Mnohí sa obraciate na nás s tým, aby sme vám odporúčali, aké rozprávky sú dnes pre deti vhodné a ktoré zase nie.
Nie je dnes žiadnym tajomstvom, že nám v minulosti “prepracovali” rozprávky, aj keď dnes “niet toho”, kto to urobil. Nebudeme sa zbytočne vŕtať v minulosti, dôležité je to, že nastupuje iná doba. Slovo “nastupuje” je priebehové – tento proces sa už začal. A hoci nám rozprávky prepracovali, iné sme zase – hoci pôvodne slovanské – dostali formou zmeny ich “kádrového profilu” – veď predsa Slovania tu v minulosti neboli… – aj tak sa v tom dá niečo urobiť. Nebudeme teda plakať nad rozliatym mliekom a pozrime sa na problém zo širšieho uhla.
Našim pôvodným spoločným jazykom bola Staroslovienčina, teda – ako ostatne vždy – nezaškodí vziať niekoľko zachovaných hrán kdesi celostného Obrazu. Slovo ROZPRÁVKA sa môžeme pokúsiť rozšifrovať v zmysle známych pravidiel Staroslovienskej Bukvice. Mohlo by to byť napr. RAZ-PRAV-KA. ROZ sme zmenili na – podľa nás pôvodné – “RAZ”, čo je obdoba nášho slova ROZUM a ruského RAZUM. Védickú interpretáciu postupu UM-RAZUM-INTELEKT sme už podali v iných článkoch, teda si rovno vyložme celý Obraz výrazu: “Jedna z ciest do Pravi”. Svet Pravi je zložitý a nepochopiteľný aj pre dospelých, teda nečudo, že pôvodné rozprávky – ak sú pôvodné – majú čo povedať aj dospelým. Dospelý muž je ten, kto už vyrástol z krátkych nohavíc, v podstate na veku nezáleží. Keďže naši muži boli aj bojovníci, tak hneď vidíme, koľko bojového ducha nám ostalo – ako sa dá bojovať v šľapkách? Ale tu možno ani nemusíme zbytočne špekulovať. Naši Predkovia nosili kroje, ak chceme naozaj navrátiť Kultúru Predkov všimnime si, či u nás dospelý muž nosil krátke nohavice… Znalí ľudia vedia, že to, čo nazývame “móda” je jedna z metodík Elity ako si overiť, že sociálne zvieratá sa plne podriaďujú externej kontrole. Ide im najmä o taký spôsob, kedy si sociálne zvieratá myslia, že rozhodnutie urobili oni sami. Najlepšie sa vždy ovládal ten otrok, ktorý nevie, že je otrok.
Ak by sme vzali ruskú verziu – СКАЗКА – tak sa tu môžeme pri výklade postupovať delením na С-КАЗ-КА. Jeden z výkladov je: Jedno zo Slov (t.j. Múdrosť), ktoré nám umožňuje byť ako AZ.
Spojením oboch hrán Obrazu zisťujeme, že sme sa dostali k plnšiemu, objemnejšiemu významu obsahu Obrazu – aj keď sme iba pri dvoch hranách.
Čím viac človek vniká do národných, slovanských rozprávok, tým viac začne chápať, že to nie sú iba akési “zábavné príbehy” – aby bol pokoj od detí – ale vždy ide o NÁRODNÚ MÚDROSŤ PODÁVANÚ V OBRAZOCH. V nich je kompletne opísaný celý komplex chovania sa človeka, všetky životné situácie a priority, ktoré človeku pomáhajú nielen žiť v lade s okolitým Svetom, ale tento Lad vôkol seba aj ochraňovať. V rozprávkach je všetko živé a rozumné, preto hrdinom pomáhajú aj vtáky a zvieratá, aj vietor, aj voda a stromy, ba dokonca aj to, čo sa považovalo za nečisté Sily. Dôležité je to, aby človek sám zodpovedal tomu Svetu, v ktorom sú hlavé Svedomie, Česť, Láska k Trudu (práci), Dobro, vzájomná pomoc, Múdrosť a Ľúbosť.
Rozprávky sa v minulosti jednoducho netvorili iba tak, samé pre seba. Za základ boli brané situácie, javy, techniky komunikácia so Svetom – a to všetko sa opisovalo obrazne, v podobe vymysleného rozprávania, na pozadí vymysleného príbehu. Tu leží aj podstata ruského príslovia: “Сказка лож, да в ней намёк – кто познал, тому урок!” Môžeme to významovo preložiť ako “Rozprávka či lož, aj v nej je narážka – kto ju našiel, ten sa sám naučil!”
Hoci sa nám dospelým zdá, že v rozprávkach sa predsa nedá nájsť nič nového – každý ich v detstve počúval – možno to chce iný uhol pohľadu. Nezodpovedanou otázkou zostáva – aké rozprávky dnes dostávajú deti?
Jeden z iných uhlov pohľadu môže byť napríklad takýto. Dnes sa už nikto nepozastaví nad extrasenzorom, ktorý dokáže povedať, kde sa v danom okamihu nachádza ten či oný človek – a je to považované za normálne. Ale ak sa princ či Popolvár pri hľadaní svojej nevesty dozvie takúto informáciu od Vetra, nejde náhodou o takú istú schopnosť hrdinu získavať informáciu z dnes už zabudnutých, tradičných zdrojov? Nuž veď Vietor je v Slovanskej Mytológii Stribog a on velí nie iba Vetrom, ale aj pohybom myšlienok, t.j. pohybu informácií. Vysvitá, že rozprávkový princ presne vie, na koho sa má obrátiť a ako potrebnú informáciu od neho dostať. A to nám rozprávka hovorí aj po tisíc rokoch.
Ďalšou “obľúbenou” témou je, či sme vôbec – ako Slovania – mali nejakú písomnú kultúru pred pokresťančením alebo nie. Ale práve rozprávka nám dosvedčuje, že sme písomnosť poznali. Veď každý hrdina na kameni na krížnych cestách vedel nápis prečítať. Ani jeden sa nikdy nemusel obracať k žiadnemu mudrcovi..?
Je tu však aj pokračovanie otázky. Prečo hneď Kultúru, u ktorej nemôžeme dnes nájsť knihy, zvitky, pergameny, tabuľky či podobné nosiče informácií treba hneď považovať za negramotnú? Veď to sú iba tie nosiče informácií, ktoré sme tradične zvyknutí vidieť. Ku konkrétnemu druhu uchovávanej informácie vždy existuje aj zodpovedajúci spôsob záznamu informácie. Ku každému nosiču informácie existuje zodpovedajúce čítacie zariadenie. Ale nositeľom môže byť všeličo – od vody cez kameň po vzduch, pričom čítacie zariadenie môže byť proste schopnosť človeka, ktorú doň uložila Príroda od prvopočiatku.
Kto povedal, že človek môže zapisovať informáciu iba písmenami a nie aj Obrazmi a v kryštalickej mriežke minerálov, štruktúre ich poľa – a dnes už predsa vieme o torzných poliach? To isté možno aj v dreve či vode. A keď človek raz vie zapísať znamená to, že vie aj prečítať. Sú známe kamene, ktoré v ťažkých životných situáciách dávajú rady, a ktoré sú preto po tisícročia považované za sväté. Existujú aj posvätné háje či jazerá, aj pramene a iné zdroje v Prírode, hory či aj samotná Matka-Zem. Nakoniec zisťujeme, že to nie naši Predkovia boli zaostalí, ale my sme zabudli na schopnosť prijímať – t.j. čítať – potrebné poznatky z iných, ako iba technokraticky písaných textov.
Dnešný USB kľúč či Blue Ray disk sú bez počítača tiež iba ak estetickými doplnkami. A presne takto veci, ktoré používali naši Predkovia dnes považujeme iba za akési estetické doplnky, atribúty.
Koľko toho ešte stále nevieme o rozprávkach? Koľko techník, praktík, systémov, filozofií či ich smerov je ešte stále ukrytých pred našim ponímaním?
V tejto spojitosti vám odporúčame rozprávkové knihy pred deti aj dospelých od ruského autora menom М. А. Лепёшкин – cyklus rozprávok je dnes známy ako ROZPRÁVKY HNEDÉHO MEDVEĎA. Hoci prvé vydanie vyšlo r. 2012, dnes je v predaji už tretie a aj diely sú už tri. Ak máte možnosť a viete po rusky, tak vám tohto autora vrelo odporúčame.
Za účelom krátkeho oboznámenia sa s týmto veľmi hodnotným dielom vám prinášame krátky, úvodný príbeh cyklu rozprávok. Hoci rozprávky sa môžu zdať moderné, autor citlivo vychádzal z pôvodnej, národnej Múdrosti Predkov. Môžeme to skôr považovať za aktuálne a veľmi podarené prerozprávanie Starej Múdrosti Predkov vrátane zachovania úcty k Prírode. V príbehu vystupuje dievčatko z mesta, ktoré sa volá Lika:
LIKA A HNEDÝ MEDVEĎ
Načo si tu prišla? To je môj les! Ty tu predsa nepatríš.
Prišla som zistiť, ako je to tu všetko zariadené.
Tu niet pre teba miesto, ty tu nedokážeš žiť. Si maličká a tvoje miesto je v meste, kde žije mnoho ľudí. Tam je pre teba normálne a bezpečnejšie.
Tam začalo byť akosi divne a zamotane. Ľudia čoraz menej a menej vedia ako by vlastne mali žiť. Jedni tvrdia jedno, druhí druhé, ale nikto nehovorí pravdu.
Vari môže byť človeku hrozne medzi ľuďmi? Veď tam nikoho okrem vás niet! Ani zvierat, teda vôbec žiadnych zvierat. Okrem malých zvieratiek, ktoré vám slúžia na zábavu.
Ľudia v mestách sa sami menia na zvery a zabíjajú sa navzájom. A iní zase nútia druhých robiť na nich a vháňajú ich do úplnej závislosti od tejto roboty.
Stať sa závislým je veľmi jednoduché. Stačí iba umožniť druhému urobiť niečo za teba. Ak pre teba zabezpečuje stravu znamená to, že od neho závisíš. Ak ťa ochraňuje znamená to, že od neho závisíš. Nauč sa sama si zabezpečovať svoju stravu a brániť sa a zbavíš sa tejto závislostí.
Hovoríš prosto a zaujímavo. A môžeš mi porozprávať, ako sa človek môže stať samým sebou a od nikoho nezávisieť?
Ľudia nemôžu od nikoho nezávisieť. Oni vždy žijú spolu čo znamená, že si delia svoje povinnosti, ktoré sú pre život nevyhnutné.
A ako sa dajú rozdeliť správne?
A to ťa prečo zaujíma?
Poviem o tom všetkým ľuďom.
Načo to bude ľuďom?
Možno že pochopia a stanú sa lepšími.
A ty si sa už niekedy zamyslela nad tým, že lepšie to nie je pre ľudí celkovo, ale iba pre teba samotnú? Kým si ty v tomto živote? Odkiaľ si prišla a kde ideš?
Nemala som na to čas.
A na čo si svoj čas tratila?
Na učenie sa, na kamarátov, na novinky, na oddych.
A čomu si sa naučila?
Tomu, čo ma učili.
Určite to je užitočné. A čo robíte s kamarátmi?
Chodíme na diskotéky, do kaviarne, do kina, do fitneska…
Nepýtal som sa kde oddychujete, pýtal som sa čím sa zapodievate?
Celkovo tak, ničím…
A od čoho teda oddychuješ?
Od učenia sa, ľudí, činností.
A akými činnosťami sa zaoberáš?
Učím sa, niekedy pomáham mame…
A to je všetko? Vari to je činnosť?
Učenie mi zaberá veľa času a síl. Ja sa v podstate väčšinou učím.
Učenie sa je iba príprava na zamestnanie a nie samotné zamestnanie. Hrajúci sa kocúrik neloví myš, ale jej podobu. Činnosť má byť pre teba zaujímavá a zaujímavým má byť poznávanie – o akú ustatosť tu môže ísť?
Porozprávaj mi o tom všetkom.
Ale ja môžem porozprávať iba o starých časoch. Ako to robievali kedysi.
A to je dobre! Vtedy sa veľa slávnych činoch odohrávalo! Aj ľudia boli správni, aj muži skutoční, ženy tiež! A teraz, akí to vlastne tí ľudia sú? Pre mňa je tvoje vysvetlenie zaujímavé, aby som všetko pochopila.
Iní ľudia vtedy boli, ale vysvetľovať to tebe všetko je ešte predčasné. Radšej ti budem rozprávať rozprávky. Z nich sa dozvieš všetko, čo treba.
A čo, vari som maličká, aby som rozprávky počúvala?
Ja nehovorím len tak rozprávky. Oni sú pre všetkých. Kto na čo dorástol, tomu aj porozumie. Ale najskôr zbehni k riečke a zmy zo seba tie mŕtve zápachy. Nimi nasiakli tráva aj lístie po ceste, ktorou si šla. Fuj!
Akýže mŕtvy zápach?
Ten, ktorý vychádza z tvojho odevu.
Ale veď to sú parfumy. To sú dobré vône, tie najmodernejšie! A prečo by mali byť mŕtve?
Preto, lebo je v nich taký duch. Tu ovoňaj kvietok. Z neho vychádza duch života. Aj od listov, aj od trávy. A toto je mŕtve.
No dobre teda, akurát že v riečke je studená voda, zamrznem.
Hneď na úvod zdôraznime, že motív výšivky, ktorú vidíte na titulnom obrázku môžete vidieť v nejednom ruskom etnografickom múzeu. Kto by chcel konkrétnu adresu – odporúčame napríklad Etnografické múzeum ruskej kultúry v Petrohrade. Ak však pôjdete do etnografického múzea v Martine zistíte, že tam nájdete iba nič nehovoriace ornamenty s kvetinovým motívom, ktoré sú dobré na dve veci – na houby a na nič… Ale ak sa budete viac zaujímať u personálu múzea zistíte, že pani riaditeľka všetko ostatné dobre uložila v depozitoch. Nuž tak, za tejto vlády tam môže byť iný riaditeľ či riaditeľka, ale ako zvyčajne – spoľahliví kresťania. A hľa, v Rusku – ktoré určite vie o nacizme svoje – sa neponáhľajú sťahovať ľudové výšivky z výstav Múzeí – veď to je súčasťou národnej Kultúry a niektoré majú aj viac storočí. Nuž prečo cudzinci – kresťania – u nás rozhodujú o tom, čo je a čo nie je národná kultúra!? Dokedy im to budeme tolerovať?
Symboly – vrátane tých, či presnejšie najmä tie – ktoré sa tradične používali v ľudovej Kultúre sú v skutočnosti – moderným jazykom – rezonátory torzných polí. Symboly vo všeobecnosti patria – či sa nám to páči alebo nie – medzi spôsoby riadenia ľudskej spoločnosti, najmä ak ten, kto ich povoľuje alebo zakazuje vie o čom je reč a národ iba slepo tápa pri pive a energetických nápojoch. A tu si môžeme citovať čínskeho filozofa Konfucia:
„ZNAKY A SYMBOLY RIADIA SVET, NIE SLOVO A ZÁKON“.
V podstate aj v dnes „modernom“ cudzom jazyku – gréčtine – sa slovo symbol vykladá ako znak, znamenie, cieľ, nebeský jav.
Symbolike udeľujú kolosálnu pozornosť všetky náboženstvá a aj Viera. Že prečo to tak je? Preto, lebo symbol je spôsob spájania sa človeka so zodpovedajúcim egregorom a ďalej – cez egregor – spojenia so zodpovedajúcimi Bielymi alebo Temnými kozmickými Silami (Bohmi).
Ku egregorom vari jednoduchú poznámku. Spravidla všetky záujmové skupiny na Zemi sa spájajú do egregorov – v Javi je to proste tak. Samozrejme, že hľadať cestu spojenia mimo egregor je ideálny stav, ale takéhoto niečoho sú dnes schopní na Zemi iba jednotlivci. Určite tu nepatria napr. superodborníci na všetko KOBisti – v tom horšom prípade, lebo nie sú všetci takí. Principiálne si však sami stanovujú poučky a potom ich sami dodržiavajú ako absolútne axiómy. V tomto je typická podstata Svetonázoru, teda stanovenie si „poučiek“ a definícií na akýkoľvek jav alebo objekt bez ohľadu na spätnú od samotného javu alebo objektu. Preto od nich možno počuť: „Náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“; civilizácia je to a to… a podobne. Védický pohľad na Svet voláme Svetoponímanie, pretože okrem prvotného stanovenia názoru na jav alebo objekt sa trvale skúma spätná väzba od javu alebo objektu. Je to – samozrejme – tvrdší oriešok, lebo na to je potrebné mať vyvinuté Obrazové myslenie – nie iba mechanické verklíkovanie „dodaných“ fráz. Ale nevylievajme špinavú vodu z vaničky aj s dieťaťom – treba odlišovať informáciu a nositeľa informácie a v KOB-e je aj veľa užitočného. Ale tak či onak – Svetonázor je nástrojom NÁBOŽENSTVA, Svetoponímanie zase nástrojom VIERY. Náboženstvu nikdy nebolo vlastné Obrazové myslenie – tu je zachovávaný princíp „Pán povedal“.
Ďalšou „odbornou“ skupinou sú ambiciózni jednotlivci, ktorí náhodne naďabia na nejaký symbol či symboly, a potom ich začnú nekriticky prijímať a šíriť. Stačí ak to obsahuje nejaké runy či dokonca čínske alebo japonské znaky. Treba vedieť, že ak si dáte takýto symbol na tričko či klokanku a na hruď, dávate si to na srdcovú stogňu (čakru). Takýto objekt VŽDY obsahuje podprahové programovanie, aj keď si to jeho nositeľ neuvedomuje – a to je tragédia. Sú to rezonátory torzných polí, ktoré trvale – aj keď dnešným ľuďom nepozorovateľne – formujú polia, ktoré vstupujú do srdcovej stogne. Teda – inými slovami – MENIA OSUD NOSITEĽA. Treba byť naozaj veľmi prostoduchým, aby sme to robili. Vidíme však, že táto nevedomosť je v našom okolí dominantná.
Ak napríklad uvidíte na hrudi trička snajperský hľadáčik znamená to, že negatívne naformátovaná energia je koncentrovaná – s presnosťou snajpera – rovno do srdca. Ak je takýto človek dostatočne silný, tak sa to môže prejaviť napríklad na niečom, čo postihne jeho dieťa, ale je to on, kto vpustil do rodinného egregoru túto negativitu. Ak ľudia nosia na hrudi znak „recycling“ – tak sa sami označujú za „recyclable item“. Podobne je to napríklad s čiarovým kódom. Je to systém kódovania informácií tak, aby obchádzali vedomie a priamo programovali podvedomie – zadávali psychoprogramy, o ktorých „user“ nemá ani potuchy. To však neznamená, že nefungujú. A takto sa mení aj kvalita minerálnej vody, potraviny – ani nemusia obsahovať GMO a podobne. Ale čistému je všetko čisté. So všetkým sa dá niečo robiť. V prípade čiarového kódu si môžete vyskúšať jednoduchú vec. Zoberte si akýkoľvek výrobok, ktorý obsahuje čiarový kód – a majú ho aj naše knihy – a kyvadlom odmerajte polaritu energie. Teda sú možné tri reakcie kyvadla – áno (obsahuje negativitu); nie (neobsahuje); alebo je reakcia neutrálna. Ubezpečujeme vás, že pri každom čiarovom kóde budete mať pozitívny výsledok, pretože práve preto bol – odborníkmi – systém čiarových kódov zostavený. Teraz vezmite nejaký kovový predmet – napr. nožík alebo nožnice – a urobte nad čiarovým kódom dve svastiky – Kolovrat aj Posoloň. Ďalší test kyvadlom na negatívnu energiu už bude negatívny. Poznamenajme, že vôbec nemusíme fyzicky škrabať povrch výrobku. Podvedomé programovanie je zrušené a ostal už iba grafický motív.
Varujeme všetkých, ktorým nie je jedno čo s nimi a členmi ich rodín robia tí, ktorí z pozadia riadia „politiku životnej energie“. Všetky nápisy a symboly na hrudi – dokonca aj v angličtine, runách či akomkoľvek inom jazyku – fungujú ako rezonátory torzných polí. Je to ich prvotná funkcia. Rovnako dôležité sú symboly – Gymnastu a všetky druhy kresťanských krížov nevynímajúc. Na pôvodnom odeve našich Predkov, krojoch, tam bol umiestnený hlavný energogram – profesný symbol majiteľa kroja. A nikdy nezabúdajte – všetko si možno overiť kyvadlom.
Ak ste si toto skúsili hneď začnete chápať, prečo chcú z nášho „dosahu“ odpratať vôbec všetky svastiky. A nebude ťažké uhádnuť, kto má z toho osoh.
Mantiku – napr. kyvadlo či virguľu – môžete použiť aj na určenie energetiky prívesku na krku. Tu však treba extra merať prívesok a extra retiazku či šnúrku, ktorá ide okolo krku. Naši Predkovia udeľovali veľkú pozornosť tomu, čo nosili okolo krku, pretože tadiaľto – pri neopatrnosti – ľahko odíde Duša… vari ani netreba vysvetľovať, čo to znamená. Ale ako vo všetkom, aj tu sa dá meniť polarita – len treba vedieť o čo ide.
Vráťme sa však k egregoru. Pod egregorom ponímame informačno-energetickú bytosť, ktorá spája spoločné idey a myšlienky. Je to prostriedok, cez ktorý prebieha vzájomné pôsobenie človeka s Bohmi, t.j. Vyššími Kozmickými Silami. Dodajme, že bez ohľadu na to, či si to jednotlivec uvedomuje alebo nie.
Symbol drží vo svojej moci človeka, ktorý do neho upadne. Je to – vo väčšine dnes používaných prípadoch – spôsob zmocnenia sa človeka a „umiestnenie“ ho do oblasti vplyvu zodpovedajúcich Bohov. Bielych alebo Čiernych. Je to jedna z metód spojenia človeka s Kozmickými silami, preto symboly sú jedným zo spôsobov ovládania ľudí. Nie je teda vôbec jedno aký symbol a kde používame.
Ako príklad si uveďme Moskvu. Vari nikto nemôže povedať, žeby by sme držali protiruskú pozíciu. Treba však rozlišovať muchy od kompótu. Rusi a Slovieni sú geneticky to isté (Slovieni sú jedným z kmeňov Rusov), ale Slavjani a Kresťania sú rozličné Vierovyznania. Kresťan nemôže byť Slavjan, pretože slávi cudzích bohov – nie našich, t.j. nie vlastných Predkov. Ale nie nadarmo sa hovorí, že nevedomosť zabíja. Aby sme neupadali čo sa týka Ruska ako (kresťanského) štátu (nie Dŕžavy), musíme mať jasno v podstate. Nedajte sa obalamutiť tým ruským občanom, ktorí nikdy nezabudnú poznamenať, že však ich za pravoslávnych kresťanov iba vychovali… Prečo Európania niečo také – oznamovanie svojho vierovyznania – nemajú vo zvyku robiť? Teda sme PRAVOSLÁVNI SLAVJANI, ale PRAV a SLAV sa v Biblii nespomína ani raz. Je to ukradnutý termín.
Moskva je prešpikovaná židovskou a slobodomurárskou symbolikou. O Pentagrame určite hovoriť našim čitateľom netreba, preto si dobre všimnime rozsah jeho použitia. Ale pozrime sa na „nereklamovaný“ ale existujúci príklad – Kalininský prospekt.
Aký význam vložili židovskí architekti do symboliky tohto projektu? Samozrejme – mystický. Ide o päť budov, ktoré sú postavené v podobe piatich otvorených kníh. Ich množstvo symbolizuje počet kníh Tóry – piatich kníh Mojžišových. Presnejšie ide o Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri a Dvojzákonie. Vyvýšenie týchto symbolov nad Moskvu symbolizuje zvrchovanosť židovskej moci nad Ruskom. Každá z týchto budov má 22 poschodí – ak neberieme do úvahy 2 obchodné podlažia.
Číslo 22 symbolizuje 22 písmen hebrejskej (aramejskej) abecedy, ktorou sú napísané knihy Starého Zákona. Je to – 22 – zároveň počet kníh Starého zákona v aramejčine. Každá zo strán budovy má 12 okien na šírku. Symbolizuje počet kmeňov vyvoleného národa.
Dôležité si je uvedomiť, že toto všetko bolo postavené dávno pred „Perestrojkou“. Netreba mať teda nijaké ilúzie o tom, že do Perestrojky nemali Židia v Rusku moc. Jediný, kto im v tom ako-tak bránil bol Stalin. A hľa, aké má dnes meno. Menia sa jednoducho iba stupne a formy ich panovania.
V tomto okamihu je potrebné pochopiť, že je rozdiel medzi bežnými Židmi ako národom a Sionistami. „Bežných“ Židov Sionisti z času na čas „podsunú“ na genocídu – aby mohli kričať, ako sa im ubližuje – ale v skutočnosti nikdy nijaký Sionista v takomto pogrome (napríklad Druhá svetová vojna) nezahynul. Ba práve naopak, oni to všetko v pozadí zinscenovali. Ale o obyčajných ľudí v podstate nikdy nejde… elite.
Z tohto zorného uhla pohľadu si vysvetlime zmysel „židovskej“ šesťcípej Dávidovej hviezdy. Tento symbol existoval oveľa skôr – ale nám ide o dnes aktívny symbol, ktorý je napojený na stále aktívny egregor.
Okultisti Kabbalisti použili šesťcípu hviezdu, urobili z nej Dávidovu hviezdu a vložili do nej satanistický zmysel. A práve táto symbolika je oficiálnou symbolikou dnešného židovského štátu.
Podľa judskej Kabbaly magický zmysel má 77 významov, z ktorých 76 je lživých a iba jediný je pravdivý, skutočný. Ale aj tieto lživé významy – v tej alebo onej miere – sú používané medzinárodným sionizmom. Vrcholný, 77. zmysel Dávidovej hviezdy je vysvetlený výlučne v Talmude, ktorý je ale pre gojov (t.j. nás) neprístupný. Naivní gojovia si myslia, že ak poznajú Starý Zákon Biblie, tak poznajú všetky spisy judaizmu… Nemusíme ani hovoriť, že aj na Talmud existuje výklad a ani to nie je koniec…
Pre Rusov podal vysvetlenie o tejto tematike J. N. Lukin a vedec arabista, kandidát vied Valerij Nikolajevič Jemelianov vo svojej knihe DESIONIZÁCIA – za ktorú si odsedel 6 a pol roka v špeciálnom blázinci…
V 77. význame Dávidovej hviezdy je uložená idea svetovej vlády Júdejcov nad všetkými nežidmi (gojmi) sveta.
Postup použili Kabbalisti takýto. Najskôr prevzali od Slovanov jeden z posvätných symbolov pre Triglava – ktorý sa zobrazuje aj ako trojuholník s vrcholom nahor. Zase opačne – trojuholník s vrcholom nadol – je symbolom Diabla, t.j. Satana. Ak máte možnosť nahliadnuť do akejkoľvek hebrejskej knihy, tak vždy tam nájdete množstvo takých trojuholníkov.
Napríklad r. 1992 vyšla v Moskve kniha ZNÁMI ŽIDIA, pričom na konci opisu každého Žida v knihe stoja na konci state trojuholníky s hrotmi nadol.
Ale Diabol obľubuje aj hru naopak, rád seba nazýva bohom a Boha Diablom. Preto sa snaží zmeniť smerovanie svojho vrcholu nahor a Božieho nadol.
Zmysel Dávidovej hviezdy je teda takýto. Árijcov je viac a Árijci (gojovia) majú aj genetický potenciál od narodenia oveľa vyšší ako Židia. Ale človek bez vyvinutého Ducha (t.j. vôle) nie je človekom, je to len poločlovek s čím nemožno nesúhlasiť. Aby sa dosiahlo zníženie úrovne Árijca na poločloveka, bolo mu potrebné odobrať Starú Vieru a pomocou kresťanstva znížiť a spustiť jeho Ducha nadol. Hotovo.
Situácia Židov je opačná. Je ich menej a ich genetický potenciál je tiež nižší, ale ich náboženstvo – judaizmus – dvíha ich ducha a vôľu vysoko nahor. Takto dokážu poraziť gojov.
Pomocou tejto ľsti Diabol porazí Boha a sám sa stane bohom a vrchol jeho trojuholníka zmení svoj smer zdola nahor, pričom Boží presmeruje zhora nadol. A toto je celá principiálna metodika Sionizmu. Všetko je založené na jedinom satanistickom symbole – Dávidovej hviezde.
Päťcípa hviezda používaná v symbolike Slobodomurármi je iba obrezaný variant šesťcípej hviezdy Dávida. Odrezali jej posledný, spodný cíp – Ducha gojov.
Celkovo sú gojovia zbavovaní samostatnej vôle a samostatného Ducha. Slobodomurári gojovia dobrovoľne odovzdávajú svojho Ducha, svoju vôľu Židom a prichádzajú k nim ako ponížení služobníčkovia, čím zrádzajú záujmy svojich národov.
Keď kresťanskí popi budú nad vami robiť znamenie ich kríža, vy im ukážte „figu“. Je to náš prastarý, pohanský symbol. Takto to robili naši Predkovia. A čo môžeme vidieť dnes? V Japonsku je oficiálne menej ako 1% kresťanov. Drvivá väčšina obyvateľstva je pohanská. Priemerný pohanský Japonec žije o 12 rokov dlhšie a šťastnejšie ako priemerný Európan.
Židia nám radi hovoria, že celá tá „hra na symboly“ nemá nijaký mimoriadny význam. Ale potom prečo oni sami používajú svoju symboliku všade?
Ak im skúsite ukázať svastiku zistíte, že ich reakcia sa okamžite zmení. Od toho okamihu začnú symboly posudzovať úplne opačne. Nepodarí sa vám im vysvetliť, že je to symbol Slnka, že je veľmi stará a rozšírená dodnes najmä na Východe. Nebudú vás počúvať – ale oni aj tak o nej všetko dobre vedia.
Satanistom je symbol Slnka nielen nepotrebný, on je pre nich strašný.
Symboly sú spôsobom komunikácie s Bohmi. Môžeme povedať (ako naši Predkovia): „Ukáž mi svoj symbol a ja ti poviem akým Bohom (Čiernym alebo Bielym) dávaš sily svojej Duše“.
Žiadny národ sa nemôže normálne rozvíjať vo svojej krajine, pokiaľ je táto zahalená cudzími symbolmi. V takej krajine chýba deliaca čiara medzi Dobrom a Zlom, presnejšie celkovo chýbajú mravné Ustoje.
Odstránenie satanistickej symboliky je najdôležitejšia úloha tých slovanských národov, ktoré sa chcú oslobodiť spod cudzieho jarma. Odstránením satanistickej symboliky zmenšíme priestor pôsobenia satanistických síl – čo platí aj naopak. Prečo u nás tak narástol počet kostolov?
Keď hovoríme o svastike, nemožno nespomenúť jednu z množstva jej variantov, ktorú použil Hitler. Keby sa nebol dal zmanipulovať satanistami k útoku na ZSSR, tak svetový vývoj mohol nabrať úplne iný smer. Keď sovietske vojská pri dobití Berlína vstúpili do hlavného stanu Hitlera, čakalo ich tam veľké prekvapenie. Našli tam veľké množstvo mŕtvol Tibeťanov v uniformách SS.
K Hitlerovi sa možno chovať rôzne. Možno ho vychvaľovať alebo nenávidieť. Jedno sa mu však nedá poprieť – jeho formát. Ale ani to, že Hitler zneužil svastiku nedokáže zmeniť zmysel a význam tohto posvätného symbolu. Nehovoriac už ani o tom, že Svastika je desiatky tisíc rokov staršia ako Hitler.
Svastika ešte neraz vystúpi nad zem do výšin a zažiari. Takéto symboly nemôžu umrieť. Svastika má kolosálnu energetiku.
V rámci medzinárodného projektu SLOVANSKÝ SVET sme navštívili ostrov RUJAN a mesto ARKONA, ktorá leží – presnejšie ležala – na jeho najsevernejšom cípe. Hoci mnohí sa snažia „rozšifrovať“ čo môže názov ARKONA znamenať, väčšinou sa pohybujú v oblasti ilúzií či nevedomosti – hoci Staroslovienska Bukvica nám ponúka veľmi priamočiare vysvetlenie. Pravda – ako hovoria Tibeťania – je tak blízko, až ju nevidno. Ale – ako zvyčajne – o Slovanoch bez Staroslovienskej Bukvice ale zato s cudzími zdrojmi. Už nás to nemôže prekvapiť.
Slovo ARKONA pozostáva z dvoch koreňov: „AR“ a „KON“. Ide teda o usporiadané územie, ktoré sa riadilo podľa Konov. Čo môže výstižnejšie potvrdiť, že aj tu žila naša Kultúra?
Ale keď už o Arkone, tak si najskôr v krátkosti povedzme niečo o jej posledných dňoch. Málokto z nás – Západných Slovanov – si dnes uvedomuje, aký silný odkaz našich Predkov toto miesto predstavuje.
Arkona padla pod mnohonásobnou presilou až r. 1168, kedy už celá Európa bola pod drvivou nadvládou kresťanskej temnoty. Nám zabili posledné knieža r. 991, do nejakých 7-8 rokov nastúpil na trón tzv. Svätý Štefan. V tom čase sa rýchlo chopil drancovania aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý (992-1025), ktorý zabral v podstate celé dnešné Slovensko až po Ostrihom. Či už tu naozaj boli Maďari alebo neboli, v každom prípade bol tohto územia vybitý späť do Poľska vojenskou operáciou. Ale už predtým sa hodne podpísal – odvtedy sa datuje „priateľstvo“ Rusov a Poliakov – na vyvraždení troch štvrtín obyvateľstva Kyjevskej Rusi a očividne oveľa viac u nás – spolu s nemeckými rádmi a byzantskou armádou. Toto je a vždy bola skutočná tvár pomoci Kresťanov a Grékov našim národom – rozdeľ a podrob si, najlepšie ak ich (nás) prežije čo najmenej a môžu tu priviesť kolonistov.
Vo všetkých týchto bojoch o likvidáciu Slovanov – Starej Viery – si ešte viac ako 150 rokov uhájila samostatnosť dŕžava meno Rus – Chronica Slavorum kresťanského mnícha Helmonda von Bosau uvádza skomolený tvar „Ruci“, „Rucia“. Pomiešanie Staroslovienskej Bukvice a latinky je bežným javom pologramotných kresťanov. Autor kroniky lokalizuje Slavjanov na pobrežie Baltického mora. Centrom tejto dŕžavy bolo mesto Chue, ktoré sa predtým volalo Ostrograd a Chunigard. Miesto pôvodne obsadili Huni. V tom čase už v Európe jedinými Slovanskými pohanmi boli Prusi. Na brehoch Odry ešte žili Veneti, pričom v ústi tejto rieky kedysi stálo pohanské mesto Jumneta. Na Západe ešte Slovania žili medzi riekami Labe a Odra. Helmond ešte menuje slovanské mestá Meklenburg – mesto Bodričov – a Retru.
Okrem toho sa na územie dnešného Slovenska a Čiech začali sťahovať rôzne „duchovné“ Rády – Františkáni a Dominikáni predovšetkým, ale aj členovia rytierskych Rádov Teutónov a Templárov. Templári – ako to dokázal niečo neskôr francúzsky kráľ Filip Pekný – prinášali ľudské obete. Sú to skrátka satanisti. Možno treba povedať, že napríklad názov Rádu Dominikánov pochádza od slov Domini Canis – t.j. Psi Pána, ktorí poslušne hryzú a kmásajú na povel ako svorka psov tam, kde dostanú na to poverenie. Postupne začali aj zamieňať slovanský jazyk nemeckým.
Slovanská Germánia pod vedením kniežaťa Nikolta (1090-1160) existovala ešte do roku 1160, kedy bol zabitý pri pevnosti Verle knieža Nikolt. Bol to posledný vodca nezávislých Slovanov, Obodritov a predok vojvodcov z Meklenburgu. Jeho pamätná socha je vo veľkej výške umiestnená už viac ako 150 rokov na čelnej fasáde zámku Schweriner Schloss:
Celé obdobie od 1131-1160 – teda nejakých 30 rokov – Nikolt vzdoroval čoraz silnejšiemu tlaku križiakov. Prvú križiacku výpravu – ktoré posielal „mierumilovný“ pápež – zlikvidoval do posledného vojaka a r. 1147 ešte dokázal odraziť aj druhú križiacku výpravu proti Slavjanom Venetom. Tejto križiackej výpravy sa zo strany Vatikánu zúčastnili nielen križiaci Dáni, ale už aj zradcovia, slovanskí križiaci, teda poľské a moravské vojská. Roku 1160 viedol saský vojvodca Henrich Lev, spolu s dánskym kráľom Waldemarom I. ďalšiu križiacku výpravu proti Slavjanom Obodritom. Nikoltovi sa so svojou družinou podarilo ukryť v nedobytnej pevnosti Verle. Sasi však – ako zvyčajne, za pomoci kresťanských zradcov – ich dokázali zraziť na kolená. Nikolt zomrel na bojovom poli vo veku 70 rokov – akých to máme dnes „tvrdých chlapov“, ktorí zvládajú akurát tak bojovať na sociálnych sieťach… Ako budú vyzerať v takomto veku?
Sasi odrúbali Nikoltovi hlavu a nosili ju niekoľko mesiacov po slovanských zemiach ako názornú demonštráciu „kresťanskej lásky“. Po smrti Nikolta ešte jeho synovia Pribislav I. a Vratislav dobili pevnosť nazad, ale r. 1163 bola pevnosť znovu dobitá a do zajatia padol aj jeho syn Vratislav, ktorého – z čisto kresťanskej lásky – mučili a popravili. A tak r. 1167 Pribislav I. prijal kresťanstvo, dostal právo na vládu na území Meklenburgu, ale ako vazal Sasov.
Ľudský potenciál celej Európy sa teraz chystal na Arkonu – kresťania si nemohli dovoliť nechať za chrbtom posledné slobodné pohanské mesto a už vôbec nie pohanský chrám. Pohanská Rus so zbraňou v ruke bojovala za svoju Vieru, padla so cťou a odišla na Východ – knieža Riurik prišiel práve z Arkony.
Silný ostrov a pohanský chrám bol v 12. storočí stále hrozbou pre kresťanský projekt. Práve preto boli na jeho zničenie vrhnuté všetky sily kresťanského impéria.
V júni 1168 sa vylodilo na niekoľkých miestach ostrova Rujan naraz invázne vojsko dánskeho kráľa Waldemara I. v sile 17 000 vojakov. Vo vojsku boli aj ich spojenci Sasi. Posádka mesta Arkona pozostáva iba z 300 vojakov – aj keď to boli všetko elitní bojovníci, z ktorých každý stál za desiatky kresťanských hrdlorezov. V meste mali aj svoje rodiny – ženy aj deti. V meste nebol žiadny vodný zdroj, zásob nebolo veľa.
Na výzvu ku bezpodmienečnej kapitulácii nikto nereagoval. V zmysle prastarého proroctva, boli križiacke armády, ktoré nepriedušne obkolesili chrám na súši aj na vode vojskom otrokov oživenej mŕtvoly, čo bolo pre vysoko Duchovných ľudí absolútne neprijateľné. Preto bolo pre obrancov oveľa prijateľnejšie padnúť v boji ako sa vzdať sluhom oživenej mŕtvoly.
Prvým, mohutným úderom – ako pôvodne predpokladali križiaci – sa pevnosť dobiť nepodarilo. K pevnosti pritiahli dobývacie stroje, katapulty a samostrely, ktoré začali dňom aj nocou zasypávať Arkonu strelami, kameňmi aj ohňom. Z hradieb zase na odvetu strieľali lukostrelci – a to veľmi presne. Pod ich strelami hynuli vojaci aj kone. Pri obliehaní zomreli tisícky Teutónov a ich spojencov.
Sluhovia mŕtvoly však neprestávali a padlých hneď nahradzovali noví a noví, ktorí liezli na hradby ako kobylky dňom aj nocou. Za chrbtami križiakov stáli dvaja muži – dánsky kráľ Waldemar I. a katolícky biskup Absalon.
Cenou množstva obetí sa útočníkom nakoniec podarilo podpáliť hlavnú, dubovú bránu. Zahasiť oheň sa z vnútra nijako nepodarilo – nebolo ani voľnej vody. Ťažká dubová brána horela dlho, ale neúprosne. Keď sa nepriatelia prebili dovnútra cez zvyšky dubovej brány, čakalo ich však ďalšie prekvapenie. Dnu našli ďalšiu obrannú líniu, z ktorej na nich znovu zaútočili lukostrelci. Začalo sa nové krviprelievanie. Po zdolaní aj tejto prekážky, sa nepriateľ ťažko prebíjal krok po kroku k centrálnemu chrámu Arkony. Na uliciach Svätého mesta bojovali aj ženy a mládež. Nikto sa nehodil k ich nohám s prosbou o milosť. Nikto sa nevzdal. Všetci obrancovia padli ako jeden – so zbraňou v ruke.
Arkona padla, naplnilo sa prastaré proroctvo. Posledný védický chrám na Severe Európy prestal existovať. Stalo sa tak 16. júla 1168. Slovanský Svet stratil Duchovné centrum. Viac prekážok pre biblický projekt nebolo.
Potom však došlo k záhadnej, mýtickej udalosti, ktorú dodnes nedokážu vedci vysvetliť. Bolo to niečo na neuverenie, ako keby z fantastických filmov – ale nikto niečo také nečakal v realite. Ako dosvedčujú stredoveké kroniky – časť mysu Arkona – tam, kde stál prastarý chrám – sa prepadla do mora.
Na tento jav neexistuje žiadne dosť presvedčivé vysvetlenie. Kriedové skaly sú krehké – to vieme. Možno že aj časť mysu bola vytvorená v dobe ľadovej – aj to vieme – ale prečo sa chrám prepadol do mora do dvoch týždňov po jeho dobití kresťanmi? Prečo nie skôr alebo neskôr?
Chrám bol okamžite po páde mesta najskôr vydrancovaný – vzali aj bieleho koňa Sventovíta, pobrali aj chrámové poklady. Vziať však mohli iba tie poklady, ktoré boli priamo uložené v chráme. Ohromné bohatstvá však boli ukryté v zemi – žreci dobre vedeli, že príde takáto udalosť. Poklady sa zhromažďovali tisícročia a boli dobre ukryté. Waldemar I. našiel veľmi málo a nebol nijako spokojný so svojim krvavým lupom.
Tento prepad chrámu do mora priamo súvisel so snahou v maximálnej miere poškvrniť chrám – aby sa ukázala moc triumfujúceho kresťanstva. Aby to urobili čo „najodbornejšie“, tak poslali po špeciálne vyškoleného biskupa (satanistu/ exorcistu) do Vatikánu. Chrám sa zrútil do mora presne vtedy, keď vatikánsky satanista biskup už prichádzal k Arkone na svojej ceste z Ríma.
Toto bola veľká výzva Silám Temnoty. Chrám nechcel byť poškvrnený. Ponoril sa do vĺn mora, čo nepochopili dodnes ani kresťania, ani satanisti. Iba my chápeme, prečo k tomu došlo.
Na Arkone môžete vidieť tvár posledného védického volchva, ktorý riadil celý čas obranu Arkony a padol spolu so všetkými:
Autor projektu SLOVANSKÝ SVET Miloš Zverina pod ukazovateľom k Arkone. Všimnite si lokalitu – Karl-Marx-Platz. Oba názvy majú čosi spoločné. Oba nostalgicky svedčia o časoch, keď sa obyčajným ľuďom žilo oveľa ľahšie a čestnejšie, hoci medzi oboma epochami leží priepasť stáročí:
Projekt sme realizovali spolu s motorkárskym klubom Noční Vlci z Ruska. Na snímke dole skupina motorkárov tzv. Západnej vetvy – pretože celý projekt vrcholil v Nitre, v ktorej a všetky skupiny v stanovený čas stretli – sadí na ostrove Arkona lipu. Skupinu tvoria členovia klubu z Nemecka – Nemci alebo Rusi narodení už v Nemecku, Nitrančania a naše združenie:
Na snímke dole je zachytených niekoľko členov tej istej skupiny a majiteľ hotela v oblasti, kde dodnes ešte žijú Lužickí Srbi. V parku tohto hotela sme zasadili druhú lipu:
Jeho hotel je rekonštruovaná stará budova. Nad starým vstupom dodnes jasne vidno dve Perúnove hviezdy:
Na ďalšom snímku časť členov našej skupiny – Nemci, Rusi a Slováci – pred evanjelickým chrámom v meste Bautzen – dnes centrom Lužicko-Srbskej menšiny:
Slovanskú symboliku – Hviezdy Perúna – nájdeme aj vnútri kostola na laviciach:
Ďalšia zastávka so spoločným programom – už spolu so zájazdom z Ruska a Bieloruska – na Slovanskom ostrove v Prahe, kde sa pripojili už aj českí motocyklisti. Na tomto ostrove sa odohral Prvý všeslovanský zjazd, ktorý organizovali ešte Štúrovci:
Pri tejto príležitosti sme my aj Noční Vlci položili vence pod pamätnú tabuľu Ľudovíta Štúra. Bohužiaľ, budova bola z nejakého dôvodu obohnaná lešením:
Na rozlúčku pred cestou do Nitry sa všetci účastníci odfotili pred pamätníkom Boženy Němcovej:
A teraz niečo z nášho, slovanského programu. Na prístupovej ceste k Arkone môžete dodnes vidieť domčeky s tradične slovanskou architektúrou – v Rusku ich nájdete na dedinách dodnes:
Ak by sa vám zdalo, že tento znak má aj jedna nemecká banka – podobnosť nie je náhodná.
Podarilo sa nám – „náhodou“ – nájsť do kameňa vyryté zobrazenie, ktoré môže pochádzať z pôvodného chrámu. Na časti nájdených obrazcov jasne vidno – ako predpokladáme – stredový chrám a štyri ochranné valy. Križiaci sa teda prebíjali nie cez dva, ale štyri valy. Vlny na spodnej časti symbolizujú, z ktorej strany bolo more:
Na mieste prepadu celého chrámu do vody sme v rámci pietnej pamiatky hodili do mora symbolický veniec s trikolórou – na večnú pamiatku hrdinov, ktorí padli pri obrane Arkony:
Pri ceste smerom na východný ostrov možno dodnes vidieť časť lesa, ktorá je na rozdiel od ostatného tvorená mohylami – masovými hrobmi – zrejme v nich ležia tisícky križiakov, ktorí padli pri dobývaní Arkony. Najjednoduchšie – v zmysle kresťanskej lásky – ich bolo nahádzať do vykopaných jám a nahádzať na nich zem. Treba povedať, že na tomto mieste sa doteraz nekonal žiaden archeologický výskum – je tu dokonca zakázané zotrvávať po zotmení:
V Prahe je vystané kolosálne dielo Alfonsa Muchu Slovanská Epopej. Odporúčame vám sa naň pozrieť. Pri vstupe do výstavnej haly na ľavej strane uvidíte prvé dielo – všetky obrazy sú maľované na lodných plachtách – s názvom Arkona:
V ľavom dolnom rohu ľahko rozoznáte typický slovanský symbol – nám už známe konské hlavy:
Nuž, čo viac povedať? Vari len toľko, že ako zvyčajne aj pri posudzovaní týchto informácií je potrebné zachovať zdravomyslie. V článku sme sa odvolávali napríklad Slovanskú kroniku od katolíckeho mnícha Helmonda von Bosau. Nedajte sa presvedčiť, že ide o 100% spoľahlivý materiál. Veď ho písal „politický pracovník“ našich úhlavných nepriateľov, ktorí sa posledné tisícročia zapodievajú iba našou likvidáciou. Máme na mysli najmä jeho opisy Svätilišťa Sventovíta. Na internete nájdete aj animáciu jeho opisu – ale nezabúdajme, zostavili ju cudzinci. Napriek tomu však klobúk dole pred Nemcami. V Nemecku je zrekonštruovaných a verejnosti prístupných veľa slovanských skanzenov – a všade je čestne napísané, že ide o slovanské pamiatky – Arkonu nevynímajúc. Len naši kresťanskí politrukovia neustále omieľajú obohranú platňu o nemeckých či gréckych vzoroch. Reč ide iba o cudzincoch. Ale veľmi zaujímavým javom je aj ich interpretácia toho, čo považujú za 100% svedectvá. Napríklad Tacitus v diele Germánia uvádza, že čo do mravov národy žijúce na severe Európy – naši Predkovia – nedostihnuteľne prekonávali všetko, čo poznal v Ríme a odporúča ich ako vzor mravnosti. A dnes nám kadejakí tiežslovania chcú nahovoriť, že Sviatok Kupalu je od „kopulácia“ – keby čítali aspoň klasikov, na ktorých sa odvolávajú. Tacitus okrem iného spomína aj bieleho koňa, ale súvislosti sú určite iné, ako nám to dnes podsúvajú naši nepriatelia. Nuž pamätajme, do slovanského egregoru nám „nainštalovali“ kadejakých tiežlovanov.
O Velesovej knihe sme už v minulosti písali a neraz ju aj spomínali. Prečo dodnes „nedáva spať“ mnohým kritikom našej Kultúry? Určite na to majú dobrý dôvod. Za socializmu nám hovorievali „Boh neexistuje – musíme proti nemu bojovať“. Načo by rozumný človek bojoval – teda mrhal svoju energiu – na boj proti niečomu, čo neexistuje? Načo bojovať proti veterným mlynom? Títo politickí agitátori síce „zabudli“ bojovať proti Diablovi – ale aj to o niečom hovorí. Aký dopad má zavrhovanie takýchto skutočností – hoci v Javi neviditeľných – na človeka po smrti si môžete pozrieť vo vynikajúco spracovanom podaní Majster a Margarita od Bulgakova (odporúčame filmové spracovanie z r. 2005), ale o tom sme už tiež písali.
Aby sa otázka nekritického zavrhovania, ale aj nekritického oslavovania Velesovej knihy dostala do jasného svetla, bola vykonaná vedecká, hĺbková expertíza, ktorej metodika dodržiavala všetky vedecké zásady. To neznamená, že odporcovia – v zmysle Jamesovho zákona – ju nebudú kritizovať, ale už naši Predkovia hovorievali: „Kto chce psa biť palicu si nájde“.
Namietajúci „odborníci“ a „vedci“ sa samozrejme nájdu, ale má to jeden háčik. Aby naozaj zavážili, ich vedecká autorita by musela byť väčšia, ako autorita profesora Kľosova, ktorý viedol celý tím vykonávajúci expertízu. Takže expertíza je na svete v troch dieloch a každý, kto naozaj chce sa môže s ňou oboznámiť. Obálka prvého dielu:
A úvodná strana prvého dielu:
Expertíza začína krátkym predstavením celého tímu, ktorý sa zúčastnil expertízy. Ako sme povedali, stačí sa nám oboznámiť s autoritou svetového významu, vedúcim expertného tímu. Nuž hľa, Anatolij Alexejevič Kľosov a jeho profesionálne skúsenosti (text prevzatý z uvedenej knihy):
Doktor chemických vied, profesor, špecialista v oblasti biochémie, DNK (DNA) genealógie, fermentatívnej katalýzy, polymérnych kompozitných materiálov, biochémie, tvorby liekov v oblasti rakovinových ochorení, fibróz a ďalších zhubných patológií. V ZSSR pôsobil ako profesor Moskovskej štátnej univerzite Lomonosova, profesor Akadémie vied ZSSR, vedúci laboratórií Inštitútu biochémie A. N. Bacha Akadémie vied ZSSR, konzultant OSN v oblasti biotechnológií, držiteľ ceny Leninského komsomolu a Štátnej ceny ZSSR vo vede a technike. Od r. 1990 pracuje v USA, posledných 12 rokov ako profesor biochémie Harvardskej univerzity (Centrum biochémie, biofyziky a medicíny), ďalej vedúci vývoja a výskumu spoločnosti Galectin Therapeutics v oblasti polymérnych kompozitných materiálov, viceprezident a hlavný vedecký pracovník biochemickej spoločnosti na vývoj protirakovinových preparátov, čestný zakladateľ (emeritus) firmy. Člen Svetovej Akadémie vied a umenia (založil ju A. Einstein), akademik Národnej akadémie vied Gruzínska. Zakladateľ ruskej Akadémie DNK-genealógie. Autor viac ako 20 kníh v ruskom a anglickom jazyku, okrem iných PÔVOD ČLOVEKA (2010), INTERNET: POZNÁMKY VEDECKÉHO PRACOVNÍKA (2013), ZAUJÍMAVÁ DNK-GENEALÓGIA (2013), ÁRIJSKÉ NÁRODY V PRIESTORE EURÁZIE (2014), SLOVANIA, KAUKAZCI, ŽIDIA Z UHLA POHĽADU DNK-GENEALÓGIE (2015).
Teda ak niekto namieta, že my Slovania „nič nemáme“, a vôbec už nie „vedecky podložené“ argumenty – nuž, nech sa páči. Ktorý z „odborných kritikov“ napr. Velesovej knihy už niekedy dokázal viac ako profesor A. A. Kľosov?
Tu máme na mysli aj jedného „odborného šamana“ z Prahy vyškoleného juhoamerickými Indiánmi. Stretli sme sa s ním r. 2015 v Ľubľane na Slovanských Večiach. Nemáme vo zvyku takto posudzovať kritikov dedičstva Predkov, ale tento pán spusti kampaň proti nám v Českej republike – na čo nás upozornili naši čitatelia. Ak o ňom viete – tu je naše stanovisko, ak nie – o nič ste neprišli. Na spomínaných Veče sa všetky delegácie v úvode krátko predstavili a vysvetlili svoje ponímanie tradícií. Jedine šamanská delegácia sa „predstavila“ kritikou Slovansko-Árijských Véd (našej delegácie) a Velesovej knihy (všetkých ostatných delegácií aj nás). Možno pochváliť organizátorov, že situáciu bravúrne zvládli a taktne upozornili juhoamerického šamana z Prahy, že by mal ukazovať o čom sú oni, nie urážať všetkých ostatných. Šaman okrem iného povedal, že jeho učiteľ Indián mu povedal, aby išiel domov a hľadal korene vlastných tradícií. Nuž vlastné tradície – v podaní pražského šamana – je presadzovanie „vedeckého pohľadu“, ktorý – akože inak – sme dostali od cudzincov. Ešte aj Mauro Orbini hovorí, že Staroslovienskou Bukvicou písala celá Európa – ale šamana písomný systém Predkov akosi nezaujíma. Ale čo napíšu cudzinci o nás – to už je niečo… Okrem iného vykonáva „slovanské obrady“ krvavými obetami. Takéto niečo – obetovanie živých bytostí – Slovania a Árijci nikdy nerobili. Je to služba Čiernej bohyni Kali-Ma a takýchto služobníkov vyhnali aj z Indie. Nuž aj toto je treba vedieť, aj takýchto ľudí nám „nainštalovali“ do slovanského egregoru. Naši čitatelia – používajúc Zdravomyslie – by však nemali mať problém sa zorientovať. Nikde z historických záznamov nevyplýva, že Čechov riadili cudzí – hoci aj juhoamerickí – šamani. Práve naopak, tradícia Jána Žišku hovorí o čomsi úplne inom. V skutočnosti je to dosť silná káva si pomýliť Čechov a Indiánov…
Vráťme sa k expertíze Velesovej knihy. Prečo niektorí ľudia vyjadrujú svoj názor na nejaký predmet, hoci o ňom nemajú ani poňatia? Nikdy nečítali východiskové materiály k predmetu, nevedia dokonca ani ako ich čítať. Nikdy sa samostatne problematikou nezaoberali, všetko iba „počuli“ – že tak to má byť, tak je to správne, tak je to dokázané… ale čo vlastne, ako a kým?
V prípade Velesovej knihy sa ukázalo, že kritici ani nekritizujú samotnú knihu, ale časť jej autorských prekladov. Na internete je „populárne“ videlo, kde sa ako keby kritizovala Velesova kniha, ale v skutočnosti sa kritizujúci iba vysmieva autorskému prekladu od Asova. Je to to isté, ako keby sa niekto vysmieval slovenskému prekladu Shakespearea (existuje vôbec nejaký?). Ale to by šlo o kritiku prekladu, nie pôvodného textu Shakespearea, ktorý je napísaný v starej angličtine. Rovnako je to aj v prípade Biblie – sú dnešné texty pôvodné? Také – a to môžeme povedať s určitosťou – neexistujú. Kde sú pôvodné doštičky, kde je pôvodný rukopis… niet nič.
Existencia originálov sa dnes v literatúrnej vede neberie ako dôkaz za alebo proti – u skutočných vedcov. Všetky staré texty sa časom pri prepisovaní – najčastejšie mníchmi – dopĺňali rôznymi dodatkami, vrstvami. Aké je teda kritérium pravdivosti knihy? Určite to je vtedy, ak kniha nachádza svojich čitateľov, keď niet dôkazov o tom, že ide o podvrh. Keď obsahuje také silné citové pozadie, ktoré spôsobuje citový „zdvih“.
Prečo voči Velesovej knihe existuje toľko zloby, komu je to výhodné? Uspokojme sa s tým, že ani nevedia, čo kritizujú – ide o nám známe ѨѬѮ. Preto bolo potrebné konečne vykonať skutočnú expertízu, nie iba evidovať emocionálne výlevy. Táto expertíza obsahuje v prvom rade všetko, čo je dnes vo svete o Velesovej knihe známe, t.j. všetky preklady, opisy, zoznamy. Ale požiar knižnice v Moskve v januári 2015 všetky podklady zničil – ako dlho potrvá „pamäť“ na požiar? Potom boli vybrané tie fragmenty, ktoré sú vhodné na vedecký výskum, analýzu, expertízu. Ďalej obsahuje všetku kritiku – okrem tej, ktorá stojí iba na pustých slovách, ktorá nie je ničím podložená, u ktorej nie je jasné kto, kde a kedy ju predložil a odborné reakcie na ňu. Treba si tiež uvedomiť, že kritika autorských prekladov nie je kritikou textu knihy. Nakoniec bola vykonaná analýza fragmentov metódami DNK genealógie. Že ako sa to dá? Napríklad jeden z kritikov – Tvorogov – píše, že Velesova kniha hovorí o pohybe Árijcov zo Západu na Východ – do Indie – ale že dnešná (rozumej vtedajšia) veda nič také neobjavila. Označil to teda za fantáziu. Dnešná veda – DNK genealógia – presne ukázala a potvrdila tento pohyb v minulosti. Analýza múmií na Altaji dokazuje, že majú presne takú istú DNK ako dnes žijúci Slovania. Expertíza teda obsahuje nie iba slová, ale najmä konkrétne údaje.
Spojitosť Slovanov s Indiou možno nájsť aj v starých védických textoch. V Mahabharate sa hovorí, že na Severe Európy, na pobreží severných morí sa nachádza krajina RASATALA. „RASA“ je názov,, „TALA“ v sanskrite znamená „zem“. RASA – alebo RUSA – vo všetkých indoeurópskych jazykoch pôvodne znamená svetlý, jasný, zjasnený, čistý (viď napr. latinské TABULA RASA).
V sanskrite existuje aj výraz „RIŠI“, ktorým sa označuje sedem hviezd súhvezdia Veľkej Medvedice (Makoš). RAŠA (Russia) a RIŠI je jedno a to isté – rozdiel je iba v samohláske, čo nemení zásadne spoločný obraz (daný spoluhláskami). V rusko-sanskritskom slovníku od Korčeginy nájdeme sanskritský výraz „RUSIA“, čo sa prekladá do ruštiny ako rozkošná, prekrásna.
Dnes už vieme, že Európa sa kedysi volala VENEJA. Všetci obyvatelia VENEJE sa teda logicky volali VENETI alebo VENEDI. Výraz znamenal to isté, ako dnes EURÓPANIA. Znamenal príslušnosť ku kontinentu, nie národu. Indovia majú dodnes výraz VEND, ktorého význam je sláviť, chváliť, oslavovať. A my už vieme, že SLAVJAN je ten, kto SLÁVI svojich PREDKOV – je to vierovyznanie, nie národnosť. Kresťan je preto Kresťanom, lebo slávi cudzích predkov a bohov, nie svojich.
Dosť neznámym zdrojom u nás je aj А. Ф. Гилфердинг (1831-1872), ruský slovanoved, člen Akadémie vied v Petrohrade a štátny radca, ktorý sa zapodieval našou minulosťou. Zistil, že Chetiti – kedysi obývali Malú Áziu – sami seba nazývali termínom „SAVASON“, čo znamená SLÁVIŤ, boli teda rovnako SLAVJANI. A nielen oni – Slavjanmi boli aj Pelasgovia, Etruskovia a iné národy, dnes označované kadejako inak.
A čo my dnes? Hovoria nám, že štát máme iba vďaka Frankom či neskôr Maďarom. V skutočnosti to aj je pravda – my sme mali Dŕžavu. Náboženstvo máme vďaka Grékom (Cyril a Metod) v „spolupráci“ s Frankami. Aj to je pravda – my máme Vieru. Umenie a architektúru vraj máme vďaka Talianom, Nemcom či Francúzom, hebrejské a grécke mýty dnes poznáme lepšie ako vlastné povesti. Nášmu národu proste vygumovali pamäť. Ale časť našich Predkov – Venedov – sa dokázala ubrániť kresťanskej agresii až do 12. storočia, keď už celá Európa bola beznádejne kresťanská. Pápež proti nám vyhlasoval mnohé krížové výpravy, z ktorých prvá bola slovanskými vojakmi úplne zničená. Pobaltská, Perúnova Rus so zbraňou v ruke chránila Starú Vieru do poslednej kvapky krvi. Zoči voči mnohonásobnej presile padla so cťou a zbraňou v ruke. Pre dobytím Arkony stihli naši Predkovia preniesť celú knižnicu do Novgorodu, odtiaľto prišiel aj Riurik na Kyjevskú Rus.
A čo dokážu naši dnešní „chlapi“? O ženskom oblečení sme hovorili už neraz, poznamenajme teda niečo aj o chlapoch. Keď naši Predkovia o niekom povedali „vyrástol z krátkych nohavíc“ mali tým na mysli, že dospel. Krátke nohavice u nás dospelí nikdy nenosili. A čo dnes? Ak sa poobzeráte okolo seba zistíte, že len čo sa trochu oteplí, väčšina mužov chodí v kraťasoch, obutí do šľapiek či niečoho podobného bez pevnej päty. Takto sa nemôže obliecť nikto, kto je pripravený a odhodlaný sa brániť proti útoku nepriateľa. Asi rátajú s tým, že nás bude brániť armáda NATO a Polícia. Načo chodia na bojové umenia, keď v praktickej oblasti sa sami – v prípade fyzického útoku – značne znevýhodňujú? A teraz si predstavme, že našim územím – z Ukrajiny – sa preženie vlna „utečencov“, ktorá bude „po ceste“ znásilňovať naše ženy a dievčatá, budú si brať čo potrebujú a zabíjať a kaličiť všetkých, ktorí im v tom budú chcieť zabrániť. Pričom niečo také môže vypuknúť bez akéhokoľvek varovania a zo dňa na deň – ak si niekto myslí, že naše médiá ho budú pravdivo a vopred informovať. Niečo také sa už v Európe odohrávalo. Nuž, deti v krátkych nohaviciach môžu vedieť dobre kalkulovať či „obrábať“ dievčatá, ale zoči voči takejto hrozbe majú iba jednu výhodu – produkt ich „odvahy“ ľahko vypadne na zem. Naši Predkovia – dospelí chlapi – nikdy nenosili krátke nohavice. Také niečo nenájdete v žiadnom kroji. Detské parametre oblečenia hovoria o detskom chápaní reality a detskom stave psychiky.
Uzavrime teda článok tam, kde sme začali. Naša Kultúra nemala šamanov – a už vôbec nie indiánskych – my sme mali žrecov a volchvov. Volchv ovládal neporovnateľne vyššími možnosťami a Silami ako šamani – a preto sa šamani v minulosti od nás učili. Nechceme tým povedať, že šamani sú všetci zlí – len to patrí k našej Kultúre ako hamburgery či Coca-Cola. Dnes to je cudzí „import“. Kto sa chce spoliehať na cudzincov, ten ešte nevyrástol z krátkych nohavíc. Koľko takých je vidíme okolo seba denne. Čo dobrého nám môže poskytnúť cudzí um?
Pre väčšinu ľudí dnes bude tento názov zvláštny, v každom prípade však ide o ďalší z našich pôvodných, slovanských názvov. STOGNA je z určitého pohľadu to isté, čo nazývame ČAKRA – ale z objemového bodu pohľadu. Slovo ČAKRA pochádza zo Sanskritu – ale tento je tak či onak pôvodom náš, árijský jazyk. Ide o to, že keď pred tisícročiami naši Predkovia kolonizovali Indiu, tak zároveň šírili naše poznanie, t.j. Védy (Viedi) – od slova Vedieť (čo dodnes znie ako ja VIEM). Vysoké poznanie však bolo odovzdávané menej rozvinutému národu – preto muselo byť podávané formou, ktorá bola menej rozvinutému národu prístupná. Nie je preto dnes celkom namieste nekriticky preberať všakovaké indické učenia, najmä ak ich neodovzdávajú Árijci, teda pôvodní nositelia tohto poznania, ale potomkovia tých, ktorým ho pred tisícročiami – s cieľom pomôcť im na ceste Duchovného vývoja – práve Árijci odovzdávali.
Výraz Čakra pozostáva z viacerých slov: ČA-K-RA. Ča znamená určité zoskupovanie, koncentráciu (nejakého druhu) (napr. v slove čaša). K je Kolo alebo Kruh, RA nemusíme našim čitateľom vysvetľovať. Tu si hneď všimnime, že K (Kruh, Kolo) je plošná, nie objemová štruktúra. Stogna pozostáva zo slov STOG (u nás dnes STOH) a NA.
V tejto súvislosti je potrebné použiť Zdravomyslie – ako ostatne vždy. Výraz Čakra sa veľmi široko používa, preto sa netreba stavať k tomuto názvu čierno/bielo. Jednoducho sa začínajú aktivizovať energetické hladiny, ktoré veľmi dlho spali. Vo svojej podstate je toto prastarý systém poznatkov, ktoré naši Predkovia odpradávna nazývali Kazacky SPAS, alebo Veľký SPAS a podobne. Celú problematiku chápme ako hrany Obrazu. Ako zvyčajne, niekto vidí jednu hranu, iný vidí druhú, ale sú aj takí, ktorí sa dostávajú k Istine. Ak máme možnosť sa dostať k pôvodnú systému poznatkov našich Predkov – prečo to nevyužiť?
Stogna je energetickoinformačný orgán éterického tela. Východné učenie nepozná stogne, ktoré sú uložené pod Muladcharou (používame „CHARA“ – je to pôvodné), a preto aj sedávajú prevažne v lotosovom sede. Je to správne – ich techniky sa objavili na báze našich vtedy, keď celá rada energetickoinformačných centier (stogní) človeka už bola „zlikvidovaná“. Toto nám znemožnilo používať najsilnejšie ničivé techniky. Z druhej strany to bolo dopustené preto, aby sme v oveľa ťažších energetickoinformačných podmienkach mohli v sebe vypestovať vysoké ľudské vlastnosti. Ale pri absencii nutných postupov – činov – sme sa premenili na pokorných rabov, ktorí akurát tak rozbehli cestu k likvidácii ľudstva z tváre Zeme.
Výraz STOGNA znamená niečo ako „križovatka“. Všetci poznáme výraz „stoh“. Aby ho postavili, najskôr do zeme uchytili dve brvná vedľa seba, na ktoré postupne nakladali seno. Výsledok bol veľký objemový objekt s dvomi fixovanými smerovaniami. To isté slovo preto označovalo aj dynamický Obraz vákuovej premeny stojaci na dvoch protichodných, spoločne fungujúcich tokoch Sily.
Stogna je teda „križovatka“ Silových tokov, pulzujúca objemová zóna koncentrácie energií špecifických frekvenčných charakteristík. Stogne slúžia na príjem, konvertovanie a výdaj Sily. Zabezpečujú energiou a informáciou telo človeka ako celok, ale oddelene aj rozličné úrovne telesnosti. Energetika dobre pracujúcej stogne stabilizuje psychiku, umožňuje rozširovanie Vedomia na metafyzickej úrovni.
Informácie v tomto článku pochádzajú z unikátnej knihy autora Vladislava Mešalkina, ktorá pojednáva o Psychoenergolytike. Knihu po dohode s autorom pripravujeme na vydanie v slovenčine, preto nebudeme rozoberať všetky detaily tejto problematiky. Uveďme si iba jeden veľmi dôležitý moment – celiteľ na diagnostiku a liečenie nesmie v žiadnom prípade používať svoju osobnú energiu. Je to veľmi nebezpečné.
Uvedieme si krátky opis topografie a energeticko-informačný význam stogní. Majme na pamäti, že v rôznych Rodových tradíciách sa uvádza rôzny počet hlavných a pomocných stogní – a to ešte nehovoríme o tradícii Východu. Z tohto dôvodu sa náš výklad obmedzí iba na tie stogne, ktoré skúmame a na ktoré sa učíme prakticky pôsobiť v ozdravujúcom systéme Slovanského cvičenia.
Takýchto stogní je spolu trinásť. Jedenásť z nich je rozpoložených pozdĺž hlavného energeticko-informačného kanála, ktorý prechádza cez chrbticu, dve stogne sa nachádzajú v oblasti pliec nášho éterického fantómu.
Nebudeme sa zaoberať takými otázkami ako je smer rotácií jednotlivých stogní či ich farby. Stogna má schopnosť vo svojej sfére vytvárať niekoľko rotačných osí súčasne. Veď ide o vlnový svet kvantovej reálnosti, v ktorom je možné všetko.
Za niekoľko posledných rokov došlo vo Svete, ktorý nás obklopuje k veľkým zmenám. Zmenili sa frekvenčné zostavy, spektrá, rýchlosti zmien aj amplitúdy základných Síl, ktoré pôsobia na našu Zem a nás súčasne. Objavili sa nové, doteraz neznáme vibrácie, farby, vône a chute.
Svet sa celkovo mení s narastajúcou rýchlosťou. Preto už nebudeme pridávať farebné charakteristiky. Prax ukázala, že každý človek, ktorý sa zaoberá „slovanskou“ tematikou vidí alebo si predstavuje farby stogní po svojom, pričom farby sa sústavne menia. Nemá teda význam sa pevne upínať na akýkoľvek pevne stanovený systém farieb. Individuálny, tvorivý prístup založený na osobnej skúsenosti je oveľa dôležitejší. Stogne budeme opisovať po poradí od spodných k horným.
STOGNA VELESOVA PÄTA
Používa sa aj názov „Koreňová stogna“. Fyzicky sa nachádza na priesečníku hlavného, centrálneho Vertikálneho toku Sily zo strany vnútornej hranice Vedogona dole, pod nohami. Práve do päty zostupuje naša Duša v momentoch ohrozenia života pri hľadaní „čujky“, t.j. Sily Múdrosti, ktorá prináša spontánne – ako sa nám zdá – spásonosné riešenie.
Táto stogna sa stala znovu veľmi aktívnou len nedávno. Je to spojené so značným nárastom kladného vzťahu mnohých ľudí k našej Zemi. Nuž, ľudstvo už nepozostáva iba zo zasranov, ktorí ako paraziti „vysávajú ropu“, rúbu stromy, ničia flóru a faunu na Zemi. Už je mnoho takých, ktorí vynakladajú nadľudské úsilie, aby sa aspoň ako-tak obnovila energeticko-informačná rovnováha s našou Rodnou Matkou Prvopočiatočnou Zemou.
Skrz Velesovu pätu k nám prichádza aj mnohé Poznanie o živote na Zemi. Z pohľadu celiteľskej praxe stav tejto stogne pomáha diagnostikovať mnohé psychické neduhy a stavy: neurózy, depresie, stresy, fóbie, rozličné patologické závislosti a pod. Okrem toho, Sila tejto stogne podstatne ovplyvňuje stav oporno-pohybového systému, zvlášť chrbticu a veľké sústavy. Velesova päta pôsobí na homeostázu nášho organizmu, na jeho elektrolytickú, kyselinovo-zásaditú rovnováhu.
STOGNA CHODUĽA
Aktivizovala sa a stala „viditeľnou“ tiež len nedávno. Za pradávnych čias táto archaická stogna spolupôsobila v premiestňovaní našich dávnych Predkov po hlbinách Vesmíru.
Choduľa je umiestnená na centrálnej osi človeka, približne v strede holení. Zabezpečuje naše aktívne premiestňovanie sa v priestore; otvára nové pohybové možnosti tela, robí telo ľahkým, tancujúcim; zabezpečuje priestorové skúmanie okolitého sveta; adaptuje náš organizmus na rýchle zmeny v iných časových a klimatických pásmach. Na úrovni psychiky Choduľa ovplyvňuje schopnosť rýchlo a presne myslieť, proste umožňuje byť šikovným a aktívnym v živote, mať vo všetkom úspech. Na telesnej úrovni Choduľa – ako aj Koreňová stogna – zabezpečuje uzemnenie-zakorenenie a aj prácu oporno-pohybového aparátu, obzvlášť spodných končatín.
Velesova päta a Choduľa patria do energeticko-informačného systému tzv. Koreňov.
STOGNE SPODNEJ STRIEBORNEJ RÍŠE VEDOMIA
STOGNA ISTOK
Nachádza sa na dĺžku vašej dlane pod panvovou hrádzou. Jej hlavnou funkciou je prijímanie Sily Vystupujúceho toku a adaptácia tejto mocnej Sily na vibrácie individuálneho Sobu. Rotačná os Istoka – ako aj Rodnika a Svetoča – je umiestnená vo vertikálnej rovine, pretože ich hlavnou úlohou je priama súčinnosť s Vertikálnym tokom Sily. Ostatné stogne Vedogonu majú ešte aj horizontálne osi otáčania.
Istok zodpovedá za prežitie. Na úrovni psychiky energia Istoka pomáha človeku si začať dôverovať, stať sa smelým, úspešným, víťaziacim a pod.
Diagnostikovanie Istoka umožňuje rozpoznať smrteľne nebezpečné energeticko-informačné pôsobenie – počarovanie, urieknutie. Pri takomto pôsobení sa Istok bude vždy nachádzať v málo aktívnom stave. Podobný stav budeme indikovať aj pri ešte vážnejšom stave – prekliatí, hoci prekliatie – na rozdiel od počarovania – sa fixuje na Ostrie Ducha.
Systém slovanských cvičení zabezpečuje tzv. energeticko-informačnú hygienu. Tento náš tradičný obranno-chranný systém vychádzajúci zo Spasu je zároveň jediný prístupný systém, ktorý sa okrem bojových aplikácií zaoberá aj obranou biopoľa. Všetky ostatné systémy sú „poskytované“ štýlom „rozdeľ a panuj“, t.j. podrob si. Buď sa zaoberajú meditáciami, alebo bojovými umeniami, hoci životná realita je vždy kombináciou.
Istok aktívne spolupôsobí s gravitačnou Silou, ktorá je vyjadrenou formou Zemskej Ľúbosti. Práca tejto stogne podporuje rovnovážny stav Sobu formou protipôsobenia Sile Príťažlivosti Silou snaženia sa človeka vystúpiť do Vyššieho Sveta.
STOGNA ZAROD
Zarod je umiestnený na úrovni lonového pletenca – zásobuje Silou celý reprodukčný systém.
DÔLEŽITÝ BOD – je potrebné upriamiť našu pozornosť na význam a energetiku našich Rodových výrazov. Je v nich ukrytý kľúč k pochopeniu.
Zarod je centrom reprodukčnej funkcie, ktorá je sprevádzaná ohromným spektrom motivácií spojených so vzájomnými vzťahmi pohlaví. Je to centrum v podstate všetkých životných želaní, strastí, slastí. U mužov ide o podvedomé želanie ovládať. U žien tiež ide o želanie ovládať, ale skrz poddajnosť.
Naši pradávni pra-pra-pra Predkovia sa dokázali rozmnožovať prostým delením alebo pučaním, t.j. vytváraním sebe podobných bytostí naraz v zrelej forme, bez procesu vývoja plodu. Majme na pamäti, že „Čo vidím to aj existuje“! Ich Sila Vôle bola materiálna, na rozdiel od nás priamo vytvárajúca reálne objekty. My sme schopní prejavovať Silu Vôle iba na mentálnej úrovni.
Vezmime si proces „výchovy“ potomstva. V skutočnosti celý proces spočíva iba v jednom jedinom – použitím osobného príkladu rodičov. Cudzí svetonázor nám vnucuje „počatie v hriechu“. Z pohľadu náboženského egregoru tento pojem význam určite má, ale z pohľadu jestvovania Slnečnej sústavy, alebo dokonca iba Zeme je kategória „hriech“ o ničom. Už základné poznatky v oblasti genetiky, fyziológie, biochémie, kvantovej fyziky svedčia o tom, že pohlavná bunka – spermazoid – už v štruktúre DNK budúceho človeka nesie informáciu o minulých skúsenostiach, ktoré ovplyvnili základné body budúcich udalostí. Takže všetci prichádzame na svet s bremenom minulosti aj budúcnosti.
Naši Predkovia vedeli, že naše deti sú s rodičmi energeticky prepojení zvláštnym spôsobom. Ich Zarod je napojený na naše Čelo a ich Čelo na náš Zarod. Ak vezmeme do úvahy, že Čelo principiálne iniciuje myslenie a Zarod najmä činy, tak v dieťati je už uložené aj to dobré aj to zlé. Týmto sa stáva aj jasným, že kvalita našich myšlienok a činov priamo ovplyvňuje formovanie našich detí. Ako sa rodičia chovajú v sexuálne sfére – majú či nemajú vedľajších „športových sexuálnych partnerov“ – tak aj programujú budúce rozumové schopnosti svojich detí. Práve tak aj spôsob a čistota myslenia rodičov dáva adekvátny základ kvalite partnerských vzťahov detí do budúcnosti.
Táto závislosť detí a rodičov však nie je trvalá. V živote prichádza k okamihu, keď sa deti odpájajú od našej energetiky a prepínajú sa na iný egregor. To posledné, čo môžeme pre nich urobiť je ovplyvniť ich výber, t.j. na aký egregor sa napoja. Môže to byť egregor štýlu „Hippies“ alebo egregor nadobúdavania poznania – napríklad osvojovania si budúcej profesie a podobne.
Neschopnosť ovládnuť energiu Zarodu dáva živnú pôdu pre zrod tých najstrašnejších foriem medziľudských vzťahov – od mravnej uzurpácie po pedofíliu a incest.
Nuž, ženy a muži, zapamätajme si prostú Istinu – nikto tu nie je nikomu ničím zaviazaný či povinný/á. U Človekov sa všetko koná v radosti, v stave energetickej vyváženosti, t.j. na základe obojstranného želania a súhlasu. Všetko ostatné sú iba medziľudské vzťahy a spojenia.
Človek je unikátna bytosť, ktorá koná na priesečníku materiálneho a Duchovného. Je potrebné venovať pozornosť celému spektru udalostí nášho Sveta, ale nie uprednostňovať jedno na úkor druhého. Povedané našim jazykom teda nie Svetonázor, ale Svetoponímanie.
Na telesnej úrovni sa Zarod zúčastňuje riadenia pohybu tekutín, zabezpečuje energiou procesu vedenia moču a reprodukčné procesy.
STOGNA ŽIVOT
Je umiestnená na úrovni nervového pletenca, ktorý nazývame solárnym, t.j. slnečným. Realizuje spojenie medzi energiami Medenej a Striebornej ríše. ŽIVOT aktívne realizuje energetickú výmenu v tzv. horizontálnej rovine, obzvlášť s energiami druhých ľudí a sociuma ako celku. Silové pole tejto úrovne je bohaté na zmysly, ktoré patria ľuďom na nie veľmi vysokej úrovni vývoja. V podstate to nie sú city, ale silné emócie vznikajúce v procese života, ak to možno vôbec takto nazvať.
ŽIVOT a HRDLO sú v našich časoch základnými terčmi vedomých a podvedomých energetických pôsobení. „Človek bytový“ sa prejavuje cez túto stognu vo vzájomných vzťahoch so sebe podobnými. Ide predovšetkým o prejavy vôle a bezvôlia priamo naviazané na materiálne Ego, pre ktoré je charakteristické: želania a úmysly podriaďovať si kohokoľvek, alebo naopak, nachádzať sa v rabskej závislosti; emócie radosti naviazané na materiálny dostatok, svetské zábavy alebo rozkoše, kulinárske „starosti“ a pod.; presne ako emócie smútku a skľúčenosti, bezvýchodiskovosti vyvolané absenciou horeuvedených materiálnych pôžitkov; „živočíšny“ strach stratiť už nadobudnuté materiálne požitky a pod. Tu žijú aj mohutné ničivé sily ako sú hnev, zloba, závisť vo všetkých svojich prejavoch, žiarlivosť a pod.
Toto je približné spektrum činností stogne ŽIVOT. Nečudo, že práve ŽIVOT je na prvom mieste cieľom energeticko-informačných útokov. Choroby tráviaceho traktu – najmä žalúdku – zatiaľ vedú „zoznam“, aj keď v poslednej dobe choroby srdcovo-cievneho systému doslovne „stúpajú na päty“ patológiám tráviaceho traktu. Jav je spojený s tým, že v poslednej dobe nastúpilo masové premiestňovanie sústredenia základných vibrácií smerom nahor od stogne ŽIVOT smerom k stogni JARLO.
Živočísi, t.j. obyvatelia Zeme, ktorí vynikajúco kalkulujú, obchodujú, bankujú, ničia Prírodu, vedú útočné vojny nijak nechcú odovzdávať svoje ovládnuté pozície. Čas sa však neúprosne mení. Krišna vo svojom rozhovore so Šivom a Brahmom hovorí: „Náboženstvá prichádzajú a odchádzajú, sväté písma sa objavujú a miznú. Ale jestvuje to, čomu nemôžete zabrániť a čo nemôžete splniť, dokonca ak by ste aj veľmi chceli. Je to Kon Neustáleho Pohybu“.
Kto chce uniknúť chmúrnym následkom horeuvedených „výdobytkov“, tomu stačí dostať informáciu a začať a vytrvať v realizácii komplexov „Slovanského cvičebného systému“, ktorý obsahuje odpradávna našim Predkom známe základy energeticko-informačnej hygieny, rehabilitácie a prevencie.
STOGNA JARLO
Je umiestená približne na úrovni stredu hrudnej kosti a je energeticko-informačným centrom, alebo ako hovorievali naši Predkovia „serdnou“ nášho individuálneho Silového kontinuuma.
Jemnohmotné aj fyzické srdce je zdrojom životného rytmu alebo – ako ho nazývame my – vnútorným kyvadlom. Toto kyvadlo nás spája s rytmami druhých živých bytostí, našou aj inými Zemami, Slnkami, Hviezdami v našom Vesmíre celkovo.
Koreň „Jar“ má v našom pôvodnom jazyku mnoho slov. U nás sa zachovalo „jarý“, v ruštine „jarosť“. V prípade stogne ide o veľký cit jarosti – „zúrivosti“. Dnes je pre nás tento význam neznámy, ale ten, kto ide do boja musí nadobudnúť určitý druh „zúrivosti“, ale táto musí byť prejavom citov, nie emócií. Príkladom je napríklad slovo „bojar“. Nemiešajme teda jarosť s hnevom a zlobou. Hnev je ničivá emócia požierajúca ako objekt tak aj subjekt – zdroj. Je schopný odpojiť Vedomie, „zavrieť oči“ a urobiť z človeka bezumné zviera. Pri výbuchu spustoší všetko, čo sa dostane pod „vlnu“. Jarosť ako cit je úplne inej podstaty. Jarosť vzkypí ako vlna ako odpoveď na nespravodlivosť, útlak, lož, násilie a pod. Je to cit vysokej úrovne, ktorý obsahuje vibrácie vedomého sebaobetovania. Toto aj činí z ľudinu Človeka. Nepozná ju iba zbabelec.
V strede Jara sa nachádza veľmi jemná štruktúra – kameň Alatyr. Je to v skutočnosti elektromagnetické zariadenie priťahujúce všetky atómy, bunky a formácie človečenskej bytosti.
Samotné JARLO je vodičom vyšších vibrácií k telesnej úrovni, ktoré pociťujeme vo forme Svedomia. JARLO napája energiou ohromné množstvo nám známych citov – okrem iného dobrotu, milosrdenstvo, starostlivosť, ale aj ich protiklady. Kde sa míňa táto energia už si domyslíte aj sami.
Je dôležité sa učiť dohliadať na svoje pocity. Je ich veľmi ťažko kontrolovať. Vždy sa nájde faktor, ktorý je schopný nás vyviesť z miery. Ale ak sa sledujeme, tak nachádzame a začíname používať spôsoby kontroly aj kompenzácie energetických úderov.
STOGNA LEĽA
Nachádza sa na úrovni pravého pleca. Energeticky zabezpečuje proces realizácie osobnosti vo vnútri. Celkovo pravá strana tela aj ruka – obzvlášť u mužov – je odovzdávajúca štruktúra, ktorá vzájomne pôsobí so sociumom. Podávame vždy pravú ruku.
Pravá ruka je prepojená s ľavou polovicou mozgu, ktorá zodpovedá za logicko-asociatívny druh myslenia, t.j. naše domýšľanie, úmysly, zámysly a pod.
Počas liečebnej praxe dochádza – či to chceme alebo nie – výmena energií medzi liečiacim a liečeným. Ak je úplne recipročný, tak situácia sa stáva nebezpečnou. Je nevyhnutné, aby sa smer energie zmenil na absolútne jednosmerný – iba od liečiaceho k pacientovi. Liečiaci sa musí stať iba kanálom odovzdávania energeticko-informačného toku ku konkrétnemu pacientovi – nič viac a už vôbec nie naopak. Ak sa tak nestane, tak napr. pri liečbe onkologicky chorého človeka existuje risk, že liečiaci sám onkologicky ochorie.
Postup je taký, že sa musí najskôr vytvoriť celiteľský Obraz a to aktiváciou vertikálnej osi Leli. Počas celiteľskej seansy sa Leľa fakticky stane druhým JAROM, v ktorom sa koncentrujú Vertikálne aj Horizontálne toky Sily. Pritom však naša vlastná životná energia – skoncentrovaná práve v JARE – sa vôbec nepoužije. Nezabúdajme, že po akejkoľvek celiteľskej seanse je nevyhnutné sa „odlúsknuť“.
Pri nedostatočnosti Leli človek zakusuje problémy v komunikácii s inými, prejavuje sa patologická žiadostivosť, problémy s výberom druhu činností, rotáciou peňažných prostriedkov, kryptománia a pod.
STOGNA LADA
Nachádza sa na úrovni stogne LEĽA, ale naľavo. Nesie energiu vnútorného citového sveta.
Spektrum zmyslov podporovaných LADOU prislúcha ľuďom vysokej Duševnej organizácie. Je tesne prepojená s JARLOM, zatiaľ čo LEĽA je viac orientovaná na energie HRDLA.
LADA je portálom do vnútorného sveta človeka. Nesie tie energie, ktoré zvykneme nazývať srdcovými záležitosťami. Všimnime si, že ak chceme pohladkať malé dieťa, tak to inštinktívne urobíme ľavou rukou.
V Indii LADU vôbec neberú do úvahy. Číňania podobne akosi zneprehľadňujú túto najdôležitejšiu energetickú koncentráciu vo svojich kanáloch a bodoch. Ale v zozname smrteľných chorôb vedú predovšetkým patológie srdcovo-cievnej sústavy. Treba o tom vedieť a pracovať s tým – je to naša Rodová tradícia.
STOGNE HORNEJ ZLATEJ RÍŠE VEDOMIA
STOGNA HRDLO
Človek má právo sa nazývať človekom až vtedy, ak sa koncentrácia jeho vibrácií dvíha práve do HRDLA.
Cez HRDLO sa realizuje napájanie orgánov sluchu a všetkých orgánov, ktoré sú spojené so zvukovou informáciou.
HRDLO je zároveň veľmi zraniteľný a často napádaný orgán Vedogonu. Je to spojené s tým, že práve ono je spojené s aktívnou komunikáciou ľudí. My už nie veľmi kontrolujeme svoje slová, ale potom sa divíme, prečo tak často a masovo prichádzajú infekcie dýchacích ciest.
Medzi ženami sú „populárne“ ochorenia štítnej žľazy. Skúšali ženy niekedy mlčať – chrániac energiu HRDLA – namiesto ťatia hlava-nehlava? Terapia mlčaním je veľmi efektívna aj pre psychiku, aj pre zdravie najdôležitejšieho orgánu endokrinného systému – štítnej žľazy. Nie nadarmo naši Predkovia hovorievali, že mlčať je zlato. Nejde principiálne o mlčanie ako také, ale o vyjadrenie energeticko-informačnej hodnoty reči. V dnešnej spoločnosti prekvitá nebezpečná patológia, ktorá zachvátia mužov aj ženy. Jedno hovoríme a druhé robíme – stratili sme zodpovednosť za svoje slová, čo nás priviedlo do spoločnosti totálnej lži.
Nedostatočná funkčnosť HRDLA vedie k veľkému množstvu chorôb spojených s dýchacím systémom, sluchom, čuchom, rečovou funkciou, obrazovým myslením, štítnou žľazou, zmenou chuťového ponímania a podobne.
STOGNA ZARIANA
Jej projekcia sa nachádza na koreni nosa. Zodpovedá za napájanie energiou iba jediného orgánu – šiškovej žľazy – epifýzy. Táto žľaza je najmenej preskúmaná.
Stogna ZARIANA sa aktivizovala doslovne za posledné 2-3 roky. Ešte pred 5 rokmi bolo v tejto oblasti „pusto“. Hovorí to o tom, že sa približuje nový stupeň vývoja Vedomia Človeka.
ZARIANA spolu s ČELOM a RODNIKOM vytvára tzv. „Tretie oko“ v prípade, že sa podarilo zosynchronizovať ich vibrácie.
Energetike ZARIANY sa pripisuje spojenie s tzv. bankou údajov indivídua, ale aj s kozmickou databázou informácií. Tiež účasť vo formovaní nastupujúcej reálnosti, pozývanie budúcich detí a ešte mnoho ďalšieho, čo sa len máme dozvedieť.
ZARIANA na fyzickej úrovni zabezpečuje zrenie, čo je asi najdôležitejšie z piatich zmyslov. Predstavuje aj „zrak“ v inej podobe – sú ľudia o ktorých hovoríme, že majú oči aj na chrbte.
ZARIANA sa zúčastňuje v zabezpečovaní procesov tvorenia, predstavivosti, robí nemožné možným. Pri veľmi materiálnom postoji k životu je táto stogna udupávaná, čo má za následok narušenie biorytmov, vznik psychických nesúladov, zvýšený vnútorný lebečný a očný tlak.
STOGNA ČELO
Je umiestnená trošku pod centrom čela. ČELO je podstatou Sily Rozumu, odhodlania, Vôle a Intuície. Nie náhodou svoje Rody nazývame menom tejto stogne: ČELO – Č(e)lovek.
Pri rozharmonizovaní práce ČELA môžu nastať také zmeny, že človek prestáva byť človekom. Pri ľahších prejavoch tohto stavu nastupuje nedôvera v svoje sily, zamotávanie sa, nerozhodnosť. Môže strádať aj endokrinný systém. Pri narušení práce stogne ČELO možno očakávať nepríjemnosti na ktorejkoľvek úrovni – ide predsa o hlavu…
STOGNA RODNIK
Je umiestená na dĺžku dlane nad hlavou. Prijíma a adaptuje vibrácie konkrétneho Vedogonu Sily Zostupujúceho Toku. Tento tok nesie tzv. kozmické programy, nastavenia a celkovo energiu a informáciu vyšších sfér.
RODNIK patrí do zostavy Ostria Ducha, jeho vypnutie privádza k tzv. fyzickej smrti, čas ktorej je určený Mierou, t.j. schopnosťou našej DNK vyprodukovať potrebné množstvo telomier na koncoch chromozómov.
RODNIK je vždy terčom tých energeticko-informačných útokov, ktorých cieľom je zabiť objekt. Takéto útoky sa ľudovo nazývali prekliatia. Pri diagnostike prekliatia uvidíte vždy jeden a ten istý obraz: spomalený RODNIK a ISTOK, rýchly spád osobnej Sily. Ak ste nikdy a nikomu neželali smrť, tak sa niet čo báť žiadneho prekliatia. Iba podobné sa priťahuje podobným.
Pri slabej práci RODNIKA môžeme vidieť veľkú amplitúdu následkov: od samovraždy po splín. Treba byť vždy opatrným a dávať na seba pozor. Ideálny stav „Tu a teraz“.
STOGNA SVETOČ
Je umiestená nad RODNIKOM. Hovorí sa, že spája naše nižšie JA s Vyšším JA, t.j. s Nesmrteľným Duchom.
Nuž, všetky tieto stogne nie sú vymyslenou teóriou, dajú sa dnes nájsť a prakticky – ramkou (virguľou) – diagnostikovať. Ale pozor. Nie všetko, čo má dve nohy je Človek. Je to veľmi vysoká kategória a dosahuje sa výlučne prácou so sebou samým skrz uvedomenie si všetkých úrovní individuálneho bytia, vôľovým zdvihom všetkých základných vibrácií do oblasti stogne ČELO. Je to – ako ostatne všetko – iba na nás.
Témou našich tohtoročných prednášok boli DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA – a tieto informácie sú v podstate doplnkom k tomuto cyklu prednášok. Preto nebudeme rozoberať v detailoch všetky body, ktoré boli odprednášané.
Hoci ezoterika patrí medzi dnes populárne témy, väčšinou sa z takýchto materiálov okrem opakovania všeobecne známych vecí nedozviete to najpodstatnejšie – čo robiť. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť kto vlastne sme, pretože ak nevieme kto naozaj sme, tak ako vieme, či to čo pre seba robíme je naozaj pre náš prospech? Nielen v minulom článku – o prastarom proroctve z Indie – sa hovorilo o blížiacom sa Zlatom Veku. Ako a kedy sa môže Zlatý Vek prejaviť? Okolie sa už mení, ale ľudia akosi stále dávajú prednosť Živlu Nevedomosti pred Duchovným vývojom. Presnejšie, namiesto Duchovného Vývoja obchodujeme – my, Deti Bohov, budúci Bohovia, Tvorcovia nových Galaxií… Že ako obchodujeme? Po materializácii vo Svete Javi máme plniť svoju karmickú úlohu – teda to, čo Kniha Svetla označuje ako najdôležitejšiu podstatu existencie Galaxie – nastúpiť na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja, čo znamená stúpať nahor po SVARGE. V čom spočíva naše obchodovanie? Nuž, podľa nášho Svetoponímania je Duchovná Púť možná iba v kategórii „MY“ – nie „JA“. V tej najjednoduchšej forme sa dá povedať, že nahor možno stúpať jedine v pároch – muž a žena. Naozaj existujú predurčené páry – takto sme sa vzájomne dohodli ešte pred inkarnáciou. Ale namiesto toho, aby sme učili deti, že na každého chlapca čaká jeho „princezná“ a pre každú dievča už niekde tlčie srdce „princa na bielom koni“, tak im ukazujeme dobre odpracovaný príklad, ako uchmatnúť čo sa dá či jedno hovoriť a druhé konať. A takto obchodujeme – v štýle „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja, dohodnime sa“. A Duchovný vývoj..? Komu treba také rozprávky?
Bohužiaľ, nemáme dobré správy. Zlatý Vek nezačne tam, kde zavčasu prestúpime, on začne vnútri každého z nás, presnejšie začneme – alebo nezačneme – ho my. „Nezačneme“ v zmysle, že budeme opakovať … reťaz inkarnácií. Svet sa už mení, Príroda sa mení, situácia sa mení, ale my stále naháňame peniaze, nehnuteľnosti, zárobky… skrátka majetoček. A práve toto bude tá najväčšia záťaž v okamihu zlomu – brániaca výstupu nahor. Majetoček budeme mať… ale on sa nedá vziať so sebou – ani „len“ do Zlatého Veku. Práve naopak, to, čo dnes nazývame „životné skúsenosti“ či „umenie žiť“ bude to najväčšie bremeno – prekážka – ako vystúpiť nahor. Ak sa od toho všetkého nezačneme čistiť sami, tak prídu iní čističi… a už to nie je tak ďaleko. Takže pozrieme sa na to, čo máme čistiť.
V Jemnohmotnom Svete sa javíme ako akési osídlené bubliny, zhluky energií, energeticko-informačné polia. My však vieme aj to, že vôkol nás existuje naše energeticko-informačné pole, ktoré nazývame rôzne – od biopoľa cez auru a podobne. A tu všetko naozaj začína – alebo aj končí. Na celý okolitý svet – vrátane ostatných ľudí – pozeráme skrz to, čo máme umiestnené v našom vlastnom biopoli. Všetky naše negatíva nám bránia jasne vidieť von z našej bubliny, a preto veľmi často pripisujeme iným ľuďom tie vlastnosti, ktoré v skutočnosti máme sami. Na svoje okolie – vrátane iných ľudí – môžeme jasne vidieť jedine vtedy, ak máme čisté svoje vlastné biopole – a čistíme ho vôbec niekedy? Najčastejšia odpoveď je NIKDY – ani nás to nenapadne. Nanajvýš si sem tam prečítame nejaký ezoterický článok, chvíľu chodíme napríklad na jogu. Ale čo Jemnohmotný Svet? Vieme naozaj – po takýchto aktivitách – čo robiť? Odpoveď nebude prekvapením. Aby sme teda nežili v naivite, pozrime sa na tento predmet podrobnejšie.
Žijeme v naivnej predstave, že Svetlé a Temné Sily existujú a bojujú proti sebe iba kdesi „mimo nás“. Vieme, že Vesmír je rozdelený ja Prav, Nav a Jav, a teda je to kdesi ďaleko-vysoko či hlboko ale hlavne mimo nás. Nič nie je klamlivejšie ako takáto predstava. Platí védické ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok. Ak takáto štruktúra existuje v makrokozme, tak nevyhnutne je odrazom zobrazená aj vnútri nás – mikrokozme. Boj o našu Dušu prebieha aj priamo v nás. Je to boj, ktorý neprestáva ani na sekundu, vyvíja sa v každom okamihu. Naivní členovia egregorov žijú v ilúzii, že ak sú v tej správnej cirkvi, tak stačí chodiť do kostola a Ježiško sa o nich postará. Podobne však fungujú aj slovanské egregory. Do pozícií vodcov slovanských občín sa nanominovali hlavne bývalí členovia spravodajských služieb a trojčakrové bytosti stvorené vnútri dvanásťrozmernej hry na ôsmy deň. Napríklad takto v Rusku dosiahli rozvrat v organizácii Starej Viery – ale nie zničenie. V pozíciách vedúcich občín boli prevažne bývalí členovia KGB či FSB – a postupne, dlhým sledom provokácií nakoniec dosiahli maximálne zosilnenie moci Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Ale o tom inokedy.
Védická Kultúra je principiálne Kultúrou žrecovskou, založenou na poznaní Stavby Sveta a s ňou súvisiacimi Pravidlami. Ako všetko v Javi, aj Stará Viera môže mať štruktúrovanú organizáciu, teda egregor, ale vždy je potrebné rozlišovať medzi priamym pohľadom na Slnko a pohľadom cez akýkoľvek egregor. Ľudia však sú rozličných úrovní – preto máme kasty – a niektorých (dnes s v podstate väčšinu) treba nahor viesť. To sa v Javi prejavuje zostavením egregoru. Napriek tomu však nikdy nezabúdame na ZDRAVOMYSLIE – inak sa môžeme chytiť do egregoriálnej pasce.
Egregory majú všetky štruktúry v Javi, ktoré akýmkoľvek spôsobom zoskupujú ľudí. Existuje preto aj slovanský egregor, ale aj egregor KOBu, rôznych „hľadačov“ rôznych grálov, indiánsko-slovanských šamanov a podobne. S egregorom ide spravidla ruka v ruke Svetonázor, t.j. posudzovanie Sveta a javov okolo nás z jednosmernej pozície svojho egregoru – „náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“, pričom ich nezaujíma čo to naozaj obrady a rituály sú a aká je spätná väzba prostredia na takéto – presnejšie akékoľvek – tvrdenie. Je to principiálne pohľad náboženský, t.j. práca mysle v emocionálnom stave psychiky štýlu „Pán povedal…“. To isté platí aj pre akékoľvek vyčleňovanie sa rozličných a rôznych „vyvolených“ skupín (často národov) – vytvárajú si egregor svojej výnimočnosti.
Vo védizme preto používame Svetoponímanie, ktoré obsahuje prvok Svetonázoru, ale súčasne aj reakciu okolia naň, t.j. spätnú väzbu. Aj moderná teória riadenia procesov vie, že proces je riadený iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Napríklad aj raketa vypálená na letiaci objekt musí sústavne vyhodnocovať meniacu sa polohu svojho cieľa – ak by ju odpálili iba na pozíciu, kde sa objekt nachádzal v okamihu odpálenia, tak nikdy nič netrafí. A práve toto – trvalá spätná väzba – je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou na Zlatej Púti Duchovného Vývoja. Pozrime sa teda podrobnejšie na štruktúru toho, čo nazývame biopole. Len s poznaním môžeme účinne hrať Veľkú Hru nášho života.
Ako sme už uviedli, človek na človeka pozerá skrz vlastný éterický obal. Ak je zanesený – rôznymi navnými bytosťami – tak často iným ľuďom pripisujeme naše vlastné „prídavky“. Ak chceme kohokoľvek súdiť, tak najskôr musíme vyčistiť vlastný éterický priestor, až potom získame právo vidieť. Okrem síl, ktoré nás ženú na Svetlú alebo Temnú stranu tu žije aj množstvo parazitov. Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá vlastnú možnosť zvyšovať svoju energetickú úroveň a preto doslovne žerie nás, kŕmi sa nami. Ak by tak nerobili, tak neprežijú. Jesť však môžu iba tých, ktorí nevedia, že sú pre nich stravou. A toto je jeden z princípov existencie akéhokoľvek systému okolo nás. Ak nepoznáme dôvod existencie systému, tak sme buď obete alebo potrava. Síce z vlastnej nevedomosti, ale dávame parazitom právo nás žrať. Ak by nežrali našu životnú energiu, tak by sme sa „na rozbeh“ dožívali Kruh Života – 144 rokov – a po nadobudnutí pevnej a dostatočne silnej šestnásťrozmernej energeticko-informačnej štruktúry – Duše – by sme mohli žiť neobmedzme dlho – tisícročia. Je dobre, ak niekto iný žije na náš účet z našej životnej energie?
Na obrázku hore vidíme zjednodušené zobrazenie nášho éterického priestoru. Nad nultou hladinou je postupne deväť hladín rozmerností, ktoré sú delené na kladné a záporné. Nad nimi nasledujú rozmernosti od 10 po 12, ktoré sú už kolektívne, t.j. nedelené na kladné a záporné, pričom zároveň sme „vybavení“ aj výstupom do Pravi – kde rozmernosti už nemajú absolútne žiaden limit. Zjednodušenie spočíva v tom, že uvažujeme iba štruktúru Zdravy nazývanú Sedem Semionov. Tento energetický stĺp používa iba sedem nad sebou idúcich čakier, čo predstavuje sedem stupňov vývoja osobnosti ale aj sedem stupňov, po ktorých stúpa Živatma v čase odchodu z tela. Je to onen tunel, o ktorom často hovoria tí, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa nazad. Svetlo na konci tunela je deviata čakra, ktorá aj má bielu farbu. V prípade iba stupňovitej štruktúry je deviata čakra tradičného slovanského systému siedma. Výklad je takto jednoduchší na pochopenie. Je to však iba základná, elementárna úroveň chápania stavby nášho energeticko-informačného poľa.
Zlatá čiara uprostred je energetická os človeka, t.j. zároveň Zlatá Púť jeho Duchovného vývoja. Nahor sa dá vystupovať výlučne stredom, priestor pred aj za človekom (+ a -) sú ako keby na sebe uložené mnohorozmerné plásty, ktoré na spoločných plochách pozostávajú ako keby zo zrkadiel. Tieto znemožňujú prechod a tak či inak nakoniec nútia k ceste sterom éterického biopoľa. Toto teda je Zlatá Púť Duchovného vývoja v Javi – v strede medzi javnými a navnými svetlými aj temnými štruktúrami, ktoré na nás pôsobia každú sekundu nášho života. Iná cesta proste neexistuje.
Platí tu jeden z Konov Stavby Sveta. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť niekoľko Pravidiel Konu. Ako sa uvádza v Knihe Svetla, na Zlatej Púti Duchovného vývoja môžeme iba ísť – nedá sa stáť „až veci vyzrejú“. Pasivita, t.j. taktizovanie vo Vývoji je vždy cesta nadol. Kladná strana štruktúry nikdy neprovokuje, negatívna strana sústavne vyvoláva provokácie. V štruktúre platí tvrdá hierarchia. Každá rozmernosť má právo a možnosť vplývať, t.j. riadiť iba entity umiestnené v hierarchii pod ňou o 3 rozmernosti nižšie. Znamená to, že každá rozmernosť má svojich „sluhov“, ktorí vykonávajú všetky príkazy zhora. Jemnohmotný Svet je zaplnený tak, že neexistuje ani „mm3“ voľného priestoru. Iba v našom svete máme dojem, že existuje aj „priestor nikoho“.
Pokiaľ máme éterický priestor čistý, tak dôsledky našich činov na nás dopadajú v podstate okamžite. Ak je zanesený, tak všetky dôsledky sa stavajú do dlhej rady, pričom ich účinok najčastejšie nastupuje v okamihu, keď už dávno zabudneme, čo sme kedysi vykonali. Toto je karmická reťaz. Môžeme si zopakovať citát z Knihy Svetla:
Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti sa v prvom rade odráža na nej samej. Pretože ktorákoľvek individualita má absolútnu slobodu výberu, jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru. Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud: jednými činmi vyvíjajúca sa osobnosť umožňuje svoj výstup nahor po rôznych priestoroch Zlatej Púte, inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia, ktoré brzdia vývoj a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov. Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny: v prípade nemožnosti výstupu vzniká nevyhnutnosť prejsť nanovo celý Kruh Života, ale už po druhých Reálnostiach, kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce na svojej Duchovnej bytosti.
Svetlé Sily na nás principiálne pôsobia štýlom „mrkvička/kopanec“, teda nie všetko nepríjemné, čo nás v živote stretáva je dielom Temných síl. Skôr naopak.
Keď už sme spomenuli klinickú smrť, pristavme sa aj pri Svetlej Vyšnej Bohyni Mare – u nás volanej Moréna – sestre Boha Perúna. Ktosi má záujem tradovať, že to je neľútostná Bohyňa Smrti. Kto prešiel kurzom Staroslovienskej Bukvice vie, že naše Obrazy nikdy neboli a nie sú temné. Takéto nájdete v Tarote – ale ten pochádza z Kabbaly. Kto nežil po Pravde, kto nedodržiaval Kony Kruhu Života, toho navštevovala MORÉNA, ktorá takému človeku postupne odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala k smrti. Hneď je teda jasné, aký druh ľudí sa mal prečo obávať Svetlej Bohyne Morény.
Éterický obal nášho tela si môžeme pre lepšiu predstavu prekresliť aj takto:
Pred nami je kladná oblasť rozmerností, za našim chrbtom je negatívna oblasť rozmerností. Všetky rozmernosti pod 10 úrovňou sú takto delené. Zadná časť je negatívna – určite každý zažil prípad keď „mráz behá po chrbte“ – čo je neklamným príznakom prítomnosti negatívnej bytosti v našej blízkosti.
Ženy v našej Kultúre vedeli vytvárať pre členov svojej rodiny oberegové (obranné) kruhy, ktoré chránili nielen mužov v boji, ale aj deti či vnúčatá pred všetkými nebezpečenstvami – vrátane počarovania, uhranutia, zoči, sečnej aj strelnej zbrane a podobne. Takáto žena sa nazývala VEDMA – VEDiaca MAtka. Ak chceli zničiť našu Kultúru, museli najskôr urobiť zo žien negramotné „radodajky“. Napríklad „SLOVEN“ je v anglosaskom egregore „prostitútka“, teda SLOVEN-KA znamená „jedna z prostitútiek“. Takýto podprogram spúšťa tento názov v podvedomí. Ale to nie je jediná „metodika“:
Tento obrázok je nám už dobre známy, ale pozrime sa naň skrz elementárne navné štruktúry. Žena vpravo má oblečené šaty, ktoré spôsobujú dostatočnú koncentráciu biopoľa. Dostatok energie vytvára celostné biopole. Tá istá žena vľavo má vypasované nohavice – aby bolo všetko dobre predstaviteľné. Čo sa – z pohľadu okoloidúcich mužov – deje? Jeden druh mužov iba letno zachytí obraz a hneď si spomenie na svoju partnerku. Cudzia žena mu viac v mysli neostáva. Druhý druh mužov však začne okamžite snovať plány čo by s ňou robili. Na radu prichádzajú všetky možné chúťky a zvrátenosti… Všetko toto vytvára elementárnu myšlienkovú bytosť, teda samostatnú navnú bytosť, ktorá nadobudne vedomie samoexistencie. Pretože žena má vo svojom biopoli diery, tak táto elementárna myšlienková bytosť preniká dovnútra ochranného obalu a prisaje sa na vnútorné štruktúry energetického tela ženy. Na úrovni energetického tela – mimo vedomia ženy – začne elementárna bytosť robiť s energetickým telom ženy presne to, čo mal na mysli ten, ktorý ju vytvoril. Všetky najbujnejšie „kúsky“. Hoci žena nič netuší, elementárne energetické bytosti si postupne s ňou robia čo chcú – veď majú voľný prístup. Tieto „skúsenosti“ časom presakujú vo forme určitého algoritmu do podvedomia a začínajú vplývať na vedomie ženy. Môžu sa prejaviť ako postupná čoraz väčšia podráždenosť voči partnerovi – hoci tento sa nijako neprevinil. Na úrovni podvedomia totiž začína očakávať také „výkony“ aké programy si do svojho biopoľa „vpustila“. Hoci toto môže vážne naštrbiť až ukončiť partnerský vzťah – to ešte nie je všetko. Slovanská žena vytvárala oberegové kruhy nato, aby ochránila svoju rodinu – celú rodinu. A tu nedokáže ochrániť ani seba. Ak aj hneď „necíti“ žiadne zmeny – všetky chlipné predstavy všetkých mužov, ktorí si na nej, hoci „iba“ na energetickej úrovni „zajazdili“ – prináša celý tento éterický navný náklad domov:
Malé deti potrebujú ochranu, nie takýto druh energií ako im takáto mamka „poskytuje“. Ak k tomu ešte pridáme to, čo otec priniesol z „posedenia“ s kamarátmi – nehovoríme o ožranstve, iba o rečiach pri fľaške, ktoré sa všetky naprogramujú do vody v alkohole a rozlejú po telách účastníkov – aké deti môžu u nás vyrastať? Dnes nosia mužské oblečenie aj babky. Na tieto asi väčšinou nebudú zacielené chlipné pohľady, ale existuje dosť iných informácií, pred ktorými je deti treba chrániť – ale nohavicová babka im ich pekne prinesie až domov…
Ôsma rozmerová hladina – oberegová – a zároveň hladina smrti je o 3 rozmernosti vyššie ako 5. – teda táto úroveň riadi slovanského muža. Čo urobili s našimi ženami a čo tieto robia s našimi mužmi? O deťoch ani nehovoriac…
Tu si ešte povedzme, že takáto štruktúr energetických tiel platí iba pre bieleho človeka. V hre zvanej život je okolo nás množstvo neľudí stvorených na ôsmy deň (ale aj všakovakých iných). Na úrovni energetického tela vyzerajú približne takto:
Majú vyvinuté iba tri spodné čakry – aby mohli existovať v Javi. Ich „program“ v procesore (mozgu) obsluhuje principiálne tri základné roviny: narodil sa, urobil(a) sebe podobného a jedol. Nad nimi je akási – pre nás záhadná – štruktúra, ktorá slúži ako Duša. Nie je to Duša v našom zmysle slova, ale je to bioenergetická substancia, ktorá dokáže animovať ich telo v Javi. Dôležité je, že je priamo napojená na DRUHÚ ČAKRU. Pohlavný styk s takouto bytosťou jej priamo zabezpečuje prísun životnej energie do svojej „Duše“, bez ktorej by nebola schopná prežiť. Bez ohľadu na pohlavie takejto bytosti, vždy odoberá energiu sexuálnemu partnerovi. Problém je, že pohlavným stykom sa otvárajú energetické kanály na celý život. Koľko partnerov či partneriek, toľko energetických kanálov ich zásobuje, čo platí aj pri homosexuálnom styku. Je úplne logické, že potrebovali zaviesť kultúru voľného, športového sexu – raj na Zemi (pre nich). Nám to skracuje život. Na obrázku je však nakreslená aj štvrtá čakra – je to dôležitý moment. Prečo? Lebo túto technológiu používa kresťanstvo „Aby všetci jedno boli“. Ono v skutočnosti mení bieleho človeka na trojčakrového, ktorého motivujú láskou – „veď čo zlého môže byť na láske“? Ide o to, že láska – v našom ponímaní ľúbosť – „sídli“ vo štvrtej čakre. Ak teda niekoho prestavíme do módu, že začne túžiť po láske, tak sa vedome koncentruje na srdcovú, t.j. štvrtú čakru. Táto sa však stáva iba (celoživotne nedosiahnuteľnou) métou, čo znamená, že aktívne využíva iba spodné tri. A kto využíva (žerie) všetky naše vyššie čakry a nimi vytvárané éterické telá? Žeby naši priatelia? Nuž bratia a sestry, všetko nad nám žerú paraziti – a ešte ich aj extra dopujeme sexom. Cirkevné zviera je práve takto urobené. Ale to ešte nie je všetko.
Hlavný dôvod existencie kresťanského egregoru je ten, aby tí, ktorí sú na vyšších miestach hierarchie sa mohli doslovne pásť na svojej pastve – odoberajú jej ich životnú energiu. Práve oni tvoria hierarchiu Temných organizovanú na Zemi – Čierni mágovia. Do tejto hierarchie – samozrejme – patria aj kresťanskí popi. Treba tiež vedieť, že každý, kto sa zúčastňuje volieb v takejto koncepčnej hre dáva čiernym mágom právo ich vyciciavať z ich životnej energie aj vtedy, ak nechodia do žiadneho kostola či synagógy. Ale ani to nie je všetko. Celá ich hierarchia – počínajúc už prvostupňovými popmi a nekončiac štátnymi úradníkmi – má právo zlievať na pastvu – cirkevné aj sociálne zvieratá – všetky svoje hriechy. No a táto ich donekonečna „odpracováva“ – a pokiaľ bude pri moci táto koncepcia ani to inak nebude. Toto je štruktúra štátnej moci vybudovaná čiernymi mágmi za posledné tisícročia.
A tak sa pasú nielen na svojich výtvoroch – ktoré sa po smrti rozplynú, lebo nemajú Ducha – ale aj na kresťanoch, ktorých zmenili na trojčakrové cirkevné zvieratá. Títo sa však budú mať z čoho po smrti vylizovať… pre vlastnú nevedomosť. Síce strašnú, ale inak pohodlnú.
Tu je namieste sa zamyslieť – komu „poskytujeme“ naše dievčatá, keď ich posielame ako operky na Západ? Cudzinci radi po nich siahajú – a trojčakrovým značne predĺžia život. Ak sa iba s nimi vyspia, tak sa vrátia nazad a tu si nájdu nejakého partnera – a trojčakrový ťahá životnú energiu z nej aj z jej partnerov. Rovnako aj trojčakrové ženy – treba si uvedomiť, že trojčakroví ľudia sú kúzelníkmi v športovom sexe – je to pre nich predsa otázka života a smrti… hoci aj pre nás.
Oni v podstate plnia dve úlohy – okrem svojho prežitia aj likvidujú náš genofond. Ak dievča vystrieda desiatich (a dnes asi aj hodne viac) sexuálnych partnerov, tak už neporodí nasledovníka Rodu, iba akúsi zlepeninu Obrazov rôznych partnerov. A potom ešte rodí v pôrodnici, kde je zaručené, že všetkým malilinkým človiečikom navzájom premiešajú ich biopolia – a vždy tam je aj dosť Cigánčat – nedivme sa teda, že namiesto Slovienov tu dnes máme Slovenov a Slovákov… Sú to už iba zbabelci pijúci pivo, „žijúci“ na sociálnych sieťach a slintajúcich po babách…
A čo v Indii? V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo si ženy v hinduizme označujú čakru čelo:
Indovia – ak neberieme do úvahy Árijcov – sú tzv. hybridná rasa. Stykom s bielymi ľuďmi sa im postupne zvyšuje energetika, ale z nášho pohľadu – vzhľadom na počet kanálov vnímania – ich radíme medzi hybridných. Neznamená to nič zlé – veď takýto bol aj Budha – ak budú na sebe pracovať, tak prakticky v Duchovnom vývoji predbehnú nejedného bieleho. Tak či onak, hybridná bytosť v tomto prípade znamená, že majú aktívny bioenergetický systém po piatu čakru – ak uvažujeme systém siedmych. Šiestu si teda kreslia, aby mali stále na očiach métu svojho Duchovného vývoja. Presne tento princíp – lebo princípy sú rovnaké – koncentruje kresťanov na štvrtú čakru.
V tejto súvislosti len poznamenajme, že dnes je v móde preberať prvky indickej kultúry. Je to indická kultúra, nie Slovanská. Ak biely človek – AS – teda majúci deväť čakrovú stavbu energetického tela sa koncentruje na vývoj ôsmej čakry, DEGRADUJE. Je to cesta DOLE. V horách Altaja našli tisícročia staré múmie slovanských kňažiek, ktoré mali príčesky vysoké do úrovne desiatej čakry. Toto je správny postup – ak mám deväť čakier tak sa snažím aktivovať desiatu – nie ôsmu, alebo dokonca iba tretiu či druhú čakru. Dnes máme aj mnoho rozličných indických cvičení zameraných napríklad na to, aby ženy „dobre rodili“. V skutočnosti aktivizujú ich pozornosť na druhú čakru… komu to je výhodné? Na známej Behistúnskej skale môžeme vidieť, že za dávnych čias nosili naši Predkovia aj zvláštne, vysoké klobúky (posledný zajatec vpravo). Boli vysoké preto, aby dosahovali do výšky desiatej čakry (ôsmej v stĺpcovom systéme) a tak mohli aktivizovať túto métu:
Čo sa týka dnešnej popularity indickej Kultúry – našim ľuďom uniká podstatný bod. V Indii žije 1,2 miliardy ľudí. Hoci tam žije 200 miliónov Árijcov – tvoriacich najvyššiu kastu a majúci tisícročia neprerušované védické poznanie – kdejaké cvičenia vedú spravidla ľudia hybridnej rasy. Čo nás vlastne môžu naučiť? Na obrázku vyššie – zobrazenie kladných a záporných častí nášho biopoľa – vidno aj hore smerujúce červené čiary vysokoenergetických polí. Okrem kompletného systému čakier máme ešte aj zložky napojené priamo na Vyššie Božie Štruktúry (Vyšných Bohov Pravi). Ak ich fakticky nepoužívame, t.j. ako keby sme ich nemali, tak to preto, lebo si ich dávame žrať – Z NEVEDOMOSTI – parazitom. Všetky jemnohmotné telá sú našou životnou energiou – patria nám. Ak nadobudneme poznanie kto sme, tak sa im nebudeme viac dávať za potravu. Hybridné rasy nemajú vyššie jemnohmotné telá – generované čakrami – lebo sa im ešte jednoducho nevyvinuli. Oni ich musia postupne – tvrdou prácou – vyvíjať, my sa potrebujeme zobudiť a vziať si, čo je naše.
Ak k „učeniu“ pridajú ešte aj používanie rozličných „ľahkých drog“ – vo forme rôznych práškov a pod. s tým, že to pomáha v sexuálnom živote, ľahšie dostáva do správneho tranzu a podobne – je to už niečo absolútne cudzie. Žiadne látky – hoci aj „slabučké“ drogy, ktoré vypínajú rozumovú kontrolu sa NIKDY v našej Kultúre nepoužívali. Karma sa totiž nikdy nevypína – zodpovednosť vždy na nás ostáva.
Obmedzenia hybridnej rasy neznamenajú prekážku v Duchovnom vývoji, ale nahor sa musia dostávať oveľa tvrdšou prácou ako bieli ľudia. Dobrým príkladom na pochopenie je Budha – princ Sidharta. Bol synom bieleho otca a domorodkyne čo znamená, že nemal 16 kanálov vnímania. Vďaka veľkej húževnatosti a tvrdej práci nakoniec našiel cestu do NIRVÁNY. Ale prečo iba tam? Pretože štruktúra kanálov vnímania mu neumožnila vidieť viac – akonáhle dosiahol maximum pre danú sústavu kanálov vnímania, vyššie už nevidel nič iba tmu. Ale ak si otvoríme KNIHU SVETLA (str. 98) zistíme, že Nirvána je šiesty Svet na Svarge – prvý stupeň je Svet Javi – ale nad ním je ešte ďalších desať Svetov, po ktorých začína Svet Pravi.
Aby sme to teda skrátili, Nirvána nie je pre nás definitívna „konečná stanica“, šiesta čakra nie je naše maximum, teda ani indické ani čínske metodiky nemôžu obsiahnuť naše rozmernosti. Je to síce „lepšie“ ako kresťanstvo, ale stále platí:
Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš, ale nepoznajúc svojim umom podstatu svojho života i Sveta Javi, ako môžeš dôstojne prežiť ho a splniť Povinnosť svoju pred Rodom svojim i Rodom Nebeským?
VOLCHV VELIMUDR
Ak sa vrátime k prvému obrázku biopoľa vidíme, že desiata hladina už nie je delená na kladnú a zápornú. Vysokorozmerné bytosti zostúpili pod desiatu rozmernosť tak, že vytvorili tábor Bielych aj Čiernych. Po žlto-čierny bod je možné vystúpiť individuálne, sú ľudia, ktorí sa tam dostali. Ak takýto človek zažil klinickú smrť a v tomto bode „videl iba tmu“ znamená to, že nemá Vieru. Je orientovaný individualisticky štýlom JA SÁM a nikto viac.
Rozmernosti 10, 11 a 12 sú už kolektívne. Možno ich poznávať iba cez slovo „MY“. Individuálne sa dá dostať iba po rozmernosť 9. Svetlí Bohovia zostupujú do úrovne +9 z 12. rozmernosti, preto ak konáme ako oni, tak musíme konať kolektívne, t.j. aj nahor môžeme postupovať iba spolu, nikdy nie osamote. Ak chceme postupovať nahor, tak sa musíme všetci Slovania spájať, konsolidovať. Na 9. rozmernosti sa naša Živatma stáva mobilnou. Nahor stúpame za podmienky, že jeden za druhého navzájom zodpovedáme. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna bojová jednotka. Túto jednotu sme dosahovali na spoločných obradoch, preto tradične od nepamäti vodíme CHOROVODY. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna veľká rodina. A tu je už jasné, prečo sa nás neustále snažia rozdeliť, rozčleniť. Dôležité je vedieť, že nato vytvorili aj Slovanský egregor. Veľa skupín dnes vedú trojčakroví alebo nimi nastrčení ľudia – rozliční šamani a podobne. A ak ešte aj prinášajú krvavé obete, tak nedodržiavajú základné Pravidlo Stavby Sveta – každá bytosť má právo slobodného výberu. Ak zarežú zviera – aké má ono právo slobodného výberu?
Záverom si uveďme niekoľko príkladov. Trojčakroví ľudia majú možnosť riadiť úroveň „0“, t.j. o 3 nižšiu ako je ich vlastná. Môžu si teda urobiť potomstvo a cepovať ho. Ak sú muž aj žena na 6. rozmernosti, môžu pre rozmernosť -3 vytvárať emócie strachu a kŕmiť sa nimi. Ak sa neustále musíme obávať o svoju existenciu – dane, poplatky, čo kúpiť deťom jesť a podobne znamená to, že nám takto riadia našu -3 rozmernosť. Kto vytára v krajine takéto podmienky? Vláda a parlament –pôsobia z úrovne -6. Ak pôsobia z úrovne -6 znamená to, že sú riadení z úrovne -9, t.j. riadi ich Diabol. Ale neobávajme sa o naše vlády a parlamenty – v demokracii sú také všetky po celom svete.
Ak sú muž aj žena na úrovni 12 (tam len spolu), tak vplývajú na 9-tu úroveň, v ktorej sa môžu rozdeliť na 2 smery, ktoré môžeme rozpoznať podľa „Pečate“. Pečať prináležnosti k Temnej Javi aj Navi je AMBICIÓZNOSŤ, pečať prináležnosti k Svetlej Javi aj Navi je SVEDOMIE. Takto je realizovaný výber, cez čo budú ovplyvňovať nižšie štruktúry.
Svet je Veľká hra, ktorú hrajú Svetlé sily pomocou bielych aj čiernych figúrok. Život je potrebné brať s ľahkosťou ako HRU, lebo inak riskujeme, že sa hlboko „vlepíme“ do nejakej rozmerovej štruktúry. Ak je lepidla veľmi veľa, tak už môže byť nevyhnutná cudzia pomoc. Preto radšej hrajme Hru. Hru Bohov…
Nuž, sami vyberáme kadiaľ pôjdeme – AMBÍCIAMI alebo so SVEDOMÍM? Je to naša voľba… aj zodpovednosť.
Napriek všetkým demokratickým médiám a iným tlakom – nástrojom udržiavania civilizácie – aj tak vieme, že védická Kultúra je ďaleko staršia ako celá civilizácia. Vieme aj to, že všetky deje vôkol nás – vrátane galaktických – majú cyklickú podstatu. Práve táto cyklická podstata Vesmíru – mikrokozmu aj makrokozmu – poskytuje tomu, kto vie o čo ide možnosť poznania vektora budúceho vývoja. Ono to nikdy nie je presne to, čo už bolo – veď energia sa pohybuje vlnovo, t.j. po špirále – ale neustály vývoj – t.j. zmena – je vždy okolo nás. A ani tento okamih nie je výnimkou.
Mnohí dnes chcú všetko vysvetliť iba na základe Biblie, Koránu a Puškina – veď naše, slovanské zdroje „neexistujú“ – ale vďaka ich vlastnej nevedomosti ani nevedia, že aj Puškin bral podklady pre svoju tvorbu z Véd. Je také jednoduché povedať, že nič iné neexistuje a je to. Naše Svetoponímanie človekov – nie jednosmerný Svetonázor ľudí – berie do úvahy nielen pohľad na Svet z „našej strany“, ale aj odozvu toho istého Sveta, t.j. spätnú väzbu. Jednosmerný pohľad na Svet – Svetonázor – je iba NÁZOR nejakej skupiny ľudí na okolitý SVET a deje, nič viac. Jednosmerný (sveto)názor je indikátorom emotívneho módu práce ľudskej psychiky, t.j. je vlastný náboženstvám. Je až tragikomické vidieť, ak niekto z tejto pozície práce svojej mysle povie, že náboženstvo je všetko to, čo má obrady a rituály – zatiaľ čo jeho vlastná myseľ pracuje v „náboženskom“ móde. Je to síce jednosmerný postoj ak takýto subjekt tvrdí, že na vysvetlenie podstaty Sveta mu stačí Biblia, Korán a Puškin – ale je to typický postoj Svetonázoru bez spätnej väzby. Prosté jednostranné stanovenie podmienok bez možnosti spätnej väzby, t.j. reakcie vzťažného subjektu. Ale akýkoľvek proces sa stáva riadeným iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Nuž nemusia brať do úvahy priamo slovanské Védy – o tých sa spolu s kresťanmi dohodli že neexistujú – ale ak im „unikli“ indické Védy – vedou oficiálne uznávané – tak to je už dosť veľký prehmat.
Védická Kultúra bola do Indie prinesená našimi Predkami, preto ju principiálne považujeme za našu. Okrem toho dnes už na základe modernej vedy – DNK Genealógie – vieme, že práve v Indii žije 200 miliónov nositeľov árijského haplotypu. Je tam teda viac Slovanov ako v dnešnom Rusku. Toto má síce okolo 150 miliónov obyvateľov, ale iba niečo okolo 80 miliónov ostalo pôvodných. Ostatní – a pomer platí u nás – sú už kdejako kombinovaní s inými národmi. Árijci v Indii dones žijú v kastovom systéme – vďaka ktorému jednak prežili v genetickej čistote, ale zároveň umožnili iným rasám im prirodzený, samostatný vývoj. A Cigánov majú aj tam…
Naše územie bolo za dávnych čias súčasťou dŕžavy Maličká Rus, pričom značná časť územia pri Severnom – kedysi Venédskom – mori bola nazývaná Prus, t.j. Perúnova Rus. Naši Predkovia – Slovieni – tiež žili na takto nazývanom území. A dnes – hoci pre elitu neradostne – sa na území Prusie znovu inkarnovalo veľké množstvo Duší, ktoré tu kedysi žili a tvorili. A takto môžeme pristúpiť k obsahu prastarého proroctva, ktoré po tisícročia Noci Svaroga prežilo, naplnilo, resp. napĺňa sa a najmä došlo nakoniec tam kde malo – až k nám. Síce špecifickým spôsobom – jeho nositeľkou sa stala kresťanka – ale to iba zdôrazňuje známy fakt, že treba zásadne rozlišovať medzi nositeľom informácie a informáciou samotnou. Priblížme si teda známe fakty udalostí, ktoré nám umožnili spoznať prastaré proroctvo.
Kedysi začiatkom roku 2001 trávili tri turistky z Ruska – kresťanky – dovolenku na východnom pobreží Indie v štáte Orissa (r. 2011 bol premenovaný na Odisha) v lokalite Puri.
V blízkosti sa nachádzal chrám – vekom niečo nad tisíc rokov – menom Džannata, t.j. Vládca Vesmíru. Každý žijúci hinduista má raz za život tento chrám navštíviť – teda ide o cca 1 miliardu ľudí dnes. Napriek tomu, že chrám nefunguje ako turistická atrakcia – bežne doň turistov nevpúšťajú – sa naše tri ruské turistky rozhodli zahnať nudu z pláže a navštíviť ho. Keď sa k nemu blížili, tak im naproti vyšiel jeden svätec z chrámu. Neočakávane sa ich opýtal, kde sa narodili. Prvá odpovedala v Moskve, druhá v Novosibírsku, ale tretia – okrem iného psychologička a astrologička – zaváhala. Hoci žije a podniká už 40 rokov v Moskve, narodila sa v Kaliningrade, bývalom hlavnom meste Pruska – nie však pôvodného ale kresťanského, t.j. nového. Po krátkej úvahe usúdila, že bude lepšie povedať „z Pruska“, lebo o Kaliningrade asi nik miestny nepočul. A nato im svätec hneď vysvetlil, že existuje toto prastaré proroctvo:
„Keď po skončení Kali Jugy sa Čakra nad chrámom otočí o 180°, keď v chráme vyschne studňa, keď príde niekto z Ruska a Pruska aby sa uzavrela línia PRUSSA-RUSSA-ORISSA; tak potom dôjde k veľkej potope v Bengálskom zálive, vtedy dôjde k obratu všemocného Času a začne sa Zlatý Vҍk.“
Svätec im zároveň vysvetlil, že Čakra nad chrámom sa už otočila, studňa už vyschla, a že hoci do týchto miest už pricestovalo množstvo turistov, až doteraz nikto nepovedal, že je z Pruska. Príchodzia z Pruska sa takto stala Nositeľkou prastarého proroctva. Spojením týchto troch území – Pruska-Ruska-Orissi – vzniká pomyslená „Zlatá niť“ spájajúca národy týchto území. Práve národy na a nad Zlatou niťou dosiahnu veľké Blaho pre Duchovný vývoj v Zlatom Veku. Slovieni žili a žijú nad aj pod Zlatou niťou, sloveni a Slováci iba pod.
Svätec ďalej povedal, že Duchovné prebudenie sa začne v Rusku, ale duchovný trón budúcej Kultúry nemôže stáť na jednej nohe. Indovia v Orisse síce uchovali Znanie, ale aby celá jeho tvorivá energia mohla stúpať nahor, je potrebných viac oporných bodov. Práve preto sú Prussia, Russia a Orissa tri nevyhnutné opory nástupu Zlatého Vҍku.
V tom roku to bolo všetko, dievčatá odišli domov, do Ruska. Svätec sľúbil astrologičke, že ju bude o ďalších zmenách informovať. Ďalšiu správu dostala 28. júla 2004: „Dnes v noci došlo k prepnutiu toku Času. Až do poslednej chvíle nebolo žiadnej istoty, že sa tak stane práve teraz. Vektor času sa zmenil.“
Po určitom čase došlo k známej povodni v Bengálskom zálive. Išlo pravdepodobne o následok testu tektonickej zbrane vojenským námorníctvom USA, pri ktorom zahynulo v Indonézii okolo 200 000 ľudí. Vlna zasiahla aj pobrežie Indie. Nech už bol dôvod akýkoľvek, naplnili sa všetky body proroctva predpovedajúceho nástup Zlatého Vҍku.
Čas – ako všetko vo Vesmíre – má cyklický charakter, t.j. svojim spôsobom vykonáva kyvadlový pohyb. Keď kyvadlo zmení smer, človekovia si na to skoro zvyknú. Život sa však – síce nebadane – začne meniť. Čím ďalej, tým bude rýchlejší, a v ňom sa budú postupne meniť aj človekovia. V čase nástupu Zlatého Vҍku začne narastať Živel Cnosti. Po nejakom čase sa to stane zrejmé pre všetkých. Prvé však nastanú premeny v Prírode. Čas zmenil svoj Vektor smerom nie nazad – ako by sa dalo čakať – ale nahor. Zatiaľ – zotrvačnosťou – stále prevláda Živel Nevedomosti, ale ničivé tendencie Kali Jugy (Noci Svaroga) – v zmysle blokovania schopnosti človekov poznávať – postupne slabnú. Začiatok koordinačných zmien budú sprevádzať zmeny v klíme Zeme.
Existenciu troch Živlov, v ktorých sa neustále nachádzame už poznáme. Je to pôvodný védický koncept.
Živel Nevedomosti dosiahol počas Noci Svaroga maximálnu intenzitu, pričom Živel Cnosti bol na úrovni iba cca 25%. Intenzita Živlov nekopíruje nástup iného Vҍku okamžite, ale vždy s oneskorením. Je to preto, lebo skokové zmeny sú najničivejšie. Živel Nevedomosti bude ešte niekoľko rokov dominantný, ale jeho intenzita každým dňom upadá. Intenzitu možno rozpoznať podľa toho, že človekovia aj ľudia aj vlády jedno hovoria a druhé robia. Všetko je teda úplne naopak. USA hovoria, že bojujú proti terorizmu, ale v skutočnosti sú hlavným teroristom a podobne. Práve preto sú typickou charakteristikou Noci Svaroga lož a klam. Narastanie Živlu Cnosti však spôsobuje, že viac a viac človekov už dokáže vidieť lož bez ohľadu na to, že všetky médiá ju zakrývajú ako sa dá. Práve táto „zotrvačnosť“ Živlov umožnila našu existenciu aj počas najťažšej fázy Noci Svaroga – zachovalá časť Živlu Cnosti stačila.
Doplňme, že počas dominancie Noci Svaroga prichádza mnoho falošných prorokov, dochádza k mnohým nekalým manipuláciám, vzniká množstvo rôznych siekt a objavuje sa množstvo „lovcov Duší“. Preto jednou z najdôležitejších vecí dnes je nadviazať priamy kontakt so Stvoriteľom Rodom skrz Srdce – nie skrz egregor popov.
Cyklickú podstatu zmeny Vekov môžeme zobraziť aj takto:
Ak máme zodpovedajúce Znanie, tak v zmene Vҍkov nevidíme žiadne „konšpiračné teórie“, ale predpovedateľný cyklus. Je to cyklus Vesmíru, takže proti takejto Sile nemá zmysel bojovať. Nič na Zemi už nedokáže zastaviť nástup Zlatého Vҍku.
Preto nastávajú aj veľké zmeny v zemskej klíme, preto už niet predchádzajúcej stability. Midgard-Zem v novom Priestore reaguje novým spôsobom. Jarila Slnko tiež reaguje inak ako predtým. Už dokonca aj vedci pripustili, že priestor okolo Zeme je iný. Ale v novom priestore sa menia podmienky nielen pre materiálne telo, ale aj pre naše neviditeľné zložky – jemnohmotné telá.
Podľa vyjadrenia indického svätca sú územia na sever od Zlatej Nite počas obdobia prechodu našej Slnečnej sústavy „vesmírnou zákrutou“ bezpečné, Zlatá Niť však nemusí byť absolútne priamou. Územia z druhej – západnej – strany Nite sa môžu primknúť k Zlatej Niti a napojiť sa na to isté pole udalostí. Dôležitý je „Ruský Duch“ ich obyvateľov – vektor smerovania národa – nie štátna príslušnosť. Južné oblasti sú v zóne veľkého nebezpečenstva, aj keď to neznamená, že musia všetky nevyhnutne zaniknúť. Po dovŕšení obratu však budú na tom oveľa horšie ako krajiny na Sever od Zlatej Nite.
V tejto dobe je dôležité, aby sme si každý deň vedome priťahovali pozitívne myšlienky a okolnosti, čím sami vnútri seba začneme zrýchleným spôsobom generovať Živel Cnosti. Ak by sme chceli byť dôslední tak si pripomeňme, že na dosiahnutie Živlu cnosti by sme mali aj konzumovať stravu Živlu cnosti. Alkohol, drogy, mäso a podobné „dnes nevyhnutné“ zložky patria do Živlu nevedomosti. Nuž a „rovný rovného si hľadá“ – a aj nájde.
Pozrime sa teda na grafické znázornenie otočenia Vektoru Času:
Otočenie Vektoru Času nastalo 28. júla 2004, ale až pokiaľ Vektor definitívne neukončí obrat – odpojenie sa – smerom nahor, tak v našom živote budeme môcť rozoznávať určité analógie s minulými rokmi. Rok 2008 je projekciou roku 2000, 2016 zase roku 1996, rok 2019 bude analógiu obdobia prevratu u nás a po ňom nastanú určité analógie s obdobím socializmu. Nejde o opakovanie sa tých istých udalostí, ale nastáva možnosť „prevziať“ tie skúsenosti a hodnoty, ktoré sme prevratom stratili alebo sa ich ľahkovážne zriekli. Prvá vhodná situácia na definitívne odpojenie sa od aktuálneho toku Času nastane v rokoch 2025-26, potom v rokoch 2032-33 a posledná možnosť bude v r. 2041. Nie je možné neodpojiť sa od terajšieho priebehu, ale pre nás je posledný variant ten najhorší – podľa proroctva. Ďalším parametrom odpojenia sa je, aby pri moci v danom čase už stáli človekovia-pohraničníci. Sú to tí, ktorí sa narodili po r. 1970 a okolo roku 2020 majú nastúpiť do mocenských pozícií v Rusku. Práve oni majú previesť národ „cez hranice“.
Všetko doteraz opísané bolo dané ako predpoveď či odporúčania r. 2004. Posledný známy kontakt s oným svätcom z chrámu sa odohral v apríli 2005 v predvečer zatmenia. Vtedy predpovedal, že o 9 rokov sa začne vojna, v ktorej zahynie veľké množstvo človekov. Budú použité zbrane spôsobujúce rozpad tela na časti. Nastane mnoho zverstiev, zrád, ale územia Ruska sa vojnové udalosti priamo nedotknú. Situácia však nemá byť ľahká ani v Rusku, človekovia začnú odchádzať z miest. Táto situácia potrvá 5-6 rokov. Ak teda skôr nastane akékoľvek prímerie, tak mu neverte. Živel Nevedomosti, t.j. zrady bude ešte veľmi silný a vrchol krízy bol predpovedaný na obdobie 2017-2020, presnejšie jeseň 2016-2020. Situácia sa začne zlepšovať až rokom 2020.
Pre obdobie nastúpenia Prechodu budú najdôležitejšie faktory u človekov Znanie, vzdelanie a Kultúra. Bez vzdelania je človek iba informovaný, a preto je ho možné ľahko zmanipulovať podľa potreby. Človek so Znaním sa manipulovať nedá. Vzdelaním by sme však mali prinavracať to, čo patrí k našej Kultúre. Svätec zároveň doplnil, že krajina je v bezpečí vtedy, ak je Znanie na prvom mieste a armáda na druhom. Komentár určite netreba.
Cnostný človek má vôľu, a kto má vôľu je vlastenec a nie zapredanec a zbabelec.
Na konci krízového obdobia už nemá existovať ani dolár, nebude ho viac treba. Na Západ vôbec nemá význam sa ohliadať, nebude tam nič pre nás. Budúcnosť je na Východe, t.j. na Sever od Zlatej Nite. Západ síce nejako niekde prežije, ale už tam viac niet životnej sily, niet tam viac budúcnosti.
Toľko teda prastaré proroctvo. Ani niet veľmi čo dodať. Vyzerá to tak, že bez nás, Západných Slovanov Zlatý Vҍk nenastane. Možno práve toto v skutočnosti vyjadruje Svätoplukovo podobenstvo o troch prútoch.
Zároveň však nie je ťažko uhádnuť, prečo pozorujeme takú silnú renesanciu exorcistov u kresťanov. Čiernych mágov si horúčkovite chystá Vatikán aj Moskva – Tretí Rím. Ak sa im podarí ovládnuť mysle našej mládeže – a pracujú húževnato aj na Slovensku – tak r. 2041 sa dožiť nemusíme, ale oni si zabezpečia svoj offshoreový blahobyt až do konca. Ich konca, náš príde skôr. Zobuďme sa konečne.
Dnes sa dotkneme špecifickej problematiky svojim spôsobom „na požiadanie čitateľov“. Hoci principiálne nemá zmysel reagovať na takýto druh podnetov – naše stanovisko sme uviedli už neraz – prišlo nám niekoľko odporúčaní na „dobrý článok s aktuálnou tematikou“ z prostredia Slobodného vysielača, tak si niečo krátko zopakujeme. Zopakujeme, pretože nejde o nič nové. Vopred oznamujeme, že odporúčaný článok rozoberať nemienime. Každý si nesie zodpovednosť za svoje činy sám. Máme tým na mysli fakt, či dokáže myslieť a rozhodovať sám, alebo mu musí vložiť do mysle myšlienky pop.
Z určitého pohľadu možno považovať odporúčania takéhoto druhu aj za provokáciu, ale tento motív nebudeme rozoberať. Na začiatok si pripomeňme, že Slobodný vysielač v časoch Slovenského národného povstania podával informácie, ktoré napomáhali koordinácii vojenských operácií povstalcov proti ozbrojeným silám nacistického Nemecka operujúcimi spolu s ozbrojenými zložkami fašistického Slovenského štátu. Ak teda dnes z identicky nazvaného subjektu zaznievajú chválospevy na prezidenta fašistického štátu, je to svojou podstatou revanšizmus. Koľko ľudí sa zamyslelo nad tým, že by mohlo ísť o výsmech všetkým, ktorí padli v boji proti fašizmu?
Fašistický štát rukami svojho prezidenta vyznamenával fašistov za „dobre vykonanú prácu“:
Koho vlastne vyznamenával sa môžete dočítať aj na iných miestach. V bojoch proti našim ľuďom a aj v trestných výpravách proti civilnému obyvateľstvu našej krajiny napomáhalo dostatok „dobrých kresťanov“:
Z nášho pohľadu je niekedy ťažko pochopiť, načo nám niektorí čitatelia odporúčajú zdroje, ktoré v podstate nemajú nič spoločné s Kultúrou našich Predkov. Použime teda takýto druh článku ako vzorový príklad na priblíženie prečo je to zvláštne.
Už ani nevieme koľko krát sme sa vyjadrovali k novému samonázvu niektorých obyvateľov našej krajiny „SLOVEN“. Ani jeden veľký národ Európy si za posledných 1 000 rokov nezmenil svoj samonázov – lebo by si zmenil aj svoj osud a odpojil by sa od jednotného poľa udalostí jeho predkov v minulosti, teda od toho, čo nazvali história. Ani Nemci, ani Francúzi, ani Angličania či Holanďania atď. to neurobili – a vedia dobre prečo. Všetci odpradávna vedia, že aký názov dajú lodi taký bude mať aj osud. Nikto rozumný si nedá samonázov napr. „Debil“, „Idiot“, „Predajná prostitútka“ a podobne. Ale podľa názoru niektorých ľudí je jedno, ako sa kto nazve, veď o „nič nejde“. Teda ak sa niekto pasuje za Slovena či Slováka, tak tým nám dáva najavo, že Slovieni – ktorých sa v minulosti cudzinci veľmi obávali – sú preň cudzinci. Ale o Slovienoch hovorí aj Proglas, o Slovienoch hovorí aj opis panónskejo života Cyrila a Metoda a vôbec celá kresťanská tradícia – veď ešte aj gréckokatolíci majú liturgiu v staroslovienčine, nie v „staroslovenčine“. Slováci a Sloveni tu vtedy proste neboli. Veď malé deti si nespomínajú čo zažili dospelí ďaleko pred ich narodením – oni, malé deti vtedy ešte neexistovali. Preto si ani nemôžu nič pamätať o Slovienoch – a Starosloviensku Bukvicu sa ani nesnažia učiť. Vierovyznaním sme boli Slavjani, samonázov SLAV sme používali tiež. Hovoríme my, lebo sa hlásime k našim Predkom, sme súčasťou tých istých prastarých Rodov. No a Slováci a Sloveni môžu hovoriť – majúc na mysli Slovienov – ako o „nich“, nie o „nás“. Je to úplne prirodzené – veď hovoria z ich pozície o cudzincoch.
A práve náš názov SLAV použili Anglosasi na vytvorenie svojho výrazu SLAVE – rab, t.j. otrok. V rámci toho istého projektu „domestikovania“ Slovienov nám zostrojili aj ich ďalšie slovo – SLOVEN. Ktorý národ prvý vytvoril slovo, ten aj zadal do podvedomia jeho prvobytný Obraz a je súčasťou aj jeho egregoru. Ak hovoríme o podvedomí, hovoríme o tom, čím sme neviditeľne všetci prepojení na veľmi hlbokej úrovni, teda o tom, čo nazývame tradične Večnosť. Deti však očividne nevedia ako Vesmír funguje…
Každý zvuk, každá frekvencia je špecifická a neopakovateľná, preto jedno slovo nikdy nemôže mať viacero významov či súvislostí – v podvedomí. Tým myslíme skutočných významov. Nervové bunky – neuróny – vytvárajú v našom mozgu rozličné reťazce – moduly – ktoré sa dokážu jedna s druhou spájať nie iba na úrovni pologúľ mozgu. Keď počujeme alebo čítame slovo, tak prostredníctvom elektromagnetických procesov aktivujeme niekoľko reťazcov súčasne. Dochádza k spusteniu tzv. modulového programu. Účinok týchto modulových programov zahŕňa ja tie štruktúry nášho mozgu, ktoré zodpovedajú za riadenie funkcií organizmu. Takto môžu slová vyvolávať aj telesné reakcie. Magické – staré, prapôvodné – slová umožňujú meniť staré a neželateľné modulové programy a využívať nepoznané parametre tých našich modulov, ktoré dávajú pozitívne vlastnosti a silu.
Každé slovo má svoj zmyslový význam, nesie svoje emocionálne zafarbenie a vyžaruje špecifickú energiu. Vyslovené slovo vyvoláva konkrétnu reflexiu u poslucháčov. Slovo formuje motiváciu chovania sa človeka a ak je cudzieho pôvodu, tak v podvedomí sa ukáže ten jeho zmyslový význam, ktorý je uložený v genetickej pamäti človeka cudzej národnosti.
Cudzí významový aparát rezonuje s nastavením našej Duše negatívne. Preto pozor na také slová – „SLOVEN“ je cudzie slovo, význam nájdete v anglickom slovníku. WAW (WAU a podobne) je zase meno písmena hebrejskej abecedy – je ňou napísaná Kabbala – a zvuk predstavuje privolávanie boha strachu. Cudzie slová – hoci aj pozitívne – nikdy neúčinkujú na podvedomie tak, ako by mohli naše rodné, ktoré formujú v podvedomí Obraz našincovi dobre pochopiteľný.
Ľudský mozog je ako počítač, vyhodnocuje každé slovo porovnávaním s údajovou databázou tak, že ho identifikuje. Ak sa do našej psychiky zavedú cudzie kľúčové slová, tak postupne dôjde k zmene hodnotovej orientácie nášho človeka, jeho psychológie. Používanie cudzích slov v širokom spektre masovokomunikačných prostriedkov je ako drezúra zvierat v cirkuse – postupne formuje reakciu človeka na konkrétne príkazy. Realizuje sa povolenie na neurónovo-lingvistické programovanie ľudí.
Človek v závislosti od úrovne svojej individuálnej psychologickej pevnosti reflektuje na kľúčové slová a chová sa zodpovedajúcim spôsobom. Toto už možno pozorovať na elementoch chovania sa nášho dorastajúceho pokolenia. Ono nie je psychologicky chránené a postupne osvojuje si „propagandistické bahno“, zamieňajúc hodnotové akcenty presmerovaním na prirodzené, štandardné inštinkty, čo v značnej miere napomáha strate duchovno-mravného základu.
Zvukový účinok sa posilňuje zodpovedajúcim „obrázkom“, čím sa u človeka zapája prvý signálny systém.
Cudzie slová, ktoré preberáme a zavádzame do našej lexiky spôsobujú vznik disonancie vnútri nás, na úrovni podvedomia vzniká boj motívov, ktorý neraz dovádza k strate vnútornej rovnováhy organizmu.
V Anglicko-slovenskom slovníku, ktorý vydalo vydavateľstvo LOGOS z Bratislavy r. 1999 (ISBN 80-968138-1-1), môžeme na strane 825 pod termínom SLOVEN nájsť vysvetlenie: n 1. neporiadnik, lajdák, šuchta, neporiadna ženská. Sloven-ka – v zmysle pravidiel tvorby slov známych z lekcií Staroslovienskej Bukvice – je niečo ako „prostitútka“, „jedna z prostitútiek“. Autori – priami pokračovatelia „hrdinských činov“ popov-exorcistov z 10. storočia zrejme usúdili, že už je načase zabrániť prebúdzaniu sa spiacich mužov Slovienov – pod hrozbou nového veku – v našom národe, a preto zavádzajú nový psychoprogram. Tentoraz pre mužov.
Médium, ktoré – hoci nenápadne – podsúva národu kresťanskú doktrínu je iba pokračovateľom aktivít tej istej kresťanskej cirkvi, ktorá pred viac ako 1 000 rokmi viedla križiacke výpravy zamerané na fyzickú likvidáciu ako našich Predkov, tak aj našej Kultúry – vrátane pálenia kníh. Na našom území boli oveľa úspešnejší ako východnejšie. U nás sa nezachovalo nič. Genocída (domáceho obyvateľstva) je dnes podľa zákonodarných systémov všetkých krajín – minimálne teda Európy – zločinom proti ľudskosti. Kresťanská cirkev – myslíme všetky všeobecne, lebo vtedy neboli ešte rozdelené – je priamou pokračovateľkou, presnejšie stále tou istou inštitúciou s dokázateľne kriminálnou minulosťou, ktorá krvavé jatky v minulosti viedla. Hľa, o mafii síce vieme, ale tá je aspoň oficiálne zakázaná a musí fungovať ilegálne. Ale kresťanské cirkvi sú nielen na očiach, oni si ešte vedú aj prekvitajúce cirkevné off-shory – dostali majetky ktoré im nepatrili, barbarsky drancujú naše lesy a ešte neplatia ani cent daní. Takže bod jedna – máme do činenia presne s tou organizáciou, ktorá „priemyselnými jatkami“ v minulosti vyrezala našich Predkov a zmocnila sa ich majetkov.
Bod dva – práve kresťanské cirkvi dostali absolútnu zelenú pre svoju činnosť po prevrate r. 1989. Odvtedy vyučujú náboženstvo na všetkých školách, vedú rôzne vzdelávacie programy a vôbec zásadným spôsobom formujú spoločenské vedomie Slovenska. Stav našej spoločnosti – odborné inštitúcie, poprevratové vlády a parlamenty – sú priamym výsledkom ich aktivít. Sme spokojní s tým, čo vychovali? Prečo toľko ľudí u nás kritizuje dôsledky, ale nerieši príčiny? Žeby krátkozrakosť, neschopnosť rozoznať príčiny od dôsledkov?
Bod tri – prečo si myslíme, že bez nich sa nedá? Neukázali už dosť? Veď majú nás pod kontrolou viac ako TISÍC ROKOV.
Logická je iba jediná otázka – kde nás môžu doviesť lídri takejto organizácie – nech sa ich médium volá akokoľvek? Dr. John Coleman vo svojich knihách uviedol správnu diagnózu: „Kto nepozná minulosť je odsúdený na jej opakovanie“. Preto je potrebné vytvárať „deti“, tie minulosť určite nepoznajú. A neraz sme citovali aj rímskeho cisára Marka Aurelia:
Len hlupák si myslí, že zlí ľudia nerobia zlé veci.
V týchto súvislostiach niet viac čo dodať. Nám odporúčaný článok je z kresťanského média a začína obrátením sa na Slovenov… čítajte detičky, rabi Jehovu. Slovieni však vedia, že je „neprávosť mať pána, ba väčšia byť pánom“.
Keď už sme pri tomto médiu, tak nečudo, že z jeho prostredia už tradične zaznievajú útoky proti nám. Od „ufoslovanov“ po ďalšie, viac sofistikované. Z času načas nám prichádzajú – už pomerne dlho – aj naivné odporúčania, že by sme mali s nimi „spolupracovať“, veď vraj „hovoria to isté“. V počiatočných fázach svojej existencie nás oslovilo niekoľko našich čitateľov, že ich dobre poznajú a že nás odporučia. Odporúčania však nikdy neboli pretavené do výsledku – veď ako môže kresťanské rádio spolupracovať s pohanmi Slovienmi? Nič iné ani nemožno nikdy očakávať. Časť dôvodov sme uviedli aj vyššie v tomto článku.
Zo spektra síl za týmto médiom treba spomenúť aj hľadačov grálu. Už Ahnenerbe sa touto otázkou zaoberalo, ale na rozdiel od nich sú dnes rozšírení hľadači napojení na náboženský egregor vytvorený vyvoleným národom. Medzi rovnými niet vyvolených, teda kto zaujíma postoj vyvoleného určite nemá na mysli rovnosť typickú pre tradičné občiny a Kopné právo Slovanov. V roku 2015 sme sa zúčastnili jednej prednáškovej akcie v Bratislave.
Hneď po nás pokračoval príspevok hľadača grálu, ktorý dnes údajne už pracuje pre spomínané kresťanské médium. Hoci akcia sa konala pod hlavičkou slovanskej tematiky, príspevok pána hľadača bol na nosnej frekvencii „prenechajme aktivitu vyspelejším národom“ – veď my sme inak očividne nepodstatní… Tento pán chodieva po Slovensku a prednáša o potrebe dávať pozor na „tých Slovanov, ktorí sa v poslednej dobe nebezpečne aktivizujú“. Tento postoj je typický pre celú skupinu hľadačov vrátane skupiny v Čechách, ktorého „pobočku na Slovensku“ predstavuje zmienený hľadač. Aký impulz pre Slovanov môže vygenerovať takýto „vlastenec“? Často nám cudzinci podsúvajú prívlastky ako „holubičí národ“ – ale tu je ukrytá dôležitá symbolika. Odborníci vedia, že holub je jediný zástupca vtáčej ríše, ktorý svojich vlastných starých a chorých doďobáva na smrť. Nie náhodou je symbolikou kresťanstva „Duch svätý v podobe holubice“ či motív holubice podprahovo podsúvaný Slovanom.
Pri tejto príležitosti si môžete všimnúť ďalšiu techniku čiernej mágie, ktorú „vyspelejšie národy“ na nás použili. Preambula našej Ústavy sa odvoláva na Cyrila a Metoda. V preklade to znamená, že naša republika je farský, off-shoreový servis pre kresťanskú cirkev. V podstate už vôbec nezáleží na tom, čo sa ďalej v texte spomína – „právo“ kresťanskej cirkvi beztrestne drancovať našu krajinu je zákonne nenapadnuteľné – a výsledky už vidno na každom kroku.
Rovnako to je aj s predmetným článkom. Oslovenie – „Preambula“ – je orientované na Slovenov, teda ten, kto ho začne čítať sa už na úrovni podvedomia zaradil medzi Slovenov. To bude pravdepodobne hlavná myšlienka – posilniť psychoprogram Slovenov v podvedomí našich ľudí. Ďalej sa síce spomínajú aj nejaké tradične Slovanské termíny – Rod a pod. – ale presne ako v Ústave, samé osebe nič na podstate nemenia. Cieľ bol dosiahnutý.
V zmysle „zlodej kričí chyťte zlodeja“ môže aj takéto médium šíriť informácie, ktoré sú v spoločnosti aktuálne a tak zbierať „pozitívne body“. Prizrime sa teda problematike hroziaceho prechodu vlny utečencov cez Slovensko cez optiku hľadačov grálu z kresťanského média. Podľa ich zásad sme menej rozvinutí, teda máme prenechať aktivitu rozvinutejším národom – výzva hodná Slovena. Pod rozvinutejšími národmi majú tradične na mysli cudzie národy Západu – najčastejšie Európske a USA. Vlna utečencov je pred našimi dverami, nezaškodí si teda pripomenúť, ako bol presne tento element riadenia spoločnosti už v Európe – naposledy – použitý práve „vyspelejšími“ Anglosasmi. Aby sme neboli napadnutí za „zaujatosť“ použime ich – Západné – zdroje.
Práve Západ vytvoril legendu, že Sovietska armáda pri oslobodzovaní Európy znásilňovala všetky ženy, ktoré im prišli pod ruku. Ale pri návšteve Viedne – ktorú tiež oslobodila Sovietska armáda – vám sprievodkyne múzeí samé povedia, že Viedenčania sú dodnes veľmi vďační Rusom, že práve oni oslobodili Viedeň. Je to – podľa ich vlastných slov – jediné západné európske veľkomesto, ktoré nebolo vydrancované a ženy poznásilňované.
Známa židovská historička Miriam Gebhardt tvrdí, že v Západnej okupačnej zóne západní spojenci – podľa logiky hľadačov grálu rozvinutejšie národy ako Slovania – znásilnili milióny Nemiek. Napriek tomu sa na Západe stále drží pri živote verzia, že Nemky znásilňovali vojaci Červenej armády.
Podľa údajov knihy známej historičky bol milión žien v Nemecku znásilnený vojakmi západných spojencov po ukončení Druhej svetovej vojny na územiach, ktoré okupovali. Príchod okupačných spojeneckých vojsk bol ponímaný ako vybavovanie si účtov so ženami porazeného nacistického Nemecka. Tieto obete z hanby desaťročia mlčali o poníženiach, ktoré museli prežiť. Minimálny odhad je 860 tisíc obetí – žien, dievčat, ale aj mužov a chlapcov – bolo znásilnených vojakmi západných spojeneckých vojska a ich napomáhačmi. Bol to veľmi rozšírený jav.
Dnes je už jasné, že hlavnými zločincami boli vojaci USA a Anglicka. Miriam Gebhardt zhromaždila dôkazy formou rozhovorov s obeťami zločinov, ktoré vypovedali o hrozných skúsenostiach po tom, ako sa dostali do rúk britských a amerických vojakov. Títo si proste užili to, prečo najmä šli do vojny. Len zopakujme, keď sa spojenci vylodili v Normandii, tak celá nemecká branná moc pozostával iba zo 40% svojej pôvodnej mohutnosti. Väčšina – elitní vojaci – zahynuli už predtým na Východnom fronte.
Existujú aj ďalšie zdroje, ktoré Miriam Gebhardt neuvádza – kto sa najviac koncentroval na znásilňovanie. Hľa čo si zapísal vojak Židovskej brigády britskej armády, bývalý židovský partizán Charoch Bartov o náladách vo svojej brigáde: „Nie veľa: tisícka zhorených domov. Päťsto zabitých. Stovky znásilnených žien… Preto sme tu. Nie kvôli výsadám od Roosewelta. Nie kvôli Britskému impériu. Nie kvôli Stalinovi. Sme tu, aby sme sa pomstili za krv. Obyčajná, surová, židovská pomsta. Jeden raz, ako Tatári. Ako Ukrajinci. Ako Nemci. My všetci sme krásni, dobrí chlapci… Všetci vojdeme do jedného mesta a spálime ulicu za ulicou, dom za domom, Nemca za Nemcom. Prečo by sme si iba my mali pamätať Osvienčim. Nech si aj oni zapamätajú jedno mesto, ktoré sme zničili my.“
V roku 2013 vyšla prekvapivá kniha ČO ROBIA VOJACI: SEX A AMERICKÍ VOJACI V ROKOCH DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY od profesorky histórie na Univerzite vo Wisconsine, Madison, Mary Louise Roberts. V predslove hovorí: „Moja kniha vyvracia starý mýtus o amerických vojakoch, ktorí – podľa verejnej mienky – sa vždy chovali dobre. Američania sa zaoberali sexom všade a so všetkými, na kom bola oblečená sukňa. Vojakom, ktorých posielali na druhý kontinent sľubovali „erotické zábavy“, pričom práve túto „Misiu“ plnili s veľkým nasadením. Navyše, v USA bola vtedy tvrdá diskriminácia černochov a Afroameričanov, ktorým takto šikovne podsunuli myšlienku, že európske „zábavy“ sú veľmi dobrým spôsobom ako sa „pomstiť belochom“ za všetko.
Spojencom – silám demokracie a rovnosti – sa v máji 1944 konečne podarilo dobiť Monte Cassino v centrálnej časti Talianska. V radoch spojeneckej armády slúžili Maročania – aj dnes „utekajúci“ do Európy – ktorí boli čo do vojenských kvalít iba šedým priemerom. Zato však im nebolo rovných v zabíjaní zajatcov a znásilňovaní civilného obyvateľstva. V noci hneď po páde Monte Cassina celá divízia marockých vojakov – 12 000 Maročanov – opustila svoj tábor a napadla skupinu horských dedín v okolí Monte Cassina. V týchto dedinách znásilňovali všetky ženy a dievčatá, ktorým sa nepodarilo ujsť – odhaduje sa okolo 3 000 obetí vo veku od 11 do 86 rokov. Navyše zabili vyše 800 dedinčanov za to, že sa pokúšali brániť svoje ženy a dcéry. Niektoré ženy skupinovo znásilňovali do takej miery, že viac ako 100 z nich zomrelo na následky.
Marokánci brali najkrajšie dievčatá na skupinové znásilňovanie a pred každou z nich sa vytvárali dlhé rady černochov v túžobnom očakávaní svojho poradia, zatiaľ čo ďalší Maročania pevne držali obete. Dve sestry – 15 a 18 ročné – znásilnilo vyše 200 Maročanov každú. Jedna z nich zomrela, druhá prežila zvyšných 53 rokov života na psychiatrickej klinike. Maročania v dedinách znásilňovali aj chlapcov.
Tieto údaje zverejnil v správe The Women of Monte Cassino Wiliam Luther Pierce.
Zdrojov – aj na internete – je oveľa viac, ale pre nás to stačí. Na vytriezvenie.
Ak sa snažíme prinavrátiť našu Kultúru, tak určite nemôžeme spolupracovať s tou istou organizáciou – kresťanskou cirkvou v akejkoľvek „farbe“ – ktorá to všetko v minulosti spôsobila. Navyše nimi podporované médiá – napriek pár krásnym slovám – len pokračujú v posilňovaní podprahovej kontroly vedomí našich ľudí. Nemajú problém vziať medzi seba hľadača grálu, aby nám mohol poradiť, že sme druhoradý, holubičí národ a máme prenechať všetko dôležité „vyspelejším národom“. Nuž, vyspelejšie národy nám tu už začínajú dodávať novú generáciu Maročanov...
Z Knihy Svetla vieme, že nič vo Vesmíre nebráni vývoju Ducha okrem neho samého. Kto sa chce vyvíjať tak, že odovzdá riadenie svojho vývoja popom – ten nevie, čo to znamená byť Slovien. A raz dané povolenie ospravedlňuje všetko, čo z toho vyplýva pre toho, kto povolenie dobrovoľne – aj keď z nevedomosti – dal. Nevedomosť neospravedlňuje, nevedomosť – lenivosť Ducha vyjadrená psychoprogramom s názvom SLOVENTM – je najťažším hriechom.
Záverom si môžeme zacitovať z Knihy Svetla:
Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti sa v prvom rade odráža na nej samej. Pretože ktorákoľvek individualita má absolútnu slobodu výberu, jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru. Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud: jednými činmi vyvíjajúca sa osobnosť umožňuje svoj výstup nahor po rôznych priestoroch Zlatej Púte, inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia, ktoré brzdia vývoj, a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov. Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny: v prípade nemožnosti výstupu vzniká nevyhnutnosť prejsť nanovo celý Kruh Života, ale už po druhých Reálnostiach, kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce na svojej Duchovnej bytosti.
Už veľakrát a nielen na našej stránke bola preberaná otázka nástupu nového Veku. Preberajú sa rôzne varianty, analyzujú rôzne „konšpiračné teórie“, možno sa dočítať o celom spektre rôznych scenárov vývoja. Názory sa líšia od tých, ktorí v žiadnom prípade nepripúšťajú zmenu až po tie, ktoré rôznymi príchodmi – od Spasiteľa cez Perúna či globálneho prediktora – vysvetľujú všetko.
Pristavme sa letmo iba na dvoch uvedených momentoch ešte predtým, ako pristúpime k našej téme. Na výsmešné postoje okolo termínu „konšpiračné teórie“ nebudeme argumentovať – zopakujme si iba vtip: „Na lúke sa pasú dve kravy. Jedna hovorí: „Počula som, že nás kŕmia iba preto, aby nás potom zabili a zjedli“. Druhá odpovie: „Neverím na konšpiračné teórie“.
Druhá oblasť „konečného riešenia“ je postavená na odovzdávaní zodpovednosti za seba samého cudziemu subjektu. Hlavnou nosnou frekvenciou celého takéhoto prístupu je odovzdanie povolenia za svoj vlastný Duchovný vývoj inej entite. Toto zabezpečuje pasivitu takéhoto subjektu, čo už je samo osebe porušením základného Konu Vesmíru – nevyhnutnosti neustále pohybu v zmysle vlastného vývoja. Ako vieme z Knihy Svetla, nič vo Vesmíre nemôže brániť vývoju Ducha okrem neho samého. Ježiš druhýkrát nepríde – ale čakanie na neho sníma z takýchto subjektov aktívny postoj k svojmu vlastnému vývoju. Tí, ktorí „prestúpili“ na slovanské pozície od kresťanov, ale – v zmysle kresťanských zvyklostí – sa samostatne nesnažia vyvíjať, zase preniesli do slovanského sveta fenomén, ktorý doň nikdy nepatril – konfesionálny pohľad na Svet. Teda namiesto Ježiška čakajú na príchod Perúna, ale v tom istom, pasívnom ponímaní. A všetky tieto prístupy – vrátane týmto spôsobom chápaného globálneho prediktora udržiavajú ich mysle vo väzení typu „aj tak o všetko rozhodnú iní za nás“. Ak sa lepšie zamyslíte zistíte, že aj tento postoj zahŕňa už citované stanovisko Knihy Svetla. Primitívnym či sofistikovaným spôsobom – je to iba navádzanie na pasivitu našich myslí – a to im na udržanie sa pri moci stačí. Zopakujme si, že aj boj proti systému je podporovanie systému – pretože namiesto nasmerovania našej životnej energie na vlastný vývoj ju cez energetický tunel – vytvorený emóciou nenávisti – sami posielame egregoru systému, proti ktorému bojujeme.
Pri „slovanských postojoch“ sa tiež môžeme na okamih pristaviť. Rôzne externé subjekty sa nám snažia „nakukať“ rôzne výmysly, ktoré tiež do našej Kultúry nikdy nepatrili. Spomeňme iba to, že Svetlá Vyšná Bohyňa Mara (u nás Moréna) je Bohyňou Smrti, či to, že jej brat, Svetlý, Vyšný Boh Perún je bohom vojny.
Bohyňa MORÉNA navštevovala toho, kto nežil po Pravde a nedodržiaval Kony Kruhu Života. Postupne mu odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala ho k smrti. Tak kto sa vlastne obával Bohyne Morény?
Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou vedia, že ani jedna bukvica nemá Obraz „SMRŤ“. Nájdete ju síce v iných kultúrach – ale napríklad tarotové karty sú nástrojom Kabbaly a nemajú so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Tu môžeme vidieť, že kto sa zaoberá našou Kultúrou – Kultúrou Slovienov – mal by študovať PRVOPOČIATOČNÉ ZDROJE Slovienov – v tomto prípade minimálne Starosloviensku Bukvicu. Jej Obrazy obsahujú KOMPLETNÝ SVETONÁZOR SLOVIENOV, t.j. našich Predkov. Štúdiom tzv. „klasických“ zdrojov, t.j. Grékov, Rimanov, Židov, Arabov a pod. sa síce niečo dozviete, ale vždy to bude iba ICH POHĽAD NA NÁS… a my vieme aj to, že ani tieto zdroje nie sú v pôvodnom znení.
Boh Perún nikdy nebol bohom vojny, Obraz vojny ako normálneho spôsobu existovania do Kultúry našich Predkov nikdy nepatril. Áno – nájdete ho v mnohých iných kultúrach minulosti, ale to už je polyteistický pohľad Civilizácie, nie Rodobožie Kultúry. Nuž tak, našim ľuďom vysvetľovať netreba, a cudzincom nestojí za to. Samozrejme, že naši Predkovia nakoniec boli donútení sa brániť proti cudzím nájazdom – križiakov nevynímajúc – a naše umenie bojovať aj tak prevyšovalo ich, ale bola to vždy reakcia na agresiu cudzincov. Tu s môžeme pre názornosť pomôcť obrázkom:
Je to nové vyjadrenie tisícročia starého prístupu. Európske krajiny Západných Slovanov oficiálne – také vlády a prezidentov sme si vyvolili – nás už ani neprezentujú ako Slovanov. Pre tých, ktorí nevedia anglicky prekladáme: „RUSKO CHCE VOJNU. Hľa ako blízko k našim vojenským základniam umiestnili svoju krajinu“.
Pred niekoľkými rokmi sme sa z médií dozvedeli, že Vatikán obnovuje prípravu exorcistov, t.j. ako keby odborníkov na vyháňanie diabla. V skutočnosti práve takíto popi, „vyháňači diabla“ riadili vyvražďovanie našich Predkov v časoch krvavého pokresťančovania. Sú to v skutočnosti čierni mágovia, dobre „odborne“ pripravení. Táto odborná pripravenosť ich môže niekedy odhaliť, ale inak sa to nedá. Ak vyškolili odborníkov na likvidáciu Svetlej Kultúry, tak musia mať značné poznatky o skutočnom stave vecí. No a títo vyháňači diabla už fungujú aj na našom území. O jednom momente ich pôsobenia nám niečo povedal náš priateľ.
Navonok môžu vystupovať ako bežní popi či „evanjelizátori“, teda budú viesť rôzne kresťanské krúžky, kurzy a školenia – bežná prax u kresťanov. Na jednom mieste na Západnom Slovensku tiež prebiehal takýto kurz, t.j. veľmi sofistikovaný brainwashing. Účastníci kurzu boli všetko „dobrí kresťania“, t.j. nemali ani len náznak pochybnosti o tom, že boh je iba jeden jediný, že je to Žid a podobne. V priebehu kurzu sa vynorila problematika cvičenia Jogy – dnes aj u nás pomerne populárna oblasť, ktorá navyše zapadá no našej Kultúry. A tu zrazu pán exorcista začal odsudzovať cvičenie Jogy ako škodlivé. Cvičiť Jogu skrátka správny kresťan nesmie. Komusi z účastníkov kurzu to nedalo a nakoniec sa opýtal, prečo vlastne neslobodno pravoverným kresťanov cvičiť Jogu!? Odpoveď pána exorcistu doslovne šokovala účastníkov. Pán exorcista totiž odpovedal niečo v zmysle: „Lebo vás privedie k iným Bohom“. Účastníci kurzu – v duchu tradičnej kresťanskej slobody – si ani netrúfali dať ďalšiu otázku… veď akože, boh je presa iba jeden jediný… Ale prečo Vatikánom vyškolený pán exorcista varuje pred inými – a očividne nie bezmocnými – Bohmi..? No a pre pána exorcistu to bola očividne úplne normálna problematika, iba odpovedal a na spresnenie ani nič viac nedodal, iba pokračoval v prednáške. A správni kresťanskí účastníci sa ani neodvážili viac pýtať… Odvtedy celá zúčastnená rodinka aj rozvetvené príbuzenstvo riešia strašnú nočnú moru – ako je to vlastne s tými inými Bohmi? Všetci sa však môžeme pýtať: „Akú to zmenu nesie nový vietor?“
Najlepšie je pozrieť sa na problematiku bez emócií, pretože tieto v Prírode neexistujú. Dnešní ľudia civilizácie si mýlia city s emóciami – veď čo ponúka napríklad „všemocná“ angličtina? Zmyslové vnemy – pocitové vnemy – sú nevyhnutné pre Dušu v procese poznávania Sveta Javi. To, čo sú zmyslové vnemy na úrovni materiálneho tela, sú city na úrovni energetického tela a Svedomie na úrovni Duchovného tela. Láska (Ľúbosť) je cit, nenávisť, zlosť, závisť a pod. sú emócie. Netreba si to mýliť.
V Prírode emocionálne prifarbenia neexistujú. Existujú iba energie, ktoré vstupujú do vzájomných pôsobení. Pre lepšie chápanie okolitého Sveta a jednoduchosti si človek zaviedol pojmy „kladné“ a „záporné“, ale reálne ide iba o časti všeobecného celku, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, navzájom iniciujú a nabádajú jedno druhé, čím spôsobujú pohyb a vývoj. Preto z pohľadu energetického pôsobenia negatívne pôsobenie ako také v Prírode neexistuje, pretože jestvuje iba pohyb a vývoj hmoty. V procese tohto vývoja na seba narážajú tie časti, ktoré nie sú dostatočne vyvinuté. Preto dočasne brzdia, avšak čo do podstaty iba formujú svoje nedostatočne vyvinuté elementy. A práve tieto nedostatočne vyvinuté elementy môžeme považovať za prazáklad toho, čo nazývame jav odporu. Tieto nedokonalé elementy – ktoré sa nestihli dostatočne vyvinúť – vzájomne dopĺňajú a štruktúrujú elementy všeobecného rozvoja, čím naozaj ovplyvňujú rozvoj a odrážajú sa pod spôsobom negatívnych následkov. Z pohľadu veľkého Obrazu nemožno takéto zložité vzájomné pôsobenie energií nazývať škodlivým, ničivým či negatívnym. Ide iba o ľudskú interpretáciu oveľa zložitejších procesov, ktorá sa zjednodušuje a podáva kvôli etapovému pochopeniu matérie, ale výhradne ako epizóda. Táto epizóda však tak či onak slúži ako ochranná bariéra pre ľudskú psychiku, čím nás chráni pred skokovými nezvratnými procesmi či dramatickými rozdielmi, ktoré kvôli nepripravenosti štrukturálnych systémov človeka by mohli viesť k našej deštrukcii.
Rovnako je to v spoločnosti. Tie je časti ktoré ešte nedozreli, alebo tie, ktoré sa už dokázali sformovať personifikujú rôzne smery vo vývoji spoločnosti. Snažia sa – ako keby o svoju sebazáchovu – ovplyvňovať všeobecný tok, čím umožňujú sami sebe nadobúdať etapovité stupne vývoja. Ak by všetko prebiehalo naraz, mohlo by dôjsť k zničeniu systému. Takto aj tie časti spoločnosti, ktoré čo do svojej mohutnosti predbiehajú stupňom svojho vývoja základné smerovanie, si berú dočasnú prestávku nato, aby sa mohli sformovať a lepšie pripraviť. V rovine bežného života sa to môže prejaviť ako negatívna etapa, lebo inak ide o zabrzdenie vývoja a vplyvu na všeobecný vývoj, čím sa vytvára možnosť sformovania a prípravy. A tak aj v súčasnosti by sme sa nemali príliš zapodievať rozmerom a všeobecnosťou formy terajšieho brzdenia na našej Zemi.
Je to iba etapa, epizóda a iný praktický význam ako nabádanie na zorientovanie sa pomocou hlbokých úvah a myslenia nemá. V Prírode je všetko rešpektované a vznešené, čo však neznamená pasivitu v procese formovania perspektív svojej budúcnosti v určitom smere, aj napriek zdanlivo bezvýchodiskovému postaveniu. Na takýto smer udalostí musí existovať pripravenosť, ktorá však dnes v spoločnosti chýba. Preto všetko, čo môžeme teraz robiť je transformovať sa skrz konkrétne poznatky, občiny a podobné formy organizovania sa. Tento proces však nie je jednoznačný a je veľmi zložitý, ale je treba mať na pamäti to hlavné – nijaké násilné metódy nedokážu zastaviť vývoj v zmysle perspektívy prežitia. Príroda vždy nakoniec nájde spôsob ako sa obrániť pred nezrelými a primitívnymi osobami, ktoré sa ju snažia využívať, čo však koniec koncov znamená záhubu ich, záhubu toho, čo bolo vytvorené.
Všetko, čo sa deje na našej Zemi v podobe formovania záujmov a ich potláčania je iba koncentrácia na minulosť. Koncentrácia na minulosť má svoju príčinu – je to neschopnosť postupovať vpred v podobe tejto formy existovania. Ale je to iba prechodný stav, Príroda nedovolí smerovať ďalej týmto smerom, hoci sa o to snažia určité nedostatočne vyvinuté elementy spoločnosti. Táto etapa bude zavŕšená nekompromisne a každom prípade, dokonca aj vtedy, ak sa všetko dostane na hranu kataklizmy. Preformátovanie prebehne formou plnej neutralizácie proti sebe orientovaných pólov vzťahov na Zemi. Vyváženie energií nastupuje ako nevyhnutnosť aj v prípade akéhokoľvek navŕšenia potenciálu – nech už to je plus alebo mínus. Na tejto rovine je všetko vyrovnané, lebo všetko je súčasťou jedného celku. Tie časti systému, ktoré sa snažia hromadiť najviac energií budú zničené v prvom rade. Za týmto všetkým stojí bezpečnostný mechanizmus, ktorý vždy reaguje na nadmerne nerovnomerné nahromadenie potenciálov a pri dosiahnutí kritickej úrovne dôjde k plnému, vzájomnému zničeniu. V súčasnosti prebieha obdobie, ktoré my ľudia nazývame negatívnym. Je charakterizované pokusmi jednej strany prevziať kontrolu nad druhou. Celok však také niečo nedopustí. Nejde ani o to, že by to bola vôľa nejakých vysokopostavených hierarchií (pána boha, anjelov, archanjelov a pod.), ale príčinou sú mechanizmy vnútornej regulácie, rovnováhy a vývoja matérie, ktoré sú obsiahnuté vo Vesmíre od okamihu jeho vzniku. A Sily prítomné vo Vesmíre od počiatku nazývame Vyšnými, Svetlými Bohmi.
Človek, ktorý sa začal nad takýmito vecami zamýšľať a chápať určité kategórie poznania už nemôže stáť bokom. Cestou Svedomia a uvedomovania si, cestou vzájomnej činnosti s inými hrá úlohu vyrovnávača rovnováhy. Formou konkrétne realizovaných činov vo svojom živote realizuje funkciu bezpečnostného mechanizmu. Tento proces stojí na pevných základoch stavby Sveta. V tomto procese nie je možná neúčasť, dokonca aj neutrálne ponímanie je zúčastňovanie sa. Podľa miery vzájomných vzťahov a vývoja nastáva nutnosť činiť rozhodnutia v konkrétnych životných situáciách a postupovať takým alebo onakým spôsobom. V jedných konkrétnych životných situáciách napomáhame jednému, v iných brzdíme alebo účinkujeme proti druhému.
Ďalej asi napovedávať netreba. Politika „Rozdeľ a panuj“ je odchod od jedného celého, čakanie na Ježiška či Perúna zase nabádanie na pasivitu. A pasivita nie je neutralita, ale to väčšine nedochádza. Za všetko bude treba platiť – ale vtedy už bude neskoro čokoľvek meniť.
