Kategória: HĽADANIE

  • 2014

    Hoci vieme, že kresťanský Nový rok nemá nič do činenia s našimi prastarým tradíciami, je to tak či onak čas v ktorom si väčšina ľudí po celom svete dáva rôzne sľuby, novoročné záväzky, či chystá nové plány do nachádzajúceho roku. Je to tradícia, s ktorou sme sa akosi zžili, hoci sme jej detaily v minulosti nechápali. Ale budiž – nech je to tak. Zatiaľ žijeme v otrokárskom systéme a viditeľne sa veci akosi vôbec k dobému nemenia. No je to naozaj tak, naozaj sa nič nemení?

    Teraz ponechajme bokom védické proroctvá a prastaré texty, ale pozrime sa na proroctvá z iných zdrojov, možno povedať civilizačných. O proroctve mnícha Malachiáša, podľa ktorého sa ujal funkcie už posledný pápež sme hovorili, rovnako sme sa už oboznámili aj s proroctvom z neznámeho zdroja – predpokladá sa Cayce alebo Vanga – o celkovom počte 44 prezidentov USA, pričom Obama je rovnako ako v prípade pápeža vo Vatikáne posledným, 44. prezidentom USA.

    Je známe, že plánovanie nadchádzajúcich udalostí – podobne ako v minulosti starostlivo naplánovaná a realizovaná deštrukcia socialistického systému – prebieha za viac než horlivej podpory Vatikánu, ale pozrime sa na vec z inej strany. Internetový portál Hlas Ruska priniesol 5. decembra 2013 rozhovor s egyptskou numerologičkou a astrologičkou, o ktorej sme v našich končinách predtým neslýchali. No slýchali či neslýchali, naše „slobodné“ média majú iné „slobodné“ úlohy.

    Egypťanka Džoj Ajadová v interview pre Hlas Ruska uviedla, že v roku 2014 sa zmení mapa sveta, čo sa odrazí aj na Rusku. Jej doterajšie predpovede sú veľmi presné, pričom 5. decembra uviedla, že ešte v roku 2013 bude v Egypte snežiť – stalo sa. Čo sa týka Ruska, v prvom interview uviedla, že Rusko bude musieť odolať veľkému útoku teroristov. No úspech dosiahne „vďaka jeho silovým štruktúram a vďaka akýmsi technológiám, o ktorých zatiaľ nevieme“.

    Keďže prvá predpoveď – nepravdepodobný sneh v Egypte – sa do niekoľkých dní splnila, Hlas Ruska kontaktoval Egypťanku druhý raz, pričom v druhom interview svoje predpovede ešte spresnila. Vyjadrila sa priamo aj k USA:„V tejto krajine môžeme čakať na budúci rok vážne prírodné kataklizmy. Okrem toho dôjde v krajine k veľkému rozkolu v spoločnosti, ktorý môže byť začiatkom konca tej Ameriky, na akú sme si zvykli.“

    Výsledkom udalostí – pravdepodobne roku 2014 – bude, že „že Rusko získa veľký vplyv vo svete, väčší ako Amerika a Čína“.

    Musíme si všimnúť jeden zaujímavý detail jej predpovede, a síce „Všetky dôležité udalosti, ktoré predurčili začiatok novej epochy, sa už stali v roku 2013. Zatiaľ je veľa z tých udalostí pred ľuďmi skrytých, ale onedlho sa o nich dozvieme“. Čo mohla mať na mysli? Presne to síce sotva dozvieme, ale núka sa nám niekoľko možností, ktoré sú ako informácie prístupné, no „slobodné“ média – máme na mysli najmä „dobre informované“ naše – sa im nijako nevenovali, keďže je predsa oveľa dôležitejšie sa venovať rôznym reality show a iným priamym či nepriamym anglosaským importom.

    Nuž, prvou zaujímavou informáciou je to, že podľa ruskej služby britskej BBC Golfský prúd pravdepodobne v apríli 2013 zmenil svoj smer tak, že sa oddialil od brehov Európy a smeruje rovno na sever:

    www.youtube.com/watch?v=gVJgzlzKvUo

     Aké to môže mať reálne následky? Nuž, nám dobre známy autor mnohých kníh o Tibete Lobsang Rampa už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v jednej z nich uviedol, že ZSSR malo pre prípad, že bude napadnuté USA a NATO pripravenú stratégiu, ktorá spočívala v tom, že ruská ponorka mala odpáliť jadrovú nálož pod jednou z hôr na dne Atlantiku. Akcia bola starostlivo vypočítaná na to, aby zničenie tejto hory zmenilo tok Golfského prúdu tak, že sa vzdiali od brehov Veľkej Británie. Ak sa tak teraz stalo bez vojenského o zásahu znamená to, že veľké zmeny naozaj začali. Ich dosah si asi málokto vie naozaj predstaviť.

    Podľa viacerých informácií, ktoré sú dostupné na internete môžeme zistiť, že otázka Golfského prúdu je na „pretrase“ už pomerne dlho. Okrem iného existuje predpoklad, že už ekologická katastrofa v Karibskom mori pred tromi rokmi – havária ropnej plošiny – bola zameraná na Golfský prúd. Tento totiž začína práve v Karibskom mori. Ak niekto nevidí logiku prečo „by si to robili sami“ ten určite nie je čitateľom našej stránky a nebudeme mu to zľahčovať.

    Ale tak či inak, na „renomovaných stránkach“ sa o zmene toku Golfského prúdu nič nedozviete… ale to nás už nijako nemôže prekvapiť.

    Pred tým, než zanecháme našu astrologičku si však musíme povedať, že ku všetkým informáciám musíme VŽDY a ZÁSADNE pristupovať na základe ZDRAVOMYSLIA. Málo známym faktom napríklad je, že hoci Vanga mala veľmi presné predpovede, nie všetkým možno na 100% veriť. V určitom čase totiž bolo rozhodnuté, že Bulharsko sa musí viac „napojiť“ na ZSSR, a preto spravodajská služba nasadila na Vangu psychotropný generátor. Pomocou neho „vydala“ niekoľko predpovedí, najmä ide o tie, ktoré hovoria o Rusku ako krajine budúcnosti pre Bulharsko. To samozrejme nemusí znamenať, že všetko, čo povedala je upravené. Potreba zdravomyslia je teda vždy a všade nevyhnutná.

    Keď sme už spomenuli psychotropnú zbraň, dodajme ešte jeden detail. Pomocou neho bol totiž vykonaný pokus zlikvidovať Vedagora. Pred nejakými rokmi – keď začínal so svojimi besedami po Rusku – začalo na jeho stretnutia chodiť stále viac a viac ľudí. Pri jednej príležitosti v Petrohrade mal cyklus prednášok viac dní za sebou – pričom každý deň bolo v sále okolo 800 ľudí – bolo rozhodnuté, že takto to nemôže ďalej ísť. Preto v noci, keď spal na hoteli bol na neho nasadený psychotropný generátor, pričom postupne bol vykonávané útoky na viaceré orgány jeho tela, výsledkom čoho mala byť jeho smrť. Vedagor je známy tým, že sám vidí astrálne bytosti a má aj takýchto učiteľov, že dokáže sa premiestňovať v astrále a teda prenášať svoje vedomie. Sú mu vlastné metódy meditácie a v podstate všetky tie veci – vrátane jogy – ktoré aj sám vyučuje. Pretože má takéto schopnosti, tak sa začal aktívne brániť, no boj s neľútostným strojom sa dlho vydržať nedá. Podľa jeho vlastných slov vtedy pochopil, čo to je „hľadať piaty kút v izbe so štyrmi kútmi“.

    Vedagor pochopil, že boj nemá šancu vyhrať a preto sa v jednom okamihu proste vzdal – prestal sa aktívne brániť s myšlienkou, že ak už nastal čas jeho odchodu k Predkom tak dobre, nech sa tak stane. On totiž vzhľadom na svoje astrálne cestovanie patrí medzi tých, ktorí presne vedia, kde po smrti pôjde – kde na neho už s radosťou čakajú. S myšlienkou na svoj Rod teda „vypol“ svoju ochranu. No tu sa stalo niečo nepredvídateľné. Naše Rody majú svoje egregory staré miliardy a miliardy rokov – je to najväčšia sila Vesmíru. „Odpojením“ sa od aktívnej obrany ale s koncentráciou na svoj Rod vystavil pôsobenie psychotropného generátora priamemu kontaktu s Rodovým egregorom. Obrovská sila skoncentrovaná za miliardy rokov v Rodovom egregore temer v okamihu zničila psychotropný generátor. Obsluha tohto zariadenia tiež dopadla veľmi zle – niektorí boli zabití na mieste, iní sa pomiatli. Odvtedy už na Vedagora nikdy takýto pokus neopakovali. Ak sa napojíme na Rodový egregor, tak NIČ v tomto Vesmíre nás nedokáže poraziť. No kľúčové slovo je „NÁS“. Ako ďaleko sme od „kritickej“ masy? Dosiahneme, či skôr, máme záujem ju vôbec dosiahnuť?

    Takže v tomto duchu pokročme k ďalším známym faktom, ktoré nám môžu povedať, čo sa môže stať roku 2014 aj bez toho, aby sme sa „hrali“ na prorokov.

    Nikoho z našich čitateľov už nemôže prekvapiť, že za posledné roky všetky rozhodnutia G8 a G20 boli zamerané iba na jedno – ako zničiť veľkú časť obyvateľstva Zeme, ako zničiť prostriedky, pomocou ktorých národy môžu existovať. Terajšia elita sa takto chce stať bohmi Na pustej Zemi.

    Výsledkom systematickej práce najmä elity USA a Veľkej Británie – politikov a ideológov – za posledné desaťročia je aj to, že dnes už v podstate existujú na svete ako keby iba dva národy – národ tvorca hodnôt a národ parazit, teda spotrebiteľ. Kto kde patrí napríklad v našich podmienkach? V našej krajine žije (pohodlne) už milión Cigánov, teda parazitov, ktorí určite nemajú záujem krajinu podporovať a budovať. Platíme ich. Ďalej tu máme milión dôchodcov. Títo si síce svoj dôchodok zaslúžia – veď celý život pracovali – ale v každom prípade už nové hodnoty netvoria. Ak by sme sa však skladali iba na nich, tak to by ešte bolo únosné. Potom tu máme veľkú skupinu nezamestnaných, mládež, ktorá síce za mozole svojich rodičov študuje, ale ktorú vzdelávacia mašinéria tvarov programuje tak, že rodičov väčšinou nerešpektujú a napríklad vo voľbách volia tých, ktorí sú „in“. No aké majú reálne životné skúsenosti a schopnosť odhadnúť koho a čo vlastne volia? Ďalej tu máme bankárov, právnikov a v neposednej rade tu je veľká skupina úradníkov, ktorí síce sú potrební na chod štátu, ale parazitický systém je zostavený tak, aby všetci paraziti – veď sa starajú o svoje rodiny – mali prístup k válovu štátneho rozpočtu. Do tohto však nemajú prístup tí, ktorí naozaj niečo v tomto štáte tvoria, teda výrobní robotníci a remeselníci. Ak títo zaniknú tak padne všetko, ale paraziti si to dnes už ani neuvedomujú. Chcú žiť nad pomery a v blahobyte, pričom stav tých, z ktorých všetci cicajú nikoho nezaujíma. Takže koľko ľudí dnes živí jeden remeselník či robotník..? Ako dlho môže ešte takýto stav vydržať?

    Kríza, ktorá vznikla r. 2008 bola starostlivo a systematicky pripravená, nešlo o nijakú náhodu a ani len tak, sama od seba, nezanikne. Má pred sebou postavené úplne konkrétne, detailne rozpracované ciele a vyšpecifikované postupy. Systematicky vháňa svet do jednej veľkej jamy, z ktorej je východisko už iba v systéme globalizácie.

    V Londýne sa 1. a 2. apríla 2009 stretla G20-ka a posudzovala otázky východísk z aktuálnej krízy. Hoci neexistujú žiadne skutočné indikátory toho, že kríza ustupuje bolo im v Londýne oznámené, že východiskom z krízy budú predpokladané národné revolúcie, ktoré zmetú dnešné lokálne elity v jednotlivých krajinách ako keby svojimi vlastnými národmi. Účastníkov G20 spáva vystrašila, lebo bolo jasné, že revolúcie v ich krajinách je povinná likvidácia elít ich národov, čo reálne znamenalo aj to, že takýto plán je už hotový a čaká na spustenie. Vtedy im bola oznámená aj schéma rozdelenia sveta na tri časti a aj podmienky na rozpútanie medzinárodných vojen.

    Revolúcie boli naplánované najskôr v Severnej Afrike, potom prejdú do Ázie a následne sa dostanú aj do Európy, čím vznikne už globálna vojna. Ilúzie, ktorými nás dnes kŕmia média sú iba klišé, propaganda, ktoré má zaručiť, aby nikto vojnu naozaj nečakal, a teda sa na ňu ani nepripravoval.

    Ale ako vznikla napríklad „elita“ v našej krajine? Po prevrate začali ambiciózni jednotlivci a skupiny rozkrádať bývalý štátny majetok. Jedny priamo, iní nepriamo. Treba si uvedomiť, že pokiaľ nejde o tvara, tak takto sa chovajú najmä členovia kasty Smerdov a čiastočne Vesov. Spoznáte ich podľa toho, že „hrabú“ najmä pre seba, pričom Vesi môžu niekedy myslieť aj na obohacovanie svojich rodín. Nikto z týchto nízkych kást – hoci aj našich rodákov – nemyslí vo veľkom obraze, t.j. nezaujíma ho osud krajiny, len hromadenie majetku pre seba a svojich príbuzných, najčastejšie však iba svoje rodiny. Nedajte sa pomýliť ich rečičkami – niektorí síce budú mať plné ústa „Slovanstva“, ale ak k ním prídete napríklad s požiadavkou o sponzorovanie hoci malej slovanskej akcie, tak hoci majú na účtoch milióny, nedajú vám na takýto účel nič. Teda si zapamätajme, Víťaza a Mudrca spoznáte tak, že určite nenahrabal veľký majetok a trápi ho najmä osud krajiny Predkov, aj keď to často – pre nedostatok poznania – ešte nevie vyjadriť. No sami najlepšie vieme, koľko takých ľudí je…

    Paradoxom je, že ak sú títo zbohatlíci Slovania, tak nemôžu nad svoje pomery nadobudnúť viac peňazí, než im reálne treba z pohľadu ich karmického, teda evolučného cyklu. Ak nahonobili oveľa viac, než dokážu sami aj so svojim deťmi v tomto živote minúť, tak už začali „tunelovať“ peniaze, ktoré sú karmicky „vyhradené“ členom ich Rodov. Oni si to síce neuvedomujú, ale okrádajú vlastné Rody. Najmä teda tieto. Samozrejme, že toto nemôže byť nijaký záslužný čin a raz sa bude treba z toho pred svojimi Rodmi zodpovedať, ale to už bude veľmi neskoro z pohľadu tohto života. Ak by však tieto peniaze investovali do znovunastolenia starej Kultúry, tak urobia veľmi dobrú vec. Ale koľko takých poznáte?

    Elity štátov, ktoré nadobudli kradnutím obrovské majetky si naivne myslia, že sa dostali „za vodu“, teda mimo dosah udalostí, a to iba na základe peňazí. Ich úlohou však bolo – lebo nepostrehli hru, ktorá tu beží – iba urobiť špinavú robotu – okradnúť vlastné národy, resp. Rody. Ak si naivne myslia, že sa stanú napríklad novými Rotchildami tak sa osudovo mýlia. Rotchildovci tu už totiž sú. A títo nemajú v pláne sa s nikým deliť. No a naši „elitári“ konajú na úrovni myslenia svojich kást, do ktorých patria. Nahonobili majetok a myslia si, že to stačí. No dejiny ukazujú, že vždy nato príde potreba sa vojensky ubrániť, aby o to, čo nadobudli neprišli. Koľkí z nich sa fyzicky na také niečo pripravujú? Alebo aspoň si vytvorili vlastnú, dobre platenú a vycvičenú bezpečnostnú jednotku? A tu sa v plnej nahote ukáže ich kastový pôvod. Väčšinou sa totiž vôbec nezaoberajú otázkou výcviku bojových umení a v prípade „problémov“ rátajú so zásahom štátu a jeho silových štruktúr. A či si niekoho aspoň platia? Iba ak v minimálnej mzde… a takto ich aj taký „minimalista“ ochráni.

    Keďže sa nad takýmito vecami nijako konkrétne nezamýšľajú je vidno, že nemajú schopnosť reálne predvídať budúcnosť a nadchádzajúce udalosti, myslia si, že budúcnosť sú peniaze. Myslia si, že keď spolu s ostanými, ktorí sú ako oni okrádajú svoje národy, tak že to je proste normálne. A takýchto je aj cca 99% svetových lídrov. No realita je taká, že ich peniaze ich neuchránia pred vlnou nadchádzajúcich zmien, práve naopak, vďaka svojim peniazom sa stali dobre viditeľným cieľom pre tých, ktorí všetko považujú za svoj majetok. Zmeny sa už začali a peniaze sa koniec koncov jesť nedajú.

    Svet sa teda dostal na pokraj explózie. R. 2011 sa začali prvé demontáže politických režimov, ktoré boli k svojim obyvateľom veľmi dobré – Tunis, Egypt, potom Líbya. No to nebol ešte skutočný začiatok, je to iba niečo ako predohra začiatku. Táto tzv. „Arabská jar 2011“ bola financovaná zahraničnými fondmi.

    Dokonca aj New York Times v článkuotvorene priznal, že USA pomáhali budovať povstania. V článku sa spomína účasť takých inštitútov ako Medzinárodný republikánsky inštitút, Národný demokratický inštitút, Národný fond za demokraciu, Movements.org a organizácia Freedom House v arabských prevratoch, ako aj ich úloha v príprave, výcviku a udržiavaní nepokojov.

    Podľa toho, ako sa situácia vyvíja je možné retrospektívne vidieť, že každá destabilizácia bola vyvolaná a riadená s konkrétnym cieľom, ktorý bol stanovený oveľa skôr, než nepokoje začali.

    Tunis a Egypt padli po oboch stranách líbyjských hraníc, pričom ohniská destabilizácie sa objavili v celom regióne, vrátane Saudskej Arábie a Jordánska.

    Nanovo „usporiadaný“ Blízky Východ len podporil likvidáciu nedemokratického režimu v Líbyi. Nové a slabé vlády v Tunise a Egypte začali vzápätí slúžiť ako kanály na dodávky zbraní   pre „domácich povstalcov“ v Líbyi, ostatné už poznáme.

    „Hlavnou cenou“ tejto etapy je očividne Irán, pričom predtým mala padnúť Sýria, ktorá je natoľko drzá, že sa nechce zúčastniť plánu globalizácie, ale je aj neoddeliteľnou súčasťou rastúcej protiváhy takých síl ako Irán a Rusko v regióne, ktorý stojí v ceste Západu. A Irán sa sám osebe už nachádza v oblasti realizácie tajných operácií,vrátane špeciálnych jednotiek USA a ich spravodajských služieb priamo na svojom území. Tieto činnosti zahŕňajú aj aktivitu Západom vyzbrojených, vycvičených a riadených teroristických organizácií, ktoré pôsobia proti legitímnej vláde Iránu, vrátane diverzných akcií proti jeho infraštruktúre. A nájdete to aj dobre opísané na stránke Brookings Institute.

    V Sýrii v meste Tartus má však Rusko svoj jediný prístav v Stredozemnom mori. Tento bol len pred niekoľkými rokmi kompletne zrekonštruovaný a prestavaný tak, že teraz môže prijímať aj najťažšie ruské bojové lode, čím sa dosiahla protiváha neúmernému rozširovaniu sa NATO nadol, smerom k hraniciam Ruska, ako aj umožňuje držať pod kontrolou západné flotily na sever od Suezu.

    Tzv. výskumné inštitúty, ktoré o. i. financujú „spontánne ľudové povstania“ dosiahli celkový konsenzus v záležitosti jednopolárneho (Nového) svetového poriadku „medzinárodných zákonov“ a „medzinárodných inštitútov“, ktoré sú nad národnými suverenitami, pričom zároveň prišiel čas potvrdiť túto zvrchovanosť – alebo ju aj stratiť. To len pre prípad, že sa ľudia začnú prebúdzať z kómy nevedomia ohľadom neľudí. Toto bolo úplne jasne vyjadrené v materiáloch Brookings Institute, ktorý sa nazýva „Líbyjský test Nového svetového poriadku“ešte vo februári r. 2011. V tomto dokumente sa nijako netaja, že intervencia do Líbye je „skúška, ktorú musí medzinárodné spoločenstvo nevyhnutne podstúpiť. Jej neúspech by totiž mohol v budúcnosti otriasť dôveru ľudí v tomto regióne v nástup epochy Nového svetového poriadku a nadvlády medzinárodného zákona“.

    Tieto „spontánne ľudové povstania“ je povinnosť brániť (responsibility to protect – R2P), čo sa v praxi aplikuje ako impulz, ktorý musí potvrdiť zodpovedajúci „medzinárodný zákon“. Ľahko sa dá vidieť, že oná R2P prichádza po tom, ako v krajine-obeti vypukne ohnisko násilia, ktoré je štedro kŕmené a plne riadené spoza hraníc. Takto sa dá poľahky vidieť, že onen „medzinárodný zákon“ je vlastne slabo zamaskovaná zámienka na imperialistickú vojenskú inváziu, čo sme dobre videli v Líbyi a len tak tak že nie v Sýrii. Termín „medzinárodný“ v skutočnosti označuje evolučnú fázu anglo-amerického imperializmu, v rámci ktorej dochádza k demontážam a potláčaniu národných vlád po celom svete.

    Len na okraj tohto problému si pripomeňme, že už veľmi skoro po smutne známom útoku z 11. septembra 2001 vyhlásil W. Clark, že existujú plány zamerané na zámeru politických režimov po celom Strednom Východe, čo v skutočnosti znamená napadnúť a zničiť vlády 7 krajín: Iraku, Sýrie, Sudánu, Iránu, Libanonu, Egypta a Líbye.

    Nuž dnes už je jasné, že Sýria sa „nepodarila“, pretože do hry aktívne vstúpilo Rusko. Bolo to totiž veľmi priehľadné, celá mašinéria je nakoniec tak či onak nasmerovaná na deštrukciu Ruska, takže je iba logické, že ďalej sa už ustupovať nedalo. Je jasné, že nová, demokratická vláda (v zmysle Platónovej definície) v Sýrii by službách Pentagónu okamžite zrušila ruskú základňu v Tartuse. Tu nastúpila okamžitá odveta vo forme ďalšej farebnej revolúcie na Ukrajine, ale tu znovu utrpeli neúspech. Je len logické, že odveta musí prísť, a práve preto nastúpia ďalšie a ďalšie teroristické útoky po Rusku. Nám je jasná aj ďalšia súvislosť, teroristické útoky v Rusku je iba forma rituálneho prinášania ľudských obetí – najmä bielych ľudí. Nuž, zásoby energie tvarom dochádzajú. Ale niečo podobné predpovedá aj egyptská numerologička a astrologička.

    Naša mašinéria „slobodných médií“ utajuje pred nami mnohé veci lepšie, ako ich kolegovia na Západe. Egyptská astrologička totiž povedala, že aj USA sa majú dotknúť zásadné zmeny už v tomto kresťanskom roku. Čo také sa už dlhšie „varí“ v USA? Nuž, mnohí experti predpokladajú, že na mape Severnej Ameriky sa môže už čoskoro objaviť niekoľko nových štátov, napríklad Centrálna Severoamerická republika, Kalifornské štáty, Atlantická Amerika či Texaská republika. Aljaška sa môže znovu vrátiť Rusku a Havaj pripadne Japonsku. Práve takto vidia budúcnosť USA mnohí odborníci, pričom tento scenár sa očakáva už najbližších rokoch. Odkiaľ takéto predpoklady?

    Už r. 2007 prebehla v USA udalosť, ktorá sa čo do vážnosti dá prirovnať k výbuchu bomby. Hneď 5 centrálnych štátov USA: Nebraska, Severná a Južná Dakota, Montana a Wyoming vyhlásili, že vystupujú z Únie. Obyvateľstvo týchto štátov sú väčšinovo domorodí Indiáni. Jednostranne zrušili všetky zmluvy, ktoré podpísali ich predkovia s americkou vládou vo Washingtone ešte pred 150 rokmi. Podľa názoru odborníkov, po tomto akte sú tieto štáty formálne nezávislé a nepatria viac do Únie. Podľa medzinárodných zákonov majú totiž Indiáni plné právo na sebaurčenie. Ale ako vidno, medzinárodné zákony pre vládu USA platia len vtedy, keď je to výhodné jej.

    Argumenty Indiánov sú jasné a jednoduché: toto je naša zem, Európanov sme tu nepozývali, prišli nepozvaní a s násilím, nechovajú sa k nám dobre.

    Vláda USA oficiálne tento akt interpretovala ako formu indiánskeho vtipu, no tento postoj iba viac a viac núti Indiánov k tomu, aby ďalej konali a žiadali svoju nezávislosť. Majú dosť argumentov, na medzinárodnú arénu môžu prísť napríklad s obvineniami, že Američania na nich páchajú genocídu. Veď Indiáni v USA žijú naozaj zle. Je tu situácia asi ako v stredovekej Európe: každé štvrté dieťa zomiera, 60% obyvateľstva sú alkoholici, 99%, t.j. prakticky všetci žijú pod hranicou biedy. Životná úroveň Indiánov v USA je jednou z najnižších nie v USA, ale na svete. Priemerne sa dožívajú 44 rokov, horšie to je už iba v Bangladéši.

    To, čo v USA nazývajú „Indiánske rezervácie“ pochádza priamo z vojenskej terminológie – tvrdí jeden z indiánskych aktivistov Russel Mince.

    Indiánska rezervácia je v skutočnosti klasický koncentračný tábor. Indiáni nemajú žiadnu ústavnú ochranu, žiadne občianske práva, žiadnu súdnu ochranu. Je to skutočný koncentračný tábor.

    Ďalším kandidátom je štát Texas. Čo do obyvateľstva je druhý najľudnatejší v Únii, rozlohou predstavuje územie bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. V apríli r. 2009 jeho guvernér Rick Perry prehlásil, že Texas sa chce stať nezávislým štátom. Vyhlásil, že keď Texas r. 1845 podpísal zmluvu o svojom pripojení sa k Únii, tak v zmluve bola a je klauzula, ktorá zabezpečuje, že keď sa budú chcieť v budúcnosti osamostatniť, tak majú na to právo. Zaujímavosťou je, že kandidatúru na budúceho prezidenta USA si už podal aj Chuck Norris.

    USA má 50 štátov, pričom 48 z nich má deficit v rozpočte. Ropný Texas takéto ekonomické problémy nemá, ale platí najvyššie federálne dane v Únii. Texas teda kŕmi celé USA. Toto je zároveň hlavný dôvod, pre ktorý sa chcú oddeliť od USA.

    2014_6.jpg

    Guvernér ďalej vyhlásil, že ak ich Washington neprestane dusiť vysokými federálnymi daňami, tak z Únie naozaj vystúpia. Texas sa r. 1836 násilne oddelil od Mexika, a teda nikdy predtým nepatril do USA. Má teda plné právo sa k tomuto stavu vrátiť, veď spočiatku 9 rokov aj samostatným bol. No Únia mu pohrozila vojnou, tak v tom čase bolo výhodnejšie neodporovať a pripojiť sa k Únii. K Únii sa však pripojil na základe špeciálnych podmienok, ktoré sú zakotvené v zmluve a dodnes platné. Jedna z podstatných podmienok zmluvy je, že z Únie môžu vystúpiť, stačí, aby bolo v štáte vyhlásené referendum o autonómii medzi obyvateľstvom.

    Ďalším kandidátom je San Francisco. 53% jeho obyvateľstva sú etnickí Číňania, no reálne sa pod vplyv Číňanov dostalo nielen San Francisco, ale celé tichooceánske pobrežie. Napríklad v štáte Washington bol do r. 2005 guvernérom etnický Číňan. Práve za jeho pôsobenia začali hlavné mesto štátu Washington Olympia nazývať hlavným mestom čínskej imigrácie do USA.

    Podobne na juhu USA už prevládajú Mexičania, napríklad v štáte New Mexico sa španielčina už stala druhým úradným jazykom, čo je reálne aj v Arizone. Dnes sa už napríklad stáva, že po prílete do Miami vám prvé otázky podá imigračný úradník v španielčine. V školách južnej Kalifornie je španielčina už prvým Jazykom, angličtina je iba druhá.

    V USA sa očakáva ďalšia vlna krízy, ktorá môže urýchliť rozpad krajiny. Väčšina štátov sa bude chcieť odpojiť, no centrálna vláda sa len tak svojho postavenia nevzdá. Je oprávnený predpoklad, že do poslednej chvíle sa bude snažiť všetkými dostupnými prostriedkami udržať rozpadajúce sa USA, t.j. určite použije silu. Väčšina odborníkov očakáva vypuknutie občianskej vojny, pretože každé etnikum dnes žijúce na území USA si bude riešiť svoje problémy. Osem štátov už deklarovalo svoj záujem o nezávislosti na USA a dvanásť ďalších takéto riešenie skúma. To je dnešný stav, aj keď v tomto okamihu už môžu byť počty iné, ale sotva v prospech udržania molocha vo Washingtone D. C…

    Pred niekoľkými rokmi publikoval Dominic Sandbrook v Daily Mail Online – jednom z najčítanejších médií Veľkej Británie – predpoveď o tom, ako sa Európa k roku 2018 dostane do vojny, ktorá sa následne stane globálnou. Jeho európsky scenár opisuje 7 rokov postupného vývoja situácie, a to od r. 2011 po rok 2018. Sandbrook použil vo svojej predpovedi väzby na konkrétnych politikov, ktorí viedli svoje krajiny v čase publikovania jeho predpovede, pričom dnes je jasné, že situácia sa presne v zmysle tohto scenára nevyvinula, ale na druhej strane nemá k nemu ďaleko. My už vieme, že na programovanie spoločnosti sa používajú obrazy, ktoré majú v skutočnosti mnoho hrán. Kto berie takéto veci „ľavopolguľovo“, t.j. ako keby vo fonetickom, nie obraznom význame, tak ten to zvrhne zo stola s odôvodnením, že je to aj tak blud, lebo presne tak sa to zatiaľ nevyvinulo. My však vieme, že tvari nám musia vopred oznámiť, čo s nami chystajú bez ohľadu na to, ako to naša biomasa prijme. Keď sa plány začnú meniť na skutočnosť bude už neskoro – ale presne o tom im ide. „Literu zákona“ dodržia, ostatné je náš problém, resp. problém biomasy. My si teda vezmeme z jeho štúdie iba „kostru“, detaily budemem považovať len za ilustráciu pre názornosť. Lebo už len samotný fakt, že sa jedná o materiál, ktorý vznikol v Londýne, ho nemôžeme brať na ľahkú váhu. No vieme aj to, že všetko je možné zvrátiť – ale na to treba poznanie, ktoré málokto dnes hľadá…

    Podľa Sandbrooka bude problém spojený s ohrozením stability EURA. V Grécku sa situácia zmení na pouličnú vojnu, rozhnevané davy obsadia grécky parlament v Aténach a Grécko odstúpi d Eura. Na druhý deň nastane na európskych burzách katastrofa. Následne Francúzsko a Nemecko pošlú do Grécka po 5 000 vojakov, aby v Aténach nastolili poriadok. Obyvateľstvo ich však privíta molotovovými koktajlami.

    Z Grécka sa nepokoje dostanú do Talianska, pričom situácia si vynúti zásah armády. Následkom budú bombové útoky v bankách Ríma, Milána a Turína. Útoky proti bankovým inštitúciám sa nato začnú aj v Nemecku, Veľkej Británii a Írsku.

    V Taliansku budú musieť na zvládnutie situácie vyhlásiť v niektorých oblastiach stanné právo, následkom čoho sa však rozpúta v krajine občianska vojna. Taliansko požiada o vojenskú pomoc svojich európskych partnerov. Francúzsko pošle na pomoc 15 000 vojakov, Nemecko a ostatné európske krajiny pošlú ďalších 14 000 vojakov do Grécka.

    Následkom politiky Eura a na neho naviazaných a Bruselom vyžadovaných reforiem finančného a daňového systému zavládne v Európe nespokojnosť a od Paríža po Budapešť sa začnú pouličné nepokoje. Ich obeťami budú väčšinou cudzí robotníci a turisti.

    Finančná kríza sa prejaví aj v Litve, kde úroveň nezamestnanosti prekročí 35%. V tejto krajine – ako aj ostatných demokratických (opäť myslíme pôvodný, Platónom opísaný význam) pobaltských republikách žijú Rusi, ktorí sa tu narodili a dodnes nemajú občianske práva. Zaujímavé je, ako sa EÚ „dojemne“ stará o rovnosť všetkých ľudí, ale potlačovanie ľudských práv v pobaltských republikách – keďže je „iba“ proti Rusom – jej nevadí. V Litve je približne tretina obyvateľstva Rusi a je to diskriminovaná časť obyvateľstva. Vplyvom udalostí tam vznikne odpor a povstanie. Litva začne genocídu Rusov, následkom čoho ruská armáda prekročí hranice a z potreby uchrániť Rusov pred vyvraždením vstúpi do Rigy. USA a ostatné krajiny NATO nezasiahnu. V tejto predpovedi Sandbrook pokračuje s tým, že Rusko nakoniec bude musieť riešiť problém ochrany svojich občanov – Rusi v pobaltských krajinách, keďže im tieto krajiny nedali občianstvo majú ruské pasy – aj v Lotyšsku a Estónsku. Trochu divne vyzerá jeho predpoveď, že budú musieť obsadiť aj Bielorusko, lebo v tejto krajine určite neexistuje perzekúcia Rusov. Práve naopak, Bielorusko je súčasťou spoločného obranného spoločenstva, Šanghajskej zmluvy a aj Colnej únie.

    Francúzsko obviní Veľkú Britániu, že práve ona vyprovokovala globálnu krízu a Paríž začne otvorene vystupovať proti Londýnu. Ďalšou zaujímavosťou je, že podľa Sandbrookovej verzie začne Francúzsko presadzovať prístup, že budúcnosť Európy je vo Francúzsku na Západe a Rusku na Východe. Dôjde k značnému zblíženiu stanovísk Francúzska a Ruska. Prečo to je zaujímavé? Lebo práve toto predpovedá v jednej zo svojich kníh zo sedemdesiatych rokov Lobsang Rampa – Chapters of Life. V tejto knihe je podaný aj náčrt rozsahu kataklizmy, ktorá na svet príde.

    Francúzsko dá všetkých krajinám EÚ ultimátum, že sa majú vrátiť do Eurozóny, teda k Euru, lebo inak za to draho zaplatia. Premiér Veľkej Británie odstúpi a odíde do USA, pričom Veľká Británia vyhlási, že vystupuje z EÚ.

    Ďalšie ozbrojené nepokoje vypuknú v Belgicku, kde je krajina rozdelená medzi Flámov a Valónov. Francúzsko vyšle vojakov na ochranu francúzsky hovoriacich Valónov, Británia na odvetu vyšle svoju armádu, ktorá sa zapojí do bojov na strane Flámov. Následkom tohto začne vojna medzi Francúzskom a Britániou. Po roku bojov Francúzsko porazí Veľkú Britániu. Na strane Francúzska vstúpili do bojov aj Španielsko a Taliansko, finančne ich podporí Nemecko a materiálnu pomoc zašle aj Rusko, pričom USA do vojny vôbec nezasiahne. 75 000 britských vojakov, ktorí boli vyslaní do Belgicka bolo obkľúčených a väčšinou zlikvidovaných, zvyšky boli internované v koncentračných táboroch. Vo veľkej Británii začnú protivojnové a protikapitalistické demonštrácie, ktoré prerastú do pouličných nepokojov a drancovania. V Škótsku väčšina obyvateľstva požiada o nezávislosť od Veľkej Británie, v Severnom Írsku vzplanie vlna ozbrojeného odporu. Európa vyzve Veľkú Britániu aby rešpektovala, že je súčasťou Európy, a teda že do nej patrí a musí ukončiť svoju nezávislosť…

    Dnes môžeme všetky tieto informácie a predpovede považovať za teórie, ale dobre vieme, že len tá teória je dobrá, ktorá sa dá použiť v praxi. Podľa Egypťanky Ďzoj Ajadovej budeme vidieť prvé konkrétne zmeny už v kresťanskom roku 2014. Či to bude alebo nebude niečo v takom duchu, ako môžeme čakať z horeuvedených predpovedí ukáže čas. A možno, že už čoskoro.

    Ajadová však trvá na tom, že rok 2014 bude šťastný pre Egypt, Rusko a aj mnohé ďalšie krajiny, hoci pre niektoré bude práve opačný. Odvoláva sa na Tóru, Bibliu aj Korán – my vieme, že kresťanstvo aj islam sú iba vetvy judaizmu – kde číslo „7“ je považované za šťastné. Numerický súčet roku 2014 je totiž práve „7“ (2+0+1+4). Nám je tento letopočet cudzí, ale ak sa pozrieme na problém z pohľadu nášho letopočtu, tak Leto 7522 má zhodou okolností tiež numerický súčet „7“ (7+5+2+2 = 16 → 7). V Staroslovienskej Bukvici je číslo „7“ vyjadrené bukvicou „Z“, ktorej Obraz je Zem, pôda, Vesmírna štruktúra (planéta), forma života. Môžeme teda povedať, že Leto 7522 je rokom Zeme ako planéty. Veď aj má označenie ako Leto Čierneho Žreca, teda Leto Zemského Žreca. Zem ako Vyššia Bytosť môže prejaviť sama svoju Múdrosť dôrazne (symbolizovanú Obrazom Žreca, t.j. múdreho, znalého človeka). No a čo to môže znamenať z pohľadu nášho Obrazového písma?

    Grafika Bukvice má presné pravidlá, ale o tom sme už hovorili. Hrubá čiara šikmo (označená červeno) má smer rotácie doprava, teda v smere hodinových ručičiek. Môžeme si to mnemotechnicky zapamätať tak, že zdrojom všetkého života vo Vesmíre je PRAV, z ktorého vychádza životodarná energia – Inglia, teda bod rozhrania medzi Pravom a Slavom môžeme považovať za stred rotácie. Takýto druh rotácie v grafike danej bukvice symbolizuje ničiace Sily, ktoré pripravujú základ, bázu pre budovateľské činnosti nastupujúcich pokolení. Prostredníctvom prejavenia sa takýchto Síl vo Svete Javi je biosféra Zeme a aj samotný človek. Dochádza k vedomému ničeniu všetkého, čo nie je v Harmónii s našim Vesmírom. V Prírode totiž principiálne existujú iba dva druhy energií – presnejšie Síl, čo v našom svetonázore predstavuje energiu + informáciu – a to Ničiacej a Budujúcej. Na to, aby sa mohlo vybudovať niečo nové je väčšinou potrebné zničiť to staré. Je to odveký cyklus a niet v ňom nenávisti či pomsty. Je to iba princíp Karmy. No človek môže dať – a väčšinou aj dáva – energii „polaritu“, t.j. pripája k nej napríklad nenávisť, závisť a podobné „odtiene“, no Príroda sama len ničí alebo tvorí. Bez nenávisti. Bukvica „Z“ má zároveň „presah“ do Navi, teda pod Svet Javi. Toto znamená schopnosť Zeme posielať všetko, čo na nej žije do Navi, t.j. ničiť, zabíjať, likvidovať. V zmysle našej symboliky teda môže situácia, ktorú opisuje predpoveď Egypťanky technicky nastať. A my Matku Prvopočiatočnú Zem považujeme za Bohyňu Javi, teda Vyššiu, mysliacu Bytosť.

    Čo dodať? Väčšina predpovedí do nového roku býva pozitívna, lebo takto sme si zvykli a ľudia sa ani nechcú meniť. No odpradávna platí, že ak má vzniknúť niečo nové, tak staré musí zaniknúť. Zmeny, najmä tie k lepšiemu, totiž neprichádzajú len tak, „zadarmo“. Ak aj u nás v dohľadnej dobe nastane situácia, ktorá sa začala implementovať v Severnej Afrike, nepomôže nič. No jedno nám musí byť jasné, táto vlna je zameraná na likvidáciu domácich zbohatlíkov, ktorí si naivne myslia, že peniaze ich ochránia a že sa rovnajú západnej Elite. Oni však svoju úlohu už splnili, domáci národ – v prípade Slovanov vlastné Rody – okradli a peniaze použili len pre seba, alebo nanajvýš pre svoju rodinu. Ich likvidácia sa zdá neodvratná, lebo je to nekompromisný program prebratia ich majetkov svetovou Elitou. Nebude to teda naša vojna, netreba ich brániť, no jasné chápanie toho čo vojna znamená by sme mali mať. Oni nás nijako nepodporujú, ba naopak, vycicali nás ako sa len dá. Náš problém bude iný, máme v krajine milión Cigánov, parazitov, ktorí sú naučení žiť na náš úkor a z našich mozoľov. Ak nastanú udalosti podobné tomu, čo možno nájsť na internete neprepadnime naivite, že oni sa zmenia a budú nám pomáhať v spoločnej obrane. Oni už dnes predstavujú hrozbu, pretože tam, kde je ich väčšina sa už dávno chovajú násilnícky. V zmysle nášho Trestného zákona je zamlčiavanie skutočností, ktoré môžu viesť k ohrozeniu života alebo majetku iných ľudí trestný čin. No a naša vláda a jej inštitúcie nám zamlčiavajú skutočnosť o Cigánoch, o tom, koľko ich naozaj je a akí sú nebezpeční. 20% obyvateľstva nie je málo a oni sú navyše koncentrovaný najmä na Strednom a Východnom Slovensku. Na Západnom Slovensku ich skoro vôbec nemajú. Známou skutočnosťou je aj to, že veľmi veľa členov Policajného Zboru SR v Banskobystrickom kraji volilo práve nového župana. Prečo? Títo ľudia totiž veľmi dobre vedia, akú hrozbu predstavujú Cigáni, pretože s nimi pri výkone svojej služby prichádzajú do styku. No a koncom minulého roku údajne dostali pokyny, že ak aj Cigáni budú porušovať zákon, tak ich netreba ani vyšetrovať, ani riešiť, len aby sme dostali akési fondy na nich od EÚ. Toto je riešenie, na ktoré čakajú obyčajní ľudia tejto republiky?

    Poznanie má veľkú moc, dáva nám možnosť sa pripraviť na to, čo je aj tak neodvratné. Ako kto naloží s takýmito informáciami je však vždy jeho „domácou“ záležitosťou. Každý musí prijať rozhodnutie sám za seba, ale na základe Svedomia a Cti. Pre tých, ktorým tieto pojmy nič nehovoria nie sú a nikdy neboli naše články určené.

    január 2014

  • TORZNÉ POLIA

    Táto téma je v „oficiálnom“ používaní pomerne nová, no je to jedna z oblastí, ktorá je dávno a trvalo zakomponovaná do našej Kultúry. Nie náhodou naši Predkovia používali výšivky a ostatné ochranné symboly v dennom živote. Tento poznatok je pevne „zakomponovaný“ do nášho Svetonázoru a jeho spätné osvojenie patrí do obdobia „Svitania“, t.j. Rána Svaroga.

    Celý Svetonázor našich Predkov sa dá pochopiť – rovnako ako pred tisícročiami – poznaním všetkých znakov Staroslovienskej Bukvice. Každá bukvica kompletnej Bukvice predstavuje samostatnú jednotku Svetonázoru, je to teda kompletný systém ako keby 49 kanálov do Všehomíru, z ktorých každý je jednak samostatný, jednak harmonicky doplňujúci všetky ostatné svetonázorové jednotky v Kozmickej harmónii.

    Každá bukvica má svoj vlastný názov, zvuk – čo dnes civilizácia považuje za jediný prejav písmena – a Obraz, pričom jeden je principiálne hlavný, ostatné sú ako keby pomocné. Hovoríme ako keby, lebo pre danú „aplikáciu“ môže byť práve jeden z „pomocných“ hlavným. Spájanie bukvíc do slova – materializácie Mysle – vytvárame slová. Ak by sme si predstavili, že každá z bukvíc má svoju frekvenciu „vyžarovania“, tak každé slovo sa stáva akousi neopakovateľnou sústavou vyžiarenej energie, ktorá nám okrem foném prináša aj Obraz slovom podaného javu. Práve táto Obrazná podstata je dôležitá dnes, pretože mnohé slová nám už vymenili úplne, alebo aspoň im dali úplne iný význam. No Vesmír, v ktorom žijeme je životným priestorom Svätej Rasy, teda je v prenesenom význame – ale zároveň aj skutočným – Bielovodím. Tento pojem nie je pre nás nijako cudzí, len si všimnite, koľko „Bielych vôd“ je zastúpených v našich toponymoch. Pretože zároveň platí „ako hore, tak dole“, tak všetko so všetkým súvisí.

    Kompletná Bukvica odzrkadľuje náš kompletný Svetonázor, kastrovaná Bukvica už kastrovaný svetonázor, teda nie plnohodnotný Svetonázor. Naše energetické telo vibruje na rôznych – prevažne vysokých – frekvenciách, ktoré zodpovedajú frekvenciám Bieleho Vesmíru, do ktorého patríme. Aby sme mohli byť v rezonancii s týmito frekvenciami, tak sme používali v hovorovej reči všetky frekvencie, ktoré nám kompletné spektrum našej Bukvice umožňovalo. Je to jednoduchý princíp, ak chceme počúvať nejakú konkrétnu rozhlasovú stanicu, či sledovať špecifický televízny prenos, tak si musíme naladiť patričnú frekvenciu, t.j. kanál. Ak naladíme nesprávnu frekvenciu, signál strácame. Toto znamená nielen stratu „spojenia“, t.j. poznatkov a zdroja Múdrosti našich Predkov – nakoľko sme sa odpojili aj od Rodových Egregorov – ale aj postupnú stratu zdravia a príchod chorôb, teda skrátenie života celkovo. No preladenie, či neschopnosť naladenia prijímača neznamená zánik vysielača, to si musíme dobre uvedomiť.

    Aby sme zhrnuli komplexnejší pohľad na elementy Svetonázoru – jednotlivé bukvice – pripomeňme si, že nielen jednotlivé bukvice majú svoje vyžarovacie frekvencie, ale na dosiahnutie ešte väčšej súčinnosti frekvencií sa bukvice spájajú do slabík, ktoré síce sú vyložiteľné aj samostatne, ale spojením bukvíc do slabiky sa vytvára nová frekvencia ešte väčšieho významu. Taktiež majme na pamäti, že princíp vkladania Obrazov do symbolov je prítomný nielen v Bukvici, Samskrite, Karune (runách všeobecne), Molvici, či v našom najmladšom písomnom systéme Hlaholike, ale je prítomný vo všetkých písomných systémoch staroveku všeobecne, okrem jednej, jedinej výnimky, a tou je rímska Latinka. To bolo naozaj prvé písmo pozostávajúce vyložene z foném, bez ukladania akýchkoľvek Obrazov. Ak myslíme všetky staré jazyky, tak naozaj všetky – písomné systémy Asýrčanov, Mitancov, Babylončanov, Egypťanov, Sumerov (dnes vieme, že by mali znieť „Šumerov“), starých Grékov, nevynímajúc Judejcov. Vkladanie Obrazov do špecifických znakov znamená „zaprogramovanie“ daného Obrazu do úrovne podprahového vnímania, t.j. nech je daný písomný znak v budúcnosti používaný kýmkoľvek a na akýkoľvek účel, naprogramovaný znak si svoj Obraz – a teda aj účinok – nesie stále so sebou. Už sme hovorili, že to, čo z neznalosti nazývame „arabskými číslami“, sú v skutočnosti znaky desiatich hlavných bohov Biblického národa, ktorých nazývajú „Ciferi“. Desiatim bohom „Ciferom“ zodpovedá desať špecifických symbolov, no na každý tento symbol je programovo „nalepený“ kabalistický Obraz. Naše vedomie vidí iba cifry, no podvedomie prečíta Obrazy – a takto to funguje vždy. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že ak chceme začať hovoriť cudzím jazykom, tak sa musíme aj „prispôsobiť“ mentalite onoho národa, pretože inak nikdy nezačneme hovoriť tak, aby sme ho úplne zvládli. No a presne takto to je aj s cifrovým systémom Kabbaly. Nie náhodou my máme čísla a Čísloboha, nie cifry a Ciferov, ale o tomto sme už hovorili v minulom článku. Rovnako sme hovorili aj o princípe, ako sa kliatby tohto systému dá zbaviť metódami Bielej Mágie, t.j. aplikovaním elementov nášho Svetonázoru pomocou Staroslovienskej Bukvice. Táto téma bude súčasťou pripravovaného kurzu Staroslovienskej Bukvice.

    Keď už sme načreli do tejto témy, tak si narýchlo zopakujme, prečo toto neľudia, t.j. tvari robia. Ako sme už vysvetlili v inom článku, životodarná energia vystupuje zo Sveta Pravi skrz Kon a vstupuje do každého z nás skrz čakru Rodnik, t.j. Prameň, ktorá je na temene hlavy. Musíme sa však pristaviť pri výraze „do každého z nás“, lebo tu máme na mysli iba ĽUDÍ. Neľudia nemajú tento zdroj energie k dispozícii. Medzi ľudí patria národy všetkých farieb kože, ktorí žijú na Midgard-Zemi, t.j. členov Veľkej Rasy a potomkov Roda jediného, ďalej ľudí žltej, červenej a čiernej farby kože. Pre týchto všetkých je príznačné, že v „nezmiešanom“ stave majú Svedomie, ktoré chýba neľuďom, t.j. Sivým národom, aj keď aj tu môžu nastať výnimky. Keďže však životodarná energia je nevyhnutná pre život a oni k nej nemajú priamy prístup, musia ju brať od nás. Práve preto ich nazývame paraziti. Nie je teda náhodou, že nás potrebujú udržiavať – a najmä v tomto čase – v nevedomosti ohľadom energií života. Je to pre nich totiž otázka života a smrti. Ak by sme sa my „zobudili“ a zistili kto vlastne sme a prečo tu žijeme, tak dôjdeme k tomu, že si svoju životnú energiu – biopole – začneme brániť. Máme na to schopnosti, ale musíme o tom vedieť. No a takto sa otázka našej nevedomosti stala nástrojom, ktorý pomocou informačnej vojny na nás používajú ako zbraň. My žijeme v nevedomosti, oni majú pohodlné, bezprácne „baterky“. Iróniu je, že ich moc môže padnúť tak rýchlo, ako padla moc Britov v Indii za Gándiho – naraz a definitívne. Čo je k tomu treba je POZNANIE. Nie náhodou je nevedomosť u nás považovaná za najväčší hriech.

    Hoci to väčšina našich ľudí – pod vplyvom cudzieho, vírusového programu ani nevidí – momentálne vôkol nás zúri informačná vojna, ktorej najvyšším – definitívnym – štádiom je sexuálna revolúcia. Aj keď sa to zdá nemožné, táto zbraň už zabila viac Slovanov ako druhá svetová vojna. Len na Ukrajine zomiera ročne odhadom 500 až 700 tisíc ľudí práve následkom informačnej vojny. Je to síce tichá a nehlučná zbraň, no jej smrtonosné účinky sú ohromné. A ako to bude u nás – máme tu 1 milión (aj keď to utajujú a klamú) Cigánov – uvidíme v dohľadnej budúcnosti; Cigáni rovnako patria k Sivým národom bez Svedomia. Môžeme zhynúť z a v nevedomosti.

    Za posledné tisícročie nás ovládali hlavne pomocou energeticko-informačnej mriežky, ktorá obklopuje celú Midgard-Zem – je to tiež živá bytosť, Boh Slavi. Táto mriežka sa nedá uplatniť po celej Zemi, nuž nás postupne nahnali do miest, kde na energeticko-informačnú mriežku Zeme naviazali svoju mriežku, najmä pomocou kostolov, krížov a podobných mechanizmov čiernej mágie. Od r. 1996 – keď začalo „Brieždenie Svaroga“ trvajúce jeden Kruh liet, t.j. 16 rokov do 21. decembra 2012 – sa začala táto účinnosť pomaly rozpadať. Museli preto pristúpiť na „náhradný“ program pomocou ďalších technických prostriedkov, ktoré jednak spočívajú v implementovaní potrebných „odberových agentov“ energie do nášho vnútra – alkohol, cigarety, narkotiká, geneticky upravené potraviny, športový sex a pod. – po vyše 300 psychotropných generátorov na družiciach okolo Zeme, chemických postrekov (Chemtrails) a podobne. Nemalú úlohu v celom mechanizme hrajú spravodajské služby všetkých krajín, ktoré sú riadené z jedného centra a realizujú projekt Démon Slovanstva.

    O prítomnosti jašterov na našej Zemi hovorí už veľa rozličných zdrojov. Hoci je to integrálnou súčasťou poznania Véd, dnes sa touto otázkou zaoberajú aj „externé“, nie Védické zdroje. Jedným z najznámejších a zároveň aj najúspešnejších šíriteľov tejto informácie je nám už známy David Icke. No pre tých, ktorí majú oči na pozeranie a pozerajú a uši na počúvanie a počúvajú – lebo toto nie je dnes bežné – sa možno za pomocou použitia zdravomyslia dopracovať aj k iným informačným vstupom. Pozrite si napríklad, ako sa jašter-tvar zhodou okolností dostal do zorného poľa kamery izraelskej televízie pri Obamovej návšteve Izraela. Nezabúdajme, že „čistokrvní“ jašteri mimikrujú, t.j. sú schopní sa vzhľadovo prispôsobiť okolitému prostrediu, t.j. nám. Ako to „zvláda“ Obamov „ochrankár“ posúďte sami.

    Ďalší jašter – pri pozornom skúmaní – na obrazovke Fox News.

    No a keďže náboženstvo jej ich výtvor, prečo by mali chýbať vo Vatikáne?

    Je to jednoducho tak, ich prítomnosť prestáva byť tajomstvom, hoci ich podstata je pre mnohých aj tak taká vzdialená, že radšej sa tým ani nezapodievajú…

    Ale my sa pohnime ďalej. Pri kompletnej Slovienskej Bukvici máme k dispozícii kompletnú „sadu“ elementov nášho Svetonázoru. Postupným odrezávaním bukvíc sme postupne strácali spojenie s našimi Predkami, t.j. Vysokými frekvenciami, ale situácia nie je beznádejná. Pochopením Obrazov, ktoré sú uložené v Slovienskej Bukvici sa môžeme vrátiť k Obraznému mysleniu, čo si netreba mýliť s obrazovým písmom, aj keď sa to mnohým pletie. No a pri chýbajúcich Obrazoch si môžeme zvyšok „dopočítať“ ch´Árijskou Aritmetikou. Detaily budú súčasťou pripravovaného kurzu. My sa pohnime vpred príkladom.

    Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo máme na niektoré ako keby rovnaké činnosti viacero výrazov? Prečo sme – aj napriek tvrdému pokresťančovaniu – si zachovali v jazyku niektoré slová, ktoré ako keby nemali význam? A vôbec, čo nám pomôže Obraz v slove, prečo nestačia fonémy, t.j. iba zvuky?

    Ako jednoduchý a rýchlo pochopiteľný príklad Obrazu uloženého v slove nám pomôže viac ako 1 000 rokov staré slovanské slovo: CIGÁNI. Nemáme prečo ich volať „Rómami“, ale ak oni sami chcú, tak nech sa tak volajú. Samotné slovo – aj keď toto je iba pre zopakovanie – je zostavené z troch slabík tak, aby nám podalo obrazný rozmer informácie: CI-GA-NI. „Ci“ je ukázanie, poukázanie, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o energii. „Ga“ je cesta, púť, ako materiálna, tak aj duchovná a „Ni“ je stáročiami skrátené „Nie“. Obrazný výklad slova nás upozorňuje, že sú to tí, „ktorí nie sú schopní duchovnej cesty“, t.j. žiadny duchovný vývoj u nich už nikdy nenastane, hoci v niečom nás môžu napodobňovať, t.j. ako keby mimikrovať. No sú to a zostanú bytosti bez Svedomia. Každý si musí za seba zvážiť, či táto informácia má cenu, no pri 1 milióne Cigánov na Slovensku to zvažovanie už dlho trvať nemusí.

    Popi vedeli, že v našich Obrazoch je pre nich ukryté nebezpečenstvo poznania, preto starostlivo za 1 000 rokov postupne odstraňovali pôvodné slová z verejného používania, a to popri fyzickej likvidácii našich Predkov aj ničením starých kníh. Dnes sa teda môžu tváriť, že všetko, čo máme nám „láskavo“ poskytli oni… a nevedomá biomasa im to zožerie.

    Vezmime si ako príklad hĺbky našej pôvodnej, slovanskej Kultúry slová:

    HOVORIŤ

    RIECŤ

    VRAVIEŤ

    POVEDAŤ

    Na prvý pohľad „zbytočné“ znásobenie tej istej činnosti, t.j. hovorenia. Ale pre pozorného čitateľa to je veľmi zaujímavá téma – ak máme úctu ku Kultúre našich Predkov, tak musíme brať do úvahy, že nič nerobili bez príčiny, pretože ani Príroda nič nedáva zbytočne. A už len samotná prítomnosť toľkých výrazov pre zdanlivo tú istú vec je reliktom prastarej, Védickej Kultúry, ktorá bola rovnaká a univerzálna pre všetkých Slovanov, vrátane nás, Slovienov.

    HOVORIŤ je najbežnejší spôsob oznamovania informácie inému človeku, pochádza zo slovienskeho „GLAGOLIŤ“, čo je aj Obrazom bukvice „Г“. „Hlaholenie“ je výraz, ktorý nám aj dnes naznačí, že ide pôvodne o akúsi „vyššiu“ komunikáciu, o dostávanie informácii vyššieho rádu. Slovo je dnes „zdevalvované“, no napriek všetkému je tu a prežilo.

    RIECŤ je povedať informáciu takým spôsobom, ktorá vytvorí akúsi hranicu medzi tým stavom, ktorý tu bol pred vyrieknutím danej informácie a stavom po nej, t.j. vzniklo akési rozhranie. Je to napríklad v slove „Žrec“, čo je skratka slovienskeho „Žizň RECi“, t.j. žrec je človek, ktorý vie podať informáciu, ako správne žiť. Podáva pôvodnú, neskreslenú informáciu. Ďalším typickým príkladom je rozkaz. Ten, kto ho dostal ho musí vykonať, t.j. stav sa principiálne zmení.

    VRAVIEŤ znamená povedať to, čo intuitívne viem, ale neviem to inak dokázať. Pri tomto slove sa trošku pristavíme, lebo ukazuje na jednu dôležitú súvislosť, ktorú si uvedieme nižšie. V slove je slabika „VIE“, ktorú nájdeme aj v slove VIERA. No z obrazného pohľadu Bukvice nemáme plnohodnotnú informáciu. Prečo? Siahnime k Bukvici – „ВѢРА“. To, čo dnes čítame ako VIERA písali naši Predkovia pomocou nám už známeho „Jať“. Dôkaz o používaní „Jať“ v spoločnom jazyku Slovanov nájdeme v tomto prípade ľahko. Foneticky ho zapíšeme ako slovenské „IE“, čo ako zvuková frekvencia pozostáva z „Ižej“ a „jEsť“. „I“ je pôvodne aj veľké písané s bodku, lebo predstavuje vstup Božského zo Sveta Pravi – znázorňuje sa graficky v strede Konu (Kruhu) bodkou – a priamej čiary nadol, t.j. symbolu zostupujúcej životodarnej energie (Inglie) z Nebies na Zem. „E“ je zase symbolom materiálneho Sveta Javi. Keďže fonéma spája v sebe „I“ aj „E“, tak niektoré národy si „ponechali“ zvuk „IE“, iné zase prebrali len zostupujúci Ingliu ako „I“. Všimnite si, že Rusi povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase „VIERA“ a Česi zase „VÍRA“. Takto interpretované slová sú dôkazom pôvodného použitia „Jať“ v zdrojovom slove.


    No nie je Viera ako viera. Pre jednoduchosť budeme pokračovať v latinke, ale je to hodne primitívnejší spôsob zobrazovania Duchovna našej Kultúry. VѢRA pozostáva zo slov v VѢDA + RA, čoho Obrazom je Žiariaca Múdrosť daná človeku. No v tomto slove sú dva mocné Obrazy: VѢ – vzájomnosť pozemského a Nebeského a RA – Svetlo. Pri Obraznom výklade dostaneme napríklad: VѢ-RA – vzájomné spojenie rečené Bohmi; VѢ-R-A – vzájomné spojenie rečúce človeku a pod. Ak sa toto isté slovo prepíše inými bukvicami – ktoré majú samozrejme aj iné Obrazy – dostaneme nové výsledky, ktoré si teraz priblížime. Zatiaľ čo „Ѣ“ (Jať) má Obraz „Spojenie Nebeského a zemského“, tak obyčajné „E“ (v azbuke čítané ako „jEsť“) vytvorí obrazný význam VERA – t.j. bytie, existencia pozemskej úrovne. Hoci z nášho pohľadu ide o „malicherné“ E alebo IE, problém je v niečom inom, keďže v Bukvici sú ešte dve ďalšie bukvice (fonémy) „E“, pričom každá má svoj vlastný Obraz, t.j. celkový Obraz slova sa vždy úplne mení. Tu môžeme vidieť, že naši Predkovia mali tak vyvinuté zvukové vyjadrovanie, že všetky štyri prípady vedeli pri výslovnosti odlíšiť – pričom my dnes poznáme iba jedno „E“ alebo „IE“ a myslíme si, že sme koruna tvorstva. A tu sme pri koreni problému s názvom SLOVIENI. Môžeme síce vidieť, že niektorí naši odborníci, slavisti či filológovia „odborne“ navrhujú čítanie našich Predkov SLOVENI, no títo páni NEMAJÚ ANI POŇATIA O OBRAZOVEJ PODSTATE BUKVICE – čo od profesionálnych vedcov, či už slavistov alebo celkovo jazykovedcov ani čakať nemôžeme. Myslia si, že je to aj tak jedno, že dnes sa to už aj tak zistiť nedá – ale omyl, DÁ! Výraz SLOVIENI sa totiž zachoval z minulosti napísaný – a napríklad aj profesor Šimon Ondruš v diele ODTAJNENÉ TREZORY SLOV uvádza, že meno sa pôvodne píše s JAŤ, t.j. Ѣ. Problém má s tým, že bukvicu považuje – ako správny kresťan – za výmysel známych fantómov kresťanstva Cyrila a Metoda – čo zase vieme my, že nie je pravda. Aj podľa svedectva Velesovej knihy sa títo fantómy tajne učili u našich Predkov už dávno hotové znaky Bukvice, pričom ani nespomíname svedectvo Maura Orbiniho. Veď aj preto nemôžu Velesovu knihu uznať, lebo by museli priznať oveľa viac vecí. Profesor Ondruš teda siaha ku špekulácii, že „Ѣ“ sa určite čítalo ako „E“ alebo „Ӓ“, z čoho mu logicky vychádza, že zámena „E“ a „IE“ je len akési nepodstatné klišé… ale opak je pravdou. Nuž, kto chce zastávať názor, že ide o akýchsi „SLOVENOV“ mal by vedieť, že zámena zvuku „IE“ za „E“, t.j. „Ѣ“ za „E“ znamená v Obraznom významné nasledovné. SLOVIENI sú tí – naši Predkovia – ktorí do svojho Svetonázoru pojali SPOJENIE NEBESKÉHO A POZEMSKÉHO, lebo toto je Obraz JAŤ/Ѣ. No a SLOVENI je národ, ktorý v minulosti na našej zemi nežil, ale je orientovaný NA MATERIÁLNY SVET, lebo práve materiálny Svet Javi je Obrazom „E“. Svet Javi je síce neoddeliteľnou súčasťou našej aktuálnej materializácie, ale náš pôvod je na Nebesiach a práve spojenie s Nebesami je to, čo nás charakterizuje, teda celú našu Kultúru. Nie náhodou zo zvyšku Slovienska urobili Slovensko a z mužov dokonca akýchsi predtým neexistujúcich Slovákov… hoci z tohto pohľadu ide možno o viac menej sympatický pokus nájsť cestu k označeniu obyvateľa Slovenska a vyhnúť sa akémusi „Slovákovi“, keďže ženy máme Slovenky a jazyk Slovenský, no táto cesta je postavená na NEVEDOMOSTI. A aspektov je tu viac, takže si uveďme ešte jeden, pri ktorom zase použijeme dnes návykovú latinku. Slovo „v Ѣden Ѣ“ znamená naše „vedenie“ vo význame POZNANIE, zatiaľ čo inými znakmi napísané slovo ako „vEdeniE“ znamená vedenie vo význame sprevádzanie. Ak si necháme nahovoriť, že náš tvar je SlovEni, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že si želáme byť kýmsi vedený… ako a kde už vyriešia za nás iní. Ale ak si ponecháme väzbu SlovIEni, čo aspoň ako-tak zvukovo zachováva zvuk „Ѣ“, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že našim želaním je si ZACHOVAŤ SPOJENIE medzi našim aktuálnymi bytím v Javi a Svetom Bohov a Predkov, t.j. Svetom Pravi, t.j. mať vlastné poznanie.

    POVEDAŤ si tiež musíme viac ozrejmiť, pretože k tomuto slovu sa viaže ako ďalší náš pôvodný výraz „POVERA“, ktorý má dnes už silne zmenený význam, tak aj – možno prekvapujúco – anglické slovo POWER, ktoré si zase zachovalo svoj pôvodný význam, ktorý je v jeho Obraze. Prečo? Povedať totiž znamená hovoriť niečo POdľa  VÉD, t.j. Múdrosti Predkov, keďže v našom ponímaní VIERA je jasné poznanie, ktorá je opísaná vo VÉDACH ako podanie našich Predkov a nie nevysvetlená dogma, ktorá vedie k onému „modli sa a rob (na nás)“. Keďže Védy sú poznanie Predkov, tak ten, kto má poznanie podľa (t.j. z) VIERY (VÉD) má zároveň moc, čo ho dáva do značne výhodnejšej pozície oproti tomu, kto nevie, lebo poznanie nemá. Povera je teda to, čo nám dáva tomu, kto vie silu, lebo ju má z poznania Predkov. Hoci dnešná angličtina si zachovala pôvodné Obrazné významy už iba na 2%, slovo po-wer je aj pre neodborníka jasne rozoznateľné ako po-v(i)ere, t.j. podľa Viery. No a iba na dôvažok, hovoríme VIERA a nie VERA, t.j. slovo sa pôvodne vyslovovalo ako poviera a poviedať. Pov(i)edať je teda hovorením oznámiť takú informáciu Múdrosti Predkov, ktorá má potenciál sily, lebo poznanie je moc aj dnes. No nezabúdajme, že podľa nášho Svetonázoru je informácia iba svedectvo o čomkoľvek, a teda podlieha spracovaniu (Ohňovým procesom). Teda presnejšie, mala by byť spracovaná. Ak totiž dostaneme informáciu od kohokoľvek – vrátanie podania Predkov – je to informácia 1. stupňa. Je síce cenná, ale pre nás je cennejšia informácia 2. stupňa, t.j. tá, ktorú dostaneme jej spracovaním vlastnou mysľou, teda procesom OBRAZNÉHO myslenia. Až na výstupe tohto Ohnivého procesu sa informácia mení na osobnú skúsenosť – v zmysle zdravomyslia – a teda na MÚDROSŤ. Inak to nejde. A v takomto stave poznania môžeme už aj my niečo iným POdľa-ViEry-DAŤ, čo je jeden z výkladov tohto slova.

    Vyššie sme práve použili výraz ako „jeden z výkladov“, hoci sa odvolávame na zdravomyslie. V tomto štádiu poznania našich čitateľov už môžeme aj tu postúpiť o krok ďalej. Ak hovoríme o rôznych výkladoch, tak vždy musíme varovať, že to, čo dnes civilizácia proklamuje ako „vlastný názor“ je z pohľadu poznávania Stavby Sveta otázne, pretože sa tvorí iba na základe piatich materiálnych vstupov do našej mysle, t.j. na základe piatich zmyslov. Keďže ani jeden zo zmyslov nemáme dokonalejší ako ríša zvierat, tak celý civilizačný „vlastný názor“ sa stáva viac než diskutabilný v otázke poznávania Istiny, t.j. Absolútnej Pravdy, pretože tu sa už dostávame do oblasti nehmotnej, ale zmysly sú viazané na hmotu. Hoci toto sme už vysvetlili, zhrňme si to. Informácia je svedectvo o čomkoľvek, pričom to, čo nám všetky svedectvá zbiera nazývame UM. To, čo vyberie z celého množstva informácií jednu charakteristickú a urobí z nej jeden vývod nazývame RAZ+UM, čo dnes voláme ROZUM. No a súhrn týchto vývodov tvorí INTELEKT. Všetky tieto fakulty sú viazané na zmysly, nie napríklad na INTUÍCIU či JASNOVIDECTVO, pretože podľa Véd máme sedem, nie päť zmyslov. No otvoriť tieto ďalšie dva zmysly sa nedá len tak, pretože kanály máme obsadené tým, čo nám „dodáva“ materialistická civilizácia, a teda bežný človek sa z tohto uzavretého kruhu nedostane. Ale cesta tu je. Ak totiž začneme pracovať so slovom, ak si uvedomíme súvislosti medzi Vesmírom a našou genetikou a ich vyjadrením v základných elementoch Stavby Sveta, t.j. v kompletnej, 49 znakovej sade Bukvice, tak sa dvere začnú otvárať. Jazyk Slovienov je univerzálnym jazykom Vesmíru, a teda Obrazy slov vždy vstupujú do nášho podvedomia ako Obrazy nášho ponímania Stavby Sveta. Ani jeden náš Obraz nie je negatívneho, temného charakteru – hoci iné jazyky majú takéto „funkcie“ – preto ich používaním sa dá pomerne rýchlo nájsť cesta k poznávaniu Múdrosti Predkov. Ako varovanie si zopakujme, že existuje ako podprahové, tak aj zaočné vnímanie a chápanie, ktoré sa deje bez účasti nášho vedomia, no pôsobí dlhodobo a nebadane. Preto nie je jedno ako a čo hovoríme a ako a čo píšeme. V lepšom prípade hovoríme jedno a v slove je uložené ako Obraz niečo iné, čo nám znemožní využiť moc slova. Práve stratou rôznych zvukov – frekvencií – našich pôvodných slov sa stalo, že staré zariekania a podobné nástroje našich Predkov dnes nefungujú – lebo ich nevieme spustiť. No sú tu a sú pripravené – ak nájdeme spôsob, ako ich postupne „zapínať“. Inej cesty nemáme. Len na okraj dodajme, že aj mnohí liečitelia zistili, že v poslednej dobe už na ľudí neúčinkujú pôvodné dávky napríklad prípravkov z liečivých rastlín, že je potrebné dávky zvyšovať. Toto má však väzbu na cudzie látky, ktoré sa do nášho tela dostávajú a je ich čoraz viac. No správnym zariekaním, pravslávením, modlitbou a podobnými nástrojmi – ak by boli vyrieknuté správnu frekvenciou (čo platí aj u mantier), by sme všetko prekonali aj tak. Nezabúdajme, aj preto sme SLOVIENI.

    Tu sa môžeme – spoliehajúc sa už na védickú gramotnosť našich čitateľov – znovu vrátiť k fakulte „vlastného názoru“. Ak ho chápeme nie z civilizačného, ale Védického uhlu pohľadu, tak môžeme postupovať takto. Elementy nášho Svetonázoru sú kompletne uvedené v 49 kanáloch jednotlivých, samostatných prvkoch, ktoré voláme bukvice či Svätoruské Obrazy. Ale každá bukvica má jeden hlavný a až do 48 vedľajších Obrazov, teda každé slovo z nich vytvorené má viac ako jeden Obraz. Ak sme zvládli princíp Obrazného myslenia tak už vieme, že to v žiadnom prípade nie sú protirečivé významy, ale iba ďalšie hrany toho istého, priestorového Obrazu. No pochopiť toto dnes znamená prejsť už dlhú cestu smerom ku Kultúre Predkov. Z toho vyplýva, že každý človek si pri výklade významu slova nájde ten variant, ktorý práve jemu zodpovedá z pohľadu jeho stupňa evolučného vývoja. Preto je v našej Kultúre vyložene neprípustné sa vysmievať či inak znevažovať výklad iného človeka – ak vychádzal zo všeobecne platnej sady Obrazov, t.j. Bukvice, pretože to predstavuje vstup do a zneuctenie jeho vnútornej Svätyne, t.j. Chrámu jeho Mysle. A pre nás je neprípustné – máme aj takú Zápoveď – znižovať dôstojnosť iného človeka. Tak či onak, toto je prirodzený „vlastný názor“ z védického pohľadu, ktorý však nemá nič čo činenia s „vlastným názorom“ v priestore civilizácie, ktorý čerpá vyložene z materiálneho okolia. Teda, ak by sme si to chceli priblížiť obrazne, je to ako riadenie auta. Na to, aby sme auto dali do pohybu a odviezli sa na želané miesto musíme radiť rýchlosti, ktorých počet je pre dané auto daný a logika pevná. Každý radí inak a aj sa vezie inak, ale každý používa tie isté rýchlosti. Teda hoci výsledok je vždy rozdielny, elementy riadenia auta ostávajú vždy tie isté.

    Jedným zo spôsobov diskreditácie našej Kultúry je napríklad napádanie dôveryhodnosti našich Véd, keď už majú tú smolu a podarilo sa nám ich uchrániť do dneška. Jedným z argumentov je napríklad, že Páter Dij Alexander si ich vymyslel z rozličných zištných pohnútok a podobne. Najradšej by boli, aby sme im ich ukázali. Je to však veľmi priehľadný ťah. Už samotná fotka (obraz) umožňuje zdatnému čiernemu mágovi – a práve takýto stoja za pozlátkom rôznych, ale všetkých náboženstiev – identifikovať miesto uloženia originálu na Zemi. No a odtiaľ je už iba krok k ich zničeniu. Ale skutočnosť je taká, že dnešný Páter Dij ich nemá, aj keby to chcel urobiť. Podstata je v systéme, ktorý naši Predkovia vytvorili, aby sa poznanie dochovalo práve do dnešných dní. Páter Dij je síce Hlavným Žrecom, no iba toho, čo nazývame Vonkajší Kruh. Okrem tejto štruktúry existujú ešte Žreci Ochrancovia Starej Múdrosti, ktorí majú vlastnú štruktúru a nazývame ich Žrecmi Vnútorného Kruhu. Títo v tajnosti už tisíc rokov uchovávajú Prastaré poznanie našich Predkov, a to naozaj úspešne. Žeby to teraz nejaký debil celé „vyzvonil“, len aby pár naivných nevedomcov bolo uspokojených? Každý rozumný človek vie, že takto to jednoducho nikdy nebude. No Žreci vnútorného Kruhu v potrebný čas podávajú potrebnú informáciu a v potrebnom rozsahu verejnosti. Nie však médiám, ale prostredníctvom špeciálneho posla, teda človeka, ktorého nazývame АВѢГА, a to vždy Hlavnému Žrecovi Vonkajšieho Kruhu, ale niekedy aj iným ľuďom, ak to prospeje šíreniu poznania. Otec Alexander teda nevypracoval napríklad Slovansko-Árijské Védy, on ich možno ani v originály nevidel, aj keď to nie je vylúčené. No dostal dôveryhodnú informáciu, na ktorú má poverenie šíriť medzi nami, a to aj zodpovedne robí. Samozrejme, že vie oveľa viac. My vieme, že takýto AVIEGA chodil aj za Levašovom. Hoci mnohí najskôr Levašova vyzdvihovali do Nebies a dnes mu nevedia prísť na meno, oplatí sa venovať pozornosť tomu, čo hovoril. Nakoniec bol zavraždený, podobne ako ďalšia výrazná osobnosť v Rusku, generál Petrov. Jedna stránka veci je, kto naozaj stojí za ich vraždami, ale nemenej dôležité je vedieť, prečo sa tak vôbec mohlo stať. Jeden aj druhý sa dopustili veľkej chyby, za ktorú zaplatili. Existuje totiž okultný zákon, ktorý hoci je skrytý, je vždy účinný. Ako Levašov tak Petrov začali budiť dojem pre ľuďmi, že sú žrecmi či volchvami. Áno, vzhľadom na poznanie, ktoré doručuje AVIEGA možno vedieť oveľa viac ako iní ľudia, ale ich úloha spočívala v šírení poznania medzi ľuďmi. Vyhlásiť samého seba za žreca či volchva je totiž už prekročenie hranice, za ktorou – v zmysle zmieneného okultného zákona – majú démoni takúto bytosť právo zabiť. Prečo? Žrecom sa totiž v našej kultúre nemôže stať len tak hocikto a kedy sa mu zachce. Postup je totiž taký, že žreci vyberajú už nadané deti na základe štruktúry ich bioenergetického poľa, t.j. ich vrodených schopností na základe skúseností z minulých životov. Takéto dieťa je roky vychovávané a sú mu podávané poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby mohol byť žrecom či volchvom. Nehľadiac na poznatky, ktoré daný človeka má, žrecom sa môže stať až vo veku naplnenia dvoch Kruhov Liet, t.j. vo veku 32 rokov najskôr. No a volchvom sa môže človek stať až vo veku 41 rokov. Jedným z vonkajších znakov volchva je čierny opasok, ktorým má opásanú bielu košeľu. Takto je v Starovereckých chrámoch zobrazovaný na ikonách Alexander Nevský, ktorý bol volchvom, a teda určite nebol nijakým kresťanom, ako sa to snažia nám dnes popi nahovoriť. Volchv je zároveň človek, ktorý „VOLovCHoVá“, t.j. ochraňuje kravy, ktoré určite neje. Nič nie je náhoda.

    Keďže sme si opäť urobili krátku exkurziu do našej Kultúry, môžeme sa pozrieť na torzné polia. Z pohľadu dnešnej fyziky ide o pomerne novú skutočnosť, ktorá sa však už na základe experimentálnej práce fyzikov dostáva z pozície „toto nie je možné“ do roviny „niečo na tom bude“. Fyzika ako taká donedávna pracovala s tromi druhmi vzájomného pôsobenia. Sú to elektromagnetické a gravitačné polia, jadrové sily, t.j. silné interakcie, ktoré zodpovedajú za to, že častice atómového jadra držia pevne spolu v kompaktnom stave a tzv. slabé interakcie, teda sily, ktoré tiež pôsobia v jadre atómu.

    Pri zrode modernej teórie torzných polí stál francúzsky matematik Élie Joseph Cartan, ktorý r. 1913 publikoval článok, ktorý mal ani nie tak fyzikálny, ako skôr matematický obsah. V tejto práci uviedol tzv. tenzionálnu analýzu, čo je oblasť, s ktorou sa dnes stretávajú nie iba teoretickí fyzici, ale aj technici inžinieri. Cartan hľadal možnosť vytvorenia inej všeobecnej teórie, než akú umožňovala matematika či fyzika. Na konci svojej práce však uviedol vetu, ktorou principiálne „vystúpil“ z oblasti matematiky a vstúpil do sféry fyziky. Za túto jedinú vetu by mu podľa dnešných kritérií mali udeliť Nobelovu cenu, no táto sa neudeľuje posmrtne. Táto veta znela asi tak, že v Prírode musia existovať polia, ktoré sú vyvolané rotáciou, teda krútením.

    Všetci vieme, že existuje fyzikálny parameter, ktorý je vlastný ako elementárnym časticiam, tak aj väčším predmetom, a tento nazývame hmota. Hmota vyvoláva gravitačné pole, ktoré pôsobí na vzájomné vzťahy telies, ktoré majú hmotu, t.j. sa navzájom priťahujú. Všetky polia pochádzajú zo svojich prvopočiatočných nositeľov, teda elementárnych častíc, čo znamená, že každému nezávislému parametru elementárnej častice musí zodpovedať vlastné elementárne pole, ktoré spôsobuje vzájomnú interakciu medzi časticami daného parametra.

    Ak je nezávislým parametrom medzi jednotlivými časticami hmota, tak vzniká gravitačné pole, ak je parametrom náboj, tak vzniká elektromagnetické pole. No ak je to tak, tak každý fyzik musí zároveň priznať, že existuje ešte jeden nezávislý parameter elementárnej častice, ktorý vo fyzike nazývame „spin“, t.j. krútenie, otáčanie, rotácia. Spin ako kvantový parameter nie je nijako závislý ani od náboja, ani od hmoty. Z toho zároveň vyplýva, že musí existovať aj samostatné pole, ktoré nezáleží ani od hmotnosti a ani od náboja a pomocou ktorého musí medzi rotujúcimi objektmi existovať vzájomná interakcia. Takže pole, ktorého existenciu predpovedal Cartan je presne to pole, ktoré vzniká rotáciou, teda spinom. Preto aj dostalo vo fyzike názov „torsion field“, t.j. torzné, či inak aj krútiace pole.

    Na základe intenzívnych výskumov a pozorovaní za posledné desaťročia dnes môžeme hovoriť o dvoch skupinách dôležitých uzáverov. V Prírode existuje univerzálne prostredie, ktoré preniká celým priestorom a voláme ho fyzické vákuum. Toto prostredie – vákuum – podľa toho, s čím príde do styku mení svoje vlastnosti, t.j. v reči fyziky nadobúda nejakú polarizáciu. Ak sa teda niekde v priestore objaví hmotné teleso, tak ono takým spôsobom reaguje s okolitým prostredím, či inak tak ho polarizuje, že okolité prostredie nadobúda také vlastnosti, ktoré nazývame gravitačné pole.

    Ak sa niekde v priestore objaví náboj, tak s týmto prostredím reaguje inak, inak ho polarizuje, a teda v takomto prostredí vzniká taká polarizácia, ktorá sa prejavuje ako to, čo dnes nazývame elektromagnetické pole.

    Ak sa v tom istom prostredí objaví objekt, ktorý má spin, t.j. točí sa, tak tento vzájomne reaguje s okolitým prostredím tretím spôsobom, teda inak polarizuje. V takomto prípade to isté prostredie nadobúda vlastnosti, ktoré nazývame torzné polia. Z nášho pohľadu tu môžeme poľahky pozorovať princíp Triglavu.

    Jedno a to isté prostredie v rôznych stavoch sa v jednom prípade prejaví ako gravitačné pole, v druhom prípade ako elektromagnetické pole a v treťom ako torzné pole. Torzné polia však majú – na základe pozorovaní z experimentov – úplne iné, dá sa povedať, že neočakávané, nezvyčajné vlastnosti.

    Torzné polia vznikajú spinom, t.j. točením. Všetko, čo sa krúti – od kvantového krútenia sa elementárnych častíc po rotáciu Vesmíru – spôsobuje torzné polia. Vznikajú aj u takých bežných vecí, ako je krútenie sa kolies auta. Pre nezávislého pozorovateľa je aj naša Zem zdrojom torzného poľa, rovnako ako rotujúce hviezdy či galaxie. No na rozdiel od elektromagnetického poľa je pozorovaná situácia zložitejšia. Ak existuje náboj, tak existuje elektromagnetické pole, ak náboj neexistuje, tak elektromagnetické pole neexistuje. Tento princíp síce platí aj v prípade torzných polí, no pridružujú sa ďalšie, neočakávané princípy. Dnes je pozorovaním zistené, že aj samotné prostredie – vákuum – môže spôsobiť vznik torzného poľa, t.j. tieto polia sa môžu vákuom generovať samé, teda spontánne. Torzné pole môže vzniknúť aj samotnou existenciou nejakej formy. Napríklad existujú dodnes nevysvetlené javy, ktoré prebiehajú v pyramídach, teda hoci sa pyramídy nekrútia, účinok krútenia vo forme elementov torzného poľa tam je pozorovaný.

    Príroda je teda vytvorená tak, že ak je niekde hmota a vzniká gravitačné pole, tak v takomto prostredí – minimálne na mikroskopickej úrovni – nie sú pozorované nijaké iné objekty okrem gravitačných polí. Gravitačné pole existuje a prejavuje sa v čírom stave. Ak existuje zdroj krútenia, tak vzniká torzné pole a iné javy ako torzné pole nie sú v danej oblasti viditeľné, t.j. torzné pole sa prejavuje v čírom stave. Čo však nebolo očakávané je to, že keď vznikne elektromagnetické pole – o ktorom si vedci mysleli, že vedia všetko – ak teda zistíme, že niekde v priestore existuje elektromagnetické pole – a je jedno či elektrostatické alebo vlnové a aj to, akým spôsobom vzniklo – tak tam vždy ako vedľajší efekt existujú aj komponenty torzného poľa. Možno teda povedať, že elektromagnetické pole nemôže existovať bez toho, aby bolo zároveň zdrojom vzniku torzných polí.

    Torzné pole sa v priestore šíri pomocou vákua, čo je prostredie, ktoré je pre nás v bežnom stave nepozorovateľné, pričom vo vzťahu k torzným vlnám sa vákuum chová ako akási forma hologramu. Popri tom boli spozorované aj ďalšie neočakávané a prekvapivé vlastnosti. V prípade elektromagnetických aj gravitačných polí platí zákonitosť ich účinnosti v závislosti od štvorca vzdialenosti – napr. Coulombov či Newtonov zákon. No Príroda v prípade torzných polí zostavila veci úplne inak, čo bolo navyše dokázané a potvrdené už nielen teoreticky, ale aj experimentálne a to neraz. V prípade torzných polí vôbec neexistuje závislosť ich intenzity od vzdialenosti. Teda účinok torzného poľa je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o vzdialenosť 5 cm alebo 5 miliónov km. Účinok sa prejaví všade a okamžite s rovnakou intenzitou.

    Ďalší postulát vedy hovorí o tom, že rýchlosť svetla je absolútna, a teda že neexistuje vyššia rýchlosť ako rýchlosť svetla, hoci tento postulát v skutočnosti nikto nikdy nedokazoval ani teoreticky, ani experimentálne. Einsteinova rovnica bola jednoducho prevzatá ako axióma, t.j. „zožratá aj s navijakom“. No astrofyzika už viac ako 25 rokov pozná rýchlosti prekračujúce rýchlosť svetla a to u približne 20 konkrétnych objektov vo Vesmíre. Toto bolo publikované ešte v sovietskom časopise ÚSPECHY FYZICKÝCH VIED r. 1985, pričom išlo o rýchlosti až do 10 násobku rýchlosti svetla. Z pohľadu fyziky torzných polí možno povedať, že skupinová rýchlosť torzných vĺn je proste nekonečne vysoká.

    V elektromagnetických poliach sa rovnaké polarity náboja odpudzujú, ale v torzných poliach to je presne naopak, t.j. rovnaké „náboje“ sa priťahujú. Fyzici totiž prípady rotácie konkrétnym smerom nazvali „torzné náboje“.

    Ak je už táto fyzikálna teória „vonku“, tak ju môžeme prepojiť s poznaním Predkov. Naša základná ochranná symbolika – Svastiky – sú nie náhodou „rotujúce“ rovnoramenné kríže. Zatiaľ si nevieme predstaviť ich účinok a ani to, na čo sú „na druhej strane“ torzných polí napojené, ale nie je to nijaká náhoda. Rovnako je tento princíp zakotvený v grafike Staroslovienskej Bukvice. Učme sa preto podrobne, čo každý druh Svastiky znamená, veď tvari nie náhodou vynaložili nemálo úsilia na ich zdiskreditovanie, rovnako ako na „vykastrovanie“ Bukvice. Nezabúdajme, že náhody neexistujú a kto nepozná minulosť, je odsúdený na jej opakovanie, a teda nemá budúcnosť. Slovien ju má, Slovenovi stačia „chlieb a hry“… dočasne, pretože finále sa nezadržateľne blíži. Možno nebude od veci, ak sa započúvate do slov piesne od Elánu TRETIE OKO, alebo SVET JE VO FINÁLE od Pavla Hammela.

    2013

  • HRA POKRAČUJE

    Na obrázku vidíme rekonštrukciu výzbroje kniežaťa Sviatoslava. Poľahky rozoznáme znak Boha Koľadu – Koľadník, Hviezdu Boha Perúna a strmhlav sa rútiaceho, útočiaceho Sokola. Práve tento Sokol je ako štylizovaný symbol použitý ako národný symbol Ukrajiny. Za starých čias, keď sme hovorili slovienskym jazykom, sme mali niekoľko výrazov pre sokola. Okrem slova sokol – ktorý používame nielen my aj dnes – máme výraz Finist, Rároh či Riurik. Sokol je – ako hovoria dnešní vedci – zviera, ktoré vyvinie najvyššiu rýchlosť vôbec. Sokol Rároh sa dokáže tak bleskurýchlo strmhlav vrhnúť z výšky na svoju korisť, že jeho rýchlosť nemá obdobu. Práve preto bol Rároh či Riurik často používaným symbolom našich Predkov. Bleskurýchly a rozhodný útok je jedným zo základných faktorov víťazstva v akomkoľvek boji.

    Normandská teória bola vymyslená objednanými, profesionálnymi falzifikátormi, ktorých financovali Romanovci, ale to už nás dnes neprekvapí. Dôležité je, že je to opäť jeden z jasných dôkazov našej spoločnej minulosti – jeden druh sokola voláme RÁROH (РАРОГ)dodnes. Naši východní susedia používali viac iný – hoci významovo totožný názov – Riurik. Veď aj preto ho možno nájsť na výzbroji bojovníkov z čias Kyjevskej Rusi. A práve pre túto slávnu minulosť sa stal oficiálnym znakom Ukrajiny znovu. O Perúnovej Hviezde sme hovorili len v minulom článku a jej prítomnosť na štíte kniežaťa Sviatoslava Chrabrého nijako neprekvapuje – ani jej hojný výskyt na našom území.

    Ale takýto boj, otvorený boj proti nepriateľovi sa dnes nevedie. Tvari sa poučili. Nikdy našich Predkov priamym bojom neporazili, preto vždy postupujú zákerne. Už sme písali o sieťových vojnách, vieme čo je psychotropná zbraň. Dnes sme však všetci vystavení najviac informačnej zbrani. Mnohí si síce povedia, že načo toto všetko? Veď všetko prejde samo sebou, počkáme si v kútiku a „póly sa sami v tichúčku prepólujú“, či pôjde to aj „bez zbraní a postroja“. Mnohí sa dnes hlasno vyjadrujú, ako vybabrali s „koncom sveta“. Čo vlastne urobili? Nič. To bola celá ich taktika. Nechajme ich, keď príde čas neodvratných zmien, použijú zase tú istú „taktiku“… a asi budú prekvapení, aj keď už nie dlho.

    Genocída našich národov prebieha systematicky. Možno dokonca povedať aj „nebadane“. Okrem chemických postrekov tzv. „Chemtrails“, očkovania detí – následkom čoho čoraz častejšie prichádzajú správy nielen o následkoch na celý život, ale aj o ich úmrtiach, a to nielen u nás – otravovania a ničenia životného prostredia, alkoholu, drog a cigariet, sú „nasadzované“ aj jemnejšie metódy. Pozrite sa vôkol seba, koľko je dnes mladých párov bez detí? Mladé ženy často dávajú prednosť „kariére“ pred rodením detí. Spočiatku nebadane presviedčajú, že „ešte nie je čas“, či „treba si najskôr užiť“, neskôr je „už neskoro“. Takéto ženy vnášajú rozbroje aj do svojho okolia. Veľmi často rozbíjajú iné manželstvá, lebo chcú toho či onoho muža. Potom to neraz nepostačí a „balia“ šéfa. Na takýchto pracoviskách začína pre väčšinu nezúčastnených hotové peklo. Najčastejšie si totiž takáto „odborníčka“ začne poisťovať svoje postavenie a postupne sa zbavovať nepohodlných ľudí, pričom nezriedka sú to tí, ktorí ju spočiatku učili. Nedá sa s ňou bojovať, pretože šéf je vždy silnejší… A pomaly vymierame.

    Neberieme ani do úvahy ďalšie „vylepšenia“ tvarov, medzi ktoré patrí napríklad chystané „zrovnoprávňovanie rodičov“, čo nás – ak si to dáme – čaká aj v Európskej únii. Reč je o „chudákoch rodičoch“ rovnakého pohlavia, ktorí budú „diskriminovaní“, ak si adoptujú deti. Veď všetky deti prirodzených rodičov budú používať názvy OTEC a MAMA. Takže tvari úradníci EÚ už majú návrh – budú zavedené názvy „rodič č. 1“ a „rodič č. 2“. Nuž, dobre, ale ako budú tieto deti volať starých rodičov? Rodič č. 1 rodiča č. 2..?

    Medzi zbrane genocídy patrí aj voľný sex. Pri poznaní Pravidiel (zákonov) rytmu Vesmíru nám známymich ako RITA vieme, že pri prvom pohlavnom styku dochádza k trvalému naprogramovaniu partnerky či partnera. Už sme o tom písali, ale jeden z „výsledkov“ je aj stav, kde pri častom striedaní partnerov každý z nich „doprogramoval“ niečo svoje. Takto sa rodia deti, ktoré majú pomaly každý orgán v tele od iného otca… je samozrejmé, že takýto človek nemôže byť zdravý.

    Ďalším – pre tvarov vhodným – „vedľajším efektom“ sú nechcené deti. Nevzdelaní rodičia nerozumejú Rodovým princípom a jednoducho sa – v lepšom prípade – takýchto detí „zbavujú“ a dávajú ich na adopciou. Možno ste v médiách zachytili informáciu, že Rusko zákonom zakázalo „export“ detí do zahraničia. Prečo sa tak stalo? Najviac detí odchádzalo na adopciu do amerických rodín, kde sa o nich „americky“ starali. Ak neberieme do úvahy tie nešťastné deti, ktoré idú rovno na obete, tak sú aj iné, ktoré často v USA zomierali. Ak sledujete ruskú televíziu, tak ste mohli za posledné roky zachytiť niekoľko takých prípadov, ktoré už nebolo možné zakryť. Napríklad jedno dieťa v USA – krásny, modrooký chlapček – zomrelo tak, že ho rodič(?) zabudol ráno, keď išiel do roboty v aute. Zaparkoval auto pred úradom, kde pracoval, vybral si počítač, auto zavrel a uzamkol. Pretože trochu meškal, tak sa zabudol staviť v jasliach. V aute počas parkovania nešla klimatizácia, tak dieťa sa zadusilo. No a on prišiel na to až pri odchode z práce. Dostal sa síce pred súd, ale bol plne oslobodený, pretože za to „nemohol“…

    Aby sme nadobudli schopnosť odporovať lži je nevyhnutné už u našich detí vyvíjať kvality skutočného človeka, ktoré sú uvedené vo Védach. Už sme hovorili o 64 cnostiach, ktoré musí poznať chlapec a o 64 umeniach, ktoré musí poznať dievča. Existuje šesť povinností ženy, ktoré musí poznať dievča a šesť povinností muža, ktoré musí poznať junák. Prirodzené pohlavné odlišnosti sa pri našom učení mládeže berú do úvahy, ale tvari sa snažia nanútiť ľuďom svoju podstatu. Homosexualita a lesbiánstvo sú prirodzeným stavom pre tvarov. Práve preto vždy, keď neľudia prichádzajú k moci, tak rušia trestnú zodpovednosť za takéto činy. No pre ľudí je takýto spôsob konania neprirodzený.

    Teraz zomierame pod účinkom jednej z najstrašnejších zbraní – informačnej zbrane. Musíme sa teda naučiť ju používať aj my. Použitie takejto zbrane sa delí na tri úrovne:

    Prvá úroveň je HESLO. Je potrebné ho jasne vyjadriť dvomi-tromi vetami a rozširovať všetkými dostupnými prostriedkami. Napríklad Svedkovia Jehovovi napĺňajú svojimi materiálmi všetky poštové schránky, vyzváňajú po telefónoch, chodia aj po domoch, ba zastavujú ľudí aj na uliciach. Tu vidíme, že stúpenci Judaizmu majú všetko povolené (kresťanstvo aj islam sú iba vetvami judaizmu).

    Druhá úroveň je OBJASNENIE. Je nevyhnutné ľuďom objasniť, prečo treba robiť to, o čom sa hovorí v heslách. Medzi zbrane tejto úrovne patria články v novinách a časopisoch, vystúpenia v rádiu a televízii, internet a podobné veci.

    Tretia úroveň je HLÁSANIE. Musíme si otvoriť svoje škôlky, školy a univerzity. Nemali by sme dávať svoje deti na zombirovanie k tvarom do ich škôl. Máme povinnosť dať deťom plnohodnotné človečenské vzdelanie v súlade s Konmi našich Bohov a Zápoveďami našich Predkov.

    Možno, že niektorí si povedia, že načo, že sa treba skôr spoliehať na Našich Bohov, ktorí prídu a všetko dajú do poriadku. Nuž, okrem toho, že to je jeden zo základných princípov kresťanstva – nekonaj aktívne, plň len otrocké príkazy, je situácia zložitejšia. Naši Bohovia nám skutočne preukážu pomoc v potrebnom čase. Ale my musíme pochopiť, že zmysel nášho boja nie je len vo vyčistení Midgard-Zeme od kozmických parazitov, ale viac v tom, aby sme počas tohto boja nadobudli schopnosť rozlišovať pravdu od lži a naučili sa zdravomysliu. Svet ľudí je druh školy so svojimi vyučovacími hodinami. Činnosť tejto školy je v plnej miere zabezpečená našimi Bohmi. Vo Vesmíre nie je nič, čo by Oni neriadili. Nezabúdajme, že cieľom ľudského života je rozvoj osobných vlastností a schopností, ktoré sú nevyhnutné na usporiadanie celej Vesmírnej Stavby. A nadobudnúť ich možno výlučne splnením svojich predpísaných povinností na zodpovedajúcom evolučnom stupni a životnom pôsobisku. Na cudzom chrbte sa nedá dôjsť do Kráľovstva Nebeského.

    Keď už spomíname „Kráľovstvo Nebeské“, tak nemožno si nevšimnúť, že pápež oznámil svoju zamýšľanú abdikáciu. O čo také môže ísť? V minulom článku sme si povedali, čo to je Vedomie, podvedomie aj nadvedomie. Nuž teroristická organizácia s preukázanou 2000 ročnou zločineckou minulosťou, ktorá sa dodnes zaoberá najmä drancovaním Prírody a poskytovaním platených služieb čiernej mágie má v týchto veciach jasno od začiatku. Za týmto činom je pokus Temných síl dostať pod kontrolu bránu do nadvedomia, či inak skryť sa pod prahom tejto brány a tak blokovať či všemožne sťažiť prístup k otváraniu Pamäte Predkov. Týmto krokom sa snažia niečo urýchliť, ale nevieme presne určiť o čo konkrétne ide. Tvari sú stále silní, aj keď už im plány nevychádzajú tak, ako chceli. No nezaškodí si povedať pár slov o veciach, ktoré sa nikdy nedostali do našich médií.

    Ešte predtým si pripomeňme proroctvo stredovekého írskeho mnícha Malachia (1094-1148), ktorý zostavil zoznam 112 pápežov, pričom jeho zoznam začína pápežom Celestínom II., ktorý bol zvolený do úradu r. 1143. Podľa tohto proroctva bol Benedikt XVI. predposledným pápežom. Posledný pápež zahynie násilnou smrťou a ulice Ríma zaleje morská voda…

    Len na okraj. Ján Pavol I. – ako sa podrobnejšie dočítate v knihách Dr. Colemana – bol zavraždený preto, lebo chcel odstrániť z vedenia katolíckej cirkvi slobodomurárskych hodnostárov, hlavy lóží. Vládol len niečo okolo mesiaca, a práve preto je na neho odkaz „De medietate lunae“ – neúplná luna, t.j. mesiac. Je to zjavný odkaz na dĺžku jeho pontifikátu. Podobne citát, ktorý sa vzťahuje na Jána Pavla II. väčšina odborníkov prekladá vo význame „zakrytého slnka“. Ján Pavol II. sa narodil počas zatmenia slnka, a teda v čase, v ktorom sa nerodí veľa detí.

    S týmto starým proroctvom sa dopĺňa aj proroctvo o celkovo 44 amerických prezidentoch, ktoré sa objavilo na amerických portáloch r. 1996. Nie je dôležité, kto je jeho autorom, dôležité je to, že sa plní. Médium, od ktorého proroctvo pochádza hovorí o tom, ako sa ocitlo vo veľkej budove – aká však v USA neexistuje, a ktorá slúži ako múzeum amerických prezidentov so 44 sálami. V každej sále sú vystavené typické rekvizity charakteristické pre dobu vládnutia daného prezidenta – napríklad v Kennedyho komnate je aj odstreľovacia puška. Posledné štyri miestnosti boli zahalené čoraz väčšou temnotou, no pri čísle 43 (Bush mladší) bol viditeľný konflikt s následkom veľkej straty životov – a práve on napadol Irak aj Afganistan. Posledná komnata je temná, no cez temnotu prebleskujú záblesky ohňa… je to obraz, ktorý bude sprevádzať 44. prezidenta.

    Takže pre tých, ktorí „vybabrali“ s koncom sveta je tu nepríjemná správa… 21. december 2012 síce prešiel, ale koniec (hoci nie sveta) nie. No nechajme ich, nech si ďalej cizelujú svoju rafinovanú taktiku…

    Aby sme dostali aspoň malú predstavu toho, o čo všetko už dávno okolo nás ide, pozrime sa na informácie, ktoré presiakli na ruskú verejnosť z prostredia armády. V máji r. 2000 sa na ostrove Malorka v Stredozemnom mori uskutočnilo stretnutie najvyšších vojenských dôstojníkov generálnych štábov USA a Ruskej federácie. Na tomto stretnutí bol analyzovaný a schválený plán pozemného napadnutia Ruska, ktorý vypracoval generálny štáb Ruskej armády pod vedením Náčelníka generálneho štábu, generála Jurija Balujevského. V súlade s týmto plánom má byť prvý úder vedený bývalými socialistickými štátmi Východnej Európy – najmä Poľska a Ukrajiny. Pretože hlavným nástupišťom pre útok má byť územie Ukrajiny, tak v rámci prípravy na agresiu bol prijatý aj plán prípravy vojenských základní a skladov na území Ukrajiny. Veľký dôraz sa v tomto pláne kladie na faktor neočakávanosti. V Rusku musí byť k tomu času realizovaných niekoľko vopred naplánovaných opatrení, napríklad zničenie ťažkých, medzikontinentálnych rakiet, ale aj príprava právneho rámca. Jedným z bodov takejto prípravy je taká reforma ozbrojených síl, pri ktorej dôjde k očisteniu veliteľského zboru Ruskej armády od národne a patrioticky orientovaných dôstojníkov.

    Nedávno presiakla na povrch informácia, že plán sa nepodaril vďaka starostlivo zorganizovanému úniku informácií z prostredia armády. No tak či onak, reorganizácia Ruskej armády sa začala. Americkí vojenskí špecialisti navštívili v júni r. 2006 Ukrajinu v rámci inšpekcie, ktorá mala preveriť stav príprav v zmysle schváleného plánu, t.j. overovali stav príprav vojenských základní a skladov. Odeský prístav bol schválený na rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá zahŕňa aj jeho rozšírenie. Tu je naplánovaná jedna z najväčších svetových námorných základní vojenských plavidiel USA a NATO. V zmysle plánu tu k okamihu prekročenia ruských pozemných aj námorných hraníc má byť skoncentrovaný dobre že nie celý svetový vojenský arzenál po kontrolou USA. Pred začiatkom vtrhnutia má ruská piata kolóna za úlohu začať s likvidáciou najlepších Rusov. Čistka má byť realizovaná v časovom rozpätí maximálne 48 hodín. Plán nepredpokladá prežitie žiadneho z protestujúcich Rusov. Propaganda a masovokomunikačné médiá majú vopred informovať širokú verejnosť a vnútorné orgány krajiny o tom, že banditizmus v Rusku je nevyhnutné zlikvidovať akýmikoľvek metódami a čo najrýchlejšie. Toto má ako keby zároveň zahŕňať plán, ktorý bude sľubovať zabezpečenie skorého zlepšenia ekonomickej situácie všetkých „civilizovaných občanov“ Ruska.

    Mnoho špeciálne vycvičených a vybavených výsadkových skupín, ktoré pozostávajú z neruského obyvateľstva Ruska, bude v rovnakom čase odoslané na posledných na odpaľovacie stanice jednonáložových rakiet „Topoľ“, aby boli odpojené z prevádzky, ak by sa to nepodarilo realizovať silami hlavného útoku. Tieto obsluhy by mohli ostať verné svojmu ruskému národu. Analogické operácie sa pripravujú na vojenské letecké základne, kde sú umiestnené ťažké vojenské bombardéry – raketové nosiče. Dávno pred útokom musí byť dokončená „modernizácia“ strategických raketových komplexov. Následkom tejto „modernizácie“ už obsluha raketových systémov nebude ani približne vedieť, kde môže pustiť raketu, pretože sa vyberá z neosobných, očíslovaných „cieľov“. Počas letu môže byť raketa samozlikvidovaná príkazom zo zeme, a to ako ruskými spravodajskými službami, tak aj vojakmi NATO, ktorí majú tieto kódy dostať v dostatočnom predstihu. „Modernizácia“ ruského raketového štítu bola reálne započatá dávno. Hlavnou myšlienkou je odstrániť zo služby tzv. „zastaralé“ rakety SS-18, z ktorých každá obsahuje 40 jadrových hlavíc, pričom každá z nich je samostatne navádzaná na cieľ. Namiesto nich sa umiestňujú tzv. „moderné“ rakety Topoľ, ktoré však majú už len po JEDNEJ jadrovej hlavici. Takže ak by sa aj podarilo dokompletizovať „modernizáciu“ ťažkých, strategických rakiet, tak Rusko bude mať 40-násobne zníženú vlastnú jadrovú kapacitu. Rakety SS-18 dostali kódový názov od NATO „Satan“, a to nie náhodou. Napriek všetkým krásnym rečičkám o ďaleko vyspelejšej americkej technológii, Američania NIE SÚ SCHOPNÍ tieto rakety – postavené na službu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia – zostreľovať. Použili sme výraz „podarilo skompletizovať modernizáciu“, pretože aj táto výmena prebieha zvláštne. Keď Američania modernizujú zastaraný jadrový nosič – no SS-18 dodnes nepotrebuje skutočnú modernizáciu – tak odmontujú jadrovú hlavicu a vymenia iba nosič. No v Rusku (samozrejme ide o rozkazy zo samotného vrcholu moci) sa demontujú a likvidujú aj staré hlavice a objednávajú sa kompletne nové. To znamená jednak „kšeft“ pre elitu, no zároveň všetky dodávky systematicky meškajú…

    Ideologická príprava vrhnutia na územie Ruska predpokladá silnú propagandistickú prípravu domáceho obyvateľstva zo strany masovokomunikačných prostriedkov, pričom bolo vyzdvihnutých niekoľko hlavných cieľov. Napríklad bude použitý argument neplnenia si povinností Ruska ako štátu voči svojmu obyvateľstvu na pozadí totálnej korupcie štátnych úradníkov a ruinovanie národa. Z toho dôvodu bude určený „ohraničený kontingent“ vojsk OSN, ktorého oficiálnou úlohou bude zavedenie poriadku v krajine a obnova sociálnej a priemyselnej sféry.

    Bezprostrednou príčinou vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou má byť nevyplatenie štátneho dlhu Ukrajinou Rusku a útlak ruskej časti populácie na Kryme aj po celej Ukrajine. Takýto problém bude zorganizovaný v potrebný čas. Po vojenskom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou vstúpia na územie Ruska zahraničné vojská, aby „zastavili nezmyselné krviprelievanie medzi dvomi bratskými národmi“.

    Podľa odhadov analytikov, pravdepodobnosť, že amerických černochov bude domáce obyvateľstvo prijímať chlebom a soľou je niekde medzi 60 až 90%. Administratívnu funkciu riadenia v prvej fáze okupácie zabezpečia domáci úradníci a nová vojenská vláda. Už prebieha program perspektívnej prípravy budúcich špecialistov na riadenie Ruska. V USA, v niektorých krajinách Európy a v Izraeli sa zvyšuje počet katedier zameraných na výučbu ruského jazyka, histórie a súčasnej politickej situácie v Rusku. Študentov zatiaľ orientujú na budúcu koloniálnu funkciu.

    Je rozhodnuté, že domáci odborníci budú musieť byť rýchlo vymenení za zahraničných, a preto musia dobre zvládnuť ruský jazyk. Celá výmena dokumentov však má byť v dohľadnej dobe vymenená za komunikáciu v angličtine. Naoko sa uchová komunikácia v ruštine, no ako doplnok sa pridá pomocný jazyk – angličtina alebo hebrejčina. Elita krajiny čoskoro prestane hovoriť po rusky.

    Zvyšky pôvodného obyvateľstva budú postupne vytlačené do rezervácií podľa príkladu USA. No prístup k vzdelaniu a dobre platenej robote mať nebude. Lekárska pomoc bude výlučne platená. Všetky domáce náučné a vedecké inštitúcie budú rýchlo likvidované.

    Jedným z dôležitých ideologických projektov bude nezvyčajne rýchla výmena zvyškov pôvodného obyvateľstva emigrantmi z nerozvinutých krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

    Veľmi rýchlo po začiatku okupácie bude musieť byť vymenená Ústava a všetky vrcholové zákony, aby sa legalizovalo postavenie okupantov a ich zlodejské ciele. Všetky protesty domáceho obyvateľstva budú likvidované už v zárodkoch spolu s aktivistami a organizátormi podľa vzoru likvidácie všetkých protikapitalistických a protikresťanských skupín v USA za posledné desaťročia.

    Plán začiatku realizácie plánu, ktorý bol schválený Ruským generálnym štábom mal dopad aj na osud strategickej jadrovej ponorky KURSK. Podľa údajov zahraničných vojenských plavidiel, ktoré sa nachádzali v blízkosti oblasti vojenských manévrov, tieto zaregistrovali podvodný výbuch okolo 11:00 v sobotu doobeda. Rádiom zaslali niekoľko diplomatických otázok. Je jasné, že ruské vojenské plavidlá nemohli nezaregistrovať podvodný výbuch priamo v oblasti svojich manévrov. Ale „znepokojovať“ sa o Kursk začali až v nedeľu. Väčšina vrcholových dôstojníkov ruskej vojenskej flotily sú Židia. A práve na palube potopeného Kurska sa nachádzali najnádejnejšie  a najpatriotickejšie, nežidovské  vojenské kádre.

    Podľa slov generála, Putin zdokladoval svojim izraelským pánom zničenie prvej skupiny najlepších vojenských kádrov Severnej flotily.

    Ruská rozhlasová stanica NÁRODNÉ RÁDIO dňa 1. októbra 2006 oznámila, že u Putina sa bezprostredne po tragédii Kurska objavil jeden z vysokopostavených funkcionárov CIA. Putin nato neodkladne vycestoval do Severomorska a vydal rozkaz na začiatok likvidácie dvoch ďalších ponoriek analogického typu, ktoré boli zakotvené v jednom z vedľajších prístavov. Okrem týchto dvoch boli vyčlenené na likvidáciu v tejto vojenskej základni ďalšie 4 atómové ponorky…

    Už nie je tajomstvo, že na území ruskej federácie stavajú špeciálne vojenské základne vojaci NATO. Ide najmä o Východnú Sibír. Ruské vedenie vydalo zákony, podľa ktorých v ruských ozbrojených silách môžu slúžiť cudzí štátni príslušníci. Nuž už nie je prekvapením vidieť takýchto vojakov v ruskej uniforme a hovoriacich po rusky veľmi ťažko, keďže angličtina je ich vlastným jazykom. Aj u nás je veľa naivných ľudí, ktorí si myslia, že Rusko ako štát sa bude starať o naše, slovanské záležitosti. Je to však hlboký omyl. Štát je nástrojom tvarov a je úplne jedno, o akú krajinu ide. Podľa tvrdenia Dr. Colemana, v ruskej armáde našťastie ostala hlboko ukrytá elitná časť, ktorá sa nepodriadila ani boľševikom, ale ani kapitalistom. To je tá skutočná sila, ktorá pomohla Stalinovi – podľa Colemana – vybudovať mohutnú, modernú armádu, ktorej sa Svetová vláda obávala. Práve Stalin takto na 50 rokov pozastavil plány Svetovej vlády na likvidáciu Slovanov, čo chceli hneď po nástupe Gorbačova tvari dobehnúť. Deštrukcia ruskej armády – hoci pod rúškom „modernizácie“ – je fakt, ktorý prebieha už od 90-tych rokov. Napriek tomu sa im nedarí všetko tak, ako si naplánovali, a to do tejto oblasti patrí aj zapaľovanie vojenských základní v samotnom Rusku. Podľa zdrojov z ruskej armády sú tie „prirodzené požiare“, ktoré sa prehnali Európu a hlavne Ruskom za posledné roky dokázateľne organizované z Veliaceho strediska kozmických síl v Novom Mexiku. Za použitia špeciálnych družíc bola deaktivovaná ozónová vrstva a zapaľované lokality na území Európy a Ruska. No ruská armáda nezakročila – čo je naozaj jeden z jasných dôkazov o existencii plánu a spojitostí, ktoré na verejnosť prenikli z prostredia patriotov ruskej armády. Navyše, keď pri jednom z takýchto incidentov došlo k zhoreniu niekoľkých vojenských lietadiel na vojenskej leteckej základni, tak inak mierny Medvedev, vtedajší prezident, okamžite vymenil veliteľa – inak ruského patriota, pričom môžeme hádať, koho tam dosadil… Využívajú každú zámienku. No jeho vtedajší premiér, dnešný prezident, podpísal s NATO dohodu, podľa ktorej majú vojská NATO právo vstúpiť na územie Ruskej federácie, ak by bolo potrebné potláčať občianske nepokoje. Stačí ich pozvať…

    Keď berieme do úvahy, že dokonca dnešní vedci už hovoria o blížiacej sa kataklizme, tak musíme brať do úvahy aj to, že v prvom rade o nej vedia tvari, ktorí stále ovládajú svet. Podľa väčšiny prognóz bude to, čo teraz voláme Atlantický oceán začínať niekde na úpätiach slovenských hôr na strednom Slovensku. Tak č onak, Británia bude pod vodou. A práve preto musí hlava Svetovej vlády – podľa Davida Ickea jašter – prejsť na bezpečnú pôdu. A nebude nič bezpečnejšie, ako Sibír. Je naivné si myslieť, že Rusko ako štát neslúži prioritne záujmom tvarov. Ale zároveň si musíme uvedomiť, že Rusko ako dŕžava je našou budúcnosťou ako Slovanov a Árijcov. Hlavnou časťou je „DŔŽAVA“ a nie „ŠTÁT“! Ktovie, možno aj viditeľná hlava čiernych mágov – pápež – sa chce dostatočne včas „spratať“ do bezpečia.

    Ale teraz sa pozrime na aktuálny čas zo zorného uhla našej starej kultúry. Sme totiž v období Hromníc, a my vieme, že Hromovládca nikdy nebol Ježiško…

    Celá Príroda je rozumná a oduchovnelá. Sily živej Prírody a Živly sú Mohutnými Silami Stavby Sveta, ktorá má vlastné Vedomie aj rozum. Naši predkresťanskí Predkovia tomu veľmi dobre rozumeli a uvedomovali si to. Preto žili v súlade a harmónii s týmito silami a vedeli, ako s nimi správne spoločne konať.

    Prírodné Kolo – Kruh, to sú časy slnovratov a rovnodenností, časy uspávania a prebúdzania sa týchto Prírodných, prirodzených Síl. Ich energie sú prítomné nielen v samotnej živej Prírode, ale aj v človeku a iných formách života.

    Dni prebúdzania a zaspávania Matky Zeme a síl, ktoré ju formujú sú dôležité aj pre človeka a jeho činnosť. Sú to časy prebúdzania sa energií Ohňa, Vody, Zeme a ďalších.

    Hromnice – hoci nám tento názov, ako mnoho iných ukradli kresťania – je prebudenie živlu Ohňa. Otec Oheň je Veľký a Slávny Boh, ktorý nám dáva teplo, ale nielen teplo fyzické, ale aj teplo Duševné, ktoré očisťuje ľudské vedomie a rozum, čím sa harmonizuje. Práve v mesiaci február sa prebúdza prvý hrom. V týchto dňoch možno začuť jeho dunenie a žiarenie, záblesk blesku na nebesiach.

    Živel Ohňa sa prejavuje nielen vo fyzickom ohni, ktorý vidíme, ale predovšetkým v ohni, ktorý prichádza od Slnka. V tomto období sa začína jeho aktívna činnosť ako energie slnečných ohnivých pohybov, ktoré vplývajú na proces prebúdzania sa všetkého živého na Zemi. Povrchové vrstvy zakusujú ohňové vibrácie, ktoré voľným okom nevidno. Zvláštnym druhom ohňa je Duchovný Oheň. U tvorivých ľudí toto obdobie môže prebudiť túžbu tvoriť a budovať.

    Na tieto zmeny reaguje aj rastlinstvo. Semená začínajú silnieť, pripravujú sa na rast. Hoci na semená ešte nedopadlo fyzické teplo, oni už cítia ohňovú energiu a začínajú prípravy na rast.

    Čas Hromníc je prebúdzanie vnútorného ohňa a ak je človek pripravený tvoriť, tak sa aktivizuje tvorivá energia. Prichádza čas jarnej rovnodennosti, keď sa prebúdza Matka Zem, Príroda. V takýchto časoch prebúdzania sa vody, ohňa či zeme boli nevyhnutne prítomní Žreci, Volchvovia, Znachari či Vedúni, ktorí využívajú na vykonávanie obradov silu prebúdzajúceho sa živlu, pretože práve oni sú v najtesnejšom spojení s týmito živlami. Práve v tieto dni vykonávali špecifické obrady a rituály.

    Na takéto obrady sa je potrebné zodpovedne pripraviť. Vykonávanie obradov totiž nie je nič iné ako napájanie sa na tieto prastaré energie. Ľudia, ktorí sa zúčastňovali týchto obradov dodržiavali prísny pôst a zdržanlivosť. V predvečer obradu na rozkúrila baňa („sauna“) a prebehol dôležitý očistný rituál, do ktorého je zapojené nie iba fyzické telo, ale aj ďalšie, jemnohmotnejšie telá.

    Počas obradu prebiehalo aj učenie. Oheň pri posvätných úkonoch mal rôznu farbu – modrú, bielu, žltú, fialovú… Každý z nich má svoj význam a určenie v závislosti od toho, čo je v danom čase nevyhnutné a ktorá z ohňových energií má byť prítomná v Javi. O tomto ľudí učil Volchv, ktorý podával rôznu informáciu pre rôznych ľudí na rôznej úrovni evolučného vývoja. Učil deti aj dospelých, učil o rôznych formách ohňa.

    Najvyššia forma ohňa je Oheň Lásky ožarujúci svety nekonečného Vesmíru.

    Prastaré obrady menia prírodné energie a teda dokážu pomáhať meniť náš Svet. Vymyslené, „intuitívne“ obrady, mená a podobné veci menia vymyslený svet. Máme aj také staré príslovie – rovný rovného si hľadá. Každý sa musí rozhodnúť, či chce aktívne meniť svoje životné prostredie, alebo mu stačí, ak ho mení virtuálne. Zmarenie globálneho plánu likvidácie Rusov ako národa nebol urobený virtuálne. Treba však vedieť, že to bol iba jeden z krokov, ktoré tvari plánovali. Ak na tejto Zemi tvari nechcú bielych, tak nechcú ani nás. To by bol ďalší krok. Musíme si uvedomiť s čím sa zahrávame, ak ignorujeme Dedičstvo Predkov. Ak tvarom nevyšiel jeden plán, tak určite majú nachystaný minimálne jeden záložný. Oni sa len tak, „intuitívne“ nevzdajú. Sú reálni, nie virtuálni. Nadchádzajúce zmeny sú už „za rohom“ a nebude o nich nijaký inzerát v novinách ani televízii. Nebude už nijaký dátum, ku ktorému by sme ich mohli vzťahovať. Všetko bude bežať normálne, až kým zmeny nepocítia všetci. No keď už budú tu, budú už také veľké, že už ich nič nezastaví.

  • ZÁHADA ČIERNOOKÝCH DETÍ

     Hoci charakter a zameranie našej stránky je také, že spravidla nepreberáme články z domácich zdrojov – tentoraz radi urobíme výnimku. Obsah tohto článku je totiž taký dôležitý, že bez akýchkoľvek otázok zapadá do nášho zamerania. Z nášho pohľadu je potešiteľné, že takýto druh informácií sa začína objavovať aj z nezávislých zdrojov.

    Článok sme prebrali v plnom znení a bez akýchkoľvek úprav. Naši čitatelia sa už určite v zmysle Zdravomyslia zorientujú sami:

    Tajomstvo čiernookých detí preniklo na svetlo sveta v roku 1998, keď novinár Brain Bethel napísal o incidente s dvoma čiernookými deťmi. Raz, keď oddychoval na parkovisku,  priblížili sa k jeho autu dvaja chlapci. Bethel uviedol, že boli otravní, opakovane žiadali, aby ich odviezol domov pre peniaze do kina. Bethel uviedol, že cítil akoby ním niečo preniklo a nútilo ho otvoriť dvere. Avšak, keď sa im pozrel do očí, ktoré boli čierne bez dúhovky a bielka, ostal ochromený strachom.

    Vymyslená legenda alebo mystické tajomstvo?
    Nie je to jediný príbeh o deťoch s čiernymi očami. Mnoho ľudí uviedlo, že sa pri ich dverách objavilo čiernooké dieťa a žiadalo, aby ho pustili dnu pod rôznou zámienkou. Spoločným zážitkom bolo to, že ľudia vždy cítili strach, keď s nimi tieto deti hovorili. Mali čierne oči bez dúhovky a bielka, ale boli oblečené v šatách zodpovedajúcich aktuálnej móde. Je to nevysvetliteľné tajomstvo alebo mestská legenda?

    Deti s čiernymi kontaktnými šošovkami
    Aj keď sa ľudia snažili racionalizovať tieto prípady, že deti mohli mať čierne kontaktné šošovky alebo, že niektorí ľudia majú iba bohatú predstavivosť, prípady vyvolávajú otázky. Ľudia, ktorí rozprávali svoje príbehy, intenzívne opäť prežívali strach, a preto sa pýtame, či to môže byť pravda. Naozaj existujú čiernooké deti a ak áno, čo alebo kto sú? Najdesivejší aspekt všetkého je, že tí, ktorí tvrdia, že sa stretli s týmito zlovestnými deťmi prisahajú, že museli aktívne odolať pokušeniu poslúchnuť ich príkazy, akoby ich hlasy dostávali do nejakého hypnotického stavu.

    Možno sú to upíri 
    Existuje niekoľko teórií o tom, kým tieto monštruózne deti vlastne sú. Medzi svojské, ale existujúce teórie patrí tá, že ide o moderných upírov, ktorí nás prenasledujú v našich uliciach.
    Nasvedčuje tomu aj fakt, že väčšinou ide o mladých chlapcov s uhrančivými čiernymi očami a hypnotickými hlasmi, ktorými doslova paralyzujú svoje „obete“ a nútia ich, aby poslúchali ich príkazy. Taktiež je evidentné, že tieto bytosti sú neschopné vstúpiť na niečí majetok bez predchádzajúceho pozvania podobne ako upír. A či sajú krv? Na to by museli odpovedať tí, ktorí ich pozvali dnu. A tých zatiaľ štatistika neeviduje.

    Kríženci človeka a mimozemšťana
    Takže za predpokladu, že nemáme dočinenia s upírmi, existuje rovnako exotická možnosť, že tieto subjekty môžu byť krížencami ľudí a ufónov. Niektoré ženy, ktoré vraj uniesli mimozemšťania totiž tvrdia, že im odobrali vajíčka a zvláštne deti sú výsledkom spojenia ľudskej a mimozemskej DNA. Dnes tieto ženy môžeme stretnúť skôr v lôžkových častiach amerických psychiatrických kliník.

    Stratené duše
    Niektorí tvrdia, že čiernooké deti sú len stratené duše zosnulých detí, ktoré smutne putujú na Zemi a hľadajú pomoc u dospelých. Avšak tí, ktorí sa s nimi stretli vyhlasovali, že mali návaly strachu, keď prišli do kontaktu s týmito bytosťami. Je to, akoby inštinktívne vedeli, že sa nejedná o neškodné detí, ale ide o nebezpečných predátorov v prestrojení. Aj keď „inštinkt“ nie je dôkaz, ale univerzálnosť tohto pocitu u všetkých, ktorí prišli do styku s čiernookými deťmi je ťažké odmietnuť. Tiež je ťažké uveriť, že stratené deti, či už živé alebo mŕtve, dokážu vyvolať takú hrôzu u dospelých.

    Démoni v prestrojení
    Ak je človek náchylný veriť v existenciu anjelov alebo démonov, musíme pracovať aj s teóriou, že čiernooké deti prichádzajú z útrob samotného pekla. Táto teória nie je viac, či menej, rozumná, ako iná. Ale ak vezmeme do úvahy prestupujúcu auru zla vysielanú čiernookými deťmi a pocitmi strachu u ľudí, stáva sa celkom vierohodnou. Otázne je, prečo iba pôsobia zastrašujúco, ale nič negatívne neurobia.

    Je to hoax?
    Hoci internet je neoceniteľný nástroj pre distribúciu informácií, tiež je to ľahko zneužiteľné médium na prenos klebiet, povestí a priamych klamstiev. Nech sú čiernooké deti duchovia, upíri, démoni, krížencami, internetovými hoaxmi, podvodmi alebo iba žartíkmi mládeže s čiernymi kontaktnými šošovkami, ostáva táto záhada fascinujúcou a zároveň desivou aj pre nasledujúce generácie.

    Autor: Radomír

    Zdroj

  • ČO BY SME MALI VŠETCI VEDIEŤ

    V tomto príspevku kliknutím na každý obrázok spustíte zodpovedajúce video.

    Po našom článku „INGLINGOVIA?“ sa niektorým z vás zdá, že ide o ohlásenie rozdeľovania aj tak slabej jednoty Slovanov, ktorí – ako sa niektorí bojíte – nikdy nedokážu byť jednotní. Hoci na jednej strane je táto nejednotnosť naozaj smutná, na druhej strane treba povedať, že to jediné, čo nás dokáže dostať nazad „do sedla“ je zdravomyslie a Rodové zriadenie. V našej kultúre – ako sme už neraz hovorili – je prerodenie normálnym javom, ale pretože žijeme v reálnom prostredí civilizácie a nie kultúry, musíme sa naučiť aj iné lekcie. Vo Védach sa hovorí, že jeden z dôvodov, pre ktoré sme na tejto Zemi je to, aby sme sa naučili rozoznávať lož. Áno, je našej kultúre cudzia, a ak máme byť v budúcnosti Bohmi, tak nemôžeme bez takejto evolučnej lekcie postúpiť do vyššieho ročníka.

    Od prerodenia musíme jasne odlíšiť úplne iný jav. Mnohí ľudia si v tejto dobe myslia, že stačí, ak do všetkého „trošku“ zabŕdnu a už sú „in“. V dnešnom slangu by sme to mohli vyjadriť anglickým termínom „open mind“. Je to zvyčajne označenie pre človeka, ktorý je v dnešnej dobe považovaný za šikovného, keďže o všetkom čosi vie alebo počul, ale na všetko si však dáva pozor, aby nebol do toho veľmi „zatiahnutý“. Aj keď v tomto prípade opäť nemusí ísť vždy o negatívnu vec, dnes musíme brať do úvahy – ak chceme reálne prežiť – aj iné aspekty. Jednou z najdôležitejších je aktuálny „dátum“. Tí na druhej strane dobre vedia, že ak sa prebudíme, tak im ich plány nevyjdú. Nuž robia všetko pre to, aby to ostalo tak, ako to je doteraz. A tak mnohí „demokraticky“ skáču raz tu, raz tam – a nikde dlho nevydržia. Budhistická Tantra – učenie Vadžrajana – pred týmto dôrazne varuje. Open mind je „super“ vec, má však jeden veľmi záludný háčik. Takýto človek síce „encyklopedicky“ zvládne každý problém – však o tom čosi počul tu aj tam – ale v skutočnosti nikdy do ničoho nevojde do hĺbky. Nuž a v knihe života to je už problém. Ak ju máme správne „napísať“, tak sa nestačí celý život motať iba na stránke „Obsah“. A môžeme vôbec nadobudnúť nejakú evolučnú životnú skúsenosť prešľapovaním na „Obsahu“?

    Čo je však horšie, takýto ľudia môžu byť ľahko – aj keď to nemusí byť vedome – vlákaní do dobre nastraženej pasce. V nasledujúcom videu uvidíte, ako dnes fungujú „trollovia“ na internete. Ich úlohou je rozbíjať diskusie a presmerovávať pozornosť fóra na takých stránkach, ktoré idú neželateľne hlboko do slovanstva. Často to je nenápadný začiatok a zrazu sa začnú – nevedno odkiaľ – hrnúť také informácie a v takom množstve, že sa nestíhate diviť. Odvolávajú sa na všelijaké zdroje – a väčšina ľudí si to ani hĺbkovo nepreveruje, že neraz totiž oni sami pripravili práve to, na čo sa odvolávajú (dnes musíme rátať aj s tým, že projekt „Démon Slovanstva“ je medzinárodne previazaný cez všetky spravodajské služby v slovanských štátoch). A záujem začína odpadať. Robia to ľudia, ktorí celé dni nemusia chodiť do práce a len sedia na internete – platia ich spravodajské služby – monitorujú všetky „podozrivé“ skupiny a keď už je potrebné odkloniť smer, tak zasiahnu. Možno vám to niečo pripomenie:

     Druhé video prináša informácie, ktoré by naozaj každý zdravomysliaci človek mal vedieť. Ide nielen o to čo hovoria Staroverci a čo Kresťania, ale dozviete sa viac o „neznámych“ mimozemšťanoch, pyramídach, či stavbách ohromných podzemných základní, ktoré sú budované už desaťročia – práve na to, čo je predo dvermi. Okrem iného uvidíte aj výpoveď človeka, ktorý sa podieľal na ich výstavbe, ale do roka po vystúpení s týmito informáciami zahynul „za nejasných okolností“:

    Vedaman Vedgor aj o tom, ako sa pripravovať na to, čo je predo dvermi:

    Trochu zaujímavejšie detaily rady aj s veľmi výstižnými pesničkami, pre tých, ktorí vedia o čo ide. Veľmi výstižné a poučné sú aj texty piesní:

    http://www.youtube.com/watch?v=wdlPK-l2DZw

    Vedagor o roku 2012:

    http://www.youtube.com/watch?v=DsF53WpWNmk

    Ďalší príspevok je mimoriadne dôležitý. V Rusku už dlhodobo dochádza k nájazdom na malé dedinky a vyvražďovaniu obyvateľstva. Takéto prípady sa však nikdy nedostávali na obrazovky televíznych staníc… Tento prípad sa tu však už dostal, pretože udalosti sa vyvinuli tak, že sa to nedalo ututlať. Ide o udalosť z malej dedinky, do ktorej sa prisťahovala cigánska rodina. Keď sa však ukázalo, že to sú drogoví dealeri – dedinčania ich z dediny vyhnali. Ako odveta prišla „trestná“ výprava Čečencov a Dagestancov na 16 autách a po zuby vyzbrojených. V dedine bolo len 9 mužov a ani nemali všetci strelné zbrane. Napriek tomu sa postavili tvrdo na odpor a nielen že sa ubránili, ale aj zabili jedného z útočníkov. Polícia ich však nakoniec začala vyšetrovať ako útočníkov…

    Možno nebude nezaujímavé vedieť, aký pôvod majú vlastne tieto „kaukazské“ národy. Ako vieme, celý židovský národ má 12 kmeňov. Kmeň Izrael získal dnešný Izrael. Kmeň Júda dostal – v súlade s proroctvom – Novú Judeu, ktorú dnes poznáme ako USA. A ostáva 10 „stratených“ kmeňov… ale nie sú v skutočnosti stratené. Sú to práve tie národy, ktoré dnes nazývame „kaukazské“, ale v skutočnosti sú to prišelci…

    Otázkou ostáva – ako by sa takáto hrozba (žeby iba teoreticky?) dopadla na našich dedinách? Ťahajú kresťania za jeden povraz?
    http://www.youtube.com/watch?v=kDQ-GFrAMDA

    Mnohí by radi vnášali rozkoly aj tam kde nie sú. Vedagor napríklad neraz „kritizuje“ Pátra Dija za to, že jedáva mäso. Preto na mnohých ruských stránkach už nájdete fóra, kde sa „boduje“ kto je za koho, ako keby proti sebe bojovali… Tu uvidíte priamu odpoveď Vedagora na jeho názor na otca Alexandra:

    U Vedagora ostaneme a tu niečo o podstate kresťanstva:

    Vedagor o Sivých:

    O obrade obrezania:

    http://www.youtube.com/watch?v=Blw8c37hLx0

    Vedagor o kresťanstve, karierizme a judaizme:

    „Slobodné“ médiá stále zaryto mlčia o tom, ako sa realizuje genocída Srbov. Všetky hovoria iba o tom, akí sú „zlí“, avšak nikdy nevidíte to, čo bolo a je páchané na Srboch. Naozaj si myslíme, že nič takéto nikdy nepríde až k nám?

    http://www.youtube.com/watch?v=efA1x0eEup0

    A teraz je možno čas porozmýšľať, na ktorú stranu sa pridať. K pamiatke našich Predkov, alebo do stáda hnaného na jatky?

  • SŤAHOVANIE NÁRODOV PREDO DVERMI

    Autor: Александр Громач

    Zdroj

    Tento článok sme pôvodne uverejnili ešte v roku 2011, keď sme všeobecne očakávali kataklizmu. Ale ak si ho ešte raz prečítate zistíte, že je v tomto smere nadčasový, t.j. nič z jeho aktuálnosti neubudlo. Dnes však máme o poznatok navyše a vidíme, čo sa udialo v Grécku. Všetkým sa snažia nahovoriť, že na vine sú si sami Gréci, že boli nenažratí a podobne. Ale zamyslime sa aj my nad mechanizmom, ktorí dostal Grécko tam, kde je. Aj my berieme Eurofondy, o ktorých nám tvrdia, že sú to nenávratné „darčeky“. Hoci Eurofondy sa priamo nesplácajú, naša krajina – ako všetky v EÚ – platí každoročné členské poplatky. A tieto zahŕňajú v skutočnosti aj splátky „fondov zadarmo“. Je známe, že nám nachystali pol miliardy EUR na projekty pre Cigánov, ktoré začne realizovať nasledujúca vláda. „Odborníci“ na fondové operácie začnú obiehať – štandardný postup – starostov a primátorov a dohadovať s nimi provízie za implementáciu projektov pre Cigánov. Už dnes poznáme fakty ohľadom demografického vývoja Cigánov. Zatiaľ stačí vedieť, že tam, kde je ich nadpolovičná väčšina dochádza za 10 rokov k zdvojnásobeniu ich populácie. Dnes už prekračujú 1 milión, pričom ich podiel na celkovej populácii Slovenska exponenciálne narastá. Veď naša mládež sa venuje športovému sexu, pije energetické nápoje, fajčí marihuanu a chová psíkov. Deti netreba – zbytočné náklady. Ak spustia tieto investície – veď mnohí starostovia chcú tiež byť „za vodou“ – tak rapídne narastie počet obcí, kde už bieli ľudia nebudú môcť žiť. Republika sa zadlží, na splátky postupne nebude, no a tak príde na rad grécky – už odskúšaný – variant. Stačí, aby nás vhodná vláda pochytala do siete utkanej za americké doláre. Veď možno práve preto sieť a nie napríklad vysoko letiaci balón… a ostatným národom narozprávajú, že sme boli nenažratí ako Gréci.

    V roku 1999 vtrhlo NATO na územie Juhoslávie. Príčin pre túto vojnu môžeme vymenovať mnoho. Od v podstate banálnej obrany národov Juhoslávie pred tyranom Miloševičom po úvahy o ostrom nácviku invázie do Ruska.

    Za posledné obdobie sa na základe vynorenia nových faktov okolo klimatických zmien objavujú zaujímavejšie a pravdepodobnejšie scenáre. Od r. 2000 začali vedci po celom svete publikovať články o strašných klimatických zmenách, ktoré môžu vyústiť k potopeniu sa celých krajín. Na fajčiarskych kútikoch začali podnikatelia debatovať o novej Noemovej arche. Hollywood začal natáčať filmy. Téma stále neutícha, ale zavrhuje sa buď ako spoločná divá fantázia klimatológov a matematikov, alebo ako nezodpovedajúca skutočnosti a stojaca na údajoch, ktoré podvrhli britskí vedci. Prečo sa zavrhujú údaje rôznych ďalších vedcov sa už nikto ani nezamýšľa.

    Tí, ktorí predpovedali budúcnosť v minulosti, ako Edgar Cayce alebo Vanga, ale aj tí, čo tak robia v súčasnosti tiež veľa hovorili o nadchádzajúcej kataklizme. Európania, ktorých u nich doma nazývajú panikármi, sa sťahujú do Ruska, najčastejšie na Sibír. Napríklad pod Krasnojarskom vznikla nová diaspóra Nemcov, ktorí prišli z Nemecka medzi rokmi 2008 až 2011. Je prekvapujúce, že medzi týmito Nemcami nie sú chudáci, ale úspešní ľudia, vrátane dvoch klimatológov, ktorí v Nemecku dostávali vysoký plat. Čože ich to priviedlo na Sibír?

    Podľa prognóz Cayceho, klimatické a seizmické kataklizmy zasiahnu celú planétu, na základe čoho sa zásadne zmení. A hľa, Rusko pri tom utrpí menej ako ostatní a povedie novú civilizáciu, ktorej centrom sa stane Západná Sibír. Tendenciu Cayce opísal veľmi jasne: už desať rokov nás vedci strašia prognózami, že intenzívne topenie sa ľadovcov v Grónsku a Antarktíde môže spôsobiť búrlivú tektonickú aktivitu na Zemi a, ako následok, zmeny vulkanickej činnosti, zemetrasenia, cunami a povodne. V podstate v tomto smere proroctvo Cayceho pripomína predpovede Vangy. „Všetko sa roztopí ako ľad, len jediné ostane nedotknuté – sláva Vladimíra, sláva Ruska – povedala v roku 1979 – všetko ono zmetie zo svojej cesty a nielenže sa zachráni, ale stane sa vládcom sveta“.

    No, ako už bolo povedané, nielen proroci nás strašia týmito predpoveďami. Matematici, vrátane ruských, sa už dávno zaoberajú modelovaním nového globálneho oteplenia.

    Ako vidíme na mape zaplavenia Európy, celá západná Európa pôjde pod vodu. Áno, aj časť východnej. Ale zato juhovýchodná Európa, chránená Karpatmi, v určitej miere Alpami a Apeninským polostrovom, ktorý vytvára vlnolam, ostane nad vodou. A také mestá ako Berlín, Paríž, Hamburg, Londýn, Amsterdam, pravdepodobne aj Rím a mnoho ďalších miest pôjde pod vodu. Zato však Belehrad, Sofia a Sarajevo ostatnú stáť.

    Tento model nie je nový a vytvoriť ho nepredstavuje veľa úsilia, stačí vypočítať priemernú výšku a silu vlny, nahodiť nadmorské výšky Európy a počítač vám sám ukáže výstup. Ako vidno, pre anglosaské národy je smutný. A v Severnej Amerike je to tak tiež. V juhovýchodnej Európe je vynikajúce podnebie, ale populácia na európske pomery neveľká. Na celom území Juhoslávie žilo dokopy 22 miliónov ľudí. Pre porovnanie, v Nemecku žije 87 miliónov, ale čo do rozlohy je Nemecko dvakrát menšie ako Balkán.

    Otvorene povedané, USA sú Nemci v súvislosti so zaplavením Európy „ukradnutí“. Najpravdepodobnejšie je, že si pripravujú Noemovu archu pre seba a svojich najbližších. Začali vojenskú čistku regiónu, vhodne na to využili ideológiu, veď Juhoslávia patrila k opačnému táboru. Pred agresiou žilo v Srbsku 12,5 milióna ľudí (vrátane 1,5 milióna v Kosove a 2 miliónov vo Vojvodine), dnes má Srbsko menej ako 8 miliónov obyvateľov, vrátane Vojvodiny (2 milióny). Takto sa obyvateľstvo Srbska znížilo o 2 milióny ľudí. Je to bezohľadná genocída kosovských Srbov. Spolu bolo zničených 20% národa. Nie je to genocída? Jednoznačne to je genocída. A práve ona bola cieľom. USA plne vedome a ich spojenci nevedome vyvraždili balkánske národy, aby tam mohli v budúcnosti prísť. A táto genocída sa robí pod záštitou síl KFOR. Pravda, USA už musela znížiť svoj apetít a začať hľadať skrytejšie prístupy, pretože svet sa od 90-tych rokov zmenil a Rusko sa už nebude len tak prizerať na otvorenú genocídu.

    Pozrime sa na mapu základní NATO na Balkáne:

    Pozornejšie sa prizrime Grécku, ktoré sa tiež nachádza na teritóriu, ktoré nepôjde pod vodu. Kríza v Grécku sa rozrastá a západní ekonómovia robia všetko preto, aby vohnali Grécko do ešte väčších dlhov, a potom si rozobrali grécke územie za tieto dlhy, ale Grékov vohnali do ekonomického otroctva. Už počuť vyjadrenia niektorých západných politikov, že Grécko by mohlo predať územia na zaplatenia dlhov. A treba povedať, že Grécko súhlasilo, v podstate už dnes môžete nadobudnúť skalu alebo neveľký ostrov pri brehoch Grécka za pomerne malé sumy od 1 do 10 miliónov EUR. Pravda, zatiaľ tieto územia ostávajú pod jurisdikciou Grécka, ale to len zatiaľ. Vnútorná situácia v Grécku sa zhoršuje. Arabi a Gréci sa prakticky otvorene navzájom vyvražďujú. Počas nepokojov bolo zabitých viac ako 1000 Grékov, ale množstvo zabitých Arabov sa nezverejňuje, veď ani niet kedy počítať. Je to politika genocídy na Balkáne? Áno, je.

    Prichádza veľké sťahovanie národov, dokážu si Balkánci ubrániť svoju zem, dokážeme si my ubrániť svoju?

    2011

  • OBRUČ MOCI – KRV OPICE

    Odporúčame vám pozrieť si dokumentárny film zo série dokumentov Ring Of Power, ktorá je mnohým našim čitateľom určite známa.

    Tento diel – s podtitulom Opičia krv – odhaľuje fakty zločinov moci civilizácie od starých čias až po dnešok. Je to dokument o tých, čo riadia náboženstvá, politiku, ekonomiku, vojny či menia mapu Zeme ako kúsok koláča. Kreacionisti tvrdia, že človek bol stvorený Bohom, čo z tohto pohľadu znamená, že Boh človeka geneticky „vyprojektoval“. Väčšina dnešných veriacich ľudí by určite súhlasila, že Boh alebo Bohovia sú bytosti alebo energie pôvodom nie z našej Zeme, alebo aspoň nie z našej formy existencie rozmernosti. Jeden z dôsledkov takéhoto prístupu je, že Boh je považovaný za niečo cudzie. Mnohé staré texty hovoria o Bohoch, ktorí prišli na Zem z neba a vytvorili človeka na svoj obraz. V Biblii, presnejšie v knihe Genesis sa napríklad opisujú rôzne gigantické bytosti. Egypťania, Feničania, Chaldejci, Mayovia, Aztékovia, Árijci, Asýrčania aj obyvatelia starého Tibetu často spomínajú v nájdených záznamoch príchody Bohov z Nebies.

    Hoci vo filme nie je podávaný náš, t.j. védický pohľad, podáva rôzne zaujímavé informácie, ktoré stojí za to spoznať. Ja jednej strane je dobre, ak sa už aj ľudia modernej vedy dopracujú k pohľadu, ktorý sa vymyká oficiálnej histórii, na druhej strane musíme zdôrazniť, že všetky fakty je potrebné zvažovať na podklade védického zdravomyslia. Malo by nás utvrdiť v tom, že už je čas konať, lebo samotná existencia a dispozícia informácie ešte nič nemení, skôr naopak, má tendenciu nás udržiavať v nečinnosti falošnou ilúziou, že niekto už „koná“. Z védického pohľadu nám totiž nikto nemôže darovať Múdrosť. Môžu nám darovať iba informáciu, ale Múdrosť musíme nadobudnúť sami.

    Dokument si môžete pozrieť a stiahnuť v ruskom preklade napr. na youtube – pozostáva zo 6 častí:

    1/6:

    http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=mV4mpcymcts

    2/6:

    http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=NbgtHKxJB10

    3/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=izzAutqdbDY&feature=player_embedded

    4/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=VVVD6hPQ7q0&feature=player_embedded

    5/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=jlUYwr4z8hw&feature=player_embedded

    6/6:

    http://www.youtube.com/watch?v=Mupp6zrHKhw&feature=player_embedded

    K dispozícii je aj na rutube:

    http://rutube.ru/tracks/3057101.html?v=f40e159a2a4f3e40d7ff2089ad3cd731

    alebo

    http://rutube.ru/tracks/3839293.html?v=57797a72f51cfa7cf4994f171f646a36

    Pre tých, čo majú hlbší záujem je tu samozrejme možnosť si vyhľadať aj ďalšie diely tejto série, ktorých je na internete pod názvom RING OF POWER, alebo Кольцо власти dostatok. K dispozícii sú tak anglické, ako aj ruské verzie.

  • HLAVY V PIESKU

     
     
     
    Možno sa niekomu bude zdať, že ide o absolútne neadekvátny námet – ale opak je pravdou. Tento obrázok vyjadruje chovanie sa mnohých „Slovanov“. Radi si síce pozrú – na internete – „slovanské veci“, ale inak sa nedajú vytrhnúť z kukly, v ktorej sa žije tak pohodlne. Obrázok na začiatku toho článku sme prevzali z prednášok, ktoré robí David Icke – v mnohom sú veľmi poučné. Svet sa zobúdza denne viac a viac – a práve Slovanom nemôže stačiť, aby sa hrali na svojom piesočku a strkali hlavy do piesku. Ako – a to veľmi trefne – poznamenal David Icke – ten, kto strká hlavu do piesku musí byť na kolenách. Nuž, byť Slovanom je všetko možné, len nie byť na kolenách pred Pánom… je jedno či má podobu gymnastu na kríži, peňazí či inej mamony. Kto je na kolenách nemá poňatia o čom hovorí Samo Chalupka: „…Pána mať je neprávosť ba väčšia byť pánom“. Nuž, virtuálnym Slovanom stačí, ak sú aktívni ma internete – ale čo iné môžeme čakať od tých, ktorí sú na kolenách?
     
    Ale aby sme neostali iba pri Samovi Chalupkovi, pozrime sa, čo o Slovákoch píše Jonáš Záborský:
     
     
    Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
     
    Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
     
    Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
     
    a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
     
    Vyvolia si za vyslanca koho im rozkážu,
     
    a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu.
     
    Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?
     
    Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!
     
    Za zaslanie tejto básničky – ktorá má už 200 rokov – ďakujeme našej čitateľke. Nuž, niet čo dodať – hovorili sme o tom už veľa krát. Pokresťančený Slovien dostal meno Slovák – a hľa, tu je jeho vizitka. Jonáš Záborský to nemohol napísať trefnejšie… ale najmä nadčasovo aktuálne.
     
    Nuž áno, pokresťančenie znamená poklonenie sa dvanástim apoštolom, či dvanástim kmeňom Izraela, a to počas celých dvanásť mesiacov kresťanského roku – hoci aj pod dvanástimi hviezdičkami Panny Márie či Európskej Únie. Prečo nám tak vehementne „ponúkajú“ dvanástku, keď to vôbec nie je číslo zapadajúce do slovanského svetonázoru? Nuž, pozrime sa do Heremetického spisu – dvanástka sa tam objavuje tiež. V 13. Knihe, 7. odstavci Corpus Heremeticum s názvom „Heremes Tatovi“ môžeme čítať:
     
    HERMES: …Uspi zmysly tela a Duch sa zrodí. Očisti sa od múk materiálneho sveta, ktoré vyrastajú z nedostatku intelektu.
     
    TAT: Sú tieto muky aj vnútri mňa, Ó otče?
     
    HERMES: Viac, než len zopár, Ó synu. V skutočnosti je ich veľa a sú desivé.
     
    TAT: Neviem o nich, Ó otče.
     
    HERMES: Táto nevedomosť, Ó synu, je prvá z týchto múk. Druhá je smútok; tretia je nestriedmosť; štvrtá je zmyselnosť; piata je nespravodlivosť; šiesta je chamtivosť; siedma je klamstvo; ôsma je závisť; deviata je zradnosť; desiata je hnev; jedenásta je unáhlenosť;, dvanásta je zlomyseľnosť. Je ich dvanásť čo do počtu, ale okrem týchto je veľa ďalších, synu…
     
    Takže, dvanásť je naozaj veľa hovoriace číslo. Týchto dvanásť „múk“ stačí na to, aby sme sa definitívne vzdialili od starej Viery a šli – ako barani – cestou, ktorú nášmu stádu nachystali tvari – a oni nás ani neženú – to si robíme navzájom. Nie nadarmo je v zmysle našej prastarej tradície zdôrazňované, že nevedomosť je najťažší hriech. Dnes už totiž ostáva nevedomý iba ten, kto nechce vyjsť zo svojej kukly. Prečo je práve naše nízke správanie sa so svojimi nízkymi frekvenciami tak cenené tvarmi? Už sme o tom hovorili, ale zopakujme si. Oni sa živia našou energiou, ktorú im takto dávame týmito nízkymi vibráciami. Takto vlastne „zabijú“ dve muchy jednou ranou. Keď sa „naladíme“ na nízke frekvencie, tak od nás odchádza naša životná energia – doslovne sa nami kŕmia – a zároveň si blokujeme cestu nahor, po Svarge… a ostávame otroci či všakovakí služobníci „boží“. Máme síce naivný dojem slobody – napríklad pri dostatku peňazí, či iného hmotného majetku – ale to je len dojem. Je to fenomén Démona Kraca zo starého Egypta (odtiaľ DemoKracia) – on vymyslel, ako premeniť zjavných otrokov, ktorých bolo treba šatiť, kŕmiť, strážiť, ubytovávať na „skrytých“ otrokov, ktorí si sami zarábajú na seba, sami sa starajú o ubytovanie a ošatenie, ale zároveň sami okrádajú ba až zabíjajú jeden druhého len preto, aby mali viac peňazí ako ten druhý. Démon sa len smial – robota pre neho sa robí, Prírodu si drancujeme sami, a náklady mu klesli na nulu. My sami už – za peniaze – zabíjame jeden druhého, týrame zvieratá a celkovo si pílime konár, na ktorom sedíme. Sprievodným javom toho je, že najviac peňazí začali hromadiť – samozrejme, „spravodlivo“, veď to pre svoje rodiny – tie kasty, ktoré neprodukujú žiadne hodnoty, ale takto už raz funguje parazitický systém.
     
    David Icke nebol na začiatku spomenutý náhodou. Jeho prednášky sa oplatí pozrieť, naozaj stoja za to. Hoci v niektorých veciach ponúka vysvetlenia na základe iba svojej úrovne analýzy a syntézy poznatkov, nevadí – veď my požívame Zdravomyslie. Mimoriadne trefné sú jeho opisy spôsobu, ako jaštery (my ich voláme tvari, ale sú to podstatou jaštery) kontrolujú náš svet. Vytvorenie virtuálnej, naprogramovanej reality a náš život v tomto „Matrixe“ podáva naozaj výborne. Rovnako pútavo vysvetľuje aj spôsob, ako funguje pyramidálna moc tvarov (jašterov) na Zemi vrátane toho, ako vytvorili a kontrolujú náboženstvá, teroristov, trhy a podobne.

     
    Ak sa pozrieme na našu tému cez jeho prednášky, tak nemusíme naozaj nič extra vysvetľovať. Všetko okolo nás je energia, pričom tvari (jaštery) preto, aby nás mohli ovládať a konzumovať nás zmanipulovali tak, aby sme vnímali iba naozaj veľmi úzku časť – frekvenčné pásmo – z nekonečna. Film Matrix veľmi názorne vysvetľuje princíp tejto manipulácie – a tvari to v podstate ani pred nami neskrývajú. Jedným z princípov je, že všetko, čo sa s nami deje, musíme „schváliť“. Znie to možno divne, ale je to tak – inak nemajú nad nami moc. My však nevieme ako vyzerá sloboda, a teda niet sa čo diviť, že ani nevieme, že schvaľovanie – potrebné pre tvarov – im poskytujeme. Ako? Jeden príklad za všetky. Napríklad voľby.

     
    *
     
    Údajne sú prejavom slobody – nič však nie je ďalej od pravdy. My tým, že sa tohto aktu zúčastníme ho principiálne ako systém schvaľujeme – a to, že tvari si pomocou nich upravia všetko tak, aby dosiahli, čo chcú je zasa ich šikovnosť. My sme im to schválili svojou účasťou. My sme problém – oni len využívajú našu nevedomosť, t.j. práve touto našou nevedomosťou a neochotou ju prekonať páchame najväčší hriech. Takto sa sami vnárame do sveta, ktorý pre nás – realitu – vytvorili. Icke používa na to takýto obrázok:
     
    hvp_03.jpg
     
    V tom ohromnom nekonečne – Kozmose – sme vlastnou mysľou spútaní ako otroci. Z nekonečného rozpätia všetkej energie sme sa uzavreli do klietky, ktorá sa najčastejšie volá náboženstvo – je úplne jedno aké. Tvari ich aj tak vymysleli všetky pre nás.
     
    Ako tvrdí Icke, my sme svojou podstatou ničím neohraničené Vedomie, ale ak sa nenapájame na Vesmír, ale iba na jeho jednu časť, naše všetky schopnosti sa „scvrknú“ iba do veľkosti tejto maličkej časti. Icke túto maličkú časť nazýva vedomím tela. Nuž, kde ide vnímanie, tam ide energia. Ak sa začneme považovať iba za telo – je to presne to, čo tvari od nás chcú. Lenže telo – v našej tradícii materializácia v Javi – funguje iba na informáciách, ktoré mu dodáva päť zmyslov – v našej tradícii sa hovorí, že niet lepšieho nástroja na skúmanie Javi ako klubie telo, ktoré dostáva informácie od piatich zmyslov; um, rozum a intelekt vyrastajú zo zmyslov, a preto sú viazané na Svet Javi. Nuž a „správa“ informácií pre zmysly je pod kontrolou tvarov – nie náhodou. Ako to robia? Mozog sa delí na ľavú a pravú hemisféru, pričom ľavá vykonáva všetky „výpočty“, zatiaľ čo pravá je zodpovedná za tvorivosť. Celá dnešná veda hovorí o „dôkazoch“, o presnom meraní a určovaní toho či onoho, preto sú vedci „ľavopolguľoví“. V skutočnosti práve „odrezanie“ pravej polgule – t.j. tvorivosti – symbolizuje „pôvodný“ kresťanský kríž pre Slovanov, tzv. „pravoslávny“, ktorý má spodné rameno našikmo… symbol „odrezania“ tvorivosti, t.j. pravej pologule. Nuž, bratia otroci, len modliť sa a pracovať…

    Teda telo je nástroj, skrz ktorý máme spoznávať Svet Javi:


     
    Naozaj výstižný obrázok.
     
    Systém tvarov nás však „uzatvára“ do väzenia, t.j. presmerováva našu pozornosť výlučne na telo, čím sa dostávame do akejsi klietky:
     
     
    A čo v tejto klietke vidíme, je to, čo chcú, aby sme videli. My dekódujeme iba to, kde máme koncentrovanú pozornosť (Vedomie), t.j. namiesto Vesmíru vidíme iba telo a jeho úroveň, t.j. maličkú čiastku Vesmíru. Icke tento klam prirovnáva k tvorbe hologramu. Hologram má tú vlastnosť, že keď sa rozbije, tak na všetkých malých kúskoch ostáva ten istý obraz… a platí to aj pre programovanie ľudí. Takto sa namiesto jednoty dostávame na úroveň izolovaných jednotlivcov – preto je výsledkom víťazenia tvarov „veď stačí sedieť doma v teplúčku“.
     
     
    No a projekciu toho, čo má jednotlivec – ale ako „zlomok“ hologramu – vidieť, mu „dodajú“ do hlavy.

    hvp_07.jpg
     
    Čím sa vytvára ilúzia reality. Nie nadarmo budhizmus varuje, že myšlienky sú nezávislé a väčšinou cudzie entity. Pohybujú sa v mysli a myseľ majú pod kontrolou tvari. Preto majú pod kontrolou vedu, vzdelávanie, médiá… čo je teda realita? Je to rozsah frekvencií, ktoré dekódujeme a aj to, ako ich dekódujeme.
     
    Ale staráme sa vlastne o našu vlastnú slobodu?
     
    „Pokiaľ sa ľudia nebudú sami starať o uplatňovanie vlastnej slobody, tak tí, ktorí sa snažia ich tyranizovať tak budú robiť; lebo tyrani sú aktívni a náruživí a v mene toho, aby založili okovy na spiacich ľudí sa oddajú akémukoľvek počtu bohov, náboženstiev a podobných vecí“.
    Voltaire
     
    Či už naši spiaci bratia sú v omyle alebo nie, nič to na veci nemení. Pripomeňme si M. Gándího:
     
    „Omyl sa nestáva Pravdou ak sa mnohokrát spropaguje, ani Pravda sa nestáva omylom pretože ju nikto nevidí“.
     
    Niektorí by možno aj chodili, ale keby nás boli „milióny“… nuž, čo na to M. Gándí?
     
    „Dokonca ak je niekto minoritou sám, Pravda zostáva Pravdou“.
     
    Ako sme povedali, odporúčame vám pozrieť si Ickeho prednášky. Majú v sebe mimoriadne silný a živý odkaz. My si uveďme ešte nejaké informácie z toho, čo prednáša. David Icke bol r. 1989 politicky aktívny, a keď bolo jasné, že Zelení v Británii dosiahli dobrý výsledok, tak ho pozvali do televízie SKY NEWS, aby skomentoval voľby. Pred tým, ako bol uvedený do priameho prenosu ho zaviedli do maskérne. Tu sa na chvíľu ocitol sám s bývalým britským premiérom Edwardom Heathom, tým premiérom, ktorý zavliekol Britániu do Európskej únie. Heath za celý čas nepreriekol ani slovo, len sa otočil k Ickemu a očami ho doslovne „preskenoval“ od hlavy k pätám a nazad. Z čoho sa Icke ešte dlho nevedel spamätať bolo, že počas skenovania sa jeho oči zmenili na úplne čierne, asi ako na tomto obrázku:
     
    hvp_08.jpg
     
    Vtedy však ešte nevedel o čo ide. Toto je dobré vedieť, lebo tvari môžu inak vyzerať ako bežní ľudia – aj Heath:
     
     
    Ted Heath – ako všetci vysokopostavení tvari – je podľa Ickeho zodpovedný za smrť mnohých detí. Nikdy ho však nikto nesúdil… napriek dôkazom. Tvari – a to už vieme – dennodenne vykonávajú svoje obete a aj znásilňujú malé deti. Takto získavajú „čerstvú“ energiu.
     
    Už len jediná vec z jeho odkazu – v celej prednáške vysvetľuje existenciu a podstatu jašterov, ktorí ovládajú našu Zem a – logicky – aj nás. Hovorí o tom, čo robiť, nie nerobiť…
     
    Nuž, pokročme ďalej. Monoteistický svet, ktorí pre nás vytvorili tvari, často používa symboliku anjelov. Aj Icke uvádza, že anjeli sú jednou z najpoužívanejších symbolík jašterov. My už vieme prečo. Paradoxom – aj keď často pre nevedomosť prehliadaný – je častý výskyt „anjelskej terapie“ a „Šambaly“. Nuž, o anjeloch už dávno vieme svoje, ale mali by sme si priblížiť aj niečo o samotnej Šambale. Musíme si povedať, že v podstate ide o dve veci. Jedno je kráľovstvo, ktoré sa spomína v mnohých východných mýtoch, a o ktorom vieme, že existuje pod zemou v pohoriach Himaláje, zatiaľ čo druhé je budhistické učenie Vadžrajany, t.j. Bielej, budhistickej Tantry. Keďže samotná Tantra sa vo všeobecnosti chápe veľmi skreslenie, tak si povedzme, že je to veda o posvätnom, ktorá je zapísaná vo Védických textoch. V Šivaizme to sú Agamy, vo Višnuizme ide o Purany. V Šektizme a Budhizme sa slovo „Tantra“ používa ako zovšeobecňujúci názov všetkých takýchto textov. Tantra učí človeka ovládnuť svoju pohlavnú energiu a používať ju na vývoj duchovných schopností.
     
    Budhistické učenie Šambaly pomáha ľuďom vystúpiť zo spacieho vaku svojej kukly a pocítiť zodpovednosť za samého seba, ako aj pracovať s ostatnými ľuďmi smerom k lepšiemu svetu. Používa prístup, že na začatie meniť veci je najlepší čas práve teraz a práve tu.
     
    Dnes žijeme vo svete, ktorý sa ženie za materiálnymi potrebami života. V ľudskej spoločnosti aktívne pracujú rôzni duchovní učitelia, najčastejšie monoteistického zamerania. Okrem nich sú takí, ktorí prezentujú odkazy multiteistických tradícií. Budhizmus je však svojou podstatou striktne neteistický. Znamená to, že sa nezaoberá bohoslužbami, ani nerozoberá svet ako stvorenie nejakého stvoriteľa. Budhistické učenia sa nezaoberajú nijaká umelou bytosťou, ktorá svet vytvorila. Táto Bytosť je nepoznateľná, a preto nemá význam sa ňou zapodievať. Tento svet už je stvorený či jednoducho existuje je tu vyložene pre našu vlastnú existenciu. Nič v tomto svete netrvá večne a nemenne, všade vidíme pominuteľnosť.
     
    Centrálnym bodom učenia Šambaly je uvedomenie si, že neexistuje nijaká „externá“ pomoc, ktorá by nás uchránila pred terorom a hrôzou života. Najlepší doktori zo všetkých doktorov a najlepšie lieky zo všetkých liekov, ani najlepšie technológie zo všetkých technológií, ani najlepšie bankové úvery zo všetkých úverov či najlepšie poistky zo všetkých poistiek vás nezachránia. Nakoniec si každý musí uvedomiť, že musí sám so sebou niečo urobiť namiesto spoliehania sa na technológie, finančnú pomoc, spasenie či iné benefity v akejkoľvek forme. Hoci sa to zdá dosť kruté – v porovnaní s veľkolepými sľubmi spasenia a vykúpenia všade okolo – je to jednoduchá, skutočná pravda. V budhistickej tradícii sa to práve preto často nazýva aj diamantová pravda, t.j. vadžra pravda. Preto diamantová, lebo diamant – ako alegóriu tejto pravdy – nemožno ani zničiť, ani sa jej vyhnúť. Našim životom sa nemôžeme vyhnúť. Musíme im čeliť, nech sú akékoľvek. Preto sa musíme naučiť vysporiadať sa s úlohami nášho života. A táto pravda je to, čo sa nazýva múdrosť Šambaly. Životu musíme najskôr porozumieť. Je to podobné, ako sledovať hru napríklad na trúbke. Namiesto iba pozorovania trubkára sa musíme aj započúvať do hudby, ktorú trúbka vydáva.
     
    Učenie Šambaly je o ceste bojovníka. Takýto bojovník je niekto, kto je dosť odvážny na to, aby sa nedal uniesť agresívnosťou a protikladmi, ktoré v spoločnosti existujú. Je odvážna osoba, skutočná, pravá osoba, ktorá je schopná vystúpiť z kukly – tej veľmi pohodlnej kukly, v ktorej sa ľudia snažia „spať“, len aby nemuseli čeliť skutočnému svetu takému, akým naozaj je. Tradícia hovorí, že kukla je utkaná z agresivity, ktorá pochádza z prostredia danej osoby. Boj proti nej prináša len ďalšiu agresivitu – a toto nie je cesta von z nej. V skutočnosti s ňou vôbec netreba bojovať, lebo to, čo potrebujeme je dvihnúť hlavu hore a najskôr iba nazrieť za hranicu kukly. Týmto sa presvedčíme, že mimo nej je čistý vzduch, hoci čerstvejší ako dnu a je tam aj chlad. Ale vždy to je dobré. Keď po prvý raz vystrčíte hlavu von z kukly, zapáči sa vám to aj napriek nepohode prostredia. Potom sa vyšplháte von z kukly, sadnete si na ňu a začnete vystierať ruky. Potom sa nám začnú vyvíjať hlava a ramená – začíname pracovať so skutočným svetom mimo kukly. Ten priestor mimo kukly je totiž skutočný svet.
     
    Hoci týchto pár riadkov v žiadnom prípade nemôže nahradiť prastaré učenie tibetskej Šambaly, je to na zamyslenie. To, čo nám Icke hovorí formou porovnávania s počítačovým programom a Matrixom, v ktorom sme väznený, nám hovorí – trochu iným jazykom – aj prastaré budhistické učenie z Tibetu. Žiadne náhody neexistujú. My sami musíme vykročiť z kukly či matrixového programu a začať pracovať so skutočným Vesmírom. Akonáhle nám v tom "pomáhajú" Ježiškovia, anjeli či archanjeli, už sme zišli z cesty, ktorú máme a musíme vykonať my a sami. Skúšky totiž skladáme my. My sami musíme zvíťaziť nad Javným aj Navným nepriateľom, práve preto sa v Šambale hovorí o ceste bojovníka.
     
    Každý jav má dve podstaty:
    Tú, ktorá sa odhalí pomocou správneho vnímania
    A tú, ktorá sa vyvolá klamlivým vnímaním.
    Objektom správneho vnímania je prapôvodná skutočnosť,
    Objektom klamlivého vnímania je zjavná, konvenčná realita.
            – Madhjamakávatára, VI, 23

    Stojíme pred prahom vibračnej zmeny (Icke), či podľa našej tradície vstup do Svetlého Vesmíru, t.j. do Dňa Svaroga. Hranicu prekračujeme už tohto Leta 7521 od UMHCH. Leto 7521 je rokom Zemskej Púte, t.j. Púte Vlka. Tento rok ukazuje na to, že pred Človekom narodeným tohto roku, stoja veľké skúšky, čo však platí aj pre krajiny. Prechádza temná zóna kríz, neúspechov a formovania. Tento rok je začiatkom začiatkov a začínať je vždy neľahko. Ale nech je začiatok akýkoľvek, za ním vždy nasleduje dosiahnutie stanoveného cieľa a materializácia premyslenej myšlienky.
     
    Ako sa my, Slovania tradične napájame na vesmírne energie? Po milióny rokov rovnako – obradmi a rituálmi, ktoré zahŕňajú aj prinášanie nekrvavých obetí. Bez obradov to nepôjde a obrady sú preto obrady, lebo sa na nich máme zúčastňovať – ako naši Predkovia – spoločne. Neexistuje náhrada týchto aktivátorov energetických tokov od našich Predkov, aj keď mnohí si myslia, že internet postačí. Veď načo sa vyťahovať zo svojej pohodlnej kukly. Nemusíme to vari ani opakovať, naša tradícia, budhistická tradícia či, David Icke – všetko sa točí okolo činov, nie iba pekných slov. Platí však aj to, že meniť sa netreba, lebo prežitie nie je povinné (E. Deming).
     
    Čo sa dá dokázať starými obradmi? Žeby išlo iba o naivné špiritualizovanie? Nuž, staré obrady sú väčšinou koncipované akosi „archaicky“ – a ak sú skutočné, tak práve preto prežili. Skutočná podstata funkčnosti musela byť zamaskovaná tak, aby prežila stáročia bez toho, aby ju zaznamenali cenzori… na jeden takýto príklad sa spolu pozrime.
     
    V jednom nemeckom časopise bola uverejnená veľmi zaujímavá informácia. Hoci na prvý pohľad len kuriozita, hovorí o veľmi dôležitých skutočnostiach. Opísaný jav sa však len mihol a viac sa už neukázal. Prečo?
     
    Začnime slovami uvedenými v časopise: Od kňazov z ďalekého východu vieme, že sú schopní dvíhať ťažké kamene na vrcholy hôr len za pomoci rôznych zvukov… znalosť rozličných vibrácií vo zvukovej časti pásma demonštruje vedcom vo fyzike, že vibrujúci a kondenzovaný zvuk dokáže anulovať silu gravitácie. Vo svojej knihe to opísal švédsky inžinier Olaf Alexanderson.
     
    Nasledujúca správa je založená na pozorovaní len spred niekoľkých desaťročí v Tibete. Tento opis podal Alexandersonovi jeho priateľ Henry Kjelson, stavebný inžinier a letový manažér. Sám o tom neskôr napísal aj vo svojej knihe The Lost Techniques.
     
    Dr. Jarl, Švéd, Kjesonov priateľ študoval v Oxforde. Počas štúdií sa spriatelil s mladým tibetským študentom. O niekoľko rokov neskôr, bolo to v 1939, sa vybral Dr. Jarl na cestu do Egypta v službách English Scientific Society. V Egypte ho zastihol posol od jeho tibetského priateľa, ktorý ho veľmi súrne žiadal, aby prišiel do Tibetu vyliečiť dôležitého lámu.
     
    Dr. Jarl sa teda vybral na dlhú cestu lietadlom aj karavánou jakov a nakoniec dorazil do kláštora, kde starý láma a jeho priateľ zastával vysokú funkciu. Doktor Jarl tam pobudol nejaký čas a vďaka priateľstvu s Tibeťanmi sa dozvedel o mnohých veciach, o akých sa cudzincom v Tibete dozvedieť inak nemohli.
     
    Jedného dňa ho priateľ vzal na určité miesto neďaleko od kláštora a ukázal mu šikmú lúku, ktorá bola od severu ohraničená vysokými bralami. V jednej z kamenných stien bol vo výške asi 250 metrov veľký otvor, ktorý vyzeral ako vchod do jaskyne. Pred vchodom do otvoru bola plošina, na ktorej mnísi budovali kamennú stenu. Jedinou cestou akou sa dalo dostať na túto plošinu bolo z vrcholu brala a mnísi sa takto spúšťali nadol po lanách.
     
    Uprostred lúky vo vzdialenosti asi 250 metrov od brala ležal vyleštený tabuľový balvan, ktorý mal v strede priehlbinu v tvare čaše. Táto čašovitá priehlbina mala priemer jeden meter a hĺbku asi 15 cm. Do tejto priehlbiny bol pomocou jaka – vola – umiestnený kamenný blok. Tento bol jeden meter široký a jeden a pol metra dlhý. Nato bolo umiestnených pred balvan 19 hudobných nástrojov a to do 90° oblúka na vzdialenosť 63 metrov od kamennej tabule. Polomer 63 metrov bol presne odmeraný. Hudobné nástroje pozostávali z 13 bubnov a šiestich trúb.
     
    Osem trúb malo prierez 1 meter a dĺžku jeden a pol metra. Štyri bubny boli strednej veľkosti s prierezom 0,7 metra a dĺžkou 1 meter. Jeden malý bubon mal prierez 0,2 m a dĺžku 0,3 m. Všetky trúby boli rovnakej veľkosti. Mali dĺžku 3,12 m a na otvore 0,3 m. Veľké bubny a všetky trúby boli upevnené na podstavce, ktoré sa dali nastaviť palicami v smere kamennej tabule. Veľké bubny boli vyrobené z 3 mm hrubého plechu a vážili 150 kg. Boli vyrobené z piatich dielov. Všetky bubny boli na jednom konci otvorené, zatiaľ čo na druhom konci bol kovový vrchnák po ktorom mnísi búchali koženými kyjakmi. Situácia je zrejmá z obrázku:
     
    hvp_10.jpg
     
    Keď bol kameň na mieste tak mních za malým bubnom dal signál na začiatok koncertu. Malý bubon vydal veľmi ostrý zvuk a dal sa počuť dokonca aj vtedy, keď ostatné nástroje vydávali silný lomoz. Všetci mnísi spievali modlitbu, pomaly zvyšujúc tempo tohto neuveriteľného hluku. Počas prvých štyroch minút sa nič nedialo, potom ako sa zvyšovala rýchlosť bubnovania a hluk sa veľký kamenný blok začal pohybovať a naraz sa dvihol do vzduchu a so zvyšujúcou sa rýchlosťou sa začal pohybovať smerom ku kamennej plošine pred jaskynným otvorom vo výške 250 metrov. Po troch minútach výstupu pristál na plošine.
     
    Postupne prinášali na lúku ďalšie kamenné bloky a mnísi pomocou tejto metódy dopravili po 500 m parabolickej dráhe letom 5 až 6 blokov za hodinu všetky do výšky 250 metrov. Z času načas sa niektorý kameň rozštiepil. Tento uložili nabok a pokračovali ďalej.
     
    Dr. Jarl sa obával, že by sa mohol stať obeťou halucinácie alebo masovej psychózy a preto si celý proces ukladania kameňov nafilmoval kamerou. Nafilmoval dva filmy a tieto dokázali len presne to, čo videl aj vlastnými očami.
     
    English Society, pre ktorú Dr. Jarl pracoval, skonfiškovala oba filmy a navyše ich obsah deklarovala ako tajný. Mali byť uvoľnené r. 1990. Boli? V každom prípade tieto filmy zachytávajú jav o ktorom by sme nemali vedieť. Pravdepodobne teda dopadnú ako všetky podobné veci vrátane filmu, ktorý zachytil atentát na prezidenta Kennedyho. Ak aj budú niekedy uvoľnené, čo na nich vlastne naozaj bude?
     
    Nuž, aktívnou neaktivitou – hoci aj na internete – sme tam, kde nás chcú tvari mať. V sociálnom inžinierstve sa to volá fragmentácia spoločnosti. Keď príde volanie o spoločnú akciu, tak sa radšej ukryjem do bezpečia, len aby niekto nezistil, že som niečo počul. Nuž a keď príde rad na moju likvidáciu – tak to zas nebudú počuť tí ostatní, lebo lepšie je sedieť v pohodlnej kukle. Ale ako zvieratká na poli nezachráni tiché sedenie v úkryte pred systematicky pracujúcim kombajnom, tak aj v tejto mašinérii príde rad na každého. Že to nechceme? Ale veď na to dávame svoj súhlas – presne ako vo voľbách. A práve tento súhlas stačí tvarom – aj z ezoterického pohľadu – na to, aby svoje plány dokončili. Dobým príkladom je ruský historický film 1612. Ide o obdobie poslednej fázy likvidácie starej dynastie cárov a „inštalácia“ kresťanských Romanovcov. Hoci film je nakrútený skôr tendenčne kresťansky, má v sebe veľa dôležitých informácií. V jednej zo scén španielsky žoldnier v službách poľského kráľa – ktorý si chcel podmaniť Rusko – vyučuje svojho paholka umeniu šermu. Počas tohto učenia použije výraz: „keď protivník prejaví želanie byť zabitý…“, čo je paholkovi nezrozumiteľná formulácia. Ako môže niekto v boji prejaviť želanie vlastnej smrti? Španiel to však veľmi trefne vysvetlí: „protivník urobí chybu, ktorá bude viesť k jeho smrti v boji – čím sa mi v skutočnosti vydá sám na smrť“. Nuž, chyba v boji vedie k smrti, to je očividný fakt. Kto robí chyby? Ten, kto nemá dostatok poznania – a zase sme pri nevedomosti. Svojou nevedomosťou dávame tvarom zelenú a autorizujeme ich počínanie. Potom síce chceme jojkať nad ich činmi, ale už je neskoro.
     
    Dnes si mnohí myslia, že na to, aby sa pripravili napríklad na občiansku vojnu im stačí si zadovážiť zbraň. Super logika, len má jeden háčik. Vychádza totiž z toho, že netreba mať nijaké poznatky a z nich vyplývajúce skúsenosti, stačí si len kúpiť zbraň. Nie je to naivné? Veď potom by stačilo iba rozdať ľuďom zbrane a tie najlepšie armády na svete by vznikali z noci na deň. Takto to však nefunguje. Schopnosť bojovať to nie je iba zbraň v ruke. A to už vôbec nehovoríme o koordinácii viacerých ľudí v bojovej situácii. Oficiálne štatistiky – a Američania ich ani neskrývajú – hovoria, že na zabitie jedného nepriateľa vo vietnamskej vojne bolo vypálených 400 000 nábojov. Na zabitie jedného Iračana v čase americkej invázie do Iraku potrebovali americkí „Rambovia“ už 650 000 nábojov. A to berme do úvahy, že Irak najprv vtiahli do vyprovokovanej vojny s Kuvajtom, potom ho pridusili 10 ročnou blokádou a až potom sa odvážili do priamej vojenskej intervencie. V súvislosti s Irakom použime poznámku od Davida Ickea – r. 1983 bol Donald Rumsfeld, t.j. ešte za Bushovho šéfovania CIA členom skupiny Američanov, ktorá navštívila Saddáma Husseina s cieľom primäť ho k nákupu amerických biologických a chemickým zbraní, aby mohli byť použité vo vojne proti Iránu. Irak ich neskôr použil aj proti Kurdom. Vyplýva to z nedávno odtajnených amerických vládnych dokumentov. Nuž potom Rumsfeld, keď bol vo funkcii ministra obrany naozaj „zasvätene“ obviňoval Irak, že má chemické zbrane. V skromnosti iba zabudol potknúť, že sú americkej výroby a on bol medzi tými, kto presviedčal Husseina aby ich kúpil. Tento istý Rumsfeld bol aj v predstavenstve európskeho inžinierskeho gigantu ABB r. 2000, keď predávali jadrové technológie Severnej Kórei. Nuž, zase mohol zasvätene tvrdiť, že Severná Kórea má jadrové technológie…
     
    Ak sa chystáte na skúšky, ktoré stoja pre nami, a to už v dohľadnej dobe, tak dobre sledujte s kým sa dávate dokopy. Ak chcete prežiť, tak sa nemôžete spoliehať na ľudí, ktorí už dali súhlas so svojou smrťou. Ako ich spoznáte? Nuž, títo sa vyjadrujú asi ako: „nech sa stane božia vôľa“; „keď to príde tak aj tak nebude pomoci“; „všetci zomrieme“ a podobne. Týmto sa programujú na svoju vlastnú likvidáciu a dávajú na nehmotnej úrovni na to povolenie. Robia presne to, o čom vo filme 1612 hovoril španielsky žoldnier.
     
    Ešte niečo k nákupu zbraní – sú to v podstate zbytočné, pokiaľ sa komplexne na umenie bojovať nepripravujete. Prečo? Nuž, pozrime sa do štatistík ruskej armády z bojov v Čečensku. Až 70% vojakov, ktorí padli vo vojne v Čečensku zahynulo od chladných zbraní. Áno, hovoríme o vycvičených a vyzbrojených vojakoch, nie amatéroch. Nákup zbraní nestačí, ak ste už „dali“ povolenie na vlastnú smrť. Ďalšia ruská štatistika hovorí, že až 80% napadnutí v mestách je realizované za použitia chladných zbraní – nuž znova, bez učenia sa umenia bojovať kým je čas to nepôjde. Času už veľa neostalo, ale ak namiesto venovania sa bojovým umeniam sa venujete iba zarábaniu peňazí, tak aj to je akt schválenia…
     
    Znovu tu však vstupuje otázka poznania a nevedomosti. Z védického pohľadu je totiž proces nadobúdania a osvojovania si nových poznatkov a zručností o niečo komplikovanejší. Na to, čo sa chceme ako nové naučiť totiž musíme mať „talent“, čím sa myslí to, že nemôže nám to byť úplne cudzie, ale musí to byť – niekde na nehmotnej úrovni – už našou súčasťou, hoci ako keby „na hranici“. Ak to máme v našom „dosahu“, aj keď na okraji, tak to môžeme zvládnuť, akurát musíme na tom tvrdo pracovať, aby sme informáciu pretavili skúsenosťou v Múdrosť. O čom hovoríme? Nuž – ak by sme to dali do roviny fyzického boja v hraničných situáciách – ak som dnes „tvrdý“ pacifista, t.j. ak „boj je zlo“, nech to robia iní – a ani dnešné udalosti ma nezobudili, tak určite mi nepomôže nákup hoci aj tých najlepších zbraní sveta. Je to znak odsúhlasenia svojej vlastnej likvidácie.
     
    V už spomínaných hermetických spisoch sa píše aj to, že to, čo vo Vesmíre môže existovať aj naozaj existuje, pričom to, čo vo Vesmíre nemôže existovať ani neexistuje. O čom je tu reč? O paralelných Vesmíroch, ktoré sme už neraz spomínali. Dnes čoraz viac a viac ľudí má vidiny budúcnosti, s ktorými sa ťažko vysporiadávajú, pretože si ich nedokážu vysvetliť. Nám to však už nemôže byť veľkým tajomstvom. Vesmírny trenažér sa 21. decembra t.r. uzavrie, a potom už bude jasné, koho čo čaká. Teraz však všetko existuje iba ako jedna z možností. Prečo iba ako možnosť? Nuž, ak sa pozrieme retrospektívne na svoj život, tak sami vieme najlepšie, koľko rozličných rozhodnutí sme museli počas svojho života urobiť. Pri každom takomto rozhodnutí sa však vytvoril paralelný Svet, v ktorom sa udalosti vyvíjali tak, ako keby sme vykonali dôležité rozhodnutie inak. Počas nášho života sa takto vytvára nespočetné množstvo paralelných svetov, v ktorých žijeme život tak, ako keby sme sa boli rozhodovali opačne, ako sme sa rozhodli. Dôležité je to, kde máme koncentrovanú pozornosť Vedomia, pretože tam prebieha hlavná lekcia nášho života. Ak by sme chceli tieto svety spočítať, tak by sme určite prekročili miliardy a miliardy svetov. Čo je dôležité pre pochopenie týchto súvislostí je to, že „všetko, čo môže existovať vo Vesmíre aj existuje“ a opačne. V zlomových bodoch sa totiž môže naše vedomie prepnúť iba do niektorého iného paralelného sveta – ak potrebujeme tú ktorú lekciu zažiť, aby sme postúpili v evolúcii. Teda – inými slovami – nemôžeme vstúpiť do niečoho, čo neexistuje, iba do jedného z našich paralelných svetov. Nuž preto nie je ešte jasné, čo s nami bude. V niektorých svetoch prežijeme, v iných zahynieme. Všetko závisí od našich vlastných činov, rozhodnutí, karmy. Tiel máme vo vesmíre množstvo, dôležité je to, kde máme sústredenú pozornosť, vedomie. Preto musíme jasne definovať čo chceme s našim životom robiť, čo môže spôsobiť, že sa „prepneme“ do toho paralelného sveta, ktorý zodpovedá našim želaniam. Ak si „schválime“ smrť a neúspech, tak sa – skôr alebo neskôr – s nimi, t.j. s týmto paralelným svetom naozaj zjednotíme. Všetko však platí aj naopak. No a sledovaním hororov, násilných filmov, zvrátených pohľadov na život vpúšťame do svojho sveta temnú realitu – ktorá nás vtiahne tam, kde „je doma“. Nuž a cesta von je cesta evolúcie, t.j. hoci čas a priestor sú relatívne – ilúziou – môže nás to „stáť“ miliardy a miliardy rokov. Stojí to za to? Nie je lepšie nasledovať rady Predkov, keď už pre nič iné, tak len preto, aby sme nerobili tie isté chyby? A znovu sme pri obradoch, rituáloch, či nekrvavých obetách…
     
    Čo stojí za zapamätanie si z dnešného článku? Jednoduchý pohľad do svojho vnútra. Som na kolenách s hlavou v piesku, alebo nesiem meno Slávy?
     
     Živé bytosti sú dedičmi svojich činov.
     A práve činy rozdeľujú ľudí.

                                                                                                                                                                                              Budha 
     

  • VZÁJOMNÁ LIKVIDÁCIA SLOVANOV

    Na obrázku vidíme mapu Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorá vyšla v americkom atlase INTERNATIONAL ATLAS roku 1905, ktorý vydalo vydavateľstvo John W. Iliff & Co., Chicago, Illinois. Prečo nás zaujala práve táto mapa? Nuž, ukazuje na územie, ktoré bolo po stáročia – aj v rámci Rakúsko-Uhorska – obývané Slovákmi. Pravdepodobne neexistuje národ podobný Slovákom. Národ, ktorého zaujíma prepĺňanie kostolov, ale nie zem, za ktorú vylievali krv jeho Predkovia. Iste, jeden z aspektov je ten, že Slovák je pokresťančený Slovien, a teda už nie Slovan. Pre kresťanov je – to už nie je pre nikoho nové – charakteristická dvojtvárnosť a vierolomnosť, z ktorej sa však vyspovedajú a „všetko je v poriadku“, a potom to môžu znovu a znou opakovať…

    Náš severný sused, Poľsko sa v poslednej tretine 18. storočia ako samostatná krajina rozpadol. Územie Poľska bolo v roku 1795 na dlhú dobu rozdelené medzi Prusko, Rusko a Habsburskú monarchiu. No len čo sa znovu obnovil – ako celá Európa po Prvej svetovej vojne – hneď sa začal prejavovať agresívne. Najskôr sa mu zažiadala nielen slovenská Galícia, ale v r. 1920 napadol aj občianskou vojnou zmietané Rusko. Tento útok bol podporovaný Veľkou Britániou aj Francúzskom, ale z poľskej strany dodnes nie sú vysvetlené niektoré závažné skutočnosti. Predovšetkým, kde sa bez stopy podelo približne 85 000 zajatých krasnoarmejcov v rokoch 1919-1921? K tejto krutosti je treba hneď povedať, že z poľskej strany nešlo vyložene iba o pokus znovunastoliť Veľkopoľsko, ale o niečo oveľa horšie. Poliaci totiž zlikvidovali nielen zajatých krasnoarmejcov, ale aj bielogvardejcov, Bielorusov, Ukrajincov, Židov a vôbec všetkých z „Východu“, ktorí sa dostali do ich zajatia. Dnes sa nechávajú počuť o likvidácii Poliakov v Katyni, ale odhliadnuc od toho, že ide o fyzickú likvidáciu veľkého počtu ľudí, jedná sa o dva úplne odlišné problémy. Poľská strana určite má plné právo na vyšetrenie všetkých okolností zahynutia svojich občanov v Katyni, ale vôbec neberie do úvahy, že podobné právo má aj jeho východný sused, a to vo veci likvidácie krasnoarmejcov v poľskom zajatí. Na porovnanie, poľská strana dostala zoznamy tých, ktorí zahynuli v Katyni, no Poľsko ešte ani plne nepriznalo to, čo v minulosti vykonalo.

    Iste, v tejto súvislosti je násilná anexia slovenského územia, zhabanie majetkov, bitie celých rodín a vyháňanie ich z vlastných domov, či niekoľko desiatok pozabíjaných Slovákov „nič“, ale problém je u nás. Akosi nám to vôbec nevadí – veď nech nám bratia kresťania berú čo chcú. Hlavne, že pôjdeme do Neba…

    Musíme si však urobiť jasno v jednej základnej veci. Poliaci sú pokresťančení Poľania, starý slovanský národ. U nášho severného suseda sa odohralo to isté, čo aj u nás. Násilná likvidácia Starej Viery, kláštorná prevýchova detí, ktorým povraždili rodičov, t.j. násilné vnútenie cudzieho svetonázoru a vedenie už nie slovanského, ale kresťanského národa smerom k nenávisti vlastných, slovanských koreňov. Toto je skrátená charakteristika „rozdeľ a panuj“. Zo Slovanov urobiť poslušných kresťanov, Rodové väzby vymeniť za príslušnosť k cudziemu národu (kresťania si ctia cudzinca, Ježiša-Žida, nie vlastných Predkov), pričom do čela takémuto národu sa už postavili samotní tvari. No a tvari – ktorí sa tvária ako „národniari“, t.j. u nás Slováci, v Poľsku Poliaci a pod. – vedú baranov tam, kde potrebujú. Takto sme sa navzájom začali nenávidieť, oberať o majetky, zabíjať. Sme tam, kde nás chceli dostať. Takže ak hovoríme o Slovanoch, tak hovoríme o Slovienoch a Poľanoch, ak hovoríme o odpadlíkoch vlastných Rodov, t.j. o pokresťančených Slovanoch, tak hovoríme o Slovákoch a Poliakoch. Iste, táto terminológia je dnes akási „cudzia“, takže pre zachovanie zrozumiteľnosti toho, čo chceme povedať, sa jej nebudeme držať úplne striktne. Z vlastnej skúsenosti vieme, že aj v Poľsku ŽIJE slovanský duch. Poliakov-Slovanov môžete stretnúť aj na oslavách veľkých slovanských Sviatkov na Sibíri. Ich Rodové občiny majú kontakt s občinami v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku, aj keď oficiálna štátna politika sa voči Rusku chová naozaj nepriateľsky. Vieme o tom napríklad z prítomnosti poľských vojenských špecialistov vo vojnách v Čečensku či Osetsku. Ale toto organizujú Tvari za pomoci kresťanov. My Slovania vieme, že patríme všetci k sebe. Musíme – podľa Véd – polievať korene spoločného stromu a nie jednotlivé listy. Lebo ak nám definitívne odrežú spoločné korene, tak celý strom Slovanstva vyschne. A tomu sme povinní zabrániť – my Slovania, kresťania si polievajú svoj „stromček“ kdesi ďaleko v zemi izraelských kmeňov.

    Teda to, čo budeme opisovať v tomto článku nepripisujme Poliakom-Slovanom (Poľanom), rovnako ako Slovieni nie sú kresťania, ktorými sú u nás iba Slováci, t.j. pokresťančení „kedysi Slovieni“. Jedna vec je, že nemôžeme za to, čo sa odohralo pred tisíc rokmi pri jatkách zvaných pokresťančenie, druhá vec je, že dnes je možné sa vrátiť k Starej Viere, ale mnohým je už pohodlnejšie buď ostať v cudzom, kresťanskom rode ako sluhovia, resp. otroci, alebo aspoň v čomsi „samostatnom“, len aby sme neboli ako Slovania jednotní. Ale toto už si po smrti zodpovie každý  sám za seba – aj s patričnou „odmenou“. V našich podmienkach si kresťania ctia ako „predka“ Krista-Žida, vzývajú fantómov kresťanstva Cyrila a Metoda a dogmaticky sa podriaďujú vôli kresťanského „Triglava“ Jahve-Ježiš-Mária. Slovieni vedia, že naša krajina je pod ochranou MAtky RA (Mary alebo Morény), ktorej slnečnú runu máme dodnes v štátnom znaku, hoci ako dvojkríž si ju privlastnili aj fantómy kresťanstva. Mara je sestrou Perúna a dcérou Svaroga a Nebeskej Matky Lady, pričom si ctíme Veľkého Triglava Sveta Javi ako Svaroga-Perúna-Sventovíta (v starovereckej tradícii), či napríklad Svaroga-Perúna-Velesa v jednej z rodnovereckých tradícii. Naši Predkovia tvoria jednotu a nikdy so sebou nebojujú, lebo vo Védach je napísané:

    VEĽKÉ TO TAJOMSTVO JE, KDE SVAROG A PERÚN SÚ, TAM ZÁROVEŇ AJ SVENTOVÍT JE. LEBO KTO ROZDEĽUJE PREDKOV, ROZDEĽUJE SVARGU.

    Teda „pracovnú schému“ tvarov sme už „prekukli“. Je vždy rovnaná – násilne zmeniť Slovanov na kresťanov, postaviť sa do čela jednotlivo separovaných „kedysi Slovanov“ a viesť ich k vzájomnému vyhladzovaniu, a to ako vnútri národov tak aj medzi národmi. Oni to nechávajú robiť nás, lebo tvari sú paraziti, ktorí nikdy nerobia… Ale tá časť Poliakov, ktorá sa hlási k Starej Viere v Poľsku si zasluhuje obdiv. Veď už len natočiť taký film ako KEĎ SLNKO BOLO BOHOM je obdivuhodný čin. To chcelo viac, ako iba „zohnať“ peniaze na natáčanie.

    Pre zachovanie objektivity treba povedať, že tých, ktorých možno naozaj nazývať kresťanmi je v skutočnosti veľmi málo. Do tejto kategórie totiž môžu patriť iba tí, ktorí naozaj dodržiavajú pravidlá, ktoré majú uvedené vo svojej vlastnej svätej knihe, t.j. Biblii. Drvivá väčšina tých, ktorí seba považujú za kresťanov totiž v živote Bibliu ani nečítala. Ak ani nevezmeme do úvahy fakt, že aj samotný Nový zákon bol už veľa ráz prepísaný, tak ani to minimum, čo v ňom dnes je nedodržiavajú. Teda ten, kto je kresťan dodržiava do bodky Zákon – neznalosť Zákona neospravedlňuje. No väčšina „praktických kresťanov“ si vytvorila vlastnú verziu kresťanstva, ktorá je založená na vlastnom výklade – na ktorý, samozrejme, majú „právo“ – a držia sa iba neho. Ale ako samotná kresťanská cirkev po stáročia nazývala tých, ktorí si dovolili urobiť vlastný výklad Biblie? Predsa HERETICI. V minulosti ich likvidovala, dnes to už ani netreba, likvidujú sa totiž sami.

    Postúpme v téme a pozrime sa na to, čím nás „kŕmia“. Vojna medzi Poľskom a Ruskom začala 25. marca 1920 vtrhnutím poľských vojsk do Ruska, kde však stále prebiehala občianska vojna. Poliaci do konca r. 1920 ovládli veľkú časť Ukrajiny a Bieloruska a 7. mája dobyli Kyjev. Koncom mája zahájila Červená armáda protiofenzívu a 16. júna už boli Poliaci vytlačený na líniu z konca apríla 1920. Neskôr sa Červená armáda dostala až na 40 km od Varšavy. Pri Varšave však utrpeli porážku, ale k nej prispeli aj útoky vtedy ešte aktívne bojujúcich bielogvardejských vojsk. Hoci vojna bola rozpútaná Poľskom, ak si otvoríte u nás predávanú knihu DĚJINY RUSKA (od autorov Milan Švankmajer, Václav Veber, Zdeněk Sládek a Vladislav Moulis), tak na str. 353 sa dočítate, že „iba pobaltské štáty, Fínsko a v r. 1920 Poľsko sa ubránili sovietskej expanzii“… ale veď útočníkom v tejto vojne bolo Poľsko! Nuž, akože inak, čiernobiela šablóna je stále používaná.

    O Katyni sa dočítate na „každom rohu“, ale o zverstvách spáchaných na ruských zajatcoch nikde nič. Nuž priblížme si niekoľko faktov tohto problému.

    Poľská ľudová republika bola spojencom Sovietskeho zväzu, nuž tento problém sa jednoducho dlho nemohol vyťahovať. Situácia sa zmenila po sieťových revolúciách roku 1989 vo Východnej Európe a „Perestrojke“ v ZSSR. Vtedy sa ruskí historici mohli konečne obrátiť na poľskú stranu v otázke vyšetrenia problému likvidácie krasnoarmejcov vo vojne 1919-1920. Dňa 3. novembra 1990 vydal prvý a posledný prezident ZSSR Gorbačov pokyn, v ktorom nariadil Akadémii vied, Prokuratúre, Ministerstvu obrany, Rade bezpečnosti „spolu s ostatnými ustanovizňami a organizáciami“ vykonať do 1. apríla 1991 vyšetrovanie na určenie archívnych materiálov, ktoré sa týkajú udalostí a faktov z histórie sovietsko-poľských dvojstranných vzťahov, následkom ktorých utrpela sovietska strana škodu“.

    Podľa tvrdenia právneho experta Ruskej federácie, predsedu Bezpečnostnej Komisie Dumy, V. I. Iľuchina, ktorý bol v tom čase náčelníkom Oddelenia pre dozor nad vykonávaním zákonov o štátnej bezpečnosti Generálnej prokuratúry ZSSR, členom kolégia Generálnej Prokuratúry a starším asistentom Generálneho prokurátora ZSSR, sa zostavenie výslednej správy zrealizovalo pod vedením vedúceho Medzinárodného oddelenia Komunistickej strany ZSSR, V. M. Falina. Súvisiace materiály boli uložené v budove KS ZSSR na Starom námestí v Moskve. No počas búrlivých udalostí roku 1991 kompletne všetky zmizli! Podľa svedectva doktora historických vied A. N. Kolesnika, Falin zhromažďoval spisy o obetiach krasnoarmejcov v poľských koncentračných táboroch od r. 1988. No keď v auguste 1991 do jeho kancelárie vtrhli „revolucionári“, tak všetky spisy – do posledného zväzku – zmizli. Jeho spolupracovník, ktorý sa pokúsil ich zachrániť bol zabitý.

    Tragédia likvidácie vojenských zajatcov zasiahla nielen Rusko, ale aj ďalšie, dnes samostatné krajiny, ktoré vyšetrujú zmiznutie svojich občanov. Jedno je jasné, poľské vojenské velenie porušilo medzinárodné právne dohody a reglamentné podmienky držania vojenských zajatcov, čím spôsobili sovietskej strane obrovskú morálnu a všeobecnú škodu, ktorej rozsah je ešte len potrebné vyšetriť. V tejto súvislosti sa Generálna prokuratúra Ruskej Federácie r. 1998 obrátila na prináležiace štátne orgány Poľskej republiky so žiadosťou o začatie trestného konania vo veci smrti 83 500 zajatých krasnoarmejcov v rokoch 1919-1921. Odpovedala generálna prokurátorka Poľskej republiky a ministerka spravodlivosti Hanna Suchocká, pričom v kategorickej forme vyhlásila, že „…vyšetrovanie vo veci likvidácie zajatých boľševikov vo vojne 1919-1920, ktoré žiada od Poľska generálny prokurátor Ruska, nebude“. Suchocká zamietnutie podložila tým, že poľskí historici „dôveryhodne zistili“ smrť 16-18 tisíc sovietskych vojenských zajatcov z dôvodu „všeobecných vojnových podmienok“, takže o existencii „táborov smrti“ a „likvidácii“ zajatcov na území Poľska nemôže byť ani reči, pretože „nijaké špeciálne činy, nasmerované na likvidáciu zajatcov, sa nekonali“. A aby sa „definitívne uzavrela“ otázka o zahynutí krasnoarmejcov navrhla Generálna prokuratúra Poľska zostaviť spoločnú, poľsko-ruskú skupinu vedcov na „…preskúmanie archívov, štúdium všetkých dokumentov v tejto veci a prípravu zodpovedajúcej publikácie“. Poľská strana takto síce zamietla žiadosť ruskej Generálnej prokuratúry ako neprimeranú, no samotný fakt masového zahynutia sovietskych vojenských zajatcov v poľských táboroch v Poľsku bol priznaný. A tak v novembri 2000 navštívil Varšavu minister zahraničných vecí Ruskej federácie I. S. Ivanov a v tom istom roku bola zostavená ruská komisia pre vyšetrenie osudu krasnoarmejcov, ktorí sa dostali do poľského zajatia r. 1920. V komisii bolo zastúpené Ministerstvo obrany RF, Ministerstvo zahraničných vecí, FBS a archívy služby Ruskej federácie.

    Výsledkom spoločnej práce bolo zostavenie objemného Zborníka dokumentov a materiálov „Krasnoarmejci v poľskom zajatí v rokoch 1919-1920“, ktorý už umožnil vyjasniť aspoň príčiny smrti krasnoarmejcov. Dnes sa poľská strana snaží tento Zborník bagatelizovať. A tu nastáva problém, lebo hoci zborník vyšiel, každá krajina vydala k nemu iný predslov, a teda nemôže byť ani reči o spoločnom pohľade jednej a druhej strany. V prvom rade, jeden zo zostavovateľov Zborníka, ruská historička N. E. Jelisejevová uviedla, že „počas práce na Zborníku bola v poľských archívoch zistená existencia viacerých oficiálnych dokumentov obsahujúcich informácie o popravách sovietskych vojenských zajatcov zastrelením bez procesov. No priamo do Zborníka sa dostali iba tri z nich. Z ostatných dokumentov o popravách zastrelením boli vyhotovené kópie, ktoré sú v súčasnosti uložené v Ruskom štátnom vojenskom archíve. Počas prípravných prác na vydaní Zborníka vznikli ostré protirečenia v pozíciách poľskej a ruskej strany (podľa slov Jelisejevovej to neraz vyzeralo na fyzickú konfrontáciu).“

    Medzi poľskými členmi skupiny a ruským historikom G. F. Matvejevom ostávajú veľké odlišnosti v otázke množstva zajatých krasnoarmejcov. Podľa sčítania Matvejeva, osud 9-11 tisíc zajatcov ostáva nejasný, lebo nezahynuli v táboroch, ale ani sa nikdy do Ruska nevrátili. Matvejev celkovo poukázal na neznámy osud približne 50 tisíc ľudí, pričom poľská strana trvá na nižšom celkovom počte zajatcov, čo samozrejme ovplyvňuje aj počet ľudí s neznámym osudom. Poľská strana rovnako nástojí – pričom sa porovnávajú ruské aj poľské dobové dokumenty – na nižších počtoch popráv krasnoarmejcov na mieste, bez odpravenia do táborov pre vojenských zajatcov. Poľské záznamy o smrti vojenských zajatcov nie sú úplné. No Zborník mal byť vydaný v dvoch zväzkom, pričom druhý diel dodnes neexistuje.

    Udalosti likvidácie sovietskych vojenských zajatcov sa odohrávali na území Poľskej republiky, preto činnosť skupiny prebiehala na poľskom území. Hoci sa Zborník zostavoval za dominancie názoru poľských historikov, väčšina jeho dokumentov a materiálov svedčí o takom cieľavedomom, divom barbarstve a neľudskom chovaní sa k ruským vojenským zajatcom, že o presunutí tohto problému do čisto historickej roviny nemôže byť ani reči. Dokumenty uverejnené v Zborníku dokazujú, že vo vzťahu k sovietskym vojenským zajatcom, predovšetkým voči Rusom a ruským Židom, uskutočňovali poľské orgány politiku likvidácie hladom a zimou, ubíjaním palicou a zastrelením. Také neľudské zaobchádzanie s vojenskými zajatcami ako vykonávali Poliaci sa zvyčajne všade vo svete klasifikuje ako vojenské zločiny, vraždy a surové zaobchádzanie s vojenskými zajatcami s elementmi genocídy.

    Jasne vidno, že hoci poľská strana nemôže niektoré fakty ukryť, dokumentácia o celkovom počte sovietskych vojenských zajatcov chýba. No Poliaci r. 1992 dostali z ruskej strany kompletnú dokumentáciu z tak veľmi „reklamovaných“ katyňských udalostí.

    Následkom vojny, ktorú r. 1919 rozpútalo Poľsko proti v krutej občianskej vojne sa zmietajúcemu Rusku, padlo do poľského zajatia vyše 150 tisíc krasnoarmejcov. Avšak vychádzajúc z politických zmlúv aj ohľadom internovaného civilného obyvateľstva okupovanej časti Sovietskeho zväzu sa ukazuje, že v poľskom zajatí sa ocitlo najpravdepodobnejšie 200 tisíc krasnoarmejcov, civilných obyvateľov, bielogvardejcov, aj protiboľševických a nacionalisticky orientovaných odbojárskych bojovníkov (Ukrajincov a Bielorusov). Dnes už je známe, že v poľskom zajatí v rokoch 1919-1922 boli sovietski zajatci likvidovaní najmä týmito spôsobmi:

    • Masovými vraždami a zastreleniami. Ešte pred ich internovaním v zajateckom tábore boli likvidovaní bez súdnych procesov, nechávali ich zomierať ranených na bojovom poli bez poskytnutia lekárskej pomoci a aj vytváraním smrtiacich podmienok počas transportov. Ďalej boli popravovaní po rôznych procesoch rôznymi tribunálmi aj strieľaní pri prejave akékoľvek znaku nepodriadenia sa.
    • V koncentračných táboroch vytváraním podmienok, ktoré nemožno prežiť. Predovšetkým to bolo mučenie a dobíjanie na smrť, hladovanie, vyčerpanie, mráz a choroby.
    • Druhá Poľská republika vytvorila ohromnú „gulagovú“ mašinériu, ktorá pozostávala z desiatok koncentračných táborov, staníc, väzení a pevnostných chodieb. Boli rozložené po území Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a Litvy, pričom to, čo vybudovali sa v „populárnej“ európskej literatúre nazýva tábory smrti. Patria tu samozrejme aj tábory nútených prác, v ktorých úmrtnosť vojenských zajatcov periodicky presahovala 75%.

    Poľská vláda sa začiatkom 20. rokov minulého storočia snažila odviesť pozornosť svetovej verejnosti od masovej likvidácie sovietskych vojnových zajatcov tak, že aktívne preklápala pozornosť svetovej verejnosti na situáciu poľských vojnových zajatcov v Rusku. No toto sa nakoniec ukázalo výhodnejším pre sovietsku stranu. Nehľadiac na oveľa ťažšie podmienky v Sovietskom zväze – občianska vojna, zahraničná intervencia, zničená a vyčerpaná krajina, hlad, masové epidémie, nedostatok prostriedkov – poľskí vojnoví zajatci sa v Rusku nachádzali v podstatne lepších podmienkach. Na ich stav dozerali príbuzní vysokopostavených Poliakov boľševikov typu F. Dzeržinského – inak jedného z najväčších zločincov, akí žili. Dr. Coleman uvádza, že patril do Čiernej šľachty, kde patrí napríklad aj Z. Brzežinsky.

    Asi by sme sa mali radovať, že poľskí kresťanskí bratia nevenovali Slovensku až takúto „pozornosť“. Tu však ide o niečo úplne iné. Či už Poliaci alebo Rusi, snažia sa – aj keď pohľady sú rôzne – vyjasniť aspoň počty svojich obetí z minulosti. No u nás to akosi nikoho nezaujíma – ale veď Poliaci pri anektovaní Galície zabíjali Slovákov aj ich pripravovali o majetky.

    Poľsko v prípade slovenskej Galície argumentovalo, že na územiach, ktoré po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadli v rámci Československa Slovensku, žijú prevažne Poliaci. V skutočnosti sa im Galícia zdala málo a ich „záujem“ siahal na celý Spiš. Ako to bolo v skutočnosti s počtom Poliakov sa môžete dočítať v už spomínanej knihe M. Majerníkovej VOJNA O SPIŠ. Zaujímavé sú aj argumentácie samotných Poliakov. Napríklad Semkowitz uvádza, že hoci na severnom Spiši žije 80 000 Poliakov, úplne im chýba poľské národné povedomie a na 90% sa pokladajú za Slovákov. Napriek tvrdým polonizačným snahám sa na slovenskom Spiši v r. 1935 z 197 904 obyvateľov iba 134 prihlásilo k poľskej národnosti, čo nie je ani 0,1% obyvateľstva.

    Poliaci často používajú argumentáciu, že „za Boleslava Chrabrého aj tak bol Spiš poľský“. Nuž dobre, ale predtým bol uhorský a ešte predtým, za Svätopluka bol zase sloviensky…

    Skutočne solídny opis problematiky nájdete v už spomínanej knihe Milice Majerníkovej VOJNA O SPIŠ. Musíme len doplniť, že kniha je až „veľmi“ objektívna, nevenuje sa totiž opisu násilia, ktoré páchala poľská armáda na civilnom obyvateľstve, a ktoré nakoniec viedlo k protipoľskému povstaniu slovenských veteránov z frontov Prvej svetovej vojny. Až ich povstanie v skutočnosti primälo pražskú vládu k vyslaniu armády a riešeniu, pričom sme však aj tak o Galíciu prišli. Tieto udalosti si ešte pamätajú starší obyvatelia Zamaguria, aj keď väčšina už len z rozprávania svojich rodičov či starých rodičov. Ale autorke sa nemôžeme čudovať, knihu totiž vydal Spolok Slovákov v Poľsku. Oni tam musia stále žiť.

    Pre ilustráciu si odcitujme niekoľko informácií zo spomínanej knihy, pretože sú veľmi poučné. Dňa 2. mája 1919 československý Minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár požiadal spišského župana, aby precestoval tie časti župy, na ktoré si nárokovali Poliaci. Cieľom malo byť zistenie skutočnej nálady obyvateľstva, ale zároveň aj snaha o získanie vyhlásenia, v ktorom by obyvateľstvo vyjadrilo svoju vôľu žiť v Československu. Župan mal šťastnú ruku a úlohou poveril Vojtecha Benuša. Tento veľmi schopný župný úradník za štrnásť dní – od 7. do 20. mája 1919 – inkognito precestoval celý severný Spiš a o svojich zisteniach podal obšírne správy. Bol to predvečer Plebiscitu, takže nálada obyvateľstva bola naozaj dôležitá. Nuž ako to skutočne vyzeralo? Niekoľko príkladov.

    Stará Ľubovňa: Pretože ide o mesto, v ktorom 360 rokov sídlila poľská správa šestnástich zálohovaných miest, a ktoré je zároveň blízko k poľskej hranici, dali sa očakávať propoľské tendencie. No z Benušovej správy vyplýva: „medzi pospolitým ľudom niet žiadnej stopy poľskej sympatie, medzi inteligenciou, ktorá je ešte stále zaľúbená do starého maďarského režimu, ešte menej…“. Okrem toho väčšinu obyvateľstva tvorili Rusíni, ktorí „… žiadajú ostať v ČSR, ale chcú autonómiu…“.

    Krempach pri Ľubovni (Kremná): „Čisto Rusínska obec. Poliakov nechcú ani vidieť.“.

    Granastov (Hraničné): „… o pripojení k Poľsku nechcú ani počuť, ba boja sa toho…“.

    Obce Litmanová, Jarembina (Jarabina), Kamjonka (Kamienka), Foľvark (Stráňany) a Veľký Lipník sa vyjadrili, že „… si nežiadajú k Poľsku patriť, a len v Československej republike chcú ostať…“

    Spišská Stará Ves (V tomto mestečku sa v roku 1411 stretli Žigmund Luxemburský a Vladislav II. a 1474 tu uzavreli mier Matej Korvín a Kazimír Jagelovský): občania podpísali stanovisko vo veci príslušnosti k Československu „Pomocou národného výboru a niektorých dobrých Slovákov podpis osvedčenia sa ľahko previedol.“

    Nedeca: „Vy páni v Levoči, v Bratislave a v Prahe, nedajte nás Poliakom!“.

    Fridman: „Sme presvedčení, že nás nenecháte odtrhnúť od Československa…“

    Tribš: „… od počiatku sme boli Slováci, aj nimi ostaneme!“.

    Jurgov: „Tam chceme ostať, kde naši otcovia boli, tými ostaneme, čo naši otcovia boli, ale po poľsky sa na žiaden pád nechceme učiť… len ani vy nenechajte a nedajte nás Poliakom…“.

    O tom, ako sa k problému stavali Poliaci názorne hovorí materiál, ktorý vydali v Poľsku a nazýval sa „Wojna Jezusa Krista ze satanem“. V ňom sa možno dočítať: „Kto za Poľsko hlasuje, bude spasený, kto je proti Poľsku zdochne a naveky bude zatratený. Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätý a Panna Mária chce, aby každý hlasoval pre Poľsko. Ak nepristúpiš k Poľsku si nepriateľom Panny Márie ona ťa zdeptá svojimi tvrdými stopami. Ktorí do Poľska chcú náležať, to vojsko Kristovo, ostatní všetci držia so satanom a za neho bojujú. Satan má sluhov a tí sluhovia sú Česi. Ak sa zapíšeš a hlasovať budeš za Československú republiku, si zapísaný do čiernej knihy satana. Ak hlasovať budeš za Poľsko, budeš zapísaný do bielej knihy Krista.“. A Poliaci vytiahli napríklad aj argumenty, že Gorali sú Poliaci – touto kartou hrajú v podstate dodnes.

    Aby sme ešte lepšie pochopili poľské tvrdenie, že chcú územie, na ktorom žijú Poliaci, tak sa pozrime na národnostné zloženie obyvateľstva v obciach pričlenených k Poľsku v roku 1920 na základe sčítania obyvateľstva z roku 1910. Výsledky Magyar Statisztikai Közlemények, Új sorozat. 42 kötet, Budapešť 1912:

    ObecNárodnosť (materinská reč)
    MaďarNemecSlovákRumunRusínChorvátSrbIní
    Čierna Hora00678000017
    Durštín2820900000
    Fridman30511089000049
    Jurgov210689011038
    Kacvín914696011033
    Krempachy28667000013
    Lapšanka2031900000
    Nedeca1574909000021
    Nižné Lapše513567000032
    Nová Belá12864100004
    Repiská0052400001
    Tribš92528000022
    Vyšné Lapše43703000013

    Iste, niekto môže namietať, že Maďari neuviedli žiadnu kolónku pre Poliakov – ale mohli sa hlásiť do kategórie „Iní“.

    Priblížme si aj národnostné zloženie obyvateľstva ďalších spišských okresov, o ktoré prejavovali Poliaci „záujem“, pretože sú „obývané Poliakmi, ktorí nevedia o tom, že sú Poliaci“. Uverejnené v Spišských hlasoch v roku 1935, č. 13, str. 3.

    OkresyNárodnosť
    československáruská, ukrajinskánemeckámaďarskážidovskápoľskácigánskainé
    Gelnica17 1891108 545395462751810
    Kežmarok15 43265511 76127991077712
    Levoča22 0361 0081 177372662125213
    Stará Ľubovňa12 7426 2282 57547425291743
    Poprad19 961995 2593943943331724
    Spišská Nová Ves29 0661 3963 2277775011380724
    Spišská Stará Ves7 1451 19216229137331750

    A ak by ste chceli dnes vedieť, ako sa „darí“ slovenskej menšime v Poľsku, budete prekvapení. Maďarizácia je proti polonizácii iba amatérskym pokusom. A pre úplnosť si ešte priblížme aké zmeny prebiehali na československo-poľskej hranici v rokoch 1920-1938. Obrázok – rovnako ako hore uvedené tabuľky – je z už menovanej knihy:

    Nie nadarmo je v nevedomosť z védického pohľadu najväčším hriechom. V súvislosti s Poľskom nemožno vynechať tých, ktorých tak veľmi obľubujú – USA. Pozrime si, ako statočne americkí vojaci bojujú napríklad v Afganistane. Na obrázku z roku 2010 vidíte príslušníkov námornej pechoty slúžiacich v provincii Sangin.

    Podľa týchto statočných bojovníkov to, čo si (logicky) spojili so zástavou svojej krajiny neznamená nacistickú organizáciu SS – Schutzstaffel, ozbrojenú zložku Nacistickej strany Nemecka. Podľa informácie britského denníka Daily Mail, Američania si skratku SS vyložili ako Scout Sniper (prieskumník snajper). Je dobre známym faktom, že nacistické jednotky SS sú zodpovedné za väčšinu nacistických zverstiev. No u nás je málo známy fakt, že boli zostavené z dobrovoľníkov, ktorí sa do nich hrnuli z Lotyšska, Estónska a Litvy. Tieto tri krajiny dodali 250 tisíc dobrovoľníkov – dnes uplatňujú politiku diskriminácie voči obyvateľom ruskej národnosti – títo nemajú ani občianstvo, aj ak sa narodili na tomto území. No a EÚ to „nevidí“. Nuž vlády pobaltských krajín dodržiavajú tradície.

    Podľa oficiálnych údajov nebol za tým nijaký rasovo motivovaný úmysel, Američania jednoducho nemajú ani potuchy čo to znamená. Nuž a takto „informovaní“ hrdinovia robia poriadky po celom svete…

    Aby sme neboli v omyle, že ide iba o nedopatrenie, či náhodu, prečítajme si časť prejavu bývalého šéfa politickej rozviedky USA a neskoršieho riaditeľa CIA Allena Welsha Dullesa, ktorý predniesol roku 1945. Je autorom „Stratégie Anakondy“, t.j. postupného obkolesenia Ruska americkými vojenskými základňami, aby ho napokon – ako anakonda – zadusili:

    „Končí sa vojna. Všetko sa nejako usadí a upokojí, zovšednie a my použijeme všetky sily, dáme všetko, čo máme, všetku materiálnu moc na prospech klamania a balamutenia ľudí. Ľudský mozog a vedomie sú prístupné zmenám. Zasejeme v nich chaos, nenápadne zmeníme ľudské hodnoty na falošné a necháme ľudí veriť v tieto falošné hodnoty. Ako? Nájdeme svojich rovnako zmýšľajúcich spojencov všade na zemi, aj v štátoch východného bloku. No… pozerám, spojencov bude dosť.

    Krok za krokom budeme rozohrávať grandióznu tragédiu zániku týchto národov až do úplného a nezvratného umlčania ich svedomia. Z literatúry a umenia napríklad odstránime ich sociálnu podstatu, odnaučíme umelcov zobrazovať a sledovať čokoľvek z tých procesov, ktoré pochádzajú z vnútra národa.

    Literatúra, divadlo, filmy – všetko budeme všemožne podporovať a oslavovať. Najhanebnejšie ľudské pocity budeme podporovať a budeme vyzdvihovať takzvaných umelcov, ktorí budú presadzovať chuť sexu, násilia, sadizmu, zradcovstva a ďalších nemorálnosti. Vo vedení hospodárstva vytvoríme chaos a zmätok, budeme postupovať nenápadne, ale budeme tak aktívne vytvárať despotizmus úradníkov a úplatkárov. Poctivosť a slušnosť budú terčom posmechu.

    Len niekoľko málo ľudí si potom domyslí, o čo ide. No tých postavíme do bezvýchodiskovej situácie, urobíme z nich terče posmechu, nájdeme spôsob, ako ich ohovoriť a vyhlásime ich za odpad spoločnosti. Vytrháme duchovné korene spoločnosti, znevážime základy morálky národov. Takto budeme narušovať pokolenie za pokolením, zameriame sa najmä na deti a mládež. Budeme ich rozvracať, učiť nerestiam a tak budú mravne upadať. Vytvoríme z nich cynikov, bezduchých ľudí a kozmopolitov. Takto to urobíme…“

    Čo z toho všetkého vyplýva? Niekoľko vecí. V prvom rade vidíme, ako sa stratou Starej Viery môžu Slovania premeniť na vzájomných likvidátorov – pričom tvari sa v pozadí zabávajú, veď to takto dávno starostlivo naplánovali. Tvari vedú národy – pod rúškom príslušnosti k nim – do záhuby. Vidíme aj to, že poľský Kristus je očividne silnejší ako slovenský Kristus. Keď vidíte vôkol seba tých, ktorí si myslia, že môžu byť aj Slovania aj kresťania, nechajte ich byť. Je to vyjadrenie ich stupňa evolúcie. No my sa môžeme pozrieť do Véd, z ktorých vieme, že

    SPOJENÍM DVOCH NEVZNIKÁ CELOK, ALE RODÍ SA TRETIE.

    Spojením kresťanov a Slovanov vzniká niečo tretie, a to iné v každej krajine. V slabej krajine slabšie, v silnejšej silnejšie. Slabšie padá za obeť, lebo všetci sa spoľahnú na vôľu Pána, nie vlastné Svedomie a pamiatku Predkov. Slovenský Kristus nevládal premôcť poľského Krista. Aj Slovákmi tak silne oslavovaný Ján Pavol II. sa „podpísal“ pod zánik slovenskej menšiny v Poľsku ako poľský Prímas. Ale slovenským biorobotom to nijako nevadí a nedočkavo čakajú na svojho svätého pápeža. Čoho sa dočkajú?

    2012

  • „BOŽIE POŽEHNANIE“ PRE SLOVENSKÉ LESY

    Určite sa vám už neraz stalo, že ak sa preli s nejakým kresťanom, tak – ak sa už naozaj nedala poprieť neprávosť, ktorú kresťanská cirkev pácha – tak vám, ako poslednú líniu obrany, povedal, že (kresťanská) cirkev je dobrá, len niektorí ľudia v nej sú zlí… alebo niečo podobné. To potom stavia celú kresťanskú cirkev do pozície, že tak či onak robí všetko dobre – veď v zmysle ich vlastného práva je neomylná – len tých niekoľko ľudí sem-tam čosi vyparatí. Oni sa však dodatočne vyspovedajú – a všetko bude v poriadku. Škody, ktoré napáchali sa akosi „vyparia“.

    Tu je vidno zásadný rozdiel medzi Starou Vierou a kresťanskou vierou. Správny život v našej kultúre je život podľa Svedomia, t.j. to, čo v našich Chrámoch slávime (Svätilištiach či Kapištiach) aj v živote konáme. Vláda Svedomia je vždy rovnaká bez ohľadu na „módne“ trendy. No a pre kresťanov – ako ostatne pre náboženstvo celkovo – platí zásada, že jedna „fazóna“ platí pre „teóriu“, t.j. to, čo počujú v kostole, a druhá – úplne odlišná – platí pre „civilný“ život. A všetko majú pekne „v ažurite“. Akurát spôsobujú vzťahovú katastrofu v spoločnosti a ekologickú v Prírode – ale to ich ani najmenej netrápi. Veď sa z toho vyspovedajú.

    Na obrázku na začiatku článku je odfotený lesný hrebeň tak, ako ho je možné vidieť – bohužiaľ nie je jediný – na jednej túre v Slovenskom Raji. Ak sa vnímavo pozriete, nemôže uniknúť vašej pozornosti, že horský hrebeň je niekde uprostred záberu sprava zalesnený – ako by lesy v Národnom parku určite mali byť, zatiaľ čo z druhej strany je úplne dohola vyrúbaný. Nemilosrdne vyrúbané lesy – Národné parky nevynímajúc – sú typickou črtou lesov, ktoré patria Cirkvi. Nielenže nemilosrdne rúbu všetko dohola, oni ani nesadia nové stromčeky, ako im to prikazuje zákon. Pred nejakým rokom vyhrala Cirkev ďalší súd na lesy v oblasti Glac nad Kyseľom, čo je vari najväčšie srdce Slovenského Raja. Nuž a začali aj tam – bez ohľadu na Národný park – rúbať hlava-nehlava. Ak sa poznáte s nejakými pracovníkmi Národných parkov či ochranármi zistíte, že aj so štátom – ktorý sa nijako nerozpakuje rúbať lesy dohola tiež – sa ešte po vzájomnej argumentácii dá dohodnúť, ale s Cirkevnými lesmi ani náhodou. Žiadny cit, žiadna láska k Prírode. Jediná láska, ktorú na „starostlivosti“ o lesy demonštrujú je láska k peniazom. Ak by ste išli na výlet do Spišskej Teplice k lesom uvidíte na vlastné oči, aký je rozdiel medzi lesmi Urbára a Cirkevnými lesmi. Zatiaľ čo v jedných sa týčia stromy, v cirkevných lesoch nájdete iba holé, vyrúbané stráne, a to – samozrejme – bez nasadených stromčekov. Neplatia dane, štát ich podporuje, nuž asi sa im vidí „prirodzené“, že nakoniec za nich všetci „zatiahnene“ aj výsadbu nových stromčekov.

    Ak niekedy pôjdete po ceste smerom z Popradu na obec Hranovnica a ďalej uvidíte holé kopce, na ktorých nijaký cirkevník nič nevysadil – iba všetko vyrúbal. Denne z tej oblasti vyvážajú desiatky plne naložených nákladných áut guľatiny do svojej vlastnej, „požehnanej“, cirkevnej píly v Kežmarku. Neplatí pre nich Národný park, neplatí pre nich zimný odpočinok zvierat, neplatia pre nich oblasti hniezdenia vtáctva. Nič, len peniaze a peniaze za drancovanie našej Prírody. Iste, boli aj kalamity, ale tie už boli dávno vyťažené. Vynára sa jedna z mnohých otázok: načo vlastne máme štát? Aby privieral oči nad cirkevným – aj keď čo sa týka lesov nie iba cirkevným – drancovaním? Načo vlastne máme Národné parky? Ochrana Prírody, t.j. zákony, platia pre všetkých okrem tých, pre ktorých neplatia?

    Keďže Cirkev vlastní cca 30% všetkej pôdy na Slovensku, tak môžeme čakať, že cca 30% Slovenska sa pomaly, ale neúprosne zmení na púšť. Napríklad v zmienenej oblasti Slovenského raja sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí široký pás vydrancovaného lesa, a to až po Kráľovu Hoľu. Nikomu to nevadí?

    Na túrach v Slovenskom Raji už vôbec nie je problém vidieť vyťažené stromy pripravené na odvoz do „požehnanej“ píly. Za „krutého“ socializmu to vidno nebolo.

    Napríklad na snímku dole vidno, že tam ešte nedávno ležalo oveľa viac stromov:

    Pro Populo oficiálne podsúva tvrdenie, že ťažia najmä kalamitné drevo – hoci na kopci ešte vidno (už roky) kalamitné drevo, dole vždy pribúda a odváža sa stále nové drevo. Táto fotografia bola urobená len niekoľko minút po odchode plne naloženého nákladného auta s guľatinou, t.j. novými stromami:

    Ak prídete do Kežmarku, tak môžete vidieť na vlastné oči, koľko „božieho požehnania“ denne spôsobia:

    Ale aby sme neboli celkom nespravodliví, tak mesačná krajina po pôvodných lesoch už vnikla aj v časti bývalého vojenského pásma Javorina, a tu je „majiteľom“ evanjelická cirkev.

    Celkovo príklady drancovania lesov nájdeme na každom kroku. Napríklad v oblasti 5. stupňa ochrany, opäť v Slovenskom Raji. Tento snímok bol urobený 2. decembra 2011. Odvtedy sa tam kopy narúbaných stromov objavili už niekoľkokrát:

    Ak by ste sa chceli pozrieť na značku vzadu, ktorá bola vyvalená častým skladovaním porúbaných stromov v Národnom parku Slovenský Raj s 5. stupňom ochrany, tu je detail: 

    Načo vlastne máme zákony? Načo dávame prázdne sľuby Bruselu o tom, ako budeme chrániť výnimočné prírodné lokality a ohrozených živočíchov, v tomto prípade vtáctvo?

    Ďalší „príspevok“ je z ďalšieho národného parku, tentoraz Nízke Tatry, Jánska dolina. Nasnímané 12. decembra 2011:

    Takže toto je holý fakt. Nech idete na Slovensku kdekoľvek, vždy nájdete besniace rúbanie stromov. V prípade cirkví to však je o to horšie, že rúbu to, čo im nepatrí, a to už hodne dlho. Trochu sa pri tomto tvrdení pozastavíme, aby sme pochopili rozsah klamstva, ktoré používa kresťanská cirkev – hoci najviac lesy drancuje katolícka, ani ostatné nezaháľajú. Necháme ich svojvoľne píliť konár, na ktorom sedíme my všetci?

    Ako sa vlastne cirkev dostala k majetkom na Slovensku? Pripomeňme si udalosti príchodu kresťanstva na naše územie – písali sme o tom v nejednom článku. Import kresťanstva na naše územie bol sprevádzaný vyvraždením v podstate celej dospelej populácie do takej miery, že Stará Viera u nás ostala len v zlomkoch, napríklad povestiach, rozprávkach, ľudových krojoch a zvykoch, celiteľstve a podobne. Hoci sme vždy boli védickou kultúrou, Védy ako také boli spolu s ich nositeľmi neľútostne a systematicky vyhladené.

    Preskočme však niekoľko storočí a pozrime sa do časového obdobia bližšie k nám. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo sú staré katolícke kostoly – vrátane centier katolíckej moci – tak často obohnané obrannými múrmi? Napríklad Spišská Kapitula:

    Alebo kostol v Spišských Vlachoch:

    Ak by sme ostali na Spiši, tak si všimnite napríklad hlavný kostol v Kežmarku, starý kostol v centre Popradu, či kostoly v Poprade-Veľkej alebo Spišskej Sobote. Otázkou je, či vieme na čo pozerať a rozumieme tomu, čo vidíme. Prečo obranné múry? Tak v prvom rade, ak bolo už aj porobené obyvateľstvo také spokojné s „božími požehnaniami“ kresťanskej cirkvi, prečo sa táto ukrývala za obranné valy a neotvárala sa pohostinne všetkému obyvateľstvu? Jednoducho asi to so spokojnosťou pri poskytovaní služieb čiernej mágie nebolo až také ružové.

    Hlavným dôvodom neskoršieho obdobia – už po zavedení kresťanstva – bola potreba chrániť nakradnutý majetok, ktorý cirkev a jej hodnostári nadobúdali v inkvizičných procesoch. Pri inkvizičných procesoch totiž nešlo len o fyzickú likvidáciu obyvateľstva, ale najmä o to, že „usvedčený kacír“ bol síce po umučení popravený, t.j. napríklad spálený na hranici – ale bol mu aj skonfiškovaný celý majetok. Preto sa neraz stávalo, že usvedčení bývali aj bohatí ľudia. Vynikajúcim príkladom takýchto procesov je starší československý film KLADIVO NA ČARODEJNICE. Vynikajúci český režisér O. Vávra ho nakrútil podľa záznamov skutočných inkvizičných procesov, ktoré ostali zadokumentované v archívoch. Všetkým vám odporúčame si ho pozrieť, je to naozaj veľmi poučné dielo, ktoré naozaj vychádza zo skutočných udalostí.

    Okrem toho, že odhaľuje skutočnú podstatu cirkvi – aj keď nikdy nemožno poprieť, že v nej bývajú aj čestní ľudia, ktorí však svojou naivnou vierou a predstavami nič na hlavnom smerovaní nemôžu zmeniť – môžeme si tu všimnúť aj niekoľko veľmi dôležitých detailov. Nemilosrdné upaľovanie tých, ktorých predtým mučili je jedna vec. Vo filme je to dostatočne presvedčivo ukázané:

    Nijaký rozumný človek nemôže takéto svedectvo hodiť za plece. Chceme vás však upozorniť na jeden veľmi dôležitý detail. Na jednej scéne pri výsluchu – samozrejme mučením – sa vyšetrovateľ pýta na celý, detailný zoznam démonov, ktorých mená bežný človek ani nikdy nepočul. A tu je ukázaná skutočná podstata cirkevnej organizácie. Naša, Biela hierarchia nám je dostatočne známa: poznáme našich Bohov, vieme o Javi, Navi, Pravi a Slavi, vieme o rôznych pomocných Duchoch nášho okolia (Domový, Záhradníčkovia, Lesní duchovia a pod.), ale nevieme skoro nič o démonickej hierarchii Temného Sveta. Prečo poznáme hierarchiu Svetlého Sveta a nepoznáme detailne hierarchiu Temných? Pretože náš pôvod je v Bielom Svete, a teda poznáme svoje – a to vďaka Védam dosť podrobne. Kto vlastne môže detailne poznať hierarchiu Temného Sveta? Odpoveď je tak blízko, až si ju neuvedomuje: predsa ten, kto do Temného Sveta patrí. Ak teda cirkevní hodnostári bez problémov „skúšali“ našich Predkov – bohužiaľ za strašných okolností – z démonickej hierarchie, tak to mohli jedine preto, lebo to je ICH VLASTNÁ HIERARCHIA! Niet asi jasnejšieho dôkazu na ukázanie démonickej podstaty kresťanstva.

    Ak by sme sa chceli v zmysle Zdravomyslia zorientovať o čo v kresťanstve ide, musíme sa obrátiť na kompetentného človeka v tejto oblasti. Čo sa týka podania ich Predkov – to majú dostatočne jasne opísaní v Starom Zákone.

    Kto môže byť kompetentnejší ako samotný Kristus? Nevenujme teraz pozornosť tomu, že Kristus neprišiel na Zem zakladať kresťanstvo. Jednoducho sa pozrime na jeho citáty v Novom Zákone, čo je jeho časť ako písomného diela. V podstate v Novom Zákone nachádzame niekoľko druhov informácií. Okrem citátov „zakladateľa“ – síce podsúvaných do iných súvislostí, ale predsa len existujúcich – tam nájdeme aj historické opisy udalostí a najmä veľa neskorších dodatkov.

    Nuž tak či onak, ak niečo povedal „zakladateľ“ – a je to dodnes zapísané v Písme – tak to predsa musí mať celú váhu toho, kto to povedal… a či nie? Samozrejme, že evanjeliá boli už neraz upravené, takže tam nájdete aj navzájom si odporujúce tvrdenia – ale to už proste patrí k čiernym mágom a ich praktikám. Príkladom môže byť , kde Ježiš výslovne zakazuje šíriť jeho učenie čo aj len na severe Izraela – lebo tam stále bývali Samotní Árijci (Samárijci), ale neskoršie „upgrade“ už nabáda na šírenie kresťanstva po celej Zemi…

    Teda niekoľko citátov kompetentného človeka v zmysle Zdravomyslia:

    „Alebo vypestujete strom dobrý, a aj jeho ovocie bude dobré; alebo strom zlý, a aj jeho ovocie bude zlé; strom totiž poznať po ovocí. Plemeno vreteníc, ako môžete hovoriť dobré veci, keď sami ste zlí?“

    „Nie je to dobrý strom, čo rodí zlé ovocie, ani zlý strom nerodí dobré ovocie. Každý strom totiž poznať po jeho ovocí. Lebo z tŕnia nezbierajú figy, ani z bodľačia neoberajú hrozno. Dobrý človek z dobrej zásoby svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlej vynáša zlé; veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa!“

    Treba vysvetľovať spojitosti? Zdravomysliaci človek už odpoveď našiel, a tá je o to cennejšia, že pochádza od naozaj kompetentného človeka.

    Keďže dobrý strom neprináša zlé ovocie, tak už nás ani neprekvapí, že cirkev ide tak nekompromisne po majetku, t.j. bohatstve. Ale čo o bohatstve hovorí najkompetentnejšia osoba?

    Ježišovo stanovisko k hrabaniu majetku je celkom – a neprekvapivo – jednoznačne jasné:

    „Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom sa vráť a nasleduj ma!“

    „Takto teda ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, nemôže byť mojim učeníkom.“

    „Bratia moji, nehľaďte na osoby, veď veríte v Pána nášho Ježiša Krista, (Pána) slávy! Do vášho zhromaždenia prichádza boháč so zlatými prsteňmi na rukách a vo skvostnom rúchu, a prichádza aj bedár v chatrnom odeve, a hovoríte (mu): „Ráč sa sem posadiť!“, ale bedárovi poviete: „Staň si tamto!“ alebo: „Sadni si ku mojej podnožke!“ – či nerobíte rozdiely medzi sebou a neusudzujete podľa iných zásad?“

    „A znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako boháčovi sa dostať do Kráľovstva nebeského.“

    „Nikto nemôže dvom pánom slúžiť, pretože alebo jedného bude mať v nenávisti a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridržiavať a tým druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“

    „Nijaký služobník nemôže slúžiť dvom pánom, keďže alebo jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť i Bohu i mamone.“

    „Nezhromažďujte si poklady na tomto svete, kde moľ a hrdza ich kazia a kde sa môžu vlámať zlodeji a ukradnúť ich!“

    „… Boh mu však povedal: „Blázon, ešte túto noc požiadajú dušu od teba. A čo si prihotovil, čie bude?“ Tak (bude s tým) čo si zháňa poklady a pred Bohom nie je bohatý.“

    „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“

    „A povedal im: „Dajte si pozor a chráňte sa lakomstva! Lebo i keď niekto (niečim) oplýva, jeho život nezávisí od jeho majetku.“

    „No beda vám, boháčom, lebo máte svoju útechu!“

    Citátov na tému bohatstva nájdeme v evanjeliách ešte viac, ale tie, čo sme tu uviedli určite postačia. Kresťania vám dnes povedia, že „toto“ platilo kedysi, že dnes už sú veci inak, a teda majú právo aj zhromažďovať majetky a aj byť v súlade s výrokmi ich „zakladateľa“? Žeby Kristus dačo nepochopil? Alebo inak, ak to nezmenil on, tak kto teda? A tiež je dôležité, kedy to zmenil? Ako dlho to už neplatí, 1 000 rokov? 500 rokov? 100 rokov? Od minulého roku? Alebo to v skutočnosti v „pravom“ kresťanstve neplatilo nikdy? Ak im „nestačia“ priame, jasné, nedvojzmyslené výroky ich „zakladateľa“, tak čoho sa vlastne držia?

    Nemusíme sa viac zaoberať touto otázkou, cirkev skrátka aj proti svojmu vlastnému „návodu na použitie“ kradne a drancuje – minimálne to vidno na našich lesoch. Ale je to také beznádejné? A má vlastne na toto cirkev právny nárok?

    Ukazuje sa, že CIRKEV NEMALA A NEMÁ NA REŠTITÚCIE PRÁVNY NÁROK.

    Najskôr sa pozrime na úvodnú stránku katolíckeho Pro Populo:

    „spoločnosť PRO POPULO Poprad, s.r.o. bola založená v roku 1991 za účelom spravovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckeho biskupstva vo Spišskom Podhradí.

    Rímskokatolícke biskupstvo v Spišskom Podhradí vlastnilo v minulosti lesné a poľnohospodárske pozemky, ktoré samostatne spravovalo. V povojnových rokoch, uplatnením pozemkovej reformy v rokoch 1947 – 1948, boli lesy, poľnohospodárske pozemky a väčšina objektov skonfiškované. Schválením zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v roku 1992 bola časť lesov a iných nehnuteľností cirkvi vrátená“.

    Na prvý pohľad je všetko – čo sa týka vlastníckych vzťahov rímskokatolíckej cirkvi v úplnom poriadku… Ale teraz nazrime do článku, ktorý bol uverejnený v českých Literárních novinách č. 45/ 2011, zo dňa 10. novembra 2011 s názvom „CÍRKEV NEMÁ NA RESTITUCE PRÁVNÍ NÁROK“, autorky Lenky Procházkovej.

    Vychádzajúc z článku si môžeme zhrnúť niekoľko zásadných faktov. Vo Vatikáne sídli pápež, ktorý pre všetkých katolíkov na celej zemi zastupuje Boha vo „forme“ Ježiša Krista. Podľa kanonického práva stojí pápež na čele absolutistickej monarchie a jeho rozhodnutia nepotrebujú žiadne potvrdenie a nedá sa proti ním odvolať. Práve tento bod – pápež sa „de jure“ stal Bohom – viedol k rozkolu Západnej a Východnej cirkvi r. 1054. Oproti Českej republike sme my vložili „hlavu do chomúta“ ešte viac – podpísali sme s Vatikánom konkordát, t.j. zaviazali sme sa k nadštandardnému „otroctvu“.

    Podľa kanonického práva má rímskokatolícka cirkev vrodené právo nezávisle na civilnej moci nadobúdať, držať, spravovať a prevádzať majetok. Najvyšší dohľad nad celým rímskokatolíckym majetkom má pápež. Ale toto bolo v Rakúsko-Uhorsku zrušené osvieteným panovníkom, rakúskym cisárom Jozefom II. Nebuďte prekvapení, ak sa na Wikipédii nedozviete o tomto cisárovi všetko – „nepotrebné“ informácie nám jednoducho „netreba“ podávať. „Splendid isolation“ je super vec – bioroboti sa ľahšie držia pod kontrolou. Ale skutočnosť je úplne iná.

    Cisár Jozef II.

    Tento cisár sa počas „čakania“ na vládnutie vybral na vlastné oči pozrieť, ako žijú ľudia v jeho ríši. Chcel na vlastné oči vidieť aj to, či francúzski encyklopedisti majú pravdu ohľadom opisov chamtivosti cirkevných hodnostárov voči bežnému obyvateľstvu – a zistil, že áno. Jozef II. pri cestách po „svojich“ zemiach písal matke svoje postrehy, v ktorých podráždene konštatoval: „…sedmina všetkej zeme patrí cirkvi a na Morave ešte viac (na Slovensku to je dnes 1/3). Cez 8 miliónov majú len na nadáciách…“ Po návrate do Viedne zamietol námietky matky, cisárovnej Márie Terézie a v sérii rýchlych reforiem zrušil nevoľníctvo, čím prispel k vytvoreniu občianskej triedy.

    Zákonom tiež zaručil všetkým obyvateľom ríše slobodu vyznania, zrušil cenzúru tlače aj orgány, ktoré sa touto činnosťou zaoberali, t.j. náboženské komisie, ktoré „pátrali“ po nevhodných knihách. Zhrozené duchovenstvo podalo sťažnosť pápežovi, ale Jozef II. sa nezľakol a v reformách pokračoval. Zrušil aj tie cirkevné rehoľné rády, ktoré sa nevenovali charite ani vzdelávaniu, pretože ich pokladal za neužitočné. Takto uvoľnené kláštory prebudoval pre štátne účely – kasárne, nemocnice, úrady. Hoci sa duchovenstvo zhrozilo, prostí veriaci sa nemali na čo sťažovať, skôr naopak. Panovník dal postaviť stovky nových farností na miestach, ktoré neboli pre cirkev „atraktívne“. Jeho heslo bolo, že nijaký veriaci nesmie mať viac ako 1 hodinu na cestu do kostola. Majetok cirkvi zoštátnil, ale cirkev ho dostala naďalej k dispozícii na používanie. Už im teda majetok nepatril, mali ho len k dispozícii na správu. Platy duchovenstva išli zo štátneho rozpočtu z fondu, ktorý vznikol po rozpredaji niektorých zrušených kláštorov a ďalších nehnuteľností. Tento právny stav trval až DO VZNIKU ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY.

    V roku 1919 sa v rámci pozemkovej reformy rozhodol Parlament ČSR rozdeliť aj pôdu, ktorú dovtedy spravovala cirkev medzi drobných roľníkov a bezzemkov, ktorí na nej pracovali. Časť majetku, hlavne stavby cirkev spravovala naďalej, ale UŽ NIKDY NENADOBUDLA VLASTNÍCKE PRÁVO. Ak chcela čokoľvek predať, musel jej to štát odsúhlasiť (už od hodnoty 200 korún). Platy duchovenstva a charitatívnu a vzdelávaciu činnosť hradil naďalej štát. Prezident T. G. Masaryk odmietol uzavrieť zmluvu s Apoštolskou stolicou. Jeho veľkým snom bola odluka cirkvi od štátu.

    Po roku 1945 pri sčítaní majetku sa katolícka cirkev pokúsila využiť povojnový chaos a zmätok v archívoch a rýchlo požiadala o navrátenie pozemkov, ktoré jej nepatrili. Politické zmeny súvisiace s nástupom komunistickej moci však tieto plány zhatili. Ale tak či onak, po februárových udalostiach nenastalo ŽIADNE ZNÁRODNENIE CIRKEVNÝCH MAJETKOV, pretože cirkev jednoducho nijaké majetky nemala. Ale – ak sa pozrieme do evanjelií – ich „zakladateľ“ mal v otázke nadobúdania majetku úplne jasno. Cirkev prišla akurát o slobodu slova a bola obmedzená aj jej pastoračná činnosť a celkovo postavenie v spoločnosti.

    Prišiel však rok 1989 a situácia sa zopakovala. Katolícka cirkev si celý rok nepretržitým vymývaním mozgov začala budovať virtuálny kredit – ktorý NIKDY NEMALA. Na Slovensku sa jej nakoniec podarilo dostať aj k majetkom – ktoré sú naše. Cirkev teda veľkou rýchlosťou začala žiadať o svoje „vlastnícke práva“ sloganom „Čo nám komunisti ukradli, to musí byť vrátené!“; avšak komunistický režim síce zatváral kláštory, ale majetok cirkvi vyvlastniť nemohol, pretože tento bol zoštátnený Jozefovou reformou ešte v 18. storočí. Tvrdenie, že majetky dostali späť reformou v r. 1919 je obyčajný PODVOD!

    V Čechách bola vypracovaná právna expertíza Právnickej fakulty Karlovej Univerzity, a to docentom V. Kindlom a V. Mikulom. Táto expertíza potvrdzuje, že katolíckej cirkvi majetok nepatril od jozefínskej doby a že ho mala iba v prenájme od štátu. Cirkev v Čechách však chcela aj tak tieto majetky a známy je napríklad súdny spor, ktorý skončil na Najvyššom súde ČR o vlastníctvo chrámu sv. Víta v Prahe. Najvyšší súd r. 2009 definitívne rozhodol, že katedrála bola, je a zostane v rukách štátu.

    Cirkev samozrejme vytvára ilúziu, že je dobrým hospodárom. Akým je hospodárom môžeme ľahko vidieť na vlastné oči podľa plodov ich práce – teda môže vlastne dobrý strom prinášať zlé ovocie? Žeby sa zase ich „zakladateľ“ pomýlil? Dúfajme, že sa nám podarí získať naspäť národný majetok, že sa podarí aj odluka cirkvi od štátu. Veď dnes „berú podporu“ od štátu, ktorú však mali v minulosti preto, lebo spravovali štátny majetok, ale z podnikania na naše náklady a v náš neprospech neplatia ŽIADNU DAŇ – teda drancujú čo chcú a kde chcú.

    Nuž aké „prirodzené“ právo na slovenské pozemky má cirkev? Pred 1 000 rokmi sa krvavým „podnikaním“ zmocnili základu. Ďalším „podnikaním“ cez inkvizičné procesy zrealizovali „druhú vlnu krvavej privatizácie“. Postup Inkvizície bol vždy rovnaký. Najskôr mučili nevinných a vymáhali priznanie, potom ich kruto popravili. „Usvedčeným zločincom“ následne skonfiškovali majetok, pričom ten hnuteľný zhromažďovali v miestnom kostole. Práve kvôli týmto konfiškátom obohnávali kostoly obrannými múrmi a strážili ozbrojencami. Nakoniec si lup rozdelili a išli ďalej… Ak súdime podľa množstva pozostatkov obranných múrov okolo našich kostolov, tak toto zverstvo malo v našej zemi obrovské rozmery. Podľa dnešných meradiel je kresťanská cirkev úplne „normálna“ teroristická organizácia s preukázateľnou kriminálnou minulosťou, pričom je to stále ten istý subjekt.

    Potom im štát nakradnutý majetok odňal, ale užívať ho mohli a ešte dostávali podporu od štátu. Po sieťovej operácii s kódovým názvom „zamatová revolúcia“ to vyhrali na celej čiare. Dali sme im majetky, na ktorých je krv našich Predkov a ešte ich aj platíme z našich daní. Okrem toho všetko, čo zarobia je nezdanené, sú najväčším majiteľom nehnuteľností. Katolícka cirkev je inak celosvetovo najväčším majiteľom nehnuteľností… očividne nečítali Nový Zákon.

    Možno to znie „divne“, ale Slovensko bolo súčasťou toho istého Rakúsko-Uhorska ako Čechy. Rovnako sme boli súčasťou toho istého Československa ako Čechy. Takže u nás platili tie isté zákony ako u našich západných susedov, a teda nikto nemá právo rozdávať majetok našich Predkov čiernym mágom. V skutočnosti však kresťanská cirkev je – od svojho začiatku – odlúčená od Boha.