TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: VYŠLO INDE

  • MENEJ NEGATIVIZMU, VIAC ZAVRETÝCH

    Situácia v slovanskom svete sa pomaly ale isto priostruje. Tento prevzatý článok je pokračovanie v téme, ktorú by sme mohli nazvať „koniec ilúzií“. Ide o to, že dnes je naozaj potrebné rozlišovať medzi štátom a národom – nezabúdajme, že obyvateľstvo nie je národ. Štát je inštitút zostavený kresťanskou cirkvou, teda nám cudzie „životné prostredie“ (v agronómii by sme asi povedali „rastová kultúra“). V štáte žije obyvateľstvo, ktoré je pod kontrolou elity formou demokracie. Národ žil v Dŕžave, ktorá stojí na silných Rodinách. Rastlinka rastie len vtedy, ak je nasadená vo svojej kultúre, Národ sa rozvíja len vtedy, ak je vo svojej Kultúre. Inak ide nanajvýš o živorenie.

    Máme v podstate šťastie vidieť zaujímavú hru v priamom prenose. Zábava to nie však je, pretože ide o hru o koniec našej existencie. Vo všetkých štátoch vládne elita, ktorá nemá so zvyškami národov, ktoré ovláda, nič spoločné. U nás napríklad rastie nespokojnosť s ficoizmom, aj s merkelizmom či napríklad amerikanizmom – čo je už celoeurópskym jav. V každom štáte čosi je. Popri tom nám servírujú – zdôrazňujeme, že podprahovo – že v Rusku to je inak. Ale omyl – aj tam je štát a štát riadia štátne záujmy. A to – v žiadnom prípade – nie sú národné záujmy. Veď aké národy žijú napríklad u nás? Žijeme na pôde národa Slovienov – sme dnes skôr menšina. Žije u nás národ Cigánov – a tých je viac ako 1 milión. Väčšinu zastupuje národ Kresťanov, ktorý sa násilne zmocnil našej zeme v minulosti skrz križiacke výpravy – teda ohňom a mečom. Ale ak by sme chceli vyšpecifikovať hlavného nepriateľa dneška, tak nemôžeme tak označiť žiaden národ, teda žiaden externý subjekt. Na úrovni systému Matrixu to je totiž náš „vnútorný hlas“, na úrovni životného prostredia sme zamenili slobodu za peniaze.

    Matrix dosiahol, že nášho najväčšieho nepriateľa – ním obsluhovaný „náš vnútorný hlas“ – považujeme za samého seba. A všetko robíme podľa jeho „rád“. A tak v živote ide vždy o peniaze a obchodovanie, nie o Duchovný vývoj. Zaslúžime si teda to, kde sme. Porušujeme Kony Stvoriteľa.

    KTO POVAŽUJE PENIAZE ZA VŠETKO, TEN BUDE ČOSKORO ROBIŤ VŠETKO PRE PENIAZE.

    -Voltaire

    Ako nám túto hru predvádzajú naši politici? Napríklad jezuitská strana sa vydáva za „proruskú“, hoci používa fašistickú symboliku (pochádzajúcu z USA) pod kódom „1488“. O akú proruskú líniu môže ísť, ak pod týmto kódom zabíjajú Rusov na Ukrajine? A čiasi národná strana národného záujmu (v zmysle ponímania Anglosasov) nakúpi 14 stíhačiek F16 ako prejav národného záujmu. Áno – ostáva tu tá istá kódová, kabbalistická symbolika: 14(ks)88(16 = 8 + 8). Teda – pre tých, ktorí symboliku ovládajú – ide o jedno a to isté pozadie – jezuitov. A vy, tupí Slovania si nabíjajte navzájom hlavy jeden druhému – jedni na strane jezuitskej strany, druhí na strane „národnej“ strany. A v pozadí sa majitelia peňazí pod kódom „1488“ veselo na všetkých nás zabávajú. Veď – ako hovorí kabbalistická prax – čo je dovolené pánovi, nie je dovolené psovi.

    V ruskom štáte – presne ako v každom štáte – existuje elita, ktorá je odhodlaná robiť všetko pre peniaze. Kde je reč o peniazoch, tam Slavianstvo zomiera. Inými slovami, kto robí všetko pre peniaze, ten nie je Slavian.

    Štátna moc v Rusku formou totálnej kontroly štátnych médií prezentuje putinizmus ako ideálny stav. A tu vzniká problém u našincov. Vzhľadom na to, že narastá nespokojnosť s merkelovsko-anglosaskou verziou sveta, mnohí ľudia upierajú zraky na Rusko. V značnej miere správnym smerom, ale tu akosi zabúdajú na to, že ide o presne ten istý model, ako máme doma. Veď aj tam je štát. Veď – ak používame zdravomyslie – je úplne jedno, či používajú priamo „1488“, alebo 14x(F)(8+8).

    Takže tak. Rusi sú pokrvne najbližší príbuzní Slovienov, ale putinovci, merkelovci, ficovci, dankovci, obamovci, trumpovci, či vôbec všetci ďalší –ovci (t.j. ovečky v košiari) sú iba veveričky navzájom sa pretekajúce v kolotočoch pred zrakmi pánov – jezuitov. A tí hrajú svoju hru svoju hru podľa svojich pravidiel. Ovečko-veveričky zabúdajú na to, že sú a vždy ostanú ovečko-veveričky. Nedostanú sa medzi skutočnú elitu, ale vždy budú pred zrakmi všetkých veveričiek buď odmeňovaní (ak plnia príkazy pána) alebo potrestaní (ak príkazy neplnia). Pred samotným článkom si ešte raz pripomeňme Voltaireho:

    NESÚHLASÍM S TÝM, ČO HOVORÍTE, ALE SOM NA SMRŤ ODHODLANÝ BRÁNIŤ VAŠE PRÁVO HOVORIŤ.

    -Voltaire

    PÔVODNÝ ČLÁNOK:

    Používať sociálne siete v Rusku sa už stáva nemenej nebezpečné ako chodiť na mítingy. Ak budete mať šťastie – skončíte s pokutou, ak nie – ocitnete sa vo väzení alebo na psychiatrii.

    Putin chce na internete vidieť pozitívnych občanov. A kde dať nespokojných – to je známe ešte zo sovietskych čias.

    Koláž © ROSBALT

    Ako pamiatka na divé 90-te roky mi v mojej knihovničke ostala kniha o dejinách rusko-sovietskeho kriminálneho žargónu. Knižku ilustrovanú zobrazeniami vtipov rozdávali na prezentácii organizovanej priamo v petrohradských „Krížoch“.

    Nedávno som si ju prelistovala. Okrem slov, ktoré sa už dávno stali hovorovými – ako sú „бухло“, „бабки“, „в натуре“ a im podobných, som tam našla dva zaujímavé. „ŠEPTÚN“ – šíriteľ negatívov o sovietskom zriadení. A „JAZYČNÍK“ – človek, ktorý utrpel kvôli svojmu „dlhému jazyku“, napríklad bol odsúdený za protisovietsky vtip. V zátvorkách je poznámka: anachronizmus, už sa nepoužíva. Nuž, zostavovatelia slovníka sa pomýlili – neprešlo ani tridsať rokov a v našej krajine znovu trestajú za vtipy s politickým podtextom.

    Je pravdou, že petrohradčana Eduarda Nikitina vyšetrovatelia navrhujú poslať za vtip s volebnou tematikou a „čerešničku na hromade hovna“ do psychiatrickej liečebne a nie do väzenia, ale to na podstate nič nemení. Je to dokonca strašnejšie – pretože do nášho života sa navracia nie iba slovo „jazyčník“, ale aj nútená psychiatrická liečebňa.

    Eduarda súdia podľa §282 – ktorý sa tak zapáčil mocipánom – a bradatý vtip experti ohodnotili nie inak, ako útok na štátny systém: hovoria, že „v zamaskovanej podobe obsahuje nedostatok dôvery v niektorého z poslancov volených hlasovaním, hlavu štátu, úradníkov, členov vládnych organizácií týkajúc sa pravdepodobnosti, že ktokoľvek z nich urobí v krajine pozitívne zmeny“.

    Ide prakticky o parafrázu známej repliky Chručšova: „Iba blázon môže byť nespokojný s výdobytkami socializmu“. Touto replikou v ZSSR prakticky odštartovala prax trestnej psychiatrie, ktorú používali zďaleka nie iba voči disidentom. Išlo o úplne obyčajných ľudí, ktorí sa nijako nechystali bojovať so sovietskym režimom, ale sa iba pokúšali dovolať pravdy v rodnom meste, alebo sa chceli posťažovať na konkrétnych predstaviteľov moci, čím sa takto ľahko mohli dostať do kategórie duševne chorých. Je jasné, že takáto hrozba značne znižovala počet sťažovateľov, a tak o štátnej moci hovorili hlavne poza chrbát.

    V našich časoch sa najlepšou komunikáciou „poza chrbát“ stali stránky v sociálnych sieťach, kde sa rozoberajú nie iba problémy výchovy detí, vykladajú fotky kocúrikov a selfy z dovoleniek, ale sa aj diskutuje o situácii v krajine. Akurát že počet negatívnych reakcií – ako nedávno poznamenal prezident – rastie. A to ho veľmi rozhorčuje.

    Dalo by sa – samozrejme – čo-to zmeniť v samotnom štáte. Ale oveľa jednoduchšie je navodiť poriadok so situáciou „poza chrbát“, teda vyžadovať od obyvateľov „viac pozitivizmu“. Veď (pozdravujeme Chručšova) iba extrémista môže byť nespokojný s výdobytkami ruského kapitalizmu. A tak nárast počtu „extrémistických“ paragrafov, ako aj počtu podľa nich odsúdených ľudí je úplne logický proces.

    Mnohí si myslia, že uväznenia za reposty a lajky už proste presilili policajných úradníkov, ktorí robia kariéru tak, že ani nevstávajú od počítačov. Dnes je taká situácia, že v podstate u každého používateľa – ak je taká objednávka – je možné nájsť taký obsah, ktorý sa dá poľahky navliecť na ten či onen trestný paragraf – ak už nie za extrémizmus, tak za urážku citov veriacich; keď nie za odmietanie zverstiev nacizmu, tak aspoň za vzbudzovanie nenávisti ku akejkoľvek sociálnej skupine.

    Samozrejme, že pracovníci FSB, Vyšetrovací výbor RF a Polícia to hojne využívajú. Ale veď ich nadriadení im nedali príkaz zastaviť takýto druh diskreditácií. Práve naopak, vznikajú stále nové a nové iniciatívy s cieľom zakázať negativizmus v sociálnych sieťach.

    Príkladom je návrh zákona o predbežnom blokovaní internetových stránok akože ospravedlňujúcich extrémizmus a terorizmus vypracovaný ministerstvom komunikácií, ktorého text ohromil aj vládnych expertov. Podľa ich predbežných odhadov na základe súčasnej, nejasnej verzie zákona môže dôjsť k zablokovaniu až 19 miliónov webových stránok, čo povedie k narušeniu fungovania internetu a ľubovoľná kritika našej reality môže byť označená za „extrémistickú“.

    Alebo práve v prvom čítaní prijatý návrh zákona o boji proti šíreniu falošných a nezákonných informácií v sociálnych sieťach a messengeroch, ktorý zavádza pojem „majiteľ verejnej siete“. Teda každá osoba – ktorá má konto v sociálnych sieťach – je považovaná za organizátora šírenia informácií na internete. Ak takáto osoba odmietne odstrániť nedôveryhodné informácie diskreditujúce česť a dôstojnosť, ľahko môže dostať pokutu až do výšky 5 miliónov rubľov. Napríklad ak niekto napíše o situácii v parlamente, že „poslanci sa zbláznili“ – tak ho okamžite osobne kontaktujú v štýle: môžete predložiť odborné psychiatrické posudky o duševnom zdraví všetkých poslancov? Ó, nie? Tak potom rýchlo odstráňte tento váš názor, lebo inak vás už osobne navštívia príslušníci silových orgánov.

    A už so súhlasom ministerstva spravodlivosti nastúpia dobrovoľní asistenti ministerstva vnútra ako pomocníci pri odhaľovaní zločinov zo sociálnych sietí, pre ktorých sa to proste stane remeslom so zlatým dnom. Obávam sa, že dievčatá študentky, na základe udania ktorých budú súdiť troch „repostníkov“, sú len prvé lastovičky tejto armády, ktorá je pripravená bojovať s ohováračmi-pesimistami pod sloganom „Viac pozitivizmu!“

    Tak sme sa báli, že nám zablokujú Facebook s Twitterom, že sme si nepovšimli obchvatný manéver. Mnohí čoskoro sami pozatvárajú svoje kontá, aby ich nezničili, alebo aby sa neocitli za mrežami. Nuž a vtedy – určite – už v krajine nastane úplné požehnanie. Veď všetky problémy v nej sú len vďaka negatívnym repostom a zlým vtipom.

    Виктория Волошина

    K téme ešte pridáme aj ďalší článok s aktuálnou tematikou:

    PETERBURČANA BUDÚ SÚDIŤ ZA VTIP A KARIKATÚRU

    © Фото Ильи Давлятчина, ИА «Росбалт»

    Dňa 20. augusta v Petrohrade predstúpi pred súd Eduard Nikitin, obvinený podľa §282 Trestného zákona RF. V roku 2015 publikoval karikatúru a vtip.

    Ako stránke ROSBALT vysvetlil advokát obvineného Maxim Kamakin, trestné stíhanie je vedené v súvislosti s politickým vtipom a grafickými zobrazeniami na jeho stránke v „ВКонтакте“.

    „Pri analýze vtipu s obsahom pochybností ohľadom inštitútu volieb došiel expert k záveru z ktorého vyplýva, že ak pochybujete o inštitúte volieb, potom už ste extrémista“, – povedal pracovník právnej kancelárie.

    Publikovaný obrázok údajne vzbudzuje nenávisť smerom k „nevedomým účastníkom“.

    Podľa predbežných informácií, vyšetrovatelia majú v pláne navrhnúť pre obvineného povinnú liečbu. Na druhej strane jeho obhajoba na pondelkovom stretnutí požiada o uznanie niekoľkých dôkazov za neprijateľné.

    zdroj

    Niekoľko ďalších článkov s podobnou tematikou:

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/22/1726612.html

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/23/1726685.html

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/03/1722237.html

    31.08.2018

  • ŽIVOT JEŽIŠA JAROSLAVIČA NEVSKÉHO

    Prinášame prevzatý článok so zaujímavou tematikou. Je to prezentácia jedného z alternatívnych pohľadov, ktoré sú dnes v Rusku ešte ako-tak tolerované RPC.

    Pre správne pochopenie súvislostí v článku si musíme uviesť niekoľko detailov. V slovenskej verzii Starého Zákona sa spomína starozákonná postava Jozue, ktorá sa však v ruskej verzii Tanachu nazýva „Иисус Навин“, t.j. Ježiš Navin. Vnímavému čitateľovi sa hneď vynára otázka: prečo je tento rozdiel práve v slovanskej verzii?

    My už vieme, že na Rusi – v období nazývanom „Dvojvierie“ – bola zavedená pôvodná forma kresťanstva, t.j bez Starého zákona. Navyše, pôvodná zbierka evanjelií neobsahovala Zjavenia Jána. Táto kniha bola zostavená a pridaná do tzv. Svätého Písma Nového zákona až koncom 15. storočia. Prečo a načo inokedy.

    Prečo nemohli medzi Slovanov dlho zaviesť Starý Zákon? Okrem iného u nás vtedy ešte existovali staré knihy, ktoré mu odporovali. Teda oficiálnej, vatikánskej verzii. Preto križiaci u nás nielen zabíjali našich Predkov, ale habali aj knihy okrem iného aj pre Vatikánsku knižnicu.

    Posledný cár, ktorý rešpektoval dvojvierie bol Ivan IV. Búrkový (zmenili ho na „Hrozného“ podobne ako Krásne námestie v Moskve na „Červené“). Nebol žiadnym krvavým cárom, ani nezabil svojho syna. Ešte za socializmu v ZSSR exhumovali jeho pozostatky spolu s pozostatkami jeho syna a bolo DOKÁZANÉ, že obaja boli otrávení. Ak by Ivan IV. zabil svojho syna tak, ako to opisuje fiktívny (cirkevný) príbeh (aj obraz Repina), tak by na vlasoch dodnes ostala krv. Nič také sa nepotvrdilo.

    Komu bolo prospešné, že Ivan IV. aj jeho syn boli odstránení? Pripomeňme si, že následne po nich bol zlikvidovaný aj Boris Godunov. Teda všetci tolerantní cári museli zomrieť, aby mohol nastúpiť člen projektu ROMA NOVA (tzv. Romanovci) a začať s krvavou, systematickou likvidáciou Védického Svetoponímania, teda našej Kultúry.

    Alexander Nevský – o ňom je článok – bol pohanský vládca, o ktorom sme už neraz písali. Pohľad autora článku nie je védický (presnejšie takéto súvislosti ani len nespomína), ale aj tak to je sympatická – aj keď opatrná – snaha o iný pohľad, než je oficiálne stanovisko RPC. Má preto svoju nepopierateľnú hodnotu.

    My už vieme, že napriek prístupu k akýmkoľvek informáciám, človek si musí vybudovať každý Obraz sám. Pretože inak to nebude jeho skúsenosť či Múdrosť, ale iba egregorom vsunutý psychoprogram kohosi iného. Naše myslenie má byť Obrazné. Naši čitatelia už poznajú tento termín aj súvislosti, preto iba dodajme, že každá hrana Obrazu je pravda, ale Istina je iba súhrn všetkých jeho hrán. Preto – ak sa jedná o Obrazy – nikdy nemožno brať podávanú informáciu ako jedinú možnú a nemeniteľnú pravdu – nech už je akokoľvek pravdivá, Istina je niekde inde, ale hrana je súčasťou Istiny.

    V tejto súvislosti môžeme zopakovať tvrdenie L. N. Tolstoja: „Nemožno nikoho naučiť, možno iba naučiť sa“.

    Nezabúdajme, že všetko Poznanie je odovzdávané zo Zdroja. Informácia je iba svedectvo o čomkoľvek. Informácia sa stáva Múdrosťou iba osobnou skúsenosťou. Inak ostáva iba tým, čím je – svedectvom o čomkoľvek. Preto informovaný človek nie je vždy Múdry Človek.

    V texte je použitý výraz „Chanán“, ktorý sa v slovenských biblických prekladoch (akosi) zmenil na „Kanán“. Niet sa čomu diviť. Slabika „CHA“ má Obraz „Tok Svetlej Energie“. Preto ju nájdeme vo viacerých našich slovách dodnes (napr. CHArakter). CHA+N (dnes CHÁN) je zložené z Obrazov „Tok Svetlej Energie“ a „Náš“ (t.j. „Známe Našim Predkom). Viac nájdete v knihe Staroslovienska Bukvica – Obrazové písmo Slovienov.

    Chceli by sme ešte upozorniť na prepis textu zo štandardy kniežaťa Požarského, ktorý je použitý v článku. Prepis z bukvíc do dnešnej azbuky sme ponechali tak, ako ho prináša pôvodný článok. Absolventi kurzu Staroslovienskej Bukvice si určite dokážu urobiť vlastný preklad, pretože to, čo je uvedené v článku nie je celkom presné. Môže to byť vynikajúce praktické cvičenie so starým textom.

    Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď na vlne „glasnosti, perestrojky a nového myslenia“ sa na pulty ZSSR začal valiť nekontrolovaný tok náboženskej literatúry rôzneho smeru, akýmsi zázrakom bola v Leningrade vydaná kniha „Duchovné verše“, a to dokonca z dielne RPC. Je jasné, že cenzori vtedy ešte neboli dostatočne skúsení, a preto prehliadli variant „básní“, ktorý nezapadá do kanonického učenia o Ježišovi Kristovi:

    Duchovné básne. Jeden z rukopisov, ktorý sa dochoval do našich čias.

    Hľa, jeden citát z tohto kramolného vydania:

    „V meste Ruse Bohorodička plače nad svojim Synom, na Kríži pred ňou ležiacim“.

    V terajších vydaniach nič také nenájdete. Duchovné básne sú teraz už úplne prepísané tak, aby zodpovedali kresťanským dogmám. Oficiálna verzia pôvodu literárneho pamätníka znie nasledovne:

    „Duchovné básne – ruská národná básnická tvorba – spevy na kresťanské témy a príbehy. Najstaršie dochované záznamy pochádzajú zo 14. storočia, ale najväčšie rozšírenie nastalo od polovice 17. storočia. Podľa všetkého sú rôzneho pôvodu – ruské epické povesti aj európske lyricko-piesňové. Tradícia žalmových, mimo liturgických piesní pochádza z Poľska a Ukrajiny, odkiaľ prišla do Ruska v 16. stočí“.

    Ale v skutočnosti to je veľa zaujímavejšie. „Duchovné básne“ boli ešte v devätnástom storočí považované za apokryfy a rozkolnícku herézu. Teraz sa vyjasnil prečo. Pôvodný text obsahuje fakty, ktoré rušia samotný základ, na ktorom stojí nie iba kresťanská cirkev, ale aj súčasné štáty.

    Spočiatku básne podávali potulní žobráci – pútnici zo Svätej zeme, neskôr túlaví, slepí speváci. Ale čo to je tá „Svätá zem?“ Väčšina ľudí predpokladá, že ide o Jeruzalem. Ale ja som dostal smutnú predtuchu ohľadom pravosti takýchto úsudkov. Hľa, pravdepodobne zástava pluku nižnogorodských ozbrojencov, ktorý v roku 1612 oslobodil Moskvu od Poliakov:

    Štandarda kniežaťa Požarského sa zachovala do dnešných čias. Už je stará a kvôli celistvosti nalepená na tenké plátno. Je uložená v Zbrojnej Sále Moskovského Kremľa.

    Nápis po okrajoch štandardy hlása:

    „Бысть егда бяше Иисус у Иерихона, и возрив очима своима, виде человека стояща предъ нимъ, и мечъ его обнаженъ в руце его: и приступивъ Иисусъ, рече ему: нашъ ли еси, или отъ сопостатъ нашихъ; он же рече ему: азъ Архистратигъ силы Господни, ныне приидохъ семо; и Иисус паде лицемъ своимъ на землю, и поклонися ему, и рече: Господи, что повелеваеши рабу твоему, и рече Архистратигъ Господень ко Иисусу: иззуй сапогъ съ ноги твоею; место бо, на нем же ты стоиши, свято есть; и сотвори Иисус тако“

    Upozorňujem na to, čo odpovedal Archistratig svojmu rabovi Jozuovi. Prikazuje: „Zobuj čižmy zo svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš je sväté“. Takže za prvé. Čo to napadlo Požarského zobraziť takúto scénu na svojej štandarde? Určite súhlasíte, že by bolo absurdné na štandarde Tamanskej divízie umiestniť scénu z nejakého hollywoodskeho filmu, ktorá hovorí napríklad o hrdinských činoch amerických vojakov vo Vietname. Ak to nie je náš, ale staro-židovský príbeh, tak prečo ho my máme, ale v iných krajinách je tak zriedkavo zobrazovaný?

    Za druhé sa tu vynára otázka ohľadom zbraní a zbroje Navina. Oni totiž nezodpovedajú historicky zavedenému obdobiu, ktorý by mal zodpovedať „judskému vojvodovi“. Ja viem, tento rozdiel pripisujú „negramotnosti“ stredovekých umelcov. Ale čo ak práve umelec presne vedel, a to práve my sme tí nevzdelaní?

    A teraz to hlavné: o aké sväté miesto ide? Bol vari knieža Požarský takým expertným znalcom alegórií, že svojou štandardou chcel ukázať Poliakom, že Moskva je to sväté miesto, na ktorom im neodporúča chodiť v obuvi? Alebo žeby Poliaci vedeli o niečom takom, čo by im umožnilo bezchybne prečítať posolstvo a uvedomiť si jeho význam? Mohlo by to aj tak byť, ak by sme tento jav neprijali ako prostý fakt a nepokúsili sa nájsť vysvetlenie danej nejasnosti tak, že sa pozrieme na veci neovplyvneným, „detským“ pohľadom. Čo takto dostaneme?

    A tak zistíme, že takzvaný Jozue – ak vôbec existoval – nemal vôbec nič spoločné s osobou, o ktorej nám dnes vyprávajú. Čím sa v prvom rade preslávil Jozue? Predsa tým, že zničil Jericho, že jeho armáda dočista vyvraždila všetkých obyvateľov mesta, vrátane nemluvniat a starcov. Ušetril iba prostitútku Rebeku a jej príbuzných preto, lebo Rebeka predtým ukryla hebrejských vyzvedačov, ktorí prenikli do mesta. Samotné Jericho bolo úplne vypálené .

    A kým boli obyvatelia Jericha? Boli to Chanánčania, ktorým vládol akýsi kráľ Javin. Hneď pripomínam: Chanánom autori Tanachu (Kniha Prorokov Starého Zákona) nazývali Slovanské kráľovstvo. Slovanov nazývali Chanánčanmi, slovanský jazyk chanánskym:

    Teda tak. Ak na území Veľkej Tartarie časť zemí riadili Cháni, tak nieto ničoho prekvapujúceho na tom, že sa celá krajina nazývala Chanánom, t.j. Chánstvom. A meno kráľa – Javin/Iavin – nie je nič iné, ako skreslené meno Ján alebo Ivan. Možno ide o Ivana Veľkého alebo o presbytera Jána. Pravda Ivana Veľkého – podľa niektorých svedectiev – zabil Čingis-Chán, ale podľa iných svedectiev zase dožil svoj život v starobe v Etiópii. Jeho dynastia skončila kráľom Fiodorom, keď Etiópske kráľovstvo dobyli anglické koloniálne vojská v roku 1861.

    Teraz porovnajme Jozueho z Požarského štandardy s jeho zobrazením na freske z 10. storočia:

    Freska z kláštora Osios Lukas v Grécku

    Nevidí sa aj vám, že sú veľmi podobné? Analogickým spôsobom bol Jozue zobrazený aj na zástave Jermaka:

    Zástava Jermaka. Tiež uchovávaná v Zbrojnej Sále Kremľa

    Jozue nijako nezodpovedá takému obrazu prehistorického Judejca z Palestíny, na aký sme zvyknutí. Takýmto spôsobom by sme si predstavili vonkajší vzhľad stredovekých Víťazov Rusi. Toto zjavne nie je polonahý muž v plášti a sandáloch. A teraz sa pozrime na Dmitrija Požarského:

    Ako sa nazýva železná čiapka na jeho hlave? Správne! Nazývame ju „jerichonka“. Prvé zmienky o brnení takejto konštrukcie pochádzajú od Alexandra Nevského. Predpokladá sa, že táto helma za života patrila samotnému Alexandrovi Nevskému:

    Helma jerichonka kniežaťa Alexandra Nevského. Na nej je vyrazený 13. ajat 61. sury Koránu: „Poteš pravoverných prísľubom pomoci od Alaha a skorej pomoci“. Zbrojná Sála Kremľa

    Všetky horeuvedené fakty zapadajú do jednej reťaze, a tu nemožno nepredpokladať, že nemôže byť ani reči o náhodných zhodách. Je veľmi pravdepodobné, že v Biblii je zašifrovaná skutočná minulosť Rusi, a nie Palestíny. U nás nie je proste zvykom dávať obyčajným veciam cudzojazyčné názvy. Veď neexistujú ani „liverpúlky“ ani „babylonky“, ale „jerichonka“ áno… Znamená to teda, že Jericho bolo na území Rusi? Veď Jozue – súdiac podľa legendy – bojoval so Slovanmi. Alebo Jericho bolo naozaj tam, kde je dnes, akurát že tie zeme boli osídlené našimi Praštúrmi?

    Je možné, že toto všetko sa odohrávalo tak aj tak zároveň. Ale najpravdepodobnejšie – spolu s ďalšími nevyriešenými záhadami – takými, ako sú vyobrazenia biblických príbehov na podklade plne európskych krajiniek stredovekými umelcami – sa nám ponúka logická verzia o tom, že časť reálnych udalostí, ktoré prebiehali v stredovekej Rusi, bola prenesená biblistami na Blízky Východ zámerne. O tom môžu svedčiť aj mená biblických postáv.

    Meno Longina – rímskeho stotníka, ktorý kopijou preklal srdce ukrižovaného Krista – neznie akosi celkom taliansky, nezdá sa vám? Dokonca aj jeho hodnosť je bežná v ruskej armáde. Ak by bol centuriónom, tak by velil ale (rímska jazdecká jednotka) alebo kohorte, nie stotine. Meno Navin rovnako znie plne v súlade s menami, ktoré používajú Slovania. Toto si všimli mnohí bádatelia – ktorí sami seba nazývajú „alternatívnymi“ – a spojili Svet mŕtvych Nav s menom Navina. Je možné, že to aj tak je. Ale je aj iný názor.

    Navin celkom pokojne nemusel byť Navinom, ale Novinom. Od slova „nový“. A veď aj rieka v Petrohrade sa volá Neva, čo znamená Nová, pričom toto slovo sa v angličtine ujalo ako „new“;, t.j. „nový“. A neďaleko od Nevy, na brehu Volchova, stojí hrad Novgorod. Aj Jaroslavľ sa tiež kedysi nazývala Novgorodom. A tu už nemožno netušiť spojenie s kniežaťom Alexandrom Jaroslavičom Nevským, ktorý vládol Novgorodu. Dnes však nevieme, ktorému Novgorodu vládol: volchovskému alebo volžskému? Ale najpravdepodobnejšie Vyšnému Novgorodu, ktorý dnes poznáme pod názvom Jaroslavľ. Akosi sa málokto zamýšľa nad tým, že ak existuje Nižný Novgorod na Volge znamená to, že musí byť aj Vyšný. A kde sa nachádza? Najlepším kandidátom na rolu Vyšného je práve Jaroslavľ. Kedysi hlavné mesto Sveta, plne zodpovedalo všetkým požiadavkám na to, aby nosilo čestný titul Jeruzalem. A legendárne knieža aj skonalo nepoďaleko od Jaroslavle. Dnes sa toto mesto nazýva Gorodec (v Nižnegorodskej oblasti).

    Otázky vyvoláva aj „priezvisko“ Alexandra. Prečo sa nazýva práve Nevský, a nie napríklad Ižorský? Veď bitku proti Svejom – predkom dnešných Švédov – vyhral nie na Neve, ale na Ižore. Znamená to, že bolo začo nazvať Alexandra NEWským? A čo ak Nevský – teda Novin – je Navin (Newin)? Potom je už veľmi jednoduché vysvetliť ten fakt, že Nevského prach bol nanovo pochovaný v Alexandrovsko-Nevskej lavre. Alebo znovu ide o zhodu okolností? Možno že aj dátum postavenia Alexandrijského stĺpa (zdôrazňujem – Alexandrijského) sa v podstate zhoduje s dňom Blaženého svätého Alexandra Nevského.

    Podľa môjho názoru tu vystupuje veľmi veľa zhôd nato, aby mohlo ísť o náhodu. Teraz je načase si pripomenúť biblický opis zničenia Jericha. Vojská Navina chodili sedem dní okolo mesta, a pritom so sebou nosili takzvanú Archu Zmluvy. O tom, čo to naozaj bolo sa sporí už nejedna generácia bádateľov. Väčšina z nich sa však zhoduje v tom, že išlo vyložene o technický agregát, o niečo ako kompaktný jadrový reaktor. Minimálne tí ľudia, ktorí sa neobozretne dotkli Archy boli okamžite, alebo krátko nato mŕtvi. Mnohí sú presvedčení, že išlo o následky vystavenia sa účinkom prenikavej radiácie.

    Ešte jedna rozprávka – pochádzajúca od biblistov – tvrdí, že steny Jericha padli následkom hromu trúb, do ktorých Izraelčania duli. Ale všetko sa veľmi ľahko vyjasní, ak pochopíme podklad samotnej legendy. „Trúby“ najpravdepodobnejšie netrúbili, ale s hrmením vystreľovali kamenné jadrá. Ale nevzdelaný človek, ktorý sa po prvý raz mohol stať svedkom obliehania pevnosti za použitia delostreleckých zbraní by udalosť opísal najskôr práve tak, ako je zapísaná v Biblii:

    „Ako utekali pred Izraelitmi, boli práve na zostupe z hory Bethoron, keď Pán hádzal na nich z neba veľké kamene až po Azeku. A viac bolo tých, čo prišli o život od kameňov, ako tých, čo pobili Izraeliti mečom“.

    Ostávajú ešte nejaké pochybnosti o tom, že reč je o primitívnom delostrelectve, ktoré strieľa z medených diel kamenné jadrá? Veď tak to je napísané! Načo pátrať po stopách „akustických zbraní“ starých národov, ak stačí dostatočne pozorne prečítať text.

    A ešte jeden moment. Málokto si dá otázku: ako mohlo napadnúť takého vzdelaného človeka, akým bol Peter Alexejevič Romanov, stavať mesto v močariskách? Veď ak by staval pevnosť, tak tá by určite bola na najvyššom kopci tak, ako to vyžaduje „veda ako vyhrávať“. A to znamená, že múrmi by obkolesil vyvýšeniny Pulkovských kopcov tam, kde dnes stojí Pulkovské observatórium. A ak by Jericho bol dnešný Petrohrad, tak Bethoronská hora – spomínaná v Biblii – je kopec, na ktorom dnes stojí observatórium. Dokonca aj názov „Bethoronská“ znie súzvučne s „Pulkovská“.

    Teraz si pripomeňme svedectvá stavbárov, ktorí pracovali na výstavbe novej autostrády k letisku Pulkovo v Petrohrade. Tvrdili, že pri kopaní narazili na granitové bloky ohromných rozmerov, ktoré zo stavebného pohľadu pripomínali základy, veľmi široký fundament pre očividne veľmi vysoký múr. Ale ešte viac ich zarazili výsledky merania rádioaktívneho pozadia. Prenosné dozimetre v blízkosti kamenných blokov doslovne „besneli“, registrovali smrteľne nebezpečnú úroveň rádioaktívneho žiarenia. Preto tieto zvyšky starých základov boli znovu zakopané – aby dodávateľ stavby neniesol nepredvídané náklady, a aby uchránil životy a zdravie pracovníkov.

    Tento príbeh sa odovzdáva ústnou formou, ako zvyčajne so strašidelnými podrobnosťami. A celý problém je v tom, že nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť pravdivosť tohto tvrdenia. Všetci hovoria, že tento príbeh im podal „známy jedného veľmi dobrého známeho“, pričom sa to podobá skôr na mestskú legendu. Tak nech. Ale v podstate každá legenda má svoj základ z ktorého vznikla. Dymu bez ohňa – ako je známe – nieto, a preto nemáme ani právo úplne odmietať pravdepodobnosť reálnosti akéhokoľvek prekvapivého nálezu, ktorý našli stavbári. A ak základ steny naozaj existuje, znamená to, že aj predpoklad o jeho príslušnosti k legende o zničení Jericha Navinom má právo na existenciu.

    Ide o to, že uctievanie Alexandra Nevského zjavne nezodpovedá veľkosti jeho známych zásluh. Víťazstvá nad Svejmi a Livónčanmi nemôžu byť považované za plne dostatočné na vytvorenie hrdinu podobného rozmeru. Veď Nevský nebol dokonca ani kresťanom. Bol blahoverným, t.j. jeho presvedčením bola Blahá viera, a tak sa na Rusi nazýval zoroastrizmus, alebo inak uctievanie Ohňa. A tak RPC uctieva uctievača Ohňa Alexandra ako kresťanského svätého. A okrem toho, na rozdiel od Ivana Hrozného, narodeného v Smarage a Timoteja Pskovského – Dovmonta – dokonca nepoznáme ani skutočné meno Nevského. Veď ako väčšina kanonizovaných kniežat, aj on bol narodený v pohanstve.

    Mnohé fakty nás nútia zostavovať predpoklady o tom, ktoré zo skutočných zásluh Alexandra nám, prostým ľuďom nie je dané poznať. Tí, ktorí majú prístup k tajomstvám podobnej úrovne presne vedia, za čo je práve Nevský považovaný za takú dôležitú osobnosť. Veď žiadnemu z kniežat „epochy feudálnej rozdrobenosti“ nebola daná česť mať vlastné mauzóleum so svojim menom – ako je lavra Alexandra Nevského. Teda niečo o „feudálnej rozdrobenosti“.

    Mark Twain vo svojom románe Yankee z Connecticutu na dvore Kráľa Artuša nie náhodou porovnáva rozdrobené grófstva Anglicka s maličkými kniežatstvami Chanaánu, ktoré Jozue bez problémov podroboval samostatne. To je ešte jeden „päťcentík“ na kôpku zvláštnych zhôd. Existuje ešte jedna skutočnosť, ktorá vo svojej podstate by mohla urobiť kohokoľvek zo smrteľníkov veľkým prorokom – ide o tvrdenie, že Navin zastavil Lunu a Slnko, ktoré po niekoľko dní nato vychádzali na západe a nie východe.

    A pokiaľ Navin a Nevský je jedna a tá istá osoba – ktorú uctievajú ako proroka kresťania aj židia s mohamedánmi – tak nie je ťažké pochopiť, že podobné schopnosti by mohli postaviť proroka v podstate do jedného radu s archanjelmi. Ale Navin nebol archanjelom. Pozrime sa na rozdiel v proporciách medzi Michalom a Navinom. Očividne zjavná podoba existuje s petrohradskými basreliéfmi, ktoré zobrazujú obyčajných ľudí hneď vedľa „učiteľov“ a ktorým – podľa všetkého – kedysi patril aj Petrohrad:

    Socha na budove pri oblúku Hlavného štábu v Petrohrade

    Ak sa teda človek mohol pripodobniť bohom, tak sa vyjasňuje, za čo ho tak ctia, nehľadiac na to, že celý jeho život bol zložitou spleťou vojenských zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré nepodliehajú premlčaniu. A preto mu postavili mauzóleum v meste, ktoré on – pravdepodobne – kedysi zničil do základov a miestnych obyvateľov do jedného zlikvidoval. Vďační potomkovia – ktorí sa usadili na „svätej zemi“ – postavili Jozuovi posmrtný dvorec s hrobkou:

    Mohyla Ježiša – hlásal nápis v kaplnke Alexandra Nevského v Petrohrade

    Teda tak. No a čo? Je to mohyla Ježiša Krista alebo iného Ježiša? Možno že nakoniec aj Krista, ale najpravdepodobnejšie je, že zasvätenci veľmi dobre vedeli, že tu je uložený prach človeka, ktorý počas života mal schopnosti archanjelov. Mohyla už neexistuje. Prečo? Rétorická otázka… No, myslím si, že najskôr ostala na mieste, akurát je zamaskovaná a skrytá pred pohľadmi hľadačov kuriozít. Hoci vec sa môže mať aj tak, že telo Ježiša teraz vôbec nespočíva v chráme, ale v Ermitáži:

    Hrobka Alexandra Nevského v Ermitáži

    Otázky, otázky – a žiadne odpovede. V celých dejinách je nesporné iba jedno: nevieme my nič o našej minulosti a niekto sa navyše veľmi snaží predísť tomu, aby sme sa dozvedeli čo aj len maličkú časť z toho, čo ukryli navŕšené hromady údajov od spisovateľov-historikov aj autorov evanjelií.

    Автор: kadykchanskiy, источник: tart-aria.info

    24.08.2018

  • JEŽKO V HMLE

    Tých, ktorí videli tento kultový kreslený film J. Norštejna možno rozdeliť do dvoch kategórií. Jedným sa rozhodne zapáčil a navždy zapísal do Duší, druhí považovali jeho zábery za nudný odpad a hrdinov, ktorí sa postupne objavujú v ich nepochopiteľnom, zahmlenom svete videli zahalených do nepochopiteľného, vyblednutého a zahmleného sveta bez zmyslu. Je zjavné, že všetkým, komu sa kreslený film nezapáčil neporozumeli o čom vlastne je. Takto nepovažujú za potrebné porozmýšľať o ňom, pretože z ich uhla pohľadu je to čosi na hrane naivnej, detskej obrazotvornosti a umeleckého estetizmu tvorcov kreslených filmov. Neraz sa však stalo, že po vyložení zmyslu Ježka sa postoj mnohých ľudí k nemu zásadne zmenil na presný opak.

    Teda tak. Začnime s odpoveďou na otázku, že prečo práve tento sovietsky kreslený film pokoril celý svet a zaujal v hale slávy kreslených filmov trvalé miesto. Odpoveď je prostá. Ide o to, že film Norštejna obsahuje v sebe niekoľko najdôležitejších človečenských archetypov, ktoré sú predstavené v podobe symbolov. Preto ľudia so špecifickým ponímaním sveta a štruktúrou mysle cítia, že v Ježkovi je čosi veľmi blízke ich osobnému, človečenskému bytiu. Hľa, aj samotný Jung nám hovoril o archetype ako o osobitne hlbokej úrovni nevedomia, ktoré zasahuje až za hranice osobnosti. V kreslenom filme sú tieto archetypy vyjadrené prostredníctvom symbolov záhrobného sveta na druhej strane. Plne zodpovedajú obrazom a osobám a kompletne zapadajú do tradičného ponímania mytológie kresleného filmu.

    Preto ak sa pokúsime interpretovať rozprávkovú sémantiku tak, že budeme vychádzať z jej mytologických východísk, tak hneď môžeme povedať, že Norštejnov film vyjadruje putovanie hlavného hrdinu rozprávky skrz hranicu dvoch svetov – reálneho a toho na druhej strane. Hovoríme o rozprávke, pretože film bol natočený na základe rozprávky S. Kozlova s rovnakým názvom. Norštejnov koncept však ide podstatne ďalej oproti pôvodnému textu v rovine obrazových symbolov, ktoré sa vzťahujú k prastarým archetypovým obrazom vyjavovaných v mýtoch a vierach, literárnych výtvoroch, snoch a – koniec koncov – aj v bludných fantáziách.

    Osou filmu je ako keby preprava do inej ríše jestvovania. Táto preprava je jedným z najsilnejších momentov priestorového pohybu hrdinu. Ak si pozorne všimneme kompozíciu, tak celá zem, po ktorej ide Ježko má hmatateľnú guľatosť oproti tomu, že v súlade s jeho pohybom sa aj samotná pôda pod ním hýbe. Takáto kozmogonická presnosť je v našom kontexte neobyčajne dôležitá.

    Celý dej sa odohráva na jeseň, v čase, keď všetko pozemské zomiera. Aj Ježko má podľa úmyslu zomrieť, ale nie v priamom zmysle, ale ako keby symbolicky, zakončiac putovanie do ríše smrti s cieľom dosiahnutia svojej Istiny. Po tomto v podstate extatickom objave ho čaká prerodenie a nový život. Nie sú vari neustále zmeny na našej Zemi symbolom cyklickosti Prírody?

    Práve kvôli nevyhnutnosti ukázať práve PRÍRODNÚ stránku aj boli vybrané zvieratá v roliach hrdinov. Odtiaľto pochádza otázka: veď v mnohých náboženstvách a vierach je putovanie do ríše mŕtvych pripravené iba pre človeka – a tu zrazu aj zvieratá môžu prežiť vyššie Zjavenia? V danom príklade Ježko a všetko ostatné sú čo do podstaty symboly zjednotenia prírodného princípu a Duchovného sebavedomia. A takúto vlastnosť má iba jedna bytosť na zemi: človek.

    Teda tak, jeseň, večer, súmrak. Okolité bytie vyjadruje vnútorný stav hrdinu – také isté sivé, zmrákajúce sa a predsmrtné. V podstate hneď po tom, ako sa Ježko vydal k Medvedíkovi, uvidel rozliatu substanciu hmly a čarovné siluety Koňa v nej.

    Kôň je presne to Zjavenie, ktoré je pripravené pre nášho hmlového pustovníka. Bez zaváhania sa spúšťa stále nižšie a nižšie, do doliny, aby uvidel, čo tam vnútri je. Zjavenie v podobe Koňa je ešte silne nepochopiteľné, ale čisto ľudská zvedavosť ho ženie vpred. Čo do žánru možno tento kreslený film smelo nazvať vizionárskym, ale ponímanie priestoru po smrti sa vzťahuje skôr k najstarším, prastarým Kultúram, a nie k stredovekému kresťanstvu. Takže na rozdiel od Danteho, ktorý sa tiež rozhodol vykonať podobnú prechádzku, Ježko sa nedostáva do Pekla v tradičnom ponímaní. Tento chronotop je nám predstavený skrz miesto, kde všetko pozemské a zvykové mení svoje charakteristiky.

    Povedzme, že sova – symbol múdrosti – sa správa ako šialená (Ježko ju dokonca osloví „psycho“). Ryba – nemá bytosť – nadobudne schopnosť hovoriť. Oheň – zjednotenie tepla a svetla – sa transformuje v zahmlenom, záhrobnom svete na chladné svetlo lampášikov.

    Najhlavnejšie Zjavenie Ježka – ktoré má prežiť – nám je predstavené v obraze Koňa. Je biely – narážka na to, že ide o odhalenie Božského. Dokonca aj Kôň sám osebe je v mytológii solárny symbol. Tento solárny Kôň-Oheň sa stáva nočným, mesačným Koňom. Znamená to, že Príroda v našej rozprávke tiež mení znamienko na opačné. Snahu Ježka zistiť čo všetko sa odohráva s Koňom v hmle možno vyhodnotiť ako vnútornú nevyhnutnosť Duchovného prerodenia. Ale náš hrdina ešte nerozumie, že racionálne spoznanie Koňa ako Zjavenia nestačí. A proste „dozvedieť“ sa niečo o ňom nebude zodpovedať jeho hlavnej úlohe. Preto podíde k ohromnému Dubu.

    To nie je proste strom, je to Strom Života, Svetový Strom, v ktorom sú spojené všetky tri svety – podzemný, pozemský a Nebeský. Topograficky strom tiež presahuje skrz hranice troch svetov – chtonického, pozemského a Nebeského. Táto „trojica“ zodpovedá aj metódam poznávania. Ježka hlboko otrasie stavba Duba-giganta, v ktorom je materializované racionálne, empirické aj metafyzické poznanie. Neohraničenosť poznania (vrátane aj Absolútna) je zobrazená režisérom J. Norštejnom na protiklade maličkej bytosti – Ježka a ohromného Duba, ktorý je očividne predstavovaný v pohybe (symbol pohybu Vesmíru). Vedľa takejto Alfy a Omegy Vesmíru Ježko spomína na kdesi zabudnutý džbánik malinového džemu – vec pochádzajúcu z tohto, pozemského sveta. Tento podľa všetkých kánonov rozprávkový predmet mu prináša pes. Pes je bytosť, ktorá je zároveň dobrým, rozprávkovým zvieraťom a pomocníkom, sprievodcom do ríše mŕtvych (možno ho porovnať s egyptských Anubisom).

    Na púti v hmle Ježka stretá Rieka – dôležitý mytologický symbol, element sakrálnej topografie. Rieka vystupuje v rade mytológií ako akési jadro Vesmíru, svetovej púte, ktorá preniká horný, stredný aj nízky svet a má pohraničnú funkciu ako hranica medzi týmito priestormi. Pohrúženie sa do Rieky symbolizuje poznanie, preprava po nej zavŕšenie dôležitého deja, nadobudnutie nového statusu, nového života. Ježka nesie nadol po prúde a v samotnej vode sa zjavuje dobrý duch, pomocník, „nemo-hovoriaca“ neviditeľná Ryba. Ryba vynáša Ježka na druhý breh, na zem, alebo dokonca do „stredného sveta“, „centra Kozmosu“ a k „počiatku Života“. V podstate, ak by sme viedli paralelu s tradičnými archetypmi Pekla a Hada, tak táto naša Rieka môže predstavovať známu Rieku Letu, Rieku zabudnutia. Preteká okolo Edenu (Rajského Sadu) a jej vody unášajú spomienky o hriechoch, obmývajúc očisťujúce sa Duše. Pre Ježka to je akýsi prah, stupeň v jeho vývoji, keď všetko staré sa zhadzuje a Nebeské Istiny sú pochopené. Spomeňte si, Ježko povedal Rybe „ďakujem“, na čo mu ona odvetila „nemáš za čo“. Je to dosť mnohovýznamový moment filmu. Slovami „nemáš za čo“ sa myslí odmietanie vďačnosti Ježka, pretože on SÁM vykonal dostatočne zložitú časť práce na svojej vlastnej príprave k pochopeniu Istiny.

    Cieľom putovania Ježka pred vstupom do hmly bolo stretnutie s Medvedíkom – spolu počítali hviezdy, alebo v našom ponímaní symboly Vyšného Sveta v archaickej mytológii. Toto počítanie hviezd možno považovať aj za motív poznávania. Pravda, v príbehu je aj symbolické potvrdenie druhého sakrálneho typu – o nesmrteľnosti. A jasným obrazom takéhoto poznania sú počas celého filmu sa opakujúce príklady spomínania na Medvedíkové vetvičky, ktoré horia v ohni, na ktorý Medvedík postavil samovar. S jalovcom, rovnako ako s cédrom a citrusom sú v mytologických predstavách spojené predstavy o kráse, nesmrteľnosti, nezničiteľnosti a veľkosti. S nimi je pevne spojená aj symbolika smrti a jej prekonania ako začiatku večného života. Ježko je natoľko otrasený ohromným Obrazom Vesmíru, ktorý sa pred ním otvára, že prakticky nevníma slová a činy Medvedíka. Ježko hľadí do ohňa a uvažuje o osude bieleho Koňa v hmle. „Ako sa tam, v tej hmle, má?“

    Teda môžeme sumarizovať. Pred sebou máme – ako sme už zistili – nie iba Ježka v roli hlavného hrdinu, ale alegóriu na človeka, ako spojenie prírodného a racionálneho. Náš hrdina sa nachádza na určitom prahu vo svojom živote, keď pre jeho vedomie už nastúpila hlboká jeseň (nemýľme si ju so starobou), ale on ešte aj tak nespoznal Božiu Istinu. Jeho súmračný stav Duše sa blížil k chladnému večeru, v ktorom sa on rozhodol odísť na návštevu. Ale na púti postretne hustý oblak hlbokej hmly – symbol neznáma. Čisto ľudská zvedavosť, ale aj túžba priblížiť sa k Zjaveniu (Biely Kôň) ženie náš symbol a on učiní prvý krok do neznáma, teda do druhého sveta. V tom svete ho všetko straší a pripadá Ježkovmu vedomiu fantazmagoricky neznáme. Sčasti preto, lebo jemu známe bytosti sa chovajú úplne naopak, sčasti preto, lebo nemá Duchovný medzník, alebo teda svetlý lúčik Poznania. Chodníček ho privedie k Dubu – miestu zjednotenia všetkých častí Vesmíru a miestu zlúčenia všetkých stupňov poznania. Ježko je otrasený Istinou Stavby Sveta, ktorá sa pred ním otvára a jeho cieľom – už Zjavením (Kôň), na ktoré sa pútnik už stal pripraveným. To je ešte jeden krok smerom k prekonaniu hraničného momentu jeho predchádzajúceho bytia, jeho jesenného života.

    Rieka Zabudnutia (Leta) z neho zmýva všetko staré a prenáša ho (za pomoci Duchovného sprostredkovateľa – Ryby) na druhý breh. Tak sa dostáva ODTIAĽ, ale už je premenený. „Počkajte! – poviete – a kdeže je to Zjavenie v podobe Koňa, ktoré spoznal Ježko?“ Odpoveď: to samotné Zjavenie nie je vo filme ukázané, veru tak. Po prvé preto, lebo ho je veľmi ťažko zobrazovacími prostriedkami odovzdať, a po druhé to je skutočné tajomstvo, ktoré môže jestvovať iba pre jednu bytosť a viac pre nikoho. Toto tajomstvo sčasti spoznané Ježkom (sčasti, pretože plné poznanie Absolútna nie je možné) ho natoľko uchvátilo, že už nevníma slová Medvedíka, pretože ďalej rozmýšľa o Koňovi. V podstate sa náš hrdina nezaoberá otázkou čo to je za Koňa, kde sa nachádza a prečo tu prišiel. Jeho predovšetkým zaujíma otázka „neutopí sa Kôň v hmle?“, t.j. či môže jeho rozum pochopiť, alebo lepšie povedané, objať Zjavenie alebo nie. A druhý raz (už po prerodení) Ježka trápi otázka, „ako sa tam má, v tej hmle?“, t.j. časť už je spoznaná, ale ostatné sa nachádza za hranicami jeho racionálneho chápania.

    Na záver možno povedať, že kreslený film J. Norštejna sa prakticky priamo obracia k hlbinám človečenského Svetoponímania, balansuje na hranici vedomia a nevedomia. Pre takúto silnú správu zvolil režisér efekt nedokonalej formy, t.j. jej obetovanie v prospech obsahu. Takže ak niekto tvrdí, že proste nechápe tento kreslený film, tak ešte nepostúpil ďalej od formy, do zahmleného priestoru architektúry Stavby Sveta.

    zdroj

    16.07.2018

  • DOBRÍ KÁMOŠI

    Našim hlavným zameraním nie sú špecificky politické či vojenské články, aj keď niekedy čosi z tejto sféry prinesieme. Najčastejšie vtedy, ak iné zdroje sa akosi k tomu nemajú alebo sa zdá, že je potrebné dodať viac.

    Politické či vojenské alebo ekonomické témy sú samozrejme neraz veľmi dôležité, ale mnohí nepostrehli pascu, ktorá sa za nimi často skrýva. Na politiku či ekonomiku nemáme priamy dosah, a teda zaoberanie sa takouto problematikou je často volené elitou úmyselne, aby obyvateľstvo – rozumej stádo – bolo zaujaté kruhmi na vode a nešlo do hĺbky problému. A tak im sú podhadzované témy, ktorých sa chytia ako ryby na návnadu a ešte si aj myslia, že objavujú niečo naozaj zmysluplné.

    Všade tam, kde sa prejavuje „móda“ je hneď jasné, že to je proces cielene riadený zo zákulisia. Móda je vôbec cudzia informačná zbraň vo všetkých jej prejavoch – ale to už naši čitatelia ovládajú.

    Veľmi často mnohým uniká, že všetky problémy sa musia riešiť na troch úrovniach: Javi, Navi aj Pravi. Nech im je „dopriata“ akákoľvek „superteória“, ak sa zaoberá iba materiálnou kultúrou súčasnosti, tak niečo veľmi veľké spravidla uniká v neviditeľnej, Navnej sfére.

    V tomto článku sa trošku zamyslíme – teda chceli by sme, aby sa naši čitatelia zamysleli – nad ďalším prejavom toho, ako nás vlastne vedú na povrázku tam, kde chcú. Teraz sa síce pozrieme na materiálnu oblasť, ale najmä preto, lebo ide o potraviny, a tie dávame aj našim deťom. Ale poďme na to po poriadku.

    Ukrajine sa minulý mesiac podaril „husársky kúsok“. Skupine francúzskych spoločností Saipol, ktorá je hlavným výrobcom majonéz Lesier dodali slnečnicový olej s „kvalitatívnym prídavkom“ v podobe motorového oleja.

    Vznikol škandál, pretože podrobnejšia analýza ukázala, že do dodávky 40 000 ton ukrajinského slnečnicového oleja pridali 280 ton motorového oleja. Podľa údajov francúzskych médií, ide o olej na mazanie motorov. Zverejnil to časopis Le Canard enchaîné.

    Ukrajinské média na celý svet hlásajú, že Ukrajina si udržiava postavenie najväčšieho dodávateľa slnečnicového oleja na svetové trhy. Hlavným dovozcom ukrajinského slnečnicového oleja sú krajiny Ďalekého a Stredného Východu, ale aj krajiny EÚ. Ukrajinské rastlinné oleje už nájdete v regáloch predajní aj na Slovensku.

    A práve európske krajiny začali zvyšovať dovoz ukrajinských potravín. Prvú informáciu o motorovom oleji v majonéze zverejnila ešte 21. apríla francúzska spoločnosť Carrefour SA.

    Vtedy firma oznámila, že z predaja stiahli okolo 200 jednotiek takejto produkcie. Ale už 26. apríla začali produkty, ktoré obsahujú ukrajinský rastlinný olej sťahovať z predaja.

    Do problému vstúpila FASBPP, francúzska agentúra pre bezpečnosť potravinových produktov. A tak už 7. mája uspokojili obyvateľov Francúzska, že blokovanie potravín, ktoré obsahujú menej ako 10% kontaminovaného slnečnicového oleja bolo zastavené. Blokované ostali iba tie potraviny, kde je podiel nad 10%.

    Teda ak potravina obsahuje menej ako 10% kontaminovaného oleja, tak sa môže predávať, lebo „nie je silne toxická“. Európska komisia – rozhodnutie ktorej bolo implementované – podala vysvetlenie, že tento nájdený ukrajinský olej nie je až taký nebezpečný. Človek o váhe 60 kg môže skonzumovať do 1,2 gramu denne bez rizika…

    Inými slovami, motorový olej nepite – je silne toxický, ale lízať ho môžete.

    Ak sa na našich pultoch čo nevidieť objavia „kvalitné“ francúzske potraviny (s obsahom motorového oleja), môžete ich smelo konzumovať. Veď kontaminácia je zdraviu prospešná.

    V minulosti sme tu už mali nejeden prípad problematických dovozových potravín z Poľska, ku ktorému teraz pribudla Ukrajina. Kombinácia potravinových „zázrakov“ z Poľska a Ukrajiny je naozaj – vďaka EÚ – pôsobivá. Ak potraviny privezieme napr. z Francúzska, koho napadne, že by mohli obsahovať ukrajinský motorový olej? Aké ďalšie „výhody“ EÚ ešte prinesie?

    Ale to nie je všetko, na čo si treba dávať pozor. Na pultoch našich predajní sa už hojne objavujú „kvalitné“ ukrajinské čokolády a cukríky od firmy „ROSHEN“:

    Je to firma, ktorú vlastní „populárny“ ukrajinský prezident Porošenko. Ten istý Porošenko, ktorý pred prezidentskými voľbami sľúbil Ukrajincom, že ak ho zvolia, tak na svoje náklady postaví v Kyjeve nový futbalový štadión. Rovnako sľúbil, že keď sa stane prezidentom, tak sa vzdá podnikania, svoje firmy predá a bude sa venovať iba prezidentovaniu v prospech svojho národa…

    Dnes má okrem čokolád ešte aj totálnu kontrolu nad nákupom a predajom vojenskej techniky – zbraní, munície, vybavenia, teda proste všetkého pre armádu – ktorá sa hojne používa na Donbase. Podľa údajov nemeckej spravodajskej služby konflikt, ktorý rozpútal už stál životy od 50 do 80 000 Ukrajincov. Málokto tak štedro na obrazovkách médií má toľko krvi na rukách. Je to však očividne dobrý kámoš nášho prezidenta – on má len „dobré“ partie… veď je aj také ľudové príslovie: vrana k vrane sadá.

    A aj kámošov kámoš má dobrých kámošov:

    Veď ak by to neboli kámoši, tak by ich určite už dávno zrušil. Je predsa prezident.

    Viac takýchto a podobných fotografií nájdete na internete mnoho.

    Takého dobrého kámoša má ten náš prezident, ale on ani nepozná slovenčinu, a teda ju nemôže dať ako jazyk na obaly svojich výrobkov. Nuž, podnikanie nepozná brata… iba peniaze.

    V tejto súvislosti je naozaj zaujímavé stanovisko Maďarska, ktoré poslalo generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi oficiálny podnet na preskúmanie politiky aliancie NATO voči Ukrajine. Tento dokument bol odobrený na prvom slávnostnom zasadnutí novej maďarskej vlády s predsedom V. Orbánom.

    Dokument má názov „Memorandum: Iniciatíva vytvorenia novej politiky NATO vo vzťahu k Ukrajine“. Objemný dokument bol z Budapešti zaslaný vedeniu Aliancie a všetkým krajinám-spojencom. Maďarská vláda v ňom zhrnula dôkazy, že „reformovanie Ukrajiny zlyhalo“. V dokumente sa okrem iného hovorí, že „Ukrajinská vláda oslabla do takej miery, že v súčasnosti už nie je schopná plniť svoje základné povinnosti, vrátane zabezpečenia funkčnosti práva a realizovať efektívne ekonomické, sociálne a politické riadenie“. Maďarský materiál zároveň tvrdí, že Ukrajina nedosiahla úspech, „nehľadiac na bezprecedentnú úroveň politickej podpory a finančnej pomoci“. Ďalej dokument hovorí, že Ukrajina „predstavuje nebezpečenstvo pre svojich susedov“.

    Ale také „detaily“, ako napríklad otvorená propagácia alkoholu pre deti je pracovníkom nášho ministerstva školstva očividne vlastná – veď ju realizujú sami. Im nevadí dokonca ani to, že výrobok pre deti obsahuje alkohol, čo je dokonca uvedené aj na obale. Ale skúste ísť s deťmi do Prírody na slovanské sviatky – hneď dostanete pokutu.

    Veď asi podobne ako ukrajinský motorový olej. Konzumácia je nebezpečná, lízať však môžte.

    Budeme ich zase všetkých voliť?

    26.5.2018

  • AMERICKÍ UČITELIA V ULICIACH

    Americký televízny kanál ABC minulý týždeň odvysielal reportáž z masových protestov amerických učiteľov – tentokrát zo štátov Arizona a Colorado.

    Učitelia organizovali masové demonštrácie na znak protestu proti nedostatočným výplatám a kráteniu financovania škôl. Ako ABC komentuje, americkí učitelia dúfajú, že ich demonštrácie budú také úspešné, ako sa predtým už podarilo učiteľom v Oklahome a West Virginii. Tam sa demonštrujúcim učiteľom podarilo dosiahnuť splnenie ich požiadaviek voči štátu.

    Ako komentuje reportér ABC Zachary Kiesch, protesty učiteľov sa šíria už po celých USA. Učitelia žiadajú nielen zvýšenie výplat a zvýšenie financovania škôl, oni chcú najmä to, aby si ich vážili. Toto všetko bolo v uliciach počuť veľmi silno.

    Jedna demonštrantka prehlasuje: my, naši žiaci a naša budúcnosť si zaslúžime viac!

    Minulý týždeň protestné akcie v Arizone paralyzovali celé školské obvody a pokračovali až do pondelka, 30.4. Americké orgány znížili financovanie školstva o viac ako 4,5 miliardy dolárov. V Colorade sa celé more ľudí v červenom dožaduje vydelenia ďalších prostriedkov. Zhromaždili sa pred budovou zákonodarcov štátu Colorado. V štáte dosahuje celkový deficit financovania školstva 822 miliónov dolárov.

    Jedna učiteľka porozprávala korešpondentovi ABC Claytonovi Sandellovi o nevyhovujúcich podmienkach v škole na predmestí Denveru.

    Učiteľka Riannon Venningová hovorí, že učí podľa tých istých učebníc ako v prvý deň jej nástupu do práce už dvadsať rokov. Hovorí tiež, že jej výplata je nedostatočná, a teda aby sa vysporiadala so vzrastajúcimi nákladmi na živobytie musela si nájsť ešte jednu prácu. Pracuje ako šofér vo firme Uber. Ďalej ukazuje, že v ich škole nie je bezpečné piť vodu z vodovodu, a preto museli na fontánkach pre pitie umiestniť výstražné znaky. Voda obsahuje olovo.

    Čo je na tom zaujímavé pre nás? Nuž, hneď niekoľko bodov. USA má po svete okolo 1 000 vojenských základní, pretože musia udržiavať svet pod „kontrolou“ svojho národného záujmu. A to ešte nehovoriac o financovaní operácií na zmenu zriadení v krajinách národov, ktoré s nimi nielenže nemajú spoločné hranice, oni dokonca nie sú ani tom istom kontinente. Nečudo, že doma narastá nespokojnosť. Veď to všetko musia odoberať domácemu obyvateľstvu.

    Ale máme tu aj iné paralely. Po riadenom rozbití Československa sme na Slovensku veľmi rýchlo reformovali (či deformovali) školstvo – na americký „vzor“. Dôsledky už vidíme okolo seba. Mladá generácia – a to už ani nie tá najmenšia – sa „poamerikanizovala“. Podľa akého vzoru? Podľa toho, s ktorým nie sú spokojní ani americkí učitelia. O kvalite vzdelania rozhoduje peňaženka rodičov a nie záujem štátu. Vítajme v demokracii – máme čo sme chceli.

    Ak sa niektorí našinci divia, prečo naša mládež odchádza študovať do Čiech – odpoveď je veľmi jednoduchá. Majú kvalitnejšie školstvo, pretože ho – na rozdiel od nás – neformátovali na americký spôsob a princíp ostal v podstate ešte socialistický. A tak – vďaka našej strane a vláde – odchádzajú naši ľudia študovať do Čiech, kde neraz aj ostávajú. Ale koho to u nás zaujíma? Veď na Východ od Bratislavy aj tak „nič nie je“. Už sa stihol vytvoriť aj vtip: „Ako vzniklo Východné Slovensko? Predsa z ničoho nič!“

    Môžeme nazvať konkrétne meno toho, kto sa o to „zaslúžil“? Samozrejme. Je to ten istý bývalý premiér, ktorý dovolil NATO bombardovať Juhosláviu, či nakoniec aj nás vtiahol do NATO.

    On je už minulosť – dúfajme však, že aspoň zodpovie za porušenie zákonov tým, že dovolil bombardovanie Juhoslávie. Iné je však zaujímavé. Dnes má vzdelávanie v rukách strana, ktorá seba samú nazýva „národnou“. Zdalo by sa (naivne), že bude mať snahu vrátiť náš systém vzdelávania tam, kde bol kedysi. Ale čo vidíme? Zvyčajnú prax našich „národných“ elít – zo všetkého vyťažiť čo najviac a potom „po mne potopa“. Nezabudnime ani na ich „zásluhy“ keď nadíde čas ďalších volieb. Už ukázali čo vedia.

    01.05.2018

  • INTERVIEW S RUSKÝM GENERÁLOM V ZÁLOHE

    Ruský generálporučík v zálohe Jevgenij Bužinskij poskytol interview reportérovi vplyvného amerického informačného zdroja THE NATIONAL INTEREST. S generálom sa rozprával reportér the NATIONAL INTEREST Paul. J. Saunders.

    Pretože interview obsahuje zaujímavé informácie, bude určite zaujímavé aj pre slovenského čitateľa. Naša Piata kolóna nemá rada takýto druh informácií – aj keď teraz ide o americký zdroj.

    Paul Sandersovi – reportérovi the National Interest – povedal ruský generál v zálohe (do dôchodku odišiel v r. 2009), že vzťahy medzi Spojenými Štátmi a Ruskom sú nebezpečnejšie ako počas Studenej vojny.

    Paul Saunders: Nedávno ste povedali, že konfrontácia medzi Spojeným Kráľovstvom a Ruskom kvôli otráveniu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Salisbury môže viesť k „poslednej vojne v dejinách ľudstva“. Čo ste tým mysleli?

    Jevenij Bužinskij: Bohužiaľ korešpondent BBC ma nepochopil správne. Nejde o Rusko a Britániu, ale o Rusko a takzvaný kolektívny Západ vedený – mimochodom – USA. Tento incident bol zločin. Pri vyšetrovaní takéhoto zločinu si každý vyšetrovateľ musí dať niekoľko otázok: kto má z toho prospech? Aký bol motív? Lebo prezident Putin – a to mi verte – je tým posledným človekom na Zemi, ktorý by sa pokúsil urobiť takú hroznú vec v predvečer prezidentských volieb aj predvečer Majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve. Toto je očividná provokácia, ale aký je jej cieľ? Neviem, či ste počuli „najnovšie správy“, že britské vojenské laboratórium vyhlásilo, že neexistujú žiadne stopy, ktoré by naznačovali, že tento jed je ruskej výroby, čo pre mňa nie je prekvapujúce. Takže žiadne potvrdenie, žiadne dôkazy ale britská vláda uviedla, že „zhromaždili sme informácie“ – aké informácie? “ – „a na základe týchto informácií sme si istí, že tento zločin bol spáchaný Rusmi.“

    Otázku, ktorú si často v tieto dni dávame je, či to je Studená vojna alebo druhá Studená vojna. Vždy hovorím, že to je horšie! V časoch Studenej vojny bolo všetko jasné: ideologická konfrontácia, ale existovali určité pravdy, jednoznačné červené čiary, žiadne hrozby, žiadne sankcie. Nič také ako nedávno, keď americký senátor Lindsey Graham požiadal, aby bol vyvíjaný tlak na Rusko, aby bolo izolované, aby ho ekonomicky zahnali do kúta. Podľa môjho názoru je snaha o zahnanie Ruska do kúta a izolovať ho veľmi nebezpečnou hrou.

    Paul Saunders: Vo vašom vyhlásení sa však zdá že naznačujete, že existuje možnosť skutočného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Čo si myslíte, ako mohlo k niečomu takému dôjsť?

    Jevenij Bužinskij: Prvým miestom, kde by mohlo dôjsť k takémuto konfliktu je Sýria. Nedávno, pred niekoľkými dňami, keď Rusi hovorili s Dunfordom (generál, predseda spojených náčelníkov štábov) po tom, ako Američania hrozili útokom na centrum Damasku a Rusko urobilo verejné vyhlásenie, že ak Spojené štáty zaútočia na centrum Damasku, kde pôsobia ruskí vojaci a vojenskí poradcovia, tak Rusko vykoná protiútok a zničí rakety s plochou dráhou letu aj nosiče týchto rakiet. Podľa mňa toto je veľmi nebezpečné, pretože americké rakety s plochou dráhou letu sú odpaľované z amerických vojnových lodí.

    Paul Sanders: Takže vy chápete vyjadrenie generála Valeria Gerasimova, náčelníka ruského generálneho štábu, ako veľmi vážne myslenú hrozbu?

    Jevenij Bužinskij: Áno, je to vážna hrozba. A som presvedčený, že nerobil žarty aby zabavil Američanov. Som úplne presvedčený, že to je vážna výstraha.

    Kým sme v Sýrii, existuje téma chemických zbraní. Oceňujem, že údaje získané našou spravodajskou službou naznačujú a varujú svet, že teroristi – nie sýrska vláda – sú tými, ktorí v provokačných útokoch rozmiestňujú chemické zbrane na určitých miestach. To má za následok, že televízne štáby sú v správnom čase na správnom mieste a zabránia takýmto provokáciám. Myslím si však, že na základe takýchto konfrontačných okolností sa Spojené štáty môžu rozhodnúť, že zaútočia na Damask.

    Paul Saunders: A v tejto situácii by ruská armáda splnila vyhlásenie generála Gerasimova? Veľa ľudí v USA si dnes myslí, že Rusko je skutočná vojenská veľmoc, ale prezident Putin je koniec koncov veľmi pragmatická osobnosť, ktorá vie, že ruská ekonomika je menej ako 5% kombinovanej americkej a európskej ekonomiky, a že by teda nikdy neriskoval takúto vojnu.

    Jevenij Bužinskij: V prípade vojny na ekonomike nezáleží. 5%, 2%, 3% – je to jedno. Pretože ak to skončí vojnou, tak to bude veľmi, veľmi krátka vojna. Myslíte si, že Rusko by vstúpilo do vojny s USA na mesiace či roky? Samozrejme že nie.

    Paul Saunders: Hovoríte, že by sa to stalo jadrovou vojnou, alebo by to bolo veľmi krátke kvôli podstate modernej vojny a konvenčným zbraniam, ktoré majú k dispozícii USA a Rusko?

    Jevenij Bužinskij: Tu je veľmi ťažké robiť predpovede, ale som presvedčený, že akákoľvek vojenská konfrontácia nakoniec skončí použitím jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Neverím, že jadrová konfrontácia môže ostať pod kontrolou; je to ilúzia na strane USA.

    Paul Saunders: Vidíte nebezpečenstvo aj niekde inde okrem Sýrie?

    Jevenij Bužinskij: Možná je Ukrajina, ak sa zapoja USA. Ukrajina to začne, Rusko odpovie. Ale nepovažujem to za veľmi pravdepodobné.

    Paul Saunders: Ak sa pozrieme na diskusie okolo Skripaľa, tak Spojené kráľovstvo žiadalo solidaritu od svojich spojencov. Väčšina krajín NATO vyhostilo ruských diplomatov. USA určite vyhostili značný počet a uzavreli Konzulát v Seattle. Čo myslíte, aký to malo dopad na názory v Rusku? Aký odkaz prevzala ruská vláda a ruský národ z takejto silnej, koordinovanej reakcie?

    Jevenij Bužinskij: Predovšetkým opakujem: to, čo sa stalo so Skripaľom je plánovaná provokácia. Neviem, či to naplánoval niekto v Británii sám, ale ide o jasnú provokáciu s cieľom démonizovať a izolovať Rusko. Išlo o nájdenie zámienky na vyhostenie ruských diplomatov. Preto nie som si celkom istý odkiaľ táto konfrontačná cestička pochádza. Čo by malo nasledovať? Napríklad, v súčasnosti USA zvažujú reakciu; vyhostia ďalšiu skupinu ruských diplomatov. Rusko vyhostí ďalších päťdesiat. Potom USA vyhostia ďalších päťdesiat. A potom čo? Zmrazenie diplomatických vzťahov?

    Paul Saunders: Vráťme sa späť, povedali ste, že toto všetko začalo britskou provokáciou, a že v Rusku prevláda názor, že ide o určitý druh provokácie. Čo myslíte, aký motív by mohla mať britská vláda na niečo také?

    Jevenij Bužinskij: Nuž, bez urážky, ale myslím si, že táto akcia Teresy May mohla byť koordinovaná s Washingtonom. Veľa ruských expertov a pozorovateľov je o tom presvedčených. A aký bol motív? Neviem, pravdepodobne ide o pokus odpútať pozornosť od vnútorných problémov, ktorým Teresa May čelí. Napríklad čo bolo prvé na zozname rokovaní na samite EÚ? Podmienky Brexitu, vrátane podmienok, ktoré nie sú pre Britániu výhodné. A po tejto provokácii? Rusko a diskusia o vzájomnej solidarite namiesto diskusii o Brexite. Možno že to je ten motív.

    Paul Saunders: Určite si viete predstaviť, že iba veľmi málo ľudí v USA alebo Británii by potešilo, ak by britská vláda urobila niečo takéto. Myslíte si, že existujú nejaké dôkazy, ktoré by mohli naznačiť, že niečo také sa mohlo stať? Podľa vás neexistuje skutočný motív, aby Rusko urobilo niečo také, ale že existuje motív na strane Spojeného kráľovstva?

    Jevenij Bužinskij: Musím vám otvorene povedať: poznám ľudí zo spravodajských služieb, a tí majú obavy. Ide o to, že Skipaľ bol vymenený na základe programu vzájomnej výmeny špiónov. Teraz majú obavy, či toto neohrozí alebo nezničí celý mechanizmus takejto výmeny. Aký význam bude mať tento mechanizmus, ak budú ľudí potom aj tak zabíjať? Na ruskej strane motív neexistuje. A čo je na britskej strane to môžeme iba hádať.

    ZDROJ

    Vnímavému človeku toto interview určite veľa napovie. Ale treba povedať, že ani na strane USA či Veľkej Británie nie je každému všetko jedno a neveria tomu, čo im ich vlády servírujú. Dôkazom toho je aj diskusia, ktorá sa rozbehla pod článkom. Je až prekvapivé, aké fakty poznajú niektorí Američania napríklad ohľadom nemeckej a poľskej aktivity ohľadom Mníchovskej dohody a úlohe Poľska v zničení prvej Československej republiky. Teda klobúk dole – tieto fakty často nepoznajú ani naši ľudia.

    Z diskusie pod pôvodným článkom – môžete si ju sami prečítať – vyberieme iba jeden názorný príklad. Čitateľ Peter Williams v odpovedi Robovi Burmanovi uviedol zoznam vojen za posledných 100 rokov, ktoré viedli USA. Proste kdekoľvek sú USA, tam je vojna (neprekladáme, informácia je zrejmá aj bez toho):

    Wherever the USA – there is War:
    1901 — sending troops to Colombia.
    1902 — the invasion of Panama.
    1904 — the invasion of Korea, Morocco and the Dominican Republic.
    1905 — U.S. troops intervene in a revolution in Honduras.
    1905 — the invasion of Mexico.
    1905 — the invasion of Korea.
    1906 — Invasion of the Philippines.
    1906-1909 — U.S. troops are in Cuba during the elections.
    1907 — U.S. troops enforce protectorate „dollar diplomacy“ in Nicaragua.
    1907 — U.S. troops intervene in a revolution in the Dominican Republic
    1907 — U.S. troops involved in the war with Honduras, Nicaragua.
    1908 — U.S. troops are in Panama during the elections.
    1910 — The United States sent military forces in Nicaragua and organized anti-government conspiracy. In 1910 formed a junta of Pro-American generals.
    1911 — Americans landed in Honduras.
    1911 — Suppression of the anti-American uprising in the Philippines.
    1911 — the introduction of troops in China.
    1912 — U.S. troops are in Havana (Cuba).
    1912 — U.S. troops are in Panama during the elections.
    1912 — the invasion of American troops in Honduras.
    1912-1933 — the occupation of Nicaragua. In 1914, a Treaty was signed in Washington, D.C., under which the United States was granted the right to build an inter-ocean canal in Nicaragua.
    1914 — U.S. troops are in the Dominican Republic, the battle with insurgents in Santa Domingo.
    1914-1918 — A series of incursions into Mexico.
    1914-1934 — Haiti. After numerous uprisings America introduces its troops, the occupation continues 19 years.
    1916-1924 — 8-year-old occupation of the Dominican Republic.
    1917-1933 — Military occupation of Cuba, economic protectorate.
    1917-1918 — Participation in the 1st World war.
    1918-1922 —Intervention in Russia. Active support of the breakaway territories of Calcanei and the far Eastern Republic.
    1918-1920 — Panama. Troops are being put in place to suppress the riots after the elections.
    1919 — COSTA RICA. … The landing of US troops to „protect American interests“.
    1919 — U.S. troops fighting on the side of Italy against Serbs in Dolmatov. 1919 — American troops are in Honduras during the elections.
    1920 — Guatemala. 2-week intervention.
    1921 — U.S. support for rebels who fought to overthrow the Guatemalan President Carlos Herrera to benefit the United Fruit Company.
    1922— Intervention in Turkey.
    1922-1927 — American troops in China during the popular uprising. 1924-1925-Honduras. Troops invade the country during the election.
    1925 — Panama. American forces dispersed a General strike.
    1926 — Nicaragua. Invasion.
    1927-1934 — American troops stationed in China.
    1932 — El Salvador invasion. There was a rebellion there at the time.
    1937 — Nicaragua. With the help of American troops dictator Somoza comes to power, displacing the legitimate government of J. Sacasa.
    1939 — the introduction of troops in China.
    1947-1949 — Greece. American troops are involved in the civil war.
    1948-1953 — Military operations in the Philippines.
    1950 — the uprising in Puerto Rico suppressed by American troops. 1950-1953-armed intervention in Korea about a million American soldiers.
    1958 — Lebanon. The occupation of the country, the fight against the rebels. 1958-confrontation with Panama.
    1959 — America invades Laos, begin the first clashes of American troops in Vietnam.
    1959 — Haiti. Suppression of the popular uprising against the Pro-American government.
    1960 — After Jose Maria Velasco was elected President of Ecuador and refused to comply with the requirements of the United States to sever relations with Cuba, Americans had several military operations and organize a coup.
    1960 — American troops are in Guatemala to prevent removal from power U.S. puppets.
    1965-1973 — Military aggression against Vietnam.
    1966 — Guatemala. …US troops entered the country, were arranged mass killings of Indians, who were considered potential rebels.
    1966 — Military assistance to the Pro-American governments of Indonesia and the Philippines.
    1971-1973 — the bombing of Laos.
    1972 — Nicaragua. American troops are being deployed to support a government that benefits Washington.
    1983 — the military intervention in Grenada, about 2 thousand Marines. 1986 – attack on Libya. The bombing of Tripoli and Benghazi.
    1988 — The invasion of American troops in Honduras
    1988 — The U.S. warship Vincennes, which was in the Persian Gulf, shot down an Iranian aircraft with 290 passengers on Board, including 57 children, with a missile.
    1989 — American troops suppress unrest in the Virgin Islands.
    1991 — Large-scale military action against Iraq
    1992-1994 — the occupation of Somalia
    1998 — Sudan. Americans consume missile strike pharmaceutical plant, arguing that it produces nerve gas.
    1999 — Ignoring the norms of international law, bypassing the UN and the Security Council, the United States NATO forces launched a campaign of 78-day aerial bombardment of the sovereign state of Yugoslavia.
    2001 — Invasion of Afghanistan.
    2003 — the bombing of Iraq.
    2011 — Libya.
    2013 — Syria.

    07.04.2018

  • GOTTŠALK

    Za „vlády“ socializmu nebolo všetko také bezútešné, ako sa nám to snažia dnes narozprávať. Pravdaže, čím ďalej od revolúcie, tým žije menej ľudí, ktorí si pamätajú minulosť a môžu dnes k nej niečo povedať. Členovia najprominentnejších komunistických rodín dnes stoja na čele našej krajiny a tvária sa ako najlepší kapitalistickí kapitalisti. Veď okrem iného slúžia aj Hubbardovej scientológii. O scientológoch sme už síce písali, takže pripomenieme iba jediný fakt. Ten, kto vstupuje medzi nich – a oni nemajú záujem o hocikoho – musí prejsť niečím ako „verejnou spoveďou“. Spočíva v tom, že po podaní ľahkej drogy musí na kameru vyrozprávať všetky svoje slabosti, všetko čo v minulosti napáchal – najmä všetky zvrátenosti, krádeže, vraždy, znásilnenia, drogy – skrátka všetko, vrátane toho, čoho sa najviac bojí, aké má nočné mory a podobne. Potom je záznam uložený do trezoru a „hrdina“ môže byť „expedovaný“ do svojej cieľovej krajiny a pozície. A tam plní úlohu, ktorú po „spovedi“ dostal. Samozrejme, že na takto určenú úlohu mu nebudú chýbať peniaze – ale ak by začal špekulovať, tak záznam sa môže objaviť v médiách. A preto scientológovia mlčia ako hrob – najčastejšie úplne odmietajú akúkoľvek svoju spojitosť so svojou „materskou“ cirkvou. Naivní sú tí, ktorí im dajú takúto otázku a čakajú čestnú odpoveď.

    Nie je žiaden div, že takejto cirkvi ani CIA „nemohla odolať“– a dostala ich pod kontrolu. Takže scientológ – a najmä ak už je na vysokej pozícii – je zamestnancom niekoho úplne iného – bez ohľadu na to, prečo ho naivkovia v demokracii volili…

    Kto nič v minulosti nenapáchal, ten sa nemá čoho obávať a preto nie je pre scientológov zaujímavý…

    Dnes žijeme pod kontrolou cudzincov – máme to napísané hneď na začiatku Ústavy. Veď Cyril a Metod by dnes mali grécke pasy, Ježiš (ten biblický) zase izraelský. Nemôžeme sa teda diviť, že od revolúcie nás riadia pápeženci. Jedni umiernenejší, iní zase radikálnejší (jezuiti a spol.) – ale predsa len cudzinci. Zašli už tak ďaleko, že nám „vyblokovali“ aj literárne diela našich vlastných klasikov. Môžete si kúpiť rôzne výbery tvorby Hviezdoslava, ale báseň PRIBINA v žiadnej nenájdete. Prečo? Nuž, stačí si ju prečítať. Hoci Hviezdoslav vychádzal z kresťanského základu, Slavianstvo mu bolo predsa len bližšie ako cudzie importy. A nám nevadí, že ktosi manipuluje tými žalostnými zbytkami poznania, ktoré nám zanechali naši „povolení“ spisovatelia? Čomu to učia na našich školách deti a kto to vlastne riadi Ministerstvo školstva? Žeby vlastenci?

    Pripomíname vám televíznu inscenáciu na motívy románu Jozefa Miloslava Hurbana – GOTTŠALK. Dielo prináša nám dnes už dávno zabudnutý príbeh kniežaťa Gočalka z 12. storočia, ktorý do krajiny priviedol – samozrejme násilne – kresťanstvo a následne, aby sa zapáčil nemeckému kléru si zmenil aj meno na Gottšalk.

    Bol vládcom kmeňa Obodricov. Svoj Rod však zradil a prijal nové náboženstvo. Vyhnal svoju ženu aj s malou dcérkou a zobral si za ženu Dánku, čím sa s nimi spojil. Okrem Dánov slúžil aj nemeckému cisárovi tak, že viedol vojny proti ostatným slovanským kmeňom – veď to boli iba pohania… Cudzí, „kultúrnejší“ žoldnieri mohli v jeho vlastnej krajine plieniť a rabovať, čím dostával Slovanov na úroveň „kultúrnejších priateľov“.

    Je to dávno zabudnutý príbeh Polabských Slovanov, ktorého dej sa fyzicky odohráva v okolí ostrova Rujana a mesta Arkona. Udalosti sa však vyvinuli tak, že aj časť členov vlastného kmeňa povstala proti zradcovi Gočalkovi a tento nakoniec bol spravodlivo potrestaný.

    Okrem toho, že dej sa odohráva na pozadí skutočných udalostí minulosti, román prináša aj niekoľko dôležitých momentov. Šľachta sa napríklad už volá „znať“ – čo je známe aj z Ruska. Aristokracia nie je znať – ale to naši čitatelia už vedia. V inscenácii uvidíme aj moment, kedy na sneme hlavy Rodov pripomínajú kniežaťu, že je tým, kým je vďaka nim – čo je naozaj naša stará tradícia. Ale nemecký biskup ho smeruje k tomu, že ak je vládca, tak nesmie brať ohľad na podriadených a plne využívať svoju moc. Jasný prechod od dŕžavného ponímania k cirkevnému štátu.

    Fakt, že šírenie kresťanstva je spojené s vyvražďovaním pôvodného obyvateľstva je v tomto diele jasne podaný.

    V inscenácii uvidíte aj množstvo ďalších zaujímavých informácií, aj keď je očividne spracovaný v duchu poznatkov, ktoré boli v tom čase dostupné. Hlavná myšlienka však nenechá nikoho na pochybách.

    Veru takto postupne ničili kresťania našich Predkov. Ak Nemci či Dáni neboli úspešní s mečom, tak diplomaticky poštvávali jeden slovanský meň proti druhému do vojny. Aby sa náhodou pred bojom nedohodli – podľa tradície – iba na boji dvoch zástupcov, ale aby naozaj jeden národ zničil druhý, tak Nemci ochotne poskytovali svojich vojakov do vzájomných bratovražedných vojen. Tí sa už postarali o to, aby k bitke naozaj došlo a počet obetí bol čo najvyšší.

    Nečudo, že pre našich pápežencov nie je tento román „príťažlivý“. Či už je to SNS v „národnej“ vláde, alebo priamo predĺžená ruka jezuitov – pravda im nevonia. A ani tento román nenájdete v knižnom vydaní. Prečo..? Prečítajte a pochopíte sami. My sme ho našli iba na jedinom mieste na internete.

    A čakať, že niekto znovu sfilmuje tento – pre nás – román klasického autora je ilúziou. Stačí sa prizrieť aké intelektuálne formáty sa dnes natáčajú a podávajú cirkevným a sociálnym zvieratám.

    Prichádza však jedna otázka – ak sme nezávislí, prečo nám blokujú informácie o našej minulosti? A to ich ešte volíme?

    Podobných príkladov – chvalabohu – nájdeme v Európe viac. Určite vám odporúčame nórsky film POSLEDNÝ KRÁĽ SEVERU, ktorý je rovnako natočený podľa skutočných udalostí.

    https://www.youtube.com/watch?v=OyNFAJLi5P8

    Uvidíte ako sa šírilo kresťanstvo na Severe. Kresťanskí Dáni pokresťančovali pohanské Nórsko tradičnými prostriedkami kresťanskej lásky: OHŇOM A MEČOM. Nič nového pod slnkom. Dobré ohľadom filmu je to, že v tomto prípade sa ešte Nóri ubránili a nedovolili Dánom zabiť maličkého následníka nórskeho trónu.

    Film bol koncom minulého roka vysielaný aj v slovenčine.

    A v neposlednej miere je tu ešte jeden film severskej koprodukcie – NORTHMEN.

    Dej tohto filmu sa nezaoberá priamo šírením kresťanstva, ale je v ňom vyjadrené dostatočne jasné stanovisko. V určitom čase do deja vstupuje kresťanský mních, ktorý stroskotaným Vikingom poskytne pomoc. Vikingovia mu najskôr neveria, pretože – ako vyhlási jeden z hlavných hrdinov – čo z toho, že kresťanstvo hovorí o mieri, keď ho šíria mečom? A onen mních tiež nebol celkom pápežensky naformátovaný, pretože v minulosti chcel úprimne pomôcť Piktom k „pravej kresťanskej viere“, ale akurát ich jeho naivita vlákala do pasce, ktorú iní kresťanskí „šíritelia lásky“ využili na ich zlikvidovanie.

    V ruskej verzii ho na internete nájdete:

    https://www.youtube.com/watch?v=JQPo_BtES88

    Nedajme si vziať našu minulosť – pretože to je naša minulosť. Veď už je jasne vidno, akou zbraňou nás najviac zničili – zasievaním nesváru medzi nami a potom postupnou likvidáciou. Najčastejšie vlastnými rukami.

    31.03.2018

  • VYHNANEC (ИЗГОЙ)

    Ukážka – cca 18 minútová – filmu, ktorý bol minulého roku ohodnotený viacerými oceneniami. Možno ho voľne preložiť ako „Street WorkOut“.

    Myšlienka filmu je veľmi jednoduchá:

    Piatok večer, obyčajné ruské mestské sídlisko. Všetci sa pripravujú „kultúrne“ stráviť nadchádzajúci víkend. Jedni sa chystajú zabaviť v klube, iní popíjajú alkohol v podchode, dievčatá čosi oslavujú (GMO ženského pohlavia v nohaviciach a s fľaškou alkoholu) na lavičke v parku, mamička s kočíkom a fľašou alkoholu v ruke sa ponúka… Ale Miša nič z toho nezaujíma. Ba čo viac, cieľavedome sa kdesi poberá. Žeby nebol NORMÁLNY?

    Nuž, nepiť alkohol, nefajčiť, nebrať drogy, nezaoberať sa športovým sexom, netráviť čas počítačovými hrami – to nie je v demokracii normálne. A ak napríklad niekto ešte športuje v mestskom parku a ani neje mäso – to už je určite naozajstný sektár…

    BYŤ AKO VŠETCI EŠTE NEZNAMENÁ BYŤ NORMÁLNYM. BYŤ LEPŠÍM ZNAMENÁ NEBYŤ AKO VŠETCI.

    Filme je motivátorom pre všetkých, ktorí ostali (alebo sa rozhodli ostať) NORMÁLNYMI ľuďmi – nehľadiac na nevedomosť, ktorá je všade naokolo.

    NAJSKÔR ŤA INGORUJÚ, POTOM SA TI SMEJÚ, POTOM S TEBOU BOJUJÚ, ALE NAPOKON VYHRÁVAŠ TY.

    MAHATMA GHÁNDÍ

    JEDINÝ PROSTÝ PRÍKLAD JE PRESVEDČIVEJŠÍ AKO STOVKY KRÁSNYCH KÁZNÍ.

    LUCIUS ANNÆUS SENECA

    30.03.2018

  • AKO MUSÍ KONAŤ RUSKO

    Akosi to vychádza tak, že v tomto období zverejňujeme viac článkov s viac-menej vojensko-politickým pozadím ako máme vo zvyku. Našim hlavným zameraním síce nie je politika ako taká, ale niekedy je vhodné poukázať na súvislosti, ktoré inak unikajú medzi prstami.

    Samozrejme, že každá násilná smrť je strašná, ale niektoré súvislosti sú aj tak povšimnutiahodné. V podstate „lokálny“ problém sa vari do 24 hodín stal globálnym. Ako je to možné, že Slovensko si zaslúžilo takú veľkú „starostlivosť“ Západu? A je to vôbec „starostlivosť“ vo svojom zvyčajnom význame?

    Ak si spojíme tlak týchto udalostí s veľmi stručným vyhlásením ruského Ministerstva obrany o vojenskom Schengene, tak si môžeme pospájať mnoho súvislostí. Naša krajina sa očividne – na rozdiel napríklad od Poľska – nijakovsky neprofiluje ako štandardný, dnes (povinne) rusofóbsky subjekt. Verejnosť – napriek dobre živenej piatej kolóne v Bratislave – je voči Rusku ako takému naladená skôr optimisticky. A už vôbec nieto vôle sa púšťať do globálnej vojny na strane USA – proti Rusku.

    Ak vylúčime náhody, tak môžeme začať ponímať diely tejto skladačky. NATO nevyhovujú štáty, ktoré sa nechcú v plnej a želanej miere zapojiť do globálnej prípravy pre ich útok na Rusko. Základne tu síce ako-tak máme, ale očividne to komusi za oceánom nestačí. Chcú viac. Čo viac? To presne nevieme, ale nebude ťažko si to domyslieť. Minimálne legislatívne umožniť bezproblémové operatívne presuny vojsk cez našu krajinu bez dlhodobého schvaľovacieho procesu a kedykoľvek, či rozšíriť skladovacie kapacity na našom území pre vojenské účely. Ak budeme mať na svojom území veľké sklady s vojenským materiálom (muníciu, zbrane, vojenskú techniku a pod.) a/alebo zásoby potravín, tak v prípade útoku proti Rusku tu nemusia nič dopravovať, prídu k nám iba cudzí vojaci na autobusoch alebo lietadlách, tu sa vyzbroja, nasadnú do obrnenej techniky či lietadiel – možno aj s jadrovými zbraňami – a rýchlo postúpia na východ.

    Ak takéto požiadavky doteraz vláda v plnej miere neuspokojila, tak prešli k činom. Akosi náhodou dôjde k dvom vraždám, a akosi náhodou si to odrazu všimne celý svet. Ideálny variant bol očividne ten, aby vláda obstúpila a prišli predčasné voľby. V skutočnosti ani tak nejde o ne samotné, ale skôr o medziobdobie, v ktorom môže výkonnú moc v štáte na prechodnú dobu prevziať prezident. Popri krásnych rozprávkach o demokracii a ľudských právach rýchlo a nebadane podpíše niekoľko medzinárodných dohôd, ktoré už – nech by bola akákoľvek – ďalšia vláda nebude môcť zmeniť…

    My sme teraz zaneprázdnení pobytom na uliciach a skandovaním hesiel o demokracii a unikajú nám udalosti vo svete, pretože my sa hráme na veľké veci – pod koho taktovkou? Je to teraz CIA alebo MI6?

    A scientológ pochádzajúci zo silnej komunistickej rodiny – kým ostatní nemali možnosť študovať čo chceli, jemu otec, predseda Odboru školstva na OV KSČ v Poprade vybral čo si len zaželal – vie o čo sa hrá. Na rozdiel od tých, ktorí teraz v kohosi záujme šliapu chodníky…

    Túto úvahu skončíme podnetom na premýšľanie – čo sa blíži, keď takto naliehavo potrebujú organizovať Vojenský Schengen?

    A teraz niekoľko prevzatých materiálov. Zvýraznia niekoľko bodov, ktoré v demokratických médiách sotva odznejú.

    Prvý prináša niekoľko postrehov z televíznej besedy so známym izraelským špecialistom z oblasti spravodajských služieb:

    Rusko musí ukázať Západu, že na akúkoľvek akciu existuje protiakcia, a pritom hrať na jeho slabostiach a obavách. Izraelský expert poradil ako hrať so Západom na jeho slabostiach.

    Izraelský expert Jakov Kedmi spojil dva v jednom: tlak na Rusko s konaním USA v Sýrii, kde Washington „bráni ručných teroristov“.

    Kedmi je pobúrený faktom, že Spojené štáty – ktoré sa nachádzajú nezákonne a bez akéhokoľvek pozvania v arabskej krajine – obviňujú Rusko, ktoré je v skutočnosti jedinou krajinou, ktorú Damask pozval na oficiálnej úrovni.

    Treba poznamenať, že v nedávnom vyhlásení náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska, Valerij Gerasimov pohrozil odvetnými opatreniami proti vojenským operáciám USA v Sýrii v tom prípade, ak americký úder na Damask sa stane hrozbou pre ruských vojakov.

    „Predpokladám, že Američania to vzali vážne. V najbližšom čase uvidíme, aké to bolo naozaj efektívne. Treba povedať, že situácia vo Východnej Gute sa postupne nakláňa k mieru, keďže Sýrijská Arabská republika dosahuje úspechy a každým dňom oslobodzuje enklávu od teroristov. Ostane tam toho málo. Po Gute bude potrebné vyčistiť ostatné oblasti. Ale aj tak je situácia zvláštna. USA sa teraz v Sýrii nachádzajú nezákonne, pričom hovoria: „nesmiete dokonca ani pozrieť na stranu bojovníkov, my ich chránime“ – povedal Jakov Kedmi, pričom pobúrene dodal: „Znamená to teda, že Amerika môže, ale Rusko – nehľadiac na právny základ – nesmie?“

    „S vojnou oni nebudú súhlasiť. Vždy som hovoril, že Američania nikdy nebojovali proti silnej armáde. Vojna je pre USA luxus, preto do nej nepôjdu. To, čoho sa boja najviac je priama zrážka s Ruskom. Vojna je to jediné, čo ich môže zastaviť. A oni to veľmi dobre vedia, preto do vojny s Ruskom nepôjdu“ – povedal expert.

    Izraelský expert sa vyjadril aj na tému pokusov Veľkej Británie obviniť Rusko v nedávnom incidente s použitím chemických zbraní.

    Jakov Kedmi predpokladá, že to všetko je sprisahanie Západu, ktoré je riadené z Washingtonu. Európske krajiny realizujú starostlivo naplánovaný tlak na Rusko.

    „Európa sa stáva svedkom akýchsi obvinení za použitia chemických zbraní proti Rusku. Nič vám to nepripomína?“ – zadal otázku Kedmi.

    „Nie je to nič iné, ako činy, s ktorými prišiel do styku prezident Sýrie Bašar Asad, zo všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Západ neraz obvinil Damask v používaní chemických zbraní, aby tým ospravedlnil svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v krajine. Teraz ten istý plán používa proti Rusku. Zneváženie Ruska ako zákonného štátu, ktorý má plné právo byť vo svetovom spoločenstve. Je to to isté, čo urobili na Olympiáde. Teraz identický variant vo všetkých udalostiach rozohrávajú na medzinárodnej aréne“ – dodal Kedmi.

    „Británia bola impériom – to je fakt. Ale dnešná vláda kvôli vnútorným problémom zabudla, že Veľká Británia, to je už iba bývalé impérium. Treba im to pripomenúť. Tak, aby pochopili už na prvý raz. Odpoveď musí byť zodpovedajúca škode, ktorú západné krajiny môžu spôsobiť Rusku“ – uzavrel Kedmi.

    ZDROJ

    Okolo nás sa odvíja problém otravy britského špióna vo Veľkej Británii. Skripaľ bol zatknutý ruskou tajnou službou a uväznený, pretože pracoval pre britskú MI6. V roku 2010 bol pustený na slobodu v rámci vzájomnej výmeny agentov medzi Ruskom a Veľkou Britániou. Plyn, ktorým bol otrávený sa v Rusku nikdy nepoužíval – pretože ho vyvinuli ešte za Sovietskeho Zväzu. Ako dedičstvo sa teda dostal všetkým nástupníckym štátom – vrátane napríklad Ukrajiny – ale v podstate všetkým krajinám bývalého Východného bloku. Treba ešte dodať, že jeho autor už roky žije v Kalifornii a pracuje pre CIA… žeby Rusko nemalo iné možnosti?

    Na obvinenia premiérky Veľkej Británie Terezy Mayovej na adresu Ruska vo veci jeho angažovanosti v prípade otravy ex-plukovníka tajnej služby RF Sergeja Skripaľa a jeho dcéry oficiálne reagoval aj oficiálny predstaviteľ Ministerstva zahraničným vecí Čínskej ľudovej republiky Lu Kan.

    Kan vyhlásil, že Čína vyjadruje nádej, že Veľká Británia „bude operovať reálnymi faktami, na základe ktorých by sa tento problém dal posúdiť a vyriešiť správnym spôsobom“.

    Poznamenal, že čínska strana bude pozorne sledovať vývoj vo veci prípadu Skripaľa.

    Ruský vojenský expert Viktor Murachovskyj vyhlásil, že vzorce prekurzorov otravného plynu „Nováčik“ sú voľne k dispozícii, preto sa jeho výroba dá realizovať v akomkoľvek vhodnom chemickom laboratóriu.

    Niečo z tejto kauzy by mohlo poslúžiť aj našim ľuďom pre ponaučenie. Západ sa pred voľbami v Rusku pokúsil zdehonestovať Putina ako sa len dalo – vrátane epizódy s otravou bývalého agenta – ale Rusi zareagovali ako Rusi. Na Slovensku – na pokyn spoza našich hraníc – vyšli ľudia do ulíc, lebo Západ zdehonestoval našu vládu. Nie, nebola a nie je dobrá, ale je naša. A naši vlastní ľudia sa postavili proti nej, slovenskej vláde ruka v ruke s prezidentom. Rusi však prišli voliť aby ukázali, že nijaký Západ im nebude prikazovať, koho si majú oni doma voliť. Nuž, kde sme my a kde sú Rusi?

    To však nie je všetko:

    „RUSI NIKDY NEHRALI S TAK VYSOKÝMI STÁVKAMI“: VAROVANIE RUSKA O NÁSLEDKOCH ÚTOKU NA SÝRIU ZBUNTOŠILO AMERICKÝCH ANALYTIKOV

    Americkí analytici vyhlásili varovanie Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska o možných dôsledkoch útoku na Damask za bezprecedentné. Uvádza to The National Interest.

    Rusko príjme odvetné opatrenia vo vzťahu k USA, ak Američania vyprovokujú hrozbu pre život a zdravie ruských vojakov v Sýrii – to vyhlásil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ruska Valerij Gerasimov. Upresnil, že reč je v súčasnosti o možnom útoku na Damask, ktorý – podľa údajov ruskej rozviedky – môžu pripravovať Spojené štáty.

    Vojenskí analytici vo Washingtone označili varovanie Gerasimova za bezprecedentné. Podľa slov špecialistu na Rusko Michaela Kofmana z Centra vojensko-námornej analýzy, Moskva otvorene varuje USA „pred akýmikoľvek úmyslami a intrigami“ vo veci útokov na sýrske územie. Rusko týmto „položilo mäkkú červenú čiaru“ a zároveň vystupuje s „plne otvorenou“ hrozbou. Predtým už RF varovala pred možnou eskaláciou v Sýrii kvôli konaniu USA, ale podobnú formuláciu použila prvý raz.

    „Predtým sa Rusko vždy snažilo znížiť stávku pre prípad, že USA sa rozhodnú začať vojenské operácie, aby nebolo do nich vtiahnuté. Ale s takýmito hrozbami RF nikdy nevystúpila“ – povedal Kofman.

    Iný analytik Centra vojensko-námornej analýzy, Samuel Bendett vykladá slová Gerasimova nie tak jednoznačne. Poukazuje, že Rusko na jednej strane pripomína, že jeho predstavitelia pracujú v Damasku a v iných oblastiach Sýrie a varuje pred dôsledkami, ak im bude ublížené, ale možnože reč je iba hlavnom meste krajiny, a teda nie o tých, ktorí sa nachádzajú „v poli“. Takže Rusko „zvyšuje stávky“, ale zároveň si ponecháva miesto na manévrovanie v zložitej situácii – cituje Bendetta NI.

    Pripomeňme, že predtým hlava Ministerstva zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov vyhlásil, že RF pomôže Damasku dobiť povstalcov, ktorí ostali vo Východnej Gute. Úspechy ruskej armády a sýrskych vládnych síl v danej oblasti tradične vyprovokovali Západ na nov obvinenia proti Damasku v použití chemických zbraní, ktoré – podľa slov náčelníka Generálneho štábu – by mohli použiť ako zámienku na útok proti sýrskemu hlavnému mestu. Prezident RF Vladimír Putin v interview pre americké médiá nazval tvrdenia o chemických zbraniach falošnými a pripomenul, že Damask ich zásoby už dávno zničil.

    ZDROJ

    20.03.2018

  • NATO VYTVORILO VOJENSKÝ SCHENGEN NA ÚTOK PROTI RUSKU

    Foto: Ministerstvo obrany RF

    Tento prevzatý článok je veľmi krátky, ale rozmýšľajúcemu našincovi veľa napovie. Prečo začal taký celosvetový frontálny útok na slovenskú vládu? Samozrejme, že v žiadnom prípade nemienime podporovať vládu, ktorá stavia veľké továrne a vytvára pracovné príležitosti iba na Západnom Slovensku, ktorej minister má najväčšiu firmu na barbarský výrub našich lesov (mimochodom najmä štátnych, teda asi „jeho“), vládu, ktorá nemôže stavať fabriky na Východe, lebo veď tam nie je ani diaľnica (ktorú ona sama nedostavala) a navyše „stredoeurópsky tiger“ už dohasína (teda ešte skôr, ako došla diaľnica na Východ). Vládu, ktorá napriek sľubom priviedla na Slovensko základne NATO… Ale – ruku na srdce – nič sa nedeje náhodne. Čo dokáže pri uchopení – hoci aj dočasnej – výkonnej moci scientológ, dieťa prominentného komunistu, predsedu Odboru školstva na Okresom výbore Komunistickej strany Slovenska, ktorý má na svedomí mnoho zničených osudov učiteľov a učiteliek, ktorí neboli „spoľahliví“ z jeho komunistického zorného uhla pohľadu. Ktorého jeden dedo arizoval za Slovenského štátu a druhý posielal po vojne – ako veľký komunista – do gulagov nepohodlných protivníkov? Zamyslime sa nad tým v súvislosti s týmto článkom. Nič sa nedeje len tak, aj za krátky čas sa dá podpísať množstvo záväzných zmlúv… podľa zadaných inštrukcií. A mimochodom aj tak ďakujeme koalícii aj opozícii – veď bez nich by sme mali dostatok a neboli v NATO.

    Ruské vojenské velenie prišlo k uzáveru, že vytvorenie takzvaného „vojenského Schengenu“ v Európe je nacielené na urýchlenie možnosti presunu vojsk k hraniciam Ruska.

    Ako vysvetlil zástupca ministra obrany RF, generálplukovník Alexander Fomin, takéto riešenie sa stalo novou prioritou činnosti NATO. Fomin v interview pre časopis Красная звезда vyhlásil, že „novou prioritou činnosti vojensko-politického velenia NATO sa stalo zdokonaľovanie logistickej a dopravnej infraštruktúry vnútri Európy, vytvorenie tzv. „vojenského Schengenu“.

    Poznamenal, že podstata „vojenského Schengenu“ spočíva v tom, aby bola možnosť presunu vojsk k ruským hraniciam v maximálne krátkom čase.

    Zástupca ministra obrany RF uviedol, že pre operatívne rozmiestňovanie doplniteľných vojenských zoskupení v rôznych oblastiach Európy sa vytvárajú zásoby výzbroje, munície a vojenského materiálu vrátane potravín.

    Teba doplniť, že v súčasnosti koordinačné centrá existujú v Estónsku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Bulharsku a Slovensku.

    Portál Правда.Ру už uviedol, že podľa informácií z vojensko-diplomatického zdroja v Bruseli, hlavy ministerstiev obrany štátov NATO na stretnutí v Bruseli odobrili vytvorenie veliteľského štábu na zabezpečenie presunu vojsk a prostriedkov v Európe.

    Autorom myšlienky je bývalý veliteľ pozemných vojsk USA v Európe generálporučík Ben Hodges. Podľa jeho slov, spojenecké vojská a vojenská technika musia byť schopné premiestňovať sa po území kontinentu tak rýchlo ako migranti.

    Podľa slov Hodgesa, to „je neuveriteľne zložitý proces v mnohých krajinách – pridelenie povolenia na premiestnenie vojsk, výzbroje, munície, dokonca prostých, pravidelných humanitárnych konvojov“.

    ZDROJ

    14.03.2018