Kategória: VYŠLO INDE

  • PRÍPAD ALJAŠKA

    Veľmi zaujímavý prevzatý článok:

    Oficiálne sa predpokladá, že Ruské impérium predalo Aljašku Spojeným Štátom. Otázka „predaja“ Aljašky je známa každému. Predpokladá sa, že Ruské impérium predalo toto územie Spojeným Štátom Americkým. V skutočnosti nešlo o žiaden predaj.

    Ruské impérium bolo v tom čase ohromnou ríšou, do ktorej patrili aj USA, ale aj Nemecko, Francúzsko a Anglicko.

    Pred 150 rokmi Ruské impérium odovzdalo Aljašku svojmu subjektu – USA.

    Preto nedošlo k žiadnemu predaju inej krajine, ale išlo o odovzdanie územia do správy druhého subjektu tej istej krajiny – Ruského impéria.

    Situácia bola analogická tej, ktorá sa odohrala v 20. storočí  s Krymom. Tento ruský polostrov ukrajinský kukučník Nikita Chruščov vyňal spod riadenia Centrálneho Ruska (vtedy RSFSR) a odovzdal ju pod správu oblasti odkiaľ pochádzal (vtedajšej USSR).

    Až neskôr – o 50-60 rokov – začali Ukrajinci hovoriť o svojej vlastnej dlhovekej štátnosti, úplne zabudli  na sovietske obdobie spoločného štátu s Ruskom (ZSSR) a pokúsili sa nezákonne si prisvojiť odovzdané ruské územia – teda Krym. Je to ohromná zásluha dnešného Prezidenta Ruska Vladimíra Putina, že prinavrátil Krym do zostavy Ruska.

    150 rokov to boli naše kukúčatá. Prišli na ruské územie z neznámych ostrovov Nemecie (tam, kde žijú Nemci). A vtedy Aljašku – tak, ako za našich čias Krym – tiež odovzdali do správy Amerike. A potom Američania jednoducho zabudli, že v tých časoch boli aj oni subjektom Ruského impéria.

    V skutočnosti ako dôkaz možno uviesť nasledovné. Všetci vedia, že súčasná Kanada je kolóniou Anglicka, pričom jej najvyšším predstaviteľom je nedávno zosnulá Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie.

    Málokto vie, že aj v USA je hlavou tá istá moc reprezentovaná britským monarchom. USA sú tiež kolóniou Veľkej Británie. V podstate  práve preto nedávno prebehli udalosti, ktoré sú spojené s možným uvedením Donalda Trumpa na post kráľa Veľkej Británie.

    Alžbeta II. nosila priezvisko „Windsor“, ktoré dostala iba nedávno – v roku 1917. V tom istom roku aj Nikolaj II. dostal „priezvisko“ „Romanov“. Teda do roku 1917 „Windsorovci“ a „Romanovci“ – ako aj ďalší členovia tejto kráľovskej rodiny – boli predstaviteľmi JEDNÉHO rodinného klanu. A práve tento kontroloval mocné Ruské impérium.

    Do roku 1917 – teda aj v časoch odovzdania Aljašky (1867) – táto jedna rodina kontrolovala viacero štátov dokopy, a po revolúcii r. 1917 každý klan tejto rodiny dostal svoju časť Ruského impéria. Členovia tejto mafie (rodiny) si prisvojili nové priezviská a rozišli sa po svete.

    Následkom toho sa objavili USA. Až v roku 1917. Aj Aljašku si ponechali práve tak, ako Krym mohol ostať u odtrhnutej sa Ukrajiny.

    Ako doplnok k tejto otázke predstavujem svoj rok starý materiál. Bude užitočné si ho prečítať z pohľadu otázky Aljašky.

    * * *

    Dnes predpokladáme, že na nasledovníka Alexandra II. – ako aj imperátora Nikolaja II. Romanova – vplýva ten istý súbor génov ako u Napoleona, Hitlera, Einsteina a mnohých ďalších „Španielov“ – Iberíjčanov.

    Týmto „Španielom“ aj posielal Alexander II. zlaté poklady nakradnuté v Rusku. To, čo nedokázal s Ruskom urobiť Napoleon, dokázal jeho nasledovník – Alexander II. Presne tak – nasledovník! Veď Alexandrovi II. udelil španielsky rád Zlatého Rúna (1826) samotný Napoleon! Brat imperátora-smoliara.

    Historik P. A. Zajončikovskij napísal: „Vláda Alexandra II. realizovala „germanofilskú politiku“, čo nezodpovedalo záujmom Ruského impéria. Napomáhala tomu pozícia samotného monarchu: „Požehnaný svojim strýčkom – pruským kráľom – a neskôr pruským kráľom Wilhelmom I. všakovako napomáhal, aby sa vytvorilo jediné, militantné Nemecko“.

    Ruský neruský imperátor, ktorý zaujal trón Ruského impéria, sa zaoberal otvorenou sabotážou v prospech Nemecka. Nuž hľa, tu je názorný príklad prejavu multikulturalizmu a tolerantnosti – akonáhle sa cudzie prvky dostanú do zdravého organizmu, začnú ho požierať. Imperátorské rodiny neboli žiadnou výnimkou.

    Takže v roku 1854 sa odohrala mytologická udalosť – prišiel piaty mesiáš po Kartáginskej ére. V skutočnosti na ruský trón nastúpil Alexander II. Mesiášska choroba pravidelne zasahuje vládcov, pričom každý z nich najradšej podháňa kalendár tak, aby dostal mesiášsky štatút. Alexander II. nebol výnimkou. Vystúpil, ochorel a začal napravo a naľavo realizovať svoje mesiášske „práva“.

    Ale vynechajme etiku. Ide o geopolitiku. Akonáhle sa Alexander II. cítil ako mesiáš – podobne mytologickému Kristovi – začal upravovať Zemeguľu.

    Hlavnou úlohou – ktorú bolo vtedy potrebné urobiť – bolo prenesenie nultého poludníka z Ruského impéria. Do opatrení Alexandra II. bol nultým poludníkom Pulkovský poludník, ktorý prechádza cez Pulkovské observatórium v Petrohrade.

    Pulkovský poludník je starý variant Osi Sveta, pred Greenwichom. Práve preto na Pulkovskej osi stoja Petrohrad, Kyjev aj pyramídy v Gíze. Áno, dokonca aj Veľký Novgorod na geografických mapách Encyklopédie Brokgauza a Eftona stojí na 1. stupni východne od neho.

    O tom, že určité sily sa pripravovali na príchod mesiáša v roli Alexandra II. svedčia aj prípravné udalosti, ktoré sa odohrali o niečo skôr. Napríklad už v roku 1843-1844 bolo vykonaných niekoľko špeciálnych expedícií, ktorých cieľom bolo určenie presnej hranice medzi Pulkovom a Greenwichom.

    Tu je treba spomenúť ešte dva nulté poludníky miestneho významu. Jeden z nich je Parížsky poludník. Druhý je Ferro poludník. Prechádzal skrz ostrov Ferro (dnes El Hierro). Názov oboch poludníkov bol odvodený od mena Perúna: spomeňme starý názov Južnej Ameriky „Peru“, alebo „Peruánska zem“.

    Úloha mesiášskych činov Alexandra II. spočívala v tom, aby preformátoval Zem. Preniesol nultý poludník do Greenwichu a tým odrezal Americkú polguľu s jej Novým Svetom od Starého Sveta. Zem sa rozdelila na dvoje: tento svet je Starý – tento svet je Nový.

    Samozrejme, že toto rozdelenie je mytologické, iluzórne. Tomu treba rozumieť. Ale jeho význam je pre civilizáciu ohromný. Preto z pohľadu následkov takejto zmeny Sveta bola činnosť Alexandra II. mesiášska. Po množstve meraní, výpočtov a rokovaní v roku 1854 bolo na Medzinárodnej poludníkovej konferencii vo Washingtone rozhodnuté, že za bod odpočítavania dĺžok na celej zemeguli bude určený Greenwichský poludník.

    Treba spomenúť, že hraničný bod – 1854 – neprebiehal pokojne, otázky Deličov Zeme sa riešili nie iba vo vedeckých a náboženských sférach, ale aj na bojových poliach.

    V roku 1854 sa začala Krymská vojna medzi Ruským impériom a anglo-francúzskymi vojskami. Trvala jeden rok a jej význam spočíval v tom, aby sa prostredníctvom opisu vojny – bojových operácií – ukázala história toho, že Krym už prestal byť Centrom Sveta.

    Vojská za neho bojovali skôr z inercie až sa nakoniec naň vykašľali.

    V tom istom roku 1854 sa začala vojna aj na Americkom kontinente. Historici ju nazvali „Občianska vojna v Kansase“. Ale v skutočnosti išlo o podporu toho istého mýtu, keď Deliči Zeme si pripravili pôdu pre nové akty formátovania Zeme.

    Rovnako v tom istom roku – 1854 – bola v USA založená Republikánska strana – Strana vojny.

    A práve preto, aby sa novým Centrom Sveta stal Nový Svet – USA – Spojené Štáty začali skupovať zem. V roku 1853 sa kúpená zem s názvom Arizona a New Mexiko stali súčasťou USA, pričom došlo k stanoveniu konečnej polohy juhozápadnej štátnej hranice.

    Zaujímavosťou je, že prvý raz myšlienka o predaji Aljašky zaznela v tom istom čase – roku 1853 takúto ponuku vyslovil generálny gubernátor Východnej Sibíri N. N. Muraviov-Amurskij. Očividne, USA začali zbierať zeme na vytvorenie nového Centra Sveta – na ekonomické, politické aj vojenské ovplyvňovanie.

    Na pozadí svojich geografických strádaní a sabotážnych spoluúčastí v prospech Nemecka, v roku 1867 Alexander II. odovzdal  Ruskú Ameriku – Aljašku – akýmsi Spojeným Štátom. Skutočná imperátorská sabotáž, dvorní úslužní historici na obranu povedali: nuž, imperátor nemal dosť peňazí.

    Ale takto vzniká úplne logická otázka: a čo s vozmi plne naložených zlatom, ktoré boli poslané do Španielska? Znamená to, že ani na nich nestačili peniaze?

    V samotnej Amerike prebehla Občianska vojna medzi Severom a Juhom. Podstatou tejto vojny nebolo žiadne otrokárstvo, ako tvrdia dnešní historici. V USA neexistovalo žiadne otrokárstvo. Africkí a iní migranti – ako aj dnes – hľadali pre seba ľahší život na cudzom chrbte, t.j. na Americkom kontinente. Dúfam, že dnes to začalo chápať viac ľudí – na príklade Európy okupovanej migrantmi.

    Očividne predaj Aljašky nebol predajom v dnešnom ponímaní slova, pretože išlo o niečo úplne iné. Slovo „predaj“ pochádza z pre-dať, čo znamená odovzdať, dať. Napríklad predanie dievčaťa do služby či odovzdanie chlapca do učenia. Preto zmysel predaja Aljašky pozostáva nie z príjmu peňazí, ale z odovzdania druhej krajine.

    Význam tohto odovzdania spočíva v tom, že v Amerike Romanovci vytvorili svoj vlastný Tretí Rím.

    A v tejto spojitosti vyzerá zvláštne to, že historici akosi úporne šíria fámy o tom, že akoby v roku 1862 Alexander II. rýchlo schudobnel. A to schudobnel až tak, že – podľa názoru historikov – bol dokonca prinútený si požičať od Rothschildovcov 15 miliónov Libier šterlingov za 5% ročného úroku.

    Odkiaľ sa vzala takáto požičaná suma? Prečo sú percentá za úver práve také? O čo ide v tejto pôžičke? Na to historici nedávajú žiadnu rozumnú odpoveď.

    Ale zato sa tento nimi vymyslený dlh stal „podstatou“ toho, prečo Ruské impérium odovzdalo Aljašku Spojeným Štátom. Podľa názoru historikov, tento dlh Rothschildovcom možno vytvorila jeho židovská pseudo-žena Dolgoruká a Alexander II. nemal čo zaň dať. A vtedy Veľké Knieža Konštantín Nikolajevič – mladší brat vládcu – našiel východisko zo situácie. Navrhol Alexandrovi II., aby predal „niečo nepotrebné“. Pre impérium sa nepotrebnou ukázala Aljaška.

    Pretože rozhovory o odovzdaní Aljašky sa začali ešte v roku 1853, nastupuje tu otázka: Alexander II. už vtedy dlhoval Rothschildovcom? Alebo svojimi rokovaniami o predaji Aljašky geniálni štátni úradníci už 9 rokov vopred predpokladali vytvorenie dlhu Alexandrom II.? Faktický predaj Aljašky sa uskutočnil až v roku 1867, t.j. 14 rokov po prvom pokuse ho zrealizovať.

    Okrem toho, ak by išlo o dlh, tak imperátor Alexander II. by sa pozornejšie zaoberal peniazmi, ktoré za predaj ruskej Aljašky dostal. Ale on ich proste nedostal. Presnejšie, nezačal dostávať. Nezačal dostávať 7,5 milióna dolárov, za ktoré USA dostali 1 518 800 km2 ruskej zeme. A to potvrdzuje našu verziu o bezodplatnom prevode ruskej Aljašky Romanovcami v prospech USA.

    A teraz odpovieme na otázku: prečo? Pretože sa predpokladá, že Zem je okrúhla, tak nestačilo previesť len Greenwichský meridián. Trebalo previesť aj meridián o 180°, t.j. na protiľahlej strane Zeme. A tak aj on prešiel cez Beringov prieliv a oddelil Ruské impérium on je Iných území Toho sveta, v ktorom sa teraz ocitla Aljaška.

    Spolu s Aljaškou boli Spojeným Štátom odovzdané aj Aleutské ostrovy.

    Ak Ruské impérium stratilo svoje zeme v podobe Aljašky, tak klan Romanovcov nestratil nič. On ako ovládal oba svety, tak ich ovláda aj teraz.

    18.09.2017

    ZDROJ

    Autor: Andrej Ťuňajev

  • POĽSKO-NEMECKÉ PRIATEĽSTVO

    Dnes sa Poľsko snaží nanucovať dojem, že oni sa pred vojnou „nekamarátili“, že to sa iba vtedy zlí Nemci (všetci „vedia“, že dnes sú už iba dobrí) kamarátili so zlým ZSSR (napriek všetkému stále zlými Rusmi). A preto sa – z poľského pohľadu – kedysi zlé Nemecko a neustále zlé Rusko (štát, ktorý vtedy ani neexistoval) dohodli na likvidácii (vždy dobrého a spravodlivého) Poľska. To, že Poľsko v r. 1920 – spolu s Rumunskom – napadli ZSSR a odorvali mu územia (napr. Ukrajinu, Bielorusko) bolo samozrejme spravodlivé. Po tejto vojne kruto umučili v koncentračných táboroch cca 85 000 zajatcov. Na túto „operáciu“ vybudovali 5 koncentračných táborov, z toho jeden bol v Krakove. A my vieme, že dva roky predtým – r. 1918 – okradli aj nás o naše územie na severe Slovenska.

    Pri okradnutí Slovenska (detaily sú opísané v knihe SEVERNÉ HRANICE SLOVENSKA) Poliaci vychádzali z „faktu“, že celé územie Slovenska bolo kedysi pod nadvládou Boleslava Chrabrého. My vieme, že bolo. Vtedy, keď Poliaci ako hlavná zložka križiackych vojsk (súčasť pokresťančovania nášho územia) rozorvali na kusy a delili si to, čo dnes historici volajú Veľká Morava. Ale Slovensko sa ocitlo pod ich nadvládou iba na 2 až 3 roky. S veľkou pravdepodobnosťou sa na roviny zvyknutým Poliakom nikdy nepodarilo odsadiť horské územia Slovenska, hoci došli až po Dunaj. A tak naši Predkovia – spolu s Maďarmi – Poliakov zo Slovenska rýchlo vytlačili a oslobodili sa od nich.

    Teraz sa – z nášho pohľadu – otvára zaujímavá otázka. Ak si Poliaci nárokujú na územie Slovenska len preto, lebo bolo krátkodobo (2-3) roky pod poľskou nadvládou, tak – presne podľa ich logiky – by Poľsko oveľa skôr malo byť súčasťou Nemecka, lebo Nemci ho mali pod nadvládou 2x dlhšie…

    O udalostiach spojených s poľskou predvojnovou aktivitou sme už písali. Prinášame zaujímavý pohľad – preložený článok:

    ZDROJ:

    Druhá svetová vojna v Európe začala tak, že Nemecko s Poľskom zožrali Československo…

    Pred niečo viac ako tri a pol rokom USA (možno povedať, že „Deep State“ sekcia USA) pustili na Rusko z reťaze svojho psa – Porošenka, ktorý sa na Ukrajine dostal k moci následkom ozbrojeného štátneho prevratu. Plánovaný cieľ však dosiahnutý nebol.

    Teraz USA hucká svojho druhého psa na reťazi – Poľsko – ale tentoraz už na Nemecko. Ciele sú približne rovnaké – tradične anglosaské – t.j. za každú cenu (hoci aj vojnou do posledného Ukrajina a/alebo do posledného Poliaka) zabrániť Rusku a Nemecku vzájomné posilniť rusko-nemeckú spoluprácu.

    Alebo – v čisto obchodných kategóriách – zabrániť dodávkam ruského plynu do Nemecka preto, aby mohli Nemcom predávať drahý, americký skvapalnený plyn. Zároveň vytlačiť nemecké spoločnosti z ruského trhu (pretože na americké firmy sa mimo ropného priemyslu sankcie nevzťahujú).

    Poľsko – ako aj nerealistické ambície jeho elity – je znovu použité ako taran-samovrah. Už som to predpovedal a opísal to v inom mojom článku.

    Predvojnový poľský prezident Ignacy Mościcki na poľovačke s Hermannom Göringom (nájde niekto fotografiu Stalina na poľovačke s Hitlerom?)

    Nemci však veľmi dobre rozumejú tomu, že USA používajú proti nim Poliakov. Zároveň im ide o oslabenie pozície Nemecka v EÚ. Preto odpovedajú poľskej vláde adekvátne.

    Takže čo sme mohli vidieť v poľsko-nemeckých vzťahoch na posledných niekoľko týždňov?

    1. Poľsko vystupuje proti stavbe SEVERNÉHO PRÚDU 2 a aj proti tomu, aby bol plynovod OPAL využívaný na plnú kapacitu.
    2. Nemecko vyhráva predbežné zasadnutie súdu v kauze OPAL, čím bolo zrušené predchádzajúce obmedzenie na vykonávanie aukcií pri využití kapacitných možností tohto plynovodu. A tak od 1. augusta sa začínajú tieto aukcie vykonávať, čo umožňuje Gazpromu naplniť OPAL na plný výkon.
    3. Poľsko sa pokúša oslabiť vplyv Nemecka v EÚ tak, že vystupuje proti rade kľúčových rozhodnutí.
    4. EÚ (z aktivity Nemecka) ako odvetu zavádza sankcie proti Poľsku „za realizáciu škandálnej súdnej reformy“. Teraz EÚ môže zbaviť Poľsko práva hlasu v zastupiteľských orgánoch EÚ.
    5. Poľsko na odvetu obviňuje Nemecko v zasahovaní do svojich vnútorných záležitostí a uvádza (verbálne), že má vlastnú suverenitu.
    6. Nemecko (v zastúpení ministra spravodlivosti Heiko Maasa) plne podporuje sankcie EÚ.
    7. Aj Európska komisia vyhlásila, že kvôli „nedemokratickým reformám v Poľsku“ môže zastaviť subvencie Poľsku z konsolidovaného európskeho rozpočtu. A bez dotácií veľká a mohutná poľská ekonomika upadne do deflácie a zahynie tak rýchlo, ako ukrajinská bez ruského trhu.
    8. Líder vládnucej poľskej strany „zákon a spravodlivosť“ Jarosław Kaczyński 28. júna prehlásil, že „Nemecko sa pokúša zbaviť zodpovednosti za Druhú svetovú vojnu“.
    9. Poľský historik Bogdan Musiał obvinil Nemecko, že „Berlín pomáha Moskve viesť vojnu na Ukrajine“, a tiež „pripravovať revolúciu vo Varšave“.

    10. Poľskí futbaloví fanúšikovia na futbalovom stretnutí poľskej Legie a kazašskej Astany 1. augusta (na výročie vypuknutia povstania) vyvesili ohromný banner obviňujúci Nemecko v povraždení 160 tisíc Poliakov – vrátane 1 000 detí – počas potlačenia povstania vo Varšave r. 1944. Je jasné, že nejde o iniciatívu zdola, ale o časť aktivít poľskej vlády.

    11. Poľský minister obrany Antoni Macierewicz 1. augusta vyhlásil, že „Sovietsky Zväz bol dohodnutý s nacistickým Nemeckom v otázke likvidácie Poliakov“ a „v auguste 1944 sovietske vojská úmyselne neposkytli pomoc Varšavskému povstaniu, pretože sa Červená hviezda dohodla s Nacistickými katmi na likvidácii poľských vlastencov“.

    12. V ten istý deň, 1. augusta, ten istý minister národnej obrany Poľska Macierewicz v éteri Poľskej televízie vyhlásil, že „z právneho hľadiska Nemecko bez pochýb dlhuje Poľsku reparácie“. A doplnil, že „Nie je pravda, že poľská vláda sa zriekla reparácií, ktoré nám patria od Nemecka. To sovietska kolónia pod názvom PĽR sa čiastočne zriekla reparácií, ktoré boli spojené s územím sovietskeho bábkového štátu NDR.

    Osobne si myslím, že ak súčasné Poľsko nie je právnym následníkom PĽR, tak nemá nárok ani na územia, ktoré boli po Druhej svetovej vojne odobraté Nemecku, t.j. na Západné Prusko, Sliezsko, Východné Pomorie, Západný Brandenburg, Danzig (Gdansk) a Štetín. Tiež treba vrátiť Rusku – ako právnemu nástupcovi ZSSR – Podlasie (Podľašie) a Nadsanie. Ak nemám pravdu opravte ma.

    Ako vidno, poľsko-nemecké priateľstvo „silnie každým dňom“. Nie náhodou Trump nedávno priletel do Varšavy a na reťazi uviazaný poľský mopslík poslušne a samovražedne breše na nemeckého slona.

    To, že poľská elita sa chová takto predvídateľne je tiež dosť zaujímavé. Ako povedal Satanovský (známy ruský ekonóm a odborník na východné krajiny – pozn. prekl.) „Poľsko sa chová ako Poľsko“. A výsledok bude taký istý, ako tri razy predtým.

    Hľa takto uvažujem: koľko dní budú potrebovať Nemci na cestu do Varšavy? A veď dnešná technika ide oveľa rýchlejšie…

    Vyzerá to tak, že udalosti opäť smerujú k vymazaniu Poľska z mapy sveta. Takže výraz „blýskajúca sa krajina“ dostane ešte jedno potvrdenie.

    Alexander Rodgers

    12.08.2017

  • SFÉRY VPLYVU 2

    Pokračujeme druhým dielom cyklu Sféry vplyvu. Nie je to ľahké čítanie, ale stojí zato. Aby tento diel bol zrozumiteľnejší, najskôr sme uverejnili článok PIATA DIMENZIA, ktorý vrhá viac svetla na existenciu Systému, ktorý sme si už zvykli nazývať Matrix. Je to principiálne také jednoduché, že to nemožno nazvať inak ako geniálne. Matrix je náš vnútorný hlas – aj keď má aj technické komponenty, ktorá nás obklopujú. Vnútorný dialóg, ktorý nám radí ako sa obliekať (veď v móde sú nohavice pre ženy a trenírky a šľapky pre mužov, každý rok iné farby či strihy…), čomu veriť (kamarátky, kolegyne, Facebook a pod. – všetci „presne“ vedia ako sa veci majú), čo jesť (najlepšie je to dovezené z cudziny a reklamované v médiách, to čo varia mediálne hviezdy na obrazovkách…), čo piť (alkohol, energetické nápoje, koly, pivo – aj nealkoholické…), aký viesť životný štýl (treba byť trendovo in…) a vôbec všetko, čo sa patrí, čo proste má tak byť… TO JE MATRIX. Nášho najväčšieho nepriateľa považujeme za seba samého. Ak sa chceme dostať spod jeho vplyvu, tak v prvom rade musíme prestať pozerať tam, kde hľadia všetci ostatní.

    Svetlé Sily nám však poskytujú nástroje na uľahčenie výstupu zo Systému, ktorý začína dostávať očividné štrbiny. U Slovanov sa už aktivizovali – a dajú aj diagnostikovať – aj iné čakry, stávajú sa prístupné metodiky presunu vedomia do stavu tu a teraz (tento stav eliminuje vnútorný dialóg), farby čakier – po veky stabilné – sa začali meniť každým okamihom. Svet sa mení a očividne prichádza bod zlomu. Majme však na pamäti dôležitú skutočnosť – akékoľvek zmeny tváre Sveta neznamenajú automatické „posunutie“ všetkých ľudí nahor len tak, bez vynaloženia vlastného úsilia. Skrátka zmena tváre Sveta a kvantový skok vo vedomí človečenstva sú dve nezávislé veci. Veď ani v tomto živote nedostávame nič len tak, bez vynaloženia úsilia.

    Pôvodný článok:

    UPOZORNENIE!

    NEMÁ VÝZNAM ČÍTAŤ TENTO ČLÁNOK, AK STE NEČÍTALI PRVÚ ČASŤ.

    Dúfam, že informácia o všeobecnej konštrukcii Neba sa vo vašej hlave už trochu uložila. Znamená to, že môžeme pozrieť na princíp fungovania krištáľových sfér, a teda pochopiť ich určenie.

    Pozrime sa teda na škrupinu z niekoľkých uhlov pohľadu.

    ŠKRUPINA JE AKO MATRIOŠKA

    Matrioška má byť zhotovená zo siedmych figúrok.

    V nich je zašifrovaný model človeka: sedem tiel vložených jedno do druhého, pričom to najmenšie, najslabšie a najzraniteľnejšie fyzické telo je chránené šiestimi jemnohmotnými telami, ktoré ho čo do rozmerov značne prevyšujú.

    Do ľudských tiel Bohovia vmontovali implantáty v podobe žliaz vnútornej sekrécie (sekréty vnútorných želaní). Tieto trysky sú určené na totálnu kontrolu tela a psychiky prostredníctvom vstrekovania hormónov v potrebných množstvách a v potrebnom čase (potrebných z pohľadu Bohov).

    Energetické centrá (čakry) dodávajú žľazám signál na vypustenie hormónov. Čakry sú usporiadané pozdĺž chrbtice. Tí ktorí vidia vedia, že každá čakra v jemnohmotnej rovine vyžaruje svoje svetlo, pričom svetlá sú usporiadané v poradí ako dúha.

    Ako žľazy riadia čakry, tak čakry sú zase riadené sférami Bohov v Nebi.

    Každá krištáľová vrstva škrupiny posiela signál do svojej čakry v súlade s frekvenciou svojho svetla.

    7 čakier – 7 sfér riadenia – 7 Bohov kurátorov

    Nuž hľa, môžeme si ich aj vymenovať:

    Isis, Ra, Sechmet, Chonsu, Tot, Hator, Chnum

    Každý Boh má na hlave zobrazenú svoju sféru vplyvu. Egyptológovia ich mylne považujú za Slnká a Lunu, ale pritom sa nikde nevysvetľuje, odkiaľ sa vzalo toľko Sĺnk.

    Ako vám už určite došlo, každý národ nazýval a zobrazoval jedných a tých istých Bohov vo sférach po svojom. Napríklad Egypťania mali Sechmeta s levou hlavou, my zase máme výraz Kráľ Lev (KráľLevstvo – kráľovstvo). Všimnite si, že zatiaľ čo Egypťania zobrazujú túto zvieraciu podobu na kameni, tak my tento zoopark opisujeme v rozprávkach: Finist – Jasný Sokol, Cárovná Labuť, Havran Havranovič a v rozprávke o Márii Morevne traja vtáci vzali za ženy tri sestry a odniesli ich do svojich cárstiev.

    Zvlášť zdôrazňujem, že do príchodu Jehovu na scénu boli naše vzájomné vzťahy s Bohmi viac menej priateľské. Ľudia – hoci sa aj nachádzali v plnej závislosti od ich vôle – aj tak k nim bežne chodievali na návštevy na nebo (o tom podrobnejšie v tretej časti).

    Nuž tak, zhrnieme si to. Inštancie Bohov dávajú signály do čakier, tie zase podávajú signál do žľazy, ktorá vstrekne hormón do krvi a u človeka proste niet síl odporovať tomu, čo od neho ten či onen Boh vyžaduje.

    Prišiel príkaz spať – treba spať!

    Jesť – treba jesť!

    Rozmnožovať sa – nieto kde ujsť, budeš sa rozmnožovať!

    Deti majú pohlavnú čakru vypnutú, preto sú dočasne oslobodené od najsilnejšieho, doslovne termojadrového gombíka Bohov.

    Počas vedomého výstupu do astrálu, alebo proste vo sne vidíme také farby a počujeme také zvuky, aké sme nikdy vo svete nepostretli. Keď sa prebudíme, tak už si nedokážeme uvedomiť – a už vôbec nie opísať – taký sen. Je to preto, lebo našich 5 orgánov zmyslov je veľmi primitívnych. Ale príčina nie je iba v ich primitívnosti.

    Dokonca ak by sa naše analyzátory rozšírili do úrovne nadzmyslovej aparatúry, tak by sme ponímali okolitý svet vo viac rozvinutom spektre, ale aj tak by sme uvideli iba 7 farieb a počuli iba 7 nôt, pretože celá naša planéta je obmedzená týmto číslom.

    Všimnite si – škrupina má 7 sfér vplyvu. Žeby to bola náhodná zhoda?

    Ide o to, že jedným z najefektívnejších spôsobov riadenia živých bytostí je ohraničenie schopnosti ich vnímania. Takto ochutnávame iba omrvinky z bohato prestretého stola, pričom ani netušíme, ako bohato a rôznorodo je tento stôl prestretý.

    Mnohí môžu teraz namietať: ale veď dúha aj hudba sú prekrásne!

    Na to vám môžem odpovedať iba to, že proste ste ešte nič sladšieho ako mrkvu nejedli.

    ŠKRUPINA JE OBMEDZOVAČ SVETLA

    Nezabúdajme, že nás osvetľujú lampy hviezdnej sféry a nie Slnko, ktoré iba dopĺňa osvetlenie priamymi lúčmi.

    Pretože svetlo – ktoré vychádza z hviezdnej sféry – prechádza cez 7 krištáľových bariér je nimi vo svojom spektre ohraničené. Každá krištáľová sféra predstavuje samostatnú frekvenčnú charakteristiku, čím udeľuje toku svoju dĺžku svetelnej vlny – a teda spolu máme 7 korekcií.

    Teda kompletný svetelný balík prichádza k nám obrezaný v podobe iba siedmych farieb. Práve preto škrupinu niekedy nazývajú aj „Lunárnou dúhou“.

    ŠKRUPINA JE ZVUKOVÝ FILTER

    V hudobnej sfére sú dve strašné tajomstvá, ktoré vám nikto nevysvetlí, pretože sami nepoznajú odpovede.

    Zvuky sa niekedy nazývajú hrubé a jemné. Táto asociácia je spojená s prierezom struny alebo priemerom výstupu, z ktorého zvuk vychádza.

    Zvuky sa delia aj na krátkovlnné a dlhovlnné. Toto je už v celku jasné, lebo možno merať dĺžku vlny zvukovej frekvencie.

    Ale najrozšírenejšia charakteristika zvuku je rozdelenie na nízke, stredné a vysoké frekvencie.

    Čo znamená VYSOKÉ alebo NÍZKE?

    U hudobných nástrojov klávesy, struny alebo ventily na vývod vzduchu, umiestnené vertikálne? Nie. Okrem toho, ak aj je hudobný nástroj otočený hore nohami, tak frekvencia zvuku sa nemení.

    A môže vysoký človek mať jemnejšie zvukové spojenia a jeho hlas môže byť vyšší, ako u ľudí s menšou výškou? Je to akési zvláštne, ale od výšky našej kostry to nezávisí.

    Tak prečo sa zvuk delí na vysoký, stredný a nízky?

    To bolo prvé tajomstvo…

    Druhé tajomstvo znie“ prečo je nôt práve 7?

    UPOZORNENIE!

    Môžete prekutrať celý internet, absolvovať hudobnú školu, alebo dokonca spríbuzniť sa s dynastiu Bachov, Mozartov alebo Beethovenov, ale ani tak nezistite, prečo je nôt 7 a prečo sa zvuk delí na vysoký, stredný a nízky!

    Je to preto, lebo krištáľové inštancie v nebi sú utajené,

    a spolu s nimi aj odpovede na tieto dve otázky.

    Princíp je v tom, že sféry sa neustále otáčajú jedna voči druhej šialenou rýchlosťou. Trením o éter vzniká zvuková vlna. Sedem sfér vytvára sedem nôt. Priestor medzi sférami je tiež rozdelený na prináležiace tóny. Tóny sú zase rozdelené na poltóny. Najnižšia sféra je najväčšia, preto má najnižší zvuk (hrubý).

    Teraz to už je jasné?

    Čím vyššia sféra, tým vyšší zvuk!

    Nuž hľa – prečo od nepamäti nazývajú zvuky vysokénízke.

    Podobne ako s otázkou Glóbusu Neba a Armillárnej sféry, je to ďalšie potvrdenie, že diví, špinaví barbari presne vedeli, ako je v skutočnosti nebo zostavené.

    Ak vezmeme do úvahy obrovský rozmer tohto hudobného nástroja, tak iné noty proste nemajú šancu na existenciu, pretože ich vlny sú okamžite potlačené nebesným mega-generátorom.

    Analogicky ako u svetelného spektra, aj tu je vložená zvuková diverzia. Ale nehľadiac na snahu Bohov, ľudia s nadzmyselným sluchom sú schopní odvodiť hudbu napriamo z neba.

    Myslíme si, že geniálni hudobní skladatelia svoje diela vymýšľajú, ale oni v skutočnosti jednoducho počujú a zapisujú pohyb krištáľových sfér, hoci si to sami neuvedomujú. Oni sami hovoria, že melódia im proste sama odseba zvučí v hlave.

    Nuž hľa, toto je hudobný sluch, nie to, čo nám chcú nahovoriť.

    Okrem už opísaných funkcií, sedem sfér zároveň predstavuje gigantický fotónový generátor, ktorému naši Predkovia dali názov „Fata“ (po rusky sa fotón povie фатон – pozn. prekl.). On má pod kontrolou nielen čakry, farby a zvuky, ale aj následnosť životných scenárov každého živého organizmu na povrchu Zeme pomocou fotónového žiarenia.

    Nezamieňajte si Lunárnu Dúhu s Mesiacom, ako to robí Hlbinná Kniha. Mesiac je iba jedna z brán do prvej krištáľovej inštancie, pričom Luna je názov celého mega-komplexu so siedmimi sférami riadenia.

    TEDA SI ZHRNIEME:

    Ako je známe, zdokonaľovanie nemá hraníc. A tu hľa toto – naše ponímanie obrezali do siedmych úrovní čo znamená, že žijeme v ohraničených podmienkach. Znamená to, že na Zemi nemôže byť ani reči o evolúcii.

    Živá bytosť má jednu zvláštnosť: bytosť sa buď vyvíja, alebo degraduje – tretia možnosť NEEXISTUJE. Podľa tejto logiky, na siedmej úrovni narazíme na strop a predpokladáme, že tretia možnosť neexistuje. Znamená to, že začneme degradovať na prvú úroveň.

    Takto môžeme vykonať logický rozumový záver:

    BUĎ SME NA PRAHU VYMIZNUTIA ZO ZEME, ALEBO NA PRAHU ZÁNIKU OHRANIČENIA SIEDMYCH ÚROVNÍ – PRETOŽE TRETIA MOŽNOSŤ NEEXISTUJE.

    Autor: As-Gard

    ZDROJ

    08.08.2017

  • SFÉRY VPLYVU 1

    Materiál tohto článku nadväzuje na sériu článkov o Lesoch na Zemi. Vysvetľuje, prečo potrebovali tvari zničiť ohromné lesy minulosti, a teda načo potrebovali kremík.

    Články tohto druhu nie sú spravidla ľahké čítanie, preto sme dlho váhali ohľadom ich zverejnenia. Nakoniec však nastal čas potreby uvoľnenia tejto informácie aj u nás.

    Či je alebo nie je potreba oboznámenia sa s takouto informáciou, to striktne závisí od úrovne Duchovného vývoja každého jednotlivca samostatne. Každá konštrukcia musí stáť na pevnom základe – v našom prípade je základom Stará Viera, teda prastaré poznanie vecí takých, aké naozaj sú. Treba však neustále mať na pamäti, že vojnu s tvarmi sme prehrali, a teda že mnohé z informácií, ktoré sú dostupné vonkajšiemu kruhu Žrecov môžu byť – a často aj sú – zodpovedajúco upravené.

    Netreba si však hneď myslieť, že všetko je vždy presne tak, ako to podáva nejaký konkrétny – bez ohľadu na to aký – zdroj. To hlavné, čo by sme mali mať na pamäti – ak sme oboznámení s látkou Staroslovienskej Bukvice – že informácie sú podávané v OBRAZOCH. A každý Obraz má – samozrejme – množstvo hrán. Nepleťme si teda čiastočné poznanie jednej či dvoch hrán s celou Istinou.

    V ďalšom majme na pamäti aj védický Obraz troch slonov na korytnačke. Predstavujú tri základné piliere poznávania, ktoré sú k dispozícii každému človeku: materializmus, idealizmus a mágiu. Ak čerpáme zo všetkých troch slonov, získame prístup k poznaniu v oveľa väčšej miere, ako keby sme dogmaticky chceli všetko vysvetliť len jedným z nich – čo tak či onak robí väčšina prístupov vôkol nás.

    Skutočné poznanie však ostalo zachované – a veľmi dobre ukryté – vo vnútornom Kruhu Žrecov. To, čo sa z času načas – ale dnes už čoraz častejšie – dostáva na povrch, pochádza práve z takýchto zdrojov. Nečakajme, že niekto presne oznámi, kto a skade takýto druh informácií dodal. Jednoducho prišiel čas. Poznanie Pravdy vždy umožňuje progres, kvalitatívny skok na ceste Duchovného vývoja – nech by bolo akékoľvek. A tieto informácie sú tu práve vďaka tomu, lebo boli spoľahlivo dlho ukryté. Odhalenie ich zdroja by viedlo k jeho okamžitej likvidácii.

    Overenie informácie musí prebehnúť na individuálnej úrovni vnútri každého, kto príde s informáciou do styku, pretože je to vždy tehlička na ceste Duchovného vývoja. Či bude alebo nebude použitá rozhoduje každý sám za seba. Tu si musíme ujasniť jednu vec. Pred nami sú veľké zmeny na Zemi, ale nech by boli akékoľvek, sú to vždy vonkajšie zmeny. Môže sa zmeniť celý povrch Zeme, ale to nič nezmení na podstate nášho Duchovného vývoja, teda na vzťahu medzi každým z nás individuálne a Stvoriteľom. Kto dosiahne potrebnú úroveň vystúpi vyššie, kto nie, ostane tu, ba dokonca Duša môže byť aj rozkódovaná. Teda príchod kohokoľvek „očakávaného“ – od Ježiša, cez Mohameda až po Perúna – nezmení individuálnu povinnosť vlastného vývoja a zodpovednosť zaň. Príchod akejkoľvek Sily v žiadnom prípade nebude znamenať okamžité poznanie pre všetkých a oslobodenie sa od povinnosti osobného vývoja. Neupadajme do takýchto ilúzií – vo vlastnom záujme. Veď prvák v základnej škole sa s príchodom prázdnin nestáva absolventom univerzity – nech by prázdniny znamenali akúkoľvek úľavu. Postúpi vyššie len ak splní podmienky, ale vývoj nikdy preskočiť nemôže. Tehotná žena nemôže porodiť dieťa za mesiac len preto, lebo ju dajú do ideálneho prostredia.

    Nech by sa tu podaná informácia zdala akokoľvek neprijateľná, nečiňte predčasné uzávery. Účastníci kurzov psychoenergolytiky vedia, že práca s obrazotvornosťou je kľúčovým faktorom na dosiahnutie kontroly nad sebou samým ako celostným človekom, nie iba našou materiálnou zložkou. Preto sa aj cvičia rôzne ideomotorické mechanizmy. Realizácia každej konkrétnej predstavy dostáva myseľ pod účinok konkrétnej frekvencie energie navodenej práve touto predstavou. A aj z Bukvice vieme, že niektoré frekvencie nám v minulosti odstránili. Teda konkrétna predstava prestavuje myseľ na konkrétne frekvencie, čo nemusí vždy znamenať reálnu existenciu praktizovanej predstavy. Ale v zmysle védickej tradície vieme, že čo si vieme predstaviť – či vidíme vnútorným zrakom – to aj jestvuje. Aj z hermetických textov vyplýva, že všetko, čo vo Vesmíre môže existovať aj existuje. Teda nemusí znamenať ani neexistenciu danej predstavy.

    Pri zvládnutí schopnosti obrazného nazerania a zdravomyslia dokážete extrahovať informačný obsah od informačného šumu. Teda už len malá poznámka – texty sú pôvodne určené pre ruského čitateľa, teda niektoré veci nemusia zodpovedať dnešným zvyklostiam Západných Slovanov – máme na mysli aj ortografiu. Rovnako informácia o čase zostrojenia sfér vplyvu môže znamenať náš Letopočet, ale môže byť odvodená aj od času vysadenia Adama na Zem, čo sa odohralo 1748 od UMHCH, alebo môže ísť o úplne iné obdobie. Nedajte sa zviesť na hľadanie zádrheľov v informáciách vedľajšieho významu. Tie síce nemusia byť bezvýznamné, ale PRAVDA, t.j. VEĽKÝ OBRAZ je dôležitejší.

    A ešte niečo. Kto by chcel povedať, že všetko je výmysel, existuje spôsob, ako si to overiť. Kto vie chodiť do Astrálu, ten všetko môže vidieť sám...

    ZDROJ

    „…Odpovedá vietor bujný –
    Tam za riečkou ticho modrou
    Je vysokánska hora,
    v nej je hlboká nora;
    A v tej nore tma smutná,
    Rakva kryštálová kolíše sa
    na reťaziach medzi stĺpmi.
    Nevidno tam žiadne stopy
    kolo toho pustého miesta;
    V tom hrobe tvoja nevesta... „

    Obrázok ako keby jemne naznačuje čo nám chcel povedať Alexander Sergejevič. A ak sa ešte niekto nedovtípil sľubujem, že po prečítaní tejto kapitoly úplne prehodnotíte svoj pohľad nielen na „rozprávky“ Puškina, ale aj na celú oficiálnu astronómiu. V procese čítania nadobudnú aj mnohé používané slová a výrazy ten svoj pravý význam, o ktorom sme ani netušili.

    Pripomeniem, že Bohovia zakryli naše skutočné svietidlo škrupinou, ktorú ľudia načali nazývať Olymp alebo Deja. Následkom toho Bohovia osídlili Nebo a ľudia dodnes – keď ich spomínajú – ukazujú palcom na Nebo.

    Aby sme v ďalšom pochopili udalosti nielen dávne, ale aj tie, ktoré sa dejú teraz, je proste nevyhnutné sa podrobne pozrieť na stavbu Deji. Spočiatku som ju začal opisovať v odstavci kapitoly Smrteľného Sveta, ale škrupina je vytvorená tak zložito, že neostáva iné, iba jej venovať celú kapitolu a to až v troch častiach!

    Takže – za prvé:

    ŠKRUPINA JE MNOHOROZMENÁ

    Tento obrázok som už použil. Je to model atómu. Nezabúdajme však, že Vesmír je fraktálny a akousi „náhodnou zhodou“ sa model atómu veľmi podobá na model škrupiny.

    Čo to znamená? To, že pozostáva z 11 slojov uložených jeden do druhého, čím zároveň opakuje princíp matriošky. Je to veľmi dobre opísané v mýtoch a rozprávkach rôznych národov.

    V našom prípade to je krištáľová skrinka so zvieratami, ktoré sú povkladané jedna do druhej, pričom v poslednej je vajce. Na konci ihly je ukrytá smrť Košteja (pravda počet zvierat sa časom znížili, ale zmysel ostal).

    Zvlášť zdôrazňujem, že smrť Košteja je na konci ihly. Zapamätajte si tento nezrozumiteľný slovný zvrat, vo finále sa nám bude hodiť.

    Všimnite si, že to nie je rozprávka, ale ide o opis krištáľovej truhlice. Hovorí to o tom, že Predkovia veľmi ostražito uchovávali a odovzdávali poznatky deťom a vnukom o tom, kde presne sa nachádza zlo a aj o jedinom spôsobe, ako sa zbaviť okupácie planéty.

    Ak rozprávky z úst do úst odovzdávali prostí ľudia, tak čím sa zapodievali veľkí myslitelia minulosti ako Pytagoras, Sokrates, Aristoteles, Ptolemajos a iní?

    A to nám nikto nepovie!

    Myslíte si, že nám ostala hromada kníh s ich filozofickými opismi? Vyhoďte ich – sú to všetko podvrhy. Lebo ako sa hovorí:

    Mudrc vysvetlí zložité veci prostým jazykom, hlupák urobí presne naopak.

    Keď človek číta práce spomenutých autoroch, nadobudne dojem ako keby šiel v lete na saniach. Také niečo mohol napísať iba nejaký narkoman!

    Múdri ľudia tak NEhovoria! A už vôbec nepíšu.

    Mudrc sa vyjadruje ako zurčiaci prameň – nič tam niet zbytočné. V každom slove sa obraz otvára.

    Motivácia Sivých je pochopiteľná. Ide im o hermetizáciu poznania. Mňa však udivuje niečo iné: ako len dokázali zvrátiť zmysel obrázkov a výkresov, ktoré zanechali tí istí Sokratovci-Aristotelovci! Ak mladý Puškin niečo také zašifroval vo svojich riadkoch predstavte si, tak akú fantastickú informáciu museli zanechať mudrci. Berme do úvahy, že oni veľmi dobre poznali stavbu Vesmíru, ich práce sa nám však zachovali prevrátené hore nohami. My našťastie už poznáme princípy pretáčania, takže napriek všetkému sa pokúsime vydeliť zrnká pravdy.

    DO VAŠEJ POZORNOSTI DÁVAM STAVBU SVETA PODĽA PTOLEMAJA:

    Aby sme to skrátili, Ptolemajos vzal za základ model Aristotela, v ktorom Nebo pozostáva zo siedmych krištáľových sfér, na ktorých sú upevnené Slnko, Luna5 planét. Samozrejme, tento model nezodpovedá Prvému Keplerovmu Zákonu, ale to nie preto, lebo Ptolemajos bol hlupák, ale preto, lebo Siví priložili ruku k dielu a nebadane ho upravili. Zem umiestnili do stredu sfér, a nie sféry do centra Zeme – teda všetko presne naopak. Po okrajoch obrázka sú škaredí anjeli, ktorí len symbolizujú ich intervenciu. Tento model očividne len vďaka tomu prežil až 13. storočí (ak by sme verili Wikipedii)!

    Môžete oponovať. Prečo by to hneď mal byť podvrh? Veď možno Ptolemajos videl náš Svet práve takto!

    Opodstatnená poznámka, ale ja aj tak trvám na svojom: Je to podvrh! A hneď vám to aj dokážem.

    Do vašej pozornosti dávam hľa takéto hračky:

    Nie je to žiaden vtip! Sú to zvláštne glóbusy Neba!

    Ak to niekto nepočul, zopakujem:

    GLÓ-BU-SY  NE-BA

    Vysvetlite mi

    Ako možno chaotické rozmiestnenie hviezd okolo Zeme (podľa oficiálnej vedy) transformovať na geometricky správnu sféru?

    Je to to isté, ako zmajstrovať glóbus Afriky alebo glóbus Čierneho mora!

    Už ste niekedy videli glóbus Afriky?

    Tak mi ukážte na planéte bod, z ktorého človek uvidí GLÓBUS SÚHVEZDÍ!

    Wikipedia: „… predstava o nebesnej sfére vznikla v dávnej minulosti; za základ bol vzatý zrakový vnem existencie kupolovitej nebesnej klenby…“

    Keďže v dávnej minulosti sa o existencii sklenenej gule v centre Zeme ani nediskutovalo, tak robili takéto glóbusy!

    V ďalšom bude viac…

    ARMILÁRNA SFÉRA!

    OLYMPUS DIGITAL CAMERA

    Armilárna sféra kláštora Exorial vo Vatikáne.

    Všimnite si ju a zapamätajte si, kto chráni sféru zo štyroch svetových strán.

    Sú to proste majstrovské umelecké diela, v ktorých sa spája dokonalé zvládnuté vyhotovenie s hlbokými poznatkami konštrukcie Neba. Ako vám už došlo, armilárna sféra je najpodrobnejšie spracovanie glóbusu Neba.

    Dobre si všimnite: hlavná vonkajšia kostra je naša Zem, vnútri ktorej je mnohovrstvová škrupina – Nebo, ktoré Ptolemajos rozdelil na 7 sfér. Avšak v samotnom strede tejto rafinovanej konštrukcie je akási pozlátená guľa, ktorá sa na nič nepodobá, lebo Zem je tu zvonku a Slnko je na tretej orbite.

    Armilárna sféra Ferdinando I., Múzeum Galilea, Florencia.

    Najväčšia a najdrahšia armilárna sféra na svete. Má priemer 2 m  a výšku okolo 4 metrov. Je kompletne pozlátená. Jediné, na čo stačili schopnosti falzifikátorov bolo pripevniť na vrch kríž.

    Nuž vychádza tak, že za starých čias ľudia presne vedeli, že v samotnom strede Neba je ukrytý Solar.

    A hľa, dnešní bioroboti sú natoľko zaujatí nákupmi otráveného žrádla, že zoči voči armilárnej sfére nevidia armilárnu sféru, aj keď im ju strčia pred nos priamo do televízora. Pozrite sa, aby ste neskôr nepovedali, že vám nič nenaznačili:

    Neviem aké historky vešajú na nos sprievodcovia múzeí Vatikánu a Florencie návštevníkom, ale ja vám ukážem posledný artefakt, ktorý rozbíja celú našu dnešnú astronómiu na márne kúsky:

    Je to jediný skutočný glóbus, ktorý sa zázrakom nedostal do vatier Inkvizície (bohužiaľ neviem kde sa nachádza a ako sa zachoval). Tu je potrebné si všimnúť otvor na priesečníku bielych čiar. Ako vám už došlo, bude to potrebné na finále.

    Zhrnieme si: na rozdiel od majstrovských technických umeleckých diel, papierové obrázky sa veľmi ľahko upravujú, čoho výsledky aj vidíme. Všimnite si, že na všetkých „starých“ schémach je postupnosť vrstiev obrátená spredu dozadu. Veď akože inak, dnešné stádo nepotrebuje vedieť, že žije vnútri Zeme, a že nad hlavou máme umelé Nebo so svietidlom, ktoré je ukryté vnútri.

    A teraz si všimnime zvláštnu zhodu: krištáľové sféry Neba vložené jedna do druhej akosi zázračne navzájom rezonujú so zvieratami z krištáľovej rakvy, v ktorej je smrť Košteja. Ako vám už došlo, ide o jedno a to isté, a názvy zvierat – to sú znaky slovanského Zverokruhu: čertog Zajaca, čertog Kačice atď. Ale táto náhodná zhoda je proste nič v porovnaní s týmto:

    Nikdy ste si nevšimli, že naše planéty nosia mená rímskych Bohov?

    Možno že poviete, že ide iba o náhodu, ale je tu jedno ALE:

    Ptolemajos planéty nenazýva nijako, on dáva mená priamo sféram:

    Sféra Venuše

    Sféra Marsa

    Sféra Jupitera, atď.

    Myslíte si, že ide o mená planét?

    Mýlite sa!

    Sú to mená Bohov! A sféry sú ich obydlia!

    Takto Ptolemajos otvoreným textom ukazuje na sedem krištáľových sfér, ktoré sú vložené jedna do druhej ako matriošky, z ktorých každú riadi jeden z konkrétnych Bohov!

    Teraz je už jasné,

    Odkiaľ pochádzajú výrazy:
    Sféra Vplyvu
    Sféra Riadenia
    Sféra Činnosti

    Teda tak, sféra je vložená do sféry. A ako sa dá skrz 7 sfér vojsť dovnútra?

    Na túto otázku nám odpovie vianočná hračka:

    Jedlička vložená dovnútra skrz otvor vo sfére

    A teraz si predstavte, že otvor dovnútra je uzavretý maličkou guľôčkou, na ktorej sú dvere. Dostaneme portál, bránu, prekládkovú základňu, vráta (nazvite to ako chcete), ktorá zabezpečí hermetický prechod do gigantickej krištáľovej sféry:

    Vojdete do guľky → dvere sa zavrú → guľka sa otočí spolu s vami o 180° → dvere sa otvoria → vyjdete z guličky a ocitli ste sa vnútri sféry!

    Ak berieme do úvahy starobylosť konštrukcie, tak musí mať názov, ktorý veľmi dobre poznáte. Sféra je grécke slovo, my sme vždy mali slovo GUĽA, preto Predkovia premenovali krištáľovú sféru na cárstvo (v ruštine je guľa ШАР, z čoho vzniklo „šarstvo“, t.j. cárstvo – pozn. prekl.). Pri prepise tohto slova latinkou do európskych jazykov sa čítalo raz „Cárstvo“, inokedy Šárstvo“, čo sa následne usadilo aj u nás. Ďalej, podľa štatútu tvarov, Obrazy je potrebné systematicky skresľovať, aby sa medzi pokoleniami pretrhlo spojenie, preto sa od čias Petra podnes Cárstvo nazýva

    INštancia

    → t.j. STANica, ktorá je vložená dovnútra inej STANice.

    Takýmto spôsobom čisto ruskú príponu „STV“ – bohatSTVo, bratSTVo, cárSTVo, kráľovSTVo – vymenili za zámorský, mŕtvy, slovopodobný náhradný diel „CIA“ → revolúCIA, políCIA, protistúCIA, deklaráCIA…

    Daľov slovník:

    Stan – miesto, kde sa zastavili pocestní pútnici, zastavenia kvôli oddychu, dočasného prebývania, aj všetko zariadenie je na mieste, s vozíkmi, dobytkom, šiatrami alebo inými zariadeniami.

    Wikipedia:

    Inštancia – článok v systéme podriadených orgánov (štátnych, súdnych, straníckych a pod.).

    A takýchto krištáľových, nebesných cárstiev-inštancií je 7. A všetky sa krútia veľkou rýchlosťou. A každý má svoj portál, svoju ochranu pod vedením svojho Boha alebo Bohyne. Nie sú potrebné žiadne ohrady s ostnatým drôtom, prekážka sa nedá podkopať ani prevrhnúť. Do stredu Neba sa nijako nedostanete, neprejdete cez 7 nižšie rozmiestnených inštancií!

    Vari to nie je geniálna obrana SOLARU?

    Takto vyzerá škrupina objemovo. Teraz už viete, prečo je mnohorozmerná?

    Už po niekoľký raz sa vraciame k modelu atómu.

    Kto sa odváži povedať, že jeho štruktúra nie je podobná na štruktúru atómovej sféry?

    Keď priletíme ku krištáľovej sfére, uvidíme ešte asi takúto bránu:

    A vnútri brány:

    A toto už je pohľad do samotnej krištáľovej sféry.
    Hľa, to je ono, Kráľovstvo Nebesné, krištáľový dvorec:

    Ako vám už určite došlo, planéty vo vesmíre sú iba brány-portály
    Ktoré slúžia na prechod dovnútra krištáľových sfér – inštancií.
    Každú z nich riadi konkrétny Boh alebo Bohyňa s ohromným množstvom pomocníkov – bôžikov – nuž, tu je onen Panteón Bohov!

    Bohovia majú sputniky (prídete sami na pôvod tohto slova?). Okrem planét, v kozmickom priestore existuje aj množstvo kdejakého lietajúceho odpadu typu asteroidov (hviezd Roidov), komét, prstencov Saturna, plynných oblakov a ďalších transportných prostriedkov Sivých, ktoré mudrci-astronómovia uvideli v teleskopoch a hrdo nám strkajú pod nos ich snímky.

    Planéty prirodzene svietia SVOJIM SVETLOM. Teraz je vám jasné, že termín „planéta“ tu už nepatrí, pretože: za prvé – „Planéta“ sa z gréčtiny prekladá ako „Blúdiaca Hviezda“, a po druhé:

    Boh Saturnu riadi portál „Saturn“;

    Boh Slnka riadi portál „Slnko“;

    Bohyňa Luny riadi portál „Luna“, atď.

    Takže o akých planétach môže byť reč?

    16A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. 17Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem…

    Biblia, Kniha Genezis, Hlava 1

    Už to je teraz jasné? Prečo v Biblii niet ani jedného slova o planétach? Pretože Biblia je postavená na jedinoboží, a tu ich je celá skupina!

    A teraz dôležitý moment: všetky naše planéty až doteraz nosia názvy svojich pánov! Pravda, „oficiálna veda“ musela dovymýšľať ešte niekoľko kúskov a k nim hromadu sputnikov, aby ukázala svoju progresívnosť, a teda nedostatočnosť antických modelov sveta. Ale dokonca aj nové, falošné planéty a sputniky naďalej nazývajú menami Bohov! Vidno, že astronómov držia pod silnou kontrolou.

    Pokročme ďalej. Ako povedal Jesenin:

    Tvárou v tvár.
    Tvár neuvidíš.
    Veľké vidno iba zďaleka.

    A takto sa to podarilo aj so Zemou: tvárou sme narazili na ohromnú tvár planéty. Lezieme po nej ako mravce, a hoci niekedy na ňu pozeráme aj z okna lietadla, výška 10 km nehrá nijakú rolu. Preto nijako nedokážeme odhaliť skutočnú formu Zeme.

    A tvari presne toto aj využívajú. Podhadzujú nám fotografie galaxií a čiernych dier nakreslených vo Photoshope.

    A teraz sa pozrime na Zem z výšky podľa skutočnosti. Ale vopred varujem: tento pohľad je veľmi rozdielny od toho, ktorý nám vytvárali v hlade od detstva. Takže ako naozaj vyzerá Zem z Kozmu? Teda zvonku?

    Nuž takto:

    Strapec hrozna s hrozienkami rôznych rozmerov, akurát že namiesto jednotlivých hrozienok sú k vetvičkám prirastené naše planéty. Ako je známe, hrozienka nie sú zvyčajne okrúhle, ale zľahka predĺžené. Preto naša Zem v reze vyzerá takto:

    Nič vám to nepripomína?

    A čo tak toto:

    Po obsadení planéty tvari nielen izolovali Solar (žĺtok), ale postarali sa aj o vonkajšiu obálku Zeme. Aby nás úplne izolovali od akýchkoľvek záchranných žiarení zvonku, okupanti zaštítili planétu tak, že ju pokryli ZLATOM!

    Nuž hľa, rozprávka o Sliepočke Jarabej

    Ak považujete pozlátenie za vtip, tak čo poviete na toto – žeby vtip?

    Máme plakať alebo sa smiať?

    Socha zlatej „Zemegule“ vo Vatikáne.

    Všimnite si, že vnútri pozlátenej Zeme je ešte jedna pozlátená guľa.

    Na túto guľu si posvietime vo finále.

    Všimnite si však celkovú kompozíciu fotografie. Na rovine v pozadí, priamo pod klenbou, stojí pamätník epifýze (šišinke), ale o tom v ďalších kapitolách.

    Chceš niečo ukryť – vystav to na oči všetkým.

    A navyše, tento vtip sa ešte aj krúti. Ak neľutujete 32 sekúnd svojho života, tak pozrite si toto video:

    Zhrňme si:

    Zem pred 7525 rokmi preformátovali tak, že zakryli jej centrálny procesor – Solar.

    Okupanti zostrojili sféry vplyvu s prechodmi-portálmi, z ktorých každý riadi jeden konkrétny BOH alebo BOHYŇA so svojimi sputnikmi.

    Pozorní čitateľ si zadá hneď minimálne dve otázky: čo teda sú súhvezdia a prečo nevidíme Solar skrz krištáľové sféry?

    Berúc do úvahy to, že materiál vami práve prečítaný prevracia všetko, čo ste doteraz vedeli o Kozmose naruby, naliehavo vám odporúčam:

    Prečítajte si druhú časť materiálu „SFÉRY VPLYVU“ najneskôr do 24 hodín.

    Ako ukazuje prax, za tento čas sa informácia trošku v hlave uloží, inak by v strede druhej časti mohlo prehorieť železo. To preto, lebo podrobnejšie preberieme štruktúry a funkcie každej Sféry Vplyvu, o ktorých dokonca nemáte ani potuchy. A potom prejdeme k ústrojstvu hviezdneho Neba.

    22.07.2017

  • PREČO USA VYTVORILI ISIL

    Situácia v Sýrii sa dostáva do rozhodujúcej fázy, Američania túto vojnu prehrajú. Ale príbeh vytvorenia ISIL pre riešenie lokálnych problémov – v tomto prípade v Sýrii – je názornou ukážkou toho, ako USA fungujú. Naša B/A elita sa rozplýva nad možnosťou stať sa „jadrom EÚ“, ale práve tam už čaká pripravený ďalší ISIL – utečenci z Afriky. USA nerobí nič zbytočne – veď všetky investované prostriedky sa musia raz vrátiť. Investícia do utečencov sa čoskoro dostane do realizačnej fázy. Nuž a naša B/A strana a vláda hrdinsky priberá aj k nám jednotku takýchto ISIL neďalekej budúcnosti. Všetko ostane rovnaké, len meno je iné…

    Aby sme neostali v naivnej nevedomosti, znovu ponúkame pohľad z druhej strany barikády… bohužiaľ, lebo my sme u Američanov. A to dobrovoľne.

    ZDROJ

    Boli oznámené nové fakty o pomoci USA teroristom v Afganistane. Verejnosti ich oznámila hovorkyňa Ministerstva zahraničných vecí Ruskej Federácie Mária Zacharová. Ruskú agentúru zaujala podozrivá aktivita vojakov na východe Afganistanu. Objavili sa svedectvá o vrtuľníkoch bez výsostných znakov, ktoré tam dopravujú bojovníkov ISIL a aj ich výzbroj.

    Vďaka takejto podpore teroristi obsadzujú nové a nové územia. V súčasnosti sa im podarilo ovládnuť veľkú časť dôležitého jaskynného komplexu v provincii Nangarhar.

    Zacharová povedala: „Poslanec dolnej komory parlamentu Afganistanu, pán Kadyr – predstaviteľ kmeňov, ktorých ozbrojené zložky bránia tento komplex – verejne vyhlásil, že horeuvedené vojenské vrtuľníky patria Američanom“.

    Ale americké aktivity už odhaľujú aj iné krajiny. Dnes bolo oznámené, že Teherán je pripravený zverejniť dôkazy o priamej podpore teroristov Islamského štátu zo strany USA. Vláda potvrdila, že môže oznámiť lokality, kde došlo k odovzdávaniu zbraní, zásob a liekov bojovníkom ISIL.

    Nedávno bývalý prezident Afganistanu Hamid Karzai poskytol Fox News exkluzívne interview, v ktorom ostro kritizoval operácie USA v jeho krajine. Podľa jeho názoru, USA nebojujú proti terorizmu, ale práve oni vytvorili ISIL a sú jeho verným spojencom. Uviedol, že stále mu prichádzajú hlásenia o vrtuľníkoch bez výsostných znakov, ktoré sa objavujú nad ich územím a ktoré zhadzujú bojovníkom zbrane. Podľa slov Karzaia, objavovanie sa týchto vrtuľníkov „musí vysvetliť USA“.

    Portál „Правда.Ру“ požiadal o komentár Michaila Alexandroviča, vedúceho experta Centra vojensko-politických výskumov MGIMO, doktora politických vied:

    Prichádza čoraz viac a viac priamych faktov o tom, že Amerika koordinuje činnosť ISIL, že oni aktivizujú svoju činnosť tam, kde to potrebujú Američania. Je to zvláštne, ale s celým svetom bojuje jedna krajina, ktorú nikto nedokáže priviesť k rozumu. Ako sa vy pozeráte na posledné správy?

    Už dávno som hovoril, že USA vytvorili ISIL preto, aby riešil ich geopolitické problémy v Sýrii. My USA už dlhý čas nazývame partnermi, hovoríme o spoločnom boji proti terorizmu. Klamali sme samých seba, dezorientovali spoločnosť, a to ako našu, tak aj medzinárodnú. Bolo treba hneď poukázať na rolu USA pri vytvorení ISIL, že to oni podporujú teroristov, cvičia ich bojovníkov, že oni iba imitujú boj, ale v skutočnosti im zhadzujú zbrane, dovoľujú im obchodovať s ropou. Vedú zákulisnú, dvojitú hru.

    To, že ISIL začali premiestňovať práve do Afganistanu je absolútne pochopiteľné. Taliban je národným hnutím Afganistanu, Talibanci nás, Rusko, dokonca ani susedné krajiny nikdy neohrozovali. Oni sa zmocnili Afganistanu, oslobodili svoju Vlasť od modžahedov. Nás z Afganistanu vyhnali modžahedi a Talibanci zničili modžahedov, ale nikdy neprekročili svoju hranicu.

    USA nás použili, usadli sa v Afganistane, vytvorili tam základne proti nám a proti Číne. A teraz oni chcú ISIL zo Sýrie premiestniť tam, aby začal terorizovať našu Strednú Áziu a Čínu v ich Sinzian-Ujgurskom autonómnom okruhu. Redislokujú tam ISIL, aby začal bojovať proti Talibanu. A potom, ako sme my začali podporovať Taliban v boji proti ISIL, Američania nás začali obviňovať, že podporujeme medzinárodných teroristov.

    Predpokladám, že teraz musíme vyškrtnúť Taliban zo zoznamu teroristických organizácií a poskytnúť mu vojenskú pomoc proti USA. Presne tak, ako USA pomáhali modžahedom, keď im dodávali Stingery.

    Vyzerá to tak, že pomocou ISIL plánujú zdržiavať Irán, Afganistan, Rusko, Pakistan, Filipíny… USA zaujímajú krajiny nie iba geopoliticky, ale aj z pohľadu nerastných zdrojov. Vtrhávajú tam, kde sa dá priživiť na zemnom plyne, rope… To je ich plán? Začína sa teraz meniť?

    ISIL bol vytvorený nato, aby zvrhli režim Bašara Asada cudzími rukami, a potom tam vstúpili sami pod zámienkou boja proti ISIL. Oni ho vytvorili, on začal úspešne bojovať proti Bašarovi Asadovi. Keď sme sa my zamiešali vysvitlo, že ISIL nemôže vyhrať. USA začali namiesto ISIL vytvárať novú sýrsku armádu, pretože ISIL sa zdiskreditoval a na Západe ho nikto nebude viac podporovať. Dokonca aj oni sami sa boja povedať, že americké tajné služby sú spojencami ISIL.

    My sme ich plán skorigovali. Inak by už dávno režim Bašara Asada zvrhli a potom by nasmerovali ISIL na Irán. Destabilizovali by ho, a potom by pokračovali ďalej – k nám do strednej Ázie a na Kaukaz. To bola ich dlhodobá stratégia. My sme ju zastavili. Ale oni teraz chcú svoj plán zrealizovať inak. Snažia sa premiestniť ISIL do Afganistanu, odkiaľ zaútočí na Strednú Áziu.

    Američania nemajú čo v Afganistane robiť, treba ich stade vybiť preč. Iba tam škodia. Situácia v Afganistane sa nijako neupokojí. Sú tam už 10 rokov a pokračujú vo vedení vojny. Rastie tam aj drogový obchod, a teraz sa tam objaví pod ich krídlom ISIL.

    To, že ISIL vyšiel spod kontroly USA sú bájky? ISLI bojuje za peniaze, ale veď v ich sponzorovaní pokračujú na základe pokynov USA arabské monarchie.

    Áno, ale oni sami naozaj nechcú na to vydávať svoje peniaze, preto to robia cez islamských „Bratov moslimov“, ktorí sídlia v Londýne. Oni sú partnermi ISIL. A naša úloha je toto od začiatku odhaľovať, poukazovať na mrzkú úlohu USA v tomto všetkom.

    Ak by sme si predstavili, že v Bezpečnostnej Rade OSN vyjde Rusko s otázkou priamej agresie USA proti vojskám Sýrie, alebo predložíme dôkazy o ich sponzorovaní, o partnerstve s ISIL, ako sa to skončí? Väčšina členov Bezpečnostnej Rady si nikdy nedovolí vystúpiť proti USA, dokonca si nebudú môcť dovoliť sa ani zdržať hlasovania. Vyzerá to tak, že iba predemonštrujeme nepotrebnosť OSN?

    OSN je aj tak zbytočné, to je všetkým už dávno jasné. Túto otázku treba vniesť na rokovanie. Je to javisko, kde možno demaskovať USA. V Sýrii treba konať tvrdo, zaútočiť na celú proamerickú opozíciu. Treba proti ním viesť raketové aj bombové údery. Vybíjať odtiaľ všetky proamerické sily okrem tureckých. Turci zatiaľ dodržiavajú všetky dohody s nami.

    Teda iba reálne bojové operácie?

    Jednoznačne. Američania rozumejú iba sile. Až keď dostanú úder po mozgu, až vtedy začnú s nejakými normálnymi rokovaniami. A ak iba zrušíme memorandum, potom zase obnovíme memorandum – to je absolútne neseriózne.

    29.06.2017

  • AMERICKÁ AGRESIA PROTI SÝRII HROZÍ USA SMRTONOSNOU VOJNOU S RUSKOM

    Hoci naše hlavné zameranie nie je podávať aktuálne informácie z vývoja vo svete, kvôli vážnosti situácie pridávame v krátkej dobe druhý článok o vojne v Sýrii. Zatiaľ čo prvý bol z pera prorusky orientovaného židovského korešpondenta RT – čo určite bude pre B/A reportérov znakom zaujatosti – tento druhý pochádza už z anglosaského zdroja. Autorom je Patrick Buchanan.

    Ak sa pozrieme do našich B/A médií zistíme, že USA má vždy pravdu, a ak ju nemá tak platí prvé tvrdenie. Zvyšná časť vysielania sú spravidla „najpálčivejšie“ témy dneška: varenie, reality show, záľuby našich hviezd, čestná slovenská vláda a parlament, dobré NATO a EÚ, zlé Rusko, americké filmy. Komentovať netreba.

    Žijeme vo veľmi napätom svete, podľa mnohých proroctiev práve roky 2017/2018 môžu – pri neadekvátnom chovaní sa ľudstva – spôsobiť vyvrcholenie vývoja civilizácie v podobe globálnej vojny… a my sledujeme programy o varení…

    Ak by sme sa opäť odvolali na krátke video s našpikovanou slobodomurárskou symbolikou, uvidíme niekoľko dôležitých a najmä aktuálnych momentov.

    Antikrist najskôr smeroval k svojej materializácii v našom Svete. Prichádza z Astrálneho priestoru cez akési portály:

    Rodí sa do nášho Sveta:

    Má síce auru, ale tá je temná.
    Potom prichádza aktívna fáza jeho pôsobenia:

    Na zábere je hore zdroj svetla, ktorý ho posiela. Vidno symboliku DNK a veľa vody. Z toho možno usúdiť, že jeho účinkovanie začína s nástupom Veku Vodnára. Vek Vodnára začal – podľa svedectiev jasnovidcov – približne v čase konca Noci Svaroga, t.j. medzi decembrom 2012 a marcom 2013. Nech to bol ktorýkoľvek termín, už SME VO VEKU VODNÁRA.

    Aktívnu fázu jeho účinkovania symbolizuje vstup cez bránu, nad ktorou je pravdepodobne Diabol:

    Ak vezmeme do úvahy, že Vek Vodnára začal roku 2013 a záverečná časť jeho účinkovania bude posledných 3,5 rokov, tak celosvetový koncert pod taktovkou Smrti môže byť „za rohom“:

    A čomu sa venujeme my..?

    ZDROJ:

    V nedeľu stíhačka amerického námorníctva F-18 Hornet zostrelila lietadlo sýrskej armády, čo je akt vojny proti národu, ktorému Kongres nikdy nevyhlásil vojnu ani nikoho na ňu nesplnomocnil.

    Vo Washingtone hovoria, že sýrske lietadlo bombardovalo povstalcov, ktorých podporuje USA. Damask tvrdí, že lietadlo napádalo ciele ISIS.

    Putinov minister obrany bol priamy a otvorený:

    „Opakované bojové akcie amerického letectva pod zámienkou boja proti terorizmu proti legitímnej armáde krajiny, ktorá je členom OSN sú obrovským porušením medzinárodného práva a de fakto vojenskou agresiou proti Sýrskej Arabskej republike“.

    Správa z ABC podporuje tvrdenie Moskvy:

    „Počas posledných štyroch týždňov USA vykonalo tri letecké útoky na provládne sily podporované Iránom, ktoré sa premiestnili do nekonfliktnej zóny okolo mesta Tanf v juhozápadnej Sýrii, kde má koalícia výcvikovú základňu pre lokálnych bojovníkov, ktorí bojujú proti ISIS.“

    Rusko teraz oznámilo koniec spolupráce v oblasti predchádzania vzdušných konfliktov nad Sýriou a potvrdilo úmysel sledovať a zostreľovať votrelcov v oblasti ich bojových operácií na západ od Eufratu.

    Takéto ciele by mohli byť americké lietadlá a špionážne drony.

    Ak Moskva neblafuje, tak smerujeme k americko-ruskému konfliktu v Sýrii.

    Zostrelenie nepriateľského lietadla v nedeľu bol prvý americký zostrel lietadla v tomto konflikte. Nasledovalo po tom, ako prezident Trump povolil útok raketami s plochou dráhou letu na sýrske letisko v apríli. USA tvrdí, že táto letecká základňa bola použitá pri chemickom útoku proti civilnému obyvateľstvu.

    Zamotávame sa ešte hlbšie do tejto šesťročnej sektárskej a občianskej vojny. A to, čo práve vidíme môžu byť prvé výstrely jej záverečnej fázy – bitka o kontrolu nad územím a obyvateľstvom oslobodeným pádom Rakky a zánikom kalifátu ISIS.

    Armáda prezidenta Bašara Assada sa snaží o spätné nadobudnutie kontroly v maximálne možnej miere, v čom ich podporuje Rusko, iránske oddiely, Šiijtské milície z Iraku a Afganistanu a Hizballáh.

    Assad a jeho spojenci, ktorí bojujú proti ISIS sa dostali do kolízie s Američanmi podporovanou Sýrskou demokratickou armádou bojujúcou proti ISIS, ktorú tvoria arabskí povstalci a sýrski Kurdi z PYD.

    Ale ak sa Amerika rozhodla použiť svoje letectvo na zostrelenie sýrskeho lietadla, ktoré bojuje proti rebelom, ktorých podporujeme, toto mohlo viesť ku konfrontácii s Ruskom a väčšej, oveľa nebezpečnejšej a pre Spojené štáty smrteľnej vojny.

    Ako môžeme vyhrať takúto vojnu bez masívnej intervencie?

    Je to smer, ktorým sa uberáme? Je to to, čo chceme?

    Opakujeme, Kongres nikdy nepovolil takúto vojnu a nezdá sa životne nevyhnutné pre americké záujmy sa zamiešať do problému, kto bude kontrolovať Rakku a susediace krajiny, ak bude ISIS vyhnané. Počas svojej volebnej kampane Trump dokonca hovoril o americko-ruskej spolupráci pri zničení ISIS.

    Pri svojej návšteve v Saudskej Arábii sa snažil podpísať niečo ako „Arabské NATO“, v ktorom USA považuje Rijád za principiálne hlavného spojenca a lídra krajín v Arabskom zálive v regionálnom zápase o hegemóniu so šiijtským Iránom.

    Po tejto návšteve Trumpa Sauditi – za podpory Egypta, Spojených arabských emirátov a Bahrajnu – uzavreli svoje hranice s Katarom, ktorý udržiava spojenie s Iránom. A hoci Katar tiež poskytuje USA najväčšiu leteckú základňu v oblasti, Al-Udeid, Trump poskytol dôvod si myslieť, že izolácia bol jeho nápad.

    Prezident Trump a jeho krajina vyzerajú byť v rozhodujúcom bode.

    Ak po páde ISIS v Rakke použijeme americkú moc a vplyv na upevnenie pozície sýrskych povstalcov a Kurdov proti záujmom Damasku, mohli by sme sa ocitnúť v konflikte so Sýriou, Ruskom, Hizbaláhom, Iránom a dokonca aj Tureckom.

    Pretože turecký prezident Erdogan pozerá na našich kurdských spojencov v Sýrii ako na spojencov teroristickej PKK v jeho krajine.

    Počas volebnej kampane kandidát Trump získal podporu tým, že hovoril o spolupráci s Ruskom na porážke spoločného nepriateľa. Ale ak sa po odchode ISIS zo Sýrie rozhodneme, že našim záujmom je konfrontácia s Assadom, tak sa ocitneme v regionálnom konflikte.

    V Iraku mali USA a Irán spoločného nepriateľa – ISIS – a spoločného spojenca, vládu v Bagdade. V Sýrii máme spoločného protivníka, ISIS. Ale naši spojenci sú proti Assadovi, Rusku, Iránu a Hizballáhu.

    Hlavná otázka je: Keď padne Rakka a Mosul, kto prevezme dedičstvo po ISIS?

    USA teraz potrebuje odčleniť postup pre sýrskych Kurdov, rokovanie s Ruskom, Sýrčanov a Iráncov.

    Nemôžeme dovoliť našim priateľom zo Stredného Východu a Perzského zálivu hrať za nás, lebo je až veľmi často v ich záujme, aby sme bojovali ich vojny, ktoré nemusia byť nevyhnutne našimi vojnami.

    Patrick J. Buchanan is the author of a new book, „Nixon’s White House Wars: The Battles That Made and Broke a President and Divided America Forever.“ To find out more about Patrick Buchanan and read features by other Creators writers and cartoonists, visit the Creators website at www.creators.com.

    22.06.2017

  • RUSKÁ PVO V BOJOVEJ POHOTOVOSTI

    2279506 05.09.2013 Зенитные ракетные системы С-400 „Триумф“ во время Международных военных учений „Боевое содружество“ на полигоне Ашулук в Астраханской области. Михаил Мокрушин/РИА Новости

    ZDROJ

    Prinášame ďalší prebratý, ale veľmi aktuálny článok z ruských zdrojov. Naše B/A médiá sotva pripravia našich obyvateľov na to, čo visí na vlásku. Možno smelo povedať, že aj naďalej dostávame iba jednostranné informácie. Hlavnou otázkou pre našich ľudí však je – dokedy môže niečo také trvať?

    A my – obyvatelia Slovenska – si dobre pamätajme: naša strana a vláda je verným členom NATO (zaviazali sme sa aj zvýšiť náš vojenský rozpočet). To však – na čele s USA – nijako nezmenilo svoje plány zničiť Rusko, ale ani Rusko už nemôže viac ustupovať. Kde nás naša „elita“ dovedie?

    V boji o východnú Sýriu nastal kritický moment: hlavní hráči sa v poli zrazili pred bránami Rakky, nazývanej hlavným mestom ISIL.

    Do tohto okamihu bolo možné sa utešovať fantazmagóriami o boji proti teroristom, ale prichádza čas delenia trofejí. Američania sa vykašľali na pravidlá hry a zostrelili sýrsky bombardér SU-22. Rusko sa spravodlivo nahnevalo a varovalo partnerov-protivníkov, že od tohto momentu sa ich lietadlá ukážu na muške ruských systémov PVO akonáhle prekročia Eufrat.

    Nebudú na nich strieľať dovtedy, pokiaľ nezačnú ohrozovať ruské letectvo a základne, ale S-400 bude sledovať všetky lietadlá na západ od Eufratu. Austrália okamžite vyšla z hry a odvolala svoje lietadlá. Hlava amerického generálneho štábu navrhol nezveličovať význam incidentu.

    Rusko vyplo kanál priameho spojenia s americkým velením v Sýrii (nachádza sa na základni v Katare), po ktorom za posledné roky armády oboch strán komunikovali najmenej dvakrát denne. Chystali sa ho vypnúť už po raketovom útoku na sýrske letisko (pamätáte si na čokoládovú tortu, návštevu čínskeho prezidenta, potešenie Trumpa?), ale nakoniec ho vtedy nevypli.

    Vznikla zložitá, čo sa týka možných dôsledkov nevyspytateľná, ale ešte nie fatálna situácia, ktorá pripomína apríl-máj roku 1945.

    Vtedy spojenci a partneri tiež zvažovali, či neudrú na Červenú armádu, keďže Nemci už boli porazení. Americký generál George Patton už kalkuloval, koľko bude potrebovať ocele a olova, aby zničil Rusov – a svoje úmysly neskrýval. W. Churchill navrhol ozbrojiť zvyšky Wehrmachtu a zaútočiť na Rusov. Niečo podobné – typická americká falošnosť – sa deje aj teraz.

    Pre ruské velenie – a v prvom rade pre Hlavného veliteľa, prezidenta Putina (on riadi krajinu aj armádu v tomto zložitom období) – nastal čas zodpovedných a rýchlych riešení. Nemožno ustupovať Američanom, lebo oni sa nakoniec stanú absolútne drzými. Nieto ani snahy začať svetovú vojnu kvôli rozhodnutiam poľných veliteľov nižšej úrovne. Je potrebné prejsť po samej hrane útesu, ale nespadnúť.

    Sýrska vojna bola pre Rusko mimoriadne úspešnou. Takúto víťaznú a nie veľmi nákladnú vojnu nepoznalo Rusko už dávno. Hlavnú záťaž pozemnej vojny niesli Sýrčania, Iránci a ich spojenci – dobrovoľníci z Iraku a Libanonu. Rusko používalo svoje vysokopresné zbrane, ale – chvála Bohu – veľké straty nemalo. Následkom toho je veľká časť sýrskeho územia oslobodená od ozbrojených povstalcov, mier sa stal realitou, nie iba prázdnou métou.

    Rusko má novú základňu na sýrskom území, ktorá je schopná prijímať veľké dopravné lietadlá. Dávna imperátorská méta – prísť ako spasitelia, nie dobývať Blízky Východ – sa v určitom zmysle naplnila.

    Američania sa ocitli v zložitejšej situácii, ktorá však okrem iného komplikuje aj ruské ciele. Prezident Trump lavíruje na hranici impeachmentu. Americké médiá zaútočili proti nemu tak, ako sa NOVEJ GAZETE a ECHU MOSKVY ani nesnívalo.

    Proti Trumpovi sú senátori, kongresmani oboch strán, sedemnásť spravodajských služieb a masy, ktoré rozpálili propagandou. Trumpa nazývajú Putinovým agentom a prisluhovačom Kremľa.

    Za týchto podmienok je jeho schopnosť dohovoriť sa s Ruskom blízka nule. Nech by urobil čokoľvek, americké médiá aj tak vyhlásia, že „Trump daroval Sýriu“, alebo že „Trump daroval Blízky Východ“. Ale nemožno sa mu ani poddať: Trumpovia prichádzajú a odchádzajú, ale šachová partia Rusko – USA pokračuje. O to skôr, že Oranžový Lišiak je chytrák a môže využiť svoju slabosť na dosiahnutie výsledkov.

    Pred nejakým časom Trump sám ustúpil do úzadia a odovzdal vojakom v teréne pult riadenia operácií v Sýrii. Ale americkí generáli neobľubujú Rusko viac ako generál Patton, pričom však dosť preceňujú svoj bojový potenciál. Pripomínam, že o tom hovoril Putin Oliverovi Stoneovi – hľa, Američania nedoceňujú moc Ruska. Preto možno od nich čakať aj bezohľadné riešenia. Americkí generáli už hovoria, že Rusko si nedovolí zareagovať – sily sú veľmi nerovné, s jedinou veľmocou sveta sa Rusi neodvážia ťahať za prsty.

    Lietadlo SU-22 bolo zostrelené v čase, keď pomáhalo sýrskym pozemným silám bojovať s ISILOM, ale nablízku sa nachádzali proamerické arabské a kurdské jednotky. Oni bombardované neboli tak, ako ani v predchádzajúcich prípadoch, keď sa Američania priamo zamiešali do bojových operácií proti sýrskej armáde. Je jasné, že Američania sa snažia pomáhať svojim podriadeným dobyť Rakku a zabrániť armáde Asada oslobodiť Dej rez-Zor.

    Majú ešte jeden problém: v týchto dňoch sa iracké sily, ktoré súcitia s Asadom, prebili k sýrskej hranici.

    Takto sa podľa názoru Američanov realizovala hlavná hrozba pre Izrael: pozemný koridor z Izraela do Libanonu cez Irak a Sýriu. Či to tak aj je – je ešte skoro súdiť, ale v každom prípade možno zatiaľ hovoriť o chodníčku, nie o koridore.

    Berme do úvahy aj to, že aj Donald Trump, aj jeho saudskoarabskí sponzori, aj jeho izraelskí priatelia, aj jeho židovský zať Kušner, aj jeho minister obrany Mattis – všetci podporujú jeden druhého udrieť na Irán.

    Na pozadí tohto všetkého dáva iránsky útok raketami triedy zem-zem stredného doletu – 19. júna – zmysel. Iránci udreli na bojovníkov ISIL ako odvetu za drzý, neočakávaný teroristický útok v centre Teheránu. Tento raketový útok privolal pozornosť Američanov a ich spojencov – Saudskú Arábiu a Izrael. Mali dohady, že Irán by mohol niečo také dokázať, ale nevedeli nič s určitosťou. Znamená to, že napadnutie Iránu by prinieslo Američanom veľké straty. Ich vojenské lode a základne sa nachádzajú v akčnom rádiuse dostrelu iránskych rakiet. Samozrejme, že Iránci nezačnú, ale sú plne schopní reagovať.

    Najväčšie nebezpečenstvo hrozí od vlastnej zúrivej nenávisti amerických kruhov blízkych k Demokratickej strane voči Trumpovi a Rusku.

    Tak rozpaľujú vášne v médiách, že veľká vojna je plne reálna. Biely dom síce včera vyhlásil, že „vojna s Ruskom nebude“ a že americké letectvo bude redislokované, aby sa predišlo zrážkam. Generáli v Katare sa uspokojili, hľa, Rusi sa pohnevajú a potom znovu otvoria kanál spojenia. Avšak tak či onak nesľúbili, že prestanú s provokáciami a začnú rešpektovať suverenitu Sýrskej Arabskej Republiky – člena OSN. Bohužiaľ.

    Israel Šamir

    20.06.2017

  • ZVONIACE CÉDRE OČAMI SVEDKA 3: OD VLADIMÍRA KRVAVÉHO PO VLADIMÍRA CÉDROVÉHO

    Hneď na začiatku tohto článku zdôrazňujeme, že opäť ide o materiál preložený, pričom napísal ho už dávnejšie jeden z ľudí, ktorý sa na vlastnej koži presvedčil o podstate cédrového krstenia.

    Vzhľadom na reakciu niektorých našich čitateľov prikladáme do úvodu niekoľko doplniteľných informácií. Nie preto aby sme polemizovali s tými, ktorí nami prinášané informácie považujú za vymyslené, ale preto, lebo vyšla najavo zaujímavá skutočnosť. Ide o to, že hoci v Rusku sa veľa ľudí na vlastnej koži presvedčilo o podstate tohto špeciálneho projektu už pred rokmi, k nám – a je predpoklad že asi aj do iných krajín Západných Slovanov – sa „škodlivé“ informácie nedostali. Naďalej sa predáva ilúzia, ktorá však nemá s podstatou Slovanského Svetoponímania nič spoločné. Teda pekne poporiadku.

    V prvom rade treba rozlišovať medzi informačným obsahom a informačným šumom a – samozrejme – používať Zdravomyslie. Rovnako treba rozlišovať medzi bežnými ľuďmi, ktorí sa v snahe o dobrú vec dali nachytať na zákerný podvod, a medzi tými, ktorí ho z pozadia organizujú.

    Autor tejto stránky – aby mali kritici srdce na mieste – tiež pôvodne patril medzi stúpencov hnutia Anastázia. Do roku 2008 mal prečítané – v ruštine – všetkých 8 dovtedy vydaných častí (kníh je viac, lebo niektoré časti majú 2 diely). Vo februári 2008 dokonca vycestoval do Moskvy na medzinárodné stretnutie Anastáziovcov. Práve na tomto stretnutí došlo k prvému stretnutiu s kozákmi Starovercami a vôbec prvému kontaktu so Starou Vierou, s ktorou sa dnes naši čitatelia môžu oboznamovať na našej stránke.

    Môžeme teda zodpovedne skeptikom prehlásiť, že nielenže „neporušujeme“ zásady Zdravomyslia – lebo knihy máme prečítané – ale stretli sme aj ľudí s osobnou skúsenosťou. V nevedomosti žije niekto iný. Ale Matrix je už raz taký.

    Bohužiaľ už vtedy sa vyjasnilo, že „cédrové krstenie“ má úplne inú podstatu, ako si ľudia mimo Ruska myslia. Ak však tento naivný pohľad „zvonku“ pretrváva v našich zemiach aj po toľkých rokoch, tak to už len klobúk dole pred takouto efektívnou propagandou. Mimo Ruska sa očividne žiadne fakty – doteraz – nedostali. Knihy tejto série sa u nás stále predávajú – a hlavný problém je v tom, že ilúzia ideálnej „Rodovej osady“ sa materializuje aj u nás. Prečo by mala sledovať iné ciele ako tie, pre ktoré ju jej autori zostavili?

    Aby to nevyzeralo, že poznáme iba akýsi jediný, izolovaný a zaujatý prípad, odporúčame knihu, ktorú napísali ďalšie obete špeciálnej operácie. Sú to ďalší očití svedkovia:

    Na zadnej strane obalu knihy je tento text:

    „Kto a prečo nás vháňa do „hektárového raja“

    V tejto knihe sme sa rozhodli vám porozprávať o tom, kto a s akým cieľom v skutočnosti zostavil kolosálnu ideologickú diverziu pod názvom „Zvoniace cédre Ruska“. Vypátrali sme tých, ktorí v skutočnosti písali zelené knižky, vypátrali sme ich skutočné ciele, vyniesli na svetlo množstvo metód klamania a manipulácií s vedomím, ktoré títo autori použili v knihe. Koniec koncov provinčný fotograf Vladimír Puzakov, ktorý si neskôr zmenil priezvisko na zvučné Megre, nebol schopný vytvoriť takto premyslenú, sofistikovanú a profesionálne prevedenú ideologickú zbraň. Pretože fotografi – ako je známe – nemajú špeciálne poznatky, ktoré sú na to potrebné. On by nebol schopný sám ani vydať „svoje“ opusy v takých obrovských nákladoch. Za tým všetkým stojí mocná a dobre financovaná nepriateľská organizácia s dobre pripraveným expertným personálom a plne špecifickými cieľmi, ktoré k blahobytu Rusi a ruského národa nemajú žiadny vzťah…“

    Núka sa doplniť… k blahobytu (Veľkej) Rusi nemajú, ale k blahobytu Maličkej Rusi majú?

    V podstate vyšlo najavo, že existuje pokus inštalovať tento projekt v našich podmienkach. A tí, ktorí stoja za touto snahou nie sú žiadni „amatéri“. Ak vám je známa problematika egregorov tak vás neprekvapí, že môžu existovať aj reálne prípady komunikácie s Anastáziou. Egregor je energeticko-informačná bytosť. Ak sa začne koncentrovať určité množstvo energie s daným frekvenčným rozsahom a zodpovedajúcim obsahom (rovnaké myšlienky, predstavy, túžby… proste silné emócie), tak pri určitej koncentrácii (zase sme pri termíne „kritické množstvo“) táto energia nadobudne vedomie samoexistencie. Všetky emócie jeho členov ho živia, ale nám treba vedieť, že sa napája na každého člena egregoru vrcholom hlavy. Ak ľudia NEMAJÚ – a to je dnes skôr štandard ako výnimka – vlastné napojenie na nebeského Učiteľa (Vlastný Rod), tak egregoriálna linka začína dodávať svoje informácie. U neškolenej a hlavne nevedomej mysle ľudia najčastejšie predpokladajú, že hovoria napríklad s Ježiškom a podobne. Ich kontakt však najčastejšie končí vo „vhodne zostavenom“ egregore…

    Sme uväznení – hoci pôvodne Asovia – v uzavretom cykle ľsti a klamu (Samsára). Vzhľadom na to, že sa dávame nachytať na život na úrovni mimo psychického módu TU a TERAZ a sme až po uši pod kontrolou emócií, tak sa nedokážeme vymaniť z karmickej pasce. Namiesto toho aby sme životom postupne rozväzovali karmické uzly, tak ich emóciami a prebývaním v Matrixe ešte v každom ďalšom živote navršujeme. Takto si nedávame na výber a musíme sa vracať – stále tí istí – na toto isté miesto a slúžiť ako potrava parazitom. Iba sme – ako vybité baterky – odosielaní na nové „dobitie“, aby sme sa s plnou, nabitou kapacitou znovu vrátili (inkarnovali) a znovu poskytovali svoju životnú energiu im. Niektorým dokonca nestačí len tak prísť a žiť na úkor iných – lebo aj naši ľudia, Smerdi sa tomu priučili – ale siahajú aj po Čiernej mágii. Ale je treba vedieť, že za takéto niečo – lebo títo ľudia porušujú viacero Konov Stvoriteľa Vesmíru – prichádza nekompromisný trest. Ich nasledujúca inkarnácia bude posledná – aby mohli „zožať“, čo si tu zasiali – a potom príde rozkódovanie Duše… teda definitívny koniec. A časom začnú znovu… v ríši minerálov.

    ZDROJ

    V roku 1996 sa skončila posledná, pre Slovanov najtemnejšia Noc Svaroga, ktorá trvala 1 008 rokov. Začala v roku 988 n.l. krstením Kyjevskej Rusi Vladimírom Krvavým na grécke náboženstvo, ktoré je dnes známe ako kresťanstvo. Kresťanstvo po tisíc rokov vytrvalo robilo zo slobodných ľudí rabov. „Nepodarky“ v práci kresťanskej mašinérie zotročovania v podobe ľudí, ktorí neboli ochotní sa pokoriť cieľavedome likvidujú, ale časy sa menia. Otvorená genocída nie je teraz v móde, a preto koncom Noci Svaroga vypustili paraziti do arény druhého krstu Vladimíra „Cédrového“ s revitalizovaným náboženstvom, ukuchteným na tom istom dopravníku.

    Na tomto mieste nevdojak prichádzajú na myseľ slová jedného veľmi talentovaného človeka menom Sever (jeden z Bielych hodnostárov, ktorý žil v 15. storočí a venoval sa vyučovaniu talentovaných ľudí. Podrobnosti sa môžete dozvedieť v knihe Svetlany Levašovovej ZJAVENIE):

    „… Mysliaci Temní veľmi dobre poznajú podstatu „vedomého“ človeka, a preto majú absolútnu istotu v tom, že Človek vždy bude pripravený ísť za tým, kto sa podobá na toho, kto je mu už známy, ale bude silno vzdorovať a ťažko príjme toho, kto mu bude nový a bude ho nútiť myslieť…“

    Skutočne, chcú nás zlikvidovať už overenou zbraňou. Ale je to zbraň, ktorá sa návratom Poznania značne otupila. Ba dokonca – dúfam – že tento článok pomôže definitívne rozohnať náboženskú hmlu v hlavách dôverčivých ľudí, ktorí kedysi uverili cédrovým bájkam.

    Druhý krstiteľ – Vladimír „Cédrový“, za mladi známy ako Vova Puzakov – ako keby bojoval s predchádzajúcim náboženským kultom, t.j. kresťanstvom. Ale to je boj „nanajských chlapčekov“, t.j. ide o imitáciu boja, pričom oboch bojovníkov predstavuje ten istý človek. V tomto prípade sa za týmto človekom ukrýva parazitický systém a „nanajskí chlapci“ sú puzakovské cédrové náboženstvo a kresťanstvo.

    Človek, ktorý sa povrchne oboznámil s cédrovou tvorbou môže zadať takúto otázku: „Prečo si myslíte, že Megre imituje boj s kresťanstvom? Veď on ho poriadne skritizoval, a nielen kresťanstvo, ale všetky náboženstvá! A namiesto náboženstva Megre navracia poznanie a kultúru predkov!“

    Nuž neskáčme hneď do uzáverov, ale sa najskôr pozrime na túto otázku podrobnejšie.

    Za prvé, „samostatný umelecký obraz“ – Anastázia – vyjadrila svoje želanie oživiť „obraz Boha“:

    „Pred ľuďmi chcem ja obraz Boha oživiť“…

    A potom, ako odpoveď na spackanú modlitbu Puzakova, rozhorčene zvolala:

    „Nie Boh ale Otec náš, On je Osoba, On je živá substancia. Otec je schopný cítiť a chápať, kedy sa rodí normálna komunikácia. A my“…

    Ako dieťa nadula pery… a začala Megreho učiť modlitbu k Bohu, o čom si povieme nižšie.

    A čo si myslíte vy, vážení čitatelia, sú to slová podobné na boj s náboženstvom?

    Nie, toto nie je a nemôže byť žiadny boj! Všetko je veľmi prosté. V tomto čase náboženské učenia vädnú, klamať ľudí je čoraz ťažšie a ťažšie, preto Megre robí pokus reanimovať „obraz Boha“, ktorý sa nachádza v stave kómy, t.j. vytvoriť nové náboženstvo, namiesto už prežitých náboženských kultov.

    Za druhé, Megre v skutočnosti nemá za cieľ oboznámiť čitateľov so skutočnou minulosťou a Kultúrou našich Predkov – Slovanov a Árijcov. Vo svojej knihe nespomína ani jeden slovanský zdroj. Namiesto toho nástojčivo reklamuje judo-kresťanskú Bibliu. V deviatich knihách sa spomína 64 krát a vždy pozitívne.

    Veľa alebo málo? Ak berieme do úvahy skutočnosť, že o Védach sa zmienil iba jediný raz a aj to negatívne, tak je to veľmi veľa! Hľa jeho dialóg s ním vymyslenou Anastáziou:

    „A védy môžeš plne preložiť?

    Môžem. Ale načo na to strácať čas?“…

    Nuž ako sa vám to páči? Judský porno-triler je preň kniha kníh, ale Védy sú iba motanicou, ktorú ani nestojí za to prekladať.

    Po tretie, s cieľom „pokrstiť“ dôverčivého čitateľa, ak ešte nebol pokrstený, alebo „prekrstiť“, ak už bol pokrstený v inom náboženstve, je Vova Puzakov nútený hovoriť o niektorých smutných dôsledkoch násilného krstenia Rusi pre našich Predkov.

    Autorita vždy zaujme ľahšie, pretriasanie cudzieho je jednoduchšie ako vytváranie vlastného z nuly. Preto aj bývalý fotograf prebehol po kresťanstve. Dáme slovo Puzakovi a uvedieme niekoľko citátov z jeho Cédrovej Biblie. V týchto nižšie uvedených citátoch obviňuje kresťanov v ničení Poznania, Kultúry aj ideológie Rusi, ničení nepokorného obyvateľstva, ako aj v žonglovaním s učením Krista tak aby bolo výhodné parazitujúcej moci:

    „Súdiac podľa toho, že knihy pálili vo vatrách vždy, keď chceli zničiť poznanie alebo ideológiu, to nie náhodne niekto zničil aj všetky svedectvá o ruskej kultúre predkresťanského obdobia.

    Čo si myslíš, kto?

    Určite tí, ktorí novú kultúru, kresťanstvo na Rusi zavádzali…

    Takto bola zničená kultúra našich prarodičov, aj Rus do náboženstva bola ponorená. Keby bola iba doplnená novou, Kristovou, možno by dnes bola úplne inou. Ale žrec do náboženstva Krista vložil svoje triky…

    Cieľom kazateľov druhej vlny (kresťanov, A. K.) bolo výlučne ovplyvňovanie vládcov. Presvedčovanie vládcu o tom, že kresťanská viera upevní jeho moc, že sa stane večnou, že štát bude plne kontrolovateľný, riaditeľný a prekvitajúci.

    S týmto cieľom aj boli zavedené doktríny: „Všetka moc je od Boha“, „Vládca je zástupcom Boha na zemi“…

    Alexej Kulagin

    21.05.2017

  • ZVONIACE CÉDRE OČAMI SVEDKA 2

    ZDROJ

    minulej časti tejto témy sme sa spolu s vami, vážení čitatelia, dozvedeli o „novátorských“ metódach výchovy detí, nevyhnutne ohlupujúcich človeka; o „prelomových“ vedeckých technológiách, ktoré sa po preverení ukázali byť banálnou hlúposťou, zamaskovanou vedou; o „tajomnej“ astronómii“, ktorá pripomína stredoveké kresťanské dogmy o plochej Zemi na troch slonoch, aj o ďalších výmysloch, ktoré nám podsúva ako „nové poznanie“ V. Megre, ako keby konajúci podľa pokynov ním vymyslenej Anastázie.

    Teraz prišiel čas pohovoriť o základnej myšlienke, ktorú reklamuje Megre ako „národnú ideu“ – „Každej rodine Rodovú Osadu“. Jej základnou myšlienkou je odpútanie pozornosti ľudí, ktorí sa po Noci Svaroga prebúdzajú, od skutočných príčin toho, čo pred našimi očami stvárajú a zároveň izolovanie najaktívnejšej časti obyvateľstva na svojich hektároch.

    Hlavná myšlienka – Rodová osada – sa v zelených knihách neobjavuje od začiatku, inak by ju normálni ľudia neprijali ako liečivú rastlinu na všetky problémy. Najskôr je podaný emocionálny rozbeh: živo je opísané, ako je všetko v našom živote zle, ako je civilizácia v slepej uličke.

    S týmto nemožno nesúhlasiť. Ale reálne príčiny toho, čo sa odohráva nie sú vymenované – to nie je ten cieľ, ktorý sledujú tí, ktorí píšu v mene Megreho. Ich cieľom je odvliecť pozornosť ľudí od skutočných príčin a prinútiť tých aktívnych, ešte schopných aspoň niečo urobiť, minúť všetky sily a prostriedky na samoizoláciu, ohlúpnutie a degeneráciu.

    Ale načo na to míňať peniaze? My sami kupujeme cédrové básne v zelených obaloch, olej, lyžičky a ďalšie výtvory cédrových umelcov. Pamätáte na pesničku kocúra a líšky vo filme Buratino?

    Pokiaľ sú na svete hlupáci,
    Klamaním žiť nám sa stalo ľahkým.
    Ako je obloha modrá,
    My nie sme zástancami lúpenia:
    Na hlupáka netreba nôž,
    Jemu zo tri hlúposti natáraš –
    A rob si s ním čo zachceš!

    Treba si vždy pamätať, že vojna za pomoci obyčajných zbraní sa vedie iba proti slabochom. Proti Rusku sa vojna už dávno vedie pomocou lži, klebiet, náboženstva a ďalších profesionálnych zbraní. Iba odňatím poznania Rusom – zdroja ich mohutnosti – sa sociálnym parazitom podarilo si podrobiť Rusko…

    Nuž vrátime sa k stratégii a taktike ohlupovania, ktorú cédropleti používajú nato, aby nasmerovali svojich čitateľov – nás všetkých – po ceste klamu. Nato, aby čitateľov „nakazili“ hektárovým projektom, cédroví provokatéri už v prvej knihe nadhadzujú ideu o tom, že chatári sú spásou ľudstva:

    „Ona (Anastázia, A. K.) predpokladá, že všetkých zachránili pred hladom, aj dobro sejú v dušiach, aj budúcu spoločnosť vychovávajú…“

    Najskôr sa hovorí iba o tom, že kontakt so zemou a rastlinami je veľmi prospešná činnosť. V určitom zmysle to je naozaj tak. Ale určite nie do takého extrémneho stupňa, ako sa nám snaží nanútiť pravnučka Mojžiša. Počínajúc druhou knihou, Megre veľmi pozorne zamieňa pojem „Vlasť (Родина)“ za „vlasť (родину)“ hektárovú. Upresnime si, čo sa za tými slovami skrýva. Podľa môjho názoru „Vlasť“ to nie je iba územie štátu, kde sme sa narodili, ako skôr národ, ktorý toto územie obýva. To znamená ľudia, ktorí nás vychovali, ľudia, ktorých osud je pre nás veľmi dôležitý; ale „vlasť“, to je mesto, osada, kde sme sa narodili. Pri analýze knihy profesionálneho fotografa budeme vychádzať z tohto pohľadu.

    Presťahovanie sa z jedného mesta alebo dediny do druhého mesta alebo dediny v rámci svojej „Vlasti“ je absolútne normálne a nepovažuje sa za zradu „Vlasti“. Pretože človek, ktorý pracuje na blaho svojej Vlasti aj pokračuje vo svojom trude. Ale cédrozvonci si veľmi želajú nás odučiť od týchto kramolných myšlienok, preto v druhej knihe Anastázia – ktorá sa už stala autoritou – na návrh Megreho, aby odišla do mesta liečiť ľudí odpovedá:

    „Vladimír, veď môj dom a moja vlasť je tu. A len keď som tu dokážem naplniť svoje poslanie. Nič nedá človeku väčšej sily ako jeho vlasť, rodičmi vytvorený Priestor Ľúbosti“…

    Jemné pozadie ideologických diverzantov nie je hneď viditeľné. Veď to aj tak premysleli. U čitateľov vznikne nostalgia po detstve a útulnom priestore, ktorý vytvorili rodičia. Ale tu aj hneď zamieňajú rodičov za priestor. A aby zámena nebola do očí bijúca, tento priestor nazývajú poeticky: „Priestor Ľúbosti“.

    Potom Mojžiš zo svojim synčekom, Mojžišovičom, pokračujú v nastavovaní čitateľov do stavu, ktorí potrebujú oni: „bez hektára sa nežije dobre“. Robia tak v epizóde, kde sa hovorí o pohrebe rodičov vymyslenej Anastázie:

    „Keď sme pochovávali rodičov Anastázie, ona bola ešte veľmi malá. Nevedela ešte ani chodiť ani hovoriť. My s otcom a s pomocou zvierat sme rozkopali zem. Na dno jamy sme uložili vetvičky a na nich položili telá rodičov Anastázie, prikryli ich trávou a zasypali zemou. Nad mohylovým kopčekom sme stáli mĺkvo. Maličká Anastázia sedela neďaleko na poľane, skúmala chrobáčika, ktorý jej liezol po ruke. „Dobre, že ešte nie je schopná si uvedomiť, aký zármutok ju postihol“, pomysleli sme si. Potom ticho odišli.

    Ako odišli? Vari ste ponechali neskúsené dievčatko samé?

    Nie, neponechali, iba sme ju nechali na mieste, kde ju porodila jej matka. Máme taký výraz – Šambala, Vlasť. Nastane abstraktnejšie uvedomenie si týchto pojmov. Rodina – to je „ROD i NA“. Matka“…

    Cédropleti sa radi hrdia, keď do svojej básne vkladajú múdre slová, ale väčšinou to je od veci. Ak pozrieme do Wikipedie, nájdeme toto:

    Šambala – mýtická krajina v Tibete alebo v iných okolitých regiónoch Ázie, ktorá sa spomína v niekoľkých starých textoch, vrátane Kalačkra mantre…

    Zaujímavé je, k čomu sa vlastne obracajú žreci z cédrovej húštiny, keď hovoria: „Máme taký výraz – Šambala, Vlasť…“ Možno že prebývali v Temnej Šambale, ktorá sa nachádza v Tibete, ba možno že to je ich vlasť, žeby sa preriekli? Ťažko povedať…

    Ale citát o ponechaní dieťaťa, ktoré ešte nedokáže chodiť, teda podľa všetkého vo veku do 1 roka (!), som neuviedol kvôli rozboru významu Šambaly ale preto, ako postupne priúčajú našu myseľ k tomu, že ročné dieťatko na poľane v lese je niečo úplne normálne. Teda že to hlavné, čo dieťa potrebuje nie je starostlivosť dospelých, ale už spomínaný priestor.

    Nástojčivo sa nás snažia odučiť od vzájomného stretávania sa a privolať k svojim hektárom, aby sme sa tam pásli ako barani priviazaní na povrázkoch. A o naše deti nech sa v tom čase stará Polícia pre mladistvých…

    18.05.2017

  • ZVONIACE CÉDRE OČAMI SVEDKA 1

    Výmena skúseností by mala byť vždy pozitívnou záležitosťou. V našej krajine sme na vlastnej koži nezažili tragédie mnohých ľudí, ktorí v naivnej snahe o budovanie cédrových osád v Rusku dostali lekciu, o akej sa im vopred ani nesnívalo. V prvom článku na túto tému sme uviedli základné informácie, ale treba zdôrazniť, že to bol PREKLAD z ruského originálu, rovnako ako je tento článok, ktorý je jeho voľným pokračovaním.

    Dosť nás prekvapila pomerne zúrivá reakcia jedného z našich čitateľov na cédrovú tému. Nuž, aj pre nás je prekvapením, keď niekto takto reaguje. Skúsenosť z Ruska je v tejto oblasti vždy poučná, ale akosi niektorým ľuďom stále nedošlo, že našim cieľom nie je písať umelo okrášlené veci. Našou úlohou je prinášať pohľad na realitu tak, aby sa dalo v nej zorientovať. Či nás bude alebo nebude niekto čítať, na našej práci to nič nezmení. Veď ako inak získavať objektívne poznatky? Žeby prikrášľovaním reality do nepoznania?

    Hoci si to veľa ľudí neuvedomuje, naša myseľ stále pracuje s Obrazmi. Všimnite si, ako niektorí ľudia hneď ako prídu pred zrkadlo sa začnú česať a všakovako prikrášľovať – nepáči sa im ich vlastný vzhľad. Prečo? Lebo oni sami „pracujú“ so svojim Obrazom, a teda realita ich neuspokojí. Ale čo je bližšie realite – to, ako nás vidia a vnímajú iní, alebo ako si myslíme, že by nás mali vnímať? A tu niekde začína cesta objektívneho posúdenia reality aj v prípade Rodových osád.

    Rýchle upadanie do emocionálneho stavu práce mysle nie je nikdy dobré – ale je to jeden z najčastejších módov dnes. Bohužiaľ. Veď toto je jeden z najefektívnejších spôsobov kradnutia životnej energie. Našej životnej energie.

    Nuž, pre ostatných rada: jednoducho nechoďte do žiadnej Rodovej osady, kým naisto neviete o čo ide. Podrobným preverením podstaty nemôžete NIČ STRATIŤ!

    ZDROJ

    Moja prvé oboznámenie sa s knihami spisovateľa V. Megreho prebehlo dávno, ešte v roku 1997. Knihy ma nenechali ľahostajného, ale prebudili vo mne záujem o minulosť mojej Vlasti – Ruska. Musím sa priznať, že som nikdy nechoval lásku k oficiálnej verzii histórie. Očividne som intuitívne cítil lož, ktorú sa snažili nabiť do našich detských hláv učitelia. Teraz, po dlhom blúdení okolo troch sosien, do ktorého náš národ zavádzajú už nejedno storočie, som mnohé pochopil. Pochopil a porozumel som, kto a prečo nám múti hlavy vymyslenou históriou, ženie našu vedu po ceste, ktorá vedie do slepej ulice. A za vedou ide naša civilizácia, ktorá už balansuje na hrane medzi životom a smrťou. A odohralo sa to vďaka… nie, nie Megreho knihám. Ako tomu teraz rozumiem, tak napriek týmto knihám. Ale o všetkom po poriadku.

    Hneď poviem, že autor kníh – V. Megre – tvrdí čitateľom, že všetko o čom napísal sa s ním v skutočnosti odohralo. Hoci už dávno existujú dôkazy, že to všetko je umelecký výmysel (tu nájdete tiež zaujímavú informáciu):

    „… Koncom roku 1999 Vladimír Megre podal na Súde v Kujbyševskom obvode Petrohradu žalobu vo veci porušenia jeho práv proti Oľge Stukovej, ktorá vydala knihu „Púť Anastázie a druhých učiteľov ľudstva: Práca s ľuďmi“. Recenzia, ktorú žalobca priložil ako základ pre svoju žalobu je postavená na tom, že Anastázia je vymyslený obraz komerčného umeleckého pôvodu, a že preto jej meno nesmie byť používané druhými autormi bez povolenia Vladimíra Megreho. V pôvodnom prehlásení podanom menom Megreho sa píše: „Knihy Megreho sú literárno-umeleckými textami, ktoré možno priradiť k vedeckej fantastike“. Následkom tejto žaloby bol zhabaný celý náklad knihy Oľgy Stukovej. Na súde zástupcovia Vladimíra Megreho vyhlásili (treba zdôrazniť, že žalobu podpísal on sám osobne), že Anastázia je „obraz-symbol, t.j. samostatný umelecký obraz, ktorý má emocionálne naplnený význam“.

    Ak by sme to zhrnuli, tak podstatu kníh možno vyjadriť nasledovne. V. Megre sa ako podnikateľ počas jednej zo svojich ciest po Sibíri zoznámil s ľuďmi, ktorí žijú vo voľnej tajge. Títo ľudia – ako tvrdí – sú žrecmi, ktorí všetko riadia a smerujú vývoj našej civilizácie po ceste slepej ulice – ceste, ktorá vedie k jej samolikvidácii. Robia to ako keby preto, lebo veľmi chcú hovoriť s Bohom. Ale on, ako sa ukazuje, len tak s niekým nehovorí! A aby presvedčili rozmarného Boha o nevyhnutnosti takéto rozhovoru, žreci mu aj demonštrujú, že „krútia a točia“ našou civilizáciou tak, ako sa im zachce, pričom zaviesť ju do závozu je – z ich pohľadu – maličkosť. Títo žreci ako keby ovládali ohromné poznatky o minulosti Zeme, o podstate človeka aj o stavbe Vesmíru. Najsilnejší zo všetkých žijúcich žrecov – žrica Anastázia – sa ako keby rozhodla napraviť omyly svojich spoločníkov a za vodič svojich objavov si vybrala Vladimíra Megreho, bývalého profesionálneho fotografa, ktorý za slobodna nosil priezvisko Puzakov.

    Nuž, takýto to je príbeh.

    V knihách série Zvonice Cédre Ruska nám – ako ohromné objavy – predkladajú výmysly na tie najrôznorodejšie témy: minulosť a budúcnosť našej civilizácie, vedecko-technické otázky, výchova detí, vývoj človeka a spoločnosti, ekológia, výuka a podobne. Zaoberajú sa takými otázkami našej spoločnej existencie, ktoré ak správne vyriešime, tak vystúpime na skutočnú púť vývoja. Nuž pozrieme sa na to, čo prorokuje mnou v minulosti vážený a v súčasnosti opovrhovaný V. Megre. Podľa toho, čo predpovedá sám Megre dokážeme nakoniec určiť, čo v skutočnosti chce on alebo tí „ľudia“ (slovo „ľudia“ som dal do úvodzoviek, pretože normálni ľudia nemôžu také niečo tvoriť), ktorí ním manipulujú.

    Od samej prvej knihy, samej prvej kapitoly je naše vedomie bombardované potokmi nekonečnej hlúposti, ktorú nám prorokujú ako keby „osvietení“ starci:

    „Od človeka v stave ľúbosti vychádza žiarenie. Za zlomky sekúnd sa odrazí od planét, ktoré nad ním stoja a znovu prichádza na Zem a dáva život všetkému živému…

    Slnko je jedna z planét, ktorá odráža nekompletné spektrum tohto žiarenia…

    Od človeka, ktorý prebýva v stave zlobných citov vychádza temné žiarenie. Temné žiarenie sa nemôže dvíhať nahor ale padá do vnútra Zeme. Odráža sa od vnútra, vracia sa na povrch v podobe chrliacich vulkánov, zemetrasení, vojen…“

    Ukazuje sa, že pre Megreho je Slnko vôbec nie hviezda ale planéta, ktorá odráža žiarenie vydávané človekom v stave ľúbosti! Toto odrazené ľudské žiarenie „dáva život všetkému živému“! V mojom akváriu rastú rastlinky vďaka obyčajnej lampe. Žeby aj elektrická lampa odrážala žiarenie človeka, ktorý sa nachádza v stave ľúbosti? Starci o lampe nepovedali nič. Vykonal som experiment – lampu som na mesiac vypol. Rastlinky zvädli. Pravdepodobne sa sledované žiarenie odráža iba od rozpálenej volfrámovej špirály… (je to vtip, ale podobnú logiku často používajú „vedci“, ktorí umným spôsobov z nás robia hlupákov).

    Druhý objav nám vysvetľuje, prečo dochádza k zemetraseniam a chrleniu vulkánov… Všetko je – podľa našich starcov – v našich rukách, v našich negatívnych emóciách! Negatívne emócie skutočne môžu vyvolať zemetrasenie, ale iba v tom prípade, ak človek pod ich vplyvom realizuje napríklad podzemný riadený jadrový výbuch o veľkej sile. V prírode sú zemetrasenia vyvolávané prirodzenými príčinami, najčastejšie tektonickými procesmi.

    Neveľké otrasy môžu vyvolať aj zdvih lávy pri vulkanických výbuchoch. Bolo by zaujímavé zistiť, či existovali zemetrasenia a výbuchy aj predtým, ako sa objavil človek. Samozrejme že boli! Ja už dokonca prichádzam na to, prečo („škola“ starcov prináša svoje výsledky) boli na Zemi zlé dinosaury, otriasajúce svojim nečistým charakterom planétu, a pred nimi kruté vírusy, snažiace sa umŕtviť všetko, k čomu sa dostanú…

    Alexej Kulagin

    17.05.2017