Prinášame vám prevzatý článok na aktuálnu – vojenskú tému. USA aj so svojimi spojencami z NATO – medzi nimi aj bratislavskou vládou – sa dlhodobo pripravujú na útok na Rusko. Naši ľudia by mali mať jasnú predstavu o čo ide a čo nás – v prípade vojny – čaká. Veď aj my sme v NATO a máme letiská, ktoré sú zapojené do globálnych komponentov amerického útočného systému. A predsa každý vie, že nebezpečné základne sa vo vojne jednoducho a najmä prioritne likvidujú.
Článok je písaný pre ruského čitateľa, teda tomu zodpovedá aj jeho štruktúra – tú sme ponechali v pôvodnom stave.
Raketový letecký komplex KINDŽAL sa už dnes používa v bojovo-testovacom režime v Južnom vojenskom okruhu. Táto lokalita nie je vybraná náhodne, keďže vo vodách Čierneho mora plávajú americké torpédoborce triedy Arleigh Burke so systémami Aegis. Teraz však proti raketám KINDŽAL sú akékoľvek systémy PRO a PVO námorníctva USA zbytočné – tvrdí vojenský expert Alexej Leonkov.
Raketový letecký komplex Kindžal je už dnes nasadený v Južnom vojenskom okruhu.
Okrem Kindžalu sa do ruskej armády aktívne zavádza aj hyperzvukový raketový komplex AVANGARD, ktorý už začali vyrábať v sériovo. A pretože nikto okrem nás dnes nemá hyperzvukové zbrane, všetky pozičné lokality americkej PRO, námorné zoskupenia a armádne skupiny v skutočnosti nemajú žiaden význam – tvrdí vojensko-diplomatický zdroj RIA Novosti. Podľa jeho názoru, Američania musia proste tento fakt uznať, sadnúť si za rokovací stôl a dohovoriť sa o globálnej bezpečnosti.
„Treba rozumieť tomu, že celá prezentácia nových druhov našich zbraní z 1. marca je vyvolaná nezadržateľným rozširovaním amerických systémov PRO a postúpením k našim hraniciam na zemi aj po mori. Všetko toto bolo podané ako dôstojná odpoveď rastúcej hrozbe pre Rusko. Okrem toho, v novej jadrovej doktríne sa tejto otázke venovala mimoriadna pozornosť.
Západní analytici počítali s tým, že nové zbrane nepripravujeme – okrem balistických rakiet, s ktorými sa už naučili bojovať. Ale dokázali sme ich prekvapiť. Hyperzvukovými technológiami sa v minulosti zaoberalo niekoľko krajín, medzi ktorými sa okrem nás nachádza Veľká Británia, Čína a USA. Američania v rámci svojej globálnej koncepcie vyvíjali naraz niekoľko projektov, ale my sme ich aj tak predbehli“ – zdôrazňuje expert ФБА «Экономика сегодня».
MOŽNOSTI KINDŽALU
Podľa slov experta sa raketový letecký komplex Kindžal už dnes používa v bojovo-testovacom režime v Južnom vojenskom okruhu, pričom táto lokalita nebola vybraná náhodne. Do Čierneho mora dosť často vchádzajú americké torpédoborce triedy Arleigh Burke so systémami Aegis na palube.
Okrem toho v južnom smere je na území Rumunska umiestnený aj komponent globálnej PRO USA. Inými slovami, je to jeden z najnebezpečnejších smerov, odkiaľ môžu vyštartovať rakety. Ale teraz – proti Kindžalom – sú akékoľvek systémy PRO a PVO jednoducho zbytočné.
„Hlavnou úlohou komplexu Kindžal je boj s vojenskými plavidlami, čo aj Vladimír Putin ukázal v prezentácii. Raketa štartuje z veľkej výšky, kam ju dopraví modernizované lietadlo Mig-31. Po štarte raketa doslovne za niekoľko sekúnd vstupuje do zásahovej zóny cieľa a zasadzuje vertikálny úder PRI RÝCHLOSTI 10 MACHOV.
Uhol útoku pritom vytvára v podstate 90°, čo nuluje význam akéhokoľvek systému PVO a RLS sa stávajú zbytočné vďaka vysokým rýchlostiam“ – zhrnul Alexej Leonkov.
Ako už predtým oznámili Letecko-Kozmické Sily RF, počas testov na polygónoch Ministerstva obrany RF boli VŠETKY štarty hyperzvukových rakiet zakončené presnými zásahmi určených cieľov.
Prinášame článok z amerických médií, ktorý – síce americky šalamúnskym spôsobom – ale predsa jasne podáva informácie o tom, kto skutočne manipuluje voľby po celom svete a nie je to Rusko. New York Times nie je zanedbateľné médium, takže informácie z neho sú dostatočným garantom toho, že nejde o vymysleninu, ale z celej myšlienky článku vidno, že ani v USA nie všetci súhlasia s tým, ako CIA „vládne“ po celom svete. Verme, že rozumní ľudia nakoniec získajú prevahu, ale musíme si priznať, že šanca na nekonfrontačné konečné riešenie je veľmi nízka. Vari iba jednu poznámku – článok je písaný pre Američanov, takže zdravomyslie – ako ostatne nikdy – nezaškodí. Bol zverejnený 17. februára 2018.
Tašky napchaté peniazmi donesené do hotela v Ríme pre podporovaných rímskych kandidátov. Škandálne príbehy presakujúce do zahraničnej tlače ovplyvňujúce voľby v Nikarague. Milióny pamfletov, letákov, plagátov a nálepiek vytlačených s cieľom poraziť súčasnú vládu v Srbsku.
Predĺžená ruka Vladimíra Putina? Nie, iba malá ukážka z histórie ako USA vykonáva intervenciu do zahraničných volieb.
V utorok vedúci pracovníci amerických spravodajských služieb varovali Výbor pre spravodajské služby Senátu, že Rusko sa pripravuje v roku 2018 v predbežných voľbách zopakovať rovnaké plné šikanovanie, ktoré v roku 2016 uvoľnilo z reťaze: hackovanie, únik informácií, manipuláciu so sociálnymi médiami a možno aj viac. Potom v piatok oznámil osobitný právny zástupca Robert Mueller žaloby 13 Rusov a troch spoločností, riadených obchodníkom s blízkymi vzťahmi ku Kremľu, kde podrobne vysvetľuje trojročnú schému používania sociálnych médií na útok na Hillary Clintonovú, Donalda Trumpa a zasiatie rozbroja.
Väčšina Američanov je pochopiteľne šokovaná tým, čo považujú za bezprecedentný útok na náš politický systém. Ale veteráni spravodajských služieb a učenci, ktorí sa zaoberajú štúdiom tajných operácií, majú úplne iný, očividne prekvapivý pohľad.
„Ak sa spýtate spravodajského dôstojníka, či Rusi porušili pravidlá alebo urobili niečo bizarné, odpoveď je nie, v žiadnom prípade,“ povedal Steven L. Hall, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2015 po 30 rokoch práce v CIA, kde bol šéfom ruských operácií. Spojené štáty však „jednoznačne áno“ vykonávali takéto operácie volebného ovplyvňovania dlhodobo – „a dúfam, že v tom budeme aj naďalej pokračovať“ – dodal.
Loch K. Johnson, dekan Amerických špecialistov pre spravodajské služby, ktorý začal svoju kariéru v 70. rokoch ako člen Senátneho cirkevného výboru tvrdí, že ruská operácia v roku 2016 bola jednoduchou verziou kybernetického veku štandardnej americkej praxe, akú USA robia po celé desaťročia, kedykoľvek sa americkí štátni úradníci obávajú volieb v zahraničí.
„Robili sme veci takéhoto druhu od doby, keď bola založená CIA v roku 1947, „povedal Johnson, teraz pôsobiaci na University of Georgia. „Používali sme plagáty, brožúry, poštové zásielky, bannery – čokoľvek vás len napadne. Rozsievali sme lživé informácie v zahraničných novinách. Použili sme to, čo Briti nazývajú „kavaléria kráľa Juraja“: kufre plné peňazí“.
Ústup USA od demokratických ideálov často zachádzal ešte oveľa ďalej. CIA pomáhala zvrhnúť zvolených lídrov v Iráne a Guatemale v 50. rokoch a podporovala násilné prevraty v niekoľkých ďalších krajinách v šesťdesiatych rokoch. Organizovala komploty, vraždy a podporovala brutálne protikomunistické vlády v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.
Ale v posledných desaťročiach – tvrdia Hall aj Johnson – boli ruské a americké zásahy do volieb morálne ekvivalentné. Americké zásahy boli vo všeobecnosti zamerané na to, aby podporili neznámych kandidátov s cieľom spochybniť diktátorov alebo inak podporiť demokraciu. Rusko častejšie zasahovalo aby narušilo demokraciu alebo podporilo autoritársku vládu, tvrdia.
Porovnať tieto dve veci, tvrdí Hall: „Je to ako hovoriť, policajti a zločinci sú to isté, pretože obaja majú zbrane – dôležitá je motivácia.“
Tieto širšie súvislosti praxe ovplyvňovania volieb vo veľkej miere chýbali v záplave správ o ruskom zásahu a vyšetrovaní, či bola alebo nebola ovplyvnená volebná kampaň Trumpa. Treba pripomenúť, že ruská kampaň v roku 2016 bola klasickým príkladom špionážnej praxe, aj keď využívala nové technológie. A vrhá svetlo na väčšie historické súvislosti, ktoré odhaľujú americkú volebnú intervenciu počas studenej vojny a ktorá dnes motivuje ruské konanie.
„Nijako neospravedlňujem to, čo urobili Rusi v roku 2016,“ povedal Levin. „Bolo absolútne nesprávne, že Vladimír Putin zasiahol týmto spôsobom. Znamená to, že metódy, ktoré použili v týchto voľbách, boli digitálne verzie metód, ktoré používajú Spojené štáty a Rusko už celé desaťročia: prenikanie do ústredia politickej strany, nábor sekretárov, umiestňovanie informátorov do politickej strany, poskytovanie informácií alebo dezinformácií novinám.“
Jeho zistenia zdôrazňujú, ako rutinné volebné zásahy Spojených štátov – niekedy skryté a inokedy úplne otvorené – boli organizované.
Tento precedens bol založený v Taliansku ako podpora pre nekomunistických kandidátov od konca 40-tych do 60-tych rokov 20. storočia. „Mali sme vrecia peňazí, ktoré sme doručili vybraným politikom, aby uhradili svoje výdavky,“ povedal F. Mark Wyatt, bývalý C.I.A. v interview z roku 1996.
Utajená propaganda bola tiež podstatnou zložkou. Richard M. Bissell ml. – viedol operácie CIA koncom 50-tych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia – zhodou okolností napísal vo svojej autobiografii o „realizácii kontroly novín a rozhlasového vysielania, alebo zabezpečení požadovaného výsledku volieb“. Sebaoslavná odtajnená správa o práci CIA v čilských voľbách v roku 1964 sa chváli „tvrdou prácou“, ktorou CIA dodávali svojmu obľúbenému kandidátovi „veľké sumy“ a zobrazovala ho ako „múdreho, úprimného a hlboko uvažujúceho štátnika“, zatiaľ čo ľavicového protivníka vykresľuje ako „vypočítavého schématistu“.
Pracovníci CIA povedali Johnsonovi koncom osemdesiatych rokov, že „vkladanie“ informácií do zahraničných spravodajských médií – väčšinou pravdivých, ale niekedy aj nepravdivých – sa pohybovalo na úrovni 70 až 80 denne. Vo voľbách v Nikarague r. 1990 CIA rozšírila historky o korupcii v ľavicovej vláde Sandinistov, tvrdí Levin. Opozícia zvíťazila.
Časom sa operácie presadzovania amerického vplyvu už CIA neutajovali, ale realizovali otvorene Ministerstvom zahraničných vecí a jeho pobočkami. Vo voľbách v roku 2000 v Srbsku USA financovali úspešnú porážku Slobodana Miloševiča, národného vodcu tak, že poskytli opozícii politických konzultantov a milióny samolepiek so symbolom zaťatej päste a nápisom „Skončil“ vytlačených v srbčine. 80 ton samolepiaceho papiera dodali z Washingtonu.
Vince Houghton, ktorý v tom čase slúžil v armáde na Balkáne a úzko spolupracoval so spravodajskými agentúrami uviedol, že videl americkú robotu na každom kroku. „Dali sme veľmi jasne najavo, že nemáme v úmysle ponechať Miloševiča pri moci,“ povedal Houghton, teraz historik Medzinárodného múzea špionáže.
Podobné kroky uskutočňovali USA vo voľbách v čase vojny v Iraku a Afganistane, ale nie vždy s úspechom. Po tom, ako bol Hamid Karzai v roku 2009 opätovne zvolený za prezidenta Afganistanu, sa tento posťažoval Robertovi Gatesovi – vtedajšiemu ministrovi obrany – na silné úsilie USA poraziť ho, čo Gates vo svojich pamätiach nazýva „náš nemotorný a neúspešný puč.“
Najmenej raz ruka Spojených štátov odvážne zasiahla do ruských volieb. Americké obavy, že Boris Jeľcin by mohol byť porazený v opätovnej voľbe za prezidenta v roku 1996 neželaným komunistom, viedli k otvorenému aj skrytému úsiliu na jeho podporu, čo presadzoval prezident Bill Clinton. Podpora zahŕňala americkú podporu snahy Ruska o pôžičku 10 miliárd dolárov od MMF, ktorá bola poskytnutá Rusku štyri mesiace pred voľbami a aj dodanie tímu amerických politických konzultantov (hoci niektorí v Rusku sa vysmievali výmene úveru za víťazstvo Jeľcina).
Táto ťažkopádna intervencia znepokojila niektorých Američanov. Thomas Carothers, vedec z Carnegieho inštitútu pre medzinárodný mier, si spomína na hádku s úradníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorý mu vtedy povedal: „Jeľcin je demokracia v Rusku“, na čo Carothers hovorí, že odpovedal: „To nie je to, čo demokracia má byť.“
Čo však znamená demokracia? Môže to zahŕňať tajné podkopávanie autoritárskeho vládcu alebo pomáhanie vyzývateľom, ktorí prijmú demokratické hodnoty? A čo otázka financovania občianskych organizácií?
V posledných desaťročiach boli najviditeľnejšou zložkou prítomnou v americkej zahraničnej politike skupiny financované daňovými poplatníkmi, ako je Národná nadácia pre demokraciu, Národný demokratický inštitút a Medzinárodný republikánsky inštitút, ktoré nepodporujú kandidátov, ale učia základné zručnosti volebných kampaní, budujú demokratické inštitúcie a školia volebných pozorovateľov.
Väčšina Američanov považuje takéto snahy za neškodné – skutočne dobročinné. Ale Putin ich považuje za nepriateľské. Národná nadácia pre demokraciu poskytla v roku 2006 grant vo výške 23 000 dolárov organizácii, ktorá zamestnávala Alexeja Navalného, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr stal hlavným politickým nepriateľom Putina, čo vláda použila na útok na Navalného aj na nadáciu. V roku 2016 poskytla Nadácia 108 grantov v celkovej výške 6,8 miliónov amerických dolárov organizáciám v Rusku na účely „zapájania aktivistov“ a „podporu občianskej angažovanosti“. Nadácia už neudáva mená ruských príjemcov, ktorí môžu byť podľa ruských zákonov stíhaní alebo zatknutí.
Je ľahké pochopiť, prečo Putin vidí takúto americkú finančnú hotovosť ako hrozbu pre jeho vládu, ktorá netoleruje žiadnu skutočnú opozíciu. Americkí veteráni propagácie demokracie však odmietajú názor Putina, že ich práca je ekvivalentná tomu, z čoho je v súčasnosti obviňovaná ruská vláda v Spojených štátoch.
„Nie sú to len jablká a pomaranče,“ tvrdí Kenneth Wollack, prezident Národného demokratického inštitútu. „Porovnáva toho, kto dodáva záchranné lieky s tým, kto prináša smrteľný jed.“
Čo CIA mohlo v posledných rokoch urobiť na ovplyvňovanie zahraničných volieb je stále tajné a nemusí byť známe ešte desiatky rokov. Môže to byť skromné v porovnaní s manipuláciami CIA za studenej vojny. Niektorí pamätníci si však nie sú istí.
„Predpokladám, že robia veľa starých praktík, pretože je známe, že sa nikdy nezmenia,“ tvrdí William J. Daugherty, ktorý pracoval v CIA od roku 1979 do roku 1996 a určitý čas vykonával kontrolu utajených operácií. „Technológia sa môže meniť, ale ciele nie.“
Úprava: 18. február 2018
Predchádzajúca verzia tohto článku nesprávne uviedla, že Alexej Navalný, politický oponent ruského prezidenta Vladimíra V. Putina, dostal granty od Národnej nadácie pre demokraciu. V skutočnosti organizácia, ktorá ho zamestnáva, získala v roku 2006 jeden grant vo výške 23 000 USD.
Autor článku Scott Shane je reportér špecializovaný na oblasť národnej bezpečnosti pre The Times a bývalý moskovský korešpondent.
Nie je však jedno, čo s nami naša „strana a vláda“ chystá – a už vôbec nie v oblasti zdravotníctva. Ale to už je problém prebudenia sa nášho národa, ktoré zatiaľ nie veľmi badať. Každý si je však strojcom svojho šťastia, ale hlavne pamätajme – nikto za nás nič neurobí. Čo schvaľujeme – hoci aj nevedome – to dostaneme. Tak to vždy bolo a tak to aj bude.
Čo sa týka zdrojového média – nejde o našich partnerov. Tento príspevok prinášame vyložene kvôli osobe, ktorá informáciu podáva.
Prinášame „horúcu“ aktualizáciu na tému počítačovej bezpečnosti. V podstate tu niet čo dodať. Vari iba to, že všetky elektronické zariadenia, ktoré používame na komunikáciu sú sledované špeciálnymi zložkami štátnych služieb – ktoré financujeme našimi daňami. Samozrejme to neznamená, že nás všetkých „on-line“ počúvajú, robí sa to inak. Teba vedieť iba to, že VŠETKA naša komunikácia sa kompletne a od každého občana ukladá do samostatného adresára. Keď to bude treba, tak to bude použité – netreba mať ilúzie. A ešte z jedného mýtu treba vytriezvieť. ŽIADNA spravodajská služba ŽIADNEHO štátu nepustí na svoje územie žiadne technické zariadenie – VRÁTANE VŠETKÝCH DRUHOV TELEFÓNOV – na ktoré UŽ nemá technické prostriedky na odpočúvanie. Kto žije v inom presvedčení žije v ríši rozprávok. Úprimnú sústrasť.
Špecialisti objavili kritický problém v procesoroch Intel, ale aj v niektorých produktoch AMD a ARM. Nebezpečná „medzierka“ existuje asi 20 rokov. Pomocou nových typov útokov Meltdown a Spectre sa môžu hackeri dostať k súborom a informáciám, ktoré sú uložené v pamätiach zariadení. Nebezpečenstvu sú vystavené aj dôverné údaje. Portál „360°“ informuje, do akej miery je táto hrozba vážna a ako si uchrániť vaše údaje.
AKO FUNGUJÚ MELTDOWN A SPECTRE
Špecialisti Technickej univerzity v rakúskom Grazi opísali dva nové typy útokov na počítačovú bezpečnosť. Experti zistili, že bezpečnostná medzera vzniká vďaka špekulatívnemu zadaniu sekvencie príkazov, alebo „vykonania mimo poradia“. Táto technológia sa používa už asi 20 rokov a umožňuje značne zrýchliť prácu procesora. Okrem splnenia špecifickej úlohy procesor predpovedá ďalšie udalosti a vykonáva výpočty, ku ktorým sa pravdepodobne možno dostať v ďalšom kroku. Takýmto spôsobom sa vopred pripravené riešenie okamžite dodávalo na potrebné miesto a úloha sa realizovala rýchlejšie.
Hardvérové chyby umožňujú hackerom získať prístup k údajom ktoré spracováva procesor v daný moment. Obyčajné programy nemôžu získať prístup k údajom druhých programov, ale Meltdown a Spectre obchádzajú toto pravidlo skrz chybu v procesore. Takto môžu hackeri získať prístup k vašim heslám, fotografiám, elektronickej pošte a iným informáciám.
Špecialisti z rakúskej univerzity dokonca umiestnili na internet video, ktoré ukazuje, ako program Terminal získava prístup k druhému programu a číta heslo:
Čím sú tieto typy útok zvláštne? Meltdown ničí „stenu“, ktorá oddeľuje používateľské programy od operačného systému. Takto škodlivý softvér získava prístup k pamäti všetkých programov aj samotného operačného systému. Spectre prekonáva izoláciu medzi programami navzájom, t.j. jeden program môže preniknúť do pamäte druhého.
Zaujímavé je to, že hrozbe je vystavená väčšina súčasných počítačov, ba dokonca aj niektoré modely smartfónov. Oznam o zraniteľnosti iOS a MacOS už vydala firma Apple – služba podpory vyhlásila, že sa týka všetkých ich smartfónov aj notebookov.
AKO OCHRÁNIŤ OSOBNÉ ÚDAJE
Tu sa užívatelia dostávajú do nepríjemnej situácie. Antivírus nedokáže obrániť túto medzeru v samotnom zariadení – v rozhovore s 360° vysvetlil riaditeľ analytického centra a kybernetickej bezpečnosti Vladimír Ulianov:
Absolútne ochránené systémy neexistujú. Vyhnúť sa problému nie je možné. Ak hovoríme o čipoch, tak ak sa problém nachádza v samotnom zariadení, potom odstrániť ho je možné výlučne s novým firmware procesorov.
Vladimír Ulianov
Všetky spoločnosti po celom svete teraz horúčkovito aktualizujú svoje programové vybavenie. Napríklad Microsoft pripravil aktualizáciu pre Windows. Okrem toho, užívateľov poslednej verzie OS sa dokonca ani nepýtali – jednoducho rozoslali a nainštalovali aktualizáciu. Podľa slov špecialistu na informačnú bezpečnosť Alexandra Varského ide o štandardnú situáciu.
Užívatelia samotní nemajú rozhodovať vo veci bezpečnosti svojich počítačov. Aktualizácie prichádzajú a inštalujú sa bez opýtania.
Alexander Varský
Aktualizácie sú vydané aj pre staršie verzie Windows. Apple sa o hrozbe dozvedela skôr a vydala aktualizáciu 10.13.3 pre MacOS. Kvôli prvotnej ochrane údajov je odporúčané nainštalovať tieto aktualizácie operačných systémov.
Ohrozené sú procesory Intel od roku 1995. foto: Flickr
Zabezpečili už aj prehliadače Google Chrome, Mozilla Firefox a Microsoft Edge. Zástupcovia OS Android tiež vyhlásili, že ich užívatelia sú už chránení.
Je tu však jedno „ale“. Tieto aktualizácie nie sú účinné proti Spectre. Na vyriešenie tohto problému bude asi nevyhnutné úplne zmeniť architektúru všetkých súčasných procesorov. Špecialisti však odporúčajú neupadať do paniky, veď tak či onak neexistujú absolútne ochránené systémy, a na to, aby niekto použil Spectre je potrebné veľa vedieť.
Pod hrozbou nebude veľké množstvo užívateľov. Na úrovni procesora musí hacker dokázať preniknúť ešte aj cez samotné zariadenie. Hackeri môžu teoreticky získať prístup až po splnení rady zložitých podmienok. V každom prípade hacknúť – tak či onak – možno akýkoľvek systém, dokonca aj ochranu Pentagonu.
Vladimír Ulianov
Čo užívatelia dokážu reálne spozorovať je zníženie rýchlosti ich počítačov. Aktualizácie, ktoré riešia problém Meltdown obmedzujú prácu vnútornej pamäte systému a môžu znížiť rýchlosť práce osobného počítača do 30%.
Prinášame krátky, prevzatý, ale zato výstižný postreh na dôležitú tému – mágiu. Mágia je oblasť bez ktorej sa nedá vysvetliť skutočné fungovanie Sveta a príčiny všetkých javov. Hoci sama osebe je neutrálna – ako je neutrálna Životná Sila – dá sa použiť jedným aj druhým spôsobom.
Skutoční Mágovia sú buď zo Svetlej alebo Temnej Hierarchie, ale spája ich však jedno: NEKONAJÚ PROTI KONOM STVORITEĽA. Úlohy, ktoré plnia sú ďaleko za sebeckosťou a chamtivou samoľúbosťou.
Dnes však máme do činenia s množstvom chamtivcov, ktorí zneužívajú magické techniky vo svoj osobný prospech. Nedajte sa nimi zviesť z cesty evolúcie. Kto – na základe práce na sebe a na kvalite svojho poznania – dokáže odlíšiť pohanstvo od kresťanstva a najmä jazyčníctva – ten poľahky odlíši Mága od pseudomága. Je tu však aj druhá stránka veci. Vy ste na ceste evolúcie, vy rozhodujete o svojom ďalšom vývoji. Naivita zabíja.
Mág žije zaujímavo pretože má žiarivý, možno dokonca povedať, že až čarokrásny život. Vo svete sa odohráva oveľa viac, než poníma obyčajný človek, ktorý je uzavretý vo svojich obmedzených rovinách života: robota-domácnosť-nakupovanie. Vďaka svojmu širokému pohľadu na život, pred mágom sa otvára videnie nie iba nejakých skutočných súvislostí života (skutočné chápanie príčin prebiehajúcich udalostí), ale aj videnie duchov, božstiev, ich vplyvu, úmyslov a videnie druhých ľudí, ich cieľov, želaní a pod.
Ak by sme hovorili o zodpovednosti mága, tak on sa rodí s nejakým konkrétnym cieľom, konkrétnou misiou. Nesie veľkú zodpovednosť za tú krajinu, v ktorej sa nachádza, za tých ľudí, ktorí sú vôkol neho, za splnenie svojho predurčenia. A zodpovedá za to nie na akomsi abstraktnom posmrtnom súde, ale pred živými Bohmi, pretože je ich realizátor. Mág je človekom Sily, ktorý túto Silu realizuje tu na Zemi z Božieho zdroja, Ona tečie skrz neho. A takto on zlepšuje svet okolo seba. Zodpovednosť mága je ešte aj v tom, že počas svojho života musí učiniť Svet lepším, než akým bol do jeho narodenia.
Čo sa týka slobody mága – tá je bezhraničná. Môže konať všetko čo je nevyhnutné a potrebné na dosiahnutie svojho cieľa. Ale pod tým „všetko“ netreba chápať povolenie všetkého. „Všetko“ je to, čo je možné vykonať, aby nevnášal chaos do tohto Sveta. Chaos sám osebe neexistuje, pretože on je iba neuvedomovaným si poriadkom. Z úrovne svojho života môžeme niekedy pozorovať nejaký chaos, ale ak sa naň pozrieme z vyššej úrovne, tak obraz prebiehajúceho sa zmení a bude to poriadok. Ak nechápeme alebo nevidíme všetky vnútorné súvislosti, ponímame ich ako priebeh chaosu. A úloha mága spočíva práve v tom, aby sa vyvýšil na vyššiu úroveň a vysvetlil, poskytol možnosť pochopenia. A to zavedie poriadok do Sveta, navedie na chápanie týchto procesov a umožní ľudom žiť šťastne.
Teda…
Mágia – to nie je zábava alebo jedna z možností, čím sa zabaviť večer alebo počas splnu na vylepšenie našich zmyslov. Mágia je zmyslom života, jeho neoddeliteľnou časťou. SILA SA NEDÁVA TÝM, KTORÍ SA NA MÁGIU HRAJÚ, ONA SLÚŽI TOMU, KTO MÁGIOU ŽIJE.
A ten, kto už vstúpil na cestu mágie, ten sa už nazad vrátiť nemôže. Možnosť, že keď ho už nebaví byť mágom, tak sa môže stať ešte aj niekým iným, neexistuje. Človek, ktorý už raz dosiahol to, že sa nachádza za hranicami nášho Sveta už nikdy nebude takým, akým bol predtým. A tu nie je reč o prinútení, ale o osobnom výbere života, v ktorom je už možné všetko.
Článok ktorý vám prinášame je prevzatý. My sme sa rozhodli ho prevziať preto, lebo je skutočným balzamom pre Dušu vidieť, že na Slovensku sú stále ľudia, ktorým nie je ukradnutá naša minulosť. To je jediná správna cesta do budúcnosti – pamäť si na vlastnú minulosť. Posledné stáročia neboli veľmi radostné, ale tak či onak sme tu. Nemá význam v zlom spomínať na udalosti minulosti – energie emócií NIE SÚ pre nás ako druh prirodzené. Ak sa dáme chytiť do tejto pasce – hoci aj v spravodlivej veci – sme tam, kde nás cudzinci chcú mať. To však v žiadnom prípade neznamená, že si z minulosti nemáme vyvodiť poučenia alebo prehliadať nespravodlivosť. Keď už pre nič iné tak aspoň preto, aby sme predišli opakovaniu neblahých udalostí minulosti. Jedno je však isté – z védického pohľadu si máme všetko z minulosti vážiť, lebo práve preto, že sa veci vyvinuli tak, ako sa vyvinuli sme tu a teraz my. Pri každom inom životnom scenári by boli veci inak.
Majme na pamäti hlavne to, že celý náš národ – NÁROD SLOVANOV – má jednu veľmi silnú zbraň: KOLEKTÍVNE VEDOMIE. Prejavuje sa tak, že ak si VŠETCI niečo spoločne predstavíme, tak sa to STANE SKUTOČNOSŤOU. A to je hlavný dôvod, prečo nás rozdrobili na rôzne – zdanlivo nesúvisiace – národy a národnosti. Preto taktika „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie „rozdeľ a podrob si“. A tu máme zároveň hneď odpoveď nato, prečo je toľko „slovanských smerov“. Už keď sa nedá zamedziť zvyšujúcej sa obľúbenosti tejto témy, tak aspoň nech je rozdrobená na množstvo smerov – a preto nejednotná.
Patria tu najmä módne smery štýlu „u Slovanov bolo všetko dovolené“, „Indiáni sú duchovnejší ako barbarskí Slovania“, „Ak by neprišli (cudzinci) Cyril a Metod tak ktovie kde by sme boli“, „Slovieni, Sloväni či Sloveni je jedno a to isté“, „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ a veľa podobných dezinformácií, ktoré sa spravidla tešia viac-menej aktívnej oficiálnej mediálnej podpore. Ak totiž dnes poviete, že Slovania zásadne žili po celý život s jednou partnerkou a deti vychovávali v cnosti, že nezabíjali zvieratá, nekonzumovali alkohol ani iné drogy, že máme prastarú vlastnú Kultúru… tak nás pomaly zaraďujú medzi extrémistov. Ak budeme sami seba zabíjať a znevažovať, ak budeme jeden druhého klamať a podvádzať, ak sa budeme postupne zabíjať tým, čo nám dnes poskytujú – nebudú nám v tom nijako brániť. Spomeňme si na citát Napoleona: „Ak nepriateľ robí chybu netreba ho vyrušovať“.
Ak sa budeme spájať v zásadne triezvom stave a stavať na pevným mravných základoch stávame sa pre nich neprijateľní. Ale nám naozaj nestačí spievať indiánske pesničky pri ohni s perami vo vlasoch, ani rezať pri „slovanských“ obradoch zvieratá, a už vôbec nie sa ožierať pri „obradoch“ a venovať sa „športovému sexu“. To nie sme my, to NIE JE NAŠA KULTÚRA. Ale vždy pamätajme: NÁHODY NEEXISTUJÚ.
Sústreďme sa na vlastnú minulosť – lebo je to NAŠA minulosť. Nastupuje naša doba – DOBA SLOVANOV. Preto naozaj teší srdce vidieť, ako sa začínajú naši ľudia venovať našej minulosti. To je naša cesta. Len tak ďalej.
Ôsmi žijúci Detvanci s kečkami vyzerali v roku 1925 popri nich ako oblečení podľa najnovšej módy…
Názov blogu som si požičal z článku Karola Plicku, ktorý napísal po svojom pôsobení v Novohrade a uverejnil v časopise Výtvarné snahy (1928). Novohradskými vrchmi má na mysli evanjelické roľnícke prostredie v severných hornatých častiach Novohradu. Označenie primitivizmus si tiež treba správne vysvetliť. Nemyslí tým nič hanlivé, naráža na to, že sa tu stretol s folklórom v jeho autentickej podobe: „Je značnou ironií, že při našich všestranných zájmech známe dnes vzdálené a často málo významné lidové kultury cizí, kdežto v poslední chvíli existence svého vlastního domácího umění jsme leckde – v nejlepším případě – ve stadiu teprve objevním. Mám na mysli naše Slovensko. …Jsou tu kraje, jimiž neprošel dosud jediný člověk kultivovaného zraku a sluchu. Jako příklad takové vyhraněné, zcela původní oblasti, uvádím novohradské vrchy. … S takovým neobyčejným oráčem jsem se nemohl nikde jinde setkat, než právě v těchto vrších. Je tu dnes a byl i před několika stoletími – stále týž. Kravky v jařmech a primitivní pluh – vše jako kdysi dávno a dávno. Přišel jsem vlastně za jeho písní, ale vrchovec, jak se zove obyvatel těch vrchovin, je s to poskytnout mi všechno. Jeho písně jsou většinou našemu uchu nezvyklé, nové, drsné i příkré: ale v originalitě silné.“
K čomu smerujem? Jedným z dôsledkov jednodetstva (o jednodetstve a morbídnych praktikách, ktorými sa dosahovalo som písal tu alebo tu) v Novohrade bola a je strata identity nášho regiónu. Keď sa povie Podpoľanie, Turiec či Liptov, väčšina ľudí nemá problém túto oblasť na mape Slovenska nájsť. Pri Novohrade to žiaľ neplatí. Keď o ňom začnem rozprávať na severe Slovenska, viac ako polovica ľudí sa pýta, kde to je? Podobnú skúsenosť som mal, keď som volal ohľadom grantov to jednej nadácie v Bratislave. Spomínal som Novohrad sem, Novohrad tam. Odpoveďou mi bolo, že „keď to na tom hrade budete robiť, dajte nám vedieť“.
Ján Aláč pritom vo svojej štúdii o jednodetstve píše: „Novohrad bol v minulosti mimoriadne svojrázny región, s množstvom osobitostí a špecifík, ktoré dnes pri súčasnom i spätnom pohľade na tradičné agrárne prostredie pripisujeme a obdivujeme na iných regiónoch. Najlepšie to možno demonštrovať na príklade porovnania so susedným Podpoľaním, ktorého identita je výrazná a v širšom povedomí je to región, ktorý je dnes preferovaným príkladom ľudovej kultúry a v istom zmysle aj symbolom Slovenska. Je to aj z dôvodu vyššej pôrodnosti tunajších ľudí, čím netrpel úbytkom obyvateľstva a zároveň odtiaľto odchádzala časť obyvateľstva, ktorá potom bola nositeľom a šíriteľom podpolianskych tradícií a zvykov.“
Severný Novohrad (Turie Pole, Ábelová, Budiná a mnohé iné obce) bol ešte na začiatku 20. storočia jedným z popredných regiónov, čo sa týka chovu oviec. Dnes je ovčiarstvo a pastierska kultúra stotožňované skôr s Liptovom či Podpoľaním.
Na Slovensku sú veľmi známe podpolianske vyrezávané a maľované kríže. Kto ale pozná bohato tvarované, zdobené a maľované kamenné a drevené náhrobníky evanjelikov v severnom Novohrade? Ján Aláč, ktorý sa zaoberal ich výskumom napísal: „Rozsahom výzdoby, bohatstvom tvarov a motívov, dokonca aj svojím pôvodným priestorom rozšírenia detvianske kríže v mnohom prekonávali.“
Cintorín v Dolnom Tisovníku
A podobné to bolo aj v ďalších oblastiach ľudovej tvorby, ale napríklad i čo sa týka povahy obyvateľov: Opäť citujem zo štúdie Jána Aláča: „Obyvateľstvo žijúce v severných oblastiach Novohradu malo svoju špecifickú povahu. Môžeme ju charakterizovať hrdosťou, prchkosťou, sklonom k huncútstvam až zlodejstvám. Bola podobná náture Detvancov a celkovo obyvateľom Podpoľania. Karol Anton Medvecký v monografii Detva (1905) považoval za potrebné zdôrazniť, že veľká časť krádeží a zbojstiev sa Detvancom pripisuje neprávom a ich pôvodcami sú obyvatelia novohradskej Budinej. Detvanci si podľa neho nezaslúžia takú zlú povesť.“
Deti zo školy v Dolnom Tisovníku v školskom roku 1924/25
A teraz sa vrátim na začiatok ku Karolovi Plickovi a jeho pôsobeniu v Novohrade na konci dvadsiatych rokov 20. storočia. Schválne si pohľadajte na internete fotografie, ktoré tu vznikli. Napríklad táto či táto. V rovnakom období v Novohrade pôsobil aj Jozef Vydra, ktorý o našom kraji napísal: „Táto vedľa Čičmian najstarobylejšia časť Slovenska so skoro pohanskými pieskovcovými pomníkmi na cintorínoch, s mužmi v širokých nohaviciach a s kečkami, v porovnaní, s ktorými ôsmi žijúci Detvanci s kečkami vyzerali v roku 1925 ako oblečení podľa najnovšej módy, skoro úplne zmizla vplyvom nových opatrení pre povznesenie tohto kraja.“
Kam sa toto všetko stratilo? Prečo to zmizlo? Ján Aláč vidí príčiny do veľkej miery práve v jednodetstve: „Depopulácia a výrazné prevrstvenie obyvateľstva prisťahovalcami s odlišnými tradíciami a zvykmi, ale i znakmi a symbolmi, to všetkom malo vplyv na to, že uvedené výtvarné prejavy a pôvodné tradície a zvyky nenadobudli druhý život, ako sa to stalo napríklad v prípade Podpoľania a jeho výtvarného a folklórneho prejavu, ktorý v období pred storočím nebol výraznejší od toho v Novohrade, možno skôr naopak. V prípade Novohradu sa výrazne obmedzil okruh tých, ktorí mohli tradície udržiavať. A nešlo len o prejavy materiálnej kultúry. Novohrad mal ako celok veľmi osobitú atmosféru. … O identite (regiónu) má zmysel hovoriť len v spojení s ľuďmi – obyvateľmi. Tí sa z priestoru postupne vytrácali a s nimi aj mnohé prvky osobitého sveta starého Novohradu. Z hľadiska identity utrpel Novohrad asi najväčšiu stratu v porovnaní s ďalšími jednodetstvom postihnutými regiónmi. Nie je to región bez identity, no nevychádza už dominantne z pôvodných novohradských koreňov a základov, z ktorých niektoré výraznejšie motívy boli naznačené vyššie. Jeho identita je eklektická s výrazným zastúpením podpolianskych prvkov. To z minulosti a kultúry, čo mohlo byť základnými prvkami tejto identity, bolo potlačené, mnohé úplne zaniklo, alebo zaniká a nenadobudlo niečo ako ‚druhý život‘. V každom prípade Novohrad bol regiónom, ktorý mal nesmierny potenciál, aby sa stal v povedomí Slovákov jedným z najcharakteristickejších regiónov.“
Všetky citáty pochádzajú z knihy Tajní vrahovia, ktorá prináša dva pohľady na jednodetstvo. Jeden umelecký z pera Samuela Činčuráka (novela Tajní vrahovia prvý raz vyšla zhodou okolností tiež v roku 1928) a druhý odborný – spomínanú štúdiu Jána Aláča Jednodetstvo alebo rozprávanie o pustých školách a prázdnych dvoroch. Som na tento počin mimoriadne hrdý a aj na svoj (hoci malý) podiel na ňom. Ďakujem Janovi Aláčovi, že vypočul moje prosby a pustil sa do tejto, i po dlhých rokoch pre mnohých bolestivej a už takmer zabudnutej témy. Výsledok jeho práce je síce smutný, miestami až bolestivý, ale prínosný. Aspoň mne v mnohom otvoril oči, čo sa týka regiónu, ktorý mi k srdcu prirástol najviac. Škoda, že sa na priestore blogu nedá ísť do väčšej hĺbky. Každopádne, ak vás téma zaujala, ďalšie informácie o knihe Tajní vrahovia hľadajte na tomto odkaze (vrátane ukážok) alebo za dobrú cenu tu.
Na dokreslenie atmosféry Novohradu za prvej republiky určite odporúčam aj ďalšiu knihu z roku 1928 a síce Lučenec a kraj novohradský od Vladimíra Polívku. Ten sme tohto roku vydali v druhom vydaní, pričom sme ho doplnili 300 fotografiami zo 60 novohradských obcí z rokov 1900 až 1938. Už som vlastne ani nechcel, ale v súvislosti s Polívkovou knihou si neodpustím ešte jeden citát: „Napriek tomu, že Karol Plicka alebo Jozef Vydra svet starého Novohradu videli ešte v jeho autentickej podobe, tušili, že je to svet na pokraji zániku. Vedeli, že je potrebné aspoň niečo z neho zaznamenať. V tom bola ich veľkosť, predovšetkým Karola Plicku. V rovnakom období k tejto dvojici možno priradiť Vladimíra Polívku, autora publikácie Lučenec a kraj novohradský. Všetci traja, každý svojím spôsobom, podali svedectvo o zaniknutom svete Novohradu a jeho identite.“
Málinec – námestie
Drevenica v Hradišti – obydlie najchudobnejších obyvateľov
Známy americký denník New York Times publikoval 4.12.2017 veľmi zaujímavý článok. Môžeme ho doslovne nazvať panická správa. Jej autori tvrdia, že americké systémy PVO Patriot – ktoré dodali do Saudskej Arábie – sa ukázali neefektívne a neschopné odraziť útok balistickej rakety z Jemenu. Laura Grego, expert na raketové systémy z amerického Union of Concerned Scientists vyjadrila dokonca poplach – veď batérie PVO Patriot v Saudskej Arábii vypálili na prichádzajúcu raketu päť krát – a netrafili ani raz.
Raketový útok sa odohral v novembri 2017. Saudská Arábia oficiálne vyhlásila, že vystrelenú raketu zostrelila, a že je teda všetko v poriadku. Na správu už na druhý deň reagoval americký prezident D. Trump na palube svojho Air Force One na ceste do Japonska – aj Japonsko je jednou zo 14 krajín, ktoré kúpili tento americký systém. Trump povedal: „To je ukážka toho, akí sme dobrí. Nikto nevyrába to čo my, a teraz to predávame po celom svete“.
Vytriezvenie prišlo z analýzy fotografií a videí, ktoré sú rozmiestnené po sociálnych sieťach. Ukazuje sa – na základe analýzy dôkazov vykonanej výskumným tímom expertov – že bojová hlavica rakety preletela bez problémov ponad stanoviskom saudskoarabskej PVO a skoro trafila svoj cieľ – letisko v Rijáde. Bojová hlavica explodovala tak blízko terminálu domácich letov, že cestujúcich nadhodilo na stoličkách.
Saudskoarabské oficiálne zdroje tvrdia, že raketu zostrelili, niekoľko amerických oficiálnych odborníkov však o tomto tvrdení silne pochybuje. Došlo síce k oddeleniu tela rakety a bojovej hlavice počas letu, ale nie následkom zásahu Patriotom, ale iba následkom jej rýdzej sily a rýchlosti.
Raketu vystrelila ozbrojená skupina Houtisov, ktorí sú podporovaní Iránom. Saudská Arábia sa zamiešala do vojny v Jemene, ale napriek jej teoretickej prevahe v amerických vojenských technológiách a zbraniach – majú ich nadostač – vojnu očividne začínajú v poslednej dobe prehrávať. Jeffrey Lewis, americký analytik, ktorý viedol výskumný tím vyhlásil, že vládne kruhy buď klamú o efektivite systémov Patriot, alebo že sú minimálne zle informované; „A toto by nás malo čertovsky znepokojovať“.
Útočníci vystrelil raketu SCUD:
Ako vidno na videu zverejnenom Houtismi, ide o raketu Burquan-2, čo je variant bývalej sovietskej rakety Scud. Na Strednom Východe je doteraz používaná veľmi často.
J. Lewis a ďalší analytici, ktorí sú väčšinou z Middlebury Institute of International Studies z kalifornského Monterey neveria, že Saudská Arábia raketu zostrelila. Oficiálne miesta zjavne v minulosti už precenili reklamovanú efektivitu Patriotov. Ešte počas prvej vojny v zálive USA tvrdili, že zostrelili v podstate všetky iracké druhy rakety Scud. Následná analýza však dokázala, že pri skoro všetkých vystrelených raketách americké systémy zlyhali.
V pôvodnom článku môžete nájsť viac dokumentárneho materiálu. Okrem iného vidno, že kúsky rakety padali dokonca po centre Rijádu.
Aby raketa vydržala napätia približne 1 000 km dlhého letu, bola temer isto navrhnutá tak, aby sa v blízkosti cieľa rozdelila na dve časti. Rúra, ktorá ju poháňala počas väčšiny dráhy letu odpadla skôr. Bojová hlavica – ktorá je menšia a ťažšie zasiahnuteľná – pokračovala po trajektórii na cieľ. Toto vysvetľuje, prečo to, čo v Rijáde zozbierali zo zvyškov rakety sú iba zvyšky jej tela. Bojovú hlavicu netrafili určite, ale vyzerá to tak, že ani telo rakety. Podľa odborníkov ide najskôr o poškodenia spôsobené tlakovými podmienkami letu.
Lewisov tím analyzoval budovy na fotografiách a videách. Lokalizovali miesta, odkiaľ boli zábery snímané, a tým aj presné miesto záberov. Išlo o plochu vzdialenú pár stoviek metrov od štartovacej dráhy 33 R a približne kilometer od preplneného terminálu domácich letov.
Takže vypálená raketa v princípe dosiahla cieľ. Experti tvrdia, že pre tento druh rakiet je odklon 1 km pri dopade normálny jav. Musíme však zdôrazniť, že na päť krát netrafili raketu ešte sovietskej konštrukcie – hovoríme o cca 40 rokov starej technológii… A tieto americké „supezbrane“ už nakúpili aj naši „priatelia“ Poliaci.
Ako by situácia vyzerala, keby letela moderná ruská raketa? Náš hlavný veliteľ ozbrojených síl nás pripravuje – ako to robí ostatne celé NATO – bojovať proti Rusku. Prečo a načo? Na to si musíme dať odpoveď my sami – obyvatelia našej krajiny.
Ale ak sa NATO chystá udrieť na Rusko – a my sme verní spojenci NATO – tak by nám nezaškodilo mať jasnejšiu predstavu o Rusku a jeho súčasných možnostiach v tomto smere. Vari to nie sú reklamované americké technológie, ktoré by nás mali ubrániť pred odvetným úderom ruskej armády? Možno budeme lepšie chránení ako nejaká Saudská Arábia… Preto bude nasledovať pokračovanie v téme.
Profesori z University of Texas v Austine (UT) objavili kópiu tajných Zjavení Ježiša určených jeho bratovi Jakubovi. Je to ďalší z nálezov pôvodných kresťanských textov, ktoré nemali byť nikdy zverejnené – pretože ohrozujú panujúcu kresťanskú biblickú doktrínu, ktorú Cirkev zaviedla úmyselne a s konkrétnymi cieľmi. Nečakajme, že kresťanská cirkev sa niekedy ospravedlní za vyvraždenie miliónov nevinných obetí, ktorých jedinou vinou bolo, že sa nechceli stať rabmi cudzieho Boha. A to už je pre ich riadiace štruktúry dosť na uvalenie trestu smrti a totálnej likvidácie (dnes to voláme genocída) bez ohľadu na to, že obeťami boli aj ženy a deti. Zatiaľ čo jatky na našom území ututlali dosť „kvalitne“, o jatkách Indiánov v Amerike (ide o pokresťančenie Indiánov) sa už vieme dozvedieť pomerne veľa. Nie sú to však informácie na potešenie Duše… Hoci „napočítať“ možno stovky miliónov ľudí, straty sú v skutočnosti oveľa väčšie. Našim čitateľom je známe, že v našej Kultúre je tradícia mať minimálne 16 detí – vieme prečo. Ak teda povraždili u nás napríklad milión (nevinných) obetí, koľko mohlo z nich byť dnes ľudí pri uvažovaní takéhoto ponímania rodiny? Tak, rátate dobre. Kresťanská genocída obyvateľov Európy zlikvidovala miliardu ľudí – ak to prepočítame k dnešku, k celej Európe vrátane pokresťančenia Kyjevskej Rusi. A táto organizácia existuje v nezmenenej podobe dodnes a dodnes sa nám za nič ani len neospravedlnila. Ba naopak, naši hnedonosí zradcovia sa dodnes jej hodnostárom v kostoloch klaňajú… a náš štát im daroval aj lesy a majetky na drancovanie. A to nielenže bez daní, ale ešte žijú aj na náklady štátneho rozpočtu.
A nedajte sa pomýliť výrazmi „heretický“ alebo „apokryf“. Svojou podstatou ide iba o také texty, ktoré cirkev odstránila z prístupu verejnosti a zakázala ich šíriť. Verejnosť (kresťanská) sa nikdy nemala o nich dozvedieť. Ale napriek všetkému sa dostali na svetlo sveta aj iné verzie „Svätého písma“, ktoré sú pôvodom staršie ako aktuálna, oficiálne uznávaná (upravená) verzia.
Profesori Geoffrey Smith (na obrázku vľavo) a Brent Landau podrobným skúmaním fragmentu v gréčtine zistili, že ide o Prvú Apokalypsu od Jakuba. Tieto fragmenty – ako aj všetky práva publikovať ich obrázky – sú majetkom Egyptskej výskumnej spoločnosti (Egypt Exploration Society). Túto fotografiu zhotovil Geoffrey Smith z UT v texaskom Austine.
AUSTIN, Texas – Prvá známa originálna grécka kópia heretického kresťanského spisu, ktorá opisuje tajné Ježišove učenie určené jeho bratovi Jakubovi, bola objavená na Oxfordskej Univerzite biblickými vedcami z Texaskej Univerzity v Austine.
Úryvok koptského prekladu Prvej Apokalypsy podľa Jakuba z Kódexu Nag Hammadi (Knižnica Nag Hammadi, Univerzita v Oxforde)
K dnešnému dňu len malý počet koptských textov z Nag Hammadi – je to zbierka 13 koptských kníh nájdených v r. 1945 v Hornom Egypte – bola nájdená v gréčtine, čo je jazyk v ktorom boli pôvodne napísané. Ale tohto roku vedci z Texaskej Univerzity v Austine – Geoffrey Smith a Brent Landau z Katedry náboženského výskumu – pridali k tomuto zoznamu objav niekoľkých fragmentov z piateho a šiesteho storočia n. l. Prvej Apokalypsy podľa Jakuba v gréčtine. Doteraz boli známe iba v koptskom preklade.
„Povedať, že keď sme si konečne uvedomili čo sme našli sme boli vo vytržení je veľké zjednodušenie,“ povedal Smith, asistent profesora náboženských výskumov. „Nikdy sme nepredpokladali, že grécke fragmenty Prvej Apokalypsy podľa Jakuba prežili dodnes. Ale boli tam, priamo pred nami.“
Prastaré výpravné opisy opisujú tajné učenie Ježiša určené jeho bratovi Jakubovi, v ktorých Ježiš vyjavuje informácie o nebeskej ríši a budúcich udalostiach vrátane neodvratnej Jakubovej smrti.
„Tieto textové dodatky k biblickému opisu Ježišovho života a služby umožňujú nahliadnuť do rozhovorov, ktoré sa pravdepodobne odohrali medzi Ježišom a jeho bratom Jakubom – ide o tajné učenia, ktoré umožnili Jakubovi stať sa dobrým učiteľom po Ježišovej smrti,“ povedal Smith.
Takéto apokryfné spisy – pokračoval Smith – by určite neprešli kanonickými hranicami, ktoré stanovil Atanázius, biskup z Alexandrie v jeho „Veľkonočnom liste z r. 367“, kde zadefinoval 27 kníh Nového Zákona: „Nikto nesmie k ním nič pridať, nič nesmie byť z nich odobraté.“
S jeho úhľadným, čistým pravopisom a slovami rozdelenými na slabiky bol tento pôvodný rukopis pravdepodobne predlohou učiteľa, ktorú používal ako vzor pri vyučovaní písania a čítania, predpokladajú Smith a Landau.
„Pisár rozdelil väčšinu textu do slabík použitím stredových bodiek. Takéto delenie je veľmi nezvyčajné v starých rukopisoch, ale je často viditeľné v rukopisoch, ktoré boli používané v súvislosti s výukou,“ hovorí Landau, prednášajúci na Katedre náboženských štúdií UT v Austine.
Učiteľ, ktorí zhotovil rukopis musel mať „mimoriadne dôvernú znalosť textu,“ hovorí Landau. Nejde o krátky výtržok z textu, ako býva zvykom v školských cvičeniach, ale skôr o plnú kópiu tohto zakázaného, prastarého spisu.
Smith a Landau zverejnili objav na pôde Spoločnosti pre biblickú literatúru, ktorá sa každoročne odohráva v Bostone v novembri a pracujú na zverejnení svojich predbežných výsledkov v Grécko-rímskych Memoároch Oxyrhynchus Papyri.
Nemá zmysel čítať tento článok, ak ste nečítali prvú a druhú časť!
Všetky národy sveta vo svojich rozprávkach, legendách či mýtoch opisujú jedny a tie isté udalosti, ku ktorým došlo na našej planéte v momente jej obsadenia, ako aj obdobie nášho ďalšieho porobenia.
Každé etnikum proste dávalo svoje mená jedným a tým istým hrdinom, čarovným predmetom a kútom našej planéty, preto v ďalšom vykonám pokus o umiestnenie mnohobraznosti týchto termínov pod jeden spoločný menovateľ.
Pripomínam, že Bohovia vložili 7 krištáľových sfér (inštancií, cárstiev) jednu do druhej s jedinými prechodmi dovnútra – planétami (bránami, portálmi), čím zároveň vytvorili svojej škrupine bezprecedentný bezpečnostný systém.
Pokiaľ si myslíte, že Bohovia sa obmedzili iba na toto, tak to predčasne. Ale rozmýšľame tak preto, lebo sme smrteľní. Opis bezpečnostného systému je proste detskou hrou oproti tomu, akými pascami je posiata cesta k Solaru.
Dúfam že to, čo ste prečítali v predchádzajúcich častiach sa už trochu usadilo vo vašich hlavách. Je teda čas sa prizrieť jednotlivým vrstvám škrupiny samostatne. Takže nad našou hlavou visí gigantická konštrukcia zo siedmych krištáľových sfér, ktoré nazývame jednoducho – NEBO.
Je už teraz jasné?
prečo deti používajú výraz
DO SAMÉHO NEBA!
Oni proste ešte pamätajú na ústrojstvo planéty.
Nuž teda, k nám najbližšie je sféra Mesiaca, čo znamená, že vchod do Neba je umiestnený v portáli „Mesiac“, ktorého kurátorom je u Grékov Bohyňa Seléna, u Slovanov Dennica, u Egypťanov Chonsu, u Rimanov Diana atď.
Citujúc Aristotela oznamujem vám, že náš Sveta sa delí na „Nadlunárny“ a Podlunárny“. Nemýľme si Lunu s Mesiacom: Luna je súhrn všetkých sfér a Mesiac je iba prvá brána do najbližšej krištáľovej inštancie. Jej unikátnosť je v tom, že rozdeľuje svet na polovice.
Všetko, čo je nad Lunou je božie. Znamená to, že sa podriaďuje Konom nesmrteľnosti;
Všetko, čo je pod Lunou sa rodí a zomiera po nekonečnom kruhu.
Teraz už rozumieme, prečo sa hovorí:
NIČ NIE JE VEČNÉ POD LUNOU…
Ak však ste z Rodu Ivana Cároviča a jednoducho sa musíte dostať k spiacej Cárovne v krištáľovej rakve (k Solaru), tak najskôr si naštudujte mapu. Táto schéma nám už preblysla v prvej časti, ale keďže máme pred sebou veľké putovanie do stredu planéty, tak mapu musíme poznať ako vlastnú dlaň.
Pred nami je umiestnené vajce. My žijeme v belasom kruhu, do ktorého umiestnili všetky kontinenty a oceány, lesy a hory, mestá a pustatiny. Dokonca aj všetky lietadlá a družice lietajú vnútri tohto úzkeho belasého pásu atmosféry, ktorá je hrubá iba 200 km.
Za belasou rovinou sa začína nadlunárny svet Bohov: nám už známa schéma siedmych krištáľových sfér, do ktorých je vložených 7 planét – brán. Ale týmto sa sloje škrupiny nekončia, pretože ďalej vidno hviezdny kruh – a za ním čosi už úplne nepochopiteľné.
A kdeže je Solar? Ukrytý v samotnom strede absolútne spoľahlivo. Toto nech je záverečným prekvapením. A vôbec, nám treba zachrániť spiacu krásavicu. Do cárstva Košteja vám nesľubujem ľahkú púť, ba práve naopak – garantujem 9 kruhov pekla. Mimoriadne horúco bude na cieľovej páske – názov ktorej sa však dozviete až vo finále.
Nuž teda, mapu sme preštudovali, teraz sa oboznámime s variantom trasy. Sú dva. Prvý:
Pozemná doprava
Podľa tradície, púť do Cárstva Košteja nám musí ukázať Baba Jaga, ktorá žije za OHNIVOU RIEKOU. Preto na SIVOM VLKOVI, alebo na koni či proste pešo ideme na Kraj Sveta, t.j. do Antarktídy, teda na ostrov Bujan, ktorý bol za dávnych čias Vasilíc Premúdrych rozdelený na 9 koncentrických kruhov. Každý kruh zase pozostával z 3 častí. Slovo „štát“ sa objavilo neskôr, vtedy sa na základe nejakej špecifickej vlastnosti územia súše nazývali „Zemami“. V rozprávkach sa nikdy týchto 27 zemí neopisovalo podrobne. Iba nám oznamujú, že všetky treba nutne prejsť.
Teda nepleťme si „Zeme“ s „Planétami“, na čom nástojí Svetlá Hierarchia, pretože grécke slovo „Planetos“ znamená „Bludná hviezda“.
Preto na Rusi nazývali „Zemami“ časti súše; a všetky planéty „Bludnými hviezdami“.
Zvlášť zdôrazňujem, že si netreba pliesť Zeme s Cárstvami, lebo Zeme patria iba smrteľníkom na povrchu Zeme, pričom Cárstva sú „mestá“ Bohov vo sférach, ktoré sú v ohromnom množstve rozmiestnené po Nebi.
Teda zvrat „Za trideviatimi Zemami“ znamená dostať sa do centra Antarktídy-Bujana (čo už je samo osebe hrdinský čin), pričom „Tridesiate Cárstvo“ je už centrum Neba.
Nuž teda, sme na ostrove Bujan. Vedci nechcú objasňovať záhady ľadového kontinentu, veď Antarktída nerešpektuje zá-kony lživej súčasnej vedy.
A to ešte ako. Veď Antarktída je tá gigantická Korytnačka, ktorá pláva vo svetovom oceáne a na jej pancieri tri slony držia celý svet.
Nám – pravdaže – podávajú tento mýt v skazenej podobe. Slony v skutočnosti držia sféru Neba.
POZOR!
Mapa sveta, na ktorú sme si zvykli zo školy je v skutočnosti obrátená hore nohami. Je to ďalší príklad „Prevracania“, ale teraz už doslovnom zmysle slova. Skutočnú mapu otočili po zmocnení sa Tartarie pred 300 rokmi (1816).
Antarktída sa nazývala Bujan a nachádzala sa na vrchu. Mapa v skutočnosti vždy vyzerala takto:
Do bombardovania r. 1816 viedol k Antarktíde cez Drakeho prieliv úzky chodník po súši z juhoamerického súostrovia Ohňová Zem (načo by bol taký názov?).
Pozorne si pozrite fotku. Z družice je dobre vidno stopu po údere energetickou zbraňou pod veľmi ostrým uhlom, ktorý zniesol tento chodník na východ. Dnes sa premenil na 40 tisíc ostrovčekov…
Nuž pokračujme v ceste. V centre Antarktídy sa nachádza dubový peň obrích rozmerov (niekdajší Svetový Dub – Strom Života, dnes už zničený), ktorý skamenel a zmenil sa na gigantickú horu Olymp, na vrchole ktorej je umiestnená os Zeme (o ktorej spievala Natália Varlejová).
Os nie je v skutočnosti sťažňový val, ale skôr akýsi druh bubliny. Principiálne presne takýmto spôsobom sa naša v podstate guľatá hlava opiera na prvý krčný stavec, ktorý sa v medicíne oficiálne nazýva Atlas (žeby náhodná zhoda?).
Dôvodom existencie antarktického atlantu nie je mechanická opora ohromnej štruktúry konštrukcie, ale zabezpečenie vstupu do vnútra lunárnej sféry.
Preto je Južný Pól zeme najdôležitejší priestorový uzol, ktorý v jednej hore spája 4 svety:
Svet Bohov – Olymp;
Svet Smrteľných ľudí – povrch zeme;
Podzemný Svet – svet našich predkov Titanov;
A zároveň východ z planéty von, t.j. do skutočného Kozmosu.
Dnes sa ostrov zmenil na kamennú vyvýšeninu (pupok Zeme) 4 km nad úrovňou oceánu, ktorý je pokrytý ľadom. Samozrejme, že skutočný Južný Pól nám nikto nikdy neukázal, ale prístup k nemu
KOŠTEJ NESMRTEĽNÝ
POZORNEJŠIE AKO OKO V HLAVE STRÁŽI
Pripomeňme si 4 sfingy armillárnej sféry:
Ďalej môžeme pokračovať s Puškinom: vo vysokej hore hľadáme hlbokú noru. Vstúpime do nej a dostaneme sa na typické trojsmerné rázcestie ruských rozprávok, v ktorých je jeden variant horší ako druhý.
Ako vám už iste došlo, ide o opis transportného uzla: na Nebo, pod zem a do Kozmosu, ktorý ešte nikto z nás nevidel. Do Pekla nám skoro, opustiť planétu sa tiež ešte nechystáme, preto si vyberáme tretiu cestu – zachrániť Cárovnú.
Ako vám už došlo, cez dubový skamenelý peň sa automaticky dostávame dovnútra prvej krištáľovej sféry Mesiaca. Po jeho konkávnom povrchu nám bude ďaleko stúpať – niekoľko tisícok kilometrov. A nie iba stúpať – treba zistiť umiestnenie portálu do vyššie umiestenej inštancie „Merkúr“ a urobiť tak v rytme valčíka, lebo sféry vplyvu sa otáčajú divou rýchlosťou jedna voči druhej. A tak dovnútra, sférou za sférou do centra Neba. 7 sfér, teda 7 párov železných vrát hrdinovia nezdolávali ľahko.
Samozrejme, že preháňam, keď hovorím „stúpať“. Takto sa vnútri sfér pohybovať nedá. A preto dozvedieť sa technické podmienky pohybu rozprávkových a mytologických hrdinov nie je možné.
TOTO BOLA TRASA PRE ŤULPASOV
Ak ste sa k 20-30 rokom dokázali vybaviť elitným transportom typu Koníka-Hrbáčika, Lietajúceho koberca alebo Vtákom ohnivákom, tak zachrániť Solar do Cárstva Košteja sa vyberieme vzdušnou dráhou – teda priamo poletíme do portálu prvej krištáľovej sféry k Mesiacu.
Nuž hľa, takto zrazu, to nie je ako pešo do Bujana ísť! – poviete si – na kozmickej lodi raz-dva a hotovo!
Spomaľme, nie je všetko také jednoduché…
Prišiel čas oboznámiť sa s prvou pascou od Bohov: na prístupoch ku krištáľovej sfére N°1 nás SPÁLIA TEPELNÉ DELÁ, ktoré sú nastavené na ohrev povrchu Zeme.
Veru tak – vari ste si nemysleli, že pol miliardy kvadrátnych kilometrov planéty ohrieva Slnko? V žiadnom prípade! Ale ani to nie je všetko. Slnko dokonca nedokáže nás ani osvetliť. Mnohí si všimli, že akýmsi vlastným, rozptýleným svetlom svieti celá obloha a Slnko iba dopĺňa osvetlenie priamymi lúčmi. Zaň to robí hviezdna sféra, ale o tom pohovoríme, keď k nej priletíme. O tepelných delách nám láskavo hovorí samotná Wikipedia hľa akým obrázkom:
Kto pozná hory vie, že čím vyššie tým chladnejšie, ale ako vidíte (zvýraznené červeným), vo výške 200 km by mal byť 120 °C mráz, ale – podľa šťučieho rozkazu – mení sa na pekelnú žiaru, a to až 1 700 °C!
Odkiaľ sa tam berie?
Možno to – samozrejme – zvaliť na priame slnečné lúče, ktorým nebránia hustejšie vrstvy atmosféry, ale čosi tu nesedí – v noci o niečo ochladne – 980 °C nad nulou!
Určite vám došlo, že to je oná OHNIVÁ RIEKA, za ktorou žije Baba Jaga. Ak sa vám podarilo šťastlivo
PREJSŤ OHŇOM
Tak ďalším krokom je nájdenie prvý portál pre vstup do Neba. Spomínate si na tento glóbus?
Otvor na priesečníku bielych čiar – to je vchod do Neba. Na glóbuse to je proste dierka, ale my už vieme, že dierka je obsadená Mesiacom.
Tak teda Ivan Cárovič priletel k bráne, ale ako sa dostať dovnútra, ak dvere sú z opačnej strany?
Predsa veľmi jednoducho:
Chalúpka, chalúpka, otoč sa k lesu zadom a ku mne predom!
Je nám už jasné?
Prečo Ivan vždy prichádzal k nesprávnej strane chalúpky? Prečo on jednoducho nemohol vyjsť z lesa tak, aby jednoducho prišiel k dverám chalúpky?
A keď už raz prišiel k tej strane, prečo jednoducho nemohol obísť okolo chalúpky – nie je to oveľa jednoduchšie, ako prikazovať cudzej chalúpke sa otáčať?
A prečo je chalúpka na kuracích nohách?
Najskôr si vyhoďte z hlavy tvarmi nám nanútený obraz kuracích nôh, na ktorých sa chalúpka vrtí, tancuje, chodí po lese, či dokonca môže kopnúť – je to lož!
Na Rusi sa kuracou nôžkou nazývali chodníky, ktoré sa rozchádzali na rôzne strany, a to vďaka ich vonkajšej podobnosti.
Tak teda chalúpka na kuracích nohách je nejaká stavba, ktorá stojí na krížnych cestách, čo aj vidíme pri portáloch krištáľových sfér.
Málo známy je druhý variant zaklínania:
Chalúpka, chalúpka, postav že sa po starom, ako ťa mať postavila!
Významovo ide o obrátenie sa k TEOMAT (Makoši) – Bohyni Tmy, k tej istej vládkyni stojacej na čele parazitujúcej pyramídy, k Roidnej Matke, ktorá drží v podriadenom stave aj samotného Zeusa a Svaroga.
Spočiatku ľudia voľne chodievali na návštevy k Bohom, ale prechádzali veky a okupanti tlak zvyšovali vždy silnejšie a silnejšie, až sa jeden prekrásny deň chalúpka otočila verandou k lesu čo znamená, nie tak, ako ju mať postavila na začiatku.
Existuje ešte tretí variant ako otočiť vráta k sebe:
Sezam (Sim-sim) otvor sa!
A teraz jeden zaujímavý uzáver: Ako je známe, o úrovni vývoja civilizácie sa dá súdiť podľa obrazov, ktoré vznikajú pri počúvaní alebo čítaní príbehov. Národ každým pokolením degradoval vždy viac, a preto:
Zložité technické zariadenia bolo potrebné
priblížiť v podobe dostupných obrazov.
Inak vedomie nepochopí o čom je reč.
Nuž a tak sme klesni do úrovne divochov a dnešný um nám stačí akurát tak na operovanie takými termínmi ako:
Kôň Vraný
Čiapka Neviditeľnosti
Omladzujúce Jablká
Jedna a tá istá fráza vyvoláva asociácie, ktoré nie sú absolútne technicky porovnateľné:
I prišiel Ivan Cárovič k chalúpke na kuracích nôžkach…
1. Nebo Mesiaca
Ako je známe, chalúpka sa nakoniec otočí a nás privíta škodlivá a škaredá bytosť, ktorému
Nos po povalu narástol
Je pochopiteľné, že rôzne národy nazývali správcov portálov rôzne, ale ich fyzický vzhľad spomínajú všetci jednohlasne. Veď akože. Pozrite sa, ako ich zaznamenali Egypťania: dokonca ani pohlavie sa nedá určiť!
Spočiatku nás chce zabiť, ale koniec koncov nás v bani naparí, nakŕmi, napojí a aj k spánku nás uloží. Ráno nám dokonca aj nejaký užitočný čarovný predmet daruje, ako aj klbko-navigátora ako prídavok pridá a odpraví nás k svojej staršej sestre, lebo tá vie viac, pretože spravuje vyššie stojacu inštanciu.
Tam na neznámych cestičkách
Stopy sú neznámych zvierat;
Chalúpka tam je na kuracích nôžkach
Stojí bez okien, bez dverí.
2. Nebo Merkúra
Od Baby Jagi ideme za navigátorom-klbkom k nasledujúcej bráne, ktorú spravuje Baba Jaga N°2, hoci dodnes používame rímske meno Merkúr. Zároveň nám ruské rozprávky vždy hovoria o správkyniach chalúpok v ženskom rode. Toto bolo proste utratené a vyhodené cirkevnou cenzúrou, ktorá najviac zo všetkých položila svoje špinavé ruky na zašifrované posolstvá Predkov.
V bráne N°2 nás čaká to isté, prechádzame tou istou exekúciou, ale už so staršou sestrou Baby Jagi. Aj tu nás nakŕmia, napoja, aj na spánok uložia. Ráno nám vsunú suvenír plus nové klbko, ktoré nás dovedie k chalúpke ešte staršej, tretej sestry, do vyššie položenej inštancie Venuše.
3. Nebo Venuše
Bohyňa lásky a venerických chorôb opakuje s nami nám už známu procedúru tretí raz. V ruských rozprávkach sa v tomto bode ako keby všetko končilo a my sa musíme bezprostredne pobrať k cárstvu Košteja, ak by nie tri ale:
7 hrncov neprejdených
7 palíc nezlomených
7 párov železných čižiem nezodraných
Je to jasným príznakom, že nepriatelia nám rozprávku poriadne obrezali.
Treba brať do úvahy aj to, že my presne nevieme, ktorú zo siedmych chalúpok opisuje každá konkrétna rozprávka.
4. Nebo Slnka
Teraz už vieme, že nás ohrievajú tepelné delá Lunárnej oblohy a nie Slnko. Inak by planéta Slnko roztopila nie iba svoj obsluhujúci personál, ale aj všetky krištáľové sloje vôkol. Meno Boha Slnka si nájdite vo vyhľadávači podľa svojho vkusu sami (pretože ich je ohromné množstvo). My teraz potrebujeme vo sfére Slnka vyhľadať vyššie postavenú inštanciu, vchod do piateho Neba – do sféry Marsa.
5. Nebo Marsu
Vchádzame dovnútra cez prechodový kontrolný bod Mars, nejakým spôsobom prechádzame „face control“ skenerom alebo niečím podobným. Možno že Bohovi Vojny bude treba sľúbiť nejaké jadrové hlavice alebo niečo podobné. Ak sa nepodarí dohovoriť, treba si nám nasadiť čiapku, ktorá nás učiní neviditeľnými a čo najrýchlejšie vyraziť hľadať nasledovnú, nadriadenú inštanciu. Tea portál pod kontrolou Jupitera.
6. Nebo Jupitera
Nie je známe, či táto planéta je naozaj najväčšia, ale šiesta sféra je oveľa menšia ako prvá sféra Mesiaca. Nejako obalamutíme Jupitera a letíme ďalej. Predpokladám že je jasné – čím sme bližšie k centru Neba, tým je status Bohov vyšší. A tým ťažšie je dostať priepustku.
7. Nebo Saturna
Saturn je najvyšší a najdôležitejší ochranca Tridesiateho cárstva.
Teraz by nám malo byť jasné, čo znamenajú výrazy:
VYSOKOPOSTAVENÝ a VYŠŠIA INŠTANCIA
Tak sme teda prešli bránou a ocitli sa vnútri siedmej krištáľovej sféry.
Ó BOHOVIA, ČO TO JE?
V Siedmom Nebi uvidíme obraz neuveriteľnej krásy: priamo v strede rotuje ôsma krištáľová sféra – hviezdna Obloha!
HVIEZDNA SFÉRA
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako Predkovia uvideli na oblohe všakovakých Býkov, Andromédy, Tigrov, Perseov a ďalších?
Len tak vzali desiatky hviezd, pospájali ich pomyselnými líniami podľa svojich pravidiel a dostali figúry ľudí a zvierat?
No jasne. Veď Škorpión sa nijak nedá pomýliť s Rakom a Herkules sa od Persea líši kardinálne! Takým istým postupom možno akné na tvári ľahko identifikovať ako súhvezdie Plejád!
My, súčasné ľudstvo – dokonca aj tí s najviac vyvinutou obrazotvornosťou – vidíme oblohu posypanú hviezdami, ale sotva postavy ľudí alebo zvierat. Už sme sa presvedčili – diví barbari to sme my, určite nie naši Predkovia. Ak teda raz dali mená súhvezdiam znamená to, že v tom je zmysel, ktorý my už nepoznáme. Znamená to, že nemáme poňatia, ako je v skutočnosti Hviezdna Sféra zostavená.
Takže odkiaľ sa vlastne vzali tieto obrazy?
Nuž, už sme prešli 7 krištáľových sfér – to je niekoľko tisíc kilometrov. Zopakujem, je to iba detská hračka oproti tomu, čo nás ešte len čaká. Ide o to, že existuje ešte ôsma a deviata krištáľová sféra, medzi ktorými je naliata voda. Vo vode pulzuje trilióny bubliniek, preto zo Zeme vidíme ako sa hviezdy lesknú.
Okrem bubliniek sa vo vode pohodlne usadili Bohovia. To už nie je tých sedem škodlivých príšer, ktoré sídlia v chalúpkach a strážia prístupy k Tridesiatemu Cárstvu – to už je
BOŽIA ELITA
Približne stovka Bohov a Bohýň nadpozemskej krásy si postavilo 16 božských Čertogov.
Každý čertog je koncentrácia krištáľových bublín, ktoré sú obklopené vodou. Inými slovami, sú to podvodné cárstva (šárstva – sféry), ale život v nich je rovnaký ako na Zemi.
V každom cárstve je nám známy vzduch, tak ako u nás na belasej oblohe svieti umelé svietidlo a zo zeme rastie tráva. Zhluk niekoľkých takých cárstiev je podriadený svojmu Bohu alebo Bohyni a nazýva sa
SÚHVEZDÍM
(súhvezdie Bohyne Andromedy, súhvezdie Boha Býka atď.)
Zhluk niekoľkých súhvezdí zase tvorí
ČERTOG,
ktorý riadi vyššie postavený Boh. Čertogy sú zase podriadené hlavným veliteľom typu Zeusa, Poseidóna, Demetry, a títo sa zase podriaďujú vládkyni Zeme, Roidnej matke – TEOMAT. Nuž, takáto hierarchia sa nijako nelíši od pyramídy moci na Zemi. A akože inak – veď oni sú jej vrcholom!
A teraz prichádza dôležitý moment – nemýľte si hviezdy so súhvezdiami! Hviezdy sú iba blikajúce bublinky na oblohe, ale Súhvezdia sú zhluky podvodných miest.
A teraz si predstavte Predkov, ktorí ukazujúc na oblohu hovorili:
Hľa tam v tom súhvezdí Hadonosca som minulý víkend kúpil žene čižmy.
A tak je už jasné, prečo sú všetky veľké hviezdy na glóbuse Neba opísané.
TU TEDA MÁME ONEN NEKONEČNÝ VESMÍR, KTORÝ JE ZALIATY V KRIŠTÁĽOVOM AKVÁRIU MEDZI ÔSMOU A DEVIATU SFÉROU!
Vo vnútri hviezdnej sféry prechádzajú po rovníku pásy bielych bubliniek, ktoré vytvárajú uzavretý kruh – tor. Aby sa bublinky nemiešali s okolitou vodou, tak ich udržiava viskózna fialová substancia, čo je niečo na spôsob nášho Golfského prúdu, ktorý sa tiež nemieša s oceánom ale žije si sám osebe.
Presne polovica tejto bubliny (180°) vyžaruje
SVETLO NEPREDSTAVITEĽNÉHO JASU,
ktoré osvetľuje našu Zem počas dňa. Pripomínam, že Slnko iba dopĺňa denné svetlo jasnými lúčmi. Osvetľujú nás mäkkým, rozptýleným svetlom práve tejto „lampy“ Hviezdnej sféry. Svetlo prechádza skrz masu vody, preto sa nám obloha javí belasá.
Druhá polovica kolesa svieti sotva pozorovateľným mliečnym svetlom, preto je na druhej pologuli noc a na oblohe vidíme takýto obraz:
O Mliečnej Rieke sme v rozprávkach počuli tisícky ráz, ale pritom nikde ani zmienky o tom, že ide o Mliečnu cestu na oblohe! Okrem toho,
GRÉCKE SLOVO GALACTOS SA PREKLADÁ AKO MLIEKO
Je proste ohromujúce, ako hlboko sme zaspali – všakže?
Teda si môžeme zosumarizovať. Vodou naplnená Hviezdna sféra svojimi výkonnými lampami osvetľuje Zem:
Dňom belasým svetlom;
Nocou hviezdami.
Ale prečo vidíme Hviezdnu sféru nie ako maličkú ôsmu guľôčku v centre oblohy, ale roztiahnutú od horizontu po horizont?
Je to preto, lebo krištáľ lomí svetlo. Pretože k najbližšej sfére Mesiaca je iba 200 km, tak vidíme hviezdy rozložené po celej oblohe.
Takže pripomínam. Pri prílete k prvému krištáľovému Nebu nás dobre že nespálili tepelné delá, ktoré vytvárajú ročné obdobia. My sme však
Teraz sme akurát čo opustili akvárium poslednej krištáľovej Hviezdnej sféry čo znamená, že sme úspešne prešli
Som si istý, že ste už určite prišli na to, čo nás čaká teraz:
Tento okrídlený výraz rovnako preletel ako strela skrz veky, ale jeho význam je ukrytý veľmi hlboko, takže nikto netuší čo znamená
PREJSŤ OHŇOM, VODOU A MEDENÝMI RÚRAMI
Nahovárajú nám, že to ide o obrazné vyjadrenie trampôt a utrpenia v akejkoľvek zložitej situácii. Ale zatiaľ čo o ohni a vode je možné niečo také celkom presvedčivo natárať, ale čo robiť s rúrami, a to ešte navyše medenými?
Kúzelníci rozmýšľali, rozmýšľali, až nakoniec vymysleli, že natočia film pre deti. Je známe, že filmové zábery pre deti sa prepisujú do detského vedomia naisto, preto vám dne ktorýkoľvek dospelý človek povie, že
MEDENÉ TRÚBY ZNAMENAJÚ SKÚŠKY SLÁVOU!
a hotovo!
Čo je zložité – to je lživé. Netreba nič vynachádzať. Ak je povedané v rozprávkach „PREJDI!“ znamená to, že treba prejsť SKRZ NASKRZ, a nie nejako obrazne ako keby tam. Predkovia v rozprávkach tisíc ráz opakovali, že cesta ku Koštejovi vedie cez Ohnivú rieku, Podvodné cárstvo a púť sa končí prechodom cez medené trúby. Ale Bohovia by neboli Bohmi, ak by Ivanovi Cárovičovi dovolili zakončiť také zložité putovanie obyčajnou medenou trúbou. Preto ju bastardi poohýbali až sa vytvoril
LABYRINT MINOTAURA
Psychológovia a špecialisti v oblasti starých stavieb uznali tento labyrint za to najzložitejšie zo všetkého podobného, čo sa kedy zachovalo. Jeho zákernosť spočíva v tom, že spočiatku cítite že sa blížite k stredu, ale potom sa začínajú ostré zákruty o 180° so zmenami výšky, čo vás nakoniec odvedie ďaleko od stredu kruhu. Špecialisti nakoniec aj tak neprišli na to kde, kto a pre koho vytvoril labyrint. Nakoniec sa však zhodli v názore, že obyčajný človek ním prejsť nedokáže.
Dlážka chrámu v Chartres, Francúzsko
Toto zobrazenie nie je jediné vo svete, podobné nájdete rozhádzané po celej planéte, pričom všetky s dokonalou presnosťou ukazujú jednu a tú istú schému labyrintu.
Prečo práve labyrint? Pretože prístup ku Koštejovi a omnoho viac k jeho smrti, musí byť v maximálnej miere ochránený pred prienikom všakovakých Ivanov Cárovičov a Tézeov.
ÚSTROJSTVO LABYRINTU
To iba na dlážke je labyrint vyobrazený ako plocha. V skutočnosti sú jeho chodby tvaru zamotaného, trojrozmerného klbka a to takým spôsobom, že sa sústavne buď dvíhate nahor alebo klesáte nadol.
Ak si je niečo také ťažko predstaviť, tak sa pozrite na nám už známu armillárnu sféru. Ona nádherne demonštruje, ako sa plošný labyrint mení na objemový. Ale ani to ešte nie je všetko.
Aby sme prešli celým labyrintom, musíme vykonať 28 obratov s uhlom ohybu 180°. Problém je v tom, že na každom obrate je stanovisko bodu ochrany, pričom jeden veliteľ je strašnejší ako druhý.
Na začiatku strážila Labyrint bytosť s hlavou býka, ale po nie priateľskej návšteve Tézea neprežil. Bezpečnostné opatrenia bolo potrebné pritvrdiť.
Toto bol pravdepodobne jediný úspešný pokus o prienik do Tridesiateho cárstva, ale zachrániť Spiacu Krásavicu – ako nám je jasné – sa aj tak nikomu nepodarilo.
28 otočení Labyrintu je umiestnených tak, že okruh je rozčlenený na 4 štvrte kruhu rozdelených krížom. Teraz vám predstavujem do pozornosti najstarší kríž na Zemi, ktorý je predchodcom všetkých krížov:
KELTSKÝ KRÍŽ!
A to aj je prvotný pohybový element krištáľových sfér, ktorí spomínal ešte Aristoteles. Jeho podstata spočíva v ideálnej rovnováhe štyroch živlov: Ohňa, Vody, Zeme a Vzduchu. A tu štafetu preberá Luc Besson, skrz ktorého nám naznačili, že existuje akási zbraň proti zlu, v ktorej sú štyri elementy rozložené okolo piateho, ktorý je podstatou celého systému. Milla Jovovich symbolizovala Solar, ktorý sa nezapne, kým planéta nezačne vylučovať vibrácie Ľúbosti.
Keltský kríž je statický. Aby sa ukázal jeho pohyb, tak Predkovia zobrazovali jeho pohyb takto:
Všimnite si, ako veľa symbolov je v tvare Labyrintu!
Je to presne tá istá Svastika, s ktorou sa dodnes nevieme vysporiadať. Tu Hitler pošiel s ňou zabíjať našich dedov, tam Biela Hierarchia nám hovorí o 4 ramenách Galaxie, ktoré – ako vidíme – proste neexistujú. A nakoniec je všetko veľmi prosté – ide o schematický pohyb Labyrintu, v strede ktorého je ukrytý Solar.
A keď ste sa už dočítali k tomuto miestu, tak prejdeme k tomu najhlavnejšiemu.
Teda prešli sme trideväť Zemí, prešli Oheň, Vodu a Medené Rúry. Prekonali sme 28 obratov Labyrintu a vyšli na cieľovú rovinu. Spomínate si na výraz:
SMRŤ KOŠTEJA NA KONCI IHLY?
Nuž hľa, tu ona je – priama časť rúry je oná ihla!
A na jej konci je Solar, t.j. smrť Košteja!
Solar je zapečatený do zlatej škrupiny. Takto sú jeho záchranné lúče od nás odizolované.
Spomeňme si na pozlátenú guľu vnútri gule.
Všimnite si, že zlatú sféru obklopuje šesť kvetových lístkov. Oni vyzerajú ako kvetové lístky iba na ploche. V skutočnosti je kvietok trojrozmerný a predstavuje dva tetraedry, ktoré prenikajú jeden do druhého.
Jeden tetraeder je nasmerovaný vrcholom nahor, druhý nadol. Tieto tetraedry vyzerajú v rovine ako šesťcípa hviezda. A to je ona – Hviezda Dávida. V trojrozmernom prevedení sa dva vzájomne sa prenikajúce tetraedre nazývajú Merkaba.
Navrhujem, aby sme spory o „židovskej“ hviezde ukončili, lebo ona iba zosobňuje podstatu uhľovodíkovej formy života a nie je symbolom nejakého 300 ročného národa.
Solar v zlatej škrupine sa nachádza v strede Merkaby. Nuž teda čo? Dobre nám Bohovia zahltili náš centrálny procesor? Myslím, že keď budete čítať rozprávku ďalší raz, tak púť hrdinu do Tridesiatheo Cárstva už precítite každou bunkou. To vytvorí počas čítania už úplne iné sprievodné pocity.
Pozorný čitateľ teraz zadá logickú otázku:
Prečo sa všetky rozprávky končia dobre? Ak hlavný hrdina nakoniec láme ihlu, Koštej dodýchava a Spiacu Krásavicu oslobodzuje, tak prečo teraz nevidíme zachránený Solar?
HĽA – TU JE UKRYTÁ NAJHLBŠIA MÚDROSŤ NÁRODNÝCH ROZPRÁVOK!
Ide o to, že Predkovia veľmi dobre poznali budúcnosť svojich potomkov. Vedeli, že my oslobodíme svietidlo, a preto uložili do rozprávok podvedomé programovanie na úspech.
Deťom od plienok vtĺkame do hláv, že
KRÁSAVICA NEUMRELA!
ONA IBA SPÍ!
A KRIŠTÁĽOVÁ RAKVA BUDE ROZBITÁ NA KÚSOČKY!
Nuž čo?
Uvedomujete si genialitu slovanského národa?
Ukryť taký mnohorozmerný význam
do rozprávky tak ľahko pochopiteľnej!
A teraz dvihnite ruky tí, u koho ešte ostalo želanie vysmievať sa z divých barbarov v krpcoch a nazývať rozprávky výmyslom. Ak sa aj takí nájdu, tak im ukážte tento obrázok, ktorý – ako vieme – nie je možné sfalšovať.
Nám už známy labyrint, však? A kto to z neho vyšiel? Zjedený bochník? Ale veď to už je Solar osobne!
Kto ešte nevie, ako sa robia kruhy na obilí, oznamujem:
Z orbitálnej dráhy prichádza mikrovlnný zväzok vĺn. Princíp sa nijako neodlišuje od mikrovlniek, impulz vysielajú cez digitálny filter toho či onoho obrázku. Klasy klesnú k zemi, ale neutrpia. Toto čarovanie má dve funkcie:
Vysielajú sa správy slobodomurárom nízkych úrovní vysvätenia – je to niečo ako médiá pre zasvätených. Kto vie o čo ide, ten pochopí absolútne každé posolstvo.
Žiarivé divadielko pre baranov s cieľom ešte väčšieho zahlcovania zvyškov mozgov mysticko-mimozemskými telegramami.
Ako vidíme, uhľovodíková forma života je na hrane grandiózneho vyvrcholenia…
ZHRNUTIE
Prišiel čas zosumarizovať všetko, čo sme tu prečítali. Z jednej strany sa všetky 3 časti „Sfér vplyvu“ môžu zdať ako namiešaný šalát, kde sa v jednom štúdiu nezmyselne pospájali postavičky všetkých rozprávok, mýtov a legiend, aby natočili novoročný zábavný program. Ale to sa iba zdá, že náš život je rozbitý na fragmenty, ktoré sa nesmú miešať dokopy.
Vydýchnite tento pocit – je to výsledok roboty geniálnej mašinérie tvarov pod názvom „Rozdeľ a podrob si“.
Predstavte si skleník s paradajkami, do ktorého kedysi dávno vnikli paraziti a rozdelili pôvodný, jediný ekosystém na časti. Hriadky rozdelili dvojmetrovým plotom; časť paradajok premenovali na rajčiny, časť na kečup. Tretím dokonca povedali, že pochádzajú z banánovníka, ktorý rastie na druhom konci sveta, a teda preveriť dôveryhodnosť legendy nie je nijako možné.
Po týždni tomatá-paradajky vyhlásili vojnu tomatám-kečupom. Následkom toho sa hriadky skleníka zmenili na utlačenú hlinu, na ktorej nakoniec vyrástol lopúch a vyhlásil, že on je agronómom vyvolená rastlina, ktorá tu rastie posledných 100 miliárd rokov. Potom lopúch vyšiel z utlačeného skleníka a začal veliť celej záhradke. A teraz už ani čert nezistí, čo, kde a kedy pôvodne rástlo, ale ani to najhlavnejšie – kto vypestoval ten prekliaty lopúch?
Podobná situácia sa odohrala aj s našou planétou. Rozprávky ostali poslednými zrniečkami istiny, ktoré – hoci alegoricky – ale aj tak nám podávajú informáciu, ako to v skutočnosti bolo.
V tejto kapitole som úmyselne preplietol rozprávky a vedecké fakty, mýty a zachovalé artefakty, legendy a okrídlené výrazy, ktoré sú dnes známe každému, pretože všetko, čo tu bolo zhromaždené sú zvyšky jediného obrazu Sveta. Najprekvapujúcejšie je, že všetky národy planéty opisujú jedny a tie isté udalosti, preto je to na prvý pohľad namiešaný šalát. Pri druhom prečítaní a ešte aj so zapnutou logikou zo všetkých kútov planéty dostupné a do dnešných dní dochované zrnká istiny začnú zapadať do veľmi pevnej, logickej, ale hlavne jedinej Mozaiky našej rozprávkovej minulosti.
Samozrejme, tu opísaná stavba nebesného krištáľa poskytuje len všeobecnú predstavu o tom, čo to je náš kozmos. V skutočnosti je tento mechanizmus tisíc ráz zložitejší a sú v ňom zapojené také materiály a použité také technológie, ktoré sú proste nepochopiteľné operačnej pamäti nášho dvojdielneho mozgu, či ani nie sme schopní ich identifikovať kvôli primitívnej podstate úrovne nášho vývoja.
Vtip je ešte aj v tom, že vedci hľadia svojimi hľadáčikmi na hviezdnu oblohu, ale nijako im nedochádza, že ono je naozaj sférické a ako začarovaní ďalej tvrdia, že obloha je okolo a nie vnútri Zeme. Pozrite si toto dvojminútové video určené na učenie študentov a zadivte sa slepote prednášajúcich astronómiu:
https://www.youtube.com/watch?v=vpNUdraChWQ
Ani Hollywood nemrhá časom a už dávno nás popchýna svojimi futuristickými „majstrovskými dielami“. Podstata je približne rovnaká: na orbitálnej dráhe sa usadí koráb okupantov, ktorí celé obyvateľstvo planéty menia na rabov. Kým rabi robia na elitu, oni zároveň drancujú zemské zdroje.
Podtext filmov je tiež rovnaký:
Nešpekulujte, v budúcnosti aj tak príde koniec, pozrite von ako žijú ľudia!
Elysium
Oblivion
Určite súhlasíte, že takéto rekvizity na obežnej dráhe už nerobia nijaký extra dojem,
pretože sa nedajú ani len porovnať s krištáľovou rakvou,
Prinášame ďalší prevzatý článok na tému našej všeobecnej bezpečnosti vo svete. Vyzerá to tak, že NATO na čele s USA jednoducho ani neplánuje iný variant ako zničenie Ruska. Svet by si však mal uvedomiť – našich B-A reportérov nevynímajúc – o čo sa vlastne hrá, aj pokiaľ by sa tie najfantastickejšie plány NATO naozaj podarilo naplniť.
Pre NATO sa dnes naplnili tie najstrašnejšie slová: „SYSTÉM PERIMETER“.
Na Západe sa objavila správa o jednom z najstrašnejších systémov, o akých ste asi kedykoľvek čítali. V nej sa hovorí, že ruský prezident Putin vydal nedávno rozkaz jedenástim raketovým plukom RF na aktiváciu do stavu bojovej pohotovosti. Ide o pluky, ktoré majú vo výzbroji rakety Topoľ, Topoľ-M a Jars. Celkovo ich vývoj spadá pod účinnosť aktivizácie tzv. SYSTÉMU PERIMETER, ktorý na Západe nazývajú DEAD HAND.
Najzákladanejšie pochopenie ruského jadrového systému obrany PERIMETER – aké bolo napísané americkými vojenskými expertmi – ho opisuje takto: „Je to plne automatický systém. Nemôže byť zrušený alebo vypnutý. Spustí sa jedine vtedy, ak celé velenie bude už zničené. Celý zmysel tohto systému je urobiť jadrovú vojnu nezmyselnou“.
Dokonca ak aj bude zasadený prvý úder, smrtonosné zariadenie garantuje, že akékoľvek víťazstvá na základe prvopočiatočného aktu agresie budú zbytočné, pretože aj útočník bude zničený. Je to spôsob zabezpečenia vzájomne garantovaného zničenia, a je to zároveň ten systém, pomocou ktorého sa udržiava mier.
Prezident Medzinárodnej akadémie geopolitických problémov, generálplukovník Leonid Ivašov podrobne vysvetlil postup vytvorenia tohto nebezpečného systému obrany: „Keď nad ZSSR visela americká hrozba, tak sme vytvorili systém PERIMETER (na Západe volaný DEAD HAND). Je to systém paralelného veliteľského centra, ktoré by dalo priamy rozkaz na štart raketám podľa zadaného programu, a to dokonca aj v prípade, ak najvyššie vedenie krajiny už zahynulo“…
V západných materiáloch sa vysvetľuje, že právna moc, ktorú využíva prezident Ruska na povolenie jadrovej obrany PERIMETER je založená na plnej moci, ktorá je naň delegovaná v súlade s článkom 1 Ústavy Ruskej Federácie. V hlave 4, článku 80 sa hovorí:
Prezident je garantom Ústavy Ruskej Federácie, práv a slobôd človeka a občana. V súlade s poriadkom, ktorý stanovuje Ústava Ruskej Federácie, on prijíma rozhodnutia na obranu suverenity Ruskej Federácie, jej nezávislosti a štátnej celistvosti, zabezpečenia odsúhlaseného fungovania a vzájomnej súčinnosti všetkých orgánov štátnej moci“.
„Prezident Ruskej Federácie je Vrcholným Hlavným Veliteľom Ozbrojených Síl Ruskej Federácie“.
Nehľadiac na to, že politika Ruska vo vzťahu prahu použitia jadrových zbraní ostáva pevne reglementovaná, v západných materiáloch sa hovorí, že prezident Putin tým, že povolil PERIMETER „prekročil očakávané kritériá reakcie“.
Putin pravdepodobne predpokladá, že Ruská Federácia sa v danom okamihu nachádza „pod jadrovou hrozbou“, o čom nepriamo svedčí známy americký vojenský dokument pod názvom NÁRODNÝ OBRANNÝ AKT PRE ROK 2017.
V dokumente sa napríklad hovorí, že krátko pred zvolením prezidenta Trumpa Kongres USA vydal príkaz obnoviť informáciu o presných miestach nachádzania sa vedenia Ruska a Číny, vrátane topografických koordinát a plného opisu pozemných a podzemných zariadení, ktoré sú životne dôležité pre najvyššie politické a vojenské vedenie v prípade mimoriadnych udalostí.
V dokumente sa spomína ešte jeden dôležitý moment: tým, že USA zosnovali nezákonné vtrhnutie a prehľadávanie diplomatického konzulátu Ruska v San Franciscu, Spojené Štáty prakticky zavŕšili „akt vojny“, hrubo narušiac Viedenskú Konvenciu o diplomatických vzťahoch.
Tlačová sekretárka Ministerstva zahraničných vecí Ruska Mária Zacharová udalosť v rovnakom význame:
„Táto akcia USA vo vzťahu k majetku ruskej diplomatickej misie je absolútne nová, a to nielen v diplomacii, ale aj vo sfére bezpečnosti. Túto akciu považujeme za krajne nepriateľský akt a za vážne narušenie medzinárodného práva Washingtonom, vrátane Viedenskej diplomatickej a dvojstrannej konzulskej konvencie“.
Jednako to najneprijateľnejšie v danej situácii – neprijateľné minimálne pre radových Američanov – je, že americkému národu nedávajú o tom nič vedieť, ale naopak, do hláv im vtĺkajú falošné propagandistické správy. A naozaj, „nie priateľským Ruskom“ budú radoví Američania čoskoro prekvapení, pretože barbarský akt americkej vlády neostane bez reakcie.
https://www.youtube.com/watch?v=CNtXVc9uBMc
Hľa, čo napísalo fínske vydanie Helsingin Sanomat 25. augusta 2017 v článku SYSTÉM PERIMETER: najšialenejší vynález čias studenej vojny.
Vedúci redaktor kanálu ROSSIA Dmitrij Kiseľov otvorene vyhlásil, že Rusko je jediná krajina vo svete, ktorá dokáže premeniť USA na rádioaktívny popol. A to je aj pravda. Stalo sa to pravdou v šesťdesiatych rokoch. Avšak toho sú v skutočnosti schopné obe strany.
Obama začal telefonovať Putinovi častejšie po tom, ako sa v „Российской газете“ objavil článok o systéme garantovanej odplaty PERIMETER. Náhoda? Dokonca ak by aj následkom nepriateľského útoku zahubili všetkých, ktorí môžu vydať rozkaz na odvetný útok, systém automaticky vyšle strategické rakety v správnom smere.
Tak teda – PERIMETER:
V samej špičke studenej vojny, v osemdesiatych rokoch, Sovietsky Zväz vyvinul a zhotovil dovtedy nevídaný systém štartu jadrových rakiet. Ak by Američania zasadili jadrový úder, tak tento systém by sa postaral o zničenie USA.
Systém dostal názov PERIMETER, alebo – ako ho pokrstil Američania – DEAD HAND.
Vo verejnom prístupe je o PERIMETRI dostupných veľmi málo informácií. Je známe, že vývoj systému sa začal v roku 1974, a že bol založený na systéme veliteľských rakiet. V prípade jadrovej vojny stačí na štart rakiet iba jediný sovietsky dôstojník. Na základe signálu veliteľskej rakety by všetky jadrové hlavice – ktoré sa nachádzajú v odpaľovacích šachtách – automaticky odleteli smerom k USA.
Použitie rakety ako komunikačného prostriedku je absolútne logické: signál najlepšie prechádza zhora nadol. V tomto nebol PERIMETER unikátny. USA mali podobný systém, ktorý sa nazýva ERCS (Emergency Rocket Communications System), ale jeho cieľom nebol štart raketových hlavíc napriamo, ale iba odovzdanie rozkazu o štarte vojskám strategického určenia.
Takto sa ruský systém stal o krok vyvinutejší, pretože znížil počet prvkov v reťazci prijatia rozhodnutia o štarte jadrových rakiet. Koniec koncov, hlavným cieľom PERIMETRA je garantovaný odvetný úder v tom prípade, ak by už sovietske vedenie a vysokopostavení velitelia boli zabití. Na štart bol potrebný iba jeden človek.
V skutočnosti to nie je technicky celkom tak. Systém monitoruje niekoľko kontrolných bodov, pričom ak ani jediný bod nezareaguje v určitom časovom intervale, tak systém vydá príkaz na odpálenie rakiet sám.
Vytvorenie takéhoto systému bolo absolútnym šialenstvom. Ale veď nakoniec mal byť aktivizovaný iba v tom prípade, ak by USA začali jadrovú vojnu, ale tak či onak by garantoval koniec sveta. Ak by na ZSSR bola zhodená jadrová bomba, PERIMETER by sa postaral o zničenie všetkého života na Zemi.
Systém bol pripravený na prevádzku v roku 1985.
Čo sa týka amerických snáh o likvidáciu Ruska a zároveň svoju plnú bezpečnosť, Američania nemajú veľa dôvodov na radosť. Majú veľmi priezračné hranice, kde možno umiestniť hoci aj celý raketový komplex a nikto nič nezistí. Teda umiestniť tam na potrebné miesta – okrem litosferickej zbrane – aj jadrové hlavice je pomerne jednoduché. Veď v neutrálnych vodách môže plávať nejedna ruská ponorka s Kalibrami na palube. Ak budú vypustené z tak malej vzdialenosti, žiadny systém protivzdušnej obrany ich nedokáže zostreliť. A aj tak je to iba ruská odveta za vytvorenie množstva amerických vojenských základní okolo ruských hraníc.
Možno že o PERIMETRI by sme sa nič nedozvedeli, ak by v deväťdesiatych rokoch po skončení studenej vojny o ňom neprehovoril plukovník RVŠU Valerij Jarunič. Jarunič bol v r. 1984 povolaný ako špecialista na spojovacie systémy na riešenie otázok spojených s PERIMETROM. Neskôr o fungovaní tohto systému podrobne vyrozprával, pričom veľká časť jeho slov bola potvrdená aj z iných zdrojov.
Jarunič nedezertoval na Západ, a ani ho neobvinili v zrade. Dával si veľký pozor. Keď sa rozpadol Sovietsky Zväz, Jarunič mohol hovoriť otvorenejšie. Chcel poukázať na nebezpečenstvo spojené s jadrovými zbraňami, pričom často cestoval po USA s dokumentami. Zomrel r. 2012 v Moskve.
Vytvorenie „zbrane súdneho dňa“ by bolo zbytočným a nezmyselným, ak by sa o nej nedozvedela nepriateľská strana. Ako sa neskôr ukázalo, USA počas studenej vojny o systéme PERIMETER nevedeli absolútne nič.
Profesor Harvardskej Univerzity, vedúci výskumov studenej vojny Mark Kramer v interview časopisu Teema potvrdil, že PERIMETER nikdy nebol plne automatický. Nehľadiac na všetky snímače, konečné rozhodnutie vždy prijímal práve človek. V roku 1982 prebiehal vývoj plne automatizovaného systému, ale do užívania nebol nikdy schválený. PERIMETER je systém varovania v mimoriadnej situácii – povedal.
Existuje dnes kdesi v zákutiach Kremľa spínač, pomocou ktorého môže Vladimír Putin aktivizovať systém PERIMETER? Experti, ktorí boli zúčastnení interview predpokladali, že nie.
Teraz už vedia, že hej.
Ale aj tak treba pripomenúť, že PERIMETER môže byť spustený jedine v prípade jadrového útoku na Rusko:
A budú mať hľadané šťastie…
Nevedno prečo plány útoku USA na Rusko sú štandardom, ale vytvorený systém obrany – v skutočnosti odveta – je podľa Západu šialenstvo, ktoré rodí strach… ALE NÁS VLASTNE ZA ČO?
