TARTARIA | ARCHÍV NOCI SVAROGA

Autor svarga

  • RIURIK A PROROKUJÚCI OLEG

    Radi by sme upriamili vašu pozornosť na niektoré momenty z diela ruského umelca Michaila Zadornova. Hoci dnešná popokracia (jedna z aktuálnych foriem demokracie) sa ho snaží nahradiť čím sa len dá, nedarí sa im.

    Ako sme už neraz spomínali, dnes – v časoch informačnej vojny – je dôležité vedieť rozlišovať medzi informáciou a nositeľom informácie. Rusko je našou pravlasťou, Rusi sú naši pokrvní bratia – o tom nemôže byť ani pochýb. Ale Rusi dnes v Rusku nevládnu – presne tak ako Slovieni nevládnu v Sloviensku. Ešte za prezidentovania Medvedeva vydelila ruská vláda na rekonštrukciu Malého Jeruzalema – ktorý dal pôvodne vystavať v Istre, blízko Moskvy smutne známy patriarch NIKON (pre Slavjanov NIK ON) – dve (2) miliardy rubľov. V mnohých okresných mestách Ruska sa rozpadávajú nemocnice, ale cirkevná stavba nedofinancovaním neutrpela.

    Prvý odporúčaný film je o Riurikovi, z ktorého urobili to, čím nikdy nebol – akéhosi Normana. Presne tak, ako z nášho Sloviena kniežaťa Sama – ktorého jeden syn dostal meno Rus – urobili cudzinca. Niektoré diela sú veľké práve tým čo v nich nie je povedané doslovne, ale sa dá – pri znalosti našej Kultúry – domyslieť.

    Druhý film, ktorý vám odporúčame je o Prorokujúcom Olegovi:

    Pri sledovaní filmov vám prajeme veľa pekných chvíľ. Veríme, že sa nebudete odvádzať detailami, ale potešíte sa veľkým Obrazom.

  • AKO VYCHOVAŤ MUŽA – SEDEM PRAVIDIEL SYNOLÓGIE

    Na sieti – v skupine ВКонтакте „Из Города в Деревню“ – sa objavil zaujímavý článoček. Pretože svojou podstatou zapadá do našej témy o výchove detí, prikladáme vám ho. Nechajte na seba pôsobiť Obrazy tohto článočku. Za týmto krátkym textom je totiž uložené veľa múdrosti:

     

    Žien nám je ľúto. Neustále sa sťažujú, že vôkol niet žiadnych mužov. Žien nám nie je ľúto. Vychovávajú svojich synov ako dievčatká. Výsledok je zákonitý.

    PRVÉ PRAVIDLO

    Výchovou chlapca sa musí zaoberať otec. Avšak od samého narodenia. Svojho narodenia, nie narodenia jeho syna.

    Pretože výchova v rodine to nie mravoveda. Chlapec kopíruje spôsob chovania sa svojho otca, nie jeho slová.

    OTÁZKA PRE MAMY: Chceli by ste, aby sa váš syn stal takým istým ako je váš muž?

    DRUHÉ PRAVIDLO

    Muž musí byť silným. Ale čo to znamená? Vedieť prijímať rozhodnutia a brať na seba zodpovednosť za ne.

    OTÁZKA PRE RODIČOV: Učí sa váš syn prijímať rozhodnutia a zodpovedať za ne?

    TRETIE PRAVIDLO

    Prijímať rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť to sú dve strany tej istej mince. Z jednej strany sloboda, z druhej strany ohraničenie slobody.

    PRÍKLAD

    Muž prijíma rozhodnutia, ale zodpovednosť za ne nesie jeho žena. To nie je muž, to je iba mamičkin synček. Mazlíček.

    ŠTVRTÉ PRAVIDLO

    Sloboda sa začína sebaobmedzením.

    Existuje také príslovie: „Vodu pijú najskôr ťavy, pretože nemajú ruky. Druhí pijú muži, lebo nemajú trpezlivosti. Posledné pijú ženy“.

    VÝCHOVNÁ SCHÉMA (PRE TATOV!):

    „To najlepšie pre mamu. Pretože je dievča. Potom kocúrovi – preto, lebo si nedokáže sám pomôcť a závisí od nás. A až potom my dvaja. Pretože sme muži“.

    PIATE PRAVIDLO

    V akom veku sa mládenec stáva mužom?

    Od momentu uvedomenia si seba samého ako osobnosti. Psychológovia tento vek poznajú. Tri roky. Tak, mamičky. Tri roky.

    Práve od tohto veku je nevyhnutné pripomínať synovi: „Ty si muž!“

    Práve od tohto veku sa musí začať učiť normálne mužské slovo: „Musím!“

    Muž musí. Vedieť trpieť. Vedieť prekonávať sám seba. Vedieť sa mýliť. Vedieť byť nežným. Vedieť byť hrubým. Vedieť byť ráznym. Vedieť niesť zodpovednosť za svoje slová. Muž musí vedieť BYŤ.

    ŠIESTE PRAVIDLO

    K chlapcovi sa treba chovať ako k dospelému. To neznamená, že sa s ním netreba hrať, odpúšťať mu jeho omyly, nebyť k nemu nežným, neusmievať sa naň.

    SIEDME PRAVIDLO

    Synček sa môže mýliť. On skúma svet vôkol seba, skúma jeho hranice. Viete prečo sú muži podobní na deti? Pretože ako muži tiež posúvajú hranice tohto sveta. Muž musí byť nespokojný. On je hnacia sila človečenstva. A žena je sila ochraňovania – ak je čo.

    Synčeka neslobodno trestať za omyly. Treba ich naprávať. Jemu samému. Samostatne. Ale s vašou radou a pomocou.

  • VÝCHOVA CNOSTNÉHO POTOMSTVA: PRÍSTUP KU VZŤAHOM S DEŤMI

    Svet nestvoril človek ale Stvoriteľ-Rod, a preto človek nemá právo ho strategicky meniť. Človek však môže v rámci svojho vývoja a poznávania Svet skúmať, lokálne transformovať, ale to jedine za podmienky, že jeho postup povedie k blahu pre všetkých, t.j. pre ľudí aj Prírodu. Dieťa je neoddeliteľnou súčasťou stavby Sveta. Ono nie je iba Božie stvorenie, ono je aj osobnosť, ktorá sa nachádza v neustálom vzájomnom kontakte so Stvoriteľom. Dieťa potrebuje pomoc pri hľadaní svojho miesta vo svete, počínajúc jeho mikrosociálnou jednotkou, miesto vo vzájomných vzťahoch v rámci mikrokolektívu s okolitým svetom, t.j. mať dobrý vzťah so všetkými, nečiniť zlo. Obraz Sveta pre dieťa závisí výlučne od správneho vysvetľovania a objasňovania, nie od vonkajších podmienok. Tieto hrajú úlohu iba vtedy, keď sa dieťa snaží poznávať okolitý svet bez pomoci kohokoľvek – najmä však jeho najbližších.

    Ľudia sú rôzni a každý má svoj Obraz chápania Sveta. Dieťa sa snaží porovnávať s inými. Treba mu trpezlivo vysvetľovať, že prejavy sveta sú rôznorodé, ale že všetko má právo na existenciu, a preto všetko treba chápať a ponímať ako danosť. Násilne nanútený, nesprávne poňatý Obraz Sveta vedie k degradácii osobnosti, k nesprávnemu vývoju psychiky dieťaťa. Problém je v tom, že takto v detstve nanútený pohľad či svetonázor rodičov alebo starých rodičov sa neskôr už veľmi ťažko a zložito poddáva korekcii.

    Deťom treba všetko objasňovať v procese hry. Preto nie náhodou naši Predkovia dávali deťom matriošky. Hoci princíp je jednoduchý, je to hlboké, názorné vysvetlenie, že človek nie je iba materiálne telo, ale aj množstvo ďalších, jemnohmotných tiel, ktoré ho obklopujú. Pretože ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok aj Vesmír je – podobne ako maličký človiečik – energeticko-informačným priestorom. Takto možno vysvetliť a objasniť stavbu energetických tiel, čím sa pripravuje psychika dieťaťa na správne ponímanie mýtických, ale aj sakrálnych procesov v staršom veku.

    Dieťa do štyroch rokov je akási špecifická nádoba, ktorá sa každou sekundou čímsi napĺňa. Po štyroch rokoch sa mozog dieťaťa začína orientovať na okolitý svet, pričom všetci, ktorí dieťa obklopujú sa ho snažia z jeho nádoby vytiahnuť. Pre dieťa je svet v jeho nádobe reálny, pre dospelého nereálny, ale pokiaľ je on pre dieťa reálnym, tak či onak ono stále zostáva byť súčasťou tohto svojho sveta. Do štyroch rokov je emocionálny systém organizmu dieťaťa nastavený iba na jeho vlastný rytmus. Pokiaľ dieťa žije vo viac-menej normálnom prostredí, tak pokračuje žiť svoj život nezávisle od rodičov. Oni môžu iba posilniť alebo oslabiť jeho pocity či vnemy. Pre dieťa kreslený film, otec, mama, dedko či babka stoja v jednom rade, pretože rodičia sa nachádzajú v tom istom rozprávkovom svete, v ktorom aj rozprávkový film.

    Vždy keď dieťa vyťahujú z jeho nádoby – hoci mu iba chcú niečo dať – lebo ho ľúbia, v skutočnosti mu vždy niečo odoberajú, odoberajú mu jeho život. Vo veku od štyroch do siedmych rokov sa všetko nadbytočné alebo nedostatočné vzrušenie valí na dieťa ako ničivá lavína. Stáva sa akousi futbalovou loptou, do ktorej „kopú“ všetci dookola, niekto silnejšie, iný slabšie.  V tomto veku si dieťa zapamätáva iba stresové situácie. Netreba ho vyťahovať z jeho vnútorného sveta ale nastavovať, ak jeho svet nie je veľmi pekný, jasný a naplnený, alebo podporovať, ak je v dieťati prítomná cieľavedomosť. Aby sme mohli pochopiť ako to robiť, rodičia sa musia v prvom rade zaoberať sebou. A tu spravidla leží hlavný problém. Nielenže sa väčšinu k tomu nemajú, ale naopak, chcú z dieťaťa urobiť to, čo nikdy nedokázali urobiť zo sebou, alebo jednoducho to, či videli niekde v televízii a podobne. Ale ako sa dá pozliepať to, čo nikdy neodskúšali sami na sebe? A tu mnohí začínajú angažovať rôznych špecialistov, čo už je samo osebe otázne. Dieťa prežíva túto bezčasovosť v plnej závislosti od vonkajších podmienok. Namiesto toho, aby sme dieťa PRIRPAVOVALI na učenie, jednoducho ho už začíname UČIŤ. Je to prvá tragédia, ktorá sa neskôr veľmi ťažko napráva. Dieťa prichádza do školy nijaké: je časťou mamy, časťou otca, časťou babky, časťou dedka a podobne. Len vo veľmi malom podiele je časťou seba samého. „Rozpitvajú“ jeho osobnosť a potom si myslia, že škola všetko napraví. A v škole sa začína to „najzaujímavejšie“ – akási hra na vedomosti. Na dieťa navešajú obmedzenia a tlačia a tlačia doň poznatky. Nakoniec opúšťa školu nabité poznatkami. Je dobre ak dieťa má prirodzenú vrodenú silu, alebo sa pritrafí nejaký dobrý učiteľ, ktorý ho naučí analyzovať a rozmýšľať. Toto mu umožní v budúcnosti si aspoň uvedomiť svoju podstatu. Umenie učiť sa je naozaj umenie. Ak človek zistí ako sa dá učiť, tak dokáže v živote dosiahnuť to, čo treba. A to mu umožní zodpovedať faktoru času. Kto sa nevie naučiť, ten nedokáže riadiť, prijímať rozhodnutia a podobne. V súčasnosti ide najmä o schopnosť správne korigovať zväčšujúci sa tok informácií na ľudskú Dušu.

    Skorý vývoj je v skutočnosti premiestňovanie hraníc psychologického vývoja. Tok informácií vyžaduje korigovanie a správne nasmerovanie. V takomto období je úloha rodičov dôležitejšia ako úloha školy. Možno povedať, že príliš skorá informatizácia má tak negatívny, ako aj pozitívny dopad – záleží na proporciách. Nespracovaná – „neuvarená“ – informácia sa odkladá nabok a časom sa neadekvátne transformuje, čím dochádza k zmene osobnosti.

    Korekcia informácie, adekvátne vysvetlenie čo je správne a čo nie formuje vektor vývoja človeka. Kto môže realizovať korekciu? Jedine rodičia a vychovávatelia. Dnešné časy vyžadujú nové, adekvátne psychologické techniky, nové psychologické školy – ak sa mienime spoliehať na okolitý svet – pretože doteraz sa tieto otázky riešia iba empiricky. Negatívne príklady z televíznej obrazovky, kde hlavný hrdina zabíja všetko dookola privedie k tomu, že dieťa umiestni samé seba do role hlavného hrdinu – čo prenesie aj do svojho života. Bude najskôr biť všetko dookola, neskôr zabíjať, čo nakoniec privedie k tragédii. Dnes je naozaj potrebná adaptácia klasickej psychológie na súčasné podmienky, kde sa vezme do úvahy skorší vývoj dieťaťa. Deti vychováva spôsob života rodičov a spoločnosti. Nevyhnutne potrebujú získavať informácie zmyslami, pretože zmysly dokážu odovzdávať obrovský objem skoncentrovanej informácie. Čím je zmyslový vnem žiarivejší a silnejší, tým obsahuje viac vesmírnych poznatkov. Informácia, ktorá je skompresovaná do zmyslového vnemu – napríklad strach – dáva možnosť okamžitej reakcie na situáciu.

    Správne nahromadenie zmyslových vnemov dokáže mnohonásobne zväčšovať objem poznatkov, ktoré už v človeku sú. Veľmi dôležitá je vyváženosť zmyslových vnemov, pretože dáva informáciu o úrovni vyváženosti človeka, ale zároveň – vďaka neustálej pulzácii vnemového zdroja – zmyslové vnemy rodia vždy nové a nové zdroje informácií.

    Vo výchove detí našich Rodov musí byť hlavným faktorom Kultúra a spôsob rodinného života rodiny. V procese hry si dieťa musí pomocou zmyslových vnemov postupne kresliť Obraz Sveta. Vychovávať ich treba v Pravde, aby neskôr nevznikali mravné odklony. Akýkoľvek detský program musí obsahovať nie šablónu na chovanie sa, ale Dušu. Duša musí byť naplnená Duchom, a presne také musia byť aj hry, ktoré majú byť nie počítačové ale skutočné, postavené na kultúrnych tradíciách, láske k vlasti, krajine, Prírode, ľuďom – bez vrážd a násilia, založené na spravodlivosti a dejinných udalostiach, na dobrých slovanských, ľudových rozprávkach. Príprava rodičov musí prebiehať neustále skrz rozširovanie ich vedomia, skrz stanovovanie správnych priorít nad všetkými životnými hodnotami.

    Každý psychológ má svoju úroveň adaptácie detí. Prednastavené úrovne a nezáujem o krátkodobé zlyhania veľmi silno ovplyvňuje vykonávanie dorastovej diagnostiky dieťaťa.  Psychológia sú spravidla veľmi ďaleko od podstaty. Ich uzávery a chápanie procesov, ktoré v deťoch prebiehajú, spravidla neodrážajú zodpovedajúce ohodnotenie ich vývoja. Za základ svojho ohodnotenia berú periódu vonkajšieho, subjektívne ponímaného vývoja dieťaťa, jeho adaptáciu v tom sociálnom prostredí, v ktorom sa práve nachádza. Do poľa aktivít takýchto psychológov nespadá štruktúra a ponímajúci mechanizmus jemnohmotnej stavby človeka, ale predpokladajú existenciu iba viditeľného aspektu činnosti dieťaťa a jeho prejavy v jemnohmotnej rovine. Dieťa nie je stroj, ktorý je potrebné skúmať, ale plne sformovaný mechanizmus, na pochopenie a vyhodnotenie ktorého je potrebné ho dobre poznať zvnútra. Psychológovia spravidla nemajú takúto špecializáciu a kvalifikáciu. Možno ich spravidla ľahko nastaviť práve na také chápanie osobnosti dieťaťa, ale takýto ich monitoring vedie k tomu, že deti nakoniec oveľa viac vedia o psychológovi, než psychológ o nich. Deti nehodnotia na základe vonkajších príznakov a kritérií, ale čerpajú z čistého Ducha, pričom práve takéto ohodnotenie človeka má zo všetkých najvyššiu prioritu. Poznanie všetkých procesov a štruktúry Stavby Sveta umožňuje inak hľadieť na deti. Bývajú podceňované, pretože sa predpokladá, že ich Duch je slabý. Často to však býva presne naopak. Dogmatický spôsob testovania neumožňuje adekvátne vyhodnotiť schopnosti dieťaťa a už vôbec neumožňuje ich vývoj. Poznanie sa spravidla odovzdáva ústne, a práve táto schéma je psychológmi najmenej používaná.

    Hovorí sa, že bytie určuje vedomie, čo je principiálne správne. Uvedomovanie si funguje principiálne rovnako, ale vo väčšej miere ovplyvňuje fyzikálne procesy a chovanie sa dieťaťa vo fyzickom svete. Uvedomovanie si je proces nového videnia reality. Platí, že reálnosť je vytváraná tým, čo odkrýva nová hrana ponímania a videnia sveta. Je to proces osvietení a objavov, pochádzajúci z nahromadených skúseností, informácií, spomienok na minulosť vrátane minulých životov. Uvedomovanie si a sebaurčenie, sebaidentifikáciu dieťaťa určujú sny, méty, fantázie, vzdelanie a vzájomné pôsobenie s okolitým svetom v každom časovom okamihu. Uvedomovanie si seba byť tým či oným, v tej alebo onej roli motivuje k tomu či onomu módu chovania sa, formuje tú alebo onú reálnosť – presnejšie tunel reálnosti, vnútri ktorého človek žije a vidí svet tak a nie inak, z ktorého čerpá úlohy, orientačné body, zamerania. Do tohto tunela reálnosti človek vo vlastnom vedomí ženie sám seba ako chovaním sa, tak aj fyzicky. Je absurdné tvrdiť, že svetonázor alebo ponímanie sveta, vzťah k životu, k rodičom, k rovesníkom, spoločnosti a pod. je v takom a takom veku taký a v inom veku taký a taký. Tu neexistuje príčinná prepojenosť. Pochopenie je potrebné odvodzovať od etáp psychického vývoja. Na počiatku svet práve narodeného dieťaťa plne závisí od matky a je ňou aj plne formovaný. Neexistuje nič vonkajšie, nič konkrétne a presne opísateľné. Všetko je pociťovanie a ponímanie na úrovni psychologického a psychického vzájomného spojenia. Potom sa vo vedomí dieťaťa objavia slová, ktoré začínajú formovať okolitú realitu, ktorá sa z bezforemnej masy stáva súborom objektov. Čím skôr a viac slov prichádza, tým je proces uvedomovania si okolitého sveta rýchlejší. Za základ školského vyučovacieho procesu treba stanoviť úlohu vychovania a uchovania neopakovateľnosti osobnosti dieťaťa, pričom rodina a škola musia jeden druhého dopĺňať v procese tvorenia ČLOVEKA-TVORCU  a nie raba či sluhu božieho. Učenie znamená predovšetkým schopnosť dostávať nové poznatky vyvíjajúce intuitívne myslenie, ktoré mladému človeku umožní vstúpiť do života bez osobitných problémov. Tvorivý Človek sa musí od plienok až po koniec svojich dní nachádzať v stave neustálej tvorivosti, dnes však hlavné miesto zaujíma spotreba všetkého. Je zbytočné obviňovať dieťa z lenivosti, lebo lenivosť je iba produktom straty záujmu o učenie sa. Znamená to, že pokiaľ sa nepodarí zmeniť proces učenia na nejaký tvorivý akt, nemôže byť ani reči o nejakom východe z krízy vzťahov s deťmi. Tvorivosť dieťaťa sa začína hrou. Začiatok školy musí byť pokračovaním hry. Netreba deliť poznatky do akýchsi častí ako matematika, fyzika, chémia a podobne. Všetky poznatky musia prameniť zo zovšeobecnenia empirickej skúsenosti života, ktorá koniec koncov vysvetľuje javy skutočnosti a pripravuje dieťa na samostatný život. Na toto však budú potrební úplne iní pedagógovia, pretože tvorivých ľudí môžu formovať iba ľudia-tvorcovia. Nikto nemôže dať to, čo nemá. Učiteľom sa jednoducho treba narodiť!

    Ak vo vzťahu k medikom by kritériom ich profesionálnej vhodnosti mohla by byť úroveň ich energetiky, tak v prípade pedagogiky by kritériom ich profesionálnej vhodnosti mal byť stupeň harmonického vývoja osobnosti človeka učiteľa. Na určenie tohto stupňa stačí stanoviť zodpovedajúce vlastnosti obálky jeho zložiek: Ducha, Duše a Tela. V prípade harmonicky vyvinutého človeka musia byť všetky tieto tri energetické obálky rovnaké. Pokiaľ však trvá kríza dôvery ku škole, kríza otcov a detí narastá, sme v nebezpečenstve, že v spoločnosti nám dorastie už štvrté pokolenie sociálnych rabov, t.j. cirkevných a sociálnych zvierat. Dnešní absolventi škôl nie sú nijako ochránení a sú nepripravení vstúpiť do života ako ľudia. Dnešné pokolenie celkovo vyrastá bez držania kontroly nad sebou vo vlastných rukách.

    Spomeňme ešte jednu dôležitú vec. V našej Kultúre tradične považujeme za prelom vek 12 rokov, v ktorom sa vykonával obrad Menorečenia. Tento vek nie je vybraný náhodne, ale vyplýva už z vyjadrenia veku v číslach Staroslovienskej Bukvice. Ak kvôli fontom vynecháme „titlo“ nad číslom, tak 12 zapíšeme ako •IB•. „I“ symbolizuje životnú energiu zostupujúcu z Nebies – PRAVI – do Svetov Slavi a Javi (nazývame ju aj Inglia); „B“ má Obraz „Múdrosť“. Obrazne nám naši Predkovia zanechali informáciu, že vo veku 12 rokov sa dieťa samostatne napája na zdroj Múdrosti pochádzajúci z Inglie, ktorý sa v tomto veku už stáva preň prístupným nezávisle od rodičov. V tomto veku prestáva byť dieťa „vychovávateľné“ v tradičnom zmysle slova… pričom mnohí rodičia práve vtedy chcú začať vychovávať – ale na dobehnutie zameškaného je neskoro. Tu pomôže skôr partnerský vzťah typu „ja by som to urobil tak, ale ty sa rozhodni sám/sama“.

    Už sme písali o módoch fungovania psychiky v zmysle ich triedenia v učení Spasu. Zásadne neželaným módom fungovania ľudskej psychiky je Emocionálny mód, pretože vypína rozum a posúva náš „palubný čas“ do budúcnosti. Aj toto je potrebné vedieť dieťaťu, ktoré vstupuje do života samostatne. Dnes je spoločnosť programovaná do stavu šablónového chovania sa. Šablóny sú všetky naše zvyky a modely chovania, ktoré existujú na základe prostých emócií. Každá šablóna je časťou uvedomujúcej si bytosti a neexistuje sama od seba. Existujú dve cudzorodé vedomia, ktoré ich spájajú dokopy. Prvý typ vedomia žije nad vrcholom hlavy človeka. Je to parazit, špecifická bytosť, ktorá pohlcuje väčšinu našej životnej sily (energie), ktorá bola ukradnutá človeku pomocou šablóny. Tento kanál – v zmysle nášho ponímania – odvádza životnú energiu priamo do Navi. Druhý typ vedomia žije mimo nášho tela. Spája všetky rovnaké šablóny v rôznych ľuďoch a rovnako zbiera svoj diel z našej životnej energie. Nazývame ho aj egregorom, najčastejšie náboženským. Ak človek úsilím svojej vôle odstráni či už návyk alebo nejakú následnosť činov, tak šablónu zničí. Na druhej strane osvedčených spôsobom ako vrátiť šablónu na pôvodné miesto je strach – napríklad z Pána… Strach je veľmi silná emócia a spotrebuje kolosálne množstvo energie – našej životnej energie.

    Akákoľvek myšlienka človeka je čo do svojej podstaty elementárnou bytosťou, ktorá má svoje vedomie a funguje v rámci nasmerovania myšlienky. Životnosť tejto bytosti a jej sila závisí od sily emócií, ktoré prežíva človek, ktorého táto myšlienka navštívi – keď sa stane jej hostiteľom. Závisí aj od toho, ako často ho navštívi, ale aj od osobnej sily jedinca. Sila myšlienky môže byť taká, že sa stane svojráznym analógom cudzorodého vedomia druhého typu, pretože ak človek celý čas o čomsi premýšľa, tak stráca kolosálne množstvo svojej životnej energie, ktorú mohol použiť vo svoj prospech.

    Emócie sú špecifickí energetickí paraziti, ktorí sa kŕmia osobnou silou človeka a napájajú jeho šablóny. Najväčším problémom človeka je to, že nerozlišuje medzi emóciami a zmyslovými vnemami. Emócie nesú v sebe deštrukciu a chaos, ale zmyslové vnemy tvorivosť a harmóniu. Emócie zanechávajú po sebe pocit spustošenia, zmysly naplnenia a oduševnenia. Práve preto človek nadobúda väčšinu svojich chorôb po zakúsení silných emócií. Znamená to, že najskôr sa treba naučiť identifikovať takúto šablónu a zbaviť sa jej.

    Akékoľvek poznanie je užitočné iba vtedy, ak sa trvalo obnovuje. Zmyslom života je snaha o dokonalosť – Duchovný vývoj – ktorý sa realizuje za pomoci nových poznatkov. V správnom konaní vždy prichádza pomoc zhora. Ak úsilie má správny smer, tak Stvoriteľ – Rod – odstraňuje všetky prekážky. Prosiť niečo od Boha je to isté, ako prosiť u samého seba, lebo Boh je vnútri nás.

    V podstate sme sa vrátili na začiatok – rodičia a deti sú pevne prepojený mechanizmus, ale o tom sme už hovorili v predchádzajúcom článku. Ak my sme deťmi Bohov, tak naše deti sú ich vnukmi. Nie sú tu pre našu zábavu, sú tu pre pokračovanie Rodu. Majú svoje poslanie rovnako ako my naše. Nepodveďme Predkov.

  • LETOPISNÉ DÔKAZY NÁSILNÉHO KRSTENIA RUSI

    Jedna z vecí, ktorú je dnes ťažko exaktne dokazovať na našom území je skutočný obsah toho, čo dnes podávajú ako „radostný prechod na pravú, kresťanskú vieru“. Krstenie našich Predkov považujú historici – spolu s popmi – za veľký krok vpred… veď inak by sme ostali „divochmi“, ako nezabudol nie tak dávno pripomenúť Slovanom moskovský patriarcha.

    Proces prechodu na kresťanské náboženstvo je dnes ľahko podávať ako dobrovoľný proces, veď všetky dôkazy – na našom území – boli dôkladne a dávno zničené. Ako sa to robí si dnes môžeme pripomenúť na veľkom požiari knižnice v Moskve, o ktorom sme už písali.

    Napriek všetkému vieme, že naše územie sa v minulosti nazývalo Maličká Rus a bolo majoritne obývané Slovienmi. Takto o nás hovorí ešte r. 1601 Mauro Orbini. Ak sa budeme tváriť, že nemáme žiadne vlastné písomné pamiatky minulosti – lebo všetci nás „priateľsky“ upozorňujú, že nič nemáme – aj tak môžeme nahliadnuť aspoň do tých Letopisov, ktoré sa zachovali v Rusku. Musíme mať na pamäti, že sú to opisy udalostí očami našich nepriateľov, ale aj tak – s otvorenou mysľou – môžeme vidieť, že pokresťančenie našich Predkov bol krutý a krvavý proces. Kresťania postupovali podľa rovnakej schémy na celom pôvodne slovanskom území Európy. Veď aj na pamiatku svojho víťazstva zmenili pôvodné meno nášho územia z Veneja na Jevreja, čo sa dnes pretransformovalo na Európa (vieme, že aj v dnešnej ruštine sa „e“ číta ako „je“…). V tomto postupe premeny mena sme zachovali obrazový princíp opisu udalosti tak, aby bol prístupný mysleniu a ponímaniu v dnešnej verzii nášho jazyka, teda verzii jazyka, ktorý zaviedla Civilizácia. Každá forma Civilizácie je taká organizácia spoločnosti, ktorá nikdy nie je spravodlivá a vždy vychádza z princípu rozdeľ a panuj. My sme nikdy nežili v Civilizácii, ale nech je tá či oná civilizácia viac alebo menej vyspelá – z pohľadu oficiálnej vedy – je to vždy nespravodlivý a donucovací systém moci. A kto nepozná rozdiel medzi Dŕžavou Kultúry a Štátom Civilizácie, tomu ani neodporúčame čítať naše články.

    V starých Letopisoch sa zachovalo datovanie rokov podľa systému od UMHCH, čo je Letopočet, v ktorom dnes máme Leto 7524. Ďalej v uvádzaní zdrojov zachováme ruský názov, aby si to mohli tí, ktorí majú záujem vedieť viac dokázali nájsť. Nemáme informácie o tom, žeby tieto zdroje niekto niekedy prekladal do slovenčiny, ale ani to nevylučujeme.

    Lavrentievsky Letopis (Лаврентьевская летопись). Pôvodný text bol prevzatý z:

    Полное собраие русских летописей ПСРЛ, т. 1, в. 1, М., 1962; повторение изд. ПСРЛ, Л“ 1926; alebo v knihe „Литература Древней Руси 1Х-ХП ев“. М., 1978:

    6488 (980). I začal vládnuť knieža Vladimír v Kyjeve sám a postavil kummirov na vŕšku vnútorného dvora: Perúna dreveného – hlavu striebornú a bradu zlatú i Chorsa-Dažboga, i Striboga, i Simargla, i Mokoš… Vladimír dosadil Dobryňu, strýka svojho, do Novgorodu. I, keď dôjduc do Novgorodu, Dobryňa postavil kummira nad rieku Volchovu a prinášali mu obety novgorodci ako bohu.

    Bol Vladimír posadnutý chlipnosťou na ženy, i hľa, takéto mal partnerky: Rogneda, ktorú dosadil do Lybedi, s ňou mal štyroch synov: Izeslava, Mstislava, Jaroslava, Vsevoloda a dve dcéry; s Grékyňou mal Sviatopolka; s Češkou mal Vyšeslava; s druhou Sviatoslava a Mstislava; a s Bulharkou mal Borisa a Gleba a súložníc mal 300 vo Vyšgorode, 300 v Bielgorode a 200 na Berestove. I bol on nenásytný v blude, privádzal k sebe aj vydaté ženy a zneucťoval panny. Bol on tak posadnutý ženami ako Šalamún, lebo hovorí sa, že Šalamún mal 700 žien a 300 súložníc. Múdrym bol, ale nakoniec zahynul. A tento bol neokrôchanec, ale nakoniec dosiahol spasenie.

    V roku 6496 (988) vyšiel Vladimír s vojskom na Korsun, mesto grécke. I poslal posla k cisárom Vasiliovi a Konštantínovi a toto im oznámil: „Hľa, vzal som vaše mesto slávne; počul som, že máte sestru pannu; ak ju nevydáte za mňa, tak urobím vášmu mestu (hlavnému) to isté, čo som urobil aj tomuto mestu“. Keď to počuli, oni (Vasilij a Konštantín) zosmutneli a poslali mu posolstvo, v ktorom hovorili: „Nesluší sa kresťanom vydávať ženy za neveriacich. Ak sa dáš pokrstiť, tak aj ju dostaneš, aj kráľovstvo nebeské prijmeš, aj s nami budeš jednej viery“.

    Podľa božej prozreteľnosti práve vtedy ochorel Vladimír na oči a nič nevidel, i trpel veľmi, i nevedel, čo robiť. A poslala k nemu posla cisárovná (Anna) a odovzdala: „Ak sa chceš zbaviť choroby, daj sa čo najskôr pokrstiť; inak sa svojho neduhu nezbavíš“. Keď to počul Vladimír povedal: „Ak sa tak skutočne stane, tak kresťanský boh je skutočne veľký“. A dal príkaz, aby ho pokrstili. Korsunský biskup aj s cisárskymi popmi pokrstili Vladimíra. A keď položili naň ruky, zaraz uvidel. Vladimír, hneď ako pocítil okamžité uzdravenie, začal sláviť boha: „Teraz som uvidel boha pravého“.

    Potom vzal Vladimír cárovnú aj korsunských popov s relikviami svätého Klimenta, vzal aj nádoby cirkevné, aj blahoslavené ikony. Vzal aj dva medené idoly, i štyri medené kone, ktoré teraz stoja pred kostolom sv. Bohorodičky. Korsun dal Grékom ako veno za cárovnú a sám sa vrátil do Kyjeva. A keď prišiel, dal príkaz odstrániť kummirov – jedných zrúbať, ďalších vrhnúť do ohňa. Perúna dal príkaz priviazať ku chvostu koňa a povláčiť ho po Boričeve k Potoku, a rozkázal dvanástim mužom tĺcť ho železnými palicami. Robili to nie preto, lebo drevo má cit, ale aby urážali besa. Včera ho ešte ľudia ctili, ale dnes ho urážame. Keď vliekli Perúna po Potoku ku Dnepru, neveriaci ľudia ho oplakávali. A keď ho privliekli, vhodili ho do Dnepra. A povedal Vladimír ostatným: „Ak niekde pristane, odbíjajte ho od brehu dovtedy, pokiaľ neprejde prahy, len potom ho nechajte“. A urobili tak, ako im prikázal. Keď ho za prahmi nechali, tak vietor ho privial na plytčinu, ktorú potom aj nazvali Perúnova Plytčina, a tak sa nazýva dodnes. Potom Vladimír dal po celom meste rozhlásiť: „Kto sa zajtra na rieke neobráti – či bohatý alebo chudobný, žobrák alebo otrok – ten mi bude nepriateľom“.

    Мазуринский летописец. ПСРЛ. т. 34, М., 1968:

    6498 (992). Dobryňa, Strýko Vladimíra, vydal sa do Veľkého Novgorodu, i všetky idoly zničil, i obetištia rozvrátil, i mnohých ľudí krstil, aj kostoly postavil, aj popov dosadil po mestách a dedinách novgorodskej časti. Kummira Perúna sťali a zvrhli na zem, priviazali motúzmi a vliekli po blate, bijúc ho železnými palicami. A v tom čase vošiel bes do toho bezdušného Perúna a z neho sa ozvalo ako z človeka: „Ó beda mi! Och zle je! Dostal som sa do nemilosrdných rúk“. I vrhli ho ľudia do rieky Volchov a zakliali, aby ho už nikdy nevybral. On, keď plával popod veľkým mostom udrel po moste svojou palicou a povedal: “Nech sa tu tešia novgorodskí ľudia spomínajúc na mňa“, i tu vyčíňali nerozumní ľudia mnohé roky, schádzali sa na nejaké sviatky a organizovali predstavenia i bojovali.

    Иоакимовская летопись. Starý text v knihe Татищев В. Н. История Российская, 1т. М., 1963:

    6499 (991). V Novgorode ľudia, uvidiac, že Dobryňa ich krstí, zvolali veče a dohodli sa nevpustiť ho do mesta a nedovodiť mu zničiť idoly. A keď prišiel, oni, rozbijúc veľký most, vyšli so zbraňami, i nech ich akýmikoľvek hrozbami alebo sladkými slovami Dobryňa neoslovoval, oni ho ani počúvať nechceli. Vytiahli dva samostrely s veľkým množstvom kameňov, postavili ich na moste, ako proti skutočným nepriateľom. Najvyšší zo slovanských žrecov Bogomil, ktorého kvôli jeho krasorečneniu nazývali Slávikom, im zakázal sa pokoriť.

    My sme stáli na strane trhu, chodili po trhovisku a po uliciach a učili ľudí ako sme mohli. Ale hynúcim v nedostatku bolo slovo krstenia, ktoré hovoril apoštol a javilo sa ako šialenstvo a klam. A tak sme tam pobývali dva dni a pokrstili niekoľko stoviek ľudí.

    Novgorodský tisícnik Ugoňaj, jazdiac na koňovi všade kričal: „Lepšie je nám zomrieť, ako dať našich bohov urážať“. Ľudia tej krajiny, zatvrdiac sa, Dobryňov dom zbúrali, majetok rozkradli, jeho ženu aj príbuzných zbili. Vladimírov tisícnik Puťata, muž múdry a chrabrý, pripravil koráb a vybral z rostovčanov 500 ľudí. V noci sa preplavil povyše mesta na druhú stranu a vošiel do mesta a nikto si to nevšimol, lebo tí, ktorí ich videli si mysleli, že vidia svojich vojakov. On vošiel do dvora Ugoňaja, jeho samého aj ostatných mužov hneď poslal za rieku k Dobryňovi. Ľudia z tej strany, keď to počuli, sa zhromaždili v počte asi 5 000, obstúpili Puťatu i bola medzi nimi zlá seč. Niektorí šli do kostola Premenenia Pána, rozmetali ho aj domy kresťanov začali drancovať. A na úsvite pritiahol Dobryňa s vojakmi, ktorí ostali pri ňom i dal príkaz podpáliť na brehu niektoré domy, čím ľudí veľmi vystrašil. Títo bežali hasiť svoje domy; vtedy prestala seč a prví muži, ktorí začali prichádzať k Dobryňovi začali žiadať o mier.

    Dobryňa zhromaždil vojakov, zakázal drancovanie a hneď poničil idoly, drevené spálil, kamenné polámal a dal vrhnúť do rieky; a mali neveriaci veľký smútok. Muži aj ženy, vidiac to, s veľkým kvílením a slzami prosili za nich, ako za naozajstných bohov. Dobryňa sa rozosmial a povedal im: „Čo, nerozumní, za nimi želiete, za tými, ktorí sa nedokázali obrániť, aký prospech od nich čakať môžete“. A prikázal všetkým, aby sa dostavili na krstenie. I prišli mnohí, a tí, ktorí krstiť sa nechceli, tých vojaci privliekli a pokrstili, mužov povyše mosta, ženy poniže mosta. A tak krstiac, Puťata odišiel do Kyjeva. Preto aj ľudia hovoria o novgorodcoch, hľa, ich Puťata krstil mečom a Dobryňa ohňom.

    Лаврентиевская летопись:

    6532 (1024). V tom istom roku povstali volchvovia v Suzdali, vyvolili si oni starý ošiaľ podľa diabolského učenia a besnenia hovoriac, že ukrývajú zásoby. Bolo povstanie veľké a hlad v celej krajine. Jaroslav, keď počul o volchvoch, pritiahol k Suzdali; zmocnil sa volchvov, jedných vyhnal, druhých popravil, hovoriac: „Boh za hriechy zosiela na každú krajinu hlad alebo mor, alebo sucho, alebo iný trest, človek nevie začo“.

    6779 (1071). V tých časoch prišiel volchv, zvedený besom; keď prišiel do Kyjeva, začal hovoriť a povedal ľuďom, že na piaty rok Dneper potečie opačne a že zeme sa začnú presúvať; že grécka zem príde na zem ruskú a ruská príde na miesto gréckej, aj ďalšie zeme že sa zmenia. Neveriaci ho počúvali, veriaci sa smiali, hovoriac mu: „Bes v tebe hrá na tvoju smrť“. To sa aj s ním stalo: jednej noci zmizol bez zvesti.

    6579 (1071). Bolo mesto v Rostovskej oblasti, vtedy povstali dvaja volchvovia blízko Jaroslavli. I prišli na Bielozero a bolo s nimi asi 300 ľudí. V tom čase prišiel vyberať dane pre Sviatoslava Ján, syn Vyšatina. Ján dal príkaz ich biť a vytrhávať im brady. Keď ich bili a trhali im brady, opýtal sa ich Ján: „Čo že vám hovoria bohovia?“ Oni odpovedali: „Postaviť sa pred Sviatoslava!“ A dal Ján príkaz im vložiť do úst ruble a priviazať ich k stožiaru lode a pustil ich pred sebou v korábe, sám idúc za nimi. Zastavili sa v ústí Šeksny a Ján im povedal: „Čo vám teraz bohovia hovoria?“ Oni mu odvetili: „Tak naši bohovia vravia: nebudete kvôli tebe živí“. A povedal Ján: „To vám pravdu povedali“. Dal ich zabiť a povešať na dube.

    6579 (1071). Taký volchv sa objavil za Gleba v Novgorode; hovoril s ľuďmi, pretvaroval sa za boha a mnohých oklamal, skoro celé mesto uverilo, že „všetko vidí a predvída“. Haniac vieru kresťanskú hovoril, že „prejde cez Volchov (rieku) pred očami všetkých“. A bola v meste vzbura, všetci mu uverili a chceli zahubiť biskupa. Biskup vzal kríž a obliekol sa do ornátu, vstal a povedal: „Kto chce veriť volchvovi, nech ide za ním, kto je veriaci, nech ide za krížom“. I rozdelili sa ľudia na dve skupiny: knieža Gleb a družina sa postavili okolo biskupa, a všetci ľudia okolo volchva. A začala sa medzi nimi veľká vzbura. Gleb vzal pod plášť topor, pristúpil k volchvovi a opýtal sa: „Vyveštíš, čo sa zajtra ráno stane a čo ešte dnes do večera“? „Zázraky veľké učiním“ – povedal. Gleb vytiahol topor, rozrúbal volchva a ten padol mŕtvy.

    Никоновская летопись. ПСРЛ, т. 10., 1965; Poetická zbierka z r. 1862.

    6735 (1227). Objavili sa v Novgorode volchvovia, vedúni, čudotvorci a mnohé volchvovania, zázraky i lživé znamenia tvorili, i mnoho zla urobili, i mnohých preľstili. A zhromaždili sa novgorodci a chopili sa ich a priviedli ich na dvor arcibiskupa. I muži kniežaťa Jaroslava sa do nich pustili. Novgorodci priviedli mužov na dvor mužov Jaroslava, i založili veľký oheň na dvore Jaroslava a spálili volchvov všetkých, hodili ich do ohňa a v ňom všetci zhoreli.

    Nuž tak, pre obrancov kresťanstva by bolo užitočné sa oboznámiť s Letopismi z 10. až 12. storočia, archeologickými nálezmi a dobovými dokumentmi, napríklad s prácami arabských a byzantských autorov, ktorí sa zaoberajú krstením Rusi. U nás to bolo presne také isté – alebo ešte horšie – pretože tu sa nezachovalo vôbec nič. Ale kresťanské cirkvi odkiaľsi vlastnia 30% slovenskej zeme, na ktorej jednak barbarsky rúbu lesy – aby naše deti nemali kyslík na dýchanie – a veselo spravujú cirkevné Off-Shory, bezdaňové raje na Slovensku, ktoré nepodliehajú žiadnej daňovej povinnosti. V drancovaní lesov im – pravdaže – aktívne pomáhajú súkromné firmy ministra životného prostredia. Nuž, vrana k vrane sadá. A Slováci sedia pri pive, obzerajú sa po babách a platia dane farskej republike. Celkom zbytočne sa zúčastňujú demokratických volieb, kde všetko, čo vyberú hádžu do URNY. Naozaj volia svetlý zajtrajšok… v urne. Týmto nechceme povedať, že sa netreba chopiť kontroly veci vo svojej vlasti, ale nato treba voliť inú koncepciu. Veď čo dosiahli tí, ktorí išli voliť, lebo chceli zmenu?

    Vážnym záujemcom nezaškodí preštudovať tie zdroje oficiálnej histórie, ktoré síce aj sú, ale akosi ich nikto „nevidí“. Jednoducho berte a porovnávajte opisy Rusi a jej vplyv na Byzanciu ako to opísali byzantskí autori v 10. až 12. storočí, geografiu výprav a vojenských víťazstiev Sviatoslava Chrabrého, preštudujte obdobie Jaroslava Monomacha, colné dokumenty o obchodovaní Arabov s Rusou v 10.-12. storočí, ako sa v tom období k Slovanoch chovali Nemci a Poliaci, opisy arabského historika o stovke ruských miest existujúcich v 10. storočí, pričom podľa jeho slov boli vtedy v Byzancii iba TRI osídlené body, ktoré by sa dali nazývať mestami. Škandinávske zdroje nazývali Rus Gardarikou (krajinou gardov, t.j. miest).

    Hľa, akou rečou hovorili Švédi ešte r. 1697:

    Nič nemení na veci, že Bukvicu zamenili latinkouZa všetko príde čas platiť, pretože nič nie je zadarmo. Zem si môžeme predstaviť – presne ako človeka – ako počítač. Takto nám bude ľahšie pochopiť, čo sa okolo nás deje. Na Zemi došla civilizácia do stavu, ktorý hrozí zastavením evolučného vývoja – v našom ponímaní Duchovného vývoja. Takýto stav je neprípustný, pretože podľa Knihy Svetla je evolúcia Pravidlo, ktoré nemenne platí v celej Galaxii. Vždy pri dosiahnutí takéhoto stupňa vývoja musí – ako v bežnom živote – dôjsť k reštartu systému – aby mohla evolúcia pokračovať. Evolúcia pokračovať BUDE, to nedokáže nikto v Galaxii zmeniť.

    Rovnako ako u človeka, okolo materiálneho tela Zeme existuje energeticko-informačné pole, akási obdoba biopoľa človeka, často ho nazývajú Noosféra. Takéto pole principiálne existuje okolo každého objektu Javi, ale čím vyššie organizovaná bytosť, tým zložitejšie pole. V Noosfére Zeme sú uložené ABSOLÚTNE VŠETKY „obslužné programy“ Zemského počítača, ktoré sa počas života Zeme už realizovali. Je tam proste všetko. Midgard Zem je obývaná 1,5 miliardy rokov, počas tohto obdobia už došlo k likvidácii 22 Civilizácií, na miesto ktorých vždy nastupuje Kultúra. Tá dnešná Civilizácia je iba ďalšou v poradí.

    Zemský počítač je už v stave výberu vhodného programu reštartu „hardware“, čo sú nástroje, ktoré Zem štandardne používa na revitalizáciu svojho povrchu. Tento „hardware“ obsahuje hlbiny oceánov aj posuvy zemských platní – podľa potreby. Do výberového procesu zároveň zasahuje éter – v ktorom existuje naša myseľ. Nevieme, aké je kritické množstvo, ktoré spustí „obslužný program“, ale proces výberu beží. V okamihu splnenia predvolených požiadaviek sa aktivuje realizačná rutina – a nastane prestavovanie hardware. Aká bude presne podoba tohto reštartu vrátane intenzity a dĺžky celého formátovacieho procesu nevie nikto. Vieme len to, že sa už môže spustiť kedykoľvek. Keď sa už raz spustí, nič na Svete ho nedokáže zastaviť. Je to vôľa Vesmíru.

    Tí ľudia, ktorí sa naladili na frekvenciu premeny – ich myseľ je svetlá – budú pokračovať vo svojej evolučnej púti na Zemi v nových podmienkach. Ostatní budú musieť čakať niekde mimo – možno až celý Svaroží Kruh – aby mohli pokračovať o 10 až 20 000 rokov tam, kde teraz nemali chuť sa vyvíjať. Evolúcia je večná, ide iba o to, koľko si o tom uvedomujeme. Kto si uvedomil o čo ide, postupuje hneď, kto nie, bude ročník opakovať. Nikto nebude zatratený – také niečo neexistuje. Ale čas a priestor sú iba relatívne pojmy. Komu sa nechce teraz, pôjde neskôr. Princíp je, že musí.

    Aj to, ako si zachovávame pamiatku Predkov patrí k úrovni „naladzovania frekvencií“. Žijeme na zemi našich Predkov, ktorá je poliata ich krvou a potom. Nemôže nám byť jedno, že ju cudzinci a ich prisluhovači drancujú. Ich čas síce končí, ale zodpovednosť je aj naša. Nie sme diváci, sme účastníci deja.

    Kto by mal vážnejší záujem o udalosti spojené s krsteným Slovanov, tomu môžeme odporučiť napríklad práce Л. Прозорова: Язычники крещеной Руси. Повести чёрных лет. V nich je prístupným jazykom opísaná celá tragédia príchodu CUDZEJ VIERY na Rus – a platí to aj pre územie Maličkej Rusi.

  • KNIHA SVETLA

    Temné Sily používajú dve cesty,

    na ktoré zavádzajú človekov a bránia im

    vyvíjať sa v Javnom Svete Midgardu

    a tvorivo budovať pre blaho Rodu,

    Duchovne aj Duševne sa zdokonaľovať:

    prvá je nevedomosť a druhá nevzdelanosť.

    Na prvej ceste neumožňujú ľuďom poznávať,

    a na druhej tvrdia, že poznanie nie je potrebné

    ba že je škodlivé pre ľudí.

    Volchv Velimudr

    Hoci nám v minulosti zničili množstvo kníh so zámerom, aby sme sa nikdy viac nemohli dostať k Prastarej Múdrosti našich Predkov – radovali sa predčasne. Prichádza k nám ďalšia zo základných Starej Viery – Kniha Svetla.

    Texty Knihy Svetla boli preložené z Karuny ešte v 18. storočí. Ako aj ostatné védické knihy, Romanovci ich stiahli z dosahu verejnosti, až nakoniec predpokladali, že nadobro. Staré texty povolil vydávať až Stalin – na ktorého navešali všetky svoje hriechy v štýle príslovia „zlodej kričí chyťte zlodeja!“ – ale krátko po jeho vražde všetko znovu stiahol a zakázal trockista Chruščov. Posledný človek bol v ZSSR odsúdený do väzenia za Starú Vieru ešte r. 1986. Dnes môžeme vidieť, že popokrati nasadzujú ten istý vektor zneužívania moci.

    Kniha Svetla obsahuje pôvodné Runové texty Charatií Svetla aj preklad do slovenčiny. Ďalej v knihe nájdete Slovo Múdrosti Volchva Velimudra – preklad zo staroslovienčiny – kapitoly o Svastike aj Bielovodí, pokračovanie Koľadovho Daru. Oproti ruskému originálu kniha obsahuje väčší počet tradičných svastičných ochranných symbolov – energogramov – ktoré sa v našej Kultúre používajú tisícročia – vďaka svojich ochranných vlastnostiam – ako výšivky na odev, ako ochrana budov, domáceho náradia a podobne. Sú to svojou podstatou rezonátory torzných polí, o ktorých už tiež vieme. Každý zo symbolov je vysvetlený, takže netreba viac tápať v tom, čo ktorý symbol znamená, na čo sa používa, či ako sa volá. Ako sa volali pred tisícročiami, tak sa volajú aj dnes. Neexistuje iba jeden správny ochranný symbol, pretože ako na stavbu nášho materiálneho obydlia potrebujeme celú škálu nástrojov, tak aj na ochranu nášho biopoľa potrebujeme podobnú kompletnú sadu ochranných energogramov. Niektoré sú pre mužov, iné pre ženy, ďalšie zase pre deti či tehotné ženy, zvieratá, budovy a podobne. Staré poznanie sa vracia.

    Je možné, že takéto informácie nepotešia tých, ktorí si myslia, že všetko si môžu povymýšľať ako chcú – vrátane kadejakých „slovanských symbolov“ – ale to nie sú ľudia našej Starej Kultúry, v lepšom prípade ide o naivných, nevedomých špekulantov.

    Kniha Svetla opisuje vznik a vývoj našej Galaxie, stavbu Vesmíru, klasifikuje rozmernosti jednotlivých Vesmírov na harmonickej Púti Duchovného vývoja – Svarge – paralelné Vesmíry, galaktické vojny  a mnoho ďalšieho. Z pohľadu poznatkov dnešnej astronómie obsahuje aj opisy, ku ktorým sa oficiálna veda ešte nedostala, resp. sa nimi účelovo nezaoberá. Žijeme však na prahu veľkých zmien, a teda mnoho si budeme môcť overiť v blízkej budúcnosti aj sami.

    Kniha je opäť v tvrdej väzbe a tentoraz na kriedovom papieri. Cena jednej knihy 16 EUR, pri odbere troch a viac kníh poštovné na území Slovenska zadarmo. Objednávať možno na adrese vedy.sk@gmail.com. Špecifické prípady možno dojednať samostatne.

    Zasielať ju začneme – z technicko-organizačných dôvodov – od polovice apríla 2016.

    V Českej republike si môžete knihu objednať tu.

    Bola vykonaná aj dotlač predchádzajúcej Knihy Múdrosti Perúna, pretože prvý náklad bol rozobraný. Knihy sú teda opäť k dispozícii.

    SLÁVA PREDKOM NAŠIM!

  • VÝCHOVA CNOSTNÉHO POTOMSTVA: RODIČIA

    Dosť často sa nás pýtate ako vychovávať deti. Pripravili sme preto odpoveď, ale táto nebude čiernobiela. Deti sa neobjavujú samé osebe – vždy majú nejakých rodičov. Aby sme mohli pokryť čo najväčší okruh problematiky výchovy detí v cnosti, nemôžeme ich vytrhnúť z celkového kontextu, v akom sa nachádza celá naša spoločnosť dnes. Preto sa najskôr – či sa nám to páči alebo nie – musíme pozrieť na rodičov a spoločnosť, v ktorej žijú. Ak si uvedomíme, čo sa okolo nás deje, tak už nebude také zložité sa z tejto situácie vymaniť a získať kontrolu nad svojim životom – a do určitého veku – aj kontrolu nad životom dieťaťa.

    Ako sme už povedali v inom článku, v tomto Svete sme všetci na úrovni elementárnych častíc navzájom prepojení. Znamená to, že čokoľvek, čo sa s nami udeje má svoju odozvu vo všetkých štruktúrach Vesmíru, čím vzniká pôsobenie – takým alebo onakým spôsobom – na prebiehajúce procesy na úrovni makro aj mikrokozmu.

    Poškodenie Duchovnej rovnováhy na Zemi v prospech priority vývoja ľudí principiálne hrubej a inštinktívnej podstaty, nemajúcich Duchovnú zložku, vyvoláva zodpovedajúcu reakciu okolitého prostredia (Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva – príslovie našich Predkov). Táto reakcia formuje špecifickú rezonanciu sociálneho zla, ktorá sa prejavuje v podobe prírodných a technogénnych katastrof, havárií, rôznych mimoriadnych udalostí, ozbrojených konfliktov a narastajúcej agresívnosti ľudí v neposlednom rade.

    V našej krajine došlo k devalvácii mravno-etických a právnych noriem, čo umožnilo, že na vrchol, k výšinám moci sa dostávajú samí bezočiví, prefíkaní, silní, zlí a nečistí ľudia.

    Základom životnej činnosti každého človeka je myšlienka vychádzajúca z názorov, ktoré aj rodia spôsob chovania sa. Preto na zmenu myslenia ľudí je potrebné najskôr to, aby títo zmenili svoje názory. Ale názory sú vec pevná, na rozobratie sa s prebiehajúcimi udalosťami je potrebný čas, a až potom dôjde k zmene názorov. Z názorov sa formuje svetonázor a osobnosť nadobúda psychologickú nemennosť.

    Život ľudí je pod kontrolou záujmu, čo je zároveň ich špecifický zdroj energie, ale riadi ich Obraz, t.j. spôsob realizácie daného, sformovaného záujmu, ktorý takto vytvára motiváciu chovania sa človeka.

    Z uvedeného je očividné, že aké Obrazy nám podsúvajú masovokomunikačné prostriedky skrz filmy, televíziu, tlač, internet a pod., také chovanie sa ľudí vôkol nás aj vidíme. Obrazy, ktoré vytvárajú masmédiá sú prioritne nasmerované na rozrušovanie mravno-etických princípov nášho človeka, ktorému sa takto snažia nivelizovať Svedomie, aby z ľudí vytvorili akúsi adaptívnu masu, ktorú dokážu ľahko riadiť metódami a prostriedkami, ktoré už majú dávno vypracované a odskúšané. Veď z človeka bez Svedomia je možné vytvoriť koho sa im len zažiada: vraha, zlodeja, úplatkára, podvodníka, klamára, sadistu atď. Nuž a práve vďaka tomuto je dnes úplatkárstvo a masové rozkrádanie životnou normou väčšiny Slovákov. V našej spoločnosti na živnej pôde bezduchovnosti – a zároveň plných kostoloch – sa tieto praktiky rozrástli do širokých, celoštátnych rozmerov. Táto „ľudská pleseň“ nám bráni žiť podľa spravodlivosti. Netreba nám ani nadávať na policajtov a štátnych úradníkov – veď to všetko sú iba štátne inštitúty, t.j. vonkajšia forma, za ktorou sa ukrýva štandardný ľudský materiál, vytvorený dnes prevládajúcou „plesňou“. Je to stále tá istá plesnivá masa bez Svedomia, bez Duchovných a mravných princípov, bez pocitu viny, ktorá bola vychovaná na lži, klamstve, kradnutí a korupcii. To, že základy dostávali aj na hodinách náboženstva je iba typickou zložkou ich prípravy. A čo iné teda môžeme očakávať od takéhoto ľudského materiálu? Citlivý a ohľaduplný vzťah k ľudskému životu? Lásku k blížnemu..?

    Dnes hlavnou zložkou našej spoločnosti sa musí stať občina, nie štátny aparát. Len občania – tradičné elementy občiny – dokážu vytvoriť svoj vlastný mechanizmus vlády so všetkými jej inštitúciami, aby práve oni – občania – mohli žiť v spravodlivosti. Ale práve štátny aparát systémovo nahlodáva nevyhnutne potrebné spätné väzby s občinou (t.j. občanmi), čo spôsobuje, že samotní občania – voliči politických strán – nemajú ani právnu, ani fyzickú možnosť skutočne kontrolovať a korigovať činnosť štátneho aparátu. Takto sa štátny aparát na čele s vládou a parlamentom premieňa na sebestačné monštrum, ktorého principiálnym zameraním je plniť potreby úradníkov a nie obyvateľov krajiny. Ale nemožno ignorovať ani skúsenosti z minulosti. Vďaka informačnému prelomu rastie úroveň národného vedomia občanov, čím sa postupne znižuje možnosť ich balamutenia medovými motúzikmi. Naši mocipáni už pozabudli, že silou nemožno človeka mravne odzbrojiť.

    A čo sa týka Slovenska z medzinárodného pohľadu, tu je situácia už dostatočne jasná. Aj z povrchných poznatkov matematických zákonov jasne vyplýva, že akýkoľvek zle organizovaný systém bude pohltený vyššie štruktúrovaným a dokonalejšie organizovaným systémom. Vstúpili sme do EÚ a zároveň NATO, čo je systém, kde účastníci hrajú podľa svojich pravidiel, pri vytváraní ktorých Slovensko nebolo, čo znamená, že naše záujmy neboli brané do úvahy.

    Navyše náš Svet dnes prešiel do vysoko nestabilného módu. Už je neodvratná jeho nepredvídateľná reštrukturalizácia, inak by sa proces evolúcie živej hmoty zastavil. Naša Zem je pod rôznymi negatívnymi vplyvmi, ktoré prichádzajú ako z ďalekých oblastí Vesmíru, tak aj z jej útrob. Zemské hlbiny ukrývajú ohromné, zložité procesy, ktoré sú ľuďmi len málo, alebo vôbec neriaditeľné. Už je aj vedcami registrovaná možnosť spustenia – ako oni nazývajú – Zákona Vesmírnej, Planetárnej spravodlivosti, kde však hlavná úloha pripadá silám Prírody, očisťujúcej energii zemských hlbín a oceánov. Popri tom sa už spustil špecifický kozmický reštart zemského počítača, ktorý v energeticko-informačnom poli Zeme – noosfére – našiel a overuje vhodnosť nových (pre náš Vek) programov vývoja ľudstva. Odpočítavanie bolo spustené…

    Rodič v žiadnom prípade – ak chce vychovať cnostného potomka – nemôže byť aktívnou súčasťou takéhoto skorumpovaného systému. Presnejšie, nemusí byť ani v štátnom aparáte, dôležité je, aby nehovoril jedno a nekonal druhé – lebo veď „dnes je to tak“. Ide o prípady, keď kadekomu kadečo nasľubujeme, ale už v okamihu sľubovania vieme, že sľúbené nemienime splniť. Dieťa – najmä vo veku do 5 rokov – je priamo napojené na podvedomie a vie spoľahlivo určiť, aké má rodič skutočné pohnútky a úmysly. A jednoducho to preberá ako mód vzorového chovania sa na seba. Platí to aj pre prípady, keď sa otec hrubo chová k matke – stačí aj hrubozrnná slovná kritika – a potom už vôbec nezáleží, čo taký otec svojmu dieťaťu „radí do života“. Všetko čo máme v tejto oblasti „za ušami“ sa priamo prenáša na dieťa – práve nato naši Predkovia požívali príslovie: „Aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka“. Nemôžeme jedno konať a druhé žiadať od detí, lebo rodič je pre dieťa tak či onak vždy príkladom. Je to výchova k pokrytectvu a cesta nie na Nebesia, ale do Navi (Pekla). To je však už iná kapitola…

    Do tejto kategórie – samozrejme – patrí aj oblasť „športového sexu“. Kony Rita – dnešnou vedou nazývané aj Telegónia – platia vždy a bez výnimiek. Popi nemôžu snímať karmu a kdejaké „spovede“ sú iba hrou na a pre hlupákov. Každý objekt má okolo seba energeticko-informačné pole. V prípade človeka je biopole 95% jeho existencie, fyzické telo predstavuje iba 5%. Pri prvom pohlavnom kontakte sa biopole človeka kompletne preprogramuje biopoľom partnera – a toto už ostáva na celý život. Ideálnym stavom preto je – a to je aj súčasťou našej Kultúry – že pohlavný kontakt sa odohrá medzi dvomi partnermi tak, aby bol pre oboch prvým. Takto budú v súlade žiť a vychovávať svoje potomstvo.

    Biopole sexuálneho partnera sa však preprogramováva – aj keď už iba čiastočne – pri každom kontakte, ale to už postupne vzniká celý komplex rôznych energií, ktoré v žiadnom prípade nie sú rovnorodé. Ich polarity sa tak viac alebo menej prejavujú likvidáciou slabšej energie – a v biopoli vznikajú diery. Cez tieto diery vnikajú rozliční navní paraziti a vôbec všakovaká háveď – aj cieľavedome nasmerované prekliatia a podobne.

    Všetky biopolia členov rodiny vytvárajú rodinný egregor, ktorý je formovaný myšlienkami jeho členov. Egregor ako taký sám osebe nie je ani dobrý ani zlý – skrátka existuje, ale polaritný vektor mu dávajú tí, ktorí ho tvoria. Rodinný egregor je však akousi „ochrannou sieťkou“ pre deti, ktoré – najmä keď sú ešte maličké – sa nevedia voči vonkajším vplyvom vôbec brániť. A ak ich rodičia majú vo svojich biopoliach diery, tak všetok hnus z okolia na dostáva v prvom rade na deti.

    Ďalšou „hrdinskou disciplínou“ rodičov je alkohol. Týka sa síce oboch, ale najčastejšie mu holdujú otcovia – veď neraz „musia“. Málo známym faktom z našej minulosti je, že Jánošíka chytili práve vďaka tomu, že sa v krčme „hrdinsky“ ožral. Je to napísané v dobovom vyšetrovacom spise. Teda žiaden hrach…

    Treba si uvedomiť, že nehovoríme o beznádejných alkoholikoch v bežnom slova zmysle. Naša telo je na 70% voda, a práve voda je najľahšie programovateľná. Pre úplne neznámych s touto problematikou odporúčame sa oboznámiť s prácami a knihami japonského bádateľa Masaru Emoto. Všetko, čo sa v prítomnosti vody hovorí – vrátane predstáv – sa do vody programuje. A o čom hovoria muži pri fľaške na stole? Jedného nechala žena, ďalšiemu sa zase nepáči premiér, ďalší zase pasie po nejakej inej žene a „farebne“ opisuje čo by s ňou robil a podobne. Všetko sa ukladá do vody a potom – s konzumáciou alkoholu – sa dostane do tela. A nákaza začne prekvitať.

    S týmto „nákladom“ príde muž domov – a už to len prekopírovať na rodinu – a malé deti sú najlepšími prijímateľmi. Oni sa vôbec nevedia brániť – ale obrazy do ich energetického tela – všetky, o ktorých sa jeho alkoholická kamarátska spoločnosť bavila – už importoval. A pretože „piť musí“ – tak postupne programy udržiava a stále prináša nové a nové Obrazy.

    Okrem egregoru vlastnej rodiny sme zároveň súčasťami mnohých ďalších egregorov, ktoré okolo nás existujú. Čo všetko z nich rodičia prenášajú na svoje deti? Disciplína udržiavania čistej mysle je dnes neznámy pojem.

    Obrázok hore je iba príkladom – nemôže byť kompletný. Dôležité si je uvedomiť, že minimálne v týchto energeticko-informačných poliach žijeme. A minimálne cez alkohol a pusté reči to prenášame na svoje rodiny.

    Ale nemôžem nechať nepovšimnuté ani mamičky. Predstavme si dva piktogramy:

    Teraz neberme do úvahy, že sa jedná o prastaré symboly. Zamyslime sa nad princípom. Ak by sme nad ne dali kolieska, tak by sme dostali symboly, ktoré nájdete najčastejšie na dverách toaliet. Tieto piktogramy zachytávajú – z energetického pohľadu – princíp ženy a muža. Žena principiálne „žije“ z energie zeme, pomocou ktorej sa – spolu so svojou druhou polovicou, mužom – dvíha nahor. Muž presne opačne, energiu Nebies – svojho Rodu – prináša na Zem. Ženy musí teda – ak chce žiť energeticky vyvážene – sa aj zodpovedajúcou obliekať. Preto nosí sukne. Otvor sukne v maximálnej miere „zbiera“ a koncentruje energiu tak, aby sa dostávala žene. Ak žena nosí nohavice, tak otvory, cez ktoré prechádza do nej energie sú značne – ZNAČNE – zmenšené.

    Už len touto „maličkou“ – očividne demokratickou – zmenou, žena nedostáva dosť energie na to, aby si dokázala udržať nepoškodené biopole. Kvôli nedostatku energie sa teda začínajú v ňom vytvárať diery. Principiálne je jedno, či diery do biopoľa vytvára alkohol, nosenie nohavíc, alebo čokoľvek iné. Cez tieto diery – lebo nemáme dosť energie na obranné biopole – vstupujú do energeticko-informačného poľa rodiča larvy – navné, energeticky negatívne bytosti. A keďže biopole ženy je jedným z dvoch základných biopolí – druhé dopĺňa muž – tak ochranný egregor rodiny má diery. A cez tieto diery vstupuje na deti celá tá temná masa, ktorá je vôkol nás. A potom sa „hrdinskí“ rodičia pýtajú ako vychovávať deti… chýba im však zodpovednosť za ne, myslia si, že svet je iba pre nich a deti sa už dajako „poriešia“.

    Ďalšou, ale určite nie poslednou oblasťou je to, čo deťom dávame jesť. Teraz nie je reč o ideálnej strave, ale o tých „maličkostiach“, s ktorými sa dennodenne stretávame. Matky – ale veľmi často aj staré mamy – radi kupujú deťom sladkosti. Nuž hľa – aj toto môžeme dnes kúpiť v obchode a je to určené pre deti:

    Dnes tak ako nikdy predtým je nutné, aby sme čítali, čo kupujeme deťom. Vieme, že nikto nám nemôže brať našu energiu, pokiaľ na to nedáme súhlas. Veľmi často je na obale pravda napísaná – a tak to je aj v tomto prípade:

    Česky:

    A slovensky:

    Všimnite si, ako to robia. V slovenskej verzii je napísané, že výrobok obsahuje „etanol“ – kto vie, čo to je etanol? Mamička na materskej, ktorá sa dnes popri „živote“ na sociálnej sieti stará o dieťa? Český zákon je určite oveľa dôslednejší, dočítame sa, že výrobok obsahuje 1% alkoholu(!). Ak dieťa zje tri, tak skonzumuje 3% alkoholu? Logickou otázkou ostáva – prečo výrobok pre deti obsahuje alkohol? A to už ani neberieme do úvahy aféry, ktoré sme v minulosti už zaregistrovali v súvislosti s poľskými potravinárskymi výrobkami. Výrobok je – samozrejme – zase poľský.

    V prípade alkoholu ak ani neberieme do úvahy fakt, že blokuje prístup na Rodový egregor, u detí sa ešte len vyvíjajú mozgové bunky a alkohol – čo je všeobecne známy fakt – ich zabíja. Čo z takýchto detí môže vyrásť? No a naše babky – mamy našich sociálno-sieťových mamičiek „nevidia malé písmenká na obale“ – a teda vehementne nakupujú deťom poľské sladkosti s alkoholom… okuliare na čítanie ostali doma na poličke. Ale čo všetko potom deťom nakúpia?

    Nuž teda tak. Určite chceme mať zdravé a cnostné potomstvo. Ale všetko so všetkým súvisí, a to platí dvojnásobne pre rodičov malých ratolestí. Poslali nám ich naše prastaré Rody – sú to dnes najčastejšie oveľa vyššie a svetlejšie bytosti ako sme my sami, narodení ešte za Noci Svaroga. Ale ak ich takouto duchovnou lenivosťou a ľahostajnosťou vychováme na biorobotov, tak platiť za to budeme ťažko a dlho – a hlavne my.

    Možno ste takýto obsah článku zameraného na výchovu detí nečakali, ale ak nevieme o čo ide, sme ďalšie obete systému, ktorý nemá záujem na výchove zdravých, múdrych a silných slovanských detí. Oni potrebujú iba cirkevné a sociálne zvieratá – aby mal kto kŕmiť a financovať popov a platiť dane.

    V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na deti.

  • PSYCHOFYZICKÉ PÔSOBENIE

    Psychofyzické pôsobenie na ľudí je dnes už oblasť, bez ktorej sa nedá pochopiť nič, čo sa deje vo svete okolo nás. Je síce stále dosť naivných, ktorí si myslia, že ak idú na voľby – a to ktorejkoľvek krajine sveta – tak o niečom rozhodujú oni sami. Dnes sa psychotechnológiami vážne zaoberá 13 krajín vo svete, medzi nimi je napríklad už aj Pakistan. Ale naše hrdinské Slovensko sa vzmôže akurát tak na chodenie do kostolov a barbarský výrub lesov. V tom sú našinci naozaj dobrí – a nezaškodí si zopakovať dve najväčšie stálice drancovania lesov: ťažobné firmy ministra životného prostredia a kresťanskú cirkev. A slovenská verejnosť  sa zmôže akurát tak na fitnescentrá, pitie piva a hľadania zábavy na pobavenie – aby predišli nude. Naše deti nebudú mať vzduch na dýchanie – ale to si dnešní bioroboti – majoritná zložka obyvateľstva – už dávno nevšíma.

    V USA dnes pracujú na vývoji prostriedkov psí-pôsobenia na základe východných psychofyzických systémov, komplexného použitia hypnózy, neurolingvistického programovania, psychostimulácie, počítačových psychotechnológií, biorezonančnej stimulácie. Podľa niektorých údajov už vytvorili použiteľné metodiky – vrátane použitia technických prostriedkov – dnes bežne používané v záujmoch zabezpečenia potrebného chovania sa politikov aj hláv cudzích krajín, aby títo prijímali také rozhodnutia, ktoré sú v záujme USA (hoci aj proti vlastným národom).

    V Číne sa výskumu v oblasti neurosenzoriky a psychotroniky venuje viac ako 100 vedeckých organizácií vrátane vedcov Národnej Akadémie Vied. Hlavná pozornosť výskumu je zameraná na prognózovanie a riadenie chovania sa človeka. Vypracované metódy sa používajú na nadobúdanie kontroly nad osobami, ktoré vykonávajú rozhodnutia. Existujú aj informácie o príprave operátorov-psychofyzikov, ktorí sú schopní pôsobiť na diaľku. Príprava začína v detskom veku v špeciálnych školách.

    Izrael položil hlavný dôraz na výskumy, ktorých cieľom je úsilie, aby človek dosiahol kvalitatívne nové možnosti za použitia samoregulácie, zmeny vedomia, potenciálu fyzického tela. Okrem toho vyvíjajú technické prostriedky na programovanie chovania sa človeka, ktoré pôsobia na základe matematického programovania symboliky Kabbaly. Žiarivým príkladom je strata samokontroly premiéra Izraela Šarona, čo ukázali aj v televízii.

    Výskumy, ktoré sa vedú v Japonsku sú v značnej miere orientované na potreby armády. Na Akadémii národných síl sebaobrany skúmajú možnosti využitia parapsychologických fenoménov – vrátane ich nasadenia vo vojenských zložkách. Na problémoch psychotroniky pracuje aj Inštitút náboženskej psychológie. V súčasnosti už dosiahli dobré výsledky v oblasti vývoja technických prostriedkov na základe počítačových technológií, ktoré realizujú kvalitatívne nové stavy vedomia. Existujú aj prístroje schopné vyvinúť účinok na biofyzickú štruktúru človeka na diaľku.

    Špeciálne služby Severnej Kórei experimentujú v oblasti vzájomného pôsobenia polí s cieľom zmeny úrovne fungovania orgánov a fyziologických systémov človeka až do stavu letálneho odchodu.

    Tajné služby Španielska financovali výskumy zamerané na overenie pôsobenia rozličných fyzikálnych faktorov na ľudské orgány a hlavný mozog s cieľom vyrobenia zariadení, ktoré sú schopné narušiť funkcie týchto orgánov a meniť stav psychiky.

    Nemecko pred niekoľkými rokmi zrealizovalo veľkú kampaň, v ktorej vydávali diplomy ich Parapsychologickej spoločnosti. Počas tejto akcie zozbierali informácie o osobách, ktoré majú nezvyklé schopnosti a vedú takéto výskumy v podstate vo všetkých krajinách.

    Informácie o používaní energeticko-informačného pôsobenia na vybrané osoby sú známe v mnohých krajinách. Cieľom bývajú nielen jednotlivci, ale aj malé kolektívy, veľké skupiny ľudí aj všetko obyvateľstvo. Dnes však už dávno nejde o experimenty – ktoré prebiehali v rozličných formách dlhú dobu – ale o nasadenie hotových, vypracovaných technológií na dosiahnutie konkrétnych, praktických, najčastejšie politických cieľov.

    V mnohých krajinách sveta exituje prax vyhľadávania a získavania ľudí s mimoriadnymi schopnosťami s cieľom skúmania a odhaľovania skrytých mechanizmov pôsobenia. Sú vypracované fungujúce metodiky a prostriedky testovania a vývoja extraordinárnych schopností, ktoré sú dovedené do takej úrovne, že človek, ktorý sa dostal do stavu diaľkového pôsobenia na druhého človeka dostáva cez takýto kanál informáciu, ktorá nie je odstupná inými prostriedkami.

    Takto vycvičený operátor-psychofyzik – podľa údajov z prostredia spravodajských služieb – dokáže stanoviť diagnózu človeka, o ktorého je záujem, určiť jeho osobné vlastnosti, životné zameranie, mravný potenciál, zlozvyky, zásluhy, objaviť spojenia, ktoré skrýva, predispozície a náklonnosti. Ak hovoríme o osobnosti človeka, tak operátor-psychofyzik prakticky nemá problém opísať portrét ľubovoľného človeka bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Dôveryhodnosť takto získanej informácie sa pohybuje na úrovni okolo 90%.

    V oblasti štruktúr riadenia štátu a jeho organizácií je najdôležitejšou otázkou v každej krajine kádrový výber ľudí, ktorí nesú zodpovednosť za formovanie a realizáciu vnútornej aj vonkajšej politiky. Nie kompletný zoznam vlastností takýchto ľudí určite zahŕňa profesionalizmus, spoľahlivosť, neskorumpovanosť, neprítomnosť zlozvykov a podobné vlastnosti charakteru.

    Môžeme sa diviť, prečo dodnes v našej krajine naši úradníci nie sú vyberaní do riadiacich funkcií takýmito metodikami? Odpoveď je jednoduchá – už tí, ktorí o tom rozhodujú sú v tom „po uši“. Namiesto navedenia poriadku a nasadenia vo svete už dostupných vysokých technológií vidia v tom ohrozenie svojich vlastných záujmov. Ale verejnosť už aj tak vie o ich nečistých machináciách. Ale lepšie je rabovať štátnu kasu a surovo rezať stromy po celom Slovensku, ako sa zamýšľať nad blahobytom vlastného národa. A národ – bohužiaľ – im na to ešte aj dáva povolenie.

    Americký vedci – teoretický fyzik David Joseph Bohm a neurológ Karl H. Pribram – vypracovali koncepciu univerzálneho kozmického hologramu, ktorý je čo do existencie izomorfný so štruktúrou ľudského mozgu. Táto koncepcia hovorí, že následkom kvantovo mechanických vzájomných pôsobení je Vesmír jednorodý, v čase a priestore nekonečný mnohorozmerný príčinno-dôsledkový systém vzájomných prepojení, v ktorom všetko so všetkým vzájomne pôsobí na rôznych stupňoch intenzity. Tento systém vzájomných prepojení predstavuje nekonečné energeticko-informačné pole, akúsi svojráznu sieť, v ktorej je každý bod spojený so všetkými ostatnými bodmi, na ktoré pôsobí aj od ktorých zažíva ich vplyv. Z takéhoto stavu vecí vyplýva jeden veľmi dôležitý dôsledok: každý bod časopriestoru obsahuje informáciu o všetkých ostaných bodoch časopriestoru a – spätne – má svoje informačné zastúpenie vo všetkých ostatných bodoch časopriestoru. Takto môžeme povedať, že mozog je holografická projekcia zapojená do holografického systému sveta. Zároveň potenciálne obsahuje informácie o ľubovoľných štruktúrach Vesmíru. Táto informácia však vďaka špecifickej konštrukcii časopriestorovej entity Vesmíru neodráža iba súčasnosť, ale aj minulosť a budúcnosť. Táto vlastnosť vesmírneho časopriestoru priviedla k vytvoreniu názvu „vesmírna informačná databáza“, ktorá obsahuje svedectvá nielen o už ukončených udalostiach a o dianí v súčasnosti, ale aj pravdepodobné varianty vývoja udalostí budúcnosti. Človek sa vo výnimočných prípadoch môže spontánne pripojiť k informačnej databáze Vesmíru bez vôľovej účasti vtedy, keď sa jeho nervový systém dočasne dostane do stavu mimoriadnej citlivosti. Vtedy špecifické poznanie zostupuje vo forme „osvietenia“, „videnia“, „objavu“ a podobne. Avšak dosiahnuť niečo také cieľavedome je už veľmi zriedkavý jav. Naši volchvovia a žreci v minulosti „vypracovali“ špeciálne obrady a rituály, ktoré – pri presne dodržanom postupe – umožňovali vstup do takéhoto stavu. A teraz si predstavte, že dnes si už kadekto povymýšľal svoje „slovanské“ obrady, alebo jednoducho povie, že je to iba náboženstvo… veľmi nízky – naivný – stav poznania. Takéto spojenie možno dosiahnuť iba vtedy, keď sa nadobudne návyk formovania špecificky osobitného stavu psychiky vykonávaným postupom – v našom tradičnom ponímaní obradom alebo rituálom.

    V takýchto prípadoch možno hovoriť o získavaní informácií netradičným spôsobom. Mimoriadne stavy psychiky vychádzajú zo schopnosti dosiahnuť a udržať sa na určitých minimálne nízkych úrovniach bdenia s cieľom stimulácie psychofyziologických procesov, ktoré spôsobujú vznik biopoľových vplyvov. Medzi takéto metodiky patrí ponorenie sa do hlbokého spánku, meditácia, relaxácia, ale aj iné, oveľa tvrdšie metódy ohraničovania procesov ponímania: senzorová izolácia a umiestnenie do „bezorientačného“ priestoru (tradične to mohla byť napr. jaskyňa). Sú aj ďalšie metodiky – z nášho pohľadu neprípustné – ako napr. použitie psychotropných, t.j. narkotických prostriedkov. Takéto metodiky vyradzujú vedomú, rozumovú kontrolu a vždy vedú nakoniec do Navi. Žiadny skutočný Slovan so Svedomím vám niečo také nikdy neponúkne, pretože karmická zodpovednosť vždy ostáva.

    Dnešné, moderné metodiky používajú pohrúženie človeka do ľahkého hypnotického spánku, v ktorom subjekt dokonca ani nezistí, že je vystavený vonkajšiemu pôsobeniu. Má však pribrzdené podvedomie a môžu mu byť dodávané príkazy na otvorenosť, nadšenie, alebo iné, konkrétne žiadané chovanie sa. Metódy nasadzovania ľahkej hypnózy boli vypracované Američanom švédskeho pôvodu Miltonom Ericksonom, ktorého výskum svojho času financovalo spravodajské oddelenie Ministerstva obrany USA. Prišli na to, že človeka možno pohrúžiť do ľahkej hypnózy nielen za použitia verbálnych techník – slovnej sugescie – ale aj jednoduchým dotykom ruky, pohybom očí, zvukom dýchania, vôňami, vhodnou hudbou.

    Zmenený stav vedomia poskytuje možnosť ovplyvňovať nielen chovanie sa subjektu, ktorý je predmetom záujmu tajných služieb, ale aj dostávať informáciu od neho nezávisle od vzdialenosti. Existuje množstvo metodík na získanie vzdialenej informácie netradičnou cestou, pričom všetky sú intenzívne využívané. V rade špeciálnych prípadov sa napríklad používa tzv. fenomén fantómu. Myšlienkovo sa vytvorí obraz nejakého človeka, ktorého je potom možné poslať za akékoľvek zatvorené dvere, na akékoľvek tajné rokovania alebo schôdze. Po návrate nahlási vášmu vedomiu o čo tam išlo.

    V súvislosti s týmito technikami je treba dodať jednu dôležitú poznámku. Hlavným problémom vzdialeného pôsobenia na živé, neživé aj elektronické systémy je nestabilita pôsobenia. Znamená to, že v rozličných dňoch, rôznych hodinách a na rôznych miestach jeden a ten istý operátor nedokáže produkovať tie isté výsledky.

    Človek dokáže prijať iba takú frekvenciu, na ktorú je schopný sa nastaviť, t.j. naladiť. Ak je stupeň rozšírenia vedomia nižší ako úroveň jeho duchovnosti, dochádza ku skresleniu a dekódovaniu, čo znamená, že operátor prijíma informáciu na nižšej úrovni, než k nemu prichádza. Ďalšie skreslenie nastáva pri prevode informácie na existujúcu úroveň jazykového systému – čím širšia je slovná zásoba operátora, tým presnejší je samotný prevod. Ďalším zdrojom skreslenia je prijatie informácie tými, ktorí ju vyžadovali. Každý poslucháč je schopný prijať informáciu výlučne na svojej úrovni.

    V poslednom čase sa záujem vedcov popredných krajín sveta skoncentroval na neurónovo-lingvistické programovanie (NLP). Predmetom výskumu v tejto oblasti je komunikácia človeka so spolubesedujúcim, ktorá umožňuje použiť metodiku, pomocou ktorej spolubesedník povie o sebe alebo o svojich plánoch inak starostlivo skrývanú informáciu, alebo možno aj zmeniť mód jeho chovania v ústrety potrebným záujmom druhej strany. Všetky skutočne profesionálne vedené krajiny – neposudzujeme nasmerovanie ich profesionalizmu – majú pre svojich špičkových politikov konzultantov NLP, ktorých prakticky používajú pri realizácii medzinárodných kontaktov, tlačových konferenciách, pri stretnutiach s veľkým auditóriom a pod. Môžeme povedať, že tematika NLP – a nielen NLP – je v poli záujmu mnohých zahraničných tajných služieb, politických, finančných, obchodných a vojenských kruhov, medzinárodne organizovaného zločinu a extrémistických organizácií a skupín, pričom všetci sa snažia použiť NLP vo svojich záujmoch na realizovanie skrytého ovplyvňovania chovania sa cieľových riadiacich subjektov najvyšších orgánov štátnej moci, alebo ich najbližších spolupracovníkov.

    V Rusku sa aplikovanou psychologickou vedou boli nútení začať zaoberať v časoch vojny v Afganistane. Viac ako 500 príslušníkov Sovietskej armády padlo do zajatia počas obdobia prebývania vojsk ZSSR v Afganistane. Boli s nimi vykonávané vypočúvania, počas ktorých boli nasadzované psychotropné látky. Najskôr išlo o vypočúvanie, potom nasledovali verbovacie akcie. Proti tomuto zložitému komplexu psychologického spracovávania vojakov bolo potrebné prijať efektívne opatrenia. Práve v Afganistane sa sovietska strana stretla so situáciami, kde tým, ktorí sa dostali do zajatia boli do podvedomia zavádzané štyri druhy typového chovania sa. Tieto módy boli spúšťané rôznymi spôsobmi po tom, ako sa dostávali zo zajatia späť na slobodu, niektorých aktivovali až po príchode do ZSSR. Kým v počiatočných fázach vojny potrebovali americkí experti na zavedenie potrebného psychoprogramu do podvedomia zajatých Rusov niekoľko mesiacov, koncom vojny v Afganistane na to isté stačili necelé dva týždne.

    Čo by malo byť logickým uzáverom po prečítaní takéhoto článku? Ak iba teória bez spustenia procesu myslenia – bol to stratený čas.

    Pozrime sa napríklad na výsledky posledných volieb. Ako zvyčajne mnoho – NAIVNÝCH – očakávaní, ale výsledok taký istý ako mnoho ráz predtým. Ľudia si stále nechcú uvedomiť – sú leniví myslieť – že boj proti systému je vždy posilňovanie systému. Je to totiž vždy boj v emocionálnom stave ľudskej psychiky – a teda s vypnutým rozumom, nehovoriac o ukradnutej životnej energii, ktorú všetci voliaci venovali všetkým voleným (a nielen priamo im). Všetci, ktorí sa zúčastnili volieb odsúhlasili práve taký stav, aký je teraz. Bez nášho súhlasu by sme sa totiž doň nikdy nedostali. Odsúhlasenie sme dali – ako zvyčajne – nevedome, ale reálne. Za všetko čo sa na základe nášho súhlasu odohralo – vrátane vykrádania štátu aj barbarského výrubu lesov – budeme musieť zaplatiť. Čo príde skôr zatiaľ nevedno – prúd bezohľadných utečencov cez našu krajinu a vojna, kataklizma, alebo „iba“ nedostatok kyslíku pre normálny vývoj našich detí? Obyčajná kauzálna reťaz príčiny a dôsledku. Nevedomosť a lenivosť myslieť neospravedlňuje. Vyššie sme uviedli, že už vedci dokázali vzájomnú kompletnú prepojenosť prvkov celého vesmíru – vrátane nášho mozgu. Ak by sme naozaj chceli, vedeli by sme.

    Jedným z riešení by bol Gáhdiho model – absolútna ignorancia všetkého, čo patrí do mašinérie koncepcie systému rozdeľ a panuj. Ak by nikto nešiel voliť, bol by to okamih ich konca. Ale to by sme všetci museli chcieť veci meniť – nie iba poverovať iných, aby čosi za nás – aby sme my nemuseli – urobili. A oni aj robia – postupne a isto nám nechávajú zem našich Predkov v stave „po nás hoci aj potopa“.

    Za zmienku ešte stojí kresťanskou cirkvou financovaný pokus o prevzatie moci pod lákavými sloganmi: urobme poriadok s parazitmi aj zlodejmi v kravatách. Pekne znie aj vyhlásenie štýlu: zrovnáme so zemou všetky čierne stavby. Ale takýchto má veľa aj katolícka cirkev – veď ich popi sami neraz hovoria, že zemské zákony pre nich nič neznamenajú. No a čo si načierno postavia, to im „dobrí veriaci“ v úradníckych funkciách radi dodatočne zlegalizujú. Bolo by určite zaujímavé pozorovať, či by boli striktní aj v takýchto prípadoch.

    Čo je zaujímavé na tomto cirkevnom ťahu? Prvú vlnu svojich „koní“ už pustili k vode. Doteraz im efektívne zabezpečili protizákonný presun majetkov vrátane lesov, teraz majú očividne ďalšie plány. Ale ak začneme rozmýšľať nemôžeme nevidieť, čomu môžeme vďačiť za totálny rozvrat mravov v našej krajine po zvrhnutí socializmu. Práve kresťanské cirkvi sa dostali naplno k moci – finančnej aj ideologickej – vychovali aj tú generáciu politikov a úradníkov, ktorí dnes vládnu v našej krajine. Sú teda PLNE ZODPOVEDNÍ ZA VŠETKO, ČO SA U NÁS DEJE. A to ešte nehovoríme o tom, za čo sú naozaj zodpovední za posledných 1 000 rokov…

    28.03.16

  • KOMU NAOZAJ PATRÍ FED?

    Spolu s touto otázkou prichádza ďalšia: čo sa skutočne stalo s cárskou rodinou? Tieto dve otázky – presnejšie udalosti, ktoré viedli k ich vzniku sú principiálne a hlboko prepojené. Ako zvyčajne, všetko je úplne inak ako oficiálna verzia. Ale to nás už nemôže prekvapiť.

    V ilúziách nežijú tí, ktorí poznajú knihy Johna Colemana a podobných autorov, ktorých sme už neraz spomínali. Ale takto ďaleko nedošli ani oni. Niet sa čomu diviť, doba rýchlo napreduje a zo dňa na deň sa ukazujú nové a nové skutočnosti, ktoré je stále ťažšie a ťažšie ukrývať. V skutočnosti ich už ani ukrývať nemôžu – preto siahajú k šíreniu obrovskej masy dezinformácií. A k vekami osvedčenej taktike likvidácie dôkazov. Doba sa však zmenila.

    Každému je dobre známy smutný príbeh likvidácie cárskej rodiny, ale skutočnosť – a najmä súvislosti celého prevratu – boli úplne iné. Cárska rodina Nikolaja II. v skutočnosti nebola zastrelená, resp. vôbec nebola popravená. Prvá fáza plánu Rotschildovcov bola „nenápadná“ dočasná vláda Kerenského. V tejto fáze bola cárska rodina odstavená od moci, t.j. od vplyvu na riadenie krajiny. Cára Nikolaja II. ani vo sne nenapadlo, že Lenin dostane rozkaz od Rotchilda na jeho fyzickú likvidáciu a že sa začne na nich poľovačka.

    Najskôr ich pod ochranou konvoja deportovali do Toboľska. Ale približne v čase, keď konvoj do Toboľska dorazil, moc v krajine prevzali boľševici, t.j. Lenin a Trocký. Lenin dostal rozkaz od Rotchildovcov – ktorí celý „projekt“ revolúcie financovali – na likvidáciu cárskej rodiny. Plánovanú likvidáciu im však prekazil Stalin. Najskôr pripravil situáciu jednaním a dohodou s nemeckým veľvyslancom Mirbachom v Moskve. Ovplyvnil veľvyslanca Mirbacha, aby mu pomohol zachrániť cársku rodinu tak, že tento prinútil Lenina, aby práve cár podpísal brestský mier – oficiálny koniec vojny pre Rusko. Práve cár totiž vyhlásil vojnu Nemecku ako hlava štátu, a teda iba on mal z právneho hľadiska právomoc podpísať za Rusko s Nemeckom mierovú zmluvu. Inak by – z právneho hľadiska – vojnový stav z pohľadu Nemecka existoval naďalej. Ale Lenin so svoju partiou už armádu z frontu stiahli a začali v Rusku celoplošný deštrukčný chaos. Armáda nebola viac schopná vzdorovať Nemcom. A Mirbach pohrozil práve tým – ak cár nepodpíše mierovú zmluvu, tak nemecká armáda vtiahne do Moskvy. V tom čase Nemci už obsadili Ukrajinu a boli v Kyjeve. Otázka obsadenia Moskvy – vďaka boľševikmi zlikvidovanej ruskej armáde – bola otázkou cca 10 hodín. Príchod nemeckej armády by definitívne zlikvidoval celý boľševický projekt ambiciózneho a mocichtivého Lenina.

    Lenin sa tak ocitol doslovne medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane dostal príkaz od Rotschildovcov zlikvidovať cársku rodinu – a práve Rotschildovci financovali celú revolúciu – ale Rotschildovci boli ďaleko a Nemci mohli byť v Moskve už na druhý deň ráno. Vydal teda dvojitý rozkaz.

    Veliteľovi Uralského frontu a náčelníkovi Čeky Jekaterinburgu vydal rozkaz odviezť cársku rodinu cez Perm do Moskvy a ďalším rozkazom prikázal zinscenovať likvidáciu cárskej rodiny – aby uspokojil baróna Rotschilda. Cárska rodina sa takto krátkodobo ocitla pod kontrolou Trockého.

    Rotschild však vydal rozkaz nie iba na prostú likvidáciu cárskej rodiny – hlavnou úlohou Lenina bolo odobrať cárovi dokumenty o vytvorení FED-u, pretože práve cár mal v rukách 88.8% podielu tejto hlavnej finančnej inštitúcie USA a možno povedať, že aj sveta. Tieto dokumenty sa však k Rotschildovom nikdy nedostali.

    Stalin vypracoval celú špeciálnu operáciu, jeho ľudia doslovne „ukradli“ ľuďom Trockého celú cársku rodinu. Najskôr boli umiestnení na krátku dobu v Moskve, potom dal Stalin rozkaz ich previesť do Suchumi na jeho chatu, ktorú dal zámerne postaviť v blízkosti chaty cárskej rodiny. Územie dal prísne strážiť, vstup mali iba jemu blízki ľudia.

    Odtiaľ boli neskôr rozmiestnení na rôzne miesta pod novou identitou. Mladšie dcéry – Mária a Anastázia – boli odvezené do Sumskej oblasti, staršie dcéry Oľga a Tatiana do oblasti Devejevo. Cárovná bola dopravená do blízkosti Devejenského regiónu, do Sarovského lesa na chatu. Obe staršie dcéry nejaký čas spievali v blízkom chráme, kam sa dočasne presunul aj chór z Petrohradu, lebo v miestnom kláštore mal sídlo. Obe dcéry sa prezliekli za mníšky a spievali v chóre. Neskôr ich však ktosi spoznal, a preto museli opustiť Devejenskú oblasť. Oľga odišla cez Uzbekistan a Afganistan do Európy, Tatiana do Krasnodarského kraja. Oľga sa cez Európu dostala do Fínska, z Fínska sa vrátila nazad do Ruska a od r. 1956 žila v Leningrade, kde je aj pochovaná. Zomrela 19.1.1976. Roku 2012 boli jej pozostatky prevezené do Petrohradu. Tatiana žila v Gruzínsku a v Krasnodarskom kraji, na území ktorého je aj pochovaná. Zomrela 21.9.1992 na území osady Salonovo v Krasnodarskom kraji.

    Mária a Anastázia boli neskôr prevezené na rôzne miesta. Mária ostala v oblasti Nižného Novgorodu a zomrela na chorobu. Anastázia sa vydala za jedného zo svojich telesných strážcov, ktorý najskôr slúžil u Trockého a neskôr prešiel na stranu Stalina. Na území Volgogradskej oblasti žili v maličkej osade so štyrmi domami. Mária zomrela 24.5.1954 v osade Arefino v oblasti Nižného Novgorodu. Anastázia vo Volgogradkej oblasti 27.6.1980.

    Alexej bol najskôr s mamou na cárskej chate. Stalin mu náležite upravil „profesný životopis“ a tak neskôr odišiel do Leningradu, kde nielenže začal pracovať, ale postupoval k mocenským vrcholom v Moskve. Zomrel 18.1.1980.

    Po vražde Stalina žil cár ešte v Nižnom Novgorode, kde aj 26.12.1958 zomrel. Cárovná Alexandra Fiodorovna zomrela 20.4.1948 a pochovali ju na území Trojického Starobielského kláštora. Stalin ju dal neskôr previezť do Nižného Novgorodu. Do spoločnej mohyly neskôr uložili aj cára.

    O tom, že cárska rodina nebola v skutočnosti popravená vedia aj moskovskí patriarchovia – vrátane dnes mocichtivého, či presnejšie nekonečne chamtivého Kirilla. RPC však nemá záujem, aby sa táto informácia dostala na verejnosť, a preto dali príkaz na spustenie rozsiahlej dezinformačnej kampane o tom, že cárska rodina bola zavraždená. Je to niečo podobné, ako likvidácia Starej Viery. Prečo RPC nemá záujem, aby pravda vyšla na povrch? Je to jednoduché – RPC predpokladá, že majetok cárskej rodiny – menovite ide o 88,8% podiel vo FED-e – by mal správne patriť im… veď oni sú zástupcom boha v slovanskom svete. A ich boh bol predsa vždy zo zlata – celkom logicky im teda patrí aj zlato FED-u.

    Na pochopenie súvislostí sa vrátime späť k požiaru knižnice INION v Moskve, kde v januári 2015 zhorela aj Velesova kniha a archív všetkých výskumných materiálov ruských vedcov, ktorí sa jej výskumu venovali desaťročia ešte počas existencie ZSSR. Okrem časti knižnice Inštitútu Slavjanovedenia Ruskej Akadémie Vied tu zhorel aj komplet materiálov Medzinárodného súdu, dokumenty NATO aj časť knižnice Inštitútu svetovej literatúry.

    Keď už sme spomenuli Inštitút Slavjanovedenia – Inštitút poznávania Slavjanov – tak sa pozrime na zborník, ktorý tento inštitút vydáva. V latinke ho síce prepísali ako SLOVĚNE, ale ponechali mu aj pôvodnú, starosloviensku verziu – СЛОВѢНЕ. Komentár k názvu určite netreba.

    Mnohí však nevedia, že hneď na druhý deň vypukol požiar aj v druhej knižnici, kde sú uložené dobové svedectvá o tom, komu patrí kontrolný balík FED-u – v archíve v New Yorku.

    Prečo sa tieto veci odohrali práve v januári 2015? Práve v januári 2015 sa totiž vo svetovej tlači mihla informácia o tom, kto je skutočným majiteľom americkej Federal Reserve System. V zozname majiteľov figurujú občania Ruského Impéria, teda presnejšie samotná cárska rodina. Je známe, že nástupným subjektom Ruského Impéria sa stal Sovietsky Zväz. O tom, či nové Rusko je naozaj nástupcom ZSSR je predčasné hovoriť. V ZSSR totiž pred rozpadom prebehlo celonárodné referendum a 76% obyvateľov ZSSR sa vyslovilo za jeho zachovanie. De jure teda ZSSR nezanikol – rozpad realizoval opitý Jeľcin s dvomi „kámošmi“ de facto, ale málokto si dnes uvedomuje, že v podstate všetky zahraničné aktíva ZSSR – najmä v renomovaných svetových bankách dodnes neboli Rusku vydané – banky rešpektujú zákony – ZSSR de jure stále existuje a môže si nárokovať výplatu svojich aktív – ale to je už iná téma.

    FED bol založený r. 1912, ale to je iba jedna z epizód dlhodobého zákulisného plánu. V USA r. 1944 prebehla tzv. Bretton-Woodská konferencia, kde svetové mocnosti podpísali dokumenty, reglementujúce následne vytvorený medzinárodný systém peňažných vzťahov a trhových platieb. Stalin síce túto dohodu – zo známych dôvodov – neakceptoval, ale samotní Američania ju ratifikovali a písomne potvrdili aj tak, že uznali svoj dlh voči predrevolučnému cárskemu Rusku, vtedy už zastúpenému ZSSR. Týmto bol oficiálne potvrdený ruský pôvod mnohých aktív FED-u. A práve dokumenty takéhoto druhu „netreba“ ukazovať na verejnosti.

    Požiar v knižnici INION bol uhasený až 31. januára. A práve vtedy došlo k požiaru archívu v Brooklinskej časti Wiliamson mesta New York. Plamene boli o pol piatej – keď dispečer dostal prvú telefonickú informáciu o požiari – už hodne vysoko. A tu môžeme uvidieť zaujímavé porovnanie. V Moskve sa hasiči akosi nemohli dlho skonsolidovať a hasili dva dni – niekomu očividne záležalo na tom, aby to, čo malo zhorieť aj naozaj zhorelo. A v New Yorku sa vďaka profesionalite požiarnikov vysporiadali s požiarom za pol hodiny(?). Napriek tomu o dve hodiny dostali brooklinskí požiarnici nové volanie o požiari v tom istom archíve a vyrazili znovu. Občania tam boli očividne zainteresovaní na tom, aby požiar bol zahasený. Očividne však komusi nestačilo to, čo zhorelo.

    Určite nemožno povedať, že moskovskí požiarnici nevedia hasiť požiare. A ak niekomu záležalo na tom, aby zhorelo čo najviac, tak to musel byť niekto s veľmi veľkou mocou. Ak nebudeme posudzovať dokumenty týkajúce sa FED-u, komu môže záležať aj na likvidácii všetkej originálnej dokumentácie okolo Velesovej knihy? Ale nemožno zabudnúť ani na to, že tomu istému subjektu nevyhovuje, aby sa verejnosť dozvedela o skutočných majiteľoch akcií FED-u, ktoré sa snaží tento subjekt uchvátiť – a tu je hneď jasné, komu to je výhodné.

    Ak by sme skúmali „techniku“ realizácie jedného z cieľov požiaru, stačí sa pozrieť na zoznam organizácií, ktoré mali v budove knižnice prenajaté priestory. Medzi nimi bolo aj „Centrum pre štúdium európskej bezpečnosti“, čo je organizácia úzko spolupracujúca s vojenskou misiou NATO v Moskve. Predtým sa dokonca priamo nazývali „Centrum dokumentácie NATO pre problémy európskej bezpečnosti“.

    Udalosti okolo zlata uloženého v USA sa netýkajú iba Ruska. Svojho času sa podarilo generálovi De Gaulle vytrhnúť z pazúrov Rockefellera – ktorý sa považuje za majiteľa FED-u – francúzske zlato. Zlato síce dostal, ale pokus o likvidáciu De Gaulla – známy projekt Šakal – aj tak pobehol. Nečudo že Francúzsko vtedy zrušilo svoje vojenské členstvo v NATO.

    Koľko zlata sa naozaj podarilo Francúzom vyviezť nie je dodnes známe. Ukázali však nebezpečný precedens – o svoje zlato požiadali následne ďalšie krajiny – Japonsko, Kanada, Nemecko… USA preto čoskoro vyhlásili, že viac nebudú vymieňať zlato za papieriky, čím vlastne zrušili nimi zavedený „zlatý štandard“ ešte z čias Druhej svetovej vojny. Od toho okamihu sa americký dolár stal ničím nekrytý papierik. Už iba inercia ho udržiava dodnes ako univerzálnu svetovú valutu.

    Či vôbec v amerických trezoroch je nejaké zlato je dnes nejasné, ale medzi zlatom ostatných krajín by tam malo byť aj zlato Číny. Či tam naozaj je alebo nie je sa pokúsila zistiť aj čínska vláda. Preto pred niekoľkými rokmi – podobne ako Francúzsko v minulosti – požiadali o svoje zlato. Američania im dodali pozlátené zliatiny chrómu – tieto kovy majú zhodnú hustotu. V tom čase o podvode písalo niekoľko desiatok zdrojov. Američania sa jednak spoľahli na to, že Číňania nebudú robiť nijakú analýzu dodaných tehličiek, ale zrejme im aj demonštratívne ukázali, kto je vo svete pánom… nechajú to Číňania tak nadlho?

    Udalosti predchádzajúce založeniu FED-u siahajú až do hlbín 19. storočia. Možno dokonca povedať, že hlavnými zakladateľmi FED-u boli ruský imperátor Alexander II. a vtedajší americký prezident Abraham Lincoln.

    Títo dvaja veľkí vodcovia sa zhodli a rozhodli spojiť vo svojej nevôli voči klanu Rotschildovcov, ktorí sa už veľmi silne miešali do európskej aj americkej ekonomiky a politiky. Moc Rotschildov však už bola taká ohromná, že ani Rusko ani USA nemohli osamote odolávať jednému z najsilnejších finančných klanov. To bol dôvod, prečo sa Alexander II. aj Abraham Lincoln rozhodli vytvoriť spoločný rusko-americký trust, z prostriedkov ktorého by bolo možné rozvíjať ekonomiky oboch krajín. Toto by však otvorilo cestu k spoločnej svetovej nadvláde Ruska a USA. Na vytvorenie rusko-amerického trustu dodalo Rusko na pokyn Alexandra II. 50 ton zlata, ktoré uložili do špeciálneho krytu v horách Španielska.

    Projekt vytvorenia spoločného trustu bol však prekazený. Zavraždili Abrahama Lincolna, obeťou atentátu sa stal aj Alexander II. a zlato ostalo v Španielsku. Na konferencii v Haagu r. 1904 sa účastníci dohodli na základe návrhu cára Nikolaja II. vytvoriť Ligu Národov, ktorá bola po Druhej svetovej vojne premenená na OSN. Aby sa umožnilo rozvíjať trhové vzťahy medzi krajinami organizácie, bolo na podklade rozhodnutia Ligy Národov rozhodnuté vytvoriť jedno Svetové finančné centrum so svojou vlastnou valutou. Na vytvorenie tejto „zlatej gule“ vložilo Rusko „ustanovujúci kapitál“ pre toto centrum vo výške 48,6 ton zlata, ktoré bolo dovtedy uchovávané v Španielsku. Rotschildovcom sa však podarilo preľstiť Ligu Národov. Prefinancovali predvolebnú kampaň W. Wilsona – ich služobníka – za amerického prezidenta. A toho doslovne prinútili r. 1913 odovzdať pod ich kontrolu súkromnú organizáciu nazývanú Federal Reserve System, založenú na 88,8% na zlate Ruska. Aby Rusko nestihlo nič urobiť, r. 1914 spustili Prvú svetovú vojnu a projekt odstránenia ruského cára. Preto Leninova úloha bola nielen zlikvidovať cársku rodinu, ale najmä im doručiť ich akcie FED-u. Nepodarilo sa, hoci krvi bolo preliali množstvo.

    Ustanovujúce vklady rôznych krajín do FED-u boli realizované r. 1912, ale už r. 1914 začala Prvá svetová vojna, ktorá presmerovala pozornosť zúčastnených vlád na problémy spojené s vojenskými operáciami. Vojnou sa finančný systém USA posilnil a začal sa ich silný ekonomický rast – veď vojenské operácie vrátane revolúcie v Rusku naplánovali a viedli ďaleko – v Európe a na územiach kolónií.

    Zaujímavé je, že hoci americká strana vždy uznávala práva ZSSR na vklad do FED-u, sovietske vedenie sa vždy stavalo k tejto otázke skepticky. Ale fakt ostáva faktom – v súčasnosti 88,8% FED-u patrí tomu, kto má v rukách zodpovedajúce dokumenty, a tie sa nachádzajú v Rusku. Súčasťou Stalinovho projektu záchrany cárskej rodiny bol obchod, pri ktorom môžeme predpokladať, že cca polovica akcií sa ocitla v rukách ruskej – vtedy sovietskej – vlády. Tieto dokumenty sú dnes v trezoroch Kremľa, druhú polovicu má stále v rukách pôvodný majiteľ – ruská cárska rodina. Okrem toho, medzi USA a Ruskom boli podpísané zmluvy nie o darovaní ruského zlata, ale o jeho prenájme na 100 rokov. Táto lehota vypršala r. 2013. V zmluve je samostatne zdôraznený ten bod, v ktorom sa odsúhlasila percentuálna výška podielu za prenájom ruského zlata, ktorá tvorí 4% ročne. Za viac ako 100 rokov nebol tento poplatok ešte ani raz vyplatený. Zmluva bola napísaná v šiestich exemplároch, tri z nich sú uchovávané v USA, tri boli odovzdané Rusku.

    Veľa ľudí si ešte aj dnes naivne myslí, že veci vo svete sa „sami pokojne urovnajú“. Čína – okrem ďalších „darčekov“ od USA – dostala namiesto svojho zlata pozlátené tehličky, Rusko je v podstate majiteľom FED-u a môže kedykoľvek požiadať o vyplatenie svojho podielu v ZLATE plus zmluvou garantovaných 4% ročne za už viac ako 100 rokov. V tejto súvislosti sú „chudáci utečenci“ zaplavujúci Európu iba jednou z epizód oveľa väčšieho plánu – logickej snahy spustiť to, čo pred 100 rokmi už raz „pomohlo“ zabudnúť. Čo a kedy ho spustí do aktívnej fázy? Alebo si niekto myslí, že všetko sa „samo“ utrasie a bude dobre? Nuž, smutná správa – SAMO už dávno nie je medzi nami.

  • ZOMBI BIOROBOTI

    Ako v podstate všetky naše články, ani tento nie je určený pre biorobotov, ktorých možno nazvať sociálne a cirkevné zvieratá. Títo – okrem neľudí – ďaleko prevyšujú hustotou svojho výskytu prostredie nášho okolia. V podstate sa môžeme plne zodpovedne odvolať na evanjeliá – a citovať môžeme priamo Ježiša: „Nehádžte perly ošípaným…“. Zaujímavých citátov je v Novom Zákone viac, povedzme ďalšia priama reč Ježiša: „Nie ten, kto mi hovorí „Pane, Pane“, ale kto plní vôľu môjho Otca, ten bude dedičom Kráľovstva Nebeského“. Ak sa pozrieme na podstatu tohto citátu priamo, hneď sa môžeme zorientovať v kresťanoch vôkol nás. Plnia vôľu Nebeského Otca, alebo ostávajú pri mantre „Pane, Pane“? Nuž takto je. Na Slnko sa môžeme pozerať priamo sami, alebo skrz egregor servisovaný popmi. Výsledky však budú diametrálne odlišné.

    Aby sme im však a priori nekrivdili, nemajú to z vlastnej hlavy – a to doslovne – iba nemyslia. Ale na to, aby to takto aj ostalo slúži hypermoderná technológia. Už sme sa jej sčasti dotkli v inom článku – odborne sa nazýva PSYCHOTECHNOLÓGIA.

    Určite ste si všimli, že pred voľbami sú často predkladané výsledky verejnej mienky, ktoré nie vždy synchronizujú s tým, ako naozaj dopadli voľby samotné. Navyše – ak sa objavia – nie časovo veľmi vzdialené nové výsledky po voľbách, tak často majú ešte prekvapivejšiu štruktúru, ako už prekvapivé výsledky nedávno skončených volieb. Prečo?

    Samozrejme vieme, že každý prieskum niekto platí, t.j. vždy bude badateľná preferencia toho, kto platí. Rovnako médiá niekomu patria – od televízie cez tlač a určite nie v poslednom rade internet. To všetko je pravda, ale nie je to všetko. Nie je to všetko preto, lebo verejnosť v podstate vôbec neovláda fenomén PSYCHOTECHNOLÓGIÍ. Práve nimi – najčastejšie z družíc aj pozemných psychotrónnych generátorov – a aj pomocou „doplnkových elementov“ dokážu dnes držať pod kontrolou masy ľudí – celé národy. Vývoj situácie však ukazuje, že už to nestačí. Dôkazom toho je aj fakt, že čítate tento článok.

    Spravodajské služby sveta – najmä CIA a KGB, ale nie iba tieto – používali takéto technológie na zombiovanie agentov, diplomatov a iných subjektov už od 50-tych rokov minulého storočia. A práve vtedy začali aj výskumné práce v oblasti vývoja elektronických prostriedkov kontroly a vzdialeného riadenia psychiky ľudí.

    Najmä tajné služby USA vykonávali v oblasti výskumu najmodernejších prostriedkov komunikácie v oblasti kontroly emócií a riadenia pohnútok rozsiahle výskumné práce. Iba časť tohto programu zahŕňala výskum drog. Výskumný program bol koncentrovaný na vypracovanie konkrétnych metodík riadenia psychiky človeka.

    Výskumný program zahŕňal štúdium foriem hypnózy a narkotickej hypnózy, elektronických prostriedkov na ovplyvňovanie činnosti mozgu, vplyv ultrazvuku na správanie sa človeka, oblasť mikrovlnových a nízkofrekvenčných frekvencií, reflexné a ďalšie metódy pôsobenia. Mimoriadna pozornosť bola venovaná teoretickým výskumom a experimentom.

    Praktické využitie dosiahnutých výsledkov si spravodajské služby overovali už vo vojne v Kórei aj Vietname. Americkí špecialisti venovali mimoriadnu pozornosť výsledkom výskumov v oblasti psychiky akademika I. P. Pavlova, ktorý objavil veľké možnosti v oblasti riadenia psychiky. Výskumom vplyvu frekvencií polí na správanie sa človeka sa zaoberal Inštitút Mozgu Kalifornskej Univerzity v USA. Tam realizovali aj experimenty pri napätí poľa niekoľkých stoviek voltov na centimeter. Po 15 minútach pôsobenia takýmto poľom sa u testovaných ľudí objavila značná diskoordinácia pri realizovaní jednoduchých úloh.

    Tieto a ďalšie experimenty vnukli myšlienku začať skúmať účinky zvuku veľmi nízkej frekvencie ako jedného z druhov zbrane.

    Výskumom bolo zistené, že v Prírode existuje funkčný vlnový kanál medzi ionosférou a zemou, ktorý sa dá použiť na šírenie vysielaných signálov veľmi nízkej frekvencie v atmosfére, pričom sa dá nasmerovať na špecifické oblasti zemegule.

    Alfarytmus ľudského mozgu funguje v oblasti 7-12 Hz. Vlnový kanál ionosféry pracuje na frekvencii 8 Hz v režime nízkofrekvenčných zvukových rytmov zodpovedajúcich alfa rytmom mozgu. Tieto vlny majú veľkú dĺžku, čo značne znižuje pravdepodobnosť ich detekcie v podmienkach značného priemyselného šumu pozadia. A práve tieto vlny majú uplatnenie vo vojenskej aplikácii, lebo sa dajú použiť na paralyzovanie pracovného – a najmä výrobného – potenciálu civilného obyvateľstva.

    Ultrazvuk, teda zvuky nízkej frekvencie pri súčinnosti s alfa rytmami mozgu – nedetekovateľné ľudským organizmom – môžu u obyvateľov cieľovej krajiny navodiť napríklad ospalosť, pričom pomocou rozhlasu a televízie – teda bežnými prostriedkami masovej hypnózy – je možné vysielať rozličné pohnútky a tak riadiť správanie sa celých národov. Možno sa diviť, že národ na Ukrajine sa „pomiatol“ a likviduje sa navzájom? Že v Nemecku prisťahovalci masovo znásilňujú ženy a dievčatá v uliciach a aj tak sa ich množstvo Nemcov zastáva a Polícia sa prizerá? Ba navyše, proti Nemcom – ktorí platia dane – zakročia tvrdo, ale násilníkov z cudziny pestujú vo vatičke? Že na Slovensku sme masovo volili za prezidenta Kisku, ale dnes ho tí istí, ktorí ho volili „nemusia“? A príkladov je oveľa viac.

    Objavenie tzv. „Teslovho efektu“ v oblasti nízkych frekvencií vytvorilo základ pre všetky dnešné výskumy vo sfére ELF. Ak sa vytvorí tachiónne pole vĺn ELF a nasmeruje sa na človeka, tak dôjde k narušeniu elektrónových funkcií v mozgu, čo vyvolá vážne poškodenia vedomia. Zasiahnu sa aj neurologické a fyziologické funkcie – následkom oslabenia duchovnej aktívnosti – a človek sa ľahko podvolí „dodaným“ pohnútkam.

    Zvukové vlny ELF vyvolávajú mdloby až bezvedomie, vracanie, silne narúšajú schopnosť orientácie človeka, ktorý sa dostane pod ich vplyv. Akčný rádius takejto zbrane dosahuje približne 2 500 km.

    V USA dnes existujú nízkofrekvenčné psychogenerátory aj generátory nasmerovateľného elektromagnetického vyžarovania, ktoré sú schopné vyvolať jav „zvuku rádia“ v hlave klienta. Takáto technika bola demonštrovaná r. 1998 vo výcvikom centre S. V. v štáte Louisiana v USA. Následkom pochopenia demonštrovaných možností bol na základni vojenského letectva USA v Colorado Springs zahájený výcvik špeciálnych jednotiek zameraný na špecifiká tohto nového druhu zbrane.

    Okrem toho bola na základe iniciatívy USA v rámci NATO vytvorená špeciálna pracovná skupina zaoberajúca sa perspektívami použitia prostriedkov neletálneho pôsobenia. Skupina koordinuje prípravné práce, ktoré v tejto oblasti prebiehajú vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a Dánsku. Pracovné tímy tejto skupiny pracujú na generátore holografikých projekcií v atmosfére. Inými slovami, biroboti budú nielen počuť „hlas boha“ – alebo koho bude treba – vo svojej hlave, ale ho aj uvidia prichádzať v želanom tvare aj veľkosti v atmosfére…

    Britská armáda vykonala r. 1995 v Severnom Írsku testy „humánnej zbrane“, ktorá vyžaruje dve samostatné ultrazvukové frekvencie navrhnuté na rozptyľovanie skupín ľudí. Keď sa tieto dve ultrazvukové frekvencie v uchu spoja, stanú sa neznesiteľnými. Dobre vycvičení vojaci, ktorí sa dostali pod účinok takejto zbrane zakúsili nepotlačiteľnú túžbu okamžite utiecť preč. Analogické testy prebehli aj v štáboch Army’s Lisburn v grófstve Autrum. Podľa vyhlásenia velenia armády, testy dopadli veľmi uspokojivo.

    Môžeme povedať, že už minimálne 30 (tridsať) rokov vedci neurofyziológovia vedia ako riadiť živý organizmus. A neexistuje iba jeden spôsob ako „vládnuť“. Najskôr Rudolf Hesse objavil v mozgu centrá ovládajúce strach a zúrivosť. O niečo neskôr Američan Olds objavil oblasti kladných emócií – uspokojovania a odmeňovania. Do týchto oblastí začali zavádzať elektródy a tu došlo k prvým spôsobom ovládania správania sa človeka. Vedecký svet pozná aj pokusy Španiela José Delgada s ovládaním býkov v aréne, a len o málo neskôr sa ukázalo, že už je nielen nájdený, ale aj rutinne používaný spôsob kontroly a riadenia správania sa celých sociálnych skupín. A to všetko pomocou takzvaných PSÍ TECHNOLÓGIÍ.

    Psychotechnológie sú dnes schopné premeniť milióny ľudí na zombi biorobotov. Bez ohľadu na to, ktorý výraz sa vám viac „páči“ – t.j. zombi alebo biorobot – dôležité si je uvedomiť, prečo sa používa práve tento názov. Jedná sa o živú, biologickú entitu, ktorá má „vypnutý“ vlastný rozum. Skrz rozličné psychotechnológie má do mozgu doručované príkazy, predstavy, pohnútky – skrátka všetko, čo je pre daný projekt potrebné – ktoré nie je schopná odlíšiť od svojich vlastných. Hoci teda ide o živé, biologické objekty, príčiny na ich správanie sa prichádzajú z priestoru mimo samotného biologického objektu. Preto sú to bioroboti, teda biologické objekty s riadiacou linkou mimo ich vlastného objektu, dnes často aj cez „sociálne siete“.

    Pozrime sa napríklad na názor, ktorý je potrebné dostať do mozgov cieľového národa či akejkoľvek inej cieľovej skupiny v rámci národa. Konzumáciou alkoholu, mäsa, tabaku, drog a ďalších potravín s psychotropnými prísadami dôjde k odpojeniu linky na svoj vlastný Rodový egregor. Takýto biologický objekt už nie je schopný konať samostatne, o Svedomí ani nehovoriac. Dnes tu samozrejme patria aj GMO, energetické nápoje a podobné veci. Objekt s vypnutou  linkou na vlastné riadiace centrum sa napája na náhradné riadiace centrum – najčastejšie to sú rôzne cudzie egregory. Ale to je dnes málo, preto – aby sa veci realizovali rýchlo – prichádza priamo riadiaca sekvencia zo psychotrónnych generátorov. A stádo ide tam, kde jeho pán chce, resp. nechce.

    Problémom však je, že dnes už nie všetci rovnako podliehajú takýmto riadiacim impulzom. Prechodom hranice Noci Svaroga (Kali Jugy) sme sa 21.12.2012 dostali do nového, Svetlého priestoru. Svetlá energia začala silnieť, čo napomáha aktivácii toho, čo voláme Obrazové myslenie. Aktiváciou pravej polovice mozgu – Obrazovým myslením – sa čoraz viac subjektov vymyká spod celoplošnej kontroly. Táto kontrola navyše nie je homogénna. Najsilnejšia je v husto obývaných lokalitách – mestách, kde sú energetické mriežky udržiavané sieťou rôznych kostolov a podobných zaradení. Čím viac je jednotlivec umiestnený v Prírode, tým menej je riaditeľný externým zdrojom. Svoju úlohu zohrávajú aj horniny v zemi, nad ktorými ten-ktorý národ či skupina žije.

    Psychotrónne generátory umiestnené na obežných dráhach okolo Zeme – je ich okolo 300 – nie sú lokalizované na geostacionárnych dráhach ako televízne a rozhlasové satelity. Hoci svojou pôsobnosťou zachytávajú veľké územia, sú nad nimi vždy iba dočasne. Aby sa docielil želaný efekt, tak na potrebný termín ich musí prelietavať nad konkrétnym územím niekoľko za sebou. Je to síce zložitejšie, ale dá sa to.

    Efekt na povrchu Zeme závisí aj od toho, koľko má kto v sebe psychotropných látok, ktoré napomáhajú realizácii želaného úmyslu zvnútra bioobjektu. Ak sú cieľom napríklad „správne“ volebné výsledky, tak výsledky vidíme už roky vôkol seba. Ľudia neznalí tejto technológie volia koho potrebuje niekto mimo nich – a neskôr nevedia vysvetliť, prečo volili práve tak ako volili. Keď satelitné generátory zmenia polohu aj vyžarované frekvencie – veď nie sme jediný národ v Európe, ktorý je potrebný kontrolovať – dochádza často k „vytriezveniu“ takýchto voličov. No a potom sa dočítame niečo v štýle: „… pán Kiska, volil som vás, ale už nie ste mojim prezidentom…“. V skutočnosti je to iba indikátor pre tých, ktorí vedia o čo ide. Pri ďalších voľbách takýto naivný a hlavne nevedomý subjekt znovu podľahne riadiacim sekvenciám zvonku. No a medzi voľbami bude ním zvolený subjekt realizovať program, ktorý dostal za úlohu realizovať zvonku. Samozrejme, sotva v jeho prospech – ale s jeho súhlasom.

    Pre odborníkov je vec jasná a bioroboti nedostali pokyn rozmýšľať, teda nerozmýšľajú. Môžeme odôvodnene predpokladať, že ani taký pokyn nikdy nedostanú. Odborník už vidí, že všade vôkol besnie Tretia svetová vojna. Živá sila tých, ktorí by sa mohli brániť sa už dávno zmenila na biorobotov, ale ohniská nepokory narastajú. Krajiny ako Rusko a Čína dobre vedia o čo sa hrá, ostatní sladko spinkajú. Keďže fázu mierovej transformácie sme už zmeškali, čoskoro príde prvá „vyučovacia“ lekcia už k nám domov. Môžu to byť utečenci, maďarský premiér už otvorene povedal, že treba čakať nával utečencov cez Ukrajinu. Bioroboti veria rozprávkam o tom, ako sme dobre pripravení na našej východnej hranici… Ak sa pozriete do dobových materiálov zistíte, že Československá republika po vojne vyslala na hranicu s Ukrajinou 13 000 vojakov, ale Banderovci aj tak prechádzali. A to boli vojaci, ktorí zažili vojnu. Dnes máme podnikateľov, ktorí poväčšine vstúpili do armády kvôli finančne výhodným misiám NATO – v cudzine. Ich cieľom je zúčastňovať sa agresie na cudzom území proti domácim obyvateľom za krvavé peniaze.

    Za peniaze NATO – pod rúškom akýchsi „Eurofondov“ – už bola zrekonštruovaná cesta z Rožňavy do Sobraniec. Rekonštrukcia obsahovala aj zvyšovanie nosnosti mostov tak, aby mohli po nich chodiť tanky. Je známe, že ďalšie rekonštrukcie – pre potreby NATO – sa už pripravujú. Nadchádzajúce skúšky preveria, či tu ešte žije potomstvo obávaných Slovienov, alebo iba pokorní bioroboti pod obchodnou značkou „Sloven“ a „Slovák“ fungujúcich na diaľkové ovládanie. Kde sa zaradíme rozhodneme my sami – s plnou zodpovednosťou voči Predkom aj našej svätej zemi.

  • NIČENIE SVEDECTIEV DEJÍN

    Jedna z hlavných metodík likvidácie pamäti na minulosť našich Predkov je podporovanie fenoménu, ktorý nazývame „obyčajná ľudská zábudlivosť“. Demokracia (odvolávame sa na skutočný význam slova tak, ako sa používal v Aténach a ako ho zahrnul vo svojom diele Ústava Platón) formou štátu vytvorila pre nás také podmienky, že hoci sme zaplavovaní množstvom všakovakých informácií, väčšina ľudí z tejto informačnej potopy dokáže vyextrahovať len to, čo sa týka pracovných príležitostí a základného, fyzického prežitia. Len málokto je schopný uvažovať o niečom viac, a práve to využívajú tí, ktorí tento systém cieľavedome vytvorili – všetci viditeľní aj ukrytí vládcovia Zeme. V ľudskej pamäti vymazávajú informácie dejinnej pamäte o skutočnej minulosti Zeme. Robia to už tisícročia a neprestávajú ani na okamih. Kto si myslí, že „dnes je všetko inak“, tomu len pripomenieme citát rímskeho cisára Marka Aurelia:

    LEN HLUPÁK SI MYSLÍ, ŽE ZLÍ ĽUDIA NEROBIA ZLÉ VECI

    Preto jednou z hlavných úloh našej obrany je neustále sa vzdelávať tak, aby sme boli schopní sa brániť. Nikdy však nezabúdajme na Zdravomyslie.

    Nie je to tak dávno, čo na pozadí šumu umelo vytvorených revolúcií boli rozkradnuté muzeálne zbierky vo viacerých arabských krajinách. Okrem nami už spomínaných múzeí v Bagdade a iných irackých a sýrskych lokalitách, taký osud postihol aj múzeum v Káhire. Bez stopy pomizli unikátne historické artefakty, ktoré boli schopné osvietiť minulé udalosti na našej Zemi. Len krátko pred prevratom na Ukrajine bola z Krymu vyvezená unikátna kolekcia zlatých šperkov Skýtskeho obdobia. Dodnes je otázne, či sa tam vôbec z Holandska vráti.

    Náhody neexistujú. Kým bola pozornosť všetkých mysliacich ľudí v Rusku upriamovaná na tragické udalosti bratovražednej vojny na Ukrajine, tak v samotnom Rusku bolo vykonaných niekoľko pokusov o likvidáciu unikátnych pamiatok minulosti Slovanov.

    Prvým objektom na likvidáciu bolo svetoznáme Uralské múzeum pod otvoreným nebom – ARKAIM. Akýsi vysoko postavení a verejnosti utajení ľudia sa pokúsili pretlačiť cez vysoké úrady rozhodnutie o zatvorení múzea, ktoré ročne navštevujú tisícky záujemcov v podstate z celého sveta.

    Výskumné práce pokračujú plným prúdom, archeológovia každý rok nachádzajú nové a nové nálezy, ktoré podávajú nové a nové svedectvá o mnohotisícročnej minulosti našich národov. Slovanských a Árijských národov.

    Nijakého rozumného človeka by ani vo sne nenapadla taká hlúposť, akou je zavretie Arkaimu. Niečo také môže napadnúť iba cieľavedome a chladnokrvne konajúceho nepriateľa. Otázka, na ktorú naši čitatelia určite poznajú odpoveď znie: „Kto robí z nás, Slovanov „divé zvery“, hovoriace „nezrozumiteľných jazykom“, ktoré mali šťastie, že si nás všimli osvietení cudzinci – Gréci?“ A to ani nemusíme hovoriť o tom, že Arkaim je starší ako vyvolený národ…

    Vedeniu múzea sa našťastie podarilo pritiahnuť veľkú pozornosť ruskej verejnosti a za Arkaim sa postavilo aj mnoho známych osobností, pričom problém dostali aj do médií. Útok na Arkaim sa podarilo odvrátiť… zatiaľ.

    Predmetom druhého útoku sa stala známa múmia tzv. „Altajská princezná“. Ide o nezvyčajne dobre zachované pozostatky mladej, bielej ženy so svetlými vlasmi, ktorá žila medzi 5. a 3. storočím pred n. l. Múmiu našla ruská vedecká expedícia na náhornej plošine Altaja Ukok r. 1993.

    Na jej koži je jasne viditeľné dobre uchované tetovanie, ktoré je podľa odborníkov „zhodné so skýtskou grafikou“. Je to neodškriepiteľný dôkaz toho, že už pred tisícročiami žili na území Altaja a Sibíri vôbec BIELE NÁRODY. Vedci múmiu stále skúmajú, ale už dnes je stanovený jej antropologický typ – túto kategóriu antropológovia nazývajú „Severoeurópan“, tzv. „Nordická rasa“.

    A práve toto je hlavným dôvodom, prečo chcú tento neoceniteľný nález zničiť pod zámienkou pochovania pozostatkov. Ale historici, antropológovia, etnológovia, historici dejín umenia a ďalší odborníci majú ešte veľa čo skúmať na náleze nato, aby našli odpovede na mnoho dnes viac ako kedykoľvek predtým dôležitých otázok o pôvode Slovanov.

    Tí, ktorí chcú toto prekaziť, sa dnes oháňajú akousi starostlivosťou o Dušu zomrelej, čím chcú „odovzdať múmiu zomrelej zemi“.

    Dnes mnohé svetoznáme múzeá – Louvre, Britské múzeum, múzeá v Nemecku, Taliansku, ostatne aj múzeá v Rusku majú exponáty mumifikovaných starých Egypťanov. Prečo sa nikto nechce postarať aj o ich pokoj ich Duší? Veď – a aj toto niekomu nevyhovuje – ide principiálne o rovnako staré exponáty.

    Na Altaji sa tiež našli akýsi záhadní – verejnosti neznámi – ľudia, ktorí dokázali presvedčiť gubernátora o potrebe likvidácie cenného artefaktu. Okrem iného boli rozšírené všakovaké fámy o prekliatiach, ktoré – ak nepochovajú múmiu – prídu na krajinu. „Sľubujú“ ich celú škálu – od povodní po vojny…

    Múmia Ukukskej princeznej sa zatiaľ uchováva v Hornoaltajskom múzeu. Ale tí, ktorí sa skrývajú za kadejakých hodnoverných šamanov nie sú pôvodom Slovania – prečo im teda odrazu záleží na „pokoju Duše“ praobyvateľky Altaja, Slovanky?

    Netreba zabúdať ani na to, že hlavní aktéri oboch divadiel – a ktovie koľko sa medzitým odohralo takých, ktoré sa na verejnosť ani nedostali – sú stále tam, kde boli. Iba čakajú na nový, výhodnejší okamih.

    Oba hore opísané pokusy o likvidáciu – pre popov – nebezpečných svedectiev majú spoločné to, že tak či onak sa zatiaľ podarilo veci ponechať také, aké sú. Ale tretia akcia im už – bohužiaľ – vyšla.

    V budove knižnice INION Ruskej Akadémie Vied v Moskve vypukol večer 30. januára 2015 strašný požiar. Hoci požiarnici okamžite zasahovali, úplne zlikvidovať sa ho podarilo až po 25 hodinách.

    Knižnica INION bola čo do veľkosti druhou najväčšou knižnicou sveta – väčšia je už iba knižnica Kongresu USA. Ak neberieme do úvahy ostatné cenné knihy a dobové dokumenty, bola to jediná knižnica v Rusku, v ktorej sa uchovával fond materiálov VELESOVEJ KNIHY. Tieto materiály sa tam systematicky ukladali od začiatku 70-tych rokov minulého storočia. Dôležité je podčiarknuť, že tam zhoreli originály – niektoré zdroje dokonca tvrdia, že nielen výsledkov výskumov, ale aj priamo Velesovej knihy. Kompletne všetko zhorelo. Samozrejme, že sa uchovali xeroxové kópie všetkých originálov, ale to sú už iba kópie… napríklad „odborníci“ z KOB-u – zvyčajne sa skromne vydávajúci za vševediacich – nám budú aj toto vyhadzovať na oči, že je to iba vymyslená kniha – veď oni svoju „mŕtvu vodu“ majú kompletnú… a my nič. No a to je ďalší materiálny dôkaz, ktorý už nebude možno predložiť. Dobre si však pamätajme PREČO.

    Kto je ten subjekt, pre ktorého je také dôležité likvidovať všetky takéto dôkazy nielen v Rusku, ktoré môžu dokázať prvobytnosť SLOVANSKEJ KULTÚRY na Zemi? A prečo tomuto subjektu nevadia napríklad „neomylní“ vševedkovia z KOB-u? Prečo nemilosrdne likvidujú elementy Starej Viery, a prečo vševedkovia nie sú ani prenasledovaní, ba majú „náhodou“ ten istý „správny“ postoj voči védickej literatúre ako RPC? Odpoveď je očividná.

    Pokusov bolo určite mnoho, na jeden poukázal poslanec miestneho zastupiteľstva v tejto časti Moskvy na sociálnej sieti:

    RPC žiadala ich zastupiteľstvo už predtým – a to veľmi nástojčivo – v tejto časti mesta povoliť stavbu nového – akože inak – kresťanského chrámu. Problém bol ten, že tam nebolo voľného miesta ani len na malý domček. Niečo teda muselo ísť dole. Je však málo pravdepodobné, že skutočný motív bol práve tento…

    Zobuďme sa Slovania… ak našim mužom doteraz stačili pivné reči a nekonečné televízne seriály, za rohom je už reálna zmena. Zaplatíme za to, že sme sa dali uspať naivnou samoľúbosťou aj voľbou národu nepriateľského prezidenta. Napriek tomu, že mnoho ľudí dnes už naňho nadáva – zodpovednosť za jeho zvolenie ostáva. Nevedomosť neospravedlňuje, teda presnejšie nezachráni pred dôsledkami realizovaného slobodného výberu, veď univerzálne pravidlo Vesmíru je reťaz príčin a dôsledkov. Prebudenie nám môže byť vnútené aj formou prúdu utečencov cez našu zem – a okrem nich tu už máme milión Cigánov. Čo dokážu a ako reaguje štátna moc možno vidieť na skúsenostiach zo Západnej Európy…