TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • POHANIA A JAZYČNÍCI

    Poslednú dobu sa nám často stáva, že dostávame maily s otázkami alebo argumentmi, ktoré sme preberali už dávno – neraz ešte v počiatkoch existencie našej stránky. Dôvody sú principiálne dvoch druhov. Prvý a častejší je ten, že nás objavili noví čitatelia, ktorí nás nesledovali od počiatku, druhý je ten, že nás „objavili“ rozličné bioprodukty dnešnej virtuálnej reality často rozmýšľajúci iba na úrovni sociálnych sietí.

    Aby sme veci uviedli do správneho rámca – sociálne siete ako také sú iba nástrojom. V gramotných rukách sú dobrým zdrojom poznania, v matrixovom vedomí však vytvárajú roviny, ktoré sú veľmi ďaleko od reality – vo virtuálnej realite. Nedostatok životných skúseností u niektorých jednotlivcov vytvára dojem, že pomocou „lajkov“ postavených na emóciách sa dostali kdesi ďaleko nad úroveň Einsteina… ale realita ostáva realitou nezávisle od ich úrovne ponímania. Dôležité je a ostáva iba to, kde je nasmerovaná naša pozornosť a kto to v pozadí dokáže režírovať.

    Problém s nebadaným, ale reálne hroziacim prenesením vedomia do stavu „ako Einstein“ si môžeme priblížiť asi takto. Žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, kde množstvo subjektov drancuje Prírodu a chce predávať čo najviac a čo najrýchlejšie – bez ohľadu na Prírodu. Pretože však takých ako oni je veľa, tak na predaj svojej produkcie potrebujú efektívnu reklamu. Slovo reklama ostalo v slovanských jazykoch dobre zachované – pozostáva zo slov RE+KLAM – a teda ho ľahko dešifrujeme pomocou pravidiel používaných v Staroslovienskej Bukvici. „Re“  znamená opakovanie alebo jedno z, klam je klam, t.j. klamstvo. Reklama teda znamená opakované klamanie. Veď aj jeden z pracovníkov firmy Benetton kedysi povedal, že „reklama je navoňaná zdochlina“.

    Kto sa dokáže pozrieť z nadhľadu na proces nasadzovania reklamy poľahky zistí, že reklama sa umiestňuje tam, kde treba rozbehnúť či podporiť predaj. Čím častejšie začne byť opakovaná, tým väčšia šanca, že spotrebiteľ si reklamovaný produkt kúpi. Ale opakovaním reklamy sa vlastnosti výrobku nemenia – mení sa iba ponímanie daného produktu cieľovým spotrebiteľom, jeho vedomím. Čím viac reklamy, tým lepší vplyv na myseľ spotrebiteľa.

    Ak sa pozrieme na tento istý proces z pohľadu propagandy zistíme, že ide o dávno zvládnutú a používanú psychotechniku. Už Göbbels povedal, že „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Princíp spotrebiteľa je rovnaký, akurát že produktom je podsúvanie vhodne spracovanej informácie.

    Aby sme sa nestali obeťami klamu, naši Predkovia nám zanechali techniku, ako sa pred niečím takým chrániť. Nazývame ju ZDRAVOMYSLIE. V zmysle Zdravomyslia treba dodržiavať tri princípy – jednou z nich je osobná skúsenosť. Ak chýba čo i len jedna zložka z troch, je veľmi veľká šanca, že upadneme do klamu. A aj Tibeťania hovoria, že netreba ničomu a nikomu nič veriť len preto, lebo tomu verí veľa ľudí hoci aj tisícročia – všetko treba preveriť osobnou skúsenosťou a nežrať aj s navijakom.

    Ale dnes mnohí prijímajú nevedno kým podsúvané informácie úplne nekriticky – z pohľadu filozofie môžeme povedať „predskúsenostne“ (a priori). V skutočnosti je to iba sofistikovaná forma agentúry JPP – teda nevedomosť. Nie nadarmo dnes už vedci poznajú diagnózu „digitálna demencia“. Ale o tom inde. Z védického pohľadu je nevedomosť najväčším hriechom – je totiž matkou všetkých problémov, všetkého zla.

    Aby sme túto myšlienku dokončili, vysvetlíme ju na jednom z mailov, ktoré sme dostali. Takýto druh mailov z času na čas dostávame – ale všetky majú rovnaký podtón – a ktorý si vysvetlíme.

    Mail používame len ako príklad, je totiž dobrou ukážkou stavu „ako Einstein“. Problematika sa týka výrazu SVEDOMIE. Táto entita je neznáma národu, od ktorého pochádza to, čo dnes kresťania poznajú ako Biblia. V aramejskom jazyku NEXISTUJÚ výrazy pre Svedomie ani Česť. Ak niečo v nejakom jazyku neexistuje znamená to, že tento jazyk a národ dané kategórie nepozná. Nedajme sa pomýliť tým, že v dnešných slovenských prekladoch Biblie tieto výrazy môžete nájsť – v pôvodnom texte neexistujú.

    Ďalej sme v minulosti neraz spomínali, že v „naj“ jazyku dneška – angličtine – existuje v podstate jeden výraz pre kategórie Svedomie a Vedomie. Presnejšie v angličtine je stav, že ten, kto vie čo Svedomie je ho rozozná, kto nevie, ten nie. Vzhľadom na špecifiká angličtiny – výslovnosť a gramatické súvislosti hovoríme o anglických slovách Conscience a Consciousness.

    Z dejín vieme, že kmeň Izrael dostal svoju zasľúbenú zem – dnešný Izrael. Kmeň Levitov sa neobrezáva a rozložil sa medzi všetky národy sveta, kmeň Juda mal podľa proroctva dostať a aj dostal pod kontrolu veľký kontinent za oceánom v zmysle starého proroctva – dnešné USA a ostatné kmene sú národy, ktoré dnes obývajú oblasť Kaukazu. Všetky tieto kmene hovoria pôvodným jazykom, ktorý NEPOZNÁ VÝRAZY SVEDOMIE A ČESŤ. Ak sa tento jav premietne do angličtiny, tak sa niet čomu diviť.

    V USA žijú aj bežní ľudia, ktorí majú geneticky danú schopnosť vedieť o Svedomí. Takýto človek vie o čo ide – ale nie je jednoduché to vysvetliť tomu, kto o Svedomí nemá ani potuchy – ale veď aj načo? Všetky pôvodné ľudské druhy: bieli, žltí, čierni aj červení majú poznanie Svedomia. Problém nastáva s hybridnými rasami, ale najmä s trojčakrovými.

    Keď sa nám ešte v prvej polovici 90-tych rokov snažil jeden náš kamarát v Texase vysvetliť výraz „man with no conscience“, nevedeli sme, prečo to robí – mysleli sme si, že veď to predsa každý vie. Až neskôr sme pochopili, že bieli ľudia v USA majú sústavný problém s javom a stavom bez Svedomia okolo seba, pretože sú s tým vo svojej spoločnosti neustále konfrontovaní. Dnes už to je bežný stav aj u nás.

    V angličtine existuje jav, keď sa nové slovo – nie úplne odlišného významu od pôvodného – vytvára pridaním prípony -ness; hard: hardness, stiff: stiffness a podobne. Takže človek, ktorý nemá poňatia o tom, čo to Svedomie je, jednoducho predpokladá, že má dočinenia iba s týmto gramatickým javom. Teda kto nevie, čo to Svedomie je jednoducho na nič „nepríde“. V slovanských jazykoch niečo také nemôže byť – čo sa týka výrazu. Ale to – samozrejme – nie je všetko. My dodnes poznáme výrazy Nebesia a Nebo, čo sú principiálne úplne protichodné výrazy. V angličtine nájdete iba „Heaven“, t.j. rozdiel nie je vyjadriteľný. Ďalej v našom jazyku existuje výraz pre CIT, ale poznáme aj emócie a pocity. Z védického pohľadu sú emócie viazané na prvé tri čakry, city sú naviazané na druhú trojicu čakier. Prekladové slovníky ponúkajú ako preklad pre cit napríklad „emotion“ alebo „feeling“. Ani jedno ani druhé CIT NIE JE! Ale ako to vysvetlíte Anglosasovi?

    Už spomínaný mail nám „odborne“ poradil, že nie je pravda, že v angličtine neexistuje výraz pre Svedomie a tiež, že by sme nemali písať o niečom, ak neovládame hovorovú angličtinu. Keď sa dozvedel, že to nie je tak, reagoval iba niečo v zmysle „aha“ a odvolal sa na prekladač na Google, hoci pôvodne nás upozorňoval, že Google prekladač nie je spoľahlivý. Vysvitlo, že nám radil niekto, kto sám odborné znalosti nemá.

    Nejde o to, čo ovládame či neovládame my, ale o to, že človek, ktorý sám cudzí jazyk neovláda nás kritizoval a neváhal nám dávať jazykové rady. Keď sa dozvedel, že s jazykom problém nemáme vysvitlo, že on neovláda nič – niekto mu iba dal „odbornú“ radu. A tu sme pri podstate tejto myšlienky. Ak by sme mali na stránke možnosť pridávať komentáre k našim článkom, už by nám pridal veľa „odborných“ poznámok, ktoré by „podporili“ podobní „experti“. Takto by sa v plnej miere prejavil SPOTREBITEĽSKÝ JAV – čím viac „lajkov“, tým jasnejšie že ide o pravdu… bez poznania pravdy. Zámerne používame poslovenčenú verziu „lajky“, aj keď ide o požitie anglického slova „like“. Celkovo dnes ľudia strácajú schopnosť vnímať súvislosti. Rusi si ako jeden z mála slovanských národov ešte zachovali zvyšky Bukvice vo forme Azbuky. Ale táto je stále vhodnejšia na komunikáciu medzi Slovanmi ako latinka. Napríklad zvuk „Ш“ už my musíme písať použitím latinského „S“ a mäkčeňa „ˇ“, teda ako „Š“. Angličania už musia použiť dve písmená (SH) a Nemci dokonca tri (SCH). U „Ч“ (naše Č) je situácia podobná. Angličania použijú „CH“ a Nemci dokonca „TSCH“. To je jeden z dôkazov, že ako angličtina tak nemčina sú mladšie jazyky, lebo na svoje zvuky si ešte nestihli vytvoriť samostatné znaky, hoci ich v hovorovej forme používajú. Ak v našom jazyku použijeme anglickú či nemeckú verziu je to krok nie vpred, ale veľmi ďaleko vzad. Napríklad МАША je MÁŠA, ЛЕВАШОВ je LEVAŠOV. Ak u nás niekto použije LevaSHov, tak je niekde veľmi, veľmi ďaleko…

    Žijeme v prelomovej dobe, čo pre daný stav myslí našich ľudí v našej spoločnosti je nebezpečné. Ide o to, že už iba stredná generácia má vedomosť o tom, čo to je žiť podľa Svedomia a s dôrazom na „MY“, nie egoistické „JA“. Ale táto stredná generácia to vie iba preto, lebo ešte bola v takomto duchu vychovávaná. Mladá, nastupujúca generácia už existuje na princípe „JA“. My sme naozaj na pokraji zániku. Keď nastúpia Vysoké frekvencie, existencie fungujúce na nízkych skúšku „vysokým prúdom“ neprejdú. Tu totiž nejde o to, čo čítal alebo nadobudol onen „JA“ a koľko podobných „JA“ mu to odlajkovalo, tu ide o to, či prejdeme „MY“.

    Jav prechodu „Vysokých frekvencií“ si môžeme priblížiť na nasledujúcom obrázku:

    Čistý priestor Vedogonu – prierez biopoľa – je celý kruh. Ak je kompletne biely, priehľadný (vľavo), tak na naše biopole „formátovaný“ vysokofrekvenčný úder zhora prejde hladko celým prierezom, teda odpor bude minimálny a nedôjde k „vypáleniu poistky“. To, čo vidíme na obrázku vpravo je stav, kedy v našom biopoli máme „vložené“ všakovaké parazitujúce (navné) entity, ktoré na nás vyslal kdekto úmyselne aj neúmyselne. Pretože sú temné, nedokážu viesť „vysokofrekvenčný“ prúd a zmenšujú použiteľný, prechodový prierez. Ten istý prúd pretečie cez značne znížený prierez (musíme odpočítať temné plochy) a spôsobí prepálenie vodiča (ako poistka) – nastane koniec existencie v Javi, čo inak nazývame SMRŤ. Jej naozaj značne napomáha egoistické chovanie sa – nemá totiž nič spoločné so spoločným záujmom Rodu.

    Je to – pre dnes kraľujúci prístup „JA“ – ťažko pochopiteľné. „MY“ je totiž frekvencia oveľa vyššia ako „JA“. A aby sme to pochopili, musíme najskôr pochopiť rozdiel medzi POHANOM a JAZYČNÍKOM.

    Nejde – ako zvyčajne – iba o hru slov, ide o hĺbkovú podstatu. Pohan kráča cestou svojich Predkov, Jazyčník tieto súvislosti spravidla nechápe, aj keď sa často sám striktne dištancuje od kresťanstva. Vysvetlime si to pomocou Staroslovienskej Bukvice:

    Za starých čias sme slovo JAZYK používali pre označenie jazyka ktorým hovorí národ aj samotný národ. Jazyk ako orgán je principiálne niečo odlišné, preto aj na zápis boli používané rozdielne bukvice. Dnes je zavedená nejednoznačnosť – podľa výslovnosti slova nemožno zistiť o čo ide.

    Pre zápis slova „jazyk“ ako orgánu tela sme používali bukvicu AR, ktorej Obraz je „Jednorodá štruktúra“. Táto bukvica sa dnes nepoužíva, v ruskej Azbuke ju nahradilo „Я“. Aby to vedeli zobraziť všetky počítače, použijeme namiesto AR dnešnú ruskú bukvu „Я“ a z latinky „Z“:

    ЯZЫКЪ

    Ak prvú bukvicu zameníme za bukvicu Ѧ (v dnešnej Azbuke rovnako chýba) ktorá má význam Obraz, dostaneme nie jednorodú, ale mnohoobraznú štruktúru. Národ pozostáva z množstva individuálnych ľudí, jazyk ktorým hovoria je rovnako mnohoobrazný. Preto je použitá iná bukvica, ktorá vyjadruje práve tento jav. Tento výraz znamená národ aj jazyk ktorým daný národ hovorí vo všeobecnosti:

    ѦZЫКЪ

    Ak máme na mysli predstaviteľa národa, použijeme výraz:

    ѦZЫЧѢ

    Vyhnanca z národa – teda už nie jeho člena – nazývame:

    ѦZЫЧѢNИКЪ

    Národ, ktorý dobre poznáme, ktorý žije na nám dobre známych princípoch – vyjadríme použitím bukvice JOTA s Obrazom Poznanie:

    ѨZЫКЪ

    Predstaviteľ cudzieho, ale existujúceho národa (existujúci na nám nie známych princípoch):

    ѦZЫКЬ

    Predstaviteľ cudzieho národa (nevedno kým stvorený):

    ѦZЫЧѢЬNИКЪ

    Túto krátku exkurziu sme vykonali preto, aby bolo možné vidieť priepastný rozdiel medzi našim pôvodným a dnes rozšíreným ponímaním. POHAN je idúci po ceste svojich Predkov, JYZYČNÍK je buď vyhnanec z národa alebo cudzinec – v latinke to nevieme bližšie rozlíšiť. V každom prípade však nemá nič spoločné s Pohanom, t.j. so Starovercom.

    Preto v duchu tradície je POHAN náš človek vyznávajúci VÉDIZMUS, t.j. môžeme hovoriť o Védickom Slovanstve, JAZYČNÍK védické hodnoty spravidla neuznáva, niekedy čiastočne… inokedy proti nim dokonca bojuje. Dnešní RODNOVERCI sú väčšinou Jazyčníci.

    Rozpoznať to možno všelijako. Ak neberieme do úvahy priamo védické texty, dobre je si všimnúť niektoré detaily. Napríklad my Pohania máme jasné ponímanie Triglavov; Veľký Triglav Sveta Javi je Svarog-Perún-Sventovít. Jazyčníci tu „dopasovali“ kombináciu Svarog-Perún-Veles (napríklad). Neznamená to, že Veles nie je náš Svetlý Boh, ale ani to nie je pôvodná tradícia. Ktosi čosi „vhodne“ upravil. Začína to nepatrne a končí rozdelením a opanovaním.

    Staroslovienska Bukvica je vyložene doménou Pohanov, Jazyčníci na ňu dôraz nedávajú… a tak ďalej. Nebudeme však ďalej vymenovávať čo „nie“, pozrime sa na to čo „hej“.

    Hlavnou úlohou nášho života je Duchovný vývoj. Čo to je ostáva spravidla nejasné, aj keď výraz sa často používa a nielen nami. Vieme ho však vyjadriť v bodoch „špecifikácie“ aj grafickou formou. Duchovný vývoj možno vyjadriť v bodoch ako:

      1. DOBRO
      2. POZNANIE KONOV STAVBY SVETA
      3. OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY

    DOBRO v ponímaní našej Tradície je život podľa Svedomia. Naša existencia sa vo Svete Javi skladá z Tela, Duše a Ducha. Svedomie pozostáva zo skráteného SpoločnéVEDOMIE.

    Na úrovni základnej existencie to je Spoločné Vedomie základnej bunky spoločnosti – RODINY. Život podľa Svedomia nemôže byť rozbíjanie Rodiny. Pretože Rod žije v Prírode, t.j. PriRode, tak Svedomie zahŕňa aj zvieratá a Prírodu celkovo. Kto zabíja zvieratá či drancuje lesy pre PENIAZE Svedomie NEMÁ. Je úplne jedno, čo inak o sebe tvrdí sám.

    Na úrovni Duše je to Spoločné Vedomie na energetickej úrovni – členovia nášho Rodu žijú aj na iných Zemiach Sveta Javi.

    Na úrovni Ducha to je Spoločné Vedomie so Svetom Bohov – Svetom Pravi.

    Svedomie je základným meradlom všetkého. Dnes máme na Slovensku aj kozákov, ktorí učia, že napríklad pre vojaka nie je Svedomie potrebné – údajne ho je viac druhov. Čo znamená vojak bez Svedomia? Keď mu je výhodné bojuje po vašom boku, keď mu niekto zaplatí, tak vás prekole od chrbta.

    Na báze Svedomia sa však možno chovať iba k tým, ktorí patria do kategórie ѨZЫКЪ, teda k tým, ktorí tiež žijú na princípe Svedomia. Pri kontaktoch s tými, ktorí Svedomie nepoužívajú máme konať v zmysle Svarogovej Zápovede:

    AKO SA ĽUDIA CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU.

    Nebuďme teda naivní. To je iba cesta k vlastnej likvidácii.

    POZNANIE KONOV STAVBY SVETA znamená vedieť o Pravidlách Stavby Sveta, ktoré nás obklopujú. Tu je namieste zopakovať, že tieto nie sú čierne a biele, sú iba jedny. To však v žiadnom prípade neznamená, že Biela a Čierna mágia je to isté! Kto vyvoláva Bytosti Temnej Navi ten v ŽIADNOM PRÍPADE nekoná dobré veci – v zmysle DOBRO.

    OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY je ochota a odhodlanie na sebe pracovať. Nestačí si iba niečo prečítať alebo – v prípade PSYCHOENERGOLYTIKY – raz zacvičiť. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ! Duchovný vývoj predpokladá neustály pohyb, vývoj.

    Všetky tri body spolu je to, čo nazývame ideál Pohana, t.j. Staroverca. Ak niekto spĺňa iba 1. bod, je síce dobrý, ale naivný a teda zväčša obeť. Výlučne druhý bod je najčastejšie schizofrenik a tretí neraz typ „aktívneho blbca“. Čierny mág je kombinácia 2. a 3. bodu. Vždy, keď je vylúčené Svedomie nemá to nič spoločné s našou Tradíciou – teda najčastejšie to smeruje k Čiernej mágii.

    Prejdime ku grafickej interpretácii Duchovného vývoja. Na začiatok trochu geometrie. Bod je bezrozmerný, priamka je jednorozmerná, plocha je dvojrozmerná a objemový útvar trojrozmerný. Nebudeme zachádzať ďalej a pre náš účel zatiaľ postačia tieto geometrické kategórie:

    Ak sa pozrieme na plochu nášho Vedogonu – ktorý má za normálnych okolností kruhový prierez – tak vidíme, že ide o kruh, t.j. o geometrický útvar. Kruh má nekonečný počet bodov, pretože bod je bezrozmerná entita.

    To, čo nazývame Duchovný vývoj je z „technického pohľadu“ výstup Živatmy nahor, po energetickom kanály od čakry Istok cez všetky ostatné, pričom najvyššie na našom tele máme Rodnik. Ako sme už preberali v inom článku, každá čakra v stĺpci (7 nad sebou) vytvára svoju rozmernostnú rovinu, ktorých je v našom Vedogone 12. Ostatné rozmernosti – u väčšiny z našich ľudí 16 – sú lokalizované už mimo našej „dvanásťrozmernostnej hry“.

    Tieto rozmernostné štruktúry sú uložené jedna na druhej tak, že roviny ich styku si môžeme predstaviť ako zrkadlá. Živatma pri ceste nahor môže postupovať IBA a VÝLUČNE skrz stredový kanál, teda v jednom jedinom bode. Všetky ostatné miesta – body – ju budú ako zrkadlo odrážať nazad.

    Pretože bod – ako vieme z geometrie – je bezrozmerný a Živatma musí „trafiť“ iba jeden jediný bod, existuje nekonečné množstvo miest, kadiaľ sa nahor nedostane. Aká tu môže byť štatistická pravdepodobnosť? V prípade troch spodných čakier je napríklad podliehanie emóciám 100% garancia, že z prvých troch rozmerností (troch čakier) sa nikdy nahor nedostaneme. Hľadanie cesty pre výstup nahor teda môže trvať – iba v jedinej rozmernostnej štruktúre – viac ako celý život. Vyzerá to ako neriešiteľná úloha. Ako teda z toho von?

    Naši Predkovia nám zanechali návod ako konať tak, aby sme po ceste Duchovného vývoja mohli stúpať nahor. Naša myseľ musí byť „naladená“ na frekvenciu, ktorá presne zodpovedá bodu vertikály hlavnej energetickej osi nášho Vedogonu. Tento stav – stav vysokej frekvencie – nazývame Svedomie. Presnejšie Svedomie a Česť. Z predchádzajúceho príkladu však už vieme, že Svedomie je iba jedna z troch podmienok – ostáva ešte poznanie Konov stavby Sveta a odhodlanie na sebe pracovať a prekonávať vnútorné prekážky.

    Živatma má tú vlastnosť, že akonáhle je umiestnená v správnom bode a odstránime všetky „pasce“ a „návnady“, ktoré jej bránia vo výstupe, tak začne sama stúpať nahor. Vo filme PRÍŤAŽLIVOSŤ – ktorý sme nedávno odporúčali – veliteľ na schôdzi Rady obrany štátu vysvetľoval, že informácie, ktoré dostal pri stretnutí s mimozemšťanom pred havarovanou kozmickou loďou boli BEZ EMÓCIÍ. Je to veľmi dôležitá veta, aj keď väčšina divákov si ju pravdepodobne ani nevšimne. Kto sa kyvadlovo zmieta v rôznej hustote emócií URČITE NEPREKROČIL úroveň tretej čakry. A to bez ohľadu na to, či si maľuje na čelo čakru ČELO (Tretie oko) alebo nie. Oblúk dráhy kyvadla totiž tiež pozostáva z nekonečného počtu bodov.

    Aby sme si vedeli názorne predstaviť v akom stave existencie sa teraz nachádzame, pomôžme si nasledujúcim obrázkom:

    Čierny kruh zahŕňajúci prvé tri rozmernostné roviny (prvé tri čakry stĺpca) je priestor emócií. Je to „domáce prostredie“ náboženstiev. Tu pevne sedí kresťanstvo. Ako (nedosiahnuteľný) cieľ mu „nainštalovali“ LÁSKU, t.j. štvrtú čakru. Pri štandardnej 9 čakrovej štruktúre Slovana alebo Árijca ide o ZNAČNÝ pán nadol.

    Priestor okrovej farby je priestor PRAVOSLÁVIA, t.j. Slovanstvo také, ako si ho pamätáme, ako bolo ešte pred 1 000 rokmi. Druhé tri čakrové rozmernostné roviny sú charakteristické CITMI. City a emócie sú kvalitatívne úplne odlišné entity! Na tejto úrovni môžeme hovoriť o stave „VNUCI BOHOV“. POZNANIE Pravi je značne obmedzené, ale ako tak spojenie existuje. Napríklad stav „VNUCI DAŽĎOGA“ patria tu. Ale koľko je dnes reálne ľudí s takto rozvinutou psychikou..?

    Tretí, žltý kruh pre priestor POCITOV, teda toho, čo nasleduje po citoch. V skutočnosti si už nepamätáme existenciu na úrovni horných troch rozmerností – je to však stav, v ktorom sme mali PRÁVO sa nazývať DETI BOHOV.

    Kto dokáže „umiestniť“ Živatmu – v rámci svojho Vedogonu – do rozmerností 10 až 12, ten je BOH, teda presnejšie SVETLÝ BOH. Takýto sme boli pôvodne. Iba zopakujeme, že to sú už KOLEKTÍVNE ROZMERNOSTI. Tu individualistický egoista „JA“ nemôže v žiadnom prípade existovať.

    Majme na pamäti tieto súvislosti, lebo situácia nie je nijako ružová. Určitá časť národa dnes balancuje kdesi na úrovni BOŽÍCH VNUKOV, ale vôbec nie je isté, či sa stanú DEŤMI BOHOV, alebo prepadnú do egoistického náboženstva.

    Držte sa, VNUCI SVAROGA!

    10.04.2017

  • VODA NA MLYN

    Nastala potreba reagovať na niektoré podnety, ktoré ste nám poslali. Nie preto, lebo by to bolo životne nevyhnutné, ale skôr preto, aby niektorí naši čitatelia dostali príležitosť pochopiť rozdiel medzi Pravdou a Istinou, t.j. rozdiel medzi hranou Obrazu a Obrazom samotným.

    Dostali sme priebežne niekoľko mailov, ktoré nás chcú „usmerniť“, keďže – podľa názoru ich autorov – nechápeme niektoré veci o ktorých píšeme. Treba síce hneď povedať, že ich nebolo veľa, ale určitým spôsobom charakterizujú postoj časti našej verejnosti. Pointou je to, že akosi – možno pod tlakom alebo preto, lebo to nechápeme – vraj uverejňujeme články, ktoré podporujú tu Kotlebu, tam Žiarlivého, inde zase „hurá-patriota“ Žirinovského. Príslovie hovorí, že „proti gustu žiaden dišputát“, teda budeme sa snažiť priblížiť prečo to tak je a prečo v tom nevidíme žiaden problém my.

    V prvom rade opakujeme, že sa nezaoberáme politikou, ale žijeme v krajine, ktorá – ako všetky štáty Civilizácie – podlieha (zatiaľ)  jej vplyvu. Budeme vychádzať z analýzy pôvodu slova „politika“ tak, že použijeme východiská, ktoré nám umožňuje poznanie Staroslovienskej Bukvice. Samotné slovo – ale to iba opakujeme – pozostáva z výrazov „poly“ a „tika“. „Poly“ je slovo gréckeho pôvodu a znamená množstvo. Preto polyteizmus znamená mnohobožstvo, polyhistor je ten, ktorý ovláda množstvo vied a podobne. „Tika“ pochádza z nášho pôvodného, všetkým bielym ľuďom spoločného jazyka SLOVIENE (СЛОВѢНЕ) a znamená (špecifický) pohyb. Nájdeme ho dodnes v slovách gymnasTIKA, kalaneTIKA, matemaTIKA, gramaTIKA, SvasTIKA, GalakTIKA a podobne. Takže  slovo „politika“ – nedajme sa pomýliť tým, že ktosi nám upravil pôvodné „y“ na „i“; sú to cieľavedomé techniky vzďaľovania častí jedného národa tak, aby postupne stratil pojem spolupatričnosti – znamená „množstvo rôznych pohybov“. Ľudia síce volia politikov preto, lebo si myslia, že budú robiť pohyby v ich záujme, oni však spravidla majú na mysli iba svoje vlastné pohyby. Robia však aj pohyby nato, aby naivných voličov oklamali.

    Prechod do nového Veku sa už začal, tento pohyb sa nedá viac zastaviť. Vplyvom zatiaľ prevládajúceho Živlu Nevedomosti to nie všetci vidia, ale treba vedieť, že niektorí už nemajú na výber, musia pokračovať v započatom programe.

    Prechod do Nového Veku znamená, že to, čo môžeme volať napríklad „Zlatý Vek“ jednoducho príde. Čo to však je Zlatý Vek, to si každý vysvetľuje po svojom. Z védického pohľadu to znamená, že bude nastolená Vláda Svedomia, ktorá je okrem iného realizovaná základným Konom, ktorý môžeme volať aj „právo slobody výberu“. Toto právo je totiž nevyhnutné na to, aby mohla byť realizovaná – vo Svetlom Svete nevyhnutná – Púť Duchovného vývoja. Duchovný vývoj sa totiž zastavuje vtedy, keď bytosti žijúce na Zemi stratia možnosť slobody výberu. Ako to vyzerá? Zvieratá nemajú právo existovať, lebo ich zabíjajú ľudia, stromy nemajú právo existovať, lebo ich stínajú ľudia, Príroda celkovo nemá právo existovať, lebo musí ustupovať Civilizácii. Národy nemajú právo na vlastnú existencie, lebo musia počúvať centrá unipolárnej moci. Vo svete to je USA, v každej krajine to je jej hlavné mesto, v každom kraji krajské mesto atď. Málokto si dnes uvedomuje, že sloboda každého tvora končí tam, kde začína sloboda druhého tvora.

    Keď vývoj na akejkoľvek Zemi vo Svetlom Svete dospeje to štádia, že dôjde k násilnej koncentrácii všetkého do jedného pólu znamená to, že sa zastavila možnosť Duchovného vývoja, pretože sa vylúčila možnosť slobody výberu. Forma nie je podstatná, najčastejšie však ide o vyvolené národy. Napríklad Anglosasi radi hovoria, že vyvolený národ minulosti sú síce Židia, ale dnes sú vyvoleným národom Anglosasi.

    Príroda vtedy reaguje tak, že zničí všetky mocenské centrá polarity. Toto sa už stalo na našej Zemi mnohokrát. (Bývalé) centrá moci odchádzajú na morské dno a vynára sa nová súš, aby sa mohla znovu začať vyvíjať Kultúra, ktorá zase periodicky nahradí Civilizáciu.

    Toto je Kozmický cyklus, preto bojovať proti nemu je vopred odsúdené na neúspech, lebo to znamená bojovať proti Vesmíru. Ale pretože to je Kozmický cyklus, má aj kozmické mierky. Jednou z nich je, že prebieha svojou vlastnou, kozmickou frekvenciou, nie tou, ktorú by sme radi videli my.

    Všetko, čo je v súlade s Kozmickými cyklami nazývame Zlatým rezom. Je to prirodzený stav pre Svetlý Vesmír, ale nie je to jediná alternatíva existencie. Porušovaním pravidiel Zlatého rezu si v prvom rade skracujeme vlastné životy. To že ich nepoznáme je naša vlastná nevedomosť. Dnes už sú prístupné, treba však vynaložiť snahu a úsilie na nadobudnutie nového Poznania. Ale to iba v prvom kroku, lebo hlavné je Poznanie premeniť na prax, teda na osobnú skúsenosť. Inak ostáva len jednou z obyčajných teórií.

    Ako hore tak, dole, ako vnútri tak navonok. Obrazom Zlatého rezu v spoločnosti je Kopné, t.j. Rodové právo. Jeho základnou črtou je šetrný vzťah k Prírode, teda k tomu, čo nazývame životné prostredie. Frekvenciu tejto zmeny už vidíme celosvetovo v tom, že už v každej krajine vidno rozličné snahy o zdravý životný štýl. To je nutná, ale nepostačujúca podmienka člena kasty, ktorú tradične nazývame Človek. Ten nerobí nič, čo ho zabíja, teda poškodzuje na zdraví. Patrí k tomu aj likvidácia životov iných bytostí – hľa Zápoveď Čísloboha:

    Vedzte, ľudia Rasy Veľkej, že pre život každej bytosti je určený svoj chod Času, a preto neodnímajte cudzí život, lebo narušíte chod života druhých bytostí a zmeníte Čas života svojho.

    Môžeme pokračovať aj Zápoveďou Boha Svaroga:

    Neživte sa jedlom s krvou, lebo budete ako zvery divé a mnohé choroby vás navštívia. Jedzte stravu čistú, ktorá rastie na poliach vašich a nadobudnete sily mnohé, sily Svetlé a nenavštívia vás choroby a mučenia so strádaniami.

    A určite nie v poslednej rade tu je Lada Bohorodička:

    Žite vo zväze s Prírodou, rozmnožujte ju, ale nehubte ju.

    Len zopakujme, že život majú aj zvieratá aj stromy. Kúpenie mäsa hoci „iba“ v obchode či ignorancia drancovania lesov je obyčajné SPOLUPÁCHATEĽSTVO. Nehovoriac už o podpore ľudí čo to robia a karmických dôsledkoch. A kto podporuje zlé činy, ten v žiadnom prípade nie je „za vodou“:

    Nesmie sa odpustiť tomu, kto úmyselne koná zlo, lebo nepotrestané zlo sa rozmnožuje a vina za jeho rozmnoženie leží na tom, kto zlo konajúceho nepotrestal a nepredviedol na pravý Boží súd.

    Odin

    Aby sme sa vrátili k politike, nestačí iba „tolerovať“ zostavu súčasnej vlády a parlamentu a „povinne“ nadávať na Kotlebovcov. Kto dokáže byť bez emócií medzi týmito entitami, ten začína chápať podstatu Matrixu. Druhá vec je však konať tak, aby boli zachované princípy, ktoré sme práve vyššie zopakovali. Naši Predkovia nám nato zanechali Múdrosť ako konať a NEKARMOVAŤ. V prvom rade je to ostať na pozíciách bez EMÓCIÍ – lebo to nie sú CITY – ale hlavne vo všetkom sa držať čistoty SVEDOMIA. Inej cesty zo Samsary NIET!

    Bez ohľadu na to, kto je za Kotlebom, pozrime sa na celkové súvislosti. V tejto oblasti nám neraz prichádzajú rady s odkazmi na rôzne stránky, ktoré sa zaoberajú Novým Svetovým poriadkom, v anglickej skratke NWO. Teda poporiadku. Autor tejto stránky sa mal možnosť oboznámiť s týmto smerom už medzi rokmi 1995-98. V tom čase už mal prečítané všetky knihy J. Colemana, J. Marrsa, J. Keitha a ďalších autorov pojednávajúcich o detailoch NWO. Sú to dobré zdroje, ktoré treba mať prečítané. Možno teda povedať, že ešte pred rokom 2000 boli všetky základné fakty známe. Tá časť anglosaskej verejnosti, ktorá dávno nie je spokojná s konaním ich vlád a tajných služieb mala tieto poznatky zvládnuté ešte roky predtým. Veď stačí si pripomenúť, že film THEY LIVE!

    bol natočený v roku 1988!

    https://www.youtube.com/watch?v=wiQsDts9UZI&list=PLMDordv5pDT7Sa0YXrpnZ1aNo-KBC2bCF

    Čo možno z toho vyvodiť? Nuž, pohnime VLASTNÝM rozumom. Problematika NWO vrátane Harvardského aj Houstonského projektu je už dávno PO ZÁRUČNEJ DOBE, teda v anglickej verzii EXPIRED. Hoci je mnoho strašných informácií von, hoci o nich vie verejnosť celého sveta – NIČ SA NEZMENILO. Nikto sa k ničomu nepriznal a neodišiel len preto, lebo fakty vyplávali na povrch. Na druhej strane sa im už nie všetko darí. Napríklad Rusko malo byť rozčlenené k roku 2010 – a stále existuje. Dá sa síce chápať eufória tých, ktorí sa k týmto informáciám dostali nedávno, ale to nič nemení na vec, že čas aktuálnosti dávno vypršal. Treba vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme.

    Toto trebalo vedieť vtedy, keď sme volili Dzurindu, darovali lesy na ohavné pustošenie kresťanským cirkvám a podobným subjektom, keď sme hlasovali za vstup do EÚ a NATO, keď sme volili Kisku a podobne. Dnes to je nanič. Iba to efektívne zapĺňa mysle a tým znemožňuje dnes oveľa potrebnejším informáciám vstúpiť do nich. Oni vedia čo robia. Tieto informácie nemajú ŽIADEN potenciál ich ohroziť, skôr naopak, slúžia na ich posilňovanie. Boj proti systému je vždy jeho posilňovanie. Kam odchádza pozornosť, tak odchádza aj životná energia – a oni sa vtedy za použitia našej životnej energie už venujú niečomu úplne inému. Dozvieme sa tom o 20 rokov či až neskôr?

    Ale pozrime sa na vec aj z inej strany. Na začiatok jeden starý príbeh. Bol kedysi jeden človek, ktorý sa chcel dostať do veľkej politiky, ale nemal peniaze – nazvime ho v duchu jednej pesničky od skupiny Lojzo napríklad Frco. Aby získal peinaze, musel podpísať veľa zmlúv s rôznymi ľuďmi. Na základe týchto zmlúv dostal tu 10 miliónov, tam 20, ide ešte viac či menej. Nakoniec bol úspešný a vo veľkej politike začal dominovať. Pretože však nič nie je zadarmo, musel splácať aj dlhy. A tak tí, ktorí mu vtedy požičali napríklad 10 miliónov, si potom vyberali aj s náležitými percentami. Kto dal 10, ten si „vybral“ minimálne 100… ale s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa viac. Tu miliardu zo zdravotníctva, tam miliardu z toho či onoho. Ale Frco si to nevšíma – veď podpísané zmluvy nepustia. Jedného dňa sa rozkamarátil s bývalou kamarátkou Arnikou, ale pretože ona chcela pokračovať vo svojej kariére europoslankyne (pravdepodobne o nej spieva už spomenutá skupina Lojzo: „… a ten Frco frcovatý najpeknejšiu dostal“…), nuž navštívila Frca a ukázala mu kópie 5 zmlúv, v ktorých sa dohodol o „pôžičkách“ pre seba a vracaní zo štátneho konkrétnym ľuďom… a mala opäť miesto na kandidátke strany. Veď inak by sa o nich dozvedela bezvedomá verejnosť… ale lepšie je, ak sa tá zaoberá napríklad problematikou NWO…

    Ak by sme sa pozreli z iného uhla, priblížme si prípad jedného Obyčajného ľudinu. V predposledný týždeň marca tohto roku sa na stránkach inzertného časopisu – ktorý hádžu do schránok celému Slovensku – posťažoval, že dostal pokutu 12 000 € preto, lebo má živnostenský list, hoci nepodniká. Strana a vláda to považuje za korupciu alebo niečo také. Obyčajný ľudina sa bráni – a ľudia tento spor sledujú. Otázkou ostáva: prečo zamestnávať obyvateľov tejto krajiny niečím takým? Nuž, rozmýšľajme. Ak by Obyčajný ľudina chcel naozaj zasiahnuť koaličnú vládu, mal by určite dostatok námetov – ale on iba „varí z vody“. Vyzerá to ako boj opozície, ktorá nepojedá parlamentný chlieb len tak pre nič za nič. Treba ich teda voliť aj naďalej. Budú tam, ale v skutočnosti nič konštruktívne neprinesú… okrem zbytočného hluku.

    Nuž prečo napríklad nevyložia na oči verejnosti konkrétny prípad skutočnej korupcie? Premiér sa vyjadril, že ak nejaký minister vlastní firmu, tak to nie je problém, teda zákon nie je porušený. Ale keby bol konateľom nejakej firmy, tak to by bolo neprípustné. Rozum sa zastavuje nad takouto logikou, najmä ak ju vysloví vyštudovaný právnik. Majiteľ firmy „nezmôže“ nič, ale od neho závislá osoba – konateľ – ten už dôležitý je. Majiteľ môže kedykoľvek vymeniť konateľa, ale konateľ majiteľa nie. Premiér nevidí problém ani v tom, keď rodinný príslušník ministra má firmu – veď je „nezávislý“ od ministra…

    Principiálne by o nič nešlo, keby napríklad minister Žiga nemal najväčšie firmy na Slovensku na ťažbu dreva – teda na drancovanie našich lesov. Možno to zistiť dokonca v Obchodnom registri. Najskôr ako minister Životného prostredia vydával výnimky na to, aby jeho firmy mohli ťažiť kde len chcú a koľko len chcú. Národné parky ich nezaujímajú. Teda nerobil to doslovne osobne – technicky to robili jeho „nezávislí“ podriadení. Byť ministrom vo vláde a mať firmu, ktorá prosperuje práve vďaka štátnym povoleniam na ťažbu nie je – podľa premiéra – korupcia. Teda nie na Slovensku. Neskôr presedlal na kreslo ministra hospodárstva, pričom mu „ušiel“ napríklad problém s navyšovaním poplatkov za energie. Treba ho pochopiť – je to tiež iba človek. Ak sa stará o prosperitu svojich firiem nemôže sledovať kdejaké úpravy poplatkov za energie pre obyvateľstvo.

    Ako teda nepodporiť snahu Kotlebovcov, ktorí sa snažia – konkrétnym činom, nie slovami – dať do poriadku aspoň drancovanie slovenských lesov? Kto učiní aspoň krôčik k ochrane našej zeme a Prírody, ten koná v prospech našej zeme. Neznamená to, že podporujeme politickú stranu – rozhodne však podporujeme každého, kto pre OCHRANU NAŠEJ ZEME UROBÍ ASPOŇ NIEČO. Vládnuca strana a vláda nič také ani len nesľubuje – veď zmluvy treba plniť… a lesy nepotrebujú. A tak drancovanie pokračuje na plné obrátky.

    Možno síce namiesto toho čítať články o NWO… a ostať pri článkoch. Medzitým nám niekto povytína všetky lesy, pozabíja všetky zvieratá a otrávi všetky rieky. Až potom zistíme, že peniaze sa nedajú jesť…

    Nevylučujeme, že spojenia Kotlebu sú otázne – ale všetci vieme, že plány svetovej Elity už nevychádzajú tak, ako by sami chceli. Ak by prvé kroky takejto vlády smerovali k zastaveniu drancovania Prírody a KONEČNE zastaveniu rozkrádania štátu – ako nám to môže poškodiť? Vládnuca koalícia niečo také určite v pláne nemá. „Štandardná“ opozícia zase nechce vyhrať preto, aby zastavila drancovanie, rozkrádanie a korupciu – oni iba chcú VYMENIŤ tých, ktorí tak robia dnes. Teda chcú to pre seba. Jedni aj druhí konajú v štýle „po nás hoci aj potopa“.

    Do tejto kategórie patrí aj námietka, že „propagujeme Žiarlivého“. Nuž teda, každá snaha zastaviť rozkrádanie našej zeme je DOBROU SNAHOU bez ohľadu na to, kto ju aktivoval. Žiarlivý zahájil proti nám ohováračskú kampaň už dávno – to je už známy fakt. My nebojujeme proti nemu, my pracujeme za SPOLOČNÚ VEC SLOVANOV. A okrem toho, prosbu o podporenie petície sme nedostali od neho, ale od našich dobrých známych, ktorých sa problém tiež týka.

    Posledným bodom je člen frakcie Ruskej Dumy Žirinovský, ktorého článok sme tiež zverejnili. Nemáme vo zvyku preberať názory iných na tretiu osobu. Čo sa týka Žirinovského, každému odporúčame sledovať jeho príspevky. Je síce v niektorých smeroch dosť radikálny, ale vedie stranu, ktorá je v ruskom parlamente, a je zároveň členom Rady obrany štátu. Takéhoto človeka nemožno ignorovať len preto, lebo niekto tretí povie, že je napríklad „extrémista“. Všimli ste si, kto každý dnes dostáva takúto nálepku? Z nášho pohľadu je to napríklad jediný oficiálny ruský politik, ktorý verejne prednáša o problematike, ktorá sa veľmi dlho zamlčovala. V jednom prejave napríklad uviedol niektoré fakty, ktoré sme my uviedli v našom článku, a ktoré sú aj pre dnešných Rusov – nehovoriac o cudzincoch – dosť prekvapujúce. Náš článok sme uverejnili dávno pred jeho prejavom, ale nepredpokladáme, že čerpal údaje od nás. Skrátka, nikoho netreba odsudzovať len preto, lebo niekto iný ho haní. To však ešte neznamená, že plne zastávame všetky jeho postoje.

    V zmysle Zdravomyslia odporúčame každému, aby sa vždy oboznámil s konkrétnymi postojmi človeka, ktorého iní odsudzujú. Inak – bohužiaľ – ostáva v pozícii informačného zdroja JPP (Jedna Pani Povedala). Dnešný americký prezident to nazýva FAKE NEWS.

    Na záver jednu úvahu. Do akej miery sú dnes aktuálne prístupy štýlu NWO je otázne, ak by však boli tajné a pre autorov nebezpečné, určite by ich verejnosť nečítala už vyše 20 rokov. Napriek všetkým snahám svetovej Elity treba sa dnes naučiť rátať s „TREŤOU SILOU“. Vstúpili sme do priestoru Svetlého Sveta, priamy vstup do Zlatého Veku nie je ďaleko. Tretia Sila – Svetlé Sily – tak či onak prevezmú, čo im patrí a nič a nikto im v tom nemôže zabrániť. V rámci tejto úvahy vám odporúčame nový ruský film PRÍŤAŽLIVOSŤ, ktorý momentálne beží v ruských kinách. Nevedno, či nám ho naši B-A cenzori pustia, ale pozrieť ho sa oplatí. Teraz ani neberieme do úvahy dokonalú trikovú úroveň, ale najmä informácie, ktoré sú vo filme obsiahnuté. Spomeňme niekoľko momentov.

    K Zemi sa priblížila cudzia kozmická loď. Vstúpila do vzdušného priestoru Ruskej federácie:

    Samozrejme, že zasiahla protivzdušná obrana štátu:

    A kozmická loď bola zostrelená:

    Reakcia na tento nepriateľský akt bola veľmi vymedzená – ako odveta bol „vypnutý“ (zostrelený) iba ten stíhač, ktorý spôsobil priamu škodu. Pilot dostal možnosť sa katapultovať. Spomeňme si, že ruská armáda vlastní technológie rádioelektronického boja, ktoré majú práve takéto vlastnosti – cudzie, na Rusko útočiace lietadlá bude jednoducho „vypínať“. Je to prístup vyššej priority ako použitie jadrových zbraní alebo zbrane tektonickej.

    Kozmická loď stratila kontrolu nad riadením a dopadla na obývané časti Moskvy:

    Pri kontakte sa ukázalo, že mimozemská kozmická loď nemá nepriateľské úmysly, ale potrebuje iba čas na opravu svojej lode a odletí. Žiadali iba o to, aby nedošlo k najhoršiemu a k vzájomnej likvidácii.

    Jazyk, ktorým komunikoval mimozemský subjekt bol ruský. Kto vie o čom je reč, pochopí.

    Situácia sa však vyvinula tak, že nie každému sa páčilo, aby nechali cudziu loď odísť. A tu je veľmi príkladne ukázaná vplyv dnešných sociálnych sietí na jednotlivca. Autor odporu cez sociálne siete – ide o ruský VKontakte – osloví svoju skupinu s výzvou na stretnutie, aby konali v záujme obyvateľov Zeme:

    Logická a zrozumiteľná výzva. Popritom „skromne“ pomlčal o tom, čo predtým spôsobil on sám. Ľudia sa – na základe výzvy zo sociálnej siete – zišli. Tu nasledoval demagogický príhovor za použitia nie celkom nezávislých faktov – a dav sa dal bez overenia pravdivosti faktov do pohybu – veď to predsa toľko ľudí „odlajkovalo“…

    Niekoľkým sa podarilo prekonať ochranný kordón vojakov – proti obyvateľstvu nebol vystrelený ani jediný výstrel. V hollywoodskych filmoch by sotva vynechali príležitosť na krvavé podfarbenie deja. Dav zaútočil na miesto, kde prebiehala oprava poškodenej kozmickej lode.

    Na zastavenie útoku vyrazili oveľa lepšie ako ľudia na boj vybavené cudzozemské roboty, ale opäť zo strany cudzozemcov žiadne zabíjanie. To však neplatilo pre vyzývateľa útoku, ktorý sa – v priebehu filmu je ukázané ako – dostal k špeciálnemu obleku, ktorý značne zvyšuje reálne schopnosti človeka. Túžil po – hoci neoprávnenej – pomste a začal prenasledovať hlavnú hrdinku v obrnenom aute:

    Tu je ukázané, že nové špeciálne oblečenia, ktoré okrem iného zavádza aj ruská armáda, netušene zmenia spôsob boja vojakov.

    Špeciálne jednotky nakoniec – bez zabíjania – útok rozvášneného davu zvládli, ale počas boja došlo k ťažkému strelnému zraneniu hlavnej hrdinky a mimozemšťana. Títo boli okamžite robotmi prenesení do kozmickej lode, kde vstup umožnili aj veliteľovi vojenského zásahu – zranená bola jeho dcéra.

    Tu sa tiež dozvedáme niekoľko zaujímavých informácií, prečo mimozemšťania na nás pozerajú s obavami. Za posledných 5 tisíc rokov na Zemi bolo násilne pozabíjaných 4 miliardy ľudí v 15 000 ťažkých vojnách. Nuž, vnímavý čitateľ si určite dá tieto informácie rámcovo do súvislostí…

    Čo teda z toho vyplýva? Film vám odporúčame pozrieť – má viac ako 2 hodiny, my sme z neho vybrali len niekoľko momentov, aby sme nepokazil dojem z prehliadania. Je tu ukázaný vstup „Tretej Sily“, hoci vo filmovom spracovaní. Na rozdiel od hollywoodskych „trhákov“ bez krvavých scén. Rovnako dobre je uvedomiť si, že sociálne site nevznikli „len tak“. Dnes – najmä mladí – ľudia stratili pojem o tom, čo je overená skutočnosť a čo iba podsunutá informácia hoci aj cez tisícky „lajkov“. Nezamieňajte si virtuálnu realitu so skutočnou realitou.

    Ak dokážeme nástup nového Veku „zariadiť“ mierovou cestou – napríklad postupným preberaním moci s nasadzovaním prvkov Kopného Práva – nemusí prísť k dôraznejším postupom nášho „prebúdzania“, čo sú spravidla vojny či kataklizmy. Treba sa odosobniť – v tomto smere – od toho či ide o kotlebovcov alebo kohokoľvek iného. Ak im ide o dobrú vec – my Dobro tradične stotožňujeme so Svedomím – tak to treba podporiť. Drancovanie Prírody súčasnou mocenskou špičkou je priama likvidácia Prírody – teda jej zvyškov. Pamätajme, že Kopné, Rodové Právo je súčasťou Zlatého rezu Svetlého Veku.

    Štúdium všakovakých smerov nemusí byť na škodu – ak počúvame našich Predkov a používame Zdravomyslie. Nás neraz kritizujú „vševediaci“ KOB-isti. Nuž teda, odkiaľ pochádza onen „vševediaci“ KOB? Slovo KOB je jeden z výrazov pre človeka, ktorého nazývame ŽREC. Ak sa pozrieme optikou Staroslovienskej Bukvice vidíme, že ide o spojenie skratiek KO_Bogu, teda Ku Bohu. Ten, kto privádza iných k Bohu je Žrec. Pokyn na zostavenie tohto systému poznatkov dal ešte dávno Stalin. Aj jeho volali KOBa – nie náhodou. On totiž prešiel špeciálnou prípravou u Žrecov, v ktorej získal prastaré poznatky ako riadiť spoločnosť. Najskôr sa síce musel prizerať krutovláde boľševikov, ale neskôr s nimi rovnakým spôsobom skoncoval. Jeho úlohou bolo postupne budovať Kasty – základ Rodového systému. Najväčší dôraz kládol na formovanie najnižšej Kasty – pracovníkov. Projekt nedokončil lebo bol zavraždený. A jeho význam je dodnes mnohým nejasný.

    Našou hlavnou úlohou je a zostáva prinášanie informácií v zmysle Zdravomyslia. V rámci toho istého princípu vám aj upozorňujeme, aby ste si ich aj overovali. Nedajte sa nalákať na vlnu emócií – je to iba obyčajné vykrádanie životnej energie. Hlavne však nezabúdajme, že ani plány tak všemožnej svetovej Elity už nefungujú na 100% – preto kto leje vodu na náš mlyn koná v náš prospech.

    04.04.2017

  • HRDINSKÝ PILOT NATO

    Srbský občan Rade Stančič, ktorý sa nachádzal pracovne vo Švajčiarsku – organizoval koncerty srbských pop speváčok v Európe – spokojne sedel s kamarátom v jednej z curyšských kaviarničiek a nikoho neobťažovali. Neďaleko od nich sa usadili dvaja muži, z ktorých jeden sa rozháňal päsťami a vykladal, ako počas vojny na Balkáne v roku 1999 osobne zrovnával so zemou srbské mestá, a potom pozoroval, ako sa pod rozvalinami zmietali zomierajúci, ktorých on nazýval „fuc… Serbs“.

    Stančič to nemohol zniesť, čo je absolútne pochopiteľné… Vstal, pristúpil ku chválenkárovi, ktorý – ako sa ukázalo – bol Angličan a upresnil si, o akej vojne je konkrétne reč.

    „Áno áno. Hovorím o tých balkánskych vojnách“ – zaškeril sa pilot a posmešne dodal: „Tých Srbov som si veľmi dobre zapamätal“.

    Podľa opisu očitého svedka, Stančič Angličanovi zasadil niekoľko anglických hákov ako po tréningovej hruške, a potom jeden knockoutový úder do tváre. Očividne strieľať z lietadla na ženy a deti je oveľa jednoduchšie, ako bojovať zoči-voči. Keď natovec dostal špeciálnu lekciu a zosypal sa, zastonal ako mačiatko a Stančič ho nechal tak.

    Vždy, keď sa pozrieš do zrkadla – povedal po výukovej lekcii Stančič – budeš ešte zreteľnejšie spomínať na všetkých tých Srbov a nevinné deti, ktorých si pozabíjal“. Ani verejnosť ani polícia sa nie veľmi zaujímali o túto udalosť. Natovský pilot váľajúci sa na nemocničnom lôžku vyvolal u všetkých oveľa menej súcitu ako spravodlivý Srb, ktorý po tomto neveľkom incidente odišiel po svojich záležitostiach.

    Zdroj

    02.04.2017

  • ROZHOVOR S VLADIMÍROM ŽIRINOVSKÝM

    Prinášame vám záznam rozhovoru vodcu jednej z ruských politických strán a teda aj vodcu frakcie v Ruskej Dume Vladimíra Žirinovského s redaktorkou aif.ru, Marinou Nabatnikovou. Hoci rozhovor bol publikovaný v auguste minulého roku, má stále aktuálnu vypovedaciu hodnotu. Dnes sa síce situácia posunula inde, ale pohľad na vec z takéhoto zorného uhla nám nikdy naši B-A reportéri neprinášajú.

    Rozhovor sa týkal (nielen) vtedy aktuálnych tém – Turecka, Sýrie, aj zatvorenia dverí ruským športovcom paraolympionikom. Dnes môžeme pridať aj ďalšie dopingové „prídavky“ či „vylúčenie“ ruskej zástupkyne z Eurovízie na Ukrajine.

    Predtým, než prejdeme k rozhovoru si pripomeňme, že turecké tanky v Sýrii už vykázali vysokú „horľavosť“.

    A to nielen domácej – tureckej výroby – ale aj importované Leopardy. Môžete si napríklad prečítať článok o likvidácii 10 Leopardov-2…

    A teda prejdime k interview:

    V poslednom čase život prináša vážne udalosti jednu za druhou a býva často určiť, ktorá z nich je tá najhlavnejšia. Za minulý týždeň sme vybrali dve.

    Turecké tanky prekročili hranicu so Sýriou – takto turecká armáda začala operáciu „Štít Eufratu“. Situácia v regióne sa ešte viac skomplikovala. Ako sa á chovať Rusko? Svoju odpoveď na túto otázku dáva vodca LDPR – Vladimír Žirinovský.

    ZÓNA KARANTÉNY

    Američania teraz hrajú s Tureckom tú istú hru, ako Nemci v minulom storočí. Tí ho vťahovali na svojej strane do dvoch svetových vojen (sláva Bohu, do Druhej sa Turci nedali zatiahnuť). Teraz ho Američania vťahujú do vojny, ktorú oni rozpútali, ktorá sa týka mnohých krajín a náboženstiev a ktorej sa už zúčastňuje Rusko aj Čína – táto dodáva zbrane vládnym vojskám plus v Sýrii účinkujú jej vojenskí poradcovia.

    USA uvideli, že Turecko sa začína odvracať od Západu a zľakli sa, že sa zblíži s Ruskom. A v skutočnosti Ankara stále viac a viac pozerá na sever a Moskva na juh. Američania sa toho tak boja, že sú dokonca ochotní odvrhnúť Kurdov, ktorých ešte nedávno podporovali. V skutočnosti Kurdov stále niekto bude podporovať – tu Američania, tu my, tu Bagdad, tu Tbilisi.

    A Turci – na jednej strane – sa už 500 rokov snažia dostať na Západ, a teraz im už došla trpezlivosť byť stále poslednými v rade. Na druhej strane – sú už unavení súperiť s Ruskom, lebo sa presvedčili, že v boji proti veľkému severnému susedovi stratili všetko: z ohromnej Osmanskej ríše ostala neveľká krajina, pričom pol Turecka obývajú Kurdi. A to už nehovorím o Grékoch, Bulharoch, Arménoch. Vo všeobecnosti, v hre je celé klbko protikladov: plyn, ropa, Sunniti, Šijti, Arabi, Turci, Kurdi…

    Nešťastné sú národy ktoré tam žijú, veď v tom regióne mier nebude. Ani nebude žiadneho víťazstva v terajšej vojne, pretože tam niet Berlína a Sovietskej armády. A nakoniec ten Bašar Asad je výhodný pre všetkých. Ak by ho odstránili, tak by odrazu zmizla hlavná príčina ozbrojených činností.

    Je to karanténna zóna. Hľa, na Jamale je teraz sibírska jazva – a čo robíme my? Zavádzame karanténu. Na celom Blízkom Východe sú tiež karantény – nemožno predsa vypustiť túto nákazu odtiaľ do celého sveta. A Rusko svojou prítomnosťou tam ani nedopustí, aby sa vojna rozšírila na sever, do severnej Ázie alebo Európy. V tomto spočíva náš cieľ.

    RUSKO – HLAVNÝ HRÁČ

    Teraz niečo o našich vzťahoch s hlavnými stranami posledných udalostí – Tureckom a Sýriou.

    S Tureckom sa rýchlo pokazili po tom, ako nám zostrelili lietadlo. Ale ja predpokladám, že sami Turci to nechceli – im mohli „pomôcť“ Američania, to je niečo v ich štýle. Američanov začalo dráždiť, že turecký prezident býval v Moskve častejšie ako ktokoľvek iný. Ale Turci potom pochopili, že ich podrazili. Pravda, ešte sa nádejali, že im otvoria cestu do Európy, dajú peniaze na to, že zdržiavajú utečencov. Ale nedajú im nič. Začali chápať… A tu ešte prišiel pokus o prevrat – očividne nie bez pomoci Západu. A tak sa otočili tvárou k nám.

    Sýria je strategický bod. Ak by sme sa tam nezamiešali, tak teraz by tam panovali USA a Turecko. A porátali by sa so Sýriou, potom za ňou s Iránom, pretože sunnitská Saudská Arábia a Izrael – pre ktorých sú Šijti (v Libanone) dávni protivníci – to chcú už veľmi dlho.

    Ale prišli sme včas a stali sa hlavným hráčom. A to už chápu všetci, nie náhodou premiér Izraela pravidelne telefonuje do Moskvy nášmu prezidentovi a aj do Moskvy prichádza. Vidí, že sme sa stali dirigentom. A to je tá najdôstojnejšia rola pre Rusko. Nepotrebujeme hrať nejaké druhé husle – my musíme dirigovať celému orchestru.

    Západu sme klopali na dvere už od čias Ivana Búrkového (to je správny preklad toho, čo sa dnes používa ako „Hrozný“ – pozn. prekl.) – a doklopali sme sa k tomu, že proti nám zaviedli sankcie, a že cudzie vojská už stoja v Pobaltí a na Ukrajine. Za Sovietskeho Zväzu sme kŕmili pol sveta. A keď padol Sovietsky Zväz, kde boli všetci naši priatelia? Skúsenosť internacionalizmu stála veľmi veľa. A Američania nikomu neplatia za proamerickú orientáciu!

    Preto aj hovoríme: nemáme priateľov, máme iba „výhodné/nevýhodné“. Turecko, Irán, Sýria, Irak… Zaradujú sa ak pochopia, že blok s nami im pridá na váhe. Popri tom im postavíme atómové elektrárne a Amerika alebo Európa im nepostavia nič. Znamená to, že pre nich sú vzťahy s nami veľmi výhodné a pre nás je zase výhodný bezpečný juh. Hľa – celé naše priateľstvo.

    Druhá udalosť (vtedajšieho) týždňa – konečné rozhodnutie o tom, že ruskí športovci ako celok sa nemôžu zúčastniť Paraolympijských hier v Rio de Janeiro. Vladimir Žirinovský okomentoval aj túto udalosť:

    PRÍČINA – POMSTA

    Existuje iba jediná príčina takéhoto rozhodnutia – pomsta. Každý predsa vie, že existujú takí ľudia, pre ktorých je hlavným zmyslom života pomstychtivosť. Takže hľa – v politike to sú Anglosasi. Všimnite si, kto stojí na čele škandálnej komisie WADA? A na čele súdu CAS? A nakoniec na čele MOV? Všade sú to oni, predstavitelia krajín s úradným jazykom anglickým.

    Oni aj rozdúchali škandál s dopingom vo vzťahu k našej krajine. Ale sa im nepodarilo v plnej miere realizovať svoj úmysel nedopustiť Rusko na Olympiádu. Áno, nakoniec sme stratili možné medaily – mohli sme zaujať minimálne tretie miesto. Ale aj tak sme vystúpili dôstojne. Bolo potrebné sa pomstiť – taká je ich politika. A teraz sa mstia cez športovcov invalidov.

    A pokus o nedopustenie na Olympiádu bola koniec koncov pomsta za nepokornosť, za otvorenú kritiku Západu, vrátane kritiky z veľkých medzinárodných tribún. Ale Anglosasi nás celkovo nenávidia, lebo pre nich sme konkurenti, s ktorými už 300 rokov nemôžu nič urobiť. A tak majú jedinú úlohu – všakovako tlačiť na Rusko. Vylučovať nás z medzinárodných fór, nútiť podnikateľov odchádzať z našich firiem, nepúšťať za hranicu kultúrnych činiteľov, poslancov…

    Celkovo tlačia, robia prekážky, blokujú vo všetkých smeroch. To namiesto veľkej vojny. Vojny sa boja, dokonca aj lokálnej. Oni nikdy priamo s nami nebojovali – okrem Krymskej vojny. Aj tam však väčšinou bojovali tureckí vojaci. Na Eurovízii sa nám mstili: za nášho zástupcu hlasovala celá Európa, ale oni zmenili pravidlá – rozhodovala komisia a nie divácke hlasovanie. Potom sa mstili na Olympiáde – teraz na Paraolympiáde.

    BRÁNIŤ A POSTUPOVAŤ!

    Odtiaľto vyplýva otázka: ako sa máme chovať? Nastaviť druhé líce alebo ísť na vabank? Ani jedno ani druhé. Potrebujeme vyváženú, ale tvrdú líniu. Hľa, v Štrasburgu dostávajú naše príspevky (v tomto roku 23 miliónov EUR!) A neustále nás zbavujú práv. Nuž, na najbližšom zasadnutí by sme mali požiadať my, aby delegácia Lotyška bola zbavená práv za to, že tam potláčajú ruské obyvateľstvo! Ale my sedíme v obrane. Ale takto sa víťazstvo dosiahnuť nedá – treba útočiť, byť drzými, pevnými, my sami by sme niekoho nemali vpúšťať, zbavovať práv, vylučovať. Zavediete vízové sankcie proti Rusom – vystúpime z rady Európy.

    Nuž, ale nato sú potrebné aj iné kádre. A náš Paraolympijský výbor vedie P. Lukin, ktorý ako hlava Komisie pre medzinárodné vzťahy štátnej Dumy nijako neodpovedal na tlak zo Štrasburgu. Alebo S. Šachraj je členom komisie Olympijského výboru Ruska – kto to vlastne je! Účastník dohôd z Bieloveže. Vari on bude hájiť naše záujmy? A akýsi I. Rodčenkov – produkt kádrovej politiky Ministerstva športu.

    Celá práca na obrane našich záujmov je na veľmi nízkej úrovni. Známi advokáti s radosťou hája zlodejov a podvodníkov, avanturistov, pretože za to dostávajú vysoké honoráre. Ale aby sa zastali invalidov, ruského športu – na to dobrých právnikov niet.

    Brániť a postupovať! Predstavitelia Ruska musia byť súčasťou všetkých organizácií. Ak nie – prestávame financovať. Aj tejto WADA neplatiť. Zároveň vyriešiť otázky spojené s dopingom, ale kardinálne. Buď sa na svetovej úrovni dohovoriť a sňať všetky obmedzenia, alebo mobilizovať našich farmakológov – nech vynájdu také preparáty, ktoré sa budú rýchlo odbúravať z organizmu.

    Buďme čestnými: výsledky dosahované vo veľkom športe dnes presahujú možnosti ľudského organizmu. A všetci športovci po celom svete hľadajú a budú hľadať prostriedky na stimuláciu alebo kompenzáciu stratených síl. Prečo majú Briti tak veľa medailí? Pretože oni už také prostriedky majú – a my nie.

    24.03.2017

     

  • ČIERNE MÝTY O KATYNI 2. ČASŤ

    V tomto článku pokračujeme v osvetľovaní problematiky, ktorá by sa mohla nazvať profesionálne očierňovanie Slovanov, v nami preberanej téme vo veci Katyne. Keďže dnes sa oficiálne k všeslovanskej myšlienke a akej takej spolupatričnosti otvorene vyjadrujú iba Rusi, tak možno priamo hovoriť o očierňovaní Rusov za každú cenu. Alebo ste od nejakého B-A politika alebo žurnalistu niekedy počuli niečo o všeslovanskej vzájomnosti?

    Treba povedať, že nás prekvapil vysoký záujem o problematiku nášho severného suseda. Našim ľuďom sa treba prebúdzať z ilúzií, inak dopadneme veľmi zle. Je potešiteľné, že príznaky nadobúdania dejinného vedomia nebadane ale predsa nahradzujúce historické bezvedomie u nás už vidno.

    Je však pre nás nepochopiteľné, prečo našu stránku čítajú „štandardné bioprodukty“ civilizácie. My na ich stránky ani nechodíme – načo sa teda unúvajú? Nebudeme na maily z takýchto kruhov odpovedať – veď na svoje ponímanie Rusov a Slovanov celkovo majú všade okolo hojnosť dezinformačnej potravy. Ale túto zase „nežereme“ my.

    Predsa však aspoň máličko k dodaným námietkam, že „aj Rusi nenávidia Poliakov“. Obyvatelia našej krajiny sa budú môcť – už čoskoro – oboznámiť s tým, ako nás Poliaci podlo obrali o štvrtinu Tatier, ktorú im Masaryk vymenil za Tešínsko. Nemal s tým problém – veď dával z cudzieho. Výborným zdrojom je už spomínaná kniha Andreja Bielovodského SEVERNÉ HRANICE SLOVENSKA z r. 1945. Ale to nie je jediná kniha, ktorú je užitočné prečítať, ak chceme dostať lepší prehľad o minulosti zeme Slovienov, teda našej zeme. Ďalším výborným zdrojom je aj druhá kniha, ktorá bude tiež čoskoro k dispozícii našim čitateľom – BAROKOVÝ SLAVIZMUS, ktorú r. 1937 napísal Dr. Rudo Brtáň. Ak k tomu pridáme ako odporúčaný zdroj ešte aj knihu Jonáša Záborského DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO a Maura Obriniho, tak si môžeme – nezávisle od povolených B-A zdrojov – samostatne vytvoriť náčrt našej minulosti úplne inak.

    Ak nám teda niekto podsúva „fakty“, že veď „Rusi krivdili Poliakom“, preto aj „Poliaci začali krivdiť Rusom“, tak sa treba naozaj zorientovať o čo ide. V prvom rade, naša krajina sa tisícročia nazývala MALIČKÁ RUS, teda aj opisovaní Rusi z knihy Maura Orbiniho nie sú v skutočnosti Rusi v dnešnom ponímaní, ale naši priami Predkovia aj z nášho územia – lebo vtedy nešlo iba o územie dnešného Slovenska. Kto sa na názvy v starých knihách pozerá cez facebookovú optiku dneška je – napriek moderných informačným technológiám – síce technologicky sofistikovane presne, ale vedľa.

    Aby sme to skrátili – naši čitatelia určite videli vynikajúci poľský film KEĎ SLNKO BOLO BOHOM. Bol nakrútený podľa povesti, ktorá opisuje skutočné udalosti 9. storočia. My si pripomeňme ďalšie fakty a spojme ich do súvislostí. V r. 907 naši Predkovia porazili kresťanskú armádu – najmä Bavorov – pri Bratislave. Oranžová – alebo podľa štandardných farieb kresťanského kléru Čierna – revolúcia vtedy ešte nevyšla a ešte sme storočie prežili v slobode. V r. 991 – podľa Maura Orbiniho – zomrelo naše posledné knieža Sveulado, Vševlad alebo nejako podobne. Okolo r. 998 nastupuje na uhorský trón (sv.) Štefan a formálne začne vládnuť na zvyšku pôvodného územia, ktorého už len malú časť môžeme pracovne nazývať Veľká Morava. V r. 988 začali krvavé jatky na Kyjevskej Rusi, v ktorých Vladimír Krvavý (kresťanský svätý) vyvraždil – presnejšie križiacke vojská, ktoré tam on vpustil a ktoré okrem Nemcov pozostávali najmä z už pokresťančených Poliakov – tri štvrtiny obyvateľstva krajiny. Z niečo okolo 12-13 miliónov obyvateľov pred pokresťančením ostalo r. 1000 niečo okolo 3 miliónov. Žiadne prekvapenie – štandardný prípad kresťanskej lásky k blížnym.

    10. storočie Kyjevskej Rusi je najmä obdobím ohromného víťazstva kniežaťa Sviatoslava nad neľútostnou mašinériou otrokárskeho systému bohatej a vojensky silnej Chazarie. Do boja proti tomuto strašnému protivníkovi pozval Sviatoslav – v rámci slovanskej vzájomnosti – aj bojovníkov z nášho územia. Problém však bol – a vyústil do strašnej tragédie Slovanov – že Sviatoslav po likvidácii Chazarie pokračoval v ďalších vojnách. Ako vojak nepochopil diplomatické zákernosti a nakoniec na to doplatil sám svojim životom. Bohužiaľ to stálo aj množstvo životov našich Predkov, ktorí boli v jeho vojsku. Túto chybu kniežaťa do najmenších detailov využili kresťania a pripravili frontálny útok na Maličkú aj Kyjevskú Rus. Ešte nestihla dorásť mladá generácia schopná chytiť do rúk meč a už tu boli hordy križiakov. Podľahli sme, ale im najskôr išlo o odrezanie našich území od Veľkej Rusi – Tartarie. Preto sa najskôr vysporiadali s Kyjevskou Rusou.

    V r. 999 nastúpil na poľský trón kresťanský kráľ Boleslav Chrabrý. Tento začal neľútostne pripájať pod svoju vládu čo najviac území Veľkej Moravy. Slovensko dobyl celé až po Dunaj, obsadil aj Prahu a v Čechách vládol pravdepodobne 3 roky. Okrem iného si podmanil aj Krakovsko a z bývalého slovienskeho centra si urobil svoje kráľovské, sídelné mesto Krakov.

    Tu však nastupuje čosi zvláštne – a čo sa dá vyčítať z vyššie uvedených zdrojov. Slovieni aj Maďari ( v dnešnej terminológii) sa spojili a spolu vybili Boleslava z územia celého Slovenska vrátane celých Tatier – tú spomínanú štvrtinu sme stratili až v rokoch 1918-19. Nuž otroci kresťanského boha Sloveni už nie sú Slovieni.

    Z tohto plynú dva fakty. V prvom rade Maďari a Slovieni neboli v žiadnom prípade nepriatelia – táto situácia nastala až pred cca 150-200 rokmi a z iných dôvodov. Ďalej, boli to práve už pokresťančení Poliaci – teda nie Slaviani, ale Kresťania – ktorí začali kruto vyhladzovať Rusov… a aj Slovienov. Tu to teda celé začalo.

    A teraz pokračujme v našej téme.

    Poľsko malo v ZSSR veľmi silnú a rozvetvenú spravodajskú sieť, preto sa vstup Červenej armády do Poľska utajiť nepodarilo. Poliaci boli pripravení a dokonca stihli pozdĺž hraníc so ZSSR postaviť opevnenia.

    Podľa hlásenia náčelníka kyjevského vojenského okruhu, plukovníka Levinsona, niektorí poľskí pohraničníci ušli, iní ostali a bojovali proti Červenej armáde. Preto aj táto mala straty pri prekonávaní pohraničných zátarasov. Okrem toho na ČA útočilo aj poľské letectvo.

    Ukázala sa nepripravenosť ČA, pretože čas od mobilizácie do vstupu do Poľska bol naozaj veľmi krátky a nestačil na prípravu vojakov. Preto tie straty s poľskými pohraničníkmi. Ale to nebola jediná príčina. Vojaci nevedeli ani narábať s granátmi, alebo útočili aj na vlastných.

    Levinson však hlásil, že obyvateľstvo poľských miest vítalo Červenú armádu veľmi srdečne a s radosťou. Ľudia všemožne pomáhali pri prechodoch cez rieky a aj ničení poľských opevnení. Hneď boli zaregistrované hromadné prechody skupín obyvateľstva na územie ZSSR najmä za svojimi príbuznými a do sovietskych kolchozov, kde si kupovali potraviny.

    Tieto veci sú všeobecne známe a opísané v množstve kníh, ale dnes sa za fundovaných historikov vydávajú iba PROTIRUSKÍ PROPAGANDISTI.

    Nuž pozrime sa na to, ako vlastne Poliaci bojovali proti Nemcom. Armáda generála Andersa sa definitívne sformovala v decembri 1941 v časoch najťažších bojov pod Moskvou.

    Poliaci sedeli v hlbokom tyle v Oremburgskej oblasti, pričom nikto ani len presne nevedel, koľko tam vlastne bolo vojakov. Keď utekali do ZSSR, tak hranicu spolu aj s rodinnými príslušníkmi prekročilo okolo 105 000 ľudí. Ruskí historici predpokladajú, že z nich bolo niečo okolo 75-90 000 skutočných vojakov. Pripravení do bojov by boli síce v decembri 1941, ale Poliaci horeli najväčším želaním vyžierať v tyle zásoby tých prekliatych Moskaľov…

    Keď v lete 1942 Nemci postúpili až k Volge, tak Poliakov už začali vyzývať, či by nepostúpili bližšie k Nemcom… ale títo stratili záujem a ukázalo sa, že do bojov nenastúpia za žiadnych okolností.

    Ohovárači vymysleli aj verziu, že Stalin sa mstil na chudákoch Poliakoch za porážku vo vojne r. 1920. Vymysleli, že Stalin bol pri útoku na Varšavu porazený, ale skutočnosť je úplne iná. Varšavu mal dobyť Západný front pod velením Tuchačevského a Trockého. Títo však nechali odkrytý svoj tyl a boli vďaka svojej chybe napadnutí a porazení Piłsudskim. Práve Piłsudski sa zaslúžil o poľské víťazstvo v útočnej vojne r. 1920. A sám Piłsudski vo svojich pamätiach napísal, že chcel zaútočiť aj na Severozápadný front pod velením Stalina, ale sa mu to nepodarilo. Útok zlyhal vďaka zbabelosti poľského generála Sikorského.

    A práve Sikorski priletel do Moskvy, aby pomohol armáde Andersona opustiť ZSSR.

    Poliaci odišli najskôr do Iránu, ktorému trvalo dosť dlho, kým sa ich zbavil a poslal na ďalšiu cestu do Iraku. Iba tí najurputnejší Poliaci nakoniec došli do Palestíny, ktorá bola v hlbokom tyle britských vojsk. Angličanom nebolo v tom čase v severnej Afrike do smiechu. Generál Rommel už vstúpil do Egypta a zmrákalo sa k rozhodujúcej bitke pri El Alameine.

    Generál Montgomery, ktorý velil britskej armáde – a nakoniec Rommela aj porazil – povolával pod svoje zástavy koho len mohol. Vo svojich pamätiach vymenováva všetkých, ktorí boli pod jeho velením pripravení bojovať proti Nemcom. Okrem vlastných britských vojakov tam mal jednotky z Austrálie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Indie, jeden oddiel Francúzov a jednu dobrovoľnícku brigádu Grékov. Akurát že v jeho armáde nebolo ani jediného Poliaka z armády Andersona.

    Až v r. 1944 sa konečne Churchillovi podarilo priblížiť armádu Andersona k bojom, a to v Taliansku pod Monte Cassino. Na ceste z Iránu sa však poľská armáda scvrkla do jedného oddielu. Napriek tomu podľa poľských zdrojov preukázala pod Monte Cassino divy hrdinstva. Akurát že v tom momente hrdinstva sa Nemci zaoberali niečím úplne iným, lebo toto poľské hrdinstvo nezaznamenali. Ani veliteľ nemeckých vojsk v Taliansku maršal Kesselring, ani generál Senger – veliteľ nemeckých divízií pod Monte Cassino – nezanechali vo svojich pamätiach žiadnu zmienku o Poliakoch.

    Ale r. 1942 neodišli spolu s Andersonom zo ZSSR všetci Poliaci. V máji 1943 bola z ich zvyškov sformovaná najprv poľská divízia, ktorá už v októbri vstúpila do bojov, potom sa vytvorilo Vojsko Poľské. Táto sa zúčastnila oslobodzovania Poľska a došla do Berlína.

    Poľská armáda stratila celkom 13 900 vojakov, pričom Červená armáda iba pri oslobodzovaní Poľska stratila 541 000 vojakov.

    Takto teda Poliaci bojovali v septembri 1939. Ale mali spojencov – Anglicko a Francúzsko. Ako bojovali títo?

    V r. 1938 priletel za Hitlerom do Mníchova anglický analóg Gorbačova – N. Chamberlain. Uzavrel s Hitlerom „Konsenzus o večnom priateľstve medzi Anglickom a Nemeckom“. Okrem iného aj zradil Československo. Chamberlain svojou politikou pomohol Hitlerovi sa vyzbrojiť po zuby, a tak Nemecko už malo r. 1939 110 bojaschopných divízií.

    A 3. septembra 1939 vyhlásil Chamberlain Nemecku vojnu. Medzitým však zistil, že Anglicko v podstate nemá pozemnú armádu, ba dokonca ani zbrane na jej vytvorenie. A tak mohla Británia poslať na pomoc Francúzsku iba 1 divíziu. Francúzsko teda ostalo zoči voči Nemecku samé. Podľa zmluvy z r. 1939 mali Francúzi zaútočiť a dostať sa hlboko do nemeckého vnútrozemia na 15. deň po vyhlásení mobilizácie, t.j. najskôr 18. septembra. Dovtedy mali realizovať pohraničné operácie.

    10. septembra francúzsky predstaviteľ pri poľskom generálnom štábe generál Armange posla do Paríža takéto hlásenie:

    „… vládne tu absolútny chaos. Hlavné poľské velenie v podstate nemá spojenie s bojujúcimi armádami a veľkými útvarmi… Nemá vôbec žiadne informácie o pohyboch nepriateľa a dokonca aj o postavení vlastných vojsk má veľmi neúplné, alebo žiadne informácie… Poľská armáda bola v podstate rozbitá už v prvých dňoch.“

    V čase tohto hlásenia však hlavný poľský veliteľ už utiekol aj zo svojho druhého miesta do Rumunska.

    ZSSR vyhlásil narýchlo mobilizáciu v oblastiach hraničiacich s Poľskom až 10. septembra. Francúzsko si zasadlo vo svojich pohraničných opevneniach a čakalo, kedy konečne Anglicko zostaví armádu…

    Francúzsko sa však nedočkalo. V máji nasledujúceho roku malo Nemecko už obrovskú prevahu vo vojenskom potenciáli, t.j. v tom, pomocou čoho sa vedú dlhodobé vojny. Zaútočilo na Francúzsko a to bolo nútené sa vzdať.

    Ale ani napriek tomu nemožno súhlasiť s tvrdením, že poľská armáda bola zničená v prvé dni vojny. Na to, aby mohla byť zničená nie ešte armáda, ale čo i len jeden vojenský útvar, je potrebné zlikvidovať 30-40% mužstva. Ale pre štát sa takéto straty nepovažujú za straty vôbec.

    ZSSR počas tejto vojny nenávratne stratil – t.j. boli zabití, alebo zomreli na následky zranení, prípadne zajatí – 11,6 milióna vojakov. Dňa 23. júna 1941 mala ČA v stave 5,3 milióna vojakov. ZSSR teda počas vojny stratil 220% celkového počtu armády (z pôvodného stavu), ale vojnu vyhral.

    Nemci svoje celkové straty ukryli, ale ak by sme súdili podľa toho, akých vojakov povolávali ku koncu vojny, tak ich straty sa ukážu jasné. K 1. augustu 1942 stratili Nemci 45% tej armády, ktorá napadla ZSSR, ale v tom čase nezastavovali útok a prebíjali sa na Kaukaz a k Volge.

    Dokonca aj podľa amerických noriem nemajú vojská právo zastaviť útok, ak ich straty neprevýšili 12%.

    1.9.1939 malo Poľsko 3,5 milióna vojakov. Za celý september poľská armáda stratila 66 300 vojakov, čo je menej ako 2%  – ale tu sa rátajú aj tí, ktorí padli v bojoch proti ČA. Ich armáda bola teda celá a nepoškodená. Ibaže šľachta začala utekať.

    Ide najmä o poľskú šľachtu. Obyvateľstvo vtedajšieho Poľska pozostávalo na 60% z Poliakov, ale dôstojnícky zbor tvorilo 98% Poliakov.

    Nemci v tejto vojne stratili 44 000 vojakov. Znamená to, že boli aj Poliaci, ktorí proti ním hrdinsky bojovali. Jedna vec je však byť hrdinom, keď okolo sú všetci hrdinovia, a druhá vec je, keď všetci generáli a dôstojníci sú v čase bojov už v bezpečí za hranicami a všetci okolo sa vzdávajú.

    Poľská armáda nebola zničená, ona sa iba bála bojovať. Toto nebola iba tá najpodlejšia zrada poľského národa, ale aj piata, tá najpodlejšia zrada Francúzska.

    Ukazuje sa tu však jedna veľmi pálčivá otázka – prečo všetci historici po svete tvrdia, že to sa práve poľská armáda hrdinsky držala a Francúzsko ju zradilo? Je to výsledok pôsobenia niekoľkých faktorov.

    Prvý okruh problémov je ten, že legendu o poľskom hrdinstve šírila samotná nemecká propaganda, aby tak oslabila vôľu Anglicka a Francúzska bojovať. Aby ich zastrašila a aby v očiach sveta nebolo toto víťazstvo znehodnotené. V skutočnosti však v úzkom kruhu nemeckých generálov vojnu s Poľskom ani nepovažovali za vojnu.

    Už 27. septembra Hitler žiadal od generálov posilniť bojovú a psychologickú prípravu mužstva, lebo posledná vojna v nich vyvolala „smiech vzbudzujúce potreby. Vojna s Poľskom je najlepšou prípravou, ktorá sa rovná manévrom“.

    Do septembra 1939 Nemci Poliakov rešpektovali, ba mali z nich aj do určitej miery strach. V r. 1933 dokonca navrhli Poliakom spoločný útok na ZSSR, pričom sami navrhli, že hlavným veliteľom spojenej poľsko-nemeckej armády mal byť maršal Piłsudski.

    Nemecký generálny štáb plánoval iba na prekonanie odporu na západných poľských hraniciach 8 týždňov. A Nemci ešte 7. septembra neplánovali okupáciu. Po septembri však už začali pozerať na Poliakov zhora, ako na podradný ľudský druh. V nemeckej propagande sa Poľsko stalo odpadovou stokou Európy.

    Druhý okruh problémov umožňujúci vznik poľskej legendy je zase ten, že po vojne sa Poľsko stalo spojencom ZSSR. ÚV KSSZ vydal zákaz historikom čímkoľvek kompromitovať Poliakov.

    Tí Poliaci, ktorí ostali na Západe sa vďaka svojej neutíchajúcej nenávisti voči Rusom stali poplatnými hlásnymi trúbami Západu v propagandistickej vojne, ktorá sa začala už r. 1946. A takto bol príkaz na nekompromitovanie Poliakov vydaný aj na Západe.

    Francúzsko síce bolo vďačné Američanom za pomoc v boji proti fašizmu, ale zároveň sa snažili viesť svoju vlastnú zahraničnú politiku. Toto bolo zvlášť dobre viditeľné za De Gaulla. On vyviedol Francúzsko z NATO, aj pozbieral papierové doláre po krajine, naložil ich na loď, previezol do USA a prinútil Američanov vymeniť ich za zlato. Američania niečo také neodpúšťajú. Došlo k pokusu o likvidáciu De Gaulla, ale francúzska tajná služba – napriek ohováraniu – sa ukázala ako jedna z najlepších na svete a dokázala svojho prezidenta ochrániť. Neskôr sa viditeľná časť tohto príbehu dostala na filmové plátna ako film ŠAKAL.

    Západná propaganda však často kritizuje Francúzsko, v prvom rade Poliaci. Ale my si zrekapitulujme, ako to s Francúzskom vlastne bolo.

    Francúzsko v snahe odvrátiť Druhú svetovú vojnu zostavilo koalíciu, ktorá svojim ľudským potenciálom prevyšovala Nemecko. Ale Poľsko podlo pomohlo Nemecku pripojiť si Rakúsko, aj spolu s Nemeckom zničiť Československo. Poľsko nedalo podpísať dohodu medzi ZSSR, Anglickom a Francúzskom, aj zákerne podhodilo svojho spojenca Rumunsko Nemcom v snahe nasmerovať ich na ZSSR cez Československo a Rumunsko. Poľská šľachta ruka v ruke s Hitlerom bola podpaľačom Druhej svetovej vojny.

    Keď nakoniec vojna začala, práve šľachta z nej zbabelo prvá utiekla, čím postavila 40 miliónov Francúzov proti 80 miliónom Nemcov, ktorí už boli posilnení o milióny obyvateľov podrobených krajín. Napríklad len poľských vojnových zajatcov a len v nemeckom poľnohospodárstve pracovalo 1 milión. Znamená to, že uvoľnili pre službu v nemeckej armáde 1 milión nemeckých roľníkov. Bolo to proste iba šťastie, že sa ZSSR podarilo odobrať Nemecku 10 miliónov Ukrajincov a Bielorusov.

    Ak nevieme o týchto veciach, tak nie je možné pochopiť, čo chcel povedať W. Churchill vo svojej práci na adresu predvojnového Poľska:

    „Je potrebné považovať za tajomstvo a tragédiu európskej histórie ten fakt, že národ, ktorý je schopný akéhokoľvek hrdinstva, určití predstavitelia ktorého sú talentovaní, šľachetní, nebojácni, neustále vykazuje také ohromné nedostatky v podstate vo všetkých aspektoch svojho štátneho života. Sláva v období povstaní a trápení, hnus a hanba v období triumfu. Najchrabrejších z chrabrých veľmi často viedli najhnusnejší z hnusných. A tak vždy existovali dve Poľská, jedno z nich bojovalo za pravdu, druhé excelovalo v podlosti“.

    Sovietske vojská, ktoré v septembri 1939 vstúpili do Bieloruska a Západnej Ukrajiny, zajali množstvo poľských vojakov. Podľa niektorých údajov to bolo do 650 000 zajatcov. Na základe rozkazu Timošenka ich spočiatku odzbrojovali a púšťali domov. Nemci však podali ZSSR protest, pretože to bolo porušenie štatútu ZSSR ako neutrálnej krajiny. Ak je ZSSR vo vojne medzi Nemeckom a Poľskom neutrál a vojna ešte nie je skončená, tak ZSSR má povinnosť internovať všetkých poľských vojnových zajatcov, ktorí vstúpili na jeho územie. Na svoje náklady…

    Pre mnohých dnešných ľudí je nutnosť manuálnej práce čosi strašné, ale podľa platných ženevských konvencií zajatí a internovaní vojaci a poddôstojníci nemajú právo odmietať pracovať. Poliaci však odmietali pracovať aj tak, pričom ruským vojakom priamo do očí hovorili: „My sme vojenskí zajatci, nás tak či onak musíte kŕmiť“.

    Inervovaným poľským zajatcom za prácu platili toľko, koľko domácim sovietskym občanom. Z výplaty im však sťahovali cenu jedla a ubytovania. Ak zajatec bol chorý, tak všetko mal zadarmo a dostával príspevok 5 rubľov na deň.

    Platy vojenských zajatcov sa stanovovali podľa presne určeného postupu. Celková suma sa určovala pracovnou normou, ale iba 10-15% pracujúcich zajatcov ju plnilo, alebo dokonca prekračovalo. Boli to však iba Bielorusi a Ukrajinci, ktorí mali záujem si prácu udržať natrvalo. Podľa povahy práce bola výplata od 20-30 kopejok po 40-50 rubľov na deň. Pri 26 pracovných dňoch v mesiaci a 50 rubľov denne mohol usilovný pracovník dostať mesačnú výplatu 1 300 rubľov. Samozrejme bez nákladov na stravu a ubytovanie.

    Ruský vojak, strážnik poľských zajatcov dostával výplatu 275 rubľov na mesiac. Priemerná výplata v ZSSR bola 330 rubľov. Beria, národný komisár (minister) dostával plat 3 500 rubľov. A dobre pracujúci zajatec 1 300…

    Západná Ukrajina a Bielorusko požiadali o pripojenie k ZSSR. Po schválení tejto žiadosti sa všetci narodení na území Bieloruska a Ukrajiny stali občanmi ZSSR. Boli nielen formálne, ale aj reálne oslobodení. Existovali aj pokusy NKVD niektorých takýchto ľudí zadržať proti ich vôli, ale všetky takéto pokusy boli veľmi rýchlo likvidované Generálnou prokuratúrou ZSSR. Pod právomoc toho rozhodnutia patrili aj tí, ktorí sa ocitli v nemeckom zajatí na území Poľska. Preto ZSSR požiadalo Nemecko o ich vydanie – boli občanmi ZSSR.

    Nemci zase recipročne požiadali o vydanie Poliakov. Na základe týchto skutočností došlo k vzájomnej výmene, ale ZSSR prepúšťalo k Nemcom iba tých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli vrátiť do Poľska.

    Vidíme, že toto obdobie bolo veľmi zložité a dnešné informačné zdroje nie sú ani náhodou nestranné. Bez týchto poznatkov však nemožno pochopiť všetky súvislosti týchto minulých udalostí, preto budeme v tejto téme pokračovať nabudúce.

    15.03.2017

  • ZACHRÁŇME SI NAŠU RODNÚ SLOVENSKÚ ZEM

    PRIPÁJAME SA K INICIATÍVE:

    Zachráňme si našu rodnú slovenskú zem

    Drahí priatelia, kamaráti, občania Slovenska

    Kto chce predať svoju pôdu pod nohami cudzím, je zradca bez rozumu. Pôda je poklad. Dedičstvo našich otcov a materí. Kde budú vyrastať naše deti?

    V okresoch Slovenska s najúrodnejšou pôdou už veľká časť poľnohospodárskej pôdy patrí zahraničným vlastníkom.

    Keďže v týchto dňoch Národná rada SR rokuje o novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, my – občania SR, predkladáme k tomuto hromadnú pripomienku.
    Žiadame, aby NR SR novelizovala ústavu tak, aby pôda bola ústavne zakotvená ako národné bohatstvo Slovenskej republiky.

    Podrobnosti si môžete prečítať v prílohe petície.
    Petícia za zavedenie pôdy ako národného bohatstva do Ústavy SR:
     prosím podpíšte tu:
     https://www.peticie.com/peticia_za_podu_ako_narodne_bohatstvo_v_ustave

    a informáciu šírte všade kde sa dá.

    Petícia bola zostavená na celoslovenskom zhromaždení Gazdovskej obrody – spoločenstva prírodných pôdohospodárov a ďalších hospodársky uvedomelých občanov dňa 12.3.2017 v Majcichove pri Trnave.

    Ďakujem Vám všetkým

    Za našu stránku môžeme iba pripomenúť Zápoveď:

    NEPREDÁVAJTE VY ZEM SVOJU ZA ZLATO A STRIEBRO, LEBO PREKLIATIE NA SEBA PRIVOLÁTE A NEBUDE VÁM ODPUSTENÉ PO VŠETKY DNI BEZO ZBYTKU!

    PERÚN

  • JARNÉ PRAKTIKY NA ZVÝŠENIE ŽENSKEJ ENERGIE, KRÁSY A PRÍŤAŽLIVOSTI

    Jar je začiatok prebúdzania sa Prírody, obnovenia a premeny Ženského Princípu. Toto obdobie je v našej Tradícii považované za ženské (dievčenské) a ochraňuje ho Matička Lada Bohorodička a jej dcéra – Bohyňa Leľa.

    Lada je Matka Bohov, najstaršia Rožanica, Bohyňa svetového Ladu, ochrankyňa rodinných zväzkov, pôrodov, žien, detí, Ľúbosti, ženských záležitostí, úrody, úrodnosti. Lada je ženská materializácia Roda Najvyššieho, žena Svaroga. Všetky Bohyne sú Obrazmi jej prejavení.

    Lada je Bohyňa Života, jari, úrodnosti, zrodenia, raži (obilia), ktorá tvorí a kriesi Prírodu, ktorá cez zimu zamrzla, robí Zem úrodnou. Stará sa o všetko živé a rastúce, dáva silu a smeruje k svetlu. Lada je Svetová Ľúbosť, je základom tvorenia a jestvovania.

    Lada má milovanú dcéru – driečnu a veselú Leľu s venčekom kvetov na hlave a melodickou povahou, dievča na vydaj, ktoré sa prebúdza zo zimného sna. Tam kde sa prejavuje ožíva Príroda, belasie obloha, Slnko svieti ešte žiarivejšie, zaľúbenejšie do mladej Leli, jarné vtáčiky spievajú piesne a rôznofarebné kvety pestrejú. Bohyňa Leľa je ochrankyňou Ľúbosti a založenia rodinného zväzku.

    Naši Predkovia o Bohyni Lele hovoria takto:

    Modrooká Leľa prišla na biele svetlo z Ľúbosti Zeme a Nebies, z lona ružových lupienkov ruží jej zázračnej matky – Bohyne Všesveta, premúdrej Lady. Od tejto nevídanej Ľúbosti sme sa vo svete objavili aj my, ľudia a nežný kvietok ruže sa stal symbolom veľkej Ľúbosti Bohyne Leli, oberegom Jej tajomstiev. I prepukla vtedy jar farbami ľúbosti, rozliala sa v tom čase bezdušá a chladná hladina jazier a riek, pevne objali sa v plamenných vôňach byliny, jemne zachveli sa velikánskymi vlnami predtým k okolitému svetu ľahostajné lístky a koruny stromov; veselo zazurčal medzi kameňmi pramienok a v srdciach ľudí sa objavil veľký cit Ľúbosti.

    Radovala sa voda, dúbrava, radovala sa mládež od kypiacej radosti Leli. Chladná belasosť Nebies sa stala záhadnou a prekrásnou. Bohyňa Leľa je krásavica, dievčatko jari, s rumencom, s rozpustenými – ako u mladej devy – vrkočmi, v zeleni zo zimy a prvých jarných kvetov, venčeku, z ktorého namiesto stužiek prúdi čarami jar. Košeľu má vyšitú rôznofarebnými voňavými nevädzami, ale aká je jemnučká! Podolok je vyšitý chmeľom a na šiji má drahocenný náhrdelník. Obuté ma Leľa červené čižmičky so striebornými opätkami.

    22. apríl je sviatok Leľnik. Deň Bohyne dievčej Ľúbosti – Leli.

    Od 22. apríla do 10. mája je Krásna Hora.

    Kruh sviatkov od Leľnika po Rusalinho Veľdňa (Dňa Zeme). Od počiatku vekov v tomto čase dievčatá vodia chorovody, hrajú sa v horách a dolinách, udobrujú svoje ochrankyne – Matičku Ladu a Jej dcéru Leľu – preto, lebo sa začína jarno-letná sezóna svadieb.

    Za úsvitu mladé dievčatá oslavujú Slniečko Jasné a Lelinou rosou si umývajú tváre, aby boli krajšie a aby mali kožu čistú. V deň Krásnej Hôrky si mladé dievčatá vyberajú tú najkrajšiu, okrášľujú ju kvetmi a všakovakou zeleňou, na hlavu jej kladú venček s čerstvých kvetov a slávnostne ju usadzujú na „trón“, ktorý je zhotovený z niekoľkých vrstiev mačiny (trávy). Vedľa postavia nádobu s mliekom, tvaroh, maslo a ďalšie mliečne produkty. K nohám „Leli“ kladie každá z prítomných dievčin čerstvo upletený venček. Okolo „Leli“ vodia chorovody a spievajú piesne. Potom „Leľa“ pohostí priateľky jedlom a hádže im po venčeku. Mladé dievčatá ich chytajú v lete a uchovávajú doma do nasledujúcej jari.

    22. apríla dospievajúce dievčatá prechádzajú posvätením na do nového statusu – stávajú sa devy. Utváranie diev pribieha pod patronátom dcéry Lady – Bohyne Leli. Po sviatku Leľnika, Leľa postupne odovzdáva devy pod patronát Bohyne Vesty – ochrankyne domáceho kozubu, ktorá sa okrem toho prejavuje ešte ako večerná Zora. Potom devu nazvú Vestálkou, podstúpi špeciálnu prípravu, ktorá v nej prebudí všetky sily a zručnosti budúcej ženy.

    Obyčaje a obrady marca, apríla a mája patria k ženskému Védickému Dedičstvu. Sú posvätné a dôležité. Tieto obrady  berú do úvahy ženskú schopnosť cítiť Prírodné energie a používať sily živlov Prírody na zväčšenie svojej ženskej sily. Tento čas je mimoriadne vhodný na zladenie osobnej ženskej energie s Prírodnými energiami Veľkých Bohýň.

    O niektorých jarných zvyklostiach na zväčšenie ženskej sily a príťažlivosti si povieme v tomto článku.

    Najskôr si vyjasníme od čoho závisí príťažlivá, čarovná ženská sila a krása. Prečo sa naše Prarodičky pripravovali a priťahovali do svojho života energie Matičky Lady a Jej dcéry Leli.

    Naši Predkovia dokonale ovládali vedu Hviezdočítania a vďaka tomu vedeli, že od polohy určitých Zemí (planét) v horoskope závisí energetika ženy, jej krása a príťažlivosť. V skutočnosti za krásu a príťažlivosť v ženskom horoskope zodpovedá dobré a silné postavenie Venuše – Zari Mercany. Ak je postavenie tejto Zeme (planéty) zlé, alebo ak je v horoskope veľmi slabá, tak u ženy spravidla vznikajú problémy so ženským zdravím, príťažlivosťou a vznikajú problémy s nájdením životného partnera.

    Položenie Zemí v horoskope závisí od karmy ženy. Veda Hviezdočítania vraví, že existuje časť karmy, ktorú je možné zlepšiť vykonávaním špecifických praktík ctenia si planét. Jestvujú rozličné metódy, s pomocou ktorých je možné harmonizovať energiu planéty Venuša vo svojom horoskope, posilniť s ňou spojenie, spriateliť sa s ňou.

    V skutočnosti vďaka tomuto poznaniu naše Prarodičky vedeli, že energiu krásy a prekvitania je možné a nevyhnutné trvale udržiavať a zveličovať aby prekvitala rodina, Rod a národ. A jednou z týchto povinností žien vo Védickej Tradícii je zotrvávať v kráse podobnej Bohyni Lade. Toto je jedna z najhlavnejších úloh ženy – vytvárať a udržiavať priestor ľúbosti, energiu krásy. Taká žena bude pre muža vždy príťažlivá.

    Vo vede Hviezdočítania (Astrológii) za ženskú krásu zodpovedá Zem (planéta) Zari-Mercana – Venuša. Venušu personifikujú Bohyne Lada a jej dcéra Bohyňa Leľa, ale aj Bohyňa prekvitania – Lakšmi. Pre hlbšie porozumenie, pozrieme sa na účinky planéty Venuše – Zeme Zari Mercany na horoskop človeka.

    Venuša personifikuje ženskosť, ovláda mladosť a umenie pôvabu. Nadeľuje ženu citovosťou, jemnosťou a šľachetnosťou. Venuša dáva zmysel pre humor, veľkodušnosť, schopnosť oceňovať krásu. Vo vyššom aspekte Venuša zodpovedá za vyššiu Božiu Ľúbosť.

    Energia Venuša sa rozvíja, keď žena rozvíja energiu krásy. Vývoj začína z domova a závisí od toho, či je v ňom čistota, či je čistá jeho aura, či je krásne zostavený, či sú v ňom ozdoby. Podrobnosti o čistení aury domu si môžete prečítať v mojom článku OČISTENIE AURY VÁŠHO DOMOVA.

    Keď v dome nieto energie Venuše, tak rodinné vzťahy sa približne do 2 rokov zhoršia. Preto žena musí vždy podporovať ženskú energiu Venuše – krásou, útulným domovom, dobrotou. Energia Venuše sa zosilňuje, dvíha na veľmi vysokú úroveň vďaka vývoju schopnosti ľúbiť Bezpodmienečnou Ľúbosťou.

    Muža k žene predovšetkým priťahuje práve energia Venuše, zvlášť v počiatočnej etape počas prvých 2-3 rokov známosti. Potom sa už zapína energia Luny, najmä po narodení sa spoločného dieťaťa.

    Energia Venuše sa veľmi rýchlo oslabuje:

    • Potratmi;
    • Želaním pripodobniť sa mužovi;
    • Hrubou rečou, nadávkami;
    • Neútulnou situáciou doma;
    • Neprítomnosťou Ľúbosti;
    • Opovržlivým vzťahom k ženám.

    Príznaky poukazujúce na nevyhnutnosť posilňovať energie Venuše:

    • Ak sú problémy vo vzťahoch s opačným pohlavím (hádky, konflikty) a osobných vzťahoch s druhými;
    • Ak sú v reči prítomné slová-paraziti, ak je reč hrubá;
    • Ak nedokážete správne vyjadrovať svoje city (trvalá emocionálna napätosť, plač, slzy, smútok, žiarlivosť, podozrievavosť, strachy);
    • Ak máte jemné, krehké vlasy, vypadávanie vlasov;
    • Ak máte akékoľvek problémy s obličkami alebo močovým mechúrom;
    • Prítomnosť venerických ochorení, ale aj akýchkoľvek bakteriálnych ochorení pohlavných orgánov (múčnivka prostaty a pod.);
    • Neschopnosť počať, problémy v intímnych vzťahoch;
    • Časté straty nálady, nespavosť, slabosti.

    Slabá Venuša hovorí o pocite nepohody, neuspokojenia, prináša nepokoj v ľúbosti, zložité vzťahy s priateľmi, nestabilné materiálne položenie, ako aj bezkontrolnosť v zábavách, jedle a pití.

    Aby sa posilnilo spojenie so Zemou Zari Mercany – planétou Venušou – a spriateliť sa s ňou, dievčatá a ženy vykonávajú na jar rozličné obrady, ktoré podporujú a zväčšujú ich krásu a príťažlivosť.

    Praktiky, ktoré posilňujú energie Venuše:

    • Vývoj vkusu ku všetkému prekrásnemu – kochanie sa Prírodnými krásami;
    • Radovanie sa jarnému prebúdzaniu Prírody, pozorovanie objavovania sa púčikov na stromoch, lístočkov, kvetov;

    Kochanie sa v prekrásnych rozkvitnutých stromoch, vdychovanie ich vôní a predstava toho, že dýchajúc vôňu týchto kvetov sa napĺňate, nasávate energiou kvitnutia a krásou toho stromu. Užitočné je aj kochanie sa prekrásnymi jarnými kvietočkami: narcismi, tulipánmi, fialkami a ďalšími.

    Počas takýchto praktík je nevyhnutné sa odpájať od vedľajších myšlienok, najmä napätých, preciťovať energie, ktoré vychádzajú zo stromov, rastlín a celej Prírody.

    • Na jar čarokrásne spievajú vtáci, načúvajte a tešte sa ich spevu;
    • Čo najviac vychádzajte na slniečko a preciťujte jeho teplé, útulné lúče, predstavujte si, ako napĺňajú vaše telo. Jarné slnečné lúčiky sú veľmi príjemné, nežné a láskavé. Pri takejto praktike je dôležité sa naladiť na energie Jarila Otecka, zriekať sa postranných myšlienok, preciťovať a kochať sa príjemným, teplým dotykom jeho lúčikov.

    Pri všetkých týchto praktikách je nevyhnutné si uvedomovať, že sila ženy, jej príťažlivosť, pôvabnosť sa nachádza v jej citoch. Nakoľko žena dokáže preniesť svoje vnímanie od myšlienok k citom a od citov k preciťovaniu, natoľko sa môže oddávať svojim pocitom a kochať sa nimi.

    Muža k žene priťahuje najmä jej vnútorný stav, jej city a pocity, emócie, pretože muži žijú „mozgami“ a city majú slabo vyvinuté. Taká je ich podstata, majú iné predurčenie, pre nich je zložité sa kochať. Žena im takto daruje city kochania sa, spokojnosti a vyrovnania. Žena je pre nich ako oáza uprostred púšte.

    Povedané možno zovšeobecniť takto: vyvíjajte jemnosť ponímania sveta, učte sa kochať sa každým dňom a každou udalosťou.

    Zladenie sa s energiami Prírody skrz prijímanie sezónnych rastlín, ktoré ochraňuje Venuša.

    Každá potravina má svoju povahu, charakter, ktorý závisí od jeho majiteľky – riadiacej planéty. Povaha a energetika rastlín a ich riadiacich planét je odovzdaná nám, keď ich prijímame. Prebieha to tak, ako pri kontakte s ľuďmi – nálada tých, s ktorými sa stýkame prechádza na nás.

    Pod ochranou Venuše sa nachádzajú všetky kvety rastliniek a majú tie charakteristiky, ktoré má Venuša. Na jar sú najsilnejšie nasýtené energiou Venuše kvety stromov. Podrobnosti o tom si môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora VÉDICKÉ ZÁKLADY SCELENIA BYLINAMI.

    Elixíry ženskej krásy:

    Na ich prípravu je potrebné nazbierať kvety ovocných stromov a urobiť z nich kvetové čaje, piť ich počas jari od počiatku kvitnutia stromov. Tieto čaje sú chutné a voňavé. Pripravte si také množstvo kvetov, aby ich stačilo približne do konca mája na prípravu tohto prekrásneho ženského nápoja. Môžete k nim pridávať aj čerstvé výhonky mäty a medovky: tieto bylinky sú blahodarné pre ženské zdravie a energetiku.

    Z kvetov ovocných stromov možno pripravovať kvetové esencie.

    K tomu je potrebné naliať do banky alebo priezračnej karafy neupravenú pramenitú alebo studňovú vodu (nie z kohútika) a vložiť tam hŕstku kvetov ovocných stromov. Postavte nádobu na slnko, nezakrývajte pokrievkou a nechajte tak celý deň. Potom vodu preceďte a prečítajte nad ňou slávenie Matičky Lady a mantru: „Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha“. Mantru treba prečítať 9 ráz, možno aj viac, číslo by však malo byť párne. Vhodné je nahovoriť do vody pozitívne tvrdenia, napr.: „Každým dňom sa vo mne viac a viac roztvára ženská krása a sila“. Potom treba vodu zakryť pokrievkou a piť ju počas dňa. Vodu treba postaviť na také miesto, aby ju nikto nenabil zápornými emóciami.

    Pod ochranou Lady Matičky je breza – je to Jej posvätný strom. Na ja, v mesiaci máj, je potrebné obrať mladé lístočky brezy a pridať ich do čaju.

    Vlastnosti čaju z brezových lístkov:

    Brezový čaj je efektívnym antibakteriálnym a močopudným prostriedkom. Na vyvedenie nadbytočnej vody z organizmu niet nič lepšieho ako brezový čaj. Vysvetlenie je prosté: pri posilnení tvorby moču brezový čaj nedráždi obličky. Preto zo všetkých močopudných prostriedkov je práve on najbezpečnejší a úspešne sa používa v tradičnej medicíne na premývanie pri zápalových bakteriálnych ochoreniach močopudného ústrojstva.

    Uvedomene vypijúc takýto čaj, žena sa zlaďuje s energiami Lady Matičky. Na Rusi vždy existoval osobitný vzťah k brezám, veľmi úctivý vzťah. Predkovia vedeli, že breza je posvätný strom Lady Bohorodičky. Dôležité je takýto čaj nielen piť, ale vpíjať ho s pocitom ľahkosti, radosti, nasávajúc do Duše kochanie sa Jarou, Ľúbosťou, Šťastím. V akej nálade ho budete piť, v takej nálade budete prebývať.

    Na zlepšenie krásy a zladenia sa s jarnými ženskými vibráciami Prírody, je od 22. apríla užitočné si umývať tvár „Lelinou rosou“. Podrobnosti si môžete prečítať v mojom článku „CELITEĽNÁ SILA ROSY“.

    Modlitebná praktika k Bohyni Lade, ňou prejavujeme v Bohyni prekvitanie Lakšmi a Bohyne Jari – Lele.

    Modlitebná prax sa považuje za jednu z najúčinnejších praktík na zladenie svojej energie s Božskou. Na túto praktiku je potrebné sa naučiť riadiť svoje vnímanie, nasmerovať ho od myšlienok k zmyslom, sústrediť sa na svoje pocity, ale myšlienky (váš um) sústrediť na slová mantry a na modlitebný náramok, na vôňu tyčiniek, alebo ak ste na ulici, na jarné vône vzduchu.

    Poviem zo svojej skúsenosti: ak, hoci aj nie nadlho, sa podarí udržať všetko svoje vnímanie na mantre a na svojich pocitoch, tak vznikajú pocity toho, že Duša sa vlieva do Potoku Šťastia, Kúzel, veľmi hlbokého vnútorného prežívania, ktoré sa slovami nedá opísať. To sú pocity Šťastia – nedajú sa s ničím porovnať.

    Slávenie Lady Matičky:

    Oj Ty, Lada Matička! Mater Sva Prečistá! Slávna a Trislávna buď! Ta daruješ nám Ľúbosť a Šťastie! Požehnanie svoje zosielaš na nás! Ctíme a slávime Ťa, všerodovo,, teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu, nech je tak po všetky časy, pokiaľ svieti nám Jarilo Slnko. A-o-u-m!

    Slávenie Bohyne Leli:

    Oj Ty, Leľuška-Jar prekrásna, dievčia Ľúbosť-Krása jasná! Slávna a Trislávna buď! Ty daruješ Ľúbosť čistú, Ty žiariš Ľúbosťou čistou! Devám Ty daruješ manželstvo, pôvab, krásu a partnerstvo! Ctíme a slávime Ťa, ospevujeme Ťa! Teraz i vždycky i od Kruhu do Kruhu! Tak buď, tak je, tak bude!

    Tieto slávenia treba čítať po ránach. Mimoriadne dôležité počas slávnostných dní týchto Veľkých Bohýň.

    Najbližšie sviatky od 22. apríla do 10. mája: Krásna hôrka, Leľnik – jeden z názvov krásnej jari v Obraze Veľkej Bohyne Lady a Jej očarujúcej dcérky – Leli.

    20. máj – deň Matky Prvopočiatočnej Zeme.

    23. máj – deň Lady Bohorodičky.

    Mantry:

    Spievať je nevyhnutné každý deň po 108 razí, alebo hoci aj po piatkoch (deň Venuše). Veľmi užitočné počas slávnostných dní Veľkých Bohýň.

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lada – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Materi-Lady Ľúbosti! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Aoum, Šri Macha, Mati-Lakšmi – namacha.

    Preklad z jazyka Sloviene (Sanskritu) na súčasný jazyk: „Ó, Najvyšší Prarodič, prejavujúci sa v Obraze Veľkej Bohyne Hojnosti, Prekvitania a Blahobytu Lady Lakšmi! Príjmy moju pozemskú poklonu!“

    Po piatkoch na oltári Bohyniam treba predkladať jarné kvety. Podrobnosti ako zostrojiť Rodový Oltár môžete prečítať v článku Vedamana Vedagora SLAVOSLOVIE RODNÝCH BOHOV.

    Želám všetkým ženám, aby ich naplnila krása a príťažlivosť!

    Aoum Tat Sat!

    Jaroslava

    11.03.2017

  • ČIERNE MÝTY O KATYNI 1. ČASŤ

    V roku 1941 Nemci za pomoci ukrajinských nacionalistov postrieľali okolo 15 000 poľských dôstojníkov a policajtov v Katynskom lese pod Smolenskom a vinu zvalili na ZSSR. Počas Perestrojky v Rusku prebehla vo veci Katyne ešte ďalšia falzifikácia a celá vec bola systémovo použitá na likvidáciu Varšavskej zmluvy a následný vstup Poľska do NATO.

    Dnes si málo uvedomujeme čo sa okolo nás deje. Väčšina ľudí už dávno stratila mieru v posudzovaní prílivu informácií z médií aj sociálnych sietí. Jedna zo skutočností, ktoré nám „unikajú“ sú udalosti a tragédie, ktoré náš národ prežil v súvislosti s našim severným susedom – Poľskom. Toto spolužitie je smutnou kapitolou minulosti nášho národa. Smutnou, ale práve preto by sme mali o nej vedieť, lebo to, ako sa chovali k našim Predkom v minulosti naši severní susedia má svoje následky dodnes. Môže nás utešovať iba jedno – nie sme jediní, kto má takéto skúsenosti.

    Táto kapitola našej minulosti je akosi dlhodobo „prehliadaná“ – nijaká povojnová vláda tento problém neriešila. Za socializmu sa totiž Poľsko stalo našim proletárskym spojencom a za demokracie zase kresťanským spojencom – vždy však ťaháme za kratší koniec iba my. Ale stratilo Poľsko svoje ambície voči našej zemi? Alebo len – ako už neraz v minulosti – iba čaká na ďalšiu vhodnú príležitosť? A čo my, ľud Slovenska, nevadí nám, že sme boli okradnutí a našu „šľachtu“ v príjemných parlamentných chodbách to nijako nezaujíma?

    Podľa svedectva Maura Orbiniho v minulosti sa územie, na ktorom žili Slovieni na severe rozprestieralo až po rieku Visla. Ďalšie zaujímavé údaje nájdete v pripravovanej knihe SEVERNÉ HRANICE SLOVENSKA z r. 1945, ktorá bude čo nevidieť k dispozícii pre našich čitateľov. Rozhodne však treba poznať minulosť, pretože kto nepozná minulosť, ten je odsúdený na jej opakovanie.

    Ako doplnok k informáciám tejto unikátnej knihy sa oplatí podrobnejšie oboznámiť sa s udalosťami, ktoré predchádzali Druhej svetovej vojne a viedli k rozbitiu prvej Československej republiky. Toto obdobie približuje aj dvojdielny československý film DNY ZRADY, ale tento – poplatný svojej dobe – nedovádza informácie do celého spektra. Nečudo, veď oficiálne sa to nepripomína ani dnes. V povojnovom období bolo Poľsko našim spojencom a členom socialistického tábora, dnes je americkým spojencom a členom demokratického tábora… ale hlavne bolo a ostáva našim susedom a sústavne štve všetkých do vojny proti Rusku. Nie náhodou ho však W. Churchill vo svojom diele Druhá svetová vojna nazval „greedy hyena of Europe“.

    Na základe výsledkov Prvej svetovej vojny víťazné mocnosti – Veľká Británia a Francúzsko – ohrýzli Nemecko a začali ho ešte aj okrádať aj reparáciami. Tento postup vyvolal u Nemcov skutočnú nenávisť a snahu pomstiť sa. Zatiaľ čo Anglicko ostávalo bezpečne ukryté na svojich ostrovoch, Francúzsko so svojimi 42 miliónmi obyvateľov stálo zoči voči 70 miliónom nahnevaných Nemcov priamo na kontinente, preto ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia podpísalo obranný pakt s Poľskom a Československom. Takto k 42 miliónom Francúzov pribudlo 33 poľských a 14 československých. Situácia sa viac-menej vyrovnala.

    Roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci A. Hitler. Ešte v r. 1924 na jednom zo snemov svojej nacistickej strany povedal:

    „Ak hovoríme o dobývaní nových území v Európe, my – samozrejme – môžeme mať na mysli v prvom rade iba Rusko a tie okrajové štáty, ktoré mu podliehajú“.

    ZSSR okamžite a oficiálne požiadal Berlín, či plány Hitlera sú plánmi Nemecka. Berlín – v podstate čestne – pomlčal.

    V Poľsku r. 1935 zomrel diktátor Józef Piłsudski – zúrivý nepriateľ Ruska, ale zdatný politik. Po ňom nastúpili k moci jeho generáli, ktorí však už nemali jeho formát. Poliaci za jeho vlády napadli ZSSR ešte v čase boľševického prevratu a v koncentračných táboroch umučili vyše 80 000 Rusov. Túto skutočnosť dodnes Poliaci nechcú ani len pripustiť.

    Na jar r. 1938 začína Hitler prípravu na pripojenie Rakúska k Nemecku – čo by politicky Nemecko veľmi posilnilo. Francúzsko požiadalo svojho spojenca Poľsko, aby tomu odporovalo, to však bolo už dohodnuté s Nemeckom. Navyše ustrojili provokáciu na hranici s Litvou a žiadali Francúzsko o pomoc pri jej obsadení. Vtedy Litvu pred hrozbou vypuknutia vojny na jej území uchránil ZSSR.

    Rozčarované Francúzsko samé nedokázalo zabrániť spojenectvu Nemecka a Rakúska – a tu Poľsko zradilo svojho spojenca Francúzsko prvý raz.

    Na jeseň r. 1938 Hitler pripravil plán odobrať spojencovi Francúzska – Československu – Sudety. Pri vstupe nemeckej armády na územie spojeneckého Československa malo Francúzsko vyhlásiť vojnu Nemecku – v zmysle platnej medzinárodnej dohody. Francúzsko žiadalo Poľsko uzavrieť s Československom vojenskú obrannú dohodu, Poľsko však odmietlo Československu pomôcť. Navyše varovalo Francúzsko, že ak vstúpi do vojny s Nemeckom kvôli Československu, tak Poľsko do vojny nevstúpi, lebo Francúzsko bude agresorom. Československý prezident sa vtedy obracal o pomoc nielen k Francúzsku, ale aj Anglicku – márne. Jediný, kto mu záväzne prisľúbil vojenskú pomoc bol Stalin, ktorý rýchlo vyjadril pripravenosť vyslať polmiliónovú armádu do Československa. Nakoniec k tomu nedošlo, pretože Poľsko predtým vo vojne – so svojim spojencom Rumunskom – r. 1920 odobralo revolúciou sa zmietajúcemu ZSSR Západnú Ukrajinu, časť Bieloruska a Rumuni Besarábiu. ZSSR nemali hranicu s Československom a Poľsko nepovolilo presun Červenej armády cez svoje územie. Takto Poľsko pomohlo Nemecku zničiť prvú Československú republiku.

    29. septembra 1939 Francúzi v Mníchove odovzdali svojho spojenca – Československo – Nemecku. Ľudský potenciál Nemecka narástol na 80 miliónov. Týmto Poľsko zradilo svojho spojenca Francúzsko druhý krát, pričom je zjavné prečo. Celá poľská politika smerovala k presmerovaniu nemeckého pochodu na ZSSR cez Československo a Rumunsko.

    Dnes predpokladáme, že agresiu v Európe začalo Nemecko útokom na ČSR, ale je to lož. Agresormi v Európe boli tri krajiny – zároveň s Nemeckom na Československo napadlo aj Poľsko a Maďarsko. Presne v tú hodinu, ako Nemci vstúpili do Sudet oni napadli Slovensko.

    Poľsko sa pripojilo k Nemecku a pomáhalo vo svete vyvolať dojem, že rozbitie a obsadenie Československa nie je lúpežníctvo, ale že akési svetové spoločenstvo prinieslo do ČSR demokraciu a slobodu.

    To, ako v tom čase Hitler roznášal demokraciu a slobodu po Európe bolo v USA veľmi pozitívne a vysoko hodnotené. Napríklad r. 1939 americká tlač vyhlásila Hitlera za muža roka!

    Poliaci dobre vedeli, že cieľom Hitlera je Rusko, a preto mu všemožne pomáhali v príprave cesty k ZSSR. Nemecko nemalo hranicu so ZSSR, preto sa k nemu mohlo dostať buď priamo cez Poľsko, alebo cez ČSR a Rumunsko. Keď Hitler prišiel k moci tak dokonca priamo navrhol Poľsku spoločne zaútočiť na ZSSR. Poľsko sa však obávalo otvoreného boja so silným protivníkom, hoci aj v spojenectve s Nemcami.

    Poľská šľachta bola chytrácka – chcela, aby Hitler ako mocný dravec delil ČSR aj Rumunsko a potom zničil Červenú armádu, pričom Poľsko by sa zakaždým prikŕmilo na koristi a území.

    Na jar r. 1939 však Hitler vypovedal dohodu o neútočení s Poľskom a začal sa otvorene pripravovať na jeho napadnutie. Poľsko a Rumunsko ešte počas revolúcie v Rusku odobrali ZSSR už spomenuté územia. Preto mali uzavretý aj spoločný vojenský pakt proti ZSSR. Moskva v snahe uchrániť Poľsko pred Hitlerom požiadala Poľsko, aby svoj pakt rozšírili aj na prípadnú agresiu zo strany Nemecka, pretože takto by sa Poľsko aj Rumunsko mohli brániť spoločne. Poľsko – samozrejme – odmietlo. Logika Moskvy bola v skutočnosti jednoduchá – ak by sa Poľsko a Rumunsko bránili spoločne, tak Hitler by cez nich nemohol napadnúť ZSSR.

    Toto odmietnutie bola tretia zrada Francúzska zo strany Poľska.

    V lete 1939 sa ZSSR s odvolaním na všeslovanskú vzájomnosť a solidaritu obrátil na Poľsko s návrhom uzavrieť spoločnú koalíciu proti Nemecku. ZSSR chcelo spojiť do jedného paktu okrem seba aj Poľsko, Anglicko a Francúzsko. Poľská šľachta však nemá záujem o nejakú slovanskú vzájomnosť a vyhlásila, že so ZSSR neuzavrie nikdy nijakú dohodu. Navyše Poľsko robilo všetko preto, aby sa nerealizoval ani pakt ZSSR, Anglicko a Francúzsko, pričom práve Francúzsko žiadalo o takého spojenectvo Poliakov už pomaly na kolenách. Bola to štvrtá poľská zrada Francúzska.

    Rozčarovaný francúzsky premiér Daladier pri stretnutí s americkým veľvyslancom vtedy trikrát vyhlásil, že „na obranu Poľska nepošle ani jediného francúzskeho roľníka“. Teraz je už jasné, prečo britský premiér  W. Churchill nazval Poľsko „chamtivou hyenou Európy“.

    ZSSR nemal na výber. Ak nechcel pripustiť Nemecko k svojim hraniciam, bolo potrebné hyenu zachraňovať aj napriek idiotizmu a podlosti jej vládcov. Stalin využil vhodnú príležitosť, keď Hitler chcel zabezpečiť neúčasť ZSSR v pripravovanej vojne proti Poľsku. Ak by totiž ZSSR vystúpilo na strane Poľska, tak by to prebudilo bojového ducha a prinútilo do vojny vstúpiť aj Anglicko a Francúzsko. Preto navrhol ZSSR podpísať pakt o nenapadnutí. Stalin podmienil podpis dohody podpisom obchodnej dohody, podľa ktorej Nemecko začne dodávať do ZSSR nielen zbrane, ale postaví na jeho území aj fabriky na ich výrobu. Časť z toho sa navyše Hitler mal zaviazať realizovať na úver. Hitler musel ustúpiť.

    K paktu Moskva navrhla tajný protokol, v ktorom si ZSSR a Nemecko delili sféry svojho vplyvu v Pobaltí. Stalin navrhol hranicu tak, že delila Poľsko v podstate na dve polovice. Hoci to dnes využívajú na protiruskú propagandu, v tých časoch bol účel jasný všetkým generálnym štábom na prvý pohľad. Stalin diplomatickou cestou upevňoval líniu obrany poľskej armády pre prípad, že bude v západnej časti porazená. Bola to takticky veľmi výhodná línia obrany za vodnou priehradou. Ešte za cára to bola línia posilnená pevnosťami Kovno, Viľno, Grodno atď. Na tejto línii stála ešte aj stará, rakúsko-uhorská pevnosť Przemysl. Na tejto línii sa mohla poľská armáda opevniť a čakať na nástup spojencov – Anglicka a Francúzska – zo západu. Stalin zároveň upozornil Hitlera na to, že v prípade prekročenia tejto hranice nadobudne ZSSR oprávnenie vypovedať pakt o nenapadnutí a vstúpiť do vojny.

    Takto týždeň pred napadnutím Poľska Stalin diplomatickou cestou upevnil obranyschopnosť Poľska. Ale došlo k niečomu, čo ani Hitler ani Stalin v žiadnom prípade neočakávali. Vláda Poľska sa samolikvidovala. Vopred dohodnutá línia obrany stratila význam, a preto ju Stalin posunul na východ – na bývalé hranice ZSSR, ktoré mu boli pridelené svetovým spoločenstvom ešte v r. 1919.

    Stalin robil všetko možné, aby posilnil Poľsko a zároveň nepripustil Nemecko k hraniciam ZSSR. A čo Poľsko? Päť dní pred jeho napadnutím uzavrelo vojenskú dohodu s Anglickom. Bola to bežná obranná dohoda, nič výnimočné. Z tajného dodatku k tejto zmluve však vyplýva, že napr. Litvu Angličania „darovali“ Poliakom. Od r. 1920 už Poľsko okupovalo časť Litvy aj s hlavným mestom Vilňus. Poliaci nehodlali pomôcť ani Rumunsku, ak by bolo napadnuté napr. nemeckým spojencom Maďarskom. 5 dní pred 1. septembrom 1939 ešte poľsko-anglickí kámoši stále snívali o tom, že Nemecko napadne ZSSR cez Rumunsko a pritom sa chystali priživiť sa kúskoch nemeckého zisku.

    Poľsko sa dá pochopiť. Žije v presvedčení, že takých drzých grobianov ako sú oni vo svete viac niet. Ani im na um neprišlo, že Hitler ich napadne ak majú na svojej strane nielen Francúzsko, ale aj Anglicko. Navyše už 3 mesiace v Poľsku prebiehala mobilizácia armády. Ale poľské myslenie je už raz také.

    Stalin však rozmýšľal oveľa realistickejšie. 3 dni pred napadnutím Poľska dal rozkaz odviesť ruské vojenské jednotky od hraníc s Poľskom, aby sa títo nebáli stiahnuť svoju armádu k nemeckým hraniciam.

    V Nemecku prepukla panika. Ribbentrop v noci volal nemeckého veľvyslanca v Moskve, aby okamžite podal protest. ZSSR tento protest prežil a už 1. septembra 1939 Stalin poslal ruského veľvyslanca vo Varšave na ministerstvo zahraničných vecí, kde ho prijal zástupca ministra. Veľvyslanec doručil Poľsku ponuku s otázkou, ako môže ZSSR pomôcť Poľsku. Ale Poliaci ešte ani prvý deň vojny neverili, že ide naozaj o vojnu a odpovedali, že poľská armáda má 3,5 milióna vojakov, a teda nastala rovnováha síl. Nemci začali mobilizáciu 4 dni pred útokom a dokázali postaviť 1,8 milióna vojakov, pričom Poliaci už mali v stave 3,5 milióna!

    Poľská sebaistota bola taká vysoká, že v poľských mestách začali lynčovať civilné obyvateľstvo nemeckej národnosti. Až na tretí deň vojny, keď nemecká armáda prekonala pohraničné opevnenia a vstúpila do operačného priestoru Poliaci pochopili, že nejde o srandu ale o naozajstnú vojnu. V podstate okamžite nato nasadili starú poľskú lesť – začali pred Nemcami utekať kto kde mohol do emigrácie, kto nemohol, ten sa vzdal.

    Už v prvý deň vojny z Poľska utiekol prezident. 5.9. vláda, za nimi hlavný veliteľ armády. Za veliteľom utiekli v podstate všetci generáli a dôstojníci a zanechali vojakov napospas Nemcom bez velenia a koordinácie, pričom šľachta už bola v bezpečí za hranicami. Možno povedať, že dodržiavali dôsledne subordináciu.

    Aby zamaskoval útek šľachty, vrchný veliteľ poľskej armády už 3.9. podpísal rozkaz, ktorý sa dostal k vojskám 5.9. V rozkaze neodporúčal vojakom utekať do ZSSR, ale do spojeneckého Rumunska a do Maďarska. Vojská mali teda utekať zo severu na juh priamo pred čelom útočiacich nemeckých vojsk. Na prvý pohľad ide o nezmyselný rozkaz, boli to v podstate iba alibi pre šľachtu.

    Vytvorili dojem, že šľachta preto ušla do Rumunska, aby tu počkali na celú ustupujúcu poľskú armádu. Keď sa však hlavný veliteľ poľskej armády vo Varšave dozvedel, že niekto videl Nemcov 60 km od Varšavy, tak bezodkladne utiekol do bezpečia Brestskej pevnosti a nezabudol vziať so sebou celú leteckú brigádu, ktorá dovtedy bránila Nemcom bombardovať Varšavu. Odteraz mohli Nemci bombardovať hlavné mesto ako len chceli.

    Hlavný veliteľ na úteku do pevnosti v Breste síce vzal so sebou rádiostanicu na troch nákladných autách, aby mal spojenie so svojou armádou, ale vo Varšave zabudol všetky kódy a šifry pre spojenie. Nemeckí piloti náhodou spozorovali koncentráciu uniforiem v okolí pevnosti a vykonali nálet, pri ktorom zničil aj nákladné autá s rádiostanicou.

    Poľské vojenské spojenie fungovalo takto: akútne potreby armády prichádzali do Varšavy. Odtiaľ ich motocyklista niesol po zablatených cestách preplnených utečencami 300 km do Brestu. Tu maršal prijal múdre rozhodnutie. To odviezli do štábu flotily, odtiaľ ho posielali na vláčiku na ministerstvo námorníctva do Varšavy. Odtiaľ poslom na veliteľské stanovište, odkiaľ ho rozosielali vojskám, ktoré ho vtedy už potrebovali asi tak, ako zajac na križovatke zelené svetlo.

    Už 10.9. nadobudol maršal podozrenie, že poľská vláda sa chce dostať do Rumunska skorej ako on, preto sa zbalil a za 6 dní prekonal 600 km na hranicu s Rumunskom. Poľská vláda ušla do Rumunska v podstate v kompletnej zostave, generáli v podstate tiež všetci. V lete 1940 bolo iba v Rumunsku, Maďarsku a Anglicku 60 generálov z predvojnových 98. Do Veľkej Británie prišlo okolo 20 000 Poliakov, teda približne jedna divízia.

    Nemecká divízia mala 1 generála, 5 plukovníkov, 620 dôstojníkov. V poľskej armáde vo Veľkej Británii bolo 37 generálov, 105 plukovníkov a 6 000 dôstojníkov. Množstvo poľských generálov a dôstojníkov zbabelo zanechalo svojich vojakov na bojovom poli. V každej armáde je na začiatku vojny stav, že vojaci sú neskúsení a majú tendenciu k zbabelosti. Preto dôstojníci musia ísť do prvých radov, aby posmelili vojakov. Z tohto  dôvodu je na začiatku každej vojny zabitých neúmerne veľa dôstojníkov.

    V nemeckej armáde bol 1 dôstojník na 100 vojakov. V tejto vojne pripadlo v nemeckej armáde 8 zabitých dôstojníkov na 100 vojakov. Poľská armáda bola organizovaná podľa francúzskeho vzoru. Francúzi v bojoch r. 1940 stratili 100 000 vojakov, z ktorých bolo 30% dôstojníkov. Na 100 francúzskych vojakov bolo zabitých 43 dôstojníkov. V ruskej armáde na začiatku čečenskej vojny r. 1995 pripadlo v niektorých útvaroch 29 zabitých dôstojníkov na 100 vojakov. Poliaci r. 1939 stratili na 100 vojakov 3 dôstojníkov. Šľachta zanechala vojakov a prvá zutekala do bezpečia z bojového poľa.

    Takúto podlosť od Poliakov nečakal nikto. Keby Stalin vedel, ako sa zachová poľská šľachta, hneď by organizoval obrannú líniu na pôvodných sovietskych hraniciach. Takto by pri podpise zmluvy s Nemeckom už 29. augusta vyhlásil mobilizáciu, na ktorú potreboval 15 dní. A teraz ju vyhlásil až 11. septembra, keď už bolo jasné, že Poľsko neexistuje. Vojaci boli vyslaní do Západnej Ukrajiny už o 6 dní úplne nepripravení.

    Prekvapenie bolo však aj na strane Hitlera. Už po prvom týždni septembra ušiel z Varšavy hlavný veliteľ poľskej armády a vláda utiekla do Rumunska. A Hitler v tom čase v generálnom štábe rozoberal otázku, aké teritoriálne ústupky bude žiadať od Poľska za podpis mierovej dohody. Hitler mal v podstate nachystané takéto požiadavky: okamžité vypovedanie dohôd s Anglickom a Francúzskom; územie od Narivu s Varšavou dajú Poľsku; priemyselnú oblasť Nemecku; Krakov Poľsku, Severné Beskydy Nemecku; Západná Ukrajina samostatná.

    Poliaci však utiekli a samolikvidovali svoj štát vtedy, keď dokonca ešte aj Hitler ho chcel uchovať. Hitler robil politiku, v ktorej dnes pokračuje USA. Chcel mať kontrolu nad európskymi štátmi, ale tak, aby to vyzeralo, že sú samostatné, že v nich je rešpektovaná sloboda a demokracia. Navonok mali všetky krajiny vyzerať slobodne a civilizovane.

    Preto naozaj potreboval podpísať dohodu s vládou porazeného Poľska. Tá však zbabelo ušla od svojho národa.

    Podľa medzinárodného práva neutrálne krajiny v prípade, že sa k nim dostanú účastníci bojov z vedľajšej krajiny, t.j. vojaci oboch strán, majú povinnosť im zabrániť v možnosti zúčastňovať sa ďalších bojov, teda ich internovať. Rumunsko bolo spojencom Poľska iba pre prípad vojny so ZSSR. Vo vzťahu nemecko-poľskej vojny boli Rumuni neutrálni. Mali teda povinnosť odzbrojiť a zavrieť poľských vojakov, ktorí k nim prišli cez hranicu. Rumunsko však nemalo ekonomické možnosti uživiť toľko darmožráčov, preto museli privierať oči nad tým, že Poliaci utekali cez Rumunsko do Francúzska, Anglicka a inde. Ale generálov a dôstojníkov muselo – ako dôkaz neutrality – internovať.

    Rumuni nemohli pripustiť, aby Nemci viedli rokovania s internovanou poľskou vládou, lebo to by bol nepriateľský akt voči Francúzsku a Anglicku. Nemohli ich ani oficiálne prepustiť do Francúzska, lebo to by bol nepriateľský akt voči Nemecku. Ak by sa poľská vláda vzdala Nemcom a neutiekla z Poľska, tak by ostala zákonná a Nemci by mohli s ňou rokovať. Ak by poľskí ministri boli zabití vo Varšave, tak by ich zástupcovia nastúpili na ich miesta a organizovali by zákonných následníkov, t.j. vládu. Ale pri žijúcej, existujúcej vláde nemohol byť vládou nikto iný.

    A táto nebola schopná činu.

    Tí Poliaci, ktorí ušli do Francúzska zorganizovali 30.9.1939 poľskú exilovú vládu, ale pokiaľ žila zákonná vláda, táto vláda nebola nikým. Veď aj Nemci si mohli zostaviť svoju vládu v okupovanom Poľsku a s ňou podpísať, čo by chceli.

    Poľská šľachta nielenže nechala poľský národ bez štátnej ochrany, ona doslovne aj prinútila Hitlera okupovať Poľsko, čo pôvodne nemal v pláne. Touto zbabelou podlosťou však urobili ešte väčší problém ZSSR, ktorý potreboval silné, nezávislé Poľsko ako prekážku pre Nemecko. Hoci Poľsko predtým silou vzalo Ukrajinu a Bielorusko, ZSSR nikdy nežiadal o návrat týchto území. Tieto územia tak či onak posilňovali Poľsko – čo bolo v súlade s potrebami ZSSR.

    Akonáhle však šľachta utiekla, otázka návratu sovietskych území bola nastolená bezodkladne. Urobiť tak však bolo nemožné. Ak by ZSSR vstúpil s armádou na územie Poľska, tak okrem Anglicka a Francúzska by mu vojnu vyhlásilo aj Rumunsko. Stalin teda vymyslel geniálny plán. Na vstup vojsk do Poľska potreboval súhlas poľskej vlády, vtedy poľskí spojenci nemôžu nič robiť. Poľsko by taký súhlas nikdy nedalo, ale pretože vláda ušla do Rumunska, ponúkla sa mimoriadna príležitosť. Oznámiť poľskej vláde rozhodnutie vstúpiť s armádou na územie Poľska kým je ešte v Poľsku a schopná rokovať, ale odpoveď od vlády čakať keď už bude internovaná v Rumunsku a neschopná konať. Znamenalo by to dostať na oznam o vstupe vojsk ako odpoveď mlčanie, ktoré je znakom súhlasu.

    Začali teda sledovať poľskú vládu a zároveň pripravili nótu, v ktorej poľskú vládu informovali, že s cieľom ochrany Ukrajincov a Bielorusov pred útočiacimi Nemcami vstupuje ZSSR na územie Poľska s armádou. Nemcov to síce urazilo, ale ZSSR to prežil.

    Akonáhle prišla informácia, že poľská vláda prekračuje rumunskú hranicu, v Moskve z postele vytiahli poľského veľvyslanca v ZSSR – v noci 17.9. – a zástupca Národného komisariátu zahraničných vecí ZSSR mu prečítal nótu. Text nóty veľvyslanec odmietol prevziať a odovzdať – nebolo už komu – ale pokiaľ zástupca Potemkin s ním hovoril, tak pracovníci komisariátu zahraničných vecí prišli na poľské veľvyslanectvo a proti podpisu odovzdali nótu službukonajúcim pracovníkom veľvyslanectva.

    Nóta bola zostavená precízne a profesionálne. Začínala tvrdením, že poľská vláda už nie je v Poľsku, čo vyvolalo okamžitú reakciu Poliakov. Celá poľská šľachta začala tvrdiť, že z Poľska ušli až 17.9.1939. Ale toto ZSSR aj potreboval. Ak poľská vláda bola v Poľsku ešte 17.9. znamená to, že nótu prevzala a mohla ZSSR zakázať vstup na územie Poľska, alebo mu vyhlásiť vojnu. Ak tak neučinila znamenalo to, že súhlasí so vstupom Červenej armády na územie Poľska s cieľom brániť obyvateľstvo pred Nemcami.

    Preto spojenci – viazaní platnými zmluvami – nevyhlásili ZSSR vojnu, ani Liga národov neobvinila ZSSR v agresii voči Poľsku. Veď poľská vláda s tým mlčky súhlasila.

    Treba nám vedieť, čo sa v minulosti naozaj stalo. Pokračovať budeme nabudúce.

    08.03.2017

  • TAJOMNÉ PODZEMIE

    27. septembra 1984 koľskí geológovia vŕtali veľmi hlboký vrt. Zrazu na ich veľké prekvapenie začali zo zeme vychádzať veľmi zvláštne zvuky. Bol to akýsi rykot, krik alebo dokonca niečo ako telegrafická správa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že vrt dosiahol hĺbku 12 km.

    Nezvyčajný fenomén začali hneď vyšetrovať tajné služby. Po vypočúvaní vedcov boli všetky práce na vrte zastavené. Vedci však stihli vyhotoviť zvukový záznam tohto zvláštneho, temného javu. Experti odmietajú pravdivosť týchto zvukov, ba dokonca aj samotný fakt ich objavenia sa. Navzdory tomu však oficiálne vyjadrenie vo forme odmietnutia nikdy neprišlo. Práve tak sa nikdy nevysvetlila skutočnosť, prečo sa dvakrát zlomil ťažobný stĺpec koľslého vrtu. Môže to síce byť náhoda, ale prečo k nej došlo vzápätí po zázname neznámych zvukov?

    Dnes je ťažobná veža opustená.

    Už dávno existujú teórie dutého vnútra Zeme. Ne základe takýchto teórii začala svojho času zbierať informácie po svete aj organizácia Ahnenerbe v predvojnovom Nemecku. Tibetskí lámovia odovzdali ich expedícii v Tibete mapu dutého vnútra Zeme ešte v r. 1939.

    Hoci sa to zdá naivné, ale existuje Hitlerov rozkaz z r. 1940, ktorý pojednáva o presídlení nemeckého národa na iné, nové miesto prebývania. Hitler už r. 1937 dostal tajnú správu od gruppenführera SS, vedúceho Ahnenerbe Hermana Wirtha:

    „Môj vodca! Veľký duch Nemecka vyvolaný na spiritualistických seansách nám povedal, že Zem je vnútri dutá a v jej strede svieti slnko. Pod Zemou je život, existuje tam civilizácia. Nájdeme tam Atlantídu! Môj vodca! Vaša vysoká misia nie je iba pokoriť celý svet, ale aj jeho podzemné priestory!“

    Hoci ezoterici sú stále mnohým na smiech, Nemci dostali informácie ako zostrojiť lietajúce stroje či ako získavať energiu.

    Pracovali aj s mapou tureckého admirála Piriho Reisa, severný breh Antarktídy je na nej zobrazený presnejšie ako merania z moderných družíc a to 300 rokov pred oficiálnym objavením tohto kontinentu. Sám admirál v poznámkach na mape uvádza, že je zostavená z oveľa starších podkladov (v roku 1513), ktorých vek presahuje 3 000 rokov.

    O tajnej základni Nemcov v Antarktíde sme už písali podrobnejšie.

    Informáciu o tom, že vnútri Zeme môže byť život dostala aj sovietska rozviedka ešte v roku 1929. V archívoch je záznam výsluchu ОГПУ, kde sovietsky agent Jakob Blunken vypovedal, že v Tibete sa dostal k svedectvám o hypertechnológiách, ktoré sú ukryté v podzemných mestách minulých civilizácií. Mestá sú staré stovky tisíc rokov.

    V dokumente sa spomínajú lietajúce stroje, ktoré sa bez hluku pohybujú po oblohe obrovskou rýchlosťou. Je tam opis aj superzbraní, ktoré za sekundy dokážu zničiť veľké mestá.

    Hitler mal 13 podzemných veliteľských štábov s priestormi, kde SS vybudovali svoje podzemné laboratóriá a vyvíjali napríklad aj ponorky novej generácie, ktoré pracovali na vodu. Kyslík námorníci dýchali a vodík používali ako palivo do reaktívnych dýz.

    11.6.1945 počas obhliadky v budove velenia námorných síl Nemecka sa do rúk sovietskych agentov dostali unikátne dokumenty s označením „Len pre kapitánov ponoriek triedy A zonder komanda vodcu“. Bolo tam 38 prísne tajných máp s vyznačením prechodu morskými hlbinami. Vyznačené boli aj vstupy do podzemných koridorov vedúcich do tajomnej krajiny Asgard – pod ľadmi Antarktídy.

    Celý archív Ahnenerbe sa dostal do rúk ZSSR a USA. Podľa jedného z dokumentov sa vstup nachádzal v hĺbke 450 metrov, pričom celý tunel meral 1 500 m.

    Podzemná základňa sa nachádza pod jazerom, ktoré dostalo názov „VOSTOK“. Práve nad ním sa dnes ruskí vedci snažia prevŕtať 4 000 m metrov ľadu, aby sa k jazeru dostali.

    Zaujímavosťou je, že v Zemi kráľovnej Maud dnes funguje nemecká arktická základňa NEUMAYER III.

    Existuje predpoklad, že jej pracovníci sa dodnes snažia nájsť cestu do vnútra Zeme.

    Nemecká spolková republika v rokoch 1967-68 postavila prvú atómovú výskumnú loď Otto Hahn, ktorej velil bývalý nacistický kapitán na ponorke Willenbrock. Hoci na cestu vyrazil v hodnosti kapitána, po návrate sa stal kontraadmirálom. A cieľom jeho plavby bola práve táto základňa. Načo by tam Nemci išli, ak by nemali reálnu informáciu?

    Čo sa týka spomínaného archívu Ahnenerbe v Moskve, ten už dnes tiež nie je v pôvodne privezenom rozsahu. Blízky človek Berezovského jeho časť – po „obchodnej“ dohode s vtedajším šéfom KGB – dokázal v druhej polovici 80-tych rokov vyviesť za hranice. Nuž, to je to „slávne“ obdobie Gorbačova a nástupu demokracie.

    V susednom Poľsku dodnes kolujú legendy o záhadnom podzemnom meste na severozápade krajiny. Toto územie do r. 1945 patrilo Nemecku.

    Nachádza sa tam ohromné podzemné opevnené zariadenie, ktoré je najväčšie minimálne v Európe. Na mapách Wehrmachtu sa označovalo ako „Tábor dažďového červa“. Jeho železobetónové tunely dodnes nevydali všetky svoje tajomstvá. Majú desiatky kilometrov – ak nie viac. Načo to celé slúžilo? Čo tam Nemci robili?

    Po porážke Nemecka doň zostúpili sovietski špecialisti. Veľmi rýchlo – na základe predbežných nálezov – nasledoval rozkaz Stalina o zamurovaní niekoľkých prechodov.

    Čiastočný prieskum tábora bol uskutočnený až v 80-tych rokoch minulého storočia. Ženisti tam našli rozvetvenú koľajovú sieť, ktorá pokračovala veľmi ďaleko. Predpoklad je, že minimálne pod rieku Odru. Potom však začali nachádzať strašné veci – napr. podzemné krematórium a podobne. V rámci prieskumu zamurovali väčšinu odbočiek. Kde viedli a načo boli postavené je dodnes záhadou. Špecialisti predpokladajú, že tam mohli byť ukryté prototypy tajnej vojenskej techniky alebo cennosti, ktoré nacisti vykradli z múzeí všetkých krajín, ktoré si v Európe podmanili.

    Podľa dokumentácie tento objekt stavala brigáda smutne známeho generála Totha. Bol to veľmi zákerný človek, takže možno predpokladať, že vnútro Tábora dažďového červa je prepchaté rôznymi zákernými pascami, mínami, prepadliskami a podobne. Lokalitu strážila tá najzlovestnejšia divízia SS pod názvom „Mŕtva hlava“.

    SS mali v tom čase najväčší známy Temný kult. Koncentrovali sa na získanie sily a bolo im absolútne jedno, akého je pôvodu. Existujú záznamy, že v rámci temných obradov realizovali aj nám známe „skupiňáky“. Netreba mať žiadne ilúzie o podstate Temných obradov…

    V rámci svojich aktivít sa horlivo zaoberali aj hľadaním vhodných lokalít, kde sa dajú nadobudnúť (temné) sily. Známe je ešte aj to, že v rámci tohto podzemného systému existovala aj podzemná železničná dráha spájajúca Berlín a Varšavu. Hitler do svojho Vlčieho brlohu cestoval pod zemou.

    Nemecko horúčkovito pracovalo na vývoji nových technológií od r. 1930. výskumy prebiehali v Nemecku aj vo Viedni, po r. 1943 všetko presťahovali pod zem. Tu sa vyvíjali rakety triedy VAU aj lietajúce taniere.

    V podzemí mali celé mestá aj inštitúty. Je známe, že len v Poľsku ich bolo okolo 650. dodnes nie sú preskúmané špecialistami a už vôbec ich nenájdete na mapách.

    Čo všetko je ešte ukryté v zabetónovaných kameňolomoch, chodbách a štôlňach po celom svete vrátane našej krajiny? V skutočnosti vnútri našej zeme sú priestory, kde žijú rozumné bytosti. Jedno také miesto našla skupina výskumníkov speleológov v Rusku pod vedením Olega Ratnika. Jeho skupina sa raz vydala na expedíciu do šácht Širiajevského kameňolomu v oblasti Žiguli.

    Speleológovia sa počas pochodu rozdelili na dve skupiny. Jedna išla skúmať kameňolomy, druhá časť odišla do jaskyne. A tu sa stretli s veľmi zvláštnym nálezom. Jeden člen Olegovej skupiny – Boris – sa v kameňolome pustil do prieskumu jednej zo šácht, z ktorej vanul prúd čerstvého, chladného vzduchu.

    Pretisol sa do neznámej štrbiny. Keď vyšiel z druhého konca, ocitol sa v chodbe. Pod nohami bola rovná podlaha a sprava a zľava absolútne hladké steny. Po niekoľkých krokoch uvidel, že za ním ostávajú hlboké stopy v prachu – človek tam posledných niekoľko sto rokov určite nevstúpil.


    Na veľké prekvapenie uvidel, že priestorom sa šíri svetlomodré žiarenie. Svetla pribúdalo až ho bolo toľko, že mohol vypnúť baterku aj čelovku. Pokračoval ďalej a po niekoľkých ďalších krokoch si všimol, že v stenách sa nachádzajú pravouhlé otvory. Boli to neveľké miestnosti. Niektoré boli prázdne, ale v ďalších čosi bolo. Uvidel tam veľké, temné kocky. Boli zhotovené z niečoho, čo sa podobalo na ľad – ale iba podobalo. Pokúsil sa nožom narezať povrch, ale absolútne bez úspechu. Potom ich začal podrobnejšie prezerať a nevdojak vykríkol. Kocky boli priezračné a skrz steny boli vidieť embryá živých bytostí. Veľké oči, telo stočené v podobe zárodku, na čele hrča, na hrudi zalomené neveľké rúčky, ohnuté zadné nohy a – chvost. Na prvý pohľad sa videli ako spiace, alebo ako uložené v liehu mŕtve.

    Stáli tam však aj úplne temné, mútne kocky, do ktorých nebolo vôbec vidieť. Vyzeralo to tak, že v priezračných kockách sú živé organizmy, zatiaľ čo v mútnych už mŕtve. Boris pokračoval po chodbe ďalej a prezeral ďalšie a ďalšie miestnosti. Všade boli temné kocky s telami.

    Tok vzduchu silnel a chodba sa stále viac rozširovala. Nakoniec sa dostal do obrovskej miestnosti s veľmi vysokým stropom. Na jeho prekvapenie v strede miestnosti uvidel postavený úplne obyčajný zrub studne. Vedľa ležalo rozbité vedro. Cez celú plochu pretekal široký potok.

    Po nahliadnutí do studne nebolo vidno žiadnu vodu – až pokiaľ dosiahlo svetlo baterky. Aj vedro vyzeralo skôr ako putňa na vyťahovanie hornín, nie vody.

    Boris pokračoval proti prúdu vzduchu, chodba sa začala zužovať, na podlahe sa začali objavovať vetvičky a lístky stromov. Východ bol blízko. Nakoniec uvidel v diaľke svetlo, pretisol sa cez štrbinu a vyšiel na svetlo.

    Oblasť Žiguli patrí medzi seizmicky veľmi stabilné oblasti. Práve toto mohlo slúžiť ako dôvod, prečo tam boli za dávnych čias vytvorené špeciálne úložné priestory, akési inkubátory. Ale čo sa hrôzy sú uložené v takýchto inkubátoroch? Civilizácia jašterov, či bojovníci terminátori pripravení na posledné zúčtovanie s nami? Existujú indície, že viac ako milión je ich uložených aj v podzemí Slovenska. Ako dávno sú tam tieto zárodky? Kedy príde čas ich prebudenia? Čkajú na príchod svojho veliteľa či pána? Odpoveď nepozná nik z nás.

    Mať informáciu – poznanie – znamená byť už napoly pripravený. Každý sa rozhoduje aj je zodpovedný najmä sám za seba a svoju rodinu, ale slovo „zodpovednosť“ je naozaj kľúčové. Podľa všetkých indícií keď nastane hodina zlomu, tak váhanie bude rovné istej smrti. A ako budú takýmto tvorom čeliť naši dnešní veľkí chlapčekovia v krátkych nohaviciach, už „naložených“ teplákoch, v šľapkách či sandáloch? Nevadí – veď majú energetické nápoje, smartfóny a stály prehľad na Facebooku…

    06.03.2017

  • MAGICKÉ SÚVISLOSTI

    Tento článok možno považovať za voľné pokračovanie článku, ktorý sme už uverejnili. Hneď na úvod zdôrazňujeme a opakujeme, že naša stránka – a teda ja všetky materiály na nej – je určená pre našich ľudí, t.j. pre potomkov Slovienov, ktorí si vážia svojich Predkov. Inými slovami je pre všetkých tých, ktorí už majú dosť toho, čo o nás hovoria cudzinci. Od priamych výrokov na našu adresu až po to skryté podprahové programovanie, ktoré sa často maskuje do prezlečenia za „odborníkov na históriu“. Tu často – na rozoznanie – pomôže veľmi jednoduchá pomôcka. Ak čítate akýkoľvek historický článok – zdôrazňujeme historický, nie o dejinách – tak si v prvom rade všimnite, v akej osobe vystupuje jeho autor alebo autori. Ak o „starých Slovanoch“ píše v tretej osobe množného čísla – tak autorom je cudzinec. Pretože my hovoríme o našich Predkov v prvej osobe množného čísla – Rod je večný a mimo času a priestoru – ako o nás, teda MY. Ak tam nájdete „oni“, tak sa tam určite nič pozitívneho – mimo rámec oficiálnej vedy – nedozviete. Bude to len ďalší variant pohľadu cudzincov na nás – lebo naši Predkovia sme MY.

    Potrebujeme si však objasniť dôležitú oblasť – mágiu. Dnes sa na Slovensku dravo rozširuje, pričom do svojich pazúrov chytá najmä našich ľudí – jednak aby sa sami nestihli prebudiť, jednak aby bránili návratu do Svetlého Sveta tým, ktorú sa už na takúto púť vydali. Zem Slovienov v krajoch Západných Slovanov sa stáva veľmi dôležitou pre príchod Svetla. Černokňažníkom už nestačí pôsobiť z Londýna, Vatikánu či Prahy. Museli prísť priamo na našu zem.

    Hlavný problém je v tom, že naši ľudia nevedia, čo to mágia je a upadajú do ilúzií. Pretože – ako sme zistili – sa už začínajú odvolávať aj na nás, tak nastala potreba dokončiť vysvetlenie toho, čo sme v minulosti o mágii hovorili. Hoci mágia – z principiálneho pohľadu – je jedna, pre ľudí neznalých tejto problematiky je vhodnejšie používať klasické delenie – Biela, Čierna a Červená. Prečo tak – to sa dočítate v tomto článku. Na vysvetlenie termínu „Červená“ len toľko, že ide o tých, ktorí pri svojich obradoch a rituáloch prelievajú krv – spravidla iných ľudí a zvierat. Ide teda o oblasť prinášania krvavých obiet. Vari netreba opakovať, že toto je vo Svetlom Svete absolútne NEPRÍPUSTNÉ a nikdy sa v našej Kultúre nevykonávalo. Ale už napríklad kresťania na každej omši sa – hoci „iba“ EGREGORIÁLNE – zúčastňujú prinášania ľudských, krvavých obetí, ktoré za nich robia iní a inde – prijímajú predsa telo a krv… neznalosť neospravedlňuje.

    Ako sme uviedli v Knihe Múdrosti Perúna, to, čo nazývame DUCHOVNÝ VÝVOJ môžeme zadefinovať tromi zložkami:

    Mravnosť
    Poznanie Konov Vesmíru
    Ochota prekonávať vnútorné bariéry.

    Mravnosť je konanie podľa Svedomia a Cti. Tento prístup v našej Tradícii nazývame DOBRO.

    Poznanie Konov Vesmíru je znalosť tých Pravidiel, ktoré platia v celom Vesmíre, t.j. minimálne v celej našej Galaxii. Túto kategóriu dnes označujeme slovom „Ezoterika“ alebo aj „Mágia“. V knihe sme uviedli, že princípy Bielej aj Čiernej sú rovnaké, ide iba o to, či vyvolávané Sily používame na osobný prospech alebo na spoločné dobro. Tu hneď dodajme, že princípy sú rovnaké – to je fakt – ale Svetlí ostávajú Svetlými a Temní Temnými. Rovnakosť je v tom, že možno vyvolávať astrálne entity, ale tieto sú už v Javi PRINCIPIÁLNE dve – Svetlé a Temné. Nuž a dnes populárna Mágia sa orientuje VYLOŽENE na vyvolávanie TEMNÝCH entít. V škole ich síce učia, že treba rozlišovať, či žiadajú dobré alebo zlé prejavy – ale aké pozitívne prejavy môžu prísť od Temných entít?

    Teda tak – aby bolo našim ľuďom jasno. Princíp je rovnaký v tom zmysle, že možno privolať astrálnu entitu. Ale nie je jedno, či adept privoláva Svetlú alebo Temnú. A všetky magické školy dnes „na trhu“ sú školy Čiernej mágie. Preto sú aj na výslní. A – a toto je naozaj hodné pozornosti – učia adeptov aj „Slovanstvu“.

    Študenti škôl mágie „baštia“ návnadu aj s navijakom – veď skúsenosť kontaktov s (Temnými) astrálnymi bytosťami je naozaj niečo úchvatné a dovtedy nepoznané. Okrem iného sa hneď dozvedia, že (Pán) Boh je iba jeden, Panna Mária je vlastne Bohyňa Lada a mnoho ďalších ľstivých klamstiev. Nuž teda, Karma je zdarma – a robia si ju sami, bez prinútenia. A my sa pozrime na jednoduchý spôsob, ako určiť podstatu menovanej entity.

    V knihe Staroslovienska Bukvica je uvedená jednoduchá metodika, ktorú voláme Údelná Váha Slova. Je to jednouchý nástroj, ktorý nám zanechali naši Predkovia nato, aby sme sa mohli orientovať V PÔVODE SLOV. Princíp je veľmi jednoduchý – dve slová sú identické iba za jednej jedinej podmienky – ak majú IDENTICKÚ ÚDELNÚ VÁHU.

    V praktickom živote sa často stáva, že aby sme niečo zdôraznili, tak potrebujeme nejaké slovo zopakovať. Opakovanie toho istého slova nie je vždy najvhodnejší spôsob, preto častejšie potrebujeme použiť slovo „tej istej frekvencie“ ale foneticky odlišné. Tým sa v podvedomí znásobí dôraz na želaný výsledok, ale nevnášame nesynchrónne frekvencie.

    Metodika vychádza z toho, že v Staroslovienskej Bukvici sú číselné hodnoty vyjadrované bukvicami. Pôvodná, plná metodika prideľuje kompletne všetkým bukviciam číselnú hodnotu, ale v praxi spravidla stačí spočítavať iba tie bukvice, ktoré sa všeobecne používajú ako číselné. Teoreticky môže v niektorých zvláštnych prípadoch nastať rozdiel, ale my sme to v praxi zatiaľ nezistili. Pristúpme teda k príkladu.

    Pozrime sa najskôr na slová PÁN a BOH. Ak platí, že PÁN je BOH, tak tieto slová musia mať identickú údelnú váhu slova. Pretože postup je opísaný v menovanej knihe, privedieme iba výsledky:

    PÁN prepíšeme na ПАНЪ: 80+1+50+0 → 5

    BOH prepíšeme na БОГЪ: 0+70+3+0 → 1

    Pretože údelná váha slova Boh je „1“ a údelná váha slova Pán je „5“ znamená to, že IDE O ÚPLNE ODLIŠNÉ ENTITY. Pán určite nie je Boh, ale iba boh.

    Ďalšie tvrdenie – ktorým premývajú mozgy školy mágie – je, že Panna Mária je Svetlá Bohyňa Lada. Skutočnosť zistíme veľmi jednoducho. Ak výrazy Panna Mária a Lada sú ekvivalentné, tak musia mať identickú Údelnú Váhu:

    PANNA MÁRIA → ПАННА МАРИЯ: 80+1+50+50+1+40+1+100+8+0 → 7

    LADA → ЛАДА → 30+1+4+1 → 9

    Svetlá Bohyňa LADA teda nemá s judaistickou PANNOU MÁRIOU absolútne nič spoločné.

    Pre úplnosť teba povedať, že v danom prípade nie je dôležité aké číslo pri súčte vyjde, dôležitý je iba fakt, či sú alebo nie sú výsledky identické.

    Nechceme sa vracať k ideológom a ich názvom „SLOVEN“ či „SLOVÄN“, ale jednoduché porovnanie údelnej váhy s názvom „SLOVIEN“ dá rýchlu a jasnú odpoveď. Tu len doplňme technickú analógiu. Vo výpočtovej technike sa používajú tzv. ASCII kódy. Písmená „E“, „Ä“ a „IE“ budú vyjadrené úplne odlišnými ASCII kódmi, teda pôjde o 3 rozdielne čísla. A možno sa tomu istému človeku so jeho jedným telefónnym číslom dovolať vytočením dvoch iných čísel?

    Teda žiadni anjeli, archanjeli, svätí a podobné entity nikdy nemali a nemajú nič spoločné so Svetlými Bohmi Svargy. Druhá vec je, že to takto vysvetľuje druhá strana – ale to je iná otázka.

    Naša Kultúra vychádza z nášho Dedičstva Predkov. Kto vyučuje „Slovanskú mágiu“ – a najmä ak to je žena – ten by mal minimálne dodržiavať slovanský spôsob odievania sa. Veď už aj bežní, rozmýšľajúci ľudia dnes vidia, že nie je jedno, čo si obliekame. Ak teda „slovanskú“ mágiu vyučujú ženy v nohaviciach, s ostrihanými a/alebo zafarbenými, neraz rozpustenými vlasmi, tak môžete si byť načistom. O Slovanstve nemajú ani potuchy. Takto sa chovajú iba CUDZINCI.

    Treba však zdôrazniť, že techniky Čiernej mágie naozaj pôsobia. Tým sú účinnejšie, čím menej vie o energiách objekt, na ktorý sa koncentrujú. Tu si treba uvedomiť dva aspekty. Ak sa budete systematicky venovať obrane svojho biopoľa – nazývame to PSYCHOENERGOLYTIKA – tak pôsobenie Čiernej mágie bude značne zoslabené, ba v mnohých prípadoch až nulové. To je externý druh pôsobenia energií. My však už vieme, že zadná časť nášho biopoľa je oblasťou Temnej Javi. Tu môže dochádzať k prejavovaniu sa astrálnych bytostí, ktoré môžu prichádzať z vyšších rozmerností a teda nemusia prebíjať naše biopole. My však už vieme, že frekvencia našej mysle – naše myšlienky – nás umiestňuje do kladnej alebo zápornej časti nášho biopoľa. Ak chceme ostať v pozitívnej oblasti, tak „čarovné“ vyjadrenie Vysokej frekvencie zabezpečia programy, ktoré nazývame Svedomie a Česť. Túto Múdrosť nám zanechali naši Predkovia.

    Vari aj slovo o prejaveniach sa Bohov či bohov. Vyšní Bohovia Svarožieho Kruhu sa môžu prejaviť aj v 3D podobe v našom štvorrozmernom Svete Javi. Opis takejto udalosti prináša už spomínaná Kniha Múdrosti Perúna. Perún po pristátí v Asgarde Irijskom (dnešný Omsk) tri dni nevyšiel z Vajtmary. Počas tých troch dní Ho tam očakávali zástupcovia našich Rodov. Potom však vystúpil v takom tele, na aké sme zvyknutí.

    Takéto niečo však môže vykonať iba Vysoká Božia Bytosť. Určite vám je známe, že Jahve sa Mojžišovi zjavil ako horiaci ker. Je to entita značne nižšia, oveľa menšej rozmernosti, teda nemá schopnosť sa prejaviť v tele človeka. Hovoríme však o materiálnom, nie astrálnom prejave.

    Nakoniec ešte jednu dôležitú poznámku. Čierni mágovia vedia, že všetko vôkol nás je iba energia. Preto aj vysoké hierarchie popov majú zvládnutú techniku „vylievania“ temnej, karmickej energie na „pastvu“, ktorá horlivo kľaká na kolená v ich kostoloch. S energiami to je totiž tak – kto nevie, ten si karmu nesie a nabaľuje – kto vie, ten ju vie aj „preliať“ na iných – najmä ak otvorene deklarujú, že aj tak sú hriešni a chcú pykať za iných. Takto sa môže stať, že „dobrý veriaci“ je neustále po krk v problémoch a hýriaci pop sa vždy usmieva.

    Preto nie je jedno, či pri obrane svojho biopoľa posielate na vás „vyliatu“ negatívnu energiu zosilnenú späť k tomu, kto ju na vás poslal, alebo sa jej iba „zbavujete“. Podľa Odinovej Zápovede kto nepotrestá Zlo, je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie. Znamená to, že „ježiškárením“ si nabaľujete Karmu. Dnes je v módne využívať „služby“ odstraňovania negatívnej energie. Ak negatívnu energiu iba „zhodíte“, máte načas pokoj. Potom to urobíte zas a zas. Tak ako vy robia aj iní a zdanlivo je všetko v poriadku. Problémom je, že „zahodená“ negatívna energia pri určitom stupni koncentrácie nadobudne vedomie samoexistencie – stane sa Egregorom. Temným, démonickým Egregorom. Treba si uvedomiť, že to nie je Diabol. Je to démonická entita, ktorú ste spoluvytvorili vy. Karmické dôsledky a zodpovednosť si už určite domyslíte sami…

    Teda tak. Treba sa venovať čisteniu svojho biopoľa, ale treba aj vedieť, ako sa veci naozaj majú. Dávajme si pozor na mágiu – je to Temná oblasť. Stále však majme na pamäti hlavnú vec – o svoje biopole sa treba sústavne starať. Stabilita je stav DYNAMICKÝ.