Napriek našej radosti z toho, že mnohí z našich čitateľov už našli smer púte Predkov, na ktorú sa snažíme poukázať našou stránkou, stále ostávajú takí, ktorí síce stránku čítajú, ale ešte k nim nie celkom preniká Dedičstvo Predkov. Nie je to ľahké – po tisícročí sa začať prebúdzať. No prebudiť sa musíme, lebo zahynieme spiaci. Otváranie kanálov vnímania Sveta a zvyšovanie využívania časti mozgu, ktorá začína pracovať je postupný proces. Na jednom sa už s našimi čitateľmi určite zhodneme. Naša Kultúra je veľmi stará a bohatá. Ak je stará a bohatá znamená to, že v nej je uložené veľké množstvo poznatkov. Ale všetky poznatky majú skutočný význam len vtedy, ak pochopíme citát L. N. Tolstého:
Veľa poznatkov je potrebných a dôležitých, ale najdôležitejší je – ako žiť.
A práve o tom je celé Dedičstvo našich Predkov – aby sme vedeli, ako správne žiť. A tu začína byť vidno – je to samotná podstata tohto javu – že spôsobov ako žiť je nespočetne veľa, ale pre nás je potrebné spoznať a osvojiť si práve ten spôsob, ktorý nám – ako našu vlastnú kultúru – zanechali naši Predkovia. A tu už mnohí začínajú vidieť, že správna cesta – cesta Predkov – nemôže byť hocijaká. Všetky obrady, rituály, zápovede či zvyky našich Predkov mali presne vymedzený cieľ – ako správne žiť. Ak sa dostane k tomuto pohľadu – t.j. ak uznáme veľkosť odkazu vlastných Predkov – zistíme, že s mnohými vecami nemôžeme len tak hazardovať, nech vyzerajú akokoľvek nevinne. A tu nastupuje zdravomyslie.
Nesmieme tiež zabudnúť, že vôkol nás sa rozprestiera egregor civilizácie, ktorý nič nepozmenil náhodne. Môžeme spomenúť ďalší citát L. N. Tolstého:
Vývoj sa omylom považuje za cieľ. Pedagógovia podporujú vývoj a nie harmóniu vývoja… čo je večný omyl všetkých pedagogických teórií.
Civilizácia zvládla túto úlohu naozaj efektívne. Sú ľudia, ktorí sú schopní celý život sledovať novinky politického vývoja, čítať noviny a časopisy, sledovať správy – dokonca najlepšie, ak na špeciálnych spravodajských kanáloch, kde idú len správy. Budú na základe toho vedieť ako žiť? Budú vedieť ako vychovávať svoje deti? Určite nie. No celý ich mozog bude dôkladne zaprataný informáciami, na ktoré je „brak“ slabý výraz. Budú sa neustále prehrabovať vo všetkých politických súvislostiach – a tvari docielili, čo chceli.
A ako vyrastá mladá generácia? Čo ju učia v školách, ktoré sú postavené na technikách ľavej polovice mozgu? Takže znovu L. N. Tolstoj:
Ak sa žiak v škole nenaučí sám nič tvoriť, tak aj v živote bude vždy iba napodobňovať, kopírovať…
Výstižnejšie sa asi ani nedá vyjadriť, že rozvoj pravej, tvorivej časti mozgu nie je cieľom dnešného vzdelávacieho systému a civilizácie.
Nech robíme čokoľvek vedzme, že naša Kultúra má odpovede na otázky, ktoré dnes potrebujeme vedieť. Následnosť vývoja v najťažšej časti Noci Svaroga – ktorú máme za sebou – je od dokonalého k primitívnemu, nie naopak, ako sa to snaží povedať dnešná veda a učebnice pre deti. Preto pristúpme k tomuto problému z pohľadu učenia našich Predkov, aj keď je to už „opakovanie“.
Všetko jestvujúce v našej skutočnosti má jediný zdroj, ktorý v sebe zahŕňa všetku mysliteľnú aj nemysliteľnú rôznorodosť svetov, ktoré nás obklopujú. V dnešnej terminológii to nazývame Absolútno. Naši Predkovia to však volali RA-M-CHA. V staroslovienskom jazyku RA-M-CHA „doslovne“ (toto slovo používali naši Predkovia, keď si chceli overiť pôvod nejakého slova – odvodili ho od prvopočiatočných Obrazov) pozostáva z „RA“ – Vyžarovanie, Svetlo; „M“ – matéria, materializácia; „CHA“ – Vyššia alebo Pozitívna Energia (tento koreň je aj v (C)HA-THA jóge). Doslovne to môžeme vyložiť asi ako „Vyššia Sila, tvorivo používajúca Vyžarovanie a Hmotu“. Keď ešte naša Skutočnosť nejestvovala, bol iba Veľký Ra-M-Cha, ktorý sa prejavil do našej Skutočnosti z predchádzajúcej, Starej. Akonáhle sa prejavil Veľký Ra-M-Cha do Novej Skutočnosti, On sa ožiaril Veľkým Svetlom Radosti a mohutné vyžiarenie Jeho Osobnosti, jeho „JA“ vytvorilo „Večný Čas“. Slovo “ČAS“ sa za starých čias písalo ako „VEREMJA“, Čo v staroslovienskom jazyku znamená: „V“ – nasmerovanie kdekoľvek; „E“ – „(j)EST“; „RE“ – opakovanie, odrazenie; „M“ – moje „JA“. Znamená to, že „Večný Čas“ nie je nič iné, iba nasmerované opakovanie vyžiarenia „JA“ Najvyššieho Tvorcu.
Keď sa v Novej Večnosti rozlialo Prvopočiatočné Životodarné Svetlo, tak sa zrodili rôznorodé Priestory a Reálnosti, ktoré zostavili Svety Javi, Navi a Pravi. Čím bližšie sú tieto Priestory a Reálnosti k Prvopočiatočnému Zdroju Svetla v rôznych žiariacich Svetoch, tým boli naplnené vyššími rozmernosťami.
Svet Pravipozostáva z Priestorov a Reálností, ktoré sa nachádzajú najbližšie k Prvopočiatočnému Zdroju Svetla.
Svet Javije štvorrozmerný Svet ľudí a živých bytostí. Je to Svet žltých Hviezd a Slnečných Systémov, len kúsoček nekonečného Vesmíru. Spolu s ním jestvujú Hviezdy a Slnká biele, modré, fialové, ružové, zelené a iné, ktoré nie sú našimi zmyslami zachytiteľné. Je ich nekonečné množstvo, ale všetky dokopy sú ničím oproti iným Svetom, ktoré ležia v našom Vesmíre.
Svet Navipozostáva z viacrozmernejších Priestorov a Reálností než Svet Javi. Najskôr bola Nav iba jedna, ale následkom trvalého boja Síl Svetla a Tmy boli všetky Temné Svety Navi oddelené od Svetlých Svetov a zosunuté pod Svet Javi.
Vari si vyjasnime iba slovo Reálnosť. Znamená nič iba opakovanie „alností“. „Al“ malo jeden z významov v staroslovienčine „naberať do seba všetko, zjednotiť všetko spolu“. Vieme, že staré slová majú viacej významov preto, lebo každý znak Karuny má 144 významov. Takže súhrn mnohých, jednej na druhú podobných reálností tvorí jednu „alnosť“. My žijeme v 4-rozmernej alnosti v jednej z jej reálností, pričom všetky ostatné reálnosti sú rovnako 4-rozmerné – voláme ich paralelné svety. Keď tu absolvujeme svoj vývoj a splníme nevyhnutné úlohy, tak postúpime do nasledujúceho systému alnosti, v ktorom budú Svety inej rozmernosti. Dôvod prechodu z jednej Reálnosti do novej je v zmene siločiar Ducha, lebo došlo k zvýšeniu mohutnosti jeho vyžarovania a v Kone Bohyne Karny. Ale vždy platí, že keď Duch vstupuje do daného Sveta alebo Reálnosti, tak sa musí podriadiť Konom (Pravidlám), ktoré v danom Svete platia.
Najmä čo sa týka našej Skutočnosti platí, že všetky Svety, všetky reálnosti, nezávisle od počtu ich rozmerov sa nachádzajú na jednom a tom istom mieste – z pohľadu človečenského chápania, ale pritom zapĺňajú celý náš Vesmír. Avšak obyvatelia jednotlivých Reálností, t.j. rozmerno-priestorových štruktúr majú principiálne odlišné zmysly alebo formy života a medzi sebou sa nezrážajú, dokonca ani navzájom o svojej existencii netušia. Medzi jednotlivými Svetmi rôznych rozmerností existujú priehrady, ktoré sa dajú prekonať jedine nadobudnutím zodpovedajúceho množstva zmyslov a všetkých vlastností, ktoré sú pre daný Svet vlastné. V každej Reálnosti existuje vlastná Príroda, tečie vlastný Čas či existujú vlastné Pravidlá, ktoré patria výlučne k danej Reálnosti.
Človek, ktorý žije v Javnom Svete je mnohorovinnou bytosťou, pretože je zostavený ako štvorrozmerné telo, mnohorozmerná Duša a bezrozmerný Duch. Preto môžeme poznávať nielen svoj Svet Javi, ale aj iné Svety a Reálnosti, ktoré ležia za prahom zvyčajného ponímania a chápania. Toto pripravuje človeka na prechod do druhého Sveta, ale tu je nevyhnutné prekročiť prah, ktorý je spojený so stratou tela danej rozmernosti. Preto sa takýto prechod nazýva smrťou (SMRŤ = Smena rozMeRnosTi). A ak sa Vyššie bytosti z iných Svetov a Reálností dostanú do daného menejrozmerného Sveta, tak ho musia začať prijímať nie vo svojej pôvodnej, skutočnej podstate, ale vo formách ponímania daného Sveta.
Výstup obyvateľov jednej Reálnosti do vyššej Reálnosti nemusí prebiehať postupne. Ak sa vo svojom Duchovnom vývoji osobnosť človeka priblíži k ponímaniu zložitosti nasledujúceho harmonického, t.j. v našom prípade šestnásťrozmerného Sveta, tak je skokom prenesená do Sveta Legov a minie rôznorodé Svety prechodných rozmerností.
Nič vo Vesmíre neprekáža výstupu Ducha, okrem neho samého. Tak sa stáva, že bytosť sa dostane do Svetov, ktoré sa nachádzajú mimo Svargy, t.j. mimo spojenia so Zlatou cestou Duchovného Vývoja Rasy. Sú to Reálnosti času, priestoru, karmy, bezumnosti, blúdiacich Duchov a Svet Tmy, ktorý voláme aj Pekelným Svetom. Jednými činmi sa vyvíjajúci Duch nasmerováva smerom nahor do rôznych priestorov Zlatej Cesty, inými postupne oťažuje a rozvíjajú sa spojenia, ktoré brzdia vývoj a ťahajú ho nadol, do temných Svetov. Je to Kon Bohyne Karny. V prípade nemožnosti výstupu nahor prichádza nevyhnutnosť nanovo prejsť Kruh Života v tej istej rozmernosti, ale už v iných Reálnostiach, aby sa dokončilo nevyhnutné doplnenie vlastnej Duchovnej bytosti.
Niečo k objaveniu sa človečenstva v našom Vesmíre. Slovanské podania hovoria, že Najvyšší Boh Rod stvoril človeka na šiesty deň svojho Tvorenia. A keď oddychoval, tak na ôsmy deň Hospodin (čo v staroslovienčine znamená „nachádzajúci sa pod vyšším“) Jahve vytvoril ešte jeden variant človeka. Teraz môžeme trochu rátať. Jeden deň Najvyššieho je rovný ceste, ktorú vykoná Slnko, keď trikrát obehne okolo centra Galaxie. Slnko obehne okolo stredu Galaxie za 250 miliónov rokov, t.j. Deň Najvyššieho sa skladá z troch častí po 250 miliónoch rokov a trvá 250×3 = 750 miliónov rokov – Liet.
Midgard-Zem bola osídlená pred cca 1,5 miliardou rokov. Prvá na nej pristála Vajtmana Da*Árijcov, preto sa prvý osídlený kontinent aj nazýval Daáriou. Zopakujme si, ako to je so slovansko-árijskými národmi:
Árijské národy sú Da*Árijci a Ch*Árijci, slovanské národy sú Raséni a Svätorusi. Skutočne jediným rozdielom je iba farba očí, ktorá je determinovaná slnečnou sústavou, z ktorej každý národ pochádza. Farba očí je totiž viazaná na konkrétne spektrum vyžarovania Slnka, ktoré v každej Slnečnej sústave svieti.
Prečo sú v zásade Slovania a Árijci? Vo Védach sa dočítame, že Árijci už pred príchodom na Midgard-Zem prišli do kontaktu s Temnými, a preto už boli tvrdí a zruční bojovníci. Slovania sa po prvý raz stretli s tvarmi až na Zemi, a preto spočiatku neboli schopní im vzdorovať. Práve Árijci mali prvopočiatočnú úlohu brániť Slovanov pred tvarmi, a to až dovtedy, kým sa Slovania nenaučia sami tvrdo bojovať. Dnes už bojovať vieme. Tým samozrejme nemyslíme tých, ktorí „tvrdo“ ťukajú do klávesníc počítačov, rátajú miliónové nárasty na svojich účtoch, drancujú Prírodu, vraždia iných Slovanov či Árijcov, zaoberajú sa zákonmi potrebnými civilizácii a všakovako inak paraziticky žijú z mozoľov tých, ktorí tvrdo pracujú vlastnými rukami. Títo nepatria do slovanského zriadenia, pretože my sa od prvopočiatku riadime zásadami Rodového zriadenia, ktoré okrem iného stojí na kastách. Kasty máme štyri základné, ale žiadna nie je parazitická, pretože to znamená neochotu tvoriť vlastnými rukami, ale „pracovať“ nástrojmi tvarov. Tvari nakoniec – podľa Knihy Múdrosti Perúna – ich aj tak zbavia majetku, ktorý nahonobili na svojich bratoch a sestrách, pretože jednoducho neboli zrodení Temným Svetom a nepatria k nim. Ale to je už iná kapitola.
Vo všeobecnosti spomeňme, že potomkovia Svetlých Bohov sa líšia od tvarov prítomnosťou Svedomia. Je tu však ešte niekoľko ďalších odlišností. Všetky pôvodné národy – bez ohľadu na farbu kože – pochádzajú od Svetlých Bohov. Znamená to, že Svedomie majú aj ľudia žltej, červenej a čiernej farby kože. Ľudia inej farby kože sa od bielych líšia tým – zase podľa Knihy Múdrosti Perúna – že nie sú schopní poraziť tvarov. Toto dokáže jedine Rasa. Rasa je výraz „Rody Asov Strany Asov“. „Strana“ je vo význame teritórium, čo my dnes nazývame „kraj“. Prečo práve kraj? Prečo to isté slovo používame na označenie okraja niečoho a aj územia? Tento jav sa zachoval na názve Ukrajina. Znamená to „Okrajina“. Týmto sa nemyslí nič podradné či zaostalé, jednoducho ide o územie, ktoré bolo svojho času na OKRAJI Rassénie. No a každému je jasné, že byť na okraji Rassénie znamenalo byť v jej pohraničí, teda tam, kde prebiehali najtvrdšie boje proti agresívnemu a zákernému kresťanstvu. Aj toto je jeden zo zachovalých dôkazov, že naša zem bola v minulosti súčasťou Rassénie. Boli sme na jej okraji, preto to, čo sme za cenu vlastnej krvi bránili bol kraj Rassénie. Preto nám aj prichádzali z Tartarie posily – píše o nich Orbini – aj za čias slovienskeho kniežaťa Sama, aj za Veľkej Moravy, ktorá bola zničená až po smrti (ktovie akej?) posledného kniežaťa, Sveulada r. 991. Už vôbec meno Sveulado hovorí o védickom pôvode nášho posledného kniežaťa. Vlastne od bitky pri Bratislave r. 907, keď naši Predkovia slávne rozdrvili Bavorov tak, že ešte aj všetky záznamy o tejto udalosti zničili, až po Sveulada sme boli stále samostatní. Zápis Sveulado je už z latinky, ktorú používal Orbini. Vieme, že Rimania používali iba „I“, ale neraz znamená aj „J“, používali „V“, ale neraz znamená aj „U“, pričom neskorší kresťanskí historici si tieto veci neraz plietli. Takže Sve-u-lado znamená Vše(tko) v Lade. Srbi napríklad dodnes píšu namiesto koreňa „vše“ svoje „sve“, ale s tým istým významom. Kto vládol v Lade medzi požiadavkami spoločnosti a Zápoveďami Bohov a Predkov nebol kresťan.
Práve kvôli nutnosti so zbraňou v ruke brániť svoju vlasť mali západní Slovania v osobitej úcte napríklad ratného Boha Radegasta, ktorý na Morave žije v povedomí dodnes. Naša vlasť – vtedy vlasť Slovienov – sa v minulosti nazývala Maličkou Rusou, pričom ako Rus nás spomína ešte aj Orbini. Vedľa nás bola Malá Rus, t.j. dnešná Ukrajina alebo Malorus a nasledovala Veľká Rus, t.j. dnes Rusko alebo aj Veľkorus.
Ďalším svedectvom je aj u nás ešte stále hojne rozšírený symbol, ktorý však veľmi často vidno aj na kresťanských krížoch – z nevedomosti. Tento symbol nazývame Hviezda Perúna:
Perúnova Hviezda je miesto, kde po slávnej smrti so zbraňou v ruke v boji za Vlasť a Rod odchádzajú tí, ktorí neustúpili nepriateľom – kresťanom – ani o krok. Títo bojovníci nepodliehajú evolučným zákonom a ak aj nestihli splniť všetky svoje karmické povinnosti, tak ich vývoj vo Svete Javi bol ukončený a môžu postúpiť vyššie po Svarge. Po smrti odchádzajú na Hviezdu Perúna a vstupujú do jeho pluku. Ak je to ich vôľa, tak sa môžu aj vrátiť znovu na Midgard-Zem, alebo môžu pokračovať vo vývoji vo Vyšších Svetoch. Vzhľadom na veľké rozšírenie tohto symbolu na našom území – aj keď ho mnohí z nevedomosti pokladajú za niečo úplne iné – je očividné, že naše územie hájili naši Predkovia naozaj neochvejne a so zbraňou v ruke. Úplným paradoxom je umiestňovanie týchto symbolov na kresťanských krížoch – ale my už vieme, že nevedomosť je najväčším zlom.
V rozličných Rodoch mal tento jav – posmrtnú slávu neochvejných bojovníkov za Starú Vieru a Rod – rozličné podoby, ale podstata bola a ostáva jedna a tá istá. Napríklad nám už známa Valkiria:
Už samotný názov hovorí za všetko: „val“, t.j. vyvýšenina, ktorá nás dvíha nahor a „Irij“ je posvätná rieka na Nebesiach. Je to teda zdvih (val) k Iriju (posvätnej rieke). Rovnako symbolika nebojácnych bojovníkov.
No a symbol Valhaly tiež znamená zdvih do Haly slávy bojovníkov. Okrem iného je zaujímavé, že sa objavuje aj ako znak v obilí… žeby náhoda? No a v nám dobre známej Ságe o Bjornovi znak Valhaly vidno tiež jasne:
Na Bjornovi si všimnite ja striebornú farbu jeho očí…
Prečo sú národy s rôznymi farbami kože? „Technicky“ kvôli spektru Slnka, ktoré svieti v slnečných sústavách z ktorých pochádzajú a z vyššieho pohľadu preto, lebo každá rasa má za úlohu niečo iné v organizme Vesmíru práve tak, ako každý orgán v našom tele má svoju neopakovateľnú úlohu. Len vtedy sme kompletní, keď máme správne fungujúce všetky orgány a podobne vtedy je kompletný aj Vesmír. Ako hore, tak dole. Problém tvoria iba tie národy, ktoré pochádzajú z „dielne“ Jahveho vrátane tých, ktoré vznikli krížením rás navzájom a so sivou rasou.
Keď si uvedomíme veľkosť našich Predkov a ich obete a krv, ktorou kropili našu zem nemôže nás to nechať ľahostajným. Ale nemali by sme byť ani ľahkovážni a znevažovať ich pamiatku tak, že si budeme vymýšľať kadejaké pseudobrady a pseudoľudové zvyky a ignorovať Dedičstvo vlastných Predkov. Keby boli takí ľahkovážni oni, tak tu dnes nie sme.
Jednou z oblastí, kde to vidno veľmi zreteľne je otázka slovanských mien. Spôsob, aký sme používali od pradávna má svoje korene pevne usadené v Rodovom Práve. Nedávali sme nijaké „intuitívne“ mená, to len hovorí o hlbokej nevedomosti a neochote navrátiť sa ku Kultúre našich Predkov. Preto si túto problematiku stručne zhrňme.
Dieťa hneď po narodení bolo prehliadnuté žrecmi a dostalo svoje prvé, detské meno. Meno vychádzalo z PRESNÉHO poznania schopností, s ktorými sa narodilo, t.j. z farby a štruktúry jeho energetického tela, t.j. aury. Je to akási „zakódovaná“ karma. Vôbec nezáviselo od toho, v akej kaste sa to-ktoré dieťa narodilo, ale ZÁSADNE sa brali do úvahy jeho vrodené schopnosti, t.j. stav jeho evolučného vývoja. O žiadnom „intuitívnom hádaní“ tu nemohla byť ani reč.
Deti nosievali oberegový odev, ktorý bol ušitý z odevov rodičov a bol nasiaknutý biopoľami otca a matky. Vo veku 108 našich mesiacov, t.j. 12 rokov deti podstupovali obrad prijímania dospelého mena, t.j. Menorečenia. V tomto obrade dostáva každý človek dve mená, jedno občinné a jedno tajné. Tajné meno sa nikdy nesmie povedať nikomu druhému, dokonca ani najbližším príbuzným. V tomto obrade im dávajú Rodoví Bohovia SKUTOČNÉ MENÁ ICH DUŠÍ. Sú to teda presne tie mená, pod ktorými sme sa od Rodu vybrali na cestu evolúcie. Sú to tie isté mená, ktoré sme mali UŽ PRED NARODENÍM! Od veku 12 rokov a prejdenia obradom Menorečenia sa cesty chlapcov a dievčat – dovtedy spoločne vychovávaných – rozdelili. Dievčatá boli ďalej vo výchove orientované na to, aby sa stali skutočnými Bohyňami domáceho kozubu a mohli sa o štyri roky vydať. Chlapci nastúpili na minimálne deväťročnú cestu osvojovania si návykov bojovať a ovládať nielen všetky druhy zbraní, ale aj vojenskú taktiku, vrátane vykonávania prieskumov, vojenskej ľsti, maskovania, taktiky a vôbec všetkého, čo patrí do vojenského remesla. Pre chlapcov a rovnako aj dievčatá platilo po 64 zásad, ktoré museli pre plnohodnotný život zvládnuť. Takto mladí ľudia vstupovali do spoločného života a vedeli aj ako rodiť aristokratov (Árijec sto krát) alebo bojarov (v staroslovienčine „боярин“, t.j. бо-ярый teda zo slov „большой + ярый“ – veľký, jasný, svetlý, osvietený, múdry, silný, mužný) a vôbec cnostné a silné potomstvo, ale aj so zbraňou v ruke brániť svoje územie a rodinu.
Otázka dodržiavania starých obyčají je otázkou úcty k Predkom, nie exhibíciu vlastných ambícií vo forme vymýšľania vlastných obradov, mien a podobne. Hlboké kultúrne korene hovoria o hlbokých koreňoch minulosti, takže „vlastná tvorba“ v tejto oblasti je príspevkom civilizácie a nemá nič do činenia s našou prastarou Kultúrou.
Aby sme ukončili túto časť, povedzme si ešte pár slov o tom, aké vlastnosti možno očakávať od farby očí – u čistých Rodov, nie biorobotov a tvarov. V skutočnosti si to môžeme ukázať na spôsobe, akým naši Bohovia zostavujú posádky kozmických lodí – Vajtman a Vajtmar. Vedci – Mudrci – sú prednostne vyberaní so zelenými očami. V otázke hlbokých poznatkov a poznania sú neprekonateľní. Veliteľmi kozmických lodí sú zásadne ľudia so striebornou farbou očí – vojaci. Schopný vojak totiž neznamená len absolútne majstrovstvo v ovládaní bojových techník a zbraní, ale patrí k nemu aj jasný, rýchly úsudok a rozhodnosť v konaní, schopnosť konať rozvážne, adekvátne a neemotívne aj pod veľkým tlakom a zložitých okolností. Tieto schopnosti rozvíja cvičenie bojových umení. Ľudia s modrými očami sú neprekonateľní v zručnosti, teda v posádkach kozmických lodí zaujímajú miesto inžinierov, technikov. Ľudia s hnedými očami sú zase neprekonateľní v sociálnej sfére, zlaďovania spoločnosti, organizovaní spoločenských udalostí. Treba to chápať tak, že každý z národov má svoje kasty, t.j. Mudrcov, Víťazov, Vesov aj Smerdov, ale pri spoločnom postupe je každý z nich nadmieru zručný vo jednej kaste, preto nemá význam to nevyužiť. Musíme však vedieť, že ak by bol čo i len jeden z národov zničený, tak končíme VŠETCI. Vo Vesmíre totiž musíme existovať spolu.
Trochu sme si zopakovali to, čo sme už neraz písali, aj keď nové súvislosti poskytnú nové možnosti vniknutia do problematiky tým, ktorí našu stránku objavili nedávno. Ale pristúpme k hlavnej časti tohto článku, k rozširovaniu vedomia.
Vedomie je len malá časť celého úhrnu poznatkov jednotlivca. No táto neveľká časť je trvalo vystavovaná zmenám a umožňuje objavovať nové, neočakávané stavy. Vedomie je slovo, ktoré sa dnes často používa v súvislosti s vedou o človeku. Náš názov „vedomie“ je už odlišný od pôvodného výrazu „Сознание“, ktoré znamená „совместное знание“, t.j. „spoločné poznanie. Je dobre poznať aj pôvodné slovo – stále používané v ruštine – pretože v podstate naozaj ide o „spoločné poznanie“. Vedomie to spoločné poznanie nášho „JA“ (Ducha), Duše a Tela. Znamená to, že Telo, Duša aj Duch majú svoje vlastné oblasti poznania, a tieto poznania sa prelínajú spolu v jenom neveľkom mieste.
Teda táto neveľká, spoločná časť poznatkov je Vedomie. Poznanie Tela, ktoré nevstupuje do spoločnej časti je oblasťou, ktorú nazývame podvedomie a poznanie Duše, ktoré nevstupuje do spoločnej časti voláme nadvedomie. Znamená to, že to, čo vstupuje do nášho vedomia je iba malá časť Duše, Ducha a Tela. Charakterníci vždy učili, že náš „počítač“ má veľa rovín prejavov a činností, a že mnohé jeho oblasti ležia za oblasťou obrazovky vedomia. Dnešná veda zistila, že deväť z desiatich programových procesov prebiehajú v oblasti mimo vedomia. Sú to programy, ktoré voláme „inštinkty“, „návyky“, „intuícia“ a podobne. V súlade s učením charakterníkov je možné prinútiť podvedomú umovú schopnosť začať pracovať podľa príkazov, ktoré vydáva vôľa. Žiakovi je odporúčané sa obracať na podvedomú oblasť asi ako na proces vstupu dát do počítača, ktoré musia byť spracované procesorom a na obrazovku monitoru sú poslané iba výsledky bez vysvetľovania postupov, ktoré viedli k výsledkom predchádzajúcim spracovaním dát. Takto je možné v ume napríklad umocňovať veľké čísla a nekontrolovať proces ich spracovávania, len dostávať hotové výsledky.
Využívanie nadvedomia a podvedomia sú tradične vlastné črty charakterníka. Ak sa chcete týmto smerom vyvíjať, tak si predstavte presný obraz toho, čím sa chcete stať. Je to veľmi dôležitý krok. Narysujte si jasný, presný obraz a zaveďte ho do svojho mozgu – procesoru. Takýmto spôsobom je možné nielen povýšiť svoj charakter, ale aj upraviť svoju „ududranú“ osobnosť tak, aby lepšie zodpovedali potrebám okolia a pre nás potrebným cieľom. Komu chýba vytrvalosť, ten ju môže dosiahnuť; kto podlieha pocitu strachu, ten ho môže zameniť za pocit odvahy; kto nemá dostatok sebadôvery, ten ju môže nadobudnúť. V skutočnosti niet charakterovej črty, ktorá by sa takýmto spôsobom nedala rozvinúť. Pomocou tejto metódy sa už ľuďom podarilo doslovne od základov zmeniť svoju osobnosť. Je to jav takzvanej „sily mysle“. Je to celom reálna sila a možno ju – ako všetky iné sily Prírody – zvládnuť zodpovedajúcim spôsobom a používať v každodennom živote. Navyše, trvalé uvedomovanie si svojho „JA“, každodenné rozmýšľanie o ňom po dobu niekoľkých minút už samo osebe vytvára takú atmosféru a dodáva takú životaschopnosť, že táto bude odháňať akúkoľvek nepriateľskú myšlienku. Kto pozná knihu Břetislava Kafku NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE tak vie, že takéto niečo odporúčal aj on. Ale po svete chodí málo ľudí, ktorí sú schopní sa po celý deň pevne pridržiavať svojho „JA“.
Každému, kto sa zapodieva svojím vývojom je známe, že cudzie myšlienky môžu silne vplývať na ľudí a aj sa to naozaj stáva. A to nielen v prípadoch, keď sú myšlienky úmyselne nasmerované z jedného umu do druhého, ale dokonca aj vtedy, ak takýto špeciálny úmysel či nasmerovanie vysielajúcej mysle chýba, t.j. ak nie sú odosielané úmyselne. Ale rovnako je „nákazlivá“ aj bodrá, veselá nálada. Keď sa dostaneme do spoločnosti veselých ľudí, tak rovnako nadobúdame sklon prebrať ich duševnú náladu. Rovnaké pravidlo platí pri kontaktoch so šťastlivcami či naopak smoliarmi. Ak si sami umožníme preberať sugescie, ktoré od nich neustále prichádzajú, tak čoskoro zistíme, že náš um začína vykonávať ich tón, držanie tela, rozpoloženie ducha, charakteristické črty, a tak čo nevidieť budeme s nimi žiť v tej istej duševnej rovine. V ruštine je príslovie:
„С кем поведёшься от того и наберёшься“
Znamená to, že kto sa s kým sa stýka, od toho sa aj „naberie“. Ale my už vieme, že takéto veci sa môžu diať jedine preto, lebo sami sebe „povoľujeme“ prijímať tie či oné dojmy. Každý, kto neovládol pravidlá sugescie a nerozumie ich princípom je viac alebo menej vystavený ich účinkom. Každý už videl dianie takéhoto druhu na takú či onakú cieľovú skupinu, reklamy v médiách nevynímajúc. Niekto dokáže vzbudzovať silu a energiu v tej spoločnosti, v ktorej sa pohybuje; iný zase dokáže vzbudiť u okolitých ľudí stiesnenosť, takže od neho odchádzajú; ďalší zase svojou nedôverou, podozrievavosťou a ľstivosťou zasieva do okolitých ľudí nepokoj. V podstate všetci takíto ľudia sa podriaďujú sugescii. Toto však neznamená, že každá sugescia je zlá, škodlivá či nevhodná. Naopak, mnohé sugescie sú veľmi užitočné a ak sa objavia v pravom čase, tak nám môžu pomôcť. Dobré by bolo vždy takéto sugescie prepustiť skrz svoje vlastné vedomie predtým, ako prejdú do nejakej časti podvedomia. Nech je konečné rozhodnutie vždy výsledkom vašej osobnej a nie cudzej vôle, hoci by ste aj vzali do úvahy vonkajšiu sugesciu, týkajúcu sa danej otázky.
Nikdy nesmieme zabúdať, že sme individualita, že máme vlastný um a vôľu. Pevne sa držte vlastného „JA“ a vždy budete v stave odolať nepriateľským sugesciám iných s prekvapivou silou.
Staňte sa svojim vlastným sugestorom; cvičte si sami svoj podvedomý um, ovplyvňujte ho a nedovoľte nikomu cudziemu do toho vstupovať. Pestujte a vyvíjate v sebe pocit individuality.
A teraz sa môžeme vrátiť k otázke dávanie mien „intuitívne“. Poznáme prípady, že takýchto mien „dostáva“ nejaká osoba aj niekoľko. Odkiaľ prichádza táto „intuícia“? Ako sa dá overiť, či ten, kto štedro rozdáva „intuitívne mená“ ich ťahá z Ducha, Duše, či Tela? Vedomie, teda spoločné poznanie týchto troch entít je spoločným poznaním týchto troch entít. Ak by bol takýto človek znalý našej prastarej kultúry, tak by to nikdy nemohol robiť. Len si zopakujme, čo to znamená, keď sa riadime „vlastným názorom“ namiesto podania Predkov, t.j. princípu zdravomyslia. Informácia je svedectvo o čomkoľvek. Všetky informácie z javného sveta zbiera Um. Rozum (pôvodne Raz Um) vyvodzuje z nazbieraných informácií uzávery a Intelekt je zbierkou takýchto uzáverov. Na nízkom stupni evolučného vývoja je tento mechanizmus nenahraditeľný, ale na vyššom stupni sa stáva doslovne nepriateľom. Vo Védach sa píše, že niet lepšieho nástroja na spoznávanie Sveta Javi ako Um-Razum-Intelekt. Um však zbiera informácie z našich PIATICH zmyslov. A aké máme zmysly čo aj len v porovnaní so zvieratami? Máme ostrejší zrak ako sokol, počujeme lepšie ako rys, či ňucháme lepšie ako pes? Nemusíme ani menovať všetko a vidíme, že naše zmysly sú v porovnaní so zmyslami zvierat oveľa HORŠIE. No a aj napriek tomu si niektorí myslia, že sme korunou tvorstva. Nuž cesta nahor nemôže pochádzať z materiálneho Sveta Javi, pretože Svet Javi na to nemá „zdroje“. Práve preto prichádza dedičstvo našich Predkov, aby sme vedeli ako žiť. No počúvať rady tých, ktorí nemajú iné, ako poznanie Sveta Javi je cesta nadol, nie nahor.
Musíme brať do úvahy ešte jednu vec, aj keď sme ju už tiež spomínali. Akákoľvek spoločnosť pozostáva z troch skupín: administrátorov, fanatikov a nevyhnutného zvyšku ľudí medzi týmito dvomi extrémami. Tento princíp Triglavu je univerzálny. Administrátor je ten, kto celú vec „vymyslel“ a zostavil, ktorý však zároveň vie, prečo to robí. Fanatik je ten, kto fanaticky koná podľa pokynov administrátora, ale nedokáže skúmať podstatu toho, čomu slepo verí. No a v strede nevyhnutne vzniká – hoci často malá – skupina ľudí, ktorí sa v ľubovoľnom systéme – vrátane kresťanstva – môžu podľa princípov zdravomyslia dopracovať ku skutočnému poznaniu. Z tohto poznatku vyplýva, že nemá význam sa hádať s administrátormi systému, pretože oni presne vedia, prečo ho zostavili. Rovnako nemá význam sa hádať s fanatikmi, títo nás môžu dokonca ohroziť. No vždy sa dá rozumne rozprávať s tými, ktorí sú uprostred. Nemrhajte preto čas s extrémami. My vieme čo nám naši Predkovia radia – zanechali nám svoje Poznanie, Védy. A nikto predsa neradí svojim vlastným potomkov nič zlé.
