Kategória: HĽADANIE

  • HISTÓRIA SLOVANOV

    MAURO ORBINI: HISTORIOGRAFIA

    PÔVOD NÁZVU, SLÁVY A ROZŠÍRENIA NÁRODA SLOVANSKÉHO (1601)

    Táto kniha bola pôvodne vydaná v talianskom jazyku r. 1601. Jej preklad uvidel svetlo sveta v ruskom jazyku r. 1722 a od tých čias čakala na svoj čas. Je to jednoducho zázrak, že sa dožila našich dní, že nezhorela na vatrách katolíckej cirkvi, a že máme dnes možnosť ju čítať! Je doslovne senzáciou, pretože svedčí o reálnych udalostiach: o tom, že zo slávneho slovanského národa pochádzali najsilnejšie národy; o tom, akým krajinám, kráľovstvám a provinciám slovanský národ v Európe, Ázii a Afrike vládol; o tom, s kým bojoval. Hovorí o tom, že v západnej Európe sa používala staroslovienska hlaholika, o Slovanoch Gótoch, o Amazonkách (ženách Kozákov) a oveľa viac. Táto kniha, keďže bola napísaná za použitia západoeurópskych materiálov je preto osobitne cenná. Už v tie časy zaujala postoj, ktorý bol v rozpore s oficiálnym postojom katolíckej cirkvi, hoci ju napísal hlavný opát Raguzský, t.j. človek, ktorý zaujímal vysoké cirkevné postavenie.

    Bohužiaľ, dnes to je historická kniha, akých sa zachovalo veľmi málo. Hoci sa na ňu ako na zdroj mnohí odvolávajú, nikto ju až do našich dní nemohol prečítať a už vôbec ju porovnať s inými historickými zdrojmi. Nuž teda zaradujme sa aj za našich Predkov a uctime si ich!

    Je veľkou radosťou, že takáto zriedkavá kniha sa uchovala do dnešných dní. Teraz už vieme, že podobné knihy sa v západnej Európe úmyselne ničili, rovnako ako aj v cárskom Rusku za panovania Romanovcov. Zoznam zakázaných kníh začala zostavovať katolícka cirkev vo Vatikáne r. 1559. Knihy, ktoré sa dostali do tohto zoznamu boli po celej Európe v polovici 16. storočia zničené. V Rusku sa mnohé knihy ničili v 17. storočí.

    Táto kniha, ako píše sám archimandit Raguzský (hlavný opát) Mauro Orbini, bola zostavená z mnohých iných historických kníh a napísaná v taliančine.

    Na titulnom liste knihy sa dá prečítať, že Orbini bol archimanditom Raguzským, t.j. zaujímal vysoký cirkevný post v meste Raguza. Mesto Raguza dodnes jestvuje na Sicílii v dnešnom Taliansku. Je potrebné dodať, že Raguza sa volalo aj balkánske mesto Dubrovník. Ale pretože kniha bola napísaná v taliančine a aj sám Orbini v texte uvádza, že použil historické zdroje z talianskych knižníc možno predpokladať, že najpravdepodobnejšie bol archimanditom v talianskej Raguze.

    Teda kniha bola zostavená z mnohých historických kníh a vydaná r. 1601 v taliančine, r. 1722 bola preložená do ruského jazyka a vydaná v Rusku za panovania Petra I. Od tých čias ju nikto nanovo nevydal. Pretože v Rusku bola kniha vydaná na priamy príkaz Petra I., očividne na neho hlboko zapôsobila, a preto aj zázrakom v Rusku prežila do dnešných dní. Hoci sa dnes považuje za výnimočnú senzáciu, v tie časy takou ani zďaleka nebola, nakoľko očividne existovalo množstvo starších historických zdrojov.

    O čom vlastne táto kniha je? Citujme Orbiniho:

    Slovanský národ ozbrojený svojimi zbraňami dobre že neovládol všetky národy vo Vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s Egypťanmi aj s Alexandrom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovládol Moravu, krajinu Šlenskú, Českú, Poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom.

    Niekedy bol porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smrteľným krviprelievaním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol.

    Nakoniec si pokoril Rímsku Ríšu, ovládol mnohé jej provincie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svojimi daňovými poplatníkmi, čo na celom svete nijaký iný národ nedokázal.

    Ovládol Franciu, Angliu a ustanovil panovanie v Hispánii; ovládol najlepšie provincie Európy; a z neho, vždy slávneho národa v minulých časoch pochádzali najsilnejšie národy; t.j. Slovania, Vandali, Burgunďania, Góti, Ostrogóti, Rusi ale Rasi, Vizigóti, Gepidovia, Getialanci, Uverli alebo Gruly, Skirri, Girri, Melanďania, Baštarni, Peuki, Dákovia, Švédi, Normani, Tengovia alebo Fíni, Ukrovia alebo Unkranovia, Markomani, Kvádi, Frakovia, Alleri boli blízko Venetov alebo Genetov, ktorí obývali pobrežie Baltského mora a rozdelili sa na mnohé druhy; t.j. Pomorania, Uvilci, Ruľania, Uvarnavovia, Obotritovia, Polabania, Uvagirovia, Lingonovia, Redatovia alebo Riadutovia, Circipannovia, Kizinovia: Heruli alebo Helueldovia, Levbuzovia, Uvilinovia, Storedandovia a Bricani s mnohými inými, ktorí všetci boli národ Slovanov“.

    Týmto textom začína Orbini svoju knihu. Je to hlavný uzáver jeho historického bádania. Orbini v ďalšom objasňuje svoje uzávery. Píše, že národ Slovanov ovládal: Áziu, Afriku a Európu. V detailoch to boli: Francia, Anglia, Hispánia, Itália, Grécko, Balkán – Macedónsko a Ilýrska krajina, pobrežie Baltského mora a vôbec najlepšie európske provincie.

    Okrem toho zo Slovanov pochádzajú mnohé európske národy, ktoré, ako sa oficiálne prijíma dnes, nemajú so Slovanmi nič spoločné. Medzi nimi: Burgunďania, t.j. obyvatelia Burgundska – krajiny, ktorá bola pripojená k Francúzsku v 15. storočí, Švédi, Fíni, Góti, Východní Góti a Západní Góti (u Orbiniho Vizigóti), Góti-Alani, Dákovia, Normani, Frakovia alebo Trákovia, t.j. jednoducho Turci, Venédi, Pomorania (obyvatelia Pomoria, t.j. Nemci a Poliaci), Britanci alebo Bretónci (u Orbiniho Bricani), Avari.

    V podstate všetky tvrdenia Orbini podkladá aj druhými zdrojmi, napríklad staroškandinávskymi geografickými traktátmi. V zásade to Orbini v úvode okomentoval takto: „JEDNI BOJOVALI A DRUHÍ PÍSALI HISTÓRIU.“

    Orbini svedčí: „Niet údivu, že sláva národa Slovanského, teraz už nie taká zrejmá, bola preslávená po Vesmíre. Ak by tento národ mal aj dostatok ľudí učených a sčítaných, tak ako bol dominantný vojensky a vynikajúci zbraňami; to by žiadny iný národ vo Vesmíre nebol podobný národu Slovanov. A to iné národy, ktoré nedosiahli jeho úroveň, teraz samých seba oslavujú, no skrz nič iné len preto, že predtým mali v národe vzdelaných ľudí.

    Letopisec v historických kronikách zachytával svoj národno-subjektívny pohľad na udalosti a usiloval sa predstaviť svoj národ v tom najlepšom svete. Bitky, ktoré vyhrávala jeho strana, hoci neboli vojensky dôležité, opisuje živo. Iné boje, hoci oveľa vážnejšie a rozhodujúce, ale ktoré jeho národ prehral, opisoval veľmi skúpo alebo sa opisu úplne vyhol. Tento postoj je však charakteristický pre staré kroniky, ktoré nepísali Slovania. Tak sme sa síce dostali do nášho veku, ale stará história, ktorú učia deti v školách, sa v podstatnej miere opiera o pohľad neslovanských, či dokonca Slovanom nepriateľských, cudzích národov.

    Čas vzniku Orbiniho knihy je druhá polovica 16. storočia a publikovaná bola r. 1601. Je to epocha dobre známeho Tridenského Koncilu v Taliansku, keď katolícka cirkev vytvorila a kanonizovala svoju chronológiu a koncepciu svetovej histórie.

    Orbini bol členom hierarchie katolíckej cirkvi. No napriek tomu jeho kniha je v protiklade s oficiálnou pozíciou katolíckej cirkvi. Znamená to, že v katolíckej cirkvi ani vtedy zďaleka nie všetci súhlasili s oficiálnymi postojmi. Orbinimu bolo jasné, že postoj k jeho dielu bude skôr zamietavý, a preto priamo v knihe uvádza: „A ak niekto z iných národov bude chcieť túto pravdu z nenávisti prekrútiť, odvolávam sa na svedectvo historikov, ktorých zoznam prikladám. Títo mnohými svojimi dielami o tomto všetkom svedčia.“ A tu prichádzame k dôležitému bodu. Pri preklade knihy do ruštiny v 18. storočí prekladatelia 

    očividne upravili zoznam. Zoznam historikov a ich diel, t.j. prvotných zdrojov historických údajov, ktoré Orbini priložil v abecednom poradí v ruskom preklade z nejakého dôvodu končí na písmene M, a to v strede strany, dokonca za čiarkou. Zvyšok zoznamu nenávratne zmizol. Za čiarkou, akoby sa nič nestalo, Orbiniho text plynule pokračuje. Zoznam je však zaujímavý aj niečím iným. Všetky mená, z ktorých pozostáva, sú dnes neznáme. Kde zmizli všetky tieto knihy? Orbini ich ešte koncom 16. storočia použil, pretože boli k dispozícii vo „veľkej knižnici najsvetlejšieho kniežaťa Dubrinu Pezarského“, ktorá sa nachádzala v „samom centre Talianska“. Žeby všetky zhoreli počas požiaru? Orbini spomína mená aj dvoch zjavne ruských historikov: Jeremeja Rusina a Ivana Veľkého Gótskeho. Dnes už o ani jednom z nich nič

    nevieme! Čo je zaujímavé, Orbini sa neodvoláva na žiadneho z dnes uznávaných historikov, akým je napríklad letopisec Nestor a jeho „Povesť Vremennych let“. Hoci zoznam historikov v preklade končí na M, nikde v texte knihy sa také diele nespomína ani raz. Už pri letmom pohľade na začiatok zoznamu historikov (obrázok) je viditeľná poznámka na začiatku, že v p

    odstate ide o historikov, ktorých rímska cirkev neuznáva, aj keď v podstate nie kvôli opisu histórie, ale z dôvodu neuctievania cirkvi samotnej. Nuž čo sa s nimi stalo? Odpoveď je každému jasná.

    Zaujímavá je aj tá časť knihy, kde sa hovorí o používaní bukvice v Západnej Európe: „a aj samé Princezné Norické používali slovanské bukvy v národných písomnostiach, ako to je aj vidno v chráme sv. Štefana vo Viedni“.

    Pri výpočte hraníc slovanského panstva Orbini medzi inými informuje, že ruskou provinciou je aj Jugaria alebo Jugra, t.j. Maďarsko. Orbini dodáva, že to je vlasť Hunov. Opisuje ako Rusi, pod vedením Atilu „si pokorili najkrajšie európske krajiny“. Sigizmund Herberstain písal o tom istom.

    Orbini spomína aj antické vojenské pochody Slovanov: „V tom čase, keď Pompeius Veľký bojoval proti Mitridatovi, kráľovi Pontskému, Rusi (Orbini objasňuje že Moskovčania) pod velením svojho vládcu Tasovaza alebo Tazia porazili Pontského kráľa ako spojenci Rímskej Ríše…

    V knihe je aj veľmi zaujímavá informácia o Amazonkách, „slávnych vojačkách slovanských“. Dnes sa Amazonky považujú za akési zahmlené hrdinky starých mýtov. Niektoré stredoveké zdroje priamo hovoria, že meno Amazonky sa používalo na Kozáčky, t.j. ženy Kozákov, alebo inými slovami ženy Gótov.

    Kniha Maura Orbiniho rozhodne obsahuje množstvo dôležitých a zaujímavých informácií. Z nášho pohľadu len potvrdzuje tvrdenie Slovansko-Árijských Véd o jednotnom pôvode bielej rasy. Ešte nie tak dávno o tom v Západnej Európe svedčilo aj množstvo kníh…

  • BUDE ČI NEBUDE?

    Mnohí ste si všimli, že v našich článkoch je časté pobádanie k činnosti, no z vašich mailov vysvitá, že mnohým nie je jasné, k čomu to vlastne nabádame. Aby sme sa nehrali na slepú babu, urobíme si trochu retrospektívny výlet nazad, akési zopakovanie niektorých informácií, ktoré sme priniesli v minulých článkoch.

    K čomu nabádame? K návratu k našej prastarej Kultúre. Hoci sa o „teórii“ Slovanov dá hovoriť veľa, ostáva zväčša len pri akejsi nostalgii alebo prázdnom mlátení slamou. Môžeme si totiž pekne hovoriť o tom či onom, hádať sa o tom, ktorá slovanská skupina je „tá pravá“, t.j. ktorá stránka prináša „tie pravé informácie“… ale nič z toho nemá moc a silu prinavrátiť späť našu prastarú Kultúru. Prečo? Pretože ona stojí – po tisícročia – na pevných a hlavne stále tých istých pilieroch. Volajú sa Rodové zriadenie aj s jeho Kopným právom, Zápovede Bohov a Predkov a Zdravomyslie. Ak naozaj začneme používať Zdravomyslie, ak sa cez neho budeme pozerať na tých, ktorí nám vládnu či ponúkajú ich verzie „našej, t.j. slovanskej“ kultúry, v tom okamihu padnú všetky parazitické kasty. Stane sa niečo podobné, ako urobil v minulom storočí Gándí, hoci na základe „inštrukcií“ od L. N. Tolstého. Teda jedine systematizované úsilie, koncentrovaná snaha o skutočné poznanie našej podstaty dokáže zmeniť veci. Jedine tohto sa boja tvari. Kadejakí internetoví krikľúni a roztrieštené skupinky tiežslovanov totiž nikomu nikdy strach nenahnali. Práve naopak, takto sa prehlbuje – tvarmi kontrolovaný – vnútorný rozkol. Toto je voda na ich mlyn a zásady, ktorými riadia ich projekt „Démon Slovanstva“. Virtuálne slovanstvo nie je schopné prinavrátiť našu Kultúru.

    V tejto súvislosti použime jeden z príkladov, ktorý na opis tvarov-jašterov používa David Icke. Pravdou je, že činnosť tvarov je zameraná na potlačenie funkcie pravej polovice mozgu bieleho človeka, ktorá sa prejavuje ako tvorivosť. Ľavá časť mozgu je zodpovedná za „výpočty“, pravá za tvorenie nového. Nuž a práve tvorenie je to, čo paraziti nemajú a nepoznajú. Z tohto pohľadu môžeme súhlasiť s Ickeom, že paraziti-tvari-jaštery vlastne ani nevedia rozmýšľať. Áno, ich spôsob „myslenia“ je reakcia. V podstate reagujú na všetko, čo ich môže ohroziť, a takto zostavili celú svoju spoločnosť, ktorú volajú civilizácia. Z védického pohľadu je civilizácia démonický spoločenský systém, ktorý nasmerováva ľudí na samodeštrukčnú činnosť a ničenie Prírody, namiesto cieľa Kultúry, čo je vývoj rôznorodých osobných schopností a umenie žiť v jednote s Prírodou. Zo starých védických Letopisov vieme, že na Midgard-Zemi bolo už 22 civilizácií, ktoré boli zničené. Nuž a teraz je na rade ďalšia, ktorú čaká rovnaký osud. Ak sa vrátime k mysleniu, tak z nášho pohľadu tvari nedokážu myslieť – oni iba reagujú na podnety. Rýchlo, efektívne a adekvátne – ale nikdy nič nové nevytvoria. Je to niečo podobné, ako keď niekto „behá“ po internete a dodá množstvo rôznych odkazov ku každej diskutovanej téme – sám však ani nepochopil o čom je reč. Len vie rýchlo nájsť čo a kde je a – ak mu to je výhodné – použiť to ako argument v takýchto diskusiách. Ako sme už neraz hovorili, toto je jedna z efektívnych metód projektu Démon Slovanstva.

    Takže v tomto by sme už mali mať jasno – nabádame k činnostiam, ktoré vedú k návratu našej prastarej Kultúry – k RODovému systému a s ním súvisiacich vecí. Každý, kto hovorí o slovanstve a nemá tendenciu klásť dôraz na tieto hodnoty, nemá skutočný záujem – z toho alebo oného dôvodu – o návrat k starej Kultúre našich Predkov. Toto si už vie každý overiť sám – zdravomyslie.

    Ďalšia z nejasností je okolo nekrvavých obiet a vôbec kontaktu s našimi Bohmi a Predkami. Nuž, okrem toho, že sme o tom už neraz písali, práve takéto veci mohli „naživo“ zažiť tí, ktorí chodievali na naše spoločné akcie, t.j. na slávenie sviatkov, ktorých sme organizovali už niekoľko. Tí, ktorí chodili sa mohli pýtať čo chceli, lebo aj preto sme to organizovali. Kto sedí radšej ďalej a dobre izolovaný… je to jeho vec, ale toto nie je prístup Slovana. Už z toho vidno, ako by sa asi zapojil do života RODovej Občiny…

    Takže zopakujme si, čo nám to vlastne hovoria naši Bohovia o obetách:

    Ctite pamiatku Predkov svojich prinášaním nekrvavých obiet, lebo čo obetujete vy im, to aj budú mať oni.

    STRIBOG

    Nezabúdajte na Bohov vašich, zapaľujte na slávu Bohov vy kadidlá a ľúbezné vône a získate blahosklonnosť a milosť Bohov vašich.

    PERÚN

    Čo možno na základe týchto dvoch Zápovedí vyvodiť? V prvom rade, NIKDY nesmieme prinášať KRVAVÉ OBETY. Obetovanie živého tvora – už ani nehovoriac o človeku – je služba Temným Silám, napríklad Temnej Matke Kali-Ma. Zopakujme si, že odpradávna používame výraz „ľudské obete“, ale pod týmto výrazom sme vždy rozumeli to, čo bolo pripravené prácou ľudských rúk. Je v tom energia človeka ktorý takúto obetu pripravil. Najčastejšie ide o rôzne koláče či inak pripravené bezmäsité jedlá, otiepok obilia a podobne. To, čo hovorí Perún je zase veľmi ľahko realizovateľné zapaľovaním vonných tyčiniek. Okrem Prany z jedál sú ľúbezné vône tiež potravou pre bytosti, ktoré žijú vo vyšších, jemnohmotných svetoch. Tradične ich zapaľujeme aj našim zomrelým Predkom, na ktorých s úctou spomíname.

    Najzákladnejšia forma prinášania nekrvavých obiet je pri príležitosti sviatkov, keď zapaľujeme obetné ohne. Ohne sa spravidla rozhorievajú – v niektorých občinách – za pomoci chorovodov. Chorovod celkovo je jedna z najzákladnejších energetických praktík občiny, ktorá slúži na vyrovnávanie energií celého zúčastneného spoločenstva. Je to tiež jedna z tých vecí, ktorá sa nedá urobiť virtuálne. A bez chorovodov niet Slovanov.

    Do horiaceho obetného ohňa hádžeme obetiny Predkom. Najčastejšie tak, že napríklad chlieb či koláč, ktorý držíme pravou rukou si priložíme najskôr k srdu a potom ho hodíme do ohňa. Platí, že čím silnejšia vatRA, tým silnejšie RA. Oheň je plazmovej podstaty a má schopnosť „prebíjať“ dieru v gravitácii, čím je silnejší, tým viac, a takto „dopravuje“ obetiny tomu, komu sme ich pri vhodení do ohňa „adresovali“. Ak dávame obety ku kummirom či obrazom Bohov či Predkov, tak títo sa živia Pranou – neviditeľnou energiou každej potravy. Po jej spotrebovaní by sa mali takéto obetiny hádzať do ohňa – Prana je z nich preč, a preto by ich nemali jesť ani zvieratá. Nuž a o vonných tyčinkách sme si už hovorili. Dôležité je vždy, aby sme pri kladení či zapaľovaní mali jasnú predstavu, komu ju adresujeme. Inak totiž k nej nemá „adresát“ prístup.

    Ak chceme pravsláviť Bohov, tak môžeme použiť jednoduché pravslávenie, ktoré sme pre všetkých Vyšných Bohov Svarožieho Kruhu už uverejnili.

    Čo sa ďalej môžeme dozvedieť zo Zápovedí Bohov? Nuž, napríklad čo o strave s krvou – mäse – hovorí Svarog:

    Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich, nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.

    SVAROG

    Hoci život človeka má vždy vyššiu cenu ako život zvieraťa, zabitím zvieraťa –ak to nie je na prežitie nevyhnutne potrebné – zastavujeme evolúciu tejto bytosti. Okrem iného to prináša aj iné problémy, keďže to NIE JE pre nás prirodzená strava.

    Takže nielenže obety živých bytostí sú z hľadiska našej Viery neprípustné, my ani nejeme mäso.

    Vystupuje tu aj otázka obrany toho, čo patrí nám aj vo vzťahu k zabíjaniu:

    Neberte život vášmu blížnemu, lebo nie vy ste mu ho dali ale Bohovia; no nešetrite životy nepriateľov, ktorí napádajú vás a zeme vaše, lebo oni proti vôli Bohov pošli.

    SVAROG

    Zabitie človeka, t.j. zbavenie ho života nie je prípustné – z hľadiska našej Viery – len tak, pre nič, za nič, len zato, lebo sa nám niekto nepáči či inak prekáža našim záujmom. Védy presne špecifikujú, v akých prípadoch môžeme inú bytosť zbaviť života. Ide o týchto šesť prípadov: keď sme napadnutý smrtiacou zbraňou; keď sa nás pokúšajú zabiť; otráviť, zobrať nám zem; zapáliť dom a silou odviesť ženu a deti.

    Ako protiklad voči tomu vystupuje kresťanské náboženstvo s prístupom „kto do teba kameňom, ty do neho chlebom“. Nuž, toto je jeden z príkladov, keď jasne vidno, načo vlastne zostavili celé kresťanstvo. Len niekoľko z už uvedených zápovedí na túto tému:

    Aké činy vám učinia ľudia, také aj vy čiňte im, lebo každý čin sa meria svojou mierou.

    SVAROG

    Obraňujte vy zem svoju, a zvíťazíte vy zbraňou pravou nad všetkými nepriateľmi Rasy.

    PERÚN

    Obraňujte Rody Rassénov a Svätorusov pre Cudzozemskými nepriateľmi, lebo idú na zeme vaše so zlým úmyslom a zbraňou.

    PERÚN

    Obraňujte Kapištia a Svätilištia pred zneuctením jazyčníkmi, ak neubránite vy Svätyne Svätej Rasy a Vieru Predkov vašich, navštívia vás roky horkosti a nešťastia so strádaním.

    PERÚN

    Završujte všetky spory medzi Rodmi bratským mierom, ale bitky s nepriateľmi víťazným mierom.

    STRIBOG

    Nie je dovolené odpustiť tomu, kto úmyselne koná zlo, lebo zlo, ak ostane bez trestu bude narastať, ale vina za rozmnoženie sa tohto zla leží na tom, kto nechal toho, kto vykonal zlo bez trestu a nepriviedol ho na pravý Boží súd.

    ODIN

    Vždy buďte pevní a rozhodní v bojoch s nepriateľom a nevypúšťajte z rúk meče svoje ochraňujúc prastaré Rody svoje a nasledujte Pravú Cestu do Čertogov Valhaly.

    ODIN

    Neodpovedajte, ľudia, dobrom za spôsobené vám zlo, lebo ak odpovedať budete dobrom na zlo, tak čím budete odpovedať na dobro.

    ODIN

    Každý skutočný muž z ľubovoľného prastarého Rodu musí vedieť, že Svedomie a Meč sa musí od detstva chrániť.

    ODIN

    Ako vidíme, niektorí ľudia sa môžu dostať do dilemy, že predsa pacifistické „mier za každú cenu“, a teda zásadné „nezabiješ“ je najlepšie riešenie. Hoci toto nedodržiavajú ani kresťania – stačí si pripomenúť ich krížové výpravy, t.j. násilné šírenie kresťanstva, či inak jatky kompletne celých našich Rodov – veď predsa len lepšie zvládnu stádo baranov ako hoci aj hŕstku slobodných ľudí odhodlaných bojovať za svoju slobodu. Nuž, riešenie je jednoduché. Dôsledných dodržiavaním „nezabiješ za žiadnu cenu“ si zdanlivo možno pomôcť, ale nechopenie sa zbrane vtedy, keď členovia našich Rodov zomierajú pod účinkom zbraní nepriateľa je jeden z najväčších zločinov, akého sa vôbec môžeme dopustiť. Do tejto kategórie hriechu patrí aj to, keď muži našich Rodov sa úmyselne nevenujú umeniu boja. Zápovede sú jasné.

    Už sme si hovorili, že z nášho pohľadu je sväté to, čo je nevyhnutné pre život. Naša zem, t.j. naša krajina je rovnako svätá. Takže ten, kto za peniažky predá svätú zem cudzozemcom je rovnako zločinec:

    Nepredávajte zem svoju za zlato a striebro, lebo prekliatie na seba privoláte a nebude vám odpustené po všetky dni.

    PERÚN

    Rovnako všetci dobre vieme, že v našej vlasti sa žije čoraz horšie a horšie, čo mnohí riešia tým, že odchádzajú za ľahším životom do cudziny. Nuž, aj na toto jestvuje Zápoveď:

    Kto odíde zo zeme svojej do cudziny hľadajúc ľahký život, ten je zradca Roda svojho, nenájde odpustenie od svojho Rodu, lebo odvrátia sa Bohovia od neho.

    PERÚN

    Je tu aj otázka toho, komu vlastne patrí zem. Dnes tu máme veľa boháčov, ktorí ovládajú obrovské majetky, zatiaľ čo bežní ľudia upadajú stále viac a viac do chudoby. Čo nám vlastne – z pohľadu našej kultúry – naozaj patrí? Odpoveď je zarážajúco jednoduchá – len to, čo potrebujeme na svoj života a dokážeme si to obhospodáriť vlastnými rukami. Iste, boháči nemajú čas – a ani záujem –niečo robiť manuálne, preto si najímajú rôznych pomocníkov. Ale koho si to zväčša najímajú? Aby ušetrili tak nie firmy, ale veľmi často rôznych takých, ktorých môžeme dať do kategórie genetických degenerantov. Títo sa vlastnými rukami dotýkajú úplne všetkého stavebného a konštrukčného materiálu, z ktorého pre boháčov stavajú. Z energetického pohľadu ho programujú svojou energiou, svojimi myšlienkami a názormi. Takto sú vlastne ich „výtvory“ naozaj ich – nie tých, ktorí za to iba zaplatili. No a v takýchto energiách žijú tí, ktorí si to zaplatili. Preto je pre Slovana dôležité, aby si všetko, čo potrebuje pre svoj život robil sám, alebo za podpory ostatných členov svojho RODu – nie zdegenerovanými biorobotmi, neraz už počatými pod vplyvom alkoholu či drog, ale zato veľmi „lacnými“.

    Ako sa hovorí v Knihe Múdrosti Perúna, na pomoc Bohov sa môže nádejať len ten, kto ide cestou dodržiavania Zápovedí Bohov a Predkov.

    Ďalej všetci vieme, že Príroda je to, čo je Pri RODe. Máme teda povinnosť ju ochraňovať pred ziskuchtivcami.

    Žite, ľudia, vo Zväze s Prírodou, rozmnožujte ju ale nehubte ju.

    LADA

    Teda ak sa niekto považuje sa Slovana či Árijca, tak to minimum, čo môže urobiť je, že bude chodiť do Prírody a zbierať všetky odpadky, ktoré v nej zanechávajú tvari a bioroboti. Rovnako Slovan či Árijec nemôže ostať ľahostajný voči skutočnosti, že kresťanské cirkvi si po prevrate neprávom a lžou nadobudli majetky, ktoré im odobral ešte cisár Jozef II., syn Márie Terézie. Ani prvá Československá republika ani komunistický režim im nič nezoštátnil, ale kresťanská piata kolóna všetok nehnuteľný majetok hneď po revolúcii odovzdala cirkvi. Dnes drancujú naše lesy bez milosti rúbaním dohola, zatiaľ čo v Českej republike ich už právom berie štát späť. Ale aké rozhodné činy možno očakávať od virtuálnych Slovanov?

    Ďalším problémom je, že dnes „svieti“ veľa svetiel, takže ťažko zistiť, ktoré je to pravé. Tejto otázke sme tiež venovali nejeden článok, nuž si to len telegraficky zopakujme. Mudrc, Žrec, či Volchv, ktorí poznajú Istinu môžu o nej hovoriť iným ľuďom. Tí, ktorí počuli Istinu (t.j. Absolútnu Pravdu) ju môžu podávať iným ľuďom ako Pravdu. Ak ten, kto nemá dostatočné poznanie počuje Pravdu ju už aj pri najlepšej vôli podáva ďalej iba ako Krivdu. No a ten, kto počul Krivdu ju dokáže podať ďalej iba ako Lož. Hovoríme o stave tzv. „dobrej viery“, t.j. nie o tých, ktorí úmyselne prekrucujú skutočnosť. Nie je teda jedno kto, čo a ako šíri, aj keď môže mať tie najlepšie úmysly:

    Nepočúvajte tých, ktorí nabádajú ku Krivde, ale počúvajte tých, ktorí nabádajú k Pravde.

    RAMCHAT

    Ďalšou našou zásadou by malo byť, že netreba nikoho presviedčať ani na Vieru, ani na „svoj názor“. Každý človek je totiž na svojom stupni evolučného vývoja, čo musíme rešpektovať, ak nechceme preberať jeho karmu. Je nevyhnutne potrebné rešpektovať slobodnú vôľu iných ľudí:

    Nevnucujte Svätú Vieru nasilu ľuďom a pamätajte, že výber Viery je osobnou záležitosťou každého slobodného  človeka.

    SVAROG

    Nepresviedčajte tých ľudí, ktorí vás nechcú počúvať vás a rozumieť slovám vašim.

    PERÚN

    Postúpme k trochu inej téme. Žijeme na samom konci toho, čo indické Védy nazývajú Kali-juga a my Noc Svaroga. Podľa Knihy Múdrosti Perúna nastupuje čas, o ktorom Perún hovorí že znamená „Koniec Svetla pre Tmu a koniec Tmy pre Svetlo“. V „nešťastných časoch“ sa natoľko rozmnožuje zvrhlosť a neresť, že na konci Kali-jugy prichádza Kalka-avatar, ktorý ničí démonov a začína novú Satia-jugu. Potom sa celý cyklus začína znova. Podľa učenia Véd, zopakovanie týchto štyroch júg 1 000 ráz tvorí jeden dych Brahmu.

    Nuž, pred nami stoja skutočne veľké zmeny, ktoré vyústia do zničenia civilizácie, ktorá zničila Prírodu už do takého stupňa, že táto stratila schopnosť sa sama obnovovať. Pasivita tiežslovanov k tomu pridáva svoj diel tiež. Ostáva totiž v platnosti, že nie Temní sú silní, ale my sme slabí.

    Podľa učenia Véd priestor a čas vzniká vtedy, keď sa Živatma rozhodne začať evolučný cyklus a spolu s inými Živatmami začne materializáciu. Najskôr prejde celý cyklus existencie v minerálnej ríši, potom v rastlinnej, napokon vo zvieracej až potom sa konečne materializuje ako človek. Ak si človek vyberie nesprávnu cestu nezahynie večne – lebo naši Bohovia nikoho definitívne nezatracujú – ale môže dopadnúť tak, že môže byť navrátený do nižších úrovní k opakovaniu celého cyklu znovuzrodení a po mnohých miliardách a miliardách rokov sa dostať tam, kde sme dnes. Len si predstavme ako dlho trvá život diamantu – od jeho vzniku k smrti. Pre človeka nepredstaviteľné časové rozpätie. A je to všetko nič voči existencii Vesmíru.

    Nuž, priestor a Čas sú relatívne pojmy. V našich životoch musíme rátať ešte s ďalšími javmi, jeden z nich sú napríklad paralelné Vesmíry. Živatma nadobúda skúsenosti – aby sa urýchlil jej vývoj – vo všetkých možnostiach našej existencie, t.j. aj v tých paralelných vesmíroch, ktoré sa vyvinuli na základe tých rozhodnutí, ktoré sme v „hlavnom“ živote zamietli, či proste vykonali inak. Energia však prúdi tam, kde je nasmerovaná pozornosť, teda hlavná evolučná lekcia prebieha tam, kde sa učíme tie najpodstatnejšie veci. Prakticky to znamená, že aj tiel máme v paralelných vesmíroch mnoho, ale najdôležitejšie je vždy práve to, kde je presmerovaná pozornosť nášho Vedomia.

    Vieme o Hviezde Mare, o 21. decembri 2012 a podobných veciach. To, čo sa v prastarých textoch píše sa aj skutočne stane, ale všetko podľa toho poriadku – Konov – podľa ktorých funguje Vesmír. V jednom paralelnom Vesmíre to prebehne jedným spôsobom, v druhom iným atď. Sviatok Premien Boha Koľadu, t.j. obdobie od 21. do cca 25. decembra 2012 je špecifické tým, že nastanie uzavretie prechodov do paralelných vesmírov. Po tomto období už bude možné každému presne predpovedať, čo ho čaká. Dovtedy sa môžete dozvedieť iba jednu z možností množstva paralelných Vesmírov. Niekto prežije mäkší, iný zase tvrdší prechod do nového Veku, resp. neprežije. Evolučnú lekciu však nadobudne – tá je tu pre každého.

    Aký vlastne bude ten očakávaný prechod – bude podľa Mayov? „Mayský kalendár“ je dostatočne populárny, ale musíme vedieť, že to v skutočnosti nie je nijaké „Mayské“ poznanie. Dnes už aj veda vie, že Mayovia žili v mestách a budovách, ktoré nedokázali vybudovať. Je to presne to, ako keď nás dnes kŕmia nezmyslami, že nám známi faraóni postavili pyramídy v Egypte. Tí, ktorí ich postavili odišli, nuž nič nebránilo iným, aby začali používať či žiť v tom, čo bolo prázdne. Rovnako aj informácia o 21. decembri ako konci starého Veku, t.j. Veku lži a klamstva. Táto informácia pochádza od „bielych ľudí s bradami“, nie od Indiánov. Áno, uchovali ju a možno aj prvé ich generácie rozumeli o čo ide, no rozhodne kultúru, ktorej produktom je táto informácia, nevytvorili.

    Niektorí z našich čitateľov určite dostali mail, ktorý koluje v Rusku už asi pol roka a podáva informáciu o akejsi správe NASA, ktorá bola dodaná americkej vláde. Pre nás je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým dodržiavať zásadu Zdravomyslia. Informácie nám „podávajú“ tvari, aj keď v niektorých je veľa pravdy, lebo všetko už nevedia blokovať. Preto je potrebné oddeliť informačný obsah každej správy od informačného balastu, t.j. šumu či skreslenia ak chcete. Toto totiž vzniká nielen úmyselne, ale aj neúmyselne, nevedomosťou či interpretáciou informácie bez potrebného poznania. Spomeňme si na cyklus Istina-Pravda-Krivda-Lož.

    Na sviatok Boha Koľadu prechádza naša Slnečná sústava rovinou Galaxie. Rovina Galaxie je priestor s najvyššou koncentráciou energie galaktického rozmeru, čo určite prinesie so sebou nejaké sprievodné javy. Musíme však vedieť, že sa ešte nebude jednať o vojenský útok na civilizáciu, ani to nebude jediný jav, ktorý do nejakých dvoch-troch rokov zažije celá Midgard-Zem.

    Celý prechod, t.j. vstup do nového Veku má niekoľko stupňov. Tí, ktorí vidia energie hovoria, že celý prechod pozostáva zo siedmych. Stupne prechodu prebiehajú nebadane, nikto nemôže presne povedať v akom štádiu prechodu presne práve sme. Vieme len to, že momentálne prebieha tretia fáza zo siedmych, pričom štvrtá už nastupuje. Plný nástup štvrtej fázy už môže znamenať kataklizmu, ale zistíme to až vtedy, keď to príde. Inak budú veci naďalej prebiehať pod taktovkou tvarov – ako keby sa nič nedialo. Kto sa spoľahne na „externé“ zdroje informácií ani nikdy nič nezistí – až keď bude neskoro.

    Čo nám hovoria o prebiehajúcich udalostiach „konvenčné“ médiá? Nuž, nie veľa, ale niečo sa predsa len môžeme dozvedieť. Napríklad na fórach, ktoré prebiehajú na stránke Davida Ickeho ste sa mohli už niekedy okolo 20. septembra dozvedieť, že britská tlač – menovite uvádzali prestížny denník The Guardian priniesol informáciu, že izraelský premiér dal ultimátum Obamovi, že do 25. septembra musí stanoviť dátum útoku na Irán. Následne sme sa dozvedeli, že Obama obhájil svoju úlohu, za čo môže byť zase zvolený. Z ruských médií sa zase dalo dozvedieť, že dátum útoku na Irán už bol stanovený. Ešte v lete sme priniesli o tomto plánovanom útoku informáciu. Z pohľadu energetických tokov je pre Temných najvýhodnejší dátum okolo novembra, pretože už napríklad od začiatku budúceho roku nebude konštelácia energií vhodná na úspešné zavŕšenie akcií temných síl a dlhodobý výsledok. Ďalej vieme, že tento útok je v podstate plánovaný na destabilizáciu Ruska a zapoja sa do neho veľkí hráči, ktorí majú jadrové zbrane. Ak sa útok v tomto mesiaci nepodarí zorganizovať, tak sme „vyhrali“ ešte nejaký rok na prípravu. Ak nie – začne sa posledná fáza civilizácie. Všetko uvidíme už onedlho.

    Čo z toho vyplýva pre našinca? Nuž nikto, kto vážne číta naše stránky by nemal robiť to, čomu starí Gréci hovorili „prekročiť mieru danú Bohmi“. Je známe, že nemecký „dovolenkový priemysel“ tohto roku veľmi nezarobil. Väčšina Nemcov totiž už aj v lete sedela radšej doma v obave, čo môže tento rok priniesť. Vo vzduchu jednoducho už „niečo visí“. Takže znalý človek už určite nebude cestovať ďaleko do zahraničia – a určite nie do oblasti Perzského zálivu. Hoci Američania spolu s Izraelom sa na vojnu proti Iránu a Sýrii dlhodobo pripravujú, nemusí všetko prebiehať tak, ako majú naplánované. V každom prípade je možné, že kto sa pri zahájení útočných vojenských operácií USA a Izraela bude nachádzať na Strednom Východe, nemusí sa tak rýchlo dostať domov. Všetci dobre vieme, že útok na dvojičky v New Yorku nerealizovali nijakí Arabi. Práve tak vieme, že Irán doteraz nie je pod takým embargom, ako bol Irak a to platí aj pre Sýriu. Znamená to, že sa na útok USA pripravujú. Veľmi ľahko sa môže stať, že po zahájení vojny bude jednoducho odstavená letecká doprava v celom Perzskom zálive, a to kvôli hrozbe zostrelenia aj dopravných lietadiel niektorou zo zúčastnených strán vo vojne. Kto si myslí, že Američania okamžite získajú kompletnú prevahu vo vzduchu by mal začať rozmýšľať. Práve Američania – dvojičky v New Yorku sú jasným dôkazom – sa nebudú rozpakovať zostreliť aj „priateľské“ civilné dopravné lietadlo len aby dokázali, akí hrozní „teroristi“ sú Iránčania – veď majú v rukách všetky médiá sveta.

    No a príchod 21. decembra na cudzej pôde môže znamenať pre bežných cestovateľov skutočný koniec, ak si pripomenieme správy, ktoré sme už spomínali. Napriek tomu, že táto informácia pochádza z Ruska nabádame všetkých na ostražitosť, t.j. na použitie Zdravomyslia. Údajná správa NASA totiž obsahuje pomerne veľa „informačného šumu“. Nebudeme sa zaoberať tým odkiaľ sa tu dostala, jednoducho tu je. Odporúčanie, aby sa ľudia odobrali už 20. decembra do hôr je v poriadku – to nikomu neuškodí. No pozastavme sa nad niekoľkými ďalšími tvrdeniami. Podľa tejto informácie má nastať na niekoľko dní úplná temnota, ktorá bude postupne slabnúť, až niekedy okolo 7. februára nastane opätovne plné svetlo a –čuduj sa svete – ľudia sa stanú „duchovnejší“..? Odkiaľ sa má nabrať táto duchovnosť? Nedajme sa oklamať, bytosti bez Ducha nemajú odkiaľ duchovnosť nabrať, hoci ľudia Veľkej Rasy a potomkovia Rodu Nebeského sa môžu začať intenzívnejšie prebúdzať. No nezabúdajme na moc náboženstiev a z toho vyplývajúcu moc nad ľuďmi, ktorí ho praktikujú, a ktorí sa týmto zmenili na biorobotov. Ďalej, niekoľkodňové zatmenie a následné svitanie privedie biorobotov po rozvidnení najskôr k drancovaniu, čomu by sa mal rozumný človek vyhnúť. Nehovoriac o tom, že parazitické komunity v našej krajine sa určite zorganizujú najskôr a začnú drancovať systematickým spôsobom. „Ježiškári“ budú čakať na zásah svojho Pána – a medzitým ich paraziti požerú. Ale tento osud si vybrali oni sami.

    Pre istotu si pozrite aj video Sidorova, ktoré podáva iný pohľad na vstup do Veku Vlka. Čomu veriť? Ostáva to jedine neomylné – Zdravomyslie. Rovnako ešte raz opakujeme, že zásadnú úlohu tu zohrá konkrétny paralelný vesmír a relativita času a priestoru. Hoci mnohí sú na tieto „rečičky“ navyknutý, je účelné prejsť od teoretizovania k nadobúdaniu skúseností vlastnou praxou.

    Nuž, jedno si musíme uvedomiť. Naozaj príde fáza, že elektrická energia úplne prestane ako jav na nejakú dobu existovať. Tento druh energie je navyše pre nás veľmi škodlivý. V starých spisoch sa rozoznávajú tri druhy ohňa: chemický, elektrický a jadrový. Prvý je pre nás prirodzený, pričom druhý je vyložene škodlivý, zatiaľ čo o treťom netreba ani uvažovať. Ešte v bývalom Sovietskom Zväze sa robili pokusy s elektrickými výbojmi, ktoré boli dlho utajované. Jeden z poznatkov je, že stačí, aby v blízkosti cca 10 metrov vznikla elektrická iskra – napríklad v električke či trolejbuse – a všetci ľudia v tomto rozsahu stratia približne na týždeň schopnosť využívať alfa rytmus mozgu. Stratíme teda schopnosť nočného cestovania do Inosvetia, čo je normálna činnosť človeka Veľkej Rasy.

    Ak by neprišla v zásadnom momente fáza „odopnutia“ elektriny ako fyzikálneho javu – hoci by to bolo aj len dočasne – boli by sme na tom veľmi zle. Mnoho ľudí na naivne spolieha na ruskú armádu. Áno, všetka česť, ostal v nej Duch prastarej cti a udatnosti, no musíme brať do úvahy všetky okolnosti. V prvom rade všetci ruskí prezidenti – počínajúc Gorbačovom – začali postupne a nebadane „pracovať“ na jej likvidácii ako skutočnej hrozby pre NATO. Tak sa stalo, že hoci ruský zbrojársky priemysel z roka na rok vyhráva vo svete väčšie a väčšie zákazky – vďaka svojej nepopierateľnej kvalite a cene – ruská armáda od deväťdesiatych rokov v podstate nič nové nenakupuje. Momentálne síce počujeme „zvesti“ o rozhodnutí ju konečne začať modernizovať, ale koľko trvá prezbrojenie celej armády? Bude na to dostatok času?

    Takto v okamihu, keď pôjde do tuhého bude „odpojená“ elektrina – a celá NATO prevaha vo výzbroji počínajúc GPS a nekončiac raketovou a obrnenou technikou bude minulosťou. Fungovať budú iba chladné a strelné zbrane. A tu nastúpi rozhodujúci faktor – boj muža proti mužovi, v čom NATO nemá šancu zdolať ruského vojaka. Ak si niekto myslí, že to s vojenskou technikou je aj tak inak, tak si uveďme niektoré fakty.

    Začnime údajnou americkou vojenskou prevahou v kvalite leteckej techniky a jej efektívnosti. V Kórejskej vojne proti Američanom slúžili ruskí piloti – a štatistika strát je dostatočne hovoriaca sama za seba: na jeden zostrelený MIG pripadajú 3 (slovom tri) zostrelené americké stíhačky. Vo Vietname sa situácia zásadne nezmenila – na jeden zostrelený MIG je opäť pomer 3 zostrelené americké stíhačky – akurát tu už boli piloti Vietnamci.

    Ďalšou „zaujímavosťou“ sú automaty AK 47 (Kalašnikov), ktoré používali Vietnamci vo vojne proti Američanom. Málo známy fakt je, že najväčší počet amerických veteránov, ktorí boli zranení vo Vietname bol z dôvodu výbuchu náboja v komore automatickej karabíny M16, ktoré samozrejme poškodilo vojakovi zrak a stal sa invalidom. Dôvod bol veľmi jednoduchý – Americká armáda zistila, že prierazná sila guľky z M16 je taká malá, že zásah vojaka Vietkongu vôbec nezabezpečoval, že guľka prešla napríklad jeho výstrojom a zranila ho. Práve pre malú prieraznú silu sa obrátili na konštruktéra M16, aby odstránil tento nedostatok. Ukázalo sa však, že v dohľadnej dobe sa to riešiť nedá a navyše, armáda musela niečo zúfalo rýchlo vykonať. Takto armáda – bez schválenia konštruktéra zbrane – vydala príkaz na zväčšenie prachovej náplne u existujúceho náboja pre M16. Tieto náboje síce nadobudli vyššiu prieraznú silu, ale zároveň sa začali množiť prípady, že vybuchovali v nábojovej komore, ktorá nebola na ne dimenzovaná. Nuž, jedného dňa si vtedajší americký minister obrany McNamarra predvolal zástupcov všetkých amerických médií a vydal príkaz, že na žiadnej fotke z vojny, ani na žiadnom zábere sa nesmú objaviť americkí vojaci s Kalašnikovom v rukách. Áno, americká armáda prezbrojila celú svoju armádu na AK 47 – ktoré CIA nakúpila po svete cez rozličných podstrčených zákazníkov, lebo inak hrozila katastrofa.

    Zlom v americkej leteckej sile začal s objavením sa F15 a 16. Ale čo tomu predchádzalo? Ruská armáda zaviedla do výzbroje nový MIG 25. Okrem iného bola letka tajne dopravená aj do Egypta ešte pred známou šesťdňovou vojnou. Lietadlá boli rozobraté a ako traktory dopravené do Egypta, kde ich ruskí špecialisti zmontovali a začali letku používať. Treba povedať, že Izraelu sa nepodalo zostreliť ani jediný MIG 25, ba práve naopak, kusé informácie o ich schopnostiach – lebo tam boli aj ruskí piloti – vzbudili odôvodnený strach Američanov. Nuž v sedemdesiatych rokoch CIA rozšírila informáciu, že ktorý ruský pilot MIG 25 preletí na americkú stranu, ten dostane 1 milión amerických dolárov a zaručia mu život kde bude chcieť. Jeden zradca sa nakoniec našiel a pristál v Japonsku. Americkí experti lietadlo kompletne rozobrali a odkopírovali a vrátili ho až o niečo viac ako pol roka. No a do roka sa „zázračne“ objavil F15. Akurát ruskí konštruktéri hneď na jeho draku spoznali svoj „rukopis“. Samozrejme, MIG 25 bol stiahnutý z výzbroje a nahradený novým modelom.

    Niečo podobné sa stalo po rozpade Východného bloku. Do rúk NATO sa dostali stíhačky MIG 29, ktoré boli vo výzbroji armády NDR. Nuž, aj preto je dnes MIG 35, ktorý zase – ak sa hromadne dostane do výzbroje ruskej armády – robí starosti generálom NATO. Zatiaľ ho majú vo svojej výzbroji – čo je, bohužiaľ, typické – iné krajiny, napríklad aj India. Hoci ruská armáda – logicky – od MIG 29 musela upustiť, v spojenej nemeckej armáde sa mu veľmi darí. Nemci vytvorili dve letky, jednu z lietadiel vyrobených v NATO krajinách a druhú z MIG 29. Vlastnosti MIG 29 sú také hodnotné, že nemecká armáda –čo bolo aj v nemeckej tlači – už niekoľko krát dokupovala nové MIG 29 od ruského výrobcu. Samozrejme, bez avioniky. Práve táto letka nemeckých pilotov urobila veľké starosti americkým pilotom. NATO totiž každý rok robí veľké letecké manévre nad Kanadou. Nemci tam po zjednotení začali posielať dve letky – ako sme povedali, jedna je zostavená z Migov 29. Po dvoch rokoch americká armáda vydala ZÁKAZ pre amerických pilotov vstupovať do vzdušných cvičných súbojov s – hoci nemeckými – MIG 29. Dôvod bol veľmi prostý – aby sa predišlo demoralizácii amerických pilotov.

    Avšak to, čo hlavne chceme povedať touto „exkurziou“ je vari najlepšie viditeľné na jednom z vojnových zločinov USA – na bombardovaní Srbska. Skutočný dôvod je veľmi pravdepodobne ten istý, ako práve chystaný útok na Irán. Kosovskí Albánci tradične „obsluhujú“ jednu z najväčších drogových ciest do Európy. Keďže bola Srbmi skoro zastavená, museli USA niečo urobiť – videli sme na vlastné oči čo to bolo. Kto sleduje ruské médiá, tomu určite neuniklo, že podľa oficiálnych ruských štatistík od ovládnutia Afganistanu Američanmi a Britmi stúpol export drog do Ruskej federácie viac ako 40 násobne – náhoda? V dokumentárnych filmoch na ruských kanáloch môžete vidieť aj spôsob, ako sa v dopravných prostriedkoch americkej armády prevážajú drogy – a tie predsa nepodliehajú kontrole. Takto sa dostanú až do Kazachstanu, no a Kazachstan – hoci má aktívnu snahu zasiahnuť, má s Ruskou federáciou najdlhšiu spoločnú hranicu na sveta – cca 7 800 km. Toto sa jednoducho nedá ustrážiť.

    Dnes je pravdepodobne najefektívnejšou ozbrojenou zložkou, ktorá tvrdo a nekompromisne zasahuje proti drogovému transportu cez jeho územie iránska armáda – to vám dosvedčia aj naši robotníci, ktorí boli v Iráne na montážach. Iránska armáda používa modernú techniku vrátane prístrojov nočného videnia a s drogovými dopravcami sa nijako nehrá v rukavičkách. Pred nejakým časom náboženskí fanatici Talibanu v Afganistane dosiahli skoro to isté, čo Srbi svojho času v Kosove – a vidíme, ako dopadli. Je iba logické, že Irán je ďalší na rade. Zámienka sa vždy nejaká nájde.

    Aby sme čerpali aj priamo z amerických zdrojov, otvorme si známy časopis NEWSWEEK z 15. mája 2000, ktorý prináša prekvapujúco otvorenú reportáž o skutočných „vojenských“ úspechoch bombardovania Srbska a srbskej armády v Kosove. Američania celý svet kŕmili informáciami o skoro úplne zničenej srbskej armáde v Kosove. Akože „chirurgicky presnými“ operáciami amerického, či presnejšie NATO letectva. Podľa NEWSWEEK-u, NATO tvrdilo, že zničilo v Kosove asi 120 tankov, okolo 220 obrnených vozidiel a do 450 diel a mínometov. Pri inšpekcii po opustení Kosova Srbmi Američania zistili zarážajúce informácie. Zničili 14 a nie 120 tankov, 18 obrnených vozidiel a nie 220, 20 kusov diel a nie 450. Teda – ako tvrdí NESWEEk – zo 744 „potvrdených“ zásahov pilotov NATO počas vojny našli vyšetrovatelia vzdušných síl NATO v Kosove dôkazy iba o sotva 58 kusoch. Generál Wesley Clark tomu nechcel ani uveriť. Neskôr velil aj americkej invázii do Iraku.

    https://www.youtube.com/watch?v=9RC1Mepk_Sw&feature=emb_logo

    Celkovo sa ukázalo, že letecké údery v kosovskej vojne boli vysoko efektívne proti civilnému obyvateľstvu, ale temer bez účinku na armádne ciele. Akú to supertechnológiu vlastne používali piloti NATO? V prvom rade je potrebné vedieť, že Srbsko má len konvenčné protilietadlové zbrane, ktoré sú efektívne do výšky cca 3 000 metrov. Preto lietadlá NATO museli útočiť z výšky nad touto hladinou. Podľa časopisu – v článku sú aj fotografie – Srbi sú majstrami v kamufláži. Napríklad jeden most ochránili pred vysoko letiacimi bombardérmi tak, že vytvorili „umelý“ most cca 300 metrov vedľa, a to z polyetylénových fólií natiahnutých nad riekou. NATO „zničilo“ tento fiktívny most dokonca niekoľko krát. Ďalej vytvorili množstvo drevených makiet tankov a ťažkej techniky, „vyjazdené“ koľaje zase jednoduchým vytvorili natiahnutím čiernych plastových fólií. A tieto tanky ničilo letectvo NATO. No a ruské médiá priniesli zaujímavé doplňujúce informácie. Dva roky pred „spontánnym“ problémom s kosovskými Albáncami – teda dávno predtým, než nejaký problém vôbec vznikol – Srbsko hojne navštevovali inšpektori OBSE. Medzi nimi bolo veľa agentov CIA, ktorí poukladali do vopred určených lokalít rádiové zameriavače. Tieto boli aktivované až vtedy, keď NATO potrebovalo „chirurgicky presne“ a z výšky nad 3 000 metrov zasahovať srbské ciele. Teda ako zvyčajne – lož, podraz a klamstvo. Keď na to Srbi prišli, tak niektoré nájdené rádiové zameriavače „trochu premiestnili“ a NATO odrazu zasiahlo ciele v Bulharsku, Veľvyslanectvo Číny či konvoje tých, ktorých prišli „chrániť“ – priamo kosovských Albáncov. To je teda ich „supertechnológia“.

    Je známe, že Američania sa snažia vyhnúť otvorenému boju muža proti mužovi kde sa to len dá. Skutoční americkí vojaci to totiž nie sú tí, ktorí vystupujú v akčných filmoch. Z vojenského hľadiska to bolo definitívne overené aj v ďalšom „produkte“ z americkej „dielne“ – vo vojne v Osetsku. Prví ruskí vojaci, ktorí došli do Cchinvalu nebol toľko obávaný Specnaz, ale radový prieskumníci pechoty. Malý oddiel ruských prieskumníkov – nie viac ako 40 ľudí – sa zhodou okolnosti ocitol zoči voči vojakom špeciálnych jednotiek gruzínskej a americkej armády. Kontaktu sa nedalo vyhnúť a hoci bol neočakávaný, ruskí vojaci sa okamžite pustili do boja – podľa dokumentov ruskej televízie a svedectve vojakov došlo aj k boju muža proti mužovi. Takto sa stalo, že rozhodný postup ruských prieskumníkov tak vystrašil Gruzíncov a Američanov, že títo – inak elitní a dobre vyzbrojení vojaci – sa dali na bezhlavý útok. Panika zachvátila celú 4 500 člennú gruzínsku armádu a nielen že sa dali na bezhlavý útek, ale po ceste aj pozahadzovali zbrane. Ako vidno z ruských dokumentov, vo vojne bola ukoristená výzbroj pre 6 000 vojakov – od automatických ručných zbraní až po tanky a protilietadlové systémy. Na ceste ostali ležať mŕtvi aj takí Gruzínci, ktorí boli čierni a mali americké doklady…

    Jeden z najzaujímavejších nálezov ukázaných v dokumente ruskej televízie z tejto vojny je obrovské množstvo plastových ampuliek s injekciou, ktorá sa volá sa „Combat stress“ a Američania si ho – je to určitý druh drogy – vpichujú, keď hrozí boj muža proti mužovi. Majú taký strach, že bez toho by asi hneď zutekali. Na tejto vojne však tiež bolo vidno, že pri zabíjaní civilného obyvateľstva ho nepotrebovali.

    Američania používali vo Vietname kobercové bombardovanie civilných objektov a to aj za použitia napalmu – a hoci zabili 3 milióny Vietnamcov, vojnu prehrali. Podobne, keď Sovietska armáda vstúpila do dennodenne kobercovo bombardovaného Berlína, tak na ich veľké prekvapenie po meste premávali električky. Letectvo je síce mocná zbraň, ale na víťazstvo nestačí. V každej vojne musí nakoniec dôjsť k rozhodujúcemu boju na zemi muža proti mužovi. A v tomto sme my, Slovania – samozrejme, že nie tí virtuálni – pre nich stále problém. Aj vo vojne, ktorá je pred nami budeme „zásobovaní“ rôznymi dezinformáciami – neverte im. Nie ten je majster kto začne, ale ten, kto skončí. Prichádza nový vek, Vek Vlka. A Vlk je sanitárom Prírody. Slabé a choré zahubí, ale silné podporí. A čo je slabé a choré? Predsa všetko to, čo je bez Svedomia. Majme na pamäti – naša budúcnosť je v Rodovom zriadení a dodržiavaní Zápovedí Bohov a Predkov. Samozrejme, za použitia Zdravomyslia.

    No a ako prílohu si ešte pozrite niekoľko zaujímavostí:
    Balistická raketa SS 18 – čoho sa boja Američania

    Okultný mechanizmus v Louvre
    Čo pred nami ukrývajú na náhornej plošine Nazca
    Užitočné rady
    Protivzdušná obrana – S 500
    F 22 a SU 37

    SU 27 – najlepšia stíhačka na svete

  • ČO NÁS ČAKÁ VO VEKU VLKA

    Nedávno sme oslávili Novoletie 7520 od UMHCH, čo je zároveň posledné Leto (rok) Veku Bohyne Mary (Matka Ra alebo u nás volaná aj Moréna), charakterizované vplyvom Čertogu Líšky. Ako sme už spomínali, líška charakterizuje lesť a klam, čo nemôže lepšie vystihnúť Noc Svaroga, alebo iným menom Kali Jugu. Letom 7521 začína nový Vek, Vek Boha Velesa, ktorý je charakterizovaný Vlkom. Teda vstupujeme do Veku Vlka. Vlk je sanitárom Prírody. Slabé a choré zahubí, ale silné a zdravé posilní. Nuž a čo je z pohľadu Svetlých Bohov slabé a choré? Odpoveď je jednoduchá – všetko to, čo je bez Svedomia.

    Hoci sa mnohí v tomto čase začínajú zobúdzať, situácia nie je jednoduchá. Rôzne dezinformácie bránia jasnému pohľadu a čo je najhoršie, ľudia nie vždy prikladajú váhu tomu, čo sa nám už začalo odohrávať rovno pred očami. Mnohí hovoria, že príde nová doba – no a čo? Takých tu už predsa bolo. Hľadajú „pohodlné“ cestičky v spleti rôznych informácií, ale hlavne si myslia, že to, čo si predstavujú je presne to, čo je najsprávnejšie… a to by bol Svet asi veľmi jednoduchý – no nie? Ale „mlčiaca“ väčšina v podstate ani nehľadá nijaké odpovede. Pripomínajú zvieratká, ktoré sa v tichosti učupia pred približujúcim sa hlučným kombajnom – ale vieme, že toto nikdy nepomôže, kombajn im prinesie jedine smrť. Nuž, mrhajú časom, ale práve času už skoro neostalo. Môžeme ešte ako-tak rátať s Letom 7520, t.j. po Novoletie 7521, teda jeseň 2012 už veľa času neponúkne.

    Tak či onak, Slnečná sústava vstupuje do oblasti priestoru s novými vlastnosťami. Vo vesmíre neexistuje presná hranica medzi oblasťami rôznych vlastností. Fyzické vlastnosti priestoru na ceste Slnečnej sústavy v smere súhvezdia Herkulesa sa menia postupne – ale nezadržateľne. Nuž, predtým, ako si povieme, čo je o tejto zmene predpovedané vo Védach pozrime sa na to, čo zistila moderná veda.

    Podľa nepriamych príznakov (technologický pokrok za posledných dvesto rokov, trvalé narastanie katastrofických procesov v zemskej kôre aj v atmosfére…) vidno, že nebadane ale isto tieto zmeny začali ešte pred viac ako storočím. Podľa údajov NASA sa Slnečná sústava v súčasnosti dostala do „mraku“ atomárneho vodíka s hustotou viac sto atómov na liter objemu pri prírodnom pozadí od tisícov po stovky častíc, čo zaznamenala sonda SOHO. Okrem vodíka boli zaregistrované aj ióny hélia, hydroxidu a ďalšie prvky. Znamená to, že sa zvyšuje hustota medzihviezdneho priestoru v porovnaní s prírodným pozadím o štyri – päť rádov. To už je viac ako vážne. Hustota vzduchu sa líši od hustoty vody len o tri rády. Hoci sa môže zdať zvláštnym miešať dokopy technologický pokrok, anomálie v zemskej kôre a atmosfére a opísaný druh začínajúcich sa zmien charakteristík vesmírneho priestoru, nejde o omyl. Začínajúci sa prechod k novému vesmírnemu cyklu zahrnie absolútne všetky procesy prechádzajúce na planétach Slnečnej sústavy vrátane zemskej biosféry a vývoja ľudstva. Jedna vec je však dôležitá, na planéty prichádza energia a po dlhej reťazi premien sa prejavuje zmenou celého radu planetárnych charakteristík. O tomto hovoria oficiálne údaje NASA aj Spojeného inštitútu geológie, geofyziky a mineralógie Sibírskeho oddelenia Ruskej Akadémie Vied:

    Mohutnosť elektromagnetického vyžarovania Jupitera vzrástla od začiatku 90-tych rokov dvojnásobne, ale Neptúna iba koncom 90-tych rokov 30 násobne;

    Energetická hustota bázového elektromagnetického korpusu Slnečnej sústavy, ktorý vytvára Slnko a Jupiter narástla dvakrát;

    Od r. 1901 sa zvýšilo napätie magnetického poľa Slnka 2,5 krát, pričom rýchlosť narastania napätia rastie;

    Od r. 1975 do r. 2008 narástla všeobecná vulkanická činnosť o 700%;

    Za posledných päťdesiat rokov sa zvýšil počet prírodných katastrof päťnásobne;

    Na Uráne, Neptúne aj Zemi narastajú procesy posuvu magnetických pólov. Napríklad severný magnetický pól Zeme, ktorý v minulosti vykazoval posuny okolo 2 až 3 kilometrov ročne, teraz systematicky zrýchľuje smerom k Novej Zemi, pričom od miesta „trvalej dislokácie“ sa odchýlil už cca 200 kilometrov a rýchlosť posunu sa zvýšila na cca 40 km ročne. Toto už jasne naznačuje prichádzajúce „prepólovanie“ so všetkými sprievodnými následkami;

    Je zaznamenané rýchle zvýšenie magnetizmu pólov a jasnosti planét;
    Množstvo tornád sa za posledných 50 rokov zvýšilo o 200%;
    Bezprecedentné megacyklóny, ktoré zmetajú všetko na pobrežiach;
    Spodná hranica ionosféry sa znížila z výšky 300-310 km na 98-100 km;
    Zohrievanie svetového oceánu, čoho následok je prestavenie celého systému oceánskych prúdov a topenie sa polárnych čiapok Zeme, t.j. globálne oteplenie;
    Nevídaná slnečná aktivita, kvôli ktorej prestávajú pracovať mnohé družice;

    atď…

    Je očividné, že najväčší prítok doplniteľnej energie spojený so vstupom našej sústavy do priestoru so zvýšeným obsahom medzihviezdnej hmoty prijíma Slnko. Správy vedcov, ktorí sa zaoberajú pozorovaním Slnka pripomínajú správy z prípravy vojenských operácií. Informácie o zvyšujúcej sa slnečnej aktivite sú už široko k dispozícii. Možno pripomenúť iba to, že nasledujúca špička slnečnej aktivity sa očakáva r. 2012. Hoci takéto udalosti prebiehajú aj na iných planétach našej sústavy, zamerajme sa na Zem a pozrime sa napríklad na štatistiku zemetrasení za obdobie od 1970 po 2003 podľa údajov USGS (rok: počet zemetrasení):

    1970: 4 139; 1971: 4 507; 1972: 4 548; 1973: 5 175; 1974: 4 996; 1975: 5 318; 1976: 6 308; 1977: 5 775; 1978: 6 428; 1979: 7 161; 1980: 7 348; 1981: 6 829; 1982: 7 747; 1983: 9 842; 1984: 10 493; 1985: 13 115; 1986: 12 718; 1987: 11 290; 1988: 12 711; 1989: 14 585; 1990: 16 612; 1991: 16 516; 1992: 19 548; 1993: 21 476; 1994: 19 371; 1995: 21 007; 1996: 19 938; 1997: 19 872; 1998: 21 688; 1999: 20 832; 2000: 22 258; 2001: 23 534; 2002: 27 456; 2003: 28 255;

    Netreba byť veľkým expertom, aby človek videl, že v priebehu 33 rokov nastal sedemnásobný nárast, pričom treba ešte podotknúť, že z 21 najväčších zemetrasení od r. 856 n. l. prebehlo 9 v 20. storočí.

    Takže – podľa vede dostupných informácií, aj keď sme uviedli iba nepatrný zlomok – vidno, že vstupujeme do doby zmien. Hoci sme stále na pôde dnešnej vedy a nie prastarej Viery, zamyslime sa, či sa takýmito a ďalšími informáciami a štatistikami zapodievajú aj nejaké vlády? Veď možno – nič nevedia… ale ľuďom určite budú pomáhať…

    V Rusku existuje pod Ministerstvom obrany Centrálny inštitút vojensko-technických informácií (ЦИФТИ), ktorý vykonáva komplexné analýzy výsledkov desiatok či dokonca stoviek domácich aj zahraničných výskumov rôzneho druhu. Všetko sumarizuje, analyzuje a predkladá vláde. Analogická agentúra existuje samozrejme aj v USA. Podľa údajov tohto ЦИФТИ dostali vládne kruhy v USA prvotné informácie o narastajúcich planetárnych deštrukciách už v polovici 20. storočia, ale začali ich celoštátne a tajne zakomponovávať vo svojej dlhodobej stratégie. V r. 1998 vytvoril Kongres a r. 1999 aj vláda USA špeciálne výbory na prípravu činností pri mimoriadnych udalostiach na obdobie do r. 2030. Riadiace vedecké aj vládne inštancie USA nekompromisne kontrolujú tieto informácie s cieľom zamedziť ich publikovanie na verejnosti. Teda nijaká objektívna a systémová informácia o narastajúcich pohyboch zemských pólov alebo planetárnej kataklizme sa vonku nedostane. Okrem toho presakujú informácie, že v USA sa už od r. 1957 vo veľkom rozsahu buduje systém tajných podzemných základní pospájaných tunelmi (pozri Greg Szymanski „New World Order“, Hidden Underground Bases (pozri tu), alebo knihu autora menom Richard Sauder s názvom UNDERGROUND BASES AND TUNNELS s podtitulom: What is government trying to hide?). Ako je známe, v USA sa ani počas studenej vojny „nerátalo“ s atómovými krytmi pre civilné obyvateľstvo – toto mali zabezpečené iba socialistické krajiny. Ak si teda dnešní Američania myslia, že ich vláda na nich „myslí“ – nuž, nech snívajú ďalej. Horšie je, že s týmto sa už nedá rátať ani u nás… presnejšie, dá sa rátať s tým, že s nami nerátajú.

    V súvislosti s týmto všetkým, akú odpoveď môže dostať dnešný človek na otázku: čo môžem ja osobne, moji príbuzní a blízki očakávať v krajine, kde žijem? Nuž, všetko čo prebieha vôbec nie je neočakávané. Vývoj života na Zemi nesie cyklický charakter, pričom cykly sú tesne naviazané na kozmogénne faktory – čo dokazuje množstvo zdrojov. Môžeme citovať aj profesora A. N. Dmitrijeva: „…z toho, čo je známe historickej geológii a paleontológii, najväčšou zo všetkých katakliziem bola tá pred 60-70 miliónmi rokov, keď vyhynuli dinosaury. Existujú podložené výpočty, ktoré ukazujú, že tá katastrofa, ktorá dozrieva teraz, bude silnejšia o 20 až 25%“. Svedectiev poukazujúcich na prichádzajúcu dobu je viac než dosť. Každý určite pozná kalendár Mayov. V tejto problematike existuje dostatok materiálov, ktoré stoja za prečítanie pre tých, ktorí hľadajú. Jeden z dobrých zdrojov je napríklad ruský bádateľ Jurij Čerkasov, veľmi zaujímavá je napríklad aj kniha THE MAYAN PROPHECIES od autorov Adrian G. Gilbert a Maurice M. Cotterell. Okrem iného obsahuje prílohy, ktoré podávajú veľmi solídny prehľad o tematike posunu zemských pólov. V súvislosti s posuvom zemských pólov samozrejme nemôžeme vynechať profesora CH. Hapgooda a jeho knihu THE PATH OF THE POLES. Ak sa pozrieme na kultúru amerických Indiánov, obzvlášť na ich kalendárno-chronologické systémy, tak sa rozumnému človeku musí vynoriť otázka: a nestojí za to podumať nad prastarými podaniami? Indiáni verili, že sa im podarilo vyčísliť dátum konca tohto Sveta, ale to hlavné, čo vyplýva z ich odkazu je, že všetko na Svete sa točí okolo čísel, a že sa stačí iba pozrieť, aké čísla sú zviazané s udalosťami a bude možné prognózovať ich čas. Ruský matematik Sergej Smeľakov vykonal výskum mayského kalendára pomocou moderného matematického aparátu a potvrdil pravdivosť jeho konečného dátumu – 21. december 2012, keď sa špirála času stočí do bodu. Vesmír je fragmentovaný. Po tejto bifurkácii pôjde vývoj Sveta inou cestou.

    Jestvuje ohromné množstvo ďalších výskumov, ktoré tiež ukazujú na konečný dátum prechodu k novému cyklu – 21. decembra 2012. Napríklad okrem notoricky známeho mayského kalendára končí aj ďalších 300 indických kalendárov, ale to akosi uniká pozornosti bádateľov… Takže na otázku „čo sa deje?“ môžeme dať jednoznačnú odpoveď: prebieha Zmena, ktorá je predpovedaná Kozmickým Plánom, bezprecedentná čo do rozsahu; Globálny Pohyb predpovedaný dávno v minulosti – prechod Zeme a Slnečnej sústavy ako celku do nového cyklu vývoja, ktorý sa musí začať 21. decembra 2012. Nuž a už je to tak, pripadlo nám žiť v tomto čase.

    Ešte predtým, ako si povieme, čo nám o tomto čase hovoria Védy, dotknime sa jedného nanajvýš dôležitého bodu. Kontrolujú tento prechod – ktorý je už predo dvermi – Vyššie Sily, alebo to je iba „mechanický“ proces neoduševnelej prírody? Čo do podstaty, je to otázka existencia Najvyššej Sily, Boha Tvorcu nášho Vesmíru a všetkého existujúceho.

    Tie predstavy o Bohu, ktoré existujú v dnešných hlavných náboženstvách boli sformulované samotnými adeptmi týchto náboženstiev za „pomoci“ administrátorov týchto systémov v okamihu ich vzniku a vo forme, ktorej úroveň zodpovedala chápaniu ľudí žijúcich v tom čase a nepoznajúcich nič iné. Náboženstvá principiálne nevysvetľujú pravdu, oni zásadne všetky fungujú na dogme, t.j. netreba vedieť, stačí veriť a robiť na vrchnosť, t.j. vykonávať príkazy (typický prístup je ora et labora). Možno žiť podľa takéhoto princípu? Slabomyseľní nielenže môžu, oni musia. Rozumný človek sa musí riadiť úplne opačným princípom: „pochybuj o všetkom!“ Dnes by asi iba debil tvrdil, že náboženstvá majú šancu plne vystihnúť podstatu Najvyššieho. Na toto sa nemôžeme dovolávať dokonca ani v 21. storočí s celou našou modernou vedou, lebo by bolo vrcholom naivity predpokladať, že človek je v stave pochopiť Bytosť, ktorá operuje s informáciou rozmeru minimálne 10100 Byte, zatiaľ čo my sme sotva začali vystupovať na prvý schodík informačného schodišťa poznania Veľkého Kozmosu. Jednako však už vieme skonštatovať – vrátane použitia prastarých poznatkov – že to, čo prebieha dnes na Zemi a v Slnečnej sústave je proces nekompromisne kontrolovaný Vyššími Silami.

    Všetko doteraz uvedené malo za cieľ zhrnúť, že už aj na báze dnešných vedeckých informácií vidno, že neodvratná zmena je predo dvermi. Táto skutočnosť ostane nejasná iba tým, ktorí informácie získavajú zo „zaručene nezávislých“ médií. Ale toto určite nie sú čitatelia našej stránky. Ak by vám to však pomohlo, spomeňte si na film 2012. Na začiatku je scéna, kde guvernér Kalifornie (služobník Svetovej Vlády A. Schwartzenegger) ubezpečuje na obrazovkách občanov, že všetko je pod kontrolou a veci sa rýchlo vrátia do normálu. Hlavný hrdina však napriek tomu argumentuje svojej bývalej manželke do telefónu, že to je iba herec a robí to, čo mu povedali… veľmi výstižná informácia a moment hodný zapamätania. Tvari nám dokonca svoje metódy ani neskrývajú.

    Tak čo nám hovoria o tejto zmene Védy? Na pochopenie súvislostí si musíme najskôr vysvetliť niekoľko súvislostí. Kozmické telesá ako Zem, Slnko, Hviezdy, Galaxie, Metagalaxie, Vesmíry sú typické telá Bohov Pravi. Existujú samozrejme aj protiklady – napríklad typickým telom Démona je Čierna diera. Všetko spojené s Prírodou je vždy riadený, uvedomelý proces, aj keď dnes si myslíme, že napríklad živly sú slepé. Jednoducho nevidíme súvislosti, presnejšie povedané nevieme, na čo sa pozerať a nerozumieme tomu, čo vidíme. Takže nič, čo sa deje vnútri tela Boha Pravi nie je bez jeho vedomia, je to forma prejavu jeho Vôle. Veď aj my máme 9 tiel a svoje biopole. Rovnako my sme Živa, t.j. Duchovná častica, ktorá však vo svojej Loke „ťahá“ so sebou v evolučnom vývoji množstvo ďalších živatiem – každá bunka má svoju živatmu, t.j. je vybavená vlastným rozumom. Zjednodušene povedané, aj my máme šancu sa transformovať a raz do svojho Vesmíru pojať v evolučnom procese napríklad tie živatmy, ktoré tvoria bunky nášho tela. Môžeme tvoriť svoj samostatný Vesmír, pokračovať v evolúcii a napomáhať evolúcii ďalších bytostí. Veď tak či onak – Vesmír sa rozpína. A rozpína sa práve preto, lebo tvoríme nové Vesmíry… ale o tom niekedy inokedy. Ešte však jednu poznámku k posuvom zemských pólov – aj keď už tiež nie je pre nás nová. Podľa Véd Zem netvorí svoje vlastné magnetické pole, ale je situovaná v magnetickom poli nášho ramena Galaxie, ktoré je súčasťou jednotného magnetického poľa celej Galaxie. Ak teda už registrujeme „pohyb“ magnetických pólov, tak to neznamená, že Zem „stojí“ a polia sa posúvajú. Je to presne naopak, magnetické pole stojí a Zem sa už začala vychyľovať. A prečo sa začala tak silno vychyľovať?

    V súvislosti s nastávajúcimi udalosťami si musíme ozrejmiť otázku paralelných Svetov a dva nanajvýš dôležité dátumy: 21. december 2012 a 14. február 2013.

    S otázkou paralelných Svetov sa spája aj príchod Hviezdy Mary, ktorá je podstatnou súčasťou absolútne dokonalého vesmírneho „trenažéra“. Mara je akýsi urýchľovač častíc, ktorý nám umožňuje nadobúdanie kompletnej životnej skúsenosti vo Svete Javi. Vznik paralelného Sveta si môžeme predstaviť na príklade rozličných životných udalostí, ktoré nás počas života stretávajú. S času na čas prichádzame v živote k dôležitým okamihom, kedy vykonávame zásadné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktoré principiálne menia naše životné smerovanie. Takéto sú napríklad výber školy, povolania, životného partnera. Na základe nášho rozhodnutia sa začne náš život uberať smerom, ktorý zodpovedá „následkom“ nášho rozhodnutia. Ale čo by sa stalo, ak by sme sa v kritickom, krížnom bode rozhodli opačne? Aby sme ako živatma nadobudli aj túto skúsenosť, tak v tom okamihu sa otvára paralelný Svet, v ktorom pokračuje náš život v smere protikladného rozhodnutia. Ako ideme životom takýchto krížnych bodov pribúda a otvárajú sa nové a nové paralelné Svety. Živatma je schopná zbierať informácie (t.j. skúsenosti) zo všetkých paralelných Svetov, ale naše Vedomie sa prepína do toho paralelného Sveta, v ktorom prebieha „hlavná lekcia“. Hlavná v zmysle toho, čo musíme podstúpiť, akú skúsenosť prežiť, aby sme naplnili to, čo sme si pred vtelením dali „vypočítať“ špecialistom (Bohyňa Makoš a jej dcéry Doľa a Nedoľa). Do toho ale samozrejme vstupuje naša sloboda a jej následky – tvorba karmy. Hoci najbližšie paralelné Svety sú temer totožné s našim, čím sú vzdialenejšie, tým sú okolnosti odlišnejšie. „Preblesk“ medzi paralelnými Svetmi je napríklad jav zvaný Deja vu. V súčasnosti je zvýšený počet takýchto úkazov, vrátane rôznych ďalších „paranormálnych“ zážitkov, napr. skúsenosťami existencie mimo tela.

    Paralelné Svety si v súvislosti s Hviezdou Marou môžeme priblížiť na príklade viazanej knihy. Kniha ako taká predstavuje kompletný príbeh, t.j. ako keby náš kompletný život. Stránky knihy, ktoré sú hneď vedľa seba sa minimálne odlišujú čo do záberu príbehu, ale určite existuje veľký rozdiel medzi začiatkom a koncom knihy. Čím ďalej sú od seba jednotlivé strany, tým vzdialenejšie sú prežívané situácie, ale všetko sme my a náš evolučný príbeh. Strany sú zároveň ako keby samostatné entity, t.j. vždy ten paralelný Svet, do ktorého máme prepnuté vedomie. Zo strany na stranu sa dá prejsť iba skrz spoločnú väzbu knihy. No a možnosť takéhoto prechodu nastáva len raz za tisícročia. Táto väzba je ako keby Hviezda Mara vo funkcii vesmírneho urýchľovača. V súčasnosti môžeme doslovne každú sekundu byť v inom paralelnom Svete, takže sa nedá presne predpovedať, čo konkrétne každý z nás zažije v blízkej budúcnosti. Tento stav je ako školský experiment, na aký si určite mnohí pamätajú. Na hodinách fyziky nám pani učiteľka demonštrovala princíp rozličnej hustoty rôznych predmetov tak, že do fľaše postupne nalievala kvapaliny rozličnej hustoty, ktoré sa navzájom nepremiešali. Potom jednoducho hádzala do fľaše rozličné predmety, ktoré zastali na tej kvapaline, kde boli schopné sa podľa svojej hmotnosti a hustoty kvapaliny udržať. A takto to je aj s nami. Každý z nás má svoju vlastnú lekciu, ktorú musí podstúpiť. A práve na túto „stránku“ knihy každého z nás Mara definitívne prepne 21. decembra 2012. V tento deň nastane maximálne priblíženie sa Hviezdy Mara k Zemi. Od toho okamihu už bude možné presne každému predpovedať, čo ho čaká a neminie.

    Mara však vplýva na všetko. Okrem otvorených kanálov medzi paralelnými Svetmi urýchľuje všetko dianie na Zemi. Vyhrocuje situáciu tak, aby sa jasne od seba oddelili protiklady. To, čo je dobré sa postupne zväčší na maximálne dobro, to, čo je zlé sa vyhrotí na maximálne zlo. Takže to, čo okolo seba vidíme – stav spoločnosti, drancovanie Prírody, ale aj dobré činy rozhodných ľudí sa bude ešte stupňovať – po 21. december 2012, kedy sa kanály medzi paralelnými Svetmi zase nadlho uzavrú.

    Mnohí namietnu, že všetko okolo sa deje kvôli známemu HAARPu či urýchľovaču v Cerne, ktorý tvari dali postaviť z rovnakého dôvodu. Nedajme sa oklamať, obe tieto zariadenia samozrejme boli postavené s cieľom ovplyvňovať počasie, živly a podobné veci, ale v skutočnosti slúžia ako veľká dezinformácia. Predstavte si, že by neexistovali, a ani veľa ľudí by neuverilo v „skleníkový efekt“ z aerosolov a podobných vecí, ale na Zemi by tieto procesy nastúpili – ako by to vysvetlili bez toho, aby to nebolo podozrivé verejnosti? Takto oficiálne hovoria o skleníkovom jave, neoficiálne ľuďom podhodili konšpiračnú teóriu o HAARPe, a už málokto ide za tieto veci a hľadá skutočnú podstatu.

    Blízkosť hviezdneho obra – Mara je väčšia ako Slnko – spustí poslednú fázu tektonických procesov v zemskej kôre. 21. december 2012 je deň maximálneho priblíženia sa Mary k Zemi. Ďalším dôležitým dátumom je 14. február 2013. V tento deň sa Zem dostane presne medzi Slnko a Maru a dočasne zastane jej rotácia. Z Letopisov Véd vieme, že v minulosti sa to už stalo neraz a Zem zastala na 1, 3, 5 až 10 dní. Ako uvádzajú Védy, po týchto udalostiach na Zemi ostane z deviatich ľudí nažive iba jeden.

    Zastavenie rotácie Zeme totiž znamená, že masy oceánov budú pokračovať v zotrvačnom pohybe a vylejú sa. Vznikne cca 3 km vysoká cunami, ktorá sa preženie od západu na východ. Už sme videli, aké spustošenie dokáže oveľa menšia vlna, takže niet divu, že treba rátať s dosahom pustošenia do cca 1 600 km od pobrežia oceánov. Čo je isté, územie Slovenska v podstate nebude zasiahnuté, v tomto nás zachráni nadmorská výška. Málokto vie, že napríklad vo švajčiarskych Alpách na štítoch hôr, rovnako ako v Novom Mexiku v USA si podstavili kláštory Tibeťania, keď museli utekať pred Číňanmi. Je teda predpoklad, že vysoké štíty hôr pomôžu prežiť aj v oblastiach bližšie k oceánom.

    Kto sleduje zvláštne nálezy po svete určite si vybaví, že vedci vykopali a zdokumentovali niekoľko nálezísk na Zemi, kde našli na jednom mieste obrovské množstvo pozostatkov rôznych druhov zvierat, rýb, stromov a všetkého možného – ale „záhadou“ je prečo. Nuž hľa – odpoveď nie je až taká zložitá.

    V súvislosti s týmito udalosťami – pretože zastavenie rotácie Zeme už „vidia“ aj niektorí ľudia – sa nie v každom výklade spájajú správne fakty. Niektoré opisy hovoria o následnom prechode celej Zeme do 5. dimenzie. Nuž určite nie. Prechod do vyššej dimenzie voláme v našom jazyku zmena rozmernosti, čo skrátene používame ako „smrť“ – ale toto už vieme. Určite všetci na Zemi nezomrú. Treba mať na pamäti, že ako naši Predkovia pred 1,5 miliardou rokov prvý raz pristáli na Zemi, tak tu kontinuálne žijeme dodnes, v takých istých telách. To samozrejme neznamená, že v priebehu vekov tu postupne nežili a nevystriedali sa aj iné formy života. Zem musíme chápať ako „prvú triedu“, kde vyučovací predmet je nadobúdanie skúseností v oblasti smrti a utrpenia. Každá škola bude vždy mať prvú triedu, len žiaci by tam mali byť vždy noví. A takto to ostane aj so Zemou. V podstate sa dá zo zápisov vidieť, že udalosti na Zemi sa cyklicky opakujú – a je to pravda. Predmet si jednoducho vyžaduje takýto prístup.

    Musíme si ale povedať všetky súvislosti. Aj keby tu Hviezda Mara nebola, Svetová vláda má plán „zlatej miliardy“. Genocída ľudstva je jednoducho súčasťou ich hry. Ako to urobia? Ako vždy doteraz. Oni nám len nanútili lži, ktoré sme však aktívne prebrali. Napríklad namiesto Predkov nám dali Pána, iným zase Alaha, Príroda je „mŕtva“ vec, ktorá sa môže ničiť a podobne. V skutočnosti nie tvari, ale my sami ťažíme naše bohatstvá pre tvarov, t.j. pílime si pod sebou konár, na ktorom sedíme. A aj my sami sa navzájom zabíjame – tvari len využívajú naše otrocké postavenie. Pamätajme však, že Svetlí Bohovia netolerujú otroctvo v nijakej podobe. Tvari za posledné obdobie „vypestovali“ silné kresťanstvo a aj silný islam. Títo sa v krátkej dobe začnú navzájom fyzicky likvidovať vo vojne. Bude to síce smutná, neraz bratovražedná voja, ale nie naša. Nemáme sa jej prečo zúčastniť. Napriek tomu však v nastávajúcom období najviac ľudí – tí, ktorí prežijú „prvé dejstvo“ – zahynie na následky drancovania. V skutočnosti to bude hlavná zbraň na naše ničenie. A nebudú ani klasické „fronty“ – týmito sa stanú mestá. A s týmto treba rátať.

    Vo Védach sa hovorí: chceš mier – chystaj sa na vojnu. Rátať s tým, že sa nejakou „šikovnosťou“ vyhneme tomu, čo musíme absolvovať nie je riešením pre Slovana alebo Árijca. Ak však už máme za sebou skúsenosť vojny, tak nemusíme nevyhnutne padnúť do tejto fázy vývoja, ale nemôžeme to riešiť tak, že sa budeme oddávať naivným predstavám. Budú aj ľudia, ktorí sa dostanú do paralelných Svetov ďaleko dopredu, napr. 10 rokov po zmene, iní zase o nejaké roky nazad. V skutočnosti – a toto sú mnohí citliví ľudia schopní vidieť – už sú paralelné Svety, kde sa bojuje, ale sú aj také, kde sme sa sotva postavili na nohy a začali chodiť. Namieste však nie je ani pasivita štýlu „Pán rozhodne“ a netreba nič robiť. Vo Védach sa hovorí: na smrť sa chystaj, ale pole zasej.

    Už sme si povedali, že v Prírode neexistuje nič zbytočné. „Zbytočných“ nie je napr. 95% DNA, keďže „preslávené“ gény „obsadzujú“ max. 5%. Mozog začne postupne sprístupňovať zatiaľ nevyužívanú kapacitu a pracovať na „plný výkon“ – ak to budeme podporovať. Toto samozrejme neplatí pre tvarov. Inými slovami začne sa nám postupne sprístupňovať Rodová pamäť. Nuž a tak je to aj s našim Rozumom a Dušou. Nijaké „zablúdenia z nevedomosti“ – hoci aj z horlivosti – nám nebudú odpustené. Naši Bohovia nám preto dávajú k dispozícii Rozum a Poznanie, aby sme mali možnosť ich používať a tvorivo sa vyvíjať – nie stáť na mieste opakovaním náboženských dogiem. A tak každý, kto namiesto aktivácie vlastnej Duše a používania vlastného Rozumu radšej hoci „horlivo“ veril nejakej dogme dokázal, že Bohovia mu dali Rozum zbytočne. Tento dar nebol používaný na vývoj. Znamená to, že v nasledujúcom živote už nebude rozumným človekom. Zákon Karmy je spravodlivý – čo zaseješ, to aj zožneš. V skutočnosti ani mnohí nebudú musieť čakať na túto „odmenu“ do ďalšieho života. Podľa opisov z Véd, po prebehnutí a doznení všetkých udalostí prechodu do nového Veku, budú takíto ľudia – keď mali šťastie a prežili – zmenení na opice. Dnešné vedecké poznatky už dokazujú, že nie opice, ale človek je vývojovo starší – čo sa „ťažko“ chápe. Keďže to však odporuje Darwinovej dogme, tak nie sú takéto poznatky verejne šírené.

    Nakoniec príde aj fáza „dočistenia“ Zeme od tvarov, čo dokončia naši Bohovia. Na obdobie cca 10 000 rokov nebudú tvari vôbec schopní existovať na Zemi v Javi. Treba však dodať, že vo svete Navi, t.j. astrálnom svete existovať budú naďalej.

    Nuž predo dvermi sú veľké zmeny. Prichádza úder Ruských, t.j. Bielych Bohov. Našich Bohov. Máme možnosť ukázať, že sme hodní sa nazývať vnukmi Svaroga, že sme deti Slávy. Naplníme svoje poslanie, alebo sa vrátime nazad v zmysle Kolesa znovuzrodení? Budeme zodpovedne konať alebo čakať na „darček“ od Ježiška? Toto si musí každý vyriešiť sám, s plnou zodpovednosťou a vedomí si osobnej zodpovednosti za svoje činy a úmysly. Dnes prebieha globálny „lov“ na Duše. Potomkovia Slávnych Predkov postupne dostávajú prístup k informáciám, ale konať musia zodpovedne a sami. Okrem toho existuje veľa „pomocníkov“ štýlu „my vieme ako sa zachránite“. Už sme spomínali, že títo „lovci“ Duší nemusia byť iba démoni. Môžu to byť aj Bohovia Slavi, ktorí by tiež radi postúpili v evolúcii, ale potrebujú na to iné živatmy (svoj Vesmír) – pretože týchto je dostatok práve v „pohraničí“. Tu je len ten problém, že pripojenie sa k takému Bohovi – hoci Bohovi Slavi – znamená vstup do jeho Loky, t.j. do priestoru vo Vesmíre, kde má ten ktorý konkrétny Boh plnú moc, t.j. je to jeho Ra Aj, t.j. Raj. Môže to síce znamenať „tichúčko a teplúčko“ – v porovnaní s tým, čo musíme zažívať tu, v Javi, ale je to pozastavenie evolúcie. Svojim úlohám neujdeme, len ich budeme musieť dovypĺňať hodne, hodne neskôr. A je tu aj ten problém, že ak sa „rozhodneme“ pre jedného z Bohov Slavi, iní môžu povedať: a prečo nie ja? Práve preto naši Predkovia upozorňovali – na strome nemáme polievať jednotlivé lístky, ale korene. Keď konáme na Slávu svojho Rodu chybu neurobíme.

  • TEMNOTA NA VRCHOLE MOCI

    Čo sa vlastne deje, keď ľudia výmenou za nejakú „službu“ ustupujú v živote od svojich zásad? V dnešnom svete zamenených významov je veľa vecí nejasných – samozrejme zámerne. Vstupom do kresťanského egregora dostávajú ľudia neraz akýsi pocit „istoty“, zatiaľ čo mimo neho sa cítia neisto. Už sme hovorili – v kresťanskom egregore veci do seba „zapadajú“. Príznačným – a kresťanstvom veľmi ceneným – znakom náboženstva je zázrak. Ako vieme, zázrak je z védického aj budhistického pohľadu negatívna vec. Na jednej strane – síce príjemne – niekto niečo bez úsilia a tvorivej práce dostane, ale na druhej strane o to niekto – kto na tom dlho robil – prišiel. Kresťanský egregor vytvorili a „prevádzkujú“ tvari – a tvari nikdy nepracujú – oni parazitujú. Ich „jediný“ Boh – Jahve, Jehova, či akokoľvek inak – nie je Stvoriteľom Vesmíru, t.j. on určite netvorí niečo z ničoho. Teda vo svojom „akváriu“ – kresťanskom egregore – niekomu niečo nezaslúžene dá, ale inému to zase berie. Kto sám nemá nemôže nič dávať. Kresťania si nakoniec povedia niečo ako: Pán dal, Pán vzal. Nuž, čo iné si môžu povedať otroci?

    O čo môže naozaj ísť tvarom? Nuž, vec je veľmi jednoduchá: buď o Dušu, alebo životnú energiu. Nič iné v skutočnosti nepotrebujú. A na to, aby „ovečky“ išli pekne v stáde, vyvinuli nespočetné množstvo „pomôcok“. Všimli ste si niekedy, koľko je v našej zemí rôznych krížov umiestnených na každom kroku? Nejde iba o tie na kostoloch – tam to nikoho neprekvapí – ale ide o všetky tie po krajine. Od tých, ktoré sú na samých vrcholoch našich hôr až po tie, ktoré sú na kopci nad každou dedinou či v poliach a podobne. Tí, ktorí vidia toky energií vám povedia, čo vidia – sú to kliatby, blokácie Svetlej energie. Kríže samé osebe ešte nemusia znamenať nič, ale sú znakmi, kde je potrebné blokovať vstup Bielej, Svetlej energie. Takto si tvari „zoskrutkovali“ svoju energetickú mriežku, aby sme boli pod ich kontrolou nie iba v mestách, ale v celej krajine. Miesta, kde – na prvý pohľad – bez akýchkoľvek známych dôvodov stoja na kopcoch, horách, svahoch, poliach a podobne kríže sú najčastejšie cirkevné kliatby, ktorými v minulosti „upravili“ toky Svetlej energie tak, aby sa nedostávala k ľuďom – ale nielen k nim. Keďže dnes ľudia poväčšine nevidia aury, resp. toky energií vôkol nás myslia si, že ide iba o neškodné „hračky“. Všetko čo vidíme vôkol seba sú tzv. arkány. Arkána je objekt, ktorý priťahuje špecifický druh energie, t.j. to, čo je s touto energiou spojené. Arkána je tetovanie, farba vlasov, obereg, kresba, výšivka, ornament, prívesok, náhrdelník a veľa iných vecí. Už sme o tom hovorili – ak si prefarbíte vlasy, tak meníte spektrum tej energie, ktorá je pre vás v danom období potrebná. Ak si dáte tetovanie, tak treba rátať s tým, že to je už trvalá arkána – a niekedy v budúcnosti vám nemusí vyhovovať… koľko ľudí si v mladosti vytetovalo niečo, čoho sa chce v dospelosti zbaviť? Ak nie je dostatočné poznanie, tak si ľudia tetujú veci, pri znalosti ktorých by im neraz behal mráz po chrbte. Treba brať do úvahy aj to, že dodatočným odstránením tetovania sa už vplyv arkány neodstráni, podobne, ako boli okolo Zeme zničené už dve Luny, ale v Inosvete ich vyššie telá stále existujú, čo niektorí citliví ľudia vidia aj dnes.

    Do kategórie arkán patria aj vlasy ako také. Cez vlasy – presne ako klasy – sme v spojení s Vyšším Svetom, Kozmosom. V staroslovienčine sa to, čo dnes voláme vlasy volalo kosmy, t.j. to, čo zabezpečuje spojenie s Kosmosom. Vlasmi sme volali to ostatné, čo rastie po tele, t.j. to, čo dnes už celkovo nazývame chlpmi. Človek, ktorý je spojený s vesmírom – Kozmosom – má prístup k poznaniu a ťažšie naň platia príkazy Pána. Typickým príkladom je vojak – ak je vystrihaný dohola, tak zároveň dosvedčuje, že je pripravený vykonávať cudzie rozkazy – nie svoje. Už vieme, že ako prvý v známych dejinách dal príkaz na strihanie vojakov rímsky cisár Nero. Keď sa ho pýtali prečo odpovedal, že potrebuje, aby vojaci plnili jeho príkazy a nerozmýšľali. Z toho je zrejmé, že v minulosti bolo všeobecne vyššie poznanie ako dnes. Do tejto kategórie môžeme zahrnúť aj budhistických mníchov. Dohola sa strihajú iba mladí a novici. Je to preto, lebo sa učia, a teda počúvajú svojich učiteľov a prednášajúcich. Až keď nadobudnú dostatočné poznanie, tak si nechávajú rásť vlasy a brady.

    Brada je samostatná arkána – je to spojenie s egregorom Rodu. To ukazuje – aj v dnešnom jazyku viditeľný – samotný pôvod názvu: B(ohatsvo) RODA – „brada“. Hoci u nás je „O“ v slove ROD zamenené za „A“, aj tak je význam spojenia jasný. Ostrihanie brady je odpojenie „antén“ (rovnako ako vlasov) od toku energií Roda. Veď aj klas, z ktorého zŕn raz bude chlieb – „nasáva“ energiu Slnka skrz dlhé „vlasy“ – a presne tak to je aj u ľudí.

    Nuž teda, okrem kostolov treba rátať s tým, že v podstate všetky kríže či aj domáce „vysvecovanie“ kňazmi napr. na Vianoce – sú blokácie toku Svetlých energií. Preto stále platí – naše prirodzené prostredie je Príroda.

    A ak kresťan vedome a dobrovoľne „pláva“ vo svojom dôverne známom „akváriu“ – egregore – tak sotva mu je jasné, čo to znamená mať meno Slávy, t.j. byť Slovanom. V akváriu je teplučko, je to istota, je to to, čo budhisti nazývajú životom v kukle. Je to všetko pekné, ibaže z každej kukly – ak ostane nažive – sa raz zákonite vyliahne motýľ, a tento už viac nemôže žiť v kukle. Je to prostý zákon evolučného vývoja. Ak sa však nenaučil ako žiť, tak ďaleko nedoletí. A koleso karmy sa roztáča.

    My vieme, že v akváriu sa nič netvorí – v skutočnosti tam existujú iba zázraky. A práve zázraky sú jasným dôkazom vlády Temných Síl. Trvalo sa presúvajú energie – niekto niečo dostane, iný zase stratí. Čo a do akej miery závisí – ako všetko ostatné – od rôznych vecí. Životné podmienky akvária sú starostlivo udržiavané tak, aby „rybky“ v ňom na nič neprišli. Ale my už vieme – ide „iba“ o Duše alebo Životnú energiu.

    Našu životnú energiu tvari potrebujú, veď preto to všetko robia. A tu sa nám ponúka pohľad na to, ako niektoré veci naozaj robia. Prenesme sa na chvíľku do čias križiackych výprav.

    Na začiatok „jemný“ príklad sieťovej efektívnosti – určite ste videli americký film KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ. Prizrime sa tejto scéne:

    V anglickom originály jasne počuť radu biskupa: „Convert to Islam! Repent later! “; čo znamená: „Prestúpte na islam! Neskôr sa pokajajte!“ – teda, jednoducho obráťte kabáty, prestúpte na islam a neskôr urobíte pokánie, t.j. obrátite kabáty nazad. Iste, pán biskup má strach. Keď pred rokmi križiaci dobyli Jeruzalem, tak všetkých jeho obyvateľov – vrátane žien a detí – nemilosrdne povraždili. Keď teraz stoja tvárou tvár Saladinovej armáde –aj keď sa zatiaľ úspešne bránia – Saladin im môže oplatiť tou istou mincou. Neurobil to však – a bol mohamedán!

    A čo nám preložili naši „pravoverní“, očividne kresťanskí prekladatelia? Na televíznej stanici JOJ (obrázok) – ale pravdepodobne aj na iných slovenských kanáloch, kde dávali tento film – môžete počuť pána biskupa celkom jasne: „Máme konvertovať na islam? Kajať sa?“ znie to dosť hrdinsky, ale v tomto prípade potom nie je celkom jasné, prečo hlavný hrdina reaguje negatívne.

    Nuž, žeby sme mali v televízii takých amatérov na preklady? Možné je všetko. Aj slepému však je jasné, že takáto maličká, „kozmetická“ úprava celý význam scény zásadne mení. A takto to je s celým kresťanstvom. Ak neklamú vedome, tak aspoň opakujú staré lži – ba niekedy cítia „svätú“ povinnosť aj čo-to poopraviť… veď kresťania Slováci im to nebudú mať za zlé – vlastne na to väčšina ľudí ani nepríde.

    Je čas si niečo povedať o dvoch križiackych výpravách, o ktorých sa veľmi obšírne nehovorí, aj keď to nebude presne to, čo by sme „mali“ vedieť.

    Nuž, majme stále na pamäti o čo v celej hre ide: o Dušu alebo životnú energiu. Nazrime do už spomínanej knihy SECRET AND SUPPRESSED od Jima Keitha. Jedna z kapitol má názov SECRETS FROM THE VATICAN LIBRARY (str. 215). V tejto chvíli nie je pre nás dôležité, ako sa pán Keith dostal k informáciám z Vatikánskej knižnice, t.j. či je, alebo nie je jeho vysvetlenie naozajstné. Dôležité sú informácie, ktoré nám poskytol. Treba však vopred varovať, že to je iba pre silné žalúdky. Inak to však nejde. Ide o skutočný život okolo nás a nie o rozprávku pre rybičky v akváriu.

    Z Keithových zdrojov je jasné, že medzi Temnými sú vzájomné boje o hegemóniu. My však vieme, že to je „normálny“ stav vecí v Temnom Vesmíre. V našom ponímaní môžeme spôsob ich chovania sa – aj keď veľmi zjednodušene – opísať ako „zákon kurníka“. Treba dávať pozor na tých hore a nestarať sa o to, kde padá to dole… určite každý vie o čo ide. Teda hoci majú spoločný záujem parazitovať na Bielom Svete, sú záujmovo medzi sebou rozdelení. Ale takto to vidíme aj dnes vôkol seba. Bežný úradnícky postup… Odkiaľ sa táto „prax“ (aj s úradníkmi) vzala?

    Dejinami kresťanskej cirkvi – podľa materiálov Jima Keitha – sa stáročia tiahne ako červená niť boj dvoch navzájom znepriatelených frakcií – severnej a južnej. Dnes svet ovláda severná klika, ktorá však spočiatku bola slabšia. Ich prvá otvorená akcia r. 826 bolo ich spojenectvo s Moslimami, ktorí boli vytlačení zo Španielska a usadili sa na Kréte, kde vytvorili pirátsku základňu. Táto severná klika je tvorená Germánmi – Teutónmi, Nórmi, Sasmi a pod. My už vieme, že ide o umelo vytvorené národy. Južná, t.j. rímska klika ako odvetu vytvorila benátsky Rád sv. Marka, ktorý dostal plné pápežské požehnanie a ovládol Krétu. Boje formou križiackych výprav pokračovali do 16. storočia.

    Okolo r. 850 do tejto nevyváženej hry – ktorú ovládala južná klika – vstúpili noví hráči. Všimnime si obdobie – ide o čas príchodu fantómov kresťanstva, tzv. „vierozvestcov“ aj na Veľkú Moravu. Títo hráči boli Židia, ktorí sa postupne začali usadzovať v Nemecku, avšak pod vedením veľmi tajnej Sionistickej Elity, ktorá uzavrela veľmi tesné spojenectvo so severnou klikou, obzvlášť s Germánmi z Bavorska a neskôr Pruska, keď vyvraždili Slovanov. Spájalo ich veľmi podobné náboženstvo, totiž ako Sionisti tak aj Germáni praktizovali obradné ľudské obete. Jedno však musí byť jasné – Sionistická Elita nikdy neodhalila svoje skutočné praktiky a vieru ostaným Židom, ktorých môžeme nazývať Hebrejmi. Elita ich vždy považovala – a stále považuje – za poddaných, ktorí sú dobrí iba na to, aby – hoci nevedome – slúžili Elite.

    Sionistické božstvo nikdy nebol Boh v tom ponímaní, ako ho vyznáva neinformovaná Hebrejská väčšina – a ktorého takto, už hodne naivne – uznávajú silne informačne „spracovaného“ aj akvárijné rybičky. Tento fakt sa dá zistiť napríklad preskúmaním starých mincí a iných nálezov z obdobia Tretieho chrámu v Jeruzaleme. Podľa údajov vo vatikánskej knižnici sú pravidelné ľudské obete známe od r. 1190. Ako sme hovorili, ide o životnú energiu. Obetovaní ľudia sú oberaní o všetko, a to je zároveň výdatný „energetický zdroj“ pre Temných. Vždy, keď sa chystali „veľké veci“ vidno, ako sa počet ľudských obetí zodpovedajúco zvyšuje, a to sa deje aj dnes. V tom čase vrcholili prípravy severnej kliky na prevzatie aktivity v boji s južnou klikou, ktorá má charakter boja na život a na smrť. Potrebovali posilniť svoje rády – Rád Teutónskych rytierov a Rád Livónskych bratov meča, predchodcovia neskorších pruských Rádov. Do tejto vojny boli už zapojení aj Špitálnici, Templári a Dominikáni, pričom verejnosti je málo známe, že tieto vnútorné boje „skonzumovali“ asi toľko životov ako boje s moslimami. Teutónsky Rád pohltil Rád Livónskych bratov meča a stal sa doslovne nezastaviteľný. Oni sami pripisovali tieto nevídané úspechy masovým obetám európskych detí, čo sa stalo r. 1212. Naivnej verejnosti sú dodnes podsúvané rozprávky o Detskej križiackej výprave z toho roku. Ako vidíme, nikto sa nad tým ani veľmi nezamýšľa. Na internete nájdete informácie o tzv. Detskej križiackej výprave proti Moslimom, pričom sa celá vec bagatelizuje. Údajne išlo o predstavu, že nevinné deti môžu – vďaka svojej nevinnosti – poraziť Moslimov v križiackej výprave. V celej Európe teda zmobilizovali malé deti – vo veku od 6, 8 až 12 rokov – a poslali ich „bojovať“ proti Moslimom. O Moslimov však vôbec nešlo. Vďaka „story“ o Detskej križiackej výprave sa do pazúrov Teutónskych rytierov dostalo obrovské množstvo nevinných detí, také množstvo, že to dodnes nie je nikde vyčíslené. Podľa záznamov síce bolo nejaké množstvo detí predaných do otroctva Moslimom, ale dvakrát toľko ich bolo zversky, rituálne, či presnejšie obradne obetovaných. Tento príliv energie hodne dvihol moc Teutónov. Z ich pohľadu boli ich, Sionisticko-Teutónske modlitby – nie po prvý raz – vyslyšané. Vojsko Tartárie – podávané ako „Mongoli“ – r. 1256 zničilo základňu Rádu Assasinov, Išmaelitov Hasana I Sabaha, z ktorých tí, ktorí unikli meču našich bojovníkov sa začali šíriť po Európe. Assasini sú bojový Rád, dá sa povedať, že až samovražebný. V Európe im poskytli útočisko – ako inak – Sionisti a Teutóni. Títo – spolu so stále aktívnymi moslimskými bojovými jednotkami – boli výdatnou pomocou severnej kliky proti južnej.

    Potvrdené informácie o praktikách ľudským obetí viedli r. 1290 anglického kráľa Edwarda I. k vyhnaniu všetkých Židov z Anglicka, čím chcel predísť praktizovaniu takýchto obetí na anglickej pôde. Do južnej kliky patrilo aj Francúzsko, ktoré urobilo to isté r. 1306. Chvíľu si niektorí panovníci mysleli, že nútená konverzia Hebrejov na kresťanstvo znemožní Teutónom a Sionistom ich „používať“ ako ľudské obete – pravdaže naivne. Musíme zdôrazniť, že drvivá väčšina dnešných Hebrejov je absolútne neznalá praktík tajných rítov Sionistov a Teutónov. Naopak, Sionisti sú presvedčení, že práve ich viera je skutočne židovská, a že všetci ostatní stúpenci judaizmu sú na omyle. O tejto téme napísal vyčerpávajúcu knihu výskumník Benjamim Freedman a volá sa FACTS ARE FACTS; dielo ukazuje, že moderné židovstvo nemá reálnu spojitosť s historickým judaizmom, ale ide o oveľa vyššiu hru, ako si možno vôbec predstaviť.

    Ako pokračuje Keith, obrad vysvätenia nového Kohena (rituálne obetujúceho kňaza) a samotný rituál obetovania sú temer identické. Vybraný, nový Kohen musí najprv vojsť do jamy pod mrežu, ktorá je v blízkosti obetného oltára (hebrejsky sa nazýva shoah) a je opísaný na začiatku 27. kapitoly knihy Exodus. Mreža oltára je položená na jame – ide skôr o akýsi okrúhly poklop – a obeť je privedená na oltár. Preferovaná obeť je mladý chlapec hebrejskej krvi, použiteľné sú aj mladé dievčatá, najmä ak je dostatok obetí, ale chlapci sú vždy najžiadanejšie a uprednostňované obete. Za starých, Chrámových čias, t.j. za čias, keď starý chrám v Jeruzaleme bol náležite vysvätený, bolo od hebrejských rodičov vyžadované výkupné za ich dieťa (opis v 12. kapitole knihy Leviticus); pričom boli obetovávané deti tých chudákov, ktorí neboli schopní priniesť žiadne obetné výkupné. Dnes môže byť akékoľvek „hebrejské“ dieťa unesené a použité ako obeta, ale môže byť použité aj dieťa „pohana“, t.j. ne-Hebreja. Ako obete sú najviac preferované batoľatá, ale prijateľné je akékoľvek dieťa vo veku do trinásť rokov, ak ešte nemalo pohlavný styk. Obeť postavia nahú na mriežku nad novovysväcovaného Kohena, pričom tvár ma otočenú na sever. Hlavu dieťaťa pevne uchopí oficiálny kňaz alebo aj jeho pomocník, najmä ak je dieťa už staršie a bráni sa a prerežú mu hrdlo tak, aby sa otvorila krčná žila. Časťou krvi postriekajú východnú časť oltára, zatiaľ čo zvyšok steká dole na nového Kohena, ktorý všetku, ktorá sa k nemu dostane pije plnými ústami. Oficiálny Kohen si navlhčí prsty krvou nevinnej revúcej obete a kráčajúc okolo oltára v protismere hodinových ručičiek označuje ňou určité arkánové sigili na oltárnych rohoch. Keď sa vráti nazad k pozícii dieťaťa, naberie si plné ústa vytryskujúcej krvi. Vysvecovaného Kohena potom vyberú spod mriežky a ten sa pripojí k oficiálnemu Kohenovi pri dieťati, pričom je doslovne celý poliaty krvou obete, čím sa nový Kohen stáva oficiálne členom bratstva.

    Dieťa, hoci už značne zoslabnuté stratou krvi ale stále živé, začnú mäsiarsky rezať. Vyrezávajú vnútorné mäkké tkanivá, pečeň a obličky sú položené vedľa a budú spálené. Koheni sa hostia na všetkom ostatnom, pričom neskonzumované časti musia byť – podľa Levitského zákona – spálené pred východom slnka. Toto tiež patrí k základnej procedúre bežnej obete, okrem krvi, ktorá sa roztiekla po mriežke. Aby sa obnovilo vysvätenie prahu, na ktorom stojí chrám či dlážka na zabíjanie, tak na ňu sa krv dieťaťa neprská. Medzi sionistickým a teutónskym obradom sú iba malé odlišnosti, čo poukazuje na pravdepodobný spoločný pôvod, pričom sa predpokladá spoločný zdroj od Chazarov. V teutónskom ríte sa ako oltár používa neotesaný kamenný balvan a jama a jej návštevník tam nie sú. Kňaz, ktorý má byť vysvätený v tomto ríte iba leží nahý na zemi na východnej časti kamenného oltára (východná strana oltára je ako pre Sionistov, tak aj pre Teutónov posvätná; veď práve planéta Eden je na galaktický východ od našej galaxie). Obeť – dieťa vo veku od sedem do dvanásť rokov, panic alebo panna – je prinesené k nemu. Oproti sionistickému rítu je dieťa donútené si kľaknúť na bedrá vysvecovaného kňaza, pričom dochádza k pohlavnému vniknutiu. Tvár dieťaťa je orientovaná na východ – ako v sionistickom ríte – a prerezávajú mu hrdlo v mieste krčnej žily, pričom krv steká na kňaza, ktorý časť aj prehĺta. Ešte pred smrťou je dieťa pohlavne preniknuté aj druhým, oficiálnym kňazom. V oboch rítoch sa za správne zasvätenie považuje také, kde dochádza k ostriekaniu krvou a jej prehĺtaniu, pričom v oboch rítoch sa telo zje. V „bežnom“, každodennom rituály teutónskeho rítu si na zem neľahá nijaký nový, vysväcovaný kňaz, ale namiesto toho je dieťa pohlavne prenikávané rad radom všetkými zúčastnenými kňazmi, pričom poradie závisí od hodnosti a služobného veku.

    Rád Templárov bol silne preniknutý Teutónsko-Sionistickým kultom. Severné organizácie Templárov vykonávali ľudské obety pravidelne, pričom organizácie (Domy) Templárov na juhu spolu so Špitálnikmi predostreli francúzskemu kráľovi Filipovi IV. dôkazy, ktoré boli podoprené mnohými očitými svedkami z radov južných Templárov. Na základe tejto informácie vydal kráľ Filip v septembri 1307 príkaz na uväznenie Templárov aj s Veľmajstrom rádu. Rád bol následne zakázaný po celej Európe okrem Škótska, pričom práve škótski členovia vytvorili základné bunky organizácie, ktorá sa neskôr stala známa pod menom Predstavení Sionu.

    Takže naivne vyzerajúca Detská križiacka výprava r. 1212 bola zversky organizovaná akcia. Zároveň si môžeme predstaviť, čo Chazari – a ich nasledovníci za posledné tisícročie – spôsobujú našim Rodom. Naše obrady nikdy nespočívali na žiadnych živých obetách – ani zvieratách. A kresťania? Aby „mali aspoň niečo“ z týchto ľudských obiet, tak im pripravili „sviatosť“, ktorú mnohí denne absolvujú – prijímanie tela človeka pod spôsobom chleba a vína… iste, drvivá väčšina z nich nemá ani poňatia o prapôvode temných, magických obradov, do ktorých sa sami a dobrovoľne zamotávajú. A už vôbec netušia o tokoch životnej energie – veď v tomto svete sa nič nedeje iba tak, samo pre seba. Ale nikto ich nenúti. A môže to, čo vymysleli tvari pre našich biorobotov naozaj prinášať niečo pozitívne? Nuž, už rímsky cisár Marcus Aurelius povedal, že „len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci“.

    A koľko ľudí každoročne mizne bez stopy? Jim Keith uvádza, že v USA to sú desiatky tisíc ročne. To možno platilo na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď vydal svoju knihu. Ak vnímavo sleduje americké alebo britské médiá zistíte, že sa tam objavujú informácie o stovkách tisíc každoročne…

    Pristavme sa ešte pri jednej križiackej výprave. Bola v poradí štvrtá a jej cieľom sa nestali Moslimovia, ale r. 1204 kresťanské vojská vyplienili kresťanský Konštantínopol. Áno – kresťanská armáda vyplienila kresťanské mesto. Celý jej priebeh je veľmi poučný. Hoci pôvodne nastúpili na bojovú výpravu proti Moslimom, už na začiatku sa „v službách“ Benátok zmocnili mesta na Jadrane – Zadaru. A to aj napriek tomu, že od r. 1186 bolo pod zvrchovanosťou uhorského kráľa Bela III. Benátsky dóža Enriko Dandolo použil križiakov na ovládnutie mesta. Nuž, aj Zadar bol kresťanským mestom a uhorský panovník takmer prvý prijal výzvu vtedajšieho pápeža Inocenta III. na výpravu. Pápež dokonca pohrozil vyobcovaniu z cirkvi každému, kto by sa mesto pokúšal dobyť. Nepomohlo.

    Nakoniec sa dostali do Byzancie a 13. apríla 1204 po niekoľkodňovom útoku a obliehaní mesta križiaci zdolali hradby a vtrhli do mesta. Nastalo nevídané trojdňové drancovanie, pretože v meste nad Bosporom bolo čo rabovať. Útočníci, ktorí sa dva roky predtým v mene Boha vydali proti pohanom, v mene toho istého Boha a bohatstva vraždili svojich súvercov, rabovali domy, paláce, chrámy, kláštory, znásilňovali. Čo nemohli zobrať, to rozbili, roztĺkli, zničili. V týchto pre Konštantínopol osudových dňoch navždy zanikli mnohé staré antické pamiatky, zhromažďované v meste za nejakých tisíc rokov jeho existencie. Akurát Benátčania tú časť mesta, ktorá im pripadla nezničili, ale čo sa dalo zozbierali a neskôr preniesli do Benátok.

    Aby sme neostávali iba na úrovni „starej“ histórie, ale mohli si predstaviť, čo nám táto istá skupina „pripravila“ dnes, pozrite si nasledujúce video, ktoré vysvetľuje skrytý, t.j. okultný zmysel Olympiády v Londýne:

    Toto video ukazuje okultnú symboliku použitú na olympijskej medaile 2012 v Londýne. Nový svetový poriadok a poklonenie sa Satanovi. Je to podvedomý jazyk postavený na ukladaní jednej vrstvy významov na druhý. Tento jazyk používajú na programovanie. Video ukazuje, že symbolika zachytáva aj motív z Denderskej dosky a príchod Nibiru – pre tých, ktorí sú v obraze.

    Na túto tému by sa dalo písať ešte veľmi veľa. Nemá to však veľký význam. Mnohí ľudia si myslia, že keď na rôznych internetových fórach slobodne píšu či čítajú veľa „pravých“ vecí o Illuminati, že už to máme vyhraté. Je to veľký omyl. Dnes je síce umožnený prístup k informáciám, za ktoré by nedávno zabíjali, ale obzrite sa vôkol seba. Deje sa na základe týchto sprístupnených informácií náprava? Zavrel niekto Busha mladšieho za otvorený vojnový zločin proti Iraku? Riešil niekto nejakého iného politika za podobné udalosti – a máme za sebou „úspešnú sieťovú sezónu“ od Maroka cez Egypta po Lýbiu, pričom momentálne chystajú Sýriu a Irán. Srbov, ktorí bránili svoju krajinu predvolávajú do Hágu, a keď sa nedarí ich odsúdiť podľa platnej legislatívy, tak „slobodne“ zomierajú na zlyhanie srdca a podobne – naše médiá sa tomu už ani nevenujú. Nie, nič sa nedeje. Svetová vláda si hrá hru podľa svojho scenára – a podľa neho ju aj dohrá. Ale kto by sa zaoberal akváriovými rybičkami? Veď samotná elita sa riadi názorom, že kto sa neriadi rozumom – lebo veľa vecí sa dá dnes zistiť – je na úrovni zvieraťa. A teda môžu s ním zodpovedajúco zaobchádzať. V podstate majú pravdu.

    A kto by chcel naozaj veci meniť – ostáva to, čo jediné dokáže navrátiť prastarú kultúru: Zdravomyslie, Rodové zriadenie, Kopné právo. Ostatné je len blúdenie po slepých uličkách a nekonečné „update“ vlastných názorov.

  • OHEŇ ODPLATY

    Všetko ničiaci Oheň Odplaty Síl Svetla,
    spáli sluhov Sveta Tmy
    i všetkých potomkov Cudzozemských nepriateľov,
    ktorí pustotou bezduchou napĺňali
    celý Svet Človečenský…
    nesúc na zástavách svojich:
    lož a zvrhlosť, lenivosť a krutosť,
    túžbu po cudzom a chlipnosť,
    strach a nedôveru vo vlastné sily…
    a to bude Veľký Koniec Svetla,
    pre Cudzozemských vrahov,
    prichádzajúcich zo Sveta Temného…
    A nastúpi Koniec Časov Tmy,
    pre všetky Rody Rasy Veľkej,
    i potomkov Roda Nebeského…
    Ak Potomkovia Rodov vašich uchovajú v pamäti slová tieto,
    i zomknú Sily mnohé na obranu
    Viery Múdrych Prvopredkov,
    nič nezachráni nepriateľov Rasy Veľkej i Roda Nebeského,
    od ničiaceho Ohňa Odplaty Síl Svetla…
    Lebo kto z Detí Človečenských
    ide po Púti Síl Svetla, ten zachránený bude, ale ten,
    kto pôjde po púti Síl Tmy – do zahynutia dôjde…
    Podľa Vôle Boha Svaroga, Otca Môjho,
    zvestoval som ja vám: o Večných Zákonoch Stavby Sveta,
    i o Veľkých Skúškach po chode Svarožieho Kruhu,
    i o Deväťdesiatich Deviatich Kruhoch Života,
    ktoré prídu v budúcnosti na Midgard-Zem…
    Vám, i potomkov vašim, aby správne odohralo sa všetko,
    predurčené Veľkým Ramchom,
    na povrchu žiariacich vĺn Rieky Času,
    a na naplnenie čoho dozerá Čísloboh…

    Kniha Múdrosti Perúna, Kruh Prvý, 7. Santia

    V minulom článku sme si v niekoľkých detailoch priblížili viac zo „zvyklosti“ temných na našej Zemi. Hoci sa to zdá strašné, ide iba o maličkú ukážku toho, čo naozaj nám robia… a to už tisícročia. Ak vyhubili pri pokresťančovaní Kyjevskej Rusi viac ako 70% dospelého obyvateľstva – pričom v našich zemiach bolo toto číslo ešte vyššie – nemyslime si, že všetkých „len tak“ umučili či rýchlo pozabíjali. Ale všetko sa povedať nedá – a ani to v podstate nemá zmysel. Teraz nejde o to, čo robia služobníci Temnoty, teraz ide o to, čo robia Dietky Svetla.

    Niektorí z vás nám napísali, že posledný článok bol veľmi skepticky ladený. Nuž, uveďme si myšlienku na pravú mieru. Nešlo o navodenie skepticizmu, ale o opis skutočnosti. Ak naozaj vieme, čoho je náš nepriateľ schopný, tak vieme, čo môžeme od neho čakať. Ako hovoria Védy – najväčším hriechom je nevedomosť. Ale ak vieme, čo zvykne robiť náš nepriateľ, tak už sme napoly vyzbrojení do boja. Zároveň sme potomkami Prastarých Rodov a musíme pamätať, že sotva existuje Prastarý Rod, ktorému v minulosti tvari neobetovali členov. Musíme mať predsa mať na zreteli, čo nám už urobili. Nemôžeme očakávať – ako „akvaristi“ – že veď predsa „nemôžu byť až takí zlí“. Ale nedivme sa im, v akváriu sú všetky životné podmienky trvalo a dôkladne kontrolované, nuž myslia si, že svet je taký, ako im ho podávajú. Boja sa vyjsť z kukly von do sveta, ale všetci vieme, že keď príde čas, tak nepomôže nič – z kukly raz vyjsť musia. Takýto je zákon vývoja. Ale – a to je na tom „najzábavnejšie“ – majú o tom informáciu aj vo vlastnej literatúre. Akurát – a to nás už neprekvapí – vôbec ju nečítajú, teda naozaj nežijú podľa toho, čo hlásal ich „zakladateľ“. Posúďte sami:

    VTEDY BUDE KRÁĽOVSTVO NEBESKÉ PODOBNÉ DESIATIM PANNÁM, KTORÉ SI VZALI LAMPY A VYŠLI V ÚSTRETY ŽENÍCHOVI (A NEVESTE). PÄŤ Z NICH BOLO NEROZUMÝCH A PÄŤ MÚDRYCH. NEROZUMNÉ PANNY MALI LAMPY, ALE OLEJA SI SO SEBOU NEVZALI. MÚDRE PANNY SI VŠAK VZALI S LAMPAMI DO SVOJICH NÁDOB AJ OLEJA. ALE KEĎ ŽENÍCH MEŠKAL, VŠETKÝM SA ZAČALO DRIEMAŤ A ZASPALI. AVŠAK O POLNOCI STRHOL SA KRIK: „HĽA, ŽENÍCH UŽ PRICHÁDZA, VYJDITE MU V ÚSTRETY!“ VTEDY VSTALI VŠETKY PANNY A PRISTROJILI SI LAMPY. TU NEROZUMNÉ POVEDALI MÚDRYM: „DAJTE NÁM ZO SVOJHO OLEJA, LEBO LAMPY NÁM HASNÚ!“ MÚDRE PANNY IM ODPOVEDALI: „ABY AZDA NEBOLO ANI VÁM, ANI NÁM MÁLO, PRETO RADŠEJ CHOĎTE K PREDAVAČOM A KÚPTE SI!“ KÝM VŠAK TIE ODIŠLI NAKÚPIŤ SI (OLEJA), PRIŠIEL ŽENÍCH, A KTORÉ BOLI PRIPRAVENÉ, VOŠLI S NÍM NA SVADBU A DVERE SA ZATVORILI. KONEČNE DOŠLI AJ OSTATNÉ PANNY A VRAVELI: „PANE, PANE, OTVOR NÁM!“ ALE ON IM POVEDAL: „VERU HOVORÍM VÁM, NEPOZNÁM VÁS.“

    PRETO BEDLITE, LEBO NEVIETE ANI DŇA, ANI HODINY!

    Nuž, je to v podstate zábavné. Tí, ktorí chodievajú do kostola majú jasnú výstrahu – akurát, že jej nevenujú pozornosť. Ale my vieme, že veľa informácií v Evanjeliách je „ukradnutých“ z našich zbierok Konov, akurát sú poprekrúcané súvislosti. Takže, „ženích prichádza“. Kedy inokedy, ak nie na konci Veku Líšky? Ale príde presne vtedy, keď si to každý môže prečítať? Samozrejme, že nie. Inak by to bolo veľmi ľahké. Stačilo by „týždeň predtým“ prestať slúžiť tvarom, a jednoducho sa začať tváriť ako Slovania či Árijci. Ale práve takto to nebude. Aj vo Védach – už sme o tom hovorili –je jasne napísané, že nemáme veriť tomu, čo nám o konci Veku „dovolia“ vedieť tvari – pretože nikto naozaj nepozná plány našich Bohov. Veď aj preto sú Bohovia. Vieme však naisto, že koniec vlády Temných Síl na Zemi je predo dvermi – a to neodvratne. Ale prečo to všetko je tak, ako je? Dôvod je veľmi jednoduchý – je to súčasť nášho „vyučovania“. Prišiel čas a musíme skladať skúšky. Niektorí nám síce hovoria, že sa to obíde „bez zbraní a postroja“, ale to je veľmi naivný predpoklad. Kto totiž skladá skúšky – my, alebo Bohovia? Naši Bohovia zložili tieto skúšky dávno pred nami – a boli rovnako ťažké, ako tie, ktoré máme pred sebou my. Preto musí byť jasné – prišiel čas nášho skúšobného obdobia – teda skúšky skladáme my! Zopakujme si: my – a nie naši Bohovia znova a za nás. Ak a pokiaľ totiž tieto skúšky nezložíme, nemôžeme sa stať Bohmi. Musíme mať skúsenosť s činnosťou temných – aby sme v budúcnosti vedeli adekvátne s nimi nakladať, keď budeme pomáhať našim potomkom. Je to súčasť – a nevyhnutná – našej evolúcie.

    Tí, ktorých môžeme volať aj „akvaristi“ si myslia, že ich Pán príde skúšky skladať za nich – nechajme ich v tom. Očividne ešte neprišiel ich čas, vybrali si svoju cestu sami. Ale jedno musí byť jasné, ak patria do našich Rodov, tak budú musieť tieto skúšky zložiť v budúcnosti – inak to nejde. Zatiaľ je im spravidla pohodlne v podmienkach, ktoré im „pripravili“ tvari. Najčastejšie nemajú čas práve preto, lebo „musia zarábať peniaze“ pre svoje rodiny. Nuž, nech zarábajú – ale peniaze sú vynálezom tvarov. Naivní sú tí, ktorí si myslia, že sa nástrojom tvarov porazia tvarov…

    Podobenstvo z kresťanských textov môžeme aplikovať aj na avizovaný príchod hviezdy Mary, alebo – hoci táto informácia nie je priamo v Véd – planéty Nibiru. Jedno nevylučuje druhé. A aká je situácia s týmto príchodom? Podľa posledných údajov sa Mara – alebo ak chcete Nibiru – blíži zo strany Slnka. Znamená to, že ju možno pozorovať iba cez deň, ale na to je potrebný špeciálny teleskop, ktorý umožňuje pozorovanie Vesmíru aj v prípade, že sledovaný objekt sa nachádza v blízkosti Slnka. Bežní amatéri takéto teleskopy samozrejme nevlastnia. Môžete sa síce pýtať profesionálnych hvezdárov, ale je tu jeden problém. Vzhľadom na dôležitosť tohto javu nastala situácia, že takíto odborníci – hvezdári – majú dnes asi najnebezpečnejšie povolanie. Celosvetovo ich – vzhľadom na ich počet – dnes štatisticky zomiera viac ako vojakov či odborníkov v iných – zdalo by sa nebezpečnejších – povolaniach. Je to podobné, ako s vedcami, ktorí robili výskumy napríklad v Antarktíde – sú známe prípady, že po návrate z expedícií im ešte pred zverejnením výsledkov – lebo dôkazy na blížiace sa globálne zmeny už evidentne existujú – im tajné služby všetko zhabú. Okrem iného dostávajú nedvojzmyslelné varovania, že ak sa budú „aktivovať“ – hoci aj z naivnej vedeckej horlivosti – tak ich postretnú rôzne „nehody“, t.j. neprežijú. Nerobme si ilúzie, zmeny sú predo dvermi. Napriek tomu všetkému nezabúdajte na Zdravomyslie. Čo si osobne neoveríte, tomu neverte.

    Podľa posledného vývoja udalostí už je zrejmé, že väčšina obyvateľov Zeme zažije „pomalú“ premenu, t.j. po 21. decembri 2012 sa väčšinou dostaneme do postupnej, „mäkšej“ fázy premien smerom k novému Veku. Musíme si však uvedomiť, že ide o „mäkšie“ zmeny v otázke globálnej kataklizmy. Táto sa odohrá do nejakých 3 až 5 rokov – ako to podľa súčasného vývoja v Riekach Času môžu vidieť tí, ktorí vidia energetické toky, t.j. Rieky Času. Čo to však pre nás znamená? Už sme hovorili o tom, že dni tejto civilizácie sú spočítané. Inými slovami, plány našich Bohov na zničenie civilizácie sa v tomto smere zhodujú s plánmi Svetovej vlády – aj keď každý má svoje dôvody prečo. Svetu dnes nevládnu ľudia, ale jaštery z Temného Sveta. Ich príkazy vykonáva Svetová vláda, ktorej hlavou je úrad britského monarchu. Celosvetový vplyv uplatňujú skrz tajné spoločenstvá, ktoré „prirodzene“ prerastajú do všetkých spravodajských služieb všetkých štátov sveta. Niet Svetlej vlády na Zemi – toto musí byť každému jasné. Hlavy veľkých štátov priamo podliehajú britskému monarchovi, malé a menej významné štáty sú riadené skrz rôznych, najmä však nikým nevolených „poradcov“. Pravda je aj to, že nejedna hlava štátu – hoci „oddane“ slúžila Svetovej vláde – po splnení svojej úlohy bola – ako vybitá baterka – jednoducho odstránená. Za všetkých si spomeňme na Saddáma Husejna či Kaddáfiho. Naivne uverili v plnej miere a „nepoistili“ sa, t.j. nevybudovali si silnú a efektívnu armádu. Toto je jeden z aspektov, ktorý tiež zamieša v najbližšom čase karty. Niektorí vodcovia si totiž teraz už uvedomili, že služba Svetovej vláde a ich vlastná existencia nie sú vzájomne zlučiteľné. Ak si všimneme, najsilnejšie štáty dnešného sveta majú vodcov, ktorí sa volajú prezidenti. Samotné slovo „prezident“ je etymologicky odvoditeľné aj v slovenčine – ako skratka slov „postavený (dosadený) rezident“. Teda trvalý rezident – koho? No predsa Svetovej vlády. Ak ste niekedy vnímavo sledovali televízny prenos stretnutia „hláv štátov“ a britskej kráľovnej mohli ste vidieť, komu naozaj prezidenti skladajú účty.

    Mäkšia cesta – z pohľadu globálnej kataklizmy – znamená viac priestoru pre realizáciu plánov Svetovej vlády. Pre nás to nie je „najvýhodnejší“ variant, pretože naše územie prílivová vlna väčšinou obíde. Avšak to, čo sa bude diať „pod taktovkou“ Svetovej vlády nás neobíde, pretože občianske vojny neobchádzajú ostrovy. Na otváracom ceremoniály Olympiády v Londýne ste mohli postrehnúť hold „Novému Jeruzalemu“. Má to súvis s tým, o čom sme písali v minulom článku – čo dnešná Elita, t.j. Svetová vláda považuje za „správne“ vysvätenie a obetnú prax.

    Jeden zo známych a pripravených „scenárov“ vyzerá asi takto (povedzme, že ide o Petrohrad): vo veľkom meste vypnú vodu, elektriku, plyn – teda vôbec všetko, na čom existuje civilizácia. Potom také mesto „vzduchotesne“ obklopia ozbrojené zložky, ktorých členovia budú informovaní, že v meste prepukla nebezpečná epidémia. O epidémiách ako nebezpečenstve „vie“ každý dosť – videli sme nejeden katastrofický film. Pretože sa oficiálne zverejní, že v meste zúri nákaza, ktorá je nebezpečná pre ostatné obyvateľstvo, dostanú vojaci či policajti rozkaz strieľať a zabíjať všetkých, ktorí sa pokúsia z obkľúčeného mesta uniknúť. V niektorých národoch by nebolo „realizovateľné“, aby sa dali vojaci toho istého národa presvedčiť, že musia neľútostne strieľať členov vlastného národa. Preto bola vytvorená situácia kombinovaných (spojeneckých) vojenských či policajných zložiek, inými slovami napríklad NATO. Na území štátov, ktoré majú takéto zmluvy môžu „pôsobiť“ aj cudzinci – a týmto bude jedno, že strieľajú cudzincov. Treba povedať, že takúto – hoci „partnerskú“ zmluvu podpísalo aj Rusko. A s kým sa „chystá“ bojovať napríklad Slovensko? Podľa oficiálnych údajov – môžete ich vidieť v médiách – máme iba 3 (slovom tri) bojaschopné stíhačky, ale zato počet policajtov sa zvýšil tak, že máme v porovnaní na počet obyvateľov jeden z najvyšším pomerov policajtov na počet obyvateľov na svete. Toto vnímavému človeku môže napovedať, s kým sa vlastne chystajú vlády v budúcnosti bojovať – s vonkajším, alebo vnútorným „nepriateľom“? Aj samotné slovo „Polícia“ veľa napovie. V zásade historicky existujú dva druhy ozbrojených zložiek takéhoto charakteru. Hovoríme o Milícii a Polícii. Hoci názov „Milícia“ priradili po revolúcii všakovakí naši „odborníci“ ku komunizmu, nie je to pravda. Ak sa zaoberáte dejinami a pozriete si napríklad film POSLEDNÝ MOHYKÁN či PATRIOT s Melom Gibsonom zistíte, že Milície existovali aj v Amerike. Čo do podstaty ide totiž o zásadný rozdiel: Milícia sú ozbrojené zložky vybraté z národa – ide teda o ozbrojených ľudí v službách národu; Polícia sú ozbrojené zložky v službách vlády – ide teda o ozbrojené zložky slúžiace danej vláde (a tá, samozrejme, sa koniec koncov podriaďuje Svetovej vláde).

    Nuž, vari stačilo. Skúšky, ktoré sú pred nami prídu určite, aj keď presný termín nevieme. To nás stavia pred otázku schopnosti sa ubrániť tomu, čo je s takýmito skúškami spojené. Sú takí, ktorí síce „nemajú čas“ sa pripravovať, ale inak sa považujú za Slovanov. Ako typickí virtuálni Slovania si myslia, že stačí si „zabezpečiť“ nejakú zbraň a ubránia sa tomu, čo príde. Nuž, keby na to, aby sa človek stal zdatným vojakom, t.j. bojovníkom stačilo, aby dostal do ruky zbraň, tak to by bolo veľmi jednoduché. Vezmime si ako príklad americkú armádu. V odbornej literatúre – ani to neskrývajú – sa môžete dočítať o skutočnej efektivite amerických vojakov. Napríklad vo vojne vo Vietname – je to oficiálna štatistika – spotrebovali na zabitie jedného vietnamského vojaka cca 400 000 nábojov (aby pre predišli nejasnostiam: štyristotisíc nábojov na jedného zabitého Vietnamca). Na zabitie jedného irackého vojaka už spotrebovali 650 000 nábojov. Už v prvom roku invázie do Iraku vyhlásila americká armáda tender – bol vo všetkých veľkých novinách – na dodávku nábojov pre ručné zbrane. Vplyvom veľkého počtu spotrebovaných nábojov a ešte prebiehajúcim bojom sa minuli armádne zásoby a vojenské továrne nestíhali plniť požadované dodávky. Preto sa americká armáda obrátila na civilných výrobcov nábojov (pre poľovnícke a športové účely), aby pomohli riešiť situáciu. Nuž vidíme, aký rozdiel je medzi žoldnierom a bojovníkom, t.j. medzi americkými akčnými filmami a skutočným bojom.

    To nás zase privádza k bojovým umeniam. Bojové umenie je to, čo môžeme inak nazvať ako umenie bojovať. Áno, schopnosť efektívne bojovať je umenie. Je to niečo úplne iné, ako vtedy, „keď už horí“ ísť do obchodu a kúpiť si zbraň – ale práve táto schopnosť odhadnúť situáciu s dostatočným predstihom je hlavnou myšlienkou aj horeuvedeného citátu z Biblie. Schopnosť efektívne bojovať patrí k samotným pilierom našej kultúry. Ak by ste sa zaujímali prečo, tak v našich starých textoch to je povedané úplne jasne. Bojové umenie slúži na to, aby sme boli schopní si ubrániť svoju Starú Vieru. Lebo ak nie my, tak kto? Alebo inak: aj Dobro musí mať Silu!

    V článkoch o Zdrave sme hovorili o Vedogone. To, čo je vnútri Vedogonu tradične chápeme ako miniatúrny Kozmos, t.j. Vesmír. Pretože to, čo je „hore“ je, či platí aj „dolu“, tak spoznaním samého seba spoznávame zároveň aj Vesmír. Zopakujme si niekoľko Prastarých Múdrostí:

    V človeku ako v mikrokozme je zobrazený celý Vesmír.

    Poznaj samého seba a spoznáš celý Vesmír.

    Telo človeka je stvorené na Obraz a podobu Bohov.

    Nuž ale aké je to „najsprávnejšie“ bojové umenie? Myšlienka je nad hmotou, teda môžeme povedať, že Svet je taký, ako si ho predstavuje daný jedinec. Tajné ľudské želania formujú rad udalostí, ktoré s nimi prebiehajú. Následkom toho a v tom zmysle je planéta Zem to najvhodnejšie miesto pre rozličných „dobrodruhov“, nech majú hoci aj tie najvyššie stupne vysvätenia. A v podstate všetci takíto sa zaoberajú – akože ináč – bojovými umeniami. Pochádza to z toho, že za dávnych čias to bol jeden z dôležitých spôsobov, ako pritiahnuť pozornosť ľudí k Poznaniu. Základy tomu dali naši dávni Predkovia zo severu. Pripomeňme si, že dávno v minulosti pristáli prví z našich Predkov na Midgard-Zemi na severnom kontinente, ktorý – pretože to boli da´Árijci – dostal meno Daária. Jedno z mien, ktoré mu oddávna „prischlo“ je aj Hyperborea a Hyperborejci, alebo skrátene Borejci. Ak sa pozrieme do známych záznamov minulosti, tak títo nositelia Poznania – naši dávni Predkovia – dostávali u rôznych národov rôzne mená: teda už „zavedení“ Hyperborejci (Hérodotos), Monarchovia v Antlanii/ Atlantíde (Rerich), Mu u Lemúrčanov (Blavatská), Žreci v našej slovanskej (a zároveň aj starej egyptskej) tradícii, Bardi u Druidov, Volchvovia u Árijcov (aj keď to nie je to isté – opakujeme „oficiálne“ zdroje), Sufisti u moslimov. Všetky názvy však ostávajú iba názvami – dôležité je to, čo ich spájalo, a to sú možnosti, ktoré ovládali, a ktoré značne prekračovali možnosti ostatných ľudí tých čias.

    Borejci nespočetne krát v minulosti demonštrovali svoje schopnosti a z nich vyplývajúce možnosti. Hoci dnes existuje neprehľadné množstvo bojových umení, pri každej demonštrácii – hovoríme najmä o Rusku, keďže inde to sotva uvidíte – vždy jednoznačne priťahujú záujem návštevníkov podujatí s vojensko-bojovou tematikou hyperporejské systémy celostného pohybu nazývané „Totot“ čímsi, čo sa nedá priamo zadefinovať. No nehľadiac na to, takýto ľudia spravidla nepovažujú za potrebné meniť tie princípy, ktoré sú im známe.

    Dnes všetky autoritatívne doktríny opisu Sveta deklarujú znalosti „absolútnej pravdy“ o Svete, pričom práve seba považujú za najsprávnejšie, najsilnejšie. Hyperborejský systém celostného pohybu sa líši v tom, že deklaruje silu všetkých koncepcií opisov Sveta. Uznáva a priznáva všetky princípy, na ktorých stavajú iné systémy bojových umení – všetky paradigmy sú silné, každá však po svojom. Toto je postoj našich Prastarých Predkov.

    Jedno z tajomstiev Prastarých Hyperborejcov je taký prístup k materiálnej existencii človeka v Javi, v ktorom systém zahŕňa schopnosť prežitia nielen tela, ale aj vedomia človeka. Človek musí nie iba prežiť – čo sa dnes spravidla dosahuje na úkor existencie iných biosystémov – ale aj ľúbiť. Ale zároveň platí – a to je typické pre všetky varianty slovansko-árijského bojového umenia – „čo kaličí to aj lieči“. Je to zároveň aj prvý postulát hyperborejského systému celostného pohybu:

    Ak systém bojovej prípravy človeka nemá za svoj priebežný cieľ praktické zdravie tých, ktorí sa ním zaoberajú, tak nie je dokonalý.

    Hyperborejský systém stojí na prístupe, že Púť človeka v ľubovoľnom systéme práce s telom a Duchom predpokladá spočiatku ozdravenie – čo sa nazýva aj očistou organizmu – potom príkladné použitie poznatkov, napríklad v boji alebo celiteľstve, a až potom plnú koncentráciu svojich úmyslov na Duchovné sebazdokonaľovanie. Ignorovanie ktoréhokoľvek z týchto princípov môže viesť k vážnym ochoreniam nielen tela, ale aj psychiky.

    Hyperborejský systém celostného pohybu stojí na aplikácii princípu, že vo Vesmíre neexistujú priamky a pravé uhly, ale všetka energia sa pohybuje po špirálach a vo forme vĺn.

    Pri vedení bojových operácií naši Predkovia zručne používali krajinu, v ktorej žili – jazerá, rieky, bahná, hory, lesy ako pasce, labyrinty, ale aj vietor, oheň, otravný dym a iné, čo všetko je typickou charakteristikou javného (od Javi) a zároveň slovanského štýlu boja. Mnohé z bojových činností stáli na technike použitia psychotechniky, v čom boli naši Predkovia veľkými majstrami. Podľa údajov historikov, v r. 514 pred n.l. jeden z vojenských oddielov kráľa Dária sa zrazil s navným (od Navi) bojovým umením, ktoré je súčasťou bojarského bojového umenia Skýtov, t.j. Slovanov. Vojaci Dária, ktorí už ustali od neustáleho mätenia protivníka prírodnými spôsobmi ho vyzvali na otvorený boj. Na výzvu Skýti odpovedali: „Opovážte sa dotknúť mohýl našich Predkov“. Cudzozemci si to dovolili – a boli zničení. Dnešný ruský výraz „наваждение“ , pochádza zo slov „očakávanie Navi“, je jedna zo spomienok na jednu z najtvrdších bojových škôl, ktoré tisícročia existovali na území súčasného Ruska. V podstate shakespearovské „byť či nebyť“ je iba vyjadrením „Jav alebo Nav“.

    Medzi pôvodné bojové umenia patrí aj Kazačí Spas v mnohých podobách – „Морок характерника“, „Морок пересмешника“, „Болотная хлябь“, „Камаринский“, „Хоровод“ a iné. V skutočnosti je to, čo dnes poznáme ako „slovanský boj“ jedna zo samostatných súčastí učenia Hyperborejcov. Hoci dnes o ňom nie je v postate nič známe, jeho princípy sa tak či onak zachovali v ruských bojových umeniach. Staré ruské povesti obsahujú veľa pripomienok na nositeľov slovanských bojových umení – Vasilij Buslajev, Iľja Muromec, Dobryňa Nikitič, Alexander Popovič, Ján Usmar, Nikita Kožemiaka, Jevpatij Kolovrat. V Rusku je na túto tému k dispozícii aj veľa animovaných filmov, ktoré sú vhodné na podávanie informácií mládeži.

    Niečo si ešte povedzme o hyperborejskej spoločnosti, t.j. o Prastarej Polárnej Vlasti súčasného ľudstva, s odkazmi na ktorú sa môžeme stretnúť v rôznych zdrojoch.

    V staroiránskom zdroji Avesta sa hovorí: „O počiatku Sveta, kde Slnko nikdy nezapadá a deň je rokom (t.j. biele noci), tam, kde je hora vysoká Chara“.

    Niečo z indických zdrojov:

    Védy hovoria: „Zlý Vritra, alebo Vala, často chytá Slnko a odkladá ho do podzemných priestorov a dáva ho strážiť strašnému hadovi… Vtedy Slnko viac nevychádza (t.j. nastupuje polárna noc, had je severná polárna žiara)… Tu mliečne vody oceánu (je známe, že vody Severného ľadového oceánu sú veľmi svetlé)…  V Meru vidia Bohovia vychádzajúce Slnko iba raz v roku“.

    Mahabhárata: „Tu rok je dňom, ktorý sa delí na polovice na deň a noc. Nad horou visí nehybne Dhruva (hviezda Polárka), vôkol ktorej chodia hviezdy Siedmych ríš (dnešná Veľká Medvedica), Arundhati (t.j. Kassiopeja) a iné“.

    Tajttirii-Brahmani: „Slnko vychádza a zapadá raz ročne, ale rok sa delí na jeden dlhý deň a jednu dlhú noc“ (polárny deň a polárna noc).

    Rigveda: “… hora Meru je vesmírny symbol predeurópskych a indoárijských národov“.

    Indický vedec z kasty Brahmanov B. G. Tilak vo svojej výskumnej práci ARKTICKÁ VLASŤ VO VÉDACH sa odvoláva na množstvo faktov a dokázal, že Arktída naozaj bola vlasťou Prastarých Árijcov. Už len dodajme, že v podstate na všetkých starých mapách sa dnešný Severný oceán nazýva Hyperborejským oceánom.

    Povedzme si ešte niečo o odraze hyperborejského systému v niektorých tradične známych systémoch opisu sveta.

    Šamani sú bytosti, ktoré majú kontakt a vedia sa pohybovať v navnom Svete. Ich tradičná viera hovorí o dvoch Svetoch, ktoré tesne navzájom súvisia, t.j. o fyzickom svete a tom, ktorý ho riadi – duchovnom. Vzájomné pôsobenie s duchmi alebo Silami má obrovskú dôležitosť pre víťazstvo v bojoch o život, jedlo či partnerku. Pre šamanizmus je typické zobrazovanie ľudí s črtami zvieraťa, čím sa používajú techniky imitácie chovania sa zvierat aj iných organických foriem života. Z pohľadu hyperborejského celostného systému pohybu je poznanie a využívanie rozhrania svetov (Jav-Nav) jedna z najdôležitejších úrovní poznania sveta. Prejavuje sa ako kontrolované ovládanie procesov podvedomia.

    Hinduizmus skúmal vzájomné vzťahy bytia a nebytia, čo je analógia Javi a Navi z pohľadu Hyperborejcov. Umenie jogínov je dostatočne známe, preto sa nebudeme pri ňom pristavovať, ale pozrime sa na túto tradíciu z pohľadu bojovej tradície. Boh Šiva sa v joge tradične považuje za zdroj poznania. Jedna z jeho ipostáz je Boh Smrti, ničenia, vojny. Podobne ako u Kazakov, tradičné bojové techniky sa zakomponovávali do tancov, pričom po tisícročiach sa mnohým vytratila logika vložených bojových techník a považujú tanec za nič iné iba za – tanec.

    Pozrime si pôvodný Tanec Šivu:

    Hoci dnes – po tisícročiach – existuje veľa verzií, pôvodne ide doslovne o studnicu mnohoúrovňových príprav na bojové techniky, ktoré sú navrhnuté na telesnú organizáciu a synchronizáciu mysle a tela. V tanci vidno prísne reglementované pohyby Sily mnohoručného Boha Šivu. Prečo je vlastne zobrazovaný ako mnohoruký? Vibračné bojové techniky v režime hyperborejského systému Topot umožňujú tým, ktorí ich cvičia chápať svet fragmentovane. Takto sa to javí ľuďom, ktorí sa po prvý raz dostávajú do kontaktu s takýmto spôsobom vedenia boja. Práve tento aspekt sa v dávnej minulosti zaviedol ako mnohorukosť Boha Šivu. Ak pohybujeme rukami vysokou rýchlosťou, tak zrak nedokáže fixovať ich prechody z jednej polohy do druhej.

    V Tanci Šivu sú majstrovsky premyslené techniky, ktoré sú spojené s dychovým, srdcovocievnym a nervovým systémom a špecifickými fyziologickými procesmi v organizme. Ide o senzorické a perceptívne bojové techniky spojené so zmenami modelov sveta; o škálu psychotechník; o energetické techniky v rámci Kundalini Jogy a o mnohé ďalšie súčasti.

    Tento príklad vari najlepšie ukazuje na princíp špirálovitých pohybov príznačných pre hyberborejský systém celostného pohybu. Ide o špirálovité trajektórie vývoja procesov v materiálnom Svete Javi. Je to základ i tajomstvo mnohých borejských techník. Pochopiteľný môže byť napríklad pre tých, ktorí prišli do kontaktu a cvičia napríklad ruský bojový systém známy ako „СИСТЕМА“ – čo vynikajúco vyjadruje zmysel – ide o systém reakcie a nie iba izolovanú techniku.

    V budhizme hrajú veľmi veľkú rolu morálne vlastnosti, čo odzrkadľuje Budhov citát: „Život je možnosť odvrátenia negatívnej Karmy (t.j. Vikarmy)“.

    Z pohľadu hyperborejského systému celostného pohybu je budhizmus a jeho učenie jedna zo základných úrovní poznania sveta. Je to úroveň spojenia tela a zmyslov. Pod touto úrovňou sa chápe, že treba myslieť, hovoriť a robiť iba to, čo je vytýčené, t.j. to, čo je skutočným želaním človeka. Symbol tejto úrovne je čestnosť. Ak je tento princíp dodržaný, tak k človeku prichádza Sila. Sila je schopná človeku pomôcť v dosiahnutí toho, čo sa v ezoterickej literatúre nazýva misiou pozemského života. Ak človek nemá Silu, tak je slabý, čo znamená, že môže robiť jedno a hovoriť druhé alebo naopak. Sila sa nadobúda synchronizáciou mysle a tela. V súčasnosti je lož neodmysliteľnou základnou črtou obsahu väčšiny masovokomunikačných prostriedkov.

    O Taoizme a jeho bojových aplikáciách je napísané množstvo literatúry a bojové schopnosti čínskych systémov sú dostatočne známe.

    Z pohľadu hyperborejského systému celostného pohybu je taoistické učenie tiež jeden zo základných pokusov obracať sa k fenomenálnym možnostiam tela.

    Hoci to je prekvapujúce, jednou z najstarších skutočne telesných systémov techník sú Sufisti. Sú to mudrci, ktorí nosia srstnatý odev. Sufizmus je mystické učenie v islame, a to ako v šiizme, tak aj v sunnizme a je známe na území dnešného Iraku a Sýrie od 8. storočia. V procese učenia používa veľké množstvo asketických techník.

    Proces, ktorý nasleduje za potlačením podmienečnosti alebo automatického myslenia sa určuje ako aktivácia jemného ponímania sveta i samého seba v tých miestach tela, kde to je možné – v centrách reálnosti, bodoch čistoty. V týchto miestach je Sila – Baraka – optimálne prejavená. Aktivácia týchto centier rodí doslovne nového človeka.

    Nuž, toľko malý náhľad do učení, ktoré v minulosti čerpali z hyperborejskej studne poznania. Sila a rýchlosť úderu sú parametre, ktorými sa zaoberá každý bojový systém. Hyperborejský systém spája tieto parametre v rámci jednej myšlienky a predpokladá, že oba parametre, ak sa analyzujú zo špecifického uhla pohľadu, závisia od toho, v akom postavení sa nachádza centrum ťažiska tela človeka.

    Poloha ťažiska biosystému hovorí o tom, v akom stave sa tento biosystém nachádza, a čo je nevyhnutné urobiť, aby sa stresová situácia zlepšila.

    V bežnej pouličnej bitke sa za optimálny variant považuje priamočiara zrážka hlavou proti hlave. Tento bežný pouličný – možno ho nazvať aj športový – variant je zrážka rovnocenných partnerov čo do telesných aj psychofyzických parametrov. Ako keby sa navzájom priťahovali a v určitej fáze sa už bez seba nedokážu „zaobísť“.

    Dá sa takejto zrážke predísť? V živote sú na každú udalosť minimálne dve riešenia. Ako predísť takejto zrážke nám vhodne priblíži príklad dnes známeho aikida. Je to systém predchádzania priamej a energiou plytvajúcej zrážke. Stačí minimálny pohyb o niekoľko centimetrov – zmeniť svoju polohu voči útočiacemu systému – a model sveta sa zrazu zmení. Pritom sa dá sila protivníka presmerovať na úplne inú stranu, dokonca na samotného útočníka. A čím väčšia bude útočná sila, tým výraznejší bude účinok na útočníka.

    Nato, aby sme používali tento fenomén vedome a nie intuitívne sa musíme naučiť základné fázové stavy dynamiky ľubovoľného systému, t.j. musíme sa učiť pohybovú telesnú vlnu a spôsoby jej prejavov.

    Telo človeka je vlna, ktorá len vypadá neobyčajne. Ako hociktorá vlna sa aj riadi všeobecnými princípmi, ktoré vychádzajú z teórie vlnenia. Telo je vyjadrením súhrnu rytmických pohybov, večne sa meniacich a večne nových funkcií a ich rytmov. Častice pohybu, ktorým boli vnútené tieto rytmy vytvárajú nastupujúcu aj zostupujúcu časť vlny. V každom migu sa stav prostredia v ktorom tečie vlna mení. Vnútorné procesy vystupujú na povrch a povrchové vrstvy smerujú do hlbín bytosti. Tvar vlny vyjadruje súhrn pohybu celého okolitého sveta. Vlny sa pohybujú jedna za druhou, menia jedna druhú s tokom času. Pohyb je príčinou tvorby foriem vrátane tvorby formy tela človeka. Telo človeka je „živá vlna“.

    Nuž, ďalej ísť nemôžeme. V jednom článku sa nedá opísať celý, tisícročia starý systém. Ale jedno si možno uvedomiť: už ide do tuhého. Tí, ktorí majú za sebou dostatočnú prax v nejakom bojovom umení  môžu začať chápať podstatu vlnového pohybu. Čo však tí, ktorým stačí momentálne využívať „výhody“ systému, ktorý „pre nás“ zostavili tvari – napríklad zarábanie množstva peňazí? Na druhej strane by chceli aj prežiť – preto si myslia, že keď to príde, tak si kúpia zbraň, dobre zamknú svoje dvere a budú čakať, až to všetko prejde – o čom im dá správu televízia… tento článok mal za cieľ ukázať rozsah a hĺbku základov bojového umenia a jeho prepojenie s procesom poznávania v našej, slovanskej kultúre. Nebolo by to veľmi jednoduché, kedy stačilo iba kúpiť si zbraň, až to príde, prípadne predtým ešte zavolať tiesňovú linku? Takto sa chceme pripraviť na najdôležitejšiu skúšku našej materializácie vo svete Javi? Nuž, takto to určite nepôjde. Za nás a našich blízkych nebude nikto bojovať. Práve preto majú naši bojovníci od pradávna heslo: Keď nie my tak kto?

    Ako sme začali, tak aj skončime. Všetko ničiaci Oheň Odplaty príde a spáli Cudzozemcov, nik z nich neunikne. Ale ako to bude vyzerať s každým z nás závisí od toho, ako a či vôbec zachováme Vieru Predkov – čítate dobre, nie svoj život či majetok – ale VIERU PREDKOV!