Kategória: OBRAZY RODNEJ VIERY

„… nie priestor a rozmernosti vytvárajú čas,
ale rozmernosti a priestor vytekajú z času“.

Múdrosť Predkov

Aby sme dokonale dokázali pochopiť významy základných pojmov, ktoré sa nám zachovali ešte od našich Praščurov, musíme poznať staroruský, t.j. starosloviensky jazyk. Väčšina našich pôvodných slov má skrytý význam, ktorý sa vyjasní iba veľmi hĺbavému skúmateľovi. Napríklad staroslovienske (ale ešte aj ruské) slovo „совесть“, t.j. svedomie významovo znamená со (совместная), t.j. „spoločná“ a весть, t.j. slovensky (z)vesť. Slovenské „svedomie“ môžeme principiálne vyložiť rovnako ako spojenie s (spoločné) vedomie. Rovnaká logika sa dá vypozorovať aj v češtine. Význam jedného aj druhého variantu je zrozumiteľný aj bez vysvetľovania. Znamená to, že ak človek vykoná akýkoľvek čin, tak sa mu vracia ešte aj spoločná zvesť na úrovni podvedomia, a to od svojich Bohov a Predkov, ktorí tiež posudzujú jeho konanie. Vezmime si ďalšie slovo – kultúra. „Ra“ v staroslovienčine znamená svetlo, žiarenie (ale nezabúdajme, že pôvodné významy sa odvodzujú z rún, z ktorých každá má 144 významov), z čoho hneď vyplýva aj vnútorný význam tohto slova: kult svetla.

Toľko na úvod, teraz sa pokúsme hĺbkovo pozrieť na slovo „Čas“, ale použijeme staroslovienske slovo „Время“. Za starých čias v staroslovienčine „В“ znamenalo ľubovoľný smer; „е“ znamená jest; „pe“ znamená opakovanie, odrazenie (reanimácia – opakované oživenie, rekonštrukcia – opakovaná montáž, reinkarnácia – opakované vtelenie…); „мя“ znamená moje „JA“.

Takto dostávame nasledovné: „Время“ je (nič iné ako) nasmerované opakované odrazenie (vyžarovanie) Nášho „JA“ (Ducha, iskry Inglie). „Naše JA je najvyššou energiou Najvyššieho, Jediného Tvorcu a majúce vlastnosti aj častice a vlny, pretože je svetlonosné“ (pozri vlastnosti svetla v učebniciach fyziky).

Naše učenia však zároveň hovoria, že „JA“ (Duch) nemá moment zrodu a smrti, ono nevzniklo a nevzniká a nebude vznikať. „JA“ je večné, nezrodené, trvalé a najprvopočiatočnejšie. Keď hynie telo, ono nezaniká.

Práve preto jeho nasmerované, opakujúce sa vyžarovanie nazývame „časom“, pretože je Večné. A Slovansko-Árijských Védach sa o ňom hovorí:

„Bohovia, ktorí riadia Vesmír, sú expanziou Najvyššieho Tvorcu, nadelení mimoriadnymi plnomocenstvami. Ich telá pozostávajú z Večného Času a Vnútornej Energie, je im poručené riadiť rôzne sféry činností Vesmíru…“

Ale ľudia a Bohovia sú navzájom previazaní ako prsty ruky:

„Energia Duší živých bytostí vo forme Času sa nachádza vnútri aj zvonku ich tiel. Večný Čas nemá začiatku a nemá konca, on prinucuje ľudí rodiť potomstvo a ničí dokonca ja veliteľa smrti“.

To znamená, že „Время“, ako vyžarovanie nášho „JA“ má pohlavnú štruktúru, ale naši Predkovia – aby pomocou obrazov mohli odovzdávať bytnosť toku danej pohlavnej štruktúry – obrazne nazývali tento tok „riekou“ (v ruštine „река“ – hoci vyslovujeme ako „rieka“ – pozostáva z „ре“ odobraznie a „ка“ je v staroslovienčine jeden z časov), t.j. zobrazenie jedného z (potokov).

 V známej Velesovej knihe sa napríklad hovorí:

„I tečie tá rieka Času syn môj, rozširuje sa, aj títo veční Predkovia naši“.

Ale v našom vesmíre je individuálnych častíc nespočetné množstvo, čo znamená, že Časových tokov musí existovať minimálne také množstvo. Každé pole (rieka) času má svoje fyzikálne charakteristiky, ktoré pri určitom vývoji vedy a techniky možno merať a kvantifikovať. Najmocnejší tok má, samozrejme, náš Vesmír. V jeho toku sa nachádzajú všetky ďalšie časové polia štruktúrovaných obrazov kozmosu a živých bytostí. Vo Védach sa o tom hovorí takto:

 „Materiálny Vesmír, ktorý vnímame zmyslami, je telom Najvyššieho Tvorcu, v ktorom materiálny čas sa prejavuje vo forme minulosti, prítomnosti a budúcnosti“.

A iba samotný Najvyšší Tvorca je mimo Času a priestoru. My sa Ho nemôžeme dotknúť, ale On je vždy trvalo v nás, ako maličká častica ohromnej mysliacej hmoty. Každé pole Času sa pohybuje a vyvíja vnútri svojho priestoru, planetárnych systémov, mysliacej civilizácie, primykajúci sa, zmiešavajúci sa a vzájomne pôsobiaci s inými poľami. Polia Času vyzerajú ako zahnuté špirály pružín so zakriveniami, podmieňované vplyvmi iných objektov (susediacich špirál, odkiaľ priteká aj vplyv nebeských tiel na ľudí). Toto je potvrdzované aj súčasnou filozofickou koncepciou, prastarými učeniami Slovanov a Árijcov, ale aj iných národov. Napríklad v Aveste sa hovorí, že život vo všetkých vesmíroch sa vyvíja cyklicky po špirálach a v každom z týchto veľkých cyklov sa nachádza množstvo ďalších malých (každá malá špirála sa zatáča okolo veľkej), čím sa opakujú jedny a tie isté udalosti. Stavba vesmíru sa roztáča ako špirála okolo vnútorného duchovného bodu (Najvyššieho Tvorcu), ku ktorému sa tiahne. Cykly a opakovanie časov sú podobné, ale nie rovnaké, a tak minulosť sa nikdy znova nevracia.

Špirála poľa Času konkrétneho človeka je zatočená okolo špirály Času vývoja jeho Rodu, jeho rodiny. Tok času Rodu obtáča špirály vývoja konkrétneho národa. „Rieka Času“ života národa obtáča špirálu Času vývoja pozemského ľudstva, a táto sa následne obtáča okolo toku Času našej Zeme a tak to pokračuje ďalej a ďalej. To znamená, že ani jedno pole Času neexistuje izolovane. Ono vzájomne pôsobí s inými poľami a existuje ako súčasť silnejších tokov Času. Body pripájania a presekávania sa kruhov (pružiny) polí Času jedného druhu je Čas, keď prebiehajú zrážky rôzneho rozsahu: od zrážok rôznych vesmírnych telies v kozmose po zrážky rôznych ľudí. Vzájomné prieniky polí rôznych ľudí vplývajú na vývoj poľa Času každého z nich. Medzi týmito poľami neexistujú viditeľné hranice, a tak jedno pole sa ľahko zmiešava s druhým, ale vzájomný vplyv takéhoto zmiešavania sa dá presne pozorovať, ba dokonca je príčinou zmien niektorých fyzických charakteristík každého poľa Času.

Pri zmiešavaní sa polí môže nastávať spomalenie tempa vývoja poľa Času každého z nich, alebo čiastočné poškodenie poľa, či znovunastolenie poľa Času a podobne.

Jedni a tí istí ľudia sa zrážajú v rôznych klbkách polí Času jeden s druhým, pričom zakaždým rôzne vplývajú na pohyb a vývoj poľa Času jeden druhého. V prastarých slovanských učeniach sa dokonca podávajú špecifické údaje veličín jednej špirály toku Času pre predstaviteľov rozličných národov pozemského ľudstva. Veličina jedného kruhu Času človeka závisí na energónovom systéme (energón je najmenšia energetická častica). A tak, ako matka Príroda vytvára obrovskú rozmanitosť svojich výtvorov (aby vlastnosti jedných dopĺňali vlastnosti druhých), tak sa ohromne odlišujú aj energetické systémy ľudí. Podľa Véd sa jedna špirála Času ľudí bielej kože priemerne rovná 16 rokom (16 kanálový systém), u ľudí žltej farby kože 12 rokom, u ľudí sivej kože 10 rokom, u červenokožích 9 rokom a u černochov 6 rokom. Ale ako sme už hovorili, toto platí iba v ideálnom prípade, t.j. pokiaľ kruhy času nie sú deformované vonkajšími vplyvmi. Pri premiešavaní sa rôznych typov ľudí budú aj iné čísla rokov kruhu špirály. Udalosti jedného kruhu Času sú veľmi podobné udalostiam vedľajšieho kruhu, preto ak vieme, čo sa s nami dialo v predchádzajúcom kruhu, tak si môžeme sami prognózovať všeobecné smerovanie udalostí nasledujúceho dňa.

Na poznaní štruktúry tokov rieky Času je založené aj jasnovidenie, ktoré predpokladá vývoj zmyslov samotnej osoby, zvýšenia sily jej energetických polí a nadobudnutie schopnosti voľného premiestňovania sa vnútri svojho poľa Času aj vnútri poľa Času iných ľudí. Kto chce niekomu pomôcť, ten sa v mysli ako keby musí stať tým, koho prítomnosť, minulosť či budúcnosť sa pokúša objasniť. Jasnovidec, ak chce zistiť, čo sa s niekým stalo v minulosti, t.j. v predchádzajúcich kruhoch poľa času, aj to, čo sa bude s ním diať v budúcnosti, musí prejsť na úrovni hmoty mysle aj hmoty zmyslov z jedného kruhu poľa času do druhého, a potom s nadobudnutou informáciou spätne. A ak to nerobí pre seba, ale pomáha niekomu inému, tak súčasne vykonáva prechod aj do inej rozmernosti, t.j. zo svojho poľa času do poľa času druhej osoby, a potom s nadobudnutou informáciou opačným postupom. Ale dá sa to urobiť aj inak, t.j. jednoducho sa dostať do centra kruhu Času s bleskurýchlym prenesením matérie mysle skrz všetky kruhy poľa špirály Času do minulosti aj budúcnosti, prečítať potrebnú informáciu – pravda, je ešte potrebné vedieť, že táto informácia sa transformuje v súlade s úrovňou vývoja toho, kto dostal odpoveď na svoju otázku.

Pri špeciálnom stupni úrovne prípravy a cvičenia je možné nie iba dostávať informáciu o opakujúcich sa odrazoch osobného „JA“, ale je možné sa naučiť riadiť rýchlosť a množstvo časového toku. Ako sme už vysvetlili, Čas je energia a existuje vnútorný (váš osobný) a vonkajší Čas. Preto kozáci charakterníci (od slova charakter – Ch´árijci, t.j. nie tí, čo už prešli na kresťanstvo) dokážu úspešne vplývať na tok Času. Dokážu jednoducho urýchliť svoj osobný tok Času vo vzťahu k planetárnemu Času tak, že pre nich ako keby sa vonkajší Čas zastavil. A vtedy jasne vidia let šípu, alebo dokonca guľky tak, že sa jej môžu vyhnúť, alebo ju chytiť rukami, ale pri takýchto manipuláciách prebieha obrovská spotreba energie, a preto pred takýmto konaním musia nevyhnutne vedieť nahromadiť vnútorný Čas. Takéto javy poznáme aj dnešných udalostí vo svete, ale dosahujú sa spontánne, keď sa človek dostáva do stresovej situácie hraničiacej s ohrozením života. Je napríklad zaznamenaný prípad vojaka sovietskej armády z druhej svetovej vojny, ktorý uvidel, ako do jeho zákopu padá delostrelecký granát a jeho vnútorný Čas sa spomalil natoľko, že uvidel, ako sa pomaly delia črepiny na všetky strany a on sa dokázal pred nimi ukryť.

Z uvedeného môžeme vyvodiť, že ľudia aj civilizácie celkovo sa môžu súčasne vyvíjať na rôznych kruhoch svojho poľa Času, preto budúcnosť už prebehla v danom poli času, a preto ten, kto dokáže vidieť celé pole Času zboku, vidí všetky udalosti naraz.

Nuž, všetko vyzerá jasné, ale ako môžeme potvrdiť tieto tvrdenia o podstate času?

Porovnajme si niektoré výrazy z iných jazykov. Napríklad staroindický vyraz „vartman“, kde koreň „vart“ znamená „vrtieť sa“, „zatáčať sa“ man znamená človek, jeho „JA“, preto doslovný preklad výrazu je točiace alebo špirálovité opakovanie nášho „JA“.

Múdrosť Predkov hovorí:

„Spočiatku Čas bol ženského rodu a Čísloboh ho strážil. Okrem toho, nie priestor a rozmernosti vytvárajú čas, ale rozmernosti a priestor vytekajú z Času“.

Na začiatku nášho článku je obraz Boha Velesa stojaceho na brehu rieky Času („Veles pri rieke Času“ – fragment z vnútorného priestoru chrámu Kapište Védy Perúna). Predstavme si – ako si predstavovali naši Predkovia – obraz Času ako obraz rieky. Takto sa môžeme pozrieť na prierez koryta rieky, kde najvyššia rýchlosť je uprostred, tam, kde je koryto najhlbšie. Tie častice, ktoré sú v strede prechádzajú riekou oveľa rýchlejšie ako tie, ktoré sú pri brehu. Ak sa pozrieme na obrazovú projekciu:

Na vodorovnej osi je hĺbka dna a na zvislej Čas (nejaká východisková časová jednotka). Na zvislej osi je zobrazených niekoľko štruktúr: korytnačka, človek, pes, škrečok a komár. Povedzme, že prebieha nejaký daný výsek Času, pričom Čas tečie v súlade s tokom rieky Času. Predpokladajme, že ako základ použijeme 1 minútu. Človeku, ktorý sa nachádza vo svojom prúde prebehli 2 minúty, psovi uplynuli 3, škrečkovi 4 a komárovi už 5; ale korytnačke iba 1 minúta. Ale prebieha ešte aj iná 1 minúta, prebehol následný systém priehybu v Čase, ale u všetkých podľa svojej vnútornej časovej periódy. Vo vnútri účinkuje jedna miera času. Ak by sme ako základ vzali 1 hodinu, tak u všetkých vnútorne prebehla 1 hodina, ale čo prebehlo navonok? Ak by sme povedzme ako príklad vzali 120 rokov, tak komár 120 rokov života prežíva obrazne za 2 dni, škrečok napríklad za 3 roky, pes za 20 rokov, človek za 60 – 80 rokov, korytnačka za 300 – 400 rokov, t.j. každá živá bytosť na Zemi má svoj Čas, ktorý stacionárne nie je rovný.

Tento istý princíp je charakteristický aj pre každú ľudskú rasu, t.j. každá ľudská rasa žije podľa svojich zákonov Času.

Všetky národy Zeme majú úplne odlišné predstavy o osude, a teda ako následok aj rôznorodé estachologické koncepcie vo svojej národnej mytológii.

Základné ľudské rasy majú štatisticky líšiace sa časy pohlavného dozrievania, čo je zjavne odrazené v zákonodarnej praxi národov, ktorá k tej či onej rase prináleží. Čas pohlavného dozrievania je jedna z najdôležitejších biologických charakteristík každého organizmu, po dosiahnutí ktorej sa kardinálne mení spôsob jeho chovania sa.

Ak by sme analyzovali, čo je napísané o slove „Čas“ v súčasných jazykoch indoeurópskych národov, tak v tom, čo chrlia masovokomunikačné prostriedky univerzalizmus Času mizne bezo stopy. Tak napríklad Etymologický slovník ruského jazyka z r. 1959 (autor A. G. Preobraženský) uvádza, že slovo „Время“ označovalo kruhový pohyb, otáčane kolesa (čo je naozaj tak, keďže pólová štruktúra Času predstavuje otáčajúcu sa špirálu). Čo do výslovnosti je blízke slovo „бремя“, čo označuje ťažkosť (bremeno), odkiaľ pochádza ja známa fráza „niesť svoje bremeno“. Hoci paradoxne, ale skutočne dostávame, že prvopočiatočný zmysel slova „Время“ sa vyjasňuje zo slovného spojenia „niesť ťažkosť svojho bremena“.

V sanskrite „bharma“ tiež označuje ťažkosť, zendský „Ьaгэman“ má presne ten istý význam.

Okrem toho, ruské slovo „Время“ čo do výslovnosti sa blíži k indoeurópskemu základu „wertmen“ a sanskritskému „vartman“, čo znamená „vart“ – otáčanie a „man“ znamená človek, jeho „JA“.

Indii ešte existuje slovo, ktoré tiež označuje čas – „kalah“. Je to vydelený úsek v čase rovný jednému kruhu špirály večného času, čo v ruštine, ako aj v slovenčine nazývame „KALI“, t.j. epocha ohraničená jedným kruhom času. Existuje aj obecne slovanská forma „vertmia“, v ktorej po vymiznutí písmena „t“ sa dostávame k prvopočiatočnému významu slova „Время“, čo rovnako označuje otáčavý pohyb. V bretónskom jazyku existuje slovo „vreman“, čo znamená „teraz“ (terajšie odrazenie „JA“), a čas sa po bretónsky povie „pred“ (predchádzajúce minulé odrazenie „JA“).

Väčšina lingvistov dochádza následkom toho k uzáveru, že v indoeurópskych jazykoch výraz Čas sa prvopočiatočne viazal s určitým vonkajším prejavom nejakého procesu. okrem toho, slovo v chode času menilo svoj rod, čo je podobne aj v staroírštine, kde „ge“, t.j. čas bol od počiatku stredného rodu, zatiaľ čo neskôr sa zmenil na ženský rod.

Nemecké slovo „die zeit“ sa dá vyložiť ako „Tá Cyklus“, t.j. úsek Času, kruh, cyklus a možno povedať, že ide o „CE Ty“, pričom v staroslovienskom jazyku Ci alebo Či označovalo merný úsek, odkiaľ pochádza aj slovo „číslo“.

Latinský význam slova „tempus“ možno tiež naviazať na Čas, t.j. na rýchlosť toku Času, hoci sa inde viaže na „tendo“ alebo „teneo“. Mnohovýznamná je blízkosť latinských slov „tempus“ a „templum“ (chrám), lebo prvopočiatočne znamenalo svätý priestor, ktorý etruský žrec načrtával na poludnie.

Množstvo faktov ukazuje na sakrálnosť kategórií času u žltých národov. Čínsky hieroglyf „či“ alebo „ci“, ktorý označuje čas, rovnako znamená aj „chrám“.

Meno gréckeho Boha Chronosa, Boha Času, pozostáva z dvoch koreňov „choro“ (alebo „chro“), znamenajúci kruhový pohyb, (odkiaľ pochádza aj naše slovo „chorovod“), „nos“ – t.j. nosiaci, čo v celku znamená nosiaci kruhový pohyb (Času).

Boh starých Rimanov Janus má vo svojom mene – nasmerované odrazenie „JA“ – Času.

Slovo čas je obsiahnuté aj v staroegyptskom mene Boha Thota.

V ezoterickej súčasti zoroastrizmu – zervanizme – „čas“ znamená Zervan (cyklus vanov) vyhlasovaný vyšším počiatkom.

Staroruská Bohyňa Makoš a jej dcéry Doľa a Nedoľa, aj staronemecké Bohyne osudu Norny tiež slúžia ako personifikácia Času. Mená Bohýň a ich dcér hovoria samé za seba, a mená starogermánskych Bohýň Urd, Verdandi a Skuld znamenajú minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Bohyne, ako v mytológii ruskej tradície, tak aj v starogermánskej nielen jednoducho „ťahajú“ za nejaké nite, ale tkajú priadzu osudu a všetky sú spojené s Časom.

Prekvapivo zhodný obraz vidíme aj v mytológii starých, červenokožích Mayov. Všetky obelisky a oltáre v ich kultoch sa budovali s cieľom zvečnenia periód Času. A samotné intervaly Času sa zobrazovali vo forme noše, ktorú nosili na chrbtoch hierarchický Bohovia-poslanci. Takto dosiahli zobrazenie personifikácie dní, mesiacov a rokov. Podľa výpočtu, ktorí Bohovia budú mašírovať v daný deň, žreci Mayov dokázali určiť ich spoločný vplyv a takto predpovedať osud ľudstva.

V tejto spojitosti môžeme urobiť tento uzáver: predstavy o Čase vychádzajú z najstarších, hlbinných vrstiev ľudskej psychiky, a preto nie je náhodná aj jeho sakralizácia. V každej skupine indoeurópskych jazykov existuje vlastné meranie a označovanie Času, jednotný termín neexistuje.

„Podľa cudzieho času žiť nemožno“, práve toto kľúčové pravidlo poznajú všetci ideológovia všetkých svetových náboženstiev, okultisti, aj rôzni rasoví vodcovia.

Čas sa v predstavách prostého človeka myslí nie ako univerzálna, ale ako subjektívna kategória, inokedy ako proces, ktorý pripúšťa, že daný človek môže do neho zasiahnuť. Čas sa dá „ťahať“, „rozprestrieť“, „niesť na pleciach ako osud“. Čas sa dá navŕšiť, čo je najdôležitejšie.

Vedcom je odnedávna tiež známy výraz „hustota“ Času. Dnes už vieme, že miesta, kde pristávajú UFO majú lokálne zmenené hustoty Času. Toto je nový názov v súčasnej vede, ale každý človek ho chápe po svojom. Sú to variácie času a priestoru, slabšie, čo vplýva na náš hlavný mozog. V miestach pristávania UFO býva človeku zle, klesá frekvencia bitia srdca, nastupujú problémy s črevným systémom, prichádza potenie a pod.

Nuž, zhrňme si, čo to je Čas z pohľadu našich Predkov:

Čas je premietané vyžarovanie, rozmer nášho „JA“ vo forme špirálovitého toku – ak použijeme súčasnú terminológiu – ale čo sa týka vlastnej obrazovej podstaty, tak pripomína rieku Času.

Jeho špirála sa zväčšuje a zmenšuje. Energia v ľubovoľnom uzavretom kontúre prebieha ako vnútri, tak aj vonku. Znamená to, že na osi sa vždy premieta informácia, pretože, ako sme už povedali vyššie, tí, ktorých nazývame jasnovidci, ktorí vidia minulosť aj budúcnosť, majú prístup k osi času. Presnejšie, nie iba prístup, ale vedia prečítať obraznú informáciu, ktorá sa tam nachádza. Táto špirála – v súlade s prastarými textami – sa používa na zhmotnenie pri reinkarnácii, t.j. jeden človek sa môže materializovať ako do ďalekej budúcnosti, tak aj do ďalekej minulosti. Tieto isté myšlienky potvrdzuje aj etymologický rozbor významu bázového slova „Время“ u rôznych národov.

Ale pre našich Predkov nebolo dôležité iba pochopiť podstatu významu času – ktorý sme sa tu pokúsili vysvetliť – ale pre každodenný život ho potrebovali aj merať. Preto existovala aj sústava systému mier, ktorá bola spojená s Prírodnými a Človečenskými Rytmami. Hoci dnes používame dvojokruhový 12-tkový systém rátania Času (deň, hodina, minúty, sekundy), ale Slovanský systém rátania času je previazaný s Rytmami Života. Čas sa meral s presnosťou do Migu.

Uveďme si tento systém mier aj so základným vysvetlením. Materiál ponechávame v ruštine:

Slovanské miery času

Dohovorené významy znakov

Čas je nerozlučne spojený so svojimi rytmami. V ďalšom pokračovaní si vysvetlíme rytmy.

19-20 september roku 2010 (1. Ramchat 7519 UMHCH) nazývame my Slovania NOVOLETIE (RAMCHA-ITA).

Pozdravujeme všetkých našich rodných pri príležitosti príchodu nového leta!

Leto 7519 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme je zároveň:

13019 Leto od Veľkej Struže (Veľkého Ochladenia)
40015 Leto od 3-ho príletu Vajtmany Perúna
44555 Leto od Vytvorenia Veľkého Kruhu Rassénie
106790 Leto od Založenia Agardu Irijského (9. Tajlieta)
111817 Leto od Veľkého presídlenia z Daárie
143001 Leto od obdobia Troch Lún
153377 Leto od Assa Deji
165041 Leto od Čias Tary
185777 Leto od Čias Tule
211697 Leto od Čias Svaga
273905 Leto od Čias ch’Arra
460529 Leto od Čias Dary
604385 Leto od Čias Troch Sĺnk
atď.

Novoletie (Ramcha-Ita); Jeseň. Jesenná rovnodennosť. Na sviatok Novoletia sa každým úderom Veľkého zvona dáva človeku možnosť zbaviť sa jedného hriechu (Veľký zvon bije na tento sviatok 108 ráz) a počas prvého mesiaca Nového Leta človek, ktorý vykonal neblahé činy ich musí napraviť a dostať sa z tohto stavu. Konajú sa hody a pije sa medový nápoj (žiaden alkohol).

Charakteristika Leta 7519 UMHCH (2010-2011) je nasledovná:

Leto 143 Boží Dom (Chrámy Bohov). Prebieha aktivizácia Svetlých Síl, ktorá nesie budovateľský počiatok, začína sa rast ekonomiky, hlavne rozvoj výroby a poľnohospodárstva, je vhodné pre ukončovanie vojen medzi krajinami. Tento rok sa rodia deti so Svetlým budovateľským počiatkom, analytickým umom a snažiace sa pomáhať svojim blízkym.

Novoletie prichádza po skončení poľných prác, keď je už zobratá úroda, keď pečieme chlieb, varíme pirohy, pečieme koláče, aby sme poďakovali Prírodným Silám, Rodným Bohom za úrodu obilia. Z chleba si každý vôkol stola odlamuje kúsok a so slovami slávenia Bohov a Predkov ho ukladá do horiaceho ohňa. Zvoníme zvonom. Tento deň môže hlava občiny vykonávať rozličné obrady pre svojich občinníkov.

Zapaľujeme Oheň na mieste, ktoré sme vopred pripravili, vodíme chorovody okolo vatry, spievame Oslavné piesne, skáčeme cez vatru, chodíme po uhlíkoch.

Ľubovoľný sviatok sa koná pre príležitosť stretávania sa a pre radosť, spoločne hodujeme za stolom, radujeme sa z toho, čo sme minulé leto dosiahli. Diskutujeme o spoločných budúcich plánoch na budúce leto…

Pri letmom prehliadnutí viacerých stránok často udrie do očí, že mnohí ľudia si dnes myslia, že ak nie sú nábožensky angažovaní tak sú jednoducho ateisti. Je to však veľký omyl.

Aj dnešná angličtina v duchovných otázkach používa dva výrazy: religious a spiritual. Čo do podstaty predstavujú dva pohľady na svet. Človek, ktorý je «religious» sa riadi zákonom svojej cirkvi, ktorý mu správne dokážu podať jedine zodpovedajúco vyškolení teológovia a očakáva sa od neho pravidelná návšteva bohoslužieb, takých či onakých. Človek, ktorý je «spiritual» síce verí v nadprirodzené sily, ale neuznáva autoritu nijakej cirkvi a jej «neomylných» teológov. Riadi sa vlastným pohľadom na nadprirodzené záležitosti a neraz môže mať aj v tejto oblasti mimoriadne schopnosti.

Pred tým než pokročíme ďalej si priblížme z toho vyplývajúci dvojaký pohľad na «zázrak». Z pohľadu napr. veriaceho kresťana ide o akt milosti či vyvolenia od Boha, čo je znakom pozitívneho vzťahu a akejsi odmeny za praktizovanú vieru. Ale už z pohľadu napríklad budhistickej tantry sa vec má úplne inak. Zázrak predstavuje stav, keď subjekt dostal niečo, čo si vôbec nezaslúžil a nič praktické pre to neurobil. Na druhej strane — pretože to čo sa niekde „daruje“ muselo byť inde odňaté – niekto iný tvrdo a systematicky, v pote tváre pracoval, ale výsledok trvalého snaženia mu bol nespravodlivo odňatý. Teda veľmi zjednodušene, ak niekto nezaslúžene dostáva – hoci pod krásnym slovom zázrak – niekomu kto sa o to zaslúžil bolo odňaté. Je to spravodlivé?

Už Budha zanechal po sebe niekoľko jednoduchých pravidiel ako správne žiť. Jedno z nich je povinnosť zabezpečovať si živobytie prácou vlastných rúk. Teda len vlastná práca a úsilie oprávňuje človeka na odmenu za svoje snaženie. To je prirodzený stav kultúry. A čo je civilizácia? Ak sa pozrieme okolo seba ľahko nájdeme odpoveď sami. Ten, kto dnes pracuje, teda živí sa prácou vlastných rúk veľa neznamená. Z jeho mozoľov – za ktoré akurát tak vyžije – profitujú paraziti. V dnešnom názvosloví to povedzme asi takto. Hodnoty tvoria niekdajší remeselníci, t.j. dnešní technici alebo poľnohospodári. Bez nich by nebolo strojov, technológií, nebolo by ani čo jesť. Ale za to sú akurát tak «ponechaní na žive». Všetku smotanu zbierajú bankári, úradníci, právnici. Takýto druh ľudí v tradičnej slovanskej kultúre nikdy nemal miesto. Žijú z práce iných ľudí, teda reálne si užívajú zázrak. Ostatní však živoria.

Inými slovami, sú to paraziti.

Ako sme už povedali, výraz Viera v slovansko-árijskej kultúre znamená predovšetkým poznanie a poznávanie. Vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách znamená dogmatické klaňanie sa nepoznanému a nevysvetlenému božstvu. Ak dokončíme vysvetlenie z nadpisu tohto článku v duchu budhistickej tantry, tak veci sa majú takto:

Ateizmus a náboženstvo sú dva extrémy. Ateizmus predstavuje nihilistický postoj, t.j. neexistuje nič len hmota. Náboženstvo je opačná krajnosť, t.j. tvrdenie, že za všetkým je jediný Boh, Theos, u ktorého však dokážu čosi vybaviť jedine správne vyškolení teológovia. Ale jestvuje ešte tretia, najstaršia a prirodzená cesta — neteizmus. Je to dôvera, či dokonca priamy vzťah s vyšším duchovnom, ale s vylúčením akýchkoľvek «vyvolených» poslov, t.j. teológov. Ako sa teda rozozná viera od náboženstva? Jednoducho, ak existuje teológia, je to náboženstvo. Ak nie tak je to Viera.

Budhizmus je v podstate extrahované poznanie Véd, t.j. je to neteistický duchovný systém v ktorom sa nevyučujú nijakí profesionálny teológia v temnom učení teológie. To však neznamená, že nemôžu jestvovať jednotlivci so zvláštnymi duchovnými vlohami, ktorí šírenie Viery v Rodoch tak či onak podporujú. V slovansko-árijskej kultúre však všetci, vrátane takýchto ľudí vždy pracovali, keď bolo potrebné brániť vlasť tak bojovali. Napríklad meč Žreca sa tradične nazýva svätený meč. Ba naopak, bojové schopnosti vysoko duchovne vyvinutých ľudí vďaka plne vyvinutému deväťčakrovému systému a 16-tim otvoreným kanálom vnímania boli oveľa väčšie ako u bežnej populácie. Ale jedinec, ktorý len vyštudoval teológiu a predpokladá, že celý život sa budú o jeho živobytie starať zo svojho ostatní sa v našej kultúre tradične nazýva parazit.

Ďalšie pojmy, ktoré je potrebné jasne rozlišovať sú civilizácia a kultúra. Hoci ich dnes podsúvajú ako ekvivalentné pojmy, ide o významovo úplne protichodné kategórie. V skutočnosti môžeme povedať, že na našej Zemi sa striedali obdobia civilizácií s obdobiami kultúry. Civilizácia vždy na vrchole svojej moci hynie. Je postavená na nerovnomernom rozdeľovaní energie – jední vyrábajú a iní bohatnú. Veľmi dobre to vidno aj na ekvivalentnom pojme civilizácie – demokracii. Všade sa obmieľa ako vzor správneho zriadenia. Nuž, stačí sa pozrieť do antického slovníka. Demokracia pochádza zo slova DEMOS, ktorý sa veľmi často prekladá ako „ľud“. Je to síce správne, ale nie je to celá pravda. V Aténach to bol slobodný ľud, na ktorý však pracovala armáda otrokov. Je to teda sloboda „vyvolenej“ skupiny ľudí, na ktorú pracuje armáda otrokov. Na druhej strane tu bol slovanský, rodový systém, ktorý dlhšie pretrval v Sparte. Vládol tu tiež ľud, ale volal sa OCHLOS. Nuž teda – a toto si môže každý overiť v dobrom antickom slovníku – demos je sloboda za cenu práce armády otrokov, ochlos je úplne všetok ľud. V Sparte neexistovali otroci, všetko bolo podriadené Rodu. Jednotlivec v Sparte vlastnil iba svoj meč, plášť a sandále.

Nuž čo je spravodlivejšie? Dnes je svetovou záštitou demokracie USA – a to doslovne. Vyprodukujú cca 17% svetového hrubého spoločenského produktu. Obdivuhodná ekonomika. Ale až pri detailnom skúmaní zistíte, že spotrebovávajú 44%. Ak niekto spotrebuje viac ako vyprodukuje tak žije na úkor iného…

Niekoľko slov o Aténach a Sparte. Celé pôvodné obyvateľstvo Európy bolo slovanské, a práve takí boli aj pôvodní Gréci. Postupne boli likvidovaní cudzincami, ktorí zavádzali svoje podmienky. Tak sa stalo, že v Aténach už vládli Semiti, zatiaľ čo v Sparte sa udržali Slovania. Atény neboli dlhodobo schopné vojensky poraziť Spartu, ktorá vždy vojensky dominovala. Použili teda iný prístup. Dlhodobo a nebadane začali si Aténčania brať spartské ženy za manželky a naopak, začali dávať svoje dcéry za manželky Sparťanom. Nakoniec dosiahli taký stupeň degenerácie Sparťanov, že už viac neboli schopní sa vojensky ubrániť. A to bol ich koniec.

Keď už sme pri Grékoch, všimnime si akú zmenu následne vniesli do chápania obrazu sveta. U Slovanov je Svet tradične ponímaný ako vzájomná jednota všetkého života. Základom existencie je Rod, to čo je pri Rode je PríRoda, svet vysokých energií, alebo ak chcete svet Bohov a Predkov je tretím komponentom jednoty. Gréci všetko oddelili. Ľudia sú samostatne, príroda je oddelená, Bohovia sú oddelení. A tak zatiaľ čo výsledkom kultúry a jednoty všetkého je prekvitajúci Rod a Príroda, výsledkom civilizácie je rozvrat v spoločnosti a stav ekologickej katastrofy v Prírode. Dobrým príkladom je film Avatar. Domorodci chápali svoju zem ako vzájomný súvis všetkého čo existuje, civilizácia sa zaoberala len drancovaním prírody a likvidáciou všetkého, čo stojí v ceste ziskom. Život má len cenu peňazí. Podklady na Avatar, rovnako ako na Hviezdne brány boli prevzaté zo Slovansko-Árijských Véd. Tie sa tam dostali s prisťahovalcami po druhej svetovej vojne. Okrem niektorých princípov to dokazujú aj názvy prevzaté z Véd a použité vo filmoch.

Priblížme si v skratke v čom je podstatný rozdiel medzi Vierou a náboženstvom čo do chápania existencie. V súlade s Knihou Svetla je náš Svet Javi a štvorrozmerný svet „najprimitívnejšou“ formou existencie v našej Galaxii. Ak človek Bieleho Vesmíru, t.j. človek bielej rasy zomrie a prejde trojstupňovým súdom po smrti – „postup“ podlieha splneniu svojich povinností voči Rodu – rodí sa v najbližšom vyššom harmonickom bielom Vesmíre, t.j. v šestnásťrozmernom Vesmíre. Po smrti v šestnásťrozmernom Svete sa rodí v 256 rozmernom Svete. Harmonické Svety sú vždy druhou mocninou východzieho sveta. Toto sa vo Svete Navi opakuje 16x. Potom nastáva možnosť postúpiť do Sveta Pravi.

Človek sveta nižšej mernosti sa do sveta vyššej mernosti môže dostať len tým, čo voláme smrťou, pretože telo nižšej mernosti nie je schopné existovať vo svete vyššej mernosti. Naopak to však možné je. Človek zo sveta vyššej mernosti môže zostúpiť do sveta nižšej mernosti a vrátiť sa bez nutnosti prechádzať opakovane smrťou. V našej kultúre sa takýto ľudia nazývajú Pútnici. Pútnik je bytosť zo 16 alebo 256 rozmerného sveta, ktorá cieľavedome zostúpi napríklad na našu Zem. Takéto bytosti prichádzajú cielene vykonať nejakú úlohu. Spravidla v mladosti zbierajú poznanie, ktoré v dospelom veku pretavia do nejakého druhu učenia tak, aby umožnili cieľovej skupine, kvôli ktorej prišli, duchovný rozvoj. Takýto pútnik bol napríklad Kristus, ktorý však neprišiel zakladať kresťanstvo ale priniesť Židom tretí element – Ducha – aby tí, ktorí ho príjmu sa „mohli stať ako deti“ a vzbudí sa v nich svedomie. Človek bielej rasy sa už rodí s Duchom, t.j. princíp vlády svedomia mu je daný. Málokto si totiž dnes uvedomuje, že nie všetci ľudia sa rodia so svedomím. Duša a telo – len dva elementy – nie je dosť. Svedomie je schopnosť rozoznať dobro od zla, zatiaľ čo rozhodovací systém bytosti bez svedomia je založený na princípe „osobne výhodné/ osobne nevýhodné“. Slovo svedomie pochádza pôvodne z dvoch staroslovienskych slov a dnes môžeme chápať význam ako spoločné vedomie – s našimi Predkami a Bohmi vo Vyšších Svetoch. Svedomie je totiž jedno-jednoznačná entita pre celú Galaxiu Bieleho Sveta.

Osobne výhodné znamená osobný prospech, tento však nesie so sebou krutosť, pretože ten, kto ide len za svojimi cieľmi neberie ohľad na iné bytosti a tak tu máme utláčanie iných rás, iných ľudí v tom istom národe, devastáciu lesov, týranie zvierat a všetko podobné.

Pôvodné slovanské zriadenie – dŕžava – bola postavené na báze moci svedomia a teda nie zákona. Stav v spoločnosti, keď rozhoduje svedomie je špecifikovaný termínmi KON alebo USTOJ – opäť pôvodné, staroslovienske výrazy. Ešte nedávno sa aj na našich dedinách chápal výraz „pokonať sa“, t.j. konať PO(dľa) KONu za vyriešenie sporu vzájomnou dohodou a nie súdnou cestou. Výraz záKON, pôvodne za–KON znamená, že sa rozhoduje za vládou KONu. Naši predkovia takto označovali to, čo je za KONom, t.j. vládu temných síl. A čo je vlastne zákon? Vôľa malej skupiny ľudí, ktorí si presadia svoje záujmy do zákona a tak sa stávajú beztrestní – z pohľadu dnešnej praxe. Každý rozumný človek však vie, že dodržiavať zákon ešte neznamená konať podľa svedomia.

Čo sa týka Ježiša Krista, on sám sa jasne vyjadril, že prišiel výlučne k „strateným ovciam domu Abrahámovho“ a naopak, výslovne varoval, že jeho učenie nesmú ísť šíriť k Slovanom – použil výraz Samárijci – je to, ako veľa iných slovanských slov – názov pozostávajúci zo skratky SAm(otn)í ÁRIJCI. Neskoršie pozmenený názov „Samaritáni“ je už len výsledkom zahladzovacieho procesu rozdelenia pôvodne jedného národa Slovanov na proti sebe bojujúce skupiny. Dôvod je veľmi jednoduchý – dieťa bielej rasy sa už so svedomím rodí, a teda Ducha po Rode otca už má. Kristus nám teda nemal čo dať.

Ďalším príkladom Pútnika je tibetský Dalajláma, ktorý sa vracia dovtedy, kým nebude úloha, ktorú si stanovil splnená.

Ale vráťme sa k Svetom rozličnej mernosti. Teda každý človek, ktorý zomrie v štvorrozmernom svete sa pri dodržaní pravidiel správneho života rodí v šestnásťrozmernom a postupne v ďalších, Vyšších Svetoch. To zároveň znamená, že jeho potomkovia, ak nasledujú spôsob života Predkov sa postupne dostávajú na tú istú cestu. Teda každý z nás má vo Vyšších Svetoch členov svojho Rodu. Ako hovoria Védy, na našej Zemi prvý raz pristáli naši ďalekí Predkovia pre 1,5 miliardou rokov. Ale všetky slovanské a árijské Rody boli v tom čase už miliardy rokov staré. A táto informácia je uložená v DNA. Týchto našich Predkov voláme Bohovia, pretože oproti nám majú nepredstaviteľné schopnosti a možnosti, sú naozaj všemohúci. Zároveň však ostávajú našimi Predkami, t.j. príbuznými a máme s nimi pokrvné puto. Viera v Bohov je teda jednoducho úcta k vlastným Predkom. „Výmena“ Viery v našich Bohov za vieru v akéhosi nejasného Boha, ktorý je zároveň Pánom je zrada vlastného Rodu. Preto kresťan jednoducho nemôže byť Slovan. Kresťan si „uchováva“ pamiatku iného národa, nie svojho. Nejde o hru slov, ale o uchovávanie pamiatky na vlastných Predkov.

Môžeme sa na to pozrieť aj inak. V zmysle našej Viery má každý človek bielej rasy pri narodení štyroch Bohov. Pozemského otca, ktorý mu dal obraz krvi Rodu – Ducha. Pozemskú matku, ktorá mu dala telo. Bohorodičku Dživu, ale inak Devu Živu, ktorá vložila do tela Dušu, a Boha Roda, ktorý Dušu stvoril. Nikto už materializovaný vo Svete Javi si nemôže vymeniť rodičov. Tí sú pre nás už jednoducho rodičmi naveky. Ale oni tiež mali rodičov, teda našich Prarodičov, ktorí taktiež mali svojich rodičov a tak reťaz pokračuje až k samotnému prvopočiatku celej bielej Rasy, ktorá má pôvod ďaleko za hranicami veku našej Zeme a vzťahuje sa k počiatkom existencie Galaxie. Teda môžeme ich pamiatku, t.j. následníctvo Predkov zradiť, ale nemôžeme pokrvné puto pretrhnúť.

„Náhodou“ sa narodiť ako člen bielej Rasy však nestačí. Biele telo, t.j. „hardware“ musí spolupracovať so správnym „software“, t.j. jasným stavom mysle a poznania. Inými slovami, musíme si aktívne uchovávať poznanie o našom pôvode a dôvodoch prečo sme tu v takom stave ako sme a aká bude blízka budúcnosť. Informácia o našom pôvode, t.j. kompletne celá informácia od začiatku nášho Rodu (ktorý mal miliardy rokov ešte pred príchodom na Zem) je uložená v našej DNA. Ale na to, aby sme ju mohli začať čerpať, t.j. aby sa otvorila rodová pamäť musí byť aj naša myseľ v zodpovedajúcom stave. Práve na to, aby sa tieto poznatky uchovali a boli dostupné naši Predkovia zostavili Slovansko-Árijské Védy. Obsahujú informácie, ktoré po prenesení do života začnú otvárať dvere k rodovej pamäti. Len takto sa dá zaručiť, že tieto cenné poznatky sa nedostanú do nepovolaných rúk a nebudú použité proti našej vlastnej Rase. A práve toto sa civilizácia snaží zablokovať, pretože človek bez rodovej pamäte sa stáva otrokom svojho Pána, členom stáda slúžiaceho pre uspokojovanie potrieb Pastiera, t.j. dá sa ním ľahko manipulovať ba dokonca môže byť použitý na boj proti členom vlastnej Rasy, keďže na spoločný pôvod a Bohov dávno „zabudol“.

Prečo sme sa dostali do takéto poddaného stavu? Príčin je niekoľko. Jednou z nich je dočasne zatemnenie životodarného žiarenia nášho Centrálneho Slnka (nie Jarily-Slnka), t.j. dočasne sme opustili teritórium patriace našim Predkom, t.j. bielej Rase. Naša slnečná sústava prekročila Svarožiu hranicu a vstúpila na teritórium pod vládou Temných Síl, ktoré prevzali zákonite iniciatívu s cieľom postupne si podrobiť a nakoniec zničiť našu Starú, t.j. predkresťanskú Vieru. Na to bolo potrebné zničiť naše obrady, t.j. odrezať energetické kanály bieleho človeka, ktoré sú od narodenia napojené na ten slnečný systém v Galaxii, odkiaľ daný Rod pochádza. Namiesto toho zaviedli svoje, temné obrady, ktoré systematicky presmerovávajú energetické kanály na zdroje v Temnom Svete. Takýto obrad je už krst, ale zďaleka nie je posledný.

Tento temný vek voláme Nocou Svaroga a trvá 1 620 rokov, t.j. celý Vek pod nadvládou žiarenia Čertogu Líšky. Presne toto obdobie Indovia nazývajú Kali Juga. Počas Noci Svaroga prestali naši Bohovia navštevovať Zem, ale zároveň bola celá ozbrojená moc Bieleho Sveta zaujatá galaktickou vojnou, t.j. fyzickou likvidáciu ozbrojených síl Temného Sveta, ktorí zneužili poznatky Sveta Arlegov, ktoré im sprístupnil Černobog na to, aby ľsťou a klamom obsadili slnečné systémy skoro polovice jedného ramena našej Galaxie. Temné Sily vojnu zase prehrali. Dnes je táto invázia v podstate zlikvidovaná, ostali len malé, oddelené „bandy“ votrelcov na niektorých Zemiach v našom Čertogu Svati, ktoré sú postupne fyzicky likvidované. Niečo podobné, ako po 2. svetovej vojne ostali napr. bandy Benderovcov, aj to však len dovtedy, kým ich armáda definitívne nezlikvidovala. Z Čertogu Líšky, ktorá je synonymom ľsti a klamu vychádzame a vstupuje do Čertogu Vlka, ktorý je sanitárom Prírody. Slabé a choré zničí, ale silné a zdravé prežije. A toto čaká aj našu Zem. Návratom nášho slnečného systému Jarily-Slnka späť domov, do našej Galaxie, ktorý nastane r. 7520 od UMHCH, alebo podľa kresťanov r. 2012 nastáva situácia, že naši Bohovia opäť začnú navštevovať našu Midgard-Zem. Pretože však deň a noc, t.j. Svetlo a Tma nemôže existovať naraz, najskôr dôjde k likvidácia panstva Temných Síl na Zemi a to, vzhľadom na rozšírenie ich moci, drastickým spôsobom. Inej cesty však niet, aj táto banda bude zlikvidovaná.

V súlade s Knihou Svetla šestnásť aj dvestopäťdesiatšesť rozmerné svety v Bielom Vesmíre patria so Svetlej Navi, ktorú voláme aj Slav. Inými slovami, ide o Svetlý Astrálny Svet. Bytosť zo šestnásťrozmerného Sveta Slavi sa volá Leg, bytosť z dvestopäťdesiatšesť rozmerného Svetlého Astrálu sa volá Arleg. Bytosť Temného 16 rozmerného Astrálu sa nazýva Gel, bytosť 256 rozmerného Sveta Temnej Navi sa nazýva Argel. V staroveku Gréci pridali k týmto názvom predponu „an“, t.j. vznikol dnes používaný názov angel, neskôr angelos, ktorý v slovenčine nazývame anjel. Prirodzené prívlastky pre tieto temné bytosti sú napríklad anjel smrti, anjel pomsty, anjel skazy, anjel Pána a pod. 256 rozmerné bytosti Temného Astrálu sú archanjeli.

Viackrát sme použili výraz „RASA“, ale treba povedať, že v dnešnej dobe sa používa v zásadne zmenenej forme. Ako všetky prastaré, pôvodné slová vzniklo ako skratka zo štyroch staroslovienskych slov. RASA znamená Rody Asov Strany Asov. Dnešnou slovenčinou povedané Rody Asov Krajiny Asov. Stále to však nie je plne zrozumiteľné dnešným ľuďom, pretože nevieme, čo v staroslovenčine znamená As alebo Az. As alebo Az znamená Boh žijúci na Midgard-Zemi. Krajina Asov, t.j. územie kde žijú sa preto odpradávna volá Asia alebo Ázia. As je človek bielej rasy, ktorý má aktivovaných všetkých deväť čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta. Takýto človek má trvalé spojenie s Vyšším Svetom a zároveň schopnosti, ktoré podstatne prevyšujú schopnosti dnešného človeka (o problematike čakier a kanálov píšeme v inom článku na tejto stránke). Tento stav sa udržiava praktizovaním Véd a dodržiavaním prastarých obradov. Čakry sú aktivované aj zvukmi. Preto kompletná staroslovienska Bukvica obsahovala bukvy, ktoré okrem obrazov predstavovali zvuky aktivujúce celú škálu pre nás prirodzených a nenahraditeľných frekvencií a teda všetkých 9 čakier. Pôvodná staroslovienska Bukvica – dávno pred príchodom dvoch pologramotných mníchov Cyrila a Metoda – obsahovala 49 bukiev. Oni vykonali prvé oklieštenie našej bukvice tak, že niektoré bukvy – ktorých zvuky ani nevedeli vysloviť – vyhodili a niektorým zase dali grécke názvy.

Názov Rasa sa od prvopočiatkov vzťahoval výlučne na bielu rasu, inak nemal význam. Slovo sa používa aj vo význame čistý, čo potvrdzuje aj latinský výraz „tabula rasa“. Rasizmus v pôvodnom význame neznamenal nadradenosť jednej dnešnej rasy nad druhou – to je zmena významu slova – ale princíp, že každá rasa má svoj vlastný pôvod a úlohu, preto lebo pochádza z iných slnečných systémov so slnkami iných spektrálnych vlastností čomu zodpovedajú aj farby ich pokožky. Má sa teda starať o napĺňanie svojho vlastného rozvoja a nie vnucovania svojich hodnôt iným rasám. Toto je podstatou nášho učenia Ingliizmu.

V jednom článku nemôžeme obsiahnuť všetko, ale ukončíme ho aspoň krátkou informáciou o našich obradoch. Prastaré slovanské obrady neslúžia na nejaké klaňanie sa prírodným živlom alebo neznámemu božstvu, pretože naši Bohovia sú nám známi a sú aj našimi príbuznými. Živly a zvieratá máme v úcte, ale z úplne iných dôvodov. Ako sme už písali, niektorí zvieratá – tie, ktoré majú schopnosť myslieť sú tradične považované za poslov Bohov. Priblížme si to takto. My žijeme v štvorrozmernom svete a máme deväť tiel. Každá čakra vytvára jedno samostatné. Predstavme si to ako známu auru. Druh aury v skutočnosti siaha do stoviek, u niektorých ľudí tisícok kilometrov. Takto naše telo komunikuje s okolitým rastlinstvom, ktoré na základe potrieb nášho tela pridáva do seba presne tie látky, ktoré potrebujeme aby sme boli zdraví. Preto by sme zásadne nemali jesť potravu, ktorá pochádza z väčšej vzdialenosti ako 500 – 700 km. A vôbec by to už nemala byť potrava z južnej pologule, ktorej energia má opačnú polaritu. Jedlo z cudzích oblastí nemusí nevyhnutne alebo hneď znamenať choroby, ale nastáva tu iný problém. Rastliny rastú v energetických poliach okolo žijúcich bytostí, a to nielen tých viditeľných. Tieto vkladajú do nich svoju energiu, ktorá je prenášaná na nás, a okrem zabezpečenia prežitia nám takto podáva schopnosť vnímať naše okolie a rozumieť mu. Ak jeme cudziu energiu prestávame rozumieť vlastnej Prírode a začíname ju ponímať ako čosi cudzie, k čomu nemáme vzťah. Výsledok vidíme na každom kroku.

A takto Vyšší Bohovia – čím starší tým viacrozmernejší – majú oveľa zložitejšie síce okom neviditeľné, ale ich vlastné energetické polia. My v týchto poliach žijeme, pretože žijeme vo Svetlom Vesmíre. Toto zároveň znamená, že istým spôsobom žijeme „vnútri“ tiel našich Bohov, a teda niet divu, že sú vševediaci, pretože poľahky zistia, čo sa vnútri ich „tiel“ deje. Niekedy ale pod rozličnými vplyvmi nevieme čo robiť, a vtedy patričný Vyšší Boh vyšle zviera, ktoré závisí od jeho druhu energie aby nám takto dal signál čo robiť. Preto orol oznamuje vôľu Perúna či medveď Svaroga. Zabiť takéto zviera je ťažký zločin. Nuž preto naši Predkovia považovali ukázanie sa takýchto zvierat po položení otázky na konkrétneho Boha za jeho odpoveď.

Slovanské obrady ani obete nikdy neboli krvavé, naopak, obetovanie živej bytosti je tradične považované za porušenie vôle našich Bohov, teda za ťažký hriech. Práve tak sme nikdy nekľakali na kolená, lebo nijaký Svetlý Boh nie je ani Pán, ani Pastier, lebo to by znamenalo popretie princípu Slobody, teda jednej z vlastností Perúna. Nikdy sme nemali peniaze a bankárov, zákony a sudcov, štát a úradníkov, lebo to by znamenalo popretie princípu Svedomia, t.j. Boha Svaroga. Nikdy sme neodopreli pomoc iným Rodom keď o to požiadali, lebo to by bolo popretie princípu vzájomnej pomoci, t.j. Boha Sventovíta.

Naše obrady však predstavujú komunikáciu s našimi Bohmi, nie slepé hádzanie sa na kolená čí zem. Ako ich rozoznáte? No dnes je veľa samozvaných „prorokov“, ktorí sa špecializujú na zavádzanie pseudoobradov. Tak teda niekoľko princípov. Na našich obradoch horia ohne, okolo ktorých krúžia chorovody, t.j. ľudia sa pochytajú za ruky a krúžia jedným alebo druhým smerom okolo vatier. Týchto chorovodov môže byť okolo jednej vatry niekoľko a môžu krúžiť aj opačnými smermi. Ďalej, naša bytosť pozostáva z 3 zložiek – tela, Duše a Ducha. Preto na našich obradoch musia byť zastúpené všetky živly, aby sa očistili všetky zložky. Musí tak byť rieka, pretože v nej očisťujeme telo. Skáčeme cez vatru, lebo oheň čistí auru, t.j. Dušu. A chodíme po žeravej pahrebe, lebo posilňujeme Ducha. Popri tom beháme po zemi a skáčeme vo vzduchu, takže kompletne obsiahneme všetky živly. Ak chodíte na “slovanské“ obrady a tieto princípy tam chýbajú – určite to neorganizujú Slovania – bez ohľadu na „imidžovky“…

Médiá na nás dnes chrlia informácie o kalendári Mayov, o nedostižnej presnosti egyptských pyramíd, či o fantastických vývodoch, ktoré môžeme dostať z čínskych horoskopov. Ale nikde nenájdete ani len zmienku o tom, akým hlbokým a všeobsažným poznaním okolitého Sveta vládli Naši Predkovia. Príčiny prečo je situácia taká aká je si postupne vyjasňujeme, ale tie najdôležitejšie veci sú okolo nás «na dosah». Stačí, ak «zapneme» vlastnú logiku a «vybehneme» z cudzieho programu…

 Máme vlastnú kultúru a máme aj vlastné tradície. S vyvražďovaním Našich Predkov kultúru «vymazali» tak, že dnes o nej už nič nevieme. Tam, kde sa to celkom vymazať nedalo použili inú metódu, skreslenie podstaty a prispôsobenie faktov pre vlastné ciele.

Jedným z príkladov negatívneho skreslenia je každému z už raného detstva známa rozprávka o dedkovi ťahajúcom repku. V prvopočiatočnom, slovanskom variante táto rozprávka poukazuje na vzájomné vzťahy pokolení, ale aj ukazuje na vzájomnú súčinnosť časových štruktúr, foriem života a foriem existencie.

Predtým ako budeme pokračovať zamyslite sa a predstavte si všetky postavy dnešnej podoby tejto rozprávky. A teraz si ju priblížme v pôvodnom, slovanskom «znení»:

V súčasnej podobe tejto rozprávky už chýbajú dva elementy, ktoré jestvovali od prvopočiatku – otec a matka, bez ktorých dostávame len sedem elementov, čo zodpovedá kresťanmi používanej sedmoričnej sústave vnímania, na rozdiel od devätoričného slovanského systému (ako sme už uviedli, biela rasa má 9 a nie 7 čakier ako východný systém).

V prvopočiatočnom variante bolo deväť elementov a v každom z nich je skrytý obraz:

REPKA – symbolizuje majetok a múdrosť Rodu, jeho korene. To zahŕňa pozemské, podzemné aj nadzemné;
DEDKO — symbolizuje starú múdrosť;
BABKA – tradície domova, starostlivosť o hospodárstvo;
OTEC – ochrana a opora;
MATKA – láska a starostlivosť;
VNUČKA – symbolizuje potomstvo;
PSÍK – dostatok v Rode (psa tradične zavádzali na ochranu dostatku);
MAČKA – symbolizuje blahoprajnú situáciu v Rode (mačky sú harmonizátori energie človeka);
MYŠKA – symbolizuje dostatok v rodine (predpokladalo sa, že myš žije tam, kde sú zvyšky potravín).
Kresťania ubrali otca a matku a zmenili ich obrazy: ochranu a oporu za cirkev a starostlivosť a lásku za Krista. Ale povedzme si, môže existovať prirodzená rodina bez rodičov?

Prvopočiatočný význam tejto rozprávky bol u Slovanov tento: mať spojenie s Rodom a rodovou pamäťou, žiť v harmónii s členmi Rodu a mať šťastie v rodine.

Alebo rozprávka o chalúpke na kuracích nohách – použime pôvodné, staroslovienske obrazy, hoci dnes nám hovoria, že ide výlučne o ruské rozprávky a Rusi sú «oni», teda spolupatričnosť jedného národa sme stratili. To je výsledok politiky «rozdeľ a podrob si», v dnešnom sociálnom inžinierstve nazývanej aj «fragmentácia spoločnosti». Takáto chalúpka sa vždy kreslí na kuracích nohách. Prečo sa nekreslí v pôvodnom obraze, teda nie «kuracie» ale «kúrové» (t.j. dymové) nohy? Aj proces kúrenia má niečo do činenia s domácou hydinou? A prečo potom Kurilské ostrovy označujú ostrovy s častým «kúrením» (sopečného pôvodu) a nikto ich nespája s kurami? Iste, chalúpka na kuracích nohách je rozprávka pre deti, ale predmet vo vzduchu, za ktorým ostávajú «kúrové» stopy už môže označovať niečo celkom iné… a oni nechcú aby sme začali rozmýšľať že čo.

Príkladov je oveľa viac. Napríklad mesto Novgorod v Rusku je z pohľadu dnešných archeológov veľmi prekvapivé miesto. Nachádzajú tu listy písané na brezovej kôre a mnoho ďalších vecí. Ale Novgorod značí Nové Mesto. A ako sa volalo staré mesto? Mesto sa nazývalo Sloviensk a bolo založené r. 1331 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme kniežaťom Slovienom (dnes, podľa Koľadovho Daru máme rok 7518 od UMHCH).

A koľko je vlastne planét v našej Slnečnej sústave? Len v krátkosti povedzme, že výraz «planéta» Naši Prapredkovia nepoužívali. Je to mladší, grécky výraz a označoval «bludnú planétu», teda tiež niečo iné ako dnes. V slovanskom ponímaní existujú Hviezdy a Slnká. Hviezda má do sedem Zemí (planét) a Slnko od sedem vyššie. Okolo Zemí sú Luny, z ktorých naša má prastarý názov Mesiac. Poznáme staré rozprávky, kde sa ešte dnes hovorí «za deviatimi horami, za deviatimi dolami». V staroslovienskej verzii sa používal výraz trideväť (3*9). Cudzozemskí nepriatelia prilietavali spoza trideväť Zemí. Naša Slnečná sústava pozostáva z trikrát po deväť Zemí, t.j. z dvadsaťsedem. V súčasnosti je ich iba dvadsaťšesť, pretože namiesto zeme Dei je dnes iba pás asteroidov. Hmota asteroidov však dokopy nedáva hmotnosť Zeme Dei, ale sú to pozostatky Luny Ľuticie, zničenej v galaktickej vojne. Samotná Zem Deia bola prenesená do Inosveta. Za obežnou dráhou Pluta sa nachádzajú ani zďaleka nie malé Zeme.

Sumárna hmotnosť všetkých Zemí slnečnej sústavy Jarily-Slnka sa rovná hmotnosti samotného svietiaceho telesa. Vo Védach máme detailný opis a rozloženie obežných dráh všetkých zemí s veľkou presnosťou, ale astronómia sa zaoberá hľadaním exotických planét za hranicami našej slnečnej sústavy. Prečo asi?

Teraz si povedzme niečo o «posvätnom». Používame prastarý názov «Čertog», hoci dnes je známy výraz «súhvezdie». Aký je medzi nimi rozdiel? V princípe žiadny. V čínskych horoskopoch je ekvatoriálna časť hviezdneho neba rozdelená na dvanásť súhvezdí. V astronómii je ekvatoriálna časť hviezdneho neba rozdelená na trinásť súhvezdí (okrem všeobecne známych 12 je tu ešte «Hadonos»).

Ale podľa našich Tradícií (zo zjednodušeného pohľadu) je ekvatoriálna časť hviezdneho neba rozdelená na šestnásť Čertogov.

My, Slovania nemáme Zverokruh (Zodiak), ale Svaroží kruh. V jednom okamihu pozdĺž toku Rieky Času (okamih chápeme ako prastarú slovanskú časovú jednotku), v ktorej sa odzrkadľuje Svaroží kruh sa rodí 53.896.011.200 individualít, z ktorých každá má svoj neopakovateľný osud a vlastný neopakovateľný charakter. A tieto individuálne Duše sa snažia prejaviť na Zemiach vo Svete Javi, kde ešte pridávajú svoje doplniteľné vlastnosti charakterov aj Slnká, Hviezdy, Zeme a Luny. Každá materializovaná Duša predstavuje svojou podstatou vlastnú maticu, v ktorej je informácia od Bohyne Dživy, ale dopĺňa ju Boh-Ochranca Rodu. Za prastarých čias žilo na Midgard-Zemi (naša Zem) súčasne 21 – 24 miliárd Duší, na Zemi Oreji (Mars) do 50 miliárd, na Zemi Deji (dnes pás asteroidov) 30 miliárd. Ale dve Duše narodené v tú istú sekundu dvom ženám v tej istej miestnosti budú mať rôzne osudy, pretože jestvuje rozdiel v okamihoch, migoch, sigoch. Okrem toho majú rozličné Hviezdy-Vládcov, rôzne Rody, otcov a matky. Duše ich Predkov prináležia iným Hviezdnym systémom a každý Hviezdny systém na vyššej Božskej úrovni má svoje vlastné Korene.

Zvláštny vplyv na rozumovú činnosť človeka má Jarila-Slnko. A obzvlášť tok jeho harmonických častíc, ktoré v sa súčasnom svete nazývajú neutrína. Človek je jedinečná živá štruktúra, ktorá má vlastnosť úplne zadržať tento harmonický tok vo svojom organizme. Neutríno ako častica môže preletieť skrz Lunu, ľubovoľnú Zem, ale keď sa dostane do človeka zastaví sa a organizmus ju akumuluje. Toto žiarenie je nevyhnutné pre činnosť myslenia a riadenia prvého systému. Okrem človeka aj niektorí predstavitelia sveta zvierat, ktoré žijú v rôznych živloch, sú rovnako schopné udržať neutríno. Vo vodnom živle to sú delfíny, vo vzdušnom orly, sokoly, sovy, výry, havrany. V pozemskom živle medvede, rodina mačkovitých (levy, leopardy, tigre, rysy) a vlk. Práve preto v podaniach Prastarých Slovansko-Árijských Véd sú títo predstavitelia obdarení múdrosťou a považujú sa za pomocníkov Bohov. Boli zobrazované na ornamentoch odevov, predmetoch, zbraniach. Zvieratá vodného živlu sú považované za Múdrosť Navnú (zo Sveta Slavi). Zvierací svet zemského živlu je Múdrosť Javná (zo Sveta Javi). Vtáci sú Múdrosť Pravná (zo Sveta Pravi).

Aby sme si vysvetlili prečo takéto rozdielne prístupy – Svaroží kruh a Zverokruh, pozrime sa bližšie na pohyb nášho Slnka v priestore. Smer a rýchlosť pohybu závisí od toho, v akom systéme výpočtu analyzujeme. Pohyb Slnka sa najčastejšie analyzuje v systémoch výpočtu spojených a blízkymi hviezdami, medzihviezdnym prachom, s centrom Galaxie, s Miestnou skupinou galaxií, so vzdialenými galaxiami a sklonom galaxií a s reliktným žiarením.

Obrázok – Rýchlosti pohybu Slnka:

ν₁ ≈ 25 km/s – relatívne k medzihviezdnemu plynu;
ν₂ ≈ 19,4 km/s – relatívne k hviezdam viditeľných voľným zrakom;
ν₀ ≈ 230 km/s – relatívne ku galaktickému centru (prerušovaná šípka).
Na obrázku je rýchlosť ν₀ zmenšená 10x v porovnaní s ν₁ a ν₂.
Všetky rýchlosti sú uvedené v projekcii na galaktickú rovinu.
Vektor ν₁ je odklonený o 12° a vektor ν₂ o 22° od galaktickej roviny (hore).
Vektor ν₀ leží v rovine Galaxie.

Systém výpočtu spojený s hviezdami blízkymi k Slnku (zvyčajne sa analyzujú hviezdy vzdialené nie viac ako 100 parsekov), nazývame miestnym štandardom kľudu. Zmeny lúčových rýchlostí a vlastných pohybov blízkych hviezd ukazujú, že Slnko sa pohybuje vo vzťahu k miestnemu štandardu kľudu rýchlosťou 19,4 km/s v smere bodu na nebeskej sfére s koordinátami – tento bod sa nazýva apexom.

Slnko vykoná celý obrat okolo centra Galaxie (rovnako ako aj okolité svietiace objekty) za približne 250 miliónov rokov, čo je galaktický rok (rýchlosť pohybu Slnka je 220 – 250 km/s). Zároveň naše Slnko každých 33 miliónov rokov prekračuje galaktický ekvátor a vystupuje nad jeho rovinu do výšky 230 svetelných rokov a znova sa spúšťa dole, k ekvátoru.

Znamená to, že ide o OPAKUJÚCI SA PROCES s periódou 33 miliónov rokov. Teda Slnko okrem toho, že rotuje okolo stredu Galaxie rotuje aj ešte okolo čohosi s periódou obehu 33 miliónov rokov. A toto čosi je na Erbe Bielovodia zobrazené v podobe HVIEZDY INGLIE.

Smelo môžeme povedať, že na Erbe Bielovodia je zobrazené súhvezdie Zimun (Malá Medvedica), čo je ľahko rozpoznateľný smer na severnej pologuli a je to zároveň STRED NÁŠHO ČERTOGU – SYSTÉMU PODOBNÉMU SLNEČNÉMU, V KTOROM NAMIESTO PLANÉT (ZEMÍ) ROTUJÚ SVIETIACE TELESÁ (A JARILA-SLNKO JE JEDNO Z NICH). V Strede Nášho Čertogu sa rozprestiera objekt, ktorý astronómovia nazývajú neutrónová hviezda. Bola objavená r. 2004 a v astronómii sa nazýva 1RXS J141256.0+792204 – neutrónová hviezda.

V piaďovom (slovanskom) systéme mier existuje jednotka dĺžky „Hmlistá Diaľ“ – 547 svetelných rokov, čo je vzdialenosť do STREDU NÁŠHO ČERTOGU.

Všetky hviezdy (v astronomickom zmysle, v zmysle Našich Tradícií to sú buď Slnká alebo Hviezdy), ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti do 547 svetelných rokov od Jarily-Slnka PATRIA DO NÁŠHO ČERTOGU nezávisle od ich rozpoloženia na astronomických mapách (platí pre severnú aj južnú pologuľu). To znamená, že všetky súhvezdia zaberajú určité sektory pri pozorovaní z Midgard-Zeme (resp. od Jarily-Slnka), ale zároveň Čertogy predstavujú samostatné SYSTÉMY.

Ak by sme sa nachádzali napr. na povrchu Pluta (Zeme Vija), vieme určiť sektor pozorovania (zo strany Jarily-Slnka), kde – ako hovoria astronómovia – sú sústredené všetky planéty (ZEME) systému Jarily-Slnka.

Astronómia pozná ešte sedem neutrónových hviezd („veľká sedmička“). Previerka jedného zo siedmych objektov „veľkej sedmičky“ – RX J1856 – presne ukázala na stred Čertogu Bociana, pričom sa nachádza ďaleko za hranicami NÁŠHO ČERTOGU. Ak by astronómovia použili Védy mohli by im pošepnúť, že ešte treba hľadať ďalších deväť neutrónových hviezd v rovine nebeského ekvátora, pretože v ekvátornej zóne my, Slovania vieme o šestnástich Čertogoch.

Záverom ešte doplňme, že systém Jarily-Slnka patrí nielen do NÁŠHO ČERTOGU, ale zároveň aj do „systému trojhviezdy“ – ak použijeme astronomický jazyk. Okrem Jarily-Slnka je v tomto systéme troch hviezd Biely Obor (Mara, u nás nazývaná Moréna) a Hnedý Trpaslík. Jedna zo Zemí Hnedého trpaslíka je už viditeľná na južnej pologuli a tiež v časti severnej pologule (vrátane Antalie). Od mája 2011 bude už viditeľná všade, je to takzvaná Nibiru, ktorá má periódu obehu 3 600 rokov, je zelenej farby a má „krídelká“.

Uveďme si ešte niekoľko „náhodných zhôd“ spojených s blížiacimi sa udalosťami epochálnej úrovne. Podľa kalendára Mayov v decembri r. 2012 prichádza koniec epochy priateho slnka; to isté leto podľa slovanského Koľadovho Daru končí Vek Líšky a začína sa Vek Vlka. Podľa vesmírneho „kódexu“ naši Svetlí Bohovia majú právo znova navštevovať Midgard-Zem, ktoré určite začnú uplatňovať. V tom istom roku sa plánuje (2012) priviesť „veľký urýchľovač častíc“ na plný výkon… Nuž stojí za to sa vážne zamyslieť nad variantom existencie podľa ktorej veľký kozmický urýchľovač častíc je vlastne zariadenie na prechod do inosveta. Inými slovami, paraziti si už pripravujú únikové cesty, pretože čas ukončenia ich pobytu na našej Zemi sa neúprosne blíži. Už ostáva si len domyslieť v akej zostave sa plánujú vracať (so Zemou alebo bez nej). A úplne nové dejiny sa začnú od toho, či sa im to podarí alebo nie. V mnohých oblastiach to závisí IBA OD NÁS!

„Svarog je Boh náš a nie iní bohovia, a bez Svaroga nemáme my nič, okrem smrti.
…A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na našich Bohov, a tak sa obrátili k nim,
aby zodrali nás daňou, podobne ako pastierov, schádzajúcich sa v Skýte.
Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi Slnka!
…Gréci nepoznajú našich Bohov a hovoria o nás zle a z nevedomosti. Ale my máme meno Slávy.
…Majúc prekrásny veniec našej Viery, nesmieme prijímať cudziu!“
Velesova kniha

Pretože naša stránka už existuje asi dva roky zdalo by sa, že našim čitateľom sú už základy starého odkazu našich Predkov dostatočne známe. No napriek tomu dostávame maily, v ktorých nás niekedy žiadate vysvetliť veci, ktoré sme už dávno vysvetľovali. Budeme predpokladať, že medzičasom obsah informácií už podaných dosiahol taký objem, že tí čitatelia, ktorí nás nečítali od počiatku, si nie vždy dokážu nájsť súvisiace väzby, teda im chýbajú odpovede. Budeme sa teda v tomto duchu snažiť sa vracať s tým, že už podané informácie pospájame do takých súvislostí, ktoré umožnia lepší obraz podaného obsahu.

Vedci hovoria, že náš mozog je „skonštruovaný“ tak, pri kontakte s novým súborom informácií dokáže spracovať cca 3% informácií, ktoré si takto dokážeme zapamätať. Inými slovami to znamená, že ten, kto systematicky neštuduje sa k novému poznaniu sotva dostane. Prebehne text narýchlo, pomyslí si napríklad, že je to celkom zaujímavé a už sa považuje za „znalého“. V skutočnosti je však iba informovaný. Informáciu nám totiž okolitý svet môže dať, ale Múdrosť v žiadnom prípade. Múdrosť môžeme nadobudnúť jedine vlastnou skúsenosťou – prácou nad problémom. Encyklopedický prehľad v nejakom obsažnom materiály si môžeme dovoliť až vtedy, keď sme celú informáciu „strávili“, t.j. keď sme dostatočne dlho a poctivo na pochopení pracovali. Pretože však pri prečítaní obsažnej informácie dokáže náš mozog spracovať iba cca 3% obsahu, tak na plné pochopenie celej podanej informácie musíme text prečítať cca 33 krát! Veď je to jednoduchá matematika – 33×3% je cca 100%. A teraz si všimnite, koľko „odborníkov na Slovanstvo“ je okolo nás a radí nám, ako a čo je dedičstvo našich Predkov. Nedajte sa oklamať, iná cesta k poznaniu kultúry našich Predkov nevedie.

Dnes je situácia už trochu iná. Vplyvom prostredia, do ktorého sa naša Slnečná sústava postupne dostáva, sa mení aj schopnosť nášho mozgu spracovávať nové informácie. U mnohých ľudí je dnes už úroveň schopnosti mozgu spracovávať úplne nové informácie niekde medzi 5 až 8%, a bude sa postupne zvyšovať. Nie u všetkých, pretože tvari ostanú tam, kde sú a podobne aj bioroboti, t.j. tie bytosti, ktoré nazývame hybridi. Vyzerajú ako genetickí Slovania či Árijci, ale vnútri im postačuje program, ktorý im starostlivo udržiavajú vždy novými „upgrade“ tvari. Inými slovami sú to všetko tí, ktorým „netreba“ VEDIEŤ nič nové, t.j. všetko majú vo svojej Biblii. Paradoxne však ani „svoju“ Bibliu spravidla nemajú prečítanú – hoci sa k nej celý život hlásia. A nedajte sa pomýliť, neraz sa budú vyjadrovať ako oddaní Slovania. Ako Slovania – ale iba po vopred určené mantinely. Budhizmus má na tento jav vynikajúcu kategóriu – nazýva sa to DUCHOVNÝ MATERIALIZMUS. Zdalo by sa, že ide o úplne si odporujúce kategórie, ale nedajme sa pomýliť. Na Duchovnú cestu sa vydáva ten, kto chce lepšie pochopiť skutočnú podstatu javov za „oponou“ Vesmíru, života a smrti a podobných vecí. Podľa učenia Véd na to, aby sme dobre spoznali Javný, t.j. materiálny Svet sme dostali najlepší nástroj, aký len môže existovať – um. Lepší nástroj na poznávanie Sveta Javi – podľa Véd – neexistuje. A tu to prichádza. Um, rozum a intelekt sú „orgány“ Klubieho tela – jedného z deviatich základných tiel v zmysle Védickej tradície. Lenže Klubie telo slúži na spoznávanie Sveta Javi, teda všetko, čo spracováva dostáva pomocou piatich zmyslov. Je to presne tá opica z budhistickej tradície, ktorá sa pozerá na svet z domu s piatimi oknami. A všetci dobre vieme, že nech máme akékoľvek „superokná“, nikdy nám nedokážu podať úplnú a definitívnu informáciu o svete za nimi. Na to sa musíme vybrať z domu von a zbierať skúsenosti inými spôsobmi.

Ak sa vyberieme von – obrazne – vychádzame zo Sveta Javi a týmto nastupujeme na skutočnú Duchovnú cestu. Duchovná cesta je však – logicky – púť „inými cestami“ ako cestou materiálnou, lebo sme vykročili mimo Javi. Takýto človek vstupuje do sféry, ktorá nie je slovami ani len vyjadriteľná či vysvetliteľná. Je to to, čo môže niekto zažiť, ale nikdy to nebude schopný podať v celosti iným ľuďom vo Svete Javi. Určite viete, čo máme na mysli. Logicky z toho vyplýva, že ak už niekto naozaj na takúto cestu vykročil, t.j. rozhodol a odhodlal sa nadobúdať vlastné skúsenostné poznanie „cestovaním“ do Inosvetia (Sveta Navi či až Pravi), tak nemôže si vopred určiť žiadne mantinely. V zmysle Zdravomyslia nám je jasné, že takéto niečo ani nie je možné. To nižšie nemôže obmedzovať to Vyššie, lebo je aj tak len akýmsi „odrazom“ toho Vyššieho. Čím hrubšia materializácia, tým menej poznatkov o Vyšších Svetoch. Je to prirodzená vlastnosť Stavby Vesmíru.

V našich podmienkach je prejavom duchovného materializmu ten, kto sa síce rád pohráva s myšlienkou, že „patrí medzi Slovanov“, ale za žiadnych okolností nie je ochotný „uvoľniť mantinel“, ktorý sa najčastejšie volá Ježiško alebo Mária. V zmysle predchádzajúceho odstavca nikto, kto reálne vstupuje na Cestu Duchovného poznávania si nemôže vopred dať podmienku, koho či čo na tejto ceste nájde a čo nie. Ak si nejaký kresťan vopred povie, že síce je Slovan, ale Ježiško je aj tak pevným mantinelom na je duchovnej ceste, tak nejde po nijakej Duchovnej Ceste. Podľa učenia budhizmu ostal iba v ríši svojho Ega. Nič viac a nič menej, lebo to v budhizme síce nazývame „Ríša bohov“, ale ide len o oblasť vlády Ega. A túto úvahu môžeme dokončiť vysvetlením takejto udalosti z pohľadu Bielej, Budhistickej Tantry. Ak totiž na začiatku naozajstnej Duchovnej cesty odvrhnem všetko – nech tomu iní veria aj tisícročia – a začnem spoznávať „z nuly“, tak som nič nestratil. Ak totiž „Ježiško“ je naozaj pevným stĺpom Vesmíru, ak na ňom naozaj stojí celý Vesmír, tak ho jednoducho v Inosvete – čo je naozajstný Vesmír – musím nevyhnutne stretnúť. No a potom už som sa k nemu dostal skúsenostne, t.j. na základe vlastného úsilia, a teda stal sa mojou Múdrosťou. Ale ak ho tam naozaj nestretnem – a ani podľa podania Predkov, Véd – ho tam v pozícii „stĺpa“ niet, tak spoznám Pravdu. Nuž aj tak nečakajte, že kresťania nastúpia na skutočnú Cestu Duchovného vývoja. Im stačí tá, ktorú im dodáva ich Pán… Ale v tom je podstata Veku, v ktorom žijeme. Veľa je povolaných – dnes každý môže siahnuť po Védickom poznaní Predkov – ale málo vyvolených – koľkí tak naozaj, bez „mantinelových“ podmienok robia?

V súvislosti s cestami do Inosvetia si pripomeňme jeden z prastarých zvykov našich Predkov. V našej tradícii vychovávajú vnúčatá starí rodičia. Dospelí ľudia, ktorí už odchovali svoje deti, odchádzali na nejaký čas do úzadia, aby získali na vlastnej koži skúsenosť s cestou do Inosvetia. Inými slovami, museli sami zistiť, kde po smrti pôjdu. Na tieto účely sa dávali zatvárať do dolmenov, pričom im nechávali voľný iba malý otvor, aby im členovia Rodu mohli nosiť jedlo. Niekto tam ostal dlhšie, niekto kratšie, ale pokiaľ naozaj neopustil telo a nevstúpil do Inosvetia, t.j. pokiaľ „neuvidel“ kde po svojej smrti pôjde, dovtedy nemal právo vychovávať vnúčatá. Len ten môže učiť, kto vie. Po dosiahnutí poznania sa dali vybrať a mohli sa venovať výchove mladého pokolenia. Mali poznanie a vedeli ho

správnym spôsobom vnúčatám podať.

O kresťanstve sme už povedali dosť, ale predsa ešte niečo. Centrom kresťanstva je Ukrižovanie. Je to vražda, zabitie umučením pomocou pribitia, t.j. ukrižovania na prekrížených brvnách. Kresťania sa snažia, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby skryli skutočnú podstatu slova „ukrižovanie“ tak, že mu dali – ako inak – inú podstatu. Je to pre nich akýsi cirkevný útvar, predmet dekoratívno-príkladného, názorného umenia či vyzdobený, šperkmi okrášlený predmet. Slovu „ukrižovať“, ktoré má vnútorný zmysel sebaobetovania, pridali iba pustý význam slova a prednášania rečí pred duchovne nemohúcim auditóriom. Urobili to preto, aby naučili svojich nasledovníkov sa bez umu klaňať zobrazeniu trestu a by si títo slepo ctili vražedný nástroj použitý na toho, kto učil ľudí spravodlivosti a ľúbosti. Je to úplne rovnaké, ako keby si deti obeseného či sťatého otca museli uctievať šibenicu či gilotínu a klaňať sa tomu, kto na nej visí, resp. komu odťali hlavu, a navyše, aby nosili na sebe vyobrazenie tohto trestu, t.j. napríklad šibenicu či gilotínu. Kresťania úmyselne a zámerne učili svoje ovečky nasledovníkov pozerať na zobrazovanie trestu bez otrasenia, aby sa potom ľudia nedesili, keď takto budú trestať lásku a spravodlivosť. Takto tvari naučili ľudí nevidieť svoju vlastnú samovražednú činnosť: ničenie Prírody, dopustenie škodlivej technokratizácie, ničenie genofondu a kultúrneho bohatstva Predkov. A kto vlastne je ten „vzorový“ kresťan? Je to človek, ktorý sám seba nazýva kresťanom, ale v skutočnej, pravdivej podstate nežije tak, ako kázal Kristus. Je otrokom tvarov a ich rodového bôžika – Savaofa-Jehovu-Jahveho. Robí na ich blaho a proti všetkému ľudstvu. Na ich závodoch a pod ich vedením, plní nimi napísané zákony, prijíma hodnoty, ktoré mu „pripravili“, vo svojich modlitbách sám seba nazýva služobníkom, či otrokom božím, t.j. otrokom Savaofa.

A prečo si ako symbol ducha svätého vybrali práve holuba? Pretože holub je najpodlejší so všetkých vtákov, lebo jedine holuby do smrti ubíjajú svojich chorých alebo ranených spolubratov. Preto a nie náhodou ho kresťania vybrali ako stelesnenie svojho ducha a sveta medzi ľuďmi.

Ak sa vrátime k citátu z Velesovej knihy na začiatku článku, tak kresťania sú – samozrejme – tí spomínaní Gréci. Ako sme už hovorili, v čase pokresťančovania Slovanov ešte názov „kresťanstvo“ neexistoval. Ale o tom sme už písali dosť. A je tam aj ďalšia informácia – máme Meno Slávy! Áno, sme Slovania a Slovieni. Čítate dobre – nijakí „Sloveni“. Snahy „zviditeľniť“ nás cestou modernej vedy sú síce dojemné, ale slovo Slovien je správne. Je tvorené z koreňa dvoch slov – Slav a Veni, t.j. vény, žily. Ide o „negramotný“ prepis zo Staroslovienskej Bukvice, lebo ako aj v dnešnej ruštine „е“ čítame ako „ie“, alebo „je“. Sú to tí Slovania, ktorí žijú podľa Zákonov Rita, t.j. v Rytme Vesmíru a teda dohliadajú na čistotu krvi vo svojich žilách. Teda Slav a Žily. Slovan starajúci sa o čistotu krvi svojho národa. Ďalej, „naviazanie“ nás na indickú kultúru je síce správny postreh, akurát je to naopak. My – naši Predkovia – priniesli Védické poznanie do Indie a NIE naopak. Sanskrit síce je literatúrnym jazykom starej Indie – už sme tiež o tom hovorili – ale pochádza z ruského uzlíkového písma, a preto aj jeho písmená vyzerajú ako navrchu priviazané uzlíkmi. 30% koreňa Sanskritu sú dodnes detekovateľné ruské slová. Slovo v sanskrite môže mať do 50 významov, ale takáto mnohoznačnosť je prítomná aj v našom jazyku – nehovoriac o Staroslovienskej Bukvici.

V súvislosti so Slovienmi si pripomeňme ešte mesto Novgorod. Znamená Nové Mesto – názov nijako nie výnimočný, to isté znamená napríklad aj Neapol či Cartagena. Ale keď Nové Mesto je nové mesto, tak ako sa volalo staré, pôvodné mesto? Teraz máme Leto 7520 od UMHCH, pričom v Lete 1331 od UMHCH bolo založené mesto Sloviensk, na mieste ktorého bol neskôr postavený Novgorod.

Poznanie, ktoré určite máme nadobudnúť je odkaz našich Predkov. Volch Velimudr to vyjadril jasne:

Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.

Sme súčasťou Vesmíru a máme v ňom svoje poslanie. Iné národy majú tiež svoje poslania. Ak my sme napríklad hlavou, tak našu evolučnú úlohu naplníme len vtedy, keď sa budeme chovať ako hlava. Ale telo má aj žalúdok, srdce, pľúca, obličky a podobne. Aký význam by malo, ak by sa hlava  chcela chovať ako srdce či žalúdok? Nie, organizmus bude len vtedy zdravý, ak všetky jeho orgány budú fungovať tak, ako majú a nie inak. Preto ani cudzia tradícia pre nás nič neznamená, lebo iné národy majú iné úlohy. Rasizmus je v podaní našich starých textov učenie, na ktorého základe sa každá „rasa“ má chovať podľa podania svojich Predkov – nie cudzích. A čo získa Slovan, ak sa silou mocou „montuje“ medzi kresťanov? Zastavuje svoju evolúciu, dokázal, že Príroda mu dala niečo zbytočne, pretože to nepoužil, ba dokonca sa takýto ľudia môžu po globálnych zmenách – ktoré sú pred dvermi – stať opicami (ak prežijú). Pretože nerozvíjali odkaz vlastných Predkov dokázali, že rozum dostali zbytočne. Väčšina z nich však pôjde tam, kde celý život chcela – k Savaofovi, Pánovi svojmu. A tí ostatní budú môcť „spokojne“ – ako opice – čakať do budúcej kataklizmy a zistiť, ako sa vlastne zvieratá v Noci Svaroga majú, ako si ich tvari a hybridi „vážia“… Aj preto je vo Védach napísané:

 Splniť svoju úlohu polovičato je viac ako cudziu vrchovato.

Čo sú to tie Védy? Sú to Sväté písma Slovanov a Árijcov. Prastaré Védy sú zapísané Nauzami (Uzlíkovým Písmom) a sú zmotané do Klbiek uložených v špeciálnych brezových či drevených obaloch. Jedny z najstaršie kníh Véd vôbec sú Obrazové Charatie alebo Hlbinné knihy. Sú napísané na pergamene, t.j. špeciálne vypracovanej koži „Viazou“, t.j. Objemovými Tragami. Charatie písali Obrazovými Tragami a Karunou, ktorá má plošné zobrazenie. Védy boli písané aj v Santiách, v ktorých sa Runy črtali, t.j. vtláčali a potom vyfarbovali červenou farbou na tenké pliešky – strieborné, zlaté, platinové, alebo zo železa. Za zmienku stojí názov „zlato“. V našich, slovanských jazykoch je to skratka – varovanie – pozostávajúce z dvoch slov: „zlo to“. Zlato ako nerast je úplne v poriadku, je to akumulátor energie Slnka. Zlo, ktoré začalo spôsobovať je zapríčinené tým, že je dôležité pre tvarov. A preto naši Predkovia dali do názvu varovanie, že spôsobuje zlo. Následne bola časť Véd prepísaná do sanskritu a daná obyvateľom Dravídie, t.j. starej Indie.

Védy sú spôsobom odovzdávania Všeobjemnej Skúsenosti našich Predkov písaným spôsobom. Hodnota a svedectvá v nich uložené sú pre bielych ľudí – Slovanov a Árijcov – nevyčísliteľné a nezmerateľné, lebo od toho, ako si ich znova osvoja Ruskí, t.j. Bieli ľudia, či inak Rasa, t.j. od toho, či Védické Poznanie sa stane našim vlastným poznaním závisí nielen OSUD ČLOVEČENSTVA, ale aj všetkého života na Midgard-Zemi. A tu je odpoveď na otázky dátumu a rozsahu nadchádzajúcej kataklizmy. Hoci vo Védach máme o jej príchode vrátane dátumov informácie, nie je všetko také jednoduché. Každý z nás má svoju evolučnú cestu, má úlohu, ktorú potrebuje v tomto živote prejsť, aby mohol postúpiť do „vyššieho ročníka“. No v skutočnosti prechod do nového priestoru začala naša Slnečná sústava nie v tomto roku, ale už r. 2008. Podľa varovania Véd síce máme poznať súvislosti, ktoré budú viesť k zničeniu civilizácie a aj to, že tvari sa nezdajú bez boja, no zároveň máme varovania, že všetko ide podľa plánu našich Bohov, a tento plán nie je nikde zapísaný, t.j. nikto okrem Bohov ho nepozná. Podľa toho, ako sme sa na tieto veci nachystali a čo už máme za sebou sa v okamihu kataklizmy ocitneme v zodpovedajúcom paralelnom Vesmíre – ktorých je nezmerateľné množstvo. Materialistom sa to ťažko predstavuje, ale naše Védy sú pre nás. Čím viac bielych ľudí – ktorých dedičstvom sú – ich spozná a osvojí si, podľa toho sa vyvinie – hoci možno na poslednú chvíľu – aj samotná realita vstupu do nového Veku Vlka pod kontrolou Boha Velesa. To zároveň znamená, že všetci tí, ktorí nie sú ochotní sa obrátiť na dedičstvo vlastných Predkov – pretože napríklad Ježiško je nich lákavejší – pridávajú klince do rakvy života na Midgard-Zemi. Ale inak to už nebude. Egregor potomkov Svätej Rasy sa aj tak zväčšuje – a práve jeho skutočná kvalita bude determinovať celý charakter a rozsah zmeny. Hoci príde aj zmena Vekov aj kataklizma, môže tak byť presne podľa už známych dátumov, ale môže to prísť aj o 3 až 5 rokov. Isté je len jedno – všetko sa naplní, len nám nie je známe ako. Napriek tomu máme jasné „inštrukcie“ ako sa chovať.

Spočiatku bola Slovansko-Árijská písomnosť obrazná, t.j. hieroglyfická. Jeden takýto obraz obsahoval oveľa viac informácií než jeden znak hláskového a o to skôr fonetického písma. Človek, ktorý ovláda obrazovú písomnosť – podľa vyzretosti jeho svetonázoru – je úplne zrelá osobnosť, zatiaľ čo ten, kto ovláda iba fonetickú písomnosť, nemusí ešte vedieť všetko.  Za dávnych čias všetci žreci vedeli čítať písomnosti nielen foneticky, ale najmä na bázovej úrovni. V Slovansko-Árijskom Uzlíkovom písme sa nite zvestovania zväzovali do uzlíkov, ktoré vytvárali slová či významy. Odtiaľ pochádzajú ešte aj dnes – hoci už iba podvedome – používané výrazy, ako sú: urobiť si uzlík (napr. na vreckovke) na zapamätanie, vzájomne prezviazané udalosti, viazať slovo so slovom, vyjadrovať sa spletito, zauzlený či spletitý problém, nadväzovať na príbeh, zapletený príbeh a pod. Myšlienka sa tiahne príbehom ako zlatá či červená niť – dôležité myšlienky sa viazali červenou niťou. Naviazané nite sa stáčali do klbka, odkiaľ pochádza výraz ako stratiť niť myšlienky, spletené, domotané myšlienky, zauzlený význam. Vo štvrtom diele Slovansko-Árijských Véd – „Zdroj Života“, sa v Druhej Vesti hovorí: „Zvuky bojov prenikali do sveta, čo oživeným bol na Midgard-Zemi. V samom pohraničí bola tá Zem a na nej žila Rasa Svetla čistého. Pamäť uchovala množstvo čias, do uzlíkov zviazala niť minulých bojov“.

Keď sa našich Zemí zmocnili tvari, tak aby ukryli pravdu o svojom pôvode a svojej nenávisti k Rase a okupácii našej Zeme, vyhlásili „nauzy“, t.j. uzlíkové písmo za čarodejníctvo a nosenie „obajania“, t.j. uzlíkov-oberegov (od slova „bajať“ – hovoriť) za hriešny čin.

Rovinné zobrazovanie znakov Uzlíkového písma nazývame Objemovými Tragami alebo Viazami. Schopnosť objemového videnia sa dosahuje rozostrením zraku pravého a ľavého oka. Stereoskopický efekt sa zosilní pomocou vizualizácie na text uloženej myšlienkovej formy. Takto farebné, holografické, pohyblivé obrázky vysvetľujú význam toho, čo bolo napísané. Tieto Objemové Tragi odovzdávajú mnohorozmerné veličiny a mnohorozmerné významy.

Objemové Tragi sú na písanie a čítanie veľmi zložité, a preto ich používajú iba špeciálne vyškolení Da´Árijskí Žreci Ochrancovia. Pre menej znalých žrecov sa Charatie (texty) písali Tragami a Karunami, ktoré už majú rovinnejšie zobrazenie ale aj tak umožňujú odovzdávať obrazové významy. Písomníctvo Karuna sa nazýva tak preto, lebo prvá runa je „Ka“, ktorá ak je vpredu označuje zväz či spojenie. Znamená to, že Karuna je zborník rôznych obrazov. Obsahuje 144 základných rún, ktoré sa dopĺňajú ešte runami času, runami jednotných obrazov, runami meniacich sa obrazov, runami prenikajúcich obrazov atď. Napríklad na napísanie Knihy Svetla bolo použitých 256 rún. Čo sa týka celkovej zložitosti tohto systému rún a ich počtu, tak ich počet sa v Karune blíži k 5 miliónom.

Védy neboli písané iba v Charatiách, t.j. pergamenových knihách, ale aj v Santiách, v ktorých sú runy načrtané na listoch z ušľachtilých kovov. Každá Santia pozostáva zo 16 šlôk, každá šloka z 9 riadkov, na každej strane je pod jednou čiarou-črtou – nazývanou nebeskou – načrtaných 16 rún. Na každej plechovej doštičke sú 4 šloky – po 2 z každej strany. Deväť Santií na 36 doštičkách tvorí jeden Kruh. Tieto doštičky, ktoré obsahujú 144 šlôk, sú spojné tromi krúžkami, ktoré symbolizujú tri Svety: Jav, Nav a Prav. Deväť Kruhov Santií obsahujúcich 1 296 šlôk, alebo 11 664 riadkov, alebo 186 624 vzájomne riadiacich Ch´Árijských rún, vytvára významový Obrazový zborník, ktorý sa od prastarých čias nazýva Véda, alebo – ak bol použitý neskorší prepis do latinky – Edda.

Keď sú Santie zapísané Karunou, tak v súlade s kľúčovými karunami sa text môže čítať nie iba zľava doprava, ale aj sprava doľava, a taktiež sa dá čítať smerom nadol a nahor, pričom obsah záznamu si stále uchováva zmysel. Okrem tohto štvorsmerného čítania sa text ešte dá čítať aj zmiešanie, t.j. ako obrazy rôznych karún, stojacich buď vedľa seba alebo v určenom rozstupe, a takto pridávajú jeden obraz na druhý a výsledný obraz je tak oveľa objemnejší.

Santie boli napísané pred 40 tisíc rokmi. Obsahujú Zápovede dané národom Rasy a svedectvá o budúcich udalostiach počas Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatichdeviatich Kruhoch Života, t.j. na obdobie 40 176 Liet. Okrem toho obsahujú aj ďalšie informácie. Neskôr bola časť týchto svedectiev, ako aj svedectvá o dedičstve Slovanov a Árijcov na Midgard-Zemi zapísaná v Slovienskych Charatiách polorunickou, slovienskou zostavou, tiež v Hlaholických Charatiách (hlaholikou), v Staroruských Volchvaroch (text je na doštičkách z duba, cédra, alebo jaseňa a to Svätoruským, runovým písmom).

Z Trag a Karun vytvorili rôzne druhy písma: ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka a aj iné, ďalšie druhy žrecovských písiem.

Okrem dokonalého písomného systému používali národy Rasy odpradávna aj vyššiu, Ch´Árijskú aritmetiku, ktorá umožňuje vykonávať výpočty pre výstavbu najzložitejších architektonických útvarov s presnosťou nedosiahnuteľnou súčasnej matematickej vede, ale aj riešiť zložité úlohy kozmickej navigácie transformácie Vajtmar pri ich prechode z prostredia jedného druhu rozmernosti do druhého druhu rozmernosti s potrebným koeficientom zmiešania v čase a zachovaním formy. Pre takéto výpočty tradične používame dokonalý systém mier a vzdialeností, t.j. používame Piaďový systém, pretože je priamo odvodený od častí človečieho tela.

Za starých čias keď človek raz počul Védickú náuku z úst duchovného učiteľa, tak nielenže si všetko zapamätal, ale si aj uvedomil zmysel všetkého, čo mu bolo povedané. Napriek tomu však Žreci predvídali, že ľudia v budúcnosti budú veľmi ohraničení vo svojich schopnostiach, a preto asi pred 5 tisíc rokmi Védy zosystematizovali a zapísali. V prvom rade uložili do Rig, Jadžur, Sama a Adharvéd náuku správneho používania štyroch Živlov Prírody: Ohňa, Vzduchu, Vody a Zeme. Potom vo Vedante Sutre vysvetlil Mudrc Viazaveda zmysel hlavného, riadiaceho Živlu – Akaši – éteru, noosféry, mysle. Vedanta je preto posledné, záverečné slovo Véd. Ale najhlbší, posvätný význam Stavby Sveta je uložený v Šrimad-Bhagavate, kde sú vysvetlené vzájomné vzťahy medzi Dušou a Najvyšším.

Prečo toto nastalo a mohlo byť predvídané pred asi 5 tisíc rokmi? Pretože Éra, v ktorej žijeme sa nie náhodou volá Noc Svaroga. Toto je náš, slovanský názov. Árijský jazyk číta tie isté runy inak – a dostávame výraz Kali Juga. Juga je časové obdobie, cyklicky sa opakujúce epochy, ktorými vývojovo prechádza Všehomír, t.j. Vesmír. Jeden cyklus štyroch júg sa nazýva Divia-juga, t.j. Božská juga, život Brahmu – Roda. Podľa Véd existujú štyri jugy:

Satia Juga je zlatý vek. Je charakterizovaný spravodlivosťou, Múdrosťou, Duchovnosťou a neexistenciou nevedomosti, nemravnosti a násilia. Trvá 1 728 000 Liet.

Treta Juga je strieborný vek. Je charakterizovaný objavením sa nemravnosti a celkovo „chybového“ správania sa. trvá 1 296 000 Liet.

Dvapara Juga je bronzový vek. Je charakterizovaný veľkým úpadkom cnosti a spravodlivosti. Trvá 864 000 Liet.

Kali Juga je železný, nešťastný vek. Charakterizujú ho spory, nevedomosť, bezbožníctvo a v podstate totálna neprítomnosť cnosti. Trvá 432 000 Liet.

My žijeme v časoch Kali Jugy, ktorá sa začala pred cca 5 tisíc rokmi, a práve preto v tých časoch pristáli na Zemi Siví. V časoch nešťastného veku je hriech natoľko rozšírený, že na konci Kali Jugy sa musí objaviť Kalka-Avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satiu Jugu. Potom sa celý cyklus začína znovu. Keď sa tieto štyri Jugy zopakujú 10 000 krát, tak predstavujú jeden Brahmov deň.

Brahma je náš Rod. Je to prvá narodená bytosť vo Všehomíre, t.j. Vesmíre, Tvorca všetkých svetov a bytostí vnútri vesmírneho vajíčka. Brahma žije 100 „Liet“, ktoré v pozemských meradlách zodpovedajú 311 triliónom a 40 biliónom pozemských rokov. Jeden jeho deň sa rovná 4 320 000 000 našich pozemských rokov, jeho noc trvá rovnako dlho. Každých 100 takýchto „rokov“ Brahma zomiera a nastáva zničenie Vesmíru. To znamená, že energia, ktorá bola prejavená Ramchom sa opäť vracia do Ramchu. Potom odznova – pokiaľ je potrebné, aby jestvoval kozmický svet, prejaví sa vôľa Ramchu a Brahma sa znova narodí. Brahma je tvorené zo slov „Б“ (Большой, t.j. Veľký), „рахма“, t.j. jediný, prekrásna ochrana vedenia, poznania. Árijský koreň „rach“ dodnes žije v slovanských jazykoch. Ešte donedávna sme – rovnako ako Rusi či Ukrajinci – „rachovali“, t.j. „rachovať“ znamená spájať rozličné čísla, zjednocovať ich do jedného. „Neracha“ bol človek, ktorý bol protikladom „racha“, t.j. protiklad krásy, poriadku. Už ostáva len výraz Brahman (Brachman), čo je Vedún, svätoslúžiteľ.

Sme na prahu malého, 10 tisíc rokov dlhého Dňa Svaroga, ktorý je jedným z „presvetlení“ veľkej Noci Svaroga. Z pohľadu nášho života však môžeme bez problémov podať, že sme na prahu Dňa Svaroga. Ak budeme správne reagovať na poznanie našich Predkov – podaný v písomnej forme vedenia, t.j. Véd, tak pri ďalšom príchode Noci Svaroga tu už nebudeme mať čo robiť. Ostane tu však naše potomstvo – ktoré rovnako ako my musí získavať skúsenosti, aby sme sa zase raz mohli spolu stretnúť vo vyšších Svetoch Slavi či Pravi. Preto ich musíme zodpovedne vychovať a dať im jasný odkaz do budúcnosti. Ale ak to prekombinujeme – napr. cez kadejakých Ježiškov a Márie – tak sa tu môžeme nájsť aj my sami na opakované lekcie – reparáty. Pretože smerom dopredu bude narastať krutosť Noci Svaroga, tak naozaj niet čo závidieť. Ale to je jediná cesta vpred a osobné rozhodnutie každého človeka.

Rozdeľ a panuj, t.j. podrob si je dlhodobou taktikou tvarov proti nám. Do nášho kultúrneho prostredia nám už dávnejšie naimplementovali „umelé“ národy. O „technológii výroby“ nemeckého národa sme už hovorili. Cieľom bolo vytvoriť geneticky silných jedincov bez védického podkladu, aby mohli vojensky zničiť Slovanov v Európe. Ako vieme, vojensky nás nikdy Nemci nedokázali poraziť, a preto musela nastúpiť aj špinavá diplomacia a vnútorné rozdelenie Slovanov. „Genetický materiál“ získavali dlhodobým drancovaním slovanských zemí – území Kyjevskej Rusi – čo „zabezpečovali“ Chazari a Byzancia. Dospelých zabíjali a deti cez trh v Konštantínopole postupne predávali do Západnej Európy, a tak vznikol „Nemecký národ“.

Ďalší „umelý národ“ sú Maďari. Hoci geneticky s pôvodnými „kamošmi“ Chazarov nemajú dnes v podstate nič spoločného, vymytím mozgov našim ľuďom postupne vytvorili umelý národ, ktorý bez akýchkoľvek škrupúľ začal likvidáciu védickej kultúry našich Predkov. Tu siahnime po knihe G. A. Sidorova Хронолого-эзотерический анализ развития современной цивилизации, časti prvej. Napríklad posledná veta na strane 61, ktorá pokračuje ako prvá na str. 62 a znie: „Na juhu si podrobil svojej vláde Pečenegov, na západe uzavrel spojenectvo s védickými Uhrami, ktorí prišli do Panónie“. Pán Sidorov má v tomto očividné nedostatky. Védická kultúra – aj keď na inom mieste sa zmienil, že Védy „vymyslel“ jeden človek – existovala na našom území už za vlády kniežaťa Sviatoslava. Védickú kultúru však nikdy nevyznávali Maďari, lebo títo v tomto období boli sotva čo „prídení“ na naše územie. Slovieni – domáce etnikum, naši Predkovia tu boli oddávna. Hoci Maďari „oficiálne“ prišli na naše územie hneď začiatkom 10. storočia n. l., v žiadnom prípade nezískali nad nami kontrolu. Mauro Orbini hovorí o poslednom védickom vládcovi na našom území, ktorý zomrel r. 991 a volal sa Sveulado. Teda nielenže si nás Maďari nepodrobili, ale podľa Sidorova s nami knieža Sviatoslav uzavrel spojenectvo, keď chystal trestnú výpravu proti Chazarom. Žeby zároveň pán Sidorov zabudol, že tí jediní, ktorí v tomto období prišli na naše územie boli Maďari, a títo presne naopak, boli dlhoročnými spojencami Chazarov? Naši Predkovia – Slovieni – používali víťazný pokrik „URA“. Je to prastarý víťazný pokrik Slovanov a Árijcov, je to pokrik, ktorý vyjadruje oduševnenie, odobrenie vytrženia. „UR“ znamená Svetlo a „RA“ je nám už známe Prvopočiatočné Svetlo. Znamená teda „Svetlo Najvyššieho“ a je typický VYLOŽENE pre príslušníkov VÉDICKEJ KULTÚRY. Je však pravdou, že pre našich nepriateľov to bolo často to posledné, čo počuli. Nečudo, že bol pre nich veľmi obávaný. Nuž kľudne môžeme čakať, že ho prišelci začali používať skomolene, a tak vznikol názov „Uhri“. A neskôr – po spolupráci na vyvraždení našich Predkov – ho začali používať aj na seba – veď mali ešte v živej pamäti strach z tých, ktorí ho používali a Veľká Tartaria stále existovala. Teda védickí Uhri – s ktorými Sviatoslav uzavrel spojenectvo – určite neboli Maďari. Za prvé preto, lebo s védickou kultúrou nemali nikdy nič spoločné, za druhé preto, lebo v tom čase neovládali naše územie. A ak by nebolo došlo k jatkám Slovanov na Kyjevskej Rusi – pokresťančenie Slovanov cirkevne „svätým“ Krvavým Vladimírom – a následne u nás, tak by sa dnes na nich už dávno zabudlo. V každom prípade by si pán Sidorov mal najskôr doštudovať problematiku Slovienov v časoch a priestore Veľkej Moravy a nie iba šíriť nepodložené špekulácie. A hoci jeho knihy je dobré prečítať, bez Zdravomyslia ani na krok.

V našich krajoch je menej známa beštialita, s akou rozdelili kresťania Srbov a vytvorili „nový“, ale umelý národ Chorvátov.

My už dávno vieme, že na to, aby sme pochopili význam a dejinnú dôležitosť Slovanov v Európe nám stačí si prečítať Maura Orbiniho. Ostané zdroje boli – bohužiaľ – ale úmyselne a systematicky zničené. Ale aj napriek tomu niečo sem tam zostalo. Napríklad v kronike Pavla Diakona sa hovorí o tom, ako Slovania r. 611 spustošili Istriu. V liste patriarchu Nikolaja II (1084 – 1111) cisárovi Alexandrovi sa hovorí, že Avari (pod týmto menom najčastejšie figurujú Slovania) ovládali Peloponéz 218 rokov, a teda rímska moc tam nemala od konca 6. storočia po r. 810 svojich miestodržiteľov. V kronike Izidora, sevillského biskupa sa hovorí, že začiatkom panovania Heraklea (r. 610), sa Slovania zmocnili Grécka. Sýrsky presbyter Foma, ktorý žil v 7. storočí píše o tom, ako Slovania okolo r. 623 napadli Krétu a iné ostrovy. Historik Pavol Diakon hovorí o tom, ako Slovania r. 642 napadli južné Taliansko. Slovanské vojenské pochody pokračovali v rokoch 618-619, 622 a 626. Podľa údajov Klassena, byzantský cisár Porfyrogen písal, že v tom čase Chorváti po prijatí kresťanstva (očividne predtým, ako nám Cyril a Metod „vynašli“ cyriliku) podpismi vo vlastnom jazyku potvrdili prísahu rímskemu pápežovi, že nebudú bojovať s inými národmi. V jednom z listov pápeža Jána VIII – súčasníka Cyrila a Metoda – sa jednoznačne hovorí, že „slovanské písmená“ boli známe ešte pred Cyrilom a Metodom, a že Cyril ich iba „znovu našiel, znovu objavil“. Existuje aj historické svedectvo byzantského panovníka Konštantína VII (912-959), ktorý v traktáte „De administrando imperio“ napísal, že Chorváti r. 635 po prijatí kresťanského krstu prisahali vernosť rímskemu pápežovi a v dokumente, ktorý bol napísaný „ich vlastným písmom“ sľúbili zachovávať mier so svojimi susedmi.

Nuž, tu je zrod „Chorvátskeho“ národa. Sú to tí Srbi, ktorí prví zradili védickú kultúru svojich Predkov, odtrhli sa od ostatných Srbov a prijali kresťanstvo. Učebnicová ukážka temnej kresťanskej diplomacie. Vari ani netreba hovoriť v súvislosti s kresťanstvom o temnej diplomacii – veď inú ani nikdy nemali. Zahrali na nôtu niektorým vodcom – veď knieža bol v našich podmienkach nie dedičný, ale najschopnejší panovník vybratý ľudom na časovo obmedzenú dobu. Kresťania im začali „spievať pesničky“ o ich božej vyvolenosti, ktorá je – akože ináč – už dedičná. Nuž a čo dlhodobo spôsobujú kresťania svojim vlastným bratom – Srbom – už je dostatočne známe.

V súvislosti so Srbmi si pozrite aj túto fotografiu od nášho čitateľa zo Srbska:

Podľa dátumu si môžete spomenúť, že ide o predvečer tohtoročných volieb v Srbsku. Temná škvrna zaznamenaná satelitom je výsledok pôsobenia HAARP-u, ktorý spolu s „práškovaním“ a ďalšími „božími“ požehnaniami ovplyvňoval, ako budú ľudia v Srbsku voliť. A máme vôbec poňatia, čo robia s nami? Našich biorobotov to ani nezaujíma…

V Slovansko-Árijských Védach sa hovorí o Zdroji Života. Bol uložený Bohmi v dávnej minulosti do sibírskej zeme. Nikto presne nevie čo to je, ale vieme, že putuje v zemi a v určitých časoch sa približuje k povrchu zeme, pričom na povrchu sa začnú prejavovať nevídané udalosti. Rastliny môžu rásť do nebývalých rozmerov či úrody, ľudia môžu nadobúdať nadľudskú silu a schopnosti. Hoci Kazaci v minulosti svojim bojovým umením bežne vyhrávali nad desaťkrát silnejším nepriateľom, tak teraz sa tento pomer môže zvýšiť na oveľa viac. Malá skupina védicky znalých ľudí môže porážať desiatky tisíc nepriateľov a to bez straty vlastných životov. Ako sa dá takáto sila „prilákať“? Napríklad chorovodmi a celkovo prastarými obradmi a rituálmi. A tu to je – ak sa dáte viesť samozvanými „žrecmi“ či „volchvami“, ktorí si svoje „slovanské“ obrady sami vymysleli a s ostatnými „nepotrebujú“ spolupracovať, alebo ak ste síce v „oduševnenej“, ale iba virtuálnej skupine „Slovanov“, tak sotva môžete očakávať „príchod“ Zdroja Života. Hoci okrem Zdroja Života sa na konci Veku podľa prastarých proroctiev aktívne zapoja aj iné sily, bez vedenia – poznania odkazu našich Predkov (Véd) to jednoducho nepôjde.

Smrti sa väčšina ľudí bojí, pretože je to pre nich veľká neznáma. Ako sme už hovorili, v našom ponímaní je strach síce prirodzený obranný reflex, ale dá a musí sa prekonať poznaním, čo zmení nevedomosť na jasné poznanie súvislostí a nevyhnutností. Aj poznanie o Smrti – patriace do Véd – nám bolo v minulosti násilne odňaté. Nevedomý človek sa stáva manipulovateľným, a teda otrokom. No a ak náboženstvo v následnom starostlivo naplánovanom kroku vymení poznanie za dogmu v tej podobe, že po „nesprávnom“ živote prichádza večný trest a nijaká šanca na opakovanie neexistuje – pričom nezabudne zdôrazniť, že výlučne ich náboženstvom stanovený „jediný“ boh o tom rozhodne – tak zastaví vývoj spoločnosti na stáročia až tisícročia.

Do spektra tejto dogmatiky patria aj niektoré „ezoterické“ smery dneška. V prvom rade si musíme uvedomiť, že dogma je to, čo stojí proti Viere, t.j. jasnému poznaniu. Na rozdiel od štandardného prístupu si musíme vyjasniť, že dogma nemusí byť iba náboženská. Dogma je stav, keď je otrokom „predpísaný“ obsah toho, čomu majú veriť, či ako sa správať bez vysvetlenia podstaty v pozadí, ktorú poznajú iba tí, ktorí dogmu navrhli a uviedli do života. Teda okrem náboženskej dogmy existujú dogmy spoločenské, ekonomické, politické, vojenské a iné. Poznanie nerešpektuje dogmatiku, ako sa Viera nedá obmedziť na náboženstvo.

Šíria sa aj dogmy – zdanlivo odporujúce náboženským, hoci sú z tej istej „kuchyne“ – hovoriace, že napríklad človek predstavami svojej mysle môže ovládnuť všetko na Svete. Hoci na tomto prístupe je veľa pozitívneho, je tu aj veľa „ale“. Ohľadom smrti takto niektorí nadobudnú dojem, že si stačí predstaviť to, čo či kde chcem po smrti byť či sa dostať – a vec je vyriešená. Je to veľká naivita – vyplývajúca z nevedomosti – čo môže a nemôže myseľ a myšlienky v nej realizovať. Je pravda, že naše želania sa vždy plnia – ale v súvislostiach, kedy nám už nemusia byť vhodné. Napríklad nejaká konkrétna predstava o určitom mieste pobývania po smrti sa môže realizovať, ale iba ako tzv. „Loka“, čo je lokalizovaný priestor pod plnou kontrolou toho-ktorého Boha, t.j. Raj. Ak to však nie je v súlade so Zlatou Cestou Duchovného Vývoja, tak je to pozastavenie evolúcie, čo rozhodne neodstráni ani nenahradí naplánované „lekcie“, iba pozastaví vývoj. A „vychytralí flákači“ nie sú obľúbení medzi nami ani dnes… A to ešte drvivá väčšina ľudí ani neberie do úvahy, že myšlienky sú samostatné entity, ktoré sa dajú do mysle „implantovať“ tak, že nevedomec ju prevezme za svoj výtvor a takto v sebe podporí budovanie dogmy.

Ďalšia „ezoterická“ naivita je presvedčenie, že ak si veľká skupina ľudí vytvorí spoločnú predstavu, tak môžu všetko vo Vesmíre zmeniť. Nuž, ako princíp to je správna vec, ale predstavme si, že by si všetci ľudia na Zemi vytvorili predstavu, že napríklad nepríde zima. Splní sa táto predstava? Určite nie, čo neznamená, že sa nedá zmeniť niečo iné. Z védického pohľadu je ľudská myseľ považovaná za najsilnejší živel, čo analogicky znamená, že všetky živly sú v podstate prejavy myslí konkrétnych bytostí. No a ak sa ľudské – hoci koncentrované úsilie – postaví proti vôli Vyššej bytosti, tak Vyššia vôľa jednoducho „vyhrá“. Ako naše telo je riadené Živou, ale pozostáva z množstva nezávislých živatiem, ktoré sa podieľajú na našom evolučnom vývoji tak, že ich vedieme my, tak aj vyššie telá fungujú analogicky v zmysle už spomínaného Konu: ako hore tak dole. Nuž a typické telo Boha Pravi je napríklad Galaxia, takže postavenie sa napríklad proti „príchodu“ zimy je postavením sa proti konkrétnemu prejavu Boha Pravi – a tu sme bezmocní. Jediná správna cesta je mať jasné poznanie o podstate. Toto jediné nám zaručí najkratšiu cestu k cieľu, hoci to neznamená, že neexistujú dlhšie cesty.

Už sme si povedali o príchode do Javi, t.j. narodení, nuž musíme si vyjasniť aj otázku ODCHODU, teda smrti, pretože oboje je vzájomne previazané. Narodenie je smrť a smrť je narodenie, t.j. zmena cyklov v prebiehajúcom toku času. V okamihu prechodu prebieha prerodenie človeka. Ak vychádzame z obrazu slova „pre“, ktorý znamená „opakovanie“, tak ide o opakované narodenie, odhodenie starej fyzickej obálky. Ako prebieha proces prechodu? Perún v zápovedi hovorí, že smrť pre nás neexistuje, hoci ju vidíme okolo seba, teda my ju ako keby ani neuvidíme. Duša si uvedomuje iba konečnú etapu prechodu, pri ktorej vzniká výboj energie vytvárajúci energetický kanál, cez ktorý ona vychádza z mŕtveho fyzického tela, ktoré už má rozpadajúce sa obranné telo, t.j. auru. Tento kanál prechádza cez víchrové zóny – čakry – zospodu nahor po chrbtici. Od čakry „Istok“ po čakru „Rodnik“. Bytosť obrazne vníma tento proces ako let cez svetelný tunel, na výstupe z ktorého prebehne Prechod do inej rozmernosti. Aby sa nám adaptácia uľahčila, tak zomrelému prichádzajú naproti iné bytosti, ktoré vidí ako rôzne tváre. Najčastejšie to sú zomrelí členovia Rodu, alebo vyššie bytosti. Objavujú sa aj obrazy rieky s prievozníkom či mesta, v ktorom zomrelá bytosť dostáva odpovede na všetky svoje otázky, a pod.

Najskôr si povedzme o prastarých obradoch, ktoré sprevádzajú proces Prechodu:

1. až 3. deň: Zomrelý je uložený do Kapišťa, kde sa s ním nachádza iba žrec. Je to preto, lebo to, čo má počúvať zomrelý by nemali počúvať živí. Žrec mu číta rady z „Knihy púte“, pretože zomrelý vníma všetko ako živý, ale nemôže už dať o sebe vedieť.

4. až 6. deň: Telo sa vezme z Kapišťa a privezie domov na rozlúčku s rodnými a blízkymi. Kým je telo v dome, tak sa zakryjú všetky zrkadlá, aby živí neuvideli odraz zomrelého. Nezatvárajú sa ani dvere, aby mohla jeho Duša voľne vojsť. Ak sa toto nerobilo, tak ostala v dome 3 roky. K strednému palcu ruky pripevnili jeden koniec medeného drôtu a druhý koniec uložili do nádoby zo zemou. Týmto ho uzemnili a zabránili rozkladu tela. Na oči mŕtvemu dávali medené alebo strieborné mince a okolo tváre zrkadlo alebo ľahké pierko, čo slúžilo na odvrátenie nebezpečenstva, že upadne do letargického sna.

7. deň: Kremácia alebo pochovanie do mohyly. Predtým ešte telo vyniesli z domu nohami napred a rakvu umiestnili na ulicu na stôl, aby umožnili rozlúčku so susedmi. Pred zasypaním hrobu príbuzní bozkávali zomrelého na čelo. Z rúk aj nôh sňali putá a kládli ich k nohám. Do ruky dali mince, a zavreli rakvu a spustili na dno mohyly. Do mohyly každý vhodil hrsť zeme a truhlu zasypali. Potom si účastníci umyli ruky a poutierali si ich do uterákov a spomínali. Z miesta pochovania si nič neodnášali, a potom doma organizovali rozlúčkovú hostinu bez alkoholu.

Opísaný obraz je skôr na obraz dnešných zvyklostí. Predtým sa veľmi dlhú dobu na Midgard-Zemi telá mŕtvych nepochovávali. Dodržiavala sa zápoveď Boha Striboga, ktorá hovorí o tom, že našu Svätú zem nemáme znečisťovať našim prachom, lebo je poliata Krvou aj Potom našich Dedov. Každý zomrelý musel byť odpravený cez Hranicu do Nebeského Sveta na Ohnivom Korábe – ako hovorí zápoveď Boha Odina, alebo cez Veľkú vatru Krody. S popolom a postavením kameňa na pamiatku zomrelého sa zachádzalo tiež v súlade so zápoveďou. Práve preto archeológovia nenachádzajú pozostatky ľudí RASy staršie ako 100 tisíc rokov, pretože pohreby sa začali praktizovať až po začiatku „Veľkého ochladenia“, ktoré bolo spôsobené rýchlou zmenou klimatických podmienok na Zemi po dopade zvyškov Luny Fatta a zmene sklonu zemskej osi. Ešte dávno predtým sa uplatňovala aj obyčaj výstupu na vrchol kopca, pyramídy, alebo zikkuratu, odkiaľ nastal odchod Lúčom do Slavi alebo Pravi, lebo telo je holografická projekcia v Javi a zmizne, zatiaľ čo bytosť je energetické informačné pole, ktoré po vertikále vystúpi do Vyšších Svetov. Počas Krody prebiehal pohrebný obrad nazývaný „Trizna“: три знания o posmrtnom. Počas tryzny predvádzali ukážkové boje vojakov.

8. deň: Ráno prišli pozostalí nakŕmiť zomrelého, pretože mŕtvy naberá energetiku potravín, ktoré sa prinášajú k mohyle, a potom odišli. Nič so sebou neodnášajú, rukami sa nedotýkajú mohyly a obzvlášť nie čerstvej.

9. deň: Naplnil sa slovanský týždeň. Rozpadá sa merné, éterické telo a nastáva oddelenie Duše od tela, t.j. odpojenie „striebornej nite“. Duša sa dvíha nahor a opisuje okolo zeme a Luny „osmičku“. Atmosférické vrstvy ju prijímajú ako pohraničná rieka. Na siedmej planéte – Valhale – prebehne „očistec“, kde Duša ostane do štyridsiateho dňa, keď sa rozpadne astrálna obálka. Preto čas štyridsať dní považujeme za čas konečného roztrhnutia karmických väzieb s pozemským vtelením. Niekedy to nazývame aj časom „Troch súdov“. Práve aby sa uľahčilo Duši oddelenie od zemskej existencie, organizovali spomínania na deviaty a štyridsiaty deň.

Mnohé národy majú poznatky o tom, čo sa s človekom odohráva pri zomieraní, čo pociťuje, cíti a čo musí činiť potom, ako sa dostane do Medzisvetia. Sú to takzvané „Knihy mŕtvych“. My Slovania máme podobnú Knihu Púte. Jej dôležitosť je v dnešnej dobe obrovská, pretože väčšina z našich ľudí dnes nevie nič o existencii Viery Predkov. Následkom toho sa naše Duše v Javnom Svete nevyvíjajú podľa KONu, ale sú ponechané buď samé na seba alebo „k dispozícii“ cudzím kultom, ktoré však majú s našimi „zablúdenými Dušami“ svoje vlastné plány. V súlade s KONom, je človek v Javi povinný sformovať – povedané dnešným jazykom – v sebe program, ktorý rozpozná naše skutočné „JA“, t.j. DUCHA. Jednoduchšie povedané, musí nadobudnúť SAMOVEDOMIE SEBA ako DUCHA, ktorý riadi každý okamih našej činnosti, lebo kým toto nenastane sme bioroboti. My Staroverci používame výraz „svastický pohyb Ducha“. Je to systém duchovného vzdelania a vývoja človeka. Svastický sa nazýva preto, lebo obsahuje štyri Púte, po ktorých človek musí ísť. Výslovne ísť a nie stáť na mieste, lebo zastavenie privádza k degradácii, k poklesu človeka na nižší stupeň úrovne vývoja, čo do podstaty premení človeka na zviera, ktoré žije na úrovni inštinktov a životných potrieb. Toto sa môže stať ako s človekom, tak aj s človečenstvom, t.j. druhom. Z toho vyplýva, že degradovať môže nielen konkrétny človek, ale aj národ či civilizácia. V degradujúcom prostredí si iba jednotlivci uchovávajú Múdrosť a poznanie odchádzajúcej civilizácie preto, aby mohli túto informáciu odovzdať novej spoločnosti.

Každá civilizácie zahynie, keď to materiálne úplne odpudzuje to duchovné, keď sú Nebeské zákony zamenené zákonmi ľudskej spoločnosti, ktorá žije výlučne napĺňaním svojich materiálnych potrieb. Aby spoločnosť úplne nezahynula, presnejšie, aby sa čistá, svetlá, duchovná časť hynúcej civilizácie stala novým začiatkom, používa sa „Svastická Púť Pohybu Ducha“. Každá z Pútí zbiera svoje poznatky ako súčasť jednej celej duchovnej batožiny, ktorá je nevyhnutná pre ďalšie duchovné zdokonaľovanie novej spoločnosti a jej progresu. Proces Človečenstva a spoločnosti je možný iba ako suma duchovných progresov jednotlivých ľudí. Hovoriť o nejakej duchovnej spoločnosti v čase, keď národ vymiera a stráda nemá zmysel.

1. Púť poznania. Je postavená na prastarom princípe poznávania Múdrosti všetkých Rodov človečenských, duchovných systémov vývoja a samozdokonaľovania, poznania okolitého Sveta a skrz neho aj vnútorného sveta človeka. Musí sa brať do úvahy aj poznanie, ktoré zanechala predchádzajúca civilizácia.
2. Cesta Tvorivého Budovania. Nazýva sa aj Púť dobrých, praktických činov a je založená na praktickom použití poznatkov, ktoré sú zamerané na prekvitanie nie oddelených individualít, ale Rodov, národov, kultúr, pre ktoré je samotná štruktúra tvorivého budovania nevyhnutná ako skúsenosť tvorivého budovania v nasledujúcom svete. Človek sa musí naučiť vkladať Dušu do toho, čo tvorí a buduje. Toto sa týka nielen javnomateriálneho budovania, ale aj myšlienkovo-duchovného, lebo človek podľa svojej štruktúry môže tvoriť a budovať nielen svoj vesmír (reálnosť), ale aj ničiť všetko existujúce. Na obraznej rovine môže byť človek nekonečne veľký a mocný (väčším najväčšieho), ale aj nekonečne malým a ničotným ( menším najmenšieho).
3. Púť Priekopníctva. Alebo mystického tvorivého budovania je založená na poznaní najjemnejších štruktúr Sveta Javi a Sveta Navi. Pri tom človek pozoruje mnohorovinnosť Existencie a mnohorozmernosť Sveta. Pútí priekopníctva je niekoľko, a preto si každý človek vyberá tú Púť, ktorá mu je najbližšia po Duchu.
4. Púť Viery. Dodáva človeku špecifickú kvalitu, pretože jej štruktúra je založená na Prastarej Múdrosti jeho národa, ktorá je zafixovaná špecifickým spôsobom. Táto Múdrosť siaha svojimi koreňmi nielen na nejaký hviezdny alebo slnečný systém, ale priamo do podstaty Stavby Sveta, ktorá leží v hlbine tmy.

Keď sa človek vybral jednou z týchto štyroch Pútí, tak skôr alebo neskôr zistí, že všetky sú medzi sebou vzájomne prepojené a že on sa pohybuje spôsobom, ktorý v starých časoch nazývali „na všetky štyri strany“. Keď spoznal bytostnosť týchto Pútí, tak už viac nebude človekom vonkajšieho Kruhu Začiatkov, ale stáva sa človekom vnútorného Kruhu, lebo sa zasvätil nejakej Púti, t.j. stal sa zasväteným. A toto samouvedomenie si, že je DUCH, bude po smrti podrobené najprísnejšej skúške. A preto sme hovorili o „nevedomosti na smrteľnej Hranici“.

A teraz sa môžeme na základe prastarých poznatkov o Prechode, ktoré sme si práve prešli, skrátene pozrieť na to, čo sa s nami udeje v čase smrti a po nej:

PRVÁ ETEPA (3 dni)

Človek zomrel a začína cítiť, že letí v nejakom tuneli či trúbe. Pri tomto pohybe sa točí, ale trúba sa zužuje a on cíti tlak. Prebíja sa centrálnym energetickým kanálom „Charamna“ v chrbticovom stĺpe, ktorý Duša vníma ako tunel. Pri lete cez trúbu prilieta ako keby na prekríženie. Tento bod sa nachádza v oblasti srdca a vníma ho ako prekríženie pred krížnym kameňom. Vpredu vidno Biele Svetlo, napravo zelenkavé a naľavo modrasté. Treba ísť za Bielym, predvečným Svetlom, ktoré sa nachádza na konci trúby.

Letí ďalej a tlak na neho sa zvyšuje, skoro až bolestivo, ale on letí sa Svetlom. Toto cíti preto, lebo pohyb Duše sa začal z najnižšej čakry Istok v kostrči, ale energia, ktorá pribúda na každej ďalšej čakre sa zhmotňuje, čo vytvára dojem zužovania sa tunela. Po vyletení z tunela sa dostane do neočakávane veľkého Priestoru, kde uvidí seba zo strany. Keďže sa ocitá mimo tela, tak prvé, čo sa Vedomie spýta je: som mŕtvy alebo živý? Kde to vlastne som – pýta sa jeho podstata – keď tam dole vidím svoje telo.

Pohybuje sa ako keby po tých miestach, činnostiach, ľuďoch ako za života, ale už je v inej oblasti Sveta Javi ako žil predtým. Pokúša sa niečo zobrať či povedať nejakému človeku, ale svet, ktorý poznal ho už neregistruje a nereaguje. Po opustení svojho tela sa zomrelý dostáva do tej časti Medzisvetia, ktorú nazývame Kalinov Most, je v oblasti čertogu Slnka, ktorý sa nachádza v oblasti Kôrky Sveta Navi. Dobre vidí na svoje ležiace fyzické telo, aj lekárov, ktorí sa ho snažia oživiť, počuje čo si medzi sebou hovoria. A tu si musí zachovať jasnosť mysle! V tomto okamihu nie je vedomie zaplnené dojmami, zvukmi, obrazmi, vôňami a ľahko prijíma Samo Seba, čo je skutočná Reálnosť. Vedomie a jagavý 16 rozmerný um sú nerozdeliteľné. Zomrelý ešte celkom nepochopil, že už nie je v Javi a môže ľudí a veci vidieť zo všetkých uhlov naraz. Musí pochopiť, že to je vlastnosť tohto priestoru. V ďalšom všetko závisí od vývoja jeho Duše. Ak je v nej vyvinuté samouvedomenie si svojho „JA“ ako Božského Ducha, tak sa naraz prenesie do 16 rozmerného Sveta Svetlej Navi – do Sveta Legov. Ale v našich časoch je takáto duchovnosť zriedkavá, a preto väčšina stráca na mig preblesknuté samovedomenie a nadobúda ďalší stav bez pamäte a ostáva v Kôrke Javného Sveta. Keď sa prerušené vedomie navráti, tak človek doslovne do niekoľko hodín po smrti stretáva Strážcov Večnosti, ktorí sa môžu ukázať v ľubovoľnej podobe. Kresťania vidia starca, budhisti Budhu, Slovania svojich Božských Predkov. Každý teda vidí v súlade so svojou Vierou, lebo podoba Strážcov zodpovedá našim životným zvyklostiam, zomrelému dieťatku sa môžu zjaviť v obraze rodičov a pod. Zomrelí dostanú pokyny a rady, ale ak vedomie zomrelého nie je vyvinuté, tak sa znovu dostáva do tmy nevedenia. A preto živí príbuzní a priatelia organizujú spomienkový obrad na tretí deň po pohrebe, aby prinútili zomrelého si spomenúť.

DRUHÁ ETAPA (od 4. do 9. dňa):

Štvrtý deň

To najhlavnejšie v tomto stave je nebáť sa. Preto sa v prvom rade musí pripraviť na stretnutie s Bohom Prarodičom svojho Rodu a Božou Matkou, pretože každý Rod má svojho Prarodiča, ktorý je zvedavý a želá si uvidieť svojho potomka. Ale aby ho zomrelý spoznal, musí pozorne sledovať znaky, runy, atribúty, ktoré sprevádzajú zjav Boha Prarodiča Rodu. Napríklad Boh Koľada bude mať v ruke koleso s 8-mymi lúčmi, Dažďbog má znak RASY a podobne. Boh Prarodič má oslepujúco biele telo, ktoré svieti Čistým modrastým svetlom. Toto svetlo je také, že temný (t.j. hriešny) človek sa ho poľahky začne báť, ale ak zomrelého obklopí strach, tak sa ako keby cez tenký ľad prepadne do iných, Pekelných Svetov. Ale kto sa nezľakne a uverí v Belasý Plameň a príjme ho do seba, ten sa zachráni pred veľkou bolesťou a mukami Pekla. Je dôležité uvedomiť si svoju jednotu s Veľkým Predkom a Božou Matkou.

Zomrelý všetko vidí a počuje, hoci nemôže dať o sebe vedieť. Je možné, že človek, ktorý nie je vopred pripravený a nevie nič o posmrtnom stave, sa zoči voči stretnutiu s INÝM SVETOM spočiatku vystraší. Dnes sú v podstate takýto skoro všetci ľudia. Situácia sa ešte zhoršuje reakciou jeho príbuzných. Hystérie či výzvy na návrat do pozemského života sú KRAJNE NEPRÍPUSTNÉ, pretože vnášajú do vedomia zomrelého zmätok a zúfalosť kvôli nemožnosti odpovedať. Namiesto toho, aby čo najskôr prešiel k inej forme bytia stráca Duša zomrelého sily na emocionálne rozrušenia spojené s nárekom obklopujúcich. Nepotrebuje ani nijaké prezliekanie, umývanie a pod. Najlepšou formou zničenia zahodenej fyzickej obálky je spálenie na hranici (kroda), ktoré praktizovali naši Predkovia, pretože urýchľuje proces Prechodu v porovnaní s pochovaním do zeme, pri ktorom Prechod prebieha do roka. So zomrelým sa možno stýkať v mysli, čo je tiež forma odovzdávania informácií tak, že človek si zobrazí tvár zomrelého – napríklad použije fotografiu – a posiela mu svetlé, dobré myšlienky ľúbosti a podpory. Taktiež možno použiť príjemné vône, napr. vonné tyčinky.

Piaty deň

V tento deň príde nezdolný Boh Veles a zomrelý musí prejsť skúškou. „A v noci Veles ide po Svarge po Nebeskom mlieku (našej galaxii), a ide do Čertogov svojich, a na zore privádza nás (Duše zomrelých) do Brán Irija (Prechodu). A tam čakáme, kedy začneme spievať piesne a sláviť Velesa od veka do veka a choromy (chrámy) jeho, ktoré žiaria ohňami mnohými, a stávame sa agnicami čistými. Tento Veles učil praotcov našich zem orať a rastliny siať a žať obilie na poliach, i postaviť snop pri ohnisku a ctiť si ho ako Otca Božieho.“ Aj telo Boha Velesa je obklopené čistým, Bielym Svetlom. V ruke drží žezlo s piatimi runami, ktoré označujú bohatstvo, prekvitanie, mohutnosť, silu a slávu. Vari len na zopakovanie, bohatstvo v našej tradícii znamená poznanie, nie hmotný majetok. Božia Matka je Jogiňa Jaga.

V tento istý deň však aj Brány Pekla otvoria svoju strašnú pascu, z ktorej vychádza Temné Svetlo, t.j. svetlo zmiešané s hmlou. Zlé skutky alebo hnev môžu neudržateľne naviesť zomrelého k dymovému, temnému Svetlu Pekla. Zdá sa byť teplým, hrejivým, pričom žiarivo jasný Biely Záblesk záchrany od Velesa môže vystrašiť. Netreba ani hľadieť – ak sa to podarí – v túto lákavo dymovo temnú stranu. Je to cesta do Pekelných Svetov, odkiaľ bude veľmi dlhá cesta nazad. Zomrelý sa musí zbaviť hnevu, a to obzvlášť tu, v blízkosti zemského priestoru. Tento deň je totiž ešte možné uvidieť ďaleko vzadu zanechaný štvorrozmerný pozemský Svet, ale hľadiac naň, nemožno v sebe dopustiť hnev, ktorý v okamihu pritiahne k sebe Temné Svetlo a roztvoria sa brány Pekla.

Jasný Čistý, Biely Plameň Velesa žiari tak ostro až oslepuje, až oči od neho bolia, ale je nutné prekonať seba a prijať radu Velesa a Jagi. Zlá stránka v človeku môže odvrhnúť oslepujúci Biely Plameň, čo znamená nasledovať dymový Čierny Oheň, ktorý vedie k utrpeniu v Pekle. Zomrelý sa musí zahľadieť do ostrého, žiariaceho Bieleho Plameňa a nabrať ho do seba, stať sa zajedno s Bohom Velesom a Božou Matkou Jogiňou a okamžite dostane na cestu klbko, ktoré ho prevedie tou najsprávnejšou cestou do Sveta Svetlej Navi (t.j. Slavi).

Šiesty deň

V tento deň zomrelý, ktorý ešte nedostal od Velesa niť ukazovateľku púte a zatiaľ sa nedostal do Brán Pekla uvidí Boha Varunu, ktorý vyžaruje Čistý Žltý Plameň, v rukách drží žltý diamant a objíma ho Bohyňa Karna. Ťažko sa hľadí na tento Jasný Žltý Oheň, tak ostro žiari Žltý Plameň. Do žltého plameňa je primiešaná matná belasosť pozemského Sveta, ktorý zomrelý ešte vidí.

Ak v ňom ostalo veľa nespálenej hlúposti, tak sa odcudzí a bude odpudený od Žltého Ohňa, človek sa zľakne Jasného Žltého Plameňa a poberie sa za pokojnosťou belasého Svetla. Zomrelý sa musí ovládnuť a neučiniť tento krok a usilovať sa nepodľahnúť belasej pokojnosti. Ak človek zanechal niečo pozemské nedokončené a musí to dokončiť, tak ho to zrazu pritiahne k pokojnosti a prebehne proces inkarnácie, Boh Varuna a Bohyňa Karna ho vrátia do nového života k starostiam, bolesti, novej smrti bez osvietenia, k jeho smutnému pozastaveniu sa na Púti. Strastiplné je takýto vpadnúť do bezpamäťového pozemského stavu bez možnosti výberu lona. Zomrelý musí do seba prijať Žltý, Jasný Plameň a stať sa zajedno s Bohom Varunom a Božou Matkou Karnou, a vtedy – ak bude aj nevyhnutné sa vrátiť – tak návrat sa stane tvorivo budovateľským a múdry vták Boha Varunu – Havran – vráti Dušu.

Siedmy deň

V tento deň sa všetkým, ktorí neprijali pomoc Velesa a unikli procesu inkarnácie zjaví drsný Boh Siva. Žiari Čistým Červeným Plameňom. Objíma ho Božia Matka Rada. Červený plameň je taký silný, že ťažko je naň hľadieť. Je premiešaný s pokojným, vyrovnaným načervenavým svetlom Zemského údelu. Pozemské činy môžu odvrátiť zomrelého od Čistého Červeného Plameňa a vyvolať pokušenie skryť sa v kľudnom červenkastom pokoji, čo je cesta do sveta nešťastných, neukojených duchov – prízrakov. Odtiaľ niet nikdy vyslobodenia! Zomrelý musí sústrediť svoj zrak na Ostrý Plameň a zjednotiť ho so sebou. V tento deň, kvôli silnej naviazanosti, pocitom potreby pomsty, alebo pozemskej lásky sa rodia Mátohy, t.j. nešťastní duchovia spojení s miestom a príbehom utrpenia. Ich ďalší vývoj sa zabrzdil a len keď sa opäť narodia na Zemi ako ľudia, až vyprší obdobie uzamknutia vo forme ducha, až potom môžu opäť skúsiť sa dvihnúť do Vyšších Svetov. Treba prijať do seba Červený Plameň a zjednotiť sa s Bohom Sivom!

Ôsmy deň

V tento deň sa objaví Boh Svetovít. V rukách drží žezlo so štyrmi hlavami v tvare kríža. Nežne ho objíma Božia Matka Tara. Jeho telo Jasne svieti Čistým Zeleným Žiarením. Jasné Zelené Žiarenie je premiešané s pokojným zelenkavým svetlom. Ak zomrelý počas svojho života na Zemi živil v sebe otrocké náklonnosti, tak musí podstúpiť túto skúšku, a to dokonca ak nebol ani ľudským, ale božím otrokom, čo nič na podstate nemení. Svetlí Bohovia nepotrebujú ľudí otrokov, Oni nevyžadujú ponižovanie sa svojich detí. Preto ak zomrelý v sebe nevychovával Ducha vôle a slobody, tak ho oslepujúco zelený Plameň vystraší a môže sa pokúsiť ukryť v tej pokojnosti. Je potrebné sa toho vystíhať a ísť za Svetovítom, ktorý zachráni zomrelého pred ďalším otroctvom. Inakšie ho pokojné zelenkavé svetlo privedie k narodeniu sa ako otrok vo Svete večnej nenávisti a bojov zlých velikánov – tento Svet sa volá Jotum Chejm a dnes ho volajú Eden. Zomrelý sa musí zahľadieť do silného Plameňa, lebo naši Bohovia neprijímajú otroctvo pod nijakým spôsobom! Musí sa prestať báť a prijať Oheň Svetovíta do seba, zjednotiť sa s Múdrosťou tejto Udalosti a nechať sa objať Božou Matkou Tarou!

Deviaty deň

Zomrelý bol celý tento čas mimo pozemského Sveta v Kôrke Sveta Javi. Deviaty deň je posledným dňom tohto kruhu, keď sa tu ešte môže nachádzať. Zomrelý nespoznal znaky, neprijal pomoc Svetlých Bohov, nepochopil svoje JA, ale musí sa pohnúť ďalej. V tento deň si pozostalí na zemi pripomínajú zomrelého, aby mu pridali sily. Preto za svetlých čias neorganizovali oplakávania a vyčítavania zomrelému, pretože vedeli, že týmto môžu zomrelého iba zabrzdiť v ďalšom pohybe a priviazať ho k pozemskému smutnému údoliu. Práve naopak, v tento deň jeho blízky a druhovia na trizne spomínali jeho veľké a slávne činy, pozývali šašov, ktorí podávali ukážky jeho správneho života a druhovia v zbrani organizovali bojové ukážky, demonštrovali, akým bol skúseným bojovníkom. Na deviaty deň prebieha plné oddelenie Duše od tela, uvoľňujú sa posledné uzlíky spájajúce so Svetom Javi, trhá sa strieborná niť medzi Dušou a fyzickým telom. Duša stúpa nahor a opisuje osmičku okolo Zeme a Luny. Potom prekračuje hranicu Medzisvetia, čo nazývame Ríbezľová Rieka, alebo Rieka Sviat, skrz špeciálne prechody, ktoré sa nazývajú Kalinov Most.

Ríbezľová rieka, alebo inak Rieka Sviat je obrazné uvedomenie si slojov priestoru – éteru – rozdeľujúceho dva Svety, ktoré prekonáva Duša. Naši Predkovia rozoznávali aj mená slovanských prievozníkov cez rieku: Vozuj, Plavec, Nij, Vodca, Choron. Prevážajú zomrelých na člnkoch cez hranicu Svetov, ktorá sa nazýva Sviat, ohnivá rieka, alebo rieka veľkého zabudnutia pozemského života. Po prechode rieky človek stráca vedomie a ocitne sa v kôrovej tme. Druhých prevádzajú po Kalinovom Moste, pričom čím čistejší život žili, tým pevnejší je most a opačne. Niektoré Duše prosto preletia ponad rieku, t.j. hranicu, pretože spôsob prepravy závisí iba od toho obrazu, ktorú vytvorí vedomie samotného zomrelého. A kto zdarne prešiel hranicu Medzisvetia, nepadol do Pekla a nezasekol sa medzi rozmernosťami, tak keď sa mu vráti vedomie, dostáva sa do oblasti kôrky Sveta Navi a uvidí pred sebou mesto s ulicami a domami žiariace jasným svetlom. Jeho Duša zistí, že krajinu Otcov chránia stráže. Je to kráľovstvo Bohyne Smrti, Bohyne Pokoja a nesmrteľného poznania, Morény Svarogovny. Toto mesto na ruskom severe volajú Agard a Škandinávci Asgard, Sibírčania a Bielorusi ho nazývajú mesto Slnka. Niektorí ho nazývajú neviditeľným Echom Zeme. Tu sa Duša nachádza do 40-tého dňa v zmysle nášho ponímania času. Tam čas plynie úplne ináč.

Je to mesto, kde zomrelý dostane všetky odpovede, ktoré nemohol nájsť počas života. Ale Duchovne vyvinutí ľudia sú ešte v okamihu Smrti ožiarení Predvečným Svetlom, ktorý im ukáže tajný vertikálny chodníček a niektorým ukážu Púť aj Veles s Jagou. Kto spoznal toto Svetlo, ten je okamžite vpustený do 16 rozmerného Sveta Legov. Rovnako aj tí, ktorí sa nachádzajú okolo zemského Sveta do 9 dní a dokážu prebudiť svoje „JA“ a uvedomia si svoju jednotu s rodnými Bohmi sa ocitnú vo Svetoch, ktoré majú do 16 rozmerov. Tu môžu pokračovať vo svojom vývoji, alebo na základe svojho želania sa môžu vrátiť na Zem v ľudskom obleku ako Pútnik preto, aby zachránil ľudstvo či pomohol mu pozdvihnúť sa vyššie. Ale ak sa spoznanie osobného „JA“ zomrelého stiahlo ešte pred príchodom do mesta Slnka, tak toho, kto nadobudne uvedomenie tu, očakáva vývoj vo Svetoch, ktoré sú hodne pod Svetom Legov. Ale zomrelý má aj tu veľa možností pokračovať vo svojom vývoji.

K zomrelému opäť príde Nebeský Otec a Matka. On ich nakoniec musí spoznať a prijať ich do seba takých, akí sú, do svojho Chrámu. A vtedy sa zachráni. Musí rozpoznať znaky, prečítať tajný nápis vlastnej podstaty a razom sa stať tým, kým v Skutočnosti Je. Uvedomiť si seba ako Ducha je zjednotenie sa so Sebou, čo je zároveň oslobodenie sa od skúšky, ktorá sa nazýva Súdom Bohov a Predkov a pokračovať vo svojom vlastnom vývoji vo vyšších Svetoch. Toto je posledná možnosť oslobodenia sa.

Ak sa zomrelý zasekne či vystraší, tak pocíti, ako sa prepadá nadol, na Súd Bohov a Predkov, ktorí v rukách nesú osudový Spis – Zvitok. Jeho vedomie sa vynára ako hlava z mútnej vody a v okamihu rozpozná kto je. Do včerajška si nemohol uvedomiť svoje „JA“ a zjednotiť sa s Božstvami, ktoré sa mu jedno za druhým ukazovali na pomoc. Len tu a teraz dostáva ešte jednu možnosť vybrať si púť nahor. Preto musí byť v stave želania blaha a bez strachu, a vtedy dokáže vyjsť vpred. V krajne pozitívnom prípade dostane zomrelý možnosť opäť sa vteliť na Zemi v 4 rozmernom Svete, ale nestratí vedomie a pamäť, pričom v najhoršom prípade sa opäť narodí na Zemi bez pamäte.

Najlepšie je, ak sa nedostane na skúšku vôbec a vtedy môže pokračovať vo svojom vývoji v mnohorozmerných Svetoch. Ak však je natoľko slabý, že neudrží vedomie a stráca sa, vtedy naši Predkovia odporúčali myslieť na svojho Boha Ochrancu, na Učiteľa alebo Človeka, ktorý mu počas života svietil a inšpiroval či dvíhal ho. Ak sa zomrelý počas života pripravil, tak nutne uvidí Bohov a Legov v meste Slnka.

V tomto stave tu pobudne do 40. dňa, hoci trvanie je v skutočnosti neznáme. Do 3 dní po smrti sa prvý raz ocitne v okolí zemského údolia Kôrky Sveta Javi. Jednako však po celý čas do 9. dňa ho ostré videnia odpútavali od pohybu vpred. Väčšine ľudí sa prejavujú ako zahmlené nočné mory a v skutočnosti človek prichádza k sebe až na 10. deň, ale mnohí dotiaľ ani nedôjdu. Nevediac čo vlastne tvoria sa už dávno prepadli do Pekla, alebo sa stali hladnými duchmi. Ale ten, kto došiel sa nesmie báť. Kto sa počas života snažil o Svoj rozhľad, kto pamätal na Smrť a Narodenie po väčšinu času pozemského života, ten sa poistil. Kto žil nevedome ako stroj robot, ten ani tu seba neuvidí nijako.

Zomrelí sa nemusia odťahovať, keď uvidia jedlo a hoci nemôžu do neho zahryznúť, sú schopní sa najesť. Ak je to jedlo prinesené pre nich, keď pre nich je pripravený džbán s vínom, tak zahryznú do podstaty vína. A preto sa hnevajú Bohovia a zomrelí, ak sa im neprinášajú obety vo forme jedla a pitia. Každý pokiaľ žije, má pamätať na svojich blízkych a priateľov a prinášať im džbán spomínania.

SÚD

Zomrelý musí podstúpiť tri Súdy: Svedomia, Predkov a Súd Boha Ochrancu Rodu.

Môže uvidieť Svetlého Ducha svojej veľkosti, ale môže byť aj iný prejav, ktorý príde a začne čítať jeho dobré činy. Spolu s ním príde aj Temný Duch a začne vypočítavať jeho nesprávne činy. Keď to zomrelý uvidí, môže sa vyľakať a začne klamať, kričať, že to nie je spravodlivé a že to, alebo ono sa nestalo a že dobrých činov bolo viac. Vtedy sa pred ním objaví Knieža Smrti so Zrkadlom, v ktorom sa odzrkadľujú jeho činy. Zomrelý musí pochopiť, že to je Súd jeho Svedomia – „strašný súd“ – na ktorom on Sám Seba súdi, že všetky obrazy vychádzajú z mútnych vôd jeho mysle. Kto sa nebojí, ten sa zachráni. Zomrelý je sám sebe aj Obhajca (Svetlý Duch) aj Žalobca (Temný Duch). Preto nemá význam pred sebou klamať. V ďalšom sa musí zomrelý čestne zodpovedať za svoje činy už pred Praščurmi a Bohmi, čo je posledná možnosť jeho oslobodenia. Ak to nedokáže, tak zhasne vedomie a pamäť minulosti a letí nadol. Ale ak si zomrelý spomenie hoci aj na svoje skutočné meno (tajné meno z menorečenia) a mená svojich Bohov Prarodičov, a vykríkne tieto mená, tak sa ocitne zachránený. Ak zomrelý nevyužije túto možnosť, tak v lepšom prípade ho očakáva bezpamäť ďalšej pozemskej materializácie, ale v horšom Pekelné Svety.

Možností pre Dušu je však vždy niekoľko. Napríklad vojak, ktorý hoci prežil krátky život, ale bránil svoj Rod a svoju Otčinu sa nedostáva opakovane na Zem na opakovanie skúšky aby si vyvinul samouvedomenie. Tento vojak sa nedostane ani do Slnečného mesta, ale ocitne sa v príbytku Boha Valcha (Valchala-Valhala), kde zrýchlene spozná všetko, čo sa nestihol dozvedieť počas pozemského života. Nadobudne samouvedomenie si svojho „JA“ a dostáva sa rovno do Sveta Legov, aby pokračoval v ďalšom vývoji. Niektorí dnešní kresťania vykonávajú obrad, keď po smrti dávajú zomrelému do rúk na cestu lístok s nápisom „služobník boží“, alebo „rab boží“ ten a ten. Títo sú vydelení ako rabi, t.j. služobníci, čiže otroci a dostávajú sa do jednej z oblastí Temnej Navi, ktorú má pod kontrolou Jehova (Jahve). Tam – presne v súlade so svojim učením – budú čakať na druhý príchod Krista, po ktorom sa opäť budú môcť vzkriesiť, t.j. narodiť sa na Zemi. Takto sa ich evolúcia – na základe ich vlastnej vôle – zastaví na neurčiteľný čas.

Ak človek počas svojho pozemského života spôsoboval zlo iným bytostiam (násilie, zabíjanie, chamtivé okrádanie a pod.), tak jeho smrť je strašná. Zomiera v strašných mukách a bez vedomia. V moment smrti pri opustení tela takýto človek vidí strašných poslov Boha Smrti Jamu. Jamaguti sa chopia hriešnika, ktorý celý život potešoval výlučne svoje zmysly, zviažu ho a pokryjú jeho jemnohmotné telo zvláštnou obálkou – telom pre život v Pekelných Svetoch – a odošlú ho na púť. Poslovia smrti ho vlečú a počas cesty spomína na svoje hriechy, ktoré konal počas svojho života, čo mu spôsobuje kruté muky. Za tri migy sa hriešnik ocitne v Pekle. Takto zanechal pozemské telo, ktorým spôsoboval neprávosť iným a po Prechode dostáva odvetu za svoje činy. Tí najhorší môžu byť dopustení aj do úrovne Nepreniknuteľnej Tmy, kde bytosť stráca Dušu.

Ďalší vývoj takejto bytosti sa začína z najnižších foriem existencie. Potom, ako sa očistí v Pekle sa dvihne do existujúceho poriadku na zemiach Sveta Javi a znovu prechádza celým vývojom, až sa nakoniec narodí v ľudskom tele. Toto je základ Nebeského Konu, ktorým sa vymedzujú základy individuálneho prístupu ku každému človeku a dozoru nad spravodlivosťou. Naši Svetlí Bohovia nie sú, ako vidno, sadisti. Nechcú stratiť svoje dieťa, a preto dávajú človeku pri skúškach množstvo možností a pomôcok. Všetko závisí iba od samotného človeka a jeho rozhodnutia. A ak chceme vystupovať po Zlatej Ceste Duchovného vývoja dopredu, tak je už čas, aby sa z biorobotov pre začiatok stali ľudia.

Každý človek má vopred určený svoj Osud a svoju Púť Duchovného vývoja. Ako ju plnia na zemskej časti Svagy závisí od samotného človeka. Tí, ktorí neprejdú cez tri Súdy sa dostanú do temnej Navi, kde po uvedomení si svojich činov a úmyslov sa opäť môžu pokúsiť prejsť Kruhom Absolútna vo Svete Javi. Ostatné Bytosti – „súčasníci“ – však už žijú vo Svetoch Slavi, vystupujú vo svojom vývoji po Zlatej Púti (Svarge), až nakoniec sa raz dostanú na Hranicu, ktorá oddeľuje Slav a Prav. A toto je jedna z vecí, ktorá je hrubo skreslená v mnohých dnešných podaniach. Kolobeh narodení a smrti si veľa ľudí zamieňa za inkarnácie, ale v skutočnosti celý kruh „opakovaných“ narodení môže zahŕňať aj milióny či miliardy rokov dlhé „zastávky“, teda pozastavenia evolúcie.

„KEĎ VÔĽA ČLOVEKA BUDE KONTROLOVAŤ ZMYSLY, ZVYKY, SPÔSOBOVAŤ MYSLENIE, KEĎ DUŠA BUDE SCHOPNÁ RIADIŤ VÔĽU A DUCH DUŠU, PRE ČLOVEKA SVET OTVORÍ VŠETKU RÔZNOFAREBNOSŤ FARIEB, FORIEM A PRASTARÚ MÚDROSŤ. KEĎ SA TAKÝ ČLOVEK SNAŽÍ DOSIAHNUŤ CIEĽ, NEHĽADIAC NA TO, ČI PREŽIJE ALEBO NIE, t.j. AK IGNORUJE BOJ ZA JAVNÝ ŽIVOT, TAKÝ ČLOVEK ROBÍ PRVÝ KROK NA PÚTI STAŤ SA BOHOM.“

Páter Dij Sviatoslav, ktorý prijal svoju Mieru v Lete 7493 (1985)

Nuž, práve ste dostali všeobecnú formu informácie o Múdrosti, všeobecný Obraz a už iba od každého individuálne závisí, ako a či vôbec začne napĺňať svoje životné predurčenie, t.j. výstup z „Kruhu znovuzrodení“.

SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

Pred tým, ako si povieme niečo k téme púte Duše, si musíme niečo ozrejmiť. Materiály uverejňované na našej stránke nie sú vymyslené autormi tejto stránky, ale ani nepochádzajú z jediného zdroja. Napriek našej maximálnej snahe sa stáva, že do textov sa dostávajú chyby, ale vzhľadom na dnešnú situáciu a naše reálne možnosti dávame prednosť tomu, aby sa k vám dostalo čo najviac informácií, čo neraz znamená, že v textoch nájdete rôzne chyby. A takto to chodí aj v živote. Nie všetko dopadne ideálne napriek tým najlepším úmyslom na začiatku, alebo naopak, niekto plánuje niečo zlé, ale výsledok je, že veci sa obrátili na dobré.

Existuje však aj druhý moment, ktorý môže vniesť určitú mieru zdanlivých rozporov v podávaných materiáloch. Jestvuje totiž množstvo našich Rodov, a teda aj množstvo variantov podávania Tradície Predkov. Nie je to preto, lebo by naši Predkovia chceli úmyselne niekoho miasť, je to preto, lebo každý má svoje chápanie sveta v ktorom žije.

Okrem toho, keď naše Rody v dávnej minulosti odchádzali z Bielovodia do Európy, tak každý Rod si bral to, čo považoval za najdôležitejšie, resp. tú časť poznania, ktorá mu bola najbližšia. Takto sa vlastne formovalo Rodnoverie. Iba Staroverci si uchovali plnú Tradíciu zahŕňajúcu všetky obrady, rituály, poznanie, povesti, byliny, umenie boja i umenie zdravovedy.

S nástupom Noci Svaroga sa poznatky v maximálnej miere utajovali pred tvarmi, takže za tisícročie došlo k určitým „posuvom“ v podávaní tradície. A teraz, keď možno vychádzať s našou kultúrou opäť na Svetlo, nie sú všetky podania úplne „identické“. Musíme však chápať, že sa väčšinou – lebo stretávame sa aj s dezinformáciami – odlišujú v podaní, ale nie v obsahu. Ďalej musíme chápať, že našim „prototypom“ – ak môžeme použiť takéto slovo – je neveriaci Tomáš, ktorý uverí až vtedy, keď sa presvedčí na osobnej skúsenosti. Nech sa ku mne dostáva čokoľvek, kým to „neprežujem“, nemal by som tomu ani veriť a ani to šíriť ďalej. Čo samozrejme neznamená, že ak niečo podám ďalej, tak sa to bude všetkým páčiť… to by bola naivita.

Teda v prvom rade neverte ničomu, čo ste si neoverili na osobnej skúsenosti – vrátane informácií z našej stránky. Podobný prístup používa aj tibetský budhizmus: Neverte ničomu aj ak tomu ostatní veria po tisícročia. Na začiatku duchovnej cesty zavrhnite všetko a začnite od nuly. Čo riskujete? Ak to, čomu ste doteraz verili či hovoria ostatní je naozaj „absolútna pravda“, tak ste o nič neprišli, lebo na skutočne Duchovnej ceste sa musíte k nej tak či inak dostať – veď preto je „absolútna“. A keď sa k nej opätovne dostanete, tak už to bude Pravda vaša, overená na vašej osobnej skúsenosti. A preto vykročenie na tzv. duchovnú cestu hľadania pravdy nemožno ísť tak, že si najskôr stanovíme cieľ: Pravda je napr. Kristus. Takýto prístup sa nazýva Duchovný materializmus – lebo som si vopred povedal, čo na Duchovnej ceste nájdem, čo sa v skutočnosti nedá.

Duchovnú cestu máme vo Védach opísanú takto:

Choď tam
Nevedno kam
Poznaj to
Nevedno čo.

Ak prekročím „krížny kameň“ pod čakrou Prsia a vykročím vpred, do sféry Ducha, vykračujem do neznáma. Tí, ktorí majú takéto skúsenosti potvrdia, že spoznajú veci, ktoré sa NEDAJÚ opísať našim nedokonalým jazykom. Nadobudli vlastnú skúsenosť, ale niet výrazov, ktorými by ju plne opísali ostatným ľuďom. A tí, čo tam nájdu „presne to“ čo učia ich náboženstvá… nechajme ich, nech si spokojne idú svojou cestou.

Človek, ktorý „nesie svoj kríž“ už zasahuje za hranice Sveta JAVI. Aktivácia vyššieho Sveta výstupom do sféry Sveta SLAVI, t.j. 3 najvyšších čakier je preto charakterizovateľný zmenou runy Man na runu Mann.

Ešte pred tým, ako si priblížime podstatu toho, čo chceme povedať si uveďme jeden príbeh z Véd:

Za dávnych čias žil žrec, ktorý vykonával obrady v chráme. Mal malého synčeka, ktorého hneď, ako to bolo možné začal brávať do chrámu, aby sa učil a mohol jedného dňa prebrať túto povinnosť od neho. Synček sedával bokom a všetko pozorne sledoval.

Okrem syna mával so sebou tento žrec aj obľúbeného kocúrika, ktorý však bol veľmi neposedný. Svojou neposednosťou preto často rušil výkon obradu, nuž žrec sa rozhodol ho priväzovať počas obradu za motúzik k stĺpu oltára.

Jedného dňa starý žrec zomrel a syn prebral vykonávanie obradov za svojho otca. Kocúrika stále priväzoval k stĺpu oltára. Jedného dňa však zomrel aj staručký kocúrik. Syn šiel na jarmok a kúpil nového kocúrika, ktorého – ako to videl u svojho nebohého otca – začal priväzovať k stĺpu počas výkonu obradu…

A tu vidíme „nevinné“ skreslenie. Syn stratil racionálne jadro a myslel si, že nejaký kocúrik musí byť takouto súčasťou obradu. A predstavme si, že niekto úmyselne chce skresliť obrad.

Na „obranu“ pred takýmto niečím máme nám známy princíp zdravomyslia. Svoju osobnú skúsenosť „konzultujem“ s kompetentnou osobu a ešte aj s odkazom Predkov – v našom prípade s Védami.

Kresťania by určite mali mať prečítanú celú Bibliu – veď sa považujú za služobníkov „jediného Boha“ – a potom je to kniha ich Pôvodu, t.j. dedičstvo odovzdávané im ich „vlastnými“ Predkami… veď aj preto je výstižnejšie ich nazvať židokresťania.

Takže si to zhrňme. Rozličné pohľady na tie isté veci – ak vylúčime dezinformácie – sú výsledkom tradícií rozličných škôl. Ako hovoria Tibeťania: na horu vedie množstvo rôznych cestičiek, ale po výstupe na vrchol máme ten istý výhľad. Nuž a toto sa týka aj informácií z našej stránky. Takto musíme hľadieť na otázku významu farieb, názvov rún a podobné veci. Musíme hľadať racionálne jadro a nie nového „kocúrika“. Do tejto kategórie sčasti patria aj rôzne pokusy o čítanie rún. Vieme, že jeden znak sanskritu má do 50 významov – a runa ich má až 144. Správne čítanie rún a výklad ich významov sa NEMÔŽE naučiť samouk. Ak na toto uplatníme zásadu zdravomyslia, tak pri najlepšej vôli hovoríme o osobnej skúsenosti – a kde sú ďalšie dve zložky?

Vráťme sa k téme nášho článku. Zopakujeme si, že máme 9 tiel, ale použijeme obrázok už z nášho skôr uverejneného článku (pozri tu). Teraz však použijeme trochu odlišný spôsob členenia, ktorý viac vyhovuje pochopeniu toho, čo chceme ukázať. Je to prax inej školy, ale nie iný význam poznania.

Prvé 3 telá slúžia na existenciu v Javi:
1. Obranné telo (aura)
2. Javné telo (fyzické)
3. Merné telo (éterické)

Telá pre existenciu v Navi:
1. Hviezdne telo (astrálne)
2. Obrazné telo (mentálne)
3. Telo obrazného vzájomného spojenia so všetkými žijúcimi štruktúrami (karmické, príčinné)

Telá pre existenciu v Pravi:
1. Telo Duše (to, čo napája Dušu)
2. Telo vyššej formy
3. Telo Ducha

Inými slovami, telá 1 až 3 predstavujú fyzické Telo človeka, telá 4 až 6 Dušu a telá 7 až 9 Ducha.

Kruh Absolútna je učenie o Púti Duše všetkých foriem energií vo Večnosti. Táto Púť je pohyb, t.j. premiestňovanie Duše z východiskového bodu cez priestory-rozmernosti, jej vývoj a návrat do východiskového bodu.

Bohyňa Deva Živa (Dživa) je Vesmírna Duša, ktorá tvorí VŠETKY formy Života rôznych časových úrovní vo forme tzv. „energoinformačných matríc“. Budeme používať výraz „matrica“, namiesto „spisovného“ matica, ale nejde o odvodeninu od amerického filmu Matrix. Práve naopak, toto je pôvodná slovanská forma – pochádza z bázového významu názvu matrioška. „Mat“ znamená matéria a „r“ je aj v dnešnej slovenčine stále vyjadriteľné – riecť. Keďže spomíname Bohyňu, tak si vysvetlime pojem Bohovia z energoinformačného pohľadu:

BOHOVIA – Informácia a Energetika a tie ich Toky, ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa kohokoľvek z RASY tu v Javi, t.j. fyzickom svete. Všetci Bohovia majú svoje algoritmy a spôsoby pohybu v rôznych formách – ak by sme to zjednodušili, tak ich mená sú vždy Obrazom základnej „špecializácie“. PERÚN pochádza z Obrazov Bukvice ПЕРУНЪ, kde ПЕР: prerúnica, blesk; УНa: poznanie;, t.j. dostávame význam ako „Ohňoved“, t.j. Boh Vesmírneho rozmeru. Keď sa meno Boha prepíše runami, tak obsahuje celú informáciu o ňom. Toto platí aj u Človeka, ktorý prešiel obradom menorečenia a má „tajné meno“, čo je v súlade s KONom: „ako hore, tak aj dole“. Runy sú (Rečiace UNy = poznanie), obrazne povedané, „matkou Jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, akými „knižnicami“ či „úložiskami obrazov“. A aby sa toto všetko dalo pochopiť, je nevyhnutné začať z jednoduchého uvedomovania si obrazov Bukvice a Hlaholiky a schopnosti ich vykladať.

Pokračujme ďalej. Dušu si môžeme predstaviť ako štyri „bunky“, čo je runami graficky zložito zobrazené ako  „ROD“.

„РОДЪ“ je dvojkoreňové slovo, ktoré môžeme obrazovo, t.j. sprava doľava vyložiť ako: tvorivé (Ъ) množenie (Д) energetických foriem/ štruktúr (ОР). Obraznú štruktúru matrice Duše si vieme predstaviť vo forme štvorca rozdeleného na 4 časti:

Raz materializované, t.j. nové Duše majú dve horné bunky 1 a 2 zaplnené Dživou a Rodom-Poroditeľom. Je to, obrazne povedané „dodávka úlohy na narodenie“. Duše, ako vieme, môžu byť čo do času existencie rôzne – môžu mať vek od miliárd rokov po „odvčera“. Keď sa Duša ide vteliť do Rodu, ktorý si uchoval pamäť o svojich Predkoch a Tradíciách, tak horné bunky obsadzujú Dživa a Rodový PraŠčur – Zakladateľ daného Rodu. Ak sa Duša ide materializovať do Rodu, ktorý si seba nepamätá, tak bunku zapĺňa Boh Rod-Prarodič. V oboch prípadoch však nedávajú Svedomie, ale matricu priväzbenia Duše k tomu Svetu, v ktorom sa Duša rozhodla materializovať. Svedomie sa dáva výlučne Vertikálnym kanálom, ktorý ide z Nebies od RODa.

Treba povedať, že na vtelenie je možnosť si vybrať „tiché miestečko“, na nejakej „kúpeľnej, oddychovej“ planéte – ale nie, mnohí sa ženú na materializáciu v „pohraničí“ – práve tak, ako aj my všetci tu – hoci vedia, čo tu hrozí. Idú, resp. išli sme za neoceniteľnou skúsenosťou Života na pohraničných Zemiach so smrťou pred výstupom na Svetlo. Len si predstavme, koľko „ocenení“ môžeme nazbierať, ak sa všetko podarí tak, ako sme si predsavzali. Žijeme večne, aj zhmotnení môžeme mať množstvo, ale na „pohraničné“ Zeme podobné nášmu Midgardu sa môžeme dostať iba raz za obrat našej Galaxie, ktorý trvá 250 miliónov rokov. A veru nie každá Duša vydrží každú skúšku, nie všetci sú „supermani“. Veď Siví sa naučili naozaj profesionálne rezať do živého tela RASY. Život je tu neľahký už od narodenia, často niet ani kedy hlavu zdvihnúť k Nebesiam, a už vôbec nie spomínať: „načo som to tu vlastne prišiel?“ Tu začína úrodná pôda pre úniky, pády, samovraždy, alebo aspoň spasenia a vykúpenia, ale je to však vždy odstúpenie od Cieľa, pre ktorý som tu prišiel. Nuž, následok bude opakované „preskúšanie“, ale je to vždy rozhodnutie vlastné, v našom výbere nás nikto neohraničoval a ani neohraničí… ale ani v našej zodpovednosti.

Do prvej bunky sa ukladá štandardný blok informácií, t.j. poznatky o živote na obývateľných Zemiach; poznatky o rozmernosti priestoru; špecifický výber zmyslov a ukážke Púte, ktorá vedie k zdokonaľovaniu danej Bytosti – Duše. Každá Duša vie, ako má postupovať. Bola jej vybratá trasa pohybu k Cieľu zhmotnenia, ale či sa ňou bude riadiť je už iná otázka, pretože pri prvom vstupe sa táto vedomosť maže a objaví sa neuvedomenie, t.j. Sloboda.

Duša prechádza cez priestory na svetlo a riadi sa informáciou, ktorú dostala. Vyberá si slnečnú sústavu, t.j. Hviezdu Vládcu, v ktorej sa nachádza Zem (planéta), na ktorej podmienky života zodpovedajú programu, ktorý do nej vložila Dživa. V prúde svetla sa objavuje vo fyzickom svete, pričom vopred dostala od Boha-Ochrancu zodpovedajúcu informáciu o Rodoch, ktoré tu žijú; je to obsah druhej bunky: súlad Duše po matke s fyzickým telom; súlad obrazov Ducha a Krvi po otcovi; súlad obrazov a významov okolitého sveta, t.j. duchovno-sociálneho systému s duchovným ponímaním Duše a súlad s informáciami prvej bunky s poznaním, ktoré si tu má osvojiť.

V tretej bunke sa ukladá informácia, ktorá sa má odovzdať budúcemu potomstvu. Štvrtá bunka ostáva prázdna, až pokiaľ sa do nej nezačne zapisovať informácia o skúsenostiach, ktoré Duša začne zbierať ako následok svojej práce.

Niekoľko poznámok o tom, ako prebieha vtelenie duše a čo na to vplýva:

Genetika rodičov. Duša je 16-ková energoinformačná matrica, a preto sa nemôže materializovať na úrovniach, ktoré majú menší počet energokanálov (napr. 6, 9, 10, 12, 13…), keď genetika rodičov už prešla proces metisizácie. Je to niečo podobné, ako keď staré československé mince nepasujú do dnešných nákupných košíkov na eurá. Duša s nižším počtom energokanálov sa však materializovať v tele príslušníka RASy môže!

Úroveň Duchovného vývoja rodičov. Ak v okamihu počatia prežívajú hlboké a silné pocity, tak ich ľúbosť vytvorí mocný záblesk kladných emócií, ktoré pritiahnu Dušu vysokej úrovne vývoja. Ak existuje iba fyziologické prežívanie, rozvrat, znásilnenie, prípadne ďalšie škodlivé faktory (alkohol, drogy), tak prebehne materializácia Duše nízkej úrovne, čo spôsobí narodenie neplnocenného dieťaťa. Práve preto existujú techniky, ktorými ženy „roztáčajú“ víchry (čakry) muža. Čím silnejší víchor, tým silnejšia Duša sa materializuje. Spravidla to býva tak, že najsilnejšie vášne sa prežívajú pri prvom dieťati, čo máva za následok, že sa materializuje najsilnejšia Duša. Práve preto boli prvorodenci takí dôležití, a preto aj boli predmetom koncentrovaného ničenia zo strany tvarov proti nám.

Geografická poloha miesta počatia.
Poloha hviezd a planét v okamihu počatia.
Emocionálny stav rodičov.
Prípadná prítomnosť rôznych jedov v telách rodičov v moment počatia.

Keď muž zbavuje ženu panenstva, tak formátuje „prípravok“ jej budúcich detí, odovzdávaním toho istého Obrazu krvi a Ducha, alebo inak aj priestorový hologram („výkres“) budúceho organizmu. Práve preto naši Predkovia tak chránili panenstvo svojich dcér až do vydaja.

Potrat znamená násilné zbavenie Duše jej Cieľa príchodu na danú Zem, pretože bez fyzického tela stráca pobývanie takejto Duše v Javi akýkoľvek zmysel. Ale pri potrate nielen žena, ale aj lekár, ktorý zákrok vykonáva zaťažujú bremenom budúcnosť svojich Duší. Môžeme si zopakovať Zápoveď Boha Perúna:

„Nech nebude zabité dieťa v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone, ten privoláva na seba hnev Boha Stvoriteľa.“

Priebeh života v tele matky je tiež aktívny, ale v zásade môžeme povedať, že dieťa si „sťahuje“ potrebné informácie samo všetkými svojimi 256 „duševnými“ kanálmi (frekvenciami). V tomto období ono lepšie chápe svoju matku ako ona sama, pretože ona už je determinovaná svojou osobnosťou a vlastnými myšlienkami.

Prichádza pôrod… a všetko, čo dieťa vedelo sa v tom istom okamihu zabúda – čo je šok. Odrazu nevie o Cieli, o Podstate… nič. Duša síce vie, ale človek už nie.

Všetky potrebné dostupné informácie, t.j. bunky 1 až 3 sa do 22 minút od okamihu narodenia vkladajú. Dieťatko sa narodilo, zakričalo a zmĺklo – Leg Ochranca mu dal na ústa pečať, pretože svoju informáciu už dostalo. Obmedzenie objemu prijatej informácie – čo sa deje následkom vmiešavania sa lekárov – má za následok skracovanie dĺžky života dieťaťa, pretože čím menej poznatkov, tým kratší čas života. Tí, ktorí nedostanú nijakú informáciu zomierajú do 4 až 7 dní. Ak dieťa po pôrode nezakričalo znamená to, že lúč, ktorý nesie informáciu od Hviezdy Vládcu bol prekrytý Dušou násilne zomrelého. V takomto prípade sa dieťa vyvíja do 12 rokov, a potom takáto Duša dovypĺňa to, čo v predchádzajúcom živote nestihla a odchádza. Ak došlo k plnému podsadeniu Dušou násilne zomrelého, tak to voláme reinkarnácia. Existuje ešte jav inkarnácia, t.j. podsadenie Duše do človeka s oslabeným obranný telom. Vtedy dochádza k „rozdvojeniu osobnosti“, kvôli tomu, že v ňom žijú dve Duše. Podsadená, inkarnovaná Duša dovyplní svoj program o odíde ďalej, pričom lekári sa neraz neprestávajú čudovať…

Treba povedať, že človek počas svojho života neostáva ponechaný napospas samému sebe, čo je analógia javu starostlivých rodičov. Cez informačné pole (Ducha Rasy) mu dochádza od Bohov-Ochrancov v každom úseku liet dávkovaná informácia. Ide o tieto úseky rokov: 12, 16, 21, 32, 39, 41, 45, 48, 50, 55, 64, 72, 77, 80, 82, 88, 90, 96, 108, 112, 123, 133 a 144 rokov, a potom odznova, po miere prechodu druhým Kruhom Života v takých istých životných intervaloch (144, 156, 160…). Podstata informácie je vo vývoji a postupnej príprave človeka na prechod na vyššiu úroveň v porovnaní s javnou úrovňou vedomia; schopnosť prechádzania z jednej rozmernosti do nasledujúcej, ktoré charakterizujú životnú štruktúru na toku rieky času.

12: Dostáva meno (tajné aj občinné); dáva sa rozšírená informácia, vychádzajúc z obrazu mena, ako sa stať plnohodnotným človekom.
16, 21: Informácia o vytvorení deťmi obdarenej rodiny.
32: Dáva sa informácia o prisúdení rozsahu hľadania Duchovnej Púte.
39: Dáva sa možnosť ozmyslenia (premyslenia) prežitého života.
41: Prichádza stanovenie vnútorných životných princípov na základe rodových Ustojov. Začína sa Duchovný vývoj, človek si uvedomuje, že nadmerné materiálne blahá zaťažujú jeho Dušu a nedávajú mu možnosť následne sa narodiť vo viacrozmernom svete.

Po prežití 40/ 41 liet ten SVET, ktorý človek začal vytvárať od raného detstva sa reproduktívne začína materializovať v Navi. Tento stav myšlienok človeka začína žiť samostatný život, vyvíjať sa podľa kozmických zákonov. Dokonca aj keď človek na to nemyslí. Človek sa v tomto veku stáva potencionálne Bohom-Tvorcom svojho vlastného Sveta. Obrovský význam preto v tomto svetle nadobúda čistota činov a úmyslov.

45: Ozmyslenie Duchovnej Púte, jej obnovenie, človek ožíva, rozkvitá, pravdivé systémy uvedomovania na úrovni zmyslov (Duch, Duša), odtiaľ pochádzajú aj zmätky a trvalý boj, čo sa odráža na zdraví.
48: Od „Ducha Rasy“ dostáva poznanie radcovstva a vnukom odovzdávať svoju skúsenosť.
50: Dostáva ďalšie poznanie na to, aby ich odovzdával učeníkom z druhých Rodov.
55: „Čas užívania plodov“, ktoré človek priniesol svojmu Rodu.
64: Dostáva nevyhnutné poznanie na obnovenie okolitého sveta; náklonnosť k zemi.
72: Polkruh Života. Dostáva informáciu a začína účinkovať systém napojenia človeka na nasledujúci Svet Slavi. On ako keby sa „dostával do detstva“, čo je učenie sa prijímania 16 rozmerného Sveta skrz hru, lebo na tej úrovni je ako dieťa. To, čo ho obklopuje začína v takomto stave vnímať čisto, objemne, obrazne. O takýchto ľuďoch sa neraz vyjadrujeme, že hovoria „nevedno čo“ a ani nevieme, čo hovoríme. „Nevedno“ je zo staroslovienskeho „невесть“, t.j. nie nášho Bytia (z)vesť, ale z druhého Sveta. Zato však deti do 5 až 7 rokov ho rozumejú vynikajúco, a preto on môže odovzdávať svojim vnukom a pravnukom základ svojho chápania iného Sveta.
77: Človek je už 5 rokov v očakávaní stýkania sa s druhým Svetom; môže sa stať „duchovidcom“, t.j. „vidiacim Duchov iných Svetov“, vidiac vzájomnú existenciu, nie ako stojaci oddelený jav, ale ako plavne pretekajúcu jednu do druhej.
80: Dostáva Múdrosť (вѣдение) a obnovenie svojho vedomia (o takých ľuďoch sa hovorí, že žijú viac v Slavi ako Javi, t.j. že nie sú z „nášho Sveta“). Človek začína rozumieť na úrovni podvedomia jazyk zvierat, hovorí obraznými významami, ktoré však okolití ľudia chápu doslovne.
82, 84: Roky (časové charakteristiky odovzdávajúce existenciu), keď sa v človeku objavuje zvláštna schopnosť porozumenia rastlinnej Prírode skrz ruky. Cíti rukami prírodnú silu rastlín a nie je náhoda, že najlepšie lieky a odvary z byliniek robia ľudia v tomto veku.
88 (ženy), 90 (muži): Obdobie realizácie prvých sumarizácií. V tomto veku začína človek cítiť silové línie Zeme, čo sa na existenčnej úrovni odzrkadľuje ako snaha uložiť každú vec na svoje vopred určené miesto, t.j. presne do jej energetickej bunky.
96: Pridáva sa ďalší kanál na prijímanie Prastarej Múdrosti. V minulosti sa to prejavovalo snahou rozprávať staré príbehy či povesti. Bajani (zvyčajne ľudia vyššieho veku) pomocou huslí vytvárali efekt zvukovej vlny a so zavretými očami, aby ich nerušila okolitá informácia, začínali podávať načúvajúcim prastarú informáciu, ktorú dostávali cez „Ducha Rasy“. Pritom zanechávali dojem, ako keby načúvajúci boli priamo účastníkmi pradávnych udalostí.
108: Obdobie Božskej premeny. V tomto veku si človek už nielenže uvedomil životné základy či zápovede Sveta Javi, on už vyskúšal, pochopil ich podstatu, čo mu dáva možnosť myslieť v úplne iných kategóriách. Napríklad, hoci sa nachádza v pozemskom tele, môže opisovať detaily iných Svetov.
112: Začína odovzdávať najmladším členom svojho Rodu posvätné kľúče, t.j. chápanie Stavby Sveta, čo dvíha Rod na nový stupeň vývoja (dnes je tento proces odovzdávania vyšších poznatkov kvôli malej dĺžke života v podstate pretrhnutý).
123: Upadá do stavu mlčania (začína dostávať informáciu o živote v druhých mnohorozmerných Svetoch, vidí svoju ďalšiu Púť po odchode z Midgardu, dostáva to všetko zmysel, ale aby neodovzdával tieto poznatky nepripraveným, tak mlčí a hovorí s nimi iba o bežných veciach života.
133: Končí obdobie mlčania, pretože plne spoznal „Knihu Púte“ (u iných národov sa nazýva Kniha mŕtvych). Začína hovoriť o odchode z tohto Sveta: dáva členom Rodu svoje pokyny ohľadom krody (posmrtná vatra), odevu a pod. Ak si človek v tomto veku ešte čosi neosvojil, tak pokračuje v živote v druhom Kruhu v danom Javnom Svete, ale už so skúsenosťou, ktorú nadobudol za prvých 144 rokov.

Človek, ktorý dostal túto informáciu je človekom s uvedomením si toho, čo ho očakáva a spokojne prekračuje Hranicu, čo určite nemôžeme povedať o množstve našich súčasníkov, ktorí majú iný problém – žijú v nevedomosti o smrtnej Hranici.

Človek Rasy môže súčasne prijímať 16 informačných tokov, 16 rozmerov priestoru a 16 časových tokov už v našom 4 rozmernom Svete, t.j. môže poznávať nasledujúci 16 rozmerný Kozmos Legov. Akonáhle tam prejdeme, tak prebehne vyrovnanie (16×16=256). Keď sa nachádzame v 16 rozmernom Svete, tak máme možnosť spoznávať nasledujúci harmonický Svet Arlegov (256 rozmerný) na báze vnútorných precítení. Toto je všeobecný evolučný princíp vložený do bytosti.

Pred vnímavým čitateľom však vystupuje dôležitá otázka ako so správnou výchovou? Musíme poznať ten systém, ktorý používali naši Predkovia a tie Kony, ktoré boli vložené do jeho základu s cieľom poskytnutia podpory prejavujúcej sa Duši pomocou súboru Skúseností Tvorivej Budovateľskej Práce v danom materiálnom Svete. Základom systému je opis, ktorý môžeme v skratke opísať ako informáciu, ktorá pochádza od Starovercov (určite nie kresťanov). V ostatných slovanských Rodoch sa mohla odlišovať v prevedení, ale nie v samotnej Podstate, ktoré je systémová, a je vyjadrená takto: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich, vždy Žiť vo Svedomí a v Lade s Prírodou“.

Narodenie sa dieťaťa u Pravoslávnych Starovercov prebieha vždy za dodržiavania špecifických Obradov a Rituálov Prastarej Viery. Starostlivosť o budúcnosť dieťatka sa v Rodoch Veľkej Rasy začína dlho pred jeho objavením sa na Božom Svete. Tehotnú ženu všakovako obraňujú a ochraňujú pred rôznymi nebezpečenstvami, ako javnými, tak aj navnými. Kvôli tomu je žena počas dňa opásaná opaskom starostlivého a ľúbiaceho partnera, počas noci sa zakrýva jeho halenou alebo plášťom, aby „mužská sila“ ochránila dieťa v lone matky počas spánku.

Narodenie sa ako aj smrť je prechod cez neviditeľnú hranicu, ktorá oddeľuje Svety Javi a Navi. Preto až dovtedy, kým dieťa nemá 1 rok ho nemôže vidieť nikto okrem Rodičov a Žrecov Prastarej Viery a tiež jeho rodných dedkov a babičiek. Dieťatko do 1 roka sa nachádza pod ochranou starostlivého Otca a ľúbiacej Matky, Bohov Ochrancov oboch Rodov a Vyššieho Boha-Roda Nebeského.

Po okúpaní sa v kúpeli, v ktorej sa dieťa narodilo, ho spočiatku prikladajú k materinskej hrudi, aby spoznalo prvý zdroj Sily Života. Keď vychádza Jarilo-Slnko, Otec slávnostne vynáša dieťa, ukazuje ho všetkým Nebeským Bohom, vychádzajúcemu Slnku a Matke Prírode, aby spoznalo druhé zdroje Sily Života. Po „predstavení“ dieťatka živlom života ho odnášajú na miesto, kde „predstavujú“ dieťatko Kummirom Prastarých Rodových Bohov, Svätému Ohňu domáceho Kozubu a Domovému (pomocnému duchovi – „vojakovi domova“), aby ochraňovali a obraňovali nového člena Rodu. Aby ochrana Bohov a aj Živlov bola úplná, tak kolíska pre dieťatko sa vešia do stredu miestnosti a nachádza sa, ako keby, uprostred medzi Nebesami a Zemou.

Výchova dieťatka v Ľúbosti (Ľúbosť k prvopočiatočnej Viere a Bohom – Predkom; Ľúbosť k Rodu; Ľúbosť k Matke Prírode; Ľúbosť k Zemi Predkov) pomáhajú vytvárať z dieťatka harmonického Človeka, budúceho pokračovateľa Prastarého Slovano-Árijského Rodu, pomáhajú mu vyvíjať a zdokonaľovať sa v ďalšom živote, napĺňajúc svoje štyri zložky: Telo, Dušu, Ducha a Svedomie Božským Svetlom Ľúbosti.

Zoznamovanie dieťaťa Rasy s Obraznými symbolmi svojho Rodu a Viery sa začína od detstva poznávaním oberegových, t.j. ochranných znakov a ornamentov, ktoré sú na košieľke a kolíske, používaním drevených a hlinených hračiek, v ktorých žijú Prastaré Obrazy a Podania. Naši Predkovia nepoužívali pri výchove negatívne Formy a Obrazy, ale riadili sa princípom: „Nie zakazovať, ale vysvetľovať!“ Priťahovanie detí k Prvopočiatočnej Viere Predkov, k osvojeniu si návykov tvorivej budovateľskej Práce prichádza vo veku 3 až 7 rokov, lebo v tomto veku majú deti veľmi silno vyvinuté Občinné myslenie.

V Slovanských a Árijských Rodoch malé deti do 12 rokov nedelia podľa pohlavia, ale vychovávajú všetkých rovnako, lebo Predkovia hovorili: Dieťa Božie Dobré Ono je. Každého chlapčeka a každé dievčatko vždy vychovávajú v úcte k druhému pohlaviu. Ako sme už hovorili, deti sa neodievali do nového odevu, ale do košieľ prešitých z odevu rodičov zodpovedajúco podľa pohlavia dieťaťa.

Od 7-9 rokov začína učenie detí vo všetkých prvopočiatočných základoch Viery a všeobecnej gramotnosti (štyri druhy písomnosti Rasy), počítaniu a výpočtom, písaniu, všeobecným zásadám chovania sa, t.j. podávajú sa im poznatky o Živote a Stavbe Sveta.

Výchovou detí – ako Duchovnou, tak aj Fyzickou sa zaoberajú muži, t.j. Otcovia a Dedovia.

Na tretí deň po narodení dostáva každé dieťa od otca svoje prvé Meno, ktoré je určené v súlade s prastarým Rodovým Zákonom Ľubomíra. Keď deti zo Slovanských a Árijských Rodov dovŕšia 12 rokov (108 mesiacov) a dosiahli výšku 7 piadí v čele (124 cm), tak sa im začína nová etapa ich života. Celé dorastajúce pokolenie prechádza Obradom Dospelosti a Obradom Menorečenia, počas ktorého je Žrecom rečený tajným Menom (ukazovateľom Púte), ktoré bude vedieť iba on, a tiež rodovým (občinným) Menom, ktorým bude volaný v Rode-Občine. Tento obrad je čo do podstaty priama a nesprostredkovaná aktivácia mozgu, t.j. samotných 97% génov, obsiahnutých ale nepoužívaných neurónmi hlavného mozgu v procese životných udalostí (samozrejme, že nie všetkých naraz a okamžite).

Mládenci vo veku 12 rokov dostávali 2 meče, čo znamenalo, že do 9 rokov sú povinní dokonale zvládnuť bojové techniky ovládania meča a stať sa vojakmi, Bohmi-Obrancami svojho Rodu, svojej Prastarej Viery a svojej Rodnej Zeme, bez ohľadu na to, akú majú vybratú životnú Púť a Kastu, do ktorej prináležia.

Ale na to, aby niekto mal právo vychovávať, musí byť najskôr sám vychovaný, musí pochopiť a uvedomiť si tú informáciu, ktorá prichádza od Bohov. Ak rodičia vychovávajú svoje dietky svojim osobným príkladom, tak to je prehĺbená výchova – a odovzdávanie Obraznej Múdrosti mládeži skrz slovo robievali žreci, volchvovia, vedúni a pod. skrz učenie na báze informácií, ktoré sú obsiahnuté vo Viere, t.j. V(i)Edení RA. Vždy platí zásada, že iba vedieť nestačí:

KNIHA MÚDROSTI PERÚNA:

MYSLIA SI MNOHÍ ĽUDIA,
ŽE TÍ, KTORÍ POZNAJÚ VÉDY SÚ BEZ HRIECHU,
DOKONCA AK AJ KONAJÚ ZLÉ…
NO ANI HYMNY Z MÚDROSTI POZNANIA SVETOV,
ANI CITÁTY Z MÚDROSTI SVETA ŽIARENÍ,
ANI ZAKLÍNANIA Z MÚDROSTI ŽIVOTA…
NESPASIA TVORIACICH ZLÉ ČINY…
A KAŽDÝ ZODPOVIE ZA SVOJU NEZÁKONNOSŤ…

Zatiaľ čo Biblia tvrdí, že človek je hriešny už od prvopočiatku, tak ponímanie „hriechu“, t.j. vytváranie rozdelenia, skazenie svojej Púte, je u Slovanov zviazané výlučne s osobným konaním človeka na základe jeho slobodnej vôle.

Nabudúce si povieme viac o momente ODCHODU z Javného Sveta, t.j. SMRTI.

Ako bolo vopred avizované na stránke Leva-Net a aj našej, v sobotu 28. mája sa uskutočnila prvá beseda s Pátrom Dijom v Ostrave a nasledujúcu sobotu, 4. júna druhá beseda v Poprade.

Týmto sa chceme poďakovať všetkým návštevníkom a účastníkom oboch besied, ktoré prebehli v naozaj konštruktívnom a pozitívnom duchu. Na oboch besedách boli vyhotovené záznamy, ktoré budú priebežne k dispozícii čitateľom oboch našich stránok. Zvukový záznam z prvej besedy v Ostrave bol k dispozícii v podstate bezprostredne po besede.

Môžeme smelo skonštatovať, že záujem o našu vlastnú, slovanskú kultúru v našich krajoch žije a bude žiť aj napriek všetkým okolnostiam a udalostiam posledného tisícročia.

V súvislosti s otázkami a odpoveďami, ktoré zazneli na oboch besedách si uveďme niekoľko detailov. Nebudeme však preberať detaily záznamov – tieto sú natoľko rozsiahle, že bude lepšie si ich vypočuť ako snažiť sa všetko prepisovať – skôr niekoľko principiálnych postrehov.

Za našu stránku by sme sa chceli ospravedlniť, že za posledné týždne sme v minimálnej miere stíhali odpovedať na vaše otázky, čo bolo spôsobené najmä časovou náročnosťou prípravy a samotným pobytom Pátra Dija Alexandra v našich zemiach. Sľubujeme, že na všetky otázky dostanete odpovede, aj keď to bude s omeškaním. V súvislosti s otázkami vari iba jedna poznámka. Naša stránka je venovaná znovuzrodeniu našej kultúry, t.j. prastarej, predkresťanskej Viery našich Predkov. Súdiac podľa vašich reakcií môžeme predbežne usúdiť, že tieto ciele priebežne plníme, aj keď určite exituje množstvo vecí, ktoré by mohli byť lepšie. Zároveň to znamená, že okrem vstúpencov slovansko-árijskej kultúry a „služobných“ návštevníkov ani neočakávame návštevnosť napríklad profesionálnych teológov. Preto hoci sme na takýto podnet jednorazovo reagovali, nemienime do budúcna viesť teologické dišputy. Týchto tu bolo za posledných 1 000 rokov dosť a kde nás priviedli vidíme pri pohľade okolo seba. Návštevníkom takéhoto zamerania vrelo odporúčame navštevovať stránky ich vlastného zamerania. Ostaňme si tak každý spokojne pri svojom.

Na besedách sa vynorilo viacero tém, ktorým bude účelné vzhľadom na záujem rozviesť podrobnejšie na našej stránke. Zatiaľ si uveďme len niekoľko momentov.

Páter Dij Alexander je veterán špeciálnych jednotiek, ktorý má za sebou bojové operácie v horách Afganistanu. Za roky služby bol viackrát ranený, odkiaľ napríklad pochádzajú aj jeho viacnásobné osobné skúsenosti so zážitkom klinickej smrti.

Tieto súvislosti je potrebné brať do úvahy, keď chceme hodnotiť otázku vysvetľovaného postoja k vegetariánstvu. Ďalšia dôležitá okolnosť je podnebie, ktoré vládne na Sibíri. Sú tam oblasti, kde 7 až 10 mesiacov v roku je mráz a sneh, pričom hovoríme o teplotách pod -50° C. V takýchto podmienkach sa jednak nedá vypestovať nijaká zelenina a ovocie, jednak sa nedajú skladovať. Obdobná situácia je napríklad za polárnym kruhom. Vo Védach sa však hovorí, že život človeka má vždy vyššiu cenu ako život zvieraťa, t.j. v hraničných situáciách môžeme zabíjať a konzumovať zvieratá. Je tu však niekoľko aspektov. Ako napríklad strom tak aj zviera sa dá zabiť viacerými spôsobmi. Jeden postoj – môžeme ho volať civilizačný – je bez akéhokoľvek milosrdenstva zlikvidovať inú živú bytosť a mať z toho (krvavé) peniaze, alebo zabiť či zoťať strom z dôvodu existenčnej nevyhnutnosti, ale tu existujú prastaré metódy, ako to robiť. Napríklad zviera sa dá zabiť takým spôsobom, aby sa urýchlila jeho evolúcia a znovuzrodenie už v ríši ľudí. Je to síce zabitie živého tvora, ale za to sa „dostane“ priamo do ríše ľudí, teda evolučne zásadne postúpi. A toto je už niečo iné. A každému je určite jasné, že my na výber máme a nie sme v situácii ohrozenia života či nemožnosti prežitia bez zabíjania iných živých bytostí.

Ako ďalší príklad zabíjania je aj zabíjanie nepriateľov v boji. Kozáci – ako vojaci Ordy – boli a sú vynikajúco znalí metódy zabíjania nepriateľov bez toho, aby sa nakarmovali. Práve preto boli a sú tvarmi nenávidení a boli v minulosti neľútostne vyhladzovaní. Jedna vec je totiž zabiť nepriateľa v spravodlivom boji a druhá vec nenavýšiť si vlastnú karmu. Niekoho by to mohlo navádzať k tomu, že lepšie je nebojovať – veď nanajvýš ma zabijú a hotovo, pôjdem do neba. Toto je napríklad postoj kresťanov – bez pokynu Pána nebudú bojovať – čo je voda na mlyn tvarov. Z nášho pohľadu však svojou nečinnosťou ohrozili ostatných členov občiny a nezakročili proti zlu, čo je oveľa ťažší hriech. Nepotrestanie zločinu vedie k jeho pokračovaniu a zvyšovaniu, a preto je povinnosť boja proti zločinu jedna z najzákladnejších životných povinností Slovana a Árijca. Samozrejme, na báze Svedomia. Ale ako správne zabiť vo vojne nepriateľa a nenakarmovať sa? Voči všetkým živým bytostiam musíme cítiť lásku. Mať lásku však neznamená dať sa s „láskou“ zabiť. Ale ak napríklad neumožním niekomu pokračovať v konaní zla – v boji ho zabijem – tak ho uchránim pred nahromaďovaním jeho negatívnej karmy a koniec koncov napomôžem jeho evolúcii, pretože ju nebude musieť vyhladzovať v mnohých reinkarnáciách. Zabíjať hoci v spravodlivej vojne ale s nenávisťou v srdci generuje karmu, čo je akýsi „vedľajší účinok“ temných síl. Mať lásku ku všetkému živému rozhodne neznamená neodporovať zlu a dať sa zabiť – to je zrada Rodu, Občiny, vlastnej rodiny.

Podľa informácií z Véd, po smrti prechádzame trojstupňovým súdom. Prvý je súd Svedomia, druhý súd Predkov a tretí súd Bohov. Teda konať podľa Svedomia je nevyhnutná zásada, ale najťažšie je prejsť súd Predkov, zrada vlastného Rodu totiž nemôže byť nikdy tolerovaná. 

 Jednou z vecí, ktorá nám môže pomôcť v každodennom živote je aktívne používanie nášho vlastného psí-poľa. Toto pole má každý človek okolo seba. U každého má svoju vlastnú hustotu, štruktúru či silu. To prvé, čo by sa každý mal naučiť je vytvárať okolo seba vlastné ochranné pole. Najskôr si musíme vytvoriť schopnosť vytvárať ochranné pole na úrovni podvedomia. Ako to urobiť? Skoncentrujeme sa na myšlienku: «Okolo mňa sa z mojej energie vytvára obranná kukla (obálka), cez ktorú nemôže preniknúť nijaká negatívna energia.» Takúto prípravu musíme robiť každú voľnú minútu dovtedy, kým mozog nezačne vykonávať podmienený reflex na obranu.

Potom si už musíme iba periodicky overovať stav a silu takejto ochrany. Keď sa človek nachádza na mieste, kde je veľa ľudí, musí si vytvoriť maximálnu ochranu. Doma ju môže mať minimálnu. Je veľmi dôležité si vytvárať ochranu pred spánkom ako pre fyzické telo tak aj pre svoju bytosť kompletne. Pri vytváraní takejto ochrany okolo fyzického tela aj svojej bytosti celkom si predstavujeme energetickú kuklu. Ak si takúto ochranu vytvoríme správne, tak možnosti jej narušenia sú minimálne. Na to, aby sme si uchovali celostnosť ochrany, musíme byť bez negatívnych emócií. Problém je totiž v tom, že negatívne emócie otvárajú obranu zvnútra, pričom vytvárajú toky energií, ktoré sú čo do zloženia a kvality totožné s úrovňou spodného astrálu. Toto vytvára blahodarné podmienky pre činnosť astrálnych zvierat – ktoré, ako sa píše v Slovansko-Árijských Védach voláme Besi, ale aj pre ľubovoľné iné psí-pôsobenie na človeka. Musíme sa vyvarovať negatívnych emócií. Všetky smery, ktoré vyzývajú k pokore, teda pasivite a nie k nutnosti boja sú cudzie a negatívne. Musíme si ale uvedomiť, že ak pri boji so zlom vznikajú negatívne emócie, dokonca ak sú aj nasmerované na zdroj zla, človek nakoniec buď bude týmto zlom porazený, alebo sám sa stane jeho zdrojom. Práve v tomto je sila zla. Na boj s ním je potrebné si uchovať emocionálnu čistotu, bez ktorej nie je možné efektívne bojovať so zlom.

Okrem ochrany je potrebné vedieť, že existuje možnosť energetickej očisty potravy. Každý človek pije vodu a ovocné šťavy, je potravu, ktorá je nevyhnutná pre normálnu činnosť organizmu. Ale akákoľvek potrava, tak rastlinná ako aj mäsitá, obsahuje organické jedy, ktoré urýchľujú proces rozrušovania organizmu a spomaľujú vývoj. Preto je potrebné tieto jedy neutralizovať, t.j. rozštiepiť. Ak si chcete efektívne začať budovať takúto ochranu, prečítajte si najskôr článok SLOVANSKÝ ENERGETICKÝ SYSTÉM A KANÁLY VNÍMANIA SVETA, ktorý je tiež na našej stránke. Vytvorte si predstavu, ako sa vaša energia začína pohybovať po energetických kanáloch vášho tela v smere naznačenom na obrázku. Potom mysľou nasmerujte energiu cez ruku na jedlo, ktoré chcete očistiť. Pritom si musíte predstaviť, ako vaša energia štiepi všetky jedy v potrave. Pre prechode energie cez ruku môžete pocítiť vibráciu či teplo, a čím je proces rozkladu jedov aktívnejší, tým máte jasnejšie a silnejšie pocity. Takto si môžete čistiť vodu, ovocné šťavy aj akékoľvek ďalšie tekutiny.

Okrem neutralizovania látok a vlastností, ktoré sú pre organizmus škodlivé, môžete aj posilňovať to pozitívne, ktoré všetky tieto látky obsahujú a vytvoriť nové vlastnosti a kvality. Ak si pritom dokážete vizualizovať tieto energetické toky znamená to, že máte zvýšenú citlivosť a pri pravidelnom cvičení môžete pomerne rýchlo dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň rozvoja svojej osobnosti a vedomia.

A potom môžete prekročiť prah poznania, môžete si sňať z očí «čiernu šatku» šatku a začnete vidieť aký prekrásny je svet, príroda, Vesmír… ale toto prichádza len k ľuďom, ktorí hľadajú.

Nuž ak ste na ceste hľadania, pokročme ďalej. Dnes je v móde debatovať o zdravej výžive, napríklad o tom či jesť alebo nejesť mäso. Ide len o módne trendy, alebo je za tým niečo viac? Pozrime sa na niektoré z odporúčaní našich Bohov:

Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich, nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.

Prikázanie Boha Svaroga

Pamätajte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo ak narúšate chod Času života druhých bytostí, vy si meníte Čas života vlastného.

Prikázanie Čísloboga

Vedzte, ľudia Rodov Veľkej Rasy, že je potrebné sa s láskou chovať ku všetkému živému, stvorenému na Midgard-Zemi.

Prikázanie Tarcha Dažďboga

Nehubte Prírodu vašu a Krv Rodov vašich, lebo toto sú dve Veľké Sily, ktoré dávajú možnosť na pokračovanie jestvovania Prastarých Rodov vašich.

Prikázanie Tarcha Dažďboga

Nuž, úcta k životu iných bytostí  – hoci ich volajú zvieratá, t.j. vo význame bytosti «bez Duše» – je pôvodnou súčasťou našej Prastarej Viery. V našom ponímaní je totiž Duša sila, ktorá drží danú inkarnáciu «pohromade», t.j. v tradičnom slovanskom ponímaní aj kameň má dušu. Síce inú ako my ale má. «Vynález», že zvieratá nemajú Dušu pochádza od kresťanov.

Pravdou je, že pri poslednej globálnej kataklizme – čo je zároveň letopočet 13019 od Veľlej Struže, t.j. od Veľkého Ochladenia – posledného posuvu zemského pólu – zomrelo následkom kyslých dažďov veľké množstvo ľudí, pretože sa otrávili jedmi, ktoré pri dopade popolčekov, ktoré vyvrhli vulkány do atmosféry formou kyslých dažďov otrávili všetko rastlinstvo na Zemi. Vtedy naši Predkovia naozaj začali jesť zvieratá – ale to bola nevyhnutnosť, ktorá už dávno prestala byť nevyhnutnosťou. Náš pôvodný zvyk nejesť mäso dodnes uchovali napríklad Hinduisti v Indii. Ako nezapierajú ani samotní Indovia – Védy dostali od našich Predkov, nuž prevzali aj naše zvyky.

Tento zvyk prežil aj v Himalájach – v tradícii Budhistov, teda rovnako pôvodom našej. O budhizme sme už samostatne hovorili, takže len trochu načrime do Tibetskej Knihy Živých a Mŕtvych, ktorá sa väčšinou populárne nazýva Tibetská kniha mŕtvych. Stojí sa to si ju prečítať.

V súlade s horeuvedeným prikázaním Čísloboga sa môžeme dozvedieť, že existujú praktiky, ktoré každému človeku dokážu predĺžiť si vlastný život a mnohí budhisti ich praktizujú. Jednou z nich je zachrániť život zvieraťa tak, že kúpia zviera, ktoré má ísť na jatky a pustia ho na slobodu. Tak isto kupujú na trhoch živé ryby a púšťajú ich naspäť do vôd. Je to jednoduchá a priamočiara karmická logika – vzatím života inej bytosti alebo jej zranením si skracujeme svoj vlastný život a darovaním inej bytosti život si predlžujeme svoj vlastný.

Zabíjanie zvierat pre peniaze však má aj ďalšie dôsledky po smrti. Ako sa hovorí v tejto tibetskej knihe, najhoršie sú na tom po smrti práve mäsiari, poľovníci a rybári. Hoci po smrti už ide «iba» o myseľ, veci sa opustením tela drasticky menia. Počas života je myseľ celý deň napĺňaná myšlienkami, ktoré sa však bez fyzického tela stávajú realitou. Znamená to, že kto teraz, v živote neriadi svoje zvyky a tendencie takým spôsobom, aby predišiel tomu, aby sa zmocnili jeho mysle, tak v určitej fáze po smrti – ktorú tibetská kniha nazýva Bardo vznikania – sa takáto myseľ človeka stane bezmocnou obeťou myšlienok zo života, divo zmietaná ich silou. A tak ako čisté myšlienky nakopené za života poženú Dušu nahor, hoci len jediná negatívna reakcia všetko zvrtne do dlhotrvajúceho a extrémneho utrpenia. Mäsiari, poľovníci a rybári sú prenasledovaní fantómovými príšerami zvierat, ktoré počas svojho života týrali a zabíjali. Okrem toho – ako sa píše v tibetskej knihe – všetko utrpenie, ktoré týmto bytostiam spôsobili zažívajú so sedemnásobne vyššou intenzitou. Nuž a čas – to je len premenlivý fenomén. Z nášho pohľadu môže ísť o veľmi dlhé obdobie…

Hoci si mnoho ľudí myslí, že «uľaví» svojmu svedomiu akýmsi odrecitovaním opisov svojich činov na spovedi a všetko je v poriadku – nedá sa to. Po smrti pôjdeme všetci cez ten istý, trojstupňový súd.

Konzumovanie mäsa má však aj ďalšie aspekty, ktoré tí, ktorí vytvorili túto civilizáciu veľmi dobre poznajú. Určite ste počuli o kanibaloch. Väčšinou – ako to býva v podmienkach civilizácie bežné – mnohí čosi povrchne počuli – teda informáciu nám nikto neskryl – akurát sme sa tomu do hĺbky nevenovali no a o detaily sa už postarali médiá a filmy. U kanibalov totiž v skutočnosti nejde o zjedenie celého človeka kvôli hladu. Rituálne sa jedla iba časť tela človeka, a to väčšinou veľmi obávaného nepriateľa, ktorého sa podarilo zabiť až po dlhom či ťažkom boji. Pretože bol udatný, cieľom je «preniesť» túto vlastnosť akousi genetickou cestou do tiel tak, že sa rituálne zje časť jeho tela. Mnohí sa pousmejú, ale všimnite si dobre ľudí, ktorých dennodenne stretávate. Hoci hmotnosť človeka závisí do značnej miery od individuálneho metabolizmu, sú ľudia, ktorí sú jednoducho veľmi obézni. Ale – ak sa im lepšie prizriete – náhodou vám nepripomínajú vzhľadom nejaké zviera? Správne, sme to čo jeme. U väčšiny nadmieru obéznych ľudí zistíte, že sa podobajú na ten druh zvieraťa, ktoré s obľubou konzumujú. Najčastejšie ide o prasa, kravu alebo nejakú hydinu. A tu – okrem karmického aspektu, ktorý sa bude «riešiť» po smrti – lebo to, že človek nijaké zviera «priamo» nezabil neznamená, že nemá zodpovednosť skrz peniaze, ktoré platí mäsiarom, poľovníkom a rybárom, nastupujú dve ďalšie okolnosti. Všetky tieto chúďatá sú v snahe čo najviac a čo najrýchlejšie zbohatnúť napchávané rôznymi chemikáliami, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby zviera čo najrýchlejšie nabralo na váhe, aby ho mohli čo najrýchlejšie zabiť, posekať a predať. Tieto chemikálie sa takto nebadane prenášajú do tiel konzumentov, kde okrem obezity prinášajú aj infarkty, rakoviny a podobné moderné «výdobytky». Nuž, naozaj nič nie je zadarmo. Ďalej tu je programovanie, ktoré prenášame priamo na seba. Hoci je to úmyselne zatajovaný fakt, hmota sa dá vyrieknutým alebo napísaným slovom «programovať», t.j. prijíma informáciu, ktorú potom ako jej nositeľ «dopravuje» do ľudského tela. Pre nový vek ho objavil Japonec Masaru Emoto. V podstate názvy všetkých zvierat, ktoré najčastejšie jeme aj používame ako negatívne porovnávacie bázy – teda nadávky – krava, hus, sliepka, sviňa, baran a pod. V okamihu smrti všetky tieto bytosti zomierajú s vysoko negatívnymi myšlienkami a «želaniami pre nás», ktoré ostávajú v ich bunkách, okrem toho preberáme chemikálie, ktoré tam uložili «odborníci» a navyše nemáme pre ich existenciou a utrpenie, ktorým prechádzajú ani dobré slovo – čo môže byť na tom pozitívne? Žeby stále zdravšia populácia?

Nuž, ešte pár slov o ukladaní informácií alebo kladnom či zápornom programovaní skrz slovo. Pre svetovú verejnosť sa stal známy Japonec Masaru Emoto, ktorý napísal už niekoľko bestsellerov. Pri svojich výskumoch zistil, že podľa toho, aké slovo vysloví nad vodou, alebo ho umiestni napísané na pohár s ňou vyzerá aj odfotografovaný kryštál vody samotnej. Tieto kryštalické formácie fotografoval a porovnával. Zistil, že napríklad kryštál čistučkej vody môže vyzerať na fotografii ako z tej najznečistenejšej stoky, ak nad vodou niekto povedal, alebo na pohár napísal negatívne slovo či nadávku a naopak. Navyše, pozitívne alebo negatívne slová sa «nevpisujú» ako informácia do vody rovnako v každom jazyku. To isté slovo sa v každom jazyk odráža inak – jedno vytvára krajšie kryštály aj farby, iné škaredšie. Dokonca ani hudba sama osebe veľmi neovplyvní výsledok – ide zásadne o obsah textu, ktorý sa v piesni používa. Môžete si takéto fotky nájsť na internete – je ich tam dostatok – alebo si môžete objednať a prečítať nejakú z jeho kníh. Napríklad New York Times Bestseller – THE HIDDEN MESSAGES IN WATER. V tejto knihe je zaujímavá strana č. 9, kde sú nad sebou fotografie kryštálov, ktoré vznikli vyslovením japonských slov Anjel a Satan. Hoci sa autor snaží povedať, že slovo Satan vytvorilo negatívny obraz a slovo Anjel pozitívny – každý môže poľahky vidieť, že nejde o veľký rozdiel. Dokonca aj farba je v podstate rovnaká. Sú to síce slová do japončiny prevzaté a japončina sama osebe nie je nijako ľubozvučný jazyk, ale výsledok je plne zhodný s informáciu v Slovansko-Árijských Védach. Anjel je temná bytosť 16 rozmerného astrálu a preto podobnosť – hoci vždy podávaná naopak – nie je vôbec náhodná. Len vytváraný dojem je iný.

V našej, slovanskej kultúre jestvuje od pradávna výraz ŽIVÁ VODA, kedysi volaná aj VODKA. Nikdy nemal nič spoločné s alkoholom, veď alkohol sa dostal do slovanských zemí až so Židmi, ktorí si začali otvárať šenky/krčmy vedľa kresťanských kostolov – samozrejme až po násilnom pokresťančení Slovanov.

Naše prababky vyslovovali nad pramenitou vodou pozitívne želania, ktoré potom šírili radosť a zdravie. Pozitívna myšlienka uložená obradne do vody ju zmení na požehnanie, negatívna na prekliatie. Že o tom dnes nič nevieme? Už to nie je pravda – poznanie sa vracia. Jestvuje viac médií, ktoré dokážu prijať pozitívnu energiu a potom ju s blahodarným účinkom preniesť na ďalšieho človeka. Ďalším je napríklad materiál z včelích plástov, z ktorého sa robia sviečky. Pozitívne naprogramovaný sa vo forme sviečky zapáli a potom sa táto pozitívna informácia prenáša napríklad na chorého človeka tak, že sa opisuje energetický kríž – ako už v spomínanom článku.

Nuž a akú informáciu nám prináša «supermarketová» zelenina, voda či posekané mŕtvoly utýraných bytostí? O mäse sme už povedali dosť, ale u rastlinnej potravy môže nastať ďalší problém. Všetko, čo rastie na severnej pologuli má jednu polaritu energie a na južnej opačnú. Opačná polarita je dobrá pre tých, ktorí žijú v poli s opačnou polaritou. Meniť polaritu znamená škodiť svojmu organizmu. Nie je dobré jesť ani takú rastlinnú potravu, ktorá vyrástla vo vzdialenosti väčšej ako 600-700 km od miesta, kde žijeme. Nejde síce o «okamžitý» problém, ale konzumovaním energií, ktoré vyrástli v inom prostredí postupne prestávame rozumieť vlastnému životnému prostrediu – a postupne ho začneme ničiť. Nedajte sa oklamať rečičkami o vitamínoch a podobnými dobrými radami…