jazyku je AS Boh, ktorý sa materializoval v ľudskom tele. Naši Predkovia sa sami nazývali Asami, a svoju krajinu Asia (Ázia). O tomto fakte hovorí napríklad aj staroškandinávsky epos „Sága o Inglingoch“. Asgard teda znamená „Mesto Bohov“. Irijský sa nazýva preto, lebo bol postavený na rieke Irij Tišajší, čo sa dodnes používa v skratke Irtiš, resp. Irtyš. Celkovo existovali štyri Asgardy. Asgard Daarijský, ktorý sa nachádzal na severnom póle a potopil sa do morských hlbín spolu so Severným kontinentom, Daariou. Neskôr bol postavený Asgard Sogdický – čo je oblasť dnešného Ašchabadu – a Asgard Svinťodský, čo je oblasť dnešného mesta Uppsala v Nórsku. Ruiny Prastarého Asgardu Irijského, ktorý bol zničený r. 1530, našiel jeden z kartografov Petra I., Remizov, následkom čoho bola na tom istom mieste postavená Omská pevnosť, ktorej pôvodné brány stoja v meste Omsk dodnes.

    KALENDÁR „OD VEĽKÉHO PRESÍDLENIA Z DAARIE“

    Daaria bol kontinent na Severnom póle Midgard-Zeme, na ktorom po dlhú dobu žili naši Predkovia po osídlení Midgard-Zeme. Kontinent sa potopil následkom potopy, ktorá vznikla z vôd a úlomkov zničenej Luny Leli. Santie Védy Perúna o tom hovoria:

    „… TÍTO KOŠČEJI, VLÁDCOVIA SIVÝCH, ZHYNULI SPOLU S LUNOU V POLHODINE… NO ZAPLATIL MIDGARD ZA SLOBODU DAARIOU, SKRYTOU VEĽKOU POTOPU… VODY LUNY TÚTO POTOPU VYTVORILI, NA ZEM Z NEBIES ONI DÚHOU PADLI, LEBO LUNA ROZBILA SA NA ČASTI I VOJSKO SVAROŽIČOV NA MIDGARD SPUSTILA…“

    Zobrazenie obrysov kontinentu Daaria sa uchovalo na stene jednej z pyramíd v Gize. Mapu r. 1595 publikoval Rudolf, syn Gerarda Mercatora.

    Zánik kontinentu a katastrofa boli predpovedané volchvom menom Spas, a preto sa slovansko-árijské národy začali presídľovať po šiji, ktorú tvoria Ripejské Hory (Ural) do oblasti ostrova Bujan, čo je západosibírska náhorná plošina. Po 16 ročnom prechode z Daarie do Rassénie a následnou potopou bol založený sviatok PASCHEŤ – v staroslovienčine ПАСХЕТЬ: pri prepise do dnešnej ruštiny dostaneme pôvodný význam zo slov Путём Асы Ходяше Этим. Vznikla aj tradícia maľovať (rusky dodnes красить) vajíčka (dodnes nám ostal výraz kraslice, t.j. pôvodne maľované vajíčka, neskôr iba prázdne škrupiny) a narážať jedným maľovaným vajíčkom o druhé. Rozbité vajíčko sa stalo symbolom zničenej Luny Leli a celé symbolom Tarcha (Dažďboha), ktorý zničil Lunu spolu s Koščejmi a ich armádou, ktorá už bola na nej a chystala inváziu na Midgard-Zem.

    KALENDÁR „OD OBDOBIA TROCH LÚN“

    Je to obdobie, keď okolo Midgard-Zeme obiehali tri Luny: Leľa, Fatta a Mesiac. Leľa bola malá Luna s periódou obehu 7 dní, Fatta bola stredná s periódou obehu 13 dní a Mesiac, veľká Luna s periódou obehu 29,5 dní. Dve z týchto Lún boli od počiatku Lunami Midgard-Zeme, len Fattu premiestnili od Zeme Dei po jej zničení. Cieľom bolo vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre pozemšťanov.

    KALENDÁR „OD ASSA DEI“

    Assa znamená bitka Bohov. Tento Letopočet, a teda časový úsek nás oddeľuje od vojny, ktorá prebiehala vo Svarge nie iba vo Svete Javi, ale aj v mnohorozmerných Svetoch. Bojov sa zúčastňovali nielen ľudia, ale aj Bohovia. Vo Svete ľudí proti slovansko-árijským národom bojovali Siví (Koščeji) a na ich strane ľudia čiernej farby kože. Počas bojov tejto vojny bola zničená a rozbitá na úlomky Zem Deia a jej sputnik, Luna Liticia (Lucifer). Dodnes z nej ostalo to, čo nazývame pás asteroidov, ktorý obieha po 5. obežnej dráhe za Zemou Oreja (Mars). Druhá Luna Dei – Fatta – ostala nepoškodená. Následkom tohto mocného výbuchu bola zmetená časť atmosféry vtedy ešte povrchovo obývanej Zeme Oreja (Marsu), ktorý bol následne opustení a niektorí Slovano-Árijci sa presťahovali aj na Midgard-Zem (tzv. deti Oreji). Po skončení Assa Dei ostalo mnoho ľudí čiernej farby kože bez svojej Zeme a na iba kozmických koráboch. Preto požiadali o povolenie usídliť sa na Midgarde. Naši Predkovia im určili územie, ktoré sa čo do klimatických podmienok zhoduje s ich vlasťou a kvôli adaptácii na žiarenia Midgard-Zeme premiestnili Lunu Fatta z piatej obežnej dráhy na orbitálnu dráhu okolo Midgardu-Zeme s periódou obehu 13 dní.

    KALENDÁR „OD ČIAS TARY“

    Začína časom, keď Midgard-Zem navštívila Bohyňa Tara.

    KALENDÁR „OD ČASOV TROCH SĹNK“

    Je to jeden z najstarších slovansko-árijských Letopočtov Midgard-Zeme. Pripomína udalosti spred viac ako 600 000 rokov, keď následkom pohybu okolo centra Vesmíru nastalo priblíženie sa našej a susednej galaxie. Následkom toho sa dve slnečné sústavy susednej galaxie priblížili k našej tak, že jej dve Slnká – Giganti – striebornej a zelenej farby boli viditeľné na oblohe Midgard-Zeme tak, že ich veľkosť sa vyrovnala rozmerom disku nášho Slnka.

     

  • KOĽADOV DAR ČAS A RYTMY 2. RYTMY

    Dnešný výklad slova Rytmus je niečo ako pravidelné, t.j. rovnomerne sa opakujúce nasledovanie ľubovoľných, meniacich sa elementov.

    Rytmy pohybu všetkých objektov – od elementárnych častíc po galaxie – sú synchronizované. Dnešní vedci vidia v tomto príčinu zarážajúcej harmónie Vesmíru.

    Napríklad, v bunke človeka prebieha súčasne okolo 10 000 reakcií, ktoré sú všetky synchronizované. Viac ako 200 fyziologických procesov ľudského organizmu je synchronizovaných s dennými Rytmami. Doktor fyzikálno-matematických vied z Dubna F. A. Garejev predpokladá, že stabilné častice – protóny a neutróny – slúžia ako etalóny Času, podľa ktorého sú synchronizované všetky pohyby všetkých objektov vo Vesmíre. Synchronizácia očividne existuje aj pri zvukových javoch – dve nie veľmi rozladené organové píšťaly po nejaký Čas zvučia v jednom unisone. Ukázalo sa, že podobné javy existujú aj pre planéty. Ich pohyby sú synchrónne. Rýchlosť rotačného pohybu Luny okolo osi sa presne rovná rýchlosti pohybu okolo Zeme. Preto je Mesiac vždy obrátený k Midgard-Zemi tou istou stranou. Na iné planéty a ich satelity tieto vzťahy rýchlosti vplývajú zložitejšie, ale uzáver je očividný – pohyby základných telies Slnečnej sústavy sú synchronizované.

    Nahromadenie vedeckých údajov o rozličných prírodných objektov ukazuje, že so synchronizáciou sa stretávame všade, kde existujú rotácie alebo frekvencie. A oni existujú všade, lebo to je všeobecná stavba sveta. Rôzne objekty – nehľadiac na individuálne odlišné Rytmy – aj keď majú veľmi slabé vzájomné väzby, postupne vytvárajú jediný Rytmus súčasnej existencie. Synchronizácia sa začína od tých najmenších častíc – energónov. Častice vstupujú do spoločného Rytmu, čím sa vytvára nový systém s jednou frekvenciou, ktorý sa rovná súčtu frekvencií pohybu jednotlivých častíc. Tieto systémy však rovnako spadajú do jednotného rytmu. Znovu sa vytvára systém, do ktorého ten predchádzajúci vstupuje ako súčasť vyššieho celku. Takto vzniká reťazec, alebo hierarchický systém: Elementárne častice, jadrá, atómy, molekuly, tvrdé telesá, planéty a ich sputniky, Slnečný systém, Galaxie, Vesmír atď.

    V podstate hneď po tom, ako vedci objavili prvú z elementárnych častíc, elektrón, vznikla otázka stavby atómu. Výpočty ukázali, že rozmery centrálnej časti atómu – jadra – sú veľmi malé, t.j. cca 10 000 krát menšie ako rozmer atómu. Ukázalo sa, že jadro pozostáva z pozitívne nabitých protónov a neutrálnych neutrónov. Vyžarovanie protónov a neutrónov ukázalo, že to nie sú iba sploštené guľôčky, ale zložité objekty. Rozmery častíc, ktoré vytvárajú protón, sú od neho menšie o toľko ráz, o koľko sú rozmery jadra menšie než atóm. Ak by sme si protón predstavili ako desaťposchodový dom, tak častica v jeho vnútri bude veľká asi ako jedna čerešnička. Následne tieto častice môžu tiež byť zložité objekty.

    Celý náš svet je postavený na stabilných časticiach ako na základe. Ich stabilita je spojená s presným zosúladením pohybov všetkých častíc, ktoré do tohto systému vstupujú. Keď vstupujú do synchronizovaného Rytmu, tak vytvárajú nasledujúcu vyššiu úroveň atómového jadra a následne atómy. Zosúladenie Rytmov atómov spôsobuje rast kryštálov. Informácia o Rytmoch sa postupne odovzdáva od elementárnych častíc po galaxie. Každý z týchto systémov je vytvorený podľa rovnakého obrazu, t.j. je vytvorený opakovaním menšieho systému a je súčasťou väčšieho systému. A práve preto sa v Prírode na každej úrovni všetko opakuje. Atóm sa znovu rodí v podobe Slnečnej sústavy, ale obežné dráhy planét a elektrónov sa riadia rovnakými princípmi kvantovania. Známy priekopník pohybov planét, Kepler, prenikol zároveň aj do hlbín atómu a elementárnych častíc. Už spomenutý vedec F. A. Garejev sa za pomoci Keplerovho zákona dopracoval k rozdeleniu hmotnosti elementárnych častíc. Ukázalo sa, že vzájomný vzťah medzi rýchlosťami rotácie okolo vlastnej osi a hmotnosťami telies sa opakuje od elementárnych častíc po galaxie a rovnako vychádza z Keplerovho zákona.

    Dlhý čas sa predpokladalo, že medzi jadrom atómu a kryštálom neexistuje nijaká spojitosť. Ale nazhromaždené poznatky ukázali, že sa veľmi dobre zhoduje s experimentálnym modelom jadra, ktorého protóny a neutróny sú v rovnováhe v mnohohranne, podobne ako atómy v kryštáli. Nedávno bolo zistené, že galaxie vo Vesmíre sú rozmiestnené v slojoch, ktoré sa opakujú každých 420 miliónov svetelných rokov. A takto sa opakuje aj poloha atómov v kryštáloch. Cez mnoho úrovní Prírody sa opakovane objavuje kryštál. Môže to znamenať, že aj vnútri elektrónu je ukryté niečo podobné Slnečnej sústave? Elektrón síce veda považuje iba za časticu, ale takto môžu zvnútra vyzerať ďalšie Vesmíry…

    Rytmy nie sú vlastné iba objektom neživej Prírody, ale aj objektom živej Prírody. Príkladom môžu byť biologické Rytmy človeka. Naši Predkovia, ktorí boli spätí s Prírodou, to premietli a dôsledne udržiavali vo svojom spôsobe života. Vždy vstávali skoro, nezávisle od východu Slnka a ukladali sa tiež skoro, prakticky do 2 hodín po západe Slnka. Teda vstávali o 4 hodine a ukladali sa okolo 8-9 hodiny večer. Desať hodín večer už bolo považované za neskorý čas. A dnes vidíme, že niektorí ľudia sú najproduktívnejšie ráno, hoci iní večer. Naši Predkovia jednoducho nežili ako sovy. Večer sa život proste zastavil.

    A to je životný rytmus, podľa ktorého žili naši Predkovia od pradávnych čias. Ak si dobre uvedomíme čo sa udialo už aj pred našimi očami, tak najviac „vykončil“ tento spôsob života na dedinách príchod demokracie. Kandidát medicínskych vied z Vladivostoku, L. J. Glybin analyzoval množstvo číselných štatistických údajov a odvodil z nich rytmy optimálnej životnej činnosti organizmu. Materiál zbieral ako z veľkého množstva chorobopisov, tak aj sledovaním zdravých ľudí. Výsledok jeho výskumu hovorí, že pre ľudský organizmus začína nástup fyziologických funkcií od 5 do 6 hodiny ráno, od 11 do 12, od 16 do 17 a od 20 do 21 hodiny. Naopak, zásadný pokles ukazovateľov bol zaznamenaný od 2 do 3 hodiny noci, od 9 do 10 hodiny ráno, od 14 do 15, od 18 do 19 a od 22 do 23 hodiny.

    Rytmus, ktorý empiricky, na základe vedeckého výskumu zistil Glybin nám diktuje Kozmos. Teraz sa pozrime, ako dobre do tohto rytmu zapadá každodenný život našich Predkov – svoj organizmus zaťažovali od 4 hodiny ráno do 9 hodiny večer – čo sú 4/5 z prírodných fyziologických špičiek organizmu. Oddych začínali po obede od 14 do 15 hodiny. Nuž, žijeme takto dnes?

    Prastará Viera našich Predkov učí, že to najhlavnejšie pre človeka je jeho evolučný vývoj po stupňoch Duchovnej púte, t.j. od nižších svetov k vyšším. Na samom počiatku svojho vývoja človek v princípe „počúva“ iba seba, napĺňa svoje želania a túžby, ale čím vyššie stúpa po stupňoch Duchovného vývoja, tým menej a menej počúva svoj hlas, svoje želania a túžby a predovšetkým začína načúvať okolitý svet Matky Prírody. Postupne sa učí nazerať do hĺbky svojho vnútra, pričom porovnáva mnohoobraznosť existencie svojho vnútra s mnohoobraznosťou, ktorá existuje vôkol neho. U uvedomenie si jednoty všetkých týchto obrazov a mnohoobraznosti je kľúč k pochopeniu toho, že človek je neoddeliteľnou časťou Matky Prírody – nie jej pán a nie otrok – a Príroda a celý Vesmír sa stane neoddeliteľnou súčasťou človeka.

    Takto sa hovorí vo Védach:

    „V NEKONEČNEJ NOVEJ VEČNOSTI, V NOVEJ SKUTOČNOSTI NARODIACEJ SA, DOLE JE TAKÁ ISTÁ NEOHRANIČENÁ, NEPOZNANÁ PRIEPASŤ, AKO NA VRCHU, A TO, ČO JE DOLE, JE PODOBNÉ TOMU, ČO JE NAVRCHU, ALE TO, ČO JE NAVRCHU, JE ZÁKLADOM PRE PODOBU TOHO, ČO JE DOLE.“

    „KAŽDÁ NAJMENŠIA ČASTICA NÁŠHO TELA, KAMEŇA, STROMU JE SAMOSTATNÝM SLNEČNÝM SYSTÉMOM, JARILO-SLNKOM, OBKLOPENÉ ZEMAMI, NA KTORÝCH ŽIJÚ A VYVÍJAJÚ SA MILIARDY MYSLIACICH BYTOSTÍ, NERAZ KVÔLI ROZUMNÉMU A MRAVNÉMU VÝVOJU NÁS, ĽUDÍ, KTORÍ ICH PREDIŠLI“.
    KNIHA SVETLA, Charatia Prvá.

    My Slovania máme deň rozdelený nie na 24, ale na 16 hodín. Naše počítanie Času sa začína Časom príchodu našich Predkov na Midgard-Zem, t.j. 16. hodinou. A každá naša hodina má svoj názov:

    Prvý stĺpec je názov hodiny písmom ČRTY a REZY – používali sa na slnečných hodinách. Druhý stĺpec je názov Runami, potom samotná hodina, jej názov s vysvetlivkou a zodpovedajúce dnešné hodiny.

    Náš deň s začína 16-tou hodinou.

    Toto je len jeden z ďalších dôkazov, že naši PREDKOVIA ovládali ohromné poznanie o našom Vesmíre a žili podľa ZÁKONOV ČASU a RYTMOV VESMÍRU. Nuž, aj my MUSÍME TAK ŽIŤ.