Autor svarga

Otázkou dneška je, či už vieme dosť na to, aby sme mohli zodpovedne vstúpiť do nového Veku, do Veku Vlka. Dňa 21. decembra neodvrátiteľne vstupujeme do zóny kontrolovanej Silami Svetla.

Vieme, že prichádza koniec starého veku, ktorý je charakterizovaný lžou a klamom, čo sú atribúty civilizácie. Ale čo ďalej? Môžeme sa oslobodiť? A vieme vôbec, čo to je Sloboda? Ako vlastne vyzerá? Stačí sa „vyspovedať“, a všetko bude v poriadku?

Predtým, než si povieme viac  si pripomeňme niekoľko vecí, o ktorých sme už neraz hovorili. Najskôr, odkiaľ to vlastne prišlo, že príde „koniec sveta“? Nuž, siahnime po našom pôvodnom jazyku, ale možno rukolapnejšie si to priblížime na dnešnej ruštine. Keď naši už angličtinou odkojení a odchovaní reportéri hovoria o Moskve, tak spravidla spomenú „Červené námestie“ – veď aj Američania hovoria „Red Square“. Nuž, sú predsa „in“, čo by sme my, Slovania (rozumej: opice) chceli? Ale je tu jeden háčik. Ak poviete tento názov pred Rusom zistíte, že vás opraví – ide o „Krásne námestie“, teda pre biorobotov „Square of Beauty“. V našom jazyku sa totiž slovo „krásny“ dochovalo v jednom z pôvodných významov – krásny – ale staroslovienčina ho poznala aj pod významom „červený“. No musíme si pripomenúť, že Staroslovienska Bukvica má 49 znakov, takže jej úpravou docielili, že musíme používať tie isté písmená – ktoré nám „povolili“ – aj pre pôvodne inými písmenami (bukvami) napísané slová. Oni toto vlastne chceli docieliť, aby sme si prestali rozumieť, takto nám „pomiešali jazyky“, ak hovoríme rečou Biblie. Takže, ak poviete Rusovi „Červené námestie“, pričom nepoviete, že ide o Moskvu, tak nemá potuchy o ktorom námestí hovoríte. Je síce pravda, že ruské „krásny“ vo význame krásny v mestách v Rusku skoro vymizlo, ale na dedinách zistíte, že veci sú inak. Ruština bežne pozná výrazy „красный денёк“, „красная девица“, kde význam „červený“ naozaj nemá čo robiť. V skutočnosti existuje aj ľudové príslovie: „не красна изба углами, а красна пирогами“, čo môžeme významovo preložiť ako „z krásnej misky sa nenaješ, čo je aká krásna“, teda je to naše „čo z krásnej misky, keď je prázdna“, aj keď my ho používame skôr prenesene. Tu môžeme názorne vidieť, že máme rovnaký základ, ale aj ako „zapracovali“ kresťania, aby sme sa vlastní nerozumeli. K ruskému prísloviu len aktuálne dodajme, že „pirogy“ sú koláče, ktoré režeme na pekáči priečne aj pozdĺžne, zatiaľ čo „koláče“ sú v pôvodnom význame – aj v našom jazyku – okrúhle. Veď sú od pradávna pečené na Sviatok Boha Koľadu, t.j. sviatok Premien, teda na obdobie od 21. do 24. decembra a okrúhly tvar symbolizuje obrat v smere energií Slnka, teda okrúhle Slnko.

Prečo toľko rečí o jednom význame jedného slova? Nuž, aby sme ľahšie všetko pochopili. Ako hovoria Tibeťania, Pravda je tak blízko, až ju nevidno. Na sviatok Novoletia t.r. sme vstúpili do nového, 1. Leta Kruhu Života, teda prešli sme z Leta 7520 do súčasného Leta 7521. Aký to máme letopočet? 7521 od UMHCH, ale rusky СМЗХ, teda od „Сотворения Мира в Звездном Храме“. Ako tento letopočet preložili pologramotní mnísi v minulosti? Ako od „Stvorenia Sveta…“, čo je, samozrejme, blud. „Сотворение Мира“ znamená „Uzavretie Mieru“, t.j. podpísanie Mierovej dohody, ktorú naši Predkovia podpísali s Predkami Číňanov, ktorých porazili v ťažkej vojne. Rok, t.j. naše aktuálne Leto 7521 sa nazýva Letom „Zemskej Púte“, čo je názov, ktorý sa v cykle 144 Liet Kruhu Života vyskytne vždy iba raz. Nuž ako my máme aktuálne Leto – podľa slovanského kalendára – „Zemskej Púte“, tak pred 7521 rokmi bola podpísaná mierová dohoda v roku „Hviezdneho Chrámu“. Nič viac a nič menej. Od nesprávneho prekladu výrazu „Uzavretia Mieru“ si mnísi vytvorili od „Stvorenia Sveta“, čo následne viedlo k mnohým bludom v jeho výpočte, ale to nie sú jediné bludy „vzdelaných“ kresťanov.

V knihe Múdrosti Perúna sa o časoch, v ktorých už žijeme píše:

…A TO BUDE VEĽKÝ KONIEC SVETLA
PRE CUDZOZEMSKÝCH NEPRIATEĽOV,
PRICHÁDZAJÚCICH ZO SVETA TEMNÉHO…
A NASTÚPI KONIEC ČASOV TMY,
PRE VŠETKY RODY RASY VEĽKEJ,
I POTOMKOV RODA NEBESKÉHO…

Nuž, sme pri ďalšom nesprávnom preklade. Ďalšie ruské slovo, ktoré sa – v zmysle dnešných pravidiel písania – píše rovnako, no má dva významy: „СВЕТ“. Znamená „SVETLO“, ale aj „SVET“. Nuž a takto si mnísi v minulosti poplietli význam ďalšej, dnes už veľmi blízkej udalosti: namiesto „KONIEC SVETLA“, preložili „KONIEC SVETA“. Ale neobávajme sa, koniec sveta určite nebude, teda aspoň nie 21. decembra. No pred nami aj tak nastupuje obdobie veľkej zmeny, zánik parazitickej civilizácie. Paraziti nemajú miesto vo Svete Svetla. Ostáva len zistiť, kto je potomok Rasy Veľkej či Roda Nebeského… žeby ten, čo dnes nahonobil najviac peňazí?

Toto védické poznanie bolo v minulosti univerzálnym poznaním na Zemi, teda poznali ho aj Indiáni. Koniec Piateho Slnka juhoamerických Mayov je informácia, ktorú majú od „bielych ľudí s bradami“, čo už vedia aj moderní vedci – aspoň teda tí, ktorí sa rozhodli nezakrývať pravdu. A vysvetlenie je jednoduché – iná kultúra tu nebola, ani iný jazyk.

Nuž, prejdime k tomu, o čom je dnes veľká polemika – čo to bude toho 21. decembra, teda už o pár dní? Už dávnejšie sme varovali, aby ste nebrali „informáciu od NASA“ vážne, za každých okolností musíme používať Zdravomyslie, pretože inak ostaneme v klame. No vyňať z tejto informácie racionálne jadro je potrebné. Koniec sveta – to vieme určite – nebude, ale nový Vek Vlka nastupuje. Aké sprievodné znaky môže mať? Ak by sme použili „jazyk“ procesného inžinierstva, tak musíme oddeliť informačný šum od informačného obsahu.

Pozrime sa – v zmysle Zdravomyslia – na výrok „Koniec Piateho (alebo hoci aj iného) Slnka“. Čomu by mohlo zodpovedať toto vyjadrenie? Alebo ináč, ako by za dávnych čias lepšie vystihli napríklad jav, že na nejaké – hoci krátke – obdobie „zmizne“ Slnko? Nuž áno, asi by to povedali presne tak, ako to je napísané – „Koniec“ jedného Slnka a nástup či zrod „Nového“ Slnka.

Musíme povedať, že aj na Slovensku nám je známe „proroctvo“ o „zmiznutí“ Slnka. Vieme o jednej pani – približne vo veku 70 rokov – ktorá dnes žije v jednej dedinke na Východnom Slovensku. Jej stará mama – keď ona bola ešte maličká – jej zanechala, ako maličkej vnučke list, v ktorom ju upozorňuje na 21. december 2012. Podľa tohto listu nejde síce o koniec sveta, ale babka jej napísala, že v ten deň „zmizne“ Slnko na tri dni a nastane silný víchor. Je tam ešte niekoľko detailov, ale toto sú tie najpodstatnejšie.

Spomeňme si na víchor, ktorý pred pár rokmi polámal stromy vo Vysokých Tatrách. Čo nám povedali médiá? Dlho nič, až deň pred víchricou priniesli správu, že na druhý deň od cca 16 hodiny bude silná víchrica. Meteorológovia teda dokázali túto katastrofu predpovedať. A ako sa zachovali ľudia? Boli takí, ktorí tomu uverili a opustili Tatry pred 16-tou hodinou – a došli domov z práce v poriadku. No boli aj takí, ktorí potrebovali „zarábať“ až do 16-tej hodiny – a títo nocovali uväznení v autobusoch do druhého dňa. Ak ste pozorne sledovali správy v médiách niekoľko dní po katastrofe, tak ste mohli zachytiť informáciu, že ak by sa víchrica o takejto sile prehnala sídliskom v Poprade, tak by asi veľa panelákov nevydržalo. Nuž, to samozrejme nevieme, ale čo si z toho zobrať?

Pozrime sa na to ako na akúsi odrodu „Pascalovej rulety“ – odvodenú od známeho francúzskeho vedca B. Pascala. Ak sa na základe informácií, ktoré máte pripravíte na nezvyčajnú udalosť, a táto udalosť nastane – vyhrali ste na celej čiare. Ak však nenastane – o čo ste prišli? O nič, akurát ste si „precvičili“ niečo, čo môžete v najbližších dvoch-troch rokoch naozaj potrebovať. Ak túto informáciu odignorujete a nič sa nestane – pohoda, môžete sa naďalej takýmto veciam vysmievať. No ak nastane, tak ste v probléme… ktorý nemusíte rozchodiť. Musíme rátať aj s alternatívou, že celá vec sa zámerne zveličuje ako bublina preto, lebo to, čo nastane nebude nič oproti tomu, čo nás čaká v ďalších rokoch. Ak teraz prechod do nového Veku Vlka prejde bez nezvyčajných udalostí, tak médiá celú túto vec „roznesú v zuboch“. Aby potom, keď budú pred nami ozajstné zmeny, všetko využili a použili na to, aby tomu nik viac neuveril. Budú sa odvolávať – samozrejme – práve na zbytočný poplach z 21. decembra 2012…

Nuž, v zmysle védického učenia nám nikto nemôže dať Múdrosť. Môžeme dostať iba informáciu – t.j. svedectvo o čomkoľvek – a túto môžeme vlastnou skúsenosťou pretaviť na Múdrosť, pretože táto môže byť iba „privatizovaná“. V tomto bude celá „zmena“ – nijakí „anjeličkovia“ nikoho zázračne nespasú. Človek buď nadobudne Múdrosť, ktorej dá prednosť pred pohodlnosťou, majetkom, „dobrej povesti“ a podobnými vecami – uverí a pripraví sa podľa nej – alebo nie. Už sme citovali E. Deminga – hoci ide o pohľad na prežitie firmy na konkurenčnom trhu: Meniť sa netreba, prežitie nie je povinné.

Žijeme v stáde, ktoré pastieri kdesi ženú. Všetci okolo robia to isté, nuž málokto sa niečomu diví. Čím viac na Západ, tým horšie videnie Svetla. Ak patríte k tým, ktorí sa síce s tou myšlienkou „zahrávajú“, ale zatiaľ okolo „nevidia“ nijakú potrebu sa inak chovať, je to všetko na vás. Mnohí si myslia, že keď v médiách konečne povedia „je to tu“, tak pôjdu v kľude do supermarketu, na kreditnú kartu si nakúpia, čo bude treba, odvezú si to domov a zapnú televízor, aby im nič neuniklo. Môžeme povedať, že možno ide o „lepší“ prípad. Iní si môžu myslieť, že až vtedy bude stačiť vyplniť objednávku na e-shope…

Aby sme sa lepšie dostali do obrazu, ako nás už dlho klamú, priblížme si ešte niekoľko udalostí z nie tak dávnej, socialistickej minulosti z iného zorného uhla. Ide o informáciu pre našich čitateľov, ktorí majú Slovanskú Dušu, ale akosi sa celkom „nezorientovali“ v udalostiach minulosti. Je to tak, dlho nás klamali, a preto cesta von – k poznaniu – je zamotaná… ale je.

Myslíme si, že Pakt Ribbentrop-Molotov bol akýmsi „omylom“, či výmyslom „zlých“ Rusov. Rovnako si myslíme, že Stalin bol do seba zamilovaný despota, či napríklad to, že ruský ľud museli vo vojne proti fašistom až tak nútiť bojovať, že stavali zadné línie vojakov, ktorí mali za úlohu strieľať tých, ktorí sa vrátili pri útoku… nuž, pozrime sa bližšie na tieto „historické múdrosti“.

Nedávno, za vlády prezidenta Medvedeva sa v moskovskom Inštitúte sociálno-politických výskumov uskutočnilo stretnutie špecialistov. Boli tam predstavitelia z USA, Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Izraela. Témou stretnutia bol zákon USA Public Law 86-90 „O POROBENÝCH NÁRODOCH“. Tento zákon bol prijatý Senátom a Snemovňou predstaviteľov USA v Kongrese 17. júla 1959. Bol odobrený a potvrdený prezidentom Eisenhooverom. Zdalo by sa, že ide o tému dávno zabudnutých dní so zápachom naftalínu… ale nič podobné, opak je pravdou. Tento zákon – niekedy nazývaný aj rezolúcia – obsahuje zoznam „porobených národov“, teda vymenováva tie národy, ktoré boli „spôsobom priamej a nepriamej agresie“ Ruskom „zbavené národnej nezávislosti“. Sú tam aj svetu neznáme krajiny, ako „Ideľ-Ural“ či „Kazakia“. Zákon zahŕňa aj krajiny, ktoré dodnes idú socialistickou cestou: Kubu, Severnú Kóreu či Čínu. Ale kedy boli tieto krajiny podrobené Ruskom? Vie o tom niekto? Kedy boli vystavené jeho tyranii?

Zoznam obsahuje krajiny, ktoré boli v čase jeho vydania v socialistickom tábore (?), ako aj bývalé členské krajiny Sovietskeho Zväzu. V tomto zákone-rezolúcii si možno aj dnes doslovne prečítať: „Od roku 1918 imperialistická politika ruského komunizmu vyústila do vytvorenia obrovského impéria, ktoré samo osebe predstavuje zlovestnú hrozbu bezpečnosti Spojených štátov a všetkých slobodných národov sveta“.

Ak sa mysľou vrátime do tých čias, tak to môžeme vysvetliť časmi studenej vojny – a vojna je vojna. A zdalo by sa – dnes úplne logicky – že vojnová sekera studenej vojny bola dávno zakopaná. No USA, nemeniac ani lexiku, ani podstatu, každoročne počnúc rokom 1959 dodnes, každú tretiu dekádu júla, napĺňajúc literu zákona a ozvučujú proklamáciu na obranu porobených národov – aj za nás(!). Tento zákon vytvára právny základ pre USA, aby sa vmiešavali do vnútorných záležitostí iných krajín, vrátane Ruska. Samozrejme aj tých krajín, ktoré po roku 1991 dostali úplnú slobodu a majú dnes vlastné vlády. Nejde o prázdne, nostalgické spomienky, ale o reálne činy. Nie náhodou je druhý názov tohto zákona používaný USA ako „Zákon o rozdelení Ruska“. Rozbité, podrobené, rozkúskované Rusko – to je túžba všetkých nepriateľov Slovanov. Menili sa zástavy, heslá, „etikety na vojnových sekerách“, ale nemenila sa podstata. Anglicko v minulom storočí vyvinulo nemalo úsilia, aby poštvalo Nemecko proti Rusku, pričom financovalo a organizovalo aj občiansku vojnu vnútri  Ruska.

Dodnes sa hovorí o tom, že „moc v Rusku strhli na seba boľševici“, ale ako sa im to mohlo podariť? Možno aj preto, že ich heslom bolo „Mier národom!“. Dočasná vláda Kerenského po februárovej revolúcii pokračovala vo vojne, pričom Kerenský vydal rozkaz na masový útok, čím vrhol množstvo ľudí na istú smrť, do totálnej porážky. No a boľševici v tom čase hovorili to, čo aj matky vojakov: „Zastavte vojnu!“. V tom čase, t.j. v októbri 1917 bolo Rusko už rozbité na kúsky, presnejšie na 14 krajín. Dnes už nie je tajomstvom, že boľševici boli poslaní Anglickom, aby zničili cárske Rusko a ich úlohou bolo krajinu rozbiť, aby sa dala podeliť najmä medzi Anglicko a USA. No boľševici sa prekvapivo rýchlo zorientovali. Veľmi rýchlo im svitlo, čo robí Svetová vláda s „použitým materiálom“ – dnes si stačí pripomenúť Saddáma Husejna či Kaddáfiho. V určitom bode začali konať úplne opačne – postavili sa za jednotu Ruska a národ za nimi kráčal. Toto nevyhovovalo Anglicku a Francúzsku, nuž zafinancovali bielogvardejskú hnutie. W. Churchill roku 1919 povedal: „Pýtajú sa ma, že prečo podporujeme Kolčaka a Denekina. Oni vytvorili armádu podľa našich pokynov a – bez pochýb – v značnej miere za naše peniaze“.

Boľševikom sa podarilo obnoviť ruské územie v skoro pôvodnom rozsahu. Neskôr sa sovietskemu národu podarilo si nielen svoju krajinu uhájiť, ale aj oslobodiť celý svet od fašistických dobyvateľov. Churchillovi sa pripisuje aj autorstvo výrazu a praxe „Železnej opony“, ale je to chybná informácia. Výraz „železná opona“ po prvý raz vôbec použil Göbbels vo svojom článku vo februári 1945: „Železná opona proti komunizmu“.

Ako vieme, pred socialistickou revolúciou 1917 bola februárová revolúcia. A už na jar toho roku vystúpil pred britským parlamentom lord David George, vtedajší premiér a vyhlásil, že „Cieľ vojny bol dosiahnutý“. Toto vyhlásenie odznelo spolu s oznamom o februárovej revolúcii a zvrhnutí cára. Členovia britského parlamentu vstali a tlieskali tomu, čo počuli. Ale ak celá nasledujúca britská rétorika proti Rusku – už po februárovej revolúcii, keď nastúpila ešte iba dočasná vláda – bola orientovaná proti komunistickému zriadeniu, tak prečo sa britský parlament tak zaradoval zvrhnutiu cára? Prečo práve táto skutočnosť bola považovaná britským premiérom za cieľ prvej svetovej vojny?

Po februárovej revolúcii prišla revolúcia októbrová – a ako každá revolúcia priniesla aj nevinné obete. No ak chceme byť spravodliví, koľko obetí prinieslo pokresťančovanie Slovanov katolíkmi? Alebo známa Bartolomejská noc: 10 000 pobitých Parížanov. Ďalej máme vyhladenie Katarov, či husitské vojny. V porovnaní s týmito číslami bola Októbrová revolúcia v podstate bezvýznamná.

Otto von Bismarck povedal už v polovici 19. storočia: „Anglicko vo vojne používalo európske štáty ako vynikajúcu pechotu“. Nuž, aj Prvú svetovú vojnu začalo Anglicko. Búrlivý vývoj dvoch krajín pred vojnou – Ruska a Nemecka – nebol v anglickom záujme. A ak úlohu „vynikajúcej pechoty“ pre Angličanov zohrali Francúzi, tak v Druhej svetovej vojne zohrali túto úlohu pre Anglicko Nemci. Práve Anglicko systematicky rozdúchavalo bezhraničný apetít Nemecka a nekonečné, prefíkané nahuckávanie Nemecka na Rusko zmenilo Nemcov na „hracích vojačikov“ Anglicka. No a vnútri Ruska našla uplatnenie ďalšia „výborná britská pechota“ – bielogvardejci. A bielogvardejcom sa darilo, pokiaľ mali zahraničné štáty prístup k ruským prírodným bohatstvám. Ale len čo boli zásoby zlata odčerpané z Ruska, spojenci zradili Kolčaka.

Čo z tohto vidno? Prečo Anglicko pomáha revolucionárom v cárskom Rusku a raduje sa, keď sa to podarí? A prečo potom to isté Anglicko začína pomáhať bielogvardejcom, ktorí deklarujú, že bojujú za cárske Rusko? Cárske Rusko alebo proletárske Rusko – všetko jedno. Čo je z pohľadu Anglicka dôležité je, aby bolo rozbité na márne kúsky. Ale toto sa nedalo z vonku, preto to museli urobiť zvnútra.

Prečo národ podporil boľševikov? Nuž, pomôže pohľad do minulosti. Romanovovci sa po zmocnení trónu pustili do likvidácie Starej Viery v Rusku. Skončilo obdobie Dvojvieria a nastúpilo nekompromisné kresťanstvo v plnej miere. Zatiaľ čo za védickej Rusi bolo gramotné celé obyvateľstvo, po nástupe kresťanstva sa všetko zmenilo. Už za nástupcov Vladimíra Krvavého obyvateľstvo začalo hladovať. Pretože v dŕžave, ktorá je postavená na starej tradícii a drží sa na moci Rodov, bolo pravidlom, že čo vyprodukuje Rod aj Rodu patrí. Nuž keď členovia Rodu zožali a uložili úrodu obilia, tak v prípade potreby ju aj všetci mohli používať. No za kresťanských kniežat to prestalo platiť. Počas hladu ľudia prišli k sýpkam a začali si brať obilie – pričom kresťania už na nich poslali vojsko. Toho, čo vyrobili členovia Rodu sa zmocnili tí, ktorí nikdy na tom manuálne nerobili. Toto je znakom parazitických kást aj dnes. Kto robí, živorí a kto nerobí, ten sa výsledkom práce iných obohacuje.

Cár Nikolaj II. zaviedol ďalšiu očividnú diskrimináciu bežného ľudu. Deti z ľudu nemali najmenšiu šancu sa dostať k vzdelaniu, pretože vstup do klasickým gymnázií obmedzil. No a na univerzity mohli postúpiť iba absolventi gymnázií, teda deti z vyššej spoločnosti. Cár zakázal prijímať na univerzity aj absolventov odborných škôl a deti roľníkov. Ak náhodou roľnícke dieťa aj dostalo vzdelanie, tak rodičom bola odobratá pridelená zem a boli vyhnaní z občiny. Toto zmenili až boľševici.

V medzivojnovom období bolo čoraz ťažšie nevidieť narastajúcu nemeckú hrozbu. Čo sa týkalo zamerania Hitlera na Slovanov, stačilo si prečítať Mein Kampf. Anglicko a Francúzsko sa úporne snažili rozohrávať nemeckou kartou proti ZSSR. Vrcholom tejto politiky sa stala Mníchovská dohoda roku 1938. Dňa 29. septembra 1938 sa v Mníchove stretli hlavy štyroch európskych veľmocí: premiér Británie Chamberlain, premiér Francúzska Daladier, kancelár Nemecka Hitler a vodca Talianska Musolini. Dohodli sa na rozdelení Československa, pričom každý zo zúčastnených premiérov doma vymýval mozgy svojim občanom tým, že touto obeťou – Československom – zachránili svet pred svetovou vojnou. Jedine Churchill vtedy odhadol situáciu správne: „Anglicko muselo vyberať medzi vojnou a hanbou. Jeho ministri vybrali hanbu, aby potom dostali vojnu“.

Jedinou krajinou vo svete, ktorá bola ochotná aktívne pomôcť Československu bol Sovietsky Zväz. Ešte pred Mníchovom, keď hitlerovské vojská už vykonávali zastrašovacie akcie na hraniciach s Československom, sa prezident Beneš obrátil so žiadosťou o pomoc na Sovietsky Zväz a dostal kladnú odpoveď. ZSSR vyjadrilo pripravenosť voviesť svoje vojská do Československa a obsadiť bojové pozície na hraniciach s Nemeckom priamo v Československu. Dobre vieme, že bunkrové pásmo na československo-nemeckej hranici bolo veľmi dobre vybudované. Bolo možno sa tam brániť mesiace a mesiace a Nemci by nemohli nič urobiť. Ale problém bol v tom, že za prvej Československej republiky sme NEMALI spoločnú hranicu so Sovietskym Zväzom. Na vstup do Československa bolo potrebné povolenie Poľska – a to Poľsko nikdy nedalo. Bola to ďalšia „bratská“ pomoc katolíckeho Poľska. Treba povedať, že Poľsko bolo pod tlakom Anglicka, ktorého vôľu vyplnilo. No a tak sa sami čo nevidieť ocitli v pazúroch Nemcov. Ak by sa boje začali už v Československu, tak situácia by sa vyvinula úplne inak. Ale to dobre vedeli najmä Angličania.

Ak by – hoci aj po Mníchove – došlo k tomu, o čo sa Stalin viackrát snažil, t.j. k vytvoreniu spojenectva ZSSR, Francúzska a Anglicka, tak by nikdy nebol vznikol Pakt Molotov-Ribbentrop. Ale Francúzsko a najmä Anglicko nesúhlasili s vytvorením antihitlerovskej koalície a robili všetko pre to, aby Nemecko nakoniec napadlo ZSSR. Z tohto dôvodu Stalin súhlasil roku 1939 s dohodou s Nemeckom, pretože iné východisko nebolo. Práve táto dohoda totiž presunula začiatok vojny ďalej z územia Ruska, a to ako v čase, tak aj v priestore. Vojna s fašistickým Nemeckom by sa totiž začala o 400 km bližšie k Moskve. Protokoly o rozdelení Poľska dali ZSSR územia Ukrajiny a Bieloruska, ale ak by sa toto nestalo, tak Nemci by začali útok priamo pod Minskom – koľko by im trvala cesta do Moskvy za takej situácie? Môžeme jasne vidieť, že práve táto zmluva dovolila Červenej Armáde ubrániť hlavné mesto Ruska. Nemecká vojenská mašinéria takto začala útok na hranici, ktorá bola dostatočne ďaleko od životne dôležitých centier ZSSR.

Nemci stratili veľa času a síl na to, aby prešli už len novým územím ZSSR. Čas jednoznačne potvrdil, že to bola správne vybratá stratégia. Na spomínanom stretnutí v Moskve vo veci posúdenia zákona USA „O POROBENÝCH NÁRODOCH“ začali Litovčania svoje vystúpenie práve hlasitým kritizovaním tohto paktu, načo im odpovedal generál bezpečnosti F. Bobkov: Prečo toľko kriku, dajte Viľnus Poľsku – vrátili vám ho na základe dohody Molotov-Ribbentrop… Boli vrátené naše pôvodné zeme, nie zachvátené cudzie, ale v tom čase to bolo poľské mesto Viľno. A vaše hlavné mesto bolo v Kaunase…“ Litovčania sa viac nezmohli na žiadnu odpoveď…

Nuž, aká to bola sila, ktorá spôsobila, že obyvateľstvo Sovietskeho Zväzu v Druhej svetovej vojne dobrovoľne dokázalo to, čo dokázalo? Po napadnutí bolo jednou z hlavných vecí premiestniť fabriky ďaleko na Sibír, aby ich nemohli obsadiť nemecké vojská. Priemyselná produkcia ZSSR sa kvôli vojne a procesu evakuácie od júna do novembra 1941 znížila o 2,1 násobok, ale už zo začiatku decembra toho istého roku sa pád zastavil a v marci nasledujúceho roku už začal nárast výroby. Produkcia vojenskej techniky len vo východnej časti Sovietskeho zväzu prevýšila úroveň, ktorú mal v predvojnových časoch celý Sovietsky Zväz.

Rovnaké nasadenie prebiehalo aj na fronte. Desiatky tisíc Moskovčanov za cenu straty vlastných životov zastavili hitlerovský Blitzkrig, keď v smolenských a viazemských zrážkach roku 1941 zadržali motorizované, po zuby ozbrojené hitlerovské jednotky. Generálplukovník Franz Halder, náčelník štábu Hlavného velenia pozemných vojsk nemeckého Wehrmachtu toto hovoril o odpore sovietskych vojsk v bitke o Smolensk: „Oni sa snažia oddeliť naše mechanizované časti od pechoty, ktorá ide za nimi“. Bol úplne šokovaný: „Ich odpor je fatálny a zverský“. Vtedy jednoducho neexistovali tzv. druhé línie sovietskych vojsk – údajne zabíjajúci vlastných, ktorí sa vracali z útoku – o ktorých s takou obľubou hovoria tí, ktorí sa boja priznať rolu Ruska vo veľkom víťazstve nad fašizmom. Ľudia išli do bojov dobrovoľne, lebo vedeli, že platí ono védické: NIKTO, AK NIE MY! Už sme písali o drogách „Stress combat“, ktoré zhabala ruská armáda Američanom a Gruzíncom po oslobodení Osetska. Musia byť nadrogovaní, inak sa boja bojovať muž proti mužovi – to iba v počítačových hrách a filmoch…

Ďalšou západnou kartou bola tzv. Vlasovova armáda. Údajne to bola armáda, ktorá bojovala na strane Nemcov proti Červenej Armáde preto, lebo chcela oslobodiť Rusko od boľševikov.

Treba vedieť, že aj údajný boj Vlasovovej armády je iba výsledkom nemeckej propagandy. Neexistovala armáda, ktorá by bola zostavená z dezertovaných Rusov a bojovala proti svojej vlasti. Dnes mnohí „odborníci“ na Západe tvrdia, že vlasovovské hnutie nebolo ničím iným, ako povstaním slobodného ruského národa proti boľševizmu… V skutočnosti nijaké vlasovovské hnutie neexitovalo. Generál Vlasov totiž pobudol na pozícii veliteľa Druhej údernej armády sotva niekoľko dní – o čom dnes „odborníci“ úporne mlčia. Táto armáda sa dostala v zime 1942 do obkľúčenia, ale vďaka vynikajúco riadeným delostreleckým útokom dokázalo velenie Volchovského frontu prebiť v obkľúčení koridor o šírke asi jeden a pol kilometra a armáda začala vychádzať z kotla. Bol však ranený veliteľ, generál Žuravlev a musel byť okamžite evakuovaný do tylu. Na jeho miesto určili zástupcu veliteľa Volchovského frontu, generálporučíka Vlasova. Po prílete Vlasova do štábu Druhej údernej armády sa Nemcom znova podarilo uzamknúť kruh a obnoviť obkľúčenie. Na pomoc vyletel zástupca veliteľa frontu pre delostrelecké jednotky generálmajor Kulešov, aby tak ako predtým delostrelectvo obnovilo koridor z obkľúčenia. Ale tento už našiel iba vyprázdnené priestory – Vlasov a jeho štáb prešli k Nemcom. Takže nikdy nešlo o vzdanie sa celej Druhej údernej armády. Armáda pokračovala v tvrdých bojoch, generál Kulešov bol ťažko ranený, ale zajatiu unikol. Dobrovoľne sa Nemcom vzdala iba malá skupinka štábnych dôstojníkov, ktorí boli blízki generálovi Vlasovovi. Až potom začal regrutovať spomedzi zajatcov v zajateckých táboroch, ale kto sa k nemu pridával, je už úplne iná záležitosť. Ostatne o tom, ako „úspešne“ tieto jednotky zasiahli do bojov na nemeckej strane, hovorí vo svojich spomienkach bývalý veliteľ fašistickej rozviedky Walter Schellenberg: „Značnú psychologickú podporu nám poskytovala tzv. „armáda Vlasova“, na zástave ktorej bolo napísané „Oslobodenie Ruska od sovietskeho režimu“. Hitler a Himler zásadne odporovali uznať Vlasova a použiť jeho vojsko: oni sa rozhodli zmeniť svoju pozíciu až na samom konci vojny… Po absolvovaní psychologickej a ideologickej prípravy dobrovoľníkov sme pristúpili k ich výcviku, pričom sme zvláštnu pozornosť venovali ich príprave ako radistov. Je zrejmé, že orgány NKVD nám dokázali spôsobiť nemalé škody, ba čo je ešte horšie, začali nám posielať svojich ľudí cez front s úlohou infiltrovať sa do operácie „Zeppelin“, aby ju mohli rozkladať zvnútra. Preto sme presmerovali agentov na bojový výcvik, ktorý dostal názov „Družina“. Ona mala zabezpečiť bezpečnosť v tyle a v prípade nevyhnutnosti viesť boj s partizánmi. Jej veliteľom bol menovaný ruský plukovník Rodionov. Nehľadiac na moje mnohonásobné varovania, stalo sa to, čoho som sa obával. „Družinu“ zapojili do operácie „prečesávania“ dediny, v ktorej sa ukrývali partizáni. Keď „Družina“ dohliadala na dlhú kolónu zajatých partizánov, plukovník Rodionov rozkázal svojim ľuďom zaútočiť na oddiel SS, ktorý sprevádzal konvoj. Nemci boli zastihnutí nepripravení a Rusi ich pobili všetkých tým najzverskejším spôsobom. Rodionov nadviazal spojenie s centrálnym štábom partizánskeho hnutia v Moskve a prinútil svojich podriadených vystúpiť proti nám. Po tejto akcii odletel z tajného partizánskeho letiska do Moskvy“.

Takže nijakú ruskú jednotku nepresvedčili, aby naozaj bojovala proti svojim – ak neberieme do úvahy rozličných kriminálnikov a podobné živly. Jednoducho to nebolo možné a je to iba „rozprávka“, postavená na naivite a neznalosti poslucháčov.

Schellinger však tvrdí, že „Rusko môže byť porazené iba Rusmi“. Toto sa im, bohužiaľ, podarilo. Po smrti Stalina spustil Západ projekt „Liote“, pomenovaný po francúzskom generálovi, ktorý v časoch, keď Francúzsku patrilo Alžírsko vydal príkaz vysádzať vedľa ciest stromy, aby v budúcnosti, keď vyrastú, mohli pod nimi oddychovať francúzski vojaci. Hlavnou črtou tohto prístupu bolo vytipovať takých zradcov vlastných národov – samozrejme, slovanských – do ktorých potom investovali nepredstaviteľné prostriedky, t.j. títo dostali, čo si len zažiadali. Začali ich nazývať „disidenti“. Po zavŕšení rozkladu – na ktorom systematicky pracovali desaťročia – došlo k sieťovým revolúciám, t.j. k riadenému pádu Východného bloku. No a vtedy sa tzv. disidenti – dobre zazobaní agenti platení CIA – naraz dostávali do najvyšších funkcií, veď „chudáci“, užili si od zlých komunistov represálií.. A tak začalo dochádzať k rozpadom slovanských štátov a lacnému výpredaju našich ekonomík do západných rúk. Ale dnes vieme, že to nie je všetko…

Veľa sa hovorí aj o „obrovskej materiálnej pomoci“ spojencov bojujúcemu Rusku. Ako to vlastne vyzeralo? A prečo aj tak dlho čakali na otvorenie druhého frontu? Najväčší nápor na Rusko začal v okamihu útoku, t.j. v júni 1944. A kedy začali prvé dodávky od spojencov? Až v novembri 1944. To znamená, že v tom najkritickejšom čase, keď sovietske vojská trpeli jednu porážku za druhou, ostávali bez pomoci spojencov. Znamená to celé leto a časť jesene prvého roku vojny.

No Rusko dlho nemalo podporu vojenskou silou a bojovalo s Nemeckom ešte dlho samo. Hľa, čo napísal Roosevelt Churchillovi 3. apríla 1942: „Váš aj môj národ žiadajú otvorenie druhého frontu, aby sme sňali bremeno z Rusov. Naše národy nemôžu nevidieť, že Rusi bijú Nemcov, a tiež ničia nepriateľské vybavenie viac, než USA a Veľká Británia spolu dovedna“. Až do polovice roku 1944 sa na sovietsko-nemeckom fronte viazalo od 62 do 70% pozemných vojsk Nemecka, pričom na frontoch anglo-amerických vojsk od 1 do 2 %. V skutočnosti, keď spojenci otvorili druhý front v Normandii, tak už neexistovalo 60% nemeckej brannej moci – bola zničená na Východnom fronte. A čo učia naše deti v školách dnes..? Napriek tejto štatistike sa spojenci stretli so silným odporom Nemcov, ba dostali sa do ťažkého postavenia. Všetku iniciatívu stratili v Ardenách, o čom svedčí aj žiadosť Churchilla Stalinovi, ktorú poslal 6. januára 1945: „Na Západe prebiehajú veľmi ťažké boje a od Vrcholového velenia sa v každej chvíli žiadajú veľké rozhodnutia. Vy sami viete, na základe Vašej vlastnej skúsenosti, aké nebezpečné je postavenie, keď je potrebné brániť veľmi široký front po dočasnej strate iniciatívy… Budem veľmi vďačný, ak by ste mi mohli Vy oznámiť, či môžeme rátať s veľkým ruským útokom na fronte Visly, alebo na niektorom inom mieste počas januára“. Dňa 7. januára Stalin oznámil Churchillovi o rozhodnutí Veliteľského štábu Hlavného veliteľa: otvoriť široké útočné akcie po celom Centrálnom fronte v druhej polovici januára. Ale v skutočnosti sa útok začal skôr – už 12. januára. Jeho následkom boli Nemci nútení zastaviť útok proti spojeneckým vojskám v Ardenách a v horskom pásme Vosges a museli sa stiahnuť späť na východzie pozície, čím zo Západného frontu odišla na Východný front najskôr 6-ta tanková divízia SS a následne 16 ďalších divízií. Toto sa nedá odškriepiť z vývoja vojenských operácií obdobia Druhej svetovej vojny.

Dnes účinkuje ďalšia dezinformácia, t.j. dávajú na jednu úroveň Stalina a Hitlera. Toto je vec, ktorú by si nevedeli predstaviť ani západní politológovia pred 20 rokmi. Ale prečo chcú zo Stalina urobiť démona všetkých čias, ale nikdy to neurobili s Cromwellom, ktorý bránil iba Anglicko, alebo z Roberspiera a francúzskej revolúcie? Veď práve od neho pochádza historicky názov „revolučný teror“. Čo do množstva preliatej krvi na jedného obyvateľa nikto dodnes „neprekonal“ francúzskych revolucionárov. Nuž, čo robili spojenci vo vojne? Pomáhali presne toľko a tak dlho, pokiaľ ich vlastný osud bol v rukách Červenej Armády. Akonáhle „boli v suchu“, začali pracovať na zničení Východného bloku. Známa je fultonská reč Churchilla a ďalší vývoj, ale nezaškodí si zacitovať aj Stalina, keď sa v tlači o nej objavili informácie: „Hitler rozpútal vojnu s tým, že iba ľudia, ktorí hovoria nemeckým jazykom predstavujú plnocennú rasu. Pán Churchill rozpútava vojnu tiež na základe rasovej teórie tvrdiac, že iba národy, ktoré hovoria anglickým jazykom sú plnocenné národy s právom rozhodovať o osudoch sveta… V podstate pán Churchill a jeho priatelia v Anglicku a USA predkladajú národom, ktoré nehovoria po anglicky, niečo ako ultimátum: uznajte naše panstvo dobrovoľne a všetko bude v poriadku, v opačnom prípade je vojna neodvratná…“ Nuž, o tom hovorí direktíva USA číslo SNB 20-1 z roku 1950: „…psychologická vojna je mimoriadne dôležitá zbraň na súčinnosť s disidentstvom a zradcovstvom vnútri sovietskeho národa; podrýva jeho morálku, bude rozsievať zmätok a budovať dezorganizáciu v krajine…“.

Je určite dôležité, aby sme vedeli, ako sa veci v skutočnosti majú. Stávame sa tak pripravení na to, čo bude. Lebo ak nepoznáme vlastnú minulosť, nemáme žiadnu budúcnosť. Hovoríme o vlastnej minulosti, nie o minulosti akýchkoľvek iných národov. No veľa našich ľudí sa dnes zapojilo do civilizačného trendu vytvárania špiny a „zbavovania sa“ jej ako štandardu v zmysle správania sa v životných situáciách a vo vzťahu k Prírode. Nie je to pekné? Kresťan urobí čo len chce, potom sa vyspovedá – „zahodí“ tú špinu – a poďme do ďalších podrazov. No my máme radi túto Zem, preto nemôžeme robiť viac neporiadku. Staráme sa o naše telá, staráme sa o naše mysle a staráme sa o náš svet. Svet okolo považujeme za posvätný, takže sa musíme sústavne o neho starať a čistiť ho. Vo vízii civilizácie je čistenie vecí a pranie doménou nájomnej pomoci. Alebo ak si nemôžete dovoliť platiť pomocníka v domácnosti, tak si čistíte sami, ale považujete to za špinavú prácu. Dať si dobré jedlo je pekné, ale kto umyje riady? Preferovali by sme, keby sme to mohli nechať na niekoho iného.

Tisíce ton zbytkov vyhadzujeme každý rok. Keď idú ľudia do reštaurácií často im podávajú obrovské porcie jedla, viac než sú schopní zjesť, aby tak uspokojili gigantickú potrebu ich myslí. Ich mysle sa napchávajú len vizuálnym vzhľadom ich gigantických steakov, preplnenými taniermi. Potom sa zbytky vyhodia do smetí. Všetkým tým jedlom sa plytvá, ale zvieratá kvôli tomu týrame. Máme gigantickú víziu, ktorú nemôžeme skonzumovať, a nakoniec väčšinu z toho odhodíme. Všetko sa vyhadzuje. Nie je preto divom, že máme také problémy s likvidáciou odpadov. Niektorí ľudia dokonca rozmýšľajú o posielaní odpadu do vesmíru: myslia si, že môžeme ponechať na vesmíre, aby sa postaral o naše odpadky, namiesto toho, aby sme upratali našu Zem. Prístupom civilizácie je chrániť sa za štítom od špiny tak dobre, ako je to len možné – jednoducho sa zbavíme všetkého nepríjemného. Pokiaľ sme v príjemnej situácii, tak zabúdame na zbytky a zamastené lyžičky a taniere. Námahu s čistením najradšej ponechávame na niekoho iného.

Tento prístup produkuje utláčateľskú sociálnu hierarchiu vo svete; sú tu tí, ktorí majú na starosti odstraňovanie špiny po iných a tí, ktorí majú potešenie z produkovania špiny. Tí ľudia, ktorí majú peniaze môžu pokračovať v potešení tvorby odpadu a ignorovať ho. Môžu platiť za luxus a ignorovať realitu. Týmto spôsobom prístupu nikdy neuvidia špinu takú aká je, a možno ani nikdy neuvidia jedlo také aké naozaj je. Všetko je podelené, nikdy nebudú mať úplnú skúsenosť z týchto vecí, t.j. nenaplnia v tomto živote svoju evolučnú úlohu. Nehovoríme výlučne len o jedle; hovoríme o všetkých veciach, ktoré sa dejú vo svete civilizácie. Niet miesta na skúsenosť so stavom bez pochybností v tomto svete; niet priestoru na zažitie skúsenosti reality plne a zodpovedajúco stupňu evolučného vývoja.

Špina nikdy neprichádza ako prvá. Napríklad, keď si kúpime nové uteráky, niet na nich ani trošku špiny. Až potom ako ich používame sa stávajú špinavými. Ale vždy ich môžete vyprať, a tým vrátiť do pôvodného stavu. Ale chceme dať veci do pôvodného, prirodzeného, t.j. čistého stavu? Odpadky vyhadzujeme tam, kde nás nevidno a nemusíme nič platiť. Príroda takto – popri ďalších veciach, drancovanie lesov nevynímajúc – postupne stratila schopnosť sa regenerovať, a preto už musia zasiahnuť Vyššie Sily. Pôda je už kyslá, pretože niet toho, kto by investoval do vápna. Namiesto praxe, ktorá tu bola ešte za socializmu sme radšej zmenili normy – všetko je v poriadku. Nuž, Zem bude aj v ďalekej budúcnosti nosiť na sebe tých, ktorí tu budú skladať svoje evolučné úlohy. Ak sme sa „postarali“ o to, aby bola kyslá, tak sa nedivne, že sa bude musieť stať na niekoľko tisícročí morským dnom, aby sa zregenerovala a zase mohla v budúcnosti poskytovať obživu tým, ktorí budú na nej chcieť pracovať. Alebo sa zmeníme…?

Iste, veľa ľudí nemalo ešte nie tak dávno žiadne poznatky o našej vlastnej kultúre. No želanie pochopiť rodí snahu k poznávaniu. Pochopenie je psychologický stav, správne prijatie alebo interpretácia ľubovoľnej udalosti, javu či skutočnosti. Je to tvorivý proces prijímania a trvalej obnovy poznatkov, ktoré sú pre nás nevyhnutné.

Snaha o pochopenie u nás prakticky nevzniká. Oveľa častejšie hľadáme potvrdenie našich poznatkov a zhodu s nimi. Nuž, pohár, ktorý je plný sa nedá naplniť. Na to, aby vznikla možnosť vpustiť do seba niečo nové, musíme vyliať našu plnú čašu a prestať obraňovať to, čo vieme, o čom sme si istí.

Ak sme sa rozhodli vpustiť do seba niečo nové, tak sa to nesnažme pochopiť celé a naraz – „instant coffe“ – ani to vysvetľovať starými pojmami, zanechajme svoje staré poznatky tak. Novej informácii dovoľme vstúpiť do vás úplne, až do konca a prijímajme ju bez „spracovania“. A až potom, keď je prijatá v celosti ju začneme v celom rozsahu objasňovať.

Ak sa chceme v tomto cvičiť, tak skúste úplne vypočuť cudzí názor, s ktorým nesúhlasíte. Neskáčte do reči, nehádajte sa, nevyjadrujte svoj názor, nekoncentrujte sa v myšlienkach, ale vzbuďte k informácii postoj záujmu. Ak ju prijmete celú, a potom uvidíte, že ešte nie všetkému rozumiete, dajte doplňujúce otázky a uvidíte, že aj v druhom názore je racionálne jadro. Zrodili ste v sebe nové pochopenie.

Vývojom pochopenia niečoho nového sa rodí snaha o poznanie. Jedine snaha o poznávanie je schopná vyviesť človeka zo zabehaných koľají bludného kruhu, v ktorom dostávame stále tie isté výsledky. Začínajú sa otvárať nové horizonty videnia. Ale často sa stáva, že keď vykonáme prvý pokrok v pochopení, tak narazíme na pascu, ktorá nás dokáže nepozorovane vrátiť do tých istých koľají, do obrany svojich, už nových poznatkov a nepostupovania po ceste poznávania. Stáva sa to tak, že spoznaním niečoho nového a dôležitého u nás vznikne želanie sa o to podeliť s ľuďmi okolo seba. Toto nové poznanie sa v daný moment stáva pre nás takým dôležitým, že ho ponímame ako absolútnu pravdu (Istinu). Hovoríme o tom emocionálne, ale znova narazíme na to, že ostatní s našim novým poznaním niektorí súhlasia, iní nesúhlasia. No toto nové poznanie sa nám môže zdať takým prostým, hlbokým a pochopiteľným, že ho začneme vláčiť ako bojovú zástavu a zo všetkých síl začneme dokazovať jeho nástojčivosť. Ale tu opäť začíname skĺzať do roviny súhlasu so svojim novým poznaním. Chytili sme sa do pasce a vrátili sa tam, kde sme už boli predtým. Pohyb k poznaniu sa zastavil.

Môžeme povedať, že snaha o poznávanie je nám vrodená. Ale táto snaha sa môže ešte v detstve prerušiť vtedy, keď rodičia dávajú strohé ohraničenia štýlu toto je možné a toto nie je možné. Práve v tomto momente sa myslenie dieťaťa zastavuje a objavujú sa pravidlá a zásady, podľa ktorých človek začína žiť a už nerozmýšľa o tom, aby ich niekedy prekonal.

Ďalšou pascou, do ktorej sa môžeme chytiť a môže nám zabrániť v poznávaní niečoho nového môže byť aj nevedomosť o tom, ako myslieť, rozmýšľať. Každý z nás má totiž zažité osobné zvyky, ktoré nám sťažujú možnosť myslenia. Uveďme si niekoľko z ich:

Zvyk odporovania zmenám. Často začíname zavrhovať nové myšlienky a s nimi nové možnosti. Navykli sme si veci robiť jedným spôsobom, a preto nás rozladí, ak od nás chcú niečo inak. Takáto návykovosť nepodporuje proces myslenia.

Zvyk klamať sám seba. Niekedy si niečo nahovoríme a potom tomu začneme slepo veriť. Môžeme si navymýšľať akékoľvek vlastné cnosti, no pritom nevenujeme pozornosť tomu, že skutočnosť odporuje našej fantázii.

Zvyk porovnávať. Možno ste sa už pristihli, že keď niekto začne rozprávať, tak už začínate skákať do reči: „Ale ja…“ a podobne, či jednoducho začínate rozmýšľať o svojom prístupe, pričom porovnávate. Vlastné pritom vždy berieme ako etalón správnosti, pričom druhé je iba zbytočná informácia.

Zvyk ospravedlňovať seba. Ak nejaká informácia ohrozí náš pohľad na seba, tak naše myslenie a adekvátnosť prijatia informácie sa preruší. Namiesto toho začíname generovať ospravedlnenia na záchranu svojho obrazu.

Strach nesklamať očakávania. Všimli ste si, že neraz hovoríte a robíte to, čo od vás očakáva okolie? Povedať svoj názor je často nebezpečné, takže niektorí ľudia ho jednoducho nemajú. Postupom času sa odučíme samostatne rozmýšľať a viac sa obávame toho, že nebudeme niečomu zodpovedať.

Stereotypné myslenie. Často primykáme ku zovšeobecňovaniu, klasifikácii. Často je totiž jednoduchšie dať človeku nejakú inštrukciu, než sa snažiť ho pochopiť. Stereotypy nás vsúvajú do ohraničeného rámca, kde je myslenie zastavené.

Tieto zvyky nám dovedú k tomu, že nakoniec úplne prestaneme rozmýšľať. Napríklad dostaneme otázku a začneme na ňu odpovedať pre nás prijateľným názorom, potvrdením či koncepciou. Keď prestaneme rozmýšľať a uvedomovať si, začneme dopasovávať na otázku hotovú odpoveď – k tomuto vedie dnešné „vzdelanie“. V dnešnom svete už naozaj rozmýšľať a uvedomovať si je nezvyklé. Ale bez toho už nikdy nič nepochopíme, nehovoriac o tom, že ani nikdy nespoznáme.

Želanie chápať rodí snahu o poznávanie. A snaha o poznávanie nás vedie k zmyslu svojej existencie, záujmu o život, spokojnosti a šťastiu.

Nuž, čo si môžeme zobrať z tohto všetkého? Ako zvyčajne, závisí to na stupni evolučného vývoja jednotlivca, používania Zdravomyslia a ostatných veciach, ktoré sú našim čitateľom už známe. Nemožno veriť ničomu, čím nás „kŕmia“ tvari, bez ohľadu na to, ako dlho je tá či oná „pravda“ servírovaná. Už len prípad Stalina. Prevzal krajinu v stave po červenom aj bielom terore a bola mu jasná jedna dôležitá vec. Bez ohľadu na to, aký režim bude v Rusku, Západ ho tak či onak chce zničiť, a to úplne a bezo zvyšku. Na prístup Západu k Slovanom v tejto súvislosti platí fráza často používaná v procesnom inžinierstve: je jedno, akej farby je mačka, hlavná vec, že chytá myši“. Stalin tvrdou rukou zaviedol v krajine to, čo sám označoval ako „štátny kapitalizmus“. O čo ide? Súkromné vlastníctvo ako také mu nevadilo, ale „klasický“ kapitalizmus bol pre krajinu, ktorá sa sotva čo ubránila intervencii z každej strany a prešla občianskou vojnou nemysliteľný. Bolo mu viac ako jasné – a my už vieme, že odôvodnene – že budú nasledovať ďalšie a ďalšie pokusy až kým najmä Británia, Francúzsko a USA nedosiahnu to, čo chcú – zánik Ruska ako krajiny. Tristo rokov pred ním cudzinci Romanovovci zákerne prevzali moc v krajine a zničili posledné zbytky Dvojvieria – zaviedli nekompromisné kresťanstvo ako jediné riešenie a Starú Vieru fyzicky prenasledovali. Toto postupne uvrhlo krajinu ďaleko dozadu – lebo len nato je kresťanstvo dobré – a vytvorilo systém otrockých služobníkov. Západ napredoval rýchlo po technickej stránke, pričom jeho hlavným cieľom bolo vybudovať takú ozbrojenú moc, aby definitívne zrazil Rusko na kolená a rozbil ho na trosky. V tomto smere bolo treba urobiť všetko preto, aby sa krajina industrializovala – a preto Stalin všetko vrhol do elektrifikácie a následného budovania priemyslu všetkého druhu, ale v podstatnej miere ťažkého strojárenstva. Bez ohľadu na to, ako sa dnes „odborníci“ z toho vysmievajú – úloha sa mu podarila. V čase začiatku Druhej svetovej vojny už bol ruský vojenský priemysel schopný vyvinúť a vyrobiť také zbrane, ktoré nakoniec rozdrvili aj dobre pripravenú fašistickú mašinériu. Ak by Stalin zo začiatku pripustil klasický kapitalizmus – kto by sa koncentroval na dlhodobú industrializáciu, ktorá ešte dlho nemala vo výhľade tvorbu rýchleho zisku, ale bola viac než nevyhnutná na budúce prežitie krajiny? Máte pravdu – nikto. Vidíme to aj na príklade z našej vlastnej krajiny. Kapitalistov zaujíma zisk tu a teraz a väčšinou nie sú ochotní čakať na zisk ani rok – nie to desaťročia. Rovnako pakt s Nemcami a rozdelenie Poľska bolo nevyhnutné – veď všetky krajiny dali od Ruska a Československa – ruky preč. No a Poľsko, ako kresťanská stálica sa podpísalo aj na našej predvojnovej likvidácii, no prerátalo sa.

Dnes vieme, že Stalin plánoval postupný prechod od štátneho kapitalizmu k bežnému, pretože krajina už bola silná a vedela sa aj vojensky ubrániť, aj dopestovať dostatok jedla. Po jeho zavraždení sa však nedočkala nasledovníkov hodných jeho formátu. Najskôr na krátko zavládol Beria, ktorý aj napriek krátkemu pobytu na vrchole moci dokázal urobiť veľa zla, ktoré sa vlieklo do budúcna. Jeho odstránil Chruščev, a to bol veľký krok späť. Namiesto toho, aby pokračoval v naštartovanom smere, vymyslel „Kult osobnosti“ Stalina, aby mohol poukázať na to, aký je on sám „demokrat“. Namiesto operatívnej moci Sovietov, t.j. miestnych správnych orgánov zaviedol aparátnickú moc Komunistickej strany, kde rozhodovali aparátnici a nie odborníci. No zodpovednosť nechal na Sovietoch. Toto postupne prerástlo do stavu, ktorý umožnil pád Sovietskeho Zväzu. Nehovoriac o tom, že takýto „darček“ vo forme Kultu nemohla západná propaganda nevyužiť.

Vieme už dosť na to, aby sme obstáli v novom Veku? Nezabúdajme, nech už čokoľvek príde s jeho nástupom bude to nič oproti tomu, čo nás čaká v dohľadnej budúcnosti niekoľkých ďalších rokov. Za starých čias sa hovorilo o Žrecoch, že sú veľmi bohatí – ale v našej kultúre sa pod bohatstvom rozumelo Poznanie a Múdrosť. Dnes si civilizácia cení materiálne bohatstvo, a to do takej miery, že sme stratili pojem o pôvodnom význame slova. No je veľmi špecifické – kto vložil svoju budúcnosť do bohatstva materiálneho, nech sa pasuje za akéhokoľvek Slovana – už si vybral a vyjadril svoj súhlas s tým, čo sa s ním stane. No a kto síce veľa materiálne nenahonobil, ale chystá si budúcnosť podľa Bohatstva Poznania, ten vstúpi do Nového Veku. Boháči matérie ešte aj dnes rátajú zisky, boháči Múdrosti rátajú so Svetlom. Tí prví sa spoliehajú na majetok, Slovania na Dedičstvo Predkov. Čo je správne čoskoro uvidíme… veď prví sa stanu poslednými a poslední prvými. Civilizácia príde o svetlo a Kultúre skonči tma. Naši Bohovia sa vracajú!

Tento článok je viac menej doplnok k predchádzajúcemu, pretože sa doň „nezmestili“ odpovede na všetky témy, ktoré sa často objavujú ako otázky vo vašich mailoch. Pokúsme sa teda doplniť všeobecný pohľad na to, ako funguje náš Svet aj z pohľadu toho, čo sme už v iných článkoch spomínali.

V žiadnom prípade nemôžeme ustúpiť zo základnej požiadavky toho, čo robí nás Slovanov a Árijcov Slovanmi a Árijcami. Naša podstata existencie vo Vesmíre bola, je a vždy bude postavená na efektívnej, prehľadnej organizácii nášho života – na toľko „omieľanom“ Rodovom zriadení. Toto zriadenie je naša Prvobytné, čo v žiadnom prípade neznamená to, čo nám v školách nanucujú ako „prvotnopospolné“. Prvobytné nie je primitívne, je to podstata našej existencie. Kto nesmeruje k znovunastoleniu Rodového zriadenia, nesmeruje k znovuzrodeniu našej Prastarej Kultúry. Je to veľmi dobrý ukazovateľ, ktorý dostatočne odlíši Slovanov od tiežslovanov. Naši Bohovia a Predkovia riadia flotily kozmických lodí a predsa žijú v RODovom zriadení!

Civilizácia sa snaží podsúvať svetonázor, že sme sa ako ľudská spoločnosť vyvíjali od primitívneho k dokonalému – rozumej tým civilizácii. Áno, vidíme rozdiel medzi automobilom vyrobeným r. 1912 a 2012 – o tom niet pochýb. Ale presne tento rozdiel vidno medzi Veľkou pyramídou a tou najmodernejšou stavbou civilizácie – nech už to je ktorýkoľvek mrakodrap alebo niečo podobné. Civilizácia nie je dodnes schopná postaviť pyramídu – tak ako je to s tým vývojom? Presne naopak. Civilizácia sa zaoberá postupnou likvidáciou starej Kultúry a jej premenou na duchovne pustú samú seba. Súčasná veda vôbec neskúma variant, že degradujeme z dokonalého do primitívneho.

Niektorí pýtate aj na ochranné symboly, t.j. oberegy. O symboloch sme už písali a aj sme uviedli niekoľko príkladov. Celkovo však používame 144 ochranných svastických symbolov. Vyzerá to, že mnohí nie veľmi pozorne čítajú tieto informácie, a potom im nie je celkom jasný vzťah medzi symbolmi. Príkladom sú dva oberegy, ktoré nazývame Koľadník a Ladinec, pričom ich mnohí nazývajú „Kolovrat“ – pravdepodobne podľa podoby kolesa kolovratu starých materí. Nuž všetky svastické symboly principiálne existujú v dvoch smeroch rotácie, t.j. ako Kolovrat a Posoloň. No treba si uvedomiť, že existujú aj samostatné svastické symboly, ktoré voláme Kolovrat a Posoloň (Po Solncu = po Slnku). Teda smer rotácie Kolovrat je smerom toku energie PROTI smeru hodinových ručičiek, teda ide principiálne o ľavotočivú Svastiku. Týmto smerom tečie energia zo zeme nahor. Posoloň je smer rotácie energie po smeru Slnka, t.j. V SMERE chodu hodinových ručičiek. Samotné slovo SVASTIKA pochádza z dvoch pôvodných slov SVA (Nebesia) a TIK (druh kruhového pohybu – dodnes na hodinky hovoríme tik-tak). A teraz si uveďme príklady dvoch „populárnych“ oberegových symbolov, ktoré si niektorí pletú:

KOĽADNÍK

Je osemlúčová Svastika v smere Posoloň, t.j. rotuje v smere hodinových ručičiek, teda v smere energie zostupujúcej od Slnka.

Koľadník je symbolom Boha Koľadu, t.j. Boha Kazakov. Koľada završuje na Zemi obnovy a premeny k lepšiemu. Je to symbol víťazstva Svetla nad Tmou a svetlého dňa nad tmavou nocou. Okrem toho sa Koľadník používa ako MUŽSKÝ Obereg, ktorý dáva mužom silu v budovateľskej práci a v boji s ľútym nepriateľom. Používal ho na svojej výzbroji a zbraniach aj knieža Sviatoslav a na jeho pomníku ho vidno na jeho štíte.

LADINEC

Je osemlúčová Svastika v smere Kolovrat, t.j. rotuje v smere proti pohybu hodinových ručičiek, teda v smere energie, ktorá vystupuje zo zeme.

Niekedy sa nazýva aj Kríž Lady Bohorodičky. Je symbolom ľúbosti, harmónie a šťastia v rodine. Ľudovo sa vždy volal Ladinec. Ako Obereg ho nosievajú predovšetkým dievčatá, aby mali ochranu pred chlipnými pohľadmi. A aby sila moci Ladinca bola trvalá, tak sa vpisuje do Veľkého Kolesa (Kruhu).

V nadväznosti na blížiaci sa sviatok Boha Koľadu – je to onen známy dátum 21. december 2012 – si povedzme ešte niečo o tom, ako duch riadi matériu.

Zvykli sme si vnímať svet ako materiálny výtvor a informáciu ako niečo, čo sprevádza matériu. Pritom sa jednoducho predpokladá, že matéria je sebestačná, a to ako z pohľadu existencie, tak aj premeny a aj v otázkach riadenia. Keď sa vedci začali oboznamovať s najjemnejšími štruktúrami organizácie matérie a začali skúmať systémy s obrovským množstvom elementov, tak sa začali topiť v takých kategóriách ako „náhodný proces“ či „chaos“. Tento prístup sa odrazil aj v kvantovej mechanike, v ktorej začalo považovať za dôležité stanovenie pravdepodobnosti nastania udalosti. A tak v kvantovej mechanike ustúpili od presného prognózovania výskytu udalosti v závislosti od počiatočných podmienok, ako to je v klasickej fyzike.

Jedným z paradoxov kvantovej mechaniky je to, že keď aj samému sebe predložíme kvantový proces, tak aj my sami dostaneme štatistiku pravdepodobnosti výskytu rozličných stavov v tomto procese, ale keď my sami vedieme pozorovanie v tomto procese, tak obraz sa principiálne mení. Napríklad nositelia Nobelovej ceny Clinton Joseph Davisson a Lester Halbert Germer pri pokuse s rozložením elektrónov na atóme niklu, ktorý uskutočnili r. 1920 demonštrovali vlnové vlastnosti elektrónového lúča.

Podľa klasických predstáv by lúč elektrónov po prechode dvomi štrbinami mal na obrazovke vytvoriť dve škvrny, no v skutočnosti zistili, že na obrazovke vytvoril interferenčný obraz. Ale oveľa zaujímavejšie je to, že keď sa pri pozorovaní procesu prechodu elektrónov skrz štrbiny pokúsime zistiť, ktoré elektróny prechádzajú cez ktorú štrbinu. Akonáhle sa pozorovateľ rozhodne vykonať takéto pozorovanie, tak obraz výsledku sa mení v súlade s klasickou predstavou.

Nijaká hlbšia závislosť medzi nadobudnutou skúsenosťou a úmyslom a predstavivosťou pozorovateľa tu nie je odrazená. Preto je ťažko povedať nakoľko závisí získaná skúsenosť od stavu pozorovateľa.

Svetlo do tejto otázky pomôže vniesť ďalšia podobná skúsenosť, a síce svetoznáme pokusy japonského doktora Masaru Emoto – napríklad z jeho knihy THE HIDDEN MESSAGES IN WATER (New York Times Bestseller). Voda má množstvo foriem kryštálov, pričom hlavným momentom v jeho pokusoch je vplyv stavu pozorovateľa na proces kryštalizácie vody, t.j. vplyv jeho rôznych emocionálnych stavov na vytvárané obrazce. Dr. Emoto pripevnil na nádoby s vodou rôzne nápisy vo viacerých jazykoch. Tieto nápisy boli naformulované rôzne ľudské emócie a myšlienky. Na niektorých etiketách boli pozitívne nápisy – napr. „Láska“, „Ďakujem“ a pod., na iných boli zase negatívne ladené nápisy, ako napr. „už ma otravuješ, zabijem ťa!“. Napriek všetkým predstavám, ktoré vo vede kraľujú, voda na nápisy reagovala bez ohľadu na to, že tieto slová nevykazovali na vodu nijaké fyzicky merateľné vplyvy. Voda s pozitívnymi nápismi sa pri zamŕzaní vyformovala do krásnych kryštálov, zatiaľ čo voda s negatívnymi nápismi vytvárala nepekné a neforemné kryštály.

Voda to už nie je mikroskopický kvantový proces, ale zložitý makrosystém, ktorý za daných okolností dokázal vyformovať podstatu emocionálneho stavu pozorovateľa.

Hoci na internete nájdete dostatok informácií aj obrázkov o výskumoch Dr. Emoto, predsa si len ukážme niekoľko obrázkov („ďakujem“ vo viacerých jazykoch):

Teraz dve slová v japonskom jazyku, ktoré však aj tak ukazujú zaujímavé vlastnosti:

Je očividné, že hoci výraz „anjel“ sa snaží pôsobiť pozitívne (vytvára aj menšie kryštály), je v skutočnosti veľmi podobný výrazu „Satan“. Obidva majú uprostred akúsi „čiernu dieru“, kde skončia tí, ktorí sa do nej dostanú?

Už sme neraz spomínali, že „anjel“ je šestnásť rozmerná bytosť Temnej Navi, hoci dnes ju civilizácia podsúva ako „svetlú“ bytosť. Tak či onak, predstavy Svetlých bytostí sú pozitívne, keďže Svetlá Nav, t.j. Slav je bez temnoty. No aj tak, nie náhodou nám kresťania hneď po ovládnutí našej zeme začali siahať na Bukvicu – ale veď načo, ak frekvencie, ktoré sú naviazané na slová nemajú význam? Ako prvé nám odstránili práve také frekvenčné rozsahy, ktorými komunikujeme s Vyšším, t.j. Svetlým Svetom. Nuž teda, volá niekto svoje dieťa „démon“, „Satan“, „diabol“ či podobne? Aké obrazy sú naviazané na tieto slová? Nuž áno – aj „anjel“ patrí medzi ne. Preto ak niekto chce povedať, že koná ako „anjel“, t.j. naozaj sa snaží o čosi pozitívne, tak radšej zdôrazní, že je napríklad „dobrý anjel“. Väzí to síce kdesi hlboko v našom podvedomí, ale je to tam. Zodpovedajúce výrazy a obrazy pre anjela – t.j. jeho „vlastné“ atribúty – sú napríklad „anjel zrady“, „anjel smrti“, „anjel ničiteľ“ a podobne.

Jedným z tiež overiteľných príkladov vplyvu pozorovateľa na pozorovaný jav je generátor náhodných čísel. Je to ekvivalent hádzania mincou, ktorá môže padnúť len na jednu či druhú stranu, t.j. ide iba o možnosti „0“ a „1“. Za normálnych okolností je zápis výstupu generátora náhodných čísel náhodný súbor jednotiek a núl. Ale ak pozorovateľ začne na situáciu vplývať, tak výsledky sa začnú preklápať k jednej alebo druhej možnosti podľa želania pozorovateľa. Je viditeľné, že takýto výstup je v rozpore s očakávanou štatistikou.

Medzi príkladmi, ktoré sme uviedli vyššie, je ťažko na prvý pohľad vidieť niečo spoločné, ale súvislosť tu je. Predovšetkým tu existuje mnohorakosť zhôd, no druh prúdu energie nie je naviazaný na schopnosť pozorovateľa. Pozorovateľ iba ovplyvňuje rozdelenie tejto energie v systéme, čo vplýva na realizáciu konkrétneho výsledku.

Fyzikálne procesy prebehnú nemenne – voda zamrzne, generátor náhodných čísel vydá štatistiku. Pozorovateľ však ovplyvňuje to, ako konkrétne budú tieto procesy prebiehať. Samotný človek – pozorovateľ – nevie, ako konkrétne sa daný systém realizuje, ani z akých zložitých podsystémov pozostáva, t.j. nemôže napríklad vytvárať štruktúru kryštálov vody na molekulárnej úrovni, no na proces vplýva a v podstate odovzdá nejakou „časťou“ svojej podstaty svoje želanie, a táto „tajomná zložka“ zostaví proces tak, ako to pozorovateľ vyžaduje. Z védického pohľadu hovoríme o trojjednote vo „vizualizácii“ – t.j. ide o princíp Triglava:

 Na to, aby so do riadenia začalo zapájať duchovné, je nevyhnutná prítomnosť určitých mechanizmov. Do systému sa zavádza energia v závislosti od iného systému, od ktorého ju daný systém berie.

Energia v systéme sa mení tým, že mení kvalitatívnu podstatu elementov v systéme, t.j. ak napr. atóm pohltí fotón, tak elektrón prejde na vyššiu energetickú úroveň.

Realizácii rôznych bežných stavov systému za spolupráce schopností jeho elementov zodpovedajú rôzne stavy energií, resp. rovnakého množstva energie pre dosiahnutie rovnakého stavu udalosti. Analogický princíp platí aj pri odoberaní energie zo systému.

Tie systémy, kde pri ovplyvňovaní energií je prítomný Duch nazývame živé, pričom tie, ktoré fungujú len na základe toku energií bez účasti Ducha nazývame automatmi. Systémy-automaty sú objektom skúmania fyzikov. V nich energia len prechádza z jedného stavu do druhého a rozkladá sa, pričom vykonáva nejakú prácu. Fyzika sa ukázala efektívna v úlohách takéhoto druhu. Len pre úplnosť dodajme, že slovo „fyzika“ znamená „príroda“, no na základe toho nemožno povedať, že fyzici sú prírodovedci.

V Javnom svete – bežnom živote – nevidíme vplyvy pozorovateľa, ostávajú pozorovateľné iba v mikrokozme na príklade kvantových procesov. Za normálnych okolností nevidíme lavínový efekt, ktorý sa prejavuje spojením množstva elementárnych kvantových javov, z ktorých každý jeden je spôsobený pozorovateľom. Dôvod je ten, že na „pozorované“ vplýva veľký počet pozorovateľov a proces pozorovania závisí od viery – povolenia samému sebe – každého z množstva pozorovateľov. Jeden bude vyžadovať prejavenie lavíny – t.j. prejavenie efektu pozorovateľa na makro úrovni – ale ostatní nebudú z dôvodu svojho svetonázoru schopní dovoliť – hoci mysľou neuvedomelo – sa tomu prejaviť a výsledok sa nedostaví. No znalý človek bude v hlbinách svojho vedomia vedieť, že v SÚČASNOSTI toto či ono spoločnosť nedovolí. Môže pri zmene epoch takáto spoločnosť prežiť?

Súčasný globálne kraľujúci svetonázorový systém je materialistický, ktorý sa vyjadruje v štyroch termínoch: matéria, energia, priestor a čas. Materialisti považujú celý sveta za materialistický výtvor, a preto sa snažia všetky javy v ňom objasniť týmito štyrmi kategóriami. Ale čo do podstaty, sú energia, priestor a čas iba atribútmi matérie a teda nie sú základnými, nezávislými kategóriami. Materialistický svetonázor silne obmedzuje schopnosti človeka, a to ako v spoznávaní skutočnosti, tak aj pri objasňovaní javov. Dokonca aj samotný výraz informácia (slovo pochádza z bázových slov „из формы“; forma = matéria) sa neľahko dostáva do materialistického svetonázoru, pričom materialisti ho vykladajú ako atribút matérie, podľa ktorého je možné rozlíšiť jeden stav od druhého aj ako charakteristiku (vyčíslenie) rôznych kombinácií materiálnych elementov.

Ako príklad z bežného života si zopakujme duchovných materialistov – termín sme prebrali z budhizmu a už ho z minulých článkov poznáme. Možno povedať, že platí na kresťanov, ktorí síce spomínajú „Ducha Svätého“, ale v skutočnosti ostávajú v ríši ega, t.j. hlboko v matérii. Môžeme prevziať postulát sociálneho inžinierstva, a síce, že peniaze sú iba koncentrovanou formou energie – pričom energia je iba jedným z atribútov matérie. Ten, kto lipne na akejkoľvek forme – a najmä „príjemnej“ – matérie, nemôže v žiadnom prípade byť považovaný za duchovného človeka. Hoci pre kresťanov je typické, že jedno hovoria v kostole a druhé žijú v bežnom živote, zastavme sa na tom, čo o bohatstve hovorí ich „zakladateľ“, t.j. Ježiš z ich vlastnej Biblie. Treba povedať, že byť kresťanom znamená dodržiavať určitý štandard, ktorý stanovil ich zakladateľ. Kto ho nedodržiava, nie je – podľa ich vlastnej Knihy – kresťan. Nuž, čo hovorí ich Kniha o bohatstve? Ježišovo stanovisko k bohatstvu ako materiálnemu stavu je jasné z jeho požiadavky, že ten, kto ho chce nasledovať, sa musí dokázať odpútať od svojho majetku . Bohatstvo jednak porušuje bratstvo a vyvoláva taký stav mysle, ktorý ich vylučuje z Božieho kráľovstva , lebo boháč je v nebezpečenstve, že namiesto Bohu bude veriť mamone, t.j. peniazom. Stará sa o zajtrajší deň tým, že hromadí peniaze, čím sa cíti poistený do budúcnosti. Nespolieha sa na Boha, ale na mamonu. Preto nie je možné súčasne slúžiť Bohu aj mamone a len Boží zázrak môže premôcť srdce bohatého tak, aby mohol vojsť do kráľovstva Božieho . Dôkazom spoliehania sa na Boha je „nestarať sa o zajtrajší deň“. Najmä u Lukáša vystupuje protiklad chudobných a bohatých so štvrtým „beda“ proti bohatým . Podľa ich výkladov sú chudobní sú tí, ktorí nemajú nič, na čo by sa spoliehali okrem Boha, a tým sú nabádaní na to, aby sa stali bohatými v Bohu . Ježiš všetok dôraz kladie na to, že človek sa najskôr musí naučiť hľadať kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a starať sa nie o „svoj život“, o „svoje telo“, ale o život druhých .

V prvej kresťanskej cirkvi bolo zvykom dobrovoľné odovzdanie majetku v prospech celku znamením bratskej lásky a povinnosť dávať bola samozrejmosťou v pavlovských zboroch. Pavol pokladal lakomstvo za modloslužbu , ale vzdanie sa majetku bez lásky nepokladal za zásluhu .

V Novom Zákone jasne vidno ostrú výzvu k boháčom, aby plakali a kvílili nad súdom, ktorý ich očakáva po príchode Pána, pretože hromadili majetok a neplatili robotníkom toľko, koľko by mali . Toto miesto pripomína nielen ostré Ježišove slová, ale aj starozákonných prorokov . Nuž, toto hovoria o sebe a norme svojho konania sami kresťania. My pokračujme ďalej.

Svetonázor je systém náhľadov a ponímania sveta (stereotypy) a pokiaľ v ňom niektoré pojmy chýbajú alebo sú skreslené, tak javy zodpovedajúce týmto pojmom ostanú neobjasnené, nevidené, alebo zdanlivo nepodstatné.

Akékoľvek pokusy nájsť podstatu stavby Sveta, ktoré vychádzajú výlučne z materialistického svetonázoru sú vopred odsúdené na neúspech. No pri pozorovaní ľubovoľného systému budú vedci vždy potvrdzovať svoju pravdu v tom, že zákony, ktoré oni objavili skutočne fungujú, že prístroje, ktoré skonštruovali skutočne fungujú. A hoci si myslia, že nachádzajú odpovede na podstatu stavby sveta, v skutočnosti sa iba hrajú s rozličnými formami jednej podstaty, pričom podstatu, t.j. na akých princípoch existuje matéria jednak nechápu a ani sa do takéhoto skúmania nepúšťajú.

Na druhej strane stoja rozliční duchovní skúmatelia, ale títo sa v skutočnosti tak ponorili do hier s „vyššími silami“, že úplne zabudli na to, že oni sami sú ešte stále materiálni, a že pochopiť princípy vzájomného pôsobenia materiálneho a duchovného nezapadá do ich plánov. Nuž a pozrieť sa na svoje „odmeny za služby“, v podstate úplne materiálne, ani neplánujú.

Vieme, že každá dnes používaná symbolika má viacero významov, preto si priblížme symbol zvaný caduceus, ktorý pochádza z gréckych slov „κηρύκειον kērukeion“.

Aby sme boli schopní adekvátne ponímať skutočnosť ,musí byť zostavený plnší svetonázorový systém, ktorý vo svojich bázových pojmoch bude zahŕňať ako materiálnosť, tak aj duchovnosť Sveta, ale zároveň aj to „niečo“, čo vykonáva vplyv jedného na druhé a spája ich do jedného. Toto „niečo“ nazývame MIERA (МҌРА), pričom prepis s „jať“ je náš prastarý tvar.

Slovo MIERA v dnes štandardnom ponímaní a dnešnom prepise je iba jedným z prípadov stavu МҌРА a slúži iba ako súbor porovnateľných či poradových, merateľných charakteristík materiálneho predmetu, alebo informačného modelu. No pôvodný Obraz slova МҌРА zahŕňa zákony premeny matérie a informácie a aj zákony zodpovedajúce informácii matérie a matérii informácie. МҌРА určuje matricu možných stavov matérie a jej zodpovedajúcej informácie. Každý materiálny predmet má svoju matricu možných stavov, ale aj každá súčasť tohto predmetu má svoju matricu (podmatrica vyššej matrice) možných stavov. Riadenie materiálneho pozostáva z výberu nasledujúceho možného stavu z množstva alternatívnych stavov.

Nezávislosť matérie informácie „МҌRY“ (МҌРЫ) je základom jediného sveta TROJJEDNOTY. Obrazne na priblíženie si funkčnosti tejto TROJJEDNOTY môžeme použiť univerzálny jazyk matematiky, kde si trojjednotu môžeme predstaviť ako vzorec:

Kde f – zákon zobrazenia; f^-1 – zákon recipročného zobrazenia; x – množstvo materiálnych a duchovných informácií; x^I – množstvo materiálnych informácií; y – množstvo matérie. Principiálny rozdiel medzi „x“ a „x^I“ sa materialisti snažia skryť, a treba povedať, že úspešne ho maskujú za „náhodnosť“.

Čo z toho možno vyvodiť? Duchovný človek dokáže vplývať na „prepnutie“ toku energie v pozorovanom procese – čo je naša normálna vlastnosť – ale výsledok sa nemusí dostaviť, ak sú materialisti vôkol v presile. Nuž, sú dve možné riešenia. Väčšina ľudí opustí materialistický svetonázor a nadobudne duchovné postoje – čo je fáza ako keby „dobrovoľná“. Dá sa povedať, že táto fáza – t.j. trpezlivosť čakania na dobrovoľnú premenu ľudí vychádzajúc zo Svedomia – je pravdepodobne za nami. Ako inak „technicky“ zabezpečiť „prevahu“ duchovnosti na materializmom? Nuž, možno aj „odstrániť“ chorý materializmus. Potom sa zvyšok, t.j. pôvodná menšina môže zmeniť na väčšinu…

Očividne sme znovu pri toľko očakávanej zmene Vekov. Materialisti si môžu vytárať akékoľvek plány, no aj keď ich ako „pozorovateľov“ systému je dnes obrovská väčšina, teraz sú proti tej VÔLI, ktorá má úmysel zmeniť stav vecí, bezmocní. Nejde o to či, ide len o to kedy a ako. Je to neodvratný mechanizmus. Nezabúdajme, že „veľký obraz“ je oveľa zložitejší. Nech už sa 21. decembra t.r. odohrá čokoľvek, nebude to celá zmena. Pretože nevieme, do akého paralelného vesmíru sa každý z nás dostane a preberaním cudzích predstáv sa mnohí ako „pozorovatelia“ vlastne dlhodobo želajú prepnúť energiu tak, ako to od nich cudzie, nimi prevzaté predstavy chcú.

Ale aby sme neboli iba pri védických proroctvách, čo hovoria iné zdroje o našich časoch? Nuž, celkom „zaujímavé“ veci. Pozrime sa na dva príklady.

Pre kresťanov svätý Malachius, írsky mních (Maelmhaedhoc Ó Morgair 1094-1148) je známy tým, že zostavil proroctvo o pápežoch, ktoré sa očividne plní. Text proroctva pozostáva zo 112 krátkych latinských fráz, ktoré charakterizujú 112 rímskych pápežov, pričom začína pápežom Celestínom II., ktorý zvolený do úradu r. 1143.

Predposledný pápež v jeho zozname je charakterizovaný frázou „De Gloria Olivae“, t.j. „Od slávy olivy“, a je to dnešný pápež Benedikt XVI. Po ňom nastúpi posledný pápež, ktorý sa bude volať ako prvý – Petrus Romanus – a odohrá sa nasledovné:

„In persecutione extrema S.R.E. sedebit.
Petrus Romanus, qui pascet oves in multis tribulationibus:
quibus transactis civitas septicollis diruetur,
et Iudex tremendus iudicabit populum suum.
Finis.“

V čase posledných prenasledovaní na Svätom Rímskom Stolci bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť ovce medzi množstvom súžení; po dovŕšení čoho mesto siedmych kopcov bude zničené a Sudca strašný bude súdiť národ svoj.
Koniec.

Nuž, ako ďaleko môže byť k nástupu posledného pápeža?

Máme k dispozícii aj ďalšie dôležité proroctvo, ktoré sa týka počtu amerických prezidentov. Nie je celkom jasné, kto je autorom pôvodného proroctva – jedni hovoria, že E. Cayce, iní označujú bulharskú veštkyňu Vangu. Ono vlastne ani nie je dôležité, kto je autorom proroctva, lebo hlavné je, o čom proroctvo hovorí, keďže sa očividne plní. Napriek tomu sú ďalší autori, ktorí opisujú v podstate podobné proroctvá, ak keď každý s inými detailmi. Známe mená sú J.R. Nyquist či C. Alan Martin, ktorý už zomrel. Zanechal však po sebe opis svojho sna, pričom tu je dokonca obrázok, ktorý nakreslil v r. 1971:

V snoch väčšinou vidia akúsi budovu budúcnosti, v ktorej sú americkí prezidenti umiestnení v miestnostiach ako akési exponáty. Pôvodné proroctvo hovorili o čísle 46 ako celkovom počte amerických prezidentov, pričom analogicky pápežom je každý z nich charakterizovaný krátkym opisom. Jasne bolo vidno 43. prezidenta – Busha mladšieho, pričom posledné tri miestnosti boli ponorené v akomsi šere. Otvorené ostáva aj to, či sa rátajú termíny úradov či osoby prezidentov.

Niektorí ľudia sa pri výklade snov odvolávajú na Bibliu, kde sa hovorí, že Izrael a Júda mali 44 nasledujúcich kráľov, čomu by malo zodpovedať 44 prezidentov. Tieto zdroje zase trvajú na tom, že posledný prezident USA je 44. Porovnanie so Starým Zákonom je odôvodnené, nakoľko podľa starých textov je USA Novou Judeou, zatiaľ čo kmeň Izraela má dnešný Izrael a zvyšných 10 „stratených“ kmeňov sú dnešné „kaukazské“ národy, ktoré sa tak kruto chovajú voči bielemu obyvateľstvu.

Pozrite si aj jedno video s touto tematikou.

Nech už je počet amerických prezidentov taký či onaký, spolu s konečným počtom pápežov spadajú do rovnakého časového rozpätia. Nehovorí to o niečom?

Čo sa týka decembra tohto roku, musíme brať do úvahy komplexný obraz. Jednou z podôb „konca sveta“ môže byť aj dlho očakávaný svetový finančný krach. Pre mnohých to naozaj bude „koniec sveta“. Pozrime si tri pohľady na, čo je tak či onak predo dvermi:

Burzový obchodník vo vysielaní BBC predpovedá krach v blízkej budúcnosti;

Milionár Mike Dillard, ktorý predpovedá totálny krach najneskôr do 36 mesiacov. Nájdete ho na stránke Davida Ickea;

Dôležitý článok o pravdepodobne blízkej finančnej budúcnosti aj v Európe;

Čo možno ešte dodať? Nemôžeme hľadať žiadnu oporu v cudzích názoroch, pretože nikto nevie presne, ako bude civilizácia zničená. Isté je len jedno, totiž že ako už veľakrát v dejinách Midgard-Zeme to opäť nastane. Vieme čo je správna cesta v novom Veku Vlka – RODové zriadenie, zápovede Bohov aj Predkov, prastaré obrady a rituály. V spojitosti s dnešnou informáciou o ovplyvňovaní materiálnych procesov Duchom si spomeňme, prečo konáme na oslavách našich Sviatkov určité veci. Ak vedieme chorovod, tak vyrovnávame energiu jeho účastníkov a smerujeme ju na dosiahnutie potrebného výsledku – „prepnutie vypínača“. Samozrejme, musia to byť skutočné, nie virtuálne chorovody. Pred dôležitými činnosťami prinášame nekrvavé obety Bohom a Predkom, čítame Pravslávenia – je to presne to isté. Aj takej činnosti, ako veštenie z rún, musí predchádzať „príprava“. Dôležitosť tejto prípravy sa spomína aj vo Velesovej knihe:

„A hľa, verili sme vešteniu Velesovmu a všetko sa podľa neho odohrávalo, pretože Bohovia povedali všetko o tom, čo prichádza Matke Slávy našej. A Ona, prichodiac k nám, povedala všetko o budúcnosti. A potom sme museli hádzať do ohňa rastliny a privolávať Matku Slávu a Velesa. Lebo oni učili nás vykladať Bohov našich a viedli nás Púťou Pravi.

Znamená to, že pred veštením zo slovanských rún je nevyhnutné vykonať špecifické obrady, čítať pravslávenia. Lebo pokiaľ sa k vešteniu, t.j. k nahliadnutiu do budúcnosti postavíme ako k nejakej hre, tak aj výsledok bude bezvýznamný. A vôbec celkovo kontakt s vyšším Svetom je o skutočnom úsilí a nie nezáväznom hraní. Tomu vždy zodpovedajú aj výsledky – všetkého čo robíme.

Možno ešte niečo na záver. Tohto roku sme sa chystali na Obrad Menorečenia, ktorý sa zatiaľ neuskutočnil. Treba povedať, že tento obrad je jedným zo základných obradov, ktorými musí prejsť aktívny člen akejkoľvek slovanskej či árijskej občiny. Na jednej strane aj dobre, že sa ešte neuskutočnil – aj keď ide o objektívne dôvody. Pri obrade totiž dostávame dve mená, pričom prvým sa stávame známymi v občine – ale aké občiny sa tvoria u nás? Už to je síce „ohratá skladba“, ale občina je živé spoločenstvo, ktoré sa reálne, nie virtuálne stretáva a vykonáva spoločné obrady. Inak to nemá zo Slovanmi nič spoločné. Nahlásila sa nám veľká skupina ľudí, ale na spoločné oslavy „si našla čas“ len oveľa menšia skupina, pričom niektorí ďalší sa rozhodli až na oslavách. Na „slovanský krst“ – najlepšie, ak by bol po internete – nestrácajte čas. Naša Kultúra je o činoch, nie rojčení. Pre komunikáciu na internete takýmto „Slovanom“ stačí avatar…

Druhé meno je tajné, ktoré často ukazuje na Boha, od ktorého ROD účastníka pochádza. Nedajme sa pomýliť dnešným stavom, lebo napríklad aj bežné meno „Kvetoslav“, či „Kvetoslava“ nebolo z pohľadu našich Predkov odvodené od lúčnych, či záhradných kvetov, ale od výrazu KVET PERÚNA, t.j. od Kvetu Papradia, t.j. Perúna. Okrem toho sa rodíme v konkrétnom Čertogu, ktorému zodpovedá konkrétny Vyšný Boh, jeho posvätné zviera a rastlina. Tento zrod nám ukazuje na úlohu, ktorú máme v tomto živote naplniť. Treba tu ešte spomenúť jednu vec. Niektoré posvätné zvieratá sú mohutné, t.j. akosi „veľkolepé“ a niektoré zase maličké, t.j. ako keby bezvýznamné. Nedajme sa oklamať materialistickým svetonázorom. Každé zviera je akýsi „doplnkový“ duch, ktorý sa k nám „pridal“ v tejto inkarnácii, pretože potrebuje ten druh energie, ktorý charakter tohto zvieratka poskytuje. Môže sa zdať – chápme to ako príklad – že niekto „vyfasuje“ malú myšku, čo sa mu zdá nevhodné či nedostatočné na ťažké životné úlohy. Nuž, Duch je bezrozmerný, t.j. môže byť veľký ako Vesmír a zároveň malý ako myška. To, že v Javi sa niektorý prejaví ako Medveď a iný ako malá myška mená na moc Ducha žiaden vplyv. Vo svojom prirodzenom prostredí – ktoré uvidíme po odchode z Javi – môže byť obrovský…

Páter Dij Alexander neprišiel tohto roku z dôvodu byrokratických problémov s vydaním nového pasu, k čomu sa pridružili problémy okolo stavby nového Chrámu Védy Perúna v Omsku. Tento už totiž stavajú murovaný, keďže drevený ľahol popolom od napalmu. Napriek tomu sľúbil nás navštíviť a vykonať obrad Menorečenia začiatkom budúceho roku, pravdepodobne niekedy okolo mája. O jeho návšteve budeme včas informovať – ale opakujeme, ak to chcete len „do zbierky“, pričom ste sa nezúčastňovali spoločných akcií, tak to nemá význam. Sú pred nami neľahké časy, kde máme ukázať že sme hodní nosiť hrdé meno SLÁVY.

Opäť pripájame niekoľko zaujímavých videí:
Film PREBUDENIE, ktorý nakrútila dcéra prezidenta Kazachstanu, v ktorom uvidíte aj Valerija Sineľnikova. Je pre všetkých a každého. Vynára sa však otázka: Čomu sa venujú deti našich „magnátov“?

Pesnička Аркона – Славься, Русь! Opäť sa vynára otázka: Aké hodnoty prezentuje a akú hudbu počúva naša mládež? Akú výchovu sme jej dali? Môžeme hovoriť o tom, že sa tešíme na zmenu Vekov? Máme mládež, ktorá znamená budúcnosť?

Dokumentárny film ruského televízneho kanálu REN, v ktorom uvidíte aj Dänikena: Секретные территории – Возвращение богов.

Ďalší dokumentárny film kanálu REN o tom, aký bude Vesmír po r. 2012: Странное дело – Вселенная после 2012.

Súdiac podľa mailov, ktoré dostávame, niektorí čitatelia našej stránky stále nehľadajú odpovede na otázky kto sme, čo je našou úlohou v tomto živote a čo bude s nami po smrti. Môžeme rovno povedať, že sa vážne nezamýšľajú nad tým najdôležitejším, čo sa každého človeka, materializovaného vo Svete Javi, bytostne dotýka. Nevieme ako vyzerá sloboda, takže naozaj ani nevieme, v akom otrockom postavení sa nachádzame. No, povedať že nevieme, nie je až také strašné, pretože to už znamená, že človek, ktorý si dá takúto otázku už vie, že musí niečo urobiť, aby sa dozvedel. V tomto je naozaj veľmi výstižný citát, ktorého autorom je Sokrates:

VIEM, ŽE NIČ NEVIEM, ALE MNOHÍ ANI TO NEVEDIA, ŽE NIČ NEVEDIA.

Teda uvedomiť si, že stále neviem dosť je pozitívny stav, pretože už znamená, že musím vyvinúť aktivitu, aby som sa dozvedel.

Ďalším problémom niektorých našich čitateľov je, že si stále neuvedomujú účel existencie našej stránky. Najčastejšie je to ten druh čitateľov, ktorých osloví nejaký konkrétny článok, ale nejdú do hĺbky, neprečítajú si predchádzajúce, s témou súvisiace články na našej stránke, a potom sa niet čo diviť, že sa napríklad dajú zatiahnuť do rozličných sporov na rôznych fórach, kde ako zdrojový materiál poukážu na niektorý náš článok. Neraz však zistia, že proti našim článkom povstane na tom ktorom fóre tvrdá opozícia – nuž nás oslovia, aké „ďalšie“ argumenty by sme im poskytli.

Sprievodným javom sú aj prípady, ktoré sa tvária ako plne „kompatibilné“ s našou stránkou, a teda „zasvätene“ všetko vedia. Nuž, musíme sa pozastaviť a ozrejmiť si základné postuláty toho, čo sa nazýva slovanská či árijská Viera Praotcov a naša úloha v tomto systéme. Nie sme monoteisti, ktorí uznávajú iba jediného boha, spravidla ako Pána, teda sa sami prehlasujú za jeho služobníkov, teda otrokov. Nie sme ani polyteisti, pretože naši Bohovia nebojú z akýchsi nepochopiteľných príčin jeden proti druhému, ani si vzájomne nerobia intrigy. Náš systém Viery sa nazýva Rodobožie.

Čo sa týka rôznych zdrojov Starej Viery u nás, tak na internete NEEXISTUJE žiadny ďalší subjekt, s ktorým by sme koordinovali našu činnosť, či mali s ním akýkoľvek druh trvalej spolupráce. Príležitostne síce môžeme s nejakým subjektom organizovať nejakú akciu – bývajú to prednášky, besedy či oslavy Sviatkov – ale nikto nemá našu „autorizáciu“ tvrdiť, že má od nás poverenie na to či ono.

Musíme však povedať, že to neznamená, že všetko, čo sa o Starej Viere dočítate inde musí byť vždy zlé. Chceme len zdôrazniť, že bez vlastného úsilia a ZDRAVOMYSLIA nemôže nikto dúfať v „instant coffee“, teda nikto vám nenaleje Múdrosť lievikom, aby „prišla“ bez úsilia.

Takže vráťme sa našej úlohe. Prinášame späť Starú Vieru, ktorú pri pokresťančovaní, t.j. vyvraždení našich Predkov zlikvidovali. Stará Viera je taká, aká je, nie taká, akú by si ju mnohí chceli „urobiť“. Je však NAŠA. Pravdou je, že hĺbka poznatkov o Starej Viere je taká obsažná, že mnohí, ktorí si už stihli urobiť zo Slovanstva „Copyright“ zistili, že v nej nemajú priestor na svoju „tvorivosť“. Nuž nečudo, že aj oni proti nej bojujú. Cítia sa ohrození. No jedno vnímavému čitateľovi nemôže uniknúť. Stará Viera, ako ju podávame na našej stránke, je taká istá, s akou sa dnes môžete stretnúť v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku. Ostatne, pri výstavbe diaľnice v okolí mesta Levoča boli nájdené pozostatky toho, čo archeológovia nazvali „Stará Levoča“. Zábery z nálezu odvysielala Slovenská televízia 10. septembra 2012 vo večerných správach. Najväčšie prekvapenie je, že pre nás nejde o žiadne prekvapenie. Sme presne taká istá prastará, slovanská kultúra ako všetky ostatné – vrátane symboliky.

No a ako to je u nás naozaj? Rôzne skupiny spravidla ani nie sú ochotné spolupracovať jedna s druhou. Toto že je všeslovanská vzájomnosť? U nás to ide dokonca tak ďaleko, že ani nie sme ochotní uznať, že sme Slovieni; veď keď nám podhodia napríklad alternatívu akýchsi „Slovenov“ – tak hneď po nej mnohí siahajú, len aby sme náhodou neboli takí istí Slovania, ako všetci ostatní. A do tohto systému fragmentácie spoločnosti – v zmysle metód sociálneho inžinierstva – patria aj virtuálni Slovania, ktorí sú aktívni iba na internete, ale inak ich žiadne spoločné slávenie našich Prastarých Sviatkov či aspoň starostlivosť o Prírodu nezaujíma…

Vráťme sa teda k tomu, čo „odpovedať“ na fórach. Odpoveď je jednoduchá – nič. Najskôr si zopakujme už citovaný zákon:

ZDÁ SA, ŽE VŽDY JESTVUJE PRÁVE DOSTATOČNÉ MNOŽSTVO DÔKAZOV NA TO, ABY PRESVEDČILI TÝCH, KTORÍ VERIA, A NIKDY NEEXISTUJE ÚPLNE DOSŤ DÔKAZOV NA TO, ABY PRESVEDČILI SKEPTIKOV.

-takzvaný „Jamesov zákon“ pomenovaný po filozofovi Williamovi Jamesovi

Kto je najpravdepodobnejší protikandidát v sporoch takéhoto druhu? Biorobot alebo tvar. Čo možno očakávať od tvarov? Azda niekto myslí, že keď im začne argumentovať našou prastarou kultúrou, tak sadnú na zadok? Práve preto stále opakujeme, že naša stránka je pre Slovanov, respektíve pre tých, ktorí naozaj hľadajú cestu k Viere Predkov a sú ochotní aj niečo pre to robiť, lebo sa dozvedia ako. Pre iných nemá ani význam tieto riadky čítať. Arián, či podľa západného podania Árijec je nasledovník védickej kultúry. Sanskritský názov „Arián“ pochádza od staroslovanského slova „Aprian“, pričom slovo pozostáva z „a“ – proti; a „pria“ – spor, dodnes používame tento koreň vo výrazoch ako „prieť sa“, „rozpor“. Prečo ide o človeka, ktorý sa neprie? Pretože naša prastará kultúra stojí na pevnej väzbe na Rod. Árijec alebo Slovan – lebo rozdiel je iba farba očí – žije v rodovom zriadení a používa zdravomyslie. Občina sa tradične riadi Kopným právom – a tu sme pri koreni veci. Človek, ktorý žije podľa védických hodnôt, nie je dvojtvárny, neprevracia kabáty. Napríklad kresťania – jednu morálku majú pre kostol, druhú pre všedný život. Znamená to, že môžu jeden druhého hocikedy podraziť, ale ak sa vyspovedajú, tak všetko je v poriadku. Takýmto ľuďom proste nemožno veriť, Svedomie pre nich nič neznamená. Na druhej strane v našej tradičnej kultúre síce máme Žrecov, Volchvov a podobných ľudí, ale podriadenie sa im nikdy a nikde nemôže byť na úkor Svedomia. Svedomie – aj v našom jazyku ešte zachované zo slov Spoločné Vedomie – je priame spojenie s Rodom, t.j. s Predkami. Bez ohľadu na to, ako výhodne je napríklad klamať ostaných preto, aby sa dala získať nejaká materiálna výhoda – peniaze, kariéra a pod. – vždy podliehame kontrole Svedomia. Možno ho síce „odopnúť“ a potom akože spoveďou „pripnúť“ – ale nedajte sa oklamať – nikto vám nemôže „vymazať“ Svedomie a „odpustiť“ hriechy… Zo všetkého sa budeme raz zodpovedať Predkom bez ohľadu na to, či nejaký čierny mág niekomu „hriechy odpustil“ alebo nie. Keďže nás zRODili prastaré Rody, tak musíme vedieť, že nikto nemôže za nás prevziať zodpovednosť za plnenie či neplnenie svojej životnej úlohy, pre ktorú sme sa materializovali vo Svete Javi. A už vôbec nie nejaký Ježiško – cudzinec. Ten kostolný nie je z našich Rodov.

Védický spôsob života znamená dodržiavať védický štýl života. To sú v prvom rade prastaré Obrady – žiadne internetové svätenia – a Rituály, prinášanie NEKRVAVÝCH obiet – my Slovania sme nikdy neboli účastní na hnusných zvieracích, či dokonca ľudských obetách, ktoré prinášajú denne tvari tak, že svoju účasť na nich a tým pádom odsúhlasenie celého systému zmeníme na „prijímanie ľudského tela (rozumej „Sviatosti“) pod spôsobom chleba a vína“, teda na nejakú „demo verziu“. Sú tu Zákony Rita, Zápovede Bohov a Predkov a vôbec všetky veci, o ktorých sme už toľko písali. Výsledkom takéhoto spôsobu života je silná RODina, zo silných RODín je silný ROD, silné RODy tvoria RODový systém, t.j. pre nás tradičné zriadenie DŔŽAVU, t.j. to, čo sa DRŽÍ na moci RODov. Opakom DŔŽAVY je štát a celý jeho parazitický systém.

Árijec alebo Slovan má tým pádom otvorených všetkých 16 kanálov vnímania Sveta, t.j. je schopný – na jemnohmotnej, energetickej úrovni – dostávať informácie od svojho RODu. Takto sa stane, že všetkým členom RODu je prístupná tá istá ISTINA, t.j. všetci naozaj môžu mať jednotný názor na najdôležitejšie veci. Protikladom toho je to, čo nazývame „vlastný názor“. Hoci vlastný názor ako taký nijako nechceme zatracovať, dnešný jazyk nemá dostatočné výrazové prostriedky na opísanie skutočností, ktoré nie sú materiálne „hmatateľné“. Na rozdiel od vnímania ISTINY či PRAVDY, t.j. otvorenými kanálmi vnímania, a teda schopnosťou VEDIEŤ samostatne, je demokracia postavená na „pluralite názorov“. Znie to síce – dnešnému človeku – logicky, ale je tu podstatný rozdiel. Pri zablokovaných kanáloch vnímania sa obraciame na informácie zabezpečované výlučne zmyslovou cestou. Našich päť zmyslov – ako päť okien v známom budhistickom podobenstve o opici – nám podáva informácie o Svete Javi. Opakujeme, o Svete Javi, t.j. o materiálnom, hrubohmotnom, obklopujúcom nás štvorrozmernom svete. Naše zmysly NIE SÚ SCHOPNÉ prijímať jemné energie, t.j. vyššie energie Sveta Slavi či Pravi. Tu sa nám – pri védickom spôsobe života – „pridávajú“ ďalšie dva zmysly, t.j. intuícia a jasnovidectvo. Ale dobre vieme, že zďaleka nie všetci ľudia dnes vedome dokážu s týmito entitami pracovať, aj keď „povolaní“ sme všetci. Tu vstupuje do „práce“ Klubie a Kolubie telo. Klubie telo je má formu striebornej gule a je umiestnené v hlave. Je sídlom umu a rozumu. Informácia je svedectvo o čomkoľvek. Um zozbiera všetky informácie a rozum z nich vyvádza závery. Kolubie telo je umiestnené ako zlatistá guľa vôkol hlavy – to sú najčastejšie viditeľné „aury svätých“ okolo hláv na starých obrázkoch. Je sídlom intelektu. Intelekt je súbor vývodov, ktoré mu dodáva rozum. No ale kto nám dnes „dodáva“ informácie? Predsa tvari. Sú to všetko svedectvá o skutočnosti, alebo je to realita? Tu pripomíname, že realita pochádza zo slov „re“ – opakovať a „al“ – všetko. Všetko prepracované tak, aby to bolo vhodné pre biorobotov. Realita teda nie je skutočnosť, t.j. Pravda. Nuž, hoci vo Védach sa hovorí, že na poznávanie Sveta Javi niet lepšieho nástroja ako zmysly, musíme mať na pamäti jedno – um, rozum a intelekt stavajú na informáciách z materiálneho sveta, t.j. nie zo sveta Slavi a Pravi. Hoci sú nevyhnutné pre našu evolúciu v Javi, patria k Javi.

Hoci o telách, z ktorých pozostávame sme už priniesli samostatný článok, môžeme si túto problematiku tiež narýchlo zhrnúť. Opäť odkazujeme na Zdravomyslie, pretože ako tiel tak členení je v skutočnosti oveľa viac, ale podľa rozličných tradícií rozličných Rodov existuje rozličný prístup k vysvetľovaniu tejto otázky. Nie každý potrebuje dostať úplne detailné poznatky, ale každý by mal vedieť princíp.

Teda, máme spolu deväť tiel, z toho 3 telá na existovanie v Javi: Obranné telo (aura); Javné telo (fyzické) a merné (éterické).

Telá na existenciu v Navi sú: Hviezdne (astrálne) telo; Obrazné (mentálne) telo a Telo obraznej vzájomnosti so všetkými štruktúrami, ktoré nás obklopujú (karmické, príčinné).

Telá na existenciu v Pravi sú: Telo Duše (to, čo „živí“ Dušu); Telo vyššej formy a Telo Ducha.

K fyzickému telu človeka patria telá 1 až 3; k Duši človeka patria telá 4 až 6; k Duchu patria telá 7 až 9.

Ak máte záujem sa dočítať o tejto problematike viac, tak je čas si prečítať články o Knihe Púte a Kruhu Absolútna, čo sme už písali. Rovnako nebudeme opakovať Matricu Duše, stačí, ak si zopakujeme, že Bohyňa DŽIVA (DEVA ŽIVA) je Vesmírna Duša Všehomíra, ktorá Tvorí VŠETKY formy života rôznych časových úrovní pod spôsobom tzv. „energoinformačných matríc“, čo obrazne – pre pochopenie v našom Javnom Svete zobrazujeme ako už spomínanú Matricu Duše so štyrmi bunkami.

Duše sú staré aj mladé. Môžu doslovne pochádzať zo „včera“, alebo mať „miliardy a miliardy“ rokov. Ak Duša ide na materializáciu v Rode, ktorý si uchováva pamäť o svojich Predkoch a tradície, obrady ako ucelené dedičstvo, tak do Matrice Duše „zapisuje“ horné bunky DŽIVA a RODOVÝ PRAŠČUR ROD-ZAKLADATEĽ daného RODu. No ak sa na materializáciu chystá Duša v RODe, ktorý si seba nepamätá, tak do bunky vpisuje Boh ROD-PRARODIČ. V oboch prípadoch oni nedávajú Svedomie, ale naviazanosť Duše k tomu Svetu, v ktorom sa Duša rozhodla materializovať. Svedomie sa dáva výlučne kanálom Vertikály, ktorá ide z Nebies od RODu. Vyšní Bohovia majú KNIHU ŽIVOTA – chápme to ako obraz – podľa ktorej si každá Duša pred materializáciou vyberá miesto, čas, otca a mamu, ako aj všetko ostatné. Duší je obrovské množstvo. Aby sme dostali predstavu o akom množstve hovoríme, tak v každom okamihu sa na Svarožom Kruhu odoberá na materializáciu vo Svete Javi 53 miliárd, 896 miliónov 112 000 individualít – Duší, ale rozsah KNIHY je ešte oveľa väčší. Hoci na materializáciu si možno vybrať aj „kľudné“ miestečko, najviac Duší sa hrnie prežívať svoju materializáciu na Zemiach, kde pred východom na Svetlo musia zomrieť. Takúto „možnosť“ – vzhľadom na rozsah Galaxie – môže Duša dostať iba raz za 250 miliónov rokov. No, nie každá Duša dokáže túto skúsenosť vydržať – tvari sú na „pohraničných“ Zemiach veľmi aktívni.

Ale prečo stále toľko hovoríme o boji Svetlých a Temných Síl? Ako vlastne dochádza k tomu, že sú na našom území? Je to všetko len tak pre zábavu niekoho hore, alebo to má racionálny dôvod? Nuž, vráťme sa o krok späť a zhrňme si to, čo sme už neraz hovorili, avšak z trochu iného uhla.

Na začiatku Evanjelia podľa Jána si môžeme prečítať:

NA POČIATKU BOLO SLOVO
A SLOVO BOLO U BOHA
A TO SLOVO BOLO BOH,
ONO BOLO NA POČIATKU U BOHA.

Aké to vlastne Slovo bolo povedané na počiatku čias? Slovo je vibrácia, ktorá sa rozchádza ako kruhy po hladine. Z tohto pohľadu sa podobá na jednoduchý rébus: „O – V – O“, no a v latinčine „ovo“ znamená vajce. A toto je presne ten obraz zrodu Vesmíru, ktorý vykresľujú árijské podania Višnu Puranovi:

ONO SA POSTUPNE ROZŠIRUJE, AKO KRUHY PO VODE, TO OHROMNÉ VAJÍČKO, VYTVORENÉ Z PRVOTNÝCH ELEMENTOV.

Ján teda iba jednoducho zopakoval – trochu inými výrazovými prostriedkami – árijský mýtus o stvorení Sveta z Ovo, prvopočiatočného Slova, Zlatého vajca Vesmíru.

Určite ste videli, ako budhistickí aj hinduistickí mnísi používajú na šnúrke navlečené perličky, pričom odriekavajú mantry alebo mystické verše:

Na šnúrke je tradične 108 perličiek. Je to počet opakovaní mien božstiev, a preto je to číslo posvätné ako pre budhistov, tak aj pre hinduistov. Nuž a v našej Tradícii tieto perličky symbolizujú 108 Vesmírov, o ktorých vedeli naši Predkovia. Je to – obrazne – rada Existencií: stará, nová, ešte novšia, ešte a ešte… Perličky sú čo do tvaru guľôčky a predstavujú asi takú „guľôčku“, v akej žijeme aj my.

Podľa súčasne uznávanej teórie Veľkého tresku bol prvopočiatočným stavom Vesmíru malý bod nekonečne malých rozmerov s nekonečne veľkou hmotnosťou a nekonečne vysokou teplotou. Takýto stav však tak či onak presahuje hranice matematickej logiky a nedá sa formálne opísať. Keďže v skutočnosti o prvopočiatočnom stave Vesmíru sa nedá nič konkrétne povedať, tak tomuto javu dali vedci jednoducho názov „jav“ alebo „fenomén“. Toto však neodpovedá na otázku, odkiaľ sa vlastne tento fenomén vzal. Ale toto je zásadná otázka – ak na počiatku bol Vesmír stlačený v bode, čo ho priviedlo do tohto stavu? Inými slovami otázka zostáva rovnaká: ako vlastne vznikol Vesmír? Preto nečudo, že mnohí vedci sa vo svojich prácach viac či menej priznávajú k silám, ktoré sa nepodriaďujú žiadnej vede a možno ich nazvať „nadprirodzenými“.

Z védického pohľadu v našej Skutočnosti VŠETKO existuje v stave Plazmy – čo je informácia s energiami vo voľnom stave – ktorá sa pohybuje a rozširuje v Priestore a Čase, ktoré vytvorila. Pri „rozžiarení“ však nevznikol iba náš Vesmír – v našom počte rozmerov, energií a algoritmoch – ale aj množstvo ďalších Vesmírov. No ich vzájomné pôsobenia v pohraničných zónach začali časom spôsobovať „problémové stavy“.

Britskí vedci objavili gravitačné pôsobenie cudzích svetov na náš Vesmír, pričom objav nastal počas štúdia máp reliktného žiarenia, ktoré sa v priestore uchovalo od prvopočiatočných fáz existencie Vesmíru. Vedci Univerzity v Londýne objavili príznaky existencie paralelných svetov. Vykonaná analýza vyjavila niekoľko anomálnych, kruhových zón, ktoré sa líšili zvýšenou teplotou. Podľa názoru špecialistov sa takáto anomália dá vysvetliť gravitačným pôsobením cudzích Svetov na náš. Britskí fyzici a astronómovia, ktorí sa zúčastnili výskumu hovoria, že počas skúmania kruhových zón prišli k uzáveru, že ide o akýsi druh kozmických dier, ktoré ostali po kolíziách paralelných vesmírov. Zaujímavé je, že podľa tejto teórie náš vlastný Vesmír predstavuje iba jednu z akýchsi bubliniek putujúcich v priestore, a tieto bublinky sa môžu dostať do vzájomnej kolízie, t.j. zraziť sa. Podľa predpokladov týchto vedcom náš Vesmír – „bublina“ – už zažil minimálne štyri takéto zrážky.

Dráhy Plazmy sa pri svojom pohybe križujú, čo predstavuje koniec všetkého, čo existuje. Existuje KON, ktorý hovorí, že akýkoľvek stabilný systém musí v sebe obsahovať element nestability, pretože inak stratí gradient vývoja a kvôli entropii dôjde k sebazničeniu, t.j. v akomkoľvek „pluse“ musí existovať maličký „mínus“ a opačne. A týmto mínusom – z pohľadu našej „bublinky“ – je iná „bublinka“, v ktorej je všetko opačne, lebo je vytvorená antientropným mechanizmom a antiPlazmou. Tieto dve „bublinky“ rotujú na jednom mieste, nekrižujú sa a majú v sebe iba body prerozdelenia „elementov nestability“. Týmito „bodmi“ sú v našej „bublinke“ čierne diery, ktoré sú v podstate biele, a to kvôli anihilácii neutrín. V slovanskej kozmológii sa takáto „mínusová bublinka“ nazýva INOSVET, či dnes by sme to nazvali „Antisvet“. Ak u nás napríklad existuje „Uvedomenie“, tak tam bude normálny stav „BezUvedomenie“, či presnejšie v zmysle vyjadrovania sa našich Predkov „BesUvedomenie“. Vyžarovanie RA-M-CHU je koniec koncov „Uvedomenie Všetkého Všetkými“, čo je protiklad „BesUvedomenia“ v antisvete. Aby sa predišlo vzájomnej anihilácii, po ktorej sa všetko vracia do prvopočiatočného stavu, vytvorili Bohovia medzi hraničiacimi Svetmi a vnútri samotnej Skutočnosti „nárazové zóny“ Plazmy, ktorú nazývame „МАТ ЕРЪ И ЙА“ (matéria), čo je špecifický stav informácie, energie a príťažlivosti – času, ktorý nás delí z jednej strany od INOSVETIA a z druhej od NEUVEDOMOVANÉHO stavu samotnej Plazmy (UMného a RAZumného preváženia algoritmu nad Informáciou), ktorý kresťania nazývajú peklo či čerti. No v skutočnosti jestvuje PRAV – Svetlá NAV = SLAV (t.j. zóna uvedomenia) – JAV (hranica) – Temná NAV = NAV (zóna umnosti, neuvedomenia). Vidíme, že princíp uvedomenia a neuvedomenia je zachovaný. A všetko je pod PRAVOU.

RA-M-CHA ZRODIL VŠETKO, VRÁTANE Mnohých BOHOV, pričom bol prítomný v Skutočnosti a Reálnosti, ktoré vytvoril len – ak by sme chceli byť matematicky precízni – za 10^-33 sekundy. Teraz tu nie je a ako keby ani nebol. Vytvoril a „odišiel“ tvoriť ďalšie Svety. Sem-tam ako keby „mrkol“ na náš Vesmír, ale nič viac. A VŠETKO, čo sa odohralo po Jeho Ožiarení sa vyvíjalo podľa Konov a algoritmov už pod taktovkou ďalších „vektorov vývoja“. Nastúpili ďalší, algoritmickou Bytosťou naplnení jeho synovia a dcéry, ktorých nazývame Bohovia.

Akonáhle sa „Vyžarovanie“ začalo transformovať na ĽÚBOSŤ a BOHA RODA-RODIČA, RA-M-CHA zmizol naraz a nie po častiach. Ľúbosť je SILA, pretože v Priestore, ktorý nemá Silu sa nič nebude diať, dokonca ani „vyčlenenie“ Prúdov – Bohov. Toto je principiálne zrozumiteľné. Ak nieto Ľúbosti-Sily, niet Bohov a dokonca ani Boha Roda. Iným druhom konania bolo, že pri vytvorení JAVI BOH ROD transformoval Ľúbosť na úroveň dostupnú pre Jav na SVA, t.j. na Nebeské. Ale SVA nie je ROD, pretože úroveň je rozličná, ako aj všetko, čo je v Javi je odlišnej úrovne.

Začali sa objavovať prvopočiatočné Prúdy – Vyšní BOHOVIA PRAVI – a to 100 miliónov rokov pred vznikom matérie. Tieto Prúdy, ktoré sú schopné sa spájať aj rozdeľovať na časti spolu vytvárajú GLOBÁLNE ENERGETICKO-INFORMAČNÉ POLE – t.j. RODA-RODIČA. Siahnime k starým védickým textom:

EXISTUJE VEČNÝ ZDROJ ŽIVOTA BOHOV A RODOV NAŠICH. ON JE BOH-OBRANCA VESMÍROV SVETA PRAVI, NAJVYŠŠÍ OCHRANCA VŠETKÝCH ŽIVÝCH A ROZUMNÝCH OBYVATEĽOV VO VŠETKÝCH SVETOCH JESTVUJÚCICH V RÔZNYCH VESMÍROCH.

Trojruník RODA-RODIČA je  a pozostáva z runy „Rod“ (spojenie čohokoľvek do jedného; genetický počiatok bytosti), runy „Otče“ (obrancu potomkov Roda) a runy „Eor“ (ohraničiť, vymedziť s cieľom zavedenia poriadku), potvrdzuje charakteristiku Globálneho Energeticko-Informačného Poľa.

Neoddeliteľnou súčasťou Globálneho Energeticko-Informačného Poľa sú Vyšní BOHOVIA, BOHOVIA-OCHRANCOVIA, RIADIACI BOHOVIA, BOHOVIA-UCHOVÁVATELIA atď. Preto to, z akých „častí“ akých Prúdov bol vyčlenený alebo zlúčený nový, konkrétny (špecializovaný) Prúd sa odráža v Mene Nášho Boha, v jeho „titulovaní“, t.j. oslavnom oslovení. To zahŕňa ako „sa narodil“, akým „Rodičom“, prečo sa narodil, princípy jeho či jej Práce, zabezpečenie energiou a pod. Ide prakticky o akési „CV“ Boha. Objavujú sa Obrazy „muž-žena“, „otec-mama“ (je to tvorenie „na obraz a podobu“), pretože Človek-Bytosť je tiež Energeticko-Informačné Pole, ale inej úrovne, a teda aj v JAVI je „zabalený“ do individuálneho, fyzického tela.

Ak si teraz spomeniete, ako si dnes rôzni „Slovania“ u nás ľubovoľne stanovujú tieto vzájomné vzťahy – napríklad Svaroga, Perúna, Tarcha Dažďboga a podobne, nemôžete sa nad takouto naivitou nepousmiať. Dedičstvo Predkov je hlboké poznanie, nie „copyright“ nejakého samozvaného „žreca“. Ale na Slovensku je to tak…

Hoci v ľudskej spoločnosti je pohlavné delenie úplne jasné, u Vyšných BOHOV všetko určujú vzájomné vzťahy k Prúdom. Takto sú „muži“ (SVAROG, PERÚN…) a aj „ženy“ (LADA, MAKOŠ…). U „špecializovaných“ BOHOV je zodpovedajúca prináležitosť uložená v závislosti od ich funkcií (t.j. ich „titule“): podprúd „vykonávajú“ „ženy“, „katalyzujú“ „muži“. Deti mávajú najčastejšie s BOHMI (rodičmi) „skupinový titul“, t.j. v slove БОГЪ sa pôvodne namiesto písmena „О“ vpíše číselný titul, napríklad „Б169ГЪ“, ktorý však rovnako nemusí byť jedným, t.j. nezloženým Prúdom.

Uveďme si niekoľko Obrazných charakteristík niektorých Prúdov:

VYŠNÍ BOHOVIA: Sú tí, ktorí vo Vesmíre podporujú rozličné formy Života a uchovávajú harmonické toky všetkých javov vo Svetlých Svetoch v súlade s Nebeskými Konmi Jediného Tvorcu-Budovateľa, ktorého my ľudia voláme RA-M-CHA. Každý z Vyšných Bohov plní svoje Nebeské činy, ale tiež pomáha ľuďom, ktorí idú po Púti Duchovného a Duševného Vývoja, po Púti Tvorivého Budovania a Horlivej Ľúbosti, po sPRÁVnej Púti, na ktorých Čisté Svedomie je meradlom všetkého. Vyšní Bohovia sú trvalými Ochrancami zodpovedajúcich Nebeských Čertogov na Svarožom Kruhu.

Perún a Veles

BOHOVIA OCHRANCOVIA: Sú tí, ktorí ochraňujú Hviezdy, Slnká, Luny a rôzne Živly, ale aj všetky Rody Veľkej Rasy a potomkov Roda Nebeského vo Vesmíroch a pomáhajú uchovávať ich harmonický vývoj a existenciu vo Svetlých Svetoch. Pomáhajú ľuďom, ktorí idú po Púti Duchovného Vývoja a Tvorivého Budovania, po Púti, na ktorej je Čisté Svedomie meradlom všetkého. Patria tu napríklad Boh Chors či Jarilo.

RIADIACI BOHOVIA: Sú tí, ktorí riadia rôzne druhy Živlov, rôzne želania, ale aj vymerané toky Života a mnohé ďalšie udalosti, ktoré neustále prebiehajú na Midgard-Zemi, v Živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Roda Nebeského. Patria tu napríklad Černobog či Číslobog.

BOHOVIA UCHOVÁVATELIA: Sú tí, ktorí ochraňujú Rasu a potomkov Roda Nebeského a aj dobro, ktoré títo konajú pre potomkov. ONI ochraňujú blahodarné pastviny, lesy, zem a všetky hranice od rôznych nepriateľov. Patrí tu napríklad Bielobog či Čur.

My všetci, rovnako čo do výsledku, ale nie úplne rovnako čo do princípu závisíme od Inglie – runa „INGL“ znamená „život rodiaca častica energie, častica Tvorcu dávajúca života; svätý oheň Tvorenia; prvopočiatočné“ – t.j. z prúdu neutrín. A toto platí rovnako pre ľudí aj Bohov. Tento prúd dnes vedci nazývajú reliktným žiarením. No zároveň musíme vedieť, že hoci Inglia je „častica Tvorcu“, nie je to celý RA-M-CHA. Je to však to, čo na začiatku transformácie pri JEHO zmiznutí ostalo z Jeho Vyžarovania nezmenené. Tu platí KON: „Pri rozdelení Celé mizne. Pri spojení dvoch nevzniká Celé, ale rodí sa tretie“. Inglia je všetko to, čo nás v tomto Svete spája – a to vrátane Bohov. A práve táto skutočnosť je príčinou toho, že nijakí „Jediný bohovia (nech aj kresťanský)“ nemôžu už v princípe existovať.

Dalo by sa ešte mnoho povedať, ale nemáme priestor na detaily. Pokročme teda ďalej a pozrime sa na osídlenie Midgard-Zeme vo svetle toho, čo nás čaká.

Hoci prvé pristátie na Midgard-Zemi bolo pred 1,5 miliardou rokov, bolo to havarijné pristátie. Poškodená Vajtmara nutne potrebovala opravu. Severný, dnes potopený kontinent bol „masovo“ osídlený Rodom D*ARA pred cca 460,5 tisíc rokmi. Na Midgarde postavili symbol Asgardu Nebeského – mesto Asgard Daárijský. Kamenný kruh Daárie bol rozdelený štyrmi veľkými riekami ako rovnoramenným krížom a postupne osídlený ešte ďalšími veľkými Rodmi: CH*ARA – pred 268,3 tisíc rokmi; SVAGA – pred 206,1 tisíc rokmi a TULE – pred 180,2 tisíc rokmi.

No osídlenie už nastalo v čase, keď prebiehala Veľká Assa (AS-SA, t.j. protiklady Svetla a Tmy). Príčinou prvej Assy sa stala Svetlá Bytosť – Čiernobog. Táto prvá Veľká Assa sa rozpútala od samotného Pekla až po Svet Nirvány a zúčastnili sa ho národy ako Javi tak aj Svetlej Navi. Vyšní Bohovia Pravi sa vojen nezúčastňujú odvtedy, ako uzavreli paritnú dohodu (rovnováhu strán) s Vládcami Inosvetia (Antisveta), čím sa vytvorila materiálna hranica – Jav, aby sa predišlo anihilácii neutrín na rozhraní dvoch „bubliniek“. Teda všetky ostatné Assy sú vojny našich Bohov Predkov , t.j. principiálne ľudí s Temnými a neskôr so Sivými.

Po prvej Asse sa zmenila predchádzajúca štruktúra Stavby Sveta, ktorá bola Prav – Nav – Jav. Vzniklo Prav – hranica – Slav – Jav – hranica – Nav (temná). Počínajúc svetom ľudí v Javi cez všetky Svety Slavi prechádza Zlatá cesta Duchovného Výstupu, ktorú voláme SVAGA, t.j. Nebeská Púť. Špecificky Nebeská Púť Rasy sa volá SVARGA. Cesta Duchovného Výstupu vedie do najväčšieho Sveta, Sveta Pravi. Slav je mnohorozmerná štruktúra našich Bohov-Predkov na rôznych stupňoch Duchovného Výstupu. Do štruktúry Navi patrí aj „Naf“, t.j. polotemná prechodná štruktúra, ktorú obývajú temní duchovia, ale v časti prebývajú aj domoví, lesní duchovia, rusalky a ďalší obyvatelia Inosvetia. Svet Tmy je 10 000 hviezdnych systémov s obývanými planétami, ale so žiarením, ktoré ľudské oko nezachytáva a voláme ho Peklo. Grafický obraz runy „Nav“ je a symbolizuje vzájomné spojenie s Horným Svetom preťaté črtou a zalomené nadol.

Skutočnými vládcami Sveta Tmy sú temní Legovia a Arlegovia, ktorých voláme Anjeli a Archanjeli (základ vzatý z opaku názvu LEG-GEL, t.j. AnGEL) spolu s Koščejmi, kniežatami Tmy. Vznikli v prvopočiatočnej Tme, keď sa do ich Sveta dostali častice Veľkej Inglie, ale kvôli trvalému zatemneniu to boli naozaj iba „častice“ a nie Životodarný Prúd, ktorý vychádza z „bodu Vyžarovania“. Preto je Duchovný vývoj bytostí týchto Svetov minimálny, no tak či onak obsahujú Živatmy, t.j. častice Najvyššieho. Žijú tu aj zvieratá Navi, ktoré voláme Besi. Títo vznikli pri Zrode Svetov v „hmle“. Sú síce podobní Legom, ale líšia sa neprítomnosťou Božieho Svetla.

My žijeme v Čertogu Svati, ktorý pomaly rotuje okolo svojej osi a zároveň okolo stredu Vesmíru, t.j. „bodom prejavenia sa RAMCHu“ –zdroja všetkých druhov žiarenia. „Technicky“ to znamená, že časti Čertogu sú obrátené k stredu Vesmíru, no zároveň iné časti sú zatemnené masou hviezd, z ktorých samotný Čertog pozostáva. Čím sme bližšie k stredu Galaxie, tým sú tieto zatemnenia menej pozorovateľné a opačne. Midgard sa nachádza na okraji jedného zo svastických ramien Galaxie, ktoré voláme rameno Labute. Približne pred 750 miliónmi rokov začalo naše rameno vstupovať do zákrytovej zóny. Pred cca 350 miliónmi rokov nastala najväčšia temnota, pred cca 500 tisíc rokmi temnota poľavila, ale bola to stále temnota a od r. 1996-97 sme vstúpili do prechodnej zóny medzi Tmou a Svetlom, t.j. prúdom žiarení z centra Galaxie. Kvôli nelineárnemu pohybu Prúdu Inglie však existujú osobitosti, ktoré spôsobujú, že v temnom zákryte sčasti nastávajú svetlé obdobia a naopak. V našej kozmológii hovoríme o Dni a Noci Svaroga. Pravdepodobne najznámejšie je toto delenie v indických Védach ako Satia Juga, Treta Juga, Dvapara Juga a Kali Juga, z ktorej sa práve chystáme vyjsť. Z hľadiska „veľkých“ Júg sme cca 5 000 rokov od začiatku Kali Jugy a vstupujeme do „lokálnej“, Satii Jugy, no veci sú celkovo zložitejšie. Keďže vo väčších Jugách existujú menšie Jugy, tak zodpovedajúco sú aj „veľké“ Jugy „malými Jugami“ iných väčších Júg. Teda hoci v rámci väčšej Noci Svaroga vstupujeme do malého Dňa Svaroga, zároveň vstupujeme do ešte väčšieho ako veľkého Dňa Svaroga. Takže hoci sme za posledných 750 miliónov rokov boli v obrovskej Noci Svaroga, neraz nastali periódy „presvetlenia“, keď, hoci inak „vonku bola tma“, naši Bohovia aj tak k nám prichádzali. Príkladom je aj tretí príchod Perúna na Midgard pred cca 40 000 rokmi.

Takže prvú ASSA, t.j. Vojnu Bohov začal Čiernobog. Druhá nastala po pokuse Temných prebiť sa do Horných Svetov, a tým narušiť nutnosť postupného vývoja („instant coffee“, alebo ako spieva Chris De Bourgh „I want it now“ je ich typickou črtou… nie je nám to akosi povedomé?). No Temní boli vyhnaní z troch Čertogov, takže im ostala jediná možnosť – náš Čertog Svati. Ďalšia fáza vojny nastala rozšírením sa Temných formou obsadenia Zemí a premeny ich obyvateľstva na nerozmýšľajúcich otrokov, alebo použitie taktiky „spálenej zeme“, či dokonca zničenie planéty. Takto počas druhej Assy boli zničené všetky pohraničné Zeme alebo ich obyvatelia v našom Čertogu okrem Midgardu. Midgard teraz zaujal mimoriadnu rolu, keďže ostal uprostred medzi Svetlom a Tmou. Z tohto dôvodu sa Temní rozhodli, že vládu nad ľuďmi odovzdajú Besom. Preto na Midgard-Zemi prebieha boj medzi Temnými a Svetlými silami, ktorého sa zúčastňujú ľudia z rôznych Rodov a Národov.

Posledná fáza vojny už začala a jej cieľom je vyhnanie parazitov zo všetkých Zemí Prastarej a Veľkej Rasy. Nastáva zmena cyklov tokov energií a –ako hovorievali naši Predkovia – VŠETKO sa vracia na svoje kruhy. Neexistuje nekonečný progres, no rovnako neexistuje ani nekonečný regres. VŠETKO v Prírode má svoj Kruh Života. Platí to ako pre človeka tak aj pre Vesmír.

Midgard-Zem dnes obývajú väčšinou bioroboti, pretože absencia vysokofrekvenčných žiarení – ktoré nazývame RA – má za následok chýbajúce Uvedomenie, pretože mozog bez prúdu neutrín je len kúsok mäsa. Na myslenie potrebujeme silný neutrínový tok. Počas Noci Svaroga vysokofrekvenčné, RA-dostné – t.j. keď je RA dosť (dostatok) – Energeticko-Informačné Prúdy (voláme ich Bohovia) sa nemôžu zúčastnovať, resp. môžu v poliach iných frekvencií pôsobiť len veľmi obmedzene. V takýchto časoch dochádza k degradácii Uvedomovania, čoho následkom je celkový úpadok. Nastupuje úpadok Detí Svetla a na takomto pozadí sa aktivizujú deti Tmy, hoci odpor – Assa – stále existuje.

Nuž, zosumarizujme si to. Všetko vo Vesmíre sa riadi podľa Konov – vrátane Bohov – jedine človek dostal slobodu. Sloboda je prastaré slovo, ktoré v staroslovienčine znie ako СВА-БО-ДА. Znamená Nebeské (SVA), Bohmi (BO), dané človeku (DA). Je to poriadok Stavby Sveta stanovený Bohmi. SVA Bohmi Dané dostáva človek po narodení. So Slobodou však inak zachádza človek, inak ľudina a inak žiteľ. U žiteľa, ktorý ma aktivované iba 3 spodné čakry je sloboda – pri absencii uvedomenia – jednoducho nahradená nevedomosťou.

Náš výraz SLOBODA už má za sebou – akože ináč nie náhodný – vývoj, ktorý je lepšie badateľný v češtine ako SVOBODA. Tento výraz v staroslovienčine píšeme ako С-В-ОБОД-А. Znamená сие (С)-собранный воедино (В)- ОБОД-человека (А). Je to teda niečo také, ako človek vymedzený obručou, čo je už systém odklonu človeka od Púte, ktorú mu predurčil Nebeský Rod.

Možnosť v Človeku meniť Slobodu sa volá VÔĽA a jej „implementácia“ ukazuje, ako presne plníme Púť predurčenú nebeským Rodom. Človek je „nositeľom“ a „generátorom“ Vôle ako algoritmu konania – či už budovateľského alebo ničiteľského – a zodpovedajúceho zabezpečenia energiou. Vzájomný vzťah Vôle, Ducha a Duše je v Človeku „natvrdo“ hierarchizovaný.

Možno by bolo dobre vedieť, odkiaľ pochádza slovo Vôľa. Je to stále viditeľné aj v našom jazyku, nemusíme ani siahať po ruštine či staroslovienčine. Pozostáva zo slov VOL a JA. V našej tradičnej, védickej kultúre rešpektujeme evolúciu všetkých bytostí, nie iba seba samého. Zvieratá nezabíjame a nejeme – je to v podstate najprimitívnejší spôsob, ako sa „bezprácne“ zmocniť všetkého, čo daná bytosť v rámci svojej evolúcie nahromadila. Okrem toho ju ešte vraciame naspäť, aby si zrod zopakovala – toto neostane pre nikoho bez následkov. Nuž takto sa rodia nielen kravy, ale aj býčky. „Nešťastný“ býk sa stane volom, ale je to vždy lepšie ako ho zabiť a zožrať… Voly sme tradične používali na práce na poliach a aj dopravu nákladov. Mnohí si určite ešte pamätajú volské záprahy. Hoci to spoza počítača vyzerá nejasne, vôl je veľmi silné zviera. Mimochodom, rovnako ako Bruce Lee či Mike Tyson je vegetarián – to pre tých, ktorí tvrdia, že kto neje mäso je slabý – dokážu takýto mäsožravci holými rukami poraziť dospelého vola? Nuž, niekto vymyslel zbraň, iný ju vyrobil, ďalší predal – a niekto si myslí, že keď ju použije na zviera tak je hrdina… Ale pozor, už čoskoro môžeme byť znova v situácii, že budeme mať len to, čo dokážeme zvládnuť vlastnými rukami. A potom budú mať všetci možnosť zakúsiť, či to je ľahké premôcť vola alebo hoci len veľkého psa.

Vôl je synonymom veľkej a prirodzenej sily. Túto silu „vola“ používam „ja“ – a tu je základ toho, čo to je vôľa. Všetci vieme, že ľudí so silnou vôľou nie je až tak veľa. Ale keď už sme pri volovi, tak si povedzme, že je základom aj ďalšieho slova, ktoré rovnako všetci poznajú. Odkiaľ vlastne prišiel obraz, že diabol musí mať rohy? Slovo diabol je čo do pôvodu a významu rovnako prevzaté z našej kultúry – veď iná tu ani nebola. Ak sa vôl splaší a začne bežať po ulici, je to hotové dopustenie. Kto dokáže zastaviť divého vola? Teda slovo „diabol“ pochádza zo slov divý + vôl. Vyjadruje síce rovnako veľkú silu, ale použitú v ničivom smere. No a divého, t.j. vyplašeného či rozzúreného vola len tak niekto nezastaví. V tejto súvislosti si všimnime, že ruština dodnes používa tvar „diavol“, pričom do jazykov národov, ktorým bola okrem kresťanstva nanútená aj latinka, sa dostal tvar „diabol“. Prečo? Pologramotní mnísi, ktorí obsluhovali „prestavenie“ kultúry na civilizáciu si jednoducho splietli bukvu „B“; t.j. „V“ – keďže aj latinka ju má, ale ako všetko ostatné má iný význam no vyzerá rovnako. Takto sa zo slova „diavol“ stal „diabol“. Takýchto prípadov je však oveľa viac, stačí si všímať súvislosti. Nikto sa napríklad nesporí, že Vasilij je ruské – a to dosť bežné – meno. No rovnako začína na „V“, čo v ruštine – a samozrejme, v minulosti aj v staroslovienčine – vyzerá ako „B“. Nuž a takto sa v Byzancii z Vasilija stal „Basilij“, či iné tvary ako „Basileus“ a podobne.

Nuž teda, sme sami sebou, sme Slovania, či len kopírujeme všetko, čo nám tvari „odhodia“? Niektorí sú v „područí“ cudzích energetických systémov aj inak a ešte menej uvedomele. Vezmime sa napríklad čínsky energetický systém. Dnes je napríklad veľmi v móde Feng Šuej. Môžeme súhlasiť, je to systém zlaďovania rovnováhy s Prírodou, harmonizovanie živlov a veľa iných vecí – nebudeme tu rozoberať detaily. Veľa ľudí si na základe takýchto a podobných, povedzme taoistických učení „harmonizuje“ svoj život a vykonáva na základe metód používaných týmito systémami aj rôzne životné rozhodnutia. Sú to – pri dostatočnej znalosti metód – naozaj dobré veci. Môžeme dokonca povedať, že priam vynikajúce – ak ste Číňan či Číňanka. Inak je to pre našu rasu úplne cudzí systém – pričom naša kultúra je jednak staršia, jedna šitá presne na našu „mieru“… veď už len Živly chápeme inak. Nuž, ak konáte rozhodnutia ktoré sú dobé pre Číňanov či Japoncov, alebo pre Černochov či Indiánov je to pekné – akurát, pri troche šťastia „tesne vedľa“, pretože rana do cieľa to určite nie je. A samozrejme dostanete výsledok, ktorý je dobrý pre Číňana.

Je naozaj ťažké dozvedieť sa dnes dozvedieť, ako máme správne žiť? Nuž, pripomeňme si niektoré zo Zápovedí našich Bohov:

RAMCHAT

Navráťte sa k svojim koreňom a vy otvoríte bránu do Božského Sveta (Pravi).
Nechoďte za Tmou, ale choďte za Svetlom, lebo idúci za Tmou zhynú bezčasovo
Nepočúvajte tých, ktorí nabádajú ku Krivde, ale počúvajte tých, ktorí nabádajú k Pravde.
Neničte Svet a jeho Prírodu, lebo seba zahubíte a svoj Svet stratíte.
Nehanbite sa za to, čo vám bolo dané vašou podstatou a Rodom Jediným, ale hanbite sa za nepoznanie a nevedomosť.
Stavajte Chrámy vo všetkých Svetoch, poznávajte Múdrosť Božiu, lebo kto Múdrosť Božiu nepoznáva, seba stratí.
Sväťte sväto všetky sviatky ktoré vám zanechali vaši Predkovia, okrášľujte svoj život radosťou a blahými činmi na Slávu Bohov a Predkov vašich.

SVAROG

Nevnucujte Svätú Vieru nasilu ľuďom a pamätajte, že výber Viery je osobnou záležitosťou každého slobodného (voľného) človeka.
Ochraňujte pevnou rukou vaše Kapištia a Svätilištia, pomáhajte všetkými silami všetkým Pútnikom a Kapenom, ktorí uchovávajú Prastaré Tajomstvá, Slovo Božie, Slovo Múdrosti.
Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich, nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.
Aké činy vám učinia ľudia, také aj vy čiňte im, lebo každý čin sa meria svojou mierou.
Neberte život vášmu blížnemu, lebo nie vy ste mu ho dali ale Bohovia; no nešetrite životy nepriateľov, ktorí napádajú vás a zeme vaše, lebo oni proti vôli Bohov prišli.

PERÚN

Ctite si Rodičov svojich a zotrvávajte v starostlivosti o nich, lebo ak vy prejavíte starostlivosť o nich, tak aj o vás prejavia starostlivosť dietky vaše.
Vychovávajte v dietkach svojich lásku k Svätej zemi Rasy, aby sa nedali oklamať čudesami zámorskými, ale aby mohli samé vytvoriť zázraky zázračnejšie a prekrásne na slávu Svätej zeme vašej.
Umývajte si po práci ruky svoje, lebo kto ruky svoje neumýva, ten silu Božiu stráca.
Nezabúdajte na Bohov vašich, zapaľujte na slávu Bohov vy kadidlá a ľúbezné vône a získate blahosklonnosť a milosť Bohov vašich.
Neponižujte dôstojnosť druhých ľudí a nebude ponížená dôstojnosť vaša.
Nepredávajte zem svoju za zlato a striebro, lebo prekliatie na seba privoláte a nebude vám odpustené po všetky dni.
Obraňujte vy zem svoju a zvíťazíte vy zbraňou pravou nad všetkými nepriateľmi Rasy.
Obraňujte Rody Rassénov a Svätorusov pred Cudzozemskými nepriateľmi, lebo idú na zeme vaše so zlým úmyslom a zbraňou.
Nepresviedčajte tých ľudí, ktorí nechcú počúvať vás a rozumieť slovám vašim.
Obraňujte Kapištia a Svätilištia pred zneuctením jazyčníkmi, ak neubránite vy Svätyne Svätej Rasy a Vieru Predkov vašich, navštívia vás roky horkosti a nešťastia so strádaním.
Kto odíde zo zeme svojej do cudziny hľadajúc ľahký život ten je zradca Roda svojho, nenájde odpustenie od svojho Rodu lebo odvrátia sa Bohovia od neho.
Neberte si ženy s čiernou kožou, lebo poškvrníte dom a svoj Rod zahubíte, ale berte si ženy s bielou kožou, svoj dom preslávite… a svoj Rod predĺžite.
Ženy nenoste mužský odev lebo ženskosť stratíte, ale noste ženy to, čo vám prináleží.
Nech sa nezabíja dieťatko v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone privolá na seba hnev Boha-Tvorcu Jediného.

LADA BOHORODIČKA

Ak sa niektorá Matka zriekne svojho dieťaťa, v mukách narodeného, nedosiahne ona pokoja v Duši svojej ani vo Svete Javi, ani vo Svete Navi a Svarga Prečistá sa pred ňou ukryje naveky.
Žite, ľudia, vo Zväze s Prírodou, rozmnožujte ju ale nehubte ju.
Ochraňujte, dcéry Božie, od malička vlasy plavé – česť Rodov svojich, zapletajte si svoje vlasy plavé do vrkočov dlhých, pokrývajte ich ochrannými symbolmi.
Nikdy nezabudnite, dietky Rasy Veľkej, na Bohov-Ochrancov Rodov vašich, lebo všetci Bohovia-Ochrancovia a múdri Predkovia vaši sú mohutné korene Rodov vašich, zdroj života a prekvitania Rodov vašich.

STRIBOG

Ctite pamiatku Predkov svojich prinášaním nekrvavých obiet, lebo čo obetujete vy im, to aj budú mať oni.
Nehubte Duše svoje snažiac sa o blahá zemské, lebo všetky blahá Sveta Javi nevytvoria ani najmenšie blaho Sveta Pravi.
Završujte všetky spory medzi Rodmi bratským mierom, ale bitky s nepriateľmi víťazným mierom.
Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že zmysel života a prekvitania Rodov vašich stojí na štyroch prastarých základoch, to je Viera, Svedomie, Láska a Vôľa.

ODIN

Najväčšie a najcennejšie drahocennosti vo Svete sú Meč, Svedomie a Múdrosť. Nič iné neprinesie rozkvet Rodu.
Naučte sa všetky umenia a prastarú Múdrosť, ktorú si uchovávajú vaše Rody od prvopočiatku, a tiež poznávajte umenia a prastarú Múdrosť iných národov, ale nie všetko naučte iné národy.
Neodkrývajte tajomstvo Rún iným národom, lebo použijú prastarú tajnú Múdrosť a Veľkú Silu Prírody proti vám a Rodom vašim.
Každý skutočný muž z ľubovoľného prastarého Rodu musí vedieť, že Svedomie a Meč sa musí od detstva chrániť.
Nie je dovolené odpustiť tomu, kto úmyselne koná zlo, lebo zlo, ak ostane bez trestu bude narastať, ale vina za rozmnoženie sa tohto zla leží na tom, kto nechal toho, kto vykonal zlo bez trestu a nepriviedol ho na pravý Boží súd.
Vždy buďte pevní a rozhodní v bojoch s nepriateľom a nevypúšťajte z rúk meče svoje ochraňujúc prastaré Rody svoje a nasledujte Pravú Cestu do Čertogov Valhaly.
Nedopúšťajte, ľudia, odveký strach pred neznámym v srdciach svojich a hlúposť a nevedomosť do myšlienok a reči vašej.
Každý hodný muž z ľubovoľného prastarého Rodu musí vedieť, že rozvoju a rozmnoženiu jeho prastarého Rodu pomáhajú iba štyri Veľké Sily: Čisté Svedomie a Prastará Viera, Ostrý Meč a Láska k Práci.
Neodpovedajte, ľudia, dobrom za spôsobené vám zlo, lebo ak odpovedať budete dobrom na zlo, tak čím budete odpovedať na dobro.
Vedzte, ľudia, že každý potomok Prastarých Bohov musí mať Rodovú Vieru, jasný Rozum, zvedavý Um, ľúbiace a chrabré Srdce, čisté Svedomie, silné Ruky a pevnú Vôľu.
Naša kultúra je preto naša, lebo nám ju zanechali naši Predkovia. Nestojí na náhodných, kadejako pozliepaných a kusých informáciách, nie je ani oddelená od veľkej Slovanskej rieky. Je postavená na vedení-uvedomovaní si a konaní, na činoch nie prázdnych rečiach. Nedávajme ju cudzincom, ale ani nepreberajme to, čo je cudzie. Sme deťmi Slávy, nie otroci cudzieho boha – ktorý aj tak musí odísť. Už Cicero povedal, že slová dojímajú, ale príklady priťahujú. Už sa jasne oddeľujú tí, ktorí sú dojatí od tých, ktorí konajú.

SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

Pred nejakým časom boli u nás veľmi populárne knihy od doktora Valeria Sineľnikova, a to dokonca do takej miery, že sa ich oplatilo prekladať aj do slovenčiny, pretože inak je prax vydavateľstiev spravidla taká, že knihy zahraničných autorov prekladajú iba do češtiny. Teraz nechajme bokom dôvod, prečo je to tak, ale ukazuje to na veľmi nízke národné povedomie Slovákov – aj keď to zodpovedá podstate tohto názvu. Slovien je nepokrstený Slovan, Slovák je kresťan, t.j. – aj keď by sa radi dávali do roviny že sú Slovania – nie je to tak. Slovan – ako už vieme – je stav Duše, je to Vierovyznanie našich Predkov. Slovan je ten, kto slávi Slav a Prav, Slovák spravidla slávi už iba cudzích Predkov – v Biblii sa dočítame od koho.

Napriek tomu siahneme po jednej z kníh doktora Valerija Sineľnikova, a síce po knihe s názvom VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Takže Valerij Sineľnikov a kapitola z jeho knihy:

Prečo jeden mravec nevie, ako postaviť mravenisko? Dokonca ani desať, dvadsať či tridsať mravcov to nedokáže. Len zmätene pobehujú jeden cez druhého. A len keď sa ich nazhromaždí určité množstvo, tak ako keby na rozkaz z jedného centra začnú stavať svoj dom podľa presných pravidiel.

Mravenisko je veľmi zložitý, mnohoposchodový komplex, ale každý mravec presne vie, čo má robiť. Vedci rozdelili rozostavané mravenisko tenkým oloveným plechom na dve polovice, čím zároveň vylúčili možnosť stretávania sa mravcov. Ale tento pracovitý hmyz postavil mravenisko z oboch strán tabule tak, ako keby tam ani nebola. Pritom všetky chodby z oboch strán mraveniska sa presne zhodovali.

Ukazuje sa, že takto sa chovajú nielen mravce, ale aj iný hmyz. V podstate to isté robia aj sťahovavé vtáky. Jeden vták nevie kam má letieť. Nevedia to ani dva, ani päť vtákov. Ale keď sa ich zhromaždí určitý počet, tak jeden z nich sa stáva vodcom a vedie ostatných po presne stanovenej trase. Odkiaľ dostáva túto nevyhnutnú informáciu? V minulosti si vedci mysleli, že vodcom sa môže stať iba skúsený samec, ktorý túto trasu už pozná. Ale ukázalo sa, že vodcom sa môže stať aj celkom mladý vták, ktorý ešte po tejto trase neletel ani raz.

Je zaujímavé si všimnúť, že životná činnosť ľudí podlieha tým istým pravidlám. Ak bude každý z nás žiť sám pre seba, tak nech budeme robiť čokoľvek, aj tak nebudeme vedieť, čo naozaj pre plnohodnotný život potrebujeme.

Dedičstvo našich Predkov na tejto planéte je veľmi staré. Podľa Véd už trvá milióny rokov. A celá táto kolosálna skúsenosť, celá táto informácia je obsiahnutá v nás. Je zakódovaná na genetickej úrovni. Aká to ohromná Sila! Keď hovoríme, že pod Poltavou sme porazili Švédov, tak tým doslovne rozumieme, že to MY sme boli účastníkmi týchto bojov. V podstate to MY všetko pamätáme. Ak počujem o tom, že pred mnoho tisíc rokmi naši Predkovia opustili svoju pravlasť Hyperboreu a presťahovali sa na eurázijský kontinent, tak každá bunka môjho tela na túto informáciu reaguje. Toto poznanie ja zapísané v hlbinách môjho podvedomia.

Ak naše činy budú zodpovedať úsiliam, ktoré sú zapísané v Rodovej pamäti, ak budeme napĺňať Zápovede Predkov a sväto ctiť Tradície, tak nadobudneme RODOVÉ VEDOMIE (spoločné vedomie s Rodom). Znamená to, že môžeme využívať spoločnú Rodovú pamäť so všetkým, čo je v nej nazhromaždené. Takého konanie naši Predkovia nazývali Zdravomyslie, pretože po pripojení sa na NEHO konáme podľa Pravi, t.j. správne.

Spojenie pokolení, ich harmonická vzájomná činnosť je pre všetkých členov Rodu veľmi dôležitá. Bez súčinnosti s Rodom nie je možný Duchovný vývoj. Presnejšie, je možný iba do určitej úrovne, pretože ďalej možno postupovať iba ak sa naplníme energiou Roda. Na toto je pre rovesníkov veľmi dôležité učiť sa pochopiť jeden druhého a pomáhať jeden druhému. Rod vychováva úctu jedného k druhému, úctu k starším, a to je nevyhnutná podmienka Duchovného vývoja. Sily a energie vložené do týchto vzťahov sa vrátia stonásobne.

Vo svojej podstate je úcta a uvážlivosť k starším veľmi vážna askéza. Spolu s úctou k Predkom a starcom, k volchvom a duchovným radcom k nám prichádza Sila Roda. V minulosti sa bez požehnania rodičov nerobili žiadne vážne veci. Deti boli poslušné, rozumeli tomu, čo to je spojenie s Rodom. Je to ohromná Sila. Je to výnimočná Sila. Sila Života.

Ako strom bez koreňov vyschne, tak aj človek bez spojenia s Rodom nie je životaschopný. Preto ak máme s rodičmi problémy a nezhody, okamžite im odpustite. Jediný cit, ktorý môžeme a musíme mať k rodičom je cit hlbokej lásky, úcty a vďaky.

Jednoducho sa zmeňte vy sami, začnite ich potešovať vašimi vlastnými zmenami a dosiahnutými úspechmi v živote, a vtedy vaši rodičia sa začnú neodvratne meniť podľa zákonu odrazu.

Raz som zašiel na návštevu k svojim rodičom. Práve pozerali akýsi mexický alebo brazílsky seriál. Ja nepozerám televízor už veľa rokov, ale nechcel som ich rušiť, a preto som sa rozhodol ho dopozerať s nimi. „Je to jedno – pomyslel som si – uvidím, čo teraz v tej škatuľke ukazujú“. Vysvitlo, že to bolo veľmi zaujímavé a poučné.

Podľa televízneho príbehu otec, ktorý žil v chatrči prišiel k svojej dcére, popýtať peniaze na liečbu matky. Dcéra bola najstaršia z detí a kedysi, keď mala štrnásť rokov ju otec vyhnal z domu. „Niet čím kŕmiť darmožráčov – povedal. Choď a prebíjaj sa životom sama“. A prebila sa. Bolo jej veľmi ťažko, musela veľa pracovať aby mala čo jesť, ale postupne si zarobila nejaké peniaze, potom sa stala úspešnou v podnikaní, otvorila si vlastný obchod, kúpila dom. A odvtedy ako ju vyhnali z rodičovského domu už prešlo asi dvadsať rokov, i starček prišiel k nej pýtať peniaze.

Ako si sa vôbec odvážil prísť ku mne? – kričala na neho dcéra. Ty niktoš! Vyhodil si ma na ulicu a teraz, keď som sa stala úspešnou, si si na mňa spomenul.

A vtedy jej starček povedal múdre slová:

Vieš, v skutočnosti by si mi mala byť vďačná.

Tebe? Vďačná? Za čo? – rozzúrila sa žena.

Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, som ti pomohol zmeniť tvoj osud. Ak by som ťa nebol vyhnal, tak teraz by si určite toto všetko nemala. Pozri na svojich bratov – pokračoval otec. Jeden zomrel na tuberkulózu, druhý je narkoman a tretí – najmladší – už je v bande zločincov.

Nevedno čo by bolo s tebou, ale jedno je jasné – nebolo by to nič dobré. Potrebovala si postrčiť a ja som ťa postrčil. Kruto? Áno. Ale inak by sa to nepodarilo.

Po týchto slovách sa otec otočil a odišiel. Ale jeho dcéra ešte veľmi dlho a úporne rozmýšľala.

Na druhý deň prišla k svojej kamarátke a o všetkom jej porozprávala. A tá jej povedala, že otec má pravdu.

Často údery osudu – povedala kamarátka – nám pomáhajú stať sa silnejšími.

Po tomto všetkom hlavná hrdinka sa začala starať o svojich rodičov a pomáhať svojim bratom.

Začiatkom 20. storočia revolúcia odrezala korene väčšiny Rodov. Aj ďalšia činnosť vlády bola nasmerovaná na to, aby ešte viac rozrušila spojenie pokolení: masové presídľovanie ľudí, represie, odstúpenie od duchovnosti priviedli k tomu, že sme dostali Ivanov, ktorí nepamätajú rodstvá. Teraz nastal čas prinavrátiť rodové korene a spojenie pokolení.

My, ktorí žijeme vo veľkých mestách „civilizovaného“ sveta sme začali zabúdať na existenciu Roda. Dokonca majiteľ psa s vynikajúcim rodokmeňom neraz pozná jeho rodstvo do desiateho kolena, ale my nemáme poňatie o svojom vlastnom rodovom strome. A ešte ak ako-tak poznáme životy svojich rodičov, tak čo už vieme o druhom, treťom pokolení?

Aby sme sa dobre dobre zorientovali vo svojom živote, mali by sme presne spoznať životy našich blízkych. Kde sa narodili, ako prebehlo ich detstvo, ako sa vaši rodičia zoznámili, za akých okolností, aké boli ich vzťahy? Dôležité je vedieť, aké bolo ich poslanie, druh zamestnania. Ak hlboko vnikneme do týchto otázok, potom môžeme mnoho pochopiť zo svojho života. A ak sa ešte pohrúžime do životov dedkov a babičiek…

Celkovo nie je najdôležitejšie množstvo pokolení svojho Rodu (hoci aj to je dôležité), ale hĺbka pochopenia životov predchádzajúcich pokolení. A ešte dôležitejšie je naladiť dobré vzťahy so živými členmi Rodu. Cez nich ožíva celý Rod.

Raz som sa zoznámil s jedným veľmi zaujímavým človekom, ktorý sa už dávno zaoberá slovanským Védizmom. V rámci svojho zamestnania bol v Afrike, v hlavnom meste Nigérie, ako člen jednej ukrajinskej delegácie. Tam sa zoznámil s Nigérijcom, ktorý sa svojho času učil v Moskve na Univerzite Patrica Lumumbu. Tento ho pozval na návštevu do džungle, kde žije jeho kmeň.

Bol som maximálne prekvapený! – rozprával môj známy. Predstav si, hlboko v džungli žije africký kmeň podľa védických zákonov našich Predkov. U nich doteraz panuje občinno-rodové zriadenie – pokračoval vo svojom rozprávaní môj známy – ale nemôžeme ich nazývať divochmi. Skôr naopak: to sme my so svojimi chybami a strasťami oproti nim divosi. U nich je všetko harmonické a správne. Mladší si ctia a rešpektujú starších. So všetkým sa s nimi radia. Mládenci, ktorí dosiahli určitý vek, podstupujú rad dôležitých skúšok a posvätení. Každý koná svoju prácu, ale v prvom rade robia všetko pre blaho občiny. Majú radu starších, ktorá rozhoduje o všetkých otázkach. Majú šamana, tak ako my volchva, s ktorým sa radia vo vážnych veciach a na ktorého sa obracajú o pomoc v prípade choroby.

Kedysi mi hovoril môj dedo – skončil svoje rozprávania známy – ty, Andrej, musíš prežiť svoj život čestne a dôstojne, aby, keď príde čas, si sa mohol postaviť pred Predkami a Bohmi a povedať im: „Vy ste ma porodili a ja som urobil toto a toto na rozkvet nášho Rodu, Národu, Dŕžavy, na rozmnoženie Rodu Slovanského“.

Preto, aby sa nikdy nepretrhlo spojenie pokolení a aby slobodne tiekli rodové energie, naši Predkovia mali obrad požehnania. Žehnali rodičia a starší v Rode svoje deti a vnukov na vytvorenie rodiny, na vykonanie akýchkoľvek činností. Je to veľmi dôležitý obrad. Každému v Rode umožňoval získať prístup k energiám Roda.

V našich časoch mládež vo väčšine prípadov nepozná tento obrad a žije bez požehnania rodičov. Okrem toho robia veľa proti radám Predkov, a z toho pochádza množstvo prekliatí. Možno, že ani naši rodičia už nedostali požehnanie od svojich rodičov. Aj oni sami potrebujú pomoc a podporu Roda.

Človek, ktorý nemá rodičovské požehnanie má prerušený prístup k energiám Roda i on sám sa oveľa ťažšie vysporiadáva s určitými životnými situáciami. Máme špeciálnu meditáciu, ktorá sa aj nazýva „Požehnanie“. Ona umožňuje dostať požehnanie na jemnohmotnej úrovni od celej reťaze pokolení, spojiť sa s Dušami Predkov. Takéto činy môžu mnohé v živote zmeniť a nové, nezvyčajné energie Roda sa vlejú do vášho života.

Môžete to urobiť samostatne. Hlavné je uvedomiť si vážnosť požehnania a úprimne si želať ho dostať.

Druhý dôležitý čin je úprimne poprosiť odpustenie od svojich rodičov za neposlušnosť, za to, že sme často šli proti ich vôli.

Po tretie, opäť úprimne poďakovať svojim rodičom za akt vášho narodenia sa v tomto svete. Musíte si uvedomiť, že vaši rodičia sú pre vás najlepší. A vy ste to najlepšie dieťa pre nich. Vaša Duša si ich vybrala spomedzi ostatných párov a zaželala si materializovať sa práve skrz tohto muža a túto ženu.

A nakoniec za štvrté – urobte nejaký konkrétny krok vo vzťahu k vašim rodičom. Môže to byť konkrétny čin, ak sú naporúdzi. Alebo telefónom či pekný list ak sú ďaleko.

Koniec koncov príďte k svojim rodičom a požiadajte ich o požehnanie, hoci dodatočne. Vysvetlite im načo to je potrebné. Myslím, že vás pochopia.

Po prijatí požehnania sa zákonite začne meniť život nie iba u toho, kto prešiel obrad, ale aj u príbuzných v celom Rode. Vytvoria sa pozitívne vzťahy, naviažu sa spojenia, odídu problémy, ľahšie sa budú uskutočňovať rôzne úlohy.

Človek nemôže existovať bez svojho Rodu. Program Rodu bude účinkovať na nás, či to chceme alebo nie. Jediné, čo môžeme urobiť je zmeniť tento program, pracovať na sebe. Veď my sme pánmi svojho života. Hoci to nie je jednoduchá úloha, musíme ju riešiť.

Rodový program vždy zodpovedá našej osobnej karme. Pred tým, ako sa objavíme na tomto svete, si naša Duša „vyberá“ rodičov v Rode, národnosť, miesto a čas narodenia. Každý z nás je článok v reťazci pokolení. A všetci sa opierame o svojich Predkov. Postav Lebon napísal: „Osud národa riadia v oveľa väčšej miere zomrelé pokolenia než žijúce… My nesieme váhu ich omylov; my dostávame odmenu za ich dobré činy“.

Rodový program je súhrn činov našich Predkov. Ale zároveň plne odzrkadľuje náš osobný program. Ak sa chcete dozvedieť o vašich minulých životoch, je to veľmi jednoduché. A pritom dôveryhodné. Obzrime sa vôkol. Vzhliadnime do hlbiny nášho Rodu. Napríklad, máte mamu učiteľku a otca vojaka. Znamená to, že v jednom z vašich predchádzajúcich životov ste boli učiteľom a v druhom vojakom. Ak jeden dedko bol účtovník a druhý bojoval a zahynul na fronte, tak v jednom živote ste mali do činenia s peniazmi a v druhom ste bránili svoju Vlasť a padli chrabrou smrťou. To isté sa týka aj charakteru a schopností. Ak niekto z príbuzných konzumuje alkohol, tak tento problém jestvoval v minulom živote. Ak mama mala veľmi dobrý hlas a otec písal krásne básne, tak tieto schopnosti máte aj vy na hlbokej genetickej úrovni.

Skúmajte svoj Rod s láskou, pozornosťou a úctou. Pomôže vám to lepšie pochopiť seba, svoje problémy, uvedomiť si svoje poslanie. Overte si to a nájdete tam veľa zaujímavého pre seba.

Je nevyhnutné poznať svoje korene, musíme poznať svoj genealogický strom. Tí, ktorí sa tým zaoberajú občas nájdu špecifickú následnosť udalostí, ktoré sa v Rode opakujú z pokolenia na pokolenie. Mnohé naše dnešné problémy sú tak či onak spojené z nejakými udalosťami minulosti. Kde začať?

Na hĺbkovú prácu je dobre zozbierať informácie o troch-štyroch pokoleniach svojich Predkov. Začnite s tým, že sa popýtate svojich najbližších príbuzných o kľúčových udalostiach: narodenie, škola, svadba, smrť. Užitočná bude aj informácia o druhu činnosti, o vzťahoch v rodine, o materiálnej situácii, aké boli v Rode choroby. Zozbierajte maximum informácií o bratoch a sestrách príbuzných, o vašich dedkoch a babkách. Zostavte rodinný fotoalbum. V niektorých Rodoch sa mohli zachovať staré predmety a listy. Potom nadviažte spojenia s týmito príbuznými. Pošlite im listy.

Vysvetlite im, že zostavujete dejiny svojho Rodu a potrebujete podrobné informácie o blízkych ľuďoch.

V mnohých kultúrach je zvykom zobrazovať Rod v tvare stromu. Strom je najstarším symbolom Života. Z ďalekej minulosti sa nám dochoval Obraz Rodového Stromu, ktorý zobrazuje jednotu a spojenie troch čias: minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Korene stromu predstavujú Predkov, kmeň žijúcich, koruna a vetvy budúcnosť Rodu, potomkov, pokračovanie Rodu vo večnosti. Ľudia a semená zasievajúce priestor okolo stromu a aj listy, ktoré na jeseň vednú a na jar sa znova zazelenajú – je to znak nekonečne sa rodiaceho života v zmene pokolení…

V prvopočiatočnej pamäti človečenstva žije protoobraz Svätého Svetového Stromu, ktorý odráža božskú vesmírnu stavbu Všehomíru…

Jestvovali Sväté Háje, v ktorých sa naši Predkovia stýkali so svojimi Rodovými Stromami, tvorili obrady, ktoré podporujú celistvosť Rodov. Ctením si Rodových Stromov oživovali pohyb rodových energií, dostávali prístup k sile Roda. Oni rozumeli aký dôležitý význam má spojenie s rodnou zemou, spojenie s Prírodou, ktorá kŕmi skrz korene silné, prekvitajúce rodiny.

Naši Predkovia ovládali na základe uvedomelej myšlienky Roda zvláštne umenie RODOLAD, čo je umenie vytvorenia rodiny, uchovania ľúbosti a ladu medzi partnermi, výchovy detí, ovládnutia priestoru rodiny, rodinného kozubu. Je to celistvý svetonázorový systém pohľadu na rodinu, na role muža a ženy, na rodičovské povinnosti, na povinnosti pred Rodom a spoločenstvom. Každý Rod, každý Rodový strom má ohromný význam v človečenskom sade! Je nutné si uvedomiť rolu Rodu, svoju úlohu v tejto materializácii, ohromnú zodpovednosť v reťazi rodových väzieb. Naši Predkovia svojimi životmi pripravili náš príchod tu, my sme pripravili príchod svojim potomkom. Načo je dôležité spojenie so svojimi príbuznými? Sme ako vetvičky jedného stromu a vyschnutie vetvičiek privedie k vyschnutiu celého Stromu Rodu.

Všetko, čo bolo zrodené Rodom predovšetkým nesie v sebe jeho meno: Rod, Rody, náRod, Rodina, PríRoda (Pridané Rodu), Rodokmeň, Rodnik, bRada (bohatstvo Roda), úRoda. Duša národa je zapečatená v jeho jazyku. Rod je večnou a nerozdeliteľnou celostnosťou, vyrastajúcou z jedného svätého koreňa. Naši Predkovia vedeli o duchovno-telesnej jednote človeka a Vesmíru. Rod Nebeský je duchovná časť Vesmíru a Rod Pozemský človečenský je jeho materiálne zhmotnenie.

Symbol Stromu Života a symbol Stromu Rodu sú identické a jeden druhému aj otvárajú jeden zo zákonov Vesmíru, v súlade s ktorým je z prvopočiatočnej božskej energie vytvorený Vesmír: ako hore, tak dolu, čo vo veľkom, to aj v malom.

Nuž tak náš Rod je z jednej strany zdroj Sily, ktorá nám dáva život a z druhej strany to je naša Karma, naša Púť. Jestvuje naša Púť a Púť Roda. Jeden bez druhého nemôže existovať. Každý z nás má svoje poslanie. A ono je pevne zapletené do osudu Rodu. Niečo musíme urobiť my, niečím musíme prejsť, aby sme zmenili svoju osobnú karmu a karmu svojho Rodu.

Naši Predkovia vedeli, že človek keď dosiahne dokonalosť pomáha svojmu Rodu na sedem pokolení do budúcnosti a na sedem pokolení do minulosti. Takto sa hromadí Sila Zbožnosti Rodu, ktorá prechádza z jedného pokolenia na druhé. A naopak, ak my „oddáme svoju Dušu temným silám“, tak degradujeme nielen sami, ale aj vyťahujeme energiu svojho Rodu na desiatky pokolení dopredu aj dozadu. Týmto sa v podstate vysvetľuje, prečo jeden človek má od narodenia nejaké dobrá, zatiaľ čo druhý nemá nič. Takže ako budeme nakladať so svojou silou závisí vyložene od nás. Sila Zbožnosti Rodu je základ pre narodenie geniálneho dieťatka.

Všeobecný mier a šťastie budú vtedy na Midgard-Zemi upevnené, keď sa každý človek vráti k svojim rodovým koreňom a splní svoju úlohu.

Toto bol posledný odstavec z prekladu knihy Valeria Sineľnikova VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Nuž, niet čo dodať. Stačí len dobre popremýšľať o obsahu tohto úryvku…