Kategória: PRAVDA DNES

Problematika mikrovĺn nie je taká neškodná, ako by sa zdalo. Na priblíženie si podstaty je dobre sa trochu poohliadnuť do minulosti. Do minulosti preto, lebo mnohí naši ľudia si myslia, že mikrovlnné rúry sú veľmi praktické a dobré – veď nám ich hneď po prevrate r. 1989 začali dodávať priamo z rozprávkového Západu…

Dňa 26. apríla 1986 došlo k tragédii na Černobyľskej atómovej elektrárni. Deväť kilometrov od nej je dodnes umiestnené – dnes opustené – mestečko Černobyľ 2. Kedysi bolo uzavreté a dostať sa doň nemohol len tak hocikto.

Bol tam inštalovaný špeciálny systém monitorovania vzdušného priestoru celého sveta. Žiadna stíhačka ani raketa nikde na svete nemohla vzlietnuť bez toho, aby neboli spozorované. Zahorizontálna rádiová stanica mala názov DUGA. Mala nepredstaviteľný technický potenciál. Tvorili ju antény vysielajúce rádiové signály. Výška antén dosahovala 150 metrov, dĺžka celého systému bola pol kilometra.

Výstavba tohto systému stála 7 miliárd sovietskych rubľov. Pre porovnanie, stavba černobyľskej atómovej elektrárne určenej hlavne na jej zásobovanie stála polovicu. Bola odovzdaná do používania r. 1980.

Duga videla každý štart balistickej rakety aj na území USA. Systém sa však dal použiť aj ako zbraň nepredstaviteľnej ničivej sily. Okrem iného mohla pracovať aj v mikrovlnnej oblasti.

Západní vojenskí experti tvrdili, že Duga predstavuje nebezpečenstvo pre civilné letectvo v Európe. Nie náhodou preto realizovali na černobyľskej elektrárni diverznú akciu, ktorej dôsledky všetci poznáme…

Takéto systémy – dnes to poznáme z činnosti amerických systémov triedy HAARP – môžu vytvoriť oblasť zvýšenej ionizácie. Táto je schopná rušiť rádiové signály všetkých druhov na tisícky km ďaleko. Čo je dôležité, okrem potláčania komunikácie a navigačných systémov pozemných aj leteckých toto rušenie odrezáva aj komunikáciu s ponorkami.

Duga bola prostriedkom rádioelektronickej vojny, ktorý však nikdy nebol zo strany ZSSR použitý proti iným krajinám a civilnému obyvateľstvu, čo už sa nedá povedať o americkom systéme HAARP, resp. o analogických amerických systémoch vôbec.

11.3.2011 bolo v Tichom oceáne, 70 km od japonského pobrežia zaregistrované zemetrasenie o intenzite 9 balov. Cunami dosiahla rekordnú výšku 40,5 m a japonské pobrežie dosiahla o 10 minút. V ten deň zahynulo 16 000 ľudí. To len aby sme si pripomenuli, ako „dobre“ je byť spojencom Anglosasov. Toto totiž nie je jediný známy prípad.

Systémy rádioelektronického boja pracujú s TÝM ISTÝM MIKROVLNNÝM ROZSAHOM ako mikrovlnné pece používané v domácnostiach. Znamená to, že takéto piecky možno použiť ako zbraň protivzdušnej obrany. Pri vojenskej agresii NATO proti Juhoslávii na jar r. 1999 vedenie krajiny cez televízne vysielanie informovalo obyvateľstvo čo robiť v prípade leteckého náletu. Na vyhlásenie leteckého poplachu všetci obyvatelia Belehradu rýchlo vyniesli mikrovlnky na balkóny – predlžovacie šnúry už mali vopred pripravené – a naraz zapli ich. Letiace natovské rakety v takto vytvorenom poli začali zvláštne točiť nosom a následne sa samé zlikvidovali. Na sídliskách bolo veľa pecí a mikrovlnné žiarenie spôsobilo, že v raketách odišla elektronika. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto dal rozkaz útočiť na civilné obyvateľstvo…

Používať mikrovlnné žiarenia na ohrievanie potravín nie je americký vynález. Málo známym faktom je, že tento spôsob prípravy a ohrevu jedál bol testovaný už v predvojnovom Nemecku. Hitler systematicky chystal Wehrmacht na dobyvačné vojny, takže rýchly spôsob prípravy jedla pre vojenské jednotky bol – a u armády vo všeobecnosti je – veľmi dôležitým faktorom. Výsledky analýzy vplyvu mikrovĺn na jedlo boli taká negatívne, že napriek výhodám rýchlosti ohrevu bol tento spôsob kategoricky odvrhnutý.

Testy mikrovlnných rúr prebehli aj v ZSSR, kde sa dlho skúmal vplyv mikrovĺn na potraviny. Nakoniec v r. 1976 padlo definitívne rozhodnutie ich na území krajiny zakázať. Výsledky jednoznačne ukázali škodlivosť tohto pôsobenia na organizmus. Tento zákaz bol zrušený až v deväťdesiatych rokoch v čase Perestrojky.

Uveďme si niekoľko výsledkov z testov. Mikrovlny:

• Urýchľujú štrukturálny rozpad potravín;
• V mlieku a obilných kultúrach vytvárajú karcinogénne látky;
• Menia prvkovú štruktúru potravín, čím vyvolávajú narušenie tráviaceho procesu;
• Menia chemické zloženie potravín, čo môže mať za následok poruchy lymfatického systému a poškodenie schopnosti organizmu sa brániť zhubným nádorom;
• Zvyšujú množstvo rakovinových buniek v krvi;
• Spôsobujú zhubné nádory žalúdka a čriev, všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného tkaniva a aj postupné poškodzovanie tráviaceho a vylučovacieho systému u štatisticky vysokého percenta ľudí;
• Znižujú schopnosť tela spracovávať vitamíny B-komplexu, vitamín C, E, organizmu nevyhnutné minerály a lipotropiká (látky, ktoré spôsobujú urýchlenie rozkladu tukov v organizme);
• Mikrovlnné pole v okolí pece môže tiež vyvolať zdravotné problémy pre tých, ktorí sa v ňom nachádzajú;
• Prihrievanie uvareného mäsa v mikrovlnke spôsobuje:

– Vznik d-nitrózodietanolamínu (všeobecne známy rakovinový agent);
– Destabilizáciu biomolekulárnych spojení aktívneho proteínu;
– Efekt hromadenia sa rádioaktivity v atmosfére;
– Vytváranie rakovinových agentov v zlúčeninách bielkovinového hydrolyzátu v mlieku a obilných kultúrach;

• Mikrovlnné žiarenie vyvoláva aj kolaps v katabolickom správaní sa glukozidových a galaktozidových prvkov v zmrazenom ovocí, ak sa rozmrazuje v mikrovlnnej rúre;
• Vyvoláva zmeny v chovaní sa katabolických rastlinných alkaloidov v surovej, varenej alebo zmrazenej zelenine, ak bola vystavená mikrovlnnému pôsobeniu hoci iba na krátku dobu;
• Voľné radikály vyvolávajúce rakovinu sa formujú v určitých molekulárnych štruktúrach mikroelementov v látkach rastlinného pôvodu, zvlášť v surovej koreňovej zelenine;

Tí, ktorí požívali potraviny spracované v mikrovlnnej rúre vykazovali oveľa vyššiu štatistickú úroveň rakoviny tráviaceho traktu ako aj všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného bunkového systému s postupným poškodzovaním funkcií tráviaceho a vylučovacieho traktu.

Vysoký nárast deficitu stráviteľných látok v Západnom svete v podstate ideálne korešponduje so zavedením mikrovlnných pecí. Mikrovlnné pece zohrievajú potraviny pomocou procesu vytvorenia molekulárneho trenia, ale práve toto trenie rýchlo likviduje krehké molekuly vitamínov a fytonutrientov (rastlinných liečivých prostriedkov), ktoré sú prirodzeným spôsobom prítomné v jedle. Jeden z výskumov ukazuje, že mikrovlnný ohrev ničí okolo 97% potravinovej hodnoty (vitamíny a ďalšie jedlé rastlinné látky, ktoré zamedzujú ochorenia, zvyšujú imunitu a posilňujú zdravie).

Existuje množstvo výskumov v oblasti mikrovlnnej techniky a jej účinkov na ľudský organizmus. Definitívne výsledky výskumov ešte neboli publikované, ale už aj to, čo bolo povedané má príznaky negatívneho vplyvu na potraviny. Je teda možné si vytvoriť predstavu, aké následky to môže mať na ľudský organizmus. Ak sa teda môžete zaobísť bez mikrovlniek, tak to aj urobte. Stojí to zato, ak by to malo aj iba uchrániť potravinovú hodnotu vašej stravy.

Na obrázku hore vidno vľavo rastlinku polievanú vodou, ktorá predtým prešla mikrovlnnou pecou, vpravo čistou vodou. Výsledky nepotrebujú komentár.

26.02.2017

Od prvej časti nášho článku už ubehol určitý čas. Medzitým sa podstatne zmenila situácia v Sýrii – strategický bod Aleppo je úplne oslobodený. Ale došlo k opätovnému dobytiu starobylej Palmíry – čo síce bol taktický úspech ISIL-u, ale nedá sa porovnať so strategickým úspechom v Aleppo. Možno však hovoriť o „náhode“? Nuž, v žiadnom prípade. Spojenci – t.j. Američanmi vedená koalícia v Iraku – si urobili „prázdniny“. Verejne vyhlásili, že útok na Mosul bude pokračovať „po prázdninách“, teda až na jar. Inými slovami povedali, že ISIL môže odviesť všetky svoje jednotky z Iraku a použiť ich v Sýrii. Ale niet sa čomu diviť, Anglosasi proste iní nebudú. Naivný je iba ten, kto im verí.

Dňa 22.12.2016 sa v Moskve uskutočnilo slávnostné – každoročné – stretnutie príslušníkov vrcholového velenia ozbrojených síl RF s vrchným veliteľom armády – prezidentom V. Putinom. Na takomto stretnutí niet nič nezvyčajné – len nedávno na obdobnom stretnutí s armádou USA odchádzajúci americký prezident Obama verejne priznal, že ISIL vzniklo vďaka nesprávnej politike USA pri napadnutí Iraku. Inak však „o nič nejde“ – milión mŕtvych Iračanov a zverstvá ISIL predsa nikomu nevadia… v Obamovej vláde. Na moskovskom stretnutí tiež zaznelo niekoľko veľmi zaujímavých informácií. Napríklad minister obrany RF S. Šojgu uviedol, že vo Veľkej Británii prebiehajú vojenské cvičenia, kde namiesto potenciálneho protivníka NATO sú použité reálne ruské tanky a „zlí“ majú oblečenú uniformu ruskej armády. Pre mladšiu generáciu zopakujme, že niečo také NAPOSLEDY UROBIL HITLER… podobnosť čiste náhodná?

Keď už sme spomenuli Sýriu, tak ešte jeden „detail“. Tí, ktorí sledujú podrobnejšie vývoj vojenských operácií v Sýrii si určite spomenú na jeden z útokov amerického letectva na pozície sýrskej armády. Dve F-16 a dva A-10 zasadili štyri údery. Po takomto „priateľskom“ útoku – teda klasickej, koordinovanej leteckej príprave – „náhodou“ nasledoval pozemný útok ISIL na pozície sýrskej armády. Kto si myslí, že útok vojenskej jednotky – nehovoríme o jednom či dvoch vojakoch – ktorý nasleduje po leteckom údere je možné realizovať „iba tak“, náhodne, tak ten patrí do kategórie našich bratislavsko-amerických reportérov (v ďalšom B-A reportérov). Takúto rozprávku by nevymysleli ani naše staré mamy.

Informáciu oznámil oficiálne stály predstaviteľ Sýrie pri Bezpečnostnej rade OSN Bašar Džafari. Z Washingtonu prišlo „poľutovanie“, že cieľom útoku mali byť teroristi.

Problémom však je, že medzi 83 mŕtvymi (a okolo 100 ranenými) – zabitými americkými zbraňami – bolo aj niekoľko ruských vojakov – vojenských poradcov oficiálne akreditovaných v Sýrii. Americká koalícia – na osvieženie pamäti – nemá žiadny medzinárodný mandát na vojenské operácie v tretej krajine. Ak by táto – ani zďaleka nie prvá – vojenská operácia USA v prospech ISIL nebola potrestaná znamenalo by to, že USA a ich spojenci môžu skrátka robiť čo chcú a kde chcú. A to nemohlo tak ostať.

Tretí týždeň mesiaca september 2016 prišla teda nečakaná, ale rýchla odpoveď. Celý rad arabských médií oznámil, že lode ruskej vojenskej flotily pri brehoch Sýrie zasadili presné údery na cieľ, následkom ktorých bolo zničené koordinačné centrum Západných tajných služieb v Sýrii v Dejr Izze, teda lokalite v západnej časti provincie Aleppo. Pri útoku zahynulo niekoľko desiatok západných špecialistov, ktorí sa zaoberali plánovaním operácií proti sýrskym a ruským vojenským cieľom. Útok bol realizovaný 3 raketami Kaliber a medzi viac ako 30 mŕtvymi boli spravodajskí špecialisti z Izraela, USA, Veľkej Británie, Saudskej Arábie, Turecka, Kataru.

Pre Západných expertov bol úder zasadený ako keby spoza hory Saman priamo na ňu. Hlboko v útrobách hory Saman je množstvo prastarých a dobre ukrytých jaskýň, teda celý, zložitý jaskynný systém. A práve v týchto jaskyniach si urobili svoj pelech Západné spravodajské služby. Pred čím to chceli tak dobre ukryť svoj koordinačný štáb?

Nuž tak či onak, odpoveď stála za to. Ostane – keďže Washington oficiálne vyhlásil, že cieľom ich útoku mali byť teroristi, a chybný útok koordinoval zničený štáb – vlastne iba dostali možnosť napraviť svoju chybičku…

Toľko teda k udalostiam poslednej doby v Sýrii. Vykročme však ďalej aby sme pochopili, prečo dnes ruský prezident V. Putin môže priamo vyhlásiť, že ruská armáda je najsilnejšia na svete, čo prinieslo nervóznu americkú odpoveď, že veď najsilnejší sú predsa oni. Sila však nie je v rétorike, ale v reálnych technickým možnostiach.

V USA začali vývoj nových, vysoko efektívnych druhov zbraní. V prvom rade sa ich úsilie zameralo na hyperzvukové technológie. Vyvíjajú hyperzvukový bezpilotný GLIDER HTV-2 a manévrovateľný kozmoplán X-41, ktoré sú charakteristické použitím hyperzvukových, priamych, presných vzduchových reaktívnych motorov.

Kozmoplán X-41 je schopný niesť bojovú hlavicu o hmotnosti 450 kg. To umožňuje použiť nielen jadrové bojové hlavice, ale aj vákuové a protikrytové, ktoré sú schopné prejsť betónom protijadrových krytov, teda umožnia ničiť chránené veliteľské body protivníka.

Projekt Boeing X-51 bude schopný vyvíjať rýchlosť do 6 400 km/hod. Zatiaľ bol raz vyskúšaný vo vzduchu na letových skúškach v máji 2010. Odvtedy boli uskutočné 2 neúspešné štarty, ktoré sa skončili zničením Glideru.

Zariadenie sa odpája od lietadla a pomocou boostra na báze vojenskej balistickej rakety naberá rýchlosť samostatne. Po dosiahnutí 5 400 km/hod. sa spúšťa vzdušno-reaktívny pohon, ktorý urýchli X-51 na určenú rýchlosť.

Rusko muselo na takúto hrozbu adekvátne reagovať. Dnes sa však iba dokončuje nasadenie technológií, ktoré boli vyvinuté ešte za čias ZSSR, presnejšie do roku 1990. Ide o projekt X-90 projektu GALA. Iba pripomíname, že ruský projekt sa volá „CH-90“. Raketa po spustení z lietadla dosiahla rýchlosť 5 400 km/hod, čo je hranica hyperzvuku. Potom však prišli na scénu ruskí liberáli a smutne známe 90-te roky a Jeľcin projekt uzavrel.

Potom však JANES INFORMATION GROUP z USA priniesla informáciu o skúškach ruskej hyperzvukovej zbrane Ю-71 z februára 2015. Skúšobný štart bol vykonaný z polygónu Dombarovskij pod Orenburgom. Ide o nám už známy Projekt 4202.

Medzikontinentálny balistická raketa SARMAT bola umiestnená na hyperzvukový aparát Ю-71. Tento nový aparát je schopný dosiahnuť rýchlosť 11 000 km/hod a môže niesť klasickú alebo jadrovú bojovú hlavicu.

Pri týchto gigantických rýchlostiach však prístroj môže ešte aj samostatne manévrovať, t.j. nie je zasiahnuteľný žiadnymi, ani najmodernejšími prostriedkami protiraketovej obrany (PRO). Toto vyvolalo paniku už aj v amerických médiách.

Okrem už spomenutého The National Interest a mnohých ďalších zdrojov napríklad The Washington Times otvorene vyjadril, že americkej stratégii bleskového úderu vyrástol vážny konkurent. Denník napísal, že „skúšobné štarty z polygónu Dombarovskij vo februári 2015 svedčia o tom, že Rusko aktívne vyvíja hyperzvukové transportné prostriedky, ktoré by mohli zásadne zväčšiť strategické možnosti jeho raketových síl.“

Objavenie sa takýchto technológií však znamená, že je potrebné zabezpečiť aj zodpovedajúcu PRO, aby Rusko mohlo chrániť seba aj svojich spojencov. Efektivita takéhoto štítu umožní existenciu alebo neexistenciu krajiny v prípade útoku takouto zbraňou. Bokom stáť jednoducho nemožno…

Medzi ďalšie moderné technológie patria aj lasery. Napríklad laserové zameriavanie sa používa ako v Rusku tak aj v NATO. A tu znovu – ešte za čias ZSSR – bola vyvinutá laserová pištoľ, ktorá iba za pomoci bežnej batérie dokázala za použitia kapsule so špeciálnou zmesou generovať laserový lúč. Zbraň bola vyvinutá pre potreby kozmonautov.

K nasadeniu však nedošlo – bolo to veľmi skoro. Zbraň však bola úspešné odskúšaná a bola schopná prepáliť na krátku vzdialenosť dierku do skafandra.

Na vývoji účinnejšej laserovej zbrane pre kozmický priestor sa pracovalo ďalej. Keď bola z kozmodrómu Bajkonur odpálená kozmická verzia laserovej zbrane, tak to už bol pri moci Reaganov kamoš Gorbačov, ktorý vydal rozkaz ju zničiť – zhorela v atmosfére.

Technológia pokračovala v projekte SKYF (SKÝT). Bola odskúšaná verzia SKÝT-D, ktorá sa používala na báze lietadla IL-76 MD. Projekt mal kódový názov A-60.

Komplexný skúšobný laserový systém bol inštalovaný na vojenské plavidlo, ktoré dostalo názov DIXON. Najskôr v rámci delenia Sovietskej armády pripadlo Ukrajine a onedlho – v r. 1995 – bolo „výhodne“ predané do USA. A tak sa v USA objavila nová laserová zbraň. Dnes je však známe, že hoci sa Američania snažili „hlavolam“ naozaj riešiť, nakoniec pôvodné nedostatky sovietskeho projektu „preplávali“ aj do „americkej“ laserovej technológie systému LaWS. Zatiaľ reálne dokázali neveľa. Impozantne pomocou lasera zostrelili bezpilotné lietadlo a zničili motor gumového člna. Na nič vážnejšie sa zatiaľ neodhodlali…

O moderných ruských laserových systémoch nie je skoro nič známe – na rozdiel od amerických prezentácií. Vie sa iba to, že sú zatiaľ používané v leteckom variante. Jeden z takýchto projektov je priamym pokračovateľom projektu A-60. V roku 2009 bol pomocou tohto zariadenia zostrelený cvičný letiaci cieľ vo výške 15 km. Je známe aj to, že existujú laserové systémy, ktoré sa inštalujú na SU-25 a bojové vrtuľníky Mi-28. Umožňujú znefunkčniť elektronické vybavenie nepriateľských letiacich rakiet a tak ich eliminovať. Jestvuje aj laserový systém „Prezident S“, ktorý vrtuľníku umožní vytvárať lživé ciele pre rušenie nepriateľských rakiet.

Ďalšou oblasťou sú mobilné protilietadlové komplexy, ktoré sú považované za poslednú líniu obrany pred nepriateľským vzdušným útokom. Tieto systémy sprevádzajú vojská a ničia lietadlá, vrtuľníky, drony aj vysokopresné zbrane (Tomahawk).

Mobilný protivzdušný systém STRELA 10MB je zatiaľ vo výzbroji, ale už úspešne prešiel skúškami nový systém SOSNA. Jeho maximálny dostrel je 2x väčší – 10 km namiesto 5 km – aj zásoba munície je dvojnásobná. SOSNA zasahuje a ničí ciele letiace okolo aj priamym zásahom. Komplex je plne automatizovaný a v automatickom režime na cieľ navádza opticko-elektronický systém schopný zasahovať ciele za každého počasia. Bojový systém je univerzálny a môže byť inštalovaný na kolesovom podvozku, pásoch aj na vojenských plavidlách.

O systém už prejavili záujem aj v Indii.

Systém je porovnateľný so švédskym RBS-70 a švajčiarsko-americkým A-DAC. Konkurenti však majú kratší dostrel a menšiu zásobu rakiet. A-DAC je navyše nedostatočne automatizovaný a používa ľahšie narušiteľnú rádiolokačnú stanicu.

Ďalšou oblasťou je vyložene ruská špecialita, ktorá nemá – a ani nemôže mať – nikde na svete obdobu. Na jeseň r. 2013 МИТ (Moskovský Inštitút Teplotechniky) – ktorý okrem iného vyvinul balistické rakety Bulava, Topoľ aj Jars – začal vyvíjať novú verziu železničného raketového komplexu. Nový projekt dostal názov BARGUZIN a bude nasadený v armáde do r. 2020.

Ide na pohľad o obyčajný nákladný vlak, akých jazdia tisíce. V zostave má mraziarenské vagóny. Vo vlakovej zostave je však umiestnených 6 medzikontinentálnych balistických striel JARS s akčným rádiusom 10 000 km.

Vlaková sústava je vyrobená tak, že jej neublíži ani jadrový výbuch v blízkosti. Na satelitných snímkach sa bude javiť ako úplne obyčajný nákladný vlak, ktorý sa môže nachádzať kdekoľvek na obrovskom území Ruskej federácie a za krátky čas  môže prekonať tisícky kilometrov. Je neustále v pohybe.

Zoznam nových vojenských technológií nemôže vynechať tankovú techniku. Tohtoročná vojenská prehliadka na Krásnom námestí v Moskve pri príležitosti víťazstva v Druhej svetovej vojne vyvolala na Západe panickú reakciu. Napríklad nemecký DER SPIEGEL. V ňom Hans Rüge, bývalý veliteľ štábneho plánovania MO NSR hovorí o nevyhnutnosti vybaviť tanky LAOPARD muníciou s uránovou vložkou. Dnešná nemecká tanková munícia nie je schopná preraziť ruský pancier. Takže Armata nebude bojovať s existujúcou nemeckou technikou, ale s tou, ktorá bude proti Armate ešte iba vyvinutá.

Armata váži 48 ton a vyvinie rýchlosť 90 km/hod. Nemecký Leopard váži 55 ton a vyvinie rýchlosť 72 km/hod. A americký Abrams je na tom ešte horšie – pri hmotnosti 70 ton vyvinie rýchlosť 64 km/hod.

Armata nie je iba nový tank, ale hlavne nová, univerzálna platforma, ktorá sa dá adaptovať pod každý zbraňový systém. Jej vybavenie umožňuje automatizovať mnohé procesy, ktoré predtým musela posádka robiť ručne – vrátane diaľkového ovládania stroja. Je pripravená aj na robotizáciu.

Nový Leopard chcú Francúzsko aj s Nemeckom vyvinúť do r. 2030. Tu nemožno vynechať komentár D. Rogozina, zástupcu predsedu vlády, ktorý má na starosti vojenské programy modernizácie ruskej armády: „Myslím, že Francúzom a Nemcom, alebo Američanom, alebo Izraelčanom, ktorí sa tiež hrdia svojimi tankami bude veľmi ťažko. Za prvé preto, že už dnes za nami zaostávajú 15-20 rokov. Za druhé preto, že aj keď nakoniec urobia niečo nové, tak my v tom čase už budeme mať niečo úplne iné“.

Po Druhej svetovej vojne postupne prestali na Západe venovať pozornosť vývoju pancierovej techniky. Zamerali sa na vývoj vysoko presných systémov, ktoré môžu používať v lokálnych vojnách. V súvislosti s nimi viedli reálne veľmi drahé zbrojné projekty, ktoré však slúžili hlavne na tunelovanie štátnych rozpočtov pre zbrojenie. Dokonca aj Nemci – ktorí sa kedysi mohli hrdiť svojou pancierovou technikou – majú dnes najmodernejší Leopard 2A7+, ktorý je však postavený na platforme vyvinutej v 60-tych rokoch minulého storočia. Hľa, čo napísal DIE WELT na túto tému:

„Nemecké tanky nemajú dostatočne efektívnu muníciu, ktorá by bola schopná preraziť technologicky pokročilejší pancier ruských líniových bojových strojov… od r. 2017 sa očakáva modernizácia tankovej munície s volfrámovou vložkou, ale tá bude vhodná iba pre Leopard 2A7, ktorých má Nemecko 20 kusov“.

A ruská armáda začína dostávať moderné Armaty T-14, ktorých v celkovom počte bude 2 000 kusov. Nuž, NATO potrebuje nové prostriedky nielen na vývoj nových tankov, ale aj na prostriedky protitankovej obrany. Tie staré sú proti Armate v podstate bezmocné. Nuž NATO – investuj… a my s nimi. Lákavé perspektívy. Západné médiá hovoria, že Armata značne predbehla západnú analogickú vojenskú techniku.

Ale prišla aj kritika Armaty. V podstate dosť neočakávane – od „priateľskej“ Číny, z firmy NORINCO. Výrobcu čínskej pancierovej techniky. Na svojej stránke porovnala Armatu so svojim tankom VT-4.

Číňania uviedli, že na dnešnom svetovom trhu pancierovej techniky ponúkajú nové modely iba Rusko a Čína. Čína predáva 3 rozdielne cenové subjekty VT-1, VT-2 a VT-4, zatiaľ čo Rusko iba T-90S. Tento – podľa nich – môže konkurovať iba modelu VT-1. Teda proti VT-4 možno postaviť iba Armatu.

Z čínskeho porovnania vychádza analogická úroveň automatizácie oboch tankov, ale údajne je inak v mnohých aspektoch VT-4 lepšia. Podľa nich nie je v Armate dobrý motor, lebo nezabezpečuje dostatočnú manévrovateľnosť, ťažšie sa chladí a jeho údržba je veľmi zložitá.

Podľa NORINCA má Armata problém aj s kľukovým hriadeľom, pretože počas príprav na slávnostný pochod sa v jednom tanku kľukovka zlomila. Problém je teda celkovo s prevodovou skriňou Armaty, zatiaľ čo VT-4 taký problém nikdy nemal. NORINCO tiež tvrdí, že VT-4 má lepší systém riadenia paľby, lebo zodpovedá „súčasným požiadavkám“.

Ak sa pozrieme na tieto rozdiely detailne hneď zistíme, že veci sa majú inak.

Číňania považujú za výhodu váhu svojho tanku – 52 ton. Je to samozrejme dobrá hodnota v porovnaní ťažším nemeckým Leopardom nehovoriac už o americkom Abramse. 48 tonová Armata je pre nich nedostihnuteľná.

Čínsky motor má 1 300 HP a dosiahne rýchlosť 70 km/hod. Ruský motor má však 1 500 HP a dosiahne rýchlosť 90 km/hod.

Oba tanky majú rovnaký kaliber dela, ale Armata má palubný priemer 45 výstrelov, VT-4 iba 38.

Keď už je reč o dele, tak všeobecne sa uznáva, že najlepšie delo má nemecký Leopard 2. Kaliber 120 mm L55. Armata má 125 mm delo 2A82-1M. Úsťová energia hlavne dela Armaty je 1,17 vyššia ako u Leopardu, pričom úroveň automatizácie je rovnaká.

Prítomnosť aktívnej pancierovej obrany T-14 je – aj podľa Číňanov – výhodou Armaty. No a čo sa týka „zlomeného“ kľukového hriadeľa na prípravách na Krásnom námestí – Armata odtiaľ nakoniec odišla po vlastnej osi. Ak by bol problém v zlomenej kľukovke, tak takéto niečo by proste nebolo možné.

Za všetko hovorí fakt, že o kúpu Armaty prejavila záujem nielen India, ale aj samotná čínska vláda. Ruská armáda je však prioritným zákazníkom pre ruský vojenský priemysel dneška. Kým nebude plne uspokojená požiadavka dodávky – 100% – pre armádu, nebude sa expedovať za hranice ani jediný kus. A potom už nebude treba nikomu nič dokazovať.

Podať aspoň základné informácie o rozsahu modernizácie ruskej armády a teda pochopiť, prečo sa Západ zľakol nie je vôbec krátka úloha. Preto príde ďalšie pokračovanie…

26.12.2016

Na obrázku môžete vidieť momentku zachycujúcu príchod oddielov ruského Specnazu do Sýrie. Ich úlohou je hlavne plniť úlohy spojené s ochranou vojenského letiska, protilietadlových systémov a ďalších dôležitých vojenských objektov. Svoje úlohy – ako celá ruská posádka v Sýrii – si plnia na jednotku. A prečo práve činnosť ruskej armády v Sýrii je dôležitá? Pretože na jej pozadí dostalo NATO – na čele s USA – možnosť v priamom prenose vidieť bojové možnosti modernej ruskej armády. Pentagon zamrel v úžase prekvapenia – a projekt útoku na Rusko bol znovu odložený. Nie, netreba preceňovať výsledky volieb amerického prezidenta. Ten aj keby ako chcel meniť veci, nebude môcť – aspoň nie hneď – zmeniť kurz doktríny americkej vojenskej mašinérie, ktorú starostlivo „montovali“ a „mastili“ už od počiatku vzniku ZSSR. Ostatne, aj tento vznikol „vďaka“ nim.

Keďže tento článok píšeme na konci roka 2016 poohliadnime sa na niekoľko súvislostí, ktoré sa počas roka vynorili. Jednou z nich bola – a stále je – demonizácia ruského prezidenta Putina. Tejto špinavej kampane sa zúčastnili aj niekedy solídne časopisy. Nuž napríklad takto:

Ako sme už uviedli v inom článku, problém s likvidáciou civilného obyvateľstva je sotva problémom ruskej armády. Ale možno by nebolo od veci si trochu pospomínať. Napríklad na americko-britský útok na Irak r. 2003, ktorý sa ukázal absolútne neopodstatnený – okrem toho sa už objavujú správy o likvidácii viac ako milióna irackých obyvateľov. A prvý decembrový týždeň 2016 končiaci americký prezident Obama na svojom poslednom prejave k americkej armáde vo funkcii hlavného veliteľa ozbrojených síl uznal, že vznik ISIL je dôsledkom amerických chýb, ktorých sa dopustili pri útoku na Irak. Čo na tom zmení jeho snaha preniesť všetky chyby na Busha… množstvo ľudí už za ich „chybičky“ zaplatilo životmi.

Keď USA a Veľká Británia bez príčiny napadli Irak bol britským premiérom T. Bliar. Nie všetci obyvatelia Británie ho však zato chválili, čo neraz vyjadrovali aj pred budovou sídla britskej vlády, ale západným médiám to akosi nevadí.

Dnes je váženým členom spoločnosti, prednáša po univerzitách a aj priznáva, že to celé akosi nebolo v poriadku. Stovky tisíc zabitých civilov v Iraku – ale prečo západné časopisy nekreslia na svoje titulné stránky napríklad Bliara s krvavými lietadielkami v očiach? Veď chyby aj verejne priznal…

Nečudo, že pred voľbami amerického prezidenta sa objavili aj takéto obrázky:

Samotná kandidátka vyhlásila, že prvou vecou v Sýrii – ak vyhrá – bude vyhlásenie bezletovej zóny. V praxi by to znamenalo, že Američania začnú zostreľovať ruské vojenské lietadlá. Ruská armáda je samozrejme na takúto alternatívu pripravená, takže odvetou by bola likvidácia amerických lietadiel a techniky. Ako by to celé dopadlo? Jadrová vojna bola naozaj „za rohom“. Veď – a to už prebehlo v amerických médiách – práve ona dotlačila Obamu k útoku na Lýbiu. Aj tam to začalo vyhlásením bezletovej zóny. Dovtedy bol v krajine poriadok a o žiadnom ISIL nikto ani neslýchal…

V čase písania tohto článku je už väčšina územia mesta Aleppo v Sýrii v rukách sýrskej armády. V Iraku – v rámci volebnej kampane Demokratickej strany – prebieha spojenecký útok na Mosul. Prečo si inak „pozorné“ Západné médiá nevšímajú čo sa tam deje? Nuž aspoň niečo z toho, čo vidno na záberoch zo satelitov a ukázala to aspoň ruská armáda.

Na snímke vľavo je satelitný snímok školy v Al-Hadž Junus vo východnej časti Mosulu, ktorý bol urobený 7. septembra 2016. Na snímke vpravo je to isté miesto zosnímané 22. októbra 2016. Namiesto dvoch budov školského areálu vidno dva krátery po leteckých bombách o priemere 17 metrov.

Ďalšie satelitné snímky zachycujú civilnú štvrť mesta Chazna. Vľavo snímok z 25. septembra 2016. Druhý snímok je z 23. októbra 2016.

Skoro ráno o 03:35 25. októbra zaútočilo lietadlo amerického taktického letectva za použitia rakiet aj bômb na školu v meste Tel Kaif 14 km na sever od Mosulu. Znovu mŕtvi aj ranení…

USA jednostranne odstúpili od viacerých medzinárodných dohôd. Dôležitá je (bola) napríklad dohoda o protiraketovej obrane aj ďalšia dohoda s Ruskom o zničení obohateného plutónia. Takto prinútili Rusko vyvíjať útočné systémy, aby mohla byť dosiahnutá jadrová parita. Podľa zatiaľ platných medzinárodných dohôd musí jedna strana upovedomiť druhú o prebiehajúcom vývoji nových zbraní strategického určenia. Preto sa na internetovej stránke ruského štátneho raketového centra Akademika Makajeva pred časom objavilo zobrazenie perspektívneho raketového systému strategického určenia pod kódovým názvom RKSN SARMAT. NATO si ju zaviedlo do svojho systému identifikácie ako SATAN-2. Treba zdôrazniť, že toto je klasifikácia NATO, nie Ruska.

Raketa zaručene prekoná akúkoľvek dnes existujúcu protiraketovú obranu a na akékoľvek miesto na Zemi – aj cez severný alebo južný pól – dopraví delený jadrový náklad o hmotnosti 10 ton.

Sarmat je navyše určený ako nosič hyperzvukových bojových blokov pod kódovým označením 4202. Blok sa vo výške 100 km oddelí od nosiča a po „fantazijnej“ trajektórii pri rýchlosti 15 krát prevyšujúcej rýchlosť zvuku (7 km/s) pokračujú všetky časti bloku k svojim cieľom. Blok 4202 bol už navyše úspešne odskúšaný a je plne funkčný. Hoci zábery na youtube nie sú skutočné, je aj tak známe, že štart prebehol v Oremburgskej oblasti a zasiahnutý cieľ bol na Kamčatke. Tieto systémy sa už vyznačujú vlastnosťou, že v nich nie je ANI JEDINÝ importovaný komponent. Vďaka Západu za embargo… Na Rusko jednoducho ich pravidlá neplatia.

Situácia v oblasti vojenských technológií z pohľadu Západu „explodovala“ v okamihu, keď ruská Kaspická flotila odpálila na ciele v Sýrii 26 rakiet Kaliber. Prečo tento útok šokoval Pentagon?

Rakety preleteli nad Iránom a Irakom, vykonali niekoľko zákrut a zasiahli 11 cieľov na území Sýrie. Bolo to doslovne teatrálne použitie vysokopresnej zbrane na vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov. USA doteraz ani nebrali do úvahy, že niekto iný okrem Pentagonu môže ovládnuť vzdušný priestor. Ide totiž nie iba o prosté ovládnutie vzdušného priestoru, ale o schopnosť zasadiť údery teroristom kdekoľvek na Blízkom alebo Strednom Východe.

Súdiac podľa reakcie Západných médií útok Kalibrami vyvolal v USA reakciu blízku hystérii. Hneď dve komisie Kongresu oznámili, že zahajujú vyšetrovanie s cieľom vyjasniť, ako mohli americké spravodajské služby podceniť taký aktívny a agresívny vstup Ruska do chodu udalostí v Sýrii. Kritika kongresmanov sa koncentruje najmä na to, že USA má ohromnú špionážnu sieť, a teda informácie o tom, že Rusko koncentruje dostatočný vojenský potenciál na efektívny boj a ovplyvňovanie udalostí očividne išli na všetky inštancie, ale výsledkom bolo – ako tvrdia Washington Post a New York Times – že tieto správy buď niekto uložil do šuflíka, alebo boli zretušované do takej podoby, aby sa páčili politikom. A tak titulky Západnej tlače štýlu „To čo sa stalo je porážka NATO“ bolo ešte to najmiernejšie, čo sa počas celého nasledujúceho týždňa objavovalo.

V ten „osudový“ utorok 4 lode Kaspickej flotily dorazili zo severu na juh Kaspického mora na miesto určenia. Nasledovala krátka previerka systémov, spresnenie cieľov a na nočnej oblohe jasne zažiarilo 26 „hviezd“.

Video tohto odpalu už za prvé 4 dni nabralo na youtube vyše 5 miliónov prehliadnutí. 26 rakiet Kaliber, každá s bojovou hlavicou o hmotnosti okolo 0,5 tony vyštartovali na svoju cestu k bojovníkom a strategickým objektom ISIL do Sýrie. Odklon od cieľa v mieste zásahu neprevýšil 3 metre. Ruská armáda ukázala, že dokáže pracovať s presnosťou klenotníka.

Všetky ciele boli zasiahnuté, civilný objekt nebol zasiahnutý žiaden. Výsledný efekt potvrdil vysokú efektivitu Kalibrov na vzdialenosť nad 1 500 km. V Národnom centre obrany v Moskve o niečo neskôr podali novinárom podrobnejší opis útoku. Na obrovskom monitore ukázali podrobné trajektórie rakiet, cieľové body a správu doplnili aj satelitnými snímkami.

Dovtedy bol hlavným tajomstvom Kalibrov ich akčný rádius. Vo všetkých oficiálnych materiáloch sa uvádzala vzdialenosť 300 km. V skutočnosti všetky exportné varianty, ktoré Rusko predávalo do zahraničia aj mali takýto dostrel.

Americkí experti samozrejme predpokladali, že Rusi pre svoju vlastnú potrebu robia iný variant. V tých najodvážnejších štúdiách uvádzali ako možný akčný rádius „až“ dvojnásobok, t.j. 600 km. Presný zásah na 1 500 km sa pre všetkých stal absolútne neočakávaným.

Už na prvej tlačovej konferencii hovorcu amerického Ministerstva zahraničných vecí sa stalo jasným, že USA nielenže nemali ani poňatia o takejto technológii, ale dokonca neboli ani technicky v stave zaznamenať odpal rakiet a letovú dráhu na ciele – a to už je z vojenského pohľadu katastrofa. Otázkou ostáva, čo z týchto dvoch „ukážok“ je horšie.

A tu dokonca Kurdi, ktorí zo všetkých vysoko technologických prostriedkov sledovania mali k dispozícii iba svoje smartfóny dokázali nasnímať let Kalibrov na oblohe. A Američania s ich satelitmi a najväčším vojenským rozpočtom na svete NEZBADALI a NEVIDELI NIČ.

Svoju technologickú nekompetentnosť sa ako zvyčajne pokúsili presmerovať a prehlušiť informačnými zbraňami. Na CNN sa rýchlo objavila „novinka“, t.j. informácia, že 4 ruské rakety nedoleteli na ciele a spadli v Iráne.

V éteri CNN odznelo: „Nejaké 2 oficiálne subjekty z Pentagonu povedali CNN, že ruské rakety spadli“… Ale to už je dobre známa metóda. Ak sa v amerických médiách odvolávajú na oficiálne zdroje a neuvedú žiadne mená znamená to, že žiadne dôkazy proste NEEXISTUJÚ.

Netreba ani hovoriť o rozhorčenej reakcii iránskeho brigádneho generála Mussa Kamaliho, ktorý toto vyhlásenie nazval lžou a súčasťou psychologickej vojny. Podľa údajov iránskej armády všetky Kalibre bez problémov preleteli nad územím Iránu.

Zásadný efekt však Kalibre neurobili iba v Sýrii teroristom z ISIL, ale najmä medzi americkými politikmi. Napríklad americký internetový denník THE DAILY BEAST (thedailybeast.com) vyšiel s veľkými titulkami: „RUSKÁ RAKETA OTRIASLA SVETOM“. V článku sa okrem iného píše:

Rakety, ktoré v Pentagone označujú SS-N-30 boli do 7. októbra svetu v podstate neznáme. Dokonca aj expertom na vojenské možnosti Ruska. Z mnohých pohľadov to bolo posolstvo svetu, ale osobitne Amerike o tom, že kedysi napoly zničená ruská flotila je znovu funkčná a že putinovskí raketčíci teraz patria medzi najlepších na svete.

Americká tlač porovnala ruský Kaliber – ktorý má v klasifikácii NATO prezývku „Spopolňovač“ – s dobre známym Tomahawkom. Výsledok vyšiel v neprospech Tomahawku. Ruské raketové systémy zabezpečili zasiahnutie 11 cieľov 26 raketami, t.j. priemerná nálož je iba niečo málo nad 2 rakety na jeden cieľ. Američania štandardne uvažujú 3-4 rakety na jeden cieľ. To hovorí o tom, že ruské rakety sú čo do stupňa spoľahlivosti a presnosti zasiahnutia cieľa značne pred americkými.

Okrem toho v americkej flotile sú systémy rakiet takéhoto druhu inštalované na krížniky, torpédoborce a strategické ponorky s výtlakom nad 9 000 ton. Kalibre však Rusi odpálili z lodí, z ktorých niektoré nemali výtlak ani 1 000 ton. Znamená to, že dnes aj malé ruské lode – v podstate strážne člny – môžu ako rovný s rovným bojovať s americkou flotilou a zničiť ju. Zničiť mohutné lode za miliardy dolárov… Ruský vojenský rozpočet je niekde na úrovni okolo 10% amerického, ale Rusko používa princíp rozumnej dostatočnosti. Ciele sú však v potrebnej miere efektívnosti dosahované.

V danom okamihu je výsledok taký, že americká vojenská flotila sa zmenila na hromadu plávajúceho šrotu. Aspoň teda na nejaký čas, lebo určite budú robiť horúčkovité opatrenia a hľadať riešenia. Vyzerá to však tak, že vlak im akosi často v poslednej dobe uteká…

Dnes je jasné, že akčný rádius Kalibra nekončí ani pri 4 500 km. A to je absolútne logické, veď už jeho predchodca – raketa GRANAT – mala dosah ešte na začiatku 80-tych rokov 3 000 km. A prečo by mali ruskí konštruktéri 30 rokov spať? Presné údaje sú však tak či onak vojenským tajomstvom. Ale ak by Kalibre mali dosah „iba“ 4 000 km, tak niekoľko člnov na Kryme a Kaliningrade môže kontrolovať územie v podstate celej Európy a Stredného Východu.

Kaspická flotila už pokryje aj Blízky Východ a značnú časť Ázie. No a Tichooceánska flotila zabezpečí bezpečnosť východných hraníc Ruska.

Kaliber môže byť odpaľovaný z hladinových plavidiel, ponoriek a lietadiel, a to už dokonca zo stíhačov typu SU-35 a MIG-35. Raketa letí vo výške 5-10 metrov nad zemou a medzi kopcami, takže sa stáva v podstate nezachytiteľnou. Nezachytí ju ani americký NORAD, t.j. systém vzdušnej a kozmickej obrazy USA. Na vytvorenie tohto systému minuli v USA trilióny dolárov… ale Kalibre môžu niesť aj jadrové hlavice. Nuž hľa, čo povedal admirál William E. (Bill) Gortney, veliteľ NORAD, ktorý len v tomto roku odišiel do výslužby:

Rusi vyvíjajú riadené rakety, ktoré sú veľmi presné a majú veľmi veľký akčný rádius do takého stupňa, že ich strategické letectvo teraz nemusí opustiť ruský vzdušný priestor a môžu použiť bežné jadrové hlavice proti cieľom a kriticky dôležitej infraštruktúre v Kanade, USA aj na tichomorskom, Severozápadnom pobreží… to nás prinúti chytať šípy namiesto toho, aby sme chytali lukostrelcov…

Nuž aj preto šéf Pentagonu A. Carter nazval ruský postup hrozbou. A európske krajiny – členovia NATO – ktoré doteraz umožňujú Američanom na svojich územiach inštalovať vojenské komplexy zamerané proti Rusku by teraz mali začať naozaj rozmýšľať, či sa dokážu vyhnúť odvetnému úderu… ako ich doteraz ubezpečoval Washington.

Ale toto ešte nie je všetko. Na viac sa pozrieme v druhej časti.

08.12.2016

V poslednom čase sa pozornosť okolo vývoja vojenskej situácie v Sýrii skoncentrovala na udalosti v meste Aleppo a okolí. V meste je obkľúčená značná časť bojovníkov krídla Al-Kajdy, ktorú Západ s obľubou nazýva „Umiernená opozícia“. Okrem Západu ešte naši hrdinskí, vojnu v žiadnej podobe nikdy neokúsiaci americko-bratislavskí reportéri našich slobodno-amerických médií. V súvislosti s nimi možno povedať, že (možno) majú svoj vlastný názor, ale rozhodne s ním nesúhlasia. Súhlasia s názorom CNN…

Celý Západný svet jednohlasne kritizuje Rusko a postup jeho armády v Sýrii. Treba však – čo už nikoho neprekvapí – zopakovať, že západné média nijako nepredkladajú žiadne konkrétne dôkazy o údajných „zverstvách ruskej armády“, ale na svoje vlastné „hrdinské činy“ – určite zo skromnosti – zabúdajú. V podstate ohováranie bez dôkazov je výhodnejšie – netreba sa obmedzovať iba na nejaké zbytočné, suché fakty.

V októbri 2016 sa nechal počuť americký generál Mark Milley s vyhlásením, že vojna s Ruskom je už iba otázkou času.

Ako náčelník Štábu pozemných vojsk armády USA to nie je nijako bezvýznamný či neinformovaný človek. Môžeme ho citovať: „Chcem jasne povedať tým, ktorí chcú odporovať USA, tým, ktorí nám želajú zlo, tým, ktorí sa snažia narušiť náš životný štýl a životný štýl našich priateľov a spojencov: Ozbrojené sily USA vás zastavia a nabijú tak, ako vás nikto nikdy nenabil – to sa určite stane“. Nuž, ľudské práva sem, ľudské práva tam – zločin je iba nepodriaďovať sa vôli USA. Skutočne ľudský a tolerantný rozmer…

Pre tých, ktorí si niečo pamätajú niekoľko obrazov. USA od vojny vo Vietname až doteraz ešte nikoho neobránili, ale pritom napáchali nespočítateľné množstvo reálnych vojnových zločinov. Akosi však nikto nezostavil žiaden vojnový tribunál a už len vo Vietname bolo toho viac než dosť. Používali taktiku spálenej zeme, neľútostne likvidovali domáce, civilné obyvateľstvo – veď zabili vyše 3 miliónov Vietnamcov. Úplne ničili, pálili či so zemou zrovnávali celé dediny. Používali Napalm a to aj proti deťom. Agent Orange nasadzovali ako chemickú zbraň. Navyše, všetky tieto vojnové zločiny sú dôkladne zadokumentované… a nič sa nedeje.

Nie posledná bola Juhoslávia a bombardovanie civilných objektov. Do zoznamu ich „veľkých činov“ patrí Irak, Afganistan, Líbya, Sýria, ostatne aj Jemen. Možno to považovať za kompletný zoznam? Odpoveď poznáte sami.

Ale aby sme iba „neohovárali“, porovnajme výsledky bojových operácií americkej aliancie (A USA) v Sýrii – ktorú tam nikto nepozýval – a operácie ruských Vzdušno-kozmických síl (VKS RF) od 30. septembra 2015 po začiatok októbra 2016:

Počet bojových výletov VKS RF: 16 285

Počet bojových výletov Aliancie USA: 7 909

Počet úderov po objektoch teroristov (VKS RF): 53 906

Počet úderov po objektoch teroristov (A USA): 2 227

Následkom týchto leteckých úderov VKS RF bolo zlikvidovaných:

• Viac ako 35 000 teroristov;
• Z toho veliteľov a vodcov:  267;
• Tankov: 125;
• Salvových raketových systémov: 124;
• Obrnených transportérov a BVP: 184;
• Pick-upy vybavené veľkokalibrovými guľometmi a raketami (tzv. „Džihádmobilov“): 975;
• Následkom náletov bol o 70% znížený nelegálny export ropy.

Za ten istý čas sa A USA môže pochváliť:

• Zničené mosty cez Eufrat: 3 (používané najmä miestnym obyvateľstvom);
• Zničená elektráreň v Aleppo;
• Nálet na sýrsku armádu bojujúcu proti ISIL v meste Dair-Ez-Zaur. Výsledkom bolo 62 mŕtvych vojakov a vyše 100 ranených;
• 20 dedinských domov na juhu Sýrie na hranici s Jordánskom… ale to nie je všetko.

Britskému 4. kanálu sa podaril jeden naozaj „husársky kúsok“, keď 4. októbra 2016 odvysielali reportáž s povstalcami v Aleppo:

V dokumente vystupuje – síce aj potme – aj niekoľko „hrdinov“ bojov:

Všetko by síce pre nevedomých divákov vyzeralo dobre, keby práve títo hrdinovia nevystupovali na iných, skôr natočených záberoch z internetu. Jednoducho nemohli odolať a – ako vždy – si narobili kopu „selfov“ z mnohých „zaujímavých“ akcií, na ktorých sa už zúčastnili:

Na obrázku hore sú obaja „protagonisti“ britského dokumentu vedľa zajatého, dvanásťročného palestínskeho chlapca, ktorého „pózujú“ hlavorezi – priatelia našich „dokumentaristov“. Táto „zábava“ skončila odrezaním hlavy chlapcovi:

Záznam „zábavy“ vyložili na internet v júli 2016. A už v októbri 2016 pózovali pre britskú televíziu:

Nuž, toto je „Umiernená opozícia“, ktorú podporuje Západ. Radosť spolupracovať s takýmito vlastencami…

ISIL je financovaný z fondov v Saudskej Arábii, zbrane si však už nakupujú sami. Podľa zdroja Huffington Post ich nakupujú najmä od krajín bývalého Východného bloku, ktoré pomerne nedávno vstúpili do EÚ a Ukrajiny. Napríklad práve Ukrajina nedávno dodala teroristom takéto protilietadlové raketové systémy. Ale okrem nich sú tam veľmi aktívni „tradiční“ dodávatelia najmä z Turecka a – samozrejme – v lokalite nemôžu chýbať Angličania.

Prečo je Aleppo také dôležité? Do r. 2011 to bolo jedno z najprosperujúcejších miest regiónu, čo do veľkosti bola pred ním iba Káhira a Istanbul. V meste boli stovky historických a kultúrnych pamiatok, mnohé z nich sú dnes už zničené. Je to veľký dopravný uzol. Prechádza cez neho železnica, ktorá spája juh Sýrie so severom a Tureckom. Mesto je zároveň na diaľnici medzi Damaskom a východom krajiny. Možno povedať, že kto ovládne mesto, ten zvíťazí vo vojne. Aleppo má naozaj mimoriadny strategický význam.

V samotnom Aleppe je však situácia veľmi zložitá. Všetky bojujúce strany používajú množstvo podzemných tunelov, ktoré spájajú dokonca už vedľa seba ležiace domy. Možno povedať, že tu neexistuje pojem front a tyl. Na strane prezidenta Sýrie v Aleppe bojujú okrem sýrskej armády aj sily domobrany. Ide o obyčajných, civilných obyvateľov, ktorí pred vojnou nikdy nedržali v rukách zbraň. Sú to otcovia rodín brániaci svoju vlasť. Za nimi stoja ich ženy, deti, rodičia a ostatná rodina. Už nemajú kam ustúpiť.

Sýrska armáda používa v boji najlepšie tanky momentálne používané v bojových podmienkach: T-90:

Podľa svedectiev tých, ktorí za nimi bežia do útoku majú vynikajúce manévrovacie vlastnosti a veľmi dobrú obranu pred protitankovými prostriedkami nepriateľa – ktoré sú spravidla „Made in USA“.

Vo vojne bojuje aj Hizballáh a asi 12 000 vojakov z Iránu. Táto pomoc však v podmienkach bojov v Aleppe neznamená veľkú prevahu. V lete 2015 boli sily vládnych vojsk v podstate zničené. Štvorročná vojna doviedla mesto do úplnej anarchie. Vojenské možnosti Damasku sa ešte pred rokom „vyparovali“ každým dňom. ISIL už v podstate dennodenne hovoril o svojom skorom a neodvratnom víťazstve. Denne vykonávali hromadné popravy vojakov aj civilného obyvateľstva, ktoré nahrávali na video a rozosielali internetom.

Všetko sa zmenilo až s nástupom ruského letectva. Útoky sú vedené presne a efektívne, zasahujú iba objekty, kde boli stovky teroristov vrátane výzbroje a iné vojenské materiály. Navyše, všetky útoky sú koordinované a odsúhlasované s armádou Sýrie. Aj záznamy týchto operácií sa dostávajú na internet. Dnes už vládne vojská obkľúčili Aleppo a vedú si úspešne – čo vidno aj na nervóznej reakcii Washingtonu.

V polovici októbra 2016 sa odohral letecký útok dvoch belgických F-16 na civilné objekty, ktorého obeťami bolo 6 ľudí a niekoľko ranených. Západná tlač okamžite rozbehla kampaň, že to boli „zlí Rusi“. Belgické Ministerstvo obrany „o ničom nevie“, čo chladnokrvne oznámil aj samotný minister obrany Steven Vanderput.

Nuž, západná koalícia aktívne pomáha teroristom, a to nielen údermi po civilnom obyvateľstve. Na prístupovej ceste k Aleppo vidno vedľa cesty veľké množstvo zničených áut – väčšinou to sú Toyoty – ISILU, ktoré boli väčšinou poupravované na guľometné varianty. Sú to typické autá už spomínaných „Džihádmobilov“. Dodávali im ich Američania cez Turecko do Aleppa po stovkách. Veď boli pre „Umiernenú opozíciu“.

A vozila sa v nich – akože inak – Američanom priateľská „Umiernená opozícia“:

Radosť bojovníkov ISIL bola – ako vidno z videí po internete – veľká vždy, keď dostali novú „zásielku“ z Washingtonu:

Všetko pekne natáčali a umiestňovali na youtube. Treba predsa svojim chlebodarcom zdokumentovať čo robia. Účtovné pravidlá sú všade neúprosné…

USA sa vždy ospravedlnili. Ich „piloti zle vypočítali rýchlosť a silu vetra a náhodne zhadzovali kontajnery so zásobami na pozície ISIL“. Žeby mali takých neskúsených pilotov?

Pozrieme sa trochu podrobnejšie na belgický útok na civilné objekty, pri ktorom zahynulo 6 ľudí – vrátane žien a detí – a z ktorého Západné média obvinili Rusko ešte pred návratom Belgičanov na základňu v Jordánsku.

Belgický minister obrany zaujal pozíciu „ja nič, ja muzikant“ a zrazu všetci akosi ohluchli. Problém však je – pre nich – v tom, že ruská armáda vidí všetko, čo sa dostane do vzdušného priestoru a počuje všetko, čo medzi sebou komunikujú v éteri. A to nie je všetko – všetko sa 24 hodín nahráva do záznamu. Pre ruskú armády dnes nie je nič neviditeľné nielen v celom vzdušnom priestore Sýrie, ale aj v celom vzdušnom priestore Iraku, Turecka, Jordánska, Izraela, Libanonu a Cypru. Netušili, že také niečo je vôbec technicky možné – veď oni majú najlepšie techniku na svete a svoje komunikácie dobre chránené. Teda – ako vidno z výsledkov – iba podľa ich vlastného názoru.

Veď ak by toto ruská armáda nemala dnes pod kontrolou – aj vzhľadom na skúsenosti s Turkami – tak bojové operácie by nemohli prebiehať. Je zabezpečená 100% priezračnosť oblohy letovej zóny a absolútna priezračnosť toho, čo sa deje v éteri a to režime reálneho času a – zásadne – do záznamu.

Priebeh belgického útoku na dedinku Hassadžek pri Aleppe podrobne opísal generál Konašenkov z riadiaceho strediska vojenských operácií v Moskve. Všetko je – pekne priezračne – na veľkom monitore. Nič sa nedá ukryť.

Útok realizovali dve belgické F-16 s identifikačnými kódmi podľa systému rozpoznávania SVOJ/CUDZÍ 4701 a 4702. Štartovali z vojenskej základne v Jordánsku:

Rozpis letovej dráhy a náletu vyzerá skrátene takto:

01:34 Štart z leteckej základne v Jordánsku (obe stíhačky F-16 často lietajú vo vzdušnom priestore Sýrie);

01:55 Vstup do vzdušného priestoru Iraku;

02:37 Vstup do vzdušného priestoru Sýrie 115 km severozápadne od osady Dajz-Ez-Zaur;

02:52/02:59 sa napojili na americké tankovacie lietadlo KS-135 a dopĺňali palivo. Potom nabrali kurz na severozápad;

03:10 preleteli 80 km severozápadne od mesta Er-Rakka. Preleteli nad Eufratom a pokračovali kurzom 260° na západ k sýrsko-tureckej hranici. Južne od mesta AAzaz vykonali obrat vľavo a pokračovali kurzom 90° na východ;

03:35 Zaútočili na kurdskú dedinu Hassadžek v provincii Aleppo. Výsledkom je 6 mŕtvych a 4 ranení;

04:19-04:43 Oba F-16 opakovali doplnenie pohonných hmôt z amerického KS-135 a vykonávali vzdušné hliadkovanie v oblasti mesta Aazaz na sever od Aleppa. Potom nabrali kurz na severovýchod smerom na Irak;

07:25 opustili vzdušný priestor Sýrie.

Všetky lietadlá, ktoré sa objavia vo vzdušnom priestore majú svoje identifikačné príznaky. Následne sa všetky ich identifikačné údaje zaznamenávajú a zavádzajú do databázy monitorovacieho systému. Znamená to, že už pri druhom vstupe do monitorovaného vzdušného priestoru sú lietadlá známe. To nebránilo ministrovi obrany Belgicka vyhlásiť, že belgická armáda nemá lietadlá s takými identifikačnými číslami a že ani ich F-16 tam a vtedy vôbec neboli. Ministerstvo zahraničných vecí RF teda predvolalo veľvyslanca Belgického kráľovstva a odovzdalo mu celú dôkazovú dokumentáciu týkajúcu sa letu a útoku ich lietadiel. Veľvyslanec síce dokumenty prevzal a odovzdal do Bruselu… ale NIČ sa nestalo. Nastalo ÚPLNÉ TICHO. Toto je pravá tvár demokracie.

Treba priznať, že pre Belgicko bolo predloženie takéhoto dôkazového materiálu – presnejšie ukážka možností ruskej armády – mierne povedané prekvapením, ale skôr šokom. Oni si mysleli, že trochu polietajú, niečo zbombardujú – a „pripíšu“ si ďalší nálet proti teroristom. A ostané bude na Rusov… ale nepodarilo sa. Ministerstvo obrany RF im predložilo trasu ich vlastných lietadiel rozpísanú po sekundách vrátane ich vlastných identifikačných čísel. Nuž teda, sklopili chvost… a rozmohlo sa ticho.

Ruská federácia vyslala oficiálny dopyt 20.10.2016 do centrály NATO na uvedený nálet. Ich odpoveď zapadla do celkového kontextu Západu. Oni oficiálne ako Aliancia v Sýrii nie sú, treba sa pýtať Belgicka. A kruh sa uzavrel.

Hlavnou otázkou teda ostáva: PROTI KOMU V SKUTOČNOSTI KONÁ PROAMERICKÁ ALIANCIA V SÝRII? RF už dlhodobo žiada – oficiálnymi diplomatickými kanálmi – USA, aby jasne rozdelili a upresnili ktorí teroristi sú umiernení a ktorí nie. Následne v „spojeneckom“ éteri počúvajú, čo hovoria americkí dôstojníci medzi sebou. Nerobia nič. Dokonca medzi sebou otvorene v éteri hovoria, že ani neplánujú robiť nejaké delenie teroristov. Veď ani im nie je jasné, ako sa také niečo dá urobiť. Potom – následne – po nejakom čase príde po diplomatických kanáloch ďalšia požiadavka o čas, aby ešte vydržali, potom hneď žiadosť, aby neútočili na „Umiernenú opozíciu“ (ktorá reže hlavy civilom). Potom žiadajú humanitárnu pauzu, potom ďalšiu… a tak donekonečna.

Vo východnom Aleppo je dislokovaných 32 dôstojníkov Pentagonu. Čo tam robia? Školia? Koho a v čom školia? S akými cieľmi to robia je jasné z výsledkov. Pre nich je tam jediný nepriateľ, ktorý im všetko pokazil: Rusko. Nuž teda títo americkí poradcovia ako jednu z najnovších akcií zabezpečili distribúciu dodaných ukrajinských protilietadlových raketových systémov pre malé výšky. Je to už dobre známy fakt. Kedysi to predsa pomohlo proti sovietskej armáde v Afganistane, tak prečo to neskúsiť znovu?

Tieto protilietadlové systémy sú efektívne na letiace ciele do výšky 3 km. Ale čo ak sa nakoniec „kdesi rozplynú“ a nakoniec budú použité aj proti Američanom a ich priateľom?

K brehom Sýrie sa blíži obdivuhodná úderná sila na čele s lietadlovou loďou Admirál Kuznecov, pričom v zostave je aj ťažký krížnik Peter Veľký. Netreba veľa hovoriť – na internete nájdete o nich dosť informácií.

Západ reaguje od veľkého prestrašenia do nervóznych pokusov sa z Ruska vysmievať. Fakty však ostávajú faktami.

20. októbra sýrska armáda a VKS RF vyhlásili dočasné zastavenie bojov s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu aj bojovníkom so zbraňami opustiť Aleppo a tak znížiť straty na životoch. Teroristi držia ako rukojemníkov niečo do 100 000 civilných obyvateľov. Pre tých, ktorí chcú povedať, že títo odmietli odísť k sýrskej armáda dopĺňame, že do oblasti pod kontrolou vládnej armády sa uchýlilo viac ako milión obyvateľov. Teroristi však ostatným režú hlavy, strieľajú ich a mučia. Preto tento stav – zastavenie paľby – určite nemôže trvať donekonečna.

Radikáli využívajú prímerie na preskupenie svojich síl a dodávky zbraní a zásob. Pribudlo im už viac ako 1 000 bojovníkov – živej sily – a okrem nich tanky, obrnená technika aj pickupy s veľkokalibrovými guľometmi. Dokonca ani neskrývajú, že pauzu používajú na prípravu na nový útok.

Zoskupujú sa na severozápadnom okraji Aleppa. Už je ich tam spolu viac ako 150 000. Sú dobre ozbrojení aj vybavení. Podľa ich vlastných vyhlásení – všetko nájdete na internete – sa pripravujú dostať svojich bratov z obkľúčenia. Nuž, toto je tiež „Umiernená opozícia“ podporovaná Západom.

Pripomeňme, že pauza v leteckých úderoch bola organizovaná preto, aby sa predišlo podľa možnosti v čo najväčšej miere stratám na životoch civilného obyvateľstva.

Bolo zorganizovaných 6 prechodov pre civilné obyvateľstvo a 2 cesty – možnosti odchodu – pre ozbrojených teroristov (na mape žltým). Môžu si so sebou vziať svoje zbrane a nevykonáva sa žiadna kontrola identifikácie. To však nie je v plánoch teroristov. Prístupy k prechodom pre civilov teroristi zamínovali na po ceste rozmiestnili snajperov. Zlikvidovali napríklad aj imána z mešity, ktorého hriechom bolo to, že radil ľuďom odísť z obkľúčeného územia.

Takže čo z toho môže vyplynúť pre nás? Sme členmi NATO, teda podporujeme „Umiernenú opozíciu“. Naša vládnuca politická špička nielen drancuje domáce zdroje – lesy – ale aj podporuje Alianciu pod vedením USA, ktorá robí – nielen v Sýrii – to, čo robí. Svet je však spojená nádoba. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čo si „objednávame“, to dostaneme. Podľa našich skutkov. A keď prídu ďalšie voľby malo by byť každému jasné, čo možno čakať od našich aktuálnych vladárov aj ako si vážia Prírodu.

01.11.2016

V Číne oslavovali 1. júla 2016 veľmi dôležité výročie – 95 rokov od založenia Komunistickej strany Číny. Na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti tohto výročia vystúpil predseda Si Dzinpin. Okrem bežných ovácií v jeho reči zaznelo niekoľko veľmi dôležitých vyhlásení. V jeho reči bola síce krátka, ale veľmi dôležitá časť:

„Svet sa nachádza na hrane radikálnych zmien. Vidíme, ako sa postupne rozrušuje EÚ, ako ekonomika USA trpí krach. Toto všetko sa skončí novým svetovým zoskupením. Tak ako bolo už nikdy nebude. Do 10 rokov nás očakáva nový svetový poriadok, v ktorom bude kľúčový zväz ČĽR a Ruska“.

V diplomatickej reči to znamená, že Si navrhol vedeniu Ruska učiniť nasledujúci krok – prejsť od ekonomickej a politickej spolupráce k vojensko-politickej aliancii, ktorá bude schopná nielen odolať nastupujúcim hrozbám, ale aj prevziať vedenie vo svete v prípade krachu jestvujúceho svetového poriadku.

Hoci už prebiehajú rôzne vzájomné rokovania, takéto vážne vyhlásenie na vrcholnom podujatí Číny nemožno prehliadnuť. Vrcholný predstaviteľ Číny pokračoval ďalej:

„V súčasnosti vidíme agresívne konanie zo strany USA, a to ako voči Rusku, tak aj voči Číne. Som presvedčený, že Rusko a Čína môžu vytvoriť alianciu, proti ktorej bude NATO bezmocné a to bude koniec imperialistickým snahám Západu“.

Ktovie či to môže byť náhoda, ale o nejaký mesiac nato – 31. augusta 2016 – sa na oficiálnej stránke Bieleho domu objavil článok od Obamu pod nadpisom „Presidential Proclamation – National Preparedness Month, 2016“ s tematikou nabádajúcou Američanov k tomu, že by mali byť na všetko pripravení, lebo môže sa stať všetko. Mesiac „Národnej prípravy na všetko“ bol práve skončený september 2016. Vieme, že Temní nám musia dať vedieť, keď niečo chystajú – a toto vyzerá presne ako takýto oznam…

Pre istotu si pripomeňme, že sme „šťastne“ zapojení do NATO a naši reportéri z americko-bratislavských demokratických médií nevidia inou ako americkou optikou. Už je to raz tak, tí, ktorí nikdy neboli vo vojenskej službe a ani nepoznali inú formu riadenia krajiny ako je teraz si myslia, že aj bez skúseností vedia podať verejnosti najlepšie informácie o vojenskej moci Ruska a Číny. Odkiaľ ich ale berú?

Netreba meditovať. Hlava Číny priamym textom, bez akýchkoľvek ázijských okolkov dal Rusku ponuku na vytvorenie vojenskej aliancie proti NATO. Ako a kedy dokončia detaily je už iba otázkou času.

Nebude od veci sa pozrieť bližšie na Čínu z vojensko-politického zorného uhla. Po páde ZSSR v Číne nastal veľký rozruch. Niečo také nikto neočakával. V časoch Gorbačova začali Číňania stavať barikády a žiadali perestrojku v Číne. Čínske vedenie však nemalo žiadne ilúzie o podstate perestrojky, t.j. bolo im jasné, kto to spozadu riadi a aké sú jej skutočné ciele. Rázne zakročili a ukončili celý americký projekt perestrojky ešte predtým, ako skutočne začala. Zachránili tým Čínu pred rozpadom.

A práve pevná politická vôľa prítomná v Číne nebola v ZSSR, ktorého mechanizmus sa po 70 rokoch zasekol. Politika demokratických zmien ukončila existenciu prvého socialistického štátu na svete. Ale práve ZSSR kedysi Číňania považovali za staršieho brata.

Rozpad ZSSR znamenal pre Čínu doslovne ohromnú osobnú tragédiu. Patriarchovia čínskeho komunizmu sa mali nad čím zamyslieť, veď politický systém socialistickej Číny bol analogický sovietskemu. Ak padol sovietsky systém znamenalo to, že čosi v ňom nebolo v poriadku. Ale čo to bolo? Aby našli odpoveď na túto otázku, tak Číňania postupovali podľa východných zvykov principiálne pragmaticky. Vytvorili niekoľko vedecko-výskumných inštitútov, v ktorých dni aj noci stovky historikov, politológov, ekonómov a ďalších expertov hľadali odpoveď na otázku, čo nebolo v poriadku u veľkého sovietskeho brata, a teda čo treba robiť, aby Čína nenasledovala jeho smutný príklad.

Odpoveď sa ukázala až zarážajúco a šokujúco prostá. ZSSR zahubil princíp nevymieňania elity, t.j. z politického Ústredného výboru vynášali jeho členov už iba rovno na cintorín. Stranícka nomenklatúra bola nemenná a nedotknuteľná po celý čas. Ekonomiku riadili ľudia, ktorí vychádzali vyložene zo skúseností z prvých päťročníc.

V Číne učinili uzávery a dnes je rotácia straníckej elity v Číne hlavným a základným princípom existencie krajiny. Teda nech sú celkové výsledky akékoľvek, o 20 rokov sa kompletne vymení celá stranícka elita.

Je to plánovitá a nevyhnutná zmena, ktorej sa jednoducho nedá vyhnúť. Žiadna stranícka a finančná skupina si nemôže  nárokovať právo na nekonečnú moc.

Terajšia čínska mocenská špička to nie je iba Si Dzinpin, to je celá skupina, ktorá kompletne prevzala všetku moc vrátane finančných tokov. A bude určovať smerovanie 20 rokov. Nejde preto o kozmetické zmeny.

Nová skupina nie tak dávno publikovala – pre Čínu už tradičnú – „Bielu knihu novej vojenskej stratégie“. Najdôležitejšou zmenou je deklarovanie Doktríny Aktívnej obrany. Medzi strategické ciele patria úlohy ako „Efektívna obrana vlasti“; „Bezpečnosť vzdušného a vodného priestoru“;  „Boj s terorizmom“ a „Presadzovanie záujmov krajiny za hranicami“. Hlavná myšlienka novej doktríny by sa dala vyjadriť asi ako „My vás nenapadneme, ak vy nenapadnete nás“.

Biela kniha pripúšťa tretiu svetovú vojnu, Čína sa aktívne pripravuje aj na takýto scenár. Podľa Pekingu sa tretia svetová vojna môže začať na základe jednej z troch príčin:

• Snaha jednej krajiny o svetovú hegemóniu;
• Zväčšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami;
• Boj o vodné zdroje.

Biela kniha má samostatnú kapitolu venovanú vzťahom s Ruskom. Čína plánuje vybudovať oveľa väčšiu spoluprácu s ruskou armádou, čo považuje za zásadný faktor.

Mimoriadna pozornosť je venovaná flotile, ktorá má zabezpečiť ochranu vodných hraníc. V Čínskom mori existujú spory o rad ostrovov, ktoré Čína považuje za svoje územie. Ale ako všade, USA vyvolávajú incidenty aj tu. Jedným z mnohých bol úmyselný osemnásobný prelet amerického výzvedného lietadla typu Poseidon s reportérmi CNN na palube nad jedným z umelých čínskych ostrovov.

Američania tvrdia, že tam prebieha výstavba vojenských objektov. Číňania po anglicky žiadali americké lietadlo, aby opustilo čínsky priestor, ale Američania vždy odpovedali, že sú v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Američania sa nad tým zabávali… a zatiaľ sa rozišli v mieri.

Na svojich ostrovoch Čína buduje infraštruktúru, ide o zariadenia na vyhľadávanie a meteorologické stanice a stanice pre navigáciu pre medzinárodné použitie.

Tohto roku položili slávnostný kameň pre stavbu dvoch majákov na dvoch ostrovoch. Budú vyzdobené tradičnou symbolikou pre šťastie:

Majáky budú viditeľné pre rybárske a civilné plavidlá do vzdialenosti 45 km.

USA tvrdia, že Čína obsadila ostrovy nelegálne, ale správa o priateľskom futbalovom zápase medzi Vietnamom a Filipínami na nelegálne obsadenom ostrove – tentoraz nie Čínou – jasne poukazuje na dvojité štandardy zavedené a používané USA:

Čína vyjadrila svoj nárok na tieto ostrovy demarkačnou líniou na mape ešte r. 1948. A dnes je rozhodnutá si svoje brániť.

Flotila dostala úlohu nie iba brániť pobrežie, ale aj vyplávať na oceány. Ak USA zájdu priďaleko, Čína odpovie vojensky – vyhlásil oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany ČĽR J. Jujcziun pri komentovaní postupu USA.

Pre nás je zaujímavosťou, že v čínskej armáde platí predpis, že 30% mužstva musia byť členovia Komunistickej strany Číny. Čínski vojaci prisahajú vláde, národu a komunistickej strane:

Čo sa týka vojenskej spolupráce Ruska a Číny, tá sa nezačala iba tohto roku. Ale aj samotná ruská armáda je niečo úplne iné ako pred rokom 2000. Za prvý polrok tohto roku ruská armáda realizovala 900 vojenských cvičení. Už ich je toľko, že ich špecialisti NATO ani nestíhajú sledovať. Presuny sú náhle, nečakané a na veľké vzdialenosti. Napríklad v rámci týchto cvičení sa stalo, že ku Kaliningradu boli umiestnené komplexy Iskander M a na Západe na to prišli až o týždeň. Radar NATO nezistil nič podozrivé. Medzitým boli v cvičení nasadené všetky druhy ozbrojených síl – 650 vojenských vozidiel a 10 000 vojakov.

Čína grandiózne zmenila svoju armádu, ale má prečo. Napríklad USA znovu obnovili svoj vojenský pakt s Austráliou a Novým Zélandom.

Ale krajiny NATO veľmi znepokojil nový kľúčový bod v čínskej vojenskej doktríne, t.j. prechod k aktívnej obrane. Čínska armáda sa už nepovažuje iba za obrannú, ale osvojuje si aj útočné operácie. Jej hlavné sféry dnes sú oceán, otvorený vesmír, jadrové sily a kyberpriestor.

Čínska flotila mala v minulosti za úlohu výlučne brániť pobrežie, dnes vyplávala do otvoreného oceánu. Prioritou sa stala ďaleká morská zóna a nástup čínskych vojenských lodí do všetkých oceánov. Spustil sa aj program stavby nových lodí. Okrem hladinových lodí sa kladie dôraz na ponorky.

Aktívne je vyvíjané námorné letectvo, jedna lietadlová loď je už v prevádzke a spustila sa stavba ďalších lodí takej triedy. Čína smeruje k vytvoreniu úderných námorných skupín oceánskej flotily.

Rusko a Čína majú tradíciu dlhodobej vojenskej spolupráce. V druhej ópiovej vojne (v nich Veľká Británia prinútila Čínu nakupovať drogy od anglickej kráľovskej rodiny) Rusko pomáhalo Číne (1856-1860). V rokoch 1914-1918 Čína politicky podporovala Rusko a jeho spojencov. V Japonsko-Čínskej vojne Rusko dodávalo zbrane a poradcov (1937-1945). V rokoch Kórejskej vojny Rusko a Čína podporovali Severnú Kóreu finančne, technikou a j poradcami.

Najmodernejšie zbrane, ktoré má čínska armáda sú ruské. V r. 2014 Rusko predalo do Číny zbrane za 2,3 miliardy USD. Do Číny smeruje 61% ruskej vojenskej produkcie. Ide najmä o vrtuľníky Mi8 a Mi17, dopravné lietadlo IL76, reaktívne motory pre čínske lietadlá, prebieha jednanie o nákupe niekoľkých divízií S-400.

Značná časť výzbroje čínskej armády sú ruské licencie, napr. mnohocieľový stíhač Shenyang-J11 (kópia SU-27), automat vzor 56 (Kalašnikov), reaktívny bombardér Xian H-6 schopný niesť jadrové zbrane, neatómová ponorka Amur 1650 je hlavnou novinkou svojej triedy. Vo výzbroji ich má aj India.

Shenyang J-11

Xian H-6

Ponorka triedy Amur 1650

Čína má však aj vlastné technológie. Napríklad nový tank je podľa čínskych odborníkov lepší ako Armata.

Jedna z modifikácií platformy Armata

Hlavný bojový tank čínskej výroby model 99 MBT

Spomenúť treba aj stíhač piateho pokolenia J-31 Krečet či protidružicový systém SC-19/KT-2.

Shenyang-J31

Čína a Rusko majú niekoľko druhov spoločných vojenských manévrov. Nácvik spoločnej činnosti antiteroristických operácií prebieha od r. 2005. V rámci Šanghajskej skupiny prebiehajú od r. 2012 spoločné námorné cvičenia. Roku 2012 to bolo v Žltom mori, zúčastnili sa lode, ponorky a námorné výsadky. V ďalšom roku to bolo v Japonskom mori, o rok neskôr už v Stredozemnom mori. Okrem vojenských operácií sa cvičila už aj ideologickú obranu.

Posledné spoločné rusko-čínske vojenské cvičenie nebývalého rozsahu pod názvom „Morská súčinnosť 2016“ sa odohralo v akvatóriu Juhočínskeho mora od 12. do 19. septembra 2016. Predstaviteľ Národnej oslobodzovacej armády Číny vopred oznámil, že velenie manévrov preberajú na seba zástupca veliteľa čínskeho vojenského námorníctva viceadmirál Van Haj a zástupca veliteľa vojenského námorníctva Ruskej federácie Alexander Fedotenkov. Operatívne velenie manévrov viedol zástupca veliteľa Južnej flotily vojenského námorníctva NOAČ, kontraadmirál Juj Manczian. Táto konštelácia hovorí za všetko.

Čínska armáda je dnes je aj moderná, reformovaná a vybavená najnovšími modernými technológiami. Tieto zmeny sú najradikálnejšie a absolútne globálne, pričom ide o najväčšiu armádu sveta. Teda na čo sa čínska armáda chystá? Podľa čínskeho prezidenta cieľom armády je byť pripravená na vojnu za hranicami Číny k roku 2020.

Všetky staré armádne štruktúry boli zrušené – čínska armáda mala 4 hlavné zložky velenia:

• hlavné politické velenie;
• hlavné velenie tylového zabezpečenia;
• hlavné velenie zbraní;
• velenie generálneho štábu.

Nová štruktúra je rozčlenená na 15 oddelení začlenených pod:

• štáb pozemných síl;
• štáb vojenského námorníctva;
• štáb raketových vojsk;
• štáb armády.

Pribudli tri nové druhy vojsk:

• raketové vojská;
• vojská strategickej podpory – patria tu kozmické vojská a vojská obrany v kyberpriestore;
• ústredie armádneho velenia – tu patrí aj velenie jadrovým potenciálom Číny.

Národná oslobodzovania armáda Číny má 2 milióny vojakov a ročný rozpočet 216 miliárd USD. Druhá čo do počtu je armáda USA, ktorá má 1.4 milióna vojakov v stálej službe, ale zato astronomický vojenský rozpočet 601 miliárd USD. Treťou vo svetovom poradí je armáda Ruskej federácie s 1 miliónom vojakov v stálej službe a rozpočtom 84,5 miliardy USD.

Tu možno vidieť, kto je ako „mierovo“ naladený. Čínsky a ruský vojenský rozpočet spolu nedosahuje ani polovicu amerického. To však v skutočnosti vôbec neznamená, že Čína a Rusko nemajú ako odpovedať na americké hrozby.

Ak sa pozrieme na najsilnejšie armády sveta čo do počtu tankov, lietadiel a ponoriek, tak dostaneme nasledovné čísla:

ČÍNA:

• 9 150 tankov;
• 2 860 lietadiel;
• 55 ponoriek;

RUSKO:

• 15 398 tankov;
• 3 429 lietadiel;
• 67 ponoriek;

USA:

• 8 848 tankov;
• 13 892 lietadiel;
• 72 ponoriek.

Vzhľadom na charakter a druh výzbroje čínskej armády – ani nehovoriac o vojenskej doktríne – je dnes každému odborníkovi jasné, že Čína sa v žiadnom prípade nechystá na vojnu so suchozemským protivníkom. Ak aj má nejaké spory s Ruskom, tak tieto rieši úplne inými prostriedkami. Načo začínať vojnu so susedom a jadrovou veľmocou, ak to, čo potrebuje – ropu a zemný plyn – môže od Ruska jednoducho nakúpiť. Situácia je dnes tak ďaleko, že Gazprom už stavia veľký plynovod Sila Sibíri. Šéf Gazpromu verejne vyhlásil, že Čína je pre trh so zemným plynom – respektíve juhovýchodná Ázia celkovo – strategický partner Gazpromu. Európa svoju šancu zahodila, Gazprom dostane za plyn v Ázii viac ako v komplikovanej a USA riadenej Európe. Jednoducho európsky trh prestal byť pre Gazprom životne dôležitý, ba môže sa – ak by bola taká potreba – zaobísť aj bez neho.

Pre Čínu sa nie náhodou stali prioritou otázky obrany morských dopravných tepien – reč je o zásobovaní uhľovodíkmi. Preto je kardinálnou otázkou najmä stavba novej flotily a obrovské výsadkové platformy.

Reforma čínskej armády to nie je iba prechod na nové technológie a formy organizácie armády a velenia, to je aj zníženie počtu vojakov. Čína urobila krok porovnateľný s reformou armády Ruskej federácie. Cieľom je zníženie stavu o 13%, čo v prípade Číny znamená prepustenie 300 000 ľudí. 60% z nich sú členovia dôstojníckeho zboru. Namiesto nich budú slúžiť profesionálni seržanti, čo je principiálne obdoba reformy ruskej armády z r. 2008. Čínska armáda vôbec veľmi pozorne analyzuje ruské skúsenosti s modernizáciou armády.

V čínskej armáde najskôr prebehla mohutná protikorupčná aféra. Celkovo sa za mreže dostalo okolo 40 vysokopostavených generálov. Zatiaľ je väčšina procesov s nimi ukončených vynesením rozsudkov smrti. Jednému z takto odsúdených napríklad našli pri domovej prehliadke 1 tonu zahraničných bankoviek a množstvo nefritov…

Dňa 3.9.2015 prebehla v Pekingu vojenská prehliadka pri okrúhlom výročí skončenia Druhej svetovej vojny. Zahraniční špecialisti netrpezlivo očakávali sľúbené ukážky nových vojenských technológií – a nesklamali sa. Napríklad balistická raketa DF-21D už dostala v západnej tlači prívlastok „likvidátor lietadlových lodí“:

Neexistuje proti nej efektívna obrana. Predpokladá sa, že má dostrel minimálne 1 500 km, t.j. ak by chcela lietadlová loď viesť letecký útok proti Číne, tak jej lietadlá by museli – aj s výzbrojou – mať dolet značne prevyšujúci 3 000 km, ak chcú efektívne zasiahnuť čínske územia a aj sa vrátiť. A to už je problém…

Ďalšou očakávanou novinkou bola strategická raketa DF-5B s jadrovou hlavicou, ktorá je schopná dopraviť jadrovú nálož do ktorejkoľvek časti sveta s výnimkou Argentíny a Čile.

V Číne v skutočnosti prebieha vývoj nie jedného, ale hneď dvoch stíhačov 5. generácie. Okrem už spomenutého J11 to je J20:

Zatiaľ je hlavnou údernou silou čínskeho letectva J15 – obdoba ruského Su33 – ktorý je používaný aj na lietadlové lode. Tento fakt aj podčiarkuje prioritný záujem Číny o morskú sféru.

Otvorené, neskrývané je zameranie na už spomenuté vytvorenie silnej oceánskej flotily, ktorú Čína nikdy vo svojej minulosti nemala. Za čias ZSSR bola čínska flotila orientovaná na tzv. „Žltú flotilu“, čo v praxi znamenalo raketové a hliadkové člny, malé výsadkové lode. Všetky operácie prebiehali vyložene v pobrežných vodách.

Nová Čína nabrala kurz na tzv. „Modrú flotilu“, čo predstavuje lietadlové lode, torpédoborce a fregaty. Ide o lode schopné dlhých námorných výprav a operácií v ľubovoľnej časti svetového oceánu.

Jedným z typických príkladov tejto stratégie je zavedenie do výzbroje mobilných výsadkových platforiem vzoru Donghaidao podľa amerického vzoru:

Sú to gigantické, autonómne transportné platformy schopné zásobovať lode všetkým potrebným na vedenie akýchkoľvek vojenských operácií ďaleko od domovských brehov. Okrem Číny má takéto lode iba USA. Pomocou týchto platforiem je možné viesť bojové operácie v ľubovoľnej časti sveta.

Hlavné záujmy Číny sú však v Juhočínskom mori. Tadiaľto prechádza 75% dodávok ropy z Blízkeho Východu do tichooceánskeho ázijského regiónu. Viac ako 40% z nich smeruje do Číny. Je tu skoncentrovaných 30% objemu svetového morského obchodu v hodnote viac ako 5 triliónov USD. 1,2 triliónu sú náklady smerujúce do USA.

Pozícia Číny je v podstate jednoduchá. V tejto časti oceánu – ako ostatne všade – sú prítomné všadeprítomné americké vojenské demokratické námorné sily. V ľubovoľnom okamihu môžu zastaviť dodávky strategických surovín do Číny a to Čína nemôže a nebude viac riskovať. Vplyv v tomto regióne – hoci je to región v logickej sfére vplyvu Číny – je kľúčovým faktorom v geopolitike.

V tomto regióne žiadna krajina nechce vojnu s Čínou, ale USA už dlhodobo prilievajú olej do ohňa a zámerne rozsievajú nesúlad medzi krajinami tohto regiónu.

Náčelník generálneho štábu americkej armády, hlavný veliteľ vojenského námorníctva admirál John Richardson nie náhodou 12.1.2016 vyhlásil, že sa „vrátila epocha súperenia veľmocí“.

Podľa neho Rusko a Čína zdokonalili svoje vojenské potenciály a sú schopné konať operatívne. USA oficiálne zaradili Rusko a Čínu do skupiny súperov. Netreba zabúdať ani na to, že toto desaťročie označili USA za „desaťročie Ázie“. USA – ako zvyčajne – používa stratégiu nepriamej činnosti, t.j. štve proti sebe krajiny juhovýchodnej Ázie, najmä Japonsko, Filipíny a Vietnam proti Číne.

Čína má jadrový potenciál, ale nikto presne nevie koľko jadrových hlavíc vlastne má. Možné je aj to, že má najviac jadrových hlavíc zo všetkých jadrových veľmocí sveta. P. Carter, predstaviteľ amerického Ministerstva obrany tvrdí, že Čína môže mať aj viac ako 3 000 jadrových hlavíc. Ekonomika aj technológie jej to rozhodne umožňujú.

Pre USA je neprijateľný už 1 jadrový úder na ich územie, ale Čína ráta so zvládnutím približne stovky jadrových úderov po jej území. Nie je to síce príjemná vyhliadka, ale je na takúto alternatívu pripravená. Má vystavané obrovské, zatiaľ ľudoprázdne mestá, do ktorých sa stačí v prípade zásahu a zamorenia existujúcich už iba nasťahovať. Okrem toho stavia ohromné podzemné objekty, ktorých účel je nejasný… navonok.

Čína uskutočnila r. 2007 prvý odpal svojej protidružicovej zbrane. Balistická raketa vo výške 850 km zostrelila starú čínsku meteorologickú družicu. Dnes je známe, že majú efektívny systém likvidácie družíc všetkých druhov vrátane ich zachvátenia a dopravy na Zem, ak je potrebné. V zmysle dnes platnej vojenskej doktríny, je práve likvidácia všetkých družíc protivníka prvou etapou globálnej vojny. Platí, že kto vyhrá vo vesmíre, ten vyhrá aj na zemi. A Čína disponuje – podľa odhadu odborníkov – pravdepodobne najlepším protidružicovým systémom na svete.

Z pohľadu osvojovania si vesmíru môžeme spomenúť, že na obežnej dráhe okolo Zeme sú dnes umiestnené dve kozmické stanice schopné trvalo hostiť kozmonautov: jedna čínska a druhá spoločná, na ktorej prevádzke sa podieľa 15 krajín. Takže kozmický výskum dnes je v podstate Čína a ostatné krajiny. Roku 2011 sa ČĽR dostala na druhé miesto vo svete v počte štartov kozmických lodí hneď za Rusko. USA je až za ňou, t.j. na treťom mieste.

Už spomínané stíhače 5. generácie vyvíjajú iba USA, Rusko a Čína. Peking v žiadnom prípade nemá záujem hrať druhé husle. Ale to nie je všetko v oblasti High-Tech. Už 19.5.2014 obvinilo Ministerstvo spravodlivosti USA celú radu čínskych špecialistov v špionáži proti USA. Podľa oficiálnej verzie vyšetrovateľov, pretože čínski špióni-hackeri neupratali za sebou dobre stopy, tak špeciálne oddelenie FBI zistilo odkiaľ prišiel kyberútok. Ide o 12 poschodovú budovu v Šanghaji s identifikačným číslom 61398. Podľa Američanov tam sídlia čínski bojoví hackeri, ktorí slúžia v tajnom oddelení čínskej armády.

Je to štruktúra spravodajskej služby, ktorá sa zaoberá aj špionážou v kyberpriestore – tretie oddelenie Generálneho štábu čínskej armády. Ide o obdobu amerického NSA. Je to gigantická štruktúra, v ktorej slúžia desiatky tisíc ľudí. Ukázalo sa, že toto oddelenie dostalo pod kontrolu americký kyberpriestor. Američania sa proste dlho báli priznať, že kyber vojnu s Číňanmi už prehrali. Je to však holý fakt.

Číňania sa r. 2007 dostali do počítačov Pentagonu, Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva energetiky USA. Vykradli aj kompletnú technologickú dokumentáciu najnovšieho amerického stíhača F-35 – okrem iných vecí…

A tu je druhá dôležitá strategická výhoda – presnejšie víťazstvo – Číny nad USA. Čínski bojoví hackeri môžu v ktorúkoľvek minútu odpojiť v USA všetky silové energetické uzly – plynovody, ropovody, rafinérie, elektrárne – vrátane jadrových – všetky prenosové siete vysokého napätia, proste celý americký priemysel, celú infraštruktúru. A to je koniec americkej moci.

Teda spočítajme si iba dva dôležité faktory: Čína samotná dokáže v prvej vlne zneškodniť všetky americké družice a „vypnúť“ americké energetické tepny – okrem iného. Je strategickým spojencom ďalšej veľmoci – Ruska. A my – ako členovia NATO – sa snažíme (hoci je to iba snaha USA, nikto z NATO sa od toho nedištancoval) vtiahnuť do vojny buď Rusko alebo Čínu. Strašné čo i len pomyslieť, ako – ak by sa „nám“ to podarilo – to skončí.

Riaditeľ CIA John Brennan v septembri 2016 vyhlásil, že Rusko je „hrozným protivníkom“, s ktorým je potrebné v rade oblastí spolupracovať. Očividne ruský potenciál ani v kyberpriestore nie je nijako zanedbateľný.

USA majú strategické vojenské plánovanie, ktoré pred akýmkoľvek vojenským útokom na vybraný subjekt vypočítava pravdepodobnosť, s akou po prvom, americkom údere na nejakú krajinu bude táto schopná zasadiť USA a ich spojencom odvetný úder. Hoci ich teoretické plány na rok 2016 vyzerali spočiatku ružovo, akosi sa im to v priebehu roka „pokazilo“. Podľa spomínanej americkej stratégie, USA zasadia prvý úder iba vtedy, ak pravdepodobnosť odvetného úderu je značne pod 10%. Dnes – ako je známe – sú nútení znovu prehodnotiť svoj plánovaný útok na Rusko alebo Čínu, lebo napríklad iba v prípade Ruska je – podľa ich výpočtov – pravdepodobnosť odvetného úderu ďaleko nad 30%. A to je neprijateľné riziko.

Stratégia Anakondy je našim čitateľom známa, ale nie veľmi známym faktom je, že v podstate každý americký prezident od Druhej svetovej vojny v týchto plánoch aktívne konal. Napríklad toľko oslavovaný J. F. Kennedy už dal rozmiestniť v Turecku jadrové hlavice, ktoré mali – tak ako dnes aktuálny plán pre rok 2016 – zasadiť ZSSR masový útok, ktorý ZSSR nemalo byť schopné zvládnuť. ZSSR ako odvetu umiestnilo rakety s jadrovými hlavicami na Kubu – čo bolo pre Američanov šokovou terapiou. Oná „Karibská kríza“ dosiahla – z pohľadu ZSSR – svoj cieľ. ZSSR síce stiahlo z Kuby svoje rakety, ale naši demokratickí odborníci-reportéri vždy akosi pozabudnú spomenúť, že aj USA bolo nútené stiahnuť svoj jadrový potenciál z Turecka. V skutočnosti môžeme povedať, že to bolo strategické víťazstvo ZSSR nad USA, lebo dokázal zabrániť americkému útoku. USA umiestnili útočné rakety ako prví, rovnako NATO zostavili ako útočný pakt ako prví. Varšavská zmluva bola iba odvetou. A už sme si ju aj dali s radosťou „rozmontovať“.

Nuž čo. Naša politická elita – až v nechutnej miere termizovaná – nás spolu s bratislavsko-americkými reportérmi udržiava v sladkej neinformovanosti. V Nemecku a už aj USA dokonca vrcholní predstavitelia krajiny varovali obyvateľstvo pred novými hrozbami, ale naša elita – vrátane nováčikov v parlamente – sa rýchlo zorientovala akurát tak v sofistikovanom vykrádaní štátneho rozpočtu. To pre tých, ktorí si myslia, že tí hore pre nás niečo naozaj robia.

My ostatní sa dobre zamyslime. Cesta do nového veku začína v každom z nás individuálne – nie v tom, čo robia ostatní. Ako poznáte s kým možno na nej spolupracovať? Nie je to až také zložité. Ak niekto jedno hovorí, druhé robí a tretie si myslí – ruky preč. Niekedy také poznanie prichádza neskôr, ale dôležité je to, že prichádza. V hre je známy citát W. Chruchila: „Nikto vám nemôže toľko dať ako ja sľúbiť“. Pozor teda na všetkých, ktorí sľubujú… a ostatné je na každom individuálne. Zmena môže prísť ako zlodej – keď ju nikto nečaká.

02.10.2016