Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

Prinášame vám záznam rozhlasovej relácie Slobodného vysielača AKO ĎALEJ z 1. mája 2018. Tento diel je tematicky zameraný na oblasť Kopného práva.

Svet sa naozaj mení pre našimi očami, čo si môže už každý vediaci a vnímavý človek overiť sám. Ale niekedy „potešia“ aj iné dôkazy. Nie tak dávno sme uverejnili článok GOTTŠALK, v ktorom bola linka na sfilmované rovnomenné dielo J. M. Hurbana. Je to príbeh Západných Slovanov podľa skutočných udalostí z čias, keď ešte existovala Arkona. Film mal po niečo viac ako roku ani nie 30 prezretí. Po tom, ako ste ho začali sledovať a sledovanosť začala nabiehať po stovkách, bol film odrazu ODSTRÁNENÝ z dosahu. Niet ho viac tam, kde predtým bol verejne prístupný.

Je to bohužiaľ holý fakt – komusi veľmi vadil – ale kto by to mohol byť? Nuž, nie je žiadúce, aby sa náš národ začal prebúdzať a vidieť svet taký, aký je – správnejšia je predsa vatikánsko-jezuitská demoverzia. Alebo žeby to bol niekto iný?

Netreba veriť rozprávkam, teda v tom zmysle, že niečo sa udeje len tak, samo od seba. Náhoda je slovo, ktoré používajú tí, ktorí nedovidia na pravidlo príčiny a dôsledku. Veď naši Predkovia nám zanechali príslovie: TRAFENÁ HUS ZAGÁGA. Nuž, práve ste sa stali svedkami jedného takéhoto zagágania.

03.05.2018

V predchádzajúcej časti sme si priblížili problematiku Éteru ako najvyššieho v hierarchii Živlov. Čo je umiestnené v Éteri – sfére príčin – to sa neodvratne prejaví vo všetkých nižších Živloch podľa večnej hierarchickej nadväznosti. Ako hore – tak dole. Túto zásadu už dobre poznáme.

K Živlom môžeme ešte dodať – čo sme už spomenuli – že je možné prísť do kontaktu so Živelníkmi, teda bytosťami Živlov. Teraz nemáme na mysli priamo vytváranie „účelových“ bytostí, ktoré dokáže mág vytvoriť a poslať za iným človekom, aby dosiahol to, čo chce. Dnes je táto sféra skôr zneužívaná ako využívaná v prospech vývoja iných ľudí. Ale už vieme aj to, že každá akcia privodí reakciu. Časový a priestorový faktor nič na tom nezmení. Je to vôľa Stvoriteľa, Absolúta.

Pre účely ovplyvňovania iných ľudí sa „zostavujú“ entity buď z jedného Živlu, alebo z kombinácie viacerých Živlov. My však máme na mysli tie bytosti, ktoré nám ostali v podaniach našich Predkov – rozprávkach a povestiach. Napríklad Permoníci sú čírou manifestáciou Živlu Zeme. Určite si spomeniete aj na ďalšie bytosti z našich rozprávok a povestí, ktoré sú manifestáciami ďalších Živlov.

Ak by ste sa dostali do kontaktu s takýmito bytosťami, je potrebné byť veľmi opatrní, lebo z takýchto situácií nemusíte vyjsť živí. Jedno však musí byť jasné – Živelníci sú bytosti číreho Živlu. Ako také sa môžu zdať nesmrteľné, pretože môžu žiť z nášho pohľadu nepredstaviteľne dlhú dobu. Človek je však kombinácia všetkých Živlov – vrátane Éteru. Z našej tradície vieme, že pozostávame z Tela, Duše a Ducha – a Duch je NESMRTEĽNÝ. Živelníci veľmi dobre vedia, že sme im vyššie bytosti – pretože obsahujeme nesmrteľného Ducha a oni sú iba číre Živly. Kto dokáže takéto poznatky správne použiť, ten môže mať zo stretnutia so Živelníkmi veľký osoh – ale nehovoríme o zisku v dnešnom slova zmysle.

Dnes sme obklopení bytosťami, ktoré nie nadarmo voláme GMO mužského alebo ženského pohlavia. Tu máme na mysli iba tých, ktorých môžeme zaradiť do kategórie „ľudia“. Neľudia sú samostatnou kapitolou, ktorou sa nezaoberáme. Oni si svoju úlohu plna podľa svojho predurčenia dobre.

Ako rozpoznať takéto GMO? Už by to malo byť dostatočne jasné, ale predsa len si uvedieme jeden príklad, ktorý je spojený s využívaním – alebo nevyužívaním – Živlov v našom každodennom živote.

Prichádza leto a GMO mužského pohlavia budú hneď veľmi ľahko identifikovateľní. Spoznáte ich podľa tričiek s krátkymi rukávmi alebo dokonca tielok, krátkych nohavíc často bez opasku, šľapiek – teda obuvi bez pevnej päty. Veľmi často im prevísa prežraté brucho, ktoré „vykúka“ spod trička.

Naši Predkovia nosili tradične kroje – o tom sme už neraz písali. Žiaden kroj pôvodne neobsahoval krátke rukávy a krátke nohavice, chránený bol aj krk a ruky po kostičky na zápästí. Rukávy sa pri práci síce môžu vyhrnúť – aby sa napríklad nezašpinili – ale v žiadnom prípade sa neodrezávali. Odev má byť voľný, nie obtiahnutý, teda žiadne módne priliehavé „na telo“. Rovnako aj obuv. Čierna farba vypína psychickú kontrolu, biela farba harmonizuje. Bielu kožu máme preto, lebo to je filter, aké energie majú prechádzať do nášho organizmu. Na slnku a v umelých soláriách spečená pokožka už je oveľa tmavší „filter“… aj keď veľmi módny. A aký filter – také frekvencie prepúšťa do organizmu.

Na Tajvane možno kúpiť mastičku, ktorou si Číňania snažia meniť pokožku na bielu… a my sa dobrovoľne bielej kože zbavujeme. Dokonca za to ešte platíme. Ak nás takto stvoril Stvoriteľ, tak určite nie náhodou. Každý národ má svoju príčinu existencie. Iba my sme sa akosi stali skôr papagájmi… teda naozaj GMO. U žien platí to isté, ale navyše majú nosiť sukňu.

Nebudeme donekonečna opakovať to, čo sme už písali v iných článkoch, preto všetko – čo sa týka oblečenia – iba zhrnieme. Okrem tu uvedeného teraz nerozoberáme oblasť strihov a materiálov pre odev.

Hlavnou úlohou odevu je posilniť našu energetickú ochranu tak, aby nám nikto nemohol odoberať našu životnú energiu. Medzi telom a odevom má byť voľný priestor, v ktorom sa vytvárajú torzné polia. Tieto vytvoria energeticky dostatočne silnú vrstvu v biopoli, ktorá však musí byť posilňovaná aj ďalšími faktormi – napríklad ochrannou symbolikou (oberegy a výšivky) – ale najmä činnosťou mysle. Všetky plochy tela nepokryté odevom umožňujú „vykrádanie“ životnej energie. U žien ani materiál a ochranná symbolika nepomôže, ak majú mužský odev. Vtedy – pre svoje normálne fungovanie – odoberajú životnú energiu svojmu okoliu – najmä mužom a deťom. Stávajú sa pre nich smrtiacimi strojmi oveľa horšími ako alkohol. Pôsobia pomaly, ale isto.

Všetko má však svoje výnimky – preto to, čo hovoríme platí pre bežných ľudí.

Mnohí sa sťažujú, že v lete im je veľmi horúco, preto sa musia „chladiť“ krátkymi rukávmi, nohavicami či šľapkami. Treba mať jasno v tom, že ak sa „zbavujeme“ tepla, zbavujeme sa našej vlastnej životnej energie. Ak sme zase v chlade ľahko oblečení a je nám zima (treba poznať mieru) a doslovne sa klepeme, len aby sme sa zohriali (lebo veď móda chce svoje), tak znovu odčerpávame zásoby životnej energie na to, aby sme sa zohriali, hoci sa stačí inak obliecť.

Absolventi kurzov Psychoenergolytiky poznajú problematiku Vedogonu. Že čo má ten spoločné s krátkymi rukávmi? Ak ho naplníme Živlom Vody v letnej horúčave, tak nám nebude horúco, hoci máme dlhé rukávy, nohavice či sukne. Ak ho – naopak – v zime naplníme Živlom Ohňa, tak nám nebude zima, aj keď nebudeme mať zimné oblečenie. Ak zapájame v živote 30% fyzickej sily a 70% energetických výdajov pokrývame mysľou, vtedy žijeme v správnom „móde“. Inak urýchlene odčerpávame svoje zásoby životnej energie – ktorá NIE JE obnoviteľná.

Už vieme, že Éter je sférou príčin. Ak máme pod kontrolou myseľ, tak máme pod kontrolou svoj život. Inak túto hru – ktorú voláme život – prehrávame. Teda v lepšom prípade inkarnácia navyše… aj tak úprimnú sústrasť. Inak to však nebude, ak namiesto Múdrosti Predkov počúvame módu.

Tu môžeme použiť jeden príklad z ruského seriálu СПЯЩИЕ. Približne v 5. minúte 3. dielu začína scéna, pri ktorej chladnokrvnú likvidátorku v službách CIA vpustia naivní, mladí chlapci do svojho bytu. Bohužiaľ, mládež, ktorá sa globálne „prepla“ do geoamerického módu života je odsúdená na to isté ako samotná Amerika. Naivní mladí chlapci chceli zarobiť na videu, ktoré sa jednému z nich podarilo náhodne natočiť. Mysleli si, že ak ovládajú všetky taje počítačových technológií, pijú energetické nápoje či vedia dávať na internet videá s veľkou sledovanosťou – o športovom sexe ani nehovoriac – tak už majú svet v malíčku. Pod vplyvom amerických filmov predpokladajú, že „zlý zabijak“ môže byť iba veľký chlap so surovou tvárou. Ale spravodajské služby fungujú inak. Atraktívne vyzerajúca žienka vyvolala u nich akurát tak sexuálne chúťky – veď o čo iné by mohlo ísť? A to hlavné, na čo chceme upriamiť vašu pozornosť je oblečenie – ale aj pripravenosť bojovať o svoj život – mladých mužov. Chlapci boli síce módne upravení a žili na úrovni doby – dvaja s jednou priateľkou v jednom byte – ale „lajkoví“ priatelia z internetu im akosi nepomohli…

Všetkých troch bez problémov zlikvidovala nožom – rezala rýchlo a efektívne krčnú tepnu. Tričko s krátkymi rukávmi je proste jasné varovanie pre tých, ktorí vedia na čo pozerať a rozumejú tomu, čo vidia. Čo vidia vo filme ostatní, nie je až také dôležité. Film ukazuje veľmi veľa… pre múdrych, nie iba informovaných.

https://www.youtube.com/watch?v=SBHfbeJ833Y

Seriál je celkovo zaujímavý – aj keď takýchto ruská kinematografia dnes ponúka množstvo. Prvá séria v ôsmych dieloch ukazuje metódy práce CIA v Rusku – dôležitá je najmä ukázaná naivita mnohých Rusov ohľadom demokracie. Z nášho pohľadu je tu veľké poučenie. Ak CIA dokáže riadiť takýto projekt v dnešnom Rusku – ktoré má naozaj špičkovú tajnú službu – tak pred nami stojí jedna veľká otázka: čo si môžu dovoliť v „spojeneckých“ krajinách? Možno sa stačí poobzerať vôkol seba. Záhadná vražda dvoch mladých ľudí postaví na nohy celé Slovensko a desiatky tisíc ľudí naplní ulice a námestia. Odrazu majú jasné požiadavky – ich cieľom je odvolanie vlády a predčasné voľby. V celom procese sa ukázala spravodajská nekompetentnosť našej vládnucej špičky. Už dlhé roky drancujú Slovensko ako ekonomicky, tak aj fyzicky – minister Žiga má najväčšie firmy na drancovanie slovenských lesov ale „ulica“ vidí iba ministerstvo vnútra… Ak by išlo o skutočne národne orientovaných ľudí, tak barbarský výrub našich lesov by musel byť na „programe“ tiež. A zastávanie sa policajného prezidenta – bez ohľadu na jeho skutočné „zásluhy“ – len nahralo tým, ktorí celú akciu koordinujú. „Vládne“ preferencie padajú a padajú. Ak by to bola iba spontánna reakcia ulice, tak už dávno by nedokázali naplniť námestia tisíckami ľudí. Je to očividne cieľovo orientovaný projekt, profesionálne pripravený. A arogancia a chamtivosť vládnucej elity – zo všetkých strán bez rozdielu – im to len značne uľahčuje. Nie náhodou Thomas Malthus vo svojej učebnici elity menuje korupciu ako jeden z najefektívnejších nástrojov na znižovanie počtu „nadbytočných“ obyvateľov.

Jeden z bývalých riaditeľov CIA – R. James Woolsey (1993-95) – v americkej televízii svojho času vyhlásil, že národ, ktorý nemá dobrú spravodajskú službu bude musieť uvoľniť svoj životný priestor tomu národu, ktorý ju má. Ak sa pracuje na tom, aby sa tu realizoval „americký národný životný priestor“ – tak naša spravodajská služba je v americkom „ratingu“ na „nebodovanom“ mieste, teda niekde hlboko pod nulou. To nič nemení na veci – ako v spomenutom seriály – že aj v nej sedia „inside men“ pracujúci (nie zadarmo) na svojich chlebodarcov, nie Slovensko. A veď efektivita spravodajskej služby nie je v tom, ako dokáže sledovať svojich vlastných občanov… to je už len služba cudzincom.

Že čo vlastne chcú docieliť? Určite niečo úplne iné, ako podávajú verejnosti – naivnej. Veď aj v spomínanom seriály dlho nie je jasné, aký je skutočný cieľ spravodajskej akcie CIA v Rusku…

Druhá séria sa odohráva v arabskom prostredí – a je rovnako veľmi poučná. Zdanlivá priateľská spolupráca – v zmysle podpísanej dohody – medzi CIA a FSB je na prvý pohľad dodržiavaná. Rusmi hľadaného teroristu v Líbyi CIA „nahlási“ FSB a leteckým úderom na jeho tábor ho ruské letectvo pomocou vysokopresných technológií zničí. Ukáže sa však, že v skutočnosti CIA iba pokračovala vo svojej konšpiračnej hre. Národný záujem je proste národný záujem. A naša „národná“ strana ho tiež má – akurát že národ zmienený v názve strany nie je slovenský. To len pre naivné publikum.

https://www.youtube.com/watch?v=5VQw5hANSNQ

Ak teda máte do činenia so „Slovanom“, ktorý sa oblieka do tričiek s krátkymi rukávmi a krátkych nohavíc, chodí v šľapkách, pije energetické nápoje, alkohol… teda proste robí všetko to, čo diktuje móda – takýto človek nemá pod kontrolou samého seba. Ak sa naň spoľahnete, môžete v osudovej chvíli ťažko za svoju naivitu zaplatiť. Je to však na vás…

Už vieme, že Éter je najvyšší Živel – sféra príčin. Matrixová mašinéria zručne – oni toto všetko veľmi dobre vedia – „umiestňuje“ do našej mysle – Éteru – to, čo potrebuje, aby sme robili. My to naivne považujeme za vlastný nápad – a držíme sa toho ako kliešť a kŕmime ešte aj egregor. Určite si viete predstaviť poľnohospodársku farmu tzv. „živočíšnej výroby“. Čo tam robíme so zvieratami? Chováme ich, kŕmime, pasieme – čo sa im môže zdať príjemným. Dokonca ich aj často pripúšťame – veď si potrebujeme „vyrábať“ potravu. Nikdy vás nenapadlo, že s nami robia presne to isté?

Nie však všetko, čo nás oberá o životnú energiu je hneď „diabol“. Jednoducho nepoznáme mechanizmus práce mysle – veď mnohí Éter ani nepovažujú za Živel. Teda pozrime sa na proces „myslenia“ bližšie.

Keď mozog dostane impulz, reaguje. Ak napríklad pocítime hlad, tak okamžite vytvorí Obraz toho, čo považujeme za riešenie. Tento Obraz sa vzápätí sformuje z Éteru tak, že prevezme objem a formu. U každého je predstava hladu spojená so svojimi Obrazmi. Môže byť spojená napríklad s bochníkom chleba. Obraz sformovaný v Éteri sa zhutňuje, až sa nakoniec materializuje – a vlastným úsilím sa nakoniec dostaneme k „riešeniu“ problému nášho hladu. Obraz sa materializoval.

Treba však vedieť, že to, čo vzniklo už samo nezanikne. Naši Predkovia presne vedeli čo činia – začína to disciplínou v myslení, teda riadení myšlienok. Skrátka, ak už nepotrebný Obraz „neupratáme“, tak ostane existovať. Bude sa pohybovať v priestore mysle, nájde si – napríklad cez egregor – ďalší, podobný Obraz, potom ďalší, ďalší. Nakoniec sa táto energia skoncentruje do takej hustoty, že nadobudne vedomie samoexistencie. Čo takto vzniká? Závisí to od myšlienok, ktoré sa materializovali. Môže to byť čokoľvek od démonickej entity cez všakovaké pornoscenáre až po Obrazy materializované najťažšími horormi… A ak okolo takéhoto zhluku prejde ďalšia nevedomá myseľ, tak táto informácia „preskočí“ aj na ňu. Kto je za takéto niečo zodpovedný v jemnohmotnom Svete, teda v konečnom zúčtovaní pred Absolútom? Nuž všetci „autori“. A že nevedia, čo robia? Na toto dávno poznáme odpoveď – nevedomosť nie je ospravedlnením.

A teraz si predstavte, čo všetko vás počas dňa napadne a potom ostáva tam, v priestore mysle, prenášané torznými poľami. A čo ostatní ľudia? O čom všetci okolo nás počas dňa rozmýšľajú? Viete si čo i len predstaviť, aký navný, zamorený „smog“ okolo seba vytvárame každý deň? Ide z toho priam hrôza. Jedno však pamätajme – VŠETCI SME ZA TO ZODPOVEDNÍ. Už od počiatku zrodu – alebo importu – myšlienky.

To, čo poznáme ako Psychoenergolytiku – alebo akúkoľvek inú psychotechnológiu našich Predkov – vrátane indických meditácií – bolo súčasťou každodenného života. Nikto nie je mimo tohto diania, a teda ani zodpovednosti za stav, v ktorom je Svet. Kde je akcia, tam je vždy reakcia – či už sa nám to páči alebo nie. Nie je jedno čo hovoríme, nie je jedno čo si myslíme. Tam to totiž celé začína.

Možno povedať, že sme absolvovali stručný úvod k problematike a môžeme sa pozrieť na konkrétne príklady Konov.

Už v úvode sme si vyjasnili, že musia byť prístupné všetkým – nielen „vyvoleným“. Druhá vec je, ako sú „zabalené“.

V našej krajine sa najviac ľudí hlási ku kresťanstvu – použime teda príklad z tejto oblasti. Začnime so známym 5. prikázaním:

NEZABIJEŠ

My už vieme, že záleží naozaj na všetkom čo vieme, pretože nič a nikto nám v živote neprišlo do cesty náhodou. Veď aj Diabol hovorí, že „kde iní vidia náhodu, ja vidím dôsledok“.

Zo Staroslovienskej Bukvice vieme, že v skutočnosti existujú dve možnosti zápisu tohto príkazu – Konu:

NEZABIJEŠ

NѢZABIJEŠ

Prvý variant programuje podvedomie na príkaz „Naše jE“ zabíjanie. Druhá verzia jasne vydáva príkaz: „NIE zabíjanie“. Viac o súvislostiach a Obrazoch bukvíc nájdete v knihe Staroslovienska Bukvica.

V univerzálnej rovine tento príkaz platí pre všetko živé – vrátane zvierat. A tu sa dostávame k zaujímavému výsledku – védické texty aj Biblia tvrdia to isté – zvieratá nemajú slúžiť ako jedlo:

6 deň:

Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz na Boží obraz ho stvoril ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; TO VÁM BUDE ZA POKRM. No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň.

Bez ohľadu na to, že existuje veľa verzií textu Biblie, jedno je jasné – Boh dal človeku za pokrm „všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom“.

A čo máme k tejto téme my? Uveďme si niekoľko Konov – Zápovedí:

Vedzte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo narušiac chod Času iným bytostiam meníte Čas života svojho.

Zápoveď Čísloboha

Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že potrebné je sa s ľúbosťou chovať ku všetkému živému, čo tvorí na Midgard-Zemi.

Zápoveď Tarcha Dažďboga

Nejedzte potravu s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich, v lesoch a sadoch vašich a nadobudnete vy vtedy sily ohromné, sily svetlé a nepostihnú vás choroby a mučenia so strádaním.

Zápoveď Svaroga

Citáty sú jasné a v žiadnom prípade nie dvojzmyselné. Zvieratá tu nie sú kvôli tomu, aby sme ich zabíjali a jedli. Majú svoje vlastné evolučné úlohy, ktoré však my ich zabíjaním narušujeme.

V skutočnosti však ani nejde tak o jedenie mäsa ako zabíjanie. Je to iba spôsob, akým sa človek stravuje. Samozrejme, že rastlinná – prirodzená – potrava je vyššej, jemnejšej energie ako temná frekvencia, čiže smrťou a bolesťou („vloženou“ pri zabíjaní zvierat) naplnené mäso.

Mnohí jedia mäso najmä preto, lebo predpokladajú, že z neho rastú svaly a teda sila. Sila je dedičná a závisí od konkrétnej konštitúcie každého človeka. Naše bunky sa dokážu regenerovať a deliť iba rastlinou potravou. Mäso v skutočnosti dostáva do tela baktérie, ktoré ako parazity postupne vymieňajú odumreté bunky nášho tela. Zahynuli, lebo nemali z čoho žiť. Baktériové novotvary sa pekne „vyformujú“, nahradia prázdne miesto a napoja sa na nervové receptory. Takto začnú dodávať mozgu žiadosti o potravu pre nich – ďalšie mäso. A nevedomec si myslí, že to je jeho prirodzená potreba. Nafúknuté svaly sú však iba obdobou nafúknutých balónov – profesionál zo špeciálnych jednotiek si ich v boji ani „nevšimne“. Čím sme starší – ak jeme mäso – tým viac hmoty nášho tela je cudzou masou a nie našimi bunkami.

Indické Védy túto problematiku vysvetľujú na príklade troch Živlov: Cnosti, Strasti a Nevedomosti. Z tohto pohľadu sú všetky naše činy čo do podstaty jedným zo Živlov. Lepšie je to azda pochopiteľné na príklade.

Predstavte si, že nejaký útulok pre zvieratá potrebuje finančnú podporu, aby sa dokázal postarať o zvieratá, ktoré v ňom našli útočisko. Prvý príklad je človek, ktorý tajne vloží peniaze do ich schránky im pomohol, aj keď oni nikdy nebudú vedieť, komu sa majú poďakovať. On však má čisté Svedomie a Česť – čo mu ako „odmena“ stačí. Takýto človek prebýva v Živle Cnosti – pochvala či hana ľudí nie je preň podstatná.

Druhý človek síce dá peniaze na podporu útulku, ale tak aby sa o tom každý dozvedel. Keďže si svoju „odmenu“ vybral (v skutočnosti hľadá pozornosť verejnosti, nie pokoj Svedomia) inú odmenu už nedostane. Tento človek žije v Živle Strádania. Niečo síce urobí, ale hneď vie aj začo.

Tretí človek sa vôbec nad niečím takým nezamýšľa, ale bez problémov by problém vyriešil napríklad pozabíjaním všetkých zvierat, aby „bol pokoj“. Tento žije v Živle Nevedomosti.

V zmysle učenia Véd ak človek chce postupovať nahor po Zlatej ceste Duchovného vývoja, tak musí prebývať v Živle Cnosti. Znamená to, že by mal aj jesť taký druh stravy, ktorý patrí do rovnakého Živlu. Strava Živlu Cnosti je napríklad med, mlieko, plody lesov, polí a lúk.

Mäso ako strava patrí do Živlu Nevedomosti. Koľko ľudí môže konzumovať energiu Nevedomosti a postupovať nahor v Cnosti?

Ak porušujeme Kony – a zabíjanie je v každom ohľade jedno z takýchto porušení – tak systémovo prichádza reakcia. Ona proste nemôže neprísť. Takto je zostavený Vesmír, takto ho zostavil Stvoriteľ. Bez ohľadu na to, čo nám do Éteru „vprogramovala“ civilizácia. Pretože však dnes porušujeme Kony v podstate každý deň, tak reakcie sa „nestíhajú“ hneď prejavovať. Keď dostaneme ranu za porušenie toho či onoho Konu, už si spravidla nepamätáme prečo a začo, pretože pred nimi sme museli „spracovať“ reakcie na staršie porušenia (FIFO). A tak sme si vymysleli „náhodu“. Nič také však neexistuje.

Ak máme čisté biopole, tak to znamená, že tam niet žiadnej „rady“ reakcií na akcie porušovania. Človek, ktorý sa stará o čistotu svojho biopoľa – veríme, že aj absolventi prvej série kurzov Psychoenergolytiky – dokáže účinnejšie rozoznávať reakcie Vyšných síl na akcie, t.j. svoje činy. Je to hlavne preto, lebo v čistom biopoli nie je „poradovník“ reakcií na spracovanie. A tak na nesprávny krok prichádza rýchla reakcia. Tak rýchla, že hneď je jasné, za čo to je. Takých ľudí však dnes nie je veľa.

Už sme hovorili aj o tom, že nemáme právo na pokánie a udeľovanie odpustenia. Ba práve naopak, máme nie právo, ale doslovne POVINNOSŤ zakročiť proti zlu, nech by to bolo čokoľvek. Tento Kon je vyjadrený ako Odinova Zápoveď č. 10 v knihe Slavianstvo (str. 124). Mnohí ju však asi poznajú v jednoduchšej forme z filmu KEĎ SLNKO BOLO BOHOM:

Kto nepotrestá zlo je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie.

Túto časť našej témy ukončime príkladom, ktorý jasne ukazuje rozdiel medzi Dŕžavou a Štátom.

Predstavme si situáciu, že po ulici ide muž a zrazu vidí, že niekto sa pokúša znásilniť nejakú ženu. V Dŕžave musí mať meč – s ktorým sa musel už od malička učiť zaobchádzať – preto rozhodne zakročí a násilníka zlikviduje. Ak by tak neučinil a žena by bola znásilnená (v nami použitom príklade) tak by bol odsúdený a popravený.

V Štáte – ktorý je nástrojom kresťanskej cirkvi – platí namiesto Konu Zákon. Ten síce hovorí, že každý môže zakročiť, keď je svedkom konania zločinu, ale zákon hovorí aj to, že ak môže jemu vzniknúť nebezpečenstvo na živote alebo zdraví, tak (jednoducho) nemusí. Takže jednoducho odvráti hlavu – nech si násilník robí čo chce – a ide ďalej. Nikdy nebude trestaný, lebo sa obával o svoju bezpečnosť.

Ba štátna cirkev aj navádza, aby sme aj za zlé odpovedali dobrom. A tu tiež môžeme citovať Zápoveď Odina:

Neodpovedajte, ľudia, dobrom za spôsobené vám zlo, lebo ak odpovedať budete dobrom na zlo, tak čím budete odpovedať na dobro?

Veríme, že mnohým už začína byť jasné, prečo nás v živote stretá toto nezdarov a smoly. V téme však ešte budeme pokračovať.

27.04.2018

V minulej časti sme si vysvetlili, že všetko, čo konáme vynucuje reakciu – takto funguje Vesmír. Teraz prichádza logicky ďalšia otázka: čo máme robiť, aby sme žili tak, že naozaj žijeme a neslúžime iba ako chovná farma pre GP? Veď svet ponúka toľko „správnych“ a „overených“ receptov správneho života, tak ako máme vedieť, čo z toho je naozaj správne?

Už neraz sme hovorili, že ak niečo robia všetci to ešte neznamená, že to je správne. Tibeťania idú ešte dôraznejšie ďalej a tvrdia, že netreba veriť tomu, čo robí väčšina nech to robí hoci aj tisícročia. Ba práve naopak – tlupa ide zásadne podľa programu pastiera. Každé stádo má predsa pastiera. Inak nemožno zaručiť, že bude robiť to, čo chce pastier.

My už sme neraz písali že to, čo nazývame Duchovný vývoj má tri zložky. Jednou z nich je POZNANIE KONOV VESMÍRU. V Slavianskom Svetoponímaní je Kon akýsi základný kameň – teda jeden zo základných kameňov – ktorými Stvoriteľ stvoril Vesmír. Pretože ho stanovil Stvoriteľ Vesmíru, tak je nemenný a nepodlieha v žiadnej dobe žiadnej móde. To však neznamená, že nízke Duše ho nebudú porušovať. Jedno však musí byť jasné – Stvoriteľ NEMÔŽE tolerovať porušenie ani jedného jediného Konu. Pretože Kony tvoria samotný základ existencie Vesmíru, tak ich porušenie by neodvratne priviedlo k pádu základu – teda zničeniu Vesmíru. A niečo také STVORITEĽ NEDOPUSTÍ.

Teda za KAŽDÉ PORUŠENIE KONU – ako konkrétnej akcie – prichádza trest, t.j. úplne banálna reakcia. Okrem toho, čo hovorí Francúz v treťom diele Matrixu, máme na to aj dostatok prísloví:

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva;

Ako si ustelieš, tak budeš spať;

Čo zaseješ, to zožneš;

Aká práca taká pláca;

Kto druhému jamu kope – sám do nej padne…

Tieto príslovia nemajú konkrétneho autora – nemôžeme zistiť meno a adresu ich pôvodcu. Je to proste naša tradícia, t.j. konkrétna projekcia Kultúry do daného času, priestoru a podmienok. Nikto však nikoho nenúti, že sa musí ich držať. Na to už treba Múdrosť, t.j. informáciu druhého druhu. Informovanosť nestačí. Tá je síce nutnou, ale nepostačujúcou podmienkou.

A kde možno nájsť tieto „KONY“? Nuž veru – na mnohých miestach.

V knihe SLAVIANSTVO máme uverejnené pomerne najkompletnejšiu zbierku Konov našich Predkov. Hovoríme „pomerne“, pretože je to obrovský skok oproti skoro ničomu, čo tu bolo predtým, ale musí byť jasné, že nikdy nebude existovať jedna kniha alebo jeden zdroj, kde by sa dali nájsť všetky Kony. Je to aj z toho dôvodu, že by to bolo veľmi jednoduché a nič by nás nenútilo k neustálemu zdokonaľovaniu sa. Teda ani tento zoznam Konov – v našej Tradícii ich voláme Zápovede Bohov – nie je kompletný.

Ale Vyšní Bohovia – v astrálnom ekvivalente Éter – nedopustia, aby sa informácia, ktorá nie je vhodná pre konkrétneho jednotlivca k nemu aj dostala. Jedna vec je, že ju nemáme poskytovať takým, pre ktorých nie je určená, druhá vec je to, že nedostatočne vyvinutej Duši bude aj tak nanič…

Zalistujme si v knihe Slavianstvo:

Najvyššia Nebeská Istina sa stáva dostupnou a pochopiteľnou iba tým z ľudí, ktorí sa snažia dosiahnuť výšiny tvorenia, stúpajúc po Zlatej Púti Duchovného a Duševného zdokonaľovania.

Zápoveď Ladaada

Chráňte, ľudia, Najvyššiu Nebeskú Istinu pred Temnými silami a pred neznalými ľuďmi so spiacimi Dušami a zatuchnutými srdcami. Lebo ak ovládnu poznanie o Najvyššej Istine, zvrátia túto Istinu a ukryjú ju pred zrakmi tých, ktorí hľadajú Zlatú Púť Duchovného a Duševného zdokonaľovania.

Zápoveď Ladaada

Neodvrhujte neznáme a neobjasnené, ale usilujte sa neznáme spoznať a neobjasnené objasniť, lebo Bohovia pomáhajú tým, ktorí sa snažia o poznanie Múdrosti.

Zápoveď Svaroga

Takže tak – vieme, že Zápovede nemožno porušovať bez reakcie na porušovanie, t.j. bez trestu. „Kde iní vidia náhodu, ja vidím dôsledok“.

Pokročme teda ďalej – prečo je také dôležité, či poznáme Kony, t.j. Pravidlá, podľa ktorých funguje Vesmír? Nuž minimálne preto, lebo platia aj pre nás. Neznalosť neospravedlňuje.

Najskôr si priblížme problematiku Živlov. Púť do astrálnych priestorov začína určite niekde tu.

So Živlami to je dnes všelijako. Jeden ich vysvetľuje tak, iný zase inak. Na mnohých miestach sa miešajú pojmy s dojmami, výmysly s realitou, či hrany Živlov s elementmi stavby hmoty. Hoci jedno s druhým vždy súvisí, nie je to tak, že každý si môže vymyslieť všetko, čo sa mu len zachce. Teda môže – ale reakcia nemilosrdne príde. Tá totiž prichádza vždy. Tak to stanovil Stvoriteľ. Len on to môže zmeniť. Ale ak by potreboval niečo meniť znamenalo by to, že nie je dokonalý, pretože stvoril nedokonalosť. A to proste nemôže byť.

Zo Živlov je zostavený Svet okolo nás. Nielen Javný, ale aj jemnohmotný. Ten Jemnohmotný dnes nazývame astrálom. A astrál môže byť Svetlý a Temný – ostaňme teda pri tejto terminológii.

V prvom rade nezabudnime na Obrazový spôsob myslenia – princíp sme vysvetlili napríklad v knihe Staroslovienska Bukvica. Istina má mnoho Hrán, Pravda je Hrana Istiny. Platí, že Pravda je projekciou Istiny do daného času, podmienok a priestoru. Ako jedna bukvica má do 49 Hrán (Obrazov), tak aj Živly Vesmíru majú svoju absolútnu (Istinnú) podstatu a nízkorozmerné projekcie.

Rozorávame štyri základné Živly: Oheň, Vzduch, Voda a Zem. Umiestnili sme ich do platnej hierarchie, takto sú – zhora nadol – „umiestnené“ v našom tele. Zdalo by sa, že všetko je jednoduché – Živly sú štyri a hotovo. Ale s tým môžeme súhlasiť – nízkym Dušiam takáto informácia postačuje. My však ideme ďalej.

V rôznej literatúre nájdete rôzne odporúčania ohľadom toho, akej polarity je ten či onen Živel. Nebudeme zavádzať a rovno povieme, že každý Živel má obe polarity – kladnú aj zápornú. Nie je celkom namieste používať termíny „dobrú a zlú“, možno skôr bude vhodnejšie použiť termíny „tvorivú a deštrukčnú“. Všetko čo vzniklo raz musí zaniknúť, ale nie tak, ako si mnohí myslia. Nič vzniknuté – materiálne manifestované – už nemôže zaniknúť, môže však meniť formu svojej existencie. A tak je to aj v živote. Ak na mieste zrúcaním chceme postaviť nový dom, tak zvyšky starého musíme odstrániť – zničiť. Aj Diabol plní deštrukčnú funkciu – ale nezabúdajme že pre Stvoriteľa. Aby Ten mohol na uvoľnenom mieste tvoriť nové prejavy.

Hoci Živly sú v princípe štyri – to, čo poznáme my v Javi sú projekcie Vesmírnych Živlov (ich Hrany) do nášho priestoru, času a podmienok. Platí predsa „ako hore tak dole“. V skutočnosti ich tiež nemožno len tak zamieňať. Pozrime sa na to prečo.

Nám známy oheň je projekciou Vesmírneho Živlu Ohňa. Ale pretože Živly majú vždy polarity, tak existujú dve oblasti ich pôsobenia. Oheň môžeme použiť na prípravu jedla, ohriatie našich príbytkov, ako pomocníka pri spracovávaní kovov a podobne. Tento jeho prejav môžeme považovať za pozitívnu polaritu. Jestvuje však Oheň, ktorý všetko ničí – devastačný požiar, láva a pod. Môže ho „ociachovať“ ako „deštruktívny“ prejav.

Rovnako nájdeme dve polarity Vody, Vzduchu či Zeme. Bez vody nemožno žiť, ale množstvo vody (napr. cunami) je proste devastačné. Nuž a rovnako tornáda či zemetrasenia.

Ak sa pozrieme na dve polarity každého Živlu poľahky zistíme, že nie vždy nám obe „vyhovujú“. Presnejšie teda takto: ak evokujeme napríklad Živelníkov (bytosti Živlov), tak nám nie je jedno či do kuchyne voláme oheň na prípravu jedla alebo devastačný požiar, na záhradu vlahu alebo povodeň a pod. Môžeme teda s kľudom povedať, že každý Živel má dve ipostázy – a nie je jedno, ktorú privolávame. Ak sa na to pozrieme zo zorného uhla našej tradície, tak môžeme hovoriť nie o štyroch, ale ôsmych samostatných Živloch.

Z určitého bodu pohľadu je zrejmé, že rozlišovať osem Živlov má praktický význam. Ak jasne oddelíme metódy privolávania pozitívneho aj negatívneho prejavu každého Živlu vidíme, že má zmysel hovoriť o ÔSMYCH Živloch.

Ale ak by sme ostali iba pri ôsmych Živloch, tak to je skoro to isté ako zredukovať ich na štyri – a to už je hrubá nevedomosť. Prečo? Pomôžme si sovietskym „Znakom kvality“:

Pamätníci vedia, že týmto znakom – ktorý sa nazýva „Znak kvality“ – boli v ZSSR označované výrobky, ktoré sa vyznačovali mimoriadnou kvalitou. Ale v ZSSR – rovnako ako aj u nás – sa rozpad začal vnútornou „úpravou“ širokej verejnosti antipropagandou. A tak vznikol vtip, ktorého pointa spočívala v tom, že výrobok je vyrobený s rukami, s nohami, ale bez hlavy.

Využime túto symboliku ako príklad. Ak má niečo „ruky“ a „nohy“ ale nie „hlavu“ znamená to, že mu chýba to hlavné. Už sme hovorili, že Vesmírny Živel – ktorýkoľvek – nie je celkom ten, ktorý poznáme my. Teda napríklad náš oheň je hranou Vesmírneho Ohňa – čo ako princíp platí pre všetky Živly. Teda v pozemských podmienkach poznáme hrany vesmírneho Ohňa, Vzduchu, Vody aj Zeme.

Tieto Živly nájdeme vôkol seba, ba dokonca aj naše vnútorné orgány môžeme s nimi zjednotiť. Ale máme jeden „komponent“, ktorý sa nijako nedá stotožniť so žiadnym zo spomenutých Živlov. O čo ide? Predsa o MYSEĽ. Myseľ ako priestor, v ktorom sa nachádzajú MYŠLIENKY. Myšlienky a proces myslenia vôbec umožňujú torzné polia, tie však majú diametrálne odlišné vlastnosti od vlastností všetkých Živlov. Ide teda o úplne odlišnú kvalitu Živlu.

V našej tradícii sa tento Živel nazýva ÉTER alebo aj AKAŠI. Éter je manifestáciou Boha a nemá polarity v zmysle Živlov, teda je iba JEDEN JEDINÝ. Takto poľahky dôjdeme k tomu, prečo naši Predkovia používali systém deviatich Živlov.

Len podotknime, že z neznalosti vymyslený systém štyroch Živlov nezahŕňa kvalitu MYSLE, t.j. rozmýšľania ako takého.

Ďalším dôsledkom tohto systému poznatkov je, že každý z nás musí v rámci vývoja počas inkarnácie v Javi prejsť kombináciami všetkých druhov kozmických žiarení a Živlov. Vplyvy kozmických žiarení nám personifikuje systém Čertogov Svarožieho Kruhu. Prechod každou z tejto kombinácie vytvára to, čo nazývame KRUH ŽIVOTA. Šestnásť Čertogov prechádzajúcich deviatimi Živlami dáva spolu 144 rokov. A prechod 12 súhvezdiami Zvieratníka cez štyri Živly vytvára kompletný KRUH ŽIVOTA 12×4 = (iba) 48 rokov. Pri takom stave poznania aký poskytuje Civilizácia toto rozpätie bežnému človeku jednoducho nestačí. A to ešte nezabúdajme, že to Stvoriteľ nám dal tento systém Kruhu Života. No a kresťania ho upravili na to, čo poznáme dnes.

Ak používate fakultu myslenia, využívate slovanský systém Živlov, ak nepotrebujete myslieť, tak vám stačia aj štyri… Nezabúdajme ani na to, že zaoberanie sa oblasťou reakcií na pudové vnemy nie je myslenie v našom ponímaní.

Poďme však ďalej. Éter nemá polaritu, je manifestáciou Stvoriteľa. Jeho dominantnou vlastnosťou je absencia času a priestoru. Ak chceme mať myseľ „nafázovanú“ na Stvoriteľa, tak musíme fungovať ako On, teda v stave TU a TERAZ. Znamená to mimo času a priestoru. Tento stav zároveň NEUMOŽŇUJE pripojenie do Matrixu. Nič nie je náhoda.

Sféra Éteru má však aj ďalšie odlišnosti od ostatných Živlov. Ak zároveň vieme, že Éter je v Hierarchii Živlov najvyššie, tak si pamätajme aj to, že je to oblasť PRÍČIN. Čo „nastavíme“ vo sfére príčin, to sa skôr alebo neskôr odohrá – princíp akcie a reakcie – aj vo sfére dôsledkov. Najskôr v Ohni, potom vo Vzduchu, potom vo Vode a nakoniec v Zemi.

Ak budú čisté mysle ľudí, tak Svet sa tiež zmení na čistý…

Fluidom Ohňa je elektrika, fluidom Vody je magnetizmus. Elektromagnetizmus je základnou kvalitou nášho Sveta Javi. Hlavne vidíme to, že kladné priťahuje záporné a opačne. Toto však NEPLATÍ vo sfére PRÍČIN, teda v Éteri. Dve torzné polia rovnakej polarity sa priťahujú, opačnej odpudzujú. Znamená to, že akej kvality myšlienky „pestujeme“ v mysli, také dôsledky si priťahujeme vo sféry dôsledkov, teda v našom živote.

Sféra Mytológie je sférou Éteru, t.j. Mysle. Naša Mytológia je Rodobožie, v ktorom sa všetky Svetlé Sily navzájom dopĺňajú, naše vnútorné orgány navzájom spolupracujú. Mytológia Mnohobožstva zobrazuje riadiace sily v stave boja jednej proti druhej, športového sexu, klamania, ľsti, intríg, obetovania živých bytostí v temných obradoch, konzumáciu mäsa, alkoholu, narkotík… A tak ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Jednoduché – nie?

Nezabudnime – čo máme v mysli, to priťahujeme do svojho života. No a „z plnosti srdca hovoria ústa“. Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina…

Ak o týchto veciach a súvislostiach nevieme neznamená to, že neúčinkujú na naše životy a zdravie. A aby sme naozaj vedeli ako a čo je správne – teda vo sfére príčin – máme ZÁPOVEDE Svetlých Bohov. Môžeme alebo nemusíme sa nimi riadiť, ale ak ich porušujeme – vedome alebo nevedome – porušujeme Kony Stvoriteľa. To potom s ním – a nie akýmsi popom – treba vybaviť „amnestiu“. Vysokej Duši však už viac vysvetľovať netreba. A to že pop a Stvoriteľ nie je to isté hovorí aj evanjeliový Ježiš, keď popov priamo označuje za „zákonníkov a farizejov“. Veď aj v Biblii to je jasne vyšpecifikované. Ale bez myslenia to – ako vždy – nepôjde. Môžete ho však „odpojiť“ vylúčením Éteru, teda Boha zo systému vášho Svetonázoru. To však neznamená, že ste zrušili Boha…

Pre istotu poslednú vetu zopakujme ešte raz. Náš OSUD je „umiestnený“ vo sfére príčin, t.j. v Éteri (Akaši). Dostatočne vyspelí jedinci dokážu sebe aj iným meniť osud tým, že v Éteri dokážu „vymazať“ konkrétne príčiny a potom sa naozaj život konkrétnej osoby zmení. Ale NIKTO NEMÔŽE vymazať Božiu Prozreteľnosť, t.j. Stvoriteľa. Ak takýto odvážlivec odstráni príčinu a nenahraní ju niečím ekvivalentným, tak sa bude zodpovedať Stvoriteľovi. Principiálne to skončí tým, čo sme už opísali a nazvali ROZKÓDOVANIE DUŠE. Teda nemýľme si Osud a Stvoriteľa. Takáto chyba sa stáva už definitívnou.

V súvislosti so Živlami a spôsobom Ponímania Sveta v našej tradícii nevyhnutne narazíme na termín „DURAK“, t.j. v našom kultúrnom okruhu „POPOLVÁR“. Je to príklad správania sa zásadného významu, nie rozprávková fantazmagória. Naši Predkovia nám v tomto spôsobe správania zanechali Obraz práce s nehmotnou substanciou – sférou príčin. Ako?

Pred odpoveďou by sme vás ešte radi „naviedli“ na etymologický rozbor slova „popolvár“, teda významového ekvivalentu „duraka“. Máme na mysli hľadanie Obrazov v texte podľa princípu opísaného v knihe Staroslovienska Bukvica.

Durak je v dnešnej ruštine ponímaný ako nejaký idiot. V staroslovienčine mal názov tvar DURA, a to rovnako pre ženu aj muža. Prípona –k bola doplnená neskôr kresťanmi.

„DU“ ako slabika má Obraz „dva a viac“, „RA“ má Obraz „Svetlo“. Analogicky DURA je ten, kto vníma realitu a žije v dvoch alebo aj viacerých rovinách, teda nie iba na úrovni materiálneho Sveta Javi.

„Človek rozumný“ – ktorý sa sám nanominoval za „korunu tvorstva“ – teda človek civilizácie je človekom, ktorý vyhodnocuje všetko okolo seba iba a výlučne na základe zmyslov. Zmysly síce sú nenahraditeľnými senzormi na zber údajov z materiálneho sveta, ale naozaj najmä z materiálneho sveta. Ak človek civilizácie na základe zmyslov dáva samého seba nad úroveň zvierat, tak tu už niečo hrubo nesedí. Môžeme sa totiž vyvyšovať nad zvieratá iba vtedy, ak naše zmysly sú ďaleko dokonalejšie ako zmysly príslušníkov zvieracej ríše. A tu si každý dokáže odpovedať už sám. Máme dokonalejší zrak ako zvieratá? Máme vari dokonalejší sluch…? Určite netreba pokračovať. Ani jeden z našich zmyslov nie je dokonalejší ako u zástupcov zvieracej ríše. Takže zabíjame a jeme vyspelejšie bytosti…

Z védického pohľadu rozlišujeme UM, RAZUM (Rozum) a INTELEKT. Každá táto entita predstavuje jedno z našich jemnohmotných tiel. Telo Umu zbiera všetky informácie z našich zmyslov. Telo Razumu (t.j. „raz um“) vyberá z každej množiny informácií tú, ktorá je pre celú skupinu charakteristická a Telo Intelektu obsahuje súhrn výberov, t.j. Razumov.

A aké druhy informácii sme nazbierali? V zmysle „rozdeľ a panuj“. Každý dostal iný konglomerát informácií v škôlke, škole, práci, rodine a pod. Nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými vstupmi informácií, čo je vynikajúca prevencia pred zjednotením sa Slovanov. Ak sa povymýšľajú rôzne varianty slovanstva, tak nejednotnosť je garantovaná.

Durak však postupuje inak. Z rozprávok naozaj vieme, že nemá štipku „umu“ či „rozumu“. To v obraznej rovine znamená, že sa nespolieha pri hľadaní Pravdy na zmysly – lebo um-razum-intelekt sú postavené iba a výlučne na zmyslovom, materiálnom vnímaní. Jednoducho zmyslové vnímanie obíde. Durak (popolvár) použije INTUÍCIU a JASNOVIDECTVO – teda entity nám prístupné a spájajúce nás so Živlom Éter – a problém vyrieši.

Je tu opísaná jedna z ciest ako sa dostať do stavu Tu a Teraz. Komu je dané, ten už pochopil.

Čo sa týka nášho názvu predpokladáme, že ide o spojenie Obrazov po-pol-V-AR. „Po“ a „pol“ je jasné aj dnes, „V“ má Obraz hlbokú Múdrosť (VIEDI), vedenie. A –AR je prípona označujúca uchovávanie toho, čo je v slove pred ňou (lek-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…).

Priblížili sme si ďalšie základné body slovanského Svetoponímania. V ďalšej časti budeme stavať na Zápovediach.

19.04.2018

Chodíme do škôl, aby sme získavali nové a nové poznatky – ale to hlavné nás žiadna škola nenaučí. Ako žiť je v skutočnosti jedna z najpálčivejších otázok vôbec. Mnohí chodia na náboženstvo a do kostolov – ale akosi stále sami nevedia, ako majú žiť. Iní čítajú rôzne názory rôznych vedcov – samozrejme, že najčastejšie amerických – ale aj tak stále nevedia, ako na to. A tak či onak, rozmýšľajúci človek nakoniec aj tak zistí, že napriek všetkým radám, médiám, vzdelaniu a kurzom aj tak presne nevie, ako by mal žiť.

Stačí na zdravý život konzumácia vitamínov a látok, ktoré nám odporúčajú v školách a vedci? Stačí na správny život chodiť do kostola? A je správne v kostole hovoriť o jednom a v reálnom živote konať po druhom? Nie je to náhodu ono evanjeliové zákonníctvo a farizejstvo? Možno sa venovať športovému sexu, potom sa vyspovedať a všetko je naozaj čisté a odpustené? A môže vôbec pop v spovedi odpustiť škodu spôsobenú Stvoriteľovi? Je to kompetentná inštancia? Môže vôbec niekto iný – okrem nás – byť zodpovedný za naše činy? Je normálne zabíjať zvieratá a jesť mäso – veď všetci tak robia – hoci to neschvaľuje ani védizmus ale ani Biblia? Prečo potom – keď žijeme podľa konkrétnej doktríny – na nás dopadajú rany osudu? Prečo sa zdravo stravujeme a žijeme podľa pokynov odborníkov a máme zdravotné problémy a kráti sa nám život? Je pitie alkoholu naozaj neškodné? Nevadí, ak pre svoj prospech oklameme či okradneme iných ak to urobíme tak, že na to nikto nepríde? Je Duchovný vývoj jedno a obchodovanie druhé? Môžeme zradiť či udať vlastných príbuzných ak to sú (zlí) pohania a nechodia do kostola a my (dobrí) chodíme? Je naozaj krv menej ako cudzie náboženstvo? Je síce pekné počúvať rečičky o Slovanstve, ale keď príde na lámanie chleba tak sa kľudne vyspíme so super babou či oklameme toho, kto nám veril – keď usúdime, že to je slovanský sektár? Môžeme v politike sledovať iba svoje koristnícke ciele a potom si ani nespomenúť na tých, ktorí nás tam zvolili? Je normálne jedno hovoriť a druhé robiť?

Takýchto a podobných otázok si môžeme dávať nekonečné množstvo. Neustále sa točíme v kruhu a väčšina si ani nevie nič iné ako tento kruh predstaviť. Je vôbec nejaké východisko?

A tu je vhodné miesto sa zastaviť a preskúmať svoje vnútro, svoje pohnútky, či náhodou nečakáme, že za to, akí sme dobrí niekto ledva čaká, aby nás odmenil… nejaký Pán. Nie, nemusíme hneď hovoriť o kresťanskej entite, ale iba o niekom, kto pozorne sleduje naše kroky a len čaká na to, kedy nás odmení – veď predsa všetko dodržiavame tak, ako sa má…

V tomto bode radšej prestaneme pokračovať v ilúziách a zamerajme sa na to, ako to vlastne s tým našim životom a zodpovednosťou zaň naozaj je. Ako vlastne môžeme zistiť ako žiť tak, aby sme naozaj žili, smerovali nahor po stupienkoch evolúcie a vyvíjali sa podľa plánu Stvoriteľa.

Začnime trilógiou Matrix – presnejšie tretím dielom pod názvom Matrix Revolutions. Už sme to síce písali, ale zopakujme si, že postava Francúza personifikuje Diabla. Aký vlastne Diabol je? Nepriateľ („dobrej“) kresťanskej Cirkvi? Ale to už nie je úroveň uvažovania nášho čitateľa. Proste veci sa nemajú tak jednoducho „čierno-bielo“. A film aj podáva jasnú odpoveď. Diabol nie je ničí nepriateľ, on je iba určitá forma – Ipostáza – Stvoriteľa, ktorá „technicky“ realizuje trest za nedodržiavanie Pravidiel, ktoré pri vzniku Vesmíru stanovil On sám – Stvoriteľ. My ich voláme Kony, ale iní ich môžu volať aj inak. Teraz ide o podstatu, nie názov, pretože dnes sa frekvencie zmenili, a aj v minulosti preprogramované názvy nadobúdajú takú energetickú hladinu, akú si predstavujú tí, ktorí ich používajú. Ak – pravdaže – nevedia o podstate viac. Vtedy platia iné merítka.

Scéna sa odohráva v bare, do ktorého prišla naša skupinka pri hľadaní Nea. Rozhovor začína Francúz (Diabol) tým, že podá dostatočne jasné vysvetlenie podstaty toho, čo je jeho úloha. Môžeme tam počuť jasné formulácie: „neexistuje akcia bez reakcie“; „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Pre Diabla je všetko napojené na obchod – „ja mám to, čo chcete vy, vy máte to, čo chcem ja“; „kde niekto vidí náhodu, ja vidím dôsledok“; „kde iní vidia príležitosť, ja vidím cenu (t.j. čo za to)“.

Možno jasnejšie vyjadriť skutočnosť, že všetko – ÚPLNE VŠETKO – okolo nás je jedna nespočetnekrát opakovaná reťaz príčin a dôsledkov? Nikto sa z tejto reťaze nemôže vymaniť bez toho, aby nekonal vedome správnym spôsobom. A už vôbec nie tak, že o nej nevie alebo ju jednoducho ignoruje a robí to, čo robí aj stádo navôkol. Nevedomosť je nie pre náhodu najväčším hriechom.

Je Diabol zato zlý? Odpoveď je určite našim čitateľom jasná. A že existuje – aký problém pre človeka žijúceho aktívne prakticky podľa našich „štandardov“, ktoré nazývame SVEDOMIE a ČESŤ? Veď aj starí Rimania hovorievali:

CASTIS OMNIA CASTA

Kasta je teda nie náhodou Kasta… a čistému je všetko čisté.

Za zmienku stojí aj poznámka „ak niečo vezmete odo mňa – zaplatíte za to“. Iste, Diabol má svoju Temnú štruktúru, teda sebe podriadené entity. Tu patria aj rozličné entity, ktoré mnohí chamtivci evokujú, t.j. vyvolávajú s tým, že im dávajú úlohy, ako škodiť iným ľuďom, teda konať v ich prospech. Tu je síce viac spôsobov, ako môžu konať, začína to už znalou manipuláciou so Živlami (viac neskôr). To len na pripomenutie – tí, ktorí používajú čiernu aj červenú mágiu vo svoj prospech zaplatia absolútnu cenu. Bez ohľadu na to, že teraz im tieto bytosti slúžia. Veď oni nechcú veľa – iba životnú energiu alebo Dušu. O nič iné im nejde. Teda preto takéto nízke Duše zažijú už iba jednu inkarnáciu, v ktorej budú musieť okúsiť všetko to, čo spôsobovali iným. A potom príde rozkódovanie Duše… všetka v nej zhromaždená energia pôjde tomu, komu slúžili… presne podľa dohody, ktorú s nimi dobrovoľne uzavreli a ako dôsledok ich činov. Bez zaplatenia sa to proste nezaobíde.

Je to možno prekvapivé, ale princíp „obchodovania“ je nástrojom Diabla. Nech už uzatvárame akékoľvek obchody, ak sa životným cieľom stáva hromadenie majetku – nie prosté, normálne prežitie – tak slúžime Temnej hierarchii.

Ak cieľom človeka v Javi je Duchovný vývoj, tak ak potrebuje pre tento účel nadmerný majetok, tak mu bude poskytnutý. Pamätajme – už sme o tom neraz hovorili – hlavné udalosti nášho života boli predprogramované a schválené (aj nami) ešte pred našim narodením. Dôležité nie sú ani tak konkrétne udalosti, ktoré nás v živote postretnú, ale náš postoj k nim.

Nezabúdajme, že aj náš osudový životný partner sa s nami dohodol o spoločnom živote ešte pred narodením. A taký či taká je iba JEDEN či JEDNA. Športový sex je hrubým porušením Konu Stvoriteľa – ale o tom viac neskôr. Majme neustále na pamäti, že za KAŽDÉ porušenie Konu prichádza trest, t.j. obyčajná kauzálna reakcia. Všetko, čo nás postretne sú IBA reakcie na naše akcie.

A že pri jednom životnom partnerovi nemôže ísť o obchodovanie? Ba veru hej. Veľa partnerstiev je založených na „obchodnej“ dohode štýlu „ty máš to, čo potrebujem ja, ja mám to, čo potrebuješ ty, dohodnime sa“…

GP nás efektívnou manipuláciou – na základe nášho súhlasu – dostal tam, kde teraz sme. Mohol tak učiniť iba a výlučne preto – pokiaľ nejde o karmickú väzbu – pretože sme porušili Kony. Inak by na to nemal právo. Ak by totiž prekročil svoje právomoci, reakciou by bola jeho likvidácia, aj keď nemožno – samozrejme – hovoriť o jednej osobe. Majme teda na mysli GP ako Obraz z mnohými55 hranami.

Ešte pred tým, ako sa detailnejšie pustíme do horeuvedených oblastí, prizrime sa bližšie aktuálnym udalostiam. Správne rozhodovanie sa v každej sekunde nášho života je nesmierne dôležité, lebo vo Vesmíre všetko záleží od každého jeho komponentu – vrátane nás. Tento článok píšeme v predvečer možnej konfrontácie arogantnej mašinérie Anglosasov za uchovanie ich globálnej kontroly sveta a slovanského Ruska, ktoré už nemôže ustúpiť. O dôvodoch sme písali už neraz. Ak sa v takejto situácii nevieme správne rozhodnúť – aj to je čin, hoci sotva pozitívny. Aj zaň príde reakcia, ako ostatne za všetko.

Celá situácia s hegemóniou jednej skupiny je však dostatočne názorná, aby sme sa z nej poučili. Nezabúdajme, že ak sa dokážeme poučiť na chybách iných, tak máme nahromadenú Múdrosť, ktorá nám to umožnila. Nič neprichádza len tak, samo od seba – tak to vidia iba tí, ktorí vedia veľmi málo. A preto sú aj ideálnymi objektami na externé riadenie, strihanie a rezanie. Presne ako dobytok.

Všetky svetové, demokratické médiá nás valcujú informáciami o tom, aká je Amerika – spolu s Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a pod. – dobrá, a aké je Rusko (neraz spolu s Čínou) zlé. My však vieme, že všetko vôkol nás slúži aj tomu, aby nám poskytlo možnosť Duchovného vývoja. S čím sa – hoci aj iba myšlienkami – stotožníme, tam sa aj zaradíme (viac neskôr). Aj s „príslušenstvom“ celého deja. Veď nikto nás k ničomu nenúti. Vyberáme si sami.

Súčasťou celej mediálnej hry je postulát – nijako nedokázaný – že USA je technologicky najvyvinutejšia krajina, ktorá je špičkou aj v zbraňových systémoch. Veď kto by nevedel, že oni vynašli – ako prví na svete – aj jadrovú bombu. A nielen vynašli, oni ju neváhali ani použiť. Hľa, pre pripomenutie:

Hirošima

Bomba zhodená na Hirošimu

Pripomeňme si aj Nagasaki:

Nuž teda áno, Američania naozaj prví – a zatiaľ jediní – v dnešnom svete použili jadrovú bombu. To hovorí o fakte, že nemajú žiaden problém tak urobiť aj kedykoľvek inokedy, ak by usúdili, že ide o ich „národný záujem“.

A generál J. Hyten nebude váhať – podľa vlastných slov – ak dostane „správny“ rozkaz od Trumpa.

Minulý mesiac však práve on pred špeciálnou komisiou Kongresu potvrdil, že Rusko má zbrane, proti ktorým USA nemá protizbraň. Všetko teda vsadia na jadrový protiúder. Nezabúdajme na túto poznámku – oni už takúto prax majú. Takže k tomu smerujú: zaútočia kedy chcú – napríklad na Sýriu – a ak nedokážu dosiahnuť čo chcú – pretože armáda Ruska ich dokáže poraziť aj bez jadrových zbraní (uznal to náčelník strategického plánovania armády USA) tak zahája jadrový útok. Takto vyzerá pravá tvár DEMOKRACIE.

Vôbec otázka zbrojenia vo svete je z pohľadu USA veľmi jednoduchá – veď oni naozaj sú za odzbrojenie:

Teraz sa však presuňme k pointe – USA nevyvinuli a nevyrobili prvú atómovú bombu na svete. Tá vznikla ešte v hitlerovskom Nemecku – svedčia o tom archívne materiály, ktoré Rusko odtajnilo. Nič to však nemení na veci, že oni ju prví použili. Okrem toho USA ako prvé vyrobili aj ponorku na jadrový pohon. ZSSR postavili prvú jadrovú elektráreň na svete a prvý ľadoborec na jadrový pohon. Kto nevidí rozdiel medzi jadrovou bombou a jej použitím a atómovou ponorkou na jednej strane a jadrovou elektrárňou a ľadoborcom na druhej strane ten naozaj vidieť nechce.

Možno sa zdá zvláštne, že prečo Hitler – ak mal jadrovú bombu – ju nepoužil vo vojne v čase, keď už aj tak prehrával? Situácia je totiž o niečo zložitejšia.

Podľa svedectva Adolfa Euleho nacistické Nemecko začalo s prácami na vývoji jadrovej zbrane ešte v roku 1938. Vedúci projektu – Himler osobne – dal rozkaz uchovať najvyšší stupeň utajenia na celý projekt ako taký. Práve preto sa práce na vývoji realizovali vo viacerých menších laboratóriách namiesto jednej ohromnej centrály pod jednou strechou ako v USA. Boli v tom aj výhody – Nemci nemuseli stavať jeden obrovský inštitút, ktorého existenciu by aj tak neutajili. Západné tajné služby však čosi – hoci nejasne – začali šípiť, preto už v roku 1939 zo všetkých odborných nemeckých časopisov zmizli dovtedy hojné príspevky nemeckých teoretických fyzikov o nových poznatkoch z vývoja.

Bezpečnosť projektu zabezpečovala špeciálna skupina gestapákov, ktorej velil Norbert Alke. Práve on vymyslel aj „zachránenie“ Nielsa Bohra a použitie firmy Norvegian Hydro ako odpútavajúcu návnadu. Anglické tajné služby po každom „úspešnom bombardovaní“ upadli do dočasnej eufórie, čo vždy Nemcom umožnilo spokojne pokračovať.

Prvý jadrový reaktor bol postavený v roku 1940. Jeho testy prebehli úspešne v roku 1941. Vtedy sa im podarilo do programu zapojiť aj Frederika Joliot-Currie. Nemci mu nahovorili, že pri náletoch spojencov na Paríž hrozí, že mesto ostane bez dodávok elektriky – teda v chlade a temnote – čo môže zachrániť jadrový reaktor. Currie bol v skutočnosti aj prvý, kto uveril rozprávke o mierovom využití atómu. V skutočnosti túto strašnú, ničivú silu použili na mierové účely iba Rusi. Francúz začal pracovať na nemeckej jadrovej bombe.

My však vieme aj to, že v nemeckej armáde bojovalo proti ZSSR približne 900 000 Francúzov, pričom v odboji ich bolo sotva 120 000, a aj to prevažne potomkovia ruských emigrantov – bielogvardejcov… ako sa vlastne ocitli medzi víťaznými mocnosťami?

Himler mal k dispozícii neohraničenú moc a zdroje, takže práce postupovali veľmi rýchlo. A tak koncom roku 1943 už mohli fyzici predstaviť Himlerovi prvú funkčnú verziu nemeckej atómovej bomby.

Teraz vystala otázka, kde ju vyskúšať. Ideálnym miestom bola Severná Afrika, ale tam už vtom čase vládli Angličania. Eule napísal 22. novembra 1943 Himlerovi detailnú správu, kde okrem iného píše:

V súčasnej dobe je objekt Loki pripravený k testom. Tieto testy je možné vykonať v nasledovných oblastiach:

1. Nórsko, Severné more. Tieto oblasti sú dostatočne pusté, ale dosť blízko Británie. Okrem toho by bolo zložité ohodnotiť ničivú silu objektu na vodnej hladine, preto je vhodnejšia tvrdá súš.
2. Alpy. V tejto oblasti sa nachádza dosť málo osídlených bodov. Ale skúšky v horskej oblasti, sprevádzané veľkou explóziou energie, môžu vyvolať vážne tektonické pohyby. Toto by následne mohlo spôsobiť zničenie komunikácií v Alpách, čo by bolo krajne nevhodné.
3. Východ. Tu existujú značné priestory bez ľudí, pokryté lesmi, čo sa ideálne hodí pre skúšky. Treba však brať do úvahy nepriateľstvo miestneho obyvateľstva a možnosť, že zbraň by sa mohla dostať do rúk partizánom. Preto je potrebné pre skúšky zabezpečiť zosilnenú ochranu.

Himler na základe dlhého váhania v decembri 1943 rozhodol, že skúšky budú realizované v západnej časti ZSSR, ktorá bola okupovaná Nemcami – v Bielorusku.

Na očistenie oblasti od partizánov boli do priestoru Gomel presunuté tri divízie SS, ktoré počas januára-februára v podstate úlohu splnili. Miestne obyvateľstvo deportovali do Nemecka, tých partizánov, ktorých nezlikvidovali na mieste previezli do iných oblastí Bieloruska. 3. marca 1943 bol objekt „Loki“ (atómová bomba) dopravený na miesto testov. Výbušný mechanizmus inštalovali v pustých, močaristých húštinách. Poblíž umiestnili niekoľko automobilov, zvierat, ale aj budovu s politickými väzňami. Okrem toho ženisti priviezli niekoľko železobetónových bariér rozličnej hrúbky. Okolo epicentra rozostavili niekoľko tankov – vrátane Panterov a Tigrov. V blízkosti mali stanovisko aj fyzici, vývojári atómovej bomby, vedenie Ahnenerbe, ba dokonca aj samotný Himler. Títo všetci boli v špeciálne postavenom bunkri desiatky kilometrov od bomby. Všetci stáli pred riadiacim pultom, do ktorého prichádzali všetky informácie z množstva všakovakých snímačov.

Bombu odpálili o 11:00 berlínskeho času. Opis Euleho, ktorý bol na mieste výbuchu nasledujúci deň:

Neviem s čím by sa tento les dal porovnať. Došlo tu k zrazeniu sa dvoch živlov: ľadu a ohňa. Ďaleko pred epicentrom už leží po zemi čierna, zapáchajúca spálenina; potom sneh mizne úplne a zo spustošenej zeme trčia kostry stromov – polámané, vetvy zdvihnuté k oblohe, doslovne v agónii. Sú tu iba dve farby: čierna zem a biela obloha. Pôda je ešte stále teplá, padajúci sneh sa okamžite topí a mení na čierne mláky. Zo všetkých obrázkov pekla, ktoré som vo svojom živote videl, je tento ten najdôveryhodnejší.

Samozrejme že esesáci a vedci nešli do centra výbuchu. Tam poslali zajatcov a väzňov, ktorým sľúbil slobodu. Potom ako sa vrátili s obrázkami a fotografiami ich okamžite postrieľali a zahrabali v masových hroboch priamo tam.

V roku 1986 došlo v tej istej oblasti Gomel k havárii atómovej elektrárne Černobyľ. Vietor odvial rádioaktívny prach do Európy. Vedci v tejto súvislosti vykonávali merania radiačného pozadia, pričom objavili zvláštnu anomáliu: spolu s novým žiarením spozorovali staré, zostatkové, ako keby z dávneho výbuchu. Nikto však tejto informácii nevenoval pozornosť.

Veď kde by sa vzal jadrový výbuch v prvej polovici štyridsiatych rokov! Nemohlo to byť – a teda ani nebolo. Nepripomína vám to niečo?

Prvé atómové bomby začali prichádzať do výzbroje 244. bataliónu začiatkom roku 1945. Prvá bomba bola vyrobená už v decembri 1944. V januári dve, dve vo februári, štyri v marci a už iba jedna v apríli. Nemecká armáda dostala 10 spolu jadrových bômb.

Borman ich však už vtedy neplánoval použiť, ale vyviezť do Antarktídy. Tento plán sa mu však celkom nepodaril – sčasti mu ho prekazil Himler. Nie je celkom jasné, prečo Hitler nedal príkaz na použitie atómových bômb proti Američanom. Himler ho presvedčil nejakými argumentami, alebo proste nejako skomplikoval celý proces – bol na to v dostatočne silnej pozícii. Pravda je aj to, že atómová bomba sa ukázala veľmi málo efektívna proti pancierovanej technike – bolo jasné, že jej nasadenie nedokáže zastaviť ruské tankové armády v ich ceste na Berlín. Vysoko efektívna však bola na živé bytosti – mestá s civilnými obyvateľmi. Jej hlavnou úlohou je teda likvidácia živej sily – obyvateľstva.

Bomby sa nachádzali v Ruhre, mieste dislokovania 244. bataliónu. Práve preto sa ho Američania tak mocno snažili začiatkom roku 1945 obsadiť. Práve preto sa ich zmocnila taká panika, keď ich Nemci v Ardenách protiútokom zastavili. Značne sa im uľavilo až po tom, ako v máji-apríli 1945 nakoniec Nemcov obkľúčili. Vtedy im do rúk padli aj nemecké atómové bomby.

Himler začal zrádzať Hitlera ešte v roku 1943, keď začal tajne rokovať s Američanmi – udalosť je zachytená napríklad v seriály Sedemnásť zastavení jari.

Himler bol pripravený zachrániť svoju kožu a Anglosasom nevadilo, že jedna z najväčších nacistických beštií s nimi rokuje – len aby dostali to, čo chceli. A Himler očividne mal s čím obchodovať.

Nevedno ako konkrétne znela dohoda medzi Himlerom a Američanmi, ale Himler nemohol dopustiť, aby Borman odniesol všetkých 10 atómových bômb do Antarktídy. Podarilo sa mu troch zmocniť a odovzdať ich Američanom.

V spojitosti s touto udalosťou treba spomenúť zvláštnu smrť feldmaršála Modela, ktorý ako keby spáchal samovraždu.

Samovraždu spáchal z akéhosi dôvodu vtedy, keď Američania obkľúčili Ruhre. Model bol energický, nemilosrdný človek, ktorý bol kvôli víťazstvu ochotný urobiť čokoľvek. Ak by aj zahynul, tak najpravdepodobnejšie so zbraňou v rukách. Model očividne prekážal esesákom a buď pomáhal Bormanovi, alebo sa jednoducho rozhodol použiť atómovú bombu proti Američanom. Ani jedno ani druhé nebolo pre Himlera prijateľné.

Američania sa tak dostali k trom bombám – jednu použili na testy a dve zhodili na Japonsko. Hoci sa čoskoro začali vyhrážať ZSSR jadrovou vojnou, atómovú bombu už nemali. Ale aj ZSSR začal – pod tlakom americkej hrozby – vyvíjať vlastné atómové zbrane. A Američania už do vývoja zapojili všetkých zajatých nacistických vedcov – aj keď väčšina kdesi zmizla… my vieme, že do Antarktídy. Tak sa stalo, že keď USA konečne mali atómovú bombu vlastnej výroby a začali ju sériovo vyrábať, už ju samostatne vyvinuli a vyrobili aj v ZSSR. Takže žiadny hrdinský vývoj – ako obyčajne iba zákulisné intrigy a krádež.

Nezabudnime aj na to, že Churchill osobne nástojčivo prosil Stalina, aby ZSSR rozhodným útokom na východnom fronte odpútali Nemcov a tak pomohol Američanom v Ardenách – čomu Stalin aj vyhovel. Očividne nemal vtedy ešte potuchy, prečo vlastne Američania a Angličania tak úporne bojujú práve tam…

Nuž teda takto to je s americkými vojenskými supertechnológiami. Po rozpade Východného bloku a rozbití ZSSR americké tajné služby začali po svete šíriť propagandu, že Rusko nie je samo osebe ničoho schopné, že jeho zbrane sú dobré akurát tak do šrotu a podobne. Prešli roky a nastúpila nová, facebooková generácia virtuálnych spravodajcov, ku ktorým sa okľukou vrátilo to, čo pred rokmi po svete zasiali a rozšírili ich predchodcovia. A tu urobili osudovú chybu – uverili tomu, čo sami vymysleli. Ak k tomu pridáme hojné hollywoodske „diela“ s takýmito námetmi niet sa čomu diviť. Uzavreli sami seba do pasce, ktorú vymysleli.

Ďalšou západnou fantazmagóriou je, že kto neinvestuje do zbrojenia toľko ako Američania a Západ vôbec, tak nijakovsky nemôže poraziť Američanov. Ale tu už poznáme odpoveď – jedna americká lietadlová loď stojí 5 až 10 miliárd dolárov, jedna ruská hyperzvuková raketa – ktorú Američania nedokážu zostreliť (podľa slov generála Hytena) – stojí okolo 1 milióna dolárov. Áno – z obchodného pohľadu „väčšia berie“ – ale žeby to bolo také ľahké? Žeby Rusko nenašlo 12 miliónov dolárov na 12 hyperzvukových rakiet a nezničilo 12 amerických lietadlových lodí? Nepredstaviteľné? Určite ťažko – ale pre natovčíkov smutná realita, ktorej môžu čoskoro sami čeliť. Vrátane národného kapitána Slovákov, ktorý už kalkuluje dohodnuté aktíva z pripravovaného nákupu 16 amerických stíhačiek F16 pre Slovensko. Veď americký národ je tiež národ – a aj on je národný…

Sila americkej armády je určite ohromná – hľa, Šiesta flotila:

Žijeme však v časoch veľkých zmien. Všetko je inak, ako nás učili a stále sa snažia presviedčať.

Ako to celé teraz dopadne je hovoriť predčasné – ale veriť tomu, že hegemónia USA bude pokračovať je veľmi naivné. Časy sa menia. Teda žiť tak, aby s nami boli spokojní Anglosasi už prestáva byť dlhodobo „ziskové“. Aj preto dnes všakovaké národné, mostové, smerové, ale aj jezuitské a im podobné záujmové skupiny začínajú vyťahovať slovanskú kartu. Od toho, koľko našich ľudí sa zobudí dnes závisí, ako dlho ešte budú ovládať a drancovať naše lesy a našu krajinu vôbec.

V započatej téme budeme pokračovať.

13.04.2018