TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • JEŽKO V HMLE

    Tých, ktorí videli tento kultový kreslený film J. Norštejna možno rozdeliť do dvoch kategórií. Jedným sa rozhodne zapáčil a navždy zapísal do Duší, druhí považovali jeho zábery za nudný odpad a hrdinov, ktorí sa postupne objavujú v ich nepochopiteľnom, zahmlenom svete videli zahalených do nepochopiteľného, vyblednutého a zahmleného sveta bez zmyslu. Je zjavné, že všetkým, komu sa kreslený film nezapáčil neporozumeli o čom vlastne je. Takto nepovažujú za potrebné porozmýšľať o ňom, pretože z ich uhla pohľadu je to čosi na hrane naivnej, detskej obrazotvornosti a umeleckého estetizmu tvorcov kreslených filmov. Neraz sa však stalo, že po vyložení zmyslu Ježka sa postoj mnohých ľudí k nemu zásadne zmenil na presný opak.

    Teda tak. Začnime s odpoveďou na otázku, že prečo práve tento sovietsky kreslený film pokoril celý svet a zaujal v hale slávy kreslených filmov trvalé miesto. Odpoveď je prostá. Ide o to, že film Norštejna obsahuje v sebe niekoľko najdôležitejších človečenských archetypov, ktoré sú predstavené v podobe symbolov. Preto ľudia so špecifickým ponímaním sveta a štruktúrou mysle cítia, že v Ježkovi je čosi veľmi blízke ich osobnému, človečenskému bytiu. Hľa, aj samotný Jung nám hovoril o archetype ako o osobitne hlbokej úrovni nevedomia, ktoré zasahuje až za hranice osobnosti. V kreslenom filme sú tieto archetypy vyjadrené prostredníctvom symbolov záhrobného sveta na druhej strane. Plne zodpovedajú obrazom a osobám a kompletne zapadajú do tradičného ponímania mytológie kresleného filmu.

    Preto ak sa pokúsime interpretovať rozprávkovú sémantiku tak, že budeme vychádzať z jej mytologických východísk, tak hneď môžeme povedať, že Norštejnov film vyjadruje putovanie hlavného hrdinu rozprávky skrz hranicu dvoch svetov – reálneho a toho na druhej strane. Hovoríme o rozprávke, pretože film bol natočený na základe rozprávky S. Kozlova s rovnakým názvom. Norštejnov koncept však ide podstatne ďalej oproti pôvodnému textu v rovine obrazových symbolov, ktoré sa vzťahujú k prastarým archetypovým obrazom vyjavovaných v mýtoch a vierach, literárnych výtvoroch, snoch a – koniec koncov – aj v bludných fantáziách.

    Osou filmu je ako keby preprava do inej ríše jestvovania. Táto preprava je jedným z najsilnejších momentov priestorového pohybu hrdinu. Ak si pozorne všimneme kompozíciu, tak celá zem, po ktorej ide Ježko má hmatateľnú guľatosť oproti tomu, že v súlade s jeho pohybom sa aj samotná pôda pod ním hýbe. Takáto kozmogonická presnosť je v našom kontexte neobyčajne dôležitá.

    Celý dej sa odohráva na jeseň, v čase, keď všetko pozemské zomiera. Aj Ježko má podľa úmyslu zomrieť, ale nie v priamom zmysle, ale ako keby symbolicky, zakončiac putovanie do ríše smrti s cieľom dosiahnutia svojej Istiny. Po tomto v podstate extatickom objave ho čaká prerodenie a nový život. Nie sú vari neustále zmeny na našej Zemi symbolom cyklickosti Prírody?

    Práve kvôli nevyhnutnosti ukázať práve PRÍRODNÚ stránku aj boli vybrané zvieratá v roliach hrdinov. Odtiaľto pochádza otázka: veď v mnohých náboženstvách a vierach je putovanie do ríše mŕtvych pripravené iba pre človeka – a tu zrazu aj zvieratá môžu prežiť vyššie Zjavenia? V danom príklade Ježko a všetko ostatné sú čo do podstaty symboly zjednotenia prírodného princípu a Duchovného sebavedomia. A takúto vlastnosť má iba jedna bytosť na zemi: človek.

    Teda tak, jeseň, večer, súmrak. Okolité bytie vyjadruje vnútorný stav hrdinu – také isté sivé, zmrákajúce sa a predsmrtné. V podstate hneď po tom, ako sa Ježko vydal k Medvedíkovi, uvidel rozliatu substanciu hmly a čarovné siluety Koňa v nej.

    Kôň je presne to Zjavenie, ktoré je pripravené pre nášho hmlového pustovníka. Bez zaváhania sa spúšťa stále nižšie a nižšie, do doliny, aby uvidel, čo tam vnútri je. Zjavenie v podobe Koňa je ešte silne nepochopiteľné, ale čisto ľudská zvedavosť ho ženie vpred. Čo do žánru možno tento kreslený film smelo nazvať vizionárskym, ale ponímanie priestoru po smrti sa vzťahuje skôr k najstarším, prastarým Kultúram, a nie k stredovekému kresťanstvu. Takže na rozdiel od Danteho, ktorý sa tiež rozhodol vykonať podobnú prechádzku, Ježko sa nedostáva do Pekla v tradičnom ponímaní. Tento chronotop je nám predstavený skrz miesto, kde všetko pozemské a zvykové mení svoje charakteristiky.

    Povedzme, že sova – symbol múdrosti – sa správa ako šialená (Ježko ju dokonca osloví „psycho“). Ryba – nemá bytosť – nadobudne schopnosť hovoriť. Oheň – zjednotenie tepla a svetla – sa transformuje v zahmlenom, záhrobnom svete na chladné svetlo lampášikov.

    Najhlavnejšie Zjavenie Ježka – ktoré má prežiť – nám je predstavené v obraze Koňa. Je biely – narážka na to, že ide o odhalenie Božského. Dokonca aj Kôň sám osebe je v mytológii solárny symbol. Tento solárny Kôň-Oheň sa stáva nočným, mesačným Koňom. Znamená to, že Príroda v našej rozprávke tiež mení znamienko na opačné. Snahu Ježka zistiť čo všetko sa odohráva s Koňom v hmle možno vyhodnotiť ako vnútornú nevyhnutnosť Duchovného prerodenia. Ale náš hrdina ešte nerozumie, že racionálne spoznanie Koňa ako Zjavenia nestačí. A proste „dozvedieť“ sa niečo o ňom nebude zodpovedať jeho hlavnej úlohe. Preto podíde k ohromnému Dubu.

    To nie je proste strom, je to Strom Života, Svetový Strom, v ktorom sú spojené všetky tri svety – podzemný, pozemský a Nebeský. Topograficky strom tiež presahuje skrz hranice troch svetov – chtonického, pozemského a Nebeského. Táto „trojica“ zodpovedá aj metódam poznávania. Ježka hlboko otrasie stavba Duba-giganta, v ktorom je materializované racionálne, empirické aj metafyzické poznanie. Neohraničenosť poznania (vrátane aj Absolútna) je zobrazená režisérom J. Norštejnom na protiklade maličkej bytosti – Ježka a ohromného Duba, ktorý je očividne predstavovaný v pohybe (symbol pohybu Vesmíru). Vedľa takejto Alfy a Omegy Vesmíru Ježko spomína na kdesi zabudnutý džbánik malinového džemu – vec pochádzajúcu z tohto, pozemského sveta. Tento podľa všetkých kánonov rozprávkový predmet mu prináša pes. Pes je bytosť, ktorá je zároveň dobrým, rozprávkovým zvieraťom a pomocníkom, sprievodcom do ríše mŕtvych (možno ho porovnať s egyptských Anubisom).

    Na púti v hmle Ježka stretá Rieka – dôležitý mytologický symbol, element sakrálnej topografie. Rieka vystupuje v rade mytológií ako akési jadro Vesmíru, svetovej púte, ktorá preniká horný, stredný aj nízky svet a má pohraničnú funkciu ako hranica medzi týmito priestormi. Pohrúženie sa do Rieky symbolizuje poznanie, preprava po nej zavŕšenie dôležitého deja, nadobudnutie nového statusu, nového života. Ježka nesie nadol po prúde a v samotnej vode sa zjavuje dobrý duch, pomocník, „nemo-hovoriaca“ neviditeľná Ryba. Ryba vynáša Ježka na druhý breh, na zem, alebo dokonca do „stredného sveta“, „centra Kozmosu“ a k „počiatku Života“. V podstate, ak by sme viedli paralelu s tradičnými archetypmi Pekla a Hada, tak táto naša Rieka môže predstavovať známu Rieku Letu, Rieku zabudnutia. Preteká okolo Edenu (Rajského Sadu) a jej vody unášajú spomienky o hriechoch, obmývajúc očisťujúce sa Duše. Pre Ježka to je akýsi prah, stupeň v jeho vývoji, keď všetko staré sa zhadzuje a Nebeské Istiny sú pochopené. Spomeňte si, Ježko povedal Rybe „ďakujem“, na čo mu ona odvetila „nemáš za čo“. Je to dosť mnohovýznamový moment filmu. Slovami „nemáš za čo“ sa myslí odmietanie vďačnosti Ježka, pretože on SÁM vykonal dostatočne zložitú časť práce na svojej vlastnej príprave k pochopeniu Istiny.

    Cieľom putovania Ježka pred vstupom do hmly bolo stretnutie s Medvedíkom – spolu počítali hviezdy, alebo v našom ponímaní symboly Vyšného Sveta v archaickej mytológii. Toto počítanie hviezd možno považovať aj za motív poznávania. Pravda, v príbehu je aj symbolické potvrdenie druhého sakrálneho typu – o nesmrteľnosti. A jasným obrazom takéhoto poznania sú počas celého filmu sa opakujúce príklady spomínania na Medvedíkové vetvičky, ktoré horia v ohni, na ktorý Medvedík postavil samovar. S jalovcom, rovnako ako s cédrom a citrusom sú v mytologických predstavách spojené predstavy o kráse, nesmrteľnosti, nezničiteľnosti a veľkosti. S nimi je pevne spojená aj symbolika smrti a jej prekonania ako začiatku večného života. Ježko je natoľko otrasený ohromným Obrazom Vesmíru, ktorý sa pred ním otvára, že prakticky nevníma slová a činy Medvedíka. Ježko hľadí do ohňa a uvažuje o osude bieleho Koňa v hmle. „Ako sa tam, v tej hmle, má?“

    Teda môžeme sumarizovať. Pred sebou máme – ako sme už zistili – nie iba Ježka v roli hlavného hrdinu, ale alegóriu na človeka, ako spojenie prírodného a racionálneho. Náš hrdina sa nachádza na určitom prahu vo svojom živote, keď pre jeho vedomie už nastúpila hlboká jeseň (nemýľme si ju so starobou), ale on ešte aj tak nespoznal Božiu Istinu. Jeho súmračný stav Duše sa blížil k chladnému večeru, v ktorom sa on rozhodol odísť na návštevu. Ale na púti postretne hustý oblak hlbokej hmly – symbol neznáma. Čisto ľudská zvedavosť, ale aj túžba priblížiť sa k Zjaveniu (Biely Kôň) ženie náš symbol a on učiní prvý krok do neznáma, teda do druhého sveta. V tom svete ho všetko straší a pripadá Ježkovmu vedomiu fantazmagoricky neznáme. Sčasti preto, lebo jemu známe bytosti sa chovajú úplne naopak, sčasti preto, lebo nemá Duchovný medzník, alebo teda svetlý lúčik Poznania. Chodníček ho privedie k Dubu – miestu zjednotenia všetkých častí Vesmíru a miestu zlúčenia všetkých stupňov poznania. Ježko je otrasený Istinou Stavby Sveta, ktorá sa pred ním otvára a jeho cieľom – už Zjavením (Kôň), na ktoré sa pútnik už stal pripraveným. To je ešte jeden krok smerom k prekonaniu hraničného momentu jeho predchádzajúceho bytia, jeho jesenného života.

    Rieka Zabudnutia (Leta) z neho zmýva všetko staré a prenáša ho (za pomoci Duchovného sprostredkovateľa – Ryby) na druhý breh. Tak sa dostáva ODTIAĽ, ale už je premenený. „Počkajte! – poviete – a kdeže je to Zjavenie v podobe Koňa, ktoré spoznal Ježko?“ Odpoveď: to samotné Zjavenie nie je vo filme ukázané, veru tak. Po prvé preto, lebo ho je veľmi ťažko zobrazovacími prostriedkami odovzdať, a po druhé to je skutočné tajomstvo, ktoré môže jestvovať iba pre jednu bytosť a viac pre nikoho. Toto tajomstvo sčasti spoznané Ježkom (sčasti, pretože plné poznanie Absolútna nie je možné) ho natoľko uchvátilo, že už nevníma slová Medvedíka, pretože ďalej rozmýšľa o Koňovi. V podstate sa náš hrdina nezaoberá otázkou čo to je za Koňa, kde sa nachádza a prečo tu prišiel. Jeho predovšetkým zaujíma otázka „neutopí sa Kôň v hmle?“, t.j. či môže jeho rozum pochopiť, alebo lepšie povedané, objať Zjavenie alebo nie. A druhý raz (už po prerodení) Ježka trápi otázka, „ako sa tam má, v tej hmle?“, t.j. časť už je spoznaná, ale ostatné sa nachádza za hranicami jeho racionálneho chápania.

    Na záver možno povedať, že kreslený film J. Norštejna sa prakticky priamo obracia k hlbinám človečenského Svetoponímania, balansuje na hranici vedomia a nevedomia. Pre takúto silnú správu zvolil režisér efekt nedokonalej formy, t.j. jej obetovanie v prospech obsahu. Takže ak niekto tvrdí, že proste nechápe tento kreslený film, tak ešte nepostúpil ďalej od formy, do zahmleného priestoru architektúry Stavby Sveta.

    zdroj

    16.07.2018

  • POLITICKÝ REŽIM

    Slovné spojenie „politický režim“ vyvoláva všakovaké asociácie – veď máme s tým svoje skúsenosti. Ak sa naň pozrieme zo zorného uhla BL-reportérov, tak dostaneme špecifikácie štýlu „krvavý“, „protinárodný“, „diktátorský“ a podobne. Kategória „režim“ je však sama osebe úplne neutrálna. Veď výraz často používame v spojeniach ako „pracovný režim“, „životný režim“, „liečebný režim“ a podobne. Kategória sa teda rozvíja v následnom, súvzťažnom významovom priestore.

    „Politický režim“ je principiálne súhrn lídra, jeho tímu, ich ideológie a politických praktík. Pochopiteľne, že tento pojem je v kontexte vlády spojený s plánovaním štátneho riadenia a výsledkami vývoja štátu.

    Dnes – najmä BL-reportéri – používajú spojenie „politický režim“ na politické zriadenie v Rusku. Treba jasne oddeliť Rusko ako krajinu – ktorej národ je nám čo do dejinného pôvodu najbližšie zo všetkých – a Ruska ako štátu, ktorý je iba jedným z odtieňov kresťanskej rabskej politiky kontroly cirkevných zvierat. Všetky štáty sú si čo do podstaty podobné ako vajce vajcu.

    Bohužiaľ – ako sme už spomenuli v minulom článku – posledné prezidentské voľby v Rusku ukázali pravú podstatu režimu pod vládou prezidenta Putina. Situácia obyvateľstva sa z roka na rok zhoršuje, ale kroky hlavy štátu túto situáciu nijako reálne neriešia. No a oficiálna propaganda je niečo úplne iné.

    Hra na dobrého a zlého policajta nemôže trvať naveky – najmä ak neprináša žiadne zlepšenie položenia obyvateľstva. A Putin situáciu veru nijakovsky nezlepšil. Bohužiaľ.

    Po štvrtýkrát bola zostavená vláda z tých istých oligarchov – ako keby Putin doteraz o nich „nevedel“. Už sa však nedá tvrdiť, že „nevedel“ – štvrtýkrát opakovaná chyba hovorí o systémovom probléme – a imidž je už nanič. Nevedieť o miliardových oligarchoch-zlodejoch na čelných pozíciách riadenia štátu už nie je ospravedlniteľné. A pre človeka, ktorého predchádzajúca kariéra bola spojená s jednou z najšpičkovejších spravodajských služieb sveta už absolútne nieto ospravedlnia štýlu „nevedel som“. Teda nie po štvrtý raz…

    Zaujímavé bude pozorovať, ako sa z toho dostanú „všeodborníci“, teda pochlebovači rabína Piakina. Putin je pre nich stálicou totálnej správnosti… Kto sa vyhlasuje za „poradcu Putina“, ten samozrejme nesie aj spoluzodpovednosť za jeho akcie, a teda je priamo spoluzodpovedný za výsledok. No a obľúbenosť Putina dosiahla po oznámenej dôchodkovej reforme 8% (osem percent). Číslo sa samozrejme ešte nejakým spôsobom časom zvýši, ale ďaleko nadpolovičné hodnoty sú definitívne minulosťou.

    Ale tu prichádza ešte viac nepríjemných správ. Oligarchovia vo vládnucich kruhoch Ruska odovzdali Izraelu (predali – veď obchod je základ „prirodzenej“ existencie v dnešnom svete) rozpoznávacie kódy systémov protivzdušnej obrany rady S-300. Čo to znamená? Ruské zbraňové systémy protivzdušnej obrany sú naozaj špičkou vo svete – pokiaľ niekto nepredá ich tajomstvo. V dnešnom svete veľkých rýchlostí nemožno vizuálne kontrolovať komu patrí povedzme prilietajúca stíhačka či raketa. Také niečo bolo možné ešte v Druhej svetovej vojne. Preto nastúpila výpočtová technika veľkých rýchlostí. Každý lietajúci objekt sa „hlási“ systému rozpoznávacím kódom, podľa ktorého ho systém zaradí medzi „svoj“ alebo „cudzí“. Ak nepriateľ získal (t.j. kúpil od oligarchov z kruhov ruskej vlády) rozpoznávacie kódy znamená to, že napríklad izraelské lietadlo priletí k systému S-300, ktorý ho bude považovať (podľa vysielaného kódu) za „vlastné“ a potom v bezpečnej blízkosti vypáli raketu a protilietadlový systém zničí. Celý technologický náskok ruských konštruktérov a výrobcov takto zviedli na NULU. To sú „vlastenci“, ktorí dnes riadia ruský štát, resp. štáty celkovo. Bohužiaľ, tento jav je všeobecný a platí aj u nás. Veď všetky svetové vlády – sú predsa v štátoch – sa zmenili na privatizérov štátnej moci, za zneužitie ktorej sa nikomu nezodpovedajú, ba sú dokonca (tieto vlády) zaregistrované v medzinárodnom „obchodnom registri“ ako s.r.o.-čky. Len zopakujeme, že tento scenár opísal už pred dvadsiatimi rokmi John Coleman.

    Do kategórie „predajných artiklov“ oligarchickej elity patria aj ďalšie rozpoznávacie kódy – napríklad nového a technologicky absolútne špičkového lietadla piatej generácie SU-57. Pri predaných rozpoznávacích kódoch sa zmení na „cvičný cieľ“ pre ktorékoľvek izraelské či americké lietadlo. Je to tragické, ale je to tak.

    Samozrejme, že ani staroverecká elita stáročia ukrytá v hĺbkach vojenských štruktúr Ruska nespí. Ako uvádza John Coleman, spôsobuje bolenie hlavy všetkých zradcom ruského národa a slavianstva v Rusku po stáročia. Sformovala sa po vyvraždení Riurikovcov na cárskom tróne (Ivana IV. Búrkového, jeho syna aj Borisa Godunova). Všetkých odstránila kresťanská cirkev. Tu si však treba povedať niekoľko detailov, aby sme to všetko lepšie pochopili. Ešte za vlády Riurikovcov bolo v Rusku praktizované Dvojvierie. Do pravoslávnych chrámov chodili aj kresťania. Bolo to však pôvodné, t.j. „iné“ kresťanstvo, ako ho poznáme dnes. Preto Vatikán tvrdo pracoval na jeho odstránení a nahradení „správnou“ verziou. O čo vlastne šlo?

    Dnešný Ježiš Kristus nie je skutočná, ale egregoriálna entita. Existovali aj Ježiš, aj Kristus, ale to boli úplne iné entity. Pre jednoduchosť však budeme pokračovať v používaní mena, na ktoré sú ľudia zvyknutí.

    Pôvodné kresťanstvo – u Slovanov – bolo kresťanstvo BEZ STARÉHO ZÁKONA. Ten totiž do Novej Zvesti nepatrí. Novú Zvesť opisovalo pôvodne dvanásť evanjelií od apoštolov a aj jedno od Ježiša. Apoštol znamená „žiak učiteľa“, teda spomedzi týchto sa zachovali iba DVE evanjeliá. Ján a Matúš boli učeníkmi učiteľa (t.j. apoštoli), ale Marek a Lukáš boli učeníkmi Pavla, ktorý už sám nikdy Ježiša nestretol.

    V evanjeliu podľa Jána Ježiš nazýva ZÁKONNÍKOV a FARIZEJOV „deťmi diabla, ktorý bol vrahom ľudí od počiatku“. Kto to sú – v dnešnom jazyku – „zákonníci a farizeji“? Dnes ich voláme TEOLÓGOVIA. Reč je o ľuďoch vyškolených v Tóre (Päť kníh Mojžišových) a Tanachu (Prorokoch). Teda v podstate základných knihách Starého Zákona. Teológovia predstavujú elitu, ktorá premenila ľudí na cirkevné zvieratá – rabov božích. Ich podstata je presne tá istá, ako za čias Ježiša – akurát vtedy sa volali inak. Náboženstvo je samo osebe iba projekcia ISTINY STVORITEĽA do daného času, priestoru a podmienok. Bez teológov je teda pre tých, ktorým taká výška ponímania stačí v podstate v poriadku.

    Ešte predposledný cár Nikolaj I. keď zistil, že popi dali v Rusku preložiť a vytlačiť Starý Zákon – ho nariadil zhabať a celý náklad spáliť v petrohradskej tehelni – za účasti štátneho dozoru.

    Dnes je však Starý Zákon súčasťou kresťanských cirkví. Skutočne kresťanská cirkev je iba tá, ktorá pri bohoslužbách nepoužíva Starý Zákon. Inak je to cirkev satanistická – bez ohľadu na to, ako sa volá.

    A keďže vieme, že už boli dohodou spečatené úsilia o vytvorenie jedinej cirkvi – písali sme o tom v minulom článku – tak nie je ťažko zistiť, kde sa „kresťanské cirkvi“ nachádzajú. Moskovský patriarcha dostal za tento „veľký čin zjednotenia“ ako odmenu 33. stupeň slobodomurárskeho vysvätenia.

    Toľko oslavovaná Rímska ríša slúžila hlavne ako nástroj, ktorý mal zlikvidovať Tartariu. Dopadlo to však opačne – práve vojská Tartarie zničili Rím. Rím však ako taký predstavuje etalón podrobovania národov – najmä Slovanov. Ak to nešlo otvorenou agresiou, siahli k zákernejším praktikám – žiadna novinka. Všimnite si, že dnešné kráľovské rody nemajú „občianske priezviská“. Napríklad anglická kráľovská rodina je z „House of Windsor“. K žiadnemu priezvisku sa nikde nedopátrate. V našej Kultúre sa rovnako „priezvisko“ nepoužívalo – Ivan IV. Búrkový, Alexander Nevský a pod. Knieža Samo je dokonca spomínaný aj bez akéhokoľvek prívlastku. Ak by bol vtedy už kresťan Frank, tak by mal krstné meno aj priezvisko.

    Aby bolo jasné, kto a s akou úlohou bol dosadený na trón ruských cárov, dostali aj meno, podľa ktorého ho zasvätení hneď rozpoznali: ROMA NOVA – t.j. nový Rím. Pre naivných „priezvisko“ Romanov(ci). Prvý Rím padol mečom Tartarie, Druhý (Konštantínopol) mečom Arabov, takže preto Tretí Rím. Čaká ho však – neodvratne – rovnaký osud ako dva predchádzajúce. Patriarcha RPC termín „Tretí Rím“ často používa – je to ich tradícia.

    Pretože od začiatku vlády Nového Ríma (Romanovcov) nastalo prenasledovanie Starej Viery, vojenská elita sa ukryla hlboko v organizácii ruskej armády a prežila tam nielen Romanovcov, ale ja boľševikov a demokratov. Nie náhodou sa patriarcha RPC nedávno posťažoval, že v špeciálnych zložkách ruskej armády sa rozšírilo pohanstvo. On síce používa termín „jazyčníci“, ale my vieme, že pohania a jazyčníci nie je ani náhodou jedno a to isté. Znamená to jedno – čokoľvek plánuje oligarchická elita Ruska, armáda im nie je kompletne podriadená. Pre nás dobrá správa. Elita ruskej armády nezradí. Až príde na lámanie chleba...

    Vráťme sa však k našim „kruhom“. Rusko však tak či onak nijako vylúčiť nemôžeme. Brat proste ostáva bratom.

    Osobitnosti nášho politického režimu sú spojené s demokratickými, civilizačnými tradíciami. My – samozrejme – máme na mysli pravý význam týchto termínov. Je to špecifický, alebo skôr absolutistický vplyv osobnosti lídra aj jeho vplyv na obsah celého systému politického režimu. Súčasný politický režim preto môžeme charakterizovať ako vyhranený, vnútorne stabilizovaný, vo svojom špecifickom smere funkčný. Právom ho môžeme nazvať „ficoizmus“, presne tak, ako už máme za sebou „dzurindoizmus“ či „mečiarizmus“. Do tejto istej opisnej kategórie patrí napríklad aj toľko omieľaný „putinizmus“, ale málokto je presvedčený, že napríklad podsúvaný „kiskoizmus“ by bol alternatívnou k lepšiemu.

    Ficoizmus, teda systém vládnutia na Slovensku za čias premiéra Fica – ako aj prechádzajúci dzurindoizmus, či predtým mečiarizmus – je aktuálny politický režim Slovenska, ktorý je založený (presne ako aj predchádzajúce režimy) na chuntovom štýle riadenia, systémovej korupcii, princípe parazitického štátu, liberalizme, čiastočnej suverenite, nevedeckej platforme a charakteristickej celkovej degradácii našej krajiny. Treba však zopakovať, že nejde o ohodnotenie emotívne, ale o formuláciu, ktorá vychádza z fenomenológie a je postavená na vedeckom modeli, ktorého opis spomenieme v ďalšom.

    Aby sme sa mohli s väčším odstupom pozrieť na otázku spravodlivej vlády, použijeme materiály vypracované tímom vedeckých analytikov z centra Sulakšina v Rusku. Dodajme iba to, že sa jedná o centrum nezávislé na politickom režime. Začneme konkrétnym okruhom z ich materiálov: Historické zlyhania Ruska. Nie preto, lebo by sme mali z toho mať radosť, ale preto, aby sme pochopili súvislosti vývoja politických režimov celkovo. Mechanizmus totiž platí všeobecne.

    Či už tak alebo onak, politický vývoj tiež podlieha určitým cyklom, ako aj personalizácii politického režimu. Za analyzované obdobie je možné stanoviť súvislosti spojené s menami cárov (raz krvavých, inokedy humanistov), ale aj generálnych sekretárov a prezidentov. Z týchto údajov je možné vystopovať konkrétne premeny v živote krajiny. Nástup každého nového lídra sa vyznačoval konkrétnymi pokusmi zmeniť podobu základných štátnych riadiacich paradigiem a rozhodnutí. To privádzalo k tomu, že koeficient životaschopnosti krajiny závisel od takého druhu zmien, pričom táto závislosť vykazovala vzlety aj pády.

    Kategória „Koeficient životaschopnosti krajiny“ je charakteristika, ktorá integrálne opisuje životaschopnosť krajiny a je podrobne rozobraná vo vedeckých prácach spomenutého centra – ide o knihu „Štátna ekonomická politika Ruska. K vedomej a mravnej ekonomike.“; (redaktor S. S. Sulakšin, 5 dielov, rok 2008; 3 364 strán). Ďalšia kniha je „Národná idea Ruska“; (redaktor S. S. Sulakšin, rok 2012; 6 dielov).

    Dôležité je najmä to, že niektoré pády – vrátane rozpadu krajiny – vyzerajú veľmi tragicky, ale práve oni formujú výzvu určiť tie faktory, ktoré privádzajú k takémuto tragickému koncu.

    V roku 1917 došlo k rozpadu krajiny, v roku 1991 znovu. Podobné je aj zakrivenie na dejinnej krivke Koeficientu životaschopnosti krajiny, ktorá jestvuje v rámci súčasného politického režimu – putinizmu. To potvrdzuje nielen závislosť koeficientu životaschopnosti dnes, ale aj Index úspešnosti krajiny, ktorý je založený na štatistikách a opisoch stavu dnešného riadenia Ruska:

    Podstata je v tom, že zakrivenie rozpadu krajiny, ktoré je určené predchádzajúcimi vlastnosťami politického režimu je v jednom prípade (rok 1917) sprevádzané obnovujúcim procesom, počas ktorého krajina nie iba obnovila svoju životaschopnosť, ale dokonca dosiahla historicky rekordné veličiny v roku 1985. Ale po charakteristickom zakrivení v roku 1991 k takémuto zvratu nedošlo, čo vyvoláva potrebu nového poľa analýzy.

    Rovnakého druhu je aj zakrivenie v rokoch 2011-2012, čo je charakteristické pre typickú dynamiku stavu Ruska časov putinizmu, hoci čo do amplitúdy je menšie. Je to zakrivenie degradácie a rozpadu krajiny, čo prebieha v súčasnosti. A tu nastupuje pálčivá otázka: čo bude s krajinou? Nastúpi proces obnovy krajiny, t.j. dejinne opodstatnená úroveň pre Rusko? Alebo príde inerčná dejinná úroveň, či až prechod k úrovni prahu, ktorý je už dejinne experimentálne identifikovaný čo do amplitúdy ako prah rozpadu krajiny? Štatistické ukazovatele hovoria o trende, ktorý sa očividne javí ako trend degradácie.

    Pokračovanie nabudúce

    11.07.2018

  • SUBJEKT POLITICKEJ AKTIVITY

    Životné podmienky našich ľudí vo vlastnej krajine sa postupne – od prevratu – zhoršujú. Tí, ktorí sú pri moci sa absolútne nezaujímajú o obyčajných ľudí – veď obyvateľstvo ich aj tak nakoniec zvolí. Opozícia má plné ústa kritiky koalície, ale koniec koncov iba hľadajú možnosť, ako sa môžu viac nabaliť oni. Ani jedni ani druhí neplánujú zmenu systému s cieľom uľahčenia života tým, z prostriedkov ktorých jedni aj druhí žijú.

    Veď bezduché obyvateľstvo ich zvolí tak či onak – veď to tak ide už od roku 1989. Žeby sa naozaj nedala táto hra prehliadnuť?

    Hlavný problém je v tom, že naše koaličné strany a vláda neriadia krajinu v zmysle správy verejných, t.j. spoločných vecí. Oni jednoducho sprivatizovali moc, teda všetko, čo vláda poskytuje sú služby, za ktoré inkasuje peniaze od obyvateľstva. Jednoducho poskytuje obyvateľstvu platené služby. Berie si na to aj úvery či fondy z EÚ – ktoré nakoniec bude aj tak splácať obyvateľstvo… veď kto iný?

    Celé toto predstavenie – teda privatizácia štátu – je súčasťou plánu NWO. Ten postúpil už tak ďaleko, že sa pripravuje na záverečnú etapu svojho programu. A kto naozaj vie, čo je ich cieľom? Určite nie to, čo sa o tom dočítate v (ich) médiách.

    Ak však nepochopíme – presnejšie väčšina obyvateľstva sa ani chápať nechystá – slobodomurársku štruktúru (dnes plne pod kontrolou jezuitov), tak nikdy neprídeme na to, čo vlastne chystajú. Ale ak takto prejavíme svoj nezáujem – čo je z pohľadu sociálneho inžinierstva prejavom súhlasu – tak sionizmus dokáže dokončiť svoj plán.

    V zmysle proroctiev opísaných v Zjaveniach Jána – boli napísané rabínom-gnostikom koncom 15. storočia – sa ich príprava koncentruje na vyvolanie tretej – z pohľadu ľudstva poslednej – svetovej vojny. Všetky tieto veci sú starostlivo uložené v texte Zjavení, čím je zabezpečené, že bez ohľadu na to, na akom stupni je spoločnosť počas chodu storočí, ten, kto pozná podstatu informácií dokáže koordinovať svoju činnosť s ostatnými komponentmi slobodomurárskej štruktúry okolo sveta – a tak spoločne dosiahnu konečné naplnenie celého „proroctva“.

    Majú vysoko efektívny systém, ktorý takto funguje už stáročia. Svetová vojna je potrebná nato, aby to, čo po nej ostane bolo definitívne a bezpodmienečne podrobené ich totálnej kontrole.

    Treba zdôrazniť najmä to, že ich plán BEŽÍ NA PLNÉ OBRÁTKY. My si naivne myslíme, že sme odhalili ich politiku a „samo sa to“ dostáva na správne miesto. Pravda síce je, že im veci až tak detailne – najmä v poslednej dobe – nevychádzajú, ale aj pre mnohých z nás nastáva čas veľkých prekvapení. Jedným z tých najväčších je skúsenosť po posledných prezidentských voľbách v Rusku. Nakoniec sa ukázala pravá tvár celého systému. Sme na prahu veľkých zmien.

    Problematike politickej situácie po posledných voľbách v Rusku sa budeme venovať v samostatnom článku, ale jedno majme na pamäti. Každý štát bez rozdielu je vždy nástrojom kresťanskej – teda judaistickej – cirkvi a NIKDY nebude konať v prospech SLAVIANSTVA. Nateraz postačí keď si povieme, že v Rusku pod aktuálnym politickým vedením beží ich plán plnou parou vpred v súlade so slobodomurárskym plánom rozpracovaným ešte Newtonom. Napriek našej naivnej predstave o jeho prezidentovi… o tom však v inom článku.

    Vojnou v Sýrii bol svet vtiahnutý do poslednej fázy Armageddonu, pričom ešte raz zdôrazňujeme, že Rusko (ako štát) v tomto konflikte plní do litery program slobodomurárskej direktívy. Treba vedieť aj to, že pripojenie Krymu bol tiež jezuitský projekt. Bez ohľadu na to, že Krym je naozaj Rusko… ako Kosovo je Srbsko. Aj nedávno dokončený most je súčasťou plánu. Samozrejme inak a v iných súvislostiach, ako vníma verejnosť.

    Ukrajina sa tiež dostala do vojny vďaka vzájomnej dohode oligarchov jednej aj druhej strany. Čítate dobre – ruských aj ukrajinských oligarchov. Hlavným bodom programu je, aby sa – na oboch stranách – zabíjali Slovania. Ukrajinu musia – v rámci opisu Zjavení – vyčistiť (od Slovanov), aby na tomto území mohol nerušene vzniknúť zasľúbený Nový Jeruzalem. Je to jeden z postupných bodov plánu sionistov.

    Pre našu praktickú potrebu je potrebné vedieť, že žiadna demokratická vláda sa nikdy nepostaví na stranu ľudu. Pokiaľ sme to za vyše dvadsať rokov nepochopili, tak si zaslúžime, aby vo svojej činnosti na náš úkor pokračovali. Iba plná informovanosť a vedomá verejná aktivita obyvateľstva dnes môže tento deštruktívny proces zastaviť. A obyvateľstvo musí viesť k takýmto cieľom niečo úplne iné, ako doteraz. Nazvime to Subjekt Politickej Aktivity. Kvalifikovaný a so Svedomím. Inak sa iba vymenia figúrky. Problematika potreby – ktorá už nastáva – SPA však u nás zatiaľ nijako extra – napriek spoločenskej potrebe – pochopená nie je. Skôr vznikajú pokusy vytesniť dnešnú koalíciu aj opozíciu, ale očividne iba s cieľom zaujať ich miesto – a príjmy. Už nieto na takéto experimenty čas.

    Treba aby sme nielen počúvali „zaujímavosti“ ale aby sme – my, obyvateľstvo – začali vedome a uvedomelo konať. V prospech budúcnosti našej krajiny, v prospech našich detí, v prospech mieru vo svete. Vysoké ciele? Dnes sa už pri zemi nedá zmeniť nič, toto obdobie sme prespali… aj keď sa dá použiť aj oveľa výstižnejšie slovo.

    V roku 2014 (25.-29. júna) bolo v Štrasburgu podpísané spoločné Memorandum kresťanských cirkví. Dokument kladie základ vytvoreniu JEDNÉHO SVETOVÉHO NÁBOŽENSTVA. Zopakujeme to ešte raz – ide o Memorandum vytvorenia jedného svetového náboženstva. V podstate ide o ustanovenie náboženstva Satanizmu tak, ako ho opísal vo svojej knihe RADA 300 Dr. John Coleman ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ďalší z nevyhnutných krokov riadených Zjavením Jána, s ktorým je rátané pri postupnom napĺňaní nástupu Armageddonu. Všetko beží ako po masle.

    Dokument podpísala aj vláda Grécka, Cypru, predstavitelia gréckych ortodoxných cirkví, predstavitelia (proroctvami) známeho rádu mníchov z ostrova Afon. Za RPC dokument podpísal splnomocnenec patriarchu – arcibiskup Hilarion. Osobnosť v RPC dostatočne známa a autoritatívna.

    Po tom, ako sa táto informácia dostala na verejnosť, boli – ako vždy v podobných prípadoch – podstrčené konšpiračné verzie. Cieľom je zdiskreditovať túto informáciu. Nič to však na veci nemení – plán beží (aj keď časovanie je oproti „verejnej“ verzii upravené), program má vyvrcholiť v roku 2020. Tento rok je zaujímavý tak či onak – aj z iných dôvodov, ale tými sa budeme zaoberať samostatne.

    Po slovensky to znamená, že dnes už všetky kresťanské cirkvi – memorandum podpísal aj Vatikán – patria do jedného vreca. Navonok síce môže ostať „bojovná“ rétorika, ale čo do podstaty nieto medzi nimi rozdielu.

    Vo vojne na Donbase boli postupne zlikvidovaní všetci vojenskí velitelia Donbasu, ktorí boli Staroverci – a tých bola spočiatku väčšina. Na internete možno nájsť dostatok fotografií aj videí, ktoré to potvrdzujú. Na rozdiel od medializovaných „ukrajinských atentátov“ je dnes známe, že za ich likvidáciou bol ktosi oveľa bližšie ako by Ukrajinci vôbec dokázali. Tí nemajú na to reálne možnosti. Áno – hádate správne. Sme opäť pri temných kresťanských štruktúrach. Pokračovať na báze mimobiblických princípov nie je – v zmysle aktuálne vykonávaného jezuitsko-slobodomurárskeho programu – prípustné. RPC má dnes prsty všade. To však neznamená, že takto zmýšľajú všetci členovia tejto cirkvi.

    Takže zavádzanie jezuitsko-slobodomurárskeho fašizmu pokračuje. A ako sa s tým dá bojovať? V každej krajine by sa mali snažiť k moci dostať také štruktúry, ktorých členovia budú mať poznanie o tom, kde celý tento systém smeruje. Zopakujeme, že naplánovaný cieľ je globálna katastrofa. Ak sa tam dostanú iba iní „obchodníci“, ktorí si myslia že celá vec je iba o peniazoch (a teraz chcú uchmatnúť čo najviac oni), tak ich program sa naozaj môže podariť. Je už naozaj existenčne nevyhnutné, aby k moci prišli ľudia používajúci ZDRAVOMYSLIE. Netreba vari ani zdôrazňovať, že nijaká strana, ktorá je dnes pri moci túto požiadavku NESPĹŇA.

    Voliči, obyvateľstvo, ale ani členovia dnešných politických strán naozaj nechápu, že sami sebe – a popritom aj nám – kopú hrob. Riadne hlboký a široký.

    Pomohlo by, ak by sa dnešní ľudia začali orientovať na vlastnú poľnohospodársku činnosť. Mali by sa učiť siať, žať, teda celkovo sa vedieť postarať o to, aby si boli schopní dopestovať potravu. Zároveň by im však malo byť jasné, že to, čo si dopestujú im bude treba vedieť aj ubrániť. Globálne sa totiž chystá hladomor, preto takáto činnosť dokáže zachrániť životy množstvu ľudí. Nastane totiž situácia, ktorú predpovedala bulharská Vanga: „Príde doba, že nepomôžu ani peniaze, ani miesto na zemi“.

    Kapitalizmus u nás v podstate zničil systém strategických rezerv pre obyvateľstvo, ktorý existoval za socializmu. Teda celý systém ochrany civilného obyvateľstva je proste a nenávratne fuč. Nie je to „ekonomické“. Ale vyberanie daní je ekonomické…

    V Bratislave došlo k tomu, k čomu aj v iných hlavných mestách (program je globálny). Tí, ktorí vládnu NEMAJÚ spojenie so slovenským národom. Zveľaďujú svoje majetky, rúbu slovenské lesy, ale národ..?

    V minulosti sme uverejnili prastaré indické proroctvo, ktoré sa pred našimi očami napĺňa (viac v samostatnom článku). Indický zdroj spomína, že v nadchádzajúcich hrôzach sa zachránia sa iba tie národy, ktoré majú „ruského ducha“. Tento termín neplatí len na Rusov ako takých – tam tiež sú ľudia všakovakí – ale hovorí o tých ľuďoch, ktorí vyznávajú Pravoslávie alebo sa držia Védickej Kultúry (Slavianského Svetoponímania).

    Našou pálčivou úlohou je vychovať naše deti tak, aby oni dobre pochopili, o čo dnes ide. Ak to necháte na farárov a oficiálne školstvo tak tí urobia to, čo vyhovuje im. Ak sa nám to nepodarí, tak práve oni už nebudú mať budúcnosť. Slovanský svet ZANIKNE. Ostanú iba rabi na službu a ukájanie potrieb Elity.

    Tu ešte treba zdôrazniť, že Elita z pohľadu zákulisia riadenia sveta nie je to, čo si myslia naši zlodeji a zbohatlíci – totiž množstvo nahromadeného (nakradnutého) majetku. Nemajú totiž „modrú krv“ a tak im bude ich nakradnutý majetok odňatý v prospech „modrokrvnej“ Elity. Peniaze totiž nestačia, je potrebný pôvod. Ale oni to zistia sami…

    Ak nechceme, aby slovanský svet definitívne zanikol, musíme nadobudnúť dostatočné poznanie. Poznanie Stavby Sveta – Svetoponímanie, nie iba dnešných technológií. Tu môžeme citovať nadčasový výrok Stalina: „Kádre riešia všetko“. A dnešné „kádre“ neriešia nič – okrem svojich peňaženiek. Ale popri vykrádaní štátu im uniká aj holý fakt, že kopú hrob aj sami sebe. V skutočnosti – čo sa týka plánovaného konca – sme na jednej lodi. Tu by sme mohli citovať čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri – ibaže jedni predtým, druhí potom“.

    Treba šíriť toto poznanie všade, kde sa len dá. Keď národ zistí, že s ním zaobchádzajú ako s dobytkom na farme (ktorý nakoniec končí na jatkách), tak šanca na zmenu sa značne zvýši. Doteraz máme vybudované iba vertikálne orgány moci – samozrejme, že v Bratislave. Výsledok vidíme už dosť jasne, veď to trvá desiatky rokov. Teraz je potrebné pristúpiť k budovaniu horizontálnych štruktúr. Ale tie môžeme vybudovať iba my. Vertikála moci – hoci aj nie sú proti zákonu – ich neopotrebuje. Nám však zúfalo chýbajú.

    Dozrel teda čas na vytvorenie Subjektu Politickej Aktivity. Jednoducho preto, aby sme sa zachránili. O nič menej už nejde.

    Nevyhnutnosť nástupu zmeny politického režimu dokázateľne vyplýva z analýz vykonaných pomocou nástrojov aparátu matematickej pravdepodobnosti a štatistiky – viac opíšeme v nasledujúcom článku. Ale známym faktom je, že v živote neraz nastane to, čoho pravdepodobnosť je 5% a nie to, čoho štatistická pravdepodobnosť je 95%. Ak napríklad dôjde k jadrovej vojne, tak všetky matematické prognózy budú proste odložené bokom. Ale ak dôjde k alternatívnemu obnoveniu politického režimu, aktivácii praktík obnovy našej krajiny, tak to bude znamenať, že sa zmení vzťah vlády k jej vlastnej sfére zodpovednosti, t.j. k financovaniu vzdelávania, ochrane zdravia, kultúre, vede. Komerčné aktivity vlády ustúpia progresu a všeobecnému blahu. Ochrana zdravia sa opäť bude starať o zdravie a nie zisky. V školách budú znova učiť a vychovávať a nie iba vyťahovať peniaze od rodičov, čím zmenili školy na opičinec, ktorý vykazuje progres dokladovaním výsledkov dotazníkmi ministerstvu. Naše školstvo je dnes iba kópiou amerického systému výchovy nedoukov, ale zato so silným akcentom na „produkciu“ spotrebiteľov.

    A aby sa situácia náhodou len tak nezlepšila, tak momentálna národná strana chce zaviesť „fínsky“ systém. Nuž čo, za socializmu sme mali jeden z najkvalitnejších školských systémov na svete, tak prečo sa k nemu vracať? Asi sa na tom nedá veľmi nabaliť, preto čokoľvek, len nie naše, domáce. Národná strana je národná strana… vtáka poznáš po perí. A sú veru aj čudní vtáci s perím.

    Veda sa znovu stane výrobnou silou, prestížnym sociálnym inštitútom a nie – ako všetko ostatné – adresátom privatizácií, likvidácie, imitácie, zlodejstva a rozpredaja základných fondov. Umenie bude znovu slúžiť kultúre a mravnosti, vychovávaniu, socializácii vlastenca a občana, nebude iba predmetom kasových tržieb. Služba v armáde sa znovu stave svätou povinnosťou, nie iba príležitosťou na zárobky na misiách či ziskoch na províziách za nákupy morálne aj technicky zastaralej americkej techniky a potom ešte dlhodobo munície a náhradných dielov. Zmenia sa aj vzťahy vo finančnom systéme. Krajina si prinavráti dôležité dopravné (kde je diaľnica na Východ Slovenska? …veď tam aj tak nič nie je) aj energetické infraštruktúry, bude investovať do inovácií. Daňové rozmedzia sa stanú spravodlivými a progresívnymi. Marže bankárov, súkromné vlastníctvo sa stanú socializovanými, regulovanými pre prospech národa a nie zahraničného kapitálu a domácich oligarchov. Obchod a podnikanie dostanú rovnaké práva bez ohľadu na stupeň blízkosti s vládnucimi stranami, ich inštitúciami a potentátmi. Prírodné bohatstvo sa vráti tak, aby nie jeden minister drancoval všetky lesy a drevo aby spracovávali v Poľsku, ale aby malo osoh domáce obyvateľstvo, ktoré teraz poľské výrobky zo slovenského dreva kupuje. A v neposlednom rade budú všetci dodržiavať zákony a Ústavu…

    Zmena politického režimu v roku 2020 nastane tak či onak. Potvrdzujú to štatistické analýzy – ale bude to systémová zmena, ktorá neočakáva iba Slovensko. Nemôže nastať izolovane. Môže dôjsť aj k tomu, že v niektorých krajinách dôjde k zmene režimu revolučnou cestou. Dúfajme, že revolučné zmeny okolo nás prebehnú v rámci platných zákonov.

    Je teda namieste chystať SPA, ktorý bude zastupovať národ v jeho úsilí nastaviť progresívny kurz vo vlastnej krajine. Téma je natoľko dôležitá, že v nej budeme pokračovať.

    04.07.2018

  • RELÁCIA AKO ĎALEJ 06

    Jedným z fenoménov dnešného stavu je, že spoločnosť akosi očakáva, že stačí iba zmeniť „kohosi tam hore“, aby nás všetkých viedol a všetko už bude dobre.

    Nedajme sa uspať na varínoch. To hlavné – čo sa týka zmeny – je ešte len PRED nami. Nič sa nestane samo, neverme sladkým rečičkám. Dŕžava bola organizovaná pomocou Kopného Práva, ale žil v nej NÁROD. Národ nie je OBYVATEĽSTVO. Presnejšie, tieto dva názvy nie sú ekvivalentné. Obyvatelia sú všetci, ktorí žijú dnes na území našej krajiny, na zemi našich Predkov. Národ je však iba tá časť obyvateľstva, ktorá sa dá charakterizovať ako NÁšROD.

    Dnes by sme vlastne mali byť federáciou – naša vláda a parlament by mali konečne tento stav riešiť, keďže ho dlhodobo podporujú či zakrývajú. V našej krajine žije už minimálne 1 milión Cigánov. Hovoria, že ich je oveľa menej, ale poznáme bývalého zamestnanca Slovenského štatistického úradu, ktorý keď z neho odchádzal v roku 1995, tak tento úrad registroval 750 000 Cigánov. Kto si myslí, že ich odvtedy ubudlo, nech sa ide pozrieť do najbližšej nemocnice na pôrodnícke oddelenie…

    Principiálne nemáme proti ním nič – sú tu, lebo sme im to dovolili – ale sotva ich možno rátať za Slovákov. Táto skupina však patrí do kategórie „obyvateľstvo“, nie „národ“.

    V Dŕžave mali právo voliť len hlavy rodín. V demokracii všetci. Okrem už spomínaného segmentu Cigánov, k urnám pôjdu aj zločinci, podvodníci, trestanci, skorumpovaní politici (ktorým napríklad nestačí plat, ale musia drancovať aj NAŠE lesy), ovplyvniteľná, ale neskúsená mládež čerpajúca „múdrosť“ z dotykových telefónov, prostitútky, džigolovia a tak ďalej a tak ďalej. Čo chceme aby z takýchto volieb vzišlo?

    Ak chceme inú kvalitu, musíme vytvoriť niečo nové, čo však už musí začať od základu novou formuláciou východiska. A to nové je ten náš známy bod „B“ – teda iba dobre zabudnuté staré. Prečo tak? Lebo tak to už v minulosti fungovalo. Ak si bod „B“ vymyslí každý sám a taký, ako sa jemu páči – tak každá skupina pôjde za svojim idolom k jeho bodu „B“. Kde sa takto môžeme dostať? Odpoveď na to pozná každý sám… Je to iba implementácia známej psychotechnológie „rozdeľ a panuj“, teda v skutočnosti „rozdeľ a podrob si“.

    Ak je snaha určitého segmentu našej spoločnosti – časti národa – skúsiť zmenu aj politicky, je potrebné zostaviť stranu nového typu s detailnou, striktne jasnou štruktúrou, cieľmi a metodikou postupných krokov. Zatiaľ sa však črtajú iba nové odrody starého „plemena“. My sme aspoň – zatiaľ – nikde formulácie nového typu nevideli.

    29.6.2018

  • ARKONA 7526

    V mesiaci jún 2018 sme spoločne navštívili ostrov Rujanu. Na 24. týždeň tohto roku pripadlo smutné výročie dobytia Arkony dánskymi križiackymi hordami a zavedenie „povinného“ kresťanstva na zvyšok Slovanov v Západnej Európe. O konkrétnom dátume pádu Arkony je málo dostupných informácií, v našich, slovanských zdrojoch sa uvádza prevažne dátum 16.6.1168.

    Ako nám oznámil Dr. Fred Ruchhöft – archeológ a jeden z najväčších odborníkov na Arkonu vôbec – k pádu Arkony došlo 14.6.1168.

    Doktor Ruchhöft nám – treba povedať, že pre nás neočakávane – podal veľa zaujímavých informácií. Hovoríme o takom druhu informácií, ktoré „nemusia“ ani naši odborníci/archeológovia. Veď zatiaľ čo naši, domáci historici pretláčajú cudzie, importované náhľady na minulosť Slovanov – teda našich Predkov – a hovoria o našich Predkoch ako „o nich“, t.j. v tretej osobe množného čísla, Nemci bez problémov materiálne svedectvá skúmajú a dokumentujú tak, ako ich nachádzajú. Nuž, ku komu sa hlásia slovenskí historici si ani nie je potrebné nejako extra domýšľať… a my ich ešte aj financujeme.

    Podrobnejšie si o týchto informáciách povieme v ďalšom pokračovaní, dnes si radšej spoločne pospomíname na túto našu výpravu.

    Nie náhodou hovoríme o výprave, pretože išlo naozaj o veľký čin. Radi by sme poďakovali všetkým účastníkom tejto výpravy, ale ozajstné potešenie spôsobili našim Predkom, ktorí padli v ruke zvierajúci meče. Veď to boli naši ľudia – Slovieni, bez ohľadu na to, čo hovoria historici. Veď dobre vieme, koho chlieb jedia.

    Je pekné, že o Arkone natočilo dokumentárne filmy niekoľko ruských štábov – asi najznámejší je od dnes už „odstráneného“ Zadornova – ale toľko ľudí od nás naraz tam neprišlo ešte nikdy. A ide o to, že najmä Slovienov, nie Rusov. Lebo to sú naše dejiny, to je naša minulosť. Ako Slovania ju – samozrejme – zdieľame spolu s Rusmi. Veď naše národy pochádzajú od dvoch rodných bratov.

    Už Zadornov vo filme ukázal viacero slovanských názvov osád, ktoré ako mená osád dožili dodnes. Ale práve na tieto názvy by sme sa mali lepšie pozrieť my. Napríklad po odbočení z hlavnej diaľnice už smerom na mesto Stralsund – z ktorého ide most na Rujanu – uvidíte odbočku na GRONOV (Hof Gronow). Už sme spomenuli, že ešte Marcus Aurelius vo svojej knihe MEDITÁCIE – za Československa vyšla pod názvom HOVORY K SEBE SAMÉMU – spomína rieku GRON. Ako uvádza historik Cassius Dio, práve v povodí rieky Hron skoro nadobro skončil cisár aj jeho légie. Zachránili ho mágovia v jeho armáde, ktorí dokázali navodiť takú silnú búrku, že Kvádi sa naľakali a ustúpili. Dnes by sme tento názov – po skoro dvetisíc rokoch – prečítali ako HRONOV. Hoci Hronov – rodisko Aloisa Jiráska – je dnes v Českej republike, Jiráskovo svedectvo o Husitoch nám tiež stále má veľa čo povedať. Určite vám odporúčame prečítať aspoň knihu PROTI VŠEM. Najmä preto, aby sme nepodľahli naivite o „mierumilovnom“ šírení kresťanstva Vatikánom v našich zemiach…

    Či chceme alebo nie, toponym GRONOV či HRONOV je sotva vysvetliteľný bez nadväznosti na rieku HRON, či pred stáročiami ešte pod pôvodným názvom GRON. Takže priamu väzbu – čo nie je prekvapenie, keďže sme všetci boli v Dŕžave Maličká Rus – nemožno nevidieť.

    Usadlosť dobre vidno aj na Google Maps:

    Hoci GRONOV poväčšine obyvateľom Slovenska dnes veľa nenapovie, názov DEVÍN by mal zazvučať v ušiach každému. Nuž a hľa – nájdeme ho aj na pobreží oproti ostrovu RUJANA dodnes:

    Dokonca sa tak nazýva chránené územie – zrejme ide o Národný park. Súdiac podľa skúseností z Rujany, Nemci v Národných parkoch BARBARSKY NERÚBU LESY dohola ako u nás firmy ministra Žigu a kresťanské cirkvi… A tieto ich – ostatne – majú odkiaľ, keď ešte v desiatom storočí u nás nevlastnili nič?

    Pre lepšiu orientáciu si priblížme aj vzdialenosť Gronova a Devínu:

    Vzhľadom na výnimočnosť udalosti sme sa rozhodli vykonať Obrad prastarého Pravslávenia priamo v oblasti Arkony. Naša voľba nakoniec padla na malý kostolík neďaleko od mysu. Kresťanské kostoly boli demonštratívne vystavané z kameňov, ktoré boli pôvodne použité na našich chrámoch či iných budovách. Hlavný chrám síce nakoniec nedostali – prepadol sa celý do mora – ale zopár budov im do rúk padlo, veď sa stali pánmi celého ostrova.

    Kamene budovy – hoci dnes kresťanského chrámu – pôvodne opracovali ešte naši Predkovia. Zhromaždili sme sa teda do kruhu na lúčke vedľa budovy. Oheň nebolo možné naklásť, pretože – vzhľadom na veľké sucho – bolo kladenie ohňa zakázané na území celého ostrova, tak sme prinesené obety vyliali a vysypali na zem. Boli to vody z viacerých vodných zdrojov našej zeme – voda z Hronu aj prameňov Turca – aj obilie a chlieb upečený v našej zemi. Symbolicky aj obradovo sme sa teda – po 850 rokoch – naše zeme znovu prepojili.

    Dôležité znamenia sme však dostali počas priebehu Obradu Pravslávenia. Vykonávali sme Pravslávenie z Knihy SLAVIANSTVO (strana 236). Je to také isté Pravslávenie, ako sa vykonáva aj v Rusku a na Sibíri, aké sa vykonávalo po stáročia v našich chrámoch. Ak možno hovoriť iba o stáročiach…

    Asi po desiatich minútach sa vôkol nás začal prekrásny spev vtáčikov. Ale aby to nebolo len tak, jeden škovránok priletel priamo nad naše hlavy, sadol na konár stromu pod ktorým sme boli zhromaždení a prekrásne nám radostne trilkoval niekoľko minút. V našej Kultúre považujeme vtákov za poslov Pravi, pozemské zvieratá za poslov Javi (nezabúdajme, že je Svetlá aj Temná) a vodné tvory za poslov Navi (aj tá je Svetlá aj Temná).

    Po skončení obradu sme na stene kostola uvideli jasne reliéfne vyformovanú Perúnicu. Či sa vytvorila počas obradu, alebo nám ju vedomie do Obradu blokovalo nie je až také dôležité. Obrady a Rituály (Ríty) slúžia práve na pripájanie sa zúčastnených na vysoké frekvencie.

    Máme naozaj veľkú radosť z toho, že toľko našich sa rozhodlo navštíviť Arkonu v takýto pamätný deň. Pred nami tu síce už bolo niekoľko štábov z Ruska, aby natočili dokumentárne filmy, ale takáto veľká výprava Slovienov tu určite ešte nebola. Nie náhodou sme budili záujem aj domorodcov – ktorí ostatne tiež organizovali svoju oslavu tohto výročia.

    Dôležité je si uvedomiť, že toto územie bolo súčasťou našej Dŕžavy, t.j. Dŕžavy Slovienov. Rusi sú síce náš bratský národ, ale ich Kultúrna oblasť je predsa len východnejšie. Kto si bude ctiť a pripomínať svojich Predkov ak nie ich potomkovia?

    Niektorí možno namietnu, že predsa Duchovne stúpať má každý sám – s čím aj súhlasíme. Ale žiaden individuálny výdobytok NENAHRADÍ spoločné Obrady na Svätých miestach, kde dochádza na napájanie sa na egregory Predkov. To je o spoločnom Duchu, nie individuálnych úspechoch a „pokoja od všetkých“. Práve k tvrdému individualizmu – teda presnejšie egoizmu – vedie Civilizácia. A najbližšie okrúhle výročie bude o 50 rokov…

    Nehľadiac na známy fakt, že na pripojenie sa na egregor Dŕžavy je potrebné spojenie kritického množstva účastníkov.

    K niektorým konkrétnym detailom našej výpravy sa ešte vrátime.

    25.6.2018

  • NAŠE JE NAŠE, PÍSMO NAŠICH PŘEDKŮ

    Môžu nás čokoľvek učiť, môžu sa nás snažiť o čomkoľvek presviedčať. Môžeme sa k tomu postaviť so záujmom, môžeme to odignorovať. Všetko záleží na nás – veď, ostane – všetko robíme pre seba. Alebo častejšie nerobíme. Najhoršie je vlastne nerobiť nič. Je to zastavenie vývoja, teda skutočná smrť.

    Niet asi nič dôležitejšie a potrebnejšie pre náš vývoj ako samostatne rozmýšľať a konať, snažiť sa postupovať vpred, teda nahor. Príkladom takéhoto konania je aj príspevok od nášho priateľa Vladana z Moravy.

    Za nás dodajme, že hoci sa zaoberáme Staroslovienskou Bukvicou už nejakú dobu, takýto aktívne hľadajúci prístup nás naozaj prekvapil. Ale hneď treba dodať, že pozitívne.

    Patríme k tým, ktorí na Rusov pozerajú ako na bratov – v dejinnom aj genetickom meradle. Ale tak či onak, Rusi sú Rusi a Slovieni Slovienmi. My žijeme tu a tu musíme aj obnovovať to, čo nám zanechali naši Predkovia – Slovieni. A toto je jeden z príkladov, ako nato:

    Úvodem článku bych rád poodhalil zastřený fakt dnešní doby, který mne přinutil napsat následující řádky a snad někdy v budoucnu přihodit článek další. Je velice zvláštní, o jak nepatrný fakt se jedná, přesto je naprosto vědoucí, stále přítomen a dotýkající se každého z nás.

    Je to opovržení.

    Opovržení ve formě hanobení jazyka. Jazyk je spojující prvek napříč dějinami. Jsem přesvědčen, že původnost slov je daná zemí, na které žijeme. Slova jsou deformována, měněna tlaky vládců, uchvatitelů moci, kteří nahromadili materiální statky a odduchovnili své vědomí. Pohltila je vize panování, tím také vytvářeli své dění a svou realitu. Druzí museli poslouchat. Jinak třeba nedostali práci, nebo něco horšího…

    Stejná praktika ,,potichoučku“ prošla až do dnešní doby. Mocenské struktury nám podsouvají své pravdy, své reality a ovlivňují naše chtění, které následně budí opovržení vlastním jazykem.

    Přitom naše Československo má jedinečný potenciál vybudit světové poznání. Během průvanů staletími se mocenské struktury skrz naše území přelévali z jedné strany na druhou. Tu zde byli Němci (od slova němý, my jim nerozuměli) tu zde byli Rusi (socialisté), dnes jsou zde Američani.             Sami jsme očarováni velikosti těch druhých. A to naše nevidíme. To naše jedinečné, co zde máme od našich Předků. Jsme pohlceni naší samolibostí, že bychom taky chtěli více a tak lezem zdatně vzhůru, namazaní a slizcí. Machrujeme před druhými, jak nám jde ta cizí řeč a jak nám mohou závidět, a jaké supr místo my ve světě zaujmeme. Nu a naše čeština, kde je?

    Český jazyk je především původem jazykem Moravským. Třeba kdysi se vyučoval jazyk Moravský na škole, ale to je dnes zavádějící o tom informovat. O těchto věcech píše velice krásně paní PhDr. J. Grobcová, ve svých knížkách o Moravě. Nám však stačí uvědomění, že tento jazyk je Náš, našich Předků. A tak jak stačí vynechat ,,M“ ve slově Moravský, najednou tu je Oravský, území to na Slovensku, je naprosto zřejmé, že jsme spojeni víc se Slovenskem, než předpokládá naše momentální vize. Stejně tak si nevšímáme krásy naší řeči, bohatosti a jedinečnosti co se světové úrovně týče.

    Tak jak se vedli mocenské boje, nikdo si naší malé země nevšímal z hlediska lidí, zvyků. Pro každého jsme tak malí, že většinou nás nechávají napospas a stačí jim otročit. Stačí jim pocit, naplnění libida pohledem, na plazící se národ, lezoucí pěkně namazaný do… Kochají se tímto pohledem. Samovládce v područí pak těší tito jedinci, co dokáží udělat cokoliv pro zalíbení se. Né každý je však takový a proto zde pořád Náš jazyk je.

    Pro článek jsem si vybral prozatím poněkud jednodušší téma. Je potřeba psát a připomínat Staroslovienskou Bukvici jako prvotní obrazové písmo našich Předků. Písmo, jehož krásy jsme se málem vzdali. Ano, moc ji neznáme. Dokonce jsme ji možná i hanobili. Opovrhovali ve prospěch těch mocných, ale stále je tu.

    Opět přichází, jakoby novinka, přitom profesoři z akademie věd Československé socialistické republiky během své doby sestavili velký, jedinečný slovník Staroslovienské Bukvice o čtyřech dílech. Každý o sedmistech a více stranách. Hledali a vypátrávali staré slova, zapisovali pokud možno v nalezené zapsané podobě. Tyto slova v sobě ukrývají představy. Obraz, rovná se představa. Všechny ty představy našich Předků, kdo ví do kterého pokolení až sahají, a ty představy nelze jen tak přerušit.

    Země je uchovává a vždy je odhalí pro další generaci. Nalezne jedince, nositele, kteří podlehnou její kráse. Ukryté představy hovoří o minulosti o spojitostech, které jsou nahé při rozboru písmenka za písmenkem – Bukvy za Bukvou. Vše má svá pravidla, celý vesmír má věci poskládané z příčin a následků. Proto je naprosto jasné, kde se jaká čára musí objevit. Kde bude pokračovat a co za Bukvu vytvoří. Její tvar nám předává určitou energii. Tak jako logo firmy, které nás dokáže učarovat. Naše mysl je přitahována magickou velikostí a věhlasností.

    Přesně tak je to i u Bukvic. Čáry jsou vedeny napříč světy ze starých věků až k dnešku. Jsou přesné ve ztvárnění představ. Kudy vedou a kde se jejich energie stáčí a prolíná. Kudy vchází do naší mysli. Naše mysl následně je nucena představu zpracovávat a vytvářet myšlenku. Tedy pokud nejsme zrovna omezení velikostí jiné zábavnější věci, pak si ničeho nepovšimnem. Tomuto se říká obrazové písmo. Má svá pravidla čtení, tak jak známe jejich fonetickou podobu.

    Kdysi jsme bývali jedním celkem, jedními bližními, žijícími pospolu. Chápající zákonitosti vesmíru, putování Země, Nás samotných. Znalí i zákoutí co skrýváme sami před sebou. Tyto věci se dají vždy odhalovat a dá se s nimi pracovat a hlavně tvořit.

    Svou tvorbou se jednou přiblížíme sami Stvořiteli. Je to přímo v naší tvorbě jako názvu a dohromady s eS, svou tvorbou. To znamená, že má tvorba má být pouze má, ne cizíma rukama, cizí dřinou. Těžká volba v dnešní době, pro některé.

    Nebudu zde vysvětlovat další pravidla Staroslovienské Bukvice, je náročná, těžce se jí dostáváte na košilku, ale počáteční klopýtání se dá nakonec překonat, tak jak vše v našem životě. Nebudu Vás však náročnosti strašit, není v životě potřeba se strašit. To nic nepřekonáme. Je naprosto v pořádku se zdravě nasrat a nesnáze překonat. Slovem zdravě, je myšleno opřít se o své zkušenosti, stavět na nich a posléze je uplatňovat.

    ,,S“ je ve Staroslovienské Bukvici slovo, slovo každý chápe po svém právě dle jeho zkušeností. A jak je dána příčina Triglavu, prvku tří spojujících věcí, představa-myšlenka-slovo, je dána tímto formulace a schopnost domluvení se s okolím. Dát okolí jistotu, že vše co říkáme je přesně tak jak myslíme. Je to naše Slovo co buduje spojnici s myšlenkou druhé osoby. Není to cizinec, není to nepřítel, je to člověk co se nám snaží porozumět, abychom společně mohli vedle sebe žít. Při nerozumění si, se stávají přehmaty. Vznikají dogmata a následně se mohou přijmout falešné cíle. Vize a reality nesourodicími s námi.

    Z těchto příčin je důležité uchovávání přesné podoby a výrazu slov. Jejich energie jsou dané a plně výstižné. Nedají se překonat, neboť naši Předci byli moudří, tak jako naši rodiče, dědové atd… Proto naopak máme před sebou úkol slova odhalovat a zpět vracet do naší řeči. Milovat svůj rodný jazyk.

    Jako příklad mohu udat samotné slovo RUS. Zdá se, že dnes je to příslušník národa, ale oni sami žijí v Rosii, čteno Rasie, což znamená, že jsou to poté Raséni, nebo pro někoho poněkud utažené za vlasy příslušníci Rasy. Jaké Rasy? Nechám na domyšlení. Vraťme se však ke slovu RUS. Ve Staroslovienské Bukvici existuje znak jménem OUK:

    a pak DZIELO:

    Bukva Dzielo je jako ,,S“ akorát má na začátku ocásek směrem dolů. Bukva se foneticky čte jako ,,dz“ je to velice potřebné uvědomění, protože dle tohoto zvuku můžeme také sestavit mapku, kde všude se zvuk ,,dz“ v dnešní řeči ještě uchoval, viz nákres.

    Je jisté, že zde v minulosti došlo k určitému tlaku na obyvatele a tento zvuk se uchoval v hůř dostupných místech a v místě s vlastním dalším vývojem, což je Polsko. Také je jisté, že lidé, kteří již neovládali svůj původní zápis a znali pouze latinku, přečetli posléze toto slovo ne jako ROUDZ, ale ROUS. Toto slovo přitom je velice prosté na úpravy. Třeba na Slovensku a místně i Jižní Moravě se neříká budoucnost, ale budúcnost. Jaksi jim ,,O“ vypadne. Přitom těchto slov je tam spousty. Nu a hned zde máme slovo RUS, a kdože to vlastně je? Původní slovo a dodnes je často slyšitelné je Rodzina. Zde se naopak zachovalo ,,O“ místo ,,U“, ale určitě se toto slovo psalo s Oukem, foneticky ,,ou“, takže to byla původně Roudzina. Kde u je zastřené, jakoby ukousnuté. A proč zrovna takhle, neboť takhle to dává tu pravou představu o tom co je Rodina: ,,je to náš prvotní harmonizující Ustoj (pravidlo) nezměrné energie, neboli námi nepoznané hranice energie, ale my víme, že existující.“

    Příště si povíme daleko více o samotných slovech, pro Nás jedinečných co je právě chápeme jinak než kdekoliv jinde na světě. Vlastně i slovo Rus a Rodina je toho příkladem.

    Vladan/ Sliezko

    22.06.2018

  • O KNIHE SVETLA 2

    Pred dokončením tejto témy vari niekoľko poznámok. Všetky takého prastaré opisy sú vyložene Obrazy. Upozorňujeme tých, ktorí sa snažia všetko napísané na našich stránkach ponímať a vykladať iba v materiálnej rovine – teda koncentrujú sa iba na jednu z hrán Obrazu – že podstata je úplne inde. Písali sme o štruktúre Krištáľových Sfér alebo plochej Zeme – a ide vlastne o tú istú Obrazovú podstatu. Tento Obraz hovorí iba to, že tak či onak sme uväznení v inom Svete, ako sa nám snažia povedať. Kto je schopný sa povzniesť nad hrany Obrazu a skoncentrovať sa na Obraz samotný, ten je na správnej ceste. Kto bude hľadať detaily a „nezhody“ – ten má možnosť si vybrať iné stránky. Veď tých, ktorí sú proti znovuzrodeniu Poznania našich Predkov je neúrekom.

    Myseľ pracuje v dvoch módoch – Obraznom a Hovorovom. Jeden aj druhý je potrebný, ale v súčasnosti nás Civilizácia nasmerovala natvrdo na „obkecávanie“. Na tomto mieste nebudeme opakovať opis rozdielov, ale jedno si môžeme zapamätať. Ak sa skoncentrujeme na Obraz, tak do 3 minút (koncentrácie) dokážeme pochopiť, prečo daný jav či predmet existuje, jeho podstatu. Ak si to isté budeme neustále formulovať do slovne vyjadrených opisov, tak tie budeme nachádzať do nekonečna, ale bude to vždy iba jedna z hrán Obrazu. Vyberáme si sami – Obraz alebo Matrix.

    UZAVRETÝ KOZMOS

    Tam, kde už nedosahuje svetlo našich hviezd sa nachádza Svet chladného Ohňa. A nieto tam ani noci ani dňa a atmosféra je tam jasná, pretože Oheň – ktorý tvorí matériu tých Svetov – nemá vyhranené hranice. Je všeočisťujúci a večne trblieta pokojne mnohofarebnými farbami. Veľmi vzdialene to pripomína nám známe severné žiarenie – polárnu žiaru. V tom Svete je Oheň považovaný za rozmernosť. Telá obyvateľov tých Svetov sú utkané z toho istého Ohňa a medzi sebou môžu komunikovať iba pomocou zvláštnej emanácie a čítaním myšlienok. Táto ohnivá emanácia ako keby stála za chrbtami Legov čo spôsobilo, že ich zobrazovali s krídlami.

    Všetci Legovia sú neustále zamestnaní pomáhaním druhým duchom. Hoci nám to môže pripadať zvláštne, ale aj „Smrť“, ktorú prinášajú Legovia Smrti sa stáva nevýslovným dobrom ako odpoveď na volanie o pomoc.

    Čas od času medzi Legmi prebehne ako keby nejaký závan, a vtedy sa oni všetci zhromaždia do svojho gigantického, ohromného chóru. Činia tak raz do roka, čo zodpovedá 800 pozemským rokom. Vtedy sa všetci zhromaždia, aby spoločnou cestou celým Kozmosom vystúpili nahor. Vtedy sa Temní – keď sa dozvedia, čo sa deje v Kozmose Legov – natlačia do ich chóru s cieľom pripojiť sa a spoločne prebiť nahor.

    Tak to bolo aj naposledy, keď sa zhromažďoval tento chór. Len čo začali stúpať Legovia, tak Košteji, Čiernoboh a Živelné sily sa vrhli na nich. Ale Legovia ich odrazili a ich chór neochvejne pokračoval vo výstupe. Ich predné rady sa už vrezali do magického pásu mystických komét, preťali ho a chór sa už chystal preniknúť do Kozmosu Arlegov. Ale zjavili sa Arlegovia a zastavili Legov. Obnovili a znovu uzavreli magický kruh mystických komét. Mocne zasiahnutý chór Legov s ťažkými ranami ustúpil do svojho Kozmosu. Strašná strata energie odradila Legov. Preto sa rozhodli preskúmať Kozmos druhým smerom a pokračovali cez medzikozmické priestory čoraz ďalej a ďalej. Doleteli do Temnej Ríše a opýtali sa duchov Tmy: „Čo leží za hranicami vášho Kozmosu?“ Duchovia Tmy odpovedali: „Tam leží Ničto“. Legovia sa teda opýtali znovu: „A čo leží za hranicou Ničta?“ Temní odpovedali: „“Niektorí z nás sa pokúsili preniknúť cez hranicu Ničta. Obalili sa hustou hmlou a vstúpili do Ničto. Leteli oni dlho a Ničto postupne uberalo hmlu, ktorá ich chránila. A vtedy pocítili, že už im ostáva málo hmly, že už im nebude stačiť na cestu nazad. Ale pred nimi stále nebolo nič vidieť a zásoby hmly sa im už v podstate minuli. A tu hľa, ako keby gigantická, nepriechodná stena sa pred nimi roztvorila a oni leteli pozdĺž nej nadol. Dlho ešte leteli, až kým sa pred nimi neroztvorila brána a oni prenikli do oblasti, ktorá leží za Ničto. Leteli ďalej dlho, veľmi dlho. A znovu sa dostali do priestoru, v ktorom nikoho nestretávali, ale leteli stále ďalej a ďalej. A tu si Legovia uvedomili, že už neklesajú nadol, ale vystupujú nahor. Prejdú do ďalšieho priestoru a vidia, že sa ocitli vo svojom Kozmose, ktorý je nad Kozmosom ľudí. Je to tak preto, lebo priepasť navrchu a priepasť dole je tá istá.

    Potom sa Legovia pokúsili preskúmať Kozmos v opačnom smere – preniknúť zo svojho makrokozmu do mikrokozmu. Začali sa mysticky zmenšovať, postupne prechádzali z jednej úrovne na druhú stále nižšie a nižšie. Skúmali život na elementárnych časticiach a presvedčili sa, že časti atómov sú v skutočnosti husto osídlené, sú podobné planétam, svetom živých, vedomých bytostí. A hľa, pri jednom z ďalších prechodov doľahol k nim odzvuk akéhosi neznámeho Kozmosu a vtedy pochopili, že sa opäť vrátili do svojho Sveta Legov. Naša skutočnosť má vlastnosti Möbiusovej pásky.

    Takýmto spôsobom existuje množstvo Vysokých Svetov, v ktorých žijú pozitívne, materializované bytosti. Ale práve tak existuje toľko Svetov negatívnych, umiestnených dole, pod Zlatou Púťou.

    RÍTY

    Celý náš Vesmír žije podľa Konov Ritmov (dnes „Rytmov“), teda podľa Konov Rita alebo Rítu. Práve preto je význam rítov v procese premeny duchov ohromný. Rozličné rítové udalosti pre všetky bytosti, ktoré obývajú Kozmosy sú proste nevyhnutné, lebo jedine skrz ne je možné vstúpiť do kontaktu s Vysokými Svetmi. Takýto rít vytvára čistú atmosféru a uľahčuje Duchovný výstup akejkoľvek bytosti. Nezriedka rituálne stretnutia navštevujú vysokí hostia a ich emanácie prestupujú účastníkov rítu. A je úplne jedno, či rít je starý alebo nový, pretože všetko závisí od účastníkov a ich odhodlania stúpať nahor. Preto je možné používať ako prastaré ríty, tak aj vytvoriť vlastné pre potreby spoločných podujatí. Práve preto sa nové ríty pre rozličné vysoké ciele vytvárajú dodnes.

    ZEM

    Zem bola spočiatku hustý, silne búšiaci oceán. Keď sa ochladil na vhodnú teplotu, boli doň vhodené niektoré semená. Vytvorila sa prvopočiatočná živá látka, ale bola podelená po slojoch. Sloj ležiaci hlbšie mal nižšie veličiny, pretože ho slabšie prenikali lúče vtedajšieho, bieleho Slnka. Takto sa rôzne vrstvy slojov vyvinuli odlišne. Keď ochladenie Zeme dosiahlo takú úroveň, že jej teplota klesla pod teplotu Slnka, tak nové semená duchov – ktoré vytvoril Svarog – vstupovali do tejto látky. Silové línie týchto duchov začali vôkol seba zjednocovať túto látku, a tým si vytvorili fyzické telá. Pretože tvar siločiar sa neustále menil, dochádzalo k vývoju rôznych bytostí. Zeme, ktoré vo Vesmíre rotujú okolo Sĺnk sú rozličné, čo podmienilo vytvorenie rozličných druhov ľudí. A hoci aj Duše sú u všetkých potenciálne rovnaké, kým sa matéria nevyčerpala, vytvorili sa medzi ľuďmi rozdiely.

    ÁRIJCI

    V tom čase, keď naša Zem bola osvetľovaná bielym Slnkom, ktoré ešte nestihlo zožltnúť, na severnom kontinente sa usadili štyri typy ľudí: Árijci, Chárijci, Raséni a Svätorusi. Žili tak mimoriadne dlho, že mohli byť považovaní za nesmrteľných. Napriek tomu, keď sa unavili životom zomierali. Svoju smrť považovali za prekrásny sviatok, pretože vedeli, že je to iba prostý prechod nadobudnutia nového života. Boje s obludnými zverami ich do určitej miery pritvrdili. Zemská kôra sa raz dvíhala, inokedy klesala, často skoro nepozorovateľným spôsobom, ale niekedy aj veľmi zreteľne. Ale keď sa priblížila veľká revolúcia v priestoroch ďalekej oblohy, keď žreci očakávali, že na Zem padne jedna z troch Lún – čoho následkom bude potopenie svetadielu Daárie, na ktorom oni žili – tak sa pripravili na prechod na iný kontinent, Euráziu.

    Rody, ktoré sa presťahovali učili, že Boh je jediný, ale že zároveň je pomnožný. Môže sa súčasne nachádzať v nevysloviteľných výškach alebo blízko, na Zemiach aj Slnkách, môže kedykoľvek vstúpiť do svojho ľubovoľného výtvoru – človeka alebo prvoka, Ducha Svetlého, ktorý jestvuje nad Svetlými Duchmi, alebo bytosti, ktorá žije na elektróne a rotuje okolo atómu. A zároveň On je jediný, ako je jediný človek, hoci sú v ňom myriady Sĺnk atómov, okolo ktorých rotuje množstvo elektrónov, na ktorých žijú bytosti podobné ľuďom. V atómoch bytostí, ktoré žijú na elektrónoch môže byť Vyšný Boh, ak sa tak rozhodne. Veď ani človek nie je Preň nič viac, ako žijúca elektrónová bytosť. On je všadeprítomný – kde si zaželá, tam aj je. Je všemohúci, a ak si zaželá, tak môže pre nás prestať existovať úplne.

    ASOVIA

    V jednej z bezkonečností vznikla kvázi-Zem a na nej kvázi-ľudia – Asovia – ktorí žili večným životom. Do tej bezkonečnosti neboli púšťaní Legovia Smrti a im podobní duchovia, ktorí majú schopnosť pretrhávať život. V tých Svetoch vznikla situácia bez vývoja, ale zato život nebol ohraničený smrťou. Keď dosiahli určitú výšku, ľudia Asovia obnovovali svoje telá a znovu sa stávali mladými, pritom však nestrácali svoje Duchovné výdobytky. Prešli miliardy rokov. Asov opantala ich nuda telesného života a melanchólia kvôli nemožnosti dosahovania nových výdobytkov, ktoré by ich vyviedli za hranice tejto bezkonečnosti. Zmocnilo sa ich zúfalstvo. Zo svojho položenia našli imaginárny východ. Za pomoci niečoho podobného ópiu sa dokázali dostať do takého stavu, v ktorom ich Duše opúšťali telá, pričom tieto telá vo svojej strnulosti ostávali nezmenené. Snívali sa im strašné sny o Svetoch iných bezkonečností, o iných bezkonečnostiach Veľkého Boha Roda. A keď prichádzal čas ich prebudenia sa, zmocňovala sa ich hrôza z ich nemeniaceho sa života. A nastal čas, keď sa Legovia skrz Bohov Obrancov obrátili k Riadiacim Bohom, aby pomohli Asom a dostali odpoveď: „Preneste všetko obyvateľstvo toho Kozmosu tu, kde smrť je možná.“ Zaradovali sa Asovia. A Bohovia Obrancovia premiestnili všetko živé z týchto Kozmosov do nášho Sveta, ktorý im široko otvoril brány.

    IROVIA

    Jeden z Temných Arlegov pochopil, že kto pomáha druhým, ten podníma seba. A tak prišiel do Sveta Irov, kde bol čas, dĺžka, šírka, ale chýbala tam hĺbka alebo výška. Keď tam prišiel pochopil, že treba premiestniť slabých duchov – ktorí sa nazývajú Irovia – do tej sféry, kde môžu nadobudnúť štvrtý rozmer – hĺbku. A keď sa premiestňovali do našej bezkonečnosti, tak na jej prahu im do cesty postavili Vyšní Bohovia zvláštne zrkadlá Sily. A odrazili sa oni v tých zrkadlách, ako keby mali štyri rozmernosti, lebo tie zrkadlá nezmenšovali, ale zvyšovali počet rozmerností. Keď Irovia nadobudli novú rozmernosť, vyšli z mystických zrkadiel a stali sa ľuďmi. Temný Arleg vystúpil nahor k Svetlým Arlegom a tí mu ponúkli, aby ostal s nimi. Ale bývalý Temný Arleg sa rozhodol zostúpiť k Temným Arlegom, aby im porozprával o presídlení Irov. Keď im to vykladal, vždy povedal: „Robte to, čo aj ja a aj vy môžete vystúpiť k Svetlým Arlegom“.

    ANTI

    Pred mnohými tisícročiami žila časť ľudí na kontinente, ktorý sa nazýval Atlantídou. Žili tam predstavitelia ľudí s červenou farbou kože a aj bieli prišelci zo Severu. Anti žili nepredstaviteľne dlhú dobu, ktorá mnohonásobne prekračovala život dnešného človeka. Ak nejaký Ant zomieral, tak to len vtedy, keď sa chcel dostať do druhého Sveta, alebo ho proste navštíviť. V takých prípadoch Duša Anta opúšťala jeho telo, ktoré bolo spálené. Zem ešte nebola definitívne zostavená a človečenským Dušiam bol nekonečne ťažko bojovať s chaosom. Legovia sa rozhodli priniesť obetu a zostúpiť k ľuďom, aby im pomohli v boji s chaosom a v osvojovaní si Zeme. Ako prví sa prihrnuli Legovia Sprevádzatelia Svetla, za ktorými nasledovali ďalšie druhy Legov (Vilovia a pod.). Na Zem zostúpili formou zlatého dažďa. Leg prišiel k Antovi, a ak ten bol dobrý a čistý, ak jeho aura bola čistá, tak Leg vstúpil a zjednotil sa s ním. Ale ak Ant bol zlý a jeho aura bola temná, tak Leg sa usalašil vedľa a stal sa jeho Legom Ochrancom. Spojením sa s človekom Legovia posilňovali jeho Ducha a Dušu ochraňujúc ho svojim astrálnym telom, ktoré majú v porovnaní s ľuďmi rádovo mocnejšie. Besi nie sú schopní preniknúť cez hranicu ich biopoľa. Legovia so sebou priniesli ohromné poznanie.

    Anti nadobudli mnohé schopnosti. Každý z nich bol schopný pohybom ruky zničiť protivníka. Anti vedeli, že jestvuje množstvo Svetov, ktoré ležia za Kozmosom zlatisto-žltých Sĺnk; že spolu s tými Kozmosmi existujú aj Kozmosy rozličných duchov. Vedeli, že nekonečný je počet bezkonečností, ktoré sú obývané rozumnými bytosťami. Ale hlavne vedeli, že prevysoko nad Vyšnými Bohmi stojí Veľký Ramcha, ktorého nie je možné nijako opísať, ktorému nemožno pridať žiadne epitetá, ktoré existujú v jazyku ľudí. O Ňom možno povedať iba jedno – „On Jesm“. Antlanťania vedeli, že ich aj najfantastickejšie predstavy sú len neplnohodnotným odrazom ďaleko v bezkonečnostiach jestvujúceho; že nadpozemské Svety aj bezkonečnosti miznú, keď cez nich prešla vysnívaná materializácia Duchovného Princípu a – zmiznúc – menia sa na Ničto, ktoré sa opäť raz stane Jestvujúcim. Na obšírnych poľanách svojich nekonečných lesov Anti slávili Vyšných Bohov. Nič nežiadali, ale na mnohé si ako keby spomínali. Všetci tam mohli prijať do svojho tela cudzieho ducha Lega. Začali sa objavovať deti z rodinných zväzkov medzi ľuďmi, ktorí mali v sebe Legov (nazývali ich O-legmi) a prostými ľuďmi. Krása dcér človečenských Legov priťahovala.

    Legovia považovali svoju misiu za splnenú a rozhodli sa opustiť Zem tak, že neopustia svoje telá, ale premenia ich na Ohnivý Živel. Ale zopakovali svoj tradičný omyl tým, že na pomoc si prizvali Sily Živlov. Na Zemi sa začali strašlivé uragány a zemetrasenia. Časť Antov ušla na vysoké hory. A keď prišiel deň katastrofy a Živly zhodili na Zem jednu z jej Lún (Fattu, ktorá sa neskôr stala Austráliou), vznikla ničivá vlna, ktorá obišla Zem trikrát. Vtedy zemetrasenie potopilo svetadiel Atlantídu do vĺn oceánu. V ďalších pokoleniach Antov sa čoraz viac a viac zatemňovalo vedomie Legov v Dušiach ľudí, až postupne stratili spomienky na svoj pôvod.

    ĽUDIA S ETIÓPSKOU TVÁROU

    Besi priniesli Čiernobohovi správu o nebezpečenstve, ktoré hrozí Temnej ríši. Doteraz nepohyblivé Ničto sa začalo hýbať. Pri stúpaní nahor pohlcuje všetko, čo na svojej ceste postretne. Už pohltilo časť Hmly a Tmy a aj mnoho Besov, dokonca aj Temní Arlegovia museli pred ním utekať. Temná ríša pri jeho priblížení ustupuje. Vrhli sa Temní Arlegovia vpred a pred Ničto rozvinuli svoj front. Zahrmelo vo Svetoch volanie Čiernoboha o pomoc a celý Arlegovský Kozmos prihrmel mu na pomoc. Postavili sa rad radom s ním vo veľkom boji s Ničto. Vrhli Arlegovia do Ničto Kométy, bolidy a Kozmický prach, ale Ničto pohltilo všetko doň vrhnuté a premenilo to v ničto. Vtedy tam vrhli Luny a planéty, ale Ničto ich pohltilo zmeniac ich v ničto. A tak boli do Ničto vrhnuté Slnká a Hmloviny, ale pohltilo ich Ničto a premenilo v ničto. Vtedy vrhli do Ničto Svetlí Arlegovia svoje mystické Slnká, ale dokonca aj ich pohltilo Ničto a v ničto obrátilo. A vtedy prišli na pomoc Arani a postavili sa vedľa Temných Arlegov. Udreli Arani do Ničto svojimi mystickými mečmi. A hľa, tam, kde dopadli údery mystických mečov vzbĺkli v Ničto ohníky. Objavili sa duchovia Priestoru a potiahli nite od ohníka k ohníku. Potom sa zjavili duchovia Času a pretiahol Čas svoje vlny po týchto nitiach čoraz ďalej a ďalej.

    Zastavilo sa Ničto, postupne mizlo a duchovia pochopili, že už nie je také strašné a jedni za druhými začali odlietať k sebe nazad. Temní Arlegovia tam chvíľu počkali, ale napokon odleteli aj oni.

    Keď sa Temní Arlegovia pri svojom výstupe stretli s pustým Kozmosom Zemí, tak tam na nich našli zabudnuté Duše rastlín a zvierat. A rozhnevaní boli nespravodlivosťou, ktorá bola zavŕšená voči týmto bytostiam, keď boli ponechané, aby tam živorili v neustálom stacionárnom položení, kým všetko ostatné vystúpilo nahor. Rozhodli sa ostať s nimi, aby vytvorili podmienky na ich výstup. To, že na tých Zemiach neboli ľudia im značne uľahčilo prácu. Rozhodli sa im vytvoriť telá nových ľudí. V tom čase sa už zmenilo okolité prostredie a bolo potrebné vytvárať nové siločiary, následkom čoho sa objavili telá ľudí-zvierat. Ale Temní Arlegovia neboli schopní vyriešiť množstvo problémov, preto sa obrátili o pomoc k Čiernobohovi. Pomocou neho premenili Temní Arlegovia telá zvierat na telá ľudí s etiópskymi tvárami. Chýbala im však schopnosť rozlišovať Dobro a Zlo, ale ani Čiernoboh, ani bývalí Temní Arlegovia nevedeli, ako vložiť do nich túto schopnosť. Rozhodli sa teda ich presídliť na Zeme, kde prebývajú iní ľudia, aby sa tejto schopnosti mohli priučiť.

    HEBREJI

    Jeden zo Svetlých Arlegov sa kedysi rozhodol priviesť Veľký národ Hebrejov na púť Svetla. Ale povedali mu Arani: „Zbytočne tam hľadáš! Nemá význam im kázať o učení Ľúbosti. Zmeniť by ich bolo možné iba násilným odvedením ich z ich Zeme do iných Kozmosov, kde by bolo možné vykonať takýto pokus. Len pokiaľ nebude za Zemi tento národ, len vtedy je možné tam uvažovať o víťazstve Svetla na Zemi“.

    Ale Arleg bol pevne rozhodnutý a povedal Aranom, že aj tak sa o to chce pokúsiť. Jeho rozhodnutie síce Svetlí Arlegovia ocenili, ale pred tým, ako prijmú od neho na svoje mystické Slnká všetko, čo by Zem nebola schopná zniesť mu povedali, aby – ak je možné – zanechal toto rozhodnutie. Najmä preto, lebo aj tak nič z toho nemôže vyjsť a jeho úsilie bude zbytočné. „Neexistuje žiadna nádej – hovorili mu – na to, že ich učenie presvieti vysoká mystika, lebo nedokážu oni vystúpiť na takú úroveň…“ Ale neústupný bol Svetlý Arleg, zanechal všetko vysoké a zostúpil ďalej nadol. Tak prišiel do oblasti Legov a tí mu povedali: „Jedine Temné emanácie ovládajú hebrejský národ, a nech by jeho niektorí predstavitelia boli akokoľvek ideálni, aj tak – skôr alebo neskôr – u nich všetkých nastupuje osudová črta, po dosiahnutí ktorej sa stávajú materialistami“. Ale nehľadiac na to všetko, aj tak ho Legovia podporili a pokúsili sa priniesť hebrejský národ na Púť Svetla. A začal on chodievať k hebrejskému národu a videl mnoho prekrásnych mládencov a dievčat so svetlými pohnútkami, aj deti s nádhernými postavami, ktoré jeho učenie prijímali. Ale aj tak sa nakoniec vždy materiálnosť ukázala silnejšia ako duchovnosť a skôr alebo neskôr nad ňou prevládla.

    VÝSTUP

    Jeden z ľudí sa rozhodol, že dostane odpovede na svoje otázky od samotného Boha Roda. A začal privolávať na pomoc Lega Smrti (ak Duša už dosiahla všetko z toho, čo na Zemi možno dosiahnuť, tak Leg Smrti príde k takémuto človeku). Zjavil sa pred ním Leg Smrti a povedal: „Ty chceš vystúpiť k Bohu Rodu, ale veď kvôli tomu je nutné zomrieť! Ukázať život iných rozmerností nie je možné bez toho, aby Duša neprešla do Sveta druhých rozmerností, a tento prechod zo Zeme je možný jedine skrz smrť“. Opýtal sa človek: „V každom Kozmose treba umrieť, aby bolo možné dosiahnuť Boha Roda?“ „Ty sám uvidíš, aké sú prechody z Kozmosu do Kozmosu. Zo Zeme niet inej cesty, iba skrz smrť“. „Som pripravený!“ – odvetil človek a padol mŕtvy a ocitol sa vo Svete Legov. Nový, mnohohranný a zložitejší ako pozemský Svet sa otvoril pred jeho vnútorným pohľadom, hoci jeho vedomie ešte zle prijímalo to nové, čo sám osebe predstavoval tento Svet. Čosi sa smerom naň hýbalo a on odstúpil, aby uvoľnil cestu. Ale jeden či dva razy sa nestihol uhnúť a čosi zvláštne prešlo skrz neho tak, ako svetlo prechádza skrz sklo, pričom ho to nerozsekalo a ani inak nerozrušilo. Potom aj on sám ľahko voľne prešiel skrz stenu, ktorá stála pred ním, ale potom pocítil plnú nemožnosť prejsť tam, kde pred sebou nič necítil. Nedokázal prejsť skrz ten priestor, kde žiarilo menej jasné svetlo. To sa mu otvorili nové zmysly. Človek, ktorý ovláda päť základných zmyslov nemá 16 základných zmyslov Lega, alebo 256 základných zmyslov Arlega.

    Počul, ako medzi sebou hovoria Legovia, ale v podstate nič nepochopil. Až keď v ich reči zazvučali slová, ktoré poznal zo Zeme, tak ich reč sa preň stala dostupnou. Povedal Legom človek, že chce vystúpiť vyššie k Rodu a Legovia mu odvetili: „Na to budeš musieť umrieť.“ „Som pripravený“ – odvetil človek. Zomrel druhý raz a ocitol sa vo Svete Svetlých Arlegov. Stráž, ktorá stojí na hranici ich obydlí ho prepustila, ale teraz už nerozumel skoro ničomu, čo sa okolo neho dialo. Podľa pozemských predstáv sa Svetlí Arlegovia zobrazujú všakovakým spôsobom. Tá najvšemožnejšia fantázia, ktorá človeku napadá, nie je nič iné ako kúsoček emanácií ďalekých Svetov, iných bezkonečností, niekedy náladovo spletený súhrn úplne rozdielnych Svetov a javov. Ale nie sú to výmysly z ničoho – iba slabé odrazy toho, čo skutočne jestvuje.

    Vydvihli ho Arlegovia ešte vyššie, ale tam je Svet sto krát zložitejší a nedá sa v ňom nič pochopiť. Všetky otázky, ktoré chcel zadať sa zdajú byť detským bľabotaním. Pýtal sa ich čo to je Nirvána. Arlegovia odpovedali: „Nirvána priťahuje tých, ktorých Duše nevydržali zlo a utrpenie Sveta Zemí. Nirvána nie je ničto. Je to dokonalé upokojenie, pričom druhy upokojení sú mnohoobrazné. Chceš poznať budúcnosť? Hľa, taká by bola tvoja budúcnosť, ak by si ju neuvidel. Ale keď si ju už raz uvidel, máš v moci ju zmeniť. Bola by taká, ak by si ju nespoznal a poznajúc ju by si sa jej nezriekol. Ale keď už raz poznáš budúcnosť, môžeš učiniť to, čo ju zmení. Máš vo svojej moci spoznať budúcnosť. Pokiaľ predvídaš, tak Karma od teba odchádza. Nauč sa predvídať, vráť sa nazad na Zem a predvídajúc – buduj svoj život“. „Chcel by si sa vrátiť na tú Zem, z ktorej si odišiel?“ „Ako chceš, v Kozmose je ich mnoho. Tvoj život na Zemi je časťou okamihu tvojho života vo Svetoch. Duše zomrelých ľudí znova a znova prechádzajú na nové „Zeme“, materializujú sa do tela s piatimi, ale každý raz novými zmyslami a tromi novými, inými rozmernosťami.

    Tieto prechody budú trvať dovtedy, kým v ohniskách rôznych životov Duša v sebe nespáli všetky tie nedokonalosti, ktoré prijala skrz svoje telo, keďže mu poskytovala príliš veľa slobody. Ak by sme teda chceli opísať horizontálne, gigantické, koncentrické ovály okolo nášho Sveta, tak úplne nové planéty prijímajú na seba Duše zomrelých ľudí. Na každej novej planéte Duše vstupujú do nových tiel, ktoré ovládajú päť zmyslov a poznajú tri rozmernosti okrem času, ktorý sa nemení na všetkých planétach. Život na ktorejkoľvek z týchto planét nemôže byť ponímaný obyvateľmi našej Zeme. A ak človek – ktorý má takú istú Dušu – bude žiť nespravodlivým životom, nevystúpi vyššie a bude neustále putovať po planétach horizontálnych kruhov. Každý Kozmos Zlatej Púte má svoje Kozmosy ležiace veľa neho. Tam žijú tí, ktorým už skončilo obdobie prebývania na jednej z planét, alebo v jednom z priestorov Kozmosu, ale ktorí ešte nedosiahli nevyhnutný stupeň potrebný na výstup nahor po stupňoch Duchovného zdokonaľovania.“

    A s týmto sa poznávania chtivý muž vrátil, aby sa nanovo materializoval na Zemi.

    KONIEC ČASOV TMY

    Temní postavili svoju stráž nad Svetom ľudí Midgard Zeme a oddelili ich od vyšších Kozmosov nepreniknuteľnou tmou. Ale rokom 2012 prichádza čas, keď Galaxia úplne vystúpi zo zóny, ktorá je pod kontrolou Temných Síl a postupne sa rozplynie tma medzi Slnkom a Zemou. Preto sa všetci Arlegovia stretli, aby sa poradili. Košteji na stretnutí povedali: „Zvieratá nášho Sveta – Besi – vystrájajú s ľuďmi a tí najtupejší a najšpinavší nachádzajú s nimi spoločné záujmy. Ak ľudia nie sú v stave sa vysporiadať s takou háveďou ako sú Besi, tak o aké výšiny sa majú snažiť?“

    Ale Bohovia Ochrancovia povedali: „Ak treba pomôcť ľuďom aby sa zbavili Besov, sme pripravení. Urobíme tak, aby svetlo nezatieneného Slnka neoslepilo a nespálilo ľudí.“

    Riadiaci Bohovia povedali: „Keď budú vyhnaní Besi a utečú do svojej Temnoty, tak opášeme Kozmos mystickými kruhmi. A dlho nevyjdú z neho Besi, ktorí prinášajú rozklad do ľudského prostredia. Predovšetkým treba odstaviť Temných Arlegov, ktorí blokujú svetlo od Slnka. Ich miesto dočasne zaujmú Svetlí Arlegovia, ktorých potom zameníme horizontálnymi kruhmi rozpoloženej časti svetlej špirály (t.j. bude umiestnený filter, aby sa znížilo škodlivé žiarenie Slnka)“.

    Povstali Arani proti Temným a povedali: „Uplynula doba a čas Svetla sa priblížil, a to aj pre nás. Budete musieť odísť“.

    Odpovedali Temní Arlegovia: „Sme pripravení, veď viete, že sme aj sami chceli odísť. Ale ľudí spáli Slnko, ak naša Tma (Hmla) nebude medzi Zemami a Slnkom“. Odpovedali Arani: „Vaše miesto zaujmú Svetlí Arlegovia a svojimi éterickými telami zahradia žiarenie, ktoré je pre ľudí neúnosné. A ľudia neoslepnú a nezhoria, ale bude im svetlejšie“. Povedali Temní Arlegovia: „Ako ste sa len oneskorili, oveľa skôr ste mohli prísť a pustili by sme vás bez boja. Máme už dosť Besov aj ľudí, ktorých porobili“.

    A rozhodli všetci tak – podľa miery ústupu Temných Arlegov ich miesta zaujmú Svetlí Arlegovia. A potom Legovia zostúpia na Zem a budú vchádzať do tiel všetkých ľudí – bielych aj červených a žltých, čiernych aj sivých. Začnú páliť telá Lariev a Besov, ktorí sa nachádzajú v jemnohmotnom tele ľudí svojim čistým ohňom a budú ich obracať na popol. Veď presne tak, ako je naše fyzické telo nakazené rozličnými parazitmi (hlístami, vírusmi, mikróbmi), tak aj jemnohmotné telá sú nakazené rozličnými neduhmi (fajčenie, pijanstvo, narkománia, luhárstvo, cudzoložstvo atď.), ktoré do nás vnášajú Besi. A utekať budú v hrôze zo spálených aj nespálených tiel Besi a Larvy, ale väčšina ľudí nevydrží takéto „ohňové čistenie“. Kto bude mať veľa neduhov, tak pri ich mystickom pálení vystúpi teplota jeho fyzického tela natoľko, že množstvo ľudí bude umierať aj od obyčajných, inak neškodných chorôb. Takto sa začne rodiť svetlé človečenstvo bez prenesenia zápachu Lariev a Besov. Legovia po tom, ako ukončia svoju prácu odletia a na Zem zostúpia Svetlí Arlegovia a budú učiť ľudí rozličné vedy. Po dlhej a ťažkej práci odletia Svetlí Arlegovia, zasejúc zrnká Múdrosti.

    Na Zem zostúpia záhadné Sfingy a nebudú prepúšťať na Zem nové Duše, aby sa materializovali na Zemi, ani nedovolia Dušiam ľudí po smrti odchádzať do paralelných Kozmosov. Vtedy priletia na Zem Košteji a začnú učiť ľudí, že teraz budú nesmrteľní a budú žiť životom bez nudy. A ak ľudí začne ťažiť pozemské jestvovanie, tak ich začnú prenášať do ríše Kniežat Tmy, aby si tam oddýchli a zakúsili zmenu.

    A nakoniec zostúpia na Zem Bohovia Obrancovia a opýtajú sa ľudí: „Čo od nás chcete? Chcete, aby sme prinútili Temných odísť?“ Ľudia im odpovedajú: „Chceli by sme, aby ste dali ľuďom Vieru v nevyhnutnosť radostného výstupu, Vieru v to, že sa netreba poddávať chytráckym sľubom Kniežat Tmy a Koštejom!“ Odpovedia Bohovia Obrancovia: „Vy chcete zázraky?“ Dokonca ani Vyšní Bohovia vám takéto zázraky neposkytnú.“ A pochopia ľudia, že predovšetkým sám človek sa musí chcieť zmeniť a povedia: „Budeme bojovať s Kniežatami Tmy. Ale ak si oni zavolajú na pomoc Temných Arlegov a Živly, neporadíme si s nimi“. Bohovia Obrancovia im odpovedajú: „Temné Živly odbijeme a s Temnými Arlegmi to vybavia Svetlí Arlegovia“. A tak zo Zeme odídu Košteji.

    Iba ľudia s etiópskou tvárou sa nebudú chcieť zmeniť. Vtedy sa obráti Čiernoboh (on je v podstate ich ochrancom) k Vyšným Bohom s otázkou: „Ako vložiť do vedomia ľudí s etiópskou tvárou schopnosť rozlišovať Dobro od Zla, čo oni nedokázali ani tak, že žili spolu s inými ľuďmi?“ A Vyšní Bohovia mu poradia čo robiť.

    Keď sa po úderoch Aranov rozhoreli v Ničto Ohne a duchovia Priestoru natiahli od Ohňa k Ohňu – ako po medzníkoch – svoje nekonečné nite a duchovia Času pretlačili po týchto nitiach svoje nekonečné vlny, do Ničto zostúpili Vyšní Bohovia. Vytvorili tam nový Vesmír zo všetkého toho, čo bolo predtým do Ničto vrhnuté. Ale tento Svet ostal neosídlený. A tak volanie Čiernoboha a Temných Arlegov so žiadosťou o pomoc, ako naučiť ľudí s etiópskou tvárou rozlišovať Dobro od Zla sa v podstate „hodilo“. A vtedy pozvú Vyšní Bohovia týchto ľudí a ich učiteľov zaujať tieto novovytvorené Kozmosy, osídliť ich a pracovať tam. Ponuka bude prijatá a sťahovanie prebehne – bude to kozmický koráb so 144 tisíc ľuďmi na palube, ktorí sa rozhodnú odísť žiť do nového Kozmosu.

    20.06.2018

  • DOBRÍ KÁMOŠI

    Našim hlavným zameraním nie sú špecificky politické či vojenské články, aj keď niekedy čosi z tejto sféry prinesieme. Najčastejšie vtedy, ak iné zdroje sa akosi k tomu nemajú alebo sa zdá, že je potrebné dodať viac.

    Politické či vojenské alebo ekonomické témy sú samozrejme neraz veľmi dôležité, ale mnohí nepostrehli pascu, ktorá sa za nimi často skrýva. Na politiku či ekonomiku nemáme priamy dosah, a teda zaoberanie sa takouto problematikou je často volené elitou úmyselne, aby obyvateľstvo – rozumej stádo – bolo zaujaté kruhmi na vode a nešlo do hĺbky problému. A tak im sú podhadzované témy, ktorých sa chytia ako ryby na návnadu a ešte si aj myslia, že objavujú niečo naozaj zmysluplné.

    Všade tam, kde sa prejavuje „móda“ je hneď jasné, že to je proces cielene riadený zo zákulisia. Móda je vôbec cudzia informačná zbraň vo všetkých jej prejavoch – ale to už naši čitatelia ovládajú.

    Veľmi často mnohým uniká, že všetky problémy sa musia riešiť na troch úrovniach: Javi, Navi aj Pravi. Nech im je „dopriata“ akákoľvek „superteória“, ak sa zaoberá iba materiálnou kultúrou súčasnosti, tak niečo veľmi veľké spravidla uniká v neviditeľnej, Navnej sfére.

    V tomto článku sa trošku zamyslíme – teda chceli by sme, aby sa naši čitatelia zamysleli – nad ďalším prejavom toho, ako nás vlastne vedú na povrázku tam, kde chcú. Teraz sa síce pozrieme na materiálnu oblasť, ale najmä preto, lebo ide o potraviny, a tie dávame aj našim deťom. Ale poďme na to po poriadku.

    Ukrajine sa minulý mesiac podaril „husársky kúsok“. Skupine francúzskych spoločností Saipol, ktorá je hlavným výrobcom majonéz Lesier dodali slnečnicový olej s „kvalitatívnym prídavkom“ v podobe motorového oleja.

    Vznikol škandál, pretože podrobnejšia analýza ukázala, že do dodávky 40 000 ton ukrajinského slnečnicového oleja pridali 280 ton motorového oleja. Podľa údajov francúzskych médií, ide o olej na mazanie motorov. Zverejnil to časopis Le Canard enchaîné.

    Ukrajinské média na celý svet hlásajú, že Ukrajina si udržiava postavenie najväčšieho dodávateľa slnečnicového oleja na svetové trhy. Hlavným dovozcom ukrajinského slnečnicového oleja sú krajiny Ďalekého a Stredného Východu, ale aj krajiny EÚ. Ukrajinské rastlinné oleje už nájdete v regáloch predajní aj na Slovensku.

    A práve európske krajiny začali zvyšovať dovoz ukrajinských potravín. Prvú informáciu o motorovom oleji v majonéze zverejnila ešte 21. apríla francúzska spoločnosť Carrefour SA.

    Vtedy firma oznámila, že z predaja stiahli okolo 200 jednotiek takejto produkcie. Ale už 26. apríla začali produkty, ktoré obsahujú ukrajinský rastlinný olej sťahovať z predaja.

    Do problému vstúpila FASBPP, francúzska agentúra pre bezpečnosť potravinových produktov. A tak už 7. mája uspokojili obyvateľov Francúzska, že blokovanie potravín, ktoré obsahujú menej ako 10% kontaminovaného slnečnicového oleja bolo zastavené. Blokované ostali iba tie potraviny, kde je podiel nad 10%.

    Teda ak potravina obsahuje menej ako 10% kontaminovaného oleja, tak sa môže predávať, lebo „nie je silne toxická“. Európska komisia – rozhodnutie ktorej bolo implementované – podala vysvetlenie, že tento nájdený ukrajinský olej nie je až taký nebezpečný. Človek o váhe 60 kg môže skonzumovať do 1,2 gramu denne bez rizika…

    Inými slovami, motorový olej nepite – je silne toxický, ale lízať ho môžete.

    Ak sa na našich pultoch čo nevidieť objavia „kvalitné“ francúzske potraviny (s obsahom motorového oleja), môžete ich smelo konzumovať. Veď kontaminácia je zdraviu prospešná.

    V minulosti sme tu už mali nejeden prípad problematických dovozových potravín z Poľska, ku ktorému teraz pribudla Ukrajina. Kombinácia potravinových „zázrakov“ z Poľska a Ukrajiny je naozaj – vďaka EÚ – pôsobivá. Ak potraviny privezieme napr. z Francúzska, koho napadne, že by mohli obsahovať ukrajinský motorový olej? Aké ďalšie „výhody“ EÚ ešte prinesie?

    Ale to nie je všetko, na čo si treba dávať pozor. Na pultoch našich predajní sa už hojne objavujú „kvalitné“ ukrajinské čokolády a cukríky od firmy „ROSHEN“:

    Je to firma, ktorú vlastní „populárny“ ukrajinský prezident Porošenko. Ten istý Porošenko, ktorý pred prezidentskými voľbami sľúbil Ukrajincom, že ak ho zvolia, tak na svoje náklady postaví v Kyjeve nový futbalový štadión. Rovnako sľúbil, že keď sa stane prezidentom, tak sa vzdá podnikania, svoje firmy predá a bude sa venovať iba prezidentovaniu v prospech svojho národa…

    Dnes má okrem čokolád ešte aj totálnu kontrolu nad nákupom a predajom vojenskej techniky – zbraní, munície, vybavenia, teda proste všetkého pre armádu – ktorá sa hojne používa na Donbase. Podľa údajov nemeckej spravodajskej služby konflikt, ktorý rozpútal už stál životy od 50 do 80 000 Ukrajincov. Málokto tak štedro na obrazovkách médií má toľko krvi na rukách. Je to však očividne dobrý kámoš nášho prezidenta – on má len „dobré“ partie… veď je aj také ľudové príslovie: vrana k vrane sadá.

    A aj kámošov kámoš má dobrých kámošov:

    Veď ak by to neboli kámoši, tak by ich určite už dávno zrušil. Je predsa prezident.

    Viac takýchto a podobných fotografií nájdete na internete mnoho.

    Takého dobrého kámoša má ten náš prezident, ale on ani nepozná slovenčinu, a teda ju nemôže dať ako jazyk na obaly svojich výrobkov. Nuž, podnikanie nepozná brata… iba peniaze.

    V tejto súvislosti je naozaj zaujímavé stanovisko Maďarska, ktoré poslalo generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi oficiálny podnet na preskúmanie politiky aliancie NATO voči Ukrajine. Tento dokument bol odobrený na prvom slávnostnom zasadnutí novej maďarskej vlády s predsedom V. Orbánom.

    Dokument má názov „Memorandum: Iniciatíva vytvorenia novej politiky NATO vo vzťahu k Ukrajine“. Objemný dokument bol z Budapešti zaslaný vedeniu Aliancie a všetkým krajinám-spojencom. Maďarská vláda v ňom zhrnula dôkazy, že „reformovanie Ukrajiny zlyhalo“. V dokumente sa okrem iného hovorí, že „Ukrajinská vláda oslabla do takej miery, že v súčasnosti už nie je schopná plniť svoje základné povinnosti, vrátane zabezpečenia funkčnosti práva a realizovať efektívne ekonomické, sociálne a politické riadenie“. Maďarský materiál zároveň tvrdí, že Ukrajina nedosiahla úspech, „nehľadiac na bezprecedentnú úroveň politickej podpory a finančnej pomoci“. Ďalej dokument hovorí, že Ukrajina „predstavuje nebezpečenstvo pre svojich susedov“.

    Ale také „detaily“, ako napríklad otvorená propagácia alkoholu pre deti je pracovníkom nášho ministerstva školstva očividne vlastná – veď ju realizujú sami. Im nevadí dokonca ani to, že výrobok pre deti obsahuje alkohol, čo je dokonca uvedené aj na obale. Ale skúste ísť s deťmi do Prírody na slovanské sviatky – hneď dostanete pokutu.

    Veď asi podobne ako ukrajinský motorový olej. Konzumácia je nebezpečná, lízať však môžte.

    Budeme ich zase všetkých voliť?

    26.5.2018

  • O KNIHE SVETLA 1

    Keď pred nejakým časom vyšla Kniha Svetla z cyklu Slovansko-Árijských Véd, tak obsahovala texty Charatií Svetla, čo znamená, že text bol pôvodne napísaný na pergamene. Prvotný zdroj Charatií Svetla bol napísaný Triagami, t.j. Daárijským písmom. Pre toto vydanie však bol ako zdrojový text použitý preklad už prepísaný Chaárijskými Runami, ktorý bol preložený pred niečo viac ako 250 rokmi. Vydanie bolo vytlačené značne skrátené (vybodkované miesta), čo u čitateľov vzbudilo záujem, pretože všetci by radi spoznali pôvodný text daného traktátu. Preto po určitú hranicu – po ktorú je možné – v tomto článku dopĺňame niektoré informácie.

    Ukázalo sa, že motívy Knihy Svetla možno nájsť v mnohých starých slovanských rukopisoch. Sú to napríklad Védy Sloviena vydané r. 1871 S. Verkovičom, ruské byliny, byliny volžských Bulharov, letopisy ruských kniežactiev, ba dokonca legendy moskovského Rádu Templárov. Informácie z Knihy Svetla sa čiastočne dostali k moskovským predstaviteľom tohto Rádu v čase, keď cárska polícia Romanovcov pri prehliadkach obydlí Starovercov na Sibíri konfiškovala všetky materiály, ktoré obsahovali informácie o Starej Viere. Takto sa tieto informácie dostali k ruským Templárom, pretože do tohto Rádu patrili aj členovia cárskej rodiny. Materiály boli následne spracované kresťanskou mašinériou a tak následne časti z týchto materiálov sa objavili ako súčasť ich legiend.

    Keď sovietska štátna moc začala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia robiť poriadky s tajným rádmi, dokumenty ruských Templárov nájdené pri domových prehliadkach sa dostali do rúk orgánov štátnej moci. Po ich zabavení sa dostali do rúk žurnalistov, a tak boli v r. 2003 publikované. Vyšli v knihách A. L. Nikitina pod názvom RÁD RUSKÝCH TEMPLÁROV:

    Aby sme ukázali, že u všetkých uvedených materiálov bol rovnaký zdroj, vykonáme malé porovnanie. V Knihe Svetla sa spomínajú bytosti stojace o stupeň vyššie ako ľudia, ktoré nazývame Legovia. Žijú v šestnásťrozmernom Svete a majú šestnásť zmyslov. V súčasnej kresťanskej literatúre ich funkcie zastávajú Anjeli, ale toto slovo je gréckeho pôvodu, a teda pred príchodom kresťanstva sa v našich zemiach nepoužívalo. Preto naše pôvodné Obrazové ponímanie naviazané na tieto bytosti mohutných schopností reaguje na názov LEGOVIA. Úlohy, ktoré tieto bytosti plnia sú orientované na pomoc ľuďom v ich Duchovnom raste. Z tohto dôvodu jestvujú rôzne kategórie Legov. Sú Legovia Ochrancovia (kresťanstvo ich nahradilo Anjelmi strážnymi), Legovia Sprevádzači (sprevádzajúci v iných Svetoch), Legovia Smrti (pomáhajú pri smrti oddeliť Dušu od tela), Legovia Svetla (osvecujúci Dušu človeka), Legovia Učitelia (niekedy sú nazývaní aj Vilovia) atď. A práve o Legoch Viloch a Vilvoch sa hovorí vo všetkých horeuvedených materiáloch. Pozrime sa na to.

    Vilovia a Vilvovia u Slovienov

    Vilovia (Sivillovia) je jedna z mnohých kategórií Legov. Oni pomáhali poníženým, liečili ľudí, predpovedali budúcnosť. Niekde ich nazývali aj Samovilovia, Samodivy a pod. Samotný koreň slova obsahujúci slabiku „vi“ pochádza od slova „viť“, t.j. táto bytosť ako keby priadla, vila kúdoľ a ťahala z nej strieborné nite dažďa. Vilovia sú niekedy považovaní aj za oznamovateľov proroctiev, ako napríklad Doľa a Nedoľa (Sreča a Nesreča). Títo duchovia sa vznášajú vo vzduchu v podobe okrídlených hadov a zosielajú na zem úrodné dažde. Každý Vilv – v západnej terminológii Egregor – ochraňuje nejakú krajinu alebo inú entitu či spoločenstvo ľudí. Pri ochrane svojich entít Vilvovia bojujú medzi sebou na Nebesiach. Z tohto boja vznikajú búrky, lejaky, dlhodobé dažde, alebo opačne – prichádza obdobie sucha.

    Z hľadiska názvoslovia sme použili výraz „Vilovia“, ale pre úplnosť treba dodať, že v mnohých zdrojoch sa spomínajú ako „Víly“. Vzhľadom na skutočnosť, že tento výraz sa v dnešnej mágii používa na bytosti rýdzej manifestácie Živlu Vzduchu, radšej sme zvolili variant „Vilovia“. Rozdiel je tu zásadný. Víly – ale medzi nimi sú aj bytosti mužského pohlavia, hoci ako druh ich označujeme „Víly“ – ako predstavitelia Živlu Vzduchu žijú z nášho pohľadu nepredstaviteľne dlhú dobu, nie sú to nesmrteľné bytosti. Leg – ale aj človek – obsahuje časticu nesmrteľného Ducha, takže sú to bytosti – podobne ako my, ľudia – večné, pretože Duch je večný. Druhá vec je, že pre potreby púte po ceste Duchovného vývoja preberáme postupne rôzne telá – „vozidlá“.

    Podanie o Viloch-Doľach u Bulharov Pomakov

    Bulhari Pomaci vo svojich piesňach vzdávali Vilom česť ako Bohom, pretože v súlade s touto tradíciou sa predpokladalo, že zlietajú z Nebies ako poslovia Vyšných Bohov, aby učili ľudí o Védach aj priučili ich rôznym zručnostiam. Keď Vilovia zostupovali na Zem, tak počas dňa pristávali v horách. Potom po nociach chodievali po dedinách a mestách a učili ľudí. Jeden bulharský cár menom Kresnik – vo svojej dobe známy znachar – učil, že Vilovia-Víly-Dole boli o celú úroveň vyššie bytosti ako ľudia, a preto ich Bulhari zbožňovali. V bulharských piesňach sa nazývajú nie iba Vilami-Doľami, ale aj Védami-Samodivami. Okrem Vilov sa v bulharských piesňach spomínajú aj bytosti im podobné, ale nazývajú ich Hadmi (Vilvov sme už spomínali vyššie). Starí Slovania verili, že Vily-Dole, ale aj Hady-Dole neboli ľudia. Kedysi to však boli bezhriešne bytosti, ktoré s cieľom pomôcť človečenstvu zlietali z Nebies na Zem a stávali sa Ochrancami ľudí. Dokázali sa v nich aj usadiť, aby presvetlili ich telá, ale keď ľudia začali hrešiť, tak Vyšní Bohovia sa rozhnevali a prestali ich posielať na Zem. Tí, ktorí vtedy boli na Zemi ostali kvôli spoluúčasti na ľudských hriechoch pri ľuďoch, ale museli počas dňa ostávať v horách a len po nociach môžu chodiť medzi ľuďmi a presvetľovať ich.

    Legenda o Viloch ruských Templárov

    V tomto opise podávame voľné prerozprávanie legiend moskovských Templárov, ale za použitia slovanskej terminológie.

    V rade kozmických bezkonečností jestvuje jedna v podobe gigantickej gule, ktorej povrch je aj hranicou tejto bezkonečnosti. V nejakých bodoch sa táto guľa dotýka ďalších bezkonečností, ktoré tiež majú podobu gúľ. V miestach medzi gigantickými guľami sa vytvorili kužeľovité priestory, v ktorých jestvujú Svety, ktoré tiež majú tvary podobné pyramídam a kužeľom. Ich tri strany a základňa vytvárajú ohnuté povrchy. V tejto bezkonečnosti na jednej zo Zemí žili ľudia. Viera, ktorá bola medzi ľuďmi rozšírená učila, že im je známa vôľa Najvyššieho Boha, a že všetky Gule-Zeme – vrátane tých, ktoré rotujú okolo gigantických Sĺnk – sú všetko bezkonečnosti naplnené všakovakými nebeskými telesami. Tieto všetky sa raz zlejú do jedného gigantického telesa, okolo ktorého nebudú ani planéty, ani kométy, ani kozmický prach.

    Na tomto mohutnom, silným ohňom horiacim Slnku sa zídu všetci duchovia, akými sa stanú aj všetky bytosti doteraz žijúce na Zemiach vrátane ľudí. Oheň tohto Slnka bude atmosférou, potravou a pôdou pre všetkých duchov, ktorí sa na gigantickom Slnku zhromaždili. Keď bude spálené všetko temné, Oheň – majúci úplne iné vlastnosti ako sme navyknutí ponímať našimi telami – pretvorí týchto duchov na také dokonalé bytosti, ktorým už budú absolútne nepotrebné bezkonečnosti, ktoré opustili. Odídu do úplne inej bezkonečnosti, ktorá s našou a ani inými bezkonečnosťami nemá absolútne spoločné žiadne známe nám prostredie. Tam sa ich život rozvinie nevýslovne slávnostne a brilantne. Možno o takom živote povedať iba to, že proste niet takých slov, ktorými by sa takýto život dal vyjadriť.

    Keď gigantické Slnko opustia všetci duchovia, ktorí sa na ňom zhromaždili, tak ono samotné zhorí a jeho popol sa rozpadne na energóny. Tieto budú utajene obsahovať ničto a na ničto sa premenia všetky energóny. A niečo sa objaví z ohňom očisteného ničta; znovu sa objavia svetlé neo-energóny, potom elektróny, atómy, bunky, telá. Na mieste zhynutého sveta bezkonečností sa vytvoria nové obývateľné priestory.

    Povedľa ľudí žili Vilovia, rozmernosti ktorých materiálnych vecí sa začínali štvrtou a končili šestnástou rozmernosťou. Bola to úplne iná álnosť (re-álnosť, dnes nazývaná realita, t.j. paralelný Svet). Vilovia poznali vyššiu Vieru ako mali ľudia. Je to „ozvena“ tej, ktorá žiari z Vyšších Kozmosov. Viera Vilov učila, že po prejdení plného Kruhu v novom Svete – ktorý leží za gigantickým Slnkom – nastane potreba vystúpiť nahor do nového Sveta, ktorý prevyšuje tento. Potom znovu bude treba vykonať výstup nahor, a tak sa snažiť dosiahnuť nové ciele. Bude treba vystupovať stále vyššie a vyššie a nevýslovne prekrásny bude ten nový, giganticky výstup. Vilovia, ktorí prileteli a osídlili sa medzi ľuďmi, začali ľudí učiť svoju Múdrosť. Ich učenie hovorilo aj to, že skrz neznáme, ale v každom prípade ohromné časové obdobia elektróny – ktoré boli prenesené zo starého jestvovania do nového – sa dostali do situácie, ktorá je analogická tej, ktorá predtým bola v ich bezkonečnosti. Opäť sa vytvárajú telá, ktoré sú podobné tým, ktoré mali tieto bytosti v predchádzajúcom živote.

    Vtedy prileteli k ľuďom Košteji na čele s Čiernobohom a Vilovia ustúpili, aby sa uchránili pred údermi ohňových mečov aj kopijí Koštejov. Vilovia sa vrátili do svojho Sveta a Košteji na čas ostali v krajine ľudí tak, že prebrali ich vzhľad. Začali medzi ľuďmi pôsobiť ako proroci. Ľudia dychtivo načúvali ich učeniu. Potom Košteji odleteli, pričom ľudia ostali po tisícročia žiť podľa ich učenia.

    Vilvovia (Egregory) u Templárov

    Vyšní Bohovia sa rozhodli zostúpiť do Svetov pod Riadiacimi Bohmi, pričom prevzali zodpovedajúcu podobu, ktorá je typická pre obyvateľov týchto Svetov, aby vykorenili Zlo, ktoré tam jestvuje. Vyšní Bohovia sa zjavili vo Svetoch Svetlých duchov, pričom prevzali na seba podobu týchto duchov, aby ich zastihli neočakávane.

    Prebleskovalo u nich niečo ako spomienky, pričom sa im zdalo, že kedysi oni žili vo Svete Svetlých duchov a sami boli takí istí ako oni – teda ešte predtým, ako vystúpili do svojich výšok. Skúšali sa so Svetlými duchmi porozprávať, pričom sa ich snažili presvedčiť, aby do svojho Sveta nevpúšťali temné princípy, ale títo ich nepochopili. A vtedy Vyšní Bohovia pochopili, že dobrá vôľa nestačí nato, aby svoje priania odovzdali iným, pretože čo je jasné Vyšným, je zjavne nepochopiteľné Nižším. Pokúšali sa hovoriť v iných Kozmosoch, ale nič nedosiahli. Dlho sa radili, až sa nakoniec rozhodli poslať do ďalekých Svetov jednu z miliárd svojich Vlastností s tým, aby sa táto Vlastnosť stala samostatnou bytosťou. Takto vo Svetoch, ktoré ležia nižšie, dôjde k spojeniu do jedného celého všetkých, ktorí myslia rôzne. Potom ich to prinúti zariaďovať svoje životy na tých základoch, ktoré budú dané zhora. Vyšní Bohovia povedali: „Pošleme im našu vlastnosť spájať súcich do jedného celku. Spojením sa súci stanú silnejšími, takže sa im bude ľahšie bojovať so Zlom. Pošleme im tú našu vlastnosť, ktorá sa nazýva Vilvom (Egregorom), a ktorá môže byť od nás oddelene vložená nižšie. Takto sa ona sama stane oddelenou bytosťou, ktorá spája v nižších Svetoch súcich“.

    Oddelili od seba Vyšní jednu zo svojich vlastností, a tak sa zjavili Vilvovia. Vo Vysokých Svetoch Vilvovia nehrajú veľkú rolu, pretože každý z obyvateľoch týchto Svetov je silnou a striktne oddelenou individuálnosťou. Ale na Zemiach, ktoré sú osídlené ľuďmi Vilvovia obsiahli celé národy, veľké aj malé, ktoré obsahujú veľké aj malé skupiny ľudí. Obsiahli rôzne politické a náboženské zoskupenia a spojili ich tak, že každé z nich predstavuje jeden celok. Vilvovia spájali všemožné zoskupenia ľudí, ale Vilv neraz zanechal jedno zoskupenie, ktoré sa takto začalo rozpadať a silne prepojil spojenia nejakej jednej časti rozpadajúcej sa masy.

    Z takto prehliadnutých materiálov je možné zhrnúť, že ide o jeden druh informácií, ktorý bol východiskom všetkých týchto povestí. A teraz si pripomeňme základnú informáciu Knihy Svetla o tom, ako je zostavená naša reality a o boji Temného a Svetlého princípu, ktorá predstavuje hnaciu silu rozvoja Sveta.

    Naša Reálnosť

    Náš Svet je Svetom Žltých Sĺnk, iba pieskovisko Stavby Vesmíru. Jestvujú Slnká a celé systémy Sĺnk, ktoré hrajú všetkými farbami dúhy – Slnká fialové, ružové, zelené, jestvujú Slnká farieb, ktoré sme nikdy nevídali, infračervených farieb, ako aj farieb, o ktorých nemáme ani potuchy. Ich množstvo je nekonečné, bezhraničná je ich rôznorodosť, bez konca sú kozmické priestory, ktoré ich rozdeľujú. A všetky tieto Svety sú ničím v porovnaní s inými Svetmi, ktoré ležia mimo priestorov nášho Vesmíru, pričom ich rôznorodosť nemá hraníc. V našom Vesmíre jestvuje Zlatá Púť, pozdĺž ktorej sú rozpoložené harmonické Svety, pričom postupujú takto: Ľudia, Legovia, Arlegovia, Arani, Svety Žiarení, Svet Nirvány, Svety Počiatkov, Svet Duchovnej Sily, Svet Poznania, Svet Harmónie, Svet Duchovného Svetla, Svety Duchovného Bohatstva, Svet Konu, Svety Budovania, Svet Istiny, Svety Ochrancov a tak ďalej až po najvyššie Svety Pravi.

    Najvyšší Bohovia v našom Vesmíre (Perún, Veles, Stribog a iní) vo svojej štedrosti zostúpili a rozpoložili svoje Kozmosy medzi Kozmosmi Arlegov a Aranov, aby rozložili svoje stany bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Kozmosy, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte sú náš Svet o troch rozmeroch priestoru a jednom času, Kozmos Legov má 16 rozmerností, Kozmos Arlegov 256, Kozmos Aranov 2 562 a tak ďalej. Jestvujú aj Kozmosy priebežné päť, sedem, dvanásť rozmerné ako aj s menším počtom rozmerností.

    Ale okrem Kozmosov, ktoré sú rozpoložené pozdĺž Zlatej Púte, jestvujú aj Kozmosy pridružené: Času, Priestoru, Blúdiacich duchov, Meniacich sa Obrazov, Tieňov, Zvukov, Čísel, ako aj Svet Bezumia, do ktorého vstúpili tie najťažšie elementy Chaosu.

    Kozmosy, ktoré ležia pozdĺž Zlatej Púte sú harmonickejšie, vo svojich prejavoch dokonalejšie ako Kozmosy priebežné. Je to preto, lebo hoci v Kozmose o piatich rozmeroch je viac možností pre vývoj duchov, kvôli jeho nezavŕšenosti v ňom často vybuchuje Chaos.

    Príkladmi Vesmírov, ktoré majú menší počet rozmerností sú Svety Zvukov, Tieňov, Zrkadlových zobrazení, večne sa Meniacich Obrazov, v ktorom dochádza k neustálym metamorfózam. A všetky tieto Kozmosy nie sú rozpoložené oddelene, ale prenikajú jeden do druhého, takže tam, kde v jenom Kozmose bude more, v druhom vrie boj alebo šumí les. A bezkonečné priestranstvá, rozdeľujúce tieto Kozmosy, sú ako keby ulicami vo veľkom meste, kde sa vo svojom prirodzenom zjave môžu stretávať duchovia rozličných Svetov, pričom vstúpiac do cudzieho Kozmosu sa už musia podriaďovať jeho podmienkam.

    Vzbura Čiernoboha

    Pred miliardami a miliardami rokov došlo v Kozmose Arlegov k Asse (vojne). Arleg Čiernoboh sa vzoprel proti stanoveným pravidlám výstupu po Zlatej Púti a povedal: „Nech Arlegovia strhnú Pečať Mlčania zo svojho Kozmosu pre nižšie Kozmosy. A vtedy budú na základe pravidla nadväznej zodpovedajúcosti aj pre nás sňaté Pečate Mlčania z najvyšších Kozmosov a otvorí sa slobodná cesta po Zlatej Púti. Všetci duchovia vystúpia a zaujmú miesta vedľa Boha Svaroga“.

    Ale postavil sa Bieloboh – ktorý ochraňuje Pečate – proti Čiernobohovi, a tak sa jeho pokus nepodaril. Po Kozmosoch sa vtedy rozozvučalo volanie Čiernoboha, ktorý volal Legov na pomoc. Prišli Temní Legovia, aj nepozvaní Košteji a Temní Arlegovia, skrátka celené Temné Kráľovstvo mu prišlo na pomoc.

    Nedokázali Svetlí Arlegovia odolávať takým silám, a tak strhol Čiernoboh prvú Pečať Mlčania, Pečať Poznania a Poznanie sa naširoko rozlialo po Kozmosoch. Vtedy zase rozozvučali svoje trúby Svetlí Arlegovia, ktorí uvideli, že oni sami nedokážu ochrániť Pečate Mlčania a volali na pomoc Svetlé Sily.

    Na volanie prišli Svetlí Legovia, ale Arani nechceli bojovať proti Čiernobohovi, pretože predpokladali, že má právo na takéto slobodné rozhodnutie. Na volanie Svetlých Arlegov odreagovali aj Počiatky. Obkolesili celý Kozmos Arlegov magickým kruhom mystických komét a v tomto Kozmose sa zastavil čas. Ale magický Kruh Počiatkov vlastnil aj inú vlastnosť – dokázal nevpúšťať do seba nič cudzie, a tak zrazu všetko také vypudzoval zo seba. Takto boli vyvrhnutí Temní Arlegovia, Košteji aj Temní Legovia a upadli oni do tmy.

    Ale vyvrhnutí boli aj Svetlí Legovia, ktorí vpadli späť do svojho šestnásťrozmerného Kozmosu. Po jase, veľkoleposti a luxuse Kozmosu Arlegov sa im ich Svet už zdal neskutočne sivým a fádnym. Preto sa časť z ich rozhodla a pokúsila sa opustiť svoj Kozmos a znovu vystúpiť do Kozmosu Arlegov. Nespoliehali sa na svoje sily a pozvali si na pomoc Sily Živlov, spolu s ktorými zahájili mocný útok. Ale do cesty sa im postavil diamantový Kruh magických komét a Legovia boli odrazení. A teraz ich karma oťažela tým, že v boji Vyšších duchov medzi sebou oni použili Živelné Sily ako sily magické. Takto sa už nemohli udržať vo svojom Kozmose a upadli do osemrozmerného Kozmosu.

    Ale v Kozmose Arlegov pokračovala Assa. Čiernoboh ostal na slobode a nikto mu nepovedal ani slovo výčitky, akurát ho Arlegovia odstavili od svojho mystického Poznania.

    A teraz, ako sme si pripomenuli základné udalosti si ich môžeme porovnať s doplnenou informáciou.

    Proces Tvorenia

    Na počiatku bol Nepoznateľný Ra-M-Cha, ktorý bol všade a nebolo miesta, kde by Ho nebolo.

    Zaželal si stvoriť niečo nové a zjavila sa realita. Potom sa vzdialil a vnikla pustota (Niečo), čím vytvorila radu bezkonečností. A rinuli sa od Neho do pustoty zväzky veľkých a malých lúčov, rozširovali sa zlatým hviezdnym dažďom, čím vytvárali sféru pre Kozmos Pravi a pokračovali ďalej.

    Veľké lúče došli na hranice prvej bezkonečnosti a na jej hranici sa rozliali Briliantovo žiariacim Oceánom, ktorý vytvoril Nav. Veľmi zoslabené malé lúče došli do hraníc, boli už prerušované, blikali a hasli. Takto prešli oblasť prvých lúčov a rozliali sa Žiariacim Morom, čím vytvorili Jav. Vystúpila vtedy z Ramchu emanácia, ktorá naplnila Nav a Jav, ale časť Navi nevydržala a padla. Zadržala sa na hraniciach Priepasti (Nav sa delí na Svetlú a Temnú). Bezkonečnosti sa stávali viac a viac nedokonalými, v závislosti od ich vzdialenosti od Ramchu. Vzdialenosť vytvára nedokonalosť, a nedokonalosťou je všetko, čo nie je Prvotným Zdrojom. Všetko čo vyšlo z Ramchu nesie v sebe Život – tak vznikli v Pravi Vyšní Bohovia. A keď k nim došlo volanie Ramchu, tak vždy postupovali po pároch a tam v bezkonečnosti tvorili Vesmíry.

    Tvoriac náš Vesmír Nebeský Stvoriteľ Svarog vyžiaril emanáciu najčistejších Duší Vyšných. Bohyňa Lada (Lokálnosť DÁvajúca) vytvorila materiálny Chaus. A Vyšné Duše sa začali spúšťať do Chaosu, ktorý čakal na svoje oplodnenie. Duše splnili vôľu Tvorcov a zmenili druh Chaosu tak, že ho rozložili na:

    • Absolútne Svetlo, čisté s vrstvičkami prostého;
    • Svetlo obyčajné;
    • Oheň;
    • Vodu;
    • Vzduch;
    • Zem;
    • Priestor;
    • Čas;
    • Tmu… atď.

    Vo vrchnej časti Vesmíru, kde ja prejavil Prav za objavili Vyšní Bohovia oblečení do absolútne čistého Svetla. Z Vyšného Sveta Pravi sa odrazil jeho Počiatok – tak sa nahromadil Svet Slavi. Do odrazeného Počiatku padli semená Svaroga a zjavili sa neporaziteľní Arani (Bohovia Obrancovia hraníc medzi Svetmi Pravi a Slavi). Vo prostom Svete Slavi sa objavili Arlegovia a Legovia. Štyri základné Živly spolu s ďalšími Počiatkami vytvorili Zeme Sveta Javi, na ktorých našli útulok materializujúci sa duchovia ľudí. V ďalších vytvorených Počiatkoch vyrástli zo semien Svaroga duchovia Času, Príčinnosti a ďalší. V hmle sa objavili besi. Aj do absolútnej Tmy aj prostej tmy padli semená Svaroga a vznikli tam neobyčajne mocní duchovia, ktorí hneď začali strašný boj s Hmlou a Tmou, pretože nechceli ostať v tom Počiatku, ktorý sa nazýva Hmlou a Tmou. Preto sa snažili vystúpiť a zaujať miesto vedľa Boha Roda. Boli to Temní Arlegovia, Košteji a Temní Legovia. Vystúpili veľmi rýchlo, ale na svojej púti sa nenaučili rozlišovať medzi Dobrom a Zlom, keďže nesú v sebe elementy Chaosu. Stúpali dovtedy, kým nenarazili na Aranov, ktorí prisahali, že neprepustia do vyšších Kozmosov nič, čo má v sebe elementy Chaosu. Niektorí Vyšní Bohovia, ktorí sa nachádzajú vo Svetoch Pravi premiestnili svoje stany poniže Kozmosu Aranov, teraz za Arlegmi, čím sú bližšie k tým, ktorí potrebujú pomoc. Čiernoboh a Temní Arlegovia – ktorých Arani neprepustili – vyhlásili všetkým vojnu, ale kvôli nemožnosti postaviť sa proti Aranom túto vojnu zamenili za vojnu proti nižším Dušiam a ľuďom, ktorým bránia v ich výstupe nahor. Predpokladajú, že tým prinútia Aranov k ústupkom. Pokusy prebiť sa nahor robili neraz, ale vždy neúspešne. Až potom skrz svojich besov začali obsadzovať Zeme, ktoré obývajú ľudia.

    Ďaleko od nás sa nachádza zjednotenie zvláštnych bezkonečností, ktoré nie sú nášho druhu. Za týmito bezkonečnosťami, ktoré oddeľujú mimoriadne pustatiny, sa rozmiestnili nové vysoké Svety. Jeden z takýchto Svetov je obývaný Nirvánami. Tieto bytosti mohli na základe vlastného želania dosahovať neskutočnú výšku, neraz aj do polovice bezkonečnosti. Mohli sa aj zmenšovať do takých neskutočne malých rozmerov, pre ktoré je elektrón gigantickým Slnkom. Dvíhali sa a rástli do ohromných rozmerov a vzlietali na svojich mohutných, neviditeľných krídlach, prenikali cez bezkonečnosti, ktoré sú rozmiestnené nad nimi, čím sa stávali nesmiernymi gigantmi, ale menili sa aj do neskutočne malých rozmerov. Nakoniec Nirváni ustali od svojej činnosti a prešli do nečinnosti. Nič nerobia, snažia sa ani nerozmýšľať, prežívajú svoj časy.

    Pokračovanie

    22.05.2018

  • SLOVANSKÁ SYMBOLIKA

    Prinášame vám záznam relácie na českom Slobodnom vysielači na tému slovanskej Kultúry. Relácia má názov „Slovanská symbolika a slovanská pohádka o Perunovi a zvířátkách“.

    Žijeme v časoch veľkých premien, aj keď nie každý ich vidí. Napriek tomu však tí, ktorí vidia môžu veľmi veľa zmeniť k dobrému. Nechajme naše energie prúdiť aj v kybernetickom priestore.

    Prajeme vám príjemné a nerušené počúvanie.

    Spolu dôjdeme k cieľu!

    21.05.2018