V prvom rade chceme zdôrazniť, že v jednom článku nie je možné podať absolútne vyčerpávajúci opis takej zložitej veci, akou je rozumová činnosť a jej vývoj u človeka. V každom prípade sa však môžeme zamerať na niektoré osobitosti, ktoré sú civilizáciou ukrývané. Ako a prečo nemusíme nášmu čitateľovi vysvetľovať. Poznanie je však v každom prípade veľká výhoda oproti nevedomosti, ale ostáva vždy iba poznaním. Skutočnosťou sa stane to, čo dokážeme transformovať do životnej skúsenosti.
Vývoj človeka v období pohlavného dospievania – zatiaľ čo v organizme búšia pohlavné hormóny – sa rýchlo pribrzďuje. Ale ak už nastúpi sexuálna aktívnosť, tak sa stáva v podstate až nemožným. Pohlavné inštinkty začnú kontrolovať chovanie sa človeka a NEDOVOLIA prekonať evolučné štádium ROZUMNÉHO ZVIERAŤA. Tento stav spôsobujú dve základné príčiny:
EVOLUČNÁ BRÁNA, ktorá je otvorená pre PRECHOD vývojovým štádiom rozumného zvieraťa sa uzatvára vo veku 16-18 rokov;
POTENCIÁL človeka vyrábaný jeho organizmom je OHRANIČENÝ. Preto ak je použitý na sexuálnu aktívnosť, tak neostane veľa energie na správny vývoj mozgu a v skutočnosti ani organizmu ako celku.
Toto je veľmi dôležité na pochopenie princípov činnosti Temných Síl, t.j. sociálnych parazitov v našom okolí. Typickým príznakom ich činnosti je narušenie až zničenie vzdelávacieho systému a výchovy mladého pokolenia. Práve mladému pokoleniu sa nie náhodou vnucuje propagácia sexuálnej slobody a stavu dovoľovania všetkého. Používajú síce pritom podtóny starostlivosti o „slobodu osobnosti“ mladého človeka, ale hlavným ich cieľom je zastaviť evolučný vývoj našej mládeže vo vývojovom štádiu rozumného zvieraťa. Takto budú masy – a to je už dôkladne overené – oveľa lepšie manipulovateľné.
Dnes sa rodia deti už vybavené na život v prostredí Vysokých psychických energií – a často vidno mamičky s cigaretou v ústach sedieť v zafajčenej kaviarni aj s „vajíčkom“. Toto je síce zväčša značkové, ale akosi im uniká živý človiečik vnútri neho. Konzumujú samé deťom „prospešné“ veci – od kávy cez energetické nápoje až po alkohol… nehovoriac o „zvukovom pazadí“. Čo môže vyrásť z takýchto detí? Nuž, najpravdepodobnejšie neprekonajú štádium vývoja rozumného zvieraťa – veď takýto Obraz im ukázali ich rodičia. Pochopiť význam dnešnej doby je síce veľmi zložité, ale toto pochopenie nesie so sebou pečať osudovosti. Nevieme či prechod na novú dobu bude skrz vojnu či kataklizmu – teda najskôr kombináciou oboch – alebo postupným prepínaním okolitého časopriestoru na Vysoké psychické frekvencie. Jedno je však potrebné dobre pochopiť – odchod zo života v takomto prelomovom období zmeny epoch z Temnej na Svetlú prináša konečnú formu „účtovania“ po smrti. Zatiaľ čo počas Noci Svaroga sme sa postupne inkarnovali a tak sa mohli – hoci postupne, t.j. pomalými krokmi – Duchovne vyvíjať, v dnešnej dobe príde z pohľadu konkrétnej existencie Duše definitívne rozhodnutie. Kto trvalo narúšal Kánony rovnovážnej existencie Sveta (Kony), toho Duša bude jednoducho po smrti rozkódovaná ako „nepodarok“. Takéto niečo tu nebolo po Veky. Preto je nastupujúca – presnejšie už prebiehajúca – zmena taká DÔLEŽITÁ! A preto si treba dobre zvážiť ako vychovať svoje deti, ako sa chovať k zvieratámči Prírode celkovo.
Prvé dve evolučné etapy vývoja človeka – etapa zvieraťa a etapa rozumného zvieraťa riadeného inštinktmi – sa v zásade vyznačujú pasívnym charakterom zo strany vyvíjajúceho sa. Rastúce dieťatko a neskôr mladistvý pripomínajú niečo ako „špongiu“. Táto „špongia“ nasáva do seba spočiatku informácie z prostredia svojej rodiny, potom všetky dostupné informácie z akejkoľvek dostupnej roviny. A v závislosti od toho, akú informáciu nasaje do seba vyvíjajúci sa človek, akej je kvality a aká je jej mnohostrannosť závisí, či sa vývoj konkrétneho človeka dostane do štádia Človeka. Vývoj človeka v týchto dvoch štádiách v podstate aktívne prebieha skrz konanie. Človek konajúc prepúšťa skrz seba nadobudnuté poznanie. Pri správnom použití poznatkov Istín človek dosiahne úroveň UVEDOMENIA si týchto poznatkov, a vtedy sa z mŕtveho nákladu menia na životodarný potok, ktorý bezo zbytku zapĺňa toho kto koná a mení ho na tvorcu. Pritom vyvíjajúci sa človek dosahuje osvietenie Poznaním a od toho momentu sa začína jeho vývoj v štádiu človeka vysoko vyvinutého. Na tomto evolučnom stupni neexistuje žiadna hranica vývoja Človeka.
Hormonálne systémy muža a ženy sa značne odlišujú, čo sa odráža na doplniteľných rozdieloch v ich psychike a reakciách v chovaní sa na vonkajšie aj vnútorné udalosti. Ženská psychika je pružnejšia ako mužská. Rozmer hypofýzy – orgánu, ktorý kontroluje hormonálny systém človeka – je u ženy oproti mužovi dvojnásobný. Pružnosť má však svoje hranice, prekročenie ktorých vyvoláva v podstate nezvratné zmeny v organizme ženy. Žena dva až trikrát rýchlejšie získava návyk na alkohol či drogy. Psychicky je síce inak pružnejšia, ale takéhoto niečoho sa zbavuje oveľa dlhšie ako muž a aj takýto odvykací proces prenáša oveľa ťažšie. V značnej miere to spôsobuje vysoká emocionálnosť žien, ľahkosť, s ktorou niektoré z nich vstupujú do stavu tranzu. Práve tieto vlastnosti fyziológie a psychiky žien im umožnili vo väčšej alebo menšej miere ovládnuť mechanizmus riadenia PSÍ ENERGIÍ a urobiť sex v ich rukách najsilnejšou zbraňou na dosiahnutie svojich cieľov. Vzhľadom na biochemické a psychické osobitosti sa takéto procesy celkovo najsilnejšie prejavujú u predstaviteľov čiernej rasy.
Vieme, že vodku pijú vôľové a silné ženy s tvrdým charakterom, ktoré poznajú cieľ svojho života. Koňaku dávajú prednosť ženy stredného veku, ktoré hľadajú teplo, láskavosť a všímavosť. Rýchlo sa aj opijú. Whisky pijú ženy, ktoré majú veľkú sebadôveru, sú bez komplexov, ale keď si vypijú, tak ich konanie môže byť nepredpovedateľné. Tequile dávajú prednosť extravagantné, čudácke ženy. Džin s tonikom väčšinou konzumujú ženy, ktoré máločomu rozumejú. Červené víno pijú emocionálne strastné nátury, ktoré sú v schopnosti opiť sa nenapodobiteľné. Dnes je naozaj neľahké nájsť cnostnú ženu. Ale neexistuje tvorenie bez ničenia, dobro bez zla, svetlo bez tmy – vo všetkom je však potrebné zachovať MIERU. Ženy sú stvorené na to, aby boli ľúbené, nie aby ich muži chápali.
Ak človek niečomu veľmi silno uverí, tak môže zmeniť okolitú skutočnosť. Ak „zapne“ svoj senzorický vyhľadávací systém vo svojom vnútri a správne sformuluje otázku, tak vyhľadávací systém veľmi rýchlo vytiahne z medzipriestoru presne to, čo hľadal, t.j. o čo žiadal. Energia viery pritiahne z nekonečnosti priestoru to, čo je potrebné. Ale to je realizovateľné iba pri splnení troch podmienok: silnej Vôle, jasného a zreteľného Obrazu a pripojeniu sa k medzipriestoru okolitého Éteru, t.j. musíme byť s ním v rezonancii.
Informačný vírus je ten najmenej bolestivý vírus zo všetkých. Vstupuje do nás bez kriku a bolesti a žije v nás bez toho, aby nás mučil horúčkou či kašľom. Sedí, zatajuje sa a čaká kedy nastane tá vhodná situácia, aby preskočil do druhého organizmu. Informačný vírus sa kopíruje sám, vo vhodnom čase pri komunikácii „nakazí“ nové Vedomie a pokračuje žiť v našej hlave.
Svet riadi Poznanie. Pochybnosti sú virtuálne červy, ktoré skresľujú, t.j. kazia naše myšlienky. Viera je chodník do Sveta Poznania. Všetko, čo vyvádza človeka z vyjazdených koľají je Znakom!
Slovo je znakový kód. Keď vyslovujeme slová, tak kompletne programujeme reálnosť v sebe zvonku aj zvnútra. Ak pochopíme tento pohľad zistíme, že svet, ktorý nás obklopuje – tu virtuálne stratégie, tam modlitby či účelovo vymyslené slová – sú znakové pakety, čo do svojej podstaty vírusy, ktoré spúšťajú špecifické „prílohy“ (psychoprogramy) alebo naopak, blokujú ich. Každý musí mať svoju vlastnú modlitbu, svoje vlastné ponímanie problematiky, inak nevieme kto a kde nás „nasmeroval“. V podstate na tomto princípe – recitovaní cudzích modlitieb či používaním cudzích slov – sa nábožensky orientovaní alebo inak nevedomí ľudia jasne a jednoznačne programujú kde chcú po smrti ísť. Ako v modlitbe tak vo všetkom, čo vyznávame, o čom sme presvedčení či jednoducho považujeme za správne nesmie byť ani jediný moment, KTORÝ NEPOZNÁME. NEVEDOMOSŤ NEOSPRAVEDLŇUJE. Čo vyvolávame, to aj dostávame. Preto staré zariekania babičiek aj fungovali. BABKY POZNALI VŠETKO O ČOM HOVORILI. Tak žili naši Predkovia.
KEĎ FORMUJEME PORIADOK V PROSTREDÍ, KTORÉ NÁS OBKLOPUJE, TAK ČISTÍME KRYŠTÁL SVOJEJ DUŠE!
Nenávisť paralyzuje logiku a zdravý zmysel. Keď začneme hľadať vinníkov, tak si zároveň programujeme veľa nepríjemností, pretože tým VSTUPUJEME DO REZONANCIE S EGREGOROM ZLA. Strach je čierna diera, ktorá do seba vpíja z okolitého prostredia rôzne negatívne myšlienkové formy – Démonov – a všakovakú mentálnu špinu. To, čoho sa ľudia najviac zo všetkého boja aj nakoniec k nim prichádza. Informácia hľadá človeka! Akákoľvek kniha je posolstvo, v ktorom je možno JEDNA STRANA ABSOLÚTNEJ ISTINY. Knihy k nám prichádzajú samé vtedy, keď sa v nás už sformovala potreba prečítať práve to, čo prišlo a nie to, čo nám umelo nanucujú. Je to akýsi test na preverenie schopnosti pokračovať ďalej po ceste poznávania.
Svet okolo nás – ten skutočný – je iný ako ten, ktorý vidíme cez prizmu Matrixu. Začíname ho pomaly, ale nezadržateľne spoznávať. Pohľad na Svet v tomto článku je prispôsobený dnešnej logike bežného života. Nezabúdajme, že nikto nezrušil KONY VESMÍRU vrátane KONOV RITA. Všetko čo prečítate – vrátane tohto článku – prijímajte s MIEROU. Niekomu stačí menej, iný potrebuje viac. Pasivita, t.j. zastavenie vo vývoji je SMRŤ DUŠE. Nezabúdajme na to.
V septembri t.r. (ešte v 7524 od UMHCH) sme sa po prvý raz stretli na celoslovenských Veče v Nitre. Bolo to logické vyvrcholenie jednej etapy vývoja v našej krajine. Predtým sme avizovali celoslovenskú aktiváciu štruktúry ľudí, ktorí majú záujem sa spájať s cieľom niečo spoločne vykonať pre zmenu a na priblíženie hodnôt, ktoré vyznávali naši Predkovia a ktoré chýbajú v demokratickej spoločnosti. Vari nemusíme ani prízvukovať, že máme na mysli skutočný význam slova „demokracia“, t.j. tak, ako ho ponímal ešte Platón a vôbec celý starovek vrátane našich Predkov.
Vzhľadom na vývoj príspevkov na Veče je jasné, že situácia sa nevyvinula tak, ako sme predpokladali – ale nemožno to nazvať zlyhaním. Tak ako sa strom nemôže zo semena hneď zmeniť na ohromnú konštrukciu zrelého stromu bez postupnej reťaze zmien, tak ani všetka nízkofrekvenčná energia nie je schopná sa transformovať na vysokofrekvenčnú bez zákonitých evolučných etáp. A my nie sme nič iné ako forma energie – nič viac a nič menej.
Energia nie je iba to, čo si úzko ohraničený človek zvykol nazývať energiou – zvyčajne za ňu považuje iba to, čo hreje a svieti. Ale energia to je aj Zem, aj vzduch, aj to, čo nevidíme, lebo sa to nachádza za hranicou nášho ponímania. Všetko okolo nás je energia, ktorá je vyjadrená v rôznych formách. Energia je proste ľubovoľný druh matérie ako fyzickej, tak aj jemnohmotnej úrovne, ktorá sa nachádza za hranicou ponímania človeka.
Energia je zároveň nekonečné stupňovité schodisko prechodných stavov matérie. V nižšom frekvenčnom spektre je fundamentom hrubá, fyzická matéria, ale v hornom frekvenčnom rozsahu to je vyšší stav Ducha, Duchovná matéria.
Pre tých, ktorí si zvykli hľadať slovné hračky hneď dopĺňame, že budeme používať výrazy, na ktoré je dnešný človek zvyknutý – bez ohľadu na to, že existujú aj ekvivalenty v našom prastarom – staroslovienskom – jazyku. V tomto prípade je pre nás dôležitejšia ľahká zrozumiteľnosť ako hra na mačku a myš. Všetko má však svoje hranice a súvislosti vyplynú ďalej v texte.
Na Veče sa tradične stretávajú členovia Občín – ale dnes je potrebné jasne porozumieť tomu, čo to je Občina. Je to skupina ľudí, ktorí vyznávajú špecifický systém hodnôt a skrz neho spoznávajú špecifický systém poznatkov. Taká skupina je teda spojená niečím, čo je spoločné pre všetkých členov spoločenstva. Je to zároveň skupina, v ktorej každý jej člen pozná svoje miesto, t.j. má v nej svoju neopakovateľnú úlohu. Plnenie tejto úlohy každým členom Občiny určuje vývoj Občiny ako celku. Občina je – inými slovami – jednorodé spoločenstvo, v ktorom každý člen pozná, má a napĺňa svoje funkcie a povinnosti.
Z védického pohľadu sa na všetko vôkol nás pozeráme ako na odraz vyšších štruktúr, t.j. môžeme ponímať náš svet ako holografický Obraz Vyššej reality. Preto môžeme použiť princíp „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Ak teda náš Svet považujeme za mikrokozmos, tak musí existovať makrokozmos, teda niečo také ako „zdrojový kód“ programu nášho Sveta, t.j. Sveta Javi.
Duchovná a fyzická rovina nie sú dva do seba nezapadajúce protiklady, ale sú súčasťou jediného celku v tom istom živom organizme ohromného Jestvovania, ktorí ľudia odpradávna nazývajú Kozmosom.
Kozmos obýva nespočítateľné množstvo foriem Života – stačí otvoriť Knihu Svetla – ktoré majú svoje vlastné Duše s vlastnými cieľmi vývoja. Každá Duša – nezávisle od toho, v akej materiálnej alebo jemnohmotnej forme prechádza svojím evolučným vývojom – nie je náhodnou, samostatnou entitou sama pre seba, ale je to predprogramovaný, presne zostavený a „prepočítaný“ komponent Zhora ako určitá konkrétna Jednotka. Má povinnosť pre ohromnú Bytosť Kozmosu vypĺňať konkrétnu úlohu, ktorá je rovnako ako jej samotná existencia daná Zhora. Z tohto pohľadu vyplýva záver, že človečenstvo ako forma jestvovania je stav matérie nevyhnutný na určitý časový úsek. Dá sa to porovnať s nejakou bunkou v tomto organizme, ktorá sa v potrebný čas zrodí kvôli konkrétnemu cieľu a ktorá neodvratne zanikne po vyplnení svojej úlohy.
Ale samotný vývoj každej z Jednotiek (Duše), ktoré tvoria človečenstvo, ako aj iných Jednotiek, ktoré osídľujú ohromný organizmus Kozmosu nepredpokladá zastavenie vývoja smrťou. Tá je iba transformáciou Duší najskôr skrz púť postupných materializácií vo fyzickej matérií a potom v jemnohmotnej. Toto pokračuje až po dosiahnutie najvyšších stavov Ducha. To, ako si Duša viedla v predchádzajúcom živote ovplyvňuje jej ďalší mód chovania v ďalších inkarnáciách, alebo aj ďalej, na úrovniach existencie Hierarchie v Pravi.
Jednotlivé Bytie možno považovať za špecifický prvopočiatok, ale čo do svojej podstaty pochádza z tých najvyšších úrovní, t.j. z Pravi. Čo sa týka svojej všeobecnej konfigurácie je vytvorené nato, aby jediné celé mohlo byť časťou, a aby časť mohla byť jedinou Podstatou Jestvovania. Takto došlo k implementácii obsiahnutia všetkého v jednom a jedného v mnohom.
Vyššie Jestvovanie, alebo inak ten ohromný kozmický organizmus, v ktorom existujeme a vyvíjame sa je výtvorom druhých, ešte Vyšších Bytostí, ktoré sa vyvíjajú na ešte vyšších rovinách jestvovania.
A takto sa zrodila závislosť jedinej celostnosti v celom objeme od jednej časti, ktorú obsahuje. Bez nej Jestvovanie nebude mať tie konštruktívne údaje, ktorými je v plnej štruktúrnej konfigurácii a prestane byť samým sebou.
Ale toto nemôže nastať vďaka systematizácii a kontrolno-kvalitatívnemu odberu novovytvorených Jednotiek po ich prvej z rady etáp životnej púte na materiálnej úrovni jestvovania, na úrovni ktorej je Jednotka podriadená štádiám inkarnácií. Systém vývoja Jestvovania zahŕňa v sebe mechanizmus kontrolno-kvalitatívnej regulácie aj všetkých znovuvytvorených Jednotiek čo znamená, že nepodarok nebude prepustený vyššie.
Kvalitatívny výber Jednotiek – t.j. Duší – sa realizuje na počiatočnej etape vývoja v materiálnej Úrovni Javi, t.j. po rade ich prvomaterializácií na Zemi. To je systém „spracovávania“ – Duše, ktoré nemali šťastie sú rozkódované po určitom počte inkarnácií a prestanú existovať ako osobnosti, t.j. nad úroveň Zemskej roviny nie sú prepustené – a hotovo.
Formujúcim momentom Jednoty je zdokonaľovanie celostnej štruktúry Jestvovania vďaka vývoju a zjednocovaniu nekonečne potenciálnych súčastí množstiev častí svojej Podstaty. Nekonečnosť je v tomto význame vyjadrená špecifickým štádiom konečných čo do kvality vytvorených objemov, majúcich nedokonalosť vo vývoji na danej Úrovni zdokonaľovania.
Takýmto spôsobom sformovaná potenciálna báza dáva Jedinocelostnej štruktúre stavby funkciu nekonečnosti v zdokonaľovaní všeobecného potenciálu vďaka vývoju vlastných prvobytných základov. O vývoji akýchkoľvek miniobjemov alebo Jednotiek možno hovoriť ako o nekonečnosti evolúcie v celom. Ľubovoľná nekonečnosť vyjadruje štádium konečných objemov, ktoré sa menia kvalitatívne aj kvantitatívne. Nekonečnosť existuje iba vďaka tomu, lebo ľubovoľná etapa vývoja akejkoľvek formy predstavuje nedokonalosť vo vývoji na danej Úrovni zdokonaľovania, a teda možnosť ďalšieho evolučného vývoja.
Vráťme sa teda k našej Občine. Ako Rody tvoria Občiny, tak Občiny tvoria Dŕžavu. A pretože ako hore tak dolu, tak nie je jedno ako sú formované Občiny. Zásadne sa formujú zdola, od základných buniek spoločnosti.
Aká je kvalita Občín, taká je kvalita celej spoločnosti – čo dnes určite netreba komentovať. Vytvoriť Občinu – v zmysle jej definície na začiatku – nie je vôbec jednoduchá vec. Závisí totiž od každej jej „bunky“, t.j. jednotky. Naši Predkovia používali porovnanie so sudom medu a lyžičkou dechtu. Lyžička dechtu znehodnotí celý sud medu, ale lyžička medu nenapraví sud dechtu.
Ak sme pochopili význam Občiny – môžeme hovoriť o komponente Kozmosu – tak môžeme prejsť priamo k téme tohto článku. V tomto roku sa nám po prvý raz podarilo osláviť oba najdôležitejšie Sviatky nášho Leta – Sviatok Kupalu aj Letný Deň Perúna. Pochvala patrí najmä organizátorom oboch podujatí, t.j. Považskej Občine aj skupine v okolí Liptovských Revúc. Samozrejme aj všetkým ostatným, ktorí priložili ruku k dielu. Máme na mysli najmä stany, organizáciu stola pohostenia, vareniu na ohnisku, príprave dreva a pod. Na Liptove pribudla aj skutočne profesionálna organizácia – čo nie je na podujatiach kde je veľa ľudí nijako zanedbateľné – záchodov. Rovnako bolo veľmi pekné organizovanie lukostreľby pre deti. Všetkým naozaj srdečná vďaka.
Čo sa týka Sviatku Perúna, možno jeden postreh. Ako vyplýva z úvodu, skutočný vývoj má svoje štádiá a žiadne sa nedá preskočiť. Sme ešte ďaleko od správneho vzťahu k Prírode, preto nie každá „ekológia“ musí existovať za každú cenu. Vďaka tomuto komponentu sme zdĺhavejšie zapaľovali Oheň. Tu patrí aj rýchlosť spievania Hymny Ohňu. Pomalý rytmus nastavuje pomalý dej, čo je všeobecne platné.
Za „ekologické“ môžeme však považovať napríklad tie matky či rodiny celkovo, ktoré prišli na miesto osláv na vlakoch, hromadných spojoch a pešo. Napríklad jeden účastník prišiel na bicykli až z Mladej Boleslavi – a to už je čo povedať.
Nemôžeme nespomenúť, že niektorí si mýlia slávenie Sviatku s nejakým festivalom. Tu nejde o žiadne vystúpenia skupín či jednotlivcov alebo prehrávanie reprodukovanej hudby. Skôr – presnejšie predovšetkým – tu ide o ukážky toho, čo účastníci osláv dokážu sami. Môže ísť o spev, hru na hudobných nástrojoch, tance, bojové umenia a podobne – ale vždy má ísť o umenie tých, ktorí sa osláv zúčastňujú.
Na Sviatky má vtedy význam chodiť, ak naozaj chceme pracovať na svojom Duchovnom vývoji. Ako je nastavená myseľ, taká energia na nás zostupuje. Na našich Sviatkoch – a najmä týchto dvoch – je poskytovaná možnosť využívať energie. Vieme, že pri týchto – pre nás hlavných – sviatkoch dochádza k dlhodobým výtryskom energií, s ktorými by sme sa mali učiť pracovať a používať ich. Tok energií sa spúšťa už pri úvodných slovách Obradu a trvá v podstate po celý čas. Preto je dobré ostávať na mieste osláv po celú noc, lebo aj v spánku pôsobia energie na naše biopole blahodarne. Takto dochádza aj k rozširovaniu Vedomia.
Nečudo, že tieto Sviatky – vďaka blahodarnej energii – boli „zabudnuté“, ale namiesto nich nám „ponúkajú“ slnovraty. Slnovrat je síce tiež sviatok, ale na rozdiel od Kupalu a Perúna je z energetického pohľadu „zaujímavá“ hodina zmeny pohybu Slnka a plus-mínus cca 10 minút. Hotovo, nič viac. Navyše slnovraty vytvárajú dojem, že sme boli primitívi, ktorí dokázali registrovať iba takéto úkazy.
Ak hovoríme o energiách, tak ešte jedna poznámka. Pred akýmkoľvek energetickým cvičením – vrátane bojových umení – je dôležité si vyjasniť, čo chceme danou aktivitou dosiahnuť. Môže ísť o Duchovný vývoj, celkový dostatok a pod. Podľa toho čo máme v mysli bude táto „filtrovať“ druh energie, ktorý danou energetickou aktivitou naberáme. Energiu vôkol nás populárne nazývame Prana, alebo tradične slovansky Rieža. Ide principiálne o to isté. Ak ľudia iba „žijú z Prany“ to ešte neznamená, že sa „kŕmia“ pozitívnou energiou – spravidla konzumujú to, čo sa nachádza v ich okolí. Boli sme stvorení s tráviacim traktom, preto nie div, že mnohí „Pranojedi“ končia so zhubnými ochoreniami tráviaceho traktu. Tieto otázky budeme preberať v pripravovaných kurzoch Psychoenergolytiky.
Ak by sme chceli „natvrdo“ prejsť na režim Kopného Práva, tak východiskové podmienky sú veľmi jednoduché. Voliť môže kopný muž, ktorý musí mať vek minimálne 50 rokov, mať už vnúčatá, je hlavou Rodiny a narodil sa na zemi kde žije.
Okrem ďalších detailov sa všetky spory rozhodujú jednohlasne, t.j. vec sa musí vyjasňovať dovtedy, kým všetci stanovisko pochopia a súhlasia, alebo vec zavrhnú.
Pretože veci sa dávajú do pohybu od desiatnika, tak je očividné, že všetko začína voľbou zdola. Takto si v každej Občine naši Predkovia zvolili toho, kto ich zastupoval. Preto možno povedať, že Dŕžava držala na moci Rodov, t.j. na Občinách. A ako to môžeme použiť dnes?
Aby sme išli poporiadku, tak pri návrhu našej celoplošnej organizácie sme vychádzali z dvoch smerov. Vytvorila sa skupina ľudí, ktorí sa najaktívnejšie prejavovali v príprave podkladov na celoplošnú činnosť – ale nebola to skupina ľudí zvolená zdola. Na druhej strane – koľko máme už na našom území zorganizovaných a fungujúcich Občín? Odpoveď poznáme všetci.
Pretože v takomto rozložení energií sme nedosiahli na Veče súlad, nemá význam ďalej pokračovať, kým sa veci nedajú do súladu. Ale tu musíme brať do úvahy aj faktory, ktoré sa veľmi dlho do úvahy nebrali – ak chceme vyjsť zo slepej ulice. O čo ide?
V minulosti boli vytvorené Pravidlá pre ľudí, ktorí žili v minulosti. Vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádzame dnes – a nie je nijako ružová – môžeme povedať, že sme ZLYHALI. Za posledných cca 2 000 rokov sme mali Duchovne vyrásť tak, že dnes mal náš mozog pracovať niekde na úrovni 50%. A kde sme? Komu pracuje mozog na nejakých 5-6% toho môžeme považovať za mimoriadny nadpriemer. Problém však je, že Vesmír neberie do úvahy naše zlyhanie – on nás postupne ale nezadržateľne presúva do oblasti Vysokých frekvencií – Noc Svaroga už skončila. Pre tých, ktorí „čakajú“ na ukončenie Veku Vodnára tiež nemáme dobrú správu – tu síce termíny nie sú až také exaktné, ale všetky dostupné hovoria o skončení v rokoch 2012 až 2013. Tak či onak, Nový Vek začal.
Prostredie nových, Vysokých energií vyžaduje kompatibilitu mozgu na úrovni okolo 50%. Pre nižšie frekvencie bude definitívny nástup smrteľný. Pravdou je, že okolie sa zatiaľ mení pomaly, ale už zreteľne. Kedysi sa hovorilo o rodiacich sa zázračných deťoch „Indigo“, čo je termín vymyslený zakladateľom Scientologickej cirkvi Hubbartom. Indigo síce leží v temnej časti spektra, ale fakt, že sa začali rodiť iné deti nastal. Dnes už sme zase ďalej – hovorí sa o „Briliantových“ deťoch. Skryť sa to jednoducho nedá. Problémom však ostáva energetický potenciál rodičov – najčastejšie z detí vychovávajú ešte horších biorobotov ako sú oni sami. Je to smutné, ale je to fakt – za ktorým sa ťahá strašná zodpovednosť rodičov, biorobotmi zatiaľ ešte nevnímaná.
Treba povedať, že tradičné, staré prístupy nie sú principiálne zlé, ale my namiesto Duchovného vývoja volíme obchod. Zdravomyslie však tak či onak predpokladá komponent vlastnej skúsenosti aj radu odborníka v danej oblasti. Ako teda z toho von?
Jediná istá cesta je vytvorenie si priameho kontaktu na svojho Nebeského učiteľa – čo je ten zástupca nášho Rodu, ktorý bol pri našom vzniku (nie tejto inkarnácii) a „vykonáva nad nami dohľad“. Je to teda priame spojenie na Rod bez egregoru. Tento kontakt je možný výlučne na Vysokých frekvenciách – a toto je aj hlavnou úlohou komplexu cvičení Psychoenergolytiky, hoci „vedľajším účinkom“ je aj bojový systém Biely Medveď. Hlavný cieľ však je štart Duchovného vývoja, rozširovanie Vedomia.
Takže sme tu. Okolitý svet sa zmení – zatiaľ nie je jasné, či to bude vojna, kataklizma, či kombinácia oboch. Môže sa to zaobísť aj bez toho, ale zmena nastane. V Knihe Múdrosti Perúna sa hovorí o Ohni odplaty, ktorý zostúpi z Nebies. Môže ísť o Vysokoenergetické bytosti – Legov – ktoré sú plazmovej podstaty. Naša Duša je tiež plazmovej podstaty – preto ju čistíme na Sviatkoch preskokmi cez vatru. Nebeská plazma zostúpi a bude páliť temné komponenty v našich biopoliach, čo vyvolá okamžitú energetickú nerovnováhu a smrť väčšiny takto zasiahnutých ľudí. A – koniec koncov – môže ísť aj o kombináciu všetkých faktorov. Napríklad Vanga pripomína, že pri udalostiach „čistky“ nepomôžu ani peniaze, ani iné miesto na Zemi.
Tu musíme hneď doplniť, že nepodávame žiadne presné termíny a opisy. Isté je iba to, že novo materializujúce sa Duše budú schopné žiť v novom prostredí, ostatní budú z neho odstránení. Presnejšie, väčšina bude z neho odstránená. Také sú aktuálne predpovede podávané kontaktérmi s Vyššími Svetmi. V podstate však sedia so starými.
Ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok – už to poznáme. Kto má akú frekvenciu mysle, tam bude aj zaradený. Svoju frekvenciu si totiž každý vybral sám, svojim spôsobom života a hodnotami, ktoré vyznáva, resp. nevyznáva. Ale tu vstupuje do hry ďalší veľmi dôležitý faktor. To, čo platilo pre našich Predkov dnes nemusí platiť v celku – veď pri znalosti týchto podkladov sme tak či onak prehrali. V praxi teda už nie je dôležité, či nosíme dlhé vlasy, brady alebo ľudové kroje. Môžu byť ako sprievodným javom Duchovne zrelého človeka, tak aj kamuflážou. Rovnako nie je dôležité, kto vie čo odrecitovať – čo neznamená, že „recitované“ časti sú zákonite zlé. Všimnite si napríklad psa. On síce svojho pána spozná podľa hlasu či postavy – ale aj tak si musí všetko overiť oňuchaním. Zvieratá to majú zložitejšie, lebo my ľudia sa obliekame často každý deň úplne inak. Overenie zovňajšku teda nie je dosť, musia vykonať aj „hĺbkovú kontrolu“. A čo robíme bežne my? Spoliehame sa na „Image“, podstatu neoverujeme skoro nikdy. Berme si príklad zo zvierat, je čas to zmeniť.
Recitovanie védických textov, nosenie kroja, dlhých vlasov či brady dnes teda nie je také dôležité, najmä ak človek začína vedome pracovať s energiami. Ale tak či onak ide iba o povrchové ukazovatele. Nikto nezrušil Kony Rita ani nedal právo odoberať život iným bytostiam len pre zisk či preto, lebo „mäso môžem“ alebo že drevo sa dobre predáva do zahraničia.
Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj tých, ktorí by chceli ľudí odhadovať iba podľa ich zovňajšku. Medzi najčastejšie prípady patrí farba očí či vlasov. Aj keď sú to skutočne platné parametre, nemožno ich dnes považovať za absolútne a neomylne ukazujúce o koho ide. Pre tých, ktorým to nestačí pripomíname skúsenosť, ktorú opisuje David Icke. Rovnako dnes nie je smerodajná farba vlasov – ide v podstate o ten istý princíp. Pretože tvari vedia mimikrovať, tak „ideálny Slovan“ čo do zovňajšku je skôr podozrivý… aj keď netreba hneď každého podozrievať. Práve nato nám naši Predkovia zanechali princíp Zdravomyslia. Veď napríklad nacistická ideológia – ktorá nemá s nami nič spoločné – považovala za ideálneho Árijca blonďáka s modrými očami. Ale z nášho – vlastného – pohľadu to je Svätorus.
Samozrejme že to neznamená, že neexistujú iné „podporné indikátory“, ale to je už iná téma.
V Rusku kresťanská cirkev dlhodobo posielala provokatérov medzi slovanské Občiny, ktorí veľmi často začali vystupovať extrémne radikálne ale navonok „slovansky“. Toto privolalo už logickú reakciu štátneho aparátu a tak sa stalo čo sa stalo. Teda ďalší ukazovateľ – ak chceme použiť skúsenosti z Ruska – je vyvarovať sa extrémne „rýchlemu“ slovanstvu. Máme na mysli tých, ktorí napr. ešte pred rokom o slovanskom védizme ani netušili, ale dnes by najradšej „evanjelizovali“ všetkých. Buď ide o nevyzretých jedincov (semienko sa nemôže stať hneď stromom) alebo aj provokatérov. Výber necháme na vás.
Ak si to zhrnieme, výsledok je pomerne jednoduchý. Občina je homogénne spoločenstvo, ale v dnešných podmienkach nemusí byť výlučne „usadená“ v klasických Rodových osadách. Skôr prichádza do úvahy – vzhľadom na špecifiká našej krajiny – prepojenie „virtuálne“. U nás nie je problém sa hoci aj ten istý deň stretnúť, ak nastane taká potreba. Kto chce ísť žiť priamo do Rodovej osady môže – je to jeho vec. Občiny musia vznikať prvé, ich zástupcovia môžu následne tvoriť aj vyššiu štruktúru podľa potreby. Najskôr teda vytvoriť Občinu, potom organizovať ostatné. Naopak to nepôjde, už sme sa presvedčili.
Ale pred nami stojí aj veľa ďalších úloh, nejde iba o Rodové osady. V školách učia naše deti cudzej ideológii, nenavrátili nám naše Sväté miesta, kde by sme mohli znovu stavať Svätilištia a Kapištia, celkovo dnešná spoločnosť je nevedomá vlastnej minulosti, veľkosti vlastných Predkov.
Čo sa týka nášho vlastného postoja – rovnako ho budeme modifikovať vychádzajúc z danej skúsenosti. Naša úloha je a ostáva prinášať poznanie. Nebudeme teda viac vstupovať do žiadnych organizačných zoskupení. Ostatné veci budú postupne privedené na patričnú mieru.
Bojové umenia sa dnes tešia veľkej popularite. Dobre živené reklamy a americké filmy vytvárajú ilúziu boja, ktorá na obrazovkách vyzerá veľmi príťažlivo a hodnoverne. Následkom takýchto filmov prichádzajú najčastejšie mladí ľudia – ale nielen tí – do rozličných škôl bojových umení, platia poplatky a učia sa zápasiť. Zdanlivo je všetko veľmi reálne. Myslia si dokonca, že sa učia aj sebaobranu.
Ale je tu viacero „ale“. Všetky systémy, ktoré učia bojové umenia – „tvrdý“ kickbox či zápasy v klietkach nevynímajúc – sú činnosti orientované zápasnícky a učia ich zápasníci. Znamená to, že ústia do zápasenia, t.j. pre diváka príťažlivého zápolenia – aby tento dostal za čo zaplatil. Zápasenie však nie je boj. Boj nemá pravidlá, každý štýl bojových umení ich vždy má. No a kto sa učí zápasiť podľa akýchkoľvek pravidiel, ten je mimo reality boja o život.
Snaha previesť reálny boj na koľaje športového súťaženia čo do podstaty pripomína súboj šermiarov, z ktorých jeden má v ruke drevený meč a druhý automat Kalašnikov s odobratým zásobníkom a bodákom. Keď vyhrá šermiar s dreveným mečom, začnú sa rôzne „odborné“ rozbory a analýzy o výhodách bokena (dreveného meča) oproti AK-74…
Dejiny poznajú veľmi málo formátov – samozrejme okrem vojen – v ktorých by bola metafyzika boja predstavená verejnosti vo všetkej svojej mohutnosti a tragike zároveň. V Európe to boli naposledy gladiátori.
Bojová metafyzika je sféra, ktorá riadi alternatívne nadľudské fyzické vlastnosti človeka. Je nad psychosomatickými, psychokultúrnymi a politickými reáliami. Okrem toho je lokalizovaná v druhých časovo-priestorových koordinátach, ktoré umožňujú človeku pohliadnuť na seba v takom objeme, v akom ho stvoril Stvoriteľ. Strata týchto vlastností je plodom slobodnej vôle človeka. Ich nadobudnutie je rovnako prejavom slobodnej vôle očistenej od stereotypov a rôznych podmienečných prístupov, nepotrebných návykov a lživých štandardov. Je to oblasť, v ktorej čas niekedy ide opačne – od budúcnosti k súčasnosti a je kľúčom ku mnohým – ak nie všetkým – paradoxným javom.
Jedným zo základných návykov a zručností diverzantov vo všetkých časoch – od mediálne legendárnych nindžov po u nás legendárne neznámych členov jednotiek SMERŠ – bolo umenie viesť boj za úplnej temnoty. Nie zápas, ale boj na život a na smrť. Nie náhodou mali Nemci v časoch Druhej svetovej vojny pred diverzantmi špeciálnych jednotiek SMERŠ (skratka Smrť Špiónom) panický strach.
Predtým než si budúci kandidát takejto jednotky uvedomoval a chápal vlastné vnemy a následnosť konania v tmavom priestore, učili ho reagovať na objem. Akákoľvek zmena vnemov sa nadväzovala k schopnosti „koncentrovať sa v objeme“, t.j. byť schopný prijímať na úrovni vnemov jemnohmotných tiel detekovať pohyb vĺn nepriateľa. Je to niečo podobné, ako keď sa nachádzame v pokojnej vode a dokážeme pociťovať vlny pochádzajúce od ľubovoľného – dokonca aj navonok statického – objektu.
Výcvik tzv. „boja špeciálneho určenia“ SMERŠ bol ako keby šitý na mieru zákazníka – nie je možné ho robiť „pre všetkých“. Jeden z princípov takéhoto prístupu je neustále testovanie, pomocou ktorého je možné navrhnúť pre daného konkrétneho človeka najvhodnejší, optimálny systém Obrazov. Presnejšie, systém práce s Obrazmi, ktorý je – podobne ako odtlačok prsta – u každého svoj vlastný. Skrz tento systém bolo nevyhnutné dospieť k najpresnejšiemu dosiahnutiu úrovne jemnohmotnej reálnosti – energeticko-informačných vĺn – u seba a okolitého sveta.
Hoci o príslušníkoch špeciálnych jednotiek SMERŠ sa dnes chýria všakovaké nepravdy, ich praktické „odzrkadľovanie“ jemnohmotnej reality NEMÁ VO SVETE OBDOBU DODNES.
V Obrannom bojovom systéme (OBS) Biely Medveď je v duchu týchto tradícií práca s Obrazmi postavená na schéme štyroch zložiek. Sú to metafyzika – psychika – energetika – forma. Ak začneme s príkladom bitky na ulici (boja, nie zápasu s pravidlami), vyzerá to takto:
METAFYZIKA – vnemy vyššej úrovne – Obrazy, transformované v závislosti od úrovne prípravy do nepokoja, alebo naopak, do prílivu síl (guráže), predtucha zmeny normálnej situácie;
PSYCHIKA – pri odhalení zdroja znepokojenia hľadanie duševnej Sily na prekonanie, korigovanie, alebo vyhnutie sa možnej súčinnosti;
ENERGETIKA – vedomý (podvedomý) impulz Sily nasmerovaný na realizáciu svojho úmyslu;
FORMA – čin, ktorý má jasne vyjadrený Obraz strategicky naplánovaného úmyslu, t.j. buď vzájomná súčinnosť riešenia situácie ale vyhnutie sa jej.
Jeden z bojových kľúčov OBS Biely Medveď znie: „Presne viem čo robiť; ovládam Silou na riešenie tejto úlohy.“
Každý z horeuvedených stupňov má vlastné Obrazy, ktoré umožňujú reagovať na meniaci sa priestor (objem). Skutočná bojová metafyzika uvažuje s ešte jednou aktivitou – opätovný prechod stupňami ale v opačnom smere: forma – energetika – psychika – metafyzika. Zodpovedá mu transformácia hlavného vzorca: informácia (metafyzika) – uvedomenie si (psychika) – ponímanie (energetika) – čin (forma).
Princípy vstupu do bojového konfliktu a východu z neho sú všeobecné, rôzne sú iba „spúšťacie mechanizmy“, ktoré sú vždy individuálne.
Ak metafyzické vedomie – predovšetkým pociťovanie svojej vlastnej celistvosti – protivník prelomí, tak to môže použiť na naše „roztrasenie“, následkom čoho môže nám nasadiť do mysle svoje Obrazy. Tieto – ako trójsky kôň – zničia celostnosť nášho systému tým, že ho potlačia a privedú k úplnému zloženiu. Hľa, práve preto je potrebná prax neustálej práce s Obrazmi – ale bez odpojenia sa od metafyzického základu – od samého seba.
Dnešní dospelí ľudia robia jedno, hovoria druhé a rozmýšľajú o čomsi treťom. Takto dochádza k deštrukcii nášho systému, ktorý obrovským dielom odčerpáva naše životné sily. Naša úloha je opačná – chrániť a zveľaďovať svoje životné Sily. A ak je potrebné – a život je taký – vedieť aj nekompromisne ubrániť seba aj svojich blízkych.
Je dokázané, že fotón (častica svetla Slnka) sa nachádza súčasne v dvoch stavoch – v stave častice aj vlny. Znamená to, že vykazuje vlastnosti častice – lokalizovanosť, ohraničenosť v možnostiach – ale ja vlny, t.j. nekonečnosťou, Silou, objemom. Pretože my sme deti Slnka, tiež sme schopní byť v stave častice aj vlny súčasne. Iba hry nášho Vedomia – naviazaného na Matrix – nás umelo oddeľujú od reality, t.j. od energeticko-informačne nekonečného Sveta vĺn. Celá vec je v schopnosti rýchleho prestavenia Vedomia z telesnej na energeticko-informačnú úroveň.
OBS Biely Medveď neponúka „pracovný súbor konkrétnych techník“. Cieľom je rozvoj všetkých úrovní ľudskej bytosti. Fundamentálnymi základmi bojovej časti Bieleho Medveďa sú (budeme používať aj pôvodné slovanské výrazy): „Vlna – Sviľa“; „Impulz – Mercanie“, „Medvedí krok“, komplementárnosť.
Vlna je nasmerovaná Sila, ktorá je nositeľkou informačného poľa. Sviľa je objemový energeticko-informačný tok, ktorý vytvára vlnové víchry. Môžeme povedať aj tak, že ak sa naučíme „prepínať“ Vedomie na energeticko-informačný (kvantový) stav, nadobudneme neohraničené schopnosti, vrátane v oblasti bojových konfliktov.
Úspech v osvojovaní si bojovej plastiky možno dosiahnuť osvojením si ozdravných slovanských cvikov (kedysi sme ich nazývali Kazacka Zdrava), t.j. praktikami Svodu Zdravy Striboga, pritom sa nachádzajúc v stave „Podvesu“ (Svod Zdravy Perúna) a „Korenenia“ (Svod Zdravy Velesa).
Impulz je spôsobom odovzdania energie. Trvalosť takéhoto procesu nazývame starým slovanským slovom „Mercanie“. Schopnosť odovzdávať alebo odoberať Silu impulzným spôsobom, „zapaľovať“ alebo „hasiť“ Vedogon – či už svoj alebo protivníkov – je stavom bojového návyku vysokej úrovne, ktorý zabezpečuje neporaziteľnosť. Pre dosiahnutie takýchto návykov používame ozdravné cvičenia: „Vnútorné kyvadlo“ (Svod Zdravy Perúna) či komplexy „Impulz“ (Svod Zdravy Striboga). Okrem toho je potrebné cvičiť komplexy „Kontrastnej gymnastiky“, „Osem úrovní ovládania Sily“ a „Spôsoby a metódy vzájomného pôsobenia so Silou“.
OBS Biely Medveď okrem iného využíva spôsob zachytávania a realizácie bojových pohybov – na rozdiel od všeobecne prijímaných dogiem – pri nádychu. Údery sa prijímajú a zasadzujú pri nádychu. Je to spojené s prechodom Vedomia z fyzickej na energeticko-informačnú úroveň.
Aby sme neporušili našu tradíciu – nezaoberať sa iba teóriou – privedieme si aj jednu konkrétnu techniku z kuchyne Psychoenergolytiky. Predtým však – lebo to patrí do našej oblasti cvičenia – jednu poznámku, ktorá sa týka populárnej položky „Bezkontaktný boj“.
Nedajte sa zlákať na učenie sa „bezkontaktného boja“. Zo skúsenosti vieme, že takto by sa radi vyhli „tvrdej fáze“ nácviku boja najmä lenivci a zbabelci. To, čo môžete vidieť na rozličných videách ako rôzni známi majstri váľajú oponentov na zem po jednom alebo v celých kopách, sú len pokročilé varianty tréningu Vedogonu na techniku zachvátenia priestoru protivníka na jemnohmotnej úrovni. Táto technika sa používa ako prvá, to je pravda. No tieto metódy demonštrujú so žiakmi, ktorí sa už dávno nachádzajú pod vplyvom majstra. V nich je už aktivovaný silný stereotyp reakcie na akcie ich učiteľa. Na útočníkov, ktorí nemajú s ich učiteľom nič spoločného, alebo už vôbec nie sú pripravovaní v takomto systéme, nemusia takéto techniky byť takto účinné, hoci Sila a odhodlanie sa tak či onak sňať dajú.
Dodajme len, že existujú štyri ľudské psychotypy čo do stupňa reakcie na psychosugestívne energeticko-informačné ovplyvňovanie.
METÓDA GASTONA VON DÜRFELDA
Táto technika účinne podporuje rozširovať Vedomie, vyvíjať bojovú intuíciu – Kazakmi plastúnmi nazývanú „čujka“ – schopnosť „mercať“, predvídať udalosti, či celkovo zlepšuje prácu s Obrazmi.
Hoci má cudzí názov, pochádza pôvodne od Slovanov. Za revolúcie a vojen toho obdobia veľa vojakov Bielej armády odišlo na Západ, kde ostalo žiť. V rokoch príprav Nemecka na útok na ZSSR táto technika neušla pozornosti nemeckých expertov na výcvik diverzantov a dostala do metodík výcviku agentov Abwehru – vojenskej spravodajskej služby. No a v časoch Druhej svetovej vojny ukázala svoju efektívnosť.
Hoci existujú dve metódy jej nácviku, my sa uspokojíme iba s opisom jednej z nich. Ako príklad to určite postačí.
Najskôr je potrebné vytvoriť podmienky neistej rovnováhy, neistej opory. Dosiahneme to napríklad postavením sa na zvalený strom, brvno či kraj cvičebnej lavičky v telocvični. Potom vytvorte na temene hlavy – z oblasti Rodnika – „podves“.
Mysľou obsiahneme hranice vonkajšieho Vedogonu. Na hranici vytvoríme vertikálnu rovinu farby bieleho zlata (obrázok):
Zachytíme minimálne päť rôznych zvukov;
Zvuky vizualizujeme v podobe jasných, neveľkých, farebných gúľ;
Všetky gule postupne rozmiestnime po vymedzenom okruhu, potom ich rezko „vdýchneme“ do oblasti svojho zátylku, čím vytvoríme sivý fľak na pôvodnom mieste. Oči zatvoríme;
Stav udržiavame niekoľko sekúnd. Súčasne udržiavame rovnováhu. Potom rezko „vydýchneme“ gule nazad na ich miesta po kružnici a otvoríme oči. „Dýchanie“ vykonávame cez stognu Čelo;
Cvičenie opakujte veľa krát. Treba individuálne precítiť kedy už stačí a odlúsknuť sa od Obrazov.
Nuž, toto bol veľmi nepatrný náhľad do problematiky metafyziky boja. OBS Biely Medveď sa budeme venovať systematicky len čo to dovolí čas. O čo asi môže ísť ste mohli „trošku“ pričuchnúť.
Ako zvyčajne, nájdu sa aj „ufoslovania“, ktorí nám robia trvalú „reklamu“ na slobodnom katolícko-grálovskom vysielači. Nechajme kresťanov v ich priestore, tam Slovieni nepatria. Pre ostatných len zopakujeme, že komplex Biely Medveď je jednou z metód – verejnosti veľmi ojedinele prístupnou – ktorá formou rozširovania Vedomia má schopnosť prestaviť naše Vedomie na Vysoké frekvencie a Obrazové myslenie novej doby, ktorá už klepká na dvere – a ešte obsahuje aj efektívne bojové komponenty. Účasť v nej je – ako zvyčajne – dobrovoľná. Meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné.
Časť techník – najmä z bojovej oblasti – bude určite dobre známa cvičencom ruských bojových systémov, ktoré sa už u nás cvičia. S nimi je iba jeden problém – sú nastavené na popov v každom skupenstve – títo sú prítomní na každej akcii SISTEMY v Rusku, aby im nič neušlo. Presne ako za socializmu ŠTB-áci. Pridávanie sa k takejto Sisteme je pridávanie sa k popokracii. V Rusku už síce vidno, že popom dochádza „zásoba“ ideológie – doba je už niekde úplne inde – ale moc ešte majú. A práve najmä staré, náboženské konštrukcie sa bránia nástupu novej doby. „Technológia“ v pozadí metafyzických metodík je vyložene védická a nemá s kresťanstvom nič spoločné. Prekážky budú odstránené a popi v žiadnom skupenstve Vesmír poraziť nemôžu. Je to proste tak. Kresťanská cirkev má asi taký vzťah k Stvoriteľovi ako vrátnik v divadle k umeniu. A kto sa kde zaradí je jeho slobodný výber – ale aj zodpovednosť. Nič viac a nič menej.
Aby sme uzavreli prečo sa zaoberáme touto otázkou – na záver posledná úvaha. Ak sa situácia vyvinie tak, že NATO naozaj napadne Rusko, je veľmi málo pravdepodobné, že Rusko a Čínu porazia. Nuž a potom k nám môžu vstúpiť ruské vojská, medzi ktorými – ako to je vo všetkých armádach sveta – budú aj špecialisti so spravodajským zameraním. Ich skutočnou úlohou bude hľadať a likvidovať pohanov, teda nás. Nuž a terajší cvičenci sa môžu ukázať ako ideálna piata kolóna. Presne budú vedieť poradiť, kde nás hľadať. To len aby sme neostali naivní…
Mnohí sa obraciate na nás s tým, aby sme vám odporúčali, aké rozprávky sú dnes pre deti vhodné a ktoré zase nie.
Nie je dnes žiadnym tajomstvom, že nám v minulosti “prepracovali” rozprávky, aj keď dnes “niet toho”, kto to urobil. Nebudeme sa zbytočne vŕtať v minulosti, dôležité je to, že nastupuje iná doba. Slovo “nastupuje” je priebehové – tento proces sa už začal. A hoci nám rozprávky prepracovali, iné sme zase – hoci pôvodne slovanské – dostali formou zmeny ich “kádrového profilu” – veď predsa Slovania tu v minulosti neboli… – aj tak sa v tom dá niečo urobiť. Nebudeme teda plakať nad rozliatym mliekom a pozrime sa na problém zo širšieho uhla.
Našim pôvodným spoločným jazykom bola Staroslovienčina, teda – ako ostatne vždy – nezaškodí vziať niekoľko zachovaných hrán kdesi celostného Obrazu. Slovo ROZPRÁVKA sa môžeme pokúsiť rozšifrovať v zmysle známych pravidiel Staroslovienskej Bukvice. Mohlo by to byť napr. RAZ-PRAV-KA. ROZ sme zmenili na – podľa nás pôvodné – “RAZ”, čo je obdoba nášho slova ROZUM a ruského RAZUM. Védickú interpretáciu postupu UM-RAZUM-INTELEKT sme už podali v iných článkoch, teda si rovno vyložme celý Obraz výrazu: “Jedna z ciest do Pravi”. Svet Pravi je zložitý a nepochopiteľný aj pre dospelých, teda nečudo, že pôvodné rozprávky – ak sú pôvodné – majú čo povedať aj dospelým. Dospelý muž je ten, kto už vyrástol z krátkych nohavíc, v podstate na veku nezáleží. Keďže naši muži boli aj bojovníci, tak hneď vidíme, koľko bojového ducha nám ostalo – ako sa dá bojovať v šľapkách? Ale tu možno ani nemusíme zbytočne špekulovať. Naši Predkovia nosili kroje, ak chceme naozaj navrátiť Kultúru Predkov všimnime si, či u nás dospelý muž nosil krátke nohavice… Znalí ľudia vedia, že to, čo nazývame “móda” je jedna z metodík Elity ako si overiť, že sociálne zvieratá sa plne podriaďujú externej kontrole. Ide im najmä o taký spôsob, kedy si sociálne zvieratá myslia, že rozhodnutie urobili oni sami. Najlepšie sa vždy ovládal ten otrok, ktorý nevie, že je otrok.
Ak by sme vzali ruskú verziu – СКАЗКА – tak sa tu môžeme pri výklade postupovať delením na С-КАЗ-КА. Jeden z výkladov je: Jedno zo Slov (t.j. Múdrosť), ktoré nám umožňuje byť ako AZ.
Spojením oboch hrán Obrazu zisťujeme, že sme sa dostali k plnšiemu, objemnejšiemu významu obsahu Obrazu – aj keď sme iba pri dvoch hranách.
Čím viac človek vniká do národných, slovanských rozprávok, tým viac začne chápať, že to nie sú iba akési “zábavné príbehy” – aby bol pokoj od detí – ale vždy ide o NÁRODNÚ MÚDROSŤ PODÁVANÚ V OBRAZOCH. V nich je kompletne opísaný celý komplex chovania sa človeka, všetky životné situácie a priority, ktoré človeku pomáhajú nielen žiť v lade s okolitým Svetom, ale tento Lad vôkol seba aj ochraňovať. V rozprávkach je všetko živé a rozumné, preto hrdinom pomáhajú aj vtáky a zvieratá, aj vietor, aj voda a stromy, ba dokonca aj to, čo sa považovalo za nečisté Sily. Dôležité je to, aby človek sám zodpovedal tomu Svetu, v ktorom sú hlavé Svedomie, Česť, Láska k Trudu (práci), Dobro, vzájomná pomoc, Múdrosť a Ľúbosť.
Rozprávky sa v minulosti jednoducho netvorili iba tak, samé pre seba. Za základ boli brané situácie, javy, techniky komunikácia so Svetom – a to všetko sa opisovalo obrazne, v podobe vymysleného rozprávania, na pozadí vymysleného príbehu. Tu leží aj podstata ruského príslovia: “Сказка лож, да в ней намёк – кто познал, тому урок!” Môžeme to významovo preložiť ako “Rozprávka či lož, aj v nej je narážka – kto ju našiel, ten sa sám naučil!”
Hoci sa nám dospelým zdá, že v rozprávkach sa predsa nedá nájsť nič nového – každý ich v detstve počúval – možno to chce iný uhol pohľadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva – aké rozprávky dnes dostávajú deti?
Jeden z iných uhlov pohľadu môže byť napríklad takýto. Dnes sa už nikto nepozastaví nad extrasenzorom, ktorý dokáže povedať, kde sa v danom okamihu nachádza ten či oný človek – a je to považované za normálne. Ale ak sa princ či Popolvár pri hľadaní svojej nevesty dozvie takúto informáciu od Vetra, nejde náhodou o takú istú schopnosť hrdinu získavať informáciu z dnes už zabudnutých, tradičných zdrojov? Nuž veď Vietor je v Slovanskej Mytológii Stribog a on velí nie iba Vetrom, ale aj pohybom myšlienok, t.j. pohybu informácií. Vysvitá, že rozprávkový princ presne vie, na koho sa má obrátiť a ako potrebnú informáciu od neho dostať. A to nám rozprávka hovorí aj po tisíc rokoch.
Ďalšou “obľúbenou” témou je, či sme vôbec – ako Slovania – mali nejakú písomnú kultúru pred pokresťančením alebo nie. Ale práve rozprávka nám dosvedčuje, že sme písomnosť poznali. Veď každý hrdina na kameni na krížnych cestách vedel nápis prečítať. Ani jeden sa nikdy nemusel obracať k žiadnemu mudrcovi..?
Je tu však aj pokračovanie otázky. Prečo hneď Kultúru, u ktorej nemôžeme dnes nájsť knihy, zvitky, pergameny, tabuľky či podobné nosiče informácií treba hneď považovať za negramotnú? Veď to sú iba tie nosiče informácií, ktoré sme tradične zvyknutí vidieť. Ku konkrétnemu druhu uchovávanej informácie vždy existuje aj zodpovedajúci spôsob záznamu informácie. Ku každému nosiču informácie existuje zodpovedajúce čítacie zariadenie. Ale nositeľom môže byť všeličo – od vody cez kameň po vzduch, pričom čítacie zariadenie môže byť proste schopnosť človeka, ktorú doň uložila Príroda od prvopočiatku.
Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa – a dnes už predsa vieme o torzných poliach? To isté možno aj v dreve či vode. A keď človek raz vie zapísať znamená to, že vie aj prečítať. Sú známe kamene, ktoré v ťažkých životných situáciách dávajú rady, a ktoré sú preto po tisícročia považované za sväté. Existujú aj posvätné háje či jazerá, aj pramene a iné zdroje v Prírode, hory či aj samotná Matka-Zem. Nakoniec zisťujeme, že to nie naši Predkovia boli zaostalí, ale my sme zabudli na schopnosť prijímať – t.j. čítať – potrebné poznatky z iných, ako iba technokraticky písaných textov.
Dnešný USB kľúč či Blue Ray disk sú bez počítača tiež iba ak estetickými doplnkami. A presne takto veci, ktoré používali naši Predkovia dnes považujeme iba za akési estetické doplnky, atribúty.
Koľko toho ešte stále nevieme o rozprávkach? Koľko techník, praktík, systémov, filozofií či ich smerov je ešte stále ukrytých pred našim ponímaním?
V tejto spojitosti vám odporúčame rozprávkové knihy pred deti aj dospelých od ruského autora menom М. А. Лепёшкин – cyklus rozprávok je dnes známy ako ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA. Hoci prvé vydanie vyšlo r. 2012, dnes je v predaji už tretie a aj diely sú už tri. Ak máte možnosť a viete po rusky, tak vám tohto autora vrelo odporúčame.
Za účelom krátkeho oboznámenia sa s týmto veľmi hodnotným dielom vám prinášame krátky, úvodný príbeh cyklu rozprávok. Hoci rozprávky sa môžu zdať moderné, autor citlivo vychádzal z pôvodnej, národnej Múdrosti Predkov. Môžeme to skôr považovať za aktuálne a veľmi podarené prerozprávanie Starej Múdrosti Predkov vrátane zachovania úcty k Prírode. V príbehu vystupuje dievčatko z mesta, ktoré sa volá Lika:
LIKA A HNEDÝ MEDVEĎ
Načo si tu prišla? To je môj les! Ty tu predsa nepatríš.
Prišla som zistiť, ako je to tu všetko zariadené.
Tu niet pre teba miesto, ty tu nedokážeš žiť. Si maličká a tvoje miesto je v meste, kde žije mnoho ľudí. Tam je pre teba normálne a bezpečnejšie.
Tam začalo byť akosi divne a zamotane. Ľudia čoraz menej a menej vedia ako by vlastne mali žiť. Jedni tvrdia jedno, druhí druhé, ale nikto nehovorí pravdu.
Vari môže byť človeku hrozne medzi ľuďmi? Veď tam nikoho okrem vás niet! Ani zvierat, teda vôbec žiadnych zvierat. Okrem malých zvieratiek, ktoré vám slúžia na zábavu.
Ľudia v mestách sa sami menia na zvery a zabíjajú sa navzájom. A iní zase nútia druhých robiť na nich a vháňajú ich do úplnej závislosti od tejto roboty.
Stať sa závislým je veľmi jednoduché. Stačí iba umožniť druhému urobiť niečo za teba. Ak pre teba zabezpečuje stravu znamená to, že od neho závisíš. Ak ťa ochraňuje znamená to, že od neho závisíš. Nauč sa sama si zabezpečovať svoju stravu a brániť sa a zbavíš sa tejto závislostí.
Hovoríš prosto a zaujímavo. A môžeš mi porozprávať, ako sa človek môže stať samým sebou a od nikoho nezávisieť?
Ľudia nemôžu od nikoho nezávisieť. Oni vždy žijú spolu čo znamená, že si delia svoje povinnosti, ktoré sú pre život nevyhnutné.
A ako sa dajú rozdeliť správne?
A to ťa prečo zaujíma?
Poviem o tom všetkým ľuďom.
Načo to bude ľuďom?
Možno že pochopia a stanú sa lepšími.
A ty si sa už niekedy zamyslela nad tým, že lepšie to nie je pre ľudí celkovo, ale iba pre teba samotnú? Kým si ty v tomto živote? Odkiaľ si prišla a kde ideš?
Nemala som na to čas.
A na čo si svoj čas tratila?
Na učenie sa, na kamarátov, na novinky, na oddych.
A čomu si sa naučila?
Tomu, čo ma učili.
Určite to je užitočné. A čo robíte s kamarátmi?
Chodíme na diskotéky, do kaviarne, do kina, do fitneska…
Nepýtal som sa kde oddychujete, pýtal som sa čím sa zapodievate?
Celkovo tak, ničím…
A od čoho teda oddychuješ?
Od učenia sa, ľudí, činností.
A akými činnosťami sa zaoberáš?
Učím sa, niekedy pomáham mame…
A to je všetko? Vari to je činnosť?
Učenie mi zaberá veľa času a síl. Ja sa v podstate väčšinou učím.
Učenie sa je iba príprava na zamestnanie a nie samotné zamestnanie. Hrajúci sa kocúrik neloví myš, ale jej podobu. Činnosť má byť pre teba zaujímavá a zaujímavým má byť poznávanie – o akú ustatosť tu môže ísť?
Porozprávaj mi o tom všetkom.
Ale ja môžem porozprávať iba o starých časoch. Ako to robievali kedysi.
A to je dobre! Vtedy sa veľa slávnych činoch odohrávalo! Aj ľudia boli správni, aj muži skutoční, ženy tiež! A teraz, akí to vlastne tí ľudia sú? Pre mňa je tvoje vysvetlenie zaujímavé, aby som všetko pochopila.
Iní ľudia vtedy boli, ale vysvetľovať to tebe všetko je ešte predčasné. Radšej ti budem rozprávať rozprávky. Z nich sa dozvieš všetko, čo treba.
A čo, vari som maličká, aby som rozprávky počúvala?
Ja nehovorím len tak rozprávky. Oni sú pre všetkých. Kto na čo dorástol, tomu aj porozumie. Ale najskôr zbehni k riečke a zmy zo seba tie mŕtve zápachy. Nimi nasiakli tráva aj lístie po ceste, ktorou si šla. Fuj!
Akýže mŕtvy zápach?
Ten, ktorý vychádza z tvojho odevu.
Ale veď to sú parfumy. To sú dobré vône, tie najmodernejšie! A prečo by mali byť mŕtve?
Preto, lebo je v nich taký duch. Tu ovoňaj kvietok. Z neho vychádza duch života. Aj od listov, aj od trávy. A toto je mŕtve.
No dobre teda, akurát že v riečke je studená voda, zamrznem.
O Velesovej knihe sme už v minulosti písali a neraz ju aj spomínali. Prečo dodnes „nedáva spať“ mnohým kritikom našej Kultúry? Určite na to majú dobrý dôvod. Za socializmu nám hovorievali „Boh neexistuje – musíme proti nemu bojovať“. Načo by rozumný človek bojoval – teda mrhal svoju energiu – na boj proti niečomu, čo neexistuje? Načo bojovať proti veterným mlynom? Títo politickí agitátori síce „zabudli“ bojovať proti Diablovi – ale aj to o niečom hovorí. Aký dopad má zavrhovanie takýchto skutočností – hoci v Javi neviditeľných – na človeka po smrti si môžete pozrieť vo vynikajúco spracovanom podaní Majster a Margarita od Bulgakova (odporúčame filmové spracovanie z r. 2005), ale o tom sme už tiež písali.
Aby sa otázka nekritického zavrhovania, ale aj nekritického oslavovania Velesovej knihy dostala do jasného svetla, bola vykonaná vedecká, hĺbková expertíza, ktorej metodika dodržiavala všetky vedecké zásady. To neznamená, že odporcovia – v zmysle Jamesovho zákona – ju nebudú kritizovať, ale už naši Predkovia hovorievali: „Kto chce psa biť palicu si nájde“.
Namietajúci „odborníci“ a „vedci“ sa samozrejme nájdu, ale má to jeden háčik. Aby naozaj zavážili, ich vedecká autorita by musela byť väčšia, ako autorita profesora Kľosova, ktorý viedol celý tím vykonávajúci expertízu. Takže expertíza je na svete v troch dieloch a každý, kto naozaj chce sa môže s ňou oboznámiť. Obálka prvého dielu:
A úvodná strana prvého dielu:
Expertíza začína krátkym predstavením celého tímu, ktorý sa zúčastnil expertízy. Ako sme povedali, stačí sa nám oboznámiť s autoritou svetového významu, vedúcim expertného tímu. Nuž hľa, Anatolij Alexejevič Kľosov a jeho profesionálne skúsenosti (text prevzatý z uvedenej knihy):
Doktor chemických vied, profesor, špecialista v oblasti biochémie, DNK (DNA) genealógie, fermentatívnej katalýzy, polymérnych kompozitných materiálov, biochémie, tvorby liekov v oblasti rakovinových ochorení, fibróz a ďalších zhubných patológií. V ZSSR pôsobil ako profesor Moskovskej štátnej univerzite Lomonosova, profesor Akadémie vied ZSSR, vedúci laboratórií Inštitútu biochémie A. N. Bacha Akadémie vied ZSSR, konzultant OSN v oblasti biotechnológií, držiteľ ceny Leninského komsomolu a Štátnej ceny ZSSR vo vede a technike. Od r. 1990 pracuje v USA, posledných 12 rokov ako profesor biochémie Harvardskej univerzity (Centrum biochémie, biofyziky a medicíny), ďalej vedúci vývoja a výskumu spoločnosti Galectin Therapeutics v oblasti polymérnych kompozitných materiálov, viceprezident a hlavný vedecký pracovník biochemickej spoločnosti na vývoj protirakovinových preparátov, čestný zakladateľ (emeritus) firmy. Člen Svetovej Akadémie vied a umenia (založil ju A. Einstein), akademik Národnej akadémie vied Gruzínska. Zakladateľ ruskej Akadémie DNK-genealógie. Autor viac ako 20 kníh v ruskom a anglickom jazyku, okrem iných PÔVOD ČLOVEKA (2010), INTERNET: POZNÁMKY VEDECKÉHO PRACOVNÍKA (2013), ZAUJÍMAVÁ DNK-GENEALÓGIA (2013), ÁRIJSKÉ NÁRODY V PRIESTORE EURÁZIE (2014), SLOVANIA, KAUKAZCI, ŽIDIA Z UHLA POHĽADU DNK-GENEALÓGIE (2015).
Teda ak niekto namieta, že my Slovania „nič nemáme“, a vôbec už nie „vedecky podložené“ argumenty – nuž, nech sa páči. Ktorý z „odborných kritikov“ napr. Velesovej knihy už niekedy dokázal viac ako profesor A. A. Kľosov?
Tu máme na mysli aj jedného „odborného šamana“ z Prahy vyškoleného juhoamerickými Indiánmi. Stretli sme sa s ním r. 2015 v Ľubľane na Slovanských Večiach. Nemáme vo zvyku takto posudzovať kritikov dedičstva Predkov, ale tento pán spusti kampaň proti nám v Českej republike – na čo nás upozornili naši čitatelia. Ak o ňom viete – tu je naše stanovisko, ak nie – o nič ste neprišli. Na spomínaných Veče sa všetky delegácie v úvode krátko predstavili a vysvetlili svoje ponímanie tradícií. Jedine šamanská delegácia sa „predstavila“ kritikou Slovansko-Árijských Véd (našej delegácie) a Velesovej knihy (všetkých ostatných delegácií aj nás). Možno pochváliť organizátorov, že situáciu bravúrne zvládli a taktne upozornili juhoamerického šamana z Prahy, že by mal ukazovať o čom sú oni, nie urážať všetkých ostatných. Šaman okrem iného povedal, že jeho učiteľ Indián mu povedal, aby išiel domov a hľadal korene vlastných tradícií. Nuž vlastné tradície – v podaní pražského šamana – je presadzovanie „vedeckého pohľadu“, ktorý – akože inak – sme dostali od cudzincov. Ešte aj Mauro Orbini hovorí, že Staroslovienskou Bukvicou písala celá Európa – ale šamana písomný systém Predkov akosi nezaujíma. Ale čo napíšu cudzinci o nás – to už je niečo… Okrem iného vykonáva „slovanské obrady“ krvavými obetami. Takéto niečo – obetovanie živých bytostí – Slovania a Árijci nikdy nerobili. Je to služba Čiernej bohyni Kali-Ma a takýchto služobníkov vyhnali aj z Indie. Nuž aj toto je treba vedieť, aj takýchto ľudí nám „nainštalovali“ do slovanského egregoru. Naši čitatelia – používajúc Zdravomyslie – by však nemali mať problém sa zorientovať. Nikde z historických záznamov nevyplýva, že Čechov riadili cudzí – hoci aj juhoamerickí – šamani. Práve naopak, tradícia Jána Žišku hovorí o čomsi úplne inom. V skutočnosti je to dosť silná káva si pomýliť Čechov a Indiánov…
Vráťme sa k expertíze Velesovej knihy. Prečo niektorí ľudia vyjadrujú svoj názor na nejaký predmet, hoci o ňom nemajú ani poňatia? Nikdy nečítali východiskové materiály k predmetu, nevedia dokonca ani ako ich čítať. Nikdy sa samostatne problematikou nezaoberali, všetko iba „počuli“ – že tak to má byť, tak je to správne, tak je to dokázané… ale čo vlastne, ako a kým?
V prípade Velesovej knihy sa ukázalo, že kritici ani nekritizujú samotnú knihu, ale časť jej autorských prekladov. Na internete je „populárne“ videlo, kde sa ako keby kritizovala Velesova kniha, ale v skutočnosti sa kritizujúci iba vysmieva autorskému prekladu od Asova. Je to to isté, ako keby sa niekto vysmieval slovenskému prekladu Shakespearea (existuje vôbec nejaký?). Ale to by šlo o kritiku prekladu, nie pôvodného textu Shakespearea, ktorý je napísaný v starej angličtine. Rovnako je to aj v prípade Biblie – sú dnešné texty pôvodné? Také – a to môžeme povedať s určitosťou – neexistujú. Kde sú pôvodné doštičky, kde je pôvodný rukopis… niet nič.
Existencia originálov sa dnes v literatúrnej vede neberie ako dôkaz za alebo proti – u skutočných vedcov. Všetky staré texty sa časom pri prepisovaní – najčastejšie mníchmi – dopĺňali rôznymi dodatkami, vrstvami. Aké je teda kritérium pravdivosti knihy? Určite to je vtedy, ak kniha nachádza svojich čitateľov, keď niet dôkazov o tom, že ide o podvrh. Keď obsahuje také silné citové pozadie, ktoré spôsobuje citový „zdvih“.
Prečo voči Velesovej knihe existuje toľko zloby, komu je to výhodné? Uspokojme sa s tým, že ani nevedia, čo kritizujú – ide o nám známe ѨѬѮ. Preto bolo potrebné konečne vykonať skutočnú expertízu, nie iba evidovať emocionálne výlevy. Táto expertíza obsahuje v prvom rade všetko, čo je dnes vo svete o Velesovej knihe známe, t.j. všetky preklady, opisy, zoznamy. Ale požiar knižnice v Moskve v januári 2015 všetky podklady zničil – ako dlho potrvá „pamäť“ na požiar? Potom boli vybrané tie fragmenty, ktoré sú vhodné na vedecký výskum, analýzu, expertízu. Ďalej obsahuje všetku kritiku – okrem tej, ktorá stojí iba na pustých slovách, ktorá nie je ničím podložená, u ktorej nie je jasné kto, kde a kedy ju predložil a odborné reakcie na ňu. Treba si tiež uvedomiť, že kritika autorských prekladov nie je kritikou textu knihy. Nakoniec bola vykonaná analýza fragmentov metódami DNK genealógie. Že ako sa to dá? Napríklad jeden z kritikov – Tvorogov – píše, že Velesova kniha hovorí o pohybe Árijcov zo Západu na Východ – do Indie – ale že dnešná (rozumej vtedajšia) veda nič také neobjavila. Označil to teda za fantáziu. Dnešná veda – DNK genealógia – presne ukázala a potvrdila tento pohyb v minulosti. Analýza múmií na Altaji dokazuje, že majú presne takú istú DNK ako dnes žijúci Slovania. Expertíza teda obsahuje nie iba slová, ale najmä konkrétne údaje.
Spojitosť Slovanov s Indiou možno nájsť aj v starých védických textoch. V Mahabharate sa hovorí, že na Severe Európy, na pobreží severných morí sa nachádza krajina RASATALA. „RASA“ je názov,, „TALA“ v sanskrite znamená „zem“. RASA – alebo RUSA – vo všetkých indoeurópskych jazykoch pôvodne znamená svetlý, jasný, zjasnený, čistý (viď napr. latinské TABULA RASA).
V sanskrite existuje aj výraz „RIŠI“, ktorým sa označuje sedem hviezd súhvezdia Veľkej Medvedice (Makoš). RAŠA (Russia) a RIŠI je jedno a to isté – rozdiel je iba v samohláske, čo nemení zásadne spoločný obraz (daný spoluhláskami). V rusko-sanskritskom slovníku od Korčeginy nájdeme sanskritský výraz „RUSIA“, čo sa prekladá do ruštiny ako rozkošná, prekrásna.
Dnes už vieme, že Európa sa kedysi volala VENEJA. Všetci obyvatelia VENEJE sa teda logicky volali VENETI alebo VENEDI. Výraz znamenal to isté, ako dnes EURÓPANIA. Znamenal príslušnosť ku kontinentu, nie národu. Indovia majú dodnes výraz VEND, ktorého význam je sláviť, chváliť, oslavovať. A my už vieme, že SLAVJAN je ten, kto SLÁVI svojich PREDKOV – je to vierovyznanie, nie národnosť. Kresťan je preto Kresťanom, lebo slávi cudzích predkov a bohov, nie svojich.
Dosť neznámym zdrojom u nás je aj А. Ф. Гилфердинг (1831-1872), ruský slovanoved, člen Akadémie vied v Petrohrade a štátny radca, ktorý sa zapodieval našou minulosťou. Zistil, že Chetiti – kedysi obývali Malú Áziu – sami seba nazývali termínom „SAVASON“, čo znamená SLÁVIŤ, boli teda rovnako SLAVJANI. A nielen oni – Slavjanmi boli aj Pelasgovia, Etruskovia a iné národy, dnes označované kadejako inak.
A čo my dnes? Hovoria nám, že štát máme iba vďaka Frankom či neskôr Maďarom. V skutočnosti to aj je pravda – my sme mali Dŕžavu. Náboženstvo máme vďaka Grékom (Cyril a Metod) v „spolupráci“ s Frankami. Aj to je pravda – my máme Vieru. Umenie a architektúru vraj máme vďaka Talianom, Nemcom či Francúzom, hebrejské a grécke mýty dnes poznáme lepšie ako vlastné povesti. Nášmu národu proste vygumovali pamäť. Ale časť našich Predkov – Venedov – sa dokázala ubrániť kresťanskej agresii až do 12. storočia, keď už celá Európa bola beznádejne kresťanská. Pápež proti nám vyhlasoval mnohé krížové výpravy, z ktorých prvá bola slovanskými vojakmi úplne zničená. Pobaltská, Perúnova Rus so zbraňou v ruke chránila Starú Vieru do poslednej kvapky krvi. Zoči voči mnohonásobnej presile padla so cťou a zbraňou v ruke. Pre dobytím Arkony stihli naši Predkovia preniesť celú knižnicu do Novgorodu, odtiaľto prišiel aj Riurik na Kyjevskú Rus.
A čo dokážu naši dnešní „chlapi“? O ženskom oblečení sme hovorili už neraz, poznamenajme teda niečo aj o chlapoch. Keď naši Predkovia o niekom povedali „vyrástol z krátkych nohavíc“ mali tým na mysli, že dospel. Krátke nohavice u nás dospelí nikdy nenosili. A čo dnes? Ak sa poobzeráte okolo seba zistíte, že len čo sa trochu oteplí, väčšina mužov chodí v kraťasoch, obutí do šľapiek či niečoho podobného bez pevnej päty. Takto sa nemôže obliecť nikto, kto je pripravený a odhodlaný sa brániť proti útoku nepriateľa. Asi rátajú s tým, že nás bude brániť armáda NATO a Polícia. Načo chodia na bojové umenia, keď v praktickej oblasti sa sami – v prípade fyzického útoku – značne znevýhodňujú? A teraz si predstavme, že našim územím – z Ukrajiny – sa preženie vlna „utečencov“, ktorá bude „po ceste“ znásilňovať naše ženy a dievčatá, budú si brať čo potrebujú a zabíjať a kaličiť všetkých, ktorí im v tom budú chcieť zabrániť. Pričom niečo také môže vypuknúť bez akéhokoľvek varovania a zo dňa na deň – ak si niekto myslí, že naše médiá ho budú pravdivo a vopred informovať. Niečo také sa už v Európe odohrávalo. Nuž, deti v krátkych nohaviciach môžu vedieť dobre kalkulovať či „obrábať“ dievčatá, ale zoči voči takejto hrozbe majú iba jednu výhodu – produkt ich „odvahy“ ľahko vypadne na zem. Naši Predkovia – dospelí chlapi – nikdy nenosili krátke nohavice. Také niečo nenájdete v žiadnom kroji. Detské parametre oblečenia hovoria o detskom chápaní reality a detskom stave psychiky.
Uzavrime teda článok tam, kde sme začali. Naša Kultúra nemala šamanov – a už vôbec nie indiánskych – my sme mali žrecov a volchvov. Volchv ovládal neporovnateľne vyššími možnosťami a Silami ako šamani – a preto sa šamani v minulosti od nás učili. Nechceme tým povedať, že šamani sú všetci zlí – len to patrí k našej Kultúre ako hamburgery či Coca-Cola. Dnes to je cudzí „import“. Kto sa chce spoliehať na cudzincov, ten ešte nevyrástol z krátkych nohavíc. Koľko takých je vidíme okolo seba denne. Čo dobrého nám môže poskytnúť cudzí um?
Pre väčšinu ľudí dnes bude tento názov zvláštny, v každom prípade však ide o ďalší z našich pôvodných, slovanských názvov. STOGNA je z určitého pohľadu to isté, čo nazývame ČAKRA – ale z objemového bodu pohľadu. Slovo ČAKRA pochádza zo Sanskritu – ale tento je tak či onak pôvodom náš, árijský jazyk. Ide o to, že keď pred tisícročiami naši Predkovia kolonizovali Indiu, tak zároveň šírili naše poznanie, t.j. Védy (Viedi) – od slova Vedieť (čo dodnes znie ako ja VIEM). Vysoké poznanie však bolo odovzdávané menej rozvinutému národu – preto muselo byť podávané formou, ktorá bola menej rozvinutému národu prístupná. Nie je preto dnes celkom namieste nekriticky preberať všakovaké indické učenia, najmä ak ich neodovzdávajú Árijci, teda pôvodní nositelia tohto poznania, ale potomkovia tých, ktorým ho pred tisícročiami – s cieľom pomôcť im na ceste Duchovného vývoja – práve Árijci odovzdávali.
Výraz Čakra pozostáva z viacerých slov: ČA-K-RA. Ča znamená určité zoskupovanie, koncentráciu (nejakého druhu) (napr. v slove čaša). K je Kolo alebo Kruh, RA nemusíme našim čitateľom vysvetľovať. Tu si hneď všimnime, že K (Kruh, Kolo) je plošná, nie objemová štruktúra. Stogna pozostáva zo slov STOG (u nás dnes STOH) a NA.
V tejto súvislosti je potrebné použiť Zdravomyslie – ako ostatne vždy. Výraz Čakra sa veľmi široko používa, preto sa netreba stavať k tomuto názvu čierno/bielo. Jednoducho sa začínajú aktivizovať energetické hladiny, ktoré veľmi dlho spali. Vo svojej podstate je toto prastarý systém poznatkov, ktoré naši Predkovia odpradávna nazývali Kazacky SPAS, alebo Veľký SPAS a podobne. Celú problematiku chápme ako hrany Obrazu. Ako zvyčajne, niekto vidí jednu hranu, iný vidí druhú, ale sú aj takí, ktorí sa dostávajú k Istine. Ak máme možnosť sa dostať k pôvodnú systému poznatkov našich Predkov – prečo to nevyužiť?
Stogna je energetickoinformačný orgán éterického tela. Východné učenie nepozná stogne, ktoré sú uložené pod Muladcharou (používame „CHARA“ – je to pôvodné), a preto aj sedávajú prevažne v lotosovom sede. Je to správne – ich techniky sa objavili na báze našich vtedy, keď celá rada energetickoinformačných centier (stogní) človeka už bola „zlikvidovaná“. Toto nám znemožnilo používať najsilnejšie ničivé techniky. Z druhej strany to bolo dopustené preto, aby sme v oveľa ťažších energetickoinformačných podmienkach mohli v sebe vypestovať vysoké ľudské vlastnosti. Ale pri absencii nutných postupov – činov – sme sa premenili na pokorných rabov, ktorí akurát tak rozbehli cestu k likvidácii ľudstva z tváre Zeme.
Výraz STOGNA znamená niečo ako „križovatka“. Všetci poznáme výraz „stoh“. Aby ho postavili, najskôr do zeme uchytili dve brvná vedľa seba, na ktoré postupne nakladali seno. Výsledok bol veľký objemový objekt s dvomi fixovanými smerovaniami. To isté slovo preto označovalo aj dynamický Obraz vákuovej premeny stojaci na dvoch protichodných, spoločne fungujúcich tokoch Sily.
Stogna je teda „križovatka“ Silových tokov, pulzujúca objemová zóna koncentrácie energií špecifických frekvenčných charakteristík. Stogne slúžia na príjem, konvertovanie a výdaj Sily. Zabezpečujú energiou a informáciou telo človeka ako celok, ale oddelene aj rozličné úrovne telesnosti. Energetika dobre pracujúcej stogne stabilizuje psychiku, umožňuje rozširovanie Vedomia na metafyzickej úrovni.
Informácie v tomto článku pochádzajú z unikátnej knihy autora Vladislava Mešalkina, ktorá pojednáva o Psychoenergolytike. Knihu po dohode s autorom pripravujeme na vydanie v slovenčine, preto nebudeme rozoberať všetky detaily tejto problematiky. Uveďme si iba jeden veľmi dôležitý moment – celiteľ na diagnostiku a liečenie nesmie v žiadnom prípade používať svoju osobnú energiu. Je to veľmi nebezpečné.
Uvedieme si krátky opis topografie a energeticko-informačný význam stogní. Majme na pamäti, že v rôznych Rodových tradíciách sa uvádza rôzny počet hlavných a pomocných stogní – a to ešte nehovoríme o tradícii Východu. Z tohto dôvodu sa náš výklad obmedzí iba na tie stogne, ktoré skúmame a na ktoré sa učíme prakticky pôsobiť v ozdravujúcom systéme Slovanského cvičenia.
Takýchto stogní je spolu trinásť. Jedenásť z nich je rozpoložených pozdĺž hlavného energeticko-informačného kanála, ktorý prechádza cez chrbticu, dve stogne sa nachádzajú v oblasti pliec nášho éterického fantómu.
Nebudeme sa zaoberať takými otázkami ako je smer rotácií jednotlivých stogní či ich farby. Stogna má schopnosť vo svojej sfére vytvárať niekoľko rotačných osí súčasne. Veď ide o vlnový svet kvantovej reálnosti, v ktorom je možné všetko.
Za niekoľko posledných rokov došlo vo Svete, ktorý nás obklopuje k veľkým zmenám. Zmenili sa frekvenčné zostavy, spektrá, rýchlosti zmien aj amplitúdy základných Síl, ktoré pôsobia na našu Zem a nás súčasne. Objavili sa nové, doteraz neznáme vibrácie, farby, vône a chute.
Svet sa celkovo mení s narastajúcou rýchlosťou. Preto už nebudeme pridávať farebné charakteristiky. Prax ukázala, že každý človek, ktorý sa zaoberá „slovanskou“ tematikou vidí alebo si predstavuje farby stogní po svojom, pričom farby sa sústavne menia. Nemá teda význam sa pevne upínať na akýkoľvek pevne stanovený systém farieb. Individuálny, tvorivý prístup založený na osobnej skúsenosti je oveľa dôležitejší. Stogne budeme opisovať po poradí od spodných k horným.
STOGNA VELESOVA PÄTA
Používa sa aj názov „Koreňová stogna“. Fyzicky sa nachádza na priesečníku hlavného, centrálneho Vertikálneho toku Sily zo strany vnútornej hranice Vedogona dole, pod nohami. Práve do päty zostupuje naša Duša v momentoch ohrozenia života pri hľadaní „čujky“, t.j. Sily Múdrosti, ktorá prináša spontánne – ako sa nám zdá – spásonosné riešenie.
Táto stogna sa stala znovu veľmi aktívnou len nedávno. Je to spojené so značným nárastom kladného vzťahu mnohých ľudí k našej Zemi. Nuž, ľudstvo už nepozostáva iba zo zasranov, ktorí ako paraziti „vysávajú ropu“, rúbu stromy, ničia flóru a faunu na Zemi. Už je mnoho takých, ktorí vynakladajú nadľudské úsilie, aby sa aspoň ako-tak obnovila energeticko-informačná rovnováha s našou Rodnou Matkou Prvopočiatočnou Zemou.
Skrz Velesovu pätu k nám prichádza aj mnohé Poznanie o živote na Zemi. Z pohľadu celiteľskej praxe stav tejto stogne pomáha diagnostikovať mnohé psychické neduhy a stavy: neurózy, depresie, stresy, fóbie, rozličné patologické závislosti a pod. Okrem toho, Sila tejto stogne podstatne ovplyvňuje stav oporno-pohybového systému, zvlášť chrbticu a veľké sústavy. Velesova päta pôsobí na homeostázu nášho organizmu, na jeho elektrolytickú, kyselinovo-zásaditú rovnováhu.
STOGNA CHODUĽA
Aktivizovala sa a stala „viditeľnou“ tiež len nedávno. Za pradávnych čias táto archaická stogna spolupôsobila v premiestňovaní našich dávnych Predkov po hlbinách Vesmíru.
Choduľa je umiestnená na centrálnej osi človeka, približne v strede holení. Zabezpečuje naše aktívne premiestňovanie sa v priestore; otvára nové pohybové možnosti tela, robí telo ľahkým, tancujúcim; zabezpečuje priestorové skúmanie okolitého sveta; adaptuje náš organizmus na rýchle zmeny v iných časových a klimatických pásmach. Na úrovni psychiky Choduľa ovplyvňuje schopnosť rýchlo a presne myslieť, proste umožňuje byť šikovným a aktívnym v živote, mať vo všetkom úspech. Na telesnej úrovni Choduľa – ako aj Koreňová stogna – zabezpečuje uzemnenie-zakorenenie a aj prácu oporno-pohybového aparátu, obzvlášť spodných končatín.
Velesova päta a Choduľa patria do energeticko-informačného systému tzv. Koreňov.
STOGNE SPODNEJ STRIEBORNEJ RÍŠE VEDOMIA
STOGNA ISTOK
Nachádza sa na dĺžku vašej dlane pod panvovou hrádzou. Jej hlavnou funkciou je prijímanie Sily Vystupujúceho toku a adaptácia tejto mocnej Sily na vibrácie individuálneho Sobu. Rotačná os Istoka – ako aj Rodnika a Svetoča – je umiestnená vo vertikálnej rovine, pretože ich hlavnou úlohou je priama súčinnosť s Vertikálnym tokom Sily. Ostatné stogne Vedogonu majú ešte aj horizontálne osi otáčania.
Istok zodpovedá za prežitie. Na úrovni psychiky energia Istoka pomáha človeku si začať dôverovať, stať sa smelým, úspešným, víťaziacim a pod.
Diagnostikovanie Istoka umožňuje rozpoznať smrteľne nebezpečné energeticko-informačné pôsobenie – počarovanie, urieknutie. Pri takomto pôsobení sa Istok bude vždy nachádzať v málo aktívnom stave. Podobný stav budeme indikovať aj pri ešte vážnejšom stave – prekliatí, hoci prekliatie – na rozdiel od počarovania – sa fixuje na Ostrie Ducha.
Systém slovanských cvičení zabezpečuje tzv. energeticko-informačnú hygienu. Tento náš tradičný obranno-chranný systém vychádzajúci zo Spasu je zároveň jediný prístupný systém, ktorý sa okrem bojových aplikácií zaoberá aj obranou biopoľa. Všetky ostatné systémy sú „poskytované“ štýlom „rozdeľ a panuj“, t.j. podrob si. Buď sa zaoberajú meditáciami, alebo bojovými umeniami, hoci životná realita je vždy kombináciou.
Istok aktívne spolupôsobí s gravitačnou Silou, ktorá je vyjadrenou formou Zemskej Ľúbosti. Práca tejto stogne podporuje rovnovážny stav Sobu formou protipôsobenia Sile Príťažlivosti Silou snaženia sa človeka vystúpiť do Vyššieho Sveta.
STOGNA ZAROD
Zarod je umiestnený na úrovni lonového pletenca – zásobuje Silou celý reprodukčný systém.
DÔLEŽITÝ BOD – je potrebné upriamiť našu pozornosť na význam a energetiku našich Rodových výrazov. Je v nich ukrytý kľúč k pochopeniu.
Zarod je centrom reprodukčnej funkcie, ktorá je sprevádzaná ohromným spektrom motivácií spojených so vzájomnými vzťahmi pohlaví. Je to centrum v podstate všetkých životných želaní, strastí, slastí. U mužov ide o podvedomé želanie ovládať. U žien tiež ide o želanie ovládať, ale skrz poddajnosť.
Naši pradávni pra-pra-pra Predkovia sa dokázali rozmnožovať prostým delením alebo pučaním, t.j. vytváraním sebe podobných bytostí naraz v zrelej forme, bez procesu vývoja plodu. Majme na pamäti, že „Čo vidím to aj existuje“! Ich Sila Vôle bola materiálna, na rozdiel od nás priamo vytvárajúca reálne objekty. My sme schopní prejavovať Silu Vôle iba na mentálnej úrovni.
Vezmime si proces „výchovy“ potomstva. V skutočnosti celý proces spočíva iba v jednom jedinom – použitím osobného príkladu rodičov. Cudzí svetonázor nám vnucuje „počatie v hriechu“. Z pohľadu náboženského egregoru tento pojem význam určite má, ale z pohľadu jestvovania Slnečnej sústavy, alebo dokonca iba Zeme je kategória „hriech“ o ničom. Už základné poznatky v oblasti genetiky, fyziológie, biochémie, kvantovej fyziky svedčia o tom, že pohlavná bunka – spermazoid – už v štruktúre DNK budúceho človeka nesie informáciu o minulých skúsenostiach, ktoré ovplyvnili základné body budúcich udalostí. Takže všetci prichádzame na svet s bremenom minulosti aj budúcnosti.
Naši Predkovia vedeli, že naše deti sú s rodičmi energeticky prepojení zvláštnym spôsobom. Ich Zarod je napojený na naše Čelo a ich Čelo na náš Zarod. Ak vezmeme do úvahy, že Čelo principiálne iniciuje myslenie a Zarod najmä činy, tak v dieťati je už uložené aj to dobré aj to zlé. Týmto sa stáva aj jasným, že kvalita našich myšlienok a činov priamo ovplyvňuje formovanie našich detí. Ako sa rodičia chovajú v sexuálne sfére – majú či nemajú vedľajších „športových sexuálnych partnerov“ – tak aj programujú budúce rozumové schopnosti svojich detí. Práve tak aj spôsob a čistota myslenia rodičov dáva adekvátny základ kvalite partnerských vzťahov detí do budúcnosti.
Táto závislosť detí a rodičov však nie je trvalá. V živote prichádza k okamihu, keď sa deti odpájajú od našej energetiky a prepínajú sa na iný egregor. To posledné, čo môžeme pre nich urobiť je ovplyvniť ich výber, t.j. na aký egregor sa napoja. Môže to byť egregor štýlu „Hippies“ alebo egregor nadobúdavania poznania – napríklad osvojovania si budúcej profesie a podobne.
Neschopnosť ovládnuť energiu Zarodu dáva živnú pôdu pre zrod tých najstrašnejších foriem medziľudských vzťahov – od mravnej uzurpácie po pedofíliu a incest.
Nuž, ženy a muži, zapamätajme si prostú Istinu – nikto tu nie je nikomu ničím zaviazaný či povinný/á. U Človekov sa všetko koná v radosti, v stave energetickej vyváženosti, t.j. na základe obojstranného želania a súhlasu. Všetko ostatné sú iba medziľudské vzťahy a spojenia.
Človek je unikátna bytosť, ktorá koná na priesečníku materiálneho a Duchovného. Je potrebné venovať pozornosť celému spektru udalostí nášho Sveta, ale nie uprednostňovať jedno na úkor druhého. Povedané našim jazykom teda nie Svetonázor, ale Svetoponímanie.
Na telesnej úrovni sa Zarod zúčastňuje riadenia pohybu tekutín, zabezpečuje energiou procesu vedenia moču a reprodukčné procesy.
STOGNA ŽIVOT
Je umiestnená na úrovni nervového pletenca, ktorý nazývame solárnym, t.j. slnečným. Realizuje spojenie medzi energiami Medenej a Striebornej ríše. ŽIVOT aktívne realizuje energetickú výmenu v tzv. horizontálnej rovine, obzvlášť s energiami druhých ľudí a sociuma ako celku. Silové pole tejto úrovne je bohaté na zmysly, ktoré patria ľuďom na nie veľmi vysokej úrovni vývoja. V podstate to nie sú city, ale silné emócie vznikajúce v procese života, ak to možno vôbec takto nazvať.
ŽIVOT a HRDLO sú v našich časoch základnými terčmi vedomých a podvedomých energetických pôsobení. „Človek bytový“ sa prejavuje cez túto stognu vo vzájomných vzťahoch so sebe podobnými. Ide predovšetkým o prejavy vôle a bezvôlia priamo naviazané na materiálne Ego, pre ktoré je charakteristické: želania a úmysly podriaďovať si kohokoľvek, alebo naopak, nachádzať sa v rabskej závislosti; emócie radosti naviazané na materiálny dostatok, svetské zábavy alebo rozkoše, kulinárske „starosti“ a pod.; presne ako emócie smútku a skľúčenosti, bezvýchodiskovosti vyvolané absenciou horeuvedených materiálnych pôžitkov; „živočíšny“ strach stratiť už nadobudnuté materiálne požitky a pod. Tu žijú aj mohutné ničivé sily ako sú hnev, zloba, závisť vo všetkých svojich prejavoch, žiarlivosť a pod.
Toto je približné spektrum činností stogne ŽIVOT. Nečudo, že práve ŽIVOT je na prvom mieste cieľom energeticko-informačných útokov. Choroby tráviaceho traktu – najmä žalúdku – zatiaľ vedú „zoznam“, aj keď v poslednej dobe choroby srdcovo-cievneho systému doslovne „stúpajú na päty“ patológiám tráviaceho traktu. Jav je spojený s tým, že v poslednej dobe nastúpilo masové premiestňovanie sústredenia základných vibrácií smerom nahor od stogne ŽIVOT smerom k stogni JARLO.
Živočísi, t.j. obyvatelia Zeme, ktorí vynikajúco kalkulujú, obchodujú, bankujú, ničia Prírodu, vedú útočné vojny nijak nechcú odovzdávať svoje ovládnuté pozície. Čas sa však neúprosne mení. Krišna vo svojom rozhovore so Šivom a Brahmom hovorí: „Náboženstvá prichádzajú a odchádzajú, sväté písma sa objavujú a miznú. Ale jestvuje to, čomu nemôžete zabrániť a čo nemôžete splniť, dokonca ak by ste aj veľmi chceli. Je to Kon Neustáleho Pohybu“.
Kto chce uniknúť chmúrnym následkom horeuvedených „výdobytkov“, tomu stačí dostať informáciu a začať a vytrvať v realizácii komplexov „Slovanského cvičebného systému“, ktorý obsahuje odpradávna našim Predkom známe základy energeticko-informačnej hygieny, rehabilitácie a prevencie.
STOGNA JARLO
Je umiestená približne na úrovni stredu hrudnej kosti a je energeticko-informačným centrom, alebo ako hovorievali naši Predkovia „serdnou“ nášho individuálneho Silového kontinuuma.
Jemnohmotné aj fyzické srdce je zdrojom životného rytmu alebo – ako ho nazývame my – vnútorným kyvadlom. Toto kyvadlo nás spája s rytmami druhých živých bytostí, našou aj inými Zemami, Slnkami, Hviezdami v našom Vesmíre celkovo.
Koreň „Jar“ má v našom pôvodnom jazyku mnoho slov. U nás sa zachovalo „jarý“, v ruštine „jarosť“. V prípade stogne ide o veľký cit jarosti – „zúrivosti“. Dnes je pre nás tento význam neznámy, ale ten, kto ide do boja musí nadobudnúť určitý druh „zúrivosti“, ale táto musí byť prejavom citov, nie emócií. Príkladom je napríklad slovo „bojar“. Nemiešajme teda jarosť s hnevom a zlobou. Hnev je ničivá emócia požierajúca ako objekt tak aj subjekt – zdroj. Je schopný odpojiť Vedomie, „zavrieť oči“ a urobiť z človeka bezumné zviera. Pri výbuchu spustoší všetko, čo sa dostane pod „vlnu“. Jarosť ako cit je úplne inej podstaty. Jarosť vzkypí ako vlna ako odpoveď na nespravodlivosť, útlak, lož, násilie a pod. Je to cit vysokej úrovne, ktorý obsahuje vibrácie vedomého sebaobetovania. Toto aj činí z ľudinu Človeka. Nepozná ju iba zbabelec.
V strede Jara sa nachádza veľmi jemná štruktúra – kameň Alatyr. Je to v skutočnosti elektromagnetické zariadenie priťahujúce všetky atómy, bunky a formácie človečenskej bytosti.
Samotné JARLO je vodičom vyšších vibrácií k telesnej úrovni, ktoré pociťujeme vo forme Svedomia. JARLO napája energiou ohromné množstvo nám známych citov – okrem iného dobrotu, milosrdenstvo, starostlivosť, ale aj ich protiklady. Kde sa míňa táto energia už si domyslíte aj sami.
Je dôležité sa učiť dohliadať na svoje pocity. Je ich veľmi ťažko kontrolovať. Vždy sa nájde faktor, ktorý je schopný nás vyviesť z miery. Ale ak sa sledujeme, tak nachádzame a začíname používať spôsoby kontroly aj kompenzácie energetických úderov.
STOGNA LEĽA
Nachádza sa na úrovni pravého pleca. Energeticky zabezpečuje proces realizácie osobnosti vo vnútri. Celkovo pravá strana tela aj ruka – obzvlášť u mužov – je odovzdávajúca štruktúra, ktorá vzájomne pôsobí so sociumom. Podávame vždy pravú ruku.
Pravá ruka je prepojená s ľavou polovicou mozgu, ktorá zodpovedá za logicko-asociatívny druh myslenia, t.j. naše domýšľanie, úmysly, zámysly a pod.
Počas liečebnej praxe dochádza – či to chceme alebo nie – výmena energií medzi liečiacim a liečeným. Ak je úplne recipročný, tak situácia sa stáva nebezpečnou. Je nevyhnutné, aby sa smer energie zmenil na absolútne jednosmerný – iba od liečiaceho k pacientovi. Liečiaci sa musí stať iba kanálom odovzdávania energeticko-informačného toku ku konkrétnemu pacientovi – nič viac a už vôbec nie naopak. Ak sa tak nestane, tak napr. pri liečbe onkologicky chorého človeka existuje risk, že liečiaci sám onkologicky ochorie.
Postup je taký, že sa musí najskôr vytvoriť celiteľský Obraz a to aktiváciou vertikálnej osi Leli. Počas celiteľskej seansy sa Leľa fakticky stane druhým JAROM, v ktorom sa koncentrujú Vertikálne aj Horizontálne toky Sily. Pritom však naša vlastná životná energia – skoncentrovaná práve v JARE – sa vôbec nepoužije. Nezabúdajme, že po akejkoľvek celiteľskej seanse je nevyhnutné sa „odlúsknuť“.
Pri nedostatočnosti Leli človek zakusuje problémy v komunikácii s inými, prejavuje sa patologická žiadostivosť, problémy s výberom druhu činností, rotáciou peňažných prostriedkov, kryptománia a pod.
STOGNA LADA
Nachádza sa na úrovni stogne LEĽA, ale naľavo. Nesie energiu vnútorného citového sveta.
Spektrum zmyslov podporovaných LADOU prislúcha ľuďom vysokej Duševnej organizácie. Je tesne prepojená s JARLOM, zatiaľ čo LEĽA je viac orientovaná na energie HRDLA.
LADA je portálom do vnútorného sveta človeka. Nesie tie energie, ktoré zvykneme nazývať srdcovými záležitosťami. Všimnime si, že ak chceme pohladkať malé dieťa, tak to inštinktívne urobíme ľavou rukou.
V Indii LADU vôbec neberú do úvahy. Číňania podobne akosi zneprehľadňujú túto najdôležitejšiu energetickú koncentráciu vo svojich kanáloch a bodoch. Ale v zozname smrteľných chorôb vedú predovšetkým patológie srdcovo-cievnej sústavy. Treba o tom vedieť a pracovať s tým – je to naša Rodová tradícia.
STOGNE HORNEJ ZLATEJ RÍŠE VEDOMIA
STOGNA HRDLO
Človek má právo sa nazývať človekom až vtedy, ak sa koncentrácia jeho vibrácií dvíha práve do HRDLA.
Cez HRDLO sa realizuje napájanie orgánov sluchu a všetkých orgánov, ktoré sú spojené so zvukovou informáciou.
HRDLO je zároveň veľmi zraniteľný a často napádaný orgán Vedogonu. Je to spojené s tým, že práve ono je spojené s aktívnou komunikáciou ľudí. My už nie veľmi kontrolujeme svoje slová, ale potom sa divíme, prečo tak často a masovo prichádzajú infekcie dýchacích ciest.
Medzi ženami sú „populárne“ ochorenia štítnej žľazy. Skúšali ženy niekedy mlčať – chrániac energiu HRDLA – namiesto ťatia hlava-nehlava? Terapia mlčaním je veľmi efektívna aj pre psychiku, aj pre zdravie najdôležitejšieho orgánu endokrinného systému – štítnej žľazy. Nie nadarmo naši Predkovia hovorievali, že mlčať je zlato. Nejde principiálne o mlčanie ako také, ale o vyjadrenie energeticko-informačnej hodnoty reči. V dnešnej spoločnosti prekvitá nebezpečná patológia, ktorá zachvátia mužov aj ženy. Jedno hovoríme a druhé robíme – stratili sme zodpovednosť za svoje slová, čo nás priviedlo do spoločnosti totálnej lži.
Nedostatočná funkčnosť HRDLA vedie k veľkému množstvu chorôb spojených s dýchacím systémom, sluchom, čuchom, rečovou funkciou, obrazovým myslením, štítnou žľazou, zmenou chuťového ponímania a podobne.
STOGNA ZARIANA
Jej projekcia sa nachádza na koreni nosa. Zodpovedá za napájanie energiou iba jediného orgánu – šiškovej žľazy – epifýzy. Táto žľaza je najmenej preskúmaná.
Stogna ZARIANA sa aktivizovala doslovne za posledné 2-3 roky. Ešte pred 5 rokmi bolo v tejto oblasti „pusto“. Hovorí to o tom, že sa približuje nový stupeň vývoja Vedomia Človeka.
ZARIANA spolu s ČELOM a RODNIKOM vytvára tzv. „Tretie oko“ v prípade, že sa podarilo zosynchronizovať ich vibrácie.
Energetike ZARIANY sa pripisuje spojenie s tzv. bankou údajov indivídua, ale aj s kozmickou databázou informácií. Tiež účasť vo formovaní nastupujúcej reálnosti, pozývanie budúcich detí a ešte mnoho ďalšieho, čo sa len máme dozvedieť.
ZARIANA na fyzickej úrovni zabezpečuje zrenie, čo je asi najdôležitejšie z piatich zmyslov. Predstavuje aj „zrak“ v inej podobe – sú ľudia o ktorých hovoríme, že majú oči aj na chrbte.
ZARIANA sa zúčastňuje v zabezpečovaní procesov tvorenia, predstavivosti, robí nemožné možným. Pri veľmi materiálnom postoji k životu je táto stogna udupávaná, čo má za následok narušenie biorytmov, vznik psychických nesúladov, zvýšený vnútorný lebečný a očný tlak.
STOGNA ČELO
Je umiestnená trošku pod centrom čela. ČELO je podstatou Sily Rozumu, odhodlania, Vôle a Intuície. Nie náhodou svoje Rody nazývame menom tejto stogne: ČELO – Č(e)lovek.
Pri rozharmonizovaní práce ČELA môžu nastať také zmeny, že človek prestáva byť človekom. Pri ľahších prejavoch tohto stavu nastupuje nedôvera v svoje sily, zamotávanie sa, nerozhodnosť. Môže strádať aj endokrinný systém. Pri narušení práce stogne ČELO možno očakávať nepríjemnosti na ktorejkoľvek úrovni – ide predsa o hlavu…
STOGNA RODNIK
Je umiestená na dĺžku dlane nad hlavou. Prijíma a adaptuje vibrácie konkrétneho Vedogonu Sily Zostupujúceho Toku. Tento tok nesie tzv. kozmické programy, nastavenia a celkovo energiu a informáciu vyšších sfér.
RODNIK patrí do zostavy Ostria Ducha, jeho vypnutie privádza k tzv. fyzickej smrti, čas ktorej je určený Mierou, t.j. schopnosťou našej DNK vyprodukovať potrebné množstvo telomier na koncoch chromozómov.
RODNIK je vždy terčom tých energeticko-informačných útokov, ktorých cieľom je zabiť objekt. Takéto útoky sa ľudovo nazývali prekliatia. Pri diagnostike prekliatia uvidíte vždy jeden a ten istý obraz: spomalený RODNIK a ISTOK, rýchly spád osobnej Sily. Ak ste nikdy a nikomu neželali smrť, tak sa niet čo báť žiadneho prekliatia. Iba podobné sa priťahuje podobným.
Pri slabej práci RODNIKA môžeme vidieť veľkú amplitúdu následkov: od samovraždy po splín. Treba byť vždy opatrným a dávať na seba pozor. Ideálny stav „Tu a teraz“.
STOGNA SVETOČ
Je umiestená nad RODNIKOM. Hovorí sa, že spája naše nižšie JA s Vyšším JA, t.j. s Nesmrteľným Duchom.
Nuž, všetky tieto stogne nie sú vymyslenou teóriou, dajú sa dnes nájsť a prakticky – ramkou (virguľou) – diagnostikovať. Ale pozor. Nie všetko, čo má dve nohy je Človek. Je to veľmi vysoká kategória a dosahuje sa výlučne prácou so sebou samým skrz uvedomenie si všetkých úrovní individuálneho bytia, vôľovým zdvihom všetkých základných vibrácií do oblasti stogne ČELO. Je to – ako ostatne všetko – iba na nás.
Témou našich tohtoročných prednášok boli DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA – a tieto informácie sú v podstate doplnkom k tomuto cyklu prednášok. Preto nebudeme rozoberať v detailoch všetky body, ktoré boli odprednášané.
Hoci ezoterika patrí medzi dnes populárne témy, väčšinou sa z takýchto materiálov okrem opakovania všeobecne známych vecí nedozviete to najpodstatnejšie – čo robiť. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť kto vlastne sme, pretože ak nevieme kto naozaj sme, tak ako vieme, či to čo pre seba robíme je naozaj pre náš prospech? Nielen v minulom článku – o prastarom proroctve z Indie – sa hovorilo o blížiacom sa Zlatom Veku. Ako a kedy sa môže Zlatý Vek prejaviť? Okolie sa už mení, ale ľudia akosi stále dávajú prednosť Živlu Nevedomosti pred Duchovným vývojom. Presnejšie, namiesto Duchovného Vývoja obchodujeme – my, Deti Bohov, budúci Bohovia, Tvorcovia nových Galaxií… Že ako obchodujeme? Po materializácii vo Svete Javi máme plniť svoju karmickú úlohu – teda to, čo Kniha Svetla označuje ako najdôležitejšiu podstatu existencie Galaxie – nastúpiť na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja, čo znamená stúpať nahor po SVARGE. V čom spočíva naše obchodovanie? Nuž, podľa nášho Svetoponímania je Duchovná Púť možná iba v kategórii „MY“ – nie „JA“. V tej najjednoduchšej forme sa dá povedať, že nahor možno stúpať jedine v pároch – muž a žena. Naozaj existujú predurčené páry – takto sme sa vzájomne dohodli ešte pred inkarnáciou. Ale namiesto toho, aby sme učili deti, že na každého chlapca čaká jeho „princezná“ a pre každú dievča už niekde tlčie srdce „princa na bielom koni“, tak im ukazujeme dobre odpracovaný príklad, ako uchmatnúť čo sa dá či jedno hovoriť a druhé konať. A takto obchodujeme – v štýle „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja, dohodnime sa“. A Duchovný vývoj..? Komu treba také rozprávky?
Bohužiaľ, nemáme dobré správy. Zlatý Vek nezačne tam, kde zavčasu prestúpime, on začne vnútri každého z nás, presnejšie začneme – alebo nezačneme – ho my. „Nezačneme“ v zmysle, že budeme opakovať … reťaz inkarnácií. Svet sa už mení, Príroda sa mení, situácia sa mení, ale my stále naháňame peniaze, nehnuteľnosti, zárobky… skrátka majetoček. A práve toto bude tá najväčšia záťaž v okamihu zlomu – brániaca výstupu nahor. Majetoček budeme mať… ale on sa nedá vziať so sebou – ani „len“ do Zlatého Veku. Práve naopak, to, čo dnes nazývame „životné skúsenosti“ či „umenie žiť“ bude to najväčšie bremeno – prekážka – ako vystúpiť nahor. Ak sa od toho všetkého nezačneme čistiť sami, tak prídu iní čističi… a už to nie je tak ďaleko. Takže pozrieme sa na to, čo máme čistiť.
V Jemnohmotnom Svete sa javíme ako akési osídlené bubliny, zhluky energií, energeticko-informačné polia. My však vieme aj to, že vôkol nás existuje naše energeticko-informačné pole, ktoré nazývame rôzne – od biopoľa cez auru a podobne. A tu všetko naozaj začína – alebo aj končí. Na celý okolitý svet – vrátane ostatných ľudí – pozeráme skrz to, čo máme umiestnené v našom vlastnom biopoli. Všetky naše negatíva nám bránia jasne vidieť von z našej bubliny, a preto veľmi často pripisujeme iným ľuďom tie vlastnosti, ktoré v skutočnosti máme sami. Na svoje okolie – vrátane iných ľudí – môžeme jasne vidieť jedine vtedy, ak máme čisté svoje vlastné biopole – a čistíme ho vôbec niekedy? Najčastejšia odpoveď je NIKDY – ani nás to nenapadne. Nanajvýš si sem tam prečítame nejaký ezoterický článok, chvíľu chodíme napríklad na jogu. Ale čo Jemnohmotný Svet? Vieme naozaj – po takýchto aktivitách – čo robiť? Odpoveď nebude prekvapením. Aby sme teda nežili v naivite, pozrime sa na tento predmet podrobnejšie.
Žijeme v naivnej predstave, že Svetlé a Temné Sily existujú a bojujú proti sebe iba kdesi „mimo nás“. Vieme, že Vesmír je rozdelený ja Prav, Nav a Jav, a teda je to kdesi ďaleko-vysoko či hlboko ale hlavne mimo nás. Nič nie je klamlivejšie ako takáto predstava. Platí védické ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok. Ak takáto štruktúra existuje v makrokozme, tak nevyhnutne je odrazom zobrazená aj vnútri nás – mikrokozme. Boj o našu Dušu prebieha aj priamo v nás. Je to boj, ktorý neprestáva ani na sekundu, vyvíja sa v každom okamihu. Naivní členovia egregorov žijú v ilúzii, že ak sú v tej správnej cirkvi, tak stačí chodiť do kostola a Ježiško sa o nich postará. Podobne však fungujú aj slovanské egregory. Do pozícií vodcov slovanských občín sa nanominovali hlavne bývalí členovia spravodajských služieb a trojčakrové bytosti stvorené vnútri dvanásťrozmernej hry na ôsmy deň. Napríklad takto v Rusku dosiahli rozvrat v organizácii Starej Viery – ale nie zničenie. V pozíciách vedúcich občín boli prevažne bývalí členovia KGB či FSB – a postupne, dlhým sledom provokácií nakoniec dosiahli maximálne zosilnenie moci Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Ale o tom inokedy.
Védická Kultúra je principiálne Kultúrou žrecovskou, založenou na poznaní Stavby Sveta a s ňou súvisiacimi Pravidlami. Ako všetko v Javi, aj Stará Viera môže mať štruktúrovanú organizáciu, teda egregor, ale vždy je potrebné rozlišovať medzi priamym pohľadom na Slnko a pohľadom cez akýkoľvek egregor. Ľudia však sú rozličných úrovní – preto máme kasty – a niektorých (dnes s v podstate väčšinu) treba nahor viesť. To sa v Javi prejavuje zostavením egregoru. Napriek tomu však nikdy nezabúdame na ZDRAVOMYSLIE – inak sa môžeme chytiť do egregoriálnej pasce.
Egregory majú všetky štruktúry v Javi, ktoré akýmkoľvek spôsobom zoskupujú ľudí. Existuje preto aj slovanský egregor, ale aj egregor KOBu, rôznych „hľadačov“ rôznych grálov, indiánsko-slovanských šamanov a podobne. S egregorom ide spravidla ruka v ruke Svetonázor, t.j. posudzovanie Sveta a javov okolo nás z jednosmernej pozície svojho egregoru – „náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“, pričom ich nezaujíma čo to naozaj obrady a rituály sú a aká je spätná väzba prostredia na takéto – presnejšie akékoľvek – tvrdenie. Je to principiálne pohľad náboženský, t.j. práca mysle v emocionálnom stave psychiky štýlu „Pán povedal…“. To isté platí aj pre akékoľvek vyčleňovanie sa rozličných a rôznych „vyvolených“ skupín (často národov) – vytvárajú si egregor svojej výnimočnosti.
Vo védizme preto používame Svetoponímanie, ktoré obsahuje prvok Svetonázoru, ale súčasne aj reakciu okolia naň, t.j. spätnú väzbu. Aj moderná teória riadenia procesov vie, že proces je riadený iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Napríklad aj raketa vypálená na letiaci objekt musí sústavne vyhodnocovať meniacu sa polohu svojho cieľa – ak by ju odpálili iba na pozíciu, kde sa objekt nachádzal v okamihu odpálenia, tak nikdy nič netrafí. A práve toto – trvalá spätná väzba – je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou na Zlatej Púti Duchovného Vývoja. Pozrime sa teda podrobnejšie na štruktúru toho, čo nazývame biopole. Len s poznaním môžeme účinne hrať Veľkú Hru nášho života.
Ako sme už uviedli, človek na človeka pozerá skrz vlastný éterický obal. Ak je zanesený – rôznymi navnými bytosťami – tak často iným ľuďom pripisujeme naše vlastné „prídavky“. Ak chceme kohokoľvek súdiť, tak najskôr musíme vyčistiť vlastný éterický priestor, až potom získame právo vidieť. Okrem síl, ktoré nás ženú na Svetlú alebo Temnú stranu tu žije aj množstvo parazitov. Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá vlastnú možnosť zvyšovať svoju energetickú úroveň a preto doslovne žerie nás, kŕmi sa nami. Ak by tak nerobili, tak neprežijú. Jesť však môžu iba tých, ktorí nevedia, že sú pre nich stravou. A toto je jeden z princípov existencie akéhokoľvek systému okolo nás. Ak nepoznáme dôvod existencie systému, tak sme buď obete alebo potrava. Síce z vlastnej nevedomosti, ale dávame parazitom právo nás žrať. Ak by nežrali našu životnú energiu, tak by sme sa „na rozbeh“ dožívali Kruh Života – 144 rokov – a po nadobudnutí pevnej a dostatočne silnej šestnásťrozmernej energeticko-informačnej štruktúry – Duše – by sme mohli žiť neobmedzme dlho – tisícročia. Je dobre, ak niekto iný žije na náš účet z našej životnej energie?
Na obrázku hore vidíme zjednodušené zobrazenie nášho éterického priestoru. Nad nultou hladinou je postupne deväť hladín rozmerností, ktoré sú delené na kladné a záporné. Nad nimi nasledujú rozmernosti od 10 po 12, ktoré sú už kolektívne, t.j. nedelené na kladné a záporné, pričom zároveň sme „vybavení“ aj výstupom do Pravi – kde rozmernosti už nemajú absolútne žiaden limit. Zjednodušenie spočíva v tom, že uvažujeme iba štruktúru Zdravy nazývanú Sedem Semionov. Tento energetický stĺp používa iba sedem nad sebou idúcich čakier, čo predstavuje sedem stupňov vývoja osobnosti ale aj sedem stupňov, po ktorých stúpa Živatma v čase odchodu z tela. Je to onen tunel, o ktorom často hovoria tí, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa nazad. Svetlo na konci tunela je deviata čakra, ktorá aj má bielu farbu. V prípade iba stupňovitej štruktúry je deviata čakra tradičného slovanského systému siedma. Výklad je takto jednoduchší na pochopenie. Je to však iba základná, elementárna úroveň chápania stavby nášho energeticko-informačného poľa.
Zlatá čiara uprostred je energetická os človeka, t.j. zároveň Zlatá Púť jeho Duchovného vývoja. Nahor sa dá vystupovať výlučne stredom, priestor pred aj za človekom (+ a -) sú ako keby na sebe uložené mnohorozmerné plásty, ktoré na spoločných plochách pozostávajú ako keby zo zrkadiel. Tieto znemožňujú prechod a tak či inak nakoniec nútia k ceste sterom éterického biopoľa. Toto teda je Zlatá Púť Duchovného vývoja v Javi – v strede medzi javnými a navnými svetlými aj temnými štruktúrami, ktoré na nás pôsobia každú sekundu nášho života. Iná cesta proste neexistuje.
Platí tu jeden z Konov Stavby Sveta. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť niekoľko Pravidiel Konu. Ako sa uvádza v Knihe Svetla, na Zlatej Púti Duchovného vývoja môžeme iba ísť – nedá sa stáť „až veci vyzrejú“. Pasivita, t.j. taktizovanie vo Vývoji je vždy cesta nadol. Kladná strana štruktúry nikdy neprovokuje, negatívna strana sústavne vyvoláva provokácie. V štruktúre platí tvrdá hierarchia. Každá rozmernosť má právo a možnosť vplývať, t.j. riadiť iba entity umiestnené v hierarchii pod ňou o 3 rozmernosti nižšie. Znamená to, že každá rozmernosť má svojich „sluhov“, ktorí vykonávajú všetky príkazy zhora. Jemnohmotný Svet je zaplnený tak, že neexistuje ani „mm3“ voľného priestoru. Iba v našom svete máme dojem, že existuje aj „priestor nikoho“.
Pokiaľ máme éterický priestor čistý, tak dôsledky našich činov na nás dopadajú v podstate okamžite. Ak je zanesený, tak všetky dôsledky sa stavajú do dlhej rady, pričom ich účinok najčastejšie nastupuje v okamihu, keď už dávno zabudneme, čo sme kedysi vykonali. Toto je karmická reťaz. Môžeme si zopakovať citát z Knihy Svetla:
Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti sa v prvom rade odráža na nej samej. Pretože ktorákoľvek individualita má absolútnu slobodu výberu, jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru. Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud: jednými činmi vyvíjajúca sa osobnosť umožňuje svoj výstup nahor po rôznych priestoroch Zlatej Púte, inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia, ktoré brzdia vývoj a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov. Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny: v prípade nemožnosti výstupu vzniká nevyhnutnosť prejsť nanovo celý Kruh Života, ale už po druhých Reálnostiach, kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce na svojej Duchovnej bytosti.
Svetlé Sily na nás principiálne pôsobia štýlom „mrkvička/kopanec“, teda nie všetko nepríjemné, čo nás v živote stretáva je dielom Temných síl. Skôr naopak.
Keď už sme spomenuli klinickú smrť, pristavme sa aj pri Svetlej Vyšnej Bohyni Mare – u nás volanej Moréna – sestre Boha Perúna. Ktosi má záujem tradovať, že to je neľútostná Bohyňa Smrti. Kto prešiel kurzom Staroslovienskej Bukvice vie, že naše Obrazy nikdy neboli a nie sú temné. Takéto nájdete v Tarote – ale ten pochádza z Kabbaly. Kto nežil po Pravde, kto nedodržiaval Kony Kruhu Života, toho navštevovala MORÉNA, ktorá takému človeku postupne odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala k smrti. Hneď je teda jasné, aký druh ľudí sa mal prečo obávať Svetlej Bohyne Morény.
Éterický obal nášho tela si môžeme pre lepšiu predstavu prekresliť aj takto:
Pred nami je kladná oblasť rozmerností, za našim chrbtom je negatívna oblasť rozmerností. Všetky rozmernosti pod 10 úrovňou sú takto delené. Zadná časť je negatívna – určite každý zažil prípad keď „mráz behá po chrbte“ – čo je neklamným príznakom prítomnosti negatívnej bytosti v našej blízkosti.
Ženy v našej Kultúre vedeli vytvárať pre členov svojej rodiny oberegové (obranné) kruhy, ktoré chránili nielen mužov v boji, ale aj deti či vnúčatá pred všetkými nebezpečenstvami – vrátane počarovania, uhranutia, zoči, sečnej aj strelnej zbrane a podobne. Takáto žena sa nazývala VEDMA – VEDiaca MAtka. Ak chceli zničiť našu Kultúru, museli najskôr urobiť zo žien negramotné „radodajky“. Napríklad „SLOVEN“ je v anglosaskom egregore „prostitútka“, teda SLOVEN-KA znamená „jedna z prostitútiek“. Takýto podprogram spúšťa tento názov v podvedomí. Ale to nie je jediná „metodika“:
Tento obrázok je nám už dobre známy, ale pozrime sa naň skrz elementárne navné štruktúry. Žena vpravo má oblečené šaty, ktoré spôsobujú dostatočnú koncentráciu biopoľa. Dostatok energie vytvára celostné biopole. Tá istá žena vľavo má vypasované nohavice – aby bolo všetko dobre predstaviteľné. Čo sa – z pohľadu okoloidúcich mužov – deje? Jeden druh mužov iba letno zachytí obraz a hneď si spomenie na svoju partnerku. Cudzia žena mu viac v mysli neostáva. Druhý druh mužov však začne okamžite snovať plány čo by s ňou robili. Na radu prichádzajú všetky možné chúťky a zvrátenosti… Všetko toto vytvára elementárnu myšlienkovú bytosť, teda samostatnú navnú bytosť, ktorá nadobudne vedomie samoexistencie. Pretože žena má vo svojom biopoli diery, tak táto elementárna myšlienková bytosť preniká dovnútra ochranného obalu a prisaje sa na vnútorné štruktúry energetického tela ženy. Na úrovni energetického tela – mimo vedomia ženy – začne elementárna bytosť robiť s energetickým telom ženy presne to, čo mal na mysli ten, ktorý ju vytvoril. Všetky najbujnejšie „kúsky“. Hoci žena nič netuší, elementárne energetické bytosti si postupne s ňou robia čo chcú – veď majú voľný prístup. Tieto „skúsenosti“ časom presakujú vo forme určitého algoritmu do podvedomia a začínajú vplývať na vedomie ženy. Môžu sa prejaviť ako postupná čoraz väčšia podráždenosť voči partnerovi – hoci tento sa nijako neprevinil. Na úrovni podvedomia totiž začína očakávať také „výkony“ aké programy si do svojho biopoľa „vpustila“. Hoci toto môže vážne naštrbiť až ukončiť partnerský vzťah – to ešte nie je všetko. Slovanská žena vytvárala oberegové kruhy nato, aby ochránila svoju rodinu – celú rodinu. A tu nedokáže ochrániť ani seba. Ak aj hneď „necíti“ žiadne zmeny – všetky chlipné predstavy všetkých mužov, ktorí si na nej, hoci „iba“ na energetickej úrovni „zajazdili“ – prináša celý tento éterický navný náklad domov:
Malé deti potrebujú ochranu, nie takýto druh energií ako im takáto mamka „poskytuje“. Ak k tomu ešte pridáme to, čo otec priniesol z „posedenia“ s kamarátmi – nehovoríme o ožranstve, iba o rečiach pri fľaške, ktoré sa všetky naprogramujú do vody v alkohole a rozlejú po telách účastníkov – aké deti môžu u nás vyrastať? Dnes nosia mužské oblečenie aj babky. Na tieto asi väčšinou nebudú zacielené chlipné pohľady, ale existuje dosť iných informácií, pred ktorými je deti treba chrániť – ale nohavicová babka im ich pekne prinesie až domov…
Ôsma rozmerová hladina – oberegová – a zároveň hladina smrti je o 3 rozmernosti vyššie ako 5. – teda táto úroveň riadi slovanského muža. Čo urobili s našimi ženami a čo tieto robia s našimi mužmi? O deťoch ani nehovoriac…
Tu si ešte povedzme, že takáto štruktúr energetických tiel platí iba pre bieleho človeka. V hre zvanej život je okolo nás množstvo neľudí stvorených na ôsmy deň (ale aj všakovakých iných). Na úrovni energetického tela vyzerajú približne takto:
Majú vyvinuté iba tri spodné čakry – aby mohli existovať v Javi. Ich „program“ v procesore (mozgu) obsluhuje principiálne tri základné roviny: narodil sa, urobil(a) sebe podobného a jedol. Nad nimi je akási – pre nás záhadná – štruktúra, ktorá slúži ako Duša. Nie je to Duša v našom zmysle slova, ale je to bioenergetická substancia, ktorá dokáže animovať ich telo v Javi. Dôležité je, že je priamo napojená na DRUHÚ ČAKRU. Pohlavný styk s takouto bytosťou jej priamo zabezpečuje prísun životnej energie do svojej „Duše“, bez ktorej by nebola schopná prežiť. Bez ohľadu na pohlavie takejto bytosti, vždy odoberá energiu sexuálnemu partnerovi. Problém je, že pohlavným stykom sa otvárajú energetické kanály na celý život. Koľko partnerov či partneriek, toľko energetických kanálov ich zásobuje, čo platí aj pri homosexuálnom styku. Je úplne logické, že potrebovali zaviesť kultúru voľného, športového sexu – raj na Zemi (pre nich). Nám to skracuje život. Na obrázku je však nakreslená aj štvrtá čakra – je to dôležitý moment. Prečo? Lebo túto technológiu používa kresťanstvo „Aby všetci jedno boli“. Ono v skutočnosti mení bieleho človeka na trojčakrového, ktorého motivujú láskou – „veď čo zlého môže byť na láske“? Ide o to, že láska – v našom ponímaní ľúbosť – „sídli“ vo štvrtej čakre. Ak teda niekoho prestavíme do módu, že začne túžiť po láske, tak sa vedome koncentruje na srdcovú, t.j. štvrtú čakru. Táto sa však stáva iba (celoživotne nedosiahnuteľnou) métou, čo znamená, že aktívne využíva iba spodné tri. A kto využíva (žerie) všetky naše vyššie čakry a nimi vytvárané éterické telá? Žeby naši priatelia? Nuž bratia a sestry, všetko nad nám žerú paraziti – a ešte ich aj extra dopujeme sexom. Cirkevné zviera je práve takto urobené. Ale to ešte nie je všetko.
Hlavný dôvod existencie kresťanského egregoru je ten, aby tí, ktorí sú na vyšších miestach hierarchie sa mohli doslovne pásť na svojej pastve – odoberajú jej ich životnú energiu. Práve oni tvoria hierarchiu Temných organizovanú na Zemi – Čierni mágovia. Do tejto hierarchie – samozrejme – patria aj kresťanskí popi. Treba tiež vedieť, že každý, kto sa zúčastňuje volieb v takejto koncepčnej hre dáva čiernym mágom právo ich vyciciavať z ich životnej energie aj vtedy, ak nechodia do žiadneho kostola či synagógy. Ale ani to nie je všetko. Celá ich hierarchia – počínajúc už prvostupňovými popmi a nekončiac štátnymi úradníkmi – má právo zlievať na pastvu – cirkevné aj sociálne zvieratá – všetky svoje hriechy. No a táto ich donekonečna „odpracováva“ – a pokiaľ bude pri moci táto koncepcia ani to inak nebude. Toto je štruktúra štátnej moci vybudovaná čiernymi mágmi za posledné tisícročia.
A tak sa pasú nielen na svojich výtvoroch – ktoré sa po smrti rozplynú, lebo nemajú Ducha – ale aj na kresťanoch, ktorých zmenili na trojčakrové cirkevné zvieratá. Títo sa však budú mať z čoho po smrti vylizovať… pre vlastnú nevedomosť. Síce strašnú, ale inak pohodlnú.
Tu je namieste sa zamyslieť – komu „poskytujeme“ naše dievčatá, keď ich posielame ako operky na Západ? Cudzinci radi po nich siahajú – a trojčakrovým značne predĺžia život. Ak sa iba s nimi vyspia, tak sa vrátia nazad a tu si nájdu nejakého partnera – a trojčakrový ťahá životnú energiu z nej aj z jej partnerov. Rovnako aj trojčakrové ženy – treba si uvedomiť, že trojčakroví ľudia sú kúzelníkmi v športovom sexe – je to pre nich predsa otázka života a smrti… hoci aj pre nás.
Oni v podstate plnia dve úlohy – okrem svojho prežitia aj likvidujú náš genofond. Ak dievča vystrieda desiatich (a dnes asi aj hodne viac) sexuálnych partnerov, tak už neporodí nasledovníka Rodu, iba akúsi zlepeninu Obrazov rôznych partnerov. A potom ešte rodí v pôrodnici, kde je zaručené, že všetkým malilinkým človiečikom navzájom premiešajú ich biopolia – a vždy tam je aj dosť Cigánčat – nedivme sa teda, že namiesto Slovienov tu dnes máme Slovenov a Slovákov… Sú to už iba zbabelci pijúci pivo, „žijúci“ na sociálnych sieťach a slintajúcich po babách…
A čo v Indii? V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo si ženy v hinduizme označujú čakru čelo:
Indovia – ak neberieme do úvahy Árijcov – sú tzv. hybridná rasa. Stykom s bielymi ľuďmi sa im postupne zvyšuje energetika, ale z nášho pohľadu – vzhľadom na počet kanálov vnímania – ich radíme medzi hybridných. Neznamená to nič zlé – veď takýto bol aj Budha – ak budú na sebe pracovať, tak prakticky v Duchovnom vývoji predbehnú nejedného bieleho. Tak či onak, hybridná bytosť v tomto prípade znamená, že majú aktívny bioenergetický systém po piatu čakru – ak uvažujeme systém siedmych. Šiestu si teda kreslia, aby mali stále na očiach métu svojho Duchovného vývoja. Presne tento princíp – lebo princípy sú rovnaké – koncentruje kresťanov na štvrtú čakru.
V tejto súvislosti len poznamenajme, že dnes je v móde preberať prvky indickej kultúry. Je to indická kultúra, nie Slovanská. Ak biely človek – AS – teda majúci deväť čakrovú stavbu energetického tela sa koncentruje na vývoj ôsmej čakry, DEGRADUJE. Je to cesta DOLE. V horách Altaja našli tisícročia staré múmie slovanských kňažiek, ktoré mali príčesky vysoké do úrovne desiatej čakry. Toto je správny postup – ak mám deväť čakier tak sa snažím aktivovať desiatu – nie ôsmu, alebo dokonca iba tretiu či druhú čakru. Dnes máme aj mnoho rozličných indických cvičení zameraných napríklad na to, aby ženy „dobre rodili“. V skutočnosti aktivizujú ich pozornosť na druhú čakru… komu to je výhodné? Na známej Behistúnskej skale môžeme vidieť, že za dávnych čias nosili naši Predkovia aj zvláštne, vysoké klobúky (posledný zajatec vpravo). Boli vysoké preto, aby dosahovali do výšky desiatej čakry (ôsmej v stĺpcovom systéme) a tak mohli aktivizovať túto métu:
Čo sa týka dnešnej popularity indickej Kultúry – našim ľuďom uniká podstatný bod. V Indii žije 1,2 miliardy ľudí. Hoci tam žije 200 miliónov Árijcov – tvoriacich najvyššiu kastu a majúci tisícročia neprerušované védické poznanie – kdejaké cvičenia vedú spravidla ľudia hybridnej rasy. Čo nás vlastne môžu naučiť? Na obrázku vyššie – zobrazenie kladných a záporných častí nášho biopoľa – vidno aj hore smerujúce červené čiary vysokoenergetických polí. Okrem kompletného systému čakier máme ešte aj zložky napojené priamo na Vyššie Božie Štruktúry (Vyšných Bohov Pravi). Ak ich fakticky nepoužívame, t.j. ako keby sme ich nemali, tak to preto, lebo si ich dávame žrať – Z NEVEDOMOSTI – parazitom. Všetky jemnohmotné telá sú našou životnou energiou – patria nám. Ak nadobudneme poznanie kto sme, tak sa im nebudeme viac dávať za potravu. Hybridné rasy nemajú vyššie jemnohmotné telá – generované čakrami – lebo sa im ešte jednoducho nevyvinuli. Oni ich musia postupne – tvrdou prácou – vyvíjať, my sa potrebujeme zobudiť a vziať si, čo je naše.
Ak k „učeniu“ pridajú ešte aj používanie rozličných „ľahkých drog“ – vo forme rôznych práškov a pod. s tým, že to pomáha v sexuálnom živote, ľahšie dostáva do správneho tranzu a podobne – je to už niečo absolútne cudzie. Žiadne látky – hoci aj „slabučké“ drogy, ktoré vypínajú rozumovú kontrolu sa NIKDY v našej Kultúre nepoužívali. Karma sa totiž nikdy nevypína – zodpovednosť vždy na nás ostáva.
Obmedzenia hybridnej rasy neznamenajú prekážku v Duchovnom vývoji, ale nahor sa musia dostávať oveľa tvrdšou prácou ako bieli ľudia. Dobrým príkladom na pochopenie je Budha – princ Sidharta. Bol synom bieleho otca a domorodkyne čo znamená, že nemal 16 kanálov vnímania. Vďaka veľkej húževnatosti a tvrdej práci nakoniec našiel cestu do NIRVÁNY. Ale prečo iba tam? Pretože štruktúra kanálov vnímania mu neumožnila vidieť viac – akonáhle dosiahol maximum pre danú sústavu kanálov vnímania, vyššie už nevidel nič iba tmu. Ale ak si otvoríme KNIHU SVETLA (str. 98) zistíme, že Nirvána je šiesty Svet na Svarge – prvý stupeň je Svet Javi – ale nad ním je ešte ďalších desať Svetov, po ktorých začína Svet Pravi.
Aby sme to teda skrátili, Nirvána nie je pre nás definitívna „konečná stanica“, šiesta čakra nie je naše maximum, teda ani indické ani čínske metodiky nemôžu obsiahnuť naše rozmernosti. Je to síce „lepšie“ ako kresťanstvo, ale stále platí:
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš, ale nepoznajúc svojim umom podstatu svojho života i Sveta Javi, ako môžeš dôstojne prežiť ho a splniť Povinnosť svoju pred Rodom svojim i Rodom Nebeským?
VOLCHV VELIMUDR
Ak sa vrátime k prvému obrázku biopoľa vidíme, že desiata hladina už nie je delená na kladnú a zápornú. Vysokorozmerné bytosti zostúpili pod desiatu rozmernosť tak, že vytvorili tábor Bielych aj Čiernych. Po žlto-čierny bod je možné vystúpiť individuálne, sú ľudia, ktorí sa tam dostali. Ak takýto človek zažil klinickú smrť a v tomto bode „videl iba tmu“ znamená to, že nemá Vieru. Je orientovaný individualisticky štýlom JA SÁM a nikto viac.
Rozmernosti 10, 11 a 12 sú už kolektívne. Možno ich poznávať iba cez slovo „MY“. Individuálne sa dá dostať iba po rozmernosť 9. Svetlí Bohovia zostupujú do úrovne +9 z 12. rozmernosti, preto ak konáme ako oni, tak musíme konať kolektívne, t.j. aj nahor môžeme postupovať iba spolu, nikdy nie osamote. Ak chceme postupovať nahor, tak sa musíme všetci Slovania spájať, konsolidovať. Na 9. rozmernosti sa naša Živatma stáva mobilnou. Nahor stúpame za podmienky, že jeden za druhého navzájom zodpovedáme. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna bojová jednotka. Túto jednotu sme dosahovali na spoločných obradoch, preto tradične od nepamäti vodíme CHOROVODY. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna veľká rodina. A tu je už jasné, prečo sa nás neustále snažia rozdeliť, rozčleniť. Dôležité je vedieť, že nato vytvorili aj Slovanský egregor. Veľa skupín dnes vedú trojčakroví alebo nimi nastrčení ľudia – rozliční šamani a podobne. A ak ešte aj prinášajú krvavé obete, tak nedodržiavajú základné Pravidlo Stavby Sveta – každá bytosť má právo slobodného výberu. Ak zarežú zviera – aké má ono právo slobodného výberu?
Záverom si uveďme niekoľko príkladov. Trojčakroví ľudia majú možnosť riadiť úroveň „0“, t.j. o 3 nižšiu ako je ich vlastná. Môžu si teda urobiť potomstvo a cepovať ho. Ak sú muž aj žena na 6. rozmernosti, môžu pre rozmernosť -3 vytvárať emócie strachu a kŕmiť sa nimi. Ak sa neustále musíme obávať o svoju existenciu – dane, poplatky, čo kúpiť deťom jesť a podobne znamená to, že nám takto riadia našu -3 rozmernosť. Kto vytára v krajine takéto podmienky? Vláda a parlament –pôsobia z úrovne -6. Ak pôsobia z úrovne -6 znamená to, že sú riadení z úrovne -9, t.j. riadi ich Diabol. Ale neobávajme sa o naše vlády a parlamenty – v demokracii sú také všetky po celom svete.
Ak sú muž aj žena na úrovni 12 (tam len spolu), tak vplývajú na 9-tu úroveň, v ktorej sa môžu rozdeliť na 2 smery, ktoré môžeme rozpoznať podľa „Pečate“. Pečať prináležnosti k Temnej Javi aj Navi je AMBICIÓZNOSŤ, pečať prináležnosti k Svetlej Javi aj Navi je SVEDOMIE. Takto je realizovaný výber, cez čo budú ovplyvňovať nižšie štruktúry.
Svet je Veľká hra, ktorú hrajú Svetlé sily pomocou bielych aj čiernych figúrok. Život je potrebné brať s ľahkosťou ako HRU, lebo inak riskujeme, že sa hlboko „vlepíme“ do nejakej rozmerovej štruktúry. Ak je lepidla veľmi veľa, tak už môže byť nevyhnutná cudzia pomoc. Preto radšej hrajme Hru. Hru Bohov…
Nuž, sami vyberáme kadiaľ pôjdeme – AMBÍCIAMI alebo so SVEDOMÍM? Je to naša voľba… aj zodpovednosť.
Na sieti – v skupine ВКонтакте „Из Города в Деревню“ – sa objavil zaujímavý článoček. Pretože svojou podstatou zapadá do našej témy o výchove detí, prikladáme vám ho. Nechajte na seba pôsobiť Obrazy tohto článočku. Za týmto krátkym textom je totiž uložené veľa múdrosti:
Žien nám je ľúto. Neustále sa sťažujú, že vôkol niet žiadnych mužov. Žien nám nie je ľúto. Vychovávajú svojich synov ako dievčatká. Výsledok je zákonitý.
PRVÉ PRAVIDLO
Výchovou chlapca sa musí zaoberať otec. Avšak od samého narodenia. Svojho narodenia, nie narodenia jeho syna.
Pretože výchova v rodine to nie mravoveda. Chlapec kopíruje spôsob chovania sa svojho otca, nie jeho slová.
OTÁZKA PRE MAMY: Chceli by ste, aby sa váš syn stal takým istým ako je váš muž?
DRUHÉ PRAVIDLO
Muž musí byť silným. Ale čo to znamená? Vedieť prijímať rozhodnutia a brať na seba zodpovednosť za ne.
OTÁZKA PRE RODIČOV: Učí sa váš syn prijímať rozhodnutia a zodpovedať za ne?
TRETIE PRAVIDLO
Prijímať rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť to sú dve strany tej istej mince. Z jednej strany sloboda, z druhej strany ohraničenie slobody.
PRÍKLAD
Muž prijíma rozhodnutia, ale zodpovednosť za ne nesie jeho žena. To nie je muž, to je iba mamičkin synček. Mazlíček.
ŠTVRTÉ PRAVIDLO
Sloboda sa začína sebaobmedzením.
Existuje také príslovie: „Vodu pijú najskôr ťavy, pretože nemajú ruky. Druhí pijú muži, lebo nemajú trpezlivosti. Posledné pijú ženy“.
VÝCHOVNÁ SCHÉMA (PRE TATOV!):
„To najlepšie pre mamu. Pretože je dievča. Potom kocúrovi – preto, lebo si nedokáže sám pomôcť a závisí od nás. A až potom my dvaja. Pretože sme muži“.
PIATE PRAVIDLO
V akom veku sa mládenec stáva mužom?
Od momentu uvedomenia si seba samého ako osobnosti. Psychológovia tento vek poznajú. Tri roky. Tak, mamičky. Tri roky.
Práve od tohto veku je nevyhnutné pripomínať synovi: „Ty si muž!“
Práve od tohto veku sa musí začať učiť normálne mužské slovo: „Musím!“
Muž musí. Vedieť trpieť. Vedieť prekonávať sám seba. Vedieť sa mýliť. Vedieť byť nežným. Vedieť byť hrubým. Vedieť byť ráznym. Vedieť niesť zodpovednosť za svoje slová. Muž musí vedieť BYŤ.
ŠIESTE PRAVIDLO
K chlapcovi sa treba chovať ako k dospelému. To neznamená, že sa s ním netreba hrať, odpúšťať mu jeho omyly, nebyť k nemu nežným, neusmievať sa naň.
SIEDME PRAVIDLO
Synček sa môže mýliť. On skúma svet vôkol seba, skúma jeho hranice. Viete prečo sú muži podobní na deti? Pretože ako muži tiež posúvajú hranice tohto sveta. Muž musí byť nespokojný. On je hnacia sila človečenstva. A žena je sila ochraňovania – ak je čo.
Synčeka neslobodno trestať za omyly. Treba ich naprávať. Jemu samému. Samostatne. Ale s vašou radou a pomocou.
Svet nestvoril človek ale Stvoriteľ-Rod, a preto človek nemá právo ho strategicky meniť. Človek však môže v rámci svojho vývoja a poznávania Svet skúmať, lokálne transformovať, ale to jedine za podmienky, že jeho postup povedie k blahu pre všetkých, t.j. pre ľudí aj Prírodu. Dieťa je neoddeliteľnou súčasťou stavby Sveta. Ono nie je iba Božie stvorenie, ono je aj osobnosť, ktorá sa nachádza v neustálom vzájomnom kontakte so Stvoriteľom. Dieťa potrebuje pomoc pri hľadaní svojho miesta vo svete, počínajúc jeho mikrosociálnou jednotkou, miesto vo vzájomných vzťahoch v rámci mikrokolektívu s okolitým svetom, t.j. mať dobrý vzťah so všetkými, nečiniť zlo. Obraz Sveta pre dieťa závisí výlučne od správneho vysvetľovania a objasňovania, nie od vonkajších podmienok. Tieto hrajú úlohu iba vtedy, keď sa dieťa snaží poznávať okolitý svet bez pomoci kohokoľvek – najmä však jeho najbližších.
Ľudia sú rôzni a každý má svoj Obraz chápania Sveta. Dieťa sa snaží porovnávať s inými. Treba mu trpezlivo vysvetľovať, že prejavy sveta sú rôznorodé, ale že všetko má právo na existenciu, a preto všetko treba chápať a ponímať ako danosť. Násilne nanútený, nesprávne poňatý Obraz Sveta vedie k degradácii osobnosti, k nesprávnemu vývoju psychiky dieťaťa. Problém je v tom, že takto v detstve nanútený pohľad či svetonázor rodičov alebo starých rodičov sa neskôr už veľmi ťažko a zložito poddáva korekcii.
Deťom treba všetko objasňovať v procese hry. Preto nie náhodou naši Predkovia dávali deťom matriošky. Hoci princíp je jednoduchý, je to hlboké, názorné vysvetlenie, že človek nie je iba materiálne telo, ale aj množstvo ďalších, jemnohmotných tiel, ktoré ho obklopujú. Pretože ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok aj Vesmír je – podobne ako maličký človiečik – energeticko-informačným priestorom. Takto možno vysvetliť a objasniť stavbu energetických tiel, čím sa pripravuje psychika dieťaťa na správne ponímanie mýtických, ale aj sakrálnych procesov v staršom veku.
Dieťa do štyroch rokov je akási špecifická nádoba, ktorá sa každou sekundou čímsi napĺňa. Po štyroch rokoch sa mozog dieťaťa začína orientovať na okolitý svet, pričom všetci, ktorí dieťa obklopujú sa ho snažia z jeho nádoby vytiahnuť. Pre dieťa je svet v jeho nádobe reálny, pre dospelého nereálny, ale pokiaľ je on pre dieťa reálnym, tak či onak ono stále zostáva byť súčasťou tohto svojho sveta. Do štyroch rokov je emocionálny systém organizmu dieťaťa nastavený iba na jeho vlastný rytmus. Pokiaľ dieťa žije vo viac-menej normálnom prostredí, tak pokračuje žiť svoj život nezávisle od rodičov. Oni môžu iba posilniť alebo oslabiť jeho pocity či vnemy. Pre dieťa kreslený film, otec, mama, dedko či babka stoja v jednom rade, pretože rodičia sa nachádzajú v tom istom rozprávkovom svete, v ktorom aj rozprávkový film.
Vždy keď dieťa vyťahujú z jeho nádoby – hoci mu iba chcú niečo dať – lebo ho ľúbia, v skutočnosti mu vždy niečo odoberajú, odoberajú mu jeho život. Vo veku od štyroch do siedmych rokov sa všetko nadbytočné alebo nedostatočné vzrušenie valí na dieťa ako ničivá lavína. Stáva sa akousi futbalovou loptou, do ktorej „kopú“ všetci dookola, niekto silnejšie, iný slabšie. V tomto veku si dieťa zapamätáva iba stresové situácie. Netreba ho vyťahovať z jeho vnútorného sveta ale nastavovať, ak jeho svet nie je veľmi pekný, jasný a naplnený, alebo podporovať, ak je v dieťati prítomná cieľavedomosť. Aby sme mohli pochopiť ako to robiť, rodičia sa musia v prvom rade zaoberať sebou. A tu spravidla leží hlavný problém. Nielenže sa väčšinu k tomu nemajú, ale naopak, chcú z dieťaťa urobiť to, čo nikdy nedokázali urobiť zo sebou, alebo jednoducho to, či videli niekde v televízii a podobne. Ale ako sa dá pozliepať to, čo nikdy neodskúšali sami na sebe? A tu mnohí začínajú angažovať rôznych špecialistov, čo už je samo osebe otázne. Dieťa prežíva túto bezčasovosť v plnej závislosti od vonkajších podmienok. Namiesto toho, aby sme dieťa PRIRPAVOVALI na učenie, jednoducho ho už začíname UČIŤ. Je to prvá tragédia, ktorá sa neskôr veľmi ťažko napráva. Dieťa prichádza do školy nijaké: je časťou mamy, časťou otca, časťou babky, časťou dedka a podobne. Len vo veľmi malom podiele je časťou seba samého. „Rozpitvajú“ jeho osobnosť a potom si myslia, že škola všetko napraví. A v škole sa začína to „najzaujímavejšie“ – akási hra na vedomosti. Na dieťa navešajú obmedzenia a tlačia a tlačia doň poznatky. Nakoniec opúšťa školu nabité poznatkami. Je dobre ak dieťa má prirodzenú vrodenú silu, alebo sa pritrafí nejaký dobrý učiteľ, ktorý ho naučí analyzovať a rozmýšľať. Toto mu umožní v budúcnosti si aspoň uvedomiť svoju podstatu. Umenie učiť sa je naozaj umenie. Ak človek zistí ako sa dá učiť, tak dokáže v živote dosiahnuť to, čo treba. A to mu umožní zodpovedať faktoru času. Kto sa nevie naučiť, ten nedokáže riadiť, prijímať rozhodnutia a podobne. V súčasnosti ide najmä o schopnosť správne korigovať zväčšujúci sa tok informácií na ľudskú Dušu.
Skorý vývoj je v skutočnosti premiestňovanie hraníc psychologického vývoja. Tok informácií vyžaduje korigovanie a správne nasmerovanie. V takomto období je úloha rodičov dôležitejšia ako úloha školy. Možno povedať, že príliš skorá informatizácia má tak negatívny, ako aj pozitívny dopad – záleží na proporciách. Nespracovaná – „neuvarená“ – informácia sa odkladá nabok a časom sa neadekvátne transformuje, čím dochádza k zmene osobnosti.
Korekcia informácie, adekvátne vysvetlenie čo je správne a čo nie formuje vektor vývoja človeka. Kto môže realizovať korekciu? Jedine rodičia a vychovávatelia. Dnešné časy vyžadujú nové, adekvátne psychologické techniky, nové psychologické školy – ak sa mienime spoliehať na okolitý svet – pretože doteraz sa tieto otázky riešia iba empiricky. Negatívne príklady z televíznej obrazovky, kde hlavný hrdina zabíja všetko dookola privedie k tomu, že dieťa umiestni samé seba do role hlavného hrdinu – čo prenesie aj do svojho života. Bude najskôr biť všetko dookola, neskôr zabíjať, čo nakoniec privedie k tragédii. Dnes je naozaj potrebná adaptácia klasickej psychológie na súčasné podmienky, kde sa vezme do úvahy skorší vývoj dieťaťa. Deti vychováva spôsob života rodičov a spoločnosti. Nevyhnutne potrebujú získavať informácie zmyslami, pretože zmysly dokážu odovzdávať obrovský objem skoncentrovanej informácie. Čím je zmyslový vnem žiarivejší a silnejší, tým obsahuje viac vesmírnych poznatkov. Informácia, ktorá je skompresovaná do zmyslového vnemu – napríklad strach – dáva možnosť okamžitej reakcie na situáciu.
Správne nahromadenie zmyslových vnemov dokáže mnohonásobne zväčšovať objem poznatkov, ktoré už v človeku sú. Veľmi dôležitá je vyváženosť zmyslových vnemov, pretože dáva informáciu o úrovni vyváženosti človeka, ale zároveň – vďaka neustálej pulzácii vnemového zdroja – zmyslové vnemy rodia vždy nové a nové zdroje informácií.
Vo výchove detí našich Rodov musí byť hlavným faktorom Kultúra a spôsob rodinného života rodiny. V procese hry si dieťa musí pomocou zmyslových vnemov postupne kresliť Obraz Sveta. Vychovávať ich treba v Pravde, aby neskôr nevznikali mravné odklony. Akýkoľvek detský program musí obsahovať nie šablónu na chovanie sa, ale Dušu. Duša musí byť naplnená Duchom, a presne také musia byť aj hry, ktoré majú byť nie počítačové ale skutočné, postavené na kultúrnych tradíciách, láske k vlasti, krajine, Prírode, ľuďom – bez vrážd a násilia, založené na spravodlivosti a dejinných udalostiach, na dobrých slovanských, ľudových rozprávkach. Príprava rodičov musí prebiehať neustále skrz rozširovanie ich vedomia, skrz stanovovanie správnych priorít nad všetkými životnými hodnotami.
Každý psychológ má svoju úroveň adaptácie detí. Prednastavené úrovne a nezáujem o krátkodobé zlyhania veľmi silno ovplyvňuje vykonávanie dorastovej diagnostiky dieťaťa. Psychológia sú spravidla veľmi ďaleko od podstaty. Ich uzávery a chápanie procesov, ktoré v deťoch prebiehajú, spravidla neodrážajú zodpovedajúce ohodnotenie ich vývoja. Za základ svojho ohodnotenia berú periódu vonkajšieho, subjektívne ponímaného vývoja dieťaťa, jeho adaptáciu v tom sociálnom prostredí, v ktorom sa práve nachádza. Do poľa aktivít takýchto psychológov nespadá štruktúra a ponímajúci mechanizmus jemnohmotnej stavby človeka, ale predpokladajú existenciu iba viditeľného aspektu činnosti dieťaťa a jeho prejavy v jemnohmotnej rovine. Dieťa nie je stroj, ktorý je potrebné skúmať, ale plne sformovaný mechanizmus, na pochopenie a vyhodnotenie ktorého je potrebné ho dobre poznať zvnútra. Psychológovia spravidla nemajú takúto špecializáciu a kvalifikáciu. Možno ich spravidla ľahko nastaviť práve na také chápanie osobnosti dieťaťa, ale takýto ich monitoring vedie k tomu, že deti nakoniec oveľa viac vedia o psychológovi, než psychológ o nich. Deti nehodnotia na základe vonkajších príznakov a kritérií, ale čerpajú z čistého Ducha, pričom práve takéto ohodnotenie človeka má zo všetkých najvyššiu prioritu. Poznanie všetkých procesov a štruktúry Stavby Sveta umožňuje inak hľadieť na deti. Bývajú podceňované, pretože sa predpokladá, že ich Duch je slabý. Často to však býva presne naopak. Dogmatický spôsob testovania neumožňuje adekvátne vyhodnotiť schopnosti dieťaťa a už vôbec neumožňuje ich vývoj. Poznanie sa spravidla odovzdáva ústne, a práve táto schéma je psychológmi najmenej používaná.
Hovorí sa, že bytie určuje vedomie, čo je principiálne správne. Uvedomovanie si funguje principiálne rovnako, ale vo väčšej miere ovplyvňuje fyzikálne procesy a chovanie sa dieťaťa vo fyzickom svete. Uvedomovanie si je proces nového videnia reality. Platí, že reálnosť je vytváraná tým, čo odkrýva nová hrana ponímania a videnia sveta. Je to proces osvietení a objavov, pochádzajúci z nahromadených skúseností, informácií, spomienok na minulosť vrátane minulých životov. Uvedomovanie si a sebaurčenie, sebaidentifikáciu dieťaťa určujú sny, méty, fantázie, vzdelanie a vzájomné pôsobenie s okolitým svetom v každom časovom okamihu. Uvedomovanie si seba byť tým či oným, v tej alebo onej roli motivuje k tomu či onomu módu chovania sa, formuje tú alebo onú reálnosť – presnejšie tunel reálnosti, vnútri ktorého človek žije a vidí svet tak a nie inak, z ktorého čerpá úlohy, orientačné body, zamerania. Do tohto tunela reálnosti človek vo vlastnom vedomí ženie sám seba ako chovaním sa, tak aj fyzicky. Je absurdné tvrdiť, že svetonázor alebo ponímanie sveta, vzťah k životu, k rodičom, k rovesníkom, spoločnosti a pod. je v takom a takom veku taký a v inom veku taký a taký. Tu neexistuje príčinná prepojenosť. Pochopenie je potrebné odvodzovať od etáp psychického vývoja. Na počiatku svet práve narodeného dieťaťa plne závisí od matky a je ňou aj plne formovaný. Neexistuje nič vonkajšie, nič konkrétne a presne opísateľné. Všetko je pociťovanie a ponímanie na úrovni psychologického a psychického vzájomného spojenia. Potom sa vo vedomí dieťaťa objavia slová, ktoré začínajú formovať okolitú realitu, ktorá sa z bezforemnej masy stáva súborom objektov. Čím skôr a viac slov prichádza, tým je proces uvedomovania si okolitého sveta rýchlejší. Za základ školského vyučovacieho procesu treba stanoviť úlohu vychovania a uchovania neopakovateľnosti osobnosti dieťaťa, pričom rodina a škola musia jeden druhého dopĺňať v procese tvorenia ČLOVEKA-TVORCU a nie raba či sluhu božieho. Učenie znamená predovšetkým schopnosť dostávať nové poznatky vyvíjajúce intuitívne myslenie, ktoré mladému človeku umožní vstúpiť do života bez osobitných problémov. Tvorivý Človek sa musí od plienok až po koniec svojich dní nachádzať v stave neustálej tvorivosti, dnes však hlavné miesto zaujíma spotreba všetkého. Je zbytočné obviňovať dieťa z lenivosti, lebo lenivosť je iba produktom straty záujmu o učenie sa. Znamená to, že pokiaľ sa nepodarí zmeniť proces učenia na nejaký tvorivý akt, nemôže byť ani reči o nejakom východe z krízy vzťahov s deťmi. Tvorivosť dieťaťa sa začína hrou. Začiatok školy musí byť pokračovaním hry. Netreba deliť poznatky do akýchsi častí ako matematika, fyzika, chémia a podobne. Všetky poznatky musia prameniť zo zovšeobecnenia empirickej skúsenosti života, ktorá koniec koncov vysvetľuje javy skutočnosti a pripravuje dieťa na samostatný život. Na toto však budú potrební úplne iní pedagógovia, pretože tvorivých ľudí môžu formovať iba ľudia-tvorcovia. Nikto nemôže dať to, čo nemá. Učiteľom sa jednoducho treba narodiť!
Ak vo vzťahu k medikom by kritériom ich profesionálnej vhodnosti mohla by byť úroveň ich energetiky, tak v prípade pedagogiky by kritériom ich profesionálnej vhodnosti mal byť stupeň harmonického vývoja osobnosti človeka učiteľa. Na určenie tohto stupňa stačí stanoviť zodpovedajúce vlastnosti obálky jeho zložiek: Ducha, Duše a Tela. V prípade harmonicky vyvinutého človeka musia byť všetky tieto tri energetické obálky rovnaké. Pokiaľ však trvá kríza dôvery ku škole, kríza otcov a detí narastá, sme v nebezpečenstve, že v spoločnosti nám dorastie už štvrté pokolenie sociálnych rabov, t.j. cirkevných a sociálnych zvierat. Dnešní absolventi škôl nie sú nijako ochránení a sú nepripravení vstúpiť do života ako ľudia. Dnešné pokolenie celkovo vyrastá bez držania kontroly nad sebou vo vlastných rukách.
Spomeňme ešte jednu dôležitú vec. V našej Kultúre tradične považujeme za prelom vek 12 rokov, v ktorom sa vykonával obrad Menorečenia. Tento vek nie je vybraný náhodne, ale vyplýva už z vyjadrenia veku v číslach Staroslovienskej Bukvice. Ak kvôli fontom vynecháme „titlo“ nad číslom, tak 12 zapíšeme ako •IB•. „I“ symbolizuje životnú energiu zostupujúcu z Nebies – PRAVI – do Svetov Slavi a Javi (nazývame ju aj Inglia); „B“ má Obraz „Múdrosť“. Obrazne nám naši Predkovia zanechali informáciu, že vo veku 12 rokov sa dieťa samostatne napája na zdroj Múdrosti pochádzajúci z Inglie, ktorý sa v tomto veku už stáva preň prístupným nezávisle od rodičov. V tomto veku prestáva byť dieťa „vychovávateľné“ v tradičnom zmysle slova… pričom mnohí rodičia práve vtedy chcú začať vychovávať – ale na dobehnutie zameškaného je neskoro. Tu pomôže skôr partnerský vzťah typu „ja by som to urobil tak, ale ty sa rozhodni sám/sama“.
Už sme písali o módoch fungovania psychiky v zmysle ich triedenia v učení Spasu. Zásadne neželaným módom fungovania ľudskej psychiky je Emocionálny mód, pretože vypína rozum a posúva náš „palubný čas“ do budúcnosti. Aj toto je potrebné vedieť dieťaťu, ktoré vstupuje do života samostatne. Dnes je spoločnosť programovaná do stavu šablónového chovania sa. Šablóny sú všetky naše zvyky a modely chovania, ktoré existujú na základe prostých emócií. Každá šablóna je časťou uvedomujúcej si bytosti a neexistuje sama od seba. Existujú dve cudzorodé vedomia, ktoré ich spájajú dokopy. Prvý typ vedomia žije nad vrcholom hlavy človeka. Je to parazit, špecifická bytosť, ktorá pohlcuje väčšinu našej životnej sily (energie), ktorá bola ukradnutá človeku pomocou šablóny. Tento kanál – v zmysle nášho ponímania – odvádza životnú energiu priamo do Navi. Druhý typ vedomia žije mimo nášho tela. Spája všetky rovnaké šablóny v rôznych ľuďoch a rovnako zbiera svoj diel z našej životnej energie. Nazývame ho aj egregorom, najčastejšie náboženským. Ak človek úsilím svojej vôle odstráni či už návyk alebo nejakú následnosť činov, tak šablónu zničí. Na druhej strane osvedčených spôsobom ako vrátiť šablónu na pôvodné miesto je strach – napríklad z Pána… Strach je veľmi silná emócia a spotrebuje kolosálne množstvo energie – našej životnej energie.
Akákoľvek myšlienka človeka je čo do svojej podstaty elementárnou bytosťou, ktorá má svoje vedomie a funguje v rámci nasmerovania myšlienky. Životnosť tejto bytosti a jej sila závisí od sily emócií, ktoré prežíva človek, ktorého táto myšlienka navštívi – keď sa stane jej hostiteľom. Závisí aj od toho, ako často ho navštívi, ale aj od osobnej sily jedinca. Sila myšlienky môže byť taká, že sa stane svojráznym analógom cudzorodého vedomia druhého typu, pretože ak človek celý čas o čomsi premýšľa, tak stráca kolosálne množstvo svojej životnej energie, ktorú mohol použiť vo svoj prospech.
Emócie sú špecifickí energetickí paraziti, ktorí sa kŕmia osobnou silou človeka a napájajú jeho šablóny. Najväčším problémom človeka je to, že nerozlišuje medzi emóciami a zmyslovými vnemami. Emócie nesú v sebe deštrukciu a chaos, ale zmyslové vnemy tvorivosť a harmóniu. Emócie zanechávajú po sebe pocit spustošenia, zmysly naplnenia a oduševnenia. Práve preto človek nadobúda väčšinu svojich chorôb po zakúsení silných emócií. Znamená to, že najskôr sa treba naučiť identifikovať takúto šablónu a zbaviť sa jej.
Akékoľvek poznanie je užitočné iba vtedy, ak sa trvalo obnovuje. Zmyslom života je snaha o dokonalosť – Duchovný vývoj – ktorý sa realizuje za pomoci nových poznatkov. V správnom konaní vždy prichádza pomoc zhora. Ak úsilie má správny smer, tak Stvoriteľ – Rod – odstraňuje všetky prekážky. Prosiť niečo od Boha je to isté, ako prosiť u samého seba, lebo Boh je vnútri nás.
V podstate sme sa vrátili na začiatok – rodičia a deti sú pevne prepojený mechanizmus, ale o tom sme už hovorili v predchádzajúcom článku. Ak my sme deťmi Bohov, tak naše deti sú ich vnukmi. Nie sú tu pre našu zábavu, sú tu pre pokračovanie Rodu. Majú svoje poslanie rovnako ako my naše. Nepodveďme Predkov.
Dosť často sa nás pýtate ako vychovávať deti. Pripravili sme preto odpoveď, ale táto nebude čiernobiela. Deti sa neobjavujú samé osebe – vždy majú nejakých rodičov. Aby sme mohli pokryť čo najväčší okruh problematiky výchovy detí v cnosti, nemôžeme ich vytrhnúť z celkového kontextu, v akom sa nachádza celá naša spoločnosť dnes. Preto sa najskôr – či sa nám to páči alebo nie – musíme pozrieť na rodičov a spoločnosť, v ktorej žijú. Ak si uvedomíme, čo sa okolo nás deje, tak už nebude také zložité sa z tejto situácie vymaniť a získať kontrolu nad svojim životom – a do určitého veku – aj kontrolu nad životom dieťaťa.
Ako sme už povedali v inom článku, v tomto Svete sme všetci na úrovni elementárnych častíc navzájom prepojení. Znamená to, že čokoľvek, čo sa s nami udeje má svoju odozvu vo všetkých štruktúrach Vesmíru, čím vzniká pôsobenie – takým alebo onakým spôsobom – na prebiehajúce procesy na úrovni makro aj mikrokozmu.
Poškodenie Duchovnej rovnováhy na Zemi v prospech priority vývoja ľudí principiálne hrubej a inštinktívnej podstaty, nemajúcich Duchovnú zložku, vyvoláva zodpovedajúcu reakciu okolitého prostredia (Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva – príslovie našich Predkov). Táto reakcia formuje špecifickú rezonanciu sociálneho zla, ktorá sa prejavuje v podobe prírodných a technogénnych katastrof, havárií, rôznych mimoriadnych udalostí, ozbrojených konfliktov a narastajúcej agresívnosti ľudí v neposlednom rade.
V našej krajine došlo k devalvácii mravno-etických a právnych noriem, čo umožnilo, že na vrchol, k výšinám moci sa dostávajú samí bezočiví, prefíkaní, silní, zlí a nečistí ľudia.
Základom životnej činnosti každého človeka je myšlienka vychádzajúca z názorov, ktoré aj rodia spôsob chovania sa. Preto na zmenu myslenia ľudí je potrebné najskôr to, aby títo zmenili svoje názory. Ale názory sú vec pevná, na rozobratie sa s prebiehajúcimi udalosťami je potrebný čas, a až potom dôjde k zmene názorov. Z názorov sa formuje svetonázor a osobnosť nadobúda psychologickú nemennosť.
Život ľudí je pod kontrolou záujmu, čo je zároveň ich špecifický zdroj energie, ale riadi ich Obraz, t.j. spôsob realizácie daného, sformovaného záujmu, ktorý takto vytvára motiváciu chovania sa človeka.
Z uvedeného je očividné, že aké Obrazy nám podsúvajú masovokomunikačné prostriedky skrz filmy, televíziu, tlač, internet a pod., také chovanie sa ľudí vôkol nás aj vidíme. Obrazy, ktoré vytvárajú masmédiá sú prioritne nasmerované na rozrušovanie mravno-etických princípov nášho človeka, ktorému sa takto snažia nivelizovať Svedomie, aby z ľudí vytvorili akúsi adaptívnu masu, ktorú dokážu ľahko riadiť metódami a prostriedkami, ktoré už majú dávno vypracované a odskúšané. Veď z človeka bez Svedomia je možné vytvoriť koho sa im len zažiada: vraha, zlodeja, úplatkára, podvodníka, klamára, sadistu atď. Nuž a práve vďaka tomuto je dnes úplatkárstvo a masové rozkrádanie životnou normou väčšiny Slovákov. V našej spoločnosti na živnej pôde bezduchovnosti – a zároveň plných kostoloch – sa tieto praktiky rozrástli do širokých, celoštátnych rozmerov. Táto „ľudská pleseň“ nám bráni žiť podľa spravodlivosti. Netreba nám ani nadávať na policajtov a štátnych úradníkov – veď to všetko sú iba štátne inštitúty, t.j. vonkajšia forma, za ktorou sa ukrýva štandardný ľudský materiál, vytvorený dnes prevládajúcou „plesňou“. Je to stále tá istá plesnivá masa bez Svedomia, bez Duchovných a mravných princípov, bez pocitu viny, ktorá bola vychovaná na lži, klamstve, kradnutí a korupcii. To, že základy dostávali aj na hodinách náboženstva je iba typickou zložkou ich prípravy. A čo iné teda môžeme očakávať od takéhoto ľudského materiálu? Citlivý a ohľaduplný vzťah k ľudskému životu? Lásku k blížnemu..?
Dnes hlavnou zložkou našej spoločnosti sa musí stať občina, nie štátny aparát. Len občania – tradičné elementy občiny – dokážu vytvoriť svoj vlastný mechanizmus vlády so všetkými jej inštitúciami, aby práve oni – občania – mohli žiť v spravodlivosti. Ale práve štátny aparát systémovo nahlodáva nevyhnutne potrebné spätné väzby s občinou (t.j. občanmi), čo spôsobuje, že samotní občania – voliči politických strán – nemajú ani právnu, ani fyzickú možnosť skutočne kontrolovať a korigovať činnosť štátneho aparátu. Takto sa štátny aparát na čele s vládou a parlamentom premieňa na sebestačné monštrum, ktorého principiálnym zameraním je plniť potreby úradníkov a nie obyvateľov krajiny. Ale nemožno ignorovať ani skúsenosti z minulosti. Vďaka informačnému prelomu rastie úroveň národného vedomia občanov, čím sa postupne znižuje možnosť ich balamutenia medovými motúzikmi. Naši mocipáni už pozabudli, že silou nemožno človeka mravne odzbrojiť.
A čo sa týka Slovenska z medzinárodného pohľadu, tu je situácia už dostatočne jasná. Aj z povrchných poznatkov matematických zákonov jasne vyplýva, že akýkoľvek zle organizovaný systém bude pohltený vyššie štruktúrovaným a dokonalejšie organizovaným systémom. Vstúpili sme do EÚ a zároveň NATO, čo je systém, kde účastníci hrajú podľa svojich pravidiel, pri vytváraní ktorých Slovensko nebolo, čo znamená, že naše záujmy neboli brané do úvahy.
Navyše náš Svet dnes prešiel do vysoko nestabilného módu. Už je neodvratná jeho nepredvídateľná reštrukturalizácia, inak by sa proces evolúcie živej hmoty zastavil. Naša Zem je pod rôznymi negatívnymi vplyvmi, ktoré prichádzajú ako z ďalekých oblastí Vesmíru, tak aj z jej útrob. Zemské hlbiny ukrývajú ohromné, zložité procesy, ktoré sú ľuďmi len málo, alebo vôbec neriaditeľné. Už je aj vedcami registrovaná možnosť spustenia – ako oni nazývajú – Zákona Vesmírnej, Planetárnej spravodlivosti, kde však hlavná úloha pripadá silám Prírody, očisťujúcej energii zemských hlbín a oceánov. Popri tom sa už spustil špecifický kozmický reštart zemského počítača, ktorý v energeticko-informačnom poli Zeme – noosfére – našiel a overuje vhodnosť nových (pre náš Vek) programov vývoja ľudstva. Odpočítavanie bolo spustené…
Rodič v žiadnom prípade – ak chce vychovať cnostného potomka – nemôže byť aktívnou súčasťou takéhoto skorumpovaného systému. Presnejšie, nemusí byť ani v štátnom aparáte, dôležité je, aby nehovoril jedno a nekonal druhé – lebo veď „dnes je to tak“. Ide o prípady, keď kadekomu kadečo nasľubujeme, ale už v okamihu sľubovania vieme, že sľúbené nemienime splniť. Dieťa – najmä vo veku do 5 rokov – je priamo napojené na podvedomie a vie spoľahlivo určiť, aké má rodič skutočné pohnútky a úmysly. A jednoducho to preberá ako mód vzorového chovania sa na seba. Platí to aj pre prípady, keď sa otec hrubo chová k matke – stačí aj hrubozrnná slovná kritika – a potom už vôbec nezáleží, čo taký otec svojmu dieťaťu „radí do života“. Všetko čo máme v tejto oblasti „za ušami“ sa priamo prenáša na dieťa – práve nato naši Predkovia požívali príslovie: „Aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka“. Nemôžeme jedno konať a druhé žiadať od detí, lebo rodič je pre dieťa tak či onak vždy príkladom. Je to výchova k pokrytectvu a cesta nie na Nebesia, ale do Navi (Pekla). To je však už iná kapitola…
Do tejto kategórie – samozrejme – patrí aj oblasť „športového sexu“. Kony Rita – dnešnou vedou nazývané aj Telegónia – platia vždy a bez výnimiek. Popi nemôžu snímať karmu a kdejaké „spovede“ sú iba hrou na a pre hlupákov. Každý objekt má okolo seba energeticko-informačné pole. V prípade človeka je biopole 95% jeho existencie, fyzické telo predstavuje iba 5%. Pri prvom pohlavnom kontakte sa biopole človeka kompletne preprogramuje biopoľom partnera – a toto už ostáva na celý život. Ideálnym stavom preto je – a to je aj súčasťou našej Kultúry – že pohlavný kontakt sa odohrá medzi dvomi partnermi tak, aby bol pre oboch prvým. Takto budú v súlade žiť a vychovávať svoje potomstvo.
Biopole sexuálneho partnera sa však preprogramováva – aj keď už iba čiastočne – pri každom kontakte, ale to už postupne vzniká celý komplex rôznych energií, ktoré v žiadnom prípade nie sú rovnorodé. Ich polarity sa tak viac alebo menej prejavujú likvidáciou slabšej energie – a v biopoli vznikajú diery. Cez tieto diery vnikajú rozliční navní paraziti a vôbec všakovaká háveď – aj cieľavedome nasmerované prekliatia a podobne.
Všetky biopolia členov rodiny vytvárajú rodinný egregor, ktorý je formovaný myšlienkami jeho členov. Egregor ako taký sám osebe nie je ani dobrý ani zlý – skrátka existuje, ale polaritný vektor mu dávajú tí, ktorí ho tvoria. Rodinný egregor je však akousi „ochrannou sieťkou“ pre deti, ktoré – najmä keď sú ešte maličké – sa nevedia voči vonkajším vplyvom vôbec brániť. A ak ich rodičia majú vo svojich biopoliach diery, tak všetok hnus z okolia na dostáva v prvom rade na deti.
Ďalšou „hrdinskou disciplínou“ rodičov je alkohol. Týka sa síce oboch, ale najčastejšie mu holdujú otcovia – veď neraz „musia“. Málo známym faktom z našej minulosti je, že Jánošíka chytili práve vďaka tomu, že sa v krčme „hrdinsky“ ožral. Je to napísané v dobovom vyšetrovacom spise. Teda žiaden hrach…
Treba si uvedomiť, že nehovoríme o beznádejných alkoholikoch v bežnom slova zmysle. Naša telo je na 70% voda, a práve voda je najľahšie programovateľná. Pre úplne neznámych s touto problematikou odporúčame sa oboznámiť s prácami a knihami japonského bádateľa Masaru Emoto. Všetko, čo sa v prítomnosti vody hovorí – vrátane predstáv – sa do vody programuje. A o čom hovoria muži pri fľaške na stole? Jedného nechala žena, ďalšiemu sa zase nepáči premiér, ďalší zase pasie po nejakej inej žene a „farebne“ opisuje čo by s ňou robil a podobne. Všetko sa ukladá do vody a potom – s konzumáciou alkoholu – sa dostane do tela. A nákaza začne prekvitať.
S týmto „nákladom“ príde muž domov – a už to len prekopírovať na rodinu – a malé deti sú najlepšími prijímateľmi. Oni sa vôbec nevedia brániť – ale obrazy do ich energetického tela – všetky, o ktorých sa jeho alkoholická kamarátska spoločnosť bavila – už importoval. A pretože „piť musí“ – tak postupne programy udržiava a stále prináša nové a nové Obrazy.
Okrem egregoru vlastnej rodiny sme zároveň súčasťami mnohých ďalších egregorov, ktoré okolo nás existujú. Čo všetko z nich rodičia prenášajú na svoje deti? Disciplína udržiavania čistej mysle je dnes neznámy pojem.
Obrázok hore je iba príkladom – nemôže byť kompletný. Dôležité si je uvedomiť, že minimálne v týchto energeticko-informačných poliach žijeme. A minimálne cez alkohol a pusté reči to prenášame na svoje rodiny.
Ale nemôžem nechať nepovšimnuté ani mamičky. Predstavme si dva piktogramy:
Teraz neberme do úvahy, že sa jedná o prastaré symboly. Zamyslime sa nad princípom. Ak by sme nad ne dali kolieska, tak by sme dostali symboly, ktoré nájdete najčastejšie na dverách toaliet. Tieto piktogramy zachytávajú – z energetického pohľadu – princíp ženy a muža. Žena principiálne „žije“ z energie zeme, pomocou ktorej sa – spolu so svojou druhou polovicou, mužom – dvíha nahor. Muž presne opačne, energiu Nebies – svojho Rodu – prináša na Zem. Ženy musí teda – ak chce žiť energeticky vyvážene – sa aj zodpovedajúcou obliekať. Preto nosí sukne. Otvor sukne v maximálnej miere „zbiera“ a koncentruje energiu tak, aby sa dostávala žene. Ak žena nosí nohavice, tak otvory, cez ktoré prechádza do nej energie sú značne – ZNAČNE – zmenšené.
Už len touto „maličkou“ – očividne demokratickou – zmenou, žena nedostáva dosť energie na to, aby si dokázala udržať nepoškodené biopole. Kvôli nedostatku energie sa teda začínajú v ňom vytvárať diery. Principiálne je jedno, či diery do biopoľa vytvára alkohol, nosenie nohavíc, alebo čokoľvek iné. Cez tieto diery – lebo nemáme dosť energie na obranné biopole – vstupujú do energeticko-informačného poľa rodiča larvy – navné, energeticky negatívne bytosti. A keďže biopole ženy je jedným z dvoch základných biopolí – druhé dopĺňa muž – tak ochranný egregor rodiny má diery. A cez tieto diery vstupuje na deti celá tá temná masa, ktorá je vôkol nás. A potom sa „hrdinskí“ rodičia pýtajú ako vychovávať deti… chýba im však zodpovednosť za ne, myslia si, že svet je iba pre nich a deti sa už dajako „poriešia“.
Ďalšou, ale určite nie poslednou oblasťou je to, čo deťom dávame jesť. Teraz nie je reč o ideálnej strave, ale o tých „maličkostiach“, s ktorými sa dennodenne stretávame. Matky – ale veľmi často aj staré mamy – radi kupujú deťom sladkosti. Nuž hľa – aj toto môžeme dnes kúpiť v obchode a je to určené pre deti:
Dnes tak ako nikdy predtým je nutné, aby sme čítali, čo kupujeme deťom. Vieme, že nikto nám nemôže brať našu energiu, pokiaľ na to nedáme súhlas. Veľmi často je na obale pravda napísaná – a tak to je aj v tomto prípade:
Česky:
A slovensky:
Všimnite si, ako to robia. V slovenskej verzii je napísané, že výrobok obsahuje „etanol“ – kto vie, čo to je etanol? Mamička na materskej, ktorá sa dnes popri „živote“ na sociálnej sieti stará o dieťa? Český zákon je určite oveľa dôslednejší, dočítame sa, že výrobok obsahuje 1% alkoholu(!). Ak dieťa zje tri, tak skonzumuje 3% alkoholu? Logickou otázkou ostáva – prečo výrobok pre deti obsahuje alkohol? A to už ani neberieme do úvahy aféry, ktoré sme v minulosti už zaregistrovali v súvislosti s poľskými potravinárskymi výrobkami. Výrobok je – samozrejme – zase poľský.
V prípade alkoholu ak ani neberieme do úvahy fakt, že blokuje prístup na Rodový egregor, u detí sa ešte len vyvíjajú mozgové bunky a alkohol – čo je všeobecne známy fakt – ich zabíja. Čo z takýchto detí môže vyrásť? No a naše babky – mamy našich sociálno-sieťových mamičiek „nevidia malé písmenká na obale“ – a teda vehementne nakupujú deťom poľské sladkosti s alkoholom… okuliare na čítanie ostali doma na poličke. Ale čo všetko potom deťom nakúpia?
Nuž teda tak. Určite chceme mať zdravé a cnostné potomstvo. Ale všetko so všetkým súvisí, a to platí dvojnásobne pre rodičov malých ratolestí. Poslali nám ich naše prastaré Rody – sú to dnes najčastejšie oveľa vyššie a svetlejšie bytosti ako sme my sami, narodení ešte za Noci Svaroga. Ale ak ich takouto duchovnou lenivosťou a ľahostajnosťou vychováme na biorobotov, tak platiť za to budeme ťažko a dlho – a hlavne my.
Možno ste takýto obsah článku zameraného na výchovu detí nečakali, ale ak nevieme o čo ide, sme ďalšie obete systému, ktorý nemá záujem na výchove zdravých, múdrych a silných slovanských detí. Oni potrebujú iba cirkevné a sociálne zvieratá – aby mal kto kŕmiť a financovať popov a platiť dane.
