Dievčenské oblečenie pozostávalo z košele, sarafanu a opasku. Na hlave nosili šatku zloženú do trojuholníka a zviazanú pod bradou. Dievčatá však často chodili aj bez šatky, vlasy si oväzovali stuhou.
Chlapčenské oblečenie pozostávalo z košele kosovratky, ktorá sa nosila cez pás voľne a pruhované nohavice. Chlapci v lete na hlave nenosili nič. V lete, na jar aj v jeseni deti behali naboso a až pri príchode zimy si obúvali kapce s onucami.
Jesenné a zimné oblečenie detí bolo rovnaké ako u dospelých: zipun (hrubý súkenný kabát), ovčí kožuštek, strihy boli rovnaké pre chlapcov aj dievčatá. V zime si dievčatá dávali na hlavu hustý vlnený šál a chlapci nosili kožušinovú alebo plstenú čiapku.
Niekoľko praktických rád pre ručné šitie:
Strihy sú uvažované pre látku tradičnej šírky 60-70 cm (táto šírka je typická pre tkaniny utkané na ručných krosnách). Práve táto šírka určuje typ použitého strihu pred šitím. Pred šitím treba plátno dobre vyprať a vyžehliť.
Pod výrazom „osnova“ (основа) na schémach strihu označujeme smer nití tkaniny.
Tradičný odev sa šil dostatočne voľný, vhodnosť pre konkrétnu postavu sa dosahovala najmä orientáciou šitia po dĺžke tkaniny (pri výpočte dĺžky berte do úvahy, že odev sa vždy opásaval) a hustoty naskladania.
Na šitie používajte bavlnenú niť druhu 20-30.
Na výšivky používajte farebné bavlnené nite (ak tkanina má svetlý odtieň tak červené) typu „ľalia“ alebo „snehová vločka“.
Odporúčame vám niekoľko variantov tradične najcharakteristickejších ručných švov:
KOŠEĽA
Košeľa pre dievčatá od 3 do 5 rokov.
Na šitie možno použiť jemne tkanú bavlnenú tkaninu. Košeľa sa zapína na gombíky.
Vystrihnite podľa strihu. Dĺžku meňte podľa veku.
Okrem toho je potrebné vystrihnúť dve olemovania rukávov o šírke 3 cm (vo finálnej podobe 1 cm) a dĺžke 19 cm (vo finálnej podobe 18 cm); vratník-stojačik o šírke 4,5 cm (vo finálnej podobe má 1,5 cm) a dĺžke 42 cm (vo finálnej podobe 40 cm).
Najskôr zastrihnite zvrchu po strede do 12 cm. Látku okolo výrezu ohnite a podšite švom „cez kraj“ (pozri obr.). V spodnej časti zárezu urobte 5-7 stehov prepleteným švíkom. Spojte predok a chrbátik s políkmi podľa náčrtu strihu. Okolo krku zložte na hrúbku 5 mm. Obrázok ukazuje rozloženie obchodu krku. Ku krčnej časti prišite vratník-stojačik. Na jednej strane prerežte a obšite dierku, na druhej prišite gombík. Rukávy v oblasti pliec vložte v úseku A-B (označenie je v azbuke). V zloženom tvare má úsek A-B dĺžku 12 cm.
Rukávy prišite podľa strihu. Po políkoch nadol švy rukáva robte stehom „ihlu nazad“ (obr. 1c). Všite lastovice (kliny, ktoré spájajú bočné švy a švy rukávov). Spodnú časť rukáva zložte do záhybov a obšite „obtočkou“. Podolok prehnite a podšite okrajovým švom.
Povrchová úprava:
Košeľu môžete povyšívať vlastnými rukami.
Môžete ju ozdobiť aj opletením.
Na povrchovú úpravu sa výborne hodia tkaniny s ľudovými, tkanými ornamentami (rýchlo a pekne, ak nieto času na vyšívanie), pretože toto plátno v podstate pozostáva z tkaných pásov o šírke od 1 do 10 cm. Týmito pásmi ornamentov sa dajú obšiť rukávy, výstrih na hlavu, podolok.
A teraz si urobme krátku exkurziu do Slovanskej Kultúry, ktorá (ako nám vnucujú) ako keby neexistovala a ako keby už nikdy nemala byť. Ale Slaviani pokračujú a drzo a bez povolení vlád alebo iných národov… odievajú svoje dietky do vyložene slavianskych (nie dagestanských, ani čínskych, ani škótskych) odevov a šiat.
To nie sú cirkusantské šaty, je to to, čo si ľudia kupujú a dnes často odievajú na sviatok. Dnes sa táto móda stala obzvlášť populárna a rozšírená v ruských dedinách a osadách. Úmyselne som nezdôraznila v akej gubernii nosia tú či onú nádheru, pretože hlavným princípom zhotovenia odevov pre deti boli prírodné látky, prírodné farby a neodmysliteľne oberegový ornament – nie uniformita.
Verilo sa že každého nejako, ale deti ochraňovať je nevyhnutné najmä od zlomyseľného pohľadu, počarovania, vystrašenia a ešte od mnohých ďalších vecí. Práve preto tradičné národné a Rodové oberegové výšivky vždy zdobili dokonca aj bežné detské oblečenie.
Deti navyše nikdy nemali dovolené brať darčeky alebo sladkosti (napríklad cukríky) od cudzích ujov a tiet. Zlomyseľný človek veľmi ľahko v takomto „darčeku“ spôsobí dieťatku ujmu. Dieťa bude zle spať, budú sa mu snívať strašné sny, stratí chuť do jedla, ochorie. A tu nejde o onú záhadnú „čiernu mágiu“, ale o prostú ľudskú závisť a lesť. Naši Predkovia tomu veľmi dobre rozumeli, akurát my sme už zabudli…
Na tému rodičov a detí sme už priniesli nejeden článok. Napriek tomu nikdy nezaškodí si niektoré princípy vo vzťahu rodičov k deťom zopakovať. Najmä mama je pre dieťatko nenahraditeľná. Pripomeňme si základné „pravidlá chovania sa“ mamiek:
Mama je pre dieťatko celý Svet. Preto by nikdy nemala používať formulácie štýlu: „Takto ťa neľúbim“; „Lepšie by bolo, keby som ťa nebola porodila“; „Ty si len na oštaru“; „Také dieťa mi netreba!“ a podobne. Všetky takéto formulácie vyvolávajú u detí strach zo smrti.
Prečo to je tak? Pretože hneď za strachom zo smrti nasleduje strach z toho, že človek bude vyhodený, oddelený, čo znamená pre dieťa jediné – umrieť. Dieťatko samo vo svete neprežije – mama je celý svet dieťatka. Najskôr sa k nej chováme ako k celému svetu. Neskôr, keď vyrastieme a začíname komunikovať so svetom, tak sa k nemu začíname chovať ako k mame. Dokazujeme mu, že sme dôstojní jeho ľúbosti, prijatia, života s ľúbosťou. Treba často hovoriť deťom o ľúbosti a oni budú hovoriť o nej tiež.
Mama by nemala odsúvať svoje dieťa keď sa pýta vyliezť na ruky, poobjímať sa, pritúliť sa.
Mamky, nikdy nepochybujte o dobrote svojho dieťaťa. Verte v neho. Nech by o ňom iní nahovorili čokoľvek, nech by vaše oči videli čokoľvek – vždy najskôr príďte k nemu a vyjasnite si všetko s ním. Snažte sa pochopiť, prečo to či ono urobilo či neurobilo. Ale vo všetkom vychádzajte principiálne z toho, že ono je prvopočiatočne svetlé, a že všetky jeho úmysly sú čisté. Kde nieto dôvery, tam niet ľúbosti.
Nepokračujte v hádke a neurážajte sa jeden na druhého viac ako 30 minút. Človek vedľa nás je cennejší ako všetko to, čo si takto jeden druhému navzájom dokazujeme. Rýchlo sa treba pomeriť, pretože aj tak nejde o nič. A už v žiadnom prípade nevyhlasujte svojmu dieťaťu „bojkot“.
Neukladajte sa k spánku, kým na Duši leží čosi zlé. Niet nič horšieho, ako okríknuť dieťa „choď už spať!“, a ono má v hlave množstvo myšlienok, pričom zajtrajší deň straší svojou neurčitosťou – takto sa mu v mysli na noc uložia všakovaké „odpadky“. Na nočný spánok sa určite treba uložiť po vzájomnom rozlúčení, odpustení všetkého zlého, čo sa cez deň prihodilo a do nového dňa si vziať iba to dobré.
Vyprevádzajte dieťa k prahu domova a keď príde vítajte ho tiež na prahu. Každý človek by mal mať pocit z domova ako z pevnosti, v ktorej ho vždy čakajú a ľúbia.
Nikdy nestavajte nič materiálne nad dieťatko. Vrátane hystérie pri rozbití pohára či potrhaných nohavíc.
S dieťaťom hovorte na všetky témy čestne, veci nazývajte svojimi menami.
Detí sa pýtajte na ich názor vo veciach, ktoré zasahujú do vašich aj ich životov.
Rešpektujte osobný priestor detí vrátane toho, aby ste im nečítali listy, poštu… vrátane SMS…
Prinášame veľmi poučný prevzatý článok. Je mimoriadne hodnotný práve tým, že ho napísala jedna mamka pre ostatné mamky, ktoré vychovávajú synov…
Čoraz viac žien hovorí o tom, že už niet normálnych mužov. Ako druh vymreli. Ostali len leniví a slabí, ženám podobní, a teda nezaujímaví predstavitelia mužského pohlavia. Ja s tým nesúhlasím, poznám veľa skutočných mužov – v mojom svete je ich veľmi veľa. Ale problém vymierania mužov tak či onak existuje. A vytvárame ho my samé.
My samé vytvárame slabých mužov, samé ich robíme pasívnych. Teraz rozmýšľate o svojich ženských povinnostiach? Ale ja hovorím o tom, ako vychovávame chlapcov. Pretože slabý muž začína od svojej matky. Mäkkýš, chytrák, skrývajúci sa za mamkinu sukňu – toto všetko začína v detstve.
Mamy, ktoré utierajú sople dokonca desaťročným chlapcom. Mamy, ktoré mu nosia jedlo do postele po celý život. Mamy, ktoré chránia detičky pred prácou a záťažou. Mamy, ktoré nedajú dieťa na šport, ale ťahajú ho po tanečných. Mamy, ktoré nepripúšťajú otcov k výchove chlapcov. Mamy, ktoré sa snažia kochať sa svojimi synmi, neumožňujúc im stať sa samostatnými. Čo to vy stvárate mamy? Komu sa chystáte podkopnúť nohy? A koho klamete, že to nie je strašné?
A to je naša druhá krajnosť. Buď vychovávame z chlapcov mužov skoro – od samého narodenia ich nútime nadobúdať mužskú skúsenosť ešte do veku piatich rokov, kým sú ešte maličkí a zraniteľní, a keď potrebujú iba lásku, alebo od samej starostlivosti sa chovávame k synom ako k chlapcom.
Čo vy očakávate od svojho muža? Silu, rozhodnosť, zodpovednosť, smelosť, vytrvalosť? A čo učíte svojho syna? Dohovárať sa kompromismi, vyhýbať sa konfliktom, vyhýbať sa ťažkostiam, byť chytrákom bez chrbtice, ktorý so všetkým súhlasí?
AKO VYCHOVÁVAŤ CHLAPCOV?
Vzťah matky a syna je vždy mimoriadny – je to mimoriadne spojenie. Teplé city matky často prevládajú nad rozumom – a hľa, už mu šnuruje topánky, utiera dupu, kŕmi lyžičkou. Dokonca aj keď syn má už päť, šesť, sedem… prečo? Kvôli čomu? Ak váš syn má už viac ako päť rokov, tak to už zjavne robíte niečo nesprávne. „On je ešte maličký“, „No on sa už bezo mňa nezaobíde“, „Ako že by som sa nemala starať o svojho synčeka“… To je cesta k degradácii vášho syna. Ak chcete aby z neho vyrástol muž – zamyslite sa a zastavte sa. Čo takto dosiahnete?
Chlapcov predtým vychovávali otcovia. Ale potom, po vojne, keď zahynulo veľa mužov, ženy si nedokázali poradiť, čo so synom robiť. Tá najvhodnejšia voľba sa ukázala vo výchove domáceho druhu muža. Alebo dokonca mužíčka. Namiesto „muž skutočný“ vznikol „muž zdomácnený“. Mamy zo všetkých síl vytvárali svojich synov vhodnými. Im sa to tak zdalo správnym. Aby prinášali mamkám potešenie. Ale tým zároveň poplietli všetky role. A tak či onak – v skutočnosti zlomili svojich chlapčekov.
Čo do podstaty je úloha „muža domáceho“ takáto: rob to, čo hovorí žena, nehnevaj ju, nechoď ďaleko, netrep sa nikde, seď na dlážke vzpriamene, počúvaj, buď poslušným. A čo na ňom ostalo mužského? Kde je mužská sila, rozhodnosť, smelosť, ktorá vždy budí strach a obavy jeho ženy oň a nadšenie z privítania víťaza? Kde je jeho túžba po poznávaní života, dokonalosti, ťažkostí, charakter? Kde je jeho vodcovstvo, kde moc a divá mužská energia? Kde to všetko je? A čo teda očakávame, keď sa vydávame za ďalšie pokolenie mužov, ktorí boli vychovaní ženami?
Ak sa vám narodil syn, je to dôvod, aby ste sa sama zmenili. Aj zmenili predstavu o výchove detí. Pretože sa vám narodilo nie iba dieťatko, narodil sa vám maličký muž.
A vy mu buď umožníte stať sa tým, kým on je, alebo ho zadávite a zlomíte, premeníte ho na čosi podobné ženám, čosi divné a ťažkopádne, na „muža zdomácneného“. Buď vychováte muža, za ktorého vám bude vďačná vaša nevesta, alebo naopak – vychováte nevedno koho, čosi, s kým sa bude musieť trápiť ďalšia žena.
ŤAŽKOSTI
Chlapček sa nikdy nestane mužom ak nebude prekonávať ťažkosti. Ak robíte všetko zaňho, ak ho nenechávate samého zoči-voči prekážkam. Ak mu nedávate možnosť aby si poradil sám, aby sa naučil. Všetko dostáva priamo do rúk, ľahko a bez námahy. Ak všetko v jeho života prichádza samo, bez jeho účasti. Zažiadal si – dostal. Ak sa neučí pracovať. Mamy, zoslabte svoje želanie pomôcť synovi! Nechajte si ho pre svoje dcéry, ktoré ho potrebujú (ale práve ich – z akéhosi dôvodu – nechávame robiť všetko samostatne).
Nech jeho svet bude bojové pole. Boje s ponožkami a šnúrkami, so špinavými taniermi, ťažkými úlohami, zložitými bojovými technikami.
OTEC
Chlapček sa nikdy nestane mužom, ak vedľa neho nie je muž. Čomu môžete naučiť syna vy? Iba tomu, ako sa stať ženou. Môžete v ňom prebudiť jemnosť, empatiu, citlivosť… Nie je to zlé, ale robí toto muža? Ak už je mužom, tak už môže vyvinúť aj empatiu – žena potom iba poďakuje. Ale ak v ňom niet nič mužného okrem tela?
Kde naberie príklad mužného chovania sa? Príklad, ktorý mu ukáže, že jeho pocity a želania sú normálne a skutočné. Keď sa chlapci bijú, mami zvyčajne upadajú do paniky a hrôzy. Ale otcovia to pochopia – a otcovia môžu dať najavo synovi, že to je normálne. Dôležitá je príčina. Je príčina hodná práve takéhoto riešenia problému, alebo je možno postupovať aj prostejšie a mäkšie. Mamy – pre chlapcov je bitka normálna vec. Je to mužský spôsob riešenia problémov. Biť sa s násilníkom, útočníkom alebo prekážkou. My toto synov naučiť nedokážeme.
Nemôžeme rozumieť Dušiam našich synov, pretože my samé sme stvorené inakšie. Oni majú iné potreby a iné špecifiká. Mama môže zo syna vychovať iba maličké páža, ktoré bude ťahať jej kráľovský plášť. Pretože to je veľmi príjemné – tešiť sa z tohto sveta skrz svojho syna. Nemôžeme s nimi hovoriť o tom, čo je pre nich aktuálne. Všetko to, čo ich zoceľuje považujeme za „zlé“ a „nekultúrne“. Ako sa v takomto prípade môžu stať mužmi?
Nech majú mužské koníčky, cvičenia, mužské rozhovory. Čím viac mužského – tým lepšie. Rybačky, pochody, šport, stavebníctvo, dobrodružstvá, stroje, technika, bojové umenia, bojové zápolenia, meče a pištole…
Dajte otcom prístup k synom. A dajte synom prístup k otcom. Dajte im aj iných mužov – čo možno najviac. Dedkov, strýkov, bratov, učiteľov, priateľov, trénerov. Nech ich mužský svet bude plný mužov. Hoci aj nie ideálnych, ale mužov. Žena nikdy nedokáže vychovať zo syna muža. Iba „muža zdomácneného“. Vďaka dobrým úmyslom. Ale komu to pomôže?
SLOBODA
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nebude mať dostatok slobody. Ak nebude mať možnosť všade vliezť, všetko ohmatať. Hoci aj s rizikom pre život a zdravie. Je to mužská podstata – pionier, výskumník, hrdina dobrodružného románu. Ak musí sedieť na dlážke s vystretým chrbtom, ale vo vnútri vrie túžba po poznávaní – čo robiť? Najčastejšie v sebe zabije cestovateľa, pioniera, kovboja a všetkých ostatných „nebezpečných“ subjektov. Len aby neznepokojoval mamu. Aby ju neuvádzal do zlej nálady. A neskôr aj ženu. Aké lyžovanie? Žena je proti. Aké padáky? Žena to neznesie.
Nech sa jeho život stane dobrodružným hľadaním. S veľkou vnútornou slobodou. Viac aktívnych hier, športu, riskantných akcií. V skutočnosti vy to nepotrebujete vidieť. Nech to všetko spoznávajú spolu s otcom. Je to užitočné pre oboch.
V podstate to je aj odpoveď na otázku: „a čo robiť, ak aj otec sám je „muž zdomácnený?“ Ako sa my samé sceľujeme skrz naše dcéry, tak aj otcovia sa môžu sceliť a vyrásť, rozvinúť sa skrz aktivity so svojim synmi. Ale ich aktivity musia byť slobodné – v prvom rade od žien. Slobodné, plné dobrodružstiev, plné zážitkov a nových skúseností. Spoločnej mužskej skúsenosti. Nie vymyslenej vami, ale vybranej nimi samými (…presne tak, „vyslať“ otca so synom spolu pre jedličku sa neráta).
ROZHODNUTIA
Chlapec sa nestane mužom, ak sa nenaučí sám prijímať rozhodnutia, hľadať riešenia, niesť za to zodpovednosť. Ak všetky rozhodnutia robíte na neho vy, vždy sa strachujete, vždy diktujete pravidlá hľadania riešenia. Dnes urobí tak ako mu hovoríte a dosiahne dobrý výsledok. Ale čo bude, ak nebudete vedľa neho? Aké rozhodnutie bude schopný prijať on sám? Chápe vôbec následky, je mu známa zodpovednosť? A vôbec, kto v jeho svete nesie zodpovednosť za neho samého? Zase vy?
Nech sám hľadá a rieši. Nech experimentuje s riešeniami a učí sa prijímať ich následky. Neurobil domácu úlohu – dostal štvorku. Neumyl svoj tanier – nebude mať z čoho jesť. Všetci už jedia a on umýva tanier. Neodniesol svoje nohavice do špinavého prádla – bude chodiť v špinavých. Alebo bude sedieť doma. A tak ďalej.
Nech si vyberá on čím sa bude zaoberať, koľko a ako. Akú knihu bude čítať, akú hru hrať, čo nakresliť, s kým sa kamarátiť, aký kreslený film si pozrieť, aké povinnosti si doma splniť. Dajte mu túto skúsenosť – stretnutia s neúspechmi a problémami, aby sa v dospelom veku nebál chýb a porážok, lebo má s nimi už veľkú skúsenosť.
VODCOVSTVO
Chlapec sa nestane mužom, ak nebude mať možnosť riadiť, dominovať, konkurovať. S kým bude cez všetko toto prechádzať, ak ho vychováva žena? Ako sa dá konkurovať mame? V čom? A ako nad ňou dominovať, ak ona takúto možnosť neposkytuje dokonca ani svojmu mužovi?
Pritom nato, aby žena spolu s mužom bola šťastná, musí v jeho vnútri byť stav ovládania tejto ženy. „Ty moja“ – to je poslanie z mužových očí, ktoré je schopné uspokojiť ženské srdce. A mnohé ženy celý svoj život toto hľadajú a očakávajú. Ale ako sa chlapec môže toto naučiť u svojej mamy? Nijak. On sa môže naučiť iba podriaďovať sa a potláčať v sebe vodcu.
POVINNOSTI
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nie je na ňom žiadna zodpovednosť. Ak má všetko hotové a nič nemusí robiť. Ak ho kŕmite lyžičkou a robíte zaň domáce úlohy. Ak nevie ako sa do skrinky dostanú čisté tričká. Ak nevie, z ktorej strany sa otvára chladnička.
Všimnite si, že u dievčat sa povinnosti objavia pomerne skoro. Hoci by aj bolo možné nechať ich oddýchnuť – veď celý dospelý život budú prať, variť a pratať. A práve chlapcom by nezaškodilo, aby sa vedeli sami obslúžiť vo všetkom. Veď aj žena potom povie ďakujem.
POMOC
Chlapec sa nikdy nestane mužom, ak nikto nepotrebuje jeho pomoc. Ak mama všetko robí sama samostatne a jeho iba pestuje – aký význam má stať sa mužom? Muž je ten, kto je potrebný. Ten, ktorého pomoc potrebujú. Kto môže prejaviť všetky svoje najlepšie vlastnosti, prekonať samého seba kvôli milovanej žene.
To je to, čo vy ako mama môžete. Poproste ho o pomoc. Častejšie, viac, stále. Poproste ho priniesť balíky, pohrať sa s bratom či sestrou, vyniesť smeti, očistiť zemiaky, pomôcť pri práci. V každom prípad proste o pomoc. Nehodnoťte jeho sily vopred v štýle „nestačí na to“. Ak budete tak rozmýšľať, tak si určite neporadí. Dokonca sa ani nepokúsi. Pocíti nedôveru.
Zvykli ste si mu stále pomáhať. Stačí. Zastavte sa. Poproste ho o pomoc – radšej ho posmeľte, aby sa sám zariadil. A len nech skúša, nech trénuje. Vymeňte si úlohy. To nie vy pomáhate jemu, ale on vám. Vo všetkom. On je váš pomocník, obranca, hrdina a rytier.
VERTE V NEHO
Verte v neho. Verte, častejšie verte, menej sa strachujte. Starostlivosť si ponechajte pre dcérky. Chlapca robí mužom jeho dôvera v neho. Ty to dokážeš. Ty si silný. Ty si muž. Kto ak nie ty. Ty si veľký. Ty si silný. Ty si ako otec. Ty si skutočný chlap!
Ako mi nedávno povedal náš prostredný syn: „Mama, ja ti pomáham, a preto som už ako otec – skutočný chlap!“. Chlap ešte neodkáže vysloviť všetky písmená, ale má pravdu. Už je chlapom. On je vybavený úplne inak a úplne inak funguje. A pretože ja ničomu z toho nerozumiem, tak sa nechytám do toho, aby som nič nepokazila. Zatiaľ má štyri. A zatiaľ to ešte je „môj chlapček“. Ale vnútri tohto chlapčeka už rastie „skutočný muž“ – a toho muža je čoraz viac. Veľmi skoro muž z neho vytlačí chlapca. A mne zostane to iba prijať – a neťahať ho nazad. Nepovažovať ho za malého, sladkého, milého, zábavného. Iba za silného, smelého, rozhodného, spôsobilého…
Dajte synovi možnosť, aby sa stal mužom. Dajte mu slobodu stať sa tým, kým je. Chcete, aby sa stal chlapom?
Teda vychovávajte samú seba – učte sa neriadiť ho, nedeptať ho, neohraničovať. Učte sa pracovať so svojimi strachmi a obavami – sú to vaše emócie, s ktorými chlapec nemá nič spoločného. Učte sa byť ženou, odovzdať opraty riadenia jemu, dokonca ak má aj iba päť alebo šesť rokov. Učte sa podriaďovať, učte sa prijímať a veriť. Učte sa netrestať ho fyzicky, nelámať mu takým spôsobom psychiku, učte sa trestať ho po žensky – odstupom. Je to oveľa ťažšie, ako robiť z chlapca „chlapa“.
Vo svojej ohromnej láske k synom sa potrebujeme učiť byť k ním strohejšie, náročnejšie. Z lásky a starostlivosti o ich budúcnosť ich musíme častejšie prosiť o pomoc, zamestnať ich fyzickou prácou. Z lásky k synom ich potrebujeme obklopiť mužmi. A vzďaľovať sa z ich najbližšieho okolia, ostávať však na dohľad. Objať a pobozkať na hlavičku pred spánkom, ale cez deň sa držať pod kontrolou a nechodiť s chlapčekmi. Chodievajte s dievčatkami – s nimi takto možno do sýtosti.
Inak buďte pripravené nato, že váš syn sa stane „polo-mužom“ v očiach vašej nevesty. A bude to vaša zodpovednosť. Vaša cena za vlastnú slabosť, neschopnosť umožniť synovi stať sa tým, kým sa narodil – mužom.
A ešte jeden citát, na ktorý mi padli oči náhodne, ale veľmi sa hodí k tejto téme:
„Pýtam sa vás aj seba: ak dieťa je to najcennejšie a ak žena všetko riadi a komanduje, kde je mužovo miesto? Vari bol stvorený nato, aby biologicky obšťastňoval dievčatá a robil ich matkami; poskytoval ženám posteľné radosti a zarábal peniaze (podľa možnosti čo najviac), a aby v ostatnom stál mlčky bokom? Vari to je všetko? A vari mamami naučené a ženskými časopismi poučené, práve o tomto „šťastí“ podvedome snívajú a oň sa modlia tisícky dievčat, ktoré sa chcú vydávať?
„Kŕmiť, ľúbiť, obliekať, plienky meniť, láskať, v ničom sa nepriečiť – lebo ja som domáca pani“. Toto, dievčatá, nie je túžba po reálnom mužovi, ale po Kocúrovi v čižmách, ktorý je naivný, láskavý a čo do kvalifikácie – tvorca zázrakov. S takouto túžbou po manželstve neostáva iba ostať nevydatou, alebo sa zo zúfalstva nakoniec vydať za staršieho vdovca. Aby sa tak nestalo, je treba do túžby po manželstve (túžby nevyhnutnej, prirodzenej a bez hriechu) vpustiť biblickú ideu slúženia, dobrovoľného zmierenia sa a neviditeľnej role. Želať si stať sa mužovým tieňom, stať sa jeho rebrom, usadiť sa na prirodzenom mieste – bližšie k srdcu a pod ochranu tkaniva. Želať si oddať sa mu, aby bolo možné sa neskôr rozplynúť v materstve. Vtedy budúce šťastie prechádza z oddelenia nemožné do oddelenia možné, hoci aj nie povinné“.
Andrej Tkačov
A všetko sa začína vašimi chlapčekmi! Na našich pleciach je ohromná zodpovednosť – ide o šťastie našich detí – však?
Mnohí z vás určite videli video malého chlapčeka, ktorý s veľkým oduševnením spieva veľmi známu pieseň Svätá vojna:
Národ, ktorý dokáže takto vychovávať deti je národ, ktorý má budúcnosť. Môžeme byť teda za našich bratov Rusov radi – máme sa o koho oprieť. Nastáva ale otázka – ako je to s našou mládežou? Aké hodnoty im dáva dnešná spoločnosť, alebo – čo je oveľa dôležitejšie – ako ich vychovávajú dnešní rodičia?
Otázky nie sú zbytočné – aké máme potomstvo, taký bude náš národ – ak bude – v budúcnosti. Ak ich vychovávame v úcte k našim Predkom a ich činom, tak aj oni budú pamätať na nás v budúcnosti.
Aby sme podporili radosť z potomstva nášho národa pripájame aj my dve krátke videá z vystúpení slovenských detí. V danom prípade ide o detský súbor Rodina z Popradu. Deti z tohto súboru mali možnosť si v tomto roku zaspievať s dvomi ruskými súbormi, ktoré nás navštívili. Na prvom spolu s ruskou hudobnou skupinou BABKINY VNUCI:
Druhé video je zo spoločného vystúpenia niekoľkých súborov popradského regiónu s ALEXANDROVCAMI. Tu by sme radi pripojili jednu zaujímavosť. Dirigent súboru (na videu) nám porozprával svoj príbeh. Od detstva mal rád ľudovú hudbu a piesne. Okrem tých melódií, ktoré sa hrali vo všetkých regiónoch Ruska mu neustále zvučali v hlave také melódie, ktoré nikde a nikdy v Rusku nepočul. Aké bolo jeho prekvapenie, keď po rokoch – už ako člen slávneho súboru Alexandrovci – počul tieto melódie spievať na Slovensku. Nuž my Slovania sme tak či onak jeden národ s jedných veľkým Dedičstvom Predkov.
Chceli by sme povzbudiť všetkých rodičov, ktorým naozaj nie je jedno ako vyrastie naše potomstvo, aby vo svojich snahách nepoľavovali. Budúcnosť nášho národa je doslovne v našich rukách. A aké je naše potomstvo, taká bude aj naša budúcnosť.
Aj tento článok začneme referenciou na film „Aj ja, domáci capko II.“, ktorý je výnimočne aktuálny. Naši ľudia sú dnes značne znechutení arogantným chovaním sa tých, ktorí sa stali majiteľmi Slovenska a tomu adekvátne sa chovajú vo vláde aj parlamente. Samozrejme, že mnohoročné tunelovanie ekonomiky krajiny našimi ministrami a poslancami, ale aj barbarské drancovanie lesov prevádzané ministrom, ktorý má najväčšie firmy na Slovensku na ťažbu dreva nemožno nazvať inak ako surová arogancia moci – inak všade vo svete to je (okrem Slovenska) obyčajná KORUPCIA.
Pri drancovaní Prírody sa nedajú zahanbiť ani cirkevné štruktúry, ktoré sa síce všetkého zmocnili neprávom, ale nijakej vláde to doteraz nevadilo a očividne ani nevadí. Nuž, veď vrana k vrane sadá. A občan volič, ktorý si zvykol na to, že realita je to, čo vidí na televíznej, počítačovej alebo smartfónovej obrazovke je naozajstná realita svojou účasťou vo voľbách so všetkým súhlasí a dáva im – a nielen na to – plný mandát. Dobrovoľne.
Ak by sme na ich chceli použiť terminológiou bývalého britského premiéra Churchilla – tak sú to GREEDY HYENAS – akurát že v tomto prípade ide o Slovensko, nie Poľsko.
Potom tu je druhá skupina obyvateľov, ktorá si myslí, že aktívna práca na zmene k lepšiemu v našej spoločnosti je to, že budú voliť iných, hoci im osobne zase neznámych – štandard v rámci starej koncepcie – majúcich akúsi novú stranu… ktorá však stojí na JEZUITOCH. Snívajte ďalej… hoci v Zjavení Jána je reč aj o lživých prorokoch…
Armageddon je zánik vlády kresťanstva, teda jeho definitívny koniec. V biblickom texte Zjavenia Jána sa opisuje koniec kresťanstva, nie Sveta. Tu treba mať absolútne jasno.
My však nestrácajme z pozornosti mechanizmus, ktorý veľmi tomuto všetkému napomohol – techniku programovania myslí obyvateľstva, ktorá sa naplno rozbehla po páde socializmu a nástupe demokracie kapitalizmu. Mimo iného, k moci sa dostala najmä kresťanská cirkev, ktorá sa vehementne ujala šance a vstúpila – okrem podnikania na náš účet a za naše prostriedky – aj do úpravy obyvateľstva formou vzdelávania tak, aby výstupné produkty v budúcnosti nijako neohrozili jej ekonomickú nenásytnosť. Môžeme vidieť – súdiac podľa výsledkov – že sa jej to absolútne podarilo.
Dnes už produkty ich ponímania vzdelávania autonómne pokračujú vo vyučovaní ďalšej a ďalšej generácie. Kým za „hrozného“ socializmu nikto nemohol propagovať mládeži alkoholizmus, dnes to je normálne:
Na obrázku je školský test, ktorý v rámci vyučovania vypĺňajú detičky v prvej – čítate dobre, V PRVEJ – triede základnej školy. Tretia úloha je vpísať do krúžku číslo obrázku, na ktorom „Ujo Majo pije pivo“. Za socializmu by takýto autor skončil, dnes na ministerstve pripravuje učebné materiály pre deti celého Slovenska…
Už ani nehovoriac o merkelovských metódach, pri ktorých sa už 10 ročné deti U NÁS majú detailne oboznamovať s tým, ako používať ochranu pred počatím – veď ich iba chránia pred AIDS… Nuž načo im je detstvo? No a toto všetko – ak sa nezobudíme – už definitívne dorazí našu mladú generáciu. Veď oveľa menej vyprodukovalo bioroboty, ktoré nám dnes navrhujú takéto školské osnovy. Aspoň – za výdatnej pomoci dnešnej vlády a parlamentu – sa uvoľní životný priestor pre tých „Európanov“, ktorí prišli z Afriky a preferovať ich bude najme ficovské jadro EÚ. Žeby išlo o HARDCORE..?
Raz vidieť je viac ako tisíckrát počuť. Nuž ako detské mysle opracováva civilizácia? Odpoveď je veľmi výstižne Obrazne podaná v horeuvedenom videu.
Začína to v prvom rade oddelením práce ľavej a pravej polovice mozgu – čím pevne zakotvíme v Matrixe:
Času – informácia pre rozmýšľajúcich – nie je nijako nazvyš. Človek sa mal vývojom – hoci aj v Noci Svaroga – vyvinúť na človeka osvieteného, t.j. takého, ktorému myslenie nie je cudzie. A kde sme sa reálne dostali? Len preberáme cudzie myslenie – je to predsa výhodné, je už „available“ ako hotové. Všimnime si ale, že na konci „vývojového“ diagramu človeka od nemysliaceho po myslením osvieteného sú hodiny, ktorých ručičky ukazujú na 12 hodín. Teda nie o 5 minút 12, ale už 12 (dvanásť). Nezabúdajme, že video bolo publikované r. 2012 a dnes máme už 2017.
Spracovávanie vedomia začína už počas vývoja plodu:
Nie náhodou ho ovíja had. Realizuje sa vhodné programovanie:
Nič sa však nenecháva na náhodu. Obrazovka s okom jaštera je dostatočne jasná symbolika. Ako to robia? Nuž, naše tehotné mamičky predsa musia sociálne žiť – sledujú nielen televíziu, treba sa stretávať s priateľkami v kaviarňach a podobných podnikoch. Tu kávička – medzi rečou a sociálnou sieťou – tam energetický nápoj, medzitým múdre reči aj cigaretový dym. Tibeťania hovoria, že homosexuáli sa rodia – ak nejde o neľudí – tak, že matka počas tehotenstva nedodá vyvíjajúcemu sa plodu potrebné látky, následkom čoho dôjde k zmene pohlavia dieťaťa. Nemôže však dôjsť k zmene mysle, t.j. osobnosti človiečika, lebo toto bolo určené už pri počatí. A tak sa narodí napríklad muž v tele ženy… a to už nehovoríme o alkohole – akože neškodnom pive – a ešte horších „možnostiach“ dneška.
Po narodení sa situácia ešte „zlepšuje“, takže sa niet čomu diviť.
Človek nemá svoje myšlienky – vymenil mu ich čierny had. Leží bezmocne a nie je schopný sa vzchopiť, vedľa neho na zemi vidno použité striekačky. Hlava je – symbolicky – prázdna. Netreba, iní povedia čo má v nej byť.
Temná hlava s jedným, žiariacim okom – symbolizuje vševidiace oko – neustále dodáva „komerčné“ materiály do mysle. Takto sa tam nemôže dostať nič také – čo by mohlo ohroziť kontrolu nad osobnosťou. Najdôležitejšie je všetko premietnuť do ekonomických súvislostí – súčasťou ošiaľu je aj to, čo voláme móda. Stále je niečo nové a staré už nevyhovuje. Treba byť „IN“, sledovať novinky na trhu, reklamy a akcie.
Ale s príchodom Antikrista sa tlak uvoľní, človek sa pozviecha a začne v určitej miere vzdorovať programovej kontrole.
Antikrist na loďke vpláva do projekcie človečenského mozgu cez akýsi portál.
Následkom premien nastane situácia, že kontrola ľudskej mysle nebude môcť pokračovať tak, ako to bolo po stáročia. Preto samotný systém kontroly nad ľudskými mysľami rýchlo uteká a mizne zo záberu.
Čo myslíte, nie je náhodou tento Obraz už tu? Nenastáva pomaly doba, že sa naozaj možno vymaniť spod kontroly Matrixu? Veď čo iné nám tlmočí toto slobodomurárske video?
Ostáva už iba jedno – prevziať kontrolu sami nad sebou, prevziať kontrolu nad vlastnou zemou. Nie tým, že ju zase komusi urýchlene odovzdáme – to nie je riešenie. Oni vedia – veď nám to aj museli oznámiť – že tento moment nastane, alebo možno už nastal či nastáva priamo pred našimi očami. Ale bude len pre tých, ktorí sú ochotní prekonávať vnútorné bariéry, vedia ako to vykonať a riadia sa Svedomím. Pre väčšinu ostane tento bod nespozorovaný. A odtiaľto ku koncu videa už naozaj nie je ďaleko…
Čísla v našom živote nám poskytujú mnohé informácie, ktoré povrchným pohľadom dnešnej civilizácie unikajú. Už vieme, že na začiatku nebolo iba Slovo, ale Číslovo, t.j. ako Číslo tak aj Slovo – v niektorých slovanských jazykoch sa prepojovací most -SLO- v oboch slovách uchoval dodnes. Číslo predstavuje sakrálnu geometriu tvorenia Sveta, Slovo zase Múdrosť, ktorá bola do tvorenia vložená. Tvorenie Sveta pozostávalo ako z výpočtového, tak aj z Obrazného aspektu. Ani jedno ani druhé nie je v nadradenom či podradenom postavení, sú to iba principiálne rozdielne aspekty tvorenia. Môžeme ich považovať za Pravdy Istiny, ale to iba tie, ktoré sú nám zatiaľ našim chápaním dostupné.
Čas je mnohorozmerná entita, ktorá v každej časti či rozmernosti Vesmíru plynie svojou frekvenciou. Hoci na jednej strane je Duch mimo času a priestoru, určitej forme projekcie času sa podriaďujú dokonca aj Bohovia. My vieme aj to, že podľa toho akú formu toku času preferujeme, tak sme alebo nie sme v energetike Zlatého rezu.
Súčasná spoločnosť – demokracia Civilizácie – plynie svojim časom, ktorého parametre umožňujú existenciu dominancie ľavej polovice mozgu. Tento mód môžeme nazvať náboženským. Ale pretože mnohí nechodia dnes do kostolov, tak vzniká dojem, že sú mimo dosahu vlády Matrixu. Preto sa ukazuje zodpovedajúcejším prístupom charakterizovať tento mód existencie ako „trojčakroví“. Hneď však treba dodať, že nehovoríme o trojčakrových bytostiach, ktoré boli tak urobené, teda o pokolení Adamovom. Reč je o našich ľuďoch kasty Žiteľov (Smerdov), ktorí principiálne disponujú všetkými čakrami. Vplyvom nízkej úrovne ich evolučného vývoja sa ich vedomie nedokáže rozšíriť nad úroveň tretej čakry – čo je aj cieľom Matrixu. V minulosti takýto ľudia NEBOLI pripúšťaní k pozíciám riadenia spoločnosti, pretože ich úroveň evolučného vývoja je veľmi nízka a museli byť najskôr „vychovávaní“ kastami Človekov a Asov. Avšak práve Asovia a Človekovia boli predmetom likvidácie pri zavádzaní náboženstva – a tak dnes ostali iba Smerdi, ktorí napĺňajú naše parlamenty a riadia spoločnosť – pretože ich tam volíme – hoci ich ponímanie Sveta nepresahuje tretiu čakru. Hlavným problémom tohto modelu riadenia je, že dominantnou črtou ich charakteru je EGOIZMUS. Z védického pohľadu ide o náboženský, materialistický prístup, ale z pohľadu dnešného chápania bude výstižnejšie hovoriť o EGOIZME. Ostávame však na tých istých nízkych frekvenciách.
Pretože ľudské telo je stvorené tak, že ľavá ruka prijíma energiu a pravá ju vysiela, nie je jedno, čo nosíme na ľavej ruke. Ak tam máme chronometer – náramkové hodiny – ten je dnes skonštruovaný na meranie kresťanského času kresťanského Veku. Náš Koľadov Dar je postavený na inej metrike ponímania Času. Takto hodinky na ľavej ruke „filtrujú“ vstupujúcu energiu tak, aby do nás prioritne vstupovalo náboženské (na judaizme založené) ponímanie času a všetkého, čo táto metrika prináša. Nebudeme túto problematiku podrobne rozoberať, ale ak sa nechcete na podvedomej úrovni podriaďovať takémuto riadeniu a hodinky nosiť potrebujete, tak si ich dajte na pravú ruku.
V súvislosti s našou materializáciou nám čísla umožňujú prístup k informáciám, ktoré síce máme na očiach celý život – napríklad náš dátum narodenia – ale nad ktorými sa inak nezamýšľame. Musíme si uvedomiť koľko životnej energie nám kradnú paraziti a zastaviť to, inak sa do Zlatého veku nedostaneme. Jednoducho nedokáže vystúpiť tak vysoko. Veď ani lietadlo nevyletí ak má prázdne nádrže. „Hardware“ sám osebe je v tomto prípade nedostatočný. Treba mať na pamäti aj to, že súvislosti, ktoré sú „skryté“ pred povrchným zrakom – preto ich nazývame okultné – sú iba pod povrchom, ale inak plne funkčné. V minulosti naši Predkovia dennodenne žili v prostredí, ktoré by sme dnes mohli nazvať BIELA mágia. Biela preto, lebo slúžila všeobecnému dobru. Dnes môžeme povedať, že všetci okolo nás používajú mágiu v náš neprospech, pričom nás presvedčili, že nič také neexistuje. Takéto prostredie nemožno nazvať inak ako ČIERNA mágia, a preto sa treba k parazitom aj zodpovedajúco recipročne správať. Tento stav im hlavne umožňuje kradnúť našu energiu.
V súvislosti s problematikou Rodových Egregorov leží na povrchu poznatkov o našom narodení niekoľko zaujímavých informácií, ktoré si môže každý vypočítať z dátumu svojho narodenia. Môžeme na to použiť numerológiu a kresťanský čas – hoci nie je náš – ale je to prostredie, v ktorom sme sa narodili a doteraz žijeme náš život.
Pre účely nášho príkladu použime ako príklad nejaký dátum narodenia. Je to jednoducho príklad, nejde o nijakého nám známeho človeka:
Pod samotným dátum sú vypísané štyri čísla, ktoré môžeme nazvať pracovné. Prvé číslo v druhom riadku je súčtom všetkých číslic dátumu narodenia, druhé číslo je zase súčtom oboch číslic prvého čísla. Tretie číslo vyrátame podľa vzťahu:
26-2*D1 (akǂ0) = 26-2*1 = 24
D1 je prvé číslo dňa narodenia. Ak by prvé číslo v dni bola nula, tak by sme brali pre výpočet druhé číslo.
A štvrté číslo je numerickým súčtom tretieho, t.j. 6.
Posledné číslo druhého riadku – v tomto prípade 6 – je dôležitým ukazovateľom (červenou farbou). Číslo ŠESŤ (6) je znakom uzavretia Rodu, niekedy nazývané aj karmické narodenie. Znamená to, že Rod uzavrel astrálnu linku, t.j. tento človek sa už nenarodil zo svojho, ale z cudzieho egregoru, pretože do svojho sa už nemohol vrátiť. Príčinou je, že v predchádzajúcom živote bol jediným dieťaťom svojich rodičov a nepredĺžil svoj Rod, t.j. nemal žiadne potomstvo. Takto znemožnil svojim Predkom sa materializovať, vošiel do slepej ulice zániku Rodu. Odmietnutie predĺžiť Rod je to, čo by sme mohli v dnes zavedených termínoch nazvať HRIECH.
Materializoval sa teda len vďaka tomu, že ho poslali do iného, cudzieho egregoru. Iný Rod má však inú energetiku, iné vibrácie. Pretože človek má v každej inkarnácii to isté éterické telo, tak cudzie, k nemu sa nehodiace vibrácie nie sú s ním v rezonancii. Čím je iný Rod ďalej, tým to bude horšie. Veľmi často títo ľudia trpia zdravotnými problémami rôzneho stupňa, pretože rôzne frekvencie sa jednoducho nedajú zladiť. Ďalším problémom je, že takýto človek – pretože astrálny kanál je uzavretý – nemôže viac materializovať svojich Predkov, a teda materializuje deti z Prechodových egregorov. To však neznamená, že musí ísť o vyložene zlých ľudí.
Títo ľudia by mali hľadať cestu späť k svojmu Rodu, aj keď cesta naspäť nie je už jednoduchá. Hlavnou úlohou je zmeniť svoj postoj k rodeniu detí. Ak ženy nerodia, tak sa nematerializujú PREDKOVIA.
Deti však vždy treba viesť k hlbinným poznatkom, lebo to je to, čo o 4 generácie neskôr dostaneme v plnej miere naspäť – od prapotomkov našich detí, ktoré môžu svoje deti vychovávať len na základe tých poznatkov, ktoré sme im pôvodne dali my sami, a ktoré oni samé majú za úlohu ešte viac prehĺbiť. Takže čo dnes poskytujeme v rámci hlbinných poznatkov našim deťom my? Máme byť s čím spokojní? Naši Predkovia tento jav vyjadrili veľmi výstižným príslovím: čo zaseješ, to zožneš.
Tento príklad uzavrieme dvomi prípadmi, ktoré sú veľmi význačné. Ak je kombinácia čísel v rámčekoch druhého riadku (neberieme do úvahy farby) 11 a 9, tak ide o OCHRANCU STARÉHO POZNANIA. Ale ak ide aj iba o posledné číslo „9“, tak ide o človeka, ktorý sa už v minulom živote zaoberal tým, čo dnes nazývame EZOTERIKA. Takémuto človeku možno dôverovať ako zdroju spoľahlivých informácií, pretože okrem toho, čo dostáva v tomto živote si dokáže aj „vyberať“ informácie zo svojho podvedomia a teda nepodáva vymyslené veci a skreslenia.
Človek s kombináciou 11 a 7 je BIELY MÁG.
Potrebujeme si ešte vyjasniť, čo to znamená „presunúť do iného (cudzieho) Rodu“. Rod je entita, ktorá je napojená priamo na Prav. Má na neho „priamu linku“, t.j. dostáva z Neho aj Jemu spätne posúva informácie. Toto prepojenie je tvorené ohromnými torznými víchrami. Ak by priamo vstupovali do nás, tak by sme ich energiu nevydržali.
Rodov je určitý konkrétny počet, každý sa vyznačuje svojou „špecifikáciou“ – aj my vieme, že nie sme všetci rovnakí. Každý Rod sa delí na množstvo Rodových Hniezd, ktorých môže byť státisíce, milióny alebo aj ďaleko viac. Treba nám vedieť, že Rod ako taký nepokrýva iba Zem – je rozšírený aj na iných Zemiach.
Každé Rodové Hniezdo má zase množstvo Rodových Ohnísk. Až tieto materializujú priamo ľudí. Vidíme, že vôbec nejde o jednoduché súvislosti.
Za normálnych okolností je situácia prenosu informácií medzi človekom a RO asi takáto. Povedzme že konkrétne RO materializovalo dvoch ľudí (červené krúžky modrej a bielej farby). Každý z týchto ľudí nadobudol svoju životnú skúsenosť, ktorú môžeme graficky zobraziť ako zelený trojuholník a zelený štvorec. Po mentálnom kanále každý z nich – lebo je napojený na Rod – poslal túto svoju životnú skúsenosť do RO. RO posunulo informáciu do RH a to do RE, ktorý poslal informáciu už priamo do Pravi, čím sú povinnosti splnené. Keď sa v tomto RO narodia deti, tak po mentálnej linke dostanú UŽ PRI NARODENÍ sumárnu informáciu od RO, t.j. trojuholník aj štvorec. Nová generácia sa teda rodí už so spoločnou, t.j. Rodovou informáciou. Ak je rodič odpojený od RO, tak informácia – samozrejme – neprichádza, lebo nemá skade. Táto „prax“ je univerzálna, ak napríklad naučíte psíka aby vám podával labku, tak jeho niekoľkodňový potomok vám ju podá sám bez toho, aby ste ho učili.
Ak sa človek voči svojmu Rodu previnil, tak tento ho odpája od konkrétneho RO a „presmeruje“ do vedľajšieho. Nie je to síce hneď „zatratenie“, ale už úplne iná frekvencia, pričom jeho deti už nemôžu byť jeho Predkovia, pretože astrálne spojenie je zrušené. Pri ďalšom a ďalšom zlyhávaní je postupne odsúvaný ďalej a ďalej, až sa naozaj môže ocitnúť v Navi, teda v prechodových egregoroch Temného Sveta. Treba však povedať, že určitými činmi sa tam môže dostať aj veľmi rýchlo…
Už vieme aj to, že prax preberania manželovho priezviska ženami pri sobáši nie je našou tradíciou. Znamená to odpojenie sa od svojho RO a prepojenie do manželovho egregoru – ak ju egregor prijme, čo sa nestáva vždy. K odpojeniu od svojho egregoru dochádza do 21 dní od zmeny priezviska. Čo znamená odpojenie už vieme, ale existuje znak, ktorým žena dokáže zistiť, či ju nový egregor prijal alebo nie. Znakom prijatia manželovho egregoru je narodenie sa syna – teda minimálne jedného z prvých štyroch detí, t.j. jeho Predkov. Ak Rod nedal do vzťahu syna, tak manželku neprijal. Existuje nejaký dôvod na to, že nezveril pokračovateľa mužovho Predka a jeho línie.
Existujú aj prípady, kedy mužov Rod nie je dostatočne silný, starý, alebo je proste málo značiaci v porovnaní s Predkami ženy minimálne v danom čase a priestore. V takom prípade sa môže stať, že mužovi Predkovia sa nematerializujú a prichádzajú iba Predkovia ženy. Pretože však žena vždy rodí prvé štyri deti mužovi, tak môže dôjsť aj k nevynúteným potratom, avšak piate dieťa sa narodí úplne normálne a zdravé. V tomto smere netreba vo všetkom počúvať lekárov – ale to si musí každý zvážiť a rozhodnúť sám. Dnešní doktori sotva budú brať tieto veci vážne.
Samostatným prípadom sú napríklad dvojičiek, trojičiek a podobne. Vždy ide o jednu Dušu, ktorá sa „rozdelila“ do dvoch či troch tiel. Je to trest za hriechy v minulom živote – lebo nič sa nedeje iba tak. V prípade dvojičiek je dôležité vedieť, ktoré dieťa sa narodilo prvé, lebo druhé spravidla odchádza zo života prvé. Prvé dieťa dostalo pozitívnu časť karmy, druhé negatívnu. Prepojenie však ostáva, t.j. úlohou úspešnejšieho prvého nie je zavrhnutie menej schopného či šťastného súrodenca, lebo vzájomné prepojenie ostáva celý život. Čím lepšie sa bude chovať prvý, tým viac dobra urobí druhému, t.j. bude ho „ťahať“ nahor. V prípade trojičiek je situácia v podstate rovnaká, len karma je rozdelená iným spôsobom. Prvé dieťa je absolútne pozitívne, tretie negatívne a prostredné má z jedného aj druhého – teda ako každý z nás a v živote ani nič zvláštneho nemusí pocítiť.
Dieťa narodené cisárskym rezom nie je ktovieaké riešenie. Ono totiž prichádza so svojou konkrétnou karmou, ktorá sa začne napĺňať potrebným časom narodenia sa. Presunutie príchodu na svet v inom termíne znamená, že okrem svojej karmy bude ešte odrábať aj cudziu, ktorú dostalo s novým termínom narodenia. No a umelé oplodnenie v žiadnom prípade nematerializuje Predkov, vždy ide o Duše z prechodových egregorov.
Ako vidíme, svet okolo nás je preplnený rôznymi ľuďmi – a to ešte reč nie je o neľuďoch. Nerobme si teda žiadne ilúzie, v takejto konštelácii – ak nenavedieme zásadnú zmenu – nás nič ružové čakať nemôže. Problém je aj v tom, že veľa času neostáva.
V tejto súvislosti si všimnime aj to, čo si obliekame a najmä čo kupujeme našim deťom na oblečenie. Vari ani netreba hovoriť o nevhodnom oblečení z pohľadu farieb, symboliky či materiálov, lebo v hre sú aj Obrazy. Napríklad oblečenie z Číny nesie na sebe už naložené – naprogramované – Obrazy, ktoré začnú – síce pomaly – ale s určitosťou pracovať. Ich podstata spočíva v tom, že bieli muži majú vymrieť a biele dievčatá si majú brať za partnerov Číňanov. Dnes je – ako sme už neraz upozornili – Čierna mágia všade. Len naši ľudia si naivne myslia, že všetko je tak, ako hovoria v médiách. Neznalosť neospravedlňuje.
Poslednú poznámku k alkoholu, pivu a energetickým nápojom, či vôbec k akýmkoľvek nápojom, ktoré „dodávajú“ energiu. V týchto nápojoch NIE JE v skutočnosti uložená ŽIADNA energia. Problém je v tom, že obsahujú látky, ktoré otvárajú naše zdroje životnej energie, ktoré takto otvorené dajú „k dispozícii“ energetickým parazitom. A my už vieme, že každý „neplánovaný“ odber našej životnej energie znamená iba jedno jediné – SKRÁTENIE NÁŠHO VLASTNÉHO ŽIVOTA. Teda za všetko – hoci spôsobené nevedomosťou – sa platí, resp. platíme.
Každý z nás si určite už takúto otázku neraz dal. Radi by sme vedeli, ako to vlastne je. Sú to naši Predkovia? Nie sú to naši Predkovia? Ako to vlastne je?
Odpoveď si musí dať každý sám. Nie preto, že by sme nevedeli ako by to malo byť. Je to preto, lebo každý z nás si „pritiahol“ také deti, aký viedol život. Celkovo život, teda nielen to, čo prežíva momentálne v Javi, ale ako sa správal či správala aj v minulých životoch.
Poznatky o princípoch (Konoch) materializácie človeka na Zemi je – samozrejme – potrebné ovládať. Sme tam, kde sme práve vďaka tomu, čo všetko sme v minulosti prežili. Netreba na to pozerať prehnane negatívne – všetko sa dá riešiť. Niekedy ľahšie, inokedy ťažšie, ale všetko závisí od nás samotných. Nikto cudzí nepríde a nezačne konať čokoľvek v náš prospech. Na konanie v náš prospech – teda v prospech našich Rodov – sme tu predsa my. A nedajte sa zlákať kdejakými sľubmi o milosrdenstve a akomsi zľutovaní Stvoriteľa. Stvoriteľ dal každej bytosti vo Vesmíre všetko čo potrebuje na to, aby mohla existovať a vyvíjať sa. Akési nejasne sľubované milosrdenstvo od Boha by znamenalo, že bude kohosi protežovať v neprospech kohosi iného – ale tiež tvora stvoreného Stvoriteľom. Takýto akt zo strany Stvoriteľa by znamenal že to, čo stvoril nie je dokonalé, a preto to musí korigovať. To by však odporovalo samotnému princípu neomylnosti Stvoriteľa.
Priblížme si teda mechanizmus nášho inkarnovania sa vo Svete Javi z védického pohľadu. Takto nám bude jasnejšie ako sa správať, presnejšie ako sa vyvíjať k lepšiemu. To je podstata Duchovného vývoja.
Aby náš výklad bol prístupnejší, budeme používať termíny široko zavedené v ezoterike. Tej sa dnes venuje veľa ľudí a teda je k dispozícii veľa literatúry. V princípe neexistuje zlá literatúra, v hre je iba naša schopnosť vytiahnuť z kníh to, čo potrebujeme a nevenovať pozornosť tomu, čo nie je podstatné. Z pohľadu teórie riadenia procesov hovoríme o systéme oddelenia informačného obsahu od informačného šumu. Ten sa vždy nachádza v každej informácii. Z védického pohľadu vieme, že každá Istina má množstvo hrán – lebo hovoríme o Obraze. A ku každému človeku sa vždy obracia tá hrana Obrazu, ktorú je schopný vďaka výške svojho evolučného vývoja pochopiť.
Ak použijeme dnes v ezoterike zavedené názvoslovie, tak principiálne rozloženie našej materiálnej existencie je takéto:
Prvý kruh vnútri je materiálne telo také, ako ho poznáme. Nad ním je – druhý kruh zvnútra – éterické telo. Potom nasleduje astrálne a mentálne telo. Tieto prvé štyri telá našej existencie nazývame aj „materiálnymi“, čím sa myslí skutočnosť, že ďalšie, nasledujúce telá už sú značne jemnohmotnejšie, teda je ich ťažšie detekovať – ak vôbec – dnešnou technikou.
Z hľadiska fyziky môžeme použiť takéto delenie. Materiálne, fyzické telo dobre poznáme, éterické telo je tvorené jemným plynom, astrálne torznými poľami a mentálne magnetizmom. Všetky „nadstavbové“ telá možno považovať za formy organizácie elektrónov, v každom iným, špecifickým spôsobom.
A v danom prípade preskočíme védický opis strún Vesmíru a prejdeme k Rodovému Egregoru:
Mocné torzné polia Vesmíru nemôžu priamo vstupovať do našich tiel, pretože by nás roztrhli. Preto na úrovni Sveta Slavi existuje Rodový Egregor. Principiálne – ako už vieme – Astrálny aj Mentálny Svet sú Svety Slavi, ktorá však má viacero úrovní (Kniha Svetla). Mentálny Svet predstavuje horné časti Slavi, ktoré sú už na hranici so Svetom Pravi.
Pre nás vhodné torzné polia zostupujú z Rodového Egregora a táto energia je rozdeľovaná medzi členov Rodu. Do nás vstupuje na úrovni stogne (čakry) Rodnik. Energia zeme vstupuje cez čakru Istok.
Obe energie sa spájajú na úrovni 4. čakry a dochádza k „výbuchu“, ktorý rozdeľuje vzniknutý energetický tok do strán. Týmto sa torzné pole transformuje na pole magnetické. Takto sa formuje materiálne magnetické pole okolo nás (na obrázku svetložltá).
Na povrchu magnetického poľa sa pohybujú elektróny, ktoré po vstupe od Rodnika do čakry Čelo (Tretie oko) sa rozdelia a vnútri magnetického poľa vytvoria éterické telo. Éterické telo sa formuje po magnetickom.
Magnetické telo sa nazýva mentálne. Medzi mentálnym a éterickým telom sa následne vytvorí astrálna vrstva z torzných polí. Astrálne telo teda vypĺňa priestor medzi mentálnym a éterickým telom.
Ak je éterické telo poškodené, tak torzné toky astrálneho tela vstupujú dovnútra a vtedy dochádza k rozladeniu všetkých čakier. Čakry pracujú vďaka mentálnemu telu – magnetizmu.
Poškodenie mentálneho tela nastáva najmä pôsobením čiernej mágie, ale môže byť následkom aj silných šokov (dynamické pôsobenie). Nedajme sa pomýliť, každé pôsobenie iného subjektu na integritu nášho biopoľa je porušením jedného zo základných Konov stavby Sveta. Na to nemá nikto právo. Dnes sa tak deje často, ale to je iba prejav arogancie a moci, niečo také nie je Svetlými Silami povolené, a teda je to činnosť za ktorú príde odplata.
Ako sme povedali, magnetické pole je mentálnym poľom. Mentálne pole slúži na zápis všetkých našich poznatkov. Čím človek viac vie, tým je jeho magnetické pole silnejšie a tým je silnejšia aj jeho éterická ochrana. Čím je silnejšie magnetické – t.j. mentálne – pole, tým prichádza viac astrálnych, torzných polí.
Náš Rod od nás žiada, aby sme žili správne, v súlade s Konmi Stavby Sveta, nadobúdali nové životné skúsenosti a tieto životné poznatky posielali nazad do Rodového Egregoru.
Z védického pohľadu máme všetky veci skúmať, ale ak k nejakému javu nemáme dostatok priamych poznatkov, tak máme použiť Princíp Podoby. Ten je vyjadrený „ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok“. Znamená to, že to, čo existuje dole a čo poznáme, je iba Obrazom toho, čo existuje hore, a teda to správnym použitím Princípu Podobnosti môžeme pochopiť.
Takto je naše mentálne telo Obrazom Mentálneho Sveta, astrálne telo Obrazom Astrálneho Sveta a éterické telo časťou Éteru. Tieto zložky sú – samozrejme – vzájomne prepojené. Preto platí aj to, že človek ako Mikrokozmos je Obrazom Vesmíru, t.j. Makrokozmu. Teda aj vzájomné vzťahy a štruktúra je zachovaná. Toto poznanie nám blokuje iba Matrix.
Na obrázku vidíme situáciu z pohľadu Makrokozmu. Mocné torzné polia, ktoré prechádzajú Mentálnou rovinou vstupujú do Astrálnej roviny a Rodového Ohniska (jedného z Rodových Egregorov). Sú to Vysoké, Svetlé frekvencie, ktoré však my nemôžeme priamo vydržať.
Skrz 2. čakru (materializácia vo Svete Javi), t.j. na úrovni fyzickej roviny RO zarodí fyzické telo. RO je – za normálnych okolností – spojené s človekom dvomi kanálmi. Astrálny kanál slúži na materializáciu človeka v Javi a zároveň – po splnení všetkých úloh – na jeho návrat po smrti. Tento návrat sa však môže odohrať iba pri splnení niekoľkých podmienok. Jednou z nich je zážitok prirodzenej smrti. Kto zomrie násilnou smrťou sa do RO vrátiť nemôže. Výnimku tvoria iba tí, ktorí padli v boji proti nepriateľovi Rodu so zbraňou v ruke. Tu treba zdôrazniť, že boj so zbraňou v ruke ale za PENIAZE nie je naplnením tejto podmienky. Preto také „kozácke“ školy, ktoré pripravujú nájomných zabijakov už nemajú nič dočinenia so starou, Rodovou tradíciou.
Tento princíp je univerzálny, preto svoju inkarnáciu nemôžu naplniť ani tie zvieratá, ktoré boli zabité ľuďmi pre peniaze. Presnejšie, všetko zabíjane živých bytostí – aj barbarské drancovanie lesov – pre peniaze a nie zo životnej nevyhnutnosti je narušovaním ich evolučného cyklu. Už vôbec tu nepatria tí, ktorí takto robia vo veľkom – bitúnky a podobné prípady. Svetlé Sily všetko dianie na nižších úrovniach sledujú a teda za všetko bude potrebné platiť… nie peniazmi.
Každý z kanálov má svoju špecifickú funkciu. Astrálny kanál sme už spomenuli, preto ešte niečo o mentálnom kanáli. Skrz neho zostupujú na človeka poznatky nadobudnuté miliónmi Predkov, a zároveň slúži na posielanie našich životných skúseností napäť nahor k Rodu. Ak človek tieto informácie dodáva, tak dostáva energiu, ktorú potrebuje na život.
Problém nastáva vtedy, ak ľudina porušuje Kony Stavby Sveta. V prípade neúcty a dokonca nezáujmu k Rodu tento odpája astrálny kanál. Týmto sa stráca možnosť návratu do RE po smrti. Ďalej, ak do RE posielame negatívne informácie – t.j. ak to, čo v živote robíme je iba egoistické prospechárstvo a nemá žiadny úžitok pre vývoj Rodu ako celku – RE odpojí aj mentálny kanál. Tieto súvislosti treba chápať nie z pohľadu akéhosi nejasného „hriechu“, ide jednoducho o odstránenie zdroja toho, čo bráni rozvoju ďalších pokolení.
Kedysi sme poznali svojich Predkov do 9. pokolenia. Každý vedel ako sa volali, čo veľkého a slávneho vykonali, ctil si ich pamiatku. V takomto prípade astrálny kanál ostáva napojený. Ale takto sa dá aj stratené spojenie znovu nadviazať… aj keď veľmi prácne. Dôležité je však začať hľadať.
Odpojenie oboch kanálov pociťujeme ako bezradnosť a neistotu ohľadom svojej ďalšej existencie vo svete. Všetko ako keby stratilo zmysel. Rod nestojí viac za takýmto človekom, ale vinu na tom nesie on sám. Nastupuje hľadanie východiska z takéhoto stavu, pretože intuitívne chápeme, že potrebujeme nový zdroj energie na život. Slabne nám magnetické pole, čakry nefungujú správne, stávame sa dôverčivejšími.
Všetky naše životné skúsenosti sa zapisujú na naše magnetické pole, t.j. nastáva ich prenos do vyšších rovín, ale v podstate je toto spojenie mikrokozmu a makrokozmu realizované „interne“. Po odoslaní „dávky“ sa táto dostáva do RO, ale aktuálna kópia zároveň ostáva v našom mentálnom poli. Všetko, čo sme takto nadobudli – máme na mysli poznatky a životné skúsenosti – zase nadobudneme pri novej inkarnácii. Ale nielen my, budú – ako konglomerát – dostupné všetkým narodeným členom Rodu. To je oných „nepotrebných“ 95% nášho genómu, teda prenos genetickej pamäte pomocou DNK. A potrebuje novorodenec negatívne informácie chamtivých a egoistických členov Rodu? Odpoveď poznáme všetci.
Odpojený jedinec nakoniec nejaké egregoriálne pripojenie vždy nachádza. Iné egregoriálne systémy mu dajú energiu, ale zároveň odoberú „internú“, t.j. Rodovú informáciu. Teda presnejšie tú jej časť, ktorá stihla rozstúpiť na daného jednotlivca a zapísala sa do mentálneho poľa. Už toto možno principiálne považovať za zradu Rodu, aj keď nie vždy možno situáciu posudzovať takto. Jedna vec totiž je, ak človek zahynie násilnou smrťou, druhá zase, ak dobrovoľne prestúpi do cudzieho egregoru – u nás najčastejšie kresťanského.
Na úrovni magnetického poľa Zeme – teda mentálneho poľa Zeme – sú zapísané všetky pozitívne skúseností tých, ktorí na Zemi žili. Nepotrebné informácie sú pre normálny ďalší vývoj škodlivé, preto podľa tohto známeho princípu ani mentálne pole Zeme ich nezapisuje a neodovzdáva ďalej. RO totiž nami dodané informácie tiež „posúva“ nahor, do Pravi. Všetko je so všetkým previazané.
Na úrovni mentálneho poľa Zeme sa vytvárajú konglomeráty informácií, ktoré je potreba oddeliť od pozitívnych informácií, teda tieto konglomeráty obsahujú čo do podstaty nepotrebné, deštruktívne informácie. Ale ak naše telo obsahuje toxíny, tak sa ich zbavuje napríklad tak, že všetky „spojí“ dokopy a vytvorí sa napríklad vyrážka. Takto treba chápať aj existenciu konglomerátu informácii v magnetickom poli Zeme. Je to ochrana egregoru.
Egregor je teda v mentálnej rovine, ale nie je s ňou prepojený. Aby bolo možné zabezpečiť materializáciu ľudí naň napojených, tak ME si vytvára „pobočku“ na mentálnej rovine, teda nám už známy RO.
Ak sa narodia deti, ktoré od počiatku svojich rodičov nerešpektujú, ba neraz im aj priamo povedia, že oni nie sú ich deti, tak tieto pochádzajú z „filiálky“ ME, ktorý môžeme nazvať aj Prechodový Egregor. Nie je však treba hneď predpokladať, že ide o niečo negatívne. V minulosti (a nielen v minulosti) bolo množstvo múdrych a šikovných ľudí zabitých či umučených preto, lebo hlásali informácie, ktoré vládnuca vrstva nepotrebovala. Veľa ľudí zahynulo aj pri autonehodách a živelných nešťastiach. Máme dnes vírusový jazyk aj vírusy v biopoli, teda nevyhodnocujeme varovné signály Prírody o príchode katastrof a podobne.
Cesta naspäť, do Rodového egregora vždy existuje. Musíme si ale uvedomiť, že máme principiálne „trojitú“ pamäť. Prvá zložka je aktuálna, t.j. obsahuje informácie z našej aktuálnej inkarnácie. Druhá zložka obsahuje minulé životy a tretia je Rodová, čo dnes vedci často nazývajú aj „genetická“. Je treba vynaložiť viac úsilia, ale cesta späť EXISTUJE.
Tieto informácie treba chápať iba ako súčasť celého Obrazu. Vždy platia – nikto ich nezrušil – aj KONY RITA, Zápovede Svetlých Bohov a ďalšie zdroje poznania našej Kultúry. Je tiež dôležité vedieť, že posledné želanie v živote sa vždy naplní, takže ak budeme v poslednej minúte života myslieť na Rod, tak k Rodu aj pôjdeme, ale toto pravidlo platí všeobecne. Ak nás mučia, tak ťažko koncentrovať svoje myšlienky. Preto naši Predkovia v boji nepadali do zajatia. Oni buď boj vyhrali alebo v ňom padli. Tretej možnosti niet – ak si ctíme Rod.
Samozrejme že veľmi dôležitý je aj mentálny stav a myšlienky rodičov pri počatí dieťaťa. Ale aby sme to nenaťahovali, pozrime sa ešte na postupnosť, ako sa materializujú deti našich Rodov. Tradične mávali naše rodiny po 16 detí. To je tradícia, ale má to aj svoje „odborné“ pozadie:
Z pohľadu metafyziky nie je číslo 16 náhodné. U bielych ľudí dedičnosť nasleduje po otcovi. Prvé štyri deti sú materializáciou Predkov otca, druhé štyri deti sú materializáciou Predkov matky, tretie štyri deti sú žreci a posledné štyri deti sú nové Duše, ktoré vstúpili do našej Rodovej matrice. Postupnosť je daná a môžeme si ju priblížiť nasledovne:
V prostriedku diagramu je čiarkovane zanesená tzv. Rodová os. Opis začneme z pozície otca dieťaťa. Prvé dieťa rodičov prechádza po línii jeho otca, jeho starého otca a materializuje sa jeden z prarodičov z línie starého otca. Druhé dieťa ide po línii cez jeho otca, cez starú mamu a materializuje sa jeden z prarodičov starej mamy otca. Tretie dieťa prichádza po línii od jeho matky, otca jeho matky (starého otca) a materializuje sa jeden z prarodičov od matky. Štvrté dieťa prichádza po línii od matky, cez starú mamu zo strany mamy a materializuje sa jeden z prarodičov zo strany maminej mamy.
Postup je úplne analogický z pozície matky detí, ale aj tu najskôr prichádzajú deti po mužskej Rodovej línii.
Prvé štyri deti jedných rodičov sú vždy – teda za splnenia predchádzajúcich podmienok – Predkovia otca. Ak otec zanechá deti – z akýchkoľvek dôvodov – tak necháva svoje deti na výchovu cudzej rodine. Ak on má deti s druhou partnerkou, tak táto môže rodiť deti svojho Rodu až vtedy, ak prvé štyri deti porodí z Rodu svojho muža. Ak muž už „vyčerpal“ svoju kvótu, tak materializuje deti z Prechodových Egregorov. Je teda naozaj dôležité v akom psychickom stave dochádza k počatiu.
Geneticky najčistejšie dieťa po Rodovej línii je prvorodené dieťa. V našej tradícii sa takéto dieťa nazývalo aj UROD, t.j. je to ten, kto je U RODU. Prenesene – ako vidíme v jazykoch Západných Slovanov – sme sa takto s úctou chovali aj k tomu, čo nám vyrástlo na poliach, preto nám dodnes ostal názov ÚRODA. V dnešnej ruštine – postarali sa o to kresťania – je UROD nadávka. Nedajme sa však pomýliť, je to prastaré slovo.
Pravidlo počtu detí platí aj vtedy, ak sa dieťa nenarodí – z akýchkoľvek dôvodov, teda aj pri potrate. Poradie sa „posúva“ bez ohľadu na dnešné „plánovanie“ rodičovstva, lebo zabitie ostáva zabitie.
Táto téma nie je samozrejme plne vyčerpaná, ale pre potreby základnej informácie postačí. Pomôže sa nám orientovať v ďalších základných bodoch našej Kultúry a úcte k Predkom. Je možné, že podporenejšie informácie vyjdú neskôr v knižnej podobe.
V prvom rade chceme zdôrazniť, že v jednom článku nie je možné podať absolútne vyčerpávajúci opis takej zložitej veci, akou je rozumová činnosť a jej vývoj u človeka. V každom prípade sa však môžeme zamerať na niektoré osobitosti, ktoré sú civilizáciou ukrývané. Ako a prečo nemusíme nášmu čitateľovi vysvetľovať. Poznanie je však v každom prípade veľká výhoda oproti nevedomosti, ale ostáva vždy iba poznaním. Skutočnosťou sa stane to, čo dokážeme transformovať do životnej skúsenosti.
Vývoj človeka v období pohlavného dospievania – zatiaľ čo v organizme búšia pohlavné hormóny – sa rýchlo pribrzďuje. Ale ak už nastúpi sexuálna aktívnosť, tak sa stáva v podstate až nemožným. Pohlavné inštinkty začnú kontrolovať chovanie sa človeka a NEDOVOLIA prekonať evolučné štádium ROZUMNÉHO ZVIERAŤA. Tento stav spôsobujú dve základné príčiny:
EVOLUČNÁ BRÁNA, ktorá je otvorená pre PRECHOD vývojovým štádiom rozumného zvieraťa sa uzatvára vo veku 16-18 rokov;
POTENCIÁL človeka vyrábaný jeho organizmom je OHRANIČENÝ. Preto ak je použitý na sexuálnu aktívnosť, tak neostane veľa energie na správny vývoj mozgu a v skutočnosti ani organizmu ako celku.
Toto je veľmi dôležité na pochopenie princípov činnosti Temných Síl, t.j. sociálnych parazitov v našom okolí. Typickým príznakom ich činnosti je narušenie až zničenie vzdelávacieho systému a výchovy mladého pokolenia. Práve mladému pokoleniu sa nie náhodou vnucuje propagácia sexuálnej slobody a stavu dovoľovania všetkého. Používajú síce pritom podtóny starostlivosti o „slobodu osobnosti“ mladého človeka, ale hlavným ich cieľom je zastaviť evolučný vývoj našej mládeže vo vývojovom štádiu rozumného zvieraťa. Takto budú masy – a to je už dôkladne overené – oveľa lepšie manipulovateľné.
Dnes sa rodia deti už vybavené na život v prostredí Vysokých psychických energií – a často vidno mamičky s cigaretou v ústach sedieť v zafajčenej kaviarni aj s „vajíčkom“. Toto je síce zväčša značkové, ale akosi im uniká živý človiečik vnútri neho. Konzumujú samé deťom „prospešné“ veci – od kávy cez energetické nápoje až po alkohol… nehovoriac o „zvukovom pazadí“. Čo môže vyrásť z takýchto detí? Nuž, najpravdepodobnejšie neprekonajú štádium vývoja rozumného zvieraťa – veď takýto Obraz im ukázali ich rodičia. Pochopiť význam dnešnej doby je síce veľmi zložité, ale toto pochopenie nesie so sebou pečať osudovosti. Nevieme či prechod na novú dobu bude skrz vojnu či kataklizmu – teda najskôr kombináciou oboch – alebo postupným prepínaním okolitého časopriestoru na Vysoké psychické frekvencie. Jedno je však potrebné dobre pochopiť – odchod zo života v takomto prelomovom období zmeny epoch z Temnej na Svetlú prináša konečnú formu „účtovania“ po smrti. Zatiaľ čo počas Noci Svaroga sme sa postupne inkarnovali a tak sa mohli – hoci postupne, t.j. pomalými krokmi – Duchovne vyvíjať, v dnešnej dobe príde z pohľadu konkrétnej existencie Duše definitívne rozhodnutie. Kto trvalo narúšal Kánony rovnovážnej existencie Sveta (Kony), toho Duša bude jednoducho po smrti rozkódovaná ako „nepodarok“. Takéto niečo tu nebolo po Veky. Preto je nastupujúca – presnejšie už prebiehajúca – zmena taká DÔLEŽITÁ! A preto si treba dobre zvážiť ako vychovať svoje deti, ako sa chovať k zvieratámči Prírode celkovo.
Prvé dve evolučné etapy vývoja človeka – etapa zvieraťa a etapa rozumného zvieraťa riadeného inštinktmi – sa v zásade vyznačujú pasívnym charakterom zo strany vyvíjajúceho sa. Rastúce dieťatko a neskôr mladistvý pripomínajú niečo ako „špongiu“. Táto „špongia“ nasáva do seba spočiatku informácie z prostredia svojej rodiny, potom všetky dostupné informácie z akejkoľvek dostupnej roviny. A v závislosti od toho, akú informáciu nasaje do seba vyvíjajúci sa človek, akej je kvality a aká je jej mnohostrannosť závisí, či sa vývoj konkrétneho človeka dostane do štádia Človeka. Vývoj človeka v týchto dvoch štádiách v podstate aktívne prebieha skrz konanie. Človek konajúc prepúšťa skrz seba nadobudnuté poznanie. Pri správnom použití poznatkov Istín človek dosiahne úroveň UVEDOMENIA si týchto poznatkov, a vtedy sa z mŕtveho nákladu menia na životodarný potok, ktorý bezo zbytku zapĺňa toho kto koná a mení ho na tvorcu. Pritom vyvíjajúci sa človek dosahuje osvietenie Poznaním a od toho momentu sa začína jeho vývoj v štádiu človeka vysoko vyvinutého. Na tomto evolučnom stupni neexistuje žiadna hranica vývoja Človeka.
Hormonálne systémy muža a ženy sa značne odlišujú, čo sa odráža na doplniteľných rozdieloch v ich psychike a reakciách v chovaní sa na vonkajšie aj vnútorné udalosti. Ženská psychika je pružnejšia ako mužská. Rozmer hypofýzy – orgánu, ktorý kontroluje hormonálny systém človeka – je u ženy oproti mužovi dvojnásobný. Pružnosť má však svoje hranice, prekročenie ktorých vyvoláva v podstate nezvratné zmeny v organizme ženy. Žena dva až trikrát rýchlejšie získava návyk na alkohol či drogy. Psychicky je síce inak pružnejšia, ale takéhoto niečoho sa zbavuje oveľa dlhšie ako muž a aj takýto odvykací proces prenáša oveľa ťažšie. V značnej miere to spôsobuje vysoká emocionálnosť žien, ľahkosť, s ktorou niektoré z nich vstupujú do stavu tranzu. Práve tieto vlastnosti fyziológie a psychiky žien im umožnili vo väčšej alebo menšej miere ovládnuť mechanizmus riadenia PSÍ ENERGIÍ a urobiť sex v ich rukách najsilnejšou zbraňou na dosiahnutie svojich cieľov. Vzhľadom na biochemické a psychické osobitosti sa takéto procesy celkovo najsilnejšie prejavujú u predstaviteľov čiernej rasy.
Vieme, že vodku pijú vôľové a silné ženy s tvrdým charakterom, ktoré poznajú cieľ svojho života. Koňaku dávajú prednosť ženy stredného veku, ktoré hľadajú teplo, láskavosť a všímavosť. Rýchlo sa aj opijú. Whisky pijú ženy, ktoré majú veľkú sebadôveru, sú bez komplexov, ale keď si vypijú, tak ich konanie môže byť nepredpovedateľné. Tequile dávajú prednosť extravagantné, čudácke ženy. Džin s tonikom väčšinou konzumujú ženy, ktoré máločomu rozumejú. Červené víno pijú emocionálne strastné nátury, ktoré sú v schopnosti opiť sa nenapodobiteľné. Dnes je naozaj neľahké nájsť cnostnú ženu. Ale neexistuje tvorenie bez ničenia, dobro bez zla, svetlo bez tmy – vo všetkom je však potrebné zachovať MIERU. Ženy sú stvorené na to, aby boli ľúbené, nie aby ich muži chápali.
Ak človek niečomu veľmi silno uverí, tak môže zmeniť okolitú skutočnosť. Ak „zapne“ svoj senzorický vyhľadávací systém vo svojom vnútri a správne sformuluje otázku, tak vyhľadávací systém veľmi rýchlo vytiahne z medzipriestoru presne to, čo hľadal, t.j. o čo žiadal. Energia viery pritiahne z nekonečnosti priestoru to, čo je potrebné. Ale to je realizovateľné iba pri splnení troch podmienok: silnej Vôle, jasného a zreteľného Obrazu a pripojeniu sa k medzipriestoru okolitého Éteru, t.j. musíme byť s ním v rezonancii.
Informačný vírus je ten najmenej bolestivý vírus zo všetkých. Vstupuje do nás bez kriku a bolesti a žije v nás bez toho, aby nás mučil horúčkou či kašľom. Sedí, zatajuje sa a čaká kedy nastane tá vhodná situácia, aby preskočil do druhého organizmu. Informačný vírus sa kopíruje sám, vo vhodnom čase pri komunikácii „nakazí“ nové Vedomie a pokračuje žiť v našej hlave.
Svet riadi Poznanie. Pochybnosti sú virtuálne červy, ktoré skresľujú, t.j. kazia naše myšlienky. Viera je chodník do Sveta Poznania. Všetko, čo vyvádza človeka z vyjazdených koľají je Znakom!
Slovo je znakový kód. Keď vyslovujeme slová, tak kompletne programujeme reálnosť v sebe zvonku aj zvnútra. Ak pochopíme tento pohľad zistíme, že svet, ktorý nás obklopuje – tu virtuálne stratégie, tam modlitby či účelovo vymyslené slová – sú znakové pakety, čo do svojej podstaty vírusy, ktoré spúšťajú špecifické „prílohy“ (psychoprogramy) alebo naopak, blokujú ich. Každý musí mať svoju vlastnú modlitbu, svoje vlastné ponímanie problematiky, inak nevieme kto a kde nás „nasmeroval“. V podstate na tomto princípe – recitovaní cudzích modlitieb či používaním cudzích slov – sa nábožensky orientovaní alebo inak nevedomí ľudia jasne a jednoznačne programujú kde chcú po smrti ísť. Ako v modlitbe tak vo všetkom, čo vyznávame, o čom sme presvedčení či jednoducho považujeme za správne nesmie byť ani jediný moment, KTORÝ NEPOZNÁME. NEVEDOMOSŤ NEOSPRAVEDLŇUJE. Čo vyvolávame, to aj dostávame. Preto staré zariekania babičiek aj fungovali. BABKY POZNALI VŠETKO O ČOM HOVORILI. Tak žili naši Predkovia.
KEĎ FORMUJEME PORIADOK V PROSTREDÍ, KTORÉ NÁS OBKLOPUJE, TAK ČISTÍME KRYŠTÁL SVOJEJ DUŠE!
Nenávisť paralyzuje logiku a zdravý zmysel. Keď začneme hľadať vinníkov, tak si zároveň programujeme veľa nepríjemností, pretože tým VSTUPUJEME DO REZONANCIE S EGREGOROM ZLA. Strach je čierna diera, ktorá do seba vpíja z okolitého prostredia rôzne negatívne myšlienkové formy – Démonov – a všakovakú mentálnu špinu. To, čoho sa ľudia najviac zo všetkého boja aj nakoniec k nim prichádza. Informácia hľadá človeka! Akákoľvek kniha je posolstvo, v ktorom je možno JEDNA STRANA ABSOLÚTNEJ ISTINY. Knihy k nám prichádzajú samé vtedy, keď sa v nás už sformovala potreba prečítať práve to, čo prišlo a nie to, čo nám umelo nanucujú. Je to akýsi test na preverenie schopnosti pokračovať ďalej po ceste poznávania.
Svet okolo nás – ten skutočný – je iný ako ten, ktorý vidíme cez prizmu Matrixu. Začíname ho pomaly, ale nezadržateľne spoznávať. Pohľad na Svet v tomto článku je prispôsobený dnešnej logike bežného života. Nezabúdajme, že nikto nezrušil KONY VESMÍRU vrátane KONOV RITA. Všetko čo prečítate – vrátane tohto článku – prijímajte s MIEROU. Niekomu stačí menej, iný potrebuje viac. Pasivita, t.j. zastavenie vo vývoji je SMRŤ DUŠE. Nezabúdajme na to.
Mnohí sa obraciate na nás s tým, aby sme vám odporúčali, aké rozprávky sú dnes pre deti vhodné a ktoré zase nie.
Nie je dnes žiadnym tajomstvom, že nám v minulosti “prepracovali” rozprávky, aj keď dnes “niet toho”, kto to urobil. Nebudeme sa zbytočne vŕtať v minulosti, dôležité je to, že nastupuje iná doba. Slovo “nastupuje” je priebehové – tento proces sa už začal. A hoci nám rozprávky prepracovali, iné sme zase – hoci pôvodne slovanské – dostali formou zmeny ich “kádrového profilu” – veď predsa Slovania tu v minulosti neboli… – aj tak sa v tom dá niečo urobiť. Nebudeme teda plakať nad rozliatym mliekom a pozrime sa na problém zo širšieho uhla.
Našim pôvodným spoločným jazykom bola Staroslovienčina, teda – ako ostatne vždy – nezaškodí vziať niekoľko zachovaných hrán kdesi celostného Obrazu. Slovo ROZPRÁVKA sa môžeme pokúsiť rozšifrovať v zmysle známych pravidiel Staroslovienskej Bukvice. Mohlo by to byť napr. RAZ-PRAV-KA. ROZ sme zmenili na – podľa nás pôvodné – “RAZ”, čo je obdoba nášho slova ROZUM a ruského RAZUM. Védickú interpretáciu postupu UM-RAZUM-INTELEKT sme už podali v iných článkoch, teda si rovno vyložme celý Obraz výrazu: “Jedna z ciest do Pravi”. Svet Pravi je zložitý a nepochopiteľný aj pre dospelých, teda nečudo, že pôvodné rozprávky – ak sú pôvodné – majú čo povedať aj dospelým. Dospelý muž je ten, kto už vyrástol z krátkych nohavíc, v podstate na veku nezáleží. Keďže naši muži boli aj bojovníci, tak hneď vidíme, koľko bojového ducha nám ostalo – ako sa dá bojovať v šľapkách? Ale tu možno ani nemusíme zbytočne špekulovať. Naši Predkovia nosili kroje, ak chceme naozaj navrátiť Kultúru Predkov všimnime si, či u nás dospelý muž nosil krátke nohavice… Znalí ľudia vedia, že to, čo nazývame “móda” je jedna z metodík Elity ako si overiť, že sociálne zvieratá sa plne podriaďujú externej kontrole. Ide im najmä o taký spôsob, kedy si sociálne zvieratá myslia, že rozhodnutie urobili oni sami. Najlepšie sa vždy ovládal ten otrok, ktorý nevie, že je otrok.
Ak by sme vzali ruskú verziu – СКАЗКА – tak sa tu môžeme pri výklade postupovať delením na С-КАЗ-КА. Jeden z výkladov je: Jedno zo Slov (t.j. Múdrosť), ktoré nám umožňuje byť ako AZ.
Spojením oboch hrán Obrazu zisťujeme, že sme sa dostali k plnšiemu, objemnejšiemu významu obsahu Obrazu – aj keď sme iba pri dvoch hranách.
Čím viac človek vniká do národných, slovanských rozprávok, tým viac začne chápať, že to nie sú iba akési “zábavné príbehy” – aby bol pokoj od detí – ale vždy ide o NÁRODNÚ MÚDROSŤ PODÁVANÚ V OBRAZOCH. V nich je kompletne opísaný celý komplex chovania sa človeka, všetky životné situácie a priority, ktoré človeku pomáhajú nielen žiť v lade s okolitým Svetom, ale tento Lad vôkol seba aj ochraňovať. V rozprávkach je všetko živé a rozumné, preto hrdinom pomáhajú aj vtáky a zvieratá, aj vietor, aj voda a stromy, ba dokonca aj to, čo sa považovalo za nečisté Sily. Dôležité je to, aby človek sám zodpovedal tomu Svetu, v ktorom sú hlavé Svedomie, Česť, Láska k Trudu (práci), Dobro, vzájomná pomoc, Múdrosť a Ľúbosť.
Rozprávky sa v minulosti jednoducho netvorili iba tak, samé pre seba. Za základ boli brané situácie, javy, techniky komunikácia so Svetom – a to všetko sa opisovalo obrazne, v podobe vymysleného rozprávania, na pozadí vymysleného príbehu. Tu leží aj podstata ruského príslovia: “Сказка лож, да в ней намёк – кто познал, тому урок!” Môžeme to významovo preložiť ako “Rozprávka či lož, aj v nej je narážka – kto ju našiel, ten sa sám naučil!”
Hoci sa nám dospelým zdá, že v rozprávkach sa predsa nedá nájsť nič nového – každý ich v detstve počúval – možno to chce iný uhol pohľadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva – aké rozprávky dnes dostávajú deti?
Jeden z iných uhlov pohľadu môže byť napríklad takýto. Dnes sa už nikto nepozastaví nad extrasenzorom, ktorý dokáže povedať, kde sa v danom okamihu nachádza ten či oný človek – a je to považované za normálne. Ale ak sa princ či Popolvár pri hľadaní svojej nevesty dozvie takúto informáciu od Vetra, nejde náhodou o takú istú schopnosť hrdinu získavať informáciu z dnes už zabudnutých, tradičných zdrojov? Nuž veď Vietor je v Slovanskej Mytológii Stribog a on velí nie iba Vetrom, ale aj pohybom myšlienok, t.j. pohybu informácií. Vysvitá, že rozprávkový princ presne vie, na koho sa má obrátiť a ako potrebnú informáciu od neho dostať. A to nám rozprávka hovorí aj po tisíc rokoch.
Ďalšou “obľúbenou” témou je, či sme vôbec – ako Slovania – mali nejakú písomnú kultúru pred pokresťančením alebo nie. Ale práve rozprávka nám dosvedčuje, že sme písomnosť poznali. Veď každý hrdina na kameni na krížnych cestách vedel nápis prečítať. Ani jeden sa nikdy nemusel obracať k žiadnemu mudrcovi..?
Je tu však aj pokračovanie otázky. Prečo hneď Kultúru, u ktorej nemôžeme dnes nájsť knihy, zvitky, pergameny, tabuľky či podobné nosiče informácií treba hneď považovať za negramotnú? Veď to sú iba tie nosiče informácií, ktoré sme tradične zvyknutí vidieť. Ku konkrétnemu druhu uchovávanej informácie vždy existuje aj zodpovedajúci spôsob záznamu informácie. Ku každému nosiču informácie existuje zodpovedajúce čítacie zariadenie. Ale nositeľom môže byť všeličo – od vody cez kameň po vzduch, pričom čítacie zariadenie môže byť proste schopnosť človeka, ktorú doň uložila Príroda od prvopočiatku.
Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa – a dnes už predsa vieme o torzných poliach? To isté možno aj v dreve či vode. A keď človek raz vie zapísať znamená to, že vie aj prečítať. Sú známe kamene, ktoré v ťažkých životných situáciách dávajú rady, a ktoré sú preto po tisícročia považované za sväté. Existujú aj posvätné háje či jazerá, aj pramene a iné zdroje v Prírode, hory či aj samotná Matka-Zem. Nakoniec zisťujeme, že to nie naši Predkovia boli zaostalí, ale my sme zabudli na schopnosť prijímať – t.j. čítať – potrebné poznatky z iných, ako iba technokraticky písaných textov.
Dnešný USB kľúč či Blue Ray disk sú bez počítača tiež iba ak estetickými doplnkami. A presne takto veci, ktoré používali naši Predkovia dnes považujeme iba za akési estetické doplnky, atribúty.
Koľko toho ešte stále nevieme o rozprávkach? Koľko techník, praktík, systémov, filozofií či ich smerov je ešte stále ukrytých pred našim ponímaním?
V tejto spojitosti vám odporúčame rozprávkové knihy pred deti aj dospelých od ruského autora menom М. А. Лепёшкин – cyklus rozprávok je dnes známy ako ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA. Hoci prvé vydanie vyšlo r. 2012, dnes je v predaji už tretie a aj diely sú už tri. Ak máte možnosť a viete po rusky, tak vám tohto autora vrelo odporúčame.
Za účelom krátkeho oboznámenia sa s týmto veľmi hodnotným dielom vám prinášame krátky, úvodný príbeh cyklu rozprávok. Hoci rozprávky sa môžu zdať moderné, autor citlivo vychádzal z pôvodnej, národnej Múdrosti Predkov. Môžeme to skôr považovať za aktuálne a veľmi podarené prerozprávanie Starej Múdrosti Predkov vrátane zachovania úcty k Prírode. V príbehu vystupuje dievčatko z mesta, ktoré sa volá Lika:
LIKA A HNEDÝ MEDVEĎ
Načo si tu prišla? To je môj les! Ty tu predsa nepatríš.
Prišla som zistiť, ako je to tu všetko zariadené.
Tu niet pre teba miesto, ty tu nedokážeš žiť. Si maličká a tvoje miesto je v meste, kde žije mnoho ľudí. Tam je pre teba normálne a bezpečnejšie.
Tam začalo byť akosi divne a zamotane. Ľudia čoraz menej a menej vedia ako by vlastne mali žiť. Jedni tvrdia jedno, druhí druhé, ale nikto nehovorí pravdu.
Vari môže byť človeku hrozne medzi ľuďmi? Veď tam nikoho okrem vás niet! Ani zvierat, teda vôbec žiadnych zvierat. Okrem malých zvieratiek, ktoré vám slúžia na zábavu.
Ľudia v mestách sa sami menia na zvery a zabíjajú sa navzájom. A iní zase nútia druhých robiť na nich a vháňajú ich do úplnej závislosti od tejto roboty.
Stať sa závislým je veľmi jednoduché. Stačí iba umožniť druhému urobiť niečo za teba. Ak pre teba zabezpečuje stravu znamená to, že od neho závisíš. Ak ťa ochraňuje znamená to, že od neho závisíš. Nauč sa sama si zabezpečovať svoju stravu a brániť sa a zbavíš sa tejto závislostí.
Hovoríš prosto a zaujímavo. A môžeš mi porozprávať, ako sa človek môže stať samým sebou a od nikoho nezávisieť?
Ľudia nemôžu od nikoho nezávisieť. Oni vždy žijú spolu čo znamená, že si delia svoje povinnosti, ktoré sú pre život nevyhnutné.
A ako sa dajú rozdeliť správne?
A to ťa prečo zaujíma?
Poviem o tom všetkým ľuďom.
Načo to bude ľuďom?
Možno že pochopia a stanú sa lepšími.
A ty si sa už niekedy zamyslela nad tým, že lepšie to nie je pre ľudí celkovo, ale iba pre teba samotnú? Kým si ty v tomto živote? Odkiaľ si prišla a kde ideš?
Nemala som na to čas.
A na čo si svoj čas tratila?
Na učenie sa, na kamarátov, na novinky, na oddych.
A čomu si sa naučila?
Tomu, čo ma učili.
Určite to je užitočné. A čo robíte s kamarátmi?
Chodíme na diskotéky, do kaviarne, do kina, do fitneska…
Nepýtal som sa kde oddychujete, pýtal som sa čím sa zapodievate?
Celkovo tak, ničím…
A od čoho teda oddychuješ?
Od učenia sa, ľudí, činností.
A akými činnosťami sa zaoberáš?
Učím sa, niekedy pomáham mame…
A to je všetko? Vari to je činnosť?
Učenie mi zaberá veľa času a síl. Ja sa v podstate väčšinou učím.
Učenie sa je iba príprava na zamestnanie a nie samotné zamestnanie. Hrajúci sa kocúrik neloví myš, ale jej podobu. Činnosť má byť pre teba zaujímavá a zaujímavým má byť poznávanie – o akú ustatosť tu môže ísť?
Porozprávaj mi o tom všetkom.
Ale ja môžem porozprávať iba o starých časoch. Ako to robievali kedysi.
A to je dobre! Vtedy sa veľa slávnych činoch odohrávalo! Aj ľudia boli správni, aj muži skutoční, ženy tiež! A teraz, akí to vlastne tí ľudia sú? Pre mňa je tvoje vysvetlenie zaujímavé, aby som všetko pochopila.
Iní ľudia vtedy boli, ale vysvetľovať to tebe všetko je ešte predčasné. Radšej ti budem rozprávať rozprávky. Z nich sa dozvieš všetko, čo treba.
A čo, vari som maličká, aby som rozprávky počúvala?
Ja nehovorím len tak rozprávky. Oni sú pre všetkých. Kto na čo dorástol, tomu aj porozumie. Ale najskôr zbehni k riečke a zmy zo seba tie mŕtve zápachy. Nimi nasiakli tráva aj lístie po ceste, ktorou si šla. Fuj!
Akýže mŕtvy zápach?
Ten, ktorý vychádza z tvojho odevu.
Ale veď to sú parfumy. To sú dobré vône, tie najmodernejšie! A prečo by mali byť mŕtve?
Preto, lebo je v nich taký duch. Tu ovoňaj kvietok. Z neho vychádza duch života. Aj od listov, aj od trávy. A toto je mŕtve.
No dobre teda, akurát že v riečke je studená voda, zamrznem.
Na sieti – v skupine ВКонтакте „Из Города в Деревню“ – sa objavil zaujímavý článoček. Pretože svojou podstatou zapadá do našej témy o výchove detí, prikladáme vám ho. Nechajte na seba pôsobiť Obrazy tohto článočku. Za týmto krátkym textom je totiž uložené veľa múdrosti:
Žien nám je ľúto. Neustále sa sťažujú, že vôkol niet žiadnych mužov. Žien nám nie je ľúto. Vychovávajú svojich synov ako dievčatká. Výsledok je zákonitý.
PRVÉ PRAVIDLO
Výchovou chlapca sa musí zaoberať otec. Avšak od samého narodenia. Svojho narodenia, nie narodenia jeho syna.
Pretože výchova v rodine to nie mravoveda. Chlapec kopíruje spôsob chovania sa svojho otca, nie jeho slová.
OTÁZKA PRE MAMY: Chceli by ste, aby sa váš syn stal takým istým ako je váš muž?
DRUHÉ PRAVIDLO
Muž musí byť silným. Ale čo to znamená? Vedieť prijímať rozhodnutia a brať na seba zodpovednosť za ne.
OTÁZKA PRE RODIČOV: Učí sa váš syn prijímať rozhodnutia a zodpovedať za ne?
TRETIE PRAVIDLO
Prijímať rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť to sú dve strany tej istej mince. Z jednej strany sloboda, z druhej strany ohraničenie slobody.
PRÍKLAD
Muž prijíma rozhodnutia, ale zodpovednosť za ne nesie jeho žena. To nie je muž, to je iba mamičkin synček. Mazlíček.
ŠTVRTÉ PRAVIDLO
Sloboda sa začína sebaobmedzením.
Existuje také príslovie: „Vodu pijú najskôr ťavy, pretože nemajú ruky. Druhí pijú muži, lebo nemajú trpezlivosti. Posledné pijú ženy“.
VÝCHOVNÁ SCHÉMA (PRE TATOV!):
„To najlepšie pre mamu. Pretože je dievča. Potom kocúrovi – preto, lebo si nedokáže sám pomôcť a závisí od nás. A až potom my dvaja. Pretože sme muži“.
PIATE PRAVIDLO
V akom veku sa mládenec stáva mužom?
Od momentu uvedomenia si seba samého ako osobnosti. Psychológovia tento vek poznajú. Tri roky. Tak, mamičky. Tri roky.
Práve od tohto veku je nevyhnutné pripomínať synovi: „Ty si muž!“
Práve od tohto veku sa musí začať učiť normálne mužské slovo: „Musím!“
Muž musí. Vedieť trpieť. Vedieť prekonávať sám seba. Vedieť sa mýliť. Vedieť byť nežným. Vedieť byť hrubým. Vedieť byť ráznym. Vedieť niesť zodpovednosť za svoje slová. Muž musí vedieť BYŤ.
ŠIESTE PRAVIDLO
K chlapcovi sa treba chovať ako k dospelému. To neznamená, že sa s ním netreba hrať, odpúšťať mu jeho omyly, nebyť k nemu nežným, neusmievať sa naň.
SIEDME PRAVIDLO
Synček sa môže mýliť. On skúma svet vôkol seba, skúma jeho hranice. Viete prečo sú muži podobní na deti? Pretože ako muži tiež posúvajú hranice tohto sveta. Muž musí byť nespokojný. On je hnacia sila človečenstva. A žena je sila ochraňovania – ak je čo.
Synčeka neslobodno trestať za omyly. Treba ich naprávať. Jemu samému. Samostatne. Ale s vašou radou a pomocou.
