TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • ZÁPAD AMERIKY

    Na obrázku vidno bývalý závod ropnej spoločnosti CONOCO, ktorý slúži na ťažbu a spracovanie vyťaženej ropy v Sýrii. Závod bol znárodnený sýrskou vládou ešte za otca terajšieho prezidenta Assada. Tento závod bol pod kontrolou spojencov USA v sýrskej vojne – Kurdov, ktorí ho obsadili po bojovníkoch ISIL. Bol to jeden zo závodov, ktorý slúžil ISIL ako zdroj ropných príjmov – tu nelegálne ťažili ropu a vyvážali tak, že Američania to „nevedeli“ zastaviť. Kurdi – ako poslušní spojenci USA – ho síce ISIL odobrali, ale akurát tak sa zmenila hlavička „exportéra“.

    Súkromná ruská vojenská organizácia VAGNER dostala rozkaz odobrať tento závod Kurdom a obsadiť ho. Kurdi však vyzvali na pomoc svojich „verných“ spoločníkov – americkú armádu. Takto došlo k tragédii. Američania vyslali letectvo – vrátane bojových vrtuľníkov – a tieto za noci a použitia vysokopresných zbraní zničili vojakov spoločnosti VAGNER. Hoci oficiálne ruské Ministerstvo zahraničných vecí hovorilo o malom počte obetí – všetky údaje boli pod 10 padlých – straty na životoch boli v skutočnosti ohromné. Pri americkom útoku zahynulo – podľa údajov tých, ktorí prežili a boli rýchlo dopravení do nemocníc v Rusku – niečo medzi 300 až 400 Rusov.

    Nejde o vojenské zložky Ruskej armády, ale všetko boli bývalí vojaci ako aj takí, ktorí predtým slúžili na Donbase.

    Na ruskej strane sa odohralo akosi veľa „prehmatov“. Niekto poslal vojakov do útoku ABSOLÚTNE bez akejkoľvek predchádzajúcej rozviedky – nebol realizovaný prieskum ani rádiový, ani družicový, žiadne drony – dokonca neboli použité ani zdroje agentúrnej rozviedky, hoci Američania monitorujú Rusov 24 hodín všetkými možnými kanálmi. Skrátka nič. U Slovanov sa často – a to treba zdôrazniť – prejavuje naivita Svedomia. Máme tendenciu predpokladať, že ak my konáme so Svedomím, tak že rovnako konajú aj tí druhí. To však neplatí u tých, ktorí Svedomie nemajú a je načase sa z tohto debilizmu prebrať. V tomto ohľade odporúčame Zápovede Svaroga – menovite č. 29.

    Vojakov proste poslali do útoku – doslovne na jatky. Vojaci na nákladných automobiloch pri zásahu vysokotechnologickými zbraňami jednoducho nemali šancu prežiť. Ranených bolo veľmi málo…

    Ťažko dnes povedať o čo tu išlo. Buď niekto v Ruskej armáde podcenil situáciu a jednoducho vydal rozkaz, alebo bol za tým úmysel – ťažko sa to dostane niekedy na verejnosť. V každom prípade vznikol precedens – Američania dávno útočia na ruské vojenské zložky, ale vždy doteraz na to používali tretiu stranu – kdejakých teroristov, povstalcov a všelikoho – len nie priamy, otvorený útok na ruské jednotky, aj keď nie priamo zložky Ruskej regulárnej armády. Ale stalo sa.

    Ďalej teda nebolo na čo čakať a došlo – úplne logicky – k ruskej odvete. Od 24. februára sa pre Američanov v Sýrii začalo peklo. Vo Východnej Gute bolo k 25. marcu už zničených okolo 700 amerických žoldnierov z firiem ACADEMY a GREYSTONE. Ďalej bolo zabitých približne 150 britských inštruktorov z 22. pluku špeciálneho určenia SAS Veľkej Británie, okolo 100 vojenských inštruktorov 2. paradesantno-výsadkového pluku francúzskej cudzineckej légie zo základne Calvi na ostrove Korzika a minimálne 50 vojenských inštruktorov z Izraela.

    Podľa niektorých dostupných údajov v tomto časovom úseku už boli v Gute dvakrát použité hyperzvukové KINDŽALY – v rámci prvého bojového krstu – a pri bombardovaní a ničení pozemných cieľov vrátane živej vojenskej sily boli nasadené už aj SU57. Možno povedať, že Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie zrovnali so zemou Východnú Gutu aj spolu s natovskými žoldniermi.

    V dňoch 24.-25. februára sa Ministerstvo zahraničných vecí USA zúfalo snažilo dozvoniť do Moskvy, ale tam nikto nedvíhal telefón. Presne ako povedal 23.2. v Mníchove ruský minister zahraničných vecí Lavrov: „Čas na rozhovory uplynul, nastúpil čas odplaty“.

    Skutočne nastal ten čas. Odteraz už nieto kde ustúpiť. Rusko nebude viac trpieť vystrájanie USA ani v Sýrii, ani nikde inde na svete. A čo sa týka Sýrie možno povedať, že boje v Gute sú už krutejšie ako v Stalingrade. Američania a Briti ich nezažili, Francúzi – a to je málo známe – áno. U nás je málo známym faktom, že v Druhej svetovej vojne bojovalo na strane nacistického Nemecka proti Sovietskemu Zväzu niečo medzi 900 tisíc až 1 miliónom Francúzov! A boli aj pod Stalingradom. Na druhej strane mali aj odboj – v ňom bojovalo do 120 tisíc Francúzov… v drvivej väčšine potomkovia Bielogvardejcov, ktorí v časoch boľševickej revolúcie utiekli do Francúzska. Tak či onak – ak v tomto čase ešte v Gute prebiehajú boje – jedno je isté. Odtiaľ už nevyjde živý ani jediný americký, britský, francúzsky či izraelský žoldnier. Zaslúžia si svoju odmenu.

    Ak si dáte do súvislosti prejav Putina, v ktorom – 1. marca – oznámil čo môže Rusko v prípadne aktuálnej vojne s USA hneď nasadiť, ako aj následné varovanie náčelníka Generálneho štábu Ruskej armády Gerasimova, že všetko, čo bude vypálené proti sýrskej alebo ruskej armáde v Sýrii bude zostrelené, tak si ľahko poskladáte celú mozaiku. Varovanie Gerasimova sa dalo pochopiť aj tak, že budú zničené nielen lietadlá, ktoré by prípadne štartovali proti ruským silám z lietadlovej lode, ale aj samotné lietadlové lode.

    Tu sa nám ponúka zaujímavá „matematika“. Americkí analytici dlhodobo vo všetkých štúdiách tvrdia, že Rusko nemôže poraziť svojimi zbraňami USA, pretože jednoducho neinvestuje toľko do zbrojenia ako USA. Nuž áno – a hneď môžeme dodať niekoľko čísel. Pentagon vydelil na operácie v Sýrii – samozrejme, že v skutočnosti proti Rusku – 65 miliárd dolárov. A celý vojenský rozpočet Ruska je 69 miliárd dolárov. Ale asymetria nie je silnou zložkou americkej logiky. Hyperzvukový Kindžal či Avangard môže zničiť americkú lietadlovú loď – tento fakt chtiac nechtiac už priznala aj americká armáda. Ale jedna lietadlová loď USA stojí od 5 do 10 miliárd dolárov – podľa toho ktorá. A cena jedného hyperzvukového „pozdravu“ ruskej armády sa pohybuje v rozmedzí 1 až 2 miliónov dolárov…

    Každému, kto čo i len trochu používa rozum je jasné, že ak už otvorene proti sebe lokálne bojujú Anglosasi a Slovania, tak globálna horúca fáza už nemôže byť ďaleko. Slovenom a piatej kolóne nie je fakulta myslenia vlastná, a preto nedokážu vopred odhadnúť vývoj udalostí – ale to nič nemení na existujúcich faktoch. Oni budú vždy zotrvávať v predprogramovanej predstave, že „niekto“ to za nich vyrieši tak, aby „bolo dobre“.

    Sú to práve bratislavskí parlamentní – môžeme povedať aj permanentní – politici, ktorí nás dostali do tejto situácie; ale my sme ich tam dobrovoľne zvolili. Robíme tak od prevratu a zároveň od toho istého prevratu sa situácia pre obyčajného človeka zhoršuje. Dokedy budeme hrať túto nízkoenergetickú hru? A vôbec, môže sa nízkočakrovej hry zúčastňovať intelektuálne vyspelý človek?

    Sme na natovskej strane a zabávame sa cudzou hrou navrhnutou pre nás. Jeden premiér vyhlasoval, že „Slovensko sa rozvíja rovnomerne“, ale poslancom z Europarlamentu bez mihnutia oka oznámi, že „na Východe nič niet“. Musí to dobre vedieť, veď to je výsledok dlhodobého jeho smerového rozvoja celého Slovenska. Nový, veselý premiér pokračuje v kurze aj s ministrom drancovateľom slovenských lesov, kapitán Národného Slovenska síce vystúpil v ruskom parlamente, ale bez problémov organizuje základne NATO na Slovensku. Akému to Národu straní? Bude preto celkom zaujímavé vidieť, ako prebehnú nasledovné voľby. Prebudíme sa alebo zomrieme v spánku?

    Prizrime sa lepšie, akých to máme mierumilovných spojencov. Koncom decembra minulého roku – na vianočnej návšteve v Nórsku – sa americký generál Robert Neller v prejave k 300 príslušníkom americkej námornej pechoty vyjadril, že sa im treba pripravovať na „big-ass fight“ proti Rusku. Generál Neller je hlavným veliteľom Námornej pechoty USA, ktorú tvorí cez 200 000 vojakov v stálej službe. Rovnako dodal, že ak by došlo k takémuto vývoju, tak „cez noc“ ich môže byť v Nórsku aj 3 000… Otvorene pripustil možnosť vojenského konfliktu medzi UISA a Ruskom. Nuž, naozaj mierumilovné plány nášho spojenca. Je radosť mať takýchto spojencov.

    Experti predpokladajú, že medzi najpravdepodobnejšie ciele amerického útoku patrí Murmanská oblasť, Krym a Prímorská oblasť RF. Hovorca generála, Eric Dent neskôr v rozhovore pre Washington Post vyhlásil, že generál Neller – ako vrchný veliteľ Námornej pechoty USA – chcel iba takýmto názorným príkladom motivovať vojakov, aby sa naozaj zodpovedne pripravovali… Na margo môžeme dodať iba to, že takúto „motiváciu“ – konkrétnu a adresnú – používal naposledy Adolf Hitler.

    Samozrejme, že išlo o pokus zahovoriť skutočnosť, ale – ako hovorili naši Predkovia – povedané slovo toporom nevyrúbeš. Pozrime sa teda v krátkosti na to, čo môže americká Námorná pechota reálne spôsobiť Ruskej armáde:

    Početnosť príslušníkov americkej námornej pechoty predstavuje vyše 220 000 vojakov, ktorí môžu byť použitý na útok. Hlavná úderná zložka sú tri divízie, z ktorých každá má vo výzbroji 70 tankov Abrams M1A1, 180 samochodných a ťahaných húfnic, 208 obrnených transportérov a okolo 3 000 rôznych automobilov. Ešte jedna divízia o sile 50 000 vojakov môže byť v krátkej dobe sformovaná zo záložníkov. Letecký park námornej pechoty tvorí okolo 1 100 vrtuľníkov a lietadiel, medzi ktorými je aj najnovšia stíhačka F35B. V krízových situáciách formujú expedičné korpusy a brigády, ktoré čo do podstaty dokážu bojovať úplne samostatne. Ich autonómnosť bojovať dosahuje 60 dní.

    Najväčšie vojnové konflikty po Druhej svetovej vojne, v ktorých sa zúčastnila Námorná pechota USA boli Kórea a Vietnam. Ďalej to boli operácie NATO v Iraku, Afganistane a Juhoslávii. Ale napriek všetkému, tým najpravdepodobnejším potenciálnym nepriateľom americkej Námornej pechoty od čias Druhej svetovej vojny vždy bolo a ostáva Rusko.

    Námorná pechota USA – ako súčasť americkej armády – samozrejme predstavuje naozaj vážnu hrozbu. V prípade vojenského konfliktu bude americká Námorná pechota prioritne nadsadená na Severe Ruska. Ich cieľom bude obsadenie ruských ponorkových základní v Murmanskej oblasti. Na Juhu dôjde k pokusu o výsadok na Kryme a na Ďalekom Východe to najpravdepodobnejšie bude Kamčatka, kde je tiež základňa ruských strategických ponoriek.

    Ozbrojené sily Ruskej federácie však aktívne nacvičujú taktiku protivýsadkových operácií. Hlavnou zložkou úspechu takéhoto druhu bojovej operácie je zabránenie tomu, aby protivník získal prevahu vo vzduchu a zároveň zasadzovať efektívne údery výsadkárom a silám podpory výsadku na otvorenom mori. Nacvičujú sa údery proti výsadkovým plavidlám aj výsadku priamo na morskom brehu. Z odborne vojenského pohľadu sú výsadkové jednotky snažiace sa vylodiť na pobrežie klasickým a zraniteľným cieľom.

    Zostava námorných a obojživelných plavidiel bojovej techniky používaných pri výsadku americkej námornej pechoty môže dosahovať aj viac ako 50 vojenských plavidiel. A toto v podstate úplne vylučuje faktor momentu prekvapenia a zároveň dáva priestor na prípravu obrany pobrežia.

    Jedna z najväčších hrozieb pre výsadok sú pobrežné raketové a delostrelecké komplexy, ktoré sú v poslednej dobe aktívne dodávané do výzbroje Vojenského námorníctva Ruska.

    Medzi takéto komplexy patrí pobrežný raketový komplex BAL, ktorý je schopný zasahovať ciele do 260 km od pobrežia. Pritom je schopný vyhľadávať ciele v pasívnom režime, t.j. dokáže ich identifikovať skryte, nedetekovateľne. Salva takéhoto systému môže pozostávať z 32 rakiet.

    Ďalším nepríjemným prekvapením pre výsadok bude napríklad samohybný, 133 mm delostrelecký komplex BEREG, ktorý je schopný ničiť hladinové ciele, vrátane rýchlych plavidiel na vzdialenosť do 22 km. Dokáže strieľať rýchlosťou 12 výstrelov za minútu. Zároveň môže potápať nepriateľské lode v autonómnom režime, korekciu streľby realizuje vlastný systém riadenia streľby.

    Výsadok americkej Námornej pechoty nebude víkendovou párty – ak sa im predtým podarí vyhnúť ponorkám a lodiam vojenského námorníctva Ruska.

    Pokiaľ Rusko má schopnosť viesť takéto operácie je veľmi málo pravdepodobné, že Američania sa odvážia na útok. Výsadkové operácie sú v prvom rade bojové operácie flotíl vojenského námorníctva. Rusko má v Barentsovom mori dostatok ponoriek aj hladinových plavidiel.

    Ak by sme nebrali do úvahy stav americkej vojenskej techniky – známy je najmä prípad problémov so stíhačkou F35 – tak v americkej armáde narástol problém s ľudskou silou. Hlavným problém je kvalita americkej živej sily vrátane kvalít veliteľského zboru. Ľudia nechcú slúžiť v armáde, ba dokonca to ani nevedia. Americký národ sa mení na národ, ktorého zdravotný stav proste neumožňuje regrutovať do armády potrebný počet zdravých ľudí. Plán armádnej obnovy USA prezidenta Trumpa predpokladá, že do roku 2023 stúpne počet amerických vojakov v aktívnej službe o 56 000 ľudí. Ale tento ambiciózny program americkej armády začal krívať ešte pred začiatkom svojej realizácie. Príčinou je znižujúci sa počet mladých Američanov vhodných pre vojenskú službu. Dnes generáli Pentagonu s problémami zabezpečujú regrutovanie dokonca minimálneho počtu nových brancov, ktorí sú nevyhnutne potrební na udržanie terajšieho počtu slúžiacich v americkej armáde. Podľa oficiálnych údajov americkej armády pre rok 2018 je vhodných sotva štvrtina existujúcich brancov. Tri štvrtiny obyvateľov USA vo veku od 17 do 24 rokov nemôže vstúpiť do radov americkej armády kvôli obezite, chronickým chorobám, kriminálnej minulosti či nedostatku vzdelania. Pentagon jednoducho nevie ako sa vyrovnať s neschopnosťou navýšiť stav armády o desiatky tisíc nových tankistov, námorníkov, pilotov a ďalších špecialistov.

    Najväčším problémom je epidémia obezity, ktorá doslovne kosí rady amerických brancov.

    Hneď za tým je menovaný stav vzdelania americkej mládeže. Pre službu v americkej armáde je vyžadovaná maturita, ale mladí Američania sa už nechcú učiť.

    Federálna štatistika ukazuje, že strednú školu končí iba niečo okolo 80% učiacich sa. Špecialisti sa obávajú, že tieto údaje nie sú kompletné a pravdepodobne ešte aj nadsadené. Ďalším problémom je kriminalita a drogy u mládeže. Každý desiaty Američan nemôže nastúpiť na vojenskú službu kvôli svojej kriminálnej minulosti.

    Jeden zo spoluautorov správy o nadchádzajúcom probléme americkej bezpečnosti, generál Thomas Spoehr s horkosťou priznáva:

    „Všetci máme v hlave predstavu tvrdého amerického chlapíka, známeho tyrana, ktorý je schopný všetkého. Ale tento obraz už viac nezodpovedá realite. Za posledných 10-15 rokov vyletelo do výšin percento Američanov, ktorí trpia obezitou. Rastie aj množstvo astmatikov. Nezadržateľne sa znižuje počet tých, ktorí ukončia školu a v niektorých veľkých mestách je to už doslovne katastrofa. Ani kriminalita nikde nezmizla. Musíme si priznať ten fakt, že naša situácia sa nezlepšuje, ale zhoršuje.“

    Sú aj takí, ktorí navrhujú riešiť tieto problémy tak, že znížia požiadavky na nových brancov. Ale podľa mnohých expertov takýto krok môže definitívne podkopať národnú bezpečnosť USA. Generál T. Spoehr tento návrh okomentoval takto:

    „Už sme aj tak znížili štandardy a prijali viac ako obyčajne takých ľudí, ktorí mali v minulosti problémy s porušovaním zákonov. Zaplatili sme za to vysokú cenu. Oni nakoniec porušujú disciplínu a opúšťajú svoje jednotky oveľa častejšie ako obyčajní vojaci. A nedodržiavať štandardy – to je to posledné…“

    V skutočnosti výsledkom tohto zníženia štandardov je aj fakt, že z tých ľudí, ktorí sú dnes v aktívnej službe americkej armády je 11% zo zdravotných dôvodov neschopných bojovať. V číselnom vyjadrení to je okolo 235 000 ľudí. Predstavitelia Pentagonu už vyhlásili, že plánujú očistiť americkú armádu od takého „balastu“.

    Otázkou je, či Pentagonom vysnené očistenie armády od obezity, očividných zločincov či invalidov bude také jednoduché. V poslednej dobe sa k nim totiž pridali oveľa ostrejšie témy – homosexuáli, lesbičky, transcendentní – ktorí doteraz už slúžia v americkej armáde spolu s ostatnými vojakmi. Toto všetko dodáva americkej armáde svoje čaro… stačí si pozrieť niekoľko fotografií na internete.

    A táto armáda chce napadnúť Rusko – okrem iného samozrejme aj Čínu – a poraziť ich.

    https://www.youtube.com/watch?v=2qwoFcLIeA4

    Tí, ktorí rozmýšľajú si poľahky zrátajú vyhliadky budúcej vojny pre NATO. Nuž ale my sme v NATO… teda spojenci USA.

    Nezaškodí si ešte raz uvedomiť o čom sme písali na začiatku článku. Ak boje v Sýrii došli do takéhoto štádia, aká je šanca, že všetko do čoho to – skôr alebo neskôr – vyústi sa „samo“ prevalí len tak okolo nás?

    02.04.2018

  • GOTTŠALK

    Za „vlády“ socializmu nebolo všetko také bezútešné, ako sa nám to snažia dnes narozprávať. Pravdaže, čím ďalej od revolúcie, tým žije menej ľudí, ktorí si pamätajú minulosť a môžu dnes k nej niečo povedať. Členovia najprominentnejších komunistických rodín dnes stoja na čele našej krajiny a tvária sa ako najlepší kapitalistickí kapitalisti. Veď okrem iného slúžia aj Hubbardovej scientológii. O scientológoch sme už síce písali, takže pripomenieme iba jediný fakt. Ten, kto vstupuje medzi nich – a oni nemajú záujem o hocikoho – musí prejsť niečím ako „verejnou spoveďou“. Spočíva v tom, že po podaní ľahkej drogy musí na kameru vyrozprávať všetky svoje slabosti, všetko čo v minulosti napáchal – najmä všetky zvrátenosti, krádeže, vraždy, znásilnenia, drogy – skrátka všetko, vrátane toho, čoho sa najviac bojí, aké má nočné mory a podobne. Potom je záznam uložený do trezoru a „hrdina“ môže byť „expedovaný“ do svojej cieľovej krajiny a pozície. A tam plní úlohu, ktorú po „spovedi“ dostal. Samozrejme, že na takto určenú úlohu mu nebudú chýbať peniaze – ale ak by začal špekulovať, tak záznam sa môže objaviť v médiách. A preto scientológovia mlčia ako hrob – najčastejšie úplne odmietajú akúkoľvek svoju spojitosť so svojou „materskou“ cirkvou. Naivní sú tí, ktorí im dajú takúto otázku a čakajú čestnú odpoveď.

    Nie je žiaden div, že takejto cirkvi ani CIA „nemohla odolať“– a dostala ich pod kontrolu. Takže scientológ – a najmä ak už je na vysokej pozícii – je zamestnancom niekoho úplne iného – bez ohľadu na to, prečo ho naivkovia v demokracii volili…

    Kto nič v minulosti nenapáchal, ten sa nemá čoho obávať a preto nie je pre scientológov zaujímavý…

    Dnes žijeme pod kontrolou cudzincov – máme to napísané hneď na začiatku Ústavy. Veď Cyril a Metod by dnes mali grécke pasy, Ježiš (ten biblický) zase izraelský. Nemôžeme sa teda diviť, že od revolúcie nás riadia pápeženci. Jedni umiernenejší, iní zase radikálnejší (jezuiti a spol.) – ale predsa len cudzinci. Zašli už tak ďaleko, že nám „vyblokovali“ aj literárne diela našich vlastných klasikov. Môžete si kúpiť rôzne výbery tvorby Hviezdoslava, ale báseň PRIBINA v žiadnej nenájdete. Prečo? Nuž, stačí si ju prečítať. Hoci Hviezdoslav vychádzal z kresťanského základu, Slavianstvo mu bolo predsa len bližšie ako cudzie importy. A nám nevadí, že ktosi manipuluje tými žalostnými zbytkami poznania, ktoré nám zanechali naši „povolení“ spisovatelia? Čomu to učia na našich školách deti a kto to vlastne riadi Ministerstvo školstva? Žeby vlastenci?

    Pripomíname vám televíznu inscenáciu na motívy románu Jozefa Miloslava Hurbana – GOTTŠALK. Dielo prináša nám dnes už dávno zabudnutý príbeh kniežaťa Gočalka z 12. storočia, ktorý do krajiny priviedol – samozrejme násilne – kresťanstvo a následne, aby sa zapáčil nemeckému kléru si zmenil aj meno na Gottšalk.

    Bol vládcom kmeňa Obodricov. Svoj Rod však zradil a prijal nové náboženstvo. Vyhnal svoju ženu aj s malou dcérkou a zobral si za ženu Dánku, čím sa s nimi spojil. Okrem Dánov slúžil aj nemeckému cisárovi tak, že viedol vojny proti ostatným slovanským kmeňom – veď to boli iba pohania… Cudzí, „kultúrnejší“ žoldnieri mohli v jeho vlastnej krajine plieniť a rabovať, čím dostával Slovanov na úroveň „kultúrnejších priateľov“.

    Je to dávno zabudnutý príbeh Polabských Slovanov, ktorého dej sa fyzicky odohráva v okolí ostrova Rujana a mesta Arkona. Udalosti sa však vyvinuli tak, že aj časť členov vlastného kmeňa povstala proti zradcovi Gočalkovi a tento nakoniec bol spravodlivo potrestaný.

    Okrem toho, že dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí minulosti, román prináša aj niekoľko dôležitých momentov. Šľachta sa napríklad už volá „znať“ – čo je známe aj z Ruska. Aristokracia nie je znať – ale to naši čitatelia už vedia. V inscenácii uvidíme aj moment, kedy na sneme hlavy Rodov pripomínajú kniežaťu, že je tým, kým je vďaka nim – čo je naozaj naša stará tradícia. Ale nemecký biskup ho smeruje k tomu, že ak je vládca, tak nesmie brať ohľad na podriadených a plne využívať svoju moc. Jasný prechod od dŕžavného ponímania k cirkevnému štátu.

    Fakt, že šírenie kresťanstva je spojené s vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva je v tomto diele jasne podaný.

    V inscenácii uvidíte aj množstvo ďalších zaujímavých informácií, aj keď je očividne spracovaný v duchu poznatkov, ktoré boli v tom čase dostupné. Hlavná myšlienka však nenechá nikoho na pochybách.

    Veru takto postupne ničili kresťania našich Predkov. Ak Nemci či Dáni neboli úspešní s mečom, tak diplomaticky poštvávali jeden slovanský meň proti druhému do vojny. Aby sa náhodou pred bojom nedohodli – podľa tradície – iba na boji dvoch zástupcov, ale aby naozaj jeden národ zničil druhý, tak Nemci ochotne poskytovali svojich vojakov do vzájomných bratovražedných vojen. Tí sa už postarali o to, aby k bitke naozaj došlo a počet obetí bol čo najvyšší.

    Nečudo, že pre našich pápežencov nie je tento román „príťažlivý“. Či už je to SNS v „národnej“ vláde, alebo priamo predĺžená ruka jezuitov – pravda im nevonia. A ani tento román nenájdete v knižnom vydaní. Prečo..? Prečítajte a pochopíte sami. My sme ho našli iba na jedinom mieste na internete.

    A čakať, že niekto znovu sfilmuje tento – pre nás – román klasického autora je ilúziou. Stačí sa prizrieť aké intelektuálne formáty sa dnes natáčajú a podávajú cirkevným a sociálnym zvieratám.

    Prichádza však jedna otázka – ak sme nezávislí, prečo nám blokujú informácie o našej minulosti? A to ich ešte volíme?

    Podobných príkladov – chvalabohu – nájdeme v Európe viac. Určite vám odporúčame nórsky film POSLEDNÝ KRÁĽ SEVERU, ktorý je rovnako natočený podľa skutočných udalostí.

    https://www.youtube.com/watch?v=OyNFAJLi5P8

    Uvidíte ako sa šírilo kresťanstvo na Severe. Kresťanskí Dáni pokresťančovali pohanské Nórsko tradičnými prostriedkami kresťanskej lásky: OHŇOM A MEČOM. Nič nového pod slnkom. Dobré ohľadom filmu je to, že v tomto prípade sa ešte Nóri ubránili a nedovolili Dánom zabiť maličkého následníka nórskeho trónu.

    Film bol koncom minulého roka vysielaný aj v slovenčine.

    A v neposlednej miere je tu ešte jeden film severskej koprodukcie – NORTHMEN.

    Dej tohto filmu sa nezaoberá priamo šírením kresťanstva, ale je v ňom vyjadrené dostatočne jasné stanovisko. V určitom čase do deja vstupuje kresťanský mních, ktorý stroskotaným Vikingom poskytne pomoc. Vikingovia mu najskôr neveria, pretože – ako vyhlási jeden z hlavných hrdinov – čo z toho, že kresťanstvo hovorí o mieri, keď ho šíria mečom? A onen mních tiež nebol celkom pápežensky naformátovaný, pretože v minulosti chcel úprimne pomôcť Piktom k „pravej kresťanskej viere“, ale akurát ich jeho naivita vlákala do pasce, ktorú iní kresťanskí „šíritelia lásky“ využili na ich zlikvidovanie.

    V ruskej verzii ho na internete nájdete:

    https://www.youtube.com/watch?v=JQPo_BtES88

    Nedajme si vziať našu minulosť – pretože to je naša minulosť. Veď už je jasne vidno, akou zbraňou nás najviac zničili – zasievaním nesváru medzi nami a potom postupnou likvidáciou. Najčastejšie vlastnými rukami.

    31.03.2018

  • VYHNANEC (ИЗГОЙ)

    Ukážka – cca 18 minútová – filmu, ktorý bol minulého roku ohodnotený viacerými oceneniami. Možno ho voľne preložiť ako „Street WorkOut“.

    Myšlienka filmu je veľmi jednoduchá:

    Piatok večer, obyčajné ruské mestské sídlisko. Všetci sa pripravujú „kultúrne“ stráviť nadchádzajúci víkend. Jedni sa chystajú zabaviť v klube, iní popíjajú alkohol v podchode, dievčatá čosi oslavujú (GMO ženského pohlavia v nohaviciach a s fľaškou alkoholu) na lavičke v parku, mamička s kočíkom a fľašou alkoholu v ruke sa ponúka… Ale Miša nič z toho nezaujíma. Ba čo viac, cieľavedome sa kdesi poberá. Žeby nebol NORMÁLNY?

    Nuž, nepiť alkohol, nefajčiť, nebrať drogy, nezaoberať sa športovým sexom, netráviť čas počítačovými hrami – to nie je v demokracii normálne. A ak napríklad niekto ešte športuje v mestskom parku a ani neje mäso – to už je určite naozajstný sektár…

    BYŤ AKO VŠETCI EŠTE NEZNAMENÁ BYŤ NORMÁLNYM. BYŤ LEPŠÍM ZNAMENÁ NEBYŤ AKO VŠETCI.

    Filme je motivátorom pre všetkých, ktorí ostali (alebo sa rozhodli ostať) NORMÁLNYMI ľuďmi – nehľadiac na nevedomosť, ktorá je všade naokolo.

    NAJSKÔR ŤA INGORUJÚ, POTOM SA TI SMEJÚ, POTOM S TEBOU BOJUJÚ, ALE NAPOKON VYHRÁVAŠ TY.

    MAHATMA GHÁNDÍ

    JEDINÝ PROSTÝ PRÍKLAD JE PRESVEDČIVEJŠÍ AKO STOVKY KRÁSNYCH KÁZNÍ.

    LUCIUS ANNÆUS SENECA

    30.03.2018

  • PANTOGRAFIA

    Tento názov pravdepodobne väčšine ľudí nepovie veľa a ak, tak sotva poukáže na akúkoľvek súvislosť s témami, ktorými sa tradične zapodievame. Zdanie však neraz klame.

    Pantograf je – pre lepšie pochopenie – zariadenie, ktorým sa dá pôvodný obrázok prekresliť bez toho, aby sme používali nejaký druh kopírovacieho papiera. Vyzerá približne takto:

    Teda čo to môže mať spoločné so slavianstvom? Nuž, v tomto prípade veľa. Takto sa totiž volá kniha anglického autora menom Edmund Fry, ktorú napísal v roku 1799:

    Hlavným – naozaj odborným – cieľom tejto práce je poukázať na to, že pôvodný jazyk ľudstva bol jeden. Autor nadhadzuje aj otázku, akého bol tento – pôvodne jediný jazyk všetkého ľudstva – pôvodu, ale k jeho cti treba povedať, že hoci ponúka dve základné alternatívy, nevnucuje ani jednu.

    Edmund Fry dáva na zváženie, či prvý jazyk bol pôvodom z Nebies, alebo akýmsi produktom ľudského úsilia. Z celkového kontextu vyplýva, že autor je presvedčený o správnosti prvého variantu, ale – ako sme už uviedli – nijako svoj pohľad nevnucuje.

    Názov knihy PANTOGTAPHIA je naozaj vhodný – podkladom myšlienky je totiž presvedčenie, že všetky dnes (teda v jeho čase) existujúce jazyky sú iba viac alebo menej vzdialenou kópiou prapôvodného, kedysi jediného jazyka.

    Vzhľadom na závažnosť témy si môžeme aj uviesť niekoľko citátov z tejto knihy:

    „… Ak prvý jazyk bol poskytnutý inšpiráciou, tak musel byť dokonalý a celé ľudstvo ho muselo mať vo veľkej úcte: ale veľké množstvo dialektov vo svete prevládlo; a niektoré z tých, ktoré sú dnes známe sú veľmi nedokonalé; a jestvuje tiež dôvod predpokladať, že niektoré sú dnes už stratené. Ak boli rozdielne jazyky objavené rôznymi národmi, tak toto všetko by prirodzene bolo následkom zmesi týchto národov: ale čo mohlo motivovať ľudí, ktorí ovládali jeden dokonalý jazyk nadprirodzeného pôvodu, ho obetovať v prospech barbarských žargónov, ktoré sami vymysleli, a ktoré sú v každom ohľade podradné oproti tomu, ktorým boli inšpirovaní ich pradedovia“?

    Aby sme zdôraznili tento moment, pozastavme sa. Demokracia a civilizácia tvrdia, že sa vyvíjame od PRIMITÍVNEHO v minulosti k DOKONALÉMU dnes. Ale Edmund Fry – ANGLOSAS – tvrdí presne to, čo aj védické Svetoponímanie: namiesto oslavovania našej dnešnej „dokonalosti“ sa radšej lepšie prizrime tej realite, že v skutočnosti postupne DEGRADUJEME!

    Dnes nám všetko „dodajú“ do hláv – dostávame hotové produkty, teda myšlienky. A ak sa pozriete okolo seba poľahky uvidíte, ako sa všemediálne podávané symbolové pokyny pretavujú do reakcií spúšťaných psychoprogramov už v priemyselnom, masovom meradle. Veľa ľudí sa napríklad utešuje tým, že na sociálnych sieťach má množstvo priateľov – ale koľko ich má v reálnom živote?

    To čo dostaneme nemusíme sami pripravovať. Ale v našom ponímaní je akákoľvek dodaná informácia – teda svedectvo o čomkoľvek – iba informácia, ktorú môžeme označiť ako „informácia prvého druhu“. Až osobnou skúsenosťou sa mení na informáciu druhého druhu. Informovaný preto nie je ešte múdry. Informovaný subjekt pracuje totiž iba na povrchnom triedení množstva informácií, do podstaty ktorých nikdy ani nezabŕdne. Lebo to už by bolo ich osobné spracovanie, ktoré má za následok osobnú skúsenosť. A to už je informácia druhého druhu, teda Múdrosť. Informovaných nájdete vôkol seba na mraky – len múdrosť sa kdesi vytráca… a to už hodne dlho.

    Prečo si opäť nezacitovať z knihy?

    „Ľudia si dlho neudržia praktickú zručnosť v tých činnostiach, v ktorých sa necvičia“.

    Nezabudnime, odoberanie a triedenie množstva informácií nie je myslenie. Odoberači a triediči si neudržiavajú zručnosť myslenia – aj keď v odoberaní a triedení dosiahnu majstrovstvo…

    Nebudeme sa zaoberať celým obsahom knihy, ale predsa len pokročme v jej obsahu trochu vpred. Fry uznáva, že existoval jeden pôvodný a dokonalý jazyk – novšie jazyky sú vždy viac a viac vzdialené od pôvodného, dokonalého zdroja – ale to je veľmi ďaleká minulosť. Aby trochu „pristál na zemi“, tak – a to veľmi prakticky – tvrdí, že v súčasnosti treba vychádzať zo štyroch hlavných jazykových skupín, z ktorých pochádzajú všetky dnes známe jazyky. A tu je to naozaj zaujímavé:

    Podľa autora sú základné, bázové jazyky tieto: Latinčina, Keltčina, Gótčina a SLOVANČINA. Čítate dobre – SLOVANČINA! Takže naozaj klobúk dole pred týmto vzdelaným Angličanom – hoci svoj jazyk nijako nezatracuje, nepovažuje ho za zdrojový, čo aj v knihe vysvetľuje. Rana pod pás dnešným „vyvoleným“ Anglosasom a piatej kolóne?

    Len dokončme jeho myšlienku a trochu si priblížme z ktorých to štyroch bázových jazykov čo pochádza:

    LATINČINA:

    Vznikli z nej: taliančina, španielčina, portugalčina a francúzština;

    KELTČINA:

    Vznikli z nej: waleština, škótčina, írčina, bretónčina, waldenčina;

    GÓTČINA:

    Pochádzajú z nej: oba druhy holandčiny, angličtina, dánčina, nórčina, a islandčina (Runová);

    SLOVANČINA:

    Z nej pochádzajú: poľština, litovčina, čeština, vandalčina, chorvátčina, ruština, corwalčina, dalmátčina, jazyk Lužických Srbov, moldavčina a veľa ďalších.

    Ďalej uvádza jazyky, ktorými sa BEŽNE (v jeho časoch) hovorilo v Ázii: turečtina, TARTARČINA, perzština a moderná arabčina, gruzínčina, arménčina, moderný indický jazyk, formosančina (jazyk používaný na Tajvane), indonézština, tamilčina alebo malabarský jazyk, čínština, japončina atď.

    Aký jazyk – a to slovanský – je „vandalčina“, teda jazyk Vandalov? A prečo je hneď za českým? A vari jazyk našich Predkov (СЛОВѢНЕ) nebol – pri pohľade z Britských ostrovov – hneď za českým? Musíme brať do úvahy, že Angličan používal v prvom rade názvy zaužívané v jeho vlastnom jazyku. Nám už známym faktom je, že kedysi pôvodný a jeden jazyk je čím viac na Západ tým viac skreslený. Tých, ktorí by radi namietali proti obsahu tejto informácie odporúčame na autora opísanej knihy. A to ešte vieme, že podľa údajov Maura Orbiniho (1601) sú Fryiom spomínané „neslovanské“ jazyky jazykmi slovanských národov…

    A tu vyplávala aj ďalšia zaujímavá informácia: spomína sa jazyk používaný v TARTARII (TARTARČINA), pričom tento jazyk nie je totožný s arabčinou, ktorá je spomenutá samostatne. Prečo to je zaujímavé? Nuž, prelistujme zopár ďalších strán knihy.

    Na strane 246 uvádza vtedajšiu ruštinu – samozrejme, že v tom čase – po Nikonovej krvavej reforme r. 1666 – kresťanskú cyriliku. Príklad textu je kresťanská modlitba otčenáš:

    Za povšimnutie stojí napríklad slovo CHLIEB, ktoré sa v azbuke tých čias písalo ХЛѢБЪ, ale aj slovo DNES – „ДНEСЪ“. Teda slovo „dnes“ v našom jazyku je pôvodné, pochádzajúce zo staroslovienčiny. Dnešné ruské „сегодня“ je očividne neskorší kresťanský novotvar.

    K ruskému jazyku určite môžeme logicky priradiť aj ukážku písma „Nova Zembla“ na str. 212 – ako je uvedená v knihe:

    Samozrejme, že text uvádza fonetickú formu, nie písanú azbuku.

    K ruskému jazyku patrí aj ukážka jazyka na str. 318:

    Vari hlavnou zaujímavosťou však je, že Fry uvádza hneď niekoľko foriem TARTARSKÉHO jazyka:

    Ale k jazykom Tartarie patrila aj ním uvádzaná „sibírčina“:

    Ruština nie je – hoci sa to na prvý pohľad zdá nelogické – uvedená medzi jazykmi Tartarie, pretože najmä Romanovci boli agentami Západu dosadenými na ruský trón. Ich úlohou bolo čo najviac fyzicky aj jazykovo oddeliť Rusov od Tartarie – a túto úlohu plnia skrz RPC „statočne“ dodnes.

    Ak by sa zdal jazyk Tartarie zvláštny nezabudnime, že Sanskrit je pôvodne náš jazyk…

    Teraz však ďalej. Ako jedno z najrozšírenejších písem Tartarie je uvádzané dnešné „arabské“ písmo. Písmo „nevynašli“ Arabi – oni ho iba – ako dlhovekí susedia Tartarie – jednoducho prevzali. Ale pre dnešnú oficiálnu vedu tu nastáva nejeden problém. Hľa napríklad aký:

    Na obrázku hore vidíte helmu Alexandra Nevského, ktorá je uložená v Zbrojnici Moskovského Kremľa. Nosil ju Riurikovič, skutočne vyvolené knieža. A aký je s ňou problém? Nuž – je na nej „arabský“ nápis. Ale odkiaľ sa mohol vziať, ak Arabi nikdy v minulosti nedobyli ani Petrohrad, ani Novgorod, ani Moskvu? A keď o tom dejiny nič nevedia, prečo by si – pôvodne pravoslávne knieža Tartarie – dávalo na prilbu nápis v cudzom jazyku? Navyše jazyku národa, ktorý proti našim Predkom neraz bojoval?

    Prilba však už nie je v pôvodnom tvare. Bola zásadným spôsobom prekovaná v 17. storočí špeciálne pre Michaila Fedoroviča Romanova, prvého cára Romanovcov. Dvorný majster Nikita Danilov na ňu doplnil o. i. aj drahé kamene.

    Navyše je známe, že aj Ivan IV. Hrozný mal na prilbe nápisy v „arabskom“ písme.

    Žiadne „logické“ vysvetlenie tu nie je logické – a prilba dostala okrem diamantov aj kresťanské „update“. Prečo?

    Pretože Alexander Nevský nikdy NEBOL kresťanom. Ale na to sa prizrime z iného konca.

    V knihe Slavianstvo sú uvedené základné informácie o štruktúre starých, slavianskych chrámov. Jeden z nich stál ešte nedávno v Omsku, ale keď padol za obeť napalmovému útoku – zhorel.

    V chráme Védy Perúna v Omsku bol napravo od Alatyr Kameňa na stene umiestnený obraz Tarcha Dažďboga:

    Zobrazenia Bohov boli v starých, pravoslávnych chrámoch bežné. Tarcha Dažďboga si mnohí mýlia s Ježišom – pretože je odetý do bieleho rúcha. Tu však každá podobnosť končí – na rúchu má čierny opasok. Podľa prastarej tradície mohol čierny opasok na bielom odeve nosiť iba žrec od veku 45 rokov. Skôr v žiadnom prípade nie. Nuž a Ježiš – podľa všeobecnej vedomosti – zomrel vo veku 33 rokov…

    Naľavo od Tarcha Dažďboga bol obraz Alexandra Vsevolodiča z Jaroslavle – nazývaného aj Jaroslavlič – ktorého prostý ľud nazýval ALEXANDROM NEVSKÝM.

    Alexander Nevský bol Vojak Obranca zeme Slavianskej, pravoslávne knieža. Kresťanská cirkev ho dlhú dobu zavrhovala. Do kresťanského panteónu ho zaradili až koncom 19. storočia. Bola to nútená vsuvka, pretože ľud si ho ctil. Zároveň s kanonizovaním vyhotovila cirkev kresťanskú rozprávku o tom, že Alexander Nevský bol kresťanom.

    Alexander Nevský bol pravoslávne – védické – knieža, teda nečudo, že na prilbe nosil nápis v jednom z najrozšírenejších písiem Tartarie. Bez ohľadu na to, že dnes mu priradili názov „arabské“.

    A čo sa týka toho, že ide o citát z Koránu – veď jedna vec je fakt existencie nápisu v „arabskom“ písme a druhá to, čo tam je dnes. Veď vieme, že v 17. storočí prilbu prerobil kresťanský klenotník pre kresťanského cára…

    Teda tak. Veľa vecí nám oficiálna veda – a najmä Anglosasi a Nemci nechcú uznať, ale svedectvo o prapôvodnom slovanskom jazyku a Tartarii z pera prominentného anglického jazykovedca nie je malé svedectvo. Nuž, aj západná literatúra obsahuje diela, ktoré by tam „nemali byť“. Pravda nakoniec aj tak zvíťazí.

    28.03.2018

  • SLAVIANSKÝ ODEV PRE DETI

    Dievčenské oblečenie pozostávalo z košele, sarafanu a opasku. Na hlave nosili šatku zloženú do trojuholníka a zviazanú pod bradou. Dievčatá však často chodili aj bez šatky, vlasy si oväzovali stuhou.

    Chlapčenské oblečenie pozostávalo z košele kosovratky, ktorá sa nosila cez pás voľne a pruhované nohavice. Chlapci v lete na hlave nenosili nič. V lete, na jar aj v jeseni deti behali naboso a až pri príchode zimy si obúvali kapce s onucami.

    Jesenné a zimné oblečenie detí bolo rovnaké ako u dospelých: zipun (hrubý súkenný kabát), ovčí kožuštek, strihy boli rovnaké pre chlapcov aj dievčatá. V zime si dievčatá dávali na hlavu hustý vlnený šál a chlapci nosili kožušinovú alebo plstenú čiapku.

    Niekoľko praktických rád pre ručné šitie:

    Strihy sú uvažované pre látku tradičnej šírky 60-70 cm (táto šírka je typická pre tkaniny utkané na ručných krosnách). Práve táto šírka určuje typ použitého strihu pred šitím. Pred šitím treba plátno dobre vyprať a vyžehliť.

    Pod výrazom „osnova“ (основа) na schémach strihu označujeme smer nití tkaniny.

    Tradičný odev sa šil dostatočne voľný, vhodnosť pre konkrétnu postavu sa dosahovala najmä orientáciou šitia po dĺžke tkaniny (pri výpočte dĺžky berte do úvahy, že odev sa vždy opásaval) a hustoty naskladania.

    Na šitie používajte bavlnenú niť druhu 20-30.

    Na výšivky používajte farebné bavlnené nite (ak tkanina má svetlý odtieň tak červené) typu „ľalia“ alebo „snehová vločka“.

    Odporúčame vám niekoľko variantov tradične najcharakteristickejších ručných švov:

    KOŠEĽA

    Košeľa pre dievčatá od 3 do 5 rokov.

    Na šitie možno použiť jemne tkanú bavlnenú tkaninu. Košeľa sa zapína na gombíky.

    Vystrihnite podľa strihu. Dĺžku meňte podľa veku.

    Okrem toho je potrebné vystrihnúť dve olemovania rukávov o šírke 3 cm (vo finálnej podobe 1 cm) a dĺžke 19 cm (vo finálnej podobe 18 cm); vratník-stojačik o šírke 4,5 cm (vo finálnej podobe má 1,5 cm) a dĺžke 42 cm (vo finálnej podobe 40 cm).

    Najskôr zastrihnite zvrchu po strede do 12 cm. Látku okolo výrezu ohnite a podšite švom „cez kraj“ (pozri obr.). V spodnej časti zárezu urobte 5-7 stehov prepleteným švíkom. Spojte predok a chrbátik s políkmi podľa náčrtu strihu. Okolo krku zložte na hrúbku 5 mm. Obrázok ukazuje rozloženie obchodu krku. Ku krčnej časti prišite vratník-stojačik. Na jednej strane prerežte a obšite dierku, na druhej prišite gombík. Rukávy v oblasti pliec vložte v úseku A-B (označenie je v azbuke). V zloženom tvare má úsek A-B dĺžku 12 cm.

    Rukávy prišite podľa strihu. Po políkoch nadol švy rukáva robte stehom „ihlu nazad“ (obr. 1c). Všite lastovice (kliny, ktoré spájajú bočné švy a švy rukávov). Spodnú časť rukáva zložte do záhybov a obšite „obtočkou“. Podolok prehnite a podšite okrajovým švom.

    Povrchová úprava:

    Košeľu môžete povyšívať vlastnými rukami.

    Môžete ju ozdobiť aj opletením.

    Na povrchovú úpravu sa výborne hodia tkaniny s ľudovými, tkanými ornamentami (rýchlo a pekne, ak nieto času na vyšívanie), pretože toto plátno v podstate pozostáva z tkaných pásov o šírke od 1 do 10 cm. Týmito pásmi ornamentov sa dajú obšiť rukávy, výstrih na hlavu, podolok.

    A teraz si urobme krátku exkurziu do Slovanskej Kultúry, ktorá (ako nám vnucujú) ako keby neexistovala a ako keby už nikdy nemala byť. Ale Slaviani pokračujú a drzo a bez povolení vlád alebo iných národov… odievajú svoje dietky do vyložene slavianskych (nie dagestanských, ani čínskych, ani škótskych) odevov a šiat.

    To nie sú cirkusantské šaty, je to to, čo si ľudia kupujú a dnes často odievajú na sviatok. Dnes sa táto móda stala obzvlášť populárna a rozšírená v ruských dedinách a osadách. Úmyselne som nezdôraznila v akej gubernii nosia tú či onú nádheru, pretože hlavným princípom zhotovenia odevov pre deti boli prírodné látky, prírodné farby a neodmysliteľne oberegový ornament – nie uniformita.

    Verilo sa že každého nejako, ale deti ochraňovať je nevyhnutné najmä od zlomyseľného pohľadu, počarovania, vystrašenia a ešte od mnohých ďalších vecí. Práve preto tradičné národné a Rodové oberegové výšivky vždy zdobili dokonca aj bežné detské oblečenie.

    Deti navyše nikdy nemali dovolené brať darčeky alebo sladkosti (napríklad cukríky) od cudzích ujov a tiet. Zlomyseľný človek veľmi ľahko v takomto „darčeku“ spôsobí dieťatku ujmu. Dieťa bude zle spať, budú sa mu snívať strašné sny, stratí chuť do jedla, ochorie. A tu nejde o onú záhadnú „čiernu mágiu“, ale o prostú ľudskú závisť a lesť. Naši Predkovia tomu veľmi dobre rozumeli, akurát my sme už zabudli…

    ZDROJ

    26.03.2018

  • SLAVIANSTVO

    ŠTVRTÁ KNIHA SLOVANSKO-ÁRIJSKÝCH VÉD

    Štvrtý diel cyklu Slovansko-Árijských Véd prináša základy našej Kultúry v zmysle tradícií. Z určitého uhla pohľadu by sa mohlo zdať, že táto kniha tu mala byť prvá – ale my ich prinášame principiálne v takom poradí, ako boli pôvodne zoradené v Rusku.

    Ak by sme chceli v krátkosti vyjadriť čo je jej obsahom, je to jednoduché – SLAVIANSTVO.

    Naši čitatelia už ovládajú tematiku a špecifické názvoslovie našej vlastnej Kultúry z nášho vlastného pohľadu, teda Slavianstvo je principiálne opis toho, čo môžeme nazvať zvyky, Obrady, Zápovede, Mytológia a ešte mnoho ďalšieho, skrátka Svetoponímanie našich Predkov v praxi, teda v bežnom živote. Práve táto kniha poskytuje jasné vysvetlenie Rodobožia, nie jazyčníctva.

    Aby sme nezachádzali do komplikovaných opisov, prinášame názvy kapitol štvrtej časti Slovansko-Árijských Véd:

    • Predhovor k slovenskému vydaniu
    • Úvod
    • O knihe
    • Ingliizmus (Slavianstvo), časť prvá
    • O vonkajších znakoch Viery
    • O vzývaniach k Predkom
    • Predkovia naši
    • Vyšní Predkovia
    • Predkovia Uchovávatelia
    • Riadiaci Predkovia
    • Predkovia Ochrancovia
    • Veľkí Triglavi Svetov
    • O pôstoch
    • Zápovede Predkov
    • Zápovede Ramchata
    • Zápovede Svaroga
    • Zápovede Perúna
    • Zápovede Nebeskej Matky Lady
    • Zápovede Stribagu
    • Zápovede Odina
    • Zápovede Ladaada
    • Zápovede Číslobagu
    • Zápovede Tarcha
    • Nebeské obydlia Predkov
    • Ústrojstvá Chrámov
    • Duchovná Hierarchia
    • Systém zobrazovania života v Ingliizme
    • Deväť základov Ingliizmu
    • Ingliizmus – časť druhá
    • Rodinný zväzok
    • Osadný rodinný zväzok
    • Vesový rodinný zväzok
    • Ľubomír-Svadba
    • Vysluhovanie a Stará Viera
    • Sväté čísla Ingliizmu
    • Stupne Viery
    • Symboly a štandardy Rodov
    • Symbolika v živote
    • Záver
    • Slovo Múdrosti Volchva Velimudra – časť druhá
    • Prílohy
    • Príloha 1: Pravslávenia
    • Príloha 2: Obrad posvätenia Rodinného zväzku
    • Príloha 3: Kapištia
    • Príloha 4: Ornamenty vo výšivkách
    • Príloha 5: Slávenie tradičných slovanských sviatkov
    • Príloha 6: Piesne
    • Príloha 7: Príprava k obradu svadby

    V slovenskom vydaní sme sa rozhodli použiť pre našinca prístupnejší názov „Slavianstvo“ – namiesto pôvodného „Ingliizmus“. Je to však tá istá kniha, aj keď – na druhej strane – predsa len nie celkom. Je v nej zaradených viac materiálov ako v pôvodnej knihe, teda je v značnej miere rozšírená. Pre mnohých bude zaujímavé, ako presne vyzerajú naše chrámy, ako presne vykonať Obrad svadby či viesť Pravslávenie. Rovnako jasne opisuje našich Vyšných Prvopredkov, bez akejkoľvek jazyčníckej prímesi. Prináša aj príklady tradičných krojov a výšiviek aj s vysvetlením detailov symboliky. Je to skrátka o našej Kultúre a pre našich ľudí.

    Podarilo sa nám ju vydať tak, že zlatá na nej je naozaj zlatá – presne ako bolo úplne prvé vydanie prvej knihy Véd. Čierny podklad je preto čierny, lebo čierna je zem na ktorej žijeme a text a ornamenty na nej sú preto zlaté – a teraz naozaj vypracované zlatou fóliou – lebo zlaté je Slnko.

    ISBN: 978-80-972265-4-1

    Počet strán: 305

    Cena: 18 EUR

    Knihu si môžete objednať na už známej emailovej adrese nášho združenia: vedy.sk@gmail.com

    Pri objednaní troch a viac kníh poštovné zadarmo.

    SLÁVA PREDKOM NAŠIM!

    22.03.2018

  • AKO MUSÍ KONAŤ RUSKO

    Akosi to vychádza tak, že v tomto období zverejňujeme viac článkov s viac-menej vojensko-politickým pozadím ako máme vo zvyku. Našim hlavným zameraním síce nie je politika ako taká, ale niekedy je vhodné poukázať na súvislosti, ktoré inak unikajú medzi prstami.

    Samozrejme, že každá násilná smrť je strašná, ale niektoré súvislosti sú aj tak povšimnutiahodné. V podstate „lokálny“ problém sa vari do 24 hodín stal globálnym. Ako je to možné, že Slovensko si zaslúžilo takú veľkú „starostlivosť“ Západu? A je to vôbec „starostlivosť“ vo svojom zvyčajnom význame?

    Ak si spojíme tlak týchto udalostí s veľmi stručným vyhlásením ruského Ministerstva obrany o vojenskom Schengene, tak si môžeme pospájať mnoho súvislostí. Naša krajina sa očividne – na rozdiel napríklad od Poľska – nijakovsky neprofiluje ako štandardný, dnes (povinne) rusofóbsky subjekt. Verejnosť – napriek dobre živenej piatej kolóne v Bratislave – je voči Rusku ako takému naladená skôr optimisticky. A už vôbec nieto vôle sa púšťať do globálnej vojny na strane USA – proti Rusku.

    Ak vylúčime náhody, tak môžeme začať ponímať diely tejto skladačky. NATO nevyhovujú štáty, ktoré sa nechcú v plnej a želanej miere zapojiť do globálnej prípravy pre ich útok na Rusko. Základne tu síce ako-tak máme, ale očividne to komusi za oceánom nestačí. Chcú viac. Čo viac? To presne nevieme, ale nebude ťažko si to domyslieť. Minimálne legislatívne umožniť bezproblémové operatívne presuny vojsk cez našu krajinu bez dlhodobého schvaľovacieho procesu a kedykoľvek, či rozšíriť skladovacie kapacity na našom území pre vojenské účely. Ak budeme mať na svojom území veľké sklady s vojenským materiálom (muníciu, zbrane, vojenskú techniku a pod.) a/alebo zásoby potravín, tak v prípade útoku proti Rusku tu nemusia nič dopravovať, prídu k nám iba cudzí vojaci na autobusoch alebo lietadlách, tu sa vyzbroja, nasadnú do obrnenej techniky či lietadiel – možno aj s jadrovými zbraňami – a rýchlo postúpia na východ.

    Ak takéto požiadavky doteraz vláda v plnej miere neuspokojila, tak prešli k činom. Akosi náhodou dôjde k dvom vraždám, a akosi náhodou si to odrazu všimne celý svet. Ideálny variant bol očividne ten, aby vláda obstúpila a prišli predčasné voľby. V skutočnosti ani tak nejde o ne samotné, ale skôr o medziobdobie, v ktorom môže výkonnú moc v štáte na prechodnú dobu prevziať prezident. Popri krásnych rozprávkach o demokracii a ľudských právach rýchlo a nebadane podpíše niekoľko medzinárodných dohôd, ktoré už – nech by bola akákoľvek – ďalšia vláda nebude môcť zmeniť…

    My sme teraz zaneprázdnení pobytom na uliciach a skandovaním hesiel o demokracii a unikajú nám udalosti vo svete, pretože my sa hráme na veľké veci – pod koho taktovkou? Je to teraz CIA alebo MI6?

    A scientológ pochádzajúci zo silnej komunistickej rodiny – kým ostatní nemali možnosť študovať čo chceli, jemu otec, predseda Odboru školstva na OV KSČ v Poprade vybral čo si len zaželal – vie o čo sa hrá. Na rozdiel od tých, ktorí teraz v kohosi záujme šliapu chodníky…

    Túto úvahu skončíme podnetom na premýšľanie – čo sa blíži, keď takto naliehavo potrebujú organizovať Vojenský Schengen?

    A teraz niekoľko prevzatých materiálov. Zvýraznia niekoľko bodov, ktoré v demokratických médiách sotva odznejú.

    Prvý prináša niekoľko postrehov z televíznej besedy so známym izraelským špecialistom z oblasti spravodajských služieb:

    Rusko musí ukázať Západu, že na akúkoľvek akciu existuje protiakcia, a pritom hrať na jeho slabostiach a obavách. Izraelský expert poradil ako hrať so Západom na jeho slabostiach.

    Izraelský expert Jakov Kedmi spojil dva v jednom: tlak na Rusko s konaním USA v Sýrii, kde Washington „bráni ručných teroristov“.

    Kedmi je pobúrený faktom, že Spojené štáty – ktoré sa nachádzajú nezákonne a bez akéhokoľvek pozvania v arabskej krajine – obviňujú Rusko, ktoré je v skutočnosti jedinou krajinou, ktorú Damask pozval na oficiálnej úrovni.

    Treba poznamenať, že v nedávnom vyhlásení náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska, Valerij Gerasimov pohrozil odvetnými opatreniami proti vojenským operáciám USA v Sýrii v tom prípade, ak americký úder na Damask sa stane hrozbou pre ruských vojakov.

    „Predpokladám, že Američania to vzali vážne. V najbližšom čase uvidíme, aké to bolo naozaj efektívne. Treba povedať, že situácia vo Východnej Gute sa postupne nakláňa k mieru, keďže Sýrijská Arabská republika dosahuje úspechy a každým dňom oslobodzuje enklávu od teroristov. Ostane tam toho málo. Po Gute bude potrebné vyčistiť ostatné oblasti. Ale aj tak je situácia zvláštna. USA sa teraz v Sýrii nachádzajú nezákonne, pričom hovoria: „nesmiete dokonca ani pozrieť na stranu bojovníkov, my ich chránime“ – povedal Jakov Kedmi, pričom pobúrene dodal: „Znamená to teda, že Amerika môže, ale Rusko – nehľadiac na právny základ – nesmie?“

    „S vojnou oni nebudú súhlasiť. Vždy som hovoril, že Američania nikdy nebojovali proti silnej armáde. Vojna je pre USA luxus, preto do nej nepôjdu. To, čoho sa boja najviac je priama zrážka s Ruskom. Vojna je to jediné, čo ich môže zastaviť. A oni to veľmi dobre vedia, preto do vojny s Ruskom nepôjdu“ – povedal expert.

    Izraelský expert sa vyjadril aj na tému pokusov Veľkej Británie obviniť Rusko v nedávnom incidente s použitím chemických zbraní.

    Jakov Kedmi predpokladá, že to všetko je sprisahanie Západu, ktoré je riadené z Washingtonu. Európske krajiny realizujú starostlivo naplánovaný tlak na Rusko.

    „Európa sa stáva svedkom akýchsi obvinení za použitia chemických zbraní proti Rusku. Nič vám to nepripomína?“ – zadal otázku Kedmi.

    „Nie je to nič iné, ako činy, s ktorými prišiel do styku prezident Sýrie Bašar Asad, zo všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Západ neraz obvinil Damask v používaní chemických zbraní, aby tým ospravedlnil svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v krajine. Teraz ten istý plán používa proti Rusku. Zneváženie Ruska ako zákonného štátu, ktorý má plné právo byť vo svetovom spoločenstve. Je to to isté, čo urobili na Olympiáde. Teraz identický variant vo všetkých udalostiach rozohrávajú na medzinárodnej aréne“ – dodal Kedmi.

    „Británia bola impériom – to je fakt. Ale dnešná vláda kvôli vnútorným problémom zabudla, že Veľká Británia, to je už iba bývalé impérium. Treba im to pripomenúť. Tak, aby pochopili už na prvý raz. Odpoveď musí byť zodpovedajúca škode, ktorú západné krajiny môžu spôsobiť Rusku“ – uzavrel Kedmi.

    ZDROJ

    Okolo nás sa odvíja problém otravy britského špióna vo Veľkej Británii. Skripaľ bol zatknutý ruskou tajnou službou a uväznený, pretože pracoval pre britskú MI6. V roku 2010 bol pustený na slobodu v rámci vzájomnej výmeny agentov medzi Ruskom a Veľkou Britániou. Plyn, ktorým bol otrávený sa v Rusku nikdy nepoužíval – pretože ho vyvinuli ešte za Sovietskeho Zväzu. Ako dedičstvo sa teda dostal všetkým nástupníckym štátom – vrátane napríklad Ukrajiny – ale v podstate všetkým krajinám bývalého Východného bloku. Treba ešte dodať, že jeho autor už roky žije v Kalifornii a pracuje pre CIA… žeby Rusko nemalo iné možnosti?

    Na obvinenia premiérky Veľkej Británie Terezy Mayovej na adresu Ruska vo veci jeho angažovanosti v prípade otravy ex-plukovníka tajnej služby RF Sergeja Skripaľa a jeho dcéry oficiálne reagoval aj oficiálny predstaviteľ Ministerstva zahraničným vecí Čínskej ľudovej republiky Lu Kan.

    Kan vyhlásil, že Čína vyjadruje nádej, že Veľká Británia „bude operovať reálnymi faktami, na základe ktorých by sa tento problém dal posúdiť a vyriešiť správnym spôsobom“.

    Poznamenal, že čínska strana bude pozorne sledovať vývoj vo veci prípadu Skripaľa.

    Ruský vojenský expert Viktor Murachovskyj vyhlásil, že vzorce prekurzorov otravného plynu „Nováčik“ sú voľne k dispozícii, preto sa jeho výroba dá realizovať v akomkoľvek vhodnom chemickom laboratóriu.

    Niečo z tejto kauzy by mohlo poslúžiť aj našim ľuďom pre ponaučenie. Západ sa pred voľbami v Rusku pokúsil zdehonestovať Putina ako sa len dalo – vrátane epizódy s otravou bývalého agenta – ale Rusi zareagovali ako Rusi. Na Slovensku – na pokyn spoza našich hraníc – vyšli ľudia do ulíc, lebo Západ zdehonestoval našu vládu. Nie, nebola a nie je dobrá, ale je naša. A naši vlastní ľudia sa postavili proti nej, slovenskej vláde ruka v ruke s prezidentom. Rusi však prišli voliť aby ukázali, že nijaký Západ im nebude prikazovať, koho si majú oni doma voliť. Nuž, kde sme my a kde sú Rusi?

    To však nie je všetko:

    „RUSI NIKDY NEHRALI S TAK VYSOKÝMI STÁVKAMI“: VAROVANIE RUSKA O NÁSLEDKOCH ÚTOKU NA SÝRIU ZBUNTOŠILO AMERICKÝCH ANALYTIKOV

    Americkí analytici vyhlásili varovanie Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska o možných dôsledkoch útoku na Damask za bezprecedentné. Uvádza to The National Interest.

    Rusko príjme odvetné opatrenia vo vzťahu k USA, ak Američania vyprovokujú hrozbu pre život a zdravie ruských vojakov v Sýrii – to vyhlásil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov. Upresnil, že reč je v súčasnosti o možnom útoku na Damask, ktorý – podľa údajov ruskej rozviedky – môžu pripravovať Spojené štáty.

    Vojenskí analytici vo Washingtone označili varovanie Gerasimova za bezprecedentné. Podľa slov špecialistu na Rusko Michaela Kofmana z Centra vojensko-námornej analýzy, Moskva otvorene varuje USA „pred akýmikoľvek úmyslami a intrigami“ vo veci útokov na sýrske územie. Rusko týmto „položilo mäkkú červenú čiaru“ a zároveň vystupuje s „plne otvorenou“ hrozbou. Predtým už RF varovala pred možnou eskaláciou v Sýrii kvôli konaniu USA, ale podobnú formuláciu použila prvý raz.

    „Predtým sa Rusko vždy snažilo znížiť stávku pre prípad, že USA sa rozhodnú začať vojenské operácie, aby nebolo do nich vtiahnuté. Ale s takýmito hrozbami RF nikdy nevystúpila“ – povedal Kofman.

    Iný analytik Centra vojensko-námornej analýzy, Samuel Bendett vykladá slová Gerasimova nie tak jednoznačne. Poukazuje, že Rusko na jednej strane pripomína, že jeho predstavitelia pracujú v Damasku a v iných oblastiach Sýrie a varuje pred dôsledkami, ak im bude ublížené, ale možnože reč je iba hlavnom meste krajiny, a teda nie o tých, ktorí sa nachádzajú „v poli“. Takže Rusko „zvyšuje stávky“, ale zároveň si ponecháva miesto na manévrovanie v zložitej situácii – cituje Bendetta NI.

    Pripomeňme, že predtým hlava Ministerstva zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov vyhlásil, že RF pomôže Damasku dobiť povstalcov, ktorí ostali vo Východnej Gute. Úspechy ruskej armády a sýrskych vládnych síl v danej oblasti tradične vyprovokovali Západ na nov obvinenia proti Damasku v použití chemických zbraní, ktoré – podľa slov náčelníka Generálneho štábu – by mohli použiť ako zámienku na útok proti sýrskemu hlavnému mestu. Prezident RF Vladimír Putin v interview pre americké médiá nazval tvrdenia o chemických zbraniach falošnými a pripomenul, že Damask ich zásoby už dávno zničil.

    ZDROJ

    20.03.2018

  • NATO VYTVORILO VOJENSKÝ SCHENGEN NA ÚTOK PROTI RUSKU

    Foto: Ministerstvo obrany RF

    Tento prevzatý článok je veľmi krátky, ale rozmýšľajúcemu našincovi veľa napovie. Prečo začal taký celosvetový frontálny útok na slovenskú vládu? Samozrejme, že v žiadnom prípade nemienime podporovať vládu, ktorá stavia veľké továrne a vytvára pracovné príležitosti iba na Západnom Slovensku, ktorej minister má najväčšiu firmu na barbarský výrub našich lesov (mimochodom najmä štátnych, teda asi „jeho“), vládu, ktorá nemôže stavať fabriky na Východe, lebo veď tam nie je ani diaľnica (ktorú ona sama nedostavala) a navyše „stredoeurópsky tiger“ už dohasína (teda ešte skôr, ako došla diaľnica na Východ). Vládu, ktorá napriek sľubom priviedla na Slovensko základne NATO… Ale – ruku na srdce – nič sa nedeje náhodne. Čo dokáže pri uchopení – hoci aj dočasnej – výkonnej moci scientológ, dieťa prominentného komunistu, predsedu Odboru školstva na Okresom výbore Komunistickej strany Slovenska, ktorý má na svedomí mnoho zničených osudov učiteľov a učiteliek, ktorí neboli „spoľahliví“ z jeho komunistického zorného uhla pohľadu. Ktorého jeden dedo arizoval za Slovenského štátu a druhý posielal po vojne – ako veľký komunista – do gulagov nepohodlných protivníkov? Zamyslime sa nad tým v súvislosti s týmto článkom. Nič sa nedeje len tak, aj za krátky čas sa dá podpísať množstvo záväzných zmlúv… podľa zadaných inštrukcií. A mimochodom aj tak ďakujeme koalícii aj opozícii – veď bez nich by sme mali dostatok a neboli v NATO.

    Ruské vojenské velenie prišlo k uzáveru, že vytvorenie takzvaného „vojenského Schengenu“ v Európe je nacielené na urýchlenie možnosti presunu vojsk k hraniciam Ruska.

    Ako vysvetlil zástupca ministra obrany RF, generálplukovník Alexander Fomin, takéto riešenie sa stalo novou prioritou činnosti NATO. Fomin v interview pre časopis Красная звезда vyhlásil, že „novou prioritou činnosti vojensko-politického velenia NATO sa stalo zdokonaľovanie logistickej a dopravnej infraštruktúry vnútri Európy, vytvorenie tzv. „vojenského Schengenu“.

    Poznamenal, že podstata „vojenského Schengenu“ spočíva v tom, aby bola možnosť presunu vojsk k ruským hraniciam v maximálne krátkom čase.

    Zástupca ministra obrany RF uviedol, že pre operatívne rozmiestňovanie doplniteľných vojenských zoskupení v rôznych oblastiach Európy sa vytvárajú zásoby výzbroje, munície a vojenského materiálu vrátane potravín.

    Teba doplniť, že v súčasnosti koordinačné centrá existujú v Estónsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Slovensku.

    Portál Правда.Ру už uviedol, že podľa informácií z vojensko-diplomatického zdroja v Bruseli, hlavy ministerstiev obrany štátov NATO na stretnutí v Bruseli odobrili vytvorenie veliteľského štábu na zabezpečenie presunu vojsk a prostriedkov v Európe.

    Autorom myšlienky je bývalý veliteľ pozemných vojsk USA v Európe generálporučík Ben Hodges. Podľa jeho slov, spojenecké vojská a vojenská technika musia byť schopné premiestňovať sa po území kontinentu tak rýchlo ako migranti.

    Podľa slov Hodgesa, to „je neuveriteľne zložitý proces v mnohých krajinách – pridelenie povolenia na premiestnenie vojsk, výzbroje, munície, dokonca prostých, pravidelných humanitárnych konvojov“.

    ZDROJ

    14.03.2018

  • DAARIA SA VRACIA

    Dňa 1. marca 2018 preniesol prezident Putin doslovne šokujúcu reč pred Federálnym zhromaždením Ruskej Federácie. Väčšina demokratických médií však odignorovala nosnú tému jeho posolstva a zamerala sa iba na vojenské aspekty. Pokračujú v štvaní proti všetkému ruskému. Je preto namieste si pripomenúť oba rozmery jeho posolstva. A nakoniec aj tá vojenská je zaujímavá. Nie preto, lebo máme záľubu v technológiách, ktoré môžu zničiť svet, ale preto, aby sme pochopili, o čo vlastne ide. Situácia totiž naozaj – ale to už neopakujeme prvý raz – nie je ružová. Kto vie na čo sa vo svete pozerať a rozumieť tomu, čo vidí, ten nadobudol Múdrosť a dokáže prežiť. Stádo – ako ostatne vždy – dôjde len po jatky. Dovtedy je však dobre kŕmené a pripúšťané – presne ako naša „živočíšna výroba“. Ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok.

    Pred tým, ako prejdeme k detailom Putinovho prejavu ešte jeden postreh. Dobre sa prizrite úvodnému obrázku nášho článku. Ako všetky grafické animácie z prezentácii počas prejavu ruského prezidenta, ani tento nezobrazuje žiadnu konkrétnu krajinu na „zemeguli“. Ale ak sa bližšie prizriete, nemali by ste mať problém uvidieť v tomto zobrazení naozaj vážny Obraz.

    Konkrétnejší už Putin určite nemohol byť. Ak sa zamyslíte nad týmto Obrazom, vyplynie vám z neho mnoho hrán… ale každá má svoj význam. Už nejde o hru pre naivných…

    Ako sme už spomenuli, neočakávanou časťou inak tradičnej udalosti bola vizuálna prezentácia na tému nových druhov zbraní, o ktorých ešte nikto nepočul. Teda presnejšie o ich skutočnom zavedení do armády a sériovej výrobe.

    Ani jeden z týchto zbraňových systémov však neporušuje žiadnu existujúcu medzinárodnú dohodu z oblasti zbrojenia.

    Tieto vojenské systémy sú navyše rádovo lacnejšie ako americké, či vôbec západné bez ohľadu na to, koľko a čoho Západ má. Napriek nízkej cene si však zachovávajú smrtonosnú, vysokú efektivitu. Američania sa pevne uchytili do vlastnej siete. Začali vyvíjať zbraňové systémy, ktoré sú veľmi drahé a ktoré si nemôže dovoliť hocijaká krajina. Po rozbití ZSSR sa im to v podstate dlho darilo. Z ich logiky vyplývalo, že poraziť ich môže iba ten, kto vyrobí také zbrane ako majú oni a bude ich navyše mať ešte viac. Keďže však nikto iný nemal takú ekonomiku znamenalo to, že proste už ich nikto nemôže ohroziť – a podľa toho sa už roky správajú.

    Tu však môžeme parafrázovať citát Einsteina. Hovorí, že najväčším nepriateľom pre (profesionálnych) vedcov sú „diletanti“. Oni totiž nevedia, že niečo sa nedá urobiť a jednoducho to urobia. Preto dnes majú odborné vzdelanie žurnalisti – aby sa naučili, čo majú písať. Preto dnes špičkové vojenské vzdelanie je anglosaské – aby všetci vedeli, kto je najlepší a jedine možný. Ale stalo sa to, čo nikto nečakal… Prišiel niekto, kto nevie, že Anglosasi sú neprekonateľní…

    Nové ruské zbraňové komplexy sú konštruované na nových fyzikálnych princípoch, ktoré doteraz nikto prakticky nepoužil. Nanajvýš tak sníval o ich použití. Dokazuje to aj to, že veda je v Rusku na špičkovej svetovej úrovni, lebo druhoradí vedci jednoducho nemôžu predbehnúť celý svet.

    Prejdime teda k informáciám z prejavu Putina. Najskôr niekoľko všeobecných čísel:

    Zabezpečenie ozbrojených síl Ruskej federácie vzrástlo 3,7 krát. Pribudlo viac ako 300 nových druhov bojovej techniky. Armáda dostala 80 nových, ťažkých balistických rakiet. Atómové ponorky dostali 108 balistických rakiet, pribudli 3 podvodné krížniky triedy BOREJ. 12 raketových plukov bolo prezbrojených na komplexy JARS.

    Okolo hraníc Ruska je vybudované obranné pole včasnej výstrahy pred raketovými útokmi. Po rozpade ZSSR vznikli v ňom obrovské diery. Dnes je už všetko obnovené.

    Ruské ozbrojené sily boli vybavené vysoko presnými zbraňami s veľkým dosahom.

    Bola dosiahnutá nová kvalita vo vývoji bezpilotných lietadiel. Je vytvorené Národné centrum obrany RF, existuje Operatívne velenie ďalekej morskej zóny. Počet vojakov s profesionálnymi kontraktami narástol 2,4 krát. Kompletnosť ozbrojených síl už je na úrovni 95-100%.

    Rusko dosiahlo kvalitatívne novú úroveň strategických zbraní. Ale prečo to všetko? Ako to vlastne začalo?

    Všetky nové zbraňové systémy boli vyvíjané ako reakcia na skutočnosť, že USA jednostranne odstúpili od Dohody o Protiraketovej Obrane (PRO) a prakticky začali rozširovať svoj systém PRO nie iba na území USA, ale dokonca aj ďaleko za svojou štátnou hranicou.

    V roku 2000 USA oznámili Rusku, že majú v úmysle jednostranne odstúpiť od strategickej dohody o raketovej obrane. Ruská federácia bola kategoricky proti, veď táto rusko-americká dohoda o PRO z roku 1972 bola podľa názoru Ruska základným kameňom medzinárodnej bezpečnosti. Ide totiž o to, že podľa nej smela každá strana mať na svojom území iba jednu oblasť chránenú pred raketovým útokom.

    V Rusku bol takýto systém umiestnený okolo Moskvy, v USA v okolí raketovej základne pozemnej inštalácie v Grand Forks. Spolu s dohodu o obmedzení strategických útočných zbraní obe tieto dohody nielenže vytvárali určitú konkrétnu atmosféru dôvery, ale aj garantovali, že ani jedna zo strán nepoužije jadrové zbrane. Ľudstvo žilo v bezpečnejšom svete. Dohodnutá obmedzenosť systémov PRO činila z agresora cieľ pre odvetu – jadrový protiútok.

    RF dlho presviedčala USA, aby dohodu o PRO nevypovedali, pretože to naruší strategickú rovnováhu síl. Zbytočne.

    V roku 2001 USA definitívne, jednostranne odstúpili od tejto strategickej dohody. RF ešte dlhú dobu navrhovala začať nové rokovania s cieľom obnovy takejto zmluvy. Všetky návrhy však boli zo strany USA zamietnuté.

    Až následkom zlyhania všetkých pokusov napokon Rusko oznámilo USA, že je nútené pristúpiť k vývoju a zdokonaľovaniu svojich útočných zbraňových systémov s cieľom zabezpečiť zachovanie svojej národnej bezpečnosti. USA ako odpoveď oznámili, že oni nebudujú systém globálnej PRO proti RF, a teda Rusko môže robiť čo uzná za vhodné. USA bude vychádzať z toho, že ruské systémy nie sú zamerané proti ním.

    ZSSR vplyvom svojho rozpadu stratil 23,8% územia, 48,5% obyvateľstva, 41% HDP, 39,4% priemyselného potenciálu, 44,6% vojenského potenciálu – ozbrojené sily ZSSR boli podelené medzi bývalé zväzové republiky.

    Technika v ruskej armáde starela, samotné ozbrojené sily sa nachádzali v žalostnom stave, na Kaukaze sa začala občianska vojna a na ruských zariadeniach na obohacovanie uránu sedeli americkí inšpektori. Zadlženosť voči MMF rástla, všetky podniky sa topili v úveroch, sociálna sféra sa nedala udržať.

    USA a Západ celkovo nadobudli dojem, že znovuzrodenie ekonomiky, prebudenie priemyslu a obnova ozbrojených síl RF nie je v dohľadnom časovom horizonte ani náhodou možná. A ak je to tak, tak teda netreba brať vôbec žiadne ohľady na názor Ruska, treba len pokračovať v započatom kurze ďalej a dosiahnuť jednostrannú vojenskú dominanciu. A zároveň neúprosne a nekompromisne diktovať svoje požiadavky vo všetkých ostatných oblastiach.

    Takýto prístup sa dá pochopiť, veď Rusko si bolo v značnej miere na vine samo – svojou naivitou. Ale treba dodať, že naivita postupne vymizla a nastúpilo odhodlanie veci zmeniť. U nás – bohužiaľ – prozápadná naivita stále prekvitá. Kto chce kam, pomôžme mu tam. Čo iného si zaslúži naše domáce stádo baranov?

    RF sa dlhých 15 rokov snažila vrátiť USA za spoločný rokovací stôl a začať nové rokovania s cieľom dosiahnuť novú dohodu o strategickej rovnováhe. Niečo málo sa aj podarilo dosiahnuť. V roku 2010 bola podpísaná medzi RF a USA dohoda o mierach ďalšieho šírenia strategických útočných zbraní. Ale vzhľadom na neúprosné a trvalé rozširovanie amerického globálneho systému PRO postupne všetky dohody strácajú význam. Na jednej strane sa síce počet útočných rakiet znižuje, ale USA jednostranne navyšuje počet protirakiet systému PRO, zlepšuje ich kvalitatívne charakteristiky, či stavia pre nich nové a nové lokality. Ak by RF nič neurobila a iba verila americkým rozprávkam, tak nakoniec by celý ruský jadrový potenciál bol znehodnotený.

    Bez ohľadu na ruské protesty sa americká vojnová mašinéria nezastavila, systémy PRO sú dnes na Aljaške aj v Kalifornii, objavili sa aj dve nové lokality: Rumunsko a Poľsko. Dolet používaných rakiet postupne rastie, sú aj plány inštalovať takéto systémy v Japonsku aj Južnej Kórei. Do globálneho systému americkej PRO však patrí aj námorná zložka: 5 krížnikov a 30 torpédoborcov, ktoré trvalo operujú v oblastiach bezprostredne pri hraniciach ruských teritoriálnych vôd. Teda americká vojenská mašinéria beží naplno aj v tomto okamihu. Hodinky tikajú…

    Tak čo teda nakoniec učinilo Rusko okrem protestov a pokusov o rokovania? Za všetky tie roky po tom, ako USA odstúpili od dohôd tvrdo pracovalo na perspektívnych zbraňových systémoch. Výsledkom je obrovský technický a technologický, doslovne kvantový skok v oblasti nových druhov strategických zbraní.

    Americký systém PRO je stavaný hlavne proti klasickým raketám, ktoré letia po balistickej dráhe. Tieto rakety predstavujú základ ruských systémov jadrového odstrašovania, ako ostatne aj jadrových síl všetkých ostatných krajín jadrového klubu.

    Systémy PRO štandardne fungujú tak, že hneď po zafixovaní parametrov balistickej dráhy vystrelenej rakety vystrelia svoju protiraketu, ktorá letí do vopred vypočítaného bodu stretnutia – ak raketa letí PO BALISTICKEJ DRÁHE. Úspešnosť týchto – dnes možno povedať klasických a zastaraných – systémov PRO závisí na presnom dodržiavaní balistickej dráhy sledovanej rakety a rýchlosti protirakety, ktorá samozrejme musí byť schopná letieť rýchlejšie ako cieľ, ktorý chce zasiahnuť a zničiť. Z toho logicky vyplýva, že ak sledovaná raketa neletí po balistickej dráhe, ale voľne – horizontálne aj vertikálne – manévruje a dokáže trvalo letieť rýchlosťou mnohonásobne vyššou ako protiraketa – tak celý systém PRO za miliardy dolárov sa stáva hromadou železného šrotu.

    Preto v Rusku dlho vyvíjali – čo do nákladov veľmi skromné – systémy prekonávania PRO, ktorými sú už dnes vybavené všetky ruské strategické balistické strely. Okrem toho RF začala vyvíjať novú generáciu jadrových zbraní. V súčasnosti ruské Ministerstvo obrany a vývojový koncern začali aktívnu fázu testovania nových technologických komplexov ťažkej balistickej rakety SARMAT. Tento nahradí raketové komplexy VOJVODA, ktoré boli vyvinuté a vyrábané ešte v časoch ZSSR. Mohutnú bojovú moc rakety VOJVODA všetci obdivovali, v NATO jej dokonca priradili svoj názov: SATAN.

    Ale možnosti SARMATU sú oveľa väčšie. Váži 200 ton a má veľmi krátku aktívnu fázu letovej dráhy, čo značne sťažuje pravdepodobnosť jeho zásahu prostriedkami PRO. Dolet a množstvo bojových blokov je väčšie ako u VOJVODU. SARMAT bude navyše vybavený širokým spektrom jadrových hlavíc rozličnej sily – vrátane hyperzvukových – a najmodernejším systémom prekonávania PRO. Vysoké charakteristiky štandardov obrany odpaľovacích zariadení týchto bojových komplexov a ohromné energetické možnosti hnacieho agregátu nekompromisne zabezpečujú použitie a vysokú efektivitu v akýchkoľvek bojových podmienkach:

    Bojový blok SARMATU vstupuje do atmosféry rýchlosťou 15 machov a navyše neustále manévruje. Od oddelenia sa nad atmosférou do zásahu cieľa prejde 4-5 minút. Pre PRO a PVO bude bojový blok SARMATU viditeľný menej ako 1 minútu. Za tento čas ho nedostihne žiadna protiraketa.

    Faktom je, že SARMAT ani nemusí byť vybavený jadrovou hlavicou. Bojová hlavica aj úplne bez nálože má takú kinetickú energiu, že zničí aj zosilnené bunkre veliteľského stanovišťa, vojenský závod alebo čokoľvek iné.

    Vyvíjajú sa také druhy strategických zbraní, ktoré na dosiahnutie cieľa vôbec nepoužívajú balistickú dráhu. Majú pritom desiatky ráz zvýšený dolet, teda skôr možno hovoriť o nekonečnom dolete. Nízkoletiaca, málo detekovateľná raketa s plochou dráhou letu, ktorá môže niesť aj jadrovú hlavicu s prakticky neobmedzeným doletom, nepredvídateľnou dráhou letu s možnosťou obchádzania všetkých hraníc dosahu systémov PRO je nedosiahnuteľná pre všetky dnes existujúce systémy PRO a PVO.

    Koncom roku 2017 bol na centrálnom polygóne RF vykonaný úspešný štart najnovšej ruskej rakety s plochou dráhou letu a jadrovou energetickou pohonnou jednotkou. Počas testu energetická jednotka dosiahla plný výkon a zabezpečila potrebnú úroveň ťahu.

    Vykonaný štart a zložitý komplex testov umožňuje pristúpiť k výrobe principiálne nového druhu zbrane – strategickej rakete s plochou dráhou letu vybavenou jadrovým energetickým pohonom. Takáto raketa bez problémov obchádza všetky hranice obranných systémov – má dostatok energie. Dostatok energie znamená neohraničený dolet, t.j. môže letieť ľubovoľným smerom a prekonávať ľubovoľnú vzdialenosť. Takto sa môže priblížiť k USA aj z juhu. V Tichom oceáne USA nemajú dosť ostrovov na inštaláciu potrebných – a nie lacných – systémov PRO. Nikdy s niečím takým nerátali…

    Nikto na svete nič podobné nemá. Jedného dňa sa to objaví aj u iných, ale RF bude už na hony ďaleko vpredu.

    Vo svete sa dnes navrhujú a používajú rôzne bezpilotné zbraňové systémy – drony. Ale RF už má bezpilotné podvodné agregáty, ktoré môžu plávať vo veľkej – dôraz je na „vo veľmi veľkej“ – hĺbke na medzikontinentálnu vzdialenosť rýchlosťou, ktorá násobne prevyšuje rýchlosť všetkých dnešných ponoriek, torpéd, všetkých druhov hladinových plavidiel, vrátane tých vôbec najrýchlejších. Majú nízky šum, vysokú manévrovaciu schopnosť, teda sú prakticky protivníkom nedosiahnuteľné. Dnes neexistujú prostriedky, ktoré by ich dokázali zničiť. A ešte môžu niesť aj jadrové hlavice. To im umožňuje zasahovať široké spektrum cieľov – od zoskupenia lietadlových lodí, bojových zoskupení akýchkoľvek iných útočných vojenských plavidiel, objekty infraštruktúry.

    V decembri 2017 bol kompletne zavŕšený inovačný cyklus výroby a testovania jadrového reaktora pre takýto bezpilotný podvodný systém. Jadrový reaktor má unikátne malé rozmery, ale omnoho vyššiu energetickú kapacitu. Čo do rozmerov je 100 násobne menší ako reaktory dnešných jadrových ponoriek, ale má väčší výkon. Čas prechodu do bojového režimu – t.j. na plný výkon – má značne kratší.

    Úspešné výsledky testov umožnili vyrobiť principiálne nový druh zbrane s jadrovými hlavicami a veľkým výkonom.

    Dnes veľa krajín aktívne vyvíja hyperzvukové zbrane. Nadzvukové rýchlosti sa merajú v machoch. Od 1-5 machov je nadzvuková oblasť, rýchlosť nad 5 machov sa označuje ako hyperzvuk.

    Efektivita takejto zbrane môže byť ohromná, jej rýchlosť ju činí nezasiahnuteľnou dnes existujúcimi systémami PRO a PVO.

    RF však už takúto zbraň má. Je to vysoko presný, hyperzvukový letový komplex. Testy sú úspešne dokončené. Od 1. decembra je už v skúšobno-bojovej prevádzke na letiskách Južného vojenského okruhu. Prečo práve tam? Už sme o tom písali.

    Unikátne letové vlastnosti umožňujú rakete dosiahnuť bod určenia do niekoľkých minút od odpálenia z lietadla. Používa sa Mig-31, ale hlavným nosičom takýchto zbraní v budúcnosti bude nový SU-51. Dosahuje 10 krát vyššiu rýchlosť ako je rýchlosť zvuku (10 machov) a ešte aj počas celej dráhy letu manévruje. Zaručene prekoná všetky existujúce a ešte aj dnes iba vyvíjané perspektívne systémy PRO. Doletí do vzdialenosti minimálne 2 000 km a môže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Dostala názov KINDŽAL:

    Skutočným technologickým prelomom je vyrobenie komplexu s principiálne novým bojovým využitím – lietajúci raketový blok s plochou dráhou letu. Aj u neho boli všetky skúšky úspešne zavŕšené.

    Testy tohto komplexu prebehli úspešne už v roku 2004. Raketový blok dokáže zasahovať objekty na iných kontinentoch s veľkou presnosťou a rýchlosťou. Počas celého letu manévruje, teda tiež neletí presne vopred stanoveným kurzom.

    Od doteraz existujúcich zbraňových systémov sa líši tým, že dokáže lietať v hustých vrstvách atmosféry do medzikontinentálnych vzdialeností hyperzvukovou rýchlosťou – a to RÝCHLEJŠIE AKO 20 MACHOV.

    Pri približovaní sa k cieľu manévruje v horizontálnej aj vertikálnej rovine. Vertikálny rozsah manévrovania môže dosahovať – ak je potrebné – aj tisícky kilometrov. Je ABSOLÚTNE NEZASIAHNUTEĽNÝ akýmkoľvek dnes existujúcim systémom PRO a PVO. Na jeho výrobu boli použité kompozitné materiály. Počas celej dráhy je riadený, a to aj v podmienkach tvorby plazmy.

    K cieľu letí ako ohnivý meteorit, ako letiaca ohnivá guľa. Teplota na jeho povrchu dosahuje 1 600-2 000°C. Pritom všetkom je však spoľahlivo ovládateľný a riadený.

    Pochopiteľne, že na prezentovaných obrázkoch nie je uvedený skutočný tvar tohto bojového systému. On ani nemôže byť ukázaný – záleží totiž na každučkom detaile.

    Dôležité je vedieť, že sériová výroba tohto komplexu sa už začala.

    Značný úspech bol dosiahnutý aj pri vývoji laserových zbraní. Ruská armáda už od roku 2017 dostáva bojové laserové komplexy:

    Budú aj takí, ktorí po prečítaní tohto článku začnú kypieť od zlosti nad „ruskou drzosťou“, alebo svoje emócie naformátujú podobným spôsobom. Nechajme ich tak.

    Na druhej strane my všetci, ktorí sme slúžil ešte v Československej ľudovej armáde – spojencovi ruskej armády – dobre vieme, ako Rusi „distribuujú“ správy z vojenskej oblasti. Ak niečo verejne vyhlásia – hoci použijú „vyvíjame“, „pripravujeme“, „zavádzame do výzbroje“ a pod. znamená to iba jedno – tieto veci už dávno majú osvojené a vyvíjajú už niečo úplne iné.

    Veríme však, že nášmu zdravomysliacemu človeku dodajú takéto informácie iskierku nádeje na lepší zajtrajšok. Biblický projekt sa rozpadá, anglosaská hegemónia ruka v ruke s ním. Kto neberie do úvahy možné vojenské varianty vývoja – ktorý už je sotva za horami – je dosť naivný. Je to však jeho právo. My vieme, že védická Múdrosť „CHCEŠ MIER – CHYSTAJ SA NA VOJNU“ má veľa čo do podstaty povedať. Také niečo v žiadnom prípade neznamená, že človek má rád vojnu. Je to iba realistický pohľad na svet okolo nás. Pacifisti sú GMO, a takéto GMO aj tak vychovávajú svoje deti. Veď ich takto už vopred chystajú ako peknú, vypasenú korisť.

    Človek ako védická kategória je VELITEĽ. Je to ten, ktorý nemôže byť šťastný iba tým, že nadobudol majetok a postaral sa o rodinu. VELITEĽ vie, že musí vynaložiť všetko možné úsilie, aby v prípade nutnosti vedel svoju rodinu – to najdrahšie čo má – aj obrániť so zbraňou v ruke. Najlepšie ak s tak isto zmýšľajúcimi druhmi.

    Iba sedenie za klávesnicou či čumenie do smartfónov nie je – bohužiaľ – prípravou na budúce udalosti. Neklamte samých seba, konanie je konanie, snívanie je snívanie. Reálni priatelia v živote nie sú virtuálni priatelia na Facebooku. Človek s veľkým „Č“ je VELITEĽ, schopný a ochotný obhájiť svoje a svojich keď treba aj na bojovom poli. Na to sa však musí dlho pripravovať. Slovenovi alebo Hospodárovi stačia tučné zisky z podnikania či teplé miestečko tam, kde ho nikto nevidí a môže si nerušene surfovať a tvrdo biť do klávesnice. Každý si je strojcom svojho šťastia.

    USA – ako je vidno z reakcií – nie sú ochotné sadnúť za rokovací stôl s Ruskom. Preto je pravdepodobné, že horúca fáza riešenia je už veľmi blízko. A Rusko zase dokáže obhájiť svoje práva a záujmy. A ako vidíme z Putinovej prezentácie – Daaria vstáva z popola.

    13.03.2018

  • NEGATÍVNA KINEMATOGRAFIA

    Pohyblivé obrázky patria medzi najefektívnejšie metódy programovania ľudského podvedomia. Mnohí sa pod ich vplyvom tak vžijú do filmového deja, že prestanú rozlišovať medzi skutočnosťou a snom. A v tom to práve je – najčastejšie je úlohou programovania podvedomia naviesť a udržiavať stádo v stave virtuálnej reality bez toho, aby to samotné stádo tušilo. A najzábavnejšie je, ak sa členovia stáda snažia nástrojmi, ktoré im dáva do rúk virtuálna realita ovplyvniť svoju realitu… Tam niekde sa to potom celé uzavrie: správcovia Matrixu vytvoria požiadavku – ktorá by zdravomysliaceho človeka žijúceho v realite ani vo sne nenapadla – a potom im ju ešte aj predávajú. Na kom teda vlastne zarábajú? No veď predsa stále na tom istom stáde.

    Živel nevedomosti postupne slabne, a teda stále viac a viac sa ľuďom začínajú rysovať kontúry reality vystupujúce z pôvodne veľmi hustej hmly. Ale tu je ďalší problém – ak sme celý život šli v hustej hmle, ako vieme kde máme ísť, keď zrazu z nej na akomsi neznámom mieste vyjdeme? A tu prichádza ďalšia metóda – poskytujú nám obrovské množstvo „smerovacích tabúľ“. Problémom však je, že každá z nich ukazuje iným smerom. Nevedomému človeku mnoho odporúčaní do rôznych smerov naraz sotva pomôže nadobudnúť schopnosť orientácie. A tak máme dnes množstvo informovaných ľudí, len Múdrosť akosi nevidno… a my už vieme, že múdry a informovaný človek nie je to isté.

    Všade vôkol valcuje naše mozgy anglosaská kultúra. Keď sa postupne začínajú k nám dostávať diela ruskej kinematografie, tak mnohí ich začínajú nekriticky preberať. Ale potom kde ostáva ZDRAVOMYSLIE? Vari si niekto myslí, že LOŽ sa nedá vyjadriť v ruskom jazyku?

    Energie vôkol nás sa dlhodobo menia výrazným spôsobom – je to už všeobecne pozorovateľný jav. Kresťanské cirkvi – presnejšie ich vedenie – veľmi dobre ovládajú spôsoby masového riadenia stáda. Ale rovnako vedia dobre aj to, komu v skutočnosti slúžia. Je naivné si myslieť, že v Rusku je situácia v tomto smere iná, či presnejšie dokonca lepšia. RPC – ako ostatne žiadna cirkev žiadneho náboženstva – nehodlá prísť o svoje ovečky, ktoré poskytujú taký obrovský a neodolateľný zdroj blahobytu. Pre nich – ako ostatne aj pre ich „výtvor“, štát – je potrebné mať do Systému napojených čo najviac cirkevných a sociálnych zvierat. Rozhodne ich však znepokojuje fakt, že Biblický projekt má už mnoho dier ako Titanik a začína naberať veľa vody. A voda ťahá toto diabolské monštrum ku dnu. Je vari náhoda, že Obraz VODY v Staroslovienskej Bukvici vyjadruje VEDENIE (POZNANIE)? Nie však povrchné, ale hlboké – pretože Voda naozaj symbolizuje ohromné hlbiny. Poznanie je to, čo jediné umožní odchod z postu cirkevného alebo sociálneho zvieraťa. Všetko ostatné je iba ilúzia – vo védickej terminológii Maya.

    Najskôr si letmo zopakujme niekoľko faktov, ktoré by však už nemali byť pre našich čitateľov novinkou. Osoba, ktorú kresťanské cirkvi označujú menom JEŽIŠ KRISTUS je „kreatívne“ spojenie dvoch nezávislých osobností minulosti. Preto – napriek všetkým „starostlivým“ úpravám – je dodnes možné nájsť v biednych torzách kedysi obsiahleho diela – voláme ho Nový Zákon – aj čriepky Pravdy. V čom bolo obsiahlejšie? Nuž v prvom rade vieme, že každý z APOŠTOLOV zanechal svoje Evanjelium a samotný Kristus svoje tiež. Dnes však tzv. „Nový Zákon“ obsahuje iba DVE evanjeliá. Vidíte dobre – iba DVE. Prečo nie štyri? Nuž preto, lebo slovo „APOŠTOL“ doslovne znamená „ŽIAK UČITEĽA“. A iba Ján a Matúš boli učeníkmi Učiteľa, t.j. Krista. Marek a Lukáš boli žiakmi Pavla – ktorý už sám NIKDY Krista osobne nestretol. Koluje síce demoverzia, že sa mu zjavil a následkom toho oslepol, ale dobre si premyslite čo vlastne „opisuje“ a zamyslite sa, či by ste takémuto „svedectvu“ dnes verili ak by sa niečo také odohralo vo vašom okolí vám známemu človeku. Viac komentárov netreba.

    Pavol bol študovaným Židom, ktorý patrí do kategórie, ktorú Kristus v evanjeliách tak často pranieruje – označme ju v súlade s evanjeliovým svedectvom „ZÁKONNÍCI A FARIZEJI“. Netreba byť detailne oboznámený so všetkými evanjeliami aby bolo človeku jasné, že ani zákonníci, ani farizeji nie sú Kristom „preferovaní“.

    V súvislosti so Starým Zákonom poznáme kategóriu Tora – Päť kníh Mojžišových – a Tanach, t.j. Prorokov, teda knihy o prorokoch a ich životoch či skutkoch. Tora je Zákon, ktorý obsahuje PÄŤ KNÍH MOJŽIŠOVÝCH. Pre pravoverných Židov – a Judaizmus je ich náboženstvo – je Zákon jedine a výlučne TORA.

    V čase života Krista sa pod slovom „Zákon“ ponímala Tora, teda päť kníh Mojžišových. O „Novom Zákone“ vtedy ešte nikto ani len nechyroval. Ak teda Kristus – alebo ak chcete Ježiš Kristus – kritizuje „zákonníkov a farizejov“, tak kritizuje vyštudovaných odborníkov – voláme ich teológovia – v Zákone, teda tých, ktorí sa držia výlučne postoja Tory.

    O čom je vlastne reč? V Zákone – v zmysle horeuvedeného – sa totiž DIABOL nespomína ANI RAZ. Vari nemusíme opakovať, že ak niečo také nájdete v niektorom dnešnom preklade to ešte neznamená, že to je aj v pôvodnom aramejskom texte. Zato sa tam však často spomína BOH. Ale kto je ten Boh, o ktorom pojednáva Zákon?

    Aby sme si vyjasnili tento bod – je totiž smerodajným v otázke zorientovania sa v kresťanstve – citujme z jedného z dvoch existujúcich evanjelií, ktoré napísal apoštol (žiak Učiteľa) – Ján. Našim zdrojom je hlava 8 evanjelia podľa Jána. Táto kapitola opisuje hádku Ježiša Krista s farizejmi a zákonníkmi, teda vykladačmi Zákona (Tory):

    „42Ježiš im povedal: Keby Boh bol vašim Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45Ale pretože ja pravdu hovorím, neveríte mi. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha“.

    Teda vyjasnime si, čo Ježiš Kristus otvoreným textom hovorí. Boh spomínaný v Zákone je DIABOL! Preto ho netreba spomínať – celý tzv. „starozákonný Boh“ je Diabol. Zároveň v textu vyplýva, že Boh, ktorý poslal Krista je iný, ako Boh opisovaný v Tore. A od Diabla sa Kristus jasne dištancuje.

    A kde v skutočnosti by v tom čase sedel Pavol? Predsa medzi tými istými „zákonníkmi a farizejmi“. On nebol nevedomý laik, on bol vyštudovaný profesionál.

    Boh Tory je Diabol, hovorí to samotný Kristus priamou rečou. Teda k tomu učeniu, ktoré on priniesol, NEMOŽNO „pripájať“ aj učenie o druhom, t.j. inom Bohu (Diablovi) – hlavnej entite Tory.

    Ak ste boli v nejakom kresťanskom kostole a v ňom sa čítajú aj texty STARÉHO ZÁKONA, čítajú sa tam texty z KNIHY DIABLA. Kto to povedal? Predsa Kristus.

    Komu môže slúžiť a patriť cirkev, v ktorej sa čítajú texty z knihy Diabla? Potrebujete nápovedu?

    Teraz sa môžeme z celkom iného uhla pozrieť napríklad na cára Nikolaja I., ktorý dal spáliť celé nové vytlačené vydanie STARÉHO ZÁKONA v peciach petrohradskej tehelne. Bola to taká dôrazná akcia, že počas jeho vlády sa zákonníci už nikdy neodvážili tlačiť Starý Zákon ešte raz. Podľa neho sa má v kresťanskom kostole čítať iba Nový Zákon. Odvolávanie sa na Starý Zákon je odvolávaním sa na knihu Diabla. Žeby dnes v kostoloch nečítali zo Starého Zákona?

    A teraz späť k filmom. RPC financuje natáčanie filmov, ktoré podávajú „správnu“ verziu minulosti, teda správne naformátovanú históriu. Netreba preto hneď predpokladať, že každý ruský film je dobrý film. Film korektný z pohľadu RPC je spravidla lžou z nášho pohľadu. Uveďme si niekoľko príkladov.

    Film VIKING z roku 2016. O tomto filme sa veľmi ťažko píše, lebo už len prezrieť celú túto starostlivo naformátovanú virtuálnu realitu chce naozaj veľmi veľa sebazaprenia.

    Čo do obsahu to je film o „DOBROM“ kniežati Vladimírovi, ktorého môžeme smelo nazývať Vladimír Krvavý. Je to kresťanský svätý, nám dobre známy masový vrah.

    RPC systematicky šíri verziu, že Vladimír bol nevlastným synom veľkého kniežaťa Sviatoslava Chrabrého. Pravdou je, že spočiatku sme túto informáciu uvádzali aj my. Nezodpovedá však skutočnosti.

    Sviatoslav bol VÉDICKÝ PANOVNÍK. Mal len jednu chybu – bol to vojak a nie politik. Zničil Chazarskú ríšu, ale neznalosťou politických intríg sa dal zatiahnuť Byzanciou do série vojen, v ktorých nakoniec zahubil nielen seba, ale aj svoje vojsko. Bohužiaľ, v tomto vojsku bolo aj mnoho našich Predkov, Slovienov, ktorí prišli na volanie a pozvanie Sviatoslava o pomoc. Práve títo nám chýbali, keď v roku 991 zomrelo posledné knieža našej Dŕžavy Vševlad. Onedlho – v r. 999 – nastúpil na trón poľský kráľ Boleslav Chrabrý a viedol križiacku výpravu proti našim Predkom. Kyjevská Rus nám už pomôcť nemohla – práve tento Vladimír Krvavý vyvraždil tri štvrtiny jej obyvateľstva a zaviedol tam grécke náboženstvo – dnes volané kresťanstvo.

    Vladimír bol synom Malky, ale s ňou Sviatoslav nikdy nespával. Po zničení Chazarskej ríše bola medzi charazskou šľachtou, ktorých Sviatoslav pre každý prípad priviedol na svoj dvor ako rukojemníkov. Malka prišla aj so svojim bratom – strýkom Vladimíra – „bohatierom“ Dobryňom. Po smrti Sviatoslava zorganizovali dobre pripravené sprisahanie, v ktorom prevzali kompletne všetku moc v Kyjevskej Rusi. Popri tom zavraždili aj Sviatoslavových synov.

    V tomto sprisahaní hrali byzantskí POPI kľúčovú úlohu. Nie je preto prekvapením, že RPC musí pôsobiť na ovečky takýmto spôsobom. Vlastizradcov a cudzincov, ktorí za pomoci kresťanských popov násilne prevzali moc „premaľovala“ na buď neviditeľných alebo dobrých. Mýtus o Vladimírovi ako Sviatoslavovom ľavobočkovi bol v tých časoch nevyhnutný, lebo inak by nebol žiaden právny nárok na to, aby Vladimír usadol na trón.

    Ak budete mať žalúdok na sledovanie tohto filmu uvidíte hlavné body celého virtuálneho príbehu. Jazyčníci sú zlí – preto bolo správne pozabíjať Sviatoslavových synov. Veď to ich predsa v dobrom pozabíjal ich nevlastný brat.

    Na pomoc si vo filme Vladimír zavolal Vikingov. Scenár „skromne“ neukazuje, ako cudzinci, byzantskí popi organizovali zákerný prevrat. Veď RPC je byzantská cirkev.

    Teda kruté mravy jazyčníkov „napravil“ Vladimír, ktorý nakoniec prijal kresťanstvo a všetci sa dobrovoľne a húfne ponáhľali do vody, aby sa mohli dať pokrstiť.

    My len poznamenajme, že jazyčník nie je pohan.

    Z celkovo podanej porcie krutosti a násilia vari len toľko, že minimálne takto nejako vyzeralo pokresťančovanie našich Predkov.

    Poznamenajme ešte, že film bol v podstate v Rusku niečo ako prepadák. Našťastie je tam už veľa ľudí, ktorí sú gramotní ohľadom vlastnej minulosti. Príbeh je ideologicky upravený v prospech celkového výsledku: kresťanstvo je to najlepšie, čo mohlo Slovanov postihnúť… nečudo, veď vznikol na objednávku RPC…

    Ďalším filmom podobnej podstaty ale oveľa efektnejšie natočeným je LEGENDA O KOLOVRATOVI.

    Má vynikajúcu výpravu, uvidíte v ňom nádherné detaily výzbroje a výzbroje našich Predkov – akurát to je celé veľký nezmysel. Dej sa totiž odohráva v časoch, keď zlí „Mongoli“ napadali dobrú, kresťanskú Rus. Dnes už naozaj iba naivní nevedomci veria tomu, že nejakí Mongoli tu pred 800 rokmi boli. Navyše Džingischán je vo filme nie tak Mongol, ako skôr černoch… A tvrdenie, že Mongoli kedysi prešli 7 000 km na koňoch až k nám a ešte nás všetkých aj rovno z behu posekali už nie je udržateľné ani vo vedeckých kruhoch. Cirkevné zviera však zožerie všetko…

    Krásne pohyblivé obrázky – akurát že kresťanskej virtuálnej reality.

    Prečo RPC vyhovuje tento variant? Pretože programovo ukážu, že iba a jedine kresťanstvo spojilo a nakoniec zachránilo Slovanov…

    V neposlednom rade si ešte spomeňme seriál DRUŽINA.

    Aj v tomto filme všetci „dobrí“ bývajú tam, kde vidno pravoslávny, kresťanský kríž.

    Témou v pozadí je nájdenie a zachránenie mladého kňažiča – Alexandra Nevského. Tu ide iba o ďalšiu hrubú falzifikáciu. Alexander Nevský nebol kresťanom – ale do svojho panteónu ho RPC pre istotu dávno zapísala. V skutočnosti on je ten známy „Batu chán“, t.j. otec armády, ktorá vstúpila aj na Slovensko a zásadným spôsobom umožnila prežite našich Predkov, ktorí by inak boli nahradení poslušnejšími, kresťanskými Nemcami. Tí však nakoniec u nás kolonizovali územie vyprázdnené pokresťančovaním aj tak.

    Pekná výprava, pútavý dej a množstvo bojových scén. Len akosi stále tá istá pointa – dobrí kresťania a zlí nekresťania.

    Samozrejme, že nikomu nezakazujeme si tieto filmy pozrieť. Nemáme na to moc a už vôbec nie záujem. Za použitia zdravomyslia v nich nájdete množstvo informácii, ktoré sa naozaj viažu k našej minulosti. Veď aj Kolovrat – ako názov – je pohanský. Tento výraz však nemal nikdy nič do činenia s kresťanstvom. Prečo ho tu „domontovali“? Je to veľmi jednoduché – cirkevné a sociálne zvieratá to budú považovať za súčasť kresťanského dedičstva. Na takéto niečo stačí málo – stačí nevedieť kto sme a odkiaľ pochádzame. Potom to už ide všetko ako po masle.

    Za povšimnutie stojí, prečo keď sú prekladané filmy zasahujúce pohanskú minulosť Slovanov, tak naši „odborníci“ odabujú a ponúknu nám napríklad film Viking. Komu vyhovuje táto negatívna kinematografia? Žeby všetko len tak, samé od seba?

    Záverom však aj niečo pozitívne. V Rusku vznikajú aj vynikajúce filmy a my si niekoľko takýchto príkladov rozoberieme v krátkej budúcnosti. Nie všetko totiž má pod kontrolou RPC – časy sa nezadržateľne menia.

    09.03.2018