TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • ARCHÍV CIA O TARTARII

    Naša stránka nesie meno podľa Dŕžavy, ktorá podľa žiadnej oficiálnej učebnice dejepisu – pretože obsahuje históriu, nie dejiny – neexistuje, resp. nikdy neexistovala. Keď už raz o niečom nieto „overených“ správ, tak to niečo neexistuje. A vec je vybavená… pre Slovenov.

    Problém dneška je však iný. Objavujú sa svedectvá o rôznych veciach, ktoré „neexistujú“. Presnejšie ide o iný proces. Ak sa objavia fakty, ktorých obsah nezodpovedá zavedenej histórii – tým horšie pre fakty. Do histórie sa totiž investovalo také ohromné množstvo peňazí, že inak to ani nejde. Takto to už nejaké to posledné storočie funguje. Dnes to však prestáva stačiť. Prečo je to tak – o tom píšeme dosť v iných článkoch.

    Podporu nášho postoja však čoraz častejšie dostávame z úplne nečakaných zdrojov. A tak si jeden z nich pozrieme dnes.

    Pred nejakým časom začala CIA – vidíte dobre, Central Intelligence Agency – odtajňovať a zverejňovať rôzne dokumenty. Aby sme rozsah týchto dokumentov priblížili, použijeme ich vlastné tvrdenie: CIA zverejnila už vyše 12 miliónov strán rôznych spravodajských dokumentov.

    A medzi nimi sa dá nájsť niekoľko naozaj veľmi zaujímavých.

    Pozrime sa napríklad na dokument s týmto číslom:

    Pokojne môžete kliknúť na tento odkaz, skočiť rovno do archívu CIA a PDF verziu dokumentu si stiahnuť. Neporušíte žiaden zákon, dokumenty sú proste verejne prístupné. Ak by aj ktokoľvek chcel tento zdroj bagatelizovať – CIA je všetko možné, len nie organizáciou idiotov…

    Prizrime sa mu bližšie. Tento je datovaný z 25.2.1966 a volá sa „PEIPING, CHINA QUALITY BOARD“. Prečo je nazvaný „PEIPING“ a nie PEKING, keďže pojednáva o Pekingu?

    Pre nás je zaujímavý druhý a tretí odstavec hneď prvej strany dokumentu:

    Preklad:

    „Múrom obstavaná časť Peipingu pozostáva z dvoch častí, staršieho MESTA TARTAR na severe a čínskeho mesta na juhu. Názov „Mesto Tartar“ siaha do 13. storočia, keď Zlatí Tartari vládli v Číne; prežilo sériu mongolských, mandžuských aj čínskych dynastií. Mesto Tartar je obohnané asi 15 míľovou stenou o výške 40 stôp a šíre 35 stôp na vrchu. Čínske mesto je uzavreté 14 míľovou stenou, z ktorých 10 míľ je 25 stôp vysokých … na vrchu. Steny sú vyplnené zeminou, fortifikované tehlami.

    Za stenami mesta Tartar je zakázané mesto. Bývalá cisárska rezidencia a parcela s trónnou halou je dnes múzeum. Je obklopená priekopou o šírke 200 stôp a stenami … a 30 stôp hrubými“.

    Dokument obsahuje aj obrázok opisovaného miesta:

    Nie je jasné, či snímka bola urobená z lietadla alebo družice, ale z pohľadu nami skúmaného obsahu to v podstate nemá význam.

    Neexistuje mapa – a mapy Tartarie existujú – na ktorej by bolo uvedené, že mesto Tartar ležalo v Pekingu alebo naopak. Rovnako nie je zrejmé, načo a z akého dôvodu bol tento dokument vypracovaný a ani nie sú uvedené žiadne ďalšie zdroje. Podľa všetkého ide o časť nejakých operatívnych spravodajských informácií. Ale či sa to niekomu páči alebo nie – dokument existuje.

    Druhý zaujímavý dokument sa nazýva „NATIONAL CULTURAL DEVELOPMENT UNDER COMMUNISM“:

    Dokument bol vyhotovený v júni 1957. Na strane č. 9 je tento text:

    Preklad:

    „Alebo si vezmime záležitosť z histórie, ktorá – spolu s náboženstvom, jazykom a literatúrou – tvorí jadro kultúrneho dedičstva národa. Tu komunisti znovu zasahovali poľutovaniahodným spôsobom. Napríklad 9. augusta 1944 Ústredný výbor Komunistickej strany na zasadaní v Moskve vydal direktívu, ktorá nariaďovala oblastnému straníckemu výboru v Tartarii „pokračovať s vedeckou úpravou histórie Tartarie, aby sa odstránili vážne nedostatky a omyly národnostného charakteru, ktoré spôsobili niektorí spisovatelia a historici pri práci s dejinami Tartarie“. Inými slovami, história Tartarie musí byť prepísaná – povedzme čestne, sfalšovaná – aby sa eliminovali odkazy na Veľkoruské agresie a ukryli sa fakty o skutočnej podstate Tartarsko-Ruských vzťahoch. A toto nebol jediný prípad…“

    Mnohí ľudia veľmi často prichádzajú s „komentármi“, že neexistujú dôkazy o tom, žeby niekto prepracoval dejiny a tak vytvoril históriu. Nuž hľa – tu to je čierne na bielom. Podľa všetkého CIA má dôkazy. Keď komunisti prišli k moci, narazili na tento problém tiež. Padlo však rozhodnutie pokračovať v už rozbehnutom kurze. A tak sa naďalej pokračovalo vo falzifikácii a ukrývaní dôkazov. A tak to ostalo dodnes…

    Komu vyhovuje takýto stav? Alebo ani odtajnené spravodajské dokumenty archívu CIA nie je hodnoverný zdroj? Či skôr niekedy výhodné sú, inokedy nie sú?

    02.09.2018

  • MENEJ NEGATIVIZMU, VIAC ZAVRETÝCH

    Situácia v slovanskom svete sa pomaly ale isto priostruje. Tento prevzatý článok je pokračovanie v téme, ktorú by sme mohli nazvať „koniec ilúzií“. Ide o to, že dnes je naozaj potrebné rozlišovať medzi štátom a národom – nezabúdajme, že obyvateľstvo nie je národ. Štát je inštitút zostavený kresťanskou cirkvou, teda nám cudzie „životné prostredie“ (v agronómii by sme asi povedali „rastová kultúra“). V štáte žije obyvateľstvo, ktoré je pod kontrolou elity formou demokracie. Národ žil v Dŕžave, ktorá stojí na silných Rodinách. Rastlinka rastie len vtedy, ak je nasadená vo svojej kultúre, Národ sa rozvíja len vtedy, ak je vo svojej Kultúre. Inak ide nanajvýš o živorenie.

    Máme v podstate šťastie vidieť zaujímavú hru v priamom prenose. Zábava to nie však je, pretože ide o hru o koniec našej existencie. Vo všetkých štátoch vládne elita, ktorá nemá so zvyškami národov, ktoré ovláda, nič spoločné. U nás napríklad rastie nespokojnosť s ficoizmom, aj s merkelizmom či napríklad amerikanizmom – čo je už celoeurópskym jav. V každom štáte čosi je. Popri tom nám servírujú – zdôrazňujeme, že podprahovo – že v Rusku to je inak. Ale omyl – aj tam je štát a štát riadia štátne záujmy. A to – v žiadnom prípade – nie sú národné záujmy. Veď aké národy žijú napríklad u nás? Žijeme na pôde národa Slovienov – sme dnes skôr menšina. Žije u nás národ Cigánov – a tých je viac ako 1 milión. Väčšinu zastupuje národ Kresťanov, ktorý sa násilne zmocnil našej zeme v minulosti skrz križiacke výpravy – teda ohňom a mečom. Ale ak by sme chceli vyšpecifikovať hlavného nepriateľa dneška, tak nemôžeme tak označiť žiaden národ, teda žiaden externý subjekt. Na úrovni systému Matrixu to je totiž náš „vnútorný hlas“, na úrovni životného prostredia sme zamenili slobodu za peniaze.

    Matrix dosiahol, že nášho najväčšieho nepriateľa – ním obsluhovaný „náš vnútorný hlas“ – považujeme za samého seba. A všetko robíme podľa jeho „rád“. A tak v živote ide vždy o peniaze a obchodovanie, nie o Duchovný vývoj. Zaslúžime si teda to, kde sme. Porušujeme Kony Stvoriteľa.

    KTO POVAŽUJE PENIAZE ZA VŠETKO, TEN BUDE ČOSKORO ROBIŤ VŠETKO PRE PENIAZE.

    -Voltaire

    Ako nám túto hru predvádzajú naši politici? Napríklad jezuitská strana sa vydáva za „proruskú“, hoci používa fašistickú symboliku (pochádzajúcu z USA) pod kódom „1488“. O akú proruskú líniu môže ísť, ak pod týmto kódom zabíjajú Rusov na Ukrajine? A čiasi národná strana národného záujmu (v zmysle ponímania Anglosasov) nakúpi 14 stíhačiek F16 ako prejav národného záujmu. Áno – ostáva tu tá istá kódová, kabbalistická symbolika: 14(ks)88(16 = 8 + 8). Teda – pre tých, ktorí symboliku ovládajú – ide o jedno a to isté pozadie – jezuitov. A vy, tupí Slovania si nabíjajte navzájom hlavy jeden druhému – jedni na strane jezuitskej strany, druhí na strane „národnej“ strany. A v pozadí sa majitelia peňazí pod kódom „1488“ veselo na všetkých nás zabávajú. Veď – ako hovorí kabbalistická prax – čo je dovolené pánovi, nie je dovolené psovi.

    V ruskom štáte – presne ako v každom štáte – existuje elita, ktorá je odhodlaná robiť všetko pre peniaze. Kde je reč o peniazoch, tam Slavianstvo zomiera. Inými slovami, kto robí všetko pre peniaze, ten nie je Slavian.

    Štátna moc v Rusku formou totálnej kontroly štátnych médií prezentuje putinizmus ako ideálny stav. A tu vzniká problém u našincov. Vzhľadom na to, že narastá nespokojnosť s merkelovsko-anglosaskou verziou sveta, mnohí ľudia upierajú zraky na Rusko. V značnej miere správnym smerom, ale tu akosi zabúdajú na to, že ide o presne ten istý model, ako máme doma. Veď aj tam je štát. Veď – ak používame zdravomyslie – je úplne jedno, či používajú priamo „1488“, alebo 14x(F)(8+8).

    Takže tak. Rusi sú pokrvne najbližší príbuzní Slovienov, ale putinovci, merkelovci, ficovci, dankovci, obamovci, trumpovci, či vôbec všetci ďalší –ovci (t.j. ovečky v košiari) sú iba veveričky navzájom sa pretekajúce v kolotočoch pred zrakmi pánov – jezuitov. A tí hrajú svoju hru svoju hru podľa svojich pravidiel. Ovečko-veveričky zabúdajú na to, že sú a vždy ostanú ovečko-veveričky. Nedostanú sa medzi skutočnú elitu, ale vždy budú pred zrakmi všetkých veveričiek buď odmeňovaní (ak plnia príkazy pána) alebo potrestaní (ak príkazy neplnia). Pred samotným článkom si ešte raz pripomeňme Voltaireho:

    NESÚHLASÍM S TÝM, ČO HOVORÍTE, ALE SOM NA SMRŤ ODHODLANÝ BRÁNIŤ VAŠE PRÁVO HOVORIŤ.

    -Voltaire

    PÔVODNÝ ČLÁNOK:

    Používať sociálne siete v Rusku sa už stáva nemenej nebezpečné ako chodiť na mítingy. Ak budete mať šťastie – skončíte s pokutou, ak nie – ocitnete sa vo väzení alebo na psychiatrii.

    Putin chce na internete vidieť pozitívnych občanov. A kde dať nespokojných – to je známe ešte zo sovietskych čias.

    Koláž © ROSBALT

    Ako pamiatka na divé 90-te roky mi v mojej knihovničke ostala kniha o dejinách rusko-sovietskeho kriminálneho žargónu. Knižku ilustrovanú zobrazeniami vtipov rozdávali na prezentácii organizovanej priamo v petrohradských „Krížoch“.

    Nedávno som si ju prelistovala. Okrem slov, ktoré sa už dávno stali hovorovými – ako sú „бухло“, „бабки“, „в натуре“ a im podobných, som tam našla dva zaujímavé. „ŠEPTÚN“ – šíriteľ negatívov o sovietskom zriadení. A „JAZYČNÍK“ – človek, ktorý utrpel kvôli svojmu „dlhému jazyku“, napríklad bol odsúdený za protisovietsky vtip. V zátvorkách je poznámka: anachronizmus, už sa nepoužíva. Nuž, zostavovatelia slovníka sa pomýlili – neprešlo ani tridsať rokov a v našej krajine znovu trestajú za vtipy s politickým podtextom.

    Je pravdou, že petrohradčana Eduarda Nikitina vyšetrovatelia navrhujú poslať za vtip s volebnou tematikou a „čerešničku na hromade hovna“ do psychiatrickej liečebne a nie do väzenia, ale to na podstate nič nemení. Je to dokonca strašnejšie – pretože do nášho života sa navracia nie iba slovo „jazyčník“, ale aj nútená psychiatrická liečebňa.

    Eduarda súdia podľa §282 – ktorý sa tak zapáčil mocipánom – a bradatý vtip experti ohodnotili nie inak, ako útok na štátny systém: hovoria, že „v zamaskovanej podobe obsahuje nedostatok dôvery v niektorého z poslancov volených hlasovaním, hlavu štátu, úradníkov, členov vládnych organizácií týkajúc sa pravdepodobnosti, že ktokoľvek z nich urobí v krajine pozitívne zmeny“.

    Ide prakticky o parafrázu známej repliky Chručšova: „Iba blázon môže byť nespokojný s výdobytkami socializmu“. Touto replikou v ZSSR prakticky odštartovala prax trestnej psychiatrie, ktorú používali zďaleka nie iba voči disidentom. Išlo o úplne obyčajných ľudí, ktorí sa nijako nechystali bojovať so sovietskym režimom, ale sa iba pokúšali dovolať pravdy v rodnom meste, alebo sa chceli posťažovať na konkrétnych predstaviteľov moci, čím sa takto ľahko mohli dostať do kategórie duševne chorých. Je jasné, že takáto hrozba značne znižovala počet sťažovateľov, a tak o štátnej moci hovorili hlavne poza chrbát.

    V našich časoch sa najlepšou komunikáciou „poza chrbát“ stali stránky v sociálnych sieťach, kde sa rozoberajú nie iba problémy výchovy detí, vykladajú fotky kocúrikov a selfy z dovoleniek, ale sa aj diskutuje o situácii v krajine. Akurát že počet negatívnych reakcií – ako nedávno poznamenal prezident – rastie. A to ho veľmi rozhorčuje.

    Dalo by sa – samozrejme – čo-to zmeniť v samotnom štáte. Ale oveľa jednoduchšie je navodiť poriadok so situáciou „poza chrbát“, teda vyžadovať od obyvateľov „viac pozitivizmu“. Veď (pozdravujeme Chručšova) iba extrémista môže byť nespokojný s výdobytkami ruského kapitalizmu. A tak nárast počtu „extrémistických“ paragrafov, ako aj počtu podľa nich odsúdených ľudí je úplne logický proces.

    Mnohí si myslia, že uväznenia za reposty a lajky už proste presilili policajných úradníkov, ktorí robia kariéru tak, že ani nevstávajú od počítačov. Dnes je taká situácia, že v podstate u každého používateľa – ak je taká objednávka – je možné nájsť taký obsah, ktorý sa dá poľahky navliecť na ten či onen trestný paragraf – ak už nie za extrémizmus, tak za urážku citov veriacich; keď nie za odmietanie zverstiev nacizmu, tak aspoň za vzbudzovanie nenávisti ku akejkoľvek sociálnej skupine.

    Samozrejme, že pracovníci FSB, Vyšetrovací výbor RF a Polícia to hojne využívajú. Ale veď ich nadriadení im nedali príkaz zastaviť takýto druh diskreditácií. Práve naopak, vznikajú stále nové a nové iniciatívy s cieľom zakázať negativizmus v sociálnych sieťach.

    Príkladom je návrh zákona o predbežnom blokovaní internetových stránok akože ospravedlňujúcich extrémizmus a terorizmus vypracovaný ministerstvom komunikácií, ktorého text ohromil aj vládnych expertov. Podľa ich predbežných odhadov na základe súčasnej, nejasnej verzie zákona môže dôjsť k zablokovaniu až 19 miliónov webových stránok, čo povedie k narušeniu fungovania internetu a ľubovoľná kritika našej reality môže byť označená za „extrémistickú“.

    Alebo práve v prvom čítaní prijatý návrh zákona o boji proti šíreniu falošných a nezákonných informácií v sociálnych sieťach a messengeroch, ktorý zavádza pojem „majiteľ verejnej siete“. Teda každá osoba – ktorá má konto v sociálnych sieťach – je považovaná za organizátora šírenia informácií na internete. Ak takáto osoba odmietne odstrániť nedôveryhodné informácie diskreditujúce česť a dôstojnosť, ľahko môže dostať pokutu až do výšky 5 miliónov rubľov. Napríklad ak niekto napíše o situácii v parlamente, že „poslanci sa zbláznili“ – tak ho okamžite osobne kontaktujú v štýle: môžete predložiť odborné psychiatrické posudky o duševnom zdraví všetkých poslancov? Ó, nie? Tak potom rýchlo odstráňte tento váš názor, lebo inak vás už osobne navštívia príslušníci silových orgánov.

    A už so súhlasom ministerstva spravodlivosti nastúpia dobrovoľní asistenti ministerstva vnútra ako pomocníci pri odhaľovaní zločinov zo sociálnych sietí, pre ktorých sa to proste stane remeslom so zlatým dnom. Obávam sa, že dievčatá študentky, na základe udania ktorých budú súdiť troch „repostníkov“, sú len prvé lastovičky tejto armády, ktorá je pripravená bojovať s ohováračmi-pesimistami pod sloganom „Viac pozitivizmu!“

    Tak sme sa báli, že nám zablokujú Facebook s Twitterom, že sme si nepovšimli obchvatný manéver. Mnohí čoskoro sami pozatvárajú svoje kontá, aby ich nezničili, alebo aby sa neocitli za mrežami. Nuž a vtedy – určite – už v krajine nastane úplné požehnanie. Veď všetky problémy v nej sú len vďaka negatívnym repostom a zlým vtipom.

    Виктория Волошина

    K téme ešte pridáme aj ďalší článok s aktuálnou tematikou:

    PETERBURČANA BUDÚ SÚDIŤ ZA VTIP A KARIKATÚRU

    © Фото Ильи Давлятчина, ИА «Росбалт»

    Dňa 20. augusta v Petrohrade predstúpi pred súd Eduard Nikitin, obvinený podľa §282 Trestného zákona RF. V roku 2015 publikoval karikatúru a vtip.

    Ako stránke ROSBALT vysvetlil advokát obvineného Maxim Kamakin, trestné stíhanie je vedené v súvislosti s politickým vtipom a grafickými zobrazeniami na jeho stránke v „ВКонтакте“.

    „Pri analýze vtipu s obsahom pochybností ohľadom inštitútu volieb došiel expert k záveru z ktorého vyplýva, že ak pochybujete o inštitúte volieb, potom už ste extrémista“, – povedal pracovník právnej kancelárie.

    Publikovaný obrázok údajne vzbudzuje nenávisť smerom k „nevedomým účastníkom“.

    Podľa predbežných informácií, vyšetrovatelia majú v pláne navrhnúť pre obvineného povinnú liečbu. Na druhej strane jeho obhajoba na pondelkovom stretnutí požiada o uznanie niekoľkých dôkazov za neprijateľné.

    zdroj

    Niekoľko ďalších článkov s podobnou tematikou:

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/22/1726612.html

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/23/1726685.html

    http://www.rosbalt.ru/russia/2018/08/03/1722237.html

    31.08.2018

  • NAŠE JE NAŠE, PÍSMO NAŠICH PŘEDKŮ II.

    Dnes si povíme o jiných zajímavých spojeních. Je vskutku jedinečné, jak se mnohdy slova přebírali do jiných jazyků. O to zajímavější je přesně určovat, kdo přebral jedinečnost daného slova v chápání podstaty samotného Obrazu slova, k prvenství jeho podoby v daném jazyku.

    Jde o to: „Prostě toto slovo je naše!“

    Mne však mnohdy připadá, že všechny slova jsou naše.

    Tak třeba u angličtiny je zajímavé uchování podoby ve slově hrdina HERO. V porovnání k češtině to není vůbec zajímavé, jelikož čeština má podstatu slova v podobě HRDINA anebo REK, ale pokud se podíváme na obdobu slova do ruštiny GEROJ, pak je nám jasné, že zde je nějaká shoda. Pro angličtináře je však podstata trochu ukrytá, když toto slovo vnímá foneticky v podobě jako „hírou“, psaný ruský text mu nic neřekne a ani čtení. Nu, a pokud si uvědomíme, že v ruštině došlo k úpravě azbuky a „H“ vůbec nevyslovují, a mají místo toho „G“, pak je shoda slov velice zajímavá.

    Takových slov určitě sami naleznete více, ale nás bude dále zajímat ona samotná podstata začátku slova hrdina a to HER… a později se podíváme na GER… Pro zlepšení představy teď skočíme do období „řeckých“ bájí a napíšeme si pár slov, kde se vyskytuje náš začátek HER: Hermes, Hera, Herkules, Heraklion, a zakončíme to třeba slovem Herodes. Všechny tato slova jsou o velikostech, jsou jakoby božská, nezměrná, popisující něco velkého, nebo někoho velkého, jedinečného, a od toho není daleko třeba i k HERnímu zápolení.

    A teď se podíváme na názvy některých našich vesnic, třeba nedaleko od nás je obec s názvem Velké Heraltice. Ale vesnic s počátkem „Her“ je poměrně dost a když k tomu přibereme i „Heř“ je jich více. Bohužel nebo bohudík vesnic, kde se vyskytuje „Ger“ je poměrně málo. Takové u nás ani nejsou a nejbližší jsou na Slovensku, převážně na východě. I to je zajímavé. Tam by bylo ještě zajímavější dosledovat datumy vzniku těchto osad a vesnic, které se zakládali dříve. Jestli „Her“ nebo „Ger“. Takto jsme vysledovali, zda-li docházelo i u nás ke změnám „H“ na „G“. Odpovědí je – Nedocházelo. Dokonce se moc „Ger“ neužívalo.

    Nemůžu si tedy dovolit opomenout, a mnozí čtenáři zajímající se o Staroslovienskou Bukvici již možná sledují a tuší, kde směřuji, a to k slovům HERMAN a GERMAN. Při rozboru po Bukvici, rozbor po obrazech jednotlivých bukvic-písmen, přípony „Her“ je zde:

    H – určení, že mimo náš svět, je za hranicí stav blaha, rozkoše

    E – ale jako jesm, jednota myšlenka a materie, mimo tento svět, neboli člověk napojený

    R – jako rozhraničující prvek, řekl jsem a tak se stalo

    a najednou je to „H“ nahrazené „G“:

    G – odevzdání Moudrosti své Duši životní zkušenosti.

    U této změny se dá poté pochybovat, že následuje jesm a že tam tedy bude klasické E v podobě bukvice Jest, týkající se pozemské formy bytí, protože jen na zemi lze získávat zkušenosti.

    Viz obrázky dole:

    Toto slovo se dá vysvětlit jako Člověk /bytost na vyšší Duchovní úrovni/ pevně spojený v souladu s Vesmírem a s daným místem. Nebo také Člověk mající pouto k danému místu.

    A zde máme Člověka napojeného životem na zemskou podstatu – matérií a svou zkušenost.

    V podstatě mne to připadá, že je zde popis jako by lidé zhloupli, jako by se schovali, že byli kdysi velcí, spojení s Vyššími světy. Možná je to právě tak, že naši Předci neměli důvod již lidem říkat Hermani a v případě podlehnutí v životě materializmu a výhod z toho plynoucí, těmto lidem začali říkat Germani. Zde se pozastavím nad ruštinou, která zrušením H musela sama začít nahrazovat a tvořit slova pokud možno se zachováním prostoru určité představy daného slova. Je tedy i při velké fantazii docela přípustné, že skutečné Germany vytvořila sama ruština. Vždyť odebráním Hervu z jejich řeči byl dost necitlivý zásah vedoucí k zamlžení faktů.

    Ještě bychom si zde mohli uvést, že na našem území jsou obce pojmenované jako NĚMčice a v jiných varijacích. Toto slovo nese v sobě obraz němého, jakože někoho kdo nám nerozumí, nebo mi nerozumíme jim. Je tedy zřejmé, že s národními segregacemi, nebo v horším vybarvení nějakých nacionálních zájmů, to nemá nic společného. Jsou takto pojmenovány jen oblasti, které se začaly vyvíjet odlišně. Třeba měli lidé obývající Němčice jen odlišný postoj vůči něčemu, či někomu a dělali věc po svém. Dále můžeme vidět shodu, že názorově se odklonili i oni Germáni a dle popisu názvu měst zdá se docela nedávno, u Hermanů to nevíme, bo již je neznáme.

    Je také dobré zmínit, že existují domněnky, že slovo Herman je odvozeno od podoby z němčiny, od hromu. Pro mne však velice výstižné spojení daného místa mezi nebem a zemí. Je to opravdu veliké a člověk stojí v lepším případě v úžasu, když zahřmí vedle něj. A tak se na patřičném místě spojí oblaka se Zemí. A kdo jiný může něco takového způsobit, snad sám člověk? Nebo jedinečný a v pozemské formě nedostižný Perun? Sami vidíte i zde plný význam velikosti slova Herman.

    A na závěr se letmo vrátím ke slovům Řím, Rím, Řek, Rek, kde slovo rek zase známe jako hrdina, zachránce. A tak se může stát, že Řekové mohli být jen Rekové, jako zachránci. Koho a čeho, to jsou jiné otázky a jiné myšlenky, pro jiné paměti. Z jistotou však i oni sami o sobě říkají, že jsou Greci, takže – hlaholme hrdiny!

    Vladan/ Sliezko

    27.08.2018

  • AKO ĎALEJ 07

    Relácia obsahuje približnú sumarizáciu zásadných charakteristík toho, na čom dŕžavný systém vždy stál.

    My vieme, že Dŕžava je spoločenský systém, ktorý sa drží na moci Rodov. Rod zase drží na moci Rodiny. Ak je silná a kompaktná Rodina, je silný a mocný Rod, a taká Dŕžava je NEPORAZITEĽNÁ.

    Keďže naša Dŕžava v minulosti padla, znamená to len jedno – Rodakciey neboli dostatočne silné, pretože oslabli Rodiny. Inými slovami – zlyhali sme.

    Dnes vôkol nás prebieha iba jeden boj – a je to boj v našom vnútri. Zbytočne hľadáme nepriateľa mimo nás, neexistuje. Ak sa pustíme do akejkoľvek „spravodlivej vojny“ mimo nášho vnútra, už sme prehrali. Nepriateľa vnútri nás nemožno poraziť mimo nás samých. A kto dnes venuje všetok voľný čas externému priestoru okolo – najmä informačným médiám – ten iba podáva svedectvo o tom, ako ľahko je externe ovládateľný. Hovoríme o prípadoch štýlu čakania na „zaručne najnovší vývoj udalostí“…

    Rozdelenie a zrada sa už dávno udomácnili v našich Rodinách. Ak sa nevysporiadame s týmto faktorom, nebude žiadna Dŕžava. Stroj času však tiká a doba sa mení. Ako budeme pripravení vtedy, keď dôjde k „prepnutiu“ na Vysoké frekvencie? Za odpoveď na túto otázku je zodpovedný každý sám a osobne. So všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.

    Pre lepšie pochopenie si môžeme pomôcť podobenstvom, ktoré opisuje Jean-Jacques Rousseau. Predstavme si, že zo záhrady prinesieme kôš plný jabĺk. V koši sú však jablká dobré, ale aj zhnité – preto ich potrebujeme pretriediť. Ako ich budeme triediť? Principiálne môžeme použiť dve metódy. Najbežnejšia je tá, že budeme vyberať po jednom jablku, skontrolujeme ho a ak je dobré, vrátime do koša, ak je zhnité, vyhodíme ho. Potom vyberieme ďalšie, a tak preberieme celý košík.

    Problém je v tom, že takéto triedenie bude trvať veľmi dlho a zhnité jablká budeme vyhadzovať veľmi pomaly. Okrem toho sa nevyhneme riziku, že niektoré jablká budeme vyťahovať a vracať nazad do koša niekoľkokrát, pričom niektoré dlho ani len neuchopíme.

    Druhá metóda je tá, že všetky jablká vysypeme na zem, preberieme ich – a do koša vrátime iba zdravé.

    Takto by sme mali modelovo postupovať v hľadaní správneho riešenia. Aj Tibeťania radia, aby sme neverili ničomu – nech tomu iní veria hoci aj dvetisíc rokov – kým to nepreveríme osobnou skúsenosťou. Najskôr – podľa rady tibetských lámov – všetko zavrhnime a začnime skúmať úplne ako keby z ničoho. Ak to, čo považujeme za Pravdu je naozaj Pravdou, t.j. hranou Istiny, tak skúmaním si fakt iba potvrdíme a stane sa Múdrosťou, pretože prešiel našou osobnou skúsenosťou.

    Dŕžava sa skladá zo zdravých jabĺk. V minulosti – v našom paralelnom Vesmíre existovala, ba v skutočnosti existuje dodnes. Je to štandard, a každý štandard má svoje konkrétne parametre. Nehovoríme o technologických parametroch – technokratická technológia je v každom období iná. Hovoríme o Duchovnom základe. Presnejšie o nastolení rezonancie so systémom Svetla, ktorý tu je a bude bez ohľadu na to, čo si myslíme my.

    Známe parametre Dŕžavy nemožno obísť – je to nami hľadaný BOD „B“ – ak sa chceme do Dŕžavy vrátiť. Preto všetky kombinácie spojené s akoukoľvek inou, nám – a teda aj Dŕžave – cudzou ideológiu sú iba zhnité jablká. Rodobožie nie je polyteizmus ani monoteizmus, ani civilizácia ani demokracia, ani archanjeli či anjeli, ani čierni mágovia. Je to Svedomie a Česť, nulová alkoholizácia, nulová narkotizácia, je to SVET SVETLA BUDÚCNOSTI. Koľkí však do neho naozaj chcú vojsť? Presnejšie, koľkí budú schopní prejsť testom Vysokých frekvencií?

    Ako si ustelieš, tak budeš spať…

    26.08.2018

  • ŽIVOT JEŽIŠA JAROSLAVIČA NEVSKÉHO

    Prinášame prevzatý článok so zaujímavou tematikou. Je to prezentácia jedného z alternatívnych pohľadov, ktoré sú dnes v Rusku ešte ako-tak tolerované RPC.

    Pre správne pochopenie súvislostí v článku si musíme uviesť niekoľko detailov. V slovenskej verzii Starého Zákona sa spomína starozákonná postava Jozue, ktorá sa však v ruskej verzii Tanachu nazýva „Иисус Навин“, t.j. Ježiš Navin. Vnímavému čitateľovi sa hneď vynára otázka: prečo je tento rozdiel práve v slovanskej verzii?

    My už vieme, že na Rusi – v období nazývanom „Dvojvierie“ – bola zavedená pôvodná forma kresťanstva, t.j bez Starého zákona. Navyše, pôvodná zbierka evanjelií neobsahovala Zjavenia Jána. Táto kniha bola zostavená a pridaná do tzv. Svätého Písma Nového zákona až koncom 15. storočia. Prečo a načo inokedy.

    Prečo nemohli medzi Slovanov dlho zaviesť Starý Zákon? Okrem iného u nás vtedy ešte existovali staré knihy, ktoré mu odporovali. Teda oficiálnej, vatikánskej verzii. Preto križiaci u nás nielen zabíjali našich Predkov, ale habali aj knihy okrem iného aj pre Vatikánsku knižnicu.

    Posledný cár, ktorý rešpektoval dvojvierie bol Ivan IV. Búrkový (zmenili ho na „Hrozného“ podobne ako Krásne námestie v Moskve na „Červené“). Nebol žiadnym krvavým cárom, ani nezabil svojho syna. Ešte za socializmu v ZSSR exhumovali jeho pozostatky spolu s pozostatkami jeho syna a bolo DOKÁZANÉ, že obaja boli otrávení. Ak by Ivan IV. zabil svojho syna tak, ako to opisuje fiktívny (cirkevný) príbeh (aj obraz Repina), tak by na vlasoch dodnes ostala krv. Nič také sa nepotvrdilo.

    Komu bolo prospešné, že Ivan IV. aj jeho syn boli odstránení? Pripomeňme si, že následne po nich bol zlikvidovaný aj Boris Godunov. Teda všetci tolerantní cári museli zomrieť, aby mohol nastúpiť člen projektu ROMA NOVA (tzv. Romanovci) a začať s krvavou, systematickou likvidáciou Védického Svetoponímania, teda našej Kultúry.

    Alexander Nevský – o ňom je článok – bol pohanský vládca, o ktorom sme už neraz písali. Pohľad autora článku nie je védický (presnejšie takéto súvislosti ani len nespomína), ale aj tak to je sympatická – aj keď opatrná – snaha o iný pohľad, než je oficiálne stanovisko RPC. Má preto svoju nepopierateľnú hodnotu.

    My už vieme, že napriek prístupu k akýmkoľvek informáciám, človek si musí vybudovať každý Obraz sám. Pretože inak to nebude jeho skúsenosť či Múdrosť, ale iba egregorom vsunutý psychoprogram kohosi iného. Naše myslenie má byť Obrazné. Naši čitatelia už poznajú tento termín aj súvislosti, preto iba dodajme, že každá hrana Obrazu je pravda, ale Istina je iba súhrn všetkých jeho hrán. Preto – ak sa jedná o Obrazy – nikdy nemožno brať podávanú informáciu ako jedinú možnú a nemeniteľnú pravdu – nech už je akokoľvek pravdivá, Istina je niekde inde, ale hrana je súčasťou Istiny.

    V tejto súvislosti môžeme zopakovať tvrdenie L. N. Tolstoja: „Nemožno nikoho naučiť, možno iba naučiť sa“.

    Nezabúdajme, že všetko Poznanie je odovzdávané zo Zdroja. Informácia je iba svedectvo o čomkoľvek. Informácia sa stáva Múdrosťou iba osobnou skúsenosťou. Inak ostáva iba tým, čím je – svedectvom o čomkoľvek. Preto informovaný človek nie je vždy Múdry Človek.

    V texte je použitý výraz „Chanán“, ktorý sa v slovenských biblických prekladoch (akosi) zmenil na „Kanán“. Niet sa čomu diviť. Slabika „CHA“ má Obraz „Tok Svetlej Energie“. Preto ju nájdeme vo viacerých našich slovách dodnes (napr. CHArakter). CHA+N (dnes CHÁN) je zložené z Obrazov „Tok Svetlej Energie“ a „Náš“ (t.j. „Známe Našim Predkom). Viac nájdete v knihe Staroslovienska Bukvica – Obrazové písmo Slovienov.

    Chceli by sme ešte upozorniť na prepis textu zo štandardy kniežaťa Požarského, ktorý je použitý v článku. Prepis z bukvíc do dnešnej azbuky sme ponechali tak, ako ho prináša pôvodný článok. Absolventi kurzu Staroslovienskej Bukvice si určite dokážu urobiť vlastný preklad, pretože to, čo je uvedené v článku nie je celkom presné. Môže to byť vynikajúce praktické cvičenie so starým textom.

    Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď na vlne „glasnosti, perestrojky a nového myslenia“ sa na pulty ZSSR začal valiť nekontrolovaný tok náboženskej literatúry rôzneho smeru, akýmsi zázrakom bola v Leningrade vydaná kniha „Duchovné verše“, a to dokonca z dielne RPC. Je jasné, že cenzori vtedy ešte neboli dostatočne skúsení, a preto prehliadli variant „básní“, ktorý nezapadá do kanonického učenia o Ježišovi Kristovi:

    Duchovné básne. Jeden z rukopisov, ktorý sa dochoval do našich čias.

    Hľa, jeden citát z tohto kramolného vydania:

    „V meste Ruse Bohorodička plače nad svojim Synom, na Kríži pred ňou ležiacim“.

    V terajších vydaniach nič také nenájdete. Duchovné básne sú teraz už úplne prepísané tak, aby zodpovedali kresťanským dogmám. Oficiálna verzia pôvodu literárneho pamätníka znie nasledovne:

    „Duchovné básne – ruská národná básnická tvorba – spevy na kresťanské témy a príbehy. Najstaršie dochované záznamy pochádzajú zo 14. storočia, ale najväčšie rozšírenie nastalo od polovice 17. storočia. Podľa všetkého sú rôzneho pôvodu – ruské epické povesti aj európske lyricko-piesňové. Tradícia žalmových, mimo liturgických piesní pochádza z Poľska a Ukrajiny, odkiaľ prišla do Ruska v 16. stočí“.

    Ale v skutočnosti to je veľa zaujímavejšie. „Duchovné básne“ boli ešte v devätnástom storočí považované za apokryfy a rozkolnícku herézu. Teraz sa vyjasnil prečo. Pôvodný text obsahuje fakty, ktoré rušia samotný základ, na ktorom stojí nie iba kresťanská cirkev, ale aj súčasné štáty.

    Spočiatku básne podávali potulní žobráci – pútnici zo Svätej zeme, neskôr túlaví, slepí speváci. Ale čo to je tá „Svätá zem?“ Väčšina ľudí predpokladá, že ide o Jeruzalem. Ale ja som dostal smutnú predtuchu ohľadom pravosti takýchto úsudkov. Hľa, pravdepodobne zástava pluku nižnogorodských ozbrojencov, ktorý v roku 1612 oslobodil Moskvu od Poliakov:

    Štandarda kniežaťa Požarského sa zachovala do dnešných čias. Už je stará a kvôli celistvosti nalepená na tenké plátno. Je uložená v Zbrojnej Sále Moskovského Kremľa.

    Nápis po okrajoch štandardy hlása:

    „Бысть егда бяше Иисус у Иерихона, и возрив очима своима, виде человека стояща предъ нимъ, и мечъ его обнаженъ в руце его: и приступивъ Иисусъ, рече ему: нашъ ли еси, или отъ сопостатъ нашихъ; он же рече ему: азъ Архистратигъ силы Господни, ныне приидохъ семо; и Иисус паде лицемъ своимъ на землю, и поклонися ему, и рече: Господи, что повелеваеши рабу твоему, и рече Архистратигъ Господень ко Иисусу: иззуй сапогъ съ ноги твоею; место бо, на нем же ты стоиши, свято есть; и сотвори Иисус тако“

    Upozorňujem na to, čo odpovedal Archistratig svojmu rabovi Jozuovi. Prikazuje: „Zobuj čižmy zo svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš je sväté“. Takže za prvé. Čo to napadlo Požarského zobraziť takúto scénu na svojej štandarde? Určite súhlasíte, že by bolo absurdné na štandarde Tamanskej divízie umiestniť scénu z nejakého hollywoodskeho filmu, ktorá hovorí napríklad o hrdinských činoch amerických vojakov vo Vietname. Ak to nie je náš, ale staro-židovský príbeh, tak prečo ho my máme, ale v iných krajinách je tak zriedkavo zobrazovaný?

    Za druhé sa tu vynára otázka ohľadom zbraní a zbroje Navina. Oni totiž nezodpovedajú historicky zavedenému obdobiu, ktorý by mal zodpovedať „judskému vojvodovi“. Ja viem, tento rozdiel pripisujú „negramotnosti“ stredovekých umelcov. Ale čo ak práve umelec presne vedel, a to práve my sme tí nevzdelaní?

    A teraz to hlavné: o aké sväté miesto ide? Bol vari knieža Požarský takým expertným znalcom alegórií, že svojou štandardou chcel ukázať Poliakom, že Moskva je to sväté miesto, na ktorom im neodporúča chodiť v obuvi? Alebo žeby Poliaci vedeli o niečom takom, čo by im umožnilo bezchybne prečítať posolstvo a uvedomiť si jeho význam? Mohlo by to aj tak byť, ak by sme tento jav neprijali ako prostý fakt a nepokúsili sa nájsť vysvetlenie danej nejasnosti tak, že sa pozrieme na veci neovplyvneným, „detským“ pohľadom. Čo takto dostaneme?

    A tak zistíme, že takzvaný Jozue – ak vôbec existoval – nemal vôbec nič spoločné s osobou, o ktorej nám dnes vyprávajú. Čím sa v prvom rade preslávil Jozue? Predsa tým, že zničil Jericho, že jeho armáda dočista vyvraždila všetkých obyvateľov mesta, vrátane nemluvniat a starcov. Ušetril iba prostitútku Rebeku a jej príbuzných preto, lebo Rebeka predtým ukryla hebrejských vyzvedačov, ktorí prenikli do mesta. Samotné Jericho bolo úplne vypálené .

    A kým boli obyvatelia Jericha? Boli to Chanánčania, ktorým vládol akýsi kráľ Javin. Hneď pripomínam: Chanánom autori Tanachu (Kniha Prorokov Starého Zákona) nazývali Slovanské kráľovstvo. Slovanov nazývali Chanánčanmi, slovanský jazyk chanánskym:

    Teda tak. Ak na území Veľkej Tartarie časť zemí riadili Cháni, tak nieto ničoho prekvapujúceho na tom, že sa celá krajina nazývala Chanánom, t.j. Chánstvom. A meno kráľa – Javin/Iavin – nie je nič iné, ako skreslené meno Ján alebo Ivan. Možno ide o Ivana Veľkého alebo o presbytera Jána. Pravda Ivana Veľkého – podľa niektorých svedectiev – zabil Čingis-Chán, ale podľa iných svedectiev zase dožil svoj život v starobe v Etiópii. Jeho dynastia skončila kráľom Fiodorom, keď Etiópske kráľovstvo dobyli anglické koloniálne vojská v roku 1861.

    Teraz porovnajme Jozueho z Požarského štandardy s jeho zobrazením na freske z 10. storočia:

    Freska z kláštora Osios Lukas v Grécku

    Nevidí sa aj vám, že sú veľmi podobné? Analogickým spôsobom bol Jozue zobrazený aj na zástave Jermaka:

    Zástava Jermaka. Tiež uchovávaná v Zbrojnej Sále Kremľa

    Jozue nijako nezodpovedá takému obrazu prehistorického Judejca z Palestíny, na aký sme zvyknutí. Takýmto spôsobom by sme si predstavili vonkajší vzhľad stredovekých Víťazov Rusi. Toto zjavne nie je polonahý muž v plášti a sandáloch. A teraz sa pozrime na Dmitrija Požarského:

    Ako sa nazýva železná čiapka na jeho hlave? Správne! Nazývame ju „jerichonka“. Prvé zmienky o brnení takejto konštrukcie pochádzajú od Alexandra Nevského. Predpokladá sa, že táto helma za života patrila samotnému Alexandrovi Nevskému:

    Helma jerichonka kniežaťa Alexandra Nevského. Na nej je vyrazený 13. ajat 61. sury Koránu: „Poteš pravoverných prísľubom pomoci od Alaha a skorej pomoci“. Zbrojná Sála Kremľa

    Všetky horeuvedené fakty zapadajú do jednej reťaze, a tu nemožno nepredpokladať, že nemôže byť ani reči o náhodných zhodách. Je veľmi pravdepodobné, že v Biblii je zašifrovaná skutočná minulosť Rusi, a nie Palestíny. U nás nie je proste zvykom dávať obyčajným veciam cudzojazyčné názvy. Veď neexistujú ani „liverpúlky“ ani „babylonky“, ale „jerichonka“ áno… Znamená to teda, že Jericho bolo na území Rusi? Veď Jozue – súdiac podľa legendy – bojoval so Slovanmi. Alebo Jericho bolo naozaj tam, kde je dnes, akurát že tie zeme boli osídlené našimi Praštúrmi?

    Je možné, že toto všetko sa odohrávalo tak aj tak zároveň. Ale najpravdepodobnejšie – spolu s ďalšími nevyriešenými záhadami – takými, ako sú vyobrazenia biblických príbehov na podklade plne európskych krajiniek stredovekými umelcami – sa nám ponúka logická verzia o tom, že časť reálnych udalostí, ktoré prebiehali v stredovekej Rusi, bola prenesená biblistami na Blízky Východ zámerne. O tom môžu svedčiť aj mená biblických postáv.

    Meno Longina – rímskeho stotníka, ktorý kopijou preklal srdce ukrižovaného Krista – neznie akosi celkom taliansky, nezdá sa vám? Dokonca aj jeho hodnosť je bežná v ruskej armáde. Ak by bol centuriónom, tak by velil ale (rímska jazdecká jednotka) alebo kohorte, nie stotine. Meno Navin rovnako znie plne v súlade s menami, ktoré používajú Slovania. Toto si všimli mnohí bádatelia – ktorí sami seba nazývajú „alternatívnymi“ – a spojili Svet mŕtvych Nav s menom Navina. Je možné, že to aj tak je. Ale je aj iný názor.

    Navin celkom pokojne nemusel byť Navinom, ale Novinom. Od slova „nový“. A veď aj rieka v Petrohrade sa volá Neva, čo znamená Nová, pričom toto slovo sa v angličtine ujalo ako „new“;, t.j. „nový“. A neďaleko od Nevy, na brehu Volchova, stojí hrad Novgorod. Aj Jaroslavľ sa tiež kedysi nazývala Novgorodom. A tu už nemožno netušiť spojenie s kniežaťom Alexandrom Jaroslavičom Nevským, ktorý vládol Novgorodu. Dnes však nevieme, ktorému Novgorodu vládol: volchovskému alebo volžskému? Ale najpravdepodobnejšie Vyšnému Novgorodu, ktorý dnes poznáme pod názvom Jaroslavľ. Akosi sa málokto zamýšľa nad tým, že ak existuje Nižný Novgorod na Volge znamená to, že musí byť aj Vyšný. A kde sa nachádza? Najlepším kandidátom na rolu Vyšného je práve Jaroslavľ. Kedysi hlavné mesto Sveta, plne zodpovedalo všetkým požiadavkám na to, aby nosilo čestný titul Jeruzalem. A legendárne knieža aj skonalo nepoďaleko od Jaroslavle. Dnes sa toto mesto nazýva Gorodec (v Nižnegorodskej oblasti).

    Otázky vyvoláva aj „priezvisko“ Alexandra. Prečo sa nazýva práve Nevský, a nie napríklad Ižorský? Veď bitku proti Svejom – predkom dnešných Švédov – vyhral nie na Neve, ale na Ižore. Znamená to, že bolo začo nazvať Alexandra NEWským? A čo ak Nevský – teda Novin – je Navin (Newin)? Potom je už veľmi jednoduché vysvetliť ten fakt, že Nevského prach bol nanovo pochovaný v Alexandrovsko-Nevskej lavre. Alebo znovu ide o zhodu okolností? Možno že aj dátum postavenia Alexandrijského stĺpa (zdôrazňujem – Alexandrijského) sa v podstate zhoduje s dňom Blaženého svätého Alexandra Nevského.

    Podľa môjho názoru tu vystupuje veľmi veľa zhôd nato, aby mohlo ísť o náhodu. Teraz je načase si pripomenúť biblický opis zničenia Jericha. Vojská Navina chodili sedem dní okolo mesta, a pritom so sebou nosili takzvanú Archu Zmluvy. O tom, čo to naozaj bolo sa sporí už nejedna generácia bádateľov. Väčšina z nich sa však zhoduje v tom, že išlo vyložene o technický agregát, o niečo ako kompaktný jadrový reaktor. Minimálne tí ľudia, ktorí sa neobozretne dotkli Archy boli okamžite, alebo krátko nato mŕtvi. Mnohí sú presvedčení, že išlo o následky vystavenia sa účinkom prenikavej radiácie.

    Ešte jedna rozprávka – pochádzajúca od biblistov – tvrdí, že steny Jericha padli následkom hromu trúb, do ktorých Izraelčania duli. Ale všetko sa veľmi ľahko vyjasní, ak pochopíme podklad samotnej legendy. „Trúby“ najpravdepodobnejšie netrúbili, ale s hrmením vystreľovali kamenné jadrá. Ale nevzdelaný človek, ktorý sa po prvý raz mohol stať svedkom obliehania pevnosti za použitia delostreleckých zbraní by udalosť opísal najskôr práve tak, ako je zapísaná v Biblii:

    „Ako utekali pred Izraelitmi, boli práve na zostupe z hory Bethoron, keď Pán hádzal na nich z neba veľké kamene až po Azeku. A viac bolo tých, čo prišli o život od kameňov, ako tých, čo pobili Izraeliti mečom“.

    Ostávajú ešte nejaké pochybnosti o tom, že reč je o primitívnom delostrelectve, ktoré strieľa z medených diel kamenné jadrá? Veď tak to je napísané! Načo pátrať po stopách „akustických zbraní“ starých národov, ak stačí dostatočne pozorne prečítať text.

    A ešte jeden moment. Málokto si dá otázku: ako mohlo napadnúť takého vzdelaného človeka, akým bol Peter Alexejevič Romanov, stavať mesto v močariskách? Veď ak by staval pevnosť, tak tá by určite bola na najvyššom kopci tak, ako to vyžaduje „veda ako vyhrávať“. A to znamená, že múrmi by obkolesil vyvýšeniny Pulkovských kopcov tam, kde dnes stojí Pulkovské observatórium. A ak by Jericho bol dnešný Petrohrad, tak Bethoronská hora – spomínaná v Biblii – je kopec, na ktorom dnes stojí observatórium. Dokonca aj názov „Bethoronská“ znie súzvučne s „Pulkovská“.

    Teraz si pripomeňme svedectvá stavbárov, ktorí pracovali na výstavbe novej autostrády k letisku Pulkovo v Petrohrade. Tvrdili, že pri kopaní narazili na granitové bloky ohromných rozmerov, ktoré zo stavebného pohľadu pripomínali základy, veľmi široký fundament pre očividne veľmi vysoký múr. Ale ešte viac ich zarazili výsledky merania rádioaktívneho pozadia. Prenosné dozimetre v blízkosti kamenných blokov doslovne „besneli“, registrovali smrteľne nebezpečnú úroveň rádioaktívneho žiarenia. Preto tieto zvyšky starých základov boli znovu zakopané – aby dodávateľ stavby neniesol nepredvídané náklady, a aby uchránil životy a zdravie pracovníkov.

    Tento príbeh sa odovzdáva ústnou formou, ako zvyčajne so strašidelnými podrobnosťami. A celý problém je v tom, že nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť pravdivosť tohto tvrdenia. Všetci hovoria, že tento príbeh im podal „známy jedného veľmi dobrého známeho“, pričom sa to podobá skôr na mestskú legendu. Tak nech. Ale v podstate každá legenda má svoj základ z ktorého vznikla. Dymu bez ohňa – ako je známe – nieto, a preto nemáme ani právo úplne odmietať pravdepodobnosť reálnosti akéhokoľvek prekvapivého nálezu, ktorý našli stavbári. A ak základ steny naozaj existuje, znamená to, že aj predpoklad o jeho príslušnosti k legende o zničení Jericha Navinom má právo na existenciu.

    Ide o to, že uctievanie Alexandra Nevského zjavne nezodpovedá veľkosti jeho známych zásluh. Víťazstvá nad Svejmi a Livónčanmi nemôžu byť považované za plne dostatočné na vytvorenie hrdinu podobného rozmeru. Veď Nevský nebol dokonca ani kresťanom. Bol blahoverným, t.j. jeho presvedčením bola Blahá viera, a tak sa na Rusi nazýval zoroastrizmus, alebo inak uctievanie Ohňa. A tak RPC uctieva uctievača Ohňa Alexandra ako kresťanského svätého. A okrem toho, na rozdiel od Ivana Hrozného, narodeného v Smarage a Timoteja Pskovského – Dovmonta – dokonca nepoznáme ani skutočné meno Nevského. Veď ako väčšina kanonizovaných kniežat, aj on bol narodený v pohanstve.

    Mnohé fakty nás nútia zostavovať predpoklady o tom, ktoré zo skutočných zásluh Alexandra nám, prostým ľuďom nie je dané poznať. Tí, ktorí majú prístup k tajomstvám podobnej úrovne presne vedia, za čo je práve Nevský považovaný za takú dôležitú osobnosť. Veď žiadnemu z kniežat „epochy feudálnej rozdrobenosti“ nebola daná česť mať vlastné mauzóleum so svojim menom – ako je lavra Alexandra Nevského. Teda niečo o „feudálnej rozdrobenosti“.

    Mark Twain vo svojom románe Yankee z Connecticutu na dvore Kráľa Artuša nie náhodou porovnáva rozdrobené grófstva Anglicka s maličkými kniežatstvami Chanaánu, ktoré Jozue bez problémov podroboval samostatne. To je ešte jeden „päťcentík“ na kôpku zvláštnych zhôd. Existuje ešte jedna skutočnosť, ktorá vo svojej podstate by mohla urobiť kohokoľvek zo smrteľníkov veľkým prorokom – ide o tvrdenie, že Navin zastavil Lunu a Slnko, ktoré po niekoľko dní nato vychádzali na západe a nie východe.

    A pokiaľ Navin a Nevský je jedna a tá istá osoba – ktorú uctievajú ako proroka kresťania aj židia s mohamedánmi – tak nie je ťažké pochopiť, že podobné schopnosti by mohli postaviť proroka v podstate do jedného radu s archanjelmi. Ale Navin nebol archanjelom. Pozrime sa na rozdiel v proporciách medzi Michalom a Navinom. Očividne zjavná podoba existuje s petrohradskými basreliéfmi, ktoré zobrazujú obyčajných ľudí hneď vedľa „učiteľov“ a ktorým – podľa všetkého – kedysi patril aj Petrohrad:

    Socha na budove pri oblúku Hlavného štábu v Petrohrade

    Ak sa teda človek mohol pripodobniť bohom, tak sa vyjasňuje, za čo ho tak ctia, nehľadiac na to, že celý jeho život bol zložitou spleťou vojenských zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré nepodliehajú premlčaniu. A preto mu postavili mauzóleum v meste, ktoré on – pravdepodobne – kedysi zničil do základov a miestnych obyvateľov do jedného zlikvidoval. Vďační potomkovia – ktorí sa usadili na „svätej zemi“ – postavili Jozuovi posmrtný dvorec s hrobkou:

    Mohyla Ježiša – hlásal nápis v kaplnke Alexandra Nevského v Petrohrade

    Teda tak. No a čo? Je to mohyla Ježiša Krista alebo iného Ježiša? Možno že nakoniec aj Krista, ale najpravdepodobnejšie je, že zasvätenci veľmi dobre vedeli, že tu je uložený prach človeka, ktorý počas života mal schopnosti archanjelov. Mohyla už neexistuje. Prečo? Rétorická otázka… No, myslím si, že najskôr ostala na mieste, akurát je zamaskovaná a skrytá pred pohľadmi hľadačov kuriozít. Hoci vec sa môže mať aj tak, že telo Ježiša teraz vôbec nespočíva v chráme, ale v Ermitáži:

    Hrobka Alexandra Nevského v Ermitáži

    Otázky, otázky – a žiadne odpovede. V celých dejinách je nesporné iba jedno: nevieme my nič o našej minulosti a niekto sa navyše veľmi snaží predísť tomu, aby sme sa dozvedeli čo aj len maličkú časť z toho, čo ukryli navŕšené hromady údajov od spisovateľov-historikov aj autorov evanjelií.

    Автор: kadykchanskiy, источник: tart-aria.info

    24.08.2018

  • POLITICKÁ TRANSFORMÁCIA V DEJINNÝCH ANALÓGIÁCH I.

    Pokračujeme v problematike neodvratne nastupujúcej politickej transformácie a hľadaní formy SPA v našich podmienkach. Samozrejme, že takúto prognostiku nemôžeme realizovať na platforme dnešnej vládnej garnitúry – presnejšie žiadnej garnitúry, ktorá sa od rozpadu Československa dostávala postupne ku korytu a jedna za druhou nás ožobračovala.

    Druhou „okrajovou podmienkou“ hľadania riešení pre túto zložitú sústavu rovníc je použitie analytických materiálov expertných centier v Rusku. Nie tých, ktoré do neba povinne vychvaľujú súčasný politický režim v Rusku, ale ani tých, ktoré pod zem povinne očierňujú ten istý režim na Západe. Ak vylúčime oba extrémy a prehliadneme ich hru, tak sa dostaneme k rovnovážnej informácii uprostred. Inými slovami – v zmysle teórie riadenia procesov – oddelili sme informačný šum od informačného obsahu.

    Hovoriť o nastupujúcej politickej transformácii za panujúceho putinizmu v Rusku sa môže zdať dosť neadekvátnym. Prebehli voľby, boli demonštrované zodpovedajúce vysoké ukazovatele podpory strany moci…

    Pred odpoveďou na túto otázku načrieme do všeobecných filozofických súvislostí. Nech už sú politické režimy a systémy akokoľvek dokonalé, skôr alebo neskôr odumierajú a sú zamenené inými. Môžeme to nazvať – v zmysle civilizačného názvoslovia – „zákon vývoja“. Svojho času sa ním zaoberal Hegel, o niečo neskôr o tom istom hovoril Alfred North Whitehead, vynikajúci logický analytik: „Človečenstvo má iba dve cesty: buď vývoj, alebo degradáciu. Konzervativizmus v čírej podobe protirečí podstate zákonov Vesmíru“. Z toho neodvratne vyplýva, že aj existujúci politický systém musí byť skôr či neskôr transformovaný. Pre každý aktuálne panujúci politický systém to znamená, že skôr alebo neskôr bude neodvratne nastolená otázka o podobe budúceho systému.

    Môžeme si metodologicky pomôcť prácou Thomasa Samuela Kuhna THE STRUCTURE OF SCIENTIFIC REVOLUTIONS. Hoci jeho práca sa zaoberá úplne inou problematikou posudzovania – vývojom vedy – v nej použité prístupy majú integrálny význam. Vedecké revolúcie prebiehajú ako zmeny vedeckej paradigmy. Hromadia sa poznatky, ktoré vstupujú do protikladu s dominujúcou paradigmou. Nakoniec východzia paradigma už neposkytuje uspokojujúce vysvetlenia, stane sa neadekvátnou a je nahradená druhou. Podľa Kuhna v tom aj spočíva podstata vývoja vedy. A vari neprebieha to isté v spoločenských systémoch? Východzí – už zastaralý – politický systém bude musieť byť skôr alebo neskôr nahradený novým, ktorý zodpovedá duchu doby a výzvam doby.

    Inou otázkou je, ako sa v tejto transformačnej perspektíve bude chovať vládnuca moc. Tá sa spravidla protiví dejinne nevyhnutným zmenám. A vtedy nastupujúca transformácia zmetie takú vládu. Ale vláda môže konať aj opačne – predvídať budúcu transformáciu a cieľavedome viesť krajinu spôsobom zodpovedajúcim novému smeru.

    Vzniká otázka budúcej ideológie. Budúcnosť musí predstihnúť súčasnosť v tých charakteristikách, ktoré predstavujú všeobecné spoločenské hodnoty. V takom prípade sa vládna moc dostane do pozície, že je schopná mobilizovať spoločnosť na veľké tvorivé činy. Tak si zachová svoju legitímnosť a prežije transformačný proces.

    A tu nastupuje množstvo otázok. Aké smerovanie do budúcnosti pripravila Slovensku aktuálne panujúca vládna moc? Výstižným a za všetko hovoriacim príkladom je nákup amerických F16, ktorý aktívne maskuje odpútavajúcim rozruchom okolo Nočných Vlkov na Slovensku a slovenských brancoch. Veď je všeobecne známe, že provízne sumy od amerických firiem sú najvyššie na svete. Ale už len fakt, že toto smerovanie vybrala a snaží sa ho maskovať svedčí o tom, akej podstaty je aktuálna vládna moc. V žiadnom prípade nevyjadruje nálady obyvateľstva. Ako to bude „výhodné“ v nastupujúcom čase zmien zistia sami. Z tohto činu je vidno, akým smerom sa transformuje aktuálna slovenská vláda.

    Ak sa pozrieme na situáciu v Rusku vidíme v podstate identický problém. Spoločná otázka je: aký je ideál (neodvratnej) transformácie? Za socializmu bol ideál jasný – komunizmus – presne ako u nás. V cárskom období to bolo Kráľovstvo Božie (teokracia, u nás aktívne presadzovaná jezuitskou stranou podľa vzorového, jezuitského, fašistického Slovenského štátu).

    Aký dnes existuje Obraz budúcnosti? Existuje vôbec nejaký? Odpoveď je jednoduchá: NIE. Vládna moc zo všetkých síl posilňuje ideológiu konzervovania existujúceho systému. Všetko je dobre, všetko je uspokojivé, všetko je stabilné – o čom nás presviedčajú z obrazoviek televízorov aj všakovakých iných mainstreamových médií. Ale takáto pozícia je už principiálne chybná a vytvára hrozby – predovšetkým pre samotnú vládnu moc. Stojac na mieste sa udržať nedá.

    V minulosti sa historická veda sústreďovala na analýzu činov veľkých osobností – kráľov, cisárov a pod. Monarch môže efektívne riadiť iba vtedy, ak je legitímny, ak je rešpektovaný väčšinou. Politický dejateľ sa stáva veľkým vyjadrením svojho politického ducha a žiadosti národa. V súvislosti s touto logikou historická veda už prechádza od analýz činov výnimočných osobností k analýze fungovania spoločností. A čo to je spoločnosť? Akákoľvek spoločnosť je štruktúrovaná na základe špecifických spojení. Nastúpila analýza vývoja etáp systémov spoločenskými vedami. Ale každý systém má nejaký svoj charakteristický základ. Nachádzanie základných charakteristík privádza k analýze paradigiem.

    Pri analýzach súčasnej politiky však väčšinou predbieha archaická analýza na úrovni činnosti osôb, a nie na úrovni paradigiem. Moderná spoločenská veda je teda nútene vrhnutá nazad do ďalekej minulosti, do čias posudzovania panovníkov – do feudalizmu. Našu pozornosť kŕmia posudzovaním individuálnych osobností, nie systému riadenia spoločnosti s jej skutočnými cieľmi ako takými!

    V tomto bode vzniká paradox, ktorého podstatu potrebujeme pochopiť, ak sa chceme naozaj samostatne zorientovať akú to s nami hrajú hru. Napríklad podľa oficiálne ponúkaných sociologických prieskumov je v Rusku podpora hlavnej osobnosti kolosálna. Ale zároveň je štatisticky zaznamenané, že drvivá väčšina spoločnosti nie je spokojná s existujúcim systémom. Vzniká protirečenie, ktoré musí byť skôr alebo neskôr nejakým spôsobom vyriešené.

    V roku 2016 vykonalo analytické centrum Levada v Rusku prieskum verejnej mienky, ktorého podstatou bolo preskúmať postoj obyvateľstva k existujúcemu štátnemu systému. Prieskum zahŕňal dve oblasti: politickú a ekonomickú. Prvá oblasť ukázala, aký politický systém je pre obyvateľstvo najprijateľnejší: sovietsky, aktuálny, alebo demokracia západného typu. Druhá oblasť ukázala, aký ekonomický systém sa vidí obyvateľstvu správnejší: ten, ktorý je založený na štátnej kontrole plánovania a rozdeľovania, alebo ten, ktorého základom je súkromné vlastníctvo a trhové vzťahy a „po mne potopa“.

    Odpoveď týkajúca sa POLITICKÉHO systému:

    Zdalo by sa, že obyvateľstvo podporuje aktuálny politický režim, čo znamená, že aktuálny politický systém by mal byť potvrdený. Ale napriek všetkému najvyšší počet opýtaných – 37% – vystúpilo za sovietsky systém. Aktuálny systém podporilo 23%, čo je o poznanie menej. Maximálna podpora aktuálneho systému pripadla na rok 2008, keď tento ukazovateľ dosiahol 36%. Znamená to, že príťažlivosť politického systému v očiach obyvateľstva padá. Demokracia západného štýlu dosiahla 13% podporu. V roku 1998 ju podporilo 32% respondentov.

    Oveľa výrečnejšie sú výsledky uprednostňovania obyvateľstvom EKONOMICKÉHO systému. Ruská vláda – presne ako v deväťdesiatych rokoch – presadzuje voľný trh a súkromné vlastníctvo, kurz silovo tlačí na privatizáciu. Ale väčšina obyvateľstva vystupuje za štátne plánovanie a reguláciu – a to až 52%. Za model postavený na súkromnom vlastníctve a trhovom hospodárstve hlasovalo o polovicu menej respondentov – 26%. Začiatkom 90-tych rokov bol podiel „trhovníkov“ v ruskej spoločnosti 48%. Popularita trhového hospodárstva rýchlo upadla pri náraze obyvateľstva na „praktické“ reformované reality. Teda národ – väčšina obyvateľstva – nepodporuje existujúci politický systém štátnosti, a to ani v jeho politickej, ani ekonomickej dimenzii. Vari to nie je indikátor žiadosti na nastupujúcu modelovú transformáciu?

    Indikatívne výsledky poskytuje aj internetový prieskum realizovaný na internetovej stránke analytického centra Sulakšina, ktorý bol zameraný na nájdenie najefektívnejšieho ruského dejinného modelu. Je jasné, že k reprezentatívnosti internetových prieskumov možno zaujať rôzny postoj. Možno ho však považovať za argument sekundárneho významu, ktorý potvrdzuje výsledky získané prieskumom so širším záberom. Prieskum bol formulovaný nasledovným spôsobom: „Aký model štátnosti v ruských dejinách bol najefektívnejší?“ Bolo vymenovaných 12 štátnych modelov, počínajúc Nikolajom I. Drvivá väčšina – 57,3% – sa vyslovila za stalinský model. Aký vzťah možno vypozorovať vo vzťahu k voľbám do Dumy a osobnostnými ratingami?

    Téma je rozsiahla, preto v nej budeme pokračovať ďalším dielom. Jednu vec si však musíme uvedomiť, ak sa chceme pohnúť vpred. Vo všetkých slovanských krajinách sa prebúdza národné povedomie, akurát že po toľkých rokoch nevieme kam z konopí. Mnohí by radi prinavrátili Dŕžavu – čo je v skutočnosti naše prirodzené existenčné prostredie. Tejto problematike sa tiež budeme venovať samostatne, ale jednu vec si už musíme dobre uvedomiť – a vidno ju aj z prieskumov v Rusku. Treba však vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. V tradičnom, Rodovom systéme – Dŕžave – NEEXISTOVALO súkromné vlastníctvo pôdy. Všetko slúžilo potrebe Rodu, nie ambicióznym a ziskuchtivým jednotlivcom. Najbližšie tomuto systému riadenia krajiny bol práve spomínaný socialistický systém. Mnohí si ho ešte pamätajú, preto aj vieme zistiť, ako fungoval. Forma riadenia vecí verejných je najbližšie práve v socialistickom systéme, akurát že dnes ju treba očistiť od nánosu starej, marxistickej ideológie. Tieto dve veci – cudziu ideológiu a našu formu riadenia krajiny – treba jasne rozlišovať. Pripomeňme si Védickú Múdrosť – spojením dvoch totiž nevzniká celok, ale rodí sa tretie.

    Pokračovanie nasleduje

    15.08.2018

  • KRESŤANSTVO VEĽKÉHO MOZGU

    Vedecký tím z Northwestern University v štáte Illinois pod vedením Dr. Jordana Grafmana uverejnil v odbornom lekárskom časopise NEUROPSYCHOLOGIA výsledky svojho vedeckého výskumu. Výsledky v podstate hovoria, že „hlboko veriaci“ kresťania trpia určitým druhom poškodenia hlavného mozgu.

    Výsledky ukázali, že náboženský fundamentalizmus je sčasti následkom poškodenia mozgu, ktoré môže byť vyvolané rôznymi príčinami: úrazmi, alkoholom aj drogami, môže mať psychologickú podstatu a „výsledok“ môže byť aj zdedený.

    Tento výskum – samozrejme – vyvolal u kresťanskej komunity negatívnu reakciu, ale to nás nijako neprekvapuje. My si priblížme niektoré detaily výsledkov tohto zaujímavého výskumu. Prinášame vám pôvodný článok Dr. Bobbyho Azariana, držiteľa doktorátu v neurologickej vede:

    Foto: National Institute of Mental Health

    Štúdia publikovaná v časopise Neuropsychogia ukázala, že náboženský fundamentalizmus je čiastočne výsledkom funkčného poškodenia mozgu v oblasti známej ako prefrontálna kôra. Nálezy ukazujú, že poškodenie v určitých oblastiach prefrontálnej kôry nepriamo podporuje náboženský fundamentalizmus zmenšením kognitívnej flexibility a otvorenosti – je to psychologický termín, ktorý opisuje osobnostný rys, ktorý zahŕňa dimenzie ako zvedavosť, kreativita a otvorenosť mysle.

    Náboženské presvedčenie možno považovať za sociálne prenášané mentálne predstavy, ktoré pozostávajú z nadprirodzených udalostí a entít, ktoré sú považované za reálne. Náboženské predstavy sa líšia od empirických predstáv, ktoré sú postavené na tom ako sa svet javí, a ktoré sú aktualizované na základe nahromadenia nových dôkazov alebo vtedy, keď sa objavia nové teórie s lepšou prediktívnou silou. Na druhej strane, náboženské predstavy zvyčajne nie sú aktualizované následkom reakcie na nové dôkazy alebo vedecké vysvetlenia, a tak sú silne asociované s konzervativizmom. Sú pevné a rigidné, čo značne podporuje predvídateľnosť a dodržiavanie pravidiel spoločnosti medzi jednotlivcami v rámci skupiny.

    Náboženský fundamentalizmus sa odvoláva na ideológiu, ktorá stojí pevne na tradičných náboženských textoch a rituáloch a odrádza od progresívneho uvažovania o náboženstve a sociálnych otázkach. Fundamentalistické skupiny vo všeobecnosti odporujú čomukoľvek, čo spochybňuje ich predstavy alebo spôsob života. Toto je dôvod, prečo sa často stávajú agresívnymi voči každému, kto nezdieľa ich špecifickú sadu presvedčení o nadprirodzených veciach, alebo aj voči vede – pretože tieto veci sú ponímané ako existenčné hrozby pre celý ich svetonázor.

    Pretože náboženské presvedčenie hrá ohromnú rolu pri ovplyvňovaní ľudí po celom svete, je veľmi dôležité pochopiť fenomén náboženského fundamentalizmu v jeho psychologickej a neurologickej perspektíve.

    S cieľom preskúmať kognitívne a nervové systémy zapojené do náboženského fundamentalizmu, tím vedeckých výskumníkov – vedený Dr. Jordanom Grafmanom z Northwestern University – realizoval štúdiu, ktorá vychádzala z údajov od veteránov Vietnamskej vojny, ktoré boli zhromaždené už v minulosti. Veteráni boli vybraní špeciálne, pretože veľa z nich malo poškodenie tých mozgových oblastí, ktoré hrajú kritickú rolu vo funkciách naviazaných na náboženský fundamentalizmus. Porovnávaním boli analyzované grafické výstupy CT-čiek od 119 veteránov s mozgovým poranením oproti 30 zdravým veteránom bez poškodenia mozgu. Takto vykonali prieskum, ktorý hodnotil náboženský fundamentalizmus. Hoci väčšina veteránov udala nejakých druh kresťanského náboženského presvedčenia, 35,2% z nich neudali žiadne špecifické náboženstvo.

    Vychádzajúc z predchádzajúcich výskumov experimentátori predpokladali, že prefrontálna kôra by mala zohrávať úlohu v náboženskom fundamentalizme, keďže táto oblasť je známa svojimi asociáciami s kategóriou, ktorá sa nazýva „kognitívna flexibilita“. Tento termín vyjadruje schopnosť mozgu ľahko prepnúť myslenie z jedného konceptu na druhý a myslieť o oboch veciach naraz. Kognitívna flexibilita umožňuje organizmom aktualizovať presvedčenie vo svetle nových dôkazov, a táto vlastnosť sa pravdepodobne objavila kvôli zrejmej výhode prežitia, ktorú táto schopnosť poskytuje. Je to podstatná mentálna charakteristika pre adaptáciu sa do nového prostredia, keďže umožňuje jednotlivcom realizovať akurátnejšie predpovede o svete pri nových a meniacich sa podmienkach.

    Výskum predstavivosti mozgu ukázal, že hlavná neurónová oblasť, ktorá je spojená s kognitívnou flexibilitou je prefrontálna kôra. Špecificky ide o dve oblasti známe ako dorsolaterálna prefrontálna kôra (dIPFC) a ventromediálna prefrontálna kôra (vmPFC). Okrem toho vmPFC už bola v oblasti záujmu výskumníkov, pretože predchádzajúce výskumy ukázali jej spojenie s typom fundamentalistického myslenia. Napríklad jedna štúdia ukázala, že niektorí jednotlivci s poškodením vmPFC hodnotili radikálne politické vyhlásenia ako miernejšie oproti ľuďom s normálnymi mozgami, zatiaľ čo iná štúdia ukázala priame spojenie medzi poškodením vmPFC a náboženským fundamentalizmom. Preto v tejto štúdii výskumníci prehliadali pacientov s poškodením vmPFC aj dIPFC a hľadali korelácie medzi poškodením týchto oblastí a odpoveďami z vyplnených fundamentalistických formulárov.

    Podľa Dr. Grafmana a jeho tímu, keďže náboženský fundamentalizmus vyžaduje prísne dodržiavanie rigidnej sady predstáv, kognitívna flexibilita a otvorená myseľ predstavujú pre fundamentalizmus hrozbu. Na základe toho predpokladali, že účastníci s poškodením buď vmPFC alebo dIPFC by mali dosiahnuť nízke hodnoty v meraní kognitívnej flexibility a charakteristickej otvorenosti a vysoké v meraní náboženského fundamentalizmu.

    Výsledky ukázali – podľa predpokladov – že poškodenia vmPFC a dIPFC boli asociované s náboženským fundamentalizmom. Ďalšie testy ukázali, že zaznamenaný nárast v náboženskom fundamentalizme spôsobený redukciou kognitívnej flexibility a otvorenosti vychádzal z poškodenia prefrontálnej kôry. Kognitívna flexibilita sa hodnotila použitím štandardného triediaceho testu psychologických kartičiek s kategorizujúcimi kartičkami so slovami a obrázkami podľa pravidiel. Otvorenosť bola meraná pomocou široko používaného prieskumu osobnosti známeho ako NEO inventár osobnosti (NEO Personality Inventory). Výsledky ukazujú, že poškodenie vo vmPFC nepriamo podporuje náboženský fundamentalizmus potláčaním kognitívnej flexibility aj otvorenosti.

    Autori zdôrazňujú, že kognitívna flexibilita a otvorenosť nie sú jediné faktory ktoré spôsobujú, že mozgy sú vystavené náboženskému fundamentalizmu. Analýzy v skutočnosti ukázali, že tieto faktory predstavujú len pätinu z rozdielov v skóre fundamentalizmu. Odhaľovanie ďalších príčin – ktoré môžu byť čokoľvek, od genetických predispozícií k sociálnym vplyvom – je budúci výskumný projekt, o ktorom sa vedci domnievajú, že zamestná výskumníkov na ďalšie desaťročia, pretože komplexný a rozšírený náboženský fundamentalizmus je a bude pravdepodobne existovať ešte nejaký čas.

    Skúmaním kognitívnych a neurónových základov náboženského fundamentalizmu môžeme lepšie pochopiť, ako je tento fenomén zastúpený v spojitosti s mozgom, čo by nám mohlo umožniť, že by sme niekedy v budúcnosti dokázali „očkovať“ proti rigidným alebo radikálnym systémom predstáv prostredníctvom rôznych druhov mentálnych a kognitívnych cvičení.

    Potiaľ teda článok. Ak sa prizriete svetu okolo – a to už vo svojich rodinách – zistíte, že náboženský fanatizmus nadobúda silu. Rozdelenie je už v rodinách – vlastní príbuzní nás udávajú a zrádzajú. Okrem toho, že sa snažia byť vzorovými kresťanmi (hoci v minulosti boli často kariérnymi členmi komunistickej strany a excelovali v športovom sexe) zabúdajú práve na kresťanstvo („kto z vás je bez viny nech prvý hodí kameň“). Ale tieto veci musia byť, čo znamená, že bude za ne vystavený aj účet.

    My však majme na pamäti, že hlavné pôsobenie dnes je realizované cez náboženské egregory. A hojnosť dnešných farárov/ popov aj čerstvo vyškolených exorcistov (plne kvalifikovaných čiernych mágov) ktorí žijú z našich prostriedkov, tento stav iba posilňuje. Preto sa zaoberajme vlastnou energeticko-informačnou bezpečnosťou a pamätajme, že porušovanie Konov nemáme právo odpustiť – to môže IBA A JEDINE STVORITEĽ. ON ich vytvoril. Všetko ostatné vedie k rozkódovaniu Duše. A to bude definitívny koniec.

    Bobby Azarian

    14.08.2018

  • OVEČKY V KOŠIARI

    Z času na čas reagujeme na niektoré útoky, ktoré sú dlhodobo vedené proti nám. Väčšinou však nejde o to, aby sme zmenili subjekt, ktorý tieto útoky organizuje, ale o to, aby mali naši čitatelia možnosť lepšej orientácie v dnešnom svete.

    Niektoré útoky idú priamo z politických štruktúr, iné jednoducho od ovečiek. „Bežná“ organizácia nemá neobmedzené technické prostriedky, ktorými môže upravovať napríklad „návštevnosť“ stránky či nejakého videa, ani implementovať vírusy na servery. Tieto „služby“ sú platené z našich daní, preto na ich nemôžeme nijako dosiahnuť.

    Platí nám už známe pravidlo Triglavu – môžeme ho pracovne nazývať „triáda“. V každom egregore – názorovej skupine – ľudí delíme na 3 skupiny. Administrátori celý egregor zostavili, a teda dobre vedia prečo a načo. Na opačnej strane spektra ležia fanatici – tí nemajú ani potuchy, prečo bol egregor zostavený, ale fanaticky ho podporujú. A ako nevyhnutný dôsledok dvoch extrémov sa uprostred vždy vytvorí tretia skupina, s ktorou možno viesť dialóg na úrovni zdravomyslia.

    Nikdy nepresviedčajte administrátorov – škoda energie. Nič nedosiahnete. Rovnako neoslovujte fanatikov – tí môžu byť ešte navyše nebezpeční. Ak už chcete s niekým z iného egregoru komunikovať, tak si vyberte skupinu uprostred.

    Jedným z tých subjektov, ktorí „nevedia prísť na meno“ Védizmu je egregor KSB. A tu hneď môžeme začať. V ruskom originály sa volajú KOB – založil ich ešte Stalin. KOB je jeden z názvov pre žreca. Slovo „Žrec“ je skratka od ŽivotRѢCť. Čo do logiky ide o toho, kto vie poradiť ako žiť život. Princípu môžeme porozumieť na dnešnom termíne „lekár“. Lekári sú všetci, ktorí dosiahli zodpovedajúce vzdelanie. Každý má však svoju špecializáciu: zubár, chirurg, psychológ, traumatológ, psychiater, ortopéd, neurológ… atď. Žrec teda môže byť Kob, Znachar a pod. – k znacharovi sa však – kvôli tomu, že ho práve oni dávajú z nevedomosti ako odstrašujúci príklad – vrátime samostatne. O ich Mŕtvej vode sa totiž dá povedať oveľa viac. Stačí ju pozorne prečítať.

    Zmena názvu z KOB na KSB je principiálne závažná vec – ak rozumiete energiám a ich riadeniu. Iné meno znamená iný egregor. Ak by komusi v pozadí išlo o posilnenie egregoru KOB, tak by URČITE ponechal pôvodný názov. Potešiteľné však je, že v Čechách funguje aj skutočná skupina KOB, ktorá očividne s KSB nemá nič dočinenia.

    Takto namiesto toho, aby sa všetci spojili pod egregor KOB a ťahali spolu, ťahá každý z nich sám. KOB je jeden egregor, KSB je druhý egregor.

    Podobne je to s názvom USA a SŠA. U nás nikdy nebolo zvykom označovať USA ako SŠA, teda tradične v Európe – okrem Ruska – všetci majú na mysli USA, nie SŠA. Ide v podstate o ten istý jav, teda o iný egregor. Navonok sa ako keby všetci „spájajú“ proti USA, ale v Čechách skupina okolo KSB „bojuje“ proti SŠA nie USA – teda zase tak, aby nezjednocovali Západných Slovanov proti USA. Chytrácky prístup. Ovečky však nič netušia.

    Čím sú ľudia viac rozdelení, tým sa ľahšie riadia. Nevedomcov je ľahko presvedčiť, že majú v rukách meč, ktorý ich podľa ich názoru robí mocnými a schopnými bojovať proti „temným silám“. V skutočnosti však majú v rukách sotva špáratko.

    Treba byť veľmi opatrní keď rozhodujete, komu tento meč dávate. Pretože nie iba vyslovené, ale aj napísané slovo vyžaruje frekvenciu, ktorá vykazuje priame pôsobenie. A v tom pôsobení sa deje to, čo frekvencia slova naozaj znamená – nie čo si myslia naivní nevedomci.

    Keďže skupina KSB je piatou kolónou rabína Piakina, všimnime si jeho vyjadrenia z 29.7.2018. Ide o poznámku po 49´05“:

    … kvôli tomu bola nastolená otázka, ako tieto degradačné procesy v Európe pribrzdiť. To viedlo k zámeru nahradiť rímskokatolícku cirkev v Európe Ruskou Pravoslávnou Cirkvou (RPC), pretože rímskokatolícka cirkev aj všetci protestanti v Európe už degradovali do takej miery, že nedokážu zastaviť multikulturalizmus ani rúcanie sa mravných základov existencie samotnej spoločnosti. To znamená, že sa to už proste rúti a sú potrebné nejaké nové spojovacie väzby, ktoré môže poskytnúť iba RPC na príklade Ruska.

    Lenže musia ostať zachované existujúce štáty, a preto sa je treba zbaviť diktátu USA, aby sa EÚ znovu stala centrom koncentrácie riadenia. A proces tohto odstrihávania EÚ od riadenia USA musel byť nejakým takýmto spôsobom ukázaný…“

    Takže je to tu – rabín už hovoril otvoreným textom. Veď čo iné ako kresťanstvo dalo tak veľa slovanstvu… Rabín sa tomu môže tešiť, oni kresťanstvo aj tak riadia. Okrem toho, že sa už aj tak všetci zjednotili ale hrajú divadielko ďalej… pre ovečky. Tie v jeho vyjdreniach vidia iba to, čo chcú.

    A hneď sa pozrime aj na ten diktát USA, ktorý treba nejako odstrihávať..?

    …všetci plávame na jednej lodi a destabilizovať túto loď je pre všetkých nebezpečné. Preto či už má niekto USA rád alebo nie, je predovšetkým nutné stabilizovať situáciu vo svete, aby sa s pádom americkej finančnej pyramídy – dolárovej pyramídy – nezrútili procesy po celom svete, aby sa procesy riadenia absolútne nedestabilizovali a boli stále riaditeľné s takými či onakými nákladmi, ale predsa len riaditeľné.

    A to znamená, že sa dnes musia všetky zeme a národy rozhodnúť, ako budú stabilizovať situáciu v USA. Áno, v USA, teda skôr globálne riadenie môže vymyslieť rôzne mechanizmy derivátov a ďalšie veci, ktoré zbavia USA tejto nadmernej finančnej záťaže. Ale to by ďalší veľkí svetoví hráči museli hrať podľa vopred dohodnutých pravidiel a nesnažiť sa využiť danú situáciu s presvedčením, že teraz si urvú nejaký zisk, že z toho majú nejaký kšeft, ale v skutočnosti tým prevrátia loď…

    Takže tak – USA a dolár treba predsa podporiť. Ale načo potom všetky tie silné reči predtým? Známym faktom je, že Ruská národná banka je dcérskou spoločnosťou americkej Federal Reserve Bank, ktorá je zase dcérou Bank of England. Takto to zakomponovali do ústavného zákona ešte Gorbačov a Jeľcin. Matka si teda v ktoromkoľvek čase vyžiada od dcéry peniaze – a tá jej ich „s radosťou“ posiela. Takto odchádza z Ruska denne minimálne JEDNA MILIARDA DOLÁROV. Niekedy aj viac. A vládni – Putinovi – oligarchovia si podobnú sumu posielajú „von“ tiež. Ako sa môže mať ľud v Rusku? Teraz nemáme na mysli štátny aparát a vládou kontrolované médiá vrátane agentúry rabína Piakina.

    Jedným z bodov avizovanej „potreby“ aby Putinovci ovládli ústavnú väčšinu v parlamente bolo, že takto schvália nový zákon o Národnej banke – ktorú sľubovali urobiť zo zákona nezávislou od USA. Akosi na to nie je čas – ba skôr je čas podporiť USA. A oni sa im za to vždy „odmenia“.

    Rusko v minulosti avizovalo – spolu s Čínou – prechod na svoje národné meny. Čína dokonca odpojila svoju menu od dolára a naviazala ju na ropu. A teraz Rusko odskočilo… Komu to je výhodné?

    To sa nedá vysvetliť inak, ako tým, že vládna oligarchia má naozaj svoje miliardíky uložené v dolároch a v USA. A obyvatelia Ruska ich ani najmenej nezaujímajú. Po dosiahnutí dôchodku by mali radšej hneď zomrieť…

    Podotknime, že za takéto rozkrádanie štátu v Číne bez váhania popravujú. A v Rusku rabín Piakin hlása, že ako RPC tak dolár sú super absolútnou prioritou Ruska… a teda aj jeho ovečiek v našich končinách.

    Ďalšie prekvapenie pre našinca bude určite aj „štátna“ firma Ruska – Gazprom. Podľa oficiálne dostupných údajov v Rusku patrí ruskej vláde 50% + 1 akcia. Ale už v roku 2014 patrilo „štátu“ v Rusku – skrz štátny orgán Росимущество – nie 50, ale už iba 38,37%.

    Na schválenie alebo zablokovanie nejakého rozhodnutia musí byť 50%+1 akcií. Ruský štát v Gazprome „má“ ešte ďalšiu štátnu firmu – Роснефтегаз (10,74%). Ďalej tam sú „ostatní“ – 23% (aj priamo zahraniční) a 27% podiel má Bank of New York. Podľa informácií z mája tohto roku má BoNY už 28%.

    Vzniká tu zaujímavá otázka. Ak Bank of New York nadobudla ďalšie percento akcií, nemajú už náhodou Američania pod kontrolou 50%+1 akcií Gazpromu? Ak by tak bolo, tak Gazprom nie je už nič iné ako americká firma, ktorá drancuje ruské nerastné bohatstvo – priamo na ruskom území – a predáva ho najmä do Európy a Číny. Samozrejme, že aj zisky idú hlavne Američanom a celkovo do amerických bánk. Potom je už celkom logické, prečo rabín Piakin ospevuje dolár aj RPC. Oboje je pod kontrolou jezuitov. A to všetko počas neodškriepiteľnej vlády putinizmu…

    Teda Rusko ako štát nie je schopné presadiť štátne záujmy v „štátnej“ firme Gazprom v tej či onej oblasti. Musia sa dohovárať s tými, ktorí aj tak komponujú všetok cirkus okolo plynových dodávok – s Američanmi a s piatou kolónou. Teda proti Rusku v hlasovaní stoja akcionári a aj napríklad autori prevratu na Ukrajine. Zdôrazňujeme, že reč je o spolumajiteľoch Gazpromu! A prečo toto putinizmus za 4+1 volebné obdobia nijako nerieši? Teda v prospech Rusov v Rusku, nie Američanov v Rusku…

    A pre koho je určené celé to divadielko okolo amerického „boja“ proti Gazpromu a plynovodu do Európy? Odkiaľ Američania naozaj berú plyn, ktorý predávajú do Európy? Sme všetci padnutí na hlavu?

    Nuž, pred nami sa otvára čarovná brána veľkých prekvapení. V Rusku sa už objavujú „teoretické“ úvahy – čo ak ruské Kidžaly udrú na Irán? Komu to bude výhodné? Za koho a podľa akého plánu sa Rusko zapojilo do bojov v Sýrii? Je naozaj dlhodobým cieľom sloboda Sýrie?

    Je teda nejakým prekvapením, ak v Rusku rapídne narastá nespokojnosť s putinizmom?

    A nie je to náhodou tak, že oligarchovia všetkých štátov sa už dávno dohodli, aby sme sa my, slovanské národy – vnútri seba aj medzi sebou – nenávideli? A ovečky v košiari spokojne prežúvajú…

    09.08.2018

  • OBRADY SVETLA

    Pred sebou máme čo nevidieť ďalší z našich tradičných, veľkých sviatkov – Letný Deň Perúna 7526. Sme naozaj radi, že naši ľudia – potomkovia našich slávnych Predkov – sa už skutočne, viditeľne prebúdzajú. Tohto roku na oslavách sviatku Kupalu 7526 na Morave to už bolo vidno veľmi jasne. Mimoriadne silnou skúsenosťou bol CHOROVOD. Veríme, že túto prastarú Duchovnú, meditačnú praktiku budeme rozvíjať a osvojovať si úplne. Ako si dnes povieme, práve CHOROVODY boli jednou z najúčinnejších zbraní proti Temným Silám v minulosti. Vymizli CHOROVODY – nastúpilo Temno. Ako a prečo o chvíľu neskôr.

    Ale rovnako silnejú útoky druhej strany – tých, ktorým sa takýto vývoj nepáči. Tento postoj už tiež cítiť naozaj silno.

    Jednou z metód ktorú používajú je riadené navádzanie verejnosti – v krajinách, kde sa slovanstvo prebúdza – na iné frekvencie slávenia tradičných sviatkov. Pred tisíc rokmi – pri likvidácii našej Kultúry aj s našimi Predkami – habali aj naše knihy. Všetky skončili vo Vatikánskej knižnici, prípadne aj v ďalších, nám neznámych knižniciach. V starej védickej literatúre sú opísané vývojové cykly spoločnosti – podobne ako napríklad vieme o cyklickom striedaní dní a nocí Svaroga, resp. podľa árijského podania cyklov Júg. Sú však aj oveľa podrobnejšie knihy. Takto sa začali systematicky pripravovať vopred, aby prebrali naše frekvencie a zabránili nám prebudiť sa do Veku Svetla – Dňa Svaroga. Preto veľmi rýchlo – v dostatočnom predstihu predpovedaného obdobia – zorganizovali rozpad socialistických štátov a najmä slovanských. Ľudí postupne zasúvali do privatizovanej fázy panovania (ktorá dnes pokračuje fázou budovania elektronického väzenia), čo logicky prinieslo so sebou množstvo existenčných problémov a prebúdzajúci sa ľudia „nemali čas“ sledovať Svetlé frekvencie. Jednou zo sofistikovanejších metód boli aj smutne známe „anastázijské rodové osady“ v Rusku prezentované Megrem, ale v skutočnosti organizované z úzadia RPC. Hlavnou úlohou bolo dostať tých, ktorí sa začnú zobúdzať prví ďaleko od miest – najmä Moskvy a Petrohradu. Postupne upadali do rabskej závislosti a horko-ťažko a najmä dlho sa z toho nakoniec dostávali. Úloha však bola splnená – tí najprebudenejší boli v rozhodujúcom čase realizácie transferu moci k teokratickému mechanizmu RPC mimo hlavného diania, a teda nemohli doň zasiahnuť. Dnes RPC už exportuje „rodové osadyTM“ medzi nás, Západných Slovanov. Nuž čo, kto sa u nás nechce poučiť z dejín tohto javu a stačí mu história – ten si zaslúži „novú skúsenosť“ starej technológie poroby. Nevedomosť je najväčší hriech – a dosahuje sa ignoranciou ZDRAVOMYSLIA.

    Čo môžeme povedať o tých „Svetlých frekvenciách“? Neboli a zrazu sú? Nie, nie je to celkom tak. Sme súčasťou Svetlého Vesmíru a Svetlé, Vysoké frekvencie nikdy nikde neodišli. Došlo však k inému javu. Dostali sme sa pod vplyv Nízkych frekvencií, ktoré – dočasne – ovládli dianie na Midgard Zemi. Tento jav nie je ľahko opísať, ale môžeme si pomôcť elektrotechnikou. Došlo k javu, ktorý sa v elektrotechnike nazýva amplitúdová modulácia. Základný, Vysokofrekvenčný signál bol amplitúdovo premodulovaný. Znamená to, že väčšina ľudí stratila pojem o Vysokých frekvenciách a začali vnímať iba Nízke. Treba nám však vedieť, že Vysoké frekvencie NIKDE nezmizli. Vďaka postupnému útlmu sily Nízkofrekvenčnej energetiky začína dnes čoraz viac ľudí Vysoké frekvencie znovu vnímať. Nevedia si však tento jav vysvetliť. A tu je pre správcov Matrixu naozaj životne dôležité, aby to tak aj ostalo.

    Obrázok ukazuje rozdiely medzi amplitúdovou a frekvenčnou moduláciou:

    Modulačný signál má Nízku frekvenciu, Vysokofrekvenčný signál – nositeľ frekvencií nášho Vesmíru – má frekvenciu oveľa vyššiu:

    Dole vidno výsledok – zatiaľ stále dnešný stav. Vysoké frekvencie tu síce stále sú – ale vďaka tomu, že sú amplitúdovo modulované Nízkofrekvenčným signálom ich málokto cíti – aj keď dnes to už neplatí na všetkých:

    Počas Noci Svaroga tiež nastávali tvrdšie a mäkšie fázy dlhšieho či kratšieho obdobia trvania – pretože Vesmír celkovo je neustála zmena parametrov frekvencií, t.j. neustála – aj keď cyklická – zmena. Ak vidíme iba Nízke frekvencie, tak veci sa menia pomerne „pomaly“ – vrátane intervalov medzi „objavom“ a jeho „osvojením“ si spoločnosťou. Cykly zmeny prebiehajú aj u Vysokých frekvencií – ale namiesto amplitúdy zvýšením či znížením frekvencie. Toto je skutočné pozadie toho, čo niektorí KOB-isti opisujú ako „Zákon času“ spomínaný Puškinom. Nimi podávaná interpretácia je prejavom miery ich nevedomosti, nie Puškinovovej neznalosti. Jav tu však tak či onak je.

    Môžeme dať za pravdu Tibeťanom – podľa nich je elektrotechnika zvlášť dôležitá pri pochopení podstaty Sveta.

    Takže pokračujme. Vysoké frekvencie postupne preberajú kontrolu – a čo nevidieť sa stanú dominantou frekvenciou na Midgard Zemi. Zatiaľ nám stačí vedieť, že nikdy nezmizli.

    Dnešní „Slovania“ sa hrnú do osláv „slovanského sviatku letného Slnovratu“. Pozrime sa teda bližšie na to, aký „slovanský“ sviatok je letný Slnovrat. V prvom rade odporúčame našim čitateľom pohľadať po internete silné dni pre (Čiernu) mágiu. Najviac takýchto kalendárov nájdete v anglojazyčných zdrojoch. Rýchlo zistíte, že novy a splny Mesiaca – medzi nimi buď dorastá alebo cúva – sú vysoko využívané termíny. A hneď dôjdete aj k Slnovratom – najmä letnému. Hoci Mesiac nám v skutočnosti slúži ako neprehliadnuteľné svedectvo toho, že všetko podlieha zmenám a cyklom, uľahčuje aj orientáciu pri práci s energiami. V jednom aj druhom smere. Teda samo osebe nejde o nič zlé – v našom zvykovom ponímaní. „Čiernu“ mágiu sme spomenuli iba preto, aby bolo jasné, aký druh subjektov toto dnes najviac využíva.

    Ak je letný slnovrat takým „najväčším slovanským sviatkom“, tak prečo práve tento termín tak kruto menil osudy práve Slovanov? Na letný Slnovrat nielen Hitler napadol ZSSR, ale aj Napoleon Rusko. Náhody..? Nuž, poďme bližšie „domov“. Nejakých 200 rokov po slávnych činoch Jána Žišku z Trocnova (1360-1424) a Husitov došlo k bitke na Bielej Hore (1620). Hoci za Žišku Čechy a Morava tvrdo zúčtovali so všetkými intervenciami Vatikánu vo forme križiackych výprav, na Bielej Hore už došlo k dohode českej elity (nie národa, ale šľachty) s jezuitmi. Jednotky „dohodnutej“ šľachty do boja nenastúpili, a tak na bojovom poli ostali prevažne moravské jednotky proti značnej presile. Výsledok je smutne známy. Ak by ste si chceli priblížiť atmosféru, tak si pozrite film Brave heart – Škóti dopadli rovnako. Dôležité však je, že udalosť známa ako „poprava českých pánov“ nesie nepopierateľné prvky rituálnej obety – presnejšie prinesenie krvavej, kabbalistickej obety. Bolo popravených 27 ľudí (9 je naše posvätné číslo) a to 21. júna 1621. Najkrutejšie zo všetkých bol mučený a popravený doktor Jesenius-Jesenský. Od roku 1617 – v čase silnejúceho tlaku jezuitov okolo dvora českého panovníka – stál v čele pražského Karolína ako rektor. Čoskoro sa dostal do víru boja, ktorý Karolínum a stavovská opozícia viedli o Betlémsku kaplnku, symbol husitských Čiech. Preto sa aj Karolínum r. 1618 stalo zhromaždišťom stavovských odbojníkov.

    Jesenský vydal roku 1619 spisok, ktorý znamenal jeho definitívny rozchod s Habsburgovcami, teda predĺženou rukou jezuitov. Rektor Jesenius išiel však ďalej a v tom istom roku sa rozišiel aj s mocným jezuitským rádom, keď vydal spis o pozdvihnutí pražskej univerzity. V tomto spise obvinil jezuitov z úkladov proti Karolínu. Budúcnosť ukázala, že mal pravdu. Ale ani to nebolo všetko. Keď sa nepodarilo presadiť program Michalicovej skupiny a české stavy zvolili za nového kráľa mladistvého Fridricha Falckého, vydal Jesenius v spolupráci s prorektorom univerzity Petrom Fradeilom zo Štiavnice rad univerzitných tlačív, v ktorých sa úplne postavili – a s nimi celá univerzita – na obranu boja proti Habsburgovcom.

    Jesenius bol protestantsko-humanistickým vedcom, ktorý v kritickej dobe neváhal vziať na seba riziko. A keď z väzenia ako-tak zaistil budúcnosť svojej dcérky Júlie, zomrel podľa súhlasných svedectiev súčasníkov statočne. Jezuiti neposlušnosť ich doktríne vždy trestajú nemilosrdne.

    Takže toľko „slovanské slnovraty“ ako „veľké“ slovanské sviatky. Sviatky to síce sú – ale od slovanských majú veľmi ďaleko.

    Ak nie pre nás, tak pre koho sú tieto sviatky dôležité? Ide o to, že Infernálny Svet väčšinou nemôže na nás vplývať priamo. Preto „dosadzuje“ svojich „ľudí“ pomocou špeciálneho obradu. Temné bytosti ovládajú spôsob frekvenčného „preprogramovania“ semena pri jeho doručovaní žene. Keďže ide o iné (v tomto prípade ich, t.j. Nízke) frekvencie, používajú na to aj svoje špecifické hudobné takty/ melódie. „Ukážku“ takéhoto pokusu sme zažili minulého roku na Sviatku Kupalu. Jeden z najvhodnejších dní pre ich obrady a rituály je práve letný Slnovrat. Pri „plnom“ programe majú na vhodnom energetickom mieste okrem ohňa nachystané aj ich idoly – napríklad Molocha či Astartu – a nevyhnutnou zložkou sú krvavé obety. Tieto prinášajú preto, lebo ide o výmenu za to, čo potrebujú od démonických bytostí. Tie totiž každá krvavá obeta pritiahne na miesto jej konania.

    Dnes je známe, že väčšina politickej elity Európy – a nielen tej – je „elita“, ktorá bola počatá práve na takýchto rituálnych „sviatkoch“. Pohlavný styk je nevyhnutnou zložkou, pričom pri prenose semena sa naň „pripája“, t.j. indukuje vhodnou frekvenciou pritiahnutá démonická bytosť, ktorá bola privolaná krvavou obetou. Teda „darca“ semena je viac menej iba „technickou“ dekoráciou. Vieme však, že každé takéto „darovanie“ stojí darcu životnú energiu potrebnú na rok života. Preto potrebujú naivnú mládež.

    Z tohto pohľadu je hneď aj jasné, prečo sa u nás v poslednej dobe objavujú všakovaké „slovanské kňažky“, a prečo na túto „slovanskú osvetu“ hľadajú „obradových kancov“. Veľmi často to prepájajú s cvičeniami, teda kurzami tantry…

    V Európe takto „dodávali“ kádre v predvojnovom Nemecku – preto sa tam zrodil taký zverský systém. Takto materializované bytosti – ak prebehne všetko tak, ako má – sú bytosti iného Sveta. Preto je väčšina „elity“ homosexuálov – je to pre nich prirodzené. Rozpoznať ich možno podľa toho, že nemajú deti.

    Podľa svedectiev bývalých agentov východonemeckej STASI je aj dnešná nemecká kanclérka určitým druhom takéhoto „potomka“. Keď vo vojne začal ZSSR r. 1943 protiofenzívu, bolo už mnohým v Nemecku jasné, že Tretia ríša končí. Okrem iného svitlo aj šéfovi nacistickej rozviedky Wehrmachtu na východnom fronte generálovi Reinhardovi Gehlenovi. Po vojne sa stal americkým generálom a použil celú sieť agentov SS vo východných krajinách proti ZSSR a jeho spojencov. Teda aj proti nám.

    Hitler v tomto roku aktivizoval program znovuzrodenia Tretej ríše. Časť projektu spočívala v tom, že jeho semeno zamrazili, aby ním mohli v neskorších rokoch oplodniť ženy a Hitlera „znovuzrodiť“. A Merkelová je údajne jedným z takýchto „dieťatiek“. Po narodení bola umiestnená do vhodnej rodiny a všetko pokračovalo tak, ako plánovali. Jedným z rozpoznávacích znakov – ako sme už spomenuli – je nemožnosť mať deti.

    Teda si to zhrňme – ak sú obrady na deň Slnovratu, ak na obradoch (kedykoľvek) prinášajú krvavú obetu, ak sú „oslavy“ (kedykoľvek) sprevádzané (čoraz populárnejším) skupinovým sexom – URČITE TO NIE SÚ OBRADY SVETLA, t.j. SLOVANSKÉ.

    Teda už vieme, čo Obrady Svetla určite nie sú. Pozrime sa teda bližšie na to, čo Obrady Svetla naozaj sú. Už sme neraz opisovali energeticko-informačnú štruktúru človeka. Pozrime sa na ňu o niečo bližšie:

    Materializovaní v tomto Svete Javi hráme dvanásťrozmernú hru. Sme však šestnásťrozmerné bytosti – ostatné štyri rozmernosti sú umiestnené mimo „vajíčka“ nášho biopoľa. Prepojenie s koncentrickými obalmi – inak si to nevieme v 3D predstaviť – je až v „kolektívnych“ úrovniach 10-11-12. Po 9. úroveň vrátane sú rozmernosti na úrovniach čakier delené na kladnú a zápornú zónu, t.j. kladnú a zápornú Jav.

    Obradmi počas našich veľkých sviatkov sme za použitia CHOROVODOV vystupovali – samozrejme SPOLU, t.j. všetci účastníci CHOVORODOV – do úrovne 12. rozmernosti. Tento obrad je v podstate spoločná meditácia, práve pomocou ktorej túto rozmernosť môžeme dosiahnuť.

    Do Chorovodov sme sa všetci spájali preto, aby sme MENILI, t.j. PROGRAMOVALI NOVÚ REÁLNOSŤ. MY – čo je kľúčové slovo. Dialo sa to takto. Jeden zo štyroch Konov platných pre biopole hovorí, že každá rozmernosť má právo si vytvárať a riadiť podriadené rozmernosti o TRI (3) stupne nižšie v hierarchii. Inými slovami to znamená, že príkazy odovzdávané z vyšších rozmerností Vedogonu MUSÍ POČÚVAŤ aj TEMNÁ JAV. To je vôľa ABSOLÚTA, to je Jeho Kon. Vo Vesmíre mu je podriadené všetko. Túto problematiku preberáme na kurzoch PSYCHOENEGOLYTIKY.

    Poznámka: Ak máme vedomie rozšírené iba po 3. čakru – čo môžeme vytvárať a riadiť..?

    Teda zopakujme to ešte raz. Pri spoločných meditáciách okolo vatry – spolu v CHOROVODE – sme programovali, t.j. kontrolovali aj Temnú Jav jednoducho preto, lebo príkazy z vyšších rozmerností MUSÍ realizovať celá 9. rozmernosť. Posledná delená rozmernosť – deviata – musí vykonávať príkazy z dvanástej rozmernosti bez ohľadu na to, či je Temná alebo Svetlá. Nie je náhoda, že smrť Košteja je vo vajíčku… biopoľa. Ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok.

    Keď pozabíjali – pri pokresťančovaní – ľudí, ktorí o tom vedeli, nemal kto viac kontrolovať Temnú JAV, a tak začali zavádzať NAV. Takto začali vládnuť nad nami. Teda aby nám bolo jasno – preto dnes vládne Temná JAV, pretože CHOROVODY, ktoré programovali novú reálnosť nevykonávame.

    Ak sa pozrieme bližšie na obrázok biopoľa uvidíme vpravo rozdelenie podľa stupňa Duchovného vývoja,. Čo však zároveň zodpovedá aj druhu spoločenského zriadenia.

    Zlatý Vek je Vek, v ktorom žijú Bohovia. Takto sme žili v minulosti.

    Pod ním je Matriarchát. Tu si dobre všimnime o čo ide. Je to spoločnosť riadená MATKAMI, t.j. VEDMAMI – VEDiacimiMAtkami. V tomto stave – a na tomto stupni prebývania čakier – sme boli Deti Bohov. Muži a celé rodiny boli chránení oberegovými kruhmi VEDIEM.

    V tom čase bol ASGARD (dnes OMSK) energeticky prepojený so všetkými centrami dŕžavy – vrátane ARKAIMU či ARKONY (pravdepodobne aj našej NITRY). Toto prepojenie zabezpečovali skrz egregory VEDMY.

    A práve preto začal LOV NA ČARODEJNICE – išlo o prostú likvidáciu VEDIEM. V našich Rodoch platí, že MUŽ sa inkarnuje preto, aby odrábal svoju KARMU. Žena NEMÁ odrábať KARMU – ona má podporovať a ochraňovať muža, aby mohol svoju inkarnáciu správne naplniť. A dnes… čo za „úlohy“ plnia „zlatokopky“? Treba vedieť najmä to, že pri inej činnosti ako je tá, ktorú žene – pre danú inkarnáciu – stanovil Stvoriteľ si žena KARMU pridáva.

    V našej Kultúre ani muž ani žena NEMAJÚ PRÁVO žiť tak, aby nemali deti. Ale hlavné je, že žena je BEREGIŇA, ktorej úlohou je, aby muž dosiahol cieľ svojej inkarnácie. Inak ide – u oboch – o zlyhanie. Dnes však žena často preberá karmu mužov aj detí.

    Po pokresťančení začali mužom podsúvať nie ženy s 7-8 aktivovaným čakrami, ale už iba s 3. Tento proces začali najskôr implementovať na Kaukaze. Postupne si muži začali brať Turkyne a podobne, následkom čoho začali vyháňať slovanské ženy so 7 aktivizovanými čakrami.

    Takto bola postupne celá Európa „očistená“ od slovanských žien – stačili na to 3-čakrové „kúzelníčky“…

    Keď zničili MATKY-VEDMY, t.j. znalé ženy, nastúpil PATRIARCHÁT. Opäť – ako v predchádzajúcom prípade – nejde o nadvládu mužov, ale o vládu pod kontrolou OTCOV. Žreci – ktorí ešte vtedy ostali nažive – dokázali organizovať obrady a rituály, pri ktorých sa dalo vystupovať do 10. úrovne rozmernosti biopoľa. Ide o pásmo čakier 4-5-6. V tejto úrovni sme boli VNUKMI BOHOV.

    Keď ponímanie Sveta kleslo na úroveň 1-2-3 čakry zavládlo KRESŤANSTVO, t.j. stali sme sa RABAMI BOŽÍMI.

    Ak sa na to pozrieme bližšie, išlo o dlhodobý projekt zníženia rozmernosti HRY. Kto je režisérom tejto hry?

    Kým bola Hra na úrovni 10-11-12 neexistovala Smrť – tá je dnes uložená na 8. rozmernostnej úrovni. Zostúpila tu však z pôvodne 15. úrovne, kde bola z iného dôvodu. Platí však pravidlo, že nad 8. úrovňou Smrť „neúraduje“.

    Ak hráme Hru iba na úrovni Javi 1-7, tak platí pravidlo: čím viac strachu, tým kratší život. Komu je výhodné, aby sme nedosiahli Zlatý Vek?

    30.07.2018

  • KONIEC ILÚZIÍ

    https://www.youtube.com/watch?v=US7F952VpfU

    Predtým, ako prejdeme k ďalšiemu pokračovaniu cyklu o potrebe formovania Subjektu Politickej Aktivity a jeho forme, ako aj charakteristike súčasného politického režimu na báze analytických metód sme sa rozhodli vykonať malú odbočku.

    Ako ste si všimli, namiesto zvyčajného úvodného obrázku sme pripojili pieseň Ondreja Ďuricu VLASŤ MOJA DRAHÁ. Pripojili sme ju preto, lebo naozaj obsahuje – podľa nášho názoru – „náboj“ skutočného vlastenectva. Radi by sme verili, že aj našej tradičnej Kultúry, ale toto nevieme naisto. Spevák je totiž často spájaný s jezuitskou skupinou politikov, takže berte to v duchu zdravomyslia.

    Pravdou však je, že nemáme žiadne ďalšie poznatky o skutočnom vzťahu Ondreja Ďuricu k jezuitom, pričom podľa textov jeho ďalších piesní by sa dalo súdiť skôr o opaku. A čo podávajú oficiálne BL médiá je zase úplne odlišnou témou.

    Zachovajme sa teda v zmysle nám tradičného zdravomyslia a rozlišujme medzi samotnou informáciou a jej nositeľom. Podľa nášho názoru sú tieto piesne hodnotné. Definitívne stanovisko však musí zaujať každý sám za seba.

    Charakteristiku termínu „politický režim“ sme dali v minulom článku. Čo je charakteristické pre súčasný politický režim? Medzi komponenty jeho charakteristiky môžeme zaradiť nasledovné elementy: liberalizmus, kozmopolitizmus, ničenie slovanskej kultúrnej identity a všeslovanskej vzájomnosti, korupcia a privatizácia samotného inštitútu štátnosti – nie iba materiálnych hodnôt, čo je triviálne, ale samotných mandátov moci a riadenia inštitútu štátu. Ďalej tu patrí neprofesionalizmus, monopol štátnej kontroly obyvateľstva postupným, systematickým zavádzaním prvkov elektronického väzenia (napríklad kamery na cestách monitorujú všetkých, aby im „náhodou“ neunikol nejaký jeden terorista), asociálnosť, nespravodlivosť a nemravnosť vládnucej aj zákonodarnej „elity“, poníženú lojálnosť jeho politických inštitútov vrátane volebného systému, archaický systém exportnej politiky surovín formou drastickej devastácie lesov a ich vývoz ako suroviny na spracovanie do zahraničia. Prakticky všeobecná totálna degradácia všetkých potenciálov krajiny bez výnimky – v porovnaní s čo i len niekdajším Československom.

    Prečo sa v našej krajine sformoval takýto neutešený, prakticky bezvýchodiskový systém? Pretože výmena „koalície“ za „opozíciu“ neodstráni hore vymenované elementy, iba vymení „majoritných vlastníkov“. A kde je záruka, že aktivizujúca sa – zatiaľ – neparlamentná opozícia nemá presne tie isté ciele, ako oba aktuálne komponenty (koalícia aj opozícia)? Či vari ponúkajú niečo viac iba ako vymenenie dekorácií?

    Hlavná príčina tohto stavu tkvie v bezprecedentnej neprofesionalite na úrovni najvyššieho riadenia krajiny za obdobie od roku 1993 vrátane. Možno to potvrdiť nie iba emocionálnym ohodnotením, ale zostavením modelu, t.j. rekonštrukciou profesionality vládnutia na najvyššej úrovni, t.j. teda úrovniach úradov premiéra aj prezidenta.

    ZDROJ: knihy akademikov S. S. Sulakšina a N. A. Chvyľa-Olintera: MOTIVAČNÁ REKONŠTRUKCIA PROFESIONALITY PRVEJ OSOBY ŠTÁTU; ako aj práce ЦНПМИ, č. 14 zo septembra 1915, uverejnené v časopise Veda a politika r. 2015.

    Ideálny model maximálne profesionálneho prvého subjektu krajiny je v tejto formácii zobrazený na nasledovnom obrázku:

    Model rekonštrukcie profesionality prvého riadiaceho subjektu tej či onej krajiny

    Ideálny model maximálne profesionálneho riadiaceho subjektu – prvej osoby krajiny – je formalizovane zobrazený ako vystupujúca diagonála. Stupeň odklonu od tejto ideálnej stúpajúcej krivky sa vyhodnocuje a odráža úroveň jeho neprofesionality.

    Pretože u nás zatiaľ nikto dlhodobo nezhromažďoval štatistické údaje ako podklady pre takého vyhodnotenie, tak použijeme tento model ako základ pre empirické charakteristiky pre Ruskú federáciu. Reálne charakteristiky opisujúce činnosť putinského režimu a prezidenta Putina sú protikladom ku krivke ideálneho profesionála. Na ďalšom obrázku dole vidno, že neprofesionalizmus politického štátneho riadenia Ruska sa nachádza na neprijateľne nízkej úrovni. Tu leží aj vysvetlenie degradácie krajiny, problémy zahraničnej politiky aj deformácia potenciálov Ruska. Nemýľte si štatisticky vyhodnocované údaje s údajmi štátom kontrolovaných médií a režimu lojálnych subjektov. Reálny život obyvateľov Ruska a mediálna verzia sú dve rozdielne veci. Bohužiaľ.

    Otázkou ostáva, či putinský režim sám od seba dokáže zmeniť kurz a prejsť na progresívny, stúpajúci trend posilnenia životaschopnosti krajiny? V ďalšom bude ukázané, že tento cieľ je s najväčšou pravdepodobnosťou nemožný. Preto ak aj dôjde k zmene režimu a paradigma vývoja nastúpi, tak k tomu dôjde skôr v konflikte s putinským politickým režimom.

    Dokonca sa dá zostaviť aj prognóza typu konfliktu. Existujú dva typy prognózovania, ktoré sú v tomto prípade použité (viac spomenutá literatúra). Prvý typ je prognóza trendu, t.j. inerčná prognóza. Do výpočtu sa berú štatistické rady, niektoré sociologické údaje a expertné analýzy, pričom toto všetko sa prognózuje za hranicu dneška do budúcnosti. Ale existuje aj nelineárne prognózovanie nazývané aj stresová či krízová prognóza, ktorá dáva pravdepodobnosť udalostí, ktoré nevychádzajú priamo z inerčného prognózovania dnešných tendencií. Vidno, že keďže oba trendy sú klesajúce, tak oba varianty prognózovania vedú k jednému záveru: výbuchu revolučného typu v Rusku sa nedá vyhnúť:

    Tomuto však rozumie aj vláda, ale reaguje špecifickým spôsobom – namiesto premien sformovala Ruskú národnú gardu.

    S čím je spojená budúca politika? Existuje prah, ktorý už bol ukázaný na grafe životaschopnosti krajiny. Po jeho prekročení sa krajina rozpadá a zaniká. Trend, ktorý k nemu vedie už bol tiež ukázaný.

    Na čo však chce poukázať táto analýza? Je schopný putinský režim odviesť krajinu od tohto trendu? Ale ak toho režim nie je schopný, tak trend určite presekne prahovú krivku. Za ňou už leží buď rozpad krajiny, alebo udalosti, ktoré v konflikte s putinským politickým režimom nastolia trajektóriu vývoja revolučným typom prechodového procesu.

    Teraz prichádzame k najzaujímavejšej časti – kedy sa môže tento prechodový proces stať reálnym? Tu sa ponúka nasledovná logika: je potrebné nezávisle od seba sprognózovať pravdepodobnosť rozličných prechodových procesov, alebo proste dynamických procesov, ktoré opisujú vývoj Ruska. Pozorovanie priebehov vývoja týchto parametrov v čase umožní nájsť zónu nestability, zónu rýchlych, nestabilných zmien – pokiaľ je hlavná téza o nevyhnutnosti reformy v krajine pravdivá. Pretože ide o nezávislé prognózy a kvantitatívno-expertný odhad sa prognózuje na nezávislých stretnutiach, tak prípadná zhoda termínov prechodnej periódy v určitom stupni ukazuje na dôveryhodnosť prognóz.

    Prognóza pravdepodobností a expertný odhad udalostí, ktoré sa odohrali do r. 2016 vrátane medzinárodnej izolácie Ruska aj jeho obranyschopnosti ukazuje, že zóna rýchlych, nestacionárnych prechodových procesov pripadá na hranicu rokov 2019-2020:

    Ak si lepšie všimneme priebeh krivky č. 3 – obranyschopnosť krajiny, tak aj tu vidíme, že trendy zverejnené k rokom 2015/2016 sa naozaj napĺňajú. Podľa prognózy v roku 2018 – v tomto roku – malo nastať MINIMUM aj v oblasti obranyschopnosti Ruska. A čo vidíme? Oligarchovia vo vláde predali rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300 Izraelu – už sme o tom písali. Netreba veľa logiky aby zdravomysliacemu človeku došlo, ako by to dopadlo v prípade rozpútania globálneho konfliktu a vtiahnutia doň Ruska, keďže Mosad založila britská MI6 a tá v podstate koordinuje aj CIA.

    „Vnútorné kruhy“ ruskej armády začínajú očividne naberať silu – aj keď krajinu má stále pod kontrolu vládna oligarchická klika. Príkladom je aj fakt, že armáda nakoniec kategoricky odmietla prevziať toľko oslavovaný SU-57. Prečo vlastne? Ukázalo sa, že po praktickej stránke nijako neprekonáva už sériovo dodávaný SU-35. V skutočnosti hlavnou progresívnou črtou nového SU-57 mal byť úplne nový reaktívny motor novej generácie. Ten však bude k dispozícii až okolo roku 2025. Takže čo plánovali ruskí oligarchovia? Presne to čo u nás naši „domáci“ s nákupom amerických F-16 – nabaliť sa na štátnej zákazke tak, aby boli „za vodou“. Takže za ohromné prostriedky by nakúpili pre armádu menej strojov s otáznymi vlastnosťami, hoci ich plne funkčné ekvivalenty – SU-35 už v armáde slúžia. Teda armáda za tú istú sumu dostane viac vysoko efektívnych SU-35 a oligarchom nepôjdu „kozmické“ provízie. Krok úplne logický a vychádzajúci zo zdravomyslia. Na rozdiel od Slovenska.

    Mimochodom, v ruských médiách sa objavila správa, že akýsi konštruktér predal Západu tajomstvá SU-57 – veď na niekoho to treba hodiť. Ale ruský národ sa už prebúdza – pravda okrem skupiny rabína Piakina. Ale veď poznáme príslovie – koho chleba ješ, toho pieseň spievaš. Je možné, že tento „prorok“ putinizmu bude mať čo nevidieť viac oddaných veriacich nasledovníkov v našich končinách ako v Rusku. V Rusku totiž žijú Rusi a oni sami dobre na vlastnej koži cítia, ako sa im za putinizmu žije.

    Aby sme trochu ilustrovali situáciu v Rusku z pohľadu obyčajného človeka – pripájame niekoľko aktuálnych vtipov. Vopred však zdôrazňujeme, že toľko medializovaná, „opozičná“ skupina liberálov okolo Navaľného nie je riešenie – je to iba chystaný variant virtuálnych „protikladov“ štýlu Smer (proti) SNS… prípade obaja „proti“ opozícii. Navaľný je slobodomurár a absolvent Yale University. Náhrada jednej skupiny slobodomurárov druhou je scenár aktuálnej hry. Práve preto sú všetci patrioti zastrašovaní a vláčení po súdoch. Systém odstraňuje všetkých, ktorí sa do ich hry nehodia…

    Ako „ilustráciu“ k poslednému dodajme, že práve za putinizmu sa začali na Sibíri objavovať stavby zvláštnych objektov, ktoré sa stavajú pod zemou a strážia ich vojaci v ruských uniformách, ktorí nevedia po rusky… Veď aj logistická základňa CIA (čítaj akože NATO) v Ulianovsku vznikla za pôsobenia tohto režimu… okrem množstva ďalších príkladov. Okrem toho je už dobre známe, že práve táto základňa slúži ako distribučná báza pre drogy dovážané z Afganistanu, ktoré sa do Ruska (a ďalej) dostávajú práve cez ňu…

    Prognózovanie vývoja krajiny podľa 8 scenárov môže tiež ukázať zónu nestability, rýchlych prechodových procesov na hranici rokov 2019-2020. Čo to je za scenár? Tu je:

    1. Scenár konzervatívnej voľby, ktorý je očividný;
    2. Scenár elektoriálnych premien (ďalšia ukážka demokratickosti volebného systému prebehla v posledných prezidentských voľbách v Rusku);
    3. Scenár farebnej revolúcie;
    4. Scenár fašizácie krajiny;
    5. Scenár socializujúcej revolúcie;
    6. Scenár proti elitárskeho palácového prevratu;
    7. Scenár, ak by Putin sám previedol ozdravenie krajiny;
    8. Scenár geopolitického rozpadu krajiny.

    V minulom článku sme uverejnili graf životaschopnosti Ruska – porovnajme ho s grafmi životaschopnosti iných krajín za predpokladu, že je zostavený z ekvivalentných štatistických vstupov:

    Opäť zdôrazňujeme, že dôležitý je metodologický rozmer. Dôležité nie sú absolútne, nominálne hodnoty týchto pravdepodobností – tieto môžu byť predmetom kritiky – dôležité je to, že na prelom rokov 2019-2020 pripadajú podľa prognóz strohé zmeny v priebehoch kriviek. Taký istý neštandard je viditeľný aj na prognózach politickej teploty – protestujúcej sociálnej energetiky ruskej spoločnosti.

    ZDROJ: S. S: Sulakšin, N. A. Chvyľa-Olynter: POLITICKÉ SPEKTRUM A POLITICKÁ TEPLOTA AKO MODEL SKÚMANIA SOCIÁLNYCH PROCESOV/ СОТИС – Sociálne technológie a výskumy; 2014, č. 5 (67), str. 76-85.

    Na základe výskumov tohto analytického centra v teréne možno dostatočne spoľahlivo a dlhodobo potvrdiť, že experimentálne body súhlasia s prognózou. Špička protestnej energetiky aj v tomto prípade spadá do uvedeného intervalu 2019-2020:

    A tak sa nakoniec dostávame k expertným odhadom. Ide o výsledky výskumu pravdepodobnosti uchovania Putina pri moci. Do konca r. 2016 je priebeh stabilný. Potom začínajú rozkladné procesy a je možné, že podľa tejto prognózy Putin odstúpi na rozhraní rokov 2019-2020. Na obrázku dole je expertný odhad pravdepodobnosti modifikácie putinského politického režimu:

    Pravdepodobnosť narastá, pričom dosiahne 100% úroveň na prelome rokov 2019-2020. Je tu možnosť, že to je spojené s iniciatívami zavedenia politickej strany (Subjektu Politickej Aktivity), teda Strany nového typu s novými princípmi, novým organizačným ústrojstvom, čo predstavuje zásadný rozdiel oproti všetkým doterajším bankrotom a všakovakým dcérskym štruktúram, ktoré si nárokujú názov „politická opozícia“ alebo všakovaké „alternatívy“ či „platformy“, ktoré dnes hojne vidíme v politickom spektre.

    Mimoriadne zaujímavý je priebeh pravdepodobnosti krivky v roku 2016. Do konca roku 2016 prebieha záporný „odchod“, t.j. v skutočnosti upevnenie putinizmu. Voľby sú len diváckou ilustráciou „fejku“, t.j. ilúzie o tom, že spoločnosť podporila Putinov kurz; o tom, že režim zosilnel, že teraz má ústavnú väčšinu, že teraz môže robiť čo chce (hoci to mohol robiť aj doteraz) preto, lebo „národ ho podporil“. Akurát že národ nevie, že tento režim podporil… Ako vidíme podľa priebehu prognózy – všetko už len na určitý časový úsek.

    Od roku 2017 sa už aj začal v spoločnosti úplne protichodný proces, ktorý spočíva v narastaní protestného a alternatívneho formovania iných politických reálií. Odchod krajiny od putinizmu koniec koncov znamená nástup úplne iného lídra, novú elitu, alebo hoci aj čiastočne obnovenú, novú ideológiu, novú politickú platformu vývoja, novú materiálnu štruktúru krajiny, prechod od degradácie k vývoju.

    Príklad Ruska sme použili z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo našinec nie je informovaný o skutočnej situácii, pričom – ak priamo nepodlieha povinnej BL rusofóbskej orientácii – tak si skôr putinizmus idealizuje. Ďalším dôvodom je to, že Rusi sú tak či onak nám najbližšia genetická skupina, a teda na nás „platia“ principiálne tie isté frekvencie. Cykly sa – samozrejme – môžu trochu líšiť, ale principiálny priebeh bude viac-menej identický. V roku 2020 čakajú aj nás parlamentné voľby, pričom ficoizmus a dankoizmus neplánujú len tak ustúpiť. Tak či onak – je to vplyv premeny kozmických frekvencií a časového faktoru – zmeny nastávajú už teraz. Okolo roku 2020 teda aj u nás môže nastať vhodný moment pre nastolenie novej platformy správy vecí verejných, teda bude vytvorené „okno“ pre Subjekt Politickej Aktivity vo forme strany nového typu. Nemôžeme v jednom článku podať vyčerpávajúce vysvetlenia, ale uveďme aspoň príklad SPA, ako v Rusku pripravujú implementovať platformu Svedomia:

    Začali sme pesničkou a teda aj skončme pesničkou – aktuálnou. Už aj naše zdroje všetky nespia. Môžeme sa dočítať, že nemecký „problém“ Seehofer versus Merkel je iba ďalší odpútavací manéver nato, aby Európania prespali (či zase „presrali“?) už odsúhlasený a pripravený imigračný program, ktorý bude znamenať definitívny demografický koniec Európy.

    https://www.youtube.com/watch?v=n_xBCSs-RIg

    23.07.2018