Kategória: VOJENSKÉ ZÁLEŽITOSTI

Sú veci, ktoré sa nám od malička zdajú jasné, hoci sme si ich nikdy neoverovali. Tým nemáme na mysli rodinné či Rodové záležitosti, ale to, čo nám od malička servírovala do hlavy vzdelávacia mašinéria – bez ohľadu na to, či priama – oficiálny systém za socializmu – alebo aj nepriama – neoficiálny systém za socializmu riadený spoza hraníc a proti nemu.

Neoficiálny systém v minulosti hlásal ideály kresťanstva, oficiálny ho popieral. Pretože však princíp Triglavu platí univerzálne, musí vždy existovať tretí variant, lebo inak by nemohla nastať rovnováha. Je to napríklad ako palica. Má síce dva konce, ale ak si ju položíte na ukazovák, tak uprostred nej nájdete miesto úplného vyváženia – ťažisko – ktoré oba protiklady určitým spôsobom spája. Je dokonca úplne jasné, že ak by neexistovali dva úplne opačné konce, tak by nikdy nemohlo existovať ťažisko, t.j. bod rovnováhy medzi nimi.

Protiklady spravidla garantujú vznik úplne novej kvality. Napríklad spojenie takých protikladov, ako je muž a žena skončí rovnovážnym bodom – dieťaťom – ktoré je pokračovaním Rodu.

Takto sa musíme pozerať aj na existenciu ateizmu a teizmu, t.j. úplného materializmu a náboženstiev, ktoré samozrejme nemôžu a ani nie sú jediné voľby. Medzi nimi je bod rovnováhy, ťažisko – Princíp Triglavu – ktoré svojim spôsobom obsahuje oba konce – extrémy – ale nie je ani jedným z nich. No oba konce musia existovať, aby mohlo jestvovať ťažisko.

Ak by sme pokračovali touto logikou ďalej, tak aj vnútri každého extrému – pozrime sa napríklad na náboženstvo – musia tiež existovať tri dimenzie. V prípade akéhokoľvek ideologického systému – náboženstvo nevynímajúc – musia existovať dva protiklady – v tomto prípade administrátori a fanatici – aby medzi nimi mohla vzniknúť – a zákonite aj vzniká – skupina ľudí, ktorí dokážu ponímať princíp zdravomyslia. Teda aj medzi dnešnými kresťanmi existuje – zákonite – skupina, ktorá je schopná prejsť na pozície zdravomyslia. No tu už musíme postupovať opatrne. Naša stránka je zasvätená Starej Viere – rovnovážnemu bodu medzi dvomi extrémami – ale to znamená, že musíme predovšetkým dobre chápať, čo to kresťanstvo je. Systém náboženstva je totiž akousi súčasťou Viery, lebo inak by nemohol platiť princíp Triglavu. Kresťanstvo však – ako také – je systém, ktorý bol vytvorený na likvidáciu Starej Viery. Ale odpor voči tomuto systému je hnacím motorom evolúcie. Ak existuje odpor voči vývoju, tak jeho prekonávaním je garantovaná evolúcia, teda vývoj. A slovo „odpor, prekážka“ sa v sanskrite nie náhodou nazýva „satana“.

Samotný názov „kresťanstvo“ bol vymyslený dodatočne. Najskôr začali bezohľadnú likvidáciu našej Kultúry vrátane našich Predkov, názov „domysleli“ neskôr. Teda ideológia kresťanstva je ideológia našich nepriateľov – ale nie platonických, ale tých, ktorí to v minulosti svojimi krutými a bezohľadnými skutkami mnoho ráz preukázali – ale zároveň tieto veci dobre zamaskovali pred dnešnými kresťanmi. Môžeme teda povedať, že v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o spoločných záujmoch – napríklad národných – s kresťanstvom (lebo to je náboženstvo Biblického národa a my nie sme Biblický národ), ale môžeme nachádzať spoločné styčné body s jednotlivými kresťanmi. Títo však nemôžu byť ani zo skupiny administrátorov, ani zo skupiny fanatikov. Jedine a výlučne so skupinou zdravomysliaceho stredu, teda rovnovážneho bodu medzi dvomi extrémami. Toto opakujeme preto, aby bolo jasné, že žiadna judaistická filozofia – vrátane jeho vetiev, t.j. kresťanstva či mohamedánstva, ani prax homosexuality a podobných vecí – nemôže byť našim „spojencom“ v oblasti snahy o obnovenie Starej Viery našich Predkov, ale jednotliví kresťania, t.j. ľudia, ktorí začínajú prejavovať zdravomyslie, na základe čoho sa považujú za Slovanov, tu patriť môžu.

Povedali sme si však, že s kresťanmi opatrne – a máme na to dôvody. Jeden z hlavných je to, že skoro nikto z nich nečítal ani len ich vlastné programové vyhlásenie – Bibliu – ale všetci sa na ňu odvolávajú. Ako môžeme nazývať človeka, ktorý nepozná to, čo zastáva, ale zastáva to zubami nechtami? Správne – fanatikom. Mnohí z nich sa dnes aj na pôde nášho parlamentu oháňajú slovami, ktoré sú pre náboženstvo cudzie, ale ani o tom nevedia – určite ste počuli slovné spojenie „výhrada svedomia“. Je to v podstate ako zlý vtip, len stačí vedieť jeden detail. Pôvodná verzia Biblie – vrátane Nového Zákona – bola napísaná biblickým jazykom, pričom odnožou semitského jazyka je aj aramejština. Aramejci je semitský národ, ktorý je odvodzovaný od piateho syna Semovho , Arama. Jazyk Biblického národa neobsahuje slovo „SVEDOMIE“, jednoducho nevedia, čo to je. Ak teda kresťania hovoria o Svedomí, hovoria o niečom, čo ich zdrojová literatúra nikdy a nikde nepoužila. V dnešných prekladoch Biblie sa vyskytuje iba z neskorších, gréckych prekladov – ide už iba o preklad gréckeho slova „syneidésis“. Musíme zopakovať, že ide o grécke, helénistické slovo, ktoré aramejština – pôvodný jazyk evanjelií – nepozná. Logická otázka teda je: ako sa môžu kresťania odvolávať na niečo, čo v ich svätých textoch – Biblii – neexistuje? No ale „Svedomie“ nie je jediné „cudzie slovo“ v Biblii. Pre Biblický svetonázor – vrátane kresťanstva – neexistuje ani Česť, lebo ani toto slovo v biblickom jazyku NEEXISTUJE. Takže hľa – podstata kresťanstva, v Biblii neexistuje slovo a ani pojem SVEDOMIE a ČESŤ, teda ani od posledného odvodené „Čestnosť“ nepatrí do pôvodného slovníka kresťanov, resp. Biblického národa.

Ak by ste sa chceli o týchto veciach presvedčiť osobne, tak nemusíte čítať celú Bibliu. Na rýchlu orientáciu v Biblii nájdete v obchodoch Biblické slovníky, alebo niekde nazývané aj Teologické slovníky, prípadne názov môže byť aj iný. Ide o spracovanie – slovníkové – všetkých slov, ktoré sa v Biblii nachádzajú a s vysvetlivkami, aby aj popi mohli písať kázne a rýchlo hľadať miesta, ktoré chcú citovať.

No a aby sme uzavreli otázku kresťanstva a kresťanov – čo nie je vždy to isté – tak musíme brať do úvahy aj to, čo už dokázala experimentálne moderná genetická veda. Každá bunka nášho tela reaguje na vyslovené slovo – buď mu rozumie, alebo mu nerozumie. Skazené slová prenášajú do povedomia a do buniek skreslené, ba často cielene deštrukčné príkazy, ktoré potom konajú svoje dielo v organizme. Naozaj platí, že orezanie jazyka orezáva aj genetiku a prichádza degradácia. Slovan je podľa Velesovej knihy iba ten, kto „spieva Bohom a Predkom Slávu“, teda ani zďaleka nie ten, kto sa iba narodil napríklad na Slovensku. Ale o tomto všetkom sme už hovorili.

Keďže už vieme, že frekvencie slov, ktoré vyslovujeme slúžia v prvom rade na programovanie podvedomia, tak si priveďme ešte jeden príklad. Neraz spomíname našich Predkov, ale ak by sme videli iba samotné slovo „PREDOK“, čo ním vlastne myslíme? Prednú časť niečoho, alebo člena nášho Rodu? Slovo je samo osebe nejednoznačné – čo bolo aj cieľom tejto jazykovej úpravy v minulosti. Hoci máme na mysli jedno, podvedomiu dávame pokyn na druhé. V skutočnosti tu naši Predkovia používali dve verzie – v Bukvici máme buď „JESŤ“, t.j. dnešné „E“, alebo „JAŤ“, čo vyslovujme ako dnešné „IE“. Obrazom „Jesť“ je jestvovanie vo Svete Javi, teda materiálna existencia. Obrazom „Jať“ je božské spojenie, teda vzájomné prepojenie Sveta Javi so Svetom Pravi, vzájomné spojenie Nebeských a pozemských štruktúr. Takto slovo „PrEdok“ znamená prednú časť niečoho, alebo všeobecne aj to, čo je pred nami. Tu sa však obmedzujeme – a takto programuje podvedomie – na materiálny Svet Javi. Ak je teda reč o členoch nášho Rodu, tak automaticky myslíme iba na tých, ktorých sme sami videli – teda nanajvýš našich rodičov a starých rodičov. Ostatných „vypúšťame“. Ale bola by naša existencia možná bez čo i len jediného z tých, ktorí tu boli hoci aj milióny rokov pred nami? Odpoveď je URČITE NIE. Takže týchto všetkých členov našich Rodov – kompletne všetky pokolenia – zahŕňame vtedy, keď použijeme prastaré slovo „PrѢdok“, čo môžeme čítať ako „PrIEdok“.

My začneme pomaly pracovať aj s fenoménom Stalin, ktorého pamiatku zohavili naozaj na nepoznanie. Je veľmi zvláštne, ako negatívne sa o ňom vyjadrujú aj ľudia, ktorí – a najmä u nás – ho naozaj nikdy a nikde nemohli stretnúť, dokonca ani neboli súčasníkmi jeho činov. Jeho fenomén bol taký silný, že počas jeho života si ho nedovolili napadnúť médiá ani len v anglosaských krajinách, lebo verejná mienka by bola také médium udupala pod čiernu zem. Museli ho najskôr zavraždiť a následne priviesť k moci v ZSSR tvara, ktorý ho musel sám zohaviť – vymyslel „kult osobnosti“ a podobné nezmysly – k čomu sa už následne na povel pridali všetky demokratické médiá západu. No a pomaly vytvorili z neho netvora.

Dnes sa často hovorí, že aj v Československu sa kedysi robili „stalinské čistky“. Len zvážte sami – žeby Stalin nemal inú robotu ako menovite vydávať príkazy na likvidáciu takého množstva ľudí v päťdesiatych rokoch v Československu? A vôbec, keďže všetky okolité, bývalé socialistické krajiny robili to isté – je to vôbec možné? Zdravý rozum hovorí, že nie. No dnes sa radšej tí podliaci, ktorí vykonávali takéto špinavosti z vlastných pohnútok – vyrovnávali si kdejaké účty, čo je pre nízke Duše a tvarov typické – a prípadne ich potomkovia skrývajú za akési „príkazy KGB“, ak už nie priamo „od Stalina“. Kto to však v skutočnosti boli a ostanú? Obyčajní podliaci a zákerné, bezcharakterné špiny. A hlúposť je u nás, že ich rozprávkam sme uverili. Mnohí sa takto vyhli zaslúženému trestu.

No a teraz sa pozrime na udalosti, ktoré dnešná oficiálna mašinéria tiež nijakovsky nechce, aby sme vedeli. A minulosť ich pozná neúrekom…

Ráno, 30. marca 1940 z britského letiska v meste Chabbana v Iraku vyštartoval Lockheed na špionážny let nad územie ZSSR. Letel vo výške 7 000m. Cieľom špionážneho letu bola lokalita Govsan pri Baku. Je to miesto ťažby ropy, ktorá sa dopravovala na spracovanie do blízkej rafinérie s názvom Stalin. Lietadlo si nikto nevšimol, viditeľnosť v ten deň bola vynikajúca. O tom, že nad Kaukazom leteli britské špionážne lietadlá sa dozvedeli v Moskve až o dva týždne. Z Londýna prišla 20. apríla 1940 depeša tohto znenia:

„Splnomocnený predstaviteľ ZSSR vo Veľkej Británii Majský Národnému komisárovi zahraničných vecí ZSSR. Tajné: Dva britské bombardéri boli zamaskované za civilné lietadlá a vybavené fotoaparátmi. Jedno z nich letelo do Baku s cieľom nafotiť ropný priemysel. Vrátili sa do Londýna a priniesli vynikajúce snímky z Baku a okolitej oblasti o rozlohe 100 štvorcových míľ.“

Čo to malo znamenať? Veď ZSSR práve čo podpísal mierovú dohodu s Fínskom. Žeby nová vojna na obzore a tentoraz s Britániou?

Roku 1939 Tretia ríša už anektovala Rakúsko, rozbila Československo a pripravovala sa na vtrhnutie do Poľska. Ale Nemci nemali dostatok strategických zásob ropy na to, aby sa mohli púšťať do veľkých vojen. Na veľké vojny totiž treba veľa ropy, inak tanky a lietadlá stoja. Práve pre tento fakt vypracovali Nemci stratégiu „Bleskovej vojny“ – Blitzkrieg. Ropa sa stala hlavnou surovinou 20. storočia, bez nej sa už nedala viesť vojna. Nemci pre nedostatok ropy pristúpili k výrobe paliva z uhlia, čo je síce oveľa drahší variant, ale spočiatku nemohli inak. Benzín z uhlia používalo aj Luftwaffe. Nacisti si vytvorili z tohto paliva strategické zásoby pre vojnu. Bolo však jasné, že to je iba núdzové, dočasné riešenie.

V Európe bol najväčším producentom ropy ZSSR. No Stalin v roku 1938 zastavil dodávky ropy do Nemecka, lebo v Hitlerovi videl nepriateľa. Spojencov hľadal vo Veľkej Británii. V máji r. 1939 sa v britskom Parlamente preberala otázka uzavretia protifašistického paktu so ZSSR, ktorý navrhol Británii ZSSR. Napríklad Churchill vtedy povedal: „Nijako nemôžem pochopiť, aké sú námietky proti dohode s Ruskom“, ale bezvýsledne. Premiér Chamberlain v odpovedi použil iba prázdne repliky. Jeho cieľom bolo nedopustiť dohodu so ZSSR, lebo práve on chcel pre Anglicko dosiahnuť podpísanie paktu s fašistickým Nemeckom. Dokonca už do Nemecka diplomatickou cestou odoslal návrh znenia dohody.

Tu je text tajnej depeše nemeckého veľvyslanca vo veľkej Británii Dirksena:

„Veľká Británia sľubuje plne rešpektovať nemecké sféry záujmu vo Východnej a Juhovýchodnej Európe. Následkom toho by bolo, že Veľká Británia by sa vzdala garancií, ktoré vydala niekoľkým vládam v nemeckej sfére záujmov“.

Hitler vtedy povedal svojim generálom: „Angličania nechajú Poliakov napospas presne tak, ako to urobili s Čechmi“.

No Nemci veľmi potrebovali sovietsku ropu, zrno, kovy a ďalšie suroviny. Hitler potreboval ZSSR a na to, aby to dosiahol mu stačilo prekaziť už prebiehajúce sovietsko-britské rokovania. Londýn rýchlo vyhovel požiadavke Hitlera a do Moskvy nakoniec vyslal iba dvoch vojenských penzistov starčekov, ktorí nemali vôbec žiadne splnomocnenie za Veľkú Britániu čokoľvek dohadovať, a už vôbec nie podpisovať. Neboli teda splnomocnení spolupracovať na príprave konkrétneho textu dokumentu a jeho špecifických kapitol. Len naťahovali čas, čo prakticky znamenalo skončenie rokovaní. Hitler docielil čo chcel. Chamberlain sa veľmi snažil o podpísanie dohody s Nemeckom, ale Hitler nakoniec predložil návrh na dohodu nie Anglicku ale Stalinovi. Tento bol tak rozčarovaný z vierolomných Angličanov, že dohodu o neútočení s Nemeckom prijal.

23. augusta priletel do Moskvy minister zahraničných vecí Nemecka Joachim von Ribbentrop.

Nemci veľmi tlačili na podpis dohody, a preto sa udalosti vyvíjali veľmi rýchlo. Dokonca v Moskve nemohli nájsť nijakú nacistickú zástavu, ktorá je podľa protokolu potrebná k oficiálnemu podpisu medzinárodnej dohody. Nakoniec jednu našli v ateliéroch Mosfilmu, kde ju používali ako rekvizitu pre natáčanie protifašistických filmov. Rozhovory trvali iba tri hodiny a pakt Molotov-Ribbentrop bol podpísaný. Po podpise bol nočný banket.

Hoci dnes majú mnohí plnú hubu kritiky podpisu tejto zmluvy, nešlo o nič mimoriadne. Presne takúto istú zmluvu veľmi chceli podpísať Angličania, už ju mali podpísanú Poliaci, Dáni a rad ďalších európskych krajín. Nebola to nijako zvláštna ani osobitá dohoda, ako sa to snažia mnohí dnes nahovoriť. V tejto súvislosti si nezaškodí pozrieť na krátky zostrih z oficiálnej návštevy ešte premiéra Putina v Poľsku, kde jednal s poľským premiérom. Tento úplne nekorektne a úmyselne chcel postaviť Putina pred otázku, prečo Rusko podpísalo túto zmluvu a tak – podľa jeho mienky – napomohlo k útoku na Poľsko. Putina síce táto diplomatická nekorektnosť a netaktnosť zasiahla, ale vypálil na poľského premiéra – hoci nepripravený na túto eventualitu – s takými protiargumentmi, ktoré nakoniec „ posadili na zadok“poľského premiéra  samotného.  Putin zdôraznil, že dohoda Molotov-Ribbentrop bola iba posledná z radu principiálne úplne rovnakých dohôd, ktoré nacisti už predtým podpísali s viacerými európskymi krajinami. Roku 1938 ju podpísalo s nacistickým Nemeckom Poľsko. Ďalej – keď už Poliak začal – Putin mu pripomenul, že v septembri 1938 bola podpísaná dohoda v Mníchove, ktorá znamenal koniec Československa. Hneď na druhý deň po podpise Mníchovskej dohody Poľsko vydalo Československu ultimátum a súčasne s fašistickými vojskami Nemecka vtrhlo na územie Československa a obsadilo dve územia. Vidíte dobre – Poľsko nás napadlo spolu s fašistami v ten istý deň. My vieme, že Poľsku vždy išlo o slovenské územia – veď našu Galíciu majú dodnes. Putin počas oficiálnej návštevy Poľska uviedol, že ruský parlament aj tak oficiálne odsúdil podpis tejto dohody, no prečo tak neurobila ani jedna z radu ďalších európskych krajín, ktoré mali podpísané rovnaké dohody? Znamená to, že ich zmluvy s fašistami boli správne? http://www.youtube.com/watch?v=BCN8tK1HxfY

A toto je príklad aj pre nás. Poliaci nás okradli o našu zem, okradli či pozabíjali našich ľudí a nijaký náš politik ani nepípne. Môžeme ďakovať prezidentovi Putinovi, že aspoň jeho slová v Poľsku zazvučali na česť našich obetí v agresii Poľska voči našej krajine v minulosti. Ale ostáva tu otázka: Nebudú to Poliaci opakovať?

Na margo jednej z dohôd, ktoré podpísali aj iné európske krajiny uveďme, že Európsky parlament vyhlásil iba deň podpisu dohody Molotov-Ribbentrop za „Deň obetí stalinizmu a fašizmu“. Prečo nehovoria o ostatných dohodách – vrátane poľskej – a tajných a intenzívnych rokovaniach Angličanov s nacistami?

Všetky pokusy ZSSR podpísať dohodu so západnými krajinami utrpeli fiasko, Angličania vlastnými rukami odpravili Stalina do náručia Hitlera a Hitler sa už naozaj nemal čoho báť. Ešte nezabudnime zopakovať, čo sme už písali. Stalin jediný rokoval s Benešom a súhlasil s umiestnením cca polmiliónovej sovietskej armády na území Československa, čo by určite zmenilo dejiny a Nemci by si netrúfli napadnúť našu krajinu. No keďže ZSSR a Československo nemali po poľsko-sovietskej vojne spoločné hranice, bol potrebný súhlas Poľska na presun sovietskych vojsk cez jeho územie do Československa. A práve ten Poliaci odmietli vydať. Tým síce spečatili osud Československa, ale nakoniec aj svoj.

Vojenská mašinéria Francúzska ďaleko zaostávala za nemeckou. Francúzi síce mali moderné zbrane, ale koncepčne ostali v ponímaní vojny v časoch Prvej svetovej vojny. Keď Nemecko 1. septembra 1939 zaútočilo na Poľsko, bol to pre Západnú Európu šok. Nikto to nečakal, ba práve naopak, všetci si mysleli, že urobili všetko, aby vojne zabránili. Pod tým „všetko“ mysleli to, že Hitler sa nebude zaoberať Západnou Európu a udrie rovno na Rusko, pričom za aktívnej pomoci Poľska mu „núkali“ Rumunsko. Chamberlain – hoci nerád – musel ustúpiť tlaku v parlamente a verejnej mienke a Angličania vyhlásili vojnu Nemecku. Po Veľkej Británii vyhlásili vojnu Nemecku aj Francúzi.

Hlavnou nádejou Britov bola námorná flotila. Za ministra vojny bol pod tlakom verejnej mienky vymenovaný W. Churchill. Jednak nenávidel fašistov, jednak to bol hlavný politický protivník Chamberlaina. Už 25 rokov predtým, keď bol vrchným veliteľom námorníctva rozhodol o premene pohonu britskej flotily na mazut. Odvtedy sa ropa stala strategickým tovarom a náleziská ropy zase stredobodom záujmu každého veľkého štátu.

Na začiatku 20. storočia boli najväčšími producentmi ropy na svete USA a Rusko. Až neskôr boli nájdené náleziská na Blízkom východe, ktoré dostali pod kontrolu Angličania. Koncom 30-tych rokov minulého storočia mala Británia najväčšiu tankerovú flotilu na svete a pre ZSSR bola ropa už vtedy hlavným zdrojom valút. Západ ju však považoval za „kradnutú“, lebo do r. 1918 patrila britským firmám, potom ropný priemysel boľševici znárodnili. No ani Veľká Británia ani Francúzsko sa s tým nezmierili. V podstate Británia hlavne preto začala po rozpade ZSSR financovať čečenský odpor – aby sa dostala k „svojej“ rope. Veľká Británia sa teda vždy snažila premeniť silu ZSSR na jeho slabosť – a nakoniec takýto pôsob aj našli.

Nazrime znovu do archívov – tu je depeša ministra zásobovania Veľkej Británie Hostingsa ministrovi zahraničných vecí E. Halifaxovi:

„31. október 1939; Uchovať v zamknutom sejfe: Rád by som vedel, či ste posudzovali otázku dôležitosti ropných zdrojov ZSSR. Obsadenie alebo zničenie protivníkom veľkého mesta, napríklad Leningradu, sa môže ukázať ako signál pre protikomunistické vystúpenie vnútri krajiny. Ak by bol zničený ruský ropný priemysel, tak o ropu príde nielen Rusko, ale aj ktorýkoľvek spojenec Ruska, ktorý ráta s jej nadobudnutím v tejto krajine“.

Oslabiť ZSSR znamenalo presunúť pozornosť Hitlera zo Západu na Východ, t.j. z Anglicka a Francúzska na ZSSR. V takomto prípade postup spojencov na západnom fronte plne zodpovedá tejto logike. U nás je neznámym faktom, že hoci od prvých dní septembra 1939 bolo ako Francúzsko, tak aj Anglicko vo vojnovom stave s Nemeckom a hoci do tejto vojny vstúpili kvôli Poľsku, na Nemecko nevystrelili ani jeden jediný výstrel. Vojna v skutočnosti na Západe vôbec žiadna NEBOLA. Francúzske velenie dokonca zorganizovalo v armáde službu zábavy. Zakúpili 10 000 futbalových lôpt a obrovské množstvo alkoholických nápojov.

Vo filmových archívoch existuje o tom aj dostatok dobových filmov a iných materiálov. Anglické letectvo zase vykonávalo nad Nemeckom tzv. „nálety pravdy“. Namiesto bômb hádzali na Nemecko „listy nemeckému národu“. Ak by vtedy Chamberlain a Daladier naozaj chceli zaútočiť na Nemecko, bolo by to pre neho katastrofa. Celá moc Wehrmachtu vtrhla do Poľska. Západnú hranicu Nemecka chránilo iba 23 zle vyzbrojených divízií. Ak by Francúzi zaútočili, tak by prešli celým Nemeckom, čoho sa v tie dni aj niektorí nemeckí velitelia obávali. No ani Francúzsko, ani Británia NEUROBILI VÔBEC NIČ.

Americkí žurnalisti začali nazývať túto vojnu „divnou“, ale Nemci našli ešte trefnejší výraz: „sediaca vojna“ (sitzkrieg). Mlčanie anglických a francúzskych diel bolo otvoreným posolstvo Hitlerovi. Chamberlain a Daladier mali jasnú taktiku voči Hitlerovi: vezmi si čo chceš, len nás nechaj na pokoji. Ak chceš Československo – nech sa páči. Ak chceš Poľsko – prosím, ale najlepšie by bolo ZSSR.

Nemecko však ešte nebolo pripravené na vojnu proti ZSSR. Hitler veľmi potreboval ruské suroviny na vytvorenie si strategických rezerv no a ZSSR dostávalo od Nemecka stroje a moderné vojenské technológie. Nemci napodiv dávali ZSSR všetko, čo žiadali, lebo predpokladali, že ruskí inžinieri sú tupci a nedokážu načas pochopiť, ako sa tieto veci dajú vyrábať dovtedy, kým ich Nemecko nenapadne. Preto Nemci predpokladali, že ich dodávky do ZSSR – vrátane nových zbraní – nič na veci nezmenia.

Dnes mnohí kritizujú ZSSR, že dodávalo Nemecku ropu, obilie a suroviny, ale zabúdajú, ako veľa ZSSR od Nemcov dostávalo, a to až do 22. júna 1941. Nemci síce svojim satelitom nanucovali všakovaké nepotrebné tovary, typicky písacie stroje, staré lieky, fúkacie harmoniky a podobné veci, ale ZSSR žiadal vyložene vojenské technológie, napr. protilietadlové delá a podobne. ZSSR ich síce mal pôvodne objednané u Škodovky, ale Nemci po obsadení Čiech anulovali všetky jej kontrakty. A iba dodávky surovín prinútili Nemcov tieto kontrakty obnoviť.

Sovietsko-nemecký obchod sa samozrejme nepáčil Angličanom a Francúzom. Veľmi často spomínajú najmä dodávky sovietskej ropy do Nemecka, po podpísaní zmluvy o nenapadnutí smerovalo ¾ sovietskeho exportu ropy do Tretej ríše, ale pre ZSSR to nebol veľký podiel. ZSSR doslovne každý deň bojoval s horúčkovitým prezbrojovaním armády, ktorá mala veľmi zastaralú výzbroj a výstroj. Navyše, ani jeden kontrakt na dodávku ropy pre Nemecko nebol nikdy naplnený na 100%. Vždy sa vyskytli nejaké „technické“ alebo byrokratické problémy, ktoré to znemožnili.

V tom čase boli hlavnou lokalitou pre ťažbu sovietskej ropy Groznyj, Majkup a Baku. Odtiaľ pochádzalo 80% leteckého benzínu, 90% petroleja a olejov a 96% nafty – hlavného paliva pre tankové motory. Hoci rozvoj ropných polí bol v ZSSR bol veľmi presadzovaný, na rastúce potreby sovietskej ekonomiky aj tak nestačil. Anglickí a francúzski špecialisti na ZSSR po analýze všetkých informácií došli k záveru, že sovietsky ropný priemysel je pre neho kľúčový, ale je blízko hraníc a teda je ľahko dosiahnuteľný leteckým úderom. Navyše, Baku zásobuje celú sovietsku ekonomiku a ak ho zničia, tak ZSSR bude odsúdené na ekonomický kolaps, lebo strategické zásoby mu na dlho nevystačia. Ak sa letecký útok naplánuje v tajnosti, tak Rusi sa nedokážu pripraviť. No tajomstvo sa nepodarilo udržať, lebo sovietskej rozviedke pomohli francúzski kecálkovia a náhoda.

V malej parížskej reštaurácii v blízkosti Ministerstva obrany si jeden sovietsky korešpondent náhodne vypočul zanietenú diskusiu niekoľkých francúzskych dôstojníkov, ktorí živo rozoberali varianty vojenskej operácie na Kaukaze. Moskva takto dostala prvé informácie o pripravovanom anglicko-francúzskom útoku na ZSSR. O tejto téme napísal vo svojom životopise bývalý veliteľ sovietskej kontrarozviedky Pavol Sudoplatnov:

„O plánovanom útoku na ropný priemysel v Baku sa vedenie v Moskve dozvedelo z údajov rozviedok – vojenskej aj NKVD. Ale ani jedna z nich nedokázala zistiť presné údaje o termínoch bombardovania Baku. Hovorilo sa o februári aj začiatku marca 1940“.

Angličania našli achillovu pätu Stalina a chystali sa na ňu stúpiť. Z ich pohľadu to mohlo byť aj logické – veď ZSSR je spojenec Nemecka, s ktorým sú Veľká Británia aj Francúzsko vo vojnovom stave. Nič nemenilo na veci, že vojna bola iba „sediaca“.

Treba však dodať, že ZSSR nikdy nebol najväčším dodávateľom ropy do Nemecka. Najväčšími dodávateľmi boli USA a Rumunsko. Ak by sme teda uverili, že skutočným dôvodom na prípravu bombardovania ruských ropných polí bola iba eliminácia dodávateľov ropy, tak tu vyvstáva otázka – prečo sa cieľom nemali stať najväčší dodávatelia? Prečo nezačali pripravovať akciu proti USA a Rumunsku? Británia predsa mala silnú námornú flotilu a lietadlové lode a letecké sily Francúzska mohli hravo dosiahnuť územie Rumunska.

USA boli najväčším svetovým exportérom ropy a dodávali ropu aj Taliansku a Nemecku. Keď v 30-tych rokoch napríklad Taliansko viedlo vojnu v Etiópii, tak USA oficiálne považovali Taliansko za agresora. No ropu mu predávali bez problémov.

Do roku 1941 dodávala USA ropu aj do Nemecka, na čo používali prečerpávaciu základňu na Kanárskych ostrovoch, ktoré patrili Španielsku. Americké tankery došli na ostrovy, potom ropu prečerpávali a tá pokračovala do Nemecka.

Časopis LIFE v roku 1940 priniesol fotografiu, ako americká cisternová spoločnosť ESSOLUB a BRITISH SHELL prevážajú ropu do nemeckých miest Hamburg a Wuppertal. Táto fotografia bola urobená už po tom, ako Nemci vtrhli do Poľska, teda po tom, ako Anglicko a Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku.

V správe americkej vojenskej rozviedky z 15. júla 1941 sa dočítame:

„Spoločnosť Standard Oil dodáva ropu cez Španielsko, približne 20% ide do fašistického Nemecka. Doteraz ani jeden z tankerov koncernu Standard Oil nebol torpédovaný námornými silami Nemecka, hoci plavidlá iných amerických spoločností, ktoré operujú na iných trasách už takýto osud postihol.“

Američania neurobili nič, aby zastavili dodávky ropy fašistom, hoci v iných prípadoch konali oveľa dôraznejšie. Napríklad je síce známe, že USA vstúpili do vojny s Japonskom po napadnutí Pearl Harbour, ale nie je známe, že USA dodávali do Japonska všetku ropu, lebo Japonsko nemá žiadne vlastné zdroje. Keď Japonsko napadlo Čínu, tak USA zastavili Japonsku všetky dodávky ropy, na čo prišla odveta v podobe japonského útoku na Pearl Harbour.

USA vstúpili do vojny až koncom roku 1941. No v tridsiatych rokoch minulého storočia bolo rozloženie síl úplne iné. Stalin chápal, že okolo ZSSR sa sťahuje – rovnako ako dnes okolo Ruska – obruč. Armáda žiadala oddialiť hranice ďalej od Leningradu, ktorý bol jedným z primyslených centier krajiny, ale hocijaká, úplne bežná, ani nie ďalekonosná zbraň – napr. bežné delo – mohlo z Fínska viesť paľbu po centre Leningradu (dnešného Petrohradu). ZSSR preto navrhlo Fínsku výmenu území tak, že ponúklo na výmenu svoju časť Karélie o dvojnásobnej rozlohe ako žiadali od Fínska. Hoci dnes sa tento fakt skrýva, napríklad aj Churchill neskôr napísal, že on síce bol podporovateľom maličkého Fínska, ale že požiadavka ZSSR bola viac ako spravodlivá a Fíni nemali odporovať, ale začať normálne rozhovory. No Fíni nechceli ani počuť o presune hraníc na Kolskom polostrove.

ZSSR teda nemal na výber, lebo išlo o osud krajiny. Preto sa 30. novembra 1939 začala sovietsko-fínska vojna. Anglicko a Francúzsko prisľúbili poslať na pomoc Fínom 150 000 vojakov. Fínsko dostalo veľké množstvo zbraní a munície. Červená armáda však začala vojenské operácie maximálne neúspešne, čo na Západe podkopalo vieru v sovietske vojenské schopnosti. Západ začal nazývať ZSSR „Kolosom na hlinených nohách“. Začali už špekulovať ako si podeliť korisť – s Hitlerom, alebo aj bez neho? – ale to mohli doriešiť aj neskôr.

Keď Nemci rozbili Československo, tak všetko bolo v poriadku a dobre. Ale keď ZSSR napadlo Fínsko, tak odrazu urazil tie „najšľachetnejšie city“ Chamberlaina aj Daladiera. Vtedy začali veľmi prefíkanú hru, o ktorej však dnes ako v Londýne tak aj Paríži by najradšej zabudli. Dňa 19. januára 1940 dostali v Paríži členovia vlády a velenie ozbrojených síl Francúzska dokument od premiéra Daladiera tohto znenia:

„Kým je ZSSR zamestnané vojnou na severe vo Fínsku, možno ho napadnúť na juhu.“

Daladier navrhoval poslať do Čierneho mora eskadru na blokádu sovietskych komunikácií a delostrelecké bombardovanie Batumi z mora. Ale bol si vedomý, že na napadnutie ZSSR potrebuje Francúzsko spojenca, na čo však hneď našiel spriaznené duše v Londýne. 24. januára 1940 predložil anglický generálny štáb vojenskému kabinetu memorandum, v ktorom sa hovorí:

„Hlavná stratégia vojny. Efektívnu pomoc Fínsku môžeme poskytnúť len v tom prípade, ak napadneme Rusko podľa možností z čo najväčšieho množstva smerov. A čo je mimoriadne dôležité, udrieme na Baku – oblasť ťažby ropy, aby sme vyvolali vážnu štátnu krízu v Rusku. Náčelník generálneho štábu, generál Iron Sight.“

Čo do podstaty to bolo technické zadanie na prípravu vojny proti ZSSR. Európania považovali za dôležité informovať o svojich plánoch na prípravu vojny proti ZSSR amerických partnerov. Francúzsky minister objasnil myšlienku svojho premiéra veľvyslancovi USA v Paríži: „Francúzsko nepreruší diplomatické vzťahy so ZSSR, ani mu nevyhlási vojnu. Ale pri nevyhnutnosti zničí ZSSR pomocou diel“.

Operácia proti ZSSR nie je možná bez spoluúčasti Turecka, lebo ono musí povoliť vstup vojenských lodí do Čierneho mora a aj lety nad svojim územím. Preto do Istanbulu pricestoval hlavný veliteľ francúzskych vojsk v Sýrii, ten istý generál, ktorý po Hitlerovej okupácii Francúzska spolupracoval s Nemcami a na jeho príkaz vojenský tribunál odsúdil De Gaulla na trest smrti v neprítomnosti.

O francúzsko-tureckých rokovaniach sa čoskoro dozvedeli v Moskve. Turecká vláda sa pokúsila upokojiť Stalina. 17. februára 1940 prišla do Moskvy táto tajná depeša: „Vojenský atašé Turecka oznámil, že pre Anglicko by bol útok možný, ak by Turecko otvorilo prieplav pre jeho lode, ale to Turecko neurobí. Pretože priateľstvo Turecka a ZSSR ostáva nezmenené, tak jeho nepriateľom neostáva nič iné, len šíriť všelijaké ohováračské nezmysly. Vojenský atašé v Nemecku Pukajev“.

Od Turecka to však bola iba dezinformácia a naopak, začalo zhromažďovať svoje vojská na hraniciach so ZSSR a nakupovať zbrane, ale nespoliehalo sa iba na zbrane. Veľvyslanec Veľkej Británie v Turecku hlásil svojmu ministrovi zahraničných vecí do Londýna, že Turci robia tajné opatrenia na prípravu povstania v sovietskom pohraničí. Boli to práve Turci, ktorí v decembri 1939 vytvorili tzv. Istanbulskú radu konfederácie Kaukazu. Členovia tejto konfederácie počas druhej svetovej vojny vytvorili moslimský prápor, keďže Turci si robili zálusk na rôzne oblasti ZSSR. Minister zahraničných vecí Turecka Sarak Džaglu súkromne oznámil francúzskemu veľvyslancovi, že problém s preletom lietadiel a prechodom lodí nebude. Keď bol už premiérom, r. 1942 povedal Nemcom: „Zničenie Ruska je taký hrdinský čin, ktorý sa môže uskutočniť len raz za storočie. Ruský problém môže byť len v tom prípade, ak sa zabije aspoň polovica obyvateľstva Ruska“. No a dnes je na jeho počesť pomenovaný domáci štadión jedného z tureckých klubov.

15. februára 1940 premiér Chamberlain v anglickom parlamente vyhlásil „nech by iní robili čokoľvek, naša vláda nebude nikdy podlo útočiť na ženy a civilné obyvateľstvo len preto, aby ich terorizovala“. Čoskoro po tom, ako vyslovil tieto slová, mu položili na stôl dokument tohto textu:

„Prísne tajné! Vojenské dôsledky operácie proti Rusku v 1940 roku. Musíme skonštatovať, že bombardovanie na Kaukaze nevyhnutne prinesie značné straty civilného obyvateľstva“.

Ale Chamberlaina tieto následky neujímali, pričom Anglicko ani nebolo vo vojnovom stave so ZSSR, ale s Nemeckom. Keď iniciatívni poslanci britského parlamentu žiadali bombardovať Nemecko zápalnými bombami, tak rozhorčený minister obrany vyhlásil že toto sa nemôže robiť, lebo podľa Haagskej konvencie to bolo súkromné vlastníctvo. Sovietsky ropný priemysel očividne súkromným majetkom nebol.

Začiatkom roku 1940 bola už industrializácia ZSSR celkovo na dobrej úrovni a bol zmodernizovaný aj ropný priemysel. No napriek tomu ešte ostávalo zo starých čias pomerne veľa drevených ropných veží a rozľahlé povrchové jazerá naplnené ropou. Boli to zásobníky ropy, ktorých bolo čo do rozlohy na hektáre. V Baku bola ropa doslovne všade, presakovala dokonca aj do kanalizácie. Bol to jednoducho ideálny objekt na bombardovanie. Pri vzniku požiaru – stačilo použiť zápalné bomby – by nastala doslovne apokalypsa. Ropa by horela nielen na povrchu zeme, ale aj v jej hĺbke. Následkom by boli kyslé dažde, ktoré by zničili všetko živé. Sovietski ťažobníci si objednali u amerických špecialistov zariadenie na hasenie ropných požiarov. Američania odpovedali, že zem je tak presiaknutá ropou, že požiar sa bude šíriť veľmi rýchlo a prenesie sa aj do ďalších nálezísk. Podľa nich by hasenie trvalo niekoľko mesiacov a na obnovu ťažby by prešli roky.

V marci 1940 prebiehali už posledné dni sovietsko-fínskej vojny. V Moskve už prebiehali mierové rokovania, ale boje ešte pokračovali. Napriek týmto rokovaniam poslal Stalin národného komisára obrany Vorošilova do Baku na generálnu inšpekciu stavu protivzdušnej obrany a celkovo celej oblasti ťažby ropy. Vorošilov šiel hneď po svojom prílete nazad – o 0:15 v noci – do pracovne Stalina, ktorému 15 minút podával správu zo svojej inšpekcie. Následne boli do pracovne Stalina povolaní členovia generálneho štábu. Stalin rozhodol, že sa nebudú obmedzovať iba na obranu. Ako odvetu za bombardovanie bol vypracovaný plán úderu na britské a francúzske základne na Blízkom východe. Ďalej bol pripravený plán rozdrvenia britskej eskadry v Alexandrii a poškodenie Suezského prieplavu a paralyzácia britského námorníctva. Velitelia leteckých plukov čoskoro dostali letové rozkazy. Začali sa prípravy a to mala byť odpoveď Chamberlainovi.

No ani Angličania, ani Francúzi nemali ani poňatia, aké plány sa chystajú v Berlíne. Kým oni sa koncentrovali na prípravu operácie proti ZSSR, Hitler začal konať. Nemecký generálny štáb pripravil plán operácie Gelb, čo bola operácia na Západe proti Anglicku a Francúzsku.

8. marca 1940 anglická komisia náčelníkov štábov v Londýne predložila vláde nový dokument:

„Prísne tajné! Zničenie hlavných rafinérií sa dá dosiahnuť spôsobom neprestajných operácií počas niekoľkých mesiacov silami najmenej 3 bombardovacích eskadier. Tri eskadry lietadiel MK-4 môžu byť prevelené z metropoly. Ak sa prípravné práce uskutočnia hneď, tak koncom apríla budú pripravené na základniach v Severnom Iraku a Sýrii“.

12. marca 1940 bol podpísaný mier medzi ZSSR a Fínskom. Vojna sa skončila. Potreba bombardovať sovietske ropné polia pominula. Ale plány Daladiera a Chamberlaina sa nezmenili. Daladier dokonca naliehal na Fínov, aby pokračovali vo vojne. Argumenty Stalina – tanky a lietadlá – sa však ukázali silnejšie. Vojna skončila dôstojne ako pre ZSSR, tak aj pre Fínsko. No mier neuspokojil ani Londýn ani Paríž. Vznikla politická kríza a vo francúzsku padol Daladier. Nastúpil Paul Reynaud s novou vládou. No tento sa chcel ukázať ešte tvrdším a rozhodnejším ako jeho predchodca, lebo prípravy boli už aj tak rozbehnuté v maximálnom rozsahu. Chamberlain sa udržal. Francúzsko aj Veľká Británia sú už unavené zo „Zvláštnej vojny“ a verejnosť žiadala nejaké rozhodné činy. No začať skutočnú vojnu s Hitlerom sa ako Francúzsko tak Veľká Británia obávali, preto príprava Kaukazskej operácie dostáva nový impulz. Reynaud napísal Chamberlainovi:

„Rozhodná operácia na Čiernom aj Kaspickom mori je spojencom potrebná nielen preto, aby sa Nemcom zastavili dodávky ropy, ale predovšetkým preto, aby sme poškodili celú sovietsku ekonomiku predtým, ako sa Hitlerovi podarí ju využiť vo svoj prospech. Neexistencia vojnového stavu medzi spojencami a Ruskom môže spôsobiť prekážku anglickej vláde, ale francúzska vláda odmieta takúto prekážku, pretože je presvedčená, že nemôže zaváhať, a keď je potrebné, tak môže na seba prevziať zodpovednosť za napadnutie Ruska“.

Po tom, ako obe vlády vydali svoje rozkazy pristúpila francúzska aj britská armáda k príprave operatívnych plánov. Francúzsko predpokladalo použiť 70 až 100 svojich bombardérov, a 36 až 40 diaľkových bombardérov pripravovala Británia. Ukázalo sa však, že francúzske bombardéry mohli bombardovať iba po Batumi, do Baku nedoleteli.

Náčelník anglického generálneho štábu Iron Sight napísal: “Všetko musíme urobiť my iba s malou a zanedbateľnou pomocou Francúzov. Ale hlavné je to urobiť, ciele sú určené“ Baku, Groznyj, Batumi.“

Plán dostal kódový názov RIP. Hoci vo francúzštine to boli skratky Rusko-Industria-Ropa, v angličtine aj latinčine to znamená „Odpočívaj v pokoji“ a dáva sa na náhrobky na cintorínoch.

Počas 49 dní malo 9 eskadier bombardérov – 100 lietadiel – zničiť spolu 67 závodov na spracovanie ropy v Baku, 43 v Groznom a 12 v Batumi. Plán predpokladal aj zničenie ropovodu z ropných polí v Kaspickom mori do ropných terminálov v Čiernom mori. Každý nálet mal zhodiť cca 70 ton bômb.

Veľká Británia sa vôbec nechystala na pozemnú vojnu, čo dokazuje aj to, že mala iba do 15 pozemných divízií. V tom istom čase mal ZSSR do 180 divízií a Nemecko v čase napadnutia ZSSR už 200. Hlavnou mocou Veľkej Británie bola námorná flotila a letectvo. V čase druhej svetovej vojny Veľká Británia ukázala, čo dokáže jej letectvo. Britské letectvo tak r. 1945 zbombardovalo Drážďany, že v meste vznikla ohnivá búrka a zahynulo 55 000 ľudí – samozrejme väčšinou civilistov. No Drážďany bombardovali 2 dni a nie jeden a pol mesiaca, ako sa chystali Baku…

Spojenci mali jediný problém, a to ako dostať svoje lietadlá na Blízky Východ a ako zabezpečiť pre presné bombardovanie presné letecké mapy. Bez dobrých máp sa nedá rátať s úspechom, lebo nálety by boli veľmi náhodné. Preto 30. marca 1940 urobili Angličania dva prieskumné lety nad ZSSR zo základne v meste Habbania v dnešnom Iraku. Najskôr fotili územie Azerbajdžanu, pričom sovietska protivzdušná obrana nič nespozorovala. O šesť dní neskôr to zopakovali nad Gruzínskom, ale to už do Moskvy došla správa: „Národnému komisárovi vnútorných záležitostí Berjovi: 5. apríla o 11:15 vo výške 2 000 metrov preletelo hranicu z Turecka jedno dvojmotorové lietadlo striebornej farby. Poznávacie znaky neurčené. Na lietadlo boli vystrelené 4 delostrelecké výstrely, po ktorých zmenilo kurz na batumskú rafinériu. Po ďalšom delostreleckom útoku lietadlo ušlo do Turecka. Tureckému pohraničnému komisárovi sme poslali protest. Maslenikov“

Pre sovietsku protivzdušnú obranu to bol veľký problém, lebo kaukazská PVO patrila čo do dôležitosti na tretie miesto v ZSSR po Moskve a Leningrade. Prelet špionážneho lietadla nikdy nie je iba rozviedka, vždy to je aj previerka PVO. Vtedajšia výzbroj sovietskej armády bola v hroznom stave. Delá PVO boli vyrobené ešte v r. 1915.

Čo z toho vyplýva? Prvý prelet ani nezbadali, nad druhý síce strieľali, ale neúspešne. Nevyštartovalo ani jediné lietadlo, ale aj tak to stačilo na to, aby v Moskve pochopili, že anglicko-francúzsky spojenci prechádzajú do realizačnej fázy. Znamenalo to, že boli už pripravené lietadlá na útok a vôbec celá operácia, vykonávali letecký prieskum cieľovej oblasti, posádky boli vycvičené na nočné bombardovanie, boli vypracované všetky detaily operácie, kt. sa mala uskutočniť 15. mája 1940.

Spojenci mali jasno: v Európe sú Nemci veľmi silní, preto ak podrežú hrdlo Rusom, tak Hitler hneď udrie na ZSSR. Toto bola ich demokratická kalkulácia. A to je zároveň aj pravá tvár demokracie, ktorej sa dožadujeme aj u nás, akurát nám uniká, čo to demokracia naozaj je… no v dielach starých Grékov je to jasne vysvetlené.

A čo sa zatiaľ dialo v ZSSR? 6. mája 1940 bol v Azerbajdžane otvorený nový, 110 kilometrový kanál menom Stalin. Jeho voda umožnila ZSSR spracovať ďalšie tisíce ton bavlny. Ľudia oslavovali koniec výstavby. Nikto z tých, ktorí vtedy pod horúcim kaukazským slnkom oslavovali netušil, že o deväť dní sa majú na oblohe objaviť britské a francúzske bombardéry a rozsievať smrť a ničenie.

10. mája 1940 ráno Reynaud volal Chamberlainovi aby mu oznámil, že Francúzsko je plne pripravené začať vojnu proti ZSSR. Ale hrou osudu sa práve 10. mája skončila „divná vojna“ a začal sa útok Nemcov. Hitler poslal svoje tanky na Západ. Nemci sa zmocnili všetkých strategických zásob spojencov. Získali viac, než mohli použiť, a teda nemecké tanky nemali problém s palivom. Nemci po skončení „divnej vojny“ obišli obrannú líniu Francúzska a prešli Holandskom, čo nebolo iba o vojenskej šikovnosti. Holandsko malo pod kontrolou ťažbu ropy v Indonézii. Týmto ťahom sa dostalo pod ich kontrolu ako Holandsko, tak aj ropa.

V deň útoku na Francúzsko nastal politickí bankrot Chamberlaina, ktorý bol definitívne odstavený. Premiérom sa stal Churchill, no do Paríža triumfálne vošli Nemci. Guderianova armáda prešla francúzskym územím ako horúci nôž maslom – bez akéhokoľvek odporu. Neboli žiadne boje. Hľa, toto je onen hrdinský boj Francúzov a Angličanov proti Nemcom na pomoc Poliakom. A teraz sa môžete lepšie pozrieť na údaje, ktorými nás kŕmia oficiálne učebnice a iné „odborné“ publikácie… Nemci zaútočili až 10. mája nasledujúceho roku a na svoje víťazstvo potrebovali iba toľko času, koľko bolo technicky potrebné prejsť nemeckým tankom od hraníc do Paríža. Naozaj „hrdinská“ vojna.

Francúzska armáda v panike potratia nielen futbalové lopty, ale v chaose a zmätku úteku zabudli aj celý vagón s archívom generálneho štábu, v ktorom boli archívy najvyššieho velenia. Medzi inými dokumentmi tam boli aj plány vojny proti ZSSR. Nemci ich s radosťou odovzdali do Moskvy. Depeša Ribbentropa Stalinovi:

„Sovietske ropné centrum v Baku a ropný prístav v Batumi stali by sa bez pochýb už v tomto roku obeťami britského útoku,  ak by nebolo zničené Francúzsko a britská armáda vyhnaná z Európy, čo podlomilo anglický duch ako taký, čím sme urobili definitívny koniec týmto machináciám“.

V Moskve tieto dokumenty študovali s veľkým záujmom. Ich pravosť nikto nikdy nenapadol. Plán bol hotový, operácia kompletne pripravená. Armáda už čakala iba na rozkaz. Veľkou otázkou zostáva, čo by sa stalo, keby Nemci obsadili Francúzsko až po tom, ako by spojenci zahájili operáciu na Kaukaze? Ako by sa vyvinuli vojnové udalosti a kto by proti komu bojoval? Svetové dejiny by sa uberali úplne inou cestou, než aká je známa dnes. Pakt o neútočení – hoci iba jeden z mnohých nemeckých v Európe – medzi Nemeckom a ZSSR sa mohol cez noc stať vojensko-politickým spojenectvom, lebo nielen fašistické Nemecko by bojovalo proti Francúzsku a Anglicku, ale aj ZSSR, ktorý by sa stal obeťou demokratickej agresie. Kde je vlastne hranica medzi fašizmom a demokraciou? A je vôbec nejaká? ZSSR by bol jednoducho donútený sa brániť pred Francúzskom a Anglickom, ktoré sa mu ani nechystali najskôr oficiálne vyhlásiť vojnu, len ho jednoducho chceli najskôr napadnúť. A práve vtedy by Nemecko dostalo na svoju stranu plnú podporu a hospodársky potenciál Ruska, a to od bojovej sily po suroviny, pričom by určite došlo aj k obsadeniu Anglicka. A ako vôbec vieme, že demokratické plány podobného druhu nie sú dnes znovu pripravené – veď aj my sa cítime skrz zmluvy istí…

Neskôr sa Británia snažila doručiť ZSSR aj naozaj cenné informácie, napríklad, že Nemecko sa snaží zaútočiť na ZSSR, ale Stalin im už – a niet sa čomu diviť – neuveril. Bolo im totiž jasné, že Veľká Británia sa môže zachrániť jedine v tom prípade, ak do vojny proti sebe nastúpia ZSSR a Nemecko. To ráno, keď sa Churchill prebudil a dostal informáciu, že Nemecko napadlo ZSSR, povedal: „Až teraz je Anglicko zachránené“.

Načo nám takýto druh informácií? Dobre vieme, že samé osebe nič nezmenia. No je tu jeden dôležitý aspekt. Ak vieme, ako sa chová náš nepriateľ, tak nepodľahneme viac ilúziám a začneme chápať nevyhnutnosť toho, čo má prísť. Kto si myslí, že Západ nemyslí na nič iné, len na náš prospech… ten nech ďalej sníva aj o tom, že deti nosí bocian a politici sa starajú o náš blahobyt…

Znovu sa pozrieme na jednu z dôležitých oblastí dnešného sveta – svet špičkových vojenských technológií – a to z pohľadu, ktorý uznáva veľkosť a umenie slovanského umu a zručnosť slovanských rúk. Ako zvyčajne, tento prístup nie je „in“ – veď to najlepšie dnes môže (rozumej: smie) pochádzať iba od cudzincov – ale my si vždy môžeme spomenúť na jednu zo zápovedí Volchva Velimudra: Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš.

Ak sa chceme pozrieť na svet moderných ponoriek, nemôžeme obísť smutne známy tragický príbeh ponorky Kursk. K tejto problematike sme už podali informáciu z kruhov ruskej spravodajskej služby v jednom z našich minulých článkov, no pre úplnosť obrazu odporúčame v tomto smere aj iný zdroj. Je to francúzsky dokument Ponorka Kursk. Tento film je výsledkom systematickej investigatívnej práce tímu francúzskych žurnalistov, pričom materiály, ktoré použili, pochádzajú z Ruska, Nórska, Francúzska či USA. Už len jediný záber z tohto filmu stačí na to, aby bolo jasné, ako sa ponorka potopila:

Tragédia Kurska bola vyvrcholením projektu CIA pod kódovým názvom „Perestrojka“, ktorý na území ZSSR viedol „inside man“ menom Gorbačov, a ktorý mal zabezpečiť likvidáciu ZSSR a rozpad celého jeho územia na zóny, ktoré mali demokraticky vziať pod „ochranu“ západné krajiny. Len mimochodom, ťažbu a využívanie nerastného bohatstva Ruska by rovnako – keď už to musí byť – tiež vzali pod svoju „láskavú“ opateru. A čo s Rusmi v Rusku? Tu odporúčame epizódu z filmu Brave Heart s Melom Gibsonom. Máme na mysli epizódu, kde štáb anglického kráľa pripravoval plán zavedenia „Práva prvej noci“ v Škótsku. Podľa slov anglického kráľa problém so Škótskom je ten, že je plné Škótov. Teda „If we cannot kill them out, we will breed them out“. Je to priamy poukaz na „využitie“ javu Telegónie, ktorý v našej tradícii voláme Kony Rita. Len si zopakujme hlavný bod tohto prístupu – keďže ide o stále aktuálnu informačnú zbraň. Pri prvom pohlavnom kontakte dôjde k „preprogramovaniu“ biopoľa toho partnera, ktorý má prvý sexuálny kontakt. Znamená to, že všetky názory, skúsenosti, postoje – skrátka kompletný svetonázor – sa prepíše do jeho alebo jej biopoľa. Znamená to aj to, že takáto žena bude už vždy rodiť deti tomu mužovu, ktorý bol jej prvým sexuálnym partnerom bez ohľadu na to, kto ju neskôr fyzicky oplodní. Biopole predstavuje 95% našej bytosti, takže to jediné – tých chabých 5% podoby fyzického tela – sa spravidla dedí po biologickom otcovi. Takéto deti sa začínajú – s postupom nových a nových pokolení – postupne odkláňať od pôvodného genetického fondu Rodu, čo postupne privedie k degenerácii Rodu. Nehovoriac o tom, že postupne každý sexuálny partner „dopisuje“ svoj programový Obraz, takže nakoniec sa rodí dieťa, ktoré má každý orgán od iného otca, a teda už absolútne nezodpovedá slovanskému alebo árijskému dedičstvu. Tieto deti už nemajú záujem bojovať za svoj Rod, Mravnosť a Svedomie poľahky vymenia na Morálku a hľadanie vlastného prospechu, začínajú chorľavieť. Ani už nehovoríme o tom, čo sa stane, keď sa pokrížia rasy. Preto nasadzovanie „sexuálnej revolúcie“ na dnešnú mládež je tak široko preferované tvarmi – okrem ďalších, „doplnkových“ technológií. Treba povedať, že stav nemusí byť vždy beznádejný, len mládež musí čo najskôr prestať – ak už začala – ale na to je potrebné POZNANIE, čo v žiadnom prípade nedostanú v médiách, kontrolovaných tvarmi. Teda NEVEDOMOSŤ v tej najdôležitejšej oblasti, t.j. v tom, ako správne žiť, dnešnej mládeži chýba. Naivne si myslia, že ju hravo dostávajú z internetu, napr. z dnes tak populárnych „sociálnych sietí“. Nuž, toto je skratke to, čo sa malo stať so slovanským obyvateľstvom, ktoré obýva Rusko. Len na dôvažok si všimnite, aký druh ľudského odpadu sa „špecializuje“ na prvé sexuálne kontakty s dievčatami – a toto sú nositelia našej budúcnosti… existuje vôbec nejaká?

Vrcholom tohto postupu po vojenskej stránke mala byť definitívna likvidácia všetkých slovanských patriotov v ruskej armáde, no plán celkom nevyšiel, aj keď dosiahli značné úspechy. Nevyšiel aj preto, lebo Rusi sa nikdy nedali tak oklamať „sladkým Západom“ ako my, čo je dané aj oveľa menšou predchádzajúcou genetickou „upravenosťou“ v zmysle Konov Rita. V armáde sa začali stavať proti oficiálnej politike najmä Gorbačova a Jeľcina rôzne skupiny. Jednou z takýchto skupín sa stala aj posádka ponory Kursk. Podľa niektorých zdrojov vieme, že na palube Kurska vzniklo niečo ako povstanie proti trendu likvidácie ruskej vojenskej moci. V tomto čase – už rozbehnutom vlaku – prišiel k moci Putin, ktorý dnes už vedie udalosti iným smerom, no ani toto nie je ideálne. No tak či onak, Kursk bol zasiahnutý špeciálnym torpédom alebo raketou (bežné torpédo by nebolo schopné ponorku poškodiť), ale posádka – ktorá nezahynula okamžite – žila ešte minimálne 3 dni. Datovať sa to dá aj podľa dátumu záznamov, ktoré našli na palube po jej vytiahnutí. Ak by bola situácia zo strany ruskej vlády čistá, tak prečo okamžite neorganizovala záchranu posádky? Jeden z oficiálnych argumentov bol, že ju „museli hľadať“. Treba si uvedomiť, že Barentsovo more nie je hlboké. Konkrétne Kursk bola ponorka takých rozmerov, že ak by v mieste potopenia neležala na bruchu ale na špici, tak by jej chvost vystupoval z mora na cca 50m.

Oboznámiť sa s faktami uvádzanými v tomto francúzskom dokumente je určite dobré, ale nikdy nezabúdajme na zdravomyslie a existenciu viacerých hrán toho istého Obrazu. Tak či onak, v tých dňoch sa svet po niekoľko dní ocitol veľmi blízko tretej svetovej vojne, ale Rusko bolo ešte veľmi silné na to, aby to Američania riskovali. Ako vidíme na príklade Iraku, oni potrebujú aj oveľa slabšieho protivníka najskôr maximálne možne oslabiť a až potom si trúfnu priamo zaútočiť. Veď do pozemnej operácie si netrúfli ani proti Srbsku, čo je určite škoda pre americký priemysel plastových obalov na mŕtvoly.

Všetky vojenské lode – vrátane pozorovateľov z NATO – zaregistrovali dve detonácie. Prvá bola slabá, druhá, silnejšia,  znamenala koniec Kurska. Kursk bol podľa Francúzov torpédovaný americkou ponorkou triedy Los Angeles menom Memphis, ktorá mala na palube novinku amerického námorníctva, torpédo s hlavicou s upraveným uránom typu MK48. Tento druh torpéda – podobne ako kumulatívne protitankové strely – vyvinie pri dopade účinkom uránu vysokú teplotu, takže torpédo sa „prereže“ kovom plášťa ako nôž maslom. Jeho použitie je okrem iného identifikovateľné „čistým“ rezom okolo miesta vniknutia. Americké torpédo bolo naprogramované na zásah v mieste veliteľského stanovišťa Kursku a priestorov pre torpéda. Pretože Kursk mala na palube vysoko výkonné torpéda Škval, ich – druhý – výbuch Kursk potopil.

Toho dňa, 12. augusta, mali dve americké ponorky za úlohu z bezprostrednej blízkosti monitorovať Kursk . Boli to Toledo a už spomínaný Memphis. Memphis ostal vo väčšej vzdialenosti, aby kryl prípadný problém Toleda, pričom Toledo sa priblížilo ku Kursku veľmi blízko. Kapitán Toleda nezvládol manévrovanie a ponorka narazila do Kursku. Dvojitý obal Kursku dostlal iba „škrabanec“, no Toledo sa vážne poškodilo. Kursk vyhodnotil tento náraz cudzej ponorky ako útok a začal sa obracať v smere úteku Toleda. Keď ruský kapitán vydal príkaz otvoriť torpédové komory bolo kapitánovi Memphisu – ktorý sa ukrýval bez pohybu opodiaľ v pozícii pripravenej na paľbu – jasné, že Toledo nemá proti ruským torpédam Škval žiadnu šancu, pretože sa pred nimi ujsť nedá a tak vystrelil na Kursk z malej vzdialenosti torpédo MK48.

Krížnik Peter Veľký okamžite zaregistroval podmorský výbuch a nabral kurz smerom ku Kursku, pričom vzápätí vyštartovali z lietadlovej lode stíhačky. Krížnik Admirál Popov temer okamžite nabral kurz na pevninu a z miesta konfliktu odvádzal vysokopostavených čínskych pozorovateľov, pretože Čína sa pripravovala ku podpisu kontraktu na kúpu novej verzie Škvalu, prvú verziu už od Ruska kúpili. A práve toto torpédo a prítomnosť Číňanov bola tŕňom v oku Američanom.

Ruské lietadlá rýchlo našli na mori olejové škvrny, aké bývajú na hladine pri poškodenej ponorke a  vzápätí nato vyštartovali dve lietadlá špecializované na vyhľadávanie a likvidáciu ponoriek smerom k nórskym brehom, kde predpokladali odchod americkej ponorky a začali intenzívne pátrať v blízkosti nórskych teritoriálnych vôd. Na oficiálnu otázku Nórov o čo ide z krížnika Admirál Popov odpovedali, že hľadajú poškodenú ponorku, pravdepodobne americkú, ktorá by sa mala snažiť dostať na nórsku námornú základňu v Bergene.

Cesta z miesta incidentu do prístavu trvá ponorke normálne cca 2 dni, ale v tomto čase tam žiadna ponorka nedorazila. Poškodená ponorka bola zaregistrovaná družicami v prístave až o 7 dní. Podľa fotografií z prístavu bolo nakoniec zistené, že išlo o Memphis a že jeho poškodenie bolo iba veľmi ľahké. Nakoniec sa ruskej spravodajskej službe podarilo zistiť, že silne poškodené Toledo kľudne odplávalo priamo do USA na opravu, pričom Memphis mal fungovať iba ako „návnada“. Lesť sa podarila. Napriek tomu sa Clinton musel s Putinom telefonicky dohodnúť, pričom ihneď na druhý deň priletel do Moskvy – úplne bezprecedentne – šéf CIA.

O tom, čo to vlastne Škval je si povieme bližšie trochu nižšie, ale francúzsky dokument uvádza aj to, že Putin nakoniec Škval predal do Kanady, teda Američanom. Urobil to dokonca tak, aby nikto na ministerstve nič nevedel – podpísal kontrakt osobne.

Škval je teda taká dôležitá vec, že si o ňom niečo povedzme.  Je to jeden z mnohých prípadov tzv. „asymetrickej odpovede“, ktorú ZSSR a dnes aj Rusko dokážu dať. Američania v podstate vždy dohnali situáciu do takého rozmeru, že nimi predpokladaná reakcia ZSSR či dnes aj Ruska by znamenala také investície a riešenia, ktoré nedokážu Američanov už nijako ohroziť v ich hegemónni v danej oblasti a hodne oslabia Rusko. A vtedy ZSSR spravidla prichádzal s riešeniami, ktoré USA nikoho ani len vo sne nenapadli, no boli to viac než efektívne protireakcie. V prípade Škvalu ide o riešenie, o ktorom všetci západní vedci vedeli, že je to niečo nemožné, niečo, čo je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi, niečo také, čo sa jednoducho „nedá zrealizovať“. No túto nemožnosť dokázal technicky zrealizovať Centrálny Aerodynamický Inštitút v ZSSR, ktorý existuje dodnes.

Sovietske vojenské námorníctvo dostalo už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia do výzbroje takú zbraň, oproti ktorej boli všetky podobné západné technológie asi také účinné ako luk a šípy proti kalašnikovu. Skonštruovanie a sériová výroba nadzvukových torpéd, t.j. rakety/torpéda Škval je jedným z najrevolučnejších úspechov svetovej hydrodynamiky vôbec.

Princíp činnosti Škvalu je založený na princípe javu kavitácie. Pri rýchlom pohybe v kvapaline ho táto nestihne úplne obaliť, lebo sa vytvorí tzv. kaverna, pričom teleso rakety/torpéda sa obalí oblakom pary alebo plynu. Odpor kvapaliny sa takto stane úplne minimálny a torpédo má priamy kontakt s kvapalinou iba cez tzv. kavitátor, ktorý je súčasťou hlavicovej časti a je skonštruovaný špeciálnym spôsobom. Takto sa uvoľní k dispozícii veľmi veľa energie a rýchlosť torpéda narastá.

Jav kavitácie sa skúmal v ZSSR už od 30-tych rokov minulého storočia, takže niet divu, že dôsledný výskum spôsobil revolúciu v technike podvodného pohybu. Škval sa pohybuje vo vode rýchlosťou 100 m/s, a to ho robí naozaj unikátnou zbraňou. Je to zároveň aj absolútny rekord pre nám známy ponorený objekt. Na takúto rýchlosť bolo potrebné vyrobiť aj špeciálne motory, lebo klasické pohony – napríklad s vrtuľou – nijako nepostačovali. Škval je urýchľovaný raketovým motorom, ktorý za niekoľko sekúnd dosiahne rýchlosť krížnika a potom sa tento modul – ako pri kozmickej rakete – odstrelí. Vzápätí začne pracovať druhý pohon, ktorý je tiež reaktívny. Škval je teda skôr raketa ako torpédo a letí v plynovej kapsule, ktorú si aj sám vytvára.

Vystreľuje sa z úplne bežného torpédometu kalibru 535 mm, ktorý nepotrebuje žiadne špeciálne úpravy. No revolučné princípy, ktoré sú použité u Škvalu majú aj svoju druhú stránku, pričom jedna z nich je nemožnosť spätného spojenia. Škval preto nemá žiadny systém samonavádzania na cieľ. Žiarenie hydrolokátorov totiž neprejde cez stenu plynovej bubliny. Musí sa preto naprogramovať na cieľ pred odpalom, t.j. do systému riadenia sa ukladajú koordináty cieľa vopred. Torpédo sa nevie ani otočiť či nejako meniť svoju dráhu a ide priamo na cieľ, t.j. do vopred vypočítaného bodu stretu s ním. Napriek týmto nedostatkom sa vyhnúť alebo ujsť Škvalu prakticky nedá, lebo za 100 sekúnd rýchleho pohybu pod vodou žiadne veľké plavidlo nedokáže zmeniť kurz ani spustiť obranný systém, a preto dostal u NATO prezývku „Zabijak lietadlových lodí“.

Parametre Škvalu sú nasledovné:
Typ: rýchla podvodná raketa/torpédo
Kaliber 535 mm
Dĺžka 8 m
Hmotnosť 2 700 kg
Sila bojovej hlavice: 150 kiloton v jadrovom variante, alebo 210 kg klasickej trhaviny
Rýchlosť: 100 m/s
Akčný rádius: do 10 km

Skúsenosť s využitím kavitačného javu použili konštruktéri aj pri balistických raketách umiestnených na ponorkách a odpaľovaných bez vynorenia. Takéto rakety zaviedlo námorníctvo ZSSR do výzbroje r. 1970 a bol to typ RSM 45. Boli to prvé rakety na tuhú palivo. Dovtedy boli používané rakety na kvapalné palivo, ale pri ich odpale bolo nevyhnutné najskôr zaplaviť odpaľovaciu šachtu vodou. Znamenalo to, že od rozkazu pre útok po fyzickú realizáciu trebalo nejaký čas, čo znižovalo efektivitu útoku pri tomto type zbrane. Palivo bolo navyše vysoko toxické a nedalo sa dlho skladovať, čo znamenalo hrozbu pre posádky ponoriek pri dlhých plavbách.

Rakety na tuhé palivo nemajú takéto nedostatky. Moderná balistická raketa má aj 90 ton, a preto nie je jednoduché odpáliť takéto rakety pod vodou bez rizika pre pohybujúcu sa ponorku v hĺbke asi 50 metrov. Problém pohol vyriešiť kavitátor umiestnený v hlavicovej časti balistickej rakety a plynový generátor umiestnený v tele rakety. Tieto okolo rakety po dopálení zo šachty vytvoria špeciálnu vzduchovú kuklu, ktorá zabráni mase vody poškodiť konštrukciu rakety.

Po zavedení rakiet RSM 45 do výzbroje testy potvrdili vysokú schopnosť odpalu a jednoduchosť prípravy na streľbu. Odpálenie 12 balistických rakiet umiestnených na ponorke K-140 prebehlo za 1 minútu, pričom príprava na štart trvala 3 minúty.

No s ponorkami sú spojené ďalšie zaujímavé udalosti, o ktorých nám Západ nikdy nechcel povedať. Detaily niektorých udalostí sú ochotní po rokoch ozrejmiť len bývalí dôstojníci námorných síl ZSSR. Nuž, pozrime sa na inak málo známe udalosti.

V januári 1960 boli v zálive Nueva v Argentíne objavené dve obrovské a nezvyčajné ponorky. Jedna ležala na dne a druhá okolo nej krúžila. Na oficiálne otázky z Buenos Aires aj Washingtonu Moskva odpovedala, že v blízkosti týchto vôd neoperuje žiadna sovietska ponorka.

USA okamžite vyslali na pomoc Argentíne lietadlovú loď Independence so sprievodnými plavidlami. Za desať dní na narušiteľov hraníc zhodili tony hlbinných bômb, ale dosiahli iba to, že nezvyčajné ponorky sa vynorili a začali unikať s neuveriteľnou rýchlosťou. Flotila začala páliť z diel, ale ponorky sa zase okamžite potopili. Na obrazovkách hydrolokátorov Američania uvideli, ako sa ponorky najskôr rozdelili na dve a dve a potom na šesť a s veľkou rýchlosťou unikli a ukryli sa v hlbinách Atlantiku.

Chruščov požiadal argentínskeho atašé sovietskeho veľvyslanectva, aby zabezpečil informácie o detailoch tohto incidentu. No prešlo niekoľko týždňov a neznámy objekt zistili v Karibskom mori. Bojové lode námorníctva USA ho neboli schopné dohoniť, lebo išiel pod vodou rýchlosťou 370 km/hod.

V roku 1963 vykonávala vojenská flotila USA na čele s lietadlovou loďou Wasp vojenské cvičenie v oblasti ostrova Puerto Rico v oblasti Bermudského trojuholníka. Úlohou cvičenia bolo zdokonalenie činností vyhľadávania a prenasledovania ponoriek protivníka. Už na začiatku cvičenia hydroakustici odhalili a zamerali podvodný cieľ a flotila začala s prenasledovaním. No v zápätí sa začali diať divné veci.

Cudziu ponorku nevedeli dohnať, šla rýchlosťou 150 uzlov (300 km/hod) a to pod vodou. Aj tie najmodernejšie ponorky dneška dnes dosahujú sotva 1/3 takejto rýchlosti. No rýchlosť nebolo to jediné, čím sa prejavila. V rozmedzí niekoľkých minút sa ponorila do hĺbky 6 km a vzápätí vystúpila skoro na hladinu. Tak hlboko sa vedia ponoriť iba špeciálne zariadenia, ale aj tak na zostup potrebujú hodiny, nie minúty.

Neznáma ponorka sa ani nesnažila ukrývať, ako keby si bola vedomá svojej technickej prevahy nad americkou flotilou a krútila sa okolo lodí ešte 4 dni. Jej manévrovacie schopnosti vytvárali dojem, ako keby pre ňu nijaká inercia neplatila. Americká flotila sa ani nepokúsila na ňu zaútočiť.

Nasledujúce roky sa tajuplné ponorky začali objavovať v najrozličnejších častiach sveta. V Stredozemnom mori ich r. 1965 videli niekoľkokrát, rovnako boli nájdené letcami pri brehoch Austrálie a Nového Zélandu, ale na takých miestach, kde sa obyčajné ponorky kvôli plytkej vode ani nedokážu dostať. Boli to kovové konštrukcie ideálneho obtokového tvaru, elipsy o dĺžke asi 30 m. Nebol na nich žiaden výstupok, veža ani otvor, v mnohých prípadoch boli na hornej časti korpusu spozorované svetelné zdroje.

V polovici 60-tycho rokov ich už uvidelo veľa ľudí, ale zároveň pozorovatelia hlásili, že pri ich pohybe po morskej hladine sa voda vôbec nevlní a ani nieto žiadnej peny po lodných skrutkách.

Západná tlač začala s informačnou ofenzívou proti ZSSR, že ide o tajné projekty Rusov a podobne. ZSSR v tých rokoch rýchlym tempom premieňal svoju flotilu na oceánsku a do služby začali vstupovať novšie a novšie atómové ponorky, ktoré už dokázali plávať mesiace a odpaľovať balistické rakety z ľubovoľného miesta svetového oceánu.

Roku 1967 bol v Atlantiku vedľa argentínskej lode 4 hodiny pozorovaný svietiaci cigarovitý, ponorený objekt o dĺžke cca 30 m, a to bez periskopu, resp. absolútne bez akýchkoľvek vystupujúcich častí a vychádzalo z neho silné, modrobiele svetlo. Potom naraz prešiel popod loďou a zmizol v hlbine oceánu.

Námorná rozviedka USA zaznamenáva takéto prípady a už bolo známe, že takéto objekty nielen plávajú pod vodou, ale aj vylietavajú z vody a nadzvukovou rýchlosťou miznú v diaľke. Fotografie a filmy sú utajované, ale civilné námorníctvo fotografie poskytovalo. Napríklad pri brehoch Brazílie v lete 1962 posádka lode Bosecora pozorovala nezvyčajný lietajúci objekt, ktorý sa vedľa nej ponoril do vody. Následne druhý objekt vyletel z vody a zmizol v nočnom nebi.

V južnej časti Kaspického mora videli spod vody vylietavať neznáme lietajúce objekty. Po dopade do vody v nej klesali spôsobom padajúceho listu – postupne doprava a doľava nadol.

V priebehu štyroch mesiacov roku 1968 za záhadných okolností zmizli 3 západné ponorky. V januári v Stredozemnom mori dve, izraelská ponorka Dakar 26. januára:

A francúzska Minerva 27. januára:

A 22. mája bez stôp zmizla v Atlantiku pýcha amerického námorníctva – atómová ponorka Scorpion:

Vo všetkých prípadoch boli pred ich zmiznutím v blízkosti zaregistrované tajomné pohyblivé objekty.

V sedemdesiatych rokoch sa udalosti v severnom Atlantiku začali vyhrocovať, NATO spustilo operáciu Eneida, ktorej cieľom bolo ukončiť prieniky ponoriek a prieskumných lietadiel ZSSR do teritoriálnych vôd krajín NATO, pričom najviac boli znepokojení Škandinávci. Na jeseň r. 1972 Nóri spolu s NATO zasypali hlbinnými bombami svoj vlastný fjord – vlastnú turistickú oblasť v dĺžke 200 km.

40 lodí a letectvo chcelo vytlačiť ponorky na hladinu vo fjorde. Neznáme objekty síce po čase vystúpili na hladinu, ale vzápätí sa neočakávane objavili žlté a zelené lietajúce objekty a nad fjordom začali prelietavať tajuplné, čierne, neoznačené vrtuľníky bez poznávacích znakov. Vo vysokých rýchlostiach vykonali nepredstaviteľné manévre, pričom elektronické prístroje lodí NATO prestali fungovať. Takto neznáme objekty bez ďalších problémov opustili záliv.

V osemdesiatych rokoch začali správy v škandinávskej tlači pripomínať vojenské reportáže. Za 2 mesiace r. 1986 neznáme ponorky 15 krát vtrhli do švédskych teritoriálnych vôd. Pri prenasledovaní postupovali tak, že najskôr reťazami a sieťami prehradili východ zo zálivu a začali s hlbinným bombardovaním, torpédovaním a podobnými útokmi. Je známy prípad, kedy lode NATO vypustili svoje najnovšie a najtajnejšie torpédo na takúto neznámu ponorku. Torpédo však minulo cieľ a vznikol nový problém. Zorganizovali celú tajnú operáciu, aby nakoniec vylovili svoje nevybuchnuté, utopené a stratené supertorpédo.

Cudzia prítomnosť však bola dobre zdokumentovaná a dozrieval vážny medzinárodná konflikt. Nóri a Švédi úporne tvrdili, že ide o „podvodnú ruku“ Moskvy. Nakoniec hlavný veliteľ vojenského námorníctva ZSSR, admirál Vladimír Černavin – keďže propaganda proti ZSSR pokračovala – zvolal tlačovú konferenciu so všetkými zahraničnými novinármi a odpovedal im na ich otázky. Povedal im doslovne: „Ja, ako vrchný veliteľ námorníctva ZSSR, sa obraciam k vám a cez vás k vašim vládam, aby ste tam vypátrali našu ponorku, zničili ju, ukázali nám nejaký dôkaz z jej pozostatkov a ja sám sa vám za to verejne poďakujem“. Západ teda už nemal na výber. Mohol len zničiť, alebo ešte lepšie zajať hoci aj jedinú ponorku, ale nikdy sa to nepodarilo.

Sovietske ponorky objavili jeden zvláštny úkaz koncom sedemdesiatych rokov, keď sa do služby začali dostávať moderné atómové ponorky s modernými hydroakustickými aparatúrami. Pri plavbách do Atlantiku začali objavovať akési zvláštne, neznáme objekty, ktoré vydávali nezrozumiteľné signály. Tieto signály najčastejšie pripomínali kvákanie a chovanie sa žiab, a preto ich začali nazývať „kvakeri“. Raz kvákali, potom stíchli, potom začali znovu kvákať. Niekedy rýchlejšie, inokedy pomalšie, menili aj frekvenciu, periódy. V podstate začali zachytávať rozličné zvuky, akurát kvakerov bolo najviac. Hoci to spočiatku boli ojedinelé úkazy, postupne ich počet viac a viac narastal. Z Atlantiku sa začali šíriť na sever do Nórskeho mora, neskôr na západné hranice Barentsovho mora. No objavovať sa začali aj na juhu, najskôr v oblasti Filipínskych ostrovov, kde boli koncom 70-tych rokov veľmi aktívne. V podstate všetci kapitáni sovietskych ponoriek majú takúto skúsenosť.

Tieto zvláštne úkazy vážne znepokojili sovietske ponorkové loďstvo. Predstavme si, že nejaká ponorka má úlohu tajne splniť bojovú úlohu, t.j. má sa v tichosti niekde dostať, nájsť zoskupenie nepriateľských lodí, zničiť ich, alebo odpáliť balistické rakety na pozemné ciele. Teraz takáto ponorka vpláva do cieľovej oblasti a zrazu zo všetkých strán okolo nej začnú kvákať kvakeri. Je to veľmi silný psychologický faktor, kapitán bude totiž predpokladať, že bol odhalený.

Vtedajší hlavný veliteľ vojenského námorníctva, admirál Garškov, vydal rozkaz na zostavenie špeciálnej skupiny, ktorá mala za úlohu vyjasniť problematiku kvakerov. Išlo nielen o zber údajov, ale bolo zorganizovaných aj mnoho oceánskych expedícií. Kvakerov bolo potrebné zaznamenávať a analyzovať vrátane lokalít ich výskytu. Ak ich bolo niekoľko na malom území, tak ich trebalo nejako geograficky aj geometricky zaznamenať do mapy. Problémom sa na základe žiadosti vrchného veliteľa námorníctva zaoberala aj Akadémia vied a množstvo ďalších odborných organizácií a inštitúcií, teda išlo o také, ktoré boli s takouto problematikou nejako spojené. Vychádzalo sa z toho, že kvakeri sú nejaké nové americké technológie. No nebolo jasné, načo vlastne slúžili. Pre ponorky nepredstavovali žiadnu hrozbu. Boli aj názory, že ide o zariadenia zjednodušujúce navigáciu amerických ponoriek, alebo že ide o globálny systém pátrania po ponorkách. USA už zaviedli podobné varovné systémy ako stacionárne elektroakustické zariadenia – napríklad systém SOSUS. Tomuto však odporovala skutočnosť, že tieto zdroje elektroakustických signálov neboli stacionárne, ale sa samostatne pohybovali. Po zostavení máp ich výskytu sa zistilo, že predtým zaznamenané pozície a zdroje sa často menili aj navzájom. Ďalším problémom bolo to, že nielenže sa menili, ale bolo ich obrovské množstvo. V podstate každý deň pribúdalo po niekoľko kusov. To znamenalo, že celý svet by nerobil nič iné, len by ich vyrábal a distribuoval, čo by predstavovalo enormné náklady. ZSSR pripravilo projekt takéhoto varovného systému pomocou bójí, ktorý sa dostal až do podoby konkrétneho technického riešenia. No výsledná cena bola taká veľká, že už len výroba 100 ks takýchto zariadení presahovala ekonomické možnosti sovietskeho priemyslu, a to nehovoriac o tom, že by nimi mali zaplniť čo i len Atlantik.

Nakoniec bolo jasné, že takýto systém pátrania po sovietskych ponorkách jednoducho nemôže existovať. Všetky jeho jednotky by totiž museli byť schopné samostatného vlastného pohybu, teda muselo by ísť o zariadenia s umelým intelektom a vlastným navigačným systémom – roboty. Problém sa teda uzavrel tak, že ide o akési objekty biologického pôvodu, pričom sa nevyšpecifikovalo aké. Vôbec, celá skupina bola akosi záhadne rozpustená a na všetko sa malo zabudnúť.

Jedno je známe, ani Rusko ani USA dodnes nedisponujú ponorkami, ktoré by vyvinuli rýchlosť 300 a viac km/hod a ani to tak skoro nebude. Obzvlášť to je problém vo veľkých hĺbkach. Čím viac ide ponorka do hĺbky, tým viac z konštrukčného hľadiska zaberá korpus ponorky a menej miesta ostáva na uloženie adekvátnej pohonnej jednotky. Vo veľkej hĺbke už všetky ponorky chodia rýchlosťou max. 2-2,5 uzla (5 km/hod).

V noci na 15. júla 1978 opúšťala sovietska dopravná loď Novokuzneck pobrežné vody Ekvádoru, keď sa vedľa plavidla vo vode objavilo 6 svietiacich plôch o dĺžke cca 20 m. Manévrovali okolo lode, raz boli bližšie, raz ďalej. O nejaký čas spod vody vyletela biela, svietiaca guľa, ktorá pomaly obletela plavidlo, ako keby si ho prezerala. Potom na niekoľko sekúnd ostala stáť nehybne vo vzduchu vo výške cca 20 metrov, nato opísala cik-cak dráhu a znovu sa vnorila do vody. Keby sme to aj chceli pripísať nejakému pozemskému pôvodu, tak takéto prostriedky nemá žiadne svetové námorníctvo.

Spod vody vylietajúce objekty sa niekedy podarí zachytiť na fotografii aj amatérom, napr. 5. marca 1979 obyvateľom Kanárskych ostrovov:

Pred ich očami vyletel spod vody ohnivý objekt, jasne zažiaril a zmizol v diaľke.

O 2 mesiace neskôr, v máji 1979, niečo také videli námorníci v Čiernom mori. V okamihu vystrelil z vodu jasne žiariaci disk, ktorý sa podarilo odfotiť:

21. mája 1997 boli dva jasne žiariace objekty odfotené nad Stredozemným morom:

Mnohí kapitáni ponoriek videli cez periskop – keďže práve oni ho obsluhujú – akési neznáme žiariace, oranžové gule, ktoré často nehybne viseli nad horizontom mora.  Čo bolo zaznamenané viacerými z nich je, že akýmsi zvláštnym spôsobom už len pohľad na nich pôsobil na zmenu psychického stavu. Pretože tieto javy nevedeli vysvetliť a na druhej strane, najčastejšie ich videli iba oni, tak najčastejšie ich spozorovanie vôbec nezahŕňali do lodného denníka, čím sa vyhli zbytočnému vysvetľovaniu. Tieto gule boli pozorované ako nad Atlantikom, tak aj na rozhraní medzi Tichým a Indickým oceánom.

Existujú však aj oficiálne hlásenia, ktoré opisujú zvláštne javy aj vo vnútrozemských moriach a sú spojené s osvietením vody. Roku 1967 v Siamskom zálive videli námorníci niekoľkých holandských lodí vo vode rotujúce kolesá, pričom v strede bolo jasne vidno nad vodu vystupujúci svietiaci objekt o priemere 20 až 30 metrov. Otázka čo to bolo ostala bez vysvetlenia.

V októbri 1969 plávala v Arabskom mori sovietska vedecká loď, keď sa od nevysvetliteľného strachu prebudil v noci kapitán lode Vladimír Varabiov a pod loďou v hĺbke sa nečakane objavilo a začalo otáčať 8 jasne žiariacich lúčov o dĺžke asi 200 metrov proti smeru hodinových ručičiek.

Prístroje ukázali, že pod kýlom v hĺbke asi 20 metrov zastal obrovský predmet a do dna chýbalo ešte 150 m. Všetci vybehli na palubu. Jav trval viac ako pol hodiny, potom sa rozpadol na niekoľko častí a všetky zmizli.

Rozmery takýchto otáčajúcich sa kolies neraz dosahujú aj desiatky kilometrov a niekedy sú viditeľné aj z vesmíru. Často sa navzájom miešajú a ich svietivosť je taká, že ich odblesk vidno na oblakoch. Sú symetrické a rotujú veľmi rýchlo – rýchlosťou pretekárskeho automobilu. Nám dobre známe pokusy vysvetliť ich ako žiarenia rôznych mikroorganizmov boli preverené, ale vôbec sa nepotvrdili.

Takéto javy spomínajú aj staré kroniky. Svietiace útvary v oceánoch a objekty vylietavajúce spod hladiny boli pozorované už pred stáročiami. Podobné záznamy možno vidieť v starých morských archívoch či kronikách.

V skutočnosti svedkovia týchto javov videli nielen kolesá, ale aj iné geometrické útvary, napr. trojuholníky, štvorce či obdĺžniky, rozličné figúry v pohybe, z hlbín vystupujú zvláštne lúče, ktoré presvetľujú odspodu aj samotné korpusy plavidiel. Napríklad v oblasti Kurilských ostrovov často svieti spod vody silný lúč a osvetľuje všetko na palubách lodí. Niektoré predmety začínajú dokonca zvláštnym spôsobom samé svietiť. Toto svetlo ovplyvňuje aj psychický stav posádky, čo zaznamenal už Thor Heyerdal počas svojej expedície v Atlantiku. Podľa záznamov pozorovaní sa v takýchto oblastiach pod vodou zvyšuje intenzita elektromagnetického poľa a otáčky lodných pohonov samé od seba klesajú. Takéto anomálie samé od seba v prírode nikdy nevznikajú.

Počas vojenského cvičenia amerického námorníctva blízko Indonézie objavila americká ponorka vedľa seba neznámy pohybujúci sa objekt.

Ponorka sa rozhodla k tomuto objektu priblížiť, ale kapitán americkej ponorky urobil pri manévrovaní chybu a spôsobil zrážku s neznámym objektom, čo spôsobilo silný výbuch. Ako vidno, kapitáni amerických ponoriek majú v schopnostiach manévrovania svojich ponoriek v blízkosti cudzích ponoriek dosť problémov… Obe ponorky sa potopili. Zo sprievodnej lode amerického námorníctva bola okamžite spustená pátracia skupina, ktorá mala rozkaz nájsť nejaké pozostatky z neznámeho objektu. Na palubu priniesli čosi podobné povrchovému materiálu plášťa. Ale tu sa začali diať zvláštne veci. V oblasti sa objavilo 15 neznámych podvodných objektov o dĺžke do 200 metrov. Tieto ponorky nielenže zablokovali miesto katastrofy pre všetky americké lode, ale aj pre všetky typy lokátorov. Vytvorili akúsi ochrannú kupolu. O niekoľko hodín signály od tajomných objektov zmizli a na mieste katastrofy nenašli Američania vôbec nič, zmizli aj pozostatky ich ponorky.

Analýza nájdeného fragmentu ukázala, že zloženie materiálu je našej vede neznáme a niektoré jeho prvky sa na Zemi vôbec nevyskytujú. Po úniku tejto informácie americká námorná rozviedka a Pentagón na všetko uvalili režim najprísnejšieho utajenia.

Každý rok v archívoch pribúdajú nové a nové svedectvá a hlásenia o pozorovaniach, no vysvetlenia ako nebolo v minulosti, tak niet ani dnes. USA a Argentína po rokoch oficiálne vyhlásili, že ZSSR nemá k uvedeným podmorským objektom žiadny vzťah. Škandinávci však dodnes v skutočnosti veria, že sa na nich z nejakého dôvodu zameralo ohromné ZSSR. Po rozpade ZSSR sa Švédsko začalo domáhať od Ruska vysvetlenia, ktoré však neprišlo, lebo vo vojenských archívoch nie sú ani len stopy po podobných operáciách. Nakoniec r. 1995 zostavil švédsky parlament špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala dať definitívnu bodku za týmto problémom, no pri zosumarizovaní údajov sa ukázalo, že štatistika týchto úkazov je naozaj vážna – existuje viac ako 2 000 zdokumentovaných prípadov takýchto narušení, no nakoniec museli oficiálne priznať, že vlastnosti týchto neznámych objektov prevyšujú reálne technické možnosti akejkoľvek dnešnej vojenskej flotily, takže dokonca pripúšťajú verziu uvažujú o mimozemskom pôvode.

Takže čo si z toho všetkého vziať? Sme Slovania a samozrejme, že niet pre nás prirodzenejšieho partnera ako Rusko, jediná krajina, ktorá – hoci ako všetky ostatné ju majú pod kontrolou tvari – sa otvorene hlási k ideám slovanskej vzájomnosti. Od našich politikov také niečo nepočujete ani náhodou. Keď už sa k niečomu hlásia, tak spravidla k anglosaskej USA alebo cudzím, judaistickým princípom servírovaným vo forme kresťanstva. Pre nás, Slovanov, už dlhú dobu „posledných“, prichádza čas, ba už je tu, keď sa „prví stanú poslednými a poslední prvými“. No na druhej strane je pre nás nevyhnuté pristupovať k všetkému na báze prejavovania zdravomyslia. Putin dnes konečne spustil program obnovenia bojaschopnosti ruskej armády. Ruská armáda – napriek všetkej výsmešnej propagande cudzozemcov – im stále naháňa strach. Veď takých zbraní, ako je Škval, môže a má k dispozícii oveľa viac. No nezabúdajme, že nech Putin akokoľvek dnes razantne postupuje za záujmy Ruska, práve on podpísal kontrakt predaja Škvalu Američanom. Rovnako nechal zomrieť všetkých členov posádky potopeného Kurska, teda očividne nebol záujem, aby sa od nich ktokoľvek čokoľvek dozvedel. Nikto za nás nič neurobí a ak sa na cudzincov spoľahneme, zahynieme. No spolu – ako tri prúty Svätopluka – nás neporazia.

A kto to má tie zvláštne ponorky či lietajúce taniere? Vo Védach sa dočítame, že na našej Zemi v morských hlbinách žijú tzv. „Zelení ľudia“, ktorí však nemajú záujem sa kontaktovať s civilizáciou žijúcou na povrchu zeme. Či a za koho vystúpia v nadchádzajúcich udalostiach – rovnako ako kniežatstvo Šambala spod Himalájí – uvidíme asi už nie vo veľmi vzdialenej budúcnosti.

Hoci tento článok by sa mohol zdať mnohým našim čitateľom akosi „od veci“, nie je to celkom tak. Dlhodobo sme bombardovaní výmyslami o tom, že sme zaostalé opice, že môžeme byť radi, ak nám Západ niečo čo i len tak, z milosti, podhodí. A ak už niečo dokážeme, tak jedine pod ich vedením, alebo nanajvýš ak ich kopírovaním. No pravda je úplne iná.

Všetko, čo my, Slovania dokážeme si musíme dobre uvedomovať, lebo nič sa nedeje iba tak, bez príčiny. V USA skúmali, ktorý národ má najviac zaevidovaných principiálnych vynálezov, ktoré zásadným spôsobom pohli svet vo vývoji vpred. Keď sa ukázalo, že vyše 60% z nich urobili Rusi ako národ, tak radšej túto štatistiku – rovnako ako výskum reakcií mozgu na slová v rozličných jazykoch, ktoré vykonal americký Institute of Brain – radšej nezverejnili. My si len doplňme, že zvyšné vynálezy vykonali „ostatní“ Rusi, t.j. bieli ľudia žijúci v ostatných krajinách sveta.

Aby nás držali pod kontrolou, tak nás dlhodobo „kŕmia“ rôznymi lžami a polopravdami, ktoré sú opakované tak často, že sme im už uverili aj my sami. V predvečer globálnych zmien sveta – ktorých také udalosti ako prebiehajú v Sýrii sú iba súčasťou predohry – si musíme dobre uvedomiť, kto vlastne sme a aké sú naše skutočné možnosti. V tejto súvislosti sa pozrime na jeden z mýtov, ktorý nám sústavne podhadzujú západné média, a síce na mýtus o neotrasiteľnej prevahe západného, presnejšie amerického letectva. Začnime s fotografiou amerických letcov, ktorú si urobili svojho času vo vojne v Kórei. Či americkí piloti na fotografii vojnu prežili alebo nie, nevieme. Ale – pre nich – hrozivé varovanie „Aleja Migov“ bola roky ťažkou nočnou morou. Túto im spôsobili oveľa pokročilejšie ruské Migy 15, ktoré prekazili plány Američanov na nastolenie demokracie v Severnej Kórei… žeby známa rétorika? Máte pravdu, používa sa dodnes. No nielen rétorika, ale aj násilné metódy. Migy – a nielen tie – boli a sú úspechom umu a zručnosti Slovanov, teda aj nás a to bez ohľadu na to, že väčšina obyvateľov našej krajiny už ani nevie, čo to znamená byť Slovanom a o Rusoch hovorí ako o „nich“.

Takže, načrime do minulosti vojenského letectva, presnejšie vojenských stíhačiek reaktívnej éry. Prvá sovietska stíhačka so šípovitým krídlom sa začala vyrábať r. 1948 a už o dva roky sa zúčastnila skutočných vzdušných bojov vo vojne v Severnej Kórei. Tu proti nemu stáli americké lietadlá, stíhačka F86 a najznámejší bombardér Druhej svetovej vojny, lietajúca pevnosť B29. Práve tieto lietadlá zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, zrovnali so zemou Tokio, kobercovými náletmi pustošili Nemecko. Všade tam beztrestne rozsievali smrť. No a r. 1950 prišla na radu Severná Kórea, kde však narazili na dovtedy neznámeho protivníka – nezvyčajne dobre manévrovateľnú, pohyblivú stíhačku, ktorá sa s nimi poľahky vysporiadala a straty Američanov začali neočakávane narastať. Tieto neznáme stíhačky lietali s výsostnými znakmi Severnej Kórei, ale odposluch rádiovej komunikácie nenechával Američanov na pochybách – stroje riadili väčšinou ruskí piloti.

38. rovnobežka sa stala hranicou dvoch Kóreí, ale americkí piloti jej dali špecifický názov: Aleja Migov. Vojna v Kórei vošla do dejín ako posledná vojna, kde obe strany používali vo vzduchu taktiku vzdušného boja, t.j. na kórejskom nebi bojovali piloti jeden proti druhému, pričom sa mohli spoliehať výlučne na svoje vlastné letecké majstrovstvo a možnosti svojho stroja. Neskôr nová taktika vzdušného boja a systémy bojového navádzania na cieľ prakticky odstránili vzdušné súboje pilota proti pilotovi. Ciele sa začali zasahovať na veľké vzdialenosti a piloti vidia zakončenie akcie iba na obrazovke svojho radaru. No v kórejskej vojne síce piloti už nevideli svojmu protivníkovi do tváre, ale palubné čísla protivníkov poznali detailne.

Dodnes sa zachovalo iba málo fotografií z tejto vojny na strane jej ruských účastníkov, pretože piloti mali prísne zakázané sa fotiť, no naproti tomu americkí piloti pózovali kde sa len dalo. Všade vyjadrovali presvedčenie, že problém pre nich neprijateľného socialistického systému v Kórei je možné vyriešiť pomocou bômb.

Kórejská vojna bola špecifická aj tým, že tento ozbrojený konflikt sa stal stredobodom záujmu troch veľmocí – ZSSR, Číny a USA. To, že vo vojne bojovali sovietske letecké esá nebolo pre Američanov tajomstvom, ale v Rusku boli tieto informácie utajované celých 50 rokov, pretože presne na toto obdobie sa piloti podpismi zaväzovali nič neprezradiť.

Čo to však vlastne primälo ZSSR bojovať proti nedávnym spojencom, a to ešte na území iného štátu? Aby sme to lepšie pochopili, musíme sa vrátiť o veľa rokov nazad. Cisárske Japonsko r. 1905 úplne obsadilo a okupovalo Kórejský polostrov. Táto krutá a ponižujúca okupácia trvala 40 rokov a skončila sa až koncom Druhej svetovej vojny. Japonská krutosť nepoznala hraníc ani zľutovania. Dobové fotografie svedčia o nesmiernej krutosti ešte aj po toľkých rokoch:

Kórea bola oslobodená r. 1945 Sovietskou a Americkou armádou. ZSSR kontroloval Sever krajiny a USA Juh, čo sa dialo na základe podpísanej dohody, ktorá vymedzovala zóny okupácií, pričom hranicou sa stala práve 38. rovnobežka. Takto r. 1948 vznikli dve samostatné kórejské vlády, pričom na Juhu sa dostal k moci bývalý profesor Washingtonskej univerzity Lisenman a na Severe Kim Ir Sen, bývalý partizánsky veliteľ a predtým dôstojník Sovietskej armády, ktorý svoju prvú oficiálnu vládnu návštevu r. 1949 nasmeroval práve do Moskvy. Tu podpísal so Stalinom dohodu o ekonomickej a kultúrnej spolupráci medzi oboma krajinami, no súčasťou dohody bola aj tajná doložka o vojensko-technickej pomoci pre kórejskú armádu. Kórejský vodca reálne predvídal, že protiklady Severu a Juhu sa skončia otvorenou vojnou, ale armáda Severnej Kórei bola veľmi slabo vyzbrojená a v podstate to boli iba včerajšie partizánske oddiely. No na druhej strane to bola sila, ktorá bola schopná ubrániť svoje pozície na Ďalekom východe. Do Severnej Kórei boli vyslaní sovietski vojenskí špecialisti a začali sa aj dodávky moderných tankov, diel, automatov. No predovšetkým bola potrebná reaktívna stíhačka, keďže potenciál vrtuľových stíhačiek sa vyčerpal v polovici 40-tych rokov skoro úplne. Svetové letectvo už vstúpilo do novej, reaktívnej éry.

Projekt reaktívneho lietadla sa začal v ZSSR ešte pred vojnou r. 1941 a viedli ho konštruktéri Alexander Berezňak a Alexej Bisaj, ktorí aj postavili prvý funkčný sovietsky reaktívny stíhač – B1. Dosahoval rýchlosť 800 km/hod, mal dolet 15 minút a výzbroj 2x 20 mm palubné delo ŠVAK. Bolo to drevené lietadlo vybavené reaktívnym motorom na kvapalný pohon. Prvý raz vzlietol 15. mája 1941 a pilotoval ho Gregorij Bachčevadžej. Tento deň je preto možné právom považovať za deň zrodu sovietskeho reaktívneho letectva.

Postup fašistov si však čoskoro vynútil evakuáciu za Ural, kde skúšky naďalej pokračovali. Lety boli mimoriadne nebezpečné najmä preto, lebo neboli žiadne skúsenosti v tejto oblasti. Preto ani nie je prekvapením, že v marci 1943 sa pri jednom zo skúšobných letov odohrala katastrofa, čo na čas prerušilo testy.

Vývojové práce však pokračovali a konštrukčná kancelária A. Mikojana a M. Gureviča (odtiaľ skratka MIG) zakončila práce nad novým reaktívnym stíhačom s názvom MIG 9, ktorý bol hotový r. 1946. Lietadlo úspešne prešlo všetkými skúškami a mohlo ísť do sériovej výroby. Jeho parametre boli: rýchlosť 911 km/h, dolet 800 km, výzbroj 1x kanón kalibru 37 mm a 2x kanóny kalibru 23 mm.

Nezávisle od nich v tom istom roku ukončil novú verziu svojho reaktívneho lietadla aj A. Jakovlev, ktorá vychádzala z jeho staršieho stíhača JAK 3, pričom nové lietadlo dostalo názov JAK 15. Lietadlo nebolo také dobré ako MIG 9, no Jakovlev bol poradcom Stalina pre stíhacie letectvo, a preto JAK 15 postúpil do vzdušných síl ZSSR. Jeho parametre: rýchlosť 805 km/hod, dolet 720 km, výzbroj 2x 23 mm kanóny.

Sovietski konštruktéri však už vtedy pochopili, že pre vysoké rýchlosti je potrebné zmeniť konfiguráciu krídel, pretože priame krídla ako koncepcia už zastarali. Začali hľadať správny uhol pre šípovité krídla. Tu boli zase prví Mikojan a Gurevič, ktorých MIG 8 ešte v r. 1945 úspešne vzlietol s novou koncepciou krídel, hoci to nebolo reaktívne lietadlo. Zároveň už prebiehali intenzívne testy v aerodynamických tuneloch. Úspech sa dostavil rýchlo a ukázalo sa, že šípovité krídla sú veľmi efektívne.

Prvým reaktívnym lietadlom so šípovitými krídlami bol úspešný LA 15 konštruktéra Lavočkina, ale prvým sériovo vyrábaných sovietskym lietadlom sa nestalo. Prakticky v tom istom čase pracovali Mikojan a Gurevič na podobnom stroji, no konštruktérom chýbal dostatočne výkonný reaktívny motor. A v tomto okamihu osud MIGu úspešne zmenila náhoda.

Mikojan v tom čase navštívil továreň na výrobu reaktívnych motorov Rolls Royce vo Veľkej Británii a žartom navrhol majiteľovi firmy, aby si zahrali partiu biliardu. Mikojan navrhol, že ak vyhrá on, tak Angličania podpíšu kontrakt na dodávku motorov d ZSSR, ale ak prehrá, tak z kontraktu nebude nikdy nič. Mikojan vyhral.

Kontrakt podpísali, ale Angličania odmietli dodať technológiu výroby lopatiek turbíny, ktoré musia vydržať teplotu viac ako 1 000°C. Sovietskym vedcom sa však podarilo tento problém vyriešiť samostatne.

30. decembra 1947 vzlietol na svoj prvý let MIG 15. Skúšobný pilot Ivan Ivaščenko bol úplne unesený možnosťami stíhačky. Parametre MIGU 15 boli: rýchlosť 1 076 km/hod, dostup 15 500 m, dolet 2 520 km. Výzbroj 1x 37 mm kanón a 2x 23 mm kanóny. Lietadlo malo hermeticky uzavretú kabínu, katapultové kreslo a už sa blížilo ku zvukovej bariére. Vykazovalo ohromujúce vlastnosti, napríklad originálna konštrukcia lafety umožňovala jednému človeku prezbrojiť lietadlo aj v najnepriaznivejších poľných podmienkach. Bolo jednoduché a neobyčajne perspektívne. Piloti, ktorí predtým nikdy nelietali na reaktívnych strojoch si ho osvojovali len za niekoľko dní.

Na lietadlo sa dali upínať aj doplnkové palivové nádrže a už bolo odskúšané aj tankovanie počas letu, čo bol revolučný pokrok v konštrukcii lietadiel. Sériová výroba MIG 15 sa začala v ZSSR r. 1948.

38. rovnobežka sa v tom čase už stala miestom ostrých pohraničných konfliktov a situácia sa vyhrocovala každým dňom. Prezident Juhu Lisenman už začal otvorene hovoriť o pripravenosti jeho armády riešiť problém nepokorného Severu na bojovom poli za pomoci USA.

V tom čase sa nutne už začali tajné konzultácie Stalina a Mao Cetunga, pretože Čína nebola ochotná sa prizerať agresivite Juhu a USA. ZSSR začal veľkoplošnú prípravu severokórejskej armády, ktorá začala dostávať najmodernejšie sovietske zbrane. V tom čase na vojenských základniach USA v plnom prúde prebiehali skúšky reaktívneho stíhača F 86, ktorý prvý raz vzlietol v októbri 1947, čo bolo v podstate v tom istom čase ako MIG. Americká stíhačka mala identickú šípovitosť krídel – 35° – ako MIG, no jeho výzbroj bola chudobnejšia: 6 guľometov kalibru 12,7 mm. Parametre F 86 SABRE: rýchlosť 967 km/hod, dolet 1 700 km.

Stíhač vstúpil do sériovej výroby v máji 1948, teda skôr ako MIG 15 a Američania na ňom dosiahli prvé svetové rekordy v rýchlosti – 1 080 km/hod. Lietadlo postúpilo do výzbroje USA r. 1949. Američania ho považovali za neprekonateľný unikát svojej triedy a Ministerstvo obrany USA vkladalo do neho veľké nádeje. Práve vtedy prezident Thruman prijal novú doktrínu USA, t.j. že USA budú na ľubovoľnom mieste na Zemi, bez ohľadu na to, či ide o životne dôležité záujmy USA alebo nie, vždy stáť proti ZSSR. Naozaj mierumilovná krajina…

Severokórejský prezident vtedy vydal rozkaz na útok na juh. Útok bol taký rozhodný, že armáda Južnej Kórei bola za 2 mesiace zničená a Severná Kórea dostala pod kontrolu 95% celkového územia Kórei.

USA na svoj Deň nezávislosti vstúpili do vojny proti Severu, ale jediná americká divízia, ktorá bola vtedy umiestnená na území Kórei, bola po vyhlásení vojny Američanmi obkľúčená a zničená. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN bola Severná Kórea 15. septembra vyhlásená za medzinárodného agresora a v Ičchone došlo k vylodeniu silného výsadku o počte 50 000 vojakov aj s delostrelectvom a tankami, pričom výsadok z mora zaisťovalo 300 vojenských plavidiel USA. Útoku sa zúčastnilo 15 krajín NATO. Invázna armáda sa vklinila medzi postavenia vojsk Severnej Kórei a rozťala ich na dve časti. Polovica sa dostala do obkľúčenia a druhá v bojoch ustupovala k 38. rovnobežke.

Vo vzduchu kraľovalo americké letectvo a zásadným spôsobom podporovalo úspech pozemných vojenských operácií. Položenie armády Severu sa stalo hrozivým. Kim Ir Sen okamžite napísal listy Maovi aj Stalinovi, v ktorom ich informoval, že nepriateľské vojská sa priblížili k 38. rovnobežke. V okamihu ich prekročenia Severná Kórea bude už nevyhnutne potrebovať priamu vojenskú pomoc zo zahraničia. Pretože proti Severnej Kórei nastúpila mnohonárodná armáda, tak Kim Ir Sen tiež požiadal o zostavenie dobrovoľníckych síl z Číny a ostatných krajín socialistického bloku. Mao prehlásil, že účasť čínskych vojsk v takejto vojne značne pozdvihne autoritu Číny na medzinárodnej aréne a do Kórei vyslal bezprecedentný korpus 250 000 čínskych dobrovoľníkov. No čínske vojská nevyhnutne potrebovali podporu zo vzduchu, preto Mao požiadal o pomoc Stalina. Stalin reálne chápal vývoj situácie ako možnosť začiatku novej svetovej vojny, ale práve preto odsúhlasil podporu Maovi. USA sa totiž už do vojny priamo zapojili a ZSSR a Čína mali podpísanú dohodu o vzájomnej pomoci, a preto bol pripravený vystúpiť na strane Maa. Ak už mala nastať nová svetová vojna, tak podľa slov Stalina „radšej teraz, kým japonský militarizmus ešte nezodvihol hlavu a nemôže nastúpiť na strane USA“.

Čínska dobrovoľnícka armáda prekročila 38. rovnobežku a bezodkladne vstúpila do bojov. Veliteľ inváznych vojsk NATO, generál McArthur, poslal americkému prezidentovi tajnú správu, kde ho požiadal o zahájenie jadrového útoku na ZSSR a Číny. Nositeľom atómových bômb sa mal stať už overený nosič B 29. Svet sa ocitol na okraji jadrovej vojny.

Parametre bombardéra B 29: rýchlosť 570 km/hod, dostup 9 700 m, dolet 6 550 km, výzbroj 12x 12,7 mm guľomety, náklad bômb: 9 070 kg. Rok výroby: 1943. V ZSSR bolo dobre známe, že dolet B 29 umožňuje dosiahnuť územie ZSSR. Preto bolo treba túto hrozbu nevyhnutne zastaviť čo najďalej od územia ZSSR, najlepšie priamo v Kórei. Čas na dlhé rozmýšľanie nebol.

V ZSSR zostavili leteckú divíziu špeciálneho určenia, v ktorej boli väčšinou najskúsenejší piloti, účastníci II. svetovej vojny. Mladí piloti boli pribratí len po dôkladnom absolvovaní školenia o materiálnej časti protivníka a zároveň museli vynikajúco lietať na MIGu. Letecká formácia USA mala v Kórei 1 200 lietadiel rôznych tried. Koľko tam bolo naozaj vyslaných MIGov nie je dodnes odtajnené. No jedno je isté. Objavenie sa neznámeho MIGu v Kórei spôsobili americkým pilotom ŠOK. Novopríchodzí nepriateľ sa okamžite etabloval a každý MIG zostreľoval po niekoľko amerických lietadiel. Do bojov sa zapojili aj severokórejskí piloti, no úroveň Kórejcov a Rusov bola neporovnateľná. Výsledná štatistika leteckého súboja MIG 15 a SABRE je 1:3 v počte zostrelených lietadiel. Teda žiadna dominancia amerického lietadla nad ruským sa nikdy NEKONALA. V podstate nastal úplný opak.

Ťažká letecká vojna sa rozpútala na jeseň r. 1951. Mimoriadne ťažké boje prebiehali pri moste cez rieku Jongzian. Na zničenie tohto bodu vyslalo americké velenie 48 bombardérov a 100 stíhačiek, čo bol bezprecedentne masívny letecký útok. Ešte počas letu k cieľu boli americké lietadlá napadnuté MIGmi, ktoré zostrelili 12 „Super fortress“, pričom samotní Američania hovoria o strate 27 lietadiel. Viac ako 100 letcov padlo do zajatia. Presné číslo padlých dodnes zamlčujú obe strany. 10. október 1951 vošiel do dejín ako Čierny utorok amerického letectva. Tri nasledujúce mesiace sa Američania ani neukázali na kórejskom nebi. No a Rusi v tomto boji NESTRATILI ANI JEDINÉ LIETADLO! Američanom sa nebo už nikdy nepodarilo ovládnuť, lebo tam sa pevne udomácnili MIGy a sovietski piloti.

Veľké straty prinútili Američanov zvýšiť počet Sabres, ale tento vo všetkých ukazovateľoch s MIGom prehrával, bol ťažší a pomalší ako MIG. Navyše, MIG mal pre nich neuveriteľnú palebnú silu. Kanóny MIGu nedávali Američanom spávať. Ako zvyčajne – u Anglosasov – pomohla im zrada. Vypísali veľkú odmenu za „prinesenie“ MIGu a jeden vojenský pilot Severnej Kórei lákadlu neodolal a pristál s MIGom na juhokórejskej leteckej základni. Američania mu vymenili výsostné znaky a sústredili sa na jeho detailnú analýzu.

Efektivita a jednoduchosť kanónov MIGu šokovala amerických špecialistov. Prevaha MIGu nad Sabre bola očividná. Aby posúdili letové vlastnosti MIGu, povolali do Kórei najlepšieho amerického pilota Chucka Yeagera. Tento pilot ako prvý na svete prekonal zvukovú bariéru r. 1947. No podľa jeho vlastných slov, za najvýznamnejšiu udalosť svojho života považoval svoj prvý let na MIGu. Vyhlásil, že on bude na ňom lietať rýchlejšie a vyššie ako Rusi. Výsledky porovnávacích skúšok boli pre Američanov málo potešujúce. MIG prekonal americký stíhač vo všetkých parametroch: rýchlosti štartu, manévrovateľnosti, maximálnej výške letu. Nemal vo svete obdobu.

Práve Yeager odporučil americkým pilotom NEVSTUPOVAŤ do vzdušných bojov s MIGmi. Američania síce rozhodli o početnom navýšení Sabres, ale v tejto fáze vojny už americké bombardéry vôbec nevzlietali.

Druhá vlna amerických neúspechov proti MIGom už prinútila americké velenie akceptovať fakt, že proti MIGom nebudú úspešní už nikdy. Vojna sa začala schyľovať ku koncu.

Aleja MIGov prežila pád Berlínskeho múru a existuje dodnes. Stíhačka MIG 15 prinútila vládu USA si uvedomiť, že pomocou letectva na územie ZSSR jadrové bomby nedostanú.

Americká „dominancia“, presnejšie dominancia amerických metód ani zďaleka neskončila. Ďalším medzníkom bola vojna vo Vietname, kde MIG 21 opäť deklasoval Američanov. Vo Vietname však už bojovali nie ruskí, ale vietnamskí piloti. Celkový výsledok zostrelených vietnamských a amerických lietadiel ostal ten istý – na jeden zostrelený MIG pripadajú 3 americké lietadlá.

Ďalším medzníkom vo vývoji bol MIG 25. Američania ponúkli MILIÓN amerických dolárov tomu ruskému pilotovi, ktorý s MIG 25 pristane na americkej základni. Znova jeden zradca neodolal a pristál na vojenskej základni v Japonsku. Ruskí konštruktéri potom už mohli len z diaľky sledovať, ako sa drak F 15 začal nápadne podobať na drak MIG 25. MIG 25 musel byť tým pádom nahradený novším modelom. Tento oveľa lepší následník prišiel v podobe MIG 31.

27. marca 1999 vzlietol z vojenskej základne Avian v USA super neviditeľný stíhač F 117 STEALTH. Jeho výzbroj mu umožňuje ako neviditeľnému zasadzovať devastujúce údery vysoko presnými zbraňami na vzdialenosť stoviek kilometrov.

Ešte nikomu sa dovtedy nepodarilo vo vzdušnom boji zostreliť toto lietadlo. No ako hrom z jasného neba zazvučal jeho pilotovi varovný signál o útoku vedenom na neho – super amerického hrdinu. To posledné, čo katapultujúci sa pilot videl bola dravá silueta srbského MIG 29.

Hneď po skončení vojny v Juhoslávii požiadala americká armáda o obrovské zdroje na vývoj nového lietadla pre americkú armádu. Pred Senátom musel vrchný veliteľ amerického letectva priznať, že na základe letových charakteristík moderné americké stíhačky značne zaostávajú za MIG 29 a nijaká elektronika nedokáže vykompenzovať tento nedostatok v skutočnom boji. Takto vznikol F 22 Raptor. Ruská stíhačka lieta tak – podľa slov amerického veliteľa – ako keby pre ňu neplatili zákony gravitácie.

Rok 1965 bol význačný tým, že do otvoreného kozmického priestoru vstúpil prvý človek – Alexej Leonov. No svetové média začali ukazovať úplne iné zábery – americké, „hrdinské“, bombardovanie Vietnamu. Aj kvôli krutosti Američanov v tejto vojne – ktorá stála Vietnamcov 3 milióny mŕtvych, pričom samozrejme, toľko vojakov vietnamská armáda nikdy nemala – padlo v ZSSR pomerne rýchlo rozhodnutie o poskytnutí vojensko-technickej pomoci Severnému Vietnamu.

V apríli r. 1966 boli do služby vietnamskej armády nasadené prvé MIGy 21. Proti ním stáli americké stíhačky Phantom 2. Tieto lietadlá už predstavovali koncepciu leteckého boja vo forme jednorazového leteckého útoku. Blízky boj považovali Američania za prežitok minulosti.

Phantom mal dokonalejší radar a rakety, MIG bol zase ľahší a pohyblivejší, čo sa nakoniec ukázalo ako rozhodujúca vlastnosť. Od mája do decembra 1966 zostrelili vietnamskí piloti 47 amerických lietadiel, no Američania iba 12 vietnamských. 27. novembra 1969 získala KGB informáciu, že v USA rozhodli o dodaní nových lietadiel – F 15 a F 16, ktoré mali zvýšené manévrovateľné možnosti a – samozrejme – mali byť najlepšie na svete.

Ako reakcia na tento krok Američanov bolo v ZSSR skonštruované úplne nové lietadlo, ktoré dostalo názov MIG 29. Požiadavky armády na toto lietadlo bola vysoká rýchlosť, ale zároveň taká dobrá manévrovateľnosť akou sa vyznačujú športové lietadlá. Na takéto požiadavky už nebola vhodná žiadna v dovtedajších aerodynamických koncepcií.

Jeden zo spoluautorov nového MIGu, akademik Ruskej Akadémie Vied Georgij Biušgens, vtedy objavil úplne novú a originálnu cestu. Objavil jav, ktorý unikol americkým vedcom, keď konštruovali svoje lietadlo novej generácie. Okrem iného je využitie tohto javu viditeľné v známej schopnosti ruských lietadiel – a zároveň vynikajúco pripravených pilotov – vykonávať napríklad známu „kobru“, t.j. lietadlo má schopnosť sa v podstate zastaviť na mieste, ale nespadne. Tu sa dá spomenúť aj krédo firmy MIG: dobre lieta len to lietadlo, ktoré je aj pekné. MIG je v podstate malé lietadlo – má len 11 ton – takže umiestniť na ňom všetku potrebnú výstroj a výzbroj bol ťažký oriešok. No problém bol vyriešený a MIG 29 okamžite pritiahol enormný záujem Západu. 20. augusta 1977 dostal vrchný veliteľ letectva USA prísne tajnú správu takéhoto znenia: „Náš satelit zaznamenal úplne neznáme lietadlo, objekt dostal kódový názov RAM-8.“

O preletoch amerických satelitov samozrejme v ZSSR vedeli, a preto na lietadlo dávali fantómový nos a podobné masky. Keď MIG 29 prišiel r. 1983 do výzbroje, vyznačoval sa mocnou výzbrojou a obdivuhodnou manévrovateľnosťou. Lietadlá dostali všetky štáty Varšavskej zmluvy. Maximálna rýchlosť lietadla je 2 500 km/hod a dolet 1 800 km. Má vzletovú hmotnosť 15 ton a tzv. ťahovyzbrojenosť 1,52. MIG 29 môže plniť všetky funkcie bojového lietadla, ale v blízkom boji nemá rovného dodnes. Je predovšetkým určený na rýchle ovládnutie vzdušného priestoru. Na tento boj má najlepšiu raketu na svete na krátke vzdialenosti – R73. Má 30 mm kanón, ktorý je schopný vystreliť všetkých 150 nábojov na palube za 7 sekúnd. Jeho zameriavací komplex umožňuje mimoriadne presné navádzanie na cieľ. Ani pri plnom naložení a plnej výzbroji nemá nijako obmedzenú manévrovateľnosť, pričom v žiadnom režime nemá nijaké obmedzenie na odpal akejkoľvek rakety. Jeho vysoko intelektuálna elektronika a radarový systém umožňujú súčasne sledovať niekoľko cieľov a automaticky vyberať ten najnebezpečnejší. Je vybavený opticko-kvantovou rádiolokačnou stanicou, ktorá je pomocou laserového lúča schopná odhaľovať ciele a navádzať rakety na cieľ, no na rozdiel od radarov nevydáva žiadne vlnenie, čo umožňuje skryté navádzanie na cieľ. Nič ani podobné americké lietadlá nemali. Systém je napojený na prilbu pilota a umožňuje navádzanie len otáčaním hlavy. Už prvé modely mali televízny display, ale vzhľadom na zložitosť systému väčšinu informácií spracovával palubný počítač.

Američania pokračovali vo svojom ponímaní „vývoja“ a rovnako vypísali odmenu pre toho pilota, ktorý preletí s lietadlom na ich stranu a umožní im ho preskúmať. Toto sa znovu stalo 18. mája 1989 v Gruzínsku, kde letec Alexander Zurin pod zámienkou oslavy narodenia svojho syna pohostil na základni kolegov tortou, v ktorej bol uspávací prášok. Po jeho zaúčinkovaní rýchlo nastúpil do lietadla na stojanke a odletel do Turecka – let trval len 15 minút. V odlete mu ešte chcel zabrániť strážny na stojanke, no toho pilot postrelil. Toto lietadlo bolo túžobným cieľom mnohých západných spravodajských služieb, takže Američania okamžite vyrazili na miesto, aby sa lietadla zmocnili. No neočakávane zareagovala turecká vláda, ktorá sa obávala následkov a lietadlo vrátila už na druhý deň. No čoskoro prišiel rozpad ZSSR a smutne slávna „Perestrojka“, následkom ktorej sa USA aj tak k lietadlám dostali. Roku 1991 boli do USA odpravené 2 MIGy na skúšky, pričom zároveň prebehli vo Francúzsku testy MIGov na bojové nasadenie. Z 50 cvičných vzdušných bojových súbojov medzi MIG 29 a F 15 vyhral F 15 IBA JEDEN JEDINÝ!

20. augusta 1992 oznámilo Ministerstvo obrany USA náčelníkovi Štábu leteckých síl USA toto: „MIG 29 má z pohľadu manévrovateľnosti a systému navádzania výzbroje unikátne vlastnosti, čím jednoznačne prevyšuje F 15 v blízkom vzdušnom boji. Toto lietadlo je prakticky predstaviteľom nového pokolenia bojových lietadiel“.

Od mája 1995 je niekoľko lietadiel MIG 29 zahrnutých do bojovej služby systému rýchlej reakcie NATO v Európe.

V prvých dňoch útoku na Juhosláviu srbské Migy 29 v nerovnom boji proti viac ako DESAŤNÁSOBNEJ presile dokázali vzlietať a zostreľovať lietadlá NATO – na ich konte sú stíhačky F 16, F 18, Mirage a aj F 117 Stealth, čo sa ešte nikdy predtým nikomu nepodarilo.

Pretože MIG 29 sa dostal do rúk NATO, muselo sa znovu – a to už po koľký raz – pristúpiť jednak k jeho modifikáciám, jednak k vývoju úplne nového lietadla, čo sa opäť podarilo. Už iba tieto modifikácie MIG 29 – podľa ohodnotenia západných expertov – zvýšili jeho bojovú efektívnosť 3,5x!

Mig 29 doslovne predbehol čas. Je to jediné lietadlo na svete, ktoré bezo zmeny prešlo do 5. generácie bojových lietadiel podľa kategorizácie, ktorú používa Rusko a USA.

Na okraj poznamenajme, že v Rusku existuje viac firiem, ktoré dokážu vyrábať moderné vojenské technológie, vrátane moderných bojových lietadiel. V Rusku už  konečne beží program prezbrojovania armády vo všetkých druhoch zbraní. Pozrime sa letmo na to, čo to tak vydesilo Američanov, že sa pustili do veľkej ofenzívy proti Putinovi. Veď na druhej strane, informácie o „spravodlivých“ amerických zbraniach sú k dispozícii všade. Otázkou len ostáva, čo nám to vlastne podsúvajú naše „slobodné“ médiá“? Ako to, že im „unikajú fakty“ medzinárodného vývoja, no neujdú im detaily našich „celebrít“? Prečo Rusko aj s Čínou reagujú tak, ako reagujú? Žeby sme boli taká veľmoc, že nás – veď máme  amerických kámošov – nič neohrozí? Pre tých, ktorí vedia rusky nebude problémom zistiť, aký to program spustil Putin a na čo Rusko pripravuje. Rovnako nám uniká veľkosť a dôležitosť dnešnej Číny a jej spoločných vzťahov s Ruskom. Koho a prečo sa obávajú, že musia konať tak, ako konajú?

V rámci modernizácie ruskej armády sa letmo pozrime na letecké sily. Do armády už aktuálne vstupujú napríklad tieto lietadlá:

Suchoj T50

Je to jediný konkurent na svetovom trhu americkému F22 Raptor. Je 30% lacnejší a 2 (dve) tony ľahší. Je 1,5 násobne rýchlejší ako Raptor. Má dolet 4 300 km bez potreby dodatočného tankovania, Raptor potrebuje podvesnú nádrž už po 2 500 km. Na štart potrebuje T50 350 metrov, Raptor 915 metrov.

SU 35

V cyber-súboji s americkým F35 pred očami amerických generálov zostrelil F35. Maximálna rýchlosť 2 500 km/hod, F35 1 700 km/hod. SU35 má dolet 3 600 km, F35 2 200 km. Na každý podvesník môže upnúť raketu, naraz môže zamerať a zostreliť 12 nepriateľských lietadiel. Za 5 výletov vypustí 60 rakiet.

MIG 35

Mnohocieľová univerzálna stíhačka. Nový radar umožňuje odhaliť ciele na 250 km. Má zameriavacie systémy 5. generácie.

Frontový bombardér SU 34

Hrdina vojny v Osetsku z r. 2008. Ukrajinský prezident Juščenko lacno predal Sakašvilimu protilietadlové komplexy BUK 111 a výkonný radarový systém 36D6. Tento odhaľoval ruské lietadlá a BUK po nich strieľal. SU 34 vytvoril pre radar prekážku a pri zásahu na 3. deň vojny ho zničil, čím odstavil protivzdušnú obranu Gruzínska.

Mohli by sme spomenúť ešte vrtuľník Mi28K nazývaný aj nočný lovec či lietajúci tank. Je to hlavný útočný vrtuľník ruskej armády. Vo výzbroji má aj tankové delo 2A42 s rýchlosťou 800 výstrelov za minútu. Americký Apache AH-64 dokáže strieľať iba 625 výstrelov za minútu.

Ďalším je vrtuľník KA52 Aligátor, následník Čiernej gule. Je to veliteľský stroj typicky vedúci letku Mi28 v letectve alebo námornej pechote. Okrem iného dokáže unikátnu ukážku vysokej pilotáže – vie krúžiť ako „kolotoč“ okolo cieľa (napríklad tanku) a neprestane ho ostreľovať.

Nedivte sa, ak ste o tom, kto zostrelil americké F 117 doteraz nepočuli pravdu. USA takéto informácie neposkytuje s radosťou. Napriek tomu môžeme s hrdosťou povedať, že naše, slovanské umenie, zručnosť a majstrovstvo nijako nezaostáva za tými najpoprednejšími výdobytkami moderného sveta. V skutočnosti nie my ich, ale oni nás kopírujú, no keďže majú v rukách médiá, tak nás ešte aj systematicky klamú. A nedivte sa, že sa strašne boja nastúpiť proti nám do otvoreného boja. Robia všetko pre to, aby nás zničili zákerne, od chrbta. No je tu náš čas, je rad na nás. Či prevezmeme odkaz našich Predkov a vydržíme, alebo definitívne zapadneme do zabudnutia dejín je v našich rukách, nie médiách kontrolovaných tvarmi. Naši Predkovia hovorievali, že dnešná mládež sú bojovníci zajtrajška. Ak sa však pozrieme na našu mládež uvidíme, či sa naozaj nemusíme obávať zajtrajška… lebo hoci väčšinu biomasy stačí „kŕmiť“ novinkami zo sveta celebrít, rozmýšľajúci človek už určite vidí iné súvislosti.

Ešte pred tým, ako prejdeme k hlavnej téme článku by sme vás radi upozornili chystanú zmenu. V blízkej budúcnosti vynovíme našu stránku. Nová stránka bude síce aj na tejto, pôvodnej doméne, ale už dnes sa môžete na ňu pozrieť. Nájdete ju na www.vedy.in. Hoci je to indická doména, je na nej uložený nový návrh. Už obsahuje všetky články, ktoré sú tu, ale nie všetky súčasti sú už plne funkčné. Ako sme sľúbili, bude tam aj internetový obchod – oberegy, kummiri, knihy, videá a podobne. Postupne budeme našu ponuku rozširovať, pričom týmto postupne zahajuje aktivitu naše občianske združenie Sláva a budeme častejšie ako doteraz vykonávať aj prednášky na tému slovanskej védickej kultúry, bojových umení a zabezpečovať aj ďalšie, s našou prastarou kultúrou súvisiace veci. Zároveň vás prosíme, aby ste v prípade, že nájdete na našej novej stránke nedostatky, či máte nejaký nápad, ktorý by ju ešte vylepšil, aby ste nám tieto návrhy posielali. Zároveň ďakujeme tým, ktorí už takúto aktivitu prejavili.

Dnes sa pozrieme na problematiku, ktorá je už dávno súčasťou nášho každodenného života, ale väčšina ľudí ju nevidí. No a tí, ktorí cítia, že čosi nie je v poriadku ostávajú osamotení, pretože nikto im neverí. Problémom je, že keď aj viacerí ľudia sa spoja a snažia niečo urobiť, nevedia ako a proti čomu bojovať. K týmto javom patria rôzne nevysvetliteľné a nepredvídateľné zmeny osobnosti, samovraždy, vraždy nielen cudzích ale aj vlastných členov rodiny vrátane detí, vystrieľanie žiakov v školách či náhodných okoloidúcich na miestach, kde je veľká hustota prechodiacich, cestujúcich, či nakupujúcich a podobné udalosti. Pod tieto udalosti sa podpisuje celá rada príčin, ale jedna z najvážnejších je používanie psychotropných zbraní. Vysoká úmrtnosť na základe takýchto „skratov“ je napríklad dnes v Srbsku. Že o tom „slobodné médiá“ nehovoria? Je to ešte vôbec pre niekoho z našich čitateľov prekvapenie? Jedno si pamätajme hneď od začiatku – zomierame pod účinkom nasadenia zbraní, ktorými nás systematicky vyhladzujú. Ako sa nazýva stav, keď obyvateľstvo krajiny zomiera pod účinkom zbraní cudzincov? A mení niečo na veci, že o existencii takýchto zbraní verejnosť ani netuší? Nuž, dlhodobo osvedčený a najlepší spôsob ako niečo utajiť je presvedčiť ľudí, aby tomu neverili. Potom ľahko dosiahne daná skupina to, čo chce, a to bez stôp a dôkazov. A takýto ľudia a skupiny existujú. Kto tomu neverí, zbytočne číta stránky ako je naša. Ale zdravomysliaci človek musí vedieť, že ak je nás už len 2,7% na Zemi, tak to nie je „samé od seba“.

Ako príklad na vysvetlenie podstaty nasadenia psychotropných zbraní použijeme informácie, ktoré pred časom priniesol jeden ruský televízny kanál. Ide o udalosť, ktorá sa odohrala pred viac ako 15 rokmi, takže dnes už nepodlieha utajeniu.

Jednej noci v zime roku 1993 sa o pol tretej v noci zobudil na chlad vo svojom byte generálmajor KGB Boris Rodnikov, ktorý bol v rokoch 1991-93 Prvým zástupcom Náčelníka Hlavného Riadenia Ochrany Prezidenta. Zhrozený uvidel, ako jeho žena stojí na parapete dokorán otvoreného okna a chystá sa urobiť krok vpred. V poslednej sekunde k nej priskočil, zachytil ju a zabránil jej vyskočiť. Generál Rodnikov je expertom v oblasti používania extrasenzorických subjektov, či skrátene a populárne hypnózy pre oblasť získavania informácií. V okamihu vedel, že jeho žena takto nekonala prirodzene, ale že sa dostala pod vplyv psychotropnej techniky. Musíme vedieť ďalšiu dôležitú vec. Hoci spravodajské služby používajú rôzne typy „šamanov“, hypnotické médiá a podobné „klasické“ metódy, dnes už najšpičkovejšie spravodajské služby používajú špeciálne prístroje, s ktorými dokážu také veci, že – podľa vyjadrenia odborníkov – hoci šamani, čierni mágovia a podobné subjekty dokážu strašne veľa, moderná technika už „naháňa strach aj im“.

Generál Rodnikov nebýva v Moskve, ale v malej dedinke v jej blízkosti. Hneď ráno vyslal operatívnu skupinu, aby vyšetrila prípad. V procese vyšetrovania vysvitlo, že v tichej uličke oproti jeho domu (býva v menšej bytovke) parkovalo v noci auto patriace americkému veľvyslanectvu tak, že z auta bol priamy výhľad na okná jeho spálne. Či už pôsobil z jeho vnútra človek, alebo bola použitá špeciálna aparatúra, sa zistiť už nedá. No išlo o zámernú, profesionálne vedenú akciu.

Vyšetrovaním bolo overené, že išlo o americkú pomstu schopnému generálovi za to, že rok predtým – v roku 1992 – prekazil starostlivo pripravený americký plán, ktorého cieľom bolo doviesť do ozbrojeného konfliktu Rusko a Čínu. Vzájomný vojenský konflikt dvoch najväčších konkurentov USA by viedol k ich veľmi rýchlemu oslabeniu a definitívnej dominancii USA.

Dnes už iba bioroboti (pod vplyvom svojho programu) nevidia, že existuje čosi nekonečne obrovské, čosi, kde dokážu niektorí ľudia odchádzať a aj sa vracať, čosi, v čom nieto ani času ani vzdialeností. Presne nevieme, čo to je, ale dávame tomu rôzne názvy – kolektívne bezvedomie, astrál, informačné pole, ale aj mnohé iné. Nevieme si to – vo Svete  Javi – predstaviť, ako si nevieme predstaviť nekonečno. Ale musíme vedieť, že okrem jednotlivcov, ktorí žijú medzi nami a vidia energie, okrem šamanov, volchvov, čiernych mágov a podobných subjektov, do tohto informačného poľa vstupujú – a to už rutinne – aj spravodajskú služby, skrz rôznych subjektov, najčastejšie v stave hlbokej hypnózy. Ak ste niekedy už stretli takýchto ľudí, tak viete o čom je reč. Nuž a tí, ktorých zamestnávajú spravodajské služby sú experti ďaleko nad schopnosťami takýchto, inak veľmi výnimočných a vzácnych ľudí. Títo ľudia už majú aj odborné názvy. Napríklad „stalker“ je ten, kto dokáže odísť do Inosvetia a aj sa vrátiť. Extrasenzoricky mimoriadne nadaný človek, ktorého používajú na ťažké úlohy v hlbokej hypnóze sa nazýva „sleeper“, pričom samotný jav bytia mimo telo je už bežne označovaný ako OBE (Out of Body Experience).

Generál Rodnikov dal pokyn, aby sa operátor jeho skupiny (sleeper) nakontaktoval na mozog vtedajšieho amerického prezidenta Busha staršieho. No a pred očami ruskej tajnej služby sa odkryli hrozné súvislosti, skryté za politický problém vzťahov Ruska a Japonska. V tom čase prebiehali intenzívne diplomatické rozhovory, ktorých predmetom bola japonská snaha dostať od Ruska Kurilské ostrovy. Japonci boli pod veľkým tlakom USA, aby ostrovy od Ruska žiadali. Ale hra bola rozohraná oveľa ďalej. Na dôležitých miestach v politických kruhoch aj v armáde v Číne mala americká Agentúra ovplyvňovania už pripravených ľudí, ktorí – nevedome – boli naprogramovaní na signál. Týmto signálom mal byť okamih odovzdania Kurilských ostrovov Japonsku. Ak by Rusko tento akt zavŕšilo, tak predprogramovaný okamžitý následok mal byť útok Číny na Rusko.

Podľa svedectva generála Rodnikova, v okamihu vyjasnenia detailov amerického plánu museli pristúpiť k improvizácii v jednaniach z Japonskom tak, aby zachránili Jeľcinovi tvár. Preto pri prípravách oficiálnej návštevy B. Jeľcina v Tokiu napadla ruská strana úroveň bezpečnostných opatrení, ktoré vykonali Japonci na ochranu ruského prezidenta. Táto aféra prebehla aj v médiách, aj keď skutočné dôvody neboli verejnosti známe.

Dnešné nepokoje po celom svete – súčasti sieťových vojen – sú často čo do pôvodu „technicky“ pripravené práve cez starostlivo pripravených „subjektov“, ktorí – a toto je veľmi nebezpečné – ani netušia, že ich niekto naprogramoval na použitie ako „hračku“.

Treba však povedať, že ani náhodou nejde o nové veci. Veľmi veľa takýchto výskumov bolo realizovaných vo fašistickom Nemecku. Pod osobným vedením Himlera boli takéto výskumy systematicky robené organizáciou Ahnenerbe. Organizácia v skutočnosti spadala pod SS. Po porážke fašistov si víťazné mocnosti „rozobrali“ zdokumentované výsledky pokusov vrátane filmov, ktoré sa však ani na jednej strane nikdy nedostali na verejnosť. A tak verejnosť žije v sladkej bezstarostnosti, pretože keby bolo známe čo aj len to, čo vedeli zasvätenci už v časoch druhej svetovej vojny, tak by mnohí nemohli ani spávať. Otázka je, či to, že môžu „sladko, demokraticky, spinkať“, im zaručí nedotknuteľnosť…

 V určitých životných situáciách sa dávajú do pohybu také sily – energie – ktoré si bežný človek nevie ani len predstaviť. Je napríklad známe, že zhodou okolností skoro v rovnakom čase vydali Hitler aj Stalin rozkaz, aby ich filmoví dokumentaristi v skutočnom boji muža proti mužovi – t.j. na život a na smrť – natočili zábery, ktoré mali poslúžiť na ďalší výskum v oblasti nasadzovania paranormálnych (t.j. psychotropných) zbraní v reálnom boji. Ani na jednej strane tento rozkaz nebol splnený. Dôvod je v tom, že v takýchto situáciách nemôžu existovať pozorovatelia. Všetci sa vždy stávajú účastníkmi bojov. Uvoľňuje sa obrovská energia, ktorá vedie k fyzickej likvidácii nepriateľa, pričom neraz vojaci vykonávali doslovne zázraky. No po boji to boli opäť normálni ľudia, ktorí si zväčša neuvedomovali, že konali v podstate zázraky.

Dnes je situácia o hodný kus vpredu. Určite každý sa takým či onakým spôsobom dostal do kontaktu s takými vecami ako „zarieknutie“, „počarovanie“, „zoči“ a podobne. Väčšina ľudí tomu v podstate neverí – toto je badateľný výsledok úspechu práce takýchto síl. Neveriť a hotovo. Treba však povedať, že nevenovanie pozornosti takýmto veciam – čo je typický materializmus – iba znemožňuje napadnutému subjektu pochopiť ich podstatu a znižuje jeho schopnosť obrany na skutočnú nulu. No pôsobenie takýchto síl – v rukách odborníkov – naivný svetonázor obetí nedokáže zastaviť. Stávajú sa – vedome, následkom svojho svetonázoru – ľahkými cieľmi.

Pozrime sa na ďalší zdokumentovaný prípad. V novembri roku 2005 priviezla sanitka do jednej z nemocníc mesta Pskov v Rusku veľmi úspešného miestneho podnikateľa, krstným menom Dmitrij. Diagnóza znela silná obličková slabosť. Napriek všetkej snahe lekárov sa ho nepodarilo zachrániť, a lekárska veda smrť „prirodzene“ vysvetlila. Problém bol v tom, že dotyčný podnikateľ neprechodil ani len angínu. Bolo by to zapadlo medzi ostatné „bežné“ prípady, keby mu predtým nebol sňatý aurogram. Robí sa pomocou špeciálneho prístroja a vyzerá napríklad takto:

Konkrétny aurogram nešťastného Dmitrija vykazoval v oblasti obličiek anomáliu:

Človek, ktorý vykonáva takéto vyšetrenia bol však skúsený a zistil, že takáto anomália je spôsobená úmyselnou činnosťou inej osoby. Nakoniec sa ukázalo, že všetko zariadila jeho manželka, ktorá sa jednoducho rozhodla prebrať veľmi úspešnú firmu svojho manžela.

Energia sa dá usmerňovať rôznymi spôsobmi. Dmitrijova manželka nakreslila na papierik obličky a pridala k nemu vlasy obete. Toto spálila a zmiešala s plastelínou. Z plastelíny vyformovala figúrku svojho manžela. No a potom pôsobila „štandardne“ – rezala nožom, vpichovala ihlu. Nakoniec docielila smrť svojho muža. Dnes už vieme aj to, že účinnosť sa zvyšuje tým viac, čím viac je figúrka podobná tomu, na koho je účinok zameraný. Preto dnes rôzne subjekty používajú aj počítačové programy, ktoré dokážu nasimulovať tvár človeka:

Nedá sa síce vždy zaručiť, že subjekt zomrie, ale jeho paralyzáciu dosiahne už aj slabý hypnotizér.

Do sféry práce s biopoľom – alebo ak chcete aurou – spadá aj populárne umenie bezkontaktného boja. V lete roku 1996 prebehla takáto porovnávacia skúška na medzinárodnom porovnácom cvičení vojsk špeciálneho určenia, ktoré sa konalo v Uralskom vojenskom okruhu v Rusku. V posledný deň cvičenia predvádzal inštruktor Specnazu, podplukovník Lavrov ukážkové cvičenia, pričom súčasťou ukážky – za prítomnosti príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek – bol aj bezkontaktný boj. Túto ukážku si poľahky nájdete aj na youtube, pričom bola prehliadnutá už viac ako 2 miliónmi divákov.

Ruské velenie potrebovalo zistiť schopnosti Američanov v tejto oblasti, nuž inštruktor dostal úlohu, aby v priebehu ukážky udrel na niektorého z Američanov, čo aj urobil. Reakcia prišla do mesiaca. Podplukovník Lavrov sa viezol v automobile, keď sa jeho šofér náhle dostal do stavu, že nebol schopný pohnúť rukami. Auto havarovalo, zišlo z cesty a prevrátilo sa. No podplukovník prežil. Ako neskôr povedal, ruská tajná služba sa dozvedela vopred o chystanom útoku, ale z viacerých dôvodov nezakročila. Alexander Lavrov po nepodarenom pokuse o zabitie v televízii:

Ak sledujete niektoré udalosti zistíte, že vôbec nie sú ojedinelé prípady, keď sa „objavia“ ľudia, ktorí si nič nepamätajú. Hoci naše média – inak asi najposlušnejšie na svete – „nevhodné“ správy spravidla neprinášajú, môžete to zachytiť z bežného života alebo zahraničných médií. Dnešná technológia – okrem zasvätených ľudí – už dokáže vyrobiť zombiov za pomoci kombinácie účinkov chemikálií (psychotropných látok), rôznych drog, hypnózy, špeciálnych antén a podobnej technológie tak, že človek, ktorý sa stal predmetom takejto zmeny si absolútne nič nepamätá. Najčastejšie sa tieto prípady v minulosti používali na násilné prevzatie cudzích agentov, ktorým úplne zmenili osobnosť a potom – v závislosti od toho, čo chceli dosiahnuť – ich buď pustili, alebo zahynuli pri plnení úlohy. Ak ide napríklad o agentov tajných služieb, tak takýto nazombiovaný agent môže byť v ochranke nejakej osoby, no pri prijatí predprogramovaného signálu sa zmení na zombiho a poslušne vykoná úlohu, na ktorú ho pripravili. Môže to byť zabitie chránenej osoby, postrieľanie iných ľudí, nejaká kompromitujúca úloha a podobné veci. Problém je v tom, že takýto signál môže prísť z hocikade. Môže to byť nejaká fráza. Môže zazvoniť jeho mobil a keď ho zdvihne, tak buď dostane hlasový pokyn, alebo elektronický signál na špecifickej frekvencii a podobné veci. Najstrašnejšie je to, že sa tomu už nedá zabrániť. Najlepší prípad pre takéhoto človeka je, keď ho použijú na 5-6 úloh a potom „vynulujú“ a prepustia. Taký človek sa zrazu precitne niekde v lesíku blízko cesty alebo železnice a nič si nepamätá. Ak má šťastie, tak mu na polícii uveria a uverejnia jeho fotografiu v médiách, čím vznikne možnosť, že ho niekto spozná. Takýto človek si spravidla zachoval v pamäti všeobecné informácie, ktoré sa netýkajú jeho osobného života. Vie v akej krajine žije, kto je prezident, ako vyzerá jablko – ale už nevie ako chutí. Ak sa dostane do rúk špecialistom, tak títo dokážu zistiť, či jeho stav je prirodzený alebo umelý. Pomocou svojich operátorov dokážu aj zistiť, ako a kde mu to urobili, no spravidla – ak ide o bývalého agenta – takýto človek môže mať niekoľko úrovní vnorenej informácie, takže skutočné poslanie už nemusí nikto nikdy zistiť. V takomto prípade sa postupuje tak, že sa človeku „nahrá“ náhradný program, ktorý však už nikdy nezaručí, že nejaký signál ho niekedy „nezobudí“. Sú už zásadne nepoužiteľný ďalej ako agenti a preto zo služieb uvoľňovaní. Spoločnou črtou násilnej zmeny osobnosti býva stav, že rôznymi formami regresnej hypnózy môžu odborníci veľmi veľa zistiť, ale vždy ostanú nejaké dva dni, cez ktoré sa už preniknúť nepodarí. Práve preto sú to už zombi, nie slobodní ľudia.

Koľko takých ľudí je dnes pripravených v každej krajine? Aký signál bude použitý na ich aktiváciu? Ich používanie vidí odborné oko už niekoľko rokov. Odnikadiaľ pochádzajúce násilie v krajinách kde nikdy nebolo – napríklad postrieľanie malých detí. „Bojovníci“ za slobodu z Maroka, Egypta, Lýbie či Sýrie. Oranžová revolúcia v Ukrajine a veľa iných prípadov. Je len otázkou času, kedy budú tieto aktivity spustené aj v iných krajinách – tam, kde by to nikto nečakal. No a bude treba „zakročiť proti terorizmu“… a ostatné už poznáte, videli sme to v poslednej dobe často. Ľudia, ktorí vidia energie vidia takéto udalosti v budúcnosti aj u nás. Nevedia presne určiť iba čas, ale my už vieme prečo.

Prečo sme toto všetko uviedli? Nuž, pre biorobotov nanič, pre ostatných ako varovanie. Spravodajské služby dnes majú neskutočné možnosti zmeny osobnosti človeka. Tým však myslíme skutočné spravodajské služby, nie tie, ktoré si myslia, že spravodajská práca spočíva v sledovaní aktuálnej opozície a vlastných spoluobčanov, odstránení nejakých nepohodlných jednotlivcov, odpočúvanie a podobné veci. Už v polovici 90-tych rokov vyhlásil vtedajší šéf CIA, že národy, ktoré nemajú dobrú spravodajskú službu budú musieť uvoľniť svoj životný priestor tým národom, ktoré ju majú. Naivní kresťanskí slovenskí bioroboti si myslia, že treba spolupracovať s „dobrými“ Američanmi – veď oni sú zárukou demokracie ako aj hollywoodskych filmov. A veru aj sú. Ale keď ešte donedávna sa americká demokracia očividne najviac prejavovala na miestach, kde je ropa alebo drogy, tak dnes už americká vláda založila úrad, ktorého cieľom je postupné ovládnutie vodných zdrojov sveta. Voda bude veľmi skoro jedným z najdôležitejších artiklov. No a vody máme zatiaľ na Slovensku dosť – kým kresťania nestihnú vyrúbať všetky lesy. Takže ak v dohľadnej budúcnosti zistia naivní slovenskí bioroboti, že sme sa stali „krajinou teroristov“, tak to je aj preto, lebo tvrdo spíme. Ale tak to aj bude. Väčšina zomrie skôr, ako sa stihne prebrať z tohto spánku. Ale im to nevadí, pôjdu predsa poslušne k svojmu Pánovi.

Nuž, nijaké varovanie nebude. Nie je tajomstvom, že väčšina tých „konšpiračných teórií“ o Svetovej vláde, ktorým „nemáme“ veriť, boli v minulosti pripravované práve pre Vek, do ktorého sme vstúpili. Hrozí tu totiž nebezpečenstvo, že veľa ľudí pod vplyvom Svetlých energií začne chápať súvislosti a ohrozí tým hegemóniu tvarov. No a vieme aj to, že tvari tiež chcú zničiť civilizáciu, aby o 10 000 rokov – keď znovu pôjde Zem do zákrytu – sa tu mohli vrátiť a znovu drancovať nerastné bohatstvo našej Zeme spolu s lesmi a vôbec všetkými prírodnými zdrojmi. Ak by tu ostala „surplus population“ (termín prevzatý z jednej z učebníc elity, knihy T. Malthusa), tak táto by dodrancovala všetko – lebo bez paralytického drancovania nevie žiť – ale to patrí tvarom (z ich pohľadu). Nikto totiž nevie, kedy príde zásah našich Bohov. Isté je len jedno, že príde.

Kto má šancu žiť v novom Veku Svetla? Tí, ktorí vedia tvrdia, že iba tí, ktorí majú v aurách zlatú farbu. A je to naozaj spravodlivé. Takýto ľudia totiž čerpajú z Rodových egregorov, aj keď nemusia všetci presne vedieť ako. Rod ich má „na dohľad“, lebo svojimi činmi si vytvorili linku a žijú podľa Spoločného Vedomia – Svedomia. No a potom sú tu členovia všetkých ostatných egregorov, najčastejšie silne naviazaní na peniaze a celkovo hmotný majetok. Touto svojou žiadostivosťou sú napojení do egregoru milovníkov hmotných majetkov a ich aura sa mení na temnú, čiernu. Môžu mať akékoľvek pekné rečičky o Slovanoch, ostanú tam, kde väčšinu života boli sami a z vlastnej vôle. Treba tu ešte povedať, že bytosti Vyšších Svetov – Svetlých aj Temných – sa chovajú zásadne podľa Konov, niekde nazývaných aj Pokonov – t.j. „Po(dľa)Konov“. Takí sú všetci Svetlí Bohovia, ale takí sú aj Démoni. Kto sa nechová podľa Konov je človek – lebo dostal Slobodu – a Besi, ktorí ovládli Zem. Bohovia a Démoni (vrátane anjelov a archanjelov) sú pravou a ľavou rukou Stvoriteľa, Ramchu. Existencia Svetlého aj Temného Sveta zabezpečuje, že tí, ktorí sú na nižšej úrovni (ľudia) sú nútení sa vyvíjať. Ak by totiž nebolo ťažkých životných situácií, tak by sme nemali dôvod sa s nimi vysporiadávať a tým napredovať po Zlatej Ceste Duchovného Vývoja (Svarge). Vieme, že Duchovná Cesta sa volá „GA“, ale termín sa neskôr začal používať aj na fyzickú cestu, nielen Duchovnú púť. V jazyku to ostalo ako NoGa (noha), DráGa (dráha), GaRa (cesta nahor, k Jarile-Slnku, dnes HoRa)… preto ten, kto ide po vlastnej Duchovnej Ceste, po vlastnej ceste Vývoja ide Po Ga – je to PoGan, teda Pohan. Nie po cudzej ceste, ale po vlastnej. Po cudzej idú kresťania. A ako skončia – v súlade s informáciami z Véd – tí, ktorí prežijú kataklizmu, ale sú pevne zasadení do „majetkových“ egregorov? Práve takýto sa vždy pri takýchto zmenách Vekov v minulosti zmenili na opice. Je to karmický dôsledok za nerešpektovanie zákona vývoja Bielej Rasy. Príroda totiž nič nedáva zbytočne. Všetci dostali um, rozum a intelekt – hoci musíme vedieť, aká je ich úloha vrátane toho, že musíme ísť za ne. Ako „odmenu“ budú žiť v telách, ktoré sú síce podobné ľudským, ale nepotrebujú to, čo v ľudských telách dostali, ale ignorovali. Príroda je spravodlivá.

A ako posledné zopakujeme, že nikto nevie, kedy k tomu dôjde, ba čo je horšie, nebude nijaké varovanie. Jednoducho nastane jeden deň a noc – a Svet bude iný. Každý si musí za seba zvážiť, či stojí za to ísť Múdrou Cestou Predkov a riadiť sa ich radami. A keď už sme pri Predkoch, tak si pripomeňme, ako si oni chránili svoje príbytky pred účinkom psychotropných zbraní. Napríklad pod prah zakopávali popol z duba a dlážku v dome najskôr vyložili kravským trusom, na ktorý potom položili vrstvu zeme. No a okrem toho „štandardné“ záležitosti: obrady, pravslávenia, zariekania, cvičenia Zdravy. A čo tí, ktorí vymysleli nové obrady? Žeby mysleli aj na takéto veci?

Pred viac ako 2 500 rokmi napísal čínsky mudrc San-Cu dodnes široko používanú knihu UMENIE VOJNY. Na tomto prístupe je postavených množstvo bojových stratégií už po stáročia. Jedna zo zásad z knihy znie:

„Najvyššie umenie vojny spočíva v tom, aby bol nepriateľ pokorený bez boja, dokonca bez zašpinenia meča krvou“.

Dnes – tak ako nikdy predtým – majú USA doslovne na dosah dosiahnutie tohto cieľa. Majú novú, tajnú zbraň a novú stratégiu dosiahnutia svetového panstva. Ide o tzv. „sieťové vojny“, čo je najnovšia zbraň Pentagonu, ktorá umožňuje dosiahnuť víťazstvo bez použitia ozbrojených síl, a teda bez rizika odvetného úderu.

Tajné dohody a špeciálne operácie, ovládnutie informačného priestoru a zmena spoločenského vedomia, ideologické diverzie a vymývanie mozgov, podrývačská propaganda a „rôznofarebné“ revolúcie – toto všetko nie je ani náhodou kompletný arzenál Sieťových vojen, najnebezpečnejšej zbrane 21. storočia, ktorá je kompletne nasadená proti všetkým slovanským krajinám (aj keď nielen nám) vrátane Ruska. Musíme si uvedomiť, že hlavným cieľom Pentagonu, hlavnou prekážkou na ceste budovania amerického Impéria Zla vždy bolo a zostáva Rusko. Hoci si mnohí myslia, že ide iba o „tých Rusov“… ide o posledné dejstvo na ceste likvidácie bielej Rasy. Ako to celé dopadne závisí od nás, všetkých Slovanov, hoci Rusko bude niesť najťažšiu časť. Platí iba jedno; poslušní zomrú… a už to ani nebude dlho trvať.

Keďže podľa Véd je najväčším zlom neznalosť a nevedomosť, tak nebude od veci, ak si priblížme podstatu a fungovanie tejto zbrane aj na príkladoch. Poznanie nepriateľa – najmä, ak už pod účinkami jeho zbrane zomierame – je polovičným úspechom pri vstupe do poslednej fázy…

Dnes USA buduje svetové Impérium, a už to dokonca ani neskrýva. Najväčšou prekážkou dosiahnutia tohto cieľa – ako je všeobecne známe – je Rusko. Rusko je však ešte chránené jadrovým štítom, takže rozmýšľať o jadrovom konflikte s Ruskom nemá zmysel. Musia teda použiť „jemnejšie“, t.j. zákerné metódy, lebo v priamom boji ruským zbraniam v ruských rukách ešte nikto neodolal.

Napriek mediálnej rétorike o demokracii a všeľudských hodnotách a o Rusku ako o „priateľovi“ USA je jasné, že Rusko bude ideálnym priateľom USA iba vtedy, keď prestane existovať. Niet sa teda čo diviť, že Rusko je jednou z krajín, proti ktorej sa vedie Sieťová vojna v plnom rozsahu. A pokiaľ nebude všetkým kompetentným – vrátane Ruska a najmä v ňom samotnom – jasná podstata tohto javu, pokiaľ nebudú nasadené adekvátne protiopatrenia, je hrozba veľmi silná. Efektívne technológie odporu musia byť adekvátne nasadené, lebo ide o situáciu, kde sú jadrové zbrane bezmocné. Jednoducho v podmienkach sieťovej vojny sú rakety a tanky iba hromada drahého šrotu.

Ideálnymi podmienkami na vedenie sieťových operácií sú podmienky krízy alebo vojny. Súčasná finančná kríza – bez ohľadu na to, že udrela na všetky hlavné ekonomiky sveta – je tak či onak americkou krízou. Čo však o nej vieme? Len to, čo o nej napíšu americké média, čo až následne preberajú európske médiá. Rovnako dodnes nič nevieme o „teroristickom útoku“ z 11. septembra 2001. Presnejšie vieme len to, čo nám povedali médiá… Ale následkom neho vstúpila americká armáda do Iraku, nachádza sa v Afganistane, v republikách Strednej Ázie, ktoré však vždy ležali v zóne strategických záujmov Ruska – veď sú to jeho susedia – a nijako to nevyzerá, žeby sa Američania chystali odtiaľ odísť. Presne naopak, začínajú sa posúvať na Kaukaz, pripravujú si nástupný priestor pre útok na Irán – a toto všetko len na základe udalostí z 11. septembra 2001… dobre si všímajte signály – už ide o vojnu!

To, že USA buduje Impérium je najucelenejšie a presvedčivo opísané v knihe EMPIRE od autorov Antonio Negri a Michael Hardt. Antonio Negri je taliansky žurnalista, Michael Hardt je americký politológ. Táto ich spoločná kniha bola publikovaná r. 2000 a rýchlo sa stala veľmi predávanou, čo bolo značné prekvapenie, pretože ide skôr o akademickú, odbornú prácu.

Odmyslime si ich ľavičiarske postoje a v zmysle zdravomyslia sa pozrime na základné fakty opísané v ich knihe. Najskôr si však v rámci pokrytia zdrojových informácií spomeňme aj ďalšieho autora, ktorým je Francúz Allain de Benoist. Vo Wikipédii sa dozvieme, že akademik a filozof Benoist je zakladateľom smeru Nouvelle Droite a hlavou francúzskeho „think tanku“ GRECE. Je kritikom liberalizmu, voľného trhu a egalitarizmu, na čo má určite dostatok dôvodov.

Možno povedať, že ich spoločnou črtou je tvrdenie, že globalizácii, ktorá vytvára bázu pre budovanie amerického impéria, najskôr predchádzal proces atomizácie, t.j. odrezania človeka od jeho koreňov, od existujúcich vzťahov, lebo tieto vylučujú podľahnutie človeka „systému“ či „impériu“ tak, ako ho ponímajú Negri a Hardt. Potom nastupuje proces „masofikácie“, ktorý mení už prekonaných, oddelených individualistov na bezduchú masu, ktorá sa už ľahko riadi zo strany „systému“. Teda americké impérium sa opiera práve na riadenie indivídua, na sociálny atóm, ktorý predstavuje – v termínoch Allaina de Benoista – „zdroj výroby a spotreby“.

Ak by sme pokračovali ľavičiarskou rétorikou, tak Negri a Hardt poukazujú na to, že namiesto marxistickej „disciplíny“, ktorá porazila kapitál sa nasadzuje „kontrola“. Ak by sme citovali zakladateľa európskych „Nových pravičiarov“ Benoista, k čomu sa pripájajú aj Negri a Hardt, tak „V planetárnom rozmere sa posilňuje spoločenstvo dozoru, t.j. vytvára sa celá séria metód a technológií, ktoré umožňujú nasadzovať sledovanie chovania sa ľudí, overovať si, či sa ľudia odkláňajú od noriem“. Pod kontrolou Benoist zahŕňa kontrolu nad stretávaním sa, ktorá začína odpočúvaním telefónov a končí zavedením systému video sledovania, ako aj používanie rôznych elektronických metód sledovania, ktoré umožňujú určiť kde sa človek nachádza, čím sa zaoberá, aké má názory, koníčky a pod. A tu Benoist – v súlade s takými autormi, ako už neraz spomínaný Dr. Coleman – uvádza akýsi „paradox“: „Práve z technologického pohľadu najrozvinutejšie spoločnosti dnes používajú celý arzenál prostriedkov na to, aby špiónovali svojich spoluobčanov v takom rozsahu, aký nebol používaný nijakým totalitárnym režimom v minulosti“…!

Namiesto tradičného výrazu „vláda“, už Negri a Hardt nastoľujú názov „planetárne siete“. Práve „sieť“ je dnes bázou, na ktorej budujú americké impérium. Impérium sa rozprestiera tam, kde leží sieť. Ale podľa autorov „impérium“ už nemá nič spoločné s klasickým „imperializmom“. Klasický imperializmus operuje prvkami ako metropola a kolónia, alebo centrum a periféria. Či už kolónia, alebo periféria, ide vždy o to, čoho sa fyzicky zmocnila metropola alebo centrum, t.j. kde fyzicky vkročila noha impéria. Ale v postmodernom zmysle slova je impérium to, čo do seba pojalo ľubovoľnú zónu, ktorá sa dostala pod kontrolu impéria, čo sa nemusí prejaviť vyložene fyzickou prítomnosťou. V tejto zóne sa stačí pripojiť k sieti a zvyšok už dokončí mediálna prítomnosť.

Impérium je decentralizované, nemá jedinú metropolu. Tento faktor bol predpripravený pri štruktúrovaní „siete“, ktorá predstavuje základ postmoderného impéria. Tam, kde existuje sieť impéria, tam už aj existuje uzol siete, t.j. jej lokálne centrum. Množstvo centier, ktoré sú vytvorené podľa univerzálnej svetonázorovej šablóny, ale čo do štruktúry rôznych, predznamenajú to, že impérium je už zavedené a planetárne univerzálne.

Názov „impérium“ ako označenie používania reálneho vnímania dnešného sveta nanovo vznikol vo svetovej politológii 21. storočia začiatkom r. 2002, keď ho americká tlač začala široko používať práve v tom poňatí, akú USA hrá v novom storočí a globálne. Teoreticky sa odrazili od nimi založeného smeru, v ktorom sa bývalé ZSSR opisovalo ako „impérium zla“, čo v dnešnom ponímaní znamená, že USA sú „impériom dobra“. Táto doktrína však bola založená už T. Jeffersonom. Od počiatku založenia USA ich „otcovia zakladatelia“ tvrdili, že na druhej strane Atlantiku zakladajú „impérium s otvorenými, rozširujúcimi sa hranicami, v ktorom sa vláda bude zostavovať podľa sieťového princípu. Táto imperátorská myšlienka prežila pomocou jej zavedenia do americkej Konštitúcie a dnes sa prejavila v už planetárnom rozsahu v plne realizovanej forme“. Jeffersom použil výraz „rozširujúceho sa impéria“ (extensive empire). Nosnou silou tohto rozširovania sa stala viera zakladateľov USA v univerzálnosť ich systému hodnôt. Od samého konštituovania USA ich „otcovia“ tvorili ako experiment na vytvorenie ideálnej (európskej) spoločnosti, ale tvorených z čistého listu a nezaťažených tradičným obyvateľstvom Európy, ktoré – podľa názoru „otcov tvorcov“ – brzdí dynamický a progresívny rozvoj, t.j. civilizačnú expanziu. Prvý raz sa reálne prejavila táto univerzálna expanzia na prípade násilného odobratia Kalifornie a Nového Mexika Mexiku. Práve v tomto okamihu začali Američania otvorene hovoriť o „Manifest Destiny“, t.j. o zjavnom predurčení, ktoré spočíva v „prinášaní univerzálnych hodnôt slobody a progresu divým národom“.

USA principiálne nemôžu upustiť od rozširovania svojej kontroly, keďže ich predstava o „otvorených hraniciach“ a „univerzálnosti“ ich vlastných hodnôt je základom celého systému. Toto je princíp prístupu „impéria“ k zvyšku sveta naformulovaný ideou univerzálnosti. Keďže ich hodnoty sú univerzálne, tak na všetok ostatný, t.j. neamerický svet nazerá impérium ako na pusté miesto. Ak niečo nie je americké znamená to, že nie je žiadne, t.j. podlieha integrácii do jedinej štruktúry sieťovej vlády. Túto ideu prvý naformuloval W. Wilson. Dôležité je, že planetárna sieť si nestavia pred sebou úlohu priamej koloniálnej vojenskej anexie, pretože tu by nastal problém odporu a odvety. V skutočnosti všetko prebieha nenápadnejšie – jednoducho sa rozličné zóny zapájajú do všeobecného systému jadrovej bezpečnosti, do systému voľného trhu a bezprekážkovej cirkulácie informácií. Impérium nebojuje s tými, ktorí mu odporujú, nepotláčajú odpor, ak „porazený“ dobrovoľne prijíma imperátorský systém hodnôt.

Úplne iný prístup však má impérium k tým, ktorí americké „univerzálne“ hodnoty neprijímajú. S nimi impérium nakladá ako s Indiánmi, t.j. „starostlivo ignoruje“ ich osobitosti a odlišnosti. Svet sa jednoducho stáva globálnou Amerikou.

Existujú však aj výnimky. Jednou z nich je obdobie vlády Busha mladšieho, ktorý vrhol Ameriku na osem rokov do obdobia „klasického imperializmu“. Po teroristickom útoku v septembri 2001 vyzval všetky ostatné národy, aby sa pokorili Amerike. Tie, ktoré tak neučinili sa Bush pokúsil prinútiť násilím. Ako to skončilo vieme, avšak takýto neoimperialistický prístup nie je pre USA typický, a preto nový prezident Obama vrátil všetko do pôvodných koľají, k „jemnému“ pripájaniu sa do amerického impéria podľa sieťového modelu.

Sieťové, alebo ako ich dnes volajú „sieťovo centrické“ vojny predstavujú najnovšiu technológiu obsadzovania teritórií, odtrhnutia sa priestoru v ich prospech, prevedením ho pod svoju kontrolu, čoho častým prejavom je zmena politického režimu v cieľových krajinách. Špecialitou sieťovej operácie je to, že sa realizuje bez použitia zvyčajných zbraní. A toto je aj hlavný cieľ sieťových vojen z dielne Pentagonu, t.j. zväčšovať priestor pod kontrolou bez zavlečenia sa otvorenej, t.j. „horúcej“ vojny s odporujúcim protivníkom, hoci ani toto nie je vylúčené.

Detaily tejto technológie sa nešírili otvorene, ale informácie o nej boli k dispozícii iba v špecializovaných komunitách. Ale aj tak je táto technológia tajnou iba do určitého stupňa, ako ostatne všetko v Amerike. Američania sú veľmi otvorení ľudia, ktorí vychádzajú z toho, že za hranicami americkej odbornej komunity – a o to skôr za hranicami USA – žijú iba temné národy. Ak teda človek nepatrí k nejakej elitárskej skupine, tak nie je schopný ani pochopiť podstatu opísanej stratégie. A ak aj niekto niečo pochopí, tak to predstavuje len akýsi „marginálny problém“. Zvyšok „neintelektuálneho“ obyvateľstva planéty sa topí v prúdoch informačného odpadu, t.j. nič neznamenajúcej informácie, z ktorej nie je schopné vyčleniť nič dôležité. Práve preto americkí stratégovia opisujú svoje práce s typickou americkou otvorenosťou v množstve odborných kníh, článkov, na špecializovaných stránkach a v iných zdrojoch, pričom správne predpokladajú, že ak to aj niekto prečíta, tak iba úzky kruh zasvätených špecialistov. Práve preto Zbigniew Brzezinski kľudne vydáva svoje práce, hoci v nich otvorene opisuje stratégiu rozbíjania postsovietskeho priestoru, za čím príde na rad Rusko, čo sa už aj dnes realizuje. Len s údivom môžeme konštatovať, že všetko, čo sa s nami odohrávalo začiatkom tretieho tisícročia Z. Brzezinski opísal r. 1997. Aj to, čo sa dnes odohráva pred našimi očami opísal v deväťdesiatych rokoch.

Technológia „farebných“ revolúcií je konkrétnym prípadom odrody sieťových operácií, ktoré sa nazývajú aj Operácie bázových efektov, ktoré tiež nie sú tajomstvom a boli opísané J. Sharpom ešte koncom osemdesiatych rokov. Pomocou tejto technológie bola rozbitá Juhoslávia aj Československo, ale v polovici prvej dekády tretieho tisícročia sme na vlastné oči videli, ako bola použitá priamo na postsovietskom priestore vo forme oranžovej revolúcie v Ukrajine.

Táto technológia bola vyvinutá Úradom reformovania sekretára obrany ozbrojených síl USA pod vedením viceadmirála Arthura Sebrovski a patrí do kategórie vojen šiesteho pokolenia. Umožňuje prevzatie moci v krajinách a podriadiť ich svojej kontrole tak, aby sa nepriateľ dozvedel o svojej porážke až potom, ako bola zrealizovaná. Silové činnosti sa realizujú v tom prípade, keď zdroj odporu je nesystémový, t.j. nedá sa odstrániť sieťovým spôsobom, pričom zároveň je marginálny, fragmentovaný a nevýznamný. Napríklad rôzne neveľké teroristické skupiny náhodným spôsobom rozhodené na značnom území a nemajúce spoločnú stratégiu a koordináciu operácií medzi sebou. Aj pri takýchto podmienkach sa silová fáza používa iba v krajnom prípade, keď je rozhodujúci časový faktor a je nevyhnutné urýchliť dokončenie operácie.

Ak hovoríme o sieťových vojnách ako o odlišných spôsoboch vedenia vojny, tak si môžeme ujasniť tri fázy civilizačného vývoja ľudskej spoločnosti: agrárnu, industriálnu a postindustriálnu. Im zároveň zodpovedajú tri sociálne formáty: protomoderný, moderný a postmoderný. Súčasná spoločnosť sa čoraz viac postmodernizuje zodpovedajúco technológiám postmoderna, t.j. industriálne technológie sa realizovali pri vedení vojen obyčajných vojen, kde dominovali armády, vojenská technika, počet vojakov a súvisiace veci. Postindustrializácia súčasného sveta a postindustriálne technológie dávajú dôraz na informáciu, ale tu je kľúčovým momentom, kľúčovou funkciou oblasť jej odovzdávania a prostredím šírenia tejto informácie je sieť. Sieť je už javom postmoderna.

Všetko toto musíme vedieť, aby sme pochopili ako zastareli industriálne prístupy vedenia obyčajných vojen a následne na to, aby sme si vedeli adekvátne predstaviť aká je rola vyložene industriálneho systému – napr. zbraní jadrového odstrašovania – na ktorých stála bezpečnosť dvojpolárneho jaltského mieru epochy moderna. Bez uvedomenia si podstaty novej teórie vojny môžeme jednoducho zabudnúť na pojem našej bezpečnosti, ako aj na možnosť zachovania národnej suverenity.

Zatiaľ je na príklade mnohých udalostí jasné, že USA nepôjde za nijakých okolností do jadrového konfliktu dovtedy, dokiaľ bude Rusko mať hoci aj len nominálny jadrový potenciál a pokiaľ je aspoň hypoteticky schopné zasadiť jadrový úder. To ale neznamená, že už nebolo predmetom vedenia inej vojny zo strany USA.

USA je vlasťou sieťových stratégií čo však neznamená, že USA má monopol na všetky sieťové stratégie, ale – ako je známe – idey patria tým, ktorí im rozumejú. To, akým spôsobom bude svet vzdorovať americkému impériu – a vzdorovať je nevyhnutné, hoci aj len za účelom prežitia – závisí od toho, nakoľko správne pochopíme podstatu sieťových technológií, ktoré sú používané proti nám a do akej miery ich budeme schopní nasadiť my.

V tejto súvislosti sa pozrime na nedávnu vojnu v Osetsku. Je to veľmi názorný a poučný prípad.

Na jednom z ruských televíznych kanálov vystupoval šéfredaktor moskovskej pobočky novín Financial Times, Američan Charles Clover, ktorý v súvislosti s podstatou sieťového prístupu povedal: „Sieťové technológie sú bez „hlavy“, bez riaditeľa. Nie je to hierarchická, ale horizontálna, decentralizovaná štruktúra. Informačný priestor nie je hierarchický systém. Áno, ja vám poskytujem noviny, ale nikto mi nekáže, aké názory mám v našich článkoch podávať“. Toto vyjadrenie veľmi presne vystihuje sieťovú atmosféru. Sieťar, t.j. účastník siete, ktorý sa do nej zapojil sám rozhoduje a sám sa orientuje v tom, ako má reagovať na tú či onú udalosť, lebo on už je vopred sformovaný takým spôsobom, že jeho rozhodnutie bude súhlasiť so všeobecným nastavením siete. Práve preto je šéfredaktor moskovskej pobočky britských Financial Times Američan, ktorý absolvoval špecializovanú prípravu a vzdelanie (dekanom Clovera bol známy Paul Wolfowitz) a nie Rus, Srb, ba dokonca ani nie Brit. Je to významný moment sieťového prístupu – realita je sformovaná a naprogramovaná vopred.

Ako dôkaz tejto tézy sa nám stačí pozrieť na epizódu, o ktorej hovoril Clover v tom istom programe. Po gruzínskom útoku na Južné Osetsko 8. augusta 2008 vtedajší americký prezident, Bush mladší vystúpil v televízii a povedal, že americké lietadlá odlietajú s humanitárnym nákladom do Gruzínska na základe pozvania gruzínskej vlády. Zároveň povedal, že dôvodom je útok ruských vojsk na Tbilisi. Tu Clover zdôraznil: „Ak ste pozorne sledovali tento prenos… on nepovedal, že majú presnú informáciu. Povedal, že máme správy (reports), že ruské tanky idú priamo na Tbilisi. Povedal, že boli televízne prenosy CNN na túto tému“. Teda vidíme, že rozhodnutie o podpore gruzínskej vlády, o vyslaní vojenských lietadiel a vojenských plavidiel do Čierneho mora vykonal americký prezident na základe záberov CNN. Teda ako povedal Clover: Zásadným momentom o vojne v Gruzínsku bolo to, čo vysielalo CNN“. Tu vidno, akú veľmi dôležitú úlohu zohrali médiá. A preto „network“ je skutočne postmodernistický fenomén.

Toto všetko by bolo absurdné, kedy to nebol reálny, uskutočnený fakt. Ak sa nad tým zamyslíme vidíme, že médiá sa v súčasnej informačnej spoločnosti stávajú absolútnou autoritou pre väčšinu ľudí, pre atomizáciu más. Tu vidno jasný rozdiel medzi vytváraním vlastného názoru a zdaromyslím. Atomizovaná spoločnosť je už neschopná konať na základe zdravomyslia. Na čo sa však mal odvolať Bush, ak mal byť presvedčivý? Na abstraktné spravodajské informácie? Na tajné informácie, ktoré nikto nevidel, t.j. možno ani neexistovali? Na základe čoho rozhodol o podpore Gruzínska? Asi by už nebolo k veci zopakovať to, čo povedal v spojitosti s Irakom: „Boh mi povedal: udri na Irak“!? Teda logicky sa najpresvedčivejším momentom pre Busha stali zábery CNN, ale nie iba CNN, ale aj BBC a mnohé ďalšie západné informačné agentúry, ktoré sa stali rozhodujúce v súčasnej informačnej spoločnosti. Pre tých z vás, ktorí na vlastné oči sledovali hru týchto agentúr, si spomeňme ako to bolo. Od začiatku gruzínskej ofenzívy vysielala priamy prenos priebehu vojenských operácií jedine ruská stanica VESTI. Po celých 24 hodín sledovali zábery za zábermi, na ktorých boli gruzínske útočné formácie, hovorili gruzínski generáli o „zavedení ústavného poriadku“, ukazovali vojakov, ktorí nehovorili po rusky, mali v rukách americké, belgické a nemecké samopaly, na autách gruzínske poznávacie značky. Počas prvých 24 hodín ANI JEDNA západná agentúra neukázala žiadne zábery z gruzínskeho útoku. Potom však nastal rýchly zvrat. Ako keby (čo nemusíme ani zdôrazniť) na povel začali všetky západné spravodajské kanály – na čele s CNN – ukazovať prevzaté zábery z ruskej stanice VESTI ibaže s tým, že všetky komentáre podávali informáciu, že to ruská armáda útočí na malé Gruzínsko… Pretože dnes máme na jednom satelite ruské aj západné spravodajstvá, nebol žiadny problém pre tých, ktorí vedia anglicky aj rusky vidieť celú túto temnú hru na vlastné oči… a žeby to Američania nevedeli? Veď sa stačí pozrieť do vlastných archívnych záznamov.

Jednako tu rezonuje otázka: a čo je v skutočnosti prvopočiatočné – správy CNN a následné rozhodnutie vychádzajúce zo záberov CNN, alebo opačne, najskôr bolo rozhodnutie a potom spravodajstvo CNN, na základe ktorého ako keby bolo prijaté rozhodnutie?

Skutočný postup bol takýto: najskôr objednávka spravodajstva, potom odkaz na vysielanie CNN, čo už bolo dôvodom na to, aby mohlo byť prijaté „nevyhnutné“ rozhodnutie a otvorila sa cesta vojenským lodiam, letectvu a politickej a finančnej podpore. Dobre si to zapamätajte, podobný prístup bude čoskoro použitý zas…

Anglický výraz „report“ – ktorý použil Clover – prekladáme ako „doklad“ či „oznámenie“, a práve tu je ukrytý principiálny rozdiel. Jedna vec je, keď generáli, ktorí nesú osobnú zodpovednosť za informáciu pripravujú doklad pre prezidenta, za ktorý ručia hlavou. Úplne iná vec je, keď absolútne nezodpovedný fragment sieťového spoločenstva podáva informáciu, ktorá začína cirkulovať po „sieti“ a stáva sa príčinou na vykonanie rozhodnutia – ale absolútne bez zodpovednosti, no absolútne reálne čo do svojich následkov. Je takáto nezodpovednosť náhodná? Veď podobné rozhodnutia sa môžu stať (a aj sa stanú) dôvodom globálneho vojenského konfliktu, v ktorom budú hynúť milióny ľudí. Čo na tom zmení fakt, že západné médiá následne priznali „svoj omyl“ v tomto konkrétnom konflikte? Akt gruzínskej agresie a jej americkej podpory už bol dokonaný.

O vojne v Osetsku vám odporúčame si pozrieť tento dokument.

Keď západné médiá mali informácie ako z gruzínskej tak aj z ruskej strany, tak Charles Clover a jeho kolegovia realizovali svoju interpretáciu faktov. Áno – a tu je čaro tejto technológie – nikto im nehovoril, čo a ako majú písať. Klasická sieťová štruktúra, v ktorej neexistuje žiadna hierarchia zodpovednosti a riadenia, nič iné ani nepredpokladá. Ale existuje ideologický filter, ktorý organizuje bunky do takejto štruktúry. V sieťových vojnách je vyjadrený výrazom „zámer veliteľa“. Znamená to, že veliteľ nedáva žiadny rozkaz. Veliteľ realizuje taký svoj vlastný názor na konkrétnu udalosť, ktorý vychádza z chovania sa uzlov siete, ktoré začínajú konať presne takým spôsobom ako konajú a nie inak. Oni si už samostatne domýšľajú technológiu realizácie toho, čo bolo povedané „veliteľom“, t.j. čo si vyložili zo správ svojej centrály, ktorá formuluje udalosť aktuálneho dňa. Sieť samotná rozpoznáva „zámer“ a v súlade s ním koná.

V skutočnosti existuje určitá vzájomnosť medzi vopred objednanou reportážou u CNN a vopred pripraveným vystúpením Busha v súlade s touto reportážou. Ak by však veľa predstaviteľov médií o tomto vedelo vopred, tak by sa situácia vyvinula inak a účinok by nepôsobil tak prirodzene. Spontánnosť bola tiež naprogramovaná.

Zákernosť sieťovej vojny je v tom, že účastníci sa dostávajú k faktom udalostí, ale ich kontext, tzv. „sieťový kód“ už je sformovaný takým spôsobom, že konečný výsledok sa dá predpokladať. Následne možno priznať, že áno, že to bol omyl – ako napríklad s chemickými zbraňami v Iraku – ale konkrétne udalosti už boli zrealizované, americké vojenské lode už sú v Čiernom mori a americké zbrane v Gruzínsku. Načo je reálne priznanie si „omylu“ médiami, keď potrebná, faktická činnosť už bola kompletne zrealizovaná? Médiá súdiť nemožno… Sieťová vojna je veľmi efektívny prostriedok, za ktorým nasledujú reálne geopolitické zmeny. A čo bude potom – to už nikoho nezaujíma.

Sieťový princíp nepredpokladá priame vydanie rozkazu. Ak by každému šéfredaktorovi každého západného média zazvonil telefón, tak skôr alebo neskôr by niektorí z nich vypovedali niečo takéto: „Volali mi z Washingtonu a povedali napíš to a to…“ a to by už bol veľký problém. Teda naozaj nikto nikoho vopred nepresviedčal, ale každý vedel, ako bude reagovať. V tomto je zmysel siete – je vytvorená z takých štruktúr, z takých ľudí a z takých uzlov, ktorých reakcia je predpovedateľná, lebo bola sformulovaná západným svetonázorovým kódom. Pri organizovanej autonómnosti niet priamej väzby s centrálou, ktorá vykonáva rozhodnutia. Teda ani neexistoval nijaký priamy rozkaz pre Saakašviliho z Washingtonu, že má napadnúť Južné Osetsko. Bola to spontánne konanie Saakašviliho, žiadny priamy rozkaz od Busha nedostal. Akcia však patrí do stratégie USA na Kaukaze, ale nikto nič nedokáže, že akcia bola odobrená Washingtonom tak či onak. Na následky však boli okamžite pripravení: reči boli napísané, reakcie pripravené, konanie médií, západných expertov a politológov, ako aj samotné chovanie sa americkej vlády boli vopred predpokladané. Práve preto je sieťová vojna také efektívna – nedáva možnosť nájsť a ukázať zodpovedných, ustanoviť priamu väzbu medzi zdrojom, ktorý rozhodol o prijatí riešenia a jeho realizátorom. Napriek tomu dáva obrovské možnosti pre konanie, dáva možnosť zrealizovať niečo a potom neniesť za to zodpovednosť. Je to skutočne efektívna stratégia.

Sieťová vojna sa nikdy nevedie napriamo. Zákazník nikdy nemá priame spojenie s vykonávateľom. Dokonca ak by sme sa aj snažili nájsť linku skrz množstvo sprostredkovateľov medzi zákazníkom a vykonávateľom, aj tak priamu linku nenájdeme a nenájdeme ani žiadnu nepriamu. Ak by sme našli priamu či nepriamu väzbu v nejakej udalosti, tak to určite nie je sieťová, ale klasická operácia epochy moderna, v ktorej je spojenie medzi zákazníkom a vykonávateľom v podstate zistiteľné. Súčasný informačný kontext je taký, že v USA je možné predpovedať čokoľvek, počínajúc „oranžovou“ revolúciou v Ukrajine a nekončiac ničivou cunami v juhovýchodnej Ázii. A ak aj by všetky faktory potvrdzovali predpovedanú verziu, tak sa vám – v lepšom prípade – vysmejú do tváre, alebo vás odporučia k psychiatrovi. Nebudete mať nijaký priamy dôkaz.

Práve USA dnes vedie sieťové vojny, ale nikdy sa ich priamo nezúčastňuje. Ďalším príkladom je sieťová operácia USA proti Rusku v Čečensku. Aby sa mohla začať sieťová operácia, je potrebné najskôr vytvoriť „hraničné podmienky“, t.j. tie podmienky, pri ktorých strany, ktoré sa zúčastnia konfliktu sú sami osebe zainteresované v angažovaní sa v tejto situácii. V Čečensku boli zainteresovanou stranou Angličania, ktorí v nej kedysi vlastnili ropný priemysel a o ktorý pri znárodnení prišli. Angličania však predtým preinvestovali nemalé prostriedky. Dokonca na okraji Grozného dodnes existujú domy, ktoré si postavili ešte oni. Počas prvej čečenskej vojny práve oni realizovali jej financovanie, pretože sa chceli dostať k tomu, čo tam mali predtým. Do projektu boli zapojení konkrétni britskí finančníci, dediči najstaršieho finančného impéria, ktoré kedysi investovali do ropného priemyslu na Kaukaze. Inak ich veľká geopolitika nijako nezaujímala.

Ďalšou zainteresovanou stranou konfliktu bola Saudská Arábia, ktorej záujem smeruje k šíreniu bahhabitskej islamskej myšlienky v Čečensku, kde po sovietskej dobe ostalo prázdne ideologické pole. Zúčastnená bola aj Východná Európa na čele s Poľskom, ktoré nenávidí Rusko prežívajúc staré imperiálne komplexy, a ktoré o. i. vytvorilo negatívne informačné pozadie okolo činnosti federálneho centra v Čečensku. A bolo tu ešte Turecko, ktoré chce mať vplyv na Azerbajdžan a malo záujem na dodávkach svojich zbraní do zóny konfliktu. Všetci títo účastníci čečenskej sieťovej operácie sa priamo zapojili do projektu bez akéhokoľvek priameho príkazu z USA. Angličania financovali, sledujúc svoje záujmy návratu ropných polí. Saudská Arábia dodala dostatok bojovníkov a vytvorila svoj bahhabistický informačný kanál. Poľsko, Pobaltské republiky a Východná Európa zabezpečili informačnú politiku, ktorá bola zameraná na diskreditáciu Ruska vo svete, vychádzajúc z vlastnej nenávisti proti Rusku. Cez Turecko a Azerbajdžan boli vytvorené kanály dodávky zbraní. Neexistovalo nijaké priame americké financovanie, ani nemožno predpokladať, že by v pozadí všetko financovali – to by bolo neúnosné. Sieťové operácie nepredpokladajú vysoké náklady, zainteresovaní sa financujú sami. USA na čečenskú vojny neminulo doslovne nič. Jednako táto prvá čečenská vojna dobre že nezničila Rusko. A zničenie Ruska, to je hlavný geopolitický cieľ USA. Američania jednoducho používajú absolútne rôznorodé, zdalo by sa, že nijako vzájomne nesúvisiace centrá sily vo svoj prospech.

Sieťové vojny nekopírujú nijaké geopolitické modely. V čase realizácie čečenskej sieťovej operácie USA pokračovali v realizácii geopolitickej stratégie obkľúčenia Eurázie, čo sa v geopolitike označuje ako „Stratégia Anakondy“. Čečensko sa nachádza v strede priesečníka ruského prístupu na juh a v pásme amerického kordónu, ktorý sa tiahne z Európy cez Kaukaz do Číny. Najkratšia cesta Ruska k teplým moriam je skrz Irán. Ale na ceste k tomuto prístupu leží malá, pomerne úzka kaukazská šija, ktorá prehradzuje cestu na juh v Azerbajdžane a Turecku. Cieľom USA je tento priestor rozšíriť, a tým úplne odrezať Rusko od Iránu, čím prerušia vertikálnu geopolitickú os Moskva – Teherán. Túto stratégiu realizujú USA práve prostredníctvom sieťovej operácie na Kaukaze, v centre ktorej sa nachádza Čečensko.

Z pohľadu védického kalendára je Leto 7520 charakterizované takou konšteláciou energií, ktoré neumožňujú úspešnú činnosť Temným silám. Teda do konca Leta 7520 sa v podstate niet čoho obávať. Situácia sa zmení nástupom Leta 7521, počas ktorého aj nastane fyzický prechod našej slnečnej sústavy do zóny kontrolovanej Svetlými silami. Ako vieme, zmena začne aktívne pôsobiť od Sviatku Premien Boha Koľadu, t.j. od 21. decembra 2012 vrátane. Ale je tu ešte jeden problém. Medzi koncom nášho Leta a koncom kresťanského roku nastane obdobie, v ktorom sa bude dariť Temným energiám. Presnejšie, ak sa „dobre“ pripravia a budú schopní počas tohto obdobia svojou činnosťou „úspešne“ zavŕšiť, tak môžu vniesť takú úroveň chaosu do začiatku nového Veku Vlka, že nemusíme byť schopní sa negatívnych následkov zbaviť po celé obdobie Dňa Svaroga, t.j. po 10 000 rokov. A naopak, ak by sa im to nepodarilo, tak obdobie energetickej situácie po začiatku nového kresťanského roku už neposkytuje možnosti trvalého úspechu ich operácie. Nuž je vysoko nepravdepodobné, že svet nebude zatiahnutý na jeseň r. 2012 do novej vojny – a už sú známe aj niektoré jej detaily.

Na jeseň tohto roku – niektoré zdroje udávajú mesiac november – zaútočí Izrael jadrovým úderom na Irán. Irán sa samozrejme bude brániť a vykoná odvetný úder – začne sa vojna. Na strane Izraela do konfliktu vstúpi ďalším úderom Pakistan – verný spojenec USA. Vojnové udalosti spôsobia hromadný útek obyvateľstva cez Azerbajdžan na Kaukaz, kde koncentrácia takýchto (už pripravovaných) síl spustí novú kaukazskú vojnu, ktorej cieľom bude dosiahnutie odtrhnutia Kaukazu od Ruska. Už teraz sú po Rusku nachystané tajné skladiská zdraní, pričom na kalašnikovoch sú už aj zhotovené nápisy „Alah Akbar“. Teba povedať, že ak by Rusko „pustilo“ čo aj len jeden štát zo svojej zostavy, tak to by mohlo znamenať začiatok rozpadu Ruska ako štátu – a o to USA ide. Udalosti však môžu nadobudnúť aj širší rozmer. Vzhľadom na vojenské akcie Pakistanu vstúpi do vojny aj India a vojna sa rozšíri aj do Tadžikistanu, Kazachstanu a pravdepodobne aj ďalších krajín.

Zapojenie takýchto hráčov do otvoreného vojenského konfliktu nemôže nechať nikoho na pochybách, že dopad bude globálny. Začnú vznikať rôzne občianske vojny – dôvod sa vždy „nájde“ v každej krajine a nebude sa kde sťažovať. Poslušní zomrú – ale o to práve ide. A ako by také niečo mohlo vyzerať u nás? V r. 1995 evidoval Slovenský štatistický úrad cca 750 000 Cigánov žijúcich na Slovensku, pričom netreba zdôrazňovať, že išlo iba o tých, ktorí sa narodili v nemocniciach, a teda sa o nich vie. Dnes je ich už minimálne 1 milión – a kto im „zabezpečuje“ obživu? A kto chráni tých, ktorí tak robia? Nuž – ako hovorí slovenské príslovie – ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Ide o prastaré príslovie majúce pôvod v zákone karmy. Ako sa takto my, obyvatelia Slovenska, staráme o našich blížnych, tak takú dostaneme aj odmenu. Ak by nastala v našej krajine následkom globálnych udalostí napríklad občianska vojna – kresťanom sa asi nič nemôže stať, veď ich „Ježiško“ ich ochráni pred všetkým zlým… žeby to bolo také jednoduché?

Asi každý pozná príbeh Inda M. Gándího, ktorý dokázal vymaniť Indiu spod koloniálnej nadvlády Británie. Málokto však vie, ako to vlastne dokázal. Gándi navštívil L. N. Tolstého v Rusku, odkiaľ prišiel s doktrínou „aktívneho nenásilia“, pretože boj s britskou armádou nemal v tom čase nádej na úspech. U Tolského bol v tom čase aj slovenský doktor D. Makovický. Musíme povedať, že o Tolstom sa šíri aj množstvo dezinformácií – takže bez použitia zdravomyslia ničomu neverte. Tolstoj mu neporadil „evanjeliové fackanie oboch líc“ – ako sa to často podáva, ale niečo úplne iné. Gándí totiž začal svoj organizovaný – aj keď neozbrojený – odpor voči Britom tým, že priviedol ľudí k rieke Ganga a povedal: „Prečo máme platiť britským vodárenským spoločnostiam za to, čo nám Príroda dáva zadarmo“? A nenásilný odpor spočíval v tom, že Indovia jednoducho PRESTALI čokoľvek kupovať od všetkých cudzincov, t.j. v prvom rade Britov. Teda jedného dňa už žiaden domorodec nekúpil anglický odev, lebo všetci začali nosiť svoj národný odev. Žiadny domorodec viac nekúpil anglický tovar, lebo si vystačili s domácim. Nijaký domorovec si viac neobjednal službu od anglickej firmy, lebo všetko, čo naozaj potrebovali si dokázali urobiť sami. Takto vyzerá použitie zdravomyslia – zo dňa na deň nikto Britom za nič neplatil, nič od nich nepotreboval, jednoducho sa Indovia začali chovať sebestačne, t.j. použili princíp Rodového zriadenia. Briti neodišli preto, lebo potláčať Indov by bolo „nedemokratické“, oni jednoducho nechceli svetu ukázať, ako sa „zo dňa na deň“ dá pomocou zdravomyslia zničiť parazitická kasta. Nikto ich už nepotreboval – nebolo viac na kom parazitovať. 

VLÁDA JE VŽDY V PROSPECH VLÁDNUCICH,
NA NÁKLADY TÝCH, KTORÝM VLÁDNE.
MUDRCOV, KTORÍ TOTO POZORUJÚ STÁLE ZNEPOKOJUJE OTÁZKA:
PREČO TEN, KTO JE NAJSCHOPNEJŠÍ UCHOPIŤ MOC
NIE JE NIKDY TEN, KTO JE NAJHODNEJŠÍ VLÁDNUŤ?

Robert Shea: SHIKÉ, Časť prvá; Kniha Yukio

Jestvujú dva spôsoby nazerania na svet. Môžete si otvoriť akúkoľvek dennú tlač, alebo zapnúť televízne spravodajstvo. Môžete veriť, že svet osciluje medzi nahlúplou šou „ľavého krídla“ a „pravého krídla“, „zlých teroristov“ a tých „dobrých“, čo proti ním oduševnene bojujú.

Ale môžete tiež začať skúmať a hľadať samotné základy tejto nadnárodnej hypnózy. Konšpiračné teórie nie sú ničím novým v histórii. Veľmi zriedkavo sa však informácie o takýchto sprisahaniach objavia na svetle a stanú sa všeobecne známe.

Nečakajte, že niekto oficiálne potvrdí pravosť tohto dokumentu. Ostáva – ako ostatne vždy – použiť zásadu zdravomyslia a hľadať racionálne jadro.

Dokument označený ako „TOP SECRET“, v origináli nazvaný Silent Weapons for Quiet Wars, An Introductory Programming Manual (Nehlučné zbrane pre tiché vojny, Úvodná programovacia príručka) bol objavený náhodne 7. júla 1986 zamestnancom firmy Boeing Aircraft Co., ktorý si kúpil opotrebovanú kopírku značky IBM na náhradné diely a v nej našiel zabudnuté dokumenty obsahujúce detaily plánu vyliahnutého v embryonálnom stave „Studenej vojny“, ktorý opisuje návod na ovládanie más pomocou manipulácie priemyslu, ľudských životov, vzdelávania a politických orientácií. Nabáda na nehlučnú revolúciu postaviac brata proti bratovi, odpútavaním pozornosti verejnosti od skutočnej podstaty toho, čo sa naozaj deje.

Posúdením jeho zámerov a účelu zistíme, že tento dokument sa postupne odohral priamo pred našimi očami. Nezabúdajme, že dokument nájdený r. 1986 opisuje 25. výročie používania metódy. Je to veľmi náročné čítanie, ale určite vás bude nabádať (aspoň by malo) na ďalšie štúdium, na udržiavanie očí naširoko otvorených. Veľa ľudí si o sebe myslí, že nie sú takí dôležití a už vôbec nerobia nič nezákonné, tak prečo by sa mali obávať toho, že niekto zbiera o nich informácie. Nuž, nevedomosť nikoho nezachráni. Stačí sa vnímavo pozrieť okolo seba. Všetky vlády dnešného sveta sú v rukách tvarov, t.j. temných síl – aj citát zo známeho bestselleru to ostatne potvrdzuje. Inými slovami, naša Zem je okupovaná cudzozemcami. Mnohí ľudia to už dnes podvedomie cítia, akurát nevedia ako a proti čomu sa zjednotiť a brániť – a pocity nestačia. Nuž neraz sa začnú spájať a organizovať – a toto je už v očiach tvarov zločin. Teda nemýľte sa, zločin je už to, že sme Slovania. Pozrite sa okolo – všetci sa môžu spájať a organizovať je to v poriadku: Cigáni, Židia a všetky možné „menšiny”. Ale akonáhle sa spoja bieli ľudia – už to je rasizmus. Je pravda, že zatiaľ nevieme, že zjednocovať sa musíme na základe Viery Predkov a Rodu, ale snaha i zjednocovanie už žije. A čo „menšiny”? Nuž, oficiálne sa nikde nedočítate koľko na Slovensku žije „profesionálnych poberačov sociálnych dávok”… v roku 1995 evidoval Slovenský štatistický úrad 780 000 Cigánov. Samozrejme, išlo iba o tých, ktorí boli úradne zaregistrovaní. Dnes ich máme viac ako milión… Myslíte si, že keď nás prevýšia počtom, tak začnú oni pracovať na nás?

Keď už sme pri Cigánoch, tak si krátko vysvetlime pôvod tohto názvu. Je to starý slovanský názov – každý národ má právo nazývať iné národy svojim vlastným názvom. Napríklad Nemci sa vo vlastnom jazyku volajú inak, Angličania či Francúzi tiež – a nemajú s tým problém, že máme na nich náš vlastný názov. Podobne je to aj s názvami cudzích krajín či miest. Veď ak povieme Viedeň tak Rakúšania nás sotva porozumejú. Ak Povieme Škótsko neznamená to, že takýto názov by Škót porozumel. Ale názov Škótska nám ponúka aj ďalšiu paralelu – zvykne sa hovoriť, že my Slovania nemáme minulosť, z čoho vyplýva, že ani minulú písomnosť. Ale pozrime sa na zvuk, ktorú vyjadrujeme písmenom „š“. V akože „novom“ jazyku – bukvici – sa píše jediným znakom: „ш“. Ak chceme tento zvuk vyjadriť v dnešnej slovenčine alebo češtine, tak nám nestačí len písmeno „s“, musíme ešte použiť aj mäkčeň – „š“. Angličtina už na vyjadrenie toho istého zvuku potrebuje 2 písmená: „sh“, nemčina dokonca 3: „sch“. Teda ktorý jazyk je starší – ten, ktorý má od počiatku znaky pre všetky zvuky, ktoré národ používa, alebo ten, ktorý si musí vypomáhať rozličnými kombináciami?

Teda späť k názvu. Názov Cigáni pozostáva z 3 bázových slov: CI-GA-NI. V tomto spojení je „CI“ vo význame ukazovacieho zámena, „GA“ je cesta, „NI“ od NIE. Bázový názov v našom prastarom jazyku znamená: „tí, ktorí sú neschopní duchovnej cesty (vývoja)“. Z Indie boli pred stáročiami vyhnaní práve preto, lebo dlhodobo narušovali zákony krvi a tak sa dostali do štádia, že už nie sú schopní duchovného vývoja. Takíto boli už pred stáročiami – a tu si naivne myslíme, že ich prevychováme…

Čo ďalej čítať? Pracovné „noty“ elity sú známe. Je to predovšetkým dielo Thomasa Malthusa, ktorý vyšpecifikoval dôvody, prečo sa musí cieľavedome znižovať počet ľudí žijúcich na zemi. Hlavné regulátory počtu obyvateľov navrhované Malthusom nie sú len notoricky známe vojny, ale aj totálna korupcia vlády a teda spoločnosti – ktorá prinesie ubúdanie obyvateľstva – a napríklad aj podnecovanie a šírenie homosexuality – táto neprináša potomkov.

Ďalším „veľkým“ učencom elity je Charles Darwin. Veď to, čo platí pre spoločnosť na základe Malthusových „objavov“ platí pre prírodu formou „evolúcie“. Nie náhodu je Darwinova teória, hoci na základe moderných vedeckých poznatkov dávno prekonaná, stále všemožne udržiavaná pri živote.

Poznanie pravdy má jednu veľkú výhodu. Vieme, čo môžeme od budúcnosti naozaj čakať. Hra pre Európu riadená tajným rádom Illuminati, ktorých náboženstvá svorne nazývajú satanisti, vstúpila spolu so vstupom do EÚ 1. mája 2004 do predohry posledného dejstva. Illuminati boli založení 1. mája 1776 profesorom Ingolštadskej univerzity, členom Jezuitského rádu a Židom Adamom Weishauptom. Tu je pravá podstata toho, prečo je 1. máj dôležitým dátum v novodobej histórii sveta. Nie je to paradox, že práve profesionálni členovia kresťanských cirkví oduševnene z kazateľníc kostolov nabádali k nástupu do vlaku, ktorý bol naštartovaný pred stáročiami preto, aby zlikvidoval aj mnohých z nich? Ostatne, vôbec to nevadí, nitky riadenia troch dôležitých náboženstiev – kresťanstva, islamu a judaizmu sú aj tak v rukách tej istej elitnej skupinky. Veď Židia sa tým ani netaja; sami hovoria, že keď nám dali jediného Boha, tak majú logické právo nás cez náboženstvo riadiť – teda presnejšie tých, ktorí ich jedinobožníctvo prijali. Veľmi jednoducho a zručne ich hocikedy dokážu postaviť proti sebe a takto spôsobiť ďalší (koľký už?) „BOŽÍ SÚD“.

BEZPEČNOSŤ

V zásade nie je možné diskutovať o sociálnom inžinierstve alebo automatizácii spoločnosti, teda o inžinierstve sociálnych automatizovaných systémov (nehlučné zbrane) v národnom alebo svetovom merítku bez použitia obšírnych cieľov sociálneho ovládania a deštrukcie ľudského života, teda otroctva a genocídy.

Táto príručka je sama o sebe analogickou deklaráciou úmyslu. Takáto písomnosť musí byť bezpečne skrytá pred znalosťou verejnosti. Inak by sa mohla chápať ako technicky formálna deklarácia občianskej vojny. Ďalej, kedykoľvek je akákoľvek osoba na silnej mocenskej pozícii a bez plnej znalosti obsahu takejto pozície verejnosťou, používa takéto znalosti a metodológiu na ekonomické podrobovanie – musí byť jednoznačne jasné, že medzi uvedenou osobou alebo skupinou osôb a verejnosťou jestvuje stav občianskej vojny.

Riešenie dnešných problémov vyžaduje prístup, ktorý je bezohľadne otvorený bez agonizácie vierami, morálnymi alebo kultúrnymi hodnotami.

Máte kvalifikáciu na tento projekt vďaka vašej schopnosti nazerať na ľudskú spoločnosť s chladnou objektivitou a ešte analyzovať a diskutovať o vašich pozorovaniach a záveroch s ďalšími ľuďmi podobnej intelektuálnej kapacity bez straty diskrétnosti alebo skromnosti.

Takéto cnosti sú praktizované vo vašom najlepšom záujme. 

Neodkláňajte sa od nich.

VITAJTE MEDZI NAMI
Táto publikácia označuje 25. výročie Tretej svetovej vojny, nazývanej aj „Tichá vojna“, ktorá sa vedie za použitia subjektívneho biologického spôsobu boja pomocou „nehlučných zbraní“.
Táto kniha obsahuje úvodný opis tejto vojny, jej stratégie a zbrane.

Máj 1979 č. 74-1120

HISTORICKÝ ÚVOD
Technológia tichej zbrane bola odvodená z Operačného výskumu (O. V.), strategickej a taktickej metodológie vyvinutej pod vojenským riadením v Anglicku počas II. svetovej vojny. Pôvodným účelom O. V. bolo štúdium strategických a taktických problémov vzdušnej a pozemnej obrany s dôrazom na efektívne použitie obmedzených vojenských zdrojov proti zahraničným nepriateľom (teda logistika).
Tí, ktorí boli na mocenských pozíciách rýchlo zistili, že tie isté metódy by sa mohli použiť na totálne ovládanie spoločnosti. Boli len nevyhnutné nové nástroje.
Sociálne inžinierstvo (analýza a automatizácia spoločnosti) vyžaduje koreláciu veľkého množstva neustále sa meniacich ekonomických údajov (dát), takže rýchle spracovanie počítačom bolo nevyhnutné, aby mohlo byť ďaleko v predstihu pred spoločnosťou a predpovedať, kedy je spoločnosť zrelá na kapituláciu.
Reléové počítače boli veľmi pomalé, ale elektronický počítač objavený r. 1946 J. Presperom Eckertom a Johnom W. Mauchlym splnili očakávania.
Ďalším prelomom bolo vyvinutie simplexnej metódy lineárneho programovania r. 1947 matematikom Georgeom B. Dantzigom.
Potom v roku 1948 bol objavený tranzistor J. Bardeenom, W. H. Brattainom a W. Shockleyom, ktorý priniesol prísľub veľkej expanzie na počítačovom poli zmenšením priestoru a energetických nárokov.
S týmito tromi objavmi pod jedným smerovaním začali tí, ktorí boli na mocenských pozíciách silne uvažovať, že je možné ovládať celý svet formou stlačenia gombíka.

Okamžite nastúpila Rockefellerova nadácia uvoľnením štvorročného grantu pre Harvardskú vysokú školu formou financovania harvadrského výskumného projektu pre štúdium štruktúry americkej ekonomiky. O jeden rok neskôr, r. 1949 sa pripojilo aj vojenské letectvo USA.
R. 1952 sa pôvodný grant ukončil a uskutočnilo sa stretnutie vysokej elity s cieľom určiť nasledujúcu fázu výskumu sociálnych operácií. Harvardský projekt bol veľmi plodný, nakoľko priniesol publikovanie niektorých výsledkov r. 1953 navrhnutím realizovateľnosti ekonomického (sociálneho) inžinierstva. (Štúdie v štruktúre americkej ekonómie – © 1953, autor Wassily Leontief, International Sciences Press Inc., White plains, New York.)
Inžiniersky zvládnutý v druhej polovici dekády štyridsiatych rokov stál teraz stroj pre Nehlučnú vojnu, povedzme v žiariacom dozlata vyleštenom prevedení vo výstavnej sieni r. 1954.
S vytvorením masera r. 1954 sa prísľub uvoľnenia neobmedzených zdrojov fúzie atómovej energie z ťažkého vodíka v morskej vode a následnej dispozícii neobmedzenej sociálnej moci stal možnosťou iba niekoľko dekád vzdialenú.
Tejto kombinácii sa nedalo odolať.
Nehlučná vojna bola nehlučne vyhlásená medzinárodnou elitou na zasadnutí r. 1954.
Hoci bola tichá zbraň temer odhalená o 13 rokov neskôr, neutrpela evolúcia nového zbraňového systému nijaké väčšie škody.
Tento materiál označuje 25. výročie zahájenia Nehlučnej vojny. Táto pôvodne domáca zbraň už slávila veľa víťazstiev na mnohých frontoch po celom svete.

POLITICKÝ ÚVOD
R. 1954 bolo tými, ktorí boli pri moci jasne rozpoznané, že bolo len otázkou času, len niekoľkých desaťročí, aby široká verejnosť bola schopná uchopiť rukoväte moci, lebo základné elementy novej nehlučnej technológie boli tak v dosahu verejnej utópie ako boli zabezpečujúce súkromnú utópiu.
Tento objekt primárneho záujmu, dominancie sa točil okolo predmetu energetických vied.

ENERGIA
Energia sa považuje za kľúč ku všetkým aktivitám na Zemi. Prírodná veda je štúdiom zdrojov a ovládania prírodnej energie a sociálna veda, teoreticky vyjadrená ako ekonomika, je štúdiom zdrojov a ovládania sociálnej energie. Oboje sú účtovnými systémami: matematikou. Teda matematika je primárna energetická veda. A účtovník môže byť kráľom ak dokáže pred verejnosťou zakryť metodológiu účtovania.
Celá veda je púhym prostriedkom konca. Prostriedok je poznanie. Koniec je ovládanie. Za týmto všetkým ostáva len jedna vec, „kto bude mať z toho úžitok?“.
R. 1954 bola táto vec záležitosťou primárneho záujmu. Hoci takzvané „morálne otázky“ boli namietnuté, z pohľadu zákona prirodzeného výberu bolo odsúhlasené, že národ alebo svet ľudí, ktorí nebude používať svoju inteligenciu nie je lepší od zvierat, ktoré nemajú inteligenciu. Také národy sú zvieracím bremenom a rezňami na stole podľa výberu a obsahu.

NÁSLEDNE, v záujme budúceho svetového poriadku, mieru a pokoja bolo rozhodnuté zahájiť súkromnú Nehlučnú vojnu proti americkej verejnosti s najvyšším cieľom trvalo presunúť prírodnú sociálnu energiu (bohatstvo) nedisciplinovanej a nezodpovednej väčšiny do rúk seba-disciplinovaných, zodpovedných a hodných niekoľkých málo.
Aby sa implementoval tento cieľ bolo nevyhnutné vytvoriť, zaistiť a použiť nové zbrane, ktoré, ako sa ukázalo, boli triedou zbraní tak jemných a prepracovaných vo svojom princípe fungovania a objavenia sa na verejnosti, že si zaslúžili meno „nehlučné zbrane“.
Na záver, predmet ekonomického výskumu, v zmysle vedenom kapitálovými magnátmi (bankovníctvom) a priemyslom komodít (tovarom) a službami je založenie ekonómie, ktorá je absolútne predpovedateľná a manipulovateľná.
Aby sa dosiahla totálne predpovedateľná ekonomika musia sa nízke triedne elementy spoločnosti dostať pod totálnu kontrolu, t. z. musia byť zlomené, vyškolené a označené chomútom a dlhodobými sociálnymi povinnosťami od veľmi raného veku, predtým, ako budú mať príležitosť skúmať náležitosť tejto záležitosti. Aby sa dosiahla takáto zhoda, rodinná jednotka nízkej triedy musí byť dezintegrovaná procesom zvýšenej prezamestnanosti rodičov a zariadeniami štátu prevádzkujúcimi denné centrá starostlivosti pre prezamestnanosťou osirelé deti.
Kvalita vzdelania poskytovaná nižšej triede musí byť najúbohejšieho druhu, tak že priekopa nevedomosti izolujúca nadradenú triedu od ujarmenej triedy je a zostane nepochopiteľná pre podriadenú triedu. S takýmto počiatočným handicapom majú dokonca aj vynikajúci jedinci nižšej triedy veľmi malú alebo dokonca nijakú nádej vyslobodiť sa z lósu, ktorý im bol životom priradený. Táto forma otroctva je základnou na to, aby sa udržala nejaká miera sociálneho poriadku, mier a pokoj pre vládnucu hornú triedu.

OPISNÝ ÚVOD NEHLUČNEJ ZBRANE
Tvorcovia tichej zbrane od nej očakávajú to isté čo sa očakáva od bežnej zbrane, ale iba jej vlastným spôsobom fungovania.
Strieľa situácie namiesto guliek; je poháňaná spracovaním dát namiesto chemickej reakcie (explózia); pochádza z bitov informácií namiesto zrniečok pušného prachu; z počítača namiesto pištole; obsluhuje ju počítačový programátor namiesto elitného strelca; na rozkaz bankového magnáta namiesto vojenského generála.
Nevydáva pozorovateľné výbušné zvuky, nezapríčiňuje viditeľné fyzické alebo mentálne zranenia a navonok sa nijako nevmiešava nikomu do každodenného života.
No vydáva neomylné „zvuky“, zapríčiňuje nezameniteľné fyzické a duševné škody a neomylne sa stáva súčasťou každodenného života, inými slovami je nezameniteľná pre školeného pozorovateľa, ktorý vie čo hľadať.
Verejnosť nemôže pochopiť túto zbraň a teda nemôže uveriť, že je napadnutá a zotročená zbraňou.
Verejnosť môže inštinktívne cítiť, že niečo nie je v poriadku, ale vďaka technickej podstate nehlučnej zbrane nemôžu vyjadriť svoje pocity racionálnym spôsobom, alebo zvládnuť tento problém inteligenciou. Teda nevedia ako kričať o pomoc, nevedia ako sa spojiť s ostatnými aby sa proti nej ubránili.
Keď je tichá zbraň nasadená na verejnosť postupne, tak verejnosť sa nastaví/adaptuje na jej prítomnosť a naučí sa tolerovať jej zasahovanie do ich životov pod tlakom (psychologicky cez ekonomiku) ktorý narastie až tak, že prasknú.
Teda tichá zbraň je formou biologickej vojny. Napáda vitalitu, možnosti a mobilitu jednotlivcov spoločnosti pomocou poznania, porozumenia, manipulovania a napadnutia ich zdrojov prírodnej a sociálnej energie a ich fyzických, mentálnych a emocionálnych síl a slabostí.

TEORETICKÝ ÚVOD

„Dajte mi kontrolu nad národnou menou a je mi jedno kto tu vydáva zákony.“
Mayer Amschel Rotschild (1743-1812)

Dnešná technológia tichej zbrane vyrastá z jednoduchej myšlienky objavenej, stručne vyjadrenej a účinne nasadenej citovaným pánom Mayerom Amschelom Rotschildom. Pán Rotschild objavil chýbajúci pasívny komponent ekonomickej teórie známej ako ekonomická indukcia. On, samozrejme, nemyslel o svojom objave v zmysle týchto termínov dvadsiateho storočia, a, aby to bolo potvrdené, matematická analýza musela počkať na Druhú priemyselnú revolúciu, nástup teórie strojárenstva a elektroniky, a konečne, objav elektronického počítača predtým, ako mohla byť účinne použitá v riadení svetovej ekonomiky.

VŠEOBECNÉ ENERGETICKÉ KONCEPTY
Pri štúdiu energetických systémov sa objavujú vždy tri elementárne koncepty. Sú to potenciálna energia, kinetická energia a strata energie. A vo vzťahu k týmto konceptom jestvujú tri idealizované, vo svojej podstate čisto fyzické náprotivky nazývané pasívne komponenty.

1. Vo vede o mechanike je jav potenciálnej energie asociovaný s fyzikálnou vlastnosťou nazývanú pružnosť alebo pevnosť a môže byť prezentovaná stlačenou pružinou. V elektronickej vede je potenciálna energia uložená namiesto pružiny v kondenzátore. Táto vlastnosť sa nazýva kapacita namiesto pružnosti a pevnosti.
2. Vo vede o mechanike je jav kinetickej energie asociovaný s fyzickou vlastnosťou nazývanou zotrvačnosť alebo hmota a dá sa reprezentovať hmotou kolesa v pohybe. V elektronickej vede je kinetická energia uložená v indukcii (v magnetickom poli) namiesto hmoty. Táto vlastnosť sa nazýva indukčnosť namiesto zotrvačnosti.
3. Vo vede o mechanike je jav straty energie asociovaný s fyzikálnou vlastnosťou nazývanou trenie alebo odpor a môže byť reprezerntovaný hrncom alebo iným zariadením, ktoré konvertuje energetický systém na teplo. V elektronickej vede je strata energie prevádzaná elementom nazývaným buď odpor alebo vodič, termín „odpor“ je jedným zo všeobecne používaných odborníkmi na trenie a termín „vodič“ je vo všeobecnosti používaný na opísanie ideálnejšieho zariadenia (napríklad drôtu) používaného na účinné vedenie elektrickej energie z jedného miesta na druhé. Vlastnosť odporu a vodiča je meraná buď ako odpor alebo vodivosť, sú to recipročné hodnoty.

Tieto tri koncepty sú v ekonomike asociované s:

1. Ekonomická kapacita – kapitál (peniaze, sklad/inventár, investície v budovách a trvanlivých hodnotách, atď.)
2. Ekonomická vodivosť – tovar (výrobný tok koeficientov)
3. Ekonomická indukcia – služby (vplyv populácie priemyslu na výstup)

Celá matematická teória vyvinutá v štúdiu jedného energetického systému (napr. mechanika, elektronika, atď.) sa môže okamžite aplikovať v štúdiu iného energetického systému (napr. ekonomike).

ENERGETICKÝ OBJAV PÁNA ROTSCHILDA
To, čo objavil pán Rotschild bol základný princíp moci, vplyvu a kontroly nad ľuďmi použitím ekonomiky. Tento princíp je „keď zaujmete zdanie moci, ľudia vám ju čoskoro dajú“.
Pán Rotschild objavil, že mena alebo depozitné pôžičkové účty majú požadovanú moc, ktorá mohla byť použitá na indukovanie ľudí (indukcia v prípade ľudí zodpovedá magnetickému poľu) aby sa vzdali svojho skutočného bohatstva (namiesto skutočnej kompenzácie). Ľudia vkladali skutočný majetok a odstávali naspäť úver alebo zmenku. Pán Rotschild zistil, že môže vydať viac zmeniek než má v skutočnosti krytých pokiaľ má zásobu niečieho zlata na presvedčenie svojich zákazníkov.
Pán Rotschild požičiaval formou zmeniek jednotlivcom a vládam. Toto vytvorilo dostatočnú dôveru. Potom urobil peniaze nedostatkovými, pritiahol kontrolu systému, a zozbieral finančné záruky skrz zmluvné záruky. Potom sa cyklus opakoval. Tieto tlaky sa dajú použiť na vznietenie vojny. Potom ovládal dispozíciu peňazí na určenie toho kto vyhrá vojnu. Tá vláda, ktorá súhlasila s tým, že mu dá pod kontrolu svoj ekonomický systém, dostala jeho podporu. Splácanie dlhov bolo zaručené ekonomickou pomocou nepriateľovi dlžníka. Zisk odvodený od tejto ekonomickej metodológie učinil pána Rothschilda ešte bohatším a celkovo ešte schopnejším takto zväčšovať svoje bohatstvo. Zistil, že verejná chamtivosť umožňuje, aby sa peniaze tlačili na príkaz vlády za hranice krytia drahými kovy (inflácia) alebo výrobu tovarov a poskytovaných služieb (hrubý národný produkt).

ZDANLIVÝ KAPITÁL AKO „PAPIEROVÝ“ INDUKTOR
V tejto štruktúre, úver, prezentovaný ako rýdzi obvodový prvok nazývaný „mena“, má vzhľad kapitálu, ale je to v skutočnosti negatívny kapitál. V tomto prípade má vzhľad služby, ale v skutočnosti to je zadĺženosť alebo dlh. Je to teda ekonomická indukcia namiesto ekonomickej kapacity a ak sa nevyváži žiadnym iným spôsobom tak bude vyvážený negáciou obyvateľstva (vojna, genocída). Súhrn tovarov a služieb reprezentuje skutočný kapitál nazvaný hrubý národný produkt, a mena môže byť tlačená po túto úroveň a stále bude predstavovať ekonomickú kapacitu; ale mena tlačená za túto úroveň je odčítateľná, predstavuje úvod ekonomickej indukcie a zakladá dlhopisy zadlženosti. Vojna je takto teda vyvažovanie systému pozabíjaním skutočných veriteľov (verejnosti, ktorú sme naučili vymeniť skutočnú hodnotu za inflačné peniaze) a siahnutie na všetko čo ostalo zo zachovaných prírodných zdrojov a regenerácia týchto zdrojov.
Pán Rothschild objavil, že peniaze mu dali moc preusporiadať ekonomické štruktúry vo svoju vlastnú výhodu, presunúť ekonomickú indukčnosť do tých ekonomických pozícií, ktoré by vyvolali najväčšiu hospodársku nestabilitu a osciláciu.
Posledným kľúčom k ekonomickej kontrole bolo počkať do tej doby, keď bolo k dispozícii dostatočné množstvo údajov a vysokorýchlostné výpočtové zariadenie umožňujúce účinne sledovať ekonomické oscilácie vytvorené cenovými šokmi a prebytkom papierových energetických úverov – (papierová indukcia/inflácia).

PRIELOM
Oblasť letectva poskytla najväčší rozvoj evolúcie v ekonomickom inžinierstve spôsobom matematickej teórie šokových testov. V tomto procese je vypálený projektil z draka lietadla na zemi a impulz spätného rázu je monitorovaný pomocou vibračných snímačov napojených na drak lietadla pripojených na grafické zapisovače. Štúdiom odoziev alebo odrazov spätnorázových impulzov v draku lietadla je možné objaviť kritické vibrácie v štruktúre draku lietadla, čo sú buď vibrácie motora alebo vibrácie vplyvom vetra, alebo kombináciou oboch, by sa mohli zosilniť a tým spôsobiť rezonančné samozničenie draku lietadla za letu. Z inžinierskeho pohľadu to znamená, že touto metódou sa dajú objaviť a manipulovať silné a slabé stránky štruktúry draku lietadla v termínoch vibračnej energie.

POUŽITIE V EKONOMIKE
Pri použití tejto metódy šokového testovania draku lietadla v ekonomickom inžinierstve sú realizované šokové zmeny cien komodít a monitoruje sa reakcia spotrebiteľov. Výsledné odozvy ekonomického šoku sú teoreticky vyhodnocované počítačmi a odhaľuje sa psychoekonomická štruktúra ekonomiky. Týmto procesom sa vypočítava parciálny diferenciál a zisťujú sa diferenčné matice, ktoré definujú rodinnú domácnosť a umožňujú jej ohodnotenie ako ekonomický priemysel (disipatívna spotrebiteľská štruktúra). Potom sa dá predpovedať a manipulovať odozva domácnosti na budúce šoky a spoločnosť sa stane dobre ovládaným zvieraťom, držaným na uzde pod kontrolou prepracovaným počítačovo riadeným sociálno-energetickým účtovníckym systémom.
Nakoniec sa každý jednotlivý prvok štruktúry dostane pod počítačový dozor skrz znalosť osobných priorít, takáto znalosť zaručená počítačovou asociáciou spotrebiteľských preferencií (univerzálny kód výrobku – UPC – čiarové cenové kódy na obaloch) spolu s identifikovanými zákazníkmi (identifikovanými prostredníctvom používania kreditných kariet a neskôr trvalým „tetovaným“ číslom neviditeľným za bežného osvetlenia prostredia).

SUMÁR
Ekonomika je len sociálnym pokračovaním prirodzeného energetického systému. Ten má taktiež tri pasívne komponenty. Vďaka rozdeleniu bohatstva a nedostatku komunikácie a následnom nedostatku údajov bolo toto pole posledným energetickým poľom, pre ktoré bola vyvinutá znalosť týchto troch pasívnych komponentov.
Pretože energia je kľúčom ku všetkej činnosti na povrchu zeme, má to za následok, že na to, aby sa dosiahol monopol v energii, surovinách, tovaroch a službách a aby sa zaviedol svetový systém otrockej práce je nevyhnutné aby sme mali absolútne prvé poznanie o vede ovládania skrz ekonomické faktory a prvú skúsenosť v inžinieringu svetovej ekonomiky.
Na to aby sme dosiahli takúto suverenitu musíme prinajmenšom dosiahnuť tento jeden koniec: že verejnosť si neuvedomí ani logické ani matematické spojenie medzi ekonomikou a inými energetickými vedami a ani sa neučí využívať takéto poznanie.
Toto sa stáva čoraz obťažnejším ovládať, pretože viac a viac odvetví vyžaduje viac a viac od svojich počítačových programátorov a síce aby vytvorili a aplikovali matematické modely na riadenie týchto podnikateľských odvetví.
Je len otázkou času než sa nová sorta súkromných programátorov/ekonómov uchytí v ďalekosiahlych využitiach práce započatej na Harvarde v r. 1948. Rýchlosť, akou môžu odovzdať verejnosti varovanie bude najmä záležať na tom, ako efektívni sme boli v ovládaní médií, zaistením podradného vzdelania a udržiavaním pozornosti verejnosti na záležitostiach bez skutočnej dôležitosti.

EKONOMICKÝ MODEL
Ekonomika ako veda o sociálnej energii bola prvým cieľom pri opise zložitého spôsobu v ktorom akákoľvek daná jednotka zdrojov je použitá na uspokojenie nejakej ekonomickej požiadavky (Leontiefova matica). Tento prvý cieľ, keď sa rozšíri tak, aby sa získalo čo najviac produktu z čo najmenších alebo limitovaných zdrojov, obsahuje tento cieľ všeobecnej vojenskej alebo priemyselnej logistiky známy ako Operačný výskum (pozri simplexnú metódu lineárneho programovania).
Harvardský ekonomický výskumný projekt (1948 – ) bol pokračovaním Operačného výskumu prevádzaného počas II. svetovej vojny. Jeho účelom bolo vytvoriť vedu o riadení ekonomiky: najskôr americkej ekonomiky, a potom ekonomiky celého sveta. Predpokladalo sa, že s dostatočnými matematickými základmi a údajmi by bolo skoro také jednoduché predpovedať a riadiť trend v ekonomike ako predpovedať dráhu projektilu. Dokázalo sa, že toto bol ten prípad. Ekonomika však musela byť transformovaná na strelu navádzanú na cieľ.
Bezprostredným cieľom Harvardského projektu bolo objaviť hospodársku štruktúru, ktorá vnucuje zmenu tejto štruktúre, ako môže byť toto správanie sa predvídané, a ako ho je možné zmanipulovať. Bola potrebná dobre usporiadaná znalosť matematických štruktúr a vzájomných vzťahov medzi investíciami, výrobou, odbytom a spotrebou. Stručne povedané bolo zistené, že ekonomika sa riadi takými istými zákonmi ako elektrina, a že všetky matematické teórie a praktické a počítačové know-how, vyvinuté pre oblasť elektroniky je možné priamo použiť pri štúdiu hospodárskych vied. Tento objav nebol otvorene zverejnený, a jeho jemnejšie aspekty boli a sú starostlivo udržiavané v tajnosti, napríklad to, že v ekonomickom modeli je ľudský život meraný v dolároch, a že elektrická iskra vytvorená pri zapnutí vypínača pripojeného aktívnej indukčnosti je matematickou analógiou spustenia vojny.
Najväčšou prekážkou ktorej museli čeliť teoretickí ekonómovia bol presný popis domácnosti ako priemyselného odvetvia. Bola to výzva, pretože spotrebiteľské nákupy sú záležitosťou výberu, ktorý je zase ovplyvnený príjmom, cenou a ďalšími ekonomickými faktormi.
Tato prekážka bola odstránená spôsobom nepriamej a štatistickej aproximácie pomocou použitia šokového testovania za účelom určenia súčasných charakteristík, nazývaných priebežné technické koeficienty priemyslu domácností.
Nakoniec, pretože problémy v teoretickej ekonomike sa dajú veľmi jednoducho prekladať do problémov teoretickej elektroniky a riešenie zase prekladať späť, vyplýva z toho, že na riešenie ekonómie postačí len napísať len prekladový slovník jazyka a definícia konceptu. Zvyšok možno dostať zo štandardných prác v oblasti matematiky a elektroniky. Toto činí publikovanie kníh o ekonomike zbytočným a značne zjednodušuje bezpečnosť projektu.

PRIEMYSLOVÉ DIAGRAMY
Ideálny priemysel je definovaný ako zariadenie, ktoré prijíma údaje z iných priemyslových odvetví v niekoľkých formách a premieňa ich na špecifický výrobok určený na predaj ďalším priemyslovým odvetviam. Má niekoľko vstupov a jeden výstup. To čo verejnosť normálne považuje ako jedno priemyslové odvetvie je v skutočnosti priemyslovým komplexom v ktorom niekoľko priemyslových odvetví pod jednou strechou vyrába jeden alebo viac výrobkov.

Číre (jednovýstupové) priemyselné odvetvie sa dá zjednodušene zobraziť ako nasledovný obvodový blok.

Tok výrobkov z priemyselného odvetvia č. 1 (dodávka) do priem. odvetvia č. 2 (dopyt) je označený ako i₁₂. Celkový tok z priemyslu „K“ je označený ako I_k (predaj a pod).

Trojpriemyslená sieť sa dá zobraziť schematicky nasledovne.

Uzol je symbolom zberu a rozdelenia toku. Uzol č. 2 prijíma z priemyslu č. 3 a rozdeľuje do priemyslov od č. 1 po č. 3. Ak priemysel č. 3 vyrába stoličky potom tok z priemyslu č. 3 do priemyslu č. 3 jednoducho indikuje, že priemysel č. 3 vyžíva časť svojho vlastného výstupu výroby, napríklad ako kancelársky nábytok. Preto môžeme tok zosumarizovať rovnicami:

Uzol č.1:     I₁=i₁₁+i₁₂+i₁₃=∑i_1k

Uzol č.2:     I₂=i₂₁+i₂₂+i₂₃=∑i_2k

Uzol č.3:     I₃=i₃₁+i₃₂+i₃₃=∑i_3k

kde ∑ označuje 

TRI PRIEMYSLOVÉ TRENDY
Priemyslové odvetvia sa skladajú z troch kategórií alebo tried podľa typu produkcie.

Trieda č. 1 – Kapitál (zdroje)
Trieda č. 2 – Tovary (komodity alebo použitie – disipatívne)
Trieda č. 3 – Služby (činnosť populácie)

Trieda č. 1 jestvuje na troch úrovniach
(1) Prírodné zdroje energie a surovín
(2) Vláda – tlač meny rovnajúci sa HNP (hrubému národnému produktu) a rozšírenie* meny prekročením HNP.
(3) Bankovníctvo – požičiavanie peňazí na úrok, a rozšírenie* (falšovanie) ekonomickej hodnoty prostredníctvom depozitných pôžičkových kont.
Trieda č. 2 – priemyslové odvetvia jestvujú ako výrobcovia viditeľných alebo spotrebiteľských (disipatívnych) tovarov. Tento druh činnosti sa zvyčajne verejnosťou označuje ako „priemysel“.
Trieda č. 3 – priemyslové odvetvia sú tie, ktorých výstupom sú skôr služby než viditeľný výrobok. Tieto priemyslové odvetvia sú nazývané (1) domácnosti a (2) vlády. Ich výstupom je ľudská činnosť mechanického druhu, a ich základňou je obyvateľstvo.

ZHROMAŽĎOVANIE
Celý ekonomický systém môže byť reprezentovaný trojpriemyslovým modelom, ak tento umožňuje aby názvy jeho výstupov boli (1) kapitál, (2) tovar a (3) služby. Problémom tejto reprezentácie je, že by neukázal vplyv, povedzme, textilného priemyslu na metalurgický priemysel. To preto, lebo ako textilný tak aj metalurgický priemysel by spadali do rovnakej klasifikácie nazývanej „tovarový priemysel“ a týmto procesom kombinovania alebo nazhromažďovania týchto dvoch priemyslov do jedného systémového bloku by stratili svoju ekonomickú individualitu.

E – MODEL
Národné hospodárstvo sa skladá zo simultánnych tokov výroby, distribúcie, spotreby a investícií. Ak všetky tieto prvky, vrátane práce a ľudských funkcií, sú označené pomernými číselnými hodnotami, povedzme v dolároch z r. 1939, tak tento tok možno v ďalšom modelovať prietokom prúdu v elektronickom obvode, a jeho správanie sa možno predvídať a zmanipulovať s užitočnou presnosťou.
Tieto tri ideálne pasívne energetické elektronické komponenty – kondenzátor, odpor a indukčnosť (cievka) – zodpovedajú trom ideálnym pasívnym energetickým komponentom ekonomicky nazvaným číre priemyslové odvetvia kapitálu, tovaru a službám v danom poradí.
Ekonomická kapacita reprezentuje uskladnenie kapitálu v tej alebo onej forme.
Ekonomická vodivosť predstavuje úroveň vodivosti materiálov pre produkciu tovaru.
Ekonomická indukčnosť predstavuje zotrvačnosť ekonomickej hodnoty v pohybe. Toto je populačný fenomén známy ako služby.

EKONOMICKÁ INDUKČNOSŤ
Elektrická indukčnosť (napr. drôtená cievka) má elektrický prúd ako svoj primárny jav a magnetické pole jak svoj druhotný jav (remanenciu). Tomu zodpovedajúco, ekonomická indukčnosť má tok ekonomickej hodnoty ako svoj prvotný jav a populačné pole ako svoj druhotný jav remanencie. Keď sa tok ekonomickej hodnoty (napr. peňazí) zníži, tak pole ľudskej populácie skolabuje, aby tak udržalo ekonomickú hodnotu (napr. peňazí) tečúcu (extrémny prípad – vojna). Tato zotrvačnosť verejnosti je výsledkom spotrebiteľských nákupných návykov, očakávaného štandardu životnej úrovne atď., a všeobecne je javom sebazáchovy.

UVAŽOVANÉ INDUKČNÉ FAKTORY

(1)           populácia
(2)           objem ekonomických činností vlády
(3)           spôsob financovania týchto vládnych činností
               (viď princíp Petra-Pavla – inflácia meny)

PREKLAD
(Bude uvedených niekoľko príkladov)
NÁBOJ                   – Coulomby – doláre (1939)
Tok/prúd                – ampére (Coulomby za sekundu)
                             – tok dolárov za rok.
Motivačná sila      – volty – doláre (výstup) dopyt
Vodivosť                 – ampére na volt.
                          – doláre toku za rok na dolárový dopyt.
Kapacita                 – Coulomby na volt.
                             – doláre výrobného inventáru/skladu na dolár dopytu.

VZŤAHY ČAS/TOK A SAMODEŠTRUKTÍVNE OSCILÁCIE
Ideálny priemysel môže byť elektronicky znázornený rozličnými spôsobmi. Najjednoduchší spôsob je reprezentovať dopyt napätím a dodávku prúdom. Keď sa toto urobí, potom vzťah medzi oboma faktormi sa stáva tým, čo sa nazýva admitancia, ktorá vyplýva z troch ekonomických faktorov: (1) minulý tok, (2) súčastný tok a (3) predvídaný tok.
Predvídaný tok je výsledkom tej vlastnosti živých entít, ktorá zapríčiňuje uskladnenie energie (potravy) na obdobie nízkej energie (napr. zimné obdobie). Skladá sa z dopytov vykonávaných na ekonomický systém pre toto obdobie nízkej energie (zimná sezóna). Vo výrobnom priemysle nadobúda niekoľko foriem, z ktorých je jedna je známa ako skladové zásoby alebo inventár. V elektronickej symbolike je tento špecifický dopyt (číry kapitálový priemysel) predstavovaný kapacitou a zásoba alebo zdroje sú predstavované veľkosťou uloženého náboja. Uspokojovanie priemyselného dopytu trpí opozdením kvôli plniacemu efektu skladových priorít.
Súčasný tok v ideálnom prípade, nezahŕňa opozdenia. Je to, ako sa hovorí, vstup aj výstup dnes, tok „z ruky do úst“. V elektronickej symbolike je tento špecifický priemyselný dopyt (číro použitý priemysel) reprezentovaný vodivosťou, ktorá je takto jednoduchým ekonomickým ventilom (disipatívny element).
Opozdený tok je známy ako zvyk alebo zotrvačnosť. V elektronike je tento fenomén charakterizovaný indukčnosťou (ekonomická analógia = číry priemysel služieb), v ktorom prúdový tok (ekonomická analógia = tok peňazí) vytvára magnetické pole (ekonomická analógia = aktívna ľudská populácia) ktorá, ak tento prúd (tok peňazí) sa začína zmenšovať, kolabuje (vojna) aby sa prúd udržal (tok peniaze – energia).
Ďalšími významnými alternatívami do vojny ako ekonomickej indukčnosti alebo ekonomickému zotrvačníku je nelimitovaný program sociálnej starostlivosti alebo enormný (ale plodný) nelimitovaný kozmický program.
Problém so stabilizáciou ekonomického systému je, že jestvuje veľmi vysoký dopyt na účet (1) príliš veľkej chamtivosti (2) príliš premnoženej populácie.
Toto vytvára rozsiahlu ekonomickú indukčnosť, ktorá môže byť vyvážená jedine ekonomickou kapacitou (skutočné zdroje alebo hodnota – napr. tovar alebo služby). Program sociálnej starostlivosti nie je nič iné len nelimitovaný úverový vyvažovací systém, ktorý vytvára falošný kapitálový priemysel, ktorý dáva neproduktívnym ľuďom strechu nad hlavu a potravu do žalúdkov. Toto môže byť užitočné, pretože príjemcovia sa stávajú štátnym majetkom na oplátku za tento „dar“, nastúpená armáda pre elitu. Lebo koho chleba ješ toho pieseň spievaš. Tí, ktorí sa stanú závislí na ekonomickej droge, sa musia naviazať na elitu. Takto, metóda uvádzania veľkých súm stabilizujúcej kapacity je vypožičiavaním si na „úver“ od budúceho sveta. Toto je štvrtý zákon pohybu – začiatok, a pozostáva z vykonania nejakej akcie a opúšťa systém skôr ako sa odrazená reakcia vracia do bodu akcie – opozdená reakcia. Prostriedkom na prežitie reakcie je zmena systému predtým ako sa reakcia môže vrátiť. Týmto spôsobom sa politici stanú vo svojej dobe populárni a verejnosť za to zaplatí neskôr. V skutočnosti je posúdenie takéhoto politika vlastne opozdenou reakciou. Tá istá vec sa dosiahne vládou keď vytlačí peniaze nad limit daný hrubým národným produktom ekonomickým procesom zvaným inflácia. Toto umiestni nadmerné množstvo peňazí do rúk verejnosti a udržiava rovnováhu oproti ich chamtivosti, vytvára v nich falošnú sebadôveru a na chvíľu sa odoženie vlk odo dverí.
Nakoniec musia spustiť vojnu aby sa vyrovnal účet, pretože vojna je koniec koncov iba zničením veriteľa, a politici sú verejnosťou najatí nájomní vrahovia, ktorí ospravedlňujú akt udržania zodpovednosti a krvi mimo svedomia verejnosti. (Pozri časť o faktoroch odsúhlasenia a sociálno-ekonomickom štruktúrovaní.)
Ak by sa ľudia naozaj starali o svojich blížnych, potom by kontrolovali svoj apetít (chamtivosť, plodenie, atď.) tak, aby nemuseli pracovať s úvermi alebo programom sociálnej starostlivosti a podpory, ktoré okrádajú pracujúceho aby uspokojili darebáka.
Pretože väčšina širokej verejnosti nebude zdržanlivá, jestvujú len dve alternatívy na redukciu ekonomickej indukčnosti systému.
(1)   Ponechať populáciu sa navzájom povybíjať vo vojne, čo bude koniec koncov mať za následok úplné zničenie života na Zemi.
(2)   Prevziať kontrolu nad svetom s použitím ekonomických „nehlučných zbraní“ vo forme „tichého bojovania“ a zredukovať ekonomickú indukčnosť sveta na bezpečnú úroveň procesom benevolentného otroctva a genocídy.
Druhá možnosť sa považuje za očividne lepšiu. V tomto bode musí byť čitateľovi nad slnko jasnejšie prečo je nevyhnutné zachovať absolútne utajenie nehlučných zbraní. Široká verejnosť odmieta zlepšiť svoju vlastnú mentalitu a vieru v blížneho svojho. Stala sa stádom prudko sa množiacich barbarov a doslova pohromou na povrchu Zeme. Nestarajú sa dostatočne o ekonomickú vedu aby sa naučili, prečo neboli schopní sa vyhnúť vojne napriek náboženskej morálke a ich náboženské alebo sebauspokojujúce odmietnutie zaoberať sa pozemskými problémami činí pre nich riešenie pozemských problémov nedosiahnuteľným. Toto je ponechané na zopár tých, ktorí sú skutočne ochotní premýšľať a prežiť ako najschopnejším prežiť, aby vyriešili problém pre seba pretože práve títo niekoľkí majú skutočný záujem. Inak odhalenie nehlučnej zbrane by zničilo našu jedinú nádej na záchranu semena budúceho ľudstva.

OBVODY EKVIVALENTNÉ PRIEMYSLU

Priemyselnému odvetviu „Q“ sa môže prideliť nasledujúci symbol.

Blokový diagram priemyselného odvetvia „Q“.

Terminály č.1 až č. m sú napojené priamo na výstupy priemyselných odvetví č.1 až m v danom poradí.

Ekvivalentný obvod priemyselného odvetvia „Q“ je daný následovne:

Charakteristiky;
Všetky vstupy sú pod napätím 0 V.
A – zosilňovač – zapríčiňuje, aby výstupný prúd I_Q bol reprezentovaný napätím E_Q. Zosilňovač dodáva dostatočný prúd pri E_Q na to, aby poháňal všetky záťaže od y_1Q po y_mQ a vnorí všetky prúdy od i_1Q po i_mQ.

Jednotka transkonduktančného zosilňovača A_Q je zostrojená nasledovne.

* Šípka označuje smer toku kapitálu, tovaru, služieb. Celkový dopyt je daný ako E_Q, kde E_Q=I_Q.

* – do ďalších priemyslových odvetví

Naväzujúca sieť y_PQ symbolizuje, ktoré priemyslové odvetvie Q pracuje na priemyslovom odvetví P. Spojovacia admitancia y_PQ sa nazýva „technický koeficient“ priemyselného odvetvia Q, vyjadrujúca dopyt priemyslového odvetvia v kapitále, tovare alebo službách priemyslu P nazývaného priemyslové odvetvie pôvodu.
Tok komodít z priemyslového odvetvia P do priemyslového odvetvia Q je daný i_PQ vyjadrený vzorcom

i_PQ = y_PQ . E_Q

Keď admitancia y_PQ je jednoduchou vodivosťou, tento vzorec vyplýva zo všeobecného Ohmovo zákona,

i_PQ = g_PQ . E_Q

Prepojenie trojpriemyslového systému sa dá vyjadriť nasledovnou schémou. Bloky priemyslovej schémy sa dajú otvoriť objasnením technických koeficientov a v oveľa jednoduchšom formáte. Rovnice toku sú dané nasledovne.

I₁=i₁₁+i₁₂+i₁₃+i₁₀=∑i_1k+i₁₀

I₂=i₂₁+i₂₂+i₃₂+i₂₀=∑i_2k+i₂₀

I₃=i₃₁+i₃₂+i₃₃+i₃₀=∑i_3k+i₃₀

STUPNE SCHEMATICKÉHO ZJEDNODUŠOVANIA

STUPEŇ č.1         

STUPEŇ č.2         

STUPEŇ č.3         

ZOVŠEOBECNENIE

Toto všetko sa dá zosumarizovať.

Nech I_j predstavuje výstup priemyslového odvetvia j a 

i_jk   množstvo produktu priemyslového odvetvia j absorbované každoročne priemyslom k a

i_jo   množstvo toho istého produktu j, ktoré je k dispozícii pre „vonkajšie použitie“.

Potom

I_j = i_j1 + i_j2 + i_j3 + … i_jm + i_jo = i_jk + i_jo 

Nahradením technických koeficientov, y_jk

i_jk = y_jk I_k

I_j = i_jk + i_jo = y_jk I_k + i_jo

Leontiefova matica pre

j = 1, 2, 3, … m { I_j – y_jk Ik = i_jo

Nech I_k na výstupe priemyslového odvetvia k je predstavované dopytom napätia E_k na výstupe zosilňovača, t. z., napr. nech E_k = I_k. Potom

i_jk = yj_k E_k

čo predstavuje všeobecnú rovnicu každej admitancie v priemyslovom obvode.

KONEČNÝ SÚPIS TOVARU

i_{jo =} i_{1o +} i_{2o +} i_{3o + … +} i_mo

sa nazýva konečný súpis tovaru konečného dopytu a je nulový keď systém môže byť uzavretý ohodnotením technických koeficientov „neproduktívnych“ priemyslových odvetví, vládou a domácnosťami. Domácnosti sa môžu považovať za produktívne priemyslové odvetvie s prácou ako výstupným produktom.

TECHNICKÉ KOEFICIENTY 

Množstvá y_jk sú nazývané technické koeficienty priemyselného systému. Sú to admitancie a môžu pozostávať z kombinácie troch pasívnych parametrov, vodivosti, kapacity a indukčnosti. Diódy sa používajú na to, aby zabezpečili jednosmerný tok nasmerovaný proti prúdu.

S_jk = ekonomická vodivosť, absorbčný koeficient

C_jk = ekonomická kapacita, kapitálový koeficient

L_jk = ekonomická indukčnosť, koeficient ľudskej činnosti

TYPY ADMITANCIÍ

tok produktu   uskladnenie kapitálu v priemyslovom odvetví Q – vo forme skladu materiálov, zariadenia, rozpracovanosti, atď. Tento plne reverzibilný sklad znamená, že sa dá predať alebo vymeniť za iné materiály.

– tok a riadenie zásob, zásoby sú plne reverzibilné, t. z. dajú sa predať alebo vymeniť za iné materiály.          – tok, ale zásoby na sklade nie sú reverzibilné, skladové zásoby nepotrebujú údržbu.        – v tomto prípade nie sú skladové zásoby reverzibilné, sú predmetom odpisov. – môžu tiež reprezentovať kapitál naviazaný na budovy, ktoré sa nedajú predať a starnú.       – tu máme čiastočne reverzibilné skladové zásoby ktoré sa dajú reverzovať nižšou rýchlosťou než je to požadované počas výroby.           – v tomto prípade sú skladové zásoby reverzibilné a do účtovníctva sa zaratúvajú odpisy.         – budovanie skladových zásob sa oneskoruje a ich spotreba tiež.

PRIEMYSEL DOMÁCNOSTÍ
Priemyslové odvetvia finančníctvo (bankovníctvo), výroba a vláda, skutočné protiklady čírych priemyslových odvetví kapitálu, tovaru a služieb sú jednoducho definovateľné, pretože sú vo všeobecnosti logicky štruktúrované. Vďaka tomu sa dajú ich procesy popísané matematicky a ich technické koeficienty sa dajú poľahky odvodiť. Toto však nie je prípad priemyselného odvetvia služieb známeho ako priemysel domácností.

MODELY DOMÁCNOSTÍ
Keď je schéma priemyselného toku reprezentovaná 2 – blokovým systémom domácností na pravej strane a všetkými ostatnými priemyslovými odvetviami na ľavej strane tak dostaneme nasledovný výsledok.

(práca a pod.)

Šípky označené smerom sprava doľava ako A, B, C, D atď. označujú tok ekonomickej hodnoty z priemyslov na ľavom bloku to priemyslov na pravom bloku nazývanom „domácnosti“. Tieto sa dajú považovať za mesačné spotrebiteľské toky nasledovných komodít. A – alkoholické nápoje, B – hovädzie mäso, C – káva, …, U – neznáme, atď.
Problém ktorému čelí teoretický ekonóm je, že spotrebiteľské priority akejkoľvek domácnosti nie sú ľahko predvídateľné a technické koeficienty akejkoľvek domácnosti
ajú tendenciu byť nelineárne, veľmi zložité a premenlivé funkcie príjmov, cien atď.
Počítačové informácie odvodené z používania univerzálneho kódu výrobku (U. P. C.) v spojení s nákupmi na kreditné karty ako identifikátora individuálnej domácnosti by mohli tento stav vecí zmeniť. Ale metóda U. P. C. nie ešte nie je dostupná v národnom ale dokonca ani vo významnom regionálnom merítku. Aby bolo možné kompenzovať tento deficit údajov, bol zvolený alternatívny nepriamy prístup k analýze známy ako ekonomické šokové testovanie. Táto metóda, široko používaná v leteckom výrobnom priemysle, poskytuje súhrnné štatistické údaje.
Aplikované v ekonomike to znamená, že všetky domácnosti v jednom regióne alebo v celom štáte sú študované skôr ako skupina alebo trieda a nie individuálne, a je skôr posudzované masové než individuálne chovanie sa za účelom objavenia použiteľného odhadu technických koeficientov riadiacich ekonomickú štruktúru hypotetického priemyslu jednej domácnosti.
V tokovej priemyselnej schéme si všimnite, že hodnoty pre toky A, B, C, atď., sú prístupné na meranie v termínoch predajných cien a celkového predaja komodít.
Jedna z metód odhadovania technických koeficientov priemyslu domácností závisí na cenových otrasoch nejakej komodity sledujúc zmeny v predaji všetkých ostatných komodít.

ŠOKOVÉ EKONOMICKÉ TESTOVANIE
V nedávnych časoch začalo byť pre každého, kto sa zaoberá výskumom za účelom štúdia verejnej ekonomiky jasné porozumenie princípom šokového testovania použitím Operačného výskumu.
Pri metóde šokového testovania draku lietadla, spätný ráz po vypálení zo zbrane namontovanej ku kostre lietadla spôsobí rázové vlny v jeho štruktúre, ktoré leteckým inžinierom povedia o podmienkach, za ktorých časti lietadla alebo celé lietadlo, alebo jeho krídla začnú vibrovať alebo kmitať ako struna gitary alebo jazýček varhanov či ladička a rozpadnú sa počas letu.
Ekonomickí inžinieri dosiahnu rovnaké výsledky študovaním chovania sa ekonomiky a spotrebiteľskej verejnosti starostlivým vyselektovaním vzorových komodít ako sú hovädzie mäso, káva, benzín alebo cukor a zapríčiniac okamžitú zmenu v ich cenách alebo dostupnosti na trhu a tým narušia každého domáci rozpočet a rozvrátia nákupné zvyky.
Potom sledujú rázové vlny, ktoré vzniknú monitorovaním reklám, cien a predaja týchto a ďalších komodít.
Cieľom takýchto štúdií je získať „know-how“ ako dostať hospodárstvo do predpovedateľného stavu pohybu alebo zmeny, dokonca do riadeného samodeštrukčného stavu pohybu, ktorý presvedčí verejnosť, že nejakí „experti“ by mali prevziať kontrolu nad peňažným systémom a znovu nastoliť bezpečnosť (radšej než slobodu a spravodlivosť) pre všetkých. Keď takto podriadené obyvateľstvo je učinené neschopným riadiť svoje finančné záležitosti tak sa samozrejme stáva úplne zotročené a zdrojom lacnej pracovnej sily.
Nielen ceny komodít, ale aj dostupnosť práce môže byť použitá ako prostriedok na testovanie šokom. Štrajky robotníkov poskytujú vynikajúce testovacie šoky ekonomike, obzvlášť v kritických oblastiach služieb, ako je nákladná doprava, komunikácie, verejné služby (energia, voda, odvoz odpadkov) atď.
Šokovým testovaním sa zistilo, že jestvuje priamy vzťah medzi dostupnosťou toku peňazí v ekonomike a psychologickou vyhliadkou a odozvou más ľudí závislých na tejto dostupnosti.
Napríklad jestvuje kvantitatívne merateľný vzťah medzi cenou benzínu a pravdepodobnosťou, že daná osoba zakúsi bolesti hlavy, pocíti potrebu si pozrieť násilnícky film, zapáliť si cigaretu, alebo ísť do krčmy na pivo.
Najzaujímavejšie je, že sledovaním a meraním ekonomických módov, ktorými sa verejnosť pokúša utiecť od svojich problémov a použitím matematickej teórie Operačného výskumu je možné naprogramovať počítače tak, aby predpovedali najpravdepodobnejšiu kombináciu vytvorených udalostí (šokov), ktoré privodia úplnú kontrolu a porobenie verejnosti skrz rozvrátenie verejnej ekonomiky (zatrasením stromu).

ÚVOD DO TEÓRIE EKONOMICKÉHO ŠOKOVÉHO TESTOVANIA

Dajme cenám a celkovému predaju komodít nasledovné symboly.

KOMODITY	CENOVÉ FUNKCIE	CELKOVÝ PREDAJ
alkoholické nápoje hovädzie mäso         káva         benzín cukor       tabak       neznáma položka	A     B   C         G       S       T       U

Predpokladajme jednoduchý ekonomický model v ktorom je celkový počet dôležitých komodít reprezentovaný ako hovädzie mäso, benzín a súhrn všetkých ostatných dôležitých komodít, ktoré budeme nazývať hypotetické rôzne dôležité komodity „M“ (napríklad M je súhrn C, S, T, U, a pod.).

TESTOVANIE ŠOKOM
Predpokladajme, že celkový predaj P pohonných látok sa dá zobraziť lineárnou funkciou množstiev B, G a M, čo sú funkcie cien komodít v danom poradí.

P = a_PB B + a_PG G + a_PM M

kde B, G a M sú funkcie cien mäsa, benzínu a rozličných tovarov v danom poradí, a a_PB, a_PG a a_PM sú konštantné koeficienty definujúce množstvo, ktorým každá z funkcií B, G a M ovplyvňuje predaj P petrochemických produktov. Predpokladáme, že B, G a M sú premenné nezávislé jedna na druhej.

Ak dostupnosť alebo cena benzínu je okamžite zmenená, potom sa G musí zameniť za G + ∆G. Toto zapríčiní zmenu v predaji pohonných hmôt z P na P + ∆P. Budeme tiež predpokladať, že B a M ostávajú konštantné keď sa G mení na G + ∆G.

(P + ∆P) = a_PB B + a_PG (G + ∆G) + a_PM M.

Rozvinutím tohto výrazu dostaneme

P + ∆P = a_PB B + a_PG G + a_PG ∆G + a_PM M.

a nahradením pôvodnej hodnoty P dostaneme pre zmenu v P

zameníme v P = ∆P = a_PG G

Delením ∆G dostaneme

Toto je pomer zmeny v P len kvôli izolovanej zmene v G a ∆G.

Vo všeobecnosti, a_jk je parciálnym pomerom zmeny v predajnom účinku j kvôli zmene v kauzálnej cenovej funkcii komodity k. Ak by bol časový interval nekonečne malý, tak tento výraz by bol skrátený do definície celkového diferenciálu funkcie P.

Lebo ak , a ak P=a_PBB+a_PGG+a_PMM

a B,G a M sú nezávislé premenné, potom

Integrovaním dostaneme

Ak a_jk sú konštantné koeficienty, potom pomery  sú tiež konštantné a môžu byť brané mimo integrály.

Takže

  alebo

Ďalej,

Keď je cena benzínu šokovaná všetky koeficienty s okrúhlym G (∂G) v menovateli sú vyhodnotené v tom istom čase. Ak B, G a M sú nezávislé a dostatočné na popis ekonomiky, potom by bol nevyhnutný trojšokový test na ohodnotenie systému.

Jestvujú ďalšie faktory, ktoré môžu reprezentovať tú istú cestu.

Napríklad tendencia, že krotký pod-národ bude vtiahnutý pod ekonomický tlak je daná nasledovne

kde G je cena za benzín, W_P sú doláre minuté za jednotku času (referencia je povedzme rok 1939) pre vojnovú výrobu počas „mierových“ časov a pod. Tieto množstvá sú vložené do počítača v matici nasledovného formátu.

kde a_jk sú definované ako

a

X₁=G          Y₁=P-K_P

X₂=B          Y₂=F-KF

X₃=atď.      Y₃=atď.

Konečne, invertovaním tejto matice, t. z. riešením pre X_k v termínoch Y_j dostaneme, povedzme,

=

Toto je výsledok v ktorom nahradíme ф tak, aby sme dostali túto sústavu podmienok cien komodít, zlé správy v TV, atď., ktoré sú potrebné pre dozretie verejnej morálky na prevzatie kontroly.

Akonáhle koeficienty ekonomickej ceny a predaja a_jk a b_jk sú určené, dajú sa preložiť do technickej dodávky a dopytových koeficientov g_jk, C_jk a 1/L_jk.

Šokové testovanie danej komodity je potom opakované, aby sa dostal časový pomer zmeny týchto technických koeficientov.

ÚVOD DO EKONOMICKÝCH ZOSILŇOVAČOV
Ekonomické zosilňovače sú aktívne komponenty ekonomického inžinierstva. Základnou vlastnosťou každého zosilňovača (mechanického, elektrického lebo ekonomického) je, že prijíma nejaký vstupný riadiaci signál a dodáva energiu z nezávislého energetického zdroja na určitý výstup v predvídateľnom pomere k vstupnému riadiacemu signálu.
Najjednoduchšou formou ekonomického zosilňovača je zariadenie nazývané reklama.
Ak inzerent na TV obrazovke hovorí k nejakej osobe ako keby mal dvanásť rokov, potom – vďaka sugestívnosti – bude s istou pravdepodobnosťou reagovať nekriticky ako dvanásťročný a siahne do svojho ekonomického rezervoáru a dodá svoju energiu aby kúpil daný výrobok na impulz keď prechádza cez obchod.
Ekonomický zosilňovač môže mať niekoľko vstupov a výstupov. Odozva môže byť okamžitá alebo opozdená. Jeho schematickou značkou môže byť otočný vypínač, ak dané voľby sú výlučné, kvalitatívne, „ísť“ alebo „neísť“, alebo by mohol mať parametrický vzťah vstup/výstup špecifikovaný maticou s reprezentovaním vnútorných energetických zdrojov.
Nech má akúkoľvek formu, jeho úlohou je ovládať tok energie zo zdroja na výstup v priamom vzťahu k vstupnému riadiacemu signálu. Z tohto dôvodu sa nazýva aktívnym obvodovým prvkom alebo komponentom.
Ekonomické zosilňovače sa delia na skupiny nazývané stratégie a – v porovnaní s elektronickými zosilňovačmi – špecifické vnútorné funkcie ekonomického zosilňovača sa nazývajú logistické namiesto elektrické.
Teda ekonomické zosilňovače nielenže poskytujú zosilnenie energie, ale tiež sa v skutočnosti používajú na to, aby spôsobovali zmeny v ekonomických obvodoch.
Pri konštrukcii ekonomických zosilňovačov musíme nejaký pojem prinajmenšom o piatich funkciách, ktoré sú

1. dostupné vstupné signály
2. požadované výstupné riadiace ciele
3. strategické ciele
4. dostupné ekonomické silové zdroje
5. logistické možnosti.

Proces definovania a určenia týchto faktorov a začlenenie ekonomického zosilňovača do ekonomického systému sa populárne nazval teória hry.
Návrh ekonomického zosilňovača začína so špecifikovaním energetickej hladiny na výstupe, ktorá môže byť v rozsahu od jednotlivca až k národu. Druhou podmienkou je presnosť odozvy, t. z. ako presne je výstupná akcia funkciou vstupných príkazov. Vysoký zisk kombinovaný so silnou spätnou väzbou pomáha zabezpečiť požadovanú presnosť. Najviac chýb bude vo vstupnom signále. Osobné vstupné údaje majú tendenciu byť špecifické, zatiaľ čo vstupné údaje pre národ majú tendenciu byť štatistického charakteru.

KRÁTKY ZOZNAM VSTUPOV

Otázky na ktoré je potrebné poznať odpoveď:

1. čo
2. kedy
3. kde
4. ako
5. prečo
6. kto.

Všeobecné zdroje informácií:

1. odpočúvanie telefónnych hovorov
2. sledovacia elektronika
3. analýza odpadkov z košov
4. chovanie sa detí v škole.

Životná úroveň podľa:

1. jedla
2. ošatenia
3.bývania
4. dopravy.

Spoločenské styky:

1. telefón – položkované záznamy hovorov
2. rodina – sobášne listy, rodné listy, atď.
3. priatelia, spoločníci, atď.
4. členstvo v organizáciách
5. politická príslušnosť.

ANALÝZA SÚKROMNÝCH PLATIEB
Osobné nákupné zvyky, t. z. osobné spotrebiteľské preferencie:

1. bežné bankové účty
2. nákup cez kreditné karty
3. nákup cez špecializované kreditné karty – nákup kreditnými kartami výrobkov, ktoré sú označené U.P.C. (čiarovým kódom).

Aktíva:

1. bežné bankové účty
2. sporiteľské kontá
3. nehnuteľnosti
4. podnikanie
5. autá, atď.
6. bezpečnostné trezory v bankách
7. akcie firiem.

Pasíva:

1. veritelia
2. nepriatelia (pozri – právne)
3. pôžičky
4. spotrebiteľské úvery.

Vládne zdroje („ploys“)*:

1. sociálna podpora,
2. dôchodkový fond
3. fond rozdeľovania potravín
4. podpory v nezamestnanosti
5. granty
6. subvencie

* Princíp týchto „ploys“ – občan takmer vždy poskytne zbierku svojich súkromných informácií ak môže fungovať na báze princípu „sendvič zadarmo“ alebo „zjedz teraz zaplať neskôr“.

Vládne zdroje (zastrašovaním/donucovaním):

1. Daňový úrad
2. OSHA
3. Sčítanie ľudu
4. atď.

Ďalšie vládne zdroje – kontrola poštového úradu (prehliadanie listov a zásielok).

NÁVYKOVÉ VZORY
Silné a slabé stránky:

1. aktivity (športy, koníčky, atď.)
2. pozri „právne“ (strach, hnev, atď. – register trestov)
3. nemocničné záznamy (citlivosť na drogy, reakcie na bolesť, atď.)
4. psychiatrické záznamy (obavy, hnev, odpor, prispôsobivosť, reakcie na podnety, násilie, sugestibilita alebo hypnóza, bolesť, radosť, láska a sex).

Metódy vysporiadavania sa s problémami – (schopnosť prispôsobiť sa – správanie sa):

1. konzumovanie alkoholu
2. konzumovanie drog
3. zábava
4. náboženské faktory ovplyvňujúce chovanie sa
5. ďalšie spôsoby úniku od reality.

Modus operandi (MO) v platení – platenie načas atď.:

1. platenie telefónnych účtov
2. nákupy energií (elektrina, plyn, …)
3. vodné stočné
4. splácanie pôžičiek
5. platenie nájomného
6. splácanie splátok za auto
7. splátky na kreditné karty.

Politická citlivosť:

1. presvedčenie
2. kontakty
3. postavenie
4. silné a slabé stránky
5. projekty/aktivity.

Právne vstupy – kontrola chovania sa
(Zámienky pre vyšetrovanie, domové prehliadky, zatknutia alebo použitie sily na zmenu správania sa):

1. súdne záznamy
2. policajné záznamy – NCIC
3. vodičské záznamy
4. oznámenia polícii
5. informácie o poistení
6. známosti s protištátnymi živlami.

VSTUPNÉ INFORMÁCIE NA ÚROVNI NÁRODA
Podnikateľské zdroje (od daňových úradov, atď):

1. ceny komodít
2. predaj
3. investície do
a.) skladových zásob
b.) výrobných nástrojov a strojov
c.) budov a vylepšovaní
d.) akcií podnikov.

Banky a úverové kancelárie:

1. úverové informácie
2. platobné informácie.

Rozličné zdroje:
1. prieskumy verejnej mienky a odhady
2. publikácie
3. telefónne záznamy
4. nákupy energií a verejných služieb.

KRÁTKY ZOZNAM VÝSTUPOV
Výstupy – vytvárajú riadené situácie.

• manipulácie s ekonomikou, a teda so spoločnosťou
• ovládanie kompenzácií a príjmov.

Následnosť:

(1) vytvorenie príležitostí
(2) zničenie príležitostí
(3) ovládanie ekonomického prostredia
(4) ovládanie dostupnosti surovín
(5) ovládanie kapitálu
(6) ovládanie bankových úrokov
(7) ovládanie inflácie meny
(8) ovládanie vlastníctva majetku
(9) ovládanie priemyslových kapacít
(10) ovládanie výroby
(11) ovládanie dostupnosti tovaru (komodít)
(12) ovládanie cien komodít
(13) ovládanie služieb, pracovných síl atď.
(14) ovládanie platieb štátnym úradníkom
(15) ovládanie právnych funkcií
(16) ovládanie osobných údajov – nekorigovateľné straníckymi záujmami
(17) ovládanie reklamy
(18) ovládanie obsahu médií
(19) ovládanie materiálu pre televízne vysielanie
(20) odvedenie pozornosti od skutočných problémov
(21) zamestnávanie emócií
(22) vytvorenie neporiadku, chaosu a šialenstva
(23) ovládanie návrhu viac testujúcich tlačív daňového priznania
(24) ovládanie prostriedkov elektronického sledovania
(25) ovládanie uschovania informácií
(26) vývoj psychologických analýz a profilov jednotlivcov
(27) ovládanie právnych funkcií (opakovanie bodu 15)
(28) ovládanie sociologických faktorov
(29) ovládanie zdravotných možností
(30) ponúkanie „mrchožravých“ slabostí
(31) mrzačenie silných stránok
(32) extrahovanie bohatstva a substancie

TABUĽKA STRATÉGIÍ

ČO KONAŤ	ČO UROBIŤ ALEBO CHCEME DOSIAHNUŤ
udržiavať verejnosť v nevedomosti	menšia verejná organizovanosť
prístup ku kontrolným bodom (ceny, predaj)	požadovaná reakcia na výstupe pre spätnú väzbu
vytvoriť prezamestnanosť	menšia obrana
napadnúť rodinnú jednotku	riadenie vzdelávania mladých
dať im menej hotovosti a viac úveru a podpôr	viac sebapôžitkárstva a viac údajov
napadnúť súkromie cirkvi	zničiť vieru v tento druh vlády
sociálny súlad/súhlas	jednoduché naprogramovanie počítača
minimalizovať protesty proti daniam	maximum ekonomických údajov
minimum donucovacích problémov
stabilizovať koeficienty odsúhlasenia	jednoduchosť
pritiahnuť ovládanie premenných	jednoduchšie vstupné počítačové údaje – väčšia prepovedateľnosť
zaviesť hraničné podmienky	problémová jednoduchosť
riešenie diferenciálov a diferenciálnych rovníc
správne načasovanie	menší odklon a skreslenie údajov
minimálny odpor voči ovládaniu	maximálne ovládanie
maximalizovanie ovládania	najvyšší cieľ
kolaps meny	zničenie viery národa v samého seba
KONIEC

ODPÚTANIE POZORNOSTI

PRIMÁRNA STRATÉGIA
Skúsenosť ukázala, že najjednoduchšou metódou ako utajiť nehlučnú zbraň a získať kontrolu nad verejnosťou je udržiavať ju nedisciplinovanú a nevedomú ohľadom základných systémových princípov na jednej strane, zatiaľ čo sú udržiavaní zmätení, dezorganizovaní a zaujatí záležitosťami bez skutočnej dôležitosti na druhej strane.

Toto je dosahované:

1. Dezintegráciou ich myslí; sabotovaním ich mentálnych aktivít; poskytovaním nízkokvalitného programu verejného vzdelávania sa v matematike, logike, systémového návrhu a ekonomike; a odrazovaním od technickej tvorivosti.
2. Útokom na ich emócie, zvyšovaním ich sebapôžitkárstva a pôžitkárstva v emocionálnych a fyzických aktivitách:
a.) bezcitným nepoľavujúcim emocionálnym napádaním a útokmi (duševné a citové znásilňovanie) permanentnou záplavou sexu, násilia a vojen v médiách – obzvlášť v televízii a novinách.
b.) dajúc im to po čom túžia – v prebytku – „pomyje za myslenie“ – a zbaviac ich všetkého toho, čo skutočne potrebujú.
3. Prepísanie histórie a zákonov a podriadenie verejnosti tomuto úchylnému výtvoru budeme schopní posunúť ich myslenie od osobných potrieb k vysoko vykonštruovaným vonkajším prioritám.
Týmto predídeme ich záujmu a objaveniu nehlučných zbraní – a technológie sociálnej automatizácie.
Všeobecným pravidlom je, že v zmätku je zisk; čím viac zmätku, tým viac zisku. Teda najlepší prístup je vytvoriť problémy a potom ponúknuť riešenia.

ODPÚTANIE POZORNOSTI – SÚHRN
MÉDIÁ: Udržiavajú pozornosť dospelej časti populácie odkolenú od skutočných spoločenských problémov a zamestnávajú ju záležitosťami ktoré nemajú nijaký reálny význam.

ŠKOLSTVO: Udržiavať mladú populáciu v nevedomosti o skutočnej matematike, skutočnej ekonomike, skutočnom práve a skutočných dejinách.

ZÁBAVA: Udržiavať zábavu verejnosti pod úrovňou šiestej triedy základnej školy.

PRÁCA: Udržiavať verejnosť zamestnanú, zamestnanú, zamestnanú, aby nemala čas premýšľať; nech sa vráti späť na poľnohospodárske farmy medzi ostatné zvieratá.

ODSÚHLASENIE,
PRIMÁRNE VÍŤAZSTVO
Systém nehlučných zbraní pracuje nad údajmi získanými od krotkej verejnosti právnou (ale nie vždy zákonnou) mocou. Množstvo informácií je k dispozícii systémovým programátorom nehlučnej zbrane skrz daňové úrady. (Viď Studies in the Structure of the American Economy pre zdrojový zoznam I.R.S, t. z. Štúdiu o štruktúre americkej ekonomiky pre zdrojový zoznam daňového úradu) Tieto informácie pozostávajú z vynútenej dodávky dobre organizovaných údajov, ktoré obsahujú vyplnené formuláre daňových priznaní, zozbieraných, zhromaždených a predložených otrockou prácou prevedenou daňovými poplatníkmi a zamestnancami. Okrem toho, množstvo takýchto formulárov predložených daňovým úradom je užitočným indikátorom verejného odsúhlasenia, dôležitého faktora v strategickom rozhodovaní. Ďalšie zdroje
dajov sú dané v „Krátkom zozname vstupov“.
Koeficienty odúhlasenia – číselná hodnota spätnej väzby indikujúca stav víťazstva. Psychologická báza:
Keď je vláda schopná vyberať dane a zmocniť sa súkromného majetku bez spravodlivého odškodnenia, je to indikácia, že verejnosť je zrelá na kapituláciu a odsúhlasuje svoje vlastné zotročenie a právne prehmaty. Dobrý a jednoducho stanoviteľný kvantifikovateľný indikátor času žatvy je počet občanov, ktorí platia dane napriek očividnému nedostatku recipročných alebo čestných služieb od vlády.

ZVÄČŠOVANIE ENERGETICKÝCH ZDROJOV
Ďalším krokom v procese navrhovania ekonomického zosilňovača je objavovanie zdrojov energie. Energetické zdroje ktoré podporujú akúkoľvek jednoduchú ekonomiku sú – samozrejme – dodávky surovín a súhlas ľudí pracovať a následne sa predpokladá istá hodnosť, postavenie alebo trieda v sociálnej štruktúre; t. z. zabezpečenie práce na rozličných úrovniach spoločenského poriadku.
Každá trieda pri zaisťovaní svojej vlastnej úrovne príjmov riadi triedu bezprostredne stojacu pod ňou, a takto ochraňuje triednu štruktúru. To zabezpečuje stabilitu a bezpečnosť, ale predovšetkým vládu zhora.
S postupom času, ako sa zlepšuje informovanosť a vzdelanie, sa elementy nižšej triedy spoločenskej pracovnej štruktúry stanú vzdelanejšími a začínajú závidieť dobré veci, ktoré vlastnia členovia vyššej triedy. Aj oni začínajú dosahovať poznanie energetických systémov a získavajú schopnosť vystúpiť po triednej štruktúre.
Toto znamená hrozbu pre suverenitu elity.
Ak sa podarí oddialiť vzostup nižších tried dostatočne dlho, elita môže dosiahnuť energetickú dominanciu a práca so súhlasom si už viac neudrží pozíciu základného ekonomického energetického zdroja.
Pokiaľ sa takáto energetická dominancia nenastolí absolutistickým spôsobom, tak sa musí brať do úvahy súhlas ľudí pracovať a ponechať iných spravovať ich záležitosti, pretože zlyhanie v tomto bode by mohlo zapríčiniť, že ľudia by mohli narušiť finálny transfer zdrojov energie pod kontrolu elity.
Je podstatné rozpoznať, že v tomto čase je súhlas verejnosti stále ešte základným kľúčom k ovládaniu energie v procese ekonomického zosilňovania.
Preto sa teraz súhlas ako energetický uvoľňovací mechanizmus bude brať do úvahy.

LOGISTIKA
Úspešná aplikácia stratégie si vyžaduje starostlivé štúdium vstupov, výstupov, stratégiu prepojenia vstupov a výstupov a dostupné energetické zdroje na vykonávanie stratégie. Toto štúdium sa nazýva logistika.
Logistický problém sa najskôr študuje na elementárnej úrovni, a potom sa študujú hladiny väčšej zložitosti ako syntéza elementárnych faktorov.
To znamená, že daný systém sa analyzuje, t. z. stanovia sa jeho subsystémy, a tieto sú potom v poradí analyzované až dokiaľ sa týmto procesom nedostaneme až k logistickému „atómu“ – jednotlivcovi.
Toto je miesto kde sa proces syntézy začína, a to v čase narodenia sa jednotlivca.

UMELÉ LONO
Odkedy človek opustí materské lono celé jeho skutočné úsilie smeruje k budovaniu, udržiavaniu a vtiahnutiu sa do umelých lôn, rozličných druhov náhradných ochranných prostriedkov alebo ulít.
Cieľom týchto umelých lôn je poskytnúť stabilné prostredie pre stabilné a nestabilné činnosti; zabezpečiť úkryt pre evolučný proces rastu a dospelosti – t. z. pre prežitie; zabezpečiť bezpečie pre slobodu a zabezpečiť obrannú ochranu pre útočnú činnosť.
Toto rovnako platí ako pre širokú verejnosť tak pre elitu. Jednako je veľký rozdiel v spôsobe, akým si každá z týchto tried rieši problémy.

POLITICKÁ ŠTRUKTÚRA NÁRODA
ZÁVISLOSŤ
Hlavným dôvodom prečo jednotliví občania krajiny vytvárajú politickú štruktúru je podvedomé prianie alebo túžba zvečniť svoj vlastný vzťah závislosti z detstva. Jednoducho povedané, chcú ľudského boha, ktorý by eliminoval všetky riziká z ich života, dal kurča na každý stôl, obliekol ich, uložil ich na noc do postele a povedal im, že keď sa ráno zobudia bude všetko v poriadku.
Táto verejná požiadavka je neuveriteľná, takže ľudský boh, politik, neuveriteľne všetko nasľubuje a nič nesplní. Takže kto je väčší klamár? Verejnosť alebo ich „krstný otec“?
Toto chovanie sa verejnosti je kapituláciou zrodenou zo strachu, lenivosti a osobného prospechu. Je to základňa sociálnej starostlivosti štátu ako strategickej zbrane, užitočnej proti odpornej verejnosti.

ČIN/ÚTOK
Väčšina ľudí chce buď zotročiť alebo zabiť ďalšie ľudské bytosti, ktoré narušujú ich každodenné životy, ale nechcú čeliť morálnym a náboženským dôsledkom takéhoto otvoreného činu. Preto prenechávajú túto špinavú robotu na iných (vrátane svojich vlastných detí), aby oni sami mali čisté ruky. Básnia o humánnom zaobchádzaní so zvieratami a pritom si sadnú ku chutnému hamburgeru, ktorý si kúpili v nabieleným jatkách na susednej ulici a mimo dohľad. Ale ešte pokryteckejšie je, že platia dane aby financovali združenie nájomných vrahov kolektívne nazývaných politici a potom sa sťažujú na korupciu vo vláde.

ZODPOVEDNOSŤ
Opäť, väčšina ľudí chce byť slobodná, aby mohla konať ako chce (skúmať atď.), ale obávajú sa zlyhania.
Tento strach zo zlyhania sa navonok prejavuje ako nezodpovednosť a obzvlášť ako delegovanie týchto osobných zodpovedností na iných tam kde je úspech neistý alebo prináša možné alebo vytvorené zodpovednosti (zákonné), ktoré dotyčná osoba nie je pripravená prijať.
Chcú mať autoritu – právomoc (koreň slova „autor“), ale neprijmú zodpovednosť alebo zaručenie sa.
Najímajú si politikov aby čelili realite namiesto nich.

SÚHRN
Ľudia si najímajú politikov takže ľudia môžu:

1. získať bezpečnosť bez toho aby ju riadili.
2. získať čin bez toho aby o ňom museli premýšľať

spôsobiť krádež, bezprávie a smrť druhých, bez toho, aby sa museli zamýšľať nad životom a smrťou
vyhnúť sa zodpovednosti za svoje vlastné úmysly
získať úžitok zo skutočnosti a vedy bez toho, aby sa unúvali v danej disciplíne, alebo aby sa naučili niektorú z týchto vecí.
Dávajú politikom moc vytvoriť a riadiť vojnovú mašinériu, aby:
zaistili prežitie národa/lona
zabránili neoprávneným zásahom proti národu/lonu
zničili nepriateľa, ktorý ohrozuje národ/lono
zničili tých občanov svojej vlastnej krajiny, ktorí sa nechcú prispôsobiť na úkor stability národa/lona.
Politici zastávajú veľa kvázi vojenských postov; na najnižšej úrovni to je polícia, ktorej príslušníci sú vojaci, právnici a C.P.A. ktorí sú aj špiónmi a sabotérmi (s oprávnením) a sudcovia, ktorí vykrikujú rozkazy a vedú uzavretý vojenský obchod pre akýkoľvek vhodný trh. Generáli sú priemyselníci. „Prezidentská“ úroveň veliaceho veliteľa je zdieľaná spolu s medzinárodnými bankármi. Ľudia vedia že oni vytvorili túto moc a financovali ju zo svojich vlastných daní (súhlas), ale radšej by udreli pod pás než aby boli pokrytci.
Takže národ sa rozdelil na dve veľmi odlišné časti – krotký podnárod a politický podnárod. Politický podnárod zostáva napojený na krotký podnárod, toleruje ho a vyciciava až pokiaľ nebude dostatočne silný na to, aby sa oddelil a pohltil svojho rodiča.

SYSTÉMOVÁ ANALÝZA

Aby bolo možné učiniť zmysluplné počítačom podporované ekonomické rozhodnutie o vojne, primárnom ekonomickom zotrvačníku, je nevyhnutné priradiť konkrétne logistické hodnoty každému elementu vojnovej štruktúry – ako personálnemu tak aj materiálnemu.
Tento proces začína jasným a nezaujatým opisom podsystémov takejto štruktúry.

ODVOD
(Ako vojenská služba)
Len málo úsilí o modifikáciu ľudského chovaní je výraznejších alebo účinnejších ako společensko-vojenská inštitúcia známa ako odvod. Prvotným účelom odvodu alebo inej takejto inštitúcie je mladým mužom spoločnosti vsugerovať pomocou zastrašovania nekritické presvedčenie, že vláda je všemocná. Čoskoro sa naučí, že modlitba len pomaly mení to, čo môže guľka zariadiť okamžite. Takže, muž ktorý vyrastal v náboženskom prostredí osemnásť rokov svojho života môže byť, pomocou tohto nástroja vlády, zlomený, očistený od fantázií a sebaklamov behom niekoľkých málo mesiacov. Akonáhle je toto presvedčenie vsugerované tak všetko ostatné presvedčovanie je už jednoduché.
Dokonca zaujímavejší je proces, ktorým rodičia mladého muža, hoci ho bezmedzne milujú, môžu byť navedení tak, že ho pošlú do vojny na smrť. Hoci rozsah tejto práce nedovolí rozobrať túto záležitosť do detailov, krátky prehľad je možný a môže poslúžiť na odhalenie tých, faktorov, ktoré musia byť zahrnutý v nejakej numerickej forme v počítačovej analýze sociálnych a vojenských systémoch.
Začneme s predbežnou definíciou odvodu.
Odvod (výberová služba, atď.) je inštitúcia povinnej kolektívnej obety a otroctva, vymyslenou ľuďmi stredného a staršieho veku za účelom dotlačenia mladých ľudí, aby vykonávali špinavú verejnú prácu. Toto ďalej slúži k uvaleniu takej istej viny na mladých ako sú starší, čo takto učiní kritiku mladých voči starším menej pravdepodobnú (generačný stabilizátor). Verejnosti sa toto podsúva a podáva pod značkou „patriotická = národná“ služba.
Akonáhle sme dosiahli úprimnú ekonomickú definíciu odvodu, môže byť táto definícia použitá na načrtnutie hraníc štruktúry nazývanej Ľudský hodnotový systém, ktorý je následne preložený do pojmov teórie hier. Hodnota takýchto otrockých robotníkov je daná v Tabuľke ľudských hodnôt, tabuľke, ktorá je rozdelená do kategórií podľa intelektu, skúseností, požiadavkami na pracovné miesto po službe, atď.
Niektoré z týchto kategórií sú bežné a môžu byť predbežne ohodnotené v termínoch hodnôt určitých pracovných miest pre ktoré jestvujú známe poplatky. Niektoré úlohy sa ohodnotia obtiažnejšie, pretože sú jedinečné pre požiadavky spoločenského rozvratu, uveďme extrémny príklad: hodnota matkiných pokynov dcére, ktoré spôsobia, že dcéra premietne určité požiadavky na správanie sa jej budúceho manžela o desať až pätnásť rokov; takto potlačením odporu proti prekrucovaniu vlády bude pre bankový kartel jednoduchšie kúpiť štát New York, povedzme, o dvadsať rokov.
Takýto problém sa silne opiera o pozorovania a údaje získavané špionážou počas vojny a o veľa druhov psychologického testovania. Ale hrubé matematické modely (algoritmy, atď.), môžu odvodiť, ak nie predpovedať, a prinajmenšom predurčiť tieto udalosti s maximálnou určitosťou. Čo nejestvuje za prirodzenej spolupráce je takto vylepšené kalkulovaným nátlakom. Ľudské bytosti sú stroje, páky, ktoré je možné uchopené a otočené, a je malý skutočný rozdiel medzi automatizáciou spoločnosti a automatizáciou továrne na topánky.
Tieto odvodené hodnoty sú premenné. (Pre počítačovú analýzu je nutné použiť súčasnú Tabuľku ľudských hodnôt.) Tieto údaje sú dané skôr v skutočných mierach než v amerických dolároch, pretože to druhé je nestabilné, v súčasnosti znehodnocované infláciou za hranicou výroby národných tovarov a služieb, aby bola ekonomike dodaná falošná kinetická energie („papierová“ indukčnosť).
Hodnota striebra je stabilná, za to isté množstvo striebra sa dá kúpiť rovnaké množstvo tovaru dnes ako bolo možné kúpiť v roku 1920. Ľudská hodnota meraná strieborných jednotkách sa mierne mení vplyvom zmien vo výrobnej technológii.

VYNUCOVANIE
Faktor I
Ako v každom prístupe k sociálnemu systému, stabilita sa dosahuje jedine pochopením a zakalkulovaním ľudskej podstaty (príklady akcia/reakcia). Zlyhanie v tomto smere môže znamenať, a obyčajne znamená, katastrofu.
Ako v iných ľudských sociálnych schémach, je pre úspech odvodu podstatná taká alebo onaká forma zastrašovania (alebo stimulu). Musia sa použiť fyzikálne princípy akcie a reakcie, a to ako vo vnútorných tak aj vo vonkajších subsystémoch.
Aby sa zabezpečil odvod, individuálne vymývanie mozgov/programovanie tak ako rodinná jednotka tak aj skupina rovnako postavených rovesníkov musí byť ovládnutá a privedená pod kontrolu.

Faktor II – Otec
Muž domácnosti musí byť narušenej domácej atmosféry, aby sa zaistilo, že jeho syn bude vyrastať so správnymi sociálnym návykmi a správnymi postojmi. Reklamy, médiá, a pod., sú zapojené, aby sa videlo, že budúci otec je pod papučou, a to predtým alebo vtedy keď vstupuje do manželstva. Je učený, že sa buď prispôsobí tejto spoločenskej požiadavke, alebo jeho sexuálny život bude pokuľhávať a jeho nežné spoločníctvo sa bude rovnať nule. Je mu vnútený názor, že ženy uprednostňujú bezpečnosť viac než logické, zásadové a čestné správanie sa. V čase keď jeho syn musí ísť do vojny, otec (bez chrbtice) vloží synovi do rúk zbraň predtým, než by riskoval výčitku od svojich rovesníkov alebo by sa sám stal pokrytcom podľa svojho názoru alebo sebaúcty. Syn pôjde do vojny, inak otec bude v rozpakoch. A tak syn ide do vojny nechápajúc pravú podstatu vojny samej.

Faktor III – Matka
Ženský prvok ľudskej spoločnosti je ovládaný najskôr emóciami a potom logikou. V boji medzi logikou a obrazotvornosťou, obrazotvornosť vždy zvíťazí, fantázia preváži, materinský inštinkt dominuje takže na prvom mieste je dieťa a budúcnosť je až druhá. Žena s novorodencom je príliš upriamená, než aby videla boháčom ponúkané vrece krmiva alebo lacný zdroj otrockej práce. Žena musí byť spracovávaná v tom smere, aby prijala prechod do „reality“ keď prichádza alebo skôr.

Prechod sa stane obtiažnejším na prevedenie, rodinná jednotka musí byť starostlivo dezintegrovaná a štátom kontrolované verejné vzdelávanie a štátom ovládané centra starostlivosti o deti sa musia stať bežnejšími a zákonom vynútiteľnými, aby oddelenie dieťaťa od matky a otca nastalo v čo najranejšom veku. Naočkovanie drog na zmenu chovania môže urýchliť prechod pre dieťa (povinné).
UPOZORNENIE: Ženský impulzívny hnev môže prevážiť nad jej strachom. Rozhnevaná ženská sila sa nesmie nikdy podceniť a moc nad ovládnutým manželom sa taktiež nesmie nikdy podceniť.
Táto vymohla ženám volebné právo v roku 1920.

Faktor IV – Syn
Emocionálny tlak na sebazáchranu v dobe vojny a sebazáchranný postoj ľudského stáda, ktoré má možnosť vyhnúť sa bojovému poľu – ak sa syn dá presvedčiť aby šiel – je tlakom, ktorý poháňa Johnnyho, aby sa vyhol vojne. Ich tiché vydierania sú hrozby: „Nijaké obete – nijakí priatelia, žiadna sláva, žiadne dievčatá.“

Faktor V – Sestra
A čo synova sestra? Tá dostáva od svojho otca všetky dobré veci pre život a je naučená chcieť to isté od svojho budúceho manžela bez ohľadu na cenu.

Faktor VI – Dobytok
Tí, ktorí nebudú používať svoj mozog nie sú lepší než tí, ktorí nemajú mozog vôbec, a takto táto škola bez mysle pre tých bez chrbtice, otca, matku, syna a dcéru ich mení na užitočný dobytok na ťahanie nákladu.

Najskôr si načrime trochu do nie tak dávnej minulosti. Médiá nás dodnes presviedčajú, že katastrofa elektrárne Černobyľ bola následkom slabého technologického riešenia bývalého ZSSR. Je však už čas dozvedieť sa pravdu, najmä ak nám ju odhalili americkí vedci.

Pre pochopenie toho, čo sa naozaj stalo stojí zato pozastaviť sa pri jednej nehode, ktorá sa prihodila geniálnemu vedcovi Teslovi v čase experimentov. Raz, keď vykonával test prenosu vysokých výkonov, nastal výpadok dodávky elektrickej energie v sieti. Tesla sa osopil na svojho asistenta s výčitkou, ako sa opovážil vypnúť elektriku počas experimentu. Ten však poprel akúkoľvek účasť na výpadku a Tesla si okamžite telefonicky preveril stav v miestnej elektrárni. Výsledok bol šokujúci, Teslov experiment zničil generátor v elektrárni.

Dnes už niektorí americkí vedci otvorene priznávajú isté závažné skutočnosti, ktoré úplne menia obraz o havárii v Černobyle. Podľa ich tvrdenia to bola sabotáž Západu a cieľom bola špeciálna zbraň – sovietsky predchodca HAARPU zvaný Ďateľ. Nijaký súdny človek neuverí, že by americká vláda kedykoľvek oficiálne priznala svoju úlohu v tejto katastrofe, to sa jednoducho nerobí.

Zbraň novej generácie sa realizuje veľkoplošnou konštrukciou rádiových systémov v odľahlých lokalitách. Bývalý Sovietsky zväz mal takúto inštaláciu umiestnenú v oblasti Gomel, ktorá bola napájaná z černobyľskej jadrovej elektrárne.

Zariadenie sa testovalo ešte predtým, ako určité javy v súvislosti s jeho účinkami zaregistrovali USA. Na jeseň r. 1976, po niekoľkomesačnej prevádzke ho postupne rozširovali. Čo nasledovalo potom, možno považovať aj za ozrutný zločin. Americká vláda predala v r. 1977 do Sovietskeho zväzu obrovský, 40-tonový magnet, o ktorom vedela, že bude inštalovaný v súvislosti s týmto zariadením. Takýto magnet bol schopný vygenerovať magnetické pole 250 000 ráz silnejšie ako je magnetické pole Zeme. Američania dokonca nadmieru iniciatívne vyslali odborníkov na jeho montáž. Obdobným spôsobom, ako Tesla pri svojich pokusoch zničil generátor v elektrárni bol vo vhodnom čase zničený reaktor v Černobyle…

V blízkosti Národného parku Wrangler – St. Elias, v regióne Gakona na Aljaške vyrástol objekt, nazývaný v médiách HAARP. Názov tvorí skratka pôvodného anglického názvu High-frequency Active Auroral Research Program, vysokofrekvenčný aktívny auroriálny výskumný program. Brány tohto zariadenia boli dokonca otvorené pre verejnosť – navštívila ho skupina asi 70 ľudí z celých Spojených štátov. Zariadenie bolo prezentované ako vedecký nástroj umožňujúci nám, ľudstvu, viac sa dozvedieť o magnetických a fyzikálnych vlastnostiach vonkajšej zóny zemskej atmosféry, ionosfére. História však už pozná prípady, keď sa to, čo malo byť maximálne utajené, umiestni na oči všetkým, čím sa však dosiahne úplne opačný účinok. Aj klasik svetovej literatúry Edgar Allen Poe v jednom zo svojich diel vyrozprával príbeh, ako niečo bolo ukryté práve tak, že bolo vystavené na pohľad. Projekt takéhoto rozsahu, hoci umiestnený na Aljaške, sa sotva dá reálne technicky ukryť, a preto už od počiatku tejto propagandy mnohí o mediálnej verzii pochybovali. Sieť obrovských, akoby televíznych antén, štyridsaťosem 22 metrov vysokých kovových veží odrážajúcich slnečné lúče na pozadí hory Sanford a údolia rieky Copper totiž naháňa aj obavy. Určite sa nájdu aj takí naivní ľudia, ktorí uveria, že to, čo vybudovalo americké letectvo a námorníctvo je len mierumilovná vedecká hračka.

Jedna skutočnosť by nám nemala ujsť. HAARP bol spustený do skúšobnej prevádzky niekde po roku 1993 a plne dokončený bol r. 2005. Ak si trocha ponamáhate pamäť zistíte, že obrovský nárast «prírodných» katastrof vo forme storočných vôd, tisícročných vôd (skoro každý rok), zemetrasení, hurikánov, cunami a podobných vecí akosi «náhodou» začal a vyvíjal sa práve od začiatku skúšobnej prevádzky tohto zariadenia a postupne sa «vyvíjal» s jeho dolaďovaním. Dnes už je plne funkčný…

Jadro HAARPu tvorí ionosférický výskumný nástroj, v súčasnosti najväčší vysokofrekvenčný rádiový vysielač na zemeguli. Zariadenie je schopné skoncentrovať energiu niekoľkých GW vysielacej energie do intenzívneho signálu s nepredstaviteľnou silou. Má sa používať, okrem iného aj na štúdium globálneho otepľovania a úbytku ozónu.

Podstatný rozdiel medzi HAARP-om a desiatkami iných ionosferických ohrievačov vo svete je v tom, že HAARP je fázovo zoradený. Povedané zrozumiteľnou rečou, HAARP je radar schopný vidieť za horizont, čo je zároveň porušením medzinárodných dohôd o konštrukcii takýchto zbraní. Fázovo radený radar je špičkový druh radaru, ktorý môže sledovať súčasne stovky objektov. USA a bývalý ZSSR vyvinuli takéto radary ako spôsob, akým možno dôkazne monitorovať začiatok nepriateľského nukleárneho útoku. Radar však zakázala dohoda o balistických strelách z roku 1972, ktorá stanovuje, že takéto radary môžu byť nasadené len na periférii územia štátu a môžu byť nasmerované navonok, takže ich jedinou funkciou by bolo varovať pred nepriateľským útokom, čo sa v tomto prípade porušuje.

Takéto zariadenie môže zamerať nepriateľské lietadlá a strely na vzdialenosť tisícok kilometrov. Po detekcii prichádzajúcej strely je schopné zodvihnúť vrchnú časť zemskej atmosféry, čím sa strela dostane pri prekonávaní svojej dráhy do priestoru vyplneného vzduchom v tých fázach letu, kde už by nijaký nemal byť. To zapríčiní buď jej vychýlenie z dráhy, alebo dokonca zničenie.

Ďalšou vlastnosťou zariadenia je schopnosť vidieť kilometre do vnútra zeme, pod jej povrch. Nepriateľské podzemné zariadenia a bunkre sa stávajú viditeľnými.

Súčasťou manipulácie s hornou atmosférou je možnosť vytvárať lokálne búrky, teda ovládať počasie na ľubovoľnom mieste zemegule. Takto sa zásobovacie cesty pre armádu zmenia na bojové polia a zastavia nepriateľské bojové aj zásobovacie oddiely. Predstavu môžeme rozvíjať ďalej, kontinentálne rozšírené búrky divým vetrom či záplavami zničia národom úrodu na poliach a spôsobia hladomor.

Nasmerovaním rádiového energetického signálu na postupujúce nepriateľské oddiely sa pod vplyvom mikrovlnového žiarenia, presne ako v mikrovlnnej rúre v kuchyni, upražia mozgy vojakov za niekoľko minút. Takéto nasadenie vyradí živú silu nepriateľa, no jeho technika, mestá a priemyselný potenciál ostanú nedotknuté. Efekt podobný nasadeniu neutrónovej bomby, prvýkrát testovanej v USA roku 1962.

Viete si predstaviť ovládanie más ľudí premietaním holografických, teda priestorových objektov na oblohe? Obrázky by boli vhodne volené, od rozličných lietajúcich tanierov a navodenia ilúzie invázie mimozemšťanov po podoby Boha či Bohov, ktorých daný národ uctieva, či diablov, ktorých sa desí? Čo to urobí s ľuďmi, ak by ste mohli vysielať slová, alebo myšlienky priamo do ich myslí?

Úplne za atmosférou, vo vesmíre, sa nachádza magnetosféra. Zem, ktorá je obrovský magnet, obklopujú magnetické siločiary. Magnetosféra sa nazýva podľa jej objaviteľa Van Allenovými radiačnými pásmi nabitých častíc. Objavili ju roku 1958 pomocou prvého amerického satelitu Explorer 1. Väčšina satelitov je umiestnená na orbitálnej dráhe či už „blízko Zeme“, alebo na podstatne vzdialenejšej, „geostacionárnej“. Dráhu „blízko Zeme“ s obľubou využívajú najmä armády na umiestnenie špionážnych družíc. Tak ako HAARP, aj vesmírny raketoplán NASA je príkladom, keď sa civilný vedecký projekt realizuje kvôli vojenským cieľom. Raketoplán vyvinuli na základe armádnej objednávky, aby slúžil vojenským vesmírnym potrebám v nízkej výške. Na to, aby slúžil skutočnej vede, je potrebné umiestniť vedeckú aparatúru oveľa ďalej od atmosféry, presne tam, kde môžete nájsť všetky vedecké satelity, ale kde určite nenájdete raketoplán. Drvivá väčšina civilných telekomunikačných a skutočne vedeckých satelitov je umiestnených na geostacionárnych dráhach vo vzdialenosti od 24 000 do 37 000 km od povrchu Zeme. Na takejto dráhe je satelit viac-menej pevne zaparkovaný na jednom mieste nad Zemou. HAARP je schopný vytvoriť vysoké hladiny elektrónov vo vrchnej atmosfére, a teda má potenciál zničiť satelity a iné vesmírne zariadenia na dráhach blízko Zeme. Je to jednoznačne vojenské využitie údajne civilného programu.

HAARP, ale pravdepodobne aj jeho skorší predchodca, ruský „Ďateľ“, môže zapríčiniť zemetrasenia buď úmyselne, alebo aj ako vedľajší účinok použitia, pretože môže napodobniť prírodné sily, či inak povedané využiť slabosti prírody.

Všetky uvedené alternatívy sú v rámci možností takého druhu zariadenia, akým je HAARP.

Ak máte hlbší záujem o problematiku, preštudujte si americký patent č. 4,686,605, udelený 11. augusta 1987 Dr. Bernardovi Eastlundovi. Jeho názov je „Metóda a zariadenie na zmenu regiónu v zemskej atmosfére, ionosfére alebo magnetosfére“. Dr. Eastlund rozvinul Teslovu prácu ďalej a je aj jedným z tých vedcov, ktorí sa podieľali na konštrukcii HAARP-u.

Život existuje na našej planéte vďaka schopnosti zemskej atmosféry absorbovať ionizujúce žiarenie v ionosfére a stratosfére. Ionizácia je proces produkovania iónov vystavením atómov radiácii, ktorá má dostatok energie na uvoľnenie elektrónov. Zem sústavne bombardujú častice zo Slnka, tvrdé rádioaktívne žiarenie, napríklad röntgenové a gama lúče. Okrem toho je naša planéta vystavená iným formám radiácie z vesmíru, ktoré nazývame kozmickým žiarením. Van Allenove radiačné pásy sú nabité častice zachytené magnetickým poľom Zeme, magnetosférou. Roku 1958-59 bola ako súčasť medzinárodného geofyzikálneho roka uskutočnená detonácia troch nukleárnych náloží v oblasti radiačných pásov, a to napriek rozhodnému odporu najprestížnejších svetových vedcov. Takéto a podobné pokusy samozrejme neostávajú bez následkov na obyvateľstvo Zeme, a už za to platíme, hoci sme sa ešte nedostali ku globálnemu vojnovému konfliktu.

Pretekajúci elektrický prúd vytvára okolo seba silové pole, ktoré z neho vyžaruje. Nazývame to elektromagnetickým vyžarovaním. Takéto silové pole môžeme popísať pomocou dvoch kategórií, elektrického a magnetického poľa. Tretiu kategóriu oficiálna veda ešte celkom neprijala. Je to tretí druh poľa – gravitačné vlny. Voláme ich aj „skalárne vlny“. Skalárne silové pole je vo všeobecnosti známe aj ako Teslov štít, čo sa pre jednoduchosť dá predstaviť ako populárne „štíty“ zo seriálov Star Trek.

Skalárne vlny predstavujú formu rádiových vĺn vytvárajúcich jav známy ako obdĺžniková vlnová interferencia. Na mieste, kde sa stretnú dve skalárne vlny vznikne takzvaná „energetická fľaša“. Akýkoľvek hmotný predmet nachádzajúci sa v priestore energetickej fľaše je zničený javom zodpovedajúcim miniatúrnemu atómovému výbuchu, ale bez akejkoľvek radiácie. Pretože sovietska tajná služba rozpoznala dôležitosť Teslových zápisov oveľa skôr ako Američania, je jasné, že HAARP predstavuje snahu Američanov dohnať vo vývoji to, čo už existovalo v arzenáli bývalej Červenej armády.

Technológia skalárnych vĺn je svojou podstatou skôr útočným, ako obranným prostriedkom. Dva skalárne interferometre sa zamerajú na cieľ a vytvorí sa energetická fľaša. V tomto okamihu je všetka hmota vnútri rozrušená účinnejšie ako lasermi. Toto je podľa mnohých odborníkov skutočným pozadím amerického programu Hviezdnych vojen. Je známe, že Sovietsky zväz disponoval nielen útočnou aplikáciou, tzv. Teslovými húfnicami, ale aj obrannými zariadeniami, schopnými vytvoriť Teslove štíty. Takéto pole dokáže nepreniknuteľne obaliť nielen samotnú zbraň, ale aj veľké mesto. V americkom denníku The Daily Journal z mesta Kalkakee, Illinois, boli dňa 27. augusta 1986 uverejnené informácie o tejto sovietskej technológii. Článok cituje vyjadrenia sovietskych vedcov. Vitalij Golganskij, člen akadémie vied a Rady vedcov za mier uviedol na tlačovej konferencii niekoľko informácií. Povedal, že zatiaľ čo USA minuli miliardy dolárov na vývoj „Strategickej Obrannej Iniciatívy“ (SDI, či inak „hviezdnych vojen“) má Sovietsky zväz oveľa lacnejšiu alternatívu, umožňujúcu lacno a účinne neutralizovať celý systém „hviezdnych vojen“. Maršal Sergej Achromejev vyhlásil, že Kremeľ prichádza s prekvapujúcou odpoveďou na hviezdne vojny, ktorá pošle do šrotu celý americký systém. Sám Tesla popísal pre noviny možnosti svojich vynálezov, ale nikto ho nebral vážne (Článok v New York Times o smrtonosných lúčoch z 11. júla 1934).

6 (70). A zničia Nij a Živly zem tú,
a ukryje sa ona v hlbinách Veľkých Vôd,
tak isto, ako sa ukryla v prastarých časoch
v hlbinách severných vôd Svätá Daária…

Kniha Múdrosti Perúna, Santia 5.

Vodcovia (žreci) Atlantídy mali zvláštne poznatky, ktoré im dovoľovali zostaviť technicky vyvinutú civilizáciu a účinné zbrane. Úmyslene nebadane, ale v skutočnosti veľmi efektívne podporovaní Temnými Silami spôsobili jadrovú vojnu s cieľom získať svetovú nadvládu na Midgrad-Zemi. Atlanťania použili jadrové zbrane a pokúsili sa ovládnuť a použiť pre svoje ciele zemské živly. Následkom týchto akcí bola zničená druhá luna – Fatta, z ktorej niektoré úlomky dopadli na Zem a spôsobili tak na nej planetárnu katastrofu pred niečo viac ako 13 000 rokmi (13 019 r. 2010 po Novoletí, t.j. 7519 UMHCH)… 

Hoci sme už podrobnejšie o tomto písali, pozrime sa na tieto udalosti trochu z iného pohľadu. Atlantída – ako ju nazývame dnes – bola v skutočnosti nazývaná Antlania, pretože bola osídlená časťou Slovano-Árijcov. Bol to veľký ostrov v Strednej Amerike, na ktorom však došlo k premiešaniu sa s ľuďmi červenej rasy. Bola to pasca, dlhodobo a cieľavedome pripravovaná sociálnymi parazitmi – kozmickými banditami. Ľudia červenej rasy mali nižšie «evolučné číslo» ako Atlanťania a vo väčšine prípadov nazerali na činy prisťahovalcov ako na zázraky, ba samotných prišelcov považovali za Bohov! Žreci Atlanťanov túto «skúšku božskosti» nezvládli. Najskôr – nie bez cudzej pomoci – sa žrecom veľmi zapáčilo považovať sa za Bohov, hoci nimi v skutočnosti neboli. A tak žreci, podporovaní Temnými, pomaly, postupne, systematicky budovali svoje impérium (v modernej dobe o týchto udalostiach začal písať ako prvý ruský akademik Nikolaj Levašov v druhej časti svojej knihy «Rusko v krivých zrkadlách»). Moc impéria im mala poslúžiť na to, aby ich technologické «výdobytky» udržali pri moci čo najdlhšie. Pokorili si plemená červenej rasy v Strednej, časti Južnej a časti severnej Ameriky. Ďalej pokračovali v tajných plánoch na ovládnutie svetového panstva na Midgard-Zemi. Zostrojili rôzne druhy zbraní hromadného ničenia. Na vojnu s kým sa vlastne pripravovali?

Samozrejme, ich najväčší nepriateľ bola Veľká Ázia (Svätá Rassénia), ktorá nedopustila otroctvo na svojich teritóriách ani ho nestrpela v nijakej zo svojich kolónií. Slovansko-Áriský systém nikdy nepoužíval otrockú prácu a nikdy nikoho na teritóriách svojho Impéria neuvádzal do poroby. Práve preto pasca sklapla a prvá planetárna vojna medzi ľuďmi Bielej Rasy sa stala neodvratnou. Keď vodcovia a žreci Atlantídy nadobudli presvedčenie, že už sú dostatočne silní, zaútočili. Použili jadrové a termojadrové zbrane, ale použili aj to, čo dnes nazývame PSÍ-technológie, t.j. riadenie živlov Midgard-Zeme (riadené klimatické zmeny počasia, tektonické procesy). Ide v podstate presne o to isté, čo sa už deje aj dnes: Temní už pripravili pre pozemšťanov všetky potrebné zbrane hromadného ničenia, na ovládanie a zmeny klímy či tektoniky je to už fungujúci HAARP, ktorého výsledky v podobe zemetrasení, globálnych zmien počasia a podobných vecí už zažívame na svojej koži dnes. Od r. 2005 je v plnej prevádzke, pričom «skúšobná prevádzka» začala niekde okolo r. 1993 – a práve od tejto doby akosi pribúdajú «prirodzené» zmeny v klíme Zeme, ktoré «spôsobilo» globálne otepľovanie…

V Slovansko-Árijských Védach sa táto etapa opisuje nasledovným spôsobom:

…A použijú silu živlov
Midgard-Zeme na dosiahnutie svojich cieľov
A rozhnevajú oni svojimi činmi Nija –
Veľkého Boha Morí…
A zničia Nij a Živly zem tú,
a skryje sa ona v hlbinách Veľkých Vôd…

Slovansko-Árijské Védy, Kniha Múdrosti Perúna, Kruh 1., Santia 5, str. 38.

Nakoniec sa všetko skončilo tak, ako plánovali skutoční organizátori vojny – Temná Hierarchia z Pekelných Svetov. Aby nedošlo k zničeniu planéty Zem, Biela Hierarchia – Nij – bol prinútený zničiť lunu Fattu. Luna zišla zo svojej orbitálnej dráhy, začala sa rozpadať a jej úlomky začali padať na povrch Midgard-Zeme – našej planéty. Toto spôsobilo najstrašnejšiu planetárnu katastrofu, strašnejšiu než bola prvá, ktorá sa odohrala pred cca 113 000 rokmi. Luna Fatta bola väčšia ako luna Leľa, teda úlomky, ktoré nezhoreli v horných vrstvách atmosféry a dopadli na povrch boli oveľa väčšie. Fatta obiehala v protismere smeru rotácie Midgarda okolo svojej osi. Takže jej úlomky na rozdiel od úlomkov Leli padali nie v smere, ale v protismere rotácie povrchu Midgard-Zeme. Preto aj výsledok bol značne horší a výsledky oveľa tragickejšie ako pri prvej katastrofe.

Účinky úlomkov Fatty na planétu boli také silné, že zemská os sa naklonila o 23,5° vzhľadom k rovine ekliptiky. Na povrchu Zeme to vyzeralo tak, že sa posunulo hviezdne nebo, ktoré naši Predkovia nazvali «Svaroží Kruh». Sklon osi vyvolal ďalšie rýchle zmeny na Midgarde: zdvih tektonických platní, vznik nových a oživenie starých sopiek, vznik obrovských vĺn cunami, ktoré obehli planétu po niekoľko ráz a na svojej ceste zničili všetko živé. Zahynulo obrovské množstvo ľudí. Ostrov Atlantída klesol pod hladinu mora. Obrovské množstvo vulkanického popolčeka bolo vyvrhnuté do horných vrstiev atmosféry začalo sčasti odrážať a pohlcovať slnečné žiarenie. Na Zemi začala «Atómová zima». Celá infraštruktúra planéty bola zničená spolu s civilizáciami ľudí Bielej Rasy: prekrásne mestá, obrovské kozmodrómy, Hviezdne brány, hydrotechnické zariadenia a všetko ostatné. Védy to opísali takto:

3. (83). Veľká Noc zahalila Midgard-Zem…
a oheň nebeský zničil mnohé kraje zeme…
Tam, kde kvitli prekrásne sady,
budú sa rozliehať Veľké Pustatiny…
namiesto životodarnej súše budú šumieť moria,
a tam, kde plieskali vlny morí, objavia sa
vysoké hory, pokryté večnými snehmi…

Slovansko-Árijské Védy, Kniha Múdrosti Perúna, Kruh 1., Santia 6, str. 45.

Ale toto neboli všetky strasti, ktorými sa skončila prvá planetárna vojna o svetovú nadvládu organizovaná tými istými Temnými Silami (sociálnymi parazitmi), ktorí rozkazovali na našej planéte do najposlednejšieho momentu…

Počas vojny ktorá predchádzala katastrofe sa použili jadrové a termojadrové zbrane veľkej účinnosti. Po použití takýchto zbraní bola značná časť povrchu a vôd planéty zasiahnutá radiáciou. Samozrejme, že rádioaktívna bola aj pôda, stromy, ľudia, zvieratá, moria rieky, ryby, pramene, vo všeobecnosti všetko, čo ľudia potrebovali na prežitie. Samozrejme, že sa to všetko využívať nijako nedalo a smrť od radiácie prichádza dosť rýchlo, no nič dobrého na tom niet.

Následky použitia jadrových zbraní v tejto vojne dokazujú aj súčasné fotografie z oblastí, kde došlo k odplaveniu slojov pôdy. Jednoznačne dokazujú, že v ďalekej minulosti sa viedla jadrová vojna, že existovali proti sebe bojujúce strany na vysokej úrovni technického rozvoja. Vysokú úroveň protivníkov potvrdzujú aj posledné 2 fotografie, na ktorých je vidno nejaké kanály uložené v skalných pôdach aj detail akéhosi obrovského stroja.

Toto bola prvá svetová na Midgard-Zemi, prvá bratovražedná jadrová vojna, alebo ako dnes hovoríme, občianska vojna. V skutočnosti naozaj išlo o skutočný koniec sveta v plnom zmysle slova. Voda a jedlo boli otrávené, záchranu pred radiáciou bolo možno nájsť jedine v jaskyniach alebo hlbokých podzemných priestoroch. Pozemšťania boli naozaj prinútení sa stať skutočnými «jaskynnými ľuďmi». Nijaké závody, noviny, televízia, kozmodrómy, domy, lokomotívy neostali. Tí, ktorí prežili ostali doslovne holí a bosí a v prvom rade sa museli zaoberať svojim prežitím. V okamihu nebolo nijakej techniky, ničoho, čo sa predtým používalo a pomáhalo používať poznatky, ktoré ovládali. Neostali nijaké obchody, odevy, hotové výrobky, sady, polia, domy, hangáre, domáce zvieratá. Ľudia sa ocitli zoči-voči divokej prírode v najťažšej situácii, akú si vôbec možno predstaviť. Takúto hrôzu si dnes ťažko už predstaviť, ale vtedy to bola realita.

Tu si musíme dobre uvedomiť, že boj o nadvládu nad Zemou už priviedol ľudstvo do obrovskej katastrofy planetárneho rozsahu. Aj dnešné konanie sionistov, ktorí sa v tajnosti zaoberajú tými istými prípravami, nás privedie k takým istým, alebo ešte horším následkom. No hoci aj dnes si myslia, že ak všetko na Zemi privedú ku skaze, tak za odmenu budú na zemskom pohrebisku posadení po pravej ruke svojho boha, hlboko sa mýlia. Ich besniaci Jahve bol už dávno porazený, jeho náčelníci a velitelia zrazení do prachu aj s celou špičkovou Hierarchiou temných Síl, hoci ešte nedávno vládli v našej časti vesmíru. No ešte existuje množstvo kozmických banditov tzv. «nesmrteľného» typu, čomu nasvedčuje aj v médiách nenápadne sa zvyšujúci počet úkazov typu UFO na našej Zemi. Schyľuje sa k rozhodujúcej bitke o Zem, nuž už sa zbiehajú. Ale Biela Hierarchia ich metodicky likviduje (informácie môžete získať aj na stránke akademika Levašova, napr. záznam so stretnutia s čitateľmi z 23.1.2010). A pozemskí pomocníci Parazitov – boží vyvolenci – sa začínajú pomaličky a nebadane prebúdzať do novej reality a konať, pokiaľ sa potomkovia Bielej Rasy na Zemi naozaj nezobudia z hlbokého sna. Je pravda aj to, že mnohí sa nezobudia vôbec.

Vráťme sa k planetárnej katastrofe spôsobenej zničením luny Fatty. Je potrebné ešte dodať niekoľko slov o zmene pólov následkom posuvu zemskej osi o 23,5°. Do katastrofy sa Severný pól nachádzal v oblasti Západnej Európy. Po posune osi zaujal Pól novú lokalitu, kde ostal dodnes. Jav rýchlej zmeny Pólu nemôže byť bez následkov, a teda z tohto pohľadu spôsobil skutočnú kataklizmu unikátnej sily. Tam, kde boli tropické lesy sa do niekoľkých hodín objavili ľadové hory ba celé kontinenty. Tam, kde milióny rokov boli ľady sa zem zase zohriala.

Toto isté prebehlo aj na južnej pologuli. Na mieste dnešnej Antarktídy boli do katastrofy tropické lesy, prekrásne mestá s obrovskou infraštruktúrou. Po katastrofe a zmene pólov sa tento kontinent ocitol za niekoľko hodín pod hrubou vrstvou ľadu, ktorý pochoval pod sebou všetkých, ktorí prežili ale sa už nestihli evakuovať. Na fotografiách, ktoré sú prevzaté zo stránky «The Orion Conspiracy» vidno ako vlna, ktorá sa prelievala kolonádou v meste na Antarktíde zamrzla doslovne v pohybe. Na poslednej fotke dobre vidno rôzne runy. Kto má záujem a vie čítať runové písmo môže si preložiť, čo tam je napísané…

Rozmery, kvalita a architektúra týchto stavieb je proste ohromujúca. Neporovnateľná s dnešnou úrovňou stavebného priemyslu, ide o jednoducho nedosiahnuteľnú úroveň. Posledné roky k južnému pólu tajne cestovali mnohí «vodcovia», sionistickí emisári. Očividne tam našli čosi zaujímavé, preto tam čosi robia a v tichosti sa medzi sebou o čomsi dohadujú…

Okrem unikátnych fotografií z Antarktídy, na stránke www.theorionconspiracy.com nájdete zverejnené veľmi zaujímavé vyobrazenia megalitov, ukrytých pod vodami morí a oceánov. Tieto materiály sú jedným z dôkazov toho, že na Midgard-Zemi, minimálne pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov existovala veľmi vysoko vyvinutá civilizácia. Ohromujú nás nielen architektúra stavieb, ale aj samotný fakt ich existencie v agresívnom prostredí po mnohých tisícročiach… že o tom nehovoria médiá?

VŠETKO ODZNOVA

6 (70). Bohovia Rasy zachránia ľudí spravodlivých
a Sila Nebeská prenesie ich na východ,
do zemí ľudí s kožou farby Temnoty…
Kniha Múdrosti Perúna, Santia 5.

Kedysi vysokorozvinutá civilizácia, ktorá prekvitala na Zemi viac ako 500 tisíc rokov, zahynula. Mnohí sa dokázali evakuovať použijúc vajtmanami, vajtmarami alebo Hviezdne Brány, ktoré vtedy ešte fungovali správne. No veľká časť ľudí zahynula vo vojne, živelných pohrôm, hladu a chladu. Celá infraštruktúra bola zničená. Ľudia boli vrhnutí na úroveň prvopočiatočnej divosti a boja o prežitie. Nastal čas začať odznova…

A tak sa stalo, že pred viac ako 13 000 rokmi dosiahli Temné Sily na Midgarde ešte jedno víťazstvo. Dokázali zorganizovať zmiešanie sa dvoch rás s rozličnými «evolučnými číslami» (ľudí Bielej a Červenej rasy), a vyprovokovať prvú planetárnu vojnu.

Táto bratovražedná vojna, pripravená a vyprovokovaná Temnými Silami, sa viedla medzi národmi Bielej Rasy a jej cieľom bolo zničenie pozemskej civilizácie a vytvorenie nového sociálneho organizmu na Midgarde s nízkym «evolučným číslom». Ale keď človek, ktorý je nositeľom genetiky s vysokým «evolučným číslom» sa dostane do sociálneho organizmu s nízkym «evolučným číslom», tak sa vytvorí možnosť pre vznik evolučných krížení (podrobnejšie v knihe akademika Levašova «Rusko v krivých zrkadlách»). A toto aj bolo skutočným cieľom kozmických banditov (Temných Síl). Pripravovali sa ničiť planétu a ľudí na nej žijúcich. Ich plánom bolo, aby vysokovyvinutí ľudia Bielej Rasy zdiveli a stali sa ich otrokmi na dlhé tisícročia. A aby sa toto očakávanie naplnilo rýchlejšie a naisto, Čierni «pomáhali» tým, ktorí trpeli v im vlastnom, temnom, čiernom diele. Táto ich «pomoc» stála civilizáciu Midgardu veľa. Koščeji – kniežatá Temného Sveta – prišli so svojimi vojakmi nie vykoreniť ľudí, ktorí boli v smrteľnom nebezpečenstve – hoci takáto možnosť sa im vtedy naskytla – ale zvrátiť ich z rozumnej životnej cesty, «dopomôcť» im k postupnej strate ľudskej podstaty, k nasmerovaniu ich vývoja do stavu divokosti, do stavu «rozumného zvieraťa».

Títo cudzozemci (ľudia z cudzej planéty-zeme) dobre ovládali svoju robotu a v kritickom bode vývoja pre Midgard, ktorý nastal ich pričinením, podsunuli ľuďom ďalší rozkladný element svojho, v skutku diabolského plánu: «pokušenie», ktoré umožnilo živočíšnym inštinktom nadobudnúť prevahu nad rozumom. Týmto pokušením bolo «prežitie za akúkoľvek cenu». Túžiac po tom alebo hentom – za kúsok čistého jedla, za hlt čistej vody mnohí pozemšťania, poslúchajúc rady cudzozemcov, zabudli na Česť, Svedomie, Povinnosti, Rozum a začali zabíjať sebe podobných, začali sa meniť na zvery v ľudskom tele a rýchlo tratiť evolučný potenciál.

Hľa, čo sa o tomto hovorí v Slovansko-Árijských Védach:
4. (84). Ľudia sa začnú skrývať pred dažďami
otrávenými, smrť nesúcimi, v jaskyniach,
a kŕmiť sa začnú mäsom zvierat,
lebo plody stromov sa naplnili jedmi
a mnohí ľudia umrú, použijúc ich na jedlo…
Otrávené toky vody prinesú mnoho
Smrti deťom Rasy Veľkej
a potomkov Rodu Nebeského,
a strádania ľuďom prinesie smäd…

5. (85). A poslúchnuc rady cudzozemcov,
ktorí tajne prišli na Midgard-Zem,
ľudia začnú brať jeden druhému život,
pre hlt čerstvej vody, pre kúsok čistého jedla…
Slovansko-Árijské Védy, Kniha Múdrosti Perúna, Kruh Prvý, Santia 6, str. 45.

Jadrová vojna a planetárna katastrofa boli pre Čiernych iba nástrojom, ktorý im umožnil dosiahnuť cieľ, ktorý si vopred stanovili: ponížiť pozemskú civilizáciu z vysokej, kozmickej úrovne na úroveň kamennej doby, na úroveň rozumných zvierat. A absolútne – ako ostatne nikdy – ich nezaujímalo, že zomrelo obrovské množstvo ľudí, ktorí sa v ničom neprevinili. Neskôr dokonca cinicky vložili do Biblie volanie: «ploďte a množte sa», a «stádo» sa začalo rýchlo zapĺňať novými «ovcami», už predpripravenými na použitie – bez rozumu, bez svedomia a pokornými.

Pre Čiernych ľudia predstavujú iba pokrm, baterky, z ktorých veľmi jednoducho a pohodlne dostanú pre nich potrebnú energiu – životnú silu. Preto je ich vzťah k baterkám zodpovedajúci ich funkcii: čím viac, tým lepšie. A použité baterky sa ako už nepotrebné vždy odhadzujú. Nikomu nestojí za to sa nimi viac zaoberať. Pre nich sme my VŠETCI iba baterky – spotrebný materiál. Svojich pomocníkov, ktorých už využili presne tak isto ako všetkých ostatných klamú a vyhadzujú do odpadu. Sú proste iní ako my, sú cudzí! A márne sú akékoľvek nádeje, že za im poskytnutú pomoc a zradu vlastného národa sa nad niekým zmilujú. Môžu sľúbiť všetko čo sa im hodí, ale nikdy nestoja za svojimi sľubmi. Sú jednoducho iní…

 V predchádzajúcej časti sme opísali akú katastrofu spôsobilo zničenia luny Fatty a pád jej úlomkov na Zem – zemská os sa naklonila o 23,5°a došlo k posunu zemských pólov. Začalo sa to, čo dnes nazývame doba ľadová.

Keď ľady ustúpili obnažila sa pôda bez života, kamenistá, zmrznutá pustatina s množstvo jazier, na ktorej nič nerástlo a nikto tam nežil.

Postupne, po stáročia, prehrievaním «večného ľadu» nastal pohyb spodných vôd a začal sa vytvárať nový, plodonosný sloj pôdy. Začalo sa objavovať rastlinstvo, hmyz, jednoduché živočíchy. Začalo sa vytvárať to, čo dnes voláme tundra. Po ďalšom ohriatí sa pôdy sa začalo objavovať blato, z ktorých začali vytekať potôčiky, ktoré sa postupne menili na rieky a tie ústili do morí. Postupom času blatá vyschli a na týchto «nových» zemiach sa začali objavovať lesy, prichádzala zver. Poslední prišli ľudia. Vtedy ešte nemohli chodiť kde sa im zachcelo. Človek sa mohol pohybovať len tam, kde sa ukázala možnosť dostatku potravy.

Tieto procesy trvali okolo 10 až 11 tisíc rokov, hoci podľa dnešných predstáv by mali zabrať niekoľko desiatok, možno až tisícov rokov. Ale toto by sa nemohlo stať bez práce našich veľkých Predkov, Slovano-Árijcov. Vyvinuli maximálne úsilie, aby sa podmienky na planéte čo najskôr dostali do normálu a zachránili sa životy tých, ktorí sa nestihli evakuovať, ale museli prežiť v tomto pekle…

Opakovane vynútené osvojenie si oblastí dnešnej Európy Bielou Rasou sa stalo možným až pred 5 až 6 tisícmi rokov. Do tých čias zeme na sever od Álp neboli ešte vhodné pre život. A oblasť na juh od Álp už bola obsadená plemenami čiernej rasy, ktoré evakuovali na Midgrad približne pred 40 tisíc rokmi, pričom čiastočne obsadili aj sever Afriky.

Je očividné, že jedným z hlavných cieľov celej tejto viacetapovej kombinácie bolo nabádanie Bielej Rasy na miešanie sa s inými rasami, ktoré boli práve s týmto cieľom privezené na Zem. Predtým, pred asi 25 000 rokmi sa to Temným už úspešne podarilo na americkom kontinente (Atlantída). Teraz dosiahli to, že Slovano-Árijci opäť začali opúšťať Sibír z dôvodu veľkého ochladenia a odchádzali na juh – do Ázie, aj na západ – do teplejšej Európy. Toto muselo neodvratne viesť k premiešaniu sa s čiernou rasou v Európe a v Indii; aj s plemenami žltej rasy v juhovýchodnej Ázii. Temní veľmi dobre vedeli, prečo veci takto nachystali. Niektoré výsledky ich činnosti vidíme a pociťujeme na sebe teraz, dnes. Ale dnes už utrpeli zdrvujúcu porážku, ich hlavné sily boli porazené a zničené. Ich hlavná Hierarchia, ktorá si podriadila časť nášho Vesmíru je už zničená. Už ostáva iba «dočistiť» malé bandy na niektorých planétach tak, ako po poslednej vojne sa čistila aj naša krajina napríklad od Benderovcov. Naša Midgard-Zem si veľa vytrpela od Temných no Sily Svetla sa už dostávajú aj k nám.

Ale vtedy to bolo ešte veľmi ďaleko…