V tomto Lete 7520 pripadá Sviatok Horsa (Horusa) na 23.-24. júna. Podľa nášho kalendára ide o 33. Vejliet, ale pretože náš deň začína o 18:00 a trvá do 18:00 nasledujúceho dňa, tak Sviatok začína 23. júna o 18:00 a trvá do 24. júna do 18:00. Kresťanská mašinéria sa všemožne snažila, aby tento sviatok upadol do zabudnutia, no nepodarilo sa. Čo sa však podarilo – a my už vieme, že ide o ich rutinnú prax – zmenili podstatu sviatku a tak nám ostali iba akési nejasné odkazy na jánske ohne či Letný slnovrat. Letný Slnovrat síce je astronomickým prejavom tohto sviatku, ale slnovrat je sám osebe iba astronomický jav – akých je vo vesmíre neúrekom. Našim Prѣdkom nikdy nešlo o bezduché verklíkovanie akýchsi fráz – v našej tradícii totiž vždy ide o druh energie, ktorá sa s tým či oným dátumom viaže. A v našej tradícii vždy išlo a ide o Deň Horsa (Chorsa).
Hors (Horus) je Ochrancom dobrého počasia a darcom na chlieb bohatej Úrody. Je zároveň ochrancom trhovníctva a výmeny. Je zároveň Ochrancom Zeme Horsa, t.j. Merkúra.
Kresťania nám vymenili Horsa za Jána Krstiteľa – veď je z ich Rodu – hoci nikdy na Slovensku nebol. Neskôr tento sviatok premenovali na Vajano. Takže môžeme povedať, že kresťania Slováci slávia Vajana Krstiteľa. Dobré je len to, že sviatok ostal. Ale tento stav nás už neprekvapí – veď to už nie sú Slovieni.
Treba si uvedomiť aj to, že to, čo dnes voláme meniny podľa kalendára, je zoznam kresťanských svätých. Bol to jeden z nástrojov ako ničiť našu kultúru. Je dostatočne známe, že po prvej vlne krvavej privatizácie Slovenska – podľa údajov Maura Orbiniho mohla nastať až po smrti posledného védického vládcu v našej zemi, kniežaťa Sveulada r. 991 – kresťania zakázali používať cca 90% tradičných slovanských mien. Dnes nám síce v kresťanskom kalendári pribúdajú nové mená, ale keď sa pozriete aké hneď zistíte, že okolo slovanských ani len nešli. Akú energiu dávajú rodičia svojim sotva čo narodeným dietkam s menami, ktoré nemajú k našej rodnej zemi žiadnu energetickú rezonanciu? Okrem toho ich ešte krstom násilne „vsunú“ do košiara Jahveho.
Zaujímavým poznatkom je, že ak sa pozriete do kalendára napr. v USA zistíte, že tam používajú kalendár bez zoznamu svätých… Američania majú jednoducho kalendár bez mien kresťanských svätých – a to si naši bioroboti zatiaľ ani neuvedomili, hoci inak je pre nich Amerika vzorom všetkého…
Hors je prejav Slnka, v rozličných národoch majúci viacero slovným podôb: Horus (Chors, Chars, Chur), Horse, Chers, Chorus. Horus vedie kruhový pohyb nášho svietiaceho telesa, a preto je na jeho počesť pomenovaný aj chorovod (rovnako kruhový pohyb), ale je považovaný aj za ochrancu dobytka, no osobitne je známy ako ochranca koní. Horus v podobe Sokola je aj pánom vlkov. Je Svetlej podstaty, brat Koľadu. V povesti „Slovo o Igorovom pluku“ na mieste, kde sa hovorí o kniežati Vseslavovi sa píše, že knieža v noci sliedil ako vlk, prebehol z Kyjeva do Tmutarakane skôr pred Horsom. Hors je nebeské oko, ktoré všetko vie, všetko dáva a je všetkého blaho. Meno Hors je árijského pôvodu a pochádza zo slova „choro“, „koro“, t.j. kolo, čo vo význame kruh používame dodnes. Chors je okrúhlym zdrojom bieleho svetla. Od tohto koreňa pochádzajú slová chorovod či chorom (chrám). Chrám bol pôvodne vždy kruhová budova, v ktorej sme slávili Prѣdkov. Pravé uhly nie sú našou pôvodnou kultúrou a treba si uvedomiť jednu vec. Ostré rohy – kúty moderných budov – doslovne „kradnú“ energiu z tých, čo v takýchto priestoroch žijú, alebo sa v nich zdržiavajú. A kde táto energia odchádza..? Ďalej je tento slovný základ aj v slovách „kolovrat“, „okolo“ a iných. Hors býva často zobrazovaný buď ako jagavý Biely Kôň, ktorý behá po oblohe, alebo ako Slnečný Pes. Veľmi často ho však zobrazovali aj ako múdreho starca, ktorý je obklopený bielymi psami alebo vlkmi.
Rovnako dnešný Sevastopoľ sa za starých čias nazýval Chersones Taurický a bolo to miesto kultu Horsa. Takéto kulty boli aj v meste Chorezma (t.j. Slnečného mesta) na brehoch Amudary v Strednej Ázii, na slnečnom ostrove Chortina na Dnepre atď. Horsovi je zasvätený jeden veľký sviatok – je to deň letného slnovratu v mesiaci jún. Neoddeliteľnou súčasťou slávenia tohto sviatku bolo spúšťanie horiaceho kolesa – znaku Slnka – z hory k rieke. Tento zvyk sa napríklad na Slovensku zachovával ešte donedávna.
Horsovi je zasvätených niekoľko legiend.
Hors je jedným z rodových Prѣdkov Kazakov, na počesť ktorého nazvali aj svoju vojenskú základňu, ostrov Chortica či Chortina. Kozáci dodnes na jeho počesť nazývajú psov „chortami“, a tí najelitnejší Kazaci – charakterníci – sa dokážu meniť na chortov.
Určite ste už počuli hovoriť legendy o šaolinskych mníchoch, o tom, ako vedia levitovať a podobné veci. Oproti schopnostiam našich charakterníkov to sú len usilovní amatéri.
O týchto veciach sa hovorí v povesti, ktorá je podobne ako Velesova kniha napísaná na bukových doštičkách. V našej dobe ich zverejnil J. Miroľubový. V týchto textoch sa priamo poukazuje na božské Rodoslovie Kazakov: „Kedysi, za pradávnych čias, porodil Otecko, Baťka s matkou Dažzemou počas nočnej búrky ľud Kazakov. V ruštine Baťka – všimnite si dobre tento názov; Baťa, Baťka, Baťuška je typické vyjadrenie blízkeho vzťahu k Otcovi. Ale v prenesenom význame sa používa aj na „otca vlasti“, t.j. prenášal sa napríklad aj na cára. Preto Baťka či jednoducho Baťa Chán je typický názov pre vládcu Tartarie – a to, že niektorí ho nazvali Batu chán a „priradili“ k Mongolom je – síce úmyselná – ale iba mystifikácia. Baťka Koľada je synom Tarcha Dažbagu a Zlatogorky, t.j. vnuk Perúna. Koľada dal Kazakom zem od severu po juh, od mora po more, od východu po západ, od Dunaja (za starých čias mal meno Dona) po Don. A prikázal svojmu ľudu neodchádzať z tejto zeme nikde a nikomu ju nedávať a dal svojho brata Horsa na stráž tomuto charakternému Kazactvu, aby mohlo svoju zem brániť dňom aj nocou. A aby vedeli dobre bojovať, tak im všetkým poskytol svoje kazacke umenie a majstrovstvo z Nebies, aby skrz Kazačí Kruh jeho požehnanie dostávali, a aby vedeli v čom je ich kazačia sila. Aby z poverenia svojho Baťku boli strážami Svetla, ale keď uvidia čiernu bezhraničnú nenávisť a nepravdu, tak ju nesmú vedome dopustiť na svojich druhov, ale na nepriateľa v boji ľúti musia byť. A od svojej Matky Zeme búrkovú neudržateľnú ľúbosť k ľuďom Zeme majú mať – takú červenú až šarlátovú, ako nebeský alarm.
Hors je považovaný aj za starostlivého pomocníka poľnohospodárom. Na Rusi sa zachovali aj ľudové piesne s touto tematikou – zatiaľ čo Slováci sa už iba ježiškujú a márijujú…
Na prvý pohľad to vyzerá, že z nejakého nejasného dôvodu mali naši Prѣdkovia tri podoby Slnka: Dažbagu, Horsa a Jarila. Ako všetko, čo robili naši Prѣdkovia malo svoj dôvod, tak aj toto má logický podklad. O Jarile-Slnku sa niet čo sporiť, takže sa pozrime na Dažbagu a Horsa.
Dažbaga stojí proti svetu Tmy, proti Temnej Navi. Zosobňuje Nebeské Svetlo, ktoré sa vylieva na Midgard-Zem, na Svet Javi. On je prítomný vždy, dokonca aj v najdaždivejší deň, keď je obloha úplne zatiahnutá mrakmi. Toto je to Biele Svetlo, podľa ktorého nazvali náš svet, a preto aj v minulosti hovorievali: „Prejsť celým Bielym Svetom“. Úplne iná situácia nastáva, keď zasvieti Slnko. Človek na Duši hneď pookreje a aj život sa stane krajším.
Hors nikdy nechodieva sám, vždy je v spoločnosti pomocníkov. Napríklad, Slnko nemôže byť bez denného svetla, a preto Dažbaga a Hors sú vždy jeden vedľa druhého. A iba slnečné svetlo nestačí na to, aby bola dobrá úroda, potrebný je aj dážď – a to je už záležitosťou ďalších pomocníkov. Pripája sa Stribaga, nadháňa Perúnove mračná, ten zahrmí, zaseje blesky a na pole sa vyleje nebeská vlaha. A iba vtedy bude dobrá úroda.
Slávenie sviatku začína pravslávením Horsa a prinesením nekrvavých obiet (najčastejšie okrúhlych koláčikov). Po tomto obrade sa vytvárajú chorovody a tancujú chorovodné tance. Sú to pomaly sa pohybujúce tance sprevádzané spevom chorovodnej, ťahavej piesne. Chorovody sú zároveň hlavnou súčasťou osláv zasvätených Horsovi. Oslavy Dňa Horsa jednoducho nemôžu prebiehať bez chorovodov, dokonca sa u nás piekli špeciálne tejto príležitosti zasvätené, rituálne koláče, „chorošule“ – čo je v staroslovienčine – ktorú sme my, Slovieni v minulosti tiež používali. Ostatne – ako vieme – aj samotné slovo „koláč“ pochádza od mena Koľadu, t.j. kolo, okrúhly na podobu okrúhleho Slnka. Na tomto videu si môžete pozrieť priebeh časti takejto oslavy z jednej Rodovej občiny v Rusku. Pevnou súčasťou tohto sviatku je spúšťanie veľkého, horiaceho kolesa, ktoré symbolizuje solárny znak Slnka.
Pri tejto príležitosti si pripomeňme vynikajúci slovenský film Rodná Zem. Hoci v poslednej dobe by ho mnohí radi zatratili ako politicky motivovaný, bol, je a ostane najlepším slovenským filmom (okrem iného prvým slovenským farebným filmom) z prostredia našej ľudovej kultúry a svojho času zožal v kinách obrovský divácky úspech. Na tomto obrázku napríklad pekne vidno, že prastará tradícia chorovodov sa pretransformovala na východe Slovenska aj do rýchlejších tancov – ale základom je stále chorovod:
Rovnako pekne tu vidno prastarú tradíciu slobodných dievčat – jeden vrkoč na chrbtici. Scéna z obrázku je však jedna z najunikátnejších v našej kinematografii z pohľadu prastarej kultúry. Ak si pozriete film tak poľahky zistíte, že práve táto scéna je v podstate to, čo už dnes prežilo iba v Rusku ako častušky. Čo to je? Naši Prѣdkovia sa tiež radovali zo života a zabávali, ale tieto zábavy mali úplne iný podklad ako dnes. Jeden zo zábavných spôsobov, ktorý však zároveň zásadným spôsobom budoval „intelektuálny potenciál“ zúčastnených sú častušky. Podstata spočíva v tom, že pri tancovačke – kde bola zhromaždená vari celá dedina, mladí aj starí, sa na známu melódiu ľudia navzájom „prekárali“. Ako otázky, tak aj odpovede museli byť spievané na všetkým známu melódiu. Predstavte si, že musíte pred ostatnými ľuďmi nielen dávať rôzne otázky, ale ich aj dostávať a trefne odpovedať. A aby to nebolo také jednoduché, tak v rýmoch a spevom. Nie každý by takéto niečo dnes dokázal.
V prastarej ľudovej kultúre dodnes vidno zvyky nášho ľudu. Podobne ako u Kazakov dodnes, tance neslúžili iba na zábavu. Pôvodné mužské tance obsahovali prvky bojových umení, pretože každý muž zo slovanských a áriských Rodov bol aj bojovník.
Bojová sekera bola tradičnou súčasťou našej výzbroje – aj keď valaška ostala skôr ako symbol – ale umožňoval cvičiť a zdokonaľovať sa v zaobchádzaní s ňou:
Tanečníci na snímku skáču ponad valašky. Rovnako dobre je vidno prastarý zvyk prenášania nevesty cez prah do Rodu manžela. Tento čin symbolizuje „narodenie sa“ ženy do mužovho Rodu. Ako keď tehotná žena vchádza do miestnosti, kde bude rodiť sama a vyjdú z nej už dvaja – s maličkým, novonarodeným dieťatkom, tak aj ona bola do manželovho domu prenesená cez prah a keď z neho bude kedykoľvek neskôr vychádzať, už je „novonarodená“ do mužovho Rodu:
A nakoniec si všimnime, že na kolíske – darčeku pre novomanželov – je na čele štylizovaná Perúnova Hviezda:
Letný Slnovrat je samozrejme taký mimoriadny deň, že nemohol uniknúť pozornosti našich Prѣdkov. Z našej kultúry najväčší význam venovali tomuto dňu lesní žreci – Druidi. Aj mnohí vedci hovoria, že letný slnovrat sa silne odráža na všetkom živom. Najčastejšie uvádzajú ako príklad svet flóry: do toho dňa sa snaží väčšina rastlín dosiahnuť maximálny nárast, lebo neskôr už používajú takto nazhromaždenú silu. Ale ak vysejete rastlinky až 21. júna, tak tieto rastlinky už buď nevzídu, alebo budú slabé či neprinesú normálne plody, a to dokonca ak by sa aj preniesli do zatepleného skleníka a vytvoril by sa pre nich režim dlhých a svetlých dní. Našich zelených priateľov jednoducho neoklameme, oni dobre vedia, že sa blíži čas zimného spánku. A na jesennú rovnodennosť prevezme temná časť dňa prevahu nad svetlou časťou. Samozrejme, že dnes je aj dostatok rozlične geneticky zmanipulovaných rastliniek…
Už nasledujúci deň po slnovrate bude o niekoľko sekúnd kratší a noc dlhšia, t.j. obrazne „noc víťazí“. Existuje dosť teórií o tom, že v noc letného slnovratu začína temná sila nadobúdať mimoriadnu moc, a preto je potrebné zachovať mimoriadnu bdelosť, aby sme neupadli do pazúrov tmy. Práve preto sa od pradávna v nasledujúci dni po letnom slnovrate zachovávala ešte väčšia ostražitosť. Predpokladalo sa, že v tento deň sa začína prejavovať aj sila Hada, ktorý bojuje proti Svetlu Horsa a v období Noci Svaroga aj neraz víťazí. V skutočnosti z dejín poznáme aj niekoľko takýchto udalostí, pri ktorých sotva išlo o náhody. Napríklad 22. júna 1812 Napoleon poslal vojská do provokácie, po ktorej obvinil Rusko z narušenia Tilsitskej dohody a vypovedal mu vojnu. Rovnako 22. júna 1941 napadli hitlerovské vojská Sovietsky Zväz.
Napriek tomu letný slnovrat nasycuje priestor mohutnou, slnečnou energiou a v tento deň sa človek môže naplno cítiť mágom. Deň slnovratu a nasledujúci deň sú vhodné na pozitívne programovanie budúcnosti, na realizáciu svojich najsvetlejších mét.
Ak si uvedomíme, že silná tradícia slávenia sviatkov dvoch bratov, Koľadu a Horsa (Vianoce a Vajano Krstiteľ) dodnes prežíva najmä u Kazakov, a že v Kazackyvh Védach sa hovorí, že územie medzi Donom a Donou (Dunajom) je pravlasťou Kazakov a darom od Otecka (Baťku) Koľadu, tak hneď zistíme, prečo sa na našom území nedali len tak „vygumovať“. Jednoducho museli dať prastarým sviatkom nový význam. U Koľadu a Vianociach nám je to v podstate známe už dávno, ale u Horsa a Letnom Slnovrate to urobili rafinovanejšie. Najskôr Horsa vymenili za Jána Krstiteľa a Jánske ohne, potom Jána zmenili na Vajana, a až potom začali bojovať proti „pohanskému“ sviatku. Jeden z ich vykonštruovaných argumentov boli neviazané sexuálne hry… Uvážte sami, môže národ, ktorý žije podľa Svedomia a v Rytme Konov Všehomíru (Rita) niečo také niekedy robiť? To môžu iba tí, ktorí si síce všetko dovolia, ale potom sa zo všetkého vyspovedajú. A ak sa to dialo na oslavách Vajana (Krstiteľa zo „skromnosti“ neuvádzajú), tak my vieme, že to už nebol náš sviatok. Ale vieme aj to, že na Karmu ani spovede, ani iné rozprávky neplatia. Tá je nemenná a neúplatná.
Podľa nášho, slovanského kalendára pripadá na 40. deň mesiaca Eliet Deň Lady. Sviatok sa začína 20. mája o 18:00 a trvá do ďalšieho dňa, t.j. do 21. mája 18:00.
V deň Lady si vo všetkých Rodoch Svätej Rasy uctievajú Nebeskú Matku a spievajú našej Prečistej Matke na veľkú slávu.
Lada je ľúbiaca a nežná matka Väčšiny Svetlých Energií Veľkej Rasy, Ochrankyňa všetkých národov Veľkej Rassénie (územia, na ktorom sa usídlila Veľká Rasa t.j. Slovanské a Árijské plemená a národy) a Čertogu Losa na Svarožom kruhu:
Posvätné zviera: Los Posvätný strom: Breza Posvätný symbol: Hviezda Lady
Slnečná Runa na Svarožom Kruhu:
Je Prejavením Krásy a Ľúbosti, ochraňuje Rodinné Zväzky Rodov Veľkej Rasy a Rodiny všetkých potomkov Rodu Nebeského.
Na to, aby mladé páry dostávali trvalú starostlivosť a srdečnú pozornosť zo strany Matky Lady, prináša každý takýto pár ako dar Nebeskej Matke samé jasnofarebné a voňavé kvety, med a rôzne lesné plody. Tiež sa pre Ladu pečú placky s plnkou z rôznych bobúľ, medové dolky a ukladajú pred Jej Kummirom alebo Obrazom.
Najvyššia Lada vždy daruje mladým manželom všetko to, o čo žiadajú na začiatok svojho spoločného života.
Lada prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú usporiadanosť, vzájomnú úctu. Preto sa o takýchto Rodinných Zväzoch hovorievalo, že v nich kraľuje iba Lad a Ľúbosť.
Lada je ženskou projekciou Roda. Bez tejto životodarnej energie by Rod nikdy nedokázal rodiť sám seba. A presne toto Rod aj robí na úsvite každého mladého Vesmíru, ktorý spúšťa. Lada je Najvyššia tvorivá Ipostáza Prameňa Vesmíru, je to mohutná energia tvorivého budovania. Jedine ona je schopná nechať vybuchnúť pórovitú štruktúru Nadkozmickej Navi, kde sa nahromadili už zrealizované vôľové a mentálne sily Roda. Ba čo viac, ešte aktivizuje driemajúce informačné pole do tvorivej budovateľskej práce. Aby Rod mohol rodiť samého seba, nevyhnutne potrebuje Ženskú tvorivú energiu Lady. Ale táto Sila budovania a rodenia napĺňa sebou nie iba Roda, Ona je tvorivým potenciálom všetkých najvyšších kozmických Síl Vesmíru. Práve Ju prastarí Árijci nazývali Matkou Sveta, Ktorou ona v skutočnosti aj je. Jej nehynúci obraz vyrezávali naši Prѣdkovia z mamutích klov aj tesali z kameňa, keď sa borili o prežitie v nepredstaviteľných podmienkach globálneho zemského ochladenia, ktoré nastalo pred 13 020 rokmi. Je pozoruhodné, že oni nezobrazovali samotného Roda, ale jeho Ženskú, všetkému život dávajúcu Ipostázu. Je očividné, že v Dobe ľadovej bola životná energia Lady najdeficitnejšou.
Čo do podstaty, nie Rod, ale Lada spravuje Svet, to Ona spustila mechanizmus zrodenia Vesmíru a uvoľnila cestu mužskej Ipostáze Roda. Ona je vo svojich rozličných prejavoch Ženským potenciálom všetkých Najvyšších kozmických Síl.
Ой, Ты, Лада-Матушка! Матер Сва Пречистая! Не остави нас без любви и счастия! Благодать свою ниспошли на нас, яко и мы, чтим и славим Тя, ныне и присно и от Круга до Круга, до скончания Времен, пока светит нам Ярило-Солнце!
Oj Ty, Lada Matička! Matka Sva Prečistá! Nenechávaj nás bez ľúbosti a šťastia! Požehnanie svoje zošli na nás, ako aj my si ctíme a slávime Ťa, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, do skončenia Časov, dokiaľ svieti Jarila-Slnko!
NECH PREBÝVA VO VŠETKÝCH RODOCH SVÄTEJ RASY LAD A ĽÚBOSŤ!
Dobrého Zdravia želáme všetkým Slovanom a Árijcom pri príležitosti sviatku Dňa Vesty, stelesneniu Jari a Ľúbosti. Tento sviatok pripadá na 22. deň mesiaca Dajliet, t.j. na 22. – 23. marca, pretože náš deň – ako už všetci vieme – začína večer o 18:00 (19:00 v letnom čase). 23. Dajliet je sviatok Krasnogora a od 24. po 35. Dajliet (4.-5. apríl) trvá Veľký Pôst.
Deň Vesty je prvým dňom jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Vestu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.
Vesta je Nebeská Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Prѣdkov. Je tiež dcérou Svaroga, sestrou Perúna a mladšou sestrou Mary. Jej meno skôr pochopíme z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Бытьем.
V deň stretnutia sa s Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.
Na druhý deň jarnej rovnodennosti – na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Zimy Mare a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Vesta darovala bohatú úrodu.
Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stienkové boje, ako môžeme vidieť na jednom z plagátov:
Musíme spresniť jeden detail. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Maru. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Mary, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime. Ak sa poznanie navrátilo, nie je už dôvod zotrvávať v omyle. Naši Prѣdkovia hovorievali:
„Веста на Мидгард-Землю пришла, на Красногор новую жизнь принесла, огонь запалила и зимние снега растопила, всю землю живой силой напоила и от сна Марены разбудила. Будет Мать Сыра Земля полям нашим Жизньродящую Силу давать, будет отборное зерно в полях наших прорастать, чтобы всем Родам нашим – хороший урожай дать“.
Mara – jedna z troch sestier Perúna – okrem dohľadu nad oddychom Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životodarné sily na jarné prebudenie a život rastlín a zvieracej ríše, dohliada aj na životy ľudí. Keď prichádza ľuďom z Rodov Veľkej Rasy čas odchodu na predlhú cestu po Zlatej Púti, tak Mara dáva každému zomrelému človeku – v súlade s jeho pozemským životom a nadobudnutou budovateľskou skúsenosťou – radu, v akom smere by mal pokračovať na svoje posmrtnej Púti do Sveta Navi, alebo Sveta Slavi.
Uveďme si niekoľko rád pre tých, ktorí by chceli začať Sláviť Sviatky, ale nevedia ako. Treba si vybrať také miesto, ktoré je obďaleč frekventovaných prechodov ľudí a nie je znečistené odpadkami. Na zem vyložíme kamienkami slnečnú Runu, a to v závislosti odo dňa, čo si môžeme zistiť tiež zadaním dátumu na stránke darislav.com, t.j. v Koľadovom Dare. Túto Runu vytvoríme vo veľkosti tri až štyri piade. Pod ňou založíme vatru tak, že tvárou stojíme smerom na Sever, obety hádžeme do vatry od Severu. Začíname slávením – prečítame pravslávenie (hymnu) tej Energii, ktorú slávime – potom zapálime Oheň so slovami: „Od Živého Ohňa k Živému Ohňu!“. Nemali by sme zapaľovať zapaľovačom, ale napríklad kresadlom alebo lupou. To je živý Oheň a nie oheň „civilizácie“. Ešte poznamenajme, že Oheň na obrady očisty by mal byť iný ako Obetný Oheň.
Do ohňa hádžeme obety – zrno, krúpy, ľubovoľné rastliny s výnimkou maliny, višne a ríbezle, kategoricky v žiadnom prípade do Ohňa nesmieme hádzaťzvieratá, koláče, placky, pečivo. Človečie Obete nazývame všetko to, čo bolo pripravené človečou rukou.
Na prípravu vatry nepoužívame javorové drevo. Po podaní tréb (obiet) je vhodné – dokonca potrebné – postáť, alebo si posedieť pri Ohni, započúvať sa do Svojho Vnútra a okolitého Sveta, popremýšľať.
Obetný Oheň sa nesmie zalievať vodou a mali by sme od neho odchádzať až po plnom prehorení, pretože tým dávame možnosť Vysokým Energiám (Prѣdkom) prebývať v Agni.
A aké môžeme od takýchto akcií očakávať „výsledky“? Aká motivácia, t.j. v akom stave kto prišiel a čo v sebe, v myšlienkach „priniesol“, v akom stave a aký deň… taký bude aj výsledok. Po čase a získaní skúseností s organizáciou a Pochopením podstaty Sviatku a obdobím si začneme vyberať konkrétnejšie lokality – v závislosti od „Úlohy“.
V Ohni prebýva Semargl – Ohnivý Pes, ktorý je Plazmovej Podstaty – rovnako ako naše Duše. Plazmou tvorený plameň „prepaľuje kanál“ v gravitácii a tak pomocou Ohňa skrz prinášanie Obiet (NEKRVAVÝCH!) odosielame Informáciu o nás do Horného Sveta. Platí KON: „Čím silnejšie RA (tok neutrín), tým slabšia gravitácia a opačne“. Neutríno je reliktom Inglie – Prvopočiatočného, Životodarného Toku – ktorý je základom Vedomia.
Oheň je aj Pomocníkom v snahe o zbavenie sa stereotypov. Keď stojíme pri Ohni s bosými nohami na Tele Matky Prvopočiatočnej Zeme (nemali by to byť kamene, ktoré majú inú energetickú vodivosť ako zemina), tak skrz chodidlá nôh sme v kontakte s Jej Poľami. Takto čítajúc Hymny a Slávenia, t.j. Pravslávenia – čo sú svojou podstatou „mantry“ – postupne „nakopávame“ kostnú dreň, ktorá je miestom uloženia Rodovej pamäte našich tiel a Krv, t.j. ako keby sme zmývali z „Rudy hrdzu“, čím prečisťujeme Informačné kanály vnútri samotného tela. Dokonca aj bezduché čítanie Hymnusov a Obety Bohom nás značne napravujú na cestu VIERY – nech už to znie akokoľvek divne. Takto s očistením mechanizmu Prijímania „vonkajší zmysel“ slov Hymnusov (Pravslávení) prechádza do inej roviny, kde sa „dekóduje“ podprahová Informácia, ktorú nesie zvuková frekvencia.
Takže stretávajme sa a oslavujme na Deň Jarnej Rovnodennosti Sviatok mladšej sestry Mary – Vestu. Nezabudnime, že je to svojim spôsobom aj Sviatok ich Matky, Lady. Vesta nesie do Zemí Svätej Rasy Jar, čo je oproti dnešnej ruštine pôvodný názov, pretože zVestuje príchod Jarily-Slnka. Preto sa tradične pečú koláče a placky, ktoré sú okrúhleho tvaru Jarily-Slnka, alebo žubrienok. Rovnako tradične sa pridáva svastičná symbolika.
Vestu nazývame aj Ochrankyňou Obnovujúceho sa Sveta, Dobrou Vládkyňou Jari, lebo Ona riadi v Zemiach Svätej Rasy príchod Jari a Prebúdzanie sa Prírody na Midgard-Zemi. Okrem toho, Vesta symbolizuje nielen nadobudnutie Prastarej Múdrosti Vyšných Nebeských Síl Slovienov a Árijcov, ale aj príchod dobrých (z)vestí v každom Rode Veľkej Rasy. V tento deň každý predstaviteľ slávneho Rodu dostane vážnu zvesť od Prѣdkov v súlade so svojim Duchovným Vývojom. Ale túto (z)Vesť možno nadobudnúť výlučne skrz Čistú Myseľ, t.j. nesprostredkované spojenie so svojim Rodom od pozemských po Nebeských Energií. Preto prevolávame na našich Sviatkoch, keď slávime svoj Rod a Rod Nebeský:
Otcom i Matkám našim – Sláva! Sláva Prѣdkom našim!
V Deň Vesty je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli služobníci Temných síl, čo je sviatok na počesť krvavej masakry, ktorú zorganizovala biblická Júdejka. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Devy.
Sláva Svetlým Devám našim!
Každý Sviatok je pre Bieleho človeka naplnený Duchovnosťou a vykonávať by sa mal v súlade s Rodovými Pokonmi. Navracajme sa k Rodovým Tradíciám. Nezabúdajme však, že skutočné detaily našich Rodových Tradícií zomreli s tými našimi Prѣdkami, ktorých zabili prvých. Preto nemôžeme urobiť chybu, ak sa obrátime k prastarým tradíciám Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to prastará, spoločná Tradícia všetkých Rodov Slovienov a Árijcov.
Samotný sviatok Koľadu, t.j. 13. Bejliet (22./23. december) je za nami, bohužiaľ nie je v našich silách z časového hľadiska podávať informácie v takom rozsahu či predstihu, ako by sme chceli. Ale napriek všetkému, základy poznania už k vám prišli, takže každý sa môže rozhodnúť sám za seba a zo svojej vlastnej, slobodnej vôle.
Keď už sme po samotnom sviatku, tak si aspoň povedzme niečo viac o Koľadovi, nie iba o slávení.
Samotný sviatok na počesť Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Tento deň je hranicou, t.j. prechodom. Keď stojíme napríklad na prahu ako hranici, tak môžeme vojsť buď jednej alebo druhej miestnosti. A tento deň je zaujímavý tým, že môžeme cestovať bez toho, aby sme opustili našu izbu. Niekoľko takýchto prechodov si môžeme hneď vymenovať: spln, nov, dni slnovratov, dni zmeny epoch (pred nami je 2012), dni narodení Prѣdkov a podobne.
Sviatok Koľadu neslávime vždy v jeden a ten istý deň. Podobne, ako všetky ostatné Hlavné slovanské sviatky (Maslenica, Kupala, Tauseň), je aj tento zviazaný so štyrmi hlavnými, každoročnými astronomickými udalosťami, t.j. dvomi rovnodennosťami a dvomi slnovratmi. Koľada teda patrí k POHYBLIVÝM sviatkom. Každý z týchto sviatkov má „svoj“ týždeň, napr. kupalský, maslenicový atď. Toto sa deje preto, lebo náš kalendár je Lunárno-Slnečný. Za základ berie slnečný dátum, ale vzťahuje sa k fázam Luny. Ak je spln blízko (v mierkach 1-2 dni „do“ alebo 4-6 dní „po“) Slnečnému dátumu, tak sviatok slávime v deň splnu. Ak je Luna „ďaleko“, tak slávime iba podľa Slnka.
Tak či onak sviatok má svoj „svätý“ týždeň, ktorý je mystickým predĺžením dňa sviatku na obe strany. Celý týždeň teda považujeme ako keby za jeden veľký deň. Ak sviatok slávime v deň splnu, tak nadobúda osobitú silu, t.j. môžeme hovoriť o „Silnom Koľadovi“, ako napríklad o „Silnom Kupalovi“. V praxi to znamená, že bezprostredný dátum Sviatku – pokiaľ nie je „Silný“ – môžeme „posúvať“ po celom svätom týždni. Nie bezbožne, ale v určitom stupni. Môžeme ho napríklad prispôsobiť k nejakému svetskému dátumu, ale mysticky Sviatok, koniec koncov, bude tak či onak jediným dňom. A ešte nezabúdajme, že náš, slovanský týždeň má 9 dní.
Pohyblivý sviatok SÁM formuje kalendár, nepredstavuje teda pohyblivý bod v nepohyblivom kalendári. V tradičnom kalendári nie je dôležitá absolútna „koordináta“ Sviatku, ale vzťažná. Dôležité je to, čo za čím nasleduje, čo nemôže prebehnúť, kým predtým neprebehlo to či ono. Dôležité teda nie je, koľko dní oddeľuje dátumy, ale koľko a akých udalostí musí medzi nimi prebehnúť a v akej následnosti. Dôležitá je vnútorná logika a celistvosť kalendára, nie absolútna číselná tabuľka.
V podstate celý postup určovania tohto sviatku „obsadili“ židokresťania. Inak to totiž ani urobiť nemohli, pretože museli preberať od pohanov celú logiku výpočtu svojich sviatkov, pretože cirkev potrebovala „prekryť“ pôvodné, pohanské sviatky svojimi.
Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého. Je spojený s kultom Velesa a šamanizmom.
Koľada je Prastará Energia veselých udalostí, jeho meno je vytvorené od slova „kolo“ (koleso) a koledy majú pôvodne tiež určitý vzťah ku koldovstvu.
Predtým, než si povieme niečo viac o samotnom Koľadovi, uveďme si niekoľko slávení Koľadu:
Коляда-Солнцеворот Стань у наших у ворот Разгони Сварог потемь Верни на Русь красный день Огнем возгори Коло воздыми Води Коло горе а свету преболе! Гой! Коляда! Слава! Солнышко повернись Красное разожгись В дорогу выезжай Зимушку погоняй! Гой! Коляда! Слава!
A môžete si pozrieť aj niekoľko videí:
Koľada prišiel do nášho Sveta pred asi 8 500 rokmi, t.j. v 7. tisícročí pred n.l., aby zachránil ľudstvo pred duchovným vymretím. Zhromaždil 60 vyšších Žrecov rôznych árijských národov a začal ich učiť Védické poznanie. Bol to jeden z viacerých priamych zásahov našich Bohov.
Prvý kon Života nám dal Rod. Jeho podstata je v tom, že život je nekonečný a prekrásny, je to Najvyšší. Život na Zemi vznikol postupným zostupovaním Najvyššieho na zem, spočiatku vo forme svojho syna Roda, potom pod spôsobom Svaroga. Vtedy už bol svet rozdelený na tri časti: Prav, Jav a Nav. Človek, ktorý existuje v Javi sa musí usilovať o výstup na Nebesia. Musí sa vyhýbať Zlu a Tme.
Druhý kon života dal svetu Veles. Je to pohyb ľudí od Tmy k Svetlu, za pohybom Slnka.
Ďalší kon života nám priniesol Perún.
Naposledy povedal kon človekom Koľada. Mudrcom, ktorí sa okolo neho zhromaždili vyrozprával o Veľkom Kolese Svaroga, o Dni a Noci Svaroga, ale tiež založil kOlendár – názov, ako vieme, pochádza od „Koľadov Dar“. Inými slovami, Koľada vyviedol ľudí za hranice bežného existovania, podrobne nám vysvetlil, ako sa pohybuje čas a aké premeny od neho treba očakávať. Učenie, ktoré je zhrnuté v KNIHE KOĽADU hovorí o Veľkom a Malých Triglavoch.
Koľada je Vyššia Energia, ktorá riadi mnohé Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského. V pradávnych časoch daroval Vyšší Koľada mnohým Rodom, ktoré sa presídlili do západných zemí systém vyčísľovania období času, aby vedeli vykonávať poľné práce. Okrem toho daroval aj svoje Múdre Védy, Zápovede a rady.
Už čoskoro nám naši Prѣdkovia pošlú ďalší kon života spolu so svojim oznamovateľom Konu. Netrpezlivo čakáme…
Koľada je Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Často je zobrazovaný s mečom v ruke, pričom ostrie meča je obrátené nadol. Meč obrátený ostrím nadol za starých čias znamenal ochranu Múdrosti Prѣdkov, ale aj nekompromisné dodržiavanie Nebeských Konov tak, ako ich ustanovil Svarog pre všetky Čertogy Svarožieho Kruhu.
Praščuri Kazákov boli za starých čias najvzdelanejšími a najgramotnejšími ľuďmi na našej Zemi. Ich prastará Védická Viera bola postavená nie na slepých prikázaniach, ale na poznaní zákonov Vesmíru a svetov, ktoré do neho patria. A práve Boh Koľada je u Kazákov najviac ctený a udržiavaný pri pamäti. Jeho Múdrosť si uchovávajú v kazačích Védach. Uveďme si niečo z týchto Véd, kde sa hovorí:
„EXISTUJE DEVÄŤ ETÁP TVORENIA: V PRVEJ ETAPE SA VYTVÁRA SÚHRN MATERIÁLNYCH ELEMENTOV.V DRUHEJ ETAPE SA VYTVÁRA LŽIVÉ EGO S MATERIÁLNYM POZNANÍM A ČINNOSŤOU. V TRETEJ ETAPE SA VYTVÁRAJÚ OBJEKTY ZMYSLOVÉHO VNÍMANIA. VO ŠTVRTEJ ETAPE VZNIKÁ POZNANIE A SCHOPNOSŤ KONAŤ. V PIATEJ SA NA SVETE ZJAVUJÚ RIADIACI BOHOVIA (t.j. SILY). V ŠIESTEJ TMA NEPOZNANIA OBAĽUJE ŽIVÚ BYTOSŤ.V SIEDMEJ SA TVORIA RASTLINY, ONI NEPREJAVUJÚ PRÍZNAKY VEDOMIA, ALE SÚ SCHOPNÉ ZAKUSOVAŤ BOLESŤ. V ÔSMEJ SA VYTVÁRAJÚ NIŽŠIE FORMY ŽIVOTA, ONI ROZOZNÁVAJÚ OBJEKTY SVOJICH ŽELANÍ, ALE NEMAJÚ PAMÄŤ SRDCA.V DEVIATEJ PREBIEHA STVORENIE ČLOVEKA“.
V kazáckych Védach sa hovorí, že každý z človečenských Rodov má svojho Prarodiča, ktorého potomkami aj dané národy sú. Rodoslovie kazáckeho Roda vyzerá takto:
„SVAROG S LADOU ZRODILI PERÚNA – ODINA (prvého) A PERÚN S ROSOU ZRODILI TARCHA DAŽĎBAGU; A TARCH DAŽĎBAGA SO ZLATOU ZRODILI ZAKLADATEĽA KAZÁCKEHO RODU KOĽADU“.
V kazáckych podaniach sa ďalej hovorí:
„KEDYSI ZA PRADÁVNYCH ČIAS ZRODIL (nebeský) OTECKO KOĽADA S MATKOU DAŽZEMOU V ČASOCH NOČNEJ BÚRKY NÁROD KAZÁCKY, AJ DAL IM ZEM OD SEVERU PO JUH, OD MORA PO MORE, OD VÝCHODU PO ZÁPAD, OD DUNAJA PO DON A KUBÁŇ. TAK AJ KÁZAL IM NEODCHÁDZAŤ Z TEJTO ZEME NIKDE A NIKOMU JU NEDÁVAŤ, I DAL BRATA SVOJHO MESIACA (Horsa) NA STRÁŽ KAZÁCTVU TOMU CHARAKTERNÉMU, ABY BRÁNILI TÚ ZEM AJ NOCOU. A ABY SPRÁVNI BOLI A VYDRŽALI, PRINIESOL IM VŠETKÝM UMENIE A MAJSTROVSTVO SVOJE KAZÁCKE Z NEBIES, ABY CEZ KAZAČÍ KRUH POŽEHNANIE JEHO DOSTÁVALI A ABY VEDELI, V ČOM JE SILA ICH KAZÁCKA. ABY BOLI OD SVOJHO OTECKA STRÁŽAMI SVETLA, A KEĎ UVIDIA ČIERNU NENÁVISŤ BEZHRANIČNÚ A NEPRAVDU, ABY JU NEDOPÚŠŤALI ROZUMOM MEDZI DRUHOV SVOJICH, NO NA NEPRIATEĽA ĽÚTI NECH SÚ. A OD MATKY ZEME BÚRKOVEJ ĽÚBOSŤ NEOHRANIČENÚ K ĽUĎOM ZEME SVOJEJ NECH MAJÚ – TAKÚ ČERVENÚ AŽ PURPUROVÚ JAK NEBESKÁ PRIADZA“.
Od tých čias oslavujú Kazáci svojho nebeského otecka Koľadu, ktorý zosobňuje zrod zimného Slnka a Prírody. Koledy sa slávia odo dňa zimného slnovratu, keď deň o „vrabčí skok“ pribúda a rozohrieva sa zimné Slnko do dňa Velesa. V tieto dni sa konajú veselice, hostiny, prinášajú sa obety.
Všetci vieme, že „koledovať“ znamená spievať slávnostné piesne, za čo sa dostáva pohostenie a darčeky. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu – narodenie mladého Svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmymi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Pretože Koľada je Asom z Rodu Svaroga, za jeho zvyčajné stelesnenie v domoch bol považovaný veľký snop, ale Koľadu zosobňovala aj otiepok alebo slamená bábka urobená na Narodenie. Koľada okrem kalendára je známy aj ako Ten, ktorý nesie mier, veriac, že on pôsobí aby životy národov boli v plnom súlade na rozdiel od Čiernoboha, ktorý naučil ľudí sa medzi sebou nenávidieť, následkom čoho sa prelieva nevinná ľudská krv. Nuž preto Koľada nebol ctený iba medzi 22. až 25. decembrom, ale aj vždy, keď bol nastolený mier po vojne s nepriateľskými národmi.
Pripomeňme si v súhrne niektoré zvyklosti, ktoré tradične sprevádzali oslavy svatku Koľadu na slovanských dedinách. Ako sme už povedali, mnohé z nich „plavne“ prešli do „arzenálu“ židokresťanov, ale to nič nemení na podstate, že sú to naše zvyky a kultúra, ktorú nám jednoducho ukradli.
Koľadov sviatok (Koľadky) sa niekde oslavuje ako Koročun (Karačun, Kračún). Je to pôvodne Kolotun, alebo Kalačin, od slov Kolo (koleso) a Čun (tun, tin), čo znamená „deň“.
Tohto roku bola najdlhšia noc v Lete z 22. na 23. december. Je to vždy koldovská, mystická noc,
Koročuna, pričom ráno sa objavuje už nové, „ako znova narodené“ Jar-Slniečko. Je to zimné Novoletie, dni sa začínajú pomaličky predlžovať, začína sa sviatok Koľadu. Sú to Biele sviatky a rátajú sa k Zimného slnovratu. Pri tejto príležitosti si môžeme pripomenúť niektoré naše ďalšie sviatky:
Komojedica (Maslenica) – Jarná rovnodennosť, čo sú Zelené sviatky na 21. marca.
Kupala – Letný slnovrat, Žlté sviatky na 22. júna.
Oveseň-Ovseň – Jesenná rovnodennosť, Červené sviatky na 21. septembra.
Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry – Krady – ktoré horeli celú noc. Okolo dediny (pohyb proti pohybu slnka) „vyháňali popa alebo kladu“, čo však v skutočnosti bol hrubý, horiaci kus brvna. Ak sa podarilo vybrať ho z vatry, prehnať okolo dediny a vrátiť naspäť do vatry znamenalo to, že dedinu čaká požehnaný život. Aby sa to podarilo, tak dievčatá a chlapci polievali brvno masťou alebo olejom.
Názov „pop“ (u katolíkov či evanjelikov „kňaz“ – čo však tiež je náš, prevzatý názov majúci úplne iný význam, ale o tom neskôr) takto naši Prѣdkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Samotný názov – pop – pochádza zo slov, ktoré si zachovali význam aj v dnešnej slovenčine: Prach-Otcov-Predavší.
Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Zrána pripravovali jedlo, hry, začínali prechádzky.
Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy. Statok kŕmili chlebom a napájali bylinkovými odvarmi.
Všetci sa povinne umyli v „bani“ (niečo ako dnešná sauna) a pristúpili k rodinnému stolu.
Je ešte veľa zvykov, ktoré sú zviazané s týmto prastarým slovanským sviatkom, pričom nesmieme zabúdať aj na zvyk nosenia rôznych masiek. Za všetky vari iba toľko, že Kalač, Kalačin, Karačun je Chlieb upečený v tvare kolesa a symbolizuje „kruh dňa“. Dnes toto slovo používame v tvare „koláč“. Teda pôvodný význam slova koláč je iba pre ten druh, ktorý je okrúhly.
21. dňa mesiaca Chejlet – Mesiaca Prijatia Darov Prírody, Leta 7519 od U.M.H.CH., čo tohto roku zodpovedá 21. júlu 2011 kresťanského letopočtu (všimnite si prastarý koreň slova letopočet; prečo nehovoríme rokopočet?) – je Deň Perúnice, Divy-Dodoly, Manželky Perúna.
Diva-Dodola (Perúnica), je nebeská Uchovávateľka obilnej Plodnosti, ktorá riadi dážď, búrky a blesky, manželka a pomocnica Vyššieho Perúna.
K nebeskej Dive-Dodole sa mali právo obracať s prosbami výlučne ženy-Žrice, ktoré Jej slúžili. Preto vždy, keď človekovia nevyhnutne potrebovali dážď, aby zavlažil polia a lúky, tak predstavitelia rôznych Rodov prinášali do Kapištia Divy-Dodoly bohaté Dary, aby Žrice vykonali prastarý Obrad vzývania dažďa.
Počas vykonávania prastarého Obradu obracania sa k Perúnici si Žrice odievali biele šaty, na ktorých boli zvláštne ornamenty a dole mali zlatisté strapce. Vyplnili prastarý rituálny tanec dažďa prosiac Divu-Dodolu zoslať blahodarný dážď na polia a lúky. A nikdy v živote nebolo počuť ani o jedinom prípade, žeby Diva-Dodola nevyhovela svojim verným Žriciam.
Perúnica (Diva-Dodola) je dobre známa aj v mytológii južných Slovanov. Ženská osobnosť sa spomína v magických obradoch vzývania dažďa u Srbov aj Chorvátov ako Diva-Dodola, Dudulejka, Dodolica, Dodilaš, u Bulharov ako Diva-Dodola, Dudula, Dudulinka, Dudole – najmä v západných oblastiach Bulharska. Známa je aj v rumunských a iných tradíciách, napríklad poľské mytologické meno Dzidziľa. Diva-Dodola je ako Perúnica spojená s kultom Perúna, jeho menami, konaním alebo epitetami u príbuzenských mien Litovcov. Napr. Dundulis je prezývka Perunkasa (doslovne „burácanie hromu“, čo zodpovedá u lužických Srbov menu Dunder). Je očividné, že meno Diva-Dodola a podobné mená je výsledkom prastarej reduplikácie (zdvojenia) koreňa „dhu“, ktorý znamená „triasť bradou“ vo vzťahu hromovrhača. Porovnávacia analýza dodolských piesní a rituálov nám dovoľuje predpokladať, že v mýte je Diva-Dodola prvopočiatočne žena hromovrhača a v rituáli ju predstavujú jej Žrice. Stopy takýchto rituálov je možno vidieť u Srbov v Aleksinačskom Pomoraví, kde vystupujú dodolice, t.j. šesť dievčat vo veku od 12 do 16 rokov; štyri spievajú a dve predstavujú Dodola (očividne prastarého hromovrhača) a Dodolicu (očividne jeho ženu). Vyzdobujú ich vencami, lejú na nich vodu (čo možno považovať za dážď), prinášajú im chlieb. Pre dodolské piesne sú charakteristické modlitby odomykania vrát (Bulhari majú „otvor vráta domakina, oj dodole!“), modlitby o daždi alebo vlahe-rose (Srbi majú „Dodolica žiada: Daj mi sýtu rosu!“).
DIVA-DODOLA V LEGENDÁCH A POVESTIACH:
Stretla Perúna prekrásna dcéra hviezdneho neba Dia (Gréci ho nazývali Zeusom) a bohyne Luny Divii – Diva-Dodola. Zapáčila sa ona Perúnovi a požiadal on mladú Devu, aby sa zaň vydala. Ale nočná deva sa zľakla Hromovrhača a utiekla preč. Perún sa však rozhodol a vydal sa po jej stopách. Tak prišiel do domu Dia a požiadal o jej ruku. Otec Divy neodpovedal ženíchovi hneď, ale pozval ho, aby si o tom pohovorili pri obede.
A pokiaľ oni besedovali, prihodilo sa nešťastie: z Čierneho mora vyliezla obluda – trojhlavý drak. Keď uvidel Divu, hneď sa ju snažil uniesť. Spustil lomoz, začal revať a ničiť všetko vôkol seba. Začul to Dij s Perúnom a vyšli z dvorca. Obaja Hromovrhači vrhli na obludu svoje blesky a zahnali draka na samé morské dno. Po tejto bitke Dij súhlasil so žiadosťou Perúna a dal mu svoju dcéru za ženu. Čoskoro oslávili svadbu. Od tých čias začali volať Divu Perynou alebo Perúnicou, t.j. ženou Perúna.
LETNÝ DEŇ PERÚNA
33-dňa mesiaca Chejlet, t.j. mesiaca Prijatia Darov Prírody Leta 7519 UMHCH (od Uzavretia Mieru v Hviezdnom Chráme) všetci Pravoslávni Slovania a Árijci slávia Sviatok Letný Deň Perúna. V kresťanskom kalendári zodpovedá tento deň 2. augustu 2011.
Je to deň úcty ochrancu Svätej RASY, nášho Múdreho Pračšura – Perúna.
Na vysvetlenie znakov v kalendári pre Mesiac Prijatia Darov Prírody prikladáme ešte vysvetlivky:
O Perúnovi sa podrobnejšie dočítate v časti NAŠI PRѣDKOVIA a tento Sviatok je jeho oslávenie, lebo Perún je zosobnením Rodu Najvyššieho ako Ducha Víťazstva, mužskej moci a sily. Ako znak úcty k Perúnovi, ktorý je zosobňovaný dubom, vysádzali a pestovali naši Predkovia tento strom v tzv. Svätohájoch. Perún je jeden z najstarších Svarožcov, t.j. synov-prejavov Svaroga. Je obrancom Pokonu Pravi i Pokonu Roda Najvyššieho na Nebesiach aj Zemi. Ovláda blesky a hromy, je ochrancom búrok, súbojov, ohňa, sily, vlády, zákona, zbraní, bojových umení, poskytuje blahá a dážď, ochraňuje Víťazov. Vojak, ktorý padne na bojovom poli sa dostane do Perúnovho Pluku, čo je sväté vojsko, ktoré ochraňuje všetkých spravodlivých ľudí.
Perúnova symbolika je po stáročia spájaná so svastikou, preto sa niet čo diviť, že sa proti nej tak vehementne bojovalo v celej kultúrnej oblasti Slovanov a Árijcov. Napriek tomu je na nasledujúcom obrázku na plachte lode motív, ktorý ešte stále nájdete na výšivkách všade, kde sa v nejakej forme zachovali. Tento symbol sa od nepamäti nazýva PERÚNOV KRÍŽ:
Svätosť Perúna desí všetko nečisté a zlé, a preto sa pravoslávni rodnoverci označujú znakom Perúnovho Blesku, čo je ochrana pred nečistými silami a nespravodlivosťou. Perún je veľkým Obrancom a Sudcom.
Pretože ako Slovania a Árijci slávime Prav, tak sa nazývame pravoslávni. Tomu zodpovedá aj forma modlenia sa, ktorú nazývame PRAVSLÁVENIE. Prinášame niekoľko hymnusov pravslávení k Perúnovi. Pre zachovanie autenticity ich ponechávame v dnešnej ruštine. Takto ich poznajú a používajú všetci Staroverci.
Hymnus-Pravslávenie:
Перуне! Внемли призывающим Тя! Славен и Триславен Буди! Благости Светлаго Мира, всей Свята Расе дажьди! Лик свой прекрасный потомкам яви! Нас наставляй на деяния благи, гридьням даруй Больше Славы, отваги. Нас отврати от урока безпутсва, нашим Родам подари многолюдство, ныне и присно и от Круга до Круга! Тако бысть, тако еси, тако Буди!
Перуне! Внемли призывающим Тебя! Славен и Триславен буди! Здоровья, хлеба и Рода, чадам моим (имена…) дажьди, громотворенья яви! Прави над Всеми! Вще из Родно! Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!
Именем Света, именем Рода, именем силы его! Перун насылает благость на призывавших её. Силу и славу, твердость и ярость, даждь нам Перун в бою. Громом явленный, будь вдохновенным, волю яви свою. Именем Бога Седого Сварога воину силу даждь. Сыну и брату, другу и вою, волю свою яви. Ныне и присно и от круга до круга! Тако бысть, тако еси, тако буди!
Мудрости, Света, Сил всем Родам Свята РАСЫ!
Процветания и Счастья всем Родам!
Слава Перуну Огнекудрому!
Tento sviatok slávia všetky občiny Slovanov Starej Viery v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku. Tradične sa organizuje množstvo chorovodov a zapaľujú sa vatry. Ako sme už hovorili, súčasťou slávenia našich sviatkov je očisťovanie a posilňovanie všetkých troch zložiek našej bytosti, čo z tohto pohľadu je telo, Duša a Duch. Telo sa omýva vo vodách – riekach alebo jazerách, Duša sa prečisťuje preskakovaním cez horiacu vatru a Duch sa posilňuje chôdzou po žeravých uhlíkoch vatry. Prinášame niekoľko fotografií zo slávenia sviatku v jednej občine v Rusku z minulého roku. Ide skôr o príklad, ako organizovať takýto sviatok.
KUPALA, niekedy nazývaný aj KUPALO, dáva človeku možnosť uskutočniť rozličné ospravedlnenia a vykonávať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb. Nasmerováva človekov na radostný a šťastný život.
Sviatok Kupalu slávime zo 6. na 7. júla podľa kresťanského kalendára. Náš deň začína večer o 18:00, nie v noci, keď nesvieti nijaké svetlo a vládne temnota. Dnes sa už organizuje na mnohých miestach v Rusku, na Ukrajine a v Bielorusku.
Do osláv sviatku tradične patrí pletenie vencov, zapaľovanie vatier, kupalské chorovody okolo vatier, preskoky cez oheň, kúpanie sa vo vodách jazera alebo rieky a chodenie po uhlíkoch. Sú to tisícročia staré kupalské obrady. Viac o sviatku nájdete v našom samostatnom článku.
DEŇ KUPALU V ASGARDE IRIJSKOM. LETO ЛЕТО 7519 OD С.М.З.Х.
Prinášame fotografie z tohtoročnej oslavy sviatku Kupalu v Asgarde Irijskom, t.j. dnešnom Omsku. Tieto fotografie sú skôr pre informáciu, čo oslava takéhoto a podobných sviatkov prináša a čo všetko sa tam dá robiť. Väčšina fotografií je z dňa príprav, samotný sviatok začína až večer – keď u nás začína nový deň – a trvajú celú noc.
Deň 33 Bejlet leta 7519 UMHCH, teda 10.-11. január 2011 je sviatkom, ktorý nazývame Zimný Deň Perúna. O aký sviatok ide sa dozvieme z Véd:
V dávnej minulosti Perún oslobodil z Pekla všetkých tých ľudí, ktorí tam boli odvlečení násilím a ľsťou. Touto vojenskou akciou dostali ľudia možnosť sa vrátiť k svojim rodinám. Keď všetci bieli ľudia prešli z Pekla, Perún zavalil vchod do Pekla – Bránu Medzisvetia, populárne známu ako „Hviezdnu Bránu“ – Kaukazskými horami (t.j. použil takú zbraň, ktorá posunula kontinenty a vytvorila nové pohorie – Kaukaz). Ale pretože Brána Medzisvetia musela ostať nejakú dobu otvorená, aby mohli z Pekla uniknúť všetci zajatci, tak zároveň tou istou Bránou v panike a strachu pred Perúnom a jeho armádou utekali aj vojaci Pekla. Boli to všelijaké geneticky vyklonované bytosti – vojaci Temných Síl.
Oslobodených ľudí vo svojej vlasti prijímali rodiny s neopísateľnou radosťou, ale pri domoch sa začali ukazovať aj všetci temní vojaci, pretože nemali čo jesť a takto žobrali ľud o potravu. Ľudia si nechceli kaziť radosť z návratu svojich blízkych, o ktorých si mysleli, že ich už neuvidia, a teda im dávali jedlo darom, ale do svojich domov ich nevpúšťali.
Od tých čias ľudia oslavujú Sviatok Premien (dnes volaný Koľada). Slávi sa tak, že niektorí ľudia sa oblečú do rozličných kostýmov pripomínajúcich rozličné vyklonované temné bytosti a chodia po domoch. Ostatní, aby si do domu nevpustili temné sily sa „vykupujú“, t.j. dávajú im koláče a rozličné podobné dary. Keď tieto dary dostanú, odídu od domu, pretože temní hoci majú radi sladkosti a chutné veci, nenávidia radosť a šťastie.
Po Sviatku Premien (Merany) si ľud spomínal na tých, ktorí sa už z Pekla nevrátili. Preto Slovania začali sláviť Týždeň Pamäti Prѣdkov (staroslovanský týždeň mal 9 dní). A zatiaľ, čo ľudia si spomínali na svojich Prѣdkov, Perún chodil po Zemi a ničil zvyšky temných vojakov. Deväť kruhov prešiel Perún po Zemi, každý deň jeden kruh, aby našiel a zničil všetkých temných – ako sa hovorí vo Védach:
„… a poraziac zlé sily zabodol do zeme svoj žiariaci meč Perún…“ (čo sa neskôr odrazilo v legende o meči v skale).
Od tých čias začali ľudia oslavovať „Zimný Deň Perúna“ ako sviatok víťazstva nad zlom. A v rámci oslavného obradu prechádzajú 9 kruhov po svastičnom labyrinte, ktorý sa nazýva Perúnova Cesta.
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš…
Volchv Velimudr
Viera našich Predkov, Ingliizmus, patrí k takzvaným Prastarým Slnečným Kultúram, Čistým, Svetlým a Duchovným, kde základným kameňom sú také pojmy ako Svedomie a úcta k svojim Múdrym Bohom a Predkom.
Ingliizmus nepatrí k tým vierovyznaniam a náboženstvám, ktoré možno prijať a potom, keď v ňom niekto nájde niektoré pre seba zaujímavé či užitočné veci, sa možno obrátiť na zaujímavejšiu, lepšiu, výhodnejšiu Vieru alebo náboženstvo, ho vymeniť. To nie je možné presne tak, ako napríklad si nemožno vybrať nový život, novú matku alebo otca a znova sa z nich narodiť.
Odchod od Ingliizmu sa po všetky veky považoval u všetkých Rodov Veľkej Rasy ako zrada, ako zrieknutie sa svojho prastarého Rodu, ako zrieknutie sa svojich Rodičov a Predkov.
Akýkoľvek strom, ak sa mu odrúbu korene, skôr alebo neskôr vyschne a zahynie, a tak aj človek, ktorý sa zriekol svojej prastarej Viery Prvopredkov, svojich Rodičov, členov Rodu a Otčiny neodvratne dôjde nielen k svojej záhube, ale privedie k záhube aj svoj prastarý Rod.
Pri všetkej zjavnej zložitosti a mnohostrannosti dnešného života je Ingliizmus najjednoduchším a najdostupnejším vierovyznaním pre všetkých bielych ľudí, pretože v sebe nesie nielen harmóniu existencie človeka a Nebeských Bohov, ale aj harmóniu s Prírodou a harmóniu vo vzťahoch človeka s človekom. Veľký Cieľ v živote bieleho človeka je samotný život.
Človek, ktorý žije s prastarou Vierou Prvopredkov vo svojom srdci a neexistuje iba pre uspokojovanie svojich inštinktov skôr alebo neskôr spozná, že je potomkom Prastarých Nebeských Bohov, že je ich syn a vnuk, a nie otrok akéhosi cudzieho Boha alebo iného človeka, čo je neraz znakom ľudí, ktorí existujú na úrovni svojich inštinktov.
Život vo všetkých svojich prejavoch má svoju prvobytnú krásu a mnohoobraznosť. Živým je Jarila-Slnko, kamene, stromy, rastliny, oblaky, voda, vzduch, oheň, samotná Matka Zem a veľa iného. A biely človek musí uvidieť všetku túto veľkolepú krásu a všetku túto živú rozmanitosť, aby sa mohol stať neoddeliteľnou súčasťou veľkolepého Sveta, ktorý sa nazýva Príroda.
V súlade s citátom Volchva Velimudra – ktoré pochádza z prastarých čias – sa každý národ musí vyvíjať podľa svojich vlastných prastarých zákonov, dodržiavať ideálnu čistotu svojho vlastného, prastarého systému svetonázoru, ktoré vchádzajú svojimi koreňmi do hlbokej minulosti. Nikdy sa nesmie zmiešavať vlastná Rodová Kultúra a Prastarý Svetonázor s kultúrami iných národov s cudzími formami svetonázoru.
Štúdium cudzej kultúry a svetonázoru iných, nie bielych národov ešte neznamená, že spoznávanú cudzorodú kultúru a tradíciu musí biely človek prebrať a zavrhnúť svoju vlastnú, Rodnú a blízku kultúru, zanechať Vieru svojich Predkov a prijať cudzie, náboženské učenie, ktoré je celé pod kontrolou cudzích, amorfných bytostí.
Patrí tu napríklad postoj – dobrý skutok vykonal za nás Hospodin, zlý diabol – a človek sám osebe za nič nemôže – veď sa vyspovedá a hotovo. Je to úmyselné a cielené zneužitie zákona karmy. Človek nie je bábka, ktorú môžu riadiť tí, ktorí si tak zmyslia, nech sú to aj Bohovia. Človek sám zodpovedá za všetky svoje činy a omyly, ktoré vykonal vo svojom živote, za čo nesie pred Nebeskými (nie cudzími) Bohmi a svojimi Predkami plnú zodpovednosť. Hlavou celého bytia človeka musí byť iba Svedomie, lebo Svedomím sa riadia ľudia aj Bohovia. Čo je však ľuďom málo známe – preto je to aj dobre zatajované – človek naozaj zodpovedá za všetky svoje činy, aj tie, ktoré spáchal pod vplyvom alkoholu, drog a podobných látok. Zákon karmy je jednoducho neúprosný. Zodpovednosť a «nakarmovanie sa» za činy nesieme aj vtedy, keď nám upravia myseľ a urobia z nás zombiov. Aj preto skutočný Slovan a Árijec radšej padne v boji proti nepriateľom ako sa vzdá v naivnom domnení, že «nejako to Pán zariadi». Tvarom sa ľahšie dosahuje ich cieľ ak pracujú s biorobotmi. Oni sami nikdy nevracajú okupovanú Zem bez boja, ale naivní bioroboti pod vplyvom cudzích náboženstiev áno… Komu tým vlastne slúžia?
Ingliizmus nepatrí medzi tie Vierovyznania alebo náboženstvá, ktoré sa snažia zmeniť svojich nasledovníkov na stádo poslušných otrokov (Pán je môj Pastier, nič mi nechýba), strašiac ich pozemskými a posmrtnými trestami nato, aby nad nimi vládli, využívali ich.
Viera existuje nezávisle od toho, či s ňou niekto súhlasí alebo nie a musíme brať do úvahy, že bieli ľudia ešte celkom nestratili schopnosť obrazne myslieť a obrazne vyjadrovať svoje myšlienky. Preto slovanské a árijské národy sa musia vyvíjať podľa svojich vlastných, prastarých zákonov, v súlade so svojou Kultúrou a Rodovými Tradíciami; dodržiavať čistotu vlastného systému svetonázoru a Vierovyznania a nie riadiť sa rozprávkami a radami všemožných «duchovných učiteľov», ktorí prišli nevedno odkiaľ a navádzajú na cudziu vieru (z nášho pohľadu jazyčníctvo).
K našej kultúre neodlučiteľne patria aj prastaré symboly, ktoré naši Predkovia používali odpradávna. Sú to tzv. Solárne alebo Svastické symboly. Za starých čias, keď naši predkovia používali ch‘Árijské Runy, sa slovo Svastika prekladalo ako Prichádzajúca z Nebies. Pretože Runa – SVA označuje Nebesia (odtiaľto Svarog – Nebeský Boh), – S, Runa smerovanie; Runy – TIKA znamená pohyb, príchod, tok, beh. Dodnes používame výraz tikať vo význame bežať, ísť (hodiny). Okrem toho, forma – TIKA sa v staroslovienčine, ale aj dnešnej ruštine používa v slovách ArkTIKA, AntarkTIKA, ale aj naše mysTIKA, homileTIKA, esteTIKA, poliTIKA, kaleaneTIKA a pod.
Prastaré Védické zdroje nám hovoria o tom, že dokonca aj naša Galaxia má tvar Svastiky, pričom náš slnečný systém Jarily-Slnka je umiestnený v jednom z ramien tejto Nebeskej Svastiky. A ako sa my nachádzame v galaktickom ramene, tak aj celá Galaxia – ktorá sa v dávnych časoch nazývala Svasti – je nami vnímaná ako Perúnova Cesta alebo Mliečna Cesta. Okrem toho každý, kto rád pozerá na nočný koberec hviezd môže naľavo od súhvezdia Makoši (Veľká Medvedica) uvidieť súhvezdie Svastiky (na obrázku). Hoci ono žiari hore na nebesiach, vylúčili ho zo súčasných hviezdnych máp a atlasov.
Svastika môže byť priama alebo obrátená. Priama je tá, ktorá sa pohybuje v smere hodinových ručičiek. Ak sa «nakopne» do pohybu, tak jej lopatky sa krútia v smere času, vytvárajúc okolo seba svietiaci tok energie. Práve takúto Svastiku nazývali v slovanských zemiach Pravá Svastika alebo jednoducho Svastika. Jej poslanie je vytvárať tok životnej sily, priťahujúci k človeku nevyhnutné udalosti.
Opačná Svastika sa točí proti smeru hodinových ručičiek. Je to nebezpečný znak. Taká Svastika vytvára okolo seba ničiaci víchor. Ona ochraňuje toho, kto ju na sebe nosí, ale ničí všetko, čo bráni prejaveniu sa sily zakódovanej v tom symbole. Smutne známy hákový kríž mal poslanie ničiť všetko, čo stálo v ceste tým, ktorí si ho navliekli. Spočiatku mágia tohto znaku pomáhala dosiahnuť želaný cieľ, veď prvé kroky nacistického Nemecka boli viac než úspešné.
Ale ľubovoľná Svastika je dvojsečným znakom. Svastika vyvoláva okolo seba energiu Ohňa, ktorá sa musí podporovať vnútorným ohňom človeka, ktorý ju nosí. Ak človek nemá dostatočný vnútorný oheň, tak energetický oheň vyvolaný symbolom sa obráti proti nemu a zničí všetko, čo bolo s jeho pomocou nadobudnuté. Koniec koncov sa toto stalo aj nacistickému Nemecku. Pokus vziať druhým národom všetko čo mali znegoval počiatočné úsilie nacistov zostrojiť ideálnu spoločnosť. Oheň tvorenia sa prerodil na oheň zničenia, na oheň vojny a požiarov a nakoniec zničil všetko, čo bolo na počiatku vybudované.
Podanie Predkov nám hovorí, že po mnohé tisícročia Slovania používali Svastické symboly. Napočítali ich 144 druhov: Svastika, Kolovrat, Posoloň, Sveta dar, Svasti, Svaor, Slnkovrat, Agni, Faš, Mara, Slnečný Kríž, Solard, Vedara, Svetolet, Kvietok Paprade, Perúnov Kvet, Svati, Rasa, Bogovnik, Svarožič, Sviatoč, Jarovrat, Odoleň-Bylinka, Rodimič, Čarovrat a ďalšie. Hoci by sa ich dalo ešte veľa vymenovať, pozrime sa radšej v krátkosti na niekoľko Solárnych Svastických symbolov, ich nákres a Obrazný význam:
KOLOVRAT – Symbol vychádzajúceho Jarily-Slnka; symbol večného víťazstva Svetla nad tmou a Večného Života nad smrťou. Farba Kolovratu má tiež dôležitý význam: Ohnivý symbolizuje Znovuzrodenie; Modrý – Oslobodenie či obnovenie života ; Čierny – zmenenie skrz zničenie starého. Poslanie znaku je obrana pohybu ako nevyhnutnej súčasti života. V ideáli napomáha Duchovnému rastu človeka a očisteniu jeho karmy skrz zhromažďovanie skúseností.
INGLIA – Symbolizuje Prvopočiatočný Božský Oheň Tvorenia, z ktorého vznikli všetky Vesmíry aj náš systém Jarily-Slnka. V oberegovom (ochrannom) použití je Inglia symbolom Prvopočiatočnej Božskej Čistoty obraňujúcej Svet pred silami Temnoty. Je to oheň rodiaci všetko živé. Dáva človeku doplniteľné sily a zvyšuje jeho schopnosť pracovať.
AGNI (OHEŇ) – Symbol Svätého Ohňa Obetníka a Domáceho Kozuba. Oberegový Symbol Vyšších Svetlých Bohov, Ochraňujúci príbytky a chrámy a aj Prastarú Múdrosť Bohov, t.j. Prastaré Slovansko-Árijské Védy. Kreslí sa červenou farbou. Ochraňuje pred nečistou silou, zvyšuje imunitu organizmu, dáva doplniteľné sily na prácu a upokojuje chod myšlienok, ak sa naň skoncentruje pozornosť na 7 – 15 minút. Trvalá koncentrácia na tento znak (odporúča sa najskôr po 7 minút každý deň počas 3 mesiacov, potom možno zvyšovať čas) blahodarne pôsobí na zloženie krvi.
FAŠ (PLAMEŇ) – Symbol Obranného Oberežného Duchovného Ohňa. Tento Duchovný Oheň očisťuje ľudský Duch od egoizmu a nízkych myšlienok. Je to symbol moci a Jednoty Vojenského Ducha, víťazstva Svetlých Síl Rozumu nad Silami Tmy a nevedomosti. Poslanie znaku je ničiť to, čo bráni oslobeniu Ducha človeka od egoizmu.
HROMOVÍK – Nebeský Symbol Boha Indru ochraňujúceho Prastarú Nebeskú Múdrosť Bohov, t.j. Prastaré Védy. Ako Obereg sa používa na zbraniach a výstroji vojska a tiež nad vchodmi do Chranilištia, aby ten, kto do neho vstupuje so zlými úmyslami bol zasiahnutý Hromom (infrazvukom).
HROZOVÍK – Ohňová symbolika, za pomoci ktorej sa stáva možným ovládnutie Prírodných Živlov Prírody. Hrozovík (Grozovik) sa tiež používa ako Obereg ochraňujúci pred nepohodou obydlia a chrámy Rodov Veľkej Rasy.
BOGOVIK (BOHOVÍK) – Symbolizuje trvalú ochranu Nebeských Bohov, ktorí darujú ľuďom Prastarú Múdrosť Pravdy a Spravodlivosť. Tento symbol sa teší osobitnej úcte u Žrecov-Ochrancov, ktorým Nebeskí Bohovia zdôverili ochraňovať Najvyšší Dar – Nebeskú Múdrosť. Človeku, ktorý ho má dáva ochranu Vyšších Síl. Pomáha uvedomiť si jednotu Vesmíru a zákony jeho vývoja.
VALKIRIA – Prastarý Obereg ochraňujúci Múdrosť, Spravodlivosť, Blahobyt a Česť. Tento znak sa teší mimoriadnej úcte u vojakov obraňujúcich Rodnú zem, svoj Prastarý Rod a Starú Vieru. Ako ochranný symbol sa používa Žrecmi na ochránenie Svätých Véd. Je to znak skutočného vojaka, vojaka Ducha.
VEDAMAN – Symbol Žreca-Ochrancu, ktorý ochraňuje Prastarú Múdrosť Rodov Veľkej Rasy, lebo v tejto Múdrosti sa uchovávajú Tradície Občiny, Kultúra vzájomných vzťahov, Pamäť o Predkoch a Bohoch-Ochrancoch Rodov. Majiteľovi talizmanu prináša ochranu spojenia s Vesmírom. Ale tento znak sa smie používať výlučne na ochranu a dosiahnutie harmónie, čo znak aj vopred varuje. Všetko, čo sa tomu protiví sa s jeho pomocou bude ničiť.
ZAJAČIK – Slnečný symbol, ktorý charakterizuje obnovenie a Život Rodu. Predpokladalo sa, že ak opaskom s vyobrazením Zajačika opáše manžel manželku v časoch tehotenstva, tak bude rodiť iba chlapcov, pokračovateľov Rodu.
DUCHOVNÁ SVASTIKA – Bola najviac používaná Kudesníkmi, Volchvami, Vedunmi; symbolizuje Harmóniu a Jednotu Tiel, Duše, Ducha a Svedomia a tiež Duchovnú Silu. Volchvovia používali Duchovnú Silu na riadenie Prírodných Živlov. Posiľňuje spojenie človeka so Svetom Vyšších Síl. Postupne uberá prekážky, ktoré bránia dostávať informáciu a pomoc z Vyšších Svetov.
DUCHOBOR – Symbolizuje prvopočiatočný vnútorný Oheň Života. Tento Veľký Božský Oheň ničí v človeku všetky choroby, telesné a choroby Duše a Ducha. Tento symbol sa nanášal na plátno, ktorým zabaľovali chorého človeka.
DUŠEVNÁ SVASTIKA – Používa sa na koncentráciu Vyšších Síl Scelenia (vyliečenia). Duševnú Svastiku mali právo nosiť ako ornament odevu výlučne Žreci, ktorý dosiahli vysokú úroveň Duchovno-Morálnej Dokonalosti.
PRAMEŇ – Symbolizuje Prvopočiatočnú Pravlasť Duše ľudskej. Nebeské Čertogy Bohyne Dživy, kde Sa objavujú na Boží Svet prvozhmotnené ľudské Duše. Po ustanovení Zlatej Cesty Duchovného Vývoja Duša ide na Zem.
KOĽADNÍK – Symbol Boha Koľadu, ktorý na Zemi vykonáva Obnovu a zmenu k lepšiemu; je to symbol víťazstva Svetla nad tmou a Svetlého Dňa nad nocou. Okrem toho, Koľadník sa používal ako mužský Obereg, ktorý dáva mužom silu v budovateľskej práci a v boji s neľútostným nepriateľom. Tento znak je zhodný so známym kolesom šťastia: pripraveného človeka on dvíha na vrchol, ale nepripraveného môže rozmliaždiť.
OBEREŽNÍK – Hviezda Inglie spojená so Solárnym symbolom v strede, ktorý naši Predkovia spočiatku nazývali Vestnik, prináša Zdravie, Šťastie a Radosť. Oberežník je prastarý Symbol Ochraňujúci Šťastie. Ľudovo sa nazýva aj Matka-Gótka, t.j. Matka Gótov.
OHŇOVÍK – Ohnivý Symbol Boha Roda. Zobrazuje sa najčastejšie na Kummiroch Roda, na osobných veciach a «plátencoch» po stranách strechy na domoch a na okeniciach a rámoch okien. Dokonca aj na kresťanskom chráme Vasilia Blaženého v Moskve možno pod jednou kupolou vidieť (Ohňovík) Ognevík.
BYLINA ODOLEŇ – Tento symbol bol hlavným Oberegom na ochranu pred rôznymi chorobami. Ľudovo sa predpokladalo, že choroby sú na človeka posielané zlými silami a dvojitý Ohnivý znak je schopný spáliť akúkoľvek chorobu a očistiť telo s Dušu.
OSTINEC – Nebeský Oberegový symbol. V každodennom živote podľa ľudových zvyklostí ho nazývali VESTNIK. Tento Obereg bol ochranou nielen pre ľudí Veľkej Rasy, ale aj pre domáce zvieratá a vtákov a všetky nástroje používané v domácom poľnohospodárstve.
RASIČ – Symbol mohutnosti a Jednoty Veľkej Rasy. Je vpísaný do mnohouholníka a má štyri farby; podľa farby očí Rodov Rasy: Strieborná sú da*Árijci; Zelená ch*Árijci; Modrá Svätorusi a Ohnivá (Hnedá) Rasséni.
RYSIČ – Prastará Oberegová symbolika. Spočiatku sa zobrazovala na stenách Kapíšť a vo Svätilištiach na oltárnych kameňoch vedľa obetníkov. Následne sa Rysič začal používať všetkých stavbách, pretože sa predpokladá, že neexistuje lepší Obereg pred Temnými silami.
SVASTIKA – Symbol večného kruhového pohybu vesmíru; symbolizuje Najvyšší Nebeský Zákon, ktorému sa podriaďuje všetko existujúce. Tento Ohnivý znak sa používal ako Obereg, ktorý ochraňoval existujúci Nebeský Zákon a poriadok. Od jeho neochvejnej pevnosti závisel samotný Život.
SVITOVIT – Symbol večnej vzájomnosti medzi Zemskými Vodami a Nebeským Ohňom. Z tejto väzby sa rodia nové, Čisté Duše, ktoré sa pripravujú na vtelenie sa Zemi v Javnom Svete. Tehotné ženy vyšívali tento Obereg na šaty a šatové sukne, aby rodili zdravé deti.
KVET PAPRADE – Ohnivý symbol čistoty Ducha, ktorý má veľkú liečiteľskú moc. V ľude ho volajú Perúnov Kvet. Predpokladá sa, že je schopný odhaľovať v zemi ukryté poklady, plniť želania. Vo svojej podstate dáva človeku možnosť objaviť Duchovné Sily.
SYMBOL RASY – Symbol Vesmírneho Zväzu Štyroch Veľkých Národov, Árijcov a Slovanov, ktoré tvoria Veľkú Rasu a obrany týchto národov. Árijské Národy spájali v jedno Rody a Plemená da*Árijcov a ch*Árijciov a Slovanské Národy Svätorusov a Rassénov. Táto jednota Štyroch Národov sa označuje symbolom Inglie na Nebeskom priestore. Solárnu Ingliu pretína Strieborný Meč (Rasa a Svedomie) s Ohnivou rukoväťou (Čisté Úmysly) a ostrým meča nasmerovaným nadol, čo symbolizuje Uchránenie a Obranu Prastarej Múdrosti Veľkej Rasy pred rôznymi silami Tmy.
Svastické znaky sa používali nie iba vo forme samostatných symbolov, ale aj v naviazanom spojení s druhými ornamentmi. Toto harmonické naviazanie vytváralo neopakovateľnú vzorku, ktorá spájala nielen krásu, ale aj oberegovú silu a tiež zmyslovú existenciu.
Doleuvedený ornament spája niekoľko symbolov: Prírodný Slavec (zelená farba), darujúci zdravie; Nebeské Požehnanie (modrá farba), ktorá prináša obranu Rodových Bohov; Hviezdy (zlatá farba), dávajúce dobrý Osud; časť znaku Duchovnej Sily (červená farba), dávajúci lásku k práci. Takáto vzorka sa vyšíva najmä na ženské košele a šaty okolo výstrihu a na rukávoch.
Ďalší príklad je fragment mužského opasku, aký nosia Žreci Boha Perúna – Omská gubernia, 19. storočie. Vidíme na ňom naviazanú Solárnu väzbu spájajúcu Ohnivé Obrazy Kolovratu a Perúnovho Kvetu:
Opasok Pobaltských Slovanov, Lotyšsko, polovica 19. storočia:
Opasok Pobaltských Slovanov, Permská gubernia, polovica 19. storočia:
Opasok z Tobolskej gubernie, 18. storočie:
Na nasledujúcom obrázku je oberegová vzorka na mužskej košeli, Staroverca-Inglinga. Je to reštaurovaný vzor podľa originálu, ktorý pochádza z 19. storočia z dediny Ladino, Tarská oblasť Omskej gubernie:
O ochranných Symboloch by sa dalo povedať omnoho viac, ale ako príklad nám to postačí. Treba však povedať, že Naši Múdri Predkovia rozumeli, že žijú v mnohorozmernom Vesmíre Javi a zároveň v Rodstve so svojimi Predkami Prastarými Bohmi. Toto Rodstvo nezahŕňa iba náš Midgard. Rozprestiera sa na množstvo mnohorozmerných Vesmírov naplnených Božským Svetlom Inglie, v ktorým my, potomkovia Veľkej Rasy a Nebeského Roda budeme v budúcnosti žiť. Ale zatiaľ máme povinnosť sa Duševne a Duchovne vyvíjať, učiť sa Budovať pre blaho svojich Rodov a žiť podľa Svedomia, ale aj odovzdávať nazhromaždené skúsenosti, kultúru, dejiny a tradíciu dorastajúcemu pokoleniu našich Rodov v súlade s Prastarými Nebeskými Zákonmi tak, ako nás učili Svetlí Bohovia a naši Múdri Predkovia.
Použitie symboliky na odevy je dovolené aj bez povolenia Rady Starších Staroruskej, Staroslovanskej Ingliistickej Cirkvi Pravoslávnych Starovercov-Inglingov.
Tento článok je pripravený na základe materiálov poskytnutých a prednášaných Pátrom Dijom Alexandrom.
Od druhej polovice 20. storočia sa politici, médiá aj orgány štátnej propagandy rôznych krajín Európy a USA snažia cielene vnucovať všetkým národom Európy, krajinám západnej pologule aj slovanským národom veľmi zvláštne stereotypy týkajúce sa jedného prastarého symbolu – Svastiky. Politici a propaganda spájajú Svastiku s Druhou svetovou vojnou a Nemeckom 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia a jeho vodcom, Adolfom Hitlerom, ktorý zvolil svastiku za politický a štátny symbol vtedajšieho Nemecka. Keď vidia svastiku, hneď kričia o hrôzach Druhej svetovej vojny, o desiatkach miliónoch padlých, o holokauste, o znovuzrodení fašizmu a nacizmu. Dokonca aj mnohí vedci by si radi vyslúžili teplejšie miestečko od politikov, a preto sa neraz stavajú na ich stranu. Patria tu aj mnohí populárni pracovníci médií, ktorí rovnako aktívne aj keď bez hlbších znalostí nanucujú masám tie isté nezmysly o Svastike, ako keby ju vymyslel Hitler a predtým akože vôbec neexistovala. Hoci tieto lži boli najsilnejšie po Druhej svetovej vojne, žijú už desaťročia.
Na základe tohto brainwashingu sa už nikto nezamýšľa nad tým, čo svastika vo svojej podstate symbolizuje. Nuž kde je Pravda o Svastike a kde lož?
Svastika je najstarším solárnym symbolom na Svete. Lži o nej boli vymyslené najmä v druhej polovici minulého storočia rôznymi politickými silami, ale tieto lži nemajú nič spoločné so systémovým odkazom, ktorý je materializovaný vo Svastike. Nuž oddeľme Pravdu od lži a ukážme si, že aj dnes existujú ľudia, ktorí stále žijú tak ako pred tisícročiami, a vôbec nepodliehajú vymysleným stereotypom šíreným v Európe a Severnej Amerike. Existuje aj iný pohľad, ktorý sa značne líši od oficiálnej propagandy.
Musíme si vyjasniť, že nikdy neexistovala nijaká «hitlerovská svastika». Symbol, ktorý sa používal v Nemecku 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia sa nazýval «HAKENKREUZ», čo znamená «hákový kríž». Okrem toho ani nemeckí fašisti nikdy neexistovali, pretože fašizmus ako zriadenie existovalo v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Bulharsku, Maďarsku, Chorvátsku a pod. V Nemecku bol «NÁRODNÝ SOCIALIZMUS».
Ešte začiatkom minulého storočia – teda pred Druhou svetovou vojnou – existovali v Európe, ale najmä v USA pozdravné pohľadnice, na ktorých bola používaná Svastika:
Ale v iných častiach sveta je používaná bežne dodnes. Napríklad v Ázii:
Konkrétne napríklad v Indii:
V Tibete:
V Číne:
V Kórei:
V Japonsku:
Vo Vietname:
A iných krajinách:
Tam všade sa Svastika používa a chápe v jej prvopočiatočnom význame, ako symbol šťastia, dostatku, úspechu či harmónie. Zároveň to znamená, že to, čo sa dnes učí a šíri v krajinách západnej Európy a USA nie je Pravda dokonca ani v porovnaní so zvykmi v mnohých krajinách dnešného sveta.
Ak by aj chceli spájať Svastiku s udalosťami vojny, tak predsa to neboli symboly, čo rozpútali Druhú svetovú vojnu. Nie symboly ničili milióny ľudí, robili to predsa iní ľudia. Ale keď už je reč o symboloch používaných vo vojne, nuž prečo si nepovedať niečo aj o inom symbole tých čias, ktorý sa používal v Nemecku? Aký to bol symbol? Najviac sa používal KRÍŽ. Môžeme ho vidieť na tankoch:
Alebo aj na krídlach Luftwaffe, teda na tých plochách, ktoré mohli vidieť tí, medzi ktorých rozsievali smrť.
Hitler nikoho nevyznamenával Svastikou, všetkých hrdlorezov vyznamenával rádom Železného kríža:
Ale každý vie, že kríž je znakom kresťanstva:
Ale prečo potom kresťanský kríž nikto nezakázal? Ako to, že nikto neoznačil kríž za hitlerovský symbol? Prečo kríž nie je považovaný za symbol nacistov? Prečo ho dodnes používajú aj náboženstvá?
Svastika má oveľa staršie korene ako by nám chcela nahovoriť oficiálna propaganda a médiá. Napríklad v Indii existuje pamätná doska, na ktorej je nápis tvrdiaci, že Svastiku používajú minimálne 8 000 rokov:
Používanie Svastiky v Indii 8 000 rokov je samozrejme iba to obdobie, odkedy dostali od našich Predkov, Árijcov, Védy. Len odvtedy ju poznajú a majú o tom písomné zdroje.
Napríklad v Singapure už viac ako 65 rokov existuje THE RED SWASTIKA CHARITY FOUNDATION, ktorá má množstvo inštitúcií, vrátane škôl a nemocnice:
Kde dominantným symbolom je Červená Svastika.
V dnešných encyklopédiách svetových náboženstiev nájdete svastiku «pridelenú» budhizmu, ako jeho symbol tak,
ako je kríž priradený kresťanstvu.
Aj napriek tomu sa svastika používa všeobecne.
Je prítomná aj v Hinduizme:
Aj v Bone:
Ako aj v prastarých vierovyznaniach ďalších národov.:
Takže už je čas si oficiálne všimnúť, že Svastika je svätým symbolom nasledovníkov hinduizmu, budhizmu a radu ďalších náboženstiev a prastarých vierovyznaní založených na nasledovaní Rodu. V rôznych kultúrach, v závislosti od rozličnej hĺbky nasledovania Predkov, existuje množstvo výkladov významu a zmyslu Svastiky, ktoré objasňujú vplyvy Svastiky na ľudí. Ale vysvetľovanie všetkých výkladov smeruje k jednému významu – účinkuje na podvedomé emócie človeka a na jeho úsilie o dosiahnutie dokonalosti. Veď Svastika nie je nič iné, ako harmonické spojenie tela, Duše, Ducha a Svedomia, a len ten človek, ktorý dosiahne vnútornú harmóniu a spojí v sebe Svastikou všetky elementy, môže dosiahnuť vystúpenie z kruhu znovuzrodení a dostať sa na Svetlo Bohov:
A ako je to s používaním Svastiky v Európe? Počnúc Talianskom:
A Gréckom:
A nekončiac severskými krajinami:
Jedinou krajinou Európy, kde je Svastika zakázaná je Nemecko, hoci používa množstvo symboliky vychádzajúcej zo železného kríža (?) napríklad aj Bundeswehr:
Svastiku môžeme vidieť na budovách vo Švajčiarsku:
Uvidíte ju aj na bráne jedného francúzskeho ministerstva v Paríži:
Na mozaikovej dlažbe chrámu Notre Dame:
Hojne ju nájdete vo Vatikáne:
Na obrazoch Raffaela:
V Holandsku – napr. maľba nad vchodom z r. 1542:
V Litve vo sviatočnom chorovode bežne vysielanom televíziou:
Vo Fínsku je Svastika úplne oficiálne používaná ako štátny symbol:
Fínsky štátny symbol založený na Svastike sa volá Hakaristi:
Svastika je posvätný symbol ugrofínskych národov používaný storočia:
Ako štátny symbol sa používa od roku 1918:
Za používanie Svastiky ako štátneho symbolu nekritizovala Fínsko nijaká krajina, jediná kritika prišla od francúzskych novín Le Monde v októbri 2005, keď denník kritizoval, že na zástave fínskeho vojenského letectva je Svastika. Bolo to pri príležitosti, keď fínsky prezident na slávnostnej ceremónii 20. októbra 2005 odovzdával vojenskú zástavu Vojenskému leteckému učilišťu.
Zástavu zaviedol 8. novembra 1957 vtedajší fínsky prezident:
A Svastika Hokaristi je aj na oficiálnej zástave fínskeho prezidenta:
Teda Svastiku používa aj používalo veľa národov sveta. Málokto napríklad dnes vie, čo znamenala skratka «CA» na náplecníkoch sovietskych vojakov z čias Druhej svetovej vojny a socializmu. Mnohí si to vysvetľovali ako «Sovietska Armáda», ale pravda je úplne iná. V čase, keď nemecká armáda došla k Moskve bola už Červená armáda v podstate zničená. Stalin naliehavo prosil o pomoc obyvateľov Sibíri, ktorí reagovali bez váhania. Mali však podmienku, aby mali na náplecníkoch označenie «Sibírska Armáda», čo im aj Stalin umožnil. Nuž bola to na 80 až 90% armáda Starovercov, ktorí došli až do Berlína. Samozrejme, popri nich existovali zložky vojsk NKVD ktoré sú zodpovedné za mnohé zverstvá vrátane vyhladzovania civilného obyvateľstva. Takto musíme v súvislostiach chápať aj udalosti sprevádzajúce vojenské operácie. Navyše, Starovecov nebolo také obrovské množstvo, ako sa snaží nahovoriť dnešná propaganda, t.j. šíria dezinformácie, že Rusko zmobilizovalo obrovské množstvo vojakov a bolo im jedno koľko ľudí padne. Ak sa vnímavo pozriete napríklad na filmy Oslobodenie, či Vojaci slobody a iné zistíte, že počet vojakov ruskej a nemeckej armády bol skoro rovnaký, teda mrhanie ľudskými zdrojmi by bolo viedlo k porážke Ruska. Takto to je stále, Sily Svetla budujú na kvalite, Sily Temnoty na množstve. Zaujímavým faktom je, že dnešní turistickí sprievodcovia po Viedni bežne podávajú informáciu, že Viedenčania sú dodnes vďační Rusom za oslobodenie Rakúska. Podľa ich vlastných slov, vyhnali Nemcov a odišli. Oproti tomu stoja skúsenosti obyvateľov tých miest Európy, ktoré oslobodili Američania. Všetky boli vydrancované…
Pretože to boli väčšinou Staroverci, tak väčšina z nich odišla na front so znakmi Svastiky na svojich odevoch aj výstroji, a nikdy za to neboli považovaní za fašistov. Znak Svastiky bol teda hojne požívaní aj Sibírčanmi na zbraniach:
Ale na Sibíri vôbec prežila Svastika aj Noc Svaroga aj na predmetoch dennej potreby a oblečení:
Požíva sa aj na znameniach a erboch:
U väčšiny starých národov bola Svastika symbolom pohybu života, Slnka, Svetla a blahobytu.
Ale aj napriek tomu sa Nemecko pri svojom predsedníctve EÚ r. 2007 pokúsilo zaviesť zákaz používania Svastiky ako symbolu pre všetkých 27 krajín EÚ. Bol to už druhý pokus kanclérky Merkelovej, ale ako pri prvom pokuse r. 2005 návrh neprešiel. Proti návrhu hlasovali nielen také krajiny ako Holandsko, Belgicko, Dánsko, Maďarsko, Taliansko, Veľká Británia, Fínsko, Lotyšsko, Estónsko, ale protestovali aj rôzne náboženské a spoločenské organizácie Európy. Najaktívnejšia je činnosť Fóra Hinduistov Veľkej Británie:
Jeho filiálky sú po väčšine krajín EÚ:
Svastika je jeden z najsvätejších symbolov hinduistickej tradície a ako povedal generálny sekretár Fóra Hinduistov Veľkej Británie Ramesh Kallidai, Svastika je po viac ako 5 000 rokov považovaná za symbol na odháňanie zla. Okrem toho, v hinduistickej tradícii sa Svastika tradične považuje za symbol prinášajúci úspech, a preto ho nosili aj vojaci indických jednotiek, ktoré v zostave armády Veľkej Británie bojovali v Európe a padli v Druhej svetovej vojne.
Ramesh Kallidai
Fórum vykonáva širokú prednáškovú činnosť vo Veľkej Británii a Európe, aby bojovali proti negatívnemu významu, ktorý bol vytvorený okolo Svastiky. Fórum hinduistov Veľkej Británie sa teší aj podpore politikov, ba aj samotného premiéra G. Browna, ktorý podporuje ich boj proti zákazu zobrazovania Svastiky, lebo táto je symbolom nielen hinduizmu, ale aj budhizmu:
Je symbolom aj pre náboženské cítenie mnohých ľudí, lebo by to bolo aj pošliapanie pamiatky padlých hinduistov v bojoch Druhej svetovej vojny. Preto nikto vo Veľkej Británii neuvažuje o reálnom zákaze, alebo podpore zákazu používania a zobrazovania Svastiky. Okrem toho, priamo v Londýne môžete vidieť Svastiku aj na mnohých budovách:
A aby to nebolo len na Londýn či Európu ako takú, Svastiku bežne uvidíte aj v amerických seriáloch. Možno, že by niektorí naši „odborníci“ na Svastiku radi obvinili z fašizmu či extrémizmu aj Michaela Douglasa, celý seriál V uliciach San Francisca a ďalšie filmy a seriály:
Ak už sme v USA, tak sa dobre pozrime na nasledujúce logo firmy, ktorú určite netreba nikomu predstavovať a možno zistíme, že to, že sa stala takou úspešnou nebolo ponechané na náhodu v žiadnom smere:
Ale aby sme nechodili ďaleko. Na nasledujúcom obrázku je fotka kamennej tabule z kostola Evanjelickej Cirkvi a. v. v obci Batizovce pri Svite, okres Poprad. Je stará viac ako storočie – žeby si už vtedy a tu Hitler „chystal pôdu“?
Ak sa na problematiku pozrieme hlbšie zistíme, že Svastika je oveľa hlbšie prítomná v našom kultúrnom prostredí ako by nám chceli nahovoriť tvari. Jednoducho poznajú jej silu a význam a boja sa jej. Hoci z času načas prebehnú v Európe snahy o jej zakázanie – ako sa to vytrvalo snaží dosiahnuť kanclérka Merkelová, nejde to. Napríklad aj v Lotyšsku sa roku 2010 dostal spor o Svastiku až na Najvyšší súd. A Najvyšší súd definitívne rozhodol, že Svastika je prastarý symbol a nie novodobý výmysel Hitlera či jeho nohsledov.
Treba brať do úvahy „veľký európsky obraz“. Keď sa tvorila EÚ, tak každá z krajín do nej vstupovala so svojim dedičstvom minulosti vrátane právneho systému. Nuž Nemecko ako jediná krajina v Európe zakázala Svastiku, hoci napríklad vo Fínsku je to štátny symbol. Ale ak by dnes nejaká členská krajina chcela niekoho stíhať za používanie Svastiky – samozrejme nehovoríme o hákovom kríži, čo nie je Svastika – tak určite pomôže sa obrátiť na Brusel. Veď neraz sa stáva, že nevedomci sú „pápežskejší ako pápež“. Legislatívny systém každej európskej krajiny uplatňuje zákaz používania fašistických/ nacistických symbolov, čo je v poriadku. Akurát nie je jasné, prečo tam niektorí neustále „natláčajú“ Svastiku a nie aj kríž… ak by chceli byť dôslední. Vlastne prečo nám berú náš prastarý symbol a nanucujú svoj kríž? Nie je táto diskriminácia pokračovaním krížových výprav?
Symbol Svastiky predstavuje rotujúci kríž so zahnutými koncami, ktoré sú nasmerované po alebo proti smeru času. Hoci sa dnes všetky Svastické symboly nazývajú jedným slovom – SVASTIKA, v podstate to nie je správne, pretože v dávnej minulosti mal každý symbol svoj samostatný názov, význam a účel, Oberegovú (ochrannú) Silu a Obrazný význam. Ale o tomto si povieme viac nabudúce.
Pravoslávni Staroverci-Inglingovia nosievali od pradávnych čias odev bielej farby, lebo biela farba symbolizuje nielen Svetlo Duše a Duchovnú čistotu Veľkej Rasy, ale zároveň priamo vyjadruje spolupatričnosť k Nebeským Božským Rodom.
Na každom odeve, či už svetskom na bežné, dennodenné nosenie, alebo sviatočnom či žrecovskom chintóne (doslovný preklad z ch’Árijského jazyka znamená «Oblečenie utkané zo Svetla Troch Lún», t.j. Posvätné oblečenie bielej farby) bol vyšitý osobitý ornament.
Stačil jediný pohľad na svetský odev s týmto ornamentom a hneď bolo jasné, z akej Vsi alebo miesta daný človek prišiel, do akého prastarého Rodu alebo Klanu patrí, či prešiel Obradom Plnoletosti, alebo sa nachádza pod Rodičovskou starostlivosťou, či má rodinu alebo nie, do akej kasty patrí a akú úroveň majstrovstva dosiahol.
Podľa ornamentu na odeve Žreca alebo Žrice sa dalo poznať akému Bohu alebo Bohyni slúži, z akej Vsi pochádza, pri akom Kapišti alebo Svätilišti ochraňujú Posvätný Oheň a prinášajú nekrvavé obety a Treby.
Podľa farby opasku Žreca sa dá neomylne určiť Duchovná úroveň poznania a zaujímané miesto v hierarchii cirkvi Pravoslávnych Starovercov-Inglingov, a podľa ornamentu na opasku je možné určiť po akej Duchovnej Ceste ide tento vysluhovateľ Prastarých Bohov.
Podľa starej slovanskej tradície sa deti do 12 rokov nerozlišovali podľa pohlavia, preto detský odev prastarých Slovanov a Árijcov bol rovnaký pre chlapcov aj dievčatá. Nosili dlhú – až po päty – košeľu, pričom na zhotovenie odevu pre chlapca sa povinne použila košeľa Otca, a pre dievča košeľa Matky.
V bežnom, dennodennom živote všetkých Slovanských a Árijských Rodov sa svetský (Občinný) odev delil na bežný a sviatočný. Napríklad, na bežnom ženskom odeve bola zvláštna oberegová (ochranná) Rodová symbolika a nevyhnuté oznamy, podľa čoho sa dalo zistiť, či žena je vydatá alebo nie, akí Bohovia Ochrancovia ochraňujú Rod, v ktorom žije.
Ženský odev na bežné nosenie.
Sviatočný odev vydatej ženy bol bohatšie vyzdobený rôznymi symbolmi, znakmi ženskej a zemskej plodnosti, ochrannými výšivkami, ornamentmi, podľa ktorých sa dali zistiť nielen informácie o Rode manžela, ale aj v akom Prastarom Rode bola vychovaná, akí Nebeskí Bohovia a Bohyne ju ochraňujú:
Sviatočný ženský odev.
Sviatočný odev slobodnej dievčiny sa viditeľne líšil od odevu vydatej ženy:
Sviatočný dievčenský odev.
Na šatách dievčaťa bol základ výšivky na rukávoch a pokračoval smerom dole po spodku podolka, a u vydatej ženy bola ochranná výšivka na podolku, hrudi, výstrihu a rukávoch. Okrem toho, vydatá žena nosila sukne aj zo súkna, na ktorých bol ornament s ochrannou symbolikou, ktorý žene vytváral doplnkovú, ale vo všeobecnosti silnú, Božskú Rodovú ochrannú silu.
Táto mohutná sila pomáhala žene nielen viesť domáce hospodárstvo, ale sa aj starať o deti.Mužský odev sa tiež delil na bežný a sviatočný, ale okrem toho existoval rituálny odev, t.j. bohoslužobný a vojenský:
No aj tak, najpotrebnejšiu životnú silu dostávala vydatá žena od milovaného manžela. Za ním bola ako za kamennou stenou, lebo žena bola ochraňovaná starostlivým manželom a jeho prastarým Rodom, ktorý sa pre ňu stal rodným.
Toto nové rodstvo sa tiež odrážalo na výšivke vydatej ženy. Zo starej ochrannej výšivky, ktorá bola na košeli dievčiny do vydaja, použila žena iba ochranný symbol Bohyne Ochrankyne osudu, symbolický znak Boha-Ochrancu svojho dňa narodenia a symbol svojho Prastarého Rodu, v ktorom sa narodila. Lebo od Ľubomíra-Svadby, keď manžel na rukách vniesol manželku do domu sa už predpokladalo, že sa narodila v novom Rode a pre ňu boli odteraz Rodičia manžela Otcom a Matkou.
Bežná mužská košeľa.
Sviatočný mužský odev.
Rituálna mužská košeľa.
Vojenská mužská košeľa.
Rituálna mužská košeľa mala jasnú, ochrannú Rodovú výšivku, okrem toho bola dlhšia ako bežná košeľa na denné a sviatočné nosenie a siahala až po päty, lebo každý najstarší muž v prastarých Slovanských a Árijských Rodoch Veľkej Rasy bol Žrecom-Ochrancom Posvätného Ohňa a prinášal Treby a Dary na domáci obetník, ktorý sa nachádzal vedľa Kummira Boha-Ochrancu svojho Prastarého Rodu.
Vojenská mužská košeľa bola stredných rozmerov, jej dĺžka siahala po kolená. Vždy sa zhotovovala zo súkenného plátna, lebo túto košeľu si muži obliekli pod drôtenú košeľu alebo iné súčasti vojenskej výstroje. Vyšívala sa na ňu vojenská Ochranná symbolika. Vojenské košele si muži obliekali na zhromaždenia Občín, počas konania Zhromaždenia, Kruhu alebo Veče, a tiež na slávenie Trizny a slávenie sviatkov na počesť Bohov-Vojvodcov. Občinná družina nosila vojenské košele denne.
Neodmysliteľným doplnkom mužskej košele bol opasok. Bežnú košeľu opásavali tenkým polvŕškovým opaskom (polvŕšok zodpovedá 22,225 mm) alebo vervijou (špeciálne upletenou z povrázku). Slávnostnú mužskú košeľu opásavali rôznofarebným vŕškovým (Slovansko-Árijská miera – 44,45 mm) opaskom a rituálnu košeľu širokým opaskom.
Vojenské mužské košele sa opásavali rôznymi opaskami, ale iba v tom prípade, ak košeľu nosili v bežnom živote. Keď si vojaci odievali na košeľu vojenskú výstroj a drôtenú košeľu, tak opasok sa nepoužíval, lebo vojenská výstroj a drôtená košeľa, ktoré boli vyrobené za pomoci Živého Ohňa, nesú v sebe Ochrannú Silu Bohov. Výstrih na vojenskej košeli je v strede.
Opasok pre ľubovoľného človeka z Rodov Veľkej Rasy a potomkov Rodu Nebeského symbolizoval Ochranný Kruh Bohov, ktorí nielen ochraňujú človeka, ale ho aj usmerňujú na Pravú Cestu. Ak sa človek ukázal v občine bez opasku, alebo jeho košeľa nebola opásaná hoci aj len šnúrkou, tak sa o ňom hovorilo, že sa odpásal a môže spôsobiť nemálo bied, lebo svoje činy nekoná podľa Božského a Rodového zákona, ale pod vplyvom temných síl alebo duchov.
Deti až po dovŕšenie svojej plnoletosti, t.j. do 12 rokov, nosili košele bez opaskov, pretože sa nachádzali pod Ochrannou záštitou svojho Rodu a svojich Rodičov. Takto to bolo preto, lebo detské košele boli prešité z košieľ ich Rodičov, ako sme už hovorili. Je to preto, lebo všetky košele Rodičov prinášajú ochrannú silu deťom a deti sa snažia podobať sa na svojich Rodičov, čo dodnes vidno na tom, že radi si obliekajú ich odev.
Detské odevy:
Po podstúpení prastarých Obradov Plnoletosti a Menorečenia mnohé dievčatá pokračovali v nosení odevov svojich matiek, ale na košeliach sa už objavila doplnená Ochranná symbolika, a to na rukávoch a na hrudi:
Chlapci, ktorí prešli prastaré Obrady, okrem toho, že dostali Ochrannú Rodovú výšivku na košeľu, začali nosiť aj opasok:
Z uvedeného je jasné, že výšivky na odevoch našich Predkov ani náhodou nepredstavovali akýsi «dekoratívny maglajz», ako by nám radi nahovorili «odborníci» z radov tvarov. Ak nám z odevov odstránili ochrannú symboliku znamená to, že už nenosíme nič, čo by mohlo zastaviť vstup negatívnych energií do nás. Okrem toho, už ani nevieme k akým Rodom vlastne patríme. Zato nám «ponúkli» niečo iné: cudzieho boha, ktorý nemá so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Nuž, preto je «Pán» či «Boh Všemohúci». No a otroci či služobníci Pána sa snažia dôjsť k tomu, aby robili to, čo robia otroci a sluhovia.
Ukážme si teda nejaké príklady Rodových Ochranných ornamentov:
Takéto Rodové Ochranné ornamenty sa vyšívali na košele, opasky a iné časti odevov, no popri tom boli na ženských košeliach oberegy Bohýň a Bohorodičiek a na mužských košeliach boli oberegy Bohov-Ochrancov a Bohov-Vojvodcov.
Okrem toho je potrebné vedieť, že tie isté symboly – ak sa trochu zmenili – niesli už trochu iný obrazný zmysle a podstatu. Toto sa týka ako mužských ochranných symbolov, tak aj ženskej ochrannej symboliky.
Ako príklad môžeme uviesť ochranný symbol Plodnosti. V jednom prípade symbolizuje plodnosť zeme, t.j. zasiate pole:
A v druhom prípade plodnosť ženy:
Veď v jednom aj druhom ukázanom prípade zrno zasiate mužom Rasy musí vzrásť v plodnej pôde a uzrieť veľký Svet Boží. Zrodenie nového života sa od nepamäti považovalo za znak božskej činnosti. Nikto a nič sa nenarodí, ak na to nebude vôľa a požehnanie Nebeských Bohov. Preto sa k Nebeským Bohom obracali blahoslaveniami, aby na poliach vyrástla dobrá úroda, a aby prastarý Rod pokračoval a neostal bez potomstva a následníkov, ktorí budú pokračovať v tradíciách Otcov.
Aby sa v prastarom Rode trvalo rodili iba zdravé deti, tak muži pre svoje milované ženy vyrezali malú bábiku-ochrankyňu, ktorú zhotovili z vetiev Posvätných Stromov, ktoré odlomil vietor. Na ňu umiestnili symboly ženskej plodnosti a špirálu zrodu života:
Špirála zrodu života symbolizuje putovanie Duše budúceho dieťaťa cez všetky Božské Svety, v ktorých nadobudne Múdrosť Bohov a príťažlivosť k Midgard-Zemi, ktorá znie príťažlivým, pozývacím tlkotom ľúbiaceho a starostlivého matkinho srdca.
Túto bábiku-ochrankyňu muž umiestnil do ľanového škapuliarika a žena ho nosila na opasku, aby Bohyne Lada a Dživa na ňu nezabúdali.
Okrem toho sa do priestorov domu tiež umiestňovali symboly ženskej plodnosti, aby v podstate všetko, čoho sa dotkne ruka ženy – či už vyrezávanej trebnice na prekladanie Tréb a Darov Bohom alebo soľničky – hovorili Nebeským Bohom, že v tomto prastarom Rode Veľkej Rasy s obrovskou trpezlivosťou a bezhraničnou radosťou očakávajú objavenie sa dieťatka.
Trebnica
Solnička
Vývoj Rodov Veľkej Rasy v harmónii s Prírodou umožňoval našim múdrym Predkom vynikajúco spoznať okolitý Vesmír. Matka-Príroda dávala ľuďom potravu a rôznu život sceľujúcu silu. Toto sa odrážalo nielen v prastarých podaniach a Viere, ale aj v spôsobe života tak, že ľudia začali používať symbolické Prírodné zobrazenia na ochranné účely. Na oberegoch nosených na tele a vyrábaných z Posvätných stromov sa často zobrazovala napríklad slnečná symbolika či predstavitelia Prírodnej ríše zvierat. Tieto zobrazenia dodávali od Matky-Prírody Pravoslávnym Starovercom-Inglingom skutočnú životnú, život dávajúcu energiu, ktorá chráni pred rôznymi nástrahami a všemožnými intrigami, ktoré prinášajú na Midgard-Zem predstavitelia temných svetov a Pekla.
No najdôležitejším Prírodným zdrojom životných síl pre všetkých Pravoslávnych Starovercov-Inglingov sú vlastné vlasy. Odráža to aj zápoveď Boha Svaroga:
NESTRIHAJTE SI VAŠE VLASY PLAVÉ, VLASY RÔZNE ANI SO ŠEDINAMI, LEBO MÚDROSŤ BOŽIU NEDOSTANETE A ZDRAVIE STRATÍTE.
Od prastarých čias sa ostrihanie vlasov považuje za hrozbu, ktorá môže odňať silu a zdravie. Sily temnoty a im slúžiaci ľudia používajú vlasy vo svojich temných rituáloch, aby z mladého človeka urobili starca a následne ho naviedli na smrť.
Slovania a Árijci sa s ochrannou úctou chovali a chovajú k svojim vlasom, lebo všetko, čo je človeku darované Nebeskými Bohmi a Matkou-Prírodou je nevyhnutné pre jeho harmonickú existenciu v tomto Javnom Svete.
Vlasy sa od nepamäti obrazne porovnávali so zasiatym pšeničným poľom. Ako pšeničné klasy naberajú do seba všetky šťavy a životnú silu Matky Zeme a čisté svetlo Jarily-Slnka a uchovávajú ich, tak aj vlasy človeka dostávajú a uchovávajú životnú silu od Nebeských Bohov, od Zemských Rodičov a Predkov Rodu, od Matky-Prírody, od kozmických lúčov Jarily-Slnka a Nebeských Hviezd, nie náhodou sa vlasy zapletené do vrkoča nazývali v staroslovienskom a ešte aj dnešnom ruskom jazyku kosami, t.j. zviazané s ko(s)zmosom, ktorý napája človeka.
Vlasy symbolizovali množstvo svetlých Prírodných a Božských Síl, ktoré pomáhajú človeku v živote a tiež predstavovali dostatok v prastarom Rode, hojnosť a šťastie v rodine.
Dievčatám sa od detstva zapletali vlasy do jedného trojlúčového vrkoča, lebo to symbolicky znamenalo spojenie životných síl Svetov Javi, Navi a Pravi. Vrkoč siahal nadol okolo chrbtice a predpokladalo sa, že všetky svetlé vesmírne sily cez vlasy prechádzajú do chrbtice a napĺňajú telo, Dušu a Ducha dievčaťa osobitnou životnou silou, čím ju pripravujú na budúcu Svätú misiu materstva.
Keď sa dievča vydalo, jej dievčenský vrkoč rozplietli a namiesto neho uplietli dva vrkoče, lebo od tých čias už dostávala cez vlasy, spletené do vrkočov, životné vesmírne sily nielen pre seba, ale aj pre budúce dieťa.
Aj muži sa podobne chovali k svojim vlasom, ale dávali im iný význam ako u žien. Symbolom zrelosti, mužskosti a samostatnosti bola brada. Nebola len mužskou dôstojnosťou, ale aj symbolickým potvrdením prináležania k Božiemu Rodu, odtiaľ «borodu» – «bradu», t.j. ten, kto nosil bradu bol potomkom Prastarých Nebeských Bohov.
Poškodenie brady muža alebo jej násilné odrezanie sa za starých čias považovalo za najťažší zločin proti celému prastarému Rodu Veľkej Rasy a urážkou Nebeských Bohov, ktorí ochraňujú tento Rod. Urážka Nebeských Bohov sa neodpúšťala nikomu, kvôli čomu bolo nemálo vojen, ba podpálenie brady poslovi sa považovalo za vyhlásenie vojny.
Muži za starých čias ochraňovali svoje brady ako zreničku oka a bili sa s tými, ktorí ich urážali veľmi tvrdo, neraz na život a na smrť, lebo lepšie prijať smrť v boji s protivníkom, než dať zahanbiť svoj prastarý Rod a svojich Nebeských Bohov. Dospelých mužov bez brady odpradávna nazývali zženštilými, nechceli s nimi uzatvárať vojenské ani iné zmluvy, lebo bol predpoklad, že zženštilí muži vedú ženský spôsob života, čo v dnešnom jazyku znamená, že sú to ľudia opačnej pohlavnej orientácie. Toto potvrdzujú aj historické údaje z čias reforiem cára Petra I., ktorý prikázal «holiť brady a nosiť nemecký odev». Bez brád boli vtedy iba tí Európania s netradičnou pohlavnou orientáciou, ktorí obkolesovali Petra I.
Ale muži si vážili nielen svoje brady ale aj vlasy na hlave a na tele, lebo vedeli, že skrz ne dostávajú všetky životné sily od svojich Bohov, Prírody a Predkov. A za záchranu životných Rodových zdrojov naši Predkovia museli bojovať na život a na smrť, ako aj prijímať smrteľné muky. Preto keď cár Peter I. vydal príkaz ako imperátor-uzurpátor «holiť brady a nosiť nemecké oblečenie», ale aj vzdať sa svojich prastarých tradícií a svojich prastarých Bohov a Otcov, tak proti násilnému holeniu brád vznikli povstania po celej Sibíri a Bielovodí, ktoré boli následne potlačené armádou. Mimoriadne kruto bolo potlačené povstanie v Tare – tzv. Tarské Povstanie Leta 7230 (1722). Za nepodriadenie sa imperátorovi-uzurpátorovi Petrovi I ľudí nielen vešali, ale aj lámali na kolesách, upaľovali na hraniciach a narážali na kôl. Trestaní boli nielen Pravoslávni Staroverci-Inglingovia, ale aj Pravoverní kresťania, Staroobradníci-Rozkoľníci.
V Európe ako prvý organizoval strihanie vlasov cisár Nero, ktorý vydal príkaz na ostrihanie vlasov dohola všetkým cudzineckým légiám. Keď sa konzul, ktorý velil cudzincom v légiách opýtal cisára, prečo to je nevyhnutné, Nero odpovedal: «Ja si neželám, aby oni mysleli, mne úplne stačí, aby plnili moje rozkazy».
V slovanských zemiach sa strihanie vlasov začalo s príchodom kresťanstva. Nie je však jasné, prečo nasledovníkov svojho učenia a svojich kňazov strihali, pretože v Biblii sa hovorí o Samsonovi, ktorý sa nikdy nestrihal a bol silný a neporaziteľný dovtedy, kým mu neostrihali vlasy (Kniha Sudcov, hlava 17, verše 17-19) .
Toto všetko ukazuje na vzťah našich Predkov k svojim vlasom. Treba ešte dodať, že vlasy, ktoré vypadli pri česaní sa nesmú hádzať na zem, pretože možno prísť o životné sily, ktoré nám dáva Matka-Príroda, Nebeskí Bohovia a veľkí Predkovia Rodov našich. Preto sa z pokolenia na pokolenie odovzdáva prastará Múdrosť, aby sa vlasy buď spálili alebo priväzovali na mladý plodný strom, aby rástli a boli silné ako strom.
Deťom do 12 rokov sa nestrihali ani končeky vlasov, aby sa im neustrihol um, obsahujúci život, Zákony Rodu a Stavby Sveta, aby sa im neubrala životná sila darovaná Prírodou a ochranná sila, ktorú dávajú Bohovia-Ochrancovia a Rodičia.
Podstrihávanie končekov vlasov u mladých ľudí nad 16 rokov o dĺžku nie viac ako jedného nokťa (cca 11 mm) sa robilo preto, aby vlasy rýchlejšie rástli, ale toto sa mohlo robiť len v dni novolunia.
Rozčesávanie vlasov bolo samostatným Svätým rituálom, počas ktorého sa dalo napojiť na kozmické toky a ucítiť v plnom zmysle tohto slova z Nebies schádzajúce životné sily.
Tento Svätý rituál sa vykonával za pomoci hrebeňa, ktorý bol zhotovený buď zo Svätých kovov – striebra, platiny, vanádia a podobných bielych kovov a zliatin s doplnkom striebra alebo vanádia – alebo z vetvičky Svätého stromu – brezy, duba, cédru, jaseňa, buku a pod.
Malým deťom česali vlasy Rodičia, neskôr si ich česali samostatne. Rozčesanie vlasov mohli zveriť len tomu, koho dobre poznali a koho majú radi. Dievča mohlo dovoliť rozčesať svoje vlasy iba svojmu vyvolenému alebo mužovi.
Naši múdri Predkovia nás učili si udržiavať vlasy v čistote, lebo keď má človek čisté vlasy, tak má aj čisté úmysly.
prekladalo ako Prichádzajúca z Nebies. Pretože Runa 
– SVA označuje Nebesia (odtiaľto Svarog – Nebeský Boh), 
– S, Runa smerovanie; Runy 
– TIKA znamená pohyb, príchod, tok, beh. Dodnes používame výraz tikať vo význame bežať, ísť (hodiny). Okrem toho, forma 
