Kategória: ARCHÍV (NOC SVAROGA)

  • RAKÚŠANIA DRANCUJÚ VEĽKÚ FATRU

    Tento článok patrí k témam, o ktorých sa píše veľmi ťažko. Nie preto, lebo by bolo ťažké nájsť dosť podkladov dokonca na internete, ale preto, lebo ukazuje smutné fakty, ako sa zaoberajú naše štátne orgány toľko proklamovanou ochranou Prírody. Predtým než prejdeme k detailom si môžeme zhrnúť hlavné body.

    Cirkev u nás vlastní viac ako 30% všetkej pôdy Slovenskej republiky. Dostala ju na základe zákona o reštitúciách, na ktoré nemá právny nárok. Toľko proklamovaní „strašní komunisti“ im totiž nič neznárodnili. Majetky im – oprávnene – vzal ešte syn Márie Terézie, cisár rakúsko-Uhorskej monarchie Jozef II. a nevrátila im ich ani prvá Československá republika. Hlavný dôvod bol ten, že ich vôbec nepoužívali na svoju „zaregistrovanú činnosť“, teda na duchovnú službu ľuďom, ale iba na vlastný materiálny prospech. Namiesto toho však dal postaviť veľké množstvo kostolov – aj v „nelukratívnych zónach“, kde popom „nehrozil zisk“ – aby každý jeho poddaný sa mohol bez problémov každú nedeľu dostaviť do kostola, ak chcel. Aj popi začali dostávať platy zo štátneho rozpočtu. Ale o tom sme už písali.

    A aká je situácia dnes? Majú viac ako 30% všetkej pôdy, ktorú tam, kde bolo lesy menia na (s)púšť. Drancujú a ani sa nestarajú o obnovu lesov. Okrem toho majú samozrejme píly a ďalšie podnikateľské aktivity, ktoré NEMAJÚ NIČ DO ČINENIA s dušpastierstvom, ale NEPLATIA ŠTÁTU ŽIADNE DANE. Komu sa nelení si môže všimnúť, že oní „svätí“ drancovači slovenských lesov – ktorí „obsluhujú“ cirkevné lesy – začínali kedysi jazdiť na škodovkách a dnes popri vyrúbaných lesoch možno vidieť parkovať autá triedy BMW X5. Stavajú si chaty v národných parkoch a vôbec, drancovanie Národných parkov je ich dennodenná rutina.

    Štát im daroval obrovské majetky, všetky, aj vyložene komerčné aktivity im premenil na „bezdaňový raj“, kupuje im dokonca stromčeky ako sadenice – lebo oni na to „nemajú“ (hoci rúbu lesy dohola bez ustania) – a my všetci sa skladáme na dane, z ktorých sú financovaní. Okrem milióna Cigánov, ďalšieho milióna dôchodcov, armády nezamestnaných, študentov, štátneho aparátu ešte všetci financujeme kresťanské cirkvi, ktoré drancujú našu Prírodu a neplatia VÔBEC nič. Naopak, ešte aj to je im očividne málo. No a „dobrí kresťania“ štátni úradníci, okrem toho, že sa postarali dostať k štátnym válovom celé svoje rodiny, potom budú zvyšovať dôchodkový vek, zvyšovať dane a vôbec robiť všetko preto, aby nás drali viac a viac, lebo oni sa chcú mať lepšie a lepšie. Naozaj „lákavá“ budúcnosť…

    Obrázok však nie je ani zďaleka úplný, lebo kresťanské aktivity – sú to naozaj ako chobotnica pracujúca piata kolóna – majú oveľa širší záber. Keď už nič iné, tak inkvizičné procesy minulosti môžeme považovať za zverstvo a zločiny proti ľudskosti – genocídu nevynímajúc – takže máme do činenia s teroristickou organizáciou s dokázateľne zločineckou organizáciou, ktorá namiesto toho, aby bola zakázaná – veď je stáročia tá istá, ako napríklad ju kopírujúce fašistické organizácie Tretej ríše – je ešte štátom štedro dotovaná. Tu sa môžeme na okamih zamyslieť. Nacisti napáchali po svete zverstvá – aj u nás pozabíjali státisíce ľudí – no „dnešní“ Nemci sú dnes „čistí“. To boli predsa oni, tí „včerajší“, fašisti. Angličania a Španieli vyvraždili milióny Indiánov, Austrálčanov, kresťanských Búrov – ale tí „dnešní“ sú čistí. No Rusov by aj dnes všetci chceli stále vidieť ako oných „zákerných boľševikov“. Prečo sa to „niekde dá“ a inde zase „nedá“?

    Názorne si to celé môžeme priblížiť na príklade „charizmatického“ popa z podtatranskej dediny Žakovce. Začínalo to vtedy, keď väčšina obyčajných, naivných ľudí „otváralo koridory“ na námestiach, ale kresťanská piata kolóna už systematicky konala. Veľmi rýchlo po prevrate si dala katolícka cirkev vyškoliť do Poľska „rýchlopopov“, mladých chlapcov (slovo „kňaz“ je v staroslovienčine „knieža“, teda popom nijako nepatrí a frekvencia zvuku je dôležitá), pričom rozšírila „cover story“, že študovali tajne počas socializmu. Hlavnou úlohou týchto rýchlopopov bolo nie iba slúžiť ako klasickí popi, ale najmä systematicky pracovať s novými úradníkmi na štátnych úradoch, aby chránili záujmy cirkvi. Verejnosti málo známym faktom je, že najväčšiu a najnemilosrdnejšiu čistku urobili na úradoch práve vtedy kresťania. Vtedy obsadili vyše 90% všetkých postov, pričom muselo odísť veľa ľudí. Potom síce boli ešte nejaké personálne zmeny na štátnych úradoch – napríklad po nástupe Mečiara – ale tieto sa obmedzili iba na riadiace funkcie, čo je logické. Takto sa stalo, že dodnes je na štátnych úradoch cca 80% „spoľahlivých“ kresťanov. Spoľahlivých preto, lebo oní rýchlopopi si začali veľmi rýchlo vytvárať aktívne kontakty na štátnu správu tak, aby mali podchytenú celú organizáciu. Spomedzi im oddaných „dobre veriacich“ úradníkov si vybrali „najlepších veriacich“ ktorých si vytipovali na extra úlohy. A ako to využívajú?

    Nami vybraný príklad popa zo Žakoviec sa „neštandardne“ pohol iným smerom, ale aký to je smer? Predstavte si, že žijete na malej dedinke mimo mesta. Jedného dňa tam príde cudzí pop a s ním 200 bezdomovcov. Bez akýchkoľvek výčitiek Svedomia začnú načierno na vašom území stavať, pričom pop vedome poruší všetky súvisiace zákony. Keď obec začne konať a chce poslať tých „hrdinských bezdomovcov“ tam, odkiaľ prišli, urobí pop „super ťah“. Všetkým prikáže sa prihlásiť na trvalý pobyt v obci a na voľbách už s prevahou prevalcujú v prospech dediny konajúcu starostku a zvolia si „dobre veriacu“ osobu. Veď nič iné, ako branie toho, čo jej nepatrí kresťanská cirkev po stáročia ani nerobí. No a pop kde príde, tam na úrade všetko vybaví, lebo všade sú „dobrí kresťania“. Inému človeku by zbúrali stavbu, popovi všetko priklepnú a ešte z neho urobia mediálnu hviezdu.

    Ale toto ešte nie je všetko. V neďalekej dedinke si v rámci zákona o náprave škôd „chudáka“ cirkvi požiadala katolícka cirkev aj o nehnuteľnosti, ktoré nikdy predtým nevlastnila. Ako to dopadlo? Hádate správne, „dobrí kresťania“ na úradoch im ich „bez výhrady Svedomia“ priklepli – hoci protizákonne. Ale vrana vrane, teda kresťanský úradník kresťanskému úradníkovi „oko nevykole“, teda nikomu nič nevadí. Obec sa nakoniec musela uhájiť – chvalabohu úspešne – na súde.

    No podľa „Manuálu kresťanov“, teda ich vlastnej Biblie – už spomínaný List Rimanom, 13: 1-2 – sa má kresťan podriaďovať svetskej moci, lebo táto je od (ich) boha. No a náš „charizmatický“ žakovský pop každému potvrdí, že zákony štátu sú preňho ničím… Teda môžeme sumarizovať. Cirkev oberie národ o viac ako 30% celkovej pôdy štátu, rúbe stromy a podniká v čom chce v daňovom raji, teda neplatí žiadne dane. Okrem toho si ešte kde chce „nebude rešpektovať“ zákony krajiny, ktorá ju financuje a brať si ešte navyše – svetské zákony ju nezaujímajú.  Ale to ešte nie je všetko…

    Naši čitatelia nás upozornili na prípad drancovania lesov Národného parku Veľká Fatra. Predtým, ako sa pozrieme na detaily len toľko, že holoruby v Národnom parku robia Rakúšania. Kúpili si slovenskú firmu a na ňu – predstavte si – kúpili lesy od Cirkevných lesov a časť dokonca dostali aj darovacou zmluvou – vidíte dobre, darom. Teda cirkev nechce lesy a rozdáva ich cudzincom? Tá cirkev, ktorú financujú domáci veriaci, či vlastne my všetci z daní? Náš zákon síce zakazuje cudzincom ťažiť a vyvážať drevo, ale ak si partia Rakúšanov kúpi slovenskú firmu a dostane čo chce od cirkvi, tak to je taká „rafinovaná“ vec, že sa to nedá zistiť a ani zakročiť… aspoň dobre vidno za čo nás naši ministri a vláda majú. A teraz si predstavte, že by si partia Slovákov kúpila firmu v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku, k tomu by im pridarovali tamojšie cirkvi časť Národného parku, potom by im Ministerstvo životného prostredia Rakúskej či Nemeckej republiky dali povolenie na ťažbu v ich Národnom parku metódou holorubov… viete si to predstaviť? To už ani nie sú praktiky banánovej republiky, to musí byť minimálne banánovo-stromčeková republika. Čo to je „banánová republika“ si poľahky nájdete vo Wikipédii, no a „stromčeková“ preto, lebo stromčeky mohli vyrásť vďaka „strašnému socializmu“, ktorý vytvoril sústavu Národných parkov a naozaj Prírodu chránil, teda nedovoľoval ju drancovať. Túto socialistickú „netaktnosť“ operatívne zmenili demokrati, ktorí začali tento stav veľmi rýchlo „naprávať“. Môžeme sa o tom presvedčiť, keď kupujeme napríklad nábytky alebo papier s nápisom „Made in Austria“ či „Made in Poland“, ktoré sú zo slovenských stromov. Takto naše strany a vlády podporujú domáci priemysel – ak by to bolo iba o ťažbe…

    A na um prichádza hneď niekoľko ďalších súvislostí – po vyťatí 50% lesov nastane stav, že sa o 50% „premnoží“ zver – vrátane napríklad medveďov – ktorú bude treba postrieľať. Ona sa bude ešte adekvátne „premnožovať“ dovtedy, dokiaľ budú ubúdať ďalšie a ďalšie lesy, až nakoniec nebude v banánovo-stromčekovej republike ani stromov ani zvierat…

    U bežného človeka vznikne otázka – a čo na to naše ministerstvá? Prečo nič nerobia? Žeby o ničom nevedeli? No nemôžu robiť nič, lebo sami sú tiež hodne zamestnaní drancovaným našich lesov. A my im to všetko dovolíme a financujeme. Pre našu lenivosť a ľahostajnosť.

    Pozrime sa teda na tento prípad podrobnejšie, ale nie preto, lebo je jediný u nás, skôr preto, lebo v plnej kráse ukazuje, za čo nás naše vlády a strany majú. Zároveň aj preto, lebo naši čitatelia nielen dali tento podnet, ale aj spolupracovali na zbere informácií. Všetkým im týmto ďakujeme a sme iba radi, že nie každému to je jedno.

    Tieto informácie si môžete ľahko overiť sami na internete. Drancovanie lesov Veľkej Fatry prebieha na území, ktoré je zapísané na Liste vlastníctva 604 katastrálneho územia Necpaly, obec Necpaly, okres Martin. Poľahky si na Katasterportáli zistíte, že pozemky patria firme „Via Slovakia“, pričom na Obchodnom registri hneď zistíte, že všetci majitelia sú Rakúšania. Ďalej tam zistíte, že pozemky získali od Cirkevných lesov jednak kúpou, jednak darovaním. Naozaj príkladná „Slovenská cesta“… hodná Slovenov na obohatenie sa Rakúšanov. Ale možno ani nejde celkom o obohacovanie, ich dôvody sú pravdepodobne úplne iné. Ale o tom viac ďalej.

    Naivný domorodec by sa mohol opýtať: „Ako to, že dostali na výrub Národného parku povolenie?“ Nuž, nič jednoduchšie. Hoci aktuálne sa situácia zmenila, donedávna vydávali povolenie na výrub Krajské úrady životného prostredia. Hoci tieto sú akože nezávislé, prednosta Krajského úradu životného prostredia bol nominantom ministra ŽP. Preto aj firmy pána ministra rúbu kde sa im len zachce, pán minister ich má totiž na takúto podnikateľskú aktivitu zaregistrovaných hneď niekoľko. Opäť stačí zájsť na stránku Ministerstva ŽP, zistiť si – ak to neviete – meno pána ministra a potom si zistiť, v koľkých firmách je uvedený ako spolumajiteľ na stránke Obchodného registra SR. A teraz si predstavte, že by minister, ktorý podniká v oblasti, za ochranu ktorej akože zodpovedá, mal toto zaregistrované v už spomínanom Rakúsku, Nemecku, či Švajčiarsku… ale u nás stačí, že nie je konateľom firmy, ktorú vlastní. Dojemná ochrana vlastníckych práv. 

    No hneď musíme dodať, že toto nie je namierené proti vláde terajšieho premiéra. Všetci sú rovnakí, bez ohľadu na to, kto tam sedí. Ale ohľadom ochrany Prírody môžeme pokračovať ďalším príkladom. Dnes máme vo Vysokých Tatrách na Štrbskom Plese nový, honosný hotel. Myšlienka o jeho stavbe trvala dosť dlho, ale „žraloci“ sa dlho nemohli dostať cez vtedajšiu správnu TANAP-u. Išlo naozaj o drastický zásah do Prírody. A ako sa stalo, že dnes hotel stojí? Na návrh prvej Ficovej vlády bolo Ministerstvo životného prostredia zrušené zákonom č. 37/2010 Z. z. Národnej rady z 20.1.2010 s účinnosťou od 1.7.2010. V tomto období prebehla generálna čistka v správe TANAP-u tak, že nová garnitúra odrazu nič proti výstavbe nového hotela v TANAP-e nemala. Keďže však máme voči EÚ záväzky, ktoré musíme plniť, tak Ministerstvo ŽP muselo byť znovu vytvorené. Vzniklo opäť na návrh Radičovej vlády zákonom č. 372/2010 Z. z. Národnej rady 7.9.2010 s účinnosťou od 1.11.2010. No a kompetencie MŽP v čase od 1.7.2010 do 31.10.2010 malo Ministerstvo pôdohospodárstva. Po znovuvytvorení MŽP tam už však nepracujú tí odborníci, ktorí tam boli predtým…

    Na margo systému ochrany Prírody vari toľko, že dnes máme na Slovensku tri nezávislé systémy jej ochrany. Systém Národných parkov je najstarším a najdokonalejším systémom, ktorý vznikol ešte za socializmu. Je to zároveň systém najprísnejšej ochrany. Bol by aj postačujúci, ale nič nepomôže, keď ho nerešpektuje už ministerstvo.

    Druhým systémom je Natura 2000, čo je systém ochrany Prírody na podklade systému platnom v Západnej Európe. Vyzerá to tak, že bruselskí úradníci za určitých „okolností“ dovolia ťažiť kde kto chce. No a posledný systém ochrany je ochrana rôznych prírodných pamiatok zapísaných v zozname pod záštitou OSN.

    Nejasnosť okolo tohto členenia neraz využívajú úradníci, ktorí sa otázku z oblasti jedeného systému ochrany neraz odpovedajú skutočnosťami z druhého systému ochrany. To iba ukazuje na to, ako zneužívajú existujúci stav a nemajú o skutočnú ochranu Prírody žiadny záujem. Navyše, už dlho sa snažia, aby verejnosť nemala prístup na miesta, kde kruto drancujú Prírodu. Preto sústavne vychádzajú so snahami o nové a nové zákony, ktoré by mali ľuďom zakázať vstup do lesov.

    Priblížme si tieto veci aj obrázkami. V našom článku na túto problematiku sme uviedli príklady drancovania Prírody, pričom na jednej fotke bolo vidno vyrúbané stromy priamo pod znakom, ktorý ukazoval, že ide o územie Národného parku Slovenský raj s Piatym (najvyšším!) stupňom ochrany. Ako to je dnes? Odstránili už aj značku, pričom stopy po ťažbe tam nájdete hocikedy:

    Pri ceste zo Spišského Štiavnika smerom do Hranovnice sa vám naskytne zúfalý pohľad na holé, kresťanmi vykosené kopce. Hoci časť z nich „ľahla“ vďaka smršti r. 2004 a cirkevníci ich vyťažili, nové stromčeky nenasadili:

    Obrázok nie je síce veľmi zreteľný, ale na vlastné oči sa môžete presvedčiť ľahko a kedykoľvek na mieste. Ak pôjdete ďalej po ceste medzi Hranovnicou cez Vernár smerom na Telgárt, obraz „ohavného pustošenia“ iba narastie (je to ich „interná“ formulácia):

    Hoci na kopcoch rastie iba to, o čo sa Príroda postarala sama, novo vyťažené stromy tam nájdete prakticky vždy. Viac alebo menej podľa toho, čo už stihli naložiť a odviesť.

    Ale Prírodu dnes likviduje každý, nikto nemá úctu napríklad k stromom. Tu je príklad z mesta Kežmarok, ktoré každoročne usporadúva EĽRO. Aj pred posledným „padli“ ďalšie stromy… Takto to však prebieha prakticky vo všetkých mestách.

    Ale vráťme sa k hlavnej téme. Náš spolupracovník nafotil Veľkú Fatru v čase, keď tam napadal sneh. Môže to budiť dojem, že to nie je až také zlé. Ale nedajme sa pomýliť. Holoruby sa len tak množia:

    Ak sa na stránke Ministerstva ŽP preklikáte napríklad cez program Natura 2000 do sekcie, kde sú umiestnené naše Národné parky poľahky zistíte, kam Veľká Fatra patrí. Všetky parcely menované na LV 604 patria jednak do systému ochrany Národného Parku Veľká Fatra, jednak do systému Natura 2000:

    Pre informáciu, túto problematiku rieši Nariadenie Národnej rady SR zo 6. marca 2002, ktorým sa vyhlasuje Národný park Veľká Fatra, ktorý bol zverejnený v Z. z. č. 140/2002. Platí aj Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR zo 16. apríla 2010, ktorou bolo vyhlásené Chránené vtáčie územie Veľká Fatra, čo je zverejnené v Z. z. 194/2010. Priblížme si ale jednu absurditu, ktorá dobre ukáže, ako sa naozaj naši úradníci chcú starať o ochranu Prírody. Chránené vtáčie územia spadajú spravidla pod najprísnejší stupeň ochrany, t.j. pod 5. stupeň. Ale na to, aby bolo takéto územie vyhlásené, musí niekto presne nahlásiť, kde konkrétne sa nachádza hniezdo chráneného páriku vtákov. Samozrejme, že ľuďom, ktorí sa snažia drancovať Prírodu takíto vtáci nevyhovujú, tak sa jednoducho tam vyberú a presne podľa oznámených koordinát tieto stromy nachádzajú a hniezda ničia. Potom už iba prídu na patričný úrad, vyhlásia, že to je chybná informácia, o ktorej sa možno presvedčiť a žiadajú výnimky na ťažbu…

    Podľa informácií od miestnych obyvateľov, Necpaly nie je jediný prípad. Holoruby prebiehajú aj v Kláštore pod Znievom či Valčianskej doline. Zo Slovianskej doly odchádza 30 drevom naložených kamiónov denne. V Kláštore pod Znievom kamióny jazdia aj v noci, domácim obyvateľom praskajú steny na domoch. Za peniaze z fondov EÚ si vybudovali vyasfaltované cesty na drancovanie lesov a vo Valčianskej doline postavili rampu tak, že nevpúšťajú do revíru ani miestnych poľovníkov.

    Je to iba náhoda, že Rakúšania drancujú túto oblasť, alebo ide o dobre premyslenú akciu, ktorá môže mať oveľa dôležitejšie pozadie a súvislosti? Podľa pamätníkov Slovenského Národného Povstania, Nemci začali ťažiť v oblasti Veľkej Fatry už za vlády svojich klérofašistických kamošov-kresťanov, teda ešte za Slovenského štátu. Udalosti vtedajšej doby – najmä SNP – im však ťažbu prekazili. No nešlo iba o takú „hocijakú“ ťažbu. Išlo o oveľa viac. Ale pre odpoveď sa musíme najskôr pozrieť do minulosti, aj keď niektoré súvislosti už nebudú pre nás prekvapením. Teda vykročme. Je to príbeh jednej z najzáhadnejších fašistických organizácií – ale nemôžeme povedať že iba minulosti. Veď ani samotný maršal Žukov neveril, že Hitler naozaj spáchal samovraždu. Ide o organizáciu Ahnenerbe.

    Bola to jedna z organizácií Tretej ríše, ktorá po celom svete a s nepredstaviteľnými prostriedkami hľadala pozostatky „bájnej“ civilizácie Hyperborejcov. Ale o túto cenu sa rozbehli v 20. storočí doslovne „preteky“. Legendy súvisiace s prapôvodným zdrojom všetkého poznania dnešnej civilizácie sú súčasťou doktrín všetkých tajných spoločností. Ďalšou súčasťou tejto „hry“ je, že v podstate všetky staré legendy smerujú najmä k oblastiam dnešného severu Ruska, lebo o tejto lokalite hovoria ako o pravlasti ľudstva.

    Už r. 1922 viedol jednu z takto zameraných expedícií na sever sovietsky psychiater Alexander Barčenko. Bol to filozof a mystik, ktorý dôverne poznal všetky staré traktáty. No sú to také opisy javov zo starých textov, ktoré nepozná ešte ani dnešná oficiálna veda.

    Barčenka zaujímali skutočné schopnosti človeka. V ZSSR pracoval v Inštitúte mozgu pod vedením akademika Bechtereva a špecializoval sa na fenomény telepatie, jasnovidectva a hypnózy. Bol špiritualistom, slobodomurárom a členom ešte ďalších, verejnosti neznámych tajných spoločností a organizácií. V skutočnosti sú všetky tajné organizácie zamerané na to, aby sa dostali k tajným poznatkom dávnych čias, ktoré nám – podľa ich ponímania – boli dané prišelcami z Vesmíru a ktoré dostali od Starých Bohov. Bechterev však veril, že všetky tieto tajné poznatky je možné sprístupniť skrz psychologické otvorenie vnútra človeka.

    Cieľ jeho trasy bola stredná Karelia a Kolský polostrov ako taký. Najmä ho zaujímali zvláštne psychické stavy, do ktorých upadajú miestni obyvatelia. V takomto stave šaman predpovedá budúcnosť či hovorí neznámymi jazykmi. Takýto človek môže vykonávať rôzne vydané rozkazy alebo sa napríklad stať zbraňou nezraniteľný. Expedícia bola – vzhľadom na svoje zameranie – ostro sledovaná tajnou službou (Čekou). Čo do dôležitosti bolo hľadanie pozostatkov starých civilizácií až ich druhotným cieľom.

    Treba si uvedomiť – hoci táto oblasť je nie náhodou podsúvaná najčastejšie do oblasti „konšpiračných teórií“ – že hľadanie Hyerborejcov bolo cieľom nielen sovietskej rozviedky, pretože touto cestou spravodajské služby hľadali prístup k technológiám výroby superzbrane.

    O tom, že nejde o nijaké fantazírovanie svedčí aj fakt, že správy a dokumenty tejto výpravy sú dodnes utajené. No zameranie obsahu expedície sa dá vykonštruovať z memoárov publikovaných niektorými jej účastníkmi. Z nich vieme, že naozaj našli prastaré artefakty umelého pôvodu, ako aj záhadné podzemné chodby. Taktiež viacero pozostatkov prastarej civilizácie a aj ezoterické miesta sily.

    Barčenko po svojom návrate pokračoval vo výskume extrasenzoriky pod vedením akademika Bechtereva. Je však známe, že r. 1935 sa laboratóriu Barčenka podaril akýsi prevratný vedecký objav, ktorý musel byť očividne veľmi dôležitý. O dva roky neskôr bol on aj všetci jeho spolupracovníci, účastníci tohto objavu, postrieľaní.

    Čo to mohli nájsť na severe? Kde viedli oné tajomné chodby? Kolský polostrov je jedna z oblastí, na ktorú sa zameralo už veľa expedícií. No nebola to len NKVD, boli to aj Nemci z tajuplnej Ahnenerbe.

    75 rokov po expedícii Barčenka sa na sever vydala expedícia „Hyperborea 97“, ktorú viedol moskovský vedec, doktor filozofických vied, Valerij Ďomin. Podarilo sa mu sfotografovať niektoré nálezy sovietskych výskumníkov, no bola spustená zosmiešňovacia kampaň s cieľom zdiskreditovať všetky jeho nálezy. O niekoľko rokov neskôr sa na miesto vrátili vedci Ruskej geografickej spoločnosti. Jedna z účastníčok expedície, vedecká pracovníčka Lýdia Jefimová hovorí, že na Kolskom polostrove objavila zvláštny labyrint. Po mnohých tisícročiach boli staré artefakty poškodené časom alebo ľuďmi, ale aj tak sa ich v odľahlých regiónoch niekoľko uchovalo. No je to dedičstvo po prastarej, slovanskej Kultúre.

    Nájdený labyrint je geografickou mapou či kalendárom zároveň, okrem iných súvislostí. Odzrkadľuje procesy, ktoré prebiehajú vo Vesmíre aj na Zemi po všetkých rovnobežkách a poludníkoch. Takéto niečo mohli urobiť jedine ľudia, ktorí videli Zem z veľkej výšky. Okrem labyrintu expedícia našla celé prastaré, podzemné mestá. Mnohokilometrové, mnohoposchodové, vyrezané v granite, niečo podobné ako dnešné metro. Steny sú suché, sály veľké. Chodby a kamene sú opracované tak, ako to dnešné technológie stále nedokážu. Hladké, čisté steny.

    V prvej polovici dvadsiateho storočia bolo založené a tajne dodnes existuje výskumné centrum minulosti ľudstva – organizácia Ahnenerbe. Členovia tejto organizácie cestovali na Severný aj Južný pól, boli v Tibete a na mnohých ďalších miestach. Mali k dispozícii ohromné finančné prostriedky aj technickú podporu. Dnes vieme, že za 1 000 000 (jeden milión) vtedajších ríšskych mariek kúpili od sovietskeho špióna Jakova Bľunkinina prastaré rukopisy, ktoré sa mu podarilo nájsť a doniesť z Tibetu. V Bľunkinových spisoch boli opisy vnútorných priestorov Zeme a aj mapy lokalít nejakých vnútorných priestorov, kde v staroveku žila vysokorozvinutá civilizácia. Ahnenerbe sa takto chcela dostať k technológiám za hranicou nepredstaviteľných možností. Staré texty hovorili o tom, že do vnútra Zeme existujú vchody. Na to, aby to overili investoval Hitler nemálo prostriedkov.

    Severný pól bol bližšie a preto sa stal pre Nemcov lákavejším aj z určitých ďalších dôvodov. Podľa ruského generálplukovníka vo výslužbe Leonida Ivašova sa dostali Nemci k informácii, že niekde v oblasti Severného pólu naozaj taký vchod existuje, ale zároveň predpokladali, že tieto tajné informácie majú Rusi. Nemci hľadali tajomný ostrov Tule, ako sa v škandinávskych textoch nazýva Krajina Bohov. R. 1941 vysadili v Lapónsku špeciálnu jednotku NORD. Túto divíziu tvorili najmä špeciálne vycvičení horskí strelci, ktorí zabezpečovali špeciálne pátracie skupiny. Zameranie skupiny bol ruský Sever, Archangeľsk, Kolský polostrov a podobne. Hľadali prastaré tunely a podobné veci.

    Mnohí predpokladajú, že Nemci sa aj k nejakým dôkazom naozaj dostali. No už od začiatku roku 1945 sa rýchlo koncentrovalo úsilie najmä USA a Veľkej Británie ale aj ZSSR na hľadanie materiálov organizácií Ahnenerbe a Thule. Stali sa prioritou č. 1. Na rozdiel od naivnej mienky verejnosti – ktorú tajné služby systematicky formovali a formujú dodnes – jadrové zbrane a technológie, raketové technológie a podobné veci boli iba druhoradé. Všetky nájdené veci boli okamžite odvážané v uzavretých a dobre strážených vagónoch. Práve generálmajor Ivašov bol jedným z tých, ktorí mali z titulu svojej funkcie prístup k materiálom generálneho štábu. Podľa jeho svedectva, Nemci taký portál aj našli na Južnom póle. Na severe ho síce hľadali tiež, ale bezvýsledne. Expertná skupina akademika Savelieva uzavrela, že severný portál bol v minulosti zablokovaný následkom udalostí súvisiacich s jedným z posuvov zemskej osi. Len na dôvažok uveďme, že Karelia je jedna z oblastí, kde UFO vidno veľmi často a tamojší domorodci majú túto skúsenosť prakticky bežne.

    Keď už sme načreli do tejto oblasti, tak spomeňme aj fenomén, ktorý hodne „rozmútil vody“ posledných mesiacov. Dokonca aj Nemci, ktorí tradične v prieskumoch vždy označovali za svojich najlepších kámošov Američanov sa začali od nich odkláňať. Nikomu netreba predstavovať Edwarda Snowdena. Väčšina Nemcov sa začala takto prebúdzať po tom, ako vyšla na povrch skutočnosť, že americké tajné služby odpočúvali aj mobil nemeckej kanclérky, a preto je Snowden podľa verejnej mienky všeobecne považovaný za hrdinu. Líšia sa akurát v tom, či by mu Nemecko malo alebo nemalo poskytnúť azyl.

    No okrem tých jeho svedectiev, ktoré si všímajú naše médiá, podal aj iné, z nášho pohľadu oveľa dôležitejšie. Z ruských zdrojov sa dá dozvedieť – ako zvyčajne – oveľa viac.

    Edward Snowden rozpráva aj o jemu známych faktoch týkajúcich sa UFO. Podľa dokumentov, ktoré skopíroval v CIA, je vláde USA už dávno známe, že UFO skutočne existujú a fungujú na základe oveľa pokročilejších technológií, než aké ovláda dnešné ľudstvo, pričom aj tí, ktorí ich používajú sú veľa vyvinutejší, než my, „povrchoví“ ľudia. Napriek očakávaniam to však nie sú mimozemšťania, ale rovnakí pozemšťania ako my, iba na oveľa vyššom stupni vývoja. Žijú tu nepretržite viac ako miliardu rokov a preto nás vo vývoji ohromne predbehli.

    Podľa slov Snowdena, „vyššie vrstvy“ mocipánov vo vláde USA nevedia čo s nimi robiť, a preto kŕmia ľudí oficiálnou verziou, že UFO sú jednoducho meteorologické zóny alebo prírodné javy. No dokumenty CIA hovoria o tom, že UFO a ich používajúce človečenstvo sú jednoducho realitou. Transportné koráby tejto „civilizácie“ lietajú nielen v atmosfére Zeme, ale boli zaznamenané aj na morskom dne, v termálnych vodných žriedlach, vo vulkánoch a v neposlednej rade aj na orbitálnych dráhach okolo Slnka. Ostatne, takéto správy už prestávajú byť nezvyčajné aj vo svetových médiách, ako môžemem vidieť aj na tomto prípade z Londýna.

    V CIA zbierajú údaje z rozličných špecializovaných systémov sledovania vrátane hlboko pod vodou ponorených sonarov, ale tieto údaje sú kategorizované ako prísne tajné, a teda k údajom ani zariadeniam, ktoré ich zbierajú nemajú prístup ani vedci.

    Tento ľudský druh – podľa terminológie CIA – je oveľa múdrejší ako homo sapiens a žije pod zemou a na dne morí a oceánov. Je to miesto, kde životné podmienky sú viac menej stabilné už miliardy rokov. Nazvali ich „Extrémofili“ a dnes je známe, že môžu žiť pri rôznych teplotách. Vďaka týmto vlastnostiam a spôsobu života mohli prekvitať a rozvíjať svoj intelekt v rýchlejšom režime. Homo sapiens a oni sa evolučne vyvinuli rovnakým tempom, ale ich životné podmienky v útrobách Zeme ich ochránili pred mnohými kataklizmami, ktoré prebiehali na povrchu Zeme.

    Prezident USA dostáva denné správy o činnosti týchto ľudí a aj pohyboch ich lietajúcich aparátov, ktoré nazývame UFO. Analytici predpokladajú, že ich technológie sa dostali tak dopredu, že v akejkoľvek potenciálnej vojne s nimi nemá pozemská civilizácia v podstate žiadne šance. Predpokladá sa, že z ich bodu pohľadu sme niečo ako mravce a je malá šanca, že si nás do budúcna nebudú ani všímať.

    No americkí generáli majú rozpracované aj plány prípadnej agresie, podľa ktorých by v prípade takejto mimoriadnej situácie nechali v hlbokých jaskyniach vybuchnúť jadrové zbrane, aby „zapečatili“ prechody a ich komunikačné trasy. Toto by malo – z ich pohľadu – predísť možnému útoku Extrémofilov na povrch Zeme.

    Prečo takýto „odskok“ od Veľkej Fatry? Pretože Ahnenerbe sa v starých dokumentoch, ktorých sa zmocnila dostala aj k informácii, podľa ktorej práve na území Veľkej Fatry v minulosti havaroval lietajúci tanier, či inak kozmický koráb a stále tam je v zemi. Práve preto začali rúbať lesy presne takým spôsobom ako dnes už počas druhej svetovej vojny – to je ešte v pamäti miestnych obyvateľov. Robia holoruby v pásoch, pričom nešetria nič. Je im to jedno. Pokračujú tam, kde pred viac ako sedemdesiatimi rokmi museli prestať. A aby to nebolo veľmi okaté, tak si to zorganizovali cez rakúsku firmu. Klérofašisti a fašisti vždy dobre v minulosti spolupracovali a ostatne aj Hitler bol tiež pôvodom Rakúšan. A tak skutoční fašisti, navyše drancujúci našu Prírodu našim úradníkom nevadia. A kto by sa chcel vysmievať z okultného pozadia fašistickej doktríny samozrejme môže, akurát „zožral“ iba dnešnú „demo verziu“ vysvetlenia fašizmu a nechápe, že práve táto doktrína uvrhla svet do hroznej vojny s desiatkami miliónov obetí. A tu stačí poukázať na citát veterána Britskej spravodajskej služby Dr. Colemana: „kto nepozná minulosť je odsúdený na jej opakovanie“.

    Mimochodom, spolupráca demokratických a fašistických štruktúr je dobre viditeľná na príklade fašistického spravodajského dôstojníka, generálmajora Reinharda Gehlena z Hitlerovej spravodajskej služby na Východnom fronte, ktorý plynule prešiel do americkej armády, kde skončil tiež ako generál. Spolu so sebou „vzal“ aj špionážnu sieť SS vo východnom bloku, ktorá zo dňa na deň začala pracovať pre Američanov. Môžete si o tom prečítať napríklad v knihe CIA’S GREATEST HITS (autor Mark Zepezauer), alebo si pozrieť filmové spracovanie. Ide o sériu ruských, ešte čiernobielych filmov CESTA DO SATURNU, KONIEC SATURNU a dva diely BOJ PO VÍŤAZSTVE. Filmy sú natočené na základe skutočných udalostí. Len pre úplnosť dodajme, že všetky filmy boli preložené do češtiny, kde však namiesto mena Gehlen, ktoré sa vyslovuje ako „Gelen“ prekladateľ do češtiny použil „Helen“, čo je úplne mimo. Inak sú udalosti opísané podľa skutočnosti.

    V starých povestiach z čias tureckých vojen, ktoré sa zachovali medzi miestnym obyvateľstvom sa hovorí, že práve v tejto lesnej oblasti odkiaľsi z lesov vtedy vychádzali trojmetroví obri, ktorí pomáhali miestnemu obyvateľstvu bojovať proti Turkom v najťažších časoch. Niektorí domáci obyvatelia vedia aj o odtlačku ohromnej stopy v skale. Územie je veľmi unikátne – veď aj to je Národný park – povrch skál, horniny a minerály voda však vytvorili takú situáciu, že nie je možný iba povrchový výskum, pretože prístroje nepreniknú pod povrch.

    Viac ako tretina územia Slovenska je daňovým rajom cirkevníkov čiernych mágov, ktorý nie je nijako kontrolovaný, ba naopak, na ktorý sa im ešte všetci skladáme. Tí, ktorí bez akejkoľvek kontroly – a vieme, že ani na reštitúcie nemajú právny nárok – si rúbu stromy národný park-nenárodný park, pričom štátni úradníci – na 80% „dobrí veriaci“ – im idú vo všetkom poruke. Okrem toho tie pozemky, ktoré ani takto nedostali si jednoducho zastavajú – ignorovaním všetkých zákonov tejto republiky. Minister, ktorí má chrániť Prírodu má niekoľko firiem, ktoré rúbu stromy všade, kde sa im to hodí. Pre verejnosť postupne vyrábajú zákon, ktorý by nám mal zamedziť vstup do lesov, aby sme nevideli to celoplošné pustošenie, prípadne nájdený havarovaný kozmický koráb. V ponímaní našich mocipánov je podnikanie ministra v oblasti, ktorú má chrániť normálnym javom – veď sa stačí pozrieť na okolité krajiny EÚ – žeby to takto robili aj v Rakúsku alebo Nemecku, či prípadne v horami nám podobnému (ale už nie dlho) Švajčiarsku? Následkom celoplošného drancovania Prírody sa „premnoží“ zver, keďže im zrúbali lesy dohola, takže sa nemá kam podieť. Zver nemôže ísť nakupovať jedlo do supermarketov a to, čo ostalo jej vydrancujú Cigáni. Riešenie? Postrieľame zver. Pár krát sa celá vec otočí a môžeme stavať kópie pyramíd, aby sme sa podobali aspoň trochu – na vyprahnutej pôde – Egyptu. Rovnako môžeme očakávať viac a viac záplav podobne ako v Nemecku – tam už dávno vykántrili lesy a betón a diaľnice vlahu neudržia. Lákavé perspektívy do budúcna? Toto prenecháme ďalšiemu pokoleniu?

    Mimochodom, ak vyjdete napríklad na Kráľovú Hoľu tak z nej môžete vôkol na vlastné oči vidieť ono cirkevno-lesnícke pustošenie. Štát navyše ešte nakupuje pre cirkevníkov – zase za naše peniaze – stromčeky na priesady. Nečudo, popri ich nezdanených nákladoch im to akosi nevychádza… žeby preto ľuďom tejto krajiny neprávom odňaté pozemky nedarovali nejakému občianskemu združeniu, ktoré by sa o ne staralo, ale rakúskej firme, ktorá ich vykosí?

    Nikomu to nevadí? Budeme so zatajeným dychom sledovať anglosaské braky o expedíciách k artefaktom bájnej minulosti v cudzine, ale vlastnú veľkú minulosť ponecháme fašistom? Teraz sa môže v plnej kráse ukázať, či v tejto krajine žijú SLOVIENI, ktorí si ctia Prav a Zem Predkov a vlastnú Kultúru, alebo iba materialistickí Sloveni riadení cudzím klérom.

  • MOC, VLÁDA, ŠTÁT

    Jednou z našich hlavných úloh dneška je nadobudnutie poznania skutočnej podstaty vecí. Hoci sa to zdá ľahké –  veď „všetko je na internete“ – nejde o žiaden banálny problém. Neschopnosť dnešných ľudí  ponímať elementárne veci ohľadom organizácie ľudskej mysle a toku energií je naozaj na úrovni Slovenov, teda ľudí, ktorí sú zameraní na materiálne ponímanie Sveta, pri ktorom sú radi vedení cudzincami. Kým a kde sa vôbec nezamýšľajú. No my, potomkovia slávnych Slovienov si ctíme Múdrosť a veľkosť našich Predkov, pričom vieme, že ani zďaleka sme ešte nedorástli ma ich úroveň. Postupné napájanie sa na Vyšší Svet Pravi je jednoducho našou dennodennou praxou. Všetko tu dole je totiž iba nedokonalým odrazom toho, čo je hore. A nedokonalý odraz je ešte hodne skreslený nám nepriateľskými silami.

    V minulosti žili Slovieni v Dŕžave, ktorá funguje vďaka duchovnému vedeniu žrecov, samovláde Rodov, Občín a Kmeňov, ale aj obrane kastou vládcov a profesionálnych vojakov. Na druhej strane štát funguje vďaka prítomnosti moci v rukách pomerne malej skupiny ľudí. V štáte vždy menšina vládne väčšine. Pojem „vláda“ (moc) je v súlade so súčasnou teóriu štátu a práva centrálnym pojmom v mnohých spoločenských vedách. V pôvode štátu práve vláda má prvotný a základný význam. Podstata vlády v dnešnom ponímaní stojí na reálnej možnosti a schopnosti vládnucich si podrobiť sebe podriadených. Ak si chceme priblížiť podstatu pôvodu dnešného pojmu vlády tak, aby sme vedeli pochopiť súvislosti minulých udalostí a neopakovali chyby minulosti, musíme si najskôr vyextrahovať niekoľko pojmov. Týmto získame pochopenie toho, akými metódami a spôsobmi našu spoločnosť v minulosti zničili. Dnes totiž veľa spiacich tiežslovanov namiesto toho, aby hľadali svoje korene a cestu k svojim Predkom iba pohodlne opakuje, že asi tá naša spoločnosť nebola dostatočne životaschopná, keďže nás kresťanstvo porazilo. Neuvedomujú si, že sily, ktoré používajú kresťanstvo ako nástroj ním ešte ani zďaleka neskončili, že procesy prebiehajúce stáročia sa nemajú prečo len tak, „zrazu“ zastaviť, oni v uskutočňovaní svojich plánov systematicky pokračujú. Tým, ktorí žijú v spotrebiteľskom ošiali trefne vyjadrenom slovami pesničky speváka menom Chris De Burgh z jeho albumu Quiet Revolution – I Want it, (And I Want It Now!) je celé „plánovanie života“ v dôraze na súčasnosť – „chcem to teraz, nemám času čakať“ – teda plánovanie za horizontom čo i len 5 rokov je im neviditeľné, a to nehovoríme o stáročiach. No a už len ten fakt, že dnes existuje táto stránka a že ju čítate je dôkazom toho, že úplne nás neporazili, že sme neboli zmietnutí do prepadliska dejín. Skôr je tu namieste otázka na nich – a prečo vy, hoci viete, že ste Slovania, sa nezaujímate o osudy a odkaz svojich Predkov?

    Podľa dnes používaných poučiek vláda existuje vždy, keď ľudia medzi sebou vstupujú do vzájomných vzťahov, v procese ktorých sa profilujú lídri, ktorí sa koncentrujú na uchopenie moci. Z toho im zároveň vychádza, že vláda je večný jav, že násilie a moc jedných ľudí nad druhými ako prejav vlády existovalo vždy a že aj bude existovať večne. No takýto predpoklad nie je ničím podložený. My už vieme, že medzi Slovanmi a Árijcami nikdy neexistovalo vykorisťovanie človeka človekom, že nebolo otroctva, a teda neexistovalo ani násilie a podriaďovanie si jedných ľudí druhými z pohľadu ekonomických kategórií. Neexistoval teda ani štát ako nástroj násilia. Znamená to, že vláda v dnešnom ponímaní neexistovala vždy.

    Ďalej už do samotného dnešného poňatia pojmu „vláda“ je vložené odmietanie spravodlivého zriadenia spoločenského systému, pretože človek sa snaží si podriadiť druhého človeka formou násilia. Ak by sme súhlasili, že utláčanie človeka človekom vyplýva zo samotnej podstaty človeka, tak aj by sme museli súhlasiť, že vláda je normou spoločenského života. Zároveň by sme museli dokazovať jej večnosť tak, ako to robia apologéti súčasnej teórie štátu a práva.

    No dnes vládnuca teória zásluhou koncentrovaného úsilia vedcov, ktorí sa ňou zaoberajú a držia ju pri živote, cieľavedome skrýva podstatu a zdroj moci vlády, pretože pochádza z postulátu kresťanského náboženstva, ktoré naformuloval zakladateľ kresťanstva, apoštol Pavol. To znie takto: „Každá duša nech je pokorná svetskej moci, lebo niet vlády inej než od Boha; všetka vláda je od Boha. Preto protivenie sa moci je protivenie sa Bohu…“ (Rimanom 13; 1-2).

    V prvom rade si musíme vyjasniť o akom bohu je reč. Apoštol Pavol bol etnickým Judejcom, Židom. Čo do náboženského vzdelania a výchovy bol farizejom, teda pod „bohom“ bez akýchkoľvek pochybností ponímal boha Judejcov, teda Jahveho či inak Jehovu, ktorého tiež nazývajú Hospodinom, teda Pánom Bohom. Pre tých, ktorí si myslia, že označenie „Pán“ je plný ekvivalent dnes používaného slušného oslovenia muža slovom „pán“, sú na omyle. Dnes to možno bude lepšie pochopiteľné v angličtine. Pán XY v anglickom oslovení bude znieť Mr XY, zatiaľ čo „Pán“ vo význame boh sa v angličtine píše „LORD“ – a každý vie, čo za titul je Lord. Ani dnes to nie je u Anglosasov bežné oslovenie muža ako takého…

    Ak by sme pokračovali v citácii J. Krista, tak ten v evanjeliu podľa Jána tvrdí, že bohom Judejcov (Židov) je Diabol (8,44). Z toho následne vyplýva, že Jahve (Jehova) je Hospodin Boh, či inak Pán Boh je Diabol. Takže priamo to znamená, že každá vláda (všetka moc) je iba od diabla. Toto je priamo biblická odpoveď na otázku vlády a s ňou aj plne súhlasíme.

    Cieľom vlády je prisvojenie si cudzieho – energie, času, priestoru, informácie, vlastníctva ľudí a ich samotných, darov Prírody atď. – spôsobom podriadenia si cudzích ľudí, ich prinútenia a vykorisťovania.

    Prítomnosť takej vládnej moci, ktorá vedie k nadvláde jedných ľudí nad druhými je jav, ktorý protirečí podstate človeka. A takto to nebolo ani v spoločnosti našich Predkov, v Slovansko-Árijskej spoločnosti. V našej Dŕžave Rassénii, v ktorej je spoločenský život organizovaný na základe Zápovedí Svetlých Bohov a Veľkých Predkov a Rodových Ustojoch nebolo miesta pre podriaďovanie si, prinucovanie a vykorisťovanie jedných ľudí druhými. Slovansko-Árijská spoločnosť bola skutočne spravodlivá, skutočne dodržiavajúca Právo, pretože každý jej člen zastával v tejto spoločnosti miesto zodpovedajúce jeho vrodených schopnostiam v práci zameranej na svoje osobné blaho, blaho Rodu a Dŕžavy.

    Problém pôvodu štátu nie je dôležitý preto, lebo predmetom teórie štátu a práva – v dnešnom, civilizačnom ponímaní. No ak pochopíme pôvod štátu, tak môžeme pochopiť aj to, či naozaj vždy jestvoval v ľudskej spoločnosti štát ako taký a z toho aj vyplynie, či bude existovať v budúcnosti. Súčasná teória štátu a práva prikladá obrovský a pozitívny význam štátu v rozvoji všetkých národov. No dnes už sú aj takí vedci, ktorí všeobecne prijímaný pohľad na pôvod štátu považujú minimálne za otázny. Môžeme menovať napríklad I. A. Ivannikova.

    Existuje množstvo koncepcií pôvodu štátu, no ani jedna z nich nie je presvedčivá, pretože nie sú podložené presvedčivými dôkazmi, a preto ich z vedeckého pohľadu môžeme považovať iba za pravdepodobnosti alebo hypotézy. Medzi základné hypotézy pôvodu štátu patrí patriarchálna hypotéza Platóna, organická hypotéza Spencera, patrimoniálna hypotéza Hellera, teologická, t.j. náboženská hypotéza, dohodnutá hypotéza Hobbsa, hypotéza násilia, historicko-materialistická hypotéza, hypotézy právnikov, hypotéza „rodového života“ K. D. Kavelina, hypotéza „občinného života“ V. Leontoviča, psychologická hypotéza N. M. Korvunova, krízová hypotéza A. B. Vengerova.

    Možno povedať, že v našich podmienkach v súlade s právnou vedou vysvetľujúcou pôvod štátu dominuje historicko-materialistická hypotéza. V súlade s hypotézou F. Engelsa ležia hlavné príčiny vzniku štátu v oblasti ekonomiky a sociálnej sfére života ľudí. Podľa Engelsovho názoru nastupuje štátna organizácia po rodovo-kmeňovej organizácii. Štát nie je nanútený spoločnosti zvonku, ale je výsledkom jeho vlastného vývoja. Štát – podľa Engelsa – vyrástol z orgánov rodovo-kmeňovej spoločnosti. Prebehlo to v procese zdokonaľovania pracovných prostriedkov, vzniku súkromného vlastníctva, tried a nakoniec štátu.

    Podľa Engelsa medzi štátnou a neštátnou formou organizácie spoločnosti existuje prechodné obdobie vojenskej demokracie. Táto existuje v štádiu rozloženého rodového zriadenia, keď sa začínajú objavovať kmeňové zväzy. Tento prechod je charakteristický sústavnými koristníckymi vojnami, ktoré poskytujú možnosť rýchleho zbohatnutia predovšetkým vojenskej elite. Vzniká inštitút vojenských vodcov, ktorý sa časom stáva dedičnou vládou. Tradičné podiely na koristi postupne nadobúdajú charakter trvalých odvodov a daní.

    Marxizmus však otvorene hlása, že štát je nespravodlivá organizácia spoločnosti, pretože v štáte dochádza ku vykorisťovaniu ľudí a donucovaniu silou. Preto si marxizmus stanovil za úlohu zničenie štátu a vykorisťovateľov – buržoázie – revolučnou cestou. Podľa tejto hypotézy v minulosti štáty neboli, a teda nemajú byť ani v budúcnosti, keď sa vytvorí spravodlivá spoločnosť, ktorá sa v marxizme nazýva komunizmus. Tu je dobré si všimnúť, že zástancovia tejto teórie – ide o principiálne body, dnes si mnohí neuvedomujú že táto hypotéza pochádza z dielne marxistov – aj u nás doma keď hovoria o našich Predkoch nám potvrdzujú, že všade okrem Slovanov bola civilizácia a štáty, akurát naši Predkovia boli bez štátu a mimo civilizácie. Potom prišli fantómy Cyril a Metod, na Kyjevskú Rus „Norman“ Rjurik a „obšťastnili“ Kyjevskú aj Maličkú Rus (hovoria o Veľkej Morave) zorganizovaním štátu a „vstupom“ do civilizácie.

    Vzniká otázka, či Rjurik naozaj priniesol na Rus štátnosť, ako to hlásajú dnešní historici. No odpoveď je jednoznačne záporná, a to aj v prípade Cyrila a Metoda. Rjurik bol pozvaný za knieža do Novgorodu, ktorý mal národnú samovládu. Novgorodci by si nemohli vymyslieť nič horšie za trest, než sami sa zbaviť práva na Veče a praxe sami si riešiť svoje problémy. Znamená to len toľko, že knieža povolali z úplne iného dôvodu. Koniec koncov v Novgorode, práve tak ako v ostatných mestách Rusi, sa na Veče volili tisícnici, ako splnomocnené hlavy mesta. Od Veče po Veče riešil aktuálne problémy života mesta tisícnik.

    Príčina, prečo pozvali Rjurika bola v tom, že Novgorodu hrozilo nebezpečenstvo. Knieža a jeho družina boli nevyhnutní na vojenské účely, na obranu Novgorodu pred vonkajším nepriateľom, ktorým bola judská Chazária a uzavretá obchodná cesta „od Varjagov ku Grékom“. Novgorod mal svoju samovládu pred Rjurikom a vládol si ešte dlho sám aj po Rjurikovi. Dostávame záver úplne odlišný od toho, ktorý nám podsúva oficiálna historická veda. Naši Predkovia mali takú vysokú organizáciu spoločnosti, že štát im vôbec nebol potrebný. Boli na oveľa vyššom stupni Duchovného a Kultúrneho vývoja ako tie národy, ktoré žili v štátoch a boli trvalo vystavené násiliu a vykorisťovaniu. Môžeme teda vyvodiť zjavný uzáver, že štáty vznikali u rôznych národov v závislosti od vonkajších podmienok – podmanením si vonkajšími silami – a ďalej nasledujúcim procesom vnútornej transformácie formou zmeny Tradícií, Kultúry a Vierovyznania.

    V modernej teórii štátu a práva sa prakticky vôbec neskúma rola kresťanskej cirkvi ako faktora ovplyvňujúceho vznik štátov. No ako ukazuje skúsenosť našej vlastnej minulosti, vo vsiach všetkých Západných Slovanov – teda aj u nás – sa štát objavil vždy po tom, ako v nich rýchlo narástla moc kresťanskej cirkvi. Keď sa družina kniežaťa Olega zmocnila Kyjeva, to ešte máločo zmenilo na organizácii riadenia spoločnosti až do Vladimíra „svätého“. Medzi Olegom a Vladimírom bola storočná perióda postupného – piatou kolónou organizovaného – narastania moci kresťanstva v Kyjeve. Potom až nastal vhodný čas na realizáciu prevratu Vladimírom, ktorému môžeme dať reálny prívlastok „Krvavý“ – čo pre kresťanov znamená „svätý“. Až tento prevrat znamenal vytvorenie štátu a definitívne odtrhnutie Kyjevskej Rusi od Dŕžavy. No a o následných jatkách u nás sa nezachovala ani zmienka, keďže nás Vladimír Krvavý odrezal od Tartarie kompletne.

    Známym faktom je, že zakladateľmi kresťanského náboženstva boli Judejci (Židia). Od prvého dňa jeho zostavenia mali v rukách riadenie kresťanskej cirkvi a správu lokálnych kresťanských občín. Kresťanská cirkev bola účelovo vytvorená ako politická organizácia, cieľom ktorej bolo a ostalo ustanovenie vlády nad Gojmi, aby bolo zabezpečené ekonomické vykorisťovanie. Následkom tohto je vytvorenie štátu objektívne zákonitý proces presne tak, ako to dokazuje historicko-materialistická hypotéza pôvodu štátu.

    Tieto subjektívne podmienené procesy v sociálno-ekonomickej sfére na našej Zemi majú za cieľ vykorisťovanie ľudí. Normy vykorisťovania a jeho intenzitu stanovuje vláda tak, aby bolo umožnené vykorisťovať čo najväčšie množstvo ľudí. Preto výrobné vzťahy sú čo do postavenia sekundárne v porovnaní so subjektívnym konaním vlády.

    Uskutočnenie vykorisťovania umožnila progresívna lumpenproletarizácia Slovansko-Árijských národov, ktorá sa systematicky začala od zničenia Rodovo-Kmeňového zriadenia. Pod „lumpenom“ je potrebné rozumieť človeka bez Rodu a Kmeňa. Súčasní „občania sveta“ sú skučný, reálny lumpen. Existujú tri príznaky, podľa ktorých môžeme charakterizovať lumpena, a to nezávisle od jeho materiálneho dostatku a spoločenského postavenia. Sú to bezduchovnosť, bezrodovosť a absencia Svedomia. Lumpenproletarizácia mala niekoľko stupňov či etáp.

    Prvý stupeň sa začal s objavením sa občín a ukončil sa zavedením dedičnej kniežacej moci u nás, Západných Slovanov. Druhá etapa sa začala zničením kást a vytváraním stavovského členenia, zakončila sa zmenou vierovyznania a zvedením samostatnej vlády. Tretia etapa sa začala ohraničovaním moci vlády parlamentmi a definitívnou zámenou stavov triedami, čo skončilo zničením systému samostatnej vlády. Štvrtá etapa či stupeň sa začal likvidáciou národných štátov a vytvorením bezfarebných „svetoobčanov“ aj keď s farebnými displejmi mobilov.

    Prví, kto naformuloval vytvorenie spoločnosti bez hraníc a obývanú bezduchovnými a bezrodovými lumpenmi boli Illuminati, a túto úlohu otvorene naformulovali začiatkom 19. storočia. Za zmienku stojí vari to, že slovom „lucerna“ dodnes označujeme zdroj svetla napríklad v noci. Lucifer je nositeľ lucerny, teda svetla, pričom Illuminati sú tí, ktorí „iluminujú“, teda vyžarujú ono svetlo Lucifera. Vieme aj to, že prvým Illuminati pri reálnej, otvorenej moci bola kráľovná Viktória, čomu nasvedčujú aj jej skutky, teda o tom, o aké „svetlo“ ide niet nijakých pochýb.

    Z prostredia Illuminati neskôr vyšli aj mnohí komunistickí dejatelia. Ich plán sa globálne a úspešne plní dodnes. V súčasnosti už vstúpil do záverečnej fázy, ktorou je likvidácia bielych ľudí ako genetických nositeľov Svedomia. Úspešné zavŕšenie tejto fázy bude znamenať, že nikto na Zemi nebude vedieť povedať, čo to je DOBRO ani to, čo to je zlo. Nikto teda nepovstane na boj so zlom, pretože bieli ľudia ako druh môžu už čoskoro byť na Zemi vyhladení.

    Menili sa formy vykorisťovania, menili sa aj formy otroctva od úplného otroka po proletára. Súčasný proletár – lumpen – je ktorýkoľvek nájomný pracovník nezávisle od jeho príjmov, postavenia a profesie. Je to práve taký otrok ako ten predchádzajúci, akurát že žijúci v klietke s veľkým výbehom, čo mu umožňuje si predstavovať, že je slobodný. No táto sloboda je fantómová, pretože klietku môžu jej páni hocikedy zamknúť na kľúč. Súčasný „kľúč“ sú peniaze, ktoré proletár dostáva za robotu v menšom alebo väčšom množstve.

    Páni našej Zeme sú tí, ktorí držia vo svojich rukách finančno-úverový systém a peniaze. Preto ani lokálny milionár ani obyčajný robotník nie sú chránení pred umelo rozpútanou finančnou krízou, čoho potvrdením je aj tá súčasná, ktorá začala r. 2008. Ale človek v bezrodovej spoločnosti bez peňazí nie je nikomu potrebný. Keď človek nemá peniaze, tak človek ako taký neexistuje.

    Zo všetkého, čo sme si o štáte povedali môžeme urobiť hlavný uzáver. Pokiaľ ľudia chcú dobrovoľne byť otrokmi, t.j. pokiaľ pre nich sú peniaze a materiálne bohatstvo meradlom ich celého života, pokiaľ nepochopia, že iba Rodovo-Kmeňové zriadenie je skutočnou a spravodlivou formou spoločenského života človeka na Zemi, že Duchovný život je skutočne Pravdivý život človeka, dovtedy bude existovať aj štát. Dovtedy a vďaka nemu budú tí, ktorí majú v rukách vládu vykorisťovať ľudí tými najrozličnejšími spôsobmi.

    Objavenie sa štátu bolo umožnené ako objektívnymi, tak aj subjektívnymi príčinami. Medzi objektívne príčiny patrí cyklická periodicita existencie rozumných zriadení na Zemi, ktorú nikto nikdy nezmenil. Táto periodicita určuje, že na začiatku vývojového cyklu má ľudstvo mnoho kladných vlastností, ale na konci cyklu sú na ňom vrchovato naložené mnohé nedostatky. Dobre to vidno na princípe fungovania Dŕžavy a štátu.

    Cyklická periodicita je spôsobná cyklicky sa opakujúcimi zmenami vplyvov žiarenia, ktoré prichádza alebo neprichádza k nám z Čertogu v našej Galaxii, ktorú voláme Mliečna Cesta.

    Medzi subjektívne príčiny patrí konanie samotných ľudí a nepriateľských síl. Ak by sme si to chceli systematizovať, tak môžeme nasledovne.

    Približne pred 1 620 rokmi vstúpila naša Zem spolu so Slnečným systémom pod nekompromisný vplyv žiarení Čertogu Líšky. Toto vyvolalo u všetkých ľudí – vrátane našich Predkov – zmeny v ponímaní sveta. Prejavilo sa v oslabení správneho videnia sveta a zosilnili sa lživé predstavy.

    Na základe negatívnych účinkov týchto žiarení došlo u národov, ktoré stoja proti Slovanom a Árijcom k posilneniu ich náboženských systémov a organizačných štruktúr. Tieto sú však voči nášmu svetonázoru prevažne protikladné až nepriateľské. Ich náboženské systémy sú navrhnuté na primitívne ponímanie sveta tak, aby budili u ľudí strach, žiadostivosť k vládnutiu a bezprácnemu zisku.

    Vplyvom zosilňovania účinku týchto žiarení, nárastu obyvateľstva a zvýšeniu kontaktov medzi nimi naskytovalo sa narušiteľom Rodových tradícií viac a viac možností odchádzať k nepriateľom Slovanov a Árijcov, preberať ich zjednodušené náboženské názory a potom sa vracať pod maskovaním misionárov. Najčastejšie sa však vracali s nepriateľským vojskom s cieľom zakabaliť našich Predkov.

    Zosilnené negatívne žiarenia a zvýšené kontakty medzi národmi sa stali katalyzátormi zmeny názorov na organizáciu života Slovanov a Árijcov predovšetkým u kniežat, ktorí uvideli, že je možné nie slúžiť svojmu národu, ale vládnuť mu. V takomto prostredí sa náboženské systémy nepriateľov stali vstrebanými.

    Silnejúce negatívne žiarenia Čertogu Líšky a dlhodobé prehliadanie Rodových tradícií zo strany kniežat, ich prestup k lákavým cudzozemským náboženským systémom, to všetko sa predovšetkým prenáša na ich okolie a na tých predstaviteľov národov, korí mali od detstva sklony narušovať Rodové tradície a snažili sa vyprofilovať spomedzi svojich Rodovičov nie prácou a poznaním, ale klamstvom, podvodom, prefíkanosťou, podlosťou a dokonca aj zradou.

    Negatívne vplyvy žiarenia a zvýšenie kontaktov medzi národmi viedlo k nárastu vojen medzi nimi. Vojaci Slovanov a Árijcov často porážali svojich protivníkov a obsadzovali ich územia. Po ich obsadení tam niektorí ostávali a asimilovali sa s miestnymi národmi, čím ich posilňovali a oslabovali vlastné národy.

    Spolu s negatívnymi žiareniami sa zhoršili aj klimatické podmienky a tak niektoré Slovansko-Árijské národy odchádzali do krajín s lepšími klimatickými podmienkami pre život, tu sa miešali s miestnym obyvateľstvom a dosahovali veľké výsledky v materiálnom zabezpečení, čo viedlo k závislosti na rozkoši a zabudnutiu Rodových Ustojov a Tradícií a poníženiu tých, ktorí ostali v bývalej Otčine Rodovičov.

    Bývali aj prípady, keď nepriateľské vojská tiež vtrhávali na územia našich Predkov. No čo je typické pre kresťanské vojská a odlišné od vojsk Ordy, títo nielen kradli, ale aj znásilňovali ženy, ktorým sa potom rodili deti so zmenenou, horšou genetikou a neplnoprávnym postavením medzi našimi Predkami. Bolo aj nemálo prípadov, keď si Slovania a Árijci brali Poloňanky a tie rodili deti s takými istými vlastnosťami aj stavom. Keď tieto deti vyrastali, snažili sa zmeniť svoje postavenie akýmikoľvek spôsobmi, často nedôstojnými. V prípade, že takíto sa dostali k moci režírovali jatky medzi našimi Predkami. Jedným z takýchto výrazných príkladov je krkvané knieža – kresťanský svätý – Vladimír. Táto beštia našej minulosti pokresťančila kyjevských Poľanov a zabezpečil rozšírenie tohto náboženstva medzi ďalšie Slovansko-Árijské národy.

    Toto všetko doviedlo k degradácii rodovej, slovansko-árijskej spoločnosti a podriadeniu slovansko-árijských národov cudzozemskej nadvláde. No vplyv žiarení Čertogu Líšky sa skončil 21. decembrom  2012 a od tohto okamihu začínajú – samozrejme že postupne – pôsobiť žiarenia Čertoga Vlka, ktoré budú postupne naprávať vzniknutú situáciu.

    Znamená to, že moc štátu nepadne okamžite, ale tak či onak ho znovu vystrieda Dŕžava. No na znovunastolenie Dŕžavy je potrebný čas a subjektívna aktivita ľudí. Dŕžavu určite nevytvoria tí, ktorí síce radi hovoria o Slovanoch, no svoju budúcnosť pevne zviazali s peniazi a ponímaním bohatstva z pohľadu civilizácie. Dokonca je možné, že ak sa naplnia plány svetovej Elity aj na našom území – čo by nám v tomto prípade nevadilo – títo budú zlikvidovaní ešte pred vznikom Dŕžavy. Tým, že majú veľké majetky sú dobre služobníkom Elity – ktorí už dávno takýchto zmapovali – viditeľní, aj keď oni sami si myslia, že práve majetky ich zachránia.

    Čo do praktickej stránky môžeme zopakovať to, čo sme povedali už neraz. Pre tých, ktorí naozaj chcú vrátiť to, čo nám, Slovienom, bolo v minulosti ukradnuté, je prebudiť a začať používať to, čo máme zaprogramované na genetickej úrovni. To je náš pôvodný jazyk, ktorý môžeme nazývať v nám dostupnej forme aj staroslovienčina. Zotrvávame na zvuku „ѣ“, pretože chceme mať kontakt so Svetom Bohov a Predkov – Svetom Pravi – a aj preto, lebo vychádzame z našich vlastných, slovanských prameňov a nie z toho, čo nám podhodili kdejakí cudzí historici, aby nás ponížili. Materiálne zameranie a cudzie, historické zdroje ponecháme Slovenom. Keď chcú, nech sa takto programujú, lebo toto uvádzajú vo frekvencii slova, ktoré používajú na svoje označenie.

    Dobre vieme, že ak sa napríklad chceme napiť z pohára vodu, tak nezačneme hľadať cez GSM koordináty pohára na našom stole, potom nezačneme prerátavať uhly sklonu našej ruky a silu potrebnú na vykonanie tejto práce a podobné veci. Jednoducho natiahneme ruku po vodu a napijeme sa. Všetko ostatné pochádza z podvedomia. Rovnako sa nezaoberáme tým, ako dýchame, kráčame a robíme množstvo ďalších vecí.

    Toto isté nám dáva aj ovládnutie nášho Prajazyka. My sami takto vstúpime do nám známeho Sveta našich symbolov a otvorí sa pre nás všetko bohatstvo Poznania, ktoré je zakódované v našom pôvodnom Jazyku.

    Naši dnešní jazykovedci ani náhodou nepripustia, že náš – nie slovenčina, ale Slovienčina – jazyk nie je iba jazykom opisným, akosi „náhodne“ foneticky zostaveným, ale že to je jazyk programovania podvedomia. Namiesto toho nám podsúvajú všakovaké kombinácie na báze anglického jazyka, ktorý sa v skutočnosti ani nedá nazvať jazykom. V ňom neexistuje koreňová podstata jazyka, ale odkiaľ by sa aj vzala, keďže je to umelo vytvorený jazyk. Ale odkiaľže bol prevzatý onen umelý novovýtvor? Znovu žiadne prekvapenie – z nášho Prajazyka. Ale inak to ani byť nemohlo, pretože nič iné tu nebolo. A toto platí pre všetky jazyky. Navyše, vo Vesmíre neexituje nič, čo by sa nedalo nazvať našim slovom. Ale myslíme samozrejme Slovienčinu.

    No slovanské jazyky – aj dneška – nazývajú cudzinci celkovo zložitými. Majú pravdu, pretože sú zložité, no vo význame zložené či zostavené, a to na základe presných Pravidiel Božskej Vedy, lebo to sú jazyky vyvinutého umu. No preceňovať dnešné jazyky – ani naše, slovanské – nijako nemôžeme, pretože všetky sú sústavne viac a viac upravované, čo znamená, že trvalo sa pracuje aj na úprave našej genetiky. Samozrejme že nie tým smerom, ktorý by sme radi videli. Ale práve nato máme všetci „znalých“ jazykovedcov. Oni nám síce najčastejšie hovoria, že jazyky treba upravovať preto, lebo tak sa vyvíja hovorový, používaný jazyk, a preto treba z toho oficiálneho odstraňovať archaizmy. Len celkom nedávno nám „odstránili“ slovo „smena“ a nahradili už len jediným slovom „zmena“. Ak sa dobre pozriete okolo seba zistíte, že rozdiel medzi týmito dvomi termínmi je medzi ľuďmi stále živý, ale tí, ktorým ho vtĺkajú do hláv v školách ho už nepostrehnú. Takto sa stane, že keď odíde teraz ešte aktívna generácia, tak nová už slovo „smena“ poznať nebude. Takto to teda robia – najskôr zavedú zmenu, potom počkajú, až vyrastie nová generácia a potom sa na pôvodné slovo zabudne. A takto nám vznikajú oné synonymá aj homonymá. Ale to nie je vývoj jazyka, to je jeho degradácia. V staroslovienčine malo každé slovo svoj presný význam, lebo vyjadrovalo presne špecifikovanú zvukovú frekvenciu, zameranú na konkrétnu skutočnosť či objekt. Dnes už mnohé zvuky nevieme ani vysloviť, ale ukážme si jeden príklad z nášho aktuálneho jazyka a porovnajme ho so staroslovienčinou. Nech to je oslovenie „milá“. V našom pôvodnom jazyku máme verziu „Милая“ a „Мᴂлая“. Prvým slovom sa obraciame k citovo blízkej osobe, k blízkemu človeku, napríklad k životnej partnerke. V druhom oslovení je namiesto bukvice „Iže“, ktorej najčastejšie Obrazy sú „zjednotenie, jednota, rovnováha, harmónia, (životná) pravda“ a pod. použitá bukvica menom „Iža“, ktorej najčastejší Obraz je odrazenie charakteristiky pohybu času, teda miery času. Ide o krátkosť, krátkodobosť. Toto oslovenie použijeme napríklad na ulici, keď oslovíme náhodnú okoloidúcu a pýtame sa napríklad na cestu niekde. Je to ekvivalent „milá pani, povedzte mi, ako sa dostanem tam a tam“. Je to jednorazový, situáciou vynútený kontakt a nič viac. Zvuk, teda fonetická frekvenčná charakteristika Iže je „j“, teda v skutočnosti vyslovujeme niečo ako „Mjlá“. Teda nikdy a za žiadnych okolností žiadna dvojzmyselnosť, žiadne synonymá a homonymá.

    Slovienske slovo je matematický vzorec, jazyk príkazov, ktoré sú zrozumiteľné nášmu podvedomiu. Teda všetky naše národné, ľudové príslovia a porekadlá, čarovné rozprávky a hádanky – to je skutočná klenotnica Poznania, ktorú nám zanechali naši Predkovia v takom tvare, ktorý nemôže byť stratený alebo skazený. Práve preto sa odovzdávali z úst do úst po stáročia cez pokolenia. Nie náhodou ich dnešná generácia „zabudla“, pretože im ich nahradili cudzími – kresťanskými a anglickými nezmyslami. Jedným z dôvodov je aj to, že nikto, okrem nás, potomkov našich Slávnych predkov ich ani nedokáže správne pochopiť. Ale musíme ich chápať v našich hlbinných súvislostiach, nie cudzokrajných termínoch, lebo cudzinci majú odlišnú genetiku.

    Priblížme si jeden pohľad, ktorý ponúka vo svojej knihe ZÁKLADY PRAVOSLÁVNEJ ARITMETIKY V. I. Govorov. Musíme však upozorniť, že túto knihu je potrebné čítať – ako všetko ostatné – z pohľadu zdravomyslia. Mnohí ju prestanú čítať, pretože autor v značnej miere opísal svoj vlastný názor na Slovanských Bohov, no pomocou zdravomyslia dokážeme oddeliť informačný obsah od informačného šumu.

    V dnešnom jazyku, najmä odbornom, vedeckom, je potreba opisovať všetky pojmy, vrátane matematických. Odtiaľto pochádza nevyhnutnosť spájania Slova a Čísla, ktorá aj naozaj objektívne existuje. Z uhla pohľadu systémovej analýzy je tento prístup k jazyku veľmi jednoduchý. Ak si vezmeme dve slová – „Číslo“ a „Slovo“ – tak tieto svedčia o vysokej úrovni poznania obsiahnutom v danom jazyku. Ak v nejakom analyzovanom jazyku takéto spojenie neexistuje, tak takýto jazyk nie je prirodzený, ale je zostavený umelo.

    Hoci je napísané, že „na počiatku bolo Slovo“, nemožno dať Slovu prvenstvo, ale nemôže byť ani druhé. Prečo nie? Pretože ako Číslo, tak aj Slovo sa nachádzajú v priamej závislosti jedno od druhého, pričom táto závislosť je ešte ľahko viditeľná v niektorých slovanských jazykoch dneška. Totiž ako v čísle, tak aj v slove je prítomná koreňová častica SLO, ktorá ich spája. Vieme aj to, že v našom jazyku majú všetky bukvice (písmená) svoje mená aj Obrazy, preto takáto spojitosť nemôže byť nijako náhodná – čí-SLO-vo . Nie náhodou je prítomná aj v slove SLO-van.

    Bukvice, čísla aj slová a aj zložitejšie objekty a jazykové konštrukcie živého aj matematického jazyka sú prepojené jediným zmyslovým časopriestorom. Bez tohto zmyslového časopriestoru, bez tohto merného systému človek už principiálne nemôže ničomu porozumieť. Čísla aj bukvice sú technológiou konštrukcie objektov. Objekty sa vytvárali pomocou čísel, bukvíc a symbolov.

    Dnes môžeme hovoriť o spore o tom, ktorý jazyk má právo sa nazývať najhlavnejším a najstarším jazykom sveta. Nechceme odmietať nijakú argumentáciu, ale môžeme sa na všetkých cudzincov a domácich zástancov cudzozemcov obrátiť s veľmi jednoduchým testom, ktorého latku dokáže prekonať aj dieťa v základnej škole. Táto latka sa volá „SLO“, a všetkým, ktorí chcú dokazovať svoju pravdu, resp. pravdu jazyka, ktorého pozície z toho či onoho dôvodu zastávajú ju predkladáme takto: Existuje vo vašom jazyku prechodový mostík „SLO“ od slova „Číslo“ k slovu „Slovo“? Ak áno, tak môžeme vstúpiť do konkurzu, ale ak nie, tak sa pokúste obhájiť svoje stanovisko sami, bez našej spoluúčasti.

    Ak si teda otvoríme slovníky potenciálnych konkurentov a pozrieme sa iba na tieto dve slová zistíme, že podmienku prechodového mostíka spĺňajú iba tieto jazyky: ruský, ukrajinský, bulharský, poľský, český a slovenský. Ani jeden z nich nie je prapôvodným jazykom, ale určite je každý z nich súčasťou prapôvodného jazyka. Jeden nenahrádza druhý, a preto cesta ide iba cez spojenie všetkých dovedna. Tým Slovanom, ktorých dnešné jazyky tento test neprešli je určite vhodné si osvojiť jeden z tých jazykov, ktorý test prešiel. Ale určite najvhodnejším variantom je vždy ruština. Iná otázka je miera, akú časť ktorý jazyk obsahuje zo Staroslovienčiny. Tu je na tom najlepšie dnešná ruština, v ktorej je podiel starých, pôvodných slov ešte stále niekde nad 40%. Nuž, napriek všetkému, prežili sme dodnes!

    Môžete prestať počúvať a veriť rozprávkam typu „angličtina je jazyk budúcnosti“, pretože ani oni nebudú mať žiadnu budúcnosť, ak sa nenaučia náš jazyk. Dá sa to dokázať? Dnes už áno.

    Akademik P. P. Garjajev v jednom zo svojich výskumov brilantne dokázal, že ako vyslovované slová, tak aj ich intonácia, či frekvencia ich opakovania aktívne vplývajú na genetiku bunky, lebo v nej vyvolávajú rôzne zmeny. Týmto zároveň dokázal, že bunky živého organizmu prijímajú informáciu samostatne, a to tak, že buď jej „rozumejú“, alebo jej „nerozumejú“.

    Samotní Angličania dodnes nevedia pochopiť, prečo píšu jedno a hovoria druhé. Majú dokonca frázu“ „Píš Manchester a čítaj Liverpool“. Ak napríklad povieme v angličtine známu frázu „To be or not to be“ – nech je to hoci aj Shakespeare – tak to vyslovíme asi ako „Tu Bi O Not Tu Bi“. Ale ak ju budeme interpretovať na ukrajinskom nárečí, tak počujeme „Tobi, o net (ni) tobi“, teda podvedomie to dešifruje asi ako niečo také ako „Tebe! Nie, nie tebe!“ Doslovná hatlanina. Teda hovorenie slangom – úmyselným pomenovávaním jedného javu či predmetu niečím úplne iným (napr. dnes používaná haluz a pod.) alebo priamo anglickým jazykom je jednoducho vytváranie si v sebe AIDS!

    Tu si popri jednom spomenieme aj dnes populárnu reklamu. Je to zložené slovo, ktoré pozostáva z koreňa „re“, teda niečo opakované, alebo jedno z mnohých (re-konštrukcia, re-animácia, re-álnosť…) a slova „klam“, ktoré pre tých, ktorí by si nepamätali dobre sa vyskytuje aj v slove „klamať“. Slovo teda hovorí, že ide o opakovanie klamania. Nie náhodou jeden z bývalých pracovníkov reklamného oddelenia firmy Benetton povedal, že reklama je „navoňaná zdochlina“.

    K tomuto určite netreba na dnes viac dodať. Naši Predkovia sa spoliehajú na každého z nás osobne, a teda musíme zaujať miesto našich Predkov sami, osobne. V tom príjemnom, aj v tom nepríjemnom. Lebo stojíme na našej Zemi a ide o našich Predkov!

  • 2014

    Hoci vieme, že kresťanský Nový rok nemá nič do činenia s našimi prastarým tradíciami, je to tak či onak čas v ktorom si väčšina ľudí po celom svete dáva rôzne sľuby, novoročné záväzky, či chystá nové plány do nachádzajúceho roku. Je to tradícia, s ktorou sme sa akosi zžili, hoci sme jej detaily v minulosti nechápali. Ale budiž – nech je to tak. Zatiaľ žijeme v otrokárskom systéme a viditeľne sa veci akosi vôbec k dobému nemenia. No je to naozaj tak, naozaj sa nič nemení?

    Teraz ponechajme bokom védické proroctvá a prastaré texty, ale pozrime sa na proroctvá z iných zdrojov, možno povedať civilizačných. O proroctve mnícha Malachiáša, podľa ktorého sa ujal funkcie už posledný pápež sme hovorili, rovnako sme sa už oboznámili aj s proroctvom z neznámeho zdroja – predpokladá sa Cayce alebo Vanga – o celkovom počte 44 prezidentov USA, pričom Obama je rovnako ako v prípade pápeža vo Vatikáne posledným, 44. prezidentom USA.

    Je známe, že plánovanie nadchádzajúcich udalostí – podobne ako v minulosti starostlivo naplánovaná a realizovaná deštrukcia socialistického systému – prebieha za viac než horlivej podpory Vatikánu, ale pozrime sa na vec z inej strany. Internetový portál Hlas Ruska priniesol 5. decembra 2013 rozhovor s egyptskou numerologičkou a astrologičkou, o ktorej sme v našich končinách predtým neslýchali. No slýchali či neslýchali, naše „slobodné“ média majú iné „slobodné“ úlohy.

    Egypťanka Džoj Ajadová v interview pre Hlas Ruska uviedla, že v roku 2014 sa zmení mapa sveta, čo sa odrazí aj na Rusku. Jej doterajšie predpovede sú veľmi presné, pričom 5. decembra uviedla, že ešte v roku 2013 bude v Egypte snežiť – stalo sa. Čo sa týka Ruska, v prvom interview uviedla, že Rusko bude musieť odolať veľkému útoku teroristov. No úspech dosiahne „vďaka jeho silovým štruktúram a vďaka akýmsi technológiám, o ktorých zatiaľ nevieme“.

    Keďže prvá predpoveď – nepravdepodobný sneh v Egypte – sa do niekoľkých dní splnila, Hlas Ruska kontaktoval Egypťanku druhý raz, pričom v druhom interview svoje predpovede ešte spresnila. Vyjadrila sa priamo aj k USA:„V tejto krajine môžeme čakať na budúci rok vážne prírodné kataklizmy. Okrem toho dôjde v krajine k veľkému rozkolu v spoločnosti, ktorý môže byť začiatkom konca tej Ameriky, na akú sme si zvykli.“

    Výsledkom udalostí – pravdepodobne roku 2014 – bude, že „že Rusko získa veľký vplyv vo svete, väčší ako Amerika a Čína“.

    Musíme si všimnúť jeden zaujímavý detail jej predpovede, a síce „Všetky dôležité udalosti, ktoré predurčili začiatok novej epochy, sa už stali v roku 2013. Zatiaľ je veľa z tých udalostí pred ľuďmi skrytých, ale onedlho sa o nich dozvieme“. Čo mohla mať na mysli? Presne to síce sotva dozvieme, ale núka sa nám niekoľko možností, ktoré sú ako informácie prístupné, no „slobodné“ média – máme na mysli najmä „dobre informované“ naše – sa im nijako nevenovali, keďže je predsa oveľa dôležitejšie sa venovať rôznym reality show a iným priamym či nepriamym anglosaským importom.

    Nuž, prvou zaujímavou informáciou je to, že podľa ruskej služby britskej BBC Golfský prúd pravdepodobne v apríli 2013 zmenil svoj smer tak, že sa oddialil od brehov Európy a smeruje rovno na sever:

    www.youtube.com/watch?v=gVJgzlzKvUo

     Aké to môže mať reálne následky? Nuž, nám dobre známy autor mnohých kníh o Tibete Lobsang Rampa už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v jednej z nich uviedol, že ZSSR malo pre prípad, že bude napadnuté USA a NATO pripravenú stratégiu, ktorá spočívala v tom, že ruská ponorka mala odpáliť jadrovú nálož pod jednou z hôr na dne Atlantiku. Akcia bola starostlivo vypočítaná na to, aby zničenie tejto hory zmenilo tok Golfského prúdu tak, že sa vzdiali od brehov Veľkej Británie. Ak sa tak teraz stalo bez vojenského o zásahu znamená to, že veľké zmeny naozaj začali. Ich dosah si asi málokto vie naozaj predstaviť.

    Podľa viacerých informácií, ktoré sú dostupné na internete môžeme zistiť, že otázka Golfského prúdu je na „pretrase“ už pomerne dlho. Okrem iného existuje predpoklad, že už ekologická katastrofa v Karibskom mori pred tromi rokmi – havária ropnej plošiny – bola zameraná na Golfský prúd. Tento totiž začína práve v Karibskom mori. Ak niekto nevidí logiku prečo „by si to robili sami“ ten určite nie je čitateľom našej stránky a nebudeme mu to zľahčovať.

    Ale tak či inak, na „renomovaných stránkach“ sa o zmene toku Golfského prúdu nič nedozviete… ale to nás už nijako nemôže prekvapiť.

    Pred tým, než zanecháme našu astrologičku si však musíme povedať, že ku všetkým informáciám musíme VŽDY a ZÁSADNE pristupovať na základe ZDRAVOMYSLIA. Málo známym faktom napríklad je, že hoci Vanga mala veľmi presné predpovede, nie všetkým možno na 100% veriť. V určitom čase totiž bolo rozhodnuté, že Bulharsko sa musí viac „napojiť“ na ZSSR, a preto spravodajská služba nasadila na Vangu psychotropný generátor. Pomocou neho „vydala“ niekoľko predpovedí, najmä ide o tie, ktoré hovoria o Rusku ako krajine budúcnosti pre Bulharsko. To samozrejme nemusí znamenať, že všetko, čo povedala je upravené. Potreba zdravomyslia je teda vždy a všade nevyhnutná.

    Keď sme už spomenuli psychotropnú zbraň, dodajme ešte jeden detail. Pomocou neho bol totiž vykonaný pokus zlikvidovať Vedagora. Pred nejakými rokmi – keď začínal so svojimi besedami po Rusku – začalo na jeho stretnutia chodiť stále viac a viac ľudí. Pri jednej príležitosti v Petrohrade mal cyklus prednášok viac dní za sebou – pričom každý deň bolo v sále okolo 800 ľudí – bolo rozhodnuté, že takto to nemôže ďalej ísť. Preto v noci, keď spal na hoteli bol na neho nasadený psychotropný generátor, pričom postupne bol vykonávané útoky na viaceré orgány jeho tela, výsledkom čoho mala byť jeho smrť. Vedagor je známy tým, že sám vidí astrálne bytosti a má aj takýchto učiteľov, že dokáže sa premiestňovať v astrále a teda prenášať svoje vedomie. Sú mu vlastné metódy meditácie a v podstate všetky tie veci – vrátane jogy – ktoré aj sám vyučuje. Pretože má takéto schopnosti, tak sa začal aktívne brániť, no boj s neľútostným strojom sa dlho vydržať nedá. Podľa jeho vlastných slov vtedy pochopil, čo to je „hľadať piaty kút v izbe so štyrmi kútmi“.

    Vedagor pochopil, že boj nemá šancu vyhrať a preto sa v jednom okamihu proste vzdal – prestal sa aktívne brániť s myšlienkou, že ak už nastal čas jeho odchodu k Predkom tak dobre, nech sa tak stane. On totiž vzhľadom na svoje astrálne cestovanie patrí medzi tých, ktorí presne vedia, kde po smrti pôjde – kde na neho už s radosťou čakajú. S myšlienkou na svoj Rod teda „vypol“ svoju ochranu. No tu sa stalo niečo nepredvídateľné. Naše Rody majú svoje egregory staré miliardy a miliardy rokov – je to najväčšia sila Vesmíru. „Odpojením“ sa od aktívnej obrany ale s koncentráciou na svoj Rod vystavil pôsobenie psychotropného generátora priamemu kontaktu s Rodovým egregorom. Obrovská sila skoncentrovaná za miliardy rokov v Rodovom egregore temer v okamihu zničila psychotropný generátor. Obsluha tohto zariadenia tiež dopadla veľmi zle – niektorí boli zabití na mieste, iní sa pomiatli. Odvtedy už na Vedagora nikdy takýto pokus neopakovali. Ak sa napojíme na Rodový egregor, tak NIČ v tomto Vesmíre nás nedokáže poraziť. No kľúčové slovo je „NÁS“. Ako ďaleko sme od „kritickej“ masy? Dosiahneme, či skôr, máme záujem ju vôbec dosiahnuť?

    Takže v tomto duchu pokročme k ďalším známym faktom, ktoré nám môžu povedať, čo sa môže stať roku 2014 aj bez toho, aby sme sa „hrali“ na prorokov.

    Nikoho z našich čitateľov už nemôže prekvapiť, že za posledné roky všetky rozhodnutia G8 a G20 boli zamerané iba na jedno – ako zničiť veľkú časť obyvateľstva Zeme, ako zničiť prostriedky, pomocou ktorých národy môžu existovať. Terajšia elita sa takto chce stať bohmi Na pustej Zemi.

    Výsledkom systematickej práce najmä elity USA a Veľkej Británie – politikov a ideológov – za posledné desaťročia je aj to, že dnes už v podstate existujú na svete ako keby iba dva národy – národ tvorca hodnôt a národ parazit, teda spotrebiteľ. Kto kde patrí napríklad v našich podmienkach? V našej krajine žije (pohodlne) už milión Cigánov, teda parazitov, ktorí určite nemajú záujem krajinu podporovať a budovať. Platíme ich. Ďalej tu máme milión dôchodcov. Títo si síce svoj dôchodok zaslúžia – veď celý život pracovali – ale v každom prípade už nové hodnoty netvoria. Ak by sme sa však skladali iba na nich, tak to by ešte bolo únosné. Potom tu máme veľkú skupinu nezamestnaných, mládež, ktorá síce za mozole svojich rodičov študuje, ale ktorú vzdelávacia mašinéria tvarov programuje tak, že rodičov väčšinou nerešpektujú a napríklad vo voľbách volia tých, ktorí sú „in“. No aké majú reálne životné skúsenosti a schopnosť odhadnúť koho a čo vlastne volia? Ďalej tu máme bankárov, právnikov a v neposednej rade tu je veľká skupina úradníkov, ktorí síce sú potrební na chod štátu, ale parazitický systém je zostavený tak, aby všetci paraziti – veď sa starajú o svoje rodiny – mali prístup k válovu štátneho rozpočtu. Do tohto však nemajú prístup tí, ktorí naozaj niečo v tomto štáte tvoria, teda výrobní robotníci a remeselníci. Ak títo zaniknú tak padne všetko, ale paraziti si to dnes už ani neuvedomujú. Chcú žiť nad pomery a v blahobyte, pričom stav tých, z ktorých všetci cicajú nikoho nezaujíma. Takže koľko ľudí dnes živí jeden remeselník či robotník..? Ako dlho môže ešte takýto stav vydržať?

    Kríza, ktorá vznikla r. 2008 bola starostlivo a systematicky pripravená, nešlo o nijakú náhodu a ani len tak, sama od seba, nezanikne. Má pred sebou postavené úplne konkrétne, detailne rozpracované ciele a vyšpecifikované postupy. Systematicky vháňa svet do jednej veľkej jamy, z ktorej je východisko už iba v systéme globalizácie.

    V Londýne sa 1. a 2. apríla 2009 stretla G20-ka a posudzovala otázky východísk z aktuálnej krízy. Hoci neexistujú žiadne skutočné indikátory toho, že kríza ustupuje bolo im v Londýne oznámené, že východiskom z krízy budú predpokladané národné revolúcie, ktoré zmetú dnešné lokálne elity v jednotlivých krajinách ako keby svojimi vlastnými národmi. Účastníkov G20 spáva vystrašila, lebo bolo jasné, že revolúcie v ich krajinách je povinná likvidácia elít ich národov, čo reálne znamenalo aj to, že takýto plán je už hotový a čaká na spustenie. Vtedy im bola oznámená aj schéma rozdelenia sveta na tri časti a aj podmienky na rozpútanie medzinárodných vojen.

    Revolúcie boli naplánované najskôr v Severnej Afrike, potom prejdú do Ázie a následne sa dostanú aj do Európy, čím vznikne už globálna vojna. Ilúzie, ktorými nás dnes kŕmia média sú iba klišé, propaganda, ktoré má zaručiť, aby nikto vojnu naozaj nečakal, a teda sa na ňu ani nepripravoval.

    Ale ako vznikla napríklad „elita“ v našej krajine? Po prevrate začali ambiciózni jednotlivci a skupiny rozkrádať bývalý štátny majetok. Jedny priamo, iní nepriamo. Treba si uvedomiť, že pokiaľ nejde o tvara, tak takto sa chovajú najmä členovia kasty Smerdov a čiastočne Vesov. Spoznáte ich podľa toho, že „hrabú“ najmä pre seba, pričom Vesi môžu niekedy myslieť aj na obohacovanie svojich rodín. Nikto z týchto nízkych kást – hoci aj našich rodákov – nemyslí vo veľkom obraze, t.j. nezaujíma ho osud krajiny, len hromadenie majetku pre seba a svojich príbuzných, najčastejšie však iba svoje rodiny. Nedajte sa pomýliť ich rečičkami – niektorí síce budú mať plné ústa „Slovanstva“, ale ak k ním prídete napríklad s požiadavkou o sponzorovanie hoci malej slovanskej akcie, tak hoci majú na účtoch milióny, nedajú vám na takýto účel nič. Teda si zapamätajme, Víťaza a Mudrca spoznáte tak, že určite nenahrabal veľký majetok a trápi ho najmä osud krajiny Predkov, aj keď to často – pre nedostatok poznania – ešte nevie vyjadriť. No sami najlepšie vieme, koľko takých ľudí je…

    Paradoxom je, že ak sú títo zbohatlíci Slovania, tak nemôžu nad svoje pomery nadobudnúť viac peňazí, než im reálne treba z pohľadu ich karmického, teda evolučného cyklu. Ak nahonobili oveľa viac, než dokážu sami aj so svojim deťmi v tomto živote minúť, tak už začali „tunelovať“ peniaze, ktoré sú karmicky „vyhradené“ členom ich Rodov. Oni si to síce neuvedomujú, ale okrádajú vlastné Rody. Najmä teda tieto. Samozrejme, že toto nemôže byť nijaký záslužný čin a raz sa bude treba z toho pred svojimi Rodmi zodpovedať, ale to už bude veľmi neskoro z pohľadu tohto života. Ak by však tieto peniaze investovali do znovunastolenia starej Kultúry, tak urobia veľmi dobrú vec. Ale koľko takých poznáte?

    Elity štátov, ktoré nadobudli kradnutím obrovské majetky si naivne myslia, že sa dostali „za vodu“, teda mimo dosah udalostí, a to iba na základe peňazí. Ich úlohou však bolo – lebo nepostrehli hru, ktorá tu beží – iba urobiť špinavú robotu – okradnúť vlastné národy, resp. Rody. Ak si naivne myslia, že sa stanú napríklad novými Rotchildami tak sa osudovo mýlia. Rotchildovci tu už totiž sú. A títo nemajú v pláne sa s nikým deliť. No a naši „elitári“ konajú na úrovni myslenia svojich kást, do ktorých patria. Nahonobili majetok a myslia si, že to stačí. No dejiny ukazujú, že vždy nato príde potreba sa vojensky ubrániť, aby o to, čo nadobudli neprišli. Koľkí z nich sa fyzicky na také niečo pripravujú? Alebo aspoň si vytvorili vlastnú, dobre platenú a vycvičenú bezpečnostnú jednotku? A tu sa v plnej nahote ukáže ich kastový pôvod. Väčšinou sa totiž vôbec nezaoberajú otázkou výcviku bojových umení a v prípade „problémov“ rátajú so zásahom štátu a jeho silových štruktúr. A či si niekoho aspoň platia? Iba ak v minimálnej mzde… a takto ich aj taký „minimalista“ ochráni.

    Keďže sa nad takýmito vecami nijako konkrétne nezamýšľajú je vidno, že nemajú schopnosť reálne predvídať budúcnosť a nadchádzajúce udalosti, myslia si, že budúcnosť sú peniaze. Myslia si, že keď spolu s ostanými, ktorí sú ako oni okrádajú svoje národy, tak že to je proste normálne. A takýchto je aj cca 99% svetových lídrov. No realita je taká, že ich peniaze ich neuchránia pred vlnou nadchádzajúcich zmien, práve naopak, vďaka svojim peniazom sa stali dobre viditeľným cieľom pre tých, ktorí všetko považujú za svoj majetok. Zmeny sa už začali a peniaze sa koniec koncov jesť nedajú.

    Svet sa teda dostal na pokraj explózie. R. 2011 sa začali prvé demontáže politických režimov, ktoré boli k svojim obyvateľom veľmi dobré – Tunis, Egypt, potom Líbya. No to nebol ešte skutočný začiatok, je to iba niečo ako predohra začiatku. Táto tzv. „Arabská jar 2011“ bola financovaná zahraničnými fondmi.

    Dokonca aj New York Times v článkuotvorene priznal, že USA pomáhali budovať povstania. V článku sa spomína účasť takých inštitútov ako Medzinárodný republikánsky inštitút, Národný demokratický inštitút, Národný fond za demokraciu, Movements.org a organizácia Freedom House v arabských prevratoch, ako aj ich úloha v príprave, výcviku a udržiavaní nepokojov.

    Podľa toho, ako sa situácia vyvíja je možné retrospektívne vidieť, že každá destabilizácia bola vyvolaná a riadená s konkrétnym cieľom, ktorý bol stanovený oveľa skôr, než nepokoje začali.

    Tunis a Egypt padli po oboch stranách líbyjských hraníc, pričom ohniská destabilizácie sa objavili v celom regióne, vrátane Saudskej Arábie a Jordánska.

    Nanovo „usporiadaný“ Blízky Východ len podporil likvidáciu nedemokratického režimu v Líbyi. Nové a slabé vlády v Tunise a Egypte začali vzápätí slúžiť ako kanály na dodávky zbraní   pre „domácich povstalcov“ v Líbyi, ostatné už poznáme.

    „Hlavnou cenou“ tejto etapy je očividne Irán, pričom predtým mala padnúť Sýria, ktorá je natoľko drzá, že sa nechce zúčastniť plánu globalizácie, ale je aj neoddeliteľnou súčasťou rastúcej protiváhy takých síl ako Irán a Rusko v regióne, ktorý stojí v ceste Západu. A Irán sa sám osebe už nachádza v oblasti realizácie tajných operácií,vrátane špeciálnych jednotiek USA a ich spravodajských služieb priamo na svojom území. Tieto činnosti zahŕňajú aj aktivitu Západom vyzbrojených, vycvičených a riadených teroristických organizácií, ktoré pôsobia proti legitímnej vláde Iránu, vrátane diverzných akcií proti jeho infraštruktúre. A nájdete to aj dobre opísané na stránke Brookings Institute.

    V Sýrii v meste Tartus má však Rusko svoj jediný prístav v Stredozemnom mori. Tento bol len pred niekoľkými rokmi kompletne zrekonštruovaný a prestavaný tak, že teraz môže prijímať aj najťažšie ruské bojové lode, čím sa dosiahla protiváha neúmernému rozširovaniu sa NATO nadol, smerom k hraniciam Ruska, ako aj umožňuje držať pod kontrolou západné flotily na sever od Suezu.

    Tzv. výskumné inštitúty, ktoré o. i. financujú „spontánne ľudové povstania“ dosiahli celkový konsenzus v záležitosti jednopolárneho (Nového) svetového poriadku „medzinárodných zákonov“ a „medzinárodných inštitútov“, ktoré sú nad národnými suverenitami, pričom zároveň prišiel čas potvrdiť túto zvrchovanosť – alebo ju aj stratiť. To len pre prípad, že sa ľudia začnú prebúdzať z kómy nevedomia ohľadom neľudí. Toto bolo úplne jasne vyjadrené v materiáloch Brookings Institute, ktorý sa nazýva „Líbyjský test Nového svetového poriadku“ešte vo februári r. 2011. V tomto dokumente sa nijako netaja, že intervencia do Líbye je „skúška, ktorú musí medzinárodné spoločenstvo nevyhnutne podstúpiť. Jej neúspech by totiž mohol v budúcnosti otriasť dôveru ľudí v tomto regióne v nástup epochy Nového svetového poriadku a nadvlády medzinárodného zákona“.

    Tieto „spontánne ľudové povstania“ je povinnosť brániť (responsibility to protect – R2P), čo sa v praxi aplikuje ako impulz, ktorý musí potvrdiť zodpovedajúci „medzinárodný zákon“. Ľahko sa dá vidieť, že oná R2P prichádza po tom, ako v krajine-obeti vypukne ohnisko násilia, ktoré je štedro kŕmené a plne riadené spoza hraníc. Takto sa dá poľahky vidieť, že onen „medzinárodný zákon“ je vlastne slabo zamaskovaná zámienka na imperialistickú vojenskú inváziu, čo sme dobre videli v Líbyi a len tak tak že nie v Sýrii. Termín „medzinárodný“ v skutočnosti označuje evolučnú fázu anglo-amerického imperializmu, v rámci ktorej dochádza k demontážam a potláčaniu národných vlád po celom svete.

    Len na okraj tohto problému si pripomeňme, že už veľmi skoro po smutne známom útoku z 11. septembra 2001 vyhlásil W. Clark, že existujú plány zamerané na zámeru politických režimov po celom Strednom Východe, čo v skutočnosti znamená napadnúť a zničiť vlády 7 krajín: Iraku, Sýrie, Sudánu, Iránu, Libanonu, Egypta a Líbye.

    Nuž dnes už je jasné, že Sýria sa „nepodarila“, pretože do hry aktívne vstúpilo Rusko. Bolo to totiž veľmi priehľadné, celá mašinéria je nakoniec tak či onak nasmerovaná na deštrukciu Ruska, takže je iba logické, že ďalej sa už ustupovať nedalo. Je jasné, že nová, demokratická vláda (v zmysle Platónovej definície) v Sýrii by službách Pentagónu okamžite zrušila ruskú základňu v Tartuse. Tu nastúpila okamžitá odveta vo forme ďalšej farebnej revolúcie na Ukrajine, ale tu znovu utrpeli neúspech. Je len logické, že odveta musí prísť, a práve preto nastúpia ďalšie a ďalšie teroristické útoky po Rusku. Nám je jasná aj ďalšia súvislosť, teroristické útoky v Rusku je iba forma rituálneho prinášania ľudských obetí – najmä bielych ľudí. Nuž, zásoby energie tvarom dochádzajú. Ale niečo podobné predpovedá aj egyptská numerologička a astrologička.

    Naša mašinéria „slobodných médií“ utajuje pred nami mnohé veci lepšie, ako ich kolegovia na Západe. Egyptská astrologička totiž povedala, že aj USA sa majú dotknúť zásadné zmeny už v tomto kresťanskom roku. Čo také sa už dlhšie „varí“ v USA? Nuž, mnohí experti predpokladajú, že na mape Severnej Ameriky sa môže už čoskoro objaviť niekoľko nových štátov, napríklad Centrálna Severoamerická republika, Kalifornské štáty, Atlantická Amerika či Texaská republika. Aljaška sa môže znovu vrátiť Rusku a Havaj pripadne Japonsku. Práve takto vidia budúcnosť USA mnohí odborníci, pričom tento scenár sa očakáva už najbližších rokoch. Odkiaľ takéto predpoklady?

    Už r. 2007 prebehla v USA udalosť, ktorá sa čo do vážnosti dá prirovnať k výbuchu bomby. Hneď 5 centrálnych štátov USA: Nebraska, Severná a Južná Dakota, Montana a Wyoming vyhlásili, že vystupujú z Únie. Obyvateľstvo týchto štátov sú väčšinovo domorodí Indiáni. Jednostranne zrušili všetky zmluvy, ktoré podpísali ich predkovia s americkou vládou vo Washingtone ešte pred 150 rokmi. Podľa názoru odborníkov, po tomto akte sú tieto štáty formálne nezávislé a nepatria viac do Únie. Podľa medzinárodných zákonov majú totiž Indiáni plné právo na sebaurčenie. Ale ako vidno, medzinárodné zákony pre vládu USA platia len vtedy, keď je to výhodné jej.

    Argumenty Indiánov sú jasné a jednoduché: toto je naša zem, Európanov sme tu nepozývali, prišli nepozvaní a s násilím, nechovajú sa k nám dobre.

    Vláda USA oficiálne tento akt interpretovala ako formu indiánskeho vtipu, no tento postoj iba viac a viac núti Indiánov k tomu, aby ďalej konali a žiadali svoju nezávislosť. Majú dosť argumentov, na medzinárodnú arénu môžu prísť napríklad s obvineniami, že Američania na nich páchajú genocídu. Veď Indiáni v USA žijú naozaj zle. Je tu situácia asi ako v stredovekej Európe: každé štvrté dieťa zomiera, 60% obyvateľstva sú alkoholici, 99%, t.j. prakticky všetci žijú pod hranicou biedy. Životná úroveň Indiánov v USA je jednou z najnižších nie v USA, ale na svete. Priemerne sa dožívajú 44 rokov, horšie to je už iba v Bangladéši.

    To, čo v USA nazývajú „Indiánske rezervácie“ pochádza priamo z vojenskej terminológie – tvrdí jeden z indiánskych aktivistov Russel Mince.

    Indiánska rezervácia je v skutočnosti klasický koncentračný tábor. Indiáni nemajú žiadnu ústavnú ochranu, žiadne občianske práva, žiadnu súdnu ochranu. Je to skutočný koncentračný tábor.

    Ďalším kandidátom je štát Texas. Čo do obyvateľstva je druhý najľudnatejší v Únii, rozlohou predstavuje územie bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie. V apríli r. 2009 jeho guvernér Rick Perry prehlásil, že Texas sa chce stať nezávislým štátom. Vyhlásil, že keď Texas r. 1845 podpísal zmluvu o svojom pripojení sa k Únii, tak v zmluve bola a je klauzula, ktorá zabezpečuje, že keď sa budú chcieť v budúcnosti osamostatniť, tak majú na to právo. Zaujímavosťou je, že kandidatúru na budúceho prezidenta USA si už podal aj Chuck Norris.

    USA má 50 štátov, pričom 48 z nich má deficit v rozpočte. Ropný Texas takéto ekonomické problémy nemá, ale platí najvyššie federálne dane v Únii. Texas teda kŕmi celé USA. Toto je zároveň hlavný dôvod, pre ktorý sa chcú oddeliť od USA.

    2014_6.jpg

    Guvernér ďalej vyhlásil, že ak ich Washington neprestane dusiť vysokými federálnymi daňami, tak z Únie naozaj vystúpia. Texas sa r. 1836 násilne oddelil od Mexika, a teda nikdy predtým nepatril do USA. Má teda plné právo sa k tomuto stavu vrátiť, veď spočiatku 9 rokov aj samostatným bol. No Únia mu pohrozila vojnou, tak v tom čase bolo výhodnejšie neodporovať a pripojiť sa k Únii. K Únii sa však pripojil na základe špeciálnych podmienok, ktoré sú zakotvené v zmluve a dodnes platné. Jedna z podstatných podmienok zmluvy je, že z Únie môžu vystúpiť, stačí, aby bolo v štáte vyhlásené referendum o autonómii medzi obyvateľstvom.

    Ďalším kandidátom je San Francisco. 53% jeho obyvateľstva sú etnickí Číňania, no reálne sa pod vplyv Číňanov dostalo nielen San Francisco, ale celé tichooceánske pobrežie. Napríklad v štáte Washington bol do r. 2005 guvernérom etnický Číňan. Práve za jeho pôsobenia začali hlavné mesto štátu Washington Olympia nazývať hlavným mestom čínskej imigrácie do USA.

    Podobne na juhu USA už prevládajú Mexičania, napríklad v štáte New Mexico sa španielčina už stala druhým úradným jazykom, čo je reálne aj v Arizone. Dnes sa už napríklad stáva, že po prílete do Miami vám prvé otázky podá imigračný úradník v španielčine. V školách južnej Kalifornie je španielčina už prvým Jazykom, angličtina je iba druhá.

    V USA sa očakáva ďalšia vlna krízy, ktorá môže urýchliť rozpad krajiny. Väčšina štátov sa bude chcieť odpojiť, no centrálna vláda sa len tak svojho postavenia nevzdá. Je oprávnený predpoklad, že do poslednej chvíle sa bude snažiť všetkými dostupnými prostriedkami udržať rozpadajúce sa USA, t.j. určite použije silu. Väčšina odborníkov očakáva vypuknutie občianskej vojny, pretože každé etnikum dnes žijúce na území USA si bude riešiť svoje problémy. Osem štátov už deklarovalo svoj záujem o nezávislosti na USA a dvanásť ďalších takéto riešenie skúma. To je dnešný stav, aj keď v tomto okamihu už môžu byť počty iné, ale sotva v prospech udržania molocha vo Washingtone D. C…

    Pred niekoľkými rokmi publikoval Dominic Sandbrook v Daily Mail Online – jednom z najčítanejších médií Veľkej Británie – predpoveď o tom, ako sa Európa k roku 2018 dostane do vojny, ktorá sa následne stane globálnou. Jeho európsky scenár opisuje 7 rokov postupného vývoja situácie, a to od r. 2011 po rok 2018. Sandbrook použil vo svojej predpovedi väzby na konkrétnych politikov, ktorí viedli svoje krajiny v čase publikovania jeho predpovede, pričom dnes je jasné, že situácia sa presne v zmysle tohto scenára nevyvinula, ale na druhej strane nemá k nemu ďaleko. My už vieme, že na programovanie spoločnosti sa používajú obrazy, ktoré majú v skutočnosti mnoho hrán. Kto berie takéto veci „ľavopolguľovo“, t.j. ako keby vo fonetickom, nie obraznom význame, tak ten to zvrhne zo stola s odôvodnením, že je to aj tak blud, lebo presne tak sa to zatiaľ nevyvinulo. My však vieme, že tvari nám musia vopred oznámiť, čo s nami chystajú bez ohľadu na to, ako to naša biomasa prijme. Keď sa plány začnú meniť na skutočnosť bude už neskoro – ale presne o tom im ide. „Literu zákona“ dodržia, ostatné je náš problém, resp. problém biomasy. My si teda vezmeme z jeho štúdie iba „kostru“, detaily budemem považovať len za ilustráciu pre názornosť. Lebo už len samotný fakt, že sa jedná o materiál, ktorý vznikol v Londýne, ho nemôžeme brať na ľahkú váhu. No vieme aj to, že všetko je možné zvrátiť – ale na to treba poznanie, ktoré málokto dnes hľadá…

    Podľa Sandbrooka bude problém spojený s ohrozením stability EURA. V Grécku sa situácia zmení na pouličnú vojnu, rozhnevané davy obsadia grécky parlament v Aténach a Grécko odstúpi d Eura. Na druhý deň nastane na európskych burzách katastrofa. Následne Francúzsko a Nemecko pošlú do Grécka po 5 000 vojakov, aby v Aténach nastolili poriadok. Obyvateľstvo ich však privíta molotovovými koktajlami.

    Z Grécka sa nepokoje dostanú do Talianska, pričom situácia si vynúti zásah armády. Následkom budú bombové útoky v bankách Ríma, Milána a Turína. Útoky proti bankovým inštitúciám sa nato začnú aj v Nemecku, Veľkej Británii a Írsku.

    V Taliansku budú musieť na zvládnutie situácie vyhlásiť v niektorých oblastiach stanné právo, následkom čoho sa však rozpúta v krajine občianska vojna. Taliansko požiada o vojenskú pomoc svojich európskych partnerov. Francúzsko pošle na pomoc 15 000 vojakov, Nemecko a ostatné európske krajiny pošlú ďalších 14 000 vojakov do Grécka.

    Následkom politiky Eura a na neho naviazaných a Bruselom vyžadovaných reforiem finančného a daňového systému zavládne v Európe nespokojnosť a od Paríža po Budapešť sa začnú pouličné nepokoje. Ich obeťami budú väčšinou cudzí robotníci a turisti.

    Finančná kríza sa prejaví aj v Litve, kde úroveň nezamestnanosti prekročí 35%. V tejto krajine – ako aj ostatných demokratických (opäť myslíme pôvodný, Platónom opísaný význam) pobaltských republikách žijú Rusi, ktorí sa tu narodili a dodnes nemajú občianske práva. Zaujímavé je, ako sa EÚ „dojemne“ stará o rovnosť všetkých ľudí, ale potlačovanie ľudských práv v pobaltských republikách – keďže je „iba“ proti Rusom – jej nevadí. V Litve je približne tretina obyvateľstva Rusi a je to diskriminovaná časť obyvateľstva. Vplyvom udalostí tam vznikne odpor a povstanie. Litva začne genocídu Rusov, následkom čoho ruská armáda prekročí hranice a z potreby uchrániť Rusov pred vyvraždením vstúpi do Rigy. USA a ostatné krajiny NATO nezasiahnu. V tejto predpovedi Sandbrook pokračuje s tým, že Rusko nakoniec bude musieť riešiť problém ochrany svojich občanov – Rusi v pobaltských krajinách, keďže im tieto krajiny nedali občianstvo majú ruské pasy – aj v Lotyšsku a Estónsku. Trochu divne vyzerá jeho predpoveď, že budú musieť obsadiť aj Bielorusko, lebo v tejto krajine určite neexistuje perzekúcia Rusov. Práve naopak, Bielorusko je súčasťou spoločného obranného spoločenstva, Šanghajskej zmluvy a aj Colnej únie.

    Francúzsko obviní Veľkú Britániu, že práve ona vyprovokovala globálnu krízu a Paríž začne otvorene vystupovať proti Londýnu. Ďalšou zaujímavosťou je, že podľa Sandbrookovej verzie začne Francúzsko presadzovať prístup, že budúcnosť Európy je vo Francúzsku na Západe a Rusku na Východe. Dôjde k značnému zblíženiu stanovísk Francúzska a Ruska. Prečo to je zaujímavé? Lebo práve toto predpovedá v jednej zo svojich kníh zo sedemdesiatych rokov Lobsang Rampa – Chapters of Life. V tejto knihe je podaný aj náčrt rozsahu kataklizmy, ktorá na svet príde.

    Francúzsko dá všetkých krajinám EÚ ultimátum, že sa majú vrátiť do Eurozóny, teda k Euru, lebo inak za to draho zaplatia. Premiér Veľkej Británie odstúpi a odíde do USA, pričom Veľká Británia vyhlási, že vystupuje z EÚ.

    Ďalšie ozbrojené nepokoje vypuknú v Belgicku, kde je krajina rozdelená medzi Flámov a Valónov. Francúzsko vyšle vojakov na ochranu francúzsky hovoriacich Valónov, Británia na odvetu vyšle svoju armádu, ktorá sa zapojí do bojov na strane Flámov. Následkom tohto začne vojna medzi Francúzskom a Britániou. Po roku bojov Francúzsko porazí Veľkú Britániu. Na strane Francúzska vstúpili do bojov aj Španielsko a Taliansko, finančne ich podporí Nemecko a materiálnu pomoc zašle aj Rusko, pričom USA do vojny vôbec nezasiahne. 75 000 britských vojakov, ktorí boli vyslaní do Belgicka bolo obkľúčených a väčšinou zlikvidovaných, zvyšky boli internované v koncentračných táboroch. Vo veľkej Británii začnú protivojnové a protikapitalistické demonštrácie, ktoré prerastú do pouličných nepokojov a drancovania. V Škótsku väčšina obyvateľstva požiada o nezávislosť od Veľkej Británie, v Severnom Írsku vzplanie vlna ozbrojeného odporu. Európa vyzve Veľkú Britániu aby rešpektovala, že je súčasťou Európy, a teda že do nej patrí a musí ukončiť svoju nezávislosť…

    Dnes môžeme všetky tieto informácie a predpovede považovať za teórie, ale dobre vieme, že len tá teória je dobrá, ktorá sa dá použiť v praxi. Podľa Egypťanky Ďzoj Ajadovej budeme vidieť prvé konkrétne zmeny už v kresťanskom roku 2014. Či to bude alebo nebude niečo v takom duchu, ako môžeme čakať z horeuvedených predpovedí ukáže čas. A možno, že už čoskoro.

    Ajadová však trvá na tom, že rok 2014 bude šťastný pre Egypt, Rusko a aj mnohé ďalšie krajiny, hoci pre niektoré bude práve opačný. Odvoláva sa na Tóru, Bibliu aj Korán – my vieme, že kresťanstvo aj islam sú iba vetvy judaizmu – kde číslo „7“ je považované za šťastné. Numerický súčet roku 2014 je totiž práve „7“ (2+0+1+4). Nám je tento letopočet cudzí, ale ak sa pozrieme na problém z pohľadu nášho letopočtu, tak Leto 7522 má zhodou okolností tiež numerický súčet „7“ (7+5+2+2 = 16 → 7). V Staroslovienskej Bukvici je číslo „7“ vyjadrené bukvicou „Z“, ktorej Obraz je Zem, pôda, Vesmírna štruktúra (planéta), forma života. Môžeme teda povedať, že Leto 7522 je rokom Zeme ako planéty. Veď aj má označenie ako Leto Čierneho Žreca, teda Leto Zemského Žreca. Zem ako Vyššia Bytosť môže prejaviť sama svoju Múdrosť dôrazne (symbolizovanú Obrazom Žreca, t.j. múdreho, znalého človeka). No a čo to môže znamenať z pohľadu nášho Obrazového písma?

    Grafika Bukvice má presné pravidlá, ale o tom sme už hovorili. Hrubá čiara šikmo (označená červeno) má smer rotácie doprava, teda v smere hodinových ručičiek. Môžeme si to mnemotechnicky zapamätať tak, že zdrojom všetkého života vo Vesmíre je PRAV, z ktorého vychádza životodarná energia – Inglia, teda bod rozhrania medzi Pravom a Slavom môžeme považovať za stred rotácie. Takýto druh rotácie v grafike danej bukvice symbolizuje ničiace Sily, ktoré pripravujú základ, bázu pre budovateľské činnosti nastupujúcich pokolení. Prostredníctvom prejavenia sa takýchto Síl vo Svete Javi je biosféra Zeme a aj samotný človek. Dochádza k vedomému ničeniu všetkého, čo nie je v Harmónii s našim Vesmírom. V Prírode totiž principiálne existujú iba dva druhy energií – presnejšie Síl, čo v našom svetonázore predstavuje energiu + informáciu – a to Ničiacej a Budujúcej. Na to, aby sa mohlo vybudovať niečo nové je väčšinou potrebné zničiť to staré. Je to odveký cyklus a niet v ňom nenávisti či pomsty. Je to iba princíp Karmy. No človek môže dať – a väčšinou aj dáva – energii „polaritu“, t.j. pripája k nej napríklad nenávisť, závisť a podobné „odtiene“, no Príroda sama len ničí alebo tvorí. Bez nenávisti. Bukvica „Z“ má zároveň „presah“ do Navi, teda pod Svet Javi. Toto znamená schopnosť Zeme posielať všetko, čo na nej žije do Navi, t.j. ničiť, zabíjať, likvidovať. V zmysle našej symboliky teda môže situácia, ktorú opisuje predpoveď Egypťanky technicky nastať. A my Matku Prvopočiatočnú Zem považujeme za Bohyňu Javi, teda Vyššiu, mysliacu Bytosť.

    Čo dodať? Väčšina predpovedí do nového roku býva pozitívna, lebo takto sme si zvykli a ľudia sa ani nechcú meniť. No odpradávna platí, že ak má vzniknúť niečo nové, tak staré musí zaniknúť. Zmeny, najmä tie k lepšiemu, totiž neprichádzajú len tak, „zadarmo“. Ak aj u nás v dohľadnej dobe nastane situácia, ktorá sa začala implementovať v Severnej Afrike, nepomôže nič. No jedno nám musí byť jasné, táto vlna je zameraná na likvidáciu domácich zbohatlíkov, ktorí si naivne myslia, že peniaze ich ochránia a že sa rovnajú západnej Elite. Oni však svoju úlohu už splnili, domáci národ – v prípade Slovanov vlastné Rody – okradli a peniaze použili len pre seba, alebo nanajvýš pre svoju rodinu. Ich likvidácia sa zdá neodvratná, lebo je to nekompromisný program prebratia ich majetkov svetovou Elitou. Nebude to teda naša vojna, netreba ich brániť, no jasné chápanie toho čo vojna znamená by sme mali mať. Oni nás nijako nepodporujú, ba naopak, vycicali nás ako sa len dá. Náš problém bude iný, máme v krajine milión Cigánov, parazitov, ktorí sú naučení žiť na náš úkor a z našich mozoľov. Ak nastanú udalosti podobné tomu, čo možno nájsť na internete neprepadnime naivite, že oni sa zmenia a budú nám pomáhať v spoločnej obrane. Oni už dnes predstavujú hrozbu, pretože tam, kde je ich väčšina sa už dávno chovajú násilnícky. V zmysle nášho Trestného zákona je zamlčiavanie skutočností, ktoré môžu viesť k ohrozeniu života alebo majetku iných ľudí trestný čin. No a naša vláda a jej inštitúcie nám zamlčiavajú skutočnosť o Cigánoch, o tom, koľko ich naozaj je a akí sú nebezpeční. 20% obyvateľstva nie je málo a oni sú navyše koncentrovaný najmä na Strednom a Východnom Slovensku. Na Západnom Slovensku ich skoro vôbec nemajú. Známou skutočnosťou je aj to, že veľmi veľa členov Policajného Zboru SR v Banskobystrickom kraji volilo práve nového župana. Prečo? Títo ľudia totiž veľmi dobre vedia, akú hrozbu predstavujú Cigáni, pretože s nimi pri výkone svojej služby prichádzajú do styku. No a koncom minulého roku údajne dostali pokyny, že ak aj Cigáni budú porušovať zákon, tak ich netreba ani vyšetrovať, ani riešiť, len aby sme dostali akési fondy na nich od EÚ. Toto je riešenie, na ktoré čakajú obyčajní ľudia tejto republiky?

    Poznanie má veľkú moc, dáva nám možnosť sa pripraviť na to, čo je aj tak neodvratné. Ako kto naloží s takýmito informáciami je však vždy jeho „domácou“ záležitosťou. Každý musí prijať rozhodnutie sám za seba, ale na základe Svedomia a Cti. Pre tých, ktorým tieto pojmy nič nehovoria nie sú a nikdy neboli naše články určené.

    január 2014

  • PONORKOVÁ VOJNA A KVAKERI V OCEÁNOCH

    Znovu sa pozrieme na jednu z dôležitých oblastí dnešného sveta – svet špičkových vojenských technológií – a to z pohľadu, ktorý uznáva veľkosť a umenie slovanského umu a zručnosť slovanských rúk. Ako zvyčajne, tento prístup nie je „in“ – veď to najlepšie dnes môže (rozumej: smie) pochádzať iba od cudzincov – ale my si vždy môžeme spomenúť na jednu zo zápovedí Volchva Velimudra: Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.

    Ak sa chceme pozrieť na svet moderných ponoriek, nemôžeme obísť smutne známy tragický príbeh ponorky Kursk. K tejto problematike sme už podali informáciu z kruhov ruskej spravodajskej služby v jednom z našich minulých článkov, no pre úplnosť obrazu odporúčame v tomto smere aj iný zdroj. Je to francúzsky dokument Ponorka Kursk. Tento film je výsledkom systematickej investigatívnej práce tímu francúzskych žurnalistov, pričom materiály, ktoré použili, pochádzajú z Ruska, Nórska, Francúzska či USA. Už len jediný záber z tohto filmu stačí na to, aby bolo jasné, ako sa ponorka potopila:

    Tragédia Kurska bola vyvrcholením projektu CIA pod kódovým názvom „Perestrojka“, ktorý na území ZSSR viedol „inside man“ menom Gorbačov, a ktorý mal zabezpečiť likvidáciu ZSSR a rozpad celého jeho územia na zóny, ktoré mali demokraticky vziať pod „ochranu“ západné krajiny. Len mimochodom, ťažbu a využívanie nerastného bohatstva Ruska by rovnako – keď už to musí byť – tiež vzali pod svoju „láskavú“ opateru. A čo s Rusmi v Rusku? Tu odporúčame epizódu z filmu Brave Heart s Melom Gibsonom. Máme na mysli epizódu, kde štáb anglického kráľa pripravoval plán zavedenia „Práva prvej noci“ v Škótsku. Podľa slov anglického kráľa problém so Škótskom je ten, že je plné Škótov. Teda „If we cannot kill them out, we will breed them out“. Je to priamy poukaz na „využitie“ javu Telegónie, ktorý v našej tradícii voláme Kony Rita. Len si zopakujme hlavný bod tohto prístupu – keďže ide o stále aktuálnu informačnú zbraň. Pri prvom pohlavnom kontakte dôjde k „preprogramovaniu“ biopoľa toho partnera, ktorý má prvý sexuálny kontakt. Znamená to, že všetky názory, skúsenosti, postoje – skrátka kompletný svetonázor – sa prepíše do jeho alebo jej biopoľa. Znamená to aj to, že takáto žena bude už vždy rodiť deti tomu mužovu, ktorý bol jej prvým sexuálnym partnerom bez ohľadu na to, kto ju neskôr fyzicky oplodní. Biopole predstavuje 95% našej bytosti, takže to jediné – tých chabých 5% podoby fyzického tela – sa spravidla dedí po biologickom otcovi. Takéto deti sa začínajú – s postupom nových a nových pokolení – postupne odkláňať od pôvodného genetického fondu Rodu, čo postupne privedie k degenerácii Rodu. Nehovoriac o tom, že postupne každý sexuálny partner „dopisuje“ svoj programový Obraz, takže nakoniec sa rodí dieťa, ktoré má každý orgán od iného otca, a teda už absolútne nezodpovedá slovanskému alebo árijskému dedičstvu. Tieto deti už nemajú záujem bojovať za svoj Rod, Mravnosť a Svedomie poľahky vymenia na Morálku a hľadanie vlastného prospechu, začínajú chorľavieť. Ani už nehovoríme o tom, čo sa stane, keď sa pokrížia rasy. Preto nasadzovanie „sexuálnej revolúcie“ na dnešnú mládež je tak široko preferované tvarmi – okrem ďalších, „doplnkových“ technológií. Treba povedať, že stav nemusí byť vždy beznádejný, len mládež musí čo najskôr prestať – ak už začala – ale na to je potrebné POZNANIE, čo v žiadnom prípade nedostanú v médiách, kontrolovaných tvarmi. Teda NEVEDOMOSŤ v tej najdôležitejšej oblasti, t.j. v tom, ako správne žiť, dnešnej mládeži chýba. Naivne si myslia, že ju hravo dostávajú z internetu, napr. z dnes tak populárnych „sociálnych sietí“. Nuž, toto je skratke to, čo sa malo stať so slovanským obyvateľstvom, ktoré obýva Rusko. Len na dôvažok si všimnite, aký druh ľudského odpadu sa „špecializuje“ na prvé sexuálne kontakty s dievčatami – a toto sú nositelia našej budúcnosti… existuje vôbec nejaká?

    Vrcholom tohto postupu po vojenskej stránke mala byť definitívna likvidácia všetkých slovanských patriotov v ruskej armáde, no plán celkom nevyšiel, aj keď dosiahli značné úspechy. Nevyšiel aj preto, lebo Rusi sa nikdy nedali tak oklamať „sladkým Západom“ ako my, čo je dané aj oveľa menšou predchádzajúcou genetickou „upravenosťou“ v zmysle Konov Rita. V armáde sa začali stavať proti oficiálnej politike najmä Gorbačova a Jeľcina rôzne skupiny. Jednou z takýchto skupín sa stala aj posádka ponory Kursk. Podľa niektorých zdrojov vieme, že na palube Kurska vzniklo niečo ako povstanie proti trendu likvidácie ruskej vojenskej moci. V tomto čase – už rozbehnutom vlaku – prišiel k moci Putin, ktorý dnes už vedie udalosti iným smerom, no ani toto nie je ideálne. No tak či onak, Kursk bol zasiahnutý špeciálnym torpédom alebo raketou (bežné torpédo by nebolo schopné ponorku poškodiť), ale posádka – ktorá nezahynula okamžite – žila ešte minimálne 3 dni. Datovať sa to dá aj podľa dátumu záznamov, ktoré našli na palube po jej vytiahnutí. Ak by bola situácia zo strany ruskej vlády čistá, tak prečo okamžite neorganizovala záchranu posádky? Jeden z oficiálnych argumentov bol, že ju „museli hľadať“. Treba si uvedomiť, že Barentsovo more nie je hlboké. Konkrétne Kursk bola ponorka takých rozmerov, že ak by v mieste potopenia neležala na bruchu ale na špici, tak by jej chvost vystupoval z mora na cca 50m.

    Oboznámiť sa s faktami uvádzanými v tomto francúzskom dokumente je určite dobré, ale nikdy nezabúdajme na zdravomyslie a existenciu viacerých hrán toho istého Obrazu. Tak či onak, v tých dňoch sa svet po niekoľko dní ocitol veľmi blízko tretej svetovej vojne, ale Rusko bolo ešte veľmi silné na to, aby to Američania riskovali. Ako vidíme na príklade Iraku, oni potrebujú aj oveľa slabšieho protivníka najskôr maximálne možne oslabiť a až potom si trúfnu priamo zaútočiť. Veď do pozemnej operácie si netrúfli ani proti Srbsku, čo je určite škoda pre americký priemysel plastových obalov na mŕtvoly.

    Všetky vojenské lode – vrátane pozorovateľov z NATO – zaregistrovali dve detonácie. Prvá bola slabá, druhá, silnejšia,  znamenala koniec Kurska. Kursk bol podľa Francúzov torpédovaný americkou ponorkou triedy Los Angeles menom Memphis, ktorá mala na palube novinku amerického námorníctva, torpédo s hlavicou s upraveným uránom typu MK48. Tento druh torpéda – podobne ako kumulatívne protitankové strely – vyvinie pri dopade účinkom uránu vysokú teplotu, takže torpédo sa „prereže“ kovom plášťa ako nôž maslom. Jeho použitie je okrem iného identifikovateľné „čistým“ rezom okolo miesta vniknutia. Americké torpédo bolo naprogramované na zásah v mieste veliteľského stanovišťa Kursku a priestorov pre torpéda. Pretože Kursk mala na palube vysoko výkonné torpéda Škval, ich – druhý – výbuch Kursk potopil.

    Toho dňa, 12. augusta, mali dve americké ponorky za úlohu z bezprostrednej blízkosti monitorovať Kursk . Boli to Toledo a už spomínaný Memphis. Memphis ostal vo väčšej vzdialenosti, aby kryl prípadný problém Toleda, pričom Toledo sa priblížilo ku Kursku veľmi blízko. Kapitán Toleda nezvládol manévrovanie a ponorka narazila do Kursku. Dvojitý obal Kursku dostlal iba „škrabanec“, no Toledo sa vážne poškodilo. Kursk vyhodnotil tento náraz cudzej ponorky ako útok a začal sa obracať v smere úteku Toleda. Keď ruský kapitán vydal príkaz otvoriť torpédové komory bolo kapitánovi Memphisu – ktorý sa ukrýval bez pohybu opodiaľ v pozícii pripravenej na paľbu – jasné, že Toledo nemá proti ruským torpédam Škval žiadnu šancu, pretože sa pred nimi ujsť nedá a tak vystrelil na Kursk z malej vzdialenosti torpédo MK48.

    Krížnik Peter Veľký okamžite zaregistroval podmorský výbuch a nabral kurz smerom ku Kursku, pričom vzápätí vyštartovali z lietadlovej lode stíhačky. Krížnik Admirál Popov temer okamžite nabral kurz na pevninu a z miesta konfliktu odvádzal vysokopostavených čínskych pozorovateľov, pretože Čína sa pripravovala ku podpisu kontraktu na kúpu novej verzie Škvalu, prvú verziu už od Ruska kúpili. A práve toto torpédo a prítomnosť Číňanov bola tŕňom v oku Američanom.

    Ruské lietadlá rýchlo našli na mori olejové škvrny, aké bývajú na hladine pri poškodenej ponorke a  vzápätí nato vyštartovali dve lietadlá špecializované na vyhľadávanie a likvidáciu ponoriek smerom k nórskym brehom, kde predpokladali odchod americkej ponorky a začali intenzívne pátrať v blízkosti nórskych teritoriálnych vôd. Na oficiálnu otázku Nórov o čo ide z krížnika Admirál Popov odpovedali, že hľadajú poškodenú ponorku, pravdepodobne americkú, ktorá by sa mala snažiť dostať na nórsku námornú základňu v Bergene.

    Cesta z miesta incidentu do prístavu trvá ponorke normálne cca 2 dni, ale v tomto čase tam žiadna ponorka nedorazila. Poškodená ponorka bola zaregistrovaná družicami v prístave až o 7 dní. Podľa fotografií z prístavu bolo nakoniec zistené, že išlo o Memphis a že jeho poškodenie bolo iba veľmi ľahké. Nakoniec sa ruskej spravodajskej službe podarilo zistiť, že silne poškodené Toledo kľudne odplávalo priamo do USA na opravu, pričom Memphis mal fungovať iba ako „návnada“. Lesť sa podarila. Napriek tomu sa Clinton musel s Putinom telefonicky dohodnúť, pričom ihneď na druhý deň priletel do Moskvy – úplne bezprecedentne – šéf CIA.

    O tom, čo to vlastne Škval je si povieme bližšie trochu nižšie, ale francúzsky dokument uvádza aj to, že Putin nakoniec Škval predal do Kanady, teda Američanom. Urobil to dokonca tak, aby nikto na ministerstve nič nevedel – podpísal kontrakt osobne.

    Škval je teda taká dôležitá vec, že si o ňom niečo povedzme.  Je to jeden z mnohých prípadov tzv. „asymetrickej odpovede“, ktorú ZSSR a dnes aj Rusko dokážu dať. Američania v podstate vždy dohnali situáciu do takého rozmeru, že nimi predpokladaná reakcia ZSSR či dnes aj Ruska by znamenala také investície a riešenia, ktoré nedokážu Američanov už nijako ohroziť v ich hegemónni v danej oblasti a hodne oslabia Rusko. A vtedy ZSSR spravidla prichádzal s riešeniami, ktoré USA nikoho ani len vo sne nenapadli, no boli to viac než efektívne protireakcie. V prípade Škvalu ide o riešenie, o ktorom všetci západní vedci vedeli, že je to niečo nemožné, niečo, čo je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi, niečo také, čo sa jednoducho „nedá zrealizovať“. No túto nemožnosť dokázal technicky zrealizovať Centrálny Aerodynamický Inštitút v ZSSR, ktorý existuje dodnes.

    Sovietske vojenské námorníctvo dostalo už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia do výzbroje takú zbraň, oproti ktorej boli všetky podobné západné technológie asi také účinné ako luk a šípy proti kalašnikovu. Skonštruovanie a sériová výroba nadzvukových torpéd, t.j. rakety/torpéda Škval je jedným z najrevolučnejších úspechov svetovej hydrodynamiky vôbec.

    Princíp činnosti Škvalu je založený na princípe javu kavitácie. Pri rýchlom pohybe v kvapaline ho táto nestihne úplne obaliť, lebo sa vytvorí tzv. kaverna, pričom teleso rakety/torpéda sa obalí oblakom pary alebo plynu. Odpor kvapaliny sa takto stane úplne minimálny a torpédo má priamy kontakt s kvapalinou iba cez tzv. kavitátor, ktorý je súčasťou hlavicovej časti a je skonštruovaný špeciálnym spôsobom. Takto sa uvoľní k dispozícii veľmi veľa energie a rýchlosť torpéda narastá.

    Jav kavitácie sa skúmal v ZSSR už od 30-tych rokov minulého storočia, takže niet divu, že dôsledný výskum spôsobil revolúciu v technike podvodného pohybu. Škval sa pohybuje vo vode rýchlosťou 100 m/s, a to ho robí naozaj unikátnou zbraňou. Je to zároveň aj absolútny rekord pre nám známy ponorený objekt. Na takúto rýchlosť bolo potrebné vyrobiť aj špeciálne motory, lebo klasické pohony – napríklad s vrtuľou – nijako nepostačovali. Škval je urýchľovaný raketovým motorom, ktorý za niekoľko sekúnd dosiahne rýchlosť krížnika a potom sa tento modul – ako pri kozmickej rakete – odstrelí. Vzápätí začne pracovať druhý pohon, ktorý je tiež reaktívny. Škval je teda skôr raketa ako torpédo a letí v plynovej kapsule, ktorú si aj sám vytvára.

    Vystreľuje sa z úplne bežného torpédometu kalibru 535 mm, ktorý nepotrebuje žiadne špeciálne úpravy. No revolučné princípy, ktoré sú použité u Škvalu majú aj svoju druhú stránku, pričom jedna z nich je nemožnosť spätného spojenia. Škval preto nemá žiadny systém samonavádzania na cieľ. Žiarenie hydrolokátorov totiž neprejde cez stenu plynovej bubliny. Musí sa preto naprogramovať na cieľ pred odpalom, t.j. do systému riadenia sa ukladajú koordináty cieľa vopred. Torpédo sa nevie ani otočiť či nejako meniť svoju dráhu a ide priamo na cieľ, t.j. do vopred vypočítaného bodu stretu s ním. Napriek týmto nedostatkom sa vyhnúť alebo ujsť Škvalu prakticky nedá, lebo za 100 sekúnd rýchleho pohybu pod vodou žiadne veľké plavidlo nedokáže zmeniť kurz ani spustiť obranný systém, a preto dostal u NATO prezývku „Zabijak lietadlových lodí“.

    Parametre Škvalu sú nasledovné:
    Typ: rýchla podvodná raketa/torpédo
    Kaliber 535 mm
    Dĺžka 8 m
    Hmotnosť 2 700 kg
    Sila bojovej hlavice: 150 kiloton v jadrovom variante, alebo 210 kg klasickej trhaviny
    Rýchlosť: 100 m/s
    Akčný rádius: do 10 km

    Skúsenosť s využitím kavitačného javu použili konštruktéri aj pri balistických raketách umiestnených na ponorkách a odpaľovaných bez vynorenia. Takéto rakety zaviedlo námorníctvo ZSSR do výzbroje r. 1970 a bol to typ RSM 45. Boli to prvé rakety na tuhú palivo. Dovtedy boli používané rakety na kvapalné palivo, ale pri ich odpale bolo nevyhnutné najskôr zaplaviť odpaľovaciu šachtu vodou. Znamenalo to, že od rozkazu pre útok po fyzickú realizáciu trebalo nejaký čas, čo znižovalo efektivitu útoku pri tomto type zbrane. Palivo bolo navyše vysoko toxické a nedalo sa dlho skladovať, čo znamenalo hrozbu pre posádky ponoriek pri dlhých plavbách.

    Rakety na tuhé palivo nemajú takéto nedostatky. Moderná balistická raketa má aj 90 ton, a preto nie je jednoduché odpáliť takéto rakety pod vodou bez rizika pre pohybujúcu sa ponorku v hĺbke asi 50 metrov. Problém pohol vyriešiť kavitátor umiestnený v hlavicovej časti balistickej rakety a plynový generátor umiestnený v tele rakety. Tieto okolo rakety po dopálení zo šachty vytvoria špeciálnu vzduchovú kuklu, ktorá zabráni mase vody poškodiť konštrukciu rakety.

    Po zavedení rakiet RSM 45 do výzbroje testy potvrdili vysokú schopnosť odpalu a jednoduchosť prípravy na streľbu. Odpálenie 12 balistických rakiet umiestnených na ponorke K-140 prebehlo za 1 minútu, pričom príprava na štart trvala 3 minúty.

    No s ponorkami sú spojené ďalšie zaujímavé udalosti, o ktorých nám Západ nikdy nechcel povedať. Detaily niektorých udalostí sú ochotní po rokoch ozrejmiť len bývalí dôstojníci námorných síl ZSSR. Nuž, pozrime sa na inak málo známe udalosti.

    V januári 1960 boli v zálive Nueva v Argentíne objavené dve obrovské a nezvyčajné ponorky. Jedna ležala na dne a druhá okolo nej krúžila. Na oficiálne otázky z Buenos Aires aj Washingtonu Moskva odpovedala, že v blízkosti týchto vôd neoperuje žiadna sovietska ponorka.

    USA okamžite vyslali na pomoc Argentíne lietadlovú loď Independence so sprievodnými plavidlami. Za desať dní na narušiteľov hraníc zhodili tony hlbinných bômb, ale dosiahli iba to, že nezvyčajné ponorky sa vynorili a začali unikať s neuveriteľnou rýchlosťou. Flotila začala páliť z diel, ale ponorky sa zase okamžite potopili. Na obrazovkách hydrolokátorov Američania uvideli, ako sa ponorky najskôr rozdelili na dve a dve a potom na šesť a s veľkou rýchlosťou unikli a ukryli sa v hlbinách Atlantiku.

    Chruščov požiadal argentínskeho atašé sovietskeho veľvyslanectva, aby zabezpečil informácie o detailoch tohto incidentu. No prešlo niekoľko týždňov a neznámy objekt zistili v Karibskom mori. Bojové lode námorníctva USA ho neboli schopné dohoniť, lebo išiel pod vodou rýchlosťou 370 km/hod.

    V roku 1963 vykonávala vojenská flotila USA na čele s lietadlovou loďou Wasp vojenské cvičenie v oblasti ostrova Puerto Rico v oblasti Bermudského trojuholníka. Úlohou cvičenia bolo zdokonalenie činností vyhľadávania a prenasledovania ponoriek protivníka. Už na začiatku cvičenia hydroakustici odhalili a zamerali podvodný cieľ a flotila začala s prenasledovaním. No v zápätí sa začali diať divné veci.

    Cudziu ponorku nevedeli dohnať, šla rýchlosťou 150 uzlov (300 km/hod) a to pod vodou. Aj tie najmodernejšie ponorky dneška dnes dosahujú sotva 1/3 takejto rýchlosti. No rýchlosť nebolo to jediné, čím sa prejavila. V rozmedzí niekoľkých minút sa ponorila do hĺbky 6 km a vzápätí vystúpila skoro na hladinu. Tak hlboko sa vedia ponoriť iba špeciálne zariadenia, ale aj tak na zostup potrebujú hodiny, nie minúty.

    Neznáma ponorka sa ani nesnažila ukrývať, ako keby si bola vedomá svojej technickej prevahy nad americkou flotilou a krútila sa okolo lodí ešte 4 dni. Jej manévrovacie schopnosti vytvárali dojem, ako keby pre ňu nijaká inercia neplatila. Americká flotila sa ani nepokúsila na ňu zaútočiť.

    Nasledujúce roky sa tajuplné ponorky začali objavovať v najrozličnejších častiach sveta. V Stredozemnom mori ich r. 1965 videli niekoľkokrát, rovnako boli nájdené letcami pri brehoch Austrálie a Nového Zélandu, ale na takých miestach, kde sa obyčajné ponorky kvôli plytkej vode ani nedokážu dostať. Boli to kovové konštrukcie ideálneho obtokového tvaru, elipsy o dĺžke asi 30 m. Nebol na nich žiaden výstupok, veža ani otvor, v mnohých prípadoch boli na hornej časti korpusu spozorované svetelné zdroje.

    V polovici 60-tycho rokov ich už uvidelo veľa ľudí, ale zároveň pozorovatelia hlásili, že pri ich pohybe po morskej hladine sa voda vôbec nevlní a ani nieto žiadnej peny po lodných skrutkách.

    Západná tlač začala s informačnou ofenzívou proti ZSSR, že ide o tajné projekty Rusov a podobne. ZSSR v tých rokoch rýchlym tempom premieňal svoju flotilu na oceánsku a do služby začali vstupovať novšie a novšie atómové ponorky, ktoré už dokázali plávať mesiace a odpaľovať balistické rakety z ľubovoľného miesta svetového oceánu.

    Roku 1967 bol v Atlantiku vedľa argentínskej lode 4 hodiny pozorovaný svietiaci cigarovitý, ponorený objekt o dĺžke cca 30 m, a to bez periskopu, resp. absolútne bez akýchkoľvek vystupujúcich častí a vychádzalo z neho silné, modrobiele svetlo. Potom naraz prešiel popod loďou a zmizol v hlbine oceánu.

    Námorná rozviedka USA zaznamenáva takéto prípady a už bolo známe, že takéto objekty nielen plávajú pod vodou, ale aj vylietavajú z vody a nadzvukovou rýchlosťou miznú v diaľke. Fotografie a filmy sú utajované, ale civilné námorníctvo fotografie poskytovalo. Napríklad pri brehoch Brazílie v lete 1962 posádka lode Bosecora pozorovala nezvyčajný lietajúci objekt, ktorý sa vedľa nej ponoril do vody. Následne druhý objekt vyletel z vody a zmizol v nočnom nebi.

    V južnej časti Kaspického mora videli spod vody vylietavať neznáme lietajúce objekty. Po dopade do vody v nej klesali spôsobom padajúceho listu – postupne doprava a doľava nadol.

    V priebehu štyroch mesiacov roku 1968 za záhadných okolností zmizli 3 západné ponorky. V januári v Stredozemnom mori dve, izraelská ponorka Dakar 26. januára:

    A francúzska Minerva 27. januára:

    A 22. mája bez stôp zmizla v Atlantiku pýcha amerického námorníctva – atómová ponorka Scorpion:

    Vo všetkých prípadoch boli pred ich zmiznutím v blízkosti zaregistrované tajomné pohyblivé objekty.

    V sedemdesiatych rokoch sa udalosti v severnom Atlantiku začali vyhrocovať, NATO spustilo operáciu Eneida, ktorej cieľom bolo ukončiť prieniky ponoriek a prieskumných lietadiel ZSSR do teritoriálnych vôd krajín NATO, pričom najviac boli znepokojení Škandinávci. Na jeseň r. 1972 Nóri spolu s NATO zasypali hlbinnými bombami svoj vlastný fjord – vlastnú turistickú oblasť v dĺžke 200 km.

    40 lodí a letectvo chcelo vytlačiť ponorky na hladinu vo fjorde. Neznáme objekty síce po čase vystúpili na hladinu, ale vzápätí sa neočakávane objavili žlté a zelené lietajúce objekty a nad fjordom začali prelietavať tajuplné, čierne, neoznačené vrtuľníky bez poznávacích znakov. Vo vysokých rýchlostiach vykonali nepredstaviteľné manévre, pričom elektronické prístroje lodí NATO prestali fungovať. Takto neznáme objekty bez ďalších problémov opustili záliv.

    V osemdesiatych rokoch začali správy v škandinávskej tlači pripomínať vojenské reportáže. Za 2 mesiace r. 1986 neznáme ponorky 15 krát vtrhli do švédskych teritoriálnych vôd. Pri prenasledovaní postupovali tak, že najskôr reťazami a sieťami prehradili východ zo zálivu a začali s hlbinným bombardovaním, torpédovaním a podobnými útokmi. Je známy prípad, kedy lode NATO vypustili svoje najnovšie a najtajnejšie torpédo na takúto neznámu ponorku. Torpédo však minulo cieľ a vznikol nový problém. Zorganizovali celú tajnú operáciu, aby nakoniec vylovili svoje nevybuchnuté, utopené a stratené supertorpédo.

    Cudzia prítomnosť však bola dobre zdokumentovaná a dozrieval vážny medzinárodná konflikt. Nóri a Švédi úporne tvrdili, že ide o „podvodnú ruku“ Moskvy. Nakoniec hlavný veliteľ vojenského námorníctva ZSSR, admirál Vladimír Černavin – keďže propaganda proti ZSSR pokračovala – zvolal tlačovú konferenciu so všetkými zahraničnými novinármi a odpovedal im na ich otázky. Povedal im doslovne: „Ja, ako vrchný veliteľ námorníctva ZSSR, sa obraciam k vám a cez vás k vašim vládam, aby ste tam vypátrali našu ponorku, zničili ju, ukázali nám nejaký dôkaz z jej pozostatkov a ja sám sa vám za to verejne poďakujem“. Západ teda už nemal na výber. Mohol len zničiť, alebo ešte lepšie zajať hoci aj jedinú ponorku, ale nikdy sa to nepodarilo.

    Sovietske ponorky objavili jeden zvláštny úkaz koncom sedemdesiatych rokov, keď sa do služby začali dostávať moderné atómové ponorky s modernými hydroakustickými aparatúrami. Pri plavbách do Atlantiku začali objavovať akési zvláštne, neznáme objekty, ktoré vydávali nezrozumiteľné signály. Tieto signály najčastejšie pripomínali kvákanie a chovanie sa žiab, a preto ich začali nazývať „kvakeri“. Raz kvákali, potom stíchli, potom začali znovu kvákať. Niekedy rýchlejšie, inokedy pomalšie, menili aj frekvenciu, periódy. V podstate začali zachytávať rozličné zvuky, akurát kvakerov bolo najviac. Hoci to spočiatku boli ojedinelé úkazy, postupne ich počet viac a viac narastal. Z Atlantiku sa začali šíriť na sever do Nórskeho mora, neskôr na západné hranice Barentsovho mora. No objavovať sa začali aj na juhu, najskôr v oblasti Filipínskych ostrovov, kde boli koncom 70-tych rokov veľmi aktívne. V podstate všetci kapitáni sovietskych ponoriek majú takúto skúsenosť.

    Tieto zvláštne úkazy vážne znepokojili sovietske ponorkové loďstvo. Predstavme si, že nejaká ponorka má úlohu tajne splniť bojovú úlohu, t.j. má sa v tichosti niekde dostať, nájsť zoskupenie nepriateľských lodí, zničiť ich, alebo odpáliť balistické rakety na pozemné ciele. Teraz takáto ponorka vpláva do cieľovej oblasti a zrazu zo všetkých strán okolo nej začnú kvákať kvakeri. Je to veľmi silný psychologický faktor, kapitán bude totiž predpokladať, že bol odhalený.

    Vtedajší hlavný veliteľ vojenského námorníctva, admirál Garškov, vydal rozkaz na zostavenie špeciálnej skupiny, ktorá mala za úlohu vyjasniť problematiku kvakerov. Išlo nielen o zber údajov, ale bolo zorganizovaných aj mnoho oceánskych expedícií. Kvakerov bolo potrebné zaznamenávať a analyzovať vrátane lokalít ich výskytu. Ak ich bolo niekoľko na malom území, tak ich trebalo nejako geograficky aj geometricky zaznamenať do mapy. Problémom sa na základe žiadosti vrchného veliteľa námorníctva zaoberala aj Akadémia vied a množstvo ďalších odborných organizácií a inštitúcií, teda išlo o také, ktoré boli s takouto problematikou nejako spojené. Vychádzalo sa z toho, že kvakeri sú nejaké nové americké technológie. No nebolo jasné, načo vlastne slúžili. Pre ponorky nepredstavovali žiadnu hrozbu. Boli aj názory, že ide o zariadenia zjednodušujúce navigáciu amerických ponoriek, alebo že ide o globálny systém pátrania po ponorkách. USA už zaviedli podobné varovné systémy ako stacionárne elektroakustické zariadenia – napríklad systém SOSUS. Tomuto však odporovala skutočnosť, že tieto zdroje elektroakustických signálov neboli stacionárne, ale sa samostatne pohybovali. Po zostavení máp ich výskytu sa zistilo, že predtým zaznamenané pozície a zdroje sa často menili aj navzájom. Ďalším problémom bolo to, že nielenže sa menili, ale bolo ich obrovské množstvo. V podstate každý deň pribúdalo po niekoľko kusov. To znamenalo, že celý svet by nerobil nič iné, len by ich vyrábal a distribuoval, čo by predstavovalo enormné náklady. ZSSR pripravilo projekt takéhoto varovného systému pomocou bójí, ktorý sa dostal až do podoby konkrétneho technického riešenia. No výsledná cena bola taká veľká, že už len výroba 100 ks takýchto zariadení presahovala ekonomické možnosti sovietskeho priemyslu, a to nehovoriac o tom, že by nimi mali zaplniť čo i len Atlantik.

    Nakoniec bolo jasné, že takýto systém pátrania po sovietskych ponorkách jednoducho nemôže existovať. Všetky jeho jednotky by totiž museli byť schopné samostatného vlastného pohybu, teda muselo by ísť o zariadenia s umelým intelektom a vlastným navigačným systémom – roboty. Problém sa teda uzavrel tak, že ide o akési objekty biologického pôvodu, pričom sa nevyšpecifikovalo aké. Vôbec, celá skupina bola akosi záhadne rozpustená a na všetko sa malo zabudnúť.

    Jedno je známe, ani Rusko ani USA dodnes nedisponujú ponorkami, ktoré by vyvinuli rýchlosť 300 a viac km/hod a ani to tak skoro nebude. Obzvlášť to je problém vo veľkých hĺbkach. Čím viac ide ponorka do hĺbky, tým viac z konštrukčného hľadiska zaberá korpus ponorky a menej miesta ostáva na uloženie adekvátnej pohonnej jednotky. Vo veľkej hĺbke už všetky ponorky chodia rýchlosťou max. 2-2,5 uzla (5 km/hod).

    V noci na 15. júla 1978 opúšťala sovietska dopravná loď Novokuzneck pobrežné vody Ekvádoru, keď sa vedľa plavidla vo vode objavilo 6 svietiacich plôch o dĺžke cca 20 m. Manévrovali okolo lode, raz boli bližšie, raz ďalej. O nejaký čas spod vody vyletela biela, svietiaca guľa, ktorá pomaly obletela plavidlo, ako keby si ho prezerala. Potom na niekoľko sekúnd ostala stáť nehybne vo vzduchu vo výške cca 20 metrov, nato opísala cik-cak dráhu a znovu sa vnorila do vody. Keby sme to aj chceli pripísať nejakému pozemskému pôvodu, tak takéto prostriedky nemá žiadne svetové námorníctvo.

    Spod vody vylietajúce objekty sa niekedy podarí zachytiť na fotografii aj amatérom, napr. 5. marca 1979 obyvateľom Kanárskych ostrovov:

    Pred ich očami vyletel spod vody ohnivý objekt, jasne zažiaril a zmizol v diaľke.

    O 2 mesiace neskôr, v máji 1979, niečo také videli námorníci v Čiernom mori. V okamihu vystrelil z vodu jasne žiariaci disk, ktorý sa podarilo odfotiť:

    21. mája 1997 boli dva jasne žiariace objekty odfotené nad Stredozemným morom:

    Mnohí kapitáni ponoriek videli cez periskop – keďže práve oni ho obsluhujú – akési neznáme žiariace, oranžové gule, ktoré často nehybne viseli nad horizontom mora.  Čo bolo zaznamenané viacerými z nich je, že akýmsi zvláštnym spôsobom už len pohľad na nich pôsobil na zmenu psychického stavu. Pretože tieto javy nevedeli vysvetliť a na druhej strane, najčastejšie ich videli iba oni, tak najčastejšie ich spozorovanie vôbec nezahŕňali do lodného denníka, čím sa vyhli zbytočnému vysvetľovaniu. Tieto gule boli pozorované ako nad Atlantikom, tak aj na rozhraní medzi Tichým a Indickým oceánom.

    Existujú však aj oficiálne hlásenia, ktoré opisujú zvláštne javy aj vo vnútrozemských moriach a sú spojené s osvietením vody. Roku 1967 v Siamskom zálive videli námorníci niekoľkých holandských lodí vo vode rotujúce kolesá, pričom v strede bolo jasne vidno nad vodu vystupujúci svietiaci objekt o priemere 20 až 30 metrov. Otázka čo to bolo ostala bez vysvetlenia.

    V októbri 1969 plávala v Arabskom mori sovietska vedecká loď, keď sa od nevysvetliteľného strachu prebudil v noci kapitán lode Vladimír Varabiov a pod loďou v hĺbke sa nečakane objavilo a začalo otáčať 8 jasne žiariacich lúčov o dĺžke asi 200 metrov proti smeru hodinových ručičiek.

    Prístroje ukázali, že pod kýlom v hĺbke asi 20 metrov zastal obrovský predmet a do dna chýbalo ešte 150 m. Všetci vybehli na palubu. Jav trval viac ako pol hodiny, potom sa rozpadol na niekoľko častí a všetky zmizli.

    Rozmery takýchto otáčajúcich sa kolies neraz dosahujú aj desiatky kilometrov a niekedy sú viditeľné aj z vesmíru. Často sa navzájom miešajú a ich svietivosť je taká, že ich odblesk vidno na oblakoch. Sú symetrické a rotujú veľmi rýchlo – rýchlosťou pretekárskeho automobilu. Nám dobre známe pokusy vysvetliť ich ako žiarenia rôznych mikroorganizmov boli preverené, ale vôbec sa nepotvrdili.

    Takéto javy spomínajú aj staré kroniky. Svietiace útvary v oceánoch a objekty vylietavajúce spod hladiny boli pozorované už pred stáročiami. Podobné záznamy možno vidieť v starých morských archívoch či kronikách.

    V skutočnosti svedkovia týchto javov videli nielen kolesá, ale aj iné geometrické útvary, napr. trojuholníky, štvorce či obdĺžniky, rozličné figúry v pohybe, z hlbín vystupujú zvláštne lúče, ktoré presvetľujú odspodu aj samotné korpusy plavidiel. Napríklad v oblasti Kurilských ostrovov často svieti spod vody silný lúč a osvetľuje všetko na palubách lodí. Niektoré predmety začínajú dokonca zvláštnym spôsobom samé svietiť. Toto svetlo ovplyvňuje aj psychický stav posádky, čo zaznamenal už Thor Heyerdal počas svojej expedície v Atlantiku. Podľa záznamov pozorovaní sa v takýchto oblastiach pod vodou zvyšuje intenzita elektromagnetického poľa a otáčky lodných pohonov samé od seba klesajú. Takéto anomálie samé od seba v prírode nikdy nevznikajú.

    Počas vojenského cvičenia amerického námorníctva blízko Indonézie objavila americká ponorka vedľa seba neznámy pohybujúci sa objekt.

    Ponorka sa rozhodla k tomuto objektu priblížiť, ale kapitán americkej ponorky urobil pri manévrovaní chybu a spôsobil zrážku s neznámym objektom, čo spôsobilo silný výbuch. Ako vidno, kapitáni amerických ponoriek majú v schopnostiach manévrovania svojich ponoriek v blízkosti cudzích ponoriek dosť problémov… Obe ponorky sa potopili. Zo sprievodnej lode amerického námorníctva bola okamžite spustená pátracia skupina, ktorá mala rozkaz nájsť nejaké pozostatky z neznámeho objektu. Na palubu priniesli čosi podobné povrchovému materiálu plášťa. Ale tu sa začali diať zvláštne veci. V oblasti sa objavilo 15 neznámych podvodných objektov o dĺžke do 200 metrov. Tieto ponorky nielenže zablokovali miesto katastrofy pre všetky americké lode, ale aj pre všetky typy lokátorov. Vytvorili akúsi ochrannú kupolu. O niekoľko hodín signály od tajomných objektov zmizli a na mieste katastrofy nenašli Američania vôbec nič, zmizli aj pozostatky ich ponorky.

    Analýza nájdeného fragmentu ukázala, že zloženie materiálu je našej vede neznáme a niektoré jeho prvky sa na Zemi vôbec nevyskytujú. Po úniku tejto informácie americká námorná rozviedka a Pentagón na všetko uvalili režim najprísnejšieho utajenia.

    Každý rok v archívoch pribúdajú nové a nové svedectvá a hlásenia o pozorovaniach, no vysvetlenia ako nebolo v minulosti, tak niet ani dnes. USA a Argentína po rokoch oficiálne vyhlásili, že ZSSR nemá k uvedeným podmorským objektom žiadny vzťah. Škandinávci však dodnes v skutočnosti veria, že sa na nich z nejakého dôvodu zameralo ohromné ZSSR. Po rozpade ZSSR sa Švédsko začalo domáhať od Ruska vysvetlenia, ktoré však neprišlo, lebo vo vojenských archívoch nie sú ani len stopy po podobných operáciách. Nakoniec r. 1995 zostavil švédsky parlament špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala dať definitívnu bodku za týmto problémom, no pri zosumarizovaní údajov sa ukázalo, že štatistika týchto úkazov je naozaj vážna – existuje viac ako 2 000 zdokumentovaných prípadov takýchto narušení, no nakoniec museli oficiálne priznať, že vlastnosti týchto neznámych objektov prevyšujú reálne technické možnosti akejkoľvek dnešnej vojenskej flotily, takže dokonca pripúšťajú verziu uvažujú o mimozemskom pôvode.

    Takže čo si z toho všetkého vziať? Sme Slovania a samozrejme, že niet pre nás prirodzenejšieho partnera ako Rusko, jediná krajina, ktorá – hoci ako všetky ostatné ju majú pod kontrolou tvari – sa otvorene hlási k ideám slovanskej vzájomnosti. Od našich politikov také niečo nepočujete ani náhodou. Keď už sa k niečomu hlásia, tak spravidla k anglosaskej USA alebo cudzím, judaistickým princípom servírovaným vo forme kresťanstva. Pre nás, Slovanov, už dlhú dobu „posledných“, prichádza čas, ba už je tu, keď sa „prví stanú poslednými a poslední prvými“. No na druhej strane je pre nás nevyhnuté pristupovať k všetkému na báze prejavovania zdravomyslia. Putin dnes konečne spustil program obnovenia bojaschopnosti ruskej armády. Ruská armáda – napriek všetkej výsmešnej propagande cudzozemcov – im stále naháňa strach. Veď takých zbraní, ako je Škval, môže a má k dispozícii oveľa viac. No nezabúdajme, že nech Putin akokoľvek dnes razantne postupuje za záujmy Ruska, práve on podpísal kontrakt predaja Škvalu Američanom. Rovnako nechal zomrieť všetkých členov posádky potopeného Kurska, teda očividne nebol záujem, aby sa od nich ktokoľvek čokoľvek dozvedel. Nikto za nás nič neurobí a ak sa na cudzincov spoľahneme, zahynieme. No spolu – ako tri prúty Svätopluka – nás neporazia.

    A kto to má tie zvláštne ponorky či lietajúce taniere? Vo Védach sa dočítame, že na našej Zemi v morských hlbinách žijú tzv. „Zelení ľudia“, ktorí však nemajú záujem sa kontaktovať s civilizáciou žijúcou na povrchu zeme. Či a za koho vystúpia v nadchádzajúcich udalostiach – rovnako ako kniežatstvo Šambala spod Himalájí – uvidíme asi už nie vo veľmi vzdialenej budúcnosti.

  • RODOBOŽIE A TRI PRÚTY

    Základným svetonázorom Slovanov a Árijcov je Rodobožie. Hoci sme sa už tejto otázke venovali, nezaškodí si ju celú pozrieť z iného uhla pohľadu, t.j. skrz inú hranu Obrazu. Problém máme v tom, čo Tibeťania vyjadrujú jednoduchým výrokom: „Pravda je tak blízko, až ju nevidno“. Čokoľvek cudzie, či vymyslené ambicióznymi jednotlivcami z toho či onoho dôvodu znie lákavo, no podanie vlastných Predkov často ani nehľadáme, ale je nám najbližšie.

    Čím sa Rodobožie líši od svetonázorov iných národov? Je to principiálna otázka, v podstate základ všetkého. Teraz nás nezaujímajú ani tak teoretické špecifikácie pojmu, ako jeho praktická stránka. Vieme, že existuje jedinobožie, ktoré odborne nazývame monoteizmus. Z pohľadu tvarov ide ako keby o vrchol poznania Stavby Sveta, aj keď my už vieme, že PC program DOS – ako operačný systém schopný obslúžiť iba jediný program – nie je nijakou dierou do sveta v dnešnom stave IT technológií, skôr naopak. Z praktického pohľadu ide o nanútenie nám cudzieho boha, ktorý – keďže nemá s nami nič, ani zľutovanie – postavil našich ľudí do pozície sluhov božích, či inak rozumej otrokov.

    Ďalej existuje mnohobožie, ktoré cudzím jazykom nazývame aj polyteizmus. Hoci by sa zdalo, že ide o náš rozmer, je to len klam. V takýchto systémoch jedni bohova bojujú proti druhým, navzájom si zasadzujú rany, a to všetko len za účelom osobného prospechu. Ak ktokoľvek z takéhoto pohľadu vykladá našu Vieru, nemá ani len poňatia o našej Kultúre.

    Nebudeme sa tu zaoberať definíciami – tieto sme si už vysvetlili v inom článku – ale môžeme povedať, že z pohľadu dvoch extrémov ako krajností, sme my sme ako keby niekde uprostred so všetkým spolu, t.j. Rodobožie môžeme chápať ako jednotu v množstve. Poľahky to navonok rozpoznáte tak, že naši Svetlí Bohovia Pravi nikdy nebojujú jeden proti druhému. No musíme pripustiť aj to, že ako multitaskingový operačný systém je oveľa zložitejší ako primitívny DOS, tak aj Rodobožie je zložitejšie na pochopenie pre mnohých, aj keď z pohľadu európskej tradície sa mu najviac približuje gnozeológia. No ten, kto nepochopí tento princíp nepochopí ani indickú védickú tradíciu, nech by ju akokoľvek chcel dávať do rozporu s „našimi“ Védami, pretože spolu tvoria jeden ucelený systém. Ale aby sme konečne prepli od „teórie“ k praktickému príkladu, opíšme si fungovanie Rodobožia na príklade mravčekov. Ako vieme, je to často používaný Obraz v našej Kultúre napríklad aj vo výšivkách nielen preto, lebo mravce sú typickým príkladom pracovitosti ako protikladu parazitizmu, ale najmä pre ich očividný príklad prepojenia sa na egregor.

    Každý z nás určite videl „obyčajné“ mravenisko, ale málokto si uvedomil, aké je to dokonalé dielo. Je postavené podľa detailne prepracovaného a dokonalého plánu, ktorý neobsahuje nijaké „nepodarené“, či „slepé“ uličky, mravčekom jednoducho všetko do seba navzájom zapadá. Prečo to tak je sa snažili zistiť aj vedci. Nebudeme sa teraz zaoberať všetkými ich materialistickými teóriami, tie nájdete kde len chcete. Pozrime sa na pokus, ktorým sa snažili zistiť ako mravce dokážu niečo také postaviť. Najskôr zobrali jedného mravca a izolovali ho od všetkých ostatných. Tento chodil, blúdil hore dole, ale správal sa vyložene chaoticky, nič sám nedokázal a nakoniec zahynul. Potom vzali dvoch, troch, desiatich a tak ďalej. Hoci ich pribúdalo, vždy sa chovali chaoticky, t.j. očividne bez plánu, ako sa organizovane chovať. Vedci postupne pridávali po jednom mravčekovi a pozorovali ich chovanie. No pri dosiahnutí akéhosi „kritického množstva“ sa situácia za okamih zmenila. Prekročili prah poznania a v okamihu sa všetci začali chovať organizovane a systematicky začali budovať dokonalú stavbu – mravenisko. Toto je stavané tak dokonale, že keď vedci dali mravčekom do cesty olovené plechy – aby si boli istí, že si nemôžu „odovzdávať“ nijakú „bezdrôtovú“ komunikáciu – tak chodbičky z oboch strán sa presne stretávali v tých istých bodoch bez ohľadu na to, že medzi nimi bol olovený plech. Znamená to, že každý aj jeden mravec dokonale pozná plán, ako stavať spoločné mravenisko. Každý mravec teda dostal presnú informáciu, ako mravenisko stavať.

    Niečo podobné nám Príroda ukazuje aj na príklade kobyliek. Jedna kobylka nevie kde je potrava, ale keď sa ich nazbiera kritické množstvo, tak vyletia spolu ako mračno a neomylne nájdu ďalšiu oázu v púšti – teda jedlo. Takto funguje napojenie na egregor. Je to v Prírode úplne normálna vec.

    Presne to isté však platí aj pre nás. Ak sa každý z nás stará len o seba, o svoj vlastný prospech, tak nedosiahne to, čo sa dá dosiahnuť. Egregor je informačné pole, éter, do ktorého naši Predkovia uložili všetky svoje očakávania, priania, návody, odporúčania a vôbec všetko, čo sa má dostať k nám. Toto informačné pole je vôkol nás skoncentrované a ak sa staneme vodičmi tých zápovedí, ktoré nám zapovedali naši Predkovia, tak sa dostaneme ku celej informácií, ktorá v ňom je uložená. Dedičstvo našich Predkov má milióny liet, takže si môžeme predstaviť, aká moc poznania je v tomto poli uložená.

    Naši Predkovia existujú a v súčasnosti žijú v inej forme života, ale majú s nami plány. Ak budeme zodpovedať týmto lánom, t.j. tým istým ich snahám, želaniam, teda ak budeme spĺňať ich Zápovede, ktoré tu zanechali práve pre nás, tak presne ako mravce na nás zostúpi kompletná informácia o tom, ako budovať našu spoločnosť a žiť.

    Väčšina ľudí dnes však neprejavuje zdravomyslie, presnejšie, za zdravomyslie považujú vlastný názor. Každý má svoj pohľad na to, ako budovať slovanskú spoločnosť, ale takto z toho nikdy nič dobré nevzíde. Len a jedine pripojením sa na naše Rodové korene, na náš Rodový egregor, t.j. až vtedy, keď sa staneme vodičmi želaní a snáh našich Predkov, ktoré oni zostavili – v čase, keď im fungoval mozog na 100% – pre nás, len tak môžeme niečo dosiahnuť, len tak máme budúcnosť. Preto vôbec nie je jedno, ako konáme obrady, ako prinášame obety Predkom, ako okolo ohňa vodíme chorovody – presnejšie, či ich vôbec vodíme – aké piesne spievame, aké Pravslávenia, modlitby či mantry prednášame, akým jazykom hovoríme (aké zvuky obsahuje) a vôbec či dodržiavame všetko, čo nám zanechali naši Predkovia. Takto ak dosiahneme kritické množstvo, tak prinavrátime Kultúru našich Predkov.

    Slovania a Árijci v Rusku, na Ukrajine či v Bielorusku sa prebúdzajú v ohromných množstvách, ale u nás akosi stále spíme. Stále sú medzi nami takí, ktorí si povymýšľali vlastné „taktiky slovanstva“, ktoré síce môžu pre nevedomých vyzerať príťažlivo, akurát nevedú k nijakému napojeniu sa na egregor našich Predkov. Kde teda vedú? Ľahko si domyslieť. No princíp Triglavu platí bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. S najväčšou pravdepodobnosťou tzv. tri prúty Svätopluka nemajú nič dočinenia s odporúčaniami pre akože jeho synov. Pravdepodobnejšie je dokonca to, že ani nepochádzajú od otca Svätopluka, ktorý – ak nahliadneme do Maura Orbiniho – je pravdepodobne zodpovedný za jeden z prvých pokusov zavedenia kresťanstva u nás. Oveľa pravdepodobnejšie ide o jeho syna, Svätopluka mladšieho, ktorý vyhnal Metoda – za čo, zase podľa Maura Orbiniho, tento uvalil na Sloviensko temnú, cirkevnú kliatbu – a ktorý pravdepodobne aj viedol naše vojsko k veľkému víťazstvu v bitke proti Bavorom pri Bratislave. Sila tohto podobenstva bola medzi ľudom taká veľká, že najskôr ju popi černokňažníci postupne pretransformovali na neškodnú rodinnú „story“. Ak sa prebudí nielen Veľká Rus (Tartaria či dnešné Rusko), Malá Rus (Ukrajina a Bielorusko), ale ak sa k ním pridá aj prebudená Maličká Rus (Slovensko, Morava, Čechy vrátane Striebornej Rusi-Srbov), vtedy budú všetky tri prúty mocné a neporaziteľné. No blížime sa ku kritickému množstvu potrebnému pre napojenie sa na egregor Predkov? Nezlyháme nakoniec kvôli našej lenivosti a ľahostajnosti? Nie sú nám dnes bližšie peniaze, pozemky, vlastné výmysly, alkohol, športový sex, drogy a podobné veci..?

    Naša spoločnosť tradične spočíva na organizácii Kopného práva. Dnes je tento systém organizácie moci neznámy, preto – hoci sme tak už urobili – si ho v princípoch priblížme. Názov Kopné právo nepochádza z toho, že sa stretne hocijaká „kopa“ kadekoho, práve naopak. Je odvodené od slovienskeho, ale aj dnešného ruského slova „совокупность“, teda spojenie, súhrn, zhromaždenie známych ľudí, nie kopy kdejakých odkundesov. Nejde teda o systém postavený na demokratických princípoch, ktoré nám dnes nanucujú naši nepriatelia. Zopakujme si, že „demos“ je iba jedna vrstva „ochlosu“, teda všetkého ľudu, ktorý vládne formou ochlokracie, ak ide o vládu ľudu. Demos je vrstva, ktorá vlastní otrokov, a teda demokracia je vo vlastnom význame slova otrokárske zriadenie. Kto by chcel podávať iné vysvetlenie, mal by sa – v zmysle zdravomyslia – pozrieť najskôr na názor kompetentného človeka v tejto otázke, odporúčame Platóna a jeho dielo Ústava. V skutočnosti by správny názor mal byť démonokracia, čo aspoň obrazne vystihuje podstatu systému.

    Potrebujeme systém, ktorý voláme demokracia? Základom Kopného práva je, kto má vlastne právo voliť. V demokracii – a aj dnes u nás – toto právo majú aj psychopati, t.j. psychicky chorí ľudia, rôzni schizofrenici a podobní. No čo také nám môžu takýto ľudia poradiť? Bude normálny človek počúvať názor psychicky chorého človeka? Potrebujeme ho? To isté platí pre zločincov, Cigánov a iných parazitov, násilníkov, podvodníkov… potrebujeme ich názory v našej zemi?

    V systéme Kopného práva má právo hlasu výlučne hlava rodiny, t.j. človek, ktorý sa vie postarať o svoje okolie, má silnú rodinu, zdravé potomstvo. Má teda kvalifikáciu na to, aby dával do poriadku, ladu svoje okolie, t.j. vie vytvoriť také podmienky, aby všetkým vôkol neho bolo dobre. Ak iný človek nemá takéto skúsenosti, teda kvalifikáciu, tak môže využívať jeho názor a skúsenosti.

    V takomto systéme nemá právo hlasu ani žena – ale načo by jej aj bol? Je úlohou a zodpovednosťou muža starať sa o rodinu, nech sa teda stará, je to jeho povinnosť. Žena je bohyňou domáceho kozubu, má s výchovou detí aj tak dosť starostí. Vo védickej Kultúre sa za najťažšiu skúšku života považuje výchova detí a život v rodine. Len tí, ktorí neboli schopní si vytvoriť vlastnú rodinu odchádzali do kláštorov, pretože sami neboli schopní evolučne napredovať. Nemáme tým samozrejme na mysli kresťanské kláštory. Do tejto kategórie nepatria Víťazi, t.j. profesionálni vojaci, ale títo – príkladom sú Kazaci – rodiny spravidla majú.

    Popri Kopnom práve existovala aj forma vlády VEČE, t.j. zhromažďovanie sa všetkých ľudí, teda aj žien. Na Veče žena môže vysloviť svoj názor či podať radu a je vypočutá, ale zodpovednosť za výber riešenia zdôveruje svojmu mužovi. Kopa na stretnutí prijíma uzávery a riešenia, Veče je zhromaždenie všeobecného charakteru. Len si pripomeňme, že toto právo bolo u nás tak zakorenené, že čas, kedy sa Rasa stretávala na Veče dodnes voláme VečeR(asy). Srbi si dokonca zachovali názov Večeras. Žeby ďalšia náhoda?

    Táto forma riadenia spoločnosti je najlepšia. Najskôr sa zíde 10 susedov, hláv rodín a vyberú si spomedzi seba toho najlepšieho a najschopnejšieho tak, aby zastupoval ich záujmy. Koho si vyberú? Žeby toho najväčšieho hlupáka či úplne neznámeho človeka typu Murphyho zákona „odborník je vždy človek z iného mesta“? Určite nie. Desiatnikom sa nemôže stať neschopný či neznámy človek – ako je to v demokracii kde stačí, aby mal peniaze na predvolebnú kampaň. Desiatnici si vyberú stotníka, stotníci tisícnika, tisícnici knieža. Nikde nemá šancu sa votrieť neznámy cudzinec. Všetky kniežatá si nakoniec vyberú Veľké knieža celej Rusi, t.j. Monarchu. Názov monarch pozostáva zo slov „man“ – um a „arch“ – vyšší, duchovný; t.j. je to presvietený um. Samozrejme, že neskorší kresťanskí či demokratickí mocipáni nemajú s pôvodným zmyslom slova nič spoločné.

    Monarch stojí na čele Dŕžavy a toto je zároveň systém, ktorý nám zapovedali naši Predkovia. Ak budeme vymýšľať čokoľvek iné, tak budeme ako tie mravce, ktorých je ešte málo a nevedia ako budovať mravenisko. Ale ak sa pripojíme k nášmu, Rodovému egregoru, t.j. ak cez nás – ako vodičov – začne účinkovať Rod tak zistíme, že je to také jednoduché, že nič jednoduchšie ani neexistuje.

    Netreba vari ani zdôrazňovať, že až keď sa staneme vodičmi Rodového egregoru sa tak stane, nie iba keď začnú mnohí mlátiť prázdne slová o slovanstve. Lebo iba toto je náš skutočný spôsob života, ale to zároveň znamená, že iba takto dokážeme prežiť. Pripomeňme si, že v súčasnej dobe sme na najlepšej ceste k sebazničeniu. Následkom plného účinku informačnej zbrane – ktorej najvyššie štádium je sexuálna revolúcia – sa u nás rodí už 7% debilov. Ale ak sa začne rodiť 8% debilných detí, tak sa spustí nezvratný proces našej likvidácie, proste vymrieme.

    V súčasnosti je preto najhlavnejšie sa zamerať na ozdravenie rodín, na dodržiavanie Zápovedí Predkov ako ozdraviť rodinu. Ak budeme fantazírovať a vymýšľať si kadejaké svoje obrady, tak z toho nič dobrého nevzíde.

    Proste existujú objektívne zákony (používame dnešnú terminológiu) Kozmosu, Stavby Sveta, Prírody, a práve tak existujú aj objektívne zákony vytvárania Rodín. Sú objektívne, nič si domýšľať netreba a pri zapojení Zdravomyslia nájdeme tie riešenia, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie pevných, silných rodín a materializáciu cnostného potomstva. Nezabúdajme, že toto je jedna z našich hlavných úloh. Ak sa nebudeme koncentrovať na tieto základné úlohy, ale budeme si vymýšľať kadejaké svoje „demokratické“, tak budeme ako tí mravčekovia, ktorí nevedia ako postaviť mravenisko. Zápovede Bohov, Zápovede Predkov a Zdravomyslie sú naše spoľahlivé míľniky do budúcnosti.

    Dnes sa môžeme dostať aj do situácie, že deti v rodine sa už napojili na Rodový egregor, ale rodičia ešte napojení nie sú. Čo robiť? To isté platí aj vtedy, ak žena sa už napojila, ale muž ešte nie. Tí napojení musia pomáhať nenapojeným, ale rozhodne nie ako „RADCOVIA“. Deti nemôžu otvorene riadiť rodičov, ženy mužov, lebo všetko pokazia. Tu je potrebné, aby začali umiernene dávať otázky takým spôsobom, aby rodičia odpoveďami na tieto otázky povedali to, čo deti chcú počuť. Takto môžu dnešní mladí pomáhať starším, ženy mužom. V žiadnom prípade nesmú radiť. Takto sa nezníži ani dôstojnosť rodičov či mužov. Dokiaľ rodičia neodpovedajú správne, dovtedy im treba zmierlivo a trpezlivo dávať nové a nové otázky a formulovať ich tak, aby nakoniec rodičia povedali to, čo chcú deti počuť.

    Mnohým sa stále nepozdáva, že sa nemôžu priamo kontaktovať so žrecmi, volchvami, či vidieť originály starých Véd a podobné veci. Musíme brať do úvahy, že sa zatiaľ nachádzame v stave okupácie, a preto väčšina žrecov a ich štruktúr ostáva naďalej v ilegalite. Práve preto existuje Vonkajší a Vnútorný Kruh Žrecov, čo sme už spomínali v minulom článku.

    No dnes už našťastie žreci Vonkajšieho kruhu majú možnosť hovoriť otvorene ale nezabúdajme, že existuje Vnútorný Kruh, ktorého členovia sa s nikým na priamo nekontaktujú. Takto to bude až dovtedy, kým budú mať moc v rukách okupanti.

    Ešte nie tak dávno sme o Védach nevedeli vôbec nič, a tí, ktorí niečo chceli šíriť končili prinajlepšom na psychiatrii. No nastúpil čas, že Pravda sa nedá ukryť, a preto namiesto informačnej blokády prišla potopa všakovakého odpadu, aby sme sa nevedeli v tom orientovať. Môžeme to prirovnať k prirodzenému prírodnému cyklu – času zimy. V zimnom čase veľa zvierat upadá do zimného spánku, čomu na druhej strane zodpovedajú kozmické, vesmírne cykly, ktoré závisia od percenta dopadu Kozmickej energie na Zem. Ak je plný príliv Kozmickej energie, tak nám pracuje 100% hlavného mozgu, no v stave maximálneho zníženia iba niečo okolo 2-3%. Je to stav spánku, kómy.

    Dnes sa mnohí ľudia začínajú zaoberať zdravým spôsobom života, je to už „v móde“. Toto je akýsi pomyselný prvý krok k prebudeniu, znak prvej vlny uvedomovania si neodvratnej zmeny. V súčasnosti už v niektorých krajinách nastúpila druhá vlna, čo je pripájanie sa k Rodovým egregorom, ľudí začína čoraz viac a viac zaujímať dedičstvo a skúsenosti  Predkov. Aby toto prekazili, začínajú s generovaním „odpadkov“.

    Ak sa vrátime späť k otázke zdravej a silnej rodiny, zopakujme si našu tradíciu výchovy cnostného potomstva. Ešte predtým si zopakujme, že ak hovoríme o žrecoch, tak existuje ako mužské, tak aj ženské žrecovstvo. A všetko sa u nás začínalo už narodením sa dieťatka…

    Žrec vidí auru novorodenca a hneď vie, kto, t.j. z akej kasty sa narodil. Čakry síce ešte v tomto veku nie sú všetky vyvinuté, ale forma aury je dostatočne spoľahlivým znakom. Na základe tohto poznatku – nie náhodne – dostal detské meno a výchovu. Chlapci aj dievčatá už od detstva vedeli, kým sa stanú v dospelosti.

    V našej Kultúre je dievčatko vychovávané od malička v Rodovej tradícii, a preto sa volalo VESTA, t.j. dostávajúca zVesť, poznanie Predkov, zVestovanie. Ak sa dievčatko z nejakého dôvodu nedalo pripraviť na svoju budúcnosť, tak sa volalo NEVESTA.

    Ak sa dievčatko už naučilo a stalo sa dôstojnou budúcou ženou, tak sa nazývala VEDUŇA (Ja Vediaca), t.j. tá, ktorá má poznanie, vie ako správne založiť rodinu a rodiť zdravé a cnostné potomstvo. Keď sa už vydala a rodila zdravé potomstvo, tak sa volala VEDMA (VEDiaca MAtka). Z tohto pohľadu sme všetci žreci a žrice.

    U chlapcov prebiehalo principiálne to isté. Už sa rodia ako remeselníci, vojaci či mudrci, a teda dostávajú zodpovedajúcu výchovu. U nás teda neexistovalo „všeobecné základné vzdelanie“, ale všetko sa organizovalo podľa kasty, t.j. podľa vrodených schopností, nie postavenia rodiny v spoločnosti. Je to rešpektovanie a uplatňovanie úrovne evolučného vývoja.

    Niekomu by sa mohlo zdať, že najlepšie je „zaradiť“ dieťa do „vyššej“ kasty, a to z rôznych dôvodov, najčastejšie kvôli majetku. Nuž bohatstvo v našom ponímaní sa nikdy nemeralo peniazmi, bankovými obligáciami, pozemkami a všetkým tým, čím to je bežné v demokracii. Náš hodnotový systém je úplne iný, čo zároveň znamená, že ak sa niekto snaží zabezpečiť si budúcnosť peniazmi, tak určite nemá ani poňatia o Slovanstve. Toto platí aj pre umiestnenie dieťa do tej či onej kasty. V našom svetonázorom systéme uznávame evolúciu Ducha – ktorý sa postupne inkarnuje od najjednoduchších tiel po najzložitejšie, pretože evolúcia druhov je výmysel tvarov – teda dieťa patrí do jemu zodpovedajúceho prostredia. Človek, ktorý sa celý život bude musieť stretávať s povinnosťami inej varny (kasty), bude celý život nešťastný. Ako ho dosadia nižšie, tak sa hravo vysporiada so svojimi povinnosťami a nebude nikdy naplnený, ak vyššie, tak celý život nebude schopný postavené úlohy naplniť. Ak je postavený do správnej, jeho evolučného vývoju zodpovedajúcej varny, tak môže mať ťažký život, ale bude schopný splniť svoje životné poslanie a bude šťastný.

    Je to možno z dnešného pohľadu zvláštne, ale je to Pravda, je to energeticko-informačné prostredie našej Rasy, našich Rodov. Vždy staviame na Svedomí a čestnosti, t.j. veciach, ktoré sa dnes nenosia. Základom existencie tvarov je lož, je to ich hlavná zbraň, našou hlavnou zbraňou je zdravomyslie. Kto si myslí, že nejako oklame tvarov, tak sa veľmi mýli. Oni boli Stvoriteľom tak na ôsmy deň stvorení, nikdy ich neprechytráčime, ale okrem toho, to nie je ani naša úloha. Vo Védach sa dočítame, že splnenie svojej úlohy, hoc aj polovičato no samostatne je viac, ako cudzej vrchovato. Každý si vyberá sám svoje miesto v živote.

    Tvari sú kozmickí paraziti, teda forma kozmickej nákazy, úlohou Slovanov je nadobudnúť voči tejto nákaze imunitu. Toto je rozdiel medzi Slovanmi a Árijcami, a preto mali Árijci spočiatku za úlohu ochraňovať Slovanov. Je to preto, lebo Árijci už túto imunitu vybudovanú mali pred príchodom na Midgard-Zem, pretože ju nadobudli vo svojich rodných Slnečných systémoch, kde sa už s touto nákazou stretli. Slovania naopak, v Slnečných systémoch, odkiaľ pochádzajú sa táto nákaza ešte nevyskytovala, a preto nie sú voči nej imúnni. No učíme sa na správnom mieste.

    V súvislosti s obranou pred parazitmi nevyhnutne musíme spomenúť kazakov. Kazáctvo od nepamäti chránilo naše hranice – áno, aj v Maličkej Rusi – a bojovalo proti kozmickým parazitom – tvarom. Ich hlavnou úlohou je vždy všetkými dostupnými prostriedkami a spôsobmi klásť odpor našim nepriateľom. Tu si musíme uvedomiť, že dnes je hlavnou zbraňou v práve prebiehajúcej vojne informačná zbraň. Je to najstrašnejšia zbraň a musí ju používať aj Kazáctvo. Inak to proste nejde. Nasadzovanie informačnej zbrane má tri úrovne. Prvou je sformovanie adekvátneho krátkeho HESLA, teda akéhosi krátkeho, no výstižného prevolania, naformulovania základnej myšlienky. Musia sa zostaviť organizácie, ktoré budú tieto krátke vyjadrenia v spoločnosti šíriť. Pre pochopenie je to niečo podobné, ako robia dnes rôzne náboženské sekty, napr. Jehovisti. Najskôr ľudí na ulici nalákajú krátkou vetou, ktorá obsahuje koncentrovanú podstatu informácie, ktorú chcú ľuďom podať. Ide o vytvorenie prvého kontaktu, záujmu okoloidúceho.

    Druhým stupňom je ROZJASNENIE, teda vysvetlenie, prečo práve takto treba postupovať, pričom sa môže zapojiť všetko, čo je dnes dostupné – internet, televízia, rozhas, noviny, časopisy atď.

    Tretím stupňom je HLÁSANIE, ŠÍRENIE, pričom v tejto fáze je nevyhnutné zostavovať svoje vlastné škôlky, školy, inštitúcie, teda nepreberať to – najmä pri výchove potomstva – čo pripravili tvari. Veľkým vzorom je v tomto smere Rodová škola akademika Ščetinina – dobre si pozrite tento krátky úryvok, kde hovorí žiak tejto školy a v krátkom priereze možno pochopiť, čo všetko a ako sa deti učia. Netreba pripomínať, že absolventi tejto školy bežne ukončia minimálne dve vysoké školy. Dobre sa započúvajte aj do slov kazáckej piesne, ktorá je v druhej časti klipu. Treba si uvedomiť, že spev je jedna z najvhodnejších foriem komunikácie s Vyššími bytosťami, s našimi Predkami. Oni veľmi radi komunikujú s nami takouto formou. Ak začneme spievať my, tak sa k spevu pripájajú aj oni. Majme však na pamäti, že okrem melódií našich – SAMOZREJME ĽUDOVÝCH – piesní sú VRCHOLNE dôležité ich slová. Kresťania nám skoro všetky texty „upravili“ na svoj, sedmoričný systém – niečo v štýle nám už známej úpravy rozprávky o dedkovi, ktorý ťahá repku, kde odobrali – „maličkosť“ – otca a matku, teda úplne zmenili hlavnú myšlienku príbehu. Tu platí, že čím bližšie k originálu, tým rýchlejší kontakt s Predkami z Vyšších Svetov. Hoci sa to mnohým nepáči, najviac sa zachovalo pôvodných textov v ruštine, ale je to predsa aj náš jazyk, jazyk Slovienov. No niektoré piesne – napr. už nami spomínaná „Po nábreží koník beží“ – si vieme ľahko vrátiť do pôvodnej, resp. „funkčnej“ verzie aj sami. Jednoduchým zamenením „slovenský“ za „sloviensky“ a pod. Ďalšia z dôležitých zásad je, že v našej Kultúre – čo sa u Kazákov zachovalo dodnes – neexistujú pozorovatelia pri speve, t.j. akési publikum. Spevy, tance, chorovody a vôbec všetky obrady sa robia spoločne, pretože všetci prítomní účastníci si vyrovnávajú energetické polia a napájajú sa na Rodový egregor. Teda žiadne individuálne „diskotékové tance“, ale spoločné chorovody a podobne. Podľa svedectiev ľudí, ktorí sú už prebudení a zúčastňujú sa tradičných slovanských obradov, ak oni sami prestanú v takej chvíli spievať, tak spev pokračuje – spievajú NEBESIA! Toto je RODOBOŽIE, toto je V MNOŽSTVE JEDNOTA! Ale je to aj neporaziteľná Sila, je to naša Sila!

    Teda úlohou Kazáctva dnes je premenenie taktiky informačnej vojny do bežného života. Dnes nie je správna doba na mávanie šabľami či strieľanie puškami alebo pištoľami. Dnes sú tvari na vrchole moci a niečo takéto by priviedlo k nesprávnym činom. Toto je nutné pochopiť. V informačnej vojne – studenej vojne – je nevyhnutné používať informačnú zbraň. Toto je veľmi dôležité pochopiť.

    Dnešná úloha našich Víťazov je „nalaďovať“ tento boj, nie oháňať sa šabľami. Toto robí skutočné Kazáctvo dnes. Preto treba naozaj používať zdravomyslie, keďže dnes sa napríklad v ruských médiách objavuje množstvo všakovakých „kazakov“. Najčastejšie nemajú ku skutočnému Kazáctvu vôbec žiadny vzťah. Veď ostatne aj u nás vidíte podobný jav – tvari vládnu všade – o Védach sa dozviete niečo iba z našej stránky, alebo podobných materiáloch na internete. No ak nejaké médium – či už rozhlas alebo televízia – dávajú čosi o Slovanoch, tak určite si dajú veľký pozor, aby Védy ani len nespomenuli. A takto vyberajú aj demokratických účastníkov.

    Kazáci Víťazi sú tí, ktorí bojujú, oni presne vedia, kto je náš nepriateľ a ako proti nemu bojovať. Veď bojovať peniazmi proti tvarom je to isté ako vodkou proti alkoholizmu, vládnymi fondmi proti korupcii, vojnou proti terorizmu či sexom za panenstvo. Skrátka cap nebude nikdy vhodným záhradníkom. Každý Slovan by mal vedieť, kto sú naši skutoční nepriatelia a ako proti ním bojovať. V tejto súvislosti sme už spomínali učebnice cárskej armády s touto tematikou, ktoré sa dajú stiahnuť z internetu.

    Už spomínaný princíp organizácie Žrecovstva formou Vonkajšieho a Vnútorného Kruhu je samozrejme uplatnený aj v Kazáctve. V tejto súvislosti si zopakujme, že ničenie Prírody vrátane zabíjania zvierat je ZLOČINOM proti vlastnému Rodu. Okrem karmických dôsledkov si aj pílime konár, na ktorom sedíme, pričom tvari našimi rukami bohatnú. O bezohľadnom drancovaní slovenských lesov AJ V tzv. NÁRODNÝCH PARKOCH rozhodujú udeľovaním svojich výnimiek na ťažbu na ministerstvách v Bratislave. Čo ale možno čakať od ľudí, ktorí síce zaujímajú vrcholové posty napr. na Ministerstve životného prostredia, ale sú zároveň najväčšími majiteľmi gátrov a píl na Slovensku? Lesy a zvieratká, ktoré majú ako tapety na pozadí svojich PC v úradoch im stačia – neuvedomujú si, že s najväčšou pravdepodobnosťou už sú iba históriu, v skutočnosti boli lesy vyťaté a zvieratá pozabíjané.

    Pre tých, ktorí uznávajú inkarnáciu treba doplniť, že je síce známou skutočnosťou, že ľudia sa nestretávajú náhodu, ale naopak, inkarnujú sa v celých skupinách, no tento fakt platí všeobecne. V „spoločnej vlne“ sa totiž neinkarnujú iba ľudia, ale aj zvieratá. Ich surovým zabíjaním a konzumovaním im ľudské mäsožravce neumožňujú evolučný vývoj, no keďže skupiny zákonite musia prichádzať ako skupiny, tak nútené opakovanie príchodu zvierat – ktoré znovu a znovu zabíjame – brzdí evolučný vývoj celej skupiny. Ak zviera má prežiť svoj život v súlade s jeho povinnosťami a prežiť zážitok prirodzenej smrti, tak pokiaľ ho nezažije aj to posledné v skupine, bude aj celá skupina brzdená. No v prelomových časoch – ako je aj náš – prichádzajú prelomové zmeny a pôvodné „skupiny“ sa jednoducho rozídu do „rozličných škôl“. Takže budú tí, ktorí postúpia nahor a aj tí, ktorí si zodpovedia za to, čo spôsobili iným. Pripomeňme si, že nás všetkých čaká „Koniec Sveta“. No vyplývajúc z pôvodných starých, Védických textov, pôjde o „Koniec Svetla“. Je to zničenie civilizácie a jej nasledovníkov. Túto periodickú čistku Sveta Javi nazývame „Koncom Svetla“ preto, lebo oni po opustení tohto Sveta pôjdu do očistca, kde nieto slnečného svetla. Pre Slovanov a Árijcov – no treba zdôrazniť, že nasledovníkov našej Kultúry, nie zbohatlíckych prevracačov kabátov – to nebude „Koniec Svetla“, ale „Koniec Tmy“. To preto, lebo tí, ktorí budú musieť opustiť tento Svet postúpia do Svetov Slavi, t.j. Svetlej Navi a tí, ktorí ostanú vo Svete Javi budú oslobodení od poroby démonickej vlády.

    Naši Bohovia nám v určitom čase pomôžu, ale treba si uvedomiť, že podstata dejov nie je v očistení Zeme od kozmických parazitov, podstata je v tom, aby sme v procese takéhoto boja nadobudli také vlastnosti, ktoré ešte nemáme, lebo sú nám zatiaľ nedostupné. Svet je ohromný a dokonalý trenažér, ktorý na 100% kontrolujú Bohovia Pravi, žiadny proces tu nie je neriadený. Cieľom sú teda naše vnútorné hodnoty, ktoré môžeme nadobudnúť iba v procese určitej životnej činnosti. Nie v akomsi nejasnom budúcom „Kráľovstve nebeskom“, ale tu a teraz. Nemáme očakávať, ale konať.

    Ak sme spomenuli, že dnes nie sú všetci Kazáci v skutočnosti Kazákmi, má to svoj dôvod v minulosti. Akosi dnes väčšinu ľudí ani nezaujímajú iní, ako donskí Kazáci, ale prečo to je tak? Od r. 1610 začala väčšina donských starešinov za peniaze a iné výhody „meniť farbu“ na kresťanskú. Problém začal byť v tom, že začali aj umenie svojich charakterníkov preklápať na druhú stranu – na stranu kresťanov. No veľmi skoro začalo ostatným byť jasné, že charakterníctvo v kresťanských rukách by bola obrovská skaza. Začali teda nepokoje najskôr medzi Donským Kazáctvom, najznámejšie sú povstania Jemeliana Pugačeva či Sťopku Razina. No všetky povstania za Starú Vieru boli kruto potláčané najväčšími zradcami akí len môžu byť – zapredancami do kresťanstva z vlastných radov. Samozrejme, že podpora centrálnej, kresťanskej vlády bola vždy naporúdzi. Takto r. 1642 vznikla na Done občianska vojna, ktorú starostlivo rozdúchal kresťanský patriarcha Nikon z Moskvy, neskôr tento smer hodne „podporil“ aj Peter I. Počas týchto vojen bola zničená polovica Kazáctva.

    Tak či onak, charakterníctvo sa nesmelo dostať do nepovolaných rúk, t.j. do rúk kresťanov. Zasadli starší Záporožských Kazákov a rozhodli o potrebe úplnej likvidácie donských charakterníkov. Smutné a kruté, ale nevyhnutné. V Kazáckej Kultúre poznáme tzv. oddiely Sokoliat či Sokolíkov. Sokol nie je náhodou jedným z našich symbolov, ale o tom sme už hovorili. Ostatne vzdialené odzvuky poznáme aj my v básni Smrť Jánošíkova, kde sa spomínajú síce dvanásti, ale predsa len v priamej súvislosti Sokoli, Sokolovia Bieli. Oddiely Sokolíkov sú oddiely charakterníkov, od malička špeciálne vychovávaných v umení charakterníkov. Išlo najmä o deti siroty, ktorým nepriatelia – najčastejšie kresťania – pozabíjali rodičov. Najtalentovanejšie z nich – chlapci aj dievčatá – boli prijímané medzi Sokoliata, kde výcvik začínali vo veku 10 rokov a trval 20 rokov. Učili ich bojovému Spasu, lebo Spas má aj nebojovú formu. Charakterníci – ako už vieme – dokážu riadiť nielen iných ľudí, ale aj čas a priestor. Guľka ich neraní, šabľa nezasiahne. Do bojov chodievajú po pás vyzlečení spravidla s dvomi šabľami.

    Z Dnepra teda boli vyslané oddiely Sokoliat k donským Kazákom, aby zničili všetkých tých členov Rodov Donských Kazákov, ktorí boli nositeľmi Spasu a zradili. Sokolíci všetkých zlikvidovali a úlohu splnili. Tým členov Rodov, ktorí nezradili bolo ponúknuté odísť na Ukrajinu. Dnes preto na Done bojového Spasu niet. Začal sa dostávať naspäť až s návratom Kubáňskych Kazakov, keď Katarína Veľká rozhodla, že 60 000 rodín sa môže vrátiť na základe žiadosti Potemkina, ktorý bol sám Kazákom. Katarína teda povolia presídlenie zadunajských, čiernomorských Kazákov na Kubáň. U nich – keďže nezradili – staré poznanie aj Viera je, a tak ho znovu priniesli na toto ruské územie.

    V Kazáctve je tradične 13 Rodov, a aby sa uchovalo Staré poznanie, tak každý Rod ovládal okrem všeobecných poznatkov Spasu aj svoju „špecializáciu“, pretože každý z Rodov musí uchovávať určité špecifické poznanie. Musia ho odovzdávať svojmu Rodu, aby keď nastúpi čas a príde sloboda, sa mohlo dať toto poznanie všetkým tým ľuďom, ktorí prežijú. V prastarej kazackej legende o Sokolovi sa hovorí, že príde čas (je tu), keď všetci narodení na Zemi nebudú poznať Dobro bez zla a Krásu bez duševného mrzáctva a nebudú ani vedieť, prečo sa na tomto Svete narodili. No my musíme vytvoriť nový Svet – Božský Svet.

    Rody Kazakov sú teda „špecializované“. Je napríklad Rod Celiteľov, aj Rod tzv. Kazranov, čo je starý názov pre odbornosť, ktorú by sme dnes mohli nazvať rozviedčíci, prieskumníci, spravodajcovia. Títo mali z pochopiteľných dôvodov aj svoj špeciálny jazyk. Sú aj veľké Rody rytierov a iné.

    U Kazakov sa tradične za najstrašnejšiu zradu považuje ZMENA VIERY. Preto môžete aj vo filme Taras Buľba vidieť, že otec pri takejto zrade nezaváhal a zastrelil aj vlastného syna. No Kazacký vzťah k Viere je iný, ako je dnes biomasa zvyknutá. Dodnes sú zachované niektoré „príslovia“ takéhoto druhu medzi Kazakmi, napríklad ak Kazak išiel orať pluhom, tak ho uchopil a povedal: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, poradím si aj sám“. Keď Kazaka napadnú nepriatelia, tak uchopí šabľu a povie: „Pomôž Bože, ak nepomôžeš, porúbem ich sám a ešte horšie bude“.

    V Kazáckom ponímaní sa tradične rozoznáva medzi Slobodou a Voľnosťou (v Starej Viere už poznáme ako SVAboda a SLOboda). V tomto ponímaní slobodu možno vziať aj dať (peniaze), no voľnosť je pochopenie zodpovednosti za skutky, za správanie sa každého človeka. Voľný človek je človek, ktorý sám dokáže urobiť rozhodnutie a zavŕšiť čin. Je si vedomý čo robí a nesie zodpovednosť, predovšetkým však sám pred sebou. Človek, ktorý sedí a čaká že Pán príde, že Pán rozhodne nie je voľný. Skutočný Kazák teda nemôže byť kresťan.

    Spas ako bojový systém je integrálnou súčasťou Kazáctva, pričom byť Kazakom je žiť špecifickým životným štýlom. Sú to voľní ľudia so zodpovednosťou za svoje činy. Kazak nečaká, až mu niekto niečo prinesie, berie si od života to, čo potrebuje. Nepatria jednej vláde a v skutočnosti sú jednoliatym celkom, aj keď tradične žili na pohraničí, teda okolo hraníc Rassénie. Kazak sa nedá kúpiť za peniaze, on sa neustále snaží pre Dŕžavu.

    V 17. storočí sa Japonsko stalo cisárstvom. Japonský cisár pochopil o čo ide v kresťanskom misionárskom businesse a vykázal odtiaľ všetkých kresťanských misionárov – katolíckych aj protestantských. Cisár začal pozývať do Kjóta európskych poslov, resp. poslov tzv. morských mocností – Angličanov, Španielov, Holanďanov, Dánov a pod. Keď sa títo dostali na dvor japonského cisára boli veľmi prekvapení, že hoci v Japonsku je aj dodnes obrovské množstvo rozličných škôl bojových umení, tak osobnú ochranku japonského cisára tvorili slovanskí majstri – Kazaci. To my sme učili ešte aj Japoncov.

    V rusko-japonskej vojne 1904-1905 bojovali s Japoncami Usurijskí Kazaci no nedivte sa, že sa o detailoch veľa nikde veľa nedozviete, a keď aj niečo, tak len hodne a tendenčne spracované. Známy je príbeh siedmych Kazakov, ktorí sa dostali do japonského zajatia a naložili ich na loď, ktorej posádku tvorilo niečo okolo 100 japonských vojakov. Do zajatia sa nedostali tak, že ich Japonci premohli v boji, ale vplyvom výbuchu ostali všetci v bezvedomí. Japonci ich takto našli a zviazali. No na palube sa z bezvedomia prebrali a porúbali celú posádku a s ukoristenou loďou sa vrátili nazad.

    Bratia Slovania, máme to šťastie, že žijeme na rozhraní Vekov, na rozhraní Svetla a Tmy a Svetlo nadobúda Silu. Len v jednote je Sila, ale nielen v jednote s Predkami, ale aj s ostatnými Rodmi. Spoja sa tri Svätoplukove prúty, alebo sa budeme každý hrať na svojom piesočku, kým nás tvari úplne nezničia? Koľko nám ešte chýba, aby sme sa ako mravčekovia napojili na egregor nášho Rodu? A chceme sa vôbec napojiť? Tu musí každý prijať zodpovedné rozhodnutie ako voľný človek. Možno to znie kruto, ale tí, ktorí čakajú na Pána k nám nepatria. My Pána nemáme, my sme voľní a zodpovední Slovieni!

  • TORZNÉ POLIA

    Táto téma je v „oficiálnom“ používaní pomerne nová, no je to jedna z oblastí, ktorá je dávno a trvalo zakomponovaná do našej Kultúry. Nie náhodou naši Predkovia používali výšivky a ostatné ochranné symboly v dennom živote. Tento poznatok je pevne „zakomponovaný“ do nášho Svetonázoru a jeho spätné osvojenie patrí do obdobia „Svitania“, t.j. Rána Svaroga.

    Celý Svetonázor našich Predkov sa dá pochopiť – rovnako ako pred tisícročiami – poznaním všetkých znakov Staroslovienskej Bukvice. Každá bukvica kompletnej Bukvice predstavuje samostatnú jednotku Svetonázoru, je to teda kompletný systém ako keby 49 kanálov do Všehomíru, z ktorých každý je jednak samostatný, jednak harmonicky doplňujúci všetky ostatné svetonázorové jednotky v Kozmickej harmónii.

    Každá bukvica má svoj vlastný názov, zvuk – čo dnes civilizácia považuje za jediný prejav písmena – a Obraz, pričom jeden je principiálne hlavný, ostatné sú ako keby pomocné. Hovoríme ako keby, lebo pre danú „aplikáciu“ môže byť práve jeden z „pomocných“ hlavným. Spájanie bukvíc do slova – materializácie Mysle – vytvárame slová. Ak by sme si predstavili, že každá z bukvíc má svoju frekvenciu „vyžarovania“, tak každé slovo sa stáva akousi neopakovateľnou sústavou vyžiarenej energie, ktorá nám okrem foném prináša aj Obraz slovom podaného javu. Práve táto Obrazná podstata je dôležitá dnes, pretože mnohé slová nám už vymenili úplne, alebo aspoň im dali úplne iný význam. No Vesmír, v ktorom žijeme je životným priestorom Svätej Rasy, teda je v prenesenom význame – ale zároveň aj skutočným – Bielovodím. Tento pojem nie je pre nás nijako cudzí, len si všimnite, koľko „Bielych vôd“ je zastúpených v našich toponymoch. Pretože zároveň platí „ako hore, tak dole“, tak všetko so všetkým súvisí.

    Kompletná Bukvica odzrkadľuje náš kompletný Svetonázor, kastrovaná Bukvica už kastrovaný svetonázor, teda nie plnohodnotný Svetonázor. Naše energetické telo vibruje na rôznych – prevažne vysokých – frekvenciách, ktoré zodpovedajú frekvenciám Bieleho Vesmíru, do ktorého patríme. Aby sme mohli byť v rezonancii s týmito frekvenciami, tak sme používali v hovorovej reči všetky frekvencie, ktoré nám kompletné spektrum našej Bukvice umožňovalo. Je to jednoduchý princíp, ak chceme počúvať nejakú konkrétnu rozhlasovú stanicu, či sledovať špecifický televízny prenos, tak si musíme naladiť patričnú frekvenciu, t.j. kanál. Ak naladíme nesprávnu frekvenciu, signál strácame. Toto znamená nielen stratu „spojenia“, t.j. poznatkov a zdroja Múdrosti našich Predkov – nakoľko sme sa odpojili aj od Rodových Egregorov – ale aj postupnú stratu zdravia a príchod chorôb, teda skrátenie života celkovo. No preladenie, či neschopnosť naladenia prijímača neznamená zánik vysielača, to si musíme dobre uvedomiť.

    Aby sme zhrnuli komplexnejší pohľad na elementy Svetonázoru – jednotlivé bukvice – pripomeňme si, že nielen jednotlivé bukvice majú svoje vyžarovacie frekvencie, ale na dosiahnutie ešte väčšej súčinnosti frekvencií sa bukvice spájajú do slabík, ktoré síce sú vyložiteľné aj samostatne, ale spojením bukvíc do slabiky sa vytvára nová frekvencia ešte väčšieho významu. Taktiež majme na pamäti, že princíp vkladania Obrazov do symbolov je prítomný nielen v Bukvici, Samskrite, Karune (runách všeobecne), Molvici, či v našom najmladšom písomnom systéme Hlaholike, ale je prítomný vo všetkých písomných systémoch staroveku všeobecne, okrem jednej, jedinej výnimky, a tou je rímska Latinka. To bolo naozaj prvé písmo pozostávajúce vyložene z foném, bez ukladania akýchkoľvek Obrazov. Ak myslíme všetky staré jazyky, tak naozaj všetky – písomné systémy Asýrčanov, Mitancov, Babylončanov, Egypťanov, Sumerov (dnes vieme, že by mali znieť „Šumerov“), starých Grékov, nevynímajúc Judejcov. Vkladanie Obrazov do špecifických znakov znamená „zaprogramovanie“ daného Obrazu do úrovne podprahového vnímania, t.j. nech je daný písomný znak v budúcnosti používaný kýmkoľvek a na akýkoľvek účel, naprogramovaný znak si svoj Obraz – a teda aj účinok – nesie stále so sebou. Už sme hovorili, že to, čo z neznalosti nazývame „arabskými číslami“, sú v skutočnosti znaky desiatich hlavných bohov Biblického národa, ktorých nazývajú „Ciferi“. Desiatim bohom „Ciferom“ zodpovedá desať špecifických symbolov, no na každý tento symbol je programovo „nalepený“ kabalistický Obraz. Naše vedomie vidí iba cifry, no podvedomie prečíta Obrazy – a takto to funguje vždy. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že ak chceme začať hovoriť cudzím jazykom, tak sa musíme aj „prispôsobiť“ mentalite onoho národa, pretože inak nikdy nezačneme hovoriť tak, aby sme ho úplne zvládli. No a presne takto to je aj s cifrovým systémom Kabbaly. Nie náhodou my máme čísla a Čísloboha, nie cifry a Ciferov, ale o tomto sme už hovorili v minulom článku. Rovnako sme hovorili aj o princípe, ako sa kliatby tohto systému dá zbaviť metódami Bielej Mágie, t.j. aplikovaním elementov nášho Svetonázoru pomocou Staroslovienskej Bukvice. Táto téma bude súčasťou pripravovaného kurzu Staroslovienskej Bukvice.

    Keď už sme načreli do tejto témy, tak si narýchlo zopakujme, prečo toto neľudia, t.j. tvari robia. Ako sme už vysvetlili v inom článku, životodarná energia vystupuje zo Sveta Pravi skrz Kon a vstupuje do každého z nás skrz čakru Rodnik, t.j. Prameň, ktorá je na temene hlavy. Musíme sa však pristaviť pri výraze „do každého z nás“, lebo tu máme na mysli iba ĽUDÍ. Neľudia nemajú tento zdroj energie k dispozícii. Medzi ľudí patria národy všetkých farieb kože, ktorí žijú na Midgard-Zemi, t.j. členov Veľkej Rasy a potomkov Roda jediného, ďalej ľudí žltej, červenej a čiernej farby kože. Pre týchto všetkých je príznačné, že v „nezmiešanom“ stave majú Svedomie, ktoré chýba neľuďom, t.j. Sivým národom, aj keď aj tu môžu nastať výnimky. Keďže však životodarná energia je nevyhnutná pre život a oni k nej nemajú priamy prístup, musia ju brať od nás. Práve preto ich nazývame paraziti. Nie je teda náhodou, že nás potrebujú udržiavať – a najmä v tomto čase – v nevedomosti ohľadom energií života. Je to pre nich totiž otázka života a smrti. Ak by sme sa my „zobudili“ a zistili kto vlastne sme a prečo tu žijeme, tak dôjdeme k tomu, že si svoju životnú energiu – biopole – začneme brániť. Máme na to schopnosti, ale musíme o tom vedieť. No a takto sa otázka našej nevedomosti stala nástrojom, ktorý pomocou informačnej vojny na nás používajú ako zbraň. My žijeme v nevedomosti, oni majú pohodlné, bezprácne „baterky“. Iróniu je, že ich moc môže padnúť tak rýchlo, ako padla moc Britov v Indii za Gándiho – naraz a definitívne. Čo je k tomu treba je POZNANIE. Nie náhodou je nevedomosť u nás považovaná za najväčší hriech.

    Hoci to väčšina našich ľudí – pod vplyvom cudzieho, vírusového programu ani nevidí – momentálne vôkol nás zúri informačná vojna, ktorej najvyšším – definitívnym – štádiom je sexuálna revolúcia. Aj keď sa to zdá nemožné, táto zbraň už zabila viac Slovanov ako druhá svetová vojna. Len na Ukrajine zomiera ročne odhadom 500 až 700 tisíc ľudí práve následkom informačnej vojny. Je to síce tichá a nehlučná zbraň, no jej smrtonosné účinky sú ohromné. A ako to bude u nás – máme tu 1 milión (aj keď to utajujú a klamú) Cigánov – uvidíme v dohľadnej budúcnosti; Cigáni rovnako patria k Sivým národom bez Svedomia. Môžeme zhynúť z a v nevedomosti.

    Za posledné tisícročie nás ovládali hlavne pomocou energeticko-informačnej mriežky, ktorá obklopuje celú Midgard-Zem – je to tiež živá bytosť, Boh Slavi. Táto mriežka sa nedá uplatniť po celej Zemi, nuž nás postupne nahnali do miest, kde na energeticko-informačnú mriežku Zeme naviazali svoju mriežku, najmä pomocou kostolov, krížov a podobných mechanizmov čiernej mágie. Od r. 1996 – keď začalo „Brieždenie Svaroga“ trvajúce jeden Kruh liet, t.j. 16 rokov do 21. decembra 2012 – sa začala táto účinnosť pomaly rozpadať. Museli preto pristúpiť na „náhradný“ program pomocou ďalších technických prostriedkov, ktoré jednak spočívajú v implementovaní potrebných „odberových agentov“ energie do nášho vnútra – alkohol, cigarety, narkotiká, geneticky upravené potraviny, športový sex a pod. – po vyše 300 psychotropných generátorov na družiciach okolo Zeme, chemických postrekov (Chemtrails) a podobne. Nemalú úlohu v celom mechanizme hrajú spravodajské služby všetkých krajín, ktoré sú riadené z jedného centra a realizujú projekt Démon Slovanstva.

    O prítomnosti jašterov na našej Zemi hovorí už veľa rozličných zdrojov. Hoci je to integrálnou súčasťou poznania Véd, dnes sa touto otázkou zaoberajú aj „externé“, nie Védické zdroje. Jedným z najznámejších a zároveň aj najúspešnejších šíriteľov tejto informácie je nám už známy David Icke. No pre tých, ktorí majú oči na pozeranie a pozerajú a uši na počúvanie a počúvajú – lebo toto nie je dnes bežné – sa možno za pomocou použitia zdravomyslia dopracovať aj k iným informačným vstupom. Pozrite si napríklad, ako sa jašter-tvar zhodou okolností dostal do zorného poľa kamery izraelskej televízie pri Obamovej návšteve Izraela. Nezabúdajme, že „čistokrvní“ jašteri mimikrujú, t.j. sú schopní sa vzhľadovo prispôsobiť okolitému prostrediu, t.j. nám. Ako to „zvláda“ Obamov „ochrankár“ posúďte sami.

    Ďalší jašter – pri pozornom skúmaní – na obrazovke Fox News.

    No a keďže náboženstvo jej ich výtvor, prečo by mali chýbať vo Vatikáne?

    Je to jednoducho tak, ich prítomnosť prestáva byť tajomstvom, hoci ich podstata je pre mnohých aj tak taká vzdialená, že radšej sa tým ani nezapodievajú…

    Ale my sa pohnime ďalej. Pri kompletnej Slovienskej Bukvici máme k dispozícii kompletnú „sadu“ elementov nášho Svetonázoru. Postupným odrezávaním bukvíc sme postupne strácali spojenie s našimi Predkami, t.j. Vysokými frekvenciami, ale situácia nie je beznádejná. Pochopením Obrazov, ktoré sú uložené v Slovienskej Bukvici sa môžeme vrátiť k Obraznému mysleniu, čo si netreba mýliť s obrazovým písmom, aj keď sa to mnohým pletie. No a pri chýbajúcich Obrazoch si môžeme zvyšok „dopočítať“ ch´Árijskou Aritmetikou. Detaily budú súčasťou pripravovaného kurzu. My sa pohnime vpred príkladom.

    Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo máme na niektoré ako keby rovnaké činnosti viacero výrazov? Prečo sme – aj napriek tvrdému pokresťančovaniu – si zachovali v jazyku niektoré slová, ktoré ako keby nemali význam? A vôbec, čo nám pomôže Obraz v slove, prečo nestačia fonémy, t.j. iba zvuky?

    Ako jednoduchý a rýchlo pochopiteľný príklad Obrazu uloženého v slove nám pomôže viac ako 1 000 rokov staré slovanské slovo: CIGÁNI. Nemáme prečo ich volať „Rómami“, ale ak oni sami chcú, tak nech sa tak volajú. Samotné slovo – aj keď toto je iba pre zopakovanie – je zostavené z troch slabík tak, aby nám podalo obrazný rozmer informácie: CI-GA-NI. „Ci“ je ukázanie, poukázanie, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o energii. „Ga“ je cesta, púť, ako materiálna, tak aj duchovná a „Ni“ je stáročiami skrátené „Nie“. Obrazný výklad slova nás upozorňuje, že sú to tí, „ktorí nie sú schopní duchovnej cesty“, t.j. žiadny duchovný vývoj u nich už nikdy nenastane, hoci v niečom nás môžu napodobňovať, t.j. ako keby mimikrovať. No sú to a zostanú bytosti bez Svedomia. Každý si musí za seba zvážiť, či táto informácia má cenu, no pri 1 milióne Cigánov na Slovensku to zvažovanie už dlho trvať nemusí.

    Popi vedeli, že v našich Obrazoch je pre nich ukryté nebezpečenstvo poznania, preto starostlivo za 1 000 rokov postupne odstraňovali pôvodné slová z verejného používania, a to popri fyzickej likvidácii našich Predkov aj ničením starých kníh. Dnes sa teda môžu tváriť, že všetko, čo máme nám „láskavo“ poskytli oni… a nevedomá biomasa im to zožerie.

    Vezmime si ako príklad hĺbky našej pôvodnej, slovanskej Kultúry slová:

    HOVORIŤ

    RIECŤ

    VRAVIEŤ

    POVEDAŤ

    Na prvý pohľad „zbytočné“ znásobenie tej istej činnosti, t.j. hovorenia. Ale pre pozorného čitateľa to je veľmi zaujímavá téma – ak máme úctu ku Kultúre našich Predkov, tak musíme brať do úvahy, že nič nerobili bez príčiny, pretože ani Príroda nič nedáva zbytočne. A už len samotná prítomnosť toľkých výrazov pre zdanlivo tú istú vec je reliktom prastarej, Védickej Kultúry, ktorá bola rovnaká a univerzálna pre všetkých Slovanov, vrátane nás, Slovienov.

    HOVORIŤ je najbežnejší spôsob oznamovania informácie inému človeku, pochádza zo slovienskeho „GLAGOLIŤ“, čo je aj Obrazom bukvice „Г“. „Hlaholenie“ je výraz, ktorý nám aj dnes naznačí, že ide pôvodne o akúsi „vyššiu“ komunikáciu, o dostávanie informácii vyššieho rádu. Slovo je dnes „zdevalvované“, no napriek všetkému je tu a prežilo.

    RIECŤ je povedať informáciu takým spôsobom, ktorá vytvorí akúsi hranicu medzi tým stavom, ktorý tu bol pred vyrieknutím danej informácie a stavom po nej, t.j. vzniklo akési rozhranie. Je to napríklad v slove „Žrec“, čo je skratka slovienskeho „Žizň RECi“, t.j. žrec je človek, ktorý vie podať informáciu, ako správne žiť. Podáva pôvodnú, neskreslenú informáciu. Ďalším typickým príkladom je rozkaz. Ten, kto ho dostal ho musí vykonať, t.j. stav sa principiálne zmení.

    VRAVIEŤ znamená povedať to, čo intuitívne viem, ale neviem to inak dokázať. Pri tomto slove sa trošku pristavíme, lebo ukazuje na jednu dôležitú súvislosť, ktorú si uvedieme nižšie. V slove je slabika „VIE“, ktorú nájdeme aj v slove VIERA. No z obrazného pohľadu Bukvice nemáme plnohodnotnú informáciu. Prečo? Siahnime k Bukvici – „ВѢРА“. To, čo dnes čítame ako VIERA písali naši Predkovia pomocou nám už známeho „Jať“. Dôkaz o používaní „Jať“ v spoločnom jazyku Slovanov nájdeme v tomto prípade ľahko. Foneticky ho zapíšeme ako slovenské „IE“, čo ako zvuková frekvencia pozostáva z „Ižej“ a „jEsť“. „I“ je pôvodne aj veľké písané s bodku, lebo predstavuje vstup Božského zo Sveta Pravi – znázorňuje sa graficky v strede Konu (Kruhu) bodkou – a priamej čiary nadol, t.j. symbolu zostupujúcej životodarnej energie (Inglie) z Nebies na Zem. „E“ je zase symbolom materiálneho Sveta Javi. Keďže fonéma spája v sebe „I“ aj „E“, tak niektoré národy si „ponechali“ zvuk „IE“, iné zase prebrali len zostupujúci Ingliu ako „I“. Všimnite si, že Rusi povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase „VIERA“ a Česi zase „VÍRA“. Takto interpretované slová sú dôkazom pôvodného použitia „Jať“ v zdrojovom slove.


    No nie je Viera ako viera. Pre jednoduchosť budeme pokračovať v latinke, ale je to hodne primitívnejší spôsob zobrazovania Duchovna našej Kultúry. VѢRA pozostáva zo slov v VѢDA + RA, čoho Obrazom je Žiariaca Múdrosť daná človeku. No v tomto slove sú dva mocné Obrazy: VѢ – vzájomnosť pozemského a Nebeského a RA – Svetlo. Pri Obraznom výklade dostaneme napríklad: VѢ-RA – vzájomné spojenie rečené Bohmi; VѢ-R-A – vzájomné spojenie rečúce človeku a pod. Ak sa toto isté slovo prepíše inými bukvicami – ktoré majú samozrejme aj iné Obrazy – dostaneme nové výsledky, ktoré si teraz priblížime. Zatiaľ čo „Ѣ“ (Jať) má Obraz „Spojenie Nebeského a zemského“, tak obyčajné „E“ (v azbuke čítané ako „jEsť“) vytvorí obrazný význam VERA – t.j. bytie, existencia pozemskej úrovne. Hoci z nášho pohľadu ide o „malicherné“ E alebo IE, problém je v niečom inom, keďže v Bukvici sú ešte dve ďalšie bukvice (fonémy) „E“, pričom každá má svoj vlastný Obraz, t.j. celkový Obraz slova sa vždy úplne mení. Tu môžeme vidieť, že naši Predkovia mali tak vyvinuté zvukové vyjadrovanie, že všetky štyri prípady vedeli pri výslovnosti odlíšiť – pričom my dnes poznáme iba jedno „E“ alebo „IE“ a myslíme si, že sme koruna tvorstva. A tu sme pri koreni problému s názvom SLOVIENI. Môžeme síce vidieť, že niektorí naši odborníci, slavisti či filológovia „odborne“ navrhujú čítanie našich Predkov SLOVENI, no títo páni NEMAJÚ ANI POŇATIA O OBRAZOVEJ PODSTATE BUKVICE – čo od profesionálnych vedcov, či už slavistov alebo celkovo jazykovedcov ani čakať nemôžeme. Myslia si, že je to aj tak jedno, že dnes sa to už aj tak zistiť nedá – ale omyl, DÁ! Výraz SLOVIENI sa totiž zachoval z minulosti napísaný – a napríklad aj profesor Šimon Ondruš v diele ODTAJNENÉ TREZORY SLOV uvádza, že meno sa pôvodne píše s JAŤ, t.j. Ѣ. Problém má s tým, že bukvicu považuje – ako správny kresťan – za výmysel známych fantómov kresťanstva Cyrila a Metoda – čo zase vieme my, že nie je pravda. Aj podľa svedectva Velesovej knihy sa títo fantómy tajne učili u našich Predkov už dávno hotové znaky Bukvice, pričom ani nespomíname svedectvo Maura Orbiniho. Veď aj preto nemôžu Velesovu knihu uznať, lebo by museli priznať oveľa viac vecí. Profesor Ondruš teda siaha ku špekulácii, že „Ѣ“ sa určite čítalo ako „E“ alebo „Ӓ“, z čoho mu logicky vychádza, že zámena „E“ a „IE“ je len akési nepodstatné klišé… ale opak je pravdou. Nuž, kto chce zastávať názor, že ide o akýchsi „SLOVENOV“ mal by vedieť, že zámena zvuku „IE“ za „E“, t.j. „Ѣ“ za „E“ znamená v Obraznom významné nasledovné. SLOVIENI sú tí – naši Predkovia – ktorí do svojho Svetonázoru pojali SPOJENIE NEBESKÉHO A POZEMSKÉHO, lebo toto je Obraz JAŤ/Ѣ. No a SLOVENI je národ, ktorý v minulosti na našej zemi nežil, ale je orientovaný NA MATERIÁLNY SVET, lebo práve materiálny Svet Javi je Obrazom „E“. Svet Javi je síce neoddeliteľnou súčasťou našej aktuálnej materializácie, ale náš pôvod je na Nebesiach a práve spojenie s Nebesami je to, čo nás charakterizuje, teda celú našu Kultúru. Nie náhodou zo zvyšku Slovienska urobili Slovensko a z mužov dokonca akýchsi predtým neexistujúcich Slovákov… hoci z tohto pohľadu ide možno o viac menej sympatický pokus nájsť cestu k označeniu obyvateľa Slovenska a vyhnúť sa akémusi „Slovákovi“, keďže ženy máme Slovenky a jazyk Slovenský, no táto cesta je postavená na NEVEDOMOSTI. A aspektov je tu viac, takže si uveďme ešte jeden, pri ktorom zase použijeme dnes návykovú latinku. Slovo „v Ѣden Ѣ“ znamená naše „vedenie“ vo význame POZNANIE, zatiaľ čo inými znakmi napísané slovo ako „vEdeniE“ znamená vedenie vo význame sprevádzanie. Ak si necháme nahovoriť, že náš tvar je SlovEni, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že si želáme byť kýmsi vedený… ako a kde už vyriešia za nás iní. Ale ak si ponecháme väzbu SlovIEni, čo aspoň ako-tak zvukovo zachováva zvuk „Ѣ“, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že našim želaním je si ZACHOVAŤ SPOJENIE medzi našim aktuálnymi bytím v Javi a Svetom Bohov a Predkov, t.j. Svetom Pravi, t.j. mať vlastné poznanie.

    POVEDAŤ si tiež musíme viac ozrejmiť, pretože k tomuto slovu sa viaže ako ďalší náš pôvodný výraz „POVERA“, ktorý má dnes už silne zmenený význam, tak aj – možno prekvapujúco – anglické slovo POWER, ktoré si zase zachovalo svoj pôvodný význam, ktorý je v jeho Obraze. Prečo? Povedať totiž znamená hovoriť niečo POdľa  VÉD, t.j. Múdrosti Predkov, keďže v našom ponímaní VIERA je jasné poznanie, ktorá je opísaná vo VÉDACH ako podanie našich Predkov a nie nevysvetlená dogma, ktorá vedie k onému „modli sa a rob (na nás)“. Keďže Védy sú poznanie Predkov, tak ten, kto má poznanie podľa (t.j. z) VIERY (VÉD) má zároveň moc, čo ho dáva do značne výhodnejšej pozície oproti tomu, kto nevie, lebo poznanie nemá. Povera je teda to, čo nám dáva tomu, kto vie silu, lebo ju má z poznania Predkov. Hoci dnešná angličtina si zachovala pôvodné Obrazné významy už iba na 2%, slovo po-wer je aj pre neodborníka jasne rozoznateľné ako po-v(i)ere, t.j. podľa Viery. No a iba na dôvažok, hovoríme VIERA a nie VERA, t.j. slovo sa pôvodne vyslovovalo ako poviera a poviedať. Pov(i)edať je teda hovorením oznámiť takú informáciu Múdrosti Predkov, ktorá má potenciál sily, lebo poznanie je moc aj dnes. No nezabúdajme, že podľa nášho Svetonázoru je informácia iba svedectvo o čomkoľvek, a teda podlieha spracovaniu (Ohňovým procesom). Teda presnejšie, mala by byť spracovaná. Ak totiž dostaneme informáciu od kohokoľvek – vrátanie podania Predkov – je to informácia 1. stupňa. Je síce cenná, ale pre nás je cennejšia informácia 2. stupňa, t.j. tá, ktorú dostaneme jej spracovaním vlastnou mysľou, teda procesom OBRAZNÉHO myslenia. Až na výstupe tohto Ohnivého procesu sa informácia mení na osobnú skúsenosť – v zmysle zdravomyslia – a teda na MÚDROSŤ. Inak to nejde. A v takomto stave poznania môžeme už aj my niečo iným POdľa-ViEry-DAŤ, čo je jeden z výkladov tohto slova.

    Vyššie sme práve použili výraz ako „jeden z výkladov“, hoci sa odvolávame na zdravomyslie. V tomto štádiu poznania našich čitateľov už môžeme aj tu postúpiť o krok ďalej. Ak hovoríme o rôznych výkladoch, tak vždy musíme varovať, že to, čo dnes civilizácia proklamuje ako „vlastný názor“ je z pohľadu poznávania Stavby Sveta otázne, pretože sa tvorí iba na základe piatich materiálnych vstupov do našej mysle, t.j. na základe piatich zmyslov. Keďže ani jeden zo zmyslov nemáme dokonalejší ako ríša zvierat, tak celý civilizačný „vlastný názor“ sa stáva viac než diskutabilný v otázke poznávania Istiny, t.j. Absolútnej Pravdy, pretože tu sa už dostávame do oblasti nehmotnej, ale zmysly sú viazané na hmotu. Hoci toto sme už vysvetlili, zhrňme si to. Informácia je svedectvo o čomkoľvek, pričom to, čo nám všetky svedectvá zbiera nazývame UM. To, čo vyberie z celého množstva informácií jednu charakteristickú a urobí z nej jeden vývod nazývame RAZ+UM, čo dnes voláme ROZUM. No a súhrn týchto vývodov tvorí INTELEKT. Všetky tieto fakulty sú viazané na zmysly, nie napríklad na INTUÍCIU či JASNOVIDECTVO, pretože podľa Véd máme sedem, nie päť zmyslov. No otvoriť tieto ďalšie dva zmysly sa nedá len tak, pretože kanály máme obsadené tým, čo nám „dodáva“ materialistická civilizácia, a teda bežný človek sa z tohto uzavretého kruhu nedostane. Ale cesta tu je. Ak totiž začneme pracovať so slovom, ak si uvedomíme súvislosti medzi Vesmírom a našou genetikou a ich vyjadrením v základných elementoch Stavby Sveta, t.j. v kompletnej, 49 znakovej sade Bukvice, tak sa dvere začnú otvárať. Jazyk Slovienov je univerzálnym jazykom Vesmíru, a teda Obrazy slov vždy vstupujú do nášho podvedomia ako Obrazy nášho ponímania Stavby Sveta. Ani jeden náš Obraz nie je negatívneho, temného charakteru – hoci iné jazyky majú takéto „funkcie“ – preto ich používaním sa dá pomerne rýchlo nájsť cesta k poznávaniu Múdrosti Predkov. Ako varovanie si zopakujme, že existuje ako podprahové, tak aj zaočné vnímanie a chápanie, ktoré sa deje bez účasti nášho vedomia, no pôsobí dlhodobo a nebadane. Preto nie je jedno ako a čo hovoríme a ako a čo píšeme. V lepšom prípade hovoríme jedno a v slove je uložené ako Obraz niečo iné, čo nám znemožní využiť moc slova. Práve stratou rôznych zvukov – frekvencií – našich pôvodných slov sa stalo, že staré zariekania a podobné nástroje našich Predkov dnes nefungujú – lebo ich nevieme spustiť. No sú tu a sú pripravené – ak nájdeme spôsob, ako ich postupne „zapínať“. Inej cesty nemáme. Len na okraj dodajme, že aj mnohí liečitelia zistili, že v poslednej dobe už na ľudí neúčinkujú pôvodné dávky napríklad prípravkov z liečivých rastlín, že je potrebné dávky zvyšovať. Toto má však väzbu na cudzie látky, ktoré sa do nášho tela dostávajú a je ich čoraz viac. No správnym zariekaním, pravslávením, modlitbou a podobnými nástrojmi – ak by boli vyrieknuté správnu frekvenciou (čo platí aj u mantier), by sme všetko prekonali aj tak. Nezabúdajme, aj preto sme SLOVIENI.

    Tu sa môžeme – spoliehajúc sa už na védickú gramotnosť našich čitateľov – znovu vrátiť k fakulte „vlastného názoru“. Ak ho chápeme nie z civilizačného, ale Védického uhlu pohľadu, tak môžeme postupovať takto. Elementy nášho Svetonázoru sú kompletne uvedené v 49 kanáloch jednotlivých, samostatných prvkoch, ktoré voláme bukvice či Svätoruské Obrazy. Ale každá bukvica má jeden hlavný a až do 48 vedľajších Obrazov, teda každé slovo z nich vytvorené má viac ako jeden Obraz. Ak sme zvládli princíp Obrazného myslenia tak už vieme, že to v žiadnom prípade nie sú protirečivé významy, ale iba ďalšie hrany toho istého, priestorového Obrazu. No pochopiť toto dnes znamená prejsť už dlhú cestu smerom ku Kultúre Predkov. Z toho vyplýva, že každý človek si pri výklade významu slova nájde ten variant, ktorý práve jemu zodpovedá z pohľadu jeho stupňa evolučného vývoja. Preto je v našej Kultúre vyložene neprípustné sa vysmievať či inak znevažovať výklad iného človeka – ak vychádzal zo všeobecne platnej sady Obrazov, t.j. Bukvice, pretože to predstavuje vstup do a zneuctenie jeho vnútornej Svätyne, t.j. Chrámu jeho Mysle. A pre nás je neprípustné – máme aj takú Zápoveď – znižovať dôstojnosť iného človeka. Tak či onak, toto je prirodzený „vlastný názor“ z védického pohľadu, ktorý však nemá nič čo činenia s „vlastným názorom“ v priestore civilizácie, ktorý čerpá vyložene z materiálneho okolia. Teda, ak by sme si to chceli priblížiť obrazne, je to ako riadenie auta. Na to, aby sme auto dali do pohybu a odviezli sa na želané miesto musíme radiť rýchlosti, ktorých počet je pre dané auto daný a logika pevná. Každý radí inak a aj sa vezie inak, ale každý používa tie isté rýchlosti. Teda hoci výsledok je vždy rozdielny, elementy riadenia auta ostávajú vždy tie isté.

    Jedným zo spôsobov diskreditácie našej Kultúry je napríklad napádanie dôveryhodnosti našich Véd, keď už majú tú smolu a podarilo sa nám ich uchrániť do dneška. Jedným z argumentov je napríklad, že Páter Dij Alexander si ich vymyslel z rozličných zištných pohnútok a podobne. Najradšej by boli, aby sme im ich ukázali. Je to však veľmi priehľadný ťah. Už samotná fotka (obraz) umožňuje zdatnému čiernemu mágovi – a práve takýto stoja za pozlátkom rôznych, ale všetkých náboženstiev – identifikovať miesto uloženia originálu na Zemi. No a odtiaľ je už iba krok k ich zničeniu. Ale skutočnosť je taká, že dnešný Páter Dij ich nemá, aj keby to chcel urobiť. Podstata je v systéme, ktorý naši Predkovia vytvorili, aby sa poznanie dochovalo práve do dnešných dní. Páter Dij je síce Hlavným Žrecom, no iba toho, čo nazývame Vonkajší Kruh. Okrem tejto štruktúry existujú ešte Žreci Ochrancovia Starej Múdrosti, ktorí majú vlastnú štruktúru a nazývame ich Žrecmi Vnútorného Kruhu. Títo v tajnosti už tisíc rokov uchovávajú Prastaré poznanie našich Predkov, a to naozaj úspešne. Žeby to teraz nejaký debil celé „vyzvonil“, len aby pár naivných nevedomcov bolo uspokojených? Každý rozumný človek vie, že takto to jednoducho nikdy nebude. No Žreci vnútorného Kruhu v potrebný čas podávajú potrebnú informáciu a v potrebnom rozsahu verejnosti. Nie však médiám, ale prostredníctvom špeciálneho posla, teda človeka, ktorého nazývame АВѢГА, a to vždy Hlavnému Žrecovi Vonkajšieho Kruhu, ale niekedy aj iným ľuďom, ak to prospeje šíreniu poznania. Otec Alexander teda nevypracoval napríklad Slovansko-Árijské Védy, on ich možno ani v originály nevidel, aj keď to nie je vylúčené. No dostal dôveryhodnú informáciu, na ktorú má poverenie šíriť medzi nami, a to aj zodpovedne robí. Samozrejme, že vie oveľa viac. My vieme, že takýto AVIEGA chodil aj za Levašovom. Hoci mnohí najskôr Levašova vyzdvihovali do Nebies a dnes mu nevedia prísť na meno, oplatí sa venovať pozornosť tomu, čo hovoril. Nakoniec bol zavraždený, podobne ako ďalšia výrazná osobnosť v Rusku, generál Petrov. Jedna stránka veci je, kto naozaj stojí za ich vraždami, ale nemenej dôležité je vedieť, prečo sa tak vôbec mohlo stať. Jeden aj druhý sa dopustili veľkej chyby, za ktorú zaplatili. Existuje totiž okultný zákon, ktorý hoci je skrytý, je vždy účinný. Ako Levašov tak Petrov začali budiť dojem pre ľuďmi, že sú žrecmi či volchvami. Áno, vzhľadom na poznanie, ktoré doručuje AVIEGA možno vedieť oveľa viac ako iní ľudia, ale ich úloha spočívala v šírení poznania medzi ľuďmi. Vyhlásiť samého seba za žreca či volchva je totiž už prekročenie hranice, za ktorou – v zmysle zmieneného okultného zákona – majú démoni takúto bytosť právo zabiť. Prečo? Žrecom sa totiž v našej kultúre nemôže stať len tak hocikto a kedy sa mu zachce. Postup je totiž taký, že žreci vyberajú už nadané deti na základe štruktúry ich bioenergetického poľa, t.j. ich vrodených schopností na základe skúseností z minulých životov. Takéto dieťa je roky vychovávané a sú mu podávané poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby mohol byť žrecom či volchvom. Nehľadiac na poznatky, ktoré daný človeka má, žrecom sa môže stať až vo veku naplnenia dvoch Kruhov Liet, t.j. vo veku 32 rokov najskôr. No a volchvom sa môže človek stať až vo veku 41 rokov. Jedným z vonkajších znakov volchva je čierny opasok, ktorým má opásanú bielu košeľu. Takto je v Starovereckých chrámoch zobrazovaný na ikonách Alexander Nevský, ktorý bol volchvom, a teda určite nebol nijakým kresťanom, ako sa to snažia nám dnes popi nahovoriť. Volchv je zároveň človek, ktorý „VOLovCHoVá“, t.j. ochraňuje kravy, ktoré určite neje. Nič nie je náhoda.

    Keďže sme si opäť urobili krátku exkurziu do našej Kultúry, môžeme sa pozrieť na torzné polia. Z pohľadu dnešnej fyziky ide o pomerne novú skutočnosť, ktorá sa však už na základe experimentálnej práce fyzikov dostáva z pozície „toto nie je možné“ do roviny „niečo na tom bude“. Fyzika ako taká donedávna pracovala s tromi druhmi vzájomného pôsobenia. Sú to elektromagnetické a gravitačné polia, jadrové sily, t.j. silné interakcie, ktoré zodpovedajú za to, že častice atómového jadra držia pevne spolu v kompaktnom stave a tzv. slabé interakcie, teda sily, ktoré tiež pôsobia v jadre atómu.

    Pri zrode modernej teórie torzných polí stál francúzsky matematik Élie Joseph Cartan, ktorý r. 1913 publikoval článok, ktorý mal ani nie tak fyzikálny, ako skôr matematický obsah. V tejto práci uviedol tzv. tenzionálnu analýzu, čo je oblasť, s ktorou sa dnes stretávajú nie iba teoretickí fyzici, ale aj technici inžinieri. Cartan hľadal možnosť vytvorenia inej všeobecnej teórie, než akú umožňovala matematika či fyzika. Na konci svojej práce však uviedol vetu, ktorou principiálne „vystúpil“ z oblasti matematiky a vstúpil do sféry fyziky. Za túto jedinú vetu by mu podľa dnešných kritérií mali udeliť Nobelovu cenu, no táto sa neudeľuje posmrtne. Táto veta znela asi tak, že v Prírode musia existovať polia, ktoré sú vyvolané rotáciou, teda krútením.

    Všetci vieme, že existuje fyzikálny parameter, ktorý je vlastný ako elementárnym časticiam, tak aj väčším predmetom, a tento nazývame hmota. Hmota vyvoláva gravitačné pole, ktoré pôsobí na vzájomné vzťahy telies, ktoré majú hmotu, t.j. sa navzájom priťahujú. Všetky polia pochádzajú zo svojich prvopočiatočných nositeľov, teda elementárnych častíc, čo znamená, že každému nezávislému parametru elementárnej častice musí zodpovedať vlastné elementárne pole, ktoré spôsobuje vzájomnú interakciu medzi časticami daného parametra.

    Ak je nezávislým parametrom medzi jednotlivými časticami hmota, tak vzniká gravitačné pole, ak je parametrom náboj, tak vzniká elektromagnetické pole. No ak je to tak, tak každý fyzik musí zároveň priznať, že existuje ešte jeden nezávislý parameter elementárnej častice, ktorý vo fyzike nazývame „spin“, t.j. krútenie, otáčanie, rotácia. Spin ako kvantový parameter nie je nijako závislý ani od náboja, ani od hmoty. Z toho zároveň vyplýva, že musí existovať aj samostatné pole, ktoré nezáleží ani od hmotnosti a ani od náboja a pomocou ktorého musí medzi rotujúcimi objektmi existovať vzájomná interakcia. Takže pole, ktorého existenciu predpovedal Cartan je presne to pole, ktoré vzniká rotáciou, teda spinom. Preto aj dostalo vo fyzike názov „torsion field“, t.j. torzné, či inak aj krútiace pole.

    Na základe intenzívnych výskumov a pozorovaní za posledné desaťročia dnes môžeme hovoriť o dvoch skupinách dôležitých uzáverov. V Prírode existuje univerzálne prostredie, ktoré preniká celým priestorom a voláme ho fyzické vákuum. Toto prostredie – vákuum – podľa toho, s čím príde do styku mení svoje vlastnosti, t.j. v reči fyziky nadobúda nejakú polarizáciu. Ak sa teda niekde v priestore objaví hmotné teleso, tak ono takým spôsobom reaguje s okolitým prostredím, či inak tak ho polarizuje, že okolité prostredie nadobúda také vlastnosti, ktoré nazývame gravitačné pole.

    Ak sa niekde v priestore objaví náboj, tak s týmto prostredím reaguje inak, inak ho polarizuje, a teda v takomto prostredí vzniká taká polarizácia, ktorá sa prejavuje ako to, čo dnes nazývame elektromagnetické pole.

    Ak sa v tom istom prostredí objaví objekt, ktorý má spin, t.j. točí sa, tak tento vzájomne reaguje s okolitým prostredím tretím spôsobom, teda inak polarizuje. V takomto prípade to isté prostredie nadobúda vlastnosti, ktoré nazývame torzné polia. Z nášho pohľadu tu môžeme poľahky pozorovať princíp Triglavu.

    Jedno a to isté prostredie v rôznych stavoch sa v jednom prípade prejaví ako gravitačné pole, v druhom prípade ako elektromagnetické pole a v treťom ako torzné pole. Torzné polia však majú – na základe pozorovaní z experimentov – úplne iné, dá sa povedať, že neočakávané, nezvyčajné vlastnosti.

    Torzné polia vznikajú spinom, t.j. točením. Všetko, čo sa krúti – od kvantového krútenia sa elementárnych častíc po rotáciu Vesmíru – spôsobuje torzné polia. Vznikajú aj u takých bežných vecí, ako je krútenie sa kolies auta. Pre nezávislého pozorovateľa je aj naša Zem zdrojom torzného poľa, rovnako ako rotujúce hviezdy či galaxie. No na rozdiel od elektromagnetického poľa je pozorovaná situácia zložitejšia. Ak existuje náboj, tak existuje elektromagnetické pole, ak náboj neexistuje, tak elektromagnetické pole neexistuje. Tento princíp síce platí aj v prípade torzných polí, no pridružujú sa ďalšie, neočakávané princípy. Dnes je pozorovaním zistené, že aj samotné prostredie – vákuum – môže spôsobiť vznik torzného poľa, t.j. tieto polia sa môžu vákuom generovať samé, teda spontánne. Torzné pole môže vzniknúť aj samotnou existenciou nejakej formy. Napríklad existujú dodnes nevysvetlené javy, ktoré prebiehajú v pyramídach, teda hoci sa pyramídy nekrútia, účinok krútenia vo forme elementov torzného poľa tam je pozorovaný.

    Príroda je teda vytvorená tak, že ak je niekde hmota a vzniká gravitačné pole, tak v takomto prostredí – minimálne na mikroskopickej úrovni – nie sú pozorované nijaké iné objekty okrem gravitačných polí. Gravitačné pole existuje a prejavuje sa v čírom stave. Ak existuje zdroj krútenia, tak vzniká torzné pole a iné javy ako torzné pole nie sú v danej oblasti viditeľné, t.j. torzné pole sa prejavuje v čírom stave. Čo však nebolo očakávané je to, že keď vznikne elektromagnetické pole – o ktorom si vedci mysleli, že vedia všetko – ak teda zistíme, že niekde v priestore existuje elektromagnetické pole – a je jedno či elektrostatické alebo vlnové a aj to, akým spôsobom vzniklo – tak tam vždy ako vedľajší efekt existujú aj komponenty torzného poľa. Možno teda povedať, že elektromagnetické pole nemôže existovať bez toho, aby bolo zároveň zdrojom vzniku torzných polí.

    Torzné pole sa v priestore šíri pomocou vákua, čo je prostredie, ktoré je pre nás v bežnom stave nepozorovateľné, pričom vo vzťahu k torzným vlnám sa vákuum chová ako akási forma hologramu. Popri tom boli spozorované aj ďalšie neočakávané a prekvapivé vlastnosti. V prípade elektromagnetických aj gravitačných polí platí zákonitosť ich účinnosti v závislosti od štvorca vzdialenosti – napr. Coulombov či Newtonov zákon. No Príroda v prípade torzných polí zostavila veci úplne inak, čo bolo navyše dokázané a potvrdené už nielen teoreticky, ale aj experimentálne a to neraz. V prípade torzných polí vôbec neexistuje závislosť ich intenzity od vzdialenosti. Teda účinok torzného poľa je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o vzdialenosť 5 cm alebo 5 miliónov km. Účinok sa prejaví všade a okamžite s rovnakou intenzitou.

    Ďalší postulát vedy hovorí o tom, že rýchlosť svetla je absolútna, a teda že neexistuje vyššia rýchlosť ako rýchlosť svetla, hoci tento postulát v skutočnosti nikto nikdy nedokazoval ani teoreticky, ani experimentálne. Einsteinova rovnica bola jednoducho prevzatá ako axióma, t.j. „zožratá aj s navijakom“. No astrofyzika už viac ako 25 rokov pozná rýchlosti prekračujúce rýchlosť svetla a to u približne 20 konkrétnych objektov vo Vesmíre. Toto bolo publikované ešte v sovietskom časopise ÚSPECHY FYZICKÝCH VIED r. 1985, pričom išlo o rýchlosti až do 10 násobku rýchlosti svetla. Z pohľadu fyziky torzných polí možno povedať, že skupinová rýchlosť torzných vĺn je proste nekonečne vysoká.

    V elektromagnetických poliach sa rovnaké polarity náboja odpudzujú, ale v torzných poliach to je presne naopak, t.j. rovnaké „náboje“ sa priťahujú. Fyzici totiž prípady rotácie konkrétnym smerom nazvali „torzné náboje“.

    Ak je už táto fyzikálna teória „vonku“, tak ju môžeme prepojiť s poznaním Predkov. Naša základná ochranná symbolika – Svastiky – sú nie náhodou „rotujúce“ rovnoramenné kríže. Zatiaľ si nevieme predstaviť ich účinok a ani to, na čo sú „na druhej strane“ torzných polí napojené, ale nie je to nijaká náhoda. Rovnako je tento princíp zakotvený v grafike Staroslovienskej Bukvice. Učme sa preto podrobne, čo každý druh Svastiky znamená, veď tvari nie náhodou vynaložili nemálo úsilia na ich zdiskreditovanie, rovnako ako na „vykastrovanie“ Bukvice. Nezabúdajme, že náhody neexistujú a kto nepozná minulosť, je odsúdený na jej opakovanie, a teda nemá budúcnosť. Slovien ju má, Slovenovi stačia „chlieb a hry“… dočasne, pretože finále sa nezadržateľne blíži. Možno nebude od veci, ak sa započúvate do slov piesne od Elánu TRETIE OKO, alebo SVET JE VO FINÁLE od Pavla Hammela.

    2013

  • ALEJA MIGOV

    Hoci tento článok by sa mohol zdať mnohým našim čitateľom akosi „od veci“, nie je to celkom tak. Dlhodobo sme bombardovaní výmyslami o tom, že sme zaostalé opice, že môžeme byť radi, ak nám Západ niečo čo i len tak, z milosti, podhodí. A ak už niečo dokážeme, tak jedine pod ich vedením, alebo nanajvýš ak ich kopírovaním. No pravda je úplne iná.

    Všetko, čo my, Slovania dokážeme si musíme dobre uvedomovať, lebo nič sa nedeje iba tak, bez príčiny. V USA skúmali, ktorý národ má najviac zaevidovaných principiálnych vynálezov, ktoré zásadným spôsobom pohli svet vo vývoji vpred. Keď sa ukázalo, že vyše 60% z nich urobili Rusi ako národ, tak radšej túto štatistiku – rovnako ako výskum reakcií mozgu na slová v rozličných jazykoch, ktoré vykonal americký Institute of Brain – radšej nezverejnili. My si len doplňme, že zvyšné vynálezy vykonali „ostatní“ Rusi, t.j. bieli ľudia žijúci v ostatných krajinách sveta.

    Aby nás držali pod kontrolou, tak nás dlhodobo „kŕmia“ rôznymi lžami a polopravdami, ktoré sú opakované tak často, že sme im už uverili aj my sami. V predvečer globálnych zmien sveta – ktorých také udalosti ako prebiehajú v Sýrii sú iba súčasťou predohry – si musíme dobre uvedomiť, kto vlastne sme a aké sú naše skutočné možnosti. V tejto súvislosti sa pozrime na jeden z mýtov, ktorý nám sústavne podhadzujú západné média, a síce na mýtus o neotrasiteľnej prevahe západného, presnejšie amerického letectva. Začnime s fotografiou amerických letcov, ktorú si urobili svojho času vo vojne v Kórei. Či americkí piloti na fotografii vojnu prežili alebo nie, nevieme. Ale – pre nich – hrozivé varovanie „Aleja Migov“ bola roky ťažkou nočnou morou. Túto im spôsobili oveľa pokročilejšie ruské Migy 15, ktoré prekazili plány Američanov na nastolenie demokracie v Severnej Kórei… žeby známa rétorika? Máte pravdu, používa sa dodnes. No nielen rétorika, ale aj násilné metódy. Migy – a nielen tie – boli a sú úspechom umu a zručnosti Slovanov, teda aj nás a to bez ohľadu na to, že väčšina obyvateľov našej krajiny už ani nevie, čo to znamená byť Slovanom a o Rusoch hovorí ako o „nich“.

    Takže, načrime do minulosti vojenského letectva, presnejšie vojenských stíhačiek reaktívnej éry. Prvá sovietska stíhačka so šípovitým krídlom sa začala vyrábať r. 1948 a už o dva roky sa zúčastnila skutočných vzdušných bojov vo vojne v Severnej Kórei. Tu proti nemu stáli americké lietadlá, stíhačka F86 a najznámejší bombardér Druhej svetovej vojny, lietajúca pevnosť B29. Práve tieto lietadlá zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, zrovnali so zemou Tokio, kobercovými náletmi pustošili Nemecko. Všade tam beztrestne rozsievali smrť. No a r. 1950 prišla na radu Severná Kórea, kde však narazili na dovtedy neznámeho protivníka – nezvyčajne dobre manévrovateľnú, pohyblivú stíhačku, ktorá sa s nimi poľahky vysporiadala a straty Američanov začali neočakávane narastať. Tieto neznáme stíhačky lietali s výsostnými znakmi Severnej Kórei, ale odposluch rádiovej komunikácie nenechával Američanov na pochybách – stroje riadili väčšinou ruskí piloti.

    38. rovnobežka sa stala hranicou dvoch Kóreí, ale americkí piloti jej dali špecifický názov: Aleja Migov. Vojna v Kórei vošla do dejín ako posledná vojna, kde obe strany používali vo vzduchu taktiku vzdušného boja, t.j. na kórejskom nebi bojovali piloti jeden proti druhému, pričom sa mohli spoliehať výlučne na svoje vlastné letecké majstrovstvo a možnosti svojho stroja. Neskôr nová taktika vzdušného boja a systémy bojového navádzania na cieľ prakticky odstránili vzdušné súboje pilota proti pilotovi. Ciele sa začali zasahovať na veľké vzdialenosti a piloti vidia zakončenie akcie iba na obrazovke svojho radaru. No v kórejskej vojne síce piloti už nevideli svojmu protivníkovi do tváre, ale palubné čísla protivníkov poznali detailne.

    Dodnes sa zachovalo iba málo fotografií z tejto vojny na strane jej ruských účastníkov, pretože piloti mali prísne zakázané sa fotiť, no naproti tomu americkí piloti pózovali kde sa len dalo. Všade vyjadrovali presvedčenie, že problém pre nich neprijateľného socialistického systému v Kórei je možné vyriešiť pomocou bômb.

    Kórejská vojna bola špecifická aj tým, že tento ozbrojený konflikt sa stal stredobodom záujmu troch veľmocí – ZSSR, Číny a USA. To, že vo vojne bojovali sovietske letecké esá nebolo pre Američanov tajomstvom, ale v Rusku boli tieto informácie utajované celých 50 rokov, pretože presne na toto obdobie sa piloti podpismi zaväzovali nič neprezradiť.

    Čo to však vlastne primälo ZSSR bojovať proti nedávnym spojencom, a to ešte na území iného štátu? Aby sme to lepšie pochopili, musíme sa vrátiť o veľa rokov nazad. Cisárske Japonsko r. 1905 úplne obsadilo a okupovalo Kórejský polostrov. Táto krutá a ponižujúca okupácia trvala 40 rokov a skončila sa až koncom Druhej svetovej vojny. Japonská krutosť nepoznala hraníc ani zľutovania. Dobové fotografie svedčia o nesmiernej krutosti ešte aj po toľkých rokoch:

    Kórea bola oslobodená r. 1945 Sovietskou a Americkou armádou. ZSSR kontroloval Sever krajiny a USA Juh, čo sa dialo na základe podpísanej dohody, ktorá vymedzovala zóny okupácií, pričom hranicou sa stala práve 38. rovnobežka. Takto r. 1948 vznikli dve samostatné kórejské vlády, pričom na Juhu sa dostal k moci bývalý profesor Washingtonskej univerzity Lisenman a na Severe Kim Ir Sen, bývalý partizánsky veliteľ a predtým dôstojník Sovietskej armády, ktorý svoju prvú oficiálnu vládnu návštevu r. 1949 nasmeroval práve do Moskvy. Tu podpísal so Stalinom dohodu o ekonomickej a kultúrnej spolupráci medzi oboma krajinami, no súčasťou dohody bola aj tajná doložka o vojensko-technickej pomoci pre kórejskú armádu. Kórejský vodca reálne predvídal, že protiklady Severu a Juhu sa skončia otvorenou vojnou, ale armáda Severnej Kórei bola veľmi slabo vyzbrojená a v podstate to boli iba včerajšie partizánske oddiely. No na druhej strane to bola sila, ktorá bola schopná ubrániť svoje pozície na Ďalekom východe. Do Severnej Kórei boli vyslaní sovietski vojenskí špecialisti a začali sa aj dodávky moderných tankov, diel, automatov. No predovšetkým bola potrebná reaktívna stíhačka, keďže potenciál vrtuľových stíhačiek sa vyčerpal v polovici 40-tych rokov skoro úplne. Svetové letectvo už vstúpilo do novej, reaktívnej éry.

    Projekt reaktívneho lietadla sa začal v ZSSR ešte pred vojnou r. 1941 a viedli ho konštruktéri Alexander Berezňak a Alexej Bisaj, ktorí aj postavili prvý funkčný sovietsky reaktívny stíhač – B1. Dosahoval rýchlosť 800 km/hod, mal dolet 15 minút a výzbroj 2x 20 mm palubné delo ŠVAK. Bolo to drevené lietadlo vybavené reaktívnym motorom na kvapalný pohon. Prvý raz vzlietol 15. mája 1941 a pilotoval ho Gregorij Bachčevadžej. Tento deň je preto možné právom považovať za deň zrodu sovietskeho reaktívneho letectva.

    Postup fašistov si však čoskoro vynútil evakuáciu za Ural, kde skúšky naďalej pokračovali. Lety boli mimoriadne nebezpečné najmä preto, lebo neboli žiadne skúsenosti v tejto oblasti. Preto ani nie je prekvapením, že v marci 1943 sa pri jednom zo skúšobných letov odohrala katastrofa, čo na čas prerušilo testy.

    Vývojové práce však pokračovali a konštrukčná kancelária A. Mikojana a M. Gureviča (odtiaľ skratka MIG) zakončila práce nad novým reaktívnym stíhačom s názvom MIG 9, ktorý bol hotový r. 1946. Lietadlo úspešne prešlo všetkými skúškami a mohlo ísť do sériovej výroby. Jeho parametre boli: rýchlosť 911 km/h, dolet 800 km, výzbroj 1x kanón kalibru 37 mm a 2x kanóny kalibru 23 mm.

    Nezávisle od nich v tom istom roku ukončil novú verziu svojho reaktívneho lietadla aj A. Jakovlev, ktorá vychádzala z jeho staršieho stíhača JAK 3, pričom nové lietadlo dostalo názov JAK 15. Lietadlo nebolo také dobré ako MIG 9, no Jakovlev bol poradcom Stalina pre stíhacie letectvo, a preto JAK 15 postúpil do vzdušných síl ZSSR. Jeho parametre: rýchlosť 805 km/hod, dolet 720 km, výzbroj 2x 23 mm kanóny.

    Sovietski konštruktéri však už vtedy pochopili, že pre vysoké rýchlosti je potrebné zmeniť konfiguráciu krídel, pretože priame krídla ako koncepcia už zastarali. Začali hľadať správny uhol pre šípovité krídla. Tu boli zase prví Mikojan a Gurevič, ktorých MIG 8 ešte v r. 1945 úspešne vzlietol s novou koncepciou krídel, hoci to nebolo reaktívne lietadlo. Zároveň už prebiehali intenzívne testy v aerodynamických tuneloch. Úspech sa dostavil rýchlo a ukázalo sa, že šípovité krídla sú veľmi efektívne.

    Prvým reaktívnym lietadlom so šípovitými krídlami bol úspešný LA 15 konštruktéra Lavočkina, ale prvým sériovo vyrábaných sovietskym lietadlom sa nestalo. Prakticky v tom istom čase pracovali Mikojan a Gurevič na podobnom stroji, no konštruktérom chýbal dostatočne výkonný reaktívny motor. A v tomto okamihu osud MIGu úspešne zmenila náhoda.

    Mikojan v tom čase navštívil továreň na výrobu reaktívnych motorov Rolls Royce vo Veľkej Británii a žartom navrhol majiteľovi firmy, aby si zahrali partiu biliardu. Mikojan navrhol, že ak vyhrá on, tak Angličania podpíšu kontrakt na dodávku motorov d ZSSR, ale ak prehrá, tak z kontraktu nebude nikdy nič. Mikojan vyhral.

    Kontrakt podpísali, ale Angličania odmietli dodať technológiu výroby lopatiek turbíny, ktoré musia vydržať teplotu viac ako 1 000°C. Sovietskym vedcom sa však podarilo tento problém vyriešiť samostatne.

    30. decembra 1947 vzlietol na svoj prvý let MIG 15. Skúšobný pilot Ivan Ivaščenko bol úplne unesený možnosťami stíhačky. Parametre MIGU 15 boli: rýchlosť 1 076 km/hod, dostup 15 500 m, dolet 2 520 km. Výzbroj 1x 37 mm kanón a 2x 23 mm kanóny. Lietadlo malo hermeticky uzavretú kabínu, katapultové kreslo a už sa blížilo ku zvukovej bariére. Vykazovalo ohromujúce vlastnosti, napríklad originálna konštrukcia lafety umožňovala jednému človeku prezbrojiť lietadlo aj v najnepriaznivejších poľných podmienkach. Bolo jednoduché a neobyčajne perspektívne. Piloti, ktorí predtým nikdy nelietali na reaktívnych strojoch si ho osvojovali len za niekoľko dní.

    Na lietadlo sa dali upínať aj doplnkové palivové nádrže a už bolo odskúšané aj tankovanie počas letu, čo bol revolučný pokrok v konštrukcii lietadiel. Sériová výroba MIG 15 sa začala v ZSSR r. 1948.

    38. rovnobežka sa v tom čase už stala miestom ostrých pohraničných konfliktov a situácia sa vyhrocovala každým dňom. Prezident Juhu Lisenman už začal otvorene hovoriť o pripravenosti jeho armády riešiť problém nepokorného Severu na bojovom poli za pomoci USA.

    V tom čase sa nutne už začali tajné konzultácie Stalina a Mao Cetunga, pretože Čína nebola ochotná sa prizerať agresivite Juhu a USA. ZSSR začal veľkoplošnú prípravu severokórejskej armády, ktorá začala dostávať najmodernejšie sovietske zbrane. V tom čase na vojenských základniach USA v plnom prúde prebiehali skúšky reaktívneho stíhača F 86, ktorý prvý raz vzlietol v októbri 1947, čo bolo v podstate v tom istom čase ako MIG. Americká stíhačka mala identickú šípovitosť krídel – 35° – ako MIG, no jeho výzbroj bola chudobnejšia: 6 guľometov kalibru 12,7 mm. Parametre F 86 SABRE: rýchlosť 967 km/hod, dolet 1 700 km.

    Stíhač vstúpil do sériovej výroby v máji 1948, teda skôr ako MIG 15 a Američania na ňom dosiahli prvé svetové rekordy v rýchlosti – 1 080 km/hod. Lietadlo postúpilo do výzbroje USA r. 1949. Američania ho považovali za neprekonateľný unikát svojej triedy a Ministerstvo obrany USA vkladalo do neho veľké nádeje. Práve vtedy prezident Thruman prijal novú doktrínu USA, t.j. že USA budú na ľubovoľnom mieste na Zemi, bez ohľadu na to, či ide o životne dôležité záujmy USA alebo nie, vždy stáť proti ZSSR. Naozaj mierumilovná krajina…

    Severokórejský prezident vtedy vydal rozkaz na útok na juh. Útok bol taký rozhodný, že armáda Južnej Kórei bola za 2 mesiace zničená a Severná Kórea dostala pod kontrolu 95% celkového územia Kórei.

    USA na svoj Deň nezávislosti vstúpili do vojny proti Severu, ale jediná americká divízia, ktorá bola vtedy umiestnená na území Kórei, bola po vyhlásení vojny Američanmi obkľúčená a zničená. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN bola Severná Kórea 15. septembra vyhlásená za medzinárodného agresora a v Ičchone došlo k vylodeniu silného výsadku o počte 50 000 vojakov aj s delostrelectvom a tankami, pričom výsadok z mora zaisťovalo 300 vojenských plavidiel USA. Útoku sa zúčastnilo 15 krajín NATO. Invázna armáda sa vklinila medzi postavenia vojsk Severnej Kórei a rozťala ich na dve časti. Polovica sa dostala do obkľúčenia a druhá v bojoch ustupovala k 38. rovnobežke.

    Vo vzduchu kraľovalo americké letectvo a zásadným spôsobom podporovalo úspech pozemných vojenských operácií. Položenie armády Severu sa stalo hrozivým. Kim Ir Sen okamžite napísal listy Maovi aj Stalinovi, v ktorom ich informoval, že nepriateľské vojská sa priblížili k 38. rovnobežke. V okamihu ich prekročenia Severná Kórea bude už nevyhnutne potrebovať priamu vojenskú pomoc zo zahraničia. Pretože proti Severnej Kórei nastúpila mnohonárodná armáda, tak Kim Ir Sen tiež požiadal o zostavenie dobrovoľníckych síl z Číny a ostatných krajín socialistického bloku. Mao prehlásil, že účasť čínskych vojsk v takejto vojne značne pozdvihne autoritu Číny na medzinárodnej aréne a do Kórei vyslal bezprecedentný korpus 250 000 čínskych dobrovoľníkov. No čínske vojská nevyhnutne potrebovali podporu zo vzduchu, preto Mao požiadal o pomoc Stalina. Stalin reálne chápal vývoj situácie ako možnosť začiatku novej svetovej vojny, ale práve preto odsúhlasil podporu Maovi. USA sa totiž už do vojny priamo zapojili a ZSSR a Čína mali podpísanú dohodu o vzájomnej pomoci, a preto bol pripravený vystúpiť na strane Maa. Ak už mala nastať nová svetová vojna, tak podľa slov Stalina „radšej teraz, kým japonský militarizmus ešte nezodvihol hlavu a nemôže nastúpiť na strane USA“.

    Čínska dobrovoľnícka armáda prekročila 38. rovnobežku a bezodkladne vstúpila do bojov. Veliteľ inváznych vojsk NATO, generál McArthur, poslal americkému prezidentovi tajnú správu, kde ho požiadal o zahájenie jadrového útoku na ZSSR a Číny. Nositeľom atómových bômb sa mal stať už overený nosič B 29. Svet sa ocitol na okraji jadrovej vojny.

    Parametre bombardéra B 29: rýchlosť 570 km/hod, dostup 9 700 m, dolet 6 550 km, výzbroj 12x 12,7 mm guľomety, náklad bômb: 9 070 kg. Rok výroby: 1943. V ZSSR bolo dobre známe, že dolet B 29 umožňuje dosiahnuť územie ZSSR. Preto bolo treba túto hrozbu nevyhnutne zastaviť čo najďalej od územia ZSSR, najlepšie priamo v Kórei. Čas na dlhé rozmýšľanie nebol.

    V ZSSR zostavili leteckú divíziu špeciálneho určenia, v ktorej boli väčšinou najskúsenejší piloti, účastníci II. svetovej vojny. Mladí piloti boli pribratí len po dôkladnom absolvovaní školenia o materiálnej časti protivníka a zároveň museli vynikajúco lietať na MIGu. Letecká formácia USA mala v Kórei 1 200 lietadiel rôznych tried. Koľko tam bolo naozaj vyslaných MIGov nie je dodnes odtajnené. No jedno je isté. Objavenie sa neznámeho MIGu v Kórei spôsobili americkým pilotom ŠOK. Novopríchodzí nepriateľ sa okamžite etabloval a každý MIG zostreľoval po niekoľko amerických lietadiel. Do bojov sa zapojili aj severokórejskí piloti, no úroveň Kórejcov a Rusov bola neporovnateľná. Výsledná štatistika leteckého súboja MIG 15 a SABRE je 1:3 v počte zostrelených lietadiel. Teda žiadna dominancia amerického lietadla nad ruským sa nikdy NEKONALA. V podstate nastal úplný opak.

    Ťažká letecká vojna sa rozpútala na jeseň r. 1951. Mimoriadne ťažké boje prebiehali pri moste cez rieku Jongzian. Na zničenie tohto bodu vyslalo americké velenie 48 bombardérov a 100 stíhačiek, čo bol bezprecedentne masívny letecký útok. Ešte počas letu k cieľu boli americké lietadlá napadnuté MIGmi, ktoré zostrelili 12 „Super fortress“, pričom samotní Američania hovoria o strate 27 lietadiel. Viac ako 100 letcov padlo do zajatia. Presné číslo padlých dodnes zamlčujú obe strany. 10. október 1951 vošiel do dejín ako Čierny utorok amerického letectva. Tri nasledujúce mesiace sa Američania ani neukázali na kórejskom nebi. No a Rusi v tomto boji NESTRATILI ANI JEDINÉ LIETADLO! Američanom sa nebo už nikdy nepodarilo ovládnuť, lebo tam sa pevne udomácnili MIGy a sovietski piloti.

    Veľké straty prinútili Američanov zvýšiť počet Sabres, ale tento vo všetkých ukazovateľoch s MIGom prehrával, bol ťažší a pomalší ako MIG. Navyše, MIG mal pre nich neuveriteľnú palebnú silu. Kanóny MIGu nedávali Američanom spávať. Ako zvyčajne – u Anglosasov – pomohla im zrada. Vypísali veľkú odmenu za „prinesenie“ MIGu a jeden vojenský pilot Severnej Kórei lákadlu neodolal a pristál s MIGom na juhokórejskej leteckej základni. Američania mu vymenili výsostné znaky a sústredili sa na jeho detailnú analýzu.

    Efektivita a jednoduchosť kanónov MIGu šokovala amerických špecialistov. Prevaha MIGu nad Sabre bola očividná. Aby posúdili letové vlastnosti MIGu, povolali do Kórei najlepšieho amerického pilota Chucka Yeagera. Tento pilot ako prvý na svete prekonal zvukovú bariéru r. 1947. No podľa jeho vlastných slov, za najvýznamnejšiu udalosť svojho života považoval svoj prvý let na MIGu. Vyhlásil, že on bude na ňom lietať rýchlejšie a vyššie ako Rusi. Výsledky porovnávacích skúšok boli pre Američanov málo potešujúce. MIG prekonal americký stíhač vo všetkých parametroch: rýchlosti štartu, manévrovateľnosti, maximálnej výške letu. Nemal vo svete obdobu.

    Práve Yeager odporučil americkým pilotom NEVSTUPOVAŤ do vzdušných bojov s MIGmi. Američania síce rozhodli o početnom navýšení Sabres, ale v tejto fáze vojny už americké bombardéry vôbec nevzlietali.

    Druhá vlna amerických neúspechov proti MIGom už prinútila americké velenie akceptovať fakt, že proti MIGom nebudú úspešní už nikdy. Vojna sa začala schyľovať ku koncu.

    Aleja MIGov prežila pád Berlínskeho múru a existuje dodnes. Stíhačka MIG 15 prinútila vládu USA si uvedomiť, že pomocou letectva na územie ZSSR jadrové bomby nedostanú.

    Americká „dominancia“, presnejšie dominancia amerických metód ani zďaleka neskončila. Ďalším medzníkom bola vojna vo Vietname, kde MIG 21 opäť deklasoval Američanov. Vo Vietname však už bojovali nie ruskí, ale vietnamskí piloti. Celkový výsledok zostrelených vietnamských a amerických lietadiel ostal ten istý – na jeden zostrelený MIG pripadajú 3 americké lietadlá.

    Ďalším medzníkom vo vývoji bol MIG 25. Američania ponúkli MILIÓN amerických dolárov tomu ruskému pilotovi, ktorý s MIG 25 pristane na americkej základni. Znova jeden zradca neodolal a pristál na vojenskej základni v Japonsku. Ruskí konštruktéri potom už mohli len z diaľky sledovať, ako sa drak F 15 začal nápadne podobať na drak MIG 25. MIG 25 musel byť tým pádom nahradený novším modelom. Tento oveľa lepší následník prišiel v podobe MIG 31.

    27. marca 1999 vzlietol z vojenskej základne Avian v USA super neviditeľný stíhač F 117 STEALTH. Jeho výzbroj mu umožňuje ako neviditeľnému zasadzovať devastujúce údery vysoko presnými zbraňami na vzdialenosť stoviek kilometrov.

    Ešte nikomu sa dovtedy nepodarilo vo vzdušnom boji zostreliť toto lietadlo. No ako hrom z jasného neba zazvučal jeho pilotovi varovný signál o útoku vedenom na neho – super amerického hrdinu. To posledné, čo katapultujúci sa pilot videl bola dravá silueta srbského MIG 29.

    Hneď po skončení vojny v Juhoslávii požiadala americká armáda o obrovské zdroje na vývoj nového lietadla pre americkú armádu. Pred Senátom musel vrchný veliteľ amerického letectva priznať, že na základe letových charakteristík moderné americké stíhačky značne zaostávajú za MIG 29 a nijaká elektronika nedokáže vykompenzovať tento nedostatok v skutočnom boji. Takto vznikol F 22 Raptor. Ruská stíhačka lieta tak – podľa slov amerického veliteľa – ako keby pre ňu neplatili zákony gravitácie.

    Rok 1965 bol význačný tým, že do otvoreného kozmického priestoru vstúpil prvý človek – Alexej Leonov. No svetové média začali ukazovať úplne iné zábery – americké, „hrdinské“, bombardovanie Vietnamu. Aj kvôli krutosti Američanov v tejto vojne – ktorá stála Vietnamcov 3 milióny mŕtvych, pričom samozrejme, toľko vojakov vietnamská armáda nikdy nemala – padlo v ZSSR pomerne rýchlo rozhodnutie o poskytnutí vojensko-technickej pomoci Severnému Vietnamu.

    V apríli r. 1966 boli do služby vietnamskej armády nasadené prvé MIGy 21. Proti ním stáli americké stíhačky Phantom 2. Tieto lietadlá už predstavovali koncepciu leteckého boja vo forme jednorazového leteckého útoku. Blízky boj považovali Američania za prežitok minulosti.

    Phantom mal dokonalejší radar a rakety, MIG bol zase ľahší a pohyblivejší, čo sa nakoniec ukázalo ako rozhodujúca vlastnosť. Od mája do decembra 1966 zostrelili vietnamskí piloti 47 amerických lietadiel, no Američania iba 12 vietnamských. 27. novembra 1969 získala KGB informáciu, že v USA rozhodli o dodaní nových lietadiel – F 15 a F 16, ktoré mali zvýšené manévrovateľné možnosti a – samozrejme – mali byť najlepšie na svete.

    Ako reakcia na tento krok Američanov bolo v ZSSR skonštruované úplne nové lietadlo, ktoré dostalo názov MIG 29. Požiadavky armády na toto lietadlo bola vysoká rýchlosť, ale zároveň taká dobrá manévrovateľnosť akou sa vyznačujú športové lietadlá. Na takéto požiadavky už nebola vhodná žiadna v dovtedajších aerodynamických koncepcií.

    Jeden zo spoluautorov nového MIGu, akademik Ruskej Akadémie Vied Georgij Biušgens, vtedy objavil úplne novú a originálnu cestu. Objavil jav, ktorý unikol americkým vedcom, keď konštruovali svoje lietadlo novej generácie. Okrem iného je využitie tohto javu viditeľné v známej schopnosti ruských lietadiel – a zároveň vynikajúco pripravených pilotov – vykonávať napríklad známu „kobru“, t.j. lietadlo má schopnosť sa v podstate zastaviť na mieste, ale nespadne. Tu sa dá spomenúť aj krédo firmy MIG: dobre lieta len to lietadlo, ktoré je aj pekné. MIG je v podstate malé lietadlo – má len 11 ton – takže umiestniť na ňom všetku potrebnú výstroj a výzbroj bol ťažký oriešok. No problém bol vyriešený a MIG 29 okamžite pritiahol enormný záujem Západu. 20. augusta 1977 dostal vrchný veliteľ letectva USA prísne tajnú správu takéhoto znenia: „Náš satelit zaznamenal úplne neznáme lietadlo, objekt dostal kódový názov RAM-8.“

    O preletoch amerických satelitov samozrejme v ZSSR vedeli, a preto na lietadlo dávali fantómový nos a podobné masky. Keď MIG 29 prišiel r. 1983 do výzbroje, vyznačoval sa mocnou výzbrojou a obdivuhodnou manévrovateľnosťou. Lietadlá dostali všetky štáty Varšavskej zmluvy. Maximálna rýchlosť lietadla je 2 500 km/hod a dolet 1 800 km. Má vzletovú hmotnosť 15 ton a tzv. ťahovyzbrojenosť 1,52. MIG 29 môže plniť všetky funkcie bojového lietadla, ale v blízkom boji nemá rovného dodnes. Je predovšetkým určený na rýchle ovládnutie vzdušného priestoru. Na tento boj má najlepšiu raketu na svete na krátke vzdialenosti – R73. Má 30 mm kanón, ktorý je schopný vystreliť všetkých 150 nábojov na palube za 7 sekúnd. Jeho zameriavací komplex umožňuje mimoriadne presné navádzanie na cieľ. Ani pri plnom naložení a plnej výzbroji nemá nijako obmedzenú manévrovateľnosť, pričom v žiadnom režime nemá nijaké obmedzenie na odpal akejkoľvek rakety. Jeho vysoko intelektuálna elektronika a radarový systém umožňujú súčasne sledovať niekoľko cieľov a automaticky vyberať ten najnebezpečnejší. Je vybavený opticko-kvantovou rádiolokačnou stanicou, ktorá je pomocou laserového lúča schopná odhaľovať ciele a navádzať rakety na cieľ, no na rozdiel od radarov nevydáva žiadne vlnenie, čo umožňuje skryté navádzanie na cieľ. Nič ani podobné americké lietadlá nemali. Systém je napojený na prilbu pilota a umožňuje navádzanie len otáčaním hlavy. Už prvé modely mali televízny display, ale vzhľadom na zložitosť systému väčšinu informácií spracovával palubný počítač.

    Američania pokračovali vo svojom ponímaní „vývoja“ a rovnako vypísali odmenu pre toho pilota, ktorý preletí s lietadlom na ich stranu a umožní im ho preskúmať. Toto sa znovu stalo 18. mája 1989 v Gruzínsku, kde letec Alexander Zurin pod zámienkou oslavy narodenia svojho syna pohostil na základni kolegov tortou, v ktorej bol uspávací prášok. Po jeho zaúčinkovaní rýchlo nastúpil do lietadla na stojanke a odletel do Turecka – let trval len 15 minút. V odlete mu ešte chcel zabrániť strážny na stojanke, no toho pilot postrelil. Toto lietadlo bolo túžobným cieľom mnohých západných spravodajských služieb, takže Američania okamžite vyrazili na miesto, aby sa lietadla zmocnili. No neočakávane zareagovala turecká vláda, ktorá sa obávala následkov a lietadlo vrátila už na druhý deň. No čoskoro prišiel rozpad ZSSR a smutne slávna „Perestrojka“, následkom ktorej sa USA aj tak k lietadlám dostali. Roku 1991 boli do USA odpravené 2 MIGy na skúšky, pričom zároveň prebehli vo Francúzsku testy MIGov na bojové nasadenie. Z 50 cvičných vzdušných bojových súbojov medzi MIG 29 a F 15 vyhral F 15 IBA JEDEN JEDINÝ!

    20. augusta 1992 oznámilo Ministerstvo obrany USA náčelníkovi Štábu leteckých síl USA toto: „MIG 29 má z pohľadu manévrovateľnosti a systému navádzania výzbroje unikátne vlastnosti, čím jednoznačne prevyšuje F 15 v blízkom vzdušnom boji. Toto lietadlo je prakticky predstaviteľom nového pokolenia bojových lietadiel“.

    Od mája 1995 je niekoľko lietadiel MIG 29 zahrnutých do bojovej služby systému rýchlej reakcie NATO v Európe.

    V prvých dňoch útoku na Juhosláviu srbské Migy 29 v nerovnom boji proti viac ako DESAŤNÁSOBNEJ presile dokázali vzlietať a zostreľovať lietadlá NATO – na ich konte sú stíhačky F 16, F 18, Mirage a aj F 117 Stealth, čo sa ešte nikdy predtým nikomu nepodarilo.

    Pretože MIG 29 sa dostal do rúk NATO, muselo sa znovu – a to už po koľký raz – pristúpiť jednak k jeho modifikáciám, jednak k vývoju úplne nového lietadla, čo sa opäť podarilo. Už iba tieto modifikácie MIG 29 – podľa ohodnotenia západných expertov – zvýšili jeho bojovú efektívnosť 3,5x!

    Mig 29 doslovne predbehol čas. Je to jediné lietadlo na svete, ktoré bezo zmeny prešlo do 5. generácie bojových lietadiel podľa kategorizácie, ktorú používa Rusko a USA.

    Na okraj poznamenajme, že v Rusku existuje viac firiem, ktoré dokážu vyrábať moderné vojenské technológie, vrátane moderných bojových lietadiel. V Rusku už  konečne beží program prezbrojovania armády vo všetkých druhoch zbraní. Pozrime sa letmo na to, čo to tak vydesilo Američanov, že sa pustili do veľkej ofenzívy proti Putinovi. Veď na druhej strane, informácie o „spravodlivých“ amerických zbraniach sú k dispozícii všade. Otázkou len ostáva, čo nám to vlastne podsúvajú naše „slobodné“ médiá“? Ako to, že im „unikajú fakty“ medzinárodného vývoja, no neujdú im detaily našich „celebrít“? Prečo Rusko aj s Čínou reagujú tak, ako reagujú? Žeby sme boli taká veľmoc, že nás – veď máme  amerických kámošov – nič neohrozí? Pre tých, ktorí vedia rusky nebude problémom zistiť, aký to program spustil Putin a na čo Rusko pripravuje. Rovnako nám uniká veľkosť a dôležitosť dnešnej Číny a jej spoločných vzťahov s Ruskom. Koho a prečo sa obávajú, že musia konať tak, ako konajú?

    V rámci modernizácie ruskej armády sa letmo pozrime na letecké sily. Do armády už aktuálne vstupujú napríklad tieto lietadlá:

    Suchoj T50

    Je to jediný konkurent na svetovom trhu americkému F22 Raptor. Je 30% lacnejší a 2 (dve) tony ľahší. Je 1,5 násobne rýchlejší ako Raptor. Má dolet 4 300 km bez potreby dodatočného tankovania, Raptor potrebuje podvesnú nádrž už po 2 500 km. Na štart potrebuje T50 350 metrov, Raptor 915 metrov.

    SU 35

    V cyber-súboji s americkým F35 pred očami amerických generálov zostrelil F35. Maximálna rýchlosť 2 500 km/hod, F35 1 700 km/hod. SU35 má dolet 3 600 km, F35 2 200 km. Na každý podvesník môže upnúť raketu, naraz môže zamerať a zostreliť 12 nepriateľských lietadiel. Za 5 výletov vypustí 60 rakiet.

    MIG 35

    Mnohocieľová univerzálna stíhačka. Nový radar umožňuje odhaliť ciele na 250 km. Má zameriavacie systémy 5. generácie.

    Frontový bombardér SU 34

    Hrdina vojny v Osetsku z r. 2008. Ukrajinský prezident Juščenko lacno predal Sakašvilimu protilietadlové komplexy BUK 111 a výkonný radarový systém 36D6. Tento odhaľoval ruské lietadlá a BUK po nich strieľal. SU 34 vytvoril pre radar prekážku a pri zásahu na 3. deň vojny ho zničil, čím odstavil protivzdušnú obranu Gruzínska.

    Mohli by sme spomenúť ešte vrtuľník Mi28K nazývaný aj nočný lovec či lietajúci tank. Je to hlavný útočný vrtuľník ruskej armády. Vo výzbroji má aj tankové delo 2A42 s rýchlosťou 800 výstrelov za minútu. Americký Apache AH-64 dokáže strieľať iba 625 výstrelov za minútu.

    Ďalším je vrtuľník KA52 Aligátor, následník Čiernej gule. Je to veliteľský stroj typicky vedúci letku Mi28 v letectve alebo námornej pechote. Okrem iného dokáže unikátnu ukážku vysokej pilotáže – vie krúžiť ako „kolotoč“ okolo cieľa (napríklad tanku) a neprestane ho ostreľovať.

    Nedivte sa, ak ste o tom, kto zostrelil americké F 117 doteraz nepočuli pravdu. USA takéto informácie neposkytuje s radosťou. Napriek tomu môžeme s hrdosťou povedať, že naše, slovanské umenie, zručnosť a majstrovstvo nijako nezaostáva za tými najpoprednejšími výdobytkami moderného sveta. V skutočnosti nie my ich, ale oni nás kopírujú, no keďže majú v rukách médiá, tak nás ešte aj systematicky klamú. A nedivte sa, že sa strašne boja nastúpiť proti nám do otvoreného boja. Robia všetko pre to, aby nás zničili zákerne, od chrbta. No je tu náš čas, je rad na nás. Či prevezmeme odkaz našich Predkov a vydržíme, alebo definitívne zapadneme do zabudnutia dejín je v našich rukách, nie médiách kontrolovaných tvarmi. Naši Predkovia hovorievali, že dnešná mládež sú bojovníci zajtrajška. Ak sa však pozrieme na našu mládež uvidíme, či sa naozaj nemusíme obávať zajtrajška… lebo hoci väčšinu biomasy stačí „kŕmiť“ novinkami zo sveta celebrít, rozmýšľajúci človek už určite vidí iné súvislosti.

  • BOJANOV HYMNUS

    Ako zvyčajne, pred prechodom k samotnej dnešnej téme si zopakujme určité súvislosti, ktoré vplývajú z toho, čo sme už dávno uverejnili na našich stránkach. Materiálu je tu dnes už hodne, takže môže sa stať, že ten, kto objavil našu stránku len nedávno sa už nemôže rýchlo zorientovať. No Pravda stáva Pravdou bez ohľadu na to, ako ju kto kriví či úplne zapiera.

    Jedna z otázok, pri ktorej by sme už ani nemali váhať v otázke postoja je to, čo je dnes populárne ako homosexualita. Bez ohľadu na to, ako nás navádzajú médiá sa na tento jav pozerať, náš postoj odveký je stále rovnaký. Homosexualita nie je prirodzeným spôsobom chovania sa ľudí, je však prirodzená pre neľudí, t.j. tvarov. Hoci dnes už nás obklopuje množstvo rôznych mutácií, tvari vo svojej prirodzenej forme sú hermafroditi, t.j. ich pohlavie sa mení podľa fáz mesiaca. Ako zvyčajne tento fakt nie je zakrývaný ani v Starom zákone, kde sa napríklad spomína že „Abrahám porodil Izáka“. Nie je to preklep, ktorý – samozrejme – v „dobrej viere“ opravili rozliční prekladatelia starých textov. Je to jednoducho fakt, ktorý podáva skutočnosť takú, ako je. Ale my sa už nebudeme diviť, že v nových – a najmä slovenských katolíckych – prekladoch je táto informácia zahladená. No aj o tom, ako sa orientovať v starých textoch je dnešný článok.

    Slovansko-Árijská Kultúra je na Midgard-Zemi prvobytná, t.j. všetky civilizácie z nej vždy čosi – pre svoje potreby – nakradli. No a ktorý zlodej sa nesnaží to, čo nakradol, skryť pred potomkami tých, ktorých okradol? Ale my vieme, že problém nie je v tvaroch – oni sú tu z vôle Stvoriteľa, pretože my sme sa prestali – z pohodlnosti – evolučne vyvíjať. Problém je v nás.

    Ak by sme chceli podrobnejšie rozviesť túto tému, bude vhodné použiť príklad zavraždeného ruského generála Petrova. Vytvoril logickú Koncepciu spoločenskej bezpečnosti, no dlho sa akosi nevedel „nájsť“. Problém mal v tom, že do svojej koncepcie chcel zapájať nesprávne sily. Najskôr sa orientoval na kresťanstvo, potom hľadal spojenectvo so svetovým Islamom ako spoločnú protiváhu americkej, t.j. západnej agresivity voči Slovanstvu. V procese tohto hľadania sa dostal aj do sporu napríklad s Vedagorom, ktorý mu poskytol védický postoj ako východziu bázu zjednotenia Slovanov. Petrovovi dlho trvalo, kým pochopil o čo ide – hoci inak sú jeho postoje a aj publikované knihy veľmi poučné. No nakoniec našiel spoločnú reč s Vedagorom a pochopil podstatu Slovanstva, že táto naša pôvodná, védická báza je to jediné, čoho sa tvari naozaj boja, a preto ho už nemohli nechať len tak. Prečo to je takto?

    Kresťania si neuvedomujú, že ich náboženstvo, t.j. kresťanstvo a aj Islam sú len vetvy judaizmu. Nemožno sa tomu ani diviť, oni nemajú vo zvyku čítať ani len vlastné „programové vyhlásenie“, t.j. Bibliu. No ten, kto nepozná bázu svojho ideového zoskupenia, ale aj tak ho tvrdošijne zastáva, toho nemožno nazvať mysliacim človekom, ale – ak chceme ostať na neutrálnej báze – iba fanatikom, opakujúcim importované náboženské dogmy. Na Druhej strane Starú Vieru nemožno pochopiť bez obrazu bukvice „M“, t.j. „Myslite“. No a myslieť, t.j. používať pravú polovicu mozgu dnešné biomasové obyvateľstvo nechce. Môžeme teda použiť budhistickú formuláciu – Múdrosť je výlučne „domácou“ záležitosťou. Lebo ako hovorí Volchv Velimudr:

    „Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš

    Pre názorné pochopenie rozsahu problému použime obrazy, ktoré dôverne poznáme. Človek bol stvorený na šiesty deň Tvorenia, hneď ráno. No boli stvorení ako muž tak žena, obaja naraz. Siedmy deň dostával človek šancu evolučne postupovať, ale tu pre pohodlie a lenivosť zlyhal. Boh teda dovolil „nasadiť“ do pokojných vôd rybníka „šťuky“, t.j. tvarov, aby nás nútili sa evolučne hýbať, a títo boli urobení na ôsmy deň. Presnejšie, iba muž, žena mu bola doklonovaná z rebra. Prečo rebra? Pretože podľa Véd je Rodová pamäť uložená v kostnej dreni a krv ju dopravuje do orgánu Duše, t.j. srdca. Preto sa krv nesmie miešať, lebo sa stráca jej vodivosť. No a rebro nemá kostnú dreň, čo je nevyhnutným predpokladom pre to, aby sa v klonoch nezobudilo Svedomie a nevypadli z programu. Ich programom je síce naša fyzická likvidácia – čo vo svojom „manuáli“ ani neskrývajú (Biblii) – ale našou povinnosťou je prekonať tento odpor a napredovať aj tak. Z védického pohľadu Stvoriteľ stvoril všetko dokonale – vrátane Prírody a zvierat – preto vývoj v našom ponímaní je o evolúcii Ducha, t.j. jeho postupnom inkarnovaní sa do stále vyšších a vyšších tiel. Tvari vymysleli pre nás rozprávku o vývoji druhov, čo však odporuje aj Biblii. Darwin, slobodomurár, síce na sklonku života svoje vlastné učenie odvolal, ale akosi si to nikto „nevšimol“.

    Ďalej vieme, že sme stvorení na „Obraz a Podobu Božiu“. Znamená to jednak symetriu zlatého rezu a potrebu dodržiavať siahový systém napríklad pri stavbe domov, lebo inak sa v ňom vytvárajú stojaté vlny, ktoré sa budú snažiť takéto „nekompatibilné“ domy v našom Vesmíre zničiť. No a my – lebo tam chceme žiť – ich na úkor svojej životnej energie udržiavame v dobrom stave a skracujeme si vlastný život, ale o tomto sme už písali. Ale tento princíp platí aj obrátene. Ak my sme stvorení na Obraz a Podobu Božiu, tak my – deti Bohov – tvoríme tiež na svoju podobu. Preto to, čo vytvoríme je tiež Obrazom nás. No a vnímavým pohľadom na niektoré naše vynálezy môžeme pochopiť vlastný problém. Vynikajúcim príkladom je počítač – náš výtvor. Je tvorený „hmotnou“ a „nehmotnou“ časťou, teda fyzickým „železom“ a operačným systémom, t.j. programom. Kedy počítač funguje bezchybne? Keď ku hardware je dodaný a správne nastavený software. Všetci vieme, že aj ten najlepší hardware je nanič, ak operačný systém ovládne vírus. Napriek všetkej fyzickej kráse a konštrukcii sa stáva iba kusom neužitočného železa. A tu sme doma. Náš „hardware“ funguje optimálne pri našom vlastnom „software“. Biely človek má Védy, ľudia inej kultúry majú svoje podania. Ak biely človek začne fungovať podľa cudzieho programu, tak ho začal riadiť vírus. Pre biblický národ je takýto software ich domácim prostredím, pre bieleho človeka znamená zhubný vírus, čo platí kompletne pre všetky „verzie“ vírusu, t.j. judaizmu. Bieli ľudia sa menia na bioroboty, t.j. na biomasu, ktorá funguje podľa pokynov cudzieho operačného systému. A tu nájdeme ešte jednu paralelu, nanútenie primitívneho monoteizmu. Vieru v jediného boha – samozrejme, že cudzieho – môžeme prirovnať k diskovému operačnému systému prvých PC-čiek, t.j. k DOSu. Mládež si to už možno ani nepamätá, ale DOS neumožňoval tzv. multitasking, t.j. v danom okamihu mohol bežať výlučne iba jeden jediný program. Toto zodpovedá monoteizmu. No pokročilejšie operačné systémy – napríklad Windows či Unix – umožňujú multitasking, t.j. púšťanie mnohých programov naraz. Samozrejme, vtedy sa stáva dôležitý hardware, t.j. jeho schopnosť zvládnuť všetky pustené programy naraz. No tieto programy nie sú – ak to má byť správna funkcia – pracujúce proti sebe a navzájom sa ničiace – čo je polyteizmus, ale práve naopak, navzájom sa dopĺňajúce a harmonicky si deliace priestor v operačnej pamäti, čo je obdoba nášho Rodného Rodobožia. Samozrejme, že primitívny hardware nie je schopný zvládnuť nič viac ako jediný pustený program, čo je monoteizmus, teda náboženstvo alebo inak DOS, teda program vhodný pre biomasu. Pokročilý hardware nemá problém zvládnuť množstvo rozličných úloh zároveň, t.j. Starú Vieru vo Svetlých Bohov. Pokročilý hardware možno prinúť pracovať na nižší, primitívny systém, ale na primitívnom systéme najnovší Windows v žiadnom prípade nebude fungovať. A to je rozdiel medzi náboženstvom a Starou Vierou našich Predkov. Biomasa ju nepochopí, lebo tu je nevyhnutné MYSLIEŤ! Ale výlučne pri pokročilom operačnom systéme sa ukážu všetky schopnosti nášho hardware…

    Nemôžeme sa teda spájať na báze žiadnej formy judaizmu vrátane homosexuality, lebo tento systém síce maximálne účelne slúži cudzincom, no pre nás to je zhubný vírus. Len a výlučne Védická Kultúra je tým akurátnym programom pre nás. Všetko ostatné vedie do slepej uličky, presnejšie, k smrti.

    Dnes je veľký rozdiel medzi našimi starými textami a dnešnou hovorovou rečou, pričom u tých Slovanov, kde Bukvicu vymenili za latinku je tento problém ešte väčší. Rozdiel je však vytvorený úmyselne a cieľavedome, pričom pod „vývojom“ jazyka sa dnes rozumie jeho postupná degradácia, lebo napríklad v ruskej azbuke sa počet bukvíc zmenšil, čo zmenšilo počet Obrazov. Ale zmenšením počtu Obrazov sa zmenšuje aj hĺbka obrazového myslenia, pozície nášho pôvodného ponímania Sveta, strácajú sa jednotky zmyslu a odstraňujú sa tzv. „archaizmy“. Tieto archaizmy sú však naše prvopočiatočné slová, ktoré nám zamieňanú za cudzie analógy, ale tieto už v sebe nesú principiálne inú Obrazovú podstatu. Napríklad aj v našom jazyku môžeme nájsť zachované slová s časticou „ne“, pričom slová bez zápornej častice „zmizli“. Máme napríklad výraz nenávisť, ale čo znamenala „návisť“? Máme výraz nehoráznosť, ale čo znamenala „horáznosť“? Nezmizli len tak, náhodne. Čo bolo cieľom? Úmyselne nám vytvorili jazykovú bariéru medzi nami a našou vlastnou minulosťou.

    A tak dnes už v podstate nikto u nás nie je schopný prečítať starý text spred napríklad 1 000 rokov, aj ak by ho písal jeho vlastný Predok. Bola vytvorená bariéra s našou písomnou minulosťou a písomným dedičstvom Predkov. Ale ide o našu minulosť a našich Predkov!

    No dnes máme cestu, ktorá tu ešte pred nedávnom nebola, vieme sa totiž vrátiť k našim pôvodným Obrazom formou naučenia sa pôvodnej Bukvice. Staroverci ju totiž nie náhodu v kompletnom rozsahu uvoľnili pre verejnosť. Nemusíme hádať, máme k dispozícii presne to isté, čo naši Predkovia používali ešte pred 1 000 rokmi. S pomocou Obrazového základu môžeme pochopiť staré texty, ktoré boli písané predstaviteľmi nášho národa bez ohľadu na vek starých textov. Vhodným objektom je napríklad Velesova kniha, ktorá je napísaná písmom „Sloviene“, tzv. Velesovicou. Ide o polo-Bukvicu, polo-Runiku. Sú v nej použité symboly Runiky, ale Obrazy Svätoruskej Bukvice. A tu sa dostávame k ďalšiemu poznatku, ako sa dá dosiahnuť, aby ľudia neporozumeli Velesovej knihe aj keď je k dispozícii?

    Velesova kniha sa u nám objavila „nepovolene“, t.j. mala byť – ako tisícky ďalších kníh – dávno úplne zlikvidovaná a kópie mohli byť tajne uložené jedine vo Vatikánskej knižnici. Vieme však, že sa vrátila po porážke napoleonských vojsk, keď Kazaci obsadili Paríž a doniesli „domov“ aj pôvodnú knižnicu bývalej francúzskej kráľovnej, dcéry Kyjevského kniežaťa Anny Jaroslavny, ale o tom sme už písali. Knižnica obsahovala stovky runami písaných kníh, ktoré sa aj tak úspešne podarilo popom zlikvidovať z nášho dosahu. No už nie úplne. Niektoré knihy – medzi nimi Velesova kniha – sa podarilo zachrániť a sú dnes v Rusku k dispozícii aj tlačou.

    Ľudia však dnes nevedia sami prečítať tieto staré, pôvodné texty. Aby – keď už sa nedá stiahnuť – zabránili ľuďom knihu pochopiť, tak poznanie zablokovali tak – čo neplatí len pre Velesovu knihu – že jednoducho „vygenerovali“ množstvo prekladov, ktoré si však vo veľa veciach protirečia. A tak dnes existujú desiatky prekladov Velesovej knihy, ale sú rôzne. Takto rozliční ľudia čítajú rozličné preklady a zákonite dochádza k mnohým nedorozumeniam priamo medzi Slovanmi. Vzniknutá polemika a rozpory znemožňujú ľuďom pochopiť o čo vo Velesovej knihe ide.

    Vždy platí, že čím ďalej je niečo od zdroja, tým viac to je skreslené. Každým novým prekladom pribúda nový stupeň skreslenia, tak ako z tejto situácie von? Nuž, „vynulujme“ v našej mysli všetky preklady – a to najmä preklady filológov, pretože títo určite neberú do úvahy Obrazový zmysel starého textu a začnime sami.

    Pri priamom čítaní starých textov je potrebná predovšetkým koncentrácia vnímania a zároveň je nevyhnutné poznať Obrazy bukvíc. Čítaním starého textu vstupujeme priamo do podstaty Obrazu. Týmto sa nám mnohé momenty stanú pochopiteľnejšie ako novšie preklady. Toto platí aj pre staré biblické texty písané cirkevno-kresťanskou cyrilikou, ktorá je len prvou verziu skrátenej Bukvice, pričom pôvodné Obrazy v textoch ostali. Takéto čítanie umožní spoznať skutočnú podstatu dejov opísaných v Biblii oproti dnešnému, značne upravenému prekladu. Preto aj čítanie starých kresťanských textov – hoci písaných oklieštenou Bukvicou – poskytuje skutočné Obrazy dejov. Aj preto museli našim Predkom vymeniť Obraznú Bukvicu za bezobraznú abecedu.

    Tí, ktorí sa vnoria do Obrazovej podstaty Bukvice objavia úplne iný Svet, ale je to Svet našich vlastných Predkov. Získajú možnosť pochopiť celý ich odkaz, a jedine toto je cesta k našej pôvodnej Kultúre. Bukvica je silnejší nástroj ako si vieme čo i len predstaviť. Každé slovo nesie v sebe – ak je písané Bukvicou – obrazovú frekvenciu opísaného javu. Ako je napríklad nazvaná zem, na ktorej žijeme, také budú aj udalosti, ktoré sa budú na nej završovať, pretože zhodné frekvencie sa dostávajú do rezonancie. Poznaním Bukvice ľahko zistíme, že akýsi vymyslení „SLOVENI“ nemajú žiadne opodstatnenie, je to iba výmysel umožnený neznalosťou Kultúry našich Predkov. Ako môže niekto, kto nemá ani potuchy o Obraznej podstate systému Bukvice podať správnu informáciu o niečom takom dôležitom, ako je názov obyvateľov a zeme, na ktorej žijú? A vôbec, nikto nepopiera, že na našom území sa používala Bukvica – pričom nález v Bojnej dokazuje, že tak bolo minimálne 100 ROKOV pre príchodom fantómov Cyrila a Metoda. Nuž, jednoduchý test pre týchto tiežslovanov – ako sa v Staroslovienskej Bukvici napíše SLOVIEN a ako SLOVEN? Nemajú ani poňatia o čom hovoria a aké hlboké súvislosti tu existujú. Tieto ich výmysly vychádzajú z ich NEVEDOMOSTI o našej vlastnej Kultúre. No ich predpoklad je priehľadný ako krištáľová voda – myslia si, že po 1 000 rokoch aj tak nikto nebude vedieť, ako to naozaj bolo… a toto je veľký omyl. Dajme si jeden príklad. Ešte pred poslednou kastráciou Bukvice boľševikmi a jej definitívnej premene na bezobraznú azbuku písal svoje diela L. N. Tolstoj. Určite každý pozná minimálne jeho diela Anna Kareninová či Vojna a mier, ktoré boli už neraz filmovo spracované, a to nielen ruskými, ale aj americkými filmármi. Ale čo to vlastne Tolstoj napísal? To, čo prekladáme „Vojna a mier“ sa v jeho rukopise aj v predrevolučných vydaniach píše ako „Война и Мїр“. Znak Bukvice medzi „M“ a „R“ sa nazýva „INIŤ“ , ktorého Obrazom je „Občinná forma, Občina“ (Obrazov je samozrejme viac). V každom prípade sa jedná o skupinu ľudí, ktorí sú prepojení spoločnými záujmami a majú v určitom zmysle spoločné poznanie. Môže ísť o Občinu, Rod, Národ a pod. V kontexte daného románu je teda správny preklad „Vojna a Národ“. Takže jeden znak Bukvice a úplne iný význam. Koľko takých „preklepov“ je ešte čo i len v citovanom románe? Ako vieme, či filmári správne vystihli myšlienku románu? Z tohto súdka je aj magorský preklad výrazu „Красная Площадь“ v Moskve ako „Červené námestie“. Hoci k tomuto výrazu sme sa už vyjadrovali, vidno z toho jednu smutnú vec. Naši ľudia si už prekladajú ruské výrazy cez anglické, kde sa naširoko používa „Red Square“. Ale ohľadom Američanov a kultúry škoda niečo poznamenať, no v každom prípade je správny preklad tohto výrazu do angličtiny ako „Square of Beauty“. Takže späť k SLOVIENOM – ak niekto chce hovoriť o akýchsi vymyslených „Slovenoch“, tak by mal nájsť takúto formuláciu niekde v pôvodnom starom texte – ale ten text by hovoril o inom národe, ktorý nežil na našej zemi. V skutočnosti, ak aj nájdu naši „slovanskí odborníci“ zmienku v nejakom starom texte, tak celkom určite to je gótsky historik Jordanes či Prokopios Cezarejský, alebo kresťanské zdroje, ako napríklad v texte „Život Konštantína a život Metoda“, ktorý napísal pravdepodobne Konštantínov žiak Kliment, či ďalší kresťanský mních, Nestor, ktorý svoje dielo odpísal a prepracoval z Novgorodských textov, no neštítil sa vydávať za autora. Napriek tomu v jeho textoch sa tiež hovorí o Slovienoch“, nijakých „Slovenov“ nepozná. Toto je však pre nás zdroj – texty našich nepriateľov? Prečo nepodávame dejiny druhej svetovej vojny z pozície nacistickej propagandy? Aj tie sú už zmenené – podľa dnešnej verzie všetkých oslobodili udatní Američania…

    Pre takýchto odborníkov je slovanské knieža SAMO akýsi franský kupec – hoci je to VÉDICKÉ meno, ktoré je vyložiteľné, t.j. Obrazovo dešifrovateľné v Staroslovienskej Bukvici – odkiaľ by vzal takéto meno cudzinec? V Rodovo riadenej Občine kresťanov..? No a o fantómoch Cyrilovi a Metodovi sme napísali už dosť, ale zacitujme si aj Velesovu knihu:

    „Oni hovorili, že u nás založili písomnosť, aby sme ju prijali a zavrhli svoju. No spomeňte si na toho Cyrila, ktorý chcel učiť naše deti, ale musel sa skrývať v domoch našich, aby sme nezistili, že on sa učí naše písmená a aj to, ako prinášať obety Bohom našim“.

    Je tu však aj rad ďalších aspektov. Velesovu knihu preložilo veľa ľudí, nuž ťažko sa v týchto prekladoch orientovať. Navyše preklady do iného, ako ruského jazyka sú sotva zo zdrojového textu, najpravdepodobnejšie bol za základ vzatý niektorý z ruských prekladov. A aký bol ten preklad, ktorý použili? Načrime do problému skrz preklad aj v našich končinách známeho ruského autora Alexandra Asova. Jeho preklad je pozitívny tým, že neuverejnil iba ruský text, ale aj text z ktorého čerpal. A tak možno poľahky vidieť, že neraz sa napríklad za jeho prekladom „modré nebo“ skrýva pôvodná formulácia „Nebeská Svarga“. Našim čitateľom už určite netreba vysvetľovať rozdiel medzi Nebom a Nebesami, t.j. Svargou.

    Rovnako je potrebné chápať aj súvislosti a časové obdobie, kedy bola samotná Velesova kniha napísaná. Z obdobia, kde končí opis podávaných udalostí vyplýva, že kniha bola napísaná po prvom vykastrovaní Bukvice, ktorá sa takto pretransformovala na cirkevnoslovanskú cyriliku, ale ešte pred vládou kniežaťa Sviatoslava. Kniha bola teda napísaná v predvečer krvavých kresťanských orgií, ktoré volajú „pokresťančenie Slovanov“.

    Vari ani netreba zopakovať, že Obrazy sa dajú spájať jedine použitím fakulty vyjadrenej bukvicou „M“, t.j., ktorej hlavný obraz je „Myslite“. Bez myslenia nie je možné spoznať Starú Vieru.

    Vo Velesovej knihe sa môžete stretnúť so zdanlivo iným ponímaním niektorých opísaných národov, než ako to nájdete na našej stránke, napríklad Hunov. No nedajte sa pomýliť. Aj Kelti – keďže ich názov je odvodený od kniežaťa Kelta – boli pôvodne Slovania a Árijci, no neskoršie ich semitské etnikum pohltilo. Toto sa stalo v minulosti neraz. Nezabudnime, že tzv. sexuálna revolúcia je najvyšším stupňom informačnej vojny, čo je iba prostriedkom našej definitívnej likvidácie.

    Jedným z argumentov, ktorý používajú odporcovia pravosti Velesovej knihy je, že už písomné znaky, ktorými je napísaná je podvrh. No ako uvádza v jednej zo svojich kníh práve A. Asov, tak v zapadnutých archívoch Petrohradskej knižnice bola nájdené ďalšia kniha, ktorá je písaná tým istým písmom. Navyše, táto kniha je ranokresťanská. Že o tom už naši „odborníci“ nič nevedia? A divíte sa ešte tomu?

    Pozrime sa do jednej z ďalších kníh, ktoré preložil do modernej ruštiny A. Asov, a ktorá tiež patrila medzi knihy, ktoré boli v knižnici kňažnej Anny Jaroslavny. Je to JARILINA KNIHA, ktorej časť „Knieža Bus Bielojar“ opisuje boje našich Predkov s Gótmi vo vojne v rokoch 345-349 n. l. priamo na našom území! Nuž teda, úryvok z Jarilinej Knihy, časti Knieža Bielojar, pričom sme vychádzali z prekladu A. Asova:

    „A tu na volanie Matky Slávy vystúpili z lesov Vedmi na čele so sestrami Busa – Ľubľanou, Mirienou a Irijanou. I viedli oni rate lesných diev do boja ľúteho.

    A Bus Bielojar viedol rate Rusov. I tu Góti v strachu zaspätkovali a utekali ako prach hnaný búrkou. A vták Matka Sláva lietal nad jazdou nepriateľskou, zmietal nepriateľov. I Góti sa v strachu ukrývali v húštinách a močiaroch, kde hynuli bez slávy…

    A Bus Bielojar vytasil zlatý meč a všade hľadal Germanarecha. A tu uvidel on šiator kráľovský, i, vojdúc dnu, našiel tam Germanarecha, kľačiaceho na kolenách pred detskou kolískou, v ktorej spal jeho vnuk Chlodvig. Uzrejúc Busa, kráľ vyskočil, aby ho zabil mečom. No Bus odrazil meč a sám udrel Germanarecha, prerazil mu pancier a ranil ho do boku.

    I padol Germanarech, zaliaty krvou… No tu v kolíske zaplakal chlapček, i Bus spustil svoj meč a takto pokoril zrazeného: Si potrestaný za preliatu krv! No my nehľadáme pomstu, ale iba spravodlivý súd. Ty si nevedel, že vo svete jestvuje odpustenie, tak hľa, tu ho máš! Odíď s ním preč, nerozumný starec!

    I utekal Germanarech sám i došiel do Asen-hradu bez vojska. A gótski vojvodcovia, dozvediac sa o jeho ťažkej porážke, medzi sebou hovorili: „Dokedy budú ešte tiecť potoky krvi mužov gótskych? Či nezničil on dôstojných súkmeňovcov našich a nezahubil svojho syna a ženu?“

    To a ešte mnohé iné hovorili o ňom jeden druhému vojvodcovia i nepodriadili sa mu viac, ani mu nedali vojakov. A tak on zahubil slávu svoju a žil potom v chorobe a hanbe ešte sedem rokov, až kým on sám nezavolal Morénu, aby tá odrezala niť jeho ničomného života.

    A na Dunaji vtedy Bus Bielojar upevnil spojenectvo medzi Slovanmi: „A tak odteraz sme my nadobudli túto zem, ktorú sme poliali krvou svojou! A nech Rod Volgara zaujme Balkán, v Tavride bude vládnuť Rod Gvidona! A tu, v Karpatoch, kde Morava vteká do Dunaja Bieleho, bude sídliť Rod Sloviena, ďalej za Dunajom budú zeme Mirieny, Irieny a Ľubľany!

    A knieža Slovien pred vojskom takúto reč riekol: „Tu usadí sa náš Rod i to bude veno za krv Svietlídy! Tento kraj nám ukázala samotná Matka Sláva a vybojovala ho krídlami svojimi!“

    A potom na trizne na pamiatku kniežaťa Zlatogora spieval Bojan, syn Busov a počúvali jeho pieseň Rusiči, spomínajúc na všetkých padlých bojovníkov… A potom knieža Bus Bielojar a Rusiči sa vrátili so cťou a slávou do Bielych hôr a na Rus Svätú.

    Sám Asov vo vysvetlivkách k prekladu uvádza, že miesto, kde zvučal hymnus Bojana je kopec, na ktorom dnes stojí Bratislavský hrad

    Pristúpme k hlbinnému, t.j. Obraznému mysleniu, ako to umožňuje Slovienska Bukvica. Opakujeme, že Slovienska, nie akási vymyslená „Slovenská“. Je to spôsob, akým sa v podaniach našich Predkov odovzdávali hlbinné významy tak, že hovorí sa jedno, ale význam je iný. Vedomie vníma materiálnu plochu, ale podvedomie preberá objemové Obrazy. Človek to ani nemusí vedieť, ale v kontakte so starým, obrazným podaním sa mu postupne začne „vyjasňovať“, ako keby mu začali „samé od seba“ prichádzať myšlienky. Tento jav je spoločný ako pre písomné, tak aj pre ústne dedičstvo našich Predkov.

    Podania Predkov k nám prehovárajú rečou Obrazov skrz symboly. Dôležité je obrazné myslenie, pričom algoritmus pôsobenia je vždy principiálne rovnaký. Jedným z Obrazov, ktoré sú často používané je VODA. Obraz vody je veľmi často používaný v povestiach či rozprávkach a ďalších podaniach.

    Voda je nositeľom informácií, t.j. je to informačné prostredie. Používaná je vtedy, keď nechceme priamo povedať, že pracujeme s informáciou a informačným prostredím vôbec. Môžeme teda hovoriť, že sa učíme pracovať s vodou, hoci v skutočnosti sa učíme zaobchádzať s informáciou. Na obraznej úrovni to je vysvetlenie, ako pracovať s vodou, ale podvedomie tento Obraz spracuje ako prácu s informáciou. Rovnako použitie smädu – ako Obrazu – znamená v skutočnosti smäd po nejakej informácii. Keďže túto informáciu chceme pred okolitým svetom ukryť, t.j. hoci je použitý Obraz, že chceme piť, tak ľavá polovica mozgu nám dá napiť, pričom pravá polovica mozgu nám podá informáciu.

    Pri takomto podaní môžeme ešte spresniť, čo chceme piť – čaj, kávu, ovocné šťavy. Každý nápoj nesie v sebe hlboký podvedomý význam. Ak informácia o smäde je povedzme plochou štvorca, tak my už vieme, že informácia je v skutočnosti objemová. Ak teda napríklad by sme chceli vypiť jablkovú šťavu, tak nemusíme veľa hľadať, aby sme zistili, že Obraz jablka je použitý v mnohých legendách, ale každý národ má svoj výklad tohto Obrazu. My však už vieme, že na Kruholete Čísloboha sa dá vidieť, aký druh informácie hľadáme.

    Vonkajšie odráža vnútorné, teda ak je ako Obraz použitá napríklad pitná, čistá pramenitá voda, tak podvedomie hľadá čistú, neskreslenú informáciu, čo zodpovedá čistému prameňu. Človek, ktorý sa snaží napiť čistej, pramenitej vody si jej pitím snaží podvedome naplniť potrebu čistej, neskreslenej informácie.

    Voda môže mať aj pevné skupenstvo, t.j. môže mať podobu ľadu. Ľad je procesom očistenia, keďže zimné obdobie je obdobím čistenia. Analogicky zime zodpovedá noc, pretože rovnako ide o obdobie oddychu. Zima a noc sú projekciou toho istého obrazu, ale transformované na odlišný cyklus.

    V zime je väčšina foriem života v stave spánku, v Noci Svaroga mozog pracuje na 2-3%. Ráno Svaroga je zase obdobie topenia sa ľadov, pretože vychádza Slnko a objavuje sa pitná voda. Sneh a ľad sa menia na pitnú vodu.

    Medzi rokmi 1996-2012 prebehlo brieždenie Svaroga, t.j. celý Kruh Liet, 16 rokov. Sneh sa už začína topiť, t.j. objavuje sa pitná voda a my ju na podvedomej úrovni pijeme. Ak sa chceme obrazne vyjadriť, že máme radi pitnú vodu, tak týmto oznamujeme, čo sa deje, ale nie tým, ktorí na to nie sú pripravení.

    Všetky odkazy v starých podaniach, vrátane Bohov či Živlov sú Obrazové odkazy, referencie. Ak ide o človeka, tak Obraz Živlov býva zatajený vo vode a zodpovedá mu krv, ako nositeľka informácie v tele. V Slovienčine sa Krv píše ako „Кровь“, pričom v tomto význame znamená použitie „jer“ na konci slova intuitívne prijímanie. Ak chceme niečo povedať o krvi človeka, tak to môžeme povedať v Obraze vody., t.j. voda znamená krv. Ak chceme uchovať genetickú čistotu národa, tak na obraznej Úrovni môžeme hovoriť o zásobe čistej vody a čistého vzduchu. Tu môžeme siahnuť po jednej našej ľudovej piesni, ktorá pretrvala veky v pomerne neskazenej podobe – lebo väčšine ľudových piesní kresťania pomenili slová… zo známych dôvodov. Je to pieseň „Po nábreží koník beží“. V jednoduchej a priamej podobe podáva deťom informáciu o Konoch Rita. Samozrejme, tam, kde sa spieva „slovenský“ je pôvodne „slovienský“.

    V podaniach sa používa aj obraz Hmly. Je to svojou podstatou tiež voda, akurát v inom stave. Hmla obmedzuje viditeľnosť, človek nevidí do diaľky, ale môže dobre vidieť veci, ktoré sú blízko. Môže ísť aj o to, aby človek pochopil príčinu svojho problému, t.j. akejsi „krátkozrakosti“. Niekedy nová informácia zahmlieva jeho doterajší svetonázor, t.j. môže privodiť bolestivý proces spracovania informácie. Nová informácia môže zablokovať pôvodné chápanie Sveta.

    Ak na Obraz Svitania Dňa Svaroga položíme Obraz hmly, tak vidíme, že hoci Slnko určite vyjde – je to neodvratné – no kvôli hmle ho ešte celkom nevidno. Práve preto bolo do spoločnosti uvoľnené obrovské množstvo ezoterických informácií, čím spôsobili akúsi „potopu“, teda vypustili hmlu pred Svitaním. Sily, ktorým Svitanie nevyhovuje sa snažia rozšíriť veľa hmly.

    Obrazy má však každý národ svoje, treba ich teda chápať od prípadu k prípadu, individuálne. My podávame Obrazy našej Kultúry, čo teda znamená, že ak ten istý Obraz použije iná kultúra, tak nemusí znamenať to isté. To treba mať na pamäti.

    Obraz Mora – ktoré je súčasťou svetového oceánu – je obrazom veľkej databázy informácií. Ak človeka ťahá k moru, tak môže ísť aj o snahu zistiť, čo je nové vo svete. No a cesta na lodi je alegóriou putovania vo Vesmíre.

    Ak sa pozrieme na známy obraz potopy – voda sa používa aj ako obraz kozmického priestoru – tak ide o proces (archa) oddialenia sa od svojej planéty skrz kozmický priestor, čo je jeden z obrazov o biblickej potope.

    Pojem hladiny a pojem hlbiny má tiež svoj význam. Vzduch je Obrazom Duchovného prostredia. Človek totiž môže na vzduchu dýchať, ale nie vo vode, teda informačné prostredie sa nachádza pod Duchovnou sférou. Čím hlbšie sa ponárame do informácií, tým viac sa vzďaľujeme od Duchovnej sféry. Tu je možné použiť vlastnú obrazotvornosť a začať uvažovať nad ďalšími Obrazmi v podaniach Predkov – čo napríklad môže znamenať prebrodenie rieky?

    Ďalší často používaný Obraz je Oheň. Je to personifikácia čistoty, lebo to je jediný Živel, ktorý za žiadnych okolností nemôže byť špinavý. Ak horí niečo špinavé, tak môže byť špinavý dym, ale oheň je vždy čistý. V podaniach ide o Oheň Inglie, t.j. Obraz čistoty. Ak je vysoká teplota, tak je aj vysoká žiara.

    Sú veci, ktoré horia a veci, ktoré nehoria, t.j. existujú veci, ktoré podporujú horenia a veci, ktoré oheň hasia. Poznáme Oheň v srdci, Oheň v mysli. V slovanských Obrazoch je oheň v srdci Ľúbosť, ktorá vplýva na srdcovú čakru človeka. Oheň v mysli zodpovedá procesu prípravy niečoho varením, teda hlava môže „variť“, alebo „nevariť“. Ak hlava „horí“, tak tomu zodpovedá ohňový proces v čase varenia a ide o schopnosť spracovania informácie. Informácii dávame zmysel a meníme ju na poznanie. Určitým spôsobom ju teda „varíme“.

    Spoznať Ingliu, t.j. Ingliizmus, sa nikdy nedá dokázať bez spoznania hlbín Starej Viery, lebo inak sa nedá dôjsť do hĺbky poznania a taký subjekt sa stáva iba papagájom či živým diktafónom. Poznávací proces je preto charakterizovaný Obrazom bukvice „M“ – Myslite.

    Všetko poznanie, t.j. aj informácie od Ochrancov starého poznania, je vždy potrebné spracovať myslením, t.j. ozmysliť. Len vtedy sa menia na Vedomosť. Proces nadobúdania Múdrosti má preto dva stupne – prvý je dostať informáciu a druhý je dať informácii zmysel vlastným uvažovaním o prijatej informácii prvého stupňa. Preto informácia druhého stupňa je vždy OVEĽA dôležitejšia, ako informácia prvého stupňa. Dôležité teda nie je ani tak to, čo nám niekto odprednáša, ale čo si v ohňovom procese (Ľúbosť + Myslenie) z toho dokážeme vziať.

    Vieme teda, že informácia je Voda a Oheň je proces spracovania informácie. Prichádzame k ďalšiemu faktoru, a síce k pomeru Oheň/Voda. Ak je Ohňa viac ako Vody, tak Voda sa zmení na paru, čo zobrazuje ozmyslenú informáciu, t.j. už informáciu druhého stupňa. Para ide nahor, k Nebesiam, t.j. naplnenie sa poznaním nás dvíha k Duchovnu.

    Ak je však Vody viac ako Ohňa, tak zadusí Oheň. Toto urobí aj potopa. Čo vlastne znamená Obraz potopy vo Védach? Je to alegória, alebo sa myslí doslovne? Ak ľudí zaplaví nekontrolovateľne šírená informácia vo väčšom množstve, ako ju ľudia dokážu spracovať, tak ide rovnako o potopu. Veľa vody v tomto prípade – potopa – znemožňuje ľuďom zvládnuť záplavu informácií a človek pod vodou nedokáže dýchať. Záplava informácií teda môže zabíjať – čo sa aj deje. Veľa informácií naraz nie je pre každého. Hovoríme, že sme vo veku informácií, sme teda vo veku smrti. Koľko ľudí je schopných myslieť v kategóriách Svetlého Vesmíru? A vstúpili sme do Svetlého Vesmíru, nuž kto nedokáže, ten sa utopí. Dôležité totiž je aj to, aký je charakter informácií, ktoré sa šíria. Koľko ľudí vie použiť Oheň a premeniť Vodu na paru a vystúpiť k Nebesiam?

    Ďalšími obrazmi používanými v povestiach, rozprávkach, či celkovo podaniach Predkov sú zvieratá a kult totemu. Každé zviera má svoje špecifické charakteristiky, t.j. Obraz, ktorý sa takto prenáša. Pozrime sa na príklad prasaťa, aj keď v našom prípade divého. Hoci prasa je vôbec jedno z najnedoceňovanejších a aj najtýranejších zvierat, dnes už aj vedci potvrdili, že patrí medzi 4 najinteligentnejšie zvieratá vôbec. V našej Kultúre je Diviak Obrazným vyjadrením Boha Ramchata, Ochrancu Čertoga Diviaka. Čo znamená tento Obraz? Diviak má rád korene stromov, a preto ich často vykopáva. Koreň je v našom ponímaní Az, t.j. príčina existencie stromu. Diviak má schopnosť kopať tak hlboko, až kým nedôjde ku koreňu. Pracuje systematicky a cieľavedome, nedá sa ničím zvábiť. Nekope naširoko, ale ide vždy do hĺbky. Dôjde k príčine, a preto je Obrazom schopnosti koncentrovať sa na príčinu v myslení aj konaní a schopnosti dosiahnuť cieľ. Koncentrácia myšlienok na cieľ je predpokladom plánu. Ten, kto len brázdi po internete hore-dole behá len po šírke, ten nemá schopnosti diviaka, aj keď ho rád konzumuje. Jesť mäso prasaťa jednoducho nestačí. Takýto ľudia nemajú schopnosť ísť do hĺbky. Nevyrovnajú sa teda ani diviakovi.

    Ramchat je Nebeský Sudca, vie teda dôjsť ku príčine, hoci samotným sudcom je vždy vlastné Svedomie. Ak sa pozrieme na Svaroží Kruh – napríklad na Koľadovom Dare – tak poľahky zistíme, že kombinácia zviera-rastlina-Boh je zoskupenie podľa rovnakej frekvencie, je to teda Obraz. Konkrétny Svetlý Boh je vo svete rastlín vyjadrený svojou frekvenciou – danou rastlinou – a vo svete zvierat mu zase zodpovedá frekvencia daného zvieraťa. Zároveň si môžeme všimnúť, že každý národ má svoje frekvencie, t.j. svojich Bohov. Preberanie frekvencií cudzích národov – populárne sú napríklad čínske kalendáre – nemôže zodpovedať našim frekvenciám, aj keď niektoré body sa môžu zhodovať.

    Sme vo Veku Vlka, t.j. v čase, keď sa vlci zháňajú do svorky. Aké vlastnosti má Vlk? Vie bojovať sám aj v skupine, je cieľavedomý, je sanitárom lesa. V schopnosti loviť prevyšuje všetkých ostatných dravcov, jemu nič neujde, hoci medveďovi napríklad môže. Vlk má čosi vo forme rodiny – keď sa vlk a vlčica raz stretnú, tak prežijú spolu celý život. Je teda Obrazom Rodových tradícií. Ak dobre porozmýšľame, aké vlastnosti má vlk a preložíme ich na Vek Vlka, tak dostaneme zodpovedajúci Obraz vysvetlenia Veku, do ktorého sme vstúpili.

    Ďalšími často používanými Obrazmi je Slnko a Luna. Odborníci nám hneď začnú vysvetľovať slnečné a lunárne kulty a ich vlastnosti – ale nechajme ich. Obrazy sú alegórie. Slnko je zdroj Svetla, Luna nemá vlastné svetlo, ona odráža Svetlo Slnka. No nemožno hovoriť o úplnom odrážaní, ona ho aj určitým spôsobom spracováva, sprostredkuje. Slnečné kulty rozpoznať hlavne podľa toho, že v nich niet sprostredkovateľov – popov. Majú síce žrecov, volchvov a ďalších, ale títo sú výlučne poradcovia v prípade špecifickej potreby, nikdy nemajú postavenie „exkluzívnych sprostredkovateľov“.

    Lunárne kulty sú typické popmi, pričom jedine a výlučne oni „poznajú“ vôľu Boha a majú zložitú hierarchiu. Jednotlivec nemôže hľadať odpovede samostatne, musí sa obracať na nich.

    Slnko umožňuje priame spojenie človeka a Boha, aj keď sa môže opýtať na radu žreca.

    Lunárne kulty zase aktívne pracujú s informáciou, Mesiac ovláda aj pohyb morí. Príliv znamená, že informácia je podávaná, odliv zase predstavuje skrývanie, sťahovanie informácie. Slnko síce dáva Svetlo teplo, ale na vodu až tak silno nevplýva.

    Rovnako ako tieto dva kulty existujú aj dva druhy ľudí. Ľudia typu slnečného a typu lunárneho. V tomto prípade je zaujímavé to, že slneční ľudia síce dávajú svetlo a teplo, ale spravidla nevedia pracovať s informáciami. Na toto sú stavaní lunárni ľudia. Neznamená to preto, že slneční sú vždy dobrí a lunárni zlí. Je to len o schopnostiach podávať a šíriť informácie. Kto sa pozrie na tento problém z pohľadu Slnečnej sústavy rýchlo pochopí, že Slnko a Luna si neprotirečia, naopak, oni sa navzájom dopĺňajú. Len jedinec obmedzeného vnímania a chápania Sveta považuje tieto dva prvky za protiklady. V Slnečnej sústave je jedno Slnko a 108 Lún. Kto žije materiálne, ten vidí Slnko a Lunu oddelene.

    Luna však zároveň symbolizuje Noc, čo je ďalší symbol. Noc je čas spánku, stav oddychovania človeka a slnečná energia sa neprejavuje. Slnko zatemní všetky náboženstvá, lebo Viera je priame spojenie. Náboženstvá existujú vtedy, keď nevidno Slnko, lebo podávajú iba skreslené, obmedzené poznanie. Keď Slnko ráno vyjde, tak Luna postupne bledne, stráca pozície. Je to prirodzený jav. Od rána začíname pracovať, v noci spíme. Spánok je štrukturalizácia informácie nahromadenej cez deň, pričom naša likvidácia je tiež elementom štrukturalizácie informácie.

    Ďalším Obrazom je Hora, pričom máme niekoľko možností, keďže Obrazy sú mnohorozmerné. HORA obsahuje koreň „OR“, tvar Sily (MORE, KOREŇ…). V takomto tvare je to snaha prísť k počiatku. Ak použijeme tvar GA-RA, tak ide o cestu k Svetlu. Ak je náš pôvod na Nebesiach, tak ide o snahu o dosiahnutie pôvodu.

    Aký druh ľudí chodí do hory? V zásade poznáme dva druhy. Jedni chodia najradšej v spoločnosti, iní zase osamote. Ten kto chodieva do hory sám, tomu podvedomie hovorí, že lepšie sa mu hľadá Pravda osamote. Tým, ktorí chodia v skupinách, sa ľahšie hľadá Pravda spoločne.

    Vieme, že Oheň je jediný Živel, ktorý nemôže byť špinavý, je vždy čistý. Tí, ktorí hľadajú oheň, hľadajú čistotu. Preto je naša Kultúra plná Ohňa – preskakovanie, obety, chodenie po uhlíkoch, chorovody, fakle… Koho ťahá k Ohňu, toho ťahá k očisteniu. Oheň je proces zvýšenia teploty a pri chorobe by sa mal človek koncentrovať sa Obraz Ohňa. Proces pripravovania sa na niečo, chystania niečoho je procesom zvyšovania teploty, preto takýto proces označujeme ako „var“, t.j. ide o ohňový proces. V tejto spojitosti môže ísť o myslenie, Ľúbosť, varenie, či myslenie čisto, t.j. v termínoch čistoty. V Slnečnom Kulte nemôže byť špinavý človek, nebude sa tam jednoducho dobre cítiť.

    Proces ohňového očistenia je nástrojom Obrazového myslenia. Kult Ohňa je v prvom rade Kultom Myslenia.

    Para je spojenie Ohňa a Vody. Ide nahor po špirále od zeme na Nebesia. Para je bývalá informácia, t.j. element spracovania informácie, keďže Oheň je myslenie a mení vodu na paru.

    Ak je vody veľa, tak oheň uhasí, to znamená, že ak je veľa informácií, tak udusia schopnosť ich spracovať, hoci mnohí si myslia, že vedia všetko. V tomto čase nie je až také dôležité zbieranie nových informácií, skôr je potrebné nadobúdať schopnosť ich spracovávať, inak sa stávajú nástrojom našej deštrukcie. Vzniká teda potopa. Vo Védach sa píše, že koniec Kali Jugy bude sprevádzaný potopou, no táto potopa môže mať viaceré podoby. Hoci očakávame aj fyzickú, nastala aj potopa vplyvom záplavy informácií, ktoré rovnako likvidujú ľudí. Dnes vidíme veľa ľudí, ktorí strácajú záujem o politiku, televíziu, tlač a podobné zdroje, ale začínajú sami žiť svoj život.Týmto v skutočnosti podporujú v sebe Silu Ohňa, dávajú mu možnosť sa rozhorieť. Je to správna cesta, ktorej však väčšina neporozumie.

    Na obraznej úrovni môže Hmla predstavovať použitie čarov, čiernej mágie, lebo ona vytvára okolo ľudí informačnú oponu, záves. Obrazy preto teraz vychádzajú od Ochrancov Poznania, ktorí ich podávajú ako prosté Obrazy. Hmla je teda prostriedok dosiahnutia cieľa, je ako para, t.j. výsledok spracovanej informácie. No jej účelom je zahaliť informáciu postupujúcu od Ochrancov. Na Slovensku Ochrancovia neprežili besnenie christianizácie.

    Čo sa týka Obrazov a predstavivosti musíme brať do úvahy ešte jednu vec. Myšlienkový Obraz je 6 rozmerný, teda uložený v šesťrozmernom Vesmíre, ale naša realita je 4 rozmerná. Preto zrealizovaný, materializovaný Obraz je aj pri jeho najlepšom uplatnení vždy akosi „chudobnejší“ ako Obraz v mysli.

    Obrazy nám vo svojich podaniach zanechali naši Predkovia, no aby sme im porozumeli, musíme rozmýšľať. A na podporu myslenia nemáme lepší nástroj ako Bukvicu. Každý člen nášho národa by mal byť schopný prečítať akýkoľvek text, akúkoľvek knihu svojho národa, bez ohľadu na to, aká je stará. Slovo je nástrojom vstupu do energeticko-informačného poľa Zeme. Je to frekvenčná charakteristika, ktorá vyvoláva rezonanciu vo Vyšších Svetoch. S pomocou Bukvice je možné sa naučiť správne používať slová, ktoré majú viac Sily, lebo majú viac frekvenčných charakteristík. Toto nám umožní nadobudnúť prvobytný, pôvodný aparát, ktorý sa v celosti v slovanskom svete nezachoval, ale ktorý je podelený medzi slovanské národy a v tomto čase sa znovu aktívne rodí. Ľudia v slovanskom svete začínajú používať slová v ich pôvodnom význame.

    Bukvica nám pomáha pochopiť aj jazyk čísel, ktorými s nami hovorí Vesmír. Dnes nás čísla obklopujú v cifernej podobe, no Ciferi nepatria do slovanského sveta. Ciferný systém pochádza z Kabaly, aj keď sa mylne predpokladá, že majú arabský pôvod. My už vieme, že biblický národ pristál najskôr na Cejlóne a obsadil Indiu, z ktorej ho prinútili odísť Árijci pri jej obsadzovaní na čele s Ramom. To, čo dnes voláme arabské čísla sú znaky desiatich židovských bohov-Ciferov, pričom pri prechode cez arabský svet iba nadobudli arabské názvy. Tak či onak, známou vecou je, že ak si niekto chce osvojiť cudzí jazyk, tak sa mu to nepodarí dovtedy, pokiaľ nezačne uvažovať tak, ako uvažujú členovia daného národa, ktorého jazyk sa chce učiť. Presne tak to je aj s číselným systémom. Preberá sa aj s „príslušenstvom“. Biblický národ má 10 Ciferov (od 0 po 9), preto používa cifry, my máme Čísloboha a preto používame čísla vyjadrené bukvicami. Okrem iného, my nemáme „0“, čo má tiež svoje dôvody.

    Cifri majú taký stále význam, aký do nich pri ich zrode v Kabale bol vložený. Teda aký Obraz bol do nich uložený, taký dodnes vyžarujú, t.j. taká je ich frekvenčná charakteristika – vrátane negatívnych. Napríklad podľa jednej z druhov numerológie sa číslo „29“ považuje za číslo smrti, zahynutia, Pekla, mučenia, démonov… používa sa zvyčajne v obradoch či rituáloch, keď je cieľom poškodiť človeku. Postupuje sa tak, že niečo – napríklad prekliatie – sa opakuje pred fotografiou cieľovej obete 29x.

    Ak toto vieme, tak človek začne pozorne vnímať, ako sa okolo neho začne v dennom živote ukazovať číslo 29 – môže to byť číslo autobusu či električky, číslo sedadla v kine, číslo na dome či aute a podobne. Čo treba robiť, aby sme toto neutralizovali, keď už sme dostali varovný signál?

    Postup je úplne elementárny. Prevedieme dané číslo z fomy cifry do Bukvice. Takto dostaneme už nie cifru ale číslo, nie číslo smrti, ale objemové ponímanie Sveta Prírody, čo je úplne iný systém. Týmto vypneme energetiku Ciferov a ich pôvodnú frekvenčnú charakteristiku, ktorá nemá s našim životným určením nijaký súvis.

    Človek si na to musí vedieť vytvoriť myšlienkové Obrazy, že ten konkrétny jav prežíva v pôvodnom energeticko-informačnom priestore RASY, teda priestore bielych ľudí. Tu sme predsa doma my.

    Takto všetky čísla, ktoré začneme stretávať v dennom živote okamžite transformujeme na bukvicový ekvivalent Obrazu, ktoré nesú už naše frekvenčné charakteristiky. Týmto začneme žiť v Bielovodí, t.j. našej domovine bez ohľadu na to, že geograficky je niekde inde. Priestor Rasy nie je geograficky obmedzený.

    Číslo je vždy znak, signál, spätná reakcia či väzba. Človek svojimi činmi a myšlienkami vplýva na Vesmír a Život s ním hovorí spätne – jedným zo spôsobov sú čísla. Ch´Árijská aritmetika je dekodérom ako si rozšifrovať to, čo dostaneme ako spätnú väzbu. Na to však je potrebné poznať Starosloviensku Bukvicu a jej Obrazy a vedieť si hneď premeniť postretané čísla na bukvice a obrazovo vyskladať význam. Je to cesta no nového Veku Svetla.

    Už len ako doplnok si uveďme, prečo napríklad Páter Dij doteraz nedostal nový pas a nemohol k nám pricestovať, aby vykonal Obrad Menorečenia. Nové pasy sú totiž biometrické, pričom si ani neuvedomujeme dosah tejto technológie. Jedna stránka je pomerne tradičná, takto si totiž bude môcť každý, kto sa dostane k vašim biometrickým údajom dať urobiť „masku“ aj s rukami (aby boli odtlačky prstov) a kým vy budete na dovolenke, tak vám predá byt či dom, vybieli vám účet a podobne. Jeho odtlačky prstov a biometrické parametre budú pri počítačovom overovaní sedieť, a vy ostanete na suchu. Oni samozrejme tvrdia, že takéto zneužitie nie je možné – ale veď či Američania nenapadli Irak na základe presných spravodajských informácií a kvôli zbraniam hromadného ničenia, ktoré aj tak neexistovali?

    No je tu ešte ďalší, verejnosti neznámy aspekt biometriky na dokladoch. Na používanie čiernej mágie je potrebná predstavivosť, t.j. schopnosť vytvoriť si presný obraz cieľového subjektu. Najčastejšie sa používa fotografia, ale tvari nedokážu používať pravú polovicu mozgu, teda nevedia si vytvárať tak potrebné objemové obrazy. Preto na takúto prácu potrebujú zradcov bielej Rasy, t.j. zapredancov mágov, ktorí túto schopnosť majú. No získaním biometrických informácií si už budú môcť kedykoľvek a sami pomocou technológií vypracovať objemový obraz cieľového subjektu a naň potom aplikovať čiernu mágiu. Toto je dôvod, prečo nám nanútili biometrické pasy a vôbec doklady.

    Ako vidno, naša Stará Viera nie je iba akási dogmatika. Je to poznanie spôsobu ako správne žiť a ponúka na to aj nástroje. No a Staroslovienska Bukvica je jedným z kľúčových nástrojov pre tých, ktorí hľadajú cestu k našim slávnym Predkom a Svetlým Bohom. Bez nej to nepôjde – nech to znie akokoľvek divne či nepohodlne. Je načase sa ju naučiť a neupadať do nevedomosti o kadejakých „Slovenoch“. Máme svoju minulosť a naša je aj budúcnosť – ak budeme vedieť, ako sa jej chopiť. Nik okrem nás nám ju nemôže vziať! Možno už dozrel čas na kurzy Staroslovienskej Bukvice aj u nás.

  • KOĽADOV DAR NA LETO 7522 UMHCH V SLOVENČINE

    Dňa 23. septembra 2013 bude celý Slovanský Svet sláviť sviatok zvaný NOVOLETIE, t.j. prvý deň nového Leta 7522 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme. Toto Leto je zároveň Letom Čierneho Žreca.

    Toto Leto je zároveň v ďalších našich Letopočtoch:

    13022 Leto od Veľkej Struže (Ochladenia)
    40018 Leto od tretieho príletu Vajtmany Perúna
    44558 Leto od Vytvorenia Veľkého Kruhu Rassénie
    106793 Leto od Založenia Asgardu Irijského (9. Tajlieta)
    111820 Leto od Veľkého presídlenia z Daárie
    143004 Leto od obdobia Troch Lún
    153380 Leto od Assa Dei
    165044 Leto od Čias Tary
    185780 Leto od Čias Tule
    211700 Leto od Čias Svaga
    273908 Leto od Čias ch´Arra
    460532 Leto od Čias Dary
    604388 Leto od Čias Troch Sĺnk
    atď…

    Tohto Leta sa nám konečne podarilo zorganizovať vydanie Starého Slovanského Kalendára, teda Koľadovho Daru na Leto 7522. Pravdepodobne na budúci týždeň už budú natlačené, teda tí, ktorí majú záujem si ho objednať už tak môžu urobiť na náš mail. Cenu upresníme až po dodaní vytlačených Kalendárov.

    Po 1 000 rokoch nastal ďalší krok k tomu, čo čierni mágovia nepripúšťali ani len vo svojich najťažších snoch. Stará Viera našich Predkov sa vracia a je tu doma!

    Kalendár bude vytlačený v týždni od pondelka 23. septembra. Budeme mať síce maličké „meškanie“, ale ide iba o niekoľko dní.

    Prinášame aj obraz návrhu Koľadovho Daru, ale nie je to ešte úplne posledná verzia, no nebude sa od finálnej zásadne líšiť. 

    Zároveň pripomíname, že Koľadov Dar na Leto 7522 bude vytlačený formou farebného plagátu, budeme ho preto zasielať klasickou poštou. Týmto by sme chceli poprosiť tých z vás, ktorí už poslali svoje objednávky emailom, aby nám doplnili aj svoje poštové adresy.

    Dopĺňame informáciu:

    Kalendár sme ešte k piatku tohto týždňa z tlačiarne nedostali, pretože sme urobili niekoľko posledných korektúr. Komunikáciu s grafikom sme mohli — vzhľadom pracovné povinnosti — robiť až po večeroch, takže termín sa o týždeň posunul. Ale tak či onak, nasledujúci týždeň ho už určite dostaneme a budeme vedieť aj celkovú cenu vrátane poštovného a balného. Každý, kto si doteraz Koľadov Dar objednal ho určite dostane, takže nie je potrebné sa obávať. Určite budete všetci načas informovaní.

    Môžeme podať konečnú informáciu o zasielaní Koľadových Darov na Leto 7522 od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme.

    Cena Koľadovko Daru je 3€, k čomu sa priráta poštovné a balné. Jeden z dôvodov meškania je aj ten, že sme chceli zásielky posielať tak, aby sa Kalendáre nepoškodili. Pretože už nám došli aj obaly, tak môžeme začať s ich rozosielaním.

    Pokiaľ by niekomu nevyhovovali tieto podmienky, tak do pondelka má čas nám to oznámiť. Na tie objednávky, kde nám nepríde informácia o ich odvolaní budeme od pondelka odosielať Kalendáre.

    Vari ešte jedna poznámka k názvu Leta – Leto Čierneho žreca. O symbolike farieb sme už písali, takže iba rýchle zopakovanie. Čierna farba je síce v našej symbolike farbou ako smrti, tak aj Západu, ale zároveň je aj farbou ZEME. Preto aj Védy sú vydávané ako čierne knihy so zlatou potlačou – čierna znamená Zem a zlatá Slnko. Takže Čierny žrec znamená zároveň aj Zemský Žrec. V našej symbolike NEEXISTUJÚ žiadne temné Obrazy.

    SLÁVA BOHOM I PREDKOM NAŠIM!

  • ZÁPOVEDE TARCHA

    Tarch Dažďbog Perúnovič je Bohom-Ochrancom Prastarej Veľkej Múdrosti. Bol nazvaný Dažďbogom preto, lebo dal ľuďom Veľkej Rasy a potomkom Roda Nebeského Deväť Santií (Kníh).

    Tieto Santie – ktoré sú napísané Prastarými Runami – obsahujú Sväté Prastaré Védy, Zápovede Tarcha Perúnoviča a jeho rady. Existuje množstvo Kummirov a Obrazov, na ktorých je zobrazený Boh Tarch, pričom na mnohých z nich drží vo svojej ruke gajtan so Svastikou. Tarcha často nazývajú Premúdrym synom Boha Perúna a vnukom Boha Svaroga, čo je aj Pravda. No treba povedať, že existuje aj chybný názor. Tarcha Dažďboga totiž v mnohých prastarých textoch nazývajú Svarožičom, t.j. Nebeským Bohom, pričom mnohí historici to vysvetľujú tak, že Dažďbog je synom Svaroga. Je to len neznalosť významu slova Svarožič.

    V rôznych Prastarých Védických textoch prosí o pomoc pre ľudí z Rodov Veľkej Rasy jeho prekrásna sestra, zlatovlasá Bohyňa Tara. Spolu vykonali mnohé veľké činy, ktoré pomohli ľuďom osídliť veľké priestory Midgard-Zeme. Boh Tarch ukazoval, na akom mieste je najlepšie postaviť osadu a jeho sestra, Bohyňa Tara, učila ľudí Veľkej Rasy, aké stromy je potrebné použiť na stavbu domov. Okrem toho učila ľudí, aby na mieste vyrúbaných stromov sadili nové sadeničky, aby pre ich potomkov vyrástli nové stromy, ktoré oni tiež budú títo potrebovať na stavby svojich domov v budúcnosti. Vďaka tomu sa začali mnohé Rody nazývať vnukmi Tarcha a Tary, pričom miesta, kde sa tieto Rody usadili nazvali Veľkou Tartariou, t.j. zemou Tarcha a Tary.

    Môžeme ešte pripomenúť, že Tarch Dažďbog je „Dávajúci Boh“, t.j. v mnohých starých slovanských rozprávkach a podaniach – najmä pre deti – bol nazývaný aj Dajbohom, čo sa často prejavovalo frázou „Daj Bože“. Takže vo všetkých rozprávkach, ktoré kresťania preprogramovali, môžete pokojne premeniť napríklad cudzozemský výraz „Pán Boh daj dobrý deň“, za „Dajbože dobrý deň“, čo je však väzba na Dažďboga, nie cudzieho Pána.

    Tarch Dažďbog sa niekedy omylom zamieňa za Boha Dažboga, ktorý je tiež Svarožič a je Bohom-Ochrancom a zosobnením Zlatého Slnka v Čertogu Rasy na Svarožom Kruhu. Toto Slnko Rody Bielych ľudí na Zemiach v danom slnečnom systéme nazývajú Dažbogom-Slnkom tak, ako my naše Jarila-Slnkom.

    Ich veľkí a slávni potomkovia, ktorí sa presídlili na Midgard-Zem pri Jarile-Slnku si pamätali na svoju Prastarú Pravlasť, a preto sami seba nazývali „Dažbogovi vnuci“. Je to teda označenie tých potomkov Rodov Veľkej Rasy, ktorí žili pod žiarením Dažboga-Slnka a presídlili sa na Midgard-Zem pri Jarile-Slnku.

    O vnukoch Dažboga sa preto píše aj vo Velesovej knihe:

    Vnuci Dažboga sú Skýti, Anti, Rusi, Borusíni, Surožci, Dulebovia a Vendi.

    Toľko teda, aby sme teda predišli nedorozumeniam. Nasledujú Zápovede Tarcha Dažďboga:
    Kto má blahoslavenie Boha Perúna na Zväzok Rodinný, nech nebude medzi nimi ani Rati, ani Fatty.
    Kto oddal časť svojej Duše dietkam, ten neumenšil Dušu svoju, ale preumnožil ju.
    Kto Ľúbosť premárni, ten ju stratí, ale kto Ľúbosť vyžaruje, ten ju umnožuje.
    Vedzte, ľudia Rodov Rasy Veľkej, že náležité je s ľúbosťou a dobrotou sa chovať ku všetkému živému, stvorenému na Midgard-Zemi.
    Kto poláska a zohreje dieťa sirotu, ten čin malý vykonal, ale kto ju zohrial, dal aj strechu nad hlavou a priučil ju láske k práci, ten čin veľký zavŕšil.
    Kto nepodporuje Rody svoje a Vieru svoju v čas hodiny ťažkej, ten je zradca Rodu svojho a nebude mu odpustené nič po všetky dni bez ostatku.
    Nech vo všetkých činoch vašich Svedomie a Kony Rita budú meradlom všetkého.
    Odháňajte od seba myšlienky a činy cudzozemské, ktoré vedú do Pekla Bezmerného.
    Ctite si Védy Prastaré a nech Slovo Véd žije v ústach vašich!
    Ochraňujte životy Rodovičov a blížnych vašich a poskytnutá vám bude pomoc od Bohov Vyšných vašich!
    Kto chráni dieťa svoje pred tvorivou prácou, ten hubí Dušu dieťaťa svojho.
    Kto pritakáva chlipnostiam dieťaťa svojho, ten hubí veľký Duch dieťaťa svojho.
    Védy sa poznávajú skrz živé Slovo, lebo iba živé Slovo odhaľuje zmysel, ukrytý vo Védach.
    Nehubte Prírodu vašu a Krv Rodov vašich, lebo to sú dve Veľké Sily, ktoré umožňujú pokračovať v jestvovaní Prastarým Rodom vašim.
    Pamätajte, dietky Rodov Rasy Veľkej, že Rodinný Zväzok bez Božieho a Rodičovského blahoslavenia nie je ochránený pred starosťami a nepochopením.