Problematika mikrovĺn nie je taká neškodná, ako by sa zdalo. Na priblíženie si podstaty je dobre sa trochu poohliadnuť do minulosti. Do minulosti preto, lebo mnohí naši ľudia si myslia, že mikrovlnné rúry sú veľmi praktické a dobré – veď nám ich hneď po prevrate r. 1989 začali dodávať priamo z rozprávkového Západu…
Dňa 26. apríla 1986 došlo k tragédii na Černobyľskej atómovej elektrárni. Deväť kilometrov od nej je dodnes umiestnené – dnes opustené – mestečko Černobyľ 2. Kedysi bolo uzavreté a dostať sa doň nemohol len tak hocikto.
Bol tam inštalovaný špeciálny systém monitorovania vzdušného priestoru celého sveta. Žiadna stíhačka ani raketa nikde na svete nemohla vzlietnuť bez toho, aby neboli spozorované. Zahorizontálna rádiová stanica mala názov DUGA. Mala nepredstaviteľný technický potenciál. Tvorili ju antény vysielajúce rádiové signály. Výška antén dosahovala 150 metrov, dĺžka celého systému bola pol kilometra.
Výstavba tohto systému stála 7 miliárd sovietskych rubľov. Pre porovnanie, stavba černobyľskej atómovej elektrárne určenej hlavne na jej zásobovanie stála polovicu. Bola odovzdaná do používania r. 1980.
Duga videla každý štart balistickej rakety aj na území USA. Systém sa však dal použiť aj ako zbraň nepredstaviteľnej ničivej sily. Okrem iného mohla pracovať aj v mikrovlnnej oblasti.
Západní vojenskí experti tvrdili, že Duga predstavuje nebezpečenstvo pre civilné letectvo v Európe. Nie náhodou preto realizovali na černobyľskej elektrárni diverznú akciu, ktorej dôsledky všetci poznáme…
Takéto systémy – dnes to poznáme z činnosti amerických systémov triedy HAARP – môžu vytvoriť oblasť zvýšenej ionizácie. Táto je schopná rušiť rádiové signály všetkých druhov na tisícky km ďaleko. Čo je dôležité, okrem potláčania komunikácie a navigačných systémov pozemných aj leteckých toto rušenie odrezáva aj komunikáciu s ponorkami.
Duga bola prostriedkom rádioelektronickej vojny, ktorý však nikdy nebol zo strany ZSSR použitý proti iným krajinám a civilnému obyvateľstvu, čo už sa nedá povedať o americkom systéme HAARP, resp. o analogických amerických systémoch vôbec.
11.3.2011 bolo v Tichom oceáne, 70 km od japonského pobrežia zaregistrované zemetrasenie o intenzite 9 balov. Cunami dosiahla rekordnú výšku 40,5 m a japonské pobrežie dosiahla o 10 minút. V ten deň zahynulo 16 000 ľudí. To len aby sme si pripomenuli, ako „dobre“ je byť spojencom Anglosasov. Toto totiž nie je jediný známy prípad.
Systémy rádioelektronického boja pracujú s TÝM ISTÝM MIKROVLNNÝM ROZSAHOM ako mikrovlnné pece používané v domácnostiach. Znamená to, že takéto piecky možno použiť ako zbraň protivzdušnej obrany. Pri vojenskej agresii NATO proti Juhoslávii na jar r. 1999 vedenie krajiny cez televízne vysielanie informovalo obyvateľstvo čo robiť v prípade leteckého náletu. Na vyhlásenie leteckého poplachu všetci obyvatelia Belehradu rýchlo vyniesli mikrovlnky na balkóny – predlžovacie šnúry už mali vopred pripravené – a naraz zapli ich. Letiace natovské rakety v takto vytvorenom poli začali zvláštne točiť nosom a následne sa samé zlikvidovali. Na sídliskách bolo veľa pecí a mikrovlnné žiarenie spôsobilo, že v raketách odišla elektronika. Nezodpovedanou otázkou ostáva, kto dal rozkaz útočiť na civilné obyvateľstvo…
Používať mikrovlnné žiarenia na ohrievanie potravín nie je americký vynález. Málo známym faktom je, že tento spôsob prípravy a ohrevu jedál bol testovaný už v predvojnovom Nemecku. Hitler systematicky chystal Wehrmacht na dobyvačné vojny, takže rýchly spôsob prípravy jedla pre vojenské jednotky bol – a u armády vo všeobecnosti je – veľmi dôležitým faktorom. Výsledky analýzy vplyvu mikrovĺn na jedlo boli taká negatívne, že napriek výhodám rýchlosti ohrevu bol tento spôsob kategoricky odvrhnutý.
Testy mikrovlnných rúr prebehli aj v ZSSR, kde sa dlho skúmal vplyv mikrovĺn na potraviny. Nakoniec v r. 1976 padlo definitívne rozhodnutie ich na území krajiny zakázať. Výsledky jednoznačne ukázali škodlivosť tohto pôsobenia na organizmus. Tento zákaz bol zrušený až v deväťdesiatych rokoch v čase Perestrojky.
Uveďme si niekoľko výsledkov z testov. Mikrovlny:
Urýchľujú štrukturálny rozpad potravín;
V mlieku a obilných kultúrach vytvárajú karcinogénne látky;
Menia prvkovú štruktúru potravín, čím vyvolávajú narušenie tráviaceho procesu;
Menia chemické zloženie potravín, čo môže mať za následok poruchy lymfatického systému a poškodenie schopnosti organizmu sa brániť zhubným nádorom;
Zvyšujú množstvo rakovinových buniek v krvi;
Spôsobujú zhubné nádory žalúdka a čriev, všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného tkaniva a aj postupné poškodzovanie tráviaceho a vylučovacieho systému u štatisticky vysokého percenta ľudí;
Znižujú schopnosť tela spracovávať vitamíny B-komplexu, vitamín C, E, organizmu nevyhnutné minerály a lipotropiká (látky, ktoré spôsobujú urýchlenie rozkladu tukov v organizme);
Mikrovlnné pole v okolí pece môže tiež vyvolať zdravotné problémy pre tých, ktorí sa v ňom nachádzajú;
Prihrievanie uvareného mäsa v mikrovlnke spôsobuje:
– Vznik d-nitrózodietanolamínu (všeobecne známy rakovinový agent); – Destabilizáciu biomolekulárnych spojení aktívneho proteínu; – Efekt hromadenia sa rádioaktivity v atmosfére; – Vytváranie rakovinových agentov v zlúčeninách bielkovinového hydrolyzátu v mlieku a obilných kultúrach;
Mikrovlnné žiarenie vyvoláva aj kolaps v katabolickom správaní sa glukozidových a galaktozidových prvkov v zmrazenom ovocí, ak sa rozmrazuje v mikrovlnnej rúre;
Vyvoláva zmeny v chovaní sa katabolických rastlinných alkaloidov v surovej, varenej alebo zmrazenej zelenine, ak bola vystavená mikrovlnnému pôsobeniu hoci iba na krátku dobu;
Voľné radikály vyvolávajúce rakovinu sa formujú v určitých molekulárnych štruktúrach mikroelementov v látkach rastlinného pôvodu, zvlášť v surovej koreňovej zelenine;
Tí, ktorí požívali potraviny spracované v mikrovlnnej rúre vykazovali oveľa vyššiu štatistickú úroveň rakoviny tráviaceho traktu ako aj všeobecnú degeneráciu periférneho podkožného bunkového systému s postupným poškodzovaním funkcií tráviaceho a vylučovacieho traktu.
Vysoký nárast deficitu stráviteľných látok v Západnom svete v podstate ideálne korešponduje so zavedením mikrovlnných pecí. Mikrovlnné pece zohrievajú potraviny pomocou procesu vytvorenia molekulárneho trenia, ale práve toto trenie rýchlo likviduje krehké molekuly vitamínov a fytonutrientov (rastlinných liečivých prostriedkov), ktoré sú prirodzeným spôsobom prítomné v jedle. Jeden z výskumov ukazuje, že mikrovlnný ohrev ničí okolo 97% potravinovej hodnoty (vitamíny a ďalšie jedlé rastlinné látky, ktoré zamedzujú ochorenia, zvyšujú imunitu a posilňujú zdravie).
Existuje množstvo výskumov v oblasti mikrovlnnej techniky a jej účinkov na ľudský organizmus. Definitívne výsledky výskumov ešte neboli publikované, ale už aj to, čo bolo povedané má príznaky negatívneho vplyvu na potraviny. Je teda možné si vytvoriť predstavu, aké následky to môže mať na ľudský organizmus. Ak sa teda môžete zaobísť bez mikrovlniek, tak to aj urobte. Stojí to zato, ak by to malo aj iba uchrániť potravinovú hodnotu vašej stravy.
Na obrázku hore vidno vľavo rastlinku polievanú vodou, ktorá predtým prešla mikrovlnnou pecou, vpravo čistou vodou. Výsledky nepotrebujú komentár.
O biopoli a jeho dôležitosti v našom živote sme písali už neraz. Zdalo by sa, že táto téma je dostatočne jasná, ale ukazuje sa, že to tak nie je. Vzhľadom na dôležitosť tejto problematiky v súvislosti s časmi, v ktorých žijeme, ukazuje sa odôvodneným k téme vrátiť. Dôvody podceňovania tejto oblasti sú rôzne. Jednou z nich je určite to, že časť našich čitateľov, ktorá sa začala zaoberať Dedičstvom Predkov nás „objavila“ pomerne nedávno, takže množstvo postupne sa tvoriacich, ale na seba nadväzujúcich informácií nie je pre nich prehľadné. Ale sú aj takí, ktorí nás síce sledujú dostatočne dlho, ale akosi predpokladajú, že „tí iní“ – na ktorých obraciame pozornosť – sú síce „zlí“, ale asi budú niekde najbližšie na južnom póle alebo v podobnej lokalite. Problém je v tom, že nevenujú pozornosť tým, ktorí s nimi sadajú za jeden stôl.
Pred „načretím“ do tejto témy sa odporúčame oboznámiť s Konmi Rita a všeobecnou informáciou o obrane biopoľa. Dnes sme už začali – aj keď postupne – s kurzami PSYCHOENERGOLYTIKY, ale musíme sa vymaniť spod vplyvu technokracie v našom živote. Pod „vymanením“ nemáme na mysli nevšímanie si, či dokonca ignorovanie toho, čo nás dennodenne obklopuje, ale aspekty pôsobenia tejto technológie. Jedným z týchto aspektov je spotrebiteľský efekt „vypínača“. Keď potrebujeme svetlo, stlačíme vypínač, tak isto ľahko ho vypneme. Na ceste Duchovného vývoja to však tak nefunguje. Ak sa chceme k niečomu dopracovať, tak musíme niečo obetovať – v zmysle námahy, úsilia, vytrvalosti a podobne. Vo védickom ponímaní rozlišujeme dva druhy informácie. Informácia prvého druhu je akýkoľvek poznatok, s ktorým sme sa oboznámili. Môžeme ju nazývať aj svedectvom o čomkoľvek. Informácia prvého druhu je vo všeobecnosti POZNANIE, ale poznanie je teória. Je síce nevyhnutné a malo by predchádzať empirickej skúsenosti, ale Duša v Javnom Svete sa vyvíja – čo je naša hlavná úloha – práve na základe empirickej skúsenosti. Preto sme boli vybavení piatimi zmyslami, aby sme skrz ne mohli „zásobovať“ Dušu skúsenosťami. Akými skúsenosťami – záleží od vstupného poznania.
Informácia druhého druhu je životná skúsenosť, t.j. POZNANIE transformované skrz našu vlastnú aktívnu činnosť. Tu nám hneď ponúkajú technokratické „pomôcky“ štýlu „ľudia sa učia na vlastných chybách“. Treba zdôrazniť, že tento „princíp“ nemá nič spoločné s našou Kultúrou. Chyby robí ten, kto nemá vopred k dispozícii Poznanie, teda kto nevenuje pozornosť tomu, čo mu zanechali Predkovia. Veď práve o tom je celá vec – aby sme nestúpali na tie isté hrable ako naši Predkovia v minulosti. Stúpanie stále na tie isté hrable nie je Kultúra, ale Civilizácia:
Ale akosi nám stále vyhovuje viac aj ďalší aspekt Civilizácie:
Takže nečudo, že opakovane stúpame na tie isté hrable. Problém je „iba“ v tom, že KARMU si stále vyrábame – tá je proste ZADARMO… že prečo? Naši Predkovia nám informácie ako žiť zanechali – to MY ich nepoužívame, radšej sa spoliehame rady cudzincov – je to pohodlnejšie.
Druhou technokratickou pascou je efekt televízie. Nadobudli sme ničím neodôvodniteľný dojem, že život okolo nás sa nás netýka, že my ho môžeme „nezúčastnene“ pozorovať ako televíznu obrazovku. Potom televízor vypneme a robíme si čo chceme.
Každý z nás má od svojho narodenia k dispozícii DVA druhy energie. Prvý druh je naša celoživotná zásoba ŽIVOTNEJ ENERGIE, ktorú sme dostali minimálne na celý Kruh Života, t.j. na 144 rokov. Druhý druh je energia, ktorú máme k dispozícii z nášho okolia. Tu však treba povedať, že by to mala byť „voľná“ energia, nie energia iných živých bytostí – či už zvierat alebo ľudí. Našou úlohou nie je parazitovať ako upíry na iných ľuďoch či zvieratách, ale „ťahať“ ju z „voľných“ zdrojov. My však často parazitujeme sami, alebo „hostíme“ iných upírov nestarajúc sa, že takto nám ubúda ŽIVOTNÁ ENERGIA. Naša ŽIVOTNÁ ENERGIA.
Na obrázku je schematicky znázornený zostup energie do človeka. Vstupuje cez „striebornú šnúru“ z Nebies. Nie náhodou preto Slnečná Runa Bohyne Mary znázorňovala Noc Svaroga. V čase „deficitu“ energií nastane situácia, že nám ju „vymedzia“ medzi prvú a tretiu stognu/čakru. Zvyšok „skonzumujú“ – samozrejme na náš účet – paraziti.
Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá možnosť samostatne zvyšovať svoju energetickú hladinu. Všetci paraziti sú negatívne bytosti. Ak by nás nejedli, tak neprežijú. Jesť však môžu len tých, ktorí nevedia, že sú ich potravou. Preto je v našich médiách tak veľa generátorov strachu a iných emócií.
Vo Svetlom Svete však vysokofrekvenčnej energie bude zostupovať toľko, že bude na ňu potrebné mať dostatočne objemnú „nádobu“ – to vyplýva z Obrazu Slnečnej Runy Boha Velesa. Tá „vysokofrekvenčná“ má vysoký „výkon“, preto tí, ktorí ju nebudú schopní „viesť“ budú odchádzať ako prepálené poistky. Preto je naozaj načase sa zaoberať vlastnou energeticko-informačnou bezpečnosťou, t.j. obranou vlastného biopoľa a zvyšovaním našej „prieraznej pevnosti“.
Ak svoju energiu „rozdávame“, tak naša „prierazná pevnosť“ sa drasticky znižuje. A keď bude nakoniec vystavená vysokému „prúdu“ – spáli sa presne ako slabá poistka v okruhu vysokého prúdu…
Kurzy Psychoenergolytiky sú zamerané hlavne na zvýšenie schopnosti prežiť nadchádzajúce udalosti, ale ani toto nie je „všeliek“. Môžete sa zúčastniť kurzu, ale ak okrem toho by ste mali vedieť, čo všetko likviduje biopole. Pretože cvičením ho budete prácne látať a inými činnosťami búrlivo likvidovať. Pozrime sa teda na niekoľko – všetko nie je možné uviesť ani pri najlepšej vôli – oblastí, ktorými „radodávame“ svoju životnú energiu parazitom.
Hoci problém strácania životnej energie je všeobecný, niektoré prípady sú aktívnejšie „využívané“ mužmi, iné zase ženami. Teda prejdime konkrétne k téme.
U mužov existuje problém s alkoholom hlbšie ako u žien. Teraz nemáme na mysli beznádejných alkoholikov, ale „bežných“ mužov, ktorí chodia do práce a sem tam si v spoločnosti iných mužov – najčastejšie kolegov alebo kamarátov – vypijú.
Voda je najľahšie programovateľné médium – preto aj praktika „nahovárania“ vody je jedna z najstarších a aj najviac používaných – pre svoju jednoduchosť. Aby sme to zjednodušili, všetko čo sa nad vodou povie a je uložené v biopoliach besedujúcich prechádza do vody veľmi ľahko. Alkohol v kolujúcej fľaške tiež obsahuje vodu, ktorá postupne naberá informácie z pijúceho kolektívu. Silnejšie emotívne podfarbené informácie sa ukladajú rýchlejšie.
Po vypití fľašky či fľašiek sa partia rozíde domov. A čo doma?
Všetky domov prinesené informácie sa šíria v tom, čo by malo byť najviac chránené – v rodinnom egregore… potrebujú také nízke energie deti? Ako sa to odrazí na ich vývoji?
Ak sa „hry“ vstúpi nie iba alkohol, ale napríklad drogy – situácia sa oveľa zhorší – pre vyrastajúce pokolenie.
Môžeme spomenúť napríklad aj dnes populárne popísané tričká – všetky symboly sú rezonátory torzných polí, ktoré vťahujú každého, v koho biopoli sa nachádzajú do egregoru ku ktorému patria. Nie je jedno, aké symboly máme na svojom odeve a už vôbec nie je jedno, aké symboly nosia naše deti. Sú umiestnené na citovom, Duševnom centre tela človeka – na prsiach – takže všetko zasahuje Dušu…
Už sme neraz hovorili aj o tom, že všetko čo hovoríme priamo modifikuje našu DNK. „Špinavá“ reč je zhubným vírusom pre našu Dušu.
Z pohľadu mužov si môžeme pripomenúť niekoľko ďalších „pomôcok“ pri likvidácii svojich biopolí. Naši Predkovia dobre vedeli, prečo nosili také oblečenia ako nosili. Krátke nohavice nosili iba deti dovtedy, kým z nich nevyrástli. Žiaden slovanský kroj neobsahuje krátke nohavice. Ak muži nosia krátke nohavice znamená to, že ich psychika ostala na úrovni dieťaťa, hoci telesne vyrástli a dospeli…
To isté platí pre tepláky – dospelý muž ich nenosí do spoločnosti. Ale vyrastené deti áno. Že to je v móde? A práve to, čo voláme „móda“ najlepšie ukazuje ako je národ porobený. Niekto v zahraničí čosi prikáže a bioroboty to hneď preberajú – na svoje náklady a škodu.
Pripomeňme si, že podľa Múdrosti našich Predkov ten muž, ktorý nenosil opasok sa ľahko môže dostať pod kontrolu Temných Síl – kde ho majú teplakári?
Do tejto kategórie patrí aj obuv. Ak je bez pevnej päty je to opäť indikátor detskej štruktúry mysle – a vôbec, ako bude muž v šľapkách bojovať na kameňoch či skle, ak treba ochrániť vlastnú rodinu?
Dnes sa mnohí „hlásia“ do tábora Slovanov – a na spätných zrkadlách v autách im visia ružence. Kríž s gymnastom je symbolom egregoru, ktorý vyžaduje rabské podriadenie sa a prijatie faktu, že láska a spravodlivosť bude potrestaná – presne ako ten, ktorý je pribitý na kríži. S týmto každý člen kresťanského egregoru vyjadruje svoj súhlas. Dobrovoľný.
Keď si takýto človek sadne do auta, jeho biopole sa pretne so symbolom cudzieho egregoru. Egregor – kresťanstvo má anjelov – ho začne vťahovať tam, kde sa prítomnosťou symbolu sám hlási. A tak sa mu začnú v živote objavovať udalosti, ktoré ho budú – čoraz silnejšie a silnejšie – vťahovať do egregoru, ktorého symbol má vo svojom okolí. Prečo sedieť na dvoch stoličkách? A možno vôbec slúžiť dvom pánom tak, aby boli obaja spokojní?
A v súvislosti s hovorením je dôležité sa vystríhať takým, ktorí jedno hovoria a druhé robia. Sú to ľudia bez Svedomia. „Operátori“ kontaktujúci sa s jemnohmotným Svetom – nazvime ho hoci Astrálom – ľahko vysvetlia, ako to je s tým, čo považujeme za „myslenie“. My v skutočnosti nevytvárame nové myšlienky. Celý proces možno prirovnať k nákupnému centru. Chodíme okolo obchodov a obzeráme si reklamy nad vchodom. Ak nás niektorý upúta, tak vstúpime dnu – a tam je už nachystané kompletne všetko. Vyberiem si teda základnú myšlienku – a vo vybranom obchode si už len vyberáme z celej ohromnej ponuky dávno hotových myšlienok. To, do akého „obchodu“ vojdeme ukazuje na našu „frekvenciu“. Nízke frekvencie vchádzajú do nízkofrekvenčných obchodov, vysoké do vysokých – vrana k vrane sadá. Úplne bežná rezonancia. Ak teda stretnete „oduševnelého“ Slovana, ktorý inak jedno sľúbi a druhé robí, tak tento človek ťahá z „ponuky svojho obchodu“. Kto sa riadi Svedomím a Cťou, ten aj také frekvencie priťahuje. Dobrý strom neprináša zlé ovocie a zlý strom zase dobré…
Biopole narúšajú aj také „nevinné“ veci ako cigarety či káva… Treba si uvedomiť iba jedno. Muž to môže „chlapsky“ prekonať, ale do rodinného egregoru „náklad“ prinesie. A pomôže to deťom?
Niekoľko slov aj k ženám. Perúnova Zápoveď jasne hovorí, že ženy nemajú nosiť mužské oblečenie. To nie je vec módy – tou riadia stáda Temní.
Prečo nie je jedno, čo nosí oblečené žena v našej spoločnosti?
Prizrime sa jednému aspektu. Už sme neraz písali, že púha zámena sukne za nohavice u ženy vytvára diery v jej biopoli.
Predstavme si ženu v dnes populárnych priliehavých nohaviciach – to aby bolo dobre vidno všetky jej vnady. Ak ide po ulici, tak principiálne stretá dva druhy mužov. Jeden – menej „rozšírený“ – si ju všimne, ale hneď obráti myšlienky na svoju partnerku a už sa ňou viac nezapodieva. Druhý, rozšírenejší druh mužov si však hneď začne predstavovať, ako by na nej „jazdil“. Pretože ona je predmetom jeho pozornosti, tak všetky jeho predstavy skoncentrované do „larvy“ odchádzajú k objektu pozornosti, t.j. k nej. Ak by mala silné biopole, tak sa larva odrazí a nič sa nedeje. Ale takto cez diery sa larva dostane do vnútra biopoľa a prisaje sa na jej energetické telo. Tu sa všetky myšlienky autora larvy začínajú – presne podľa jeho predstáv – realizovať. Síce na energetickej úrovni, ale reálne.
Pretože takýchto lariev na vyzývavú ženu prichádza veľa – od každého okoloidúceho muža takejto úrovne – tak „techniky“ uložené v larvách pomaly a nebadane presakujú do podvedomia ženy. A tejto časom môže napríklad prestať vyhovovať jej partner – veď on „neovláda“ všetky techniky, ktoré ona „prežíva“ s inými. Následky môžu byť rôzne – od depresií po rozpad vzťahu… a ak sú tam deti?
Do nohavíc sa dnes navliekajú aj babky. Tieto síce už nebývajú predmetom chlipných lariev, ale takýchto a aj iných lariev je okolo nás neúrekom. Diery v biopoli umožnia larvám sa dostať aj do nich – a oni toto všetko donesú do rodinného egregoru a „venujú“ vnúčatkám. Nuž a dietky niečo dostanú od otecka, ďalšie od mamičky, zvyšok od babky a potom sa čudujeme, odkiaľ sa to v deťoch všetko berie…
Svoje pridávajú aj ďalšie elementy likvidátorov životnej energie. Vlasy – podľa našej tradície – sú antény, cez ktoré do nás vstupuje energia. Preto by sa nemali strihať – mení sa dĺžka antény, t.j. aktívna prijímacia plocha. Ak sa zafarbia, tak sa mení aj frekvencia energie, ktorá do nich vstupuje – je to obyčajný pásmový filter. V každom veku máme takú farbu vlasov, ktorá zodpovedá frekvencii energie, ktorú potrebujeme. Ak zmeníme farbu, meníme energiu – a skracujeme si život.
Vlasy by nemali byť v prítomnosti cudzích ľudí rozpustené, ale spletené do vrkoča alebo aspoň previazané a u žien najlepšie ešte pod šatkou. Inak tieto antény prijímajú tie energie, ktoré sú v prostredí okolo nej.
Rovnako nevhodné je nosiť odev po cudzom človeku. Prvý nositeľ odevu ho NAVŽDY naprogramoval. Ďalší nositeľ bude postupne programovaný biopoľom prvého nositeľa – a je nám jedno, kto formuje naše deti?
Čierna farba je farbou Temných – oni majú na znak prináležnosti k Temnote aj také pracovné odevy. Čierna farba priťahuje upírov – aj energetických. Biela farba ich naopak silne odpudzuje. Nie náhodou práve biela farba je základnou farbou všetkých slovanských krojov. Dobrovoľné obliekanie si čiernych odevov – veď predsa dnes je taká móda – je dobrovoľné rozdávanie svojej životnej energie.
Podľa prastarého slovanského energetického učenia by sme mali žiť v dennom živote podľa princípu „lenivosti“. Tým sa však nemyslí lenivosť v dnešnom ponímaní, ale stav, kedy naše telo „vyťažujeme“ na pohodových 30%. Vtedy žijeme uvoľnene – v stave TU a TERAZ – a všetky ostatné energetické potreby pokrývame z energií okolo seba. To sa dá vtedy, keď dostaneme „pod kontrolu“ svoj Vedogon a nebudeme sa zmietať pod diktátom emócií.
Ak poznáme tento princíp, tak už je len krok k uvedomeniu si, aké skutočné ciele má dnešný vrcholový šport. Všetci určite poznáte prípad, keď ste vykonávali nejakú namáhavú činnosť – napríklad horskú túru – a nevládali ste. Napriek tomu ste sa premáhali a zrazu prišiel okamih, ktorý nazývame „chytenie druhého dychu“. Zdanlivo nevinná vec, ale tu nastal skutočný problém. Prepnutím do režimu druhého dychu sme nútene prepli náš organizmus na konzumáciu zásoby Životnej energie. Takýmto postupom si skracujeme život. Aká je skutočná „výhoda“ toho, keď dnes dávajú rodičia deti na rôzne vrcholové športy? Odpoveď už nájdete sami.
Ak sme pri deťoch, tak tiež jednu poznámku. Stratégia „rozdeľ a panuj“ je úspešne implementovaná už do rodín, čo začalo povinným rodením v pôrodniciach v minulosti. Dieťa, ktoré sa vyvíja v lone matky už jasne rozoznáva, kto je v jeho okolí. Vie kto je otec, súrodenci, starí rodičia a teší sa na stretnutie s nimi. A tu zrazu vyjde na svet v cudzom prostredí, vezme ho akýsi cudzí doktor či doktorka, sestrička ho odnesie kdesi mimo matky a tak prvý kontakt s okolitým svetom je namiesto radostne očakávaných stretnutí šok za šokom. U dieťaťa sa automaticky začne budovať ulita – je nútené sa aspoň ako tak obrániť pred okolitým, cudzím svetom… prečo ho tak rodičia zradili? A potom sa nedivne, že pod vplyvom prvého, negatívneho zážitku si začne podvedome budovať aj akúsi nevraživosť voči rodičom. Tu ešte veľa závisí od toho, ako sa rodičia k nemu chovajú. Dnešní moderní ockovia – nevyzreté deti v teplákoch, krátkych nohaviciach, šľapkách, čiernych popísaných tričkách s mobilom a diaľkovým ovládačom v ruke, pijúci alkohol a energetické nápoje – ak to nie je niečo horšie – im veľa dobrého neukážu. No a mamičky ich – v priliehavých elasťákoch – vo vajíčkach od útleho detstva vodia do nákupných stredísk a kaviarní… nečudo že vyrastie egoista.
V našej Kultúre dieťa neukazovali nikomu – okrem najbližšej rodiny a žrecov – minimálne prvý rok života.
Ďalší „podporný“ prvok je televízne vysielanie. Aby bol pokoj, zapneme dieťaťu televízor a venujeme sa svojim „záľubám“. Všimli ste si, aké rozprávky dnes deti sledujú? Ak nie, tak sa pozrite na tie, čo dnes „fičia“, čo vlastne ukazujú. Napríklad populárny Tom a Jerry – koľko je tam príkladov cnosti a koľko vzájomných bojov, bitia po hlavách a podobných „výchovných“ detailov? V jednom kuse sa navzájom tlčú po hlavách aj v poľskom seriály Lolek a Bolek. Všímajú si to rodičia?
Civilizačná mašinéria odstraňuje všetko, čo i len zaváňa slovanstvom z dosahu detí. Len s nevôľou začali prekladať ruský seriál Maša a Medveď. Ale tu si dobre všimnite obsah každej rozprávky – ANI JEDINÝ NEGATÍVNY PRÍKLAD PRE MALÉ DETI. Ale to nie je jediný kladný príklad ruskej kinematografie pre deti. Odporúčame vám púšťať deťom napríklad aj kreslené filmy zo série Ivan Cárovič a Sivý Vlk. Táto rozprávka je vhodná aj pre dospelých. Už od detstva ukazuje – v prístupnej forme – deťom, že okolo nás existujú aj Temné bytosti, ktoré sa môžu napríklad aj zmocniť nejakého tela a konať zákerne. Dobro však vždy vyhráva. V treťom diely je ešte aj iný moment – hoci podaný rozprávkovou formou. Dej vrcholí bojom ruského cára proti presile šíkov Temných. Zatiaľ čo on s malou, ale vlastnou pomocou odoláva Silám Temnoty, hostia z USA, Nemecka, Talianska, Japonska a iní demokrati sú skrytí v bezpečí pod stolom… nepripomína to niečo?
https://www.youtube.com/watch?v=WRzEzLlD8Nk
Prejdime však späť do sveta dospelých. Aj medzi dospelými je veľa ľudí, ktorí dodnes podliehajú rozprávkovým ilúziám – tu máme na mysli naivné ponímanie okolitého sveta. Neraz by aj chceli budovať slovanské komunity a bojovať proti „tým zlým“, ale nevenujú pozornosť tomu, kto sedí s nimi za stolom. Vedia síce o tom, že existujú akýsi „Siví“, ale ich služobníkov očakávajú kdesi na Južnom póle a v podobných lokalitách. Nuž, pristaňme na zemi a spomeňme si, aké máme vlastné zážitky po stretnutiach s rôznymi ľuďmi.
Naši Predkovia sa v prvom rade rozhodovali na princípe ZDRAVOMYSLIA. To predpokladá TRI oporné body – vlastnú skúsenosť, názor Predkov a názor odborníka v danej oblasti. Ak vás teda niekto na niečo úporne presviedča, tak SÁM MUSÍ SPĹŇAŤ kritériá ZDRAVOMYSLIA ako nutnú, ale nepostačujúcu podmienku. Nedajte sa oklamať naštudovanými témami z našej stránky – tú čítajú aj temní šamani. Ako inak by sa dozvedeli o skutočných zvykoch Slovanov? Žiarlivé a podobné verzie sú „domácej produkcie“ – alebo zostavené podľa cudzích importov.
Nepodliehajte ilúzii, že ak niekto nosí slovanský odev, dlhé vlasy a bradu že to je samo osebe dôkazom spoľahlivosti. Presvedčili ste sa najskôr, či to na čo vás taký človek presviedča už sám realizoval? Viacerí ste nás informovali, že na niektorých spoločných akciách ste po takejto úpornej „presviečačke“ dostali silnú bolesť hlavy. To je neklamným znakom pôsobenia čiernej mágie. Svetlé Sily takéto niečo nespôsobujú.
Človek navádzajúci na cieľovú skupinu magické pôsobenie formou zodpovedajúcich praktík sa najskôr snaží votrieť čo najbližšie k cieľovému objektu svojho záujmu. Na pôsobenie na energetickej úrovni je lepšia fyzická blízkosť – aspoň u priemerných mágov – lebo ak chcú dosiahnuť želaný výsledok, tak všetko závisí od obrazotvornosti a koncentrácie. Nuž teda, takýto človek napríklad v určitom okamihu za spoločným stolom – najčastejšie keď prinesú jedlo alebo aspoň nápoje – upadne do „modlitebnej polohy“. Takto nenápadne, pred očami všetkých naivných posiela na svoje okolie potrebné Obrazy. Ak to nezaberá, tak sa hneď vzdiali – potrebuje to stihnúť kým je jedlo na stole – napríklad na záchod, kde sa môže koncentrovať lepšie a nikto ho nevidí.
Následky môžu byť rôzne – ciele sú známe iba jemu. Od bolestí hlavy cez iné zdravotné „zážitky“. Poškodenie zraku, sluchu, celková nevoľnosť, autonehody – nikto nezistí prečo k nej došlo, ak náhodou objekt zahynie – a podobne. Pri profesionálne vyškolenom mágovi to môže dôjsť do infarktu, mŕtvice, smrti pri autonehode – ale všetko je čisté, nedá sa dokázať žiadny zločin. Neprítomnosť bolesti hlavy tiež nemusí byť indikátorom, lebo tí zručnejší vedia vypnúť receptory bolesti a kradnú nám energiu bezbolestne. Treba si vedieť dobre vyložiť celkovú životnú situáciu, ktorá sa začne po takomto pôsobení tvoriť. Hlavne vtedy, ak sa podstatne líši od inak bežného štandardu.
Kto to nezažil, tomu je zbytočné viac hovoriť, kto áno, ten vie o čom je reč. Potreba gramotnosti v oblasti energeticko-informačnej bezpečnosti je už viac ako aktuálnou témou dňa. Treba sa vedieť brániť a v prípade energetického útoku aj vrátiť to, čo na nás bolo poslané späť k pôvodcovi. Iba ochránenie samých seba znamená, že raz vyslané zlo si nájde iného adresáta ako my – a pôvodca si lebedí.
Sú aj takí, ktorí sa doprosujú milosrdenstva od Stvoriteľa – ale rozumejú vôbec o čo prosia? Stvoriteľ stvoril kompletne celý Vesmír – všetko a všetkých okolo nás. Prečo by mal niekomu udeľovať milosrdenstvo a inému nie, ak všetko pochádza od Neho? O čo je jeden jeho výtvor dôležitejší ako druhý? Veľmi naivná logika – ale aj veľmi rozšírená.
Stvoriteľ môže prejavovať IBA SPRAVODLIVOSŤ – lebo tak to je spravodlivé. Milosrdenstvo môže prejavovať človek človeku alebo zvieraťu či Prírode – ale koná tak veľmi zriedkavo.
Priblížme si ešte jednu praktickú stránku, ktorá už začína byť – bohužiaľ – aktuálna aj na Slovensku. Opíšeme si jeden príklad „skupiňáku“ – skupinového športového sexu – aký sa používa v praxi mágie. To aby bolo jasné, aké nástroje sú dnes v hre. Tieto praktiky prichádzajú aj k nám, ale ani doteraz neboli až tak ďaleko. Málokto vie, že hlavné európske centrá Temných Síl – môžeme ich zaradiť aj Slobodomurárov – sú Praha, Turín a Londýn. Poradie medzi nimi – ak aj nejaké je – nie je dôležité.
K najprepracovanejším systémom planetárnej mágie patrí lunárna mágia. Do každého planetárneho „pracovného modelu“ mágov je zapojená jedna alebo viac „lunárnych inteligencií. Tieto navné bytosti majú každá svoju invokáciu, prepúšťanie, špecifické vlastnosti – kvôli ktorým ich mágovia vyvolávajú – a v neposlednej rade aj svoje vlastné signatúry, t.j. symboly, na ktoré sa v magickom obrade koncentruje. My už vieme, že symbol je vstupnou bránou do egregoru. Teda lunárne navné bytosti – nie všade ich volajú lunárni démoni – majú aj svoje mantry. Do magickej praxe patria aj kolekcie anjelov lunárnych staníc – veď anjeli sú bytosti Temného Astrálu. Niekde tieto entity volajú aj géniovia a protigéniovia, ale sú aj iné navné bytosti.
V pracovných modeloch magickej praxe sa používa najčastejší jazyk, ktorým je napísaná Kabbala alebo aj latinčina. Príručky mágie spravidla odporúčajú aramejské verzie vyvolávania navných inteligencií – entít – poľa ich skúseností sú účinnejšie ako mladšie kresťanské odvodeniny. Pre neznalého adepta je to už prvé varovanie – takéto vyvolávania a potom aj prepúšťania sú poskytované vo fonetickom zápise jazyka, ktorému sám invokujúci nerozumie. Z védického pohľadu vieme, že ak nepoznáme podstatu systému s ktorým sme v kontakte, tak sme buď jeho obeť alebo potrava. Naše babky v minulosti pri vyslovovaní magických formúl a vyvolávaní pomocných entít používali zariekania, pravslávenia alebo podobné nástroje IBA TAKÉ, V KTORÝCH ROZUMELI VÝZNAMU KAŽDÉHO SLOVA.
Jednou z metodík mágie je polyfokálna sexuálna mágia. Ako príklad opíšeme rituál filozofovho prsteňa, ktorého cieľom je vytvorenie prstenca zo substancie ľudskej psychosexuálnej energie. Ďalšie magické využitie energie tohto prstenca je naivným účastníkom spravidla neznáme.
Miestnosť sa najskôr vyčistí a pripraví sa zodpovedajúce osvetlenie. Každý člen magickej skupiny pred rituálom prejde očistným kúpeľom, ktorého hlavný cieľ je príprava na obrad. Potom si všetci oblečú magické rúcha, vyjasní sa cieľ operácie a vyslovia súhlas s jej realizáciou. Riadiaca osoba prevedie úvodný žehnací rituál – inak sa nezapája do skupinového sexu ako účastník.
Účastníci obradu sa najskôr navzájom objímu, pričom intonujú ÓM alebo ACH – takto vytvoria magickú reťaz. Potom začnú so vzájomnou predohrou, čo trvá cca 15 minút. Predohra sa postupne zintenzívňuje. Potom všetci vyzlečú svoje magické rúcha a zaľahnú na pripravené lôžka, kde začne skupinový sexuálny akt. Počas neho striedajú pozície a techniky aj partnerov a partnerky. Realizujú svoje fantázie a nechávajú sa prestupovať sexuálnou energiou.
Keď je už celý priestor dostatočne nasiaknutý sexuálnym fluidom, tak riadiaca osoba navedie pozornosť na cieľ obradu. Táto osoba by mala rozpoznať ten správny okamih, kedy by mala účastníkov vyzvať, aby si ľahli na podlahu a svojimi telami vytvorili kruh. Musia sa striedať muži a ženy. Každá zo žien vykonáva orálny sex, pričom každý muž poskytuje túto službu inej žene. Týmto sa dosiahne silná cirkulácia energie, ktorá celým kruhom pulzuje ako vlna. Riadiaca osoba je uprostred kruhu a pozorne sleduje množstvo energie a jej prúdenie. Keď sa dosiahne dostatočne silné energetické „vlnobitie“, riadiaca osoba vyzve gongom všetkých účastníkov, aby vyslali svoju energiu do zvoleného cieľa. Je to mentálny akt za súčasnej koncentrácie na príslušný symbol. Moment vysielania energie nemusí byť zároveň momentom orgazmu.
Kým účastníci relaxujú, riadiaca osoba vykoná záverečný žehnajúci rituál, pričom musí prepustiť všetky navné bytosti, ktoré boli počas obradu privolané. Potom vyhlási obrad za skončený. Netreba ani hovoriť, že riadiaca osoba je človek, ktorý vidí energie, nejde teda o žiadneho amatéra. Pred riadením takýchto akcií prešiel podrobnou prípravou.
Pri bežnom „športovom sexe“ stráca muž s každou novou partnerkou rok životnej energie, ale takýto obrad odoberie zo zásoby životnej energie oveľa viac. Mladí, naivní účastníci si myslia, že majú šťastie sa zúčastniť takejto akcie – ale našim čitateľom by malo byť jasné o čo v skutočnosti ide.
Zo skúseností už vieme, že počas takýchto a podobných obradov sa „vytvárajú“ aj takí ľudia, ktorí majú aktivovaný špeciálny kanál do podvedomia. Znamená to, že navonok prejdú energetickú previerku – lebo ani sami nie sú si vedomí tohto kanála. V potrebnom okamihu sú cez tento kanál aktivovaní a vykonajú nejakú akciu, ktorú by za normálnych okolností nikdy neboli schopní urobiť. No a potom sú zase „normálni“.
V skutočnosti pri akomkoľvek „športovom sexe“ nikdy nie je isté, kto je ten druhý partner. Ak je „šťastie“, že to je aspoň človek, tak to ešte môže byť niekto ovládajúci praktiky sexuálnej mágie. Počas aktu môže vyvolať určitú navnú bytosť a napojiť naň partnera či partnerku. Neskôr takáto obeť utrpí nejakú ujmu – lebo cez pohlavným stykom otvorený kanál jej bude trvalo odchádzať životná energia. A keď nie je energia, tak prichádzajú choroby všakovakého druhu – organizmus nemá dosť vlastnej energie na obranu, pretože „dotuje“ cudziu entitu…
Poslednú poznámku si uvedieme na záver. Ak sa niekto venuje rôznym formám mágie – nikto nepovie, že vyučuje „zlú“ mágiu – tak má dosť vlastných skúseností s kontaktmi s rozličnými navnými bytosťami. Ako sme už písali v inom článku, aj priestor Javi je rozdelený medzi Svetlé a Temné Sily. V štruktúre biopoľa to platí tak, že priestor pred nami je Svetlou doménou, priestor za nami je Temnou doménou. V praxi to vyzerá asi takto:
Ak k vám príde akákoľvek entita spoza chrbta, tak určite nepochádza zo Svetlého Sveta. Uvedomme si, že žijeme v 4 rozmernom Svete Javi, kde máme k dispozícii 5 zmyslov. Ak sme v kontakte čo i len s anjelom – bytosťou 16 rozmerného Temného Astrálu – tak táto entita má 17 zmyslov. Okrem našich piatich má ešte 12 ďalších, o ktorých existencii nemáme ani potuchy. Znamená to, že nás veľmi ľahko oklame a my – spoliehajúc sa iba na vlastnú zmyslovú skúsenosť – nie sme schopní na niečo také prísť. Svetlé entity neprichádzajú spoza chrbta.
Dnes sa to u nás začína priam hemžiť rôznymi učiteľmi Tantry, kňažkami Avalonu, školami mágie a podobnými importmi. Akosi nám všetci chcú naraz „pomáhať“ v Slovanstve, akurát že nevedia, čo to Slovanstvo je. Ale im to ani nevadí, lebo naivné auditórium učia ich verzii Slovanstva – napojenom na Čiernu mágiu. Ich prítomnosť je však indikátorom dôležitého momentu – na naše uspanie už nestačí pôsobenie z Londýna či Vatikánu, už museli prísť na miesto. Bod zlomu sa teda určite približuje. Nedajme sa uspať tesne pred dosiahnutím vrcholu. Tesne pred ním je totiž pád najviac nebezpečný – je totiž z veľkej výšky.
Prinášame vám článok, ktorého obsah je viac ako aktuálny. Hoci autorka nevychádza z védických postojov, jej postrehy sú mimoriadne dôležité. Je to dobré znamenie, znamenie toho, že kto chce, ten dnes naozaj začína vidieť. Problém je iba v tom, že väčšina jednoducho vidieť nechce…
Džínsy s tričkom a bundou… Odev je skrytá ideologická zbraň. Nesie v sebe obrovskú ideologickú bombu a náklad. Televízor nemusíme zapnúť, ale oblečenie si oblečieme. Nemusíme počúvať rádio, nemusíme čítať časopisy, nemusíme prezerať internet, ale oblečenie si tak či onak oblečieme. A to, aké oblečenie si dáme na seba, presne to bude určovať, akej kultúry sme nositeľmi. Najskôr sa oblečieme a potom sme už ako výkladná skriňa, celý deň chodíme, všetkým ukazujeme seba. A tu dáme na seba americký nápis – anglické nápisy sú dnes pravidlo – americkú alebo britskú zástavu, americké plavky atď. A 99% tričiek s krátkym rukávom, ktoré nájdeme na uliciach v Rusku a vo Francúzsku v Paríži, proste kdekoľvek, to sú americké alebo anglické nápisy. Dokonca ani vo Francúzsku nie sú francúzske a podobne. Je to proste reklama, v danom prípade anglosaského sveta, absolútne konkrétna, to nie je skrytá reklama, jednoducho ľudia nerozmýšľajú.
Takže oblečenie je absolútne ideologický prvok a to prvok expanzívneho podrobovania si nových krajín. Pretože keď Amerika obsadzuje novú krajinu, tak tam najskôr vlieva Hollywood (pozri video „AKO ŽIDIA VYTVORILI HOLLYWOOD“ – video je z youtube odstránené, pozn. prekl.), potom sa tam zmocňuje médií a obsadzuje trh oblečenia. A začína diktovať: ľudia sa vyzliekajú zo svojho oblečenia a obliekajú si džínsy a tričká.
A bundy a saká.
Do sák sa obliekajú. Také dlhé saká, topánky a kárované nohavice. Mnohí starí Arabi v Paríži sa tak obliekajú, čo je veľmi nepraktické, ale oni sa snažia byť Európanmi, hoci im to vôbec nejde. Im by lepšie pristal ich odev s pokrývkou hlavy, tak im bude dobre. Ale vidno aj Arabov, ktorí sa obliekajú do plne európskeho obleku a na hlavu di dávajú svoju pokrývku. Alebo dievčatá oblečené do džínsov a v obtiahnutom tričku a navrchu ich dlhé, arabské šaty, čím je ako keby všetko dodržané.
Teda oblečenie hrá ohromnú úlohu a čím sa tým viac zaoberala, stala som sa na to odborníčkou, chodím po uliciach a pozerám, do čoho sa ľudia obliekajú. Je to nástroj podrobenia si nových teritórií, má ohromný vplyv na ľudí, pretože je dôležité, do čoho sa obliekajú od detstva, do čoho obliekame deti. Napríklad, teraz je na Západe úplne zjavná tendencia – pokiaľ som žila 10 rokov vo Francúzsku – a to je tendencia zníženia farebného spektra.
Je to veľmi dobre vidno o niečo skôr na príklade automobilov, ktoré v osemdesiatych rokoch boli rôznofarebné, ale teraz sa zmenili na čierne a strieborné. Ak vyjdete na ulicu, tak väčšina automobilov v Paríži bude na 90% buď strieborné, alebo sivé – žiadna červená, žiadna žltá, zelená, svetlomodrá, hoci v Moskve je viacfarebnosť, vo Francúzsku to je konkrétne viditeľné.
Ďalej, existuje svet nápisov: človek chodí ako reklama s informáciou. Predáva sa ohromné množstvo tričiek – neraz ich kdekade rozdávajú zadarmo – na ktorých sú americké univerzity, proste ohromná téma. Nejaká univerzita – Illinois – všakovaké USA, univerzity v rôznych štátoch USA, New York a podobne.
Gigantické množstvo vyrobených tričiek má takéto nápisy, okrem toho Disney, čo propagujú všetky tieto nápisy. A to už je zachvátenie detského trhu, detskej psychiky.
Nájdete to všade, ale okrem toho predávajú aj veci ako odevy, doplnky a tašky, plážové šatky, čokoľvek. Ale to hlavné je, že to tým alebo oným spôsobom programuje ľudí, že celý svet je čo do podstaty anglosaský – ovláda, dominuje, čo je už úplne otvorená expanzia.
Táto expanzia je viditeľná vo všetkých krajinách BRICS. Najodolnejšou je určite podľa môjho názoru zatiaľ Čína. Expanzia beží v Brazílii, expanzia beží v Indii, t.j. ľudia sa menia. Zovňajšok je odzrkadlenie vnútornej podstaty. Ak sa prezlečiete znamená to, že inak rozmýšľate, že sa budete inak chovať. Ak sa žena zrazu prezlečie z dlhých šiat do šortiek alebo nejakých obtiahnutých nohavíc znamená to, že bude behať, skákať, robiť niečo podobné, zmení sa nejako jej mód činnosti, chovanie sa, budú na ňu inak pozerať ľudia druhého pohlavia, starí ľudia atď. – inak prezentuje samú seba. Prečo existuje oblečenie? Ak sa prezlečiete, tak sa môžete inak chovať, inak sa cítiť.
Západné oblečenie, do ktorého sa teraz oblieka väčšina ľudí povedzme vo svete, má svoje špecifické charakteristiky. Je to západné oblečenie, spravidla vyrobené v Číne podľa západných šablón. Je spravidla obtiahnuté, obsahuje elastan. Toto oblečenie obťahuje všetko, čo obťahovať netreba, zvyčajne je veľmi nepohodlné, bráni pohybu.
Chudák deti, ktoré v takýchto džínsoch plazia po detských ihriskách – všetko im vypadáva, všetko ich tlačí, všetko je nepohodlné. Aj dospelým je podobne, keď si sadajú, všetko sa im posúva, všetko je rovnako nepohodlné. Plus tento povinný kult – žena na vysokých podpätkoch, muži v kravatách a oblekoch. V tých oblekoch sa nedá normálne dýchať, a ja som presvedčená, že mužom je v tých oblekoch veľmi nepohodlne.
Ale sú prinútení.
Poznám veľa mužov, ktorí hovoria: „Ja si nikdy nemôžem dať kravatu, dusí ma to, je to nepohodlné, ale v určitých situáciách som nútený to robiť“. Je to akási uniforma, ktorá je vymyslená. Počula som aj verziu, že kravaty v skutočnosti symbolizujú rabstvo – je to ten povraz, ktorý bol kedysi na krku raba, a teraz iba prešla do podoby kravaty. Myslím, že na tom niečo je.
Všetko toto oblečenie neexistuje nato, aby človeku bolo lepšie, ale nato, aby človeka presne naopak zoskrutkovať, znehybniť, vovliecť do špecifického rámca. Okrem to má ešte druhú charakteristickú vlastnosť, ktorá je čo do podstaty anomálna: zdôrazňuje všetko to, čo netreba zdôrazňovať a obťahuje všetko to, čo netreba obťahovať. Prepína pozornosť na všakovaké sexuálne veci namiesto toho, aby bolo možné vidieť človeka takého, akým on je.
A tak Európanov a Západ – a teraz už aj Rusko – prinútili k tomu, že konfekčný druh odevu je norma. Hotové, konfekčné oblečenie sa šije na manekýnky, ktoré nemajú k normálnym ľuďom žiadny vzťah. Prečo sa celý čas mučíme, prečo meriame – to je dlhšie, to je kratšie. Opakovaným meraním sa snažíme v čomsi sami zorientovať. To vôbec nie je prirodzený proces, strácame na tom množstvo času, množstvo síl a energie, lebo nám nabili do hlavy, že to je norma. Ale to vôbec nie je žiadna norma. Za normu môžeme považovať výber tkaniny a modelu, ale ušiť si na mieru. Tak robia hviezdy, tak robia všetci bohatí ľudia. Všetci ostatní, sami podmienečne označení za rabov – ako zahnojení gadžovia, choďte do obchodu s konfekciou a tam sa mučte, vyberajte si, skladajte si všetky tie veci jednu k druhej ako vám sadnú. A to je nekonečná snaha preberať sa v odpadkoch, ľudia si kupujú množstvo zbytočných vecí, ale tak či onak budú nakoniec vyzerať chaoticky.
Množstvo vecí v každej skrini až sa skrine rozchádzajú, následkom čoho treba kúpiť väčší byt, lebo do starého sa už nezmestia všetky tie skrine s oblečením. A toto všetko sú opäť tie isté elementy spotreby.
Afričania by mali také množstvo oblečenia na všetky možné situácie a u Indov by to bolo na niekoľko vekov. Ale principiálne hovorím, že nie je prirodzené mať také množstvo oblečenia. Ale spotrebiteľská spoločnosť vytvorila podmienky na to, aby ľudia kupovali všetko, a ešte viac, a ešte viac. Aj tak nebude stačiť a budete kupovať znovu. To je trvalé neuspokojenie.
Toto je absolútne presne prvok spotrebiteľskej spoločnosti, ktorá núti ľudí trvalo utrácať peniaze. A tým, že neustále utrácajú peniaze sú aj neustále nútení pracovať. Takže načo je vlastne vytvorená väčšina spotreby? Nato, aby rabi robotovali. Inak by si ľudia kúpili to, čo im treba a povedali by si: „A načo mi viac, načo robotovať, všetkého mám dostatok, mám vecí nakúpených na 20 rokov dopredu. Potrebujem iba na jedlo, raz do týždňa čosi urobím a bude mi stačiť“. Ale v spotrebiteľskej spoločnosti čím viac človek robí, tým viac oddáva navyše pánom, parazitom. A na človeka treba naložiť maximálne a maximálne aj musí mať potrebu stále niečo nakupovať, vrátane oblečenia.
A tak skrz módu a skrz spájanie nespojiteľných vecí je človek trvale nútený sa cítiť akýsi nesvoj, lebo čosi ešte stále treba, potom k tomu ešte topánky, lebo staré sa už nehodia – a stále dookola.
A to mu ešte vykladajú rozprávky, že džínsy sa k saku hodia, džínsy možno nosiť ku všetkému, k akémukoľvek oblečeniu.
Džínsy bolo kedysi dávno oblečenie amerických skladových robotníkov. A kedysi dávno sa aj veľmi dlho nosili. Dnes džínsy, ktoré stoja 100€ sa do roka predrú, jednoducho sa rozpadne tkanivo. Dokonca ani nie švíky, ale samotné tkanivo sa zodrie do dier. Ženské aj mužské – s tým sa často stretávam, ale to je už otázka kvality.
Alebo spomeňme ešte jednu veľkú oblasť, ktorý ma naozaj udivuje. Na veľmi veľkom množstve oblečenia sa objavili lebky, kosti aj všakovaké iné podobné symboly smrti, ktoré sa postupne dostávajú z odevov pre dospelých na mládežnícke, ba dokonca na detské oblečenie. A tí rodičia, ktorí také niečo kupujú ma proste nevyvádzajú s údivu.
Tieto veci nenakupujú deti – kupujú im ich rodičia. Ale ako vlastne môžete kúpiť dieťaťu tričko so zobrazením lebky s hnátmi? Prečo? To ešte okrem toho, že symboly smrti – ako som kdesi čítala – sa implementujú do tej krajiny, ktorej obyvateľstvo sa bude likvidovať. Aby si ľudia na smrť navykli, aby si zvykali na mŕtvoly – všade, v televízore – ako také. Aby potom, keď ich budú zabíjať ani neodporovali, lebo smrť, to je super fasa… takáto propaganda smrti bečí okolo nás.
Lebky, kosti a všakovaké časti kostry, to je dnes móda. Vidíte chlapca povedzme v tričku, na ktorom má kompletnú kostru. Načo? Prečo si to kúpil, prečo to vôbec nosí? Myslia si, že to je zábava? Je treba, aby sa ľudia zobudili, aby prestali tak rozmýšľať – to nie je zábava. Keď nosia na sebe symboly smrti znamená to, že sa smerujú k smrti.
Podobne, ako všetky tieto módy u mládeže: Góti, Emo – to všetko sú rýdzo satanistické kulty. Čo do svojej podstaty symbolizujú smrť v jej rôznych prejavoch.
Dnes pokračujeme v začatom výpočte „perspektív“, ktoré nás môžu takým, alebo onakým spôsobom dostihnúť do konca Leta 7525.
Vojenskí analytici dobre vedia, že zbraň – už ani nie tak ďalekej – budúcnosti je hyperzvuk. Ak balistická raketa letí rýchlosťou 10 Machov a ešte manévruje, tak zasiahnuť ju žiadna armáda NATO dnes nemá čím – je to pre nich proste technicky nemožné, nemajú také prostriedky PRO. Vieme však, že raketa RS-26 je iba ruskou odpoveďou na americkú stratégiu systému globálneho úderu, ktorého podstatou je technická schopnosť realizovať kombinovaný raketový úder kdekoľvek na svete do 1 hodiny.
Problémom pri vývoji takýchto technológií je extrémne vysoká záťaž na technológiu, najmä vysoký tlak a teplota. Ďalším, nemenším problémom je oblak plazmy, ktorý sa vytvorí okolo letiaceho zariadenia. Tento problém kompletne zatiaľ ako jedná krajina na svete technicky zvládlo iba Rusko. Plazmový oblak okolo letiaceho zariadenia napríklad znemožňuje rádiové spojenie s takýmto objektom – nedá sa zvonku riadiť.
Alternatívou je aj elektromagnetické delo, do ktorého Pentagon vkladá veľké nádeje. Ruská odpoveď na túto technológiu je ako zvyčajne asymetrická. Delo strieľajúce rýchlosťou 14 Machov bude do r. 2020 nainštalované na všetkých vlajkových lodiach ruských flotíl. Technológia má názov CIRKON, za ktorou sa už americké tajné služby ženú ako divé…
Skúšky dopadli úspešne, ale reálne schopnosti – skutočne neuveriteľne vysoká rýchlosť – prekonala všetky očakávania. Raketu letiacu na takejto rýchlosti jednoducho nemožno zostreliť – veď akou zbraňou by to chceli urobiť? Tá by totiž musela nielen dohnať, ale najmä značne prekonať jej rýchlosť. Ako prvé dostanú Cirkon Admirál Nachinov a Peter veľký.
Ruská flotila nie je ani technicky, ani finančne schopná postaviť také množstvo lodí, koľko ich má NATO. Ale pri takýchto zbraniach to ani nie je treba.
Posuňme sa teda o krok vpred k ďalšiemu bodu nášho prehľadu – fotónové radary a lietadlá 6. generácie:
Agentúra KRET už na plné obrátky pracuje na lietadle 6. generácie. Plášť takéhoto lietadla je už vytvorený zo samostatných aktívnych buniek, z ktorých každá je napojená na nejaký druh energie. Lietadlo vidí okolo seba v uhle 360° vo všetkých frekvenciách a spektrách.
Zároveň vysiela aj prijíma, komunikuje aj vyhľadáva cieľ. 6. a 7. generácia lietadiel to sú pilotované a bezpilotné lietadlá – drony. Hlavným rozdielom sú neskutočné rýchlosti, na ktorých budú tieto lietadlá lietať. V podmienkach modernej vojny a hyperzvuku možno jedine na hyperzvuku uniknúť rakete a ostať pre radary neviditeľným.
Pilot na lietadle 6. generácie nebude priamo riadiť lietadlo, človek bude mať už iba za úlohu výber cieľa a odpálenie rakety.
Technologické podmienky na lietadlá 7. generácie sú známe. Ak budú všetky implementované, tak také niečo už bude ťažké nazvať lietadlom. Požadované charakteristiky by sa viac hodili na UFO. Musí byť schopné nielen okamžite zmiznúť z radaru, ale aj zo zorného uhla ľudského zraku. V priestore sa bude pohybovať rýchlosťou hyperzvuku. Celý jeho poťah bude v podstate jedno živé, elektronické tkanivo, ktoré môže signály prijímať, aj vysielať rušiace signály. Už dnes prebieha posun vo vojenských operáciách od priameho použitia zbraní v klasickom ponímaní k nasadzovaniu rádioelektronických zbraní.
Lietadlo bude bojovať autonómne, bez spojenia s velením, lebo už dnešné prostriedky rádiotechnického boja sú schopné odrezať od spojenia akékoľvek lietadlo. Prijímať rozhodnutia bude ako človek ale bez pilota.
Stroj bude principiálne tvaru STEALTH, t.j. málo viditeľný pre radar. Vybavený umelou inteligenciou so schopnosťou sa sám učiť.
Tieto prístupy sa už aj dnes implementujú do starších strojov – budúcnosť nastupuje už dnes.
Ďalším prvkom nášho zoznamu sú klimatické zbrane. Vo februári 2015 sa v západných médiách písalo, že CIA podozrieva Rusko v manipulácii s počasím na území USA. Profesor Alan Robert na tlačovej konferencii povedal, že bol kontaktovaný CIA s cieľom vyjasniť, či vtedy aktuálne počasie mohlo byť ovplyvnené Ruskom. Vo februári 2015 napadlo v USA množstvo snehu, čo priviedlo ku kalamitám. Prečo vôbec vzniklo také podozrenie?
USA robia posledných 10 rokov vytrvalo pokusy s ovládaním počasia, a práve k takému návalu snehu americká armáda nepoznala dôvod. V USA je už úplne bežné, že nad pozemkami bežných ľudí preletí Boeing špeciálneho oddielu „C“ (Climat) a rozpráši po oblohe nejaký prášok, ktorý okamžite reaguje so vzduchom a tvorí ohromné oblaky.
Sú zvláštne, zatočené do špirály a postupne sa zväčšujú. Vytvárajú horizontálnu smršť. Obyvatelia USA si jednoducho museli na to dávno vzniknúť.
Klimatické zbrane sa začali používať ešte v prvej polovici 20. storočia. Existuje ich mnoho druhov, patria medzi ne aj nám dobre známe „chemtrails“.
Uragány, smršte, dlhé sucho alebo silné a vytrvalé dažde. Počasie už neraz rozhodlo o výsledku bojov vo vojnách. Preto už vojská Wehrmachtu uviazli na jeseň v blate, a potom sa ukázali nepripravené na nebývalé mrazy.
Známa horúčava v Moskve r. 2010 bol výsledok použitia americkej klimatickej zbrane. Za celé známe obdobie zaznamenávania počasia sa ešte nikdy nestalo, aby sa 40 dní v kuse držal anticyklón na jednom mieste a teplota vzduchu sa trvalo držala na úrovni 38/39°C. USA robili takéto operácie už vo Vietname.
Americký HAARP je oficiálne určený na pozorovanie polárnej žiary, ale nie je to jediné také americké zariadenie na svete. Je ich veľa. Dve analogické sú v Nórsku, jedno je v Puerto Rico – kde nikdy ani nepočuli o polárnych žiarach – ale aj vo Walese. Je známe, že sú aj také, ktoré nie sú viditeľné na povrchu zeme, lebo sú umiestnené pod povrchom v priestoroch juhoamerických pralesov.
Ak sa pozrieme na fakty, veci sa majú takto. HAARP bol spustený do plnej prevádzky r. 2005 a hneď sa spustili experimenty. V podstate vzápätí prišiel na USA smutne známy uragán 5. kategórie – Katrina. Mesto New Orleans bolo prakticky zmyté z povrchu Zeme, zahynulo vyše 1 800 ľudí.
Pri plnom výkone pôsobenie HAARPu na ionosféru vyšlo spod kontroly a uragán namiesto inej krajiny – ako bolo v pláne – zasiahol USA. Na likvidáciu následkov uragánu boli prvý raz vôbec poslané nie špecializované záchranárske jednotky, ale armáda. Do oblasti bolo nasadených 43 000 vojakov, ktorí uzavreli zónu následkov uragánu a plne kontrolovali všetky práce.
Za Katrinou po niekoľko rokov nastúpila skutočná epidémia smrští v USA, ktoré sa aktivovali aj na tých miestach, kde nikdy predtým neboli. Po celý čas HAARP pracoval. Roku 2012 uragán Sandy zatopil New York a ďalšie mestá Východného pobrežia USA.
Princíp práce klimatického zariadenia je známy. Vysielacie antény smerujú elektrický impulz do ionosféry – vtedy HAARP pracuje v páre s analogickým zariadením napr. v Puerto Rico. Ak ich navzájom prepoja viac, účinok je silnejší. Ich účinok je nasmerovaný do jedného bodu.
Neznalí pozorovatelia môžu v tom čase pozorovať nezvyčajné úkazy na oblohe, napr. jasné, oslepujúce slnečné svetlo priamo preráža oblaky a ako laser zasahuje povrch Zeme. Vyslaním signálu do tenkej vrstvy ionosféry HAARP spôsobí vznik vypuklosti – akejsi šošovky – takže ionosféra namiesto ochrany pred slnečným žiarením ho touto šošovkou mnohonásobne zosilní. Tak vznikne bod, ktorý ovplyvňuje počasie.
HAARP má sústavu vysielacích antén o výkone 4 MW vysokofrekvenčnej energie, čo stačí na vytvorenie iónovej šošovky v atmosfére.
Ukázalo sa, že takéto pôsobenie nie je zatiaľ plne pod kontrolou, a preto Pentagon oficiálne pozastavil pokusy s klimatickými zbraňami. Výskum HAARPu je teda od r. 2013 pozastavený. Na počasie sa vplývať dá, ale presne predpovedať, kde umelo vytvorený uragán udrie je zatiaľ očividne problém.
Ďalším aktuálnym komponentom a účastníkom v prípade globálneho vojnového konfliktu bude nám už známa tektonická, alebo inak litosferická zbraň. Na Zemi sú miesta, kde sa platne chovajú viac-menej pokojne, ale sú aj miesta, kde sú veľmi aktívne. Na základe vynikajúcej znalosti zemských platní bola ešte v ZSSR zostavená tzv. zbraň „Súdneho dňa“.
Zemské platne sa pohybujú veľmi pomaly, ale neprestajne. Napríklad pod Kurilskými ostrovmi je miesto, kde sa dá aktivovať tektonický proces, ktorý by okrem iného priniesol koniec existencie USA. Tak existuje bod na aktivizovanie aj supervulkánu v Yellowstone, iný bod zase spôsobí aktivizáciu zlomu v San Andreas. Použitie takejto zbrane však prinesie veľmi silné geografické zmeny.
A my sa pozrieme na ďalšie aktuálne „možnosti“ nášho veku. Ruská armáda tvrdí, že po útoku na Rusko v budúcej vojne sa to, čo dnes nazývajú „superzbrane“ stane neškodnou hromadou železa a do reálneho stretnutia možno konflikt ani neprerastie.
Toto tvrdenie stojí na technológiách rádioelektronického boja. Ešte donedávna bolo možné demonštrovať vojenskú moc kdekoľvek vo svete efektnou ukážkou sily asi takéhoto štýlu. K brehom potenciálneho nepriateľa pripláva 6. flotila USA a hrozné, veľké lode demonštrujú prevahu sily veľmi názorne. Ale v r. 2014 ticho a nebadane došlo ku skutočnej zmene priorít. Torpédoborec Donald Cook, ktorý je vybavený raketami systému AEGIS sa rozhodol postrašiť Rusko svojim objavením sa pri brehoch Krymu.
Naproti mu priletel nijako nie nový SU-24 vybavený moderným systémom rádioelektronického boja CHIBINI. Kontajner REB v bezprostrednej blízkosti americkej lode zapol a opakovane imitoval útok na Američanov. Po zapnutí REB Američanom zmizli všetky obrázky na ich radaroch a vôbec všetko kompletne osleplo – v prvom rade bojové prostriedky PVO na palube.
Na lodi sa začalo zúfalé šialenstvo. Námorníci nedokázali na ruské lietadlo ani zacieliť zbrane a ono si lietalo, a lietalo a lietalo nad ich palubou.
Po tomto incidente v najbližšom prístave v Rumunsku podalo 22 námorníkov výpoveď.
Obranná agentúra KRET však tvrdí, že na tomto príklade neboli demonštrovaní ani zďaleka všetky možnosti ruských rušičiek. Existuje napríklad zariadenie, ktoré zabezpečí plnú kontrolu a rušenie činnosti lietadiel typu AWACS. Je to systém, ktorý zabezpečuje a koordinuje nasadenie vzdušných aj pozemných síl vo veľa krajinách NATO. Po nasadení moderných ruských zariadení lietadlo AWASCS jednoducho neuvidí to, na čo bolo skonštruované. Ale technológie ani v tejto oblasti nestoja na mieste.
Nové systémy dokážu jednoducho „vypnúť“ lietadlá priamo vo vzduchu. Situácia môže vyzerať napríklad takto. Bojová útočná letka nepriateľa vstúpila do ruského vzdušného priestoru, kde pracuje systém REB. Ich piloti do určitého okamihu aj vidia na svojich monitoroch ciele, ale ešte nevedia, že všetky sú umelé, nereálne, vytvorené pre nich špeciálnym zariadením utajenia. V určitom bode sa aktivizuje signál REB a elektronika všetkých, aj tých najmodernejších lietadiel sa vypne. Jediné funkčné zariadenie ostane katapult… to je dnešná realita.
Lúčové zbrane nasmerovaného účinku dokážu znefunkčniť akúkoľvek zložitú techniku protivníka. Je to niečo ako mikrovlnná pec nasmerovaného účinku. Všetky zbrane, v ktorých je elektronika REB rýchlo zmení na šrot – čo potom ostane? A ukážku už videl celý svet. Ruská armáda použila rakety z Kaspického mora v Sýrii, ale USA sa o tejto bojovej operácii dozvedeli až z ruských médií. Ruské systémy REB sú dnes najlepšie na Svete.
Systém stupňovitej obrany Ruskej federácie je dnes taký, že akákoľvek šanca preletieť, alebo čo i len zistiť, čo vidno na ich radaroch prakticky neexistuje.
Systémy REB je možné použiť na všetkých druhoch zbraní, a to až na úrovni protitankového systému TOW – rakety padajú samé ešte predtým, ako dosiahnu cieľ.
Môžeme prejsť k ďalšej položke, ktorou sú lúčové a psychofyzické zbrane:
200 kW vysielač nasmerovaného účinku vyvolá u demonštrantov okamžité želanie bežať kade ľahšie. Vývoj takejto zbrane si svojho času objednal Pentagon, ale americká armáda ju do Iraku a Afganistanu nakoniec odmietla vziať. Dodnes ich však používa Polícia.
Ultrazvukový žiarič na potláčanie demonštrácií sa predáva po celom svete. Američania ich najskôr otestovali ešte v prvej vojne na Iračanoch, a potom začali predávať. Aj bývalý gruzínsky prezident Saakašvili ju rád kúpil a často používal. Bola použitá aj na rozohnanie opozičného mítingu r. 2011. Ultrazvukové delo vyvoláva pocit paniky u všetkých, ktorí ju počujú. Zvuk sa nedá vydržať. Lúčové zbrane sa trvalo používajú na rozháňanie demonštrácií.
Na post sovietskom priestore bola takáto zbraň prvý krát použitá v r. 2006 pri nepokojoch v Tbilisi. Použili delo americkej výroby. Zhromaždené masy, na ktoré sa nasmeruje účinok tohto dela dostanú paniku a jednoducho sa od strachu rozutekajú.
V USA všetky takéto zbrane – nepatria medzi smrteľné – najskôr otestovali na samotných Američanoch. Už za studenej vojny robila armáda pokusy so svojimi vlastnými občanmi. Išlo o to, či možno potlačiť vedomie celého mesta, ak sa nad ním rozprášia psychotropné látky. Potom používali rôzne žiariče, aby overili reakcie obyvateľstva. Takto testovali technológie ovplyvňujúce prácu ľudského mozgu, vrátane hypnózy a podobných techník.
Zbrane lúčového pôsobenia dnes vlastní aj ruská armáda – nič nového pod slnkom. Sú to žiariče a lasery na vojenské použitie. Pomocou zbraní tohto typu bude armáda bojovať s nepriateľskou elektronikou, vrátane bojových robotov. Zbraň účinkuje nielen na intelektuálne centrum protivníka, ale dnešné zbrane majú schopnosť tzv. rádioelektronického zásadu, čo je elektronický „výstrel“. Tento reálne zničí elektronický komponent bojového prostriedku nepriateľa.
Výstrel z rádioelektronického dela roztopí elektronické obvody v ľubovoľnom elektronickom zariadení.
Praktickou technikou dnešných zbraní je dnes predovšetkým tzv. „formátovanie mozgu“. Dobíjanie nových území je dnes spojené s manipuláciou vedomia, cieleným pôsobením na masy pomocou vysielania nejakých myšlienok. Nedá sa 100% spoliehať na drony a roboty, o všetkom rozhoduje úroveň informačnej bezpečnosti. Armáda, ktorá nemá spoľahlivé spojenia, ktorej databázy budú dosiahnuté hackermi nepriateľa, nebude schopná urobiť ani krok. Ak bude mať aj tie najmodernejšie bojové roboty, tak ich vlastné roboty môžu otočiť svoje zbrane proti svojim nim samým – ak sa do nich uloží vírus. Dostávame sa teda k ďalšej položke, ktorá je všade okolo nás – voláme ju informačná zbraň.
V armáde USA už roky existuje nový druh vojsk – Cyber jednotka. Členmi kybernetickej jednotky sú generáli aj seržanti, ktorí nikdy nevideli a ani neuvidia bojové pole. Vedú informačné vojny v internete a na sociálnych sieťach.
Americkí hackeri sú schopní prelomiť všetky databázy nepriateľa a zasadiť mu ničivejšiu, efektívnejšiu ranu ako jadrová zbraň. Tak to urobili v Iráne. Na objednávku Pentagonu vírus zastavil prácu atómových elektrární a len-len že nedoviedol ku katastrofe horšej ako Černobyľ.
Takýto útok je úder na infraštruktúru a jej fungovanie – všetky druhy dopravy a výroby v krajine budú paralyzované. Všetko sa zastaví, ostane bez vody, plynu, elektriky, chemických produktov, u lietadiel vypadnú kritické prístroje a pod. Tak sa stane so všetkými prístrojmi a zariadeniami v krajine, v ktorých je INŠTALOVANÝ ZAHRANIČNÝ PROGRAMOVÝ KÓD. Cudzie programy znamená cudzie riadenie – vo vhodnej dobe. A ten sa dnes šíri najmä cez sociálne siete. Kdeby tie neboli?
Ale nie kybernetické útoky budú hlavnou psychologickou zbraňou 6. generácie. To hlavné sú informácie a siete, po ktorých sa šíria. To je nástroj a prostredie vojen nového typu. Nové generácie sieťových vojen ako technológia sú dnes už používané ako zbrane v mnohých Západných krajinách. Ich špecifikum spočíva v tom, že umožňujú podmaňovať krajiny, veľké priestory, a dostať pod kontrolu celé národy, veľké územia bez potreby použitia obyčajných zbraní. Bez zničenia obyvateľstva, bez eskalácie agresie, čo zase vylučuje mobilizáciu zasiahnutého národa či krajiny ako reakcie na takúto agresiu.
Samotný termín „sieťová vojna“ znamená, že bojové operácie prebiehajú na internete. Ide o kvalitatívne nový prístup k informáciám. Predstavte si napríklad v minulosti „obľúbenú“ Jennifer Psaki – bývalú hovorkyňu amerického Ministerstva zahraničných vecí. Na tlačovej konferencii v Bielom dome povie, že niekde v Twitteri sa hovorí, že Rusko sa chystá napr. utopiť Mesiac v Tichom oceáne. Táto správa sa okamžite rozšíri v sociálnych sieťach. Uvedenie zdroja informácie neexistuje. A už vôbec nevadí, že to je lož. Dôležitý je účinok dosiahnutia cieľovej skupiny.
Najmodernejšie technológie v oblasti vojenskej expanzie a obsadzovaní cudzieho územia sa čoraz častejšie ukazujú v oblasti sociálnych technológií, manipulácii vedomia, pôsobenia na masy pomocou vysielania tých alebo oných ideí, ideológií v tom čase, keď masy ľudí sa stanú nositeľmi danej idey alebo paradigmy. Takéto prostredie je potom možné riadiť zvonku.
V USA sa robia cvičenia, pri ktorých námorná pechota príde do malého mestečka a musí postrieľať všetkých zlých zombi, ktorí tam žijú. Keď sa prvý krát informácia o tom objavila na internete všetci si mysleli, že to je vtip. Ale žeby sa iba tak zabávalo velenie americkej námornej pechoty?
Možno sa to zdá smiešne, ale v armáde USA už existuje oficiálna armádna príručka na takýto postup. Obsahuje presný opis ako postupovať v prípade, že príde rozkaz odraziť útok zombi. A čo to vlastne trénovali? Pri cvičení úlohu zombi predstavovali prezlečení civilisti, proti ktorým vojaci v žiadnom prípade nemajú použiť zbrane. Už existuje armádny postup, že majú. Armádny predpis umožňuje zmeniť bežné normy postupu. Ak bude vyhlásený „útok zombi“, tak námorná pechota bude zabíjať civilov – a zábery zdieľať sa sociálnych sieťach…
Armádna príručka obsahuje aj detailné opisy zobmi. Medzi „bežnými“ existuje aj tzv. „vegetariánsky“ zombi. Je to človek, ktorý konzumuje len rastliny a vegetáciu. Ale pretože môže zjesť všetku trávu, tak predstavuje hrozbu, a preto ich treba tiež zabíjať. Po opracovaní psychotropnou zbraňou bude vojak zabíjať civilov aj špeciálnymi mačetami, ktoré sa dostali do výzbroje.
Technológie ovládania vedomia pomocou špecifických Obrazov a myšlienok sú známe už mnoho rokov. O existencii neurónovo-lingvistického programovania dnes vedia už aj žiaci v školách. Ľudovo sa to volá „cigánska hypnóza“. Pomocou cielených mantier sa do vedomia obete ukladá program určitých činností – riadenie mozgovej aktivity. „Technológia“ pochádza od Cigánov.
Každá informácia potrebuje ochranu a overenie na prítomnosť vírusov bez ohľadu na to, či vstupuje do operačnej pamäte počítača alebo vedomia človeka. Príznakom vojny 6. generácie je šírenie vírusov – v prípade vedomia formou dezinformácií – všade okolo…
Článok o perspektívach na tento rok sa žiada ukončiť poslednou informáciou, ktorá sa dostala na povrch až v druhej polovici minulého kresťanského roka. Súvisí s hystériou, ktorú pripravovala americká bankárska a vojenská elita ešte na rok 2012. Touto informáciu ukončíme náš prehľad – lebo svojim programovaním bola zasadená do času jari 2017. Neznamená to – ako všetko ostatné – že niečo také sa presne stane, ale niet garancie ani pre opačný prípad.
Posledné desaťročia je viditeľný značný pokles efektivity biblického projektu. V jednej z kníh Tanachu – knihe proroka Izaiáša – je podrobne opísaný postup, ako získať kontrolu nad obyvateľstvom Zeme pomocou uvalenia naň úrokovej sadzby. Pretože biblický projekt naberá cez trhliny veľa vody a topí sa, tak elitná skupina amerických bankárov pripravila „reštart“ projektu, ktorého cieľom bolo zabezpečenie pokračovania biblického projektu úrokovej sadzby ešte aspoň na nejakých 2003-300 rokov.
Noc Svaroga skončila r. 1996, odvtedy nastupujú postupné cykly Kruhov Liet (16 rokov), počas ktorých sa postupne Zem dostane na potrebnú úroveň Svetlých energií. Ďalším medzníkom (1996+16) bol rok 2012; a všetko pokračuje ďalej.
Hystériu okolo roku 2012 a predpokladaného konca Sveta začali médiá postupne nadúvať už okolo roku 2000. Technickou podstatou „Konca Sveta“ bol však reálne pripravený projekt americkej elity. Bankárska špička USA spolu so špičkovými dôstojníkmi americkej armády pripravili projekt skutočného „Konca Sveta“ tak, aby mohol pokračovať Biblický projekt ešte nejakú dobu. V zmysle tohto projektu mali byť v decembri 2012 odpálené jadrové hlavice na viacero veľkých miest Sveta po všetkých kontinentoch tak, aby to vyzeralo na útok nejakej mimozemskej civilizácie proti Zemi ako takej, nie iba ako útok proti nejakej krajine. Vo vzniknutom chaose – následkom jadrových úderov – by sa severná pologuľa minimálne na niekoľko týždňov zahalila do nepreniknuteľného mraku popolčeka. V takomto prostredí klesne povrch na Zemi priemerne o 20-30°C, ale budú aj miesta, kde teplota poklesne pod -100°C.
Samotná elita mala pripravené dve podzemné miesta v horských oblastiach USA, každé o kapacite do 5 000 ľudí. Boli v nich uložené potraviny, voda a vôbec celé potrebné vybavenie na prežitie. V nich mali 2 roky prežiť členovia onej elity a ich rodinný príslušníci. No a po 2 rokoch by vyšli na povrch s terajšími výdobytkami technológií a pripravení si užívať ešte 2-3 storočia krásy Biblického projektu.
O projekte sa ako prvá dozvedela francúzska spravodajská služba, ktorá začala konať. Francúzsko tak či onak nebolo zahrnuté do projektu ORION, ale snažilo sa ho zo všetkých síl prekaziť. Treba povedať, že aj dnešné elitné americké spravodajské služby sú vnútorne rozdelené na dva tábory. Teda na biblický a protibiblický tábor. Pri poskytnutí informácie o detailoch projektu Orion začali protibiblické skupiny hľadať spôsoby prekazenia celého projektu. A tak v roku 2012 boli na území USA organizované spoločné, medzinárodné manévre špeciálnych jednotiek, medzi ktorými bol aj ruský Specnaz. V rámci tohto cvičenia ruský Specnaz zničil obe podzemné mestá, teda boli zničené všetky zásoby vody, potravín a vôbec všetkého, čo bolo pripravené probiblickou skupinou na prežite. Projekt teda museli zastaviť.
V rámci tohto projektu malo ísť pod vodu napríklad pol Číny a ďalšie, „problematické“ protibiblické prvky. Za zmienku stojí ešte jeden detail, ktorý je v súvislosti s tou operáciu známy. Bežné trhaviny ako ich poznáme pracujú na úrovni „atómov“, ale zbrane, ktoré boli použité ruským Specnazom vykazovali ničivý efekt na úrovni „molekúl“. Podľa dostupných informácií takýto druh zbraní nemali v tom čase ani USA ani Rusko. V celej protiakcii teda účinkovala aj akási tretia, nám neznáma sila.
Biblická skupina sa však svojho projektu nevzdala, a medzi rokmi 2013-16 vypracovala úplne nový plán. Dlho sa nevedelo o čo ide, ale keď ruské satelity zaregistrovali podozrivé vibrácie na území Yellowstonského parku, podarilo sa zistiť detaily nového plánu.
Nad spiacim kráterom Yellowstonu – má priemer cca 70 km – boli realizované vrty, pri ktorých sa do zeme uložili vodíkové nálože. Aktiváciou náloží sa docieli ten istý želaný efekt – svetová kataklizma. Takže prvý poznatok – niekto už má dnes v rukách „červený gombík“.
Americká vláda uvalila na informácie o seizmických aktivitách v Yellowstone informačné embargo ešte v r. 2003, takže dnes verejnosť nepozná skutočnú úroveň vulkanickej hrozby. Ďalším známym faktom je, že situácia sa ešte v roku 2013 kriticky zhoršila. Určite ste videli videá, ako z parku utekajú bizóny. Dnes vieme, že stade už poutekali aj myši.
USA je z pohľadu toho, čo by sme dnes mohli nazvať „zákonom zachovania energie“ tesne pred koncom svojej existencie. Krajina, v ktorej žije maximálne do 5% svetovej populácie drancuje celý zvyšok Sveta len preto, aby ona mala hojnosť. Vulkán preto – v rámci rovnováhy vo Vesmíre – tak či onak vybuchne a USA budú zničené. Je to iba otázkou času, ale to už dnes vedia aj vedci. Otázkou teda nie je či, ale kedy. Z tohto pohľadu sa „urýchlenie“ nejaví ako niečo naozaj „mimo programu“. Problém je v niečom inom.
Ešte počas amerického volebného roku bolo počuť niekoľko nezvyčajných vyhlásení prezidentskej kandidátky. Okrem iného sa zmienila o tom, že 350 miliónov obyvateľov USA sa presťahuje do Strednej a Východnej Európy. Konkrétne boli spomínané krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Rumunsko. Kto sa pozrie na mapu tomu je hneď jasné, že reč je aj o našej krajine a minimálne Ukrajine.
Pri Ukrajine nastáva problém, Rusko s takým niečím nebude súhlasiť, čo aj oponenti Clintonovej vytkli. Ona na to reagovala odpoveďou, že „s Rusmi sa dohodneme“. Čo znamená dohodnúť sa s Rusmi? Jednoducho zaplatiť gubernátorov, ktorí za peniaze zvyčajne predajú aj národné záujmy bez ohľadu na to, čo Putin kdesi v Moskve robí. Tento fakt je dobre známy, a preto sa Rusko muselo v maximálnej miere pokúsiť takéto niečo prekaziť. A práve z tohto dôvodu bolo pri posledných voľbách do Štátnej Dumy v Rusku nominovaných množstvo úplne nových, mladých ľudí, s ktorými sa buď nebude dať dohodnúť, alebo iba veľmi ťažko. Takto vyformovaná zákonodarná moc si bude postupne podriaďovať aj ostatné zložky – výkonnú, súdnu aj ideologickú – pod seba.
Na to, aby mohlo dôjsť povedzme k presťahovaniu sa veľkého počtu Američanov do Východnej Európy bolo potrebné aj to, aby Západná Európa – a Európa vôbec – nebola schopná vytvoriť spoločnú, európsku armádu pod európskym velením. Tento bod bol zaručený spustením vlny utečencov, ktorú napríklad v taliansku organizuje talianska Mafia. Prúd sa jednoducho nedá zastaviť len tak, sám od seba.
Podľa dostupných informácií sa projekt má spustiť na jar 2017. Preto na jar, lebo v krajinách spotrebujú celú minuloročnú úrodu, a novú ak by aj založili, tak by nemala vzísť. Po nejakých cca 2 rokoch bude všetko pripravené na pokračovanie biblického projektu.
Či už túto informáciu považujete za kanadský žartík, ale 100% realitu je vaša vec. Nemožno predpokladať, že to, čo je presne predpovedané sa musí aj do bodky splniť v takej podobe, akou to bolo podané. Spravidla skutočnosť býva ďaleko od teoretických plánov. Yellowstone však tichučko tiká tak či onak, stať sa môže všetko. A ostane z článku vidíme, že možností pre tento rok je aj tak neúrekom…
Pôvodne bol úmysel pokračovať v našich článkoch o dôvodoch, prečo došlo k opakovanému odloženiu globálneho úderu na Rusko, ako sme to začali v prvom a druhom diele. Život však beží a všetko sa neustále mení a modifikuje. Tak či onak dnes nastala situácia, aká tu dlho nebola. Lídrom vo vývoji – presnejšie už v osvojovaní si – nových vojenských technológií prestal byť Západ, ale stalo sa ním Rusko. USA dlhodobo vyvíjali zbrane zamerané na realizáciu farebných revolúcií po celom svete, pričom zároveň jednostranne vychádzali z dvojstranných dohôd vzájomnej kontroly, ktoré mali podpísané s Ruskom. Ak neberieme do úvahy naivný B-A prístup u nás, tak jedinou odozvou veľmoci ako Rusko bolo prejsť na vývoj nových úderných technológií, lebo obmedzovacie dohody z pohľadu USA mali platiť iba Rusko, nie USA. Tí sa nominovali do pozície neomylného majiteľa Zemegule. A tak dnes sú to oni, ktorí musia napínať všetky sily, aby technologicky dobehli Rusko… ale to – samozrejme – nestojí.
A my žijeme – vďaka našej strane a vláde – pod „ružovým“ dáždnikom NATO… Ako vždy – a najmä v prípade Anglosasov – kto nepozná podstatu systému v ktorom žije, ten je buď jeho obeťou alebo potravou. A pre nás to platí v plnej miere tiež.
Ako sme už spomínali, naši jednofarební B-A reportéri majú vo všetkom jasno. Majú svoj názor, ale s ním nesúhlasia, súhlasia s názorom CNN. Ale tu nastal problém. CNN sa hrubo zapojila do zákernej a faktami nepodloženej kampane proti novému americkému prezidentovi, dokonca ešte deň pred jeho inaugurácia podala „návod“, ako ho zlikvidovať. Nie nadarmo ich Trump nazval „FAKE NEWS“. Rozmýšľajúci človek by sa mal dnes zamyslieť, ale B-A reportér túto kvalitu neobsahuje. Beží ďalej podľa vloženého algoritmu.
Biely dom oficiálne odoprel spoluprácu s kanálom CNN. Ich reportéri – vzory B-A reportérov – nebudú viac prítomní na oficiálnych tlačovkách Bieleho domu a oficiálni predstavitelia Bieleho domu nebudú chodiť do žiadnych relácií CNN. Znamená to, že CNN sa stáva druhoradým informačným kanálom na báze Jedna Pani Povedala. Je to veľmi dôležitý krok, ktorý zatiaľ nie je jasné, ako dopadne. Ale priblížme si jeho podstatu.
To, že systém tradičných médií z mnohých dôvodov – od vývoja sociálnych sietí po objavenie sa principiálne nových technológií – upadá do hlbokej systémovej krízy už nie je tajomstvom. Avšak prezidentská kampaň v USA obnažila ešte jednu dôležitú rovinu problému, ktorý bol prítomný aj predtým, ale takto otvorene sa nikdy neprejavil.
Ide o ZNEUŽÍVANIE MOCI zo strany „Štvrtej veľmoci“.
Téma vyplávala neobyčajne ostro aj preto, lebo sa ukázalo zneužitie zo strany veľavážených a uznávaných CNN, ktorých reputácia stojí na desaťročiach práce.
Mravný, etický a profesionálny rozklad mediálneho mainstreamu prebehol presne podľa tých istých schém, ako aj korupcia v akejkoľvek inej mocenskej štruktúre. Došlo k postupnému zdvihu a prekročeniu hraníc toho, čo je prípustné a čo už nie. Prešli hranicu tak, že všetkým svitlo, že zašli priďaleko. V prípade CNN sa touto hranicou stala americká prezidentská kampaň.
Toto donedávna najváženejšie médium USA sa stalo účastníkom tak mrzkej, ničoho sa neštítiacej antitrumpovskej propagandy, že ich predpojatosť a angažovanosť vyvolala rýchly rozvrat v americkej spoločnosti. Na príklade CNN sa preto Donald Trump rozhodol udeliť americkým médiám ešte jednu bolestivú lekciu.
Medzi príčinami na takú radikálnu sebadôveru vo svoje sily zo strany médií Západu vplýva rokmi vytvorená situácia, že konkrétni politici a vládni činitelia sa do sporov s médiami radšej nepúšťajú.
Spor s vplyvným médiom môže negatívne ovplyvniť politickú kariéru, pričom na druhej strane politik v podstate nemá možnosť na „slobodné médiá“ udrieť nijakým spôsobom.
Donald Trump sa očividne na takýto krok odhodlal, aj keď sa môže zdať, že ide o vabank. CNN ho môže celé jeho volebné obdobie a aj po ňom používať ako odstrašujúci príklad. Ale akú silnú ranu dostane a bude musieť niesť to najznámejšie a najváženejšie svetové médium, ak naozaj na niekoľko rokov ostane odrezané od priameho prístupu k najdôležitejšiemu zdroju informácií vo svete?
Neukáže sa nakoniec takéto obmedzenie v konečnom dôsledku za neprekonateľné?
Zatiaľ je isté iba to, že odpoveď na tieto otázky nepozná nikto. Vedenie CNN síce demonštruje odvahu a pripravenosť odporovať tlaku, hovoriac o rekordne vysokých ratingoch. Jednako akým naozaj bude konečný efekt tohto tlaku ukáže čas.
Mediálni experti už vyjadrujú menšiu istotu v prognózach. Neúčasť priameho prístupu do Bieleho domu pre CNN podľa ich odhadov môže v dlhodobej perspektíve zasadiť telekanálu vážnu ranu.
Dôležité je aj to, že Trump – konfrontáciou s najznámejším svetovým televíznym holdingom – vysiela jasný signál všetkým ostatným svetovým médiám. Ak sa odvážil vstúpiť do konfliktu so CNN, tak u ostatných nebude vôbec váhať.
To najhlavnejšie čo vyplynie z tohto konfliktu je ukončenie tohto súboja. Ak CNN v ňom nakoniec prizná svoju porážku, bude to znamenať zásadnú zmenu v kraľovaní médií a značné zníženie ich vplyvu na svetový politický systém.
A my hlavne nezabúdajme, že CNN systematicky očierňovali Trumpa s kdejakými nepodloženými fámami o tajných dohodách s Ruskom, pričom na pomoc si prizvali aj „nezávislé“ BBC. Ani jeden z nimi podávaných argumentov nebol nikdy dokázaný – a to už je najhrubšia možná demagógia – ktorú samozrejme kopírujú aj naše médiá. Z určitého pohľadu neexistencia dôkazov je – najmä pre médiá – veľmi výhodná. Poskytuje oveľa viac priestoru pre „tvorivosť“.
Očividne je už ďaleko doba, keď CNN použil prezident G. Bush ako príklad – r. 2008 sa on práve – podľa jeho vlastných slov – dozvedel tom, ako „zlé“ Rusko napadlo „dobré“ Gruzínsko. Pripomeňme si, že Gruzínsko začalo zabíjať aj členov ruskej mierovej misie v Osetsku. CNN – zvyčajná taktika – vtedy počkali, až ruské televízne kanály odvysielajú gruzínsky, útok na Osetsko, pričom ukazovali útok gruzínskych vojakov. Potom prevzali tie isté zábery a začali ich vysielať ako „ruský útok“ na Gruzínsko. Tak v tom čase vyzerala podoba sieťovej vojny.
Tak či onak, médiá si zvykli, že koho chcú očiernia, koho chcú obielia. Dúfajme, že naozaj padla kosa na kameň.
Pri „nestranných“ médiách sa ešte trochu pozastavme. Naše úporne podávajú informácie o „ruských agresoroch“ alebo aspoň „proruských separatistoch“, ktorí na Donbase nerobia nič iné, iba zabíjajú samých seba…? Ešte šťastie, že tam sú „dobrí Ukrajinci“, ktorí sa im snažia „pomôcť“.
Ak by naše médiá boli naozaj nestranné, tak by určite mali vlastného korešpondenta aj na Donbase – ale oni nie, im stačia tí „dobrí“ (klasifikácia CNN) v Kyjeve. Kyjev zabíja civilov na Donbase, Kyjev nestiahol ťažkú techniku z frontovej línie, Kyjev dodnes neschválil v parlamente nič z toho, k čomu sa zaviazal Minskými dohodami – a na vine je Putin. M-skupina (pod vedením Merkel) používa železnú logiku: za všetko, čo nesplní Porošenko je zodpovedný Putin. OSBE sa tiež „nestranne“ snaží pomáhať, ale na žiadne porušenia dohôd zo strany Kyjeva nikdy neprišla… žeby naozaj tak? Nuž – hľa obrázok z Andrejevky – na tomto mieste by podľa Minských dohôd nemala byť žiadna ťažká technika, čo je presne hlavná oblasť kontroly inšpektorov z OBSE:
Nuž naozaj, automobil inšpektorov OBSE je zaparkovaný pomerne ďaleko a cez ukrajinského vojaka – možno veliteľa tanku – v družnej debate samotný tank akosi nevidno… Nemôžu teda nájsť žiadne narušenie. A keď ho nenašli oni, tak o ničom nevie ani M-skupina.
Ale „pikošiek“ je oveľa viac, takže ešte aspoň jednu. 31.1.2017 spadla na Makejevku chvostová časť ukrajinského BUKU (protilietadlový raketový systém), ktorým sa ukrajinská armáda snažila zostreliť bezpilotné lietadlo misie OBSE.
Aby sme si pripomenuli, je to ten raketový, protilietadlový systém Buk, ktorý Ukrajina v bojovej zóne „nemá“, lebo bol podľa Minských dohôd z bojovej línie dávno stiahnutý, a keďže ho nemá, tak nijako nemohol zostreliť ani malajzijský BOEING…
Zaujímavé, aj keď smutné je aj hlásenie o stratách ukrajinskej armády v rámci poslednej útočnej operácie proti Donbasu. Porošenko sa urýchlene odobral koncom januára domov z Nemecka preto, lebo dostal hlásenie od náčelníka Generálneho štábu Ukrajinskej armády Viktora Muženka. Ešte v čase jeho pobytu v Nemecku ich straty už presiahli 150 mŕtvych. Počet obetí neustále narastá…
Ak sme už pri Trumpovi, tak neupadnime do ilúzií, nie je nijakým priateľom Ruska. Jeho skupina však veľmi dobre pozná reálne možnosti dnešnej americkej armády a NATO z čoho vyplýva, že USA nemôžu na Rusko zaútočiť, lebo by prehrali. Ostatne, aj keby osobne bol pozitívne naladený voči Rusku, jeho protivníci sú stále pri moci, lebo prezident v USA nie je absolútna kontrola všetkého – to je iba ilúzia pre naivných. V každom prípade však je dobre, že práve on vyhral voľby. Neznamená to v žiadnom prípade koniec hrozby vojny, iba – ako doteraz – preklasifikovanie hrozby jej aktuálnosti.
A teda k hlavnej téme nášho článku – čo nám môže priniesť rok 2017 – lebo tak či onak to je Leto 7525, Leto Ohnivého Zvitku, ktoré až do ďalšieho Novoletia nesie potenciál globálnych zmien. Nezabúdajme však, že potenciál ešte neznamená automatickú materializáciu. Podceniť takéto varovanie je však horšie, ako byť „zbytočne“ ostražitými.
Priblížime si niekoľko aktuálnych prostriedkov vedenia vojny, do ktorej sa môže Svet v tomto čase rýchlo a jednoducho „prepnúť“… pokiaľ tam už nie je… Začnime teda prvým bodom nášho zoznamu:
Začiatkom minulého leta sa štátom Virginia v USA hnali milióny kobyliek. Likvidovali úrodu na hektároch farmárskych polí. Aj tie najdrahšie chemické prostriedky boli proti nim bezmocné, nič nezaberalo. Vedci nakoniec našli v reťazci DNK tohto hmyzu gén mutant.
Britské médiá sa okamžite rozhovorili o ruskej akcii – veď médiá sú iba „nezávislé“ a pracujúce na „nezávislých dôkazoch“ – a odvolávali sa na experimenty tohto druhu, ktoré sa údajne robili predtým v Rusku na takom istom druhu kobyliek. Ponechajme stranou „spoľahlivé“ západné a B-A médiá a pomenujme si jednu z dnes už používaných zbraní – ETYMOLOGICKÚ ZBRAŇ. Výskumy bežia vo viacerých krajinách už dlho. Blchy, muchy, komáre – t.j. hmyz bežne žijúci medzi ľuďmi – môže dnes zasadiť oveľa ťažšiu ranu ako tanková divízia. Bio a nanotechnológie dnes umožňujú vyvinúť úplne nový typ bio-zbrane. Tá sa dá použiť nielen proti živej sile nepriateľa, ale aj proti technike. A je veľmi ťažko zistiť, prečo prestala fungovať. Možno ste zachytili informáciu o tom, že supermoderné F-22 začínajú akosi rýchlo hrdzavieť…
Začiatkom roku 2016 upadol svet do paniky. Hneď v niekoľkých štátoch Južnej Ameriky vypukli epidémie horúčok Zika. Pre dospelých nebola smrteľná, ale má strašné následky, ak chorobu dostane tehotná žena. Porodí dieťa s nevyvinutým mozgom.
Vláda v Salvadore dokonca vyzvala všetky ženy krajiny, aby nasledujúce 2 roky vôbec nerodili. Rýchlo sa k výzve pridali Kolumbia a Jamajka.
Je to špecifická choroba, ktorá je orientovaná výlučne na obyvateľov juhovýchodnej Ameriky a časti Strednej Ameriky. Nikde inde nie je možná. Ale nikdy v minulosti neexistovali prípady takéhoto ťažkého ochorenia v takomto rozsahu a po celom juhovýchode Ameriky. Bolo zistené, že nejde o prirodzený, prírodný mutagén. Je to cieľový, selektívny mutagén, teda pochádza z laboratória.
V poslednom období je akosi veľmi veľa podobných epidémií. Vírusy Ebola v Afrike, zvláštne druhy chrípok a viróz v Európe a Rusku. Všetky pochádzajú z LABORATÓRIÍ.
USA postavili úplne nové, tzv. referenčné laboratórium v Kazachstane, ktoré otvorili v novembri 2015. USA na jeho výstavbu použilo vyše 70 miliónov dolárov, pričom projekt financoval Pentagon(?). Oficiálne má slúžiť na uchovávanie kazašských vírusov a bojovať s biologickým terorizmom. Detaily hrozieb však neboli oznámené. Za posledných 5 rokov USA otvorili analogické laboratóriá v Azerbajdžane, Gruzínsku a niekoľko na Ukrajine. Oficiálne všetko pre blaho týchto krajín. A v Rusku už museli likvidovať svoje ošípané v Starvopoľskom kraji, problémy nastali aj na Kryme. Ide o výsledky práce týchto laboratórií. Hybridná vojna už teda dávno beží. Všade tam, kde už vidno opísané účinky… alebo žeby u nás nebolo zvláštnych chrípok? Kde všade sa teda chystá „hracia plocha“ našich kamošov z NATO?
Z druhej strany odznela veľmi silná demonštrácia možností a úrovne ruských vedcov v oblasti chemických a bakteriologických zbraní. Demonštrácia zahŕňa najmä schopnosť Ruska neutralizovať ľubovoľné, aj umelo vytvorené vírusy. Vyrobili a uviedli na trh vakcíny proti Ebole. A problém s Ebolou zišiel z titulkov „nezávislých“ médií.
Táto demonštrácia znamená, že dnešné Rusko je schopné odvety proti každej krajine, ktorá proti nemu použije akékoľvek laboratórne vírusy alebo baktérie.
Odborníkom je známe, že v Juhoafrickej republike sa používajú biologické zbrane proti čiernej rase, pričom na bielych nemajú žiaden účinok. Tiež nedávna pandémia v Číne bola podľa čínskej vlády skúškou tzv. „etnickej zbrane“, ktorá účinkuje iba na aziatov.
Druhý bod nášho zoznamu je verejnosti pravdepodobne viac známy:
Už nie je ďaleko doba, keď namiesto vojakov do bojov nastúpia bojové roboty. Môžeme teda hovoriť o nástupe éry vojny strojov – terminátorov.
Pri činnosti ľudského mozgu vznikajú špecifické elektrické signály, ktoré sa dajú zachytiť a použiť na riadenie robota. Snímanie možno realizovať pomocou špeciálnej čiapky so snímačmi. A zbraň možno začať riadiť doslovne silou myšlienky. Znie to síce ako fantázia, ale je to už dnešná realita. V Obrannom výskumnom centre v Moskve vedú pokusy, kedy človek len silou myšlienky cez snímače dokáže riadiť napríklad kvadrokopter. Prístroj sníma elektrické impulzy mozgu a posiela dron tam, kde si to želá pilot – operátor. Na obrázku dole napríklad cez vymedzený kruhový otvor.
Nevyhnutná je koncentrácia, Obrazotvornosť a emocionálna stabilita. Výsledky negatívne ovplyvňujú emócie, nálada, city. Technológia sa však neustále vyvíja.
Prebiehajú pokusy tzv. riadenia svorky. Jeden-dvaja piloti môžu riadiť celú „svorku“ automatických bojových zariadení pri útoku. Zariadenia sú však stroje, nemajú žiadne city, žiadne zľutovanie.
Takéto pokusy začali robiť ako prví v USA – na youtube si môžete pozrieť americké video ako útočná letka dronov útočí a ničí ruský systém PVO. Podľa toho amerického scenára americké drony akosi prešli bez „povšimnutia“ cez ruskú obranu a ničia ruské S-400. Nuž, americká firma General Dynamics má takúto víziu „lacného“ vedenia boja. Celá letka dronov je lacnejšia ako jeden F-22. Akurát je naivné predpokladať, že sa dá nepozorovane zo vzduchu priblížiť k ruským systémom PVO. Ale Hollywood ponúkal vždy pôsobivé ilúzie.
O spoľahlivosti západných systémov šíri Západ veľa rozprávok. Ale ak sa pozrieme na fakty, veci spravidla vyzerajú inak. R. 2009 v Juhoafrickej republike v čase testov švajčiarskeho robotického guľometu Oerlikon GDF-005 vyšiel stroj spod kontroly. Začal strieľať na skúšobnú schvaľovaciu komisiu a výsledkom bolo 9 mŕtvych a 14 ranených vojakov. Zastavil sa až vtedy, keď vystrieľal celý zásobník.
Ruská armáda pri nasadzovaní bojových robotov ide inou cestou. Na rozdiel od amerických videí nestavajú robotov-ľudí a robotov-psov, ale funkčne orientované systémy.
V najbližšej vojne sa dnes žiadna armáda nezaobíde bez robotov. To však v žiadnom prípade neznamená, že roboty v službe armády musia byť konštruované ako dvojnohé kópie ľudí v zmysle hollywoodských scenárov. Robot v tvare človeka nemá žiadny praktický význam. Je nestabilný a to najmä v prípade, že je proti nemu vedený útok.
Svojou cestou ide aj Izrael – na youtube môžete nájsť video ich ponímania nasadenia neľútostných robotov vo vojenských operáciách. Na videu z lietadla nad územím protivníka zhadzujú diverzné zbrane, plne automatické bojové drony, ktoré sa aktivujú a používajú zbrane plne automaticky, bez operátora. Zamaskované čakajú, kým sa nepriblíži tanky, ktoré potom všetky zničia. Na celom príbehu je iba jediný prvok fantázie – presne ako v amerických videách – ako sa lietadlo, z ktorého ich zhadzovali dostalo nepozorovane cez zónu protilietadlovej obrany?
Ak opustíme západné fantazijné klipy, tak sa môžeme presunúť do reality. Ruská armáda už disponuje bojovým komplexom KLAPKA, čo je klasický, nenápadný lodný kontajner so 4 raketami:
Tento kontajner môže byť umiestnený kdekoľvek na svete v bežnom prístave – veď je to úplne bežný kontajner pomaľovaný úplne bežnými reklamnými farbami dopravných spoločností.
Môže sa nachádzať na ľubovoľnom tankeri, kdekoľvek na mori či oceáne náhodne plávajúcom v blízkosti nepriateľskej vojenskej flotily. Až do potrebného času mohol ležať kdekoľvek nepovšimnutý na sklade v prístave priamo na území nepriateľa, možno aj iba pár kilometrov od jeho vojenských základní a veliteľských stanovíšť. Bojovú úlohu môže realizovať kedykoľvek – príprava komplexu na odpálenie rakiet trvá rádovo sekundy. V komplexe môžu byť aj Kalibre, ktoré nič nezastaví.
V oficiálnom opise bojového komplexu Klapka sa hovorí, že systém prednostne riadia ľudia, ale môže fungovať aj plne autonómne, v automatickom režime bez operátorov.
Bojový dron Urán 9 už prešiel schvaľovacími skúškami a postúpil do výzbroje ruskej armády. Je to bezpilotný tank na univerzálnej platforme.
Kým v ruskej armáde sa zatiaľ neuvažuje poskytnúť strojom právo zabíjať ľudí bez kontroly operátora bojového systému, v USA už takéto rozhodnutie padlo. Americké drony budú zabíjať ľudí v autonómnom režime bez zásahu operátora. Priekopníkov v tomto smere nasadzovania technológií je štátna obranná agentúra DARPA.
V Rusku sa prácami v tomto smere zaoberá podobne zameraná agentúra KRET.
Všetky technológie používané v zbraňových systémoch sú už domáceho, ruského pôvodu – vďaka za sankcie.
Takéto agentúry na oboch stranách riešia úlohy, ktoré si bežný človek nevie ani predstaviť. Napríklad virtuálny vojak modernej doby je robot hacker. V zlomku sekundy je schopný stiahnuť z akejkoľvek databázy ohromné objemy informácií, ktoré môže – bez času potrebného na spracovanie a osvojenie – okamžite používať. Najnovšie výskumy v oblasti automatizácie idú v smere „počlovečovania“ počítača. Dnešné programy totiž pracujú iba na princípe vopred vloženého programu. Môže byť viac alebo menej sofistikovaný, ale algoritmus musel byť vopred do počítača vložený. To už však nestačí na vedenie modernej vojny. Počítač sa musí naučiť myslieť, teda pracuje sa na umelom intelekte. Výskumníci sa pokúšajú digitalizovať a vložiť do pamäte počítača vedomie nejakého konkrétneho človeka. A potom sa už robot bude správať ako jeho živý prototyp.
Inštitút východných rukopisov Ruskej Akadémie Vied v Petrohrade je jeden z najbohatších archívov starých rukopisov. Unikátne materiály majú najmä v oddelení Centrálnej Ázie – málokde existuje taký fond rukopisov a tlačených kníh o Mongolsku – 8 000 rôznych rukopisných exemplárov. Zaujímavé je to, že iba jeden z nich obsahuje čosi o Mongolsku z 13. storočia, teda z obdobia predpokladaného ťaženia do Európy a akože najväčšieho rozkvetu. Tento rukopis sa nazýva Tajná história Mongolov a je to v podstate podrobný životopis Džingischána. Rukopis bol objavený začiatkom 19. storočia ale hoci je o Džingischánovi, je napísaný čínskymi hieroglyfmi. Do staromongolského jazyka bol prepísaný až v 20. storočí.
Rukopis bol akosi náhodne nájdený medzi nepotrebnými materiálmi v dvornej knižnici v Pekingu. Kúpil ho P. Kafarov, vedúci ruskej pravoslávnej misie v Pekingu a autor čínsko-ruského slovníka. Takto sa neskôr dostal do Ruska a do archívu v Petrohrade.
Autor rukopisu nie je známy, dátum jeho vzniku tiež. Otázka dátumu vzniku je však stále otvorená, aj keď oficiálne je datovaný do roku 1240, ale to je iba dohodou stanovený rok. V samotnom rukopise sa píše, že bol dokončený v roku Myši. Podľa Východného kalendára sa rok Myši opakuje každých 12 rokov, ale na presnejšie stanovenie by bolo potrebné vedieť Živel Myši. Celý cyklus Východného kalendára je zostavený tak, že 12 zvieracích symbolov prechádza piatimi Živlami, čo vytvára Kruh Života žltej rasy v dĺžke 60 rokov. Plný životný cyklus sa napĺňa prejdením všetkých jeho častí – čo je všeobecné pravidlo. Pre zaujímavosť, náš Koľadov Dar obsahuje 16 symbolov, ktoré počas životného cyklu prechádzajú deviatimi Živlami. 16 x 9 preto vytvára náš Kruh života v dĺžke 144 rokov. Ak niekto vytvorí systém napríklad iba zo 4 Živlov, ktoré prechádzajú životným cyklom 12 znakov Zvieratníka, tak vložil do systému životný potenciál na Kruh Života v dĺžke 48 rokov. To je najkratší a najprimitívnejší známy systém. Čím menej niekto vie, tým sa zdá život jednoduchší. Žltá rasa má Kruh Života 60 rokov, biela 144, otázka je čo za ľudia vidia výhodu v Kruhu Života o trvaní 48 rokov. Ľudia zvyčajne chcú žiť dlhšie ako 48 rokov, komu sú teda výhodné takéto psychoprogramy?
Ohľadom rukopisu sa vedú dlhé roky spory či ide o historické dielo alebo literárny opis, teda niečo ako román. Zatiaľ sa vedci dohodli na formulácii „História a kronika podaná epickým spôsobom“, čo predpokladá faktografickú podstatu informácií, nie románovú.
Rukopis obsahuje detailné informácie o živote Džingischána vrátane jeho rodokmeňa a nástupu na trón. Zaujímavosťou je, že o jeho výprave na západ a dobití Rusi je v podstate iba jedna jediná zmienka a to taká, že v zozname podrobených území je položka „Rus“. Ak teda v najdôležitejšom existujúcom dobovom dokumente (ak naozaj pochádza z roku 1240), v životopise Džingischána niet zmienky o veľkej vojnovej výprave na Rus, tak možno hovoriť o veľkom historickom podvode a nie o tom, že nejakí Mongoli v 13. storočí ovládli Rus. A načo by vlastne nejaký kočovník, ktorý si spokojne pasie kdesi v stepi svoje stádo mal skákať na koňa a cestovať kdesi 6 000 kilometrov ďaleko?
Celé to je totiž veľmi zvláštne a vôbec nie jednoduché. Kočovník sa totiž mal vybrať smerom, o ktorom vôbec nič nevedel. Neexistovali žiadne cesty, vtedy dokonca neexistovali ani mapy. Tie sa začali objavovať až v epoche geografických objavov, a to je o 200 rokov neskôr. Mongoli nemohli s určitosťou vedieť, čo a či vôbec niečo leží na západe. Podľa doteraz prijatej logiky však zostavili veľkú armádu a vyrazili NASLEPO. Aby sme mohli pochopiť čo za nezmysel učia v školách, stačí analyzovať fakty spojené s takýmto dlhým pochodom.
V prvom rade kočovníci nemohli len tak všetko zanechať a všetci sa vrhnúť na dobývanie vzdialených zemí tak, že nemali ani potuchy o tom, čo ich čaká. Aby si mohli byť istí výsledkom, potrebovali zdroje, zbrane, špecifické poznatky – a mal toto všetko tento národ v tom období? Veď na to, aby dobyli v podstate skoro celý vtedy známy svet potrebovali nie iba nejaké zbrane, ale museli mať NAJLEPŠIE ZBRANE. Z toho vyplýva, že museli mať nielen nejakú metalurgiu, ale NAJLEPŠIU METALURGIU na svete. A kde sú stopy tejto najlepšej metalurgie? Kde sú bane, pece na železo a vôbec všetko k tomu potrebné, ak máme hovoriť o špičkovej gigantickej metalurgii?
Dá sa tvrdiť, že mnoho nadobudli z dobytých území. Napríklad zložité zariadenia na dobývanie pevností nadobudli ako korisť v Číne po dobití čínskych pevností – ale ako potom dobyli čínske pevnosti? A Číňania nikdy neboli ľahkým protivníkom – ani vtedy ani teraz.
Na začiatku 13. storočia žili na území Mongolska iba roztrúsené kmene bez ciest. Kočovali po stepi, žili v jurtách, ich hlavnou prácou bolo a dodnes je pasenie dobytka. Koľko bolo Mongolov nie je dodnes presne známe. V podstate takéto niečo určiť nie je ľahké ani dnes.
Predpokladať, že z tohto územia mohli vyjsť nejaké obrovské hordy ovešané zbraňami a výstrojom je viac ako smiešne. Je to iba holá fantazmagória, ktorá nie je postavená na žiadnych fyzických faktoch. Mongolské územie nebolo nikdy husto osídlené. Kmene vždy žili a dodnes žijú jeden od druhého vzdialené desiatky kilometrov. Koľko mužov môžu takéto kmene poslať na ďalekú výpravu? Títo muži musia byť schopní vydržať ťažké a dlhé ťaženie a ešte bojovať, ale zároveň musel ostať niekto doma chrániť ženy a deti.
Aby sme si priblížili technické problémy okolo vojenskej výpravy do cudzej zeme a bez dostatočných poznatkov pozrime sa na prvú vojenskú výpravu G. I. Caesara do Británie. Mal so sebou armádu o sile 8 000 mužov. Útok realizovali po zemi aj mori, mali veľa plavidiel a na každom boli inštalované katapulty. Briti ich však porazili.
Na druhú výpravu už Caesar nešiel do neznáma a mal so sebou 20 000 mužov aj prevahu techniky. Až vtedy vyhral. V podstate nad touto prvou výpravou sa smial aj Napoleon. Ako mohol taký veľký vojvodca ísť na výpravu s podmienkami neznalým vojskom?
A tu hľa – Mongoli všetkých porážali na prvý šup, len tak, z pochodu. Zdolali Čínu, Perziu, Indiu aj Európu. A to ešte berme do úvahy, že v jazdeckom vojsku mal každý jazdec 3 kone. Hlavného aj záložného bojového a jedného, na ktorom cestoval. Odkiaľ brali seno pre všetky kone? Len tak celý deň šli a vždy večer našli dosť paše alebo plné senníky? V r. 1930 bola v sovietskej armáde vykonaná previerka, ktorá spočívala v tom, že jazdecká jednotka vyrazila z mesta Frunze – hlavného mesta Kirgistanu – do Moskvy. Jednotka vyrazila v máji a do Moskvy došla v auguste. Prešli cestu dlhú 3 000 km. Na konci boli všetky kone také vyčerpané, že o žiadnych bojoch – ak by ich mali viesť – nemohlo byť ani reči. Kone by viac nevydržali. A tak armádne kone cestovali domov v nákladných železničných vozňoch. Z Mongolska je do stredu Ruska dvakrát taká vzdialenosť – ak hovoríme o vzdušnej čiare…
Možno teda predpokladať, že Mongoli mali zázračné kone, ktoré navyše nepotrebovali ani jesť. Ako inak by po tisíckach kilometrov mali jazdci aj kone sily na boj? A ako prechádzali v kraji bez ciest a cez nepriechodné, husté lesy? Ako prekonávali široké rieky? Veď Mongoli ani dnes väčšinou nevedia plávať – v ich krajine im to v podstate nie je treba. A ak už cudzie zeme dobyli, ako ich udržali tri storočia? Veď ich armáda bola omnoho menšia ako počet domáceho obyvateľstva a potreba rozmiestniť jednotky po celej dobytej zemi. Veď hovoríme minimálne o Číne a Rusku.
Ďalšou „pikoškou“ sú zachované detailné rady Džingischána ako správne vládnuť svojim synom v už spomenutom rukopise. Na prvý pohľad veľmi logické a vecné rady. Skutočný problém je v tom, že až veľmi logické. Ale odkiaľ ich vzal? Kde sú školy, univerzity, knižnice alebo aspoň nejaké kláštory, v ktorých by rástla a udržiavala sa vzdelanosť a celkovo kultúra mongolského národa? Veď ak pozrieme čo i len na Rím alebo Grécko, tak tam všade nájdeme dlhú tradíciu v tomto smere. Mimo Mongolska všade existovala dlhá línia vývoja tých či oných aspektov kultúry, práva, štátnej správy, vied, len v najväčšej ríši sveta po niečom takom niet ani zmienky ani pamiatky.
Možno teda s plnou logikou predpokladať, že neexistuje ani jediný dôkaz, že múdre slová a ponaučenia Džingischána pre jeho synov a členov rodu v spomenutom rukopise pochádzajú od mongolského chána. Tieto ponaučenia boli neskôr prepísané aj do iných rukopisov, známy je napríklad „Kľúč rozumu“, v ktorom je tiež zbierka chánových rád o organizácii a správe ríše. Vzhľadom na zistené skutočnosti však možno predpokladať, že samotný rukopis bol napísaný až v 19. storočí a najskôr ide o ľudovú tvorivosť.
Keď už sme pri Mongoloch, tak veľa otázok u vedcov vyvoláva aj osoba ďalšieho známeho vojvodcu – Tamerlana. Ide o to, že aj jeho rodokmeň oficiálne pochádza od Mongolov:
Vznikla však prekvapivá situácia – na základe antropologických údajov je Tamerlan tiež europoid. Ak sa jeho tvár porovná s tvárou dnešných Mongolov, tak už na prvý pohľad je zjavné, že to je človek európskeho typu, lebo jeho tvár nie je dostatočne ploská.
Hoci pri pohľade na bustu vzniká dojem, že ide o Aziata, v Laboratóriu rekonštrukcie Inštitútu etnológie a antropológie RAV dokonale poznajú charakteristické črty nie iba rás, ale dokonca aj všetkých národov. Podľa špeciálnej technológie tu dokážu zrekonštruovať vonkajší vzhľad človeka z pozostatkov lebky. Z antropologického hľadiska je každá lebka silne individuálna.
Preto pred začiatkom každej rekonštrukcie sa každá lebka veľmi dôkladne preskúma podľa špeciálneho postupu. Na základe získaných údajov je potom možné vypočítať presné rozmery hlavy.
Keď začali rekonštrukciu Tamerlanovej lebky zistilo sa, že jeho tvár je vypuklejšia ako by u mongoloidov mala byť. Rovnako nesedelo položenie očí, nosa, brady. Tento fakt prekvapil aj autora busty, antropológa Gerasimova, ktorý bol osobne pri otvorení Tamerlanovej hrobky v Samarkande.
Antropológovia skúmali nie iba lebku, ale aj všetky kostné materiály z hrobky. Z kostry vypočítali výšku – a táto má nebývalé rozmery na Mongola. Ďalším prekvapivým nálezom pre vedcov boli jeho vlasy a brada. Mongoloidné obyvateľstvo má charakteristické čierne vlasy, ktoré sú tuhé a priame. Tamerlan však mal vlasy aj bradu gaštanovo-ryšavej farby.
Antropológovia vedia, že ani stavba a proporcie ľudského tela nie sú u každej rasy rovnaké. Existuje špeciálny index, ktorý vyjadruje pomer vzdialeností od vrcholu hlavy po určité miesto na panve a od tohto miesta po päty. Biela rasa má pomer trup:nohy približne 1:1. Žltá rasa má dlhší trup a kratšie nohy a čierna zase kratší trup a dlhšie nohy. Nič na svete nie je náhodné.
Po vyhodnotení všetkých ukazovateľov je jasné, že ani Tamerlan nebol Mongol – pokiaľ neuveríme rozprávkam o mongolských dobyvateľoch Rusi. Z védického pohľadu žiadne prekvapenie, iba ďalšie potvrdenie starých textov.
V tejto oblasti však existujú aj ďalšie dôkazy, čo môžeme vidieť na dobových vyobrazeniach napríklad Džingischána:
Autorom knihy a aj dobovej miniatúry je známy cestovateľ Marco Polo, ktorý koncom 13. storočia pobýval v Ázii. Miniatúra sa volá „Korunovácia Džingischána“ a je v jeho cestopisnej knihe.
Marco Polo umiestnil Džingischána a jeho suitu do európskeho oblečenia. Koruna má dokonca trojlístky, ktoré sa používali aj v Európe. Dokonca aj meč v jeho rukách má formu typickú pre ruské zbrane.
Ale pri Tamerlanovi sa zdržme trochu dlhšie. Udalosti sprevádzajúce odkrytie jeho hrobky sú natoľko zaujímavé, že súvislosti možno smelo nazvať až mystické. Stojí za to si tento príbeh v krátkosti priblížiť.
Snahy o otvorenie a preskúmanie predpokladaného miesta posledného odpočinku veľkého vojvodcu Timura – známeho skôr pod menom Tamerlan – sa začali objavovať od roku 1926. Vedecká komunita sa však dlho nemohla dopracovať ku konkrétnemu výsledku.
Timur sa narodil – podľa dnešného kalendára – 21.3.1336. Na stôl Stalina sa dostala žiadosť národného komisára kultúry (t.j. ministra kultúry) o vyslanie vedeckej expedície do Samarkandu 21.3.1941. Cieľom malo byť Mauzóleum El Emir, ktoré bolo postavené ešte za života Timura.
Koncepcia veľkého vojvodcu ako člena jedného z národov ZSSR bola veľmi príťažlivá o to skôr, že vojna sa očividne približovala k západným hraniciam Sovietskeho Zväzu. Preto bola v Ermitáži už pripravená samostatná sekcia pre Tamerlana. Kompletizovaná mala byť vystavením jeho pozostatkov. Stalin povolenie dal a ešte požiadal, aby expedícia vyrazila najneskôr do leta.
Členmi expedície sa stalo veľa rozličných odborníkov. Medzi nimi bol aj už zmienený antropológ Gerasimov, expert na rekonštrukcie ľudskej tváre podľa lebečných pozostatkov. V skupine bol aj dokumentarista – kameraman Malik Kajumov, ktorého úlohou bolo nasnímať materiály na film. Expedícia bez odkladov vyrazila. Do Samarkandu dorazila 1. júna 1941.
V podzemných priestoroch Mauzólea El Emir rozmiestnili svoju techniku. Od rôznych kladkostrojov na dvíhanie kamenných platní až po vlastné elektrické generátory, aby mali vlastné svetlo nezávislé od miestnej elektrickej siete. Členom expedície bol aj elektrotechnik, ktorý mal na starosti spoľahlivé zabezpečovanie expedície elektrickou energiou.
Najskôr našli pozostatky dvoch Timurových synov, potom vnukov. 19. júna stáli pred predpokladanou hrobkou samotného Timura. Na nefritovej náhrobnej doske bol nápis:
VŠETCI SME SMRTEĽNÍ, NASTANE ČAS A ODÍDEME… PRED NAMI BOLI VEĽKÍ ĽUDIA A BUDÚ AJ PO NÁS… AK SA NIEKTO PYŠNE POVÝŠI NAD DRUHÝMI ALEBO NARUŠÍ PRACH PREDKOV, TOHO NECH POSTIHNE NAJSTRAŠNEJŠÍ TREST
Všetci okolostojaci si z toho robili posmešky, ale vnútri niektorým z nich nebolo všetko jedno. My k uvedenému nápisu môžeme ešte dodať známe krédo Timura:
SPRAVODLIVOSŤ V SILE, SILA V SPRAVODLIVOSTI
Pri pokuse zdvihnúť kamennú platňu pod nefritovou náhrobnou doskou sa zlomila zdvíhacia lavička. Opraviť sa ju nepodarilo. Zavolali teda posily a začali platňu dvíhať pomaly ručne. Pod ňou sa ukázal kamenný sarkofág, ktorý bol hermeticky uzavretý. Sprístupňovali ho niekoľko hodín – a už bolo 20. júna. Nakoniec sarkofág otvorili a podzemný priestor sa naplnil ťažkou, dusnou vôňou zmesi ružového oleja a nejakých ďalších vonných bylín.
Vnútri sarkofágu bol ešte jedna rakva, ale už drevená. Hneď ako ju uvideli zhasli všetky svetlá. Generátory zastali. Všetkých ovládol zvláštny nevysvetliteľný strach a vedúci dali príkaz okamžite opraviť osvetlenie. Zapálili fakle, ale elektrikár bol bezmocný. Všetky generátory pre výpravu boli predtým sto ráz skontrolované a nemali najmenšiu chybičku – akurát všetky naraz zastali.
Kým sa elektrikár zúfalo snažil opraviť generátory, kameraman Kajumov vyšiel von z dusného podzemia. V blízkosti Mauzólea bola malá čajovňa, do ktorej zamieril. Vnútri sedeli pri stole traja starci. Kameraman si sadol k vedľajšiemu stolu. Tu sa mu jeden zo starčekov prihovoril: „Synku, že ty si jeden z tých, čo sa rozhodli otvoriť mohylu Tamerlana?“ Kajumov im zo žartu odpovedal, že on je dokonca ich najväčší šéf. Starci sa však ešte viac zachmúrili. Ten, ktorý sa mu prihovoril ho gestom privolal k sebe. Keď k nemu pristúpil uvidel, že starček má v rukách akúsi veľmi starú knihu. Bola písaná ručne a arabským písmom. Starček priložil prst k textu a čítal mu: „Kto otvorí mohylu Tamerlana, ten vypustí ducha vojny. A bude vojna krvavá a strašná, akú ešte svet nevidel po veky večné!“ Malik ich požiadal, aby šli s ním k vedeniu expedície a ukázali im knihu. Starec odmietol a povedal, že túto knihu môže vidieť iba ten, kto môže zastaviť nešťastie.
K starčekom prišli spisovateľ Ajni a vedec Semionov. Vypočuli neznámych návštevníkov a začali im hovoriť, že to je hlúposť, nech idú preč a nech nebalamutia ľudí hlúposťami. Starci však neodchádzali a nástojili na svojom, aby si to rozmysleli, kým je ešte aký taký čas. Vtedy sa nahnevaný Ajni rozohnal na starčekov palicou. Nato sa otočili a definitívne odišli. Nikdy viac ich nikto nevidel.
Generátory sa zrazu samé od seba pustili. Bol už obed 21. júna 1941. Elektrikár iba bezradne rozhodil rukami.
Vedci zostúpili nazad do hrobky, otvorili drevený sarkofág. Vnútri našli pozostatky Timura.
Mal výšku 180 cm, ranením poškodenú holeň – preto ho volali Chromý Timur, t.j. Tamerlan, alebo aj Železný chromý. Všetko vložili do drevenej truhlice a vzali so sebou do hotela. Vracali sa uvoľnení a veselí. Cieľ expedície splnili! Ráno ich však zobudil strašný krik: „Vojna! Vojna sa začala!“
Všetko rýchlo pobalili a Semionov s Gerasimovom hneď odleteli do Moskvy. Kajumov ešte ostal a snažil sa nájsť v Samarkande oných záhadných starčekov. Ale ani majiteľ čajovne kde sa s nimi stretol mu nepomohol. Povedal mu, že v ten deň – 20. júna 1941 – ich on sám videl prvý a posledný raz.
Kajumov narukoval ako vojnový kameraman a priradili ho na Kalininský front v oblasti Ržev. Vlastnými očami videl ako hynú tisícky ľudí, vojakov aj civilov. Snažil sa povedať to, čo zažil a vedel niekomu, kto by mohol ovplyvniť udalosti.
Na jeseň na ich front prišiel Žukov. Ohlásil sa u neho a Žukov ho prijal. Podrobne mu porozprával o všetkom čo vedel a zažil – vrátane tajomných starčekov. Žukov ho pozorne vypočul – očividne nepovažoval celú záležitosť za fantáziu. Zaujímalo ho aj to, kde sa teraz nachádzajú Tamerlanove pozostatky a zamyslel sa. Vtedy sa Malik odvážil ho požiadať, aby celú vec oznámi Stalinovi. Žukov prisľúbil, že pri prvej vhodnej príležitosti tak urobí. Malik mal neskôr možnosť sa so Žukovom ešte raz stretnúť v októbri 1942. Znovu ho prijal a potvrdil mu, že celú vec oznámil Stalinovi tak, ako sľúbil.
15. novembra 1942 bolo rozhodnuté o spätnom pochovaní Tamerlana. V Samarkande však pozostatky boli až o mesiac. Dovtedy lietali nad frontom. Bola to špeciálna operácia na rozkaz Stalina. Naložili ich do lietadla a lietali nad líniou frontu. Výsledky sa dostavili pomerne skoro.
20. decembra 1942 prebehlo spätné pochovanie so všetkými poctami. Stalo sa tak v predvečer rozhodného víťazstva pod Stalingradom. Situácia okolo obliehaného mesta bola veľmi dlho kritická a neistá. Do dvoch dní po pohrebe došlo k definitívnemu prelomu. Bolo zničených 17 nemeckých divízií a zajatých 60 000 vojakov.
V lete 1943 bola vyslaná do Samarkandu posledná, tretia expedícia. V čase bitky pod Kurskom Stalin podpísal príkaz o vyčlenení 1 milióna rubľov na rekonštrukciu Mauzólea Tamerlana. Vtedy sa za túto sumu dalo kúpiť 16 tankov pre front alebo zabezpečiť výstroj a stravu pre celú divíziu na 1 mesiac. Stalin však vedel, čo robí.
Ukazuje sa, že dôležité zlomové body Veľkej vlasteneckej vojny sú viazané na Tamerlanovu kliatbu. To len pre úplnosť, aby nám bolo jasné, že to neviditeľné je dôležitejšie ako to viditeľné. Tak to bolo v minulosti a tak to je aj dnes.
Zdravomysliaci človek dnes jednoducho nemôže považovať vykonštruovanú rozprávku o prítomnosti Mongolov v Rusku a nakoniec aj na Slovensku v 13. storočí za skutočnosť. Táto mystifikácia nevydrží žiadnu racionálnu kritiku. Dnes už nestačí opakovať to, čo predtým niekto napísal a odvolávať sa na to ako na neomylnú skutočnosť. Rozhodnutie však musí vykonať každý sám za seba.
Svetlá budúcnosť nastane iba pre toho, kto bude na ňu pripravený. Kto si vytvorí „vlastný“ výklad Stavby Sveta nie je mudrc, ale tretiak. Objektívna realita ostáva spravidla mimo sveta tretiakov. A rabi ostanú v moci Pána do posledného okamihu. Je to však ich dobrovoľné rozhodnutie, do ktorého ich nikto nenúti. Snažme sa nebyť medzi nimi. Ako sme už povedali, Slovensko je krajina s nepredpovedateľnou minulosťou…
Keď Jonáš Záborský dokončil rukopis svojej knihy DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO OD POČIATKU DO ČASOV ŽIGMUNDOVÝCH v r. 1875, tak ešte nič netušil o žiadnych Mongoloch. Vo svojom diele spomína správnu formu tohto názvu – MOGOLI. Niet sa čomu diviť, veď išlo o vojakov z Mogol Tartarie, t.j. Veľkej Tartarie. Ale už v komentároch za pôvodným textom v tej istej knihe sa ani nepozastavujú nad názvom „Mogol“ a rovno skáču medzi Mongolov… Teda v roku 1875 nebola ideológia Mongolov ani na našom území ešte známa. Alebo chceme zaradiť Jonáša Záborského medzi nevzdelancov?
Ak máme pochybnosti, či civilizácia je skutočne pokrok, tak sa pozrime na svet okolo nás a porovnajme ho s tým, čo tu bolo pred rokom 1989. Pred revolúciou a následným rozpadom Československa nikto nebol bez práce, nikto nemusel spať pod mostom, každý mal – ak chcel – zaručenú dovolenku. Cigáni boli viac menej pod kontrolou, zločinnosť celkovo tiež. Nebol hlad ale ani nekontrolovateľný prebytok v rukách málo vyvolených, nebolo drancovanie lesov, nelikvidovali sa stromy priamo v Národných parkoch, nebolo vykrádanie štátneho rozpočtu skrz kdejaké fondy, vzdelanie aj lekárska starostlivosť zadarmo – všetko bolo skrátka v oveľa lepšom poriadku. Iste, za socializmu neboli mobilné telefóny – a už vôbec nie smartfóny – neboli počítače, a už vôbec nie tablety a podobné technologické výdobytky. Ale nepodliehajme klamu – tieto neboli vtedy nikde, ani na Západe. A dnes už majú mobily aj Mongoli:
Kto má dojem, že vektor ľudskej spoločnosti v zmysle mravnej úrovne sa zdvihol, ten naozaj dobre nevidí. Ale opakujeme – moderné technológie s tým nemajú nič. Tie v skutočnosti aj tak väčšinou slúžia na degradáciu, nie progres v zmysle vývoja rozumových schopností priemerného obyvateľa krajiny.
V poslednej dobe môžeme pozorovať zvýšenú koordináciu dezinformácií v oblasti problematiky Slovanov. Najviac je viditeľná v médiách, ktoré majú pod kontrolou vyvolené skupiny. Bežný Slovan dnes už má dosť toho, ako mu neustále opakujú, že sme „v podstate zvieratá“, ktoré nikdy nič nedokázali. Presnejšie ak niečo, tak len vďaka tomu, že sa nás sem tam ujali cudzinci. Ak teda čítate články utvrdzujúce tento svetonázor hoci aj v populárnej literatúre či časopisoch a hoci aj v slovenčine, nedajte sa pomýliť. Nepísali ich Slovania a teda nie o Slovanoch Predkoch, ale o cudzom pohľade na nás a aj cudzom názore na naše miesto vo Svete. Ale je to dobré nato, aby ste začali rozlišovať kto je kto. Bez rozmýšľania to totiž nepôjde.
Keďže sme Slovieni, tak sa smelo obráťme – v zmysle princípu ZDRAVOMYSLIA – k Staroslovienskej Bukvici. Z nej sa totiž môžeme PRIAMO dozvedieť názor Predkov. NAŠICH PREDKOV. Siahnime – už nie prvý raz – k prvým dvom bukviciam posledného riadku Matrice:
ѨѬ
Keďže ide o Obrazové písmo, tak „ťahajme“ Obrazy. Jota má Obraz „Poznanie“, Ota „Odmietanie čohokoľvek“. Ak teda Slovien – presne ako naši Predkovia – má potrebu zaujať k niečomu stanovisko, tak postup je takýto: Najskôr je potrebné sa oboznámiť s problematikou, a až po jej spoznaní si vyberie z tohto poznania to, čo sa ho týka a bude to považovať za Múdrosť Predkov. Teda najskôr oboznámenie sa s informáciou a až následne jej selekcia podľa povahy problému.
Pretože však vieme, že staré texty sa čítali obojsmerne – priamo aj obratne – tak pokračujme ďalej. Obraz oboch bukvíc nám UŽ dal informáciu, ktorá nie je dostupná na fonetickej úrovni. Takto prebieha prvý krok – skladanie Obrazov zľava doprava. Potom však berieme do výkladu Riadenie Obrazov, ktoré prebieha sprava doľava, t.j. opačne. Je to ale až druhý, nie prvý krok. Ak teda spojíme Obrazy obratne – sprava doľava – zistíme ako sa Obrazy riadia. Riadením Obrazov dospejeme k výsledku, že ak urobíme nejaký výber, tak zostavíme filter – cez ktorý sa k nám dostanú už iba „selektované“ informácie. Tak funguje myseľ.
Použitím iba druhého kroku – vynechaním prvého – možno dospieť k tomu, že celú podstatu sme síce nepreskúmali, ale uzávery už robíme. Myseľ bude iba „plniť príkaz“ a poskytovať vyšpecifikované spektrum informácií. Celé poznanie však do úvahy brané nebolo.
A tu sa hneď dostaneme k jednému z dôsledkov takéhoto prístupu:
Teoretik, ktorý vytvorí novú teóriu na základe novej udalosti veľa škody nenapácha. Ale teoretik, ktorý najprv vytvorí falošnú teóriu a potom vidí vo všetkom jej dôkazy je najnebezpečnejší nepriateľ ľudského rozumu.
GILBERT KEITH CHESTERTON
Môžeme skončiť tým, čo sa v tibetskom učení Šambala nazýva Duchovný materializmus. Ak si najskôr stanovíme čo na konci cesty nájdeme a až potom vyjdeme na cestu to hľadať – klameme samých seba. V skutočnosti dáme svojej mysli príkaz, aby nám tam nachystala to, čo tam chceme nájsť. Je to však ďalší sebaklam – nie objektívna realita.
Vo Védizme to môžeme vyjadriť nám už známym výrokom:
SPOJENÍM DVOCH NEVZNIKÁ CELOK, ALE RODÍ SA TRETIE
Slovanstvo je svojou podstatou Védické. Ak ho „zmiešame“ s judaizmom – dnes najpopulárnejšie formou „Grálu“ – výsledok je iba vytvorenie čohosi tretieho. Už sme písali, že práve kresťanstvo kedysi kruto zlikvidovalo Katarov. Je iba surovým pošliapaním pamiatky všetkých zabitých a umučených Katarov ich dnes „kriesiť“ tou ideológiou, ktorá s nimi zaobchodila tak neľútostne.
Ak Védizmus spájame s nejakou modernou, populárnou vetvou – ktorú spravidla hlásajú rôzni indickí Cigáni – je to rovnako vytvorenie čohosi tretieho. Nič nemení na veci, že pre Cigánov v Indii je takýto postup veľmi chvályhodný – pracujú na svojom Duchovnom vývoji. Nie sú to však Slovania.
Dnes možno na internete pozorovať zvýšenú aktivitu Žiarlivej skupiny ideológov. Dostali rozkaz proti nám konať, nuž počúvajú slová svojho vodcu. Ide presne o opísaný príklad: najskôr si vybrali výsledok a potom nanucujú iným cestu k nemu. Akosi im nevadí, že popritom sa spájajú aj s Indiánmi – veď účel svätí prostriedky. Vo všetkej úcte k Indiánom – povedal niekto žiarlivým, že to nie sú Slovania?
Nuž ako vidíme, výhybkárov – možno aktuálnejšie – „tretiakov“ je okolo nás mnoho. Vynára sa iba jedna otázka: kto má z toho osoh? Určite nie ten, kto si váži svojich Predkov a má už dosť všakovakých „pokročilejších“ národov.. A my píšeme iba pre Slovanov, lebo tretiaci nás nezaujímajú. Karma je zdarma…
A tu sa dostávame k téme dnešného článku. V skutočnosti sme narazili na veľmi zaujímavú situáciu. Naši historici načali úporný celoplošný útok na Slovanstvo, čo už priam srší s B-A médií. Je naozaj zaujímavé, ako úporne trvajú na svojej verzii dejín – teda histórii. Upozorňujeme na skutočnosť, že takéto články nepíšu Slovania. V jednom takto orientovanom časopise – decembrovom vydaní – sme sa dozvedeli (presnejšie nedozvedeli) zaujímavé informácie. Napríklad že teóriu o prvotnom príchode Germánov z Ruska a neskoršom obsadení „voľných“ území za nimi Slovanmi pre nás „vypracovala“ skupina odborníkov „Krakovskej školy“. Okrem toho – samozrejme – opakujú obohratú mantru Mongolského jarma… A tu nastáva zaujímavá situácia. Nijako nemôžeme povedať, že Védické slovanstvo by bolo v oficiálnom Rusku v móde, ale s Mongolom Džingischánom sa už v Rusku „rozlúčila“ aj oficiálna veda. Neexistuje totiž ANI JEDINÝ DÔKAZ PRE TAKÉTO TVRDENIE. Máme na mysli VEDECKÝ DÔKAZ, teda to, na čo sa oficiálna veda neustále odvoláva. Nastala chybička v programe a dostávame sa k pravde aj tam, kde by sme to nečakali. Ale čo teraz s „neposlušným“ Ruskom?
Priblížme si teda celú problematiku tak, aby sme pochopili, prečo v Rusku zmizne Tatársko-Mongolské jarmo dokonca aj zo školských učebníc. Európa však očividne mieni ostať pri Mongoloch aj naďalej… zatiaľ. Teda poporiadku.
To, čo sa populárne nazýva Tatársko-Mongolské jarmo trvalo v Rusku, Bielorusku aj Ukrajine približne 250 rokov. Normálne by sa zdalo, že 250 až 300 rokov by mal byť dostatočne dlhý čas na to, aby sa zmenil antropologický vzhľad obyvateľstva nejakej krajiny. Ak na Rusi naozaj vládli skoro tri storočia Mongoli, tak dnes by Rusi mali vyzerať asi ako obyvateľstvo Kazachstanu. Nič také však neexistuje. Ak uvažujeme, že podľa štatistiky OSN sa generácie menia každých 25 rokov, tak vyše 10 generácií spoločného života dvoch národov – Slovanov Rusov (europidov) a Mongolov (mongoloidov) – nezanechalo na antropologických charakteristikách a genofonde ŽIADNU STOPU. Buď nastala doteraz neznáma chyba v genetike alebo tu nikdy žiadni Mongoli neboli. Už prvý indikátor – po dlhom a údajne podriadenom spolužití – je ten, že v ruskom jazyku NEEXISTUJE ani jediné slovo mongolského pôvodu. A ak neboli Mongoli v Rusku, tak ako mohli byť na Slovensku? Ale poďme ďalej.
Na obrázku dole vidíme porovnanie europoida a mongoloida:
Všimnite si umiestnenie očí a uhol obočia. Ohyb horného viečka slabo viditeľný, nos priamy, lícne kosti a sánka málo vystupujúce. To sú typické antropologické charakteristiky tváre europoida.
Vpravo je typický mongoloid. Porovnajte uloženie očí a obočie. Ohyb horného viečka silne vyvinutý a dobre viditeľný. Vystupujúce lícne kosti aj čeľusť, nos ako aj tvár celkovo sploštený.
Ak spojíme oba obrazy, tak dostaneme typické charakteristiky pre miešanca, ktorý nevyhnutne s takéhoto spojenia rás musí vzniknúť:
Spojenie dvoch absolútne odlišných rás – europoidnej a mongoloidnej – malo vytvoriť presne takéhoto miešanca. Takto mala vyzerať drvivá väčšina obyvateľov európskej časti Ruska po skoro troch storočiach mongolskej nadvlády – ale nevyzerá.
Pred niekoľkými rokmi vykonal Inštitút Etnografie a Antropológie Ruskej Akadémie Vied experiment, ktorého výstupy sú veľmi poučné. Výsledky však boli zostavené na základe antropologickej analýzy náhodného výberu desiatok tisíc Rusov, ktorí sa dobrovoľne zúčastnili experimentu. V procese analýzy a spracovania údajov vedci venovali mimoriadnu pozornosť prítomnosti alebo neprítomnosti tzv. epikantusu, t.j. záhybu vnútorného uhla oka človeka vytvoreného kožou horného viečka. Je to najvýraznejší príznak mongoloidnej rasy a je charakteristický pre stepné obyvateľstvo Centrálnej Ázie. Pri miešaní rás sa nevyhnutne musí vyskytnúť aspoň v nejakom stupni. Výsledok miešania rás sa vždy ukáže na antropologickom vzhľade človeka. Takýto príznak však nebol nájdený ANI U JEDINÉHO ČLOVEKA.
Ak Mongoli v 13. storočí naozaj došli na územie Európy, tak by sa nevyhnutne zmiešali s domácim obyvateľstvom, a bolo by to dnes vidno. Je to tvrdenie vedcov antropológov.
Presne toto sa totiž odohralo na iných územiach po celom svete, ktoré boli v minulosti kolonizované. Ak by sme verili všetkým odborným knihám a učebniciam, išlo o presne ten istý klasický prípad dobytia a podrobenia si cudzej zeme, teda kolonizácie.
Angličania však na to, aby vytvorili svoje obrovské impérium potrebovali 150-200 rokov, ale Mongoli to „stihli“ za 10-15 rokov? A to v úplne inom rozsahu – od Číny po Jadranské more. Takéto niečo NEMÁ V DEJINÁCH OBDOBY.
Angličania, Španieli, Portugalci, Francúzi či Holanďania počas kolonizácie Severnej a Južnej Ameriky zničili viac ako polovicu pôvodného obyvateľstva. To, čo ostalo bolo väčšinovo premiešané, čoho výsledkom sú dnešní miešanci. Napríklad v Kolumbii tvoria miešanci dnes 58% obyvateľstva. Sú to väčšinou potomkovia Španielov a Indiánov. Antropológovia tvrdia, že je to normálny následok kolonizácie. Počet pôvodných, nezmiešaných obyvateľov je dnes minoritný – teda tých, komu naozaj patrí zem ich predkov.
Pokorenie Amerického kontinentu začalo v epoche geografických objavov od konca 15. storočia. Európania ovládali svoje kolónie približne 300 rokov. Teda porovnateľne toľko, koľko – údajne – Mongoli Rusko.
Miešanci dnes sú vo všetkých krajinách Západnej pologule. Tvoria väčšinu obyvateľstva Latinskej Ameriky. Sú to nielen potomkovia miešania Európanov a Indiánov, ale aj kolonizátorov a Afričanov, ktorých násilne privážali do Ameriky aby tam dreli na plantážach. A tak dnes sú zastúpené už aj kombinácie Indiánov a Afričanov… ktorí z nich sú vzorom pre našich tretiakov?
Ako mohli byť Mongoli kolonizátormi Ruska a nezanechať po sebe miešancov?
Výsledky antropológov potvrdzujú aj genetici. Medzinárodný tím biológov vykonal v Rusku analýzu genetických vzdialeností niekoľkých národov europoidov aj mongoloidov. Genetická vzdialenosť je číslo, ktorým sa vyjadrujú rozdiely niekoľkých vybraných genetických príznakov. Výsledkom výskumu je, že genetická vzdialenosť medzi Rusmi a Mongolmi je taká veľká, že nemôže byť ani reči o niečom spoločnom. Počas výskumu sa však ukázalo, že Rusi sú si geneticky veľmi podobní s Iráncami, aj keď nie vzhľadovo. Nás takéto niečo nemôže prekvapiť.
Úlohou tejto medzinárodnej skupiny bolo nájsť v genofonde Rusov možnú mongolskú stopu. Výsledkom je VEĽKÉ NIČ. Žiadna stopa neexistuje. Ale pri podriaďovaní si jedného národa druhým vždy dochádza k miešaniu genofondov. Ázijskí dobyvatelia teda zanechali stopu v HISTÓRII, ale nijako nie v genofonde. To môže znamenať iba jedno jediné. NIJAKÉ MONGOLSKÉ JARMO NEEXISTOVALO. A tak je to správne. Inak by určite o ňom vedel aj Jonáš Záborský.
Ak sme už vykročili vpred za poznávaním – hľadáme naše JOTA „Ѩ“ – tak nevystupujme z už rozbehnutého vlaku. Tých „ALE“ totiž existuje oveľa viac.
Prečo napríklad národ, ktorý nie je chudobný, je dostatočne vyspelý, má tradíciu povstať a zbaviť sa cudzieho útlaku – veď predtým už bol minimálne knieža SVIATOSLAV – má dostatok zbraní, koní aj výstroje, za tri storočia ani len nepomyslel na ozbrojené povstanie? Oficiálna veda má na to veľmi zaujímavé vysvetlenie: neexistovala ani len myšlienka, že by mohli byť úspešní proti takej hroznej sile..!? Vyzerá to, že všetci obyvatelia krajiny dostali akúsi záhadnú psychickú poruchu, ktoré nebola známa nikdy predtým a ani nikdy potom. Veď ako by inak mohli bojovať čo i len proti fašizmu? Oficiálna veda hovorí, že jarmo niesol celý národ dobrovoľne a odovzdane.
Na otázku tzv. mongolského jarma sa pozreli aj ekonómovia zo svojho uhla pohľadu. Existuje totiž dostatok písomných záznamov z toho obdobia, ktoré obsahujú záznamy o vyberaní daní a poplatkov ústrednou mocou. Len tak mimochodom – všetky sú v ruskom jazyku. Ekonómovia porovnali rozmer daní a poplatkov a prišlo prekvapenie. „Okupanti“ od domáceho obyvateľstva vyberali veľmi málo. Ale načo teda dobíjali toto územie? Veď podľa dobových správ to nebolo nijako jednoduché, kniežatstvá sa úporne bránili. V chode bojov boli zničené aj také veľké mestá ako Vladimír, Kyjev, Riazaň. Mongoli teda prišli na koňoch viac ako 5 000 kilometrov nato, aby nakoniec z toho nič nemali?
Ak porovnáme kolonizáciu, ktorú vykonávali Európania tak všetko je priamočiare. Je jasné, prečo preplávali moria, prečo si podrobovali Ameriku, Euráziu, Afriku, Austráliu. Potrebovali nové územia a nové zdroje všetkých druhov – ľudské, materiálne, prírodné atď. Technokratická Civilizácia na tomto princípe – trvalej expanzii a podrobovaní si cudzieho – aj stojí.
Pozrime sa na expanziu Španielov. Geografické objavy boli vyvolané ekonomickými príčinami. Krajine dochádzali vlastné zdroje. V 14. storočí krajina z roka na rok chudobnela a nové zdroje boli pre ňu životne dôležité. Novoobjavené zeme sa stali kolóniami a za krátke obdobie urobili zo Španielska najbohatšiu krajinu Európy. Z Ameriky a Afriky povynášali ohromné bohatstvo. Objavili neobyčajne bohaté strieborné rudy v Mexiku, Peru a Čile. Španielske kolónie sa stali hlavným zdrojom zlata a striebra pre Európu.
To isté platí aj pre ďalšie kolonizátorské krajiny: Portugalsko, Anglicko, Francúzsko. A čo robili kolonizátori Mongoli? Akosi ich „kolonizácia“ nezapadá do tradične používaného modelu Európanov. Nesnažili sa drancovať všetky zdroje svojej kolónie, stačili im dane a korisť z dobytých miest.
Ale ani toto nie je všetko. Mongoli sa na Rusi nikdy ani nepokúsili zaviesť svoju vlastnú správu – čo je tiež viac ako divné. Európania to robili ako principiálne prvý krok. Hneď boli menovaní guvernéri a kompletne celá administrácia pre správu nad podrobeným územím pokoreného národa. Taká správa je nevyhnutná pre kolonizátorov najmä preto, aby kompletne kontrolovali celé územie a všetky jeho zdroje.
A na Rusi sa nikdy nemenilo ani majetkové vlastníctvo. Kniežatá vládli pred a aj po príchode Mongolov. Akurát že každý rok na to dostávali poverenie – „jarlyky“. Ale ani jarlykov dnes niet, presnejšie existujú iba jarlyky písané ruským jazykom.
Ďalším veľmi „neštandardným“ javom je vzťah Mongolov k Pravoslávnej cirkvi. Veď to bola – pre Mongolov – cudzia Viera. Je známe, že Batu chán (Baťa, t.j. otec vojska) síce vypálil kresťanské kostoly v Kyjeve, ale už o 2 roky tam dal postaviť nový Pravoslávny chrám. Našim čitateľom netreba vysvetľovať, že to bol skutočný Pravoslávny chrám, ktorý nemá nič do činenia s kresťanstvom. Túto kamufláž dnes používa – vďaka neudržateľnosti Mongolskej teórie – v Rusku RPC. Pravoslávna Cirkev je cirkev Starovercov. Kresťania – máme na mysli Východný obrad – sa od rozkolu r. 1054 nazývali Pravoverní, t.j. tí, ktorí ostali na pravej, t.j. pôvodnej viere. Nesúhlasili – a právom – s implementáciou pápežskej, t.j. ľudskej, „neomylnosti“, ktorú zaviedol Vatikán. Preto ostali pôvodní, t.j. Pravoverní alebo po grécky aj Ortodoxní. Pravoslávnymi sa začali volať až po Nikonovej reforme r. 1666. Ale kto je pre Slovanov NIKON? Predsa NIK ON je nám… ako aj celé kresťanstvo. V skutočnosti Staroobriadci aj utekali pred prenasledovaním za hranice, kde sa dodnes nazývajú Ruská Ortodoxná Cirkev. Tie zahraničné – aj v USA – sa nepodriaďujú Moskovskému patriarchovi. Oni sú Ortodoxní, nie Pravoslávni, teda nie Nikonovci.
Európsky štandard kolonizácie nekompromisne obsahuje nanútenie kolonizovaným národom aj ich kultúru, „hodnoty“, náboženstvo, zvyky. Tak sa ľahšie vládne. Ale Mongoli nielenže neničili Pravoslávne chrámy, ale na toto obdobie dokonca pripadá aj najväčší rozkvet v ich staviteľstve. V nijakom inom období sa nepostavilo toľko Pravoslávnych chrámov. Okrem toho, Mongoli oslobodili Pravoslávnu Cirkev od všetkých daní a poplatkov. V neskoršom období – samozrejme – všetky chrámy zhabali kresťania.
Ale ani toto nie je všetko. Existovalo dokonca nariadenie, ktoré zakazovalo vojakom vtrhnúť na územie Pravoslávneho chrámu. Za porušenie hrozili ťažké tresty. A teraz si predstavte, že by nejaký anglický vojak na území anglickej kolónie za vstup na územie indiánskeho Svätilišťa a jeho zhanobenie dostal trest smrti…
Z toho vyplýva iba jedno, buď je dobový písomný záznam omyl, alebo v krajine nevládli nijakí inoverci, ale Staroverci.
Pokračujme ďalej. V Rusku sa nezachoval ANI JEDEN ÚRADNÝ ZÁZNAM v mongolskom jazyku. Nuž podobné – aj keď nie až také veľké – ríše po sebe vždy niečo zanechali. Či už Sumeri, Egypťania, Chetiti, Gréci, Rimania… len Mongoli akosi nič. Dobových záznamov je dostatok – ale všetky sú v ruskom jazyku. A o Mongoloch sa vie, že v tom čase už mali písomnosť – nazýva sa Ujgurská, niekedy aj staromongolská. Ale prečo neexistuje žiaden písomný zdroj – ani v Mongolsku – v ktorom by sa hovorilo, že ich národ v minulosti dobyl skoro celú Euráziu? Žeby dobyvatelia nepísali letopisy a kroniky? Každý úspešne bojujúci národ sa vždy snaží po sebe zanechať svedectvo pre svojich potomkov. Ale žeby Mongoli boli tak výnimočne skromní?
Od prvej časti nášho článku už ubehol určitý čas. Medzitým sa podstatne zmenila situácia v Sýrii – strategický bod Aleppo je úplne oslobodený. Ale došlo k opätovnému dobytiu starobylej Palmíry – čo síce bol taktický úspech ISIL-u, ale nedá sa porovnať so strategickým úspechom v Aleppo. Možno však hovoriť o „náhode“? Nuž, v žiadnom prípade. Spojenci – t.j. Američanmi vedená koalícia v Iraku – si urobili „prázdniny“. Verejne vyhlásili, že útok na Mosul bude pokračovať „po prázdninách“, teda až na jar. Inými slovami povedali, že ISIL môže odviesť všetky svoje jednotky z Iraku a použiť ich v Sýrii. Ale niet sa čomu diviť, Anglosasi proste iní nebudú. Naivný je iba ten, kto im verí.
Dňa 22.12.2016 sa v Moskve uskutočnilo slávnostné – každoročné – stretnutie príslušníkov vrcholového velenia ozbrojených síl RF s vrchným veliteľom armády – prezidentom V. Putinom. Na takomto stretnutí niet nič nezvyčajné – len nedávno na obdobnom stretnutí s armádou USA odchádzajúci americký prezident Obama verejne priznal, že ISIL vzniklo vďaka nesprávnej politike USA pri napadnutí Iraku. Inak však „o nič nejde“ – milión mŕtvych Iračanov a zverstvá ISIL predsa nikomu nevadia… v Obamovej vláde. Na moskovskom stretnutí tiež zaznelo niekoľko veľmi zaujímavých informácií. Napríklad minister obrany RF S. Šojgu uviedol, že vo Veľkej Británii prebiehajú vojenské cvičenia, kde namiesto potenciálneho protivníka NATO sú použité reálne ruské tanky a „zlí“ majú oblečenú uniformu ruskej armády. Pre mladšiu generáciu zopakujme, že niečo také NAPOSLEDY UROBIL HITLER… podobnosť čiste náhodná?
Keď už sme spomenuli Sýriu, tak ešte jeden „detail“. Tí, ktorí sledujú podrobnejšie vývoj vojenských operácií v Sýrii si určite spomenú na jeden z útokov amerického letectva na pozície sýrskej armády. Dve F-16 a dva A-10 zasadili štyri údery. Po takomto „priateľskom“ útoku – teda klasickej, koordinovanej leteckej príprave – „náhodou“ nasledoval pozemný útok ISIL na pozície sýrskej armády. Kto si myslí, že útok vojenskej jednotky – nehovoríme o jednom či dvoch vojakoch – ktorý nasleduje po leteckom údere je možné realizovať „iba tak“, náhodne, tak ten patrí do kategórie našich bratislavsko-amerických reportérov (v ďalšom B-A reportérov). Takúto rozprávku by nevymysleli ani naše staré mamy.
Informáciu oznámil oficiálne stály predstaviteľ Sýrie pri Bezpečnostnej rade OSN Bašar Džafari. Z Washingtonu prišlo „poľutovanie“, že cieľom útoku mali byť teroristi.
Problémom však je, že medzi 83 mŕtvymi (a okolo 100 ranenými) – zabitými americkými zbraňami – bolo aj niekoľko ruských vojakov – vojenských poradcov oficiálne akreditovaných v Sýrii. Americká koalícia – na osvieženie pamäti – nemá žiadny medzinárodný mandát na vojenské operácie v tretej krajine. Ak by táto – ani zďaleka nie prvá – vojenská operácia USA v prospech ISIL nebola potrestaná znamenalo by to, že USA a ich spojenci môžu skrátka robiť čo chcú a kde chcú. A to nemohlo tak ostať.
Tretí týždeň mesiaca september 2016 prišla teda nečakaná, ale rýchla odpoveď. Celý rad arabských médií oznámil, že lode ruskej vojenskej flotily pri brehoch Sýrie zasadili presné údery na cieľ, následkom ktorých bolo zničené koordinačné centrum Západných tajných služieb v Sýrii v Dejr Izze, teda lokalite v západnej časti provincie Aleppo. Pri útoku zahynulo niekoľko desiatok západných špecialistov, ktorí sa zaoberali plánovaním operácií proti sýrskym a ruským vojenským cieľom. Útok bol realizovaný 3 raketami Kaliber a medzi viac ako 30 mŕtvymi boli spravodajskí špecialisti z Izraela, USA, Veľkej Británie, Saudskej Arábie, Turecka, Kataru.
Pre Západných expertov bol úder zasadený ako keby spoza hory Saman priamo na ňu. Hlboko v útrobách hory Saman je množstvo prastarých a dobre ukrytých jaskýň, teda celý, zložitý jaskynný systém. A práve v týchto jaskyniach si urobili svoj pelech Západné spravodajské služby. Pred čím to chceli tak dobre ukryť svoj koordinačný štáb?
Nuž tak či onak, odpoveď stála za to. Ostane – keďže Washington oficiálne vyhlásil, že cieľom ich útoku mali byť teroristi, a chybný útok koordinoval zničený štáb – vlastne iba dostali možnosť napraviť svoju chybičku…
Toľko teda k udalostiam poslednej doby v Sýrii. Vykročme však ďalej aby sme pochopili, prečo dnes ruský prezident V. Putin môže priamo vyhlásiť, že ruská armáda je najsilnejšia na svete, čo prinieslo nervóznu americkú odpoveď, že veď najsilnejší sú predsa oni. Sila však nie je v rétorike, ale v reálnych technickým možnostiach.
V USA začali vývoj nových, vysoko efektívnych druhov zbraní. V prvom rade sa ich úsilie zameralo na hyperzvukové technológie. Vyvíjajú hyperzvukový bezpilotný GLIDER HTV-2 a manévrovateľný kozmoplán X-41, ktoré sú charakteristické použitím hyperzvukových, priamych, presných vzduchových reaktívnych motorov.
Kozmoplán X-41 je schopný niesť bojovú hlavicu o hmotnosti 450 kg. To umožňuje použiť nielen jadrové bojové hlavice, ale aj vákuové a protikrytové, ktoré sú schopné prejsť betónom protijadrových krytov, teda umožnia ničiť chránené veliteľské body protivníka.
Projekt Boeing X-51 bude schopný vyvíjať rýchlosť do 6 400 km/hod. Zatiaľ bol raz vyskúšaný vo vzduchu na letových skúškach v máji 2010. Odvtedy boli uskutočné 2 neúspešné štarty, ktoré sa skončili zničením Glideru.
Zariadenie sa odpája od lietadla a pomocou boostra na báze vojenskej balistickej rakety naberá rýchlosť samostatne. Po dosiahnutí 5 400 km/hod. sa spúšťa vzdušno-reaktívny pohon, ktorý urýchli X-51 na určenú rýchlosť.
Rusko muselo na takúto hrozbu adekvátne reagovať. Dnes sa však iba dokončuje nasadenie technológií, ktoré boli vyvinuté ešte za čias ZSSR, presnejšie do roku 1990. Ide o projekt X-90 projektu GALA. Iba pripomíname, že ruský projekt sa volá „CH-90“. Raketa po spustení z lietadla dosiahla rýchlosť 5 400 km/hod, čo je hranica hyperzvuku. Potom však prišli na scénu ruskí liberáli a smutne známe 90-te roky a Jeľcin projekt uzavrel.
Potom však JANES INFORMATION GROUP z USA priniesla informáciu o skúškach ruskej hyperzvukovej zbrane Ю-71 z februára 2015. Skúšobný štart bol vykonaný z polygónu Dombarovskij pod Orenburgom. Ide o nám už známy Projekt 4202.
Medzikontinentálny balistická raketa SARMAT bola umiestnená na hyperzvukový aparát Ю-71. Tento nový aparát je schopný dosiahnuť rýchlosť 11 000 km/hod a môže niesť klasickú alebo jadrovú bojovú hlavicu.
Pri týchto gigantických rýchlostiach však prístroj môže ešte aj samostatne manévrovať, t.j. nie je zasiahnuteľný žiadnymi, ani najmodernejšími prostriedkami protiraketovej obrany (PRO). Toto vyvolalo paniku už aj v amerických médiách.
Okrem už spomenutého The National Interest a mnohých ďalších zdrojov napríklad The Washington Times otvorene vyjadril, že americkej stratégii bleskového úderu vyrástol vážny konkurent. Denník napísal, že „skúšobné štarty z polygónu Dombarovskij vo februári 2015 svedčia o tom, že Rusko aktívne vyvíja hyperzvukové transportné prostriedky, ktoré by mohli zásadne zväčšiť strategické možnosti jeho raketových síl.“
Objavenie sa takýchto technológií však znamená, že je potrebné zabezpečiť aj zodpovedajúcu PRO, aby Rusko mohlo chrániť seba aj svojich spojencov. Efektivita takéhoto štítu umožní existenciu alebo neexistenciu krajiny v prípade útoku takouto zbraňou. Bokom stáť jednoducho nemožno…
Medzi ďalšie moderné technológie patria aj lasery. Napríklad laserové zameriavanie sa používa ako v Rusku tak aj v NATO. A tu znovu – ešte za čias ZSSR – bola vyvinutá laserová pištoľ, ktorá iba za pomoci bežnej batérie dokázala za použitia kapsule so špeciálnou zmesou generovať laserový lúč. Zbraň bola vyvinutá pre potreby kozmonautov.
K nasadeniu však nedošlo – bolo to veľmi skoro. Zbraň však bola úspešné odskúšaná a bola schopná prepáliť na krátku vzdialenosť dierku do skafandra.
Na vývoji účinnejšej laserovej zbrane pre kozmický priestor sa pracovalo ďalej. Keď bola z kozmodrómu Bajkonur odpálená kozmická verzia laserovej zbrane, tak to už bol pri moci Reaganov kamoš Gorbačov, ktorý vydal rozkaz ju zničiť – zhorela v atmosfére.
Technológia pokračovala v projekte SKYF (SKÝT). Bola odskúšaná verzia SKÝT-D, ktorá sa používala na báze lietadla IL-76 MD. Projekt mal kódový názov A-60.
Komplexný skúšobný laserový systém bol inštalovaný na vojenské plavidlo, ktoré dostalo názov DIXON. Najskôr v rámci delenia Sovietskej armády pripadlo Ukrajine a onedlho – v r. 1995 – bolo „výhodne“ predané do USA. A tak sa v USA objavila nová laserová zbraň. Dnes je však známe, že hoci sa Američania snažili „hlavolam“ naozaj riešiť, nakoniec pôvodné nedostatky sovietskeho projektu „preplávali“ aj do „americkej“ laserovej technológie systému LaWS. Zatiaľ reálne dokázali neveľa. Impozantne pomocou lasera zostrelili bezpilotné lietadlo a zničili motor gumového člna. Na nič vážnejšie sa zatiaľ neodhodlali…
O moderných ruských laserových systémoch nie je skoro nič známe – na rozdiel od amerických prezentácií. Vie sa iba to, že sú zatiaľ používané v leteckom variante. Jeden z takýchto projektov je priamym pokračovateľom projektu A-60. V roku 2009 bol pomocou tohto zariadenia zostrelený cvičný letiaci cieľ vo výške 15 km. Je známe aj to, že existujú laserové systémy, ktoré sa inštalujú na SU-25 a bojové vrtuľníky Mi-28. Umožňujú znefunkčniť elektronické vybavenie nepriateľských letiacich rakiet a tak ich eliminovať. Jestvuje aj laserový systém „Prezident S“, ktorý vrtuľníku umožní vytvárať lživé ciele pre rušenie nepriateľských rakiet.
Ďalšou oblasťou sú mobilné protilietadlové komplexy, ktoré sú považované za poslednú líniu obrany pred nepriateľským vzdušným útokom. Tieto systémy sprevádzajú vojská a ničia lietadlá, vrtuľníky, drony aj vysokopresné zbrane (Tomahawk).
Mobilný protivzdušný systém STRELA 10MB je zatiaľ vo výzbroji, ale už úspešne prešiel skúškami nový systém SOSNA. Jeho maximálny dostrel je 2x väčší – 10 km namiesto 5 km – aj zásoba munície je dvojnásobná. SOSNA zasahuje a ničí ciele letiace okolo aj priamym zásahom. Komplex je plne automatizovaný a v automatickom režime na cieľ navádza opticko-elektronický systém schopný zasahovať ciele za každého počasia. Bojový systém je univerzálny a môže byť inštalovaný na kolesovom podvozku, pásoch aj na vojenských plavidlách.
O systém už prejavili záujem aj v Indii.
Systém je porovnateľný so švédskym RBS-70 a švajčiarsko-americkým A-DAC. Konkurenti však majú kratší dostrel a menšiu zásobu rakiet. A-DAC je navyše nedostatočne automatizovaný a používa ľahšie narušiteľnú rádiolokačnú stanicu.
Ďalšou oblasťou je vyložene ruská špecialita, ktorá nemá – a ani nemôže mať – nikde na svete obdobu. Na jeseň r. 2013 МИТ (Moskovský Inštitút Teplotechniky) – ktorý okrem iného vyvinul balistické rakety Bulava, Topoľ aj Jars – začal vyvíjať novú verziu železničného raketového komplexu. Nový projekt dostal názov BARGUZIN a bude nasadený v armáde do r. 2020.
Ide na pohľad o obyčajný nákladný vlak, akých jazdia tisíce. V zostave má mraziarenské vagóny. Vo vlakovej zostave je však umiestnených 6 medzikontinentálnych balistických striel JARS s akčným rádiusom 10 000 km.
Vlaková sústava je vyrobená tak, že jej neublíži ani jadrový výbuch v blízkosti. Na satelitných snímkach sa bude javiť ako úplne obyčajný nákladný vlak, ktorý sa môže nachádzať kdekoľvek na obrovskom území Ruskej federácie a za krátky čas môže prekonať tisícky kilometrov. Je neustále v pohybe.
Zoznam nových vojenských technológií nemôže vynechať tankovú techniku. Tohtoročná vojenská prehliadka na Krásnom námestí v Moskve pri príležitosti víťazstva v Druhej svetovej vojne vyvolala na Západe panickú reakciu. Napríklad nemecký DER SPIEGEL. V ňom Hans Rüge, bývalý veliteľ štábneho plánovania MO NSR hovorí o nevyhnutnosti vybaviť tanky LAOPARD muníciou s uránovou vložkou. Dnešná nemecká tanková munícia nie je schopná preraziť ruský pancier. Takže Armata nebude bojovať s existujúcou nemeckou technikou, ale s tou, ktorá bude proti Armate ešte iba vyvinutá.
Armata váži 48 ton a vyvinie rýchlosť 90 km/hod. Nemecký Leopard váži 55 ton a vyvinie rýchlosť 72 km/hod. A americký Abrams je na tom ešte horšie – pri hmotnosti 70 ton vyvinie rýchlosť 64 km/hod.
Armata nie je iba nový tank, ale hlavne nová, univerzálna platforma, ktorá sa dá adaptovať pod každý zbraňový systém. Jej vybavenie umožňuje automatizovať mnohé procesy, ktoré predtým musela posádka robiť ručne – vrátane diaľkového ovládania stroja. Je pripravená aj na robotizáciu.
Nový Leopard chcú Francúzsko aj s Nemeckom vyvinúť do r. 2030. Tu nemožno vynechať komentár D. Rogozina, zástupcu predsedu vlády, ktorý má na starosti vojenské programy modernizácie ruskej armády: „Myslím, že Francúzom a Nemcom, alebo Američanom, alebo Izraelčanom, ktorí sa tiež hrdia svojimi tankami bude veľmi ťažko. Za prvé preto, že už dnes za nami zaostávajú 15-20 rokov. Za druhé preto, že aj keď nakoniec urobia niečo nové, tak my v tom čase už budeme mať niečo úplne iné“.
Po Druhej svetovej vojne postupne prestali na Západe venovať pozornosť vývoju pancierovej techniky. Zamerali sa na vývoj vysoko presných systémov, ktoré môžu používať v lokálnych vojnách. V súvislosti s nimi viedli reálne veľmi drahé zbrojné projekty, ktoré však slúžili hlavne na tunelovanie štátnych rozpočtov pre zbrojenie. Dokonca aj Nemci – ktorí sa kedysi mohli hrdiť svojou pancierovou technikou – majú dnes najmodernejší Leopard 2A7+, ktorý je však postavený na platforme vyvinutej v 60-tych rokoch minulého storočia. Hľa, čo napísal DIE WELT na túto tému:
„Nemecké tanky nemajú dostatočne efektívnu muníciu, ktorá by bola schopná preraziť technologicky pokročilejší pancier ruských líniových bojových strojov… od r. 2017 sa očakáva modernizácia tankovej munície s volfrámovou vložkou, ale tá bude vhodná iba pre Leopard 2A7, ktorých má Nemecko 20 kusov“.
A ruská armáda začína dostávať moderné Armaty T-14, ktorých v celkovom počte bude 2 000 kusov. Nuž, NATO potrebuje nové prostriedky nielen na vývoj nových tankov, ale aj na prostriedky protitankovej obrany. Tie staré sú proti Armate v podstate bezmocné. Nuž NATO – investuj… a my s nimi. Lákavé perspektívy. Západné médiá hovoria, že Armata značne predbehla západnú analogickú vojenskú techniku.
Ale prišla aj kritika Armaty. V podstate dosť neočakávane – od „priateľskej“ Číny, z firmy NORINCO. Výrobcu čínskej pancierovej techniky. Na svojej stránke porovnala Armatu so svojim tankom VT-4.
Číňania uviedli, že na dnešnom svetovom trhu pancierovej techniky ponúkajú nové modely iba Rusko a Čína. Čína predáva 3 rozdielne cenové subjekty VT-1, VT-2 a VT-4, zatiaľ čo Rusko iba T-90S. Tento – podľa nich – môže konkurovať iba modelu VT-1. Teda proti VT-4 možno postaviť iba Armatu.
Z čínskeho porovnania vychádza analogická úroveň automatizácie oboch tankov, ale údajne je inak v mnohých aspektoch VT-4 lepšia. Podľa nich nie je v Armate dobrý motor, lebo nezabezpečuje dostatočnú manévrovateľnosť, ťažšie sa chladí a jeho údržba je veľmi zložitá.
Podľa NORINCA má Armata problém aj s kľukovým hriadeľom, pretože počas príprav na slávnostný pochod sa v jednom tanku kľukovka zlomila. Problém je teda celkovo s prevodovou skriňou Armaty, zatiaľ čo VT-4 taký problém nikdy nemal. NORINCO tiež tvrdí, že VT-4 má lepší systém riadenia paľby, lebo zodpovedá „súčasným požiadavkám“.
Ak sa pozrieme na tieto rozdiely detailne hneď zistíme, že veci sa majú inak.
Číňania považujú za výhodu váhu svojho tanku – 52 ton. Je to samozrejme dobrá hodnota v porovnaní ťažším nemeckým Leopardom nehovoriac už o americkom Abramse. 48 tonová Armata je pre nich nedostihnuteľná.
Čínsky motor má 1 300 HP a dosiahne rýchlosť 70 km/hod. Ruský motor má však 1 500 HP a dosiahne rýchlosť 90 km/hod.
Oba tanky majú rovnaký kaliber dela, ale Armata má palubný priemer 45 výstrelov, VT-4 iba 38.
Keď už je reč o dele, tak všeobecne sa uznáva, že najlepšie delo má nemecký Leopard 2. Kaliber 120 mm L55. Armata má 125 mm delo 2A82-1M. Úsťová energia hlavne dela Armaty je 1,17 vyššia ako u Leopardu, pričom úroveň automatizácie je rovnaká.
Prítomnosť aktívnej pancierovej obrany T-14 je – aj podľa Číňanov – výhodou Armaty. No a čo sa týka „zlomeného“ kľukového hriadeľa na prípravách na Krásnom námestí – Armata odtiaľ nakoniec odišla po vlastnej osi. Ak by bol problém v zlomenej kľukovke, tak takéto niečo by proste nebolo možné.
Za všetko hovorí fakt, že o kúpu Armaty prejavila záujem nielen India, ale aj samotná čínska vláda. Ruská armáda je však prioritným zákazníkom pre ruský vojenský priemysel dneška. Kým nebude plne uspokojená požiadavka dodávky – 100% – pre armádu, nebude sa expedovať za hranice ani jediný kus. A potom už nebude treba nikomu nič dokazovať.
Podať aspoň základné informácie o rozsahu modernizácie ruskej armády a teda pochopiť, prečo sa Západ zľakol nie je vôbec krátka úloha. Preto príde ďalšie pokračovanie…
