TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: DEDIČSTVO PREDKOV

  • SLOVIENI

    Tému samonázvu našich Predkov Slovienov už nepovažujeme za zmysluplné rozvíjať v tom zmysle, že by sme chceli polemizovať s kastou Slovenov o ich obľúbenom samonázve. Tu sa očividne postačí odvolať na pravidlo nazvané po známom členovi Americkej akadémie vied Jamesovi. Veď šváb bývajúci v počítači v skutočnosti nevie, čo to počítač naozaj je. A Slovieni aj Sloveni existujú – oba egregory sú aktívne. Akurát že prvý desiatky tisíc rokov, druhý maximálne ak 200-300 rokov. Teda ako hovorí príslovie: Kto chce kam, pomôžme mu tam.

    Ako nemá význam polemizovať s ožranom o jeho stave, tak nemá význam s členmi kasty Slovenov polemizovať o nich samých. Veď je to ostatne ich vec, čím chcú byť. Vybrali si – majú čo chceli. Nás sa to však ani v najmenšom netýka.

    K téme sa vraciame z iných dôvodov. Naša spriatelená stránka SLOVѢNI z Facebooku nám dodala zaujímavé materiály druhu, ktorý vždy stojí za to zverejniť, čo aj týmto realizujeme. Ide nám skôr o to, aby sme našim zdravomysliacim čitateľom tieto materiály tiež sprístupnili. Niektorí z vás sú stále – z takých či onakých dôvodov – pod paľbou pseudoargumentov Slovenov, ktorú – z takých či onakých dôvodov – nemôžete úplne prehliadnuť.

    K téme sme sa – z nášho pohľadu dostatočne – vyjadrili aj v knihe Staroslovienska Bukvica. V skutočnosti je pravda, že výraz „Sloven“ možno v historickej literatúre nájsť. Ide však iba o – z pohľadu dejín – nové zmienky. Veď ani oficiálna veda NEPOPIERA, že na našom území sa v minulosti používala STAROSLOVIENSKA BUKVICA. Hoci jej autorstvo pripisujú misii bratov Cyrila a Metoda na Veľkej Morave v rokoch 863/64 až 885, môžeme tieto konkrétne časové údaje brať ako hodnoverne dokázané. Jednému z bratov – Cyrilovi/Konštantínovi zvanom Filozof – sa pripisuje aj autorstvo úvodnej básne k evanjeliu – PROGLAS. Bukvicový zápis vyzerá ПРОГЛАСЪ a v najmladšom písme – Hlaholike – vyzerá ⰒⰓⰑⰃⰎⰀⰔ.

    Ak teda jednoducho iba nahliadneme do tejto básne – úvodu do evanjelií – hneď v úvodných slohách nájdeme zaujímavé informácie. Cyril sa obracia menovite k SLOVIENOM a odvoláva sa aj na jemu aktuálne SIEDME TISÍCROČIE. Okrem toho že píše Slovienom aj týmto písomne potvrdzuje, že na našom území sa v tom čase používal védický Koľadov Dar.

    Teda ešte v deviatom storočí n.l. Cyril a Metod nepochybovali, že prišli k SLOVIENOM. Ak by im to Sloveni chceli vyhovoriť, odporúčame im ich kontaktovať priamo. Ak dostanú od nich inú odpoveď – stačí mailom – radi ju uverejníme. Bol by to naozaj pádny dôkaz. Čosi nám však napovedá, že nám nemajú a ani nebudú mať – v podobe dôkazov – čo dodať.

    Keď sa „nedarí“ vymazať Starosloviensku Bukvicu, Cyrila a Metoda a Proglas z dejinných záznamov, tak prichádza druhá vlna argumentov v podobe vyfabrikovaného tvrdenia, že „aj tak nikto nevie, ako sa čítalo „Ѣ“ (Jať)“; z čoho však im automaticky vyplýva, že sa čítalo ako „E“ alebo „Ä“. Teda takto, na jednej strane „nikto nevie“, na druhej strane „oni vedia“…

    Starosloviensku Bukvicu nevynašli Cyril a Metod, je to zjednodušená Svätoruská Bukvica (je ňou napísaná napríklad Velesova Kniha) a existuje oveľa dlhšie ako kresťanstvo. Vo Vatikánskom archíve je napríklad uložená písomná dohoda medzi Vatikánom a Chorvátmi – ktorí ako prví zo Slovanov prestúpili na kresťanstvo – a je napísaná aj „slovanskými písmenami“. Problém Slovenov je „iba“ v tom, že pochádza z roku 650 n.l.

    V súvislosti so spomenutou Velesovou knihou by sme radi pripomenuli požiar druhej najväčšej knižnice sveta v Moskve, kde zhoreli materiálne dôkazy jej existencie. A tu sa rýchlo dostávame do pozície, že nemôžeme predložiť dôkazy jej existencie. Všetko je už prístupné iba v kópiách, ale sú to už iba kópie… komu je to výhodné?

    Keď sa teda „nedarí“ vymazať Jať z Proglasu, tak tvrdia, že sa nečíta ako „IE“. Ale to už nemožno nazvať inak ako hrubá nevedomosť a čo sa týka argumentácie sa dostávame k už spomenutému ožranovi…

    Akosi nám chýba presná informácia kedy a za akých okolností došlo na našom území k odstráneniu Staroslovienskej Bukvice a zámene za latinku. Tento štandardný krok – odstránenie Obrazového písomného systému a jeho zámena za bezobraznú latinku – postupne použili u všetkých bielych národov. Čin však – minimálne v našom prípade – neodškriepiteľne nastal, pretože za Veľkej Moravy tu bola naša Staroslovienska Bukvica a dnes tu máme cudziu latinku.

    Dôkazom existencie iného jazyka sú aj dodnes existujúce nárečia. Ľud vždy zotrvačne vzdoroval núteným zmenám v jazyku, teda cudzinci si vytvárali „jazyk elity“ – samozrejme „správny a spisovný“ – a jazyk „nedvižnej masy“ bol jazykom „druhej triedy“ obyvateľstva. Ten istý princíp použili aj pri odstraňovaní nášho pôvodného oblečenia – krojov a s nimi celej našej starobylej Kultúry. A tak dodnes máme „odborné“ jazykovedné ústavy (nič na veci nemení, že ho nazvali podľa Ľudovíta Štúra), aktuálnu módu (samozrejme zo zahraničia) a podobne. Teda – inými slovami – Matrix.

    Napriek všetkým snahám zvuk „IE“ je aj v našom súčasnom jazyku stále silne zastúpený. A čo sa týka „zabudnutia“ na Jať – je to naozaj argument iba pre nevedomcov. Staroslovienska Bukvica je – hoci v značne oklieštenej podobe – používaná v Rusku dodnes. Samotné Jať síce odobrali boľševici pri poslednej reforme Bukvice r. 1918, ale zvuk „IE“ aj tak národ „preniesol“ do dnešného „E“. Ak totiž v ruštine chceme vysloviť latinské „E“, tak to musíme napísať obráteným „E“, teda „Э“. Inak ho každý Rus prečíta ako „IE“.

    Jať síce Boľševici z Bukvice odobrali, ale Bielogvardejci, ktorí museli utiecť do exilu – najviac do Francúzska – ho používajú DODNES. Dodnes si vydávajú časopisy a iné písomnosti, kde JAŤ jednoducho je.

    Teda argument „nikto nevie ako sa Jať čítalo“ patrí do ríše NEVEDOMOSTI, alebo inak aj rozprávok.

    A aby sme neostali iba na slovách, nahliadnime do dobového šlabikára z roku 1692. Zostavil ho Karion Istomin s rytinami L. Bunina:

    Najskôr sa precvičme v Bukvici a sami si prečítajme rok vydania. V spodnej časti úvodnej stránky je uvedený aj rok vydania. Vyberme si teda túto spodnú časť:

    Prepíšme si rok vydania samostatne: ҂АХЧВ. Znak pred číslami mení „1“ na „1000“, teda – ak použijeme plagát z knihy Staroslovienska Bukvica – dostaneme rok vydania: 1692. Text uvádza aj mesiac: marec. Šlabikár bol vydaný v Moskve. Pretože vyšiel približne tri desaťročia po krvavej cirkevnej reforme Gréka Nikona, neudáva už Letopočet podľa Koľadu, ale iba kresťanský.

    Odbočme a povedzme si, že pri tejto krutej reforme (akosi nevieme o žiadnych nekrvavých kresťanských krsteniach a reformách v minulosti) bolo umučených a popravených vyše 2 milióny ľudí vrátane žien a detí. Pripomeňme si, že patriarcha Nikon dal príkaz prepísať vo všetkých bohoslužobných knihách pravoverných kresťanov (pravoverní preto, lebo r. 1054 nepristali na pápežovu úpravu, ktorou sa on, človek, vyhlásil za neomylného, a tak došlo k rozkolu na Východnú a Západnú kresťanskú cirkev) pôvodný text „pravoverná cirkev kresťanská“ na „pravoslávna cirkev kresťanská“. Pravoverní kresťania sa proti tomu postavili, pretože sa nepovažovali za pravoslávnych – tými boli vždy Staroverci, pohania, ktorí nikdy neboli kresťanmi. Zdôraznime, že POHANIA nie sú JAZYČNÍCI. Reakcia cára – už prozápadného Romanova – nedala na seba dlho čakať. Armáda robila nájazdy do osád Pravoverných kresťanov. Všetkých obyvateľov pochytali – vrátane žien a detí – a zatvárali do kostolov. Potom dvere zvonku zablokovali a kostoly podpaľovali. Následne rozšírili fámu, že Pravoverní kresťania – ktorí sa držia najstaršej vôbec existujúcej verzie kresťanstva na Zemi – sa sami zapaľujú(?!). Podotknime, že samovražda je pre všetky kresťanské smery HRIECH. Navyše ich začali nazývať ROZKOĽNÍKMI – hoci oni nijaký rozkol nikdy neorganizovali.

    Pravoslávna cirkev Starovercov Staroobradníkov podporila a tiež sa postavila proti, pretože NIKDY NEBOLA KRESŤANSKOU. Aj proti nim nastúpila cárska moc so všetkou svojou silou. Pretože však u nás je pradávna tradícia používať oheň pri oslavách a aj mŕtvych pálime, tak jeden kresťanský pop usúdil, že ak by Starovercov pálili, tak by sa mohli dostať do „ich besovského Irija“. Starovercov teda začali zaživa narážať na koly vedľa osád – rovnako aj ženy a deti. Odvtedy sa používa výraz „kolonáda“, ktorý pôvodne označoval rady kolov s narazenými Starovercami vedľa osád.

    Následkom toho začali Pravoverní kresťania – STAROOBRADNÍCI – utekať, pretože im hrozila fyzická likvidácia. Vznikali aj povstania, ale prevaha štátnej moci bola už neúmerná. Rovnako na ich podporu spolu s nimi povstali aj Staroverci, ktorí tiež museli utekať. Na západe utekali aj do Rakúsko-Uhorska, na východe na Sibír. Príznačné je, že Staroobradníci aj Staroverci zakladali spolu nové osady v bezpečnej vzdialenosti od cárskeho prenasledovania, pričom v nich naďalej žili spolu obe viery – pôvodní kresťania aj pohania. Vo všetkom – okrem vecí Viery – si vždy navzájom pomáhali. Tieto dobré vzťahy trvajú dodnes.

    Podotknime, že tohto roku hlava Pravovernej cirkvi (Staroobradníkov) už minimálne DVAKRÁT oficiálne navštívil prezidenta Putina v Kremli. Z pohľadu RPC (novodobej, Grékom Nikonom reformovanej kresťanskej cirkvi) je to to isté, ako keby Putin prijal hlavu Starovercov, otca Alexandra. Časy sa nezadržateľne menia a Putin patrí k tým, ktorí vedia o čo ide… druhá strana však nerada prehráva.

    Existuje veľa osád, ktoré takto vznikli. U nás napríklad Važec, Vernár, Telgárt, Šumiac – ale dodnes sú stopy viditeľné na Horehroní či na Dolnom Spiši (okres Gelnica) a inde. V starých kronikách sú aj zmienky o Starovercoch – my vieme že prichádzali spolu so Staroobradníkmi, kresťanmi – ktorí sú dnes z neznalosti označovaní ako kresťania tiež.

    Pre nás je zaujímavá 36. strana Bukvára (Šlabikára):

    Určite nie je problém v hornej časti strany nájsť výslovnosť JAŤ napísanú v zrozumiteľnej forme: „IE“. Z príkladov na stránke však vidíme, že JAŤ sa používalo v oveľa väčšom rozsahu ako si dnes uvedomujeme. Okrem prípadov priamej výslovnosti „IE“ sa v jazyku Sloviene JAŤ vyskytovalo vo väčšine slov, v ktorých je použitá mäkká slabika s „E“ na konci. Veď my dnes ani nevieme, prečo napríklad vyslovíme mäkko „DEDO“, „DESAŤ“ ale tvrdo „DEŠTRUKCIA“, „DEMOLÁCIA“ a podobne. Odpoveďˇ je v našom pôvodnom jazyku a jeho pôvodnom písomnom systéme.

    Pridajme teda ešte niekoľko príkladov z tejto strany šlabikára z roku 1692:

    ЛѢСЪ (les); ПѢНА (pena); ѢДУ (idem (na voze)); СѢНО (seno), СЛѢДЪ (stopa), ХРѢНЪ (chren), v texte pod obrázkami nachádzame napríklad slová a výrazy: ѢХАТИ, НАЧАЛѢ, ТѢЛЕСИ, ГЛАГОЛѢ, ЧЕЛОВѢЧЕ a iné.

    Ďalej na 7. strane pod bukvicou „B“ (V) sú tiež slová s JAŤ: ВѢТРЪ, ВѢДИ, СЛОЗѢ, ВѢКУ;

    Na 8. strane pod bukvicou „Г“ nájdeme v texte pod obrázkami: СЛОЗѢХ РѢЧЬ, РАЗУМѢЙ, В ПРАВДѢ, ЗДѢ, ДОБРѢ, ИЗВѢЩАѦЙ, ГРѢХОВНО, ДОЛѢ, СМОТРѢТИ, ИМѢТИ, ГРОБѢ;

    V podstate poľahky zistíme, že JAŤ sa veľmi široko používalo, pretože ho nájdeme v slovách a výrazoch v podstate na každej strane Bukvára (Šlabikára). A stačí sa len trochu pozrieť na slová s JAŤ a hneď vidíme, že aj v slovenčine DODNES na mieste JAŤ máme buď dvojhlásku „IE“, alebo je slabika vyslovovaná MÄKKO. AK TO SÚ NÁHODY, tak potom ich je veľmi veľa. My však vieme, že náhody neexistujú, pretože všetko vo Vesmíre sa riadi kauzálnou reťazou – každá príčina spôsobí špecifický účinok.

    Nerobme si nádeje, že Sloveni príjmu aj tieto dôkazy, ale určite pomôžu vám. Ale ak pre nich je jedno, či JAŤ čítajú ako „IE“, „E“ alebo „Ä“ tak im proste navrhnite, aby vo všetkých slovách, kde dnes máme „IE“ alebo proste mäkko vyslovovanú slabiku s „E“ na konci jednoducho používali „E“ alebo „Ä“. Veď ak to bolo jedno kedysi, tak o to skôr by to malo byť jedno dnes. A potom sa možno ukáže, že ich argumentácia sa v skutočnosti týka iba jedného jediného slova: SLOVENI. A tu sme už pri dehonestujúcom výklade významu slova, ktorý očividne pretláča C. Hromník. On sám dobre vie anglicky a nemôže nevedieť, čo slovo „SLOVEN“ v angličtine znamená. Ale o tom sme už tiež písali.

    26.11.2017

  • DAJTE SYNOVI MOŽNOSŤ STAŤ SA MUŽOM!

    Prinášame veľmi poučný prevzatý článok. Je mimoriadne hodnotný práve tým, že ho napísala jedna mamka pre ostatné mamky, ktoré vychovávajú synov…

    Čoraz viac žien hovorí o tom, že už niet normálnych mužov. Ako druh vymreli. Ostali len leniví a slabí, ženám podobní, a teda nezaujímaví predstavitelia mužského pohlavia. Ja s tým nesúhlasím, poznám veľa skutočných mužov – v mojom svete je ich veľmi veľa. Ale problém vymierania mužov tak či onak existuje. A vytvárame ho my samé.

    My samé vytvárame slabých mužov, samé ich robíme pasívnych. Teraz rozmýšľate o svojich ženských povinnostiach? Ale ja hovorím o tom, ako vychovávame chlapcov. Pretože slabý muž začína od svojej matky. Mäkkýš, chytrák, skrývajúci sa za mamkinu sukňu – toto všetko začína v detstve.

    Mamy, ktoré utierajú sople dokonca desaťročným chlapcom. Mamy, ktoré mu nosia jedlo do postele po celý život. Mamy, ktoré chránia detičky pred prácou a záťažou. Mamy, ktoré nedajú dieťa na šport, ale ťahajú ho po tanečných. Mamy, ktoré nepripúšťajú otcov k výchove chlapcov. Mamy, ktoré sa snažia kochať sa svojimi synmi, neumožňujúc im stať sa samostatnými. Čo to vy stvárate mamy? Komu sa chystáte podkopnúť nohy? A koho klamete, že to nie je strašné?

    A to je naša druhá krajnosť. Buď vychovávame z chlapcov mužov skoro – od samého narodenia ich nútime nadobúdať mužskú skúsenosť ešte do veku piatich rokov, kým sú ešte maličkí a zraniteľní, a keď potrebujú iba lásku, alebo od samej starostlivosti sa chovávame k synom ako k chlapcom.

    Čo vy očakávate od svojho muža? Silu, rozhodnosť, zodpovednosť, smelosť, vytrvalosť? A čo učíte svojho syna? Dohovárať sa kompromismi, vyhýbať sa konfliktom, vyhýbať sa ťažkostiam, byť chytrákom bez chrbtice, ktorý so všetkým súhlasí?

    AKO VYCHOVÁVAŤ CHLAPCOV?

    Vzťah matky a syna je vždy mimoriadny – je to mimoriadne spojenie. Teplé city matky často prevládajú nad rozumom – a hľa, už mu šnuruje topánky, utiera dupu, kŕmi lyžičkou. Dokonca aj keď syn má už päť, šesť, sedem… prečo? Kvôli čomu? Ak váš syn má už viac ako päť rokov, tak to už zjavne robíte niečo nesprávne. „On je ešte maličký“, „No on sa už bezo mňa nezaobíde“, „Ako že by som sa nemala starať o svojho synčeka“… To je cesta k degradácii vášho syna. Ak chcete aby z neho vyrástol muž – zamyslite sa a zastavte sa. Čo takto dosiahnete?

    Chlapcov predtým vychovávali otcovia. Ale potom, po vojne, keď zahynulo veľa mužov, ženy si nedokázali poradiť, čo so synom robiť. Tá najvhodnejšia voľba sa ukázala vo výchove domáceho druhu muža. Alebo dokonca mužíčka. Namiesto „muž skutočný“ vznikol „muž zdomácnený“. Mamy zo všetkých síl vytvárali svojich synov vhodnými. Im sa to tak zdalo správnym. Aby prinášali mamkám potešenie. Ale tým zároveň poplietli všetky role. A tak či onak – v skutočnosti zlomili svojich chlapčekov.

    Čo do podstaty je úloha „muža domáceho“ takáto: rob to, čo hovorí žena, nehnevaj ju, nechoď ďaleko, netrep sa nikde, seď na dlážke vzpriamene, počúvaj, buď poslušným. A čo na ňom ostalo mužského? Kde je mužská sila, rozhodnosť, smelosť, ktorá vždy budí strach a obavy jeho ženy oň a nadšenie z privítania víťaza? Kde je jeho túžba po poznávaní života, dokonalosti, ťažkostí, charakter? Kde je jeho vodcovstvo, kde moc a divá mužská energia? Kde to všetko je? A čo teda očakávame, keď sa vydávame za ďalšie pokolenie mužov, ktorí boli vychovaní ženami?

    Ak sa vám narodil syn, je to dôvod, aby ste sa sama zmenili. Aj zmenili predstavu o výchove detí. Pretože sa vám narodilo nie iba dieťatko, narodil sa vám maličký muž.

    A vy mu buď umožníte stať sa tým, kým on je, alebo ho zadávite a zlomíte, premeníte ho na čosi podobné ženám, čosi divné a ťažkopádne, na „muža zdomácneného“. Buď vychováte muža, za ktorého vám bude vďačná vaša nevesta, alebo naopak – vychováte nevedno koho, čosi, s kým sa bude musieť trápiť ďalšia žena.

    ŤAŽKOSTI

    Chlapček sa nikdy nestane mužom ak nebude prekonávať ťažkosti. Ak robíte všetko zaňho, ak ho nenechávate samého zoči-voči prekážkam. Ak mu nedávate možnosť aby si poradil sám, aby sa naučil. Všetko dostáva priamo do rúk, ľahko a bez námahy. Ak všetko v jeho života prichádza samo, bez jeho účasti. Zažiadal si – dostal. Ak sa neučí pracovať. Mamy, zoslabte svoje želanie pomôcť synovi! Nechajte si ho pre svoje dcéry, ktoré ho potrebujú (ale práve ich – z akéhosi dôvodu – nechávame robiť všetko samostatne).

    Nech jeho svet bude bojové pole. Boje s ponožkami a šnúrkami, so špinavými taniermi, ťažkými úlohami, zložitými bojovými technikami.

    OTEC

    Chlapček sa nikdy nestane mužom, ak vedľa neho nie je muž. Čomu môžete naučiť syna vy? Iba tomu, ako sa stať ženou. Môžete v ňom prebudiť jemnosť, empatiu, citlivosť… Nie je to zlé, ale robí toto muža? Ak už je mužom, tak už môže vyvinúť aj empatiu – žena potom iba poďakuje. Ale ak v ňom niet nič mužného okrem tela?

    Kde naberie príklad mužného chovania sa? Príklad, ktorý mu ukáže, že jeho pocity a želania sú normálne a skutočné. Keď sa chlapci bijú, mami zvyčajne upadajú do paniky a hrôzy. Ale otcovia to pochopia – a otcovia môžu dať najavo synovi, že to je normálne. Dôležitá je príčina. Je príčina hodná práve takéhoto riešenia problému, alebo je možno postupovať aj prostejšie a mäkšie. Mamy – pre chlapcov je bitka normálna vec. Je to mužský spôsob riešenia problémov. Biť sa s násilníkom, útočníkom alebo prekážkou. My toto synov naučiť nedokážeme.

    Nemôžeme rozumieť Dušiam našich synov, pretože my samé sme stvorené inakšie. Oni majú iné potreby a iné špecifiká. Mama môže zo syna vychovať iba maličké páža, ktoré bude ťahať jej kráľovský plášť. Pretože to je veľmi príjemné – tešiť sa z tohto sveta skrz svojho syna. Nemôžeme s nimi hovoriť o tom, čo je pre nich aktuálne. Všetko to, čo ich zoceľuje považujeme za „zlé“ a „nekultúrne“. Ako sa v takomto prípade môžu stať mužmi?

    Nech majú mužské koníčky, cvičenia, mužské rozhovory. Čím viac mužského – tým lepšie. Rybačky, pochody, šport, stavebníctvo, dobrodružstvá, stroje, technika, bojové umenia, bojové zápolenia, meče a pištole…

    Dajte otcom prístup k synom. A dajte synom prístup k otcom. Dajte im aj iných mužov – čo možno najviac. Dedkov, strýkov, bratov, učiteľov, priateľov, trénerov. Nech ich mužský svet bude plný mužov. Hoci aj nie ideálnych, ale mužov. Žena nikdy nedokáže vychovať zo syna muža. Iba „muža zdomácneného“. Vďaka dobrým úmyslom. Ale komu to pomôže?

    SLOBODA

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nebude mať dostatok slobody. Ak nebude mať možnosť všade vliezť, všetko ohmatať. Hoci aj s rizikom pre život a zdravie. Je to mužská podstata – pionier, výskumník, hrdina dobrodružného románu. Ak musí sedieť na dlážke s vystretým chrbtom, ale vo vnútri vrie túžba po poznávaní – čo robiť? Najčastejšie v sebe zabije cestovateľa, pioniera, kovboja a všetkých ostatných „nebezpečných“ subjektov. Len aby neznepokojoval mamu. Aby ju neuvádzal do zlej nálady. A neskôr aj ženu. Aké lyžovanie? Žena je proti. Aké padáky? Žena to neznesie.

    Nech sa jeho život stane dobrodružným hľadaním. S veľkou vnútornou slobodou. Viac aktívnych hier, športu, riskantných akcií. V skutočnosti vy to nepotrebujete vidieť. Nech to všetko spoznávajú spolu s otcom. Je to užitočné pre oboch.

    V podstate to je aj odpoveď na otázku: „a čo robiť, ak aj otec sám je „muž zdomácnený?“ Ako sa my samé sceľujeme skrz naše dcéry, tak aj otcovia sa môžu sceliť a vyrásť, rozvinúť sa skrz aktivity so svojim synmi. Ale ich aktivity musia byť slobodné – v prvom rade od žien. Slobodné, plné dobrodružstiev, plné zážitkov a nových skúseností. Spoločnej mužskej skúsenosti. Nie vymyslenej vami, ale vybranej nimi samými (…presne tak, „vyslať“ otca so synom spolu pre jedličku sa neráta).

    ROZHODNUTIA

    Chlapec sa nestane mužom, ak sa nenaučí sám prijímať rozhodnutia, hľadať riešenia, niesť za to zodpovednosť. Ak všetky rozhodnutia robíte na neho vy, vždy sa strachujete, vždy diktujete pravidlá hľadania riešenia. Dnes urobí tak ako mu hovoríte a dosiahne dobrý výsledok. Ale čo bude, ak nebudete vedľa neho? Aké rozhodnutie bude schopný prijať on sám? Chápe vôbec následky, je mu známa zodpovednosť? A vôbec, kto v jeho svete nesie zodpovednosť za neho samého? Zase vy?

    Nech sám hľadá a rieši. Nech experimentuje s riešeniami a učí sa prijímať ich následky. Neurobil domácu úlohu – dostal štvorku. Neumyl svoj tanier – nebude mať z čoho jesť. Všetci už jedia a on umýva tanier. Neodniesol svoje nohavice do špinavého prádla – bude chodiť v špinavých. Alebo bude sedieť doma. A tak ďalej.

    Nech si vyberá on čím sa bude zaoberať, koľko a ako. Akú knihu bude čítať, akú hru hrať, čo nakresliť, s kým sa kamarátiť, aký kreslený film si pozrieť, aké povinnosti si doma splniť. Dajte mu túto skúsenosť – stretnutia s neúspechmi a problémami, aby sa v dospelom veku nebál chýb a porážok, lebo má s nimi už veľkú skúsenosť.

    VODCOVSTVO

    Chlapec sa nestane mužom, ak nebude mať možnosť riadiť, dominovať, konkurovať. S kým bude cez všetko toto prechádzať, ak ho vychováva žena? Ako sa dá konkurovať mame? V čom? A ako nad ňou dominovať, ak ona takúto možnosť neposkytuje dokonca ani svojmu mužovi?

    Pritom nato, aby žena spolu s mužom bola šťastná, musí v jeho vnútri byť stav ovládania tejto ženy. „Ty moja“ – to je poslanie z mužových očí, ktoré je schopné uspokojiť ženské srdce. A mnohé ženy celý svoj život toto hľadajú a očakávajú. Ale ako sa chlapec môže toto naučiť u svojej mamy? Nijak. On sa môže naučiť iba podriaďovať sa a potláčať v sebe vodcu.

    POVINNOSTI

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nie je na ňom žiadna zodpovednosť. Ak má všetko hotové a nič nemusí robiť. Ak ho kŕmite lyžičkou a robíte zaň domáce úlohy. Ak nevie ako sa do skrinky dostanú čisté tričká. Ak nevie, z ktorej strany sa otvára chladnička.

    Všimnite si, že u dievčat sa povinnosti objavia pomerne skoro. Hoci by aj bolo možné nechať ich oddýchnuť – veď celý dospelý život budú prať, variť a pratať. A práve chlapcom by nezaškodilo, aby sa vedeli sami obslúžiť vo všetkom. Veď aj žena potom povie ďakujem.

    POMOC

    Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nikto nepotrebuje jeho pomoc. Ak mama všetko robí sama samostatne a jeho iba pestuje – aký význam má stať sa mužom? Muž je ten, kto je potrebný. Ten, ktorého pomoc potrebujú. Kto môže prejaviť všetky svoje najlepšie vlastnosti, prekonať samého seba kvôli milovanej žene.

    To je to, čo vy ako mama môžete. Poproste ho o pomoc. Častejšie, viac, stále. Poproste ho priniesť balíky, pohrať sa s bratom či sestrou, vyniesť smeti, očistiť zemiaky, pomôcť pri práci. V každom prípad proste o pomoc. Nehodnoťte jeho sily vopred v štýle „nestačí na to“. Ak budete tak rozmýšľať, tak si určite neporadí. Dokonca sa ani nepokúsi. Pocíti nedôveru.

    Zvykli ste si mu stále pomáhať. Stačí. Zastavte sa. Poproste ho o pomoc – radšej ho posmeľte, aby sa sám zariadil. A len nech skúša, nech trénuje. Vymeňte si úlohy. To nie vy pomáhate jemu, ale on vám. Vo všetkom. On je váš pomocník, obranca, hrdina a rytier.

    VERTE V NEHO

    Verte v neho. Verte, častejšie verte, menej sa strachujte. Starostlivosť si ponechajte pre dcérky. Chlapca robí mužom jeho dôvera v neho. Ty to dokážeš. Ty si silný. Ty si muž. Kto ak nie ty. Ty si veľký. Ty si silný. Ty si ako otec. Ty si skutočný chlap!

    Ako mi nedávno povedal náš prostredný syn: „Mama, ja ti pomáham, a preto som už ako otec – skutočný chlap!“. Chlap ešte neodkáže vysloviť všetky písmená, ale má pravdu. Už je chlapom. On je vybavený úplne inak a úplne inak funguje. A pretože ja ničomu z toho nerozumiem, tak sa nechytám do toho, aby som nič nepokazila. Zatiaľ má štyri. A zatiaľ to ešte je „môj chlapček“. Ale vnútri tohto chlapčeka už rastie „skutočný muž“ – a toho muža je čoraz viac. Veľmi skoro muž z neho vytlačí chlapca. A mne zostane to iba prijať – a neťahať ho nazad. Nepovažovať ho za malého, sladkého, milého, zábavného. Iba za silného, smelého, rozhodného, spôsobilého…

    Dajte synovi možnosť, aby sa stal mužom. Dajte mu slobodu stať sa tým, kým je. Chcete, aby sa stal chlapom?

    Teda vychovávajte samú seba – učte sa neriadiť ho, nedeptať ho, neohraničovať. Učte sa pracovať so svojimi strachmi a obavami – sú to vaše emócie, s ktorými chlapec nemá nič spoločného. Učte sa byť ženou, odovzdať opraty riadenia jemu, dokonca ak má aj iba päť alebo šesť rokov. Učte sa podriaďovať, učte sa prijímať a veriť. Učte sa netrestať ho fyzicky, nelámať mu takým spôsobom psychiku, učte sa trestať ho po žensky – odstupom. Je to oveľa ťažšie, ako robiť z chlapca „chlapa“.

    Vo svojej ohromnej láske k synom sa potrebujeme učiť byť k ním strohejšie, náročnejšie. Z lásky a starostlivosti o ich budúcnosť ich musíme častejšie prosiť o pomoc, zamestnať ich fyzickou prácou. Z lásky k synom ich potrebujeme obklopiť mužmi. A vzďaľovať sa z ich najbližšieho okolia, ostávať však na dohľad. Objať a pobozkať na hlavičku pred spánkom, ale cez deň sa držať pod kontrolou a nechodiť s chlapčekmi. Chodievajte s dievčatkami – s nimi takto možno do sýtosti.

    Inak buďte pripravené nato, že váš syn sa stane „polo-mužom“ v očiach vašej nevesty. A bude to vaša zodpovednosť. Vaša cena za vlastnú slabosť, neschopnosť umožniť synovi stať sa tým, kým sa narodil – mužom.

    A ešte jeden citát, na ktorý mi padli oči náhodne, ale veľmi sa hodí k tejto téme:

    „Pýtam sa vás aj seba: ak dieťa je to najcennejšie a ak žena všetko riadi a komanduje, kde je mužovo miesto? Vari bol stvorený nato, aby biologicky obšťastňoval dievčatá a robil ich matkami; poskytoval ženám posteľné radosti a zarábal peniaze (podľa možnosti čo najviac), a aby v ostatnom stál mlčky bokom? Vari to je všetko? A vari mamami naučené a ženskými časopismi poučené, práve o tomto „šťastí“ podvedome snívajú a oň sa modlia tisícky dievčat, ktoré sa chcú vydávať?

    „Kŕmiť, ľúbiť, obliekať, plienky meniť, láskať, v ničom sa nepriečiť – lebo ja som domáca pani“. Toto, dievčatá, nie je túžba po reálnom mužovi, ale po Kocúrovi v čižmách, ktorý je naivný, láskavý a čo do kvalifikácie – tvorca zázrakov. S takouto túžbou po manželstve neostáva iba ostať nevydatou, alebo sa zo zúfalstva nakoniec vydať za staršieho vdovca. Aby sa tak nestalo, je treba do túžby po manželstve (túžby nevyhnutnej, prirodzenej a bez hriechu) vpustiť biblickú ideu slúženia, dobrovoľného zmierenia sa a neviditeľnej role. Želať si stať sa mužovým tieňom, stať sa jeho rebrom, usadiť sa na prirodzenom mieste – bližšie k srdcu a pod ochranu tkaniva. Želať si oddať sa mu, aby bolo možné sa neskôr rozplynúť v materstve. Vtedy budúce šťastie prechádza z oddelenia nemožné do oddelenia možné, hoci aj nie povinné“.

    Andrej Tkačov

    A všetko sa začína vašimi chlapčekmi! Na našich pleciach je ohromná zodpovednosť – ide o šťastie našich detí – však?

    Autor: Oľga Vaľajeva, kapitola z knihy PREDURČENIE BYŤ MATKOU

    A tu sa veľmi pýta nám už známy kreslený film o Sťopočkinovi…

    https://www.youtube.com/watch?v=lK242osr5xY

    26.10.2017

  • SLOVÁCI श्रावक ÇRĀVAKA

    सत्यमेव जयते

    Zástava Džajnizmu. Od Mahima13 v English Wikipedia, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=45778515

    Cudzozemci na nás pracovali dlho a dôkladne, čoho výsledkom je aj dnešný stav nášho národného (bez)vedomia. Teda vedomia, ktoré patrí egregoru Slovákov. V minulosti sme už písali, že názov Slovák je sám osebe nový, dostali sme ho až „pri príležitosti“ pokresťančenia. Dnes sa mnohí „odborníci“ hrabú v starých kronikách a tvrdia, že Slováci sú mladý – a teda nový – národ, ktorý v minulosti neexistoval. V doslovnom ponímaní s tým súhlasíme. Neexistoval, nie sú o ňom ani písomné záznamy. Ak sa však žena vydá a zmení si priezvisko to ešte neznamená, že prestala ako bytosť existovať, hoci aj vstúpila do nového egregoru. A tak nám cudzozemci a ich domáca piata kolóna pridelili rozličné schémy pôvodu – od odvodenia od Čechov až po Slovenov. A v skutočnosti aj dnes žije na našom území väčšina Slovenov – ak túto kategóriu chápeme ako členov kasty Smerdov.

    Je naozaj smutné pozorovať, ako sa nám mnohí „tiežslovania“ snažia odborne vysvetliť kto vlastne sme. Už nás ani neprekvapí, že vychádzajú iba z cudzích zdrojov. V minulosti obdivuhodné úsilie na poli národného prebúdzania vykonali najmä štúrovci. Boli však poplatní svoje dobe, a teda konali na báze kresťanstva, aj keď s „ľudskou tvárou“ – boli evanjelikmi. Nie je náhoda, že evanjelikov jezuitskí politici Slovenského štátu označovali za vred na tele nášho národa. Je to proste tak, jezuiti uznávajú iba jedinú podobu kresťanstva – a to ich vlastnú. Všetci ostatní sú heretici, teda kacíri, ktorých treba potláčať a likvidovať. Ale ako blízko môže byť táto verzia autentickému učeniu, ak boli založení až v 16. storočí? Čo keby sme jej dali pracovný názov „kresťanstvo verzia 16“? Ak pochopíme kotlebovské úsilie ľahko zistíme, že ich hlavnou – pre verejnosť nepoznanou – úlohou je zaviesť u nás verziu 17.

    Pri absolútnom deficite zdravomyslia domácich historikov (myslíme doslovne historikov) veľmi dobre padne zistiť, že to s nami – čo sa týka vysvetlenia pôvodu názvu – nie je až také zlé. Ak niekto po odpoveď siahne do indických zdrojov a sanskritu, je to dokonca obdivuhodné. Smutné je len to, že vysvetlenie prichádza spoza hraníc – ale potešiteľné je zase to, že z ruských zdrojov. Prinášame preto veľmi zaujímavý článok na tému PÔVODU NÁZVU SLOVÁKOV ako národa.

    V článku sa však spomínajú fakty, ktoré nie sú u nás všeobecne známe, preto najskôr uvádzame niekoľko informácií, ktoré majú priamy vzťah k informáciám v pôvodnom článku.

    V Indii dodnes existuje učenie DŽAJNIZMU, ktoré vzniklo v 6. storočí pred n.l. a založil ho Džina Machavira, v budhistických textoch známy pod menom Nigantcha Nataputa. Bol to súčasníkom Budhu Gautámu a synom Siddhartchu, vládcu kmeňov Ličchavov a Trišalov. Mal staršieho brata Nandivardchana.

    Pri narodení dostal meno Vardchamana. Meno Machavira (v sanskrite „veľký vojak“) dostal v mladosti zato, že prejavil schopnosť skrotiť kobru aj zbesneného slona. Džina znamená Víťaz, t.j. ten, kto vyhral nad svojou Karmou a vyšiel z nekonečného kruhu znovuzrodení a smrtí.

    Džajnizmus (v sanskrite od जैन, „džajna“ a जिन, džina, t.j. „víťaz“) je prastará dcharmická viera, ktorá sa objavuje v Indii medzi 9. a 6. storočím pred n.l. Podľa interných údajov prastarého učenia džajnizmus existoval vždy.

    Džína Machavira bol Kšatriom, teda v našej tradícii Víťazom, čo hovorí o Kaste z ktorej pochádzal. Džajnizmus, teda učenie, ktoré – minimálne jeho „kodifikovaná“ verzia – pochádza od Machavíru hlása nutnosť nespôsobovania škody žiadnym živým bytostiam v našom Svete. Prax Džajnizmu je v prvom rade založená na sebazdokonaľovaní Duše (t.j. Duchovnom vývoji) s cieľom zjednotenia sa s kvalitou vševedenia, všemohúcnosti a blaženosti. Každá Duša, ktorá nadobudla fyzickú obálku, odpojila sa od predchádzajúcich životov – teda rozviazala všetky karmické uzlíky – a dosiahla Nirvánu sa nazýva DŽIVA. V starých textoch sa Džajnizmus často prirovnáva k Džajn Dcharme a Šraman Dcharme. V súčasnosti je to síce neveľká, ale zato vplyvná občina starého vierovyznania, ktorá podľa oficiálnych údajov má v Indii okolo 6 miliónov členov. Patria k nim však aj občiny imigrantov v Severnej Amerike, Západnej Európe, na ďalekom Východe, v Austrálii, ale aj v iných častiach sveta.

    Džajnizmus od r. 1974 oficiálne používa aj vlastný symbol (zástava je ukázaná vyššie):

    Pred tým, ako prejdeme k samotnému článku doplňme iba technickú poznámku. Výraz „CHA“ znamená v našej Kultúre „Tok Svetlej Energie“. Je zastúpený vo výrazoch týkajúcich sa napr. CHArakteru, či umenia tradičných CHArakterníkov. Tí, ktorí sa oznámili so Staroslovienskou Bukvicou vedia, že pozitívny tok energie nazývame „CHA“ a negatívny „TCHA“. Obraz bukvice „T“ vyjadruje tvrdosť, nepoddajnosť – ak ho chápeme v rýdzo materiálnom význame. Preto vloženie pevnej prekážky pred „CHA“ vyjadrujeme ako „TCHA“. Výraz „HA-THA“ pochádza z anglických textov, ale tieto sú všetky iba prekladom zo sanskritu – a to je Obrazové písmo. Ďalšie skreslenia boli následne popridávané prekladom z angličtiny do iných jazykov. Ide teda o skreslenie nadobudnuté prekladom, nie principiálny rozdiel.

    A teraz už prejdime k článku, ktorého autorom je Vladislav Kondratiev:

    SLOVÁCI/श्रावक ÇRĀVAKA

    Indoslavika etnonymu SLOVÁCI

    सत्यमेव जयते
    Tento etnonym už na pohľad nepredstavuje veľký problém pre výklad, preto očividne nepriťahuje veľkú pozornosť tak, ako iné etnonymy. Naozaj, etnonym Slováci vyzerá príbuzný výrazom СЛОВѢНЕ, Slaviani, Slovinci, Slovienci. Následne teda všetko, čo patrí k etnonymom СЛОВѢНЕ, Slaviani, Slovinci, Slovienci bude platiť aj pre etnonym Slováci. Presne takto postupuje napríklad aj M. Fasmer, ktorý etnonym Slovák umiestňuje do kapitoly „Slavianin“ svojho slovníka, ktorá je spoločná pre všetkých Slavianov. Očividne plne postačí poukázať na to, že v tomto etnonyme je ten istý koreň ako v Sloviani/Slaviani – odlišný je iba sufix: -ak namiesto -ēn-ino, -jan-ino.

    Očividne tento etnonym je pomerne nový, preto aj autor Povestí Vremmenych Liet Slovákov nespomína. Správnejšie však bude povedať, že nespomína Slovákov pod týmto etnonymom.

    Sú veci, ktoré sa dajú nazvať všeobecne známe. Takto je známe, že v 7. storočí Predkovia Slovákov patrili do dŕžavy Sama, v 8. storočí vytvorili Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa r. 833 stalo súčasťou Veľkej Moravy. Nebude veľmi od veci povedať, že Slováci sú Moravania, alebo nejaká časť Moravanov. Práve do Veľkej Moravy bola poslaná misia bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Moravania prijali nové učenie, ktoré im priniesli svätí bratia zo Solúna.

    Etnonym Slováci sa objavuje práve po tejto misii, v každom prípade nám tento etnonym do misie Svätých bratov nie je známy. Potom však neznamená ešte následkom toho. Ale tak či onak – je to fakt.

    Porovnajme to, že etnonym Slováci je etymologicky spojený s etnonymom Slaviani (starosloviensky *slověninъ, mn. č. *slověne, starosloviensky-slovansky СЛОВѢНЕ). A tento etnonym sme spojili so staroindickým श्रावण çrāvaṇa a druhými slovami toho istého etymologického hniezda (श्रावण II çrāvaṇa):

    1. Patriaci k Lunárnemu domu (t.j. k श्रवण II çrávaṇa <…> tamže názov 20. alebo 25. Lunárneho domu, ktorý pozostáva z troch hviezd – V.K. II. 2;
    2. Rovnako názov indického kalendára, zodpovedajúci júlu-augustu; ale existuje ešte aj श्रावण I çrāvaṇa: 1. prijímaný sluchom; 2. p. vyhlásenie, prehlásenie; Nie je ťažké zároveň vidieť spojenie श्रावण I çrāvaṇa s श्रवण I çrávaṇa: 1) počúvanie 2) učenie 3) reputácia 4) krik, volanie 5) pozvanie. Ako aj etnonym СЛОВѢНЕ, ktorý je nesporne tak či onak spojený so slovami slovo, sláva, sluch, počuť a pod., tak slovo श्रावण çrāvaṇa, ako slovo श्रवण çrávaṇa sú geneticky spojené so slovami: श्रव çrava, teda 1) sluch (zmysel), श्रवस् çrávas 1) zvuk 2) sláva 3) volanie, povolanie 4) cena 5) odmena 6) entuziazmus, obdiv 7) horlivosť, pracovitosť 8) vzhľad, zovňajšok; श्रवस्य I çravasyá 1) byť bystrým 2) byť horlivým, pracovitým a श्रवस्य II çravasya 1. 1) chamtivým slávy 2) bystrý 3) pracovitý 2. slávne činy.

    Ak toto všetko nie sú náhodné zhody, tak aj k etnonymu Slováci musí existovať staroindická analógia.

    A veru aj existuje: श्रावक çrāvaka 1. Načúvajúci k (-o) 2. 1) poslucháč 2) učeník 3) nasledovník (Budhu alebo Džina). Je to dokonca ešte oveľa výraznejšia identita slavianského etnonyma a staroindického termínu než v prípade etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) aj श्रावण çrāvaṇa. Etnonym Slováci a termín श्रावक çrāvaka nielenže pozostáva z čo do podstaty rovnakých formantov (rovnakých koreňov a sufixov), oni sú dokonca aj sémanticky identické: tí, ktorí prijali učenie Krista prijali aj názov Slováci, tí, ktorí prijali učenie Budhu alebo Džina (Machaviru) prijali aj názov श्रावक çrāvaka.

    A tento fakt ponúka možnosť inak pozerať na pôvod a zmysel etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ). To sú nie iba tí, ktorí proste poznajú slovo a hovoria zrozumiteľne na rozdiel od iných. Sú to tí, ktorí poznajú Slovo. Slovo ako Učenie, Slovo ako náboženstvo, Slovo ako Boha.

    Preskočme dopredu a všimnime si nasledovné. Text Evanjelia od Jána znie takto: Въ началѣ бѣ слово и слово бѣ къ Богу и Богъ бѣ слово. Je to cirkevnoslovanský variant. Akékoľvek pokusy spájať Boha-Slovo s etnonymom Slavian-Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) vyzerajú ako zlomyseľné aktivity neznalých ľudí. Skutočne, veď horeuvedený text je preklad (alebo sa považuje za preklad) gréckeho originálu (ak to vôbec je originál) , ktorý znie ako Ἐν ἀρχῇ ἦν ὁ Λόγος, καὶ ὁ Λόγος ἦν πρὸς τὸν Θεόν, καὶ Θεὸς ἦν ὁ Λόγος. Z toho vyplýva, že reč je nie o Slove – ktoré by v tomto prípade bolo možné spojiť so Slavianmi – ale o Λόγος-e, a už Logos (Λόγος), so všetkými svojimi desiatkami významov v gréčtine, koniec koncov, nemá nič spoločné so slavianskym slovom „slovo“. Ale to iba v prípade, že neberieme do úvahy indoslaviku etnonymu Slaviani (praslov. *slověninъ, mn. č. *slověne, starosloviensky СЛОВѢНЕ), a ani že by sme nevedeli o tom, že niektoré slavianske etnonymy zodpovedajú niektorým indoárijským, pričom sú hlavné ako pre Slavianov, tak aj pre Indov. Ale aj tak sme pobehli vpred. K tejto otázke sa ešte vrátime.

    Predpokladajme, že rozlúštenie etnonymu Slováci a jeho príbuznosť s indoárijským श्रावक çrāvaka nám umožní z iného uhlu pohľadu pozerať aj na etymológiu etnonymu Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ), ktorá sa spája so slovom „slovo“, s nevyhnutnosťou – podľa názoru akademika O. N. Trubačova – odvodiť etnonym nie od podstatného mena *slovo (jeho základ *sloves-), ale od slovesa *slov-, *sluti- „(zrozumiteľne, jasne) hovoriť“, pretože v staroruskom jazyku boli z tohto koreňa vytvorené slová s významom „považovať sa“, „nazývať sa“, a k tomu istému etymologickému hniezdu patrí aj slovo *sláva, t.j. „hlasno hovorená modlitba“. Iný uhol pohľadu – ktorý navrhujeme my – vychádza z toho, že v danom prípade nie je dôležité, či od podstatného mena *slovo (jeho základom je *sloves-) je vytvorený etnonym Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ), alebo je to od slovesa *slov-, *sluti- „(zrozumiteľne, jasne) hovoriť“, pretože v staroruskom jazyku boli od tohto koreňa odvodené slová s významom „považovať sa“, „nazývať sa“, „sláviť sa“ a k tomu etymologickému hniezdu patrí slovo *sláva, , t.j. „hlasno hovorená modlitba“, ale v každom prípade od slova spojeného s významom Boh, oslávenie (duchovné), t.j. rozdelenie ľudí nie iba a nie zásadne podľa princípu: hovoria zrozumiteľne, našim jazykom, inými slovami, ale roztriedenie podľa princípu: ľudia poznajúci Boha, ľudia našej viery, našich slov.

    Namietame, že etnonym Slaviani (praslovanské *Slověninъ, mn. č. *Slověne, staroslovanské СЛОВѢНЕ) je starší ako pokresťančenie Slavianov, a preto nemôže byť vysvetlený v rámci religióznych paradigiem, nemôže byť prijatý na tom základe, že preklad Písma do slovanského jazyka sa opiera o náboženské názory Slovanov a používa pojmy, ktoré sa zrodili v základoch slovanského (praslovanského, všeslovanského) jazyka.

    Analýza vierovyznaní Slavianov nie je témou tejto práce, ale je očividné, že Slaviani mali Vieru, a preto pokusy prezentovať Slavianov ako divochov bez viery, a že iba koncom 1. tisícročia n.l. sa prvý raz dozvedeli o viere (a aj to z inokade) nie je postavené na faktoch.

    Záverom dodajme, že úradujúci patriarcha RPC hneď na začiatku svojho vládnutia nazval Slovanov (Slavianov) divochmi, poloľuďmi, ktorí hovorili nezrozumiteľným jazykom a ktorí mali šťastie, že sa ich ujali svätí Cyril a Metod. Očividne posledný odstavec článku má práve toto na mysli.

    K článku patria aj zdroje, na ktoré sa odvoláva. Pretože predpokladáme, že detailné overovanie citovaných podkladov by malo byť doménou odborníkov, ponechávame ho v ruštine. Veď ako môže byť niekto odborník na slavistiku, ak neovláda minimálne dnešnú ruštinu, nehovoriac už o Staroslovienskej Bukvici:

    См.: Фасмер М. Этимологический словарь русского языка: В 4 т. М., 2004. Т. 3. С. 665. См.: Кочергина А. В. Санскритско-русский словарь. М., 2005. С. 657. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Там же. См.: Кочергина В. А. Цит. раб. С. 657. Попытки обосновать тезис о том, что греческие “оригиналы” евангельских текстов являются, на самом деле переводом с семитского (сирийского) языка см.: Аверинцев С. С. От берегов Босфора до берегов Евфрата: литературное творчество сирийцев, коптов и ромеев в I тысячелетии н. э. // От берегов Босфора до берегов Евфрата. М., 1994. С. 17 и сл. См.: Агеева Р. А. Страны и народы.

    ZDROJ

    Portál Džajnizmu

    23.10.2017

  • NAŠE POTOMSTVO – NAŠA BUDÚCNOSŤ

    Mnohí z vás určite videli video malého chlapčeka, ktorý s veľkým oduševnením spieva veľmi známu pieseň Svätá vojna:

    Národ, ktorý dokáže takto vychovávať deti je národ, ktorý má budúcnosť. Môžeme byť teda za našich bratov Rusov radi – máme sa o koho oprieť. Nastáva ale otázka – ako je to s našou mládežou? Aké hodnoty im dáva dnešná spoločnosť, alebo – čo je oveľa dôležitejšie – ako ich vychovávajú dnešní rodičia?

    Otázky nie sú zbytočné – aké máme potomstvo, taký bude náš národ – ak bude – v budúcnosti. Ak ich vychovávame v úcte k našim Predkom a ich činom, tak aj oni budú pamätať na nás v budúcnosti.

    Aby sme podporili radosť z potomstva nášho národa pripájame aj my dve krátke videá z vystúpení slovenských detí. V danom prípade ide o detský súbor Rodina z Popradu. Deti z tohto súboru mali možnosť si v tomto roku zaspievať s dvomi ruskými súbormi, ktoré nás navštívili. Na prvom spolu s ruskou hudobnou skupinou BABKINY VNUCI:

    Druhé video je zo spoločného vystúpenia niekoľkých súborov popradského regiónu s ALEXANDROVCAMI. Tu by sme radi pripojili jednu zaujímavosť. Dirigent súboru (na videu) nám porozprával svoj príbeh. Od detstva mal rád ľudovú hudbu a piesne. Okrem tých melódií, ktoré sa hrali vo všetkých regiónoch Ruska mu neustále zvučali v hlave také melódie, ktoré nikde a nikdy v Rusku nepočul. Aké bolo jeho prekvapenie, keď po rokoch – už ako člen slávneho súboru Alexandrovci – počul tieto melódie spievať na Slovensku. Nuž my Slovania sme tak či onak jeden národ s jedných veľkým Dedičstvom Predkov.

    Chceli by sme povzbudiť všetkých rodičov, ktorým naozaj nie je jedno ako vyrastie naše potomstvo, aby vo svojich snahách nepoľavovali. Budúcnosť nášho národa je doslovne v našich rukách. A aké je naše potomstvo, taká bude aj naša budúcnosť.

    04.10.2017

  • ODEV MÔJHO ĽUDU

    Vo svete okolo nás je množstvo vecí, ktoré by sme radi zmenili, len nevieme ako. Akosi sme často na to „prikrátki“. Môžeme to vyjadriť aj tak, že nemáme na také niečo dosť síl, teda energie. Tu sa nám však ponúka jeden známy citát:

    „Všetci chcú zmeniť svet, ale nikto nechce meniť seba“.

    L. N. Tolstoj

    Problém však môžeme vyjadriť aj iným spôsobom. Použime nám už známy citát Dr. E. Deminga:

    „Meniť sa nie je potrebné. Prežitie nie je povinné“.

    Sme v období, kedy sa naozaj rozhoduje o našom prežití. Ale bez čoho nemôžeme prežiť? Dali ste si niekedy takúto jednoduchú otázku? Na tomto mieste by bolo vhodné sa na okamih zastaviť a zamyslieť sa, bez čoho vlastne naozaj prežiť nemožno. Určite by každý vedel napísať dlhý zoznam vecí, ktoré sú na prežitie – ako také – potrebné. Ale my ostaneme pri tom najpriamejšom pohľade – prežiť nemôžeme bez samých seba. Ak nás niet, tak nemôžeme prežiť. A kedy nás niet?

    Ak pôjdete do knižnice zistíte, že rozličným druhom kultúr je venované množstvo kníh. Každá rastlinka môže prežiť iba vo svojom prirodzenom prostredí, ktoré odborne tiež nazývame kultúra. Ak je iná kultúra, rastlinka zahynie. Ak teda chceme niečo vypestovať – či už v záhradke alebo kvetináči – musíme to zasadiť do tej správnej kultúry. Používame aj výraz permakultúra. Veda o kultúre plodín nám umožní dosiahnuť aj bohatú úrodu:

    Keď si s niečím nevieme rady, tak naša védická tradícia nám ponúka princíp podobnosti. Ak poznáme výsledok konkrétneho javu, môžeme tento poznatok preniesť na jav podobný, lebo „ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok“. My môžeme prežiť naozaj len vtedy, ak sa nachádzame vo vlastnej Viere a Kultúre. Je to všeobecne platné pravidlo.

    Každý dom stojí na základe, a ten náš má (minimálne) stovky tisíc Liet. Našim základom, fundamentom, sú okrem iného aj naše ľudové piesne, tance, rytmy, odev. Dnes však fundament nemáme – vedome ho obchádzame – a teda staviame na piesku.

    Život namiesto tvorenia iba „prežívame“, pretože tvoriť sa dá iba v Radosti pokoja. Mechanizmus toho procesu by sme si mohli graficky znázorniť asi takto:

    Dnes však dostáva najčastejšie nejakú takúto podobu:

    V lepšom prípade dostávame nulový výsledok. Najčastejšie sa však dostávame do mínusu…

    Naši Predkovia nám zanechali oblečenie, ktoré dnes nazývame ľudové kroje. Tento druh oblečenia sa v nezmenenej podobe používal tisícročia. V porovnaní s tým, čo nosili naši Predkovia sa dnes v podstate NEOBLIEKAME. Keďže naši Predkovia sme my sami, zradili sme vlastných Predkov, teda samých seba. Z toho vyplýva, že robíme množstvo chýb, ale chyby robí iba ten, kto nemá poznanie. Kto pozná kauzálnu reťaz príčin a dôsledkov, ten chyby nerobí. Poznanie je Kultúra. Tá chybu nemá. Je to overené tisícročiami.

    Naši Predkovia pre nás tisícročia udržiavali správne oblečenie, ktoré keď nosíme na sebe, tak nosíme na sebe TORZNÉ POLE.

    Nosenie na sebe TORZNÉHO POĽA znamená, že na sebe NOSÍME SILU – a na to stačí správny odev. Torzné polia preberajú energiu z vákua – je to MOC VESMÍRU. Nikto nedokáže poraziť SILU VESMÍRU.

    Nato, aby bol SLOVIEN pripravený o silu – teda aby sa stal Slovenom – ho stačí pripraviť o odev. Dnes beháme v podstate holí. Nemôžeme preto pôsobiť na úrovni torzných polí, ostali sme bez ochrany. Bez OBEREGOVEJ OCHRANY A SILY VESMÍRU.

    A holý človek nie je v žiadnom prípade ĆLOVEK, je to sotva ĹUDINA, je to – bohužiaľ – biomasa. Biomasa je riadená: konzumuje potravu, chodí na záchod, zaoberá sa sexom. Problém je v tom, že okrem obchodovania NIČ NETVORÍ.

    Ak nerozmýšľame, myslia za nás iní. Ale ak myslia za nás iní, myslia vo svoj prospech.

    Ak neprevezmeme nazad svoj OBRAZ, svoju SILU Z OBRAZU a nezačneme konať, nedosiahneme nič.

    Máme právo sa obliekať ako chceme – je to naša tradícia – nikto nemá právo nás nútiť sa obliekať inak. Žijeme na našej zemi, na zemi našich Predkov. Nikto by tu nemal panovať bez nášho povolenia. Presnejšie, chodia tu, panujú nad nami a riadia nás na základe nášho povolenia.

    Kto nie je správne oblečený, ten pri práci neprepúšťa do výrobku svoju Dušu. Do takéhoto výrobku – najčastejšie kvôli izolujúcemu syntetickému materiálu – neprechádza energia. Preto ak si kúpime takýto výrobok, tak vždy bude z nás vysávať našu životnú energiu. Takto fungujú torzné polia.

    Čo to je odev? Z védického pohľadu sa skladáme z Tela, Duše a Ducha. Aj Tibeťania hovoria, že naše telo je oblekom, alebo aj povozom Duše, ktoré je po vynosení nahrádzané novým. Ak odev vynosíme, dávame sa seba nový. V Kultúre, nie v trhovej Móde. Sú to absolútne oddelené entity.

    Ak naše telo plní pre Dušu funkciu odevu, tak presne túto istú funkciu – v zmysle Konu podobnosti – plní pre naše telo oblečenie. Telo je Obrazom Duše, teda odev je Obrazom Tela. Má však byť takým, aby ako hudobný nástroj vyludzoval ľúbezné melódie. Preto je jeho základom štruktúry TOR – kruhovitý, zvonovitý tvar.

    Odev je základom energetického systému nášho tela. Vždy sa musíme obliekať tak – aj doma – aby sme nenarúšali energetiku druhého človeka.

    Odev má byť voľný a viacvrstvový v štýle matriošky. V lete aj v zime má zabezpečovať teplotu tela cca 36,6 °C. Samozrejme materiály sú iné v lete a iné v zime.

    Zakrytá musí byť hruď, chrbát aj hrudník. Ženy tým, že sa dnes obliekajú tak, aby bolo čo najviac vidno sa v skutočnosti stávajú smrtonosnou zbraňou pre seba, ale aj svoje okolie. Oblasť srdcovej čakry – spredu aj zozadu – je dôležitým energetickým centrom. Musí byť preto vždy prikryté.

    Na odeve by nemali byť pásy tkaniny šité naprieč, dôležitý je aj smer tkania. Aj on riadi smer toku energie.

    Švík smeruje tok energie tiež, preto by ich malo byť vo všeobecnosti čo najmenej. Priečnych švíkov má vôbec byť čo najmenej, zvislé by rozhodne nemali byť v strede tela spredu aj zozadu – pozdĺž energetickej osi nášho tela. Materiál – látka – by mala byť obojstranná.

    Muži majú nosiť košele do polovice bedra tak, aby bol prekrytý aj rozkrok.

    Čím je menej horizontálnych švíkov, tým lepšie telo spracuje, strávi jedlo, lebo je lepší aj obeh krvi.

    Neuvedomujeme si, že hlavná časť dýchania prebieha kožou. Preto všetky syntetické materiály – košele, svetre, nohavice, tričká obuv… – bránia dýchaniu kože. Takýto človek nemôže byť už z princípu zdravý a dlho žiť. Pod dlho myslíme aspoň vymeraný Kruh Života.

    Vonkajšie zapínanie – dôležité najmä u kabátov – bolo u mužov rovnaké ako je dnes u žien. Ešte na sovietskych uniformách z druhej svetovej vojny neraz vidno, že muži mali opačné zapínanie ako dnes. Uloženie chlopne formuje smer rotácie energetického poľa – nám známy Posoloň a Kolovrat. Správna rotácia je Posoloň, teda tak ako majú ženy. Kresťanská cirkev potom, ako nám vzala aj Chrámy a premenila ich na kostoly zaviedla, že procesie chodia okolo kostola v smere Kolovrat – ale okolo našich Chrámov sa chodievalo v smere Posoloň. U nás tieto zmeny nanútili pred tisícročím, v Rusku ich začal Nikon a Peter I. Preto sa pamiatka na to úplne nezničila do dnešných dní.

    Materiály, strihy, spôsob šitia a ďalšie detaily umožňovali, že Slovieni mali odevy šité tak, že okolo nich – medzi vnútornými vrstvami voľného odevu – vznikalo a udržiavalo sa torzné pole. Dnes sú odevy šité tak, aby nás v maximálnej miere energie zbavili.

    Dôležitú úlohu hrajú aj farby odevu. Ak je na tele veľa červenej farby – a najmä ak je červená látka na holom tele – spaľuje leukocyty. Výsledkom sú choroby.

    Na zadnej strane krku je bod, ktorý zodpovedá za zdravie. Preto zadná časť krku by mala byť vždy zakrytá. U žien minimálne vrkočom, muži mali na prilbu vzadu pripevnenú látku, ktorá siahala po ramená a zakrývala krk.

    Odev bol tradične krásny – krása je zdravie, nie móda! Preto sa odev tisícročia NEMENIL. A dnes – naučili nás – treba meniť odev minimálne raz za sezónu… My však zodpovedáme za to, čo sme v živote urobili, ale aj za to, čo sme neurobili.

    Správny odev aktivizuje, zapína Duchovnú a Duševnú zložku človeka. Bez ohľadu na situáciu, vždy by sme mali byť v dobrej nálade. A veľmi dôležitú úlohu v tom zohráva práve odev.

    Ak si človek neváži sám seba, nikto iný si ho vážiť nebude. To je všeobecná zásada. Muž zodpovedá za existenciu a pokračovanie Rodu. Degenerácia sa začala vtedy, keď vládnuca elita prestala nosiť národný odev – kroj. Začalo to pokresťančením.

    Prečo si dnes nikto neváži slovanských mužov? Preto, lebo si my sami nevážime samých seba a svojich Predkov! A takýto ľudia sa ľahšie riadia. Ak k tomu pridáme ešte alkohol, cigarety, drogy, odev, jedlo…

    Môžeme povedať, že nás tu niet, muži Slovieni tu nie sú. Preto nemá kto hájiť našu Dŕžavu.

    Za cárskeho Ruska pripadala na 1 000 učiteľov jedna žena. Za existencie ZSSR bolo na 25 000 vedeckých pracovníkov 1 000 žien. U nás je situácia v podstate rovnaká. Komu dnes muži odovzdali ZODPOVEDNOSŤ ZA VZDELÁVANIE DETÍ? A prečo ho vlastne odovzdali? Pretože nás tu dnes NIET!

    Nedokážeme si udržať ani vlastnú energiu. Nie je to preto, lebo dnešní muži sú zlí. Je to preto, lebo nedokážeme udržať samých seba v samých seba. Energeticky. Nedokážeme spojiť energiu Zeme s energiou Kozmosu a celé to udržať mocnými ramenami. Čo sa vlastne deje?

    Problém chovania sa je vždy problémom hlavy, t.j. schopnosti myslieť. A čo si naši muži dnes obliekajú? To, čo rozhodol Západ, aby si obliekali. Teda aby si to obliekli tí, ktorí sú v našich Rodoch zodpovední za obranu a ochranu. Chodia v kraťasoch, šľapkách, teplákoch, tričkách, tielkach… títo muži tu proste ENERGETICKY NIE SÚ! Prázdne miesto s biologickými funkciami – sú to GMO. A čo nosia naše ženy? To, čo im navrhujú homosexuáli na Západe. A tak jedno mužské GMO chodí vedľa druhého, ženského GMO v nohaviciach v spoločnom sexuálnom rabstve.

    Prečo Anglosasi dodnes používajú piaďový (stopový) systém a my si robíme odev a tehly v metrickom systéme? Okrem nás nikto pre nás nič neurobí.

    Muži, ktorí chodia v trenírkach a šľapkách sú ako malé deti. Sami seba si nevážia, tak ako si nás potom môžu vážiť a rešpektovať cudzinci? Môže si ochranca Rodu a rodiny, Dŕžavy sadnúť za stôl v trenírkach..?

    Muž GMO zomrie skôr, lebo sa pripravil o svoju životnú energiu. Druhé GMO v nohaviciach – ešte aj čiernej farby smrti – s cigaretou v ústach mu varí v kuchyni. To čo mu navarí – aj keby boli použité tie najlepšie suroviny – je jed.

    Žena v nohaviciach nebude nikdy úplne zdravá, ale bude sústavne ničiť svoje okolie. Ako auto má síce všetko hotové, na jazdu sa nepohne bez nafty alebo benzínu. Tak aj žena – má síce telo, ale na životné aktivity potrebuje energiu, ktorú jej „vyrába“ správne oblečenie – voľná sukňa vo vrstvách. Potrebuje silné energetické pole. Ak si ho sama negeneruje – má nohavice – tak energiu kradne svojim blízkym: mužovi, deťom. Skracuje im – pomaly ale isto – životy. Sebe samozrejme tiež.

    Žena má chromozómy XX, muž XY. Žena sa môže obliecť ako XY, ale Y chromozóm tým nenadobudne.

    Teda ešte raz – prečo muži dopustili, aby cudzinci určovali, ako majú žiť a obliekať sa naše ženy a deti? Pretože mužov tu jednoducho niet. Nech je však tento stav akýkoľvek, nastať mohol jedine za nášho predchádzajúceho súhlasu. Je to naša zodpovednosť.

    Títo muži – v kraťasoch a šľapkách – tu nie sú. Odišli do iného Sveta. Takto teda vyzerá, keď sa v danom paralelnom Vesmíre nedokáže udržať Živatma – pretože nemá dostatok energie. Presunie sa teda do iného paralelného Vesmíru, a tu ostane iba „obálka“ bez energie. Vedomie je inde. Ale úlohu máme plniť tu a teraz – je to teda zrada a zbabelosť či lenivosť? Určite sa to raz dozvieme.

    Máme – teda dovolili sme im – zamenené významy. Naša tradícia nikdy nebola o peniazoch, my sme si všetko potrebné navzájom menili. Tento stav sa volal MENA – a slovo nám ostalo dodnes. Akurát si dnes myslíme, že MENA sú peniaze…

    Kroje sa šili tak, aby u mužov bola zachovaná mužná sila. Bez nej nieto pokračovania Rodu. Iné národy nosia svoje kroje dodnes – len sa pozrite na Číňanov. Celý svet sa opičí podľa ich oblečenia – ale to sú ich kroje! Zobuďme sa! Podobná situácia je s indiánskym oblečením… akosi nám je všetko dobré len nie vlastné.

    Farby sú tiež veľmi dôležité. Červenú sme už spomenuli, tmavozelená je napríklad ochranná – aj preto ju nosia vojaci. Biela farba prepúšťa celé spektrum energií aj odpudzuje upírov – fyzických aj energetických. Teraz je v móde sa vystaviť na slnko a spáliť si kožu. Keď koža zmení farbu, tak sa stáva filtrom tej farby, na akú sa zafarbí. Číňania už vyrábajú masť na bielenie žltej kože na bielu – a my si bielu dobrovoľne pálime na tmavú. Tým zase strácame svoju životnú silu, poškodzujeme svoje telo. A zase dobrovoľne. Aká je výhoda pálenia sa na slnku ako prasatá? Naši Predkovia sa kúpavali – ale po okúpaní sa zahalili alebo skryli pod stromy… a tie sme dovolili cudzincom vyrúbať.

    Temná farba oblečenia odpája psychiku jeho nositeľa – je to Biorobot.

    Odev je ako kondenzátor – tiež má mať viac vrstiev. Pre našu fyziológiu platí, že rozkrok má byť cca 7 °C chladnejší ako hlava. Inak dôjde k prehriatiu a väčšina mužov prestane byť schopná uvažovať – ak uvidí poodhaľovanú ženu. V trenírkach slnko rozohreje rozkrok veľmi rýchlo, a teda mozog prestáva pracovať. Tie dve čakry sú prepojené.

    Hoci leukocyty likviduje veľa červenej farby odevu na holej koži, spôsobuje to aj syntetika. Ak máme syntetickú obuv – podrážku – tak leukocyty necirkulujú, ale sa „prilepia“ oproti syntetike, ak je na koži.

    Sloviena nemožno poraziť, ale dá sa to zariadiť tak, aby zničil sám seba zvnútra. Naša úloha je pojať Poznanie Predkov a bez skreslenia ho odovzdať deťom a vnukom. Ešte rodičia dnešnej strednej generácie vyrastali v krojoch. Nedávno vyšla kniha o M. Benkovi ODEV MÔJHO ĽUDU. V celej knihe nenájdete jediné trenírky a krátke nohavice ako odev. Môžete si pozrieť aj knihu SLOVENSKO od Karola Plicku a ďalšie zdroje, ale nikde neuvidíte to, čo dnes na uliciach, takú skazu.

    Za poznania Staroslovienskej Bukvice si ľahko odvodíme pôvod starých slov. Kultúra je Kult RA, t.j. Svetla. Len ak budeme ako naši Predkovia, len tak môžeme nadobúdať Podobu a Obraz Boží.

    Rod učí myslieť. Kto nemyslí, ten nič nevytvorí. Ak nie sme správne oblečení, tak máme dosah na maximálne 10% našej vlastnej energie. A to ešte nehovoríme o ďalších „vymoženostiach“ civilizácie štýlu alkohol, drogy, GMO, cigarety… o Konoch Rita ani nehovoriac.

    Rozhodnutie byť Slovienom alebo GMO je na každom z nás. Jedno aj druhé bude výsledkom našej vedomej činnosti, nášho schválenia. Netreba hľadať kdejakých Iluminátov či Slobodomurárov nato, aby sme mali na koho zvaľovať vinu za dnešný stav spoločnosti, pokiaľ sami chodíme v krátkych nohaviciach a šľapkách a naše ženy v priliehavých nohaviciach a podobnej móde. Pri pohľade okolo seba rýchlo pochopíme, čo môžeme čakať, ak by trebalo brániť našu vlasť. Jedni chodievajú do kostolov, kde minimálne každú nedeľu prehlasujú, že sú rabi boží. Ak toto prehlasujú znamená to, že nechcú byť slobodní – zvykli si na rabstvo, zvykli si na Matrix. A zvyšná časť – zdanlivo túžiaca po nástupe Zlatého Veku – tu v skutočnosti nie je. Kto je naozaj pripravený na to, čo je pred nami?

    Vďaka správnemu oblečeniu – nie preto, lebo iné nemôže byť, ale preto, lebo je od PRAV – sa vytvára okolo človeka TOR. A torzné pole umožňuje nadobúdať energiu bez obmedzenia množstva.

    11.07.2017

  • NEZNÁME ZNÁMO 1

    Ak by sme v tomto článku chceli pojednávať iba o problematike čakier, tak táto kategória by určite nepatrila medzi niečo extra neznáme. Z určitých bodov pohľadu možno hovoriť o rôznych počtoch čakier v štruktúre človeka, ale to je skôr hľadanie sporu ako praktický, konštruktívny pohľad. V našej Kultúre sa traduje – je to tiež skôr dohoda – deväťčakrový systém, ale v skutočnosti je čakier oveľa viac. Nebude od veci pripomenúť, že namiesto názvu „čakra“ by bolo správnejšie používať „stogna“, ale vzhľadom na zaužívanosť názvu „čakra“ ostaneme – kvôli jednoduchosti – pri ňom.

    Aby sme tento bod uzavreli – je to Obraz, ktorý má množstvo hrán.

    Pre nás je dôležitejší veľký obraz, nie iba čriepky. Preto sa pozrime na nasledujúci obrázok:

    Horná časť obrázku – pyramídová hierarchia Stvoriteľa – bola vysvetlená v inom článku, teraz sa prizrime prepojeniu. Každý z našich ľudí je napojený na svojho Nebeského učiteľa. Je to ten člen nášho Rodu, ktorý bol pri stvorení našej Duše. Nie terajšej inkarnácie. Náš pobyt vo Svete Javi môže trvať už aj miliardu rokov… hoci v posednej dobe „excelujeme“ skôr v samsárickom cykle.

    Každý z nás principiálne „pracuje“ s dvomi druhmi energie. Životná energia nám bola daná pri našej inkarnácii vo vymedzenom množstve – aby sme mohli splniť svoju úlohu. Počas tejto inkarnácie nám ju nikto viac nedoplní. Druhá „forma“ energie je tá, ktorá je k dispozícii okolo nás, a mali by sme vedieť s ňou pracovať. Paraziti rozoznávajú ešte „tretí“ druh energie – je to tá, ktorú kradnú ľuďom a zvieratám, teda aj nám.

    Životná energia k nám zostupuje zhora po astrálnej šnúre. Ak ju rozumne využívame, tak môžeme žiť veľmi, veľmi dlho. Zostupuje po šnúre zhora, napája naše polia – Vedogon – a postupne prestupuje dovnútra. Napája celý hlavný čakrový systém, tento následne rozdeľuje energiu ďalej a ďalej – až je v každej bunke. Ale aj bunka má svoj čakrový systém, ktorý sa javí pre jej interné štruktúry ako celý Vesmír. Ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok. Vesmír nemá koniec ani nahor ani nadol. Je NEKONEČNÝ.

    Tak teda našu životnú energiu dostávame po astrálnej šnúre ZVONKU smerom DOVNÚTRA. Ak máme zanesený, málo vodivý Vedogon, ak sme si tam napúšťali – cez diery vo Vedogone – kdejaké larvy, tak väčšina NAŠEJ VLASTNEJ energie sa k nám ani nedostane. Paraziti nám ju jednoducho vysajú skrz svoje larvy a naše emócie. Ale aj keď sa nakoniec čosi z nej dostane na povrch tela, tak ju ešte neraz preformátujeme na kdejaké besné frekvencie – takýmto filtrom sú napríklad aj nápisy na tričkách, vrátane rôznych symbolov a podobne. My už vieme, že oblečenie je ideologická zbraň, ale čo nám kradne našu ŽIVOTNÚ ENERGIU, to nám SKRACUJE ŽIVOT. Majme to na pamäti.

    Ďalej nebuďme naivní a neverme na kdejaké „životobudiče“. Všetky látky, ktoré nám zdanlivo dodávajú energiu – energetické nápoje, alkohol, drogy a podobné „čudá“ – v skutočnosti žiadnu energiu nedodávajú. Obsahujú látky, ktoré „otvárajú ventily“ na našom energetickom prívode a odoberajú NAŠU VLASTNÚ životnú energiu v nadmernom množstve. V skutočnosti si teda opäť iba skracujeme VLASTNÝ ŽIVOT, lebo odčerpávame zo zásoby, ktorá v tomto živote nie je obnoviteľná. My sami seba – v naivnej nevedomosti – zabíjame. Pre parazitov sme teda ideálne baterky. Keď sa vybijú, tak ich vyhodia, ale my sami – vďaka karmickej sieti, vlastnej nevedomosti a nesplneným úlohám – sa vraciame nazad v tom istom cykle do toho istého Matrixu s nabitými baterkami…

    Aj v tibetských textoch sa možno dočítať zaujímavé veci. Vždy, keď niekde prebieha pohlavný akt, tak v okolí sa zhromažďuje ohromné množstvo astrálnych bytostí. Sú tam tie, ktoré dúfajú v inkarnáciu – mali by to byť členovia našich vlastných Rodov, ale to, aká bytosť sa naozaj inkarnuje záleží od myšlienok a činov tých, ktorí prevádzajú sex. Rovný rovného si hľadá. Okrem týchto je tam množstvo energetických parazitov, pretože pri sexe sa uvoľňuje – väčšinou nevedome PLYTVÁ – ohromné množstvo životnej energie. Z toho istého zásobníka, ktorý nie je nahraditeľný. Démoni a tvari majú proste z nás radosť. A koho materializujú športoví egoistickí sexisti? Bude to aspoň človek? Z najväčšou pravdepodobnosťou sotva…

    Medzi parazitov patria aj dnes rozšírení čierni mágovia. Ako rozoznať čierneho a bieleho mága? Je to veľmi jednoduché. Jeden z Konov Stavby Sveta hovorí – ako už vieme – že NIKTO NEMÁ PRÁVO VSTUPOVAŤ DO VEDOGODNU INEJ BYTOSTI. Každý, kto tak činí je ČIERNY MÁG. Porušil právo inej bytosti na slobodu výberu. Títo – ako sme už hovorili – majú pred sebou (zatiaľ sa im zdá, že šťastný) zvyšok predposlednej inkarnácie. Ďalšia bude ich posledná – aby zožali „plody“ svojej „práce“ a príde ROZKÓDOVANIE DUŠE. Zánik, anihilácia. Raz začnú znovu z NULY. Miliardy rokov evolúcie stratené. Stvoriteľ netoleruje porušovanie Jeho Konov.

    Teda všetky negatíva, ktoré žijú v nás, na nás a okolo nás v našich biopoliach – Vedogonoch – sa k nám dostávajú principiálne po dvoch cestách. Hlavná sú diery v našom biopoli – o ktoré sa moderný, „vedecky“ založený človek vôbec nestará. My vieme, že naša myseľ dostáva poznanie z troch slonov: materializmu, idealizmu a mágie. Ak nám dnes kdejaký vševedko povie, že existujú iba dva slony – a to materializmus a idealizmus – to ešte neznamená, že mágia neexistuje. Je to iba jeho – NAIVNÝ – spôsob ponímania Sveta, ktorý je jednosmerný a preto ho voláme SVETONÁZOR. Preto tento pohľad na Svet – hoci sa môže odvolávať na striktne VEDU – je v princípe náboženský.

    Druhý spôsob vnikania negatívnych entít do nášho biopoľa je samostatná astrálna linka. Sú to tie entity, ktoré máme v zadnej časti nášho Vedogonu. Čierni mágovia vedia „dopomôcť“ aj tomu, ale treba nám vedieť, že týchto štruktúr sa v podstate nie je možné zbaviť. Toto sa dozviete aj z filmu Doktor Strange, a je to principiálne tak. Ak však žijeme podľa Svedomia a Cti v mravnosti za využívania poznatkov Mágie – bez porušovania Konov Stavby Sveta, t.j. Bielej – a v aktívnom menení okolitého prostredia smerom k Svetlu, tak nás nemôžu dostať pod kontrolu. Treba nám však vedieť, že stabilita je stav DYNAMICKÝ, teda prax čistenia vlastného Vedogonu musí byť na dennom poriadku. Po nástupe Zlatého Veku – pre tých, ktorí sa tam dostanú – NEBUDÚ NA ZEMI EXISTOVAŤ ŽIADNE TEMNÉ BYTOSTI – teda nebudú schopné žiť v JAVI. V astrálnych Svetoch ale budú vždy.

    Prax zameraná na kontrolu vlastného Vedogonu – napríklad PSYCHOENERGOLYTIKA – by mala byť bežnou súčasťou nášho každodenného života. Inak nás riadia iní.

    Ale všetky poznatky o spôsoboch obrany vlastného biopoľa sú účinné iba vtedy, ak sa realizujú v praxi. Tu si môžeme sami overiť, aká štruktúra riadi nás samých. Z védického pohľadu vieme, že Duch riadi Dušu a Duša Telo. Napríklad sa rozhodneme, že sa budeme vážne zapodievať psychoenergolytikou, t.j. cvičeniami na obranu biopoľa. Najlepšie sa takého cvičenia konajú v Prírode, nuž večer si povieme, že ráno vstaneme oveľa skôr a pôjdeme cvičiť do lesa či parku. Ak ráno vstaneme – podľa večerného predsavzatia – a plán naplníme, tak Duch riadi Telo. Ak sa však síce zobudíme, ale nájdeme si výhovorku – sami pre seba – prečo nemôžme vsať a ísť cvičiť, tak zvíťazilo Telo. Neriadi nás Duch, ale ono. A tak všetko ostatné je na každom z nás…

    Ak však chceme mať kontrolu nad vlastným životom, treba nám vedieť aj to, ako to s negatívami okolo nás vyzerá. Reč ide o navných, t.j. poľových (vlnových) energetických štruktúrach, ktoré vyvolávajú aj patológiu organizmu. Všetky takéto hlbinné pôsobenia možno rozdeliť do troch kategórií:

    Negatívne, vonkajšie energeticko-informačné pôsobenie v podobe programu – ľudovo nazývané počarovanie, urieknutie, zoči a pod. – čiernomagických energetických štruktúr rôznorodej formy (špirály, gule, pyramídy a pod.). Pochádzajú od ľudí z nášho okolia, ale aj od pôsobenia jemnohmotných astrálnych bytostí či zemských duchov;

    Negatívne vnútorné informačné pôsobenie vpísané holografickou formou negatívnych, psychofyziologických stavov človeka, ktoré je realizované v celom časopriestore života človeka a uložené je v jeho podvedomí v podobe patologických foriem;

    Negatívne pôsobenie vyžarovaním patogénnych budičov, ktoré sa nachádzajú v tele človeka (vírusy, baktérie, hubky, hlísty, prvoky), ktoré sa nachádzajú v ostrých, vleklých aj latentných stavoch. Patrí tu aj vyžarovanie od éterických, astrálnych, mentálnych infekcií a éterických bytostí, ktoré môžu existovať ako v podobe holografických soliónov, tak aj v podobe osamelých vĺn.

    V ďalšom si priblížime tieto tri základné kategórie trochu podrobnejšie:

    VOVEDENÉ PROGRAMY:

    Vovedené programy a ich variácie majú na organizmus človeka najdeštruktívnejší charakter. Variácie sú čiernomagické a čiernomagické absorbujúce štruktúry. Vždy ide o pôsobenie energetických štruktúr zavedených zvonku. Rozdiel medzi nimi je ten, že vovedené programy majú jasne vyšpecifikovaný informačný obsah (závisť, žiarlivosť, zloba, nenávisť, podriadenie sa cudzím záujmom, zombirovanie, robotizácia a pod.). Čiernomagické a čiernomagické pohlcujúce štruktúry neobsahujú žiadnu informáciu a je to iba energetická špina, akýsi temný nános.

    Zombirovanie je prvopočiatočné štádium degradácie psychiky, pri ktorom človek stráca schopnosť predstavivosti, tvorivosti, originálneho myslenia. Veľmi často je jedným z hlavných cieľov individuálny energetický vampirizmus, ale často býva aj globálneho charakteru. V takom prípade človek slúži ako akýsi kolektor, skrz ktorý sa zbiera životná energia aj z druhých ľudí. Energetickým vampírom sa mimoriadne darí pri čiernom odeve, ale dostávajú doslovne panický strach, ak je oblečenie biele.

    Robotizácia dovádza k ešte väčšiemu poškodeniu štruktúry vedomia. Človek sa premení na akéhosi biorobota, jeho myslenie obsahuje výlučne presne vyšpecifikované, logicky usporiadané obrazy/schémy, ide teda o myšlienku na „objednávku“ pána.

    ČIERNOMAGICKÉ A ČIERNOMAGICKÉ POHLCUJÚCE ŠTRUKTÚRY:

    Tieto energetické štruktúry bez vyjadreného informačného obsahu nemajú formu, ktorá by sa dala presne opísať (bunka, sieťka, guľa, špirála a pod.). Sú to ako keby kapucne, ktoré sa zakladajú na človeka, alebo na jeho určité časti a orgány tak, že úplne blokujú kanály energie, ktorá sa dostáva na ich vstupy, alebo informácie či látky. V praxi môžu byť zablokované mnohé kanály, čo spôsobí ťažký priebeh choroby.

    BYTOSTI V BIOPOLI A ZEMNÍ DUCHOVIA:

    Bytosti žijúce v aure a zemní duchovia obývajú jemnohmotné svety, ktoré nás obklopujú. Vnikajú do aury človeka, kde naň vyvíjajú veľmi silný vplyv, čo najskôr vyvolá hraničné psychické stavy (strata kontroly nad emóciami, neadekvátne reakcie, melanchóliu, depresiu, zlý spánok a pod.

    Pretože tento zoznam je – hoci aj iba rámcovo – dosť dlhý, dokončíme v ďalšom pokračovaní. Vždy však majme na pamäti, že ak my sami neovládame svoj Vedogon, tak sme rabi kohosi iného, ale najmä potravou parazitov. Preto pre nás vytvorili ideálnu chovnú ohradu – Matrix – na ktorý sme si zvykli ako na realitu. Nedajme sa však oklamať – capko domáci je za ostnatým drôtom.

    A času nie je nijakovsky nazvyš…

    18.06.2017

  • UJO MAJO PIJE PIVO

    Aj tento článok začneme referenciou na film „Aj ja, domáci capko II.“, ktorý je výnimočne aktuálny. Naši ľudia sú dnes značne znechutení arogantným chovaním sa tých, ktorí sa stali majiteľmi Slovenska a tomu adekvátne sa chovajú vo vláde aj parlamente. Samozrejme, že mnohoročné tunelovanie ekonomiky krajiny našimi ministrami a poslancami, ale aj barbarské drancovanie lesov prevádzané ministrom, ktorý má najväčšie firmy na Slovensku na ťažbu dreva nemožno nazvať inak ako surová arogancia moci – inak všade vo svete to je (okrem Slovenska) obyčajná KORUPCIA.

    Pri drancovaní Prírody sa nedajú zahanbiť ani cirkevné štruktúry, ktoré sa síce všetkého zmocnili neprávom, ale nijakej vláde to doteraz nevadilo a očividne ani nevadí. Nuž, veď vrana k vrane sadá. A občan volič, ktorý si zvykol na to, že realita je to, čo vidí na televíznej, počítačovej alebo smartfónovej obrazovke je naozajstná realita svojou účasťou vo voľbách so všetkým súhlasí a dáva im – a nielen na to – plný mandát. Dobrovoľne.

    Ak by sme na ich chceli použiť terminológiou bývalého britského premiéra Churchilla – tak sú to GREEDY HYENAS – akurát že v tomto prípade ide o Slovensko, nie Poľsko.

    Potom tu je druhá skupina obyvateľov, ktorá si myslí, že aktívna práca na zmene k lepšiemu v našej spoločnosti je to, že budú voliť iných, hoci im osobne zase neznámych – štandard v rámci starej koncepcie – majúcich akúsi novú stranu… ktorá však stojí na JEZUITOCH. Snívajte ďalej… hoci v Zjavení Jána je reč aj o lživých prorokoch…

    Armageddon je zánik vlády kresťanstva, teda jeho definitívny koniec. V biblickom texte Zjavenia Jána sa opisuje koniec kresťanstva, nie Sveta. Tu treba mať absolútne jasno.

    My však nestrácajme z pozornosti mechanizmus, ktorý veľmi tomuto všetkému napomohol – techniku programovania myslí obyvateľstva, ktorá sa naplno rozbehla po páde socializmu a nástupe demokracie kapitalizmu. Mimo iného, k moci sa dostala najmä kresťanská cirkev, ktorá sa vehementne ujala šance a vstúpila – okrem podnikania na náš účet a za naše prostriedky – aj do úpravy obyvateľstva formou vzdelávania tak, aby výstupné produkty v budúcnosti nijako neohrozili jej ekonomickú nenásytnosť. Môžeme vidieť – súdiac podľa výsledkov – že sa jej to absolútne podarilo.

    Dnes už produkty ich ponímania vzdelávania autonómne pokračujú vo vyučovaní ďalšej a ďalšej generácie. Kým za „hrozného“ socializmu nikto nemohol propagovať mládeži alkoholizmus, dnes to je normálne:

    Na obrázku je školský test, ktorý v rámci vyučovania vypĺňajú detičky v prvej – čítate dobre, V PRVEJ – triede základnej školy. Tretia úloha je vpísať do krúžku číslo obrázku, na ktorom „Ujo Majo pije pivo“. Za socializmu by takýto autor skončil, dnes na ministerstve pripravuje učebné materiály pre deti celého Slovenska…

    Už ani nehovoriac o merkelovských metódach, pri ktorých sa už 10 ročné deti U NÁS majú detailne oboznamovať s tým, ako používať ochranu pred počatím – veď ich iba chránia pred AIDS… Nuž načo im je detstvo? No a toto všetko – ak sa nezobudíme – už definitívne dorazí našu mladú generáciu. Veď oveľa menej vyprodukovalo bioroboty, ktoré nám dnes navrhujú takéto školské osnovy. Aspoň – za výdatnej pomoci dnešnej vlády a parlamentu – sa uvoľní životný priestor pre tých „Európanov“, ktorí prišli z Afriky a preferovať ich bude najme ficovské jadro EÚ. Žeby išlo o HARDCORE..?

    Raz vidieť je viac ako tisíckrát počuť. Nuž ako detské mysle opracováva civilizácia? Odpoveď je veľmi výstižne Obrazne podaná v horeuvedenom videu.

    Začína to v prvom rade oddelením práce ľavej a pravej polovice mozgu – čím pevne zakotvíme v Matrixe:

    Času – informácia pre rozmýšľajúcich – nie je nijako nazvyš. Človek sa mal vývojom – hoci aj v Noci Svaroga – vyvinúť na človeka osvieteného, t.j. takého, ktorému myslenie nie je cudzie. A kde sme sa reálne dostali? Len preberáme cudzie myslenie – je to predsa výhodné, je už „available“ ako hotové. Všimnime si ale, že na konci „vývojového“ diagramu človeka od nemysliaceho po myslením osvieteného sú hodiny, ktorých ručičky ukazujú na 12 hodín. Teda nie o 5 minút 12, ale už 12 (dvanásť). Nezabúdajme, že video bolo publikované r. 2012 a dnes máme už 2017.

    Spracovávanie vedomia začína už počas vývoja plodu:

    Nie náhodou ho ovíja had. Realizuje sa vhodné programovanie:

    Nič sa však nenecháva na náhodu. Obrazovka s okom jaštera je dostatočne jasná symbolika. Ako to robia? Nuž, naše tehotné mamičky predsa musia sociálne žiť – sledujú nielen televíziu, treba sa stretávať s priateľkami v kaviarňach a podobných podnikoch. Tu kávička – medzi rečou a sociálnou sieťou – tam energetický nápoj, medzitým múdre reči aj cigaretový dym. Tibeťania hovoria, že homosexuáli sa rodia – ak nejde o neľudí – tak, že matka počas tehotenstva nedodá vyvíjajúcemu sa plodu potrebné látky, následkom čoho dôjde k zmene pohlavia dieťaťa. Nemôže však dôjsť k zmene mysle, t.j. osobnosti človiečika, lebo toto bolo určené už pri počatí. A tak sa narodí napríklad muž v tele ženy… a to už nehovoríme o alkohole – akože neškodnom pive – a ešte horších „možnostiach“ dneška.

    Po narodení sa situácia ešte „zlepšuje“, takže sa niet čomu diviť.

    Človek nemá svoje myšlienky – vymenil mu ich čierny had. Leží bezmocne a nie je schopný sa vzchopiť, vedľa neho na zemi vidno použité striekačky. Hlava je – symbolicky – prázdna. Netreba, iní povedia čo má v nej byť.

    Temná hlava s jedným, žiariacim okom – symbolizuje vševidiace oko – neustále dodáva „komerčné“ materiály do mysle. Takto sa tam nemôže dostať nič také – čo by mohlo ohroziť kontrolu nad osobnosťou. Najdôležitejšie je všetko premietnuť do ekonomických súvislostí – súčasťou ošiaľu je aj to, čo voláme móda. Stále je niečo nové a staré už nevyhovuje. Treba byť „IN“, sledovať novinky na trhu, reklamy a akcie.

    Ale s príchodom Antikrista sa tlak uvoľní, človek sa pozviecha a začne v určitej miere vzdorovať programovej kontrole.

    Antikrist na loďke vpláva do projekcie človečenského mozgu cez akýsi portál.

    Následkom premien nastane situácia, že kontrola ľudskej mysle nebude môcť pokračovať tak, ako to bolo po stáročia. Preto samotný systém kontroly nad ľudskými mysľami rýchlo uteká a mizne zo záberu.

    Čo myslíte, nie je náhodou tento Obraz už tu? Nenastáva pomaly doba, že sa naozaj možno vymaniť spod kontroly Matrixu? Veď čo iné nám tlmočí toto slobodomurárske video?

    Ostáva už iba jedno – prevziať kontrolu sami nad sebou, prevziať kontrolu nad vlastnou zemou. Nie tým, že ju zase komusi urýchlene odovzdáme – to nie je riešenie. Oni vedia – veď nám to aj museli oznámiť – že tento moment nastane, alebo možno už nastal či nastáva priamo pred našimi očami. Ale bude len pre tých, ktorí sú ochotní prekonávať vnútorné bariéry, vedia ako to vykonať a riadia sa Svedomím. Pre väčšinu ostane tento bod nespozorovaný. A odtiaľto ku koncu videa už naozaj nie je ďaleko…

    12.06.2017

  • SÚVISLOSTI ZA HORIZONTOM

    Čísla v našom živote nám poskytujú mnohé informácie, ktoré povrchným pohľadom dnešnej civilizácie unikajú. Už vieme, že na začiatku nebolo iba Slovo, ale Číslovo, t.j. ako Číslo tak aj Slovo – v niektorých slovanských jazykoch sa prepojovací most -SLO- v oboch slovách uchoval dodnes. Číslo predstavuje sakrálnu geometriu tvorenia Sveta, Slovo zase Múdrosť, ktorá bola do tvorenia vložená. Tvorenie Sveta pozostávalo ako z výpočtového, tak aj z Obrazného aspektu. Ani jedno ani druhé nie je v nadradenom či podradenom postavení, sú to iba principiálne rozdielne aspekty tvorenia. Môžeme ich považovať za Pravdy Istiny, ale to iba tie, ktoré sú nám zatiaľ našim chápaním dostupné.

    Čas je mnohorozmerná entita, ktorá v každej časti či rozmernosti Vesmíru plynie svojou frekvenciou. Hoci na jednej strane je Duch mimo času a priestoru, určitej forme projekcie času sa podriaďujú dokonca aj Bohovia. My vieme aj to, že podľa toho akú formu toku času preferujeme, tak sme alebo nie sme v energetike Zlatého rezu.

    Súčasná spoločnosť – demokracia Civilizácie – plynie svojim časom, ktorého parametre umožňujú existenciu dominancie ľavej polovice mozgu. Tento mód môžeme nazvať náboženským. Ale pretože mnohí nechodia dnes do kostolov, tak vzniká dojem, že sú mimo dosahu vlády Matrixu. Preto sa ukazuje zodpovedajúcejším prístupom charakterizovať tento mód existencie ako „trojčakroví“. Hneď však treba dodať, že nehovoríme o trojčakrových bytostiach, ktoré boli tak urobené, teda o pokolení Adamovom. Reč je o našich ľuďoch kasty Žiteľov (Smerdov), ktorí principiálne disponujú všetkými čakrami. Vplyvom nízkej úrovne ich evolučného vývoja sa ich vedomie nedokáže rozšíriť nad úroveň tretej čakry – čo je aj cieľom Matrixu. V minulosti takýto ľudia NEBOLI pripúšťaní k pozíciám riadenia spoločnosti, pretože ich úroveň evolučného vývoja je veľmi nízka a museli byť najskôr „vychovávaní“ kastami Človekov a Asov. Avšak práve Asovia a Človekovia boli predmetom likvidácie pri zavádzaní náboženstva – a tak dnes ostali iba Smerdi, ktorí napĺňajú naše parlamenty a riadia spoločnosť – pretože ich tam volíme – hoci ich ponímanie Sveta nepresahuje tretiu čakru. Hlavným problémom tohto modelu riadenia je, že dominantnou črtou ich charakteru je EGOIZMUS. Z védického pohľadu ide o náboženský, materialistický prístup, ale z pohľadu dnešného chápania bude výstižnejšie hovoriť o EGOIZME. Ostávame však na tých istých nízkych frekvenciách.

    Pretože ľudské telo je stvorené tak, že ľavá ruka prijíma energiu a pravá ju vysiela, nie je jedno, čo nosíme na ľavej ruke. Ak tam máme chronometer – náramkové hodiny – ten je dnes skonštruovaný na meranie kresťanského času kresťanského Veku. Náš Koľadov Dar je postavený na inej metrike ponímania Času. Takto hodinky na ľavej ruke „filtrujú“ vstupujúcu energiu tak, aby do nás prioritne vstupovalo náboženské (na judaizme založené) ponímanie času a všetkého, čo táto metrika prináša. Nebudeme túto problematiku podrobne rozoberať, ale ak sa nechcete na podvedomej úrovni podriaďovať takémuto riadeniu a hodinky nosiť potrebujete, tak si ich dajte na pravú ruku.

    V súvislosti s našou materializáciou nám čísla umožňujú prístup k informáciám, ktoré síce máme na očiach celý život – napríklad náš dátum narodenia – ale nad ktorými sa inak nezamýšľame. Musíme si uvedomiť koľko životnej energie nám kradnú paraziti a zastaviť to, inak sa do Zlatého veku nedostaneme. Jednoducho nedokáže vystúpiť tak vysoko. Veď ani lietadlo nevyletí ak má prázdne nádrže. „Hardware“ sám osebe je v tomto prípade nedostatočný.  Treba mať na pamäti aj to, že súvislosti, ktoré sú „skryté“ pred povrchným zrakom – preto ich nazývame okultné – sú iba pod povrchom, ale inak plne funkčné. V minulosti naši Predkovia dennodenne žili v prostredí, ktoré by sme dnes mohli nazvať BIELA mágia. Biela preto, lebo slúžila všeobecnému dobru. Dnes môžeme povedať, že všetci okolo nás používajú mágiu v náš neprospech, pričom nás presvedčili, že nič také neexistuje. Takéto prostredie nemožno nazvať inak ako ČIERNA mágia, a preto sa treba k parazitom aj zodpovedajúco recipročne správať. Tento stav im hlavne umožňuje kradnúť našu energiu.

    V súvislosti s problematikou Rodových Egregorov leží na povrchu poznatkov o našom narodení niekoľko zaujímavých informácií, ktoré si môže každý vypočítať z dátumu svojho narodenia. Môžeme na to použiť numerológiu a kresťanský čas – hoci nie je náš – ale je to prostredie, v ktorom sme sa narodili a doteraz žijeme náš život.

    Pre účely nášho príkladu použime ako príklad nejaký dátum narodenia. Je to jednoducho príklad, nejde o nijakého nám známeho človeka:

    Pod samotným dátum sú vypísané štyri čísla, ktoré môžeme nazvať pracovné. Prvé číslo v druhom riadku je súčtom všetkých číslic dátumu narodenia, druhé číslo je zase súčtom oboch číslic prvého čísla. Tretie číslo vyrátame podľa vzťahu:

    26-2*D1 (akǂ0) = 26-2*1 = 24

    D1 je prvé číslo dňa narodenia. Ak by prvé číslo v dni bola nula, tak by sme brali pre výpočet druhé číslo.

    A štvrté číslo je numerickým súčtom tretieho, t.j. 6.

    Posledné číslo druhého riadku – v tomto prípade 6 – je dôležitým ukazovateľom (červenou farbou). Číslo ŠESŤ (6) je znakom uzavretia Rodu, niekedy nazývané aj karmické narodenie. Znamená to, že Rod uzavrel astrálnu linku, t.j. tento človek sa už nenarodil zo svojho, ale z cudzieho egregoru, pretože do svojho sa už nemohol vrátiť. Príčinou je, že v predchádzajúcom živote bol jediným dieťaťom svojich rodičov a nepredĺžil svoj Rod, t.j. nemal žiadne potomstvo. Takto znemožnil svojim Predkom sa materializovať, vošiel do slepej ulice zániku Rodu. Odmietnutie predĺžiť Rod je to, čo by sme mohli v dnes zavedených termínoch nazvať HRIECH.

    Materializoval sa teda len vďaka tomu, že ho poslali do iného, cudzieho egregoru. Iný Rod má však inú energetiku, iné vibrácie. Pretože človek má v každej inkarnácii to isté éterické telo, tak cudzie, k nemu sa nehodiace vibrácie nie sú s ním v rezonancii. Čím je iný Rod ďalej, tým to bude horšie. Veľmi často títo ľudia trpia zdravotnými problémami rôzneho stupňa, pretože rôzne frekvencie sa jednoducho nedajú zladiť. Ďalším problémom je, že takýto človek – pretože astrálny kanál je uzavretý – nemôže viac materializovať svojich Predkov, a teda materializuje deti z Prechodových egregorov. To však neznamená, že musí ísť o vyložene zlých ľudí.

    Títo ľudia by mali hľadať cestu späť k svojmu Rodu, aj keď cesta naspäť nie je už jednoduchá. Hlavnou úlohou je zmeniť svoj postoj k rodeniu detí. Ak ženy nerodia, tak sa nematerializujú PREDKOVIA.

    Deti však vždy treba viesť k hlbinným poznatkom, lebo to je to, čo o 4 generácie neskôr dostaneme v plnej miere naspäť – od prapotomkov našich detí, ktoré môžu svoje deti vychovávať len na základe tých poznatkov, ktoré sme im pôvodne dali my sami, a ktoré oni samé majú za úlohu ešte viac prehĺbiť. Takže čo dnes poskytujeme v rámci hlbinných poznatkov našim deťom my? Máme byť s čím spokojní? Naši Predkovia tento jav vyjadrili veľmi výstižným príslovím: čo zaseješ, to zožneš.

    Tento príklad uzavrieme dvomi prípadmi, ktoré sú veľmi význačné. Ak je kombinácia čísel v rámčekoch druhého riadku (neberieme do úvahy farby) 11 a 9, tak ide o OCHRANCU STARÉHO POZNANIA. Ale ak ide aj iba o posledné číslo „9“, tak ide o človeka, ktorý sa už v minulom živote zaoberal tým, čo dnes nazývame EZOTERIKA. Takémuto človeku možno dôverovať ako zdroju spoľahlivých informácií, pretože okrem toho, čo dostáva v tomto živote si dokáže aj „vyberať“ informácie zo svojho podvedomia a teda nepodáva vymyslené veci a skreslenia.

    Človek s kombináciou 11 a 7 je BIELY MÁG.

    Potrebujeme si ešte vyjasniť, čo to znamená „presunúť do iného (cudzieho) Rodu“. Rod je entita, ktorá je napojená priamo na Prav. Má na neho „priamu linku“, t.j. dostáva z Neho aj Jemu spätne posúva informácie. Toto prepojenie je tvorené ohromnými torznými víchrami. Ak by priamo vstupovali do nás, tak by sme ich energiu nevydržali.

    Rodov je určitý konkrétny počet, každý sa vyznačuje svojou „špecifikáciou“ – aj my vieme, že nie sme všetci rovnakí. Každý Rod sa delí na množstvo Rodových Hniezd, ktorých môže byť státisíce, milióny alebo aj ďaleko viac. Treba nám vedieť, že Rod ako taký nepokrýva iba Zem – je rozšírený aj na iných Zemiach.

    Každé Rodové Hniezdo má zase množstvo Rodových Ohnísk. Až tieto materializujú priamo ľudí. Vidíme, že vôbec nejde o jednoduché súvislosti.

    Za normálnych okolností je situácia prenosu informácií medzi človekom a RO asi takáto. Povedzme že konkrétne RO materializovalo dvoch ľudí (červené krúžky modrej a bielej farby). Každý z týchto ľudí nadobudol svoju životnú skúsenosť, ktorú môžeme graficky zobraziť ako zelený trojuholník a zelený štvorec. Po mentálnom kanále každý z nich – lebo je napojený na Rod – poslal túto svoju životnú skúsenosť do RO. RO posunulo informáciu do RH a to do RE, ktorý poslal informáciu už priamo do Pravi, čím sú povinnosti splnené. Keď sa v tomto RO narodia deti, tak po mentálnej linke dostanú UŽ PRI NARODENÍ sumárnu informáciu od RO, t.j. trojuholník aj štvorec. Nová generácia sa teda rodí už so spoločnou, t.j. Rodovou informáciou. Ak je rodič odpojený od RO, tak informácia – samozrejme – neprichádza, lebo nemá skade. Táto „prax“ je univerzálna, ak napríklad naučíte psíka aby vám podával labku, tak jeho niekoľkodňový potomok vám ju podá sám bez toho, aby ste ho učili.

    Ak sa človek voči svojmu Rodu previnil, tak tento ho odpája od konkrétneho RO a „presmeruje“ do vedľajšieho. Nie je to síce hneď „zatratenie“, ale už úplne iná frekvencia, pričom jeho deti už nemôžu byť jeho Predkovia, pretože astrálne spojenie je zrušené. Pri ďalšom a ďalšom zlyhávaní je postupne odsúvaný ďalej a ďalej, až sa naozaj môže ocitnúť v Navi, teda v prechodových egregoroch Temného Sveta. Treba však povedať, že určitými činmi sa tam môže dostať aj veľmi rýchlo…

    Už vieme aj to, že prax preberania manželovho priezviska ženami pri sobáši nie je našou tradíciou. Znamená to odpojenie sa od svojho RO a prepojenie do manželovho egregoru – ak ju egregor prijme, čo sa nestáva vždy. K odpojeniu od svojho egregoru dochádza do 21 dní od zmeny priezviska. Čo znamená odpojenie už vieme, ale existuje znak, ktorým žena dokáže zistiť, či ju nový egregor prijal alebo nie. Znakom prijatia manželovho egregoru je narodenie sa syna – teda minimálne jedného z prvých štyroch detí, t.j. jeho Predkov. Ak Rod nedal do vzťahu syna, tak manželku neprijal. Existuje nejaký dôvod na to, že nezveril pokračovateľa mužovho Predka a jeho línie.

    Existujú aj prípady, kedy mužov Rod nie je dostatočne silný, starý, alebo je proste málo značiaci v porovnaní s Predkami ženy minimálne v danom čase a priestore. V takom prípade sa môže stať, že mužovi Predkovia sa nematerializujú a prichádzajú iba Predkovia ženy. Pretože však žena vždy rodí prvé štyri deti mužovi, tak môže dôjsť aj k nevynúteným potratom, avšak piate dieťa sa narodí úplne normálne a zdravé. V tomto smere netreba vo všetkom počúvať lekárov – ale to si musí každý zvážiť a rozhodnúť sám. Dnešní doktori sotva budú brať tieto veci vážne.

    Samostatným prípadom sú napríklad dvojičiek, trojičiek a podobne. Vždy ide o jednu Dušu, ktorá sa „rozdelila“ do dvoch či troch tiel. Je to trest za hriechy v minulom živote – lebo nič sa nedeje iba tak. V prípade dvojičiek je dôležité vedieť, ktoré dieťa sa narodilo prvé, lebo druhé spravidla odchádza zo života prvé. Prvé dieťa dostalo pozitívnu časť karmy, druhé negatívnu. Prepojenie však ostáva, t.j. úlohou úspešnejšieho prvého nie je zavrhnutie menej schopného či šťastného súrodenca, lebo vzájomné prepojenie ostáva celý život. Čím lepšie sa bude chovať prvý, tým viac dobra urobí druhému, t.j. bude ho „ťahať“ nahor. V prípade trojičiek je situácia v podstate rovnaká, len karma je rozdelená iným spôsobom. Prvé dieťa je absolútne pozitívne, tretie negatívne a prostredné má z jedného aj druhého – teda ako každý z nás a v živote ani nič zvláštneho nemusí pocítiť.

    Dieťa narodené cisárskym rezom nie je ktovieaké riešenie. Ono totiž prichádza so svojou konkrétnou karmou, ktorá sa začne napĺňať potrebným časom narodenia sa. Presunutie príchodu na svet v inom termíne znamená, že okrem svojej karmy bude ešte odrábať aj cudziu, ktorú dostalo s novým termínom narodenia. No a umelé oplodnenie v žiadnom prípade nematerializuje Predkov, vždy ide o Duše z prechodových egregorov.

    Ako vidíme, svet okolo nás je preplnený rôznymi ľuďmi – a to ešte reč nie je o neľuďoch. Nerobme si teda žiadne ilúzie, v takejto konštelácii – ak nenavedieme zásadnú zmenu – nás nič ružové čakať nemôže. Problém je aj v tom, že veľa času neostáva.

    V tejto súvislosti si všimnime aj to, čo si obliekame a najmä čo kupujeme našim deťom na oblečenie. Vari ani netreba hovoriť o nevhodnom oblečení z pohľadu farieb, symboliky či materiálov, lebo v hre sú aj Obrazy. Napríklad oblečenie z Číny nesie na sebe už naložené – naprogramované – Obrazy, ktoré začnú – síce pomaly – ale s určitosťou pracovať. Ich podstata spočíva v tom, že bieli muži majú vymrieť a biele dievčatá si majú brať za partnerov Číňanov. Dnes je – ako sme už neraz upozornili – Čierna mágia všade. Len naši ľudia si naivne myslia, že všetko je tak, ako hovoria v médiách. Neznalosť neospravedlňuje.

    Poslednú poznámku k alkoholu, pivu a energetickým nápojom, či vôbec k akýmkoľvek nápojom, ktoré „dodávajú“ energiu. V týchto nápojoch NIE JE v skutočnosti uložená ŽIADNA energia. Problém je v tom, že obsahujú látky, ktoré otvárajú naše zdroje životnej energie, ktoré takto otvorené dajú „k dispozícii“ energetickým parazitom. A my už vieme, že každý „neplánovaný“ odber našej životnej energie znamená iba jedno jediné – SKRÁTENIE NÁŠHO VLASTNÉHO ŽIVOTA. Teda za všetko – hoci spôsobené nevedomosťou – sa platí, resp. platíme.

    01.05.2017

  • ODKIAĽ PRIŠLI NAŠE DETI?

    Každý z nás si určite už takúto otázku neraz dal. Radi by sme vedeli, ako to vlastne je. Sú to naši Predkovia? Nie sú to naši Predkovia? Ako to vlastne je?

    Odpoveď si musí dať každý sám. Nie preto, že by sme nevedeli ako by to malo byť. Je to preto, lebo každý z nás si „pritiahol“ také deti, aký viedol život. Celkovo život, teda nielen to, čo prežíva momentálne v Javi, ale ako sa správal či správala aj v minulých životoch.

    Poznatky o princípoch (Konoch) materializácie človeka na Zemi je – samozrejme – potrebné ovládať. Sme tam, kde sme práve vďaka tomu, čo všetko sme v minulosti prežili. Netreba na to pozerať prehnane negatívne – všetko sa dá riešiť. Niekedy ľahšie, inokedy ťažšie, ale všetko závisí od nás samotných. Nikto cudzí nepríde a nezačne konať čokoľvek v náš prospech. Na konanie v náš prospech – teda v prospech našich Rodov – sme tu predsa my. A nedajte sa zlákať kdejakými sľubmi o milosrdenstve a akomsi zľutovaní Stvoriteľa. Stvoriteľ dal každej bytosti vo Vesmíre všetko čo potrebuje na to, aby mohla existovať a vyvíjať sa. Akési nejasne sľubované milosrdenstvo od Boha by znamenalo, že bude kohosi protežovať v neprospech kohosi iného – ale tiež tvora stvoreného Stvoriteľom. Takýto akt zo strany Stvoriteľa by znamenal že to, čo stvoril nie je dokonalé, a preto to musí korigovať. To by však odporovalo samotnému princípu neomylnosti Stvoriteľa.

    Priblížme si teda mechanizmus nášho inkarnovania sa vo Svete Javi z védického pohľadu. Takto nám bude jasnejšie ako sa správať, presnejšie ako sa vyvíjať k lepšiemu. To je podstata Duchovného vývoja.

    Aby náš výklad bol prístupnejší, budeme používať termíny široko zavedené v ezoterike. Tej sa dnes venuje veľa ľudí a teda je k dispozícii veľa literatúry. V princípe neexistuje zlá literatúra, v hre je iba naša schopnosť vytiahnuť z kníh to, čo potrebujeme a nevenovať pozornosť tomu, čo nie je podstatné. Z pohľadu teórie riadenia procesov hovoríme o systéme oddelenia informačného obsahu od informačného šumu. Ten sa vždy nachádza v každej informácii. Z védického pohľadu vieme, že každá Istina má množstvo hrán – lebo hovoríme o Obraze. A ku každému človeku sa vždy obracia tá hrana Obrazu, ktorú je schopný vďaka výške svojho evolučného vývoja pochopiť.

    Ak použijeme dnes v ezoterike zavedené názvoslovie, tak principiálne rozloženie našej materiálnej existencie je takéto:

    Prvý kruh vnútri je materiálne telo také, ako ho poznáme. Nad ním je – druhý kruh zvnútra – éterické telo. Potom nasleduje astrálne a mentálne telo. Tieto prvé štyri telá našej existencie nazývame aj „materiálnymi“, čím sa myslí skutočnosť, že ďalšie, nasledujúce telá už sú značne jemnohmotnejšie, teda je ich ťažšie detekovať – ak vôbec – dnešnou technikou.

    Z hľadiska fyziky môžeme použiť takéto delenie. Materiálne, fyzické telo dobre poznáme, éterické telo je tvorené jemným plynom, astrálne torznými poľami a mentálne magnetizmom. Všetky „nadstavbové“ telá možno považovať za formy organizácie elektrónov, v každom iným, špecifickým spôsobom.

    A v danom prípade preskočíme védický opis strún Vesmíru a prejdeme k Rodovému Egregoru:

     

    Mocné torzné polia Vesmíru nemôžu priamo vstupovať do našich tiel, pretože by nás roztrhli. Preto na úrovni Sveta Slavi existuje Rodový Egregor. Principiálne – ako už vieme – Astrálny aj Mentálny Svet sú Svety Slavi, ktorá však má viacero úrovní (Kniha Svetla). Mentálny Svet predstavuje horné časti Slavi, ktoré sú už na hranici so Svetom Pravi.

    Pre nás vhodné torzné polia zostupujú z Rodového Egregora a táto energia je rozdeľovaná medzi členov Rodu. Do nás vstupuje na úrovni stogne (čakry) Rodnik. Energia zeme vstupuje cez čakru Istok.

    Obe energie sa spájajú na úrovni 4. čakry a dochádza k „výbuchu“, ktorý rozdeľuje vzniknutý energetický tok do strán. Týmto sa torzné pole transformuje na pole magnetické. Takto sa formuje materiálne magnetické pole okolo nás (na obrázku svetložltá).

    Na povrchu magnetického poľa sa pohybujú elektróny, ktoré po vstupe od Rodnika do čakry Čelo (Tretie oko) sa rozdelia a vnútri magnetického poľa vytvoria éterické telo. Éterické telo sa formuje po magnetickom.

    Magnetické telo sa nazýva mentálne. Medzi mentálnym a éterickým telom sa následne vytvorí astrálna vrstva z torzných polí. Astrálne telo teda vypĺňa priestor medzi mentálnym a éterickým telom.

    Ak je éterické telo poškodené, tak torzné toky astrálneho tela vstupujú dovnútra a vtedy dochádza k rozladeniu všetkých čakier. Čakry pracujú vďaka mentálnemu telu – magnetizmu.

    Poškodenie mentálneho tela nastáva najmä pôsobením čiernej mágie, ale môže byť následkom aj silných šokov (dynamické pôsobenie). Nedajme sa pomýliť, každé pôsobenie iného subjektu na integritu nášho biopoľa je porušením jedného zo základných Konov stavby Sveta. Na to nemá nikto právo. Dnes sa tak deje často, ale to je iba prejav arogancie a moci, niečo také nie je Svetlými Silami povolené, a teda je to činnosť za ktorú príde odplata.

    Ako sme povedali, magnetické pole je mentálnym poľom. Mentálne pole slúži na zápis všetkých našich poznatkov. Čím človek viac vie, tým je jeho magnetické pole silnejšie a tým je silnejšia aj jeho éterická ochrana. Čím je silnejšie magnetické – t.j. mentálne – pole, tým prichádza viac astrálnych, torzných polí.

    Náš Rod od nás žiada, aby sme žili správne, v súlade s Konmi Stavby Sveta, nadobúdali nové životné skúsenosti a tieto životné poznatky posielali nazad do Rodového Egregoru.

    Z védického pohľadu máme všetky veci skúmať, ale ak k nejakému javu nemáme dostatok priamych poznatkov, tak máme použiť Princíp Podoby. Ten je vyjadrený „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Znamená to, že to, čo existuje dole a čo poznáme, je iba Obrazom toho, čo existuje hore, a teda to správnym použitím Princípu Podobnosti môžeme pochopiť.

    Takto je naše mentálne telo Obrazom Mentálneho Sveta, astrálne telo Obrazom Astrálneho Sveta a éterické telo časťou Éteru. Tieto zložky sú – samozrejme – vzájomne prepojené. Preto platí aj to, že človek ako Mikrokozmos je Obrazom Vesmíru, t.j. Makrokozmu. Teda aj vzájomné vzťahy a štruktúra je zachovaná. Toto poznanie nám blokuje iba Matrix.

    Na obrázku vidíme situáciu z pohľadu Makrokozmu. Mocné torzné polia, ktoré prechádzajú Mentálnou rovinou vstupujú do Astrálnej roviny a Rodového Ohniska (jedného z Rodových Egregorov). Sú to Vysoké, Svetlé frekvencie, ktoré však my nemôžeme priamo vydržať.

    Skrz 2. čakru (materializácia vo Svete Javi), t.j. na úrovni fyzickej roviny RO zarodí fyzické telo. RO je – za normálnych okolností – spojené s človekom dvomi kanálmi. Astrálny kanál slúži na materializáciu človeka v Javi a zároveň – po splnení všetkých úloh – na jeho návrat po smrti. Tento návrat sa však môže odohrať iba pri splnení niekoľkých podmienok. Jednou z nich je zážitok prirodzenej smrti. Kto zomrie násilnou smrťou sa do RO vrátiť nemôže. Výnimku tvoria iba tí, ktorí padli v boji proti nepriateľovi Rodu so zbraňou v ruke. Tu treba zdôrazniť, že boj so zbraňou v ruke ale za PENIAZE nie je naplnením tejto podmienky. Preto také „kozácke“ školy, ktoré pripravujú nájomných zabijakov už nemajú nič dočinenia so starou, Rodovou tradíciou.

    Tento princíp je univerzálny, preto svoju inkarnáciu nemôžu naplniť ani tie zvieratá, ktoré boli zabité ľuďmi pre peniaze. Presnejšie, všetko zabíjane živých bytostí – aj barbarské drancovanie lesov – pre peniaze a nie zo životnej nevyhnutnosti je narušovaním ich evolučného cyklu. Už vôbec tu nepatria tí, ktorí takto robia vo veľkom – bitúnky a podobné prípady. Svetlé Sily všetko dianie na nižších úrovniach sledujú a teda za všetko bude potrebné platiť… nie peniazmi.

    Každý z kanálov má svoju špecifickú funkciu. Astrálny kanál sme už spomenuli, preto ešte niečo o mentálnom kanáli. Skrz neho zostupujú na človeka poznatky nadobudnuté miliónmi Predkov, a zároveň slúži na posielanie našich životných skúseností napäť nahor k Rodu. Ak človek tieto informácie dodáva, tak dostáva energiu, ktorú potrebuje na život.

    Problém nastáva vtedy, ak ľudina porušuje Kony Stavby Sveta. V prípade neúcty a dokonca nezáujmu k Rodu tento odpája astrálny kanál. Týmto sa stráca možnosť návratu do RE po smrti. Ďalej, ak do RE posielame negatívne informácie – t.j. ak to, čo v živote robíme je iba egoistické prospechárstvo a nemá žiadny úžitok pre vývoj Rodu ako celku – RE odpojí aj mentálny kanál. Tieto súvislosti treba chápať nie z pohľadu akéhosi nejasného „hriechu“, ide jednoducho o odstránenie zdroja toho, čo bráni rozvoju ďalších pokolení.

    Kedysi sme poznali svojich Predkov do 9. pokolenia. Každý vedel ako sa volali, čo veľkého a slávneho vykonali, ctil si ich pamiatku. V takomto prípade astrálny kanál ostáva napojený. Ale takto sa dá aj stratené spojenie znovu nadviazať… aj keď veľmi prácne. Dôležité je však začať hľadať.

    Odpojenie oboch kanálov pociťujeme ako bezradnosť a neistotu ohľadom svojej ďalšej existencie vo svete. Všetko ako keby stratilo zmysel. Rod nestojí viac za takýmto človekom, ale vinu na tom nesie on sám. Nastupuje hľadanie východiska z takéhoto stavu, pretože intuitívne chápeme, že potrebujeme nový zdroj energie na život. Slabne nám magnetické pole, čakry nefungujú správne, stávame sa dôverčivejšími.

    Všetky naše životné skúsenosti sa zapisujú na naše magnetické pole, t.j. nastáva ich prenos do vyšších rovín, ale v podstate je toto spojenie mikrokozmu a makrokozmu realizované „interne“. Po odoslaní „dávky“ sa táto dostáva do RO, ale aktuálna kópia zároveň ostáva v našom mentálnom poli. Všetko, čo sme takto nadobudli – máme na mysli poznatky a životné skúsenosti – zase nadobudneme pri novej inkarnácii. Ale nielen my, budú – ako konglomerát – dostupné všetkým narodeným členom Rodu. To je oných „nepotrebných“ 95% nášho genómu, teda prenos genetickej pamäte pomocou DNK. A potrebuje novorodenec negatívne informácie chamtivých a egoistických členov Rodu? Odpoveď poznáme všetci.

    Odpojený jedinec nakoniec nejaké egregoriálne pripojenie vždy nachádza. Iné egregoriálne systémy mu dajú energiu, ale zároveň odoberú „internú“, t.j. Rodovú informáciu. Teda presnejšie tú jej časť, ktorá stihla rozstúpiť na daného jednotlivca a zapísala sa do mentálneho poľa. Už toto možno principiálne považovať za zradu Rodu, aj keď nie vždy možno situáciu posudzovať takto. Jedna vec totiž je, ak človek zahynie násilnou smrťou, druhá zase, ak dobrovoľne prestúpi do cudzieho egregoru – u nás najčastejšie kresťanského.

    Na úrovni magnetického poľa Zeme – teda mentálneho poľa Zeme – sú zapísané všetky pozitívne skúseností tých, ktorí na Zemi žili. Nepotrebné informácie sú pre normálny ďalší vývoj škodlivé, preto podľa tohto známeho princípu ani mentálne pole Zeme ich nezapisuje a neodovzdáva ďalej. RO totiž nami dodané informácie tiež „posúva“ nahor, do Pravi. Všetko je so všetkým previazané.

    Na úrovni mentálneho poľa Zeme sa vytvárajú konglomeráty informácií, ktoré je potreba oddeliť od pozitívnych informácií, teda tieto konglomeráty obsahujú čo do podstaty nepotrebné, deštruktívne informácie. Ale ak naše telo obsahuje toxíny, tak sa ich zbavuje napríklad tak, že všetky „spojí“ dokopy a vytvorí sa napríklad vyrážka. Takto treba chápať aj existenciu konglomerátu informácii v magnetickom poli Zeme. Je to ochrana egregoru.

    Egregor je teda v mentálnej rovine, ale nie je s ňou prepojený. Aby bolo možné zabezpečiť materializáciu ľudí naň napojených, tak ME si vytvára „pobočku“ na mentálnej rovine, teda nám už známy RO.

    Ak sa narodia deti, ktoré od počiatku svojich rodičov nerešpektujú, ba neraz im aj priamo povedia, že oni nie sú ich deti, tak tieto pochádzajú z „filiálky“ ME, ktorý môžeme nazvať aj Prechodový Egregor. Nie je však treba hneď predpokladať, že ide o niečo negatívne. V minulosti (a nielen v minulosti) bolo množstvo múdrych a šikovných ľudí zabitých či umučených preto, lebo hlásali informácie, ktoré vládnuca vrstva nepotrebovala. Veľa ľudí zahynulo aj pri autonehodách a živelných nešťastiach. Máme dnes vírusový jazyk aj vírusy v biopoli, teda nevyhodnocujeme varovné signály Prírody o príchode katastrof a podobne.

    Cesta naspäť, do Rodového egregora vždy existuje. Musíme si ale uvedomiť, že máme principiálne „trojitú“ pamäť. Prvá zložka je aktuálna, t.j. obsahuje informácie z našej aktuálnej inkarnácie. Druhá zložka obsahuje minulé životy a tretia je Rodová, čo dnes vedci často nazývajú aj „genetická“. Je treba vynaložiť viac úsilia, ale cesta späť EXISTUJE.

    Tieto informácie treba chápať iba ako súčasť celého Obrazu. Vždy platia – nikto ich nezrušil – aj KONY RITA, Zápovede Svetlých Bohov a ďalšie zdroje poznania našej Kultúry. Je tiež dôležité vedieť, že posledné želanie v živote sa vždy naplní, takže ak budeme v poslednej minúte života myslieť na Rod, tak k Rodu aj pôjdeme, ale toto pravidlo platí všeobecne. Ak nás mučia, tak ťažko koncentrovať svoje myšlienky. Preto naši Predkovia v boji nepadali do zajatia. Oni buď boj vyhrali alebo v ňom padli. Tretej možnosti niet – ak si ctíme Rod.

    Samozrejme že veľmi dôležitý je aj mentálny stav a myšlienky rodičov pri počatí dieťaťa. Ale aby sme to nenaťahovali, pozrime sa ešte na postupnosť, ako sa materializujú deti našich Rodov. Tradične mávali naše rodiny po 16 detí. To je tradícia, ale má to aj svoje „odborné“ pozadie:

    Z pohľadu metafyziky nie je číslo 16 náhodné. U bielych ľudí dedičnosť nasleduje po otcovi. Prvé štyri deti sú materializáciou Predkov otca, druhé štyri deti sú materializáciou Predkov matky, tretie štyri deti sú žreci a posledné štyri deti sú nové Duše, ktoré vstúpili do našej Rodovej matrice. Postupnosť je daná a môžeme si ju priblížiť nasledovne:

    V prostriedku diagramu je čiarkovane zanesená tzv. Rodová os. Opis začneme z pozície otca dieťaťa. Prvé dieťa rodičov prechádza po línii jeho otca, jeho starého otca a materializuje sa jeden z prarodičov z línie starého otca. Druhé dieťa ide po línii cez jeho otca, cez starú mamu a materializuje sa jeden z prarodičov starej mamy otca. Tretie dieťa prichádza po línii od jeho matky, otca jeho matky (starého otca) a materializuje sa  jeden z prarodičov od matky. Štvrté dieťa prichádza po línii od matky, cez starú mamu zo strany mamy a materializuje sa jeden z prarodičov zo strany maminej mamy.

    Postup je úplne analogický z pozície matky detí, ale aj tu najskôr prichádzajú deti po mužskej Rodovej línii.

    Prvé štyri deti jedných rodičov sú vždy – teda za splnenia predchádzajúcich podmienok – Predkovia otca. Ak otec zanechá deti – z akýchkoľvek dôvodov – tak necháva svoje deti na výchovu cudzej rodine. Ak on má deti s druhou partnerkou, tak táto môže rodiť deti svojho Rodu až vtedy, ak prvé štyri deti porodí z Rodu svojho muža. Ak muž už „vyčerpal“ svoju kvótu, tak materializuje deti z Prechodových Egregorov. Je teda naozaj dôležité v akom psychickom stave dochádza k počatiu.

    Geneticky najčistejšie dieťa po Rodovej línii je prvorodené dieťa. V našej tradícii sa takéto dieťa nazývalo aj UROD, t.j. je to ten, kto je U RODU. Prenesene – ako vidíme v jazykoch Západných Slovanov – sme sa takto s úctou chovali aj k tomu, čo nám vyrástlo na poliach, preto nám dodnes ostal názov ÚRODA. V dnešnej ruštine – postarali sa o to kresťania – je UROD nadávka. Nedajme sa však pomýliť, je to prastaré slovo.

    Pravidlo počtu detí platí aj vtedy, ak sa dieťa nenarodí – z akýchkoľvek dôvodov, teda aj pri potrate. Poradie sa „posúva“ bez ohľadu na dnešné „plánovanie“ rodičovstva, lebo zabitie ostáva zabitie.

    Táto téma nie je samozrejme plne vyčerpaná, ale pre potreby základnej informácie postačí. Pomôže sa nám orientovať v ďalších základných bodoch našej Kultúry a úcte k Predkom. Je možné, že podporenejšie informácie vyjdú neskôr v knižnej podobe.

  • POHANIA A JAZYČNÍCI

    Poslednú dobu sa nám často stáva, že dostávame maily s otázkami alebo argumentmi, ktoré sme preberali už dávno – neraz ešte v počiatkoch existencie našej stránky. Dôvody sú principiálne dvoch druhov. Prvý a častejší je ten, že nás objavili noví čitatelia, ktorí nás nesledovali od počiatku, druhý je ten, že nás „objavili“ rozličné bioprodukty dnešnej virtuálnej reality často rozmýšľajúci iba na úrovni sociálnych sietí.

    Aby sme veci uviedli do správneho rámca – sociálne siete ako také sú iba nástrojom. V gramotných rukách sú dobrým zdrojom poznania, v matrixovom vedomí však vytvárajú roviny, ktoré sú veľmi ďaleko od reality – vo virtuálnej realite. Nedostatok životných skúseností u niektorých jednotlivcov vytvára dojem, že pomocou „lajkov“ postavených na emóciách sa dostali kdesi ďaleko nad úroveň Einsteina… ale realita ostáva realitou nezávisle od ich úrovne ponímania. Dôležité je a ostáva iba to, kde je nasmerovaná naša pozornosť a kto to v pozadí dokáže režírovať.

    Problém s nebadaným, ale reálne hroziacim prenesením vedomia do stavu „ako Einstein“ si môžeme priblížiť asi takto. Žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, kde množstvo subjektov drancuje Prírodu a chce predávať čo najviac a čo najrýchlejšie – bez ohľadu na Prírodu. Pretože však takých ako oni je veľa, tak na predaj svojej produkcie potrebujú efektívnu reklamu. Slovo reklama ostalo v slovanských jazykoch dobre zachované – pozostáva zo slov RE+KLAM – a teda ho ľahko dešifrujeme pomocou pravidiel používaných v Staroslovienskej Bukvici. „Re“  znamená opakovanie alebo jedno z, klam je klam, t.j. klamstvo. Reklama teda znamená opakované klamanie. Veď aj jeden z pracovníkov firmy Benetton kedysi povedal, že „reklama je navoňaná zdochlina“.

    Kto sa dokáže pozrieť z nadhľadu na proces nasadzovania reklamy poľahky zistí, že reklama sa umiestňuje tam, kde treba rozbehnúť či podporiť predaj. Čím častejšie začne byť opakovaná, tým väčšia šanca, že spotrebiteľ si reklamovaný produkt kúpi. Ale opakovaním reklamy sa vlastnosti výrobku nemenia – mení sa iba ponímanie daného produktu cieľovým spotrebiteľom, jeho vedomím. Čím viac reklamy, tým lepší vplyv na myseľ spotrebiteľa.

    Ak sa pozrieme na tento istý proces z pohľadu propagandy zistíme, že ide o dávno zvládnutú a používanú psychotechniku. Už Göbbels povedal, že „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Princíp spotrebiteľa je rovnaký, akurát že produktom je podsúvanie vhodne spracovanej informácie.

    Aby sme sa nestali obeťami klamu, naši Predkovia nám zanechali techniku, ako sa pred niečím takým chrániť. Nazývame ju ZDRAVOMYSLIE. V zmysle Zdravomyslia treba dodržiavať tri princípy – jednou z nich je osobná skúsenosť. Ak chýba čo i len jedna zložka z troch, je veľmi veľká šanca, že upadneme do klamu. A aj Tibeťania hovoria, že netreba ničomu a nikomu nič veriť len preto, lebo tomu verí veľa ľudí hoci aj tisícročia – všetko treba preveriť osobnou skúsenosťou a nežrať aj s navijakom.

    Ale dnes mnohí prijímajú nevedno kým podsúvané informácie úplne nekriticky – z pohľadu filozofie môžeme povedať „predskúsenostne“ (a priori). V skutočnosti je to iba sofistikovaná forma agentúry JPP – teda nevedomosť. Nie nadarmo dnes už vedci poznajú diagnózu „digitálna demencia“. Ale o tom inde. Z védického pohľadu je nevedomosť najväčším hriechom – je totiž matkou všetkých problémov, všetkého zla.

    Aby sme túto myšlienku dokončili, vysvetlíme ju na jednom z mailov, ktoré sme dostali. Takýto druh mailov z času na čas dostávame – ale všetky majú rovnaký podtón – a ktorý si vysvetlíme.

    Mail používame len ako príklad, je totiž dobrou ukážkou stavu „ako Einstein“. Problematika sa týka výrazu SVEDOMIE. Táto entita je neznáma národu, od ktorého pochádza to, čo dnes kresťania poznajú ako Biblia. V aramejskom jazyku NEXISTUJÚ výrazy pre Svedomie ani Česť. Ak niečo v nejakom jazyku neexistuje znamená to, že tento jazyk a národ dané kategórie nepozná. Nedajme sa pomýliť tým, že v dnešných slovenských prekladoch Biblie tieto výrazy môžete nájsť – v pôvodnom texte neexistujú.

    Ďalej sme v minulosti neraz spomínali, že v „naj“ jazyku dneška – angličtine – existuje v podstate jeden výraz pre kategórie Svedomie a Vedomie. Presnejšie v angličtine je stav, že ten, kto vie čo Svedomie je ho rozozná, kto nevie, ten nie. Vzhľadom na špecifiká angličtiny – výslovnosť a gramatické súvislosti hovoríme o anglických slovách Conscience a Consciousness.

    Z dejín vieme, že kmeň Izrael dostal svoju zasľúbenú zem – dnešný Izrael. Kmeň Levitov sa neobrezáva a rozložil sa medzi všetky národy sveta, kmeň Juda mal podľa proroctva dostať a aj dostal pod kontrolu veľký kontinent za oceánom v zmysle starého proroctva – dnešné USA a ostatné kmene sú národy, ktoré dnes obývajú oblasť Kaukazu. Všetky tieto kmene hovoria pôvodným jazykom, ktorý NEPOZNÁ VÝRAZY SVEDOMIE A ČESŤ. Ak sa tento jav premietne do angličtiny, tak sa niet čomu diviť.

    V USA žijú aj bežní ľudia, ktorí majú geneticky danú schopnosť vedieť o Svedomí. Takýto človek vie o čo ide – ale nie je jednoduché to vysvetliť tomu, kto o Svedomí nemá ani potuchy – ale veď aj načo? Všetky pôvodné ľudské druhy: bieli, žltí, čierni aj červení majú poznanie Svedomia. Problém nastáva s hybridnými rasami, ale najmä s trojčakrovými.

    Keď sa nám ešte v prvej polovici 90-tych rokov snažil jeden náš kamarát v Texase vysvetliť výraz „man with no conscience“, nevedeli sme, prečo to robí – mysleli sme si, že veď to predsa každý vie. Až neskôr sme pochopili, že bieli ľudia v USA majú sústavný problém s javom a stavom bez Svedomia okolo seba, pretože sú s tým vo svojej spoločnosti neustále konfrontovaní. Dnes už to je bežný stav aj u nás.

    V angličtine existuje jav, keď sa nové slovo – nie úplne odlišného významu od pôvodného – vytvára pridaním prípony -ness; hard: hardness, stiff: stiffness a podobne. Takže človek, ktorý nemá poňatia o tom, čo to Svedomie je, jednoducho predpokladá, že má dočinenia iba s týmto gramatickým javom. Teda kto nevie, čo to Svedomie je jednoducho na nič „nepríde“. V slovanských jazykoch niečo také nemôže byť – čo sa týka výrazu. Ale to – samozrejme – nie je všetko. My dodnes poznáme výrazy Nebesia a Nebo, čo sú principiálne úplne protichodné výrazy. V angličtine nájdete iba „Heaven“, t.j. rozdiel nie je vyjadriteľný. Ďalej v našom jazyku existuje výraz pre CIT, ale poznáme aj emócie a pocity. Z védického pohľadu sú emócie viazané na prvé tri čakry, city sú naviazané na druhú trojicu čakier. Prekladové slovníky ponúkajú ako preklad pre cit napríklad „emotion“ alebo „feeling“. Ani jedno ani druhé CIT NIE JE! Ale ako to vysvetlíte Anglosasovi?

    Už spomínaný mail nám „odborne“ poradil, že nie je pravda, že v angličtine neexistuje výraz pre Svedomie a tiež, že by sme nemali písať o niečom, ak neovládame hovorovú angličtinu. Keď sa dozvedel, že to nie je tak, reagoval iba niečo v zmysle „aha“ a odvolal sa na prekladač na Google, hoci pôvodne nás upozorňoval, že Google prekladač nie je spoľahlivý. Vysvitlo, že nám radil niekto, kto sám odborné znalosti nemá.

    Nejde o to, čo ovládame či neovládame my, ale o to, že človek, ktorý sám cudzí jazyk neovláda nás kritizoval a neváhal nám dávať jazykové rady. Keď sa dozvedel, že s jazykom problém nemáme vysvitlo, že on neovláda nič – niekto mu iba dal „odbornú“ radu. A tu sme pri podstate tejto myšlienky. Ak by sme mali na stránke možnosť pridávať komentáre k našim článkom, už by nám pridal veľa „odborných“ poznámok, ktoré by „podporili“ podobní „experti“. Takto by sa v plnej miere prejavil SPOTREBITEĽSKÝ JAV – čím viac „lajkov“, tým jasnejšie že ide o pravdu… bez poznania pravdy. Zámerne používame poslovenčenú verziu „lajky“, aj keď ide o požitie anglického slova „like“. Celkovo dnes ľudia strácajú schopnosť vnímať súvislosti. Rusi si ako jeden z mála slovanských národov ešte zachovali zvyšky Bukvice vo forme Azbuky. Ale táto je stále vhodnejšia na komunikáciu medzi Slovanmi ako latinka. Napríklad zvuk „Ш“ už my musíme písať použitím latinského „S“ a mäkčeňa „ˇ“, teda ako „Š“. Angličania už musia použiť dve písmená (SH) a Nemci dokonca tri (SCH). U „Ч“ (naše Č) je situácia podobná. Angličania použijú „CH“ a Nemci dokonca „TSCH“. To je jeden z dôkazov, že ako angličtina tak nemčina sú mladšie jazyky, lebo na svoje zvuky si ešte nestihli vytvoriť samostatné znaky, hoci ich v hovorovej forme používajú. Ak v našom jazyku použijeme anglickú či nemeckú verziu je to krok nie vpred, ale veľmi ďaleko vzad. Napríklad МАША je MÁŠA, ЛЕВАШОВ je LEVAŠOV. Ak u nás niekto použije LevaSHov, tak je niekde veľmi, veľmi ďaleko…

    Žijeme v prelomovej dobe, čo pre daný stav myslí našich ľudí v našej spoločnosti je nebezpečné. Ide o to, že už iba stredná generácia má vedomosť o tom, čo to je žiť podľa Svedomia a s dôrazom na „MY“, nie egoistické „JA“. Ale táto stredná generácia to vie iba preto, lebo ešte bola v takomto duchu vychovávaná. Mladá, nastupujúca generácia už existuje na princípe „JA“. My sme naozaj na pokraji zániku. Keď nastúpia Vysoké frekvencie, existencie fungujúce na nízkych skúšku „vysokým prúdom“ neprejdú. Tu totiž nejde o to, čo čítal alebo nadobudol onen „JA“ a koľko podobných „JA“ mu to odlajkovalo, tu ide o to, či prejdeme „MY“.

    Jav prechodu „Vysokých frekvencií“ si môžeme priblížiť na nasledujúcom obrázku:

    Čistý priestor Vedogonu – prierez biopoľa – je celý kruh. Ak je kompletne biely, priehľadný (vľavo), tak na naše biopole „formátovaný“ vysokofrekvenčný úder zhora prejde hladko celým prierezom, teda odpor bude minimálny a nedôjde k „vypáleniu poistky“. To, čo vidíme na obrázku vpravo je stav, kedy v našom biopoli máme „vložené“ všakovaké parazitujúce (navné) entity, ktoré na nás vyslal kdekto úmyselne aj neúmyselne. Pretože sú temné, nedokážu viesť „vysokofrekvenčný“ prúd a zmenšujú použiteľný, prechodový prierez. Ten istý prúd pretečie cez značne znížený prierez (musíme odpočítať temné plochy) a spôsobí prepálenie vodiča (ako poistka) – nastane koniec existencie v Javi, čo inak nazývame SMRŤ. Jej naozaj značne napomáha egoistické chovanie sa – nemá totiž nič spoločné so spoločným záujmom Rodu.

    Je to – pre dnes kraľujúci prístup „JA“ – ťažko pochopiteľné. „MY“ je totiž frekvencia oveľa vyššia ako „JA“. A aby sme to pochopili, musíme najskôr pochopiť rozdiel medzi POHANOM a JAZYČNÍKOM.

    Nejde – ako zvyčajne – iba o hru slov, ide o hĺbkovú podstatu. Pohan kráča cestou svojich Predkov, Jazyčník tieto súvislosti spravidla nechápe, aj keď sa často sám striktne dištancuje od kresťanstva. Vysvetlime si to pomocou Staroslovienskej Bukvice:

    Za starých čias sme slovo JAZYK používali pre označenie jazyka ktorým hovorí národ aj samotný národ. Jazyk ako orgán je principiálne niečo odlišné, preto aj na zápis boli používané rozdielne bukvice. Dnes je zavedená nejednoznačnosť – podľa výslovnosti slova nemožno zistiť o čo ide.

    Pre zápis slova „jazyk“ ako orgánu tela sme používali bukvicu AR, ktorej Obraz je „Jednorodá štruktúra“. Táto bukvica sa dnes nepoužíva, v ruskej Azbuke ju nahradilo „Я“. Aby to vedeli zobraziť všetky počítače, použijeme namiesto AR dnešnú ruskú bukvu „Я“ a z latinky „Z“:

    ЯZЫКЪ

    Ak prvú bukvicu zameníme za bukvicu Ѧ (v dnešnej Azbuke rovnako chýba) ktorá má význam Obraz, dostaneme nie jednorodú, ale mnohoobraznú štruktúru. Národ pozostáva z množstva individuálnych ľudí, jazyk ktorým hovoria je rovnako mnohoobrazný. Preto je použitá iná bukvica, ktorá vyjadruje práve tento jav. Tento výraz znamená národ aj jazyk ktorým daný národ hovorí vo všeobecnosti:

    ѦZЫКЪ

    Ak máme na mysli predstaviteľa národa, použijeme výraz:

    ѦZЫЧѢ

    Vyhnanca z národa – teda už nie jeho člena – nazývame:

    ѦZЫЧѢNИКЪ

    Národ, ktorý dobre poznáme, ktorý žije na nám dobre známych princípoch – vyjadríme použitím bukvice JOTA s Obrazom Poznanie:

    ѨZЫКЪ

    Predstaviteľ cudzieho, ale existujúceho národa (existujúci na nám nie známych princípoch):

    ѦZЫКЬ

    Predstaviteľ cudzieho národa (nevedno kým stvorený):

    ѦZЫЧѢЬNИКЪ

    Túto krátku exkurziu sme vykonali preto, aby bolo možné vidieť priepastný rozdiel medzi našim pôvodným a dnes rozšíreným ponímaním. POHAN je idúci po ceste svojich Predkov, JYZYČNÍK je buď vyhnanec z národa alebo cudzinec – v latinke to nevieme bližšie rozlíšiť. V každom prípade však nemá nič spoločné s Pohanom, t.j. so Starovercom.

    Preto v duchu tradície je POHAN náš človek vyznávajúci VÉDIZMUS, t.j. môžeme hovoriť o Védickom Slovanstve, JAZYČNÍK védické hodnoty spravidla neuznáva, niekedy čiastočne… inokedy proti nim dokonca bojuje. Dnešní RODNOVERCI sú väčšinou Jazyčníci.

    Rozpoznať to možno všelijako. Ak neberieme do úvahy priamo védické texty, dobre je si všimnúť niektoré detaily. Napríklad my Pohania máme jasné ponímanie Triglavov; Veľký Triglav Sveta Javi je Svarog-Perún-Sventovít. Jazyčníci tu „dopasovali“ kombináciu Svarog-Perún-Veles (napríklad). Neznamená to, že Veles nie je náš Svetlý Boh, ale ani to nie je pôvodná tradícia. Ktosi čosi „vhodne“ upravil. Začína to nepatrne a končí rozdelením a opanovaním.

    Staroslovienska Bukvica je vyložene doménou Pohanov, Jazyčníci na ňu dôraz nedávajú… a tak ďalej. Nebudeme však ďalej vymenovávať čo „nie“, pozrime sa na to čo „hej“.

    Hlavnou úlohou nášho života je Duchovný vývoj. Čo to je ostáva spravidla nejasné, aj keď výraz sa často používa a nielen nami. Vieme ho však vyjadriť v bodoch „špecifikácie“ aj grafickou formou. Duchovný vývoj možno vyjadriť v bodoch ako:

      1. DOBRO
      2. POZNANIE KONOV STAVBY SVETA
      3. OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY

    DOBRO v ponímaní našej Tradície je život podľa Svedomia. Naša existencia sa vo Svete Javi skladá z Tela, Duše a Ducha. Svedomie pozostáva zo skráteného SpoločnéVEDOMIE.

    Na úrovni základnej existencie to je Spoločné Vedomie základnej bunky spoločnosti – RODINY. Život podľa Svedomia nemôže byť rozbíjanie Rodiny. Pretože Rod žije v Prírode, t.j. PriRode, tak Svedomie zahŕňa aj zvieratá a Prírodu celkovo. Kto zabíja zvieratá či drancuje lesy pre PENIAZE Svedomie NEMÁ. Je úplne jedno, čo inak o sebe tvrdí sám.

    Na úrovni Duše je to Spoločné Vedomie na energetickej úrovni – členovia nášho Rodu žijú aj na iných Zemiach Sveta Javi.

    Na úrovni Ducha to je Spoločné Vedomie so Svetom Bohov – Svetom Pravi.

    Svedomie je základným meradlom všetkého. Dnes máme na Slovensku aj kozákov, ktorí učia, že napríklad pre vojaka nie je Svedomie potrebné – údajne ho je viac druhov. Čo znamená vojak bez Svedomia? Keď mu je výhodné bojuje po vašom boku, keď mu niekto zaplatí, tak vás prekole od chrbta.

    Na báze Svedomia sa však možno chovať iba k tým, ktorí patria do kategórie ѨZЫКЪ, teda k tým, ktorí tiež žijú na princípe Svedomia. Pri kontaktoch s tými, ktorí Svedomie nepoužívajú máme konať v zmysle Svarogovej Zápovede:

    AKO SA ĽUDIA CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU.

    Nebuďme teda naivní. To je iba cesta k vlastnej likvidácii.

    POZNANIE KONOV STAVBY SVETA znamená vedieť o Pravidlách Stavby Sveta, ktoré nás obklopujú. Tu je namieste zopakovať, že tieto nie sú čierne a biele, sú iba jedny. To však v žiadnom prípade neznamená, že Biela a Čierna mágia je to isté! Kto vyvoláva Bytosti Temnej Navi ten v ŽIADNOM PRÍPADE nekoná dobré veci – v zmysle DOBRO.

    OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY je ochota a odhodlanie na sebe pracovať. Nestačí si iba niečo prečítať alebo – v prípade PSYCHOENERGOLYTIKY – raz zacvičiť. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ! Duchovný vývoj predpokladá neustály pohyb, vývoj.

    Všetky tri body spolu je to, čo nazývame ideál Pohana, t.j. Staroverca. Ak niekto spĺňa iba 1. bod, je síce dobrý, ale naivný a teda zväčša obeť. Výlučne druhý bod je najčastejšie schizofrenik a tretí neraz typ „aktívneho blbca“. Čierny mág je kombinácia 2. a 3. bodu. Vždy, keď je vylúčené Svedomie nemá to nič spoločné s našou Tradíciou – teda najčastejšie to smeruje k Čiernej mágii.

    Prejdime ku grafickej interpretácii Duchovného vývoja. Na začiatok trochu geometrie. Bod je bezrozmerný, priamka je jednorozmerná, plocha je dvojrozmerná a objemový útvar trojrozmerný. Nebudeme zachádzať ďalej a pre náš účel zatiaľ postačia tieto geometrické kategórie:

    Ak sa pozrieme na plochu nášho Vedogonu – ktorý má za normálnych okolností kruhový prierez – tak vidíme, že ide o kruh, t.j. o geometrický útvar. Kruh má nekonečný počet bodov, pretože bod je bezrozmerná entita.

    To, čo nazývame Duchovný vývoj je z „technického pohľadu“ výstup Živatmy nahor, po energetickom kanály od čakry Istok cez všetky ostatné, pričom najvyššie na našom tele máme Rodnik. Ako sme už preberali v inom článku, každá čakra v stĺpci (7 nad sebou) vytvára svoju rozmernostnú rovinu, ktorých je v našom Vedogone 12. Ostatné rozmernosti – u väčšiny z našich ľudí 16 – sú lokalizované už mimo našej „dvanásťrozmernostnej hry“.

    Tieto rozmernostné štruktúry sú uložené jedna na druhej tak, že roviny ich styku si môžeme predstaviť ako zrkadlá. Živatma pri ceste nahor môže postupovať IBA a VÝLUČNE skrz stredový kanál, teda v jednom jedinom bode. Všetky ostatné miesta – body – ju budú ako zrkadlo odrážať nazad.

    Pretože bod – ako vieme z geometrie – je bezrozmerný a Živatma musí „trafiť“ iba jeden jediný bod, existuje nekonečné množstvo miest, kadiaľ sa nahor nedostane. Aká tu môže byť štatistická pravdepodobnosť? V prípade troch spodných čakier je napríklad podliehanie emóciám 100% garancia, že z prvých troch rozmerností (troch čakier) sa nikdy nahor nedostaneme. Hľadanie cesty pre výstup nahor teda môže trvať – iba v jedinej rozmernostnej štruktúre – viac ako celý život. Vyzerá to ako neriešiteľná úloha. Ako teda z toho von?

    Naši Predkovia nám zanechali návod ako konať tak, aby sme po ceste Duchovného vývoja mohli stúpať nahor. Naša myseľ musí byť „naladená“ na frekvenciu, ktorá presne zodpovedá bodu vertikály hlavnej energetickej osi nášho Vedogonu. Tento stav – stav vysokej frekvencie – nazývame Svedomie. Presnejšie Svedomie a Česť. Z predchádzajúceho príkladu však už vieme, že Svedomie je iba jedna z troch podmienok – ostáva ešte poznanie Konov stavby Sveta a odhodlanie na sebe pracovať a prekonávať vnútorné prekážky.

    Živatma má tú vlastnosť, že akonáhle je umiestnená v správnom bode a odstránime všetky „pasce“ a „návnady“, ktoré jej bránia vo výstupe, tak začne sama stúpať nahor. Vo filme PRÍŤAŽLIVOSŤ – ktorý sme nedávno odporúčali – veliteľ na schôdzi Rady obrany štátu vysvetľoval, že informácie, ktoré dostal pri stretnutí s mimozemšťanom pred havarovanou kozmickou loďou boli BEZ EMÓCIÍ. Je to veľmi dôležitá veta, aj keď väčšina divákov si ju pravdepodobne ani nevšimne. Kto sa kyvadlovo zmieta v rôznej hustote emócií URČITE NEPREKROČIL úroveň tretej čakry. A to bez ohľadu na to, či si maľuje na čelo čakru ČELO (Tretie oko) alebo nie. Oblúk dráhy kyvadla totiž tiež pozostáva z nekonečného počtu bodov.

    Aby sme si vedeli názorne predstaviť v akom stave existencie sa teraz nachádzame, pomôžme si nasledujúcim obrázkom:

    Čierny kruh zahŕňajúci prvé tri rozmernostné roviny (prvé tri čakry stĺpca) je priestor emócií. Je to „domáce prostredie“ náboženstiev. Tu pevne sedí kresťanstvo. Ako (nedosiahnuteľný) cieľ mu „nainštalovali“ LÁSKU, t.j. štvrtú čakru. Pri štandardnej 9 čakrovej štruktúre Slovana alebo Árijca ide o ZNAČNÝ pán nadol.

    Priestor okrovej farby je priestor PRAVOSLÁVIA, t.j. Slovanstvo také, ako si ho pamätáme, ako bolo ešte pred 1 000 rokmi. Druhé tri čakrové rozmernostné roviny sú charakteristické CITMI. City a emócie sú kvalitatívne úplne odlišné entity! Na tejto úrovni môžeme hovoriť o stave „VNUCI BOHOV“. POZNANIE Pravi je značne obmedzené, ale ako tak spojenie existuje. Napríklad stav „VNUCI DAŽĎOGA“ patria tu. Ale koľko je dnes reálne ľudí s takto rozvinutou psychikou..?

    Tretí, žltý kruh pre priestor POCITOV, teda toho, čo nasleduje po citoch. V skutočnosti si už nepamätáme existenciu na úrovni horných troch rozmerností – je to však stav, v ktorom sme mali PRÁVO sa nazývať DETI BOHOV.

    Kto dokáže „umiestniť“ Živatmu – v rámci svojho Vedogonu – do rozmerností 10 až 12, ten je BOH, teda presnejšie SVETLÝ BOH. Takýto sme boli pôvodne. Iba zopakujeme, že to sú už KOLEKTÍVNE ROZMERNOSTI. Tu individualistický egoista „JA“ nemôže v žiadnom prípade existovať.

    Majme na pamäti tieto súvislosti, lebo situácia nie je nijako ružová. Určitá časť národa dnes balancuje kdesi na úrovni BOŽÍCH VNUKOV, ale vôbec nie je isté, či sa stanú DEŤMI BOHOV, alebo prepadnú do egoistického náboženstva.

    Držte sa, VNUCI SVAROGA!

    10.04.2017