Kategória: PRAVDA DNES

Už veľakrát a nielen na našej stránke bola preberaná otázka nástupu nového Veku. Preberajú sa rôzne varianty, analyzujú rôzne „konšpiračné teórie“, možno sa dočítať o celom spektre rôznych scenárov vývoja. Názory sa líšia od tých, ktorí v žiadnom prípade nepripúšťajú zmenu až po tie, ktoré rôznymi príchodmi – od Spasiteľa cez Perúna či globálneho prediktora – vysvetľujú všetko.

Pristavme sa letmo iba na dvoch uvedených momentoch ešte predtým, ako pristúpime k našej téme. Na výsmešné postoje okolo termínu „konšpiračné teórie“ nebudeme argumentovať – zopakujme si iba vtip: „Na lúke sa pasú dve kravy. Jedna hovorí: „Počula som, že nás kŕmia iba preto, aby nás potom zabili a zjedli“. Druhá odpovie: „Neverím na konšpiračné teórie“.

Druhá oblasť „konečného riešenia“ je postavená na odovzdávaní zodpovednosti za seba samého cudziemu subjektu. Hlavnou nosnou frekvenciou celého takéhoto prístupu je odovzdanie povolenia za svoj vlastný Duchovný vývoj inej entite. Toto zabezpečuje pasivitu takéhoto subjektu, čo už je samo osebe porušením základného Konu Vesmíru – nevyhnutnosti neustále pohybu v zmysle vlastného vývoja. Ako vieme z Knihy Svetla, nič vo Vesmíre nemôže brániť vývoju Ducha okrem neho samého. Ježiš druhýkrát nepríde – ale čakanie na neho sníma z takýchto subjektov aktívny postoj k svojmu vlastnému vývoju. Tí, ktorí „prestúpili“ na slovanské pozície od kresťanov, ale – v zmysle kresťanských zvyklostí – sa samostatne nesnažia vyvíjať, zase preniesli do slovanského sveta fenomén, ktorý doň nikdy nepatril – konfesionálny pohľad na Svet. Teda namiesto Ježiška čakajú na príchod Perúna, ale v tom istom, pasívnom ponímaní. A všetky tieto prístupy – vrátane týmto spôsobom chápaného globálneho prediktora udržiavajú ich mysle vo väzení typu „aj tak o všetko rozhodnú iní za nás“. Ak sa lepšie zamyslíte zistíte, že aj tento postoj zahŕňa už citované stanovisko Knihy Svetla. Primitívnym či sofistikovaným spôsobom – je to iba navádzanie na pasivitu našich myslí – a to im na udržanie sa pri moci stačí. Zopakujme si, že aj boj proti systému je podporovanie systému – pretože namiesto nasmerovania našej životnej energie na vlastný vývoj ju cez energetický tunel – vytvorený emóciou nenávisti – sami posielame egregoru systému, proti ktorému bojujeme.

Pri „slovanských postojoch“ sa tiež môžeme na okamih pristaviť. Rôzne externé subjekty sa nám snažia „nakukať“ rôzne výmysly, ktoré tiež do našej Kultúry nikdy nepatrili. Spomeňme iba to, že Svetlá Vyšná Bohyňa Mara (u nás Moréna) je Bohyňou Smrti, či to, že jej brat, Svetlý, Vyšný Boh Perún je bohom vojny.

Bohyňa MORÉNA navštevovala toho, kto nežil po Pravde a nedodržiaval Kony Kruhu Života. Postupne mu odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala ho k smrti. Tak kto sa vlastne obával Bohyne Morény?

Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou vedia, že ani jedna bukvica nemá Obraz „SMRŤ“. Nájdete ju síce v iných kultúrach – ale napríklad tarotové karty sú nástrojom Kabbaly a nemajú so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Tu môžeme vidieť, že kto sa zaoberá našou Kultúrou – Kultúrou Slovienov – mal by študovať PRVOPOČIATOČNÉ ZDROJE Slovienov – v tomto prípade minimálne Starosloviensku Bukvicu. Jej Obrazy obsahujú KOMPLETNÝ SVETONÁZOR SLOVIENOV, t.j. našich Predkov. Štúdiom tzv. „klasických“ zdrojov, t.j. Grékov, Rimanov, Židov, Arabov a pod. sa síce niečo dozviete, ale vždy to bude iba ICH POHĽAD NA NÁS… a my vieme aj to, že ani tieto zdroje nie sú v pôvodnom znení.

Boh Perún nikdy nebol bohom vojny, Obraz vojny ako normálneho spôsobu existovania do Kultúry našich Predkov nikdy nepatril. Áno – nájdete ho v mnohých iných kultúrach minulosti, ale to už je polyteistický pohľad Civilizácie, nie Rodobožie Kultúry. Nuž tak, našim ľuďom vysvetľovať netreba, a cudzincom nestojí za to. Samozrejme, že naši Predkovia nakoniec boli donútení sa brániť proti cudzím nájazdom – križiakov nevynímajúc – a naše umenie bojovať aj tak prevyšovalo ich, ale bola to vždy reakcia na agresiu cudzincov. Tu s môžeme pre názornosť pomôcť obrázkom:

Je to nové vyjadrenie tisícročia starého prístupu. Európske krajiny Západných Slovanov oficiálne – také vlády a prezidentov sme si vyvolili – nás už ani neprezentujú ako Slovanov. Pre tých, ktorí nevedia anglicky prekladáme: „RUSKO CHCE VOJNU. Hľa ako blízko k našim vojenským základniam umiestnili svoju krajinu“.

Pred niekoľkými rokmi sme sa z médií dozvedeli, že Vatikán obnovuje prípravu exorcistov, t.j. ako keby odborníkov na vyháňanie diabla. V skutočnosti práve takíto popi, „vyháňači diabla“ riadili vyvražďovanie našich Predkov v časoch krvavého pokresťančovania. Sú to v skutočnosti čierni mágovia, dobre „odborne“ pripravení. Táto odborná pripravenosť ich môže niekedy odhaliť, ale inak sa to nedá. Ak vyškolili odborníkov na likvidáciu Svetlej Kultúry, tak musia mať značné poznatky o skutočnom stave vecí. No a títo vyháňači diabla už fungujú aj na našom území. O jednom momente ich pôsobenia nám niečo povedal náš priateľ.

Navonok môžu vystupovať ako bežní popi či „evanjelizátori“, teda budú viesť rôzne kresťanské krúžky, kurzy a školenia – bežná prax u kresťanov. Na jednom mieste na Západnom Slovensku tiež prebiehal takýto kurz, t.j. veľmi sofistikovaný brainwashing. Účastníci kurzu boli všetko „dobrí kresťania“, t.j. nemali ani len náznak pochybnosti o tom, že boh je iba jeden jediný, že je to Žid a podobne. V priebehu kurzu sa vynorila problematika cvičenia Jogy – dnes aj u nás pomerne populárna oblasť, ktorá navyše zapadá no našej Kultúry. A tu zrazu pán exorcista začal odsudzovať cvičenie Jogy ako škodlivé. Cvičiť Jogu skrátka správny kresťan nesmie. Komusi z účastníkov kurzu to nedalo a nakoniec sa opýtal, prečo vlastne neslobodno pravoverným kresťanov cvičiť Jogu!? Odpoveď pána exorcistu doslovne šokovala účastníkov. Pán exorcista totiž odpovedal niečo v zmysle: „Lebo vás privedie k iným Bohom“. Účastníci kurzu – v duchu tradičnej kresťanskej slobody – si ani netrúfali dať ďalšiu otázku… veď akože, boh je presa iba jeden jediný… Ale prečo Vatikánom vyškolený pán exorcista varuje pred inými – a očividne nie bezmocnými – Bohmi..? No a pre pána exorcistu to bola očividne úplne normálna problematika, iba odpovedal a na spresnenie ani nič viac nedodal, iba pokračoval v prednáške. A správni kresťanskí účastníci sa ani neodvážili viac pýtať… Odvtedy celá zúčastnená rodinka aj rozvetvené príbuzenstvo riešia strašnú nočnú moru – ako je to vlastne s tými inými Bohmi? Všetci sa však môžeme pýtať: „Akú to zmenu nesie nový vietor?“

Najlepšie je pozrieť sa na problematiku bez emócií, pretože tieto v Prírode neexistujú. Dnešní ľudia civilizácie si mýlia city s emóciami – veď čo ponúka napríklad „všemocná“ angličtina? Zmyslové vnemy – pocitové vnemy – sú nevyhnutné pre Dušu v procese poznávania Sveta Javi. To, čo sú zmyslové vnemy na úrovni materiálneho tela, sú city na úrovni energetického tela a Svedomie na úrovni Duchovného tela. Láska (Ľúbosť) je cit, nenávisť, zlosť, závisť a pod. sú emócie. Netreba si to mýliť.

V Prírode emocionálne prifarbenia neexistujú. Existujú iba energie, ktoré vstupujú do vzájomných pôsobení. Pre lepšie chápanie okolitého Sveta a jednoduchosti si človek zaviedol pojmy „kladné“ a „záporné“, ale reálne ide iba o časti všeobecného celku, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, navzájom iniciujú a nabádajú jedno druhé, čím spôsobujú pohyb a vývoj. Preto z pohľadu energetického pôsobenia negatívne pôsobenie ako také v Prírode neexistuje, pretože jestvuje iba pohyb a vývoj hmoty. V procese tohto vývoja na seba narážajú tie časti, ktoré nie sú dostatočne vyvinuté. Preto dočasne brzdia, avšak čo do podstaty iba formujú svoje nedostatočne vyvinuté elementy. A práve tieto nedostatočne vyvinuté elementy môžeme považovať za prazáklad toho, čo nazývame jav odporu. Tieto nedokonalé elementy – ktoré sa nestihli dostatočne vyvinúť – vzájomne dopĺňajú a štruktúrujú elementy všeobecného rozvoja, čím naozaj ovplyvňujú rozvoj a odrážajú sa pod spôsobom negatívnych následkov. Z pohľadu veľkého Obrazu nemožno takéto zložité vzájomné pôsobenie energií nazývať škodlivým, ničivým či negatívnym. Ide iba o ľudskú interpretáciu oveľa zložitejších procesov, ktorá sa zjednodušuje a podáva kvôli etapovému pochopeniu matérie, ale výhradne ako epizóda. Táto epizóda však tak či onak slúži ako ochranná bariéra pre ľudskú psychiku, čím nás chráni pred skokovými nezvratnými procesmi či dramatickými rozdielmi, ktoré kvôli nepripravenosti štrukturálnych systémov človeka by mohli viesť k našej deštrukcii.

Rovnako je to v spoločnosti. Tie je časti ktoré ešte nedozreli, alebo tie, ktoré sa už dokázali sformovať personifikujú rôzne smery vo vývoji spoločnosti. Snažia sa – ako keby o svoju sebazáchovu – ovplyvňovať všeobecný tok, čím umožňujú sami sebe nadobúdať etapovité stupne vývoja. Ak by všetko prebiehalo naraz, mohlo by dôjsť k zničeniu systému. Takto aj tie časti spoločnosti, ktoré čo do svojej mohutnosti predbiehajú stupňom svojho vývoja základné smerovanie, si berú dočasnú prestávku nato, aby sa mohli sformovať a lepšie pripraviť. V rovine bežného života sa to môže prejaviť ako negatívna etapa, lebo inak ide o zabrzdenie vývoja a vplyvu na všeobecný vývoj, čím sa vytvára možnosť sformovania a prípravy. A tak aj v súčasnosti by sme sa nemali príliš zapodievať rozmerom a všeobecnosťou formy terajšieho brzdenia na našej Zemi.

Je to iba etapa, epizóda a iný praktický význam ako nabádanie na zorientovanie sa pomocou hlbokých úvah a myslenia nemá. V Prírode je všetko rešpektované a vznešené, čo však neznamená pasivitu v procese formovania perspektív svojej budúcnosti v určitom smere, aj napriek zdanlivo bezvýchodiskovému postaveniu. Na takýto smer udalostí musí existovať pripravenosť, ktorá však dnes v spoločnosti chýba. Preto všetko, čo môžeme teraz robiť je transformovať sa skrz konkrétne poznatky, občiny a podobné formy organizovania sa. Tento proces však nie je jednoznačný a je veľmi zložitý, ale je treba mať na pamäti to hlavné – nijaké násilné metódy nedokážu zastaviť vývoj v zmysle perspektívy prežitia. Príroda vždy nakoniec nájde spôsob ako sa obrániť pred nezrelými a primitívnymi osobami, ktoré sa ju snažia využívať, čo však koniec koncov znamená záhubu ich, záhubu toho, čo bolo vytvorené.

Všetko, čo sa deje na našej Zemi v podobe formovania záujmov a ich potláčania je iba koncentrácia na minulosť. Koncentrácia na minulosť má svoju príčinu – je to neschopnosť postupovať vpred v podobe tejto formy existovania. Ale je to iba prechodný stav, Príroda nedovolí smerovať ďalej týmto smerom, hoci sa o to snažia určité nedostatočne vyvinuté elementy spoločnosti. Táto etapa bude zavŕšená nekompromisne a každom prípade, dokonca aj vtedy, ak sa všetko dostane na hranu kataklizmy. Preformátovanie prebehne formou plnej neutralizácie proti sebe orientovaných pólov vzťahov na Zemi. Vyváženie energií nastupuje ako nevyhnutnosť aj v prípade akéhokoľvek navŕšenia potenciálu – nech už to je plus alebo mínus. Na tejto rovine je všetko vyrovnané, lebo všetko je súčasťou jedného celku. Tie časti systému, ktoré sa snažia hromadiť najviac energií budú zničené v prvom rade. Za týmto všetkým stojí bezpečnostný mechanizmus, ktorý vždy reaguje na nadmerne nerovnomerné nahromadenie potenciálov a pri dosiahnutí kritickej úrovne dôjde k plnému, vzájomnému zničeniu. V súčasnosti prebieha obdobie, ktoré my ľudia nazývame negatívnym. Je charakterizované pokusmi jednej strany prevziať kontrolu nad druhou. Celok však také niečo nedopustí. Nejde ani o to, že by to bola vôľa nejakých vysokopostavených hierarchií (pána boha, anjelov, archanjelov a pod.), ale príčinou sú mechanizmy vnútornej regulácie, rovnováhy a vývoja matérie, ktoré sú obsiahnuté vo Vesmíre od okamihu jeho vzniku. A Sily prítomné vo Vesmíre od počiatku nazývame Vyšnými, Svetlými Bohmi.

Človek, ktorý sa začal nad takýmito vecami zamýšľať a chápať určité kategórie poznania už nemôže stáť bokom. Cestou Svedomia a uvedomovania si, cestou vzájomnej činnosti s inými hrá úlohu vyrovnávača rovnováhy. Formou konkrétne realizovaných činov vo svojom živote realizuje funkciu bezpečnostného mechanizmu. Tento proces stojí na pevných základoch stavby Sveta. V tomto procese nie je možná neúčasť, dokonca aj neutrálne ponímanie je zúčastňovanie sa. Podľa miery vzájomných vzťahov a vývoja nastáva nutnosť činiť rozhodnutia v konkrétnych životných situáciách a postupovať takým alebo onakým spôsobom. V jedných konkrétnych životných situáciách napomáhame jednému, v iných brzdíme alebo účinkujeme proti druhému.

Ďalej asi napovedávať netreba. Politika „Rozdeľ a panuj“ je odchod od jedného celého, čakanie na Ježiška či Perúna zase nabádanie na pasivitu. A pasivita nie je neutralita, ale to väčšine nedochádza. Za všetko bude treba platiť – ale vtedy už bude neskoro čokoľvek meniť.

Psychofyzické pôsobenie na ľudí je dnes už oblasť, bez ktorej sa nedá pochopiť nič, čo sa deje vo svete okolo nás. Je síce stále dosť naivných, ktorí si myslia, že ak idú na voľby – a to ktorejkoľvek krajine sveta – tak o niečom rozhodujú oni sami. Dnes sa psychotechnológiami vážne zaoberá 13 krajín vo svete, medzi nimi je napríklad už aj Pakistan. Ale naše hrdinské Slovensko sa vzmôže akurát tak na chodenie do kostolov a barbarský výrub lesov. V tom sú našinci naozaj dobrí – a nezaškodí si zopakovať dve najväčšie stálice drancovania lesov: ťažobné firmy ministra životného prostredia a kresťanskú cirkev. A slovenská verejnosť  sa zmôže akurát tak na fitnescentrá, pitie piva a hľadania zábavy na pobavenie – aby predišli nude. Naše deti nebudú mať vzduch na dýchanie – ale to si dnešní bioroboti – majoritná zložka obyvateľstva – už dávno nevšíma.

V USA dnes pracujú na vývoji prostriedkov psí-pôsobenia na základe východných psychofyzických systémov, komplexného použitia hypnózy, neurolingvistického programovania, psychostimulácie, počítačových psychotechnológií, biorezonančnej stimulácie. Podľa niektorých údajov už vytvorili použiteľné metodiky – vrátane použitia technických prostriedkov – dnes bežne používané v záujmoch zabezpečenia potrebného chovania sa politikov aj hláv cudzích krajín, aby títo prijímali také rozhodnutia, ktoré sú v záujme USA (hoci aj proti vlastným národom).

V Číne sa výskumu v oblasti neurosenzoriky a psychotroniky venuje viac ako 100 vedeckých organizácií vrátane vedcov Národnej Akadémie Vied. Hlavná pozornosť výskumu je zameraná na prognózovanie a riadenie chovania sa človeka. Vypracované metódy sa používajú na nadobúdanie kontroly nad osobami, ktoré vykonávajú rozhodnutia. Existujú aj informácie o príprave operátorov-psychofyzikov, ktorí sú schopní pôsobiť na diaľku. Príprava začína v detskom veku v špeciálnych školách.

Izrael položil hlavný dôraz na výskumy, ktorých cieľom je úsilie, aby človek dosiahol kvalitatívne nové možnosti za použitia samoregulácie, zmeny vedomia, potenciálu fyzického tela. Okrem toho vyvíjajú technické prostriedky na programovanie chovania sa človeka, ktoré pôsobia na základe matematického programovania symboliky Kabbaly. Žiarivým príkladom je strata samokontroly premiéra Izraela Šarona, čo ukázali aj v televízii.

Výskumy, ktoré sa vedú v Japonsku sú v značnej miere orientované na potreby armády. Na Akadémii národných síl sebaobrany skúmajú možnosti využitia parapsychologických fenoménov – vrátane ich nasadenia vo vojenských zložkách. Na problémoch psychotroniky pracuje aj Inštitút náboženskej psychológie. V súčasnosti už dosiahli dobré výsledky v oblasti vývoja technických prostriedkov na základe počítačových technológií, ktoré realizujú kvalitatívne nové stavy vedomia. Existujú aj prístroje schopné vyvinúť účinok na biofyzickú štruktúru človeka na diaľku.

Špeciálne služby Severnej Kórei experimentujú v oblasti vzájomného pôsobenia polí s cieľom zmeny úrovne fungovania orgánov a fyziologických systémov človeka až do stavu letálneho odchodu.

Tajné služby Španielska financovali výskumy zamerané na overenie pôsobenia rozličných fyzikálnych faktorov na ľudské orgány a hlavný mozog s cieľom vyrobenia zariadení, ktoré sú schopné narušiť funkcie týchto orgánov a meniť stav psychiky.

Nemecko pred niekoľkými rokmi zrealizovalo veľkú kampaň, v ktorej vydávali diplomy ich Parapsychologickej spoločnosti. Počas tejto akcie zozbierali informácie o osobách, ktoré majú nezvyklé schopnosti a vedú takéto výskumy v podstate vo všetkých krajinách.

Informácie o používaní energeticko-informačného pôsobenia na vybrané osoby sú známe v mnohých krajinách. Cieľom bývajú nielen jednotlivci, ale aj malé kolektívy, veľké skupiny ľudí aj všetko obyvateľstvo. Dnes však už dávno nejde o experimenty – ktoré prebiehali v rozličných formách dlhú dobu – ale o nasadenie hotových, vypracovaných technológií na dosiahnutie konkrétnych, praktických, najčastejšie politických cieľov.

V mnohých krajinách sveta exituje prax vyhľadávania a získavania ľudí s mimoriadnymi schopnosťami s cieľom skúmania a odhaľovania skrytých mechanizmov pôsobenia. Sú vypracované fungujúce metodiky a prostriedky testovania a vývoja extraordinárnych schopností, ktoré sú dovedené do takej úrovne, že človek, ktorý sa dostal do stavu diaľkového pôsobenia na druhého človeka dostáva cez takýto kanál informáciu, ktorá nie je odstupná inými prostriedkami.

Takto vycvičený operátor-psychofyzik – podľa údajov z prostredia spravodajských služieb – dokáže stanoviť diagnózu človeka, o ktorého je záujem, určiť jeho osobné vlastnosti, životné zameranie, mravný potenciál, zlozvyky, zásluhy, objaviť spojenia, ktoré skrýva, predispozície a náklonnosti. Ak hovoríme o osobnosti človeka, tak operátor-psychofyzik prakticky nemá problém opísať portrét ľubovoľného človeka bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Dôveryhodnosť takto získanej informácie sa pohybuje na úrovni okolo 90%.

V oblasti štruktúr riadenia štátu a jeho organizácií je najdôležitejšou otázkou v každej krajine kádrový výber ľudí, ktorí nesú zodpovednosť za formovanie a realizáciu vnútornej aj vonkajšej politiky. Nie kompletný zoznam vlastností takýchto ľudí určite zahŕňa profesionalizmus, spoľahlivosť, neskorumpovanosť, neprítomnosť zlozvykov a podobné vlastnosti charakteru.

Môžeme sa diviť, prečo dodnes v našej krajine naši úradníci nie sú vyberaní do riadiacich funkcií takýmito metodikami? Odpoveď je jednoduchá – už tí, ktorí o tom rozhodujú sú v tom „po uši“. Namiesto navedenia poriadku a nasadenia vo svete už dostupných vysokých technológií vidia v tom ohrozenie svojich vlastných záujmov. Ale verejnosť už aj tak vie o ich nečistých machináciách. Ale lepšie je rabovať štátnu kasu a surovo rezať stromy po celom Slovensku, ako sa zamýšľať nad blahobytom vlastného národa. A národ – bohužiaľ – im na to ešte aj dáva povolenie.

Americký vedci – teoretický fyzik David Joseph Bohm a neurológ Karl H. Pribram – vypracovali koncepciu univerzálneho kozmického hologramu, ktorý je čo do existencie izomorfný so štruktúrou ľudského mozgu. Táto koncepcia hovorí, že následkom kvantovo mechanických vzájomných pôsobení je Vesmír jednorodý, v čase a priestore nekonečný mnohorozmerný príčinno-dôsledkový systém vzájomných prepojení, v ktorom všetko so všetkým vzájomne pôsobí na rôznych stupňoch intenzity. Tento systém vzájomných prepojení predstavuje nekonečné energeticko-informačné pole, akúsi svojráznu sieť, v ktorej je každý bod spojený so všetkými ostatnými bodmi, na ktoré pôsobí aj od ktorých zažíva ich vplyv. Z takéhoto stavu vecí vyplýva jeden veľmi dôležitý dôsledok: každý bod časopriestoru obsahuje informáciu o všetkých ostaných bodoch časopriestoru a – spätne – má svoje informačné zastúpenie vo všetkých ostatných bodoch časopriestoru. Takto môžeme povedať, že mozog je holografická projekcia zapojená do holografického systému sveta. Zároveň potenciálne obsahuje informácie o ľubovoľných štruktúrach Vesmíru. Táto informácia však vďaka špecifickej konštrukcii časopriestorovej entity Vesmíru neodráža iba súčasnosť, ale aj minulosť a budúcnosť. Táto vlastnosť vesmírneho časopriestoru priviedla k vytvoreniu názvu „vesmírna informačná databáza“, ktorá obsahuje svedectvá nielen o už ukončených udalostiach a o dianí v súčasnosti, ale aj pravdepodobné varianty vývoja udalostí budúcnosti. Človek sa vo výnimočných prípadoch môže spontánne pripojiť k informačnej databáze Vesmíru bez vôľovej účasti vtedy, keď sa jeho nervový systém dočasne dostane do stavu mimoriadnej citlivosti. Vtedy špecifické poznanie zostupuje vo forme „osvietenia“, „videnia“, „objavu“ a podobne. Avšak dosiahnuť niečo také cieľavedome je už veľmi zriedkavý jav. Naši volchvovia a žreci v minulosti „vypracovali“ špeciálne obrady a rituály, ktoré – pri presne dodržanom postupe – umožňovali vstup do takéhoto stavu. A teraz si predstavte, že dnes si už kadekto povymýšľal svoje „slovanské“ obrady, alebo jednoducho povie, že je to iba náboženstvo… veľmi nízky – naivný – stav poznania. Takéto spojenie možno dosiahnuť iba vtedy, keď sa nadobudne návyk formovania špecificky osobitného stavu psychiky vykonávaným postupom – v našom tradičnom ponímaní obradom alebo rituálom.

V takýchto prípadoch možno hovoriť o získavaní informácií netradičným spôsobom. Mimoriadne stavy psychiky vychádzajú zo schopnosti dosiahnuť a udržať sa na určitých minimálne nízkych úrovniach bdenia s cieľom stimulácie psychofyziologických procesov, ktoré spôsobujú vznik biopoľových vplyvov. Medzi takéto metodiky patrí ponorenie sa do hlbokého spánku, meditácia, relaxácia, ale aj iné, oveľa tvrdšie metódy ohraničovania procesov ponímania: senzorová izolácia a umiestnenie do „bezorientačného“ priestoru (tradične to mohla byť napr. jaskyňa). Sú aj ďalšie metodiky – z nášho pohľadu neprípustné – ako napr. použitie psychotropných, t.j. narkotických prostriedkov. Takéto metodiky vyradzujú vedomú, rozumovú kontrolu a vždy vedú nakoniec do Navi. Žiadny skutočný Slovan so Svedomím vám niečo také nikdy neponúkne, pretože karmická zodpovednosť vždy ostáva.

Dnešné, moderné metodiky používajú pohrúženie človeka do ľahkého hypnotického spánku, v ktorom subjekt dokonca ani nezistí, že je vystavený vonkajšiemu pôsobeniu. Má však pribrzdené podvedomie a môžu mu byť dodávané príkazy na otvorenosť, nadšenie, alebo iné, konkrétne žiadané chovanie sa. Metódy nasadzovania ľahkej hypnózy boli vypracované Američanom švédskeho pôvodu Miltonom Ericksonom, ktorého výskum svojho času financovalo spravodajské oddelenie Ministerstva obrany USA. Prišli na to, že človeka možno pohrúžiť do ľahkej hypnózy nielen za použitia verbálnych techník – slovnej sugescie – ale aj jednoduchým dotykom ruky, pohybom očí, zvukom dýchania, vôňami, vhodnou hudbou.

Zmenený stav vedomia poskytuje možnosť ovplyvňovať nielen chovanie sa subjektu, ktorý je predmetom záujmu tajných služieb, ale aj dostávať informáciu od neho nezávisle od vzdialenosti. Existuje množstvo metodík na získanie vzdialenej informácie netradičnou cestou, pričom všetky sú intenzívne využívané. V rade špeciálnych prípadov sa napríklad používa tzv. fenomén fantómu. Myšlienkovo sa vytvorí obraz nejakého človeka, ktorého je potom možné poslať za akékoľvek zatvorené dvere, na akékoľvek tajné rokovania alebo schôdze. Po návrate nahlási vášmu vedomiu o čo tam išlo.

V súvislosti s týmito technikami je treba dodať jednu dôležitú poznámku. Hlavným problémom vzdialeného pôsobenia na živé, neživé aj elektronické systémy je nestabilita pôsobenia. Znamená to, že v rozličných dňoch, rôznych hodinách a na rôznych miestach jeden a ten istý operátor nedokáže produkovať tie isté výsledky.

Človek dokáže prijať iba takú frekvenciu, na ktorú je schopný sa nastaviť, t.j. naladiť. Ak je stupeň rozšírenia vedomia nižší ako úroveň jeho duchovnosti, dochádza ku skresleniu a dekódovaniu, čo znamená, že operátor prijíma informáciu na nižšej úrovni, než k nemu prichádza. Ďalšie skreslenie nastáva pri prevode informácie na existujúcu úroveň jazykového systému – čím širšia je slovná zásoba operátora, tým presnejší je samotný prevod. Ďalším zdrojom skreslenia je prijatie informácie tými, ktorí ju vyžadovali. Každý poslucháč je schopný prijať informáciu výlučne na svojej úrovni.

V poslednom čase sa záujem vedcov popredných krajín sveta skoncentroval na neurónovo-lingvistické programovanie (NLP). Predmetom výskumu v tejto oblasti je komunikácia človeka so spolubesedujúcim, ktorá umožňuje použiť metodiku, pomocou ktorej spolubesedník povie o sebe alebo o svojich plánoch inak starostlivo skrývanú informáciu, alebo možno aj zmeniť mód jeho chovania v ústrety potrebným záujmom druhej strany. Všetky skutočne profesionálne vedené krajiny – neposudzujeme nasmerovanie ich profesionalizmu – majú pre svojich špičkových politikov konzultantov NLP, ktorých prakticky používajú pri realizácii medzinárodných kontaktov, tlačových konferenciách, pri stretnutiach s veľkým auditóriom a pod. Môžeme povedať, že tematika NLP – a nielen NLP – je v poli záujmu mnohých zahraničných tajných služieb, politických, finančných, obchodných a vojenských kruhov, medzinárodne organizovaného zločinu a extrémistických organizácií a skupín, pričom všetci sa snažia použiť NLP vo svojich záujmoch na realizovanie skrytého ovplyvňovania chovania sa cieľových riadiacich subjektov najvyšších orgánov štátnej moci, alebo ich najbližších spolupracovníkov.

V Rusku sa aplikovanou psychologickou vedou boli nútení začať zaoberať v časoch vojny v Afganistane. Viac ako 500 príslušníkov Sovietskej armády padlo do zajatia počas obdobia prebývania vojsk ZSSR v Afganistane. Boli s nimi vykonávané vypočúvania, počas ktorých boli nasadzované psychotropné látky. Najskôr išlo o vypočúvanie, potom nasledovali verbovacie akcie. Proti tomuto zložitému komplexu psychologického spracovávania vojakov bolo potrebné prijať efektívne opatrenia. Práve v Afganistane sa sovietska strana stretla so situáciami, kde tým, ktorí sa dostali do zajatia boli do podvedomia zavádzané štyri druhy typového chovania sa. Tieto módy boli spúšťané rôznymi spôsobmi po tom, ako sa dostávali zo zajatia späť na slobodu, niektorých aktivovali až po príchode do ZSSR. Kým v počiatočných fázach vojny potrebovali americkí experti na zavedenie potrebného psychoprogramu do podvedomia zajatých Rusov niekoľko mesiacov, koncom vojny v Afganistane na to isté stačili necelé dva týždne.

Čo by malo byť logickým uzáverom po prečítaní takéhoto článku? Ak iba teória bez spustenia procesu myslenia – bol to stratený čas.

Pozrime sa napríklad na výsledky posledných volieb. Ako zvyčajne mnoho – NAIVNÝCH – očakávaní, ale výsledok taký istý ako mnoho ráz predtým. Ľudia si stále nechcú uvedomiť – sú leniví myslieť – že boj proti systému je vždy posilňovanie systému. Je to totiž vždy boj v emocionálnom stave ľudskej psychiky – a teda s vypnutým rozumom, nehovoriac o ukradnutej životnej energii, ktorú všetci voliaci venovali všetkým voleným (a nielen priamo im). Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb odsúhlasili práve taký stav, aký je teraz. Bez nášho súhlasu by sme sa totiž doň nikdy nedostali. Odsúhlasenie sme dali – ako zvyčajne – nevedome, ale reálne. Za všetko čo sa na základe nášho súhlasu odohralo – vrátane vykrádania štátu aj barbarského výrubu lesov – budeme musieť zaplatiť. Čo príde skôr zatiaľ nevedno – prúd bezohľadných utečencov cez našu krajinu a vojna, kataklizma, alebo „iba“ nedostatok kyslíku pre normálny vývoj našich detí? Obyčajná kauzálna reťaz príčiny a dôsledku. Nevedomosť a lenivosť myslieť neospravedlňuje. Vyššie sme uviedli, že už vedci dokázali vzájomnú kompletnú prepojenosť prvkov celého vesmíru – vrátane nášho mozgu. Ak by sme naozaj chceli, vedeli by sme.

Jedným z riešení by bol Gáhdiho model – absolútna ignorancia všetkého, čo patrí do mašinérie koncepcie systému rozdeľ a panuj. Ak by nikto nešiel voliť, bol by to okamih ich konca. Ale to by sme všetci museli chcieť veci meniť – nie iba poverovať iných, aby čosi za nás – aby sme my nemuseli – urobili. A oni aj robia – postupne a isto nám nechávajú zem našich Predkov v stave „po nás hoci aj potopa“.

Za zmienku ešte stojí kresťanskou cirkvou financovaný pokus o prevzatie moci pod lákavými sloganmi: urobme poriadok s parazitmi aj zlodejmi v kravatách. Pekne znie aj vyhlásenie štýlu: zrovnáme so zemou všetky čierne stavby. Ale takýchto má veľa aj katolícka cirkev – veď ich popi sami neraz hovoria, že zemské zákony pre nich nič neznamenajú. No a čo si načierno postavia, to im „dobrí veriaci“ v úradníckych funkciách radi dodatočne zlegalizujú. Bolo by určite zaujímavé pozorovať, či by boli striktní aj v takýchto prípadoch.

Čo je zaujímavé na tomto cirkevnom ťahu? Prvú vlnu svojich „koní“ už pustili k vode. Doteraz im efektívne zabezpečili protizákonný presun majetkov vrátane lesov, teraz majú očividne ďalšie plány. Ale ak začneme rozmýšľať nemôžeme nevidieť, čomu môžeme vďačiť za totálny rozvrat mravov v našej krajine po zvrhnutí socializmu. Práve kresťanské cirkvi sa dostali naplno k moci – finančnej aj ideologickej – vychovali aj tú generáciu politikov a úradníkov, ktorí dnes vládnu v našej krajine. Sú teda PLNE ZODPOVEDNÍ ZA VŠETKO, ČO SA U NÁS DEJE. A to ešte nehovoríme o tom, za čo sú naozaj zodpovední za posledných 1 000 rokov…

28.03.16

Spolu s touto otázkou prichádza ďalšia: čo sa skutočne stalo s cárskou rodinou? Tieto dve otázky – presnejšie udalosti, ktoré viedli k ich vzniku sú principiálne a hlboko prepojené. Ako zvyčajne, všetko je úplne inak ako oficiálna verzia. Ale to nás už nemôže prekvapiť.

V ilúziách nežijú tí, ktorí poznajú knihy Johna Colemana a podobných autorov, ktorých sme už neraz spomínali. Ale takto ďaleko nedošli ani oni. Niet sa čomu diviť, doba rýchlo napreduje a zo dňa na deň sa ukazujú nové a nové skutočnosti, ktoré je stále ťažšie a ťažšie ukrývať. V skutočnosti ich už ani ukrývať nemôžu – preto siahajú k šíreniu obrovskej masy dezinformácií. A k vekami osvedčenej taktike likvidácie dôkazov. Doba sa však zmenila.

Každému je dobre známy smutný príbeh likvidácie cárskej rodiny, ale skutočnosť – a najmä súvislosti celého prevratu – boli úplne iné. Cárska rodina Nikolaja II. v skutočnosti nebola zastrelená, resp. vôbec nebola popravená. Prvá fáza plánu Rotschildovcov bola „nenápadná“ dočasná vláda Kerenského. V tejto fáze bola cárska rodina odstavená od moci, t.j. od vplyvu na riadenie krajiny. Cára Nikolaja II. ani vo sne nenapadlo, že Lenin dostane rozkaz od Rotchilda na jeho fyzickú likvidáciu a že sa začne na nich poľovačka.

Najskôr ich pod ochranou konvoja deportovali do Toboľska. Ale približne v čase, keď konvoj do Toboľska dorazil, moc v krajine prevzali boľševici, t.j. Lenin a Trocký. Lenin dostal rozkaz od Rotchildovcov – ktorí celý „projekt“ revolúcie financovali – na likvidáciu cárskej rodiny. Plánovanú likvidáciu im však prekazil Stalin. Najskôr pripravil situáciu jednaním a dohodou s nemeckým veľvyslancom Mirbachom v Moskve. Ovplyvnil veľvyslanca Mirbacha, aby mu pomohol zachrániť cársku rodinu tak, že tento prinútil Lenina, aby práve cár podpísal brestský mier – oficiálny koniec vojny pre Rusko. Práve cár totiž vyhlásil vojnu Nemecku ako hlava štátu, a teda iba on mal z právneho hľadiska právomoc podpísať za Rusko s Nemeckom mierovú zmluvu. Inak by – z právneho hľadiska – vojnový stav z pohľadu Nemecka existoval naďalej. Ale Lenin so svoju partiou už armádu z frontu stiahli a začali v Rusku celoplošný deštrukčný chaos. Armáda nebola viac schopná vzdorovať Nemcom. A Mirbach pohrozil práve tým – ak cár nepodpíše mierovú zmluvu, tak nemecká armáda vtiahne do Moskvy. V tom čase Nemci už obsadili Ukrajinu a boli v Kyjeve. Otázka obsadenia Moskvy – vďaka boľševikmi zlikvidovanej ruskej armáde – bola otázkou cca 10 hodín. Príchod nemeckej armády by definitívne zlikvidoval celý boľševický projekt ambiciózneho a mocichtivého Lenina.

Lenin sa tak ocitol doslovne medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane dostal príkaz od Rotschildovcov zlikvidovať cársku rodinu – a práve Rotschildovci financovali celú revolúciu – ale Rotschildovci boli ďaleko a Nemci mohli byť v Moskve už na druhý deň ráno. Vydal teda dvojitý rozkaz.

Veliteľovi Uralského frontu a náčelníkovi Čeky Jekaterinburgu vydal rozkaz odviezť cársku rodinu cez Perm do Moskvy a ďalším rozkazom prikázal zinscenovať likvidáciu cárskej rodiny – aby uspokojil baróna Rotschilda. Cárska rodina sa takto krátkodobo ocitla pod kontrolou Trockého.

Rotschild však vydal rozkaz nie iba na prostú likvidáciu cárskej rodiny – hlavnou úlohou Lenina bolo odobrať cárovi dokumenty o vytvorení FED-u, pretože práve cár mal v rukách 88.8% podielu tejto hlavnej finančnej inštitúcie USA a možno povedať, že aj sveta. Tieto dokumenty sa však k Rotschildovom nikdy nedostali.

Stalin vypracoval celú špeciálnu operáciu, jeho ľudia doslovne „ukradli“ ľuďom Trockého celú cársku rodinu. Najskôr boli umiestnení na krátku dobu v Moskve, potom dal Stalin rozkaz ich previesť do Suchumi na jeho chatu, ktorú dal zámerne postaviť v blízkosti chaty cárskej rodiny. Územie dal prísne strážiť, vstup mali iba jemu blízki ľudia.

Odtiaľ boli neskôr rozmiestnení na rôzne miesta pod novou identitou. Mladšie dcéry – Mária a Anastázia – boli odvezené do Sumskej oblasti, staršie dcéry Oľga a Tatiana do oblasti Devejevo. Cárovná bola dopravená do blízkosti Devejenského regiónu, do Sarovského lesa na chatu. Obe staršie dcéry nejaký čas spievali v blízkom chráme, kam sa dočasne presunul aj chór z Petrohradu, lebo v miestnom kláštore mal sídlo. Obe dcéry sa prezliekli za mníšky a spievali v chóre. Neskôr ich však ktosi spoznal, a preto museli opustiť Devejenskú oblasť. Oľga odišla cez Uzbekistan a Afganistan do Európy, Tatiana do Krasnodarského kraja. Oľga sa cez Európu dostala do Fínska, z Fínska sa vrátila nazad do Ruska a od r. 1956 žila v Leningrade, kde je aj pochovaná. Zomrela 19.1.1976. Roku 2012 boli jej pozostatky prevezené do Petrohradu. Tatiana žila v Gruzínsku a v Krasnodarskom kraji, na území ktorého je aj pochovaná. Zomrela 21.9.1992 na území osady Salonovo v Krasnodarskom kraji.

Mária a Anastázia boli neskôr prevezené na rôzne miesta. Mária ostala v oblasti Nižného Novgorodu a zomrela na chorobu. Anastázia sa vydala za jedného zo svojich telesných strážcov, ktorý najskôr slúžil u Trockého a neskôr prešiel na stranu Stalina. Na území Volgogradskej oblasti žili v maličkej osade so štyrmi domami. Mária zomrela 24.5.1954 v osade Arefino v oblasti Nižného Novgorodu. Anastázia vo Volgogradkej oblasti 27.6.1980.

Alexej bol najskôr s mamou na cárskej chate. Stalin mu náležite upravil „profesný životopis“ a tak neskôr odišiel do Leningradu, kde nielenže začal pracovať, ale postupoval k mocenským vrcholom v Moskve. Zomrel 18.1.1980.

Po vražde Stalina žil cár ešte v Nižnom Novgorode, kde aj 26.12.1958 zomrel. Cárovná Alexandra Fiodorovna zomrela 20.4.1948 a pochovali ju na území Trojického Starobielského kláštora. Stalin ju dal neskôr previezť do Nižného Novgorodu. Do spoločnej mohyly neskôr uložili aj cára.

O tom, že cárska rodina nebola v skutočnosti popravená vedia aj moskovskí patriarchovia – vrátane dnes mocichtivého, či presnejšie nekonečne chamtivého Kirilla. RPC však nemá záujem, aby sa táto informácia dostala na verejnosť, a preto dali príkaz na spustenie rozsiahlej dezinformačnej kampane o tom, že cárska rodina bola zavraždená. Je to niečo podobné, ako likvidácia Starej Viery. Prečo RPC nemá záujem, aby pravda vyšla na povrch? Je to jednoduché – RPC predpokladá, že majetok cárskej rodiny – menovite ide o 88,8% podiel vo FED-e – by mal správne patriť im… veď oni sú zástupcom boha v slovanskom svete. A ich boh bol predsa vždy zo zlata – celkom logicky im teda patrí aj zlato FED-u.

Na pochopenie súvislostí sa vrátime späť k požiaru knižnice INION v Moskve, kde v januári 2015 zhorela aj Velesova kniha a archív všetkých výskumných materiálov ruských vedcov, ktorí sa jej výskumu venovali desaťročia ešte počas existencie ZSSR. Okrem časti knižnice Inštitútu Slavjanovedenia Ruskej Akadémie Vied tu zhorel aj komplet materiálov Medzinárodného súdu, dokumenty NATO aj časť knižnice Inštitútu svetovej literatúry.

Keď už sme spomenuli Inštitút Slavjanovedenia – Inštitút poznávania Slavjanov – tak sa pozrime na zborník, ktorý tento inštitút vydáva. V latinke ho síce prepísali ako SLOVĚNE, ale ponechali mu aj pôvodnú, starosloviensku verziu – СЛОВѢНЕ. Komentár k názvu určite netreba.

Mnohí však nevedia, že hneď na druhý deň vypukol požiar aj v druhej knižnici, kde sú uložené dobové svedectvá o tom, komu patrí kontrolný balík FED-u – v archíve v New Yorku.

Prečo sa tieto veci odohrali práve v januári 2015? Práve v januári 2015 sa totiž vo svetovej tlači mihla informácia o tom, kto je skutočným majiteľom americkej Federal Reserve System. V zozname majiteľov figurujú občania Ruského Impéria, teda presnejšie samotná cárska rodina. Je známe, že nástupným subjektom Ruského Impéria sa stal Sovietsky Zväz. O tom, či nové Rusko je naozaj nástupcom ZSSR je predčasné hovoriť. V ZSSR totiž pred rozpadom prebehlo celonárodné referendum a 76% obyvateľov ZSSR sa vyslovilo za jeho zachovanie. De jure teda ZSSR nezanikol – rozpad realizoval opitý Jeľcin s dvomi „kámošmi“ de facto, ale málokto si dnes uvedomuje, že v podstate všetky zahraničné aktíva ZSSR – najmä v renomovaných svetových bankách dodnes neboli Rusku vydané – banky rešpektujú zákony – ZSSR de jure stále existuje a môže si nárokovať výplatu svojich aktív – ale to je už iná téma.

FED bol založený r. 1912, ale to je iba jedna z epizód dlhodobého zákulisného plánu. V USA r. 1944 prebehla tzv. Bretton-Woodská konferencia, kde svetové mocnosti podpísali dokumenty, reglementujúce následne vytvorený medzinárodný systém peňažných vzťahov a trhových platieb. Stalin síce túto dohodu – zo známych dôvodov – neakceptoval, ale samotní Američania ju ratifikovali a písomne potvrdili aj tak, že uznali svoj dlh voči predrevolučnému cárskemu Rusku, vtedy už zastúpenému ZSSR. Týmto bol oficiálne potvrdený ruský pôvod mnohých aktív FED-u. A práve dokumenty takéhoto druhu „netreba“ ukazovať na verejnosti.

Požiar v knižnici INION bol uhasený až 31. januára. A práve vtedy došlo k požiaru archívu v Brooklinskej časti Wiliamson mesta New York. Plamene boli o pol piatej – keď dispečer dostal prvú telefonickú informáciu o požiari – už hodne vysoko. A tu môžeme uvidieť zaujímavé porovnanie. V Moskve sa hasiči akosi nemohli dlho skonsolidovať a hasili dva dni – niekomu očividne záležalo na tom, aby to, čo malo zhorieť aj naozaj zhorelo. A v New Yorku sa vďaka profesionalite požiarnikov vysporiadali s požiarom za pol hodiny(?). Napriek tomu o dve hodiny dostali brooklinskí požiarnici nové volanie o požiari v tom istom archíve a vyrazili znovu. Občania tam boli očividne zainteresovaní na tom, aby požiar bol zahasený. Očividne však komusi nestačilo to, čo zhorelo.

Určite nemožno povedať, že moskovskí požiarnici nevedia hasiť požiare. A ak niekomu záležalo na tom, aby zhorelo čo najviac, tak to musel byť niekto s veľmi veľkou mocou. Ak nebudeme posudzovať dokumenty týkajúce sa FED-u, komu môže záležať aj na likvidácii všetkej originálnej dokumentácie okolo Velesovej knihy? Ale nemožno zabudnúť ani na to, že tomu istému subjektu nevyhovuje, aby sa verejnosť dozvedela o skutočných majiteľoch akcií FED-u, ktoré sa snaží tento subjekt uchvátiť – a tu je hneď jasné, komu to je výhodné.

Ak by sme skúmali „techniku“ realizácie jedného z cieľov požiaru, stačí sa pozrieť na zoznam organizácií, ktoré mali v budove knižnice prenajaté priestory. Medzi nimi bolo aj „Centrum pre štúdium európskej bezpečnosti“, čo je organizácia úzko spolupracujúca s vojenskou misiou NATO v Moskve. Predtým sa dokonca priamo nazývali „Centrum dokumentácie NATO pre problémy európskej bezpečnosti“.

Udalosti okolo zlata uloženého v USA sa netýkajú iba Ruska. Svojho času sa podarilo generálovi De Gaulle vytrhnúť z pazúrov Rockefellera – ktorý sa považuje za majiteľa FED-u – francúzske zlato. Zlato síce dostal, ale pokus o likvidáciu De Gaulla – známy projekt Šakal – aj tak pobehol. Nečudo že Francúzsko vtedy zrušilo svoje vojenské členstvo v NATO.

Koľko zlata sa naozaj podarilo Francúzom vyviezť nie je dodnes známe. Ukázali však nebezpečný precedens – o svoje zlato požiadali následne ďalšie krajiny – Japonsko, Kanada, Nemecko… USA preto čoskoro vyhlásili, že viac nebudú vymieňať zlato za papieriky, čím vlastne zrušili nimi zavedený „zlatý štandard“ ešte z čias Druhej svetovej vojny. Od toho okamihu sa americký dolár stal ničím nekrytý papierik. Už iba inercia ho udržiava dodnes ako univerzálnu svetovú valutu.

Či vôbec v amerických trezoroch je nejaké zlato je dnes nejasné, ale medzi zlatom ostatných krajín by tam malo byť aj zlato Číny. Či tam naozaj je alebo nie je sa pokúsila zistiť aj čínska vláda. Preto pred niekoľkými rokmi – podobne ako Francúzsko v minulosti – požiadali o svoje zlato. Američania im dodali pozlátené zliatiny chrómu – tieto kovy majú zhodnú hustotu. V tom čase o podvode písalo niekoľko desiatok zdrojov. Američania sa jednak spoľahli na to, že Číňania nebudú robiť nijakú analýzu dodaných tehličiek, ale zrejme im aj demonštratívne ukázali, kto je vo svete pánom… nechajú to Číňania tak nadlho?

Udalosti predchádzajúce založeniu FED-u siahajú až do hlbín 19. storočia. Možno dokonca povedať, že hlavnými zakladateľmi FED-u boli ruský imperátor Alexander II. a vtedajší americký prezident Abraham Lincoln.

Títo dvaja veľkí vodcovia sa zhodli a rozhodli spojiť vo svojej nevôli voči klanu Rotschildovcov, ktorí sa už veľmi silne miešali do európskej aj americkej ekonomiky a politiky. Moc Rotschildov však už bola taká ohromná, že ani Rusko ani USA nemohli osamote odolávať jednému z najsilnejších finančných klanov. To bol dôvod, prečo sa Alexander II. aj Abraham Lincoln rozhodli vytvoriť spoločný rusko-americký trust, z prostriedkov ktorého by bolo možné rozvíjať ekonomiky oboch krajín. Toto by však otvorilo cestu k spoločnej svetovej nadvláde Ruska a USA. Na vytvorenie rusko-amerického trustu dodalo Rusko na pokyn Alexandra II. 50 ton zlata, ktoré uložili do špeciálneho krytu v horách Španielska.

Projekt vytvorenia spoločného trustu bol však prekazený. Zavraždili Abrahama Lincolna, obeťou atentátu sa stal aj Alexander II. a zlato ostalo v Španielsku. Na konferencii v Haagu r. 1904 sa účastníci dohodli na základe návrhu cára Nikolaja II. vytvoriť Ligu Národov, ktorá bola po Druhej svetovej vojne premenená na OSN. Aby sa umožnilo rozvíjať trhové vzťahy medzi krajinami organizácie, bolo na podklade rozhodnutia Ligy Národov rozhodnuté vytvoriť jedno Svetové finančné centrum so svojou vlastnou valutou. Na vytvorenie tejto „zlatej gule“ vložilo Rusko „ustanovujúci kapitál“ pre toto centrum vo výške 48,6 ton zlata, ktoré bolo dovtedy uchovávané v Španielsku. Rotschildovcom sa však podarilo preľstiť Ligu Národov. Prefinancovali predvolebnú kampaň W. Wilsona – ich služobníka – za amerického prezidenta. A toho doslovne prinútili r. 1913 odovzdať pod ich kontrolu súkromnú organizáciu nazývanú Federal Reserve System, založenú na 88,8% na zlate Ruska. Aby Rusko nestihlo nič urobiť, r. 1914 spustili Prvú svetovú vojnu a projekt odstránenia ruského cára. Preto Leninova úloha bola nielen zlikvidovať cársku rodinu, ale najmä im doručiť ich akcie FED-u. Nepodarilo sa, hoci krvi bolo preliali množstvo.

Ustanovujúce vklady rôznych krajín do FED-u boli realizované r. 1912, ale už r. 1914 začala Prvá svetová vojna, ktorá presmerovala pozornosť zúčastnených vlád na problémy spojené s vojenskými operáciami. Vojnou sa finančný systém USA posilnil a začal sa ich silný ekonomický rast – veď vojenské operácie vrátane revolúcie v Rusku naplánovali a viedli ďaleko – v Európe a na územiach kolónií.

Zaujímavé je, že hoci americká strana vždy uznávala práva ZSSR na vklad do FED-u, sovietske vedenie sa vždy stavalo k tejto otázke skepticky. Ale fakt ostáva faktom – v súčasnosti 88,8% FED-u patrí tomu, kto má v rukách zodpovedajúce dokumenty, a tie sa nachádzajú v Rusku. Súčasťou Stalinovho projektu záchrany cárskej rodiny bol obchod, pri ktorom môžeme predpokladať, že cca polovica akcií sa ocitla v rukách ruskej – vtedy sovietskej – vlády. Tieto dokumenty sú dnes v trezoroch Kremľa, druhú polovicu má stále v rukách pôvodný majiteľ – ruská cárska rodina. Okrem toho, medzi USA a Ruskom boli podpísané zmluvy nie o darovaní ruského zlata, ale o jeho prenájme na 100 rokov. Táto lehota vypršala r. 2013. V zmluve je samostatne zdôraznený ten bod, v ktorom sa odsúhlasila percentuálna výška podielu za prenájom ruského zlata, ktorá tvorí 4% ročne. Za viac ako 100 rokov nebol tento poplatok ešte ani raz vyplatený. Zmluva bola napísaná v šiestich exemplároch, tri z nich sú uchovávané v USA, tri boli odovzdané Rusku.

Veľa ľudí si ešte aj dnes naivne myslí, že veci vo svete sa „sami pokojne urovnajú“. Čína – okrem ďalších „darčekov“ od USA – dostala namiesto svojho zlata pozlátené tehličky, Rusko je v podstate majiteľom FED-u a môže kedykoľvek požiadať o vyplatenie svojho podielu v ZLATE plus zmluvou garantovaných 4% ročne za už viac ako 100 rokov. V tejto súvislosti sú „chudáci utečenci“ zaplavujúci Európu iba jednou z epizód oveľa väčšieho plánu – logickej snahy spustiť to, čo pred 100 rokmi už raz „pomohlo“ zabudnúť. Čo a kedy ho spustí do aktívnej fázy? Alebo si niekto myslí, že všetko sa „samo“ utrasie a bude dobre? Nuž, smutná správa – SAMO už dávno nie je medzi nami.

Zdalo by sa, že tento termín bol vytvorený – rovnako ako zbrane, ktoré pod neho patria – iba nedávno. Nič však nie je klamlivejšie ako tento predpoklad. Na vývoji psychofyzickej zbrane sa na plné obrátky pracovalo už v Tretej ríši – táto kompetencia padala pod právomoci nám už známej Ahnenerbe.

Dôvodov na to, prečo o tom nie je nič známe na verejnosti existuje hneď niekoľko, aj keď všetky nám nemusia byť známe. V prvom rade je to fakt, že výsledky prác a výskumov vedcov z Ahnenerbe boli okamžite konfiškované tajnými službami krajín, ktoré porazili Nemecko v Druhej svetovej vojne. Prakticky okamžite boli vo všetkých krajinách kategorizované ako „Prísne tajné!“ – čo nie je nič prekvapivé. Úlohou psychofyzickej zbrane je zabezpečiť moc nad vedomím ľudí.

Na verejnosť sa prvé informácie o tejto oblasti dostali následkom toho, že r. 1959 vyšla – aj keď v malom náklade – vo Švajčiarsku kniha KLADIVO TORA. Dala by sa považovať za nevinnú sci-fi táraninu, ak nie dve skutočnosti. Autorom knihy bol Wilhelm Alpentahl, asistent známeho fyzika, jedného z vedúcich pracovníkov Ahnenerbe, Karla Maura. Druhá „zaujímavosť“ bola tá, že akási neznáma osoba okamžite po vyložení kníh na pulty skúpila v podstate celý náklad. No a samotný autor sa o mesiac neskôr utopil v Ženevskom jazere.

O čom vlastne písal Alpentahl? Podľa jeho knihy sa Ahnenerbe podarilo vyrobiť zbraň, ktorá dávala moc nad ľuďmi. Ďalej tvrdí, že na skonštruovanie tejto zbrane boli použité aj akési poznatky mimozemského pôvodu. Odkiaľ mohli byť tieto poznatky?

V starobylom rode Willigutov sa uchovávali akési tabuľky popísané starými Runami. Jedného dňa sa ich fotokópie dostali do rúk Maurovi, ktorý rýchlo zistil, že starý text obsahuje zložité schémy a vzorce opisujúce dovtedy neznáme javy. Iba približne polovica z nich sa nachádzala na úrovni vtedy známej úrovne fyziky, zvyšok údajov bol na tie časy ešte ponímaniu vedcov nedostupný.

Hoci vedcom dosť dlho trvalo, kým Runové texty dešifrovali, nakoniec sa im to podarilo. A potom už veci nabrali rýchle tempo. Na základe rozlúštených textov z týchto starých tabuliek boli zostavené tzv. technomagické zariadenia. Princíp ich práce bol založený na vlastnostiach torzných polí, ktoré pozostávajú z množstva elementárnych častíc, vytvárajúcich víchrové toky. Torzné polia priamo účinkujú na hypofýzu a jej nervové centrá, ktoré priamo kontrolujú vôľu človeka. Projekt dostal kódové meno TOR.

Maur so svojimi spolupracovníkmi pristúpili r. 1944 k pokusom na ľuďoch. Potrebovali čas, aby mohli skúmať všetky súvislosti, ale mohli postupovať jedine metódou pokus-omyl. Času však už veľa nebolo, koniec vojny sa rýchlo blížil.

Všetky materiály výskumov sa dostali do rúk Rusom a Američanom. Vyzerá to tak, že Američania sa zmocnili samotného aparátu a časti pracovníkov Ahnenerbe v tomto projekte, Rusi zase získali celú dokumentáciu. Dodnes nie je jasné, kde zmizol Maur, ani ako ďaleko sa dostal vo svojich výskumoch. Môžeme ešte spomenúť jeden veľmi dôležitý fakt. Hneď po rozpade ZSSR slávni demokrati Gorbačov a Jeľcin predali celý skonfiškovaný archív Ahnenerbe za hranicu. V Rusku síce niečo ostalo – vrátane kópií – ale aspoň vidno, čo to za beštie rozbili krajinu, ba celý Východný blok. Rovnako je jasné, že údaje zozbieranú Ahnenerbe majú veľkú cenu dodnes.

A ako to je dnes? Nikto sa nesnaží ovládnuť masy? Veď ako by sa to aj dalo – dnes máme demokraciu. Ale ak vieme, čo slovo demokracia naozaj znamená, tak by sme museli byť veľmi tupí, aby sme tomu naivne uverili. Vo všetkých krajinách, ktoré viedli – a vedú – v tejto oblasti výskumy je existencia neuroenergetických laboratórií považovaná za jedno z hlavných štátnych tajomstiev.

V ZSSR viedol laboratórium, ktoré sa zaoberalo základnými vedeckými výskumami v oblasti štúdia bioelektrických javov v živote bunky, práce mozgu a živého organizmu A. Barčenko. Koncom 20-tych rokov minulého storočia organizovali skupinové seansové pokusy spojenia s noosférou. Barčenko predpokladal, že „… kontakt so Šambalou môže vyviesť ľudstvo z krvavej slepej ulice nerozumu toho krutého boja, v ktorom sa ono beznádejne topí“. Bol však jedným zo zakladateľov slobodomurárskej organizácie JEDNOTNÉ PRACOVNÉ BRATSTVO, ktoré bolo odhalené OGPU. Všetci členovia tejto tajnej spoločnosti boli popravení. Barčenko bol zastrelený 30.4.1938.

V 50-tych rokoch minulého storočia už CIA, KGB a tajné služby ďalších veľkých krajín prešli k implementácii nahromadených poznatkov skrz pokusy zombiovať agentov a diplomatov. Je to zároveň obdobie, kedy začali zostavovať prvé elektronické prístroje na kontrolu a diaľkové riadenie psychiky. Dnes možno reálne pomocou biotechnológií zakódovať človeka, a to nie iba tabakom a alkoholom.

Nebudeme sa zaoberať detailným opisom rôznych postupov, metód a technológií, ktoré majú dnes k dispozícii spravodajské služby. Ale aby sme mohli porovnať védické poznatky a súčasné vedecké výdobytky – hoci aj tajné a len pre spravodajské služby – uveďme si niečo z toho, s čím dnes oni pracujú v oblasti výskumu ľudského vedomia. Z ich „kuchyne“ si priblížime opis približného algoritmu obrazu Sveta. Možno to bude prekvapujúce, ale ide o spracované materiály spravodajských služieb – treba však povedať, že nie domácich:

My už vieme, že ponímanie Sveta a svetonázor sú diametrálne odlišné prístupy. Väčšina dnešných ľudí pracuje iba na úrovni svetonázoru. Bez správne sformulovaného svetonázoru človek nemôže dlhodobo existovať v tomto svete. Ale aby ho sformuloval, musí mať k dispozícii správnu predstavu o obraze Sveta a úlohe človeka v systéme jeho stavby.

Tvorcom všetkého existujúceho je Najvyšší Rozum (tu a ďalej budeme používať ich názvoslovie), čo je mysliaca energetická substancia alebo inak Svetová Harmónia. Tvorca Vesmíru má svoj nástroj, ktorým tvorí Svety a rôzne objekty vo Vesmíre, a tento nástroj sa nazýva Matrica Tvorenia, čo je forma energie v jej prvotnej forme.

Do tejto Matrice vstupujú všetky naše života a činy, pretože to sú iba formy energií a Matrica slúži práve na uchovávanie energií. Z tejto Matrice bolo vyvedené tvorenie, dajú sa v nej nájsť všetky myšlienkové formy, idey a formy energie všetkého, čo bolo alebo bude stvorené vo všetkých Vesmíroch. Aj ľudia – tak ako všetko ostatné – boli stvorení z energií tejto Matrice, ale Duša pochádza od samotného Najvyššieho Rozumu.

Na jemnohmotnej rovine sme všetci navzájom prepojení, preto činy dokonca iba jedného človeka vplývajú na všetko, na celý okolitý svet. Človek ako častica Stavby Sveta je s ním tesne prepojený. Základná úloha človeka na Zemi je evolučný vývoj jeho samotného aj okolitého sveta skrz Dušu, ktorá je stelesnením Božieho Ducha, ktorý je všetko Existujúce. Je to univerzálna životná energia, koncentrovaná a lokalizovaná, vibrujúca na špecifickej frekvencii v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste.

Duša človeka je to, čím sme, naša podstata. Naše je aj Telo a Um, čo je to, čo používame nato, aby sme skúsili, kým vo sfére Zodpovedajúceho sme. Príbytok našej Duše sa nachádza vo sfére Absolútna, teda tam, kde prebýva Boží Duch. Duša na Zemi žije vo sfére Zodpovedajúceho a po odchode z fyzického tela nastupuje na cestu tam, odkiaľ prišla, kde znovu splynie s Božím Duchom a stane sa jedným Duchom, jednou energiou, pričom si uchováva svoju individualitu.

Telo človeka žije v silovom poli, ktoré voláme Duša, je umiestnené vnútri tejto energetickej formy. Táto energia je obdarená rozumom, ktorý je zároveň uchovávateľom aj zdrojom všetkého poznania, všetkého ponímania, všetkých svedectiev, informácií a skúseností. Čo do formy je Duša objektom matričného typu s bunkami, ktoré sú zaplnené energiami rôzneho druhu. Všetky naše zmyslové realizácie – Ľúbosť, Radosť, Hnev, Tvorivosť, Závisť, Žiadostivosť, Agresivita a pod. sú svojou podstatou energie, ktoré túto matricu nasycujú, a tým zapĺňajú jej bunky. Vnútorný obsah Duše a jej podstata pozostáva zo súboru vložiek rôzneho významového smerovania, ktoré Duša nazhromaždila v predchádzajúcich životoch. Duševné vlastnosti sú základom osobnosti a fundamentom pre jej rozvoj. Úroveň vývoja osobnosti priamo závisí od úrovne naplnenia matrice energiou zmyslov. Vývoj samotnej Duše je v novej materializácii naprogramovaný vo forme reťazca budúcich udalostí a životných situácií, čo je svojou podstatou samotná púť evolúcie Duše, teda jej hlavné predurčenie v tomto Svete. Program je zostavený formou špecifickej následnosti nevyhnutných udalostí. Osobnosť nimi prechádza za použitia práva výberu, t.j. vyberá svoj variant chovania sa a tak sama zostavuje konfiguráciu svojej Duše, čím nadobúda pozitívne alebo negatívne smerovanie.

Energetické napĺňanie matrice prebieha nie iba na základe činov danej osobnosti, ale závisí aj od jej pocitov a procesov myslenia. Aktívna pozícia osobnosti aktívne ovplyvňuje kvalitu jej nákladu. Hoci hlavnou úlohou je vývoj, ten je často zamenený druhom obchodu: ja mám to, čo chceš ty, ty máš to, čo chcem ja.

Pre lepšie pochopenie celej problematiky organizácie človeka si ho môžeme predstaviť ako dvojkolesový bojový voz ťahaný koňmi. Kone predstavujú naše Zmysly, Opraty sú Um, Kočiš je Rozum, bojovník je Svedomie a cestujúcim na voze je Duša. Naše Telo je ako voz s kolesami, aby Duša mohla komfortne cestovať. Voz by mal správne riadiť Rozum opierajúci sa o Svedomie.

Duša má funkciu ukázať svoje želanie, ale nevnucovať ho. Um má za úlohu realizovať výber, vychádzajúc z reálnych možností. Tela má tento výber realizovať. Keď Um, Rozum a Duša tvoria spolu v harmónii a jednote, tak sa Boží Princíp prejavuje v matérii. Naše Telo riadi Duša, Dušu riadi Duch (Rozum) a Ducha riadi Svedomie. Duša je energetická matrica tvorená bunkami skúseností, Duch je Božia Múdrosť. Duša má poznávať túto Múdrosť počas svojho života v reálnom svete. Svedomie je nerozlučiteľné a harmonické spojenie Duše s Božím Svetom.

Um prináleží materiálnemu Telu, je nevyhnutný na prežitie a podlieha vplyvom zmyslov. Výsledkom činnosti Umu je chovanie sa človeka. Um riadi všetky funkcie organizmu a zabezpečuje dodávku všetkého, čo Telo obľubuje. Rozum je duchovné telo riadené Umom. Vedomie je mysliace Božie centrum Rozumu, Svedomie je vnútorné duchovné meradlo, základ pre umožnenie výberu.

Telo je iba nástrojom našej Duše. Náš Rozum je sila, ktorá dáva do pohybu Dušu. Um je nástrojom Tela používaný na materializáciu želaní Duše. Pre Dušu je najdôležitejšie zakúsenie Ľúbosti, čo je pre ňu zmysel a cieľ. Duša potrebuje zmysly a nie poznatky. Poznatky sú pojmy, Zmysly sú skúsenosť. Najvyšší Zmysel je skúsenosť jednoty so Všetkým Jestvujúcim, zmysel dokonalej Ľúbosti. Veď svet, ktorý nás obklopuje – vrátane živých bytostí – pozostáva z takých istých elementárnych častíc. Každá taká častica má nejaký energetický potenciál a do okolitého priestoru vyžaruje určitú energiu. Z určitých energetických potenciálov sa skladajú celé štruktúry polí. Nízkofrekvenčné energetické polia nesú v sebe vibrácie, ktoré u človeka vyvolávajú prejavy negatívnych vlastností: agresivitu, závisť, násilie, zlosť a pod. Vysokofrekvenčné polia zase nastavujú ľudí na prejavy pozitívnych vlastností osobnosti: dobra, radosti, vyváženosti, harmónie s okolitým svetom a pod.

Medzi energetikou okolitého prostredia a energetikou človeka dochádza k neustálej energetickej výmene. Podľa toho aké energetické vibrácie človek vyžaruje, tak čo do orientácie aj s rovnakými rezonuje a vzájomne reaguje, následkom čoho prejavuje agresívne alebo blahodarné chovanie. Okolité prostredie rovnako vykazuje svoje pôsobenie na človeka pomocou vplyvu energetických poľových výtvorov. Človek na tento svet pôsobí prostredníctvom svojich myšlienok a vyrieknutých slov, pretože každé vyrieknuté slovo predstavuje vibračný príkaz. A akýkoľvek Myšlienkový obraz, ktorý vytvoril človek je energetická substancia, ktorá je schopná rezonovať s energetickými poľami ktoré nás obklopujú, čo sa odráža na zmysloch človeka a jeho správaní sa.

Na všeobecný psychoenergetický priestor najviac vplýva svetonázor človeka, jeho vzťah k sebe aj iným, jeho chovanie sa a činy. Samotná energia okolitého prostredia nemá polaritu, funkcionalitu zrodenej energii dodáva sám človek svojimi myšlienkovými obrazmi. Individuálne Duše spájaním sa do jedného celku, na jemnohmotnej úrovni prenikajúc jedna do druhej, zlievajúc sa, vytvárajú zvláštnu nadvedomú psychickú bytosť, ktorá riadi ľudí. Je to energeticko-informačný výtvor ktorý vytvorili ľudia, a ktorý ich spája podľa zhodnej frekvenčnej charakteristiky. Nazývame ho EGREGOR. Egregory sú vytvárané našimi myšlienkami, ideami, zlozvykmi, pocitmi, cieľmi a pod. Jeho sila závisí od sily želania človeka a tých ľudí, ktorí zdieľajú identické ciele a intenzívne ich aj podporujú. Tak isto presne pôsobí aj nejaký namodlený predmet – ikona, Kummir, amulet a pod. – ktorý vôkol seba vytvára energeticko-informačné pole na jemnohmotnej energetickej úrovni a zodpovedajúcim spôsobom vplýva na vedomie ľudí. Existujú aj prírodné egregory, vytvorené veľkými vodnými plochami, horami, jaskyňami, vodopádmi, roklinami, údoliami, zlomami zemskej kôry a pod. Náboženské egregory sú reprezentované napr. Hospodinom, Jehovom, Alahom a pod. Je veľmi dôležité si ich nemýliť so Stvoriteľom!

Tento krátky opis Obrazu Sveta zostavený z materiálov ľudí pracujúcich v spravodajských službách je určite ohromujúci. Najprekvapivejšie však je na ňom to, že je to v podstate technickým jazykom prerozprávané védické Poznanie. Ak teda majú dnes spravodajské služby takýto prístup k ponímaniu problému samotného jestvovania človeka, tak sa nemožno diviť, že dnes sú schopné už robiť s vedomím človeka a jeho chovaním sa čo len chcú. Predstava  budúcej svetovej vojny ako série jadrových útokov a protiútokov je veľmi naivnou predstavou, ale to už je našim čitateľom jasné. Pokračujme teda ďalej za použitia materiálov moderných spravodajských služieb a zľahka nahliadnime do oblasti, ktorá sa dnes odborne nazýva „psychotechnológie“, aj keď náš pohľad bude iba veľmi povrchný.

Čo sú to tie psychotechnológie, ktoré sú dnes schopné premeniť milióny ľudí na zombi? Sú to počítačové technológie vysokej úrovne, ktoré umožňujú presne diagnostikovať a regulovať psychický a fyzický stav človeka tým, že prenikajú do jeho podvedomia.

Existujú dva hlavné psychotechnologické procesy – počítačová psychoanalýza a psychoregulácia. Stoja na dnešných poznatkoch o organizácii špecifikách sfér ľudskej psychiky. Pri počítačovej psychoanalýze sa vykonáva matematická analýza reakcií organizmu, ktoré vznikajú pri veľmi rýchlom vizuálnom prehliadaní alebo zvukovom prečítaní rôznych „symbolov“ – slov, fráz, obrazov. Analýza informácie, ktorá sa takýmto spôsobom zhromaždí ukáže prítomnosť „bolestivých bodov“ v ľudskom podvedomí, ktorými sa potom realizuje psychoregulácia.

Najpraktickejšia je zvuková regulácia psychiky, pri ktorej sa slovesné sugescie v zakódovanej forme umiestnia na ľubovoľný nosič zvukovej informácie – do hudby, reči či šumu. Mozog prijíma sugesciu a vykoná korektívnu akciu na podvedomej úrovni.

Hoci psychoregulácia sa zvyčajne používa pri nervovom podráždení, poruchách srdca, pri liečení syndrómu bolesti pri rakovine a pod., dá sa zneužiť, a vtedy sa stane strašnou zbraňou. Pomocou nej je možné vyvolávať strach, agresivitu, hnev, či dokonca zničiť v človeku samotnú osobnosť.

Ak sa napríklad použije psychoregulácia v televíznej reklame aj pre ten najbrakovejší tovar či pochybnú bankovú operáciu, tak účinok bude vždy 100%.

Napríklad v USA je použitie takejto metodiky zakázané zákonom a každá reklama sa starostlivo kontroluje. Zaujíma u nás niekoho niečo také? Odpoveď poznáme.

V bývalom ZSSR bola na základe povolenia z 27. januára 1986 skonštruovaná a vypustená r. 1989 prvá družica na aplikáciu metód a prostriedkov diaľkového vplyvu na biologické objekty vrátane človeka. Po vyvedení na orbitálnu dráhu bola schopná korigovať chovanie sa obyvateľstva na území o veľkosti Krasnodarského kraja. USA takých vypustili niekoľko stoviek…

Na takéto účely sú podľa názoru špecialistov najvhodnejšie vysokofrekvenčné polia o nízkej intenzite a laserové žiarenie, čo je mimoriadne nebezpečné pre vyššie funkcie hlavného mozgu. Dajú sa ťažko registrovať a vyfiltrovať zo spektra trvale prítomného elektromagnetického vyžarovania priemyselného pôvodu.

Špeciálne modulované polia takéhoto druhu môžu vyvolať nasledovné efekty v oblasti vyššej nervovej činnosti:

• Meniť schopnosť organizmu prijímať vizuálne, akustické a iné druhy informácií;
• Vyvolávať diskoordináciu myšlienkovej činnosti, ktorá sa prejaví v neschopnosti prijať adekvátne riešenie;
• Vyvolávať emocionálnu nestabilitu, nasmerovanú na neadekvátne reakcie v chovaní sa a kompromitujúce osobnosť;
• Meniť schopnosť učiť sa jej znížením;
• Vyvolávať agresivitu, depresiu, katatoniu, katalepsiu.

Čo sa týka periférneho nervového systému, použitie špeciálne modulovaných polí spôsobuje:

• Zmeny pohybovej schopnosti;
• Kŕčové reakcie.

Vo všeobecnosti sa takéto pôsobenie na organizmus prejaví formou nástupu letálneho odchodu pri príznakoch srdcovej nedostatočnosti s následným zastavením srdca, dýchania a spontánneho krvácania do mozgu.

Dnes sa používajú najmodernejšie metodiky pôsobenia na stav vedomia a skrz neho na chovanie sa človeka. Najbežnejšie je okrem elektronickej aparatúry zvyšovať efektivitu pôsobenia pomocou dodávania do tela rôznych psychotropných látok vo forme rôznych chemických zlúčenín. Tie sú dnes v podstate v každom alkohole –vrátane nealkoholického piva – GMO, mäse a pod.

Existujú generátory pracujúce na základe nasmerovaných torzných polí, ktoré na špecifických frekvenciách nasmerovaním pôsobia na konkrétneho človeka. Tomu sa v hlave začne vytvárať „kaša“, pričom zdroj žiarenia sa môže nachádzať v susednom dome.

Dnes už sú používané metodiky uvedenia do stavu mäkkej hypnózy, pričom človeku ani nedôjde, že na neho pôsobia. Má však pribrzdené podvedomie a dostáva príkazy na konkrétne konanie.

Je známe, že Ministerstvo obrany USA už r. 1993 inštalovalo do svojich rakiet celé komplexy zariadení, ktoré sú schopné vydávať elektromagnetické impulzy nato, aby došlo k paralyzovaniu nepriateľa bez použitia atómových, biologických či chemických zbraní. Presne tak je možné znižovať bojový duch armády alebo naopak, vyvolávať agresivitu, ktorá môže viesť napríklad k občianskym vojnám, masovým nepokojom, kolektívnym samovraždám, nenávisti a podobne.

Ak vám tento článok pomohol k rozšíreniu vašich poznatkov o reálnych možnostiach dnešných technológií masového ovládania ľudstva, tak už nebudete naivní. Svetové médiá nám systémovo podsúvajú obrazy, ktoré niekto objednal. Nazývame to kanalizované myslenie – mali by sme mysľou chodiť iba po tých kanáloch, ktoré nám oni pripravili. Obranou je hlavne nepozerať tam, kde chcú, aby sme sa pozerali.

Žijeme v časoch, ktoré biblické texty nazývajú obdobím Armageddonu. V zmysle mnohých proroctiev – a to neberieme do úvahy naše, védické – je to koniec jednej kapitoly vo vývoji biosféry Zeme a začiatok druhej. Vstupujeme do roku 2016 podľa kresťanského Letopočtu, a práve o tomto roku napríklad bulharská Vanga predpovedala, že „vidí Európu pustú“. Zachová sa iba Rus, pričom hlavným Duchovným centrom – centrom ďalšieho vývoja – bude Západná Sibír. Tu len poznamenajme, že všetky proroctvá sa vždy podávajú obrazne, a práve Obrazy majú mnoho hrán – ale o tom sme už neraz písali. Pamätajme najmä to, že ešte pred 1 000 rokmi sa aj naše územie nazývalo Maličká Rus alebo Maličká Tartaria (napr. máme hory Tarta-Tatra-Tatry a pod.). V zmysle – síce spotvoreného – ale predsa len proroctva pripisovaného kráľovi Svätoplukovi prežijeme vtedy, ak naše tri prúty budú spolu. Spolu znamená všetky naše Rody – Rody Slovanov a Árijcov – sa musia zjednotiť. Spolu znamená Maličká Rus, Malá Rus a Veľká Rus. Takto sa vytvorí nová Rus, Rus stojaca na starých Konoch a Ustojoch. Ak by zlyhala čo len jediná zložka, nebude nič. Všetci alebo nikto – jednoduchá matematika. A kto je zodpovedný za toto zjednotenie? V zmysle Velesovej knihy MY! Nebude nijaké „SAMO SA TO“, t.j. niekto príde a dá veci do poriadku – za nás a pre nás. Sme strojcami svojho osudu, budúcnosť našich detí je teraz v našich rukách – objektívne podmienky dozrievajú v náš prospech. Hoci časy sa objektívne tak či onak zmenia – subjektívna stránka zmeny je naša evolučná úloha. Kto ak nie my?

Staroverec nie je stúpenec konfesie, pričom význam odvodzujeme priamo zo samotných základov našej existencie – z nášho starého písma – Staroslovienskej Bukvice, ktorej existenciu nepopiera ani oficiálna veda. Z písomného systému našich Predkov vieme vyčítať poznanie našich Predkov. Z cudzích textov sa dočítame nanajvýš to, čo si o nás myslia cudzinci.

Všetky staré, prvobytné slová vznikli spájaním Obrazov, teda želané Obrazy sa cieľavedomým spôsobom spájali do slov. Celé slovo takto nesie podprahovú frekvenciu, ktorá priamo aktivuje podvedomie, t.j. zasahuje do večnosti. Skazené slová a slová, ktorým bol daný iný význam, než aký mali od prvopočiatku je to isté, ako v počítači vírus. Dnes používame vírusový jazyk.

Pretože bukvice Staroslovienskej Bukvice majú okrem Obrazov aj meno, fonému a niektoré aj čísla, tak pri znalosti základných princípov je už ľahko overiť určenie a zhodu či nezhodu rozličných slov, o etymológii ani nehovoriac. Použitím jednoduchej metodiky ch’Árijskej Aritmetiky dokážeme vypočítať tzv. údelnú váhu slova. Často je potrebné použiť pre dosiahnutie výsledku rôzne slová namiesto opakovania toho istého, ale dve slová nie sú nikdy úplne rovnaké, pretože sú zostavené z iných bukvíc, a teda podprahovo vyžarujú iné Obrazy. Dôležité je vždy to, aby mali „rovnaké frekvenčné rozpätie“, t.j. aby podporovali ten istý zmysel. To platí jedine a výlučne vtedy, ak je údelná váha dvoch slov identická. Čierna mágia používa napríklad jednu metodiku, v ktorej postaví v texte dve slová s protichodnou energetikou. Ich obrazy sa navzájom energeticky vynulujú, a potom v takých textoch možno čítať honosné a krásne myšlienky, ale ich pozitívny dopad na podvedomie čítajúceho je vopred eliminovaný požitím protikladnej frekvencie. Napríklad slovné spojenie „Pán Boh“; „Pán“ (t.j. „Hospodin“) a „Boh“ majú úplne rozdielne údelné váhy, a teda nemôže ísť o tú istú entitu. S poznaním Staroslovienskej Bukvice sa ľahko zorientujete v záplave novovytvorených slov, ktoré majú inú fasádu a iné vnútro. Takými slovami vždy dávame podvedomiu systémový PRÍKAZ používať ich skutočný – čo do podstaty neraz opačný – význam, lebo ten vyplýva z ich Obrazov. Je to presne ako v počítači, systémové príkazy sú súčasťou operačného systému, užívateľské programy sú pre laikov. Počítačový program nepozostáva z emócií a dojmov, ale reálnych technických príkazov. Neznalosť NIKDY neospravedlňuje – ak máme na mysli karmické Kony Vesmíru. Tu by sme každému odporúčali si „vlastnoručne“ overiť napríklad také slová ako demokracia, štát, morálka, história, anjel (angel) a podobne.

Slovo Staroverec má slovný koreň „STAR“, čo na základe horeuvedeného princípu nesie čiastkové Obrazy S-T-AR, teda „Slovo“ + „Tvierdo“ (t.j. Tvrdo, Pevne) + AR. Slovo je nielen zvuková frekvencia prenosu informácie od subjektu k objektu, ale aj literárny útvar, napr. kniha. „AR“ je prípona vyjadrujúca uchovávanie predchádzajúcich Obrazov., t.j. brank-ÁR je ten, kto chráni, uchováva bránku, pek-ÁR chráni umenie o pečení, lek-ÁR o liečení, such-ÁR uchováva sucho a pod. U Anglosasov sa prípona vývojom premenila na „ER“, ale nesie rovnaký obrazový význam: fight-ER, walk-ER a pod. Knihy vždy boli synonymom Múdrosti, t.j. celkový Obraz slova „Staroverec“ znamená „Ten, kto pevne uchováva Múdrosť, ktorú dostal v Slove“. Najskôr musí Múdrosť vlastným úsilím nadobudnúť, teda púhu informáciu vlastnou činnosťou „pretaviť“ na Múdrosť. Informovaný človek – z védického pohľadu – ešte nie je múdry, to musí urobiť oveľa viac. Preto Staroverectvo nie je konfesia. Múdrym sa totiž nemožno stať iba prestupom do iného tábora či cirkvi. Osobná skúsenosť nadobúdania múdrosti je nevyhnutnou podmienkou. A tu nám ostalo jedno naše prastaré príslovie – ktoré dnes chápeme úplne inak: „Zvedavý bude skoro starý“. Čo v skutočnosti hovorí? Že iba aktívnym hľadaním nových poznatkov možno zmúdrieť…

Všetky skupiny – bez ohľadu na to, akú majú nálepku – ktoré bránia vytvoreniu jednoty Slovanov – čoho nevyhnutnou súčasťou je poznanie Predkov – slúžia cudziemu princípu „Rozdeľ a panuj“. Vari netreba zdôrazňovať, že toto heslo nebudú mať na „vývesnej tabuli“. A pomocou spravodajskej metodiky „Diletantov“ si ani nikdy nemusia uvedomiť, komu a čomu slúžia. Platí však ono biblické „po ovocí spoznáte ich…“, či inak aj z pesničky „Tretie oko“ od skupiny Elán „…sú čudní vtáci s perím a sú boží bez peria…“.

Prenesme sa ponad nevedomý a naivný predpoklad, že „všetko čo má obrady a rituály je náboženstvo“ a postúpme vpred. Zdalo by sa, že „zdravý, sedliacky rozum“ a podobné vyjadrenia sú správnou cestou k poznaniu. A tu je ukrytá ďalšia pasca, do ktorej chytajú množstvo ľudí.

Metodika „zdravého rozumu“ stojí na poznávaní materiálneho sveta skrz naše zmysly – ktorých máme päť. Dá sa pomocou našich piatich zmyslov dopátrať k Istine? Priblížme si to takto. Od detstva každý z nás dostával nejaké informácie, mal nejakých kamarátov či kamarátky, čítal nejaké knižky či časopisy, chodil na nejaké školy, sledoval nejaké filmy, surfoval po internete… atď. Môžu dvaja ľudia na svete mať úplne rovnaké poznatky – vychádzajúc z osobných skúseností? V žiadnom  prípade nie, pretože každý dostal úplne inú kombináciu vstupov – cez päť zmyslov. A to si ešte myslíme, že sme nad zvieratami – ktorý zo zmyslov máme dokonalejší ako tvory v ríši zvierat? Máme lepší zrak ako sokol, lepší hmat ako had, lepší sluch či čuch ako pes…? A tu sme pri zdroji toho, čo nazývajú „zdravý sedliacky rozum“. V skutočnosti ide o veľký sebaklam, do ktorého sme boli majstrovsky vmanévrovaní a o ktorom ani netušíme, že v ňom sme.

Metodika používania iba piatich zmyslov nedokáže podať iné informácie, ako informácie o materiálnom svete, aj to v menej kvalitnom formáte ako u zvierat. Človek však žije v prvom rade vnútorným svetom, a až potom vonkajším. Podľa podania našich Predkov mám nie päť, ale sedem zmyslov – patria tu ešte intuícia a jasnovidectvo. A tieto fakulty nemajú nič do činenia so zmyslami, ktorých úlohou je podávať informácie o Svete Javi.

Vo svete poznávania limitovanom do piatich zmyslov je ľahko ľudí rozdeliť, lebo sa nikdy nebudú vedieť dohodnúť na objektívnych kritériách posudzovania Istiny – nemajú objektívny referenčný systém. Vstupuje tu „marketingový“ faktor, t.j. čím sa niečo viackrát zopakuje, tým to je dôveryhodnejšie. Čím častejšia reklama, tým väčšia predajnosť. A čo má lepšiu reklamu, to sa javí väčšine ako pravda… na tejto pôde stoja všetci tí, ktorých skutočným cieľom je výkon funkcie „Rozdeľ a panuj“. Včera používali Levašova, dnes KOB, a takto to pôjde donekonečna. Netreba sa s nimi sporiť, nedávajte sa zaťahovať do konfrontácií. Nemá to význam. V lepšom prípade to sú – v zmysle terminológie spravodajských služieb – diletanti v ich službách.

Takéto skupiny – elementy systému „rozdeľ a panuj“ – možno identifikovať nepriamo aj inak. Sú súčasťou toho systému,  a preto ich nikdy nikto skutočne neprenasleduje. Pre uchovanie systému sú existenčne prospešní, bez ohľadu na to, o čom píšu. Ich funkciou je iba permanentne udržiavať psychický čas ľudí zapojených do ich egregoru buď v špekulatívnom, alebo emocionálnom móde. Opakujeme znovu, je úplne jedno, aká myšlienka sa na to použije. Dôležitý je stav mysle, mód fungovania psychiky. Ostatné je iba hra. Hra pre nevedomých…

A čo robia s tými, ktorých poznanie ich môže ohroziť? Nuž, tu sa majú veci úplne inak. Celý problém si priblížime na opise prenasledovania Starovercov v Rusku. Bohužiaľ, tento problém existuje. Veď Rusi a Slovieni sú – aj podľa letopiscu Nestora – ten istý národ, ale Kresťania sú cudzinci. Na to, aby niekto bol Slovan nestačí iba hovoriť po rusky.

Kresťanstvo a Islam sú iba vetvy Judaizmu – uznávajú tých istých predkov a tie isté písomné zdroje. Niektorí ľudia sa pýtajú: „A prečo by ešte aj dnes kresťania mali prenasledovať Slovanov?“ Ako zvyčajne, obyčajná nevedomosť. Nečítajú ani len svoju Bibliu, ale robia uzávery – toto sa v angličtine volá „wishful thinking“, alebo po slovensky „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“.

Hoci Starý Zákon je iba DEMOVERZIOU pôvodného textu – TÓRY – aj tak sa dá z neho veľa pochopiť. Nuž hľa, čítajme:

²Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. ³Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov, a takto vyničte ich meno z tých miest! ⁴Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu! ⁵Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Tam budete prichádzať. ⁶Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec.

Tu sú inštrukcie – čierne na bielom – čo ďalej robiť s tými, ktorých najskôr o všetko oberú, teda s pôvodným obyvateľstvom zemí, do ktorých prišli; ide o verše 2 a 3. Zo zvyšného textu vyplýva, že prinášanie krvavých obetí je neodmysliteľnou praktikou slúženia Pánovi – tak to vždy bolo a tak to je aj dnes. V demoverzii „vypadala“ otvorená zmienka o ľudských obetiach, ale veď preto to aj je demoverzia.

Vanga predpovedala, že centrum nového sveta bude v Rusi, presnejšie v Západnej Sibíri. Žiadne prekvapenie – veď to je Bielovodie. Centrum bol kedysi Asgard Irijský – vypálený hordami Džungarov za pomoci Sibírskeho chanátu v Lete 7038 od UMHCH (1530 n.l.) – dnešný Omsk. Nový názov Omsk bol vytvorený zo slov „Skýt na Ome“.

V čase vstupu Ruska do Prvej svetovej vojny mali v Omsku Staroverci starý, drevený chrám z r. 1804 a nový, murovaný Chrám Znamenie Perúna. Kresťania mali vyzbierané peniaze na svoj nový chrám, ale cár im ich skonfiškoval na financovanie vojenských operácií. Omský biskup si odobril na úradoch konfiškáciu Chrámu Starovercov, násilne ho odobral a premenil na kresťanský chrám, ktorému dali meno – kostol Znamenia. Došlo k „vhodnému“ zjaveniu znamenia Panny Márie a hotovo. Cárske Rusko za Romanovcov bolo to, čo Slovensko za Tisa – „Farská republika“. Skôr ako mohol prebehnúť súdny proces prišli k moci boľševici a zabavili všetky chrámy.

Po rozpade ZSSR „nezávislé“ úrady nevrátili chrám pôvodným majiteľom – Starovercom – ale „prinavrátili“ ho Kresťanom:

Po zničení Asgardu Irijského sa Veľké Kapište Inglie (Veľký Chrám Prvopočiatočného Ohňa, nazývaný aj hora Alatyr), postavené z Uralského kameňa, sa do troch rokov usadilo a rozsypalo, pričom ostal iba základ a spleť podzemných chodieb.

V pustnúcom Chráme došlo k poškodeniu základnej energetickej štruktúry. Zvláštny kameň z Uralu podporoval svoju energetickú štruktúru len pôsobením trvalého vyžarovania pochádzajúceho z tvorivej činnosti bielych ľudí. Keď ľudia odišli Chrám sa rozpadol. Zachovala sa však časť podzemných chodieb, ktoré používali aj po znovuzaložení mesta. Napríklad po tom, ako kresťania postavili r. 1891 na prastarom základe Uspenský katedrálny chrám, jedna z chodieb viedla k arcibiskupovmu domu a druhá k budove duchovného konzistória (arcibiskupskej správe). Po tom, ako k moci prišli boľševici, sa tieto chodby postupne používali orgánmi OGNU-NKVD-MGV-KGB-FSK-FSB.

Budova FSB v Omsku oproti hlavnému kresťanskému chrámu:

A teraz súvislosti. Začiatkom augusta roku 2002 začal v Rusku platiť Federálny zákon RF „O zamedzení extrémistickej činnosti“ č. 114-ФЗ. Kapitola 1. „Základné pojmy“ zákona hovorí: „Pre účely tohto Federálneho zákona platia nasledujúce základné pojmy: …2) Propaganda a verejná demonštrácia nacistických atribútov alebo symboliky, alebo symboliky, ktorá je podobná na nacistické atribúty alebo symboliku do stupňa nerozoznania…“

Teda v súlade s týmto zákonom je použitie symboliky akéhokoľvek druhu zhodnej s nacistickou, alebo symbolikou, ktorá je na ňu podobná do stupňa nerozoznania považované za extrémizmus. A čo budú robiť s Ermitážou v Petrohrade a ďalšími ruskými architektonickými pamiatkami z 15. až 20. storočia, žeby ich tiež likvidovali? Okrem toho, v uvedenom zákone CHÝBA ZOZNAM NA POROVNANIE (žeby zabudli?), aké symboly majú byť považované za nacistické, t.j. všetky, alebo iba Hákový kríž? Veď na nemeckých tankoch a krídlach lietadiel boli zobrazené aj kríže; nacistickí vojaci a dôstojníci dostávali za bojové zásluhy železný kríž. Nevyplýva teda z takého zákona to, že ktorýkoľvek kresťan by mal byť vyhlásený za extrémistu, a že kresťanské chrámy budú zavreté ako miesta stretávania sa extrémistov, lebo ich symbolika je zhodná s nacistickou do stupňa nerozoznania? Plán a riadenie v pozadí je jasne vidno.

Riadiace orgány Ministerstva spravodlivosti RF v Omskej oblasti následne vydali Slovanskej Občine Kapišťa Védy Perúna výstrahu o neprípustnosti extrémistickej činnosti, ktorá je naplnená použitím svastičnej symboliky „zhodnej s nacistickou do stupňa nerozlíšenia“. Požiadavky predstaviteľov Ministerstva spravodlivosti boli „jednoduché“: nepoužívať v cirkevnej tlači symboly podobné na svastiku; z kupoly chrámu odinštalovať Solncevorot; odstrániť všetky svastičné maľby a fresky na stenách Asgardu (oltáre) vnútri Kapišťa Védy Perúna a tiež z oltárneho stola odstrániť Kummir Boha Roda, pretože je na ňom svastičný pás. Znamená to, že mali vlastnými rukami zničiť Slovanský Chrám postavený r. 1804 a prestať používať svoju prastarú kultovú symboliku.

Požiadavku odstraňovať symboliku nebolo treba napĺňať, lebo Chrám krátko nato „náhodou“ zhorel. Privolaní požiarnici videli horieť zem, hasilo sa veľmi ťažko, čo ešte ten istý večer každý z nich mohol potvrdiť. Ale na druhý deň už mali odrazu inú rétoriku – požiar vznikol od malej piecky… čo sa dostalo aj do oficiálnej správy.

Zem horí iba za použitia NAPALMU, ktorým aj bol chrám zapálený. Napalm nemá len tak hocikto, môžu ho mať iba štátne organizácie… komu bolo výhodné, aby chrám zhorel, a ešte mal moc dať príkaz na ututlanie celého problému?

Neskôr nasledoval súdny proces s Pátrom Dijom. Nakoniec síce právnici Pátra Dija ubránili, ale po zavedení sankcií a „oddialenia sa“ vplyvu európskeho súdneho systému začali proces presne s tými istými argumentmi… na príkaz pána biskupa. Môžete hádať, ako to celé môže skončiť.

Ale to ešte nie je všetko. Vo februári 2015 sa v rodine Pátra Dija narodila dcérka, ktorú v podstate zavraždila FSB – v októbri už zomrela. Najskôr dostala skadesi nebezpečný vírus, po hospitalizácii sa ju síce lekári pokúsili liečiť, ale objavil sa agent FSB a vydal príkaz NELIEČIŤ. A tak pokračovali v podávaní tých istých liekov, nekonečných a zbytočných prevozoch z jednej nemocnice do druhej – až kým dievčatko nezomrelo. Prečo to všetko? Motív nájdete v KNIHE MÚDROSTI PERÚNA, v Siedmej Santii, môžete si to overiť sami. V tejto Santii je predpoveď – o našich časoch – narodenia malého dievčatka, ktoré vyrastie na Veľkú Žricu a definitívne ukončí moc Temných Síl na Svete. Hoci z textu nijako nevyplýva, že by malo ísť o dcéru „Veľkého Žreca“, t.j. Pátra Dija, RPC (Ruská Pravoslávna Cirkev) nenecháva nič na náhodu. No a otec bol sústavne – od rána do večera – na súdnych pojednávaniach. Okrem toho mu odobrali doklady a nemôže opustiť okruh Omska. Diabolsky dokonale vymyslené. Ale aj pri súdnom spore je veľa „detailíkov“. Napríklad keď obhajoba podala protest pre zaujatosť sudcu – je známy jeho priateľský pomer s miestnym biskupom – tak sudca námietku prečítal, usúdil, že nie je zaujatý a pojednávanie viedol kľudne ďalej. Môžete hádať, ako dopadol rozsudok.

Týmto nechceme povedať, že celá FSB funguje takýmto spôsobom, ale Kresťanská cirkev očividne nemá problém dosiahnuť čo chce aj cez mŕtvoly a má svojich ľudí všade. Ďalšia – vedľajšia – poznámka k tým, ktorí „zaručene“ vedia, že Slovansko-Árijské Védy sú vymyslené… Ak také naozaj sú, tak prečo sa ich snaží cirkevná moc spratať zo sveta, ba dokonca na základe ich predpovedí aj zabíjať malé deti? A prečo takto nepostupujú s materiálmi KOB..? Nuž iste, veď nech sa pohrajú na svojom piesočku a narobia si problémy medzi sebou… aspoň nezabŕdnu do skutočne dôležitých vecí.

Jedným z „bodov programu“ bol aj zásah kukláčov špeciálnej jednotky FSB na slávení Zimného dňa Perúna r. 2015 v Omsku. Na nič netušiacich ľudí sa vyrútilo 30 kukláčov s automatmi a začali ich volať na objasnenie do pristaveného auta. Ľudia nevedeli, že podľa zákona ísť nemuseli, ale keď už raz tam šli, tak boli následne predvolávaní už na výsluchy a celý kolotoč im začal. Kukláči okrem iného skonfiškovali všetko, čo našli u Pátra Dija – najmä knihy, mediálne nosiče a počítač. Už dnes vieme, že minimálne polovicu vecí „zabudli zaevidovať“, a teda ich sotva niekedy uvidíme. Takto skončili – v dvoch vlnách – aj výtlačky Slovansko-Árijských Véd zo štyridsiatych rokov či starý, rituálny meč na vykonávanie obradu Menorečenia. Najskôr napalmom zapálený chrám a neskôr konfiškácia zvyšného materiálu špeciálnou jednotkou boja s extrémizmom.

Teda uzavrime dnešnú tému. Nezapájajme sa do zbytočných sporov s tými, ktorí ani nechcú študovať Dedičstvo Predkov a myslia si, že všetko si vymyslia sami. To, kde sa evolučne dopracovali je výlučne ich zodpovednosť, ako aj to, že neraz slúžia ako agenti nejednotnosti Slovanov a Piata kolóna. Nová doba čoskoro vyrieši tento problém, netreba nám mrhať sily na boj s veternými mlynmi. Ostatne, ak by boli Slovansko-Árijské Védy výmysel, prečo by stále proti ním bojovali? Najlepším dôkazom ich pravosti je práve to, že im nestačia dezinformácie, chcú ich spratať nadobro. Veď toľko „odborníkov“ sa už vyjadrilo o ich nepravosti… A ako by sa títo „odborníci“ zachovali, keby bol na nich vyvinutý podobný nátlak, či dokonca likvidácia ich detí? Neprišiel by náhodou namiesto obrany Dedičstva Predkov zbabelý útek? Ale takto to musí byť – sú riadení z pozadia.

A tým, ktorých zaujíma problematika „DILETANTOV“ v spravodajských službách odporúčame seriál s takouto tematikou. Nemá priamy vzťah k Védam, ale dobre približuje túto oblasť práce spravodajských služieb.

Veľa ľudí si dnes nespája základné veci. Na jednej strane si myslia, že ovládajú všetky záhady života, na druhej sú veľmi naivní. Všetko so všetkým súvisí, a takéto pravidlá boli zakomponované do Vesmíru v prvom okamihu jeho vzniku. Nemožno si vymýšľať svoje verzie existencie Vesmíru a očakávať, že budú aj platiť – v celom Vesmíre. Presnejšie možno, ale je to podobné človeku, ktorý sa vybral s novým autom na cesty a vytvoril si svoje vlastné pravidlá cestnej premávky. Ako ďaleko dôjde..?

Je náhoda, že na Zemi sa objavilo toľko náboženstiev? Je to jav prirodzený, alebo je výsledkom riadenia z pozadia? Vo svete existuje veľké množstvo kadejakých siekt a učení, ale akosi pričasto sú chránené zákonmi aj napriek tomu, že neraz je ich existencia sprevádzaná škandálmi a provokáciami.

Priblížime si jemnú technológiu menenia vedomia spoločnosti, ktorá po smrti svojho autora dostala názov „Overtonovo okno“ (Joseph P. Oveton, autor metodiky, bol viceprezidentom Mackinac Center for Public Policy). Patrí medzi technológie dlhodobo používané aj náboženstvami.  Vieme, že každé náboženstvo má svoju Pravdu, ale Pravda je vždy – z obrazného pohľadu – iba projekciou Istiny do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Pre stúpencov každej projekcie je typické, že sú v konflikte so stúpencami inej projekcie, lebo im chýba veľký Obraz vzájomného prepojenia všetkých vecí vo Vesmíre.

Overton sformuloval model zmeny predstáv o probléme v oblasti všeobecnej mienky. Opísal, ako sa niečo absolútne cudzie pre spoločnosť dá na konci procesu prijať ako všeobecne platný zákon. Je to metodika technológie zmeny vedomia spoločnosti, ktorá umožňuje legalizovať absolútne akúkoľvek želanú ideu, nech je pôvodne spoločnosti akokoľvek cudzia a vzdialená. Nakoniec sa stane nielen prijateľnou, ale dokonca sa jej predmet podporí zákonodarným mechanizmom.

Je to špecifická postupnosť činov, ktorých realizácia nevyhnutne dospeje k dosiahnutiu želaného výsledku, t.j. zavedeniu želaného efektu. Používa sa ako zbraň na likvidáciu ľudskej spoločnosti – zmenou mravnosti na morálku sa zlomí jej duch, čo vyústi do zmeny vedomia človeka.

V súlade s touto teóriou, pre každú myšlienku v spoločnosti existuje tzv. „okno možností“. Idea musí prejsť celkovo šiestimi nasledovnými štádiami:

• Fáza NEMYSLITEĽNÉHO: myšlienka je spoločnosti absolútne cudzia, neprijíma a zavrhuje ju;
• Fáza RADIKÁLNEHO: je prijímaná iba niekoľkými radikálnymi skupinami;
• Fáza MOŽNÉHO: t.j. už prijateľného, keď sa daná idea vpúšťa do obehu širokého posudzovania;
• Fáza ROZUMNÉHO: už sa zdá byť rozumnou mnohým;
• Fáza POPULÁRNEHO: idea začína v spoločnosti prevládať;
• Fáza POLITICKÁ: idea sa stáva faktorom politiky, začína sa proces jej legalizácie.

Overtonovo okno postupne prechádza všetkými štádiami – presúva sa od fázy NEMYSLITEĽNÉ až do fázy POLITIKA, t.j. už spoločenskej NORMY. Okno najskôr zaplní nová myšlienka, hoci je pre spoločnosť neprijateľná, potom sa posúva a postupne sa doň vkladajú všetky technologické komponenty.

Hneď musíme podčiarknuť, že ani zďaleka nejde o primitívny BRAINWASHING. Táto technológia je oveľa jemnejšia, pre moderných, nemysliacich ľudí dokonca neviditeľná. Jej efektivita spočíva v nebadanej, systémovej postupnosti krokov. Práve tento systémový prístup ju robí pre spoločnosť neviditeľnou, aj keď jej jednotlivé elementy sú všetkým na očiach.

Čo všetko nám tak už dali do okna za posledné roky? Homosexuálov, demokraciu, vojny… skrátka všetko, čo potrebovali. A túto technológiu používa aj inštitút súčasnej kresťanskej cirkvi, a to už nejedno storočie. Pomocou nej efektívne manipuluje všeobecnú mienku v prospech svojich záujmov. Na názornom príklade prinášania krvavých obetí si priblížme, ako funguje.

Dnes už nikto nevenuje pozornosť náboženským, a už vôbec nie ľudským obetám. Ale je to naozaj tak? Napríklad niektoré judaistické skupiny dodnes prinášajú ľudské obete, v Islame dodnes obetujú zvieratá, kresťanstvo, Voo Doo, a aj ďalšie sekty dodnes používajú obrady prinášania obetí. Napríklad v kresťanstve priniesli judskí bohoslužobníci ako obetu svojmu bohu Jahvemu krvavú obeť Krista – bolo to prijateľné? Jednako, fakt zabitia Krista sa považuje za niečo úplne normálne. Ako by sa teda dalo legalizovať prinášanie ľudských obetí?

Otázka legalizácie prinášania ľudských obiet sa dnes nachádza v nulovom štádiu – NEMYSLITEĽNÉ – ak berieme do úvahy polohu Overtonovho okna. Otázka sa neposudzuje a považuje sa v spoločnosti za neprijateľnú. Ale namodelujme si, ako sa dá táto myšlienka spopularizovať tak, že prejde všetkými štádiami Overtona. Nuž teda, začnime.

Prvé štádium: „Aké je to odvážne!“. Téma prinášania obetí je ešte odpudzujúca a spoločnosti absolútne neprijateľná. Nie je želateľné tému posudzovať, zatiaľ ide o nepredstaviteľný, absurdný jav.

Prvý pohyb Overtonovho okna je prenesenie témy z oblasti NEMYSLITEĽNÉ do oblasti RADIKÁLNE. Dá sa to urobiť napríklad navodením týchto tém:

• Máme slobodu slova, prečo si teda nepohovoriť o prinášaní ľudských obetí? Vedci vo všeobecnosti a neraz hovoria o zvláštnych veciach, pre vedcov neexistujú zakázané témy;

• Treba to skúmať, a teda keď už, tak pozvime autority v danej oblasti;

• Zorganizujeme verejnú diskusiu v televízii;

• Dôjdeme k tomu, že prinášanie ľudských obetí bolo ešte pred 1 000 rokmi úplne bežnou vecou;

• Posúdime históriu predmetu, priblížime vedecký ohľad, zahrnieme fakt odborného vysvetlenia príčin takých obetí v náboženstve;

• Zistíme, že o otázke prinášania ľudských obetí sa dá predmetne hovoriť, a pritom ostať v rámci vedeckého prístupu.

Okno Overtona sme už posunuli, t.j. už prebieha posudzovanie pozícií, čím je zaistený prechod od NEMYSLITEĽNÉ/ ODPUDZUJÚCE do pozitívnejšieho postoja. V rámci takejto diskusie na nutne niekde „objaví“ také radikálne spoločenstvo, ktoré realizuje ľudské obete. Nie je podstatné kde, môže byť aj iba na internete – a už sa na to vrhnú všetky hlavné médiá. Preberajú a posudzujú sa rôzne názory. Nenásilnou formou, ale tak, aby sa dostali na oči. Budú to napríklad správy o tom, čo si myslia o prinášaní ľudských obetí americkí vedci a podobne. Výsledkom je uvedenie neprijateľnej témy do obehu. A už nastal prvý pohyb Overtonovho okna, došlo k narušeniu jednoznačnosti problému. Vytvorila sa gradácia.

Druhé štádium je prezentované otázkou: „A prečo nie?“. Ďalším bodom je presunutie okna ďalej z RADIKÁLNEHO do oblasti možné, PRIJATEĽNÉ. V tomto štádiu pokračujú citovať vedcov a opakovať heslá druhu: „nemôžeme sa odvracať od poznania“, „ľudské obete sú súčasťou našej histórie“. A každý, kto sa tomu postaví na odpor bude vyhlásený za pokrytca.

Pre náboženské prinášanie krvavých obiet treba vymyslieť nejaký elegantný názov, napr. to, čo dnes nazývame „zabíjanie a rezanie ľudí na kusy“ premenujeme na „obrad zasvätenia duchom“. Veď jedenie tela Krista a pitie jeho krvi  kresťania volajú „sväté prijímanie“ a v Rusku „pričastie“…

Vytvorenie náhradných názvov je veľmi dôležitý bod v procese legalizácie neprijateľnej myšlienky. Je nevyhnutné zmeniť skutočný názov deja. Ide o to, aby sa obraz priamočiaro neasocioval s prinášaním krvavých obetí. Viac teda nebude existovať prinášanie náboženských, krvavých obetí, ale bude to napríklad „obrad zasvätenia duchom“, čo už je pekné a prijateľné. O akých duchov ide je už iná vec.

Názov treba ešte raz rýchlo zmeniť a uznať, že mohol niekoho uraziť. Nový názov má za úlohu odviesť podstatu problému od jeho určenia. Dôjde k odobraniu formy slova od jej obsahu – nám už známa praktika. Tým zbavíme našich ideologických protivníkov výrazových prostriedkov jazyka. Prvá zámena názvu je „obrad zasvätenia duchom“, druhá napríklad „obrad sv. Jakuba“ – je to niečo podobné, ako zmena priezviska v občianskom preukaze, osoba ostáva tá istá.

Paralelne prebieha vytvorenie oporného precedensu – historického, mytologického, skutočného, alebo vymysleného, ale hlavne legitímneho. Bude nájdený alebo vymyslený ako dôkaz toho, že náboženské prinášanie krvavých obetí môže byť principiálne uzákonené. Pritom sa môžu použiť napr. takéto heslá: „pamätajte na Krista, on dobrovoľne išiel do toho, aby ho pribili na kríž, a tam vzal na seba všetky hriechy ľudstva“; „aj starí obyvatelia Indie – Dravídi a Nagovia – prinášali ako obetu deti v kulte Čiernej Matky (Kali-Ma), a veď to bolo normálne.

V Indii aj dnes na sviatky prebieha prinášanie v obetu samých seba – ľudia sa dávajú ako obeta bohyni Kali-Ma. Ale veď aj nám blízke kresťanstvo je vždy spojené s prinášaním obetí, veď dodnes pijú krv a jedia telo Krista – tak prečo chcete osočovať kresťanskú cirkev? Kto vôbec ste“?

Tu j dôležité si uvedomiť jedno – každé prinesenie krvavej obete je služba čierne bohyni Kali-Ma! Nech je to hoci aj iba „nevinné“ zarezanie kohúta na tzv. slovanských obradoch.

Hlavnou úlohou tejto etapy je aspoň čiastočne odviesť fakt prinášania náboženských obiet od trestnoprávnej zodpovednosti za použitia nejakého historického momentu.

Tretie štádium: „Toto nám aj treba.“ Pri zavŕšení predchádzajúcej etapy sa vytvoril predpoklad preniesť okno z oblasti MOŽNÉ/PRIJATEĽNÉ do oblasti ROZUMNÉ/RACIONÁLNE. Problém sa zdá byť rozumným už mnohým, v tejto etape sa dokončuje proces rozdrobovania jediného problému a pokračovať sa dá napríklad takto:

• Túžba prinášať obetu je geneticky uložená v podstate každého človeka;

• Niekedy je obetovanie proste nevyhnutné; existujú neprekonateľné okolnosti; sú ľudia, ktorí chcú byť obetovaní;

• Slobodný človek má právo sa rozhodnúť, či priniesť obetu alebo nie;

• Neukrývajte túto informáciu, nech každý má možnosť sa dozvedieť o nevyhnutnosti prinášania obiet;

• A je vôbec prinášanie obiet škodlivé? Je to vedecky dokázané?

Vo všeobecnom vedomí sa umelo vytvorí pole boja za problém. Na to je potrebné vytvoriť dva protichodné póly. Prvým budú zlí náboženskí fanatici, ktorí prinášajú obety. Druhý pól budú napríklad fašisti, ktorí síce nesúhlasia s prinášaním krvavých obetí, ale inak zabíjajú bez zľutovania. Na oboch póloch sa umiestni skupina radikálnych fanatikov za aj proti. Reálnych protivníkov – normálnych ľudí – ktorí nechcú ľudské obete sa snažia zamiešať medzi radikálov.

V takto pripravenej situácii protikladov dvoch pólov nastúpi „skutočná autorita“ – cirkevná hierarchia, ktorá ostáva ako keby kdesi uprostred, na pôde zdravého, sedliackeho rozumu a bude posudzovať jedných aj druhých. Vedci aj médiá v tejto etape dokazujú, že ľudstvo počas celej svojej existencie prinášalo krvavé obety, a že to je normálne. Vo vhodnej chvíli sa ozvučia aj cirkevné autority – veď to nie je iba cirkevná autorita, ale ešte aj akademik cirkevnej akadémie a pod. – veľmi vážený človek.

A prichádza nové štádium – prenos okna z RACIONÁLNE do POPULÁRNE.

Štvrtý stupeň: „V dobrom duchu.“ Na popularizáciu obetí je nevyhnuté problematiku podporiť POPularizačným obsahom, zakomponovať historické, mytologické, ale aj súčasné osobnosti. Problematika krvavých obetí masovo preniká do mainstreamových médií, do správ a Talk Show programov. V mnohých filmoch v kinách diváci uvidia prinášanie ľudských obetí, téma sa masívne objavuje v hudbe aj rôznych videoklipoch.

Samozrejme, že metód možno použiť viacero. Napríklad sa môžete z médií začať dozvedať niečo v štýle: „vari ste nevedeli, že ten a ten známy americký herec veľmi obľubuje sviatok sv. Jakuba (t.j. prinášanie ľudských obetí)?“; alebo „jeden anglický skladateľ prinášal obety celý život a predstavte si, dokonca ho za to prenasledovali!“… a koľko ľudí za to zavreli na psychiatriu, zbavili občianstva… Všetko podfarbia napríklad pustením videoklipu od Pussy Riot s názvom „Prines ma ako obetu“.

V tejto etape sa spracovávaná téma už stáva TOP a začnú ju ukazovať masovo. Spolu s tým sa začne objavovať aj v politike.

Ďalšia efektívna metóda je za pomoci nejakého operátora informácií ju vpustiť do obehu formou organizovania siahodlhých, nekonečných diskusií na obrazovkách televízorov. Diskusie budú pokračovať dovtedy, kým sa celý problém nedostane do slepej ulice. Potom zrazu príde na scénu dobre pripravený profesionál a povie: „V skutočnosti prinášanie obiet nie je vôbec to, čo ste si mysleli. Podstata nie je v tom, že prinesiete obetu, ale v tom, že tým pomôžete obeti. Treba to robiť tak a tak“ – a podá podrobný návod, ako postupovať. Na ospravedlnenie zločinu zločincov používajú metódu „poľudšťovania“ zločincov. Ale tento princíp vôbec nie je novinkou. Napríklad kresťanský svätý Jakov znásilňoval a zabil mladé dievča a telo hodil do rieky… a dnes majú tohto „svätca“ dokonca aj na ikonách:

Potom sa začnete dozvedať informácie, že kto prináša obety, ten má zvýšené IQ, ale inak sa pevne drží morálky (o čom  nepochybujeme), stará sa o svoju rodinu – veď takí ľudia sami sú obeťami, lebo život ich prinútil prinášať iných ako obete. Nemali proste na výber, tak ich vychovali… ale kto vlastne sme, aby sme ich mohli súdiť?

Piaty stupeň: „Tu sme pánmi my!“. K tomuto oknu sa prechádza, keď je téma už maximálne rozohriata a pristupuje sa legislatívnej príprave. Navrhne sa vhodný zákon a predloží sa parlamentu na schválenie. Zároveň sa publikuje množstvo sociologických výskumov a výskumov verejnej mienky. Určuje sa, koľko percent obyvateľstva je za a do vedomia spoločnosti sa implementuje nový fenomén: zakazovať prinášanie krvavých obetí je zakázané! Vo fáze posledného posunu okna z POPULÁRNE do POLITIKA/NORMA je spoločnosť už fakticky zlomená. Jej najživotaschopnejšia časť ešte bude vzdorovať zákonnému uplatneniu normy, ale spoločnosť celkovo je na kolenách. Už odsúhlasila svoju porážku. Novoprijaté zákony už zmenia normy chovania sa ľudskej spoločnosti. Téma sa následne prenáša do škôl, aby ich deti už tak vyrastali, teda nové pokolenie už bude bez šance na prežitie.

A teraz prejdime od modelovania k realite. Cirkev už je v školách a aktívne vedie náboženské kurzy, na ktorých vychováva naše deti. Štát vytvára všetky podmienky tak, aby nové pokolenie mohlo byť vychovávané na náboženských dogmách. Máme to dokonca podchytené už v úvode našej Ústavy – Cyril a Metod sú proste našim „základom“. A že Metod naložil na našu krajinu cirkevnú kliatbu… koho to zaujíma? Cirkev už má v rukách všetky motúziky potrebné na to, aby mohla manipulovať spoločnosť ako chce.

A ako je to s touto problematikou v Rusku? V roku 2012 podali v Štátnej Dume dvaja poslanci za LDPD (strana Vladimíra Žirinovského), Igor Vladimírovič Lebedev – syn Vladimíra Žirinovského – a Sergej Vladimírovič Ivanov návrh Zákona č. 161207-6. Tento návrh obsahoval zmenu 16. článku federálneho zákona „O slobode svedomia a o náboženských spoločenstvách“, kde už otvorene navrhli uzákonenie NÁSILNÝCH ČINOV vo vzťahu k ČLOVEKU ALEBO ZVIERAŤU, aby sa mohli bez prekážok vykonávať krvavé obety v chrámoch alebo aj obytných domoch. Ak by tento návrh prešiel, tak prinášanie ľudských obiet by bolo v Rusku už uzákonené!

Kto sleduje ruské televízne kanály vie, že Žirinovský – vodca jednej z parlamentných frakcií – sa aktívne zúčastňuje mnohých diskusií na obrazovkách. Navyše – ako vodca frakcie – je členom Rady obrany štátu. Má teda prístup k mnohým materiálom týkajúcim sa realizácie ruskej vojenskej doktríny. Je známy tým, že ako veľký odporca NATO by rád poslal ruské tanky až k Lamanšskému kanálu.

Na takýchto diskusiách sa neraz dá uniesť. Takto sme už neraz počuli jeho vyjadrenie, že všetci Slovania v Európe sa budú musieť zjednotiť s Rusmi – ALE formou pripojenia sa k Ruskej Pravoslávnej Cirkvi..? Plánuje sa teda náš „prestup“ do RPC. Vzhľadom na napĺňajúce sa proroctvá je očividné, že Západná, t.j. katolícka cirkev končí. A tu RPC ucítila svoju príležitosť prevziať majetok Vatikánu. To, že je pripravená na to obetovať ľubovoľné množstvo slovanských životov – však nech sa vzájomne pozabíjajú – si jej radoví členovia neuvedomujú. Nebudeme začínať novú tému, ale všimnime si čo sa deje na Donbase. Povstalci sú dlhodobo Ruskom brzdení, aby nevyrazili na Kyjev, hoci civilné obyvateľstvo dlhodobo trpí. Situácia sa zdá nepravdepodobná – pre neznalého pozorovateľa. Na Donbase je veľké percento obyvateľstva Starovercov, ktorí nielen o veciach hovoria, ale aj dávno – ešte pred vojnou – pristúpili k systematickému zavádzaniu Kopného práva v občinách tak, že sa „zakomponovali“ do platných zákonov. A to už je reálna hrozba pre RPC. Všetkých totiž môžu riadiť – napríklad technológiou Overtonovho okna – len nie Starovercov. Poznanie nepodlieha technológii menenia vedomia spoločnosti. Ale o tom viac inokedy.