Kategória: VOJENSKÉ ZÁLEŽITOSTI

Dňa 1. marca 2018 preniesol prezident Putin doslovne šokujúcu reč pred Federálnym zhromaždením Ruskej Federácie. Väčšina demokratických médií však odignorovala nosnú tému jeho posolstva a zamerala sa iba na vojenské aspekty. Pokračujú v štvaní proti všetkému ruskému. Je preto namieste si pripomenúť oba rozmery jeho posolstva. A nakoniec aj tá vojenská je zaujímavá. Nie preto, lebo máme záľubu v technológiách, ktoré môžu zničiť svet, ale preto, aby sme pochopili, o čo vlastne ide. Situácia totiž naozaj – ale to už neopakujeme prvý raz – nie je ružová. Kto vie na čo sa vo svete pozerať a rozumieť tomu, čo vidí, ten nadobudol Múdrosť a dokáže prežiť. Stádo – ako ostatne vždy – dôjde len po jatky. Dovtedy je však dobre kŕmené a pripúšťané – presne ako naša „živočíšna výroba“. Ako hore, tak dolu, ako vnútri, tak navonok.

Pred tým, ako prejdeme k detailom Putinovho prejavu ešte jeden postreh. Dobre sa prizrite úvodnému obrázku nášho článku. Ako všetky grafické animácie z prezentácii počas prejavu ruského prezidenta, ani tento nezobrazuje žiadnu konkrétnu krajinu na „zemeguli“. Ale ak sa bližšie prizriete, nemali by ste mať problém uvidieť v tomto zobrazení naozaj vážny Obraz.

Konkrétnejší už Putin určite nemohol byť. Ak sa zamyslíte nad týmto Obrazom, vyplynie vám z neho mnoho hrán… ale každá má svoj význam. Už nejde o hru pre naivných…

Ako sme už spomenuli, neočakávanou časťou inak tradičnej udalosti bola vizuálna prezentácia na tému nových druhov zbraní, o ktorých ešte nikto nepočul. Teda presnejšie o ich skutočnom zavedení do armády a sériovej výrobe.

Ani jeden z týchto zbraňových systémov však neporušuje žiadnu existujúcu medzinárodnú dohodu z oblasti zbrojenia.

Tieto vojenské systémy sú navyše rádovo lacnejšie ako americké, či vôbec západné bez ohľadu na to, koľko a čoho Západ má. Napriek nízkej cene si však zachovávajú smrtonosnú, vysokú efektivitu. Američania sa pevne uchytili do vlastnej siete. Začali vyvíjať zbraňové systémy, ktoré sú veľmi drahé a ktoré si nemôže dovoliť hocijaká krajina. Po rozbití ZSSR sa im to v podstate dlho darilo. Z ich logiky vyplývalo, že poraziť ich môže iba ten, kto vyrobí také zbrane ako majú oni a bude ich navyše mať ešte viac. Keďže však nikto iný nemal takú ekonomiku znamenalo to, že proste už ich nikto nemôže ohroziť – a podľa toho sa už roky správajú.

Tu však môžeme parafrázovať citát Einsteina. Hovorí, že najväčším nepriateľom pre (profesionálnych) vedcov sú „diletanti“. Oni totiž nevedia, že niečo sa nedá urobiť a jednoducho to urobia. Preto dnes majú odborné vzdelanie žurnalisti – aby sa naučili, čo majú písať. Preto dnes špičkové vojenské vzdelanie je anglosaské – aby všetci vedeli, kto je najlepší a jedine možný. Ale stalo sa to, čo nikto nečakal… Prišiel niekto, kto nevie, že Anglosasi sú neprekonateľní…

Nové ruské zbraňové komplexy sú konštruované na nových fyzikálnych princípoch, ktoré doteraz nikto prakticky nepoužil. Nanajvýš tak sníval o ich použití. Dokazuje to aj to, že veda je v Rusku na špičkovej svetovej úrovni, lebo druhoradí vedci jednoducho nemôžu predbehnúť celý svet.

Prejdime teda k informáciám z prejavu Putina. Najskôr niekoľko všeobecných čísel:

Zabezpečenie ozbrojených síl Ruskej federácie vzrástlo 3,7 krát. Pribudlo viac ako 300 nových druhov bojovej techniky. Armáda dostala 80 nových, ťažkých balistických rakiet. Atómové ponorky dostali 108 balistických rakiet, pribudli 3 podvodné krížniky triedy BOREJ. 12 raketových plukov bolo prezbrojených na komplexy JARS.

Okolo hraníc Ruska je vybudované obranné pole včasnej výstrahy pred raketovými útokmi. Po rozpade ZSSR vznikli v ňom obrovské diery. Dnes je už všetko obnovené.

Ruské ozbrojené sily boli vybavené vysoko presnými zbraňami s veľkým dosahom.

Bola dosiahnutá nová kvalita vo vývoji bezpilotných lietadiel. Je vytvorené Národné centrum obrany RF, existuje Operatívne velenie ďalekej morskej zóny. Počet vojakov s profesionálnymi kontraktami narástol 2,4 krát. Kompletnosť ozbrojených síl už je na úrovni 95-100%.

Rusko dosiahlo kvalitatívne novú úroveň strategických zbraní. Ale prečo to všetko? Ako to vlastne začalo?

Všetky nové zbraňové systémy boli vyvíjané ako reakcia na skutočnosť, že USA jednostranne odstúpili od Dohody o Protiraketovej Obrane (PRO) a prakticky začali rozširovať svoj systém PRO nie iba na území USA, ale dokonca aj ďaleko za svojou štátnou hranicou.

V roku 2000 USA oznámili Rusku, že majú v úmysle jednostranne odstúpiť od strategickej dohody o raketovej obrane. Ruská federácia bola kategoricky proti, veď táto rusko-americká dohoda o PRO z roku 1972 bola podľa názoru Ruska základným kameňom medzinárodnej bezpečnosti. Ide totiž o to, že podľa nej smela každá strana mať na svojom území iba jednu oblasť chránenú pred raketovým útokom.

V Rusku bol takýto systém umiestnený okolo Moskvy, v USA v okolí raketovej základne pozemnej inštalácie v Grand Forks. Spolu s dohodu o obmedzení strategických útočných zbraní obe tieto dohody nielenže vytvárali určitú konkrétnu atmosféru dôvery, ale aj garantovali, že ani jedna zo strán nepoužije jadrové zbrane. Ľudstvo žilo v bezpečnejšom svete. Dohodnutá obmedzenosť systémov PRO činila z agresora cieľ pre odvetu – jadrový protiútok.

RF dlho presviedčala USA, aby dohodu o PRO nevypovedali, pretože to naruší strategickú rovnováhu síl. Zbytočne.

V roku 2001 USA definitívne, jednostranne odstúpili od tejto strategickej dohody. RF ešte dlhú dobu navrhovala začať nové rokovania s cieľom obnovy takejto zmluvy. Všetky návrhy však boli zo strany USA zamietnuté.

Až následkom zlyhania všetkých pokusov napokon Rusko oznámilo USA, že je nútené pristúpiť k vývoju a zdokonaľovaniu svojich útočných zbraňových systémov s cieľom zabezpečiť zachovanie svojej národnej bezpečnosti. USA ako odpoveď oznámili, že oni nebudujú systém globálnej PRO proti RF, a teda Rusko môže robiť čo uzná za vhodné. USA bude vychádzať z toho, že ruské systémy nie sú zamerané proti ním.

ZSSR vplyvom svojho rozpadu stratil 23,8% územia, 48,5% obyvateľstva, 41% HDP, 39,4% priemyselného potenciálu, 44,6% vojenského potenciálu – ozbrojené sily ZSSR boli podelené medzi bývalé zväzové republiky.

Technika v ruskej armáde starela, samotné ozbrojené sily sa nachádzali v žalostnom stave, na Kaukaze sa začala občianska vojna a na ruských zariadeniach na obohacovanie uránu sedeli americkí inšpektori. Zadlženosť voči MMF rástla, všetky podniky sa topili v úveroch, sociálna sféra sa nedala udržať.

USA a Západ celkovo nadobudli dojem, že znovuzrodenie ekonomiky, prebudenie priemyslu a obnova ozbrojených síl RF nie je v dohľadnom časovom horizonte ani náhodou možná. A ak je to tak, tak teda netreba brať vôbec žiadne ohľady na názor Ruska, treba len pokračovať v započatom kurze ďalej a dosiahnuť jednostrannú vojenskú dominanciu. A zároveň neúprosne a nekompromisne diktovať svoje požiadavky vo všetkých ostatných oblastiach.

Takýto prístup sa dá pochopiť, veď Rusko si bolo v značnej miere na vine samo – svojou naivitou. Ale treba dodať, že naivita postupne vymizla a nastúpilo odhodlanie veci zmeniť. U nás – bohužiaľ – prozápadná naivita stále prekvitá. Kto chce kam, pomôžme mu tam. Čo iného si zaslúži naše domáce stádo baranov?

RF sa dlhých 15 rokov snažila vrátiť USA za spoločný rokovací stôl a začať nové rokovania s cieľom dosiahnuť novú dohodu o strategickej rovnováhe. Niečo málo sa aj podarilo dosiahnuť. V roku 2010 bola podpísaná medzi RF a USA dohoda o mierach ďalšieho šírenia strategických útočných zbraní. Ale vzhľadom na neúprosné a trvalé rozširovanie amerického globálneho systému PRO postupne všetky dohody strácajú význam. Na jednej strane sa síce počet útočných rakiet znižuje, ale USA jednostranne navyšuje počet protirakiet systému PRO, zlepšuje ich kvalitatívne charakteristiky, či stavia pre nich nové a nové lokality. Ak by RF nič neurobila a iba verila americkým rozprávkam, tak nakoniec by celý ruský jadrový potenciál bol znehodnotený.

Bez ohľadu na ruské protesty sa americká vojnová mašinéria nezastavila, systémy PRO sú dnes na Aljaške aj v Kalifornii, objavili sa aj dve nové lokality: Rumunsko a Poľsko. Dolet používaných rakiet postupne rastie, sú aj plány inštalovať takéto systémy v Japonsku aj Južnej Kórei. Do globálneho systému americkej PRO však patrí aj námorná zložka: 5 krížnikov a 30 torpédoborcov, ktoré trvalo operujú v oblastiach bezprostredne pri hraniciach ruských teritoriálnych vôd. Teda americká vojenská mašinéria beží naplno aj v tomto okamihu. Hodinky tikajú…

Tak čo teda nakoniec učinilo Rusko okrem protestov a pokusov o rokovania? Za všetky tie roky po tom, ako USA odstúpili od dohôd tvrdo pracovalo na perspektívnych zbraňových systémoch. Výsledkom je obrovský technický a technologický, doslovne kvantový skok v oblasti nových druhov strategických zbraní.

Americký systém PRO je stavaný hlavne proti klasickým raketám, ktoré letia po balistickej dráhe. Tieto rakety predstavujú základ ruských systémov jadrového odstrašovania, ako ostatne aj jadrových síl všetkých ostatných krajín jadrového klubu.

Systémy PRO štandardne fungujú tak, že hneď po zafixovaní parametrov balistickej dráhy vystrelenej rakety vystrelia svoju protiraketu, ktorá letí do vopred vypočítaného bodu stretnutia – ak raketa letí PO BALISTICKEJ DRÁHE. Úspešnosť týchto – dnes možno povedať klasických a zastaraných – systémov PRO závisí na presnom dodržiavaní balistickej dráhy sledovanej rakety a rýchlosti protirakety, ktorá samozrejme musí byť schopná letieť rýchlejšie ako cieľ, ktorý chce zasiahnuť a zničiť. Z toho logicky vyplýva, že ak sledovaná raketa neletí po balistickej dráhe, ale voľne – horizontálne aj vertikálne – manévruje a dokáže trvalo letieť rýchlosťou mnohonásobne vyššou ako protiraketa – tak celý systém PRO za miliardy dolárov sa stáva hromadou železného šrotu.

Preto v Rusku dlho vyvíjali – čo do nákladov veľmi skromné – systémy prekonávania PRO, ktorými sú už dnes vybavené všetky ruské strategické balistické strely. Okrem toho RF začala vyvíjať novú generáciu jadrových zbraní. V súčasnosti ruské Ministerstvo obrany a vývojový koncern začali aktívnu fázu testovania nových technologických komplexov ťažkej balistickej rakety SARMAT. Tento nahradí raketové komplexy VOJVODA, ktoré boli vyvinuté a vyrábané ešte v časoch ZSSR. Mohutnú bojovú moc rakety VOJVODA všetci obdivovali, v NATO jej dokonca priradili svoj názov: SATAN.

Ale možnosti SARMATU sú oveľa väčšie. Váži 200 ton a má veľmi krátku aktívnu fázu letovej dráhy, čo značne sťažuje pravdepodobnosť jeho zásahu prostriedkami PRO. Dolet a množstvo bojových blokov je väčšie ako u VOJVODU. SARMAT bude navyše vybavený širokým spektrom jadrových hlavíc rozličnej sily – vrátane hyperzvukových – a najmodernejším systémom prekonávania PRO. Vysoké charakteristiky štandardov obrany odpaľovacích zariadení týchto bojových komplexov a ohromné energetické možnosti hnacieho agregátu nekompromisne zabezpečujú použitie a vysokú efektivitu v akýchkoľvek bojových podmienkach:

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Bojový blok SARMATU vstupuje do atmosféry rýchlosťou 15 machov a navyše neustále manévruje. Od oddelenia sa nad atmosférou do zásahu cieľa prejde 4-5 minút. Pre PRO a PVO bude bojový blok SARMATU viditeľný menej ako 1 minútu. Za tento čas ho nedostihne žiadna protiraketa.

Faktom je, že SARMAT ani nemusí byť vybavený jadrovou hlavicou. Bojová hlavica aj úplne bez nálože má takú kinetickú energiu, že zničí aj zosilnené bunkre veliteľského stanovišťa, vojenský závod alebo čokoľvek iné.

Vyvíjajú sa také druhy strategických zbraní, ktoré na dosiahnutie cieľa vôbec nepoužívajú balistickú dráhu. Majú pritom desiatky ráz zvýšený dolet, teda skôr možno hovoriť o nekonečnom dolete. Nízkoletiaca, málo detekovateľná raketa s plochou dráhou letu, ktorá môže niesť aj jadrovú hlavicu s prakticky neobmedzeným doletom, nepredvídateľnou dráhou letu s možnosťou obchádzania všetkých hraníc dosahu systémov PRO je nedosiahnuteľná pre všetky dnes existujúce systémy PRO a PVO.

Koncom roku 2017 bol na centrálnom polygóne RF vykonaný úspešný štart najnovšej ruskej rakety s plochou dráhou letu a jadrovou energetickou pohonnou jednotkou. Počas testu energetická jednotka dosiahla plný výkon a zabezpečila potrebnú úroveň ťahu.

Vykonaný štart a zložitý komplex testov umožňuje pristúpiť k výrobe principiálne nového druhu zbrane – strategickej rakete s plochou dráhou letu vybavenou jadrovým energetickým pohonom. Takáto raketa bez problémov obchádza všetky hranice obranných systémov – má dostatok energie. Dostatok energie znamená neohraničený dolet, t.j. môže letieť ľubovoľným smerom a prekonávať ľubovoľnú vzdialenosť. Takto sa môže priblížiť k USA aj z juhu. V Tichom oceáne USA nemajú dosť ostrovov na inštaláciu potrebných – a nie lacných – systémov PRO. Nikdy s niečím takým nerátali…

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Nikto na svete nič podobné nemá. Jedného dňa sa to objaví aj u iných, ale RF bude už na hony ďaleko vpredu.

Vo svete sa dnes navrhujú a používajú rôzne bezpilotné zbraňové systémy – drony. Ale RF už má bezpilotné podvodné agregáty, ktoré môžu plávať vo veľkej – dôraz je na „vo veľmi veľkej“ – hĺbke na medzikontinentálnu vzdialenosť rýchlosťou, ktorá násobne prevyšuje rýchlosť všetkých dnešných ponoriek, torpéd, všetkých druhov hladinových plavidiel, vrátane tých vôbec najrýchlejších. Majú nízky šum, vysokú manévrovaciu schopnosť, teda sú prakticky protivníkom nedosiahnuteľné. Dnes neexistujú prostriedky, ktoré by ich dokázali zničiť. A ešte môžu niesť aj jadrové hlavice. To im umožňuje zasahovať široké spektrum cieľov – od zoskupenia lietadlových lodí, bojových zoskupení akýchkoľvek iných útočných vojenských plavidiel, objekty infraštruktúry.

V decembri 2017 bol kompletne zavŕšený inovačný cyklus výroby a testovania jadrového reaktora pre takýto bezpilotný podvodný systém. Jadrový reaktor má unikátne malé rozmery, ale omnoho vyššiu energetickú kapacitu. Čo do rozmerov je 100 násobne menší ako reaktory dnešných jadrových ponoriek, ale má väčší výkon. Čas prechodu do bojového režimu – t.j. na plný výkon – má značne kratší.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Úspešné výsledky testov umožnili vyrobiť principiálne nový druh zbrane s jadrovými hlavicami a veľkým výkonom.

Dnes veľa krajín aktívne vyvíja hyperzvukové zbrane. Nadzvukové rýchlosti sa merajú v machoch. Od 1-5 machov je nadzvuková oblasť, rýchlosť nad 5 machov sa označuje ako hyperzvuk.

Efektivita takejto zbrane môže byť ohromná, jej rýchlosť ju činí nezasiahnuteľnou dnes existujúcimi systémami PRO a PVO.

RF však už takúto zbraň má. Je to vysoko presný, hyperzvukový letový komplex. Testy sú úspešne dokončené. Od 1. decembra je už v skúšobno-bojovej prevádzke na letiskách Južného vojenského okruhu. Prečo práve tam? Už sme o tom písali.

Unikátne letové vlastnosti umožňujú rakete dosiahnuť bod určenia do niekoľkých minút od odpálenia z lietadla. Používa sa Mig-31, ale hlavným nosičom takýchto zbraní v budúcnosti bude nový SU-51. Dosahuje 10 krát vyššiu rýchlosť ako je rýchlosť zvuku (10 machov) a ešte aj počas celej dráhy letu manévruje. Zaručene prekoná všetky existujúce a ešte aj dnes iba vyvíjané perspektívne systémy PRO. Doletí do vzdialenosti minimálne 2 000 km a môže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Dostala názov KINDŽAL:

• 

• 

• 

• 

• 

Skutočným technologickým prelomom je vyrobenie komplexu s principiálne novým bojovým využitím – lietajúci raketový blok s plochou dráhou letu. Aj u neho boli všetky skúšky úspešne zavŕšené.

Testy tohto komplexu prebehli úspešne už v roku 2004. Raketový blok dokáže zasahovať objekty na iných kontinentoch s veľkou presnosťou a rýchlosťou. Počas celého letu manévruje, teda tiež neletí presne vopred stanoveným kurzom.

Od doteraz existujúcich zbraňových systémov sa líši tým, že dokáže lietať v hustých vrstvách atmosféry do medzikontinentálnych vzdialeností hyperzvukovou rýchlosťou – a to RÝCHLEJŠIE AKO 20 MACHOV.

Pri približovaní sa k cieľu manévruje v horizontálnej aj vertikálnej rovine. Vertikálny rozsah manévrovania môže dosahovať – ak je potrebné – aj tisícky kilometrov. Je ABSOLÚTNE NEZASIAHNUTEĽNÝ akýmkoľvek dnes existujúcim systémom PRO a PVO. Na jeho výrobu boli použité kompozitné materiály. Počas celej dráhy je riadený, a to aj v podmienkach tvorby plazmy.

K cieľu letí ako ohnivý meteorit, ako letiaca ohnivá guľa. Teplota na jeho povrchu dosahuje 1 600-2 000°C. Pritom všetkom je však spoľahlivo ovládateľný a riadený.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Pochopiteľne, že na prezentovaných obrázkoch nie je uvedený skutočný tvar tohto bojového systému. On ani nemôže byť ukázaný – záleží totiž na každučkom detaile.

Dôležité je vedieť, že sériová výroba tohto komplexu sa už začala.

Značný úspech bol dosiahnutý aj pri vývoji laserových zbraní. Ruská armáda už od roku 2017 dostáva bojové laserové komplexy:

Budú aj takí, ktorí po prečítaní tohto článku začnú kypieť od zlosti nad „ruskou drzosťou“, alebo svoje emócie naformátujú podobným spôsobom. Nechajme ich tak.

Na druhej strane my všetci, ktorí sme slúžil ešte v Československej ľudovej armáde – spojencovi ruskej armády – dobre vieme, ako Rusi „distribuujú“ správy z vojenskej oblasti. Ak niečo verejne vyhlásia – hoci použijú „vyvíjame“, „pripravujeme“, „zavádzame do výzbroje“ a pod. znamená to iba jedno – tieto veci už dávno majú osvojené a vyvíjajú už niečo úplne iné.

Veríme však, že nášmu zdravomysliacemu človeku dodajú takéto informácie iskierku nádeje na lepší zajtrajšok. Biblický projekt sa rozpadá, anglosaská hegemónia ruka v ruke s ním. Kto neberie do úvahy možné vojenské varianty vývoja – ktorý už je sotva za horami – je dosť naivný. Je to však jeho právo. My vieme, že védická Múdrosť „CHCEŠ MIER – CHYSTAJ SA NA VOJNU“ má veľa čo do podstaty povedať. Také niečo v žiadnom prípade neznamená, že človek má rád vojnu. Je to iba realistický pohľad na svet okolo nás. Pacifisti sú GMO, a takéto GMO aj tak vychovávajú svoje deti. Veď ich takto už vopred chystajú ako peknú, vypasenú korisť.

Človek ako védická kategória je VELITEĽ. Je to ten, ktorý nemôže byť šťastný iba tým, že nadobudol majetok a postaral sa o rodinu. VELITEĽ vie, že musí vynaložiť všetko možné úsilie, aby v prípade nutnosti vedel svoju rodinu – to najdrahšie čo má – aj obrániť so zbraňou v ruke. Najlepšie ak s tak isto zmýšľajúcimi druhmi.

Iba sedenie za klávesnicou či čumenie do smartfónov nie je – bohužiaľ – prípravou na budúce udalosti. Neklamte samých seba, konanie je konanie, snívanie je snívanie. Reálni priatelia v živote nie sú virtuálni priatelia na Facebooku. Človek s veľkým „Č“ je VELITEĽ, schopný a ochotný obhájiť svoje a svojich keď treba aj na bojovom poli. Na to sa však musí dlho pripravovať. Slovenovi alebo Hospodárovi stačia tučné zisky z podnikania či teplé miestečko tam, kde ho nikto nevidí a môže si nerušene surfovať a tvrdo biť do klávesnice. Každý si je strojcom svojho šťastia.

USA – ako je vidno z reakcií – nie sú ochotné sadnúť za rokovací stôl s Ruskom. Preto je pravdepodobné, že horúca fáza riešenia je už veľmi blízko. A Rusko zase dokáže obhájiť svoje práva a záujmy. A ako vidíme z Putinovej prezentácie – Daaria vstáva z popola.

13.03.2018

Do nového roku si zvyčajne všetci prajeme len to najlepšie, najčastejšie najmä zdravie a šťastie. Každý asi pozná „varovanie“, že iba zdravie nestačí, lebo veď na Titaniku boli všetci zdraví…

V našom „domácom natovskom tábore“ sme sa vďaka bratislavskej vláde ocitli v nie veľmi príjemnej pozícii. NATO naďalej štrngá zbraňami, kríza sa vyostruje, USA strácajú pozície ale do Európy privážajú viac a viac vojakov, zbraní a munície. To všetko však neznamená, že veci sa samé od seba menia k lepšiemu. Každému je jasné, že ak má na mieste starej, prežitej a rozpadnutej budovy – nech je akokoľvek veľká – stáť nová, tak starú treba jednoducho zbúrať – zdemolovať.

V novembri minulého roku sa už americká odborná verejnosť vystrašila „efektivitou“ amerického systému PVO Patriot „naživo“ v Saudskej Arábii. Zatiaľ iba dodajme, že v polovici decembra 2017 z Jemenu – veď Saudská Arábia ich napadla – odpálili ďalšiu raketu – a scenár sa navlas zopakoval. Raketa natovskej klasifikácie SCUD znova doletela do oblasti hlavného mesta Saudskej Arábie, ale znova nezasiahla svoj cieľ. Batéria PVO ochraňujúca hlavné mesto Rijád znovu odpálila 5 rakiet a znovu NIČ NETRAFILI. Pripomeňme si, že ide o raketu, ktorú začal Sovietsky Zväz vyvíjať v roku 1957 a do výzbroje bola zavedená r. 1962! Dnes už ju ruská armáda nepoužíva – má oveľa modernejšie technológie – ale jej novšie modernizácie má Irán, Irak, Sýria, Severná Kórea a ďalšie krajiny. Teda ešte raz, aby nám neunikla podstata: najnovšie americké technológie (podľa reklamy najlepšie na svete) nedokážu zasiahnuť raketu, ktorá bola zavedená do výzbroje r. 1962.

Ruský minister obrany charakterizuje vojensko-politickú situáciu na hraniciach Ruska s krajinami NATO ako napätú. Okrem toho má ešte tendenciu sa vyostriť.

Rastie intenzita a rozmery operácií operatívno-bojovej prípravy ozbrojených síl krajín-členov NATO. Len v mesiacoch august-október 2017 bola na území Východnej Európy a Pobaltia organizovaných vyše 30 vojenských cvičení. V tom čase už boli na území Poľska a v Pobaltí lokalizované 4 medzinárodné batalióny NATO o sile do 5 tisíc ľudí. Nikomu nič nehovorí symbolika, že nemecké tanky sú znovu na hraniciach Ruska?

V Poľsku a Nemecku je dislokovaná tanková brigáda a brigáda amerického letectva, pokračuje aj rozmiestňovanie elementov americkej PVO v Európe.

V priebehu vojenských operácií v Sýrii sa svet naučil nové ruské slovo, ktoré budí v NATO strach: Kaliber. Zároveň sa v odbornej terminológii už udomácnil ďalší nový fenomén – Armata. Ale pre tých, ktorí majú na svojom území americké vojenské základne – napríklad letiská v Malackách a Sliači – by mal byť „zaujímavý“ aj ďalší ruský názov: ISKANDER.

Operácia odpálenia rakiet Iskander zaberie len minúty. Autá zastavia na určenej pozícii, obsluha zaujme pozície podľa bojového predpisu, do palubných počítačov zadajú koordináty cieľov. Velitelia batérií vydajú rozkazy a do niekoľkých minút sú ciele vo vzdialenosti do 500 km zničené ťažkými, vysoko výbušnými hlavicami.

Komplex Iskander bol prijatý do výzbroje r. 2006. Dnes je v bojovej službe viac ako 120 nových bojových strojov. Systém je určený na ničenie malorozmerných a plošných cieľov v hlbine operatívneho rozloženia vojsk nepriateľa. Bojové hlavice sú buď obyčajné, alebo taktické jadrové.

Systém je schopný efektívne likvidovať také ciele, ako sú systémy PVO, veliteľské stanovištia a komunikačné uzly spojenia, letiská, objekty infraštruktúry, pozície divízneho delostrelectva na vzdialenosť od 50 do 500 km.

Rakety môžu mať rôzne bojové hlavice. Základná je kazetová, črepinová bojová hlavica s distančnou explóziou vo vzduchu, hlavica na ničenie betónových konštrukcií bunkrov, ale aj výbušná hlavica na presný zásah cieľov. Rakety môžu byť vybavené aj výbušno-zápalnými a objemovo detonujúcimi hlavicami. To znamená, že systém dokáže bojovať prakticky so všetkými druhmi pozemných a hladinových cieľov.

Najmodernejšími variantami sú prevedenia Iskander-M a Iskander-K. Prvý používa kvázibalistickú jednostupňovú raketu 9 M723 na tuhé palivo, ktorá je zhotovená použitím technológií zníženia rádiolokačnej detekcie. Je schopná aktívne manévrovať počas celej dráhy letu, čo ju činí nezraniteľnou pre systémy PVO a PRO USA THAAD, ktorá bola špeciálne vyvinutá proti ešte sovietskym raketám R-17 (nám známe SCUD), ktoré leteli ešte po „čestnej“ balistickej krivke.

Pred protivzdušnými systémami Patriot ju chráni výška letu 50 kilometrov, ktorá je pre tento americký systém nedosiahnuteľná. Okrem toho, 9 M723 je vybavená komplexom aktívneho rušenia, ktorý značne „komplikuje“ jej detekciu prostriedkami monitorovania protivníka.

Iskander-K pracuje na základe úplne iného princípu. Jeho základnou súčasťou sú rakety s plochou dráhou letu 9 M728 (R-500). Letia k cieľu vo výške do 6 km, v poslednej fáze trajektórie klesnú na výšku do 7 metrov. Oficiálne údaje hovoria o dolete do 500 km…

Iskander-K je zúrivo kritizovaný Američanmi, ktorí tvrdia, že informácia o dolete je značne znížená. Veď aj Kalibre mali „oficiálny“ dolet do 300 km. A dnes vieme, že doletia minimálne do 4 500 km. Podľa názoru Američanov je raketa schopná zasiahnuť cieľ aj vo väčších vzdialenostiach. A v októbri 2017 náčelník polygónu Kapustin Jar, generálmajor Oleg Kislov oznámil, že prebehla úspešná skúška novej bojovej hlavice pre Iskander. Nepodal však žiadne ďalšie detaily.

Takže Rusko ako odvetu systematicky navyšuje svoju vojenskú prevahu nad NATO na európskom divadle vojenských udalostí. A práve v oblasti operatívno-taktických raketových komplexov to vidno najmarkantnejšie.

Dnes je už zostavených desať raketových brigád, ktoré sú vyzbrojené takýmito raketami a je podpísaný kontrakt na dodávku ešte dvoch ďalších brigádnych kompletov. Ak predpokladáme, že v stave každej takejto brigády sú po tri divízie a v každej divízii po tri batérie, tak sa dá vypočítať celkový počet rakiet Iskander-M vo výzbroji armády Ruska.

Zostava batérie je známa: dva samochodné odpaľovacie systémy, v každom z nich sú po dve rakety plus dva dopravné stroje s ďalšími raketami, t.j. tiež dve rakety na ďalší opal. Spolu v každej batérii je po 8 rakiet, v každej brigáde po 72 rakiet. Celkový počet rakiet v už existujúcich brigádach je 720 jednotiek. Po doplnení dvoch ďalších brigád ich bude do 864.

A teraz to porovnajme s operatívno-taktickým potenciálom krajín NATO. Ak predpokladáme, že v západnom a juhozápadnom smere európskeho divadla vojenských operácií sústredí Rusko do 70% z celkového počtu svojich síl a prostriedkov nasadených v mierových časoch, tak pomer síl bude takýto. Rusko má viac ako 600 rakiet komplexu Iskander rôznych typov. Čo sa týka USA a NATO, tak oni vôbec niečo podobné Iskanderu – a to ani idúce okolo – nemajú. Vo výzbroji majú americké operatívno-taktické raketové komplexy predchádzajúcej generácie Army Tactical Missile System s raketami MGM-140 rôznych modifikácií. Oproti Iskanderu zaostávajú rádovo čo do dosahu, presnosti, aj schopnosti prekonávať protiraketovú obranu. A to ešte majú takýchto rakiet menej ako 150 kusov. V oblasti operatívno-taktických rakiet má teda Rusko viac ako päťnásobnú prevahu.

Druhou dôležitou položkou pomeru síl sú reaktívne systémy salvovej paľby. Základné ruské systémy sú Tornádo-S a Tornádo-G, a to sú tiež už systémy novej generácie. Rusko môže rozmiestniť na západných hraniciach minimálne 900 systémov salvovej paľby typu Grad, Uragán, Smerč a Tornádo s kalibrom od 122 do 300 mm a dostrelom od 40 do 200 a viac kilometrov. To znamená minimálne 16 000 hlavní, presnejšie odpaľovacích komôr, keďže ide o reaktívnu muníciu. Čo sa týka USA a NATO, tak v tejto oblasti zaostávajú proste beznádejne. Môžu postaviť maximálne 200 systémov MLRS salvovej paľby americkej výroby kalibru 227 mm s maximálnym dosahom od 40 do 80 km. Pritom proti ním bude stáť viac ako 2 400 systémov. Znamená to, že v tomto segmente Rusko prekonáva NATO 7 násobne!

Ak by sa brali do úvahy samochodné delostrelecké zariadenia, tak v tejto oblasti má Rusko tiež prevahu – minimálne 3,5 násobnú. Rusko môže na Západe a Juhozápade rozmiestniť viac ako 1 500 samohybných húfnic Akacia, Koalícia a Pion s kalibrom od 152 do 240 mm a dostrelom do 50 km. A najnovšie samohybné húfnice Koalícia – ktoré sa už čoskoro budú hromadne zavádzať do armády – majú dostrel do 70 km. USA môžu v Európe proti tejto moci nasadiť najviac 450 samohybných húfnic Paladin – boli skonštruované v 50-tych rokoch minulého storočia – s kalibrom 155 mm a dostrelom do 30 km. Ak vezmeme do úvahy, že čo sa týka tankov, tak prevaha Ruska je tiež nesporná, tak vojna, do ktorej USA ženú NATO neposkytuje pre NATO radostné perspektívy.

Tento výpočet je – samozrejme – približný. Čísla sa môžu meniť, ale Rusko sotva dopustí nejaké principiálne zmeny vo svoj neprospech. Môžeme povedať, že USA sa globálne osudovo prepočítali. Od zničenia Sovietskeho bloku sa zamerali na také vojenské technológie, ktoré im umožňovali viesť to, čo dnes poznáme ako „farebné“ revolúcie a prevraty. Takto zničili množstvo nevinných životov po celom svete, ale nevšimli si, že Rusko nespalo. To nebuduje armádu, ktorá by mala držať pod kontrolou celý svet – ale svoje územie nedaruje nikomu.

USA dalo do pohybu mašinériu, ktorá má zničiť Rusko, ale technologicky sa prerátali. Miliardy dolárov investovali do zbraňových systémov, ktoré sa poľahky môžu stať obeťou lacnejších, menších ale efektívnejších ruských zbraní. Deštrukčnú mašinériu zastaviť už nemožno – je to iba otázkou času. Ale s technológiami určenými na ničenie „neposlušných“ režimov nemožno poraziť Rusko, ktoré je pre zmenu pripravené na vedenie efektívnej, modernej vojny. Na svoju obranu.

Stará slovanská tradícia hovorí, že ak niekomu nemôžeme veriť, tak je to náš nepriateľ. Spojenec bez Svedomia nie je spojenec. Tomu, kto nemá Svedomie veriť nemožno.

Iskander Kalibrovič Armatov je pripravený ubrániť svoju krajinu a dosiahnuť efektívne víťazstvo. Časy, keď sme boli jeho spojencom sú preč. Zato však máme spojencov – bez Svedomia.

19.01.2018

Zdroj (upravené a doplnené)

Včera bola na americkom portáli Airforcetimes uverejnená zaujímavá informácia. Zaujímavá najmä preto, lebo sa týka umiestnenia útočných zložiek amerických vzdušných síl aj na Slovensku.

Možno sa niekomu nebude páčiť názov článku, pretože sa odvolávame na povolenie Bratislavy… je to však normálne. V médiách sa bežne hovorí napríklad „Washington oznámil“, „Moskva reagovala“, „Peking vyhlásil“ a podobne. Teda tak je tomu aj teraz – nie Slovensko, ale Bratislava rozhoduje. Ostatní máme akurát tak oči pre plač. Nikto sa nás nepýta… ale volili sme ich.

Vari krátke zamyslenie – veď treba nazývať veci pravými menami. Rodení Bratislavčania patria – samozrejme – do Bratislavy. Práve tak patria Košičania do Košíc, Bystričania do Banskej Bystrice a podobne. Problém je iba ten, že po každých voľbách pribúda v Bratislave množstvo všakovakej kariéristickej hávede z celého Slovenska – a teda aj z Východu a Stredu – ktorá sa pripája k tam už existujúcej „elite“. Volili sme ich, tak prečo by nežili na náš účet. Nemôžeme sa sťažovať – súhlasili sme. Často ich rozpoznáme podľa autoznačiek BL…

A títo „vyvolení“ majitelia Slovenska už z Bratislavy vládnu nejedno volebné obdobie. Na Východe by sa mali spamätať práve Východniari – veď čo takého vykonala strana a vláda v Bratislave pre nás na Východe? Aktuálny minister hospodárstva – Košičan – patrí medzi veľkých „podporovateľov“ Východu. Vyzerá to tak, že najskôr si z pozície ministra životného prostredia vybavil pre svoje ťažobné firmy – ide o najväčšie firmy na barbarský výrub lesov na Slovensku – všetky možné aj nemožné povolenia a výnimky, v čom – mimochodom – pokračuje dodnes. No a v pozícii ministra hospodárstva „umiestňuje“ zahraničné výrobné kapacity kade-tade, len nie na Východ. Spomeňme len brilantné akcie tejto vládnej garnitúry ohľadom automobilového priemyslu (došli „až“ po Nitru) a napríklad dve lokality pre americký Amazon. Keďže sa ukazuje nedostatok pracovných miest aj pre nové linky automobilového priemyslu, začínajú s politikou sťahovania Východniarov – presnejšie aj Banskobystričanov – na Západné Slovensko. Veď jednoduchšie je „vysťahovať“ Východniarov a Stredoslovákov na Západné Slovensko ako umiestniť čo i len jedinú automobilku do Prešovského či Košického kraja. Výsledok? Vytváranie celých HLADOVÝCH DOLÍN na Východnom Slovensku v rámci oficiálneho vládneho programu… Vynára sa otázka – komu je výhodné vyprázdnené Východné Slovensko? Pre koho ho chystajú?

Sympatické je iba to, že Východniari radšej idú pracovať do Západnej Európy za západné platy než podriaďovať sa novodobému rabstvu vo vlastnej zemi v prospech „strany a vlády“.

Naši „národniari“ z SNS majú pod kontrolou „národné“ vzdelávanie – a deťom v školách klamú o skutočnej podstate SNP. Môžeme to dokonca považovať za vyložené zneucťovanie pamiatky všetkých tých občanov našej krajiny, ktorí zomreli v boji proti fašizmu. Ďalej, kapitán slovenskej armády vystupuje v ruskej Dume s peknými rečami – a nie náhodou práve jeho rezort by mal niečo vedieť o nových, dohodnutých aktivitách s americkou armádou na Slovensku? „Dobrá“ správa pre Východ je vari v tom, že nakoniec sa BLaváci – bohužiaľ aj na úkor rodených Bratislavčanov – dobehli sami. A my v ďalších voľbách nezabudnime, že nie iba Smer vládol…

Trvalá priorita Západného Slovenska sa nakoniec môže ukázať preň osudovou. NATO ani neskrýva svoje agresívne plány proti Rusku a v prípade otvoreného vojenského konfliktu dnes sotva pôjde o klasické vojenské operácie, ani o hollywoodske scenáre. Slovensko síce v NATO je, ale je verejným tajomstvom, že nie veľmi vážne. Naša strana a vláda však urobila krok, za ktorý budeme v prípade otvoreného konfliktu neodvratne platiť. V roku 2016 – podľa amerických zdrojov – doviezli Američania do Európy viac zbraní a vojenského materiálu než predtým za 20 rokov. Už predtým bolo známe, že v Európe mali USA umiestnených niečo nad 200 jadrových bômb voľného pádu – teda takých, ktoré sa zhadzujú z lietadiel. Dnes ich sotva bude iba toľko. Čo to prakticky znamená? Že na každom NATO letisku v Európe môžu byť takéto bomby pripravené. Kým na „iba“ slovenských NATO letiskách to nebolo veľmi pravdepodobné, na letiskách, ktoré priamo používajú americké vzdušné sily je takéto riziko už neprijateľne vysoké. Takže Slovensko zviditeľnili, teraz sa stalo cieľom ruskéhoch raketového protiúderu na 100%. Úprimnú sústrasť.

Ak by argumentovali, že veď „vojna aj tak nehrozí“… žeby umiestňovanie viac a viac slamy do blízkosti ohňa bolo akurátnou protipožiarnu prevenciou?

Možno že motiváciou boli aj kontrakty na realizáciu zákazok americkej armády pre firmy blízke vládnej koalícii. Výsledok však ostáva rovnaký.

Ak by došlo na vojenské riešenie aj v Európe, jednou z najpravdepodobnejších verzií je nasadenie litosférickej zbrane. A ako bude potom vyzerať Západné Slovensko sa tiež dá ľahko odhadnúť. Vráťme sa však k americkej správe.

Pentagon dostane v roku 2018 viac ako 200 miliónov USD na stavbu a modernizáciu amerických vojenských základní v európskych krajinách. Dôvodom je potreba „zdržiavať“ Rusko.

V Bielom dome odobrili rozpočet USA na nasledujúci rok. Tento umožní veleniu Vojenského letectva nakúpiť za hranicami USA pozemky a stavať na nich vojenské objekty. Okrem toho je v dokumente už priamo vyčlenených 214 miliónov dolárov na zabezpečenie niekoľkých takýchto objektov v krajinách Východnej Európy – ide o Maďarsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Estónsko aj Španielsko a Nórsko. U nás ide o lokality Malacky a Sliač. Stredoslováci teda dostanú „darček“ tiež.

Celá myšlienka je o riešení „hrozby zo strany Ruska“. Preto budú na týchto vojenských základniach NATO umiestňované stíhačky piatej generácie F-22 Raptor a stíhacie bombardéry F-35 Strike Fighter. Je to naozaj potrebné, lebo hrozba Ruska je skutočne reálna. Pre istotu si ju pripomeňme:

A umiestnením nových „oporných bodov odstrašovania“ sa tento stav len zhoršuje.

Podľa horeuvedeného amerického zdroja niekoľko Raptorov F-22 už bolo v r. 2015 umiestnených na leteckej základni Amari v Estónsku. Okrem nich aj lietadlá-tankery počas letu KC-135. Je to jedna z najvhodnejších vojenských základní, na ktorej môžu byť umiestnené stíhačky piatej generácie.

V tom istom mesiaci boli na leteckej základni v maďarskom Kecskemete umiestnené stíhačky F-15 Eagle zo 123. Mimoriadnej Bojovej Letky. Išlo o dočasnú relokáciu zo základne Campia Turzii v Rumunsku.

V luxemburskom Saneme je tiež základňa amerických Vzdušných síl – Zásobovací objekt pre oblasť Strednej Európy. Zároveň tam sídli 86. letka Materiálového zabezpečenia, ktoré je súčasťou 86. leteckého pluku z leteckej základne Ramstein v Nemecku.

Do námornej leteckej základne v Islandskom Keflaviku bude investovaných viac ako 14 miliónov USD na výstavbu nových hangárov, ktoré sú určené pre protiponorkové lietadlá amerického námorníctva P-8 Poseidon. No a u nás to bude „kšeft“ za 24 miliónov USD v Malackách a 22 miliónov v Sliači:

A čo na to Rusko? Veď iba idiot by čakal so založenými rukami na moment, ktorý bude pre NATO jednostranne výhodný. O zjednotenom viacúrovňovom systéme PVO v Rusku sme písali nedávno. Skompletizovanie systému je naplánované na rok 2020, pričom je navrhnutý a realizovaný ako jednotný komplex všetkých systémov PVO v jednom celku. Týmto dáva Rusko asymetrickú odpoveď na to, čo sa aktuálne odohráva aj na jeho juhovýchodných hraniciach. KĽDR nepredstavuje pre Rusko hrozbu, ale na vojenskej základni v Južnej Kórei už sú rozmiestnené americké prostriedky PVO THAAD – a tie už predstavujú potenciálnu hrozbu. Ostatne obavy vyjadruje aj Čína.

Dňa 18. decembra 2017 oznámilo ruské Ministerstvo obrany, že v piatok uvedie do bojovej služby dve nové divízie S-400, a to vo Vladivostoku a v Zelenogorsku (Leningradská oblasť RF). Ministerstvo zároveň oznámilo, že v najbližšom čase budú realizované praktické testovacie procedúry činnosti týchto zbraňových systémov, čo je súčasťou postupu uvádzania komplexov do plnej bojovej pripravenosti…

Ruské systémy PVO S-400 sú považované za najlepšie systémy vo svete. Najbližším analogickým systémom je americký Patriot a izraelská „Železná kupola“. Avšak americký Patriot bol navrhnutý ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a hoci bol aj neraz modernizovaný, k S-400 sa stále ani len nepribližuje. Izraelský systém bol navrhnutý na obranu územia pred neriadenými taktickými raketami krátkeho doletu.

Ruské S-400 sú určené na ničenie všetkých moderných aj ešte iba vyvíjaných prostriedkov vzdušného aj kozmického útoku. Komplex zasahuje ciele do 400 km a taktické balistické rakety do vzdialenosti 60 km (t.j. rakety s plochou dráhou letu), lietadlá taktického aj strategického letectva či manévrujúce bojové hlavice balistických rakiet. Radar včasného varovania tohto systému má dosah nad 600 km. Na Západe už prišli k uzáveru, že systémy S-400 spolu so systémami ISKANDER a pobrežnými protilodnými systémami triedy BASTION efektívne vytvárajú ruskú „Zónu zákazu vstupu“. Jej podstata je v tom, že vojská NATO sa nemôžu v akčnom rádiuse ruskej Zóny nachádzať ani premiestňovať „bez rizika neprijateľného poškodenia“.

Táto obávaná ruská „Zóna zákazu vstupu“ znamená, že vojská NATO strácajú možnosť priblížiť sa k hraniciam RF na určitú vzdialenosť. Ale je to pre nich (teda „naše“ NATO) ešte horšie. Ruský segmentovaný systém neumožňuje zahraničným vojskám vykonať žiadne manévrovanie. Znamená to, že systém kontroluje akýkoľvek pohyb na vzdialenom prístupe, čo znemožňuje okamžité, neočakávané a skryté útoky, alebo nespozorované premiestňovanie potenciálne nebezpečných technických prostriedkov alebo vojenských zoskupení.

Naša strana a vláda odsúhlasila rozmiestnenie základní amerického útočného letectva na našom území. Určite si niektorí medzi nimi už mädlia ruky nad nejedným lukratívnym kontraktom. Ale kto to nakoniec „zaplatí“?

18.12.2017

Žijeme v období, keď všetky možné aj nemožné „hriechy“ hádžu na Rusko. Ak sa odpojíme od emocionálneho podkladu informácií zistíme, že majú na to naozaj dôvod. Príčina všetkého je v tom, ako sa Rusku darí dosahovať výsledky aj napriek všetkým možným prekážkam, ktoré mu celý Západný svet kolektívne hádže pod nohy. Veď už len prekazenie demontáže Sýrie vzbudilo v USA obrovský hnev. Viac ako desať rokov starostlivo pripravovaný projekt CIA zlyhal. Ale ak už musia siahať až k bezprecedentnému vyradzovaniu celej krajiny z účasti na Olympijských hrách, sabotáži majstrovstiev sveta vo futbale a podobným podlostiam znamená to, že sú naozaj zúriví vo svojej bezmocnosti. Je to nepochybným indikátorom toho, že Rusko je nielenže na správnej ceste, ale že má aj všetky predpoklady prekonávať na nej všetky prekážky.

Či sa to našej B/A kolóne páči alebo nie, situáciu v Sýrii zvrátilo Rusko a jeho armáda, nie Západná koalícia, ktorá roky poskytovala ISISu akurát tak leteckú podporu proti vládnym jednotkám. Už aj samotní Američania zistili, že to s ich „neporaziteľnými zbraňami“ nie je také ružové, ako hlásajú reklamné slogany – svedčí o tom aj prípad Patriot, o ktorom sme už písali. Nejde však o ojedinelý prípad, vojna v Sýrii odhalila aj iné stránky americkej propagandy. Prizrime sa napríklad tomu, prečo sa americké ministerstvo obrany toľko sťažuje na „neprofesionalitu“ ruských pilotov (nielen) v Sýrii.

Dňa 9. decembra 2017 reagovalo na jedno z takýchto obvinení Ministerstvo obrany Ruskej Federácie. Ministerstvo obrany USA sa (znovu) posťažovalo, že ruské vojenské lietadlá si dovoľujú blízko sa približovať k americkým lietadlám v Sýrii tým, že vstupujú do vzdušného priestoru na východ od rieky Eufrat.

Oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany RF generálmajor Igor Konašenkov odreagoval radou pre USA, aby sa radšej sústredili na likvidáciu teroristov ISIS v Iraku a neprovokovali incidenty vo vzduchu.

Podľa slov Konašenkova k nebezpečným priblíženiam ruských a amerických lietadiel v priestore doliny Eufrat v Sýrii dochádza najčastejšie v súvislosti s americkými pokusmi vytvárať prekážky likvidácie teroristov z ISIS, na čo existuje dostatok konkrétnych príkladov. Rovnako tomu bolo aj 23. novembra 2017, keď nad západným brehom rieky Eufrat americký stíhač F-22 bránil ruským SU-25 v likvidácii oporného bodu ISIL v okolí mesta Mejadin. „Lietadlo F-22 vystreľovalo tepelné pasce a vypúšťalo brzdové štítky, pričom neustále manévrovalo imitujúc vzdušný boj“. Stiahlo sa až vtedy, keď sa vedľa neho neočakávane objavila bojová stíhačka SU-35.

Dnes je už známym faktom, že americké stíhačky piatej generácie F-22 Raptor nie sú technicky schopné identifikovať a sledovať pohyby ruských SU-30SM a SU-35 vo vzdušnom priestore Sýrie.

Jeden z veliteľov letky vzdušných síl USA (jeho meno sa neuvádza) – ktorá je umiestnená na leteckej základni Al-Dhafra v Spojených Arabských Emirátoch – uviedol, že pre amerických pilotov počas bojových operácií je objavovanie sa ruských stíhačiek vedľa nich vo vzdušnom priestore Sýrie vždy neočakávaným prekvapením. Vysvetlil, že k tomu dochádza preto, lebo F-22 nemá potrebné senzory, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu lietadla v noci. Túto informáciu priniesol Aviation Week.

Piloti Raptorov sa však stretávajú aj s ďalšími problémami. F-22 nemá možnosť prenosu údajov cez taktický systém Link 16, a tak piloti musia v rádiu hovoriť „to, čo vidia“. Ďalší problém väzí v tom, že nemajú v prilbách systém sledovania cieľov. Piloti taktiež priznávajú, že lety vo vzdušnom priestore Sýrie si vyžadujú oveľa operatívnejšie prijímanie rozhodnutí, než ako je zvykom vo Vzdušných silách USA.

Okrem ďalších problémov operácia v Sýrii ukázala, že drahé stealth pokrytie stíhačky F-22 spaľuje slnečná žiara a aj schádza od piesku.

Jedným z veľkých hitov na internete – za pár dní viac ako milión prezretí – sa rýchlo stalo krátke video na ktorom vidno, ako dopravné lietadlo Il-76 zhadzuje náklad pre pozemné jednotky v Sýrii. Po zhodení nákladu sa v otvore dopravníka ukáže za ním letiace SU-30SM, ktoré dopravné lietadlo sprevádzalo. Z praktického pohľadu sú súvislosti veľmi jednoduché. Dopravné lietadlo muselo pri zhadzovaní nákladu klesnúť do nebezpečnej výšky, čo ho urobilo ľahkým cieľom zo zeme. Preto ho sprevádzalo SU-30SM, ktoré zabezpečovalo jeho ochranu dovtedy, kým po zhodení nákladu nevystúpilo opäť do bezpečnej výšky.

Pointa je však v niečom úplne inom. Len naozajstný majster pilot – doslovne LETECKÉ ESO – si môže takto dovoliť manévrovať pri lete. Rovnako nie hocijaké lietadlo niečo také dokáže. Priestor tesne za letiacim dopravným lietadlom je totiž jedným veľkým vzdušným vírom, v ktorom sa už principiálne nedá bezpečne lietať. Ale tu vidíme, že nielen sa dá, ale ešte aj ako bravúrne. Nie náhodou sa tam objavujú komentáre cudzincov v štýle: „nechcel by som bojovať s takýmito esami“. Kto je v téme vie, že takéto niečo často ukazujú americké filmy – ale okrem Hollywoodu si na niečo také americkí piloti ani vo sne netrúfnu.

Pozrite si túto profesionálnu leteckú lahôdku aj vy:

https://www.youtube.com/watch?v=Fu22TNTVsak

A teraz sa vráťme k veľkému obrazu. Mali by sme vedieť, do čoho nás NATO – v súvislosti s pripravovaným útokom na Rusko – ťahá a aké to môže mať pre nás dôsledky. Teda mrknime sa na technické súvislosti útoku na Rusko. Toto totiž v posledných rokoch vo vojenskej oblasti nijako nespalo – veriť Anglosasom dnes môžu už iba veľké naivky.

Netreba nám ísť do veľkých detailov, informácia, ktorá nás zajíma bola totiž zverejnená v ruskej štátnej televízii. Ministri obrany RF – na rozdiel on nás – nerozkrádajú a nepredávajú zbrane a vojenský materiál. Potom sa môžeme „diviť“ ako sa napríklad karabíny Vzor 58 zo slovenských NZ „ocitli“ pri realizácii smutne známeho teroristického útoku v Paríži…

Teda pozrime si niekoľko obrázkov. Takto vyzerala situácia s ruskou protivzdušnou ochranou v roku 2013:

Ľahko vidno, že zo strany Severného ľadového oceánu mohlo priletieť čokoľvek…

Stav PVO v roku 2015:

A stav r. 2017 – kompletizácia perimetra:

Medzi hlavné – ale nie jediné – komponenty tohto systému patria systémy PANCIR-S1 a S400-TRIUMF:

A v nemalej miere aj MIG-31BM:

Takto vyzerala situácia s pobrežnými obrannými komplexami v roku 2013:

Vývoj situácie v r. 2015:

A konečný stav k roku 2017:

Pre lepšie vysvetlenie doplňme, že PVO zabezpečuje obranu pred leteckými útokmi a inými nízko letiacimi cieľmi, pobrežná obrana je zameraná na obranu pred námornými útokmi.

Pobrežnú obranu zabezpečujú najmä systémy BASTION a BAL:

Používajú rakety JACHONT (BASTION) a CH-35 (BAL):

Ako posledný komponent si pozrime vývoj systémov včasného varovania pred raketovým útokom. Najskôr rok 2013:

Vývoj sektorov včasného varovania v r. 2015:

A nakoniec kompletný stav k r. 2017:

Medzi komponenty tohto systému patria napríklad rádiolokačné stanice triedy VORONEŽ:

Teda tak. NATO čoraz viac a viac tlačí Európu do konfrontácie s Medveďom, ale Medveď je zároveň jediný, ktorý je na to naozaj pripravený. Veď poznáme ono védické: CHCEŠ MIER, CHYSTAJ SA NA VOJNU. A my predávame zbrane a zapredávame sa Anglosasom. Nič však nie je zadarmo.

Od roku 1993 u nás nie je povinná vojenská služba. Ak sa pozrieme na dnešných chlapcov ťažko sa rozhodnúť, či sa smiať alebo plakať. Obliekajú sa do teplákov či nohavíc z látky vzorovanej ako maskáče. Ak nosia tepláky, tak ich majú spustené nízko a s veľkou „rezervou“ – očividne, aby mali kde „naložiť“, keď pôjde do tuhého. Ak majú nohavice, tak s veľmi nízkym pásom. Nuž tak – móda im určila, čo majú nosiť. K tomu len jednu poznámku. Oblečenie pre mužov vyrobené v Číne má naložený program, podľa ktorého by naši muži nemali mať deti a – ak je pre dievčatá – aby sa im viac páčili Aziati. Antropológovia poznajú index, podľa ktorého sa dá zistiť, akú kostru našli. V krížovej oblasti panvovej kosti je bod, podľa ktorého sa dá presne učiť o akú rasu ide. U bielych ľudí je pomer od vrcholu hlavy po tento bod a od tohto bodu k zemi približne 1:1. Negroidná rasa má dlhšie nohy a kratší trup, mongoloidná zase kratšie nohy a dlhší trup. Teda tak – dlhý pás a krátke nohy je typická „konštrukcia“ Číňana. A aký že to strih majú dnešné módne veci pre mužov..? Je to jasne viditeľný externý komponent Matrixu.

Ale nemusíme ísť do veľkých „hĺbok“ pozorovania oblečenia. Už to čo nám ponúkajú dnešné supermarkety je dostatočná ukážka toho, kam sme sa dostali. Jeden príklad za všetky. Nie tak dávno sme sa dozvedeli, že v Holandsku vznikol problém s vajíčkami – preto sa aj naše vajíčka vyvážali k nim. A čo možno kúpiť u nás? Pozrite sa na vajíčka, ktoré ponúkal LIDL minulý týždeň:

Teda tak, holandské vajíčka boli škodlivé iba v Holandsku, u nás sú očividne v poriadku a popri nich aj francúzske.

Načo sa zaoberať „globálnym“ pohľadom, ak kupujeme to, čo nám podhadzujú? Máme ešte nejakú česť a ochotu podporovať domácich výrobcov? Či všetko jedno akonáhle príde na cenu? A to ani nehovoríme, že znova sa objavujú aj poľské vajcia.

Národ bez vzťahu k vlastným hodnotám už nie je národ, iba GMO obývajúce územie, ktoré je poliate krvou a potom ich Predkov. Vyberáme si sami… likvidáciu horúcou vojnou alebo lacnou stravou? To druhé ich vyjde lacnejšie.

13.12.2017

Hoci naším cieľom nie je prinášanie horúcich aktualít hoci aj z vojenského prostredia, niektorým správam sa nedá odolať. Jednou z takých je aj „objav“ amerických špecialistov na tankovú techniku, ktorý naozaj nepotrebuje komentár. Veríme že pobaví aj vás:

V USA pozorne sledujú zmeny v ruskej armáde a starostlivo analyzujú všetky vystúpenia dôležitých osôb, ktoré sú s touto oblasťou spojené. Avšak niekedy prichádzajú k naozaj neočakávaným uzáverom.

Zástupca predsedu vlády Ruskej Federácie Dmitrij Rogozin poskytol rozhovor programu NÁZOR, ktorý je vysielaný na kanály Россия 24. V rozhovore porozprával o štátnom zbrojnom programe na roky 2018-2027. Okrem iného spomenul aj sériové dodávky tankov T-14 vyrábaných na platforme ARMATA.

Foto: tvc.ru

Toto vyhlásenie vzbudilo záujem u populárneho autora žurnálu The National Interest Dave Majumdara, ktorý sa o vyhlásení Rogorzina porozprával s pracovníkom Centra vojensko-námornej analýzy Michaelom Kofmanom. V tomto rozhovore Američania objavili kritický nedostatok najnovších ruských tankov, ktorý mení na „NIE“ všetky výdobytky Armaty. Ale o všetkom pekne poporiadku.

Američania najskôr obrátili svoju pozornosť na termín „sériová výroba“. Michael Kofman autoritatívne oznámil, že sériová výroba a masová výroba sú pre Rusko dve rozdielne veci, a že T-14 sa bude vyrábať práve sériovo, t.j. nie v množstvách, v akých sa vyrábali tanky za ZSSR.

Okrem iného, dnes je pravdepodobnosť vedenia otvorených bojových operácií s frontami dlhými tisícky kilometrov považovaná za veľmi nízku. A pre lokálne bojové operácie Rusko nepotrebuje desiatky tisíc tankov.

Pravda, expert je presvedčený, že nemá význam vyrábať tisícky kusov T-14, pretože tank má jeden konštrukčne neodstrániteľný nedostatok – neobývateľnú vežu.

Foto: nationalinterest.org

Kofman predpokladá, že veliteľ tanku musí mať možnosť vysunúť sa z otvoru na vrchole veže tanku, aby sa z výšky mohol pozrieť na bojové pole, a teda že ani jeden tankista pri zdravom rozume sa nebude spoliehať iba na pozorovacie prístroje, pretože tieto môžu byť v boji zničené. Avšak o perspektíve zničenia veliteľa tanku, ktorý po pás vytŕča z otvoru na vrchole veže sa americký analytik nezmienil.

Američania sa takýmto spôsobom snažia presvedčiť samých seba, že najnovší ruský tank ak by aj bol vyrobený, tak len veľmi málo kusov. A ak nie málo, tak on aj tak bude k ničomu. Ale tak či onak, takéto útoky sú s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolané nie nedostatkami Armaty, ale uvedomením si toho faktu, že výroba tankov v USA fakticky neexistuje, a že nekonečné modernizácie variantov M-1 Abrams nezmenia tridsať rokov starý tank na nový.

Grigorij Aždanin

ZDROJ

30.11.2017

V nedeľu 19. novembra 2017 si pripomíname 75 rokov od zahájenia grandiózneho protiútoku sovietskych vojsk v bitke pod Stalingradom, ktorý nakoniec viedol k porážke nemeckých, rumunských a talianskych armád. Táto veľká porážka znamenala zahájenie aktívnej etapy vo vedení vojenských operácií v Druhej svetovej vojne, ktoré vyústili v definitívnej porážke fašistického Nemecka a jeho spojencov. Či sa to u nás niektorým skupinám páči alebo nie, toľko „ospevovaný“ Slovenský štát bol spojencom nacistického Nemecka.

Tanky 64 armády na prístupoch k Stalingradu (© RIA Novosti, G. Lipskerov)

PEKLO NA ZEMI

Začiatku protiútoku sovietskych vojsk pod Stalingradom predchádzalo 75 dní druhej etapy obrany. Obrancovia mesta odolali tlaku štyroch nemeckých útokov. Od polovice septembra 1942 útočili na pozície 62. a 64. armády motorizované jednotky hitlerovcov bez prestávok, nemecké delostrelectvo metodicky premiešavalo zemou a betónom celé štvrte. Nepriateľovi sa však aj tak nepodarilo obsadiť centrálnu časť mesta, a to nehľadiac na päťnásobnú prevahu síl a zbraní.

„Stalingrad to je peklo na zemi, Červený Verdun s novou výzbrojou. Útočíme každý deň. Ak sa nám ráno podarí obsadiť 20 metrov, tak večer ich Rusi od nás vezmú nazad“ – písal domov jeden z vojakov Wehrmachtu.

Snajperi (© RIA Novosti, G. Zeľma)

Hitler bol rozhorčený a žiadal od generálov znovu a znovu vrhať do útoku unavené jednotky. Do posledného, už štvrtého útoku v jeseni zaútočilo na mesto päť pechotných a dve tankové divízie. Ale vykrvácaná, na tri časti rozbitá 62. armáda Vasilija Čujkova neustúpila ani o meter. V strede novembra boli Nemci na celom fronte zastavení, čím boli vynútení prejsť k obrane a zakopať sa. Celkovo sa o „steny“ Stalingradu rozbilo viac ako 1 000 nemeckých tankov, okolo 1 400 lietadiel, 2 000 kusov vojenskej techniky a mínometov. Wehrmacht stratil 700 tisíc vojakov a dôstojníkov, ktorí boli zabití alebo padli do zajatia.

„Spomienky na mier“. Stalingrad, 1943 (© RIA Novosti, J. Riumkin)

OPERÁCIA URÁN

Sovietske velenie rýchlo vyhodnotilo situáciu a rozhodlo sa nedať nepriateľovi čas na oddych a zasadiť zdrvujúci odvetný úder. Plán bol vypracovaný pod vedením armádneho generála G. Žukova a generálplukovníka A. Vasilievskeho. Operácia dostala kódový názov „URÁN“.

Stalingradská bitka ©Инфографика

Na tento účel sa v stalingradskom smere sústredilo mohutné zoskupenie vojsk Juhozápadného, Donského, Stalingradského a Voronežského frontu, ktoré boli narýchlo posilnené motorizovanými jednotkami z rezerv. Tu patrilo viac ako milión vojakov, 15 tisíc kusov bojovej techniky a mínometov, približne 2 tisíc lietadiel, 1,5 tisíc tankov a samohybných diel.

Boje na prístupoch k Stalingradu, 1942 (© RIA Novosti, G. Zeľma)

Z operatívneho pohľadu sa v novembri 1942 na prístupoch k Stalingradu vytvorila nie veľmi výhodná situácia. Útokom unavení Nemci stiahli k mestu svoje najlepšie úderné jednotky, pričom krídla „zakryli“ slabými rumunskými a talianskymi divíziami. A práve na tieto boli zacielené mohutné údery hlavných síl Juhozápadného a Stalingradského frontu, ktoré zaútočil z dvoch smerov. Ako odrazové mostíky pre útoky boli vybrané rajóny Serafimoviča a Kletskej (severozápadne od Stalingradu), ako aj oblasť Sarpinských jazier južne od mesta.

Do útoku vstúpili prvé vojská Juhozápadného frontu pod velením generálplukovníka Nikolaja Vatunina a jednotky Donského frontu. Úderom do ľavého krídla nemeckého zoskupenia zo severu prebili obranu 3. rumunskej armády a za deň sa vklinili do nepriateľského zoskupenia v hĺbke 35 kilometrov. Ďalší deň nastúpili z juhovýchodu do útoku strelecké divízie Stalingradského frontu pod velením generálplukovníka Andreja Jeremenka, ktoré hneď rozbili pozície 4. rumunskej armády a prebili sa do tylu v hĺbke 30 kilometrov. Rumunské zákopy boli pred útokom „opracovávané“ asi 80 minút sovietskym delostrelectvom.

„Zarmútení a zmätení sme nespúšťali oči z našich štábnych máp“ – písal dôstojník nemeckého armádneho zboru – „boli na nich zakreslené mastné červené čiary a šípky, ktoré znamenali smery mnohých útokov protivníka, jeho obchvatové manévre, miesta prienikov. V žiadnych našich predtuchách a myšlienkach sme nepripúšťali možnosť takejto hroznej katastrofy!“

Po zmietnutí krídel protivníka nasmerovalo sovietske velenie úderné päste Juhozápadného a Stalingradského frontu smerom jeden naproti druhému. Dvadsiateho druhého novembra získal 26. tankový zbor most cez Don a obsadil Kalač, umiestený hneď „za chrbtom“ 6. nemeckej armády a jednotkami 4. tankovej. Za niekoľko dní sa na hrdle 300 tisícového nemeckého úderného zoskupenia zomkli železné kliešte sovietskych zoskupení. V „kotle“ sa ocitlo 22 nemeckých divízií a viac ako 160 samostatných jednotiek. Tridsiateho novembra bola ich blokácia uzavretá.

Pouličné boje v Stalingrade, 1942 (© RIA Novosti, G. Zeľma)

EFEKT KRUHU

Obkolesené nemecké vojská zaberali plochu viac ako 1 500 štvorcových km. Obvod kruhu meral 174 km, zo severu na juh 35 km, zo západu na východ 43 km. Vonkajší front bol od obkoleseného kruhu vzdialený 170-250 km.

Bez potravín, munície, teplého jedla a liekov mrzli vojaci a dôstojníci Paulusa v 30° mraze. Zomierali od hladu, zjedli v podstate všetky ťažné kone, lovili psov, mačky aj vtákov. Nehľadiac na očividnú bezvýchodiskovosť situácie, z Berlína prichádzali rozkazy „Držať sa do konca a nevzdávať sa!“.

Nemci sa v decembri pokúšali zvnútra prebiť von pomocou zvlášť sformovanej skupiny armád „Don“ generálplukovníka Hermana Hotta, ktorá bola zostavená z 30 divízií. Zaútočila z oblasti osady Koteľnikovo. Možno by sa im to aj podarilo, ak by im v ceste nestála 122 tisícová 2. gardová armáda generálporučíka Radiona Malinovského, ktorá bola urýchlene prevelená z rezerv. Tanky Hotta nakoniec uviazli pri rieke Myškov a boli zastavené. Erich von Manstein, ktorý velil tejto operácii požiadal Hitlera, aby dovolil Paulusovi sa prebiť naproti Hottovi, ale odpoveďou bol zákaz. Führer vtedy ešte veril, že 6. armáde sa podarí nejako udržať Stalingrad.

Sovietski vojaci a dôstojníci, ktorí zachvátili štáb Paulusa (© RIA Novosti, J. Riumkin)

Vojská Donského frontu pod velením generála K. Rokossovského v januári/februári 1943 rozsekli obkolesenú skupinu na niekoľko častí a zničili ich. Poľný maršal Paulus a jeho generáli sa vzdali. Skupina vojsk generála Karla Streckera, ktorá pokračovala v odpore, bola zasiahnutá úderom sovietskeho delostrelectva z niekoľko tisíc diel a mínometov. Nemeckí vojaci a dôstojníci odhadzovali zbrane a vzdávali sa v skupinách. Do sovietskeho zajatia padlo 91 tisíc vojakov vrátane 2 500 dôstojníkov a 24 generálov.

Celkovo bola počas stalingradského útoku zničená 6. armáda aj 4. tanková, 3. a 4. rumunská armáda a 8. talianska. Celkové straty protivníka dosiahli približne 1,5 milióna vojakov.

Zajatí fašisti opúšťajú Stalingrad (© RIA Novosti, G. Zeľma)

Zdroj

19.11.2017

V mesiaci máj 2017 svet zažil doteraz nevídaný hackerský útok. Akosi sa táto udalosť postupne – ako všetky „novinky“ – stratila z hlavných titulkov médií. Verejnosť však dodnes nevie, že sme stáli iba vlások od svetovej vojny. Dôležité si je uvedomiť – ako varovala napríklad aj Čína – že takýto útok sa môže v ktoromkoľvek čase opakovať. Hoci navonok – a pre naivných – je to iba „nový druh vírusu“, ktorý dostal ako kategória meno „Ransomware”, t.j. niečo ako vymáhač poplatkov, v skutočnosti je situácia oveľa vážnejšia. Pozrime sa preto na túto záležitosť trochu podrobnejšie.

Globálny útok začal 12.5.2017 večer. Celá Zem bola zasiahnutá novým vírusom, ktorý sa rozšíril s doteraz nevídanou rýchlosťou. Zablokoval a nakazil minimálne 200 000 počítačov vo viac ako 150 krajinách.

Západ sa stavia voči tomuto druhu kriminality – hackerom v kyberpriestore – veľmi benevolentne. „Evidujú“ sa síce napadnutia, ale inak je globálny program protiakcií Západu veľmi benevolentný. Ale niet sa čo diviť. Západný „náčelník“ – USA – vytvoril špeciálny druh vojsk – vojenskú kybernetickú jednotku – už pred viac ako 10 rokmi. Sú to profesionálni hackeri v uniformách so super platmi zo štátneho rozpočtu. Oni v skutočnosti stoja za vytvorením WannaCry.

Oficiálne sa „nevie“, kto je autorom tohto vírusu, ale britské médiá hneď obvinili – žeby prekvapenie? – Rusko. Veď akože inak. Ale tu je jeden problém – ak vírus vytrovili v Rusku, tak prečo sa hlavným cieľom globálneho útoku stalo práve Rusko?

Popredná svetová softwareová firma zameraná na ochranu pred vírusmi – ruské Laboratóriá Kaperského – zverejnila detailnú analýzu rozsahu napadnutia po celom svete. Vyše 70% všetkých útokov bola zacielených práve na Ruskú federáciu. Žeby náhoda?

Všetkým známy E. Snowden oznámil, že tento vírus vytvoril americký NSA (Národný bezpečnostný úrad):

„Napriek varovaniam, NSA vytvoril nebezpečné útočné nástroje, ktoré dokážu napadnúť západný software…“

Rozsah napadnutia čo do počtu krajín je tiež ohromný:

V Británii zasiahlo aj nemocnicu, v ktorej museli zrušiť už naplánované operácie. V Nemecku došlo k narušeniu železničnej dopravy, útoky vyvolali škody Španielsku – napr. firme Telefonika, Francúzsku – zasiahnutý Renault, Japonsku, FedEx Corp. v USA, Brazílii a inde. Ak takéto škody napáchal vírus tam, kde bolo nasmerovaných nejakých 25% jeho cieľov, čo mal za úlohu zasiahnuť v Rusku?

Prezident firmy Microsoft Brad Smith otvorenie kritizoval hneď v nedeľu, 14.5. americký NSA, že keď odhalili problém v programe Windows tak ho využili na vývoj zbrane pre kyberpriestor namiesto toho, aby spolupracovali na odstránení tohto nedostatku. Následne bol tento produkt „ukradnutý“ hackermi priamo od NSA.

e úplne nový je kanál, ktorým sa bleskurýchle rozšíril. Ak si pamätáte na nie tak dávnu aféru okolo údajov, ktoré unikli zo CIA a boli zverejnené na portáli Wikileaks – tak „náš“ WannaCry bol presne v tomto zozname. Aktuálne použitá verzia bola iba nepatrne modifikovaná a vypustená von.

Vírus bol zameraný na veľké korporácie, sieťové silové rozvody – elektrina, voda, plyn, telekomunikácie – bankové systémy a podobné subjekty. Z tohto pohľadu – keďže ide o subjekty s miliardovými obratmi – je veľmi naivné si myslieť, že hlavným cieľom takéhoto vírusu bolo akési vydieranie, ktoré sa začínalo kdesi okolo sumy 300 USD a v prípade nezaplatenia malo byť zdvojnásobené. Ak by dôvod bol vydieranie, tak by išlo o oveľa vyššie sumy. Táto verzia je iba pre naivných.

V skutočnosti išlo o „previerku bojom“ pre bojový vírus, lebo to je jeden z bojových nástrojov modernej vojny.

V novembri 2016 sa americké médiá pochvastali – konkrétne kanál NBC – že americkí hackeri prenikli do kľúčových ruských systémov, teda nielen do silových a telekomunikačných sietí, ale aj do systémov Kremľa… všimli ste si? USA považuje za normálne, že ich bojoví hackeri napadnú systémy iného štátu a robia si čo chcú, ale na nich nesmie siahnuť nikto. Nuž to je naozaj skutočná demokracia.

Odborníci dobre vedia, že to je indikátor novej reálnosti, teda presnejšie ide o zavedenie bojových operácií do kyberpriestoru. Nejde o výmysel, ale o vojnu novej úrovne. Ako vidno, Američania sa ani neštítia pochvastať sa v médiách, že ich teroristi dostávajú slušný štátny plat.

Existuje detailná analýza, podľa ktorej je použitie informačných technológií v cieľoch útoku na siete porovnateľné čo do účinku s jadrovou  bombou.

Bojový vírus sa ako zbraň už použil v reálnom útoku začiatkom nového milénia. Cieľom útoku boli objekty v Iráne. Touto kyberzbraňou tri roky po sebe v tajnosti útočilo USA na jadrové objekty Iránu. Narušili prácu tisícok centrifúg na obohacovanie uránu. Týmto bol jadrový program Iránu odsunutý na niekoľko rokov nazad.

Špeciálne služby USA a Izraela nakoniec otvorene priznali, že „priložili ruku k dielu“.

Začiatkom 90-tych rokov bol použitý aj predtým pri prvom napadnutí Iraku.

V tomto prípade sa podarilo pred vírusom v globálnom meradle zachrániť najmä preto, lebo jedenému britskému programátorovi sa podarilo nájsť v štruktúre vírusu nápovedu. Ale ak autori čo i len nepatrne modifikujú zdrojový kód, tak útok sa znovu – a kedykoľvek – zopakuje s ešte väčšou silou.

Hneď od prejavenia sa problému je jasné, že nejde o jediný vírus v tejto oblasti, že od apríla sa v počítačoch „udomácnili aj ďalšie“, ktoré sa ešte iba neaktivovali.

Ak nebudeme veriť rozprávkam, tak uvidíme úplne iný obraz. Vírusy tohto druhu sú vyvíjané špeciálne hlavne kvôli tomu, aby prenikli do strategicky dôležitých systémov obrany napadnutej krajiny a na povel ich eliminovali. V tomto prípade išlo o pokus preniknúť do systémov riadenia strategickej obrany Ruska. Vírus mal jednoducho vyradiť schopnosť Ruska odpáliť svoje strategické zbrane – najmä balistické strely. Je známe, že americké útočné štandardy vyžadujú, že útok na druhú krajinu sa smie viesť iba vtedy, ak schopnosť jej odvetnej reakcie voči USA klesne pod 10%. V tomto prípade to nevyšlo vôbec, pretože nedošlo k žiadnemu prieniku do strategických systémov Ruskej federácie. Nemohol teda nasledovať globálny úder proti Rusku, na ktorý sa USA chystajú už nie prvý rok.

Rovnako sa stali známe prípady, keď americkí dôstojníci slúžiaci po ich základniach po celom svete varovali svojich rodinných príslušníkov doma – aj telefonicky – čo majú robiť, ak 13.5. dôjde v USA k problémom. Tieto varovania boli zachytené 7-10 dní pred stanoveným dátumom. Nuž, ak by útok 12.5. eliminoval – podľa želaní USA – 90% ruského vojenského potenciálu, tak čosi – v rámci do 10% – sa mohlo ujsť v rámci odvetného úderu aj priamo územiu USA.

Zdravomysliaci človek vie, že ak bol takýto pokus realizovaný čo i len raz – a to je sotva pravda – tak minimálne raz ešte bude nasledovať, čo treba čakať aj podľa varovaní Číny. Nebude žiadne demokratické varovanie a všetko záleží len od schopností ruských silových štruktúr zvládnuť a odvrátiť takéto hrozby. Ak však berieme do úvahy známy fakt, že za minulý rok sa z USA do Európy dodalo viac zbraní a munície ako predtým za 20 rokov, tak nie je prečo žiť v ilúziách. A treba vedieť, že ak by aj došlo k situácii, že USA si budú isté a zahája útok, tak my sme na „ich“ strane a v Európe…

29.05.2017

Problematika mikrovĺn nie je taká neškodná, ako by sa zdalo. Na priblíženie si podstaty je dobre sa trochu poohliadnuť do minulosti. Do minulosti preto, lebo mnohí naši ľudia si myslia, že mikrovlnné rúry sú veľmi praktické a dobré – veď nám ich hneď po prevrate r. 1989 začali dodávať priamo z rozprávkového Západu…

Dňa 26. apríla 1986 došlo k tragédii na Černobyľskej atómovej elektrárni. Deväť kilometrov od nej je dodnes umiestnené – dnes opustené – mestečko Černobyľ 2. Kedysi bolo uzavreté a dostať sa doň nemohol len tak hocikto.

Bol tam inštalovaný špeciálny systém monitorovania vzdušného priestoru celého sveta. Žiadna stíhačka ani raketa nikde na svete nemohla vzlietnuť bez toho, aby neboli spozorované. Zahorizontálna rádiová stanica mala názov DUGA. Mala nepredstaviteľný technický potenciál. Tvorili ju antény vysielajúce rádiové signály. Výška antén dosahovala 150 metrov, dĺžka celého systému bola pol kilometra.

Výstavba tohto systému stála 7 miliárd sovietskych rubľov. Pre porovnanie, stavba černobyľskej atómovej elektrárne určenej hlavne na jej zásobovanie stála polovicu. Bola odovzdaná do používania r. 1980.

Duga videla každý štart balistickej rakety aj na území USA. Systém sa však dal použiť aj ako zbraň nepredstaviteľnej ničivej sily. Okrem iného mohla pracovať aj v mikrovlnnej oblasti.

Západní vojenskí experti tvrdili, že Duga predstavuje nebezpečenstvo pre civilné letectvo v Európe. Nie náhodou preto realizovali na černobyľskej elektrárni diverznú akciu, ktorej dôsledky všetci poznáme…

Takéto systémy – dnes to poznáme z činnosti amerických systémov triedy HAARP – môžu vytvoriť oblasť zvýšenej ionizácie. Táto je schopná rušiť rádiové signály všetkých druhov na tisícky km ďaleko. Čo je dôležité, okrem potláčania komunikácie a navigačných systémov pozemných aj leteckých toto rušenie odrezáva aj komunikáciu s ponorkami.

Duga bola prostriedkom rádioelektronickej vojny, ktorý však nikdy nebol zo strany ZSSR použitý proti iným krajinám a civilnému obyvateľstvu, čo už sa nedá povedať o americkom systéme HAARP, resp. o analogických amerických systémoch vôbec.

11.3.2011 bolo v Tichom oceáne, 70 km od japonského pobrežia zaregistrované zemetrasenie o intenzite 9 balov. Cunami dosiahla rekordnú výšku 40,5 m a japonské pobrežie dosiahla o 10 minút. V ten deň zahynulo 16 000 ľudí. To len aby sme si pripomenuli, ako „dobre“ je byť spojencom Anglosasov. Toto totiž nie je jediný známy prípad.

Systémy rádioelektronického boja pracujú s TÝM ISTÝM MIKROVLNNÝM ROZSAHOM ako mikrovlnné pece používané v domácnostiach. Znamená to, že takéto piecky možno použiť ako zbraň protivzdušnej obrany. Pri vojenskej agresii NATO proti Juhoslávii na jar r. 1999 vedenie krajiny cez televízne vysielanie informovalo obyvateľstvo čo robiť v prípade leteckého náletu. Na vyhlásenie leteckého poplachu všetci obyvatelia Belehradu rýchlo vyniesli mikrovlnky na balkóny – predlžovacie šnúry už mali vopred pripravené – a naraz zapli ich. Letiace natovské rakety v takto vytvorenom poli začali zvláštne točiť nosom a následne sa samé zlikvidovali. Na sídliskách bolo veľa pecí a mikrovlnné žiarenie spôsobilo, že v raketách odišla elektronika. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto dal rozkaz útočiť na civilné obyvateľstvo…

Používať mikrovlnné žiarenia na ohrievanie potravín nie je americký vynález. Málo známym faktom je, že tento spôsob prípravy a ohrevu jedál bol testovaný už v predvojnovom Nemecku. Hitler systematicky chystal Wehrmacht na dobyvačné vojny, takže rýchly spôsob prípravy jedla pre vojenské jednotky bol – a u armády vo všeobecnosti je – veľmi dôležitým faktorom. Výsledky analýzy vplyvu mikrovĺn na jedlo boli taká negatívne, že napriek výhodám rýchlosti ohrevu bol tento spôsob kategoricky odvrhnutý.

Testy mikrovlnných rúr prebehli aj v ZSSR, kde sa dlho skúmal vplyv mikrovĺn na potraviny. Nakoniec v r. 1976 padlo definitívne rozhodnutie ich na území krajiny zakázať. Výsledky jednoznačne ukázali škodlivosť tohto pôsobenia na organizmus. Tento zákaz bol zrušený až v deväťdesiatych rokoch v čase Perestrojky.

Uveďme si niekoľko výsledkov z testov. Mikrovlny:

• Urýchľujú štrukturálny rozpad potravín;
• V mlieku a obilných kultúrach vytvárajú karcinogénne látky;
• Menia prvkovú štruktúru potravín, čím vyvolávajú narušenie tráviaceho procesu;
• Menia chemické zloženie potravín, čo môže mať za následok poruchy lymfatického systému a poškodenie schopnosti organizmu sa brániť zhubným nádorom;
• Zvyšujú množstvo rakovinových buniek v krvi;
• Spôsobujú zhubné nádory žalúdka a čriev, všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného tkaniva a aj postupné poškodzovanie tráviaceho a vylučovacieho systému u štatisticky vysokého percenta ľudí;
• Znižujú schopnosť tela spracovávať vitamíny B-komplexu, vitamín C, E, organizmu nevyhnutné minerály a lipotropiká (látky, ktoré spôsobujú urýchlenie rozkladu tukov v organizme);
• Mikrovlnné pole v okolí pece môže tiež vyvolať zdravotné problémy pre tých, ktorí sa v ňom nachádzajú;
• Prihrievanie uvareného mäsa v mikrovlnke spôsobuje:

– Vznik d-nitrózodietanolamínu (všeobecne známy rakovinový agent);
– Destabilizáciu biomolekulárnych spojení aktívneho proteínu;
– Efekt hromadenia sa rádioaktivity v atmosfére;
– Vytváranie rakovinových agentov v zlúčeninách bielkovinového hydrolyzátu v mlieku a obilných kultúrach;

• Mikrovlnné žiarenie vyvoláva aj kolaps v katabolickom správaní sa glukozidových a galaktozidových prvkov v zmrazenom ovocí, ak sa rozmrazuje v mikrovlnnej rúre;
• Vyvoláva zmeny v chovaní sa katabolických rastlinných alkaloidov v surovej, varenej alebo zmrazenej zelenine, ak bola vystavená mikrovlnnému pôsobeniu hoci iba na krátku dobu;
• Voľné radikály vyvolávajúce rakovinu sa formujú v určitých molekulárnych štruktúrach mikroelementov v látkach rastlinného pôvodu, zvlášť v surovej koreňovej zelenine;

Tí, ktorí požívali potraviny spracované v mikrovlnnej rúre vykazovali oveľa vyššiu štatistickú úroveň rakoviny tráviaceho traktu ako aj všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného bunkového systému s postupným poškodzovaním funkcií tráviaceho a vylučovacieho traktu.

Vysoký nárast deficitu stráviteľných látok v Západnom svete v podstate ideálne korešponduje so zavedením mikrovlnných pecí. Mikrovlnné pece zohrievajú potraviny pomocou procesu vytvorenia molekulárneho trenia, ale práve toto trenie rýchlo likviduje krehké molekuly vitamínov a fytonutrientov (rastlinných liečivých prostriedkov), ktoré sú prirodzeným spôsobom prítomné v jedle. Jeden z výskumov ukazuje, že mikrovlnný ohrev ničí okolo 97% potravinovej hodnoty (vitamíny a ďalšie jedlé rastlinné látky, ktoré zamedzujú ochorenia, zvyšujú imunitu a posilňujú zdravie).

Existuje množstvo výskumov v oblasti mikrovlnnej techniky a jej účinkov na ľudský organizmus. Definitívne výsledky výskumov ešte neboli publikované, ale už aj to, čo bolo povedané má príznaky negatívneho vplyvu na potraviny. Je teda možné si vytvoriť predstavu, aké následky to môže mať na ľudský organizmus. Ak sa teda môžete zaobísť bez mikrovlniek, tak to aj urobte. Stojí to zato, ak by to malo aj iba uchrániť potravinovú hodnotu vašej stravy.

Na obrázku hore vidno vľavo rastlinku polievanú vodou, ktorá predtým prešla mikrovlnnou pecou, vpravo čistou vodou. Výsledky nepotrebujú komentár.

26.02.2017