V mnohých Rodoch sa od pradávna vzdávala úcta po Krvi a Duchu najbližším Nebeským Bohom, ktorí vždy prichádzali na pomoc bielym ľuďom vo všetkých tých krajoch Midgard-Zeme, kde žili Rody Veľkej Rasy.
Ako hovoria prastaré Záznamy a Podania, v tých pradávnych, prastarých časoch sa ľudia a Nebeskí Bohovia medzi sebou bratali a Nebeskí Bohovia nechávali svojim pozemským bratom a potomkov svoje prosté, ale múdre Zápovede, aby Šťastie a Radosť neopúšťali Rody Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Roda.
Ako je množstvo Nebeských Bohov, tak je aj množstvo darovaných Zápovedí Svetlých Bohov. Aby mohol človek vo svojom každodennom živote plniť všetky Zápovede, ktoré dali Premúdri Nebeskí Bohovia, stačí mu dodržiavať Dva Veľké Princípy: „Sväto ctiť Svetlých Bohov a svojich Premúdrych Predkov a žiť podľa Svedomia“.
V dávnej minulosti boli Záovede Vyšného Boha Perúna zapísané Runami na zlatých plastikách v Santiách Védach Perúna (v Knihe Múdrosti Perúna).
Zápovede ďalších Nebeských Bohov boli tiež zapísané v prastarých časoch vo forme Svätých Santií a Charatií.
V ďalšom budeme uvádzť Zápovede Nebeských Bohov, nemnohé z existujúceho množstva, ktorými sa dôsledne riadia a plnia ich v dennodennom živote všetci Pravoslávni Staroverci Inglingovia.
Nie je potrebné veľa bádať, aby si aj nezainteresovaný čitateľ všimol, že informácie o našej minulosti, ktoré podávame na našej stránke sú neraz napádané aj „tiežslovanmi“. Nie je to síce pekný termín, ale vystihuje podstatu. Keďže vo Védach sa píše, že nemáme polievať listy stromu ale jeho korene, tak je naozaj zvláštne, akí Slovania môžu vlastne napádať Starovereckú tradíciu. Nikdy sme neskrývali, že okrem Staroverectva rozoznávame aj Rodnoverectvo – ale zároveň sme neraz upozorňovali, že so skutočným Rodnoverectvom je v našich krajoch veľký problém. Nie preto, lebo skutočné Rodnoverectvo by bolo niečo iné ako súčasť Starej Viery – veď práve Rodnoverectvo je štátom uznaná Cirkev na Ukrajine, aj keď ukrajinskí Rodnoverci vôbec nemajú problém sa na rovnocennej úrovni stýkať a komunikovať so Starovercami – ale preto, lebo v našich Zemiach bola niť starej Viery násilne pretrhnutá križiakmi, ktorí pri šírení „kresťanstva“ (čo je dnešný pojem, pretože v tom čase sa ešte sami nazývali grécka, a nie kresťanská viera) surovo vyvraždili celé dospelé obyvateľstvo u nás a deti dali na výchovu, resp. prevýchovu do kláštorov.
Problém je založený na tom, že po zverejnení starovereckej tradície v Rusku sa hneď po (sieťovom) prevrate sa ukázalo, že stará, slovanská tradícia sa u Starovercov zachovala vo veľmi kompaktnej podobe. Táto celistvosť a systematickosť Starej Viery v podstate zobrala „vietor z plachiet“ tím, ktorí si začali „starú vieru“ vymýšľať po svojom – o dôvodoch a pohnútkach sa nebudeme teraz rozširovať. Neostalo im teda nič iné – ak si chceli zachovať „kšeft“ – len napádať Starú Vieru (aj) svojich vlastných Predkov.
Toto je však otázka, ktorú si každý musí zodpovedať sám. Je pekné hovoriť o tradíciách Predkov, ale žiť si i naďalej po svojom. Musíme mať na zreteli, že len to znamená kvalitatívnu zmenu, čo zahŕňa tri základné zložky: Zdravomyslie, Rodové zriadenie a Kopné Právo. Kto sa snaží stavať na týchto troch pilieroch, ten nemôže urobiť chybu a možno ich ľahko rozpoznať. A ostatní… vedome či nevedome iba slúžia tvarom. Je to jedno, pretože výsledok je ten istý a dnes už nemá nikto ospravedlnenie, že nevie, čo alebo kde je Stará Viera Predkov…
V duchu tejto systematizácie prinášame aj tento článok. Jeden z problémov, s ktorým sme sa už stretli je to, že ak nanovo prinášame Starú Vieru, tak neraz nám nestačí „aktuálna“ slovná zásoba slovenčiny. Pretože civilizácia sa vyvíja smerom, ktorý žiadna „veda“ nepredpokladá, t.j. od dokonalého k postupnej deštrukturalizácii, tak môžeme kľudne zopakovať, že všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Ale nevadí, hlavné je, že sa zobúdzame. Pri použití Zdravomyslia nás nikto viac nedokáže oklamať. To zároveň znamená, že neverte ničomu, čo si optikou Zdravomyslia sami neoveríte – vrátane informácií z našej stránky.
Zatiaľ sa nám nedarí podávať všetky informácie tak rýchlo a v takom rozsahu, ako by sme chceli. O Našich Bohoch už informácie máme, ale ukazuje sa, že musíme zaviesť nové pojmy aj v tejto oblasti. V zmysle našej Viery vieme, že Tvorca celého Vesmíru je NEPOZNATEĽNÝ, t.j. – presne ako v budhizme – nemá význam sa ním zapodievať, či písať o ňom traktáty. Voláme ho preto jednoducho RA-M-CHA, označujeme ho tromi Runami a neskúmame neskúmateľné. Inými slovami – a zase si pomôžeme budhizmom – nemôže dať veľkú vec do malej škatule.
V zmysle tejto logiky vystupuje otázka, ako volať „Najvyšších“, t.j. Prvopočiatočných Bohov. V krátkosti, podľa našej Viery vo Vesmíre existuje iba Energia a Sily, ktoré ju riadia. Životodarná Energia – Inglia – rozširuje po celej Galaxii Život a Sily, ktoré ju riadia nazývame aj Prvopočiatoční Bohovia. Spočiatku sme ich označovali ako „Najvyšší Bohovia“, ale je načase dať veci na správnu mieru. Preberie a budeme používať – ako sa to používa v ruštine – výraz „Vyšní Bohovia“. Pod týmto termínom budeme mať na zreteli Prvopočiatočných Bohov, t.j. tých, ktorí existujú od prvopočiatku našej Galaxie. Ide o to, že hoci sú svojim spôsobom „Najvyšší“, t.j. niet nad nich vyšších, ale zároveň sú nepatrnou silou oproti Ramchovi – ale tohto nenazývame Bohom, postačí nám výraz „Najvyšší“, alebo „Tvorca“. Je nepredstaviteľne zložitý, a preto sa jednoducho týmto vyhýbame kresťanskému „Najvyššiemu Bohu“ – pretože kto pozná myšlienky Najvyššieho Boha je v podstate sám najvyšší – nemôže mať teda problém nám detailne vysvetliť akúkoľvek otázku stavby či vývoja Vesmíru, maličkosťou je všetko dianie na Zemi a podobne. Ak to však kresťania nevedia… tak ako vlastne vedia, že poznajú vôľu „Najvyššieho Boha“?
Vo väzbe na pôvodné slová a ich významy si priblížme ešte niekoľko príkladov.
Naši Predkovia, Premúdri Slovania a Árijci mali mnoho slov, ktoré označovali zložitý význam, hoci dnes nám chcú nahovoriť, že označujú jednu a tú istú vec (napríklad slová POZERAŤ, VIDIEŤ, ZRIEŤ).
Už niekoľkokrát sme použili slovo ISTINA, t.j. to, čo dnes môžeme preložiť ako ABSOLÚTNA PRAVDA. Pravda a Istina nie je jedno a to isté. Istina sa nedá vypovedať, dá sa zvedieť iba horiacim srdcom. Pochádza od Mohutného Roda a prichádza skrz čakru Rodnik a aj rezko cez nohy od Matky Zeme. Vdychujeme ju od Múdrych vetrov, ale našeptávaná je aj zo štyroch strán Bieleho Sveta Tieňmi Tmy prvorodnej. Len vtedy sa rodí v srdci Múdreho oheň od Rodovej iskry a v ohni tom kvitne kvietok Véd, ktorý my nazývame ISTINOU.
Žiadny ľudský rod nemá takých slov, ktoré by umožnili ju vypovedať druhému. Preto Vedún, t.j. ten, kto zažal oheň svojho srdca, rečiac Istinu priateľovi alebo žiakovi jeho srdce síce osvetlí svojim Vedením, ale iba na kratučký mig. Ak to chceme vysvetliť ľudským jazykom, tak Vedún hovorí nie ISTINU, ale PRAVDU. Žiak už spoznajúc pravdu – ale pretože nedokáže zapáliť oheň svojho srdca – bude ďalším hovoriť už to, čo voláme (v pôvodnom význame slova) KRIVDA (od významu kriviť, zakriviť), lebo ide o prijatie PRAVDY, ktorú bol schopný pochopiť z úrovne svojho porozumenia a stupňa evolučného vývoja. A ten, kto počul až KRIVDU od žiaka, ju poznal, t.j. pochopil podľa svojho, čo znamená, že bude nasledujúcemu človeku hovoriť LOŽ.
Môžeme to teda povedať takto:
ISTINA je iba v srdci Vedúna; Každá povedaná ISTINA sa stáva PRAVDOU; Prerozprávaná PRAVDA sa stáva KRIVDOU; Prerozprávaná KRIVDA sa stáva LŽOU.
Ak sme pri zmysle slov, tak ešte niekoľko príkladov: POZERAŤ – je pohľad na pozemský svet, naša telesná reálnosť; VIDIEŤ – náhľad do sveta Sily, jej Tokov, videnie Navi, t.j. Energie; ZRIEŤ – náhľad do Duše všetkých Svetov skrz svoje srdce (t.j. prijatie Istiny). Presnejšie, je to spôsob ponímať časové Toky (Rieky času), t.j. náhľad do Času. ZRAK – pozerá na telesný svet, na našu Zemskú reálnosť; OKO – silové centrum, schopné vidieť a zrieť rieky Sily a Časy. RUKA – predstavuje v Zemskom svete telesnú realitu; DLAŇ – predstavuje vo svete Sily Jej Toky, splieta Videnia Navi, ale zmôže ešte oveľa viac.
Naše Védy, ktoré dnes neraz volajú pohanské (ak nie rovno vymyslené), sa vždy šírili od ISTINY, ktorú vo svojich srdciach najskôr prijali Vedúni a Volchvovia. A jedine od srdca k srdcu sa odovzdávali. Vedún alebo Volchv priamo zakazoval svojim žiakom hovoriť o ich poznaní dovtedy, kým sa v nich nerozhoreli plamene, zapálené Rodovou iskrou, aby sa osvietili Premúdre Védy. Takýchto ľudí dnes veľa neostalo. Takže vedzte, že reč je o PRAVDE. Tá druhá časť je na každom a na „vlastnú zodpovednosť“.
V slovanských zemiach je dnes veľa náboženstiev. Každý kňaz, pop, mulláh, rabín či láma nám tvrdí, že pozná ISTINU, ktorú vyčítal v starých knihách. Ale pretože tie knihy, ktoré čítajú sú napísané zo slov učeníkov, t.j. žiakov, a potom prekladané z jedného jazyka či nárečia do druhého, zo storočia do storočia. Vo védickom ponímaní to znamená, že nám hovoria LOŽ, a to dokonca ÚMYSELNE ZLOMYSELNÚ – zo svojich vlastných, zištných dôvodov.
Vieme, že existujú TEISTI, ATEISTI a NETEISTI – máme o tom článok. Teisti sú veriaci rôznych cirkví, ateisti neveria v nič duchovné. Medzi nimi dnes nevidno rozdiel. Ateisti veria, že Bohov niet, že sami sú Pánmi Prírody, pričom zabúdajú, že naša Zem je naša Živá Matka. Teisti veria, že (iba jeden, t.j. ich) Boh je, ale všetko sa robí podľa velenia ich Boha, pričom zabúdajú, že oni sami sa stali bezmozgoví barani, ktorého pastier vedie tam, kde chce on. Pastieri – teológovia – sú špeciálne vyškolení a práve podľa ich existencie jasne poznať teistov. Neteista verí v Bohov, t.j. Vyššie sily, ale zároveň vie, že nepotrebuje špeciálne školený káder teológov na vysvetlenie toho, čo má či nemá robiť, má vôľu. Ateisti aj teisti len veria, ale v podstate medzi nimi niet rozdielu. Ateista pľundruje našu Zem, pretože nevidí vôkol nič živé – a spolu s teistami –ktorí zase vidia vo všetkom okolo diabla – nastoľujú stav ekologickej katastrofy.
Teista, t.j. veriaci nemá svoju vôľu, nasleduje svojho pastiera či vládu, ktorí ho vedú v mene svojich cieľov, ale hlavne na záhubu jeho Duše.
Nuž, bratia Slovania a Árijci, iba na základe týchto poznatkov sa môžeme dostať k našim Bohom. Z vonkajšieho prostredia dostaneme informáciu, t.j. svedectvo o čomkoľvek. Um ju zhromažďuje – ale vychádza výlučne z piatich zmyslov, ktoré slúžia na spoznávanie okolitého sveta. Rozum spracuje umom dodanú informáciu a extrahuje uzáver a súhrn týchto uzáverov je intelekt. Všetky tieto entity – vo védickom zmysle – sú určené na spoznávanie Javného Sveta. Niet lepšieho nástroja na spoznávanie materiálneho sveta. Ale ak chceme ísť ďalej, vyššie, musíme siahnuť po ekvivalentných nástrojoch. Pre spoznávanie ISTINY je um, rozum a intelekt jednoducho nanič.
Určite každý pozná ruský výraz „durak“. V ľudových rozprávkach vystupuje – a je to prastarý, pôvodný názov – ako ekvivalent nášho Popolvára. Analyzujme pôvod názvu: „du“ znamená dva a viac (napr. duálny); „Ra“ je vo význame (jasné) Svetlo, Poznanie; „k“ je historicky neskôr dodaná prípona. Durak je teda človek, ktorý myslí na dvoch a viac úrovniach. Jeho poznávanie ide za svetlom, a teda zákonite mimo um, rozum a intelekt, presnejšie ďaleko nad nich. Pre väčšinu bežných ľudí – materialistov –je preto personifikáciou hlúposti. V skutočnosti je však ďaleko nad nimi. Práve preto tzv. „múdri“ ľudia, keď počujú védické:
CHOĎ TAM, NEVEDNO KAM, POZNAJ TO, NEVEDNO ČO
Jednoducho ani nevedia o čom je reč. Ale pre Duraka, resp. v odkaze našich Predkov Popolvára to je jasná inštrukcia a nemá problém sa ňou riadiť. Je to vstup do Inosvetia a v tom je um, rozum a intelekt nanič. Preto aj to, čo môže spoznať a nájsť sa jednoducho nedá vopred ani len odhadnúť – lebo môžeme porovnávať iba hmotné, primitívne, aj keď všetkým v Javnom svete dostupné kategórie. A – pre úplnosť – dodajme aj niečo z budhizmu. Pri vstupe do Inosveta (t.j. Vyšších Svetov Slavi) si nemôžeme dávať mantinely, napr. v zmysle: slovanstvo sa mi páči, ale aj tam musí byť Kristus… Tento jav voláme „Duchovný materializmus“. Takýto človek nespoznáva to, čo tam naozaj našiel, lebo to sa nedá ani vypovedať, on si to „ohol“ (Krivda) do svojich mantinelov – nech už je to Ježiško, Mojžiš či ktokoľvek. V skutočnosti ani nevstúpil na Duchovnú cestu – lebo to je cesta mimo Jav do Inosvetia – on iba zotrval v jednej z materiálnych ríš, ktoré „just for him/her“ vykonštruovalo na hmote budujúce ego. Nič na veci nemení, že tento stav sebaklamu v priestore mysle sa v budhistickej tradícii nazýva „Ríša Bohov“.
Vyšších Bohov tradične zobrazujeme na Kruholete Čísloboha. Nie sú tam všetci, ale povedzme si viac o tých, ktorí na ňom sú. Vieme, že tento Kruholet používame aj na výpočet Koľadovho Daru, t.j. Kalendára, či voláme ho aj Svaroží Kruh.
Vyšší Bohovia sú prítomní v celej Galaxii, ktorú odpradávna voláme Perúnova Cesta. Môžeme však ostať aj pri dnešnom názve Mliečna cesta. Detailnejšie si o význame Rún a štruktúre Kruholetu Čísloboha môžete prečítať v článku o Slovanskom Kalendári, tu vystačíme so základnými informáciami. Na vonkajšom kruhu je názov Vyššieho Boha a Zvieraťa, ktoré sa riadi jeho energiou, t.j. jeho posvätným zvieraťom. Ak ste videli film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM, tak ste si určite všimli, že pri otázke na Boha Perúna zakrúžili – ako odpoveď – nad nimi orly. Je to preto, lebo tieto zvieratá – keďže predstavujú energiu Perúna – sú posielané Perúnom, na oznámenie jeho vôle. Ak teda sa zjaví či zakrúži – po správnym spôsobom položenej otázke – Orol znamená to, že Boh Perún dal vedieť svoju vôľu. Takto je to s každým zvieraťom, t.j. poslom Vyššieho Boha. Ak teda stretnete Medveďa, môže ísť o posolstvo od Boha Svaroga – a ktorý Slovan môže zabiť takéto zviera? Len ten, kto je sám horší zvera, ale to už nie je Slovan.
Za všetkých si všimnime, že poslom Boha Roda je Bocian – a tento vták je odpradávna symbolom nosenia detí, t.j. prírastku do RODiny. Vidno, že niektoré tradície boli a ostali také silné, že ich ani beštialita kresťanstva nedokázala úplne zlikvidovať, hoci väčšinou úspešne pozamieňali významy.
Runy, ktoré sú priradené každému z Vyšších Bohov na Kruholete Čísloboha nazývame Slnečné, spravidla sa nepoužívali na písanie – preto sa môžete stretnúť napríklad s Runou Mara (Moréna) v písaných textoch, ale je vo forme svastiky. Hlavným účelom Slnečných Rún je označenie Vyšších Bohov a Čertogov, ktoré títo Bohovia predstavujú.
Slnečná Runa môže byť považovaná za akýsi kľúč, ktorým môžeme dešifrovať pôsobenie špecifickej energie daného Vyššieho Boha na Rodoviča, t.j. jeho Zviera, jeho Rastlinu, určuje základnú kvalitu vzťahu, zasahuje špecifický orgán v našom tele či meridián, alebo systém a rovnako určuje špecifický zmyslový orgán.
Ako príklad sa pozrime na Boha Perúna, ktorý je prítomný v nás v imunitnom systéme. Práve preto je imunitný systém od detstva narúšaný – akože „prepotrebným očkovaním – hoci ide iba o jeho postupné narúšanie. Človek s narušeným imunitným systémom už má narušené aj ďalšie kvality, ktoré sú špecifické pre Boha Perúna, t.j. láska k Slobode a schopnosť viesť ľudí.
V tabuľke sú uvedené aj tvary v Staroslovienskej Bukvici. Netreba zabúdať, že to je náš jazyk a že Bukvica je Obrazové Písmo! Nedajme si ju vziať.
U každého Vyšného Boha nájdete aj Pravslávenie, ktoré môžete použiť pri komunikácii s ním. Niektoré sú preložené aj do slovenčiny. Ide však o krátke texty, ktoré pravdepodobne každý záujemca zvládne preložiť z ruštiny aj sám.
Dživa(Deva Živa, Diva, Siva)
Posvätná bytosť: Panna Posvätný strom: Jabloň Posvätný symbol: Istok
Znak na Svarožom Kruhu:
Bohyňa večného univerzálneho života, Bohyňa mladých a čistých Ľudských Duší.
Bohyňa Živa dáva každému človeku Veľkej Rasy, alebo potomkovi Rodu Nebeského pri narodení do sveta JAVI čistú a svetlú Dušu a po spravodlivom pozemskom živote dáva človeku piť Božskej Ambry z Čaše Večného Života.
Bohyňa Živa, je stelesnením plodonosnej sily Života, večnej mladosti, dospievania a ľúbosti a tiež najvyššej Krásy celej Prírody a človeka. Bohyňa – Ochrankyňa Čertogu Panny v Svarožom kruhu. Hovorí sa, že keď sa Jarila-Slnko nachádza v Nebeskom čertogu Devy, rodia sa deti obdarené osobitým vedomím, takým ako napr. predvídanie veľkých zmien v živote človeka, predvídanie prírodných katastrof, schopnosť pochopiť rôzne zamotané situácie.
Bohyňa Živa je dobrosrdečná družka a záchrankyňa Tarcha Dažboga. Ona tiež nadeľuje nežnosť, dobrotu, srdečnosť a vnímavosť tehotným a dojčiacim ženám z Rodov Rasy Veľkej, ktoré dodržiavajú prastaré rodinné tradície a prastaré rodové spôsoby.
Гимн-Правьславление
Джива-Матушка! Душ Хранительница! Ты, Родом всем нашим Покровительница! Призываем Тя, Прославляем Тя, Светлых Душ дарительницей величаем Тя! Подари людям всем утешение, а Родам древним нашим размножение. И прибудеш Ты, извечно в сердцах наших, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Dživa- Matička! Ochrankyňa Duší! Ty si Rodov všetkých našich Ochrankyňa! Pozývame Ťa, oslavujeme Ťa, Svetlých Duší darkyňa ctíme si Ťa! Daruj všetkým ľudom útechu a starým Rodom našim rozmnoženie. Prichádzaj Ty do našich sŕdc na večnosť, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu. Tak bolo, tak je a tak nech bude!
Veľký Boh spravodlivého Nebeského súdu a Prvoporiadku pri usadení. Je nebeským sudcom dohliadajúcim na to, aby u Národov Veľkej Rasy a potomkov Roda Nebeského neboli porušované prikázania krvi a Zákony Rita a tiež aby neboli vykonávané zakázané krvavé obete nehovoriac o ľudských obetiach.
Boh Ramchat dohliada, aby život ľudí z dávnych Rodov Veľkej Rasy a potomkov Roda Nebeského, žijúcich na Midgard-Zemi bol v súlade so Zákonmi Rita. Boh Ramchat pripomína svojimi múdrymi Zápoveďami (prikázaniami) všetkým Rodom Veľkej Rasy a potomkom Roda Nebeského, aby žili len podľa Nebeských Zákonov Lásky a Spravodlivosti, ktoré sú zapísané v Nebeskej Knihe Zákonov RITA pre všetko naše Poznanie Sveta t.j. Nebeských Zákonov o čistote Rodu a Krvi.
Táto Nebeská kniha Zákonov Rita vždy spočíva na kolenách Boha Ramchata, pretože On je jej Večným Ochrancom a tiež je aj ochrancom Čertoga Nebeského Vepra (Prasaťa) na Svarožom kruhu.
Tých ľudí, ktorí porušujú Zákony RITA a Zápovede Ramchata, vypovedá zo Zákona a zníži ich až do kasty nedotknuteľných a Rody týchto ľudí degenerujú, lebo nemajú zdravé potomstvo.
Гимн-Правьславление
Бозе Рамхате! Услышь гимн-правьславление во Славу Твою! Да буди милосерден взор Твой! Да приидет помощь и защита Твоя, да ко всем Родам наша, ныне и присно и от Круга до Круга!
Večne mladá Nebeská Bohorodička. Bohyňa rodinného dostatku, duševného bohatstva a útulnosti. Bohorodičke Rožane sa konali osobité obetiny stravou: blynami, palacinkami, chlebom, kašami a medovým kvasom.
Starodávny Slovansko-Árijský kult Bohorodičky Rožany, ako aj iné kulty zasvätené Bohorodičkám a Bohyniam, je zviazaný so ženskými predstavami o pokračovaní Rodu a osude novonarodeného dieťaťa, ktorému sa určuje osud.
Nebeská Bohorodička Rožana bola od vekov Ochrankyňou nielen tehotných žien ale aj mladých dievčat, pokiaľ neprešli obradom Dovŕšenia plnoletosti a Menorečenia v 12. roku života.
Bohyňa ochrankyňa Čertogu Šťuky v Svarožom kruhu. Hovorí sa, že keď sa Jarilo- Slnko nachádza v Nebeskom Čertogu Šťuky, rodia sa ľudia, ktorí sa cítia všade ako ryba vo vode.
Гимн-Правьславление
Трисветлая Рожана-Матушка! Не дай оскудеть Роду нашему, освяти чрево всех жен и невест наших, благодатной силой своей, ныне и присно и от Круга до Круга!
Trojsvätá Rožana Matička! Nedaj schudobnieť Rodu nášmu, osvetli útroby všetkých žien a neviest našich požehnanou silou svojou, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu!
Bohyňa materstva, prejavenie veľkej matky Lady v obraze Zemi. Bohorodička, spravodlivá Bohyňa šťastného žrebu a Osudu.
Spolu so svojimi dcérami Doľou a Nedoľou určujú osud Nebeských Bohov a tiež osud všetkých ľudí Veľkej Rasy i všetkých potomkov Roda Nebeského, žijúcich na našej Midgard-Zemi a na všetkých ostatných prekrásnych Zemiach Svargy Prečistej, spriadajú pre každého z nich Nite Osudu. Preto sa mnohí ľudia obracajú k Bohyni Makoši, aby poverila spriadaním Nite Života do klbka svoju mladšiu dcéru – Bohyňu Doľu.
Bohyňa Makoš bola vnímavou a starostlivou Ochrankyňou tkáčstva a všetkých možných ručných prác, a tiež dávala pozor aby na poliach, kde oráči (roľníci) vkladajú Dušu do svojej neľahkej práce, vyrástla bohatá úroda.
Treba si pamätať, že Veľká Nebeská Bohyňa Makoš – to nie je iba Bohyňa Ochrankyňa vegetácie a plodnosti, ako si môžu mnohí myslieť, ale aj Bohyňou dávajúcou tvrdo pracujúcim a usilovným ľuďom dobrú úrodu.
K tým Rodom Veľkej Rasy a ku všetkým potomkom Roda Nebeského, ktorí nelenili a pracovali na poliach, v sadoch a na záhradách v pote tváre, vkladali dušu do svojej neľahkej práce, Bohyňa Makoš posiela svoju mladšiu dcéru – blondínku Bohyňu Doľu. Tí ľudia, ktorí zle pracovali a zanedbávali svoje polia (nezáleží na tom z akého Rodu), mali zlú úrodu. Preto sa aj v národe hovorilo, že „Makoš Nedoľu poslala úrodu zmerať“ .
Pre pracujúcich ľudí je Bohyňa Makoš darkyňou všetkých výhod, preto ju na Obrazoch a Kummiroch často zobrazovali s Rohom Hojnosti alebo jeho symbolickým zobrazením ako Nebeský Kovš (Panvica) zo siedmych hviezd. Nebeská Panvica zo siedmych hviezd je súhvezdie Veľkej Medvedice (Veľký Voz) v Slovansko-Árijskom kozmologickom systéme sa toto súhvezdie nazýva Makoš t.j. Mať Kovša.
Pravoslávni Staroverci – Inglingovia sa stále riadia radami Bohyne Makoši, vedúcimi k pokojnému a bohatému životu, k tradičnému spôsobu života, k pracovitosti, k vzájomnému porozumeniu.
Bohyňa Makoš riadi Čertog Nebeskej Labute na Svarožom Kruhu. Práve preto je táto Bohyňa zobrazovaná vo forme Bielej Labute, ktorá pláva po bezhraničnom Mori- Oceáne, t.j. po Nebesiach.
Na počesť Múdrej Nebeskej Bohorodičky Slovania a Árijci stavali veľkí Kummiri a Kapištia, lebo Bohyňa Makoš zosobňovala osud, dostatok šťastia, blahobyt v Slovanských Rodoch, ktoré dodržiavali zákony a Zápovede Dávnych Svetlých Bohov, k nej sa tiež obracali ľudia s prosbou o rozšírenie ich Dávneho Rodu, t.j. prosili väčšinou o deti, vnukov i pravnukov.
Cez Makoš sa prejavuje mať Sva-Sláva, stará sa o blaho svojich detí aby mali Cestu bezpečnú k Bohom rodným. Makoš je sprostredkovateľkou medzi nebesami a zemou a preto sa na jarných rituálnych šatách zobrazuje ako Strom života pozemského rodu, ktorý dvíha ruky hore k Nebesiam.
Ona je zdroj tepla a vlahy – preto sa na letných šatách zobrazuje s rukami nadol – porodila zrno pripravené na novú úrodu. Makoš duch Zeme, ktorý privoláva jarné dažde a blahoslaví jarné obrady spojené s ňou.
Prejavením Makoše je konope a mak. Jej časom je noc. Jej sa zasväcuje aj prvý zožatý snop – tak ako Velesovi posledný – potom sa tieto snopy spoja v jedno symbolicky zakrývajú Koš-Zem na jeseň, neskôr sa z nich vyrobí Deduch.
Zasvätili jej 12 sviatkov v roku (nazvali ich dvanástnikmi), z ktorých najhlavnejšie boli dva susedne piatky (medzi 25. októbrom a 7. novembrom). Kresťanské sviatky narodenia a smrti Bohorodičky sa zhodujú s Pravoslávnymi Rodnovereckými sviatkami na počesť Makoši.
Symbolmi Makoši sú praslica a vreteno.
Ako obetiny jej prinášali: kašu, vlnu, nite, víno, riad, šatky, stuhy, chlieb, med, mlieko.
Гимн-Правьславление
Государыня Макош-Матушка! Мать Небесная, Богородица, сопряди для нас жизнь укладную, жизнь общинную, вельми славную. Правьславляем Тя, Mать-наставницу, добродетельну и старательну , ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Vladárka Makoš-Matička! Mať Nebeská, Bohorodička, utkaj pre nás život rodinný, život Občinný, veľmi pekný. Pravslávime Ťa, Matku – učiteľku, cnostnú a usilovnú, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu! Tak bolo, tak je a tak nech bude!
SemarglOhnivý Boh
Posvätné zviera: Had Posvätný strom: Lipa Posvätný symbol: Agni (Oheň)
Znak na Svarožom KRUHU:
Vyšný Boh, ochranca Večného živého Ohňa a Strážca správneho dodržiavania všetkých Ohnivých obradov a Ohnivých očistení.
Semargl prijíma ohnivé dary, potreby a nekrvavé obety na prastarých Slovanských a Árijských obradoch osobitne na Krasnogor, na Deň Boha Kupalu, na Najvyšší (Letný) Deň Boha Perúna, prejavuje sa ako sprostredkovateľ medzi ľuďmi a všetkými Nebeskými Bohmi.
Ohnivý Boh Semargl je Bohom Ochrancom Čertogu Nebeského hada vo Svarožom kruhu. Semargl s radosťou blahoslaví všetkých ľudí, ktorí s čistou Dušou a Duchom dodržiavajú všetky Nebeské Zákony a Svätomúdre Zápovede Svetlých Bohov a Predkov. Semargla tiež pozývajú pri liečení chorých zvierat a ľudí na to, aby zbavil chorých rôznych chorôb a chorľavenia. Keď človeku stúpala teplota, hovorilo sa, že Ohnivý Boh sa usídlil v Duši chorého. Ako Ohnivý Pes zúrivo bojuje s ochoreniami a chorobami, ktoré sa podobne ako nepriatelia dostali do tela alebo Duše chorého. Preto sa považuje sa neprípustné znižovať u chorého zvýšenú teplotu. Za najlepšie miesto na očistenie od ochorení sa považuje baňa (t.j. v našom ponímaní „sauna“).
Гимн-Правьславление
Семаргл Сварожич! Велик Огнебожич! Спали боль-хворобу, очисти утробу, у чада людины, у всякой тварины, у стара у млада, Ты, Божья Услада. Огнем очищая, мощь Душ отворяя, спаси чадо Бога, да сгинет хвороба. Тебя прославляем, к себе призываем, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Semargl Svarožič! Veľký Ohňobožič! Spáľ bôľ-chorobu, očisti útroby, u dieťaťa ľudinu, u všetkej rastliny, u starých u mladých, Ty Božie Potešenie. Ohňom očistiac, moc Duší otvárajúc, zachráň dieťa Božie, nech zhynie choroba. Teba Pravslávime, teba pozývame teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu! Tak bolo, tak je a tak nech bude!
Koľada
Posvätné zviera: Havran
Posvätný strom: Smrekovec opadavý (Červený smrek)
Posvätný symbol: Koľadník
Znak na Svarožom Kruhu:
Vyšný Boh, spájajúci sa s Veľkými Zmenami v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského. V dávnych časoch Vyšší Boh Koľada daroval mnohým Rodom, presídleným v západných krajinách, systém vyčísľovania sezónneho času kvôli zaznamenávaniu poľných prác – kalendár (Koľadov dar) a tiež svoje Múdre Vedy, Zápovede a návody. Koľada je Boh-Ochranca vojakov a žrecov. Často bol zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča bolo obrátené hrotom nadol. Takto obrátený meč v dávnych časoch označoval zachovávanie Múdrosti Bohov a Predkov a tiež neochvejnú vernosť nemenným Nebeským zákonom, ako bolo ustanovené Bohom Svarogom pre všetky Čertogy Svarožieho kruhu. Sviatok Boha Koľadu pripadá na deň zimného slnovratu, nazýval sa tiež sviatkom Menari, t.j. Deň Premien. Počas sviatku chodili po domoch skupiny mužov odetých do koží rôznych zvierat (maškary), ktorých nazývali družiny Koľadu a usporadúvali sa špeciálne chorovody okolo chorých aby ich uzdravili.
Гимн-Правьславление
Бозе Коляда! Славен и Триславен буди! Благодарим Тя, за благодатну помощь Родам наща! И да буди Ты заступой во всех деяниях наша, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Bože Koľada! Slávený a Trojslávený buď! Oslavujeme Ťa za blahodarnú pomoc Rodom našim! Nech si s nami vo všetkých našich konaniach teraz i navždy i od Kruhu do Kruhu! Tak bolo, tak je a tak nech bude!
Z Vyšných Bohov Najvyšší Nebeský Boh riadiaci priebeh Života nám i všetkým osídleným v Javnom Svete. Veľký Boh Svarog je Otcom množstva dávnych Svetlých Bohov a Bohýň, preto my, Pravoslávni Staroverci – Inglingovia, nazývame Ich všetkých Svarožičmi, t.j. deťmi Boha Svaroga. Boh Svarog ako milujúci Otec, stará sa nielen o svoje Nebeské deti a vnukov, ale aj o ľudí zo všetkých Rodov Veľkej Rasy, ktorí sú potomkami Dávnych Svarožičov, Svetlých Nebeských Bohov na Midgard-Zemi. No naši Veľkí Premúdri Predkovia, okrem Detí a Vnukov Vyššieho Boha Svaroga, Svarožičmi nazývali aj Nebeské Telesá – Slnko a Hviezdy a tiež telesá ,ktoré boli nebeskými a padli z Nebies na Zem (meteorit, ohnivé gule). Vyšší Boh Svarog – Ochranca Nebeského Vyrija (Slovansko-Árijského rajského sadu), vysadeného okolo Nebeského Asgardu (Mesta Bohov), v ktorom sa nachádzajú stromy, rastliny, najkrajšie vzácne kvety pozbierané zo všetkých Svetlých Svetov, ktoré on vo vesmíre spravuje. Svarog sa stará nielen o Nebeský Vyrij a Nebeský Asgard ale taktiež o Prírodu Midgard-Zeme a druhých jej podobných zemí nachádzajúcich sa na hranici medzi Svetlými a Temnými Svetmi, na ktorých tiež vysadil prekrásne Sady podobné Nebeskému Vyriju. Plodonosná sila lúčov Jarila-Slnka a daždivé prehánky, ktoré Svarog zosiela na Midgard-Zem ohrievajú a vyživujú svet rastlín a živočíchov celej Midgard. Vyšný Boh Svarog dáva nevyhnutnú rastlinnú potravu vtákom a živočíchom. Ľudom ukázal akú potravu majú pestovať na uživenie svojich Rodov a akou potravou majú kŕmiť skrotené vtáky a zvieratá. Vyšší Boh Svarog je stálym ochrancom Nebeského Čertoga Medveďa na Svarožom kruhu. On ustanovil Nebeské Zákony výstupu po Zlatej Púti Duchovného Rozvoja. Týmito zákonmi sa riadia všetky Svetlé Harmonizujúce Svety.
Гимн-Правьславление
Сварог – Прародитель, всей Сварги Пречистой Хранитель! Славен и Триславен буди! Тебя все-Родно прославляем, к себе Твой Образ призываем! Да неразлучно Ты с нами буди, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Rod
Posvätné zviera: Bocian Posvätný strom: Vŕba Posvätný symbol: Symbol Roda
Znak na Svarožom Kruhu:
Personifikácia množstva všetkých Svetlých Bohov a premúdrych Predkov našich. Je Jediný a Množstvenný zároveň. Keď hovoríme o všetkých Prastarých Bohoch a Veľkých a Múdrych Predkoch našich – Praščuroch, Pradedoch, Dedoch a Otcoch, tak hovoríme – to je môj Rod. K nemu sa obraciame, keď potrebujeme Duchovnú a Duševnú podporu Svetlých Bohov a Predkov, lebo naši Bohovia sú naši Otcovia a my sme ich deti.
Vyšný Boh Rod je večný symbol pokrvného vzťahu, vtelenie nezničiteľnosti všetkých Slovanských a Árijských Rodov a Kmeňov, ich neustáleho vzájomného ovplyvňovania a vzájomnej priateľskej výpomoci. Pri narodení na Midgard-Zem človeka z Veľkej Rasy alebo potomka Roda Nebeského sa jeho budúci osud zapisuje do Santií alebo Charatií Boha Roda, nazývaných tiež Knihou Roda. Preto vo sa všetkých Rodoch Pravoslávnych Starovercoch-Inglingoch hovorí, „Čo je u Roda zapísané, to nikoho neminie“ alebo „Čo je v Knihe Rodu zapísané perom, to ani toporom nevyrúbeš.“
Vyšný Boh Rod je Ochranca Čertoga Bociana v Svarožom kruhu. To poslúžilo na vytvorenie národného alegorického Obrazu, že Bocian z Prečistej Svargy prináša deti pre pokračovanie našich Slovanských a Árijských Rodov.
Гимн-Правьславление
Великий Бог Род, Ты наш Покровитель! Славен и Триславен буди! Тебя извечно величаем, во всех наших Родах прославляем! Да не изсякнет помощь Твоя, во всех благих и созидательных деяниях наших, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Boh ochranca pastierov a chovateľov a tiež Rodový ochranca západných Slovanov – Skotovodov, preto aj všetci odpradávna hovorili: “ Veles je skotí Boh“. Keď sa dávne Rody Slovanov – Škótov presídlili na britské ostrovy nazvali všetky obývané provincie Zemou Škótov – Scotland a na počesť svojho rodového Boha – Ochrancu Velesa nazvali krajiny s najlepšími pastvinami jeho menom – Wales (Veles). Tak ako je Veles Bohom–Ochrancom a Vládcom Čertogu Vlka na Svarožom kruhu, ktorý sa zároveň nachádza blízko Nebeskej Hranice, ktorá oddeľuje Svety Svetla a Svety Tmy, tak ho Vyšší Bohovia poverili byť najvyšším Ochrancom Nebeských Brán Medzisvetia. Tieto Nebeské Brány sa nachádzajú na Zlatej Púti Duchovného Rozvoja, ktorá vedie do Nebeského Asgardu a tiež aj do Nebeského Víria a do Svetlých Čertogov Valhaly. Boh Veles vždy predstavuje starostlivosť, snaživú tvorivú prácu, čestnosť a rozhodnosť, trvácnosť , stálosť a majstrovskú múdrosť, schopnosť byť zodpovedný za všetky svoje činy, vypovedané slová a vykonané činy. Boh Veles, pri ochrane Nebeských Brán Medzisvetia, prepúšťa do Svargy Prečistej iba Duše tých zomrelých, ktorí venovali svoj život na ochranu Rodov svojich, na ochranu krajín Otcov a Dedov, na ochranu prastarej Viery, ktorí svedomito a nápadito pracovali na prekvitaní svojich Rodov, a ktorí s čistým srdcom dodržiavali Dva Veľké Princípy: Sväto ctiť Bohov a Predkov svojich a žiť podľa Svedomia v harmónii s Matkou-Prírodou. Ako obetiny prinášali Velesovi stuhy, hrnčeky, kože, kožušiny, zrno, ovos, med, vlnu, plátno, peniaze, chlieb, víno, pivo, mlieko, hrachové hrudky, kaše, plody, kvety, bylinky, semená.
Гимн-Правьславление
Велесе Бозе-Покровитель! Сварга Двара охранитель! И прославляем Тя, все-Родно, ибо Ты, заступа и опора наша! И не остави нас без призора , и огради от мора стада тучны наша, и наполни добром житницы наша. Да буди ми со Тобою во едине, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Veľká Bohyňa Zimy, Noci a Večného sna i Večného života. Bohyňa Morena alebo Morena Svarogovna, jedna z troch sestier Premúdreho Boha Perúna. Veľmi často ju označujú za Bohyňu Smrti, ktorá ukončí pozemský život človeka vo Svete Javi no nie je to úplne správne. Bohyňa Morena neukončuje ľudský život ale dáva ľuďom Rasy Večný Život vo Svete Slavi. Hovorí sa, že Veľká Bohyňa Morena má na krajnom severe Midgard-Zeme Ľadové Čertogy, kde rada oddychuje po putovaní po Svarge Prečistej. Keď Bohyňa Morena prichádza na Midgard-Zem, celá Príroda zaspáva, odchádza na pokoj, pohrúža sa do dlhého trojmesačného sna, alebo ako sa píše V Santiách Védach Perúna:
„Veľké Ochladenie prinesie vietor da´Árijský na Zem túto, a Morena počas tretiny Leta prikryje ju svojim Bielym Plášťom“ (Santia 5, sloha 3).
A keď Moréna Svarogovna odchádza do svojich Ľadových Čertogov, na druhý deň po dni Jarnej rovnodennosti prichádza prebudenie Prírody a mnohotvárneho života. Na počesť odprevádzania Bohyne Morény na Sever každý rok sa koná sviatok Krasnogor, deň Maslenice-Morény, nazývaný tiež ako Odprevádzanie Bohyne Zimy. Počas tohto dňa sa páli bábka zhotovená zo slamy, ktorá symbolizuje nie Bohyňu Morenu, ako si mnohí myslia ale snežnú Zimu. No Bohyňa Morena okrem pozorovania oddychujúcej Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životné sily na jarné prebudenie, pozoruje aj život ľudí. A keď príde pre ľudí z Rodov Rasy Veľkej čas vydať sa na dlhú cestu po Zlatej Púti, bohyňa Moréna dáva každému zomrelému človeku inštrukcie v súlade s jeho pozemským Duchovným a občinným životom, a tiež v súlade so získanými tvorivými skúsenosťami, akým smerom má pokračovať na svojej posmrtnej Púti, do sveta Navi alebo do sveta Slavi.
Bohyňa Moréna je Ochrankyňa Čertogu Líšky v Svarožom kruhu.
Гимн-Правьславление
Марена-Матушка, СлавнаиТриславнабуди! МыТя, извечновеличаембезкровны Требы и Дары для, Тя, все-Родно возжигаем! Даруй нам достаток во всех деяньях наших, и сохрани от мора скотину нашу, и не давай опустеть житницам нашим, ибо велика есть щедрость Твоя, ныне и присно и от Круга до Круга. Тако бысть, тако эси, тако буди!
Moréna Matička, Slávená a Trojslávená buď! My Ťa od vekov oslavujeme, nekrvavé obety a dary Ti prinášame, pre Teba sme zo všetkých Rodov zapálení! Daruj nám dostatok vo všetkých našich skutkoch, ochraňuj pred morom dobytok náš a nedaj spustnúť obilniciam našim, lebo veľká je Tvoja štedrosť, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu. Tak bolo, tak je, tak nech bude!
Kryšeň
Posvätné zviera: Tur Posvätný strom: Osika Posvätný symbol: najčastejšie vták Gamajun (na obrázku s Kryšeňom)
Znak na Svarožom Kruhu:
Nebeský Boh ochranca Dávnej Múdrosti. Je Bohom riadiacim vykonávanie dávnych Obradov, Rituálov a Sviatkov, dozerá na to aby sa počas prinášania nekrvavých Tréb a Darov neprinášali krvavé obetiny.
V čase mieru Kryšeň káže v rôznych zemiach Svargy Prečistej dávnu Múdrosť a v ťažkých časoch pre Rody Veľkej Rasy chopí sa zbrane a stáva sa Bohom – bojovníkom ochraňujúcim ženy, starcov, deti a tiež všetkých slabých a znevýhodnených.
Kryšeň je Boh Ochranca Čertoga Tura v Svarožom Kruhu. Nazývajú ho aj nebeským pastierom, ktorý pasie stáda Nebeských Kráv a Turov.
Гимн-Правьславление
Бозе Заступа, Крышень Великий! Ты, Светлых Земель всех во Сварге Покровитель! Тя прославляем , к себе призываем, да прибудет Мудрость Твоя со всеми Древними Родам наща, ныне и присно и от Круга до Круга!
Bože Zástanca, Kryšeň Veľký! Ty si všetkých Svetlých Zemí vo Svarge Ochranca! Teba slávime k sebe pozývame, nech príde Tvoja Múdrosť so všetkými Pradávnymi Rodmi našimi, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu!
Lada
Posvätné zviera: Los Posvätný strom: Breza Posvätný symbol: Hviezda Lady
Znak na Svarožom Kruhu:
Veľká Nebeská Matka – Bohorodička. Ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Bohov Veľkej Rasy, Bohorodička-Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa t.j. Slovanské Árijské plemená a národy) a Čertogu Losa na Svarožom kruhu.
Nebeská Bohorodička Lada-Matka je Bohyňa krásy a lásky ochraňujúca Rodinné zväzky Rodov Veľkej Rasy a Rodín všetkých potomkov Roda Nebeského.
Na získanie stálej starostlivosti a pozornosti zo strany Lady-Matky, každý pár mladomanželov prinášal ako dar Nebeskej Bohyni pestrofarebné voňavé kvety, med a rôzne lesné plody a tiež mladí snúbenci piekli pre Ladu blyny s jahodovou plnkou, medové palacinky a umiestňovali ich pred jej Kummirom alebo obrazom.
Vyššná Bohyňa Lada vždy dáva mladým párom všetko o čo ju žiadajú na začiatok spoločného šťastného života. Prináša do života ľudí domácu útulnosť, prívetivosť, vzájomne porozumenie, lásku, pokračovanie Rodu, mnohodetnosť, vzájomnú pomoc, rodinný život, vzájomnú úctu. Preto takýmto zväzkom hovorili, že v nich vládne súLAD a láska.
Гимн-Правьславление
Ой, Ты, Лада-Матушка! Матер Сва Пречистая! Не остави нас без любви и счастия! Благодать свою ниспошли на нас, яко и мы, чтим и славим Тя, ныне и присно и от Круга до Круга, до скончания Времен, пока светит нам Ярило-Солнце!
Boh ochranca našich osadníkov v Svetlých svetoch Navi t.j. v Svetoch Slavi.
Starostlivý a mocný Otec Boha Svaroga. Spravodlivý sudca posudzujúci rôzne spory, ktoré vznikajú medzi Bohmi rôznych svetov alebo medzi ľuďmi. On ochraňoval našich múdrych Predkov pri ich úsilí na vzostupe po Púti Duchovného Rozvoja a Dokonalosti a tiež ochraňuje všetkých pravoslávnych Starovercov Inglingov idúcich po stopách svojich veľkých Predkov.
Boh Vyšeň je Bohom ochrancom Čertoga Finista v Svarožom kruhu. Je striktný voči tým, ktorí sa snažia narušiť Púte Duchovného Rozvoja a Dokonalosti, k tým vydávajú Krivdu za Pravdu, prízemné za Božské a čierne za biele. Popri tom je dobrý k tým, ktorí dodržiavajú Nebeské Zákony Tvorenia a nedovolia iným narušiť ich. On natrvalo pomáha víťaziť v boji s temnými silami, ktoré prinášajú do celého Sveta zlo a neznalosť, lesť a podvod, túžbu po cudzom a poníženie jedného živého tvora druhým.
Boh Vyšeň nadeľuje ľuďom stúpajúcim po Púti Duchovného Rozvoja a Dokonalosti schopnosť rozmýšľať o rôznych stránkach Života, ako Pozemskej tak aj nasledujúcej a robiť pravdivé uzávery. Schopnosť vycítiť keď ľudia hovoria neúprimne, zámerne sledujúc nejaké koristnícke zámery a klamú.
Гимн-Правьславление
Вышень Великий, Слави всей Покровитель! Услышь зов наш, Тя прославляющий! Помози в деяниях наша и разреши споры наша ибо благ Ты к Родам наша,ныне и присно и от Круга до Круга!
Boh, ktorý dáva človeku možnosť vykonávať rôzne obmývania i podstúpiť obrady očistenia tela, Duše i Ducha od rôznych ochorení – chorôb. Boh usmerňujúci na radostný a šťastný život.
Kupala je veselý a prekrásny Boh, odieva sa do ľahkého bieleho odevu ozdobeného kvetmi. Na hlave má venček z prekrásnych kvetov. Považovali ho za Boha teplého obdobia leta, poľných kvetov a poľných plodov. Mnohé Slovansko-Árijské rody zaoberajúce sa roľníctvom uctievali Boha Kupalu na rovnakej úrovni ako Bohyňu Makoš, Bohyňu Taru, a tiež s Bohmi Perúnom a Velesom.
Pred začiatkom žatvy a zberom poľných plodov na počesť Boha Kupalu oslavoval sa sviatok, na ktorom Bohu Kupalovi a tiež všetkým Dávnym Bohom a Predkom prinášali nekrvavé obety.
Na obrade Pravoslávni Staroverci-Inglingovia svoje nekrvavé obety a tréby hádžu do ohňa Posvätného Svastického obetiska, aby sa všetko, čo bolo obetované objavilo na sviatočných stoloch Bohov a Predkov.
V spojení s tým, že Boh Kupalo je Bohom ochrancom nebeského Čertogu Koňa na Svarožom kruhu, v tento deň bolo dovolené kúpať kone, zaplietať im do hrivy rôznofarebne stuhy a krášliť ich poľnými kvetmi.
Гимн-Правьславление
Купала, Бозе наш! Славен и Триславен извечно буди! Тя все-Родно прославляем, на земли наша призываем! Даруй Родам наша обильну жатву на полях страдных, и полные закрома в хоромах наша. Ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Boh ochranca všetkých vojakov a mnohých Rodov Veľkej Rasy, obranca Zemí i Roda Svätorusov (Rusičov, Bielorusov, Estóncov, Lotyšov, Litovcov, Zemgalov, Poliakov, Slovákov, Srbov atď.) pred Temnými silami . Boh-Hromovrhač, riadiaci blesky, syn Boha Svaroga a Lady-Bohorodičky, vnuk Boha Vyšňa. Boh Ochranca Čertoga Orla na Svarožom Kruhu.
Pri svojej tretej, zatiaľ poslednej návšteve pred 40 017 rokmi (k roku 2012) Perún vyrozprával ľuďom z rozličných Rodov Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Roda, ktorí sa zhromaždili v meste Asgarde Irijskom Svätú Múdrosť o nadchádzajúcom, ktorú Žreci Bielovodia zapísali Ch´Árijskými Runami a uchovali pre potomkov v Deviatich Kruhoch „Santií Boha Perúna“ (deviatich Knihách Múdrosti Boha Perúna). Perún je veľký ochranca Pravdy, prísny ale spravodlivý Sudca. Jeho Svetla sa boja všetky zlé a nečisté sily. Preto sa aj Pravoslávni Rusiči zdobili mečom Perúna , kvôli ochrane pred nečistými silami a nespravodlivosťou. Zvyčajne aj na domácom zariadení vyrezávali hromové znaky Perúna – blesk, šesťuholníkové Hviezdy Perúna (u nás ich niektorí volajú Svargy), ako ochranu domu a zastrašovanie nečistých síl.
Ako obetiny prinášalo železo (zbrane, podkovy), kvas, vajíčka, červené víno, koláče, orechy, mlieko, pivo, med, vence, zlato.
Гимн-Правьславление
Перуне! Внемли призывающим Тя! Славен и Триславен буди! Благости Светлаго Мира всей Свята Расе дажьди! Лик свой прекрасный потомкам яви! Нас наставляй на деяния благи, гридьням даруй больше Славы, отваги. Нас отврати от урока безпуства, нашим Родам подари многолюдство, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Boh Tarch Perúnovič, Boh – Ochranca prastarej Veľkej Múdrosti. Bol nazvaný Dažbohom (dávajúcim Bohom) preto, lebo dal ľuďom Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Roda Deväť Santií (Kníh), ktoré patria do posvätných Véd. Syn Perúna a Lady, vnuk Svaroga, pravnuk Boha Vyšeňa.
Boh – Ochranca Čertoga Rysa (Bieleho Leoparda) na Svarožom Kruhu.
Tarch predkladá všetky blaha, šťastie a úspech. Tarcha Dažďboha velebili prostredníctvom posvätných národných piesní a hymien nielen za šťastný a hodnotný život Rodov Veľkej Rasy ale aj za to, že nedovolil zvíťaziť temným silám Pekelného Sveta keď sa zhromaždili na Lune Lele, aby sa zmocnili Midgard-Zeme. Na pamäť jeho veľkého víťazstva sa dodnes vykonáva na sviatok Paschet, obrad s hlbokým zmyslom (narážanie maľovaných vajec), z čoho kresťania urobili “Veľkú noc”.
Veľmi často sa podľa záznamov v mnohých pradávnych Védických textoch pri žiadosti o pomoc ľuďom z Rodov Veľkej Rady na Tarcha Perúnoviča obracia jeho sestra, zlatovlasá Bohyňa Tara. Oni spolu pomáhali ľuďom oživovať bezmedzné priestory na Midgard-Zemi. Boh Tarch vyberal miesta, ktoré boli najvýhodnejšie na vybudovanie usídlenia, na výstavbu Kapišťa alebo Svätilišťa a Bohyňa Tara radila ľuďom Veľkej Rasy, ktoré stromy sú vhodné na výstavbu. Okrem toho učila ľudí, aby na mieste vyrúbaných stromov vysádzali nové stromčeky. Následne na to sa mnohé Rody začali nazývať vnukmi Tarcha a Tary a územie, na ktorom sa tieto Rody usadili nazvali Veľkou Tartariou, t.j. zemou Tarcha a Tary.
Гимн-Правьславление
ДаждьбогТархПерунович! Славен и Триславен буди! Благодарим Тя, подателя всяческих благ, счастья и благополучия. И Велику Славу возглашаем Тебе за помощь в благих деяниях наша, и за помощь в деяниях ратных наша, да супротив темных ворогов и всякаго зла неправедного. Да прибуде Велика Сила Твоя со всеми Родами наша,ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако эси, тако буди!
Ako vieme, v našom prastarom jazyku výraz „Rus“ znamená „Biely“. Nuž bratia Hrdí Rusi, Mocní Slovania aj Smelí Árijci, nestačí slepo veriť, musíme VEDIEŤ. Od Roda, nášho Všeotca, cez čakru Rodnik vstupuje do nás Sila Prvorodná, nech rezko cez nohy stúpa aj od Matky Zeme, od Vetrov Múdrych, aj od Tieňov Prvopočiatočnej Tmy; zapaľujte vo svojom srdci Oheň od Rodovej Iskry. Nehaste ho zlou nevedomosťou, ani vierou v cudzích bohov, ktorí na našich Nebesiach NEMAJÚ MIESTO.
DAŽBOG Boh-Ochranca Slnka v čertogu Rasy (beta Leva), odkiaľ prišiel na Zem aj boh Tarch.
STRIBOG
Boh, ktorý riadi blesky, víchre, uragány a morské vetry. Boh-Ochranca Zeme Striboga (Saturn).
BOH LADO Boh pokoja a harmónie, Boh-Ochranca rôznych remesiel.
JARA-BOH Boh riadiaci jarnú kvetenu, Boh-Ochranca Prírody, ochraňovať Prírodu mu pomáhajú Rusalky (Devy-Vtáky), Vodníci (Duchovia-Ochrancovia jazier a riek), Lešovia (Duchovia-Ochrancovia lesov) a Domoví (Dobrí Duchovia-Ochrancovia domáceho Kozuba).
JARILO-SLNKO
Boh-Ochranca Svetlých Úmyslov, Čistého Srdca a nášho Svietidla.
BABA-JOGA Bohyňa-Ochrankyňa detí sirôt. Zbierala ich po mestách a dedinách a dopravovala do svojho Skytu. Toto dobro robievala preto, aby zachránila pred zahynutím zvyšky Rodov Veľkej Rasy.
BOHORODIČKA ZIMUN Bohyňa-Ochrankyňa Otcovského Domu. Nebeská Ochrankyňa kráv. Slovansko-Árijské označenie súhvezdia Malej Medvedice. Matka Bohov Velesa, Odina a Votana.
BOH SVIATOVIT Boh-Ochranca nášho Ducha, našich Rodov a našich Otcov.
BOH SVETOVIT Boh-Ochranca súhvezdia Svati, ktorý riadi Nebeský Život.
BOH PÁTER DIJ Boh-Ochranca Jasného neba, Zeme-Deji. Boh ochraňujúci Prastarú Pravdu a Utajenú Múdrosť a tiež Ochranca Ciest Medzisvetia. Tento Boh odpradávna ochraňuje Zasvätených Žrecov Starej Viery: Dijov – Vrcholných Žrecov, ktorí riadia Vesové Duchovné Rady; Pátra Dija, najvyššieho Žreca, ktorý stojí na čele Duchovnej Misie a celej Cirkvi Starovercov a tiež Žrecov-Ochrancov Prastarej Múdrosti Bohov a Prvopredkov.
BOH CHORS
Boh-Ochranca dobrého počasia, ktorý darováva poľnohospodárom dorábajúcim chlieb bohatú Úrodu. Ochraňuje aj trhovníctvo a výmeny. Boh-Ochranca Zeme Chorsa (planéta Merkúr).
BOH CHMEĽ Boh-Ochranca slávnostných hodovaní a hodovania bratov (v slovanskom zmysle), kvasením a výrobou piva, riadi kvetstvo poľných kvetov a bylín, a rastliny, ktoré prinášajú plody.
BOH VIJ Mocný Boh-Ochranca hranice, ktorá oddeľuje Svetlé a Temné časti Sveta Navi (Svety Duchov a Duší). Vij ochraňuje nielen hranice svetlých a temných Svetov, ale aj pozorne dohliada na to, aby medzi ľuďmi Veľkej Rasy nedochádzalo k narúšaniu mravných zákonov, ktoré ustanovil Boh Svarog. Boh-Ochranca Zeme Vija (planéta Pluto).
BOHYŇA VESTA
Bohyňa-Ochrankyňa Múdrosti, riadi príchod jari a prebudenie Prírody.
BOH NIJ
Boh Morí a Oceánov. Ochranca plavby po mori a rybolovu. Boh Nij sa vždy zobrazuje so Svätým trojzubcom v pravej ruke. Nij trojzubcom riadi počasie, vetry a búrky na mori. V ľavej ruke máva morskú mušľu, ktorú používa na privolávanie svojich verných sluhov: delfínov, kosatiek a veľrýb. Predpokladá sa, že Boh Nij prebýva vo svojom prekrásnom podvodnom dvorci na dne oceána len v určitom čase. Zvyšný čas trávi vo svojom Nebeskom Čertogu obklopení svojimi prekrásnymi dcérami. Rodový Ochranca Slovanského Rodu Antov, ktorých starí Gréci nazývali Atlanťania (dnešní Malorusi, Ukrajinci) a zeme Antov – Antlanie (dnes sa používa grécka verzia Atlatída). Boh-Ochranca Zeme Nija (planéty Neptún).
LEĽA Bohyňa ľúbosti, rodinného Šťastia a Blahobytu, dcéra Svaroga a Lady Bohorodičky, manželka Volcha.
DIVA-DODOLA (PERÚNICA) Bohyňa Úrodnosti, riadi dažde, búrky a blesky, manželka Boha Perúna.
DOĽA
DOĽA Bohyňa šťastného osudu, šťastia a úspechu v budovateľských dielach.
NEDOĽA Bohyňa, ktorá nadeľuje ľuďom a deťom nešťastný osud za porušovanie zákonov RITA (Nebeských zákonov o čistote Rodu a Krvi) a krvných zápovedí.
NEDOĽA Bohyňa, ktorá nadeľuje ľuďom a deťom nešťastný osud za porušovanie zákonov RITA (Nebeských zákonov o čistote Rodu a Krvi) a krvných zápovedí.
ŽEĽA Bohyňa-Ochrankyňa vykonávania obradov Trizny (obradov odprevádzania zomrelého do Sveta Predkov). Sestra Bohyne Karny.
KARNA Bohyňa-Ochrankyňa znovuzrodení (inKARNÁcia, t.j. dočasné zhmotnenie, reinKARNÁcia, t.j. nové, opakované zhmotnenie), darujúca človeku právo zbaviť sa vykonaných chýb a splniť svoju úlohu.
BOH VOLCH Boh Vojak, Boh-Obranca Rodov Veľkej Rasy. Boh pomáhajúci liečiť ranených vojakov. Syn Matky Zeme a Boha Indru, manžel Bohyne Leli. Boh-Ochranca Volchaly (Nebeského Príbytku Bohov).
VALKIRIA
Bohyňa-Ochrankyňa vojakov Rodov Ochrancov (národov Bielovodia), t.j. ochrancov Prastarej Múdrosti a Čistoty Rasy. Tiež Bohyňa Utešovateľka padlých vojakov, ktorých doprevádza do Val Haly, kde sa stretávajú s Bohom Volchom a jeho druhmi: Perúnom, Odinom, Indrom, Velesom, Ladaadom, Torom a Semarglom.
MATKA ZEM
Bohyňa-Ochrankyňa Midgard-Zeme (planéty Zeme). Bohyňa plodnosti. Matka Boha Volcha, Ochrancu Volchaly.
DZEVANA Bohyňa-Ochrankyňa malých detí. Ochrankyňa kojacich matiek.
BOH UDRZEC Boh-Ochranca mŕtvych, k blahým je blahý, k neblahým neblahý. Boh Sudca, ktorý súdi človeka za jeho činy po Súde Svedomia a Súde Predkov a posiela človeka do toho Sveta, ktorý si zaslúžil svojimi činmi, a ktorý zodpovedá jeho Duchovnej úrovni. Po Udrzecom Súde Boh Veles sprevádza človeka do Sveta, ktorý si zaslúžil.
BOHYŇA TARA Ochrankyňa lesov a Svätých Stromov Veľkej Rasy – Duba, Brezy a Jaseňa. Aj polárnu hviezdu nazývajú slovansko-árijské národy Tara.
BOH PROVE Boh-Ochranca Svätých stromov. Stará sa o lesy a brezové háje. Boh úrody obilia a plodov. Rodový ochranca Druidov (Žrecov Lesa), uchovávajúci Múdrosť harmónie s Prírodou.
BOH AGNI (OHEŇ, KRÁĽ-OHEŇ, ŽIVÝ OHEŇ) Boh-Ochranca Svätého Ohňa Tvorivého budovania a sviatočných Obradov s prinášaním Ohňových, Nekrvavých Obiet.
BOH RUJEVIT Boh Vojak, obraňujúci spolu so svojimi pomocníkmi, Porevitom, Jarovitom a Porenutom Zeme súhvezdia Makoše (Veľkej Medvedice), Prastarej Pravlasti mnohých Slovanských Rodov, lebo naši Veľkí Predkovia prví našli a osídlili Midgard-Zem (planétu Zem).
BOH TRAJAN Boh-Ochranca Spravodlivých Ciest vedúcich do Svargy, riadi Čas a Priestor.
BOH ODIN Boh-Ochranca Múdrosti Prastarých Rún, Boh-Ochranca a Obranca Rodu da’Árijského. Boh Vojak bojujúci s Temnými silami. On vymenil svoj zrak za Duchovné Oko Poznania Prastarej Múdrosti, preto je nazývaný aj Jednookým, ale to nie je na škodu. Jedným okom vidí Odin (v preklade aj z dnešnej ruštiny „Jeden“) Svet Javi a druhým Svet Navi.
BOH TOR Boh-Ochranca osloboditeľskej vojny, stojí na stráži Svetov ochraňujúc hranicu medzi Svetlými Svetmi a Peklom (temným Svetom).
BOH LADAAD Boh-Ochranca Najvyššej Pravdy a Svätej Nebeskej Múdrosti vo všetkých Svetlých Svetoch.
BOH USLAD Boh-Ochranca hodovania za stolom, veselenia sa a sviatkov, Boh-Ochranca výrobcom Medoviny a Medových výrobkov.
Veľkí Nebeskí Bohovia sú vo všeobecne slovanskej a všeobecne árijskej tradícii spojení do Svätých trojičných zväzov, ktoré nazývame Veľkí Triglavi.
Každý Veľký Triglav vypĺňa svoje špecifické činnosti vo svojom Vyššom Svete, ale taktiež vplýva na všetky rozumné formy života na Zemiach v rozličných obývaných Svetoch a Reálnostiach.
Existujú Božskí Veľkí Triglavi, ktorí ochraňujú Vesmírnym Svetom, t.j. Svetoch Navi, Svetom Javi, Svetom Slavi a Svetu Pravi. Ale taktiež existujú Veľkí Triglavi času, ktorí ochraňujú patričným časovým periódam: Jeseni, Zime a Jari. Sú Veľkí Bohovia, ktorí sú spojení do Deväťglavu, ktorí ochraňujú Letu (roku) a každému dňu týždňa.
Veľký Triglav Sveta Pravi Jediný Tvorca-Budovateľ Ra-M-Cha, Rod-Prarodič, Boh Višeň, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Sily Budovania (Ra-M-Cha); Sily Rozmnožovania sa (Rod-Prarodič); Miesto na žitie (Višeň).
Veľký Triglav Sveta Slavi Boh Ingl, Boh Trajan a Boh Volch, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Duchovné Poznanie a Samorozvíjanie sa (Boh Ingl); Budovanie a Vynaliezavosť (Boh Trajan); Mužnosť a schopnosť Obetovania sa za Slávu Roda svojho (Boh Volch).
Veľký Triglav Sveta Javi Boh Svarog, Boh Perún a Boh Sventovít, ktorí dávajú všetkým ľuďom Veľkej Rasy Svedomie a Súdnosť (Boh Svarog); Vôľu a Slobodu (Boh Perún); Duševnosť a Vzájomnú pomoc (Boh Svetnovít).
Veľký Triglav Sveta Navi Boh Veles, Boh Tarch (Dažďbog) a Boh Svätovít, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Lásku k Práci a Horlivosť (Boh Veles); Prastarú Múdrosť a Dobrotu (Dažďbog Tarch, syn Perúna); Duchovnosť a Láskyplnosť (Boh Svätovít).
Veľký Triglav Ochranca Jesene Bohyňa Dživa, Boh Ramchat, Bohyňa Rožana, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Duševný Súcit (Bohyňa Dživa); Blahobyt a Dostatok (Boh Ramchat); Zdravé Potomstvo (Bohyňa Rožana).
Veľký Triglav Ochranca Zimy Vyšší Boh Rod, Boh Veles, Bohyňa Moréna, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Prekvitanie Rodu (Boh Rod); Hojný lov a Plné Obilnice (Boh Veles); Harmonický oddych a Pokoj (Bohyňa Moréna).
Veľký Triglav Ochranca Jari Nebeský Boh Kryšeň, Bohorodička Lada, Boh Perún, ktorí dávajú ľuďom Veľkej Rasy Duchovné Obrady a Tvorivé Nadšenie (Boh Kryšeň); Vzájomnú Lásku a Manželské Vzájomné porozumenie (Bohorodička Lada); Cieľavedomosť a Bratskú Vzájomnú pomoc (Boh Perún).
Veľký Deväťglav Nebeskí Bohovia, ktorí ochraňujú a riadia dni prastarej Slovansko-Árijského týždňa; Boh Chors riadi pondelky; Boh Orej riadi utorky; Vyšší Boh Perún riadi stredu; Boh Varuna riadi štvrtky; Boh Indra piatky; Veľký Stribog riadi šiestok; Vyšší Boh Svarog riadi siedmok; Bohyňa Zaria-Mercana ôsmok a Boh Jarilo nedeľu.
Vyšnými Bohmi nazývajú Pravoslávny Staroverci-Inglingovia (stará, predkresťanská Viera našich Predkov, ktorá nemá nič do činenia s kresťanstvom) tých Bohov, ktorí vo Vesmíre podporujú vývoj rôznych foriem Života a ochraňujú harmonický tok všetkých životných prejavov vo Svetlých Vesmíroch v súlade s Neotrasiteľnými Zákonmi Jediného Tvorcu-Budovateľa, ktorého my ľudia nazývame Veľký Ra-M-Cha. Každý z Vyšších Bohov vypĺňa svoje Nebeské činnosti, no pritom naši Vyšší Svetlí Bohovia pomáhajú ľuďom, ktorí idú po Cestách Duchovného a Duševného Vývoja, po Cestách tvorivého Budovania a Čírej Lásky, po Pravedných cestách, na ktorých Čisté Svedomie je meradlom všetkého.
Ako možno vidieť na Svarožom Kruhu, slovanský systém určovania času je úplne odlišný od dnešného. V prvom rade počet našich Súhvezdí, teda v prastarom, staroslovienskom vyjadrení „Čertogov“ alebo príbytkov Bohov je 16. Každé súhvezdie je pod ochranou konkrétnej vyššej Sily – Boha a má aj svoj vlastný runový znak. Ak sa dobre pozriete tak zistíte, že Bohyňa Moréna má runu Mara, ktorá je do dnešných dní erbom nášho národa. Aj keď význam nám zmenili.
V súčasnosti sa nachádzame na konci obdobia Noci Svaroga, alebo vo vyjadrení hinduistov na konci Kali Jugy, ktorá trvala 1 620 rokov. Obdobie nadvlády žiarenia Súhvezdia Líšky končí na jesennú rovnodennosť 2012. Rokom 7520 (2012) nastupuje obdobie pod nadvládou žiarenia Súhvezdia Vlka, teda Boha Velesa. Vraciame sa domov, do Sveta Svetla. Blíži sa koniec časov Tmy.
Už niekoľkokrát sme sa odvolávali na runy. Aby bolo jasné prečo, je potrebné sa zmieniť o pôvode slovanských a árijských písem. V mnohých Rodoch Veľkej Rasy v prastarých časoch existovali samostatné formy zápisu a čítania Múdrosti, ktorá sa uchovávala v tom či onom Rode, Klane alebo Kaste. Pod celkovou gramotnosťou našich Predkov musíme rozlišovať štyri druhy písomníctva Rasy: Da’Árijské Trjagy, Ch’Árijské Runy, Svätoruské Obrazy (Bukvica, Runika, Črty a Rezy) a Rasénske Molvice.
Ra-M-Cha (RAMCHA). Jediný Tvoca-Budovateľ, Vyššia Nepoznateľná Bytosť, vyžarujúca prvopočiatočné Životodarné Svetlo Radosti a prvotný Oheň Stavby Sveta (Život nesúca Inglia), z ktorého vzniklo všetko, čo teraz existuje, ale tiež jestvujúce v minulom viditeľnom a neviditeľnom vesmíre a všemožné obývané Vesmíry.
ROD-PRARODIČ – neodnímateľná časť jediného Tvorcu-Budovateľa – Veľkého Ramchu. Rod-Prarodič je jediným Bohom-Ochrancom všetkých Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu.
BOH INGL – Večný Boh-Ochranca Prvopočiatočného Životodarného Ohňa Stavby Sveta (Život nesúcej Inglie) a Čistého Svetla Duchovného Poznania a Budovania.
BOH ROD – personifikácia množstva všetkých Svetlých Bohov a premúdrych Predkov našich. Je Jediný a Množstvenný zároveň. Keď hovoríme o všetkých Prastarých Bohoch a Veľkých a Múdrych Predkoch našich – Pračšuroch, Pradedoch, Dedoch a Otcoch, tak hovoríme – to je môj Rod. K nemu sa obraciame, keď potrebujeme podporu Bohov a Predkov, lebo naši Bohovia sú naši Otcovia a my sme ich deti. Boh-Ochranca Súhvezdia Bociana na Svarožom Kruhu.
BOH ROD – personifikácia množstva všetkých Svetlých Bohov a premúdrych Predkov našich. Je Jediný a Množstvenný zároveň. Keď hovoríme o všetkých Prastarých Bohoch a Veľkých a Múdrych Predkoch našich – Pračšuroch, Pradedoch, Dedoch a Otcoch, tak hovoríme – to je môj Rod. K nemu sa obraciame, keď potrebujeme podporu Bohov a Predkov, lebo naši Bohovia sú naši Otcovia a my sme ich deti. Boh-Ochranca Súhvezdia Bociana na Svarožom Kruhu.
BOH VYŠEŇ – Boh-Ochranca nášho Vesmíru vo Svetlých Svetoch Navi, t.j. Slavi. Starostlivý a mocný Otec Boha Svaroga. Boh-Ochranca Súhvezdia Finista (Sokola) na Svarožom Kruhu. Posvätné zviera: Finist Posvätný strom: Višňa
BOH SVAROG – Vrcholný Nebeský Boh riadiaci tok Života v našom a Stavbou Svetov Vesmíru v Javnom Svete. Veľký Boh Svarog je Otcom mnohých starých Svetlých Bohov, preto my, Pravoslávny Staroverci ich všetkých nazývame Svarožcami, t.j. Deťmi Boha Svaroga. Vyšší Boh Svarog ustanovil Nebeské Zákony Výstupu po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja. Týmto zákonom podliehajú všetky Svetlé Harmonické Svety.
Boh Svarog je Strážca a Ochranca Nebeského Viria (Slovansko-Árijskej rajskej záhrady), ktorý sa rozprestiera vôkol Nebeského Asgardu (Sídla Bohov), v ktorom sú zhromaždené všetky všemožné druhy stromov, rastlín a najkrajšie, najzriedkavejšie kvety zo všetkých Svetlých Svetov z jemu podriadeného Vesmíru.
Posvätné zviera: Medveď
Posvätný strom: Buk
BOH PERÚN (Perunkas, Perkon, Perk, Puruša) – Boh-Ochranca všetkých vojakov a mnohých Rodov z Veľkej Rasy, obranca Zemí a Rodu Svätorusov (Rusičov, Bielorusov, Estóncov, Litovcov, Lotyšov, Poliakov, Slovákov, Srbov atď.) pred Temnými Silami, Boh-Hromovrhač, riadiaci Blesky, syn Boha Svaroga a Lady-Bohorodičky, vnuk Boha Vyšňa. Boh-Ochranca Súhvezdia Orla na Svarožom Kruhu. Pri svojej tretej, zatiaľ poslednej návšteve nám doniesol a v meste Asgarde Irijskom dal Posvätné Védy, zapísané Ch-Árijskými Žrecovskými Runami v „Santiách Védach Perúna“ (Knihe Múdrosti Perúna).
Posvätné zviera: Orol
Posvätný strom: Dub
O Bohovi Perúnovi si povieme viac, než je bežný, encyklopedický rozsah tohto prehľadu. Je to preto, lebo práve s Bohom Perúnom a jeho sľúbenou štvrtou návštevou Midgard-Zeme je spojené razantné a konečné ukončenie vlády Temných Síl na nej. Od tretej návštevy Midgard-Zeme uplynulo k roku 2010 n. l. 40015 rokov, čo je zároveň jeden z našich letopočtov zameraných práve na uchovanie si spomienky na veľké udalosti našej minulosti.
Len v skratke si spomeňme, že náš najmenší pamätný letopočet je aktuálne 7518, pričom práve 7520 bude rok 2012 n. l. Pred 7518 sa predkovia dnešných Číňanov pokúsili vojenskou cestou ovládnuť niektoré územia Rassénie. Boli vojensky porazení a ich záväzok, že viac sa nebudú o niečo také pokúšať bol podpísaný pre 7518 rokmi. Preto tento letopočet označujeme aj ako letopočet „Od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme“. S touto vojnou sú spojené dva fakty, ktoré dnes každý pozná ale v „skazenej“ podobe. Ešte aj dnes je jedným zo štátnych znakov Ruskej federácie erb Juraja zabíjajúceho Draka. Pôvodná verzia tohto erbu (aj oficiálna dnešná) zobrazuje Juraja porážajúceho žltého Draka – čo symbolizuje porážku národov žltej rasy. Tento symbol nemá nič spoločné s kresťanstvom. Je tu aj ďalšia záležitosť. Predkovia Číňanov sa zároveň zaviazali, že aby do budúcnosti zabránili prechodu ich ľudu na územie Rassénie, tak vybudujú Veľký múr. V skutočnosti, ak sa pozorne pozriete na stavbu Veľkého čínskeho múru zistíte, že všetky strieľne pôvodnej stavby boli obrátené smerom dovnútra, do vlastného územia. Až hodne neskôr, v súčasnosti, archeológovia pri „rekonštrukcii“ dostavujú strieľne aj smerom von – veď to predsa inak nie je „logické“. A nikomu to nie je divné…
Temné Sily prichádzajú z rôznych Súhvezdí Pekelného Sveta aby klamom, ľsťou a úskokom oklamali ľudí z Rodov Veľkej Rasy a dostali ich následne k sebe do poroby. Ak to nepomáha, tak ľudí unášajú násilím, aby ich vo svojom temnom Svete obrátili na pokorných otrokov a takto im odobrali možnosť Duchovného vývoja a vystupovania po Zlatej Ceste, ako ju ustanovil Boh Svarog.
Temné Sily prenikajú nielen na Midgard-Zem, ale aj na ďalšie Svetlé Zeme v Prečistej Svarge. A vtedy nastáva boj medzi silami Svetla a Tmy. Perún už v minulosti oslobodil z poroby v Pekelnom Svete našich Predkov a zavalil na Midgard-Zemi Brány Medzisvetia, ktoré viedli do Pekla Kaukazskými horami. Len pre našu orientáciu, v tie časy ako Kaukaz vznikli aj naše Tatry.
Tieto boje Svetla a Tmy sa odohrávajú v určených časových obdobiach: „po uplynutí Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatich Deviatich Kruhov Života“, t.j. 40 176 rokoch.
Po prvých troch Nebeských Bitkách medzi Svetlom a Tmou, keď vyhrali Svetlé Sily, Boh Perún pristál na Midgard-Zem, aby ľuďom povedal o prechádzajúcich udalostiach a o tom, čo očakáva Zeme v budúcnosti, o nástupe temných čias a o nadchádzajúcich Veľkých Assach, t.j. Nebeských Bojoch.
Čas medzi Treťou a Štvrtou, t.j. definitívne riešiacou Bitkou Svetla a Tmy o Midgard-Zem možno očakávať, okrem presne vymedzeného časového obdobia oznámeného Perúnom len osciláciou v rámci Kruhu Života, t.j. 144 rokov. No ak väčšia časová jednotka prichádza plus mínus menšia časová jednotka, tak Kruh Života by mohol prísť plus mínus Kruh Liet, t.j. 16 rokov. V takom prípade by už samotný rok 7520 (2012) spadal do tohto intervalu.
Existujú aj podania o tom, že Boh Perún ešte niekoľko ráz navštívil Midgard-Zem, aby podal Tajnú Múdrosť Žrecom a Staršinom Rodov Svätej Rasy, ako sa pripraviť na temné, ťažké časy, keď Rameno našej galaxie tvaru svastiky bude prechádzať cez priestranstvá, ktoré patria silám Temných Svetov Pekla.
Temné sily, ktoré tajne prenikli na Midgard-Zem, vytvárajú všemožné lživé náboženské Kulty a obzvlášť sa pokúšajú zničiť Kult Boha Perúna, vymazať jeho pamiatku z pamäte národov, aby v časoch Štvrtej, konečnej bitky medzi Svetlom a Tmou, keď Perún priletí na Midgard-Zem ho ľudia nespoznali a tým nepochopili s akým cieľom prišiel.
V našich časoch sa objavilo množstvo „pravdivých“ proroctiev o Konci Sveta alebo Konci Čias, obzvlášť v Mesačných Kultoch, o tom, že na Zem príde sám Boh Spasiteľ. Nasledovníci jedného zo svetových náboženstiev ho nazývajú Kristom, iné náboženstvá Mesiášom, Mojžišom, Budhom, Mitrom atď. Všetko sa koncentruje na to, aby v časoch jeho príchodu na Zem Ho biely ľudia nepovažovali za svojho Vyššieho Boha a odvrhli od seba Jeho pomoc, a tým zároveň uvrhli seba úplné zničenie a zahynutie.
V časoch svojej Tretej návšteve Midgard-Zeme pred 40 015 rokmi (k r. 2010), Perún povedal ľuďom z rozličných Rodov Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Rodu, ktorí sa zhromaždili v Asgarde Irijskom Svätú Múdrosť o nadchádzajúcom, ktorú Žreci Bielovodia zapísali ch΄Árijskými Runami a uchovali pre potomkov v Deviatich Kruhoch „Santií Boha Perúna“ (deviatich „Knihách Múdrosti Boha Perúna“).
BOH RAMCHAT (Ra, Ras, Brahma, Ramch, Rama) – Veľký Boh spravodlivého Nebeského súdu a Vesmírneho Pravoporiadku. Nebeský Sudca, ktorý dozerá na to, aby v Národoch Veľkej Rasy u potomkov Nebeského Rodu neboli narušené krvné prikázania a Zákony RITA, ale tiež aby sa nekonali žiadne krvavé obety, vrátane ľudských. Posvätné zviera: Diviak Posvätný strom: Hruška
LADA-MATIČKA (Matka Sva) – Veľká Nebeská Matka, Bohorodička. Ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Bohov Veľkej Rasy, Bohorodička-Ochrankyňa všetkých Národov Veľkej Rassénie (teritórií, na ktorých sa usadila Veľká Rasa, t.j. Slovanské a Árijské plemená a národy) a Súhvezdia Losa na Svarožom Kruhu.
Posvätné zviera: Los
Posvätný strom: Breza
BOH VELES – Boh-Ochranca pastierov dobytka (skotu) a zvierat ale aj Rodový Ochranca západných Slovanov – Škótov, preto sa aj v dávnoveku hovorilo, že „Veles škótsky Boh“. Po presťahovaní sa na britské ostrovy, staré Rody Slovanov-Škótov nazvali všetky osídlené provincie –Zemou Škótov – Scotland, ale na česť svojho Rodového Boha-Ochrancu nazvali miesta s najlepšími pastvinami jeho menom – dne Wales (výslovnosť dodnes v podstate „Veles“). Veles je Boh-Ochranca Súhvezdia Vlka na Svarožom Kruhu, ktorý je zároveň blízko Nebeskej Hranice, ktorá oddeľuje Svety Svetla a Svety Tmy. Ochranca Nebeských Brán Medzisvetia. Tieto Nebeské Brány sa nachádzajú na Zlatej Ceste Duchovného Vývoja, ktorá vedie do Nebeského Asgardu, ale aj do Nebeského Viria a do Svetlých Súhvezdí Valhally.
BOHORODIČKA MAKOŠ – Nebeská (Sva) Bohorodička, Spravodlivá Bohyňa šťastného žrebu a Osudu. Spolu so svojimi dcérami, Doľou a Nedoľou určuje Osudy Nebeských Bohov ale aj osudy všetkých ľudí z Veľkej Rasy a všetkých potomkov Nebeského Rodu žijúcich na našej Midgard-Zemi a na všetkých ďalších prekrásnych Zemiach Prečistej Svargy tak, že pre nich pletie Nite Osudu.
Bohyňa Makoš riadi Súhvezdie Nebeskej Labute na Svarožom Kruhu. Práve preto je táto Bohyňa zobrazovaná vo forme Bielej Labute, ktorá pláva po bezhraničnom Mori-Oceáne, t.j. po Nebesiach.
ČÍSLOBOH – riadi tok Rieky Času, Boh-Ochranca Daárijského Kruholetu a rôznych žrecovských systémov Slovansko-Árijského letopisov.
DAŽĎBOH – Boh Tarch Perúnovič, Boh-Ochranca prastarej Veľkej Múdrosti. Bol nazvaný Dažďbohom (dajúcim Bohom) preto, lebo dal ľuďom Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Rodu Deväť Santií (Kníh), ktoré patria do posvätných Véd. Syn Perúna a Rosi, vnuk Svaroga, pravnuk Vyšeňa. Boh-Ochranca Súhvezdia Rasy (Bieleho Leoparda) na Svarožom Kruhu.
DAŽĎBOH – Boh Tarch Perúnovič, Boh-Ochranca prastarej Veľkej Múdrosti. Bol nazvaný Dažďbohom (dajúcim Bohom) preto, lebo dal ľuďom Veľkej Rasy a potomkom Nebeského Rodu Deväť Santií (Kníh), ktoré patria do posvätných Véd. Syn Perúna a Rosi, vnuk Svaroga, pravnuk Vyšeňa. Boh-Ochranca Súhvezdia Rasy (Bieleho Leoparda) na Svarožom Kruhu. Na pamäť jeho veľkého víťazstva sa dodnes vykonáva na sviatok Paschy obrad s hlbokým zmyslom (narážanie maľovaných vajec).
BOHYŇA MARA (MORÉNA) – Veľká Bohyňa Zimy, Noci a Večného Sna a Večného Života. Bohyňa Moréna neukončieva ľudský život, ale dáva ľuďom Rasy Večný Život vo Svete Slavi. Je Bohyňou-Ochrankyňou Súhvezdia Líšky na Svarožom kruhu.
Pri Bohyni Mare sa opäť pristavíme a povieme si niečo viac. Patríme totiž medzi naozaj málo národov, ktoré dnes poznajú Bohyňu-Ochrankyňu svojho národa. Hoci sa to zdá málo pravdepodobné, runový znak Bohyne Mary (u nás nazývanej aj Moréna) je dodnes našim štátnym znakom! Ak by ste začali dôkladne hľadať odkiaľ pochádza náš erb, dostali by ste sa skôr k nejasným predpokladom a nie reálnym podkladom. V podstatnej miere za zachovanie erbu môžeme ďakovať štúrovcom, ale „oficiálne“ vysvetlenia stavajú na neodôvodnenom predpoklade, že ide o „misijný dvojkríž“ katolíckej cirkvi – a, akože ináč – o veľkú zásluhu našich kresťanských svätých patrónov, Cyrila a Metoda – dvoch pologramotných mníchov. Chrámy s runou Bohyne Morény – teda dvoj ale aj trojramenným krížom, pretože runové znaky sa nadväzujú na hornú základnú líniu ako od nich odvodený a zjednodušený sanskrit – existovali na slovanských územiach dávno pred príchodom agresívneho kresťanstva a nemali s ním vôbec nič spoločné.
Bohyňa Moréna je jednou z troch sestier Premúdreho Boha Perúna. Veľmi často ju nazývajú aj Bohyňou Smrti, ktorá končí pozemský život človeka v Javnom Svete. Bohyňa Moréna neukončieva ľudský život, ale dáva ľuďom Rasy Večný Život vo Svete Slavi.
Tradične sa predpokladá, že Veľká Bohyňa Moréna má na krajnom severe Midgard-Zeme Ľadové Príbytky, v ktorým rada oddychuje po cestách po Prečistej Svarge.
Keď Bohyňa Moréna prichádza na Midgard-Zem, celá Príroda sa ukladá na pokojný zimný spánok, pohrúži sa do dlhého, trojmesačného spánku, lebo povedané je v Santiách Védach Perúna: „Veľké Ochladenie prinesie da΄Árijský vietor na túto zem a Moréna ju na tretinu Leta (= dnešného roka) prikryje svojim Bielym Plášťom“ (Santia 5, šloka 3).
A keď Moréna odchádza do svojich Ľadových Príbytkov po dni Jarnej rovnodennosti, nastáva prebudenie Prírody a všetkého života. Na počesť odchodu Bohyne Morény na Sever sa každoročne slávi sviatok Kranogor, Deň Odpustu (pôvodne Maslenica) Morény, ktorý sa tiež nazýva Sprievod Bohyne Zimy.
V ten deň sa páli slamená postava, ktorá však symbolizuje nie Bohyňu Morénu, ako si mnohí myslia, ale snežnú Zimu. Po rituáli pálenia slamenej postavy sa hrsť popola rozviala nad poľom, sadom alebo záhradou, aby vyrástla dobrá, bohatá úroda. Lebo, ako hovorili naši Predkovia: „Bohyňa Vesna na Midgard-Zem prišla, na Krasnogor nový život priniesla, oheň zapálila a zimné snehy roztopila, celú zem živou silou napojila a zo sna Morény zobudila. Matka Zem dá poliam našim životodarnú silu, bude zrno na našich poliach rásť, aby všetkým našim Rodom bola dopriata dobrá úroda“.
No Bohyňa Moréna, okrem dohliadania na oddych Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá živiace sily na jarné prebudenie pre život rastlinného a živočíšneho sveta, dohliada aj na životy ľudí. A keď pre ľudí z Rodov Veľkej Rasy nastane čas odísť na ďalekú púť po Zlatej Ceste, Bohyňa Moréna dáva rady každému zomrelému človeku v súlade s jeho pozemským Duchovným a svetským životom, ale aj vo vzťahu k jeho nadobudnutej budovateľskej skúsenosti, aby vedel, akým smerom má pokračovať na svojej posmrtnej Ceste do Sveta Navi alebo do Sveta Slavi. Bohyňa Moréna je ochrankyňou Súhvezdia Líšky na Svarožom Kruhu.
BOHYŇA DŽIVA (Deva Živa, Diva, Siva) – Bohyňa večného Vesmírneho Života, Bohyňa mladých a čistých Ľudských Duší. Bohyňa Dživa dáva každému človeku Veľkej Rasy, alebo potomkovi Nebeského Rodu pri narodení sa vo Svete Javi čistú svetlú Dušu. Bohyňa-Ochrankyňa Súhvezdia Devy na Svarožom Kruhu. Dobrosrdečná manželka a záchrankyňa Tarcha Dažďboha.
BOHORODIČKA ROŽANA (Matka Rodicha, Rožanica) – Večne mladá Nebeská Bohorodička. Bohyňa rodinného dostatku a Útulku. Bohyňa-Ochrankyňa tehotných žien a mladých dievčat, ktoré ešte nepodstúpili obrady Zrelosti liet a Menorečenia vo veku dvanástich liet (čo je 108 mesiacov Slovansko-Árijského kalendára, teda obdobie dorastenia a začiatku nadobúdania vlastných životných skúseností). Bohyňa-Ochrankyňa Súhvezdia Šťuky na Svarožom Kruhu.
BOH SEMARGL (Ohňoboh) – Vyšší Boh, ochranca Večného živého Ohňa a strážca presného dodržiavania všetkých Ohnivých Obradov a Ohnivých Očisťovaní.
BOH KUPALA (Kupalo) – Boh, ktorý dáva človeku možnosť vytvoriť rôzne Ospravedlnenia a vykonať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb boľačiek. Boh, ktorý nabáda k radostnému a šťastnému životu.
BOH SVENTOVIT – Vyšší Nebeský Boh nesúci Čisté Duchovné Svetlo Blaha, Lásky, Osvietenia a Presvietenia Sveta Pravi do Duší všetkých Bielych ľudí z Rodov Veľkej Rasy a Duší potomkov Nebeského Rodu.
BOH INDRA – Vyšší Boh, Hromovládca, pomocník Vyššieho Boha Perúna v Nebeských bitkách pri ochrane Prečistej Svargy a všetkých Hviezdnych Nebies pre Silami Tmy. Boh-Ochranca Mečov Spravodlivej odplaty.
BOH KOĽADA – Vyšší Boh riadiaci Veľké Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu.
V prastarých časoch daroval Vyšší Boh Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídľovali do západných zemí systém vyčísľovania sezónneho času kvôli vykonávaniu prác na poliach – Kalendár (Koľady dar), ale aj svoje Múdre Védy, prikázania a rady.Koľada je Bohom-Obrancom bojovníkov a Žrecov. Koľadu často zobrazovali s mečom v ruke, pričom špička meča bola obrátená ostrím nadol. Meč obrátený ostrím nadol v prastarých časoch znamenal uchovávanie Múdrosti Bohov a Predkov, ale tiež pevné dodržiavanie Nebeských Zákonov tak, ako to ustanovuje Boh Svarog pre všetky Súhvezdia Svarožieho Kruhu.
Sviatok na česť Boha Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu a volá sa Menari, t.j. Deň Premien. Na tento sviatok chodievali po dvoroch skupiny mužov poobliekaných do koží rôznych zvierat, ktorých volali družiny Koľadu. Spievali hymny oslavujúce Koľadu (názov dodnes prežil vo forme koledy) a usporiadávali rôzne chorovody okolo chorých ľudí, aby vyzdraveli.
Všetko biele obyvateľovo našej Zeme sa nazýva RASA, čo znamená biely, čistý, svetlý, prvopočiatočný. Odtiaľto pochádza aj rímsky výraz „Tabula rasa“. Ako v podstate všetky prastaré, prvopočiatočné slová ide o skratku: Rody Asov Strany Asov – čo zo staroslovienskeho ale aj dnešného ruského jazyka prekladáme ako „Rody Asov krajiny Asov“. Aj keď o tomto budeme písať neskôr, povedzme si, že „As“ alebo „Az“ je Svetlý Boh žijúci na Zemi, domovina Asov je preto Ázia alebo „Asia“. V skratke môžeme vysvetliť, že sa nejedná automaticky len o bieleho človeka. Tento musí mať aktivovaný energetický systém všetkých deviatich čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta, inak nemá spojenie s Vyššími energiami – Svetlými Bohmi. V ponímaní Véd a prvopočiatočnom význame slova nemajú teda výrazy ako „žltá rasa“, “čierna rasa“, „červená rasa“ nijaký význam. Budeme ich však používať z toho dôvodu, aby bol text pochopiteľný dnešnému človeku.
Predstavitelia národov Rasy ako prví kolonizovali Zem. Pred asi 1 miliardou rokov prileteli z iných Zemí (= planét – slovo pôvodne tiež úplne iného významu ako dnes), ktoré sa nachádzajú v súhvezdiach Malej a Veľkej Medvedice, Leva a Kassiopei. Navzájom sa líšili iba farbou dúhovky očí, ktorá závisí od spektra svetla sĺnk ich rodných planét: strieborná – Da-Árijci, zelená – Ch-Árijci, modrá – Svätorusi, ohnivá (hnedá) Rasséni (Rasiči). Svätorusi a Rasséni sú Slovania, ostatní Árijci. Da’Árijci majú vlastnosti vojakov bojujúcich v prvých líniách, a preto vždy bývajú veliteľmi kozmických korábov Rasy. Ch’Árijci majú vlastnosti vedunov. Zvyčajne plnia povinnosti útočných vojenských jednotiek. Svätorusi majú vlastnosti remeselníkov a preto na kozmických lodiach slúžia ako technici. Raséni sú veľmi komunikatívni a preto zvyčajne plnia funkcie obslužných služieb kozmických korábov. Védy hovoria, že Svetlí Bohovia práve preto dopustili vládu Temných Síl na Midgard-Zemi, aby Slovania (Svätorusi a Rasiči) nadobudli schopnosti bojovať za svoje Rody v ozbrojenom boji.
Ako prví na Zemi pristáli Da-Árici. Prileteli na Vajtmare, kozmickom korábe, ktorý je schopný preniesť vo svojom vnútri 144 Vajtman – malých lietajúcich korábov. Vzhľadom na vojnové udalosti bola Vajtmara poškodená a musela núdzovo pristáť. Nie náhodou sa preto v starých – nevédických – prameňoch hovorí o krajine Daária, aj keď súvislosť je dobre skrytá. Hoci Severný kontinent – Daária – je dnes pod vodou, môžeme ho vidieť napríklad na starej mape Mercatora. Celkovo staré mapy majú čo povedať, je dobré si prečítať napr. vynikajúcu knižku od amerického kartografa Charlesa H. Hapgooda Maps of the Ancient Sea Kings. Dozviete sa veľa zaujímavého.
V tom čase už prebiehala galaktická vojna s Temnými Silami , a preto bolo neskôr dovolené aj iným národom, spojencom Rasy, aby sa na Zemi usadili. A tak pribudli ľudia s farbou kože vychádzajúceho slnka pochádzajúci zo súhvezdia Veľkého Draka, t.j. dnešní Číňania, Japonci a pod. Dostali povolenie usadiť sa na východe Jarily-Slnka. Ľudia s farbou kože zapadajúceho slnka pochádzajúci zo súhvezdia Ohnivého Hada, t.j. červenokoží (Inkovia, Majovia, Aztékovia, severoamerickí indiáni) dostali územia za Atlantickým oceánom. Pribudli aj ľudia s kožou farby temnoty, ktorých planéta bola vo vojne zničená. Bolo im pridelené územie nevhodné pre bielu rasu – blatisté rovníkové džungle a časť Indického subkontinentu.
Neskôr sa na Zemi tajne vylodili aj nepriatelia Rasy – predstavitelia Pekelného Sveta, a preto nemajú vyčlenené nijaké územie. Majú sivú farbu kože a oči farby temnoty. Spočiatku boli dvojpohlavní (hermafroditi), mohli byť ženou aj mužom (pohlavná orientácia sa u nich menila v závislosti od fáz Luny). Vo Védach sa hovorí, že tieto tvary práve preto zaviedli rozličné kozmetické doplnky a farby ktoré používajú na tvár, aby sa podobali na ľudí a nebol odhalený ich skutočný pôvod. Cieľom týchto Cudzozemcov je narušiť súmernosť panujúcu vo Svete Svetla a zničiť potomkov Nebeského Rodu a Veľkej rasy, lebo len oni dokážu porážať Sily Pekla. Ich taktika spočíva vždy v tom, že seba prehlásia za božích poslov, no svetu prinášajú len rozpory a vojny. Súčasťou taktiky sivých je podsúvať bielym ľuďom myšlienku o rovnosti všetkých ľudí nezávisle od farby kože a pobádajú k zmiešaným manželstvám. Problém je v tom, že ľudia bielej kože majú 16 kanálový systém ponímania sveta; žltá rasa má 12 kanálov; sivá rasa má 10 kanálov; červená rasa má 9 kanálov; čierna rasa 6 kanálov. Preto zmes rozličných národov môže mať maximálne 14 kanálov, čo neodvratne predstavuje nestabilný, narušený systém prijímania sveta, ktorý ústí do veľkého percenta úmrtí, šialenstva a samovrážd. Príčina je, že každý národ má svoj národný egregor (informačno-energetické pole), svojho vodcu národa, svojich slúžiacich duchov a ľudia zmiešanej krvi nie sú schopní sa plnohodnotne pripojiť k nijakému národu, mať ochranu vodcu nejakého národa a oporu v slúžiacich duchoch. Preto sa pohybujú od jednej krajnosti k druhej.
Predstavitelia národov bielej kože majú obrazové myslenie, ktoré im umožňuje vynachádzať a tvoriť. Žltokoží to môžu len vylepšiť a prikrášliť. Červenokoží sú dobrými ochrancami toho, čo dostanú. Čiernokoží sa dobre zžívajú s prírodou, ale ak ich od nej odorvú a prenesú do umelej sféry žitia menia sa na otrokov alebo ničiteľov. Sivokoží sú schopní len parazitovať na cudzom dobre.
Po oprave korábu časť posádky odletela na Ingard-Zem, časť ostala na Midgard-Zemi. Deti tých, ktorí ostali na Midgard-Zemi sa volajú Asovia – potomkovia Nebeských Bohov.
Predstavitelia bielej rasy sú bohorodené bytosti, deti Perúna, vnuci Dažďboga, pravnuci Svaroga, pra-pravnuci Vyšeňa (Vrcholného Boha) čo znamená, že sú zrodení Bohmi, a teda ich deťmi. Okrem bytostí zrodených Bohmi sú vo vesmíre aj bytosti vytvorené Bohmi, ktoré voláme tvarmi. Niektorí napr. tvrdia, že pochádzajú zo stvorených bytostí (tvarov): Adama (ktorý bol vytvorený z prachu júdskym bohom – Jehovom-Jahvem) a Evy (vytvorenou z rebra Adama; t.j. je klonovaním).
Tvárne bytosti, na rozdiel od bohorodených, nie sú schopné znovuzrodenia (reinkarnácie), nemajú svedomie (spoločné vedomie so svojim rodom) a sú aj ďalšie rozdiely. Správajú sa podľa pokynov svojho Tvorcu v zmysle jeho zákonov.
Staré indické zdroje hovoria, že na našej Zemi jestvovalo už 22 civilizácií, na čo jestvuje reálny podklad. Zaoberať sa všetkými nemá dnes význam, povieme si teda niečo o období posledných milión rokov.
Bohovia-Asovia zostavili prvý kalendár – ktorý je dodnes zachovaný ale je principiálne iný ako dnežný. Pred viac ako 600 tisíc rokmi nastúpilo obdobie troch Sĺnk. Vtedy sa zišli obežné dráhy troch pohraničných slnečných systémov. V tom čase na Midgard-Zemi boli dni naplnené radostnou mnohofarebnosťou, lebo tri Slnká, majúce rozličné spektrá vyžarovania obiehali Zem zo všetkých strán.
Cieľavedomé osídľovanie Zeme sa začalo pred viac ako 450 tisíc rokmi. Ako sme už povedali, prvý bol osídľovaný Severný kontinent, ktorý vyzeral tak, ako to vidno na mape Mercatora. V strede kontinentu bol vrch Meru, ktorý nazývali aj Vrchom sveta. K hore tiekli štyri rieky, deliace kontinent na štyri časti. Po osídlení dostali názvy: Svaga, CH’Arra, Tule a Rai. Pretože prví prichodiaci boli Da’Árijci dostal celý severný kontinent názov Daária.
Pred viac ako 200 tisíc rokmi si začali Rody Rasy osvojovať ďalšie teritóriá Midgard-Zeme, ktoré sa začali vynárať spod vody. Nové teritóriá boli nazvané na počesť Boha Tarcha a Bohyne Tary.
V tie časy, pred viac ako 150 tisíc rokmi Zeme systému Jarily-Slnka zasiahla Veľká Assa (galaktická vojna) prebiehajúca v súhvezdí Svati. Veľká bitka sa rozhorela o ovládnutie Zeme-Dei (v súčasnosti len prstenec medzi Marsom a Jupiterom). Deia mala v tom čase dve Luny (Letniciu a Fattu).
Fatta bola väčším sputnikom Zeme-Dei a na jej povrchu boli umiestnené vojenské sily, určené na odrazenie napadnutia zvonku nielen na Zem-Deiu, ale aj Zem-Oreju (Mars) a Midgard-Zem. Silám Sveta Tmy sa však podarilo obsadiť Lunu Letniciu ako nástupný priestor na realizovanie útoku na Zem-Deiu. Obyvatelia Zeme-Dei sa preto obrátili o pomoc k Vyšším Bohom a tí prišli na ich zavolanie. Vyšší Bohovia premiestnili Zem-Deiu spolu s jej obyvateľmi cez Inosvet do druhej slnečnej sústavy a Lunu Fattu k Midgard-Zemi. Potom previedli silný úder na Letniciu. Vznikol gigantický výbuch, ktorý zničil Letniciu a z jej úlomkov sa časom vytvoril pás asteroidov. Výbuch bol taký silný, že tlaková vlna odviala časť atmosfér Zeme-Oreja a niekoľkých Lún Zeme Perúna (Jupiter), ktoré sa nachádzali zo strany Deji.
Následkom toho sa život na povrchu Zeme-Oreja v rovníkových oblastiach stal nemožným, a preto sa časť obyvateľstva Zeme-Oreja presídlila na Midgard-Zem a zvyšná časť sa presunula do podzemných miest, špeciálne vybudovaných pre prípad napadnutia.
Po týchto udalostiach sa Luna Fatta stala tretím sputnikom Midgard-Zeme. Periódy obehu Lún okolo Zeme boli Leľa – 7 dní, Fatta – 13 dní a Mesiac – 29,5 dní. Fatta bola oveľa menšia ako Mesiac a mala väčšiu rýchlosť rotácie okolo svojej osi, preto pod účinkom príťažlivých síl Fatty a Midgard-Zeme Luna Leľa nadobudla vajcovitý tvar.
Okolo Midgard-Zeme rotovali tri Luny a tieto začali meniť podnebie. Začali sa objavovať nové druhy rastlín a živočíchov.
Po tom, ako boli zničené veľké vojenské sily skoncentrované na Letnicii a negatívnej zmene životných podmienok na Zemi-Oreji sa Sily Svetov Tmy a Pekla rozhodli anektovať Midgard-Zem. Teraz sa už na napadnutie pripravovali dlhšie a dôslednejšie, a nakoniec pred asi 113 tisíc rokmi následkom jednej z najkrutejších bitiek vyslanci Svetov Tmy obsadili Lunu Leľu, pretože tá mala nielen atmosféru, ale aj vodné prostredie. Potom čakali na príchod posíl.
Ukázalo sa nebezpečenstvo opakovania masovej katastrofy v sústave Jarily-Slnka, pričom teraz išlo o Midgard-Zem a Lunu Leľa. Boh Tarch navrhol obyvateľom Midgard-Zeme zničiť Lunu Leľu použijúc inú zbraň, než aká bola použitá na Letnicii, ale čo do sily účinnejšiu a s nasmerovaným účinkom, aby zasiahla len Leľu a nespôsobila veľa škody na Midgard-Zemi.
Veľký Žrec menom Spas mal v čase služby videnie ako bola zničená Leľa a ako jej zvyšky padali na Zem. Začal sa preto zaoberať výpočtom pohybu zemských Lún a určil, že úlomky môžu dopadnúť na Daáriu. Rada žrecov preto nakoniec prijala rozhodnutie začať s presídľovaním Rodov z Daárie do južných oblastí, ktoré sa už vynorili z oceánu.
Asi pred 112 tisíc rokmi bolo veľké presídlenie z Daárie dovŕšené a trvalo 15 rokov. V priebehu roka po presídlení dorazili na Leľu sily Koščejov z pekelného Sveta a Boh Tarch rozhodol, že so zasadením rozhodujúceho úderu už viac nemožno otáľať. Tarch použil mocnú zbraň a Lunu Leľu zničil. Časť úlomkov Leli a aj voda, ktorá sa zmenila na obrovské množstvo ľadu dopadli na Midgard-Zem. Časť dopadla aj na Mesiac a zmietla z neho väčšinu atmosféry.
Silný dopad úlomkov veľkej hmotnosti dopadol na Zem a vytvoril veľké vlny, ktoré sa prevalili všetkými kontinentmi, naklonila sa zemská os a dvihli sa platne kontinentov. Ohlasy týchto udalostí sa dochovali v podaniach mnohých národov ako rozprávanie o prvom veľkom ohni padajúcom z Nebies a príchode veľkej potopy.
Slovania si uchovali podanie nielen vo Védach, ale aj v obradoch. Dnes málokto vie, s čím je spojený obrad maľovania vajec a klopanie s nimi jedno o druhé na Paschu – práve kvôli vajcovitému tvaru Luny Leli. V tradícii Starovercov keď sa pri klopaní vajec jedno o druhé rozbije tak sa nazve vajcom Koščejov, a to, ktoré ostane celé sa nazve silou Tarcha-Dažďboha.
Následkom presídľovania potomkovia niektorých rodov osídlili veľký ostrov, ktorý sa nachádzal v Západnom oceáne. Bol to Rod Antov a veľký ostrov dostal názov Antlania. Časom sa podania o Antlanii transformovali na podania o Atlantíde.
Na Antlanii sa usadili aj ľudia červenej kože, aby pomohli Antom stavať veľké mestá a chrámy a Anti z vďaky za pomoc začali zaúčať červenokožích ľudí do mnohých vied a remesiel. Počas niekoľkých storočí sa začali na Antlanii organizovať veľké trhy, ma ktoré prichádzali nielen obyvatelia z rozličných častí Midgard-Zeme ale aj predstavitelia iných Zemí, aby si vymieňali svoje tovary a výrobky.
Toto využili predstavitelia Svetov Tmy, ktorí zistili, že formou vtrhnutia za pomoci sily sa im nepodarí zachvátiť Midgard-Zem, a preto sa rozhodli stavať na ľsti a klame. Vydávajúc sa za trhovníkov z iných Zemí začali nadväzovať spojenia medzi miestnymi obyvateľmi a vládcami – žrecmi. V procese stýkania sa s nimi a riešenia rozličných otázok začali postupne spochybňovať prikázania a základy, podľa ktorých žili národy obývajúce Antlaniu. Hlavný nátlak zamerali na to, aby prikázania Vyšších Bohov – čo nie sú tvrdé príkazy, ale iba rady a odporúčania – vždy zamenili za rozhodnutia vykonané samými ľuďmi. Následkom takýchto rozhovorov a ubezpečovaní sa o nejaký čas medzi Antami a inými národmi Antlanie objavili stúpenci a nasledovníci učenia, ktoré šírili „trhovníci“ z iných Zemí. Časom sa objavilo nemálo ľudí, ktorí začali porušovať prikázania Vyšších Bohov a rodové základy. Tým, ktorí nasledovali ich učenie hovorili „trhovníci“, keďže učili o svojich, na Midgard-Zemi neznámych vedách a technických výdobytkoch, ktoré oni nazývali „magickými vedami“, „Trhovníci“ učili tieto magické poznatky iba žrecov z Rodov Antov, ktorí sa stali nasledovníkmi ich učenia.
Poznatky prevzaté od „trhovníkov“ sa začali používať na drancovanie nerastného bohatstva a stavbách rôznych objektov na jeho spracovávanie. V strojoch sa používali silové zdroje, pre ktoré bolo potrebné veľké množstvo zemského nerastného bohatstva. „Trhovníci“ dodali svojim „kamarátom“ technické spojovacie a navádzacie prostriedky, ktoré pracovali na iných princípoch ako sú tie, ktoré používali predstavitelia Svetlých Svetov a Rassénie.
Keď začali vznikať problémy medzi žrecmi a obyčajnými ľuďmi, žreci začali za pomoci „trhovníkov“ vykonávať genetické experimenty na potláčanie vôle ľudí, t.j. začali s pokusmi o zostavenie biorobotov. Žreci Antlanie prestali rozlišovať hranicu medzi dobrom a zlom, pretože ich všetko zaujímalo len z pohľadu užitočnosti a neužitočnosti pre nich samých.
Drancovanie prírodných zdrojov sa stalo masovým a približne za 25 tisíc rokov boli suroviny Antlanie v podstate vyčerpané. Pretože celé územie Antlanie bolo doslovne rozvŕtané mechanizmami do hĺbky za účelom ťažby surovín došlo k tomu, že v oblasti nastal zdvih magmy a časť kontinentu klesla pod hladinu mora. Vtedy žreci a „trhovníci“ preniesli dobývanie nerastných surovín do východných oblastí západného kontinentu.
Asi pred 73 tisíc rokmi, keď bolo v tom istom čase použitých niekoľko silných zdrojov energie na ťažbu surovín došlo k zdvihu magmy a výbuchu sopky Toba, ktorá sa nachádzala na východnom pobreží západného kontinentu. Do vytvoreného ohromného lievika sa naliali vody oceánu, ktoré ho zatopili a následkom toho vznikol Mexický záliv a Karibské more.
Východná a stredná časť Antlanie sa zachránila vo forme veľkých a malých ostrovov. Nasledoval tektonický pohyb platní kontinentov a znečistenie atmosféry vplyvom vyvrhnutia obrovského množstva prachu, popola a iných plynov. Intenzívne sa ochladila atmosféra a zaľadnila sa značná časť teritórií v rovníkových oblastiach rozličných kontinentov. Prišli zemetrasenia a ochladnutie a zahynulo veľké množstvo ľudí. Žreci, „trhovníci“ a ich nasledovníci v čase vyvrhnutia vulkánu opustili Antlaniu na lietajúcich strojoch „trhovníkov“.
O týchto udalostiach hovoria Slovansko-Árijské Védy, ale aj staré podania iných národov.
Žreci a „trhovníci“ po návrate vytvorili nové zákony. Začali sa voči iným ľuďom správať kruto a ľubovoľný odpor potláčali silou. Následkom toho ich začali volať zlými bohmi. Zatiaľ čo predchádzajúce genetické experimenty sa vykonávali len na dobrovoľníkoch, teraz sa začali vykonávať na ľuďoch násilnými spôsobmi.
Každý kto porušil ich zákony bol zavretý do podzemia a vykonávali na ňom genetické experimenty, na čo používali staré štôlne a výrobné haly. Tých, ktorým sa podarilo dostať s podzemia nazývali obyvatelia Antlanie tvormy podzemného sveta, lebo už sa málo ponášali na obyčajných ľudí. U mnohých národov Zeme sa zachovali podania o existencii podzemného sveta alebo Hádu, kde bývajú príšery a rôzne strašné bytosti.
Tieto príšery začali používať na stavbu brány medzisvetia, pretože sa na základe skúseností z predchádzajúcej katastrofy poučili a chceli mať možnosť úniku zo Zeme v prípade nebezpečenstva bez nutnosti používať lietajúce stroje. Túto technológiu ukradli „trhovníci“ Rase na tých súhvezdiach Svaty, ktorých sa zmocnili.
Tieto brány medzisvetia používali spočiatku na chytanie ľudí, ktorých potom menili na monštrá, aby mohli viesť dobyvačné vojny. Niektorých zajatých ľudí vyčlenili a psychologicky ich prepracovávali na sluhov pre žrecov a „trhovníkov“. Týchto psychologicky prepracovaných ľudí posielali ako trhovníkov na trhy v Rassénii aby vyzvedali, ako fungujú ich systémy spúšťania a koordinácia brán medzisvetia na druhých Zemiach Svetov Svetla. Potom začali vysielať svoje príšery cez brány medzisvetia na juhu Rassénie. Tých bielych ľudí, ktorých chytili neposielali do Antlanie, aby neboli odhalení, ale na Zeme Pekelného Sveta.
Aby ochránili seba a zabránili únosom ľudí predstavitelia Rodov sa spojili a vytvorili Veľký Kruh Rassénie z vojakov, aby ochránili všetky Rody bielej rasy. Jednako pri stretoch s prišelcami sa proti nim používali ľuďom neznáme zbrane, ktoré ničili ľudí a paralyzovali ich vôľu.
Následkom toho sa nie vždy podarilo odrážať nájazdy a netvory chytili veľa ľudí a vojakov. Preto sa predstavitelia Veľkého kruhu Rassénie obrátili o pomoc k Vyšším Bohom. Akonáhle Vyšší Bohovia prijali rozhodnutie o pomoci, na Midgard-Zem priletel Boh Perún so svojou družinou. Počkali si na nasledujúci nájazd netvorov z Pekelného Sveta a cez otvorenú bránu medzisvetia prenikli do Pekla.
Po bitke, ktorá sa odohrala v Pekelnom Svete priviezol Boh Perún zo zajatia všetkých bielych ľudí, ktorí tam boli zavedení silou a klamom a oslobodil aj bytosti iných Svetov Síl Svetla. No v priebehu bitky sa časť vojakov Pekla a netvorov v panike snažila uniknúť a dostala sa cez otvorenú bránu medzisvetia na Midgrad-Zem, lebo skrz ňu Perún vyvádzal zajatcov. Keď Boh Perún oslobodil zo zajatia všetkých, zničil bránu medzisvetia a vchod zatarasil horami Kaukaz. Za ďalší deň zničil bránu medzisvetia, ktorá bola postavená na Antlanii.
Bieli ľudia sa navrátili do svojich Rodov a po celej Rassénii sa slávil veľký sviatok. Ľudia sa radovali z návratu svojich rodných. Netvory a vojaci Pekla ktorí prežili hladovali, a preto putovali po Rassénii a vyprosovali si u bielych ľudí jedlo. Ľudia, aby si nekazili radosť zo stretnutí so svojimi rodnými im dávali jedlo a netvory a vojaci Pekla odchádzali preč.
Tieto radostné dni si naši Predkovia vždy pripomínali, a dokonca ich zaviedli aj do kalendára ako sviatok Medari (Deň premien) a nasledoval týždeň radosti. Za týždňom radosti prišiel Deň veľkého pokoja, keď všetci oddychovali zo sviatku a rozmýšľali o zmysle života. Po Dni veľkého pokoja bol ustanovený Týždeň pamiatky Predkov, počas ktorého si pripomínali všetkých tých, ktorí zahynuli v Pekelnom Svete.
Zatiaľ čo si ľudia spomínali na svojich Predkov, Boh Perún so svojou družinou chodil po Rassénii a ničil príšery a vojakov Pekla. Keď bol posledný netvor zlikvidovaný, Boh Perún zapichol do zeme svoj meč.
Predstavitelia občín Staroruskej cirkvi Starovercov si pripomínajú tieto udalosti dodnes. Na sviatok Medari, ktorí následne dostal názov Koľada, si ľudia obliekajú kostýmy imitujúce príšery, ktoré dnes nazývajú maškary. Chodia po domoch, spievajú piesne a vyprosujú si jedlo. Po dňoch koledy sa oslavuje Deň veľkého pokoja a následne za ním týždeň pamiatky Predkov. Na jeho konci sa uctieva Zimný deň Perúna. V ten deň ľudia prinášajú dary Bohovi Perúnovi a naboso prechádzajú po posvätnom labyrinte, ktorý opakuje cestu Perúna po Rassénii, keď chodil a ničil príšery a vojakov Pekla.
Po porážke príšer a vojakov Pekla Perún so svojou družinou opustil Midgrad-Zem a bielym ľuďom prisľúbil že sa vráti keď sa skončí Veľká Assa.
Nasledovalo ešte mnoho bojov a pokusov o zničenie Rasy, z ktorých mnohé sú opísané aj v indických Védach. Aby si potomkovia Slovanov a Árijcov uchovali pamäť na veľké činy Predkov mali už v predpotopnom období veľa letopočtov. Ani jeden z nich sa nemenil, pretože každý z nich bol nositeľom dôležitej informácie o minulosti a uchovával pamäť o koreňoch slovansko-árijských národoch. Tí žreci slovansko-árijských Rodov, ktorí ostali po potope, pokračovali v uchovávaní starého poznania vrátane svojej minulosti. Preto sa časť z neho dochovala a môže poslúžiť za základ na obnovu celého systému predchádzajúcich letopisov.
Doleuvedené letopočty sú prepočítané k roku 2010 nášho letopočtu:
Mliečna cesta nebola vždy taká, akú ju poznáme v súčasnosti. Pred miliardami rokov existovali v našej Galaxii prastaré formy života. Niektoré z ich, pod účinkom energie Svetla, ktorú vyžaroval Veľký Ra-M-Cha, sa čiastočne zmenili na nové formy života, a tie, ktoré tak neučinili sa zmenili na takzvané Svety Temnej Pustatiny, vezmúc so sebou obrovskú masu energie a matérie z priľahlých galaxií.
Hoci dnešná akademická veda nechce vedieť o týchto rozličných prastarých Silách, tieto pokračujú v ovládaní procesov zmien a premien vo Vesmíre aj v našej Galaxii. Jestvujú rozličné Energie, ktoré sa vťahujú a zhmotňujú vo Svetoch Svetla a vo Svetoch Tmy.
Hoci ľudia tieto Sily ešte nepoznajú, starí Slovania a Árijci ich nazvali Prastarými Vyššími Bohmi. Ako sme už hovorili, časť týchto Síl, ktorých poslaním je riadiť Galaxiu Mliečna cesta sa nazýva Svarog.
Jednako nie hocijaká energia je schopná porodiť život. Rozličná koncentrácia energií vytvára rozlične tvrdé hmoty, ktoré majú osobité vlastnosti. Preto niektoré horniny používali naši Predkovia na liečenie chorôb. Menej zhustená energia vytvára pôdu. Ešte menej zhustená rastlinný svet. Ďalšia menej zhustená vtákov, ďalšia svet zvierat.
Ľudská štruktúra sa vytára osobitne s rozličným stupňom hustoty energií. Má niekoľko materiálnych tiel s rozličnou hustotou energie a tento štrukturálny obraz odovzdávali naši Predkovia mladej generácii vo forme matriošiek, ktoré sú umiestnené jedna do druhej. Ľudské telo má spolu deväť tiel, a preto má originálna matrioška deväť figúrok.
Silný tok Energie tvoriaceho Svetla, ktorý vyžaroval Veľký Ra-M-Cha, osvietil obrovské priestranstvá a rozhodil po nich životodarnú Energiu (Ingliu), ktorá sa nerovnomerne rozdelila po mnohých Svetoch. Túto životodarnú Energiu (Ingliu) nazývajú dnes mnohí ľudia psychickou energiou, čo je sčasti aj pravda.
Svarog je časťou Tvorivej Sily v našom Vesmíre tak, ako Lada je časťou životodarnej Inglie. Takto ľuďmi nedostatočne poznané Sily, nazývané Svarogom, a nedostatočne známa životodarná Energia, zvaná Ladou, zrodili rozumný život v našej Galaxii – v jej Svetoch Javi, Navi a Pravi. Svet Pravi je bližšie položený k prvopočiatočným zdrojom Tvorivej Sily a Energie, ktoré rodia život, a práve v tomto Svete majú Bytosti najvyššie kvality. Aj Svarožci sa objavili vplyvom tvorenia Svaroga a Lady.
V našom ľudstve je množstvo Bohov. Jestvujú Prvopočiatoční Bohovia, zosobňujúci Tvorivé Sily a Svetlé Energie Vesmíru. Jestvujú Vyšší Bohovia Svarožci, zosobňujúci prvé Svetlé Bytosti našej Galaxie. Jestvujú Bohovia-Ochrancovia Rodov, Bohovia-Učitelia rozličných národov človečenstva, ktorí zosobňujú predstaviteľov iných Svetov, odkiaľ prišli na Midgard-Zem Predkovia týchto národov. Bohovia-Učitelia rozličných národov rôznymi spôsobmi ochraňujú rozličných ľudí a rozličné národy, ktoré boli vytvorené týmito Bohmi.
Vzhľadom na znižujúcu sa vyvinutosť Svetov Svetla so zvyšujúcou sa vzdialenosťou od stredu Galaxie Staré formy života, žijúce vo Svetoch Tmy pohlcujú blízke, nedostatočne vyvinuté formy života a zavádzajú na nich svoje zákony existencie. No tento vplyv Svetov Tmy zas pobáda nedostatočne vyvinuté Svety Svetla, aby sa usilovali o vývoj. A preto dochádza k rozličným formám boja.
Kniha Svetla opisuje príčiny vzniku veľkej vojny medzi Silami Svetov Svetla a Silami Svetov Tmy. Aby sme pochopili podstatu prvej galaktickej vojny je potrebné si aspoň naznačiť podstatu rozdielu medzi Svetlými a Temnými Silami. Správne chovanie sa v Svete Svetla je založené na existencii Svedomia ako schopnosti rozoznať Dobro a Zlo. Temné bytosti túto schopnosť nemajú, a preto je ich rozhodovací systém založený na osobne výhodné a osobne nevýhodné bez ohľadu na krutosť voči iným bytostiam a Prírode. Príklad zo súčasného sveta je neregulovaný trh, kde silní a podlí klamú všetkých ostatných. Je to aj život bez pravidiel, ale podľa pravidiel vymenovaných zákonom.
Svety Svetla sú harmonické Svety a tomu zodpovedá aj vývoj ich rozmernosti. My žijeme v štvorrozmernom Svete (štvrtý rozmer je čas). Najbližší vyšší harmonický Svet nad nami je šestnásťrozmerný svet Legov, nad ním je dvestopäťdesiatšesťrozmerný Svet Arlegov atď.
Jeden z Arlegov, Černobog sa rozhodol pomocou bystrého úskoku obísť všeobecné vesmírne zákony stanovené Svarogom. Svojim vyvoleným ponúkol možnosť otvorenia pečatí, ktoré chránili skrytú Starú Múdrosť dvestopäťdesiatšesť a šestnásť rozmerného Vesmíru, čím sa poznanie týchto Vesmírov voľne dostane k dispozícii nižším Svetom. Predpokladal, že recipročne sa musia otvoriť pečate vyšších Svetov nad nimi a jednoducho rýchlo vystúpia po Zlatej Ceste Duchovného Rozvoja. Toto pozvanie Černoboga sa nieslo celému mnohorozmernému Svetu Legov a prileteli aj nepozvaní Temní Legovia, Temní Arlegovia a Koščeji, vládcovia Pekla (Sveta Tmy) s celou vojenskou mocou. No hoci Černobog zhromaždil obrovskú vojenskú moc Síl Tmy, nepodarilo sa mu poraziť Sily Svetla. Na volanie Bieloboga o obranu a záchranu Svarogom stanoveného Konu (vlády Svedomia) okrem Bieloboga povstali aj Ochrancovia Skrytých Starých Múdrostí Sveta Začiatkov a Bohovia-Ochrancovia Vyšších Svetov a Reálností.
Vojenská moc Bieloboga obkľúčila Černoboga a jeho stúpencov silovou kopulou a začali ich postupne likvidovať a vytláčať. Vojna zachvátila mnohé Zeme Svetov Javi a Navi aj samé Peklo. Arlegovia, ktorí nasledovali Černoboga vidiac, že v boji proti Bohom Vyšších Svetov nemajú úspech a nemôžu ani ostať v silovej kopule spojili svoje silové zariadenia, oslabili silovú kopulu na hranici Sveta Legov a unikli cezeň a iné nižšie Svety. Do Sveta Temných Arlegov sa spustil aj Černobog, vo svojom Pekle sa ukryli aj Koščeji. Sily Svetla tam nemôžu preniknúť, pretože predstavitelia Síl Svetla nenarúšajú ustanovené hranice.
So začiatkom Veľkej Assy (vojny) vystúpil Bielobog nad Svet Arlegov, lebo organizoval odpor voči vojenským Silám Tmy. Bolo však jasné, že predstavitelia Sveta Tmy sa môžu znova pokúsiť prebiť do Vyšších Svetov.
Preto po ukončení Veľkej Assy bol Svet Navi rozdelený na dve časti. Tá časť, kde existovali Svety Tmy sa začala nazývať Temná Nav, alebo jednoducho Nav, tá časť, kde ostali Svetlé Sily sa začala nazývať Svetlá Nav, alebo Slav. Vo Svetoch Pravi a Slavi naďalej dominuje Svetlo Poznania a Tvorenia. Sily Svetla vytýčili galaktickú hranicu, ktorú voláme Svarožia hranica. Naša Midgard-Zem má tú smolu, že dočasne opustila Svet Svetla a prekročila Svarožiu hranicu, čo spôsobilo jej dočasné ovládnutie Silami Tmy. No čoskoro hranicu pretneme znovu a vrátime sa domov. Ide o rok 2012.
Svet Javi sa rozšíril a zosilnel, prekryl všetky základné prechody pre Sily Svetov Tmy. Jav, ako hraničná medza oddelila Svety Tmy (Nav a Peklo) od Sveta Slavi a Sveta Pravi, no vplyv na Svety Javi majú ako Svety Svetla tak i Svet Tmy.
Vo Svetoch Temnej Navi a Pekla naďalej v plnej miere panuje stará Temná Sila, no na rozdiel od starých prvopočiatočných čias sa u predstaviteľov týchto Svetov objavilo poznanie, ktoré získali od Černoboga. Tieto poznatky pomáhajú predstaviteľom Temných Svetov prenikať do Svetov Javi.
Sily Svetov Tmy sa neuspokojili a naďalej pokračujú v realizácii svojich plánov – obsadzovaní Vyšších Svetov Javi a Slavi. Vládcovia temného (pekelného) Sveta sú temní Legovia (Anjeli), temní Arlegovia (Archanjeli) a Koščeji – Kniežatá Tmy. Hoci majú moc aj časť starých poznatkov skrz Černoboga, jednako sa nenaučili rozlišovať Dobro a Zlo, pretože v sebe nesú veľkú časť neodstránenej temnoty. Hlavne preto kážu voľnosť všetkého, žiadostivosť, egoizmus, krutosť, túžbu po vládnutí a donucovaní iných.
Títo proroci Svetov Tmy sa nanovo pokúsili vniesť spor do pohraničných oblastí našej Galaxie. Spočiatku sa im podarilo obsadiť časť jedného z ramien Mliečnej cesty a podriadiť si niektoré Svetlé Svety, vrátane systému Jarily-Slnka a našej Midgard-Zeme. To zapríčinilo novú Veľkú Assu (vojnu). Z toho dôvodu sa už mnohé tisícročia neprerušuje boj medzi Svetov Svetla a Silami Svetov Tmy. Na tomto boji sa zúčastňujú mnohí ľudia rozličných druhov a národov Midgrad-Zeme. Počas vojny už boli Temné Sily vyhnané zo všetkých Zemí čertogov Makoše, Rady a Rasy.
No ich vláda pokračuje na niektorých zemiach čertoga Svati. Midgard-Zem zaujala osobitne dôležité miesto, pretože sa nachádza v polovici medzi Svetlom a Tmou. Podmienky sa vyvinuli tak, že len cez pozemských ľudí sa predstavitelia Svetov Tmy môžu dostať do Vyšších Svetov. Nuž boj Síl Svetla a Síl Tmy o Midgrad-Zem sa onedlho dostane do konečnej fázy.
Keď hovoríme o slovanskom svetonázore, hovoríme o prastarej Viere Slovanov, na báze ktorej fungovalo slovanské spoločenstvo. Prastaré slovo Viera pozostáva z dvoch runových znakov a znamená Vyžarujúcu Múdrosť, teda ide o poznanie sveta v celom rozsahu jeho prejavov. Je treba zdôrazniť, že Viera je predovšetkým poznanie, nie slepé klaňanie sa neobjasnenému božstvu, ako to je zaužívané vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách. V slovanskom svetonázore stavba Sveta zahŕňa Svet Tmy a Svety Svetla, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Energie, vychádzajúce zo Svetov Svetla sa rozptyľujú po priestranstvách Svetov Tmy, ktoré pohlcujú energie idúce zo Svetov Svetla. Preto je stavba Sveta pre nás dualistická.
Náboženstvo nie je Viera. Ak chceme pochopiť význam slova „náboženstvo“ musíme ho použiť v jeho pôvodnom tvare – „religia“. V pôvodnom, hlbinnom význame slova je „re“ opakovanie – napríklad rekonštrukcia, reanimácia a pod. Liga je veľká skupina. Teda spojenie relígia znamená dodatočné pre-vzdelanie veľkej skupiny ľudí tam, kde najskôr bola Viera. Ide o podvodné rozdelenie jedinej Viery na množstvo náboženstiev – jedna z praktík temných síl v štýle rozdeľ a podrob si. Ale slovo môžeme chápať aj ako snahu veľkej skupiny ľudí o opätovné nadviazanie spojenia s vyššími silami. Nejde však o snahu Slovanov, tí spojenie – pokrvné puto – so svojimi Predkami nikdy nestratili, lebo to sa stratiť nedá.
Vesmír je skutočný Stvoriteľ viditeľného Sveta. Existenciu Vesmíru zabezpečujú Sily a Energie, ktoré spolu a súhlasne realizujú vývoj Vesmíru. Pritom každá Sila a Energia plní len tú funkciu, ktorá jej prináleží. Týchto Síl a Energií je mnoho. Zároveň jedine Ony tvoria Vesmír. Tvorenie, to nie je len budovanie, ale aj zmena. To umožňuje hovoriť o jednote mnohých tvorivých Síl a Energií, no nie o jedinom (jednom) Stvoriteľovi.
Keď teda náboženstvá tvrdia, že práve ony poznajú Stvoriteľa, je možno dobré použiť argumentáciu z učenia budhistickej Tantry: snažia sa dať veľmi veľkú vec do veľmi malej škatuľky.
Vznik našej Galaxie opisuje jedna z kníh Slovansko-Árijských Véd, Kniha Svetla. Hoci viac sa môžete dozvedieť v knihe Potvrdenie Knihy Svetla, ktorá je k dispozícii v slovenčine ako preklad z ruského originálu, zhrňme si v krátkosti podstatu.
Pred začiatkom všetkých časov a pred existenciou všetkých Svetov a Reálnosti bola len Temnota. Vtedy sa prejavil nestelesnený a nepoznateľný, jediný Ra-M-Cha. Zažiarilo Svetlo v temnotách a vznikla Nová, Bezhraničná Nekonečnosť ožiarená Veľkým Svetlom Radosti. Ra-M-Cha je Sila, ktorá použila Praenergiu (Prahmotu) a premenila ju na novú formu existencie. V komentároch ku Knihe Svetla sa opisuje ako Prvopočiatočná Jediná Nepoznateľná Existencia, vyžarujúca Životodarné Svetlo Radosti a prvopočiatočný Oheň Stavby Sveta. Takéto niečo je ťažké pochopiť a už vôbec si predstaviť.
Preto zjednodušme preklad trojrunovej väzby Ra-M-Cha a dostaneme Budujúca Sila Vyžarujúcich Svetov. Nie je náhoda, že naše slová, obsahujúce budovateľský počiatok mali v minulosti obraznú štruktúru, ktorá sa nazývala Ra, pretože ono predstavuje stavebnú časticu Svietiacej Stavby Sveta, ale preto aj dnes podnecuje u ľudí pocit radosti. Ak obraz runy CHA (Pozitívna Budujúca Sila) postavíme pred RA dostaneme CHA-RA-M, čo už môžeme preložiť ako Pozitívne-Budujúca – Žiariaca Radosť Stavby Sveta. No aj spojíme znaky týchto rún do jedného slova, dostaneme nový slovný význam CHRAM. Znamená to, že dostaneme významové vyjadrenie, ktoré má vzťah k pozitívnej a budovateľskej činnosti ľudí.
Chrám je kultúrne spojenie, vyjadrujúce Žiariacu Radosť Stavby Sveta, lebo naši Predkovia vždy na stavbu chrámov vyberali zvláštne miesta, kde z vnútra Zeme vychádza pozitívna energia, teda vždy stavali chrámy ako krásne budovy (a nielen chrámy). Množstvo kresťanských chrámov je postavených na miestach, kde pôvodne stáli prastaré Chrámy, Kapištia a Svätiništia. Cesta k CHRÁMU v presnom význame označuje návrat k prvopočiatočnému prastarému poznaniu, k správnemu chápaniu Stavby Sveta a vzniku rozumného života vo Vesmíre, ale nie v primitívno-skazenej forme, akú nám podávajú dnes.
Kto by trval na tom, že Ra je akési cudzie, egyptské božstvo mal by dať vyčerpávajúcu odpoveď prečo aj dnes, po tisícročí likvidácie našej kultúry vrátane zámeny staroslovienskej bukvice za abecedu ostalo v toľkých pôvodných slovenských slovách množstvo stôp: bRAt, sestRA, obRAz, pRAť, pRAvda, RAdosť, RÁno, obRAd, pričom v ruštine je týchto slov zachovaných ešte viac (napr. RAduga = dúha).
Ako sa uvádza v Knihe Svetla, pred Novou Existenciou už jestvovali vesmíry, v ktorých existovali prastaré formy života, nazývané absolútne Niečo. Po tom, ako Vesmíry naplnili Životodarným Svetlom, ktoré vydával Ra-M-Cha, sa prastaré formy života premiestnili do Svetov, kde sa Svetlo nenachádzalo, a tieto Svety dnes nazývame Svetmi Tmy.
Ako sa Svetlo šírilo Vesmírom, postupne začali vznikať Svetlé Svety. Najbližšie k prvopočiatočnému zdroju a najskôr vznikli najvyššie a najrozmernejšie Svety, pričom rozmernosť Svetov sa postupne znižovala. Ako píše Kniha Svetla, prví vznikli Vyšší Bohovia, z ktorých jedného voláme Svarogom. On riadi všetky Svety našej Galaxie Mliečna cesta. Vyšší Bohovia sú Prvopočiatoční Bohovia, personifikované Tvorivé Sily a Energie, ktoré vydával veľký Ra-M-Cha, a ktoré vytvorili v Mliečnej ceste nové formy života. Oni riadia jej ramená, súhvezdia, slnečné a hviezdne systémy atď. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia okrem toho riadia všetky rozumné Svety našej Galaxie.
Treba teda mať na zreteli, že rozumné Svety sa neobjavili naraz. Jedny sa objavili skôr, iné neskôr. Tie, ktoré vznikli bližšie k bodu, kde sa prejavil Ra-M-Cha, vznikli skôr a v danom momente sú to podstatne rozvinutejšie, Vyššie Svety než tie, ktoré vznikli ďalej od bodu vzniku.
Predstavitelia Vyšších Svetov navštevujú menej rozvinuté Svety našej Galaxie a nazývajú sa Svarožci.
V našej Galaxii sa nachádza nemálo rozumných Svetov, ktoré úrovňou svojho rozvoja značne prevyšujú pozemské ľudstvo, a práve preto sú ich predstavitelia u nás Prastarými Svetlými Bohmi. To poukazuje na množstvo Bohov i na to, že Bohovia majú rozličný pôvod. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia to sú Sily a Energie Vesmíru, ktoré spolu a zhodne budujú vo Vesmíre a riadia jeho vývoj. Iní Svetlí Bohovia – Svarožci – sú predstavitelia prvých rozumných Vyšších Svetov našej Galaxie, ktorí prinášajú Múdrosť do Svetov, ktoré sú na nižšej úrovni vývoja.
Naši ďalekí Predkovia vedeli o Silách a Energiách tvoriacich Vesmíry, o ich množstve a rozmanitosti v aktoch tvorenia. Nazývajúc tieto Sily a Energie Vyššími Bohmi, nikdy nezviedli problém k jednému (jedinému) Stvoriteľovi, tak ako mnohobožstvo vychádza z dualizmu Stavby Sveta. Jestvujú Svetlé Svety, kde sa zrodili nové formy života, a existujú Sily Tmy, kde pokračuje existencia prastarých foriem života. Jestvuje Dobro a jestvuje Zlo, existuje mužský začiatok a existuje ženský začiatok, jestvuje praenergia (pramatéria), sú Sily a sú Energie, jestvuje množstvo štruktúr a foriem Stavby Sveta. Následkom toho predpokladali, že takýchto Bohov je veľa a plnia rozličné funkcie.
Niektoré slovanské občiny sa opierajú o Velesovu knihu, ktorá zdanlivo navádza na existenciu jediného Boha. Prečo sa v nej tak píše? Príčina je v tom, že bola napísaná v predvečer zosilnenie panstva kresťanstva a je o mnohé tisícročia mladšia ako Kniha Svetla. Západní Slovania ako prví čelili útoku agresívneho kresťanstva. Západní Slovania sú všetci Slovania, ktorí žili na západ od Dnepra a Hornej Volgy. Odišli na západ zo svojej Pravlasti na východe pred viac ako 40 tisíc rokmi, keď po vojenskom zásahu Boha Perúna sa Európa vynorila z morských hlbín.
Civilizácia sa dlhodobo snaží zničiť kultúru formou straty chápania podstaty toho, že Bohovia sú jediní len vo svojom spoločnom budovateľskom tvorení, ale sú mnohopočetní, lebo Sily a Energie, ktoré personifikujú sú rozličné, hoci ich tvorivé určenia sa líšia.
Sily Svetla a Sily Temnoty sa už stretli v dvoch galaktických vojnách. Sily Svetla vyhrali prvú a pomaly víťazne končí aj druhá. Ale o tom napíšeme samostatne.
Zákony RITA nie sú dnes v „móde“, a preto sme tam, kde sme. V samotnom Rusku zomrelo od demokratickej revolúcie na následky zavedenia demokratických nástrojov Západu už viac ľudí ako v Druhej svetovej vojne. U nás si nikto nedal ani len námahu to porátať…
Žiť podľa zákonov Bieleho Vesmíru nazývame žiť podľa Zákonov RITA, t.j. podľa jeho rytmov. Nie sme jediní obyvatelia Vesmíru, a preto neexistujú iba jediné zákony jediného Vesmíru. To je vo svojej podstate normálny jav; ale:
„Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš“.
Slovo Múdrosti Volchva Velimudra
Celý náš život je akási príčinno-následková reťaz – ale to je iba veľmi zjednodušený obraz. Môžeme žiť tromi zásadnými spôsobmi. A prvý – pravdepodobne „najpopulárnejší“ – spôsob je žiť podľa karmy. Samotné slovo „karma“ je vysvetliteľné aj v staroslovienčine – ide o spojenie „kára ma“. Kárať ako slovo už síce dnes upadá do zabudnutia, ale ešte poznáme výraz „pokárať“, „skárať“, či „karné opatrenie“. Žiť podľa karmy jednoducho znamená žiť podľa osudu. Osud je od spojenia „суть Бога“, teda „podstata Boha“. V podstate ešte existuje slovo „sudba“, kde je tento význam badateľný, ale naši jazykovedci ho skôr „odpravili“ medzi anachronizmy či básnické výrazy. Tak či onak, slovo je stále tu a je stále naše!
Ak teda žijeme v súlade s Osudom – ktorý nám pred narodením pripravili experti: Bohyňa Makoš s dcérami Doľou a Nedoľou – tak žijeme podľa karmy. Je to správny spôsob života, a teda žijeme podľa „požiadavky“ Najvyššieho. Problém nastáva, keď začneme žiť, t.j. konať inak, ako nám bolo odporúčané, čo nazývame vikarma. Konáme iné skutky, ako bolo pre nás v tomto zrodení potrebné prejsť.
Väčšina ľudí dnes nerozumie slovu „hriešnosť“, „hriech“. Myslíme si, že je to kresťanský výraz, ktorý nemá u nás obdoby. Ale – a toto nás už neprekvapí – nie je to „copyright“ kresťanov. Hriešna činnosť je odkláňanie sa od jednoty s Rodom a PríRODou. Ak žijeme podľa Osudu, teda podľa karmy, tak ideme smerom najrýchlejšieho vývoja vlastnej evolúcie – čo je náš cieľ. Odklonenie sa od „odporúčaných“ predmetov vždy znamená zabrzdenie evolučného vývoja. Toto sa nazýva už vikarma, t.j. hriešna činnosť, odklonenie sa od karmy rýchlej evolúcie. Takéto skutky už začínajú budovať nové súvislosti. Ak v tomto živote urobím niečo zlé, tak v nasledujúcej materializácii sa mi to zlo vráti – a rovnako to je s dobrom. Budujeme karmickú alebo vikarmickú reťaz.
Lenže my v našej materializácii na Midgarde nemáme do činenia iba s jediným človekom, ale stretávame sa so všetkými ľuďmi, ktorí sú vôkol nás. Situácia sa teda začína komplikovať a namiesto karmickej či vikarmickej reťaze sa už vytvára zložitá sieť, ktorá neustále – našimi činmi – silnie a silnie. V ďalšej materializácii sa takto už nedá jednoducho žiť podľa vôle, pretože niečo sme dlžní my iným, niečo zase iní nám a už sa nedá uhnúť ani vľavo ani vpravo, lebo človek sa už stáva týmito sieťovými väzbami spútaný. Už sa nedá dosiahnuť dokonalosť – stáva sa to nemožným – pretože už závisíme od okolia, nie iba od seba.
Naši Predkovia preto vypracovali Vedu ako rozväzovať staré karmické a vikarmické väzby, ale pritom nezaväzovať nové. Činnosť, ktorá umožňuje rozväzovať staré väzby, ale pritom nezväzovať nové sa volá akarma, t.j. činnosť mimo karmy. Aktívne konáme, pôsobíme na svoje okolie, ale následky neprichádzajú. Je to veľmi zložitá Veda, na tému ktorej už bolo napísané množstvo kníh, ale ak by sme chceli veľmi krátko zhrnúť, tak to môžeme skoncentrovať do princípu, že nikdy nekonáme preto, aby sme dosiahli akúkoľvek odmenu, ale žijeme podľa Svedomia. Základný motív, ktorý charakterizuje tento princíp je veľmi jednoduchý: „nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe“. Kto pozná budhizmus tak vie presne, kde sme sa dostali.
Akákoľvek odmena – samozrejme, že tu patrí finančná, ale môže byť sociálna, morálna a iná – za naše skutky, t.j. keď už začíname konať preto, lebo máme na mysli nadobudnutie práve tejto odmeny (patrí tu aj postoj: zarábam peniaze ako istotu pre moju rodinu) je podľa Véd otroctvo. Ak si teda dáme cieľ za čo ten či onen skutok robíme, už sme otrocky závislí, t.j. už sme otrokmi tejto situácie. Problém je, že odmenu – ak ju chceme – vždy dostaneme. Podľa Véd je vlastne najhoršie to, že všetky želania sa plnia – akurát najčastejšie vtedy, keď nám ich už „netreba“.
Musíme aktívne konať, ale nesmieme sa priväzovať k výsledkom svojej činnosti. Akonáhle sa k ním priviažeme, už nastupuje karma alebo vikarma, buduje a posilňuje sa sieť a strácame vôľu. Je ťažké vyjsť z takejto situácie, ale práve preto sa nám treba učiť skúsenosti Predkov.
Podľa Véd sme odzrkadlením Vesmíru. Nepozostávame iba z jediného orgánu, ale máme ich veľa, pričom každý má svoju funkciu. My predstavujeme mozog, iní povedzme srdce, ďalší zase pečeň a podobne. Potrebujeme všetky orgány pre zdravý život? Samozrejme. Ako by to vyzeralo, keby sa mozog chcel stať pečeňou, či srdce žalúdkom? Preto každý národ má svoje vlastné podanie Predkov, ktoré má zapísané vo svojom vlastnom odkaze Predkov. Ak si bieli kresťania myslia, že im treba byť niečím iným, než členmi Rodov, v ktorých sa narodili, tak potom to majú napísané v Biblii (ktorú ani nečítajú?!), mohamedáni to zase majú v Koráne a tak ďalej. My máme svoj odkaz Predkov vo Védach. A práve v nich sa hovorí: „splniť svoju povinnosť polovičato je viac ako cudziu vrchovato“. Nuž áno, možno čítať Bibliu, Tóru, Talmud, Korán, taoistické spisy a podobne. Nič to však nezmení na skutočnosti, že sme kým sme. Takto si takýto ľudia – ak sa riadia cudzím umom – budujú vikarmu a teda dlhodobú zastávku na evolučnej ceste… stojí to vôbec za to?
Podstata činu sa nemení bez ohľadu na to, ako sa zmení prostredie okolo nás. Ak napríklad za socializmu prichytili človeka s množstvom brakového tovaru, ktorý predával ľuďom a bohatol na ich dôverčivosti – zavreli ho a zhabali mu tovar. Dnes je rovnako postupujúci človek vážený „podnikateľ“…
Zmenilo sa niečo na tom, že klame ľudí nekvalitným tovarom?
Takže výdobytky západnej civilizácie – alkohol, drogy, voľný sex a pod. – sú svojou podstatou stále tým, čím boli. Sú to nástroje navrhnuté na iný rytmus Vesmíru, než do akého patríme my. Sú to efektívne zbrane hromadného ničenia – a už nás je len 2,7% z celosvetovej populácie. Kresťanom je to jedno – veď majú jedného Pána a sú všetci rovnakí (len prečo potom podľa evanjeliových rád nerozdávajú s radosťou svoj prácou nadobudnutý majetok cigánom, bezdomovcom, narkomanom a podobným?), ale zdravomysliaci človek nemôže nevidieť, že vymierame. Takže alebo budeme žiť v rytme Bieleho Vesmíru – voláme to podľa Zákonov RITA – alebo poslušne vymrieme… Tretej možnosti niet.
„Najväčšie Zlo je nepoznanie a nevedomosť“
Slovansko-Árijské Védy
Milióny bielych detí, mládencov a dievčat chodí do škôl, učilíšť, priemysloviek, gymnázií, univerzít, vysokých škôl. Musia tam nadobúdať pre seba nové poznatky. Jednako ich však čoraz viac vidno – bohužiaľ v značnej miere dievčatá – s cigaretou v ústach či otvorenou plechovkou piva v ruke. Vo veku 10 – 14 rokov ich už neraz vidno s pivom či dokonca inými umelými nápojmi v rukách. Takýto obraz už dokonca prestal prekvapovať – a už vôbec šokovať – ako učiteľov tak rodičov. A to už je zle. Dnes už je všetkým mysliacim ľuďom jasné, že „potraviny“ západného pôvodu – a dnes už nielen západného – alkohol, tabak, drogy, reklama sexuálnej rozpustenosti a voľnosť všetkého sú zbrane, ktoré sú zamerané na ničenie Slovanov, v prvom rade nášho genofondu, t.j. mladého pokolenia. Prebieha studená vojna, t.j. informačná vojna, ktorú už vidia mnohí. Genocída Slovanov je jedna z metód vedenia tejto vojny. Bohužiaľ, veľa rodičov už spustila bezradne ruky a zmierila sa s týmto stavom. Ale nie všetci…
Prastaré slovanské poznanie klasifikuje človeka podľa riadiacej sily, ktorá ho ovláda. Od stupňa rozvitia energetických centier závisí prírodná sila, ktorá človeka riadi:
Ľudia sa podľa duchovno-mravnej úrovne vývoja delia na tri kategórie:
Kategória 1: „Trojičný človek“, ktorý používa iba nižšie čakry a ostatné nie sú vyvinuté. Základom jeho myslenia je materializmus, čo do podstaty je to otrok hmoty. Rýchlo starne, pretože nedostáva doplňujúcu energiu Kozmosu. Tento typ nemá spojenie s Rodom, je smrteľný, pretože žije iba raz a nemá možnosť sa znovu materializovať vo Svete Javi. Po smrti sa dostáva do nižších Svetov, a preto sa nazýva aj „raz žijúci“.
V súčasnom svete sa takýto človek riadi vrodenými inštinktmi a nepodmienenými reflexami.
Bez rozmyslu, automaticky beží na zvykoch (nadobudnutých v procese života v spoločnosti) a návykovom chovaní (osvojenom počas vzniknutých situácií, prekážok, na ktoré bolo treba reagovať).
Niekedy človeka pri narodení úmyselne „spúšťajú“ na úroveň trojičného človeka, t.j. žiteľa. Toto sa deje napríklad obrezaním predkožky najneskôr do ôsmeho dňa po narodení, pričom sa potom rozvíjajú iba tri spodné čakry.
Človek tejto kategórie sa najľahšie podriaďuje vnucovaniu a zombirovaniu, t.j. dostáva sa postupne do stavu „zombi“, t.j. biorobota. Psychika ZOMBIHO-BIOROBOTA je iba bezduché vykonávanie zvykov, tradícií, kopírovanie činov okolitých ľudí. Takýto ľudia sú po „zapnutí“ predprogramovaným slovným kódom schopní samovraždy, zabíjať druhých ľudí podľa zadaného programu, t.j. napríklad podľa národnosti, vierovyznaní, prináležitosti k nejakej politickej strane, ale rovnako sú vhodní na realizáciu masových pohrôm bez viditeľnej príčiny – napr. nedávny prípad „šialenca“ z Nórska…
Kategória 2: „Sedmoričný človek“ je čo do svojej podstaty Duševnou bytosťou, pánom svojho tela a nie jeho otrokom. Tým, že rozvíja vyššie čakry sa stáva tvorivým budovateľom. Základom jeho myslenia je idea, myšlienka. Dokáže tvoriť, budovať. Začína rozmýšľať o Duchu, o Duši, stáva sa zmyslovo citlivým, žije na úrovní zmyslov, je schopný sebaobetovania, čoho nie je schopný trojičný človek.
Takýto človek sa nachádza na hrane medzi životom a smrťou, ale akým smerom vykročí závisí od neho. Takýto ľudia sú schopný slobodného výberu, t.j. po fyzickej smrti dostanú možnosť pokračovať na svojej Púti Duchovného vývoja, ale môžu aj degradovať, spustiť sa na nižšiu úroveň.
Aj tento typ ľudí je „spracovateľný“ takým istým umelým spôsobom ako predchádzajúca skupina.
Kategória 3: „Transcendentálny človek“, nazývaný aj Duchovný, s harmonicky vyvinutými energetickými centrami, poznajúci seba aj okolité Svety, čo do svojej podstaty je nesmrteľný. Do tejto skupiny úrovne vývoja patria všetci predstavitelia Slovansko-Árijských národov, ktoré žili podľa zákonov svojich Predkov.
Táto kategória ľudí je prakticky odolná voči umelému spracovaniu, preto sú v tomto dnešnom svete jednoducho likvidovaní, čo má za následok úpadok celého národa, a jeho následnú zmenu na bezduchú masu, t.j. ako vzor pre ostatné dve kategórie.
Drvivá väčšina ľudí dnešného sveta patrí do prvej kategórie, čo robí dnešné ľudstvo bezduché. Do tejto kategórie možno začleniť tieto typy ľudí:
Typ 1. Inštinktívny
Je predovšetkým pasívny a žije na úrovni inštinktov, preto ľudí takéhoto typu nazývame inštinktívnym typom. Takýto typ pasívne vykonáva svoju návykovú prácu alebo cudziu Vôľu, ale nikdy nekoná sám od seba. Je to ľudský stroj, ktorý sa trvale nachádza v stave somnabulného sna. Primitívne zmysly predstavujú jediný spôsob kontaktu s jeho psychikou. Jeho najvyššia slasť je alkoholické opojenie.
Takýto typ môže reagovať na zmyslové podnety len pri prejavení skutočnej potreby. Vo všetkých svojich činoch sa bude riadiť výlučne podľa zvieracích pohnútok a jeho životným ideálom môže byť jedlo, pijatika, spánok či sex.
Typ 2. Sentimentálny, zmyslový
Má vyvinutejšie zmysly, je na vyššej úrovni ako predchádzajúci. Typickí zástupcovia tohto typu sú napríklad továrenskí robotníci alebo remeselníci. Zmyslové vnímanie vyvoláva v tomto type zodpovedajúcu potrebu, ale toto „vyvolanie“ netrvá dlho, potom prichádza buď strasť, ktorá ho začína riadiť, alebo nastupuje sentimentálnosť. Jeho vrodené schopnosti sa pod vplyvom slobodnej Vôle môžu viac menej rozvíjať. Vo všetkých procesoch však zmyslovosť hrá hlavnú rolu. Takýto typ má rád veselú muziku a romance. Najvyšším pôžitkom tohto detsky naivného charakteru je láska, veselá spoločnosť, výlety do prírody, zábavné podujatia. V živote takéhoto človeka zaujímajú prvé miesto ženy, a pre ženu je milovaný muž najvyšší ideál. Tento strastný typ má mnoho dôstojných vlastností, ale aj nemenej nedostatkov. Ale tak či onak je schopný hromadného vývoja za predpokladu zodpovedajúceho životného režimu.
Zmysloví, t.j. sentimentálni ľudia spravidla predpokladajú, že celý svet existuje iba preto, aby v ňom bolo možné oslavovať a v rozkošiach tráviť svoj čas. Najvyššiu hodnotu pre nich má myšlienka o tom, kde a ako zarobiť peniaze, aby si zabezpečili pohodlie pre seba a svoju rodinu. A tak všetko, čo sú schopní zarobiť alebo dostať míňajú na potešenie svojich zmyslov. Títo ľudia žijú v podstate preto, aby viedli prázdny spôsob života (celý život iba zmysly), ale ak sa pre nich vytvorí režim, tak sa začínajú vyvíjať a môžu postúpiť na vyšší typ.
Typ 3. Intelektuálny
Všetko rozhodujú na základe rozumu, t.j. rozumný spôsob existencie a svojho chovania na základe informácie uloženej v pamäti človeka a informácie, ktorá sa k takémuto človeku dostáva z jeho okolia.
Predstaviteľ tohto typu spravidla nepije, pokiaľ to nie je považované za normálne v prostredí, kde pracuje, ale ani sa nenaháňa za ženami. Ľudia tohto typu spravidla vedú správny život, t.j. doma má svoju ženu a cudziu nepotrebuje. O takýchto ľuďoch zvykneme hovoriť, že sú rozvážni, usporiadaní, pracovití, akurát, že to nie sú ľudia ale stroje. Jeho zmyslov sa ešte nedotkla spiaca Pravda a o niečo viac sa vyvinul na sentimentálnej pôde. Celá jeho bytosť sa koncentruje na intelektuálnu sféru, v ktorej si presný výpočet zamieňa za lásku. Vyčísľovanie rôznych maličkostí je jeho najlepšou činnosťou. Jeho najlepšou zábavou – ktorá neraz prechádza do strasti – nie je alkohol a ženy (pretože tu niet čo počítať), ale kartové hry či ruleta. Základná pružina, ktorá hýbe jeho intelektom sú čísla. V tom je ukrytá príčina – presnosť vypočítania činnosti v určenú minútu a sekundu. Peňažné otázky zaujímajú v jeho existencii hlavné miesto a jeho životná púť sa dá zobraziť ako rovná cesta, vedľa ktorej sú asi také značky ako: 100€, 1 000€, 10 000€, 100 000€… atď. A až na konci tejto jeho vysnívanej cesty je jeho očakávaná blaženosť, systematicky a starostlivo naplánovaná a celoživotne realizovaná, veľká vznešenosť, jeho raj – jeho honosné domy, autá, víkendový ranč, dovolenky v zahraničí na najprestížnejších miestach…
Tento subjekt je akýsi typ rozumového automatu, ktorý bol vytvorený štátom a vládou pre jej účely a je celkovo užitočný pre súčasný stav spoločnosti. Pretože jeho vývojové schopnosti sú prísne vypracovávane prostredníctvom učenia pod hrozbou trestu, tak patrí k najdokonalejším z rozumových foriem, akých je človek schopný – dedukcia, analýza, porovnávanie, pamäť. Z takéhoto človeka vychovávajú živý biopočítač. Neraz sa mu ale stáva, že po odchode do dôchodku, či inom spôsobe prerušenia jeho činnosti sa jeho rozumová činnosť zastavuje a na starosť končieva úplnou otupenosťou.
Všetky hore opísané typy ľudí nenesú Duchovný a Duševný potenciál svojho národa, čo postupne privádza k jeho degradácii a zániku. Vývoj samotného človeka začína až vtedy, keď sa stane Voľným, t.j. majúcim Vôľu – teda človekom štvrtého typu.
Vôľový človek môže bezprostredne fungovať na inštinktívnej, zmyslovej a intelektuálnej reflexii a riadiť ju. Tiež je schopný prostredníctvom náhľadu, slova, alebo pohybu účinkovať na druhých ľudí a Prírodu, pretože v sebe odhaľuje divú silu Prírody. Na životnú cestu, ktorá pred ním leží pozerá ako na ukryté nebezpečenstvá, ktorým je treba predísť a svojim spôsobom takto aj sám riadi svoj život. Takýto človek bojuje s Prírodou, ničí lesy, na ich mieste stavia mestá a vynalieza nespočetné vynálezy, ktoré sú výsledkom jeho zobrazovania a Vôle. Všetky vynálezy robia preňho život prijateľnejší, pohodlnejší, ale pritom nebezpečnejší pre okolitý svet. Takýto človek je pionierom ako materiálneho, tak aj ideálneho sveta. Je to vynálezca, zakladateľ miest, prvý výskumník. Ak sa podarí, tak vždy si stojí, stráda či dokonca aj umiera za svoju ideu. Je to možné preto, lebo on velí svojmu organizmu a nepodriaďuje sa mu. Je pánom svojho tela a nie jeho otrokom.
Vôľový človek aktívne používa svoje myslenie. Samotný proces jeho myslenia stojí na umovom spracovaní idey, ktorá je zrodená ponímaním. Tu vstupujú do činnosti schopnosti, ktoré nie sú rovnako rozvinuté u rôznych ľudí, ktoré menia ideu na myšlienku a myšlienku na posudzovanie. V ktoromkoľvek z horeuvedených faktorov je Vôľa rozhodujúcim ohnivkom. Ak je Vôľa prítomná, tak Duša je schopná sa očisťovať, presvetľovať a rozvíjať sa, čo vedie k posilneniu Ducha človeka, a takto k vzniku Svedomia, ako najvyššieho riadiaceho systému.
Ako protiklady k uvedeným typom existujú ešte nežiť, neľuď a bes, ktorého hovorovo nazývame aj démon.
Bes alebo Démon. Pri DÉMONICKOM type rozum a vôľa prevládajú nad inštinktmi. Ale pretože démonizmus zavrhuje intuíciu a Vyšší Rád, je vo vleku vlastného názoru o svojej sebestačnosti, stáva za obeťou ohraničenosti a šialenstva, ktoré on sám osebe nedokáže prekonať. Takúto psychiku majú tí, ktorí prešli preprogramovaním a „majú rožky diabla“. Oni už produkujú negatívny typ energie. Ak v spoločnosti majú hegemóniu inštinktívne a démonické typy, tak nám na každom kroku hrozia nebezpečenstvá. Televízia nám v podstate každý deň ukazuje takéto prejavy: krádeže, vraždy, drogy, znásilnenia, voľný sex – ale za používania prezervatívov a pod. Na všetky takéto prejavy démonických a živočíšnych faktorov človek postupne reaguje menej a menej, jeho pozornosť sa otupuje…
Predovšetkým sa musíme zbaviť sebaklamu, že sexuálne zábavy za použitia prezervatívov sú z pohľadu zdravia bezpečné pre človeka samotného aj jeho nasledujúce pokolenia!
Podstata tohto problému je v tom, že pri počatí muž ani zďaleka neodovzdáva celú genetickú informáciu žene vo forme chromozómovej zostavy spermatozoidov, ale časť genetickej informácie sa odovzdáva skrz biopole. Pri pohlavnom styku dochádza nielen k zavedeniu fyziologických kvapalín do organizmu ženy – ktoré sú vyprodukované organizmom muža – ale dochádza aj k výmene mužskej a ženskej energie a informácií v procese vzájomného pôsobenia ich biopolí – a voči tomuto gumovo-technická pomôcka nie je ochranou, pretože jemnohmotná energia biopoľa preniká skrz všetko.
Táto energeticko-informačná výmena je obojstranná, teda neprebieha iba smerom od muža k žene. Nejde teda iba o výlučný prenos chemických zlúčením a bunkovej biomasy z mužského organizmu do ženského.
ZÁKONY RITA – RYTMY BIELEHO VESMÍRU
Naši Predkovia odpradávna poznali kozmické zákony o čistote Rodu a Krvi a dokázali takto svoje Rody ochrániť pred degeneráciou. V Knihe Múdrosti Perúna Slovansko-Árijských Véd sa hovorí:
„Nepripúšťajte Cudzozemcov k dcéram vašim, lebo zvedú dcéry Vaše a zneuctia Duše ich čisté, i Krv národa veľkého zahubia, lebo prvý muž v dcére zanecháva obrazy Ducha i Krvi. Cudzozemské obrazy Krvi z detí človečenských Svetlý Duch vyháňajú a zmiešanie krvi privádza k zahynutiu, a takýto Rod degeneráciou hynie nemajúc potomstva zdravého, lebo nebude tej vnútornej Sily, ktorá ničí choroby.“
Od pradávnych čias žili všetky Slovansko-Árijské národy podľa Zákonov RITA. Ľudí, ktorí narúšali Zákony RITA stavali mimo zákon a dávali ich do kasty nedotknuteľných. Podľa týchto zákonov prvý muž v živote panny zanecháva svoj Obraz, t.j. psychologický a často aj fyzický portrét budúceho dieťaťa, ktorého ona porodí. A tak len od tohto prvého muža závisí zdravie a plnohodnotnosť budúceho dieťaťa. Dnes tento jav dostal moderný názov telegónia a v medicíne ho nazývajú „javom prvého samca“.
Medicína zistila, že keď žena otehotnie, tak otec dieťaťa počas obdobia tehotenstva matky podlieha vyššej spavosti a spí viac v porovnaní so svojim zvyčajným stavom, hoci počas tehotenstva ženy v telesnom organizme muža nenastávajú nijaké javné, viditeľné zmeny.
Presne tak sa následkom pohlavného aktu mení aj biopole ženy, a to energetické aj informačné.
O prvom vedecky zdokumentovanom prípade telegónie – pokuse lorda Mortona, osobného priateľa CH. Darwina v 19. storočí existuje dostatok materiálov. Okrem iného túto udalosť podrobne opísal aj V. Megre v 7. diele svojej série kníh o Anastázii. Rovnako dobre je tento jav známy aj chovateľom holubov, psov, ale je známy aj dostatok prípadov, keď sa bielym rodičom narodilo v pôrodnici čierne dieťa, pričom počas spoločného života partnerov nedošlo k nevere partnerky. Vždy nakoniec vysvitlo, že takéto mladé ženy počas štúdií na vysokej škole chodili s černochmi.
Hoci takýchto prípadov je dostatok, nemôžeme povedať, žeby bolo šírenie tejto informácie v médiách podporované – skôr naopak. Tak prečo vlastne mechanizmus tohto „divu“ tak zatvrdilo skrývajú pred nami, verejnosťou? Biológovia si však pamätajú na dávno zabudnutú vedu – Telegóniu – v ktorej sa hovorí, že: „na potomstvo samičky vplývajú v tej či onej miere všetci predchádzajúci muži bez ohľadu na to, či od týchto mužov boli deti alebo nie…“
V šesťdesiatych rokoch sa po celom svete robilo množstvo pokusov v tejto oblasti a bolo dokázané, že efekt telegónie platí aj na ľudí. Ak počatiu dieťaťa predchádzali pohlavné kontakty jeho matky s jedným, alebo viacerými mužmi okrem fyzického otca dieťaťa, dokonca ak sa pritom aj používali prezervatívy, alebo iné prostriedky proti počatiu, alebo ak sa robili mikro či makro potraty po „nepodarených“ stykoch, tak v procese pohlavného kontaktu prebehlo spojenie biopolí partnerov. Následkom toho má novorodené dieťatko takejto ženy otca po hmote, od ktorého dostalo polovicu zostavy chromozómov, ale existuje ešte množstvo otcov podľa telegónie – t.j. podľa biopolí. Na úrovni organizácie biopoľa sa dá zistiť množstvo materiálnych štruktúr od týchto ďalších mužov.
Pritom bolo dokázané, že odovzdávajú sa nie iba vonkajšie príznaky prvého pohlavného partnera, ale aj jeho choroby, vrátane venerických, psychické poruchy, choroby krvi.
Pritom je potrebné mať na zreteli, že hoci skupina chromozómov je vo všetkých bunkách organizmu rovnaká, jednako bunky pečene sa líšia od buniek nervového systému a svalových tkanív, ako aj všetky bunky funkčne špecializovaných tkanív sa od seba líšia. A všetky bunky podľa svojej príslušnosti ku tkanivám a systémom organizmu produkujú sebe podobné, zodpovedajúce všeobecnej rovine rozloženia orgánov a systémov v organizme.
Otázka lokalizácie materiálnych nositeľov informácie, podľa ktorej je určované všeobecné rozloženie orgánov a systémov sa v genetike – teda v dostupnej literatúre – jednoducho nevysvetľuje. Ale neraz už boli uverejnené názory o tom, že všeobecné rozpoloženie (rozloženie orgánov a systémov organizmu) nie je zapísané v štruktúrach molekúl chromozómového aparátu – ktoré uchovávajú predovšetkým informáciu o syntéze látok biomasy organizmu – ale v štruktúrach biopolí. Preto kobylka lorda Mortona bola schopná porodiť pruhované – ako zebra – žriebätko, čo preniesol jav telegónie, t.j. informácia bola odovzdaná na úrovni biopoľa, pretože chromozómové sústavy pohlavných buniek zebry a koňa nezodpovedajú jeden druhému, a teda genetický materiál chromozómov zebry sa nijako nemohol dostať k žriebätku koňa.
Ruský časopis KALEJDOSKOP publikoval zaujímavý článok a interview s jedným s najväčších odborníkov na otázky DNA na svete. Ide o článok redaktora Michaila Burleškina v čísle 8 (337). Tu je článok:
„Na koho by sa malo podobať dieťatko?
Principiálne je jasné: na otca alebo matku. A zároveň možno povedať, že na oboch. Ale čo si pomyslí muž, ak neočakávane rozozná u svojho novonarodeného dieťaťa črty domorodca z Afriky, s ktorým sa jeho žena učila pred dvomi rokmi na tej istej univerzite?
Odpoveď na otázku dal ruský vedec, doktor biológie, akademik Ruskej akadémie vied medicínsko-technických vied Peter Gariajev, ktorý sa zaoberá výskumom zvláštností stavby dezoxiribonukleovej kyseliny (DNA). V r. 1985 skupina výskumníkov Inštitútu fyzikálno-technických problémov Akadémie vied ZSSR pod vedením Petra Gariajeva objavila nepochopiteľný, z pohľadu tradičnej vedy nevysvetliteľný jav. Vedci narúšali bunečné jadrá, ktoré boli vybrané z buniek preto, aby mohli skúmať molekuly DNA. Pri meraní ich parametrov pomocou laserového spektroskopu sa pokúšali rozlúštiť tajomstvo programovania života: ako dve mikroskopické sústavy chromozómov z mužských aj ženských pohlavným buniek „riadia“ poznanie grandióznej „budovy“ biologického systému. Podstata metódy spočívala v tom, laserové fotóny pri prechode rastrami DNA „zapisujú“ informáciu o ich základných vlastnostiach – rozmeroch, hmotnosti, schopnosti miešať sa s vodou, vydávať slabé zvuky. Tieto charakteristiky sa zobrazovali na displeji v podobe spektier po zodpovedajúcom počítačovom spracovaní.
Až raz, po jednej zo skúšok, vedci náhodne zmerali spektrum „prázdneho miesta“ – skúmavky, z ktorej tesne predtým vyliali preparát obsahujúci DNA. Aké veľké bolo ich prekvapenie, keď sa lúč lasera rozložil doslovne po stretnutí s neviditeľným preparátom. Spektrá prázdnej skúmavky boli veľmi podobné na spektrá DNA! Len úroveň signálu bola slabšia. Mysliac si, že skúmavka obsahuje zvyšky DNA ju vedci vymenili za čistú. Výsledok bol ten istý. Laserový lúč narazil na akési neviditeľné štruktúry, ktoré obsahovali informáciu o molekulách dedičnosti. Aby si overili, že to nie je omyl, výskumníci niekoľko ráz dôkladne utierali oddelenie a prečisťovali ho čistým dusíkom. Pre DNA charakteristické spektrá najskôr zmizli, ale po troch až štyroch minútach znovu vznikali. Boli nezničiteľné!
Otázky neutíchali. Po zničení DNA v skúmavke ostával fantóm týchto molekúl dedičnosti. On dokonca vzájomne reagoval s laserovým lúčom. Ale to najzaujímavejšie na vedcov ešte iba čakalo. Keď začali skúšať a zisťovať, ako dlho žije fantóm DNA zistili, že prístroj ho zisťuje 40 dní. A potom ho laserový lúč prestal „cítiť“. Toto obdobie presne zodpovedá náboženským predstavám. Práve po 40 dňoch sa duša oddeľuje od tela, pri ktorom sa nachádzala po smrti. Z toho vyplýva, že toto sa deje aj s fantómom DNA, v ktorom sa uchováva informácia o živote bývalého majiteľa týchto molekúl dedičnosti.
Podľa názoru P. Gariajeva je tento fantóm večný tak, ako je večná i duša človeka. Práve jeho existencia umožňuje objasniť jav telegónie. Keď prvý muž zavedie do organizmu ženy svoje spermatozoidy, ktoré nesú jeho molekuly dedičnosti, tak on, podobne, necháva v nej fantóm DNA – „vlnový autogram“. Takto sa „podpisuje“ na celom jej genóme. A tento vlnový program potom začne formovať telá embryí. Obrazne povedané, vo väčšine prípadov dedičný materiál nasledujúcich mužov sa bude „rozbíjať“ na „tehličky“, ktoré pôjdu na „stavbu“ podľa „typového projektu“ prvého muža…
Táto hypotéza Petra Gariajeva pravdepodobne vysvetľuje paradoxy dedičnosti, napríklad, narodenie sa čiernych detí vernej žene, ktorá niekoľko rokov predtým mala intímny vzťah s černochom. Pravda, ak muž bude silnejší než predchádzajúci, jeho dedičnosť „prebije“ vlnové gény, ktoré vložil jeho predchodca. Ale bohužiaľ v tejto vlastnosti sú bieli muži „slabší“ ako žltí a čierni. Bieli muži spravidla nie sú schopní „vymazať autogramy“, ktoré zanechali čiernokoží v reprodukčnom aparáte ich žien.
A ženy, ktoré mali „farebné“ predmanželské styky budú s veľkou pravdepodobnosťou rodiť žlté a čierne deti, a tým vyvolávať otázku svojej vernosti u bielych manželov. A to „ešte dobre“, ak predchádzajúci mládenec bol sympatický černoch. Ale ak to bol narkoman, alkoholik, genetický vyvrheľ?.. Veď práve muži takéhoto typu majú najsilnejšie sklony k voľným a nezodpovedným vzťahom. Nakoniec sa môže ukázať, že úplne zdravým rodičom sa narodí psychicky choré dieťa, ako svojrázny „pozdrav“ z minulého života ľahkovážnej ženy.
Nuž preto všetky náboženstvá jednohlasne naliehajú na nevyhnutnosť dodržiavania mravnosti dievčat. A preto sa niet čo diviť, že všetky národy, po všetky časy sa k ním chovali určitým spôsobom tvrdšie, než k ľahkomyseľným mládencom. Veď základným bohatstvom každého národa je zdravie detí, ale dievča, ktoré prežilo iba jednu noc s náhodným človekom môže byť prekliate na celý svoj život, rodiť nezdravé deti mravne alebo fyzicky.“ (koniec prekladu článku)
Pretože každý zo sexuálnych partnerov – ktorý sa stal jedným z množstva otcov podľa telegónie dieťaťa – mal vlastnú špecifickú stavbu organizmu, ktorá ho odlišovala od všetkých ostatných, tak aj telesná organizácia môže vykazovať vzájomný nesúlad rozličných informačných modulov, ktoré boli dodané rozličnými otcami. Znamená to všeobecne nezhodu, rozloženie orgánov a systémov tela dieťaťa, asymetrie, vrátane nadbytočnosti či nedostatočnosti orgánov. Jedna z najrozličnejších asymetrií, ktorá sa dedične odovzdáva – ako ukazuje štatistická analýza – je skolióza, pokrivenie línií chrbtice, pri ktorej je jedno plece nižšie ako druhé a pohyblivosť chrbtice pri náklone napravo sa líši od pohyblivosti chrbtice pri náklone naľavo.
Akonáhle bolo toto dokázané, všetky výskumy a publikácie o probléme telegónie boli utajené. Otázkou ostáva – PREČO? Odpoveď pre každého zdravomysliaceho človeka je teraz jasný. Ide o to, aby sme čo najrýchlejšie DEGENEROVALI a vymierali!
V tejto súvislosti sa rovnako odhalí holé pozadie všetkých „dobre myslených“ vlastných názorov na rozličných zainteresovaných fórach. Akosi si neuvedomujeme vážnosť situácie bez ohľadu na to, v akom „prostredí“ jav nastáva. Nuž, podstata javu ostáva rovnaká bez ohľadu na okolité prostredie, ktoré tvari „upravili“ na ich mieru. A – samozrejme – aj zodpovednosť pred Svedomím ostáva nezmenená, nehovoriac o neúprosnej karme či vikarme. Len nám niekto nanútil pokrivenú skutočnosť za rovnú…
A tu patria aj otázky polygamie. Nebudeme rozoberať mravné „finesy“, pretože týmto sa programovo dosť zaoberajú na iných miestach. Dôležitý je postoj v tejto otázke z pohľadu tradície našich Predkov. Nuž – a toto ostáva nemenné tisícročia a tisícročia – ideálnym stavom v našej spoločnosti Slovansko-Árijských Rodov bol, je a bude princíp jednej partnerky a jedného partnera. Treba však hneď dodať, že môžu existovať výnimky. V dejinách našich Rodov sa neraz stávalo, že vplyvom udalostí – napríklad vojen a genocídy – bol buď nedostatok mužov alebo žien. Tu nastupuje najvyšší záujem – záujem prežitia Rodu. Vždy musíme zvažovať takéto otázky z pohľadu toho, čo je výhodné pre Rod. Nie pre jednotlivcov, ale vždy a zásadne pre Rod. Nuž ak je mnoho žien a muži hynú vo vojnách, tak si môžu muži brať viac žien. Žena totiž nemôže naplniť svoj evolučný vývoj (biela žena v našej kultúre) inak, ako rodením detí. V takých obdobiach si muži brávali viacero žien, ale tieto nestriedali partnerov – mali iba jediného muža, hoci ich bolo viac. Takto bola zaručené, že sa rodia deti toho istého Rodu a evolúcia pokračovala. Síce pre takýchto mužov neľahko – ale v ťažkých časoch bolo umožnené prežitie Rodu. Ak bola situácia opačná, t.j. málo žien a veľa mužov, tak bratia si mohli brať jednu spoločnú ženu, pričom potomstvo bolo opäť jednoznačne začlenené do Rodu (takto je to napríklad dodnes v Tibete). Takže otázka je vždy jednoznačná – čo je potrebné urobiť pre to, aby prežil Rod? Ale čo vlastne robíme dnes? Neprizeráme sa náhodou tomu, ako naše biele potomstvo našej svätej zeme hrá nezáväzné „prezervatívne hry“ podľa scenára tvarov?
„Svarog je Boh náš a nie iní bohovia, a bez Svaroga nemáme my nič, okrem smrti. …A Gréci chcú nás pokrstiť, aby sme zabudli na našich Bohov, a tak sa obrátili k nim, aby zodrali nás daňou, podobne ako pastierov, schádzajúcich sa v Skýte. Nedovoľte vlkom pochytať jahňatá, ktoré sú deťmi Slnka! …Gréci nepoznajú našich Bohov a hovoria o nás zle a z nevedomosti. Ale my máme meno Slávy. …Majúc prekrásny veniec našej Viery, nesmieme prijímať cudziu!“ Velesova kniha
Pretože naša stránka už existuje asi dva roky zdalo by sa, že našim čitateľom sú už základy starého odkazu našich Predkov dostatočne známe. No napriek tomu dostávame maily, v ktorých nás niekedy žiadate vysvetliť veci, ktoré sme už dávno vysvetľovali. Budeme predpokladať, že medzičasom obsah informácií už podaných dosiahol taký objem, že tí čitatelia, ktorí nás nečítali od počiatku, si nie vždy dokážu nájsť súvisiace väzby, teda im chýbajú odpovede. Budeme sa teda v tomto duchu snažiť sa vracať s tým, že už podané informácie pospájame do takých súvislostí, ktoré umožnia lepší obraz podaného obsahu.
Vedci hovoria, že náš mozog je „skonštruovaný“ tak, pri kontakte s novým súborom informácií dokáže spracovať cca 3% informácií, ktoré si takto dokážeme zapamätať. Inými slovami to znamená, že ten, kto systematicky neštuduje sa k novému poznaniu sotva dostane. Prebehne text narýchlo, pomyslí si napríklad, že je to celkom zaujímavé a už sa považuje za „znalého“. V skutočnosti je však iba informovaný. Informáciu nám totiž okolitý svet môže dať, ale Múdrosť v žiadnom prípade. Múdrosť môžeme nadobudnúť jedine vlastnou skúsenosťou – prácou nad problémom. Encyklopedický prehľad v nejakom obsažnom materiály si môžeme dovoliť až vtedy, keď sme celú informáciu „strávili“, t.j. keď sme dostatočne dlho a poctivo na pochopení pracovali. Pretože však pri prečítaní obsažnej informácie dokáže náš mozog spracovať iba cca 3% obsahu, tak na plné pochopenie celej podanej informácie musíme text prečítať cca 33 krát! Veď je to jednoduchá matematika – 33×3% je cca 100%. A teraz si všimnite, koľko „odborníkov na Slovanstvo“ je okolo nás a radí nám, ako a čo je dedičstvo našich Predkov. Nedajte sa oklamať, iná cesta k poznaniu kultúry našich Predkov nevedie.
Dnes je situácia už trochu iná. Vplyvom prostredia, do ktorého sa naša Slnečná sústava postupne dostáva, sa mení aj schopnosť nášho mozgu spracovávať nové informácie. U mnohých ľudí je dnes už úroveň schopnosti mozgu spracovávať úplne nové informácie niekde medzi 5 až 8%, a bude sa postupne zvyšovať. Nie u všetkých, pretože tvari ostanú tam, kde sú a podobne aj bioroboti, t.j. tie bytosti, ktoré nazývame hybridi. Vyzerajú ako genetickí Slovania či Árijci, ale vnútri im postačuje program, ktorý im starostlivo udržiavajú vždy novými „upgrade“ tvari. Inými slovami sú to všetko tí, ktorým „netreba“ VEDIEŤ nič nové, t.j. všetko majú vo svojej Biblii. Paradoxne však ani „svoju“ Bibliu spravidla nemajú prečítanú – hoci sa k nej celý život hlásia. A nedajte sa pomýliť, neraz sa budú vyjadrovať ako oddaní Slovania. Ako Slovania – ale iba po vopred určené mantinely. Budhizmus má na tento jav vynikajúcu kategóriu – nazýva sa to DUCHOVNÝ MATERIALIZMUS. Zdalo by sa, že ide o úplne si odporujúce kategórie, ale nedajme sa pomýliť. Na Duchovnú cestu sa vydáva ten, kto chce lepšie pochopiť skutočnú podstatu javov za „oponou“ Vesmíru, života a smrti a podobných vecí. Podľa učenia Véd na to, aby sme dobre spoznali Javný, t.j. materiálny Svet sme dostali najlepší nástroj, aký len môže existovať – um. Lepší nástroj na poznávanie Sveta Javi – podľa Véd – neexistuje. A tu to prichádza. Um, rozum a intelekt sú „orgány“ Klubieho tela – jedného z deviatich základných tiel v zmysle Védickej tradície. Lenže Klubie telo slúži na spoznávanie Sveta Javi, teda všetko, čo spracováva dostáva pomocou piatich zmyslov. Je to presne tá opica z budhistickej tradície, ktorá sa pozerá na svet z domu s piatimi oknami. A všetci dobre vieme, že nech máme akékoľvek „superokná“, nikdy nám nedokážu podať úplnú a definitívnu informáciu o svete za nimi. Na to sa musíme vybrať z domu von a zbierať skúsenosti inými spôsobmi.
Ak sa vyberieme von – obrazne – vychádzame zo Sveta Javi a týmto nastupujeme na skutočnú Duchovnú cestu. Duchovná cesta je však – logicky – púť „inými cestami“ ako cestou materiálnou, lebo sme vykročili mimo Javi. Takýto človek vstupuje do sféry, ktorá nie je slovami ani len vyjadriteľná či vysvetliteľná. Je to to, čo môže niekto zažiť, ale nikdy to nebude schopný podať v celosti iným ľuďom vo Svete Javi. Určite viete, čo máme na mysli. Logicky z toho vyplýva, že ak už niekto naozaj na takúto cestu vykročil, t.j. rozhodol a odhodlal sa nadobúdať vlastné skúsenostné poznanie „cestovaním“ do Inosvetia (Sveta Navi či až Pravi), tak nemôže si vopred určiť žiadne mantinely. V zmysle Zdravomyslia nám je jasné, že takéto niečo ani nie je možné. To nižšie nemôže obmedzovať to Vyššie, lebo je aj tak len akýmsi „odrazom“ toho Vyššieho. Čím hrubšia materializácia, tým menej poznatkov o Vyšších Svetoch. Je to prirodzená vlastnosť Stavby Vesmíru.
V našich podmienkach je prejavom duchovného materializmu ten, kto sa síce rád pohráva s myšlienkou, že „patrí medzi Slovanov“, ale za žiadnych okolností nie je ochotný „uvoľniť mantinel“, ktorý sa najčastejšie volá Ježiško alebo Mária. V zmysle predchádzajúceho odstavca nikto, kto reálne vstupuje na Cestu Duchovného poznávania si nemôže vopred dať podmienku, koho či čo na tejto ceste nájde a čo nie. Ak si nejaký kresťan vopred povie, že síce je Slovan, ale Ježiško je aj tak pevným mantinelom na je duchovnej ceste, tak nejde po nijakej Duchovnej Ceste. Podľa učenia budhizmu ostal iba v ríši svojho Ega. Nič viac a nič menej, lebo to v budhizme síce nazývame „Ríša bohov“, ale ide len o oblasť vlády Ega. A túto úvahu môžeme dokončiť vysvetlením takejto udalosti z pohľadu Bielej, Budhistickej Tantry. Ak totiž na začiatku naozajstnej Duchovnej cesty odvrhnem všetko – nech tomu iní veria aj tisícročia – a začnem spoznávať „z nuly“, tak som nič nestratil. Ak totiž „Ježiško“ je naozaj pevným stĺpom Vesmíru, ak na ňom naozaj stojí celý Vesmír, tak ho jednoducho v Inosvete – čo je naozajstný Vesmír – musím nevyhnutne stretnúť. No a potom už som sa k nemu dostal skúsenostne, t.j. na základe vlastného úsilia, a teda stal sa mojou Múdrosťou. Ale ak ho tam naozaj nestretnem – a ani podľa podania Predkov, Véd – ho tam v pozícii „stĺpa“ niet, tak spoznám Pravdu. Nuž aj tak nečakajte, že kresťania nastúpia na skutočnú Cestu Duchovného vývoja. Im stačí tá, ktorú im dodáva ich Pán… Ale v tom je podstata Veku, v ktorom žijeme. Veľa je povolaných – dnes každý môže siahnuť po Védickom poznaní Predkov – ale málo vyvolených – koľkí tak naozaj, bez „mantinelových“ podmienok robia?
V súvislosti s cestami do Inosvetia si pripomeňme jeden z prastarých zvykov našich Predkov. V našej tradícii vychovávajú vnúčatá starí rodičia. Dospelí ľudia, ktorí už odchovali svoje deti, odchádzali na nejaký čas do úzadia, aby získali na vlastnej koži skúsenosť s cestou do Inosvetia. Inými slovami, museli sami zistiť, kde po smrti pôjdu. Na tieto účely sa dávali zatvárať do dolmenov, pričom im nechávali voľný iba malý otvor, aby im členovia Rodu mohli nosiť jedlo. Niekto tam ostal dlhšie, niekto kratšie, ale pokiaľ naozaj neopustil telo a nevstúpil do Inosvetia, t.j. pokiaľ „neuvidel“ kde po svojej smrti pôjde, dovtedy nemal právo vychovávať vnúčatá. Len ten môže učiť, kto vie. Po dosiahnutí poznania sa dali vybrať a mohli sa venovať výchove mladého pokolenia. Mali poznanie a vedeli ho
správnym spôsobom vnúčatám podať.
O kresťanstve sme už povedali dosť, ale predsa ešte niečo. Centrom kresťanstva je Ukrižovanie. Je to vražda, zabitie umučením pomocou pribitia, t.j. ukrižovania na prekrížených brvnách. Kresťania sa snažia, vyvíjajú veľké úsilie na to, aby skryli skutočnú podstatu slova „ukrižovanie“ tak, že mu dali – ako inak – inú podstatu. Je to pre nich akýsi cirkevný útvar, predmet dekoratívno-príkladného, názorného umenia či vyzdobený, šperkmi okrášlený predmet. Slovu „ukrižovať“, ktoré má vnútorný zmysel sebaobetovania, pridali iba pustý význam slova a prednášania rečí pred duchovne nemohúcim auditóriom. Urobili to preto, aby naučili svojich nasledovníkov sa bez umu klaňať zobrazeniu trestu a by si títo slepo ctili vražedný nástroj použitý na toho, kto učil ľudí spravodlivosti a ľúbosti. Je to úplne rovnaké, ako keby si deti obeseného či sťatého otca museli uctievať šibenicu či gilotínu a klaňať sa tomu, kto na nej visí, resp. komu odťali hlavu, a navyše, aby nosili na sebe vyobrazenie tohto trestu, t.j. napríklad šibenicu či gilotínu. Kresťania úmyselne a zámerne učili svoje ovečky nasledovníkov pozerať na zobrazovanie trestu bez otrasenia, aby sa potom ľudia nedesili, keď takto budú trestať lásku a spravodlivosť. Takto tvari naučili ľudí nevidieť svoju vlastnú samovražednú činnosť: ničenie Prírody, dopustenie škodlivej technokratizácie, ničenie genofondu a kultúrneho bohatstva Predkov. A kto vlastne je ten „vzorový“ kresťan? Je to človek, ktorý sám seba nazýva kresťanom, ale v skutočnej, pravdivej podstate nežije tak, ako kázal Kristus. Je otrokom tvarov a ich rodového bôžika – Savaofa-Jehovu-Jahveho. Robí na ich blaho a proti všetkému ľudstvu. Na ich závodoch a pod ich vedením, plní nimi napísané zákony, prijíma hodnoty, ktoré mu „pripravili“, vo svojich modlitbách sám seba nazýva služobníkom, či otrokom božím, t.j. otrokom Savaofa.
A prečo si ako symbol ducha svätého vybrali práve holuba? Pretože holub je najpodlejší so všetkých vtákov, lebo jedine holuby do smrti ubíjajú svojich chorých alebo ranených spolubratov. Preto a nie náhodou ho kresťania vybrali ako stelesnenie svojho ducha a sveta medzi ľuďmi.
Ak sa vrátime k citátu z Velesovej knihy na začiatku článku, tak kresťania sú – samozrejme – tí spomínaní Gréci. Ako sme už hovorili, v čase pokresťančovania Slovanov ešte názov „kresťanstvo“ neexistoval. Ale o tom sme už písali dosť. A je tam aj ďalšia informácia – máme Meno Slávy! Áno, sme Slovania a Slovieni. Čítate dobre – nijakí „Sloveni“. Snahy „zviditeľniť“ nás cestou modernej vedy sú síce dojemné, ale slovo Slovien je správne. Je tvorené z koreňa dvoch slov – Slav a Veni, t.j. vény, žily. Ide o „negramotný“ prepis zo Staroslovienskej Bukvice, lebo ako aj v dnešnej ruštine „е“ čítame ako „ie“, alebo „je“. Sú to tí Slovania, ktorí žijú podľa Zákonov Rita, t.j. v Rytme Vesmíru a teda dohliadajú na čistotu krvi vo svojich žilách. Teda Slav a Žily. Slovan starajúci sa o čistotu krvi svojho národa. Ďalej, „naviazanie“ nás na indickú kultúru je síce správny postreh, akurát je to naopak. My – naši Predkovia – priniesli Védické poznanie do Indie a NIE naopak. Sanskrit síce je literatúrnym jazykom starej Indie – už sme tiež o tom hovorili – ale pochádza z ruského uzlíkového písma, a preto aj jeho písmená vyzerajú ako navrchu priviazané uzlíkmi. 30% koreňa Sanskritu sú dodnes detekovateľné ruské slová. Slovo v sanskrite môže mať do 50 významov, ale takáto mnohoznačnosť je prítomná aj v našom jazyku – nehovoriac o Staroslovienskej Bukvici.
V súvislosti so Slovienmi si pripomeňme ešte mesto Novgorod. Znamená Nové Mesto – názov nijako nie výnimočný, to isté znamená napríklad aj Neapol či Cartagena. Ale keď Nové Mesto je nové mesto, tak ako sa volalo staré, pôvodné mesto? Teraz máme Leto 7520 od UMHCH, pričom v Lete 1331 od UMHCH bolo založené mesto Sloviensk, na mieste ktorého bol neskôr postavený Novgorod.
Poznanie, ktoré určite máme nadobudnúť je odkaz našich Predkov. Volch Velimudr to vyjadril jasne:
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.
Sme súčasťou Vesmíru a máme v ňom svoje poslanie. Iné národy majú tiež svoje poslania. Ak my sme napríklad hlavou, tak našu evolučnú úlohu naplníme len vtedy, keď sa budeme chovať ako hlava. Ale telo má aj žalúdok, srdce, pľúca, obličky a podobne. Aký význam by malo, ak by sa hlava chcela chovať ako srdce či žalúdok? Nie, organizmus bude len vtedy zdravý, ak všetky jeho orgány budú fungovať tak, ako majú a nie inak. Preto ani cudzia tradícia pre nás nič neznamená, lebo iné národy majú iné úlohy. Rasizmus je v podaní našich starých textov učenie, na ktorého základe sa každá „rasa“ má chovať podľa podania svojich Predkov – nie cudzích. A čo získa Slovan, ak sa silou mocou „montuje“ medzi kresťanov? Zastavuje svoju evolúciu, dokázal, že Príroda mu dala niečo zbytočne, pretože to nepoužil, ba dokonca sa takýto ľudia môžu po globálnych zmenách – ktoré sú pred dvermi – stať opicami (ak prežijú). Pretože nerozvíjali odkaz vlastných Predkov dokázali, že rozum dostali zbytočne. Väčšina z nich však pôjde tam, kde celý život chcela – k Savaofovi, Pánovi svojmu. A tí ostatní budú môcť „spokojne“ – ako opice – čakať do budúcej kataklizmy a zistiť, ako sa vlastne zvieratá v Noci Svaroga majú, ako si ich tvari a hybridi „vážia“… Aj preto je vo Védach napísané:
Splniť svoju úlohu polovičato je viac ako cudziu vrchovato.
Čo sú to tie Védy? Sú to Sväté písma Slovanov a Árijcov. Prastaré Védy sú zapísané Nauzami (Uzlíkovým Písmom) a sú zmotané do Klbiek uložených v špeciálnych brezových či drevených obaloch. Jedny z najstaršie kníh Véd vôbec sú Obrazové Charatie alebo Hlbinné knihy. Sú napísané na pergamene, t.j. špeciálne vypracovanej koži „Viazou“, t.j. Objemovými Tragami. Charatie písali Obrazovými Tragami a Karunou, ktorá má plošné zobrazenie. Védy boli písané aj v Santiách, v ktorých sa Runy črtali, t.j. vtláčali a potom vyfarbovali červenou farbou na tenké pliešky – strieborné, zlaté, platinové, alebo zo železa. Za zmienku stojí názov „zlato“. V našich, slovanských jazykoch je to skratka – varovanie – pozostávajúce z dvoch slov: „zlo to“. Zlato ako nerast je úplne v poriadku, je to akumulátor energie Slnka. Zlo, ktoré začalo spôsobovať je zapríčinené tým, že je dôležité pre tvarov. A preto naši Predkovia dali do názvu varovanie, že spôsobuje zlo. Následne bola časť Véd prepísaná do sanskritu a daná obyvateľom Dravídie, t.j. starej Indie.
Védy sú spôsobom odovzdávania Všeobjemnej Skúsenosti našich Predkov písaným spôsobom. Hodnota a svedectvá v nich uložené sú pre bielych ľudí – Slovanov a Árijcov – nevyčísliteľné a nezmerateľné, lebo od toho, ako si ich znova osvoja Ruskí, t.j. Bieli ľudia, či inak Rasa, t.j. od toho, či Védické Poznanie sa stane našim vlastným poznaním závisí nielen OSUD ČLOVEČENSTVA, ale aj všetkého života na Midgard-Zemi. A tu je odpoveď na otázky dátumu a rozsahu nadchádzajúcej kataklizmy. Hoci vo Védach máme o jej príchode vrátane dátumov informácie, nie je všetko také jednoduché. Každý z nás má svoju evolučnú cestu, má úlohu, ktorú potrebuje v tomto živote prejsť, aby mohol postúpiť do „vyššieho ročníka“. No v skutočnosti prechod do nového priestoru začala naša Slnečná sústava nie v tomto roku, ale už r. 2008. Podľa varovania Véd síce máme poznať súvislosti, ktoré budú viesť k zničeniu civilizácie a aj to, že tvari sa nezdajú bez boja, no zároveň máme varovania, že všetko ide podľa plánu našich Bohov, a tento plán nie je nikde zapísaný, t.j. nikto okrem Bohov ho nepozná. Podľa toho, ako sme sa na tieto veci nachystali a čo už máme za sebou sa v okamihu kataklizmy ocitneme v zodpovedajúcom paralelnom Vesmíre – ktorých je nezmerateľné množstvo. Materialistom sa to ťažko predstavuje, ale naše Védy sú pre nás. Čím viac bielych ľudí – ktorých dedičstvom sú – ich spozná a osvojí si, podľa toho sa vyvinie – hoci možno na poslednú chvíľu – aj samotná realita vstupu do nového Veku Vlka pod kontrolou Boha Velesa. To zároveň znamená, že všetci tí, ktorí nie sú ochotní sa obrátiť na dedičstvo vlastných Predkov – pretože napríklad Ježiško je nich lákavejší – pridávajú klince do rakvy života na Midgard-Zemi. Ale inak to už nebude. Egregor potomkov Svätej Rasy sa aj tak zväčšuje – a práve jeho skutočná kvalita bude determinovať celý charakter a rozsah zmeny. Hoci príde aj zmena Vekov aj kataklizma, môže tak byť presne podľa už známych dátumov, ale môže to prísť aj o 3 až 5 rokov. Isté je len jedno – všetko sa naplní, len nám nie je známe ako. Napriek tomu máme jasné „inštrukcie“ ako sa chovať.
Spočiatku bola Slovansko-Árijská písomnosť obrazná, t.j. hieroglyfická. Jeden takýto obraz obsahoval oveľa viac informácií než jeden znak hláskového a o to skôr fonetického písma. Človek, ktorý ovláda obrazovú písomnosť – podľa vyzretosti jeho svetonázoru – je úplne zrelá osobnosť, zatiaľ čo ten, kto ovláda iba fonetickú písomnosť, nemusí ešte vedieť všetko. Za dávnych čias všetci žreci vedeli čítať písomnosti nielen foneticky, ale najmä na bázovej úrovni. V Slovansko-Árijskom Uzlíkovom písme sa nite zvestovania zväzovali do uzlíkov, ktoré vytvárali slová či významy. Odtiaľ pochádzajú ešte aj dnes – hoci už iba podvedome – používané výrazy, ako sú: urobiť si uzlík (napr. na vreckovke) na zapamätanie, vzájomne prezviazané udalosti, viazať slovo so slovom, vyjadrovať sa spletito, zauzlený či spletitý problém, nadväzovať na príbeh, zapletený príbeh a pod. Myšlienka sa tiahne príbehom ako zlatá či červená niť – dôležité myšlienky sa viazali červenou niťou. Naviazané nite sa stáčali do klbka, odkiaľ pochádza výraz ako stratiť niť myšlienky, spletené, domotané myšlienky, zauzlený význam. Vo štvrtom diele Slovansko-Árijských Véd – „Zdroj Života“, sa v Druhej Vesti hovorí: „Zvuky bojov prenikali do sveta, čo oživeným bol na Midgard-Zemi. V samom pohraničí bola tá Zem a na nej žila Rasa Svetla čistého. Pamäť uchovala množstvo čias, do uzlíkov zviazala niť minulých bojov“.
Keď sa našich Zemí zmocnili tvari, tak aby ukryli pravdu o svojom pôvode a svojej nenávisti k Rase a okupácii našej Zeme, vyhlásili „nauzy“, t.j. uzlíkové písmo za čarodejníctvo a nosenie „obajania“, t.j. uzlíkov-oberegov (od slova „bajať“ – hovoriť) za hriešny čin.
Rovinné zobrazovanie znakov Uzlíkového písma nazývame Objemovými Tragami alebo Viazami. Schopnosť objemového videnia sa dosahuje rozostrením zraku pravého a ľavého oka. Stereoskopický efekt sa zosilní pomocou vizualizácie na text uloženej myšlienkovej formy. Takto farebné, holografické, pohyblivé obrázky vysvetľujú význam toho, čo bolo napísané. Tieto Objemové Tragi odovzdávajú mnohorozmerné veličiny a mnohorozmerné významy.
Objemové Tragi sú na písanie a čítanie veľmi zložité, a preto ich používajú iba špeciálne vyškolení Da´Árijskí Žreci Ochrancovia. Pre menej znalých žrecov sa Charatie (texty) písali Tragami a Karunami, ktoré už majú rovinnejšie zobrazenie ale aj tak umožňujú odovzdávať obrazové významy. Písomníctvo Karuna sa nazýva tak preto, lebo prvá runa je „Ka“, ktorá ak je vpredu označuje zväz či spojenie. Znamená to, že Karuna je zborník rôznych obrazov. Obsahuje 144 základných rún, ktoré sa dopĺňajú ešte runami času, runami jednotných obrazov, runami meniacich sa obrazov, runami prenikajúcich obrazov atď. Napríklad na napísanie Knihy Svetla bolo použitých 256 rún. Čo sa týka celkovej zložitosti tohto systému rún a ich počtu, tak ich počet sa v Karune blíži k 5 miliónom.
Védy neboli písané iba v Charatiách, t.j. pergamenových knihách, ale aj v Santiách, v ktorých sú runy načrtané na listoch z ušľachtilých kovov. Každá Santia pozostáva zo 16 šlôk, každá šloka z 9 riadkov, na každej strane je pod jednou čiarou-črtou – nazývanou nebeskou – načrtaných 16 rún. Na každej plechovej doštičke sú 4 šloky – po 2 z každej strany. Deväť Santií na 36 doštičkách tvorí jeden Kruh. Tieto doštičky, ktoré obsahujú 144 šlôk, sú spojné tromi krúžkami, ktoré symbolizujú tri Svety: Jav, Nav a Prav. Deväť Kruhov Santií obsahujúcich 1 296 šlôk, alebo 11 664 riadkov, alebo 186 624 vzájomne riadiacich Ch´Árijských rún, vytvára významový Obrazový zborník, ktorý sa od prastarých čias nazýva Véda, alebo – ak bol použitý neskorší prepis do latinky – Edda.
Keď sú Santie zapísané Karunou, tak v súlade s kľúčovými karunami sa text môže čítať nie iba zľava doprava, ale aj sprava doľava, a taktiež sa dá čítať smerom nadol a nahor, pričom obsah záznamu si stále uchováva zmysel. Okrem tohto štvorsmerného čítania sa text ešte dá čítať aj zmiešanie, t.j. ako obrazy rôznych karún, stojacich buď vedľa seba alebo v určenom rozstupe, a takto pridávajú jeden obraz na druhý a výsledný obraz je tak oveľa objemnejší.
Santie boli napísané pred 40 tisíc rokmi. Obsahujú Zápovede dané národom Rasy a svedectvá o budúcich udalostiach počas Svarožieho Kruhu a Deväťdesiatichdeviatich Kruhoch Života, t.j. na obdobie 40 176 Liet. Okrem toho obsahujú aj ďalšie informácie. Neskôr bola časť týchto svedectiev, ako aj svedectvá o dedičstve Slovanov a Árijcov na Midgard-Zemi zapísaná v Slovienskych Charatiách polorunickou, slovienskou zostavou, tiež v Hlaholických Charatiách (hlaholikou), v Staroruských Volchvaroch (text je na doštičkách z duba, cédra, alebo jaseňa a to Svätoruským, runovým písmom).
Z Trag a Karun vytvorili rôzne druhy písma: ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka a aj iné, ďalšie druhy žrecovských písiem.
Okrem dokonalého písomného systému používali národy Rasy odpradávna aj vyššiu, Ch´Árijskú aritmetiku, ktorá umožňuje vykonávať výpočty pre výstavbu najzložitejších architektonických útvarov s presnosťou nedosiahnuteľnou súčasnej matematickej vede, ale aj riešiť zložité úlohy kozmickej navigácie transformácie Vajtmar pri ich prechode z prostredia jedného druhu rozmernosti do druhého druhu rozmernosti s potrebným koeficientom zmiešania v čase a zachovaním formy. Pre takéto výpočty tradične používame dokonalý systém mier a vzdialeností, t.j. používame Piaďový systém, pretože je priamo odvodený od častí človečieho tela.
Za starých čias keď človek raz počul Védickú náuku z úst duchovného učiteľa, tak nielenže si všetko zapamätal, ale si aj uvedomil zmysel všetkého, čo mu bolo povedané. Napriek tomu však Žreci predvídali, že ľudia v budúcnosti budú veľmi ohraničení vo svojich schopnostiach, a preto asi pred 5 tisíc rokmi Védy zosystematizovali a zapísali. V prvom rade uložili do Rig, Jadžur, Sama a Adharvéd náuku správneho používania štyroch Živlov Prírody: Ohňa, Vzduchu, Vody a Zeme. Potom vo Vedante Sutre vysvetlil Mudrc Viazaveda zmysel hlavného, riadiaceho Živlu – Akaši – éteru, noosféry, mysle. Vedanta je preto posledné, záverečné slovo Véd. Ale najhlbší, posvätný význam Stavby Sveta je uložený v Šrimad-Bhagavate, kde sú vysvetlené vzájomné vzťahy medzi Dušou a Najvyšším.
Prečo toto nastalo a mohlo byť predvídané pred asi 5 tisíc rokmi? Pretože Éra, v ktorej žijeme sa nie náhodou volá Noc Svaroga. Toto je náš, slovanský názov. Árijský jazyk číta tie isté runy inak – a dostávame výraz Kali Juga. Juga je časové obdobie, cyklicky sa opakujúce epochy, ktorými vývojovo prechádza Všehomír, t.j. Vesmír. Jeden cyklus štyroch júg sa nazýva Divia-juga, t.j. Božská juga, život Brahmu – Roda. Podľa Véd existujú štyri jugy:
Satia Juga je zlatý vek. Je charakterizovaný spravodlivosťou, Múdrosťou, Duchovnosťou a neexistenciou nevedomosti, nemravnosti a násilia. Trvá 1 728 000 Liet.
Treta Juga je strieborný vek. Je charakterizovaný objavením sa nemravnosti a celkovo „chybového“ správania sa. trvá 1 296 000 Liet.
Dvapara Juga je bronzový vek. Je charakterizovaný veľkým úpadkom cnosti a spravodlivosti. Trvá 864 000 Liet.
Kali Juga je železný, nešťastný vek. Charakterizujú ho spory, nevedomosť, bezbožníctvo a v podstate totálna neprítomnosť cnosti. Trvá 432 000 Liet.
My žijeme v časoch Kali Jugy, ktorá sa začala pred cca 5 tisíc rokmi, a práve preto v tých časoch pristáli na Zemi Siví. V časoch nešťastného veku je hriech natoľko rozšírený, že na konci Kali Jugy sa musí objaviť Kalka-Avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satiu Jugu. Potom sa celý cyklus začína znovu. Keď sa tieto štyri Jugy zopakujú 10 000 krát, tak predstavujú jeden Brahmov deň.
Brahma je náš Rod. Je to prvá narodená bytosť vo Všehomíre, t.j. Vesmíre, Tvorca všetkých svetov a bytostí vnútri vesmírneho vajíčka. Brahma žije 100 „Liet“, ktoré v pozemských meradlách zodpovedajú 311 triliónom a 40 biliónom pozemských rokov. Jeden jeho deň sa rovná 4 320 000 000 našich pozemských rokov, jeho noc trvá rovnako dlho. Každých 100 takýchto „rokov“ Brahma zomiera a nastáva zničenie Vesmíru. To znamená, že energia, ktorá bola prejavená Ramchom sa opäť vracia do Ramchu. Potom odznova – pokiaľ je potrebné, aby jestvoval kozmický svet, prejaví sa vôľa Ramchu a Brahma sa znova narodí. Brahma je tvorené zo slov „Б“ (Большой, t.j. Veľký), „рахма“, t.j. jediný, prekrásna ochrana vedenia, poznania. Árijský koreň „rach“ dodnes žije v slovanských jazykoch. Ešte donedávna sme – rovnako ako Rusi či Ukrajinci – „rachovali“, t.j. „rachovať“ znamená spájať rozličné čísla, zjednocovať ich do jedného. „Neracha“ bol človek, ktorý bol protikladom „racha“, t.j. protiklad krásy, poriadku. Už ostáva len výraz Brahman (Brachman), čo je Vedún, svätoslúžiteľ.
Sme na prahu malého, 10 tisíc rokov dlhého Dňa Svaroga, ktorý je jedným z „presvetlení“ veľkej Noci Svaroga. Z pohľadu nášho života však môžeme bez problémov podať, že sme na prahu Dňa Svaroga. Ak budeme správne reagovať na poznanie našich Predkov – podaný v písomnej forme vedenia, t.j. Véd, tak pri ďalšom príchode Noci Svaroga tu už nebudeme mať čo robiť. Ostane tu však naše potomstvo – ktoré rovnako ako my musí získavať skúsenosti, aby sme sa zase raz mohli spolu stretnúť vo vyšších Svetoch Slavi či Pravi. Preto ich musíme zodpovedne vychovať a dať im jasný odkaz do budúcnosti. Ale ak to prekombinujeme – napr. cez kadejakých Ježiškov a Márie – tak sa tu môžeme nájsť aj my sami na opakované lekcie – reparáty. Pretože smerom dopredu bude narastať krutosť Noci Svaroga, tak naozaj niet čo závidieť. Ale to je jediná cesta vpred a osobné rozhodnutie každého človeka.
Rozdeľ a panuj, t.j. podrob si je dlhodobou taktikou tvarov proti nám. Do nášho kultúrneho prostredia nám už dávnejšie naimplementovali „umelé“ národy. O „technológii výroby“ nemeckého národa sme už hovorili. Cieľom bolo vytvoriť geneticky silných jedincov bez védického podkladu, aby mohli vojensky zničiť Slovanov v Európe. Ako vieme, vojensky nás nikdy Nemci nedokázali poraziť, a preto musela nastúpiť aj špinavá diplomacia a vnútorné rozdelenie Slovanov. „Genetický materiál“ získavali dlhodobým drancovaním slovanských zemí – území Kyjevskej Rusi – čo „zabezpečovali“ Chazari a Byzancia. Dospelých zabíjali a deti cez trh v Konštantínopole postupne predávali do Západnej Európy, a tak vznikol „Nemecký národ“.
Ďalší „umelý národ“ sú Maďari. Hoci geneticky s pôvodnými „kamošmi“ Chazarov nemajú dnes v podstate nič spoločného, vymytím mozgov našim ľuďom postupne vytvorili umelý národ, ktorý bez akýchkoľvek škrupúľ začal likvidáciu védickej kultúry našich Predkov. Tu siahnime po knihe G. A. Sidorova Хронолого-эзотерический анализ развития современной цивилизации, časti prvej. Napríklad posledná veta na strane 61, ktorá pokračuje ako prvá na str. 62 a znie: „Na juhu si podrobil svojej vláde Pečenegov, na západe uzavrel spojenectvo s védickými Uhrami, ktorí prišli do Panónie“. Pán Sidorov má v tomto očividné nedostatky. Védická kultúra – aj keď na inom mieste sa zmienil, že Védy „vymyslel“ jeden človek – existovala na našom území už za vlády kniežaťa Sviatoslava. Védickú kultúru však nikdy nevyznávali Maďari, lebo títo v tomto období boli sotva čo „prídení“ na naše územie. Slovieni – domáce etnikum, naši Predkovia tu boli oddávna. Hoci Maďari „oficiálne“ prišli na naše územie hneď začiatkom 10. storočia n. l., v žiadnom prípade nezískali nad nami kontrolu. Mauro Orbini hovorí o poslednom védickom vládcovi na našom území, ktorý zomrel r. 991 a volal sa Sveulado. Teda nielenže si nás Maďari nepodrobili, ale podľa Sidorova s nami knieža Sviatoslav uzavrel spojenectvo, keď chystal trestnú výpravu proti Chazarom. Žeby zároveň pán Sidorov zabudol, že tí jediní, ktorí v tomto období prišli na naše územie boli Maďari, a títo presne naopak, boli dlhoročnými spojencami Chazarov? Naši Predkovia – Slovieni – používali víťazný pokrik „URA“. Je to prastarý víťazný pokrik Slovanov a Árijcov, je to pokrik, ktorý vyjadruje oduševnenie, odobrenie vytrženia. „UR“ znamená Svetlo a „RA“ je nám už známe Prvopočiatočné Svetlo. Znamená teda „Svetlo Najvyššieho“ a je typický VYLOŽENE pre príslušníkov VÉDICKEJ KULTÚRY. Je však pravdou, že pre našich nepriateľov to bolo často to posledné, čo počuli. Nečudo, že bol pre nich veľmi obávaný. Nuž kľudne môžeme čakať, že ho prišelci začali používať skomolene, a tak vznikol názov „Uhri“. A neskôr – po spolupráci na vyvraždení našich Predkov – ho začali používať aj na seba – veď mali ešte v živej pamäti strach z tých, ktorí ho používali a Veľká Tartaria stále existovala. Teda védickí Uhri – s ktorými Sviatoslav uzavrel spojenectvo – určite neboli Maďari. Za prvé preto, lebo s védickou kultúrou nemali nikdy nič spoločné, za druhé preto, lebo v tom čase neovládali naše územie. A ak by nebolo došlo k jatkám Slovanov na Kyjevskej Rusi – pokresťančenie Slovanov cirkevne „svätým“ Krvavým Vladimírom – a následne u nás, tak by sa dnes na nich už dávno zabudlo. V každom prípade by si pán Sidorov mal najskôr doštudovať problematiku Slovienov v časoch a priestore Veľkej Moravy a nie iba šíriť nepodložené špekulácie. A hoci jeho knihy je dobré prečítať, bez Zdravomyslia ani na krok.
V našich krajoch je menej známa beštialita, s akou rozdelili kresťania Srbov a vytvorili „nový“, ale umelý národ Chorvátov.
My už dávno vieme, že na to, aby sme pochopili význam a dejinnú dôležitosť Slovanov v Európe nám stačí si prečítať Maura Orbiniho. Ostané zdroje boli – bohužiaľ – ale úmyselne a systematicky zničené. Ale aj napriek tomu niečo sem tam zostalo. Napríklad v kronike Pavla Diakona sa hovorí o tom, ako Slovania r. 611 spustošili Istriu. V liste patriarchu Nikolaja II (1084 – 1111) cisárovi Alexandrovi sa hovorí, že Avari (pod týmto menom najčastejšie figurujú Slovania) ovládali Peloponéz 218 rokov, a teda rímska moc tam nemala od konca 6. storočia po r. 810 svojich miestodržiteľov. V kronike Izidora, sevillského biskupa sa hovorí, že začiatkom panovania Heraklea (r. 610), sa Slovania zmocnili Grécka. Sýrsky presbyter Foma, ktorý žil v 7. storočí píše o tom, ako Slovania okolo r. 623 napadli Krétu a iné ostrovy. Historik Pavol Diakon hovorí o tom, ako Slovania r. 642 napadli južné Taliansko. Slovanské vojenské pochody pokračovali v rokoch 618-619, 622 a 626. Podľa údajov Klassena, byzantský cisár Porfyrogen písal, že v tom čase Chorváti po prijatí kresťanstva (očividne predtým, ako nám Cyril a Metod „vynašli“ cyriliku) podpismi vo vlastnom jazyku potvrdili prísahu rímskemu pápežovi, že nebudú bojovať s inými národmi. V jednom z listov pápeža Jána VIII – súčasníka Cyrila a Metoda – sa jednoznačne hovorí, že „slovanské písmená“ boli známe ešte pred Cyrilom a Metodom, a že Cyril ich iba „znovu našiel, znovu objavil“. Existuje aj historické svedectvo byzantského panovníka Konštantína VII (912-959), ktorý v traktáte „De administrando imperio“ napísal, že Chorváti r. 635 po prijatí kresťanského krstu prisahali vernosť rímskemu pápežovi a v dokumente, ktorý bol napísaný „ich vlastným písmom“ sľúbili zachovávať mier so svojimi susedmi.
Nuž, tu je zrod „Chorvátskeho“ národa. Sú to tí Srbi, ktorí prví zradili védickú kultúru svojich Predkov, odtrhli sa od ostatných Srbov a prijali kresťanstvo. Učebnicová ukážka temnej kresťanskej diplomacie. Vari ani netreba hovoriť v súvislosti s kresťanstvom o temnej diplomacii – veď inú ani nikdy nemali. Zahrali na nôtu niektorým vodcom – veď knieža bol v našich podmienkach nie dedičný, ale najschopnejší panovník vybratý ľudom na časovo obmedzenú dobu. Kresťania im začali „spievať pesničky“ o ich božej vyvolenosti, ktorá je – akože ináč – už dedičná. Nuž a čo dlhodobo spôsobujú kresťania svojim vlastným bratom – Srbom – už je dostatočne známe.
V súvislosti so Srbmi si pozrite aj túto fotografiu od nášho čitateľa zo Srbska:
Podľa dátumu si môžete spomenúť, že ide o predvečer tohtoročných volieb v Srbsku. Temná škvrna zaznamenaná satelitom je výsledok pôsobenia HAARP-u, ktorý spolu s „práškovaním“ a ďalšími „božími“ požehnaniami ovplyvňoval, ako budú ľudia v Srbsku voliť. A máme vôbec poňatia, čo robia s nami? Našich biorobotov to ani nezaujíma…
V Slovansko-Árijských Védach sa hovorí o Zdroji Života. Bol uložený Bohmi v dávnej minulosti do sibírskej zeme. Nikto presne nevie čo to je, ale vieme, že putuje v zemi a v určitých časoch sa približuje k povrchu zeme, pričom na povrchu sa začnú prejavovať nevídané udalosti. Rastliny môžu rásť do nebývalých rozmerov či úrody, ľudia môžu nadobúdať nadľudskú silu a schopnosti. Hoci Kazaci v minulosti svojim bojovým umením bežne vyhrávali nad desaťkrát silnejším nepriateľom, tak teraz sa tento pomer môže zvýšiť na oveľa viac. Malá skupina védicky znalých ľudí môže porážať desiatky tisíc nepriateľov a to bez straty vlastných životov. Ako sa dá takáto sila „prilákať“? Napríklad chorovodmi a celkovo prastarými obradmi a rituálmi. A tu to je – ak sa dáte viesť samozvanými „žrecmi“ či „volchvami“, ktorí si svoje „slovanské“ obrady sami vymysleli a s ostatnými „nepotrebujú“ spolupracovať, alebo ak ste síce v „oduševnenej“, ale iba virtuálnej skupine „Slovanov“, tak sotva môžete očakávať „príchod“ Zdroja Života. Hoci okrem Zdroja Života sa na konci Veku podľa prastarých proroctiev aktívne zapoja aj iné sily, bez vedenia – poznania odkazu našich Predkov (Véd) to jednoducho nepôjde.
