Kategória: VOJENSKÉ ZÁLEŽITOSTI

Od prvej časti nášho článku už ubehol určitý čas. Medzitým sa podstatne zmenila situácia v Sýrii – strategický bod Aleppo je úplne oslobodený. Ale došlo k opätovnému dobytiu starobylej Palmíry – čo síce bol taktický úspech ISIL-u, ale nedá sa porovnať so strategickým úspechom v Aleppo. Možno však hovoriť o „náhode“? Nuž, v žiadnom prípade. Spojenci – t.j. Američanmi vedená koalícia v Iraku – si urobili „prázdniny“. Verejne vyhlásili, že útok na Mosul bude pokračovať „po prázdninách“, teda až na jar. Inými slovami povedali, že ISIL môže odviesť všetky svoje jednotky z Iraku a použiť ich v Sýrii. Ale niet sa čomu diviť, Anglosasi proste iní nebudú. Naivný je iba ten, kto im verí.

Dňa 22.12.2016 sa v Moskve uskutočnilo slávnostné – každoročné – stretnutie príslušníkov vrcholového velenia ozbrojených síl RF s vrchným veliteľom armády – prezidentom V. Putinom. Na takomto stretnutí niet nič nezvyčajné – len nedávno na obdobnom stretnutí s armádou USA odchádzajúci americký prezident Obama verejne priznal, že ISIL vzniklo vďaka nesprávnej politike USA pri napadnutí Iraku. Inak však „o nič nejde“ – milión mŕtvych Iračanov a zverstvá ISIL predsa nikomu nevadia… v Obamovej vláde. Na moskovskom stretnutí tiež zaznelo niekoľko veľmi zaujímavých informácií. Napríklad minister obrany RF S. Šojgu uviedol, že vo Veľkej Británii prebiehajú vojenské cvičenia, kde namiesto potenciálneho protivníka NATO sú použité reálne ruské tanky a „zlí“ majú oblečenú uniformu ruskej armády. Pre mladšiu generáciu zopakujme, že niečo také NAPOSLEDY UROBIL HITLER… podobnosť čiste náhodná?

Keď už sme spomenuli Sýriu, tak ešte jeden „detail“. Tí, ktorí sledujú podrobnejšie vývoj vojenských operácií v Sýrii si určite spomenú na jeden z útokov amerického letectva na pozície sýrskej armády. Dve F-16 a dva A-10 zasadili štyri údery. Po takomto „priateľskom“ útoku – teda klasickej, koordinovanej leteckej príprave – „náhodou“ nasledoval pozemný útok ISIL na pozície sýrskej armády. Kto si myslí, že útok vojenskej jednotky – nehovoríme o jednom či dvoch vojakoch – ktorý nasleduje po leteckom údere je možné realizovať „iba tak“, náhodne, tak ten patrí do kategórie našich bratislavsko-amerických reportérov (v ďalšom B-A reportérov). Takúto rozprávku by nevymysleli ani naše staré mamy.

Informáciu oznámil oficiálne stály predstaviteľ Sýrie pri Bezpečnostnej rade OSN Bašar Džafari. Z Washingtonu prišlo „poľutovanie“, že cieľom útoku mali byť teroristi.

Problémom však je, že medzi 83 mŕtvymi (a okolo 100 ranenými) – zabitými americkými zbraňami – bolo aj niekoľko ruských vojakov – vojenských poradcov oficiálne akreditovaných v Sýrii. Americká koalícia – na osvieženie pamäti – nemá žiadny medzinárodný mandát na vojenské operácie v tretej krajine. Ak by táto – ani zďaleka nie prvá – vojenská operácia USA v prospech ISIL nebola potrestaná znamenalo by to, že USA a ich spojenci môžu skrátka robiť čo chcú a kde chcú. A to nemohlo tak ostať.

Tretí týždeň mesiaca september 2016 prišla teda nečakaná, ale rýchla odpoveď. Celý rad arabských médií oznámil, že lode ruskej vojenskej flotily pri brehoch Sýrie zasadili presné údery na cieľ, následkom ktorých bolo zničené koordinačné centrum Západných tajných služieb v Sýrii v Dejr Izze, teda lokalite v západnej časti provincie Aleppo. Pri útoku zahynulo niekoľko desiatok západných špecialistov, ktorí sa zaoberali plánovaním operácií proti sýrskym a ruským vojenským cieľom. Útok bol realizovaný 3 raketami Kaliber a medzi viac ako 30 mŕtvymi boli spravodajskí špecialisti z Izraela, USA, Veľkej Británie, Saudskej Arábie, Turecka, Kataru.

Pre Západných expertov bol úder zasadený ako keby spoza hory Saman priamo na ňu. Hlboko v útrobách hory Saman je množstvo prastarých a dobre ukrytých jaskýň, teda celý, zložitý jaskynný systém. A práve v týchto jaskyniach si urobili svoj pelech Západné spravodajské služby. Pred čím to chceli tak dobre ukryť svoj koordinačný štáb?

Nuž tak či onak, odpoveď stála za to. Ostane – keďže Washington oficiálne vyhlásil, že cieľom ich útoku mali byť teroristi, a chybný útok koordinoval zničený štáb – vlastne iba dostali možnosť napraviť svoju chybičku…

Toľko teda k udalostiam poslednej doby v Sýrii. Vykročme však ďalej aby sme pochopili, prečo dnes ruský prezident V. Putin môže priamo vyhlásiť, že ruská armáda je najsilnejšia na svete, čo prinieslo nervóznu americkú odpoveď, že veď najsilnejší sú predsa oni. Sila však nie je v rétorike, ale v reálnych technickým možnostiach.

V USA začali vývoj nových, vysoko efektívnych druhov zbraní. V prvom rade sa ich úsilie zameralo na hyperzvukové technológie. Vyvíjajú hyperzvukový bezpilotný GLIDER HTV-2 a manévrovateľný kozmoplán X-41, ktoré sú charakteristické použitím hyperzvukových, priamych, presných vzduchových reaktívnych motorov.

Kozmoplán X-41 je schopný niesť bojovú hlavicu o hmotnosti 450 kg. To umožňuje použiť nielen jadrové bojové hlavice, ale aj vákuové a protikrytové, ktoré sú schopné prejsť betónom protijadrových krytov, teda umožnia ničiť chránené veliteľské body protivníka.

Projekt Boeing X-51 bude schopný vyvíjať rýchlosť do 6 400 km/hod. Zatiaľ bol raz vyskúšaný vo vzduchu na letových skúškach v máji 2010. Odvtedy boli uskutočné 2 neúspešné štarty, ktoré sa skončili zničením Glideru.

Zariadenie sa odpája od lietadla a pomocou boostra na báze vojenskej balistickej rakety naberá rýchlosť samostatne. Po dosiahnutí 5 400 km/hod. sa spúšťa vzdušno-reaktívny pohon, ktorý urýchli X-51 na určenú rýchlosť.

Rusko muselo na takúto hrozbu adekvátne reagovať. Dnes sa však iba dokončuje nasadenie technológií, ktoré boli vyvinuté ešte za čias ZSSR, presnejšie do roku 1990. Ide o projekt X-90 projektu GALA. Iba pripomíname, že ruský projekt sa volá „CH-90“. Raketa po spustení z lietadla dosiahla rýchlosť 5 400 km/hod, čo je hranica hyperzvuku. Potom však prišli na scénu ruskí liberáli a smutne známe 90-te roky a Jeľcin projekt uzavrel.

Potom však JANES INFORMATION GROUP z USA priniesla informáciu o skúškach ruskej hyperzvukovej zbrane Ю-71 z februára 2015. Skúšobný štart bol vykonaný z polygónu Dombarovskij pod Orenburgom. Ide o nám už známy Projekt 4202.

Medzikontinentálny balistická raketa SARMAT bola umiestnená na hyperzvukový aparát Ю-71. Tento nový aparát je schopný dosiahnuť rýchlosť 11 000 km/hod a môže niesť klasickú alebo jadrovú bojovú hlavicu.

Pri týchto gigantických rýchlostiach však prístroj môže ešte aj samostatne manévrovať, t.j. nie je zasiahnuteľný žiadnymi, ani najmodernejšími prostriedkami protiraketovej obrany (PRO). Toto vyvolalo paniku už aj v amerických médiách.

Okrem už spomenutého The National Interest a mnohých ďalších zdrojov napríklad The Washington Times otvorene vyjadril, že americkej stratégii bleskového úderu vyrástol vážny konkurent. Denník napísal, že „skúšobné štarty z polygónu Dombarovskij vo februári 2015 svedčia o tom, že Rusko aktívne vyvíja hyperzvukové transportné prostriedky, ktoré by mohli zásadne zväčšiť strategické možnosti jeho raketových síl.“

Objavenie sa takýchto technológií však znamená, že je potrebné zabezpečiť aj zodpovedajúcu PRO, aby Rusko mohlo chrániť seba aj svojich spojencov. Efektivita takéhoto štítu umožní existenciu alebo neexistenciu krajiny v prípade útoku takouto zbraňou. Bokom stáť jednoducho nemožno…

Medzi ďalšie moderné technológie patria aj lasery. Napríklad laserové zameriavanie sa používa ako v Rusku tak aj v NATO. A tu znovu – ešte za čias ZSSR – bola vyvinutá laserová pištoľ, ktorá iba za pomoci bežnej batérie dokázala za použitia kapsule so špeciálnou zmesou generovať laserový lúč. Zbraň bola vyvinutá pre potreby kozmonautov.

K nasadeniu však nedošlo – bolo to veľmi skoro. Zbraň však bola úspešné odskúšaná a bola schopná prepáliť na krátku vzdialenosť dierku do skafandra.

Na vývoji účinnejšej laserovej zbrane pre kozmický priestor sa pracovalo ďalej. Keď bola z kozmodrómu Bajkonur odpálená kozmická verzia laserovej zbrane, tak to už bol pri moci Reaganov kamoš Gorbačov, ktorý vydal rozkaz ju zničiť – zhorela v atmosfére.

Technológia pokračovala v projekte SKYF (SKÝT). Bola odskúšaná verzia SKÝT-D, ktorá sa používala na báze lietadla IL-76 MD. Projekt mal kódový názov A-60.

Komplexný skúšobný laserový systém bol inštalovaný na vojenské plavidlo, ktoré dostalo názov DIXON. Najskôr v rámci delenia Sovietskej armády pripadlo Ukrajine a onedlho – v r. 1995 – bolo „výhodne“ predané do USA. A tak sa v USA objavila nová laserová zbraň. Dnes je však známe, že hoci sa Američania snažili „hlavolam“ naozaj riešiť, nakoniec pôvodné nedostatky sovietskeho projektu „preplávali“ aj do „americkej“ laserovej technológie systému LaWS. Zatiaľ reálne dokázali neveľa. Impozantne pomocou lasera zostrelili bezpilotné lietadlo a zničili motor gumového člna. Na nič vážnejšie sa zatiaľ neodhodlali…

O moderných ruských laserových systémoch nie je skoro nič známe – na rozdiel od amerických prezentácií. Vie sa iba to, že sú zatiaľ používané v leteckom variante. Jeden z takýchto projektov je priamym pokračovateľom projektu A-60. V roku 2009 bol pomocou tohto zariadenia zostrelený cvičný letiaci cieľ vo výške 15 km. Je známe aj to, že existujú laserové systémy, ktoré sa inštalujú na SU-25 a bojové vrtuľníky Mi-28. Umožňujú znefunkčniť elektronické vybavenie nepriateľských letiacich rakiet a tak ich eliminovať. Jestvuje aj laserový systém „Prezident S“, ktorý vrtuľníku umožní vytvárať lživé ciele pre rušenie nepriateľských rakiet.

Ďalšou oblasťou sú mobilné protilietadlové komplexy, ktoré sú považované za poslednú líniu obrany pred nepriateľským vzdušným útokom. Tieto systémy sprevádzajú vojská a ničia lietadlá, vrtuľníky, drony aj vysokopresné zbrane (Tomahawk).

Mobilný protivzdušný systém STRELA 10MB je zatiaľ vo výzbroji, ale už úspešne prešiel skúškami nový systém SOSNA. Jeho maximálny dostrel je 2x väčší – 10 km namiesto 5 km – aj zásoba munície je dvojnásobná. SOSNA zasahuje a ničí ciele letiace okolo aj priamym zásahom. Komplex je plne automatizovaný a v automatickom režime na cieľ navádza opticko-elektronický systém schopný zasahovať ciele za každého počasia. Bojový systém je univerzálny a môže byť inštalovaný na kolesovom podvozku, pásoch aj na vojenských plavidlách.

O systém už prejavili záujem aj v Indii.

Systém je porovnateľný so švédskym RBS-70 a švajčiarsko-americkým A-DAC. Konkurenti však majú kratší dostrel a menšiu zásobu rakiet. A-DAC je navyše nedostatočne automatizovaný a používa ľahšie narušiteľnú rádiolokačnú stanicu.

Ďalšou oblasťou je vyložene ruská špecialita, ktorá nemá – a ani nemôže mať – nikde na svete obdobu. Na jeseň r. 2013 МИТ (Moskovský Inštitút Teplotechniky) – ktorý okrem iného vyvinul balistické rakety Bulava, Topoľ aj Jars – začal vyvíjať novú verziu železničného raketového komplexu. Nový projekt dostal názov BARGUZIN a bude nasadený v armáde do r. 2020.

Ide na pohľad o obyčajný nákladný vlak, akých jazdia tisíce. V zostave má mraziarenské vagóny. Vo vlakovej zostave je však umiestnených 6 medzikontinentálnych balistických striel JARS s akčným rádiusom 10 000 km.

Vlaková sústava je vyrobená tak, že jej neublíži ani jadrový výbuch v blízkosti. Na satelitných snímkach sa bude javiť ako úplne obyčajný nákladný vlak, ktorý sa môže nachádzať kdekoľvek na obrovskom území Ruskej federácie a za krátky čas  môže prekonať tisícky kilometrov. Je neustále v pohybe.

Zoznam nových vojenských technológií nemôže vynechať tankovú techniku. Tohtoročná vojenská prehliadka na Krásnom námestí v Moskve pri príležitosti víťazstva v Druhej svetovej vojne vyvolala na Západe panickú reakciu. Napríklad nemecký DER SPIEGEL. V ňom Hans Rüge, bývalý veliteľ štábneho plánovania MO NSR hovorí o nevyhnutnosti vybaviť tanky LAOPARD muníciou s uránovou vložkou. Dnešná nemecká tanková munícia nie je schopná preraziť ruský pancier. Takže Armata nebude bojovať s existujúcou nemeckou technikou, ale s tou, ktorá bude proti Armate ešte iba vyvinutá.

Armata váži 48 ton a vyvinie rýchlosť 90 km/hod. Nemecký Leopard váži 55 ton a vyvinie rýchlosť 72 km/hod. A americký Abrams je na tom ešte horšie – pri hmotnosti 70 ton vyvinie rýchlosť 64 km/hod.

Armata nie je iba nový tank, ale hlavne nová, univerzálna platforma, ktorá sa dá adaptovať pod každý zbraňový systém. Jej vybavenie umožňuje automatizovať mnohé procesy, ktoré predtým musela posádka robiť ručne – vrátane diaľkového ovládania stroja. Je pripravená aj na robotizáciu.

Nový Leopard chcú Francúzsko aj s Nemeckom vyvinúť do r. 2030. Tu nemožno vynechať komentár D. Rogozina, zástupcu predsedu vlády, ktorý má na starosti vojenské programy modernizácie ruskej armády: „Myslím, že Francúzom a Nemcom, alebo Američanom, alebo Izraelčanom, ktorí sa tiež hrdia svojimi tankami bude veľmi ťažko. Za prvé preto, že už dnes za nami zaostávajú 15-20 rokov. Za druhé preto, že aj keď nakoniec urobia niečo nové, tak my v tom čase už budeme mať niečo úplne iné“.

Po Druhej svetovej vojne postupne prestali na Západe venovať pozornosť vývoju pancierovej techniky. Zamerali sa na vývoj vysoko presných systémov, ktoré môžu používať v lokálnych vojnách. V súvislosti s nimi viedli reálne veľmi drahé zbrojné projekty, ktoré však slúžili hlavne na tunelovanie štátnych rozpočtov pre zbrojenie. Dokonca aj Nemci – ktorí sa kedysi mohli hrdiť svojou pancierovou technikou – majú dnes najmodernejší Leopard 2A7+, ktorý je však postavený na platforme vyvinutej v 60-tych rokoch minulého storočia. Hľa, čo napísal DIE WELT na túto tému:

„Nemecké tanky nemajú dostatočne efektívnu muníciu, ktorá by bola schopná preraziť technologicky pokročilejší pancier ruských líniových bojových strojov… od r. 2017 sa očakáva modernizácia tankovej munície s volfrámovou vložkou, ale tá bude vhodná iba pre Leopard 2A7, ktorých má Nemecko 20 kusov“.

A ruská armáda začína dostávať moderné Armaty T-14, ktorých v celkovom počte bude 2 000 kusov. Nuž, NATO potrebuje nové prostriedky nielen na vývoj nových tankov, ale aj na prostriedky protitankovej obrany. Tie staré sú proti Armate v podstate bezmocné. Nuž NATO – investuj… a my s nimi. Lákavé perspektívy. Západné médiá hovoria, že Armata značne predbehla západnú analogickú vojenskú techniku.

Ale prišla aj kritika Armaty. V podstate dosť neočakávane – od „priateľskej“ Číny, z firmy NORINCO. Výrobcu čínskej pancierovej techniky. Na svojej stránke porovnala Armatu so svojim tankom VT-4.

Číňania uviedli, že na dnešnom svetovom trhu pancierovej techniky ponúkajú nové modely iba Rusko a Čína. Čína predáva 3 rozdielne cenové subjekty VT-1, VT-2 a VT-4, zatiaľ čo Rusko iba T-90S. Tento – podľa nich – môže konkurovať iba modelu VT-1. Teda proti VT-4 možno postaviť iba Armatu.

Z čínskeho porovnania vychádza analogická úroveň automatizácie oboch tankov, ale údajne je inak v mnohých aspektoch VT-4 lepšia. Podľa nich nie je v Armate dobrý motor, lebo nezabezpečuje dostatočnú manévrovateľnosť, ťažšie sa chladí a jeho údržba je veľmi zložitá.

Podľa NORINCA má Armata problém aj s kľukovým hriadeľom, pretože počas príprav na slávnostný pochod sa v jednom tanku kľukovka zlomila. Problém je teda celkovo s prevodovou skriňou Armaty, zatiaľ čo VT-4 taký problém nikdy nemal. NORINCO tiež tvrdí, že VT-4 má lepší systém riadenia paľby, lebo zodpovedá „súčasným požiadavkám“.

Ak sa pozrieme na tieto rozdiely detailne hneď zistíme, že veci sa majú inak.

Číňania považujú za výhodu váhu svojho tanku – 52 ton. Je to samozrejme dobrá hodnota v porovnaní ťažším nemeckým Leopardom nehovoriac už o americkom Abramse. 48 tonová Armata je pre nich nedostihnuteľná.

Čínsky motor má 1 300 HP a dosiahne rýchlosť 70 km/hod. Ruský motor má však 1 500 HP a dosiahne rýchlosť 90 km/hod.

Oba tanky majú rovnaký kaliber dela, ale Armata má palubný priemer 45 výstrelov, VT-4 iba 38.

Keď už je reč o dele, tak všeobecne sa uznáva, že najlepšie delo má nemecký Leopard 2. Kaliber 120 mm L55. Armata má 125 mm delo 2A82-1M. Úsťová energia hlavne dela Armaty je 1,17 vyššia ako u Leopardu, pričom úroveň automatizácie je rovnaká.

Prítomnosť aktívnej pancierovej obrany T-14 je – aj podľa Číňanov – výhodou Armaty. No a čo sa týka „zlomeného“ kľukového hriadeľa na prípravách na Krásnom námestí – Armata odtiaľ nakoniec odišla po vlastnej osi. Ak by bol problém v zlomenej kľukovke, tak takéto niečo by proste nebolo možné.

Za všetko hovorí fakt, že o kúpu Armaty prejavila záujem nielen India, ale aj samotná čínska vláda. Ruská armáda je však prioritným zákazníkom pre ruský vojenský priemysel dneška. Kým nebude plne uspokojená požiadavka dodávky – 100% – pre armádu, nebude sa expedovať za hranice ani jediný kus. A potom už nebude treba nikomu nič dokazovať.

Podať aspoň základné informácie o rozsahu modernizácie ruskej armády a teda pochopiť, prečo sa Západ zľakol nie je vôbec krátka úloha. Preto príde ďalšie pokračovanie…

26.12.2016

Na obrázku môžete vidieť momentku zachycujúcu príchod oddielov ruského Specnazu do Sýrie. Ich úlohou je hlavne plniť úlohy spojené s ochranou vojenského letiska, protilietadlových systémov a ďalších dôležitých vojenských objektov. Svoje úlohy – ako celá ruská posádka v Sýrii – si plnia na jednotku. A prečo práve činnosť ruskej armády v Sýrii je dôležitá? Pretože na jej pozadí dostalo NATO – na čele s USA – možnosť v priamom prenose vidieť bojové možnosti modernej ruskej armády. Pentagon zamrel v úžase prekvapenia – a projekt útoku na Rusko bol znovu odložený. Nie, netreba preceňovať výsledky volieb amerického prezidenta. Ten aj keby ako chcel meniť veci, nebude môcť – aspoň nie hneď – zmeniť kurz doktríny americkej vojenskej mašinérie, ktorú starostlivo „montovali“ a „mastili“ už od počiatku vzniku ZSSR. Ostatne, aj tento vznikol „vďaka“ nim.

Keďže tento článok píšeme na konci roka 2016 poohliadnime sa na niekoľko súvislostí, ktoré sa počas roka vynorili. Jednou z nich bola – a stále je – demonizácia ruského prezidenta Putina. Tejto špinavej kampane sa zúčastnili aj niekedy solídne časopisy. Nuž napríklad takto:

Ako sme už uviedli v inom článku, problém s likvidáciou civilného obyvateľstva je sotva problémom ruskej armády. Ale možno by nebolo od veci si trochu pospomínať. Napríklad na americko-britský útok na Irak r. 2003, ktorý sa ukázal absolútne neopodstatnený – okrem toho sa už objavujú správy o likvidácii viac ako milióna irackých obyvateľov. A prvý decembrový týždeň 2016 končiaci americký prezident Obama na svojom poslednom prejave k americkej armáde vo funkcii hlavného veliteľa ozbrojených síl uznal, že vznik ISIL je dôsledkom amerických chýb, ktorých sa dopustili pri útoku na Irak. Čo na tom zmení jeho snaha preniesť všetky chyby na Busha… množstvo ľudí už za ich „chybičky“ zaplatilo životmi.

Keď USA a Veľká Británia bez príčiny napadli Irak bol britským premiérom T. Bliar. Nie všetci obyvatelia Británie ho však zato chválili, čo neraz vyjadrovali aj pred budovou sídla britskej vlády, ale západným médiám to akosi nevadí.

Dnes je váženým členom spoločnosti, prednáša po univerzitách a aj priznáva, že to celé akosi nebolo v poriadku. Stovky tisíc zabitých civilov v Iraku – ale prečo západné časopisy nekreslia na svoje titulné stránky napríklad Bliara s krvavými lietadielkami v očiach? Veď chyby aj verejne priznal…

Nečudo, že pred voľbami amerického prezidenta sa objavili aj takéto obrázky:

Samotná kandidátka vyhlásila, že prvou vecou v Sýrii – ak vyhrá – bude vyhlásenie bezletovej zóny. V praxi by to znamenalo, že Američania začnú zostreľovať ruské vojenské lietadlá. Ruská armáda je samozrejme na takúto alternatívu pripravená, takže odvetou by bola likvidácia amerických lietadiel a techniky. Ako by to celé dopadlo? Jadrová vojna bola naozaj „za rohom“. Veď – a to už prebehlo v amerických médiách – práve ona dotlačila Obamu k útoku na Lýbiu. Aj tam to začalo vyhlásením bezletovej zóny. Dovtedy bol v krajine poriadok a o žiadnom ISIL nikto ani neslýchal…

V čase písania tohto článku je už väčšina územia mesta Aleppo v Sýrii v rukách sýrskej armády. V Iraku – v rámci volebnej kampane Demokratickej strany – prebieha spojenecký útok na Mosul. Prečo si inak „pozorné“ Západné médiá nevšímajú čo sa tam deje? Nuž aspoň niečo z toho, čo vidno na záberoch zo satelitov a ukázala to aspoň ruská armáda.

Na snímke vľavo je satelitný snímok školy v Al-Hadž Junus vo východnej časti Mosulu, ktorý bol urobený 7. septembra 2016. Na snímke vpravo je to isté miesto zosnímané 22. októbra 2016. Namiesto dvoch budov školského areálu vidno dva krátery po leteckých bombách o priemere 17 metrov.

Ďalšie satelitné snímky zachycujú civilnú štvrť mesta Chazna. Vľavo snímok z 25. septembra 2016. Druhý snímok je z 23. októbra 2016.

Skoro ráno o 03:35 25. októbra zaútočilo lietadlo amerického taktického letectva za použitia rakiet aj bômb na školu v meste Tel Kaif 14 km na sever od Mosulu. Znovu mŕtvi aj ranení…

USA jednostranne odstúpili od viacerých medzinárodných dohôd. Dôležitá je (bola) napríklad dohoda o protiraketovej obrane aj ďalšia dohoda s Ruskom o zničení obohateného plutónia. Takto prinútili Rusko vyvíjať útočné systémy, aby mohla byť dosiahnutá jadrová parita. Podľa zatiaľ platných medzinárodných dohôd musí jedna strana upovedomiť druhú o prebiehajúcom vývoji nových zbraní strategického určenia. Preto sa na internetovej stránke ruského štátneho raketového centra Akademika Makajeva pred časom objavilo zobrazenie perspektívneho raketového systému strategického určenia pod kódovým názvom RKSN SARMAT. NATO si ju zaviedlo do svojho systému identifikácie ako SATAN-2. Treba zdôrazniť, že toto je klasifikácia NATO, nie Ruska.

Raketa zaručene prekoná akúkoľvek dnes existujúcu protiraketovú obranu a na akékoľvek miesto na Zemi – aj cez severný alebo južný pól – dopraví delený jadrový náklad o hmotnosti 10 ton.

Sarmat je navyše určený ako nosič hyperzvukových bojových blokov pod kódovým označením 4202. Blok sa vo výške 100 km oddelí od nosiča a po „fantazijnej“ trajektórii pri rýchlosti 15 krát prevyšujúcej rýchlosť zvuku (7 km/s) pokračujú všetky časti bloku k svojim cieľom. Blok 4202 bol už navyše úspešne odskúšaný a je plne funkčný. Hoci zábery na youtube nie sú skutočné, je aj tak známe, že štart prebehol v Oremburgskej oblasti a zasiahnutý cieľ bol na Kamčatke. Tieto systémy sa už vyznačujú vlastnosťou, že v nich nie je ANI JEDINÝ importovaný komponent. Vďaka Západu za embargo… Na Rusko jednoducho ich pravidlá neplatia.

Situácia v oblasti vojenských technológií z pohľadu Západu „explodovala“ v okamihu, keď ruská Kaspická flotila odpálila na ciele v Sýrii 26 rakiet Kaliber. Prečo tento útok šokoval Pentagon?

Rakety preleteli nad Iránom a Irakom, vykonali niekoľko zákrut a zasiahli 11 cieľov na území Sýrie. Bolo to doslovne teatrálne použitie vysokopresnej zbrane na vzdialenosť niekoľko tisíc kilometrov. USA doteraz ani nebrali do úvahy, že niekto iný okrem Pentagonu môže ovládnuť vzdušný priestor. Ide totiž nie iba o prosté ovládnutie vzdušného priestoru, ale o schopnosť zasadiť údery teroristom kdekoľvek na Blízkom alebo Strednom Východe.

Súdiac podľa reakcie Západných médií útok Kalibrami vyvolal v USA reakciu blízku hystérii. Hneď dve komisie Kongresu oznámili, že zahajujú vyšetrovanie s cieľom vyjasniť, ako mohli americké spravodajské služby podceniť taký aktívny a agresívny vstup Ruska do chodu udalostí v Sýrii. Kritika kongresmanov sa koncentruje najmä na to, že USA má ohromnú špionážnu sieť, a teda informácie o tom, že Rusko koncentruje dostatočný vojenský potenciál na efektívny boj a ovplyvňovanie udalostí očividne išli na všetky inštancie, ale výsledkom bolo – ako tvrdia Washington Post a New York Times – že tieto správy buď niekto uložil do šuflíka, alebo boli zretušované do takej podoby, aby sa páčili politikom. A tak titulky Západnej tlače štýlu „To čo sa stalo je porážka NATO“ bolo ešte to najmiernejšie, čo sa počas celého nasledujúceho týždňa objavovalo.

V ten „osudový“ utorok 4 lode Kaspickej flotily dorazili zo severu na juh Kaspického mora na miesto určenia. Nasledovala krátka previerka systémov, spresnenie cieľov a na nočnej oblohe jasne zažiarilo 26 „hviezd“.

Video tohto odpalu už za prvé 4 dni nabralo na youtube vyše 5 miliónov prehliadnutí. 26 rakiet Kaliber, každá s bojovou hlavicou o hmotnosti okolo 0,5 tony vyštartovali na svoju cestu k bojovníkom a strategickým objektom ISIL do Sýrie. Odklon od cieľa v mieste zásahu neprevýšil 3 metre. Ruská armáda ukázala, že dokáže pracovať s presnosťou klenotníka.

Všetky ciele boli zasiahnuté, civilný objekt nebol zasiahnutý žiaden. Výsledný efekt potvrdil vysokú efektivitu Kalibrov na vzdialenosť nad 1 500 km. V Národnom centre obrany v Moskve o niečo neskôr podali novinárom podrobnejší opis útoku. Na obrovskom monitore ukázali podrobné trajektórie rakiet, cieľové body a správu doplnili aj satelitnými snímkami.

Dovtedy bol hlavným tajomstvom Kalibrov ich akčný rádius. Vo všetkých oficiálnych materiáloch sa uvádzala vzdialenosť 300 km. V skutočnosti všetky exportné varianty, ktoré Rusko predávalo do zahraničia aj mali takýto dostrel.

Americkí experti samozrejme predpokladali, že Rusi pre svoju vlastnú potrebu robia iný variant. V tých najodvážnejších štúdiách uvádzali ako možný akčný rádius „až“ dvojnásobok, t.j. 600 km. Presný zásah na 1 500 km sa pre všetkých stal absolútne neočakávaným.

Už na prvej tlačovej konferencii hovorcu amerického Ministerstva zahraničných vecí sa stalo jasným, že USA nielenže nemali ani poňatia o takejto technológii, ale dokonca neboli ani technicky v stave zaznamenať odpal rakiet a letovú dráhu na ciele – a to už je z vojenského pohľadu katastrofa. Otázkou ostáva, čo z týchto dvoch „ukážok“ je horšie.

A tu dokonca Kurdi, ktorí zo všetkých vysoko technologických prostriedkov sledovania mali k dispozícii iba svoje smartfóny dokázali nasnímať let Kalibrov na oblohe. A Američania s ich satelitmi a najväčším vojenským rozpočtom na svete NEZBADALI a NEVIDELI NIČ.

Svoju technologickú nekompetentnosť sa ako zvyčajne pokúsili presmerovať a prehlušiť informačnými zbraňami. Na CNN sa rýchlo objavila „novinka“, t.j. informácia, že 4 ruské rakety nedoleteli na ciele a spadli v Iráne.

V éteri CNN odznelo: „Nejaké 2 oficiálne subjekty z Pentagonu povedali CNN, že ruské rakety spadli“… Ale to už je dobre známa metóda. Ak sa v amerických médiách odvolávajú na oficiálne zdroje a neuvedú žiadne mená znamená to, že žiadne dôkazy proste NEEXISTUJÚ.

Netreba ani hovoriť o rozhorčenej reakcii iránskeho brigádneho generála Mussa Kamaliho, ktorý toto vyhlásenie nazval lžou a súčasťou psychologickej vojny. Podľa údajov iránskej armády všetky Kalibre bez problémov preleteli nad územím Iránu.

Zásadný efekt však Kalibre neurobili iba v Sýrii teroristom z ISIL, ale najmä medzi americkými politikmi. Napríklad americký internetový denník THE DAILY BEAST (thedailybeast.com) vyšiel s veľkými titulkami: „RUSKÁ RAKETA OTRIASLA SVETOM“. V článku sa okrem iného píše:

Rakety, ktoré v Pentagone označujú SS-N-30 boli do 7. októbra svetu v podstate neznáme. Dokonca aj expertom na vojenské možnosti Ruska. Z mnohých pohľadov to bolo posolstvo svetu, ale osobitne Amerike o tom, že kedysi napoly zničená ruská flotila je znovu funkčná a že putinovskí raketčíci teraz patria medzi najlepších na svete.

Americká tlač porovnala ruský Kaliber – ktorý má v klasifikácii NATO prezývku „Spopolňovač“ – s dobre známym Tomahawkom. Výsledok vyšiel v neprospech Tomahawku. Ruské raketové systémy zabezpečili zasiahnutie 11 cieľov 26 raketami, t.j. priemerná nálož je iba niečo málo nad 2 rakety na jeden cieľ. Američania štandardne uvažujú 3-4 rakety na jeden cieľ. To hovorí o tom, že ruské rakety sú čo do stupňa spoľahlivosti a presnosti zasiahnutia cieľa značne pred americkými.

Okrem toho v americkej flotile sú systémy rakiet takéhoto druhu inštalované na krížniky, torpédoborce a strategické ponorky s výtlakom nad 9 000 ton. Kalibre však Rusi odpálili z lodí, z ktorých niektoré nemali výtlak ani 1 000 ton. Znamená to, že dnes aj malé ruské lode – v podstate strážne člny – môžu ako rovný s rovným bojovať s americkou flotilou a zničiť ju. Zničiť mohutné lode za miliardy dolárov… Ruský vojenský rozpočet je niekde na úrovni okolo 10% amerického, ale Rusko používa princíp rozumnej dostatočnosti. Ciele sú však v potrebnej miere efektívnosti dosahované.

V danom okamihu je výsledok taký, že americká vojenská flotila sa zmenila na hromadu plávajúceho šrotu. Aspoň teda na nejaký čas, lebo určite budú robiť horúčkovité opatrenia a hľadať riešenia. Vyzerá to však tak, že vlak im akosi často v poslednej dobe uteká…

Dnes je jasné, že akčný rádius Kalibra nekončí ani pri 4 500 km. A to je absolútne logické, veď už jeho predchodca – raketa GRANAT – mala dosah ešte na začiatku 80-tych rokov 3 000 km. A prečo by mali ruskí konštruktéri 30 rokov spať? Presné údaje sú však tak či onak vojenským tajomstvom. Ale ak by Kalibre mali dosah „iba“ 4 000 km, tak niekoľko člnov na Kryme a Kaliningrade môže kontrolovať územie v podstate celej Európy a Stredného Východu.

Kaspická flotila už pokryje aj Blízky Východ a značnú časť Ázie. No a Tichooceánska flotila zabezpečí bezpečnosť východných hraníc Ruska.

Kaliber môže byť odpaľovaný z hladinových plavidiel, ponoriek a lietadiel, a to už dokonca zo stíhačov typu SU-35 a MIG-35. Raketa letí vo výške 5-10 metrov nad zemou a medzi kopcami, takže sa stáva v podstate nezachytiteľnou. Nezachytí ju ani americký NORAD, t.j. systém vzdušnej a kozmickej obrazy USA. Na vytvorenie tohto systému minuli v USA trilióny dolárov… ale Kalibre môžu niesť aj jadrové hlavice. Nuž hľa, čo povedal admirál William E. (Bill) Gortney, veliteľ NORAD, ktorý len v tomto roku odišiel do výslužby:

Rusi vyvíjajú riadené rakety, ktoré sú veľmi presné a majú veľmi veľký akčný rádius do takého stupňa, že ich strategické letectvo teraz nemusí opustiť ruský vzdušný priestor a môžu použiť bežné jadrové hlavice proti cieľom a kriticky dôležitej infraštruktúre v Kanade, USA aj na tichomorskom, Severozápadnom pobreží… to nás prinúti chytať šípy namiesto toho, aby sme chytali lukostrelcov…

Nuž aj preto šéf Pentagonu A. Carter nazval ruský postup hrozbou. A európske krajiny – členovia NATO – ktoré doteraz umožňujú Američanom na svojich územiach inštalovať vojenské komplexy zamerané proti Rusku by teraz mali začať naozaj rozmýšľať, či sa dokážu vyhnúť odvetnému úderu… ako ich doteraz ubezpečoval Washington.

Ale toto ešte nie je všetko. Na viac sa pozrieme v druhej časti.

08.12.2016

V poslednom čase sa pozornosť okolo vývoja vojenskej situácie v Sýrii skoncentrovala na udalosti v meste Aleppo a okolí. V meste je obkľúčená značná časť bojovníkov krídla Al-Kajdy, ktorú Západ s obľubou nazýva „Umiernená opozícia“. Okrem Západu ešte naši hrdinskí, vojnu v žiadnej podobe nikdy neokúsiaci americko-bratislavskí reportéri našich slobodno-amerických médií. V súvislosti s nimi možno povedať, že (možno) majú svoj vlastný názor, ale rozhodne s ním nesúhlasia. Súhlasia s názorom CNN…

Celý Západný svet jednohlasne kritizuje Rusko a postup jeho armády v Sýrii. Treba však – čo už nikoho neprekvapí – zopakovať, že západné média nijako nepredkladajú žiadne konkrétne dôkazy o údajných „zverstvách ruskej armády“, ale na svoje vlastné „hrdinské činy“ – určite zo skromnosti – zabúdajú. V podstate ohováranie bez dôkazov je výhodnejšie – netreba sa obmedzovať iba na nejaké zbytočné, suché fakty.

V októbri 2016 sa nechal počuť americký generál Mark Milley s vyhlásením, že vojna s Ruskom je už iba otázkou času.

Ako náčelník Štábu pozemných vojsk armády USA to nie je nijako bezvýznamný či neinformovaný človek. Môžeme ho citovať: „Chcem jasne povedať tým, ktorí chcú odporovať USA, tým, ktorí nám želajú zlo, tým, ktorí sa snažia narušiť náš životný štýl a životný štýl našich priateľov a spojencov: Ozbrojené sily USA vás zastavia a nabijú tak, ako vás nikto nikdy nenabil – to sa určite stane“. Nuž, ľudské práva sem, ľudské práva tam – zločin je iba nepodriaďovať sa vôli USA. Skutočne ľudský a tolerantný rozmer…

Pre tých, ktorí si niečo pamätajú niekoľko obrazov. USA od vojny vo Vietname až doteraz ešte nikoho neobránili, ale pritom napáchali nespočítateľné množstvo reálnych vojnových zločinov. Akosi však nikto nezostavil žiaden vojnový tribunál a už len vo Vietname bolo toho viac než dosť. Používali taktiku spálenej zeme, neľútostne likvidovali domáce, civilné obyvateľstvo – veď zabili vyše 3 miliónov Vietnamcov. Úplne ničili, pálili či so zemou zrovnávali celé dediny. Používali Napalm a to aj proti deťom. Agent Orange nasadzovali ako chemickú zbraň. Navyše, všetky tieto vojnové zločiny sú dôkladne zadokumentované… a nič sa nedeje.

Nie posledná bola Juhoslávia a bombardovanie civilných objektov. Do zoznamu ich „veľkých činov“ patrí Irak, Afganistan, Líbya, Sýria, ostatne aj Jemen. Možno to považovať za kompletný zoznam? Odpoveď poznáte sami.

Ale aby sme iba „neohovárali“, porovnajme výsledky bojových operácií americkej aliancie (A USA) v Sýrii – ktorú tam nikto nepozýval – a operácie ruských Vzdušno-kozmických síl (VKS RF) od 30. septembra 2015 po začiatok októbra 2016:

Počet bojových výletov VKS RF: 16 285

Počet bojových výletov Aliancie USA: 7 909

Počet úderov po objektoch teroristov (VKS RF): 53 906

Počet úderov po objektoch teroristov (A USA): 2 227

Následkom týchto leteckých úderov VKS RF bolo zlikvidovaných:

• Viac ako 35 000 teroristov;
• Z toho veliteľov a vodcov:  267;
• Tankov: 125;
• Salvových raketových systémov: 124;
• Obrnených transportérov a BVP: 184;
• Pick-upy vybavené veľkokalibrovými guľometmi a raketami (tzv. „Džihádmobilov“): 975;
• Následkom náletov bol o 70% znížený nelegálny export ropy.

Za ten istý čas sa A USA môže pochváliť:

• Zničené mosty cez Eufrat: 3 (používané najmä miestnym obyvateľstvom);
• Zničená elektráreň v Aleppo;
• Nálet na sýrsku armádu bojujúcu proti ISIL v meste Dair-Ez-Zaur. Výsledkom bolo 62 mŕtvych vojakov a vyše 100 ranených;
• 20 dedinských domov na juhu Sýrie na hranici s Jordánskom… ale to nie je všetko.

Britskému 4. kanálu sa podaril jeden naozaj „husársky kúsok“, keď 4. októbra 2016 odvysielali reportáž s povstalcami v Aleppo:

V dokumente vystupuje – síce aj potme – aj niekoľko „hrdinov“ bojov:

Všetko by síce pre nevedomých divákov vyzeralo dobre, keby práve títo hrdinovia nevystupovali na iných, skôr natočených záberoch z internetu. Jednoducho nemohli odolať a – ako vždy – si narobili kopu „selfov“ z mnohých „zaujímavých“ akcií, na ktorých sa už zúčastnili:

Na obrázku hore sú obaja „protagonisti“ britského dokumentu vedľa zajatého, dvanásťročného palestínskeho chlapca, ktorého „pózujú“ hlavorezi – priatelia našich „dokumentaristov“. Táto „zábava“ skončila odrezaním hlavy chlapcovi:

Záznam „zábavy“ vyložili na internet v júli 2016. A už v októbri 2016 pózovali pre britskú televíziu:

Nuž, toto je „Umiernená opozícia“, ktorú podporuje Západ. Radosť spolupracovať s takýmito vlastencami…

ISIL je financovaný z fondov v Saudskej Arábii, zbrane si však už nakupujú sami. Podľa zdroja Huffington Post ich nakupujú najmä od krajín bývalého Východného bloku, ktoré pomerne nedávno vstúpili do EÚ a Ukrajiny. Napríklad práve Ukrajina nedávno dodala teroristom takéto protilietadlové raketové systémy. Ale okrem nich sú tam veľmi aktívni „tradiční“ dodávatelia najmä z Turecka a – samozrejme – v lokalite nemôžu chýbať Angličania.

Prečo je Aleppo také dôležité? Do r. 2011 to bolo jedno z najprosperujúcejších miest regiónu, čo do veľkosti bola pred ním iba Káhira a Istanbul. V meste boli stovky historických a kultúrnych pamiatok, mnohé z nich sú dnes už zničené. Je to veľký dopravný uzol. Prechádza cez neho železnica, ktorá spája juh Sýrie so severom a Tureckom. Mesto je zároveň na diaľnici medzi Damaskom a východom krajiny. Možno povedať, že kto ovládne mesto, ten zvíťazí vo vojne. Aleppo má naozaj mimoriadny strategický význam.

V samotnom Aleppe je však situácia veľmi zložitá. Všetky bojujúce strany používajú množstvo podzemných tunelov, ktoré spájajú dokonca už vedľa seba ležiace domy. Možno povedať, že tu neexistuje pojem front a tyl. Na strane prezidenta Sýrie v Aleppe bojujú okrem sýrskej armády aj sily domobrany. Ide o obyčajných, civilných obyvateľov, ktorí pred vojnou nikdy nedržali v rukách zbraň. Sú to otcovia rodín brániaci svoju vlasť. Za nimi stoja ich ženy, deti, rodičia a ostatná rodina. Už nemajú kam ustúpiť.

Sýrska armáda používa v boji najlepšie tanky momentálne používané v bojových podmienkach: T-90:

Podľa svedectiev tých, ktorí za nimi bežia do útoku majú vynikajúce manévrovacie vlastnosti a veľmi dobrú obranu pred protitankovými prostriedkami nepriateľa – ktoré sú spravidla „Made in USA“.

Vo vojne bojuje aj Hizballáh a asi 12 000 vojakov z Iránu. Táto pomoc však v podmienkach bojov v Aleppe neznamená veľkú prevahu. V lete 2015 boli sily vládnych vojsk v podstate zničené. Štvorročná vojna doviedla mesto do úplnej anarchie. Vojenské možnosti Damasku sa ešte pred rokom „vyparovali“ každým dňom. ISIL už v podstate dennodenne hovoril o svojom skorom a neodvratnom víťazstve. Denne vykonávali hromadné popravy vojakov aj civilného obyvateľstva, ktoré nahrávali na video a rozosielali internetom.

Všetko sa zmenilo až s nástupom ruského letectva. Útoky sú vedené presne a efektívne, zasahujú iba objekty, kde boli stovky teroristov vrátane výzbroje a iné vojenské materiály. Navyše, všetky útoky sú koordinované a odsúhlasované s armádou Sýrie. Aj záznamy týchto operácií sa dostávajú na internet. Dnes už vládne vojská obkľúčili Aleppo a vedú si úspešne – čo vidno aj na nervóznej reakcii Washingtonu.

V polovici októbra 2016 sa odohral letecký útok dvoch belgických F-16 na civilné objekty, ktorého obeťami bolo 6 ľudí a niekoľko ranených. Západná tlač okamžite rozbehla kampaň, že to boli „zlí Rusi“. Belgické Ministerstvo obrany „o ničom nevie“, čo chladnokrvne oznámil aj samotný minister obrany Steven Vanderput.

Nuž, západná koalícia aktívne pomáha teroristom, a to nielen údermi po civilnom obyvateľstve. Na prístupovej ceste k Aleppo vidno vedľa cesty veľké množstvo zničených áut – väčšinou to sú Toyoty – ISILU, ktoré boli väčšinou poupravované na guľometné varianty. Sú to typické autá už spomínaných „Džihádmobilov“. Dodávali im ich Američania cez Turecko do Aleppa po stovkách. Veď boli pre „Umiernenú opozíciu“.

A vozila sa v nich – akože inak – Američanom priateľská „Umiernená opozícia“:

Radosť bojovníkov ISIL bola – ako vidno z videí po internete – veľká vždy, keď dostali novú „zásielku“ z Washingtonu:

Všetko pekne natáčali a umiestňovali na youtube. Treba predsa svojim chlebodarcom zdokumentovať čo robia. Účtovné pravidlá sú všade neúprosné…

USA sa vždy ospravedlnili. Ich „piloti zle vypočítali rýchlosť a silu vetra a náhodne zhadzovali kontajnery so zásobami na pozície ISIL“. Žeby mali takých neskúsených pilotov?

Pozrieme sa trochu podrobnejšie na belgický útok na civilné objekty, pri ktorom zahynulo 6 ľudí – vrátane žien a detí – a z ktorého Západné média obvinili Rusko ešte pred návratom Belgičanov na základňu v Jordánsku.

Belgický minister obrany zaujal pozíciu „ja nič, ja muzikant“ a zrazu všetci akosi ohluchli. Problém však je – pre nich – v tom, že ruská armáda vidí všetko, čo sa dostane do vzdušného priestoru a počuje všetko, čo medzi sebou komunikujú v éteri. A to nie je všetko – všetko sa 24 hodín nahráva do záznamu. Pre ruskú armády dnes nie je nič neviditeľné nielen v celom vzdušnom priestore Sýrie, ale aj v celom vzdušnom priestore Iraku, Turecka, Jordánska, Izraela, Libanonu a Cypru. Netušili, že také niečo je vôbec technicky možné – veď oni majú najlepšie techniku na svete a svoje komunikácie dobre chránené. Teda – ako vidno z výsledkov – iba podľa ich vlastného názoru.

Veď ak by toto ruská armáda nemala dnes pod kontrolou – aj vzhľadom na skúsenosti s Turkami – tak bojové operácie by nemohli prebiehať. Je zabezpečená 100% priezračnosť oblohy letovej zóny a absolútna priezračnosť toho, čo sa deje v éteri a to režime reálneho času a – zásadne – do záznamu.

Priebeh belgického útoku na dedinku Hassadžek pri Aleppe podrobne opísal generál Konašenkov z riadiaceho strediska vojenských operácií v Moskve. Všetko je – pekne priezračne – na veľkom monitore. Nič sa nedá ukryť.

Útok realizovali dve belgické F-16 s identifikačnými kódmi podľa systému rozpoznávania SVOJ/CUDZÍ 4701 a 4702. Štartovali z vojenskej základne v Jordánsku:

Rozpis letovej dráhy a náletu vyzerá skrátene takto:

01:34 Štart z leteckej základne v Jordánsku (obe stíhačky F-16 často lietajú vo vzdušnom priestore Sýrie);

01:55 Vstup do vzdušného priestoru Iraku;

02:37 Vstup do vzdušného priestoru Sýrie 115 km severozápadne od osady Dajz-Ez-Zaur;

02:52/02:59 sa napojili na americké tankovacie lietadlo KS-135 a dopĺňali palivo. Potom nabrali kurz na severozápad;

03:10 preleteli 80 km severozápadne od mesta Er-Rakka. Preleteli nad Eufratom a pokračovali kurzom 260° na západ k sýrsko-tureckej hranici. Južne od mesta AAzaz vykonali obrat vľavo a pokračovali kurzom 90° na východ;

03:35 Zaútočili na kurdskú dedinu Hassadžek v provincii Aleppo. Výsledkom je 6 mŕtvych a 4 ranení;

04:19-04:43 Oba F-16 opakovali doplnenie pohonných hmôt z amerického KS-135 a vykonávali vzdušné hliadkovanie v oblasti mesta Aazaz na sever od Aleppa. Potom nabrali kurz na severovýchod smerom na Irak;

07:25 opustili vzdušný priestor Sýrie.

Všetky lietadlá, ktoré sa objavia vo vzdušnom priestore majú svoje identifikačné príznaky. Následne sa všetky ich identifikačné údaje zaznamenávajú a zavádzajú do databázy monitorovacieho systému. Znamená to, že už pri druhom vstupe do monitorovaného vzdušného priestoru sú lietadlá známe. To nebránilo ministrovi obrany Belgicka vyhlásiť, že belgická armáda nemá lietadlá s takými identifikačnými číslami a že ani ich F-16 tam a vtedy vôbec neboli. Ministerstvo zahraničných vecí RF teda predvolalo veľvyslanca Belgického kráľovstva a odovzdalo mu celú dôkazovú dokumentáciu týkajúcu sa letu a útoku ich lietadiel. Veľvyslanec síce dokumenty prevzal a odovzdal do Bruselu… ale NIČ sa nestalo. Nastalo ÚPLNÉ TICHO. Toto je pravá tvár demokracie.

Treba priznať, že pre Belgicko bolo predloženie takéhoto dôkazového materiálu – presnejšie ukážka možností ruskej armády – mierne povedané prekvapením, ale skôr šokom. Oni si mysleli, že trochu polietajú, niečo zbombardujú – a „pripíšu“ si ďalší nálet proti teroristom. A ostané bude na Rusov… ale nepodarilo sa. Ministerstvo obrany RF im predložilo trasu ich vlastných lietadiel rozpísanú po sekundách vrátane ich vlastných identifikačných čísel. Nuž teda, sklopili chvost… a rozmohlo sa ticho.

Ruská federácia vyslala oficiálny dopyt 20.10.2016 do centrály NATO na uvedený nálet. Ich odpoveď zapadla do celkového kontextu Západu. Oni oficiálne ako Aliancia v Sýrii nie sú, treba sa pýtať Belgicka. A kruh sa uzavrel.

Hlavnou otázkou teda ostáva: PROTI KOMU V SKUTOČNOSTI KONÁ PROAMERICKÁ ALIANCIA V SÝRII? RF už dlhodobo žiada – oficiálnymi diplomatickými kanálmi – USA, aby jasne rozdelili a upresnili ktorí teroristi sú umiernení a ktorí nie. Následne v „spojeneckom“ éteri počúvajú, čo hovoria americkí dôstojníci medzi sebou. Nerobia nič. Dokonca medzi sebou otvorene v éteri hovoria, že ani neplánujú robiť nejaké delenie teroristov. Veď ani im nie je jasné, ako sa také niečo dá urobiť. Potom – následne – po nejakom čase príde po diplomatických kanáloch ďalšia požiadavka o čas, aby ešte vydržali, potom hneď žiadosť, aby neútočili na „Umiernenú opozíciu“ (ktorá reže hlavy civilom). Potom žiadajú humanitárnu pauzu, potom ďalšiu… a tak donekonečna.

Vo východnom Aleppo je dislokovaných 32 dôstojníkov Pentagonu. Čo tam robia? Školia? Koho a v čom školia? S akými cieľmi to robia je jasné z výsledkov. Pre nich je tam jediný nepriateľ, ktorý im všetko pokazil: Rusko. Nuž teda títo americkí poradcovia ako jednu z najnovších akcií zabezpečili distribúciu dodaných ukrajinských protilietadlových raketových systémov pre malé výšky. Je to už dobre známy fakt. Kedysi to predsa pomohlo proti sovietskej armáde v Afganistane, tak prečo to neskúsiť znovu?

Tieto protilietadlové systémy sú efektívne na letiace ciele do výšky 3 km. Ale čo ak sa nakoniec „kdesi rozplynú“ a nakoniec budú použité aj proti Američanom a ich priateľom?

K brehom Sýrie sa blíži obdivuhodná úderná sila na čele s lietadlovou loďou Admirál Kuznecov, pričom v zostave je aj ťažký krížnik Peter Veľký. Netreba veľa hovoriť – na internete nájdete o nich dosť informácií.

Západ reaguje od veľkého prestrašenia do nervóznych pokusov sa z Ruska vysmievať. Fakty však ostávajú faktami.

20. októbra sýrska armáda a VKS RF vyhlásili dočasné zastavenie bojov s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu aj bojovníkom so zbraňami opustiť Aleppo a tak znížiť straty na životoch. Teroristi držia ako rukojemníkov niečo do 100 000 civilných obyvateľov. Pre tých, ktorí chcú povedať, že títo odmietli odísť k sýrskej armáda dopĺňame, že do oblasti pod kontrolou vládnej armády sa uchýlilo viac ako milión obyvateľov. Teroristi však ostatným režú hlavy, strieľajú ich a mučia. Preto tento stav – zastavenie paľby – určite nemôže trvať donekonečna.

Radikáli využívajú prímerie na preskupenie svojich síl a dodávky zbraní a zásob. Pribudlo im už viac ako 1 000 bojovníkov – živej sily – a okrem nich tanky, obrnená technika aj pickupy s veľkokalibrovými guľometmi. Dokonca ani neskrývajú, že pauzu používajú na prípravu na nový útok.

Zoskupujú sa na severozápadnom okraji Aleppa. Už je ich tam spolu viac ako 150 000. Sú dobre ozbrojení aj vybavení. Podľa ich vlastných vyhlásení – všetko nájdete na internete – sa pripravujú dostať svojich bratov z obkľúčenia. Nuž, toto je tiež „Umiernená opozícia“ podporovaná Západom.

Pripomeňme, že pauza v leteckých úderoch bola organizovaná preto, aby sa predišlo podľa možnosti v čo najväčšej miere stratám na životoch civilného obyvateľstva.

Bolo zorganizovaných 6 prechodov pre civilné obyvateľstvo a 2 cesty – možnosti odchodu – pre ozbrojených teroristov (na mape žltým). Môžu si so sebou vziať svoje zbrane a nevykonáva sa žiadna kontrola identifikácie. To však nie je v plánoch teroristov. Prístupy k prechodom pre civilov teroristi zamínovali na po ceste rozmiestnili snajperov. Zlikvidovali napríklad aj imána z mešity, ktorého hriechom bolo to, že radil ľuďom odísť z obkľúčeného územia.

Takže čo z toho môže vyplynúť pre nás? Sme členmi NATO, teda podporujeme „Umiernenú opozíciu“. Naša vládnuca politická špička nielen drancuje domáce zdroje – lesy – ale aj podporuje Alianciu pod vedením USA, ktorá robí – nielen v Sýrii – to, čo robí. Svet je však spojená nádoba. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čo si „objednávame“, to dostaneme. Podľa našich skutkov. A keď prídu ďalšie voľby malo by byť každému jasné, čo možno čakať od našich aktuálnych vladárov aj ako si vážia Prírodu.

01.11.2016

V Číne oslavovali 1. júla 2016 veľmi dôležité výročie – 95 rokov od založenia Komunistickej strany Číny. Na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti tohto výročia vystúpil predseda Si Dzinpin. Okrem bežných ovácií v jeho reči zaznelo niekoľko veľmi dôležitých vyhlásení. V jeho reči bola síce krátka, ale veľmi dôležitá časť:

„Svet sa nachádza na hrane radikálnych zmien. Vidíme, ako sa postupne rozrušuje EÚ, ako ekonomika USA trpí krach. Toto všetko sa skončí novým svetovým zoskupením. Tak ako bolo už nikdy nebude. Do 10 rokov nás očakáva nový svetový poriadok, v ktorom bude kľúčový zväz ČĽR a Ruska“.

V diplomatickej reči to znamená, že Si navrhol vedeniu Ruska učiniť nasledujúci krok – prejsť od ekonomickej a politickej spolupráce k vojensko-politickej aliancii, ktorá bude schopná nielen odolať nastupujúcim hrozbám, ale aj prevziať vedenie vo svete v prípade krachu jestvujúceho svetového poriadku.

Hoci už prebiehajú rôzne vzájomné rokovania, takéto vážne vyhlásenie na vrcholnom podujatí Číny nemožno prehliadnuť. Vrcholný predstaviteľ Číny pokračoval ďalej:

„V súčasnosti vidíme agresívne konanie zo strany USA, a to ako voči Rusku, tak aj voči Číne. Som presvedčený, že Rusko a Čína môžu vytvoriť alianciu, proti ktorej bude NATO bezmocné a to bude koniec imperialistickým snahám Západu“.

Ktovie či to môže byť náhoda, ale o nejaký mesiac nato – 31. augusta 2016 – sa na oficiálnej stránke Bieleho domu objavil článok od Obamu pod nadpisom „Presidential Proclamation – National Preparedness Month, 2016“ s tematikou nabádajúcou Američanov k tomu, že by mali byť na všetko pripravení, lebo môže sa stať všetko. Mesiac „Národnej prípravy na všetko“ bol práve skončený september 2016. Vieme, že Temní nám musia dať vedieť, keď niečo chystajú – a toto vyzerá presne ako takýto oznam…

Pre istotu si pripomeňme, že sme „šťastne“ zapojení do NATO a naši reportéri z americko-bratislavských demokratických médií nevidia inou ako americkou optikou. Už je to raz tak, tí, ktorí nikdy neboli vo vojenskej službe a ani nepoznali inú formu riadenia krajiny ako je teraz si myslia, že aj bez skúseností vedia podať verejnosti najlepšie informácie o vojenskej moci Ruska a Číny. Odkiaľ ich ale berú?

Netreba meditovať. Hlava Číny priamym textom, bez akýchkoľvek ázijských okolkov dal Rusku ponuku na vytvorenie vojenskej aliancie proti NATO. Ako a kedy dokončia detaily je už iba otázkou času.

Nebude od veci sa pozrieť bližšie na Čínu z vojensko-politického zorného uhla. Po páde ZSSR v Číne nastal veľký rozruch. Niečo také nikto neočakával. V časoch Gorbačova začali Číňania stavať barikády a žiadali perestrojku v Číne. Čínske vedenie však nemalo žiadne ilúzie o podstate perestrojky, t.j. bolo im jasné, kto to spozadu riadi a aké sú jej skutočné ciele. Rázne zakročili a ukončili celý americký projekt perestrojky ešte predtým, ako skutočne začala. Zachránili tým Čínu pred rozpadom.

A práve pevná politická vôľa prítomná v Číne nebola v ZSSR, ktorého mechanizmus sa po 70 rokoch zasekol. Politika demokratických zmien ukončila existenciu prvého socialistického štátu na svete. Ale práve ZSSR kedysi Číňania považovali za staršieho brata.

Rozpad ZSSR znamenal pre Čínu doslovne ohromnú osobnú tragédiu. Patriarchovia čínskeho komunizmu sa mali nad čím zamyslieť, veď politický systém socialistickej Číny bol analogický sovietskemu. Ak padol sovietsky systém znamenalo to, že čosi v ňom nebolo v poriadku. Ale čo to bolo? Aby našli odpoveď na túto otázku, tak Číňania postupovali podľa východných zvykov principiálne pragmaticky. Vytvorili niekoľko vedecko-výskumných inštitútov, v ktorých dni aj noci stovky historikov, politológov, ekonómov a ďalších expertov hľadali odpoveď na otázku, čo nebolo v poriadku u veľkého sovietskeho brata, a teda čo treba robiť, aby Čína nenasledovala jeho smutný príklad.

Odpoveď sa ukázala až zarážajúco a šokujúco prostá. ZSSR zahubil princíp nevymieňania elity, t.j. z politického Ústredného výboru vynášali jeho členov už iba rovno na cintorín. Stranícka nomenklatúra bola nemenná a nedotknuteľná po celý čas. Ekonomiku riadili ľudia, ktorí vychádzali vyložene zo skúseností z prvých päťročníc.

V Číne učinili uzávery a dnes je rotácia straníckej elity v Číne hlavným a základným princípom existencie krajiny. Teda nech sú celkové výsledky akékoľvek, o 20 rokov sa kompletne vymení celá stranícka elita.

Je to plánovitá a nevyhnutná zmena, ktorej sa jednoducho nedá vyhnúť. Žiadna stranícka a finančná skupina si nemôže  nárokovať právo na nekonečnú moc.

Terajšia čínska mocenská špička to nie je iba Si Dzinpin, to je celá skupina, ktorá kompletne prevzala všetku moc vrátane finančných tokov. A bude určovať smerovanie 20 rokov. Nejde preto o kozmetické zmeny.

Nová skupina nie tak dávno publikovala – pre Čínu už tradičnú – „Bielu knihu novej vojenskej stratégie“. Najdôležitejšou zmenou je deklarovanie Doktríny Aktívnej obrany. Medzi strategické ciele patria úlohy ako „Efektívna obrana vlasti“; „Bezpečnosť vzdušného a vodného priestoru“;  „Boj s terorizmom“ a „Presadzovanie záujmov krajiny za hranicami“. Hlavná myšlienka novej doktríny by sa dala vyjadriť asi ako „My vás nenapadneme, ak vy nenapadnete nás“.

Biela kniha pripúšťa tretiu svetovú vojnu, Čína sa aktívne pripravuje aj na takýto scenár. Podľa Pekingu sa tretia svetová vojna môže začať na základe jednej z troch príčin:

• Snaha jednej krajiny o svetovú hegemóniu;
• Zväčšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami;
• Boj o vodné zdroje.

Biela kniha má samostatnú kapitolu venovanú vzťahom s Ruskom. Čína plánuje vybudovať oveľa väčšiu spoluprácu s ruskou armádou, čo považuje za zásadný faktor.

Mimoriadna pozornosť je venovaná flotile, ktorá má zabezpečiť ochranu vodných hraníc. V Čínskom mori existujú spory o rad ostrovov, ktoré Čína považuje za svoje územie. Ale ako všade, USA vyvolávajú incidenty aj tu. Jedným z mnohých bol úmyselný osemnásobný prelet amerického výzvedného lietadla typu Poseidon s reportérmi CNN na palube nad jedným z umelých čínskych ostrovov.

Američania tvrdia, že tam prebieha výstavba vojenských objektov. Číňania po anglicky žiadali americké lietadlo, aby opustilo čínsky priestor, ale Američania vždy odpovedali, že sú v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Američania sa nad tým zabávali… a zatiaľ sa rozišli v mieri.

Na svojich ostrovoch Čína buduje infraštruktúru, ide o zariadenia na vyhľadávanie a meteorologické stanice a stanice pre navigáciu pre medzinárodné použitie.

Tohto roku položili slávnostný kameň pre stavbu dvoch majákov na dvoch ostrovoch. Budú vyzdobené tradičnou symbolikou pre šťastie:

Majáky budú viditeľné pre rybárske a civilné plavidlá do vzdialenosti 45 km.

USA tvrdia, že Čína obsadila ostrovy nelegálne, ale správa o priateľskom futbalovom zápase medzi Vietnamom a Filipínami na nelegálne obsadenom ostrove – tentoraz nie Čínou – jasne poukazuje na dvojité štandardy zavedené a používané USA:

Čína vyjadrila svoj nárok na tieto ostrovy demarkačnou líniou na mape ešte r. 1948. A dnes je rozhodnutá si svoje brániť.

Flotila dostala úlohu nie iba brániť pobrežie, ale aj vyplávať na oceány. Ak USA zájdu priďaleko, Čína odpovie vojensky – vyhlásil oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany ČĽR J. Jujcziun pri komentovaní postupu USA.

Pre nás je zaujímavosťou, že v čínskej armáde platí predpis, že 30% mužstva musia byť členovia Komunistickej strany Číny. Čínski vojaci prisahajú vláde, národu a komunistickej strane:

Čo sa týka vojenskej spolupráce Ruska a Číny, tá sa nezačala iba tohto roku. Ale aj samotná ruská armáda je niečo úplne iné ako pred rokom 2000. Za prvý polrok tohto roku ruská armáda realizovala 900 vojenských cvičení. Už ich je toľko, že ich špecialisti NATO ani nestíhajú sledovať. Presuny sú náhle, nečakané a na veľké vzdialenosti. Napríklad v rámci týchto cvičení sa stalo, že ku Kaliningradu boli umiestnené komplexy Iskander M a na Západe na to prišli až o týždeň. Radar NATO nezistil nič podozrivé. Medzitým boli v cvičení nasadené všetky druhy ozbrojených síl – 650 vojenských vozidiel a 10 000 vojakov.

Čína grandiózne zmenila svoju armádu, ale má prečo. Napríklad USA znovu obnovili svoj vojenský pakt s Austráliou a Novým Zélandom.

Ale krajiny NATO veľmi znepokojil nový kľúčový bod v čínskej vojenskej doktríne, t.j. prechod k aktívnej obrane. Čínska armáda sa už nepovažuje iba za obrannú, ale osvojuje si aj útočné operácie. Jej hlavné sféry dnes sú oceán, otvorený vesmír, jadrové sily a kyberpriestor.

Čínska flotila mala v minulosti za úlohu výlučne brániť pobrežie, dnes vyplávala do otvoreného oceánu. Prioritou sa stala ďaleká morská zóna a nástup čínskych vojenských lodí do všetkých oceánov. Spustil sa aj program stavby nových lodí. Okrem hladinových lodí sa kladie dôraz na ponorky.

Aktívne je vyvíjané námorné letectvo, jedna lietadlová loď je už v prevádzke a spustila sa stavba ďalších lodí takej triedy. Čína smeruje k vytvoreniu úderných námorných skupín oceánskej flotily.

Rusko a Čína majú tradíciu dlhodobej vojenskej spolupráce. V druhej ópiovej vojne (v nich Veľká Británia prinútila Čínu nakupovať drogy od anglickej kráľovskej rodiny) Rusko pomáhalo Číne (1856-1860). V rokoch 1914-1918 Čína politicky podporovala Rusko a jeho spojencov. V Japonsko-Čínskej vojne Rusko dodávalo zbrane a poradcov (1937-1945). V rokoch Kórejskej vojny Rusko a Čína podporovali Severnú Kóreu finančne, technikou a j poradcami.

Najmodernejšie zbrane, ktoré má čínska armáda sú ruské. V r. 2014 Rusko predalo do Číny zbrane za 2,3 miliardy USD. Do Číny smeruje 61% ruskej vojenskej produkcie. Ide najmä o vrtuľníky Mi8 a Mi17, dopravné lietadlo IL76, reaktívne motory pre čínske lietadlá, prebieha jednanie o nákupe niekoľkých divízií S-400.

Značná časť výzbroje čínskej armády sú ruské licencie, napr. mnohocieľový stíhač Shenyang-J11 (kópia SU-27), automat vzor 56 (Kalašnikov), reaktívny bombardér Xian H-6 schopný niesť jadrové zbrane, neatómová ponorka Amur 1650 je hlavnou novinkou svojej triedy. Vo výzbroji ich má aj India.

Shenyang J-11

Xian H-6

Ponorka triedy Amur 1650

Čína má však aj vlastné technológie. Napríklad nový tank je podľa čínskych odborníkov lepší ako Armata.

Jedna z modifikácií platformy Armata

Hlavný bojový tank čínskej výroby model 99 MBT

Spomenúť treba aj stíhač piateho pokolenia J-31 Krečet či protidružicový systém SC-19/KT-2.

Shenyang-J31

Čína a Rusko majú niekoľko druhov spoločných vojenských manévrov. Nácvik spoločnej činnosti antiteroristických operácií prebieha od r. 2005. V rámci Šanghajskej skupiny prebiehajú od r. 2012 spoločné námorné cvičenia. Roku 2012 to bolo v Žltom mori, zúčastnili sa lode, ponorky a námorné výsadky. V ďalšom roku to bolo v Japonskom mori, o rok neskôr už v Stredozemnom mori. Okrem vojenských operácií sa cvičila už aj ideologickú obranu.

Posledné spoločné rusko-čínske vojenské cvičenie nebývalého rozsahu pod názvom „Morská súčinnosť 2016“ sa odohralo v akvatóriu Juhočínskeho mora od 12. do 19. septembra 2016. Predstaviteľ Národnej oslobodzovacej armády Číny vopred oznámil, že velenie manévrov preberajú na seba zástupca veliteľa čínskeho vojenského námorníctva viceadmirál Van Haj a zástupca veliteľa vojenského námorníctva Ruskej federácie Alexander Fedotenkov. Operatívne velenie manévrov viedol zástupca veliteľa Južnej flotily vojenského námorníctva NOAČ, kontraadmirál Juj Manczian. Táto konštelácia hovorí za všetko.

Čínska armáda je dnes je aj moderná, reformovaná a vybavená najnovšími modernými technológiami. Tieto zmeny sú najradikálnejšie a absolútne globálne, pričom ide o najväčšiu armádu sveta. Teda na čo sa čínska armáda chystá? Podľa čínskeho prezidenta cieľom armády je byť pripravená na vojnu za hranicami Číny k roku 2020.

Všetky staré armádne štruktúry boli zrušené – čínska armáda mala 4 hlavné zložky velenia:

• hlavné politické velenie;
• hlavné velenie tylového zabezpečenia;
• hlavné velenie zbraní;
• velenie generálneho štábu.

Nová štruktúra je rozčlenená na 15 oddelení začlenených pod:

• štáb pozemných síl;
• štáb vojenského námorníctva;
• štáb raketových vojsk;
• štáb armády.

Pribudli tri nové druhy vojsk:

• raketové vojská;
• vojská strategickej podpory – patria tu kozmické vojská a vojská obrany v kyberpriestore;
• ústredie armádneho velenia – tu patrí aj velenie jadrovým potenciálom Číny.

Národná oslobodzovania armáda Číny má 2 milióny vojakov a ročný rozpočet 216 miliárd USD. Druhá čo do počtu je armáda USA, ktorá má 1.4 milióna vojakov v stálej službe, ale zato astronomický vojenský rozpočet 601 miliárd USD. Treťou vo svetovom poradí je armáda Ruskej federácie s 1 miliónom vojakov v stálej službe a rozpočtom 84,5 miliardy USD.

Tu možno vidieť, kto je ako „mierovo“ naladený. Čínsky a ruský vojenský rozpočet spolu nedosahuje ani polovicu amerického. To však v skutočnosti vôbec neznamená, že Čína a Rusko nemajú ako odpovedať na americké hrozby.

Ak sa pozrieme na najsilnejšie armády sveta čo do počtu tankov, lietadiel a ponoriek, tak dostaneme nasledovné čísla:

ČÍNA:

• 9 150 tankov;
• 2 860 lietadiel;
• 55 ponoriek;

RUSKO:

• 15 398 tankov;
• 3 429 lietadiel;
• 67 ponoriek;

USA:

• 8 848 tankov;
• 13 892 lietadiel;
• 72 ponoriek.

Vzhľadom na charakter a druh výzbroje čínskej armády – ani nehovoriac o vojenskej doktríne – je dnes každému odborníkovi jasné, že Čína sa v žiadnom prípade nechystá na vojnu so suchozemským protivníkom. Ak aj má nejaké spory s Ruskom, tak tieto rieši úplne inými prostriedkami. Načo začínať vojnu so susedom a jadrovou veľmocou, ak to, čo potrebuje – ropu a zemný plyn – môže od Ruska jednoducho nakúpiť. Situácia je dnes tak ďaleko, že Gazprom už stavia veľký plynovod Sila Sibíri. Šéf Gazpromu verejne vyhlásil, že Čína je pre trh so zemným plynom – respektíve juhovýchodná Ázia celkovo – strategický partner Gazpromu. Európa svoju šancu zahodila, Gazprom dostane za plyn v Ázii viac ako v komplikovanej a USA riadenej Európe. Jednoducho európsky trh prestal byť pre Gazprom životne dôležitý, ba môže sa – ak by bola taká potreba – zaobísť aj bez neho.

Pre Čínu sa nie náhodou stali prioritou otázky obrany morských dopravných tepien – reč je o zásobovaní uhľovodíkmi. Preto je kardinálnou otázkou najmä stavba novej flotily a obrovské výsadkové platformy.

Reforma čínskej armády to nie je iba prechod na nové technológie a formy organizácie armády a velenia, to je aj zníženie počtu vojakov. Čína urobila krok porovnateľný s reformou armády Ruskej federácie. Cieľom je zníženie stavu o 13%, čo v prípade Číny znamená prepustenie 300 000 ľudí. 60% z nich sú členovia dôstojníckeho zboru. Namiesto nich budú slúžiť profesionálni seržanti, čo je principiálne obdoba reformy ruskej armády z r. 2008. Čínska armáda vôbec veľmi pozorne analyzuje ruské skúsenosti s modernizáciou armády.

V čínskej armáde najskôr prebehla mohutná protikorupčná aféra. Celkovo sa za mreže dostalo okolo 40 vysokopostavených generálov. Zatiaľ je väčšina procesov s nimi ukončených vynesením rozsudkov smrti. Jednému z takto odsúdených napríklad našli pri domovej prehliadke 1 tonu zahraničných bankoviek a množstvo nefritov…

Dňa 3.9.2015 prebehla v Pekingu vojenská prehliadka pri okrúhlom výročí skončenia Druhej svetovej vojny. Zahraniční špecialisti netrpezlivo očakávali sľúbené ukážky nových vojenských technológií – a nesklamali sa. Napríklad balistická raketa DF-21D už dostala v západnej tlači prívlastok „likvidátor lietadlových lodí“:

Neexistuje proti nej efektívna obrana. Predpokladá sa, že má dostrel minimálne 1 500 km, t.j. ak by chcela lietadlová loď viesť letecký útok proti Číne, tak jej lietadlá by museli – aj s výzbrojou – mať dolet značne prevyšujúci 3 000 km, ak chcú efektívne zasiahnuť čínske územia a aj sa vrátiť. A to už je problém…

Ďalšou očakávanou novinkou bola strategická raketa DF-5B s jadrovou hlavicou, ktorá je schopná dopraviť jadrovú nálož do ktorejkoľvek časti sveta s výnimkou Argentíny a Čile.

V Číne v skutočnosti prebieha vývoj nie jedného, ale hneď dvoch stíhačov 5. generácie. Okrem už spomenutého J11 to je J20:

Zatiaľ je hlavnou údernou silou čínskeho letectva J15 – obdoba ruského Su33 – ktorý je používaný aj na lietadlové lode. Tento fakt aj podčiarkuje prioritný záujem Číny o morskú sféru.

Otvorené, neskrývané je zameranie na už spomenuté vytvorenie silnej oceánskej flotily, ktorú Čína nikdy vo svojej minulosti nemala. Za čias ZSSR bola čínska flotila orientovaná na tzv. „Žltú flotilu“, čo v praxi znamenalo raketové a hliadkové člny, malé výsadkové lode. Všetky operácie prebiehali vyložene v pobrežných vodách.

Nová Čína nabrala kurz na tzv. „Modrú flotilu“, čo predstavuje lietadlové lode, torpédoborce a fregaty. Ide o lode schopné dlhých námorných výprav a operácií v ľubovoľnej časti svetového oceánu.

Jedným z typických príkladov tejto stratégie je zavedenie do výzbroje mobilných výsadkových platforiem vzoru Donghaidao podľa amerického vzoru:

Sú to gigantické, autonómne transportné platformy schopné zásobovať lode všetkým potrebným na vedenie akýchkoľvek vojenských operácií ďaleko od domovských brehov. Okrem Číny má takéto lode iba USA. Pomocou týchto platforiem je možné viesť bojové operácie v ľubovoľnej časti sveta.

Hlavné záujmy Číny sú však v Juhočínskom mori. Tadiaľto prechádza 75% dodávok ropy z Blízkeho Východu do tichooceánskeho ázijského regiónu. Viac ako 40% z nich smeruje do Číny. Je tu skoncentrovaných 30% objemu svetového morského obchodu v hodnote viac ako 5 triliónov USD. 1,2 triliónu sú náklady smerujúce do USA.

Pozícia Číny je v podstate jednoduchá. V tejto časti oceánu – ako ostatne všade – sú prítomné všadeprítomné americké vojenské demokratické námorné sily. V ľubovoľnom okamihu môžu zastaviť dodávky strategických surovín do Číny a to Čína nemôže a nebude viac riskovať. Vplyv v tomto regióne – hoci je to región v logickej sfére vplyvu Číny – je kľúčovým faktorom v geopolitike.

V tomto regióne žiadna krajina nechce vojnu s Čínou, ale USA už dlhodobo prilievajú olej do ohňa a zámerne rozsievajú nesúlad medzi krajinami tohto regiónu.

Náčelník generálneho štábu americkej armády, hlavný veliteľ vojenského námorníctva admirál John Richardson nie náhodou 12.1.2016 vyhlásil, že sa „vrátila epocha súperenia veľmocí“.

Podľa neho Rusko a Čína zdokonalili svoje vojenské potenciály a sú schopné konať operatívne. USA oficiálne zaradili Rusko a Čínu do skupiny súperov. Netreba zabúdať ani na to, že toto desaťročie označili USA za „desaťročie Ázie“. USA – ako zvyčajne – používa stratégiu nepriamej činnosti, t.j. štve proti sebe krajiny juhovýchodnej Ázie, najmä Japonsko, Filipíny a Vietnam proti Číne.

Čína má jadrový potenciál, ale nikto presne nevie koľko jadrových hlavíc vlastne má. Možné je aj to, že má najviac jadrových hlavíc zo všetkých jadrových veľmocí sveta. P. Carter, predstaviteľ amerického Ministerstva obrany tvrdí, že Čína môže mať aj viac ako 3 000 jadrových hlavíc. Ekonomika aj technológie jej to rozhodne umožňujú.

Pre USA je neprijateľný už 1 jadrový úder na ich územie, ale Čína ráta so zvládnutím približne stovky jadrových úderov po jej území. Nie je to síce príjemná vyhliadka, ale je na takúto alternatívu pripravená. Má vystavané obrovské, zatiaľ ľudoprázdne mestá, do ktorých sa stačí v prípade zásahu a zamorenia existujúcich už iba nasťahovať. Okrem toho stavia ohromné podzemné objekty, ktorých účel je nejasný… navonok.

Čína uskutočnila r. 2007 prvý odpal svojej protidružicovej zbrane. Balistická raketa vo výške 850 km zostrelila starú čínsku meteorologickú družicu. Dnes je známe, že majú efektívny systém likvidácie družíc všetkých druhov vrátane ich zachvátenia a dopravy na Zem, ak je potrebné. V zmysle dnes platnej vojenskej doktríny, je práve likvidácia všetkých družíc protivníka prvou etapou globálnej vojny. Platí, že kto vyhrá vo vesmíre, ten vyhrá aj na zemi. A Čína disponuje – podľa odhadu odborníkov – pravdepodobne najlepším protidružicovým systémom na svete.

Z pohľadu osvojovania si vesmíru môžeme spomenúť, že na obežnej dráhe okolo Zeme sú dnes umiestnené dve kozmické stanice schopné trvalo hostiť kozmonautov: jedna čínska a druhá spoločná, na ktorej prevádzke sa podieľa 15 krajín. Takže kozmický výskum dnes je v podstate Čína a ostatné krajiny. Roku 2011 sa ČĽR dostala na druhé miesto vo svete v počte štartov kozmických lodí hneď za Rusko. USA je až za ňou, t.j. na treťom mieste.

Už spomínané stíhače 5. generácie vyvíjajú iba USA, Rusko a Čína. Peking v žiadnom prípade nemá záujem hrať druhé husle. Ale to nie je všetko v oblasti High-Tech. Už 19.5.2014 obvinilo Ministerstvo spravodlivosti USA celú radu čínskych špecialistov v špionáži proti USA. Podľa oficiálnej verzie vyšetrovateľov, pretože čínski špióni-hackeri neupratali za sebou dobre stopy, tak špeciálne oddelenie FBI zistilo odkiaľ prišiel kyberútok. Ide o 12 poschodovú budovu v Šanghaji s identifikačným číslom 61398. Podľa Američanov tam sídlia čínski bojoví hackeri, ktorí slúžia v tajnom oddelení čínskej armády.

Je to štruktúra spravodajskej služby, ktorá sa zaoberá aj špionážou v kyberpriestore – tretie oddelenie Generálneho štábu čínskej armády. Ide o obdobu amerického NSA. Je to gigantická štruktúra, v ktorej slúžia desiatky tisíc ľudí. Ukázalo sa, že toto oddelenie dostalo pod kontrolu americký kyberpriestor. Američania sa proste dlho báli priznať, že kyber vojnu s Číňanmi už prehrali. Je to však holý fakt.

Číňania sa r. 2007 dostali do počítačov Pentagonu, Ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva energetiky USA. Vykradli aj kompletnú technologickú dokumentáciu najnovšieho amerického stíhača F-35 – okrem iných vecí…

A tu je druhá dôležitá strategická výhoda – presnejšie víťazstvo – Číny nad USA. Čínski bojoví hackeri môžu v ktorúkoľvek minútu odpojiť v USA všetky silové energetické uzly – plynovody, ropovody, rafinérie, elektrárne – vrátane jadrových – všetky prenosové siete vysokého napätia, proste celý americký priemysel, celú infraštruktúru. A to je koniec americkej moci.

Teda spočítajme si iba dva dôležité faktory: Čína samotná dokáže v prvej vlne zneškodniť všetky americké družice a „vypnúť“ americké energetické tepny – okrem iného. Je strategickým spojencom ďalšej veľmoci – Ruska. A my – ako členovia NATO – sa snažíme (hoci je to iba snaha USA, nikto z NATO sa od toho nedištancoval) vtiahnuť do vojny buď Rusko alebo Čínu. Strašné čo i len pomyslieť, ako – ak by sa „nám“ to podarilo – to skončí.

Riaditeľ CIA John Brennan v septembri 2016 vyhlásil, že Rusko je „hrozným protivníkom“, s ktorým je potrebné v rade oblastí spolupracovať. Očividne ruský potenciál ani v kyberpriestore nie je nijako zanedbateľný.

USA majú strategické vojenské plánovanie, ktoré pred akýmkoľvek vojenským útokom na vybraný subjekt vypočítava pravdepodobnosť, s akou po prvom, americkom údere na nejakú krajinu bude táto schopná zasadiť USA a ich spojencom odvetný úder. Hoci ich teoretické plány na rok 2016 vyzerali spočiatku ružovo, akosi sa im to v priebehu roka „pokazilo“. Podľa spomínanej americkej stratégie, USA zasadia prvý úder iba vtedy, ak pravdepodobnosť odvetného úderu je značne pod 10%. Dnes – ako je známe – sú nútení znovu prehodnotiť svoj plánovaný útok na Rusko alebo Čínu, lebo napríklad iba v prípade Ruska je – podľa ich výpočtov – pravdepodobnosť odvetného úderu ďaleko nad 30%. A to je neprijateľné riziko.

Stratégia Anakondy je našim čitateľom známa, ale nie veľmi známym faktom je, že v podstate každý americký prezident od Druhej svetovej vojny v týchto plánoch aktívne konal. Napríklad toľko oslavovaný J. F. Kennedy už dal rozmiestniť v Turecku jadrové hlavice, ktoré mali – tak ako dnes aktuálny plán pre rok 2016 – zasadiť ZSSR masový útok, ktorý ZSSR nemalo byť schopné zvládnuť. ZSSR ako odvetu umiestnilo rakety s jadrovými hlavicami na Kubu – čo bolo pre Američanov šokovou terapiou. Oná „Karibská kríza“ dosiahla – z pohľadu ZSSR – svoj cieľ. ZSSR síce stiahlo z Kuby svoje rakety, ale naši demokratickí odborníci-reportéri vždy akosi pozabudnú spomenúť, že aj USA bolo nútené stiahnuť svoj jadrový potenciál z Turecka. V skutočnosti môžeme povedať, že to bolo strategické víťazstvo ZSSR nad USA, lebo dokázal zabrániť americkému útoku. USA umiestnili útočné rakety ako prví, rovnako NATO zostavili ako útočný pakt ako prví. Varšavská zmluva bola iba odvetou. A už sme si ju aj dali s radosťou „rozmontovať“.

Nuž čo. Naša politická elita – až v nechutnej miere termizovaná – nás spolu s bratislavsko-americkými reportérmi udržiava v sladkej neinformovanosti. V Nemecku a už aj USA dokonca vrcholní predstavitelia krajiny varovali obyvateľstvo pred novými hrozbami, ale naša elita – vrátane nováčikov v parlamente – sa rýchlo zorientovala akurát tak v sofistikovanom vykrádaní štátneho rozpočtu. To pre tých, ktorí si myslia, že tí hore pre nás niečo naozaj robia.

My ostatní sa dobre zamyslime. Cesta do nového veku začína v každom z nás individuálne – nie v tom, čo robia ostatní. Ako poznáte s kým možno na nej spolupracovať? Nie je to až také zložité. Ak niekto jedno hovorí, druhé robí a tretie si myslí – ruky preč. Niekedy také poznanie prichádza neskôr, ale dôležité je to, že prichádza. V hre je známy citát W. Chruchila: „Nikto vám nemôže toľko dať ako ja sľúbiť“. Pozor teda na všetkých, ktorí sľubujú… a ostatné je na každom individuálne. Zmena môže prísť ako zlodej – keď ju nikto nečaká.

02.10.2016

Ako v podstate všetky naše články, ani tento nie je určený pre biorobotov, ktorých možno nazvať sociálne a cirkevné zvieratá. Títo – okrem neľudí – ďaleko prevyšujú hustotou svojho výskytu prostredie nášho okolia. V podstate sa môžeme plne zodpovedne odvolať na evanjeliá – a citovať môžeme priamo Ježiša: „Nehádžte perly ošípaným…“. Zaujímavých citátov je v Novom Zákone viac, povedzme ďalšia priama reč Ježiša: „Nie ten, kto mi hovorí „Pane, Pane“, ale kto plní vôľu môjho Otca, ten bude dedičom Kráľovstva Nebeského“. Ak sa pozrieme na podstatu tohto citátu priamo, hneď sa môžeme zorientovať v kresťanoch vôkol nás. Plnia vôľu Nebeského Otca, alebo ostávajú pri mantre „Pane, Pane“? Nuž takto je. Na Slnko sa môžeme pozerať priamo sami, alebo skrz egregor servisovaný popmi. Výsledky však budú diametrálne odlišné.

Aby sme im však a priori nekrivdili, nemajú to z vlastnej hlavy – a to doslovne – iba nemyslia. Ale na to, aby to takto aj ostalo slúži hypermoderná technológia. Už sme sa jej sčasti dotkli v inom článku – odborne sa nazýva PSYCHOTECHNOLÓGIA.

Určite ste si všimli, že pred voľbami sú často predkladané výsledky verejnej mienky, ktoré nie vždy synchronizujú s tým, ako naozaj dopadli voľby samotné. Navyše – ak sa objavia – nie časovo veľmi vzdialené nové výsledky po voľbách, tak často majú ešte prekvapivejšiu štruktúru, ako už prekvapivé výsledky nedávno skončených volieb. Prečo?

Samozrejme vieme, že každý prieskum niekto platí, t.j. vždy bude badateľná preferencia toho, kto platí. Rovnako médiá niekomu patria – od televízie cez tlač a určite nie v poslednom rade internet. To všetko je pravda, ale nie je to všetko. Nie je to všetko preto, lebo verejnosť v podstate vôbec neovláda fenomén PSYCHOTECHNOLÓGIÍ. Práve nimi – najčastejšie z družíc aj pozemných psychotrónnych generátorov – a aj pomocou „doplnkových elementov“ dokážu dnes držať pod kontrolou masy ľudí – celé národy. Vývoj situácie však ukazuje, že už to nestačí. Dôkazom toho je aj fakt, že čítate tento článok.

Spravodajské služby sveta – najmä CIA a KGB, ale nie iba tieto – používali takéto technológie na zombiovanie agentov, diplomatov a iných subjektov už od 50-tych rokov minulého storočia. A práve vtedy začali aj výskumné práce v oblasti vývoja elektronických prostriedkov kontroly a vzdialeného riadenia psychiky ľudí.

Najmä tajné služby USA vykonávali v oblasti výskumu najmodernejších prostriedkov komunikácie v oblasti kontroly emócií a riadenia pohnútok rozsiahle výskumné práce. Iba časť tohto programu zahŕňala výskum drog. Výskumný program bol koncentrovaný na vypracovanie konkrétnych metodík riadenia psychiky človeka.

Výskumný program zahŕňal štúdium foriem hypnózy a narkotickej hypnózy, elektronických prostriedkov na ovplyvňovanie činnosti mozgu, vplyv ultrazvuku na správanie sa človeka, oblasť mikrovlnových a nízkofrekvenčných frekvencií, reflexné a ďalšie metódy pôsobenia. Mimoriadna pozornosť bola venovaná teoretickým výskumom a experimentom.

Praktické využitie dosiahnutých výsledkov si spravodajské služby overovali už vo vojne v Kórei aj Vietname. Americkí špecialisti venovali mimoriadnu pozornosť výsledkom výskumov v oblasti psychiky akademika I. P. Pavlova, ktorý objavil veľké možnosti v oblasti riadenia psychiky. Výskumom vplyvu frekvencií polí na správanie sa človeka sa zaoberal Inštitút Mozgu Kalifornskej Univerzity v USA. Tam realizovali aj experimenty pri napätí poľa niekoľkých stoviek voltov na centimeter. Po 15 minútach pôsobenia takýmto poľom sa u testovaných ľudí objavila značná diskoordinácia pri realizovaní jednoduchých úloh.

Tieto a ďalšie experimenty vnukli myšlienku začať skúmať účinky zvuku veľmi nízkej frekvencie ako jedného z druhov zbrane.

Výskumom bolo zistené, že v Prírode existuje funkčný vlnový kanál medzi ionosférou a zemou, ktorý sa dá použiť na šírenie vysielaných signálov veľmi nízkej frekvencie v atmosfére, pričom sa dá nasmerovať na špecifické oblasti zemegule.

Alfarytmus ľudského mozgu funguje v oblasti 7-12 Hz. Vlnový kanál ionosféry pracuje na frekvencii 8 Hz v režime nízkofrekvenčných zvukových rytmov zodpovedajúcich alfa rytmom mozgu. Tieto vlny majú veľkú dĺžku, čo značne znižuje pravdepodobnosť ich detekcie v podmienkach značného priemyselného šumu pozadia. A práve tieto vlny majú uplatnenie vo vojenskej aplikácii, lebo sa dajú použiť na paralyzovanie pracovného – a najmä výrobného – potenciálu civilného obyvateľstva.

Ultrazvuk, teda zvuky nízkej frekvencie pri súčinnosti s alfa rytmami mozgu – nedetekovateľné ľudským organizmom – môžu u obyvateľov cieľovej krajiny navodiť napríklad ospalosť, pričom pomocou rozhlasu a televízie – teda bežnými prostriedkami masovej hypnózy – je možné vysielať rozličné pohnútky a tak riadiť správanie sa celých národov. Možno sa diviť, že národ na Ukrajine sa „pomiatol“ a likviduje sa navzájom? Že v Nemecku prisťahovalci masovo znásilňujú ženy a dievčatá v uliciach a aj tak sa ich množstvo Nemcov zastáva a Polícia sa prizerá? Ba navyše, proti Nemcom – ktorí platia dane – zakročia tvrdo, ale násilníkov z cudziny pestujú vo vatičke? Že na Slovensku sme masovo volili za prezidenta Kisku, ale dnes ho tí istí, ktorí ho volili „nemusia“? A príkladov je oveľa viac.

Objavenie tzv. „Teslovho efektu“ v oblasti nízkych frekvencií vytvorilo základ pre všetky dnešné výskumy vo sfére ELF. Ak sa vytvorí tachiónne pole vĺn ELF a nasmeruje sa na človeka, tak dôjde k narušeniu elektrónových funkcií v mozgu, čo vyvolá vážne poškodenia vedomia. Zasiahnu sa aj neurologické a fyziologické funkcie – následkom oslabenia duchovnej aktívnosti – a človek sa ľahko podvolí „dodaným“ pohnútkam.

Zvukové vlny ELF vyvolávajú mdloby až bezvedomie, vracanie, silne narúšajú schopnosť orientácie človeka, ktorý sa dostane pod ich vplyv. Akčný rádius takejto zbrane dosahuje približne 2 500 km.

V USA dnes existujú nízkofrekvenčné psychogenerátory aj generátory nasmerovateľného elektromagnetického vyžarovania, ktoré sú schopné vyvolať jav „zvuku rádia“ v hlave klienta. Takáto technika bola demonštrovaná r. 1998 vo výcvikom centre S. V. v štáte Louisiana v USA. Následkom pochopenia demonštrovaných možností bol na základni vojenského letectva USA v Colorado Springs zahájený výcvik špeciálnych jednotiek zameraný na špecifiká tohto nového druhu zbrane.

Okrem toho bola na základe iniciatívy USA v rámci NATO vytvorená špeciálna pracovná skupina zaoberajúca sa perspektívami použitia prostriedkov neletálneho pôsobenia. Skupina koordinuje prípravné práce, ktoré v tejto oblasti prebiehajú vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a Dánsku. Pracovné tímy tejto skupiny pracujú na generátore holografikých projekcií v atmosfére. Inými slovami, biroboti budú nielen počuť „hlas boha“ – alebo koho bude treba – vo svojej hlave, ale ho aj uvidia prichádzať v želanom tvare aj veľkosti v atmosfére…

Britská armáda vykonala r. 1995 v Severnom Írsku testy „humánnej zbrane“, ktorá vyžaruje dve samostatné ultrazvukové frekvencie navrhnuté na rozptyľovanie skupín ľudí. Keď sa tieto dve ultrazvukové frekvencie v uchu spoja, stanú sa neznesiteľnými. Dobre vycvičení vojaci, ktorí sa dostali pod účinok takejto zbrane zakúsili nepotlačiteľnú túžbu okamžite utiecť preč. Analogické testy prebehli aj v štáboch Army’s Lisburn v grófstve Autrum. Podľa vyhlásenia velenia armády, testy dopadli veľmi uspokojivo.

Môžeme povedať, že už minimálne 30 (tridsať) rokov vedci neurofyziológovia vedia ako riadiť živý organizmus. A neexistuje iba jeden spôsob ako „vládnuť“. Najskôr Rudolf Hesse objavil v mozgu centrá ovládajúce strach a zúrivosť. O niečo neskôr Američan Olds objavil oblasti kladných emócií – uspokojovania a odmeňovania. Do týchto oblastí začali zavádzať elektródy a tu došlo k prvým spôsobom ovládania správania sa človeka. Vedecký svet pozná aj pokusy Španiela José Delgada s ovládaním býkov v aréne, a len o málo neskôr sa ukázalo, že už je nielen nájdený, ale aj rutinne používaný spôsob kontroly a riadenia správania sa celých sociálnych skupín. A to všetko pomocou takzvaných PSÍ TECHNOLÓGIÍ.

Psychotechnológie sú dnes schopné premeniť milióny ľudí na zombi biorobotov. Bez ohľadu na to, ktorý výraz sa vám viac „páči“ – t.j. zombi alebo biorobot – dôležité si je uvedomiť, prečo sa používa práve tento názov. Jedná sa o živú, biologickú entitu, ktorá má „vypnutý“ vlastný rozum. Skrz rozličné psychotechnológie má do mozgu doručované príkazy, predstavy, pohnútky – skrátka všetko, čo je pre daný projekt potrebné – ktoré nie je schopná odlíšiť od svojich vlastných. Hoci teda ide o živé, biologické objekty, príčiny na ich správanie sa prichádzajú z priestoru mimo samotného biologického objektu. Preto sú to bioroboti, teda biologické objekty s riadiacou linkou mimo ich vlastného objektu, dnes často aj cez „sociálne siete“.

Pozrime sa napríklad na názor, ktorý je potrebné dostať do mozgov cieľového národa či akejkoľvek inej cieľovej skupiny v rámci národa. Konzumáciou alkoholu, mäsa, tabaku, drog a ďalších potravín s psychotropnými prísadami dôjde k odpojeniu linky na svoj vlastný Rodový egregor. Takýto biologický objekt už nie je schopný konať samostatne, o Svedomí ani nehovoriac. Dnes tu samozrejme patria aj GMO, energetické nápoje a podobné veci. Objekt s vypnutou  linkou na vlastné riadiace centrum sa napája na náhradné riadiace centrum – najčastejšie to sú rôzne cudzie egregory. Ale to je dnes málo, preto – aby sa veci realizovali rýchlo – prichádza priamo riadiaca sekvencia zo psychotrónnych generátorov. A stádo ide tam, kde jeho pán chce, resp. nechce.

Problémom však je, že dnes už nie všetci rovnako podliehajú takýmto riadiacim impulzom. Prechodom hranice Noci Svaroga (Kali Jugy) sme sa 21.12.2012 dostali do nového, Svetlého priestoru. Svetlá energia začala silnieť, čo napomáha aktivácii toho, čo voláme Obrazové myslenie. Aktiváciou pravej polovice mozgu – Obrazovým myslením – sa čoraz viac subjektov vymyká spod celoplošnej kontroly. Táto kontrola navyše nie je homogénna. Najsilnejšia je v husto obývaných lokalitách – mestách, kde sú energetické mriežky udržiavané sieťou rôznych kostolov a podobných zaradení. Čím viac je jednotlivec umiestnený v Prírode, tým menej je riaditeľný externým zdrojom. Svoju úlohu zohrávajú aj horniny v zemi, nad ktorými ten-ktorý národ či skupina žije.

Psychotrónne generátory umiestnené na obežných dráhach okolo Zeme – je ich okolo 300 – nie sú lokalizované na geostacionárnych dráhach ako televízne a rozhlasové satelity. Hoci svojou pôsobnosťou zachytávajú veľké územia, sú nad nimi vždy iba dočasne. Aby sa docielil želaný efekt, tak na potrebný termín ich musí prelietavať nad konkrétnym územím niekoľko za sebou. Je to síce zložitejšie, ale dá sa to.

Efekt na povrchu Zeme závisí aj od toho, koľko má kto v sebe psychotropných látok, ktoré napomáhajú realizácii želaného úmyslu zvnútra bioobjektu. Ak sú cieľom napríklad „správne“ volebné výsledky, tak výsledky vidíme už roky vôkol seba. Ľudia neznalí tejto technológie volia koho potrebuje niekto mimo nich – a neskôr nevedia vysvetliť, prečo volili práve tak ako volili. Keď satelitné generátory zmenia polohu aj vyžarované frekvencie – veď nie sme jediný národ v Európe, ktorý je potrebný kontrolovať – dochádza často k „vytriezveniu“ takýchto voličov. No a potom sa dočítame niečo v štýle: „… pán Kiska, volil som vás, ale už nie ste mojim prezidentom…“. V skutočnosti je to iba indikátor pre tých, ktorí vedia o čo ide. Pri ďalších voľbách takýto naivný a hlavne nevedomý subjekt znovu podľahne riadiacim sekvenciám zvonku. No a medzi voľbami bude ním zvolený subjekt realizovať program, ktorý dostal za úlohu realizovať zvonku. Samozrejme, sotva v jeho prospech – ale s jeho súhlasom.

Pre odborníkov je vec jasná a bioroboti nedostali pokyn rozmýšľať, teda nerozmýšľajú. Môžeme odôvodnene predpokladať, že ani taký pokyn nikdy nedostanú. Odborník už vidí, že všade vôkol besnie Tretia svetová vojna. Živá sila tých, ktorí by sa mohli brániť sa už dávno zmenila na biorobotov, ale ohniská nepokory narastajú. Krajiny ako Rusko a Čína dobre vedia o čo sa hrá, ostatní sladko spinkajú. Keďže fázu mierovej transformácie sme už zmeškali, čoskoro príde prvá „vyučovacia“ lekcia už k nám domov. Môžu to byť utečenci, maďarský premiér už otvorene povedal, že treba čakať nával utečencov cez Ukrajinu. Bioroboti veria rozprávkam o tom, ako sme dobre pripravení na našej východnej hranici… Ak sa pozriete do dobových materiálov zistíte, že Československá republika po vojne vyslala na hranicu s Ukrajinou 13 000 vojakov, ale Banderovci aj tak prechádzali. A to boli vojaci, ktorí zažili vojnu. Dnes máme podnikateľov, ktorí poväčšine vstúpili do armády kvôli finančne výhodným misiám NATO – v cudzine. Ich cieľom je zúčastňovať sa agresie na cudzom území proti domácim obyvateľom za krvavé peniaze.

Za peniaze NATO – pod rúškom akýchsi „Eurofondov“ – už bola zrekonštruovaná cesta z Rožňavy do Sobraniec. Rekonštrukcia obsahovala aj zvyšovanie nosnosti mostov tak, aby mohli po nich chodiť tanky. Je známe, že ďalšie rekonštrukcie – pre potreby NATO – sa už pripravujú. Nadchádzajúce skúšky preveria, či tu ešte žije potomstvo obávaných Slovienov, alebo iba pokorní bioroboti pod obchodnou značkou „Sloven“ a „Slovák“ fungujúcich na diaľkové ovládanie. Kde sa zaradíme rozhodneme my sami – s plnou zodpovednosťou voči Predkom aj našej svätej zemi.

Žijeme v období, ktoré sa dá označiť ako informačná vojna. O niečom takom sme už písali neraz, ale tradičný prístup k učeniu sa v našej Kultúre má svoje špecifiká, typické pre ľudí našich Rodov. Nová téma sa najskôr preberie iba zľahka, neskôr sa k nej vraciame, pričom ideme stále hlbšie a hlbšie do predmetu. Je to princíp vývojovej špirály, ktorá sa síce vracia stále na to isté miesto, ale stále na vyššej úrovni. Teraz si takýmto spôsobom zopakujme a dajme do nových súvislostí elementy toho, čo nazývame informačnou vojnou z pohľadu pochopenia hĺbkovej podstaty.

Hoci mnohí sa nad týmto výrazom pousmejú, nejde o žiadnu zábavu. Vojna je vždy procesom, ktorý ničí živú silu nepriateľa a informačná vojna nie je žiadnou výnimkou. Je vojnou preto, lebo nám zabraňuje prístup k dôležitým informáciám, bez poznania ktorých zomierame – aj keď nie pod zrakom viditeľnými účinkami strelných zbraní. Môžeme si to pripodobniť staticky poškodenému mostu ponad hlbokú priepasť. Ak nám nik nepovie, že most je staticky poškodený, tak naň vojdeme autom a zahynieme. Viditeľne nebude možné nikoho obviniť z našej smrti, lebo to by mohlo privodiť odvetu od tých, ktorí by sa chceli za nás pomstiť. A takto zomierame na rakoviny, infarkty, porážky a podobné účinky, pričom ani netušíme, ako to bolo spustené.

Samotný fakt existencie informačnej vojny nás núti sa pozastaviť nad našou schopnosťou a zdatnosťou pracovať s informáciami. Zlyhanie v oblasti informačného boja znamená našu prehru, lebo informačné zbrane často veľmi ťažko identifikovať. Pozriem sa teda na túto oblasť z pohľadu našej, Slovansko-Árijskej  Kultúry.

V prvom rade – ak hovoríme o informačnej vojne – si povedzme niečo o pôvode slova „informácia“. Presnejšie o dvoch dnes veľmi používaných slovách: informácia a energia.

Tieto slová – také ako sú – nenájdeme v žiadnom starom slovanskom texte. Hoci niektorí by to radi použili ako dôkaz našej nekompetentnosti, veci sa majú úplne inak. V našej literatúre – presnejšie v literatúre slovanských národov – nenájdeme ani názov „Deutsch“, čo však neznamená, že nevieme nič o Nemcoch. Jednoducho používame svoje vlastné slová. Nemci používajú svoj jazyk, my svoj. A takto to je aj s názvami informácia a vojna. Informácia sa dnes často podáva ako anglické slovo, sú aj logické odôvodnenia, že sa jedná o bojové postavenie vojakov pred útokom, t.j. že vojaci sa zoradili pred bojom do formácie, do útvaru „in formation“. Tento výklad má logické opodstatnenie, ale najskôr pôjde o slovo pôvodom latinské. Slovo energia je opäť cudzie – grécke. Keďže naši Predkovia nehovorili ani latinsky a ani grécky, ale jazykom SLOVIENE, tak tieto slová – foneticky – v našej reči nenájdete. To však v žiadnom prípade neznamená, že významy ukryté za nimi nepoznáme či nepoužívame aj v našom jazyku. Začnime teda tým, že „energia“ je v našom ponímaní „sila“ a „informácia“ zase „Védy“. Jestvuje však veľký rozdiel medzi tým, kto ako dokáže prijať a spracovať tú istú informáciu, preto sa obráťme priamo na našu Kultúru.

Mnohí z nás v škole počuli, že ľudia za dávnych čias boli naivní, mysleli si, že Zem je plochá a stojí na troch slonoch, ktoré stoja na veľkej korytnačke, ktorá pláva v obrovskom oceáne. Potom nám hneď vysvetlili, že Zem je v skutočnosti guľatá. Toto podobenstvo je však obrazným poňatím. V skutočnosti hovorí o tom, že podstata posudzovania človeka žijúceho na Zemi je jednoduchá, ako keby plochá, pretože sa pohybuje v kategóriách “áno” a “nie”. Hoci obraz na prvý pohľad nabáda, že ide o ploché, t.j. dvojrozmerné ponímanie, v realite ide iba o jednorozmerné ponímanie, teda o priamku. Z geometrie vieme, že existuje bezrozmerný bod, jednorozmerná priamka, dvojrozmerná plocha a nakoniec trojrozmerné, objemové telesá. Korytnačku aj s „nákladom“ si schematicky prekreslime do jednoduchého obrázka:

Človek s primitívnym ponímaním Sveta je Žiteľ, jeho rozhodovanie je iba na úrovni Áno/Nie. Ľudina spravidla poznáva Svet skrz jedného zo slonov, t.j. skrz materializmus, idealizmus alebo transcendentalizmus, ktorý sa niekedy nazýva aj mysticizmus. Základom materializmu je hmota, idealizmu myšlienka. Mysticizmus stojí na slove, čo je materializovaná myšlienka. Tu ešte doplňme, že KOB nazýva transcendentalizmus mierou. Ide principiálne o to isté, kombináciu matérie a idey.

Na úrovni troch slonov sa nachádzajú náboženstvá, ale cez každého slona dá dostať až na korytnačku, aj keď cesta nie je vôbec ľahká. Pre túto oblasť je typická entita Svetonázor, teda jednosmerné chápanie Sveta. Ako keby cez určitú prizmu sa pozerajú Svet. Spätná väzba nie je aktivovaná. Títo ľudia chápu svet plošne.

Všetky tri slony spočívajú na korytnačke, ktorá je zdrojom poznania pre nich. Na tejto úrovni je uložený Judžizmus, t.j. Ponímanie Sveta Slovanmi a Árijcami. Tu je oblasť Človeka, ktorý už poníma Svet objemovo, teda Obrazne. Ide principiálne o Ponímanie Sveta, teda o vzájomnú interakciu s Prírodou, nie iba jednosmernú interpretáciu – a aj konanie – ako u Svetonázoru. Náš, Slovansko-Árijský pohľad na Svet – Judžizmus – personifikuje korytnačka samotná. Nápis na nej je v Karune. Prvá Runa sa číta „Judž“, ale to iba v prípade, ak je umiestnená v texte – ako v našom prípade. Ak je napísaná samostatne, tak sa číta ako „Joga“. Schematicky pozostáva z dvoch rozbiehajúcich sa šípiek a jej Obrazom je rozširovanie Vedomia – pri zvyšovaní poznania sa šípky od seba vzďaľujú, ale Poznanie ostáva medzi nimi. Tri ďalšie Runy predstavujú I-Z-M, teda nám známy výraz „-izmus“. V preklade ich čítame ako Istina-Pozemského-Sveta. Príponu –izmus má teda Istina. A tu sa môžeme opýtať, prečo Judaizmus je Istina a Kresťanstvo a Islam nie? Odpoveď je jednoduchá – sú to iba vetvy Judaizmu, samostatne nemajú existenčnú podstatu.

Korytnačka pláva v Oceáne nekonečnej Múdrosti, čo je oblasť Boha žijúceho na Zemi, ktorého nazývame As alebo Mudrc.

Rozdiel medzi líniovým myslením človeka civilizácie – Žiteľa – a védickým myslením je teda asi taký, ako rozdiel medzi priamkou a kockou. Skrátene si uveďme prečo. Predstavme si dva rozdielne pohľady na Svet. Prvý predpokladá, že nech robíme čokoľvek, aj tak je všetko vopred dané a nemá význam sa snažiť niečo zmeniť. Volíme alebo nevolíme aj tak sa nič nezmení, chceme alebo nechceme všetko je vecou Karmy, osudu, peňazí a podobne. Zástanca tohto názoru môže predložiť nekonečný počet príkladov.

Druhý názor predpokladá, že všetko, čo sa v živote odohráva môžeme ovplyvniť svojou snahou a činmi. Vždy môžeme dostať veci pod kontrolu. Stúpenci tohto názoru tiež môžu uviesť nekonečný počet dôkazov. Kto má pravdu?

Ako to teda vyriešiť? Z védického pohľadu majú Pravdu obaja – každý svoju. Pozrime sa na to z grafického pohľadu. Máme dva názory, ktoré si zakreslíme ako dve plochy:

Každá plocha obsahuje nekonečný počet bodov – argumentov – na potvrdenie tohto názoru. Aj Einstein povedal, že ak chceme vyriešiť problém, tak ho musíme riešiť z roviny o stupeň vyššej než je tá, v ktorej vznikol. Úroveň o stupeň vyššia od plochy je objem, spojme teda dva štvorce spojnicami a z plochy vytvorme kocku:

Na vyššej úrovni zistíme, že okrem dvoch nám známych názorov existujú ešte ďalšie štyri – a každá plocha je Pravda. Pravda je teda projekcia Istiny do konkrétneho času, priestoru a podmienok. Každá Istina má veľa Právd, ale pri štandardnom civilizačnom myslení si ľudia myslia, že Pravdy sú od seba nezávislé. Védické myslenie je Obrazové – teda celá kocka. Cez kocku sa možno dozvedieť o priamke všetko, ale opačne to neplatí.

Povedzme si ešte niečo o Kultúre a Tradíciách. Z informačného pohľadu je Kultúra kompletný súbor informácií, Tradícia je jedna časť z neho, podmnožina. Napríklad maľovanie vajec je prvkom našej Kultúry, Tradícia je to, ako to konkrétne robia v každej dedine. Súčasťou Kultúra sú vyšívané kroje, konkrétna výšivka je už prvkom Tradície a podobne. Takto by sme mohli pokračovať s chorovodmi, bojovými umeniami, celiteľskými praktikami a pod.

Tradícia však nikdy nevznikla náhodne, len tak, sama od seba, chaoticky. V skutočnosti je každá Tradícia reliktom Mágie. Keď ľudia stratia poznanie o celkovej podstate, tak sa ešte dlho udržiava jeho projekcia. Mágia má obrady a rituály, čo sú činnosti, ktoré riadeným spôsobom menia energeticko-informačný stav biopolí tých, ktorí sa ich zúčastňujú. Rituál riadi jeden človek, Obrad vedú dvaja a viacerí. Prejav prezidenta napríklad na valnom zhromaždení OSN je rituál, lebo on sám tým, čo hovorí mení energeticko-informačné polia ostatných. Hlasovanie parlamentu je zase obrad, lebo konajú všetci zhromaždení a aj dopad je na celý národ.

Tento článok nemôže vyčerpať všetky detaily obradov a rituálov, ale jeden príklad si predsa len dajme. Už ani nevenujeme pozornosť tomu, že počas roka máme niekoľko voľných dní mimo víkendov, ktoré voláme sviatky. Za starých čias boli voľné dni Svatkami preto, lebo v nich dochádza k zvlášť silnej energetickej aktivite Prírody. Naši Predkovia sa snažili načerpať z nej čo najviac životnej energie, na čo používali už spomínané obrady a rituály. Náš Duchovný vývoj by mal prebiehať po špirále smerom nahor. Počas jedného alebo viacerých životov sa stávame zo Žiteľa Asom – ak dodržiavame Tradície Predkov. Dnes však vidíme, že všetky voľné dni – sviatky – využíva väčšina ľudí na konzumáciu alkoholu. Je treba vedieť, že konzumácia alkoholu na sviatok – energeticky výnimočný deň – spôsobuje obrat smeru toku energie našej Duchovnej cesty. Ak aj nerobíme žiadne obrady a rituály, tak počas takýchto energeticky silných dní naši ľudia konzumáciou alkoholu degradujú opačnou cestou vývoja – od Žiteľa k Nežiteľovi, potom Neľuďovi, Besovi atď. Kto naozaj hľadá cestu ku Kultúre Predkov, ten by mal prestať piť aspoň počas sviatkov – voľných dní. Ideálnym stavom je samozrejme nekonzumovať alkohol vôbec – ale nie všetko sa dá zmeniť zo dňa na deň. Tu je užitočné si pripomenúť zásadu Kazackej Zdravy – naše zvyky v minulosti povoľovali vypiť iba dva poháriky. Prvý na sňatie únavy, druhý pre radosť. Tretí nepili nikdy. Tí, ktorí sa pri každej vhodnej príležitosti spijú doslovne „pod obraz Boží“ nemajú s našou Kultúrou nič spoločné bez ohľadu na to, aké vznešené rečičky okolo nej vedú.

Všetko čo sme si doteraz povedali o energii a informáciách sa v stave informačnej vojny používa na riadenie ľudí majstrovským prestavovaním tzv. Duševného alebo Psychického času do módu, ktorý trvalo zaistí ich pobyt v stave, ktorý by sme mohli v súlade so známym filmom nazvať aj „Matrix“. Detaily nájdete na našej stránke, preto sa obmedzíme iba na princíp použitia tohto fenoménu. Naša tradičná Kultúra používa tzv. vertikálne ponímanie času, t.j. existujú iba stavy „Tu a teraz“ a Večnosť. Civilizácia – v úspešnej snahe porobiť si nás – zaviedla fenomén tzv. líniového času.

Princíp pochopíme ak si predstavíme, že existuje skutočný, objektívny čas (SČ) a náš „interný“, „palubný“ čas, ktorý vieme prestavovať – ak o tom vieme. Snahou civilizácie bolo zaistiť, aby sme sa o tom nikdy ani nedozvedeli. Ideálnym stavom – ku ktorému speje naša Kultúra – je zosynchronizovanie nášho interného času so SČ, čím sa naša myseľ dostane do módu fungovania psychiky, ktorý voláme „Tu a teraz“. V takomto stave trvalo prebýva Mudrc (As) a dočasne sa vie doň prestaviť charakterník napríklad v boji, teda Človek. Ľudina a Žiteľ nemajú ani poňatia o čo ide, preto boli v spoločnosti „podriadení vyučovaniu“ zo strany Mudrcov, čo je hlavný dôvod používania Kopného Práva.

Existuje päť základných módov fungovania ľudskej psychiky, pre náš výklad sú dôležité stavy „Tu a Teraz“, Intelektuálny Čas (IČ) a Emocionálny Čas (EČ). Intelektuálny alebo aj špekulatívny mód fungovania psychiky sa navodzuje najmä vzdelávacím systémom a médiami. Podstata je v tom, že človek nereaguje na posúdenie situácie v ktorej sa nachádza priamo – kontaktom s Podvedomím – ale cez masu informácií, ktoré mu do mysle „naimportovali“ médiá a školský systém. Z tohto dôvodu reaguje s oneskorením, ktoré môže trvať aj 2-3 sekundy oproti reálnemu času. V situácii boja o život či zvládaní auta v šmyku na ľade to znamená koniec.

Emocionálny mód posúva myseľ človeka pred reálny čas, čo môže byť od 1 sekundy po nekonečno. Ďalšou charakteristickou črtou je vypnutie rozumu, teda začnú vládnuť emócie. Do tohto módu nás nastavujú všetky náboženstvá, napr. očakávaním príchodu Ježiška, sľubovaním Raja po smrti a pod. Problémom však je, že hoci ide o mód, ktorý smelo môžeme volať aj „náboženský“, nemusia ho navodzovať iba náboženstvá.

Celý mechanizmus v praxi si môžeme priblížiť na revolúcii v Ukrajine. V skutočnosti predmajdovú aj pomajdanovú vládu inštalovali tí istí ľudia v pozadí. Najskôr umožnili posilnenie moci Janukoviča, pričom korupcia narástla do neskutočných rozmerov. Celý národ začal špekulovať ako sa s tým vysporiadať – kolektívne vedomie bolo prestavené do IČ. Ak by nebola vopred vytvorená ťažká situácia, nebol by impulz, ako dostať masy na Majdan do Kyjeva. Potom sa objavila idea „ideálneho riešenia“, t.j. začal sa implementovať emocionálny mód – prestavenie do EČ. Ľudia si začali vytvárať vzdušné zámky, ako nádherne bude, keď sa dostanú do EÚ, keď ich kámoši budú USA a podobné, síce nereálne, ale emocionálne veľmi silné predstavy. Prepnutím más do emocionálneho módu sa ľahko zmocnili moci, ale tá následne priviedla ku krvavým jatkám, ktoré stáli už viac ako 50 000 obetí. A čo ľudia? Potom začínajú zase špekulovať, či to bolo dobre, či by to netrebalo zase dačo zmeniť a podobne. Takýmto mechanizmom už stáročia prestavujú módy fungovania ľudskej psychiky zo špekulatívneho do emocionálneho stavu a späť tak, aby vždy preskakovali mód „Tu a Teraz“. A musíme si uvedomiť, že rovnako to funguje aj u nás a v každom štáte na svete. Čo z toho vyplýva? Že náboženstvo je stav mysle v emocionálnom móde bez ohľadu na to, aký svetonázor vyznáva ten ktorý jedinec. Ide o to, že v tomto stave sa pohybuje iba v jednom zo stĺpov/slonov alebo teda zotrváva iba na jednej hrane kocky. Musíme si však uvedomiť, že ak padneme na ostrú hranu – bez ohľadu na to, či „dobrú“ alebo „zlú“ – vždy bolestivo padneme na ostrú hranu… nevedomosti. Kto si teda myslí, že „náboženstvo je všetko to, čo má obrady a rituály“ je naozaj dosť naivný… a takých aj civilizácia potrebuje, taký neohrozia jej existenciu, tých nebude ani prenasledovať.

Musíme robiť všetko pre to, aby sme nereagovali emotívne. V skutočnosti sa nám treba učiť byť v stave „pozorovateľa“, nie účastníka deja, ktorý sa pred nami odvíja. Aj preto naši Predkovia zaviedli rôzne systémy meditácií – komu takýto prístup vyhovuje. Rovnako nikdy nešírme žiadne negatíva – naše rozprávky vždy hovoria o Dobre, ktoré víťazí nad Zlom. Neprivolávajme v mysli iné stavy, lebo sa do nich nakoniec dostaneme.

Ďalší problém, ktorý v slovanskom svete vidíme je priame priväzovanie informácie k jej nositeľovi. Potom im stačí – aké jednoduché – zhovadiť nositeľa a zavrhneme aj informáciu. Prečo vylievať špinavú vodu z vaničky aj s dieťaťom? Vari tak robíme v reálnom živote? Učme sa oddeľovať informáciu od jej nositeľa ako elementy, ktoré spolu v podstate vôbec nesúvisia. Potom prichádza – z pohľadu procesného riadenia – potreba použiť mechanizmus oddelenia informačného obsahu od informačného šumu, ale nato naši Predkovia vymysleli Zdravomyslie. Dnes je dostatok možností, len treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. V tejto súvislosti však môžeme citovať aj Dr. Deminga: „Meniť sa nie je potrebné, prežitie nie je povinné“. Citát je síce myslený na ekonomickú sféru, ale prečo ho nechápať všeobecne?

Zvládnutie emócií je dôležité aj z pohľadu, ktorý prináša Tibetská kniha mŕtvych, ktorú by však bolo presnejšie prekladať ako Tibetskú knihu o Živote a Smrti. Emócie sa zdajú ľuďom ako čosi neškodné, a to do takej miery, že sa ani nezapodievajú žiadnymi spôsobmi ich ovládnutia a kontroly nad nimi. Tento stav sa však naplno prejaví po smrti tela – už nebude mať čo blokovať či utišovať ich prejavy. V stave existencie bez materiálneho tela sa stanú hlavnou „silovou“ zložkou. Ak sa nenaučíme ich počas života v tele držať pod kontrolou mysle, tak ich účinok bude po smrti expolzívno-devastačný. Nič ich už potom nedostane pod kontrolu a kde nás po smrti tela môže zaviať divá jazda na chrbte víchra?

Sme nasledovníkmi a potomkami svojich veľkých Rodov, dôstojní Slávy svojich Predkov? Alebo sme iba balast, kdejako náhodne narodení, ľavobočkovia, akési obyvateľstvo zatiaľ stále žijúce na území, kde žili naši Predkovia, voliči politických strán,  spotrebitelia? Pokiaľ si nevytvoríme jasnú, žiarivú predstavu kým teraz sme, tak všakovaké debaty a ilúzie o národnej myšlienke, a teda aj o budúcnosti Slovienska vo všetkých rozmeroch existencie nemajú žiadny význam. Aj toto mali na mysli naši Predkovia, keď nám zanechali príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Čínska Kniha Premien hovorí, že jediná stála vec v živote je zmena. Nemožno nesúhlasiť. Za čias Napoleona bolo predzvesťou príprav na vojnu koncentrovanie jazdy v blízkosti hraníc. Za čias Hitlera boli kone nahradené koncentráciou tankov. Dnes je aj to minulosťou, dnes Bush či Obama koncentrujú na hraniciach rakety. Žeby nešlo o prípravu na vojnu iba preto, lebo to nie sú ani kone ani tanky?

Vstúpili sme do roku 2016. S týmto rokom sa spája už pomerne veľa všakovakých predpovedí, aj keď zďaleka nie tak okázalých ako s rokom 2012. Nebudeme sa venovať proroctvám, ale pozrieme sa na otázky spojené s geopolitikou.

V minulosti sme uverejnili článok o anglosaskej stratégii Globálneho odzbrojovacieho úderu, ale aj o najpravdepodobnejšej ruskej globálnej odvete, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou spočívať v použití litosférickej, či inak nazývanej aj tektonickej zbrani. Od uverejnenia týchto informácií prebehlo niekoľko udalostí, ktoré z vojenského a geopolitického pohľadu musíme brať do úvahy, ak chceme ostať viac-menej aktuálne informovaní. Pozrime sa teda na problematiku bližšie, ale priblíženie sa už spočíva aj v tom, že kdesi v pozadí tikajú svetové hodiny, ktoré pomaly ale iste vymeriavajú čas každému. Nie nadarmo naši Predkovia hovorievali: „Každý chvíľku ťahá pílku“.

Najskôr si v krátkosti priblížme komponenty stratégie Rýchleho globálneho úderu ako súčasti vysokotechnologickej, sieťocentrickej vojny. Je to iniciatíva ozbrojených síl USA v oblasti vypracovania systému, ktorý umožňuje zasadiť bleskurýchly úder nejadrovými zbraňami na ľubovoľnom mieste našej planéty. Ide o analógiu jadrového úderu, t.j. v útoku sú uvažované aj balistické rakety. V časovom úseku do jednej hodiny dôjde k takémuto vojenskému úderu:

1: Z VESMÍRU

Kozmické bezpilotné lietadlá a orbitálne platformy s kinetickými „náložami“;

2: ZO VZDUCHU

Lietadlá s raketami s plochou dráhou letu na palubách, napríklad Boeing X-51;

3: ZO ZEME

Nejadrové hyperzvukové rakety a balistické rakety;

4: Z VODY

Balistické rakety rozmiestnené na ponorkách.

Čo sa týka efektivity úderu, predpokladané ničivé účinky mohutného, globálneho, rýchleho úderu sa približujú jadrovému. Úder je nacielený na komplex vzájomne previazaných funkčných štruktúr alebo objektov, ktoré zabezpečujú základ fungovania systému krajiny/obete:

Hlavné ciele sledované týmto rýchlym útokom sú podrobne vyšpecifikované. Krajine/obeti je zasadený taký silný úder, z ktorého sa nie je možné pozviechať. Zároveň nebude schopná zasadiť odvetný úder. Takáto krajina bude nakoniec vynútená prijať všetky politické podmienky, ktoré stanovia USA.

Čo sa týka prostredia vedenia boja, tak ide o vedenie vojenských operácií v jedinom informačnom prostredí. Táto koncepcia ozbrojených síl USA má za cieľ zvýšenie bojovej efektívnosti vojenských jednotiek v sieťovej architektúre. Používa prostriedky modernizácie a rozšírenia systémov spojenia, prieskumu, počítačového vybavenia a riadenia boja:

V žiadnom z materiálov americkej, či celkovo NATO armády nenájdete konkrétne vyšpecifikovaného nepriateľa. Ako sme už spomínali, Anglosasi nemajú vo svojej vojenskej doktríne nepriateľov, oni majú iba „národné záujmy“. Toto nie je iba varovaním pre tých, ktorí sú na kandidátskej listine krajín/obetí, ale – obzvlášť za použitia tejto sieťocentristickej technológie vedenia vojen – aj pre nadmieru aktívne spolupracujúcich spojencov. Prečo si hneď povieme.

V tomto smere – konkrétne vyjadrenom nepriateľovi – sa nedávno zaujímavo a prekvapivo vyprofilovala Čína. Čínske vojenské námorníctvo realizovalo námorné cvičenie v Juhočínskom mori, ktoré je predmetom dlhodobého sporu medzi Čínou, Vietnamom, Filipínami a – kde by nechýbali – aj USA. Predmetom cvičenia čínskeho vojenského námorníctva bolo zničenie americkej lietadlovej lode. Podľa Washingtom Free Beacon čínska ponorka simulovala raketový útok na americkú lietadlovú loď USS Ronald Reagan, ktorá hliadkuje v spornej oblasti. Cvičenie dopadlo úspešne – „zničením“ americkej lietadlovej lode.

Pentagon vyhlásil, že takýto nácvik je v rozpore s medzinárodným protokolom Pravidiel pre neplánované stretnutia na moriach, ktorý bol odsúhlasený r. 2014. Tu vari iba dodať, že ak USA chce, aby ostatné krajiny dodržiavali medzinárodné právo, tak by ho mali predovšetkým rešpektovať oni sami.

Keď už sme pri Číne, doplňme ešte jednu informáciu. Čína dostala pozitívnu odpoveď od vlády Sýrskej Arabskej Republiky na svoju žiadosť o povolenie nasadenia armády Čínskej Ľudovej Republiky na území tzv. Levantu, t.j. v Sýrii.

Čína nasadí v zóne bojových operácií proti ISIL 5 000 vojakov svojej elitnej skupiny vojsk. Ide o armádne zoskupenie trvalo dislokované v čínskom vojenskom okruhu Šenjang. Menovite sú to obávané špeciálne jednotky „Sibírsky Tiger“ a „Nočný Tiger“. Tento bezprecedentný akt schvátil Národný Ľudový Kongres Čínskej Ľudovej Republiky a je spojený s prvým protiteroristickým zákonom prijatom v Číne. V zmysle tohto zákona je Armáda ČĽR autorizovaná vykonávať protiteroristické operácie aj v zahraničí. Je to zároveň naplnenie verejného vyhlásenia čínskeho prezidenta Ci Džinpinga z 30. novembra 2015, že jeho národ bude spolupracovať v širšej miere v medzinárodnej vojne proti svetovému terorizmu, a že Čína bude k dispozícii a na pomoci Rusku v globálnych antiteroristických operáciách.

Existencia ISIL a operácie tureckej spravodajskej služby MIT na území Sýrie sú pre Čínu kriticky nebezpečné. Čínsky pohľad na konflikt v Sýrii má tri dimenzie. Je to oblasť medzinárodného práva a legitímnosti, globálna strategická situácia a aktivity džihádistov Ujgurov v čínskej provincii Xindžiang, t.j. na čínskom ďalekom západe. Táto provincia hraničí s ôsmymi krajinami: Mongolsko, Rusko, Kazachstan, Kyrgyzsko, Tadžikistan, Afganistan, Pakistan a India. Vďaka svojej polohe sa stáva tunelom medzinárodného terorizmu do Číny.

Veľa Ujgurov dnes bojuje v Sýrii na strane ISIL a vyznačujú sa mimoriadnou krutosťou. Zároveň sú známe ich snahy vytvoriť pobočku svojej organizácie v tejto čínskej provincii – t.j. u seba „doma“.

Títo bojovníci boli naverbovaní tureckou spravodajskou službou v Číne a dopravení do Sýrie, čo už samo osebe spôsobilo značný nárast napätia medzi čínskou a tureckou spravodajskou službou. Čínska strana sa obáva, že títo bojovníci budú po splnení svojej úlohy v Sýrii dopravení spätne do Číny, aby tam organizovali teroristickú a separatistickú činnosť.

Ako môže skončiť takáto nebezpečná kombinácia? Obama naďalej podporuje Turecko, hoci jeho podpora ISIL je už verejným tajomstvom. EÚ darovala Turecku 3 miliardy EUR, aby nepúšťalo do Európy utečencov. Všimnite si túto podmienku – nevpúšťať utečencov do EÚ, nie zabrániť dodávkam zbraní a bojovníkov pre ISIL cez svoje hranice… Čínske špeciálne jednotky vstúpia do bojových operácií na území Sýrie. A čo ak ich „priateľsky“ zbombardujú americké, či iné NATO lietadlá, čo už urobili Sýrčanom? Kde to všetko môže skončiť? Z pohľadu boja proti terorizmu však ide rozhodne o správny krok – a najmä v súlade s medzinárodným právom. Čína prichádza na základe povolenia, t.j. pozvania krajiny, do ktorej ide jej armáda bojovať.

Núka sa tu jeden detail – ako môže dopadnúť budúca globálna vojna, ak vzduch zabezpečí Rusko a pozemné operácie Čína? Nezabúdajme ani na ďalších členov Šanghajskej zmluvy a Indiu s Iránom.

Napriek tomu, že oficiálne je Západ – najmä USA – spojencom Ruska v boji proti svetovému terorizmu v podobe ISIS, v prípravách proti Rusku postupujú bez prerušenia.

USA a Rumunsko slávnostne otvorili základňu PRO v dedinke Deveselu v Rumunsku:

Americká armáda navozila do nemeckého Büchelu nové, modernizované jadrové bomby, z ktorých každá má 13x vyššiu účinnosť ako bomby zhodené na Hirošimu alebo Nagasaki. Správu o tom priniesol r. 2015 nemecký kanál ZDF:

Ďalšia základňa PRO bude otvorená v r. 2016 v Poľsku, iba 280 km od hranice s Ruskom. A USA naďalej pokračuje v rétorike, že nič z toho nie je namierené proti Rusku – hoci severokórejská a teraz už aj iránska zámienka padla.

Základňa r. 2015 v Rumunsku, r. 2016 v Poľsku, a neskôr možno aj v Gruzínsku, na Ukrajine či v pobaltských krajinách – to je len prvá etapa výstavby globálneho systému. Je to ako tehlička, jeden element v globálnej sieti, prvý komponent pozemnej verzie systému AEGIS, druhý bude čo nevidieť v Poľsku. Ďalšie elementy budú rozložené v Ázii a Tichomorí, v Perzskom zálive.

Tento systém je pozemným analógom námorného systému AEGIS. Základom je odpaľovací blok MK-41, ktorý sa dá použiť na odpaľovanie protirakiet – ide o systémy SM-3 – ale zároveň aj Tomahawkov – už sú k dispozícii vo verzii Block IV – čo sú rakety s plochou dráhou letu, a môžu niesť aj jadrové hlavice. Akčný rádius dnes používaných Tomahawkov je 1 600 km, ale k roku 2020 má byť k dispozícii verzia s doletom 6 000 km.

Prístavy v Rumunsku aj pobaltských krajinách dostávajú trvalý prísun vojenskej techniky, ktorá sa následne rozváža po krajine.

Ale vráťme sa k Sýrii. Demonštrácia ruskej vojenskej sily v Sýrii nezasiahla ani tak samotný ISIL, ako západné politické myslenie. Signál pre Washington bol absolútne jasný a dobre zrozumiteľný. Svoje PRO môžete budovať koľko len chcete, vôbec vám nepomôže. Či už malé ponorky v blízkosti amerických brehov, alebo systémy inštalované tisícky míľ od USA – USA nikdy nebude mať záruku, že nepríde odvetný úder.

USA vychádzali z toho, že Rusko nemá vysokopresné zbrane. Ich PVO bola preto skonštruovaná na odrazenie ruských balistických rakiet, avšak situácia sa od základu zmenila.

Myšlienka mohutného útoku na Rusko alebo Čínu stojí na tom, že napadnutá krajina bude musieť na odrazenie prvého útoku spotrebovať v podstate všetky zásoby svojich protivzdušných rakiet, pričom bojaschopný potenciál odvetného úderu bude znížený na minimálnu hodnotu. Pri spustení odvetného úderu – so zvyškom toho, čo ostalo – protiútok bude eliminovaný tým, čo laikovia nazývajú protiraketová obrana – PRO. Tá musí byť umiestnená čo najbližšie k miestu odpalu ruských rakiet, aby boli zostrelené ešte vo fáze naberania výšky. Neskôr ich totiž – a to dobre vedia – už nedokážu zostreliť vôbec. Potom nastúpi druhá vlna, kde už ide o efektívnejšie prostriedky ničenia nepriateľa, ktorou už nie sú ani letectvo, ani drony, ale najmä rakety.

To, že tzv. PRO nie je obranný, ale útočný systém vysvetlil v 60-tych rokoch minulého storočia bývalému vedeniu ZSSR vtedajší americký minister národnej obrany Robert McNamara, keď sa dojednávali vzájomné dohody o obmedzení zbrojenia. Takže v prvom rade v USA je vojenským odborníkom jasné, čo to je systém PRO. Prvý úder sa nedá odraziť. PRO slúži na niečo úplne iné.

To, že Západ buduje sieť svojich útočných prostriedkov ešte neznamená, že bude naozaj schopný zostreľovať ruské rakety. Okrem toho na svoju obranu má Rusko vo výzbroji nielen všeobecne známe systémy na báze S-300, t.j. S-400 a S-500, ale o. i. aj také systémy ak Tor či Pancir, ktorých špecialitou je vyhľadávanie a likvidácia rakiet s plochu dráhu letu, o klasických vzdušných cieľoch ani nehovoriac.

Pre koho je výhodné, aby bola vojna? Tu ponúkame zoznam najväčších amerických zbrojárskych firiem, aj keď nádej, že oficiálne niekomu odpovedajú na otázku je nulová: Boeing, Lockheed-Martin, BAE Systems, Raytheon, General Dynamics, Northrop Grumann, United Technologies, Rolls Royce, atď.

PRO teda nie je v žiadnom prípade obranný systém, ale je to systém potenciálneho agresora. Toto nájdete vo vojenských príručkách americkej, ale aj ruskej armády. Hlavným problém systému AEGIS je to, že používa univerzálny kontajnerový systém MK-41:

Tento bol najskôr vyvinutý a použitý v námorných silách:

Obranné protirakety môžu byť kedykoľvek zamenené za útočné Tomahawky bez toho, aby obsluhujúci personál vedel, čo má nainštalované. Je to technológia dvojitého určenia. Do odpaľovacieho zariadenia sa zasunie kontajner, ktorý sa po zapojení do systému AEGIS automaticky – podobne ako USB kľúč v počítači – nakonfiguruje. Nepomôže žiadna informácia z družice, lebo dodáva sa iba uzavretý kontajner. Na to, aby bola istota, čo v kontajneri je, by museli byť na miesto inštalácie pripustení ruskí alebo čínski špecialisti – čo USA v žiadnom prípade neodsúhlasia. Všetky odpovede pri takýchto jednaniach skončili uistením: „trust us“. Ale kto dnes uverí USA?

To, že odpaľovací kontajner AEGIS príde uzavretý a systém sa nakonfiguruje sám, automaticky bez účasti obslužného personálu je problém v prvom rade pre Rumunov a Poliakov. Stali sa terčom ruského protiútoku. Niekto vojnu prežije, ale určite nie tí, ktorí žijú v blízkosti takýchto inštalácií. Takto však fungujú elementy sieťocentrického systému.

Aká je vlastne pred nami hrozba? Rusko a Čína majú so Západom svoje skúsenosti. Na takéto – a nielen takéto – hrozby sa už dávno pripravujú. Hoci hromadný útok bude pravdepodobne – vzhľadom na objavenie sa pokročilejších ruských vojenských technológií – znovu posunutý, v súčasnosti toto nie je hlavné nebezpečenstvo pre nás. Aktuálne sú najväčším nebezpečenstvom aktívni americkí spojenci „brown nosi“, ak použijeme americký slang. Najlepšie to možno pochopiť na príklade Turecka.

Zostrelenie ruského bombardéra tureckým lietadlom v Sýrii bol bezprecedentný akt. Bez ohľadu na to, či spoza neho „trčia“ uši CIA alebo nie, problém je v inom. Turci sa nadmieru aktívne prejavili samostatne. Akciou síce riešili najmä svoj problém, ale ako „vedľajší efekt“ chceli doručiť Američanom komponenty aktívneho rádioelektronického boja – systém „Chibini“ – o ktorom predpokladali, že bude inštalovaný na lietadle.

Medzi podobne naladených spojencov USA určite patrí Rumunsko, Poľsko, Pobaltie, Gruzínsko, Ukrajina, hoci pokračovať by sme mohli aj u nás doma… Čo ak – majúc u seba inštalované PRO – sa tiež odhodlajú na podobnú službu Washingtonu? Hoci to urobia oni, zodpovednosť ponesie najmä USA – ale to už nebude zodpovednosť riešená na súdnom procese. Kým za čias studenej vojny boli raketové systémy oboch veľmocí od seba ďaleko a prípadný problém sa dal riešiť po telefóne, tak dnes je NATO tak blízko, že podobne podfarbená – hoci samostatná – aktivita niektorého člena NATO spustí globálnu katastrofu. Jednoducho raketa odpálená pár kilometrov od ruských hraníc už neposkytne časový priestor pre telefonické spojenie. A to je hlavný problém. Hyperaktívni spojenci môžu jednoducho samostatne risknúť a spustiť mašinériu v naivnej nádeji, že porazia Rusko aj Čínu ešte predtým, ako si to vo Washingtone „všimnú“. Práve preto sme za socializmu hovorievali: „Aktívny blbec je horší ako triedny nepriateľ“.

Nuž vitajte v roku (možno už) veľkých premien.

Sme v modernom veku, ktorý sa vyznačuje tvrdou informačnou vojnou proti Rusku, teda proti Slovanom celkovo. Zbrane nového veku vôbec sa vyznačujú účinkom v oblasti, ktorú väčšina ľudí ani nepovažuje za vojnu. Ale cieľom vojny je vždy likvidovať živú silu nepriateľa. Paradoxom je, že „živá sila“ ani len netuší, že zomiera vo vojne. A práve o to ide. Väčšina ľudí si naivne myslí, že vojna je iba to, keď prídu tanky a padajú bomby. Toto síce veľmi často býva jej súčasťou, ale iba v konečnej fáze. Je to ako jazda v zime na zľadovatenej ceste. Ak si neuvedomíme, že nevhodným – nevedomým – spôsobom jazdy môžeme priviesť auto do šmyku na ľade, sme naivní. Ale keď sa už raz auto dostane vo veľkej rýchlosti do šmyku na ľade – havária je neodvrátiteľná. A ako v poslednej fáze vojny, toto poznanie prichádza neskoro – nič sa už nedá robiť, iba sa pozerať na definitívny koniec. Tu si pripomeňme známe čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri, jedni predtým, druhí potom“.

Nedávno napĺňali európske televízne správy zábery prúdov nešťastníkov, utečencov zo severu Afriky a Sýrie. Začali zaplavovať Európu ako more, využívajúc pritom všakovaké plavidlá, od drevených bárok po veľké člny. Na európskych brehoch vystupovali na pevnú zem a začínali cestu do európsky miest. Európania sa začali postupne brániť – prúdy cudzích nikto v skutočnosti nechce. Začal sa otriasať Schengen, začínali sa naštrbovať vzťahy medzi európskymi krajinami navzájom, na hraničných prechodoch postupne vzniká napätie. Postupne sa začína hovoriť o ľudských právach, začala sa otriasať európska infraštruktúra.

Za posledné roky sa na mnohých medzinárodných fórach začínal ozývať názov „riadený chaos“. Hoci – ako zvyčajne – verejnosť to nijako extra nezaujímalo, tento ďalší americký vynález, ktorý bol detailne vypracovaný do dokonalosti sa zrazu prihlásil sám, a to formou neprehliadnuteľných výsledkov.

V troch krajinách severnej Afriky Američania postupne odpálili demografické bomby. Tieto svojim účinkom zničili infraštruktúry cieľových krajín, zničili domovy národov, ktoré tam žili v pokoji a mieri. Ľudia sa zúfalo rozbehli za hranice dovtedy fungujúcich štruktúr, za hranice vlastných krajín a potom na všetky strany.

Pri pozornom pohľade zistíme, že tieto ľudské prúdy utečencov sa dostali pod kontrolu kohosi, že nie sú neriadené, ako by sa zdalo. Smerovanie a konanie týchto ľudských prúdov má ďaleko k akejkoľvek náhodnosti. Všetci presne vedia na koho sa obrátiť a kde ísť. Záhadne sa objavili špecializované a skúsené firmy, ktoré im organizujú dopravu na pobrežie a prepravia ich cez Stredozemné more. Tu hneď po vystúpení kvalifikovane žiadajú pre seba nový život, slobodu, materiálne zabezpečenie.

V teórii nasadenia jadrovej zbrane existuje celá rada koncepcií, podľa ktorých sa jadrové nálože ukladajú na miesta do mora v blízkosti pobrežia, kde čakajú dovtedy, kým nad nimi nepreletí lietadlo či okolo neprepláva ponorka. Dostanú pokyn na odpálenie a vzápätí sa vygeneruje strašná, ničivá vlna cunami, ktorá sa vyleje na súš a zmetie z jej povrchu celú civilizáciu.

Pred našimi očami však vidíme účinky novej zbrane, ktorú vynašli Američania. Odpaľuje sa na iných kontinentoch, rázová vlna sa nasmeruje v potrebnom čase na žiadaný cieľ, potrebným smerom. V tomto prípade bola cieľovou lokalitou Európa, ale to bol skôr preventívno-výchovný a testovací odpal.

S fungovaním tejto novej zbrane sa je potrebné dôkladne oboznámiť. Treba zistiť, aké mechanizmy ju aktivujú, ako funguje, akú má detonačnú silu. Ďalším regiónom, kde USA plánujú spustiť demografickú bombu sú regióny strednej Ázie – Tadžikistan, Kirgizsko, Uzbekistan, Kazachstan. Zaujímavé je pozorovať, že práve do týchto zemí už začal Islamský štát vysielať prvých prieskumníkov. Mimochodom, traja bojovníci ISIL sú umiestnení na liečení aj na Slovensku. Dve osoby v Bardejovských kúpeľoch a jedna v Piešťanoch. Účty platí – očividne veľmi dobre – Saudská Arábia. Presnejšie, o troch vieme… žeby sa to ohraničilo iba liečením?

ISIL je strašná sila, ktorá bola vytvorená USA v severnej Afrike a môže byť nasmerovaná do akéhokoľvek regiónu, ktorý je pre USA zaujímavý. Konečným cieľom tejto teroristickej organizácie sú dve krajiny – Čína a Rusko. Ale práve tieto krajiny nenechávajú nič na náhodou a cieľavedome sa proti tejto hrozbe pripravujú. Takto – ako zvyčajne – bude najviac obetí medzi naivnými demokratmi z iných krajín, ktoré Američanov dokonca vo všetkom podporujú…

Pretože hrozba je naozaj reálna, Rusko aj Čína v príprave na túto hrozbu dlho a systematicky spolupracujú. Demografická zbraň môže mať hrozné dôsledky. A ako to vlastne je? Dá sa proti takejto bombe nájsť protizbraň? Dá sa podpísať dohoda s USA o jej nešírení? Pretože odpovede sú zrejmé, nemôžeme ostávať naivní. Teda iba vtedy, ak nechceme byť obeťou takejto zbrane.

Udalosti okolo Islamského štátu a pristúpenie Ruska k leteckému útoku naň dávajú znalému človeku veľa odpovedí. Ale proti ISIL už rok bojuje aj koalícia vedená USA. Prečo Rusko začalo svoj útok mimo rámec tejto koalície? Aká je skutočná efektivita tejto operácie? Pozrime sa na niekoľko detailov.

Naša stránka nie je aktuálne spravodajstvo, preto na vyhodnotenie použijeme iba obmedzený časový rámec. Rusko pristúpilo k bojovým operáciám 30. septembra 2015. Vyhodnoťme teda prvý týždeň leteckých náletov, aby sme mohli porovnať, či existuje potenciál zvrátiť doterajší vývoj.

V čase od 30. septembra do 7. októbra 2015 – teda už za prvý týždeň náletov – zasadili ruské vojensko-kozmické sily taký úder Islamskému štátu, aký neboli USA a ich koalícia schopní realizovať za rok. Musíme však podčiarknuť, že toto je vyjadrenie nemeckej tlače.

Hlavný výsledok – demoralizácia protivníka a zničená vojenská infraštruktúra – boli dosiahnuté. Ruskí piloti realizovali 120 bojových náletov na 50 cieľov. Podľa najskromnejších odhadov zničili okolo 100 jednotiek pancierovanej bojovej techniky, 1 špecializovanú výcvikovú centrálu, 2 spojovacie komunikačné uzly, 4 závody na výrobu výbušnín a zbraní, 17 veliteľských štábov a 23 skladov s pohonnými hmotami a muníciou. Všetko za prvý týždeň náletov.

Na druhej strane letectvo USA od júna 2014 po september 2015 realizovalo 57 000 – slovom päťdesiatsedem tisíc – náletov na 7 000 cieľov. Ale ISIL neustále narastal, mocnej, šíril sa. Ostáva teda veľká otázka koho, čo a kde vlastne USA tak usilovne bombardujú?

Následkom ruských náletov začali bojovníci ISIL už prvý týždeň v panike utekať z regiónov, ktoré mali dovtedy pevne pod kontrolou – podľa ich vyjadrení na Facebooku do Európy, kde im „kresťanskí barani dávajú ubytovanie aj peniaze zadarmo“.

Bojová operácia vojensko-kozmických síl Ruska v Sýrii sa prvý týždeň viedla cca 50 lietadlami rozličných typov. Nasadené sú bombardéry SU-25M a SU-34; útočné SU-25SM, stíhače SU-30SM a vrtuľníky Mi-24 a Mi-8.

Používa sa široké spektrum zbraní. Ide najmä FAB-250 a BETAB-500, aj najnovšie KAB-500S; rakety X-29L. Do bojov zasiahli aj 4 koráby Kaspickej flotily, ktoré odpálili 26 rakiet s plochou dráhou letu na vzdialenosť 1 500 km. Všetky rakety zasiahli vytýčené ciele. Na celej operácií sa zúčastňuje cca 1 000 ľudí vrátane obslužného personálu a vojakov Specnazu, ktorí ochraňujú základňu v Sýrii.

V súvislosti s útokom lodí Kaspickej flotily sa vzápätí objavili americké dezinformácie tvrdiace, že niekoľko rakiet spadlo v Iráne a nedoletelo do cieľa. Prečo Američanov táto akcia šokovala? Oni totiž veľmi dobre pochopili, čo sa 7. októbra odohralo a dostali strach. Táto akcia mala totiž vojensko-politický rozmer s dopadom na budúce desaťročia. Rusko demonštrovalo svoje možnosti reálnej odvety v prípade vojenského konfliktu.

Hoci existuje „jadrový dáždnik“, nepriatelia Ruska pripravujú plán odzbrojovacieho útoku formou prvého úderu konvenčnými prostriedkami, ktorý zahŕňa útok veľkým množstvom rakiet s plochou dráhou letu. Týmto sa chcú vyhnúť adekvátnej odvete – jadrovému protiútoku. A útokom 26 rakiet s plochou dráhou letu na veľkú vzdialenosť Rusko názorne demonštrovalo schopnosť adekvátnej reakcie tak, že neostávajú žiadne pochybnosti o možnostiach modernej ruskej armády. Rakety s plochou dráhou letu síce sú vo výzbroji od roku 1984, ale až teraz boli prvý raz použité na reálne, nie cvičné ciele, a to s plným úspechom.

Rusko demonštrovalo schopnosť zasadiť úder nepriateľovi na veľkú vzdialenosť zbraňou aj s konvenčnou náložou ale zbraňou, ktorá je čo do svojej podstaty strategická. Táto akcia spôsobila „anglosaským priateľom“ bezsennú noc. Analyzovali informácie a rozmýšľali ako ďalej hádzať polená pod nohy Rusku. Možnosti sa im značne zúžili, musia riešiť ďalšiu „ruskú hrozbu“. Prečo sa táto zbraň – v reálnej bojovej situácii – stala šokom pre USA? Rakety KALIBR Rusko predáva na export, ale vždy išlo o verzie s doletom do 300 km. Teraz boli použité na vzdialenosť 1 500 km a to ešte vôbec nie je isté, či to je ich akčný limit. Zdravomysliaci človek začína vidieť o čo ide. USA si vymysleli verziu o ruskej tuposti a neschopnosti, ktorú „exportovali“ do celého sveta. Táto prešla celým svetom a vrátila sa nazad do USA, čo bolo pre nich potvrdením, že majú pravdu. Následne v to naozaj uverili a chytili sa do vlastnej siete. Majú množstvo spravodajských služieb vrátane CIA a nedokážu reálne zistiť, čo naozaj ruská armáda má a na akej je vlastne úrovni. Je preto úplne logické, že ženú svet do vojenskej konfrontácie s Ruskom a Čínou, veď podľa ich informácií to ľahko vyhrajú… ale už teraz prehrali.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie publikovalo na svojej Youtube stránke video raketového úderu z palúb korábov Kaspickej flotily. Ciele – objekty infraštruktúry ISIS – boli na území Sýrie. Išlo o veliteľské centrá a závody na výrobu výbušnín. Podľa oficiálnych údajov Ministerstva obrany ruské vzdušné útoky už prvý týždeň značne narušili ich systém velenia a materiálno-technické zabezpečenie bojovníkov aj možnosti výcviku v špeciálnom výcvikovom stredisku, ktoré bolo rovnako zničené.

Ak sa má dosiahnuť vytýčený cieľ – likvidácia teroristov – tak do bojov musia následne zasiahnuť pozemné vojská sýrskej armády, čo sa v tomto čase už deje. Úspech je možný jedine tesnou koordináciou leteckých aj pozemných úderov. Jednou z nevýhod USA je to, že vôbec nekoordinujú svoje operácie so sýrskou armádou. Ale toto nie je jediný rozdiel medzi Ruskom a americkou koalíciou. Podľa medzinárodného práva smie byť v nejakej krajine použitá vojenská sila iba v 2 prípadoch: na základe rozhodnutia Bezpečnostnej Rady OSN alebo na požiadanie samotnej krajiny. USA nemajú ani jedno, ani druhé, Rusko koná na základe žiadosti sýrskeho prezidenta, teda v plnom súlade s medzinárodným právom.

Vari ani netreba uvádzať, že s úspechmi ruského letectva sa začína priostrovať západná informačná vojna. V uvedenom období uverejnil nemecký BILD článok o tom, že ruské nálety už zabili 36 civilistov. V článku boli akési fotky, ale žiaden konkrétny údaj o mieste, čase a podobné detaily. Odvolávajú sa na informácie z akejsi „sýrskej dobrovoľníckej organizácie“… Ďalej DAILYBEAST uverejnili informáciu, že ruské letectvo zaútočilo na pracovníkov služby prvej pomoci. Ako zvyčajne, žiadne konkrétne údaje o mieste či čase útoku. INDENPENDENT zase tvrdí, že iba 20% útokov ide na ISIL, zvyšné sú zamerané na civilistov. Hoci aj tu je akási fotka, opäť žiadne konkrétne údaje o lokalite a čase. Za zmienku stojí tento obrázok:

Nemecký BILD ho uverejnil ako dôkaz toho, že ruskí piloti bombardujú civilné obyvateľstvo. Ušlo im iba jedno. Fotka sa objavila na internete už 25. septembra 2015, pričom ruské nálety začali 30. septembra 2015…

Príkladov zo západných médií je množstvo, ale všetkým do jedného chýbajú konkrétne údaje o čase a mieste. Takto fungujú demokratické médiá – hlavným informačným zdrojom je agentúra JPP (Jedna Pani Povedala…). Ale veci sa USA akosi začali vymykať pod kontroly. V USA začína vyšetrovanie, ako bolo použitých 1,5 miliardy dolárov – určených na výcvik sýrskej opozície – ak nevidno žiadne výsledky? Reálne pripadá na 1 vycvičeného náklad 5 miliónov – a to už pri takýchto výsledkoch – je veľa aj na Kongres.

2. septembra 2015 vystúpili USA, Veľká Británia, Francúzsko, Katar, Saudská Arábia a Turecko so žiadosťou, aby Rusko okamžite prestalo bombardovať v Sýrii… teda aby prestali bombardovať ISIL..? Je to veľmi zaujímavá požiadavka. Zaujímavé je, že prichádza presne v čase, keď už sú na fronte viditeľné prvé výsledky operácie. O čo im môže ísť? USA a spojenci chceli vytvoriť nad Sýriou bezletovú zónu pod zámienkou boja proti ISIL. Bol by to definitívny koniec prezidenta Asada. Vstup Ruska definitívne prekazil americké plány. Katar je zase podozrivý v spojeniach s ISIL, ale 100% dôkazy zatiaľ neexistujú. Ak by napríklad Rusko alebo Sýria zajali nejakých bojovníkov ISIL, títo by mohli veľa zaujímavého vyrozprávať. Saudská Arábia zase nechce, aby Šijti zničili ISIL, lebo to môže mať pre ich záujmy katastrofálne následky. Turecko si zase navyklo riešiť problémy s Kurdami bombardovaním a nemá záujem o iné metódy. Ale Kurdi bojujú proti ISIL…

Všetky ciele útokov proti ISIS sa vyberajú na základe spravodajských údajov Ruska a Sýrie, vrátane leteckého prieskumu. Vybavenie ruských lietadiel umožňuje zasadzovať údery Islamskému štátu na území Sýrie s absolútnou presnosťou a z veľkej výšky. Lietadlá sú schopné útočiť z výšky nad 5 km.

A ako sa darilo v Sýrii ten istý týždeň americkej koalícii? Zničili 2 exkavátory. Ale zato v afganskom Kunduze sa ukázali v plnej kráse. Zničili nemocnicu, kde pracovali aj dobrovoľníci z medzinárodnej organizácie Lekári bez hraníc. Tým nepomohlo ani to, že americkému letectvu neraz predtým sami odovzdávali GPS súradnice svojej nemocnice práve preto, aby ich nebombardovali. Pri útoku na traumatologické centrum v Kunduze bolo hneď zabitých 19 ľudí, 6 pacientov zaživa zhorelo na svojich lôžkach, jeden priamo na operačnom stole. Pod ruinami ostali aj telá lekárov, medzi ktorými bolo 7 dobrovoľníkov z organizácie Lekári bez hraníc, 30 ľudí nemohli nájsť ešte ani na druhý deň.

Útočiace lietadlo sa vracalo viackrát, podľa lekára B. Janssensa, operačného riaditeľa organizácie Lekári bez hraníc, lekári ihneď volali veleniu amerického letectva k Afganistane. Operačný dôstojník správu prijal ale nálet pokračoval ešte ďalších 37 minút. Veď načo sa obťažovať? Pre americkú armádu v Afganistane sú útoky na civilné obyvateľstvo bežnou rutinou, nad ktorou sa ani nepozastavujú. Doteraz však vždy zabíjali iba domáce obyvateľstvo, ale teraz lekárov z medzinárodnej organizácie. A podľa všetkých mierok medzinárodného práva, americká armáda spáchala vojnový zločin.

K incidentu sa vyjadril vrchný komisár pre ľudské práva v OSN, Zeid Raad Al-Husein takto:

„Tento hlboko šokujúci incident musí byť operatívne, dôkladne a nezávisle vyšetrený a jeho výsledky musia byť zverejnené. Ak súd stanoví, že letecký útok na nemocnicu bol zasadený zámerne, môže to byť rovné vojnovému zločinu.“

Či sa nakoniec niečo naozaj vyšetrí a či si niekto nakoniec dovolí obviniť USA zo páchania vojnového zločinu uvidíme alebo skôr neuvidíme v blízkej budúcnosti. Príznačné je aj to, že americké televízne kanály 12 hodím o tomto strašnom incidente mlčali. Správa o útoku na nemocnicu v meste Kunduz sa objavila na obrazovkách v USA až okolo obeda.

Možno predpokladať, že aby sa zahladili stopy a odpútala pozornosť, západné médiá rýchlo vykonštruujú – ako odpútavku – nejakú ďalšiu dezinformáciu proti Rusku. Možno ste si všimli, ako sa nenápadne „vytratili“ tvrdenia, že Rusko má armádu na Ukrajine. Akonáhle totiž svetu ukázali, čo dokáže ruská armáda, svitlo aj debilovi. V skutočnosti Rusko dnes zachraňuje Európu pred ISILom tak, ako pred 70 rokmi pred fašizmom.

Vývoj udalostí aj v Afganistane ukazuje, akú štruktúru činnosti používajú Američania. Postup je stále rovnaký: prídu (s armádou), zničia infraštruktúru štátu, zavedú chaos a odídu. Kto má po nich upratovať je doteraz nejasné. Navyše, v Afganistane sa aktivizuje aj Taliban – v onen týždeň zostrelili  Američanom vojenský Herkules, na palube ktorého zahynulo 14 ľudí.

Pre tých, ktorí nemajú záujem o rozprávky je dôležité zistiť, odkiaľ sa vlastne vzal onen ISIL? Existuje na to odpoveď?

Teraz nejde ani o zábery krutého mučenia a popráv obetí, ktorými zaplavili internet. ISIL začala z nejakého dôvodu likvidovať aj významné pamiatky starých kultúr. Na nešťastie veľa z pamiatok starého Babylonu či Sumeru sa nachádza na území, ktoré dostal pod kontrolu ISIL. Ale prečo vlastne začali barbarsky likvidovať nenahraditeľné pamiatky minulosti ľudstva? Kto stojí za týmto barbarstvom a kto má z toho osoh?

Napríklad mesto Mosul v Iraku bolo založené okolo r. 700 pred n.l. Bolo to niečo ako predmestie starého asýrskeho mesta Ninive. Temer každá budova v ňom je neoceniteľná. Roku 2014 ho obsadili bojovníci ISIL. Najskôr postrieľali pár obyvateľov, ktorí tam ostali a neboli ochotní im prisahať vernosť. Z mesta predtým utiekli tisícky Kurdov. Potom začali drancovať mesto, ničiť staré pamiatky.

Ideológia ISIL predpokladá zničenie všetkých druhov idolov. Zakazuje akýkoľvek idol ako objekt úcty. Idoly sú pre nich aj chrámy iných náboženstiev, dokonca aj mohyly islamských náboženských dejateľov minulosti. Zábery z februára 2015 šokovali celý svet. Ničenie starých pamiatok v múzeu v Mosule bolo strašné. Na zem hádzali tisícročné sochy a rozbíjali ich nielen kladivami, ale aj príklepovými vŕtačkami. Skrátka „ohavnosť pustošenia“. Ničenie starých pamiatok, ktorých vek bol aj nad 3 000 rokov! Za 10 mesiacov bolo na území pod kontrolou ISIL zničených niekoľko desiatok objektov svetového kultúrneho dedičstva z Mezopotámie.

Napriek všetkému čo ISIL vizualizuje, ide iba o dobre premyslenú odpútavaciu akciu nato, aby sa dali vykrádať neoceniteľné starožitnosti na celom území, ktoré ovládajú. Na podporu tohto tvrdenia mnohí experti uvádzajú príklad knižnice v Mosule. Vtrhli do nej bojovníci ISILu a vyhlásili, že spália všetkých 8 000 exemplárov starých rukopisov a klinopisných textov, ktoré podávajú opis minulosti nielen arabskej. Ale pracovníci bibliotéky poukazujú na jednu veľmi zvláštnu vec. Nikde nikdy neboli vystavené žiadne videá, ktoré by potvrdzovali pálenie týchto starých rukopisov, hoci inak nemajú problém vystavovať aj oveľa strašnejšie veci. Neexistuje ani jediné video či fotka likvidácie rukopisov. Teda žiaden dôkaz. Domáce obyvateľstvo videlo nocou odchádzať z mesta nákladné autá so sýrskymi značkami.

Podľa názoru mnohých odborníkov, archeológov a historikov, ISIL ničí iba to, čo by bolo ťažko predať, napr. budovy, veľké sochy či reliéfy na stenách alebo múroch. Ukážková likvidácia starých artefaktov je iba manéver na oklamanie. Práve naopak, prenosné exponáty sa dostávajú do súkromných zbierok na Západe. Okrem predaja ropy a otrokov ISIL zarába aj na predaji starožitných predmetov z Blízkeho východu. Takto sa jednak niektorí vysokí pohlavári obohacujú a jednak získavajú prostriedky na svoju činnosť. Predmety zo Sýrie sa predávajú napríklad v Londýne, kde bolo podľa odhadov predaných na čiernom trhu vyše 100 veľmi cenných artefaktov. Boli to unikátne zlaté a strieborné byzantské mince, keramika a sklo z rímskeho obdobia.

Hoci mnohé z predmetov ukoristených v Iraku a Sýrii sa objavuje v Západnej Európe a USA, kontrolné orgány, ktoré by mali pátrať za pôvodom starožitných predmetov akosi spia. Zatvárajú nad tým oči a púšťajú ich na predaj. Tento sa najčastejšie realizuje v uzavretých aukčných domoch, lebo na verejných aukciách sa nedá všetko predať a navyše by sa mohli ozvať skutoční majitelia a požiadať svoj majetok späť.

Je známe, že existuje niekoľko ciest, ako odoslať za hranicu to, čo bolo nakradnuté v múzeách. Jednou z bežne používaných je zaplatiť taxikára, ktorý kontraband dopraví na hranicu a odovzdá priekupníkovi. Takto sa posielajú malorozmerné predmety. Lacnejšie predmety sa potom predávajú cez internet, kde sa umiestňuje aj fotografia ponúkaného predmetu a následne dohaduje cena. Cennejšie artefakty sa dodávajú priamo zákazníkom. Obchody organizujú priamo pohlavári ISIL. Tovar prepravujú cez medzinárodné kanály.

Nedávno sa problémom začala zaoberať Americká asociácia starožitníkov, lebo ISIL im začal značne odoberať klientov. Expertom sa podarilo vystopovať cestu starožitného kontrabandu. Z územia, ktoré je pod kontrolou ISIL posielajú tovar na Západ cez Turecko, Libanon, Saudskú Arábiu a Katar. Samotné obchodovanie sa odohráva v Západnej Európe. Sú známe 2 aukčné domy, kde sa nakradnuté predmety predávajú. Jeden je v Berlíne a druhý vo švajčiarskom Bazileji.

Zákazníci a ISIL sú navzájom prepojení. Je po proste zločinecká, transkontinentálna sieť predaja nakradnutých starožitností. Napríklad organizácia STRATFOR sa dopátrala k dokumentu, v ktorom sa hovorí o tom, že iba na základe nakradnutých starožitností z Mosulu zarobila ISIL 500 miliónov dolárov.

Ale kedy sa to začalo? Ako zvyčajne americkým útokom. Roku 2003 zaútočili na Irak, na následky ich útoku zahynulo už viac ako 2 milióny ľudí. V procese okupácie Iraku boli vojaci americkej a poľskej armády dislokovaní na lokalite, na ktorej stoja – presnejšie stáli – pozostatky prastarého mesta Babylon. Ako následne skonštatovali experti z Britského múzea, ruiny mesta boli strašne poškodené. V apríli 2003 sa ruinách Babylonu utáborilo 6 000 amerických a poľských vojakov a vyše 300 kusov ťažkej bojovej techniky. Oficiálne bola ich úloha chrániť staré pamiatky, čo Američania a Poliaci realizovali tak, že po uliciach Babylonu sa cez boha Marduka a po iných vykopávkach vozili na tankoch. Priamo na starých pozostatkoch starého mesta postavili pristávaciu dráhu pre vrtuľníky. Najväčšie škody však spôsobili tým, že sa doslovne pokúsili rozobrať staré mesto na suveníry. Svetoznáma brána bohyne Ištar so známymi dračími reliéfmi bola tak poškodená, že sa už nedá opraviť. Dračie reliéfy boli zničené. Tehly z brány Nabuchodonozra II. nahádzali na kopy ako odpad. Rovnaký „kultúrny úder“ dostalo aj Národné múzeum Iraku v Bagdade. Po tom, ako do neho vtrhli americkí vojaci boli jeho unikátne exponáty rozkradnuté – nenávratne zmizlo okolo 15 000 artefaktov. Ukradnuté starožitnosti sa objavili najmä v USA, Jordánsku, Francúzsku a Taliansku. Len na známej Cornell Univerzite bolo objavených 10 000 klinopisných tabuliek…

V rokoch 2012-2014 vzrástol „import“ sýrskych starožitností do Európy o 133%, pričom na colné odbavovanie boli deklarované v škatuliach ako „remeselné výrobky“. Tieto nepodliehajú režimu colnej kontroly… a je to! Sýrske starožitnosti sa objavujú aj v Madride či Bruseli. Ich predaj bol neraz organizovaný pod sloganmi výstav „Blízky východ“, „Bavorská súkromná kolekcia“ a podobne. Informovali o tom napríklad nemecký kanál NDR či Süddeutsche Zeitung, alebo britské noviny The Times.

Môžeme teda smelo citovať Puškina: „Sme vo vojne krásavci“. Demografická bomba je už detailne odskúšaná a môže kedykoľvek a kdekoľvek detonovať znova. Svet okolo nás môže existovať ešte desiatky rokov tak, ako ho poznáme. Ale môže sa navždy zmeniť už zajtra. Nespime a nebuďme naivní, nevedomosť zabíja. A zmeny – či sa to niekomu páči alebo nie – sú predo dvermi.

11.10.2015

Dnes pokročíme ďalej v poznávaní procesov vôkol nás. Priniesli sme už niekoľko článkov z oblasti vojenských technológií – napríklad aj informácie o pripravovanom útoku na Rusko a Čínu v roku 2016. Či a ako sa takýto útok odohrá sa dozvieme už v nie tak ďalekej budúcnosti. Z védického pohľadu sú čas aj priestor relatívne pojmy. Miera poznania, ktorú každý jednotlivec dokáže abstrahovať z poskytnutej informácie závisí od stupňa jeho evolučného vývoja. Naši Predkovia nám zanechali pre takéto prípady konkrétny systém nadobúdania a overovania poznatkov, ktorý nazývame ZDRAVOMYSLIE. Ostatným môžeme pripomenúť známy fakt z teórie riadenia procesov – každá informácia obsahuje informačný šum aj informačný obsah. Existujú metodiky odfiltrovania informačného šumu, aby bolo možné nájsť ukrytý obsah.

Útok na Rusko alebo Čínu – ktorý sme už opísali – je iba časťou „Veľkej hry“. Dôležité je si uvedomiť, že Anglosasi nikdy nenechávajú veci na náhody. Vždy keď sa pripravujú na veľký projekt, sú do neho zapojené „neviditeľné sily“. Niekoľko posledných storočí síce neboli „viditeľné“, ale dnes je situácia úplne iná. Jednou z takýchto „neviditeľných“ síl – často označovaná ako „stay behind force“ – je operácia GLADIO. Funguje už desaťročia – minimálne od založenia NATO, t.j. roky pred Varšavskou zmluvou – a desiatky rokov bola úplnou neznámou. Je to ozbrojená skupina vojenských profesionálov – pravdepodobne zo všetkých krajín NATO – ktorej úlohou je zlikvidovať na rozkaz všetko, čo sa prieči demokratickému vývoju – ale vychádzame zo skutočného významu slova „Demos“. Ide o neviditeľné, militarizované krídlo NATO, riadené CIA a MI6. Niektoré zdroje hovoria o tom, že priamo podliehajú rozkazom G7. Po desaťročia vykonávalo toto krídlo ozbrojené, teroristické akcie, ktoré potom „slobodné médiá“  vždy pripísali „teroristom“, „ľavicovým silám“, „komunistom z východného bloku“ a podobne. Raz „v mene Brigade Rose“, inokedy „KGB“, ale vždy verejne a kruto, neberúc ohľad ani na ženy či deti. Tu patrí aj smutný prípad Aldo Mora. Táto tajná organizácia garantuje, že ak by aj boli v nejakých európskych krajinách zvolené parlamenty s iným názorom, ako je ten z USA, plnenie úloh v prospech USA je vždy garantované. Vyzerá to tak, že nech vyhrá voľby hocikto, nakoniec bude konať proamericky – hoci aj protieurópsky. Čo tak presvedčilo napríklad gréckeho premiéra konať proti svojim sľubom?

Velenie NATO v Európe má vypracované zoznamy ľudí, ktorí budú v prípade potreby neodkladne zlikvidovaní. Zoznam o. i. obsahuje 15 strán členov nemeckej Komunistickej strany a 80 strán členov nemeckých sociálnych demokratov, čo sú v prípade Nemecka najsilnejšie politické strany.

Dokument, ktorý obsahuje vykonávacie inštrukcie je označený nápisom „Pre prípad X“. „X“ znamená vypuknutie masových nepokojov proti nemeckej vláde ak je proamerická, alebo prípad, že by voľby vyhrala skutočne ľavicová strana odhodlaná konať v prospech ľudu. Všetky tieto dokumenty sú uložené v centrále NATO v Bruseli. Ide o mimoriadne dobre chránené krídlo budovy, kde sa nedostanú neoprávnené osoby. Kto sú v Európe „oprávnené osoby“ hovorí nápis sa spise: „FOR AMERICAN EYES ONLY“.

Keď Európsky parlament oficiálne požiadal NATO, aby zastavilo a zrušilo túto operáciu, USA žiadosť jednoducho ignorovali. Ak vás zaujíma viac detailov, odporúčame práce autorov ako Giuseppe De Lutis, Daniele Ganser (NATO’s Secret Armies); Paul L. Williams (OPERATION GLADIO); Richard Cottrell (GLADIO – NATO’S DAGGER AT THE HEART OF EUROPE) a iných. Zaujímavé informácie nájdete aj na tejto stránke. Podľa dostupných údajov možno predpokladať, že Operácia GLADIO prešla koncom 90-tych rokov do GLADIO-B, čo je prechod k realizácii „projektov“ islamskými radikálnymi skupinami…

Záujemcom odporúčame aj video, v ktorom sa dozviete veľa zaujímavých faktov v prípade, že ste ešte o tomto projekte nič nepočuli: