Autor svarga

  • ČO NÁS ČAKÁ VO VEKU VLKA

    Nedávno sme oslávili Novoletie 7520 od UMHCH, čo je zároveň posledné Leto (rok) Veku Bohyne Mary (Matka Ra alebo u nás volaná aj Moréna), charakterizované vplyvom Čertogu Líšky. Ako sme už spomínali, líška charakterizuje lesť a klam, čo nemôže lepšie vystihnúť Noc Svaroga, alebo iným menom Kali Jugu. Letom 7521 začína nový Vek, Vek Boha Velesa, ktorý je charakterizovaný Vlkom. Teda vstupujeme do Veku Vlka. Vlk je sanitárom Prírody. Slabé a choré zahubí, ale silné a zdravé posilní. Nuž a čo je z pohľadu Svetlých Bohov slabé a choré? Odpoveď je jednoduchá – všetko to, čo je bez Svedomia.

    Hoci sa mnohí v tomto čase začínajú zobúdzať, situácia nie je jednoduchá. Rôzne dezinformácie bránia jasnému pohľadu a čo je najhoršie, ľudia nie vždy prikladajú váhu tomu, čo sa nám už začalo odohrávať rovno pred očami. Mnohí hovoria, že príde nová doba – no a čo? Takých tu už predsa bolo. Hľadajú „pohodlné“ cestičky v spleti rôznych informácií, ale hlavne si myslia, že to, čo si predstavujú je presne to, čo je najsprávnejšie… a to by bol Svet asi veľmi jednoduchý – no nie? Ale „mlčiaca“ väčšina v podstate ani nehľadá nijaké odpovede. Pripomínajú zvieratká, ktoré sa v tichosti učupia pred približujúcim sa hlučným kombajnom – ale vieme, že toto nikdy nepomôže, kombajn im prinesie jedine smrť. Nuž, mrhajú časom, ale práve času už skoro neostalo. Môžeme ešte ako-tak rátať s Letom 7520, t.j. po Novoletie 7521, teda jeseň 2012 už veľa času neponúkne.

    Tak či onak, Slnečná sústava vstupuje do oblasti priestoru s novými vlastnosťami. Vo vesmíre neexistuje presná hranica medzi oblasťami rôznych vlastností. Fyzické vlastnosti priestoru na ceste Slnečnej sústavy v smere súhvezdia Herkulesa sa menia postupne – ale nezadržateľne. Nuž, predtým, ako si povieme, čo je o tejto zmene predpovedané vo Védach pozrime sa na to, čo zistila moderná veda.

    Podľa nepriamych príznakov (technologický pokrok za posledných dvesto rokov, trvalé narastanie katastrofických procesov v zemskej kôre aj v atmosfére…) vidno, že nebadane ale isto tieto zmeny začali ešte pred viac ako storočím. Podľa údajov NASA sa Slnečná sústava v súčasnosti dostala do „mraku“ atomárneho vodíka s hustotou viac sto atómov na liter objemu pri prírodnom pozadí od tisícov po stovky častíc, čo zaznamenala sonda SOHO. Okrem vodíka boli zaregistrované aj ióny hélia, hydroxidu a ďalšie prvky. Znamená to, že sa zvyšuje hustota medzihviezdneho priestoru v porovnaní s prírodným pozadím o štyri – päť rádov. To už je viac ako vážne. Hustota vzduchu sa líši od hustoty vody len o tri rády. Hoci sa môže zdať zvláštnym miešať dokopy technologický pokrok, anomálie v zemskej kôre a atmosfére a opísaný druh začínajúcich sa zmien charakteristík vesmírneho priestoru, nejde o omyl. Začínajúci sa prechod k novému vesmírnemu cyklu zahrnie absolútne všetky procesy prechádzajúce na planétach Slnečnej sústavy vrátane zemskej biosféry a vývoja ľudstva. Jedna vec je však dôležitá, na planéty prichádza energia a po dlhej reťazi premien sa prejavuje zmenou celého radu planetárnych charakteristík. O tomto hovoria oficiálne údaje NASA aj Spojeného inštitútu geológie, geofyziky a mineralógie Sibírskeho oddelenia Ruskej Akadémie Vied:

    Mohutnosť elektromagnetického vyžarovania Jupitera vzrástla od začiatku 90-tych rokov dvojnásobne, ale Neptúna iba koncom 90-tych rokov 30 násobne;

    Energetická hustota bázového elektromagnetického korpusu Slnečnej sústavy, ktorý vytvára Slnko a Jupiter narástla dvakrát;

    Od r. 1901 sa zvýšilo napätie magnetického poľa Slnka 2,5 krát, pričom rýchlosť narastania napätia rastie;

    Od r. 1975 do r. 2008 narástla všeobecná vulkanická činnosť o 700%;

    Za posledných päťdesiat rokov sa zvýšil počet prírodných katastrof päťnásobne;

    Na Uráne, Neptúne aj Zemi narastajú procesy posuvu magnetických pólov. Napríklad severný magnetický pól Zeme, ktorý v minulosti vykazoval posuny okolo 2 až 3 kilometrov ročne, teraz systematicky zrýchľuje smerom k Novej Zemi, pričom od miesta „trvalej dislokácie“ sa odchýlil už cca 200 kilometrov a rýchlosť posunu sa zvýšila na cca 40 km ročne. Toto už jasne naznačuje prichádzajúce „prepólovanie“ so všetkými sprievodnými následkami;

    Je zaznamenané rýchle zvýšenie magnetizmu pólov a jasnosti planét;
    Množstvo tornád sa za posledných 50 rokov zvýšilo o 200%;
    Bezprecedentné megacyklóny, ktoré zmetajú všetko na pobrežiach;
    Spodná hranica ionosféry sa znížila z výšky 300-310 km na 98-100 km;
    Zohrievanie svetového oceánu, čoho následok je prestavenie celého systému oceánskych prúdov a topenie sa polárnych čiapok Zeme, t.j. globálne oteplenie;
    Nevídaná slnečná aktivita, kvôli ktorej prestávajú pracovať mnohé družice;

    atď…

    Je očividné, že najväčší prítok doplniteľnej energie spojený so vstupom našej sústavy do priestoru so zvýšeným obsahom medzihviezdnej hmoty prijíma Slnko. Správy vedcov, ktorí sa zaoberajú pozorovaním Slnka pripomínajú správy z prípravy vojenských operácií. Informácie o zvyšujúcej sa slnečnej aktivite sú už široko k dispozícii. Možno pripomenúť iba to, že nasledujúca špička slnečnej aktivity sa očakáva r. 2012. Hoci takéto udalosti prebiehajú aj na iných planétach našej sústavy, zamerajme sa na Zem a pozrime sa napríklad na štatistiku zemetrasení za obdobie od 1970 po 2003 podľa údajov USGS (rok: počet zemetrasení):

    1970: 4 139; 1971: 4 507; 1972: 4 548; 1973: 5 175; 1974: 4 996; 1975: 5 318; 1976: 6 308; 1977: 5 775; 1978: 6 428; 1979: 7 161; 1980: 7 348; 1981: 6 829; 1982: 7 747; 1983: 9 842; 1984: 10 493; 1985: 13 115; 1986: 12 718; 1987: 11 290; 1988: 12 711; 1989: 14 585; 1990: 16 612; 1991: 16 516; 1992: 19 548; 1993: 21 476; 1994: 19 371; 1995: 21 007; 1996: 19 938; 1997: 19 872; 1998: 21 688; 1999: 20 832; 2000: 22 258; 2001: 23 534; 2002: 27 456; 2003: 28 255;

    Netreba byť veľkým expertom, aby človek videl, že v priebehu 33 rokov nastal sedemnásobný nárast, pričom treba ešte podotknúť, že z 21 najväčších zemetrasení od r. 856 n. l. prebehlo 9 v 20. storočí.

    Takže – podľa vede dostupných informácií, aj keď sme uviedli iba nepatrný zlomok – vidno, že vstupujeme do doby zmien. Hoci sme stále na pôde dnešnej vedy a nie prastarej Viery, zamyslime sa, či sa takýmito a ďalšími informáciami a štatistikami zapodievajú aj nejaké vlády? Veď možno – nič nevedia… ale ľuďom určite budú pomáhať…

    V Rusku existuje pod Ministerstvom obrany Centrálny inštitút vojensko-technických informácií (ЦИФТИ), ktorý vykonáva komplexné analýzy výsledkov desiatok či dokonca stoviek domácich aj zahraničných výskumov rôzneho druhu. Všetko sumarizuje, analyzuje a predkladá vláde. Analogická agentúra existuje samozrejme aj v USA. Podľa údajov tohto ЦИФТИ dostali vládne kruhy v USA prvotné informácie o narastajúcich planetárnych deštrukciách už v polovici 20. storočia, ale začali ich celoštátne a tajne zakomponovávať vo svojej dlhodobej stratégie. V r. 1998 vytvoril Kongres a r. 1999 aj vláda USA špeciálne výbory na prípravu činností pri mimoriadnych udalostiach na obdobie do r. 2030. Riadiace vedecké aj vládne inštancie USA nekompromisne kontrolujú tieto informácie s cieľom zamedziť ich publikovanie na verejnosti. Teda nijaká objektívna a systémová informácia o narastajúcich pohyboch zemských pólov alebo planetárnej kataklizme sa vonku nedostane. Okrem toho presakujú informácie, že v USA sa už od r. 1957 vo veľkom rozsahu buduje systém tajných podzemných základní pospájaných tunelmi (pozri Greg Szymanski „New World Order“, Hidden Underground Bases (pozri tu), alebo knihu autora menom Richard Sauder s názvom UNDERGROUND BASES AND TUNNELS s podtitulom: What is government trying to hide?). Ako je známe, v USA sa ani počas studenej vojny „nerátalo“ s atómovými krytmi pre civilné obyvateľstvo – toto mali zabezpečené iba socialistické krajiny. Ak si teda dnešní Američania myslia, že ich vláda na nich „myslí“ – nuž, nech snívajú ďalej. Horšie je, že s týmto sa už nedá rátať ani u nás… presnejšie, dá sa rátať s tým, že s nami nerátajú.

    V súvislosti s týmto všetkým, akú odpoveď môže dostať dnešný človek na otázku: čo môžem ja osobne, moji príbuzní a blízki očakávať v krajine, kde žijem? Nuž, všetko čo prebieha vôbec nie je neočakávané. Vývoj života na Zemi nesie cyklický charakter, pričom cykly sú tesne naviazané na kozmogénne faktory – čo dokazuje množstvo zdrojov. Môžeme citovať aj profesora A. N. Dmitrijeva: „…z toho, čo je známe historickej geológii a paleontológii, najväčšou zo všetkých katakliziem bola tá pred 60-70 miliónmi rokov, keď vyhynuli dinosaury. Existujú podložené výpočty, ktoré ukazujú, že tá katastrofa, ktorá dozrieva teraz, bude silnejšia o 20 až 25%“. Svedectiev poukazujúcich na prichádzajúcu dobu je viac než dosť. Každý určite pozná kalendár Mayov. V tejto problematike existuje dostatok materiálov, ktoré stoja za prečítanie pre tých, ktorí hľadajú. Jeden z dobrých zdrojov je napríklad ruský bádateľ Jurij Čerkasov, veľmi zaujímavá je napríklad aj kniha THE MAYAN PROPHECIES od autorov Adrian G. Gilbert a Maurice M. Cotterell. Okrem iného obsahuje prílohy, ktoré podávajú veľmi solídny prehľad o tematike posunu zemských pólov. V súvislosti s posuvom zemských pólov samozrejme nemôžeme vynechať profesora CH. Hapgooda a jeho knihu THE PATH OF THE POLES. Ak sa pozrieme na kultúru amerických Indiánov, obzvlášť na ich kalendárno-chronologické systémy, tak sa rozumnému človeku musí vynoriť otázka: a nestojí za to podumať nad prastarými podaniami? Indiáni verili, že sa im podarilo vyčísliť dátum konca tohto Sveta, ale to hlavné, čo vyplýva z ich odkazu je, že všetko na Svete sa točí okolo čísel, a že sa stačí iba pozrieť, aké čísla sú zviazané s udalosťami a bude možné prognózovať ich čas. Ruský matematik Sergej Smeľakov vykonal výskum mayského kalendára pomocou moderného matematického aparátu a potvrdil pravdivosť jeho konečného dátumu – 21. december 2012, keď sa špirála času stočí do bodu. Vesmír je fragmentovaný. Po tejto bifurkácii pôjde vývoj Sveta inou cestou.

    Jestvuje ohromné množstvo ďalších výskumov, ktoré tiež ukazujú na konečný dátum prechodu k novému cyklu – 21. decembra 2012. Napríklad okrem notoricky známeho mayského kalendára končí aj ďalších 300 indických kalendárov, ale to akosi uniká pozornosti bádateľov… Takže na otázku „čo sa deje?“ môžeme dať jednoznačnú odpoveď: prebieha Zmena, ktorá je predpovedaná Kozmickým Plánom, bezprecedentná čo do rozsahu; Globálny Pohyb predpovedaný dávno v minulosti – prechod Zeme a Slnečnej sústavy ako celku do nového cyklu vývoja, ktorý sa musí začať 21. decembra 2012. Nuž a už je to tak, pripadlo nám žiť v tomto čase.

    Ešte predtým, ako si povieme, čo nám o tomto čase hovoria Védy, dotknime sa jedného nanajvýš dôležitého bodu. Kontrolujú tento prechod – ktorý je už predo dvermi – Vyššie Sily, alebo to je iba „mechanický“ proces neoduševnelej prírody? Čo do podstaty, je to otázka existencia Najvyššej Sily, Boha Tvorcu nášho Vesmíru a všetkého existujúceho.

    Tie predstavy o Bohu, ktoré existujú v dnešných hlavných náboženstvách boli sformulované samotnými adeptmi týchto náboženstiev za „pomoci“ administrátorov týchto systémov v okamihu ich vzniku a vo forme, ktorej úroveň zodpovedala chápaniu ľudí žijúcich v tom čase a nepoznajúcich nič iné. Náboženstvá principiálne nevysvetľujú pravdu, oni zásadne všetky fungujú na dogme, t.j. netreba vedieť, stačí veriť a robiť na vrchnosť, t.j. vykonávať príkazy (typický prístup je ora et labora). Možno žiť podľa takéhoto princípu? Slabomyseľní nielenže môžu, oni musia. Rozumný človek sa musí riadiť úplne opačným princípom: „pochybuj o všetkom!“ Dnes by asi iba debil tvrdil, že náboženstvá majú šancu plne vystihnúť podstatu Najvyššieho. Na toto sa nemôžeme dovolávať dokonca ani v 21. storočí s celou našou modernou vedou, lebo by bolo vrcholom naivity predpokladať, že človek je v stave pochopiť Bytosť, ktorá operuje s informáciou rozmeru minimálne 10100 Byte, zatiaľ čo my sme sotva začali vystupovať na prvý schodík informačného schodišťa poznania Veľkého Kozmosu. Jednako však už vieme skonštatovať – vrátane použitia prastarých poznatkov – že to, čo prebieha dnes na Zemi a v Slnečnej sústave je proces nekompromisne kontrolovaný Vyššími Silami.

    Všetko doteraz uvedené malo za cieľ zhrnúť, že už aj na báze dnešných vedeckých informácií vidno, že neodvratná zmena je predo dvermi. Táto skutočnosť ostane nejasná iba tým, ktorí informácie získavajú zo „zaručene nezávislých“ médií. Ale toto určite nie sú čitatelia našej stránky. Ak by vám to však pomohlo, spomeňte si na film 2012. Na začiatku je scéna, kde guvernér Kalifornie (služobník Svetovej Vlády A. Schwartzenegger) ubezpečuje na obrazovkách občanov, že všetko je pod kontrolou a veci sa rýchlo vrátia do normálu. Hlavný hrdina však napriek tomu argumentuje svojej bývalej manželke do telefónu, že to je iba herec a robí to, čo mu povedali… veľmi výstižná informácia a moment hodný zapamätania. Tvari nám dokonca svoje metódy ani neskrývajú.

    Tak čo nám hovoria o tejto zmene Védy? Na pochopenie súvislostí si musíme najskôr vysvetliť niekoľko súvislostí. Kozmické telesá ako Zem, Slnko, Hviezdy, Galaxie, Metagalaxie, Vesmíry sú typické telá Bohov Pravi. Existujú samozrejme aj protiklady – napríklad typickým telom Démona je Čierna diera. Všetko spojené s Prírodou je vždy riadený, uvedomelý proces, aj keď dnes si myslíme, že napríklad živly sú slepé. Jednoducho nevidíme súvislosti, presnejšie povedané nevieme, na čo sa pozerať a nerozumieme tomu, čo vidíme. Takže nič, čo sa deje vnútri tela Boha Pravi nie je bez jeho vedomia, je to forma prejavu jeho Vôle. Veď aj my máme 9 tiel a svoje biopole. Rovnako my sme Živa, t.j. Duchovná častica, ktorá však vo svojej Loke „ťahá“ so sebou v evolučnom vývoji množstvo ďalších živatiem – každá bunka má svoju živatmu, t.j. je vybavená vlastným rozumom. Zjednodušene povedané, aj my máme šancu sa transformovať a raz do svojho Vesmíru pojať v evolučnom procese napríklad tie živatmy, ktoré tvoria bunky nášho tela. Môžeme tvoriť svoj samostatný Vesmír, pokračovať v evolúcii a napomáhať evolúcii ďalších bytostí. Veď tak či onak – Vesmír sa rozpína. A rozpína sa práve preto, lebo tvoríme nové Vesmíry… ale o tom niekedy inokedy. Ešte však jednu poznámku k posuvom zemských pólov – aj keď už tiež nie je pre nás nová. Podľa Véd Zem netvorí svoje vlastné magnetické pole, ale je situovaná v magnetickom poli nášho ramena Galaxie, ktoré je súčasťou jednotného magnetického poľa celej Galaxie. Ak teda už registrujeme „pohyb“ magnetických pólov, tak to neznamená, že Zem „stojí“ a polia sa posúvajú. Je to presne naopak, magnetické pole stojí a Zem sa už začala vychyľovať. A prečo sa začala tak silno vychyľovať?

    V súvislosti s nastávajúcimi udalosťami si musíme ozrejmiť otázku paralelných Svetov a dva nanajvýš dôležité dátumy: 21. december 2012 a 14. február 2013.

    S otázkou paralelných Svetov sa spája aj príchod Hviezdy Mary, ktorá je podstatnou súčasťou absolútne dokonalého vesmírneho „trenažéra“. Mara je akýsi urýchľovač častíc, ktorý nám umožňuje nadobúdanie kompletnej životnej skúsenosti vo Svete Javi. Vznik paralelného Sveta si môžeme predstaviť na príklade rozličných životných udalostí, ktoré nás počas života stretávajú. S času na čas prichádzame v živote k dôležitým okamihom, kedy vykonávame zásadné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré principiálne menia naše životné smerovanie. Takéto sú napríklad výber školy, povolania, životného partnera. Na základe nášho rozhodnutia sa začne náš život uberať smerom, ktorý zodpovedá „následkom“ nášho rozhodnutia. Ale čo by sa stalo, ak by sme sa v kritickom, krížnom bode rozhodli opačne? Aby sme ako živatma nadobudli aj túto skúsenosť, tak v tom okamihu sa otvára paralelný Svet, v ktorom pokračuje náš život v smere protikladného rozhodnutia. Ako ideme životom takýchto krížnych bodov pribúda a otvárajú sa nové a nové paralelné Svety. Živatma je schopná zbierať informácie (t.j. skúsenosti) zo všetkých paralelných Svetov, ale naše Vedomie sa prepína do toho paralelného Sveta, v ktorom prebieha „hlavná lekcia“. Hlavná v zmysle toho, čo musíme podstúpiť, akú skúsenosť prežiť, aby sme naplnili to, čo sme si pred vtelením dali „vypočítať“ špecialistom (Bohyňa Makoš a jej dcéry Doľa a Nedoľa). Do toho ale samozrejme vstupuje naša sloboda a jej následky – tvorba karmy. Hoci najbližšie paralelné Svety sú temer totožné s našim, čím sú vzdialenejšie, tým sú okolnosti odlišnejšie. „Preblesk“ medzi paralelnými Svetmi je napríklad jav zvaný Deja vu. V súčasnosti je zvýšený počet takýchto úkazov, vrátane rôznych ďalších „paranormálnych“ zážitkov, napr. skúsenosťami existencie mimo tela.

    Paralelné Svety si v súvislosti s Hviezdou Marou môžeme priblížiť na príklade viazanej knihy. Kniha ako taká predstavuje kompletný príbeh, t.j. ako keby náš kompletný život. Stránky knihy, ktoré sú hneď vedľa seba sa minimálne odlišujú čo do záberu príbehu, ale určite existuje veľký rozdiel medzi začiatkom a koncom knihy. Čím ďalej sú od seba jednotlivé strany, tým vzdialenejšie sú prežívané situácie, ale všetko sme my a náš evolučný príbeh. Strany sú zároveň ako keby samostatné entity, t.j. vždy ten paralelný Svet, do ktorého máme prepnuté vedomie. Zo strany na stranu sa dá prejsť iba skrz spoločnú väzbu knihy. No a možnosť takéhoto prechodu nastáva len raz za tisícročia. Táto väzba je ako keby Hviezda Mara vo funkcii vesmírneho urýchľovača. V súčasnosti môžeme doslovne každú sekundu byť v inom paralelnom Svete, takže sa nedá presne predpovedať, čo konkrétne každý z nás zažije v blízkej budúcnosti. Tento stav je ako školský experiment, na aký si určite mnohí pamätajú. Na hodinách fyziky nám pani učiteľka demonštrovala princíp rozličnej hustoty rôznych predmetov tak, že do fľaše postupne nalievala kvapaliny rozličnej hustoty, ktoré sa navzájom nepremiešali. Potom jednoducho hádzala do fľaše rozličné predmety, ktoré zastali na tej kvapaline, kde boli schopné sa podľa svojej hmotnosti a hustoty kvapaliny udržať. A takto to je aj s nami. Každý z nás má svoju vlastnú lekciu, ktorú musí podstúpiť. A práve na túto „stránku“ knihy každého z nás Mara definitívne prepne 21. decembra 2012. V tento deň nastane maximálne priblíženie sa Hviezdy Mara k Zemi. Od toho okamihu už bude možné presne každému predpovedať, čo ho čaká a neminie.

    Mara však vplýva na všetko. Okrem otvorených kanálov medzi paralelnými Svetmi urýchľuje všetko dianie na Zemi. Vyhrocuje situáciu tak, aby sa jasne od seba oddelili protiklady. To, čo je dobré sa postupne zväčší na maximálne dobro, to, čo je zlé sa vyhrotí na maximálne zlo. Takže to, čo okolo seba vidíme – stav spoločnosti, drancovanie Prírody, ale aj dobré činy rozhodných ľudí sa bude ešte stupňovať – po 21. december 2012, kedy sa kanály medzi paralelnými Svetmi zase nadlho uzavrú.

    Mnohí namietnu, že všetko okolo sa deje kvôli známemu HAARPu či urýchľovaču v Cerne, ktorý tvari dali postaviť z rovnakého dôvodu. Nedajme sa oklamať, obe tieto zariadenia samozrejme boli postavené s cieľom ovplyvňovať počasie, živly a podobné veci, ale v skutočnosti slúžia ako veľká dezinformácia. Predstavte si, že by neexistovali, a ani veľa ľudí by neuverilo v „skleníkový efekt“ z aerosolov a podobných vecí, ale na Zemi by tieto procesy nastúpili – ako by to vysvetlili bez toho, aby to nebolo podozrivé verejnosti? Takto oficiálne hovoria o skleníkovom jave, neoficiálne ľuďom podhodili konšpiračnú teóriu o HAARPe, a už málokto ide za tieto veci a hľadá skutočnú podstatu.

    Blízkosť hviezdneho obra – Mara je väčšia ako Slnko – spustí poslednú fázu tektonických procesov v zemskej kôre. 21. december 2012 je deň maximálneho priblíženia sa Mary k Zemi. Ďalším dôležitým dátumom je 14. február 2013. V tento deň sa Zem dostane presne medzi Slnko a Maru a dočasne zastane jej rotácia. Z Letopisov Véd vieme, že v minulosti sa to už stalo neraz a Zem zastala na 1, 3, 5 až 10 dní. Ako uvádzajú Védy, po týchto udalostiach na Zemi ostane z deviatich ľudí nažive iba jeden.

    Zastavenie rotácie Zeme totiž znamená, že masy oceánov budú pokračovať v zotrvačnom pohybe a vylejú sa. Vznikne cca 3 km vysoká cunami, ktorá sa preženie od západu na východ. Už sme videli, aké spustošenie dokáže oveľa menšia vlna, takže niet divu, že treba rátať s dosahom pustošenia do cca 1 600 km od pobrežia oceánov. Čo je isté, územie Slovenska v podstate nebude zasiahnuté, v tomto nás zachráni nadmorská výška. Málokto vie, že napríklad vo švajčiarskych Alpách na štítoch hôr, rovnako ako v Novom Mexiku v USA si podstavili kláštory Tibeťania, keď museli utekať pred Číňanmi. Je teda predpoklad, že vysoké štíty hôr pomôžu prežiť aj v oblastiach bližšie k oceánom.

    Kto sleduje zvláštne nálezy po svete určite si vybaví, že vedci vykopali a zdokumentovali niekoľko nálezísk na Zemi, kde našli na jednom mieste obrovské množstvo pozostatkov rôznych druhov zvierat, rýb, stromov a všetkého možného – ale „záhadou“ je prečo. Nuž hľa – odpoveď nie je až taká zložitá.

    V súvislosti s týmito udalosťami – pretože zastavenie rotácie Zeme už „vidia“ aj niektorí ľudia – sa nie v každom výklade spájajú správne fakty. Niektoré opisy hovoria o následnom prechode celej Zeme do 5. dimenzie. Nuž určite nie. Prechod do vyššej dimenzie voláme v našom jazyku zmena rozmernosti, čo skrátene používame ako „smrť“ – ale toto už vieme. Určite všetci na Zemi nezomrú. Treba mať na pamäti, že ako naši Predkovia pred 1,5 miliardou rokov prvý raz pristáli na Zemi, tak tu kontinuálne žijeme dodnes, v takých istých telách. To samozrejme neznamená, že v priebehu vekov tu postupne nežili a nevystriedali sa aj iné formy života. Zem musíme chápať ako „prvú triedu“, kde vyučovací predmet je nadobúdanie skúseností v oblasti smrti a utrpenia. Každá škola bude vždy mať prvú triedu, len žiaci by tam mali byť vždy noví. A takto to ostane aj so Zemou. V podstate sa dá zo zápisov vidieť, že udalosti na Zemi sa cyklicky opakujú – a je to pravda. Predmet si jednoducho vyžaduje takýto prístup.

    Musíme si ale povedať všetky súvislosti. Aj keby tu Hviezda Mara nebola, Svetová vláda má plán „zlatej miliardy“. Genocída ľudstva je jednoducho súčasťou ich hry. Ako to urobia? Ako vždy doteraz. Oni nám len nanútili lži, ktoré sme však aktívne prebrali. Napríklad namiesto Predkov nám dali Pána, iným zase Alaha, Príroda je „mŕtva“ vec, ktorá sa môže ničiť a podobne. V skutočnosti nie tvari, ale my sami ťažíme naše bohatstvá pre tvarov, t.j. pílime si pod sebou konár, na ktorom sedíme. A aj my sami sa navzájom zabíjame – tvari len využívajú naše otrocké postavenie. Pamätajme však, že Svetlí Bohovia netolerujú otroctvo v nijakej podobe. Tvari za posledné obdobie „vypestovali“ silné kresťanstvo a aj silný islam. Títo sa v krátkej dobe začnú navzájom fyzicky likvidovať vo vojne. Bude to síce smutná, neraz bratovražedná voja, ale nie naša. Nemáme sa jej prečo zúčastniť. Napriek tomu však v nastávajúcom období najviac ľudí – tí, ktorí prežijú „prvé dejstvo“ – zahynie na následky drancovania. V skutočnosti to bude hlavná zbraň na naše ničenie. A nebudú ani klasické „fronty“ – týmito sa stanú mestá. A s týmto treba rátať.

    Vo Védach sa hovorí: chceš mier – chystaj sa na vojnu. Rátať s tým, že sa nejakou „šikovnosťou“ vyhneme tomu, čo musíme absolvovať nie je riešením pre Slovana alebo Árijca. Ak však už máme za sebou skúsenosť vojny, tak nemusíme nevyhnutne padnúť do tejto fázy vývoja, ale nemôžeme to riešiť tak, že sa budeme oddávať naivným predstavám. Budú aj ľudia, ktorí sa dostanú do paralelných Svetov ďaleko dopredu, napr. 10 rokov po zmene, iní zase o nejaké roky nazad. V skutočnosti – a toto sú mnohí citliví ľudia schopní vidieť – už sú paralelné Svety, kde sa bojuje, ale sú aj také, kde sme sa sotva postavili na nohy a začali chodiť. Namieste však nie je ani pasivita štýlu „Pán rozhodne“ a netreba nič robiť. Vo Védach sa hovorí: na smrť sa chystaj, ale pole zasej.

    Už sme si povedali, že v Prírode neexistuje nič zbytočné. „Zbytočných“ nie je napr. 95% DNA, keďže „preslávené“ gény „obsadzujú“ max. 5%. Mozog začne postupne sprístupňovať zatiaľ nevyužívanú kapacitu a pracovať na „plný výkon“ – ak to budeme podporovať. Toto samozrejme neplatí pre tvarov. Inými slovami začne sa nám postupne sprístupňovať Rodová pamäť. Nuž a tak je to aj s našim Rozumom a Dušou. Nijaké „zablúdenia z nevedomosti“ – hoci aj z horlivosti – nám nebudú odpustené. Naši Bohovia nám preto dávajú k dispozícii Rozum a Poznanie, aby sme mali možnosť ich používať a tvorivo sa vyvíjať – nie stáť na mieste opakovaním náboženských dogiem. A tak každý, kto namiesto aktivácie vlastnej Duše a používania vlastného Rozumu radšej hoci „horlivo“ veril nejakej dogme dokázal, že Bohovia mu dali Rozum zbytočne. Tento dar nebol používaný na vývoj. Znamená to, že v nasledujúcom živote už nebude rozumným človekom. Zákon Karmy je spravodlivý – čo zaseješ, to aj zožneš. V skutočnosti ani mnohí nebudú musieť čakať na túto „odmenu“ do ďalšieho života. Podľa opisov z Véd, po prebehnutí a doznení všetkých udalostí prechodu do nového Veku, budú takíto ľudia – keď mali šťastie a prežili – zmenení na opice. Dnešné vedecké poznatky už dokazujú, že nie opice, ale človek je vývojovo starší – čo sa „ťažko“ chápe. Keďže to však odporuje Darwinovej dogme, tak nie sú takéto poznatky verejne šírené.

    Nakoniec príde aj fáza „dočistenia“ Zeme od tvarov, čo dokončia naši Bohovia. Na obdobie cca 10 000 rokov nebudú tvari vôbec schopní existovať na Zemi v Javi. Treba však dodať, že vo svete Navi, t.j. astrálnom svete existovať budú naďalej.

    Nuž predo dvermi sú veľké zmeny. Prichádza úder Ruských, t.j. Bielych Bohov. Našich Bohov. Máme možnosť ukázať, že sme hodní sa nazývať vnukmi Svaroga, že sme deti Slávy. Naplníme svoje poslanie, alebo sa vrátime nazad v zmysle Kolesa znovuzrodení? Budeme zodpovedne konať alebo čakať na „darček“ od Ježiška? Toto si musí každý vyriešiť sám, s plnou zodpovednosťou a vedomí si osobnej zodpovednosti za svoje činy a úmysly. Dnes prebieha globálny „lov“ na Duše. Potomkovia Slávnych Predkov postupne dostávajú prístup k informáciám, ale konať musia zodpovedne a sami. Okrem toho existuje veľa „pomocníkov“ štýlu „my vieme ako sa zachránite“. Už sme spomínali, že títo „lovci“ Duší nemusia byť iba démoni. Môžu to byť aj Bohovia Slavi, ktorí by tiež radi postúpili v evolúcii, ale potrebujú na to iné živatmy (svoj Vesmír) – pretože týchto je dostatok práve v „pohraničí“. Tu je len ten problém, že pripojenie sa k takému Bohovi – hoci Bohovi Slavi – znamená vstup do jeho Loky, t.j. do priestoru vo Vesmíre, kde má ten ktorý konkrétny Boh plnú moc, t.j. je to jeho Ra Aj, t.j. Raj. Môže to síce znamenať „tichúčko a teplúčko“ – v porovnaní s tým, čo musíme zažívať tu, v Javi, ale je to pozastavenie evolúcie. Svojim úlohám neujdeme, len ich budeme musieť dovypĺňať hodne, hodne neskôr. A je tu aj ten problém, že ak sa „rozhodneme“ pre jedného z Bohov Slavi, iní môžu povedať: a prečo nie ja? Práve preto naši Predkovia upozorňovali – na strome nemáme polievať jednotlivé lístky, ale korene. Keď konáme na Slávu svojho Rodu chybu neurobíme.

  • SMRŤ V KNIHE PÚTE

    Smrti sa väčšina ľudí bojí, pretože je to pre nich veľká neznáma. Ako sme už hovorili, v našom ponímaní je strach síce prirodzený obranný reflex, ale dá a musí sa prekonať poznaním, čo zmení nevedomosť na jasné poznanie súvislostí a nevyhnutností. Aj poznanie o Smrti – patriace do Véd – nám bolo v minulosti násilne odňaté. Nevedomý človek sa stáva manipulovateľným, a teda otrokom. No a ak náboženstvo v následnom starostlivo naplánovanom kroku vymení poznanie za dogmu v tej podobe, že po „nesprávnom“ živote prichádza večný trest a nijaká šanca na opakovanie neexistuje – pričom nezabudne zdôrazniť, že výlučne ich náboženstvom stanovený „jediný“ boh o tom rozhodne – tak zastaví vývoj spoločnosti na stáročia až tisícročia.

    Do spektra tejto dogmatiky patria aj niektoré „ezoterické“ smery dneška. V prvom rade si musíme uvedomiť, že dogma je to, čo stojí proti Viere, t.j. jasnému poznaniu. Na rozdiel od štandardného prístupu si musíme vyjasniť, že dogma nemusí byť iba náboženská. Dogma je stav, keď je otrokom „predpísaný“ obsah toho, čomu majú veriť, či ako sa správať bez vysvetlenia podstaty v pozadí, ktorú poznajú iba tí, ktorí dogmu navrhli a uviedli do života. Teda okrem náboženskej dogmy existujú dogmy spoločenské, ekonomické, politické, vojenské a iné. Poznanie nerešpektuje dogmatiku, ako sa Viera nedá obmedziť na náboženstvo.

    Šíria sa aj dogmy – zdanlivo odporujúce náboženským, hoci sú z tej istej „kuchyne“ – hovoriace, že napríklad človek predstavami svojej mysle môže ovládnuť všetko na Svete. Hoci na tomto prístupe je veľa pozitívneho, je tu aj veľa „ale“. Ohľadom smrti takto niektorí nadobudnú dojem, že si stačí predstaviť to, čo či kde chcem po smrti byť či sa dostať – a vec je vyriešená. Je to veľká naivita – vyplývajúca z nevedomosti – čo môže a nemôže myseľ a myšlienky v nej realizovať. Je pravda, že naše želania sa vždy plnia – ale v súvislostiach, kedy nám už nemusia byť vhodné. Napríklad nejaká konkrétna predstava o určitom mieste pobývania po smrti sa môže realizovať, ale iba ako tzv. „Loka“, čo je lokalizovaný priestor pod plnou kontrolou toho-ktorého Boha, t.j. Raj. Ak to však nie je v súlade so Zlatou Cestou Duchovného Vývoja, tak je to pozastavenie evolúcie, čo rozhodne neodstráni ani nenahradí naplánované „lekcie“, iba pozastaví vývoj. A „vychytralí flákači“ nie sú obľúbení medzi nami ani dnes… A to ešte drvivá väčšina ľudí ani neberie do úvahy, že myšlienky sú samostatné entity, ktoré sa dajú do mysle „implantovať“ tak, že nevedomec ju prevezme za svoj výtvor a takto v sebe podporí budovanie dogmy.

    Ďalšia „ezoterická“ naivita je presvedčenie, že ak si veľká skupina ľudí vytvorí spoločnú predstavu, tak môžu všetko vo Vesmíre zmeniť. Nuž, ako princíp to je správna vec, ale predstavme si, že by si všetci ľudia na Zemi vytvorili predstavu, že napríklad nepríde zima. Splní sa táto predstava? Určite nie, čo neznamená, že sa nedá zmeniť niečo iné. Z védického pohľadu je ľudská myseľ považovaná za najsilnejší živel, čo analogicky znamená, že všetky živly sú v podstate prejavy myslí konkrétnych bytostí. No a ak sa ľudské – hoci koncentrované úsilie – postaví proti vôli Vyššej bytosti, tak Vyššia vôľa jednoducho „vyhrá“. Ako naše telo je riadené Živou, ale pozostáva z množstva nezávislých živatiem, ktoré sa podieľajú na našom evolučnom vývoji tak, že ich vedieme my, tak aj vyššie telá fungujú analogicky v zmysle už spomínaného Konu: ako hore tak dole. Nuž a typické telo Boha Pravi je napríklad Galaxia, takže postavenie sa napríklad proti „príchodu“ zimy je postavením sa proti konkrétnemu prejavu Boha Pravi – a tu sme bezmocní. Jediná správna cesta je mať jasné poznanie o podstate. Toto jediné nám zaručí najkratšiu cestu k cieľu, hoci to neznamená, že neexistujú dlhšie cesty.

    Už sme si povedali o príchode do Javi, t.j. narodení, nuž musíme si vyjasniť aj otázku ODCHODU, teda smrti, pretože oboje je vzájomne previazané. Narodenie je smrť a smrť je narodenie, t.j. zmena cyklov v prebiehajúcom toku času. V okamihu prechodu prebieha prerodenie človeka. Ak vychádzame z obrazu slova „pre“, ktorý znamená „opakovanie“, tak ide o opakované narodenie, odhodenie starej fyzickej obálky. Ako prebieha proces prechodu? Perún v zápovedi hovorí, že smrť pre nás neexistuje, hoci ju vidíme okolo seba, teda my ju ako keby ani neuvidíme. Duša si uvedomuje iba konečnú etapu prechodu, pri ktorej vzniká výboj energie vytvárajúci energetický kanál, cez ktorý ona vychádza z mŕtveho fyzického tela, ktoré už má rozpadajúce sa obranné telo, t.j. auru. Tento kanál prechádza cez víchrové zóny – čakry – zospodu nahor po chrbtici. Od čakry „Istok“ po čakru „Rodnik“. Bytosť obrazne vníma tento proces ako let cez svetelný tunel, na výstupe z ktorého prebehne Prechod do inej rozmernosti. Aby sa nám adaptácia uľahčila, tak zomrelému prichádzajú naproti iné bytosti, ktoré vidí ako rôzne tváre. Najčastejšie to sú zomrelí členovia Rodu, alebo vyššie bytosti. Objavujú sa aj obrazy rieky s prievozníkom či mesta, v ktorom zomrelá bytosť dostáva odpovede na všetky svoje otázky, a pod.

    Najskôr si povedzme o prastarých obradoch, ktoré sprevádzajú proces Prechodu:

    1. až 3. deň: Zomrelý je uložený do Kapišťa, kde sa s ním nachádza iba žrec. Je to preto, lebo to, čo má počúvať zomrelý by nemali počúvať živí. Žrec mu číta rady z „Knihy púte“, pretože zomrelý vníma všetko ako živý, ale nemôže už dať o sebe vedieť.

    4. až 6. deň: Telo sa vezme z Kapišťa a privezie domov na rozlúčku s rodnými a blízkymi. Kým je telo v dome, tak sa zakryjú všetky zrkadlá, aby živí neuvideli odraz zomrelého. Nezatvárajú sa ani dvere, aby mohla jeho Duša voľne vojsť. Ak sa toto nerobilo, tak ostala v dome 3 roky. K strednému palcu ruky pripevnili jeden koniec medeného drôtu a druhý koniec uložili do nádoby zo zemou. Týmto ho uzemnili a zabránili rozkladu tela. Na oči mŕtvemu dávali medené alebo strieborné mince a okolo tváre zrkadlo alebo ľahké pierko, čo slúžilo na odvrátenie nebezpečenstva, že upadne do letargického sna.

    7. deň: Kremácia alebo pochovanie do mohyly. Predtým ešte telo vyniesli z domu nohami napred a rakvu umiestnili na ulicu na stôl, aby umožnili rozlúčku so susedmi. Pred zasypaním hrobu príbuzní bozkávali zomrelého na čelo. Z rúk aj nôh sňali putá a kládli ich k nohám. Do ruky dali mince, a zavreli rakvu a spustili na dno mohyly. Do mohyly každý vhodil hrsť zeme a truhlu zasypali. Potom si účastníci umyli ruky a poutierali si ich do uterákov a spomínali. Z miesta pochovania si nič neodnášali, a potom doma organizovali rozlúčkovú hostinu bez alkoholu.

    Opísaný obraz je skôr na obraz dnešných zvyklostí. Predtým sa veľmi dlhú dobu na Midgard-Zemi telá mŕtvych nepochovávali. Dodržiavala sa zápoveď Boha Striboga, ktorá hovorí o tom, že našu Svätú zem nemáme znečisťovať našim prachom, lebo je poliata Krvou aj Potom našich Dedov. Každý zomrelý musel byť odpravený cez Hranicu do Nebeského Sveta na Ohnivom Korábe – ako hovorí zápoveď Boha Odina, alebo cez Veľkú vatru Krody. S popolom a postavením kameňa na pamiatku zomrelého sa zachádzalo tiež v súlade so zápoveďou. Práve preto archeológovia nenachádzajú pozostatky ľudí RASy staršie ako 100 tisíc rokov, pretože pohreby sa začali praktizovať až po začiatku „Veľkého ochladenia“, ktoré bolo spôsobené rýchlou zmenou klimatických podmienok na Zemi po dopade zvyškov Luny Fatta a zmene sklonu zemskej osi. Ešte dávno predtým sa uplatňovala aj obyčaj výstupu na vrchol kopca, pyramídy, alebo zikkuratu, odkiaľ nastal odchod Lúčom do Slavi alebo Pravi, lebo telo je holografická projekcia v Javi a zmizne, zatiaľ čo bytosť je energetické informačné pole, ktoré po vertikále vystúpi do Vyšších Svetov. Počas Krody prebiehal pohrebný obrad nazývaný „Trizna“: три знания o posmrtnom. Počas tryzny predvádzali ukážkové boje vojakov.

    8. deň: Ráno prišli pozostalí nakŕmiť zomrelého, pretože mŕtvy naberá energetiku potravín, ktoré sa prinášajú k mohyle, a potom odišli. Nič so sebou neodnášajú, rukami sa nedotýkajú mohyly a obzvlášť nie čerstvej.

    9. deň: Naplnil sa slovanský týždeň. Rozpadá sa merné, éterické telo a nastáva oddelenie Duše od tela, t.j. odpojenie „striebornej nite“. Duša sa dvíha nahor a opisuje okolo zeme a Luny „osmičku“. Atmosférické vrstvy ju prijímajú ako pohraničná rieka. Na siedmej planéte – Valhale – prebehne „očistec“, kde Duša ostane do štyridsiateho dňa, keď sa rozpadne astrálna obálka. Preto čas štyridsať dní považujeme za čas konečného roztrhnutia karmických väzieb s pozemským vtelením. Niekedy to nazývame aj časom „Troch súdov“. Práve aby sa uľahčilo Duši oddelenie od zemskej existencie, organizovali spomínania na deviaty a štyridsiaty deň.

    Mnohé národy majú poznatky o tom, čo sa s človekom odohráva pri zomieraní, čo pociťuje, cíti a čo musí činiť potom, ako sa dostane do Medzisvetia. Sú to takzvané „Knihy mŕtvych“. My Slovania máme podobnú Knihu Púte. Jej dôležitosť je v dnešnej dobe obrovská, pretože väčšina z našich ľudí dnes nevie nič o existencii Viery Predkov. Následkom toho sa naše Duše v Javnom Svete nevyvíjajú podľa KONu, ale sú ponechané buď samé na seba alebo „k dispozícii“ cudzím kultom, ktoré však majú s našimi „zablúdenými Dušami“ svoje vlastné plány. V súlade s KONom, je človek v Javi povinný sformovať – povedané dnešným jazykom – v sebe program, ktorý rozpozná naše skutočné „JA“, t.j. DUCHA. Jednoduchšie povedané, musí nadobudnúť SAMOVEDOMIE SEBA ako DUCHA, ktorý riadi každý okamih našej činnosti, lebo kým toto nenastane sme bioroboti. My Staroverci používame výraz „svastický pohyb Ducha“. Je to systém duchovného vzdelania a vývoja človeka. Svastický sa nazýva preto, lebo obsahuje štyri Púte, po ktorých človek musí ísť. Výslovne ísť a nie stáť na mieste, lebo zastavenie privádza k degradácii, k poklesu človeka na nižší stupeň úrovne vývoja, čo do podstaty premení človeka na zviera, ktoré žije na úrovni inštinktov a životných potrieb. Toto sa môže stať ako s človekom, tak aj s človečenstvom, t.j. druhom. Z toho vyplýva, že degradovať môže nielen konkrétny človek, ale aj národ či civilizácia. V degradujúcom prostredí si iba jednotlivci uchovávajú Múdrosť a poznanie odchádzajúcej civilizácie preto, aby mohli túto informáciu odovzdať novej spoločnosti.

    Každá civilizácie zahynie, keď to materiálne úplne odpudzuje to duchovné, keď sú Nebeské zákony zamenené zákonmi ľudskej spoločnosti, ktorá žije výlučne napĺňaním svojich materiálnych potrieb. Aby spoločnosť úplne nezahynula, presnejšie, aby sa čistá, svetlá, duchovná časť hynúcej civilizácie stala novým začiatkom, používa sa „Svastická Púť Pohybu Ducha“. Každá z Pútí zbiera svoje poznatky ako súčasť jednej celej duchovnej batožiny, ktorá je nevyhnutná pre ďalšie duchovné zdokonaľovanie novej spoločnosti a jej progresu. Proces Človečenstva a spoločnosti je možný iba ako suma duchovných progresov jednotlivých ľudí. Hovoriť o nejakej duchovnej spoločnosti v čase, keď národ vymiera a stráda nemá zmysel.

    1. Púť poznania. Je postavená na prastarom princípe poznávania Múdrosti všetkých Rodov človečenských, duchovných systémov vývoja a samozdokonaľovania, poznania okolitého Sveta a skrz neho aj vnútorného sveta človeka. Musí sa brať do úvahy aj poznanie, ktoré zanechala predchádzajúca civilizácia.
    2. Cesta Tvorivého Budovania. Nazýva sa aj Púť dobrých, praktických činov a je založená na praktickom použití poznatkov, ktoré sú zamerané na prekvitanie nie oddelených individualít, ale Rodov, národov, kultúr, pre ktoré je samotná štruktúra tvorivého budovania nevyhnutná ako skúsenosť tvorivého budovania v nasledujúcom svete. Človek sa musí naučiť vkladať Dušu do toho, čo tvorí a buduje. Toto sa týka nielen javnomateriálneho budovania, ale aj myšlienkovo-duchovného, lebo človek podľa svojej štruktúry môže tvoriť a budovať nielen svoj vesmír (reálnosť), ale aj ničiť všetko existujúce. Na obraznej rovine môže byť človek nekonečne veľký a mocný (väčším najväčšieho), ale aj nekonečne malým a ničotným ( menším najmenšieho).
    3. Púť Priekopníctva. Alebo mystického tvorivého budovania je založená na poznaní najjemnejších štruktúr Sveta Javi a Sveta Navi. Pri tom človek pozoruje mnohorovinnosť Existencie a mnohorozmernosť Sveta. Pútí priekopníctva je niekoľko, a preto si každý človek vyberá tú Púť, ktorá mu je najbližšia po Duchu.
    4. Púť Viery. Dodáva človeku špecifickú kvalitu, pretože jej štruktúra je založená na Prastarej Múdrosti jeho národa, ktorá je zafixovaná špecifickým spôsobom. Táto Múdrosť siaha svojimi koreňmi nielen na nejaký hviezdny alebo slnečný systém, ale priamo do podstaty Stavby Sveta, ktorá leží v hlbine tmy.

    Keď sa človek vybral jednou z týchto štyroch Pútí, tak skôr alebo neskôr zistí, že všetky sú medzi sebou vzájomne prepojené a že on sa pohybuje spôsobom, ktorý v starých časoch nazývali „na všetky štyri strany“. Keď spoznal bytostnosť týchto Pútí, tak už viac nebude človekom vonkajšieho Kruhu Začiatkov, ale stáva sa človekom vnútorného Kruhu, lebo sa zasvätil nejakej Púti, t.j. stal sa zasväteným. A toto samouvedomenie si, že je DUCH, bude po smrti podrobené najprísnejšej skúške. A preto sme hovorili o „nevedomosti na smrteľnej Hranici“.

    A teraz sa môžeme na základe prastarých poznatkov o Prechode, ktoré sme si práve prešli, skrátene pozrieť na to, čo sa s nami udeje v čase smrti a po nej:

    PRVÁ ETEPA (3 dni)

    Človek zomrel a začína cítiť, že letí v nejakom tuneli či trúbe. Pri tomto pohybe sa točí, ale trúba sa zužuje a on cíti tlak. Prebíja sa centrálnym energetickým kanálom „Charamna“ v chrbticovom stĺpe, ktorý Duša vníma ako tunel. Pri lete cez trúbu prilieta ako keby na prekríženie. Tento bod sa nachádza v oblasti srdca a vníma ho ako prekríženie pred krížnym kameňom. Vpredu vidno Biele Svetlo, napravo zelenkavé a naľavo modrasté. Treba ísť za Bielym, predvečným Svetlom, ktoré sa nachádza na konci trúby.

    Letí ďalej a tlak na neho sa zvyšuje, skoro až bolestivo, ale on letí sa Svetlom. Toto cíti preto, lebo pohyb Duše sa začal z najnižšej čakry Istok v kostrči, ale energia, ktorá pribúda na každej ďalšej čakre sa zhmotňuje, čo vytvára dojem zužovania sa tunela. Po vyletení z tunela sa dostane do neočakávane veľkého Priestoru, kde uvidí seba zo strany. Keďže sa ocitá mimo tela, tak prvé, čo sa Vedomie spýta je: som mŕtvy alebo živý? Kde to vlastne som – pýta sa jeho podstata – keď tam dole vidím svoje telo.

    Pohybuje sa ako keby po tých miestach, činnostiach, ľuďoch ako za života, ale už je v inej oblasti Sveta Javi ako žil predtým. Pokúša sa niečo zobrať či povedať nejakému človeku, ale svet, ktorý poznal ho už neregistruje a nereaguje. Po opustení svojho tela sa zomrelý dostáva do tej časti Medzisvetia, ktorú nazývame Kalinov Most, je v oblasti čertogu Slnka, ktorý sa nachádza v oblasti Kôrky Sveta Navi. Dobre vidí na svoje ležiace fyzické telo, aj lekárov, ktorí sa ho snažia oživiť, počuje čo si medzi sebou hovoria. A tu si musí zachovať jasnosť mysle! V tomto okamihu nie je vedomie zaplnené dojmami, zvukmi, obrazmi, vôňami a ľahko prijíma Samo Seba, čo je skutočná Reálnosť. Vedomie a jagavý 16 rozmerný um sú nerozdeliteľné. Zomrelý ešte celkom nepochopil, že už nie je v Javi a môže ľudí a veci vidieť zo všetkých uhlov naraz. Musí pochopiť, že to je vlastnosť tohto priestoru. V ďalšom všetko závisí od vývoja jeho Duše. Ak je v nej vyvinuté samouvedomenie si svojho „JA“ ako Božského Ducha, tak sa naraz prenesie do 16 rozmerného Sveta Svetlej Navi – do Sveta Legov. Ale v našich časoch je takáto duchovnosť zriedkavá, a preto väčšina stráca na mig preblesknuté samovedomenie a nadobúda ďalší stav bez pamäte a ostáva v Kôrke Javného Sveta. Keď sa prerušené vedomie navráti, tak človek doslovne do niekoľko hodín po smrti stretáva Strážcov Večnosti, ktorí sa môžu ukázať v ľubovoľnej podobe. Kresťania vidia starca, budhisti Budhu, Slovania svojich Božských Predkov. Každý teda vidí v súlade so svojou Vierou, lebo podoba Strážcov zodpovedá našim životným zvyklostiam, zomrelému dieťatku sa môžu zjaviť v obraze rodičov a pod. Zomrelí dostanú pokyny a rady, ale ak vedomie zomrelého nie je vyvinuté, tak sa znovu dostáva do tmy nevedenia. A preto živí príbuzní a priatelia organizujú spomienkový obrad na tretí deň po pohrebe, aby prinútili zomrelého si spomenúť.

    DRUHÁ ETAPA (od 4. do 9. dňa):

    Štvrtý deň

    To najhlavnejšie v tomto stave je nebáť sa. Preto sa v prvom rade musí pripraviť na stretnutie s Bohom Prarodičom svojho Rodu a Božou Matkou, pretože každý Rod má svojho Prarodiča, ktorý je zvedavý a želá si uvidieť svojho potomka. Ale aby ho zomrelý spoznal, musí pozorne sledovať znaky, runy, atribúty, ktoré sprevádzajú zjav Boha Prarodiča Rodu. Napríklad Boh Koľada bude mať v ruke koleso s 8-mymi lúčmi, Dažďbog má znak RASY a podobne. Boh Prarodič má oslepujúco biele telo, ktoré svieti Čistým modrastým svetlom. Toto svetlo je také, že temný (t.j. hriešny) človek sa ho poľahky začne báť, ale ak zomrelého obklopí strach, tak sa ako keby cez tenký ľad prepadne do iných, Pekelných Svetov. Ale kto sa nezľakne a uverí v Belasý Plameň a príjme ho do seba, ten sa zachráni pred veľkou bolesťou a mukami Pekla. Je dôležité uvedomiť si svoju jednotu s Veľkým Predkom a Božou Matkou.

    Zomrelý všetko vidí a počuje, hoci nemôže dať o sebe vedieť. Je možné, že človek, ktorý nie je vopred pripravený a nevie nič o posmrtnom stave, sa zoči voči stretnutiu s INÝM SVETOM spočiatku vystraší. Dnes sú v podstate takýto skoro všetci ľudia. Situácia sa ešte zhoršuje reakciou jeho príbuzných. Hystérie či výzvy na návrat do pozemského života sú KRAJNE NEPRÍPUSTNÉ, pretože vnášajú do vedomia zomrelého zmätok a zúfalosť kvôli nemožnosti odpovedať. Namiesto toho, aby čo najskôr prešiel k inej forme bytia stráca Duša zomrelého sily na emocionálne rozrušenia spojené s nárekom obklopujúcich. Nepotrebuje ani nijaké prezliekanie, umývanie a pod. Najlepšou formou zničenia zahodenej fyzickej obálky je spálenie na hranici (kroda), ktoré praktizovali naši Predkovia, pretože urýchľuje proces Prechodu v porovnaní s pochovaním do zeme, pri ktorom Prechod prebieha do roka. So zomrelým sa možno stýkať v mysli, čo je tiež forma odovzdávania informácií tak, že človek si zobrazí tvár zomrelého – napríklad použije fotografiu – a posiela mu svetlé, dobré myšlienky ľúbosti a podpory. Taktiež možno použiť príjemné vône, napr. vonné tyčinky.

    Piaty deň

    V tento deň príde nezdolný Boh Veles a zomrelý musí prejsť skúškou. „A v noci Veles ide po Svarge po Nebeskom mlieku (našej galaxii), a ide do Čertogov svojich, a na zore privádza nás (Duše zomrelých) do Brán Irija (Prechodu). A tam čakáme, kedy začneme spievať piesne a sláviť Velesa od veka do veka a choromy (chrámy) jeho, ktoré žiaria ohňami mnohými, a stávame sa agnicami čistými. Tento Veles učil praotcov našich zem orať a rastliny siať a žať obilie na poliach, i postaviť snop pri ohnisku a ctiť si ho ako Otca Božieho.“ Aj telo Boha Velesa je obklopené čistým, Bielym Svetlom. V ruke drží žezlo s piatimi runami, ktoré označujú bohatstvo, prekvitanie, mohutnosť, silu a slávu. Vari len na zopakovanie, bohatstvo v našej tradícii znamená poznanie, nie hmotný majetok. Božia Matka je Jogiňa Jaga.

    V tento istý deň však aj Brány Pekla otvoria svoju strašnú pascu, z ktorej vychádza Temné Svetlo, t.j. svetlo zmiešané s hmlou. Zlé skutky alebo hnev môžu neudržateľne naviesť zomrelého k dymovému, temnému Svetlu Pekla. Zdá sa byť teplým, hrejivým, pričom žiarivo jasný Biely Záblesk záchrany od Velesa môže vystrašiť. Netreba ani hľadieť – ak sa to podarí – v túto lákavo dymovo temnú stranu. Je to cesta do Pekelných Svetov, odkiaľ bude veľmi dlhá cesta nazad. Zomrelý sa musí zbaviť hnevu, a to obzvlášť tu, v blízkosti zemského priestoru. Tento deň je totiž ešte možné uvidieť ďaleko vzadu zanechaný štvorrozmerný pozemský Svet, ale hľadiac naň, nemožno v sebe dopustiť hnev, ktorý v okamihu pritiahne k sebe Temné Svetlo a roztvoria sa brány Pekla.

    Jasný Čistý, Biely Plameň Velesa žiari tak ostro až oslepuje, až oči od neho bolia, ale je nutné prekonať seba a prijať radu Velesa a Jagi. Zlá stránka v človeku môže odvrhnúť oslepujúci Biely Plameň, čo znamená nasledovať dymový Čierny Oheň, ktorý vedie k utrpeniu v Pekle. Zomrelý sa musí zahľadieť do ostrého, žiariaceho Bieleho Plameňa a nabrať ho do seba, stať sa zajedno s Bohom Velesom a Božou Matkou Jogiňou a okamžite dostane na cestu klbko, ktoré ho prevedie tou najsprávnejšou cestou do Sveta Svetlej Navi (t.j. Slavi).

    Šiesty deň

    V tento deň zomrelý, ktorý ešte nedostal od Velesa niť ukazovateľku púte a zatiaľ sa nedostal do Brán Pekla uvidí Boha Varunu, ktorý vyžaruje Čistý Žltý Plameň, v rukách drží žltý diamant a objíma ho Bohyňa Karna. Ťažko sa hľadí na tento Jasný Žltý Oheň, tak ostro žiari Žltý Plameň. Do žltého plameňa je primiešaná matná belasosť pozemského Sveta, ktorý zomrelý ešte vidí.

    Ak v ňom ostalo veľa nespálenej hlúposti, tak sa odcudzí a bude odpudený od Žltého Ohňa, človek sa zľakne Jasného Žltého Plameňa a poberie sa za pokojnosťou belasého Svetla. Zomrelý sa musí ovládnuť a neučiniť tento krok a usilovať sa nepodľahnúť belasej pokojnosti. Ak človek zanechal niečo pozemské nedokončené a musí to dokončiť, tak ho to zrazu pritiahne k pokojnosti a prebehne proces inkarnácie, Boh Varuna a Bohyňa Karna ho vrátia do nového života k starostiam, bolesti, novej smrti bez osvietenia, k jeho smutnému pozastaveniu sa na Púti. Strastiplné je takýto vpadnúť do bezpamäťového pozemského stavu bez možnosti výberu lona. Zomrelý musí do seba prijať Žltý, Jasný Plameň a stať sa zajedno s Bohom Varunom a Božou Matkou Karnou, a vtedy – ak bude aj nevyhnutné sa vrátiť – tak návrat sa stane tvorivo budovateľským a múdry vták Boha Varunu – Havran – vráti Dušu.

    Siedmy deň

    V tento deň sa všetkým, ktorí neprijali pomoc Velesa a unikli procesu inkarnácie zjaví drsný Boh Siva. Žiari Čistým Červeným Plameňom. Objíma ho Božia Matka Rada. Červený plameň je taký silný, že ťažko je naň hľadieť. Je premiešaný s pokojným, vyrovnaným načervenavým svetlom Zemského údelu. Pozemské činy môžu odvrátiť zomrelého od Čistého Červeného Plameňa a vyvolať pokušenie skryť sa v kľudnom červenkastom pokoji, čo je cesta do sveta nešťastných, neukojených duchov – prízrakov. Odtiaľ niet nikdy vyslobodenia! Zomrelý musí sústrediť svoj zrak na Ostrý Plameň a zjednotiť ho so sebou. V tento deň, kvôli silnej naviazanosti, pocitom potreby pomsty, alebo pozemskej lásky sa rodia Mátohy, t.j. nešťastní duchovia spojení s miestom a príbehom utrpenia. Ich ďalší vývoj sa zabrzdil a len keď sa opäť narodia na Zemi ako ľudia, až vyprší obdobie uzamknutia vo forme ducha, až potom môžu opäť skúsiť sa dvihnúť do Vyšších Svetov. Treba prijať do seba Červený Plameň a zjednotiť sa s Bohom Sivom!

    Ôsmy deň

    V tento deň sa objaví Boh Svetovít. V rukách drží žezlo so štyrmi hlavami v tvare kríža. Nežne ho objíma Božia Matka Tara. Jeho telo Jasne svieti Čistým Zeleným Žiarením. Jasné Zelené Žiarenie je premiešané s pokojným zelenkavým svetlom. Ak zomrelý počas svojho života na Zemi živil v sebe otrocké náklonnosti, tak musí podstúpiť túto skúšku, a to dokonca ak nebol ani ľudským, ale božím otrokom, čo nič na podstate nemení. Svetlí Bohovia nepotrebujú ľudí otrokov, Oni nevyžadujú ponižovanie sa svojich detí. Preto ak zomrelý v sebe nevychovával Ducha vôle a slobody, tak ho oslepujúco zelený Plameň vystraší a môže sa pokúsiť ukryť v tej pokojnosti. Je potrebné sa toho vystíhať a ísť za Svetovítom, ktorý zachráni zomrelého pred ďalším otroctvom. Inakšie ho pokojné zelenkavé svetlo privedie k narodeniu sa ako otrok vo Svete večnej nenávisti a bojov zlých velikánov – tento Svet sa volá Jotum Chejm a dnes ho volajú Eden. Zomrelý sa musí zahľadieť do silného Plameňa, lebo naši Bohovia neprijímajú otroctvo pod nijakým spôsobom! Musí sa prestať báť a prijať Oheň Svetovíta do seba, zjednotiť sa s Múdrosťou tejto Udalosti a nechať sa objať Božou Matkou Tarou!

    Deviaty deň

    Zomrelý bol celý tento čas mimo pozemského Sveta v Kôrke Sveta Javi. Deviaty deň je posledným dňom tohto kruhu, keď sa tu ešte môže nachádzať. Zomrelý nespoznal znaky, neprijal pomoc Svetlých Bohov, nepochopil svoje JA, ale musí sa pohnúť ďalej. V tento deň si pozostalí na zemi pripomínajú zomrelého, aby mu pridali sily. Preto za svetlých čias neorganizovali oplakávania a vyčítavania zomrelému, pretože vedeli, že týmto môžu zomrelého iba zabrzdiť v ďalšom pohybe a priviazať ho k pozemskému smutnému údoliu. Práve naopak, v tento deň jeho blízky a druhovia na trizne spomínali jeho veľké a slávne činy, pozývali šašov, ktorí podávali ukážky jeho správneho života a druhovia v zbrani organizovali bojové ukážky, demonštrovali, akým bol skúseným bojovníkom. Na deviaty deň prebieha plné oddelenie Duše od tela, uvoľňujú sa posledné uzlíky spájajúce so Svetom Javi, trhá sa strieborná niť medzi Dušou a fyzickým telom. Duša stúpa nahor a opisuje osmičku okolo Zeme a Luny. Potom prekračuje hranicu Medzisvetia, čo nazývame Ríbezľová Rieka, alebo Rieka Sviat, skrz špeciálne prechody, ktoré sa nazývajú Kalinov Most.

    Ríbezľová rieka, alebo inak Rieka Sviat je obrazné uvedomenie si slojov priestoru – éteru – rozdeľujúceho dva Svety, ktoré prekonáva Duša. Naši Predkovia rozoznávali aj mená slovanských prievozníkov cez rieku: Vozuj, Plavec, Nij, Vodca, Choron. Prevážajú zomrelých na člnkoch cez hranicu Svetov, ktorá sa nazýva Sviat, ohnivá rieka, alebo rieka veľkého zabudnutia pozemského života. Po prechode rieky človek stráca vedomie a ocitne sa v kôrovej tme. Druhých prevádzajú po Kalinovom Moste, pričom čím čistejší život žili, tým pevnejší je most a opačne. Niektoré Duše prosto preletia ponad rieku, t.j. hranicu, pretože spôsob prepravy závisí iba od toho obrazu, ktorú vytvorí vedomie samotného zomrelého. A kto zdarne prešiel hranicu Medzisvetia, nepadol do Pekla a nezasekol sa medzi rozmernosťami, tak keď sa mu vráti vedomie, dostáva sa do oblasti kôrky Sveta Navi a uvidí pred sebou mesto s ulicami a domami žiariace jasným svetlom. Jeho Duša zistí, že krajinu Otcov chránia stráže. Je to kráľovstvo Bohyne Smrti, Bohyne Pokoja a nesmrteľného poznania, Morény Svarogovny. Toto mesto na ruskom severe volajú Agard a Škandinávci Asgard, Sibírčania a Bielorusi ho nazývajú mesto Slnka. Niektorí ho nazývajú neviditeľným Echom Zeme. Tu sa Duša nachádza do 40-tého dňa v zmysle nášho ponímania času. Tam čas plynie úplne ináč.

    Je to mesto, kde zomrelý dostane všetky odpovede, ktoré nemohol nájsť počas života. Ale Duchovne vyvinutí ľudia sú ešte v okamihu Smrti ožiarení Predvečným Svetlom, ktorý im ukáže tajný vertikálny chodníček a niektorým ukážu Púť aj Veles s Jagou. Kto spoznal toto Svetlo, ten je okamžite vpustený do 16 rozmerného Sveta Legov. Rovnako aj tí, ktorí sa nachádzajú okolo zemského Sveta do 9 dní a dokážu prebudiť svoje „JA“ a uvedomia si svoju jednotu s rodnými Bohmi sa ocitnú vo Svetoch, ktoré majú do 16 rozmerov. Tu môžu pokračovať vo svojom vývoji, alebo na základe svojho želania sa môžu vrátiť na Zem v ľudskom obleku ako Pútnik preto, aby zachránil ľudstvo či pomohol mu pozdvihnúť sa vyššie. Ale ak sa spoznanie osobného „JA“ zomrelého stiahlo ešte pred príchodom do mesta Slnka, tak toho, kto nadobudne uvedomenie tu, očakáva vývoj vo Svetoch, ktoré sú hodne pod Svetom Legov. Ale zomrelý má aj tu veľa možností pokračovať vo svojom vývoji.

    K zomrelému opäť príde Nebeský Otec a Matka. On ich nakoniec musí spoznať a prijať ich do seba takých, akí sú, do svojho Chrámu. A vtedy sa zachráni. Musí rozpoznať znaky, prečítať tajný nápis vlastnej podstaty a razom sa stať tým, kým v Skutočnosti Je. Uvedomiť si seba ako Ducha je zjednotenie sa so Sebou, čo je zároveň oslobodenie sa od skúšky, ktorá sa nazýva Súdom Bohov a Predkov a pokračovať vo svojom vlastnom vývoji vo vyšších Svetoch. Toto je posledná možnosť oslobodenia sa.

    Ak sa zomrelý zasekne či vystraší, tak pocíti, ako sa prepadá nadol, na Súd Bohov a Predkov, ktorí v rukách nesú osudový Spis – Zvitok. Jeho vedomie sa vynára ako hlava z mútnej vody a v okamihu rozpozná kto je. Do včerajška si nemohol uvedomiť svoje „JA“ a zjednotiť sa s Božstvami, ktoré sa mu jedno za druhým ukazovali na pomoc. Len tu a teraz dostáva ešte jednu možnosť vybrať si púť nahor. Preto musí byť v stave želania blaha a bez strachu, a vtedy dokáže vyjsť vpred. V krajne pozitívnom prípade dostane zomrelý možnosť opäť sa vteliť na Zemi v 4 rozmernom Svete, ale nestratí vedomie a pamäť, pričom v najhoršom prípade sa opäť narodí na Zemi bez pamäte.

    Najlepšie je, ak sa nedostane na skúšku vôbec a vtedy môže pokračovať vo svojom vývoji v mnohorozmerných Svetoch. Ak však je natoľko slabý, že neudrží vedomie a stráca sa, vtedy naši Predkovia odporúčali myslieť na svojho Boha Ochrancu, na Učiteľa alebo Človeka, ktorý mu počas života svietil a inšpiroval či dvíhal ho. Ak sa zomrelý počas života pripravil, tak nutne uvidí Bohov a Legov v meste Slnka.

    V tomto stave tu pobudne do 40. dňa, hoci trvanie je v skutočnosti neznáme. Do 3 dní po smrti sa prvý raz ocitne v okolí zemského údolia Kôrky Sveta Javi. Jednako však po celý čas do 9. dňa ho ostré videnia odpútavali od pohybu vpred. Väčšine ľudí sa prejavujú ako zahmlené nočné mory a v skutočnosti človek prichádza k sebe až na 10. deň, ale mnohí dotiaľ ani nedôjdu. Nevediac čo vlastne tvoria sa už dávno prepadli do Pekla, alebo sa stali hladnými duchmi. Ale ten, kto došiel sa nesmie báť. Kto sa počas života snažil o Svoj rozhľad, kto pamätal na Smrť a Narodenie po väčšinu času pozemského života, ten sa poistil. Kto žil nevedome ako stroj robot, ten ani tu seba neuvidí nijako.

    Zomrelí sa nemusia odťahovať, keď uvidia jedlo a hoci nemôžu do neho zahryznúť, sú schopní sa najesť. Ak je to jedlo prinesené pre nich, keď pre nich je pripravený džbán s vínom, tak zahryznú do podstaty vína. A preto sa hnevajú Bohovia a zomrelí, ak sa im neprinášajú obety vo forme jedla a pitia. Každý pokiaľ žije, má pamätať na svojich blízkych a priateľov a prinášať im džbán spomínania.

    SÚD

    Zomrelý musí podstúpiť tri Súdy: Svedomia, Predkov a Súd Boha Ochrancu Rodu.

    Môže uvidieť Svetlého Ducha svojej veľkosti, ale môže byť aj iný prejav, ktorý príde a začne čítať jeho dobré činy. Spolu s ním príde aj Temný Duch a začne vypočítavať jeho nesprávne činy. Keď to zomrelý uvidí, môže sa vyľakať a začne klamať, kričať, že to nie je spravodlivé a že to, alebo ono sa nestalo a že dobrých činov bolo viac. Vtedy sa pred ním objaví Knieža Smrti so Zrkadlom, v ktorom sa odzrkadľujú jeho činy. Zomrelý musí pochopiť, že to je Súd jeho Svedomia – „strašný súd“ – na ktorom on Sám Seba súdi, že všetky obrazy vychádzajú z mútnych vôd jeho mysle. Kto sa nebojí, ten sa zachráni. Zomrelý je sám sebe aj Obhajca (Svetlý Duch) aj Žalobca (Temný Duch). Preto nemá význam pred sebou klamať. V ďalšom sa musí zomrelý čestne zodpovedať za svoje činy už pred Praščurmi a Bohmi, čo je posledná možnosť jeho oslobodenia. Ak to nedokáže, tak zhasne vedomie a pamäť minulosti a letí nadol. Ale ak si zomrelý spomenie hoci aj na svoje skutočné meno (tajné meno z menorečenia) a mená svojich Bohov Prarodičov, a vykríkne tieto mená, tak sa ocitne zachránený. Ak zomrelý nevyužije túto možnosť, tak v lepšom prípade ho očakáva bezpamäť ďalšej pozemskej materializácie, ale v horšom Pekelné Svety.

    Možností pre Dušu je však vždy niekoľko. Napríklad vojak, ktorý hoci prežil krátky život, ale bránil svoj Rod a svoju Otčinu sa nedostáva opakovane na Zem na opakovanie skúšky aby si vyvinul samouvedomenie. Tento vojak sa nedostane ani do Slnečného mesta, ale ocitne sa v príbytku Boha Valcha (Valchala-Valhala), kde zrýchlene spozná všetko, čo sa nestihol dozvedieť počas pozemského života. Nadobudne samouvedomenie si svojho „JA“ a dostáva sa rovno do Sveta Legov, aby pokračoval v ďalšom vývoji. Niektorí dnešní kresťania vykonávajú obrad, keď po smrti dávajú zomrelému do rúk na cestu lístok s nápisom „služobník boží“, alebo „rab boží“ ten a ten. Títo sú vydelení ako rabi, t.j. služobníci, čiže otroci a dostávajú sa do jednej z oblastí Temnej Navi, ktorú má pod kontrolou Jehova (Jahve). Tam – presne v súlade so svojim učením – budú čakať na druhý príchod Krista, po ktorom sa opäť budú môcť vzkriesiť, t.j. narodiť sa na Zemi. Takto sa ich evolúcia – na základe ich vlastnej vôle – zastaví na neurčiteľný čas.

    Ak človek počas svojho pozemského života spôsoboval zlo iným bytostiam (násilie, zabíjanie, chamtivé okrádanie a pod.), tak jeho smrť je strašná. Zomiera v strašných mukách a bez vedomia. V moment smrti pri opustení tela takýto človek vidí strašných poslov Boha Smrti Jamu. Jamaguti sa chopia hriešnika, ktorý celý život potešoval výlučne svoje zmysly, zviažu ho a pokryjú jeho jemnohmotné telo zvláštnou obálkou – telom pre život v Pekelných Svetoch – a odošlú ho na púť. Poslovia smrti ho vlečú a počas cesty spomína na svoje hriechy, ktoré konal počas svojho života, čo mu spôsobuje kruté muky. Za tri migy sa hriešnik ocitne v Pekle. Takto zanechal pozemské telo, ktorým spôsoboval neprávosť iným a po Prechode dostáva odvetu za svoje činy. Tí najhorší môžu byť dopustení aj do úrovne Nepreniknuteľnej Tmy, kde bytosť stráca Dušu.

    Ďalší vývoj takejto bytosti sa začína z najnižších foriem existencie. Potom, ako sa očistí v Pekle sa dvihne do existujúceho poriadku na zemiach Sveta Javi a znovu prechádza celým vývojom, až sa nakoniec narodí v ľudskom tele. Toto je základ Nebeského Konu, ktorým sa vymedzujú základy individuálneho prístupu ku každému človeku a dozoru nad spravodlivosťou. Naši Svetlí Bohovia nie sú, ako vidno, sadisti. Nechcú stratiť svoje dieťa, a preto dávajú človeku pri skúškach množstvo možností a pomôcok. Všetko závisí iba od samotného človeka a jeho rozhodnutia. A ak chceme vystupovať po Zlatej Ceste Duchovného vývoja dopredu, tak je už čas, aby sa z biorobotov pre začiatok stali ľudia.

    Každý človek má vopred určený svoj Osud a svoju Púť Duchovného vývoja. Ako ju plnia na zemskej časti Svagy závisí od samotného človeka. Tí, ktorí neprejdú cez tri Súdy sa dostanú do temnej Navi, kde po uvedomení si svojich činov a úmyslov sa opäť môžu pokúsiť prejsť Kruhom Absolútna vo Svete Javi. Ostatné Bytosti – „súčasníci“ – však už žijú vo Svetoch Slavi, vystupujú vo svojom vývoji po Zlatej Púti (Svarge), až nakoniec sa raz dostanú na Hranicu, ktorá oddeľuje Slav a Prav. A toto je jedna z vecí, ktorá je hrubo skreslená v mnohých dnešných podaniach. Kolobeh narodení a smrti si veľa ľudí zamieňa za inkarnácie, ale v skutočnosti celý kruh „opakovaných“ narodení môže zahŕňať aj milióny či miliardy rokov dlhé „zastávky“, teda pozastavenia evolúcie.

    „KEĎ VÔĽA ČLOVEKA BUDE KONTROLOVAŤ ZMYSLY, ZVYKY, SPÔSOBOVAŤ MYSLENIE, KEĎ DUŠA BUDE SCHOPNÁ RIADIŤ VÔĽU A DUCH DUŠU, PRE ČLOVEKA SVET OTVORÍ VŠETKU RÔZNOFAREBNOSŤ FARIEB, FORIEM A PRASTARÚ MÚDROSŤ. KEĎ SA TAKÝ ČLOVEK SNAŽÍ DOSIAHNUŤ CIEĽ, NEHĽADIAC NA TO, ČI PREŽIJE ALEBO NIE, t.j. AK IGNORUJE BOJ ZA JAVNÝ ŽIVOT, TAKÝ ČLOVEK ROBÍ PRVÝ KROK NA PÚTI STAŤ SA BOHOM.“

    Páter Dij Sviatoslav, ktorý prijal svoju Mieru v Lete 7493 (1985)

    Nuž, práve ste dostali všeobecnú formu informácie o Múdrosti, všeobecný Obraz a už iba od každého individuálne závisí, ako a či vôbec začne napĺňať svoje životné predurčenie, t.j. výstup z „Kruhu znovuzrodení“.

    SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

  • PÚŤ DUŠE – KRUH ABSOLÚTNA

    Pred tým, ako si povieme niečo k téme púte Duše, si musíme niečo ozrejmiť. Materiály uverejňované na našej stránke nie sú vymyslené autormi tejto stránky, ale ani nepochádzajú z jediného zdroja. Napriek našej maximálnej snahe sa stáva, že do textov sa dostávajú chyby, ale vzhľadom na dnešnú situáciu a naše reálne možnosti dávame prednosť tomu, aby sa k vám dostalo čo najviac informácií, čo neraz znamená, že v textoch nájdete rôzne chyby. A takto to chodí aj v živote. Nie všetko dopadne ideálne napriek tým najlepším úmyslom na začiatku, alebo naopak, niekto plánuje niečo zlé, ale výsledok je, že veci sa obrátili na dobré.

    Existuje však aj druhý moment, ktorý môže vniesť určitú mieru zdanlivých rozporov v podávaných materiáloch. Jestvuje totiž množstvo našich Rodov, a teda aj množstvo variantov podávania Tradície Predkov. Nie je to preto, lebo by naši Predkovia chceli úmyselne niekoho miasť, je to preto, lebo každý má svoje chápanie sveta v ktorom žije.

    Okrem toho, keď naše Rody v dávnej minulosti odchádzali z Bielovodia do Európy, tak každý Rod si bral to, čo považoval za najdôležitejšie, resp. tú časť poznania, ktorá mu bola najbližšia. Takto sa vlastne formovalo Rodnoverie. Iba Staroverci si uchovali plnú Tradíciu zahŕňajúcu všetky obrady, rituály, poznanie, povesti, byliny, umenie boja i umenie zdravovedy.

    S nástupom Noci Svaroga sa poznatky v maximálnej miere utajovali pred tvarmi, takže za tisícročie došlo k určitým „posuvom“ v podávaní tradície. A teraz, keď možno vychádzať s našou kultúrou opäť na Svetlo, nie sú všetky podania úplne „identické“. Musíme však chápať, že sa väčšinou – lebo stretávame sa aj s dezinformáciami – odlišujú v podaní, ale nie v obsahu. Ďalej musíme chápať, že našim „prototypom“ – ak môžeme použiť takéto slovo – je neveriaci Tomáš, ktorý uverí až vtedy, keď sa presvedčí na osobnej skúsenosti. Nech sa ku mne dostáva čokoľvek, kým to „neprežujem“, nemal by som tomu ani veriť a ani to šíriť ďalej. Čo samozrejme neznamená, že ak niečo podám ďalej, tak sa to bude všetkým páčiť… to by bola naivita.

    Teda v prvom rade neverte ničomu, čo ste si neoverili na osobnej skúsenosti – vrátane informácií z našej stránky. Podobný prístup používa aj tibetský budhizmus: Neverte ničomu aj ak tomu ostatní veria po tisícročia. Na začiatku duchovnej cesty zavrhnite všetko a začnite od nuly. Čo riskujete? Ak to, čomu ste doteraz verili či hovoria ostatní je naozaj „absolútna pravda“, tak ste o nič neprišli, lebo na skutočne Duchovnej ceste sa musíte k nej tak či inak dostať – veď preto je „absolútna“. A keď sa k nej opätovne dostanete, tak už to bude Pravda vaša, overená na vašej osobnej skúsenosti. A preto vykročenie na tzv. duchovnú cestu hľadania pravdy nemožno ísť tak, že si najskôr stanovíme cieľ: Pravda je napr. Kristus. Takýto prístup sa nazýva Duchovný materializmus – lebo som si vopred povedal, čo na Duchovnej ceste nájdem, čo sa v skutočnosti nedá.

    Duchovnú cestu máme vo Védach opísanú takto:

    Choď tam
    Nevedno kam
    Poznaj to
    Nevedno čo.

    Ak prekročím „krížny kameň“ pod čakrou Prsia a vykročím vpred, do sféry Ducha, vykračujem do neznáma. Tí, ktorí majú takéto skúsenosti potvrdia, že spoznajú veci, ktoré sa NEDAJÚ opísať našim nedokonalým jazykom. Nadobudli vlastnú skúsenosť, ale niet výrazov, ktorými by ju plne opísali ostatným ľuďom. A tí, čo tam nájdu „presne to“ čo učia ich náboženstvá… nechajme ich, nech si spokojne idú svojou cestou.

    Človek, ktorý „nesie svoj kríž“ už zasahuje za hranice Sveta JAVI. Aktivácia vyššieho Sveta výstupom do sféry Sveta SLAVI, t.j. 3 najvyšších čakier je preto charakterizovateľný zmenou runy Man na runu Mann.

    Ešte pred tým, ako si priblížime podstatu toho, čo chceme povedať si uveďme jeden príbeh z Véd:

    Za dávnych čias žil žrec, ktorý vykonával obrady v chráme. Mal malého synčeka, ktorého hneď, ako to bolo možné začal brávať do chrámu, aby sa učil a mohol jedného dňa prebrať túto povinnosť od neho. Synček sedával bokom a všetko pozorne sledoval.

    Okrem syna mával so sebou tento žrec aj obľúbeného kocúrika, ktorý však bol veľmi neposedný. Svojou neposednosťou preto často rušil výkon obradu, nuž žrec sa rozhodol ho priväzovať počas obradu za motúzik k stĺpu oltára.

    Jedného dňa starý žrec zomrel a syn prebral vykonávanie obradov za svojho otca. Kocúrika stále priväzoval k stĺpu oltára. Jedného dňa však zomrel aj staručký kocúrik. Syn šiel na jarmok a kúpil nového kocúrika, ktorého – ako to videl u svojho nebohého otca – začal priväzovať k stĺpu počas výkonu obradu…

    A tu vidíme „nevinné“ skreslenie. Syn stratil racionálne jadro a myslel si, že nejaký kocúrik musí byť takouto súčasťou obradu. A predstavme si, že niekto úmyselne chce skresliť obrad.

    Na „obranu“ pred takýmto niečím máme nám známy princíp zdravomyslia. Svoju osobnú skúsenosť „konzultujem“ s kompetentnou osobu a ešte aj s odkazom Predkov – v našom prípade s Védami.

    Kresťania by určite mali mať prečítanú celú Bibliu – veď sa považujú za služobníkov „jediného Boha“ – a potom je to kniha ich Pôvodu, t.j. dedičstvo odovzdávané im ich „vlastnými“ Predkami… veď aj preto je výstižnejšie ich nazvať židokresťania.

    Takže si to zhrňme. Rozličné pohľady na tie isté veci – ak vylúčime dezinformácie – sú výsledkom tradícií rozličných škôl. Ako hovoria Tibeťania: na horu vedie množstvo rôznych cestičiek, ale po výstupe na vrchol máme ten istý výhľad. Nuž a toto sa týka aj informácií z našej stránky. Takto musíme hľadieť na otázku významu farieb, názvov rún a podobné veci. Musíme hľadať racionálne jadro a nie nového „kocúrika“. Do tejto kategórie sčasti patria aj rôzne pokusy o čítanie rún. Vieme, že jeden znak sanskritu má do 50 významov – a runa ich má až 144. Správne čítanie rún a výklad ich významov sa NEMÔŽE naučiť samouk. Ak na toto uplatníme zásadu zdravomyslia, tak pri najlepšej vôli hovoríme o osobnej skúsenosti – a kde sú ďalšie dve zložky?

    Vráťme sa k téme nášho článku. Zopakujeme si, že máme 9 tiel, ale použijeme obrázok už z nášho skôr uverejneného článku (pozri tu). Teraz však použijeme trochu odlišný spôsob členenia, ktorý viac vyhovuje pochopeniu toho, čo chceme ukázať. Je to prax inej školy, ale nie iný význam poznania.

    Prvé 3 telá slúžia na existenciu v Javi:
    1. Obranné telo (aura)
    2. Javné telo (fyzické)
    3. Merné telo (éterické)

    Telá pre existenciu v Navi:
    1. Hviezdne telo (astrálne)
    2. Obrazné telo (mentálne)
    3. Telo obrazného vzájomného spojenia so všetkými žijúcimi štruktúrami (karmické, príčinné)

    Telá pre existenciu v Pravi:
    1. Telo Duše (to, čo napája Dušu)
    2. Telo vyššej formy
    3. Telo Ducha

    Inými slovami, telá 1 až 3 predstavujú fyzické Telo človeka, telá 4 až 6 Dušu a telá 7 až 9 Ducha.

    Kruh Absolútna je učenie o Púti Duše všetkých foriem energií vo Večnosti. Táto Púť je pohyb, t.j. premiestňovanie Duše z východiskového bodu cez priestory-rozmernosti, jej vývoj a návrat do východiskového bodu.

    Bohyňa Deva Živa (Dživa) je Vesmírna Duša, ktorá tvorí VŠETKY formy Života rôznych časových úrovní vo forme tzv. „energoinformačných matríc“. Budeme používať výraz „matrica“, namiesto „spisovného“ matica, ale nejde o odvodeninu od amerického filmu Matrix. Práve naopak, toto je pôvodná slovanská forma – pochádza z bázového významu názvu matrioška. „Mat“ znamená matéria a „r“ je aj v dnešnej slovenčine stále vyjadriteľné – riecť. Keďže spomíname Bohyňu, tak si vysvetlime pojem Bohovia z energoinformačného pohľadu:

    BOHOVIA – Informácia a Energetika a tie ich Toky, ktoré majú bezprostredný vzťah k objaveniu sa kohokoľvek z RASY tu v Javi, t.j. fyzickom svete. Všetci Bohovia majú svoje algoritmy a spôsoby pohybu v rôznych formách – ak by sme to zjednodušili, tak ich mená sú vždy Obrazom základnej „špecializácie“. PERÚN pochádza z Obrazov Bukvice ПЕРУНЪ, kde ПЕР: prerúnica, blesk; УНa: poznanie;, t.j. dostávame význam ako „Ohňoved“, t.j. Boh Vesmírneho rozmeru. Keď sa meno Boha prepíše runami, tak obsahuje celú informáciu o ňom. Toto platí aj u Človeka, ktorý prešiel obradom menorečenia a má „tajné meno“, čo je v súlade s KONom: „ako hore, tak aj dole“. Runy sú (Rečiace UNy = poznanie), obrazne povedané, „matkou Jazykov“, megaalgoritmom Rozumu a Jazyka, akými „knižnicami“ či „úložiskami obrazov“. A aby sa toto všetko dalo pochopiť, je nevyhnutné začať z jednoduchého uvedomovania si obrazov BukviceHlaholiky a schopnosti ich vykladať.

    Pokračujme ďalej. Dušu si môžeme predstaviť ako štyri „bunky“, čo je runami graficky zložito zobrazené ako ROD“.

    РОДЪ“ je dvojkoreňové slovo, ktoré môžeme obrazovo, t.j. sprava doľava vyložiť ako: tvorivé (Ъ) množenie (Д) energetických foriem/ štruktúr (ОР). Obraznú štruktúru matrice Duše si vieme predstaviť vo forme štvorca rozdeleného na 4 časti:

    Raz materializované, t.j. nové Duše majú dve horné bunky 1 a 2 zaplnené Dživou a Rodom-Poroditeľom. Je to, obrazne povedané „dodávka úlohy na narodenie“. Duše, ako vieme, môžu byť čo do času existencie rôzne – môžu mať vek od miliárd rokov po „odvčera“. Keď sa Duša ide vteliť do Rodu, ktorý si uchoval pamäť o svojich Predkoch a Tradíciách, tak horné bunky obsadzujú Dživa a Rodový PraŠčur – Zakladateľ daného Rodu. Ak sa Duša ide materializovať do Rodu, ktorý si seba nepamätá, tak bunku zapĺňa Boh Rod-Prarodič. V oboch prípadoch však nedávajú Svedomie, ale matricu priväzbenia Duše k tomu Svetu, v ktorom sa Duša rozhodla materializovať. Svedomie sa dáva výlučne Vertikálnym kanálom, ktorý ide z Nebies od RODa.

    Treba povedať, že na vtelenie je možnosť si vybrať „tiché miestečko“, na nejakej „kúpeľnej, oddychovej“ planéte – ale nie, mnohí sa ženú na materializáciu v „pohraničí“ – práve tak, ako aj my všetci tu – hoci vedia, čo tu hrozí. Idú, resp. išli sme za neoceniteľnou skúsenosťou Života na pohraničných Zemiach so smrťou pred výstupom na Svetlo. Len si predstavme, koľko „ocenení“ môžeme nazbierať, ak sa všetko podarí tak, ako sme si predsavzali. Žijeme večne, aj zhmotnení môžeme mať množstvo, ale na „pohraničné“ Zeme podobné nášmu Midgardu sa môžeme dostať iba raz za obrat našej Galaxie, ktorý trvá 250 miliónov rokov. A veru nie každá Duša vydrží každú skúšku, nie všetci sú „supermani“. Veď Siví sa naučili naozaj profesionálne rezať do živého tela RASY. Život je tu neľahký už od narodenia, často niet ani kedy hlavu zdvihnúť k Nebesiam, a už vôbec nie spomínať: „načo som to tu vlastne prišiel?“ Tu začína úrodná pôda pre úniky, pády, samovraždy, alebo aspoň spasenia a vykúpenia, ale je to však vždy odstúpenie od Cieľa, pre ktorý som tu prišiel. Nuž, následok bude opakované „preskúšanie“, ale je to vždy rozhodnutie vlastné, v našom výbere nás nikto neohraničoval a ani neohraničí… ale ani v našej zodpovednosti.

    Do prvej bunky sa ukladá štandardný blok informácií, t.j. poznatky o živote na obývateľných Zemiach; poznatky o rozmernosti priestoru; špecifický výber zmyslov a ukážke Púte, ktorá vedie k zdokonaľovaniu danej Bytosti – Duše. Každá Duša vie, ako má postupovať. Bola jej vybratá trasa pohybu k Cieľu zhmotnenia, ale či sa ňou bude riadiť je už iná otázka, pretože pri prvom vstupe sa táto vedomosť maže a objaví sa neuvedomenie, t.j. Sloboda.

    Duša prechádza cez priestory na svetlo a riadi sa informáciou, ktorú dostala. Vyberá si slnečnú sústavu, t.j. Hviezdu Vládcu, v ktorej sa nachádza Zem (planéta), na ktorej podmienky života zodpovedajú programu, ktorý do nej vložila Dživa. V prúde svetla sa objavuje vo fyzickom svete, pričom vopred dostala od Boha-Ochrancu zodpovedajúcu informáciu o Rodoch, ktoré tu žijú; je to obsah druhej bunky: súlad Duše po matke s fyzickým telom; súlad obrazov Ducha a Krvi po otcovi; súlad obrazov a významov okolitého sveta, t.j. duchovno-sociálneho systému s duchovným ponímaním Duše a súlad s informáciami prvej bunky s poznaním, ktoré si tu má osvojiť.

    tretej bunke sa ukladá informácia, ktorá sa má odovzdať budúcemu potomstvu. Štvrtá bunka ostáva prázdna, až pokiaľ sa do nej nezačne zapisovať informácia o skúsenostiach, ktoré Duša začne zbierať ako následok svojej práce.

    Niekoľko poznámok o tom, ako prebieha vtelenie duše a čo na to vplýva:

    Genetika rodičov. Duša je 16-ková energoinformačná matrica, a preto sa nemôže materializovať na úrovniach, ktoré majú menší počet energokanálov (napr. 6, 9, 10, 12, 13…), keď genetika rodičov už prešla proces metisizácie. Je to niečo podobné, ako keď staré československé mince nepasujú do dnešných nákupných košíkov na eurá. Duša s nižším počtom energokanálov sa však materializovať v tele príslušníka RASy môže!

    Úroveň Duchovného vývoja rodičov. Ak v okamihu počatia prežívajú hlboké a silné pocity, tak ich ľúbosť vytvorí mocný záblesk kladných emócií, ktoré pritiahnu Dušu vysokej úrovne vývoja. Ak existuje iba fyziologické prežívanie, rozvrat, znásilnenie, prípadne ďalšie škodlivé faktory (alkohol, drogy), tak prebehne materializácia Duše nízkej úrovne, čo spôsobí narodenie neplnocenného dieťaťa. Práve preto existujú techniky, ktorými ženy „roztáčajú“ víchry (čakry) muža. Čím silnejší víchor, tým silnejšia Duša sa materializuje. Spravidla to býva tak, že najsilnejšie vášne sa prežívajú pri prvom dieťati, čo máva za následok, že sa materializuje najsilnejšia Duša. Práve preto boli prvorodenci takí dôležití, a preto aj boli predmetom koncentrovaného ničenia zo strany tvarov proti nám.

    Geografická poloha miesta počatia.
    Poloha hviezd a planét v okamihu počatia.
    Emocionálny stav rodičov.
    Prípadná prítomnosť rôznych jedov v telách rodičov v moment počatia.

    Keď muž zbavuje ženu panenstva, tak formátuje „prípravok“ jej budúcich detí, odovzdávaním toho istého Obrazu krvi a Ducha, alebo inak aj priestorový hologram („výkres“) budúceho organizmu. Práve preto naši Predkovia tak chránili panenstvo svojich dcér až do vydaja.

    Potrat znamená násilné zbavenie Duše jej Cieľa príchodu na danú Zem, pretože bez fyzického tela stráca pobývanie takejto Duše v Javi akýkoľvek zmysel. Ale pri potrate nielen žena, ale aj lekár, ktorý zákrok vykonáva zaťažujú bremenom budúcnosť svojich Duší. Môžeme si zopakovať Zápoveď Boha Perúna:

    Nech nebude zabité dieťa v lone matky, lebo kto zabije dieťa v lone, ten privoláva na seba hnev Boha Stvoriteľa.

    Priebeh života v tele matky je tiež aktívny, ale v zásade môžeme povedať, že dieťa si „sťahuje“ potrebné informácie samo všetkými svojimi 256 „duševnými“ kanálmi (frekvenciami). V tomto období ono lepšie chápe svoju matku ako ona sama, pretože ona už je determinovaná svojou osobnosťou a vlastnými myšlienkami.

    Prichádza pôrod… a všetko, čo dieťa vedelo sa v tom istom okamihu zabúda – čo je šok. Odrazu nevie o Cieli, o Podstate… nič. Duša síce vie, ale človek už nie.

    Všetky potrebné dostupné informácie, t.j. bunky 1 až 3 sa do 22 minút od okamihu narodenia vkladajú. Dieťatko sa narodilo, zakričalo a zmĺklo – Leg Ochranca mu dal na ústa pečať, pretože svoju informáciu už dostalo. Obmedzenie objemu prijatej informácie – čo sa deje následkom vmiešavania sa lekárov – má za následok skracovanie dĺžky života dieťaťa, pretože čím menej poznatkov, tým kratší čas života. Tí, ktorí nedostanú nijakú informáciu zomierajú do 4 až 7 dní. Ak dieťa po pôrode nezakričalo znamená to, že lúč, ktorý nesie informáciu od Hviezdy Vládcu bol prekrytý Dušou násilne zomrelého. V takomto prípade sa dieťa vyvíja do 12 rokov, a potom takáto Duša dovypĺňa to, čo v predchádzajúcom živote nestihla a odchádza. Ak došlo k plnému podsadeniu Dušou násilne zomrelého, tak to voláme reinkarnácia. Existuje ešte jav inkarnácia, t.j. podsadenie Duše do človeka s oslabeným obranný telom. Vtedy dochádza k „rozdvojeniu osobnosti“, kvôli tomu, že v ňom žijú dve Duše. Podsadená, inkarnovaná Duša dovyplní svoj program o odíde ďalej, pričom lekári sa neraz neprestávajú čudovať…

    Treba povedať, že človek počas svojho života neostáva ponechaný napospas samému sebe, čo je analógia javu starostlivých rodičov. Cez informačné pole (Ducha Rasy) mu dochádza od Bohov-Ochrancov v každom úseku liet dávkovaná informácia. Ide o tieto úseky rokov: 12, 16, 21, 32, 39, 41, 45, 48, 50, 55, 64, 72, 77, 80, 82, 88, 90, 96, 108, 112, 123, 133 a 144 rokov, a potom odznova, po miere prechodu druhým Kruhom Života v takých istých životných intervaloch (144, 156, 160…). Podstata informácie je vo vývoji a postupnej príprave človeka na prechod na vyššiu úroveň v porovnaní s javnou úrovňou vedomia; schopnosť prechádzania z jednej rozmernosti do nasledujúcej, ktoré charakterizujú životnú štruktúru na toku rieky času.

    12: Dostáva meno (tajné aj občinné); dáva sa rozšírená informácia, vychádzajúc z obrazu mena, ako sa stať plnohodnotným človekom.
    16, 21: Informácia o vytvorení deťmi obdarenej rodiny.
    32: Dáva sa informácia o prisúdení rozsahu hľadania Duchovnej Púte.
    39: Dáva sa možnosť ozmyslenia (premyslenia) prežitého života.
    41: Prichádza stanovenie vnútorných životných princípov na základe rodových Ustojov. Začína sa Duchovný vývoj, človek si uvedomuje, že nadmerné materiálne blahá zaťažujú jeho Dušu a nedávajú mu možnosť následne sa narodiť vo viacrozmernom svete.

    Po prežití 40/ 41 liet ten SVET, ktorý človek začal vytvárať od raného detstva sa reproduktívne začína materializovať v Navi. Tento stav myšlienok človeka začína žiť samostatný život, vyvíjať sa podľa kozmických zákonov. Dokonca aj keď človek na to nemyslí. Človek sa v tomto veku stáva potencionálne Bohom-Tvorcom svojho vlastného Sveta. Obrovský význam preto v tomto svetle nadobúda čistota činov a úmyslov.

    45: Ozmyslenie Duchovnej Púte, jej obnovenie, človek ožíva, rozkvitá, pravdivé systémy uvedomovania na úrovni zmyslov (Duch, Duša), odtiaľ pochádzajú aj zmätky a trvalý boj, čo sa odráža na zdraví.
    48: Od „Ducha Rasy“ dostáva poznanie radcovstva a vnukom odovzdávať svoju skúsenosť.
    50: Dostáva ďalšie poznanie na to, aby ich odovzdával učeníkom z druhých Rodov.
    55: „Čas užívania plodov“, ktoré človek priniesol svojmu Rodu.
    64: Dostáva nevyhnutné poznanie na obnovenie okolitého sveta; náklonnosť k zemi.
    72: Polkruh Života. Dostáva informáciu a začína účinkovať systém napojenia človeka na nasledujúci Svet Slavi. On ako keby sa „dostával do detstva“, čo je učenie sa prijímania 16 rozmerného Sveta skrz hru, lebo na tej úrovni je ako dieťa. To, čo ho obklopuje začína v takomto stave vnímať čisto, objemne, obrazne. O takýchto ľuďoch sa neraz vyjadrujeme, že hovoria „nevedno čo“ a ani nevieme, čo hovoríme. „Nevedno“ je zo staroslovienskeho „невесть“, t.j. nie nášho Bytia (z)vesť, ale z druhého Sveta. Zato však deti do 5 až 7 rokov ho rozumejú vynikajúco, a preto on môže odovzdávať svojim vnukom a pravnukom základ svojho chápania iného Sveta.
    77: Človek je už 5 rokov v očakávaní stýkania sa s druhým Svetom; môže sa stať „duchovidcom“, t.j. „vidiacim Duchov iných Svetov“, vidiac vzájomnú existenciu, nie ako stojaci oddelený jav, ale ako plavne pretekajúcu jednu do druhej.
    80: Dostáva Múdrosť (вѣдение) a obnovenie svojho vedomia (o takých ľuďoch sa hovorí, že žijú viac v Slavi ako Javi, t.j. že nie sú z „nášho Sveta“). Človek začína rozumieť na úrovni podvedomia jazyk zvierat, hovorí obraznými významami, ktoré však okolití ľudia chápu doslovne.
    82, 84: Roky (časové charakteristiky odovzdávajúce existenciu), keď sa v človeku objavuje zvláštna schopnosť porozumenia rastlinnej Prírode skrz ruky. Cíti rukami prírodnú silu rastlín a nie je náhoda, že najlepšie lieky a odvary z byliniek robia ľudia v tomto veku.
    88 (ženy), 90 (muži): Obdobie realizácie prvých sumarizácií. V tomto veku začína človek cítiť silové línie Zeme, čo sa na existenčnej úrovni odzrkadľuje ako snaha uložiť každú vec na svoje vopred určené miesto, t.j. presne do jej energetickej bunky.
    96: Pridáva sa ďalší kanál na prijímanie Prastarej Múdrosti. V minulosti sa to prejavovalo snahou rozprávať staré príbehy či povesti. Bajani (zvyčajne ľudia vyššieho veku) pomocou huslí vytvárali efekt zvukovej vlny a so zavretými očami, aby ich nerušila okolitá informácia, začínali podávať načúvajúcim prastarú informáciu, ktorú dostávali cez „Ducha Rasy“. Pritom zanechávali dojem, ako keby načúvajúci boli priamo účastníkmi pradávnych udalostí.
    108: Obdobie Božskej premeny. V tomto veku si človek už nielenže uvedomil životné základy či zápovede Sveta Javi, on už vyskúšal, pochopil ich podstatu, čo mu dáva možnosť myslieť v úplne iných kategóriách. Napríklad, hoci sa nachádza v pozemskom tele, môže opisovať detaily iných Svetov.
    112: Začína odovzdávať najmladším členom svojho Rodu posvätné kľúče, t.j. chápanie Stavby Sveta, čo dvíha Rod na nový stupeň vývoja (dnes je tento proces odovzdávania vyšších poznatkov kvôli malej dĺžke života v podstate pretrhnutý).
    123: Upadá do stavu mlčania (začína dostávať informáciu o živote v druhých mnohorozmerných Svetoch, vidí svoju ďalšiu Púť po odchode z Midgardu, dostáva to všetko zmysel, ale aby neodovzdával tieto poznatky nepripraveným, tak mlčí a hovorí s nimi iba o bežných veciach života.
    133: Končí obdobie mlčania, pretože plne spoznal „Knihu Púte“ (u iných národov sa nazýva Kniha mŕtvych). Začína hovoriť o odchode z tohto Sveta: dáva členom Rodu svoje pokyny ohľadom krody (posmrtná vatra), odevu a pod. Ak si človek v tomto veku ešte čosi neosvojil, tak pokračuje v živote v druhom Kruhu v danom Javnom Svete, ale už so skúsenosťou, ktorú nadobudol za prvých 144 rokov.

    Človek, ktorý dostal túto informáciu je človekom s uvedomením si toho, čo ho očakáva a spokojne prekračuje Hranicu, čo určite nemôžeme povedať o množstve našich súčasníkov, ktorí majú iný problém – žijú v nevedomosti o smrtnej Hranici.

    Človek Rasy môže súčasne prijímať 16 informačných tokov, 16 rozmerov priestoru a 16 časových tokov už v našom 4 rozmernom Svete, t.j. môže poznávať nasledujúci 16 rozmerný Kozmos Legov. Akonáhle tam prejdeme, tak prebehne vyrovnanie (16×16=256). Keď sa nachádzame v 16 rozmernom Svete, tak máme možnosť spoznávať nasledujúci harmonický Svet Arlegov (256 rozmerný) na báze vnútorných precítení. Toto je všeobecný evolučný princíp vložený do bytosti.

    Pred vnímavým čitateľom však vystupuje dôležitá otázka ako so správnou výchovou? Musíme poznať ten systém, ktorý používali naši Predkovia a tie Kony, ktoré boli vložené do jeho základu s cieľom poskytnutia podpory prejavujúcej sa Duši pomocou súboru Skúseností Tvorivej Budovateľskej Práce v danom materiálnom Svete. Základom systému je opis, ktorý môžeme v skratke opísať ako informáciu, ktorá pochádza od Starovercov (určite nie kresťanov). V ostatných slovanských Rodoch sa mohla odlišovať v prevedení, ale nie v samotnej Podstate, ktoré je systémová, a je vyjadrená takto: „Sväto ctiť Bohov a Predkov Našich, vždy Žiť vo Svedomí a v Lade s Prírodou“.

    Narodenie sa dieťaťa u Pravoslávnych Starovercov prebieha vždy za dodržiavania špecifických Obradov a Rituálov Prastarej Viery. Starostlivosť o budúcnosť dieťatka sa v Rodoch Veľkej Rasy začína dlho pred jeho objavením sa na Božom Svete. Tehotnú ženu všakovako obraňujú a ochraňujú pred rôznymi nebezpečenstvami, ako javnými, tak aj navnými. Kvôli tomu je žena počas dňa opásaná opaskom starostlivého a ľúbiaceho partnera, počas noci sa zakrýva jeho halenou alebo plášťom, aby „mužská sila“ ochránila dieťa v lone matky počas spánku.

    Narodenie sa ako aj smrť je prechod cez neviditeľnú hranicu, ktorá oddeľuje Svety Javi a Navi. Preto až dovtedy, kým dieťa nemá 1 rok ho nemôže vidieť nikto okrem Rodičov a Žrecov Prastarej Viery a tiež jeho rodných dedkov a babičiek. Dieťatko do 1 roka sa nachádza pod ochranou starostlivého Otca a ľúbiacej Matky, Bohov Ochrancov oboch Rodov a Vyššieho Boha-Roda Nebeského.

    Po okúpaní sa v kúpeli, v ktorej sa dieťa narodilo, ho spočiatku prikladajú k materinskej hrudi, aby spoznalo prvý zdroj Sily Života. Keď vychádza Jarilo-Slnko, Otec slávnostne vynáša dieťa, ukazuje ho všetkým Nebeským Bohom, vychádzajúcemu Slnku a Matke Prírode, aby spoznalo druhé zdroje Sily Života. Po „predstavení“ dieťatka živlom života ho odnášajú na miesto, kde „predstavujú“ dieťatko Kummirom Prastarých Rodových Bohov, Svätému Ohňu domáceho Kozubu a Domovému (pomocnému duchovi – „vojakovi domova“), aby ochraňovali a obraňovali nového člena Rodu. Aby ochrana Bohov a aj Živlov bola úplná, tak kolíska pre dieťatko sa vešia do stredu miestnosti a nachádza sa, ako keby, uprostred medzi Nebesami a Zemou.

    Výchova dieťatka v Ľúbosti (Ľúbosť k prvopočiatočnej Viere a Bohom – Predkom; Ľúbosť k Rodu; Ľúbosť k Matke Prírode; Ľúbosť k Zemi Predkov) pomáhajú vytvárať z dieťatka harmonického Človeka, budúceho pokračovateľa Prastarého Slovano-Árijského Rodu, pomáhajú mu vyvíjať a zdokonaľovať sa v ďalšom živote, napĺňajúc svoje štyri zložky: Telo, Dušu, Ducha a Svedomie Božským Svetlom Ľúbosti.

    Zoznamovanie dieťaťa Rasy s Obraznými symbolmi svojho Rodu a Viery sa začína od detstva poznávaním oberegových, t.j. ochranných znakov a ornamentov, ktoré sú na košieľke a kolíske, používaním drevených a hlinených hračiek, v ktorých žijú Prastaré Obrazy a Podania. Naši Predkovia nepoužívali pri výchove negatívne Formy a Obrazy, ale riadili sa princípom: „Nie zakazovať, ale vysvetľovať!“ Priťahovanie detí k Prvopočiatočnej Viere Predkov, k osvojeniu si návykov tvorivej budovateľskej Práce prichádza vo veku 3 až 7 rokov, lebo v tomto veku majú deti veľmi silno vyvinuté Občinné myslenie.

    V Slovanských a Árijských Rodoch malé deti do 12 rokov nedelia podľa pohlavia, ale vychovávajú všetkých rovnako, lebo Predkovia hovorili: Dieťa Božie Dobré Ono je. Každého chlapčeka a každé dievčatko vždy vychovávajú v úcte k druhému pohlaviu. Ako sme už hovorili, deti sa neodievali do nového odevu, ale do košieľ prešitých z odevu rodičov zodpovedajúco podľa pohlavia dieťaťa.

    Od 7-9 rokov začína učenie detí vo všetkých prvopočiatočných základoch Viery a všeobecnej gramotnosti (štyri druhy písomnosti Rasy), počítaniu a výpočtom, písaniu, všeobecným zásadám chovania sa, t.j. podávajú sa im poznatky o Živote a Stavbe Sveta.

    Výchovou detí – ako Duchovnou, tak aj Fyzickou sa zaoberajú muži, t.j. Otcovia a Dedovia.

    Na tretí deň po narodení dostáva každé dieťa od otca svoje prvé Meno, ktoré je určené v súlade s prastarým Rodovým Zákonom Ľubomíra. Keď deti zo Slovanských a Árijských Rodov dovŕšia 12 rokov (108 mesiacov) a dosiahli výšku 7 piadí v čele (124 cm), tak sa im začína nová etapa ich života. Celé dorastajúce pokolenie prechádza Obradom Dospelosti a Obradom Menorečenia, počas ktorého je Žrecom rečený tajným Menom (ukazovateľom Púte), ktoré bude vedieť iba on, a tiež rodovým (občinným) Menom, ktorým bude volaný v Rode-Občine. Tento obrad je čo do podstaty priama a nesprostredkovaná aktivácia mozgu, t.j. samotných 97% génov, obsiahnutých ale nepoužívaných neurónmi hlavného mozgu v procese životných udalostí (samozrejme, že nie všetkých naraz a okamžite).

    Mládenci vo veku 12 rokov dostávali 2 meče, čo znamenalo, že do 9 rokov sú povinní dokonale zvládnuť bojové techniky ovládania meča a stať sa vojakmi, Bohmi-Obrancami svojho Rodu, svojej Prastarej Viery a svojej Rodnej Zeme, bez ohľadu na to, akú majú vybratú životnú Púť a Kastu, do ktorej prináležia.

    Ale na to, aby niekto mal právo vychovávať, musí byť najskôr sám vychovaný, musí pochopiť a uvedomiť si tú informáciu, ktorá prichádza od Bohov. Ak rodičia vychovávajú svoje dietky svojim osobným príkladom, tak to je prehĺbená výchova – a odovzdávanie Obraznej Múdrosti mládeži skrz slovo robievali žreci, volchvovia, vedúni a pod. skrz učenie na báze informácií, ktoré sú obsiahnuté vo Viere, t.j. V(i)Edení RA. Vždy platí zásada, že iba vedieť nestačí:

    KNIHA MÚDROSTI PERÚNA:

    MYSLIA SI MNOHÍ ĽUDIA,
    ŽE TÍ, KTORÍ POZNAJÚ VÉDY SÚ BEZ HRIECHU,
    DOKONCA AK AJ KONAJÚ ZLÉ…
    NO ANI HYMNY Z MÚDROSTI POZNANIA SVETOV,
    ANI CITÁTY Z MÚDROSTI SVETA ŽIARENÍ,
    ANI ZAKLÍNANIA Z MÚDROSTI ŽIVOTA…
    NESPASIA TVORIACICH ZLÉ ČINY…
    A KAŽDÝ ZODPOVIE ZA SVOJU NEZÁKONNOSŤ…

    Zatiaľ čo Biblia tvrdí, že človek je hriešny už od prvopočiatku, tak ponímanie „hriechu“, t.j. vytváranie rozdelenia, skazenie svojej Púte, je u Slovanov zviazané výlučne s osobným konaním človeka na základe jeho slobodnej vôle.

    Nabudúce si povieme viac o momente ODCHODU z Javného Sveta, t.j. SMRTI.

  • ENERGETICKÝ SYSTÉM 9 ČAKIER

    Materiál na tento článok je prepis zo záznamu poskytnutý Hlavou Starovercov, o. Alexandrom, ktorému zároveň ďakujeme za odovzdanú slovanskú tradíciu.
    Slovano-Árijci majú 9 základných a 28 prechodových čakier, t.j. spolu 37 hlavných. Spolu vytvárajú energetický kríž, a nie iba energetický stĺp.

    Na obrázku č. 7 preto vidíme, že pohyb energetických tokov ide úplne iným spôsobom, než ako to podávajú východné, ale aj mnohé západné učenia. Predstavme si, že 7 čakier je základom hlavného energetického stĺpa, ktorý si môžeme predstaviť ako chrbticu. Nahor prúdi energia jedným spôsobom, t.j. špirálovito v smere hodinových ručičiek, ale taktiež aj druhým spôsobom, t.j. proti smeru hodinových ručičiek. U akéhokoľvek vodiča nastane jav, že na jednej strane bude bod plus a bod mínus bude na strane druhej tak, ako to vidno na obrázku, čo platí aj pre chrbticu.

    Ak sa pozrieme podrobnejšie na energetický stĺp o ktorom hovoria východné učenia, tak zistíme, že pravá strana človeka je vždy plus a ľavá strana je vždy mínus.

    Mnohí ľudia tvrdia, že takto to je u mužov, ale že u žien to je naopak, t.j. pravá polovica mínus a ľavá vždy plus. Preto sa obe protichodnosti ako magnet priťahujú – mužov ťahá k ženám a ženy k mužom. No ale zo života vieme, že niekoho ťahá a niekoho odpudzuje. A toto sa už ťažko vysvetľuje. Nevedia tiež vysvetliť, prečo má pravá polovica tela znak plus ale pravá polovica mozgu má znak mínus. Kde nastalo prepólovanie energií?

    Energia sa premenila v bode „A“, ktorý nazývame aj Bod (Krížneho) Kameňa. Pretože tečie systémom kríža. Bod Kameňa je ako kameň na krížnych cestách zo starej slovanskej rozprávky: tam sa hovorí: Napravo pôjdeš – seba stratíš, naľavo pôjdeš – koňa stratíš, ak pri kameni na rázcestí priamo pôjdeš, tak aj seba, aj koňa stratíš, t.j. ako keby sme prestali existovať. Čo to v podstate znamená? Nuž, môžeme povedať, že z čakry 1 ide cesta do Bodu Kameňa, potom je prekríženie a cesta pokračuje priamo do čakry 9. Každý človek prichádza k tomuto kameňu, kde si vyberá cestu, ktorou pôjde ďalej. Pravá čakra 5 je viac materiálny systém, ľavá čakra 6 je viac intuitívna, duchovnejšia. Človek si vyberá kadiaľ pôjde. Nuž, viac to ťahá k materiálnemu, intuícia je menej konkrétna, tam ťahá menej. Cesta priamo, to je celkovo čosi neznáme, neprebádané.

    Všimnime si, že keď nakreslíme toto prekríženie (obr. 47), tak dostaneme energetický kríž.

    Dokonca aj Ježiš svojim učeníkom vysvetľoval, že každý si nesie svoj kríž.

    Ale energie sa rozchádzajú: jedna ide naľavo, druhá napravo – a čo vlastne vidíme? Vidíme runu MAN, t.j. runu ČLOVEKA. A nie iba človeka, ale človeka, ktorý učinil svoj výber a vykročil priamou cestou, do neznáma, do vyššieho Duchovného bodu, pretože dovtedy bola jeho cesta (obr. 48) – neurčená.

    A všimnite si, že dnes veľa politikov či vládcov sa často unáša tzv. mystikou, a preto touto runou MAN už zamenili kríže na cintorínoch na hroboch mnohých ezoterikov. Vedeli kde šli, načo šli a čo ich čaká po smrti. Nie náhodou sa nazvali Rádom Nových Tamplerov, t.j. Rádom Nových Chrámovníkov, pretože ovládli špecifické ezoterické poznatky, ktoré však „vyhrabali“ u koho? U Slovanov, Indov, Tibeťanov, t.j. všade tam, kde sa len dalo. Ale Indovia a Tibeťania hovoria, že to bolo 7 Bielych učiteľov, ktorí prišli zo Severu a priniesli im Múdrosť – Védy a že oni im hovorili o Svetoch, ktoré sú odlišné od Sveta Javi.

    Dráha od čakry 1 po čakru 9 je z nášho pohľadu čiara Javného sveta života, jedna odchádza do druhého sveta a druhá je ešte v tomto svete. Znamená to, že k nášmu svetu sa dopĺňajú ešte dva svety. Ale energetická štruktúra je svojrázna. V každej štruktúre je bod naplnenia a vypršania života, ktorú nazývame čakra. ČAK-RA znamená KRUH-ŽIARENIA. Schematicky sa dá zobraziť ako vstupný aj výstupný tok (obr. 49), t.j. predpokladajme, že odtiaľto vychádza aj tu vstupuje. Ale akýkoľvek energetický tok je vždy dvojpólový. Toto uvidíme na systéme zobrazenom na obr. 46 ako vodiči. Každá energia má plus a samozrejme aj mínus. Preto môžeme čakru znázorniť aj ako tok štyroch energií (obr. 50), odlišujúcich sa rôznou farbou a zatočených. A všimnite si, že z 37 čakier je deväť považovaných za hlavné energetické centrá, ktoré vplývajú na človeka. A tieto energie spravidla delíme na energie nízke, stredné, vysoké a ultravysoké.

    Preto vidíme, že prvé 3 slovanské čakry – 1, 2 a 3 sú: Istok, ktorý sa nachádza v oblasti kostrče, 2. čakra je Zarod, a nachádza sa v oblasti lona a 3. je Život a nachádza sa na mieste pupku. Hovorí sa, že človek dostáva tieto energie zo Sveta Navi, preto sa nazývajú nízke alebo hrubé energie, t.j. navné. S týmto sa nedá absolútne súhlasiť, hoci ako sa bežne hovorí, Nav je svet Duchov, t.j. oddelený svet, v ktorom je svojrázny zrod. Veď sa aj hovorí: Všetko sa rodí dole. Preto nižšie čakry sa volajú aj Navné. A navné môžu byť tiež tak kladné, ako aj záporné.

    Najnižšia čakra je bod počiatku, Vstup života. Bod, kde človek dostáva životnú energiu. Preto túto silu mnohí nazývajú aj zemskou silou. Preto keď už raz človek dostal silu zo zeme, tak aj hovorieva: Určite mi silu dáva zem. Ale dáva ju Nav. Farba tejto čakry je čierna, čo znamená, že pohlcuje všetky toky energií.

    Druhá čakra – Zarod prijíma energiu druhých živých bytostí, ale aj energiu rozmnožovania. Cez túto čakru prechádza do ženy mužská sila, prechádza energia semena, energia Obrazov Ducha a Krvi. Cez túto čakru muž otvára v žene ženský počiatok, dáva silu materstva a ženský osud („Doľu“). A žena zase otvára v mužovi prírodné centrá, t.j. dar otcovstva, keď partner dávajúc žene energiu môže dostávať od Prírody aj od stýkania sa s dieťaťom – ale nie energiu z dieťaťa, ale z vonkajšieho sveta. Farba čakry je červená a my už vieme, že energie iných živých bytostí to nie je len energia zrodenia, t.j. zrod nového života, ale môže to byť aj energia počarovania, zoči, urieknutia, prekliatia a pod., a to všetko cez čakru 2, Zarod. Preto ak dieťatko uriekli, tak na okná vešiame červené látky, aby sa znovuobnovilo spektrálne napájanie tejto čakry, ktorú poškodili.

    Tretia čakra je Život. Všimnime si, že do brucha prichádza potrava, ale je to potrava fyzického sveta. A každá potrava dostáva energiu od zeme. Preto práve sú tieto najnižšie tri čakry vzťahované k Svet Navi. Teda k hrubším energiám. Farbu má slamenú, svetlú, hoci niektorí hovoria, že pomarančovú, ale správnejšie je povedať slamenú. Tú už napĺňajú životné energie.

    Preto môžeme zaklasifikovať, že fyzickú obálku, jej štrukturálny stav, nie materiálne, ale štrukturálne na zrod tkaniva energií pochádza z prvých troch čakier, z navného základu. Ale sú ľudia, ktorým na život stačia iba tieto 3 čakry. Všimnite si humoristov a ich humor a aj ľudia používajú výrazy „zmorený“ alebo „umorený“. Umoriť znamená umŕtviť. Znamená to, že toto všetko sa deje na nízkej úrovni. O takomto človeku hovoríme, že nie je vyvinutý. Všimnite si, ako zriedkavo mávajú humoristi intelektuálne vtipy, väčšinou to sú vtipy na úrovni 1. a 2. čakry, niekedy na 3. – v zmysle jedenia. A viac nič.

    Nasledujúce tri čakry: 4. čakra Prsia má zlatú farbu. 5. čakra – Lada má zelenú farbu a 6. čakra Leľa má belasú farbu Nebies. Spájame ich jednej kategórie. Je to aktivizácia Sveta Javi. Prsia zlatej farby sa nachádzajú v oblasti slnečného pletenca, t.j. slnečného dychu, tvorivosti. Čakra Lada to je dobro, ľúbosť, nežnosť. Čakra Leľa je intuícia, ale súčasne reguluje aj prácu srdca, t.j. motora organizmu. Mnohí ľudia celkovo vnímajú čakru Leľu v súvislosti so srdcom – všimnime si, že aj keď vedia, že srdce je v podstate v strede, tak sa chytajú za ľavú stranu hrudníka keď hovoria: ej, srdcom cítim. Vysvetliť prečo nevedia aj keď hovoria, že srdcom cítia, že čosi sa stalo. Je to intuitívny „mimozmysel“. Toto všetko patrí do Javi, aj tvorivosť sa prejavuje v Javi, aj ľúbosť sa prejavuje v Javi, aj intuícia patrí do Javi, veď je zjavné, že človek niektoré udalosti predvída.

    Ak človek žije iba na navných energiách, nazývame ho prízemným. Prvé tri čakry 1-3 napájajú telo človeka, jeho telesný svet. Preto hovoríme, že žije iba prízemnými inštinktami, prízemnými zmyslami. Človek, ktorý má otvorené Javné centrá, už napája Dušu, preto ho nazývame Duševným, pretože všetko robí s Dušou. Všimnite si, že 4. čakra zodpovedá za tvorivosť, t.j. človek vkladá Dušu do plodov svojej práce. A plody takejto práce slúžia ľuďom veľmi dlho. Nie iba desaťročia, ale veky, niektoré aj tisícročia – práve preto, že do nich človek vložil Dušu. Aj intuitívnosť patrí k Duši. Ale všimnime si, že tieto 3 čakry vytvárajú runu Man, alebo ak by to nebola runa Man, tak aká by to bola bukva v slovanskej bukvici? Ak MAN označuje človeka, t.j. človeka duševného znamená to, že keď sa vyprofiluje, tak sa stane Duchovným, ale dovtedy je Duševným. A písmeno PSÍ označuje Dušu. Odtiaľto pochádza aj názov psychológia, t.j. náuka o Duši. A „Psycho“ je ten, kto nemá Dušu na mieste.

    Čakry 7, 8 a 9 patria k Svetu Slavi, ktorá sa ešte nazýva aj Svetlá Nav. Teda čakry 1-3 patria k Temnej Navi a 7-9 k Svetlej Navi. Zodpovedajú na Ducha. Preto, keď začína pracovať čakra Ústa či Ústie, t.j. 7. čakra, ktorá je belasej farby a pracuje na pocitových energiách, na pocitových obrazoch – to je reč, stýkanie sa a pod., vytváranie prekrásna, ale ako možno jazykom vytvárať prekrásno? Spievaním, rozprávkou, povesťou, slovom. Slav patrí viac k duchovnému.

    8. čakra je Čelo – má fialovú farbu, je to energia nie zmyslová, riadi sa prácou mozgu. A všimnime si pôvod slova „osem“. Pochádza z „ось мира“, t.j. os sveta – ako keby na vrchole osi sveta stála v človeku, trochu nad obrvami, pričom vyčísľovanie, matematickú analýzu, t.j. ľavú pologuľu. Na obr. 20 vidno, že ľavá strana je červená, vzťahuje sa k bytiu, a teda riadi intuitívne, intelektuálne, duchovné systémy, duchovné hľadanie človeka. Preto, keď človek pracuje tak, že aktivuje tieto čakry, tak o takomto človeku hovoríme, že je to duchovný človek. Nižšie čakry vždy napájajú horné, ale ak človek žije iba týmito tromi centrami – 7, 8 a 9, tak je to odídenec, t.j. je odtrhnutý od sveta. A ako je možné sa odtrhnúť od sveta, ktorý človeka napája? Slovania preto vždy vychádzali z toho, že všetky čakry sa musia udržiavať v čistote. A týchto 9 centier ešte dôkladnejšie.

    Navné čakry 1, 2 a 3 zabezpečujú predovšetkým spojenie s Prírodou, s Predkami, t.j. koniec koncov s vonkajším svetom. Duševné centrá – čakry 4, 5 a 6 spájanú s inými ľuďmi. Duchovné čakry 7, 8 a 9 poskytujú príležitosť pozrieť sa na svet z vonkajšej strany a začať chápať to, čo bude nasledovať za pozemským svetom, štruktúry, t.j. všetko, čo je nad 9 deviatym centrom, ktoré sa vzťahuje k svetu Slavi a z neho už kanál ide ďalej do Pravi. Znamená to, že všetko nad sa už týka Pravi. Preto sa deviata čakra nazýva Prameň = Rodnik, pretože to je už spojenie s Rodom. Keď idete do lesa alebo do hôr, môžete všimnúť vodné pramene – voda v nich vyviera a odchádza do nášho sveta, už nie nazad, t.j. dole. A takto je to aj s energiou života, ktorá vychádza z čakry 1 a vchádza cez Slav do 9. čakry, Prameňa. Tam sa stáva prameňom v Pravi. A takto sa všetky naše myšlienky a úmysly stávajú v Pravi viditeľné – vyvierajú tam ako Prameň. Dostať sa tu už znamená dosiahnutie špecifickej úrovne. Jej farba je vždy čistá. A čistá farba sa vždy symbolizuje bielou farbou. Farba fialová je Duchovnosť, ale je ako keby „bez“ zmyslov, t.j. môžeme sa obracať na Bohov a Predkov, ale nie je „povinné“, že nejakým zmyslom ich v danej chvíli pocítime. Pre nás je dôležité, aby sme im vyjadrovali vďaku, slávili ich, a oni nám pomôžu, keď to bude pre nás nevyhnutne potrebné. Nemôžeme predsa od detstva až po starobu chodiť s mamou za rúčku do škôlky. Potom by sme sa nevyvíjali. Aj oni sa zo svojej strany vyvíjajú. Veď ani našu mamu už jej mama dávno nevodí za rúčku…

    Takto prechádzajúce energie „snímajú“ nadbytočné intuitívne zaťaženie, a keď sa sníme zaťaženie zo srdca, je to rovnako ako keď chladiaci systém odstraňuje prebytočné teplo z motora auta. Preto niekto má srdce, ale niekto má namiesto srdca „plamenný“ motor, ktorý nemôže dlho pracovať a prepáli sa. A pamätajte, Príroda pri aktivácii všetkých týchto centier v človeku nezaprogramovala systém starnutia. Ako keby neexistovalo. Znamená to, že celý systém starnutia si človek do seba vnáša zvonku.

    A takto od detstva programujú každého človeka: v 6-7 rokoch začneš chodiť do školy, v 18 pôjdeš na vysokú školu, niečo po dvadsiatke si vytvoríš rodinu, prídu deti, po šesťdesiatke do dôchodku, a potom si už chystaj náhrobok. Tento cudzí hodnotový systém nás systémovo programuje na zomieranie, t.j. na skutočnosť, že si ohraničujeme svoj život. Tak napríklad ako to je u náboženstiev – meniny, narodeniny, svadby, výročia a na nich hovoria napr.: chceme stretnúť pri stole o 10 rokov – čo je tiež druh programovania, hoci v tomto prípade to je dobré, lebo sa hovorí o stretnutí tej istej spoločnosti o 10 rokov, a tak sa ľudia naprogramujú na vylúčenie smrti niekoho z firmy v nasledujúcich 10 rokoch. Ale bývajú aj absurdné programovania: chcú sa dožiť 100 rokov. Prečo 100? Nemôže človek dožiť do 150? A to je systém programovania. Už Pavlov, ktorý vyšetroval iba psov došiel k záveru, že smrť pred 150 je násilná. Naši Predkovia nikdy nikomu pri svojich želaniach nevymedzovali nejaký konkrétny počet rokov,

    ale vždy želali večný život. Večný. Takto sa ako keby neprogramujete sami na proces starnutia. A čo tomu človeku pomáha? Istok (Zdroj), Zarod, Život, Prsia, Lada, Leľa, Ústa, Čelo, Prameň (Rodnik), čakry, ktoré vymývajú všetku nepotrebnú informáciu, odnášajú ju a dávajú človeku možnosť žiť a existovať. Pravú čakru 5 Ladu máme aktívnu, preto pravá ruka je ruka pomoci. Znamená to, že keď niekto padol do jamy, tak vždy podávame pravú a nie ľavú ruku, aby sme mu dali silu a vytiahli ho. Alebo dávame iným pravou rukou, nie ľavou. Ale každý podvedome berie ľavou, lebo ľavá ruka je tá, ktorá berie. Ľudia intuitívne cítia, že sa by malo brať ľavou.

    Ak dieťa urobilo niečo dobré, tak ho pohladíme pravou rukou, t.j. ako keby sme mu za odmenu dodali dodatočnú silu. Ak je dieťa choré, tak po ňom prevedieme ľavú ruku, čím z neho odoberáme chorobu či bolesť. Je to jednoduché.

    Okrem toho sa čakrové toky rozdeľujú do kanálikov. Číňania hovoria, že človek má 12 kanálov. Slovania hovoria, že nie 12, ale 144 kanálov, t.j. 72 vľavo a 72 vpravo. To sú hlavné kanály, ako kmeň stromu a majú ešte rozvetvenia. Hlavný kanál je samozrejme chrbtica. Preto na chrbticu v každom smere sa dávame pozor, aby bol vždy rovná. Ak príde na človeka hocijaká choroba, napríklad povie: Oj, srdce ma zabolelo! Čo začínajú ľudia robiť? Piť Validol či podobné lieky a čo dosiahnu? Prehlušia bolesť, ale neodstránia jej príčinu. Bolesť na chvíľu odíde, ale po nejakom čase sa vráti. A v skutočnosti príčinou bolesti srdca môže byť následok nejakého rýchleho pootočenia sa a zacviknutie nervového kanálika. Dedovia v takomto prípade narovnávali stavce a disky na miesto. A bolesť zmizla. Keď obličky začnú bolieť, tak znova najskôr skontrolovali chrbticu, pretože práve v nej tečie hlavný prúd energie a z nej vychádzajú vetvy energií, ktoré sa rozvádzajú k jednotlivým orgánom. Narušenie funkcií vnútorných orgánov človeka je vzájomne spojené s chrbticou.

    Preto chrbtica je základom všetkých tokov energií dvoch odlišných polarít, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Preto každá čakra má svoje vlastné kanály príjmu a vydaja energií. Pre lepšie znázornenie si môžeme predstaviť tieto kanály tak, ako keby v nich boli umiestnené povedzme malé cibuľky, z ktorých vyrastajú vlasy. Vlasy sú vodiče energie, a to v jednom aj v druhom smere. A všimnite si, vlasy ako keby nerástli priamo z cibule, ale z každej bunky po celej dĺžke. Preto nikdy nie je dobre zasahovať do prírodného procesu – nech všetko rastie tak, ako by mal rásť. Napríklad v minulosti si farbili vlasy len ženy, ale teraz tak robí už aj veľa mužov. Farbením vlasov sa však mení spektrum, na ktorom pracujú čakry, alebo body príjmu energie. Čo sa potom deje? Organizmus začne bojovať s hlúposťou, ktorá je daňou móde. A ženy hovoria: aha, korienky už lezú. Nie, korienky nevyliezli, ale sám organizmus obnovuje vlasy, aby mohol dostávať presne tú energiu, ktorú nevyhnutne potrebuje.

    Všetko čo sa v nás deje je ako keby projekcia okolitého sveta. A každý z nás si vytvára svoju vlastnú, osobnú projekciu, t.j. svoj vlastný svet. Každý z vás vidí okolitý svet nie je taký, aký skutočne je, akým sa javí v realite, ale ako považuje za správne na neho nazerať. Ide o tie stereotypy, ktoré do nás vkladali už od jaslí, v škôlky, v škole a ďalších vzdelávacích inštitúciách. Navyše tu vplývajú médiá, ktoré už systémovo vymývajú mozgy. Ale aj oni vytvárajú svojráznu realitu, ktorá nemá nič spoločného so skutočnosťou. Znamená to, že v skutočnosti sa odohráva jedno, ale aby sme na podstatu toho nezamerali pozornosť, ukážu nám druhoradé body a udalosti, aby odviedli pozornosť od podstatných vecí a príčin.

    A tu vzniká nový systém komplexov, nový poruchový systém. Keď po revolúcii prišli prvé seriály, prišli aj prvé reklamy. Vtedy propagovali kúpiť to či tamto, proste kúpiť to, čo im bolo výhodné. A kde to priviedlo? Dnes už vedci hovoria, že lepšie chodiť do butikov, že chodenie po veľkých obchodoch je už druh choroby. A už aj ponúkajú na to lieky ako na chorobu. Čiže najskôr reklamujú: ochorte! A potom vám predám liek na vašu chorobu! Všimnite si, že začali s reklamovaním výrobkov, ale teraz je väčšina reklám inzercia na všetky možné lieky, ako všeliek na tú či onú chorobu. A človek si už ani neuvedomí, že všetky tieto choroby vyvinula reklama. Pozrime sa na reklamu: Pepsi, ber od života všetko! Ak ste si všetko od života zobrali, tak už ste mŕtvola, lebo reklama v skutočnosti hovorí: Pite Colu a zomierajte! V televíznom programe „ZDRAVIE“ (ruský seriál) moderátorka Eleanóra Beľančiková špeciálne pre deti ukázala skúmavky so žalúdočnou šťavou, do ktorých naliala Coca-Colu a Pepsi-Colu, následkom čoho bolo vidno, ako tieto čierne špinavé vločky poškodzujú žalúdok. Bola aj iná relácia, kde do Coca-Coly pustili kúsok plastu, ktorý sa v nej rozpustil. Takže si predstavte čo to ľudia vlastne pijú? Malým deťom sa po požití Pepsi-Coly zmení farba moču na takmer čiernu. Ako sa hovorí, močia krv. A to všetko po požití Pepsi a Coca-Coly. A čo dávajú na „výmenu“? Tričko, bejzbalovú palicu, čiapku, fotoaparát atď., ale syr zadarmo býva iba v pasci na myši. V podstate reklamujú: Dajte svoje zdravie, umrite a na oplátku získate tričko alebo voľnú vstupenku na diskotéku. Toto je systém ničenia.

    Nie nadarmo som už neraz povedal, že každý človek si vytvára svoj vlastný svet. A či sa človeku žije vo svete ľahko alebo ťažko závisí od neho samého. Človek má žiť večne, vytvárať svoj vlastný svet, svoj vlastný aktívny obraz života, nie budovať si svet utrpenia – čo je preprogramovaná verzia života. Nežime podľa cudzej nápovede, ale hľadajme riešenia našich otázok. Prečo? Pretože všetko, čo nás obklopuje – doslovne každá hmotnosť, objem, hmota, vzdialenosť – všetky tieto parametre závisia od nás, a sú v našej hlave.

    Možno už od detstva poznáte príbeh, že z jednej dediny do druhej museli ľudia prejsť napríklad 15 km. Samotnému človeku sa ide ťažko. Ale ak si s niekým po ceste pobeseduje, tak prejde aj 30 km a ani si nevšimne, ako túto vzdialenosť prešiel. Ako to je možné? Hovorí sa: diskusia ukrýva vzdialenosť, t.j. ani si neuvedomujete prácu nôh. Rovnako to je pri počítačových hrách – zdá sa nám to chvíľka, ale pritom môžeme hrať celé hodiny. A všetky tieto miery – vzdialenosť i čas máme vo svojej hlave. Rovnaký prípad je, ak povedzme žena na ulici a vidí ako auto zrazilo kočík a dieťa padá pod kolesá auta. Neuvažuje v intenciách „nedá sa“, ale beží k autu, nadvihne ho a dieťa zachráni. Udrží  auto až kým sa dieťa nedostane spod kolies. A neskôr, keď sleduje video a snaží sa auto zdvihnúť, nedokáže pohnúť ani o milimeter. Prečo sa jej to predtým podarilo? Pretože v tej chvíli ani nepomyslela, že auto je príliš ťažké, „nevážila“ ho. Pre ňu to jednoducho bola prekážka, ktorú v tej chvíli musela odstrániť.

    Alebo iný prípad. V škole na hodinách telesnej výchovy má žiačik problém preskočiť latku napr. 80 cm. Nedá sa a hotovo. Ale ak ho vonku začne naháňať pes, tak preskočí aj viac ako meter a ani si to neuvedomí. Alebo prípad, keď 14 ročné dievča udržalo za ruku mamu nad priepasťou, ktorá sa na túre v horách šmykla. V tom okamihu ani náhodou neuvažovala o vážení hmotnosti…

    A teraz si spomeňme na ženy, ktoré boli obvinené Inkvizíciou z čarodejníctva. Jednou z ich metód vyšetrovania bolo váženie. Ide o to, že žena, ktorá bola takto obvinená, zo strachu – pretože vie, že jej ide o život – „stráca“ hmotnosť, je v stave poníženia, t.j. bunky jej organizmu sa „rozišli“, a potom v takomto stave pri vážení mala 20, alebo 28 kg. Takže bežný človek, keď na ňu pozrel videl, že by mala mať 50 – 60 kg, ale váhy ukázali napr. 20 kg. A vtedy ju obvinili, že je čarodejnica, že lieta na metle. A sú ženy, ktoré v takýchto extrémnych situáciách nemajú vôbec žiadnu váhu. Nuž nečudo, že ju nad priepasťou udrží aj mladé dievča. Tak koho to vlastne pálili?

    Alebo si vezmime relácie o paranormálnych javoch. V jednej relácii nemôžu pochopiť, že našli 16 ročného chlapca, ktorému váhy ukázali 64 kg. Potom vzal na ruky dospelého človeka znova sa postavil s ním na váhu. Tieto ukázali 90 kg. Potom odvážili iba samého muža bez chlapca, a tento vážil 90 kg. Znamená to, že v okamihu váženia mal chlapec nulovú hmotnosť.

    Predstavme si človeka, ktorý ide sám po lese a vie, že do dediny má  päť kilometrov, ale musí sa tam nevyhnutne dostať pred západom slnka. Čo robili ľudia za starých čias? Vbili klin medzi vetvy stromov, aby zastavili Slniečko. Keď človek nabíjal kolík medzi konáre stromov, hovoril: Jarilo, zastav svoj chod – a o stihol. Slniečko ako keby zastalo na nebesiach, ale to sa stalo iba v jeho svete. Iba pre neho Slnko spomalilo svoj pokrok. A unavený človek nemajúc nijaké podozrenie v skutočnosti zapojil svoje vnútorné rezervy a aktivizoval celý energetický systém, ktorý je na obrázku 20. A on, psychologicky pokračujúc vo vizualizácii, síce sa cítil unavený, ale v skutočnosti zvýšil rytmus kroku, zvýšil svoju rýchlosť, a tak sa dostal domov ešte za Slnka na oblohe. Neskôr povedal: meškal som, vykonal som takýto rituál a Slniečko Jarilo zastalo a ja som stihol dôjsť.

    Alebo si vezmime ťažko chorého človeka. Čo pomáha človeku sa z toho dostať? Spravidla sa snaží spomínať. Aké je najkrajšie obdobie človeka? Detstvo je vždy to najlepšie. A keď je takto naladený zistí, že aj bolesť ustúpila. Ale tu nedošlo k vyliečeniu bolesti, t.j. jej príčiny, ale stalo sa toto: keď človek spomína na detstvo, tak celý čakrový systém a energetický systém prechádza do režimu, v ktorom sú uložené spomienky. A dochádza k prestaveniu organizmu na tú dobu, na ktorú človek spomína. Preto mnohí lekári v asociálnej medicíne hovoria, že sa snažia tieto prípady vôbec nespomínať, lebo by mohli prísť o prácu, pretože by to vyzeralo, že lekár zošalel. Uveďme si príklad ťažkej ​​otvorenej zlomeniny kosti, kde kosť až vyšla na povrch a sú aj o tržné rany. Lekári kosti zozbierali, napravili, použili napríklad prístroj Jelizarova. Ale potom ku chorému príde babka alebo dedko a začnú ranenému čosi šepkať. A lekári vidia, že švy na rane sa hoja veľmi rýchlo, a niekedy dokonca ani stopy nezostanú. Potom sa snažili niečo dozvedieť od babky, ale tá odvetila: Ty, môj milý to nepochopíš. A dobre povedala. Nech by sa akokoľvek snažila, lekár to nepochopí. Prečo? Pretože majú rôzne reality. Lekár žije v materialistickej reálnosti, v ktorej je človek považovaný za fyzikálno-chemický systém, t.j. hodnotí stav človeka z pohľadu fyziky a chémie. Ale babička zase z pohľadu duchovných prejavov. Teda lekári majú materialistický systém, ale babička má duchovno-duševný. A tak títo ľudia, hoci aj hovoria rovnakým jazykom, sa nemôžu navzájom porozumieť. Doktor povie o takejto babke, že to je šarlatánka, a ona o ňom, že je nechápavec. Čo mu možno dobre vyložiť, keď nechápe bežné, jednoduché pravdy. Toto je dôvod, prečo hovoríme, že každý človek má svoj vlastný svet. A tento jeho vlastný svet sa môže rozširovať viac ako vesmíry, ak sa on sám neobmedzuje iba v ňom samom a ak existujú ľudia, ktorí myslia rovnakým spôsobom. Preto sa to nazýva ich okolie. Veď prečo sa dnes média stavajú proti nášmu svetonázoru? Ohovárajú slovanstvo všetkými možnými spôsobmi, pretože nie sú schopní pochopiť náš pohľad na svet. Nechápu, čo to znamená žiť podľa Svedomia. Nechápu, čo to je ctiť svojich rodičov ako Bohov. Pre nich je Boh namaľovaný obraz, dedo sediaci na obláčiku, alebo nejaká nejasná vesmírna inteligencia, alebo presnejšie Boh vie čo. Ale uznať, že Boh, tvoj Stvoriteľ chodí po byte a pripravuje paradajky na večeru nedokážu. Je to preto, lebo im založili na oči klapky a doplnili to otrockou psychológiou. Ale otrocká psychológia nedovolí myslieť, uvažovať a s rešpektom sa chovať k všetkému živému. Pretože osud otroka je najesť sa, vyspať a vykonávať svoje telesné potreby, nič viac. To zvyšné domyslia iní. Ale okrem toho majú ešte dvojaký meter: Toto je náš systém a všetko ostatné treba zničiť, zakázať, zatvoriť, pretože to jednoducho nedokážu pochopiť. Ľubovoľné slovo od okolitého sveta ich privedie k rozladeniu, pretože naruší ich striktnú konštrukciu. A čo sa z nich stáva? Ničitelia. Ale kto o sebe povie: Ja som rozladený, ja som deštruktívny? Nuž analogicky začínajú hľadať mimo seba, z vonku: Aha, tu sme našli deštruktívnu sektu, to sú títo, to sú tamtí. Aj keď majú to isté učenie, len si dali iné názvy: evanjelici, katolíci, protestanti, ortodoxní, ktorí sa sami nazývajú pravoslávni. A majú medzi sebou neustále rozpory. Ako píše Filatov: Každý druhého nazýva netvorom, napriek tomu, že sám je netvorom. Aj Ježiš im povedal, ale ani na to nepomyslia: Vidíte triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom si nevšímate. Toto je o nich.

    My vidíme iný svet. Oni vidia svet z pohľadu spotreby. Veď to prvé, čo vždy hovoria je: Boh daj! No nikto nepovedal: Boh na! Len daj, daj, daj! Auto, byt, dom, chatu. Viac peňazí, krásnu ženu. Muža s Mercedesom. A čo na výmenu? Naozaj adekvátna výmena: vezmi naše hriechy! No existuje príslovie: Kvôli stromom nevidia les. V prvom rade počúvajú iba seba. Aby ako tak prežili, musia niekoho znásilniť. Literárny génius píše majstrovské diela. Spisovateľ napíše dobrú knihu. Menej šikovný spisovateľ píše fejtóny. A ten, komu ani toto nie je dané sa stáva literárnym kritikom. A takto všetci začínajú s kritikou, aby niekoho skritizovali, aby ukryli svoje prehnité vnútro, v ktorom ničoho niet, ktoré nie je vyvinuté. Všimnite si, nikto z nich nejde do Prírody, aby sa započúval do šumu vetra, spevu vtákov, šelestu trávy, zurčania potôčika. Nie je im to dané. Nedokážu pochopiť, že to je nevyhnutné na prežitie človeka, t.j. že musíme byť v harmónii s Prírodou, že musíme vedieť počúvať okolitý svet v prvom rade, a až potom seba. Toto je hlavné.

    Vráťme sa ku kanálikom. Každý má bod začiatku a bod východu. Môžeme ich nazývať aj Bod zrodenia a bod smrti, bod života. Človek môže aj náhodne zasiahnuť jeden z bodov a tým aktivovať v sebe schopnosti, t.j. aktivizovať v sebe napríklad bod života. Na ľubovoľnom z čakrových kanálov. Môže to nastať napríklad dopadom blesku či zrážkou autom. Človek upadne do bezvedomia, zažije klinickú smrť, ale sila úderu zasiahla bod života. A v závislosti od toho, aký bod bol zasiahnutý, môže človek začať v sebe rozvíjať liečebné schopnosti; napr. začne liečiť rukami, ak úder zasiahol bod života kanála, ktorý je spojený s 5. čakrou – Ladou. Ak úder zasiahol bod kanála č. 6, t.j. Leľu, tak u človeka sa začnú objavovať intuitívne schopnosti, začína predpovedať. Ak by úder zasiahol čakru 7, tak by nadobudol iné schopnosti. Ale ak by napríklad v ruvačke bol zasiahnutý bod smrti, tak človek sa síce vráti domov, ale môže napr. do týždňa zomrieť. A nijaký lekár nebude môcť prísť na to prečo. Jednoducho úder zasiahol bod smrti.

    Japonci, Kórejčania, Číňania si dodnes uchovávajú spisy a schémy človeka, na ktorých sú vyznačené body života a body smrti. Ak je potreba niekomu pomôcť, vedia buď do bodov zaviesť ihličky, alebo jednoducho nahrievajú a človeku sa polepší. Alebo naopak, ak treba poraziť nepriateľa, zničiť ho, vtedy údery smerujú do bodov smrti. Ale tí, ktorým sa tieto údery snažia zasadiť sa snažia brániť a chránia sa, zakrývajú body smrti. A oni sa naopak tiež snažia zasadiť údery do bodov smrti svojho protivníka. Preto existujú údery aj bloky, to všetko sú obranné systémy. Všetko je vzájomne previazané.

    Všimnime si, Rodnik vyžaruje, aj čakra vyžaruje, ale nenachádzajú sa v rovine, ale vo sfére. A tento súhrn vyžarovania sfér vytvára obrannú obálku okolo tela, ktorú mnohí volajú aura. Ale aura najviac vyžaruje okolo hlavy, t.j. najviac žiari od duchovných energií troch čakier 7, 8 a 9. Zlieva sa z biele, fialové a belasé žiarenie a vytvára sa zmiešané, bielo-fialové svetlo s odtieňom do zlata. Preto na mnohých obrázkoch je nakreslená okolo hlavy, aj keď v skutočnosti je okolo celého tela. Preto ak človeku spôsobili zoči, alebo mu jednoducho je zle, prebili čakru, tak sme už hovorili, ako postupovať, t.j. treba odoberať negatív.

    Ale ak si človek napr. popálil ruku, tiež trpí. Ľudovo sa používa niečo, čo môžeme nazvať energetická soľ. Špirálovitým pohybom rukou odoberieme energetickú soľ z popáleného miesta preč, do ohňa, napr. na sviečku a zopakujeme 3x. Toto stiahne všetku nadbytočnú tepelnú energiu. Človeku sa vytvoria pľuzgiere, ale niekedy môže vzniknúť problém, ak si on sám zablokuje pomoc organizmu. A čo to je táto blokácia? Strach. Keď niekto povie, že sa ničoho nebojí, tak je to buď veľký klamár, alebo veľký hlupák. Strach je skutočný stav organizmu, ako keby imunitná ochrana pred niečím neznámym. Ale strach možno prekonať, presne tak, ako možno prekonať pocit hladu. Dokážeme prekonať pocit hladu? Áno. Dokážeme prekonať pocit chladu? Môžeme. Znamená to, že analogicky dokážeme prekonať aj pocit strachu. Strach existuje len pred niečím neznámym. Ak to učiníme známym, už nás nemá čo strašiť.

    Je známe, že energetické kanály sú veľmi často lokalizované spolu z fyzickými kanálmi. Môžeme to vidieť aj na sebe, keď sa pozrieme na ľavú ruku. Pozorne sa pozrime najmä na ľavú dlaň – vidíme na nej čiary. Ľavá ruka je ako program, ktorý nám hovorí, čo nám bolo v živote dané. Pravá ruka zase ukazuje, čo sme už v živote dosiahli. Toto je princíp toho, čo sa po grécky nazýva chiromania – od slova „chiro“, ruka. Porovnajte si dlane. Ak sú vaše čiary identické znamená to, že idete správnou životnou cestou. Ak ste niečo urobili inak, ako ste mali, ak ste sa odklonili, tak všetko sa odzrkadlí na vašej pravej ruke. Znamená to, že nemusíme byť ani odborníkmi na čítanie z dlane a vieme učiniť dôležitý vývod: Idem alebo nejdem po ceste, ktorú odo mňa očakával Rod, ktorý mi dal život?

    V rámci splnenia životného programu dostáva každý človek určitý čas na to, aby sa vyvinul. Napríklad v učňovskej škole, keď žiaka učia za špecialistu v ovládaní sústruhu, učí sa najskôr teóriu, ale okrem teórie musí prebiehať aj prax. Preto životný program je poznanie podstaty teórie. A ďalšia naša životná cesta je materializovanie prijatých poznatkov v praxi na rozkvet a blaho nášho Rodu. A aby sme vedeli, koľko času nám bolo nachystané naplnenie životného programu, zložme ľavú ruku v dlani a uvidíme línie 1, 2 a 3, záhyby. Každý takýto záhyb je 30 rokov nášho života, pol záhybu je 15 rokov, trištvrte je 20 rokov, jedna tretina 10 rokov. A uvidíme napríklad 3 záhyby po 30 rokov a 1 záhyb 15. Znamená to, že na naučenie sa nášho životného programu treba 105 rokov. Ak niekto má napríklad 30 + 20, tak má sa vyučiť za 50 rokov a pod. Ale toto mnohí nesprávne vykladajú: Koľko sa máme celkovo dožiť? V súčasnom významovom ponímaní to znamená „žiť“. Ale v starom, tradičnom slovanskom ponímaní ŽIŤ znamená učiť sa, poznávať svet. A potom už začíname materializovať. Preto Indovia prevzali od nás tieto pojmy: dvakrát zrodený, ale existuje aj trikrát zrodený, štyrikrát zrodený, t.j. na každú periódu. Ale do tejto periódy nepatrí 12 rokov formovania.

    Niektorých ľudí zaujíma koľko mať detí? Koľko sa len dá. Ak sa pozrieme zhora na malíček, tak vidíme prvý článok, druhý článok atď. ak zovrieme ruku do päste, tak uvidíme aj štvrtý. Takže zovrieme ruku v päsť a potrieme sa, koľko takto vznikne vrások. Objavia sa hrubé a aj jemné. Hrubé sú naši prvorodenci, a všetky ostatné vrásky to sú všetky ďalšie deti ako keby v projekcii. Uvidíte aj trojuholník – znamená, koľko detí je odpustené. A potom si porovnajte s pravou päsťou koľko ste dosiahli.

    Život si možno pridať, života si možno odobrať. Ako sme hovorili, naši Predkovia vedeli aj to, že pravá ruka vždy dáva, a preto vždy dávali pravou rukou a brali ľavou. Ale stávalo sa, že nejaký človek sa im niečím znepáčil, napr. peniaze si požičal, ale vracať sa mu nechcelo. Potom ich horko-ťažko dával s pocitom: peniaze ti dám, ale dobra ti neprinesú. Naši Predkovia na takéto niečo nehovorili nič, ale spokojne vzali peniaze a pre seba si mysleli: peniaze beriem, podklad nechávam. Nikdy nedvíhali peniaze na ulici, čo potvrdzuje aj dostatok dnešných príkladov, lebo dnes je tiež veľa takých, ktorí všetky nahromadené hriechy mysľou naložia bankovku, ktorú zahodia, keď idú po ulici. Kto takéto peniaze zodvihne, ten dvíha aj nahromadené hriechy. Na veľkú bankovku na nahromaďujú veľké hriechy, a ten, kto ju zdvihne ich preberá, ale ten, kto ich zahodil pokračuje veselo v živote, prekvitá a raduje sa. Práve preto naši Predkovia v minulosti ani peniaze, ani nič iné zo zeme nedvíhali: všetko, čo leží na zemi patrí zemi.

    Ak človek aktívne využíva tri najnižšie čakrové systémy 1, 2 a 3, ale ostatné nevyvíja, tak mu starne organizmus. Lenivosť, pohlavná posadnutosť, obžerstvo a podobné veci privádzajú k starnutiu organizmu. Ak má človek napr. 30, 40 alebo 50 rokov a vyvíja centrá 4, 5 a 6, čo sú centrá Javi, Duše – a napr. sa zamiluje či začne z citového pohnutia všetko budovať , t.j. Lýra či Múza k nemu prišla, tak takýto človek mladne v tvorivosti. Ale keď začne pracovať všetkých 9 centier, to už velí sám Boh. Nasledujúce tri čakry 4, 5 a 6 vypĺňajú čas stratený prvými tromi 1, 2 a 3. Znamená to, že človek môže ako keby pribrzdiť čas, keďže čakry Prsia, Lada a Leľa napĺňajú obnovu. A horné čakry 7, 8 a 9 sú celkovo mimo času, mimo akékoľvek časové štruktúry.

    Harmonický vývoj musí byť ako plný vývoj organizmu, nie iba zacyklenie sa na jednom mieste. Aby čakry normálne pracovali, človek sa musí zjednotiť s okolitým svetom. Nenačúvať iba sebe a iba „zapisovať“ do svojho okolia, ale sledovať aj ako okolitý svet „zapisuje“ do nás. Poznávať svet skrz seba a seba skrz svet. A vždy dodržiavať hlavný princíp – neškodiť. Nie iba niekomu inému, ale v prvom rade sebe. Chcieť nie je škodlivé, škodlivé je nechcieť.

    Niektorí čitatelia sa pýtajú kedy liečiť rukami. Pamätajme si, že pravá ruka vydáva prúd dobroty. Môžeme hovoriť, že pravá ruka vydáva plus a ľavá, pohlcujúc plus dáva mínus.

    Je tu ešte otázka ľavákov. Títo sú viac prispôsobení duchovno-duševnému plánu ako materiálnemu. Ale energia u nich prúdi rovnako. Nie je pravda, že ich energetický systém je zrkadlovo obrátený. No existujú ľudia nazývame ich invektori – ktorí majú energetiku zrkadlovo obrátenú, ale aj srdce majú napravo a uloženie všetkých orgánov je zrkadlovo obrátené.

    Liečenie znamená, že človek všetko prepúšťa cez seba. Ruky (obr. 20) prepúšťajú a človek spaľuje svoje srdce, t.j. seba hubí. Preto naši Predkovia nikdy nikoho neliečili. Liečenie je boj s následkami. Naši Predkovia vždy obnovovali zdravie, t.j. sceľovali, ale nič nerobili cez seba. Vzali a dali, ale nie cez seba. Cez seba robili jedine matky, ktoré chceli pomôcť svojmu dieťatku. Ale cudziemu dať svoje zdravie a na výmenu dostať choroby, aby on ozdravel, bol silný a pokračoval v starom živote, zatiaľ čo ten, čo dal upadne do problémov – to určite neprospeje. Každý môže vyliečiť seba. Ako? Byť v harmónii s prírodou.

    Niektorí sa tiež pýtajú, či iný človek môže aktivovať druhému človeku čakru. Odpoveď je nie. Prebiť alebo poškodiť áno. Aktivovať preto nie, lebo obranný systém organizmu každého človeka vždy účinkuje proti cudziemu vplyvu. To sú sily Prírody.

    Doplňme si príklad z rozprávky, ktorú asi každý z nás pozná – Mrázik. Na začiatku rozprávky dostáva Nastenka nesplniteľnú úlohu od macochy, ktorá jej nariadila doštrikovať ponožky ešte pred východom Slnka. Nastenka napriek svojej usilovnosti nedokáže túto úlohu stihnúť, hoci jej naozaj veľa nechýba. Obráti sa o pomoc ku kohútovi, aby nezakikiríkal a neprivolával východ Slnka, ale chvíľku počkal, aby stihla prácu dokončiť. Kohútik jej povedal, že on je iba oznamovateľ, že o pomoc sa musí obrátiť k Slniečku. Nastenka tak urobila a Slniečko naozaj pozdržalo svoj východ. Na základe informácií v tomto článku už vieme, že takto Jarilo vyhovelo takým spôsobom, že prestavilo rýchlosť plynutia času v Nastenkinom svete, čím jej umožnilo prácu dokončiť. Naši Predkovia mali takéto rozprávky, aby hravým spôsobom vysvetlili deťom veci, ktoré im budú neskôr iba doplnené. Dôležité je podať deťom racionálne jadro, detaily konkrétnej metódy dostanú v čase, keď to už budú vedieť pochopiť a využívať.

    Na obrázku vidíme Nastenku, ako prosí Jarilo Slnko o pomoc. Hoci v tejto rozprávke je už veľa tradičných vecí úmyselne skreslených, niekoľko dôležitých informácií stále obsahuje. Mrázik, alebo dedo Mráz je v našej, slovanskej tradícii personifikácia Boha Svaroga. Preto v slovanských domácnostiach nosieva deťom darčeky dedo Mráz, hoci v židokresťanských Ježiško. Poslom Boha Svaroga je medveď, čo môžeme vidieť aj na Kruholete Čísloboha. Zabiť medveďa znamená zabiť posla Boha Svaroga. V rozprávke je však už zásadne zmenená Baba Jaga, ktorá dostala úplne negatívny význam – ale o tom je viac v knihe.

    Vari už iba „technickú“ poznámku. Ak si pozriete scénu z obrázku v ruštine zistíte, že Nastenka pýta o pomoc Slniečko „krasnoe“ – čo by väčšina „odborníkov“ preložilo ako „červené“. V slovenskom dabingu sa tomuto elegantne vyhli a použili slovo „jasné“. Napriek tomu však slovo „krasnyj“ dodnes má jeden zo svojich významov „krásny“, hoci to sa to dnes používa skôr na vidieku ako v mestách. Napriek tomu vám Rusi potvrdia, že v Moskve je „Krásne“ a nie „Červené“ námestie, že naši Predkovia mali v každom dome „krásny“ a nie „červený“ kútik. Aj tento nenápadný príklad nám ukazuje, ako „nepatrná“ zmena slovíčka úplne zmení podstatu obsiahnutej informácie, najmä ak čítame už iba povrchový význam…

  • SPOZNÁVAJME SVOJE TELÁ A OBÁLKY

    Evolúcia Živy – nášho «JA» – je neoddeliteľne spojená so spoznávaním jej tiel a obálok, ako aj s používaním ich schopností a možností. Najprístupnejším – devätoričným – zosobnením týchto tiel je ruská matrioška. Živa samotná ich vytvára, dáva im rásť, aj ich používa.

    1.   Živa – individuálna, samožiariaca častica Prvopočiatočného Svetla – Ramchu, sila Jan. Je skutočným «JA» každej bytosti – jeho Duchom, zdrojom života; nachádza sa mimo času a priestoru. Všetky telá a obálky človeka pozostávajú z životnej činnosti mnohých živatiem, ale iba hlavná z nich (najviac evolučne vyvinutá) sa nazýva Živa.

    2.   Príčinné telo – častica Inglie, sila Iň. Vytvára sa zhromaždením skúseností prejavov Duchovného Svetla Ramchu v živote všetkých vesmírov.

    3.   Žiarie telo – obálka (éterické telo), obklopujúca bytosti. Ono «žiari», t.j. blčí, žiari a skrášľuje sa všetkými farbami v súvislosti s túžbami, želaniami a úmyslami Živy. Má tvar gule, ktorá obklopuje mnohovrstvovou a zložito zostavenou kuklou telo človeka, môže mať rozmer od niekoľkých metrov do niekoľkých kilometrov (odtiaľ pochádza aj názov vtáka Plameniaka a pod.).

    4.   Navné telo – leptónová matica Materiálneho tela (astrálne telo). V tomto tele sa dostávajú do svetov Navi.

    5.   Javné telo – Materiálne telo, to, čo voláme telo.

    6.   Klubie telo – telo umu a rozumu (mentálne telo). Má formu striebristej gule («kotúča»), nachádzajúceho sa vnútri lebky človeka («k» – vzťah, prináležanie k niečomu; «lub» – vnútorná obálka; «ie» – to; to znamená vnútorná, zvonku neviditeľná obálka lebky; spodný, vnútorný kotúč mozgu).

    7.   Kolobie telo – telo intelektu (budhistické telo). Má formu zlatistej svetelnej gule («bochníka») a rozprestiera sa okolo hlavy človeka (nimbus svätých: «ko lob ie» – «k(o)» – vzťah k čomukoľvek; «lob» vysoké, viditeľné miesto; «ie» – to; to znamená vrchný, vonkajší viditeľný obal).

    8.   Divie telo – Duša človeka, jeho Ochranca (devakonické telo). Má tvar ľudského tela, ktorého veľkosť môže byť od veľkosti ľudského tela po niekoľko stoviek metrov výšky (z tohto slovesného základu pochádzajú výrazy ako Deva, divné a pod.).

    9.   Svetie telo – Svetové, Duchovné telo Živy (sattvické telo). Vytvorené je duchovným svetlom Živatiem všetkých tiel Živy, ktoré sa nachádzajú mimo času a priestoru. Žive zabezpečuje kvalitu Osoby, t.j. schopnosť ovládnuť skúsenosťami všetkých živatiem svojho tela.

    Energetická stavba človeka sa zjednodušene dá predstaviť ako dva prúdy protichodných nábojov: činného, horiaceho, suchého, slnečného prúdu Ha (Ja) a nečinného, chladného, vlažného, lunárneho prúdu Tha (Iň), ktoré prechádzajú nadol pozdĺž chrbtice. Tieto dva protichodné prúdy sú spojené s prúdom Vynášania, ktorý prechádza zdola nahor skrz chrbticový mozog a víchrami sily, ktoré sú rozložené pod prednou stranou chrbtice. Tieto víchre sú usporiadané v takomto poradí:

    1.   Začiatok – je umiestnený na konci kostrče. Zabezpečuje životaschopnosť Materiálneho tela, zbiera silu Zeme a najmenšej miere vylučuje energiu, preto sa jeho farba poníma ako čierna. Tu sa nachádza začiatok driemajúcej Ohnivej Sily.

    2.   Zrod – je umiestnený v oblasti chrbtovej kosti na úrovni lona. Je červenej farby. Prijíma energiu od Vody aj od iných živých bytostí, ale zároveň vstrebáva ja vylučuje energiu rozmnožovania. Cez tento víchrový prúd vstupuje do ženy mužská sila, ktorá je nevyhnutná na počatie a donosenie dieťatka, energia mužského semena, energia obrazov Ducha (kvalít Živy muža) a Krvi (kvalít Rodokmeňa muža).

    S týmto prúdom Životnej Sily do ženy vstupujú dary jej muža:
    Blahoslavenie mužného Rodu (dostáva ochranu Rodu muža ako doplnok k ochrane Rodu jej Otca);
    Dar materstva;
    Ženský Osud (dar lásky k mužovi a deťom);
    Rodová Pamäť (intuitívna predvídavosť nahromadených skúseností zhmotnených zrodení svojich aj jej Predkov po ženskej línii tvorenia v Rodine Milujúcich vzájomných vzťahov a podpora Ladu v dome);

    Do muža cez Zrod vstupuje od ženy:
    Dar Otcovstva – schopnosť vytvárať plnohodnotné deti. Ak je žena dobrotivá a čistá, tak u muža sa táto schopnosť zvyšuje, ak nie, tak sa znižuje.

    3.   Brucho (Život) – je umiestnené vedľa chrbtice na úrovni pupku; má oranžovú farbu. Cez tento víchor prijíma človek Životnú Silu a Múdrosť Rodu, ale aj energiu Ohňa. Spočiatku, kým je dieťa v útrobách matky cez pupočnú šnúru, potom, po narodení od Prarodiča v jeho Obrazoch: Boha-Ochrancu, Bohyne Živy a Hviezdy-Vládcu. Táto energia riadi zrod a rozvoj života človeka, spočiatku v semene otca, potom v útrobách matky. Táto Sila riadi spodné energetické centrá a aj celý život človeka od počatia jeho detí, ich narodenie a výchovu.

    Ak vyššie energeticko-informačné centrá nie sú vyvinuté a vedome nie sú nevyužívané, tak toto ešte nie je človek, ale iba Žiteľ (Žiť).

    4.   Prsia (Hruď) – umiestnenie v oblasti slnečného pletenca a (odspodu) prvých spájajúcich sa rebier; je zlatistej farby. Tento víchor zabezpečuje «Slnečné Dýchanie» (schopnosť nasávať silu Vzduchu a preberať Životnú Silu Jarily-Slnka), prijíma a vylučuje informáciu a energiu Tvorivého Budovania, ktorá rozvíja schopnosť vytárať predmety Javného sveta. Prsia tiež riadia schopnosť nadobúdania a odovzdávania vojenských návykov, schopnosť tvorivo usporadúvať životný priestor okolo seba: v dome, meste, dedine, oblasti, Dŕžave (štáte), na Zemi.

    5.   Lada – Lesnica (pravá ruka) a

    6.   Leľa – Šuja (ľavá ruka) – sú umiestnené v oblasti sústavy pliec v priestore podpazušia. Víchor Lady má zelenú farbu a je to točiaci sa Kolovrat, t.j. v smere naproti Slnku. Víchor Leli má modrú farbu je to točiaci Posoloň – v smere Slnka. Lada prijíma a vylučuje energiu Lásky, Nežnosti, Šťastia a Dobra. Leľa zabezpečuje intuitívne poznávanie sveta Javi a intuitívnu tvorivosť v tomto svete (technické vynálezy, vedecké objavy a pod.). Ak vyššie duchovno-energetické centrá nie sú vyvinuté a vedome sa nevyužívajú, tak toto ešte nie je človek, ale iba Ľuď (Ľudina).

    7.   Ústie (Ústa) – umiestnenie na úrovni spojenia malého a veľkého mozgu; je sivej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Éteru (priestoru) a Životnú Silu sveta Slavi. Ústa Človeku zabezpečujú prijímanie a odovzdávanie energií Zmyslových Obrazov. Tento víchor pomáha pomocou umenia prinášať do sveta Javi to prekrásne z vyšších svetov.

    8.   Čelo – umiestnenie v oblasti hlavného mozgu na úrovni medzi brvami; je fialovej farby. Tento víchor prijíma a odovzdáva obrazy mysle, ktoré riadia duchovný a intelektuálny rozvoj Človeka, zabezpečujú možnosť jasnovidectva a jasnopočutia, t.j. vizuálneho a sluchového prijímania mnohorozmerného (5 až 16 rozmerného) sveta Slavi, ale minulého aj budúceho sveta Javi, paralelných a iných svetov.

    9.   Prameň – umiestnenie nad temenom a rotuje nie vo vertikálnej rovine – ako predchádzajúce víchre – ale v horizontálnej rovine; je striebristej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vôle a Vyšších Duševných obrazov sveta Slavi. Prameň je základný orgán vzájomnej súčinnosti s vyvýšenými Predkami a Bohmi – ochrancami Rodu. Ten, kto v sebe rozvinul duševné a duchovné schopnosti vedome prijímať a riadiť Životnú Silu Ústia, Čela a Prameňa dôstojne nadobúda názov Človek.

    10.   Svetoč – umiestnenie nad vrcholom, temenom hlavy a tak ako Prameň rotuje v horizontálnej rovine, ale na opačnú stranu; je bielej farby. Tento víchor prijíma a vylučuje energiu Vyšších Duchovných obrazov sveta Pravi. Živa, vlečená silou kanála Vyvýšenia sa dvíha k Svetoču a skrz neho sa dostáva do sveta Pravi, keď nadobudne Osobné vzájomné vzťahy s Ramchom.
    Toto je konečný cieľ Viery.
    Vedomosť sa začína osvietením umu, Moc použitím Duchovnej Sily všetkých svojich tiel a obálok.
       Vedagor

    Vyvýšenie Živy po kanále Vyvýšenia je možné jedine pri postupnom očistení tohto kanála a roztočení všetkých energetických víchrov svojho tela.

    Toto oživenie má 8 stupňov:

    1.      SKROTENIE ZMYSLOV – splnenie mravoučných zápovedí:
    Dobrota – želanie dobra všetkému existujúcemu, nespôsobovanie škody;
    Cnosť – čistota slova, mysle, skutkov;
    Zdržiavanie sa (uchovanie semena) – pohlavný život s cieľom počatia cnostných detí a nie na uspokojovanie zmyselnosti;
    Nekradnutie – bez želania kradnúť a prisvojovať si cudzie;
    Nezávislosť – bez naviazanosti a nahromaďovania osobného majetku – vecí;
    Úprimnosť – čestnosť, prostota, otvorenosť;
    Nekoristníctvo – robenie dobra iným bez očakávania výhody pre seba;
    Neurážanie – bez urážania;
    Nehnevanie – bez hnevu;
    Nebojácnosť – vedomé chovanie sa.

    2.      SAMOKONTROLOVANIE –očistenie svojich tiel:
    Očista – očistenie Materiálneho tela;
    Spokojnosť – dostatok, podriadenie si zmyslov;
    Sebavzdelávanie – láska k Múdrosti, učenie sa Védických spisov;
    Čistenie – podriadenie si schopností Materiálneho tela a umu;
    Uvedomelosť – nekonanie proti existujúcim zákonom rozvoja Prírody, t.j. zjednotenie svojej vôle s vôľou Prarodiča;

    3.      PODRIADENIE SI MATERIÁLNEHO TELA – ovládnutie Ha a Tha energií pomocou cvičenia Materiálneho tela.

    4.      OVLÁDNUTIE SILY DUCHA – podriadenie sily (energetikou svojho tela) s pomocou dýchania.

    5.      RIADENIE UMOM – oslobodenie umu od vplyvu zmyslov a vonkajších objektov.

    6.      KONCENTRÁCIA VEDOMIA – schopnosť ovládať svoje vnímanie.

    7.      POZNANIE INOSVETIA – schopnosť preniesť svoje vedomie do Navného, Klubieho, Kolobieho a Divieho tela a poznávanie svetov Navi a Slavi.

    8.  PREMENA – vytvorenie tela Svetla, ktoré dáva Žive (individuálnemu «JA») nadvedomie a vlastnosti Osoby.

    Pri dosiahnutí mravnej dokonalosti dochádza k rozkrúteniu všetkých víchrov, očisteniu kanála Vynesenia a výstupu Ohnivej Sily po tomto kanály, ktorá vynáša Živu do horného víchru – Svetoča. Potom sa všetky telá a obálky Živy premenia na Svetelné (Svetové) telo, Živa nadobúda vlastnosti Osoby a prechádza do Duchovného sveta, kde pokračuje ďalší vývoj.

    Zástancovia tradičnej jogy učia roztáčať víchry Sily (otvárať čakry) a čistiť kanál Vynesenia odspodu nahor, od Začiatku (Iň-prúdu, Muladhary) do Svetoča (Sahasrary). Túto cestu používali starí Árijci – vstúpenci osvietenia Prvotnej Hmoty, t.j. otvorenie a použitie Sily, Moci a Skúsenosti, ktoré sa nachádzajú v Inglii. Ale dnes je tento spôsob nepoužiteľný, pretože naň sú nevyhnutne potrebné: zdravé telo; veľmi dlhý život; čistá strava, voda a vzduch; osamelé miesto; vždy prítomný učiteľ, schopný pomôcť žiakovi v čase nebezpečného zdvihu Ohnivej Sily (Kundalini); vláda, ktorá podporuje takéto zameranie – toto všetko my dnes už nemáme. Preto na človeka, ktorý ide cestou očisťovania kanála Vynesenia (Sušumny) a otvárajúceho víchry Sily (čakry) odspodu nahor, číha množstvo nebezpečenstiev. Všetky víchry, ktoré sa nachádzajú pod pásom, obsahujú v sebe nemenné, životné kvality nadobudnuté v predchádzajúcich materializáciách. Tieto kvality sa začínajú prejavovať podľa zodpovedajúceho stupňa rozkrúcania (frekvencie vibrácií) víchrov. Ak človek nemá skúseného učiteľa, ktorý by dokázal každú minútu kontrolovať túto veľmi dlhú a veľmi nebezpečnú cestu, a ako aj pri absencii všetkých ostatných podmienok, ktoré sú uvedené vyššie, neodvratne sa stane obeťou týchto živelných síl. Obzvlášť nebezpečné je otvorenie dvoch spodných čakier, ktoré sú zodpovedné za pohlavnú silu. Ak človek nedokáže zvládnuť jej najsilnejšie prejavy, tak sa stane obeťou sexuálnych zvráteností, alebo jednoducho nebude schopný sa ďalej rozvíjať, pretože bude strácať semeno, ktorého životná sila je nevyhnutná na ďalšie sebazdokonaľovanie. Na tejto ceste existuje ešte množstvo ďalších nebezpečenstiev, ale najhlavnejšie je zdvih Ohnivej Sily (Kundalini). Ak kanál Vynesenia (Sušumna) nie je dostatočne očistený, tak Ohnivá Sila sa môže začať dvíhať jedným zo 108 energetických kanálov, čo človeku spôsobí rôzne zmeny v psychike, alebo iné energetické traumy a choroby, následky ktorých uzatvárajú cestu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu.

    Druhá cesta, pri ktorej prebieha rozkrúcanie víchrov Sily a čistenie kanála Vynesenia zhora nadol, je uprednostňovaná Slovanmi – stúpencami zväčšovania životnej skúsenosti Ramchu. V tomto prípade budú nebezpečenstvá najmenšie, pretože počas očisťovania kanálu Vynesenia zhora nadol sa u človeka prejavujú všetky sily a kvality, ktoré sú nevyhnutné na úspešné roztáčanie a podriadenie si sily spodných víchrov. Pritom sa k roztáčaniu nasledujúceho, nižšie položeného víchru privádzajú sily a kvality nielen vyšších víchrov, ale aj vyšších úrovní Stavby Sveta.

    V súčasnosti je táto cesta priechodná pre väčšinu ľudí, no zdanlivý rozpor týchto dvoch ciest mizne na ceste Vedenia.

    Nemyslite si, že na Zemi prebieha všetko len podľa úmyslov Vyšších Bohov a že nič nezávisí od mocnej Vôle a vašich blahodarných úmyslov.

    Takto hovoria iba nerozumní ľudia, ktorí nevedia o Pravde Života.

    Nebeskí Bohovia len dozerajú na vaše budovateľské činy a prichádzajú na ľudské volanie, keď ich potomkovia volajú o pomoc.

  • BESEDY S PÁTROM DIJOM ALEXANDROM

    Ako bolo vopred avizované na stránke Leva-Net a aj našej, v sobotu 28. mája sa uskutočnila prvá beseda s Pátrom Dijom v Ostrave a nasledujúcu sobotu, 4. júna druhá beseda v Poprade.

    Týmto sa chceme poďakovať všetkým návštevníkom a účastníkom oboch besied, ktoré prebehli v naozaj konštruktívnom a pozitívnom duchu. Na oboch besedách boli vyhotovené záznamy, ktoré budú priebežne k dispozícii čitateľom oboch našich stránok. Zvukový záznam z prvej besedy v Ostrave bol k dispozícii v podstate bezprostredne po besede.

    Môžeme smelo skonštatovať, že záujem o našu vlastnú, slovanskú kultúru v našich krajoch žije a bude žiť aj napriek všetkým okolnostiam a udalostiam posledného tisícročia.

    V súvislosti s otázkami a odpoveďami, ktoré zazneli na oboch besedách si uveďme niekoľko detailov. Nebudeme však preberať detaily záznamov – tieto sú natoľko rozsiahle, že bude lepšie si ich vypočuť ako snažiť sa všetko prepisovať – skôr niekoľko principiálnych postrehov.

    Za našu stránku by sme sa chceli ospravedlniť, že za posledné týždne sme v minimálnej miere stíhali odpovedať na vaše otázky, čo bolo spôsobené najmä časovou náročnosťou prípravy a samotným pobytom Pátra Dija Alexandra v našich zemiach. Sľubujeme, že na všetky otázky dostanete odpovede, aj keď to bude s omeškaním. V súvislosti s otázkami vari iba jedna poznámka. Naša stránka je venovaná znovuzrodeniu našej kultúry, t.j. prastarej, predkresťanskej Viery našich Predkov. Súdiac podľa vašich reakcií môžeme predbežne usúdiť, že tieto ciele priebežne plníme, aj keď určite exituje množstvo vecí, ktoré by mohli byť lepšie. Zároveň to znamená, že okrem vstúpencov slovansko-árijskej kultúry a „služobných“ návštevníkov ani neočakávame návštevnosť napríklad profesionálnych teológov. Preto hoci sme na takýto podnet jednorazovo reagovali, nemienime do budúcna viesť teologické dišputy. Týchto tu bolo za posledných 1 000 rokov dosť a kde nás priviedli vidíme pri pohľade okolo seba. Návštevníkom takéhoto zamerania vrelo odporúčame navštevovať stránky ich vlastného zamerania. Ostaňme si tak každý spokojne pri svojom.

    Na besedách sa vynorilo viacero tém, ktorým bude účelné vzhľadom na záujem rozviesť podrobnejšie na našej stránke. Zatiaľ si uveďme len niekoľko momentov.

    Páter Dij Alexander je veterán špeciálnych jednotiek, ktorý má za sebou bojové operácie v horách Afganistanu. Za roky služby bol viackrát ranený, odkiaľ napríklad pochádzajú aj jeho viacnásobné osobné skúsenosti so zážitkom klinickej smrti.

    Tieto súvislosti je potrebné brať do úvahy, keď chceme hodnotiť otázku vysvetľovaného postoja k vegetariánstvu. Ďalšia dôležitá okolnosť je podnebie, ktoré vládne na Sibíri. Sú tam oblasti, kde 7 až 10 mesiacov v roku je mráz a sneh, pričom hovoríme o teplotách pod -50° C. V takýchto podmienkach sa jednak nedá vypestovať nijaká zelenina a ovocie, jednak sa nedajú skladovať. Obdobná situácia je napríklad za polárnym kruhom. Vo Védach sa však hovorí, že život človeka má vždy vyššiu cenu ako život zvieraťa, t.j. v hraničných situáciách môžeme zabíjať a konzumovať zvieratá. Je tu však niekoľko aspektov. Ako napríklad strom tak aj zviera sa dá zabiť viacerými spôsobmi. Jeden postoj – môžeme ho volať civilizačný – je bez akéhokoľvek milosrdenstva zlikvidovať inú živú bytosť a mať z toho (krvavé) peniaze, alebo zabiť či zoťať strom z dôvodu existenčnej nevyhnutnosti, ale tu existujú prastaré metódy, ako to robiť. Napríklad zviera sa dá zabiť takým spôsobom, aby sa urýchlila jeho evolúcia a znovuzrodenie už v ríši ľudí. Je to síce zabitie živého tvora, ale za to sa „dostane“ priamo do ríše ľudí, teda evolučne zásadne postúpi. A toto je už niečo iné. A každému je určite jasné, že my na výber máme a nie sme v situácii ohrozenia života či nemožnosti prežitia bez zabíjania iných živých bytostí.

    Ako ďalší príklad zabíjania je aj zabíjanie nepriateľov v boji. Kozáci – ako vojaci Ordy – boli a sú vynikajúco znalí metódy zabíjania nepriateľov bez toho, aby sa nakarmovali. Práve preto boli a sú tvarmi nenávidení a boli v minulosti neľútostne vyhladzovaní. Jedna vec je totiž zabiť nepriateľa v spravodlivom boji a druhá vec nenavýšiť si vlastnú karmu. Niekoho by to mohlo navádzať k tomu, že lepšie je nebojovať – veď nanajvýš ma zabijú a hotovo, pôjdem do neba. Toto je napríklad postoj kresťanov – bez pokynu Pána nebudú bojovať – čo je voda na mlyn tvarov. Z nášho pohľadu však svojou nečinnosťou ohrozili ostatných členov občiny a nezakročili proti zlu, čo je oveľa ťažší hriech. Nepotrestanie zločinu vedie k jeho pokračovaniu a zvyšovaniu, a preto je povinnosť boja proti zločinu jedna z najzákladnejších životných povinností Slovana a Árijca. Samozrejme, na báze Svedomia. Ale ako správne zabiť vo vojne nepriateľa a nenakarmovať sa? Voči všetkým živým bytostiam musíme cítiť lásku. Mať lásku však neznamená dať sa s „láskou“ zabiť. Ale ak napríklad neumožním niekomu pokračovať v konaní zla – v boji ho zabijem – tak ho uchránim pred nahromaďovaním jeho negatívnej karmy a koniec koncov napomôžem jeho evolúcii, pretože ju nebude musieť vyhladzovať v mnohých reinkarnáciách. Zabíjať hoci v spravodlivej vojne ale s nenávisťou v srdci generuje karmu, čo je akýsi „vedľajší účinok“ temných síl. Mať lásku ku všetkému živému rozhodne neznamená neodporovať zlu a dať sa zabiť – to je zrada Rodu, Občiny, vlastnej rodiny.

    Podľa informácií z Véd, po smrti prechádzame trojstupňovým súdom. Prvý je súd Svedomia, druhý súd Predkov a tretí súd Bohov. Teda konať podľa Svedomia je nevyhnutná zásada, ale najťažšie je prejsť súd Predkov, zrada vlastného Rodu totiž nemôže byť nikdy tolerovaná. 

  • STAROSLOVIENSKE VÉDICKÉ LIEČITEĽSTVO (CELITEĽSTVO)

    „Daj mi, Bože, hlavu železnú, oči medené,
    jazyk strieborný, srdce meča silného,
    nohy vlka sliediaceho; a bdelosť neutíchajúcu
    daj MI, Bože, líca mohutné
    jazyk ovčí, um teľací, srdce zajačie“.
    (A. Blok, poézia zariekaní a zaklínaní, str. 50)

    Volchvovia, znachari, veduni, kolduni, vedmy, trichy, čarodejníci, kudesníci… Koľko veľa názvov máme v staroslovienskom jazyku pre výnimočných ľudí, majúcimi poznanie a schopnosti, ktoré pomáhajú obyčajnému človeku v jeho každodennom živote. Exituje ešte množstvo slov, ktoré vyjadrujú príslušnosť človeka ku kaste zasvätených do védického poznania našich Predkov, ale význam týchto slov je odvodený od slov majúcich jediný zmysel – „(po)znanie“, „svetlo“, „dobro“, ale ani jedno z nich nie je odvodené zo slova, ktoré má význam „zlý“.

    Dokonca aj také slovo ako „Vedma“, ktoré u mnohých vyvoláva negatívne emócie a strach, znamená iba jednoduchú skratku „VEDiaca MAtka“. V anglickom ekvivalente sa používa výraz „witch“, podľa výkladu doktora Mora toto slovo neznamená nič iné ako jednoduché „múdra žena“. Slovo pochádza z anglického slovesa „weet“, čo znamená „(po)znať“. Takže aj v súzvuku s „vedmou“, názvy „veduňa a vedun“ rovnako pochádzajú zo slovesa „vedieť, znať“.

    Ďalšími staroslovienskymi slovami, ktoré označujú ľudí s poznaním sú slová „znachar a znacharka“, ktoré majú ten istý slovanský koreň – „znať“. Podľa slov Henryho Mora, týmito slovami sa rozumie označenie „ľudia, majúci poznanie a schopnosti vykonávať alebo hovoriť nezvyčajnosti“.

    Kresťanská cirkev najviac zakazovala a bojovala proti názvu „Volchv“, čo tiež predstavuje jeden z prastarých názvov človeka, ktorý ovláda nadľudské možnosti. Volchvovia, kudesníci boli koldunmi osobitnej kategórie, ktorí mali veľký vplyv na život krajiny a spoločnosti. Ak sa napríklad niektorí žreci odpradávna u Slovanov nazývali volchvami a ich činnosť volchvovaním, tak následkom toho sa toto slovo stalo synonymom čarovania a čarodejníctva. Volchvovia poznali množstvo meteorologických príznakov, silu a účinky rozličných byliniek a s veľkou skúsenosťou používali hypnózu. V niektorých prípadoch Slovania považovali za volchvov aj kniežatá, niekedy nimi aj naozaj boli – boli zároveň volchvami aj vojakmi. Napríklad sa predpokladalo, že knieža Vseslava Polockého „matka porodila z volchvovania“ (t.j. za pomoci zariekania). A volchvovia mu na hlavu priviazali nauz (obereg, t.j. ochranný prívesok v podobe čarodejného uzla), čím knieža získal nadľudské schopnosti. Obraz kniežaťa-volchva, vodcu družiny, mocného kolduna našiel odraz aj v povestiach. V povesti o Volge (Volchve) Vseslavieniči on, vojak, bohatier, sa menil na šťuku, vlka alebo vtáka. Volchvovia boli bylinkári aj „vodníci“. Dnes už aj veda potvrdzuje dôležitosť a účinnosť fytoterapie a možnosti „programovať“ vodu meniac zloženie jej molekúl a pridávajúc jej nové, nezvyčajné a liečebné vlastnosti. Volchvovia mali hlboké poznatky o netradičnej medicíne. Úspešne liečili chorých liekmi rastlinného a živočíšneho pôvodu, vynikajúco sa vyznali v liečivých rastlinách. Liečili minerálmi, kovmi, rôznymi popolmi a tajnými prostriedkami; poznali diétoterapiu a reflexnú terapiu skôr a lepšie ako Číňania; majstrovsky ovládali akupresúru a rôzne druhy masáží; chiropraktiku a manuálnu terapiu; ovládali stavbu kostí a umenie liečenia orgánov; úspešne liečili poranenia rôzneho pôvodu a úrazy; ovládali chirurgiu, vrátane energetickej; ovládali metódy pomoci pri pôrodoch a gynekologické postupy; vedeli používať fyzioterapeutické prostriedky liečenia: moxovanie, akupunktúru, púšťanie krvou, energetickú masáž, tlaky a aplikácie, liečenie zanesení, minerálne vody a aerosóly, prikladanie bahna, vodoliečbu, liečenie chladom a pod.; originálne liečili reumatizmus, radikulit, natiahnutie svalov a väzív, zuby a zubné bolesti, krvavé vracanie, bolesti očí, bolesti srdca a ciev; účinne liečili aj dnes neznáme, zložité psychické choroby a mnohé ďalšie.

    Takto by sa dali rozobrať aj ľubovoľné názvy „profesií“ ľudí, ktorí mali nadľudské schopnosti a ezoterické poznatky, ale takéto opisy budú vždy obsahovať výlučne kladné kvality, pretože dobro musí vždy vyhrať. To samozrejme neznamená, že vo svete niet zla. Jednoducho, ak vediaci človek prešiel na stranu temných síl, tak k jeho názvu sa pridal prídavok „temný“ a všetko ostalo na svojom mieste.

    Liečiteľstvo bolo vo všetkých časoch sférou činnosti vediacich ľudí: znacharov, koldunov, vediem atď. preto ich môžeme všetkých súhrnne volať Liečiteľmi – alebo pôvodným staroslovienskym výrazom – „Celiteľmi“ („ce“ = to, „l(e)“ = lepiaci, stmeľujúci, obnovujúci, „tel“ – telo). Čo v našom prastarom jazyku znamenalo: obnovujúci celistvosť celého človeka. To znamená, oni neliečili ako súčasná medicína následky choroby, ale obnovovali počiatočnú celistvosť človeka, ktorý sa na nich obrátil odstraňujúc ako príčiny ochorenia, tak aj jeho následky na všetkých energetických úrovniach. Takýto ľudia sa často už rodili s darom liečenia, ktorý rozvíjali pod vedením múdrych poradcov a svoje poznatky odovzdávali ďalej z pokolenia na pokolenie. A celý tento systém liečebných praktík bol postavený na základe a poznania Slovanských Véd.

    Učenie vediaceho človeka sa začínalo základmi stavby Vesmíru, lebo len ich spoznaním bolo možné pochopiť podstatu rôznych liečebných postupov. Prastará Viera našich Prvopredkov učí, že základom všetkých Svetov nášho Kozmosu – Javi, Navi a Pravi je energia, ktorá pochádza z prvobytného zdroja (RA-M-CHA), prejaviaceho sa v našej skutočnosti. Prvopočiatočný zdroj vydáva tok svetlonosných iskier (Atma, Duch), ktoré vydávajú žiarenie. Toto žiarenie, rozlievajúce sa po Vyšších Svetoch sa celý čas materializuje až dovtedy, kým sa nestane živou formou v našom fyzickom Svete Javi. Živá forma vstupuje do vzájomného vzťahu s druhými energiami už zhmotnenými do stavu hmoty Sveta Javi aj s existujúcimi jemnými formami. Takto energia preniká do všetkých rohov Vesmíru, do každej bunky, podstaty a pod. v súlade s prastarým učením Slovanov, základom ľubovoľnej energie je Energon – najmenšia a najväčšia častica, ktorá v sebe nesie všetku prvopočiatočnú informáciu o Stavbe Sveta. Pri vytváraní spojení Energonov prebieha zrodenie a vývoj rôznych systémov, prebieha výmena a obnovovanie informácií. V súlade s horeuvedeným naši Predkovia od pradávnych čias vedeli, že ľubovoľný objekt vo Svete Javi nie je nič iné ako súhrn energií rôznych hustôt. Taktiež vedeli, že musí existovať aj riadiaca sila, ktorá udržiava túto štruktúru v tej alebo onej forme. Túto riadiacu silu nazývali Predkovia Dušou, a preto hovorievali: Dušu má všetko – kameň, strom, jazero atď. takže aj človek má Dušu, ktorá riadi telo prostredníctvom energií určitého spektra a nesúce danú informáciu. Znamená to, že slovanský Védický systém jasne hovorí, že Svet riadi informácia. Ale človek môže túto informáciu prijímať pomocou zmyslov a spracovávať za pomoci mozgu. Preto mozog človeka považovali naši Praščuri za systém riadenia fyzického tela s vedomím (spoločným vedomím/ poznaním Duše a Ducha) človeka. Naši Predkovia vedeli, že pozemský človek predstavuje nielen jednoducho fyzické telo, ale je to mnohoštrukturálny energetický systém, ktorý pozostáva z:

    • Dvojrozmerného Rozumu (systém učenia a poznávania);
    • Trojrozmerné telo (žijúce vo štvrtom rozmere – čase);
    • Šestnásťrozmerný Um (systém materializovania a tvorivosti);
    • Mnohorozmerná Duša;
    • Bezrozmerný (mimorozmerný) Duch;
    • Svedomie (spoločné vedomie s Bohmi a Predkami), t.j. vonkajšie Svetlo prenikajúce dovnútra a osvetľujúce tie alebo oné okamihy Života človeka, jeho štruktúry.

    Trojrozmerné ľudské telo má rozvetvenú energetickú sieť, ktorá pozostáva z kanálov a centier koncentrácie energií. Slovanský systém energetických centier väčšieho rozsahu, ako je východný systém. Obsahuje 37 základných energetických centier, z ktorých 9 je hlavných a 28 určujúcich a spolu vytvárajú energetický kríž. Hlavné centrá sú rozdelené na 3 štruktúry:

    • Spodné 3 čakry zodpovedajú za Javný (fyzický) vývoj človeka;
    • Stredné 3 čakry zodpovedajú za Duševný vývoj;
    • Horné 3 čakryzodpovedajú za Duchovný vývoj.

    Pohyb energie

    Človek, počínajúc počatím a narodením a v priebehu celého svojho života sústavne zapadá do rôznych udalostí, čo vedie k vyčerpávaniu energie z organizmu. Zlý vzduch, voda a potraviny. Ohlupujúce látky (alkohol, tabak, čaj, káva). Prejedanie sa. Sex mimo rodinu (čo privádza nielen k chorobám a rodinným drámam, ale reálne skracuje dobu života človeka). Hazardné hry. Únava a stres. Všetky tieto a iné vplyvy neobyčajne škodia zdraviu, t.j. porušujú zákony RITA. Vychádzajúc z týchto hlbokých poznatkov našich Predkov, pripravovali a vykonávali sa rôzne metódy prinavrátenia si zdravia. Na tento účel sa používali prostriedky širokého spektra účinkov, od hrubého mechanického úkonu (masáž, prikladanie, chirurgia a pod.) po informačné účinky (zariekania, rituály a pod.).

    Za najrozšírenejšie sa považovali informačné úkony, ktoré sa používali ako samostatné metódy ozdravenia, tak aj v súhrne s inými liečebnými prostriedkami, mechanickými úkonmi atď. Už aj v našich časoch veda potvrdila, že svet ovláda informácia, čo naši Predkovia vedeli dávno. Spoločné práce vedcov-medikov ukazujú, že aby sa dosiahol účinok na telo s cieľom zmeny jeho fyzických charakteristík na dosiahnutie liečebného účinku, je možné dokonca ani neprijímať lekárske prostriedky vnútorne, ale postačí jednoducho pôsobiť riadenou informáciou. Cestou skúsenosti je dokázané, že pomocou leukoplastu možno prilepiť potrebnú tabletku na svoje telo a sa určitý čas ponosí na sebe, tak výsledok bude ten istý, ako keby bola použitá vnútorne. Sila spolupôsobiaceho účinku bude určite slabšia, ale nasmerovanie účinku je rovnaké. Naši Praščuri tabletky tak či onak nepoznali, ale na sebe nosievali – kvôli ozdravujúcim účinkom – rôzne korene rastlín, zariekavané oberegy (ochranné prívesky), alebo jednoducho používali rôzne zariekania  nasmerované na zmenu informačného poľa človeka. Ale prešiel čas a vnútenie Slovanom cudzieho, kresťanského náboženstva zmenilo prvopočiatočný informačný zmysel mnohých zariekaní.

    Afanasiev v minulosti o tom napísal: „Neodškriepiteľne mnohé zo zariekaní, ktoré v sebe obsahujú obracanie sa k nebu, svietiacim objektom, zorám, hromu, vetrom a pod. boli pôvodne modlitbami k Božstvám živlov. Po nástupe kresťanstva boli tieto prastaré vzývania doplnené vsuvkami mien Spasiteľa, Bohorodičky, apoštolov a inými, pre nich vhodnými doplnkami (t.j. slovanské Božstvá boli zamenené judskými). Mnohé zariekania boli do takej miery prepracované novým (t.j. cudzím) vieroučením, že v 15. a 16. storočí boli zahrnuté do kresťanských modlitebných knižiek pod názvom modlitby“

    (poznámky v zátvorkách doplnené).

    V súvislosti s týmto potvrdením tohto známeho ruského etnografa, my Slovania a Árijci používame zariekania a obrady v pôvodnej, prvopočiatočnej, slovanskej podobe, v akej ich čítajú a používajú vediaci ľudia aj v súčasnosti. Niektoré zariekania sa dajú aj zreštaurovať tak, že sa z nich odoberú cudzozemské vsuvky, obzvlášť tie, ktoré sa týkajú poníženia človeka do stavu otroka či sluhu. Pretože Slovania od počiatku boli vždy deťmi svojich Bohov (našich Veľkých Predkov, od ktorých vedie rodoslovie každého slovanského Rodu). Naši Bohovia nevyžadujú od svojich potomkov ponižovanie, oni sa vždy s nami stýkali ako rovní tak, ako sa to so svojimi deťmi aj má. Veď v Slovanských Védach je to aj výslovne potvrdené:

    Predkovia, to sú prastaré Božstvá, bez hnevu, starajúce sa o čistotu, vždy múdro cieľavedomé, vychovávajúce k zanechávaniu hnevu, vyznačujúce sa veľkými a dobrými činmi“ .

    Jedine následkom násilného pokresťančenia kniežaťom Vladimírom sa Slovanom vnútila situácia otrokov Boha Izraela (dostatok informácií získa každý sám pri pozornom čítaní Biblie, obzvlášť Starého zákona), ale čistá slovanská Duša si nikdy nepripustí označenie „otrok (služobník) boží“, a preto na tejto stránke ani v ďalších textoch nenájdete označenia, ktoré by ponižovali vašu dôstojnosť.

    Veď hoci znacharstvo je prastaré podanie, pre mnohé skupiny našich ľudí je ešte nové.

    Pri prednášaní zariekaní a vykonávaní rituálov a obradov sa Slovania, v súlade s prastarou tradíciou, označovali Svätým znamením, ktoré sa často označuje ako Perúnica, a dodnes ho ešte vykonávajú Staroverci. Vykonávame ho tak, že špičkami spojíme tri prsty pravej ruky (palec, prstenník a malíček) na česť Veľkého Triglava – Svaroga, Perúna a Sventovíta, ktorých podstatou je Svedomie, Sloboda a Svetlo (vzájomná pomoc) a dva prsty (ukazovák a prostredník) sú spojené spolu a vystreté, čo predstavuje Boha Roda Nebeského a Ladu-Bohorodičku. Takto uložené prsty na priložia najskôr na čelo, potom na ľavé a pravé oko a nakoniec na ústa. Takto sa vykonáva malá Perúnica. Veľká Perúnica sa vykonáva na čelo, ľavé plece, pravé plece a pupok. Sväté znamenie opisuje tvar blesku Boha Perúna, osvetľujúceho život našich Predkov. Pri prednášaní zariekaní znachar predkloní hlavu, pretože predklonenie hlavy počas obracania sa vyjadruje úctu k Slovanským Bohom a Svätomúdrym Predkom ako znak vďaky za ich pomoc. Fyzické vysvetlenie tohto rituálu je veľmi prosté – po ruke nám prechádza radiálny nerv, ktorý sa v zápästí rozdvojuje a končí v prostredníku a ukazováku. Cez tento nerv prechádza vyžarovanie našej vnútornej energie, a tak keď sa prstami dotýkame svojich čakier, tak do nich posielame energiu a aktivujeme ich, čím ich nútime pracovať v zosilnenom režime. Takto aj zosilňujeme vnútorné obranné vlastnosti organizmu a môžeme vylučovať silnejší tok energie.

    Kresťanská reforma obradov Nikona v 17. storočí v Rusku tento rituál zakázala a zaviedla trojprstové prežehnávanie – dodnes používané v tzv. Pravoslávnej kresťanskej cirkvi a u gréckokatolíkov. U tohto uloženia prstov (príznačné že zacielené extra na Slovanov) kresťania už uzatvárajú tok energie v ruke palcom, takže ju nevyžarujú mimo, a teda hoci sa dotýkajú svojich energetických centier tak vykonávajú tento rituál naprázdno.

    Okrem Perúnice Slovania počas rituálov vykonávajú aj tzv. Znamenie Slávy – priložíme pravú ruku s otvorenou dlaňou na srdce a potom ju dvihneme k Nebesiam a povieme:

    SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

  • CIEĽ ŽIVOTA

    Ako sme si už povedali v článku o živatme, otázka «kto som ja» nie je pre človeka technokratickej civilizácie vôbec jednoduchá. Ale správna odpoveď na túto otázku je pre každého nevyhnutná, ak chceme začať vystupovať po Zlatej ceste Duchovného vývoja. Inými slovami, ak v zmysle Véd začíname cestu po Svarge.

    V skutočnosti ale každý z nás v živote potrebuje poznať odpoveď na 3 otázky. Prvá je už známa: Kto som JA? Druhá znie: Prečo žijem na tomto Svete a tretia nie je o nič menej dôležitá: Prečo zomriem? Naša kultúra začína tam, kde každý z nás spozná odpovede na všetky tri otázky. A jedine tu môže začať cesta duchovného vývoja.

    Hoci naša stránka sa snaží práve o to, aby každý Slovan alebo Árijec mal možnosť nachádzať odpovede, cestu musí vykonať každý sám za seba a s plnou zodpovednosťou. V skutočnosti už tu niekde začína byť ostrý rozdiel medzi Vierou a náboženstvom. V zmysle našej Viery tradične hovoríme: … A uveď nás do pokušenia. Služobníci (t.j. otroci) boží hovoria: … A neuveď nás do pokušenia. V zmysle našej kultúry je dôležité, aby naplnenie nášho života spočívalo v konaní – práci pre blaho Rodu a tvorivom budovaní tejto cesty. Pravdou je že ten, kto sa snaží v živote hľadať odpovede neraz učiní chybu. Lenže chyba pre nás znamená novú skúsenosť a tá prináša nové poznanie. Každý musí nadobúdať svoje vlastné skúsenosti a ak Slovansko-Árijské Védy majú Pravdu – čo riskujeme? Vôbec nič. Našli sme Pravdu sami pre seba. Len ten sa nepomýli, kto nič nerobí. A preto u hľadajúcich prichádza Prerodenie.

    Druhý pohľad je pohľad otroka božieho. Vždy koná podľa pokynov Pána. Inými slovami, nesmie hľadať, pretože by mohol nájsť niečo, čo Pán nechce, aby našiel. Takže lepšie je, ak nie je uvedený do pokušenia. Nepríde omyl, a teda nijaká životná skúsenosť vyplývajúca z omylu. Otrok predsa nemá čo myslieť. A toto je jedna z metód, akou si Pán udržiava kontrolu nad svojim stádom. Čím ich je viac, tým lepšie. Vykonajú viac práce a Pán bude bohatší v zmysle hodnôt civilizácie. Viac otrokov znamená viac bohatstva. Akého? Po smrti zistia sami…

    Tu môžeme siahnuť po príkladoch z budhizmu. Alexandra David-Neelová, členka Francúzskej akadémie vied, napísala niekoľko veľmi zaujímavých kníh zo svojich dlhých ciest po Tibete. Strávila 40 rokov na cestách spoznávaním východných kultúr a priamo v Tibete 14 – hoci ešte za predchádzajúceho Dalajlámu a pred 2. svetovou vojnou. Jej skúsenosť spomína aj Břetislav Kafka vo svojom diele NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE, čo je samo osebe tiež zaujímavé čítanie. Došla v poznaní tak ďaleko, že dokonca si bola schopná zmaterializovať spoločníka – mnícha, ktorý ju sprevádzal na cestách po Tibete. Jej knihy poskytujú množstvo veľmi zaujímavých poznatkov. Jedným z nich je odporúčanie, že ten, kto nastupuje na cestu duchovného rozvoja nesmie veriť ničomu, hoci tomu veria ostatní ľudia hoci aj tisícročia. Jednoducho musí všetko zavrhnúť – sú to len názory či skúsenosti iných ľudí. Ak na začiatku duchovnej cesty všetko zavrhneme a začneme úplne z nuly – čo riskujeme? Ak to, čomu nás učí okolitý svet je naozaj Pravda, tak si ju len potvrdím na vlastnej skúsenosti. Potom to už bude moja skúsenosť a nie dogma. Samozrejme, že náboženstvá presne toto nepotrebujú. Ale skutočne hľadajúci sa takto dogiem zbavia. Môžeme to uzavrieť aj jednoduchým konštatovaním: slobodnému (voľnému) človeku vôľa, otrokovi raj (t.j. plnú moc jeho Boha – v tomto prípade Pána).

    Učenie budhistickej Tantry (najvyššia forma budhizmu – je to učenie iba o energiách) priamo varuje aj pred ďalšími „lákadlami“. Mnohí ľudia dnešnej doby si myslia, že konajú veľmi múdro, ak žijú v stave tzv. „open mind“. Ide o politiku „zadných vrátok“. Skáču od jedného učenia k druhému, z každého si niečo vyberú, ale v nijakom nejdú do hĺbky, pretože vždy nájdu čosi nové. Nuž, z pohľadu Véd vieme, že človek dosahuje 2 dospelosti. Jedna je dospelosť fyzického tela – dnes taká preceňovaná – a druhá dospelosť duchovná. Napríklad deti, ktoré starí volchvovia zbierali po dŕžave do učenia, sa u nich učili 40 rokov. Až potom boli zrelí na ovládanie prírodných živlov. Teda z našom ponímaní nastupuje duchovná dospelosť niekde okolo veku 40 rokov. U niekoho skôr, u iného neskôr, u niekoho nikdy. Teda v tomto veku už musí byť Slovan pripravený na všetko – najmä na Pravdu. Teda „skákanie“ od jedného názoru k druhému môže byť znakom hľadania mladosti, ale v tomto veku – plus mínus niečo – už je potrebné mať jasný svetonázor. V skutočnosti tento prístup „zaistí“, že nikdy nič nespoznajú dôkladne. Budú celý život tápať – a tak aj zomrú.

    Túto „exkurziu“ do budhizmu ukončíme poslednou kategóriou. Je to výraz „duchovný materializmus“. Zdanlivo proti sebe stojace slová majú za sebou železnú logiku. Kto sa vydá na Cestu Duchovného poznania, mal by byť naozaj na ceste Duchovného poznania. Táto je príznačná tým, že neraz prekračujeme hranice hmoty, času a priestoru. V iných reálnostiach sú iné formy existencie, na ktoré neplatia naše zákonitosti. Inými slovami, na cestu duchovného vývoja musíme nastúpiť tak, že prijmeme všetko, čo tam nájdeme také, aké to svojou podstatou je. Nemôžeme si vopred stanovovať pevné mantinely vyplývajúce z nášho obmedzeného poznania existencie vo Svete Javi. Príkladom je stav, keď síce niekto by aj chcel vykročiť na cestu Duchovného vývoja, ale vopred vie, že čokoľvek tam nájde bude napr. Kristus. Je to obmedzenie vyplývajúce z obmedzeného poznania a náboženskej dogmy tejto civilizácie. Na ceste do neznámych svetov si jednoducho nemôžeme vopred stanoviť čo tam nájdeme – potom to už nie je cesta po neznámom, novom svete ale po vlastnej dogme. Práve tento princíp vyjadruje védický citát:

    CHOĎ TAM,
    NEVEDNO KAM,
    POZNAJ TO,
    NEVEDNO ČO…

    Predtým to vedieť nemôžeme, a potom to iní aj tak nepochopia, lebo nedá sa to vyjadriť inak ako obrazne.

    Ukazuje sa, že má význam zhrnúť podstatu životnej cesty nášho JA. Ako sme si už povedali v inom článku, JA je živatma. Živatma je živá častica Najvyššieho, atomárna častica, ktorá ovláda rozumom a schopnosťou rozhodovať sa na základe vlastného uváženia. V okamihu, keď sa živatma rozhodne vykročiť na cestu evolúcie, spojí sa s druhou, treťou a viac živatmami a vyformuje svoje atomárne jadro. Spojenie viacerých živatiem vytvorí čas a priestor a evolúcia začína.

    V každom subjekte vytvorenom živatmami sa jedna stáva vodcom, a ostatné začínajú spolupracovať. Živatma vodca sa už volá ŽIVA.

    Cesta evolúcie začína vo svete JAVI v ríši minerálov. Už minerál vládne rozumom, má Dušu a pamäť. Samozrejme, v rámci možnosti svojho zhmotnenia, inkarnácie. Napríklad nápis na neraste môže prečkať milióny rokov a bude uchovaný absolútne verne, ale minerál nemá schopnosť takúto informáciu využiť. Dokáže ju iba uchovať. Je to podobné napr. počítaču. Dokáže veľmi veľa, ale niekto ho musí zapnúť. Informáciu uchovávanú minerálom môže využiť iba bytosť z vyššej ríše. Napríklad z Véd vieme, že naši Bohovia disponujú lietajúcimi korábmi, ktoré sú vyrastené z kryštálu v jednom kuse. Nech sú akokoľvek dokonalé a ovládané v podstate myšlienkami či jednoduchými pokynmi ruky, musí ich niekto riadiť.

    V minerálnom svete prejde živatma kompletnú evolúciu. Nerastná ríša je špecifická tým, že nepozná «národnosť». Je to prvá evolučná ríša.

    Keď živatma dosiahne najdokonalejšiu formu existencie v ríši nerastov – diamant – môže na základe vlastného rozhodnutia po ukončení života v ríši minerálov vstúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – ríše rastlín. V ríši nerastov už prešla kompletnou skúsenosťou – vytvorila všetky existujúce druhy minerálov, má teda skúsenosť takéhoto tvorenia. Ak by sme chceli hovoriť o otázke času… nemôžeme to porovnávať s dĺžkou života ľudí…

    V ríši rastlín živatma opäť prejde všetky druhy tiel, ktoré v tejto ríši existujú – sú to milióny existencií. Opäť nadobudne skúsenosť vytárania všetkých tiel, aké v rastlinnej ríši existujú. No ríša rastlín už nie je bez «národnosti». Existuje ríša rastlín Sveta Svetla a aj ríša rastlín Sveta Temna. Keď živatma nadobudne najdokonalejšiu formu existencie v ríši rastlín – zhmotní sa ako orchidea – tak po ukončení života orchidey a na základe vlastného rozhodnutia sa posunie do ríše zvierat, presnejšie – v našom prípade – do ríše zvierat Sveta Svetla.

    V ríši zvierat opäť prichádza 8 miliónov zhmotnení – podľa údajov z Véd – a jedného dňa sa živatma narodí ako zviera, ktoré príde do kontaktu s človekom. Najčastejšie to býva domáce zviera, ale môže ísť aj o zviera z voľnej Prírody, ktoré tým či oným spôsobom príde do styku s človekom. Teda v ríši zvierat už neexistuje «najdokonalejšie zviera». Ide jednoducho o kontakt s človekom (aké skúsenosti môžu mať zvieratá z kontaktov s dnešným človekom?). Na základe takéhoto kontaktu a rozhodnutia živatmy nastane nové zhmotnenie sa – po smrti vo forme zvieraťa – v ríši ľudskej.

    V tejto súvislosti poznáme termín «totemové zviera». Je to to zviera, z ktorého po smrti prešla živatma daného Rodu do ríše ľudí. Práve preto sa Slovania a Árijci podobajú na určité zviera – črty totemového zvieraťa prechádzajú do ľudskej ríše a členovia Rodu sa na neho podobajú viac-menej všetci. Tu nehovoríme o typických obéznych podobách – najčastejšie tvarov – ktorí konzumáciou zvierat preberajú na seba určité znaky bytostí, ktoré celý život jedia. Mnohí ste určite videli vynikajúci ruský film Vlkodáv z Rodu Sivých Psov. Pre nezainteresovaných ide viac-menej o «kópiu» amerických brakov, ale ak poznáme súvislosti nadobudne úplne iný rozmer. Veľmi často ide o vlkov, medveďov, psov, ale aj iné zvieratá.

    Ako sa toto všetko prejaví v našich životoch? Načo sme vlastne nazbierali všetky tieto skúsenosti? Aby sme to nevyužívali, ale používali civilizačné «protézy»?

    Najlepšie si to asi vysvetlíme na príklade vývoja (prerodenia) bežného človeka, ktorý rozumne zvažuje výsledky svojich životných skúseností a na ich základe sa nebojí zmeniť svoj životný štýl – hoci to «pravoverným» môže pripadať ako obracanie kabátov.

    Už sme hovorili o prirodzenej strave a otázke či jesť alebo nejesť mäso. Mnohí ľudia spočiatku jedia všetko – lebo boli takto od malička vychovaní. No jedného dňa získajú skúsenosť uvedomenia si aké zverstvá to vlastne robia «ľudia» so zvieratami na jatkách. Prirodzene uvažujúci človek nemôže vnútorne súhlasiť s takouto beštialitou a jednoducho príjme rozhodnutie viac nejesť mäso. Bez ohľadu na to, čo hovorí materialistická medicína o nevyhnutnosti prísunu takých či onakých vitamínov, látok a pod. V prvom rade – zabitie a zjedenie inej, svetlej bytosti – je jednoduché, parazitické privlastnenie si všetkého, čo táto bytosť za svoj život vytvorila. Toto je modelové chovanie sa tvarov, nie Slovanov. Okrem iného, každá bytosť má svoj evolučný «plán», ktorý musí napĺňať. Pozostáva z postupných materializovaní sa vo Svete Javi v každej ríši a nadobúdanie skúseností. Zabitím takejto bytosti narúšame jej prirodzenú vývojovú cestu (nemýľte sa, to že zabije niekto iný za vaše peniaze vás nezbavuje karmickej zodpovednosti), a teda príde raz nevyhnutnosť prevzatia plnej zodpovednosti. Mimochodom, ak sme tu – nie náhodou preto, lebo nám to iné bytosti v minulosti umožnili?

    A čo si myslieť o tej «nevyhnutnosti» prijímať také alebo onaké látky, v zmysle rád materialistickej medicíny? Nuž jednoducho. To, že sme sa narodili v ľudskom tele znamená, že máme za sebou dlhú evolučnú cestu. Naša živatma má skúsenosť z vytvárania všetkých druhov nerastných tiel, všetkých druhov rastlinných aj zvieracích tiel, a teda máme túto skúsenosť ako v týchto telách existovať a živiť sa. Znamená to, že ak chceme, vieme si na to «spomenúť» a využiť skúsenosť viac ako stámiliónov rokov evolúcie. Toto vlastne ukazujú na svojich životoch indickí jogíni či tibetskí lámovia. V skutočnosti nerobia nič iné, iba z rodovej pamäte «vyťahujú» skúsenosti a uvádzajú ich do svojho života. To je prirodzená, nie «nadľudská» cesta využívania pamäte Rodu. Je aj druhá, civilizačná cesta, na ktorej nám tvari „ochotne“ podávajú informácie, že buď pochádzame z opice, alebo nás vytvoril židovský Boh, a teda musíme žiť na úkor existencie iných bytostí. Je to viacnásobné využitie nevedomosti, a preto to voláme «umelé protézy». Jednak otroci pracujú v prospech blahobytu svojich Pánov, jednak sa sami karmicky zaťažujú. A kto za to môže dnes? Niekto iný? Dobre vieme, že už to tak nie je…

    Celkovo môžeme povedať, že všetko, čo existuje, má Dušu. Aj kameň. Ale kresťania nám hovoria, že dokonca ani zviera Dušu nemá – vynikajúca prezentácia efektivity ovládania Temnými Silami.

    Duša je sama osebe iba jeden z „obalov“ živatmy. Ako vieme, táto je v skutočnosti obalená nie iba jedným – fyzickým – ale 9 telami. Fyzické telo je iba jedno z nich, ale pokiaľ ho máme, tak je naše vedomie umiestnené v ňom. Po smrti fyzického tela prechádza do najbližšieho vyššieho tela. Tento prechod je vlastne to, čo voláme smrťou. Hlavnou podstatou praxe tej časti Slovansko-Árijských Véd, ktoré naši Predkovia v minulosti „vyviezli“ do Himalájí, a dnes ho poznáme ako budhizmus, je súhrn techník zameraných na vedomý prenos vedomia z jedného tela do druhého. V literatúre sa táto technika najčastejšie nazýva PHOWA. Človek by sa mal počas života učiť prenášať vedomie z jedného tela do druhého. Takto v okamihu smrti svojho fyzického tela jednoducho prenesie vedomie napríklad do astrálneho a nič zvláštne sa nedeje. Aj preto jedno z Perúnových prikázaní hovorí, že pre nás – potomkov Veľkej Rasy – smrť neexistuje.

    Už len na okraj, v prikázaniach Našich Bohov sa hovorí aj o tom, že mali by sme Predkom prinášať ako obety ľúbezné vône. Rovnako budhizmus hovorí o tom, že vôňa je to, čo môžeme poskytovať našim Predkom, ktorí už opustili Svet Javi a sú v astrále, t.j. už vo Svete Navi. A práve preto existuje prax – neraz viditeľná vo filmoch – že zomrelým zapaľujú vonné tyčinky. Robia tak budhisti, hinduisti aj taoisti. Nejde o nijakú „aromaterapiu“, ale o jednoduché podporovanie vlastných Predkov a členov rodiny vôbec.

    Rozum má všetko čo existuje, pretože je za tým vždy živatma. Samozrejme, aj Zem. Táto predstavuje svojim spôsobom našu Matku. Cíti všetko, čo jej a Svetlým bytostiam na jej povrchu spôsobujeme. A jedného dňa sa pridá k tomu, čo sa musí stať – zničeniu technokratickej civilizácie. Niektoré jej reakcie už vidíme aj dnes, hoci celkovo to ťažko odlíšiť, pretože sa k nám už približuje biely obor – Hviezda Mara, ktorá urýchľuje všetko na Midgard-Zemi a aj HAARP a európsky urýchľovať častíc vo Švajčiarsku s rovnakou funkcionalitou pridávajú svoju «ruku k dielu» – samozrejme, s úplne inými cieľmi.

    Ale dokončme myšlienku. Kozmické koráby majú ako naši Svetlí Bohovia tak aj Temné Sily. Primárny dôvod ich existencie je však absolútne rozdielny. Naši Bohovia používajú koráby prioritne na osídľovanie Zemí, ktoré sú veľmi ďaleko od stredu Galaxie tak, aby urýchlili vývoj smerom k inteligentnému životu. Z tohto dôvodu – a najmä preto, lebo ľudia vychádzajú z ríše zvierat, ktorá vychádza z ríše rastlín – sa musia na Zeme prinášať aj zvieratá a rastliny. Takto sa môže docieliť, že sa budú rodiť biele Duše bielym ľuďom. Ale to isté robia – samozrejme – aj Temní. A teda v súčasnosti existujú na Zemi ako zvieratá a rastliny Svetlého Sveta, tak aj zvieratá a rastliny Temného Sveta. Tibeťania za príklad Temného zvieraťa dávajú krokodíla – je to beštiálny extrém. No a čo robia «dobrí» kresťania? Zabíjajú nemilosrdne všetko čo im príde pod ruku. Veď im to dovolil ich Pán… a aká úcta k životu iných bytostí? Tvari okrem zasiatia «temného» semena na Svetlých Zemiach z nich aj vyvážajú nerastné suroviny – drancujú ich.

    Práve z dôvodu nutnosti privezenia zvierat a rastlín z iných Zemí na Midgard-Zem existuje veľa – pre dnešnú, materialistickú vedu – „záhad“. Napríklad tvrdia, že pes pochádza z vlka – hoci odborníci vedia, že niečo také nie je možné – a toto učia aj naše deti… len aby sme sa nedozvedeli pravdu. Fantastické? Nuž citujme C. Sagana: „Vo Vesmíre len to fantastické má šancu byť Pravdou“.

    Niektorým ľuďom sa zdá, že naši Bohovia sa akosi o Zem nestarajú – a často sa pýtajú prečo. Toto musíme chápať v celkových súvislostiach. Existujú Bohovia Pravi, Bohovi Navi a Bohovia Javi. Bohovia Pravi, t.j. Vyšší, Prvopočiatoční Bohovia sú prítomní v celej Galaxii. Oni sa starajú o to, že na Zemi máme správny tlak, teplotu, chemické zloženie vody, vzduchu a pod. Ako naša živatma má 9 tiel, a sme iba 4D rozmerní, tak živatma Bohov Pravi má nepredstaviteľní počet tiel, ktoré zahŕňajú celú Galaxiu. Sú naozaj vševediaci, pretože my ostatní vlastne žijeme v nich. Napriek tomu sa môžu – keď to je potrebné – aj materializovať v ľubovoľnej rozmernosti.

    Bohovia Navi sú čo do rozmerov veľkí aj stovky metrov. Tiež pomáhajú Bohom Pravi starať sa o nás, ale robia to za pomoci Bohov Javi. Bohovia Javi sú už tí, ktorí vedú priamu vojnu s Temnými Silami, a ktorí už začali prípravy na zničenie technokratickej civilizácie aj na Midgard-Zemi. Títo však neprekračujú Svarožiu hranicu, t.j. hranicu medzi Svetlým a Temným Svetom. Jednak preto, lebo túto hranicu stanovili naši Bohovia po víťazstve na Silami Temných Svetov v 1. galaktickej vojne, jednak preto, lebo za hranicou nie sú vhodné podmienky na vedenie vojenských operácií. Tieto nastanú prechodom hranice – 21. decembrom 2012 a vstupom do Svetlého Sveta – domov – začiatkom Dňa Svaroga, t.j. rokom 7521 UMHCH, alebo 2013 n.l.

  • ŽIVATMA, ŽIVA

    «Živatma je nezničiteľná, nezmerateľná a večná; iba telo, do ktorého sa zhmotnila, zomiera… Pre živatmu neexistuje ani narodenie, ani smrť, ona nikdy nevznikala, nevzniká a nevznikne. Ona je nezrodená, večná, prvopočiatočná; ona nezaniká, keď hynie telo.»

    Bhagavad Gita, 2. Kapitola: Krédo Árijského Bojovníka, 2.18-20

    Máme rozličné záujmy, vedieme rôzne rozhovory, zaobstarávame si pre seba rôzne veci. Skrátka žijeme. Jedno však v skutočnosti nevieme. Hoci sa to zdá banálne, je to hlavná otázka života: Kto som to ten JA? Ak na túto otázku nepoznáme odpoveď, tak aký význam má snovať nejaké životné plány? Ako si môžeme spôsobovať blaho, teda konať skutočne vo svoj prospech, keď ani nevieme, čo to je to JA? Ak ste si niekedy dávali túto otázku, našli ste správnu odpoveď?

    Bežne hovoríme: moja ruka, moja noha, moja hlava, môj nápad, moja myšlienka, moje telo… čie moje? Komu to všetko patrí? A od čoho presne pochádza vyjadrenie «moje»?

    Človek ako názov pozostáva zo spojenia dvoch slov: čelo + vek. Ako zvyčajne pri prvopočiatočných, bázových termínoch ide o spojenie dvoch runových znakov. V dnešnej dobe povrchných významov vyplývajúcich zo zjednodušovania myslí dávame slovu človek tiež iba zjednodušený význam. To isté platí aj pre čelo. Chápeme ho ako prednú, hornú časť lebky – nič viac. Nuž ale prečo hinduisti si práve na čelo dávajú farebné značky a píšu nápisy v sanskrite? Pretože čelo je duchovná kategória.

     RUNA ČELO: 

    Runa Čelo označuje koncepciu Vesmírneho lona rozumu.
    Je to lokalita umiestňovania obrazov mysle,
    pomocou ktorých sa myšlienky prejavujú v činoch.




    RUNA VEK:

     Runa Vek je označenie miery času, je to perióda životnej cesty.









    Spojenie oboch rún do jedného slova ČLOVEK (ČELO+VEK – takto doslovne znie tento názov aj v dnešnej ruštine, ale je to aj náš, starosloviensky výraz).

    Ale toto nie je jediný výraz našich Predkov pre označenie človeka ako bytosti.


    RUNA MAN:

    Tiež symbolizuje jeden z obrazov človeka, ako «poznajúceho okolitý Svet Javi».








    RUNA MANN:

    Označuje «človeka, ktorý prenikol za hranicu Sveta Javi», t.j. toho, ktorý pozná Nav a vybral si svoju cestu.







    Ak by sme to zrekapitulovali, jednoduché spojenie dvoch rún, ktoré čítame ako človek znamená čelo + vek, t.j. centrum myslenia a umiestňovania obrazov žijúce vo Svete Javi určitú časovú jednotku – vek. Vidíme tiež, že samotný človek môže mať viacero označení, teda človek je tak či onak človekom – ale stále nevieme, čo je to JA?

    Podľa čieho príkazu a podľa čej vôle telo vyslovuje toto slovo?

    Odpoveď nájdeme vo Védach. JA znamená ŽIVÁ ATMA, t.j. živá atomárna častica, alebo inak aj ŽIVATMA.

    ŽIVATMA sa nikdy nenarodila, nikdy nezomierala, je večná, prvopočiatočná a blažená. Keď zomiera telo, ona nezomiera. Použijúc súčasný jazyk, ŽIVATMA sa nachádza mimo času a mimo priestoru. Preto je to duchovná a nie materiálna entita. Je to naše JA.

    Védy opisujú ako ŽIVATMA prichádza na tento materiálny Svet. Keď sa zo svojej vlastnej vôle rozhodne začať cestu evolučného vývoja vo Svete Javi, teda v materiálnom svete, spojí sa s druhou živatmou a takto vytvorí priestor a čas. Teda vzájomný vzťah dvoch živatiem vytvára priestor a čas. Postupne sa pridávajú ďalšie živatmy, ale medzi nimi vždy jedna preberie úlohu vodcu. Vodcovi sa postupne podriadi druhá, tretia, štvrtá a ďalšie živatmy a začne okolo seba formovať priestor a vytvorí prvú elementárnu časticu. Vytvorí sa prvé atómové jadro, ktoré pozostáva z množstva živatiem. Riadenie tohto priestoru prevzal na seba vodca a týmto vytvára ŽIVU, alebo inak povedané dávajúcu ŽIVOT.

    Možno ste videli film Malý Budha. Pri scéne, keď deti aj s lámom sedia pod stromom, kde dávno pred nimi dosiahol osvietenie Budha, láma podal deťom zaujímavú informáciu. Hovoril o tom, že Budha, t.j. prebudený si spomenul na všetky svoje predchádzajúce životy, na to, ako bol napríklad delfínom a podobne. Už sme povedali, že budhizmus je jedna časť učenia Slovansko-Árijských Véd, a toto vyjadrenie opäť potvrdíme. Vo Védach sa píše, že živatma naozaj postupnou, evolučnou cestou prechádza všetci existujúce ríše na Midgard-Zemi. Najskôr môže vstúpiť do ríše nerastov. Védy hovoria, že najdokonalejšia, najharmonickejšia forma nerastov na Zemi je diamant, čo je zároveň evolučnou špičkou vývoja živatmy v ríši nerastov. Po dosiahnutí tohto stupňa môže živatma – na základe svojho rozhodnutia – postúpiť do nasledujúcej vyššej ríše – rastlinnej. 

    V ríši rastlín sa živatma ďalej vyvíja, až nakoniec každá živatma vie vytvoriť ľubovoľnú rastlinu, ktorá na našej Zemi existuje. Podľa Véd je najvyššou, najdokonalejšou, najharmonickejšou formou existencie v ríši rastlín orchidea, čo je zároveň vrcholom vývoja živatmy v ríši rastlín. Védy opisujú koľko druhov životných foriem prechádza živatma v ríši rastlín aj v ríši zvierat. V ríši zvierat musí napríklad živatma prejsť 8 miliónov životných foriem. Znamená to, že každý z nás už vytvoril telá všetkých bytostí, ktoré na našej Zemi existujú, a teda máme v tomto nahromadené skúsenosti.

    Po nazbieraní skúseností v ríši zvierat živatma skôr alebo neskôr vytvára aj životnú formu domáceho zvieraťa. V tejto fáza živatma nadobudne želanie sa stať človekom.

    Práve preto nám Bohovia zanechali prikázania, ktoré nás nabádajú na láskyplný vzťah k zvieratám a prírode ako takej:

    Vedzte,
    Ľudia rodov rasy veľkej,
    Že je treba sa s láskou a dobrotou chovať ku všetkému živému,
    Vytvorenému na midgrad-zemi.
     Prikázanie Dažďboga

    Život na Zemi je organizovaný systém pozostávajúci z jednotlivých častí, systémov alebo prvkov. Je zároveň súčasťou slnečného, galaktického a iných systémov. Ale v tejto nesmiernej hre sme zvláštnym spôsobom previazaní jediným zmyslom, prvopočiatočnou myšlienkou veľkého básnika, jeho Tvorcu. Preto je aj náš život poéziou vo všetkých svojich prejavoch, respektíve mal by byť, ak patríme do Svetlého Sveta. Do tejto poézie nijako nezapadá ničenie prírody a zabíjanie zvierat.

    Skôr alebo neskôr každý z nás príde k hranici, kde bude musieť prevziať plnú zodpovednosť za svoje činy. Je potrebné prejsť naozaj veľmi dlhú cestu, aby sa dalo povedať: JA.

    Teda v súlade s Védami «JA» znamená živatma. Každá živatma je jednotkou vnímania Tvorcu , ktorá má pridelenú vlastnú vôľu. Je to Božia Iskra, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti – asi ako kvapka v oceáne. Živatma, ktorá má najväčšiu skúsenosť evolučného vývoja medzi všetkými živatmami ľubovoľného tela, sa stáva v tomto tele vodcom a nazýva sa Živou.

    Živa je individuálna, samosvietiaca nedeliteľná súčasť Ramchu, rovná mu čo do kvality, ale nie čo do mohutnosti. Je to naše pravdivé, skutočné «JA», čo je zdrojom života každej živej bytosti.

    Živatma je samostatná duchovná častica, na ktorú nie sú použiteľné nijaké charakteristiky materiálneho vesmíru:

    HMOTA = 0
    ENERGIA = 0
    PRIESTOR = 0
    ČAS = 0

    Ale má vlastnú vôľu samostatne prijímať rozhodnutia. Pretože je nehmotná, potrebuje materiálneho sprostredkovateľa, pomocou ktorého sa dá učiť v hmotnom svete. Týmto sprostredkovateľom je ľubovoľné materiálne telo, skrz ktoré môže živatma žiadať o svoje právo na miesto a názor. Buď tvorí telo sama, alebo na základe skúsenosti s inými. Takto sa vytvára symbióza, spolupráca, ktorá obohacuje každého zúčastneného. Tento stav existuje dovtedy, kým sa nevyčerpá možnosť získavania skúseností.

    Okrem javných, materiálnych tiel existujú aj iné telá, ale túto problematiku zatiaľ uzavrieme s tým, že výber tela závisí od evolučnej úrovne živatmy a jej schopnosti k vzájomnej spolupráci.

    Podľa podania Predkov, živatma prichádza ako individuálna, samostatná žiariaca jednotka Tvorcu, no na konci evolúcie sa môže stať osobou. Ako jednotlivec, človek, je každý z nás «JA» neopakovateľný a vie to, čo nevie nikto iný. Ale všetci sme súčasťou Rodu. Teda čo viem ja, vie aj môj Rod. Takto Rod vie všetko, čo vie každý jeden jeho človek. Teda Rod je osobou aj individualitou. Aby som sa ako živatma stal osobou, začnem sám a počas evolúcie budem zhromažďovať také živatmy ako som aj ja sám.

    V okamihu, keď je živatma schopná eticky využiť samostatnú skúsenosť všetkých druhých «JA», je už podobná Najvyššiemu. Odovzdá im všetko, čo dosiahla a má vôľu prijímať rozhodnutia. Toto sa už volá stavom plného ovládnutia. V tomto stave sa rodia nové Vesmíry. Práve preto sa náš známy Vesmír – Galaxia – rozpína.

    SYMBOL


    ŽIVA – slovanský symbol Bohyne Živy, dávajúci Život všetkému živému na Zemi.
    Používa sa na obradnom odeve na jarných sviatkoch prebudenia Prírody zo zimy.

  • JAV-NAV-PRAV A SLAV V SKRATKE

    Túto problematiku si nevymyslel jeden človek ani jeden národ na Zemi – ako sa niekedy môžete dočítať v niektorých «odborných» zdrojoch. Je ucelene podaná v jednej z kníh Slovansko-Árijských Véd – v Knihe Svetla, čo je zároveň jeden z primárnych zdrojov poznania. Pokúsme sa zhrnúť podstatu tejto otázky, tak, aby bola čo najľahšie zrozumiteľná:

    Tieto Svety vznikali tak, že najskôr sa rozžiaril vo Vesmíre bod – zdroj životodarnej energie RA, ktorá sa postupne začala šíriť Vesmírom. Zároveň na báze tohto zdroja Života začali vznikať prvopočiatočné inteligentné bytosti, ktoré nazývame Prvopočiatočnými Bohmi a oblasť najstaršej časti našej Galaxie Mliečna Dráha sa nazýva Prav. Je to Svet Predkov. Ako sa životodarná energia šírila Vesmírom, tak postupne vznikali ďalšie a ďalšie Slnečné systémy obývané ďalšími a ďalšími inteligentnými bytosťami. Čím bližšie k stredu Galaxie (Svetu Pravi), tým vyššie, viacrozmernejšie a vyvinutejšie bytosti ich obývajú. Predkovia žijúci vo Svete Pravi sú preto Vyšší, pretože ich „pôsobnosť“ zasahuje do celej Galaxie. Sú to jednak fyzické osoby, jednak personifikované vlastnosti, ktoré pôsobia na území celej Galaxie. V skratke, všetko čo existuje vo Vesmíre je iba energia (Inglia) a Sily, ktoré ju riadia (Vyšší Predkovia).

    Poďme na to z druhej strany – od nás. Úplne na konci vývoja – na hranici Galaxie sú Svety s najnižšou rozmernosťou – „náš“ Svet Javi. Je to ten, ktorý vidíme okolo seba. Hovoríme o štvorrozmerom Vesmíre – našom Svete. Žijeme v „3D“ rozmere plus čas. Máme však 9 čakier, ktoré vytvárajú 9 rôznych tiel. Máme 7 základných zmyslov – okrem 5 všeobecne známych plus intuíciu a jasnovidectvo. Zjednodušene povedané: okolo nášho 3D tela je niečo ako aura, ktorá siaha u niektorých ľudí aj do stoviek či tisícov kilometrov – a sme iba 4D bytosti. „Aury“ Vyšších Predkov analogicky obsahujú celú Galaxiu. Preto naozaj môžu všetko vedieť. Zároveň niektoré zvieratá „reagujú“ na druh energie, ktorý je príznačný pre toho-ktorého Predka a druh energie, ktorá je preň charakteristická. Napríklad medveď reaguje na energiu charakteristickú pre Svaroga, preto ako odpoveď na otázku na Svaroga ho Svarog používa ako svojho posla. Perún odpovedá skrz orla a podobne. Preto sú tieto zvieratá posvätné. Rovnako je to aj so stromami. Plný rozsah informácie o Vyšších Predkov vo väzbe na im zodpovedajúce runové znaky, zvieratá, stromy živly a pod. vyčítate z kruholetu Čísloboha. Nájdete ho napr. v časti o Slovanskom kalendári alebo priamo v časti Naši Bohovia.

    Okrem 4D Vesmíru existujú Vesmíry 3 – 2 – 1 rozmerné (Svet tieňov, Svet zvukov…) a 5 – 6 a viac rozmerné. Členovia Veľkej Rasy však vystupujú len po harmonických stupňoch, t.j. vždy na druhú. Do vyššej dimenzie sa možno dostať iba tým, čo voláme smrťou a úspešným prejdením 3-stupňovým Súdom (Súd Svedomia – Súd Predkov – Súd Bohov). Potom sa zrodíme v najbližšom harmonickom Svete – 42 = 16 rozmernom. Po smrti v 16 rozmernom sa rodíme v 162 = 256 rozmernom. Takto postupujeme po 16 stupňoch. Vždy sa zvyšuje počet rozmerov a tomu zodpovedajúce schopnosti, vlastnosti a nižším stupňom nepredstaviteľné možnosti. Svet Javi je náš 4D, Svet Navi je astrálny svet, t.j. 16 a viacrozmerný. Astrál je Svetlý a Temný. Bytosť – Boh – 16 rozmerného astrálu sa volá Leg, 256 rozmerného astrálu Arleg. Temné bytosti sú označované opačným sledom. 16 rozmerná temná bytosť je Gel, 256 rozmerná Argel. V starol Grécku im dali predponu An, a teda Temná, 16 rozmerná bytosť sa volá Angel (neskôr v latinčine Angelos, po slovensky anjel), 256 rozmerná Arangel (analogicky – archanjel) a podobne. Anjeli sú Temné bytosti, preto ich typický prívlastok je anjel smrti, anjel skazy a pod. Dobrý anjel neexistuje. Ak si dobre všimnete niektoré reklamy, kde sa spomínajú anjeli, veľmi často sa im pridáva prívlastok «dobrý anjel». Ľudia akosi podvedome cítia, že povedať anjel a myslieť niečo dobré jednoducho nestačí. Nuž mnohí – ani nevediac prečo – pridávajú «dobrý». Ale keďže ide o Temnú bytosť, môže byť diabol dobrý?

    4D Svet je Svet Javi, astrálny Svet je Svet (Svetlej) Navi (spolu 16 stupňov) a potom nasleduje obrovský Svet Pravi. Po víťazstve v 1. galaktickej vojne sme začali používať aj termín Slav – je to Svetlý Nav.

    Pozrime sa v tejto otázke priamo do Knihy Svetla:

    SVETY POZDĹŽ ZLATEJ CESTY ROZPOLOŽENÉ
    TO SÚ TIE, O KTORÝCH SA HOVORÍ
    V PRASTARÝCH VÉDACH.
    AK JE SVET ĽUDÍ ŠTVORROZMERNÝ, TAK SVETY,
    ROZPOLOŽENÉ POZDĹŽ ZLATEJ PÚTE
    MAJÚ NASLEDUJÚCE MNOŽSTVO ROZMEROV:
    SVETY LEGOV – 16,
    SVETY ARLEGOV – 256,
    SVETY ARANOV – 65 536,
    SVETY SVETLÝCH ŽIARENÍ – 65 5362,
    SVETY NIRVÁNY – 65 5364,
    SVETY ZAČIATKOV – 65 5368,
    SVETY DUCHOVNEJ SILY – 65 53616,
    SVETY ZNANIA – 65 53632,
    SVETY HARMÓNIE – 65 53664,
    SVETY DUCHOVNÉHO SVETLA – 65 536128,
    SVETY DUCHOVNÉHO VLASTNÍCTVA – 65 536256,
    SVETY KONOV – 65 536512,
    SVETY BUDOVANIA – 65 5361 024,
    SVETY ISTINY – 65 5362 048,
    SVETY OCHRANCOV – 65 5364 096.
    EXISTUJÚ AJ SVETY LEŽIACE MEDZI NIMI:
    PÄŤ, SEDEM, DEVÄŤ, DVANÁSŤ A
    MENŠIE, ČO DO POČTU ROZMERNOSTÍ.
    NA KONCI SVAGY PRECHÁDZA HRANICA,
    ZA KTOROU SA ZAČÍNA
    VELIKÁNSKY SVET PRAVI.
    OKREM HARMONICKÝCH
    A SVETOV MEDZI,
    ROZPOLOŽENÝCH POZDĹŽ ZLATEJ CESTY,
    EXISTUJÚ REÁLNOSTI VSTUPUJÚCE:
    ČASU, PRIESTRANSTVA, BLÚDIACICH DUCHOV,
    MENIACICH SA OBRAZOV, TIEŇOV,
    ZVUKOV, ČÍSEL, SVET TMY,
    NAZÝVANÝ AJ PEKLOM,
    BEZ DNA, KDE VOŠLI NAJŤAŽŠIE
    ČASTICE PRVOVYTVORENEJ TEMNOTY.
    . . . . . . . . . . . . . . . .
    . . . . . . . . . . . . . . . .
    SVETY POZDĹŽ ZLATEJ CESTY ROZPOLOŽENÉ,
    SÚ HARMONICKEJŠIE A
    DOKONALEJŠIE AKO REÁLNOSTI MEDZI SVETMI.
    TAKTO, HOCI V REÁLNOSTI PIATICH ROZMEROV
    JE VIAC MOŽNOSTÍPRE VÝVOJ DUCHOV
    NEŽ V NAŠOM SVETE JAVI,
    NO KVÔLI VEČNEJ NEUSPORIADANOSTI
    V REÁLNOSTI PIATICH ROZMEROV ČASTO
    VYBUCHUJÚ ČASTICE PRVOVYTVORENEJ TEMNOTY.

    Nejaké «minimum» pre vysvetlenie. Svaga je skratka dvoch staroslovienskych slov SVA + GA. SVA znamená Nebesia a GA cesta. Teda Svaga znamená «Nebeská cesta». Výraz SVARGA zase znamená SVA + R + GA, t.j. Nebesia + Rasa + Cesta, čo čítame ako Nebeská Cesta (Bielej) Rasy. Túto cestu harmonické rozvoja Védy volajú aj Zlatá Cesta Duchovného Vývoja.

    Nad každým Svetom „vládne“ Triglav, ktorého tvorí vždy Trojica Vyšších Bohov. Triglav Sveta Javi je tvorený: Svarog-Perún-Sventovít. Svarogovou „aurou“ prítomnou všade vo Svete Javi je Svedomie, Perúnovou je Sloboda a Sventovítovou vzájomná pomoc. Tam, kde chýbajú tieto vlastnosti neexistuje vláda Svetlých Síl.

    Svet Javi je na konci našej Galaxie, t.j. za ním je hranica medzi Svetlým a Temným Svetom. Táto hranica sa volá Svarožia hranica. Svety Javi sa niekedy dočasne dostávajú za Svarožiu hranicu, čím sú násilne obsadzované Temnými Silami. Naša Slnečná sústava práve v decembri r. 2012 (začiatkom Leta 7521) presekáva Svarožiu hranicu a vraciame sa domov.

    Ide teda o reálne, fyzické Svety, ale ťažko je nám si jednoducho predstaviť vyšší počet rozmerov. Vo Svete danej rozmernosti sa môžu aj vyššie bytosti prejaviť len v rámci platného počtu rozmerov. Napr. keď Perún pred 40 000 rokmi pristál na Zemi, tak jeho kozmická loď 3 dni stála a vyšiel až potom – prebiehala jeho transformácia na 4D.

    Ako sa píše v Knihe Svetla, existujú akési „aleje“ medzi rozdielnymi Svetmi, kde sa môžu bytosti prejavovať v sebe vlastnej rozmernosti, ale v danom Svete jedine v danom rozmere. V skutočnosti sa tieto Svety môžu aj „prekrývať“, ale vzhľadom na rozdielne rozmernosti to nie je „vidno“.

    Existuje „Jediný Tvorca“, prvopočiatočný zdroj Svetla – RA-M-CHA, ktorý je však – presne ako hovoria budhisti – nepoznateľný. Jednota účelu a tvorivého, budovateľského snaženia všetkých tvorivých Síl a Energií je jedine poznateľný fakt – preto je poznateľný podľa jednotného Plánu existencie Svetov Svetla. A tu sme pri naivite kresťanov a im podobných. Nevedia si predstaviť ani o 1 harmonický stupeň vyššiu – 16 rozmernú bytosť – ale poznajú vôľu Jediného – dobre to opisuje Svetlá, Budhistická Tantra: snažia sa dať príliš veľkú vec do príliš malej škatule…

    Toto všetko je však súčasťou slovanskej Viery. Slovo Viera sa skladá z dvoch runových symbolov, ktoré sa v staroslovienčine vyslovovali ako „Viedať“ a „Ra“. Hlavný a podstatný rozdiel medzi Vierou a náboženstvom je ten, že Viera sa z tohto pohľadu prekladá ako čisté, jasné poznanie. Náboženstvo naopak – stavia na dogme, ktorá sa jednoducho nevysvetľuje. Odtiaľ je už iba krok ďalej, k zovšeobecneniu dogmy. A dogma nemusí byť iba náboženská, existujú dogmy politické, ekonomické, sociálne atď. Ide o princíp, že podstata sa nevysvetlí – treba im slepo veriť.

    Takže – a toto je dôležité – minulosť, ako záznam skutočných udalostí, ktoré sa stali je prirodzenou súčasťou Véd. Čisté, jasné poznanie Pravdy a všetkého, čo s ňou súvisí je podstatou slovanskej Viery. Vieme, že naši Predkovia kolonizovali Zem pred 1,5 miliardou rokov. Rovnako však Védy obsahujú aj jasné podanie toho, čo sa bude diať – toto je napríklad aj obsahom Knihy Múdrosti Perúna. Druhá vec je, že ešte nenastal čas, aby sa všetko stalo známym verejnosti, pretože tým pádom môžu toto poznanie zneužiť proti nám aj naši nepriatelia. Znamená to, že VIEME, neveríme slepo dogme.

    Možno treba ešte v skratke povedať čo je podstatou praxe našej, slovanskej Viery. Vychádzame z faktu, že každý, kto sa narodil vo Svete Javi má svojich rodičov, ktorých už nijako nemôže vymeniť. Títo rodiča však mali tiež svojich rodičov a takto sa v ucelenej – neprerušenej – línii môže každý Slovan alebo Árijec dostať až k Prvopočiatočným, Vyšným Bytostiam. Všetci sú to naši Predkovia a môžeme s nimi komunikovať. Síce v Noci Svaroga ťažšie, ale nikdy nás neprestanú počuť. Rodičom vždy záleží na deťoch a starci nemôžu odvrhnúť svojich vzdialených potomkov. Spojenie s nimi existuje skrz energetické kanály (pretože sú už vo viacrozmerných Vesmíroch nemôžeme s nimi komunikovať „4D“ spôsobom) – ktoré však musia byť všetky otvorené – a prastaré obrady. Predok v prastarom, védickom ponímaní je POKRVNÝ PRÍBUZNÝ. Pred Vyšnou Bytosťou si preto nekľakáme a nemôže byť ani našim Pánom! Cudzí Boh už môže byť jedine otrokár – čo platí najmä pre Boha z náboženstva.

    Ešte jeden špecifický výraz – Pútnik. Vo Védach ide o Bytosť zo 16 alebo 256 rozmerného Svetlého Astrálu, ktorý dobrovoľne zostúpil do Sveta Javi s cieľom pomôcť ľuďom v niečom konkrétnom. Pre takéhoto človeka už neplatia niektoré pravidlá – napríklad zostupuje na základe vlastného rozhodnutia, vyberá si miesto a čas narodenia, po smrti už neprechádza nijakým Súdom a podobne. Môže sa vracať aj opakovane – toto je prípad Dalajlámu, alebo jednorazovo – toto bol Radomír.

    Pre zaujímavosť, prastaré meno Oleg alebo Oľga významovo znamená „posol Predkov“ – Leg je Bytosť zo 16 rozmerného Astrálu.

    Pôvod slova RASA (Rody Asov Strany/Krajiny Asov). As alebo Az je 16-rozmerná Bytosť žijúca na Zemi – preto sa aj prvá bukvica volá AZ. Domovská krajina Asov/Azov je Ázia či Asia. Pre lepšie pochopenie, Az je taká bytosť, ktorá má aktivovaných všetkých 9 čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta. Má teda poznateľne rozdielne schopnosti ako bežný človek. Ide teda o devätoričného človeka (viac v knihe). Naši Predkovia žili v spoločenskom zriadení volanom Dŕžava, čo je niečo úplne iné ako štát. Obyvateľ štátu sa volá občan, obyvateľ dŕžavy Rusič alebo Rasič. Rasénia je jeden z názvov našej pravlasti, neskôr volanej aj Veľká Tartaria.

    Niečo o Svastike. Skladá sa z dvoch slov (pôvodne runových znakov) SVA + TIKA. Sva (ako hore) sú Nebesia, Tika je druh pohybu. Pretože sa jedná o rotačný pohyb Galaxie nie náhodou používame tento výraz pre pohyb ručičiek hodín (tik-tak). Svastika je jeden z najsilnejších ochranných symbolov Slovanov a Árijcov. Tradične sa umiestňovala ako do príbytkov tak aj na odevy, ale chránili sa aj zvieratá. Napríklad, srdcová čakra sa používa na „dopravenie“ negatívnej energie do vnútra človeka, ak mu chce niekto poškodiť. Svastika – ako výšivka na kroji alebo ako drevený či strieborný (nie zlatý!) šperk zastavuje a blokuje vstup temnej energie do tela človeka. Takýto pokus je potom viditeľný na striebre, ktoré nato sčernie a je potreba ho očistiť. Ak ho dnes nepoužívame, ľahko sa stávame objektom útoku Temných bytostí („počarovanie“). Preto nepotrebovali, aby sme nosili či vôbec poznali význam našich symbolov ako ochranných prostriedkov.

    Rovnako existujú prastaré výrazy „NEBO“ a „NEBESIA“. Nebo je skratka v staroslovienčine tam kde „Niet (Svetlého) Boga“, pričom Nebesia znamená tam, kde „Net Besa“. Takže Nebo a Nebesia nie sú ekvivalentné výrazy už miliardy rokov. Nebo je miesto, kde sídlia Temné Sily, Nebesia je miesto kde niet „Besa“ (zviera v Temnom Svete), teda kde sídlia naši Svetlí Predkovia. Kde to chcú ísť kresťania? Do Neba?

    Ďalší zaujímavý výraz je napr. Igor. IGO je v staroslovienčine PORIADOK, t.j. IGOR nie je pôvodne meno, ale vladár – ochranca poriadku. Dnešná ruština má výraz IGO úplne zmenený. S tým súvisí aj výraz ORDA – t.j. kozácka armáda („ZLATÁ HORDA“…).

    SLÁVA PREDKOM NAŠIM!